slo: 5 Oktber 2007

asopis Nemocnice s poliklinikou Prievidza so sdlom v Bojniciach

PRHOVOR

Poslaneck prieskum
V doch 25. jna a 2. jla sa uskutonil v naej NsP poslaneck prieskum skupiny poslancov Trenianskeho samosprvneho kraja, ktor je zriaovateom NsP. Ako povedal pre n asopis poslanec, len komisie zdravotnctva a humnnej farmcie Vojtech imanec, prieskum sa uskutonil na zklade informci a poiadaviek niektorch lekrov NsP a poslancov TSK. Uskutonili ho poslanci: Ing. Vojtech imanec, JUDr. Katarna Machkov, Jn Mokr, Mgr. Ing. Michal Mlad a MUDr. Gabriel imko, MPH.

ANKETA
Novela Zkonnka prce bola predmetom ostrho politickho zpasu, no zrove aj pln odbornch argumentov za prva a ochranu zamestnancov i prva zamestnvateov. Jednm z neuralgickch bodov boli diskusie o monosti alebo nemonosti uplatni nov ZP v podmienkach zdravotnctva pri jeho nepretritej prevdzke a pecifikch starostlivosti o pacientov. Ako sa teda po vye mesiaci platnosti pozitvne alebo negatvne prejavuje vo vaej prci a v prevdzke vho oddelenia novelizovan Zkonnk prce?
MUDr. Jlius Zeman, primr OAIM: Novelizovan Zkonnk prce prina problmy zamestnvateom ako aj zamestnancom. Zamestnvate mus zabezpei dostatok pracovnkov a finannch prostriedkov tak, aby sa ZP mohol uplatni v plnom rozsahu. Zamestnancom v tom, e hroz relny pokles prjmov a na hranicu zkladnch platov, o vytvra riziko rozkolsania potu praconkov a s rizikom ohrozenia prevdzky oddelenia. Prca intenzivistu a anestziolga je pecifick v tom, e kad pracovnk je na svojom mieste nezastupiten. To znamen, e anestziu vykonva vdy jeden lekr a jedna zdravotn sestra, tak isto je potrebn intenzivistick prcu zabezpei jednm lekrom a sestrou, ktor s vdy dostupn. Na naom pracovisku boli prv kroky uskutonen limitciou pracovnej doby na 56 hodn tdenne, o je zatia iastonm rieenm. Postupne chceme realizova vetky podmienky Zkonnka prce, o sa tka rozvrhu pracovnej doby. Zvaujeme kombinovan prevdzky s uri-

MUDr. Ladislav GERLICH, riadite NsP

Pomaly zabudnut leto s dovolenkami, padajce lstie a rann mrazky ohlasuj nadchdzajcu zimu, Vianoce, koniec roka... Ale sp, ete sme v oktbri. Vraciam sa v duchu k zaiatku leta - 3. jla sme prevzali od Certicomu certifikt systmu riadenia kvality. o s tm?? Sme kvalitnej? Vieme lepie riadi? Sami poznte odpove ... Nao teda boli vynaloen financie a nmaha s tm spojen? No, zatia len na vytvorenie formlnych predpokladov pre zlepovanie naej prce. Mme spracovan mnostvo materilu (popisy procesov, dokumentov, tandardnch pracovnch postupov), ktor meme vyuva. Ako ho vyuijeme, zle predovetkm na jednotlivch vedcich, na auditoroch kvality, ale v konenom dsledku na kadom zamestnancovi. Treba vedie (naui sa pouva nstroje, napr. softvr QPR, prstupn na nemocninom intranete) a chcie uchopi tieto prostriedky na zlepenie innost. Na to je potrebn zujem.... Apropos, zujmy! Kad nejak m, problm nastva, ke privtne zujmy koliduj so zujmami nemocnice (t.j. tch ostatnch, ktorch sa privt prve netka, napr. pri takzvanom sbehu praxe). Takto kolzia zujmov stla aj v pozad motvu poslaneckho prieskumu poslancov TSK z nho reginu, ktor sa v nemocnici uskutonil v jli. Vim si zujem poslancov o situciu > > > str. 2

Lambarene

Poslanm prieskumu bolo preveri informcie a zska nzory o tom, ako funguj jednotliv z 12 navtvench oddelen, nzory na riadenie nemocnice, na schopnos NsP poskytova komplexn odborn zdravotncku starostlivos a nzory na sbeh praxe v NsP. Zvery poslaneckho prieskumu, spolu so stanoviskom vedenia nemocnice, prerokuje poslaneck skupina v novembri. (Vntri asopisu uverejujeme nzory niektorch poslancov na tento poslaneck prieskum a jeho priebeh.) (ba)

achetn in majiteov firmy Exprit

N pacient 15-ron Peter Mjartan z Chvojnice to nem v ivote ahk. Jednu ruku m postihnut od narodenia, druh si pokodil, ke mal v oktbri 2006 raz - neastne spadol zo stromu. Od decembra 2006 zaal rehabilitova v naej NsP. Ke vedca sestra na FRO M. Tkov s primrkou FRO MUDr. A. Belanskou videli jeho mimoriadne silie prekona svoj hendikep, vyvinuli aktivity na pomoc tomuto chlapcovi, aby mohol tudova spolu so zdravmi spoluiakmi. Oslovili v spoluprci s OIT spolonos EXPRIT, s.r.o. (len skupiny ICZ), s ktorou spolupracujeme pri zavdzan NIS v NsP. Vsledkom rozhovoru s jej riaditeom Ing. Terkoviom bol zver, e spolonos podpor chlapca sponzorskm darom - notebookom. Dar odovzdal za Exprit, s.r.o., Ing. Nemec, za OIT Ing. G. vejdov. Na snmke s zainteresovan pri prvch kontaktoch s darovanm notebookom. (lv)

> > > str. 3

den. Toto nariadenie, ktor do garantovanej siete v 600-tiscovom TSK zarauje len jedin nemocnicu, povauj za diskriminan a iracionlne. Rozdeuje toti nemocnin zariadenia na privilegovan a neprivilegovan. Nevytvra rovnak ance a prleitosti pre vetkch poskytovateov zdravotnckej starostlivosti. Poslanci drazne vyzvali vldu, aby rozhodujcim kritriom pre zachovanie nemocninch zariaden nebolo rozhodovanie ttnych radnkov a forma vlastnctva, ale kvalita a dostupnos zdravotnckych sluieb. Zastupitestvo odvolalo z funkcie riaditea NsP v Pov. Bystrici MUDr. Petra Krutho, ktor sa z osobnch dvodov vzdal funkcie. (ba)

Zo zastupitestva TSK
Na svojom XII. zasadnut 24. oktbra zastupitestvo Trenianskeho samosprvneho kraja zobralo na vedomie nvrh rozpotu TSK na roky 2008 a 2010. Nvrh predpoklad na rok 2008 prjmy do vky 3 245 361 tisc Sk, o je 2% nrast oproti tohtoronmu rozpotu. Zvyuj sa aj vdavky, a to z 3 355 155 tis. Sk v tomto roku na 3 516 611 tis. Sk v roku 2008. Dvodom je vvoj makroekonomickch ukazovateov (inflcia, prava regulovanch cien), ale aj valorizcia tarifnch platov a erpanie finannch prostriedkov zo trukturlnych fondov. Defi-

nitvnu podobu dostane rozpoet TSK v decembri. Poslanci zobrali na vedomie sprvu o prijat plnu na zavedenie eura v podmienkach TSK. Materil obsahuje aj pecifick podmienky na zavedenie eura v podmienkach TSK, vrtane jeho podriadench organizcii. Poslanci zobrali na vedomie aj informatvnu sprvu o poskytovan zdravotnckej starostlivosti v troch nemocniciach v psobnosti TSK v 1. polroku 2007. Zrove prijali vzvu vlde SR, aby neschvlila nariadenie o verejnej minimlnej sieti zdravotnckych zaria-

Zmena dopravnho reimu v nemocnici v Bojniciach - oskoro v plnej prevdzke

NEMOCNICA

oktber 2007

Neustle sa zhorujca situcia v doprave na vntornch komunikcich v areli nemocnice v Bojniciach printila vedenie NsP k realizcii novho dopravnho systmu vrtane pohybu vozidiel a chodcov ako aj dopravnho znaenia. V minulosti dochdzalo opakovane k zvanm kolznym situcim medzi vozidlami pacientov, dopravnej zdravotnej sluby a RZP, ale aj vozidlami, chodcami a pacientmi. Dochdzalo k nerepektovaniu dopravnho znaenia, jazde v protismere a najm blokovaniu komunikci pre prevoz a presun imobilnch pacientov a materilu bezohadnm parkovanm v tchto priestoroch. Doteraz boli vetky opatrenia neinn. Tto si-

Viac bezpenosti a poriadku

tuciu zhorovalo aj kapacitne nedostaton dispozin rieenie zkych komunikci a nedostatok parkovacch plch.

PRHOVOR

Lambarene
> > >

Redukcia a odklonenie
Z tohoto dvodu muselo djs k vraznmu zredukovaniu potu vpanch vozidiel do arelu. Okrem toho bola prevdzka vozidiel usmernen odklonenm od hlavnch budov nemocnice, kde dochdzalo vrazne k zneisovaniu ovzduia splodinami a hlukom, o v konenom dsledku zhorovalo podmienky najm pre pacientov hospitalizovanch v nemocninom komplexe. V tejto situcii nm vrazne pomohla odborn pecializovan firma ADS Prievidza, ktor pod vedenm Ing. Souka spracovala komplexn zhodnotenie dopravnej situcie a sponzorsky vypracovala projekt novho dopravnho systmu s dopravnm preznaenm komunikci a nvrhom novch parkovacch plch. S ich vybudovanm vrazne pomohla spolonos TEZAS Prievidza. Nsledne bol vypracovan nvrh na vhodn spsob organizcie vjazdu a vjazdu vozidiel a

Orientan cena 1 kWh - cez pracovn de: 22:00 - 6:00 cca 1,5 Sk 6:00 - 7:15 do 3 Sk 7:15 - 9:15 cca 5 Sk (!) 9:15 - 10:00 cca 10 Sk (!!) 10:00- 10:30 cca 5 Sk (!) 10:30- 14:00 do 3 Sk 14:00- 22:00 cca 2 Sk - cez vkend: do 2 Sk (00:00 sobota-24 h nedea) Na doplnenie uvediem mal ilustran prklad: Ak v naej nemocnici rno uvar kvu alebo aj denne 300 ud, elektrina za to varenie stoj o 7:00 asi 20 tis. Sk, o 7:15 u 50 tis. Sk a o 9:15 a 100 tis. Sk rone. Njdime teda tch 5 min na varenie radej rno do 7:15 alebo a po 10:30. Meme tm uetri nemocnici a 80 tis. Sk rone... A. Zld, energetik NsP

Ako sa d etri s elektrinou?

rozlenenie arelu
na dve asti. Tm bude uveden do praxe mylienka odklonenia asti dopravnch tokov od hlavnch nemocninch budov. Tieto systmy buduje spolonos INSEKO ilina s tm, e prpravn stavebn a montne prce vykonvaj pracovnci nemocnice. Nov dopravn systm bol v skobnej prevdzke od 24. oktbra 2007 a v plnej prevdzke bude od 1. novembra 2007. Najvia zmena je v zaveden regulovanho vjazdu do nemocnice. Vybran okruh zamestnancov zabezpeujcich najnronejie lohy v nemocnici bude ma prvo na vjazd hlavnou brnou, a to len na ipov karty cez tacie zariadenia. Okrem

toho bude vjazd pre dovoz a odvoz imobilnch pacientov asovo obmedzen vyberanm finannej zlohy, ktor bude vrten pri dodran urenho asovho limitu 30 min. V prpade nedodrania urenho asu prepadne tto finann iastka v prospech sponzorskho tu nemocnice, vylenenm parkoviska pre pacientov a vozidl s oznaenm invalidov. Kee kapacita parkovacch plch sa zvila (no stle neme plne pokry poiadavky na takto parkovanie), bol uren asov limit, ktor umon bezproblmov vyloenie, prpadne naloenie a vyvezenie imobilnho pacienta, bez neoprvnenho zotrvania a parkovania vozidiel v areli. Je nutn vyui vonkajie parkovisk pred nemocnicou. Druh skupina vozidiel vybaven almi ipovmi kartami a vozidl na emisn kontrolu, ako aj vetky vozid- l dodvateov a zsobovania, bud vchdza do avej asti arelu bonou zadnou brnou zo kolskej ulice za III. slobodrou a vychdza druhou zadnou brnou zo kolskej ulice medzi I. slobodrou a budovou RVZ v jednosmernch komunikcich. Prejazd vozidiel z avej asti arelu do pravej asti nebude mon. V tomto novom systme sa vyaduje od vetkch zastnench spoluprca v komunikcii s vrtnikom a pln repektovanie jeho pokynov. Aj prslun oddelenie polcie poskytne sinnos pri zavdzan systmu. Na nvrh polcie bud vozidl nerepektujce znaenie odtiahnut. Vetky opatrenia s zameran na zlepenie podmienok hospitalizovanch pacientov, zvenie ochrany chodcov v areli a umonenie zdravotnckej pomoci pre tch, ktor to skutone najviac potrebuj. Dfame, e verejnos prjme tieto zmeny s pochopenm. Jozef MATEJEK, vedci prevdzkovho odboru

Z hodnotiacej lenskej schdze Zkladnej odborovej organizcie SOZ ZaSS

V stredu 19. septembra bola hodnotiaca lensk schdza Zkladnej odborovej organizcie SOZ ZaSS, na ktorej vbor ZO a RK skladali ty za volebn obdobie. Pretoe vina zamestnancov NsP nem zujem sta sa lenom odborov a vina lenov nem zujem podiea sa na prci v odboroch, nebudem spomna vetky aktivity vboru ZO. Hlavnou lohou vboru a vyjednvaov pri kolektvnom vyjednvan o KZ bolo dosiahnu o najlepie podmienky mzdov i pracovn pre naich zamestnancov, ale poda monost, ktor - objektvne hodnoten - m zamestnvate. Sme jedna z mla nemocnc, kde sa v KZ podarilo uplatova aj naalej tarifn mzdy poda zk. 553. Nie

as bilancovania

sme spokojn s rovou odmeovania v rezorte zdravotnctva, ale v naich podmienkach sme predsa dosiahli to, o v inch zariadeniach nho typu nemaj. akujem za spoluprcu nie len pri kolektvnom vyjednvan vboru SLO pri NsP pod vedenm MUDr. L. Petra, akujem pani Z. Krkovej, ktor viedla vbor ZO dve funkn obdobia. Novmu vboru ZO, pod vedenm predsedu p. M. Krika a v zloen podpredsednka M. Surovkov, lenovia A. Hankov, N. Magdinov, V. Prbelsk, I. Michalkov a Z. Marko, ako aj Revznej komisi, a to predsednke I. Hromadovej a lenom Z. Krkovej a D. Zbojnkovi elm vea zdravia, sl do obhajovania zujmov zamestnancov a vea pochopenia zo strany zamestnvatea. Z. Marko len vboru ZO

v nemocnici a snahu utvori si vlastn nzor na zklade priamej komunikcie so zamestnancami. Vynaloen silie a as im urite pomu lepie pochopi a hodnoti problmy a vzahy v zariaden, ktor je v zriaovateskej a rozhodovacej prvomoci samosprvneho kraja. Verm, e volen zstupcovia obanov bezpene rozpoznaj verejn zujem od privtneho a postavia sa za verejn zujem (ako rozpoznvacie kritri v prevdzke zdravotnckych zariaden ponkam napr. zabezpeenie nepretritej prevdzky a vchovy a vzdelvania tudentov a absolventov kl). Prve prezerm v potai vsledovku z hospodrenia NsP za tritvrterok a vhadov kalkulciu na koncoron vsledok, vrtane vplyvov z dopadu novely Zkonnka prce a vyej kolektvnej zmluvy, ktor podstatnm spsobom ovplyvuj mzdov nklady. Vhad je optimistick poda vetkho sa nm podar dosiahnu plnovan hospodrsky vsledok roka 2007, t.j.vyrovnan, resp. mierne prebytkov hospodrenie bez odpisov. A to sme z prevdzkovch prostriedkov investovali vye 20 mil. SK do obnovy prstrojov a nemocninho informanho systmu a prve toko aj do zvenia miezd a odvodov! Teraz pracujeme na dohode o spltkovom kalendri so Socilnou poisovou... Preo je to dleit? Lebo zbabel a vypotav politici nezruia tzv. prebyton kapacity nemocnc svojm adresnm a transparentnm rozhodnutm, ale cynickm ekonomickm tlakom umele navodenou nedarwinovskou selekciou. Preij ekonomicky zdatnej! Chceme medzi nich patri, preto je vyie uveden pre ns dleitou a dobrou sprvou v neistote slovenskho zdravotnctva dnench (a zajtrajch) dn. Peniaze, peniaze, peniaze - ako vemi sa za relatvne krtky as zmenili nae hodnoty. Akoby u na inom ani nezlealo... A pritom zle, dovolm si tvrdi, e dokonca viac ne na peniazoch. Na om? Na lojalite, na solidarite, na empatii, na altruizme tak mnostvo cudzch slov na oznaenie jedinho vznamu - nehadie len na svoj zko egoistick zujem. Kad doktor (sestra, sanitr, zamestnanec v nemocnici) m hada a njs svoje Lambarene miesto kde napln svoje poslanie. Ke ho tu nenjde, nae Lambarene (taj: naa nemocnica) v dungli zahynie.

oktber 2007

NEMOCNICA

ANKETA
> > >
tou zmennosou ako aj stavnou pohotovosou. Je ale potrebn vemi jemne doladi poiadavky operatrov a intenzivistickej asti oddelenia, tak aby sme splnili vetky poiadavky na anestziu a mali aj dostaton priestor na prcu na oddelen. Som presveden, e osobn rokovanie menementu s kadm oddelenm posunie vec dopredu. Ekonomick dosah tchto zmien Zkonnka prce budeme vidie na prvch vplatnch pskach v oktbri 2007 a za cel oddelenie za IV. tvrrok 2007 v januri 2008. Tu sa ukazuje, e divzne riadenie by pomohlo ovea jednoduchie vyriei vea nezodpovedanch otzok. MUDr. Jozef urenka, primr gynekologicko-prodnckeho odd.: 1. Pri plnej prevdzke oddelenia je innos oddelenia pri novelizovanom Z-

alie zvyovanie platov poda vyej KZ

V rmci kolektvneho vyjednvania na vyom stupni medzi Slovenskm odborovm zvzom ZaSS a Asociciou nemocnc Slovenska sa v tomto roku viedol spor o mzdov podmienky. Bol ukonen a rozhodnutm rozhodcu koncom septembra a uril zvenie mzdovch nrokov zamestnancov v roku 2007 najneskr od septembra t. r.. Podstatou zvenia je zvenie nrokovatenej zloky mzdy (t. j. tarifnej mzdy) v tomto roku o iastku, ktor zodpoved 15 % sumy minimlneho mzdovho nroku poda stupa nronosti Zkonnka prce. Takmto spsobom nie sme u ns zvyknut zvyova mzdy, preto je namieste vysvetli, e nejde o 15 % - n valorizciu tarifnch miezd, ale zvyovanie o konkrtne sumy. No a kee sme u v tomto roku od jla tarifn mzdy zvyovali a toto zvenie sa povauje za iaston splnenie uvdzanej povinnosti, splnme cel povinnos poda vyej KZ takto: kad zamestnanec bude zaraden do stupa nronosti poda Zkonnka prce poda toho, v ktorej tarif-

ANKETA
> > >
konnku prce jednoznane skomplikovan. 2. Pri vybrat nhradnho vona novelizovan ZP prina personlne problmy, ktor sa sce riei daj, ale pri maximlnom nasaden ostatnch pracovnkov. 3. Verm, e i napriek tejto komplikovanej situci sa nm podar splni vedenm stanoven ukazovatele, hlavne poet hospitalizovanch pacientiek. MUDr. Lucia Denkov, sekundrny lekr onkologickho odd.: Novelizcia Zkonnka prce nm v podstate prcu neskomplikovala, naopak, v uritom zmysle ju uahila robme menej sluieb. Ale na druhej strane je obmedzen monos privyrobi si prostrednctvom sluieb, o je najm pre ns, mladch lekrov, zl. Sme ochotn sli viac, samozrejme, nie extrmne mnostv sluieb, ako to bvalo kedysi, ale tie 4 sluby na mesiac s mlo. Mlad lekri maj nzke zkladn platy a sluby s jedin monos, ako zsadne ovplyvni svoju vplatn psku. Ke m lovek na starosti ete aj zabezpeenie det, rodiny, limitovanie potu sluieb na tyri mesane je obmedzujce. MUDr. Peter Tuchya, chirurg: Dsledn dodriavanie novho Zkonnka prce bude ma jednoznan dopad na prevdzku a chod jednotlivch oddelen. Naprklad hroz dokonal kolaps chirurgie, ktorej innos sa v najhorom prpade zredukuje na zabezpeenie pohotovosti a starostlivosti o urgentn stavy. Bolo by to vlastne iba zavenie postupnej a systematickej likvidcie bojnickej chirurgie, ktor spene zaalo vedenie nemocnice od janura tohto roka. Take naplnenie Zkonnka prce me celkom relne spsobi znik elektvnej operatvy na naom oddelen, ktor sa u teraz nachdza v hlbokej krze. Iveta Keratov, poveren zastupovanm vedcej laborantky HTO: Od 1. septembra bol uveden do platnosti nov ZP. Zaha viacero noviel a zmien. V naej organizcii sa tieto zmeny tkaj rovnomernho rozvrhnutia pracovnho asu, pracovnej pohotovosti a prce nadas. ZP m svoj vznam. Jeho cieom je zmeni fyzick a psychick vyaenos pracovnkov, ktor s zaraden do vykovnvania pracovnej pohotovosti na pracovisku, a to skrtenm pracovnho asu po odpracovan viac ako 12 hodn za 24 hodn. Jedinou monosou, ako tento tzv. denn odpoinok umoni, je erpanie nhradnho vona. Myslm, e po akej, nronej slube, ke na druh de naozaj kles vkonnos pracovnka, je tto monos skutone vhodn. Vekm problmom vak je nzky poet zamestnancov, ktor zabezpeuj chod oddelen. Takto situcia je aj na naom pracovisku hematologickotransfuziologickom oddelen. Je naozaj zloit a nron s dnenm potom pracovnkov zvldnu denn rutinn prevdzku. No i napriek tomu sme s p.

> > >

nej triede je, a z toho mu vyplynie, o ak sumu mal ma v tomto roku zven tarifn mzdu. Od tejto sumy sa odpota to, o o mal u zven mzdu od jla a zvyok sa pripota ku jeho aktulnej tarifnej mzde. Pre nzornos uvediem prklad: sestra v 7. triede a v 1. stupni mala v jni tarifn mzdu 9 040,- Sk, po valorizcii od jla sa jej zvila o 630,- Sk na 9 670,- Sk. Poda Zkonnka prce patr do 4. stupa nronosti a v tomto roku sa jej mala zvi tarifn mzda o 1 820,- Sk ( o je 15 % z min. mzdy pre 4. stupe). Od septembra sa jej teda zvi op, a to o alch 1 190,- Sk na celkovch 10 860,- Sk. Toto musme u kadho zamestnanca zrealizova sptne od septembra, take vo vplate za oktber bud vyplaten aj doplatky za september, vrtane prepotanch platieb za pohotovos. Aj oznmenie o mzdovch podmienkach bude zamestnancom doruen dodatone. Ing. A. Uhliarov, nmestnka RZ tologii nevidm zsadn problm, o sa tka vzahov medzi vedenm nemocnice a jednotlivmi oddeleniami, ktor mono na zklade vyjadrenia pracovnkov oddelen hodnoti ako dobr a vemi dobr. Problmom je nedostatok pracovnch sl, ale to plat takmer pre cel SR. Za cel nemocnicu nemono poveda, e by bol kardinlnym problmom vzah zamestnanci vedenie. Nebudeme si zakrva, chba aj primeran ohodnotenie prce. Ve vieme, e sta napr. lekrovi ods do iech a jeho funkn plat vzrastie takmer na dvojnsobok. Druh monos je vytvra si vlastn prax, o bol prpad chirurgie. Ale, ako sa hovor: najlep chirurg je cholerik... Take tam mono chbalo predovetkm viac komunikcie medzi lekrmi a vedenm nemocnice. Ale toto zaznelo len na chirurgii, inde nie. Bolo by mi to, keby dobr lekri odchdzali len do vlastnej praxe a nerobili aj pre nemocnicu. A je mi to, ak lekri odchdzaj z Bojnc celkom. Zrejme treba zadefinova jasn podmienky. Na gynekologicko-prodnckom sme pouli, e tie podmienky, ktor si dohodli, akceptuj a nie s problmy. Na ortopdii povedali jasne, e sbeh praxe neschvauj. Ale je pravda, e na dohodu treba dvoch. Musme si by vedom, e zdravotnctvo je v akej situcii. Okrem nedostatku personlu a jeho slabho ohodnotenia je tu v sasnosti aj neistota, ke vldou stanoven minimlna sie dva garanciu len pre ttne nemocnice, e s nimi poisovne uzavr zmluvy. Take ak mm poslaneck prieskum zoveobecni, preli sme vea oddelen, urite tie rozhodujce, ale poda mjho nzoru nemono poveda, e by problm spoval vo veden nemocnice. Dnes u nevidm ako prnosn ptra v minulosti, kto urobil chybu ako prv. Treba sa z toho poui a skr zadefinova, k omu chceme dospie a potom spolone hada cesty, ako. A to tak, aby sluby, ktor tto nemocnica poskytuje boli stle lepie, kvalitnejie a dobre sa tu ctili vetci pacienti i zamestnanci. Pripravil: - ba -

Poslanci TSK o jnovom a jlovom poslaneckom prieskume v NsP

Mgr. Ing. Michal Mlad, poslanec TSK a predseda komisie zdravotnctva a humnnej farmcie TSK: Poslaneck prieskum? Bol iniciovan niektormi poslancami na zklade informci, e v NsP je to zl, je zle riaden a pod. Preli sme si oddelenia, vade je v podstate pokoj. Samozrejme, e personlne je situcia zl ale to je vade, aj v Povaskej Bystrici aj v Myjave. Chbaj lekri i sestry. To je celospoloensk problm. V Bojniciach s problmy na chirurgii, traumatolgii (o spolu svis) a iastone na OAIM. Hlavnm problmom bolo, e niektor lekri toili na vedenie a podstatou boli osobn zujmy, sbeh prce v nemocnici a skromnej lekrskej praxe. Dnes s t lekri pre a situcia je stabilizovan. Nehovorm, e ruov, ke odili dobr chirurgovia, ale vedenie nemocnice pracuje na rieen tohto stavu, je stretov, had vhodn kdre a iaston rieenie u aj nalo. Ke to zhrniem: poslaneck prieskum dospel k zverom, e v bojnickej nemocnici s problmy, ako vade, ale nie je to rozhodne na odvolvanie riaditea. Chba personl, udia s nespokojn, nie s dostatone zaplaten, take odchdzaj. ia. Ale to je celospoloensk problm, ktor sa postupne riei. Ing. Vojtech imanec, starosta Kocran, poslanec TSK a len komisie zdravotnctva TSK: Z dvodov rznych informci ohadom nemocnice v Bojniciach, uskutonenho stretnutia s lekrmi (ktorho sa vak zastnilo mlo lekrov) a tie aj oslovovania niektorch poslancov lekrmi, uskutonili sa viacer stretnutia poslancov zvolench za volebn obvody Prievidza a Partiznske. Na zklade ich rozhodnutia bola zvolen plenn komisia v zloen poslancov Machkov, Mlad, imko, Mokr a imanec, aby uskutonili poslaneck prieskum v bojnickej nemocnici, preli oddelenia, rozprvali s lekrmi, sestrikami a zamestnancami nemocnice.

Situcia je stabilizovan

Po dohode komisie sa uskutonil prieskum v nemocnici v doch 25. 6. a 2. 7. 2007, kde ns po dohode s vedenm nemocnici vdy sprevdzala uren pracovnka. Preli sme jednotliv oddelenia, a to gynekologicko-prodncke, chirurgia, ortopdia, traumatologia, psychiatria, kon, pcne, intern, neurologick, ORL a on, ARO a stretnutie s lekrmi (na ich elanie MUDr. Palaj, MUDr. Kukla). Na kadom stretnut boli poloen tri zkladn otzky: 1) ako funguje vae oddelenie 2) klady a zpory v riaden nemocnice (je ohrozen poskytovanie odbornej komplexnej zdravotnej starostlivosti v nemocnici?) 3) ak je v nzor na vykonvanie sbehu praxe v nemocnici. Z kadho stretnutia bol vyhotoven zznam, na ktorom sa zhodli lenovia komisie, a tento bol odprezentovan vedeniu nemocnice. K predloenm zverom komisie zaujalo vedenie nemocnice psomn stanovisko, ktor bolo doruen poslancom a vedcej odboru zdravotnctva TSK. V mesiaci november bude stretnutie poslancov, ktor zvolili komisiu na vykonanie poslaneckho prieskumu, na ktorom budeme rokova aj o vyie uvdzanch zleitostiach. MUDr. Gabriel imko, MPH z Regionlneho radu verejnho zdravotnctva Prievidza so sdlom v Bojniciach, poslanec TSK a len komisie zdravotnctva: Poslaneck prieskum mal predovetkm zisti, ako to vyzer na jednotlivch oddeleniach. Myslm, e tento el splnil. Dostali sme sa k celkom slunm informcim, mali sme monos hovori s primrmi, lekrmi i sestrami. Bez toho, aby som predbiehal zvery, vidno, e problmy s najm na niektorch oddeleniach, osobitne na chirurgii, na ostatnch je situcia v podstate dobr. Okrem naptia na chirurgii a mono i na trauma-

> > > str. 4

NEMOCNICA

oktber 2007 vyhodnoti pracovn reimy a monosti zmeny prevdzky resp. monosti zabezpeenia odpoinku lekrom pri sasnom personlnom stave, zabezpeenie ambulanci a podobne. A ak im po analze vyjde rozhodnutie nemeni pracovn reim, potom preveri ochotu lekrov pracova a sli maximlne 56 hodn tdenne. Boli len tri monosti: zavies zmeny (t.j. nepretrit pracovn reim), necha doteraj systm organizcie prce (t.j. pracovn doba + pohotovos na pracovisku) a zavies pohotovos mimo pracoviska (po starom prsluby). Podobne sme mali poradu s vedcimi sestrami, laborantami a asistentami, aby analyzovali prevdzku innost, ktor sa vykonvaj v reime UPS. Museli sme si namhavo vyjasova niektor pojmy, napr. nepretrit prevdzka, nepretrit pracovn reim, pracovn as a neaktvna pohotovos a pod., ktor nadobudli po novele ZP nov osobitn vznam a je potrebn ich vnma v novch svislostiach. Popri tom sa pokame aspo pre niektor medicnske odbory prija novch pracovnkov, zatia, ia nespene. Take ke to zhrniem, nejasnosti a nervozita tu boli a ete aj s, ale to bolo a je plne zkonit. - Nielen kvli podmienkam, v akch pracujeme, ale najm preto, e sa len po-

ANKETA
> > >
primrkou pristpili aspo iastone k realizcii novely ZP. Momentlne sme v uritej fze, ktor meme nazva prpravnou. Od oktbra maj nae laborantky monos erpa si nhradn vono po pohotovostnej slube v uritom rozsahu; nie za cel pohotovos. Tento krok sme zvaovali a pristupovali k nemu vemi opatrne. Samozrejme, dleit je jednak zabezpei plynul chod laboratria, zvldnu prcu, dodra as expedcie vsledkov, ale aj repektova platn zkon. Vetky tieto okolnosti ns viedli k tomu, e sme rozhodli o monosti poskytn a erpa NV a tm aspo sasti zaisti denn odpoinok medzi pohotovosou a alou zmenou. Sme prakticky v zaiatkoch. Ete sa ako hodnot, i je tento krok pozitvny alebo nie. Myslm, e najbliie mesiace nm uku, i meme v tomto smere pokraova, alebo budeme musies hada in rieenia. Nepochybne, predovetkm sksenos kadho laboranta a vedcich pracovnkov ns nasmeruj k hodnoteniu tchto krokov. No nastpen cesta by mohla by urite ete relnejia prijatm alch zdravotnckych laborantov.

Od 1. septembra funguje nemocnica v novch podmienkach v svislosti s aplikciou novely Zkonnka prce. S ohadom na to, ako dlho a komplikovane sa novela rodila a ako sa niektor jej ustanovenia upravovali na podmienky pecifickch odvetv a organizci, akmi s aj zdravotnctvo a nemocnice, je naase pozrie sa po dvoch mesiacoch bliie na to, ako to vyzer s novelou ZP v konkrtnej zdravotnckej praxi, v dennom ivote naej NsP.
Na otzky na tto tmu odpoved nmestnka riaditea pre rozvoj udskch zdrojov Ing. Amlia Uhliarov. ? Ak je zkladn poznatok po dvoch mesiacoch fungovania poda novely ZP? - Ak by som to mala vyjadri vemi strune, dalo by sa poveda, e nemocnica funguje, o pacientov je postaran. Keby sa mal nov ZP aplikova dsledne, pacienti by to poctili. ? Ak s dopady novho ZP na personlne nklady - zarbaj zdravotnci v podmienkach novho ZP viac, alebo menej, stoj to nemocnicu viac, alebo novm ZP zskala? - Jednoznane sa d poveda, e nemocnica novm ZP - z hadiska finannch nkladov - nezskala ni, naopak. Odmeovanie tarifnou mzdou za UPS miesto percentul-

MUDr.Tibor Terem, primr internho odd.: Novelizovan Zkonnk prce sa v prevdzke internho odd. zatia vraznejie neprejavil. Problmy v svislosti s organizciou PS sa vyrieili vaka pochopeniu slubukonajcich lekrov a stretovejm prstupom vedenia nemocnice. Bezprostrednm dopadom je redukcia potu sluieb u jednotlivch lekrov, o sa zrejme prejav i znenm ich mesanho prjmu. as lekrov prijala redukciu potu sluieb s avou, as vid v redukcii sluieb predovetkm nepriazniv ekonomick dopad. Perspektvne problmy do budcna - pri danom pote a kvalifikcii lekrov bude vemi ak obsadzova PS tak, aby sa naplnila litera zkona, t.j. aby intern PS (pecializovan pracovn innos) slili odborne spsobil, teda atestovan lekri. V sasnosti vykonvaj PS aj lekri, ktor s len v prprave na atestciu z vntornho lekrstva. Podobne je to zrejme aj v inch odboroch. Bc. Vladimr Urbanec, vedci rdiologick asistent: Zkonnk prce platn od 1. 9. 2007 priniesol vea problmov poskytovateom zdravotnckej starostlivosti. Je vemi neastn, ak sa prijme zkon, ktor nezohaduje urit pecifik, ktor poskytovatelia zdravotnej starostlivosti maj. Problmom na RDG odd. je podstav rdiologickch asistentov. T, ktor s do poskytovania zapojen, musia by zaraden poda odbornosti a vzdelania. Na naom oddelen pri zostavovan rozpisu zohadujeme poiadavky pracovnkov, s ktormi bola podpsan dohoda o pracovnej pohotovosti. Kee > > > str. 5

Naprklad preto, e nepotali s tm, e z odmeny za UPS vo forme tarifnej mzdy u bud musie aj oni sami plati odvody a e vono na odpoinok je neplaten ...

Nemocnica funguje, o pacientov je postaran

nych nhrad, povinnos odvdza aj z tchto miezd poistn (zdravotn, dchodkov) nm citene zvyuje nklady. Len zvenie z titulu odvodov poistnho z miezd za UPS znamen zvenie nkladov mesane o asi 380 tisc Sk. Celkov zvenie osobnch nkladov v septembri oproti augustu bolo temer 1 mil. korn - ale pre presnos treba uvies, e to nie je len vplyvom dopadov z novho ZP. Absoltna vina z toho temer milina korn vak predstavuje vplyv novch pracovnch a aj mzdovch podmienok, vyplvajcich z novely ZP. V podstate to znamen, e v priemere nai zamestnanci zarobia viac. No zamestnanca menom Priemernemme, take pre konkrtnych ud to prinieslo rzne vsledky. Zvis to od konkrtneho oddelenia koko ud sli, od potu sluieb, alej od profesie, veku, ie praxe, od erpania vona po slube, od formy dohody o UPS a podobne. as zamestnancov spjala s novm ZP vek oakvania a zaili aj urit sklamanie, pretoe nedosiahli oakvan nrast mesanej odmeny. Mono si dobre predstavi, e pri pracovnom zaaen, ak panuje v nemocnici, boli vo vzahu k novele ZP nielen vek oakvania, ale aj nejasnosti a nervozita. Ako ste sa tomu snaili preds, ako to vyzeralo koncom augusta a v septembri z hadiska prpravy na nov ZP v praxi? - Samozrejme, ze nejasnosti a nervozita boli. Ministerstvo zdravotnctva vydalo - na webe - usmernenie a 23. augusta. Usmernenie obsahovalo aj pomcku na rieenie pracovnch reimov so zohadnenm poiadaviek novely ZP. No toto usmernenie vychdzalo z takch potov pracovnkov, e nai primri to v podstate ne-mohli vyui. Navtvili sme NsP v iline, intenzvne sme konzultovali rieenia s nemocnicami v kraji, tudovali sme prklady niektorch nemocnc, kde zaviedli na niektorch oddeleniach nepretrit pracovn reimy (dvakrt 12 hodn, 7 dn v tdni). Mali sme poradu s primrmi, kde sme ich informovali o novele ZP, jej dopadoch na nau nemocnicu a o svislostiach. Primri mali nsledne

stupne vyjasuj mnoh praktick svislosti, a to nielen vo vkladoch a komentroch k novele, ale aj z rovne ministerstva zdravotnctva aj TSK. Hovor sa napr. o nejakom prechodnom reime do roku 2009", to je informcia z lekrskej komory, ale nie je to ni oficilne a zkon nehovor o iadnom prechodnom obdob. Na rovni Trenianskeho samosprvneho kraja, ktor je vlastnkom naej NsP, bolo kolenie k ZP a 18. oktbra. Musm teda kontatova, e nemocnica funguje aj vaka tomu, e lekri sa nedoaduj vetkch av i vhod, ktor ZP prina, pretoe aj oni sa snaia by relni a vidia monosti zariadenia a potreby pacientov. ? V podobnch obdobiach sa neraz vyhrocuj postoje; v naej NsP boli v minulosti v svislosti s kolektvnou zmluvou i trajkom u viacer napt situcie, nevyskytlo sa ni podobn? - Nie, nevyskytlo sa. Hne zaiatkom septembra sme iniciovali aj stretnutie > > > str. 5

oktber 2007

ANKETA
> > > pohotovostn slubu mme na oddelen a prslubu na telefne, kde poet hodn je dos premenliv, d sa len ako odhadn celkov poet hodn nadasovej prce. erpanm nhradnho vona sa ni neriei, lebo nie je mon zabezpei dopoludajiu prevdzku pracovsk. Je potrebn myslie aj na erpanie dovoleniek, OR, PN at. Problmov je naozaj vemi vea a vyriei by ich mohla iba novela ZP.
Na zver sa chcem poakova rdiologickm asistentom, e boli ochotn sa dohodn o pracovnej pohotovosti a zabezpei tak dostupnos naich sluieb obyvatestvu. Novelizcia ZP vak predsa len priniesla dva nov poznatky: - zamestnvatelia (nemyslm teraz konkrtne nau nemocnicu) si museli uvedomi, e prestali asy, kedy sa tvrili, e Zkonnk prce pre nich neplat a e prekraovanie limitov pohotovosti a nadasov nevidia, resp. sa ich netka a nechali to na aksi socialistick uvedomelos lekrov a tolerovali u lekrov 8 i viac sluieb mesane. - na druhej strane lekri (aj novonastupujci) si bud musie dkladnejie uvedomi, e prca lekra v nemocnici nezaha len denn zmenu, ale e je ich povinnosou poda potreby zamestnvatea zastova sa aj nonch a vkendovch pohotovostnch sluieb, lebo len tak bud uiton a zaujmav pre zamestnvatea. Pripravil: - ba-

Nemocnica funguje ...

> > > vedenia NsP so zstupcami odborovch organizci, zoznmili sme ich s naou analzou monost, ako aplikova novelu ZP, vysvetlili sme si rizik a na druhom spolonom rokovan 10. 9. 2007 sme prijali potrebn pravy kolektvnej zmluvy, nevyhnutn najm s ohadom na UPS. Iste, boli aj tak, ktor sa snaili vyui situciu a kldli si rzne poiadavky. Ale nebolo to dramatick a zvldli sme to. Vo veobecnosti sa d poveda, e akceptuj dnen stav do tej miery, e trajk sa nechyst. Hoci v skutonosti je to tak, e niektorm to vyhovuje viac, inm menej. ? Ako hodnotte rozhodnutie niektorch nemocnc zavies na niektorch oddeleniach lekrom nepretrit pracovn reimy - dvakrt 12 hodn denne, 7 dn v tdni? V om je to podnetn? - To je otzka na podrobnejiu analzu a najm otzka pre riaditea a nmestnka LPS. Myslm, e teraz sme v obdob zvldania prvch praktickch prevdzkovch problmov z novho ZP. Vypracovali sme analzu pre TSK a jeho komisiu zdravotnctva - ete pred innosou novely ZP - kde sme upozornili, e budeme ma problmy, lebo nemme dostatok personlu, upozornili sme na rizik, na zvenie personlnych nkladov. Predpokladm, e v najblich td-

NEMOCNICA

Predstavujeme novch vedcich pracovnkov

och a mesiacoch sa tm bud zaobera na rovni TSK i ministerstva a vyhodnocova aj prklady nemocnc so zavedenm nepretritm pracovnm reimom. Ako podnet na zamyslenie stoj fakt, e nereagova nijako na zmeny legislatvneho rmca, zmeny spoloenskch podmienok sa zrejme naozaj nebude da. Ani zdravotnctvo zmeny neobchdzaj - a mono budeme musie naozaj plnova aspo na asti oddelen prcu celkom inak ne doteraz. No neviem si dos dobre predstavi plnovanie operci na non zmenu... Prvorad m zosta zujem pacienta... Ale opakujem, to je predovetkm otzka pre inch a vyaduje si dlhodobejiu prpravu a hlbie analzy. Som stle toho nzoru, e nai zdravotncki pracovnci s skutone preaen, ale samotn takto novela to nevyrieila ani nevyriei. Vyriei to v personl a vie zdroje. Nie je v naich silch zvova personl bez monost zvi zdroje. To plat aj pre monosti zvyova platy. Nie, e by sme, vedenie, nedostatone doceovali lekrov i sestry; ale podstata tkvie v tom, e veobecne nie je docenen prca v zdravotnctve zo strany spolonosti a e tt nezabezpeuje dostatone tvorbu zdrojov pre zdravotnctvo. A to u nie je na diskusiu o novele ZP. Rozhovor pripravil: MICHAL BEADIK

Stanovisk odborovch organizci v NsP k novele ZP v praxi

Slovensk odborov zvz zdravotnctva a socilnych sluieb, zkladn odborov organizcia v NsP Prievidza so sdlom v Bojniciach
Novelizciu ZP bolo nutn urobi z titulu uplatovania legislatvy platnej v E, dodriavania medzinrodnho dohovoru prce a alch prvnych predpisov. V paragrafovom znen novely ZP nie je ni v rozpore so snaenm odborovch centrl, ale predsa len v SR v danej ekonomickej situci niektor obmedzenia (poet hodn nadasovej Ak s dopady novely Zkonnka prce? Tak, e to rozdelilo lekrsku obec na dva tbory tch, ktor chc o najviac zarba, a tch, ktor chc dodriava Zkonnk prce. My na chirurgii ideme po starom. Relne je to teda tak, e sa poruuje ZP. Ale ja to neviem a ani nemienim riei to musia riei t, ktor tak zkony prijali a s na to kompetentn, aby to rieili. My ako meme s proti vlastnm lenom lensk zklada ns nijako masvne netla proti poruovaniu Zkonnka prce. Ja ich chpem chc zarobi. Je to na smiech cez slzy, ke vidm v tarifnch tabukch, e tie najvyie kategrie lekrov (profesori, doprce a pod.) sa zdaj by pritvrd na zamestnancov zdravotnctva, ktor slia PS. No to by sa dalo odstrni lepm ohodnotenm prce v pracovnej zmene a obmedzenm nie aktnych vyetren v PS (to je ale in debata). Zatia je to tak, e zamestnanec viac zarob na kor svojho zdravia a svojej rodiny, pretoe vetok as trvi v PS. Zabezpei chod oddelen, vrtane zabezpeenia sluieb, v slade so Zkonnkom prce je zloitejie, pretoe zamestnancov je nedostatok a vyetren a oetren pribda. Vbor ZO zatia neobdral iadnu psomn informciu o negatvnom vplyve ZP na chod oddelen. Pravda je, e as uke, ak sa bude musie dodriava ZP do bodky, o to vetko prinesie. Vbor ZO mom odmeova lekrov vo vke v priemere 2900 eur mesane. Ak to tak nie je, treba sa zamera na tie priority; na to, ako je stanoven cena naej prce. Mj osobn nzor je, e je to zl. Podchvou ns ktosi kontroluje, obviuje, e lekri nieo zanedbali, ale nehovor sa o podstate problmu. Relny stav je tak, e udia s preaen. No snaia sa zarobi, ako sa d, slia, maj alie aktivity a potom chodia do prce unaven, a sa napokon nieo stane, niekomu sa ubli... V konenom dsledku na to doplcaj obania pacienti. MUDr. ubomr Petr, predseda Slovenskch lekrskych odborov v NsP

Slovensk lekrske odbory v NsP Prievidza so sdlom v Bojniciach

centi...) maj tabukami zaruen minimlny prjem 1,4 nsobok minimlnej mzdy - 93,80 Sk na hodinu. Ve za to dnes nerob ani ten, o hde lopatou do mieaky... Potom sa hadaj na odmeovanie rzne formy, aby udia zarobili aspo akotak slune a boli za tie peniaze ochotn robi, a zrove je tlak, aby bolo garantovan len to minimum. Kad chce zarobi, aj lekr, aj ten, o ije obleky, aj ten, o stoj za sstruhom. Take potom je to otzka uhla pohadu a priort. Poznm stanovisko jednho zpadnho experta, ktor poskytol pre Slovensk lekrske odbory poda neho by pre Slovensko, pri naom ekonomickom raste, nemalo by iadnym probl-

MUDr. Ida Simonidesov nar. 26. februra 1965 v Martine, LF UK v Martine - 1989, pecializcia v odbore oftalmolgia I. stupa 1994, pecializcia v odbore oftalmolgia II. stupa 1998. Od 1. 9. 1989 lekrka onho oddelenia v Bojniciach. Od 1. 9. 2007 primrka onho oddelenia NsP v Bojniciach. Oftalmologick starostlivos v naom okrese m dobr meno nielen medzi odbornou verejnosou, ale aj u pacientov. On oddelenie bolo vdy znme vysokm tandardom prce a modernmi metdami v diagnostike, prevencii a liebe. Vysok odborn rove bola vdy prezentovan bohatou prednkovou a publikanou innosou. Na tomto pracovisku nie som novm zamestnancom. Pracujem tu 18 rokov a dobre poznm miestne pomery. Mojm cieom je nadviaza na dobr tradciu, udra a poda monost alej zvyova latku nronosti. Je zvykom oznaova on oddelenie za tzv. ahk oddelenie Oftalmolgia vak patr medzi chirurgick odbory zo vetkmi problmami. Na naom pracovisku od r. 2003 robme opercie katarakty jednodovou chirurgiou. Myslm, e sme sa spene popasovali s poiatonmi problmami pri dovtedy nerealizovanch postupoch. Sprvnou koordinciou prce medzi innosou oddelenia, ambulancie a operanej sly sa podarilo njs inn, u zabehnut spsob prce. Podstatn zefektvnenie tchto innost je mon oakva po zaveden novho nemocninho informanho systmu. Rezervy vidm vo fyzicky a morlne zastaranej zdravotnckej technike a opotrebovanom zariaden. Bez modernizcie prstrojovej techniky nie je mon al progres a zavdzanie novch operanm postupov. Na naom pracovisku nie sme zko pecializovan len na operatvu katarakty. Vykonvame irok klu operanch zkrokov, realizujeme opercie glaukmu, strabizmu, opercie slznch ciest, tumorov, posttraumatickch stavov a aj plastick operan vkony. Tento trend sa budeme snai udra. Perspektvne chceme zavies niektor nov operan postupy napr. v chirurgii slznch ciest, glaukmu a katarakty. Neustle sledujeme nov > > > str. 6

Nai jubilanti

V budcom roku ns ak dokonenie tvorronej prce na novom NIS

V roku 2005 sme si stanovili zkladn strategick ciele komplexnho informanho systmu (alej: IS): vrazn zlepenie kvality poskytovania zdravotnej, socilnej a humnnej starostlivosti, konsolidciu a modernizciu IT, vrazn zvenie ich ekonomickej efektivity, skvalitnenie plnovacch riadiacich aj prevdzkovch procesov, popsanie a tandardizciu lekrskych a oetrovateskch procesov s vyuitm procesnho riadenia, zlepenie previazanosti kovch informanch procesov medzi pracoviskami, zlepenie podmienok komunikcie, odovzdvania dt a informci. Najskr strun rekapitulcia genzy nho novho nemocninho informanho systmu. Koncom roka 2005 sme vymenili n dovajci server NIS (= nemocnin informan systm) za nov server (HP Proliant ML 570). Na tento server sa premigrovali dta z celho NIS AMIS*H. Vek prevdzkov problmy nm spsoboval emailov server, ktor bol prevdzkovan na vyradenom a darovanom PC z Nestl. To bol dvod na jeho urchlen vmenu za server HP ML150, o umonilo vrazne rchlejiu a spoahlivejiu e-mailov komunikciu. V roku 2006 sme kpili a naintalovali aplikan server (HP Proliant ML 350) a domnov server (HP Proliant ML150). Vzhadom na to, e sa naa rodina serverov zaala rozrasta, museli sme zrealizova aj rozrenie siete v serverovni a naintalova tam klimatizciu. V roku 2007 sme kpili Windows update server (HP Proliant DL320), ktor zabezpeuje automatick update operanho systmu Windows na koncovch staniciach (uvateskch PC). Pri nasadzovan novho NISu sme vymenili za nov 83 potaov a 61 tlaiarn. Na transfznom oddelen sme vymenili server na LIS tranfzneho oddelenia z fy Siemens. V priebehu roku 2007 sme na

NEMOCNICA

oktber 2007

SEPTEMBER 2007

ivotn jubileum 50 rokov: Zdenka Gursk, psychiatrick odd. Pavol Dani, odd. urgentnej medicny, ZZS Prac. jubileum 25 rokov v NsP: Emlia Hladiov, ekonomick odbor Prac. jubileum 30 rokov v NsP: MUDr. Michal Mlad, odd. razovej chirurgie Mria Boczov, ODCH Terzia Hrd, neurologick odd. udmila Ambrusov, intern odd. Prac. jubileum 35 rokov v NsP: Jlia Purgtov, dokumentan prac. Odchod do dchodku: Eva Hnov, odd. centrlnej sterilizcie, inv. dch. udmila uriov, on odd., inv. dchodkya Jaroslava Tvrdkov, onkologick odd., predasn dchodok OKTBER 2007 ivotn jubileum 50 rokov: Marietta Botkov, novorodeneck sek Emlia Homolov, gynekologickoprodncke odd. Tatiana Chlpekov, gynekologickoprodncke odd. Zdenek Briatka, kotola Darina Matkovkov, OKM Prac. jubileum 35 rokov v NsP: Mria Rathausk, mestsk poliklinika RDG pracovisko

Rozvoj nho informanho systmu

OKM a OKB prebudovali star koaxilnu kabel na nov truktrovan. Pr pracovsk, ktor boli vo vzdialenejch budovch, sme pripojili bezdrtovm (mikrovlnnm) pripojenm - ide o hospodrsku budovu, slobodre 1 a sklad MTZ. Koncom roka 2006 sme v spoluprci s dodvatemi (fy Inseko ilina a fy ICZ Slovakia Trenn) naintalovali nov aplikciu NISu, ktor zaala v pilotnej prevdzke fungova na neurologickom oddelen. Zaiatkom roku 2007 neurologick oddelenie prelo do ostrej prevdzky novho nemocninho informanho systmu AMIS/dcs. Zaali ho vyuva v ambulantnej zloke a na lkovom oddelen. Postupne sa zaala aplikcia nasadzova na RDG, CT, HTO laboratriu. Na HTO sa urobilo prepojenie z LIS transfzneho oddelenia fy Siemens, aby sa nm do NIS prenali vsledky z analyztora, ktor je pripojen do IS transfzneho oddelenia. V nasadzovan AMIS/dcs sa pokraovalo v prjmovej kancelrii, ORL oddelen, HTO ambulancii, OAIM, patolgii, internom oddelen, konom oddelen, pcnom, infektologickej ambulancii, FRO a psychiatrii. Vekou zaakvacou skkou bolo nasadenie NISu na centrlnych prjmovch ambulancich, kde je vek pohyb lekrov a aj pacientov. Taktie sa nm do naej siete podarilo cez internet pripoji nae pracovisko RDG na poliklinike v Prievidzi. Pracovnci sa zo zaiatku bli novho systmu, lebo doteraz nepracovali s PC vbec. Prvotn obavy sa rozplynuli a teraz u zvldaj prcu s PC vemi dobre. Rok 2006 a 2007 sme venovali taktie zvyovaniu bezpenosti naej siete, potaov, ochrane dajov. Kpili sme kvalitn zariadenie Firewall Astaro Security spolu so SW, na e-mailovom serveri je naintalovan antivrusov program NOD 32 a taktie na kadom PC je intalovan NOD 32.

Nemocnica s poliklinikou v Prievidzi zaala v jni 2005 zavdza pod odbornm dohadom firmy EMARK Bratislava systm manarstva kvality (SMK). Certifikan autorita Certicom v certifikanom audite uznala zaveden SMK za funkn a 28. jna 2007 udelila NsP Prievidza certifikt kva-lity. Systm manarstva kvality m tie samostatn server. Na tento bude v najbliej dobe naintalovan aj kontroling. V najbliom obdob (do konca roka) ete musme rozhodn zvan problm, o s laboratrnym informanm systmom OKM, nakoko na tomto oddelen je zastaral HW, SW aj pouvan informan technolgie. A v budcom roku pokraujeme v zaatej ceste - dobudova kabel v monobloku, zavies NIS na ostvajcich oddeleniach a preklopi posledn pozostatky z NIS AMIS/H na nov NIS. Ak by som mohla v zvere zhodnoti posledn dva roky - boli hektick a vyplnen prcou pri nasadzovan novho informanho systmu a novch technolgi. Uskutonilo sa mnoho hodn kolen pre uvateov. Musm pochvli kladn prstup viny koncovch uvateov k nasadzovaniu a pochopeniu dleitosti NIS v NsP. Ing. GABRIELA VEJDOV, vedca oddelenia IT Nemocnica - vydva ako dvojmesank Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sdlom v Bojniciach vo vydavatestve Agentra IN. fredaktor: PhDr. Michal Beadik. Nklad: 600 ex. Sadzba: Agentra IN. Tla: Alfaprint Martin. Distribcia: NsP. Redakcia: asopis Nemocnica - Agentra IN, kulttyho 1, 036 55 Martin, tel./fax: 043/430 2881, 0905-945 901, email: benadik @stonline.sk. Registrcia: Ministerstvo kultry SR pod . RP-98/2005 Nae oddelenie je na vysokej rovni o sa tka odbornosti aj osobnho zainteresovania, obetavosti a zodpovednosti zamestnancov. Stretvame sa s problmami vzhadom k nzkemu potu strednho zdravotnho personlu, tak ako aj in oddelenia. Zlepova sa vak d vdy a vade. Musme vyui dan udsk potencil a snai sa o alie skvalitovanie naej prce. loha pre vedenie oddelenia je: pracova tak, aby sme obstli v konkurennom boji o pacienta. Rozvja operan, ambulantn a konzilirnu innos a upevni regionlny a nadregionlny vznam nho oddelenia. (ba)

Poakovania

Ven pn riadite NsP MUDr. Ladislav Gerlich! Posielam Vm a cez Vs i Vaim skvelm zamestnancom VEK PRIMN POAKOVANIE! Chceme sa poakova pani MUDr. Alene Belanskej, primrke FRO a vedcej sestre FRO pani Mrii Tkovej najm za dlhodob trpezliv rehabilitan a udsk starostlivos o nho syna Petra a tie za vek pomoc pri zskavan notebooku pre neho. Bude mu sli ako pomcka v kole, pretoe po akom raze sa mu ete nedar psa perom, a zrove mu posli na zdokonaovanie jemnej motoriky. akujeme aj ostatnm, ktor sa prihovorili za dobr vec, a firme Exprit, s.r.o., ktor notebook darovala. akujeme vetkm. Rodina Mjartanov z Chvojnice a Peter Chcel by som tmto poakova slubukonajcemu lekrovi, personlu ako aj posdke RZP za ich pomoc mne vemi blzkemu loveku a hlavne za ich udsk prstup. lo o zmenu 11.-12. oktbra 2007. Ete raz akujem. Marcel Schrom

Predstavujeme novch vedcich pracovnkov

> > > trendy a poznatky, ktor prina prudk rozvoj oftalmolgie v poslednch rokoch. Ale vetky nov poznatky je mon aplikova v praxi NsP len v medziach sasnch podmienok materilneho, technickho a personlneho vybavenia nho pracoviska. Do innosti onho oddelenie nepatr len mikrochirurgia. Sasou nplne prce je aj bohat ambulantn a konzilirna innos. Nae oddelenie, ako jedno z mla, m detsk on ambulanciu s ortoptickou starostli-vosou. Mme pecializovan ambulancie pre metabolick choroby oka, glaukm, malgne ochorenia a ambulanciu pre JAS. Nae pracovisko je vybaven modernou vyetrovacou technikou pre diagnostiku glaukmu (napr. HRT II vyetrenia robme ako jedin v Trenianskom samosprvnom kraji). V neposlednom rade je nae pracovisko znme FAG diagnostikou s bohatou tradciou a vznamom, ktor vysoko presahuje okresn rove. Modernizciou tejto vyetrovacej metdy (jej nedvnou digitalizciou s plnom nkupu novho software) chceme pokraova v doterajom trende.