KRAJINA AKO DAR

10x10 vyznan krajine

(k 10. vroiu podpsania Eurpskeho dohovoru o krajine)

Krajina ako dar

10x10 vyznan krajine
(k 10. vroiu podpsania Eurpskeho dohovoru o krajine)
Editori: Mikul Huba, Pavlna Mikov
Fotografe: Alexander Huba, Michal Huba, Mikul Huba, Jn Lacika, Peter Kresnek, Jn
Oahe, Ester Plickov, Miroslava Smrinov, ubo Stacho, Linda Staskov, Duan ebo, Peter
Tatr, Stanislav Vt a archv Mikula Hubu
Fotografck prloha: Michal Huba
Recenzenti: Jn Hanuin ml., Andrea Rbekov, Linda Staskov
Jazykov prava: Rt Facunov
Technick spoluprca: Erika Mszrosov
Vydal: Spolonos pre trvalo udraten ivot v SR (STU/SR, len siete CIVILSCAPE) v spolu-
prci s Geografckm stavom SAV
Tto tdia vznikla aj vaka podpore v rmci OP Vskum a vvoj pre projekt: Centrum pre rozvoj
sdelnej infratruktry znalostnej ekonomiky SPECTRA (len siete UNISCAPE) (ITMS 26240120002),
ktor je spolufnancovan zo zdrojov Eurpskeho fondu regionlneho rozvoja (25%).
Nepredajn
1. vydanie
ISBN: 978-80-968415-9-2
Bratislava 2010
v3v
Krajina ako dar - pr slov na vod
Ke sa niem dlhodobo zaoberte, rozmate o nieom, bojte sa
o nieo, skrtka, mte k nieomu bytostn vzah, celkom logicky vs bude
zaujma, o si o tom nieom myslia, ako to nieo ctia, ako to nieo vnmaj
in. To nieo sa v tomto prpade vol KRAJINA. A ns zaujmaj v prvom
rade nzory ud, ktorm, podobne ako nm, nie je krajina, prostredie,
v ktorom ieme a ktor je nam domovom len abstraktnm pojmom, ale
je niem vemi konkrtnym, prtomnm, hmatatenm a zrove pos-
vtnm, a mystickm. Niem, omu chceme nielen rozumie, ale to aj
citovo vnma, preva, ak chcete, milova. A nsledne aj chrni.
Ak mte k nieomu blzky vzah, ak nieo milujete, nebudete s tm
komunikova iba prostrednctvom chladnho rozumu, ale aj cez srdce
a emcie. A preto, hoci ste aj vedcom, nebud vae vpovede len rdzo ve-
deckmi, exaktnmi, objektvnymi postultmi, ale aj citovo angaovanmi
osobnmi vyznaniami.
Takto nejako vznikol zmer vybra a zhromadi reprezentatvny s-
bor vyznan krajine od ud, ktor sa krajinou, najm krajinou na zem
bvalho eskoslovenska, v uplynulch desaroiach zaoberali a zaobe-
raj.
Medzi menami autorov a autoriek vrokov i vyznan, ktor citujeme
v tejto publikcii, njdete men vedcov, umelcov, flozofov, teolgov,
publicistov, bvalch i sasnch politikov, obianskych aktivistov ako
aj zstupcov alch profesi, povolan a poslan. S medzi nimi men
veobecne znme, ako naprklad Vclav Havel, Petr Pithart, Karel apek,
Karel Kryl, Karol Plicka, Ludvk Vaculk, Josef Vavrouek, Dominik Ta-
tatrka, Ladislav Chudk, Zuzana Kronerov, Milan Rfus a alie, ale aj
menej znme, alebo znme len okruhu zasvtench.
Kad citovan autor alebo autorka pristupuje k tme osobitm, jemu
i jej vlastnm spsobom. Kad/kad vnma a akcentuje v krajine tro-
chu in vlastnosti, trochu in hodnoty, trochu in problmy. U niekoho
prevauje obdiv ku krajine, u niekoho obava o jej osud.
Poet vyznan narba s slom desa. Nielen preto, lebo je to jedno
z magickch siel, ale aj preto, lebo v roku zostavovania a vydania tejto
knihy uplynie prve desa rokov od podpsania kovho medzinrod-
nho dokumentu Rady Eurpy na tmu KRAJINA: Eurpskeho dohovoru
o krajine.
Krajina je dar a n skromn prspevok k desaroiu zvenho zu-
jmu o u chce by tie darom. Darom vetkm, ktor napomhaj zacho-
vaniu hodnt krajiny.
Som rd, e ako dar chpali svoju nezitn aktivitu na prprave tejto
kniky vetci zastnen a zo srdca im za to akujem.
Mikul (Mao) Huba, mj 2010
v4v
Krajina detstva (ma sa kam vrti)
Pocity nvratov z diaok; jedno je i v hmle za briedenia, alebo za tmy v letnej noci, v sneho-
vej metelici... Pripomna sa silueta zvonice v dol, obrysy brl hradu na obzore, star lipy obj-
majce dreven kr na kriovatke ponch ciest, oblk lesa, klania sa ohnut vba pri potoku,
prihovraj sa znme zvuky, cti znme vne, prdenie ihlinatho vzduchu, blikaj svetielka...
Tuenie svislost domova, tuenie krajiny detstva...
Prvm a prirodzenm dvodom ochrany aj krajiny je kritrium hodnoty: vzcnos, v-
znamnos, jedinenos a autenticita. alm ochranrskym elom starostlivosti o krajinu je kri-
trium ohrozenosti: riziko straty tchto hodnt. Slovensko je stretom dvoch prrodnost: alpsko-
karpatskej a pannskej; je brehom dvoch kultrnost: z vchodnho i zpadnho prlivu; od
nepamti je dhovou kriovatkou vplyvov zo vetkch sveta strn. Niet divu, e je pokladnicou
prrodno-krajinnch a kultrno-historickch krs: je to priam zkonit. Vetky ekotny: zemia
okrajov a stretov, s bohat - na informcie, biodiverzitu, hmotu a energiu. Ekotnom Slovenska
a nebies s Snen hory na Spii Vysok a Belansk Tatry.
Spi: cezhranin regin na vrchole klenby Zpadnch Karpt. Najm ich geologick vvoj
preduril krajinn, biologick a napokon aj kultrnu rznorodos tunajej krajiny. Najviditenej-
ia je lenitos relifu krajiny. Tu, na Spii, sa zana aj delenie tokov povrchovch vd Slovenska
do mor Baltickho a ierneho mora. Mme t najkrajiu as bradlovho psma: pieninsk
a ubovnianske bradl. To nie s iba krajinrske tafe, to s prepestr kapitoly ivej knihy,
ktor radno objavova, ta... Spisk iv laboratrium iari na mapch ochrany svetovho pr-
rodnho i kultrneho dedistva, svieti v zoznamoch turistickch destinci. Ale dokedy?
Duan Bevilaqua (KS 3-4/2010)
v5v
Krajina nen pedmt, ale vc
Neznm hiroimsk bsnk popsal vbuch atomov bomby nad svm mstem slovy vech-
na zele svta zmizela. V jedinm zablesknut zmizely ze svta vci.. Jedin zablesknut, kter
splilo zele svta, je jen poslednm stadiem tohto vytrcen vc. Toto pustnut svta popisuje
Heidegger jako dsledek toho, e lovk neum myslet vci jinak, ne jako pedmty, kter
ped nmi poslun stoj a ekaj na pouit. Vc je ve skutonostosti to, v em pobv blzkost
svta... Zele svta znamen, e svt lze ztratit, e jeho obyvatelnost je kehk, e me zmizet.
V epoe technick vldy je zele svta stlaovna do rezervac, mimo n se svt stv neobyva-
telnm. Zele svta je to, co nm ze svta me bt blzk...Vci pat k zeleni svta, skrze vci ze-
le zstv s nmi, skrze vci se ustavuje jako domov. m vce je lovk pnem vech pedmtu,
a vemu vnucuje podobu pedmt, tm vce od nho odstupuj vci a svt se stv pout...
Vclav Blohradsk (Myslet zele svta, Mlad fronta, Praha 1991)

Vrchri a ich odchdzajci svet
Odbornci oznaili knihu Martina Martineka Vrchri za mtus slovenskej krajiny a ud, ve-
decko-umeleck vpove, genetick zznam slovenskej dediny... In za najnenejiu bse, vy-
znanie o dui Slovenska.
no, je predovetkm krsna: iernobiely rytmus verov polok, zruben, indovch striech.
Zkutia pln svetla a nedenho ticha. Ztiia a detaily vec, z ktorch ete cti dotyk a teplo ud-
skej dlane. Takmer pokrvn prbuznos chalp a ivch tvorov. Prost trojjedinos zeme, zvierat
a ud..., od Benkovskch epicky krsnych horalov a po storak stvrnenie ud Povstania.
Nho vrchra stretme vlastne od detstva. Od prvho povinnho dotyku so Sldkoviovm
Detvanom a po hlbok brzdy Rfusovch verov... Tu prichdza Martin Martinek, aby v ns
oivil prastar put a po novom, plne umelecky a dverne udsky ns voviedol do sveta vrch-
rov. My, bval dedinania, poznvame v nich svojich dedov a pradedov a malo by ns mrzie,
v6v
e tak mlo z toho rdzo slovenskho vieme pretavi do naich snaen o nvrat k prrode a do
prrody...
V zamyslen a tichu veera usedm a lskam strnky Martinekovch knh, vere polok
a tvre vrchrov, premeny hory i zblesky bystrn... A to autorovo posolstvo krsy si u navdy
ponesiem v sebe po vetkch cestch nvratov...
Jozef Boko (KS 1/1983)
Hodnota krajiny ako prostredia loveka a pre loveka
Vnmanie hodnoty krajiny Frantikom z Assisi (presnejie v jeho slovnku jednotlivch a kon-
krtnych stvoren) m svoj zklad v tom, e s Bom darom... Frantikovo vnmanie hodnoty
krajiny, ktor ho obklopuje a ktor k nemu patr napriek skutonosti, e je v nej iba ptnikom a cu-
dzincom..., je hlboko kresansk. Akkovek egocentrizmus v tomto prostred... sa mu jav ako
osi absurdn a nepriaten, skr opane, cti sa by v biblickom zmysle... sluobnkom a dva
sebe i svojim spolubratom nzov men. Vytyuje tak ivotn program, ktor m perspektvu
sta sa univerzlnym. Frantikovi nejde ani tak o to neprivlastova si, ako skr privlastni
sa, ie da v sebe a sebou o ivotnmu prostrediu chba a o mu prve ako lovek me da...
Tento pohyb nie je jednosmern. Krajina predstavuje aksi kontext, v ktorom lovek prebva
a ktorm je lovek spoluurovan. Vzhadom k tomu, e lovek ako tu-bytie pretvra krajinu
poda toho, o sa nachdza v jeho srdci, je aj on akmsi kontextom krajiny, v ktorom krajina pre-
bva a ktorm je spoluurovan...
Cyril Jaroslav Brzda (STU/SR, L.J. 2001)
v7v
aro krajiny a ud v nej
Slovensko je vemi fotogenick krajina. Videl som kus sveta, a tak azda mem poveda, e
je naozaj zaujmav a pekn. Je rznorod tiahne sa od junch rovn a po vehory na severe.
Takch krajn nie je na Zemi vea... Zmeny od mojich tudentskch ias s obrovsk. Ete v 70.
rokoch mnoh udia na Orave ili na lazoch a v roztrsench osadch. Pvodn charakter ich
krajiny s terasovitmi polkami poznaila kolektivizcia, ktor hoci o nieo neskr zasiahla
i tento kraj. Spolon hospodrenie zlikvidovalo osobit rz oravskej krajiny a udia sa z lazov
postupne presahovali do dedn a miest. Nenvratne sa stratil tradin spsob ivota a z jeho
hodnt sa zachovalo len vemi mlo... Ale nielen tam. Mnoh slovensk dediny a mest sa buduj
bez akejkovek koncepcie. Ich prirodzen vvoj sa zastavil, alebo naruil a v poslednch desaro-
iach sa ich vzhad ivelne men bez toho, aby sa mu dala nejak tvr...
Pavol Breier (KS 5-6/2005)
Krajinn rz v obdob globalizace
Pro krajinn plnovn a krajinnou architekturu v obdob globalizace je typick modern
pstup. Jedn se o fukcionalistick pstup, krajina je povaovna za nositele jednotlivch,
lidskou spolenost preferovanch funkc. Dky tomuto pstupu vznik v krajin mozaika
striktn monofunknch ploch. Pitom velmi asto dochz k jevu, kter Vclav Clek nazv
krde krajiny: je privatizovn a urbanizovn veejn prostor, jeho nezastavnost je v-
znamn v hierachii horizont, je veejnm statkem a sama o seb je dostatenou hodnotou,
zasluhujci ochranu.
Antonn Buek (Krajinn rzSb. Ekologie krajiny, SKE, Brno, 2005)
v8v
tdium zmien krajiny a krajinnej pokrvky
tdiu zmien krajiny sa venuje v sasnosti zven pozornos, nakoko vplyv loveka
prostrednctvom jeho aktivt sa stle intenzvnejie premieta do pretvrania krajiny. Zmeny v kra-
jine, ktor sa na Slovensku udiali od 50-tych rokov minulho storoia, nemaj z hadiska rchlos-
ti, intenzity a rozsahu obdobu v iadnej historickej dobe. V obdob globlnych vziev, plnovania
a prognzovania vvoja krajinnej sfry sa otzky poznania sasnho stavu krajiny posunuli do
polh interpretcie zmien krajiny a dynamiky jej zloiek...
Krajinn pokrvka identifkovan na podklade leteckch snmok zachytva sasn alebo his-
torick truktru krajiny v uritom asovom horizonte. Identifkovan triedy krajinnej pokrvky
reprezentuj typy sasnej krajiny v ase snmkovania a svojm charakterom poukazuj na mie-
ru vplyvu loveka v krajine.
Prve v rovine interpretci zmien meniacej sa krajinnej truktry rast poiadavky v kontexte
eurpskej i nrodnej environmentlnej stratgie tvorby a ochrany ivotnho prostredia na hodno-
tenie dynamiky zmien, ich charakteru a spoloenskho vplyvu na krajinu. Tento trend si vyaduje
aplikciu konvennch postupov hodnotenia krajiny, ako aj pouitie novch postupov...
Martina Cebecauerov (Analza a hodnotenie zmien truktry krajiny, Geographia Slovaca 24, 2007)
Urujc atributy krajiny
V evropsk krajin, kter stoj nkde mezi prodnm a kulturnm fenomnem, je zapoteb
kromn zkladnch a obecn znmch (co neznamen respektovanch) funkc, jako je ochrana
podzemnch vod, pdnho fondu, lesnch porost atd., zavst tak urit management, i hospo-
daen s prostorem, krsou, autenticitou a pamt krajiny. Kad z tchto ty bod by vydal za
monografi, ale pokusme se strun defnovat jdro vci:
1. Prostor krajiny. Evropa byla ji v nkterch pravkch obdobch - zejmna po stedovk
revoluci druh poloviny 13. stolet - v rodnch oblastech relativn pelidnn. To vedlo k hos-
podaen s pdou a k jasnmu oddlen zastavn plochy a zemdelsk, pastevn i lesn krajiny.
Sdla byla koncentrovna na mal plochy a existoval jasn kontrast mzi sdlem a okoln krajinou.
Rzn formy suburbanizace vedou k pemne krajiny v nco, co nen ani mstem, ani venkovem,
ani tradin krajinou. Takovto prostory pociujeme jako degradovan. Miz z nich nejenom p-
roda, ale tak pocit uspokojen a kulturn hodnoty jako takov...
2. Autenticita krajiny souvis s tm, e v globalizovanm svt se vci tedy vrobky, materi-
ly, stavby a dokonce i situace, mlad lid, rostliny a zvata (pajasan, netkavka, americk norek,
rak a veverka) sob m dl vc podobaj. Dobe ctme, e je zapoteb zachovat barevnost svta
a jeho mstn chu, je velmi obtn popsat, co jsou pvodn, ryze esk, slovensk i valask
hodnoty, ale v relnm ivot dobe rozeznvme, co do danho kraje pa a co je v nm ciz....
3. Krsa krajiny vznikla jaksi nevdom tm, e krajina byla vyuvna a kultivovna, tak i v-
dommi zsahy, jako byly nap. barokn korunovace krajiny. Nevdom vytvoen krsa kraji-
ny (systmy terasovch pol na Spii, lukaen, vodn hospodstv) m svj pvod ve zvraznn
prodnch charakteristik. Lid zviseli na pd a snaili se pit na zpsob, jak ji maximln
vyut za pouit minimlnch technickch prav. Krsn krajiny a krsn msta, kam se sjdej
turist, i z generacemi nashromadn pokladnice krsy. Krajinn krsa je z tohoto pohledu
i ekonomick kategorie.
4. Pam krajiny na rovni prody je to schopnost nvratu k pvodnmu stavu (na mst
smrkovho porostu sa opt asem objev buina), na rovni kultury je pak schopnost vyvolvat
star historie, pohdky, pocity a okouzlen...
Vclav Clek (Dchat s ptky, Dokon, Praha 2008)
v9v
Krsa je stav due a schopnos vnma celok
Tak, ako bsnik hovor o ude patnokrsnom, tak meme i nau krajinu raz pochvli a ino-
kedy hani. Aj objektvne nepekn miesta mu by subjektvne nenahraditen, dleit, a teda
v istom zmysle krsne. Kedysi som napsal Vilme: Aj tak s najkrajie tie mest, ktor sme videli
spolu... O zitky sa oplat deli. Nachdzanie krsy je vemi individulne. Stupovanie idylic-
kch, efektnch alebo dojmavch obrazov vedie bezpene ku gu. Krsa, to je stav due, stav
myslenia, schopnos vnma celok. Nesta len krsa sama o sebe. Ona neme nikdy st osve,
osamelo.
Nmu mestu chba ucelen predstava o budcnosti... Poloha mesta na brehu vekej rieky a na
pt vnorodch kopcov lemovan hlbokmi lesmi a rodnou rovinou je skvel... Etnografck
lenitos okolia dodva Bratislave nevdan pestros. Bratislava vak nezuitkovala svoje mo-
nosti. Dunaj cez mesto teie ahostajne, mesto rozdeuje, hoci by ho mal spja. Aby sme Petral-
ku ete viac izolovali, vybudovali sme popri Sade Janka Kra dianicu, ktor Petralku brutlne
odrezala od zvyku mesta. Stavia sa tu azda viac ako v Berlne, ale mestu je jedno, o je cenn a o
nie. Ubda zelene. Brame aj to, o Bratislavu charakterizovalo, naprklad technick a priemysel-
n pamiatky. Niet zvznch predpisov a aj tie, ktor mme, sa nedodriavaj. Chodci, bicyklisti,
seniori a mamiky, ktorm sa ete chce a vedia chodi, s vytlaen z mesta...
Vilma a Miro Ciprovci (KS, 5-6/2009)
v10v
Prosba o milost
Je to zvltn: mme sttn hymnu, kter s drazem trochu naivnm, ale nnm opvuje tento
zemsk rj, kde hu hory po skalinch, voda um po luinch, v sad skv se jara kvt - snad
kad z ns trochu zjihne, kdy tato slova sly. Ale vdy je to pmo vsmch na sttn hymn,
kdy nechme devastovat bory, vylmat skaliny a vyplenit kvt vzcn... Vdy je to, jako bychom
balili buty do list Vyehradskho kodexu, nebo dldili ulice kameny vylmanmi z baziliky
svatho Ji... Ochrana vzcnch prodnch pamtek nen otzka sentimentality, nbr povinn
cty: tyto pamtky, a je to prastar strom, pedvk porost nebo vzcn geologick tvar nm
pedstavuj nco ctihodnjho ne podnikatelsk zjem pana Petra nebo pana Capla...
Je nesmrn tk najt instanci, kter by opravdu ctila odpovdnost za tyto hodnoty a kter
bychom mohli pedestt prosbu o milost...
Karel apek (Lidov noviny 2. 12. 1928)
Slovensko je kondenzovan krajina
Prdeme na Podp. Ndhera. Dreveniky s miniatrne, len pitvor a izbica. K tomu nejak
mal mata. Rozvjame vahy o tom, ako sa tu kedysi muselo ako i. Aj charakter kraja je
tak nejako vemi prsne uzavret. Dve rieky, dve doliny, dve cesty, o sa spjaj. Hlbok doliny
a strm, neprstupn kopce... Zbehneme do akovskho sedla. Krsne miesto. Leme, vypek-
me sa na slnieku a varme si obed... Je mi strane dobre. V srdci mojej rodnej krajiny, ctim sa tu
bezpene, spokojne uloen medzi horami. Milujem tento kraj!
Miro rsky (SME, 12. decembra 2009)
v11v
Odkud a kam jde nae kultura nakldn s prostorem ?
Namsto pchy novovkho lovka jako pna tvoitele svta, ztlesnn v naem stolet prv
architekturou, le ped nmi nalhav vzva odpovdnosti a pokory. Vdy vechny globln
hrozby, jako pelidnen, hlad, ze, vyerpn zsob a znien ivotnho prosted, jsou veliiny
a druhotn a ke slovu pidou a tehdy, kdy zapomeneme, e pedevm sm prostor je nena-
hraditeln zdroj. Architektura a urbanizmus jako vci kadodennho uit proto napt nesmj
jako dosud vyhovovat pedevm vkusu a potebm doby, ale musej se tzat, jakme smrem se
bude ubrat lovk, pro kterho jejich dlo svou strukturou a tvarem vytv kadodenn pedpis.
Hlavn se vak musme ptt, jak urbanistick struktura a architektonick tvar jsou v minim
sluiteln s konceptem trvale udritelnho rozvoje a v maxim jeho pedpokladem...
Ivan Dejmal (TNZ, 2001)
Jazvy na tvri mesta
Bohat histria Bratislavy,...pozoruhodn architektra, jej krsna prrodn scenria po stroia
priahovali pozornos vtvarnkov a stali sa inpiranm zdrojom pre nespoetnch maliarov
a fotografov, ktor zaznamenali jej tvrnos do mnohorakch podb...
Predpoklad sa, e udsk tvr vnmame ponajprv ako celok a a potom si vmame jej jednot-
liv asti... A nie inak je to i s mestom. Aj na om si vmame najprv jeho panormu a a potom
prechdzame k jednotlivm astiam, k uliciam, nmestiam a charakteristickm budovm. Krajinn
rz, poloha a urbanistick pln mesta tvoria sce nerozlun jednotu, ale iba analzou tejto jednot-
nej truktry pochopme jej zvltnosti a mono poveda aj bytostn charakter mesta...
Nie je vinou fotografa, e mnoho z toho, o nm jeho kamera zachovala, je pre sasnho Brati-
slavana u navdy straten. A tak sa nm aj mimovone vynor bolestn otzka: ako sa to mohlo
sta? Boli sme vari nevmav k hmotnm statkom predchdzajcich stro, alebo oslepen vidi-
nou vekolepejej budcej Bratislavy?...
v12v
Obeou nepremyslenej vstavby Mosta SNP sa ...stalo dovtedy ivotom pulzujce Rybn n-
mestie so synaggou postavenou v pseudomaurskom tle, takmer cel Vydrica a Podhradie
okrem dvoch kri na ikovej ulici s blzkym kostolkom a retaurciou a cel idova s v-
nimkou rokokovho domu U dobrho pastiera...
Jn Dekan (In: Eugen Lazian, Bratislava dvnych ias, OSVETA, 1990)
Rzne chpanie pojmu krajina
Profesor Lukni pred 30 rokmi otvoril v naej geografi dvere rozvoju vskumu krajiny. Ab-
sencia domcej tradcie v tomto vskumnom smere ntila autorov obraca sa predovetkm na
sovietske landafovedenie, alebo na nemeck nuku o krajine, z ktorej sa po II. svetovej vojne
vyvinula krajinn ekolgia. Posledne menovan, ako progresvne integrovan tdium prrod-
nch systmov z hadiska ich procesov a dynamiky, sa presadzovala postupne aj u ns, hoci
s akcentom na aplikciu v spoloenskej praxi a s uritmi pecifckmi domcimi rtamiTre-
ba poveda, e v slovenskej geografi sa termn krajina pouval najm z aplikanch dvodov
a s ohadom na spoloensk prax,ale aj preto, lebo termn prostredie (v zmysle anglosaskho
pojmu environment) sa u ns vdy vzahuje k pojmu ivotnho prostredia s um obsahom
Na rozdiel od naej geografe (ale aj geografe ostatnch bv. socialistickch ttov) sa v zpadnej
asti sveta operuje s termnom prostredie (environment, lenvironment, Umwelt) a termn krajina
(landscape, paysage) je vyhraden pojmu krajinnej scenrie.
Jn Drdo (G 1/1992)
Krajina jako metafora
V kontaktu s ideln krajinou pociuje lovk vce ne jen estetick uspokojen ct se skrze
kosmick symboly vtahovn do harmonicky uspodanho kosmu. I kdy nboensk porozu-
mn symbolm nen ptomno, je takov krajinn celek pociovn jako celek naplnn hlubo-
v13v
km (by skrytm) vznamem.... Zdevastovan krajina se stv metaforou chaosu, jenotvrn
uspodan ivotn prostor metaforou nudy a fdnosti...
Wendy Drozenov (TNZ, 2001)
esk a slovensk krajina
Na eskom nstennom koberci romantika vyviera zo sopench znakov stredoeskej krajiny,
z plch rozkvitnutch lk a zlatch pol, na juhu zo rafovanho rkosia s utiujcou hladinou
rybnkov a stojatch vd. No dunajsk juh Slovenska hroz drmou. Ale tu i tam strmos osa-
melch kmeov stromov pretna modrast nehu oblohy i diaok, zemitos ornc ivotodarne
dopaj cliv lt vlaajie strnisk a zlatookrov planiny venosti odhauj vybielen kostru
krasovch skalsk. Pyn stavby minulosti snvaj nekonen sny o svojej budcnosti...
Karel Dvok (In: Ji Havel Prroda a umenie, Osveta, 1989)
Kremnica a okolit krajina
Ojedinel urbanisticko-architektonick sbor bvalho slobodnho krovskho mesta, tzv.
zlatej Kremnice, sa rozklad v lenitom terne na pt Kremnickch vrchov. Historick Kremni-
cu...malebne lemuj lesy a horsk lky. Opevnen stredovek mesto spolu s ostatnou historickou
zstavbou, ale aj rozsiahlymi zvykami banskch diel, roztrsenmi po irokom okol, vytvra
charakteristick urbanistick komplex. Priazniv prrodn podmienky, vskyt rd bohatch na
drah kovy, najm na zlato, na alie spracovanie hornn nevyhnutn hnacia sila prudkch hor-
skch potokov a mnostvo dreva v okolitch lesoch podmienili koncentrciu obyvatestva a n-
sledn dynamick rozvoj...
Viera Dvokov (KS 3-4/2007)
v14v
esk krajina v evropskch souvislostech
Odpovd souan stav esk krajiny slovm sttn hymny?
Dovolm si tvrdit, e souasn esk krajina dojem zemskho rje na pohled nebud. Je to
sice krajina krsnch dalekch vhled, s jakmi se lovk setk jen mlokde jinde v Evrop.
Ale pi blim pohledu je to krajina temn smrkovmi lesy na mst pvodnch les listnatch,
krajina rozlehlch uniformnch pol bez rozptlen zelen, krajina pln odvodovacch dren,
zatrubnnch potok a vysuench mokrad, ek s vybetonovanmi behy a rybnk s kalovou
vodou, krajina ileglnch skldek odpad na okrajch les a rozlehlch neupravench taebnch
prostor. A tak krajina zanedbanch a neupravench vs trvale poznamenanch stavebnmi
skvosty totalitn architektury i podnikatelskho ducha souasn doby, krajina rozjednch cest,
kter kon nikde a nevedou nikam.
A zd se tak, e je to krajina lid, kterm to nevad, kte se nestaraj, nato aby usilovali o n-
pravu... Dsledky tohto ponn vidme vude ve svm okol. Zd se, e ke dvma v Evrop tra-
din rozliovanm kategorim krajiny krajin prodn a kulturn pibyla v R kategorie tet:
krajina nekulturn. Krajina, v n nejestvuje jednota lidskho ducha a prodn podstaty krajiny,
krajina bez identity a bez lidsk pe, schizofrenick krajina bez charakteru a lidsk dimenze.
Meme takovou krajinu nazvat zemskm rjem na pohled? Jsme spokojeni s tm, e toto
je krajina naeho domova?
Josef Fanta (TNZ, 2001)
Krajina a stav pamte nroda
Pil som vodu z tej istej studniky, z ktorej pili Hurbanovci pri prechode cez myjavsk Poanu.
Behal som pod hrukou, pod ktorou pobili opitch revolucionrov v mersmom roku. Hral som
sa v dome pani Kolnyovej na skrvaku, km z neho neurobili Mzeum Slovenskch nrodnch
rd, teda v jednom z myjavskch domov, v ktorom v roku 1948 zasadala prv Slovensk nrod-
n rada. Na Bradlo sme tiahli v roku 1968 a aj po alie roky, ke tieto pte u bezpeci
rozhali. V achtickom hrade sme boli doma, neskr som tam saby Zborsk nadval trovi,
ke sme nakrcali Nrodnho hrienika. Cel detstvo som preil v okol Myjavy Mm ten kraj
pod koou Pamtm si domce z hliny s typickmi brnami a prieeliami. Teraz ich ete mono
njs na kopaniciach v okol Myjavy. Domce z ias Zuzky Zguriky Doba sa zdanlivo zmenila,
ale udia tu zostali. Ak boli pre krajinu a jej kultru nebezpen v minulosti, tak s aj teraz, lebo
s to t ist udia. Nemaj tendenciu vytvra zkony na jej ochranu. Tie, ktor vytvraj, maj
sli ich koristnckym chkam Kultra je podfnancovan na polovicu oproti okolitm t-
tom. A tak strechy padaj, majere a zmoky odchdzaj, lesy sa rbu, papali a ignoranti sa
teia, lebo oni miluj seba v krajine, a nie krajinu ako tak Toto je moje najvie sklamanie po
roku 1989
Marin Geiberg (KS, 3-4/2008)
riepky slovenskej krajiny ponknut svetu
Cesta vybieha na nevysok ternnu vlnu, z ktorej sa otvra vekolep panorma, akch niet na
Slovensku vea. Kopcovit krajina obohaten hne v prvom plne barokovou kaplnkou nad pas-
tvinami, za ou silueta rozahlej hradnej ruiny s dominantnm donjonom a v pozad kompaktn
horsk chrbt, chrniaci tento kus malebnej krajiny od vchodu. Postupne sa vynra biele dvoj-
v15v
veie nad hradbami obopnajcimi zomknut kannie, mesteko v dol, akoby pritlaen stle
mohutnejm hradom, vade navkol polia a dediny s prstami ve uprostred venca hr. Za dra-
maticky sa dvhajcim hradnm bralom, z ktorho plne prirodzene vyrastaj mry opevnenia
i palca, skzne pohad na travertnov bral a za nimi sa v diake od oblohy odra ndherne
neproporn cibua gotickho kostolka.
Cesta vchdza do starej aleje, aby sa potom vynorila vysoko na svahu a ete raz umonila
zhliadnu a neskuton panormu krajiny obohatenej udskou innosou
Ivan Gojdi (P 4/1996)
By citliv k okoliu
Kltor v Marianke m hlbok rozmer, rovnako ako jeho zchrana slunmi umi altruis-
tami v inej hlboine totalite. Zvltny druh radostnej odvahy a istoty v kontinuite. Storoiami
vrstven duchovn ptnick rozmer tamojieho lesa je neopakovaten... Pripad mi to ako trva-
l sen, na ktor as nem iadny vplyv. loveka tu zastihne sila Boej prtomnosti...
Frantiek Guldan (KS 1-2/2010)
v16v
J se tam vrtm
A jednou na velikm snmu ptam v ase mezi skivnkem a sovou bude jednohlasn
pitbotno jaro, j se tam vrtm. Ty mj kraji, ty m bezpe, ty m zatvrzelosti, ty m vnosti.
Tv hlna, mnuta v prstech, von po zetlelch vlasech dvno pohbench tkalcovskch dd a bb
a je psadou m krve. Ty mj kraji!
Frantiek Halas (KN Havl. Brod, 1939)
Krajina mlynov Mlynsk dolina
Doln as dolia Vydrickho potoka pri zpadnej hranici bratislavskho chotra dostala kon-
com 15. storoia pomenovanie Mlynsk dolina. Stlo tu dev vodnch mlynov, ktor tejto maleb-
nej krajine vtlaili charakteristick znaky. Pvodn prrodn rz si dodnes zachovala iba tzv. Hor-
n Mlynsk dolina povye ervenho mosta. Pre svoj romantick pvab, velebn ticho a blzkos
k mestu bola oddvna obbenm miestom vychdzok a rekrecie obyvateov Bratislavy. Dnes
je sasou chrnenho zemia Bratislavskho lesnho parku v rmci irej chrnenej krajiny
Malch Karpt.
Ekologick hodnota tohto zemia je veobecne znma. Podstatne menej znma je kultrno-his-
torick hodnota Mlynskej doliny. S to jej dejiny, civilizan dielo, ktor tu lovek v slade s pr-
rodnmi danosami vytvoril a dodnes sasti zachoval. Mlynsk dolina je najstarou priemysel-
nou znou Bratislavy. Sbor zachovanch kultrno-historickch objektov dva tomuto priestoru
charakter ivho mzea, rezervcie technickch pamiatok. Len komplexn pohad na Mlynsk
dolinu, v ktorom je obsiahnut integrlny fenomn prrodovedn a antropologick, dva soldne
vchodisko pre vahy o jej vyuit a reime ochrany.
Jn Hanuin st. (OP, 2-3/1984)
v17v
Letn pemtn
Pedevm z vesnice by se mla stt, pokud to lze, opt vesnice, samozejm modern a hled-
n. To znamen, e by mla bt postupn obnovovna pirozen provzanost jejch tradinch
funkc: lidskho ivota, chovu dobytka a obdlvn pol... Naemu prosted se mus navrtit
tradin metko a je v nm teba obnovit osvden vzjemn vazby jeho pol a les, ale tak ze-
mdlskch staven, kostelk, kapliek a boch muk. Netoum staromilsky po nvratu do dob
mho mld, kdy prce na poli znamenala neuvitelnou dinu. Zcela by mi stailo, kdyby ven-
kov u ns za dvadset let il, vypadal a hospodail podobn jako dnes venkov napklad dnsk.
(Vdy znovu jsem okovn, jak oste je poznat ze vzduchu i ze zem nae zpadn hranice:
na jedn stran hledn polka, cesty, piny, sady a mezi nimi perfektn udrovan statky i
farmy, kad meter tveren opt! je nem uritm a je na nm vidt lidsk pe, zaloen
na ct k pd: na stran druh velk lny s lehlou rodou, hromady chemikli, nevyuit i
rozjedn pda, zanedban cesty, dn stromoad, lesky, nic. Vesnice jsou jen zbytky vesnic,
porostl msi, co pipomn tovrn dvory a haly, vude rozjedn blto, obas jako pst na
oko takzvan nov vstavba. Krajina je pitom ozdobena obludnmi lesklmi silnmi vemi,
rovn potenmi jedem.)
Vclav Havel (Letn pemtn, Odeon, Praha, 1991)
Kultrna krajina a jej ochrana
Skutonosou...vdy zostane, e ani zkon neuchrni krajinu, ak nad zujmom o u bude va-
zi ahostajnos. A prve preto je nevyhnutn vzbudi zujem predovetkm u tch, ktor v danej
krajine i, disponuj s jej pozemkami, alebo z titulu svojej funkcie o nej rozhoduj. Ke o kul-
trnej krajine bud prema, pochopia, e do znienej krajiny nebude prdi turistick ruch,
bude sa v nej zle i a nakoniec obyvatelia (asto t najaktvnej) krajinu opustia, aby sa presunuli
v18v
do inej, neznienej hoci aj do zahraniia. V snahe chrni pamiatky a krajinu ako celok nech nm
preto pomha zkon, ale nech ns vedie naa lska k hodnotm kultrne vyspelej spolonosti!
Ale Hoferek, Oto Mak (Ochrana zrcann v kultrnej krajine, ZnZLH Lietava, 2006)
O nien kultrnych hodnt v krajine
Obvam sa, e moc v dnenom zmysle slova je boh - doke vemi rchlo znii, zmaza
nenahraditen hodnoty a nim neprispie na ich obnovu i zchranu. Prejavuje sa nectou k tra-
dcim, ktor vznikali vemi dlho, mahom ruky ich zotrie a, o je ete horie, zotrie ich aj z hlv.
Keby som mala tak moc, chcela by som vrti do hlv vedomie kontinuity (hoci v Slovkoch sa
nestihlo ani poriadne vyvin), ktor vytlailo nhle opienie sa po cudzch vzoroch, bombastic-
kch vdobytkoch civilizcie a s tm svisiacich neduhoch... Stle plat rozborme sveta star
zklad...? Pravdae, ak ide o lukratvny pozemok a vidina zisku je na dohad... Vbec to nie je
len pesnika minulosti, ktorou sa ospravedlovala devastcia historickch jadier miest...
Zuzana Homolov (KS 3-4/2007)
Krajina sdlo tvorba ivotnho slohu
Celkem meme ci, e tradin vesnice mla ve sv skladb, ve sv fziognomii adu pednos-
t oproti mstskm tvrtm. A u to byl vsledek tvoiv a zmrn innosti i prost astnch
okolnost, byla harmonitj, jednotnj, slohov jasnj, mly teda vlastn vy stavebn kul-
turu neli msto, kter se pyn svm technickm, hygienickm a krtce: civilizanm pokrokem.
Vechny chyby, kter jsme poznali na mstskch vilovch tvrtch, jsou zaneny na venkov v-
stavbou letnch vil, chat a celch letovisek. Tato letn sdlit se rozlvaj neorganizovan a neo-
mezen po vech strnch a rovinch na zem.
v19v
Bie to do o, kdy projdme cizinou a vracme se dom. Ji pohled z vlaku ns pouuje, e
anglick, francouzsk i nmeck obce maj jednotnej vraz, e se vce pidruj krajinnho typu
stavby ne obce nae, kter jsou jakoby rozhrny...
V ppadech, kdy byly venkovsk obce u zanevaeny patnm mstskm paslohem, je teba
njak npravy. Nkdy me pomoci milosrdn zele. Rychle rostouc druhy ker a strom mo-
hou zakrvat ohavn formty a vzjemn vztahy budov. Nkde vak by ml zashnout i pkaz
ke zbourn...
Karel Honzk (Tvorba ivotnho slohu, Horizont, 1976)
Historick krajinn prvky a mozaiky sas diverzity
kultrnej krajiny
Vznamnm fenomnom kultrnej krajiny s historick krajinn prvky a mozaiky s tradi-
nm spsobom hospodrenia, ktor svojimi hodnotami s vemi cenn nielen z nrodnho, ale aj
z medzinrodnho hadiska (tradin vinohradncka, agrrna a bancka krajina, krajina s rzny-
mi formami osdlenia, stavieb a pod.)....Je potrebn identifkova lokality so zachovanmi tradi-
nmi formami hospodrenia, historickmi krajinnmi mozaikami, dokumentujcimi jednotliv
vvojov etapy rozvoja spolonosti, ktor si vyaduj pecilnu pozornos. Historick krajinn
prvky a mozaiky tvoria fragmenty kultrnej diverzity krajiny, mu vemi ahko podlieha zme-
nm a narueniu, m dochdza k ich zniku (procesom antropognnym, ale aj prirodzenm
sukcesnm procesom). Navye, asto je nedostaton ich legislatvne zabezpeenie. Na zem
Slovenska sa historick krajinn prvky a mozaiky nachdzaj, pretrvvajc z minulosti a do
sasnosti, priom sa v nich prelnaj ako kultrne, tak aj prrodn prvky krajiny, m tvoria je-
den neoddeliten krajinrsky, ekologick a harmonicky vyven celok, pre ktor je potrebn
zabezpei zven starostlivos...
Tatiana Hrniarov (In: Izakoviov, Z. (ed.). Zb. prspevkov Smolenick vzva IV, KE, 2008)
v20v
Kopaniiarske oblasti a ich krajinn rz
Vetky kraje roztratench osd maj osobitn zemepisn rz, podmienen povrchom pdy,
pomerom lesa k ostatnm rastlinnm kultram, a najm rozdelenm a usporiadanm sdiel. Z-
klada roztratench osd s podhoria a vrchoviny
Vade vidie, ako lovek bojoval proti lesu, ako menil pdu najskr na pasienky, tieto neskr
zasti na polia. S tmavmi plochami malch, asto biedne vyzerajcich leskov sa striedaj zelen
psy lk a pasienkov a hned kvrny roliiek. Medzi tm vetkm s skupiny domekov, tu bie-
le, tam ediv a tmav, asto obkolesen kyticami stromov. Hust sie plotov, rozlinch poda
materilu, z ktorho s uroben a ktor chrnia role a lky pred dobytkom, zke cesty a poetn
chodnky, odboujce od ciest, dopaj krajinn obraz
Jn Hromdka (Veobecn zemepis Slovenska, SAVU, Bratislava, 1943)
O pomnkoch, megalomnii a identite
Pri duman o sochch, pomnkoch a nrodnej identite mi ned nespomen si na Dominika
Tatarku. Jeho hlas tu dnes nenahraditene chba. Spomnam si, ako nenavne zapaoval priate-
ov umelcov. Nechcel vtvarn frzy, chcel zhutnen Slovensko vo vtvarnom znaku. Nadene
vravieval o slovenskch totemoch Vlada Kompnka, o kaplnkch Andreja Rudavskho. Neraz
ma tie nahovral: Marko, urob sochu na daktorom slovenskom kopci!
Vedel som, e tch umelcov, ktorm sa podarilo Slovensko hlbie nahmata a zaznai, nebolo
a tak vea, a e ja, hoc naden obdivovate svojej krajiny, som na to ete nedorstol. o ak by
som ten kopec svojou sochou zranil? A tak som mval pri stretnutiach s Dominikom pocit, e som
v21v
neurobil domcu lohu. Pri poslednej nvteve, nedlho pred jeho smrou, som mu vyrozpr-
val, ako som na neho myslel, ke sme s priatemi opravovali sennek na Ktnikovom kopci vo
Vekej Fatre. Ako mi bolo jasn, e iadnu lepiu sochu by som sem nevedel postavi. e toto je
jeden z tch znakov, ktorch tvary po stroia zrastali s tmto nrodom a prrodou. Hoci vznikali
v pokore a anonymite, bez snahy o originalitu, s neporovnatene umeleckejie a jedinenejie,
ako vina sasnej vzdoby naej krajiny. Dominik u vtedy hovoril mlo. Mm vak pocit,
e moju vmenu tvorby za ochranu mi uznal.
Marin Huba (Nrodn obroda, 25.5.1990)
O historickch truktrach krajiny
Koleso technologickej civilizcie industrilnej ry sa otoilo tak prudko, e pod sebou zadl-
vilo vetko, o mu stlo v ceste. A v ceste mu stlo vetko, o priamo i bezprostredne nesli tejto
dobe, jej expanzvnym, exploatanm, megalomanskm, vekoncentrujcim a veunifkujcim
prstupom a cieom. Mloo z produktov inch db sa ubrnilo, a ak, tak skr prispsobenm sa,
ne v pvodnej podobe a funkcii. Plat to o prrode, ako aj o kultrnom dedistve, teda o zklad-
nch hodnotch, ktor s predmetom nho ochranrskeho zujmu.
Priamo merne s rchlosou zniku vetkho nesasnho rastie jeho kultrna hodnota a z-
rove v loveku samom narast priam bytostn potreba bezprostrednho kontaktu s prrodou
a historickm prostredm ako so zdrojmi fyzickho a psychickho zdravia. Prrodn a kultr-
ne predstavuje dve dialekticky spt stavebn a vrazov zloky naej krajiny, nachdzajcej
sa v stredoeurpskom na historick kultrne premeny prrodnej krajiny prebohatom kon-
texte. Potrebujeme chrni (aj) krajinu modifkovan v priebehu stro predchodcami dnench
obyvateov Slovenska, krajinu, i jej fragmenty, ktorej rz ete nevygumovala modern doba
strojov, chemikli, umelch hmt a betnu. Ide nm o krajinu vsostne nau karpatsk a pod-
v22v
karpatsk tradin prostredie slovenskho vidieka, starobylch miest, historickch aobnch
a ranopriemyselnch oblast, historickch parkov, zhrad, cintornov...
Nevyhnutnos mobilizcie sl v tomto smere uznvaj nielen profesionli, ale aj angaovan
obania ochranri so silnm kultrnym povedomm a pocitom osobnej spoluzodpovednosti
za veci nadosobn...
Mikul Huba (HK, OP, 1988)
Nevieme si ochrni nau Zem
Hjny gr je vrch, ktor dominuje Hroncu. 832 metrov. Nie som achtic, ale keby som nm
bol, v erbe by som mal Hjny gr...
...Ke som vojenil v Znojme, nadchla ma jun Morava...V echch sa mi vlastne pilo
takmer vade, kde som nakrcal exteriry. Vdy som si intenzvne uvedomoval aro tej krajiny.
Mono aj preto, e na rozdiel od mjho rodnho strednho Slovenska m celkom in profl: mk-
k, vdny, prtuln. Priam sa ponka, aby sme ju primali. To ma vdy fascinovalo...
...Som pyn na to, e som absolvoval... sto vstupov na Devnsku Kobylu. Nahrdzala mi
moje rodisko, mj Hjny Gr. Obas udia hovoria, e Bratislava je sam betn, nie s tu kopce,
vky, a pritom ete nikdy neboli na Devnskej Kobyle, nepoznaj Mal Karpaty, nevedia, e aj
v Bratislave je asn prroda na dosah ruky.
Vidie, ako sa Morava vlieva do Dunaja, je zitok. Vdy som sa tm opjal. To bola moja
odmena za nmahu, e som tam vyliapal. A viete, ak asn s rna pri Dunaji? S okamihy,
v ktorch mete pozorova, e Dunaj je naozaj modr! Mono len na chvu, ale je. Je to shra
rannej hodiny, vody a slnka. Na svojich prechdzkach som sa vdy sstredil na hadanie tej mod-
rej farby. To vm bola rajsk hudba...
...Bojm sa o ud... Pretoe sa sami kntrime. Nevieme si ochrni nau Zem, aby ila v rela-
tvnom zdrav a tm podrvame nau existenciu. To nie s foskuly, dovolm si to tvrdi, pretoe
v23v
vdy som mal a mm k prrode intmny vzah. A dnes je prroda jeden vek biznis. Ak s tm nieo nespra-
vme, pjde to s nami vemi rchlo dolu vodou...
Ladislav Chudk (In: Ladislav Chudk: iem nadstaven as. Rozhovory s J. trasserom, Forza music
s.r.o., 2009)
Krajina, lovek a kvalita ivota
Kvalitu ivota meme vnma ako fenomn, ktorho komplexnos a zloitos vytvra mnostvo
rozlinch oblast a aspektov, ktor sa mu navzjom prekrva a existuj medzi nimi rzne dru-
hy vzieb. Krajina, alebo inak povedan krajinn prostredie - i u ide o prrodn alebo udskmi
generciami formovan kultrne prostredie - tvor jednu z dleitch sfr kvality ivota loveka...
Krajina vytvra nielen rmec zkladnch existennch podmienok ivota, ale podiea sa aj na
formovan udskch pocitov, prstupov, hodnoten a innost. Jej fungovanie a estetick kvalita
prispievaj k formovaniu kvality ivota konkrtneho loveka, ktor v nej ie. Na druhej strane
krajina prispieva k upevovaniu jeho miestnej a regionlnej identity. Krajina je teda dleitou
sasou kvality ivota loveka, i u ie v mestskom alebo vidieckom prostred, v miestach
s kvalitnm, alebo s naruenm prostredm, i u kontakt s ou vnma len sporadicky, alebo je
bezprostrednou sasou jeho kadodennho ivota...
Vladimr Ira (Gg SAV, 2009)
Kultrna krajina ako objekt vskumu
Kultrna krajina vznik a vyvja sa spolupsobenm prrodnch a socioekonomickch pocho-
dov. Predstavuje krajinu ovplyvovan a pretvran lovekom poda jeho potrieb a poiadaviek,
v ktorej sa men charakter prrodnch zloiek a pvodn truktra krajiny je postupne nahradzo-
van druhotnou.
v24v
Prstupy k pojmu ako i vskumu kultrnej krajiny s rznorod. Krajinu ako celok i jej jed-
notliv prvky mono chpa a vnma najrozmanitejm spsobom, ako obraz, ako objekt nho
rozjmania, ako objekt naich materilnych zujmov, ako objekt na vyuvanie lovekom, ako
prostredie ivota, ako scnu vzniku environmentlnych problmov. Kad takto chpanie
uprednostuje urit pecifck rty krajiny. (Prlin) uprednostovanie uritch aspektov asto
vedie k vzniku praktickch problmov v kultrnej krajine. kla a intenzita tchto problmov
zvis od stupa vyuvania a ovplyvovania prrodnej krajiny lovekom...
Zita Izakoviov (In: Izakoviov, Z. (ed.). Zb. prspevkov Smolenick vzva IV, KE, 2008)
itatenos krajiny
itatenos krajiny je mon preto, lebo krajina sa sklad z objektov, ktor meme vnma
a interpretova ako znaky. Krajina sa jav ako sstava charakteristickch znakov. Znak je nosite
informci o krajine. Me to by dom, strom, kaplnka, voz pri ceste, i rieka za dedinou. Me-
me hovori o jazyku znakov v krajine. Krajina obsahuje tvary, formy, truktry, objekty, ktor
meme vnma a interpretova. Usporiadanie tvarov zeme a skl, na nich je ako keby poloen
obrus pol, ciest, obydl. Podobne ako sa veta sklad zo slov a slov z psmen, sa krajina sklad
zo znakov. Vntorn aj vonkajie v krajine s sasou jej prbehu. To, o v krajine vidme zvon-
ku, s vsledky procesov, ktor krajinu formovali. o je sasou toho vntornho? S tam
hodnoty, neviditen prbehy, odkazy, tajomstv. Ten, kto krajine rozumie, ju ta mlky.
Prbeh krajiny je rovnako skryt v stromoch, lkach, riekach i sdlach. Nie je to text v zmysle
udskej rei, ale je rovnako itaten. asto sa prejavuje ako prznaky, stopy udskch innost
v krajine, zaniknut sdla, star stromy, prales, relifna anomlia, zabudnut miesta usadlost i
straten as...
Peter Janura (EnvM. 1/2007)
v25v
Do valask krajiny se vrtili ovce
Od potku 90. let klesaly nejen v regionu Valaska, ale v cel esk republice, poty dobytka,
pedevm ovc. Ne(jen) kvli romantickm pedstavm, ale pedevm z dvodu drby a vy-
uit chrnnch horskch luk a karpatsk krajiny jako celku zaali ochrnci prody z SOP
Kosenka ve Valaskch Kloboukch tento trend mnit. Kosenka ve spoluprci se irokou veej-
nost a se zemdelskmi odbornky prila s npadem vrtit do krajiny ov pastvu a za podpory
Nadace Partnerstv rozbhla v roce 1997 uniktn akci Pive oveku do valask krajiny...
Krom ekonomickch projekt spluje i dal funkce. Jak poet ekologickch zemdlc, tak
i poet chovanch ovc v regionu narostl... Louky jsou pravideln udrovny zpsobem, jakm
se tomu dlo v dvjch dobch.... Hnoj se pouze dobytm trusem a tak je druhov rozmani-
tost luk zachovna, nkde se stav jet zlepuje. Ohrazen chrnnch zem je jen seznn, aby
nenaruilo jejich jedinen krajinn rz.
Miroslav Jank a Jan W. Jongepier (Bl/Biele Karpaty 4/2005)
Prbehy, ktor skameneli
Ve koko vznamov m len ten prost geometrick tvar, zvan kr? Koko rozlinch podb!
Kad z dvnych kameov zmierenia, ktor vtvarnk Preclk naiel na mnohch miestach es-
kej krajiny a ktor popisuje, m in tvar, jedinen: to otvra irok pole pre dohady a zhady
a toto vren ticho znamen viac ako hociak uzavret prbeh... No ist potom je, e v lese, pri
vode, pri ceste, na krnych cestch nele nhodne obyajn kus prrodnho materilu, ale je tam
prtomn iasi stopa, dielo: ono pouduje przdnu a cudziu krajinu, jej nudnej nepretritosti
dva rytmus, del ju (ako lskav sviatok rozdeuje monotnne plynutie nezmyselnho asu) na
intmnejie asti a seky, nen krivky a body pre oddych, techu a zadumanie, zdveruje
v26v
a znma dvernos zaha strach z priestoru i nekonenho asu. Tak je zmysel psychologick.
Aby sme nestratili orientciu v temne.
A je tu zmysel estetick, kee ide o vtvarn dielo zasaden do krajiny ako mlanie alebo
ako vkrik: tu sa osi stalo!...Stroiami vyblednut zlo a vina sa v dadi, snehu a v ase a vetre
a slnku premenili na insitn vtvarn dielo, ktor trv ako prbeh, ako krsa. Netka sa to len
krov. Povedan s Preclkom: Zapomnut a neplatn rozcestnky, mlniky, osaml patnky,
star mostky, kter stratili svou pvodn sluebnost, ale v dnm ppad neztratili nic ze sv
kamenn opravdovosti a vtvarn krsy. Patria do kultry.
Ivan Kadlek (Epitoly, Archa, 1992)
Trpen krajiny
Je banln skutenost, e lovk pozmuje krajinu, ve kter ie, pizpsobuje ji svm vlast-
nm potebm. Je to soust jeho civilizanho psoben a nepekro-li to uritou mru, zvyuje
to kvalitu ivota.
Problm je v tom, e lovk je tvor, kter s oblibou sprvnou mru pekrauje. Ke krajin, ve
kter ie, se pak nechov jako k ivotnmu partnerovi, ale jako k bezmocn obti. Nael si pitom
spoustu hezkch slov, kter maj rostouc utrpen krajiny zakrt.
Existuje velice tenk hranice mezi petvenm krajiny a jejm mrzaenm. Mnoz lid ji
prost nevid a zcela bezstarostn ji pekrauj. Nkdy je jednoduch to poznat. Krajina m po
takovch zsazch podobu otevench ran, jako je tomu po povrchov tb uhl. Krabatm
strupm po tchto ranch kme vzneen rekultivace. Jindy je krajina rozryta jizvami, do
kterch lieme vel asfalt nekonench a stle irch pruh dlnic. kme tomu budovn
modern infrastruktury. Zvl malebn zkout krajiny jsme se nauili vysthat dohola a po-
moc jed v nich systematicky paralyzujeme veker znmky ivota. Vsledkem je golfov
hit, bez nho se vyspl spolenost v dnm ppad neme obejt.
v27v
Nesta nm, e krajinu jen dmysln znsilujeme ve jmnu pokroku. Zrove mme potebu
vyuvat ji v rmci reklamy. Proto automobily, jejich provoz produ neskuten devastuje, vy-
stavujeme s oblibou na bloskvoucch plch pod palmami, anebo je nechvme pzovat s poza-
dm hrdch tt velehor. Neodolateln kulisa nedoten krajiny m sama lkat k jet vt a bez-
uzdnj spoteb veho toho, m proda trp. Kdy tmto zpsobem trpenou ob donutme
navc k prostituci, pin to vce penz. m vt mnostv penz, tm vce monost pesunovat
se seznn ve stle vtch potech do krajin natolik vzdlench, e jsme je jet nestaili zniit.
Tak tomuto postupu kme velice hezky. Je soust zvyovn prosperity.

Jan Keller (rukopis, 2010)
Tv krajiny obzory pedstavivosti
Jsme lid tto zem. Vm, e obvykle to chpeme opan. Navykli jsme pedstav, e tato zem
nle nm a my e s n meme naloit, jak se nm namane. Meme j vyrubat do hola, otrvit
pesticidy, vyasfaltovat a zastavt hypermakety a dlnicemi. By kodme sebevc, zd se nm,
e pokozujeme jen svj majetek, k tomu majetek nevelk ceny. Ns samch e se to netk...
Doufm, e si uvdomme, e my jsme lid tto zem. Jsme s n dvrne spojeni. Kdy nime
svou zemi, nime sami sebe...
Nekonen budujeme. Jene estiprudov dlnice lemovan hypermarkety... to e je tst?
Nen, a sami to vme... Pesto dl dlme, co ns k tomu pivedlo. Nic jinho si nedovedeme
pedstavit. Obzory pedstavivosti mi dnes pipadaj uzaven jako snad nikdy od dob prvn sv-
tov vlky... Zas bez pesvden vme, emu jsme dosud vili. Zas bez naden konme, co
jsme dosud konali, protoe ns nic jinho nenapad... Zas je to marnost nad marnost. Jene ani
ns nenapad nic novho. Tentokrt neumraj jen vojci. Umr Zem a s n my, jej lid protoe
si nedovedeme pedstavit nic jinho.
Erazim Kohk (Mosty, 6.3.2001)
v28v
Sudkova fotografe krajiny nen jenom obraz
Byl jsem jednou...u pana Sudka. Odchzeli jsme z jeho ateliru spolen... Zamykal, obhldl
oblohu a j jsem se jen tak zeptal: Kam vlastn jdete, pane Sudek? Ale na Petn, j tam mm
motiv, odpovdl. A j asnul. To bylo nejakch ticet let potom, co se nasthoval na jezd,
jet vc rok znal Petn a pod tam ml motiv.
Musm se hned odvit ci, e u pana Sudka mt tam motiv neznamenalo vracet se k n-
hodnosti, kter ikovn fotografovna, dala by takzvan zajmav snmek. Sudkv motiv byl
souznenm jeho nlady s nladou t cesty, kter se po deti leskla vzhru travinami Seminsk
zahrady, nebo stejn tak v mladch, pokroucench ovocnch sadech tam, za nimi nly nahoe
ve katedrly jednoho naeho obdob djin a dole se klenula barokn kopule docela jinho, vec-
ko v jednom obraze...
Sudkovy fotografe nejsou jenom obrazy,...ale tak jeho poznn, een, vidn a vdn...
Zdenk Kirschner (In: Michal Barto (ed.). Krajinou pochybnost, Sb. vah z EDO, Olomouc, 2007)
Dom a strom v krajine
Na naich dedinch takmer nevidte dom, gazdovstvo alebo kostolk bez ozdobnho i ovoc-
nho stromu. Nezabudnem na prekrsne star stromy, ktor stoja veda drevenho artikulrneho
kostola v Hronseku, alebo pri kostole v Gran-Petrovciach nealeko Spiskho hradu. Strom sce
me st celkom dobre sm (lipa na rzcest alebo hruka v rom poli), ale bolo by takmer nepri-
rodzen, keby dom stl osamoten, bez stromu. Strom prina osoh, aj ke nenesie ovocie, alebo
v29v
sa s jeho drevom nepota v budcnosti. Dom ho citovo potrebuje, m v om citov oporu, zskava
nm lyrizmus, ako nevyhnutn doplnok udskho diela, bez ktorho by bol n ivot bezten.
Takou cennou zeleou s aj poetn parky, zaloen u dvnejie pri katieoch v rozlinch
krajoch Slovenska. Keby nejestvovala tto vegetcia, boli by cel asti junho Slovenska vyprah-
nutou, nudnou rovinou, ktor krlia len aleje prekrsnych starch orechov... Zele je vzcna
hodnota a nezskava sa ahko a rchlo, lebo stromy rast ovea pomalie, ako domy...
J.E. Koula (Pozerm sa na architektru, SFVU, 1965)
Slovensko, jeho reginy a kultrne dedistvo
My, domci, obas hodnotme a porovnvame rove kultrneho dedistva na Slovensku
s inmi krajinami. Hovor sa, e najobjektvnejm odzrkadlenm krajiny, v ktorej lovek ie, s
pohady nvtevnkov z cudziny. O umeleckch pamiatkach Slovenska sme sa nedozvedeli ni
zaznvajce. Ani od tch, ktor pochdzaj z le de France, Tosknska, i Viedne, teda tch ast
Eurpy, kde sa rodilo a tvorilo novtorsk umenie gotiky, renesancie i baroka. Slovensko je pre
nich fascinujca as Eurpy, kde umeleck dedistvo m dramaticky rozdielne prejavy, asto u
vo vzdialenosti pr kilometrov medzi dvoma obcami i mestami, dokonca medzi jednotlivmi
stavbami... V tejto krajine bol pre kadho nablzku niekto in, o udia dvnejch storo vn-
mali s obohacujcou samozrejmosou... Kad doklad kultrneho dedistva, hodn naej pozor-
nosti, m svoje korene spojen s konkrtnym priestorom...
Peter Kresnek (Ilustr. encyklopdia pamiatok Slovensko, 2009)
v30v
Na postati
V bohato truktrovanej slovenskej krajine sa udov architektra vyvjala viac ako pol druha
tiscroia vekomoravsk rekontrukcie dokazuj pozoruhodn tdium vvoja. Okrem toho
charakeristick forma slovenskho trojpriestorovho domu tak jednoduch forma poskytla
bohat monos varici, ktorej rku si na takom malom zem ani neuvedomujeme, a ktorej
priny s zakliate jednak v geomorfologickej lenitosti Slovenska, ale aj vo feudlnom priptan
loveka k reginu (hoci sme v minulosti mali aj mnoh cestovatesk zamestnania)
Nazdvam sa, e predovetkm malebnos krajiny bola prinou vekho vtvarnho potencilu
slovenskho nroda prostredie formuje ve vivky, kroje, tance i architektra to dokazuj
Jana Krivoov (Projekt, 1/1994)
Technick pamiatky zchrana a vyuitie
Sksenosti potvrdzuj, e n nrod nikdy nevynikal snahou ceni si a uchovva vznamn
hodnoty svojej histrie. V oblasti techniky, ktor je a zostane kovm meradlom vyspelosti
nroda, je uveden rta nrodnho charakteru azda najvypuklejia. Z laickho pohadu na de-
jiny techniky sme si preto vyslili dehonestujce omen apriorne netechnickho nroda. To,
e v mnohch odboroch techniky nedvnych stro sme patrili medzi vznamn etnikum sa
azda prve z tejto nevedomosti zamliavalo. Kto u ns vie, e Hroneck metalurgick komplex
s prevdzkami v Hronci, Troch Vodch a Osrbl vyrbal strojn siastky a valcovan koajnice
u v 18. storo a bol jednm z najvyspelejch v Eurpe? Vie sa, koko vzcnych technologickch
zariaden sa u ns pri asancich pochovalo v zemi, alebo skonilo v Kovorote? ...Ilo o pa-
miatky, ktorch historick hodnota je pre ich jedinenos a neopakovatenos obrovsk. V hodine
dvanstej sa zsluhou obianskej iniciatvy podarilo zachrni pred priamou likvidciou prv
eleznin stanicu v Bratislave (u bol vydan asanan prkaz), as lesnej eleznice v iernom
Balogu, arel vodnej elektrrne v ubochni, i monolit odlievanho mosta cez Hron z roku 1811.
Zsluhou nadench dobrovonkov a vedenia Sprvy vchodnej drhy vznikol Pamtnk elez-
ninej dopravy v Bratislave...
Ladislav Krian (In: M. Huba a kol., HK, MV SZOPK, 1988)
v31v
riepky zo slovenskej krajiny
Rodiia a ich rodn miesta. Moji rodiia milovali folklr, a kee boli kad odinakia, ich re-
pertor bol zo vetkch ktov Slovenska. Mama, Zhorka z Malaciek, sa narodila v Gajaroch.
Otec, po rodioch Liptk, uzrel svetlo sveta v Stakove na Kysuciach.
Rodn Turiec. Narodila som sa v Martine. V Turianskej zhradke, a som na to patrine hrd.
Ve tu sa v minulch storoiach psala naa - rozumej slovensk - histria. Na Nrodnom cinto-
rne odpovaj nai najv duchovia. Spisovatelia, bsnici, vtvarnci, nrodovci... Mala som
vdy t vsadu, e ma na tomto pamtnom mieste sprevdzala osobnos najpovolanejia, pani
Naa Hejn Pietorov, najbliia priateka mojich rodiov. Naa Hejn bola vnukou a dc-
rou vznamnch slovenskch osobnost Ambra a Miloa Pietora a mnohch slvnych, ktor na
cintorne leia, osobne poznala. Milujem pohad na Krivnsku Mal Fatru i na Martinsk hole.
Chodili sme tam s rodimi na prechdzky, na holiach stla aj legendrna divadeln chata.
Za iva v Bystrici... Hne po mojom rodisku mi je najbliia Bansk Bystrica a v nej prekrsne
lky pod Urpnom. Tam ma rodiia zva odloili na przdniny. S tetou a ujom sme chodievali
asto na vlety. Vaka nim som prevala detstvo ako dedinanka, v lone prrody.
In krsne miesta. m som staria, tm intenzvnejie vnmam, koko je ete krsnych miest
na Slovensku, ktor mlo poznm. Rada spoznvam cudzie krajiny, i tie exotick, ale oraz astej-
ie si hovorm, e je to hanba nepozna svoju vlas. Okrem Turca a okolia Banskej Bystrice milu-
jem i drsn kysuck a oravsk prrodu a krajinu, i Liptov, ale i borovicov lesy rodnho Zhoria
mojej mamy. A nesmiem zabudn na Veporsk vrchy v Slovenskom rudohor. Z naej tamojej
krsnej drevenice je asn pohad na majesttny Vepor i na cel ry svet.
Ohrozen Tatry. Pre investorov zrejme spova hodnota Tatier predovetkm v lukratvnych
stavebnch pozemkoch, preto vdy bud vyvja tlak na aliu urbanizciu. Pre nvtevnkov
a turistov vak najvia hodnota Tatier spova v (takmer) panenskej prrode. Ide teda skr o to,
koho tlaku podahneme. Mne sa zd najlogickejie, ak sa (citliv a rozumn) urbanizcia bude
tka predovetkm podtatranskch obc. A ete viac sa prihovram za rekontrukciu a vyuitie
u jestvujcich historickch budov. Z takho rieenia by mali najv osoh nielen turisti, ale aj
samotn obyvatelia reginu.
ako skan Bratislava. Bratislava je ovea menia a sn i zranitenejia ako Praha. Preto
aj tlak investorov na lukratvne zemia je tu niivej ako v Prahe. Netrfam si porovnva, ale
v32v
mm pocit, e v Bratislave chbaj pravidl, ktor by sa aj dodriavali. Naprklad neschopnos
vyrovna sa s neleglnymi stavbami je priam absurdn...

Zuzana Kronerov (rukopis, 2009)
Bl hora
Osmho listopadu estnct set dvacet u letohrdku Hvzda na Bl hoe zstal posledn praporec
vojsk Krlovstv eskho, moravsk praporec likv. U zd letohrdku padl do poslednho mue.
Pse nazvan Posledn Moravan (ryvek).
Pod blou zd
m blto
barvu perleovou
a zvony odletly
za vtrem do ma
Obzor se rd
mj tto
hanbou arlatovou
U jsme tu osamli
z ke se nesnm...
Karel Kryl (In: Knka Karla Kryla, Mlad Fronta, 1990)
Historick truktry dopravy zkorozchodn elezniky
V oblasti zchrany zkorozchodnch eleznc na pvodnom mieste vek kus prce odviedlo
Kysuck mzeum v adci, ktor za pomoci nadencov uviedlo do prevdzkyschopnho stavu
vraov sek bvalej Zakamenskej lesnej eleznice medzi Vychylovkou a Tanenkom v rmci
Mzea kysuckej dediny. Cenn zbierka trat, zkorozchodnch vozidiel a alej techniky v pre-
vdzkyschopnom stave sa zachovala v rmci iernobalockej lesnej eleznice, a najm v prpade
expozcie na iernom Balogu. al depozitr zkorozchodnch eleznc sa vaka nadencom
podarilo vybudova v tiavnike pri Podbrezovej. V Banskej tiavnici pamiatky tohto druhu spra-
vuje Slovensk bansk mzeum. alie sa nachdzaj v rmci Agrokomplexu v Nitre a v Liptov-
skom Hrdku.
Juraj Kubek (In: M. Huba a kol., HK, MV SZOPK, 1988)
v33v
Iniciatva zdola
Iniciatvou zdola, v prostred ekologickch obianskych ochranrskych aktivt, sa prvkrt
objavilo syntetick environmentlne chpanie architektry ako integrlnej sasti ivotnho
prostredia. Od polovice 70. rokov 20. storoia to bolo modern ochranrstvo prrody a krajiny so
svojm globlnym systmovm prstupom. Amatrske (v zmysle angaovanej odbornej nadinti-
tucionlnosti) ochranrstvo vemi rchlo, najm v konkrtnej innosti, rozpracovalo systmov
teriu historickch truktr krajiny, v ktorej sa objavila logika vntornch (i historickch) vza-
hov, najm perspektvy novch vznamov pvodnch prvkov v novch podmienkach Sas-
ou ekologickho obianskeho hnutia sa stala nielen aktivizcia proti vzniku novej architektry,
ale najm aktvna pozitvna iniciatva na zchranu a obnovu starch, neudriavanch, resp. zni-
kom ohrozench historickch stavebnch truktr v krajine
Magda Kvasnicov (P, 3/2009)
Krajina ako obe
Sasn stav slovenskej krajiny lapidrne dokumentuje a prezentuje vvoj spolonosti, jej eko-
nomick silu a truktru, jej hodnotov systm. Zo systmu, preferujceho tradin schmu pri-
mrneho, sekundrneho a tercirneho sektoru vyplvala aj hodnotov truktra a kategorizcia
sdelnej siete. Krajina sa stala u len pozadm. Pritom prve v nej sa cel proces realizoval, na jej
kvalitatvne najhodnotnejie prvky mal vrazn negatvny a regresvny dopad
Mria Kozov (Krajina, lovek, kultra, SAP, Bansk Bystrica, 2001)
v34v
Harmonick kulturn krajina
Kulturn kajina je harmonick, jsou-li v n v souladu prodn krajinotvorn prvky s prvky do
rzn mry zmnnmi, resp. vytvoenmi lovkem. V harmonick kulturn krajin jsou plochy
destabilizovanch ekosystm (pole, intenzivn louky a pastviny, hospodsk lesy, sdla) vyv-
eny plochami ekologicky stabilnjch pirozench a prod blzkch ekosystm. Takov kra-
jina je dobrm domovem nejen lid, ale i rostlin a ivich, icch v rozmanitch spoloenstvech,
propojench sloitou st vzjemnch vazeb a vztah. Antropogenn vlivy v harmonick kulturn
krajin nesm pekroit nosnou mez, jinak by pestala bt nejen trvale ivnou, ale i psychicky
libou...
Jan Lacina, Antonn Buek (TNZ, 2001)
Pbh krajiny a krajina jako pbh
V pbhu krajiny je nco navc, nco, co nememe vytit z experiment, z pozorovn nebo
z dotaznk. Jako by se spojila vechna data a pbh nabral svj smr, data dostala svj smysl
v prostoru a ase krajiny. Kulturn evropsk krajina a jej pbhy vak otevraj, jak se domnv-
me, velmi souasnou otzku: co je to poznn krajiny?...
Pbh krajiny a krajina jako pbh ukazuje cestu k pochopen krajiny. Ukazuje mnoho orien-
tanch bod v krajin, dv j smysl, smr, vkld do n as lovka a umouje nco vce ne j
popsat a poznat, umouje j pochopit jako nco pesahujcho ivot jedince i generac...
Miloslav Lapka, Eva Cudlnov (TNZ, 2001)
v35v
Pohad z Poludnice
Rozpadnut salae so stopami sekier
medzi lopchmi,
vonkajie i vntorn pohyby zabudnut
a telo obrten naruby,
sliznicami von.
Kostry roztrhan,
neovldnut
lesy prevrten buldozrmi,
njomn vrten do obehu,
eleznice spevnen kostrami.
Hmrenie havranov v kalovej ndri,
tma zostupuje z doln Parichvost a Vrece,
snehov frzy na dianici,
v prstoch potrhan vlsonice.
v36v
Lipy a lt
kosaky, humn, tvorce textilky,
miestne rozhlasy a silne vee,
lyiarske vleky
v lete
i ovce zaviaznut v moiari...
a nad tm alek, zvonku osvetlen
dediny, kriovatky, teplrne, lnie stoiarov,
pahorky, predhoria, biely flm metelice,
vrstvy atmosfry, ionosfry, magnetosfry,
kostn er, posun v spektre:
rozostupy upraven na predpaenie.
Ivan Lauk (Bsne, LCA Levice, 2004)
Lska ke krajin?
Dnes je o sv lsce ke krajin pesvden kdekdo. Zkuste najt lovka, kter by pipustil, e
krajinu a produ nem rd. Po cel lta, po kter provdme sociologick vskumy, tkajc se
vztahu lid ke krajin, jsme se vlastn s takovm vyjdenm nesetkali. Lska k prod a ke kra-
jin se stala zvaznou hodnotou, podobn jako teba lska k pravd nebo lska k dtem...
Sotva vak lze uvit tvrzenm o veobecn ptomn lsce ke krajin. Stav dnen krajiny ne-
svd o tom, e by byla objektem citu, kter si zasluhuje takov oznaen. Jde patrn o nedorozu-
mn, kter znme i jinak ze ivota. Lsku zamujeme s potebou, s reakc na nedostatek. Jak
je to vlastn se vztahem dnench lid ke krajin? Do jak mry a do kterch skupin obyvatelstva
pronikla lska ke krajin?...

Hana Librov (Lska ke krajin? Blok, Brno, 1988)
v37v
Duma o krajine slovenskej
Kad krajina v prslunom podnebnom psme m svoje zkonitosti, atribty, zvltnosti. Sloven-
sko m vzcny dar, kee od subtropickch enklv na svahoch Devnskej Kobyly m spektrum
prrodnch hodnt a po koniare a rokliny Vysokch Tatier so zrkadliacimi sa plesami, pamiat-
kami na dvne adovce. zemia hrboatho severu sa od chrbtov hr a doln smerom k itnmu
ostrovu povystieraj do rodnch pol a nv. Poetn minerlne a termlne pramene vyvieraj
na mnohch miestach, mnoh ete zaiste driemu pod povrchom. Krasov vody a klma vytvorili
v podzem nielen kvapov unikty, ale aj ojedinel chladn ndheru adovch jask a jm ...
ia, chlad sa dostva do naich sdc, do naich rozhodnut. Mnoho podnikavcov, investorov
a staviteov zaalo svojimi robustnmi produktmi zapa krajinu, jej krsy viac a viac podliehaj
devastcii. oraz alej, a do najvych polh, rozrast sa pecifck slovensk mor, konca mu
nedovidie. M sofstikovan podobu, hovorme mu hospodrsky rast, investcie, priemyseln
parky, mnohokrt vak ide o korupciu tak na komunlnej rovni, ako aj v orgnoch ttnej spr-
vy. Nie s to iba estetick dopady na krajinu, no predovetkm vplyvy toiace na jej podstatu.
Na miestach hustch lesov s holiny, cez niekdajie kryty zvere ved irok lesn cesty, na
miestach predolch zvnic s jarky a vmole. Parky s nahrdzan parkoviskami, lky, trv-
niky pohltil betn a asfalt, rozahl plochy budov vyaruj neiaduce teplo ...
Mme sce ndej, e krajina sa nakoniec ako-tak pozviecha, preie doran a zjazven. Ak
osoh bude ma zo zbedaenej krajiny lovek, mono iba predvda. Srdcia mnohch z ns s vak
smutn a doran tmto stavom u dnes ...

Jaroslav Liptay (rukopis)
Ochrana krajinnho rzu
Protoe ochrana stvajcho krajinnho rzu bude mt vdy mrn konzervativn charakter, je
nutno zvit, do jak mry a kde je toto omezen mon a reln. Mra ochrany se tak v tto fzi
nenpadn mn z rozhodnut odbornho na rozhodnut odborn-politick. Je teba si uvdomit,
e vzhledem k tomu, e krajinn rz je hodnota ryze lidsk a spoloensk (srn je pece krsa
v38v
krajiny celkem jedno, ppadn vid krsu jinde), je podstatn, jak mnoho nm na rzovitosti na
krajiny zle a jak pedstavy o sv vlasti mme.
Ji Lw, (TNZ, 2001)
Krajina a jej diverzita v promnch asu
Jednou z palivch otzek dnen doby je vliv lidsk innosti na krajinu, jeho negativn trend
stle stoup a bud odpor nejen u prodovdc, ale i v ir veejnosti. V praxi to znamen, e
se stle silnji potlauj prodn sloky krajiny a v dsledku toho kles krajinn rozmanitost
diverzita a tm i estetick hodnota krajiny... Nae souasn hospodaen v krajin se vyznauje
odstraovnm trval funkn vegetace a soustavnou dehydratac (odvodnnm) krajiny. Tm lik-
vidujeme autoregulan schopnosti krajiny, pevdme ji na fyzikln systm... Nam clem by
mla bt krajina vyuvna lovkem na principech dlouhodob fungujcch ekosytm...
Vojen Loek (TNZ, 2001)
Krajina
Lesy, pole a louky, eky a rybnky, niny i pahorkatiny, msta, vesnice, ry cest a silnic. Tam
vude i lid. Maj k sob blzko mezi nimi je jen krajina. Krajina mil, pvtiv a uklidujc.
Krajina v lidskch mtcch.
Nae krajina nem bezbeh lesn masvy, nezn pole jdouc od obzoru k obzoru ani vodn
toky rozlvajci sa do kilometrovch . Je umrnn a pesto monumentln.
v39v
V rozmanizosti a harmonii spova jej monumentalita, ve vzcn souhe prodnch monost
a lidskch poteb.
Miroslav Marti a Jan olc (Zem, krajina, lovk, Horizont, 1977)
Kulturn-historick vchodiska postoj ke krajin
Sjednocujc se Evropa stoj ped rozhodnutm, zda uzn tradin kulturn krajinu za soust
nrodnho bohatstv a kulturnho ddictv a zda d pednost bu jej nkladn drb, nebo
spontnn voln prod-divoin ledem lecch ploch. Je to volba s dalekoshlmi politickmi
a ekonomickmi dsledky, protoe tradin kulturn krajiny nemohou do budoucna pet bez
znan nkladn nadstandardn pe. Takov pe uskuteovna celoplon by byla pli n-
kladn i pro ty nejbohat europsk stty, a proto nezbv ne se soustedit na praktick otzky,
kde a kolik z tradinch kulturnch krajin bude eln a mon uchovat s ohledem na poteby
dnench a ztejch uivatel krajiny, a to v prvn rad jejich drb trvalch obyvatel. Bude-
li tento kol een s respektem k evropskm kulturnm tradicm, nen dn dvod, aby krajiny
ztka nebyly lep neli dnen, nebo verej. Je to otzka cty k pevzatmu kulturnmu d-
dictv, otzka na schopnosti europskou kulturu organicky rozvjet, otzka na volby...
Igor Mchal (TNZ, 2001)
v40v
Kultrno-historick a spoloensk topografa sdiel a krajiny
Stav krajiny a spolonosti boli hlavnm dvodom a podnetom pre vznik kultrno-historickej
a spoloenskej topografe (KHST) ide o proces systematickej identifkcie zdrojov, vec, pro-
cesov, javov a udalost v zem/krajine, postaven na obianskom princpe, multi-sektorovom
a interdisciplinrnom prstupe, na komplexnom vyhodnocovan, uchovvan a irokom spolo-
enskom uplatnen zskanch poznatkov pre rozvoj komunity, sdla i reginu, s cieom dosa-
hova a obnovova kontinuitu a udratenos procesov miestneho a regionlneho rozvoja. KHST
sleduje ochranu a zachovanie historickch hodnt a javov v harmnii so truktrami ivotnho
prostredia. Vychdza zo zkladnej tzy, e zachovanie rozmanitosti ivota na Zemi je z hadiska
trvalo udratenho rozvoja nemon bez ochrany a zachovania jeho kultrnej a spoloenskej
rozmanitosti a kultrnej identity
Marin Minarovi (In: Monografa kultrno-historickej a spoloenskej topografe Mikroreginu Zdroje
Bielych Karpt, REC Slovensko, Gg SAV, Bratislava 2008)
Bielokarpatsk a in stretnutia v krajine a s krajinou
Bielokarpatsk stretnutia, i u pri kosen lk, alebo na rokovaniach za okrhlymi stolmi, vdy
prinali iv diskusie o uoch a ich spsobe ivota v tejto jedinenej krajine. Prstupy sa poda
doby menili z pohadu jednho ttu, cez rovne dvoch novch ttov, a po sasn prstup
v41v
zjednocujcej sa Eurpy. Eurpy, ktorej zle na hodnotch - na zachovvan kultrneho de-
distva, na vytvoren prva obyvateov uva krajinu vysokej kvality, na upevovan eurpskej
identity v podobe zabezpeenia kvality a rozmanitosti jej jednotlivch zem. Neopakovaten
krsa bielokarpatskej krajiny, zloen z mozaiky sadov, lni stromov, lk, lesov, typickej archi-
tektry usadlost, ale aj znalost starousadlkov i novtorskch mylienok novch trvalch i ob-
asnch obyvateov, bola obrovskm vstupnm potencilom pri vahch ako alej. Bol to jeden
z naich prvch reginov, kde sa zaalo stle nieo dia v praktickom napan princpov trvalo
udratenho spsobu ivota. Spolonm motom vetkch 10-tich ronkov bielokarpatskch
konferenci bola spoluprca. Pestr zloenie prednajcich a prspevkov zo sce rznorodch,
ale logicky svisiacich tematickch oblast ako: krajina - udia - hospodrenie - vzjomn cezhra-
nin spoluprca, bol rmec, ktor upriamil pozornos vetkch zastnench na jeden spolon
cie... Snaha o vyuitie vlastnch zdrojov, posilovanie domcich kapact a rozvojov aktivity
iniciovan zvntra boli zameran na zhodnotenie kvalt miestneho prostredia a na vytvorenie
podmienok pre miestny a regionlny rozvoj podporujci miestne pecifk, miestne produkty,
miestne tradcie...
Naalej vhodne vyuva potencil miestnej krajiny Bielych Karpt i alch typickch ktov
Slovenska, iech, Moravy a Sliezska a pokraova v alom rozvoji zemia, zaloenom na jeho
bohatej kultre, na vnimonej histrii, na zachovan krajinnho rzu a podpore genia loci si
bude vdy vyadova ud s porozumenm a citom pre starostlivos o kultrnu krajinu. elm
tomuto kraju, aby zostal arovnm. Aby na udia nezabudli, aby ho neopustili, aby sa naalej
o starali. elm uom, aby i v dnenej uponhanej globalizovanej dobe s bleskurchlou ko-
munikciou a ialenou zplavou informci zostali nohami na zemi, s prcou v sade, s kosou na
lke a zdravm rozumom v hrsti!
Pavlna Mikov (Zb. z 10. BK, 2009)
Industrilne dedistvo v krajine
Kee zemie Slovenska sa nachdza na kriovatke starch eurpskych ciest a na dotyku via-
cerch kultr a etnickch spoloenstiev v centrlnej asti Eurpy, stalo sa krajinou s rozvinutou
kultrou a vyspelou technikou. Technick diela, objavy a vynlezy s sasou eurpskeho kul-
trneho dedistva a v niektorch odvetviach predstavuj vrchol sdobho technickho pokroku
vo svete. Prkladom je rozvoj a produkcia stredovekho i novovekho banctva, hutnctva a al-
ch nadvzujcich odvetv vroby a techniky, ktor dosiahli viacer svetov a eurpske prven-
stv a vytvorili uniktne technick diela...
Predovetkm vrobn pamiatky sa po strate itkovej funkcie pociuj ako zbyton za,
ktor bu chtra, alebo sa radiklne modernizuje. Aj po zniku strojovho vybavenia s vak
cennmi dokumentmi vvoja industrilnej architektry. Preto sa technick pamiatky chrnia
v rmci mze v prrode, ale predovetkm na mieste ich vzniku. Obnovuj a sprstupuj sa
irokej verejnosti ako stopy civilizanho vvoja a medznky minulosti. V rmci rozvoja kultrnej
turistiky sa prezentuj aj pred ostatnm svetom...

Ladislav Mlynka a Daniel Kollr KS 3-4/2008
Msto proda krajina
Msta by mla bt kompaktnej, mla by mt co nejvc kvalitn a chrnen zelen. Napklad
snahy vyjmout intravilny zastavn zem obc z psobnosti ochrany prody jsou pln
v42v
zvrhl. Ekologie msta je stran zajmav. Jsou msta, ve kterch se voln vyskytuj chrnn
rostliny a ivoichov a j jsem pesvden, e souit mst a prody je perspektivn...
Divoina znamen produ bez jakhokoli zsahu, a to u dnes nen mon nikde na sv-
t. Pen se zneitn ovzdu, ale i sloueniny dusku, kter obohacuj pdu, mn jej sloe-
n a charakter. Pak jsou tady vlivy zmny klimatu a klima taky nepmo ovlivuje ekosystmy.
Navc je problematick, co do t prav prody pat a co ne. Jsou rezervace, kter se zbavuj
pirozench devin, aby se zachovaly ekosystmy vytvoen lovkem. Napklad v Blch Kar-
patech byly na velkch plochch po stalet jednosen louky. Vytvoila se na nich nesmrn za-
jmav spoleenstva orchidejovch rostlin. Kdyby se to nechalo pirozenmu vvoji, vznikne
postupn les a tato vzcn spoloenstva by zanikla...
Bedich Moldan (In: Ji Papouek: Hovory o ekologii, Portl, 2000)
Obnova venkovskch sdel a krajiny
Pemlel jsem, mm li co ci k obnov venkovskch sdel a krajiny, tedy k loklnm a regi-
onlnm zleitostem, kdy se podstatn vc snam vnovat globlnm problmm a trendm.
Lokln a globln zleitosti a zjmy vak nejsou v takovm rozporu, jak by se na prvn pohled
mohlo zdt Podle americkho futurologa Alvina Tofera v nastupujc postindustriln e doj-
de mimo jin k dekoncentraci vroby a vrobnch proces, k renesanci zmyslu pro mru (mal
je krsn), k sten dekoncentraci osdlen i k decentralizaci moci... Na jedn strane tu mme
proces globalizace, na druh stran vak vidme, jak sl zdnliv protichdn proces decentra-
lizace, i prosazovn subsidiarity (a je vechno eeno na t nejni rovni, na kter je to mo-
n). Nejenom nrodn stty, ale i regiony se hls o sv msto na slunci
Teko se nm bude obnovovat ivot v regionech, budou li u ns pokraovat souasn nepzni-
v trendy vylidovn venkovskch a pihraninch oblast, ruen spoj veejn dopravy, bytek
pracovnch pleitost Nejspe by bylo noenm dv do lesa pipomnat, e zemdlstv nem
jen funkci produkn, ale i sociln (zamstnanost) a ekologickou (fungujc krajina, kter je pedpo-
v43v
kladem pro rozvoj v souasnosti nejsilnejho svtovho odvtv turistickho ruchu a rekreace).
Snad mi budete tolerovat, e jsem si neodpustil takovto globln zarmovn obnovy ven-
kovskch sdel a krajiny.
Pavel Novek (Zb. z 5. BK, STU BK, Mikuovce, 1997)

spn tvorba krajiny
V zemch, je po stalet i dokonce po tiscilet intenzivn poznamenvalo zemdelsko-les-
nicko-pasteveck obhospodaovn, zskali nkter krajinn systmy, i od zkladu kulturn po-
zmnn, novou ekologickou stabilitu, podmnnou a udrovanou innost lovka. Vtina je-
jich ekosystm, jakkoliv druhotnch, m pirozen nebo prod blzk charakter a zrove
umouje vysok, racionln a trvale udriteln vyuvan prodnch zdroj.
Pklady takovch oblast by mly bt studovny a udrovny jako modelov a experimen-
tln objekty vzkumu dynamiky krajinnch systm, jejich obhospodaovn a ochrany Jako
pklad polidtn, lovkem ekologicky citliv upraven krajiny me slouit jin st Te-
bosk pnve Mono konstatovat, e je to pklad krajiny, kde dlouhodob civilizan proces
zvil jak produktivitu pvodnch a pozmennch ekosystm, tak obytnou a estetickou funkci
prosted a zrove umonil ustlen sekundrn ekologick rovnovhy
Historick zsahy do krajiny tu mohou i dnes slouit jako pklad rozumnho petven mar-
ginln krajiny v prosted zrove ekonomicky produkn, ekologicky vyven, pohodov
obytn a esteticky psobiv, kde se lovk fyzicky i psychicky uvoluje...
Elika Novkov, Vclav Valtr (In: esk etnoekologie, Cargo Publishers, 1999)
v44v
Nin Mya a okolie slovensk Mykny
Pon cesta od Koscelka do Ninej Myle vedie brodom cez Olavu, cez miesto nazvan
dring, kde kedysi stvala konsk prepravn stanica a neskr horre. Cesta je dodnes t, po
ktorej krali u udia v dvnom praveku. Kedysi bola vyloen rienymi kamemi, a poda
toho dostala pomenovanie komunikcia aj brod. Deringal, ie hrkotal sa po nej nejeden ku-
peck i sedliacky povoz. Po krtkom stpan sa cesta vyplh na temeno vyveniny Vrhegy
a alej vedie vozom v sprai, ktor po stroia vyhbili koles vozov a daov voda. Po
avej strane cesty sa na desiatich hektroch rozklad najznmejia ninomylianska archeo-
logick lokalita zaniknut opevnen osada z doby bronzovej. Tam by sa mala rozprestiera
as archeologickho skanzenu s niekokmi domami postavenmi pvodnmi technikami,
na miestach, kde pred 3500 rokmi skutone prbytky stli. Pota sa aj s iastonou obnovou
opevnenia osady, s preskmanm a vyistenm priekop a znovupostavenm vstupnej dreveno-
kamennej brny. Zmer je to azda vekorys, no ako trval pamtnk dvnovekch dejn by sa
mal zrealizova
Ladislav Olexa (SAV, 2003)
Krajina a jej vnmanie
Veobecne sa krajina defnuje ako as zemskho povrchu, ktor je vnman lovekom. Toto
spojenie loveka s jeho okolm je pre defnciu krajiny podstatn. Krajinu primrne tvor jej ma-
terilno-energetick fundament, jej objekty vrchy, kotliny, niny, ale i lesy, hje, stromy okolo
potokov, lky i polia s obilm a almi plodinami, ktor pestuje lovek. S to aj diela loveka:
sdla, cesty, domy so zhradami, kde lovek bva, gazduje, ale aj oddychuje. Zemsk fundament
ns iv, ale musme ho pozna, pochopi a zabezpei jeho fungovanie. Krajina je vak viac ako
zemsk povrch, pda, voda, biotick svet, hory, sdla. Vnmame ju cez jej vzhad, obraz krajiny,
ktor obyajne pecifkuje charakteristick rta, dominanta, kopec, kostol, hrdok, hrad, hory
Javoria, vartovka v Krupine...
Prirodzene, mj prv kontakt s krajinou bol v rodnej Sse v Plieovskej kotline, v dedine s ro-
mnskym kostolom na vku, zblzka aj zaleka vnmanou typickou ladovskou scenriou vidie-
v45v
ka. Dominanty vrazne formuj vnem krajiny. Ich poznanie vak roziruje percepciu krajiny, po-
koru a ctu, odkrva tajomstv histrie a ivota a po sasnos. Pralivos dominnt v krajine
je aj o naom vzahu k nim, k ich viditenosti a dohadnosti. Motivuje organizova spolonos
a usporiada krajinu aj v estetickej harmnii. Aj pre vnem Vysokch Tatier z ich predpolia me-
me hada harmonick vzdialenos. Obraz krajiny vak vnmane z relnej pozcie pozorovatea
a nae vnmanie a poznanie je obmedzen. Ak chceme krajinu pozna a usporiada, musme ju
priestorovo identifkova a analyzova. Vhodnm nstrojom s leteck a satelitn snmky. Google
Earth je v tomto zmysle akousi iernou skrinkou aj pre krajinu. Umouje objekty krajiny dife-
rencova, analyzova, ale aj spja. Jednak v kontexte poznatkov o materilno-energetickom sys-
tme, ale aj poda percepcie jeho estetickho a duchovnho rozmeru. Tto integrcia poznatkov
a koherencia objektov prispieva k poznaniu a riadeniu fenomnu s nzvom krajina.
Jn Oahe (rukopis, 2010)
S revitalizciou krajiny aj obnova remesiel
Sasou Environmentlneho aknho plnu pre stredn a vchodn Eurpu... je u ns zatia
najm dobrovonmi ekologickmi organizciami u niekoko rokov uskutoovan revitaliz-
cia krajiny a vidieckych sdiel. Jej cieom je rekontrukcia prirodzench, nekonfrontanch, har-
monickch vzahov prrody, sdla a loveka, v om nesporne vznamn miesto maj i alternatv-
ne spsoby hospodrenia a vroby...
Jarmila Palikov (PS I-II, 1994)
v46v
tiavnica bude naa
Sme nad mestom. Nov zmok na ns kad rno mva zstavou bielych mrov. Pod nami
strechy a tak, ako by to malo by vade, pomal vtekanie zelene do mesta: domy a stromy sa
len postupne prelnaj. Prroda nie je oddelen novovekmi hradbami skladov a tovrn. Vavo
v diake svieti jazva novho sdliska, tak potrebnho, ale predsa narajceho svojm zasadenm
celkov obraz Je vemi skoro. Domy na Trojinom stoja predo mnou osvetlen rannm slnkom,
vemi presn, malebn, opusten, iba nad dlabou sa vzna slabuk opar. Neviem ako, ale zra-
zu ctim, e to vetko, mesto, domy a ulice, ud, ktor v nich i, budem mc pria do svojho
srdcaso vetkm zlm i dobrm,s celou silou radosti a u teraz sa ozvajcej, trochu hlpej,
ale krsnej nostalgie
Zora Pauliniov (KS, 3/1986)
Hodnotenie vvoja krajinnej truktry
Informcie o vyuvan krajiny poskytuj zznam o vplyve loveka resp. jeho aktivt v presnom
asovom horizonte na krajinu. Zrove vyuitie dostupnch historickch mapovch dajov, ich
spracovanie v geografckch informanch systmoch (GIS) a prepojenie s dobovmi dokument-
mi umouje presn priestorov datovanie jednotlivch foriem vyuvania krajiny. Dleitos
takchto vskumov potvrdzuj prce mnohch domcich i zahraninch autorov, nakoko vet-
ky socio-ekonomick aktivity a vplyvy sa relne premietaj do jednotlivch foriem vyuvania
krajina, a teda aj do vzhadu krajiny. Vsledky vskumu je mon uplatni aj v typizcii kultrnej
krajiny Eurpy v nadvznosti na Eurpsky dohovor o krajine.
Frantiek Petrovi (In: Izakoviov, Z. (ed.). Zb. prspevkov Smolenick vzva IV, KE, 2008)
v47v
Lun
Slunce vylo nad pastvinou
Bos kroky hladce plynou
Star mu roztanil kosu
Zas rann ze krl rosu
Vl mk si sukn kas
Dobe u v, co je krsa
Rozmanit prvod kvt
Kr na bl a m se k svtu
Tajn ve vrbov u eky
Zmn svoje pevleky
Martina Pskov (rukopis, 2010)
Rozumt krajine
Cel ivot se vdom i bezdn ume rozumt krajin. Tak proto, e kdy j alespo pon-
kud porozumme, porozumme i sami sob. Krajina nm k o ns samch i to, co mon nechce-
me slyet, emu odmtme rozumt, co by nm jinak jak se k nedolo...
Krajina je mon ta vbec nejir souvislost, v n ieme. Souvisej v n nhl hnut naich
du i hloubka i e i mlkost naeho poznn, stav na vry i nevry i nae vztahovn se k
budoucnosti. Projev se v n jak chybn odhad hospode, tak i necitliv nastaven makroekono-
mick pravidla a taky pedvolebn populismus starosty v Horn Doln.
Umt st krajinu je komplexn umn, je to vdy porozumn nejen prod, ale i lovku, ne-
jen jednotlivci, ale i nrodm a celm civilizacm. Je v tom vdycky i to i ono porozumn aktu
stvoen. A tak snad sebou toto porozumn pin obas i kus moudrosti. Bez n, bez pokory,
pln ovem dychtivosti poznvat, zpetrhl dialog s prodou nebudeme umt navzat.
Petr Pithart (Mosty, 6.3.2001)
Slovensko vo fotografi
Mono prvom poveda, e niektor oblasti Slovenska s rajom gotickho umenia. A nie je
to len slvna Levoa, Bardejov, Koice, Preov. S to i mal kostolky po slovenskch dedinch,
ktor s doslova pokladnicami vzcneho umenia...
Niak kniha o Slovensko...sa nezaobde bez akcentu tchto starobylch kultr, i u vysokch,
alebo udovch, s osobitnou vou slovenskej krajiny... Je prve slovenskou jedinenosou, ako
sa vysok kultry po stroia prelnali s udovmi, ako jedny vyrastali z druhch, navzjom sa
inpirovali a doplovali a ili v idelnej symbize... Slovensko je stle ete krajina objavov a no-
vch pohadov na veci tak pre turistu, ako pre umelca, pre vedeckho pracovnka i pre nhodn-
ho nvtevnka, slovom, pre kadho, kto sa vie dva a m oi otvoren...
Karol Plicka (Slovensko vo fotografi KP, Osveta, 1971)
v48v
Krajina popri Dunaji
Pridunajsk obce leia zva na vntornej strane dunajskch ramien, kde sa rozplen nina
prelna do vlhkch lunch lesov... Svisl ivotn a pracovn zzemie pridunajskch dedn tvo-
ria riene ramen a ostrovy. Cel leto sa tu vone pas kdle hus, stda krv a kon. Z ostrovov
sa zva seno i drevo...
Mal Dunaj sa nerozleuje do alch ramien. Hadito sa kukat ako sivomodr zamatov
stuha, lemovan ipkou lunch lesov. V ztoinch... je dodnes niekoko poslednch vodnch
mlynov. Svojou nevtieravou drevenou architektrou dotvraj krajinrsky charakter Malho
Dunaja...
Ramen Malho, Vskeho a Vekho Dunaja so svojimi vodami, lesmi a luhmi vytvraj ob-
rovsk zelenkav obrubu okolo itnho ostrova, najvieho eurpskeho rieneho ostrova. Tu,
na pde zavlaovanej podzemnmi vodami a prehriatej iarou slnka dozrievaj tabule obilia,
kukurice, tabaku, slnenc, papriky, melnov. Ako ozy medzi nedoziernymi rymi lnmi pol
s na rovine itnho ostrova rozhoden dediny a osady. Takmer vdy so starm rozkoatenm
parkom, uprostred ktorho je ukryt katie...
Ester Plickov (Dunaj, OBZOR, 1992)
Sdla a krajina v zzem Bratislavy
Vidiecke sdla, ktor dnes tvoria (pokia neboli asanovan) sas Vekej Bratislavy, boli a sas-
ti aj s obvan obyvatestvom slovenskej, maarskej, chorvtskej, nemeckej a po roku 1918 aj
eskej nrodnosti. Tieto prislchaj nielen k viacerm nrodnm skupinm, ale patria aj do via-
cerch etnografckch oblast so pecifckm charakterom regionlnej kultry...
Prakticky vetky historick jadr aglomerovanch obc v okol Bratislavy maj jedinen p-
dorysno-genetick typ Jedinen je tie zakomponovanie viny aglomerovanch obc do
okolitej krajiny, ktor je v protiklade k sasnej vstavbe
v49v
Vetkypozitvne monosti vyuitia prilenench obc svedia v prospech ich zachovania
a alieho rozvoja. Nie nhodou je repektovanie kontinuity vvoja jednm zo zkladnch prin-
cpov pokrokovho urbanizmu

Juraj Podoba (B/n, 1987)
Krajina severnch ech vera, dnes a ztra
Vedle prodnho bohatstv vetn ndhern a pestr krajiny bylo toto zem bohat na kultur-
n pamtky. Byly zde cel mstsk i vesnick pamtkov soubory, etn hrady a zmky, kltery,
kostely, parky a arboreta... Dky lznm, kter navtevovali osobnosti kulturnho a sploenskho
ivota z cel Europy... ilo obyvatelstvo bohatm spoleenskm a kulturnm ivotem... Za II.
svtov vlky zaala nejen materiln, ale i duchovn devastace Krunch hor a Podkrunoho.
Tato se bohuel po vlce nezastavila. Plon pojat vysdlen nmeckho obyvatelstva mlo de-
vastujci inky na hospodsk i spoloensk ivot, vztahy lid k prod i k sob navzjem.
S nmeckm obyvatelstvem odely bohuel asto i kvalifkovanost, smysl pro podek, vztah
k mstm, obcm, kulturnmu ddictv, prod a krajin.... Na dv generace zmizel u vtiny
obyvatel i kulturn vztah k zddnmu prodnmu a kulturnmu ddictv. Teprve dnen mlad
generace obyvatel u maj v kraji zabudovan vlastn koeny a nov nabyt vztah k domovu po-
siluje jejich vli uchrnit zbytek zddnch hodnot...
Martin ha, Petr Pakosta (zemn ekologick limity tby v SHP, 2005)
udia v horch
Hlboko v horskch doliach, desiatky kilometrov dlhch, na ptiach a horskch svahoch, za-
tten vrchmi pred oceovm prbojom dvadsiateho storoia, dova svoj ivot jedna civilizcia.
v50v
Miera existencie, ktor jej ete zostva, je mierou ivota jednej genercie. Genercie na odchode.
To, o prichdza po tejto genercii, je u z inho sveta. Sveta, v ktorom sa udsk ruka nedotka
priamo vec okolo seba. Sveta, v ktorom lovek medzi seba a prrodu postavil stroj. Uahil si,
ale aj oahel, pretoe skutone milova me iba tie veci, ktorch sa dotka rukou, a to i vtedy,
ke tm dotykom je zpas. Tak prestali ma veci svoje pevn miesto, ich korene uschli a vetko
sa zrelativizovalo. Aj lovek.
Tu ete nie. Tu na poiatku bola krajina. Prsna, uzavret, sama v sebe a sama pre seba. Potom
priiel lovek a zaalo sa jeho stron dvern obcovanie s lesom. Chlebom kadodennm, ivi-
teom i vykonvateom ortiea stalo sa mu drevo. Nm rstol, nm sa zabjal. Do neho prichdzal
na svet a v om zo sveta odchdzal. A priestor medzi dvoma hraninmi bodmi kolskou a rak-
vou bol op dreven. Dreven domce, dreven stodoly, komory a spky, pred dlhmi zimami
obloili si chalupy drevom, aby sa nm zattili, nstroje na dobvanie chleba robili si z dreva,
pod drevom kra hovorievali svoje modlitby aj denn starosti a ete i po smrti oznaili drevom
ten ksok pamti, ktor ich pripomnal. Do konca ivota trval dialg loveka a dreva. Delil sa
s drevom o svoj ivot a ntil drevo, aby sa podelilo s nm.
Vstpiac do krajiny, vyuil kad zavhanie lesa a tam, kde sa mu zdal najzranitenej, zasia-
hol, vymhal si na om kad hrs zeme, ntil horsk svahy, aby rodili spor obilie, zemiaky
a trvu. Od vasnch rn a do veernej hviezdy so svojimi demi a so svojimi zvieratami ako
v rozprvke premieal kame na tvaroh a mlieko. Tak vznikali horsk polka, terasy. To nie s
Semiramidine zhrady. Po tchto schodoch les cval do vrchov a lovek po nich stpal ako Jakub
po rebrku, aby vybojoval svoj zpas s Bohom: Nepustm a, dokia mi nepoehn! Bol to mno-
horon, vekolep zpas, v ktorom sa hrza strieda s krsou, brutlnos s nehou, ubliovanie so
slubou, nenvis s lskou, a dodnes s tieto protiply vzjomne tak prepleten, e ich nemono
od seba oddeli, vytvraj svojrzne, ostr a ist kontry tohto kraja a ud v om. Kamienkom
dohod z lesa na rou, kamienkom dohod od smiechu k slzm.
Tak vo vzjomnom npore aj stupe zaal lovek vytvra podobu krajiny a prima podobu od
nej, vldnuc jej i podrobujc sa jej zrove, a vznikla zvltna symbiza krajiny a ud, vzcna, ru-
dimentrna jednota tlu, osobit mtus, na ktor rezonujeme, lebo v om tume neopakovaten
podobu svojich predkov, a teda i seba samch. I ke to u odchdza, ba mono prve preto, e to
u odchdza a my mme posledn prleitos dotka sa toho, z oho sme prili.
Milan Rfus (udia v horch, Tatran, 1969)
v51v
Ekologick stabilita ako vlastnos krajiny
V pvodnej, prirodzenej alebo nekultivovanej krajine jestvuje ekologick stabilita, vyjadrujca
progresvny charakter vvoja vzahov a procesov v jednotlivch ekologickch systmoch a v ich
sboroch. Tieto ... tvoria truktry krajiny. Poda druhu a kvality tchto systmov meme usu-
dzova a hodnoti ekologick stabilitu a stupe jej naruenia...
Naruenie krajinnej truktry tm, e sa zniuje podiel stabilizanch prvkov vyrubovanm
lesov a rozptlenej zelene, rozorvanm lk a pasienkov, vysuovanm mtvych ramien, jazier
alebo raelinsk, zapriuje naruovanie ekologickej stability...
Nebezpeenstvo naruenia ekologickej stability krajiny nie je iba v zmenen plonho zast-
penia stabilizanch krajinnch prvkov..., ale aj v znen kvality tchto prvkov...
Ako vlastnos krajiny meme ekologick stabilitu charakterizova a hodnoti z rznych ha-
dsk, pretoe krajina je rznotvrna a neustle v pohybe. Meme ju charakterizova z hadiska
energetickho, ekologickho, produknho, ekonomickho, funknho, estetickho, trukturl-
neho a z mnohch inch hadsk...
Milan Ruika (rukopis, 1978)

Pnos eskch zem Evrop i svetu
Kulturn krajina eskho a moravskho venkova je svtov uniktnm svdectvm o jaksi sa-
mozejmm vtitn struktury spolenosti a jejch kadodench zvyklost: i duchovnch, uvdo-
mlch, i intutitivn tuench hodnot do tve kraje. To, co dnes nazvme krajinnm rzem,
m zde velk mnostv podob a variet. Krajinn rz kadho jednotlivho prostoru tak m svou
nezamnitelnou specifku v celku rozvren lidskch sdel, hospodskch i cirkevnch staven
abudov, hbitova i nvsi, mezi lesy, loukami, sady a pastvinami. Cesty v tto krajin jsou vedeny
v52v
logikou lidsk poteby stejn ako tvnost kraje a lidsk dotek v kadm detailu drobn krajin-
n architektury, jakm jsou bo muka i patnk u cesty, je soust stejnho du, jemu podlh
i stodola, kaple, kola, kostel, spolenost i krajina
Ivan Rynda (P, 5/2002)

smy de stvorenia: neznsiln miesto, na ktorom stoj
Neznsiln miesto, na ktorom stoj! Krajina nm bude dlhodobo vydva svoje plody, len ak
ju budeme ma v cte a lske. Vetky kresansk cirkvi by mali napomha, aby sme Kristovo po-
solstvo lsky uplatnili aj k alm naim blnym rastlinm, ivochom, pde, vode, dokonca
aj kameom. Naa noha me beztrestne stpa po zemi len s odovzdanm. Do krajiny vtlame
svoje hodnoty a krajina si ich pamt. Sptne ich vracia nm, ale aj tm, ktor prdu po ns...
Peter Sabo, udmila Sabov (STU/SR, L.J., 2001)
Tradin kulturn krajina s pevahou zmdlstv
Kulturn krajina u ns vznik a pretv se u od neolitu. Mla bhem t doby adu podob,
ale ty najdleitej uzlov body v jejm vvoji jsou vlastn jenom dva. Prvnm byl sm jej vznik
v neolitu, kdy u ns zaalo zemdlstv... Dnes si pod tradin kulturn krajinou obvykle ped-
stavujeme tu jej podobu, kterou zskala teprve na konci 18. a v prbhu 19. stolet a kter se ji
vyznaovala postupnou intenzifkac lesnictv a polnho i lunho hospodstv. Odlinou po-
dobu mla kulturn krajina pedchzejcch vyvojov stadi... A druhm uzlovm bodem je pak
souasn formovn modern prmyslov krajiny...
Ji Sdlo, David Storch (Vesmr, 2000)
v53v
Estetick hodnoty vinohradnckej krajiny
Stroiami pestovan kultra a tradcia vinohradnctva a vinrstva je prvom vnman ako
vznamn kultrna hodnota - kultrne dedistvo najteplejch reginov iech, Moravy a Slo-
venska S kultrou pestovania vinia sa spjaj aj siln nboensk asocicie a rituly
Hmotnm vyjadrenm duchovnej a nboenskej roviny s poetn kaplnky, kalvrie a alie
drobn sakrlne objekty umiestovan vo vinohradoch alebo ako dominanta nad nimi a spolo-
ensk udalosti, ktor sa k nim viau. Ikonografa tchto objektov je vrazne spojen s marin-
skym kultom a patrnom vinohradnctva svtm Urbanom.
S vinohradnctvom a vinrstvom zko svis i formovanie architektry a sdelnch truktr.
Charakter a usporiadanie vnnych pivniiek je regionlne pecifck a vrazne sa podiea na for-
movan identity kultrnej krajinyVinohradom a vnnym pivnikm, ako vrazu regionlnej
tradcie, sa priznva i vznamn kultrnohistorick i estetick hodnota. Tento fakt je o to v-
znamnej, e sasn spolonos nem jednoznane vyproflovan estetick normy, ani hodno-
tov hierarchiu pre krajinu.
Alena Salaov, Dagmar tefunkov (P, 1/2009)
Cesta krajinou poda Vincenta ikulu
Rovnobene s potokom beala hradsk. Kde bol dostatok miesta, rozlievala sa do rky, potom
sa zase zuovala a vyhla tehlovmu domeku, vlastne trafke, ktor oddeovala horn koniec od
dolnho. Na hornom konci stl kostol. Z vee bolo vidie na vetky strany, dedina mala podobu
kra: prav rameno horn Hotky, kade sa chodilo do vinc a do hr, av rameno, teda doln
v54v
Hotky, tade sa chodilo k cintornu a na ebreck lky. K horm sa chodilo astejie. Z tej strany
uzatvral dedinu Fehrkin dom, neomietnut, iba jednu stenu mal natret asfaltom...
Hne za mostom sa cesta odrazu rozdvojuje. Jedna as be rovno a za kopce, t volaj rovn
cesta, druh as kukuje pomedzi vinice a cez jelov hj, t volaj kriv. m alej, tm viacej
sa kriv cesta zuuje. Stiesnen je kamennmi mrikmi, ktor budovali starostliv vinohradnci
kad kona svojho vinohradu...
Vincent ikula (Nebva na kadom vku hostinec, Sl. spisovate, 1966)
Krajina na zem
Svt, ve kterm ieme, se nm promuje den ze dne ped oima. V jedn generaci mn se
dnes vce ne dve za stolet. Tento hektick dynamizmus promuje na zemi v jedinou tovr-
nu na lidsk blahobyt, energetiku, potravu a bydlen. Zd se, e vechno mus tomuto cli uhnout
z cesty. Ale lovk neme jestvovat v tomto odlidtnm prosted...
v55v
Bume vmav a etrn k prod kolem ns, ke vemu ivmu, nebume barbary v krajin
a v na krajin zvl! Krajina v osudu nroda je to zkladn: chlb i tst se rod teprve v n
a esk e i hudba jsou vdy spjaty s krajinou na zem na ivot a na smrt.
Milo Spurn (Moravsk krajiny Miloe Spurnho, Veronica, 1979)
Estetick postoj k prod a krajin
Uvaujeme-li o ochran prody a krajiny, i vbec vztahu k nim, zd se, e jejich estetick
hodnota je pouze nco druhoradho, subjektivnho. Nco, co sice pro kadho z ns svoji roli
pi postoji k urit krajin hrt me, ale je to nco soukromho, tvocho pouze jakousi nad-
v56v
stavbu.... Estetick hodnoty krajiny zstvaj a daleko za vznamem nrodospodskm, ale
i teba za vznamem biodiverzity, a bvaj tmi, kdo se zabvaj ivotnm prostedm s uritmi
rozpaky, zahrnut pod pojem krajinn rz. Tomuto hlu pohledu pak pochopiteln odpovd
i ppadn environmentln vchova.
Kdy se ovem podvme pozornji, zjistme, e estetick motivace jsou v naem postoji ke
krajin pravdpodobne mnohem zsadnej, ne si myslme... Rozhodnut, pro chrnit uritou
lokalitu, jsou nkdy primrn estetick (resp. kulturn). Teprve sekundrn se k nim nalzaj ar-
gumenty tzv. vdeck.
Karel Stibral, Jana Dlouh a kol. (Vden a participace, UK 2009)
Pietne miesta svedectv doby
Pietne miesta s sasou krajinnho priestoru a ivotnho prostredia...Vzbudzuj ctu, vy-
jadruj spomienku a sprtomuj minul, preit... S ctou sa spja kvet, rastlina, horiaca svie-
ka, mramorov obelisk alebo in vtvarn prvok dotvrajci prostredie pietnych miest.
Pieta samotn m rznu podobu... Jedna je fyzicky vyjadren monumentmi slavnov, obelis-
kov, vaznch oblkov, druh jemne rozptlen v truktre cintornov... Cintorny, ktor mesto
postupnm vvojom vzalo do svojho urbnneho nruia, zaali plni takmer lohu parkov. S
sasou zelench pc mesta, a zrove ozami pokoja...
K pietnym miestam patria aj osamel hroby, zva vojakov, v lesoch a kre i pamtnky
obetiam nehd popri cestch. Pietnym miestom me by aj strom, skala, prame, jazero, miesto
na brehu rieky, asto i hora. S prrodnmi tvarmi sa spjaj udsk udalosti, tragdie i spechy.
Harmonicky psobia kombincie strom kaplnka i boia muka. Vrcholom symbizy udskho
diela s krajinou s kalvrie, ktor vnmame ako vznamn duchovn miesta, inkuj ako celok
i ako jednotliv zastavenia...
Jn Supuka, Robert paek. (P 5/2009)
v57v
Religiozita a kultrna krajina
Predstavy loveka o krajine, v ktorej ie a ktor svojou innosou pretvra, s do znanej
miery ovplyvnen jeho svetonzorom a v rmci neho jeho nboenskmi predstavami a ich apli-
kciou. Vzah medzi religiozitou a krajinou je obojstrann. Nielen religiozita vplvala na innos
loveka v krajine a jeho vzah k nej, ale zrove aj krajina a jej jednotliv prvky vplvali na utv-
ranie nboenskch predstv a na praktick prejavy religiozity loveka
Je nepopieratenm faktom, e kresanstvo hralo spolu s almi vplyvmi dleit lohu pri
utvran sasnej neudratenej hodnotovej orientcie modernej zpadnej spolonosti. Na druhej
strane vak snahy smerujce k trvalej udratenosti vznikli v tej istej zpadnej spolonosti a boli
iastone inpirovan aj kresanstvom. Kresansk religiozita, ak sa bude dra princpov obsiah-
nutch v Psme, m potencil neby v protiklade, ale prispieva k trvalo udratenmu rozvoju
kultrnej krajiny.
Jn Szlls (Zb. Smolenick vzva IV., KE SAV 2008)
Historick truktry zelene v krajine
Florentsk charta o ochrane historickej zelene rozumie pod spolonm nzvom historick z-
hrady mal historick zhrady i vek krajinrske a tvarovan parky. Okrem umelecko-historic-
kej a prrodovedno-dendrologickej hodnoty s svojm prevanm situovanm v pretechnizova-
nch sdelnch tvaroch dleitm mikroklimatickm initeom a asto s i jedinou monosou
pre kvalitn krtkodob rekreciu obyvateov miest.
v58v
Vina historickch zhrad a cintornov je v sasnosti situovan v intravilne miest a obc.
Tento stav je spsoben expanziou sdelnch celkov do okolitej krajiny, mnoh historick zhra-
dy boli v minulosti dokonca rozparcelovan a zastavan, alebo ochudobnen o okrajov partie.
Najviac historickch zhrad sa u ns nachdza na zpadnom Slovensku, konkrtne v okresoch
Nitra, Topoany a Trnava, na strednom Slovensku ich najviac njdeme v okresoch Povask Bys-
trica, Martin a Rimavsk Sobota a na vchodnom Slovensku v okresoch Preov, Koice-vidiek
a Spisk Nov Ves...
pecifck parkov pravy nachdzame prakticky vo vetkch kpench mestch a osadch
s dlhou tradciou. V okol vekch miest boli historicky kultivovan prmestsk lesy do podoby
lesoparkov. Historicky bvalo zeleou upravovan okolie oddychovo-rekreanch komunikci,
okolie pamtnch miest, ale historick truktry zelene predstavuj aj star portovo-rekrean
arely, dostihov drhy a pod
V oblasti ochrany historickch parkov a zhrad nm zsluhou dvojkoajnosti zkonov na
ich ochranu mimoriadne chba kvalifkovan koordincia Plny obnovy nie s centrlne koor-
dinovan a spoluprca je problematick
Pavol imkovic st. (In: M. Huba a kol, HK, MV SZOPK, 1988)
Pam krajiny
In-formace je zmna vnitn podoby. Vtisk. Vznik OPAKOVNM. Do eho se vtiskuje? Do
pamti. m je krajina lenitj a rznorodj, tm vc pamatuje. Pou m krtkou pam. Vtr
ji neustle str.
Nkdy se domnvme, e pam krajiny neobsahuje nic pro ns dleitho, a vymaeme ji.
Tebas krajina v severnch echch si na mnoh vci u nepamatuje. U nev, kudy vst vodu
a ta bu zaplavuje, nebo miz. Zbvajc eky teou v rourch a betonovch korytech. Takov
krajina u nerozum stromm a svahy hor se sesouvaj. Hlubok jmy jsou jizvy jej pamti
v59v
My vak myslme tm, uprosted eho jsme. Jen skrze stromy meme myslet les. Jenom v kra-
jin meme porozumt tomu, co je cesta. A jenom ve svt a skze svt mon jednou porozum-
me sami sob...
Tom krdlant (Demokracie prody, Originln Videojournal, Praha 1996)
Proda a krajina pehlen konstitutivn faktor lidsk
osobnosti
Fenomn neverblnho vtitn dvrn poznanho okol v tlm vku... se prosad v jakmkoli
prosted prodn-kulturnm i rodinnm. Nvyk na patnou krajinu i nevhodn strukturovan
prosted lidskch sdel, podobn jako nvyk na nevhodn hodnoty rodi a pravidla chovn v
dysfunkn rodin... je nakonec stejnm nvykem i eleznou koil jako kad jin nvyk...
Obnova niternho citovho vztahu dosplch lid k prod a krajin, bez neho patrn nynj
ekologickou krizi nepekonme, ovem nepedpokld jen uznn vznamu prvotnho vtitn
prody a krajiny u malch dt. Pedpokld tak odvahu zat proces praktick biofln rekon-
strukce krajiny a lidskch sdel, kter sa, pochopiteln, neobejde bez politick vle, podpory
veejnosti, a tedy im pimenho vzdlvn a biologick kultivace dnen dospl populace.
Josef majs (P, 5/2002)
Chrnen krajinn oblas Zhorie
Dvodom vyhlsenia Chrnenej krajinnej oblasti Zhorie je jedinenos tejto lokality nielen
v rmci naej republiky, ale aj celej strednej Eurpy. Je to krajina na rozsiahlych viatych pieskoch,
majcich pvod v neognnom mori (vietor tu vytvoril duny s a 25-metrovm prevenm). Kraj
dotvra riena sie rieky Moravy, Myjavy a mench tokov, so zvykami ters a nnosmi riek...
v60v
CHKO bude ma dve asti, od seba oddelen:
Juhozpadn resp. zpadn, prevane lun krajinu pri rieke Morave (od Zohora po Moravsk
Jn) a severovchodn, resp. vchodn as, prevane dunov lesn a lesostepn krajinu (medzi
Zvodom a Borskm Jurom na zpade a ajdkovmi a Blkovmi Humencami na vchode).
Pavel remer (OP 3-4/1986)
O uctievan bohov
U ns romnska rotunda sa nm neraz ocitne v ceste naim urbanistickm plnom, ako napr-
klad v starobylom meste Nitra. Hra sa s ou nebudeme nemala sa nm stava do cesty, zrtime
ju, zklady zasypeme, zvalcujeme, cesty vystrieme nechylne, zsadne poda plnu
V ohybe rieky Nitry, takpovediac v naej Mezopotmii, objavme vrie, naven kultrami,
ktor tu kedysi existovali. A my? Na posvtnom mieste pokraujeme alej v stavbe kravnov...
Dominik Tatarka (O uctievan bohov, Sl. spis., 1963)

udov architektra na Slovensku
udov architektra koren v prrode, je s ou hlboko spt. Z nej si berie materil a zo vzahu
k prrode, z vyuvania jej darov, vyviera aj jej pvodn tl. Mohli na psobi rozlin kultrne
v61v
vplyvy, ale tie si lovek na vidieku pri budovan svojich stavieb vdy dokzal prispsobi, dok-
zal ich pretvori, tvorivo vyui, strvi...
udov architektra v sptosti s okolitou krajinou je vonkajm obrazom celistvho, harmonic-
kho ivota, vyplvajceho zo skromnosti a spoluprce loveka s prrodou. Je vsledkom udovej
mdrosti. Poznanie udovej architektry vedie k prapvodu udstva. Pvodn funkcia udovej
architektry bola elov. udia si stavali obydlia a hospodrske stavby dennch nevyhnutnch
potrieb. Ale dnes chpeme, e udov architektra v sebe obsahuje aj univerzlne hodnoty, preto
pre ns nadobudla kultrnu funkciu.
Igor Thurzo (udov architektra na Slovensku, PT, 2004)
Krajina jako iv organismus
Podle holistickho nzoru je krajina ivoucm organismem na rozdl od tradinho prodov-
deckho nzoru, kter povauje krajinu za vsledek psoben abiotick a biotick sloky. Tento
prostor m rozmr sakrln, profnn a sociln... Jestlie povaujeme krajinu za fenomn s vni-
tn dynamikou, strukturou a pamt, musme piznat krajin vlastnosti iv soustavy. To ovem
znamen, e jako kad iv soustava je kehk, a tm i zraniteln.... vc i nevc pelapuj...
a vldy nedlaj nic. Vichni se toti boj veejn piznat krajin charakter osobnostn, i alespo
charakter vci zvltn povahy, nebo by to znamenalo zmnit nae zachzen s n. Takovou kra-
jinu bychom pak teko prodvali, zdaovali a petveli...
Pavel Trpk (TNZ, 2001)
v62v
Duchovn rozmr krajiny
Jak ns pesvduj djiny lidsk civilizace, kad doba ponechv v krajin sv otisky, a to
nejen v podob jejho uspodn, zpsobu hospodaen, nakldn s jejmi zdroji, ale i v podob
rznch staveb. Od menhiru, chrmu a dokonce po skldky. Stopami v krajin jsou ale i stezky
zvat. Pokud plat zkon o zachovn energie, v krajin zstavaj i otisky lidskho tst a utr-
pen. Jsou pece msta, kter lid odedvna vyhledvaj a jsou msta, kterm sa tak jako zvata
vyhbaj. Nai pedkov mli pro tato msta krsn oznaen msta svat a klat
Je dobrodinm a paradoxem na doby, e i uprosted svtel a rachotu sdel existuj msta, kde
v tichm usebrn lze vnmat nejen duchovno, ale i posvtno. Tmito msty osloven mohou bt
nejen promodlen star chrmy, star hbitovy, star stromy v parcch, zkout dvor a zahrad,
tn, ale i nkter sochy, obrazy, i tny hudby, to jest msta, kde se na okamik zastavila rafje
asu a lovk tam potkv svoji dui, aby tak mohl oima krajiny svho nitra vnmat duchovn
rozmr okoln krajiny
Trpk Trpkov (P 2/2007)
O krajine, krajinroch a krajinrskom prstupe
V krajine bene stretvame objekty, ktor mono nazva historickmi dielami. Vetky s jed-
noznane vsledkom prce udskch rk v minulch obdobiach. Do krajiny zapadaj tak orga-
nicky, e si bez nich krajinu vieme len ako predstavi. Nartn obraz krajiny dsledne zbave-
nej tchto diel by bolo a prekvapujco zloitm vedeckm problmom...
Krajinr had svislosti, ktor dan objekt spjaj s inmi krajinnmi prvkami, s inmi historic-
kmi dielami, ale aj s rozlinmi prrodnmi prvkami krajiny... Krajinr skma javy v krajine nie ako
jednotliv objekty, ale ako zloky zloitch priestorovch truktr, ako asti kultrnej krajiny... Kraji-
nrsky prstup k historickm dielam nm pome odhali i nov hodnoty tchto diel. Hodnoty, ktor
vyplvaj iba z ich postavenia v istej krajinnej truktre, z ich vzahov k inm prvkom krajiny...
Jn Urbnek (In: Chrnime prrodu a krajinu, PRRODA a SZOPK, 1979)
v63v
Jinou stavu
Demokratick stavy Evropy, k nim se ta nae nov bude chtt pidat, maj lovku dt
ochranu ped nsilm sttu, adu i spoluoban: to jsou zapsan jednac postavy toho dla, cel
obsah stav dje se na poli takto vyznaenm. Ale vimnte si, e n osud je dnes vc ne vldou
a adem urovn postavou, je dosud nebyla do stavy zapsna: tou je proda, Zem i jak to
nejlp nazvat byt?
U jedn vesniky v kraji neznienm je pr pod zem asi dvadset pt tun zlata. Je ale tak roz-
ptleno, e dostat je, znamenalo by vydolovat, rozdrtit a prost i proplchnout nkolik tvere-
nch kilometr krajiny. Jsem proti! Za kolik zlata je kto z vs ochoten prodat sv dcko?...
Ludvk Vaculk (LN, jn 1990)
Postupn pemna krajiny na pou
V roce 1968 jsem, jako len studentsk Expedice Lambarne, navigtor a druh idi, projel
Afrikou tm 30 tisc kilometr. Chtli jsme nejen pomoci nemocnici zaloen Albertem Schwe-
itzerem v gabunskm Lambarne, ale pedevm pispt k rozen jeho flosofe humanismu.
Vidl jsem Egypt a Sudn, kde postup pout a nadmrn zatovn krajiny zemdlstvm
zmnilo kdysi rodnou zemi v oblast pokrytou rozpraskanmi solnmi krustami. Etiopii, Keu
a Tanznii, znienou olamovnm vtv a nepimenmi stdy koz a dobytka. Zambii, Zaire
a Konskou republiku, zem s nesmrnm bohatstvm nerostnch surovin, ale postien eroz
v dsledku nadmrn a neetrn tby nerost a deva. Projeli jsme tak Nigerii, Niger a Alr-
sko, kde naprost nedostatek jinho paliva vede k nien zbytk les a odvk zvyk odvozovat
spoleensk statut lid od velikosti std dobytka k nien zbytk trvy...
v64v
Loni na jae jsem letl z Londna do Nairobi. Svtn zastihlo n Boeing nad Lybi, pak zhruba
sledoval trasu, kterou jsme projeli ped 24 lty v Tate 138. Ze statistik jsem vdl, e poet obyva-
tel Afriky se od naich dob zvil tm dvakrt a pila dlouhotrvajc sucha. ekal jsem proto
nepzniv zmny. Ale pohled na Sudn, Etiopii a severn st Keni mne pesto zcela ohromil
a zdrtil. Letli jsem nad zem, pemnnou v kamenitou pou, pipomnajc svmi horskmi
hebeny a oputnmi koryty potok a ek list, zapomenut na podzim kdesi v kout, kter p-
mo h vemi odstny hnd, erven, lut, ale kter nim s vjimkou zkho psku zelen
podl Nilu nepipomn krajinu, ve kter by mohli t lid. Uvdomil jsem si, e mylenky Al-
berta Schweitzera o humanismu, ct k ivotu a osobn odpovdnosti kadho z ns za stav vc
na na planet nic neztratily ze sv platnosti.
Jednm z nejnebezpenjch a v Evrop asto podceovanch proces charakterizujcch glo-
bln destrukci ivotnho prosted, je rychle pokraujc desertifkace v dsledku angropogen-
nch vliv... Desertifkace byla nov defnovna jako degradace zem v aridnch, semiaridnch
a suchch subhumidnch oblastech zpsobovan pedevm nepznivmi lidskmi vlivy. Pojem
zem v tomto kontextu zahrnuje pdu a mstn vodn zdroje, povrch zem a prodn vegetaci
nebo pstovan rostliny. Degradac je zde chpna redukce potencilu zdroj Zem v dsledku
proces vodn a vtrn eroze a sedimentace, dlouhodob redukce mnostv a diversity prodn
vegetace nebo pokles sklizn a zasolen, resp. zakyselen pd. Vliv prodnch zmn, zvlt kli-
matickch vkyv a sucha, me pispt k rozvoji desertifkace, hlavnm initelem tohoto proce-
su je vak lovk...
Josef Vavrouek (P 2, 1993)
v65v
Promny rzu krajiny ztrta identity
Krajin m dnes v mysli lid ponkud jin vznam, ne tomu bylo ped sto lety. Idylick pohled
na krajinu domova a vztah k pd jako zkladu ivobyt se zmnil. Vdom nutnosti trval a dlo-
uhodob pe o pdu a lesy, hospodaen, kter pinese obivu i dalm generacm, je nahrazeno
krtkodobmi perspektivami exploatace, rychl nvratnosti vloench investic, rychlho zisku.
Ivan Vorel (TNZ, 2001)
Krajina okolo rieky Moravy ako fenomn environmentlnej
vchovy
U 11 rokov je pohranin zemie - nivn krajina pozd rieky Moravy - pre ns vetkch
dokorn otvoren. My, ktor sme tto dlho zakzan znu v decembri 1989 otvrali, pri kadej
nvteve rieky a jej okolia nevdojak pociujeme urit ctu a bze, aksi posvtno. Mme k tejto
lokalite osobn vzah milujeme ju, vime si ju a ctime za u zodpovednos. Tieto nae pocity
a videnie by sme chceli pribli aj tm nvtevnkom... ktor si neuvedomuj vnimonos dan-
ho prostredia, pretoe nepoznaj jeho histriu, kultru, prrodn hodnoty...
Katarna Zlochov (STU, LJ, 2001)
v66v
Revitalizcia kultrnych hodnt vidieka
Slovensko, mal krajina v srdci Eurpy, m vea pozoruhodnost. Je to naprklad tvrnos re-
lifu krajiny Okrem prrodnch krs mme ete jedno bohatstvo, ktor sme dodnes patrine
nevyuili a neocenili. Tm obrovskm bohatstvom je udov kultra a tradcie. udov kultra
sa po stroia formovala a vyvjala v historickch reginoch. Kedysi sa tieto reginy od seba
vrazne odliovali, napr. udovm odevom, stavitestvom, spsobom zamestnania a obivy, di-
alektom, zvykoslovm a lovek pri ceste krajinou presne vedel, kde je. Uniformita, stieranie regi-
onlnych t a odlinost akoby sa stali meradlom pokroku. Je poteiten, e aj napriek tomu sa
v naich reginoch, mikroreginoch a obciach zachovalo ete pomerne dos prejavov udovho
stavitestva a architektry, udovho bvania a pod Prkladom dokonalho sladu loveka
s prostredm, v ktorom il a pracoval, je udov architektra a stavitestvo. udov stavitelia
neboli iadni kolen architekti a urbanisti, asto len tesri nturisti, mali vak silne vyvinut
zmysel a cit pre proporcie, pre slad s krajinou
Iveta Zuskinov (Zb. z 5. BK, STU BK, Mikuovce, 1997)
Vysvetlivky k pouitm skratkm
KS Krsy Slovenska
STU/SR Spolonos pre trvalo udraten ivot
v Slovenskej republike
L.J. - Liptovsk Jn
TNZ Tv na zem
G Geografck asopisw
KN Knin nakladatelstv
P ivotn prostredie
OP Ochranca prrody
ZnZLH Zdruenie za zhranu Lietavskho hradu
KE stav krajinnej ekolgie SAV
SAV Slovensk akadmia vied
SAVU Slovensk akadmia vied a umen
SFVU Slovensk fond vtvarnch umen
Gg Geografck stav SAV
HK Historick truktry krajiny
EnvM Enviromagazn
EDO Ekologick dny Olomouc
MV SZOPK Mestsk vbor Slovenskho zvzu ochran-
cov prrody a krajiny
SAP Slovensk agentra ivotnho prostredia
Zb. Zbornk
BK Biele Karpaty/alt. Bielokarpatsk konferencia
REC Regionlne environmentlne centrum
PS Ponovembrov Slovensko
B/n Bratislava/nahlas
PT Vydavatestvo Potaov technika
LN Lidov noviny
UK Univerzita Karlova/Univerzita Komenskho
v67v
Autori cittov v abecednom porad
Duan Bevilaqua environmentalista
Vclav Blohradsk flozof
Jozef Boko publicista
Cyril Jaroslav Brzda mnch
Pavol Breier fotograf
Antonn Buek krajinn a lesn ekolg
Martina Cebecauerov geografa
Vclav Clek geolg, klimatolg a publicista
Miro Cipr vtvarnk
Vilma Ciprov kultrna pracovnka
Eva Cudlnov ekologika a krajinrka
Karel apek spisovate a dramatik
Miro rsky dramaturg a publicista
Ivan Dejmal ekolg, krajinr a politik
Jn Dekan historik
Jana Dlouh environmentalistka
Jn Drdo geograf a krajinn ekolg
Wendy Drozenov flozofa
Karel Dvok fotograf a publicista
Viera Dvokov architektka a pamiatkrka
Josef Fanta ekolg
Marin Geiberg herec
Ivan Gojdi architekt a pamiatkr
Frantiek Guldan vtvarnk
Frantiek Halas bsnik
Jn Hanuin st. etnograf a historik
Vclav Havel dramatik a bval prezident SFR a R
Ale Hoferek pamiatkr
Zuzana Homolov spevka a vtvarnka
Karel Honzk architekt a urbanista
Tatiana Hrniarov geografa a krajinn ekologika
Jn Hromdka geograf
Marin Huba vtvarnk a pedagg
Mikul Huba geograf a environmentalista
Vladimr Ira geograf
Zita Izakoviov krajinn ekologika
Peter Janura krajinr
Miroslav Jank obiansky aktivista
Jan W. Jongepier ekolg
Ivan Kadlek spisovate
Jan Keller sociolg
Erazim Kohk flozof
Zdenk Kirschner historik literatry a fotografe
J.E. Koula architekt a urbanista
Peter Kresnek historik umenia
Jana Krivoov architektka
Ladislav Krian strojr
Zuzana Kronerov hereka
Karel Kryl spevk a bsnik
Juraj Kubek dopravn ininier a pamiatkr
Magda Kvasnicov teoreticka architektry
Daniel Kollr geograf a vydavate
Mria Kozov geografa, krajinn ekologika a environmen-
taliska
Jan Lacina lesn ekolg
Miloslav Lapka krajinn sociolg
Ivan Lauk bsnik
Hana Librov sociologika a biologika
Jaroslav Liptay architekt a pamiatkr
Ji Lw zemn plnova
Vojen Loek geograf a geolg
Oto Mak stavebn ininier a pamiatkr
Miroslav Marti environmentalista
Igor Mchal lesn a krajinn ekolg
Marin Minarovi akademick maliar
Pavlna Mikov environmentalistka
Ladislav Mlynka geograf
Bedich Moldan geochemik a sentor
Pavel Novek krajinn ekolg
Elika Novkov ekologika
Ladislav Olexa - archeolg
Jn Oahe geograf
Petr Pakosta obiansky aktivista a komunlny politik
Jarmila Palikov etnografa
Martina Pskov environmentalistka
Zora Pauliniov architektka
Frantiek Petrovi krajinn ekolg
Petr Pithart sentor a bval predseda vldy R
Karol Plicka fotograf a reisr
Ester Plickov etnografa a fotografa
Juraj Podoba etnograf a socilny antropolg
Martin ha architekt a urbanista
Milan Rfus bsnik
Milan Ruika ekolg
Ivan Rynda humnny ekolg
Peter Sabo environmentalista
udmila Sabov uiteka
Ji Sdlo botanik
Alena Salaov krajinrka
Milo Spurn fotograf
Karel Stibral estetik
David Storch ekolg
Jn Supuka zhradn architekt
Jn Szlls teolg a geograf
Vincent ikula spisovate
Pavol imkovic st. zhradn architekt
Tom krdlant reisr a publicista
Josef majs flozof
Jan olc biolg
Robert paek architekt
Pavel remer botanik
Dagmar tefunkov krajinn ekologika
Dominik Tatarka spisovate
Igor Thurzo architekt
Pavel Trpk ekolg
Irma Trpkov ekologika
Jn Urbnek geograf
Ludvk Vaculk spisovate
Vclav Valtr architekt
Josef Vavrouek systmov ininier a environmentalista
Ivan Vorel architekt a krajinr
Katarna Zlochov environmentalistka
Iveta Zuskinov etnografa
v68v
OBRAZOV PRLOHA
v69v
v70v
v71v
v72v
v73v
v74v
v75v
v76v
v77v
v78v
v79v