9-10/2012 Ronk X.

Cena: 3

3/2012

TriboTechnika

Chemick niklovn z produkce firmy BOMEX

Galvanovna Bomex slou stovkm malch, stednch a velkch firem. Neustlm zlepovnm vrobnch proces nabz dokonalou kvalitu povrchovch prav. K zajitn kvality je zazen podrobovno pravideln plnovan drb a lzn prbnm kontrolm a regeneracm. Firma Bomex nabz nanen rznch druh povrchovch vrstev v rozmanitch variantch na nkolik zkladnch materil. V nsledujcm serilu si postupne pedstavme pehled nabzench technologi a monost povrchovch prav vzhledem k pouitmu zkladnmu materilu. Chemick niklovn je autokatalytick reakce, pouvna k nanesen slitiny niklu a fosforu na zkladn materil. Na rozdl od galvanickch proces, pi chemickm niklovn nen potebn elektrick proud k nanesen vrstvy. Vhodou tohoto procesu je rovnomrn tlouka pokoven i na dlech sloitho tvaru, ve vtin ppad tak nen zapoteb nsledn obrbn dl, jako je tomu napklad u tvrdho chromovn. Nanesen vrstva m vysokou korozn odolnost dky sv nzk provitosti a me bt nsledn tepeln vytvrzena a na 1000 HV. Chemick nikl je pouvn v mnoha rznch aplikacch a pedevm tam, kde je poteba vysok tvrdosti a korozn odolnosti. Chemick niklovn s vytvrzenm je v nkterch aplikacch mon pout jako nhradu za tvrd chromovn. Bomex vlastn linku na chemick niklovn s nejvtmi vanami v esku. Vlastnosti povrchu vrstva i na nepravidelnch dlech, nevyaduje dal brouen Tvrdost po pokoven 570-660 HV (53-58 HRc) Monost vytvrzen a na 1000 HV (69 HRc) Vborn korozn odolnost dan nzkou porznost nanesen vrstvy Vysok otruvzdornost Vrozen kluzkost povrchu, statick souinitel ten s ocel: 0.13 s mazivem, a 0.4 bez maziva Pololeskl a leskl vzhled Povrch nen toxick, vhodn pro zdravotnick a potravinsk prmysl Nzk absorbnost vodku, piblin 1/5 v porovnn s elektrolytickm niklovnm a 1/10 v porovnn s tvrdm chromovnm Dobr smivost olejem Vrstvy: 3 80 m Rozmry dl: dlka a 2.3 m, maximln hmotnost 250 kg Zkladn materily: ocel, litina, hlink a jeho slitiny, mosaz, m Pouit Chemick niklovn se pouv v mnoha prmyslech a aplikacch dky svm vlastnostem, jako jsou korozn odolnost, tvrdost, otruvzdornost a netoxinost. Nkolik pklad jeho pouit: Strojrensk prmysl: hdele, vlce, slvrensk formy a nesetn mnostv dalch st Automobilov prmysl: brzdov psty, spony, dly do pevodovky, atd. Naftov, plynov a chemick prmysl: pruby, trubky, erpadlov komponenty, ventilov tlesa, atd. Nesetn mnostv dl do elektrotechnickho, leteckho, potravinskho a dalch prmysl -red Rovnomrn

Obsah
Efektvne a trvalo udraten energetick hospodrstvo na Slovensku ......................................................................... 4, 5 Slovensko lme rekordy na VIENNA-TECu 2012 .................................... 6, 7 Robotika ................................................................................................................... 8 Automatizcia, ktor si me dovoli kad - robotick ruka Universal Robots ..................................................... 9 Firma DISTRELEC na vetrhu ELO SYS! ........................................................ 10 Vznam elektrotechniky neustle narast ................................................ 11 Veletrh AMPER jednika v oblasti elektrotechniky! .............................................................. 12 Jistie komunikujc na dlku ......................................................................... 13 O krok bliie k vyuitiu spintroniky v IT .................................................... 13 Bezdrtov budcnos, v ktorej bud pripojen vetky zariadenia schopn vpotov ................................................... 14, 15 Systmy Panasonic et lidsk zdroje, energii i as ......................... 16,17 Potrebujete hardware alebo software na zkazku? ANDIS je vae rieenie ..................................................... 18, 19 Hbejte se vci kolem, aneb ovldme servopohony ................................................................ 20, 21 Snmae a pevodnky tlaku z korozi odolnho TITANU ............................................................................... 21 Klamanie sa nemus vyplati .......................................................................... 22 Novinka LINX 7900 vetko o by ste oakvali ako samozrejmos od CIJ tlaiarne .............................................................. 23 Napjacie zdroje na DIN litu srie MDR znaky Mean Well................................................................................................ 24 Flexibiln propojovac vodie.......................................................................... 25 Bezpenostn systm pre strategick objekty.................................. 26, 27 Testo SuperResolution - patentovan metda vyhodnocovania termogramov ............................................ 28, 29 Aerzen predstavuje nov turbo dchadlo ........................................ 30, 31 Pedejdte zbytenmu vypadvn chrni .................................... 32 Ionizery pro irok aplikace ........................................................................ 33 Odoln tablet Getac E110 ............................................................................... 33 Provozn nklady starch VN transformtor a nvratnost investic pi vmn za modern typ .................... 34, 35, 36 Stmievaten napjacie zdroje srie LPF od vrobcu Mean Well ................................................................... 37 Pedpov poas pro v dic systm .............................................. 38, 39 etrite elektrick energiu a uvajte si komfort s detektormi pohybu ................................................................... 39 Inteligentn siete na vdskom ostrove Gotland ................................... 40 Nov trendy v regulcii vykurovania budov ........................................... 41 SolidWorks World 2012 stretnutie dizajnrskych velin .................................................................................. 42, 43 Nov energie pro vvoj vrobnch systm pro palivov a vodkov lnky dky SolidWorksu .......................... 44, 45 Stle vc vozidel s pozmnnmi nebo padlanmi doklady............................................................................... 45 Nvrh optimalizcie nstrojovch drh s vyuitm genetickch algoritmov ...................................................... 46, 47 Vyuitie technolgie vysokotlakovho vodnho la na obrbanie materilov v hazardnom prostred .................... 48, 49, 50 pikov technolgia v smelom designe ........................................... 52, 53 sporn, ahk a bezpen ............................................................................. 53 Zaujmavosti ................................................................................................. 54, 55 Slvne osobnosti Frantiek Kik ....................................................... 56, 57

Pozvame Vs do naej expozcie na vstave ELO SYS Trenn 2012

redakcia asopisu SolarTechnika

www.solartechnika.sk

technika

Efektvne a trvalo udraten energetick hospodrstvo na Slovensku

ASENEM Asocicia energetickch manarov si na naplnenie cieov svojho predmetu innosti, krtko po svojom vzniku, pripravila nosn projekt medzinrodn konferenciu "enef" energetick efektvnos. Ten zaal v roku 1993 rok po zaloen ASENEM. Prv konferencia "enef 94" sa konala na strednom Slovensku, v Banskej Bystrici, v novembri 1994. Jej miesto reflektovalo potrebu relnej dostupnosti pre kadho astnka zo Slovenska.
Hlavnmi organiztormi boli ASENEM Asocicia energetickch manarov, Slovensk energetick inpekcia - Energetick agentra (SEI-EA) a reklamn agentra MEEN. Po spenej odozve sa organiztori rozhodli zaloi tradciu pravidelnch stretnut energetickch manarov a spriaznench osb v dvojronej periodicite s tematickm zameranm na efektvne vyuvanie energie, zniovanie energetickej nronosti, energetick sluby, financovanie projektov na medzinrodnej rovni a vyuitie obnovitench zdrojov energie. Poet spoluorganiztorov konferencie sa postupne rozril o Slovensk vbor Svetovej energetickej rady, Energetick centrum Bratislava, Zdruenie priemyselnch odberateov energie a Asociciu priemyselnej ekolgie, teda neziskov subjekty. Uplatuje sa zsada, e vka astnckych poplatkov nesmie by barirou pri zabezpeen asti.

technika
Nezanedbatenm vznamom konferencie je, e na predchdzajcich ronkoch "enef" sa prvkrt na zem Slovenska prezentovali mylienky, ktor tvoria zklad podpory zvyovania energetickej efektvnosti a zniovania energetickej nronosti v priemysle, sektore sluieb a bytovokomunlnej sfre. S nimi zsady financovanie projektov treou stranou (napr. metda Energy performance contracting, miesto a loha Firiem energetickch sluieb) a vznam energetickch auditov.

Aliancia energetickej nezvislosti

lohou tohto lnku je predstavi vznikajcu neziskov organizciu Aliancia energetickej nezvislosti. Samotn nzov naznauje jej hlavn el spojenectvo niekoho vytvoren s cieom zabezpei samostatnos v energich. V detailoch vak u treba ukza kto sa skrva pod pojmom niekto, ak je konkrtna predstava nezvislosti alebo samostatnosti a o akch energich je re.
Aliancia si kladie vysok cie vytvorenie a udriavanie komunity ud, ktorch spja spolon mylienka energetickej nezvislosti. Ide o nezvislos vo vzahu k nkupu energi od centralizovanch spolonost distribunch spolonost, centralizovanch zdrojov (elektrrne, plynri, vodrne a pod.). Prostriedkom ku nezvislosti s obnoviten zdroje energie a alternatvne energie. Nejde len o potencilne energetick nezvislch jedincov, ale aj o jednotlivcov a intitcie, ktor takto komunitu podporuj kvli presvedeniu o sprvnosti nastolenej cesty. Zaalo to mylienkou Dovolm si krtky pohad dozadu. Do doby priemyselnej revolcie prakticky neexistovali centralizovan zdroje energie (okrem Slnka). Jedin siete boli vodn toky a cesty. Svetlo, teplo, ale aj potraviny sa zskavali loklne, iba vzcne materily a suroviny boli predmetom presunov a obchodu. Priiel vak priemyseln vek a s nm objav elektriny, ropy, plynu a zsadnho vyuitia uhlia. Ropa, plyn a uhlie sa nachdzali iba v niektorch oblastiach, zva boli v skromnom vlastnctve (prpadne ttnom). Elektrina zaala by produkovan efektvne iba vekmi zdrojmi elektrrami. Okolo tchto komodt sa prirodzene vytvorili sieov spolonosti, ktor mali dostatok prostriedkov, aby vybudovali vek spolonosti. Zaal vek centralizovanho zsobovania energiami. uom neostvalo ni in ako sa pripoji, alebo zosta bez energi. V sasnosti sa vak otvraj monosti malej decentralizovanej vrobe energi, take centralizovan model u nie je jedin monos zska energie. Nastva as, kedy veda seba bud existova centralizovan obry a mal zdroje. Aj preto vznik konceptSmart Grid. al dvod na vahy o energetickej nezvislosti bola politika. Pred poslednmi parlamentnmi vobami som mal prleitos kandidova za poslanca. Strana, za ktor som kandidoval dostala vo vobch najmenej hlasov. Napriek biednemu politickmu vsledku, som zskal viac. Zoznmil som sa s inteligentnmi a nezvislmi udmi. To mi jednak ukzalo, e stle existuje potencil na zmeny k lepiemu a tie, e zmeny k lepiemu sa daj robi inmi cestami. Musia vychdza od bench ud, nie od politikov. Popri tchto odbornch a spoloenskopolitickch dvodoch sa zaali do znanej miery meni aj medzinrodn a vntrottne okolnosti. im alej je jasnejie, e sasn nerovnomern systm prerozdeovania zdrojov (kapitlu, energi, surovn, ) je z dlhodobho hadiska neudraten. Sved o tom Africk jar 2011, ekonomick, dlhov a hlavne morlna krza zpadnho spsobu ivota (najskr v Severnej Amerike, nsledne na Islande, dnes v Grcku, panielsku, Portugalsku a inde). Ak energie s pre alianciu podstatn? Na premenu primrnych zdrojov na uiton (odbornci hovoria uachtil) energiu je mon poui fotovoltiku, fototermiku, vodn aj vetern turbny, splynovanie pyrolzu, fermentciu, ale aj rozumn spaovanie. Prioritou bude hlavne, aby technolgie boli dostupn, bezpen a dostatonemal pouiten pre mal energetiku. Koho by mala aliancia spja? Aliancia si kladie za cie spoji tri dleit prvky peniaze, prcu s materilom a dopyt, t.j. investorov, realiztorov a spotrebiteov. Vetky tri skupiny s rovnako dleit a musia by v rovnovhe. Popis jednotlivch skupn neodzrkaduje ich dleitos, je to len jeden zo spsobov usporiadania. Portl aliancie Hlavnou prekkou pri rozvoji nezvislosti je vdy nedostatok informci. A prve pre odpovede na otzky kto?, kde?, ako?, za koko? a mnostvo inch nevyslovench otzok je zvolen webov portl www.a-e-n.sk (www.a-e-n.org). Portl obsahuje (zatia v zrodku) lnky o oblasti energetickej nezvislosti, frum kde sa registrovan jedinci mu podeli o sksenosti, kls otzky a hada odpovede. S pribdajcimi sksenosami bud aj ucelen nvody a tzv. wiki strnky. Portl vak nie je zameran len na technick strnky. Kee energetika je do znanej miery aj otzka zkonov, predpisov a noriem, tak jedna z nosnch oblast bude aj legislatva a jej podanie zrozumitenou reou. Ing. Pavel imon, Csc. zakladate Aliancie energetickej nezvislosti n.o. Pavel.Simon@a-e-n.sk
lnok v plnom znen si mete preta na portloch vydavatestva Techpark: www.techpark.sk www.solarnatechnika.sk

Organiztori v tematickom zameran konferencie akcentuj potrebu tch, ktor energetick trh financuj, teda konench spotrebiteov energie. Konferenci "enef" sa priemerne zastovalo 150 - 300 astnkov, okrem slovenskch aj odbornci z celej Eurpy, USA a Kanady. Na jednotlivch konferencich "enef" odznelo v kadom ronku okolo 80 odbornch prednok. Cieom 10. ronka konferencie je prispie k zveniu odbornho poznania pri zabezpeen efektvneho a trvalo udratenho energetickho hospodrstva na Slovensku. Medzinrodn konferencia "enef '12" je rozlenen na tri zkladn okruhy, a to na rozvoj obnovitench foriem energie v reginoch, energetick efektvnos a jej praktick pozitvne dopady na energetick infratruktru a energetick zdroje a zariadenia z pohadu ochrany ivotnho prostredia. Program konferencie spestr exkurzia a prehliadka energetickho zdroja na kombinovan vrobu elektriny a tepla, kde zkladnm palivom je tuh biomasa. Verme, e ponuka organiztorov konferencie, partnerov a nimi zskanch lektorov, bude pre jej astnkov motivan a prerokovvanmi tmami dostatone problmovo obsiahla. Ing. Miroslav Kuera, prezident ASENEM

Slovensko lme rekordy na VIENNA-TECu 2012

Prpravy na najv medzinrodn priemyseln vetrh Rakska VIENNA-TEC 2012, ktorho brny sa otvoria 9. oktbra 2012 na modernom viedenskom vstavisku MESSE WIEN, s v plnom prde. VIENNA-TEC 2012, ktor sa kon len raz za 2 roky, ponka monos zhliadnu na jednom mieste pod jednou strechou es medzinrodnch odbornch priemyselnch vetrhov AUTOMATION AUSTRIA (automatizcia), ENERGY-TEC (energia), IE (priemyseln elektronika), INTERTOOL (nstroje a nradie), MESSTECHNIK (meracia a regulan technika) a SCHWEISSEN / JOIN-EX (zvranie) a vea pecilnych expozci. Prvkrt sa v rmci vetrhu uskuton pecilna expozcia informanch a komunikanch technolgi.
Pre Slovensko je medzinrodn vetrh VIENNATEC 2012 vaka svojej koncepcii, otvorenosti pre slovenskch podnikateov a blzkosti k Bratislave uniktnou prleitosou na zskanie prehadu o najnovch priemyselnch technoFoto VIENNA-TEC 2010 Schwarz & Partner

lgich a inovcich, ktor ponka viac ako 500 vystavovateov a 500 alch firiem zastpench na vetrhu. Ponka tie monos osobne sa zoznmi s vvojom trhu v susednom Raksku a porovna situciu na Slovensku, zoznmi sa s inovciami z viac ne 20 krajn a stret-n sa s potencilnymi obchodnmi partnermi nielen z Rakska, ale aj z alch ttov Eurpy a zie. K asti slovenskch firiem na VIENNA-TECu sa vyjadril minister hospodrstva Slovenskej republiky, Tom Malatinsk: Priemysel a s nm svisiace sluby s nielen hnacou silou rastu slovenskho hospodrstva, zdrojom vytvrania pracovnch prleitost, zvyovania produktivity, ale aj inovanho rozvoja, ktor v sasnom obdob nadobda oraz v vznam. Som presveden, e medzinrodn vetrh VIENNA-TEC je idelnym miestom na zskanie relneho obrazu o schopnostiach slovenskch firiem, porovnanie s medzinrodnou konkurenciou,

prezentovanie sa u potencilnych obchodnch partnerov, ako aj na podporu inovci. Rekordn as nvtevnkov zo Slovenska oakva oficilne vhradn zastpenie VIENNATECu - Schwarz & Partner, ktor eviduje aktvny zujem zo strany regionlnych komr SOPK a odbornch asocici zo Slovenska. Nvtevu vetrhu plnuj napr.: Slovensk asocicia strojnch ininierov SR, Slovensk zvrask spolonos, delegcie z reginov Bratislava, Trenn, Trnava a ilina a zstupcovia Ministerstva hospodrstva SR. Slovensk odborn nvtevnci a regionlne delegcie mu vyui pecilne ponuky: De Slovenska, 9. 10. 2012: - spolon doprava autobusom z Bratislavy, Trenna a Trnavy na vetrh VIENNA-TEC 2012 zadarmo (hodnota - 12-50 Eur) - estn vstupenka na vetrh VIENNA-TEC 2012 zadarmo (vstupenka pri pokladni - 18 Eur) - pre slovenskch vystavovateov a spoluvystavovateov a pre slovensk firmy, ktor maj zujem zastupova vystavovateov vetrhu VIENNATEC 2012 - as v medzinrodnej B2B kooperanej burze EUROKONTAKT SLOVENSK REPUBLIKA - E a EURASIA zadarmo - (pre in firmy cena 100 Eur) Na dni Slovenska za pecilnych podmienok sa treba prihlsi v spolonosti Schwarz & Partner alebo partnerov projektu na Slovensku do 10. 9. 2012. Poet miest je obmedzen. U k dnenmu du je prihlsench rekordnch 13 vystavovateov z Ruskej Federcie. De EURAZIE, 10. 10. 2012: - spolon doprava autobusom na vetrh VIENNA-TEC 2012 z Bratislavy zadarmo (hodnota 12 eur) - estn vstupenka na vetrh VIENNA-TEC 2012 zadarmo (vstupenka pri pokladni - 18 Eur) - pre slovenskch vystavovateov a spoluvystavovateov a pre firmy, ktor maj zujem zastupova na Slovensku firmy z Ruskej federcie (profily firiem na www.spexpo.eu) - as v medzinrodnej B2B kooperanej burze EUROKONTAKT SR - E a EURASIA zadarmo - (pre in firmy cena 100 eur) Na Dni Eurzie za pecilnych podmienok sa treba prihlsi v spolonosti Schwarz & Partner alebo partnerov projektu na Slovensku do 10. 9. 2012. Poet miest je obmedzen. V hale A plnuje svoju as 10 inovanch firiem zo sibrskeho reginu Omsk v Ruskej fede-

rcii, ktor hadaj obchodn zastpenie na Slovensku a v eskej republike alebo ponkaj in formy obchodnej spoluprce, napr. spolon vrobu, vvoj, export na trhy tretch krajn (Kazachstan, Bielorusko) alebo asistenn sluby pre firmy rovnakho zamerania na trhoch sibrskeho reginu. S vyie uvedenmi firmami - podnikatemi zo Sibri - mte monos nadviaza kontakty priamo v rmci vetrhu VIENNA-TEC 2012 vo Viedni. O rekordnej asti vystavovateov zo Slovenska sa d hovori u dnes. Na VIENNA-TECu pripravuje Bratislavsk regionlna komora SOPK spolon stnok slovenskch firiem reginu Bratislava, v rmci ktorho sa bud prezentova firmy IMC Slovakia, IRONAL spol. s r.o., SNAHA a TESLA Liptovsk Hrdok alebo mete navtvi samostatn expozcie slovenskch spolonost QUAD Industries i CRT-ELECTRONIC.

Viatcheslav Konchine, riadite Schwarz & Partner, oficilneho zastpenia vetrhu VIENNATEC pre tty strednej a vchodnej Eurpy a tty SNS je presveden, e pri profesionlnej prprave sa vetrh VIENNA-TEC me sta innm marketingovm nstrojom pre slovensk firmy. VIENNA-TEC - to nie s len obchodn kontakty a potencilni odberatelia z Rakska, ale je to podstatne viac, napr. pre podnikateov zo Slovenska me by zaujmav nadviazanie kontaktov s potencilnymi partnermi z krajn juhovchodnej Eurpy, predovetkm Slovinska. Slovinsko je jednm z ldrov E v pote inovci na obyvatea a slovensko-slovinsk kontakty mu by pre naich podnikateov vemi zaujmav. -red-

Vrobce vzduchotechnickch a klimatizanch zazen

Hled obchodn zastoupen pro Slovenskou republiku.

Technickou podporu zajist zastoupen pro R: Frivent CZ s.r.o. esk Budjovice Kontakty: Frivent GmbH na www.frivent.com Frivent CZ s.r.o. na www.frivent.cz

Frivent GmbH Salzburger Strae 20b A-6380 St. Johann in Tirol Austria

Tel.: +43-5352-62527 Fax: +43-5352-63599 E-mail: andreas-friedl@frivent.com Homepage: www.frivent.com

technika

Snadn, levn a flexibiln automatizace

Zcela nov typ robotick pae optimalizuje prmyslovou vrobu v ad zem svta. Nvratnost investice do robot spolenosti Universal Robots je dky jejich flexibilit a adaptabilit tm okamit, a to jak v malch, tak velkch podnicch. Nyn jsou tyto inovativn roboty dostupn i v esk republice a na Slovensku.

Mylenka zcela nov generace prmyslovch robot vznikla v roce 2003: Dnt vzkumnci robot zjistili, e trh s roboty byl charakteChopte se automatizace budoucnosti Nai modern a flexibiln prmyslov roboti otevraj zcela nov monosti optimalizace vroby i ve va spolenost

kony provdli run. Ti mohou nyn pracovat na jinch kolech, co znamen, e nemusme utrcet tak vysok stky za brigdnky, vysvtluje Henning Kristensen, manaer oddlen ve spolenosti Scandinavian Tobacco Group. Nemli jsme prostor, abychom robota v zvod jakkoli odstnili. Nakonec jsme si vybrali spolenost Universal Robots, protoe jej roboti jsou jedinmi roboty schvlenmi pro provoz bez odstnn. To nm znan zjednoduilo situaci a tak snilo nklady, dopluje Henning Kristensen. Zvod se nachz ve mst Assens v Dnsku. Musme zajistit, aby nai majitel i nadle vili tomu, e produkce dmkovho tabku u ns se vyplat. Proto se neustle sname nae procesy optimalizovat, tvrd Henning Kristensen.

Doba nvratnosti: 330 dn

rizovn tkmi, drahmi a sloitmi roboty, vyrbnmi konstruktry pro konstruktry. Z toho dvodu se v roce 2005 rozhodli, e zalo spolenost Universal Robots, kter bude vyrbt robotovou technologii (neboli robotiku) dostupnou pro vechny spolenosti. Jej robotick pae dky cenov dostupnosti a uivatelsk pvtivosti lze vyuvat ve vech vrobnch odvtvch. Roboti balen zefektivuj Spolenost Scandinavian Tobacco Group neustle optimalizuje vrobu dmkovho tabku, aby zajistila dobr pracovn prosted a konkurenceschopnou produkci. Tabkov gigant si nedvno vybrat robota od spolenosti Universal Robots pro kol, jak nezvldne dn jin robot na trhu. Nejvt zvod na dmkov tabk na svt vyuv technologii od spolenosti Universal Robots, aby svm zamstnancm ulevil od vyerpvajcch opakovanch pohyb. Robot pevezme manipulaci s vky plechovek tabku v moment, kdy je tabk zabalen. Robot nm umonil uvolnit 1 nebo 2 zamstnance, kte dve 8

technika
Je dobr bt sobstan Co se te spolenosti Scandinavian Tobacco Group, pro zvod je nezbytn, aby ml k dispozici prostedky pro sprvu vlastnch stroj. Vtina lid jist zn situaci, kdy se nco porouch prv ve chvli, kdy si programtor vzal den volna. Proto chceme know-how uchovvat pmo v budov, abychom mohli zajistit vysokou dobu provozuschopnosti a nemuseli pitom platit drah extern poradce. Jeden z naich vlastnch technik sm naprogramoval robota Universal Robots a uchopovac nstroje byly tak navreny naimi techniky, k Henning Kristensen Robot manipuluje s mikroskopickmi stmi Modern naslouchtka jsou stle men, take si jich v uchu lovka sotva vimnete. To klade velk nroky na pesnost vroby. Vrobce high-tech naslouchtek Oticon nyn vyuv roboty spolenosti Robot roziuje kapacitu vroby Kadou noc robot od spolenosti Universal Robots piln pracuje, zcela sm, bez obsluhy, vedle frzovacho centra ve spolenosti Thiele. Tmto zpsobem nyn spolenost Thiele vyrb mnohem vce malch ad bez nutnosti naven personlu nebo stroj. Celosvtov finann krize stav ped spolenost Thiele a vtinu malch a stedn velkch podnik nkolik pekek. Aby bylo mon zvit produktivitu, hledala spolenost nov oblasti podnikn, a proto nyn investuje do frzovn malch sri. Ekonomick situace vak nedovolila spolenosti Thiele zamstnat vce zamstnanc ani nakoupit nov stroje. Jako nejlep een se jevila automatizace: po skonen denn smny manuln vroby je vedle frzovacho centra umstn robot, kter bez obsluhy v noci vyrb mal srie. Zamstnanci jsou tak uchrnni ped monotnn prac a mohou msto toho vykonvat mnohem nronj koly. Bez nutnosti ochrannho ttu Robot provd tak kontrolu kvality pomoc systmu pro zpracovn obrazu vyvinutho distributorem Faude a integrovanho do een Universal Robots. Spolenost Thiele nemusela provdt dn zmny, aby mohla do svho provozu een automatizace nasadit: prmyslov robot spolenosti Universal Robots je certifikovn, aby mohl pracovat vedle lid bez dalch ochrannch prvk. Robotick een bylo vyvinuto a integrovno za pouh tyi tdny. Od t doby systm bel bez problm. Nov pohled na prmyslov roboty Spolenost Universal Robots e tak obvykl dilema pro men spolenosti. Mal emesln podnik si neme prost koupit robota se standardnmi nstroji. Potebuje individuln een vhodn pro prosted spolenosti a speciln pracovn prosted. A done-

Doba nvratnosti: 60 dn

Doba nvratnosti: 300 dn

Universal Robots k manipulaci se soustmi, kter m pouze jeden milimetr. Spolenost Oticon vyuv robotovou technologii ji deset let, ale inovativn trend smujc k tm neviditelnm naslouchtkm znamen, e je nutn vyrbt a skldat velmi mal sousti.Sousti modernch naslouchtek jsou asto dlouh pouh jeden milimetr, potebujeme tedy een, kter zvldne z formy vythnout velmi mal sti. Je nemon to udlat run, k Arne Oddershede, kter d jednotku drby v jednom ze zvod spolenosti Oticon. Velc dvou a tosov roboti, kter spolenost Oticon pouvala v minulosti, ji nebylo mon k konu pout. Pohyby pouze smrem dovnit a ven a nahoru a dol nesta. Pokud jsou napklad mal sousti ve form, je teba ji naklonit, k Lars Gasberg, manaer prodeje ve spolenosti Armiga, specialistovi na integraci systm, kter distribuuje produkty Universal Robots. Vt rozsah, men vrobn srie Dal vzvou, kter spolenost Oticon el, je poteba nabzet stle vt mnostv variant a model, ale v mench vrobnch srich, kter maj bt pirozen vyrobeny co nejhospodrnji. Peli jsme na roboty spolenosti Universal Robots, protoe jsme chtli flexibilnj een, kter se vak finann vyplat tak pro men vrobn srie. Je dleit, e robot je snadno dostupn a logicky navren. Takt jeho peprogramovn je velmi jednoduch. Pro prci s tradinmi roboty jsou nezbytn odbornci. V tomto ppad jsou vak schopni robotovi pedvst vzor pohybu doslova vichni nai technici, dodv Arne Oddershede. Instalace robota pro nov kol ve slvrn spolenosti Oticon, kde manipuluje s velmi malmi soustmi, jako jsou voskov filtry o dlce maximln jeden milimetr.

dvna byla cena robotickch systm pro takov podnik pli vysok, akoli lehk robot spolenosti Universal Robots za tetinu ceny podobnch een nabdl menm spolenostem zcela nov pohled na prmyslov roboty, objasuje Dieter Faude z distributorsk spolenosti Faude. -red9

Firma DISTRELEC na vetrhu ELO SYS!

DISTRELEC, distribtor elektroniky a potaovho prsluenstva sa predstavuje na tohtoronom odbornom vetrhu ELO SYS v Trenne od 9. do 12. oktbra 2012 s aktulnym katalgom, v ktorom je kompletn program s redukovanmi, vemi zaujmavmi cenami.
S obsiahlym vberom vysoko kvalitnch produktov od 1000 vynikajcich vrobcov, ponka DISTRELEC rozsiahlu klu z oblasti elektroniky, elektrotechniky, meracej techniky, automa-

tizcie, tlakovzdunch zariaden, nradia a ostatnho prsluenstva. Jednotliv vrobn oblasti sa priebene roziruj a prehlbuj a osveden sortiment buduje nov doplnkov skupiny vrobkov. tandardn dodacia lehota je 24 hodn, cena za dopravu zsielky je 5 Eur plus DPH. Tto cena nie je zvisl od mnostva zsielky. Predovetkm t zkaznci, ktor s oboznmen s cenami, njdu teraz v DISTRELEC online obchode aktulne tdenn vhodn ponuky. Okrem tlaenho katalgu pre elektroniku je mon njs rzny sortiment v DISTRELEC online obchode (www.distrelec.sk) a aj pomocou e-commerce elektronickho obchodu.

DISTRELEC Tel.: 0800 00 43 03 Fax: 0800 00 43 04 E-mail: info-sk@distrelec.com www.distrelec.sk

technika

Vznam elektrotechniky neustle narast

Elektrotechnika m v celosvetovom meradle osobitn postavenie. Jej vznam sa neustle zvyuje a najm v svislosti s komunikanm a technickm rozvojom bude v budcnosti stle narasta. Preto aj v ekonomike Slovenska m elektrotechnika vznamn postavenie a od jej rozvoja bude zvisie miera participcie na ekonomickom zalenen nielen do eurpskeho, ale aj celosvetovho ekonomickho priestoru. Vznamn lohu pri jej rozvoji elektrotechniky, rieen aktulnych problmov na vetkch rovniach, organizovan rozlinch podujat a aktivt, zvyovan odbornej rovne pracovnkov v odbore, vmene sksenost a pod. m Slovensk elektrotechnick zvz Komora elektrotechnikov Slovenska (alej len SEZ-KES). Viac informcii o innosti SEZ-KES poskytol Ing. Frantiek Kine, prezident SEZ-KES.
Slovensk zvz elektrotechnikov bol zaloen pred 20 rokmi. Ak boli dvody jej vzniku a ak ciele ste si dali pri vzniku? Ak je lensk zklada zvzu a ak povinnosti a vhody z lenstva vyplvaj?

Slovensk elektrotechnick zvz (SEZ) vznikol da 23. 3. 1992 zaregistrovanm na Ministerstve vntra SR. SEZ ako obianske, neziskov, nezvisl, profesijn zdruenie odbornkov a podnikateov v oblasti elektrotechniky vznikol na zklade prirodzenho vvoja po roku 1989 a nadviazal na tradcie a odkaz Elektrotechnickho zvzu eskoslovenskho (ES), ktor bol garantom rozvoja elektrotechniky v zaiatkoch vytvrania truktr elektrotechnickho priemyslu a energetiky, psobiaceho do roku 1950. Na zklade rozhodnutia lenov SEZ na valnom zhromaden v roku 2007 sa premenoval na Slovensk elektrotechnick zvz - Komora elektrotechnikov Slovenska (SEZ-KES).
Mete spomen najvznamnejie aktivity, ktorm sa vo svojej innosti venujete? Ak akcie usporiadavate pre svojich lenov resp. na ktorch participujete?

lensk zklada sa z pvodnho potu 180 lenov z roku 1992 postupne zvyovala a v roku 2011 dosiahol poet evidovanch lenov 1428.
Pomhate svojim lenom aj pri vmene sksenosti, vytvran obchodnch
monost a prleitost i uzatvran novch vzahov a kontaktov?

rove elektrotechnikov a trvalo garantova rove osb innch v oblasti elektrotechniky a elektroenergetiky, ale bude garantova osobn zodpovednos za bezpen prevdzku vetkch elektrickch zariaden.

Od roku 2001 sme zaviedli, a to nielen pre lenov zvzu, ale pre cel elektrotechnick verejnos SEZ-FRUM, na ktorom je v sasnej dobe zapojench online 310 astnkov. astnci SEZ-FRA mu sledova diskusiu na vetky odborn otzky a odpovede, ktor sa na SEZ-FRE prezentuj. alej chcem upozorni na slubu Prstup STN ONLINE, ktor v spoluprci zo STN ponkame naim platiacim lenom. V sasnej dobe tto slubu vyuva 577 lenov. Ide o prstup s monosou tlae cca 358 noriem a k nim prislchajcich neplatnch noriem a zmien.
Na ak innos v najbliom obdob upriamujete svoju pozornos?

Ing. Frantiek Kine, prezident SEZ-KES

SEZ bol jednm z inicitorov a jednm zo siedmich signatrov zakladajcej listiny vzniku asopisu EE. Naou hlavnou lohou bola spoluprca s redakciou prve z dvodu rozirovania informci. SEZ je taktie jednm zo zakladajcich lenov a sasne jednm z odbornch garantov najvznamnejieho vetrhu elektrotechniky, elektroniky, elektroenergetiky a telekomunikci na Slovensku ELO SYS v Trenne. Poas vetrhu ELO SYS SEZ-KES pravidelne organizuje stretnutia s elektrotechnickou a elektroenergetickou verejnosou v rmci panelovej diskusie na tmy, ktor s prve aktulne. SEZ-KES vo svojom stnku kadorone ponka odborn publikcie a poskytuje poradenstvo z oblasti elektrotechniky. -red11

Za cel 20-ron obdobie innosti zvz zaznamenal lepie, ale aj horie obdobia. innos SEZ-KES bola zameran prevane na zvyovanie odbornej rovne svojich lenov a ostatnej elektrotechnickej a elektroenergetickej verejnosti. SEZ-KES zorganizoval 36 konferenci (niektor s medzinrodnou asou), desiatky odbornch seminrov a kolen, ktor sa zaoberali irokou klou aktulnych problmov v elektrotechnike a elektroenergetike, hlavne normami a legislatvnymi predpismi. Bolo vydan mnostvo odbornch publikci, zbornkov a odbornch titulov.

Aby innos v oblasti elektrotechniky dostala profesionlny zklad, je prvoradou lohou SEZ-KES prijatie zkona o Komore elektrotechnikov a elektrotechnickch ininierov, na zklade ktorho bude zriaden komora garantujca technick rove nielen lenov komory, ale vetkch, ktor pracuj v oblasti elektrotechniky a elektroenergetiky. Prve zkon o Komore elektrotechnikov a elektrotechnickch ininierov by mal urova nielen technick

technika

Veletrh AMPER - jednika v oblasti elektrotechniky!

Mezinrodn veletrh AMPER je nejvznamnjm elektrotechnickm veletrhem nejen v esk republice a na Slovenku, ale svm rozmrem, tradic a presti se ad mezi jeden z nejuznvanjch prmyslovch veletrh ve stedn a vchodn Evrop. Pravideln se jej astn vce ne 600 vystavovatel a 40 000 nvtvnk. Zahranin ast tvo pes 20 % prezentujcch firem a 9 % nvtvnk. Profesn strukturu nvtvnosti tvo odbornci z ad technik a elektrotechnik, projektant, konstruktr, obchodnk a vce ne 25 % nvtvnk s rozhodovac pravomoc z ad managementu firmy.
Ppravy 21. ronku nabraj tempo Organiztor veletrhu spolenost Terinvest, ji pln odstartoval ppravy 21. ronku veletrhu. Tento kadoron svtek vech elektrotechnik se bude konat v termnu letrn servis na evropsk rovni a zzem nejmodernjch hal P, F a V. Oborov rozloen Hlavnmi oblastmi veletrhu je elektrotechnika, elektronika, automatizace a komunikace a obory zce souvisejc. Krom tchto tradinch a klovch prmyslovch oblast veletrhu bylo ve spoluprci s renomovanmi odbornky rozeno oborov rozloen veletrhu napklad o sekci penosu elektrick energie (smart grids), napjecch soustav, elektrickch pohon vozidel, organick a titn elektroniky, specilnch elektrotepelnch zazench, identifikanch a kamerovch systm v prmyslu nebo okruh slueb v oblasti osvtlovn (vpoty, nvrhy, revize, sbr a recyklace). Pilotn projekt soute ELEKTROMOBIL ROKU, ve kter odborn komise hodnotila a testovala auta ist s elektrickm pohonem, zaznamenal u laick i odborn veejnosti znan spch. Proto bude tmatu e-mobility na veletrhu AMPER 2013 vnovna opt speciln pozornost.

V rmci veletrhu AMPER probhne tradin sout o nejpnosnj expont veletrhu ZLAT AMPER 2013. Vyuijte zvhodnnch podmnek k asti Standardn uzvrka vhodnjch cen je platn a do 31. 10. 2012. Navc vystavovatel veletrhu AMPER 2011 a 2012 maj monost erpat zajmav bonusy. Vce informac o asti naleznete na www.amper.cz.

19. 22. 3. 2013 na brnnskm Vstaviti, kter vystavovatelm nabz kvalitn ve-

12

technika

Jistie komunikujc na dlku

Vzduchov jistie IZMX nabz hodnoty jmenovitch proud od 630 A po 4000 A a vypnac schopnost od 42 kA a po 105 kA. Svoje uplatnn najde ada jisti IZMX pedevm v oblasti ochrany systm, motor, transformtor, ale i genertor.
Typ IZMX16 je v souasnosti nejmen vzduchov jisti na svt. Jeho modern konstrukce dovoluje namontovat dva vyjmateln jistie vedle sebe do rozvde o ce 600 mm a pi nvrhu rozvodny tak uetit msto. Do jistie me bt integrovn motorov pohon pro pedpnn pruiny mechanizmu a ovldac cvky pro povely vypnut a zapnut, co jsou prvky nezbytn z hlediska ovldn na dlku. Typ IZMX40 je jisti do 4000 A, kter nezabr vt objem ne bn jistie do 3200 A a pitom v mst svorkovnice nevyaduje dnou dodatenou, prostorov nronou kabel. Zkouky a integrace tchto jisti do rozvd typu Modan, xEnergy, PowerXpert, Capitol 20 a Capitol 40, proveden spolenost Eaton, potvrdily vynikajc technick parametry a rovn pednosti systmu ppojnch svorek, jen lze navrhnout tak, aby sploval poadavky pslun aplikace. Dky modulrn konstrukci, integrovanm eenm jednotlivch detail a komplexn ad psluenstv a doplkovch funknch monost mohou uivatel jisti individuln modifikovat podle konkrtnch poadavk jeho pouit.
Jistie sleduji i nerovnomrn zaten fz Funkce jisti lze v individulnch instalacch roziovat pomoc cel kly praktickch doplk, zejmna v oblasti signalizace, automatizace a tak komunikace. ada IZMX napklad poskytuje veker informace tkajc se provozu a je schopna je tak pedvat

dl. To me vrazn zkrtit dobu potebnou pro vyeen rznch selhn napjec soustavy, nap. proudovho peten, nerovnomrnho zaten fz nebo pept. Funkce jisti je mon roziovat tak pomoc individulnch ee-

n. Ty mohou jet vce zlepit bezpenost systmu, zdokonalit tak i ochranu osob pi ppadn porue a podstatn snit riziko nedoucho peruen provozu. Mezi tato individuln een pat ARMS, ARCON, znov selektivita ZSI, dlkov pepnn a ochrana pomoc digitln spout s micmi funkcemi (typu P). -red

O krok bliie k vyuitiu spintroniky v IT

Vskumn oddelenie IBM v spoluprci s vedcami z univerzity ETH v Zrichu odhalilo prv trvcnejie zoskupenie spinov elektrnov (persistent spin helix) v polovodii. Vaka tomu ich bude mon vyui na ukladanie, presun a spracovvanie dt.
A doteraz nebolo celkom jasn, i bude mon vyui spin elektrnov na udranie rchlos spracovvania dt a niiu spotrebu energie. iastone riei aj problm generovania odpadovho tepla v ipoch, ktor vznik pri pohybe elektrnov. Dnen technolgia m limitovan monosti, pretoe rozmery polovodiov sa zmenuj a do bodu, kde je tok elektrnov nekontrolovaten. Spintronika by mohla tento problm prekona vyuitm spinu elektrnov namiesto ich premiestnenia. Tieto nov poznatky v spintronike dvaj vedcom nielen iba kontrolu nad magnetickm pohybom astc v zariadeniach, ale otvraj monosti vo vytvran novch energeticky efektvnych zariaden. Zkladom technolgie je, aby boli vetky elektrny natoen iadanm smerom. Kontrolovanie natoenia elektrnu je dleit krok vo vvoji polovodiov, ktor s elektricky programovaten. Vedci pouili ultra krtke laserov pulzy, aby sledovali vvoj tiscky elektrnovch spinov na malom mieste. Zvyajne sa spiny nhodne otali a rchlo stratili orientciu. Teraz vedci po prvkrt pozorovali ako sa spiny zoradili do stleho pravidelnho tvaru. Tento koncept bol teoreticky nartnut u v roku 2003, ale doteraz neboli vsledky relne pozorovaten. Synchronizcia spinu elektrnu umonila odsledova presun elektrnov, ktor preli vzdialenos 10 mikrometrov, m sa zvila monos vyuitia spinov na spracovanie logickch operci a to rchlo a energeticky efektvne. Vskumnci tento vsledok dosiahli u elektrnov v polovodii GaAs, arzenid glia. Polovodiov materil GaAs, vytvoren vedcami ETH, je bene pouvan pri vrobe integrovanch obvodov, infaervench led did a efektvnych solrnych lnkoch. Pouitie spintroniky v praxi zostva naalej

informci na dostatone dlh dobu. IBM a ETH demontrovali 30-nsobne preden synchronizciu natoenia elektrnov v dke a 1,1 nanosekundy, o je pribline as jednho cyklu 1GHz procesoru. Vedci u dvnejie zistili, e mono meni orientciu elektrnu v priestore, tj. meni jeho spin a tto vlastnos vyui na zaznamenanie informcie. Spintronika je teda alternatva k tradinej mikroelektronike, pouvajca informciu o spine astc. Nov objav by umonil uloenie vieho mnostva dt v menom priestore, viu

vekou vzvou, pretoe dosiahnut vsledky vskumu boli zaznamenan pri teplote 233 C. Vsledok znamen vznamn pokrok vo vskume vyuvania spintroniky na uchovvanie informci a realizciu logickch operci v polovodioch. -red13

technika

Bezdrtov budcnos,
v ktorej bud pripojen vetky zariadenia schopn vpotov

Na konferencii konanej kadorone v San Franciscu, Intel op predstavil svoje nov produkty z oblasti ipov, ale predovetkm vzie a trendy, ktormi sa bude ubera nasledujci vvoj osobnch potaov. Laboratri spolonosti Intel predstavili prv plne digitlne WiFi pripojenie integrovan do do toho istho ipu ako aj alie stavebn digitlne prvky, ktor sa neustle zmenuj, napomhaj energetickej efektivite a umouj spoji sa s inmi zariadeniami. S vyuitm najnovch biometrickch identifiktorov ukzali Intel Labs spsob ako sa daj odstrni hesl a zrove zabezpei bezpenej prstup ku cloud slubm. Predstavili aj WiGig, o je najnov WiFi tandard, vznamne zniujci potrebnos mnostva kblov, ktor umon bezdrtov dokovanie a prenos obrazu. Okrem toho bol dostatok priestoriu venovan aj novm technolgim a spoluprci so spolonosami Verizon, China Mobile a Cisco na zlepen systmovej efektivity a zrove zlepenia celkovch uvateskch zitkov.
Technologick riadite spolonosti Intel Justin Rattner vera poas svojho vystpenia na IDF povedal: V budcnosti bude akkovek vpotov systm pripojen na upozornil, e toto pripojenie dodriava Moorov zkon v zmysle zmenujcej sa vekosti a rastcej energetickej efektivity vyuitm najnovch vrobnch procesov zo sveta procesorov ako naprklad najnovia 22nm Intel tri-gate technolgia. System-onchip (SOC) pre smartfny a tablety bude pravdepodobne miestom, v ktorom bud integrovan vetky komunikan nstroje. Mal rozmery a nzka cena integrovanch digitlnych vysielaov umon plne nov aplikcie od prenosnch zariaden a po Internet vec Things," kde bud zariadenia ako naprklad domce spotrebie komunikova navzjom so senzormi, vymiea si informcie a bud pripraven na vzdialen sprvu. Rattner alej popsal aliu generciu bezdrtovho tandardu s nzvom WiGig, ktor pracuje v milimetrovch dkach rdiovch vn a ponkne rku prenosovho psma viac ako 5 gigabitov za sekundu. tandard WiGig je snahou IT odvetvia o konsolidciu mnostva sasnch 60 GHz bezdrtovch technolgi pod existujcim WiFi tandardom. Svojou rchlosou umon bezdrtov dokovanie Ultrabooku, tabletu alebo smartfnu bez pouitia kblov, povedal Rattner. Dokonca je mon dokova niekoko zobrazovacch zariaden sasne. Pohodlie a preden vdr na batriu pre pripojen zariadenia Uvatelia si obbili monos dostva maily alebo novinky zo socilnych siet aj ke s ich zariadenia v spnkovom reime. Prinies stav vdy online, vdy pripojen pre Ultrabook platformu umouje teraz technolgia Intel Smart Connect, ktor zobud Ultrabook na okamih potrebn pre

Internet. Od najjednoduchch zabudovanch senzorov a po najmodernejie cloud dtov centr - sname sa njs spsob umoujci bezdrtov pripojenie pre vetkch a bez plnej potrebnosti kblov. Rattner po prvkrt predstavil funkn kompletn digitlne WiFi pripojenie pomenovan Moore's Law Radio." Technick riadite 14

prijatie prichdzajcich dt a ihne zase vypne do standby mdu a zabezpe tak dlhiu vdr na batriu. Vhodou technolgie Smart Connect je aktvny prenos sborov a video streaming. Rattner predstavil technolgiu Spring

technika
Meadow, ktor inteligentne riadi komunikciu medzi cloud slubou a koncovm zariadenm. Spracovanm prichdzajcich dt a ich aktvnym riadenm, Spring Meadow doke vyui procesor efektvnejie umoujc nzku spotrebu bez negatvneho dopadu na vkon systmu. Odstrnenie hesiel a zven bezpenos Hesl sa stali benou a nie vemi praktickou cestou ochrany prstupu k cennm alebo citlivm informcim. V snahe odstrnenia hesiel Intel Labs vyvinuli nhradn schmu s nzvom Klientska Autentifikan Technolgia (Client Based Authentication Technology). Nielene nahrad hesl, no zrove zjednodu a urchli prstup k bankovm tom, akciovm portflim a alm osobnm informcim v cloude. Technolgia umon uvateom jedinen autentifikciu na fyzickom zariaden ako naprklad Ultrabook alebo smartfn pouitm biometrickch senzorov a nsledne dovol samo-autentifikciu s jednou alebo viacermi cloud slubami. Pretanm uniktnych vzoriek iliek z dlane uvatea automaticky presmeruje naprklad k vmu bankovmu tu, socilnej sieti alebo k inm jednoduchho premiestnenia hardvru do dtovho centra, je toto nahraden tandardnm serverom s procesorom Intel a softvrovou prenosovou aplikciou. Dr. I

Privtajte ru transparentnho komputingu

Koncept transparentnho komputingu bude uskutoniten vaka otvorenmu vvojrskemu ekosystmu, v ktorom vvojri softvru napu kd fungujci vo viacerch prostrediach a zariadeniach. Tento prstup zmen finann a technologick kompromisy, s ktormi musia vvojri dnes bojova.
S transparentnm komputingom nebud musie vvojri softvru uprednostova jedno prostredie oproti inmu s cieom zaruenia profitability a nslednho vvoja. Spotrebitelia a firmy sa stretvaj s mnostvom zaujmavch, no zatia nekompatibilnch prostred a zariaden. Nejednotnos nie je len v mobilite, cloud rieeniach alebo potaovch tandardoch. Vvojri softvru s v sasnosti nten vybra si medzi prinanm inovci alebo prinanm zisku. Dleit je moment, kedy sa vetky tieto prvky spoja v spoahliv a transparentn crossplatformov uvatesk rieenie a hardvrov architektru. Ponknutm najlepieho monho vkonu pre Intel cross-platformov nstroje, bezpenostn rieenia a ekonomicky vhodn distribun kanly, spolonos Intel pokrauje vo svojej vedcej pozcii v definovan a riaden ekosystmu otvorenho softvru. Vvoj pre spustenie na viacerch miestach Zatia o vvojri pravidelne vyjadruj tbu programova len raz a fungova na viacerch platformch, v sasnosti existuje len mlo podnetov pre podporu cross-platformovch rieen. Spolonos Intel zvolila stratgiu dvery pre HTML5 prostredie ako crossplatformovho prnosu. S jeho pomocou nebud musie vvojri robi kompromisy medzi ziskom, participciou na trhu alebo prinanm inovci svojich produktov. Spotrebitelia naopak iba zskaj z monosti ahkej migrcie dt aplikci alebo identity z jednho operanho systmu alebo zariadenia na in. Uahenie prstupu vvojrov k zdrojom Dnen softvrov ekosystmy s pln vziev a prleitost s technolgiami prinajcimi nov uvatesk zitky a splnen oakvania od dotykovch obrazoviek, vdre batrie a po dtov bezpenos a monos vyuvania cloud technolgi. Program je zameran na poskytovanie zdrojov, ktor pomu vvojrom ui sa, prija zmeny na trhu a maximalizova vvoj smerom k viacerm form faktorom, platformm, a operanm systmom. -red15

poznamenal, e technolgia C-RAN vznamne zni kapitlov aj prevdzkov nklady pre poskytovateov bezdrtovch sluieb a zrove ponkne prvotriedne bezdrtov sluby pre uvateov so znenm potom vpadkov poas piiek. Rattner popsal aliu oblas vvoja nazvan Video Aware Wireless Network (VAWN), pri ktorom poskytovate sluby a konen uvate zskaj z najnovch bezdrtovch vskumov. VAWN je spolon akademick projekt sponzorovan spolonosami Intel, Cisco a Verizon. S vysokm predpovedanm nrastom prenosu videa v mobilnch zariadeniach poda Cisco Visual Networking

zabezpeenm slubm. Ponkne taktie neustle monitorovanie, ktor uzamkne zariadenie a zabezpeen pripojenie v prpade vypnutia zariadenia. Nov biometrick sken odomkne platformu a okamite obnov predchdzajce zabezpeen pripojenia. Cel proces je v podstate plne transparentn, ahko pouiten a ete bezpenej ako doteraz. Cloud/sieov prstup, budcnos bezdrtovho vysokorchlostnho pripojenia Rattner na pdiu privtal Dr. Chih-Lin I, riaditeku vskumu v spolonosti China Mobile Research Institute z Pekingu, s ktorou diskutovali o spolonom vskume firiem Intel Labs a China Mobile. Vsledkom je prototyp s nzvom Cloud Radio Access Network (C-RAN). C-Ran je alternatva k tradinej RAN technolgii, ktor je zkladom pre modern celulrnu komunikciu. Namiesto

Index, bud bezdrtov siete preaen a kvalita videa bude limitovan v prpade, e neprdu alie inovcie. VAWN m za lohu zvi kapacitu streamovania videa v bezdrtovch sieach a zrove zlepi uvatesk zitky optimalizciou sieovho vkonu pre end-to-end bzu.

technika

Systmy Panasonic et lidsk zdroje, energii i as

Laserov senzory Panasonic pro bezpenou detekci objekt i na velk vzdlenosti

Dotykov panel + PLC + pohon - zkladn set pro jednoelov stroj

Zavt garov vrata; nastavit aluzie dle polohy slunce; pivt sten okna s ponajcm detm i s poklesem teploty zakrt bazn... Vechny uveden operace spojuje jejich technick een detekce stavu a nsledn sputn pohonu. Tyto operace lovk zajist zvldne, ale pro to nechvat na nespolehlivou obsluhu. Navc, kdy se nejedn o dv sten okna, ale teba o nkolik set oken, dve i celch stech sportovnch stadion na zklad detekce mnoha veliin. Nen jednodu penechat to strojm? Zajist je to ne jen jednodu, ale i rychlej, spolehlivj a pesnj. Panasonic Electric Works (PEW) m nejen techniku, kter to zvldne, ale hlavn bohat zkuenosti s irokou klou vyeench projekt po celm svt.
D-IMager nejen na hran Dvka stoj ped vlohou a lehkm pohybem prav ruky mn barvu svch at. Nen to sci-fi jen je v tom trochu techniky. Pi detailnjm prozkoumn uvidme ve vloze obrazovku se zabudovanm 3D senzorem. Obslun SW pak zajist detekci pohyb a peklad jak akce m bt realizovna: zmna obleen, barvy, esu, brl, bot. To jsou vak jen stpky. Krom hernho prmyslu nachz senzor uplatnn hlavn v outdoor aplikacch pi trninku i vzdlvn, kde vzhledem ke ztenm svtelnm podmnkm D-IMager zajist bezpen chod aplikace. ToF (Time of Flight) technologie na bzi CCD s optimlnm pomrem cena/vkon pin monosti vyuit v irok kle aplikac od rozpoznvn gest ve spotebn elektronice a po vyuit v oboru prmyslovho snmn obrazu s vysokm drazem na bezpenost. Nen UV jako UV Jednou z konench fz vroby reltek je oderpn vzduchu z prostoru kontakt, zakpnut malho otvoru v krytu rel a nsledn vytvrzen v peci. Potebn doba js o u m in u ty , p kon pece kilowaty. Nasazenm zazen Aicure UJ30 pro LED UV vytvrzovn se pkon snil na 60 W a aplikan as spadl na 2 sekundy. Obdobn ppady nhrad se nachzej nejen v automobilovm prmyslu, ale ve vech oblastech vroby kde se lep, lakuje i nan pryskyice. Jen na lampch se nm zazen vrtilo za jeden rok, hodnot nasazen nov technologie pracovnk ve vrob senzor. Oproti klasickm zazenm s UV lampou se UJ30/35 vyznauje pedevm ni spotebou, bezdrbovm provozem, okamitou pouitelnost po zapnut, kratm asem vytvrzovn a provozem bez dodatenho chlazen i pi non-stop nasazen. Spolu se zptnou vazbou kontroly teploty je garantovna stabilita svtelnho paprsku s maximln odchylkou 2 % a maximln vkon (plynule nastaviteln) a do 12800 mW/cm2. K zazen lze pipojit a 4 hlavy s rznou velikost i tvarem paprsku a lze je pout pro samostatn aplikace (k dispozici a 10 m dlouh kabely), nebo paprsky jednotlivch hlav vhodn kombinovat. ivotnost emitujcch hlav, kde vstupn paprsek me bt pm nebo pod hlem 90, je pi maximlnm vkonu 20 tisc hodin istho asu. Aktuln projekty ukazuj, e zazen se hod nejen do automatizovan vroby, kde o spoutn jednotlivch vytvrzovacch hlavic se star PLC s pslunmi senzory polohy, ale tak do run vroby, kde si opertor spn hlavice dle poteby nonm i jinm spnaem. Zelen energie Dalm oborem, kde jsou vrobk y Panasonic nepostradateln, je vroba elektromobil. Jak v samostatnch pohonnch jednotkch, tak v podprn nabjec infrastruktue jsou pouita rel ady EV schopn spnat a 300 A s odolnost pro krtkodob peten a na hranici 2500 A. V nabjecch stojanech nael uplatnn dotykov ovldac panel uren pro venkovn pouit GT32E s garantovanou funknost a itelnost jak pi jasnm slunku s vysokmi teplotami tak v zimnch mscch kdy jsou teploty hluboko pod bodem mrazu. Pro systmy solrnch elektrren vyhovuje, lpe eeno bylo speciln pro tento segment vyvinuto, vkonovho rel ALFG se spnacm vkonem 5500 VA a relov ada DW je zase neodmyslitelnou soust modernch elektromr. irok kla mechanickch i polovodiovch rel je pipravena vyeit jakkoliv projekt. Ekologie stoj na poadnku priorit spolenosti PEW velmi vysoko. Prv problematika spor v oblasti spoteby energi vedla Panasonic k vvoji Eco Power Meter a nslednho sofistikovanho zpracovn namench dat. Systm je pouit ve vech vrobnch zvodech Panasonic a namen data jsou analyzovna celosvtov. Mit lze

Vkonov rel a pro 300 A stabilnho prtoku

Eco Power Meter KW1M s monost ukldat data na SD kartu

16

technika
vrobn linky, haly nebo dokonce konkrtn stroje. Jednotliv mc body lze pipojit k dcmu systmu pes RS485, prostednictvm ethernetu nebo bezdrtov a sledovat aktuln hodnoty. Hodnoty z nepipojench mcch mst meme penet prostednictvm SD karty a spolen pak data podrobit zptn analze, aby mohla bt zahjena nezbytn a sprvn opaten pro zven energetick innosti. Neustl sledovn a optimalizace jsou zkladnm kamenem pro modern a efektivn hospodaen s energi. KW2G se odliuje od ostatnch mk monost vyut roziujc moduly. Je tedy mono shromaovat jednm mcm pstrojem data z nkolika okruh najednou. Pro komunikaci s dalm zazenmi m Eco Power Meter rozhrann RS485 (Modbus RTU / MEWTOCOL) a pro rychl pipojen k PC je k dispozici USB. Pi osazen vech roziitelnch modul doke mit a 16 jednofzovch okruh. Zazen me mit elektrickou energii a paraleln sledovat pulzn vstupy men spoteby vody, pry, vzduchu atd. Dobrm pkladem je vyuit u kompresor, kde sledovnm spoteby elektrick energie k m3 vyrobenho vzduchu meme pi nhl zmn s velkou pravdpodobnost pedvdat zvadu na zazen. PC nebo PLC Ji nkolik let se vede diskuze zda pro zen technologickch proces vroby je lep pout programovateln automaty (PLC Programmable Logic Controller), prmyslov PC nebo speciln navren hardware. Kad z voleb m sv PRO i sv PROTI a dalo by se o tom dlouho diskutovat. Vvoj jde kupedu ve vech oborech lidsk innosti a tak i PLC u dvno nejsou jen logick programovateln rel. Monosti PLC stle vzrstaj a stabilita, na rozdl od PC, zstv na vysok rovni. n hlavn dky svm add-on kazetm, ktermi lze zkladnm jednotkm roziovat funknost ani by bylo teba novho msta na DIN lit i jakkoliv drtovn. Zkladn vstupnch esel, itn, mchn a vypoutn. Aby mohlo zazen optimln pracovat bez ptomnosti obsluhy, je pes RS232 pipojen web server a modem, kter umon on-line systm sledovat a dit nebo dokonce programovat vzdlen. Dky multifunkn jednotce FP Web Server je mon vzdlen pistupovat k PLC Panasonic s monost obousmrn vmny informac, zaslat data e-mailem nebo po FTP a v neposledn ad zobrazovat data na webovch strnkch. Web Server m vlastn roziujc jednotku, kter uchovv a 32 GB dat na SDHC a zasl uloen data centrlnmu nadzenmu systmu. S PLC lze komunikovat pes USB nebo pes sriov rozhrann RS485, pes kter jsou zrove pipojeny jednotky Eco-Power-Metre pro sofistikovan men spotebovan elektrick energie. Tmto eenm je zajitno, e veker namen data jsou stle bezpen uloena a penos dat me bt kdykoliv bez rizika ztrty peruen (vpadek spojen, reset nadzenho systmu apod.). Pistupovat k Web serveru lze standardnm PC nebo chytrm telefonem (iPad, iPhone apod.) a tak mohou bt procesn data k dispozici kdykoliv a kdekoliv na svt.

Web Server pro bezpen penos dat

D-IMager snma pro 3D zobrazen nejen do hernho prmyslu

Panasonic m v portfoliu nkolik ad PLC. Od nejmen ady FP-e a po nejrychlej PLC ady FP2SH s rychlost 0,03 s na instrukci a stovkami vstup a vstup. Jako zlatou stedn cestu pro demonstraci monost volm adu FP-X, kter je velmi roze-

jednotku lze volit dle poadavk projektu. Prvn dleitou volbou je druh vstup: rel nebo tranzistor (ten pak me bt NPN nebo PNP). Druhou volbou jsou monosti napjen a to stdavch 220 V (85 a 254 V) nebo SS 24 V (20,4 a 28,8 V). K potai je mon je pipojit prostednictvm RS232 nebo USB. Zkladn roziujc moduly, ktermi lze navit mnostv vstup/vstup vybrme podle potebnho mnostv komunikanch kanl a typu: rel nebo tranzistor. Specifickou monost ady FP-X jsou tzv. add-on moduly. Jedn se o kazetu, kter se pes v horn sti umstn konektor pipoj k zkladnmu modulu. To umon rozit funknost a pouitelnost zazen ani zabraj jakkoliv msto (nemluv o situaci, kdy modifikujete ji existujc zazen a rozit by nebylo kam). Add-on modul je irok kla a volba sprvnho typu je otzkou pelivho vbru. Je mon zvolit jednokanlov nebo dvoukanlov RS232, komunikan kazetu pro RS485/422, kazetu s RS485 + RS232, Ethernet + RS232, 2 kanly RS485, 4 vstupy + 3 vstupy NPN, 8 vstup, pouze vstupy NPN nebo PNP, 2 analogov vstupy 0 a 10 V, 2 analogov vstupy + 1 analogov vstup, 2 analogov vstupy, vstup pro regulaci teploty, modul relnho asu atd. Pesto, e vtinu aplikac lze eit FPX moduly nebo add-on kazetami, je mono pes FP0 adapter zskat monost pipojit libovoln roziujc modul ady FP0, jako jsou digitln i analogov vstupy a vstupy a speciln moduly pro men teploty. Pklad z praxe: PLC FPX d istrnu odpadnch vod a prv moduly daj systmu pesn parametry. Pes analogov vstupy se monitoruje teplota vody a relov vstupy pak spnaj pslun motory pro nastaven

Senzory ady EXL200 pro detekci miniaturnch objekt

V celm vrobnm procesu se ve vech provozech spolenosti Panasonic Electric Works dsledn uplatuje psn kontrola jakosti a dodrovn technologickch postup, kter jsou zrukou vysok spolehlivosti nezbytn pro nasazen vrobk v prmyslov oblasti. Samozejmost jsou tradin velmi dobr poprodejn sluby s vraznou regionln psobnost. Jejich standardn soust je inn technick a technologick podpora zkaznk zahrnujc poradenstv a pomoc ve fzi projektovn, instalace a uvdn do provozu i odborn pozrun servis. Text: Ludk Bartk

technika

Potrebujete hardware alebo software na zkazku? ANDIS je vae rieenie...

Spolonos ANDIS, spol. s r. o. psob na trhu u od roku 1993 v oblasti vvoja hardware a software na zkazku. Najvou vhodou firmy je, e spja vvoj hardware aj software pod jednou strechou a teda doke realizova aj projekty, ktorch integrlnou sasou je hardware aj software sasne.
V oblasti vvoja a malosriovej vroby hardware, resp. pecilnych prstrojov a zariaden na objednvku je firma schopn zabezpei komplexn sluby. Od poiatonch konzultci so zkaznkom cez analzu problmu, projektov prpravu, vvoj a vrobu prototypu a po vrobu malej srie a vyhotovenie technickch podkladov pre opakovan vrobu. Spoluprca s naimi overenmi partnermi nm umouje pracova aj na technologicky nronch projektoch, zabezpei sriov vrobu a poskytova svisiace sluby. Firma vyuva svoj duevn potencil aj na poskytovanie konzultanch a expertnch sluieb v oblasti elektrotechniky.

Prkladmi vsledku vvoja hardware na zkazku s naprklad:

Testovacie zariadenie pre spolonos Siemens: zdroj jednosmernch testovacch napjacch napt Zdroj striedavho meracieho naptia a prdu s frekvenciou 50 Hz a s presnmi fzovmi posunmi Meranie jednosmernch a striedavch napt a prdov Meranie odporov Lokomotvny terminl pre firmu Schrack Technik: Identifikcia ruovodia Zadvanie identifikanch dajov o jazde Online komunikcia ruovodi dispeer Pouitie v extrmne nronom prostred Prevedenie antivandal Elektronick teplomer/tlakomer pre hbkov vrty pre spolonos Nafta Gbely: Meranie tlaku a teploty vo vrtoch Extrmna presnos a rozsah merania tlaku a teploty Zaznamenvanie nameranch hodnt na ely alieho spracovania

Prklad vvoja hardware a software na zkazku

Ocenen palubn pota

Predstavujeme vm zariadenie primrne uren pre vodiov vozidiel MHD, ktor zrove prina vy komfort aj cestujcim. Je nm palubn pota BS100.A8000KCP, ktor v roku 2011 zskal ocenenie Unikt Roka na vetrhu ELO SYS v Trenne. Je uren na centrlnu sprvu funkci a perifri dopravnho prostriedku. Jeho zkladom je 8 LCD displej s dotykovou obrazovkou. K zkladnm funkcim patr poskytovanie hlasovej a textovej komunikcie medzi vozidlom a dispeingom, sprva jednotlivch oznaovaov cestovnch

technika
Druhou zkladnou oblasou psobenia firmy je vvoj software rzneho druhu. Spad sem naprklad vvoj databzovch aplikci, aplikci typu klient server a rznych aplikci pre internet a intranet typu lovek stroj a stroj stroj. Sem asto spadaj aj lohy z oblasti telemetrie, diakovho zberu dajov a povelovania.

Prklady realizci software na zkazku:

M.E.D. - programov systm na diakov zber a spracovanie energetickch meran elektrickej energie, tepla, vody, plynu a pod. vyvinut a nasadzovan v spoluprci so spolonosou Schrack Technik. Grafick pouvatesk rozhranie aplikcie poskytuje pohodln a prehadn prcu so systmom v tyroch skupinch loh: sprva meracch bodov a skupn meracch bodov nastavovanie parametrov odpotovch ciest tabukov a grafick zobrazovanie nameranch dajov a tvorba reportov plnovanie automatickch pravidelnch odpotov E.ON Terminal systm na vykonvanie odpotov spotreby elektrickej energie v terne pre spolonos E.ON IT Slovakia: Automatick preberanie prkazov na odpoet z odpotovej centrly, individulne, poda prihlsenho odpotra Vyhadvanie elektromerov zosnmanm iarovho kdu, priradenie geografickej pozcie k odpotu (GPS) Odosielanie odtanch dajov on-line na odpotov centrlu (vstavan GSM modem)

Dispeersk software na sledovanie mestskej hromadnej dopravy v spoluprci s firmou Technopol International pre Dopravn podnik Bratislava:

Komplexn GPS monitoring vozidiel Monitoring aktulnej polohy a stavu vozidiel Archivcia jzd jednotlivch vozidiel Sledovanie grafikonu (nadbiehanie/mekanie spoja) Mnostvo alch funkci Spomenut projekty s len zlomkom a ukkou toho, o dokeme vytvori. Preto, ak aj vs trpi nejak problm alebo projekt technickho charakteru bez ohadu na to, i zaha len hardware, len software alebo oboje sasne, nevhajte ns kontaktova na adrese obchod@andis.sk ... pretoe ANDIS je vae rieenie

S me na vstavu ELO SY Srdene Vs pozva - 12. 10. 2012. v Trenne v doch 9. e P10 stnok . 124 Njdete ns v paviln ie s Vami Teme sa na stretnut

ANDIS spol. s r. o., Nitrianska 5, 821 08 Bratislava,

Tel./fax: +421-2-54651881, obchod@andis.sk, www.andis.sk

BS100.A8000KCP uren pre MHD

lstkov a komunikcia s centrlou cez rdiov sie alebo GPRS. Zariadenie tie doke zbiera informcie o pote predanch lstkov i inch dajoch z prevdzky vozidla a prostrednctvom wi-fi siete vo vozovni odovzda tieto informcie centrle. Zrove me z vozovne bezdrtovo zska informcie o grafikonoch, slubch, ipovch kartch a podobne. Dleitou funkciou je aj GPS monitoring polohy vozidla, ktorho pohyb me dispeing sledova na mape. Informcia o pohybe vozidla zrove sli na vpoet nadbiehania, resp. mekania danho spoja v rmci aktulneho grafikonu. Tto informciu m jednak vodi samotn, ale prostrednctvom tab umiestnench na zastvkach MHD je mon o prpadnom mekan i nadbiehan spoja informova aj cestujcich, o zvyuje komfort cestovania. Pre medzimestsk a medzinrodn spoje prde vhod aj modern navigan systm s plnm pokrytm krajn Eurpy. 19

technika

Hbejte se vci kolem, aneb ovldme servopohony

Monost komunikace servopohonu po rznch protokolech

Vkon novch servomotor je od 50 W do 5 kW

Je zadn povel pro zaven garovch vrat i posun vjezdov brny; senzory zachytily prvn kapky zanajcho det a je teba zavt sten okna; ochladilo se a teplotn idlo detekuje teplotu, kter se dostala pod stanovenou mez pro zaven baznovho zasteen. Vstupn idla detekuj rove hldan veliiny, v programovatelnm automatu (PLC) probhne vpoet dle peddefinovanho algoritmu, ale stle nm tu chyb ten vkonn prvek, kter fyzicky zave vrata, brnu, okna pp. stechu baznu.
Tento mechanick pohyb, samozejm kontrolovan koncovmi spnai, um zajistit servo motor Panasonic s dc jednotkou. Opt zmiuji pouit ve spojen s projektem inteligentnho domu, kde se motory budou v souladu s SN EN 61508, EN62061 a ISO 13849-1. S odezvou 2 kHz pat mezi nejrychlej pohony tto kategorie. Krom svch pokroilch kontrolnch funkc je MINAS A5 vybaven architekturou LSI, kter umouje ultrarychl provoz systmu. Dky 10-plovmu rotoru bylo dosaeno nzkho toivho momentu a velmi stabiln rychlosti. dc jednotka me komunikovat s okolm prostednictvm seriov linky i po ethernetu. To zajist bezproblmovou konektivitu na stvajc dc systm s tm, e jednotka bude pln podlhat pkazm hlavnho PLC. V okamiku, kdy obdr povel Zavi, zane dit konkrtn servomotor a akci ukon a v okamiku, kdy koncov spnae potvrd dn splnn kolu. Nadzenmu systmu potvrd konec akce a opt se pepne do ekacho mdu. dc systm, kter je vlastn srdcem celho domu, je vtinou umstn v servrovn jej napjen bude zlohovan pes UPS. Podobn jako tyto dc systmy, doporuuje se zlohovat obdobnm zpsobem i akn leny. Kdy vm napr do otevenho stenho okna nebo na zahradu s malmi dtmi vbhne otevenou brnou hladov rotvajler jist to rodinn pohod nepid. Zatm byly zmnny bezpenostn funkce, odpovdajc normy, rozsahy vkon atd. Jak vak tyto motory roztoit nepadlo ani slovo. Servo motor a dc jednotka spolu tvo nerozlun pr. Sprvn propojen a napjen 220 V je odrazov mstek pro dal kroky. dc jednotku propojme s PC USB kabelem, kde pi prvnm pipojen je nutn zpstupnit driver (soust instalace). Veker nastaven a testovn se provd v programu Panaterm, kter je k dispozici na naem webu pro vechny typy motor ady Minas A5 zcela zdarma. Spolu s programem Panaterm se do potae nainstaluje ParameterConverter. Vzhledem k sofistikovanmu rozhran me sprvn nastaven reimu motoru vetn antivibranho filtru zabrat drahocenn as. Pi upgradu motoru z ady Minas A4 na A5 sta tmto programem modifikovat stvajc nastaven pro vy verzi a uetit si hledn, ji jednou objevenho, optimlnho nastaven. Samotn program Panaterm ihned po sputn identifikuje aktuln pipojen

Prvodce programu Panaterm pome v nkolika pehlednch krocch s nastavenm parametr

starat maximln o tak fdn operace jako zavrn i otevrn, ale motory jsou konstruovny pro nepetrit provoz v prmyslov vrob a vyhovuj nejnovjm normm pro pouit v bezpench provozech. Servopohony Panasonic srie Minas A5 jsou standardn vybaveny funkc Bezpen zastaven (STO = Safe Torque Off ). Skutenost, e bezpenostn funkce jsou zalenny do servopohonu, umouje po vzniku bezpenostnho incidentu (spna nouzovho zastaven, bezpenostn svteln zvory, ochrann dvee atd.) jednodu a rychlej nabhnut linky zpt do normlnho provozu. Servopohony Minas A5 najdou uplatnn v jakchkoliv projektech 20

Vvojov prosted servo pohon - Panaterm

zazen a nabdne ho k pouit. irok spektrum funkc umouje nastavit reim pohonu do poslednho detailu. Antivibran filtr, kter me bt nastaven naAuto umouje nastavit spoutc a zpomalovac prbh rychlosti tak, aby nedochzelo k nechtnm

technika
pekmitm, kter se v praxi projev nejen nepjemnmi zvuky, ale hlavn velkou zt pohyblivch st, kter vedou k rychlmu opoteben. irok spektrum simulac pome pedejt nechtnm problmm pi rozbhu na ostro. Tedy poutme Panaterm ikona je pi standardn instalaci na ploe ve start up okn zvolme pipojenou dc jednotku. Zde pak meme zadvat konkrtn parametry nebo se nechat prothnout podrobnm nastavenm intuitivnm Prvodcem. Pro dnen roztoen motoru a demonstraci, e jste dokzali s nm pohnout, zvolme zloku TrialRun. Zde meme jednodue nastavovat trapzov tvar prbhu rychlosti volbou zrychlen a zpomalen a samozejm i maximln otky. Pak ji stiskem pslunch tlatek pravotoivho i levotoivho oten spustme chod motoru v nastavenm reimu. Kdy motor napojme napmo i pes pslunou pevodovku na vtah, jeb, dopravnk a podobn je meme ovldat konkrtnm technologickm procesem.

Snmae a pevodnky tlaku z korozi odolnho TITANU

Nmeck chemik Heinrich Klaproth byl v roce 1795 tak ohromen vlastnostmi nov objevenho prvku, e jej nazval podle eck mytologie titn TITAN. Nejznmjm titnem je Atlas, ten kter byl bohem Zeusem odsouzen, aby nesl zemkouli.
Pro nasazen tlakovch pevodnk ve velmi korozivnm prosted dodv firma KELLER AG fr Druckmesstechnik ji del dobu produkty v titanovm proveden. Tento kov m celou adu vhod pi pouit ve velmi specilnch podmnkch. Jako nhrada za ocel bv TITAN pouvn v letectv a pro vesmrn lety a to pedevm z dvodu jeho vhy. V medicn se TITANU. Senzor zhotoven z oceli me bt vystaven max. 60C. Pi vych teplotch zdeformuje, teplotou podmnn roztahovn oleje, ocelovou membrnu tak dalece, e ji nen mon jej navrcen do pvodn polohy. Naproti tomu neukazuje TITANOV membrna vbec dn deformace a do 120 C. Tento fakt se projevuje tak na stabilit, kter je tak

Sprvn propojen dc jednotky motoru a PC je zklad pro dal kroky

Ovldn motoru je na bzi dcch puls. Nen tedy dn problm penechat zen na programovatelnm automatu (PLC), kter pslunmi pesn definovanmi spoutcmi pulsy me motorem nejen otet, ale hlavn jej velmi pesn polohovat (dvaceti bitov ovldn znamen 1048576 puls na jednu otku). Pro zen servo pohon jsou k dispozici vhodn roziujc moduly vetn pipravench funknch blok, ale jednoduch aplikace lze provdt jakmkoliv PLC s tranzistorovm vstupem. Pokud dme dva resp. vce motor dokeme polohovat ve dvou i vce osch volnosti s pesnost, e nejen lanovka zastav na pedem definovanm mst, ale v praxi lze obrbt, brousit i gravrovat s vysokou mrou opakovatelnosti. Jednoduch kabel a mnoho pedpipravench funknch blok pro prci s pohony ve vvojovm prosted FP Win Pro je pro prvn rychl pokusy propojen PLC a servomotoru Minas A5 velmi dobr odrazov mstek. www projektu: http://www.plcdoskol.cz Nmty, ppomnky a dotazy k uveejnnmu pspvku i celmu projektu zaslejte na: plcdoskol@eu.pewg.panasonic.com Text: Ludk Bartk Panasonic Electric Works

vyuv zvlt chemick a biologick neuralita TITANU. Tato vlastnost je vsledkem siln oxidan vrstvy na povrchu materilu. Tato oxidan vrstva m za nsledek, e na komponentech z titanu, oproti oceli obvykl v oboru, se neobjevuje dn koroze ani ve slan nebo chlorovan vod. Proto meme nalzt TITAN velmi etn tam, kde se jedn o odpadn vody, kter mohou bt zneitny neznmmi korozivnmi ltkami. Dky proveden pouzder z TITANU je mono vhodn realizovat sondy na men hladin pro brakick vody a dokonce nap. pro chlorid eleznat. Velk pekvapen ns oekvalo pi vvoji senzoru tlaku o prmru 0.9mm z

oproti produktm s ocelovou membrnou daleko lep. Dvodem k tomu je velk elasticita. Vechny produkty na firmy KELLER AG naleznete na naich internetovch strnkch www.keller-druck.cz . Keller Gesellschaft fr Druckmesstechnik mbH Kancel R / SR Drustevn 432, CZ-747 19 Bohuslavice Tel. +420 553 65 08 13 Fax +420 553 65 08 14 Mob. +420 724 79 00 97 e-mail i.garcia@keller-druck.cz www.keller-druck.cz www 21

technika

Klamanie sa nemus vyplati

Najmodernejie technolgie prenikaj do najrznejch oblast udskho ivota. o bolo ete nedvno prezentovan ako snaenie vedcov, sa objavuje v praxi. A novinky sa zavdzaj oraz rchlejie. Rovnako ako je vznamn zachovanie si skromia v rmci socilnych siet, je dleit by korektn aj vo vetkch vzahoch. Odbor vzahov so zkaznkmi je jeden z najviac sa rozvjajcich, kde sa uplatuj nov technolgie. Zachova si ist tt tak me by pre niekoho vemi namhav. Jednoznanm trendom je toti zhromaovanie informci, ich spjanie a analyzovanie. Firemn call centrum, resp. zznam telefnneho hovoru a jeho nsledn i ete lepie okamit analza, je vekm favoritom pre zefektvnenie segmentcie zkaznkov a dosiahnutie vyej profitability.
Nov cesta pre poisovne Odbor, ktor sa vemi ivo o hlasov analzy zaujma, je poisovnctvo. Poistnch podvodov toti neustle pribda a poisovne by radi vedeli o rizikovch" klientoch o najskr. V poslednej dobe sme tak svedkami stle astejch intalci pecilneho software v dispeingoch alebo call centrch poisovn, ktor s vyuvan pre hlsenie poistnch udalost. Prve prv telefonick kontakt je vemi dleit pre obstaranie zzzu hlasu a konkrtne volanie mu detailne vyhodnoti. Naprklad spolonos RETIA sa dlhodobo venuje vvoju systmu s nzvom ReDat a v poslednch rokoch sa s jeho rozrenou platformou tzv. Voice Processorem etablovala nielen na eskom trhu, ale aj na Slovensku a v zahrani. Software ReDat na Slovensku vyuva niekoko vznamnch bankovch a investinch spolonost. K najkovejm rieeniam v oblasti hlasovej analzy na Slovensku urite radme intalciu pre spolonos EOS KSI Slovensko, zdrazuje Petr Novk, projektov manar RETIA. Poisovniam sa vaka analyztorom otvra cesta ako triedi hlasov zznamy a identifikova podozriv snahy klientov. Odhalen poda hlasu V sasnej dobe existuje niekoko technologickch spsobov ako detekova netandardn" zmery ie poistn podvody. Pre sprvne nasadenie technolgi je najskr potrebn uri pecifick indiktory tchto netandardnch zmerov". Patr sem naprklad sprvanie sa hovorcov, vraz ich tvre, i prostredie, kde sa nachdzaj. Avak aj zo samotnho hlasovho prejavu mono zska a prekvapivo vea informci. Od celej kly emonch parametrov, veku i pohlavia hovorcov, cez jazyk akm hovoria, vhanie a rchlos reakci na neakan podnety, a po dodriavanie uritch schm tandardizovanho hovoru i pouitie vulgarizmov. Hlasov prejav potom sli k zskaniu dvoch zkladnch okruhov informci: o bolo povedan a akm tlom to bolo povedan. Prve pri hlsen poistnej kody je najvyie riziko, e sa pokoden bude snai kodu nadhodnoti a zahrn aj poloky, ktor v skutonosti znien neboli. Analyzovanie hlasu pri prvom kontakte pokodench s poisovou sa tak stva vznamnm momentom pre nsledn prcu likvidtorov. Poda vyhodnotench parametrov mono rozhodn, ako sa bude v konkrtnej poistnej udalosti alej postupova. Ak pri prvom kontakte nastan pochybnosti o dveryhodnosti poistnej udalosti, je dleit vetko dkladne preetri. A ako by mohol vyzera systm na detekciu podvodov? Zo vetkho najskr je potrebn natrnova sprvny model. K tomu s nevyhnutn sady nahrvok s preukzatene livm obsahom. Po natrnovan" modelu nasleduje druh etapa, ktor sa overuje znmym vsledkom. V treom kroku u mono systm nasadi do ostrej prevdzky. Do celho procesu hlasovej analzy ete vstupuj alie parametre, ako je aiv ivotn situcia, socilne postavenie, vzdelanie alebo prjmov skupina. Na zklade tchto vetkch premennch systm vygeneruje skre, ktor potom zodpoved pravdepodobnosti poistnho podvodu. Tento rozren postup emonej hlasovej analzy je plnou novinkou a venuje sa jej iba niekoko spolonost na svete. Pouitie v budcnosti me by zaujmav aj pre alie subjekty, nielen pre poisovne. Text: Ing. Petronela Sadloov

namu, aby sa s almi zskanmi nahrvkami dalo kontinulne pracova a postpi ich alej analze. Telefnne kontaktn centr vyuvaj pre styk so svojimi zkaznkmi sn vetky poisovne na slovenskom trhu. Poiadavka na hlasov zznam, jeho analzu a alie spracovanie je preto plne logickm vystenm vvoja. Menej znme s u rieenia, ktor pracuj s nstrojmi na anal22

technika

NOVINKA LINX 7900

vetko o by ste oakvali ako samozrejmos od CIJ tlaiarne

BPrinting s.r.o. prina na trh novinku - tlaiare LINX 7900 pre priemyseln znaenie. Nov tlaiare nadvzuje na spen sriu tlaiarn LINX 4900 a 7300.
LINX 7900 ponka irok klu funkci vrtane najmodernejieho softwaru Linx Insight, ktor njdete u v tandardnej verzii. Toto diakov sieov rozhranie umouje uvateom sledova a kontrolova ich tlaiarne LINX 7900 pomocou webovho prehliadaa, a to bu cez PC alebo cez smartphone. Linx Insight software znamen, e pomocou niekokch jednoduchch stlaen klves na vzdialenom potai pripojenom k internetu, me prevdzkovate zahji, prerui alebo zastavi tlaiare, rovnako me naprklad zmeni sprvu, ktor vyberie z dopredu uloench sprv v PC. Uvatelia mu taktie zamkn klvesnicu tlaiarne, aby zabrnili neiadcim zmenm na linke a znili tak poet chb v kdovan. Vhodou je monos jednoduchho zistenia aktulneho stavu tlaiarne zo smartphonu; naprklad zobrazenm aktulnej tlaovej sprvy, potu vytlaen, stavu atramentu a solventu, a termnu alieho servisu. Vaka tejto funkcii je mon ahko skontrolova stav vrobnej linky aj na diaku. Tlaiare LINX 7900 bola navrhnut tak, aby minimalizovala nklady na spotrebu atramentu a solventu. Vyuitm inovatvnych prvkov sa zamedzilo vzniku skrytch nkladov a vrazne sa znila potreba drby zariadenia. LINX 7900 naviac me tlai a 5 riadkov sprvy a pokrva irok klu potrieb kdovania a tlae. Tlaiare je uren na tla na akkovek materil vo vrobnch prevdzkach. Servisn intervaly s dynamicky prispsoben potrebm zkaznka. LINX 7900 obsahuje spen systm FullFlush - automatick istenie tlaovej hlavy, nplne zo SureFill kdom - umoujcim bezchybn vmenu npln a softwaru QuickSwitch zabezpeujcim bezchybn zmeny tlaench sprv. Inovovan atramentov systm umouje servisn interval 18 mesiacov alebo 9000 prevdzkovch hodn. Kee LINX 7900 patr medzi najspoahlivejie tlaiarne na trhu ponka zrun dobu a 18 mesiacov bez navenia ceny. Na rozdiel od bench tlaiarn na trhu je drba tlaiarne minimlna a neobsahuje iadne drah zostavy atramentovho systmu, ktor by bolo potrebn vymiea pri kadom servise. Rovnako nie je nutn meni zsobnk atramentu medzi jednotlivmi servisnmi zsahmi, o je al skryt nklad ben u inch atramentovch tlaiarn. Linx 7900 ocente v prevdzke pre jednoduchos pouitia, nzke prevdzkov nklady a spoahlivos zariadenia, ktor je bohat na funkcie a technick inovcie. .

LINX 7900
Jednoduch kontrola tlaiarne Nzke prevdzkov nklady Bezchybn kdovanie Linx Insight ovldanie na diaku

LINX CJ400
Jednoduch ovldanie Ergonomick, mobiln a flexibiln Nastavenie a pre 4 vrobn linky Servis vo vlastnej rii

- CIJ - Termotransfr - Laser - Apliktory etikiet - Originlny spotrebn materil - SW podpora - Servis

BPrinting, s. r. o. Ventrska 16, 811 01 Bratislava

www.bprinting.eu
23

technika

Napjacie zdroje na DIN litu srie MDR znaky Mean Well

V priemyselnej a domcej automatizcii s asto pouvanm zdrojom jednosmernho naptia napjacie zdroje na DIN litu. Uceln rady tchto zdrojov ponka vrobca Mean Well. Medzi sriu s kompaktnm zkym dizajnom a vkonom od 10 W do 100 W patr sria MDR.
Hlavnou vhodou tchto zdrojov s ich mal rozmery, a to hlavne rka zdroja, preto na lite zaberaj vemi mlo miesta. Napjacie zdroje srie MDR maj vstupn naptie v rozsahu 85 a 264V AC alebo 120 a 370V DC, a preto s pouiten na celom svete, k omu ich preduruje aj irok rozsah pracovnej teploty od 20C do +70C. Pri pracovnej teplote nad 50C je nutn pota s bytkom vkonu poda krivky uvedenej v pecifikcii. Zdroje srie MDR maj signalizciu stavu vstupnho naptia a minimlnu spotrebu energie bez zaaenia, ktor je dokonca niia ako 0,75W pre modely MDR-10, MDR-20, MDR-40, MDR-60 a menej ako 1W pre model MDR-100. Zdroje srie MDR s najslabm vkonom s oznaen ako MDR-10 a s dodvan s vkonom 10W. Typ MDR-10-5 sa dodva s vstupnmi parametrami 5V DC 2A, typ MDR-10-12 m vstupn je MDR-40. Zdroje MDR-40-5 maj vstupn parametre 5V DC 6A, nastaviten v rozsahu 5V a 6V. Model MDR-40-12 m vstupn parametre 12V DC 3,33A a m nastaviten vstupn naptie v rozsahu 12 a 15V DC. Zdroj MDR-40-24 m vstupn parametre 24V DC 1,7A, vstupn naptie je nastaviten v rozsahu 24 a 30V. Zdroje MDR-40 sa dodvaj aj s vstupom 48V DC 0,83A, ktor je mon nastavi v rozsahu 48 a 56V a maj rozmery 40x90x100mm. Rozmerovo identick s zdroje MDR-60, ktor maj maximlny vstupn vkon 60W. Model MDR-60-5 m vstupn parametre 5V DC 10A, vstupn naptie je nastaviten trimrom v rozsahu 5 a 6V. Zdroje MDR-60-12 maj vstupn parametre 12V DC 5A, vstupn naptie je mon nastavi v rozsahu 12 a 15V. asto pouvanm typom je MDR-60-24, ktor m vstupn parametre 24V DC 2,5A, vstupn naptie je mon nastavi v rozsahu 24 a 30V. Zdroje MDR-60-48 maj vstup 48V DC 1,25A, vstupn naptie je mon nastavi v rozsahu 48 a 56V. Zdroje MDR-60 maj rozmery 40x90x100mm. Najvkonnej model je MDR-100 s maximlnym vkonom 96W. Typ MDR-100-12 m vstupn parametre 12V DC 7,5A, vstupn naptie je nastaviten v rozsahu 12 a 15V. Zdroje MDR-100-24 maj vstupn parametre 24V 4A a vstupn naptie je nastaviten v rozsahu 24V a 30V. Zdroje MDR-100-48 maj vstupn parametre 48V DC 2A, vstupn naptie je nastaviten trimrom v rozsahu 48 a 56V. Zdroje MDR-100 maj rozmery 55x90x100mm a taktie maj aktvne PFC (innk jalovej zloky), o zaruuje vyiu innos. Napjacie zdroje srie MDR maj ochranu proti preaeniu, prepov ochranu na vstupe a s skratu vzdorn. Zdroje srie MDR s certifikovan a zodpovedaj bezpenostnm normm EN60950-1, UL508, UL60950-1, spaj EMC poda EN55011, EN55022 (CISPR22), EN61204-3 trieda B, EN61000-3-2,3, EN61000-42,3,4,5,6,8,11, EN55024, EN6100-6-2, EN61204-3. Vrobca Mean Well poskytuje zruku 3 roky. Text: Juraj Klein

parametre 12V DC 0,84A, typ MDR-10-15 m vstupn parametre 15V DC 0,67A a typ MDR-10-24 m vstupn parametre 24V DC 0,42A. Rozmery zdrojov MDR-10 s 22,5x90x100mm. Najiadanejmi zdrojmi zo srie MDR s zdroje MDR-20 s vstupnm vkonom a 24W. Ich hlavnou vhodou oproti zdrojom MDR-10 je monos nastavi vstupn naptie trimrom. Tto vlastnos ocente, ak m Vae zapojenie vstupn vodie s vou dkou, na ktorej dochdza k bytku vstupnho naptia. Zdroje MDR-20-5 maj vstupn parametre 5V DC 3A, vstupn naptie je nastaviten v rozsahu 4,75V a 5,5V. Typ MDR-20-12 m vstupn parametre 12V DC 1,67A a vstupn naptie je nastaviten v rozsahu 10,8V a 13,2V. Zdroje MDR-20-15 maj vstupn parametre 15V DC 1,34A a vstupn naptie je nastaviten trimrom v rozsahu 13,5V a 16,5V. Najiadanej typ MDR-20-24 m vstupn parametre 24V DC 1A, vstupn naptie je mon nastavi v rozsahu 21,6V a 26,4V. Zdroje MDR-20 maj rovnak rozmery ako zdroje MDR-10, a to 22,5x90x100mm. Vkonnejm modelom s 40W zdro24

technika

Testo SuperResolution patentovan metda vyhodnocovania termogramov

V priemysle alebo v stavebnctve je asto potrebn zosnma termogramy vemi malch alebo vemi vzdialench objektov. Pritom plat: m je vie rozlenie snmky a m viac je nameranch hodnt na termograme, tm detailnejie a zretenejie je znzornenie meranho objektu.
Metda Testo SuperResolution zlepuje vyuiten geometrick rozlenie termogramov o faktor 1,6 a poskytuje tyrikrt viac nameranch hodnt v porovnan s rozlenm detektora. Algoritmus metdy SuperResolution intalovanej v potai ako sas analyzanho programu termogramov, kombinuje metdy super-sampling a dekonvolcie, ktor s implementovan v termografickch kamerch firmy Testo. zovho bodu a menia ho na elektricky uiton signl. Meracie body s zostaven do matice.

Obr. 3 Posunutie snmok pri snman metdou Super-sampling

Obr. 1 Bolometrick detekor termografickej kamery (www.research.unt.edu)

Technolgia SuperResolution vyuva prirodzen pohyb ruky na zznam niekokch snmok s malm posunutm v rchlom slede za sebou. Pri dokonalej znalosti vlastnosti optiky a s vyuitm niekokch snmok zaznamenanch v sekvencii umouje algoritmus transformova individulne termogramy do vslednho termogramu s vysokm rozlenm. Pracovnci v stavebnctve, priemyselnej drbe, elektrotechnike alebo vo vskumnch laboratrich asto stoja pred podobnm problmom: musia analyzova teplotu vemi malch alebo vemi vzdialench objektov. Pritom je rozlenie snmky z termokamier limitovan technologickmi medzerami detektorov. Metda SuperResolution vrazne zlepuje kvalitu termogramov. Termogramy zhotoven s podporou uvedenej metdy maj tyrikrt viac nameranch hodnt a geometrick rozlenie (IFOVgeo) zlepen o faktor 1,6. Preto je na kadom termograme podstatne viac detailov a meranie je teda presnejie a spoahlivejie.

Z dvodu tepelnej izolcie je matica meracch bodov uloen vo vkuovom puzdre. Medzi jednotlivmi meracmi bodmi s mal odstupy rovnako tie z dvodu tepelnej izolcie. Izolcia zabrauje prenosu tepla z jednho meracieho bodu na druh, avak sasne tak medzi jednotlivmi bodmi vznikaj miesta, v ktorch nie je mon detegova iadne iarenie. Dokonca ani cel plocha meracieho bodu nie je pre vyarovanie citliv. Kad merac bod je tvoren miniatrnou membrnou, upevnenou na tenkch noikch. iarenie je detegovan len vo vntornej asti membrny meracieho bodu, o predstavuje asi 75 % plochy samotnho meracieho bodu. Ke je teda objekt vemi mal, me sa sta, e emitovan iarenie dopadne mimo citliv as membrny, m sa strat.

Obr. 4. Rozdiel medzi interpolciou (vavo) a metdou super-sampling (vpravo)

Klasick super-sampling problm riei tm, e cel maticu detektorov postupne posva o zlomok rky meracieho bodu do vetkch smerov a vzniknut sekvenciu snmkov zlo do jednho obrazu. Slep miesta medzi bodmi s tak vyplnen dodatonmi informciami a hranin frekvencia detektora sa zlep. Pre nzornos je princp metdy asto ilustrovan na posunut o polovicu rky rozstupu medzi obrazovmi bodmi v smere osi x a v smere osi y. V skutonosti nie je potrebn posunutie presne o polovicu rozstupu. Je vyuvan nhodn prirodzen trasenie ruky. Jednotliv snmky sa potom matematicky zloia na seba a vsledkom je termogram so tyrikrt vym potom meranch hodnt, ako by odpovedalo rozleniu detektora. Dleit je, e s snman skuton hodnoty nejde o proces jednoduchej interpolcie alebo bikubickej interpolcie. Interpolciou sa vytvraj umel medzihodnoty bez alieho zisku informci. Takto umel dopotan hodnoty nikdy nemu prekroi susedn hodnoty, z ktorch bola nov hodnota dopotan o je nevyhnutn najm u malch objektov, aby sa dali rozozna napr. horce body. Naproti tomu super-sampling zvuje rozlenie merania a presnos v detaile.

Obr. 2 Schmatick kontrukcia mikrobolometrickho bodu (zdroj: www.sofradir-ec.com)

Super-sampling Bolometrick detektory infraervench kamier sa skladaj z jednotlivch meracch bodov, ktor snmaj tepeln vyarovanie obra28

technika
Nzorne to ilustruje obr. 4. Na om je iernou krivkou znzornen skuton priebeh teploty (v jednom vybranom reze objektu). Biele stpce s zmeran hodnoty. Vavo s edou oznaen interpolovan hodnoty medzi meranmi hodnotami. Vpravo s oranovo vyznaen zmeran hodnoty zskan metdou super-sampling. Je zrejm, e termogram vpravo odpoved skutonmu priebehu teploty ovea lepie ne interpolovan termogram vavo. Technolgia SupeResolution zvyuje rozlenie merania a presnos detailu pribliuje sa ku skutonmu priebehu teploty. Na termogramoch s teda skutone nameran hodnoty nedopotava sa teplota, ale poloha meranch bodov. Vypotan hodnoty zo skutone nameranch s porovnaten so snmkami zhotovenmi s termografickou kamerou s detektorom s vym rozlenm. Technolgia SuperResolution ponka monos zobrazi viac skutone nameranch hodnt teploty a tm monos sprvne mera menie objekty. V praxi to tie znamen, e najmen meraten objekt sa pri danej vzdialenosti medzi kamerou a snmanm objektom zretene zmen. Osoba vykonvajca snmanie sa nemus k meranmu objektu pribli a aj napriek tomu je pri analze termogramov v PC mon rozpozna podstatne viac detailov (obr. 5). Dekonvolcia Druhou pouitou metdou je dekonvolcia. Dekonvolcia je matematick metda, ktor vyuva znalos vlastnosti objektvu, matematicky koriguje jeho optick poruchy a odstrauje z obrazu to, o do neho nepatr: um, nezaostren rozmazan obrazy predmetov mimo obrazov rovinu at. Rekontruuje skuton infraerven vyarovanie meranho objektu a vsledn termogram je potom zretene ostrej ako pvodn zlepuje sa jeho geometrick rozlenie. Obidve metdy, super-sampling a dekonvolcia, sa pouvava nadmern ohrievanie sast vrobnch strojov vplyvom zvenho trenia, spsobenho zanajcou poruchou loiska pri nadmernom namhan, nesprvnom zoraden, degradcii maziva a pod. Dostupnos metdy SuperResolution Metda Testo SuperResolution je k dispozcii u vetkch modelov kamier kontruknej rady testo 875, testo 876, testo 881, testo 882, testo 885 a testo 890. Dokonca u predan termografick kamery tchto modelov je mon uvedenou metdou dodatone vybavi za pouitia aktualizcie firmvru kamery. Zhrnutie Metda Testo SuperResolution zaisuje so tyrikrt viac nameranmi hodnotami a geometrickm rozlenm zlepenm o faktor 1,6 podstatne viac detailov a tm viu istotu pri kadom termografickom meran. Technicky sa to dosiahne kombinciou dvoch metd: super-sampling a dekonvolcia. Vyuva sa pritom prirodzen pohyb ruky pri sasnom zzname niekokch termogramov do pamti kamery a sasne sa redukuje rozostrenie optiky.

Obr. 5 Termogram zosnman kamerou so snmaom s rozlenm 320 240 bodov; vavo klasick, vpravo s vyuitm metdy SuperResolution (odpoved detektoru s rozlenm 640 480 bodov)

0br. 6 Termografick kamera testo 890 s technolgiou SuperResolution dosahuje jedinen megapixelov rozlenie termogramov a njde irok uplatnenie najm pri meraniach v oblasti mikroelektroniky, ale aj vemi vzdialench objektov napr. vn a vvn zariaden.

j aj samostatne. Sila metdy SuperResolution, vyvinutej firmou Testo, je v tom, e dokzala obidve metdy skombinova do jedinho algoritmu vyhodnotenia termogramov. Elektrotechnika a priemyslov drba Metda SuperResolution uahuje detailn termografiu u zariaden nzkeho, strednho a vysokho naptia. Termografick snmky s vysokm rozlenm umouj vas rozpozna chybn sasti alebo spoje, take je mon cielene vykona potrebn preventvne opatrenia. To minimalizuje riziko zahorenia a eliminuje nkladn odstvky vo vrobe. SuperResolution umouje tie vas detego-

Tieto metdy s kombinovan pomocou pecilneho algoritmu. Vaka tejto technolgie je mon zobrazi termogramy s vym rozlenm bez pouitia vieho detektora. Dkaz o prnose metdy SuperResolution sa d poskytn experimentom so trbinovou clonou. Vrazne podrobnejie termogramy z termogarfickch kamier testo uahuj v stavebnej a priemyslovej termografi asto skor rozpoznanie porch a detailnejie analzy teplotnch anomli. Ing. Duan Kise CSc. K - TEST, s. r. o., Letn 40, 042 60 Koice 055 6253633, 6255150 ktest@iol.sk, ktest@ktest.sk www.ktest.sk, www.testo.sk

vodohospodrstvo

Aerzen Turbo rieenie pre budcnos!

Aerzen predstavuje nov turbo dchadlo
Na zklade mnohoronch sksenost pri vrobe objemovch dchadiel u od roku 1868 a skrutkovch kompresorov od roku 1943 Aerzen pravidelne nastavuje nov tandardy pre kvalitu a inovcie zariaden s dvoma rotanmi piestami. Aerzener Maschinenfabrik GmbH je priekopnkom v kompresorovch technolgich a je dnes jednm z poprednch vrobcov v tejto oblasti. Po prv krt teraz Aerzen predstavuje plne nov technolgiu turbo dchadiel a roziruje tak svoju ponuku aj o segment zariaden s kontinulnym prietokom.
Aerzener Maschinenfabrik vyvinula nov AT Turbo dchadlo Generation 5 pecilne pre poiadavky biologickch mestskch a priemyselnch istiarn odpadovch vd. Cel vkonov sria pozostva z 11 vekost so sacmi vkonmi od cca. 4 000 m3/h a do 13 200 m3/h, tlakovmi rozsahmi od 400 mbar do 1000 mbar s vkonom motora a do 300 kW. Turbo dchadl Aerzen s vybaven vysokootkovmi motormi s permanentnm magnetom a s schopn optimlne sa prispsobi meniacim podmienkam procesu pomocou frekvennho menia, bez potreby alieho mechanickho zsahu, v rozsahu od 40 % do 100 %. Frekvenn meni s tlmivkou je plne integrovan. V porovnan s konvennmi motormi, tento typ motora dosahuje ovea vy pomer innosti. Je to vzduchom chladen kompaktn motor s regulovanmi otkami. Pohon je zabezpeovan bez pouitia oleja a pomocou bezkontaktnho vzduchovho loiska bez vibrci. Vsledkom je potom vynikajca innos, minimlne opotrebenie a znen potreba drby. alie charakteristick rty novej turbo genercie: turbna vyroben z nehrdzavejcej ocele, nie len kvli odolnosti voi korzii, ale aj kvli vysokej pevnosti. Tento materil umouje vrobu tench stien jednotlivch lopatiek a vedie k lepej aerodynamike s vyou innosou. Neustla kontrola objemovho prietoku zabrauje prekroenie bodu pumpovania, aj v prpade nepredvdatenho kolsania prevdzkovho tlaku. Frekvenn meni Aerzen je navrhnut pre zaruenie bezpenej prevdzky turbo dchadiel a je im plne prispsoben. To z pohadu prevdzkovch charakteristk a innosti predstavuje jeden z vekch krokov vpred voi tandardnm frekvennm meniom. 30

Pri vvoji novho konceptu AT Turbo Generation 5 sme stavali aj na u osvedench modulrnych technolgich Aerzen Delta Blower a Delta Hybrid, ktor ponkaj zkaznkovi vea vhod: ! Zven energetick innos samostatn kanl prvodu chladiaceho vzduchu v rmci protihlukovho krytu ! Nzke nklady na servis a drbu, spoahlivos a dlh ivotnos pomocou plne sucho benho vzduchovho loiska bez vibrci ! Redukciu hlunosti inovovanm protihlukovm krytom a zvenm tlmenm hluku ! sporu miesta pri intalcii monos intalcie priamo veda seba side-by-side ! Jednoduchos obsluhy, intalcie a uvedenia do prevdzky dobr prstup ku vetkm elektronickm komponentom vaka zsuvkovmu konceptu a integrovanmu riadeniu s dotykovou obrazovkou. Zariadenie je plne pripraven na prevdzku u z vrobnho zvodu. Samostatnou a jedinenou vhodou AT Turbo je, e neodvdza teplo do priestoru, ale pomocou uniktneho rieenia umouje vyuitie odpadovho tepla pripojenm sa na samostatn prrubu. Inteligentn vedaj efekt: chladn prevdzkov miestnos, nie je potrebn dodaton teplo pre ohrev aktivanch ndr a v neposlednom rade bezplatn teplo kdekovek ho potrebujete.

Produktovm portfliom objemovch dchadiel Delta Blower, kompresorov so stoenmi rotanmi piestami Delta Hybrid a turbo dchadiel AT Turbo Generation 5 Aerzener Maschinenfabrik ponka idelne podmienky pre plnovanie a prevdzkovanie stanc procesnho vzduchu s najvyou innosou od jednho dodvatea. Na istiarach odpadovch vd s u dnes prevdzkovan obe technolgie objemov dchadl a turbo dchadl. Idelnou a absoltne najvyou vhodou kombincie tchto dvoch vysoko innch typov zariaden je vak skutonos, e umouj optimlne pokry nzke a zrove aj pikov spotreby technologickho vzduchu. Toto je cesta ako spoji fyziklne vhody zariaden s kontinulnym prietokom vysok energetick innos pri nominlnom zaaen s vhodami objemovch strojov vysok prispsobivos a dobr innos aj pri niom zaaen. Tto kombincia nsledne vedie k znanm sporm energi a nkladov na prevdzku.

Viac informci na:

www.aerzen.sk a www.aerzen-turbo.de
31

technika

Pedejdte zbytenmu vypadvn chrni

Tak se vm stv, e pokud je v rozvadi jeden proudov chrni pro vce obvod, tak asto vypn zbyten?
Pro chrnie zbyten vypadvaj? Proudov chrni je nastaven tak, aby vypnul pi pekroen povolen hranice niku proudu (nap. nad 30 mA). Pokud jeden chrni hld vce obvod souasn, niky proud v jednotlivch obvodech se staj. Chrni tm pdem pi pekroen povolen hranice pro jistotu obvody peru, protoe nen schopen detekovat, jestli nap. 30 mA unik v jednom obvodu (v t chvli je vypnut z hlediska rizik nutn) a nebo unik po zcela nepodstatnch 5 mA v esti obvodech (v t chvli je vypnut zbyten). Kad takov nedouc vypnut chrnie me znamenat, e se v celm byt, kanceli i dokonce i pate peru dodvka elektrick energie s nslednmi ztrtami a problmy. Samostatn chrni a jisti v kadm obvodu? Prli drah a objemn Aby proudov chrni opravdu odpnal obvody jen v opodstatnnch ppadech, je teba, aby byl kad obvod chrnn jistiem i proudovch chrniem. Nklady na oba pstroje samostatn jsou vak pomrn vysok a navc takov een zabr mnoho msta v rozvadi. Dvoumodulov chrniojisti? Tak pli drah a objemn Doposud existovali tyto kombinovan pstroje ve dvoumodulovm proveden, tzv. RCBO (kombinovan pstroj jisti + chrni) nkdy nazvan tak jako chrniojistie i jistiochrnie. Tato dvoumodulov konstrukce je vak hlavn vhodn pro prmyslov uit nebo zabr pli mnoho msta v rozvadi a pro bytovou vstavbu je cenov nron. Jednomodulov chrniojisti ve velikosti jistie? Momentln nejidelnj een Miniaturn proveden v jednomodulov ce odpovdajc norm EN SN 60898 (vhodn pro bytovou vstavbu) vak doposud nebylo. Vvojov tm firmy BONEGA to pijal jako velkou vzvu a jako prvn na svt pin takovto plnohodnotn kombinovaPohled do rozebran lev poloviny pstroje Pohled do rozebran prav poloviny pstroje

n pstroj (chrniojisti) v jednom modulu s 6 kA vypnac schopnost . Nov 6 kA chrniojisti BONEGA tento problm e, nebo za vhodnou cenu nabz kombinovan pstroj v rozmrech klasickho jistie. Celosvtov patentovan plnohodnotn 6 kA chrniojisti (RCBO) v jednom modulu a do 63 A Narozdl od dosavadnch konkurennch pstroj chrniojisti BONEGA PEP-6PJe skuten dosahuje dky celosvtovm patentm vypnac schopnosti 6 kA a do 63 A jmenovitho proudu. Chrniov st RCBO BONEGA je elektronick a pstroj odpn i nulov vodi. Ovldn stednho (pracovnho) vodie nulku probh tak, e pi zapnn dojde nejprve k sepnut "N" a pak teprve fze a pi vypnn dochz nejdve k odpojen fze a pak teprve "N" . Je to z dvodu vy bezpenosti. "N" obvod tak chrn ji od prvn fze sepnut a do skonen vypnut. Konkurenn vrobky v tchto rozmrech nedosahuj ani normou povinn vypnac schopnosti 4,5 kA a za zamlen tto informace (mus bt soust potisku pstroje) dokonce musely bt staeny z nkterch evropskch trh. Vy bezpenost Idelem bezpenosti je ji uvdn ochrana kadho obvodu pomoc chrnie i jistie zrove. Vvojem novho RCBO BONEGA umonila zkaznkm takov idel pouvat. Dky novmu chrniojistii BONEGA PEP6PJ bude mon nahradit chrni i jisti jednm pstrojem ve velikosti jistie.

em, vypnaem, nadazenm proudovm chrniem atd.) Toto een je vhodn i pro rekonstrukce, kde ji nen v rozvadi msto pro nov proudov chrni. Sta tedy jen nahradit star jisti tmto novm kombinovanm pstrojem. Zachovv praktick pednosti ostatnch pstroj BONEGA

I nov RCBO je v designu ady BONEGA PEP a zachovv tak oblben praktick inovace: signalizace poruchy pomoc stedov polohy pky monost napojen psluenstv jako jsou napov i podpov spout, signalizan kontakty optick signalizace stavu kontakt patentov chrnno barevn pky podle hodnot jmenovitch proud propojitelnost s jinmi pstroji pzniv zkladn cena od 475 K bez DPH a bez smluvnch rabat 3 roky zruka Sortiment Po przkumu trhu uvedla firma BONEGA v prvn fzi prodeje nsledujc sortiment: B 6A / 30 mA, B 10A/ 30 mA, B 13A/ 30 mA , B 16A/ 30 mA, B 20A/30 mA, C 10A/ 30 mA, C 13A/ 30 mA, C 16A/ 30 mA, C 20A/30 mA Vrobn je vak firma pipravena na zklad poptvky rozit sortiment na hodnoty od 1A do 63A, v charakteristikch B, C, D. Pklady nejastjho pouit: rekonstrukce koupelen v panelovch domech samostatn ochrana obvod s napojenmi potai samostan ochrana obvod s mrazkem i lednic speciln obvody (zubask kesla, kotelny, atd..) ideln v kadm obvodu Text: Dipl. Ing. Roman Hudeek

spora msta Nov RCBO BONEGA m rozmry klasickho jistie (ka 17,8 mm) a umouje tak uetit v rozvadi 2 dal moduly na kadm obvodu, kde je chrni i jisti zrove. Chrniojisti BONEGA je mon jednodue propojit s ostatnmi pstroji (s hlavnm jisti32

technika

Ionizery pro irok aplikace

Ionizery ady ER-X byly navreny pro aplikace, kde je teba odstraovat statick nboj na velkch plochch. Nabdka ionizer v porfoliu Panasonic Electric Works je velmi bohat, pesto monost efektivn obshnou ku vroby a do 1 280 mm pichz a s tmto modelem. jenm vzduchem a do tlaku 5 bar. Ionizer nabz jak pln automatick tak i manuln reim. V manulnm reimu je mon nastavit vybjec frekvenci i rovnovhu dle individulnch poadavk. A dv aplikan hlavice mohou bt pipojeny k jedn dic jednotce. To umouje velk draz na rychlou nekomplikovanou drbu. Vybjec jehly jsou snadno dostupn a jejich vmna je malikost. Pi provozu jsou dobe chrnny a nehroz dn riziko zrann. Na ovladai je LED kontrolka pro signalizaci vskytu chyby; zrove je mon zde odest stav rovnovhy iont a intenzitu elektrickho nboje. Vechna potebn nastaven se provdj pmo na dcm ovladai pomoc jemnch potenciometr. Stejn jako ostatn ionizery Panasonic je i ada ER-X napjena naptm 24 V co umouje pouit tm v jakmkoliv prosted. Panasonic Electric Works Czech s.r.o. Kancel podpory prodeje pro R a SR Administrative centre PLATINIUM Veve 111 616 00 Brno Tel.: (+420) 374799990, Fax: (+420) 374799999 Mobil: (+420) 733662766 e-mail: Ludek.Bartak@eu.panasonic.com http://www.panasonic-electric-works.cz Text: Ludk Bartk

V dc jednotce jsou k dispozici reimy pro optimln neutralizaci povrch v rozlinch aplikacch. V zvislosti na vaich potebch mohou ionizery ady ER-X pracovat bez stlaenho vzduchu na vstupu, ale tak s pipo-

zdvojnsobit pracovn i a na 1,2 m. Aby neutralizace probhala co nejefektivnji mohou bt hlavice nastaveny v libovolnm smru bez jakhokoliv omezen. Krom vysok bezpenosti byl pi nvrhu kladen

Odoln tablet Getac E110

Vrobce Getac pedstavil nov odoln tablet s procesorem Intel Atom N2800. Tablet je vybaven displejem itelnm na pmm slunci o velikost 10.1'' s rozlienm HD. Certifikace e4 Mark opravuje Getac E110 k pouvn v dopravnch prostedcch.
Odoln tablet nabz funkce, dky nim se me zvit produktivita odbornk pracujcch v extrmnch podmnkch. Tablet Getac E110 m displej o velikosti 10,1" iteln na slunci s HD rozlienm (1 366 x 768). Dky uniktn technologii LifeSupport Getac, kterou tablet Getac E110 disponuje, lze vymnit baterii bez vypnut operanho systmu. K dalm vhodm pat technologie Power Management, jen umouje sledovat a upravovat bc procesy tak, aby se optimalizovala spoteba energie. Novinkou v tto ad tablet je RFID teka, dky kter se daj zskat poadovan data ve velmi krtkm ase. Pro lep konektivitu je Getac E110 vybaven bezdrtovm rozhranm Bluetooth 4.0, umoujc komunikaci s jinmi zazenmi Bluetooth na del vzdlenosti ne v minulosti a s ni energetickou nronost. Tablet Getac E110 obsahuje 3 megapixelov fotoapart s automatickm ostenm, navc je obohacen o software

Getac G-Camera, vhodn pro geodetick aplikace. S integrovanm ipem SiRFStar IV se zvila pesnost GPS a snila jej spoteba. Bezdrtov datov modul GOBI 3000 zajiuje dokonal propojen zazen

s mobiln datovou 3G st. Tyto vlastnosti a certifikace e4 Mark pro dopravn prostedky peduruj odoln tablet Getac E110 pro integraci do firemnch flotil a dalch odvtv, kde se vyaduje poskytovn, sbr a penos dat v relnm ase. Text: Petr Chalupa 33

technika

Provozn nklady starch VN transformtor a nvratnost investic pi vmn za modern typ

lnek je uren vem v R, kte vlastn a provozuj vysokonapov transformtory a maj men na stran NN (bn do vkonu 630 kVA). Vte, e vichni distributoi elektiny Vm automaticky pipotaj maximln ppustnou ztrtu transformtoru ve vi 4 % z namenho odbru? e na kad faktue je spoteba elektiny automaticky povena o 4 %, ani si toho vimnete? Skuten ztrta u novch transformtor SGB se pitom pohybuje mezi 1 - 1,5 % dle typu transformtoru. Pokud odbratel vrohodnm zpsobem proke ni skutenou hodnotu ztrt, je distributor povinen pi vytovn spoteby elektiny uplatnit ni ztrty. A tm uette i 3 % za elektinu.
Rozhodli jsme se, e vybereme nkolik relnch pklad z praxe. Aby studie byla vrohodn, spojili jsme sly s poradenskou a konzultan firmou Euro Energie CZ, s.r.o., kter pro tento el vyvinula matematick model RealLossCalc. Prostednictvm tohoto nstroje um stanovit skuten ztrty konkrtnho transformtoru. Protokol, kter provozovateli transformtoru vystav, distributoi elektiny pln akceptuj. Po jeho pedloen tuj, namsto pvodnch 4 % ztrt, ztrty skuten, tedy podstatn ni. Ovit si, kolik mete uetit snenm ztrt prv u Vmi provozovanho transformtoru je tak zcela prost (viz. www.euroenergie.cz)
Parametry odbru elektiny namen hodnoty Charakter odbru elektiny ron odbr elektiny kWh A Prmyslov odbr B Nepetrit provoz C Administrativn budova D Elek. akumulan vytpn E Elektrick vytpn pm F Fotovoltaick elektrrna 1 009 398 2 770 309 519 291 484 338 668 514 459 396 ron ron maximum vyuit kW 332 355 208 250 289 377 hod. 3 040 7 804 2 497 1 937 2 313 1 219 aTO 374/22 aTO 374/22 TOHn 358/22 aTO 374/22 aTO 374/22 TOHn 374/22 1983 1983 1997 1982 1982 2005 jm. vkon kVA 630 630 400 630 630 630 Po W 1 284 1 450 930 1 450 1 450 1 300 Pk W 7 523 7 200 6 000 7 200 7 200 8 400

typ

rok vroby

Prmyslov odbr Zkaznk zabvajc se strojrenskou vrobou ve dvousmnnm provozu m dnes v arelu nainstalovan star transformtor o vkonu 630 kVA. Dle ronho odebranho maxima 332 kW by mu jednoznan dnen potebu pokryl transformtor o vkonu 400 kVA. Tento zkaznk dnes zaplat za elektinu cca. 3,07 mil. K ron. Pokud by si nechal nainstalovat nov transformtor SGB 630 kVA s rovn ztrt 1,31 %, uet 79 tis. K ron a investice se mu vrt za 2,7 let. Pokud by vkon transformtoru zoptimalizoval na 400 kVA, tak uet 85 tis. K ron a investice se mu zaplat do 1,9 roku.
Prmyslov odbr ron odbr v. ztrt kWh 1 049 774 1 022 593 1 020 409 z toho ztrty transformtoru kWh 40 376 13 195 11 011 ztrty transformtoru % 4,00 1,31 1,09 ron nklady na el.energii K 3 069 319 2 989 848 2 983 463 spora nklad nvratnost na energii investice za dobu K x 79 471 85 856 x 2,7 let 1,9 let

varianta

typ

jm. pkon

kVA I II stvajc stav vmna za modern trafo aTO 374/22 DOTN 630H/20 DOTEL 400H/20 630 630 400

III optimalice vkonu novho trafa

34

z toho ztrty transformtoru

ztrty transformtoru

ron nklady na el.energii

spora nklad nvratnost na energii investice za dobu

z toho ztrty transformtoru

technika

Nepetrit provoz (vodrna) Zkaznk m dnes opt nainstalovan star transformtor o vkonu 630 kVA. Dle ronho odebranho maxima 355 kW by mu dnen potebu pokryl transformtor o vkonu 400 kVA. Za elektinu dnes zaplat 6,5 mil. K ron. Pokud by si nechal nainstalovat nov transformtor SGB 630 kVA s rovn ztrt 1,01 %, uet 189 tis. K ron a investice se mu vrt za 1,2 roku. Pokud by vkon transformtoru zoptimalizoval na 400 kVA, tak se mu investice vrt do 1 roku.
Nepetrit provoz ron odbr v. ztrt kWh 2 881 121 2 798 416 2 810 694

varianta

typ

jm. pkon

z toho ztrty transformtoru

kWh 110 812 28 107 40 386

ztrty transformtoru % 4,00 1,01 1,46

ron nklady na el.energii K 6 584 257 6 395 250 6 423 310

kVA I II stvajc stav vmna za modern trafo aTO 374/22 DOTN 630H/20 DOTN 400H/20 630 630 400

spora nklad nvratnost na energii investice za dobu K x 189 007 160 947 x 1,2 let 1,0 let

III optimalice vkonu novho trafa

Administrativn budova Zkaznk m dnes nainstalovan star transformtor o vkonu 400 kVA. Dle ronho odebranho maxima 208 kW by mu dnen potebu pokryl transformtor o vkonu 250 kVA. Za elektinu dnes zaplat 1,6 mil. K ron. Pokud by si nechal nainstalovat nov transformtor SGB 400 kVA s rovn ztrt 0,98 %, uet 48 tis. K ron a investice se mu vrt za 4,2 let. Pokud by vkon transformtoru zoptimalizoval na 250 kVA, tak se mu investice vrt do 3 let.
Administrativn budova ron odbr v. ztrt kWh 540 062 524 397 527 065 z toho ztrty transformtoru kWh 20 772 5 107 7 775 ztrty transformtoru % 4,00 0,98 1,50 ron nklady na el.energii K 1 653 892 1 605 920 1 614 091 spora nklad nvratnost na energii investice za dobu K x 47 972 39 801 x 4,2 let 3,0 let

varianta

typ

jm. pkon

kVA I II stvajc stav vmna za modern trafo TOHn 358/22 DOTEL-30 400H/20 DOTN 250H/20 400 400 250

III optimalice vkonu novho trafa

Elektrick akumulan vytpn Zkaznk m dnes nainstalovan star transformtor o vkonu 630 kVA. Dle ronho odebranho maxima 250 kW by mu dnen potebu pokryl transformtor o vkonu 250 kVA. Za elektinu dnes zaplat 1,22 mil. K ron. Pokud by si nechal nainstalovat nov transformtor SGB 630 kVA s rovn ztrt 1,27 %, uet 32 tis. K ron a investice se mu vrt a za 7 let. Pokud by vkon transformtoru zoptimalizoval na 250 kVA, tak se mu investice vrt do 5 let.

Elektrick vytpn akumulan ron odbr v. ztrt kWh 503 711 490 506 489 706 z ztrty toho ztrty transfortransformtoru mtoru kWh 19 374 6 168 5 368 % 4,00 1,27 1,11 ron nklady na el.energii K 1 227 538 1 195 357 1 193 407 spora nklad nvratnost na energii investice za dobu K x 32 181 34 131 x 7,0 let 5,0 let

varianta

typ

jm. pkon

kVA I II stvajc stav vmna za modern trafo aTO 374/22 DOTEL-30 630H/20 DOTEL-30 400H/20 630 630 400

III optimalice vkonu novho trafa

35

technika
Elektrick pm vytpn Zkaznk m dnes nainstalovan star transformtor o vkonu 630 kVA. Dle ronho odebranho maxima 289 kW by mu dnen potebu pokryl transformtor o vkonu 400 kVA. Za elektinu dnes zaplat 1,6 mil. K ron. Pokud by si nechal nainstalovat nov transformtor SGB 630 kVA s rovn ztrt 0,97 %, uet 47 tis. K ron a investice se mu vrt za 5 let. Pokud by vkon transformtoru zoptimalizoval na 400 kVA, tak se mu investice vrt do 3,5 let.
Elektrick vytpn pm ron odbr v. ztrt kWh 695 254 675 021 676 054 z toho ztrty transformtoru kWh 26 741 6 507 7 540 ztrty transformtoru % 4,00 0,97 1,13 ron nklady na el.energii K 1 621 384 1 574 199 1 576 608 spora nklad nvratnost na energii investice za dobu K x 47 185 44 776 x 5,3 let 3,5 let

varianta

typ

jm. pkon

kVA I II stvajc stav vmna za modern trafo aTO 374/22 DOTEL-30 630H/20 DOTEL 400H/20 630 630 400

III optimalice vkonu novho trafa

Fotovoltaick elektrrna Zkaznk m dnes nainstalovan transformtor o vkonu 630 kVA. Dle ronho vrobnho maxima 377 kW by mu dnen vrobu pokryl transformtor o vkonu 400 kVA. Za elektinu dnes dostane zaplaceno 6 mil. K ron. Pokud by si nechal nainstalovat nov transformtor SGB 630 kVA s rovn ztrt 1,48 %, vydl navc 156 tis. K ron a investice se mu vrt za 1,6 roku. Pokud by vkon transformtoru zoptimalizoval na 400 kVA, tak se mu investice vrt do 1,3 roku.
Fotovoltaick elektrrna ron dodvka v. ztrt kWh 441 020 452 595 452 917 z toho ztrty transformtoru kWh 18 376 6 801 6 479 ztrty transformtoru % 4,00 1,48 1,41 ron pjmy z dodvky elektiny K 5 962 596 6 119 088 6 123 440 zven pjmu z dodvky K x 156 492 160 844 x 1,6 let 1,3 let nvratnost investice za dobu

varianta

typ

jm. pkon

kVA I II stvajc stav vmna za modern trafo TOHn 374/22 DOTEL-30 630H/20 DOTEL-30 400H/20 630 630 400

III optimalice vkonu novho trafa

Z uvedench obrzk je patrn, e kad odbratel m jinou odbrovou kivku a na zklad tto odbrov kivky zkaznkovi navrhneme nejvhodnj typ transformtoru. Zkaznk si dnes me vybrat z 5 zkladnch typ. Standardn typ DOTN je naim nejlevnjm typem a je uren zkaznkovi, kter kouk hlavn na cenu a ztrty nijak nehodnot. Pro ekonomy, kte jsou ochotni si piplatit s tm, e se jim investice za vymezen as vrt, mme dal typy. DOTEL m snen ztrty naprzdno. Tyto ztrty plat zkaznk stle stejn, bez ohledu na odbr. DOTEL -30 m tyto ztrty snen jet o 30 %. DOTUL-30 m snen i ztrty nakrtko. Jejich hodnota se mn v zvislosti na velikosti odebran elektiny. Snen ztrt nakrtko se nejvce projev u zkaznk typu . 2 - Nepetrit provoz a . 5 - Elektrick pm vytpn. Pro zkaznky, vlastnc fotovoltaickou elektrrnu, jsme na konci roku 2009 vyvinuli adu DOTXL. Tato ada m nejni sriov vyrbn ztrty na trhu. Z uvedench pklad je vidt, e m vce 36

plat zkaznk za elektinu, tm rychlej je nvratnost dan investice. Nov transformtor je bezdrbov. Jeho ivotnost je min. 40 let. Firma SGB tchto typ transformtor vyrobila od roku 1993, v novm vrobnm zvod, ji 150 tis. kus. Na snench ztrtch SGB transformtor mohou uetit i zkaznci s primrnm menm. Nap. samotnou nhradou starho olejovho transformtoru 1 000 kVA transformtorem SGB se snenmi ztrtami nm pi prmrnm zaten transformtor 50 % vychz nvratnost do 3,5 roku. V tomto ppad je nutn porovnat ztrty transformtoru starho s novm, urit prmrn ron vyten transformtoru a stanovit prmrnou cenu elektrick energie pro kalkulaci. Tak jako kad kontroluje u novho auta spotebu, tak je poteba u transformtor kontrolovat ztrty. Kad transformtor m vlastn spotebu i bez zaten a bude slouit daleko dle, ne automobil. Pokud budete mt v souvislosti s tmto ln-

kem jakkoliv dotaz, napite nm prosm na info@elpro-energo.cz nebo zavolejte +420 558 999 331. Na Slovensku se tuje dokonce 6 % navc, bez monosti uplatnn nich ztrt a zatm neexistuje platn legislativa, kter by to zmnila.

technika

Stmievaten napjacie zdroje srie LPF od vrobcu Mean Well

Pri rieen interirovho a exterirovho osvetlenia sa v praxi asto stretvame s nutnosou regulcie svetelnho toku. Preto lder v napjacch zdrojoch, vrobca Mean Well, so svojm autorizovanm distribtorom JDC, s. r. o. dodvaj ucelen rad stmievatench napjacch zdrojov. Jednou z tchto sri je aj sria LPF. Tieto zdroje sa vyznauj vysokm krytm IP 67, zabudovanm aktvnym PFC a funkciou stmievania (verzia D). Zdroje srie LPF s vrobky triedy II, to znamen, e maj dvojit izolan ochranu, plastov obal a nemaj ochrann svorku.
Napjacie zdroje srie LPF sa dodvaj s vkonom od 16 W do 90 W. Tieto zdroje pracuj v reime kontantnho naptia a aj kontantnho prdu. Zdroje srie LPF-16 maj vstupn vkon 16W a s dodvan s vstupnm naptm 12V model LPF-16-12, 15V LPF-16-15, 20V LPF-16-20, 24V LPF-16-24, 30V LPF-16-30, 36V LPF-16-36, 42V LPF-16-42, 48V LPF-16-48, 54V LPF-16-54, priom tieto zdroje je mon dodva ako stmievaten s oznaenm D napr. LPF-16D-12. Vkonnejia sria oznaen ako LPF-25 m a ich oznaenie je pre vstup 15V LPF-90D-15, 20V LPF-90D-20, 24V LPF-90D-24, 30V LPF-90D-30, 36V LPF-90D-36, 42V LPF-90D-42, 48V LPF-90D-48, 54V LPF-90D-54. Napjacie zdroje srie LPF maj irok klu pouitia, pretoe je mon ich montova na horav povrchy a aj do nbytku, alebo ich mono poui aj v poulinch lampch. Ich elektrick pevnos je a 3,75kV (vstup-vstup) a ich pracovn teplota je od 40 C a do +70 C. Ich vysok innos (a 91 %) im dva vysok preferencie v pouit s vkonovm LED osvetlenm. V intalcich dekoratvneho LED osvetlenia zkaznci ocenia modely so stmievanm. Stmievanie LED did sa realizuje vdy zmenou vstupnho prdu zdroja, preto odporame zapja LED didy priamo (vi obrzok). Stmievanie je mon realizova stmievaom, ktor generuje riadiace naptie 1 V a 10 V DC, 10V PWM signl, alebo riadi odporom 10 kOhm a 100 kOhm. Na zklade zmeny niektorej z tchto vstupnch velin zmen stmievaten napjac zdroj (napr. LPF-40D-12) svoj vstupn prd v rozsahu 10 % a 100 % menovitej hodnoty vstupnho prdu, m djde k zmene svetelnho toku z LED did. Vrobky znaky Mean Well na naom zem distribuuje autorizovan partner firma JDC, s.r.o., ktor bola tento rok poas konferencie vetkch autorizovanch distribtorov v Budapeti ocenen ako Vynikajci partner firmy Mean Well. Firmu JDC, s.r.o. a sortiment napjacch zdrojov Mean Well njdete aj na vstave Elosys, ktor sa kon v doch 9. a 12.oktbra 2012 v Trenne, a to na vstavisku Expocenter v hale 10, slo stnku 104. Kompletn sortiment napjacch zdrojov njdete aj na web strnke www.meanwell.co. Firma JDC, s.r.o. zabezpeuje na naom zem pln podporu znaky Mean Well od certifiktov, katalgov a po poradensk innos. Text: Juraj Klein

vstupn vkon 25W, dodva sa s vstupnmi naptiami 12V, model LPF-25-12, 15V LPF-25-15, 20V LPF-25-20, 24V LPF-25-24, 30V LPF-25-30, 36V LPF-25-36, 42V LPF-25-42, 48V LPF-25-48, 54V LPF-25-54, spomenut zdroje je taktie mon stmieva ako napr. LPF-25D-12. Vemi iadanm typom s zdroje LPF-40 s vkonom 40W, ktor s stmievaten a ich oznaenie je pre vstup 12V LPF40D-12, 15V LPF-40D-15, 20V LPF-40D-20, 24V LPF-40D-24, 30V LPF-40D -30, 36V LPF-40D-36, 42V LPF-40D-42, 48V LPF-40D-48, 54V LPF-40D-54. V prpade, ak by ste chceli doda zdroje bez stmievania, tak ich oznaenie bude napr. LPF-40-12 pre vstupn naptie 12V. asto pouvan vkonov radu predstavuj zdroje LPF-60 s vkonom 60W, ktor s tie stmievaten a ich oznaenie je pre vstup 12V LPF-60D-12, 15V LPF-60D-15, 20V LPF-60D-20, 24V LPF60D-24, 30V LPF-60D -30, 36V LPF-60D-36, 42V LPF-60D-42, 48V LPF-60D-48, 54V LPF-60D-54. Najvkonnejm modelom s vkonom a 90W z tejto srie je LPF-90, ktor s taktie stmievaten

37

technika

Pedpov poas pro v dic systm

etit z hlediska men a regulace znamen krom dn drby dicho systmu i periferi a optimlnho nastaven poadovanch hodnot tak pouvn vhodnch algoritm, kter umouj vyut potencil instalovan technologie na maximum. Jinmi slovy dmysln regulan strategie um jak uspoit spotebovanou energii, tak snit opoteben systmu napklad dky mn astmu spnn kotl, erpadel a chladicch stroj.
Jednou z asto eench loh je snaha o vyuvn co nejlevnj energie, tedy nejlpe takov, kter je dostupn zdarma v okolnm prosted. Tato energie je akumulovna a nsledn vyuita v obdob, kdy ji v systmu potebujeme. Jak ale odhadnout mnostv energie, kterou mme pipravit? Stejn problm nastv v otopnch soustavch s vysokou setrvanost, jako jsou napklad systmy topen Crittall. V nich je doba odezvy a 12 hodin; navc vytpn prostory mohou bt ovlivovny oslunnm, vtrem i dalmi meteorologickmi jevy. Pi tvorb regulan strategie me velmi pomoci informace o povtrnostnch podmnkch, kter budou v mst instalace bhem nkolika ptch hodin. Tak lze do jist mry kompenzovat dopravn zpodn systmu. Nkter systmy (nap. Sauter, Domat) ji v sob funkce pro ten pedpovdi poas z firemnch meteorologickch server maj, co ale dlat v ppadech, kdy pouvme systm, jen tuto funkci nenabz, nebo pi postcommissioningu upravujeme software u starch systm? eenm me bt vyuit jen sti otevenho dicho systmu Domat, pesnji eeno sluby RcWare Weather, kter meteorologick data zskv, a penos hodnot pedpovdi do stvajcho systmu. Aktuln jsou na meteoserveru modelovny tyto veliiny: ! U-sloka rychlosti vtru (smr Z-V, m/s) ! V-sloka rychlosti vtru (smr S-J, m/s) ! Max. teplota 2 metry nad povrchem (C) ! Min. teplota 2 metry nad povrchem (C) ! Teplota 2 metry nad povrchem (C) ! Relativn vlhkost (%) 2 ! Srky (kg/m ) ! Tok dlouhovlnnho zen smrem k Zemi (infraerven zen, W/m2) ! Tok krtkovlnnho zen smrem k Zemi (vtinou viditeln svtlo, W/m2) ! Celkov pokryt oblohy oblanost (%) ! Atmosfrick tlak (Pa) Vechny veliiny jsou v matematickm modelu pedpovdny pro libovolnou lokalitu ve stedn Evrop, podle poadavk lze systm rozit i pro dal regiony. Promnn, psluejc k jedn licenci, jsou tedy vzny na zempisn souadnice, 38 kter byly zadny pi objednvn sluby. U kad promnn se nastavuje, kolik hodin dopedu m bt hodnota pedpovzena, vyuvaj se asy od jedn do 72 hodin. Je mon i nakonfigurovat vce promnnch, kter pedpovdaj jednu veliinu s rznm pedstihem, tedy napklad teplota za hodinu a teplota za est hodin. Nejastji se vyuv teplota 2 metry nad povrchem. Na pkladu si ukeme, jak funguje optimalizace topn kivky, kter brn petpn pi pedpokldanm oteplovn se teplota topn vody d ji pedem na ni nbhovou teplotu, aby se do systmu zbyten nedodvala energie. Venkovn teplota v mst instalace se m bnm zpsobem a pedpov se pouv pouze na predikci zmny teploty. Je to proto, e mstn zmen teplota se od pedpovdi prakticky vdy li o konstantu, danou umstnm idla. Rozdl mezi pedpovd v ase t +3 h a t +0 h (tedy pedpokldanou venkovn teplotou za ti hodiny a pedpovd pro te) pedstavuje pedpokldanou zmnu. Tato zmna se podmnn pit k venkovn teplot zmen idlem: Pokud je zmna kladn, tedy bude se oteplovat, do ekvitermn kivky se zavede korigovan hodnota. Pokud je zmna zporn, tedy oekvme ochlazovn, reguluje se podle aktuln men teploty. V systmu je dle kontrola komunikace, kter zajist, e pi nedostupnosti meteodat (napklad v ppad vpadku internetovho pipojen) regulace automaticky pechz na klasickou ekvitermn kivku, zvislou pouze na mstn men venkovn teplot. Vyuit podobnho, podle mstnch podmnek ponkud upravenho algoritmu pineslo spory ve vi 16 %. V ppad, e je pro regulaci vyuita podstanice IPLC510 nebo runtime SoftPLC, bc na prmyslovm PC, meteodata jsou natna z driveru a lze je pout v prosted pro tvorbu aplikanch program SoftPLC pmo. Mme-li ale jin regulan systm, meme hodnoty penet i do nj a zpracovvat je ve znmm prosted. Pedpovzen hodnoty lze do stvajcho dicho systmu penet dvma zpsoby: ! pomoc analogovch signl ! po komunikan sbrnici Pouit analogovch signl, tedy vtinou 0...10 V, je vhodn, kdy dic systm nem jinou monost, jak hodnoty nast. Analogov signly se odebraj z vstupnch modul: nejastji se vyuv modul Domat M610, kter obsahuje 8 vstup 0...10 V, na n me bt tedy pivedeno a 8 promnnch, libovoln klovanch. Jako hlavn procesor zde slou bu programovateln podstanice IPLC510 (obr. 1), nebo program SoftPLC Runtime, bc na libovolnm potai, kter je v objektu trvale v provozu napklad je mon vyut vizualizan pota (obr. 2). K potai je pak pes USB pevodnk pipojen vstupn analogov modul to je cenov vhodnj varianta oproti een s podstanic.

Obr. 1 Penos meteodat analogovmi signly

Obr. 2 Penos meteodat analogovmi signly s PC msto podstanice

Ni nroky na nov hardware, protoe odpadaj vstupn moduly, m komunikace po nkter ze standardnch sbrnic: stvajc dic systm mus ovem umoovat

technika
komunikaci standardy jako OPC, Modbus TCP, Modbus RTU nebo BACnet. SoftPLC Runtime nebo podstanice IPLC510 pak komunikuje se stvajcm systmem po Ethernetu nebo sriov lince RS485/RS232, viz obr. 3 pro IPLC510 a obr. 4 pro IPLC510 nebo SoftPLC Runtime. Zrove se ve starm systmu uet analogov vstupy (to je vhodn tehdy, kdy ji nemme dnou rezervu a pidat nov vstupn moduly ji nen mon). Saia a Teco a po sriov lince RS232 nebo RS485 se systmy GFR, Landis & Gyr PRU..., PRV... a RWP..., Sauter RSZ... a Saia. Tato topologie je znzornna na obr. 5. dn z uvedench monost s sebou nenese dn dodaten nklady (dokupovn driver apod.). Pi konfiguraci programu pro IPLC510 nebo SoftPLC Runtime je mon ji zde provdt adu dalch vpot, prmrovn, porovnvn atd., take pravy ve starm systmu mohou bt minimln. V krajnm ppad, kdy star systm vyuv aktivn idlo teploty 0...10V, se toto idlo d nahradit optimalizovanm predikovanm signlem, take do pvodnho systmu vbec nen nutn zasahovat. Krom optimalizace topnch okruh se v oblasti VVK a domovn techniky nabz dal vyuit meteodat: zen nabjen zsobnk ledov vody podle oekvan zte, optimln start / stop zazen (OSSC), zen zavlaovn, predikce vroby a zen akumulace energie solrn termickch systm a FVE a podobn. Pi dodvce je podstanice nastavena tak, aby poskytovala vybran hodnoty klovan podle poteb zkaznka, tedy nap. vstup 1: venkovn teplota v rozsahu -30...50 C. Konfiguraci si pot me zkaznk sm zmnit pravou aplikace SoftPLC, konfiguran program SoftPLC IDE je dodvn zdarma.

etrite elektrick energiu a uvajte si komfort s detektormi pohybu

Stva sa vm, e po celom dni prdete domov a zistte, e ste zabudli vypn svetlo v kpeni alebo na toalete? Bohuia, aj tie najspornejie iarivky plytvaj energiu, za ktor treba plati.
Urite poznte aj in situciu, ke v kadej ruke nesiete nkup a potrebovali by ste tretiu ruku, ktorou by ste rozsvietili svetlo. Elegantn a jednoduch rieenie pre

Obr. 3 Penos meteodat standardnm sriovm protokolem

Obr. 4 Penos meteodat standardnm protokolem pes Ethernet

Nen-li n dic systm oteven komunikace schopen, ani tehdy nemus bt prohrno. Podstanice a SoftPLC Runtime Domat obsahuje drivery pro nkter asto pouvan dic systmy, take pm komunikace je mon napklad po Ethernetu se systmy

Obr. 6 Dialog s informacemi o meteohodnotch v editoru SoftPLC projektu

spnost pedpovdnho modelu meme kdykoli ovit na webu s hodnotami pro Prahu Dejvice, kde se zaznamenv i men teplota a porovnv se s pedpovd.

Obr. 7 Webov strnka s nhledem pedpovdi Obr. 5 Penos meteodat firemn-specifickm protokolem pmm zpisem

Text a foto: Jan Vidim

podobn situcie s detektory pohybu ARGUS. S tmito pomocnkmi budete ma svetlo vtedy, ke ho potrebujete a tam, kde ho potrebujete. To vetko s vonmi rukami! Detektory doku ovlda osvetlenie a prispsobi ho poiadavkm kadodennho ivota i u doma, alebo v prci. Vedia dokonca rozozna svetelnos v danom momente a vyhodnoti, i je potrebn rozsvieti alebo nie. Vaka tmto pokroilm technolgim etria detektory energiu a chrnia ivotn prostredie. V niektorch prpadoch dosahuje znenie spotreby energie a o 70 %. Detektory boli vyroben v troch modifikcich: dvoch exterirovch s uhlom detekcie 120 a 360 a jednom interirovom s uhlom detekcie 360 . Vaka pecilnemu materilu polykarbontu, z ktorho boli vyroben sa mu pochvli dlhou ivotnosou aj v nronch klimatickch podmienkach. Detektory maj jednoduch mont s monosou nastavenia oovky, take nezle na tom, i ich pripevnte na stenu, strop alebo do rohu. Vnimkou je interirov detektor, ktor je uren na stropn mont. Nastavenie asu a svetelnej citlivosti je intuitvne a ahko ho zvldne kad uvate. Pre harmonick vzhad interiru mete zladi detektory s estetickmi sriami vypnaov produktovmi radmi Unica, Merten M-Elegance a Merten Artec. Text: Peter Blaeka 39

technika

Inteligentn siete na vdskom ostrove Gotland

Projekt Smart Grid Gotland je jednm z viacerch projektov inteligentnej siete v rmci celho sveta, do ktorho sa spolonos ABB zapja. S cieom Eurpskej nie (E) zni do roku 2020 uhlkov emisie o 20 % plnuje vdsko zvi svoj podiel obnovitench zdrojov na vrobe elektriny, prevane podiel veternej energie. V tomto zmere zohr hlavn lohu ostrov Gotland, o znamen, e ostrov si vyiada flexibilnej systm a inteligentn elektrick sie, aby sa zdroje vroby elektriny mohli vzjomne efektvne dopa.

Projekt Smart Grid na ostrove Gotland bude schopn integrova do siete vek objemy veternej energie a energie z alch obnovitench zdrojov pri sasnom dodran spoahlivosti elektrickej siete

Projekt Smart Grid bude od septembra predbene po dobu troch rokov fungova ako joint venture medzi spolonosami ABB, Vattenfall, Gotlands Energi AB (GEAB), Telvent, Krovskm technologickm intittom (KTH) vo vdsku a vdskym prevdzkovateom prenosovej sstavy s finannou podporou vdskej energetickej agentry a E. Gotland bude sli ako medzinrodn model pre inteligentn elektrick siete. Takto siete vak bud vyadova nov trhov modely ako aj inteligentnejie rieenia pre vrobu a distribciu elekrickej energie, ktor by podporili irie spektrum vrobcov obnovitenej energie. Tento projekt uke, ako sa d modernizova distribun systm tak, aby zvldol integrova vek objemy vroby elektriny z veter-

S vybudovanm tzv. smart grid sa zane v oblasti vchodne od hlavnho mesta ostrova Visby, v blzkosti ktorej sa nachdza vetern farma. Zmerom je zapoji do projektu okolo 30 priemyselnch podnikov a 2 000 domcnost. Tmto menm aj vm spotrebiteom bud zasielan upozornenia o aktulnych tarifch elektriny, poda oho si bud mc prispsobi svoju spotrebu elektriny. Spotrebitelia by mali do projektu vstpi v roku 2013. Do roku 2014 mme tie v plne skontruova dva ekologick transformtory, batriu na uskladnenie energie, ktor doke zabezpei 3,6 MW elektriny po dobu 5 mint, ako aj nleit zabezpeovacie a ovldacie vybavenie, hovor projektov manar ABB pre projekt Smart Grid Gotland Hans Gleimar. Projekt zaha tie potaov laboratrium, tzv. Smart Grid Lab, vstavba ktorho bude ukonen v lete 2013. To bude sli ako zbern miesto vekho mnostva dt zo siete za elom ich analzy a uskladnenia. Systmy budcnosti Sasn vdska elektrick sie bola v 2. polovici minulho storoia navrhnut a skontruovan tak, aby vedela prenies elektrinu z vekho potu vodnch a nuklernych elektrrn k zkaznkom po celej krajine. V budcnosti sa pota s tm, e vek mnostvo elektriny bude vyrobenej v mench prevdzkach veternch a solrnych elektrrn, ktor bud loklne napojen na distribun siete vo vej blzkosti samotnch spotrebiteov. Sasn sie nie je prispsoben novmu modelu vroby elektriny. Smart Grid Gotland bude prkladom, ako je mon adaptova u existujcu elektrick sie modernm podmienkam. Gotland je najvm ostrovom v Baltskom mori s celkovou rozlohou 3 140 km2, kde ije pribline 58 000 obyvateov, avak rone ho navtvi alch 300 000 turistov. Nachdza sa 90 km od kontinentlneho vdska a je jednou z najobbenejch turistickch destinci v Eurpe. Text: ABB

nej energie. Pre spotrebiteov elektrickej energie prinesie projekt na Gotlande lepiu kvalitu a prleitos zni svoje ty za elektrinu", uvdza projektov manar firmy Vattenfall Hkan Gustafsson. 40

technika

SolidWorks World 2012 stretnutie dizajnrskych velin

SolidWorks je svetovou veliinou medzi dizajnrskymi programami. Kontruktrom ponka vaka svojim monostiam vetko potrebn od najjednoduchch vodnch nrtov, cez sofistikovan nvrhy strojov, zariaden i budov vrtane simulci v rznych podmienkach, a po komplexn manament dt.
Ak budcnos ak potaov kontruktrstvo? o prinesie pre uvateov nov verzia SolidWorks 2013? Na tieto a mnoh alie otzky prinieslo odpovede tohtoronnajvie a urite najinpiratvnejie svetov podujatie 3D CAD v kalifornskom San Diegu, ktorho sa zastnilo viac ako ptisc uvateov, zkaznkov, partnerov, dlerov, zamestnancov Dassault Systmes SolidWorks a asi stovka urnalistov z celho sveta. Sasou konferencie bol vetrh partnerskch firiem, vek mnostvo prenok, workshopov, trningovch seminrov, na ktorch poas celej doby trvania konferencie prebiehali kolenia uvateov potaovho kontruktrskeho programu SolidWorks. Konferencia bola jedinenou platformou na vmenu sksenost medzi jednotlivmi astnkmi z rznych ktov sveta vaka bohatmu sprievodnmu programu a diskusii o vylepeniach a monostiach sasnch verzi softvru, ktor m u v sasnosti viac ako 1,7 milina uvateov. Poda slov Bertnarda Sicota, vkonnho riaditea Solid Works, ktor konferenciu nielen viedol, ale kad de moderoval dvojhodinov rann general sesssion, sa s prchodom novej vylepenej verzie SolidWorks 2013 predpoklad, e poet uvateov presiahne magick hranicu dvoch milinov. So softvrom Solidworks dnes mono skontruova prototyp takmer akokovek komplikovanho stroja, vsadi ho do simulovanho relneho prostredia a prakticky okamite prezentova zkaznkom na opanom konci sveta, bez asovch a materilnych strt vroby prototypu. SolidWorks vak nie je len nstrojom, ktor uahuje prcu kontruktrom, ale je npomocn aj v rznych inch ivotnch situcich, uviedol Bertrand Sicot. Konkrtne prklady nasledovali v podobe predstavovanch host, ktor sa postupne vystriedali na pdiu. Ponc kontruktrom, ktor priiel na k o nfe re n ciu po opercii srdcovej chlopne, ktor navrhovali programom SolidWorks, cez populrneho propagtora technickch zamestnan a modertora relcie Dirty jobs pinav prca a po otca iPodu Tonyho Fadella i Dr. Maiu Hoeberechts, ktor pracuje na projekte Neptun Kanada - prvom podvodnom

Vkonn riadite SolidWorks Bertrand Sicot na tohtoronej konferencii SolidWorks World privtal takmer 5 400 astnkov

Dr. Maia Hoeberechts pracuje na projekte Neptun Kanada prvom podvodnom observatriu na svete, ktor poskytuje informcie o chovan ocenu teplote, pohybe tektonickch dosiek apod.

42

technika
observatriu na svete. Rovnako podnetn a inpirujce boli prspevky Bena Kaufmana, ktor predstavil najzaujmavejie propravia do miesta vroby, ak energetick zdroje sa vyuvaj na vrobu a pod. Takto komplexn pohad zvyuje dveru kontruktrov, e v ich rieen nebud iadne skryt negatvne dopady na ivotn prostredie, o ktor ch by nevedeli. Kvalifikovan odpove na otzku do akej miery doke kontruktr ovplyvni nvrhom ivotn prostredie mi dal Asheen Phansey, produktov manar pre oblas trvalej udratenosti spolonosti softvr SolidWorks Sustainability. Dnen softvr m potencil, aby zsadne zmenil spsob, akm kontruktri navrhuj vrobky. Aplikcia SolidWorks Sustainability im pomha minimalizova nepriazniv ekologick dopad u vo fze navrhovania a umouje spoahliv zalenenie problematiky ivotnho cyklu do navrhovanho procesu. Softvr je plne integrovan do CAD systmu SolidWorks. Zahruje vkonn nstroje

Mike a Geoff Howeovci navrhli a nsledne vyrobili ahk psov tank Ripsaw, o ktor prejavila zujem armda USA

Mike Rowe, populrn modertor relcie Dirty Jobs, pinav prca na Discovery Chanell upozornil na nedostatok kvalifikovanch pracovnikov v technickch profesich

dukty vyvinut vaka systmu crowdsourcing, o je erpanie podnetov, npadov a schopnost v rmci irej komunity uvateov SolidWorks. Dvojat Mike a Geoff Howeovci sa rozhovorili o ich projektoch hydraulickej ruke urenej pre hasiov a uniktnom ahkom psovom tanku Ripsaw. Vetkch, ktor dostali priestor na pdiu spjal aktvny vzah ku tvorivmu posvaniu hranic a monost udskho technickho ducha, samozrejme za pomoci softvru SolidWorks. S tm logick svisia aj vylepenia, ktor vvojrsky tm SolidWorks pripravil pre uvateov vo verzii SolidWorks 2013. Okrem posilnenia stability systmu a zvenia vkonu najvou novinkou je sptn kompatibilita s predchdzajcou verziou, variabilita vo vyuvan vzorov z inch dokumentov i vylepenia pri vyuvan kamier.

SolidWorks Sustainability umouje ekologick navrhovanie Dnes u nesta vrobok navrhn a skontruova. Dleit je kde a z akch surovn sa bude vyrba, odkia suroviny pochdzaj alebo kde sa aia, akm spsobom sa pre-

Tony Fadell, nazvan aj otec iPodu stl na ele tmu, ktor skontruoval a uviedol iPod na trh. Na konferencii predstaviluvatesky komfortn a inteligentn domci termostat s nzvom Nest Learning Thermostat

na hodnotenie ivotnho cyklu so stanovenm dopadu vrobkov na ivotn prostredie poas doby, v ktorej bude vrobok v prevdzke vrtane vberu materilu, spsobu vroby, lokalizovania pouvania vrobkov a po spracovanie vrobku po ukonen jeho ivotnosti, uviedol Phansey a dodal: DS SolidWorks pri vvoji aplikcie spolupracovala s renomovanmi odbornkmi v oblasti posudzovania aspektov ivotnho cyklu z organizcie PE international, vaka ktorm s do softvru zalenen procesn modely a kontruktri maj monos vyuva pri vvoji vrobkov kvalitn databzy a vedeck dta. Nstroj na vber materilu softvru SolidWorks Sustainability poskytuje okamit sptn vzbu, m nvrhrom umouje vber ekologicky najetrnejieho materilu, ktor sa me pre konkrtny dan vrobok poui. Vytvranie sprv jedinm kliknutm uahuje komunikciu zistench zverov. V sasnosti rastie dopyt zo strany zkaznkov po ekologickch vrobkoch a prve kontruktri maj v rukch siln nstroj, ktorm ovplyvuj vytvranie vrobkov, ktor pouvame kad de. To je hlavn dvod preo sme urobili z vytvrania trvalo udratenho nvrhu jednoduch prstupn a zbavn zleitos. Pracujeme na tom, aby postupne vetky nvrhy a nsledne vrobky vychdzali zo zsad trvalo udratenho rozvoja. Naich zkaznkov sa sname nadchn pre tto mylienku. Text: Dana Tretinkov Foto: SolidWorks 43

technika

Nov energie pro vvoj vrobnch systm pro palivov a vodkov lnky dky SolidWorksu

Dky softwru SolidWorks nyn spolenost Nuvera Fuel Cells vyvj zde vyobrazen prvotdn vodkov genertory PowerTap.

Vodk je nejhojnjm prvkem ve vesmru a spolenost Nuvera Fuel Cells, Inc. se sna vytvoit z nj ist, bezpen a inn energetick zdroj budoucnosti. Tato spolenost, kter je globln jednikou v oblasti vvoje systm palivovch lnk a procesor, stoj v ele vzkumu a vvoje, smujcho k zachycen neuvitelnho potencilu vodkov energie a jeho aktivnmu komernmu vyuvn.
Akoli zsadnm clem pro palivov lnky i nadle zstv automobilov prmysl a doprava, prkopnick innost spolenosti Nuvera pi pouvn systm palivovch lnk a systm vroby vodku u pra k o p ii sof twaru SolidWorks Flow Simulation. Spolenost Nuvera si zvolila systm SolidWorks, protoe se snadno pouv, je za rozumnou cenu a nabz celou adu integrovanch nvrhskch a simulanch palivovch lnk atraktivn a ekonomicky ivotaschopn zdroj energie , ika Macaluso. Mnoz z naich zamstnanc ji pi svm zalenn do tmu vdli, jak SolidWorks pouvat. Dky jedinen kombinaci jednoduchho pouit a vkonnosti se systm SolidWorks osvdil jako nejproduktivnj platforma pro rzn obory na innosti. Zkrcen cykl nvrhu, snen nklad Od implementace softwaru SolidWorks spolenost Nuvera Fuel Cells nejen pedstavila svj systm hybridnch palivovch lnk PowerEdge , kter nahrazuje standardn olovn akumultory ve vysokozdvinch vozcch, a vodkov genertor PowerTap,

Se systmem SolidWorks etme as a dme nklady prakticky v kad fzi procesu nvrhu, a ji se jedn o nvrh sousti nebo sestavy. Anthony Macaluso, manaer tmu nvrh

myslovch vozidel a zazen tvo zklad pro vrobu ekologickch automobil, pohnnch vodkem. Jak k Anthony Macaluso, manaer nvrhskho tmu, spolenost Nuvera vyuila pro urychlen vvoje systm, kter pohnj vysokozdvin vozky ve skladech a distribunch stediscch, nejproduktivnj dostupn nstroje pro 3D nvrh a simulaci. Nuvera stoj na pice novho prmyslovho odvtvi. Musme uvdt produkty na trh, zskvat trn podly a pitom souasn pokraovat ve vzkumu a vvoji. Ptomnost na trhu nm pini z dlouhodobho hlediska ohromn vhody , zdrazuje Macaluso. Abychom podpoili nae ambicizn snahy o vvoj produkt, potebujeme platformu, kter nm umon rychle a cenov efektivn navrhovat, ovovat a vyrbt inovativn produkty. Spolenost si zvolila 3D konstrukn een SolidWorks, piem si podila 15 licenc softwaru SolidWorks Professional, dv licence softwaru SolidWorks Premium 44

funkc, kter spolenost potebuje k vvoji svch vrobk. Software SolidWorks nabz nejen funkce pro nvrh velkch sestav, forem a plechovych dil, ale i monosti simulace vibrac, napt a toku tekutin, m nm poskytuje vechny nstroje, kter potebujeme k tomu, abychom udlali z vodikovch

S pomoc aplikace SolidWorks Simulation me spolenost Nuvera Fuel Cells simulovat fyzikln vlastnosti pi procesu pemny vody na plyn a optimalizovat vkon systm palivovch lnk a systm pro vrobu vodku.

technika
kter vyrb vodk pmo na mst z vody a zemnho plynu, ale rovn uetila bhem tohoto procesu as a penze. Macaluso k, e spolenost Nuvera zkrtila sv cykly nvrhu o 25 procent, snila nklady na vvoj vrobk o 33 procent a snila vdaje souvisejc s administrativou a pepracovnm o 20 procent. Se SolidWorksem etme as a dme nklady prakticky v kad fzi procesu nvrhu, a ji se jedn o nvrh sousti nebo cel sestavy , uvadi Macaluso. V tto chvli si ji neumme pedstavit, e bychom dlali svou nvrhskou a konstruktrskou prci bez softwaru SolidWorks. Tvorba inovac nvrhu pomoc simulace Jednou z aplikac SolidWorksu, na n se spolenost Nuvera vrazn spolhala pi snaze o urychlen nvrhu palivovch lnk a systm pro vrobu vodku, je SolidWorks Simulation, kterou nvrhi spolenosti pouvaj k simulaci a optimalizaci vkonu systmu. Krom analzy napt a vibrac provdji nvrhi rovn pedbn analzy toku vody a proudn plynu s pouitm aplikace SolidWorks Flow Simulation. Proces pemny vody na plyn pedstavuje podstatu nai technologie , vysvtluje Macaluso. Naim hlavnm ukolem je zajistit, aby tato pemna byla co nejefektivnj - a ji probh v zsobnku palivovch lnk, nebo v naem vodkovm genertoru. Se softwarem SolidWorks Simulation jsou nai nvrhi schopni simulovat fyzikln vlastnosti v akci bhem nvrhu sousti a systmu, co vede k inovacm produkt, kter jsou pak pi finln validaci mnohem detailnji propracovan. Lep spoluprce s partnery a zkaznky Standardizace na bzi systmu SolidWorks rovn rozila schopnosti spolenosti Nuvera Fuel Cells co do spoluprce, interakce a komunikace s dodavateli, partnery a zkaznky. Protoe mnoz z dodavatel spolenosti pouvaj SolidWorks, mohou konstrukti pouvat nativn soubory SolidWorks, a dky nim pracovat efektivnji a levnji. st na vroby zadvme externm firmm a vtina naich strojnch dlen a zpracovatelskch firem pouv SolidWorks, co sniuje nae nklady a dobu potebnou k realizaci. Kdy pracujeme se zkaznkem nebo integrtorem, kter vyrb nae velk sestavy, a nechceme mu poslat cel model, poleme soubory eDrawingsR, podotk Macaluso a dodv: Pouvme tak software PhotoWorks k vytven fotorealis tickch vykreslen, kter meme ukzat zkaznkovi nebo pout jako prodejn nstroj u potencilnch zkaznik. Text a foto: SolidWorks
Stav implementace EUCARIS v EU k noru 2012 (od t doby do projektu vstoupilo ji i Polsko). Zdroj: RDW, oficiln materily EUCARIS

Stle vc vozidel s pozmnnmi nebo padlanmi doklady

V esk republice se neustle dle zvyuje podl registrovanch vozidel s pozmnnmi nebo padlanmi doklady. Na padlan nebo pozmnn doklady, kter nejsou odhaleny v procesu registrace vozidel pi jejich zpisu do Centrlnho registru vozidel, jsou legalizovny odcizen vozidla nebo v poslednch letech i vozidla s pozmnnm datumem prvn registrace (za elem snen jeho vku a tedy naven prodejn ceny).
Jedn se v drtiv vtin ppad o vozidla dovezen ze zahrani. Vechny ve uveden nedostatky lze velice efektivn eliminovat zavedenm oficilnho, mezinrodnho projektu EUCARIS (European Car a snm spojen legislativn kony. Projekt EUCARIS je pipravovn na sttn rovni vech lenskch zemch EU rovn eit tzv. podvody s petenmi kilometry cestou propojovn centrlnch registr

and Driving Licence Information System) jako nedlnou kontroln soust evidennch kon Centrlnho registru vozidel pi pihlaovn vozidel dovezench ze zahrani. Projekt EUCARISje ji mnoho let fungujcm projektem v Evropsk unii, kter je open na mezinrodn legislativu (nap. tzv. Prmsk dohoda) a povinn od 1.9.2011 pro vechny lensk zem EU. Poslnm projektu EUCARIS je na sttn rovni garantovat korektnost evidennch kon a zabrnit tak podvodm pi pihlaovn odcizenho nebo jinak zvadovho vozidla, odhalit padlan/pozmnn doklady, vrtit odcizen vozidlo pvodnmu majiteli apod. EUCARIS je ve sv podstat mnohem innj ne klasick policejn ptrac systmy, protoe pracuje s primrnmi, kompletnmi daty z registr vozidel v relnm ase. Implementaci EUCARIS v evropskch zemch garantuj ministerstva, kter jsou zodpovdn za Centrln registr vozidel,

s datovmi fondy stanic technickch kontrol (bude zajitno na rovni ministerstev lenskch zem). EUCARIS pak zprostedkuje vmnu informac mezi zemmi EU pi registranch konech o stavu potae ujetch kilometr. Projekt EUCARIS je pro vechny majitele vozidel pi ovovn korektnosti evidennho konu (tj. pvodu vozidla) bezplatn. Ron licenn poplatek hrazen pslunm ministerstvem je pouhch 12 000 Euro. Originalitu a platnost doklad lze rovn paraleln, jako doplujc faktor ke zven efektivnosti Eucarisu pro prci s tuzemskmi vozidly, kontrolovat vykolenmi, kolovanmi ednky registranch ad pomoc jednoduchch, manulnch nebo zcela automatizovanch technologi (speciln skenery rozpoznvajc existenci ochrannch prvk, schvlen tiskov fonty apod.). Doc. Ing. Roman Rak, PhD., 45

technika

Nvrh optimalizcie nstrojovch drh s vyuitm genetickch algoritmov

Oblas vyuitia genetickch algoritmov pri rieen optimalizanch problmov v strojrstve je skutone takmer neobmedzen. spenos rieenia optimalizanho problmu zvis od sprvnosti navrhnutho postupu rieenia konkrtnej optimalizanej lohy, ktor zahruje urenie optimalizanho kritria a obmedzujcich podmienok, vzahujcich sa na dan prpad a znalosti problematiky genetickch algoritmov, ktor sce navonok vyzeraj ako univerzlne rieenie, ale pre kad prpad si vyaduj individulny prstup.
Najdleitejou a najzloitejou asou genetickho algoritmu je nvrh fitness funkcie (funkcie vhodnosti), ktor v procese hodnotenia ovplyvuje celkov kvalitu vsledku. Zostaveniu genetickho algoritmu, preto treba venova zven pozornos. Nesprvne zostavenie me vies k prli dlhm optimalizanm procesom, alebo vsledok procesu nemus by uspokojiv. Genetick algoritmy s innm prostriedkom optimalizcie a uplatuj sa hlavne pri rieen problmov s vekm a nekonenm potom rieen. Takmto problmom me by napr. urenie optimlnej drhy pri vtan, kde drha nstroja vedie cez n bodov. S podobnmi lohami sa meme stretn pri mnohch optimalizanch technikch s nzvom problm cestujceho obchodnka (The Traveling Salesman Problem - TSP). Ide o pecilny typ problmu, ktorm sa zaoberaj evolun algoritmy. Zadanie lohy je vemi jednoduch. Obchodnk mus navtvi kad miesto na zem jeho obchodovania presne raz a potom sa vrti do tartovacieho bodu. Ak pozn cenu cesty medzi jednotlivmi miestami, aby vedel ako m naplnova svoju trasu s o najnimi, nkladmi na cestovanie, prehadvanm priestorom potom je permutcia n miest. Kad permutcia je potom monm rieenm a optimlnym rieenm je permutcia, pri ktorej s nklady na cestu najmenie. Vekos prehadvanej oblasti je potom n! TSP je relatvne starm problmom: bol opsan v roku 1759 Eulerom (pod inm nzvom). Pojem cestujci obchodnk bol po prv krt pouit v roku 1932 v nemeckej knihe - Cestujci obchodnk, o a ako m robi, aby zskal provzie a bol spen v svojom obchode. TSP bolo predstaven firmou RAND v roku 1948. Poves firmy napomohla urobi z TSP znmu a populrnu problematiku. Odvtedy bola uplatnen v mnohch aplikcich. V poslednch rokoch bola problematika rieen rznymi metdami a bolo pre u navrhnutch mnostvo algoritmov. TSP me by aplikovan pre optimalizciu niektorch technologickch procesov ako 46 opercie vtania, i opercie loklneho frzovania. Vina bench CAM a CAD/CAM systmov nevyuva iadny alebo len nejak druh linernej matematicky zaloenej metdy na rieenie podobnch loh, hlavne kvli vpotovm asom. GA vaka ich efektivite mu podobn problmy vyriei u za niekoko mint, namiesto stoviek rokov s vemi dobrm vsledkom. Vaka ich zkladnm funkcim a vlastnostiam, ako paralelizmus, schma teorem a krenie je mon vytvra rozlin optimalizan aplikcie . Aplikcia Toolpath Optimizer bola na Katedre automatizcie a vrobnch systmov, Strojnckej fakulty U v iline vytvoren na optimalizciu nstrojovch drh vtania a loklneho frzovania a je zaloen na genetickch algoritmoch (GA). Taktie obsahuje funkciu na posun pribliovacieho bodu pred vtanm, o umouje znenie nepresnost polohovania nstroja spsobench vami v suportoch. Vstupnmi vstupnmi dtami optimalizanho modulu s CL dta CAD/CAM systmu Pro/ENGINEER. S rieenm problmu optimalizcie vtania sa stretvame vemi asto v elektrotechnickom priemysle pri vrobe plonch spojov ale meme sa s nm stretn i v mnohch inch odvetviach. Dvod preo sa tento problm riei tak asto pri vrobe plonch spojov je ten, e proces samotnho vtania je vemi krtky a pohyb nstroja vo vzduchu predstavuje podstatn as vrobnho asu. Druhm dvodom je poet dier, pretoe s uritosou njs optimlnu drhu pre viac ako 20 bodov sa v podmienkach benej praxe stva takmer nerelnou lohou. Loklne frzovanie je opercia ktor sa vykonva po predchdzajcej opercii objemovho frzovania nstrojom vieho priemeru. Na miesta, kde nstroj vieho priemeru nemohol odobra materil sa pouva nstroj menieho priemeru a tto opercia sa nazva loklne frzovanie. V sasnosti sa klad vysok nroky na presnos a pri vtan sa zana asto uplatova pribliovanie k stredom dier pod rovnakm vektorom. Pomha to odstrni nepresnosti spsoben zmenou pohybu suportov i stola z kladnho pohybu na zporn a naopak. Aplikcia upravuje drhu nstroja tak, aby sa priblioval k pozcim vetkch dier pod rovnakm vektorom. Poas nvrhu a tvorby genetickho algoritmu pre aplikciu Toolpath Optimizer bolo potrebn rozhodn sa medzi mnohmi technikami a nastaveniami (zpis problmu, metda krenia, selekcie a mutcie, nastavenie pravdepodobnosti krenia a mutcie, nastavenie vekosti populcie), ktormi sa me genetick algoritmus zostavi. Nesprvne zostavenie genetickho algoritmu by mohlo vies k prli dlhm optimalizanm procesom, alebo k neuspokojivmu vsledku optimalizanho procesu. Zostaven genetick algoritmus bol implementovan ako optimalizan nstroj pre konkrtne vstupy a vstupy (CL dta systmu Pro/ENGINEER) do vytvranej aplikcie. Aplikcia bola vytvoren v programovom prostred Borland Delphi, nsledne bol a doplnen modulom na tanie a zpis CL dt a experimentlne overen na konkrtnych prkladoch vtania a loklneho frzovania. Nstrojov drha procesu vtania generovan systmom Pro/ENGINEER (obr. 1), bola pretransformovan do CL dt a nsledne natan do programu Toolpath Optimizer (obr. 2).

Obr.1 Nstrojov drha procesu vtania generovan systmom Pro/ENGINEER

Potvrdenm vberu sekvencie je spusten optimalizan proces, ktorho priebeh je zobrazen v dvoch zlokch (obr.3). Jedna vykresuje najlepiu drhu v kadom kroku evolunho procesu (Path length) a druh

technika
obr. 9. Optimalizovan drha nstroja (Lenth new) je takmer tyri krt kratia ako pvodn drha (Length init).

Obr. 2 Nstrojov drha procesu vtania natan aplikciou Toolpath Optimizer

Obr. 5 Nstrojov drha procesu vtania optimalizovan aplikciou Toolpath Optimizer

podva grafick informcie o priebehu evolunho procesu (GA process). GA process zobrazuje zvislos najkratej njdenej drhy od potu generci (Length min), zvislos priemernej dky drhy vetkch jedincov danej genercie k potu genercii (Length avg) a zvislos najdlhej njdenej drhy v genercii k potu generci (Length max). Path length graficky zobrazuje pvodn dku drhy natanej z CL dt (Length init) a nov optimalizovan dku drhy (Length new) generovan genetickm algoritmom.

Obr. 9 Grafick priebeh procesu optimalizcie pri loklnom frzovan

Genetick algoritmus, ktor tvor jadro programu Toolpath Optimizer sa prejavil ako vemi efektvny prostriedok optimalizcie. as, ktor potrebuje na optimalizciu drhy medzi sto bodmi je rdovo 3 minty. Jeho vsledn drha je zobrazen na obr. 10 .

Obr. 6 Optimalizovan nstrojov drha natan CAD/CAM systmom Pro/ENGINEER

Obr. 3 Grafick priebeh procesu optimalizcie

Po ukonen evolunho procesu mono porovna dku novej a pvodnej drhy, porovna optimalizovan drhu (obr. 5), rozhodn i vsledok vyhovuje poiadavkm, prpadne opakova evolun proces. Po akceptovan optimalizovanej drhy prebieha prava CL dtovho sboru (obr.4). Pri procese vtania je prava CL dt jednoduch. Proces vtania je zapsan v cykle, v ktorho hlavike sa nachdzaj vetky parametre procesu vtania, telo cyklu obsahuje sradnice stredov jednotlivch dier. Zmena CL dt potom spova v zoraden tchto sradnc poda vslednej drhy optimalizanho procesu. Optimalizovan CL dta mono nata do CAD/CAM systmu, zobrazi optimalizovan nstrojov drhu (obr.6) a nsledne spracova postprocesorom na NC kd pre konkrtny CNC stroj.

Proces loklneho frzovania je z hadiska rchloposuvov nstroja podobnou lohou, ako proces vtania. Pri tejto lohe je pouit ten ist genetick algoritmus, rieenie sa li len prcou s CL dtami. Na obr. 7 sa nachdza jednoduch prklad siastky s loklnym frzovanm, kde mono vidie nstrojov drhy pri pouit postupnosti Local Mill v CAD/CAM systme Pro/ENGINEER. Na obr. 8 je zobrazen t ist siastka so zmenenou optimalizovanou drhou nstroja medzi jednotlivmi pracovnmi etapami loklneho frzovania.

Obr.10 Optimalizovan drha nstroja medzi sto bodmi

Obr. 7 Nstrojov drha loklneho frzovania generovan CAD/CAM systmom Pro/ENGINEER

Obr. 8 Optimalizovan nstrojov drha procesu loklneho frzovania

Obr. 4 Upraven CL dta pre vtac cyklus

Priebeh optimalizanho procesu pre prklad loklneho frzovania je zobrazen na

Poas tohto optimalizanho procesu bolo prehadanch pribline 5.106 monost z celkovho potu 9,33.10157 permutci, o predstavuje len vemi mal zlomok. Vsledok vak me by povaovan za vemi uspokojiv. Pri mench optimalizanch lohch, pribline dvadsa bodov, trv optimalizan proces u len niekoko seknd. V rmci rieenia genetickch algoritmov me tto aplikcia sli ako podklad na rieenie loh odlinch od lohy obchodnho cestujceho, kde je kad jedinec zapsan ako permutcia n sel a kad slo men svoju pozciu v jedincovi. Inmi lohami mu by naprklad lohy kombinatorick, kde kad pozcia v jedincovi predstavuje in premenn, men sa jej hodnota, avak nie pozcia. Z praktickho hadiska mono aplikciu Toolpath Optimizer poui v predvrobnej etape s cieom zvi produktivitu vroby a zni vrobn nklady. Tento optimalizan modul me by pouit priamo, alebo sa me jednoducho upravi. Me sa naprklad zmeni modul vstupnch a vstupnch dt, ktor v sasnosti pracuje iba s CL dtami CAD/CAM systmu Pro/ENGINEER. Vsledky uvedench experimentov potvrdzuj, e genetick algoritmy s vemi jednoduchou a efektvnou metdou rieenia zloitch optimalizanch loh. Autori prspevku si dovouj vyjadri svoje poakovanie za podporu agentre M SR VEGA. Text: Doc. Ing. Nadeda uboov, PhD. Ing. Miroslav Michalco, PhD. 47

technika

Vyuitie technolgie vysokotlakovho vodnho la na obrbanie materilov v hazardnom prostred

Vykonva tandardn opercie obrbania vysokotlakovm vodnm lom (reza, isti) je mon aj vo vbunom a explozvnom prostred. Technolgia sa preto nazva aj ako zlat. Technolgia vysokotlakovho vodnho la sa pre svoje uniktne vhody a pecifick prednosti (studen rez, ekolgia, efektvnos a univerzlnos technolgie) prvom nazva technolgiou 3-ho milnia.
Vysokotlakov vodn l (WJM) je inteligentn pracovn nstroj vyznaujci sa prirodzenou selekciou odstraovanho materilu. Vodn l je vysoko efektvna technolgia bez dynamickch rzov a vplyvov na opracovvan kontrukciu. Vodn l je rchla a vo svojej podstate kologick technolgia. istiace mdium voda je nehorav, nevyvolva explziu, nie je karcinognna a je ekologicky nezvadn, ako pre ivotn prostredie, tak aj pre pracovn obsluhu zariaden. Preto jej rozvoj a dynamika s na jednom z prvch miest v oblasti prpravy a pravy povrchov nielen v strojrskom priemysle. V porovnan s obdobnmi technolgiami (pieskovanie, opaovanie plameom, istenie oceovou drou, istenie technickou sdou alebo krytalickm vpencom) je technolgia vodnho la je definovan ako nzkoodpadov technolgia. Nevna do istenia iadne in ltky zaaujce ivotn i pracovn prostredie. Voda prdiaca vekou rchlosou je schopn okrem otryskania aj vyplavova i vymva neistoty (aj farby) i z prov materilu. Tm sa dosahuje efekt neporuenia vlastnost prrodnch materilov, o je vek plus pre technolgiu WJM. Existuj vysoko profesionlne technologick zariadenia generujce vysokotlakov vodn l, vhodn na komplexn a efektvne istenie povrchov, tak aj na rezanie a takmer vetkch kontruknch materilov. Nebezpen hazardn prostredie (Hazardous Area) Hazardnm meme nazva tak prostredie kde je ist nebezpeenstvo, ktor ohrozuje zdravie a ivot ud, alebo je urit monos napcha kody vekho rozsahu. Normy a pecifikcie ATEX (ATmosphres EXplosives) definuj nebezpen priestor ako oblas v ktorej atmosfra obsahuje, alebo me obsahova dostaton mnostvo horavch alebo vbunch plynov, prachu a pr. Vbunos a horavos je splnen za troch uritch podmienok, tie treba upravi, prpadne plne potlai a tm preds nebezpeenstvu. Nebezpen priestor m dve podmienky nastenia atmosfry vbunmi alebo horavmi ltkami, teda faktor kyslk a palivo, tie sa daj ovplyvova a regulova, ale v prpadne pecilnych servisnch prc alebo havarijnch stavov, ke je nevyhnutn zasiahnu z asovho hadiska, je vhodn ma istotu tretej podmienky, iskry ktor meme eliminova vhodnou technikou obrbania. V naom prpade za pouitia vysokotlakovej vody, ktor uveden podmienku nespustenia iskry vborne spa. Pripommane, e najm bez iskrov, nevodiv, studen rez, ktor nevytvra elektrostatick nboj, je tak pouiten pri obrban a isten v takom prostred, kde by teplo, iskrenie, alebo nboj vyvolali priamo poiar a vbuch. Taktie nevyvolva v materiloch naptia a dynamick rzy, ktor by mohli vies k pokodeniu, deformcim a nslednm monm ohrozeniam. Hazardn prostredie z hadiska udskho zdravia a aj nebezpeenstva vzniku kd meme alej nazva aj tak, kde sa uvouj pri prcach toxick, karcinognne ltky vo forme prchavch plynov a prachu. alej je asto nutn skrti potrebn as na drbu a servis, pracuje sa v prostred kde teploty a tlak dovouj len doasn prtomnos loveka aj zariaden. Ak aj sa daj vyui diakovo ovldan systmy, vysokotlakov l m navye monos fungova napr. aj hlboko v morskom prostred. Vek uplatnenie si vysokotlakov vodn l naiel aj pri isten v nebezpenom prostred. Pouitie vody ako istiaceho mdia je ekologick a umouje poui ju pri odstraovan vbunch a horavch, tak toxickch aj karcinognnych nnosov, nterov a usadenn. Obrbanie vysokotlakovm vodnm lom dva monos (zvl jeho prednosti), pouva vade tam kde by in postupy mohli napcha vek kody. Charakteristika a vlastnosti technolgie WJM Ako u bolo uveden v vode, vysokotlakov vodn l je pecifick technolgia s mnohmi vemi zaujmavmi vlastnosami. Ide o efektvnu, rchlu a ekologick technolgiu so irokospektrlnym vyuitm. Vhody, prednosti a aplikan monosti technolgie WJM s nasledovn: 48

21 rokov na trhu 21 rokov pre Vs

technika
!

! !

! ! ! !

! ! ! ! ! !

! !

irokospektrlna a univerzlna technolgia vykonvanie rznych konov rezanie, istenie, frzovanie, sstruenie, t.j. obrbanie v rznych smeroch a polohch, studen rez, rezanie a istenie bez tepelnho i chemickho ovplyvnenia obrbanho materilu, naviac v materili nevznikaj tepeln naptia, tto vhodu neposkytuje iadna in technolgia; monos pouitia vo vbunom, horavom a toxickom prostred - monos obrbania aj karcinognnych a horavch materilov (obr. 2), mal rezn medzera (ist vodn l 0,10,45 mm, abrazvny vodn l 0,82 mm); monos pouitia inej pracovnej kvapalina ako vody (mlieko, kakao, lieh a pod.); vysok energetick innos a 85% (priom innos napr. plynovho lasera je iba 10%); monos obrbania takmer vetkch materilov; v dsledku minimlnych reznch sl nie je potrebn upnanie materilu a prpravky na upnanie; do obrbanho materilu nie s vnan dynamick rzy, je bez vibrci, nevznikaj v om praskliny, trhliny nakoko dynamick inky s minimlne; vysok prevdzkov spoahlivos a jednoduchos; pri obrban nenastva odparovanie obrbanho materilu; bezpranos technolgie; monos rezania pod vodou, m sa d tie eliminova hluk vodnho la pri rezan; monos pouitia plne automatizovanho procesu obrbania s vyuitm softwaru pre programovanie pohybu nastroja, jeho optimalizcie s ohadom na maximlne vyuitie materilu; bezodpadov, resp. nzkoodpadov technolgia, vysok univerzlnos; technolgia bez dynamickch rzov, t. j. bez trhln, studen povrch materilu bez tepelnch zmien, monos obrbania vo vbunom prostred, obrbanie aj vekch plch - manipultormi a plonmi istimi. efektvne vyuitie aj na rezanie pod hladinou vody, zchrann prce, piliere mostov, vodn elektrrne a pod. inteligentn pracovn nstroj selektvny ber materilu, ekologick technolgia pracovn mdium voda a in.

Zariadenia WJM generuj vysok tlak pracovnho mdia (voda a pod.), ktor pri prietoku dzou malho priemeru zskava vysok rchlos (a trojnsobok rchlosti zvuku). Vekos pracovnho tlaku pri piestovch erpadlch (p. obr. 2) je sasn svetov tandard je a 320 MPa, t.j. 3 200 bar. Zariadenia s multipliktorom vytvraj dnes tlak u 620 MPa, t.j. 6 200 bar (obr. 3). V praxi s najpouvanejie dva zkladn spsoby rezania materilov vodnm lom. Rezanie kontinulnym vodnm lom a rezanie abrazvnym vodnm lom.

Obr. 2 Kontrukcia vysokotlakovho zariadenia s piestovm erpadlom

N ndr, F filter, M elektromotor, VP poistn ventil, V/V vstupno-vstupn ventil, RH rezacia hlavica, N zbern ndr

Obr. 3 Schma WJM zariadenia s dvojinnm hydraulickm multipliktorom

Obr. 1 Rezanie potrub vodnm lom prepravujcich nebezpen ltky (nebezpeenstvo vznietenia a vbuchu pr horavch a prchavch ltok)

Kontrukcia zariaden na WJM Na generovanie vysokch tlakov sa pouvaj najm dve zkladn koncepcie zariaden: a.) zariadenia s trojpiestovm erpadlom - hydrogenertorom, b.) zariadenia s hydraulickm multipliktorom.

Druhy kvapalinovch lov na WJ - obrbanie Na obrbanie vodnm lom sa pouvaj najm ist vodn l a abrazvny vodn l. Abrazvny vodn l je kontinulny vodn l do ktorho sa pridvaj tuh astice malho priemeru (abrazv). Primieanm abrazvnych astc (jemn oxid hlinit, grant, olivn, trieden kremiit piesok, alebo oceov dr) do vysokotlakovho prdu vody vzrastie vkon rezania. Abrazvny vodn l je trojfzov (obsahuje astice v pevnom, kvapalnom a plynnom skupenstve). Primieanie abrazvu sa uskutouje v zmieavacej komore. Vzhadom na abrazvny inok la sa mus aj samotn hlavica, resp. abrazvna zmieavacia tryska (obr. 4) vyrba z kvalitnho 49

technika
materilu, aby bola zabezpeen poadovan ivotnos celej hlavice trysiek. Abrazvny rezac systm pouva vodu s abrazvom na rezanie najm akoobrobitench materilov. Tto technolgia je vborn na rezanie tie rznych tvarov. Druh pracovnej kvapaliny mdia Pracovn kvapalina na WJM mus ma nasledujce vlastnosti: ! nzku viskozitu, zabezpeujcu mal straty vkonu toku kvapaliny pri prechode potrubiami, hadicami a najm dzou, ! minimlnu agresvnos s ohadom na kovov asti zariadenia, ! mal toxickos, t.j. kvapalina nesmie drdi pokoku, dchacie cesty a zrak obsluhy, ! ben dostupnos a nzku cenu, t.j. nie deficitn kvapalina, ! schopnos spa hydrodynamick charakteristiky vysokorchlostnho la, ! schopnos zabezpeova maximlnu produktivitu, ! schopnos zabezpeova najlepiu kvalitu obrbania pri najmench energetickch stratch na formovanie la. !
Tab. . 1 Rchlosti rezania (mm/min) rznych materilov abrazvnym vodnm lom

Prac. parametre: Rezn tlak - 380 MPa, mnostvo abrazva 680 g/ min. mysle na bze plastov, gumy a inch sendviovch a kompozitnch truktr, ale aj nerezov materily. Tieto materily vyvolvaj problmy pri mechanickom obrban aj zo zdravotnho hadiska, vrenie malch ast vo vzduchu (napr. chrmu) spsobuje zdravotn problmy nielen obsluhe. Preto s hadan postupy ako progresvna technolgia vodnho la. Je samozrejmosou, e vysokotlakov zariadenia a ich zkladn technick vybavenie (prsluenstvo) s neustle zlepovan a vyvjan tak, e dnes prakticky nemu chba pri iadnej vznamnejej prci.

priemer dz (vodn/abrazvna) 0,
Obr. 4 Princp tvorby abrazvneho vodnho la

Vzhadom na irok sortiment obrbanch materilov s rznymi fyziklnymi a pevnostnmi charakteristikami je potrebn, aby zariadenia generujce vodn l mali vysok vkony, t.j. aby boli univerzlnejie, zahrujce monos pouitia irokej kombincie parametrov obrbania. Pri obrban materilov v chemickom priemysle, v hutnctve a i v stavebnctve sa stretvame s poiadavkou spracova tieto materily priamo na mieste - v terne, o je z pohadu monost alebo hmotnosti obrobku jedin alternatva. Aby sme dokzali vyhovie aj tmto poiadavkm, hydraulick zariadenia na obrbanie vodnm lom sa vyrbaj mobiln a vzhadom na poiadavku vysokch vkonov (ale i monosti regulcie parametrov, najm tlaku) s pohan najm dieselovmi motormi. Zver Vekm problmom je rezanie materilov, ktor sa pri obrban lepia na nstroj, resp. kde tepeln deformcia vrobku me spsobi znehodnotenie vrobku. Takouto problematickou skupinou s materily bene pouvan v automobilovom a leteckom prie50

Obr. 5 Vyuitie rezania vodnm lom pri likvidcii bmb a nstranch vbunn

Zariadenia na WJM, t.j. na rezanie istm vodnm lom a abrazvnym vodnm lom, i na istenie vodnm lom s vysoko efektvne, konkurencieschopn a ekologick zariadenia a postupy chrniace ivotn a pracovn prostredie s vbornm efektom pre prce v tzv. hazardnom prostred. Dr. Ing. Zdenko Krajn, AQUACLEAN, s.r.o. Bratislava, aquaclean@netax.sk, www.aquaclean.sk, tel.: 0905 70 8171, tel./fax.: 02-52 495 312, tel.: 02-52 444 938,

technika

pikov technolgia v smelom designe

Na autosalne v Pari sa predstavil nov Auris ako prv krok v rmci produktovej ofenzvy Toyoty v kategrii C. V plne je vroba 1/3 hybridnch modelov, 1/3 modelov so zihovm motorom a 1/3 modelov so vznetovm motorom. Takto kombincia motorov spa irok klu potrieb zkaznkov a pouvateskch profilov. Spolonos sa sstredila na znenie hmotnosti, kontrukciu podvozka a aerodynamiku. Zlepil sa dynamick vkon a znila sa spotreba paliva a emisie.
Nov Auris reprezentuje prv krok produktovej ofenzvy Toyoty v kategrii C v Eurpe. Je odvnej, dynamickej, m lepiu vbavu a niie prevdzkov nklady ne kedykovek predtm. Odra odhodlanie spolonosti Toyota vyrba atraktvnejie vozidl s dynamickm dizajnom. Nadvzuje na dlhoron poves kvality, trvanlivosti a spoahlivosti. Smel novinky Ponka odvnej a sebavedomej dizajn, kvalitnej interir a lepiu jazdn dynamiku. Rad pohonnch jednotiek sa me pochvli Predn as vozidla zvrazuje nov tvr znaky Toyota. Kombinuje dizajnov tl mrieky chladia Under Priority so svetlometmi a dennmi LED svetlami s prvkami Keen Look a do modelovho radu Auris prina dynamickej a vrazne mohutnej vzhad na ceste. Prepracovan dizajn Pri pohade zboku mono njs rovnako dramatick zmenu tlu bon presklenie preden do troch panelov, s monosou ierneho lakovania strednho stpika B, a dynamickej dizajn zadnho stpika. To vetko priestoru, v komfort, materily s vyou kvalitou a vaka konzistencii v oblasti osvetlenia, typu psma, farieb a povrchovej pravy aj viu mieru vizulnej jednotnosti v celej kabne zvrazuje ju aj SkyView jedno z najvch panoramatickch strench okien v kategrii C. Okolie vduchov klimatizcie a prstrojov, obloenie stredovej konzoly a stredovho tunela, ovldacie prvky klimatizcie a audiosystmu a alnenie panelov dver maj povrchov pravu zhotoven z vysoko kvalitnho, striebornho satnovho materilu. Modely s vyou vbavou maj prstrojov dosku alnen koou. Dotykov vnmanie kvality povrchovch materilov sa zlepilo v celej kabne. Volant je alnen koou nappa najvyej kvality s jednoduchm prevanm v tle baseballovej loptiky. Horn as prstrojovej dosky a dver s alnen mkkm materilom. Rukovte nad dverami aj vo dverch maj mkk zrnit povrch, lakov opierky vo dverch s vypchan a stpiky v kabne s alnen ltkou. V tomto praktickom a univerzlnom prostred novej kabny sa prepracovan dizajn podpsal pod vrazne lepiu polohu vodia, priniesol o 20 mm viac priestoru v oblasti kolien na zadnch sedadlch a o 90 mm dlh batoinov priestor. Vetky verzie typu hatchback ponkaj objem batoinovho priestoru zven na 360 litrov. Vaka premiestneniu akumultorov pod zadn sedadl m Auris Hybrid objem batoinovho priestoru porovnaten s ostatnmi prslunkmi modelovho radu. Medzi alie vhody novho Aurisu patr niia svetl vka, poloha vodia a aisko vozidla, ako aj prepracovan riadenie a zavesenie kolies vrtane irej dostupnosti zadnej npravy s dvojitmi prienymi ramena-

niou spotrebou paliva vrtane pikovch technolgi vo vlajkovej lodi plne hybridnom modeli. Auris s novm dizajnom exteriri aj interiri je najnim vozidlom v najpoetnejej kategrii C. Exterir a z vhod niej kontrukcie prednej asti a celkovho znenia vozidla o 55 mm, vaka omu m Auris nzky aerodynamick odpor Cd iba 0,28, o prispieva k lepm jazdnm vlastnostiam a k zneniu spotreby paliva.

nad mohutnejou, vraznejou, stpajcou bonou lniou s chrmovm obloenm. V zadnej asti sa nachdzaj dvere batoinovho priestoru so irm otvorom a psobivou, konvexnou a konkvnou povrchovou pravou, zadn kombinovan svetl presahujce rohy karosrie a nraznk s novm dizajnom, ktor zvrazuje irok a stabiln postoj novho Aurisu. Interir s novm dizajnom ponka viac

52

technika
mi, ktor zabezpeuje pohodlnej, pohotovej a podmanivej zitok z jazdy. Pozornos bola taktie venovan zneniu hmotnosti. Pri vrobe novho Aurisu sa vo zvenej miere vyuva vysokopevnostn oce predovetkm v hornej asti karosrie, o prispieva k 10 % nrastu tuhosti karosrie. V zvislosti od verzie modelu sa celkov hmotnos vozidla znila a o 40 kg, o sa pozitvne prejavilo na znen celkovho aiska vozidla. Pod kapotou Toyota ponka vo vozidlch kategrie C na vber tri pohonn jednotky. Jedinen plne hybridn systm Hybrid Synergy Drive, ktor sa dostal pod kapotu novho Aurisu, prina niekoko vylepen v oblasti spotreby paliva a jazdnch vlastnost. V ponuke bude ocenen plne hybridn pohonn jednotka s 1,8litrovm motorom spolu s dvoma vznetovmi motormi 1,4 d a 2,0 d a dvoma zihovmi motormi 1,33 l a 1,6 l. Pri kadom type pohonnej jednotky zihovej, vznetovej aj plne hybridnej sa oakva podiel na celkovom predaji modelu Auris na rovni pribline 1/3. To znamen, e plne hybridn pohon patr teraz medzi

sporn, ahk a bezpen

Movano je variabiln a vemi spen ahk itkov model znaky Opel, ktor je vaka vylepeniam v oblasti pohonu a systmu infotainmentu spornej, bezpenej. Vina vodiov itkovch automobilov, ktor trvia pracovn de za volantom, ocen, e vozidlo je lepie vybaven pre funkcie mobilnej komunikcie. Spotreba paliva je niia ako kedykovek predtm, o je dleit pre drobnch zkaznkov i pre flotilovch zkaznkov kladcich draz na prevdzkov nklady.
Movano m najiriu ponuku verzi karosrie na trhu itkovch vozidiel, o umouje prakticky kadmu zkaznkovi njs pecifick model, optimlny pre jeho potreby. Ponuka zaha skriov dodvky (k dispozcii v tyroch dkach a troch vkach karosrie), kombi, valnk s jednoduchou alebo dvojitou kabnou, podvozok so skriovou nadstavbou ako aj cel rad konverzi priamo od vrobcu, vrtane trojbezpenm spsobom (hands-free). Cez USB sa d pripoji k systmu infotainmentu mobiln prehrva MP3. Tto funkcia je k dispozcii pri zkladnom autordiu a pri dvoch dokonalejch audiosystmoch s CDprehrvaom. Audiosystmy maj vek, dobre itaten displej, umiestnen v strede prednho panelu prstroja. Systm CD15 BT USB a pikov systm CD35 BT USB maj ovldacie prvky aj na multifunknom volante. pikov

ben ponuku a nielen do oblasti zaplujcej medzeru na trhu. Nov Auris je uren pre Eurpu, kde sa predpoklad najvy objem predaja. Bude sa vyrba v zvode Toyota Motor Manufacturing vo Vekej Britnii spolu s modelom Avensis. Posiln tak zvzok spolonosti upevni opercie v Eurpe. Petra Tomov

strannho sklpaa, pojazdnho podvozka a minibusu. Turbodiesel 2.3 CDTI je naladen na tri vkonov verzie: 74 kW (100 k), 92 kW (125 k) a 107 kW (146 k). Na motoroch 2.3 CDTI/74 kW a 92 kW, ktor sa tandardne kombinuj so 6-stupovou manulnou prevodovkou, vrobca uskutonil rozlin optimalizcie. Modifikcie sa tkaj olejovho erpadla, hydraulickho erpadla posilovaa riadenia, oleja prevodovky a elektronickej riadiacej jednotky. Spolu s pneumatikami s nzkym odporom valenia tieto kontrukn opatrenia prispeli k zneniu spotreby paliva a emisi CO2. Naprklad pri verzich Movano 2.3 CDTI s vkonom 74 kW (100 k) a 92 kW (125 k), pohonom prednch kolies a karosriou typu skriov dodvka (dka 5048 mm, vka 2496 mm) sa spotreba paliva a emisie CO2 znili o 9 percent a teraz maj hodnoty 7,8 l/100 km a 205 g/km. Podobn zlepenia sa dosiahli aj pri 9-sedadlovej verzii Combi (dka 5 048 mm, vka 2 307 mm), ktor m teraz spotrebu paliva a emisie CO2 oproti predchodcovi niie o 7 percent (7,2 l/100 km, 190 g/km) zhodn pri obidvoch vkonovch verzich. Na zvenie komfortu a bezpenosti maj vetky systmy infotainmentu tandardne modul Bluetooth a rozhranie USB. Vaka tomu mu vodii pouva mobiln telefn

systm m navye extern displej v zdruenom prstroji, take vodi pri jeho ovldan mus iba minimlne odpta pohad od premvky pred sebou, o vrazne prispieva k zveniu bezpenosti jazdy. Modely s pohonom prednch kolies (FWD) sa vyznauj nzkym prahom nkladnho priestoru, uahujcim manipulciu s nkladom. Vekoryso dimenzovan zadn dvojkrdlov dvere a bon posuvn dvere zabezpeuj optimlny prstup do nkladnho priestoru pri nakladan a vykladan. Verzia s pohonom zadnch kolies (RWD) m lepiu trakciu na nespevnench cestch a viu prpustn hmotnos prvesu. Na alie zlepenie trakcie sa d objedna dvojmont zadnch kolies a samosvorn diferencil. Zadn dvojkrdlov dvere modelu sa tandardne daj otvra v uhle 180 stupov, na elanie sa montuj dvere s uhlom otvorenia 270 stupov. tandardn bon posuvn dvere maj maximlnu rku 1270 mm (1050 mm pri verzich s krtkym rzvorom), o umouje naklada zboku europalety, a maximlnu vku 1780 mm. Otvor zadnch dver so rkou 1580 mm a maximlnou vkou 1820 mm spolu so zvenou rkou medzi vntornmi blatnkmi na 1380 mm uahuje nakladanie, rovn bon steny zabezpeuj optimlne vyuitie priestoru. 53

zaujmavosti z vedy a techniky

Heartbeat detektor odhal i my v nklaku

Pouh tlukot srdce postauje pstroji s tajemnm nzvem Heartbeat detektor k tomu, aby odhalil ptomnost osoby ukryt v automobilu i uzavenm pepravnm kontejneru. Detektor, jeho rozmry nepekrauj velikost malho prunho kufku, bezpenostnm slokm, ochrankm a celnkm umouje snadno a rychle zjistit, zda se ve vymezenm prostoru vyskytuj neoprvnn osoby. To ve s minimlnmi provoznmi nklady.
Heartbeat detektor vyvinuli v rmci jadernho vzkumu pracovnci nrodn laboratoe Oak Ridge spadajc pod ministerstvo energetiky USA. Pstroj pvodn slouil zkladnch pi odhalovn nebezpe teroristickch tok nebo francouzsk imigran ad v pstavu Calais, jen je nejvznamnjm pstavem spojujcm pomoc trajekt Velkou Britnii se zbytkem Evropy. Systm detekce osob funguje na principu snmn akustickch signl srden innosti, kter jsou peneny povrchem objekt, s nimi je lidsk tlo v kontaktu. Snmae umstn na kovovch stech automobilu nebo pepravnho kontejneru, jsou natolik citliv, e odhal i osoby zabalen do siln deky i lec na molitanov podloce. Signly ze snma detektor nsledn analyzuje pomoc pokroilho algoritmu. Testy prokzaly, e pi eliminaci vlivu stedn silnho, resp. silnho vtru i det, je spolehlivost detekce ptomnosti osob stoprocentn. Systm se skld z prmyslovho potae s obslunm programem a dotykovou obrazovkou a ze specilnch snma. Provovan vozidlo zastav a idi ped jeho oputnm vypne motor. Opertor na vozidlo umst pslun poet snma, vybere na obrazovce typ automobilu a spust proces sbru a analzy dat. Vsledky jsou k dispozici do 15 sekund od umstn snma na konstrukci provovanho vozidla. Celkov doba kontroly automobilu, vetn piloen a odstrann snma, nen del ne tyi minuty. Hlavnmi vhodami Heartbeat detektoru ve srovnn s rentgeny je ni poizovac cena, ni provozn nklady (napjec napt je standardnch 220 V) a pasivn princip fungovn, kter lidsk tlo nevystavuje kodlivmu rentgenovmu zen. Dal vhodou je vrazn vy mobilita zazen (pota se snmai v zhruba 5 kg) a rychlej proveden vlastn kontroly, protoe sbr a analza dat trv dov destky vtein, zatmco skenovn nkladnho automobilu rentgenem zabere piblin 30 minut. Vhradnm distributorem detektoru Heartbeat je v esk republice spolenost Siemens, kter tuto ojedinlou technologii pedstavila na ervnovm veletrhu Pragoalarm. V souti Grand Prix, kter se uskutenila v rmci tohoto veletrhu, zskal Heartbeat detektor zvltn ocenn. Text: Siemens

bezpenostnm slokm stecm jadern elektrrny, brzy vak nael uplatnn tak v armd, celn a pohranin sprv i vzestv. V souasnosti jej pouv napklad americk armda na svch zahraninch

Elektrika zo solrneho slnenka

Na vrobu solrnych slnenkov sa pouva integrovan tenk, ahk film, vyroben z organickch fotovoltickch materilov, o ktorch vrobca uvdza, e s ovea univerzlnejie ako kremkov panely.
uklada energiu do batri na neskorie pouitie. Technolgiu vyvinula firma Konark Technologies, ktorej domnou s prve ekologick fotovoltaick zariadeniami. Energia vyroben solrnymi slnenkmi sa skladuje v nabjake MultECon ("Mult" znamen adaptabiln, "E" - energia a "Con" - konventor alebo meni). Nabjaka MultiECon uklad potrebn energiu spoahlivo a bezpene vo vysokovkonnej batrii. Rovnako sa mu pouva aj tandardn NiMH batrie v integrovanom boxe. Viacero typov - jedno pouitie Jednotliv typy slnenkov boli vytvoren v spoluprci s odbornkmi na dizajn. Vsledkom je jednoduch vkusn tvar vhodn pre slnenky, ktor sa vrazne li od klasickch robustnch zariaden. Eclipse sa sklad z vekho modernho kruhovho rmu, ktor dr tieniacu plachtu umiestnen v jeho vntri. Cosmos vyuva tvarovanie driacich lamiel tieniacej plachty na vkusn integrovanie fotovoltickch lnkov do tienidla slnenka. Celkov dizajn

poskytol priestor aj pre nensiln zalenenie LED svietidiel, ktor poas veernch i nonch hodn erp energiu z MultiECon batri. Dobite si pod slnenkom mobil Solrne slnenky s zaujmavm rieenm na letn terasy, do kaviarn, ale rovnako vek potencil maj ako osvetlenie verejnch mestskch priestorov autobusovch zastviek, laviiek v mestskch parkoch, kde si udia navye mu dobi svoje mobiln zariadenia. Foto: Ombrellone Solar

Pouit materil je recyklovaten, iastone transparentn, flexibiln, netoxick film, ktor doke transformova svetlo na elektrinu kdekovek. Vaka tomu, me solrny slnenk zachytva slnen energiu a okamite nabja pripojen zariadenia alebo me 54

zaujmavosti z vedy a techniky

Topnky s GPS pomu kadmu prs do ciea

pecilne topnky so zabudovanm GPS s uren pre ud, ktor maj problm orientova sa v neprehadnch a neznmych priestoroch, napr. v lesoch i mestskch aglomercich alebo ich sastiach, napr. vekoplon parkovisk a pod.
Britsk dizajnr Dominic Wilcox navrhol pecilne GPS topnky, ktor doved pouvatea domov, nech sa nachdza kdekovek na svete. Topnky s inpirovan knihou arodejnk z krajiny Oz, kde

Najah pevn materil na svete

Nemeck vedci z Technickej univerzity v Hamburgu a Kielu vyvinuli pecilny materil, ktor je v sasnosti najah svete. M uniktnu hustotu centimeter kubick a vhu pribline 100-krt niiu ako penov polystyrn. Nesie oznaenie aerografit. Jeho hlavn zloku tvor vzduch a uhlkov vlkna a mohol by sa vyuva na predlovanie ivotnosti batri.

sa hlavn postava Dorothy Gale chce vrti z rozprvkovej krajiny, omu zodpoved aj dizajn podrky. Wilcox m k dispozcii funkn prototyp, vybaven prijmaom GPS a antnou. Pouvate si pomocou pecilneho softvru a kbla USB nahr do topnok sradnice preferovanej lokality, priom funkcionalita GPS sa nsledne aktivuje na optku. Obidve topnky s vybaven ervenmi LED didami, ktor slia na navigciu pouvatea. Kad m in lohu,

Nov najah pevn materil na svete je vsledkom spoluprce Kalifornskho technologickho intittu a Kalifornskej univerzity. Ide o trojrozmern sie porovitch trubiiek uhlka, ktor maj hustotu 0,9 miligramu na centimeter kubick. Materil mal truktru mrieky s tenkmi dutmi trubikami vyrobenmi z niklofosforu, ohnutmi do takho tvaru, aby sa v uzloch navzjom prerastali a prepjali s almi lnkami a vytvorili tak trojdimenzionlny tvar. Materil skoro ni nevi, je vodiv a d sa jednoducho stlai, uviedol Rainer Adelung z Kieltskej univerzity. Napriek tomu, e aerografit je ultraahk mrieka tvoren zo vzjomne prepojench dutch trubiiek s hrbkou steny 100 nano-

al z tmu vskumnkov Karl Schulte, vedec z Hamburskej univerzity, uviedol, e vaka svojim uniktnym vlastnostiam by sa aerografit mohol vyui v elektrotechnike. Naprklad akumultory by mohli vydra dlhie, ma viu kapacitu a niiu vhu. Materil navye dobre absorbuje svetlo, o preduruje jeho alie vyuitie pri meran svetla.

Aerogel z oxidu kemiitho

prav topnka doke korektne zmera vzdialenos a av ju dopa a uruje sprvny smer. Topnky s GPS boli vytvoren ako sas projektu, ktor oslavuje histriu topnok a ich vroby. Do komernho predaja sa asi nikdy nedostan. Napriek tomu, e topnky sa do bench predajn obuvi asi nedostan a ani masovo sa predva nebud, urite by ich vea ud ocenilo a pomohlo im vyriei problm so zlou orientciou a zbudlivosou.

Donedvna najah materil, kovov mrieka z HRL Laboratories

metrov, ktor je tisckrt tenia ne udsk vlas, materil je vemi stabiln. A 99,99 percent objemu materilu je zaplnen vzduchom, ktor je navye vybaven pamovm efektom, ktor zabezpe, e po deformcii sa materil op vrti do pvodnho stavu. 55

technika

FRANTIEK KIK
priekopnk eskej elektrotechniky
Vynaiel spievajcu sveteln fontnu, zdokonalil elektriky, jeho nvestidlo zabraovalo na elezniciach zrkam vlakov a mnoho alch uitonch vec dal tomuto svetu. Jeho najpamtnejm vynlezom vak ostane oblkov lampa so samoinnou regulciou, ktor v roku 1881 porazila v svietivosti t Edisonovu. A hoci ju v polovici 20.storoia odvial vietor do prepadliska dejn, pre ns navdy ostane eskm Nikolom Teslom.
Edisonov a Jablokovov vrstovnk Rok 1847 bol bohat na gniov v januri priiel na svet dejate Svetozr H.Vajansk, vo februri otec iarovky Thomas A. Edison, Aj bez toho, ako mimoriadneho iaka, ho prijali na techniku. Na tdium si musel zarba a prve v tovrni na vrobu telegrafnch a signalizanch zariaden vytvoril svoj prv uznan patent: zdokonalil eleznin signalizciu. Dostal za to 1000 zlatch. A eleznica sa stala jeho osudom zaal na nej ako opravr pokazench telegrafov a striedal rzne stanice. Olomouc, Brno, Krnov, a sa konene dostal do Plzne. Je zaujmav, e pri telegrafoch zanal aj Jablokov a Edison. Frantiek v roku 1873 zskal pri telegrafe plzenskej eleznice svoje prv zamestnanie. Zlat medailu venoval mame Elektrina svieti v tom ase len v Pari. Na Svetovej vstave v roku 1878 svieti prvkrt Jablokovova elektrick svieka, ako udovo nazvaj tento rusk vynlez. Veer osvetuje aj slvnu Avenue de IOpra. udia nejd do opery, radej sa dvaj na sveteln divadlo. Medzi obdivovatemi je aj Frantiek Kik. Aj ke Jablokovove svieky svietia len 45 mint, je to svetov rekord. V roku 1881 sa op kon vek medzinrodn vstava v Pari. Mieria sem vetci kzelnci s elektrinou. Rok predtm vynaiel Kik svoju diferencilnu oblkovku. Zdokonalil lampu samoinnm magnetickm posunom uhlkovch elektrd, m podstatne predil jej ivotnos. Do Para prichdza aj Bell so svojim telefnom, Werner Siemens s dynamom, spoza ocena sa plav Edison. Medzi hosami je aj Kik. Sto gniov prilo, pdesiat priviezlo zdokonalen oblkov lampu, jeden iarovku. Medzinrodn porota na ele s doterajm krom svetla Jablokovom skma, obzer a meria tisce roziarench blikaiek, svetielok a majkov. Nakoniec udel zlat medailu Frantikovi Kikovi. Jeho oblkovka potom svieti na najfrekventovanejom mieste, na hlavnom schodisku. Sboj medzi oblkovou lampou a iarovkou trval ete

v marci vynlezca telefnu Alexander G. Bell, 8. jla Frantiek Kik, v septembri rusk autor oblkovej lampy Pavol N. Jablokov a v oktbri sa narodil autor nezabudnutenho upra Drakulu, spisovate Bram Stocker. Kik sa narodil v rodine chudobnho chromho obuvnka a slky v umavskej dedine Planica. Za uenm sa s mamou vydal z Klatov do Prahy doslova peo. Po troch doch stretli v Prahe znmu, ktor ponkla mladmu Kikovi prcu ua v pekrstve. On vak uiel a zapsal sa na Malostransk relku. tdium nemal ahk, pretoe sa mohol ui, len ke majster svietil a to nebvalo asto. A tak hne v prvom roku prepadol z neminy. Prestpil na esk relku na Panskej ulici, no k maturite sa nedostal, pretoe nemal peniaze na zloenie skky. 56

Oblkov lampa

Kikova elektrre, naftov motor s vkonom 60 kon

technika
dvadsa rokov. Kikova lampa, nazvan aj plzesk, svieti na vetkch svetadieloch. Vynlezca sa vrtil z Para, poloil zlat medailu mamike na stoliku a op zasadol k telegrafu. oskoro dostal nasledujcu sprvu z Norimbergu, e firma Schuckert je ochotn ihne zakpi jeho patent. Aj Fabius Henrion z Franczska ponka za patentov prva vek obnos peaz. Akciov spolonos v Londne chce do vroby Kikovch oblkoviek vloi na zaiatok dvesto tisc libier. Lene on chce vyrba svoje lampy sm. Medzitm dostva prv esk zkazku: objednvam, pn Kik, pre svoju tovre jednu elektrick lampu pod podmienkou, e spotreba uhlka nebude robi viac ako desa grajciarov..." Preto bol Kik nten po ase napsa: V eskch krajinch si vyhradzujem vrobu svotol alobu firmy Siemens und Halske a udelil Kikovi k 15. aprlu 1882 samostatn rskonemeck patent . 16297 s dodatonou platnosou. Strca Nrodnho divadla V plzenskom divadle po prvkrt zaiarila jeho oblkovka 18. augusta 1881. Ke sa v Prahe stavalo po poiari nov Nrodn divadlo, vypsal sa konkurz na elektrick osvetlenie. Prihlsili sa dvaja speri, Commandit-gesellschaf fr angewandte Elektrizitt Brckner und Ross a Frantiek Kik. Nemec Brckner zastupoval Ameriana Edisona, Kik esk prcu. Povaoval som za samozrejm, e to me vykona len ech. T prca by mi robila najviu es. Oznmil som, e sa zriekam patentnch honorrov. Moja ponuka vak priviedla pnov do znanch rozpakov," vyhlsil Kik. Do Plzne za nm prichdzaj dvaja vyjednvai a iadaj, aby celmu zariadeniu dal pred umi len svoje esk meno, lebo v skutonosti to urob Brckner. To bolo pre Frantika Kika absoltne neprijaten, nedstojn, zneucujce. Obaja vyjednvai sa nechceli necha odbi, cel de dohovrali a iadali, no mrne. oskoro potom napsal Kik do Prahy, e svoju ponuku berie sp. Zodpovednm pnom tm spadol kame zo srdca. Frantikovi Kikovi skonil sen, e svetlo v Nrodnom divadle rozsvieti on, prv esk elektrotechnik. Nakoniec sa vak predsa len dokal. Uprostred prvho slvnostnho predstavenia zlyhali dynam. Musel ich opravi a potom nad svetlami Nrodnho divadla bdel celch 30 rokov. Elektrifikoval dopravn prostriedky Frantiek Kik vak nesvietil iba uom na uliciach. V roku 1891 vozil na svojej elektrike prakov z Letnej na vstavisko a neskr aj inam. Majite konskch poahov, ktor vozili ud, Belgian Ottlet mu za to vypovedal vojnu. Nechcel ho s elektrikou pusti cez prask hradby. Ke ich prekroil, hnal ho pred sd. Slvny tribunl nakoniec elektrinu oslobodil a do Prahy ju nechal vojs. Kik chcel konkurova aj Fordovi. Postavil sce len tri aut, ale na elektrinu, aby uom nekazil vzduch. Cel Praha bola svedkom, e bol prv, ktor s tmto motorom vyiel Nerudovkou a na Hradany. Chcel, aby elektrina pomhala aj na vidieku. Aby mu uverili, priiel za sedliakmi s elektrickm kombajnom. Sn najviac predstihol svoju dobu elektrickmi lokomotvami. S naptm 500 voltov zaal skromne na trati Praha Zbraslav. Viac sa osmelil medzi Tborom a Bechyou 3 000 voltov. V histrii elektrickch drh to bol prv prpad takho vysokho naptia jednosmernho prdu. Priiel dokonca tborsk kaz a zaehnal nebezpeenstvo omou priamo na perne. Kikovi to vak nestailo. Prihlsil svoju lokomotvu na sa do Viedne. Americk a nemeck elektrick koncerny General Electric a Siemensova spolonos sa spojili a rozbehli vrobu vo vetkch krajinch. Len do iech sa nedostali, zastavil

Kikov elektromobil

Frantiek Kik a prv elektrick elektrika

ich Frantiek Kik. Vybavil zariadenm 130 elektrrn. A vbec mu nevadilo, e na nich vdy viac stratil ako zarobil. Rovnako pochodil aj s elektrikami, elektrickmi kombajnami a lokomotvami. Svoje posledn vazstvo slvil na Jubilejnej vstave v roku 1891. Osvietil ju svojimi lampami a pohal ju svojimi elektrickmi motormi, ale predovetkm elnom. Veer vrhal reflektorom z vstavnej vee sveteln prd po celch strednch echch, potom zostpil dolu a spustil svoju nezabudnuten spievajcu fontnu. Desatisce echov spievali Kde domov mj. Vetok majetok v rukch banky Kon sa rok 1913 a bankov ver pohltil vetok vynlezcov zisk. Je a po krk v dlhoch, tentokrt u Praskej verovej banky, ktor vedie Matj Blcha. Kik sa pred nm nechce skloni, ale mus. Aspo pri jednan sa d zastupova advoktom, ktor banke pe: Vae blahorodie, pn riadite Blcha, dovoujem si o najctivjie oznmi, e pn Kik bol nten vyhovie vetkm poiadavkm slvnej sprvnej rady." Odpove prila v januri 1914. Ven pn Kik. Vzhadom na to, e ste odovzdali banke de facto vedenie svojho podniku, nevedie proti vm exekciu." O tri roky neskr ustanovila Prask verov banka akciov spolonos, ktor prebrala Kikov podnik do svojich rk. Vtedy vlastne Kik pre esk elektrotechniku u zomrel. Banka sa zmocnila vetkho, o mal rd. Prekal jej, tak musel ods. V starobe vak netrpel chudobou. Ve len od Anglianov, dostal za svoj prv vek vynlez tristo tisc v zlate. To bolo viac, ne mu zostalo po likvidcii eskou bankou. Zomrel v januri 1941 a pochovali ho na Slavne na praskom Vyehrade. Zdroj: Frantiek Jlek Zrozen velkch vynlez 57

Spievajca sveteln fontna

jich oblkoviek navdy pre seba. Pre cudzinu som nten svoj patent preda. Z Berlna prichdza neprjemn sprva: alujeme vs, Herr Kik, pre zneuitie mjho patentu, - podpsan Werner Siemens. V Nemecku sa nechceli s eskm svetlom tak ahko zmieri a prepukaj sdne spory. Prv kolo Kik prehral, ale nezakol sa. Nakoniec Nemeck patentov rad zamie-

... asopisy, ktor sa oplat ta

Mesank Technika vydva: Techpark, o. z. - registrcia vykonan 22. 10. 2003 pod . VVS/1900/9022538

Adresa redakcie: TechPark, o. z. Pltncka . 4, 010 01 ilina tel.: +421 41 500 16 56 8 mobil: +421 905 206 227 email: redakcia@techpark.sk fredaktorka: Ing. Dana Tretinkov tretinikova@techpark.sk Redakcia: Mgr. Zuzana Augustnov augustinova@techpark.sk Ladislav Repk repcik@techpark.sk Roald Tretink redakcia@techpark.sk

www.solartechnika.sk

Inzercia: tel.: +421 41 500 16 56 8, email: inzercia@techpark.sk Marketing tel.: +421 41 500 16 56 8, mobil: 0948 240 510, 0905 206 227 email: marketing@techpark.sk

www.tribotechnika.sk

Grafika: Grafick tdio Techpark grafika@techpark.sk Obchodn zastpenie Zvolen: Mria Cerovsk, tel./fax: 045 5361 054, 069 201 0094, mobil: 0903 526 053, inag.zvolen@gmail.com Tla: P+M Turany, Budovatesk 516/1, 038 53 Turany, Roziruje: vlastn distribun sie, MEDIA PRINT KAPA, pressgrosso Bratislava, a skromn distribtori Registrovan: MK SR pod. reg. slom 3036/2003 ISSN 13370022

www.techpark.sk

www.techpark.sk

DOKONAL KVALITA POVRCHOVCH PRAV

CHEMICK NIKLOVN

TVRD CHROMOVN

ELOXOVN

CNOVN

ZINKOVN BOMEX - CZ s.r.o.

Provozovna: dodac adresa Sdlo: fakturan adresa Rokytnice 410 Jasenice 795 75501 Vsetn 75501 Vsetn Tel.: 00 420 571 803 363 Fax: 00 420 571 803 377 E-mail: info@bomex.cz

www.bomex.cz