Nemocnica

Za okrhlym stolom okolo zdravotnckych problmov

Okrhly stl primtorov a starostov Hornej Nitry vo tvrtok 14. oktbra nepriniesol pre rieenie aivch problmov zdravotnctva v regine ni zsadnho. Zastnil sa na om aj riadite NsP L. Gerlich, zstupcovia Ministerstva zdravotnctva gen. riadite Sekcie zdravia T. Hlavat a riaditeka sekcie financovania I. Klmov, predstavitelia Unipharmy a Unikliniky T. Jurk a R. Vetrk, zstupcovia zdravotnch poisovn Dvera a Union a primtori vetkch hornonitrianskych miest, vrtane Bnoviec n. B. Okrhly stl pripravilo Zdruenie miest a obc Hornej Nitry pod nzvom Nepriazniv stav zdravotnej starostlivosti v regine Hornej Nitry a monosti jeho rieenia. Primtori a starostovia oznaili za prinu alarmujceho stavu zdravot-

Oktber 2010

asopis Nemocnice s poliklinikou Prievidza so sdlom v Bojniciach

MUDr. Marek KUDLEK, vedci odd. riadenia procesov a kvality

Ecce kvalita
Kad lovek, ktor sa ocitne v lohe zkaznka, prvom predpoklad, e mu bud poskytnut kvalitn sluby, e bude naplnen jeho oakvanie, realizovan jeho poiadavka. Splnenie tejto poiadavky je vemi jednoduch v prevdzke, v ktorej je jedinm realiztorom jej majite, ktor me bezprostredne uskutoni svoju predstavu o tom, na akej rovni chce svoju innos vykonva, ako vie vycti elanie zkaznka a ako ho chce a vie naplni. Situcia sa komplikuje s pribdanm potu zamestnancov tej ktorej firmy, lebo predstavy, schopnosti a zainteresovanos jednotlivch ud je rzna a rove sluby je obvykle dan najslabm lnkom reaze. Obvykle zamestnancom, ktor nevie, nechce, alebo nem vytvoren podmienky na uspokojenie svojho zkaznka. Km je prevdzka mal a majite je v prevdzke stle alebo asto, m monos sledova ako jeho zamestnanci plnia elania zkaznkov, zamestnanca naui, vymeni, alebo zlepi podmienky jeho prce. Zlomovou je vekos podniku, v ktorom u majite i riadite nie je schopn bezprostredne riadi kontrolova vetkch zamestnancov a svoju predstavu mus prena cez jednho alebo niekoko vedcich zamestnancov, ktor vnaj do riadenia kvality poskytovania sluieb svoje predstavy, asto rozdielne s predstavou majitea riaditea na konkrtnu innos > > > str. 2

V Koiciach sa v doch 9. - 12. 9. 2010 konal XX. ronk sae Zchrana 2010, ktorej sme sa zastnili aj my s trojlennou RLP posdkou. Dvans sanch loh bolo rozdelench do dennej a nonej etapy. Ich sasou bola napr. jazda zrunosti na kode 1203 pre vodia, ale aj samostatn zlaovanie zo 16,3 m vysokej vyhliadkovej vee. My sme tto disciplnu absolvovali vo vetre a dadi, o bol pre nau sestru ako opsaten zitok, pretoe z vok m non moru. Ostatn lohy boli viacmenej zo ivota, ale ich naaranovanie a maskovanie figurantov nie vdy korepondovalo s realitou. Jednotliv lohy mali bodovac systm, ale pri hodnoten lohy zlealo aj na subjektvnych pocitoch rozhodcov a figurantov. Aj ke loha m viacero monch rieen, sprvny postup je ten, ktor zodpoved predstave autora lohy. Niektor saiace posdky mali so sebou podporn tm, ktor na jednotlivch stanoviskch robil vyzvedaov. Tak sa stalo, a potvrdili to aj rozhodcovia, e takto posdky stanovili sprvnu diagnzu ete pred vyetrenm pacienta - figuranta.

Take okrem zbierania novch poznatkov a obdivovanm krs Koc a okolia aj takto sksenosti mme zo sae. Celkov rove podujatia nevieme zodpovedne posdi, pretoe pre 2 z ns to bola prv sksenos s podobnou akciou, a tak nemme model na porovnvanie. Mono nabudce. Posdka RLP

nctva v regine neodvodnen, nelogick a diskriminan rozdelenie financi na zdravotn starostlivos najm zo strany Veobecnej zdravotnej poisovne. Primtor Prievidze a podpredseda ZMOHO J. Bodnr pripomenul aj nesplnen uznesenie z vjazdovho zasadnutia vldy SR na Hornej Nitre, ktor hovorilo o dofinancovan zo strany VZP. Riadite NsP L. Gerlich na stretnut prezentoval stav v ekonomike nemocnice i predstavu jej vedenia o financovan zo strany poisovn i Trenianskeho samosprvneho kraja (o viaczdrojovom financovan) i o iaducom systme sprvy majetku. Na jeho otzku zstupcom ministerstva, ako je mon, e zo 193 mil. eur, ktor maj s poda predbene zazmluvnench europrojektov zo 7 krajov m s len 3,6 mil. eur do Trenianskeho kraja, bolo odpoveou len formlne zdvodnenie, e regionlna alokcia nie je pri europrojektoch rozhodujcim kritriom rozdelenia prostriedkov. (ba)

Zomrel MUDr. A. Kupec

Len nedvno, v prvom tohtoronom sle nho asopisu, sme blahoelali MUDr. Alojzovi Kupcovi pri prleitosti jeho vznamnho ivotnho jubilea. Minul mesiac sme sa s nm rozlili. MUDr. Kupec zomrel da 24. septembra. Patril ku genercii lekrov, ktor sa zaslili o budovanie a rozvoj zdravotnctva v regine Hornej Nitry. Svoje sksenosti, ktor zskal ako obvodn, zvodn a dorastov lekr, vyuval v organiztorskch funkcich. O.i. vykonval aj funkcie r ia di t e a ONZ, nmestnka riaditea pre LPS a riaditea nemocnice v Handlovej. Za jeho celoivotn innos mu patr naa vaka. es jeho pamiatke ! Riaditestvo nemocnice

MUDr. Jana Gamanov, sekundrny lekr ORL oddelenia: - Pracova na dobrom mene nemocnice isto nie je ni jednoduch. Najm v asoch, ke u verejnosti dominuje tendencia k ponosovaniu, nespokojnosti, sanostiam. A preto myslm, e zkladom dobrho mena je poskytovanie kvalitnej zdravotnej starostlivosti s dobrm odbornm a v neposlednom rade udskm prstupom k pacientom, o me vies k spokojnosti s n-

Ako mono poda vs v sasUrite hr dleit lohu aj infor- najnovch vyetrovacch metd a nosti alej budova dobr meno movanos pacientov, preto kvalitn postupov lieby. Tieto informcie naej nemocnice?

slednm pozitvnym ohlasom na zdravotnckej techniky, komfortnemocnicu ... nom vybaven izieb i aplikcich urite vyvolvaj v uoch pocit ndeje, istoty... Ale kee je to otzka najm finannch monost a teda aj ochoty sponzorov, vtan je lacnejie rieenie. Zl sprvy sa ria rchlejie ako tie dobr, a to plat aj v prpade nespokojnch pacientov. Take word-of-mouth (ie odporania a referencie od pacientov) me by tie vemi inn. K reniu dobrho mena mono teda prispie> > > str. 2

a funkn webov strnka nemocnice s monosou dozvedie sa o najviac o oddeleniach, slubch, ambulancich i personle, m svoje miesto v ren dobrho mena. Ing. Ivana Vavrov, referentka PPaM: - Nemocnica, aj vzhadom na niekoko desaro svojej existencie, u v spolonosti svoje meno m. K aliemu reniu jeho pozitvneho obrazu by idelne prispela monos prezentova sa pravidelne v mdich sprvami o nkupe najmodernejej

NEMOCNICA

oktber 2010

Projekt hodnotenia sstavnho vzdelvania sestier a prodnch asistentiek

Ecce kvalita !
Projekt sa realizuje v rmci Operanho programu pre vzdelvania 2.2. Cieom tohto opatrenia je podpori vzdelvanie zdravotnckych pracovnkov s ohadom na legislatvne zmeny a retrukturalizciu zdravotnctva, zavdzanie inovci a zvyovanie kvality v systme alieho vzdelvania v zdravotnctve. Sprostredkovateskm orgnom je Ministerstvo zdravotnctva SR, je to dopytovo orientovan projekt, spolufinancovan zo zdrojov Eurpskeho socilneho fondu (ESF). Zdravotncky pracovnk je povinn sstavne sa vzdelva v slade s rozvojom prslunch odborov po cel as vkonu zdravotnckeho povolania, priom sstavn vzdelvanie zabezpeuje zamestnvate a komora, ktor je povinn ho hodnoti. Uskutouje sa v akreditovanch a neakreditovanch programoch. V rmci pronho cyklu hodnotenia sstavnho vzdelvania je sestra alebo prodn asistentka povinn zska 100 kreditov, z oho 50 zska za samotdium a vkon odbornej praxe v dke najmenej 4 hodiny a 50 za absolvovanie aktivt sstavnho vzdelvania. Realizcia tejto zkonom stanovenej lohy si vyaduje finann zdroje, personlne zabezpeenie a materilnotechnick vybavenie, pretoe hodnotenie sstavnho vzdelvania sa tka pribline 50 000 sestier a prodnch asistentiek, ktor s zapsan v registri komory. Prv pron cyklus, v rmci ktorho sestry a prodn asistentky zbierali kredity za absolvovanie aktivt sstavnho vzdelvania, sa kon v roku 2010. V tomto roku komora prvkrt pristupuje k hodnoteniu sstavnho vzdelvania. Zkladnm cieom hodnotenia sstavnho vzdelvania je: - o najrchlejie a najefektvnejie zhodnoti sstavn vzdelvanie sestrm a prodnm asistentkm - prostrednctvom elektronizcie nastavi systm, ktor v budcnosti nebude vyadova manulne vyhodnocovanie - zabezpei trval udratenos systmu - rozvja schopnosti efektvneho vyuvania informanch technolgi (elektronick evidencia vzdelvacch podujat, monos elektronickho prihlsenia sa na vzdelvacie podujatie, prstup k informcim a pod.) - alej rozvja systm a pridva alie aktivity, ktor bud skvalitova a sprstupova sstavn vzdelvanie sestrm a prodnm asistentkm (prprava odbornch vzdelvacch aktivt, e-learningov programy a pod.) Pre ely hodnotenia sstavnho vzdelvania je vytvorench 7 regionlnych centier v rmci VC. Na ele kadho regionlneho centra je jeho vedci, zodpovedn za proces hodnotenia v danom kraji. Hodnotenie bud fyzicky zabezpeova tzv. hodnotitelia. Na innos centier a na kvalitu a plynulos hodnotenia sstavnho vzdelvania pecialista pre hodnotenie sstavnho vzdelvania. Vedcou regionlneho centra v Trenne je Mgr. Jana Kobelov, ako hodnotiteka pracuje Vlasta Beadikov z NsP v Bojniciach.

Za RKSaPA Darina Sderov

astnci oslavy 50. vroia vzniku oddelenia patolgie v NsP v Bojniciach s vedenm nemocnice. Snmka: OP NsP

Da 14. septembra sa konala v Bojniciach vedeck pracovn schdza Spolku lekrov pri prleitosti 50. vroia vzniku oddelenia patolgie naej nemocnice. Na schdzi (okrem lekrov a laborantiek oddelenia, ktor vo svojich vystpeniach podali prehad o histrii a innosti oddelenia) aktvne vystpili i lekri, ktor na oddelen zanali a neskr sa stali primrmi na rznych inch oddeleniach patolgie. Boli to MUDr. tefan Loonsk, MUDr. Ivan Ferk, MUDr. Ivan Dekov a MUDr.

Pripomenuli sme si 50. vroie vzniku patolgie

Jaroslava Jozefkov C. T. (I. A. C.). Schdze sa zastnila i MUDr. Eva Morvekov, bval primrka oddelenia, MUDr. udmila Hrehov-Hrejov,ktor pracovala na oddelen v nedvnej dobe, a emer. primr odd. patolgie v Tinci MUDr. Zdenk Utkal, s ktorm nae oddelenie udriavalo mnoh roky druobn styky. Po skonen schdze sa teraj i bval pracovnci vrtane dchodcov a hostia stretli na spolonom priateskom poseden, aby si zaspomnali.

Oddelenie patolgie vzniklo 1. septembra 1960 menovanm primra. So svojou innosou zaalo a do otvorenia nemocnice v provizrnych priestoroch. Po otvoren nemocnice rozvinulo svoju innos v novch priestoroch, i u v nekropsii, biopsii alebo cytolgii. Dvadsap rokov oddelenie suplovalo aj sdnolekrsku innos v okrese. Na oddelen sa vystriedalo 29 lekrov, 34 laborantiek a 46 ostatnch pracovnkov. (ksch) covnch pozcich, s ktormi sa v zdravotnckom zariaden stretne. Pacienti a nvtevnci zdravotnckeho zariadenia tie vnmaj pocity z okolia, v ktorom sa pohybuj, to znamen od vstupu do zariadenia a po jeho opustenie, vrtane hodnotenia poskytnutch sluieb, a to ako zdravotnckych, tak i nezdravotnckych. Ke tto moju vahu rozdelm na drobn, ostan tu poiadavky na kadho pracovnka, ktor me vkonom svojej prce prispie ku kladnmu hodnoteniu nho zariadenia, aby svojou prcou, milm > > > str. 3

> > > pre zkaznka. Ak teda vek podnik chce poskytova kvalitn sluby, mus predovetkm dosiahnu konsenzus o pravidlch, akm spsobom chce dosiahnu spokojnos prevanej viny zkaznkov (lebo vetkm sa ned vyhovie), mus s tmito pravidlami vetkch zamestnancov oboznmi, vytvori podmienky na ich plnenie a spsob sptnej vzby - kontroly ich plnenia vetkmi zamestnancami. Takto systmy riadenia kvality (SMK) vznikali v minulom storo najm v zbrojrskom a automobilovom priemysle rozvinutch krajn a postupne sa modifikovan prenaj do vetkch oblast udskej innosti, zdravotnctvo nevynmajc. Je jasn, e aj naa nemocnica svojou vekosou i charakterom svojej innosti neumouje majiteovi i riaditeovi priebene kontrolova vetkch zamestnancov, a preto sa v snahe o zlepovanie naej innosti a spokojnosti naich pacientov u ns v roku 2005 zaal zavdza systm manamentu kvality (SMK). Preli sme odvtedy kus cesty, vytvorili mnoho tandardnch postupov, absolvovali mnoho internch i externch auditov, odstrnili mnoho chb - nezhd. No pokia chceme udra dobr meno nemocnice a mono tm aj jej existenciu, musme v SMK stle pokraova. Stle hada problematick miesta naej innosti a hada konsenzus na ich rieenie, realizova tieto rieenia, kontrolova ich innos... Vetko pre to, aby sme naich pacientov lieili a oetrovali lepie, efektvnejie a na ich viu spokojnos. Niektor z ns si to mono uvedomuj viac in menej, ale to, e sme tu kvli pacientovi (a jeho spokojnosti), nie je frza !

> > > va kad de. Pacient denne prichdza do kontaktu so zamestnancami, ktor sa mu postara o to, aby odchdzal spokojn. Niekedy sta napohad mlo, dobr slovo, v prejav zujmu o pacienta ..., v skutonosti si to vyaduje neraz vek sebazaprenie vzhadom na vyaenos pracovsk a nronos prce a astokrt aj arogantnos pacientov. Ale nedajme sa odradi. Alena estkov, samostatn referentka VH: - Pri zamyslen sa nad touto otzkou sa mi v mysli

tla do popredia mnostvo u propagovanch vzi a nmetov z st a pier renomovanch odbornkov na plnovanie budcnosti zdravotnctva. Napriek tomu si myslm, e ben radov zamestnanec a oban vnma sbor podnetov ako celok pri prchode do zdravotnckeho zariadenia. Mnohokrt s mu vzdialen prve odborn vzie a vnma len pre neho dleit skutonosti. Teda, i bude mc by oetren, resp. vyetren v prijatenom ase vo vyhovujcich podmienkach a s oakvanou odbornosou. K tomu pristupuj vnmania ochotnho a vdneho personlu na vetkch pra-

V Nemocnici . 4/2010 sme v ankete uviedli odpove pani Dariny Sderovej s nesprvnym oznaenm jej pozcie na chirurgickom oddelen NsP ako vedcej sestry. Opravujeme tto nesprvnu informciu, D. Sderov pracuje ako sestra chirurgickho oddelenia. K chybe dolo v redakcii asopisu pri prepisovan rukopisu a korektrach. itateom Nemocnice, osobitne zainteresovanm, sa za to ospravedlujeme! PhDr. M. Beadik, fredaktor asopisu Nemocnica

OPRAVA

oktber 2010

NEMOCNICA

3
ca, e spameri trafia vau emailov adresu. Pri menej frekventovanch poskytovateoch emailovch sluieb dbajte na ich kvalitu. Vber poskytovatea webovch, emailovch sluieb je vdy kompromisom. ? Vyberajte si kvalitnho emailovho klienta (softvr na sahovanie poty, napr. Thunderbird, Eudora, Outlook...) so vstavanm antispamovm filtrom, prpadne jeho plug-in. Tu platia podobn poiadavky, ako na antispamov filter u poskytovatea webovch, emailovch sluieb, ale s vou monosou administrcie z vaej strany.? ? Naintalujte si antispamov filter sami, ak ho v emailov klient neobsahuje. Mnoh vrobcovia vyvjaj nov produkty, kde s v jednom balku integrovan firewall, antivrusov, antispyvrov a antispamov programy, preto si zistite o obsahuje v balk softvru. ? Pravidelne aktualizujte databzu antispamovho softvru. ? iadny antispamov filter nie je dokonal, preto bute v otvran emailov vdy opatrn. ? V prpade prvej nevyiadanej sprvy ju oznate ako spam, neotvrajte, nepotvrdzujte prjem, neodpisujte a zmate ju. V prpade alch nevyiadanch sprv od toho istho odosielatea, nepotvrdzujte prjem, neotvrajte, neodpisujte, kontaktujte svojho administrtora a upozornite ho na nefunknos antispamovho filtra. ? Ak posielate svoj email viacerm prijmateom, nastavte si odoslanie tak, aby prijmatelia nedostali vetky emailov adresy (napr. v programe Outlook pouijete skryt kpia). ? Utajte svoju emailov adresu. A to tak, e nahradte symbol @ slovom zavinac, at alebo cat. Programtori strnok, utajte emailov adresy, nepouvajte funkciu mailto:. ? Nezverejujte svoju emailov adresu na rznych frach, inzertnch a kontaktnch strnkach a pod. Svoju pracovn schrnku pouvajte vhradne len na pracovn ely. V prpade, e sa tomu vyhn ned, zriate si aliu emailov adresu, ktor budete publikova. ? Utajte svoje mobiln slo. Proti SMS, MMS spamu je najinnejie neposkytova mobiln slo neznmym osobm, firmm a intitcim. ? Sprvajte sa zodpovedne.

Na margo augustovej nefunknosti elektronickej komunikcie v NsP

SPAM: nevyiadan pota, spova v rozosielan jednej a tej istej sprvy sasne viacerm prijmateom, ktor o u nestoja. Me obsahova lacn reklamy, elektronick letky, vrusy, phishing - podvody, hoax - poplan sprvy a in ohrozenia z internetu. Na vod jedna perlika z histrie. Mlokto vie, e spam je registrovan znaka Hormel Corporation, ktor oznauje msov vrobok (Spiced Pork And Ham - korenen bravov mso a unka), populrny poas 2. svetovej vojny. A ako svisia nevyiadan sprvy s bravovm msom? Poda viacerch zdrojov sa tak stalo poda populrnej zbavnej relcie britskej televznej stanice BBC (Monty Pythons Flying Circus - Lietajci cirkus Montyho Pythona) od komedilnej skupiny Monty Pythons, kde SPAM bol v 12. asti II. srie hlavnou, aj ke neiadanou, ingredienciou vetkch jedl v retaurcii. Za prv komern spam je povaovan email z r. 1994 o lotrii o zelen kartu. Tto sprva vyvolala obrovsk vlnu spamu, ktor sa ri dodnes. Najvie percento spamov predstavuj sprvy komerno-reklamnho charakteru (v anglitine Unsolicited Commercial Email, UCE). Vinou ide o zleitosti pochybnho charakteru: ? nvody na rchle zbohatnutie, ? vzvy na as v multi-level marketingu (MLM) a pyramdovm hrm, ? ponuky erotickch telefontov a inzerty pornografickch www serverov, ? ponuky sluieb masovho rozosielania emailov, ? ponuky akci neznmych zanajcich firiem, ? ponuky zzranch liekov a lieebnch postupov, ? ponuky neleglneho softvru, ? vzvy na zaslanie malej iastky, ? falon poplan sprvy, ? recesie. V priebehu dn 04. 08. 2010- 8. 8. 2010 bolo z naej organizcie odoslanch cca 552 985 emailov-SPAMov z jednho potaa v naej nemocnici. OIT po lokalizovan PC ho odpojila od siete, ale nakoko emaily u sa nachdzali na emailovom serveri, nebolo mon ich vetky vymaza ihne. Na zklade zasielania vekho mnostva SPAMu bola naa organizcia zaraden prevdzkovatemi emailovch serverov na tzv. black listy ierne listiny odosielateov SPAMu. Z tejto listiny sa zznam vymae a potom, o sa prestane zasiela SPAM z lokalizovanej IP adresy. Z tohto dvodu bola v naej organizcii obmedzen a v podstate nedostupn elektronick komunikcia skoro tde. Na zklade tchto skutonost sme museli prija opatrenia, ktor dovouj do naej organizcie zasiela emaily len z overench zdrojov. Bola taktie prepracovan smernica SM-24 Obstarvanie a pouvanie vpotovej techniky, software a spotrebnho materilu a v pripravovanej novele Pracovnho poriadku bude zneuvanie internetu a pridelench pracovnch emailovch schrnok na nepracovn aktivity povaovan za poruenie pracovnej disciplny. alebo vykonania technickch opatren zamedzujcich ich zneuvanie. Tto situcia vznikla aj napriek tomu, e naa NsP m naintalovan antivrusov programy, antispamov filtre a firewal Astaro. Ako sa vyhn tomu, aby v mail bol chybne oznaen ako SPAM, alebo aby bol aspo rchlo od spamu odlen? ? vyplujte Predmet (Subject) sprvy; vyberajte pritom tak slovn spojenia a vrazy, ktor s neopakovaten; nepouvajte napr. Pozor! Dleit!, pretoe prve takto slov obsahuje skoro kad spam, ? nepouvajte mailov systmy, ktor vm do mailu vkladaj textov reklamu, ? dleitejie sprvy si nechajte pr-

Sprvajme sa zodpovedne
9. 8. 2010 sme dostali od nho prevdzkovatea mailovho servera toto upozornenie: Dovoujeme si Vs upozorni, e nakoko ste v poslednej dobe poruili Veobecn podmienky poskytovania verejnej elektronickej komunikanej sluby prenosu dt s pouitm prenajatho telekomunikanho okruhu (z Vm pridelenej IP adresy 213.151.203.162 boli odoslan nevyiadan e-maily, takzvan SPAM), povaujte tento e-mail za upozornenie pred obmedzenm vyuvania poskytovanch sluieb. V prpade, e sa situcia bude opakova a aj naalej budete zasiela nevyiadan e-maily, nememe vyli obmedzenie vyuvania poskytovanch sluieb z naej strany. Poda lnku 20 psm. 2 a) Veobecnch podmienok poskytovania verejnej elektronickej komunikanej sluby prenosu dt s pouitm prenajatho telekomunikanho okruhu je spolonos Orange Slovensko oprvnen doasne prerui astnkovi poskytovanie sluby prenosu dt a alch sluieb, ktor mu poskytuje na zklade Veobecnch podmienok a zmluvy o pripojen, z dvodu ich zneuvania, a to a do odstrnenia ich zneuvania jemcom potvrdi, ? vyskajte radej viac verejnch mailovch systmov, niektor z nich s a prli asto zaraovan medzi spamov, ? nepouvajte jednoriadkov konverzcie mailom ako nhradu etu.

dzujte prjem, neodpisujte a zmate ho natrvalo (aj v koi). ? Vyberajte si kvalitnho poskytovatea webovch, emailovch sluieb s antispamovm filtrom, najlepie takm, ktor spam presva do osobitnho adresra. ? Vote poskytovatea webovch, emailovch sluieb s antispamovm filtrom, najlepie takm, ktor sa vie sm naui nov pravidl a tak innejie filtruje vau prichdzajcu potu. ? Antispamov filter priebene kontrolujte, lebo sa stva, e filtre oznaia za spam aj sprvu, ktor spamom nie je. ? Vyberajte si menej frekventovanch poskytovateov webovch, emailovch sluieb. Popredn poskytovatelia s spamom bombardovan neustle. Maj mnoho pouvateov, a tak je via an-

? Spam nikdy neotvrajte, nepotvr-

Prevencia

Ing. GABRIELA VEJDOV, vedca OIT A opane to iste takto zjednoduene vnma aj verejnos bez potreby siahodlhch analz a rozborov. MUDr. Radka omodkov, sekundrna lekrka OAIM: Budem sdi poda seba, kedy by som dobr meno nemocnice rila alej ja. Pilo by sa mi prs do prjemnho prostredia, vkusne zariadenho, zmodernizovanho, s detailami ako napr. pitn voda v akrni, kde prjemn personl napriek namhavej prci pristupuje k pacientom s pochopenm, udskm prstupom, bez predsudkov a kde mi poskytn vysokoodborn medicnsku starostlivos. Nerelne? > > > str. 4

>

>

>

prstupom, plnenm si svojich povinnost, mono niekedy aj nad rmec napsanho, pozitvne ovplyvnil toto hodnotenie. Aj ke je to v sasnosti s financovanm zariadenia zloitejie, zabezpeova v monom rozsahu vetky poadovan innosti pre kvalitn fungovanie zdravotnckeho zariadenia m by prvorad loha pre vetkch, ktor to mu ovplyvni. Vzhadom na dku mjho zamestnania v nemocnici si myslm, e drviv vina zamestnancov to mysl s nemocnicou dobre, z dostupnch zdrojov zabezpeuj uloen lohy a taktie si myslm, e

vina zamestnancov je lojlna k nemocnici, cti potrebn spolupatrinos a zle jej na pozitvnom hodnoten nemocnice ako celku. Preto som presveden o tom, e aj moji kolegovia, aj ke sme z nezdravotnckej zloky, sa snaia o najlep celkov vsledok plnenm svojich povinnost a hadanm efektvnych rieen pre skvalitnenie svojej prce na prevdzkach podporujcich zdravotncku zloku. Ke to z mjho pohadu zhrniem, tak zver vodnho zamyslenia je v naich podmienkach zvisl od kadho z ns, ako si pln svoje lohy, ako sa sprva k pacientom a nvtevnkom nemocnice, ak dojem sa zachov pri prvom

kontakte obana na vrtnici, informciou na telefnnej stredni, ako s udriavan vntorn komunikcie a cel arel, ako je zabezpeen celkov oista a hygiena priestorov, ako je vnman vntorn pobytov komfort, i je v priestore teplo, i dostane vas vhodn a sprvne jedlo, i le vo vypratej a istej bielizni, i m poskytnut zkladn potreby pre pobyt v naom zariaden a mnoho alch drobnost, ktor vplvaj na celkov hodnotenie zdravotnckeho zariadenia. Ostatn aktivity smerujce k zamestnancom, ale aj navonok s, myslm, v dostatonom rozsahu realizovan, a tak ostva len t naa snaha, aby prispenm kadho z ns bolo to hodnotenie o najlepie.

NEMOCNICA

oktber 2010

Napriek relatvnemu zlepeniu pokrauje komplikovan ekonomick vvoj

Na otzky NEMOCNICE odpoved nmestnk HTS Ing. Milan Petrulk 1. Riadite NsP povedal v zvere novoronho prhovoru k vedcim pracovnkom: Ekonomick stabilita zariadenia je do znanej miery podmienen prstupom zriaovatea a zdravotnch poisovn k financovaniu nemocnice. D sa v tomto smere kontatova v 1. polroku 2010 nejak pozitvna zmena oproti roku 2009? (Ak s dotcie TSK a ak s zmluvn objemy od ZP?) - Ekonomick stabilita nemocnc je v podstatnej miere zvisl od ekonomickho prostredia v zdravotnctve a samosprvneho kraja. Dotcie od TSK mme schvlen na tento rok v plne TSK v objeme 616 940 eur na nkup zdravotnckej techniky (digitalizcia RDG, USG, projektov dokumentciu na MaR tepelnho hospodrstva a odvetranie kuchyne), avak vzhadom na finann zdroje TSK sme zrealizovali nkup USG a mme prsub na nkup videoprocesoru a svetelnho zdroja pre gastrofibroskop a flexibinho bronchoskopu. ie z plnu 616 940 eur je relny predpoklad dotci vo vke 89 538 eur. V zmluvnch objemoch od zdravotnch poisovn dolo od 1. 4. 2010 od VZP k zveniu zmluvnho objemu vo vke 21 736 eur mesane s elovm pouitm na pravu miezd, ktor sme aj zrealizovali,

Aj poas krzy nae vkony rstli

alie zvenie bolo na zvenie vkonov z titulu zruenia niektorch innosti nemocnice v Handlovej, take pre zlepenie hospodrskeho vsledku to nem vplyv. Pri rokovaniach so zdravotnou poisovou Dvera dolo k dohode na zvenie finannho objemu o pribline 6% v ronej relcii oproti roku 2009. Zvenie predstavuje cca 13,5 tis. eur mesane. V zdravotnej poisovni Union dolo k zneniu finannho objemu cca o 7% z dvodu niieho podielu poistencov. 2. Druh zvan syntetizujca mylienka z prejavu riaditea na Nov rok bola: Hospodrsky imperatv pre preitie je jasn: hada zdroje a etri nklady! Ako ste reagovali na tento hospodrsky imperatv a ak s vsledky v oblasti zdrojov a nkladov? - Tento hospodrsky imperatv je jasn. Pre nemocnicu, ktor poskytuje zdravotncku starostlivos vo verejnom zujme, a pri sasnch podmienkach v zdravotnctve je iaduce zachova rozsah a kvalitu naich sluieb. Preto sme hadali monosti znenia nkladov a zvenia zdrojov. V nkladovej asti sme prehodnotili spotrebu liekov, ZM v systme plnovania vkonovch a ekonomickch ukazovateov poda jednotlivch oddelen v nadvznosti na motivan systm hmotn zainteresovanos. alej pokraujeme pri spotrebovanch nkupoch v rmci verejnho obstarvania v elektronickch nkupoch (spora v 1. polroku 2010: 117 476 eur), prehodnotili sme systematizciu pracovnch miest a potrebu osobnch nkladov. Mm zato, e v oblasti nkladov nie s podstatn rezervy. V oblasti zdrojov mme mnusov rozdiel cca 6-7% pri

..kvapky pomaly a isto klopkaj strechm na rozplen elo nechvam sa podadi... stojm a lietam rozkrdlen ruky ma vzali na vlet do kvapkajceho mora som strom o pije listami som drozd o si perie zapren diaky z krdel som t ktor plae s daom chihichocem sa s kadou kvapkou ktor trafila cie som t...ktor m ete jedno srdce nie je to ksok svalu... latinsky cor cordis ani sa nenarodilo ani neumiera zasiahnut srdce daom na plante Zem veronika hoffmannov podaden

Stojm a lietam

sasnch objemoch od zdravotnch poisovn. Pri rokovaniach so ZP sa nm nepodarilo tento deficit zni vzhadom na ich finann monosti. 3. Ako sa rt hospodrsky vsledok za 1. polrok 2010 ? - Za 1. polrok 2010 sa vykzali stratu 293 705 eur, ktor je niia oproti porovnatenmu obdobiu minulho roka o 9 972 eur (3,28 %), priom nklady vzrstli o 2,99 % a vnosy o 3,22 %. Na zvench nkladoch sa podiea zvenie nkladov na lieky a ZM o 14,4% (215 498 eur), osobnch nkladov o 1,66 % (82 674 eur) a v ostatnch nkladoch dolo k zneniu o 1,9 % (40 698 eur). Vnosy s zven oproti 1. polroku 2009 od zdravotnch poisovn o 3,3% (253 373 eur), z VH o 1,6 % (2 226 eur), nhodilch o 27,6 % (20 060 eur) . Dosiahnut strata je niia oproti predpokladanej plnovanej strate o 352 218 eur. Je to vak relatvne zlepenie, nakoko v 2. polroku predpoklanov. V neposlednom rade je vemi dleit vytvori si na pracovisku dobr vzahy s kolegami, by slun a hlavne nezabudn by lovekom. D sa to poveda ete aj inak: Ako mono budova dobr meno naej NsP? Dobr meno, to je zklad spenho fungovania kadej intitcie i firmy. Ale ako ho dosiahnu? Nu predovetkm kad z ns mus prida ksoek, zo seba a to ten lep ksoek. Nielen kvalitne oetri pacienta, ale prida kus svojej osobnej angaovanosti, smev, ochotu. Ja viem, e v tomto obdob,

dme zvenie vdavkov hlavne v osobnch nkladoch. 4. Prevame druh krzov rok ako sa to prejavovalo na vkonoch nemocnice? T.j. na jednotlivch druhoch vnosov a jednotlivch druhoch nkladov? - V druhom krzovom roku nedolo k zneniu vo vkonoch v poskytovan zdravotnckej starostlivosti, ba naopak. Poet ukonench hospitalizcii vzrstol oproti 1. polroku 2009 o 203 UH, poet bodov vo SVaLZ vzrstol o 38 961 tis. bodov, poet oetrovacch dn vzrstol o 3,7 %, poet mimorajnnych pacientov v ambulancich vzrstol o 28,9 %, v lkovej asti o 23,1 %, poet vyetrench pacientov v ambulancich o 12,3%. Toto zvenie vkonov zdravotnej starostlivosti vygenerovalo i zvenie nkladov hlavne na lieky a ZM a naopak zvenie vnosov od ZP. Zvenie vkonov ovplyvnilo i zruenie niektorch innosti v nemocnici v Handlovej. 5. Nakoko sa nedostatok zdrojov prejavuje v cash flow nemocnice ovplyvnil platobn schopnos, zadenos, prpadne schopnos uhrdza dodvky a splca star zvzky ? - Stratov hospodrenie sa negatvne prejavuje a v cash flow, ovplyvuje platobn neschopnos. Zvzky v spotrebnch nkupoch voi dodvateom s na rovni minulho roka, avak vzrstla zadlenos voi Socilnej poisovni. Km ku koncu roka bol dlh voi SP v objeme 1 490 tis. eur, ku koncu 1. polroka 2010 je 2 042 tis. eur. V priemere mesane dlh narast cca 85-90 tis. eur. Pri sasnom vvoji hospodrenia a jeho zbilancovan nie sme schopn z vlastnch zdrojov splca nvratn finann vpomoc od roku 2011, ktor sme dostali koncom roka 2009. Na kor zadlenia sme v 1. polroku zaplatili roky vo vke 25 501 eur. Pripravil: M. BEADIK

>

>

>

Vlasta Pukrov, vedca oddelenia pre styk s poisovami: - Ja osobne si myslm, e naa nemocnica m vemi dobr meno, sme dritemi certifiktu kvality ISO9001: 2008. Urite je vemi dleit si ho udra a hlavne urobi vetko pre to, aby sa rove zdravotnej starostlivosti, ale aj postoj k jednotlivm pacientom do budcna skvalitoval. o pre to meme urobi? V prvom rade by profesionlmi a plni si svoje pracovn povinnosti na svojom pra-

covisku zodpovedne. i u ide o zdravotnckeho alebo nezdravotnckeho zamestnanca. Nau prcu brzd nedostatok finannch prostriedkov a prve tu vidm najv problm. Kadorone nae vedenie tvrdo vydobja aspo prijaten zmluvn podmienky s jednotlivmi zdravotnmi poisovami. Oddelenie pre styk s poisovami mesane spracovva a odosiela dvky vkonov jednotlivch pracovsk do poisovn. NIS a hlavne modul Poisovne nm umouje neuznan vkony reklamova, aby sme dostali od poisovn hrady o najviac vykzanch vko-

ke elme nedostatku z kadej strany, sa to ahko hovor, ale kultra vystupovania voi sebe, voi pacientom, lojalita a rados z prce bud hovori samy za seba a asom sa objavia vsledky, ktor nm sce na platoch nepridaj, ale aspo zohrej srdieka. MUDr. Milo Panovk, sekundrny lekr chirurgickho odd.: - Dobr meno nemocnice v rmci reginu mu ri a udriava iba spokojn pacienti a ich spokojn prbuzn. Ako mono dostatone pacientov uspokoji je ak otz> > > str. 5

oktber 2010 Systm manarstva kvality v NsP v Bojniciach funguje tri roky. Preo (m) vs tto NsP zaujala tak, e ste sa prihlsili do tendra na recertifikan audit? Poznali ste vsledky predchdzajcich auditov? - Vemi ma zaujmaj snahy o zvyovanie kvality v rmci poskytovania zdravotnej starostlivosti na vetkch jej rovniach a v rznych podmienkach. Bol to i dvod mjho profesijnho rozdvojenia a zaloenia poboky certifikanej spolonosti. Vemi smutnm bodom je, e za systmy riadenia kvality zatia skoro nikto zdravotncke zariadenia nebonifikuje, ale na druhej strane to skutone dokazuje, e zdravotnci sa i v neahkch podmienkach chc zlepova a vybrali si nstroj. Naa spolonos sa zaujma o vetkch poskytovateov tchto sluieb, ktor maj zujem o nezvisl kontrolu treou stranou, ktor m ist filozofiu, medzinrodne platn akreditciu, sksenosti a slun prstup. Preto, ke sme boli osloven, vemi radi sme sa do tendra prihlsili. Vsledky predchdzajcich auditov sme, samozrejme, preskmali poda naich platnch pravidiel, aby mohlo djs k recertifikcii (auditu opakovanho posudzovania). Vedci auditor Certicomu Ing. S. Jurek v rozhovore pre Nemocnicu vlani ocenil pokrok v praktickom uplatnen SMK a zlepenie vo viacerch procesoch. Mete vy nejako porovna bojnick SMK s podobnmi v inch nemocniciach, ktor ste auditovali? (Hoci bez uvdzania konkrtneho sdla vami auditovanej inej nemocnice, chpem, e podobn konkrtne porovnanie by zrejme poruilo vae zvzky voi inm klientom.) - Porovnvanie je vcelku ak, prve preto, e systm riadenia kvality je individulna vec, individulny systm, procesn model, ktor si kad spolonos poda normy zavdza a stanovuje, nastavuje a upravuje sama. Norma ISO 9001 nehovor, ako sa o m robi, ale o m by v rmci systmu dodran a vykonvan, poprpade dokumentovan. Azda jeden postreh som poas sksenost nazbieral vade - ide o pracovnkov -

NEMOCNICA

MUDr. Michal Krutsk, vedci auditor firmy LL-Certification:

Mete by hrd, o ste u urobili a akm smerom idete

vdy sa objav jeden lovek, alebo skupinka, ktor sa nadchne a postupne nakaz i ostatnch tm, e nejde len o papiere, alie povinnosti, ale e budovanm a uplatovanm systmu riadenia kvality sa pome mnohm veciam na vetkch rovniach prce zdravotnckeho zariadenia. Ako hodnotte prstup vrcholovho vedenia a lniovho manamentu k SMK a k auditu? - plne skvelo, uviedol som to aj v sprve, n auditorsk team nemal iadne problmy, mohli sme otvorene hovori o vetkom, po pr chvkach sme mali pocit, e u sa ns neboja ako nejakej alej neprjemnej kontroly. Sme nakupovan sluba a chceme prinies nieo novho, viac ne len kontatovanie zhody at., radi diskutujeme, a to sme mohli, audit bol z tohto hadiska pre ns vemi prjemn. Ak vchodisk resp. kritri ste zohadovali pri vobe potu auditovanch pracovsk a pri rozhodnut poloi draz na medicnsku a procesn strnku riadenia? - Ide jednak o metodolgiu auditovania a plnovania, ktor mus kad certifikan orgn ma, alej treba vzia do vahy, e QMS v NsP o sa tka renia dobrho mena mimo reginu, dobrm prkladom je chirurgick oddelenie, kde sa na operciu varixov novou metdou zbiehaj pacienti z celho Slovenska. Dana Nechalov, referentka zdravotnckej techniky, HTS: - Budova dobr meno nemocnice znamen: udra, rozirova a skvalitova rozsah poskytovanch sluieb zdravotnckej starostlivosti, poskytova plnohodnotnejiu komunikciu medzi pacientom a lekrom, alej postupne zlepova prostredie v oddeleniach i celom

v Bojniciach je u 3 roky funkn, potom aj osobn sksenosti a zloenie auditorov v teame. Toto vetko dohromady malo vplyv na plnovanie auditu, ktor sme v spoluprci s manamentom nemocnice pripravili. Ja osobne sa zameriavam na kritick body v poskytovan zdravotnej starostlivosti, kde je kvalita na jednej strane silne vnman (a inak me, samozrejme, MUDr. Jozef Kubk, nar. 24. 6. kvalitu vnma pacient, inak lekr 1970. tdium na Jesseniovej LF UK a inak zdravotn poisova) a kde v Martine ukonil s ervenm diplomom r. 1994. Od 18. jla 1994 v NsP Prievidza, od 1. 8.1994 na novootvorenom oddelen pcnych chorb. Atestcia I. st. z internej medicny r. 1997. Prprava v odbore tuberkulza a pcne choroby, ktor obsahovala aj 6-mesan prcu na ambulancii TARCH a 9mesan pobyt na TBC oddelen Kliniky TAPCH vo FN Martin, poas ktorho spene absolvoval a zskal certifikt z bronchoskopie. V roku 2000 po koliacom pobyte v NTARCH Podun. Biskupice atestcia v odbore TBC a pcne choroby. Odvtedy pracuje na OPCH v NsP ako sekundrny lekr. V roku 2004 absolvoval koliace pobyty vo vysokopecializovanom stave TBC a pcnych chorb Nitra Zobor v oblasti diagnostiky pleurlnych ochoren a lieby pneumothoraxov, empymom a malgnych pleurlnych vpotkov, priom zskal potvrdenie pre samostatn vykonvanie ultrasonografickch vyetren hrudnka a drennych technk hrudnka. V rokoch 2008 a 2009 6 mesiacov pracoval v zahrani vo V. Britnii ako star sekundrny lekr v 3 ttnych nemocninch zariadeniach. Od 1. 7. 2010 primr OPCH. - Ako primr aj lekr-pneumolg povaujem za potrebn pcne oddelenie minimlne udra v rozsahu, v akom je v naom regine, kde je vysok vskyt zvanch pcnych ochoren, a tie ho naalej rozvja a zlepova poskytovanie zdravotnej starostlivosti v om. Pre pokraovanie dobrho fungovania oddelenia povaujem za prioritn pokraova v prstupe ako k pacientom tak aj ku vlastnmu personlu a spolupracovnkom, ktor nastolil mj predchodca a ete stle aktvny spolupracovnk, emeritn primr MUDr. lapk. By prsny, ale aj udsk a chpav zrove, dobre odborne zdatn, kolegilny a by pripraven odovzda svoje sksenosti mladm kolegom, aby z nich vyrstla alia a ete lepia genercia lekrov, s zkladn princpy, o ktor sa chcem opiera. Rd by som ete zlepil chod oddelenia a rozril jeho innos, najm o sa tka funknch vyetren pc, a to o vyetrenie difznej kapacity pc, rd by som dosiahol, aby nae oddelenie malo 2 bronchoskopick prstroje (jeden video a jeden tandardn prenosn prstroj), a prpadne dosiahnu, aby malo pcne oddelenie aspo 1 lko charakteru JIS s monosou NIVP

Predstavujeme novch vedcich pracovnkov

na druhej strane me by kvalita ohrozen. Tieto body hadm a potom sa ptam spolonosti ako ich za pomoci systmu riei. Ako, poda vaich sksenost, dosiahnu aktvnejiu sptn vzbu pri hadan nezhd ak sa formlne hlsenia nezhd vyuvaj zriedka? - Tu je dleit vekos a hierarchia spolonost, ak zanem veobecne. Ak ide o nemocnicu s mnohmi zamestnancami na rznych rovniach a oddeleniach s rznou alebo pecifickou pracovnou nplou, je situcia samozrejme zloitejia ne pri malej dopravnej firme so 4 zamestnancami a 5 vodimi. Je to zloit vec, ktor sa mus neustle vyvja a presvieda pracovnkov na vetkch pozcich o tom, e ozva sa s problmom (ete to nemus by nezhoda) je dobre, e systm je na to, aby dochdzalo k zlepovaniu, k nprave na zklade analzy chb alebo k ich prevencii. Niekto sa iste me b, e ak by nieo nahlsil, ohroz seba alebo kolegov at. Chpem, e sa tieto tendencie mu objavova, preto je to t najistejia, ale vemi ak a dlhodob prca > > > str. 6

>

>

>

ka, kee udia s nevyspytaten a mnoh apriori negatvne naladen voi zdravotnctvu a zdravotnkom. Okrem adekvtne poskytnutej odbornej starostlivosti sa o ich spokojnos meme priini najm empatickm prstupom, ktor mono asto pacientom chba. Samozrejme, empatick a vdny vie by bez pretvarovania sa iba lovek, zdravotnk, nevystresovan, nepreaen a za svoju prcu adekvtne ohodnoten.

areli nemocnice, zvyova vzdelanos - odbornos vetkch pracovnkov (metodiky sa rchlo menia, premeny s tak rchle, e presahuj nae minul predstavy), skvalitova zdravotncku techniku a chcie pre to aj nieo urobi a chcenie trnova tu a teraz, nie vera ani zajtra. Ing. Andrea Tadialov, vedca ekon. odboru: - V nemocnici pracujem ako administratvna pracovnka, preto sa na tto tmu pozriem zo svojho pohadu. > > > str. 6

>

>

>

str. 6

NEMOCNICA

oktber 2010 Nemocnica s tm u m sksenosti, tak im drme palce, nech im to ide, nech maj aj to potren astie, nech maj stle dveru medzi obyvatemi reginu. Strane rd sa o 3/4 roka prdeme zasa pozrie a dfam, e prinesieme zase nieo k dobru. Pripravil: PhDr. Michal Beadik

Nai jubilanti
SEPTEMBER 2010 ivotn jubileum 50 rokov: udmila luchov, COSaCS Eva Gonskov, neurolog. odd. Elena tancelov, psychiatr. odd. Anna Pavlkov, ekonom. odbor Prac. jubileum 25 rokov v NsP: Bc. Katarna Dmerov, ortop.traumatol. odd. Odchod do dchodku: MUDr. Ivan Kerum, urologick odd. OKTBER 2010 ivotn jubileum 50 rokov: Brigita Kolomprov, chirurg. odd. Anna Glabov, MP, odd. PL MUDr. Katarna idekov, kon amb. Prac. jubileum 30 rokov v NsP: udmila Hrd, CPA Prac. jubileum 35 rokov v NsP: Viera Bhmov, RDG odd.

>

>

>

s umi na oddeleniach a v inch organizanch jednotkch, aby pochopili, e s na jednej lodi a zlepenia v ich procese sa odrazia inde. Uritm nstrojom je zaradi o najviac ud do vykonvanch internch auditov, o je vemi nkladn na udsk zdroje a kolenia, ale sksenosti hovoria pre to, e tto udia, ke inde vidia, ako sa nieo rob, zabda, prehliada, hlsi, dokumentuje at., maj potom sklon na vlastnom pracovisku lepie systmovo pracova, a teda i hlsi nezhodn situcie. Ak boli vae rozhodujce zvery a zoveobecnenia z auditu? - Mohol by som zaa jednoducho, certifikt bol vydan po hodnoten prce auditorskho teamu a sprvy na pde certifikanho orgnu, ale to > > > je hrozne such a strojen. Som Kee som na ekonomickom od- osobne vemi rd, e som sa auditu bore a mm na starosti finann mohol zastni. Okrem zoznmenia plnenie zvzkov, som v dennom s mnohmi vemi prjemnmi kontakte s dodvatemi. Bohuia, umi, s ktormi mme spolon finann situcia v nemocniciach nie V nemocnici v Bojniciach som je prve najlepia. To znamen, e zaala pracova pred 42 rokmi, ale nie je mon plni vetky zvzky netuila som, e ortoptika bola v dobe splatnosti. Je vak dleit otvoren u o 3 roky skr. Zaloil korektne jedna s dodvatemi, aby ju v roku 1965 prim. MUDr. Kuruc, boli trpezliv a ochotn aka na nae ktorho od roku 1969 zastupoval platby. Ak sa dohodne s obchod- a neskr aj nahradil vo funkcii nm partnerom postupn splcanie primra MUDr. Streicher, ktor sa zvzkov - a nemus to by len bol na tento odbor koli v Koptzv. dohoda na papieri, ale naprklad ivnici. Prvou ortoptistkou bola sesaj telefonicky, je potrebn uveden tra Mria Ldikov, ktor bola na dohody dodra. pecilnom ortoptickom kolen Aj toto je jedna z ciest, ako bu- v Ostrave. Neskr pribudla alia dova dobr meno nemocnice. ortoptistka sestra Horkov, a tak Pripravil: (ba) sa zaali strieda, 2 dni v tdni chodila jedna na ortoptiku do HandPoakovanie lovej a druh do Novk. Touto cestou sa chcem poakoOrtoptika je smer zaoberajci sa va primrovi MUDr. ZEMANOVI sprvnym postavenm a pohyblia vetkm lekrom a sestrm na vosou o a tm aj vvojom binooddelen ARO nemocnice v Bojni- kulrnych funkci. Pochdza z grcciach za prkladn starostlivos keho slova ortos-priamy a optoso mjho manela Jozefa Oberta. zrak. Ortoptick cvienie je lieenie, Van manelka ktor smeruje k obnoveniu binokulrneho videnia u tch pacientov, Poakovanie ktor ho stratili, alebo ho ahko Tmto chceme vyjadri uznanie strcaj. Najastejie deti strabuja primn vaku celmu oddele- ce, teda kliace. U det so strabizniu ORL nemocnice v Bojniciach, mom okrem kozmetickej vady hrozvl primrovi MUDr. JOZEFOVI z aj tupozrakos jednho oka a tm BEOVI, za erudovan, udsk, no aj nesprvny binokulrny vvoj. Ornajm urgentn prstup k liebe toptick cvienie je mimoriadne pna Vladimra Bitaru. dleit pred operciou aj hne po Manelka a dcry opercii, aby sa o najskr vylieil strabizmus a nsledne tupozrakos. Nemocnica - vydva vo vydavateOrtoptickm cvienm sa buduj stve Agentra IN, Martin, ako dvojnormlne sprvne vzahy medzi mesank Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sdlom Nemocnin 2, oboma oami. Vznam cvienia po 972 01 Bojnice, IO: 17335795. freopercii pomha udra oi v rovdaktor: PhDr. Michal Beadik. Nklad: novnom postaven, aby boli n600 ex. Sadzba: Agentra IN. Tla: Alten ku sprvnej spoluprci. Ak faprint Martin. Distribcia: NsP. Resprvny vzah dosiahneme, mus sa dakcia: asopis Nemocnica - Agentaj alej pokraova v cvien, aby sa ra IN, kulttyho 1, 036 55 Martin, tento binokulrny vzah upevnil. Ak mibe3377@centrum.sk, T/F:043/430 sa spoluprca oboch o nedosiahne, 2881, 0905-945 901. Registrcia: Ministerstvo kultry SR pod . EV 1870/08 obyajne nastane dvojit videnie

nzory, som poznal zase mnoho novch vec, rieen, situci a postaven (napr. ZZS, mimo systmu i spoluiaka jednho zo svojich skvelch fov, ktor ma toho na zaiatku mojej lekrskej drhy mnoho nauil, atd.). QMS je zaveden, funguje a neustle sa vyvja - to je azda najdleitejie. Istee, boli formulovan odporania na zlepenie at., ale nie systmov nezhody. udia (naschvl nehovorm zdravotnci) to maj v nemocnici zloit, ale u teraz mu by hrd na to, o urobili a akm smerom id, pretoe vade to tak nie je. o ak teraz NsP v Bojniciach, poda Vs, v oblasti SMK? - Ak bud politick zmeny, ktor mono dosiahnu a ku QMS, bude nutn sa prispsobi, ale hlavne: pokraova v nastolenej ceste zefektvovania vntornch nemocninch procesov, riadenia kvality, pouvania analytickch metd, prenania zverov internch auditov do praxe at. a oko sa po ase uchli v snahe odstrni diplopiu. Nzvom pleoptika, zakrytie jednho oka, sa oznauj metdy, ktormi sa sname odstrni a vyliei tupozrakos - amblyopiu. K obom tmto metdam treba zku spoluprcu oftalmolgov, detskch a kolskch lekrov a hlavne rodiov.

Predstavujeme novch vedcich pracovnkov

> > >
a monitoringu vitlnych funkcii. S to lohy nron nielen na finann prostriedky, ale aj personlne a asovo dosiahnuten. Verm vak, e moji traja nov kolegovia, spolu s doterajmi spolupracovnkmi z radov sestier a niieho zdravotnckeho personlu mi v tom pomu. Verm, e ma podpor aj vedenie naej nemocnice, pretoe OPCH je jedno z mla oddelen, ktor je za dobu svojho trvania dlhodobo stabiln, len minimlne problmov a ekonomicky prnosn.

45 rokov ortoptiky v bojnickej nemocnici

Mj prv kontakt s onm oddelenm a ortoptikou bol v roku 1977, ke som nastpila na on ambulanciu pre dospelch v Novkoch. Od septembra 1979 som zaala robi na detskej onej ambulancii s MUDr. Schniererovou, ktor sa kolila v Ostrave a ja som si robila 2-ron pecializovan tdium v odbore ortoptika-pleoptika v Bratislave-Kramre. 16. septembra 1982 som nastpila na ortoptiku do nemocnice v Bojniciach, kde som prevzala tafetu od ortoptistky M. Ldikovej, ktor odila do dchodku. Ortoptika sa rozrila na psobenie v Prievidzi, v Novkoch i v Handlovej. Detiky sa cviili v nemocnici na onom oddelen v 3-tdovch cykloch vdy dopoludnia a popoludn sa ortoptistky striedali v regine. Od 1.10.1996 ns rozdelili, jedna pracovala len v nemocnici a druh len na poliklinike.

1. janura 2003 sa zakolila na ortoptiku sestra . ramatyov, ktor robila ortoptiku do 1. 1. 2004, ke sa dostala na post vrchnej sestry. Ja som sa vrtila 22. 12. 2003 z polikliniky do nemocnice a cvim alej deti aj od lekrov z Prievidze a aj z oblasti Novk. Kee som momentlne asi najdlhie pracujca sestra na onom oddelen, mm monos poakova sa naraz trom vedcim lekrom onho oddelenia, emeritnm prim. MUDr. Streicherovi a MUDr. pirkovej a sasnej prim. MUDr. Simonidesovej za podporu, spoluprcu, starostlivos a pochopenie nielen za seba ale aj za vetky deti, aj tie u dvno dospel, ktor ortoptick cvienie i operan zkrok poas 45 rokov potrebovali. A taktie akujem MUDr. Schniererovej, mojej priamej fke, s ktorou sa spolu od roku 1979 starme o deti s chybami zraku z nho okresu i mimo neho. Osobne jej akujem za vborn spoluprcu, prkladn starostlivos, a erudovan a udsk prstup k naim deom aj k ich rodiom poas tchto dlhch rokov Ortoptika oslavuje 45 rokov a ja osobne 33 rokov od prvho kontaktu s oftalmolgiou, z toho presne 28 rokov odpracovanch len na ortoptike. Bola to dos nron prca, ale aj vemi pekn a zaujmav, preto ju robm rada dodnes a akm u na obdobie, kedy zakolm aliu mlad posilu, ktor po mne prevezme tafetu, aby mohla ortoptika v naej nemocnici pokraova aj v alch rokoch. Spracovala: udmila STERREICHEROV, ortoptistka