Nitechnicky cisty Ni- na pnuti-300C/1h, rekryst.- 525-800C/1h, zliatiny Ni-homog, rekryst., na pnuti,vytvrdzovanie. Vytvrdzovanie- T rozpustac.ohrevu:meni sa v zavislosti na chem. zloz.

.(1080-1220C), doba vydrze je 2-12h vo vkuo.peciach s ochr.atmosferou, aby sa zabranilo ochudobn.povrchu leg prvkami. Ochladzovanie: z T rozp.ohrevu sa rob na vzduchu, rpet. Pri prudkom ochl.do vody mozu vzniknut trhliny, hl.vo vysokoleg.zliatinach s tvarnostou. Ked sa pouz. 1stupn.kalenie pri nasledovnom starnuti sa niek.vyluc.pozdlz hranic zrn matrice karbidy v podobe suvisleho sietovia, cim sa zhors.tvarnost zliatiny. Preto pri niekt.zliatinach sa pouz. dvojite kalenie s cielom, aby sa vylucili karbidy pri 2 kaleni vo vnutri matrice, cim je tvarnost zliatin po nasled.vytrdeni zlepsena.Umele starnutie:voli sa pri T ako je prac.T, niek.rovnaka T (700-950C), kedy doch. K precip. Fzy . V niekt. Zliatinach sa aplik.stupnovite starnutie, aby nastalo co najuplnejsie vyluc.faze , cim sa pevnost i ziarupevnost. Delenie zliatin Ni:a) konstrukcne, b) so zvlast.Fvlas., c) ziaeruvzdorne a ziarupevne. Konstrukcne zliatiny: zliatiny Ni s al. obsahom prisad- monely, -komplexne monely, - Nis s kovmi o Ttav-Ta,W.. Monely- najrozsir.zliatiny(67Ni,30Cu)-pouz.sa tam kde sa vyzad.pevnost a odolnost proti korozii- suc.lopatiek turbin.Komplexne monely-pevnost az 1200MPa.2-4%Al-mozno precip.vytvrd.az na pevnost 1400MPa.Su to zliat.vytvrd.umelm starnutim al.este naviac spevnene tvarnenim za T ihned po prudkom ochl. Ni-W-pouz sa ako konstr.mat.Ni s kovmi o TtavV,Ta,Torium.Zliatiny sa vyznac.odol.voci korozii pri beznych,ale hl.zvys.T a maju dobru ziaruodolnost. Ni-Mn, Ni-Mo- Mn 2-5%Mn zleps.odolnost Ni pri T v oxid al.reduk.prostredi,kt.obsahuje sirnate zluc.Pouz sa v automob.priemysle ako elektrody zapalov.sviecok.Mo do 32% s dals.legurami Fe(3-6%),Cr(1-6%, Al(58%) maju vybornu chem.odolnost v roz.kyselinach,hl.HCl a odolnost voci oteru.Ni-Be-precip.vytrvd. zliatiny Be do 2%,1800MPa pri dobrej huzevn.Pouz sa ako pruziny, membrany... Zliatiny so zlvast.F vlast.termoclanky, odporove, magneticke, zliatiny s malou tepelnou roztazn.Termoclank.zliatiny-zliatiny Ni-Cr (9-12%Cr) zname ako chromel. Zlatiny AlSiNi(1,5%Si, 2,2%Al) zname ako alumel. Spolu tvoria termoclanok pre tep.rozsah 300-1000C.Su to homog.zliatiny,tvor.tuhym roztokom .Odporove-Ni-Cr(Cr 20%) ako topne odpory do 1150C. Prisadou Cr sa el.odpor,ziaruvzdor aj ziarupev, preto ich mozno pouz.na vyrobu topnych odporov az do 1150C.Magnet.makke zliatiny Ni-pouz.sa vo vysokofrekvec.elektrotechnike.Okrem Ni je prisadou 22-64%Fe. Maju magnet,vlastnosti.Ziaruvz.a ziarupevne zliatiny Ni-pre letectvo-letecke motory a energet.turbiny.Ziaruvzdorne a ziarupevne zliatiny Ni-dlhodoba pevnost pri teceni, pevnostne charakteristiky pri tah.skuske, dobra tvarnost a taznost a odolnost proti krehkemu porus., odolnost voci tep. A tep.-mech.unave, stabilita struktury a vlastnosti, vhodne F vlastnosti...- sucasti reaktorov, parnych a zvlast plyn.turbin, rakety, chem. a metalurg.zariadenia pracujuce pri T a tlakoch. Su oznac.ako superzliatiny.Moznosti ich spracovania- spracovane tvarnenim, odlievanim, usmernenou krystalizaciou, disperznym vytvrdene zliatiny oxidmi, vyr.praskovou metalurgiou, zliat.novej generacie. Su to zliat. Austeniticke s mriezkou K12-spevnenie moze byt substitucne a precipitacne. Ziaruvzdorne zliatiny Ni- Ni-Cr al. Ni-Cr-Fe s obs.15-30%Cr. Fe do 20%. Stuktura je tvorena tuhym roztokom K12. Ziarupevne zliatiny- Ni-Cr+ leg.Al,Ti. ziarupevnost je podmien. velmi jemnou precip.fazou s rovnomer. Distribuciou v celom objeme. Ziarupevnost je pritomnostou karbidov s vhod.disperziou. Suvisle sietovie vznika, ked faza sa vylucuje ako obalka na hran.zrn a obalka vznikajucich karbidov MC, co zavisi od Tstarnutia. Je tvorena austenitickou polyedrickou matricou s poctom zihacich dvojcat a za pritomnosti karbid.castic.

ZnNECISTOTY Pb- Pb je v Zn takmer nerozp.a segreguje na hranice zrn.V pritomnosti elektrolytu mater.interkrystal.koroduje.Pb vaziace 70g je zchopne znehodnotit 1t Zn zliatiny a kus Pb vaziaci 1,5kg znehodnoti kontajner nakladu. Max.obsah Pb 0,003% v ingote a 0,005%Pb v zink.odliatkoch.Kadmiumzanedbat.rozpustnost v tuhom Zn,kt.zapric.medzikryst.koroziu rovnakym sposobom ako Pb,max pripust. mnozstvo je 0,003% v ingote a 0,005% v odliatkoch Zn zliatin.Sn- najskodl.prvok.So Zn tvori eutektikum, kt.precipituje na hraniciach zrn pocas tuhn. A vedie k interkryst.korozii.Sn ma viac skodl.vplyvov ako Pb a kadmium, preto max. do 0,001% v ingotoch a 0,002% v odliatkoch Zn zliatin. Fe- (pory)tvrda intermetal.zluc. FeAl3 vznika reakciou tek.zliatiny s taviacou a udrziav.panvou z grafit.liatiny al.ocele. Plava na povrch tav. ako troska,lebo je lahsia a spos.KIC.Max 0,02% a 0,005%.Tep.spracovanie Zn- na stabil.

rozmerov- resp.na zabranenie vzniku bublin,lunkrov sa pou.na odliatky,pricom pri T sa aplik.kratsie a naopak. Obvykle 100C/3-6h al. 70C/10-20h s ochlad. Na vzduchu,resp.pri vyssie legov.zliatinach sa aplik. pri T 250C/12h s ochlad.v peci.Kalenie s naslednym starnutim- pri superplast. Zn na zjemnenie zrna pri nasled. Parametroch: kalenie z T 275-375C a nasledne starnutie. Rozne hladiny HR sa mozu ziskat pou.rozneho ochl, a to na vzduchu al.s pecou.Zliatiny podla spos.pouz.: zliatiny na odliatky al. na tvarnenie, Podla ich leg.: Zn-Sn, Zn-Pb, Zn-Sn-Pb, Zn-Fe, Zn-Al, Zn-Al-Mg..Zliatiny Zn-Sn, Zn-Pb, Zn-Sn-PbSn a Pb tvoria s Zn eutektikum s Ttav, kt. sa ukada na hraniciach krystalov Zn. Vnik tychto nikotav. Eutektik vyvolava sklon k vzniku trhlin pri tvarneni za T, hl. pri vzniku ternarneho eutektika Zn-Sn-Pb. Zliatiny Zn-Fe- rozpust.Fe v Zn je , do 0,008% a pri 0,012-0,018%Fe vznika pri T 419C eutektikum. Chem.zluc. pri obs.Fe tvarnost a huz.Zn a maju zly vplyv na akost a vlast.Zn ochr.vrstiev,kt.sa nanas.na ocel. Faza - elektron.zlucenina aj faza . Zn-Al zliatiny- rozp.Al v Zn je mala. Eutektikum sa sklada z faz +. Obe fazy maju K12. rychl.ochl.pri tlak. Odliev.ovplyvn.eutektoidnu premenu. Zn-Cu- prisada Cu Ttav.Rozp.Cu v Zn sa so T zmensuje a nastava segregacia, kt.suvisi s objemovymi zmenami. Zn-Al-Cutieto zliat.maju sklon ku starnutiu,kt.suvisi so segregaciou a precipitaciou faz,kt. vedu k objem.zmenam. Zliatiny na odliatky- ide o zliat. liate pod P. Su to zliatiny Zn-Al s 3,8-4%Al, t. j. hypoeutektickeho zlozenia. Max. hranica 4%Al v zliat. Zn suvisi s koncentraciou Al smerom k eutekt.obsahu, cim sa KIC a narasta krehkost. Strukt.tvoria svetle primarne krystaly fazy a eutektika,resp.eutektoidu podla rychl.ochladzovan. Zliatiny na odliatky-su aj hypereutekt.zliatiny s obs.Al(viac nez 5%),kt. maju HR nez hypoeutekticke Zn zliatiny .Odliatky maju dentrit.strukt.,pricom hypoeutektoidne zlatiny tuhnu v podobe dentritov bohatych na Zn a hypereutektoidne zliatiny tuhnu ako dentrity bohate na Al.Pri rychlom ochl.moze eutektoudna premena ciastocne al.uplne potlacit a zliatina obs.viacej presyt.tuh.roztoku .V dosl.tohto nestabil.stavu moze prebiehat rozpad fazy uz ori Tok. Ked tieto zmeny sposebene rozpadom fazy nastavaju rychlo a nerovnomerne v V odliatku, tak vznik.vnut.pnutie a sa nachylnost na vznik interkrystal.trhlin.Male pridavky Mg(do 0,1%)mozu zabrzdit rozpat fazy , takze tato faza sa rozpadne az pro T ok.a velmi pomaly, to zn.bez vnut.pnuti a vyskytu trhlin. V tychlo zliatinach sa vyskyt. aj Cu,aby podporovala ochranny ucinok Mg. Z hladiska odliev. Je Mg nevyhodna, lebo v podm.odliev. pod P sa zabiehavost.Pre plechy je dolezite, aby sa mohli ohnut bez poskod, aby droty a ine vyrobky odol.teceniu, ku kt. dochadza pri zliatinach s obs. Legur, uz pri izbovej T.Najlepsiu odolnost voci teceniu ma zliatina s 1,2%Cu, 0,6%Al, 0,03%Mg, kt. mozno ohybat len kolko na smer valcovania. Pre bezne pouz. s dobrou ohybatelnostou plechu sa pouz. zliatina s 1%Al, 0,5%Cu bez Mg. Najvhodnejsie su zliatiny typu Zn-Cu-Ti Ti Tep.spracovanie- na odstran.pnuti.cielom je pnuti vzniknutych pocas vyroby(po trieskovom obrabani, rovnani, zvarani...)- 450-650C, Rekrystaliz.- na odstranenie deform.spevnenia zliatin tvarnenych za S- 800C izotermicke- ziskanie pomerne HR a ziarupevnost pri dobrej tvarnosti-T 800-950C ochladenie s pecou na 500-650C, vydrz a ochlad.Dvojite -na ziskanie HR, ale mensej tvarnosti-od izoterm. sa lisi tym, ze po 1ohreve nasleduje ochl.na vzduchu na Tok. Tak moze vznik.metastab.faza ,kt. pri nasled.ohreve sa rozpada na zmes stab.faz +,cim nastava spevnenie zliatiny. Stabiliz.-na stabiliz.struktury a max. HR,pouz. sa pre zliatiny, kto neboli tvarnene za S, t.j. nejde o rekrystaliz., T pre zliatiny bez Al 600-700C a pre zliatiny s Al su 700-900C.Vytvrdzovanie + zliatin- spociva v rozpustacom ohreve, kaleni a starnuti. Trozpust.ohrevu sa voli v oblasti + tak, aby kalenim sa zachovalo co najvac.mnozstvo metastab.fazy . Kalenie sa robi do vody,pricom doba medzi vybratim z pece a ochlad.ma byt co najkratsia,v sek.Potom nasled. Umele starnutie,T 500-600C.Pre tenkosten.suciastky-izoterm.kalenie.Zliatiny Ti- Podla typu vznikaj. Tuheho roztoku pozname legurx,kt.vytvaraju:a)intersticialny tuhy roztok-H,O,N,C. b)substit.tuhy roztok:Al,Cr,Nb,Cu,Fe,Mn,Mo,Ni.... Legury sa v oboch modif.rozpustaju uplne al.ciastocne a tvoria tuhe roztoky a ,kt. si zachovavaju mriezku danej modifikacie Ti.Niekt.prvky sa s Ti zlucuju, pricom vytvar.intermetal.zluceniny. Zliatiny sa obvykle delia podla rozpust.legur vo faze a faze .Posob. legur podla rozpustnosti vo faze a faze : stabilizatory(Al,O,N,C) T faz.remeny na .Pouzitelne su iba Al,lebo O,N,C je nutne udrz.na hladine kvoly vplyvu na skrehnutie.stabilizatory prveho typuuplne(V,Nb,Mo,Ta) Tfaz.premeny a zachovaju tuhy roztok az do izb.T. stabilizatory druheho typuciastocne (Cu,Si,Cr,Mn,Fe,Ni,Co)su menej ucinne a priT sa tuhy roztok eutektoidne rozpadava.

Neutralne(Sn,Zr)- nemaju vlyv na premenu na .Delenie podla konecnej struktury:zliatiny s fazou obsahuju Al ako stabilizator,niek.sa este pridava neutralna legura Sn al. Zr.Sn spevnuje tuhy roiztok. Maju tep.stabilitu,dobru pevnost,zvaritelnost a odolnost proti krehkemu porus. i za velmi niz.T a dobru ziarupevnost do 300C,ale kovat.je horsia nez u zliatin.Obsah legur je 5%Al, 2-3%Sn. Pri obs.Al nastava peritektoidna premena za vzniku faze 2 typou intermedialnej fazy Ti3Al,kt.vznik je spojeny so skrehnutim zliatin, preto obsah Al je limit.pod 6%.S malym obsahom Al vznik.pri ochlad. jemne ihlicovite struktury a s obs.Al vznik.Widmannstattenove struktury s ihlicami fazy. Zliatiny nemozu byt spevnene tep.spracovanim. Pouz.sa al.rekrystalizacia na odstran zvysk.pnuti po tvarneni.Pseudo - do zliatin sa pridav.legury,kt. stabiliz.fazu . Podiel fazy je 2-6%.Maju pevnost nez zliatiny fazy o cca 20% a lepsiu tvarnitelnost.Zliatiny +- zliat.,kt. podporuju vznik fazy aj fazy.Obsah. 10-50% pri izb.T.Najbeznejsia je Ti-6Al-4V.Maju lepsiu tvarnitelnost v stave ako zliatiny s fazou,al.psedo zliat.Podla podm.tvarnenia a tep.spracov, mozu mat roznu strukturu.Rovnoose zrna al.lamely oboch faz al.zmes oboch morfologii.Ak sa obsah -stabilizujucich prisad,struktura zliatiny po kaleni moze byt cisto martenziticka.Pri dalsom legovani sa uz v martenzite objavi iste mnozstvo zvyskovej fazy .Homogeni. 845-950C s prudkym ochl.do vody a naslednym pri 480-650C.Pouz. sa ako lopatky turbin,kompresorov.. Zliatiny a pseudo obsahuju prvky stabilizujuce fazu,ako Mo,V,Nb,kt.T faz.premeny a takto podporuju vznik fazy .Maju vybornu tvarnitelnost v sirokom rozsahu T, odolnost proti korozii,su velmi dobre tvarnitelne. hmotnost aj cena v dosledku legur s Ttavm kt.vyroba o cistote je obtiazna a nakladna.Pouz. sa homog. 845-950C s prudkym ochl.do vody a naslednym pri 450-650C.Ziarupevne pseudozliatiny Ti- zakladom su intermetal.zluc., a to aluminidy titanu Ti3Al a TiAl, kt. maju dobru ziaruvzdornost. Ich ziaruvzdornost je nez u zliatin Ti,da sa porovnat so ziarupevnostou zliatin Ni, a to az do T 900C. Ich nedostatkom je take spracovanie na pozad.tvar.Materialy s tvar.pamatou- ich zakladom je intermetaloid TiNi, kto mozno tvarnit za S. Je charakteristicky tvarovou pamatou martenzitu, kt. je zalozeny na vratnej martenzit. Premene, kt. dovoluje tomuto mat. ohrevom vyrobku obnovit svoj povod. Tvar polotovaru, z kt. bol zhotoveny(droty na fifaciu celusti)