vahy na zklade lnku, ktor uverejnil Csaba Varga pod nzvom

Aj maarsk, aj anglick.


Ke som pretal tdiu, ktor napsal Varga Csaba, ihne vznikla mylienka, e prelom
do sloveniny. Z toho ihne vyplva, e je potrebn njs zodpovedajce slovensk vrazy
a potom tdia me sli aj na porovnanie anglicko - maarsko - slovenskch vrazov.
Poda ma by bola koda nevyui tto tdiu, lebo je zatm iste mnoho prce, zao
vame Csabovi Vargovi. Bohuia odovzda toto poakovanie sa nestihlo, lebo Csaba
Varga 15. jna 2012 zomrel, mal len 67 rokov. Teraz sa poksim rozri jeho tdiu
poznatkami poda mojej metdy. Zachovm svoj zvyk a do tdie zapracujem svoj nzor.


Varga Csaba: Nae slov z minulosti

(Frg Kiad, 2010. www.varga.hu Vydavatestvo Frg. 2010 )
Kniha porovnva 13 jazykov (anglick, nemeck, starogrcky, rusk at.) s maarskm
jazykom. Dole uvdzame vsledok porovnania s anglickm jazykom ete podrobnejie
rozpracovane.

Varga Csaba

***

Motto:

Odpove na kad problmov otzku prechdza troma etapami:
najprv ju povauj za smiem,
v druhej etape bojuj proti nej
a v treej povauj za samozrejmos.

(Arthur Schopenhauer)

AJ MAARSK, AJ ANGLICK

Tto tdiu by som odporuil do pozornosti jazykovedcom, lebo je dkazom toho, e vedeck
nzory vytvoren na zaiatku 19. storia nezohaduj relnu skutonos.

Pre maarskch jazykovedcov obzvl sa doporuuje nielen tto tdia Csabu Vargu, ale
mohli by pretudova vetky ostatn, ktor sa zaoberaj s jazykovmi porovnaniami.
Samozrejme to je sen, lebo zo strany oficilnch jazykovedcov tto tdia bude takisto
zamlan, ako sa mlalo o ostatnch jeho lnkoch. Teria o vzniku jazykov, ktor bola
vytvoren v 19.st. vbec v niom neberie ohad na relne existujci svet. Vedeck jazykov
svetonzor je dogmou, ktor dnes je ako zdochnut svt krava, ktor zabalzamovali
a dovtedy bud velebi, km dnen vedca elita sveta nestrat svoju moc, lebo tento
svetonzor sli len na dokazovanie nadradenosti dnenej vldncej elity sveta. Je
poutovaniahodn, e v 19. storo vedci o ktorch sa len hovor, e boli Maarmi prebrali
indoeuropsk vmysli a prebrali ugrofnsku jazykov teriu. O dnench radnch
obsluhovaoch radej ni nehovorme, lebo t okrem ohovrania druhch, ni nevedia.
Nevidel som od nich ani jednu kritiku, ktor by mala hlavu a ptu, lebo aj oni vedia, e s tmi
kritikami by oni sami priviedli pozormos na nesprvnost radnej terie o jazykoch.

1.) Predslov

V strede 19. storoia bol vydan tzv. Czuczor-Fogarasi vkladov slovnk, kde autori len tak
bokom vysvetlili niekoko anglickch slov z maarskho jazyka. Simon Zoltn v knihe pod
nzvom Dicssg a sasnak s az gnek(Slva orlovi a nebu)(autorsk vydanie, Vancouver,
1978) na stranch 167 168 poukazuje na viacer presvedivo zhodn maarsk a anglick
vrazy. alej viem aj o jednom maarskom murrovi, ktor pracoval v Londne a tam
rozpoznal, e vea anglickch vrazov existuje aj v maarskom jazyku a pozbieral ich do
zoita. Strune povedan hovorme o tom tuen, ktor sa objavilo viacejkrt nezvisle
od seba, e medzi anglickou a maarskou slovnou zsobou mu by hlbie svislosti.

Maj nejak podstatu tieto dohady, alebo nie?

Na zklade poldesaronom vskume v tejto mojej strunej tdii mem vyslovi kladn
odpove. Podrobn analzu njdete v mojej knihe pod nzvom Az angol szkincs magyar
szemmel(Anglick slovn zsoba s oami Maara) (Frg Kiad, 2007 (Vydavatestvo Frg,
2007). Tto kniha m aj anglick verziu s nzvom The English language from the
Hungarian view (Frg Kiad, 2010(Vydavatestvo Frg, 2010)).

Pozrime sa na dokazovanie toho, e viacejkrt objavovan nlezy maj svoje opodstatnenie.
Tu, ale musm poznamena, aby sme predili nedorozumeniam: nie je re o tom, e Maari
by uili hocikoho rozprva. Hovorm len o tom, e jazyky, ktor sme hlbie spoznali s
potomkami toho istho prajazyka a tento niekedy ete spolon prajazyk z nejakho dvodu
maarsk jazyk zachoval v najstarej a najistejej podobe. Maarina zostala, ako
skamenelina prajazyka, preto nememe sa udova, e jej menie, alebo vie sasti plne
nhodile sa njdu vo viacerch jazykoch. Nato mme myslie pri alom tan a ni viac.

Anglick a maarsk jazyk ozaj maj aj hlbie spojenie, ale takto 500-600 podobnch slov sa
d vykza pri porovnan ubovone zvolench dvoch jazykoch. Dokazuje to sm Csaba
Varga v lnku Szlovk a kismagyarnyelv - Slovenina, ako mal maarsk jazyk(preklad
na mojej web strnke v asti etymolgia), kde bez vch problmov pozbieral okolo 660
spolonch slovenkch a maarskch slov. Monos rozrenia potu tchto slov som ukzal
v preklade tohto lnku, kde zoznam slov zanajcich na hlsku a z 8 slov som rozril
na 54 slov. Ak by sme vedeli rozri slovn zsobu aj na ostatn hlsky, tak namiesto 660 by
sme dostali 4450 spolonch slov. To je vek slo, ale ak sa pozreme na vlastnosti
hovorovho prajazyka, na jeho rozmanitos vo vslovnosti, v tvoren slov a spsob
premenenia slov, na ktor som poukazoval vo svojom lnku A magyar nyelvrl nem
hagyomnyos felfogsban - O maarine nie tradinm spsobom., kde slovo stojac z troch
spoluhlsok bolo doplnen so samohlskami a najjednoduchmi zdvojeniami samohlsok
poet monost na vslovnos sa dostal k slu 35 000 a keby sme zaali ete variciami
v zdvojovn rznych samohlsok, tak poet slov by narstol na sttisce. Ak by sme potali aj
s touto monosou, tak ani 4500 slov nie je vea. udia v hovorovej rei tieto monosti
rznch vslovnost skutone pouvali. Tto vlastnos maarskho jazyka pri porovnan
slov sa vedome zanedbva a prde na rad len vtedy, ak sa to u oividne ned obs(aj Csaba
dva len do poznmok star forma slova, ale takto je to veobecne aj u ostatnch
jazykovedcov). To si treba uvedomi, lebo prve tieto maarsk nreov formy mohli nm
zachrni najstarie a najistejie formy prajazyka. Tto monos, ale postupne sa strca,
lebo aj v hovorovej rei pretlaj pouvanie vslovnostnej formy spisovnej maariny.
Dostupn pamiatky spisovnho jazyka ukazuj, e sa menil v menej miere, ale musme bra
do vahy, e nreov vslovnosti ako sa dali napsa s latinskmi psmenami. Texty boli
naznaen cudzojazinmi prisahovalcami, ktor prili do Pannie(Hungarie) pri preberan
kresanstva, boli to mnsi cudzinci, ktorch privolala cirkev a oni sa premenili neskorie
na hungarusov, ale narodili sa v cudzine, cudzm materinskm jazykom. Svetov moc
v starch asoch stle bola prepojen s cirkevnou mocou, treba to len troka pretudova.
Prv psomn pamiatky s darovacie listiny, alebo cirkevn spisy, modlitby. Farri, pni a
uen, stle in hovorili, ako jednoduch udia, stle sa opiili po cudzincoch zo Zpadnej
Eurpy. Dnes ich musme cti, poda nich sa musme vyjadrova, Ferenc Kazinczy
reformtor maarskho jazyka, ustanovite modernho maarskho jazyka bol
slobodomurrom. Tto skutonos u menej zdrazuj, lebo plny slobodomurrov
pre udstvo neukazuj ni dobr. Niekoho me hneva to, o som napsal, me ma zato
odsdi, ale existuje porekadlo, e pravda ns oslobod a k tomuto prpadu sa to hod.Ako
hovorili jednoduch udia ete aj v rokoch 1900 meme sa dozvie od Gzu Grdonyiho
(roden Ziegler Gza - Grdony - Agrdpuszta, - nie je to zaujmav?- aj Mrai Sndor bol
roden Grosschmid Sndor, Petfi Sndor zase bol roden Petrovics Sndor, alebo Petrovi
Alexander? pomaliky aj tma men sa tie pta na webov strnku okkolda, ale
nateraz to nechajme ) ktor v knihe Gre Gbor br r knyve - Kniha pna sudcu Gbora
Greho parodizuje sedliakov(dedinanov).(je z nich aspo desa rozbehnut) ryvok
(nebudem preklada, lebo to nepotrebujeme, ale len naznam, ako to vypad v spisovnom
jazyku:

Szbb gyermkt pedig mint n vtam nem pinglt a krsi fst se, tsak az felyem vt nagy,
Szebb gyermeket pedig mint n voltam nem pinglt a krsi fest sem, csak a fejem volt
nagy,
szinte dalt hzott, de asse baly, mer sok pznek nagy erszny val.
szinte oldalt hzott, de az se baj, mert sok pznek nagy erszny val.

Mn akkor kitetsztt, hogy n bir lszk, mer akkora karaj kinyeret nem vtt mg egy
Mr akkor kitetszett, hogy n bir leszek, mert akkora karaj kenyeret nem evett meg egy
gyermk se mint n. A hasam mn akkor is dombos vt s ritkn szlottam, de okosan. Mg a
gyermek sem mint n. A hasam mr akkor is dombos volt s ritkn szltam, de okosan. Mg a
szletsm utn val napokban mgkrdztk a zreg Szts Borblt, a ki effle javs
szletsem utn val napokban megkrdeztk az reg Szcs Borblt, aki javas
asszony, hogy mit mond rlam az tsizij? ht aszondi, hogy az okos tsellagzatba szlettem,
asszony fle, hogy mit mond rlam a csizi? ht azt mondja, hogy okos csillagzatban
szlettem,
a mi nagy mltsgot lyelnt s kemny fej embr lsz bellem. Igy eltanlta a vn
ami nagy mltsgot jelent s kemny fej ember lesz bellem. gy eltallta a vn
boszorkny.
boszorkny.

No aztn, hogy akkor mn mg vt a ziskola a faluba ht ngm is befogtak, lgya mg a
No aztn, hogy akkor mr meg volt az iskola a faluban ht engem is befogtak, ldja meg az
zisten a Zigntz mestr urat az hal porba is, noha nem tsak fellrl verte az felyembe az
isten az Ignc mester urat mg halporba is, noha nemcsak fellrl verte a fejembe a
btket, hanem alulrul is, ami bizony akkor nem tetztt nekm, de lm ha irni olvasni nem
betket, hanem alulrl is, ami bizony akkor nem tetszett nekem, de lm ha irni olvasni nem

tudnk, soha bir nem lhettt vna bellem s a szmvetsbe is lyl mgoktatott, ugy hogy
tudnk, soha bir nem lehetett volna bellem s a szmvetsbe is jl megoktatott, gy hogy
20-szig krta nlkl is szmolok, azon fll mg krtval palajbszszal tsakugy kiszmolok
20-ig krta nlkl is szmolok, azon fell meg krtval plajbsszal csakgy kiszmolok
n mindnt akr a jedz r, ritkn ha babbal kukoritzval.
n mindent akr a jegyz r, ritkn ha babbal kukoricval.

Keby takto nikto nerozprval, tak by nemal koho parodizova. Zase to neme by otzn,
z ktorch vlastne bolo viacej a zurak - pnov, alebo akik tartotuk ket- ktor ich
obsluhovali?


2.) PRAVIDELN ZHODY HLSOK

K dokazovaniu rovnosti slov sli poukazovanie na pravideln zhody hlsok. Tto metdu
iste poznaj aj t itatelia, ktor nie s hlbkovo oboznmen s ugrofnskou jazykovou teriou,
ktor u ns najviacej uia. Oivil by som tieto vedomosti s dvomi cittmi

1.) Na ilustrovanie prbuznsti ugrofnskch jazykov s pouvan zhodn vrazy a zhodn sa
opakujce hlsky, tie s najviditenejmi prejavmi toho, e pochdzaj zo spolonho
jazyka.

2.) Jazykoveda prijala za rozhodujci argument pravideln podobnos hlsok, ktor meme
pozorova aj medzi jazykmi uralskej jazykovej rodiny. (Moje zvraznenie V. Cs.)
Podobnos me by aj nhodn a nepravideln, ale pravideln podobnos hlsok
minimalizuje omyly z nhodnosti. Tak s zmeny p ~ f (naprklad: pegte ~ fekete = iern,
pugi ~ fog = chyt, dr), k ~ h (kala ~ hal= ryba), t ~ z (viten ~ vzen = na vode), mp ~ b
(empem ~ ebem = pes mj), nt ~ d (antaa ~ ad = d).

To znamen, e ak vybereme z hociktorch dvoch jazykov slov rovnakho vznamu a tieto
slovn pry stle sa lia v tej istej hlske, tak tieto slov sa povauj za zhodn.

Tto ugrofnska, alebo porovnvacia metda jazykov je dobr k uvdzaniu prkladov
pri jednoduchch slovch, pri poukazovan nato, e ktor hlska na ktor sa men , ale na
dokazovanie hlbch svislost medzi jazykmi nie je vhodn.


3.) NIEKOKO PRKLADOV NA DOKAZOVANIE K VZAHU UGROFNOM

Niekoko ukok na fnsko maarsk zhodn slov na pravideln premenu hlsok z-t
z odbornej literatry:

z-t
szz(sz) hz (= dom) vz mz maarsk
sata kota vete mete fnske
sto chata voda(votha) med(meth) slovensk

Zmena hlsok z-t je prevideln v slovnch proch a zhoduje sa aj ich vznam, ie slov s
relne podobn. Presnejie povedan: tieto slovn pry nie s rzne slov, ale s len
vslovnostnmi variantmi.
Ke si upriamime svoju pozornos len na udan dvojice slov, tak sa sstredme na zmenu
hlsok z-t a vetko je dokonal, v tchto fnskych slovch maarsk hlska z sa men
na t, dokonal jazykov prbuznos. Ak pridme vhodn slovensk, tak zistme, e tieto
slovensk vrazy s ugrofnskejie, ako maarsk, hoci slovenina je zaraden
do indoeuropskej jazykovej skupiny. S tmi vymyslenmi jazykovmi rodinami nie je to
tak jednoznan, ako to nm deklaruj jazykovedci. Teraz pridajme tie anglick vrazy,
ktor pouvaj na szz(sz) = sto. To s fivescore, hundred, hecto, cent. Poda toho, ktor
hlska na ktor sa me obvykle zmeni szz(sz) = sto meme dosta sz(z), szc(sc),
szsz(ss), szc(sc), cc(cs), tsz(ts), szt(st), ct(ct), tc, tth(takto vyslovuje mal diea
slovo szz(sz)) at.. Samozrejme takto nememe premiea hlsky, lebo potom zbadme,
e vrazu szt(st) zodpoved sto, alebo sata, potom aj rusk cto(sto), len je potrebn ta
po latinsky cto. Vraz cto potom je v slove hecto, alebo in hekto, ktor zodpoved
grckmu slovu (ekat) len je to vslovnostn forma s h. Tu by sme nemali zabudn
ani na star maarsk objemov mieru ak(napr. sud s objemom 50ak). Rusi pouvaj aj
vraz (sta), ak s = c, potom je cota, tvrdo cotna, vysoko cetne, preskakovanie hlsok
cente, krtko cent, alebo sent, ako to vyslovuj Angliania. No a vraz (sta) vbec
nevyluuje ani spojenie s maarrskm jazykom, lebo vytvraj sa slov , ako burgonya
(burgoa) = zemiak, tivornya(tivora) = nadmern zbava, take mohol existova
szznya(sza). Ak z vrazu szz(sz) vznikne szata(sata), szto(sto), potom zo szznya
(sza) me vznikn szotonya(sotoa), sztnya(sta). Vraz hundred ete udr svoje
tajomstvo. Zostal nm slovo fivescore, v starom jazyku me by fiveszcore
(fivescore) - fiveszcre(fivescre) (kde szc(sc) a szc(sc) s vslovnostnmi
variantmi szz(sz) = sto ), alebo alia varianta je fjvcacre, aby to rozumeli aj pni
nehovoriace po sedliacky fell van egy c(bet) a c(bet)re = hore je jedna (hlska) c na
(hlske) c , ale meme to preta aj inakmi spsobmi. o to vlastne je?

Samozrejme toto B! Je to ryskov znak na slo 100, (szz(sz) = sto).


C + C = CC

Znak narysovan do kopy meme ta fejive c cre = dnes fejjel ll c(bet) a c(bet) -
re = (hlska) c stoj dolehlavou na (hlske) c. No, a to je zdeformovan v anglitine
na fivescore. (Veru bolo by dobre prezrie anglick runy, aj futhark, ale nie s takmi vedcami
Maarmi, ktor vypracovali na ryskov abecedu normy, dokonca u s tak aleko, e
vypracovvaj pravopis ryskovho psania, no ja ich nepovaujem za vedcov, ale za
ialencov, ktor, nemaj ani tuenia, o tom, o je zkladom ryskovho psania.)

K vrazu hz = dom sa spjaj anglick vrazy house, alebo home. Fnske slovo kota u sa
natoko nepodob, ale len kvli tomu, e aj a h sa premenila na k.(Predstavme si teraz, e
mme slovo so tyrmi spoluhlskami a vetky sa premenia, lebo aj to sa mohlo sta. Ak
slov mohli vznikn, a v akom pote, a kto rozpozn spojenie medzi nimi?) Slovensk vraz
chata je zhodn s fnskym vrazom kota, len k sa premenila na ch, ale to znamen, e aj
tento vraz je prbuzn s maarskm vrazom hz = dom. To nm nebud vemi dokazova,
lebo len to pouvaj, o sa im hod na pranie mozgov. Vraz hz prekladme do sloveniny
vrazom dom , s tmto slovom meme spojit aj anglick slovo home(premena dom thom
- home), aj maarsk otthon(aj u Anglianov at home = doma) a aj latinsk domum.
Njdeme podobnos aj u anov: - Zhzhi, - Fngzi, u Japoncov: -
Hausu, - Shanai. Pridajme grcke - katoika(aj vedci porovnvai by mali
zbada podobu kato - kota - chata), al grcky vraz je - spti. Ak vidme tieto
podobnosti, tak by sme mali rozlti vznam zo starho jazyka. Aj lovek, ktor ete len
zbieral svoju potravu potreboval miesto, kde sa mohol utiahn. V maarine nato s
vrazy meghhatott, meghlhatott, alebo meghjhatott a to miesto(dom) me by hjlk
(hajlk). Mohol tam spa, o vyjadruj vrazy alud-hatott(aluthhatott, opane je htalhatott,
hanyattvetve magt(haatvetve magt) = doslovne chrbtova, lea na chrbte), mohol
pouva aj vrazy alusz-ni(alus-ni ), sza-ni(sani), alut-ni, ut-ni, alebo s h je vraz
hsza-ni(hsani). Takto je plne jedno, ktor vraz pouijem, hsz(hz), aszh((ash), dnes
alvhely(alvhe) = miesto na spanie), ot hme(dnes ott hl meg = tam presp), atahc(dnes
ottan hlsz(ottan hls)) = tam sp, az-hzuhj(dnes az hl hely(az hl he) = to je miesto
na spanie), ete aj opane pretan grcky vraz ajki-otka(hajlk, hejecske(hejeke) alvka,
dnes alvhely(alvhe) = doslovne miesteko na spanie) je zrozumiten zo starho jazyka.
Grcky vraz - spti na prv pohad ukazuje k vrazom asz piti(as piti ) - asz
pjiti(as pjiti) - dnes az plet = budova, stavba. o sa stane ak vrazy zaneme skma
z inho smeru? Grci na vraz aludni = spa pouvaj toto: - ston pno, starm
jazykom auszton pan(auston pan) - aluszni ppen(alusni ppen) = teraz spa. O
grtine a slovanskch jazykoch tvrdia, e s prbuzn a aludni je u Rusov (spa),
u Slovkov spa, ale alszom(alsom ) = spm, aludsz(aluds) = sp, at., ie to znamen, e
a sa me meni aj na . Grcky vraz na hz = dom je spti, ak pretame
opane itpsz(itps) - it p sz(it p s) - it p sz(it p s) -dnes itt ppen
alszol(itt ppen alszol) = tu teraz sp. Takto aj grcky vraz na hz = dom sa d spja
s vrazom szs(s)-alszs(als)-alvs(alv) = spanie. Grci vraz aludni = spa mu
vyjadri aj s tmto vrazom: - na koimthon - an kjmhthon, prehodenie
hlsky an kmjhthon, zrozumitenejie am kmjht houn(je to majstrovk vraz
starhojazyka, kmlelni = snori. Meme s okom (slovenkm vraz), alebo maarsk
vraz by bol kuk a s tm sa d kuk-kolni = kuka, snori) - kazinczyho slobodomurrska
forma je az mr kmleljt hnyja(az mr kmleljt hja) = doslovne ten u svojho
snoria zatvra. Ete sa udujeme tomu, e museli prerobi jazyk sedliakov? Poda
dobrch sktskych jazykovch zvykoch vraz hz - ot(t)hon - dom - domum sa spja aj
s inm vznamom, a to s vrazom adom-adomom-adomoun-adomny(adom) = dar, veno.
Slovo hz = dom a adomny(adom) = dar m svis. Toto u vedeli aj vo vemi starch
asoch, udia, ktor ili v slade s prrodou. N jazyk to aj zachoval vo vrazoch
jhzasok(jhzaok) = novomanelia, alebo hzasok (hzaok) = manelia(doslovne je to
domvlastniac), ie k manelstvu = hzassg(hzag) nebol potrebn ani farr, lebo dom
zabezpeila rodina, alebo predtm spoloenstvo, a o tch, ktor dostali, ako veno(dar) dom =
hz, kad vedel, e u s v spolonom dome, s hzasok(hzaok) = manelia.(No, aby sme
neostali na pochybch, tak slovensk vraz manelia v starom jazyku je emn ee elie
dnes ez mr ezzel l = doslovne ten u je ijci s tou. To je al prklad pre tch, ktor
maj pochybnosti o tom, akm jazykom rozprvali Slovci pred vytvorenm modernch
slovanskch jazykov!) V neskorch dobch cirkev u potrebovala zpisy, aby zaevidovali
nov rodiny, ktor im boli nten plati cirkevn desiatok, ete neskorie sa to zdvojilo
zsluhou, cirkve a achticov(nov politick vrstva, ktor postupne oslabili moc farrov).
V naom regine aj vedenie toho zatracovanho socializmu vedelo, e novomanelom treba
zabezpei dom(bvanie). Nato chc zabudn len vedci globaliztori, ktor za poslednch
dvadsa rokov plne premieaj nae zvyklosti a s plne odtrhnut od prrody(dnes je to
vrstva politikov a bankrov, s to najnemorlnejie skupiny, ktor sa vyvinuli na tejto Zemi)
Oni s t, ktor u od 90-tch rokoch postupne zadluj nesplatitenmi vermi tch, ktor
chc postavi svoje nov obydlia, neustle rastie poet bezdomovcov. Nau mlde zadluj
u poas tdia tudentskmi vermi. Pomali sa u ned zdedi dom po rodioch, len ich
nesplaten ver. Mlad udia u nebud ma ani monos bra ver na bvanie, lebo tto
globln darebci zober im aj prcu, ve nezamestnanch je skoro 30% mladch ud.
tdium jazyka poukazuje aj nato, e pomaliky sa vytratia vrazy hzas(hza),
hzassg(hzag), hzastrs(hzatr) manelia, manelstvo, namiesto toho s vrazy
bart - priate, partner, egyttls(ettl) - spoluijci, stle astejie poujeme vrazy
brl - njomnk, hajlktalan - bezdomovec fizetskptelen(fizetkptelen) platobne
neschopn rodina, lovek. tdium jazyka a histrie nm m sli aj nato, aby sme spoznali
skutonos(realitu) a potom z toho zobrali ponauenie. o by bolo potrebn urobi?- aj nato
je prklad, ale podplaten mdia o tom mlia. Tu je to mimo tmy, ale mono niekde inde, aj
o tom prklade nieo napem.

Vraz vz = voda u som rozoberal v preklade lnku, ktor uverejnil Csaba Varga pod
nzvom Slovenina, ako mal maarsk jazyk, kde bol vykladan pri vrazoch t =
jazero. Teraz u len odtia citujem:

Otzkou je, e pomocou ktorho jazyka sa dostaneme blisie k vznamu slov. Maarsk
slovo t = jazero = elzrt, ll vz = uzamknut, stojaca vodn plocha, maarina dvno
malo nreie s u, ie tvary t-tu-tu-tv-tav. Vraz vz = voda v nre s a je vaz, vasz
( t.vas) , nemeck was-ser, vz-szer(vz-ser) = voda-ritulny prostriedok(doslovne),
ivszer(ivser) = rituln prostriedok na pitie(doslovne), takto meme tvori iviz = iastka
pitiva, alebo ivod = pitivo, o potom v nre s a znie avada po slovansky voda, ak
th =d, potom je to anglick wat(h)er. Vrtme sa k slovu az ll-ni = st , ktor v nre
bez l m tvar -ni = st, v minulom ase t = stl, ie v tomto nre ll, llott vz =
stojaca voda m podobu t vz = stojaca voda. Takto sme sa rozpsali vznam obidvoch
spoluhlsok vrazu tav = jazero, z ktorho vznam v nre s a je t ava, miean
nreie t iv = stojac pitivo. Toto rieenie je ako zrozumiten aj tm Maarom, ktor
poznaj u len spisovn maarinu, Slovkom ete aie pochopiten, ale je to potrebn k
tomu, aby sme ukzali truktru jazyka. Vz = voda = l = ava, tekutina, mkk tvar j =
ava, tekutina, a takto vznikne slovansk JEZERO, slovensk JAZERO, s vznamom j-
zeruo, j-zruo, spisovne l elzrva = ava, tekutina, odrezan, zatvoren . V skrtenom
slove OZERO je tie skryt vraz na vodu, vyslovuje sa zero, v nre s u u-zero -
v-zero (ale v nre s o vz ezro) - iv-zeruodnes spisovne iv(mint vz = ako voda)
zrva = pitivo zatvoren, zamknut. Z latinskho lacus(lakus) = jazero, vznamom laka-
usz(laka-us) lke-sz(lke-s), lke-us(lkeu) = lke-lls(lke-ll) = tekutina
stojaca, vziklo anglick slovo lake-ete aj takto vyslovuje lijk = avika, ale pouva
aj formu loch, lough, spanielina a talianina pouva to ist, len s g lago. ania na
jazero pouvaj znak - t. h, prbuzn je maarsk nreie s u tho = t = t =
jazero, al znak je = t. lik = ljik = ll-lke = stojaca avika. Japonci na
vodu pouvaj znak - t. mizu (vz-bz - mz-pz-pis(pi) = voda ), opane uzim
izum iszom(isom)(ako sa tvor halom = hromada, barom = hovdo), ke je znak nsky, tak
sa ta hu , opane uh - u - v - v - vz = voda vo = pitivo je to jedno, ako
pem Maar by mal rozumie. Ostva nm na ukku japonsk t-jazero mizuumi
- vz mi - vz ll meg = voda postoj, stojaca , opane m izum = ll meg iszom(ll meg
isom) = stojac pitivo. Mem to vykrca, ako chcem, ale vznam sa nemen. o sa zdanlivo
ukazuje na jednoduch vmenu hlsky j pri Jazero-Ozero, nemus by tak.
Vraz vete som tam nespomenul, ale prbuzenstvo je jasn vz - vd - voda - wather -
vete.

Vraz med = mz som tie rozoberal v preklade lnku Csabu Vargu Slovenina, ako mal
maarsk jazyk. Citt z lnku:

med = mz (z maarskho slova ml = rozpada, zvetrva, z ktorho je mel(ano, ale u
Slovanov vo vzname mele, mlie), premenou l>z je mez, z toho med, podstatn je ,
e med = mz je : mls(ml) = mazav /v tomto prpade/) (Ke povieme niekomu
med v prvom rade nenapadne ho, e je mazav, ale e je sladk. Poda toho cel
predol odvodenie je nsiln. Okrem toho aj diea ma. materinskm jazykom skr
vyslovuje md, a len neskorie tvrdo mz. Slovansk pomenovanie med, ke pretam
opane dem, vznikne nreov vznam de m- egye meg(ee meg) = nech to je (=
enni, ale egye (ee)), druh je dem den deny(de) = sladk, lepie slad, alebo
sladko(ako, halvo, turo, muro,). rou nhodou sa vol miesto, kde Boh stvoril loveka
Eden-den, kde tieklo sladk mlieko a med. Maarsk vraz mz povie, o je med.
Ovocn lekvr volaj gymlcs z, tak mz je m z, alebo sedliacky m z(kde
izje univerzln slovo na nieo,voao), spisovne mh = vela, nreovo m, mhe.
Med je poda toho lekvr od viel, alebo voao od viel. Mh = vela zase ukazuje
nato, ako vznikne med - me eh - dnes meg ehet, meg ev = me jes, alebo ten ktor zje
a to ist znamen aj vela evecsel(eveel) = jediac,jeda, jedva, alebo opane el
ecsv(el ev)/ecv-eszev(esev) = ten ktor vopred zje, ie predjedva). K tomu asi
ako nieo doda.)

V tom lnku nebol potrebn hlb rozbor, ale teraz pre porovnanie anglickch vrazov sa
oplat rozri nau zsobu slov. Zapisovanie a tanie vrazov znane rozri monos
deformci. Vraz honey(hni) me by deformovan vraz thonei-dnej - deny(de)
= sladkos(lepie by sa podobala slado). V alom zoberme grcky vraz (mli),
v starom jazyku m vznam ml - mhl - mh lie - mhek lje = tekutina viel, ale
mohol by by aj m(h)l(p) = lepidlo, vosk od viel, mhek lpe, lpes mz(lpe mz),
lpes mhz(lpe mhz) . Pozrime sa ktor s svisiace anglick vrazy: je to mellifluous =
mz(d)es(mzde) = sladk, ako med, v starom jazyku mlfls, zrozumitenejie
mh-l-fls(mhl-fl), dnes mhlfle(mhlfle) = nieo tak, ako velia tekutina, ava,
ale me by aj mhlpfle = podobn, ako velie lepidlo. Vraz njdeme aj v obydvoch
anglickch formch na slovo mzev = medjedvajci , s to meliphagous, mellivorous, ale
rozumie len ten, ktor hovor po sedliacky, lebo v m-l-f-gous, f je nreov vraz
z dnenho slova fal-ni = ra, z toho vznikne falogs (falog) = erci, dnes je to falogats
(falogat), tak ist vznam m aj m-l-v-rs (m-l-v-r), presnejie znamen
mh-l-ev-rs(mh-l-ev-r) = jedvajci tekutinu od viel, na dnes v uniformovanom
maarskom jazyku sa to skrtilo na mzev. Je prsny zakz porozumie predolm slovm,
len uniformovanmu vrazu, vo vnejch jazykovednch prcach vznam mellifluous
by mohol by aj a srgsbarna repl rovarok ltal sszegyjttt virgpor oldathoz
hasonlt(a rgsbarna repl rovarok ltal sseyjttt virgpor oldathoz haonlt) =
podobn tomu peovmu roztoku, ktor bol pozbieran ltohnedm lietajcim hmyzom,
alebo me to by hocio in, ale hlavn je to, aby si nezaal lti vznam tchto cudzch
vrazov z maariny. Na vraz mz njdeme v anglitine aj formu med je to vo
vraze mzbor = metheglin = medovina, me ma nasledujce formy medeglin - medeglini
- mzegl inni = medov ava na pitie - alebo vytvoren jednoslovo mzeglny(mzegl) =
v slovenine medlo(ako staro) , ale mu by aj alie dobr rieenia. V starom jazyku
neboli obmedzenia, preto me by mz = med v ntine vraz - M, v japontine
- Hachimitsu, kde as mitsu - micsu(miu) - misu(miu) - mizu - mz = med celkom
dobre sa podob, a ak vela me by - evecsel(evel) = jedvajci, prevajvi, tak hachi,
hacsi (hai) me by ahacsi(ahai), alebo ehech, take cel kompletn vraz je ehecke
mze = med prevajceho. Star jazyk bol postaven na vynaliezavosti jeho pouvateov
a nie na obmedzeniach rznch vymyslench gramatickch zkonov.


(slov voda = vz a med = mz boli doplnen 27. augusta 2012)


Takisto s vslovnostnmi variantmi doleuveden slovn pry kde sa premiea f-p:

f-p
pegte pugi puu psky
fekete fog fa fecske(feke)
ierny chyt drevo lastovika

Tieto zhody s nesporn, dokazovanie je bezvadn. Tieto slov s len vslovnostnmi
variantmi.

Ani u tchto fnskych a maarskch vrazoch sa ned spori o tom, e s prbuzn, zhodn,
ale sta to len tm jazykovedcom, ktor porovnvaj len zmenu hlsok a povrchne hadaj
svislosti medzi jazykmi, a samozrejme sta aj pre tch, ktorch mu podvies. Dajme
vrazy vznamom iern takto za sebou: pegte - phegete - fegete - fgete- fekete - bekete -
becete - belecete (belekte) - balacata - balaca balacak - black balatszak(balatsak)
balataszak(balatasak) - (tame opane) kaszatalaba(kasatalaba) kosztalaba(kosztalaba) -
koszolta-be(kosolta-be) = zapinil. Logika, ktor sa nepodob k dnenej pozn spojenie, ak je
nieo fekete - iern , felgetett vyhoren, vyplen, bekent - zamazan, alebo
bekoszolt(bekosolt) - zapinen. Anglian pouva aj in vraz na fekete- iern: darkie
maarskmu sedliakovi by nerobil problm porozumie, ak mu poviem darkie opane
eikrdi - jkrdi dnes jkrli = non, alebo tak, ako noc. U Anglianov iern = aj
sooty(suti), o u maarskho sedliaka znie - st(stj)(t(tj))- stt(tt) = tmav, alebo
tma,(prklady: sett van este(ett van ete) = veer je tma, alebo amikor a Nap leeste magt
az gr(l)( amikor a Nap leete magt az gr(l)) = ke Slnko zapadne). Angliania alej
pouvaj na iern aj vraz inky(ki), zrozumitenejie nki - jenki, alebo aby rozumeli
aj t, ktor hovoria po kazinczyovki jjeli = non. Ete nm zostal vraz sable(sebl),
pretame v starom jazyku aseibl = az jbl = tak, ako noc , sttel
(sttl)(ttel)(ttl) = psobiac tmavo, feketel (feketl) = psobiac ierno . Takou
istou logikou rozmaj aj ania, u nich fekete = iern me by - hi, o je vraz
(j)( ccaka, szaka(saka), jszaka(jsaka) len vo forme s hlskou h, ie ji feketesg(ji
feketeg) = non ierava, alebo pouvaj aj vraz - de his, tan v starom
jazyku ed jis(ed ji) - ez jis(ez ji), dnen vznam ez jes(ez je) = ez az j,
ez az jjel = to vlastn noc. Japonci porovnvaj k inmu materilu, u nich me by iern
- kuro, alebo - kuro no. V druhom vraze u rozpoznme slovo koron-korom =
sadza, a t je ierna. K tomuto patr aj tureck vraz kara, ale udvaj aj vraz siyah(ijah), je
to plne jedno, i vychdzame z vrazu az jah(jjel) = noc, alebo z vrazu sij(ij)-
sjt(jt)-sjt(jt) - stt(tt) = tma, vidme t ist logiku porovnania vlastnosti.
U Slovanov korom = sadza, ak rozumieme star jazyk, tak dostaneme szdoz a (sdoz a),
az otha sz(az otha s) = to tam lieta, ie pomenuje sa poda lietavej vlastnosi. U Grkov
iern = (maros), star sedliak by nato povedal amrs(amr) = dnes az mr
rls(az mr rl) = ten o sadne nato. V maarine sa pouva spojenie vrazov a
sttsg, feketesg rlt a tjra(a ttg, feketeg rlt a tjra) = doslovne tma, ierava
sad na krajinu. Ke hadme spojenia k starmu jazyku - prajazyku, musme vedie, kde
sa mme obrti, ku komu. Je mon, e vynoven maarsk jazyk Koszinczyho(doslovne
chaos robiac) je pekn, ale marsk jazyk starch sedliakov je uitonej. Nechal som,
na poslednom mieste slovensk vrazy er, ierny, ktor maj rzne slovansk varianty.
Ak chceli dvno mohli psa aj takto tjern a z toho ahie sa dostaneme ku starmu
jazyku, ktorm hovorili aj dvni predkovia Slovanov. Dopeme samohlsky at jrn,
takto u rozumieme, je to nreov vraz, dnes je to az szrny(az sr ) = to je stran, a
vraz er = szrny(sr) = netvor, straiak . Teraz by sme mali pomyslie na rozprvky,
alebo na legendy, kde iernava alebo tma, ako nejak netvor zoerie svetlo, v naej
modernej dobe s to iern diery. Jazyk sktov s jednm slovom vyjadril viacej
vznamov, tento vraz by tam mohol patri taktie, lebo mem ta, ako sjrny(jr),
dnes srny(r), kde sr(r) = hust a z toho by bol husto, ako zo starho -
staro. Aj to je trefn porovnanie, lebo asto tame sr, fekete sttsg, mint
thatolhatatlan fal llta az tjt(r, fekete ttg, mint thatolhatatlan fal llta az tjt) =
doslovne hust, ierna tma mu stla v ceste, ako neprekonaten stana ). Nai predkovia
vedeli lepie vuva vlastnosti starho jazyka, lebo oni ete mohli aspo slobodne
rozmla, v tejto novej dobe v slvnej demokracii aj to riadia, jednotn spisovn jazyk,
sprvny (slovensk, maarsk, anglick at.) vraz, jednotn mylienka, to je zkladom
kultry smeti.

S maarskm vrazom fog je ten problm, e m viacej vznamov fog-ni valamit =
chyta nieo, mon aj s tm, o mme v stach a to je tie fog = zub. Je mon, e
v niektorom jazyku, ktor je zaraden do ugrofnskej skupiny vraz fog je pugi = on
chyt, ale vo fntine na vraz fogni = chyta jedna z monost je kiinni, alebo saada
kiinni. Tieto, ale sa nepodobaj na maarsk vraz, ie nememe hovori o prbuznosti.
Pri porovnvan len dvoch jazykov nevidme hlbie svislosti. Pridajme slovensk vraz
chyta-, potom aj anglick vraz to take(tu teik). Tu u njdeme podobnosti chyta kyta
- take(teik) - opane. kiet, vo fntine kiinni. o spolonho maj tieto vrazy s maarinou?
Maj to, e v maarine tie ich pouvaj namiesto vrazu fog = chyt. S tu vrazy
akaszt(akast) = zahat, zataras a hz = ah, dr . U Maarov pouvaj spojenia vizet
fogjuk, akkor megakasztjuk(vizet fogjuk, akkor megakastjuk) = chytme vodu, tak zahatme,
alie spojenie ha valakit, vagy valamit megfogunk azt hzzuk(vagy tartjuk) = ke niekoho,
alebo nieo chytme, tak ahme(alebo drme). V maarine samohlsky sa pouvaj vemi
variabilne, tak vrazom take-teik - kiet - zodpoved akat, akajt, akaszt(akast) = zahat, at., to
ist plat na vraz chyt, alebo na fnsky kiinni, ktor me by akijinni - akajintani,
akasztani(akastani), alebo z saada kiinni je asz ada akajinni - az(t) oda akasztani(az(t) oda
akastani) = to tam zahati, zahknu. Slovensk vraz chyt, opane v starom jazyku
atyhuc-otahuc-odahsz(odahs)-odahz = priahne. V grtine to funguje na zklade takej
istej logiky, jedna z monost na vraz fogni = chyta je (na pisei), pretame
v starom jazyku an ip sz ei(an ip s ei ) = pri tom prve zastane, pretame opane
ie(le)sz ip an(ie(le)s ip an) = zastane prve tam, to dnen maarina vyslovuje takto
annl pp llsz el(annl pp lls el), alebo le llsz pp annl(le lls pp annl). Vie si
predstavi niekto, e me exitova, a tak mnostvo nhod? Poda ma to nie je mon! -
a preto museli slobodomurri pomeni jazyky, alebo napomha ich rchlejej zmene.

Vrazy puu a fa = strom, drevo s tie podobn, ale v takej forme len vemi mlo
prezradia o vzname tchto vrazov, ugrofnskym vymvaom mozgov, ale toko sta..
Pozrime sa nato troka hlbie a zoberme , ako prv grcky vraz (dndro), alebo
(dntro), prepme takto thnthro a tajme starm jazykom etheen thro.
Maar, ke chce u rozumie, e je to egy helyen thra(dro-dor)(e heen thra(dro-dor)
dnes ll , kde vraz thra je tak tvoren, ako, vrazy cifra, gyatra(atra), alebo, ke
namiesto messzelt(messelt) = alekohlad by som povedal messzeltra(messeltra),
messzenzre(messenzre), alebo messzeszemezre(messesemezre), samozrejme d sa nato
poveda, e takto maarsk slov neexistuj, ale boli, alebo mohli by, bezohadu nato, i sa
to niekomu pi, alebo nie! V grtine p tame , ako r, ale ke pretame, ako
v latinine, tak dostaneme etheen thopo- etheen thopho- etheen thofo(fa), ie dnes egy
helyen ll fa(e heen ll fa) = na jednom mieste stojac strom. K tmto vrazom dodajme
rusk (ereva), alebo (drav) a slovensk drevo. Zase doplme samohlsky
a tajme starm jazykom egy (h)ere v(e (h)ere v) - egy helyre ll(e here ll) =
na jednom mieste stojac, opane vaeregy(vaere)- tvrdo vaered- dnes llva
ered(nv) = v stoji rastci. Pokraujeme, (drav) opane vard, vord(ni, uni, vni,
llni = st) je to tak ist tvorenie slova, ako z vrazu csal(al) = klame je csalrd(alrd),
csalord(alord) = klamr(alebo by bol klamrd). Ak pouijeme metdu prehodenia hlsok a
vmenu v na f, tak dostaneme vrazy drevo-edrvo-erdfa, kde sa objav maarsk
vraz erd = les. V slovenine sa pouva slovo strom = fa (v maarine), no ak
po maarsky kolostor(kolotor), me by aj klastrom(klatrom) (klastrum) (klatrum) =
kltor, potom strom me by sztrom(strom), szotrom(sotrom), akoe lltrom, alebo
llotrom, kde ll = stoj a z toho by bol strom = stojr, stojrom, stojrom. Myslm si, e toto
u poaduje vemi von zmanie, alebo som spustil prli na vono zdu v tvoren
maarskch, ale aj slovenskch slov. Pozrime sa ete aj na jeden z nskych vrazov na
strom, je to - sh zhung, napme takto szh ezs hen(sh e hen)(znie to vemi
pekne po sedliacky) - dnes je to ll egy helyen(ll e heen) = stojac na jednom mieste.
V japonine jeden vraz na strom je - tsur no - vyslovujeme csurn(po slovensky
urin), doplnme jednu samohlsku na csurn(urin) - dnes je to csorg(org),
csoring(oring) = postvajci sa. Zase mme plno nhodnch, svisiacch vznamov!

Vraz psky a fecske(feke) formlne s prbuzn, ete aj vraz lastovika obsahuje
as ficska(fika), ak zbadme zmenu v = f. Takto formlna zhoda, ale neznamen, e
slov popisuj rovnak vlastnos. A vraz psky, formulujeme takto, phsky, tak
ukazuje smerom k maarskmu vrazu fszki-fszeki(fski-fseki) = hniezdn,
a stavanie hniezda je vemi charakteristick vlastnos lastoviiek. Ak vraz fecske(feke),
doplnme takto, fecseke-fecsike(feeke-feike), tak nm ukazuje na maarsk slovo locsi-
fecsi(loi-fei), a csicsergs(ierg) = tebotanie. Slovensk vraz lastovika nie je
potrebn vemi upravova, len takto alsztvijocska(alstvijoka) = doslovne letiac
smerom dole a pitiac. Popisuje to dej, ke lastoviky letia smerom dole a vydvaj zvuk,
ktor poujeme tak, ako wij,whiij. Slovci zachvali tento vraz, ale bohuial u nepoznaj
vznam, ale takto veci sa nedaj dokzova spoza akademickch stolov, ale treba pozorova
okolit prrodu. Pozrime sa na anglick vrazy, jeden je slips a zodpoved obrtenmu
vrazu sipilsz(ipils) - sipsz(sipt)(ips(ipt)) = pit, druh vraz je swallow
zodpovedajci maarsk vraz je szuuallouu-szll(suuallouu-sll) = letiac, al vraz
je swift a meme si vybra z vrazu svft(vft), alebo svft(svt)(vft(vt))
obidvoje s vznamom pska, pit, vije. Meme ete spomen latinsk slovo chelidon,
alebo grcke (khelidni), ie khelidonj, dnes ghezlibbenj = prile do neba,
Grci udvaj aj slovo (katapiete), ktor je tie zrozumiten htaepiejte =
hztpt = dom stavajci. ania s tie trefn tnsh(tnh), meme ta aj
takto tncsi(tni)-tnsh(tnh) - tnshj(tnhj) = zmiznci, alebo opane
husunt(huunt) - husant(huant) - dnes elhussant(elhuant) , samozrejme, ak n mozog
nie je regulovan gramatickmi predpismi. Japonsk vraz nm tie pripomna zmiznutie, je
to - tsubame(tubame) - csubame(ubame) - ucsubame(uubame) - dnes uccu
bemegy (uccu beme) = rchlo ide dnu, rchlo zmizne.

Na tchto prkladoch vidme, nao je dobr porovnvacia metda ugrofnskych, ale
hlavne indoeuropskch jazykovedcov. Pri porovnvan dvoch jazykov stle njdeme
niekoko podobnch slov a stm vieme ud uvies do omylu, ale ak zaneme pouva viacej
jazykov, tak sa nm uke, o vetko by sme mali pozna a o vetko sa skrva len za tyrmi
prmi ugrofnskych a maarskch vrazov, kde je formlna zhoda v hlskach f-p.
Najdleitejm poznatkom by malo by, e jazykov rodiny vymyslen indoeuropanmi
neexistuj, ak neexistuje jazyk indoeuropsk(alebo ugrofnsky), tak neexistuj, ani udia
indoeuropani(alebo ugrofnci).

ing.tefan Varga, 25. jl 2012, Fiakovo


4.) VYUITIE TEJ ISTEJ METDY NA ANGLICK JAZYK

Horeuveden dokazovacia metda nie je zvisl na jazykoch, pri porovnan hociktorch
dvoch jazykoch dostaneme dobr vsledky.

Aplikujme teraz tto porovnvaciu metdu na anglick jazyk.


Dole vidme tri slovn pry, ktor maj rovnak vznam lia sa len v premene hlsok t-d:

t-d
does(thoes) deed(theeth) did(thith)
tesz(tes) tett tett (mlt i.)
in in inil(minul as)
del dej delal

Kee sa nm podarilo dokza pravideln vskyt rovnakch zmien hlsok, musme
uzna, e slovn pry does-tesz(tes), deed-tett, did-tett (minul as) s len vslovnosnmi
variantmi toho istho vrazu a preto sa zhoduj aj slovotvorn prvky. To znamen, e tieto
tri slov s spolonmi vrazmi aj maarskho aj anglickho jazyka nezvisle od toho, o
sme si mysleli o svislostiach medzi slovnou zsobou maarskho a anglickho jazyka.

Ja si myslm, e presne tto porovnvacia metda tzv. indoeuropanov viedla k mylnmu
zatriedeniu jazykov do jednolivch jazykovch rodn, z tohto dvodu ja by som ju radej
nepouval. Ak na zklade tejto terie je mylne zartrieden maarsk jazyk (ale aj slovensk
jazyk) do jazykovej rodiny, tak v tomto maarsko-anglickom porovnan sa mu vyskytova
tie ist chyby, ktor urobili indoeuropsk, aj ugrofnski jazykovedci. Jazykovedci vinou
porovnvaj slov dvoch jazykov, alebo dvoch jazykovch rodn, no aj vtedy s to presne
vybran slov, preto kudne sa d uvies, e vsledok nie je zvisl na jazyku a dva stle
dobr vsledok. Preto zabezpeia dobr vsledok aj tieto pecilne vybran slovn pry, ako
does-tesz(tes), deed-tett, did-tett (mlt i. = minul as). U v predolej asti som ukzal, e
ovea zaujmavejie je porovna viac jazykov a v tom prpade sa prejav blzke spojenie
hovorovej, nreovej maariny so starm jazykom, no o tom dnes mlokto m odvahu
hovori.

Ku kadmu slovnmu pru som pridal dva slovensk vrazy. Tieto na prv pohad nemaj
ni spolon so slovnmi prmi. Ak by sme hadali porovnaten vrazy v slovnkoch, tak by
sme to mohli rchlo zabali, lebo by sme videli takto: tesz(tes) = rob, tett = skutok, alebo in
a na vraz tett(mlt id = minul as) = urobil, spravil, a to je z toho dvodu, e slovnky s
u tak upraven, aby obsahovali o najmenej rovnakch, podobnch vrazov, aby aj s tm
vyzdvihovali rozlinos jazykov. Mme tu, ale jeden vraz, ako zchytn bod a to je in,
z toho je potom aj vraz in a inil. esi pouvaj na maarsk vraz tesz(tes) slovo dl,
v slovenine by to bolo del(el), ale Zpadoslovk by vyslovoval tvrdo del, s d.
Slovensk vraz robi prekladme do maariny aj so slovom csinlni(inlni), no a v tomto
prpade k vznamu on in zodpoved vraz csin( in) (to je nreovo, lebo dnes je to
csinl( inl) a vrazu in = tett zodpoved slovo csn(n), alebo csny(), ktor
znamenaj nejak nekal, alebo humorn in. V maarskom jazyku predtm, ako sa
zaviedla povinn pekn spisovn(literatrna) maarina Kazinczyho vraz tesz(tes)
mohli pouva v rznch nreovch formch napr. tsz(ts), alebo v nre s a bol
tasz(tas), takisto mohli pouva zdvojen samohlsky, napr. tesz(tes), tesz(tes) at.,
alebo v nre s h bol thesz(thes), thsz(ths) at., at.. Teraz u vyzer zujmavejie, ak
anglick vraz does prepeme takto (d = th) thoesz(thoes), potom sta len doda
diakritick znamienko dva body a dostaneme maarsk slovo thesz(thes). S tmto sme
vyerpali anglicko-maarsk zhody, ale zdrav rozum ns nepust a ptame sa: ak tvar
tesz( tes) = he does = on rob sa zhoduje, potom preo sa nezhoduj tvary pouvan
na ostatn osoby, lebo vyzeraj takto: (Ete pred uvedenm treba poveda, e v maarine
existuje dvojak asovanie slovies, prv je, ak sloveso m vzah k podmetu/budem oznaova
podmetov/ a druh ak sloveso m vzah k predmetu/budem znai predmetov/. Prkl.:
podmetov tvar - Ja rd tam. - n szvesen olvasok(n sveen olvaok). Predmetov tvar -
Tto knihu rd tam. - Ezt a knyvet szvesen olvasom(Ezt a kvet sveen olvaom).)

Prtomn as slovesa robi v anglitine a maarine:

Podmetov Predmetov
(ja) I do (n) tesz-ek (n) tesz-em (tesz taj tes)
(ty) You do (te) tesz-el (te) tesz-ed
(on) He does (,n) tesz () tesz-i

(my) We do (mi, mink) tesz-nk (mi) tesz-szk (sedliacky tesz-k)
(vy) You do (ti, tk) tesz-tek (ti) tesz-itek
(oni) They do (k, nk, ie nk) tesz-nek (k) tesz-ik

Pred sto rokmi maarsk vraz by mohol vyzera aj takto:

Podmetov Predmetov
I do (n) tsz-k (n) tsz-m (tsz taj ts)
You do (te) tsz-l (te) tsz-d
He does (, n) tsz () tsz-i

We do (mi, mink) tsz-nk (mi) tsz-szk(sedliacky tsz-k)
You do (ti, tk) tsz-tk (ti) tsz-itk
They do (k, nk, vagyis nk) tsz-nk (k) tsz-k

Z tohto vidme, e alie zhody nemu by, lebo v anglitine vemi zjednoduili asovanie
slovies. V anglitine neuritok je to do (to zodpoved maarskmu tvaru ten-ni, csinl-ni
(inlni) a slovenskmu tvaru in-i, rob-i) a okrem tretej osoby vade sa pouva oisten
tvar tohto neuritka od predpony to, preto sa presunie draz na urenie osby, in by sme
nevedeli, kto vykonva innos. Maarsk neuritok sa nepodob na anglick, lebo sa tvor
prponou -ni. Slovensk neuritok ano, len je vzadu a nie je tvrdo vysloven, ale je mkko, je
to , ie in-i, rob-i, akoby bol tvar do-to. Teraz sa pozrime na slovensk asovanie a
veda je maarsk:

Prtomn as:
Podmetov Predmetov
(ja) in-m rob-m (n) tesz-ek (n) tesz-em (tesz taj tes)
(ty) in- rob- (te) tesz-el (te) tesz-ed
(on) in- rob- (, n) tesz () tesz-i

(my) in- me rob-me (mi, mink) tesz-nk (mi) tesz-szk (tessk)
(vy) in- te rob-te (ti, tk) tesz-tek (ti) tesz-itek
(oni) in- ia rob-ia (k, nk, ie nk) tesz-nek (k) tesz-ik


K slovesu del-a porovnme sloveso csinl-ni (inlni):

Podmetov Predmetov
(ja) del-m (n) csinl-ok (n) csinl-om (csinl taj inl)
(ty) del- (te) csinl-sz (inls) (te) csinl-od
(on) del- () csinl () csinl-ja

(my) del-me (mi) csinl-unk (mi) csinl-juk
(vy) del-te (ti) csinl-tok (ti) csinl-jtok
(oni) del-aj (k) csinl-nak (k) csinl-jk

Dnen maarsk vraz csinl(inl) = rob u sedliakov v nre, kde sa vynechvala hlska
l (napr. volt-vt, beszlt(beslt) - beszt(best), tanul - tan, olvas(olva) - vas(va)) bol
v tvare csin(in). Teraz porovnme tento tvar so slovenskm in :

Prtomn as
Podmetov Predmetov
(ja) in-m (n) csin-ok (inok) (n) csin-om
(ty) in- (te) csin-sz (csins) (te) csin-od
(on) in- () csin () csin-ja

(my) in-me (mi) csin-unk (mi) csin-juk
(vy) in-te (ti) csin-tok (ti) csin-jtok
(oni) in-ia (k) csin-nak (k) csin-jk

Teraz vyznam o sa v nich podob:

Prtomn as
Podmetov Predmetov
(ja) in-m (n) csin-ok(inok) (n) csin-om
(ty) in- (te) csin-sz (csins) (te) csin-od
(on) in (, n) csin () csin-ja

(my) in- me (mi,mink) csin-unk (mi) csin-juk
(vy) in- te (ti,tk) csin-tok (ti) csin-jtok
(oni) in- ia (k,nk) csin-nak (k) csin-jk

Slovensk jazyk nerozdeluje asovanie na podmetov a predmetov, pouva mieaninu
z dvoch asovan.

(ja) in-m (csinym) (n) csin-om(inom) (Predm.)


(ty) in- (csinys) (te) csin-sz (Podmet.)

V maarine tento tvar, by mohol vznikn vplyvom slovanskch jazykov, neskorie
ukem, e to me by ete zo starej doby od Grkov, ale v maarine bez problmov
mohli pouva namiesto csinlsz(inls) tvar csinlol(inlol), rsz(rs) - rol,
beszlsz(besls) - beszlel(beslel), at. Vrazy ty a te sa tie podobaj.

(on) in (, n) csin(in) (Podmet.)
Tu sa zhoduje vetko, on in je zhodn s n csin(l) (inl). Obsahovo nie je plne to ist,
lebo n sa pouva na Vy-kanie. V maarine je aj al tvar na Vy-kanie a je to maga,
pritom obidva vrazy v asovan sa via na tretiu osobu.

asovanie v mnonom sle ukazuje na rovnak mylienkov pochod aj v maarine, aj
v slovenine, ale ukazuje aj na smer prebratia, aj to, kde je v odklon od starho jazyka.

(my) in-me (mi, mink) csin-unk(inunk)
(my) in-mi (mi, mink) csin-mink(inmink), ie csin-unk(inunk) (Podmet.)
dnes csinl-mink(inlmink) ie csinl-unk (inlunk)
Slovenina prid na koniec maarsk mi vo ferme me maarina zase skracuje nreov tvar
mink vo forme -unk, -enk, -nk, at. Podon je aj slovensk tvar my a maarsk mi .


(vy) in-te (ti, tk) csin-tok(intok)
(vy) in-ti (ti, tk) csin-tk (intik), ie csin-tok(intok) (Podmet.)
dnes csinl-tk(inltik), ie csinl-tok(inltok)
Je to to ist, ako pri mi, slovenina prid nakoniec ti vo forme te, v maarine sa prid
nakoniec nreov tvar tk vo forme - tok, - tek, - tk, at..


(oni) in-ia (k,nk) csin-nak (innak)
(oni) in-ia) (k,nk) csin-nk(innk), ie csin-nak(innak) (podmet) ma.jaz.
nk) csin-jk(injk), ie csini-j(k) (inijk) (predmet.) slov. jaz.
dnes csinl-jk(inljk)
Preo meme hovori o tom, e vrazy oni a nk s prbuzn? Preto, e zklad on a n je
toton, v maarine mnon slo sa tvor pomocou k z vrazu sok = mnoho, vea zase
v slovenine mnon slo vinou je tvoren s hlskou i, frfiak = mui,
asszonyok(assook) = eny, iskolk (ikolk) = koly, fik = chlapci. Po tomto u je logick,
e vraz nk = oni, ony. Mnon slo tvoren s i existuje aj v maarine napr. valakinek
= niekoho cipi = topnky, hegyei(heei) = hory, iskoli(ikoli) = koly, gyrai(rai) =
zvody, at..


Vrazy does a tesz(tes) s naozaj podobn, ale ak porovnme neuritkov a asovanie slovies
u nenjdeme alie podobnosti, no o to viacej takchto podobnosti njdeme pri porovnvan
asovania maarskch vrazov a slovenskch vrazov, ktor im prislchaj v prekladoch.
Ak sa pozreme na tieto neuritky to do, tenni, csinlni(inlni), csinni(inni), ini, robi,
dela a potom na ich asovanie, tak vidme, e ku koreom vrazov sa pridvaj rzne
prpony. Z koreov sa tvoria neuritky, v anglitine koreom does je do a pred to sa dva to.
V slovenine koreom s in, rob, del a za nimi sa dva . V maarine koreom s
csinl(inl), alebo nreovo csin(in) a ten, k tmto sa spja prpona -ni. Tu, ale
v maarine narazme na men problm, lebo tvar v asovan je () tesz( tes) = on in
a neuritok je tenni = ini. V tomto prpade neuritok by mal by teszni(tesni), alebo
asovanie by malo ma in tvary. Samozrejme tak sloves kde sa men tenni
na teszek(tesek), at, v koszincziovskej maarine nazvaj rendhagy igk(rendha
igk) = nepravideln sloves, no doslovne to znamen sloves, ktor odstpili od
poriadku. Tento doslovn nzor je v poriadku, lebo dontili ns odstpi od poriadku
starho jazyka, lebo tam sa ete dalo takto poriadkumilovne asova:

tesz-ni(tesni) = robi, ini, spravi ten-ni = robi, ini, spravi

Podmetov Predmetov Podmetov Predmetov
(n) tesz-ek (tesek) tesz-em(tesem) ten-ek ten-em
(te) tesz-el tesz-ed ten-el ten-ed
() tesz tesz-i ten ten-i

(mi) tesz-nk tesz-k ten-nk ten-k
(ti) tesz-tek tesz-itek ten-tek ten-itek
(k) tesz-nek tesz-ik ten-nek ten-ik

No, nreovo mohlo odznie aj takto vrazy: hagyd abba, mert olyat tevek veled, hogy
magam is megbnom(had abba , mert oat tevek, ho magam i megbnom) = presta, lebo
ti urobm nieo tak, e aj sm outujem. Z tohto vyplva, e mohol existova aj neuritok
tev-ni :
asovanie slovesa tev-ni

Podmetov Predmetov
(n) tev-ek tev-em
(te) tev-el tev-ed
() tev tev-i

(mi) tev-nk tev-k
(ti) tev-tek tev-itek
(k) tev-nek tev-ik

Teraz je potrebn poloi jednu otzku ritelom terie koreov sstava maarskho
jazyka: -ktor vraz je koreom tohto maarskho slova, ktor znamen vykonanie
nejakho inu? Vo vrazoch tesz(tes), ten, tev, alebo tsz(ts), tn, tv, at. nie je ni
spolon, len hlska t. Na tto hlsku sa zana, ale vemi vek mnostvo slov, to
znamen, e v starom jazyku nemme iadn fixn korene. Z tohto vyplva, e teria
koreov maarskho jazyka je myln. My teraz mme k dispozcii tyri vrazy, ktor ak
rozlome poda forml d = th, a = cs = t = ts, tak vraz do = tho = th = tehe = teh,
vraz in = tin = tn = tesenyi(teei), a vraz csinl(inl) = tsinl(tinl) =
tsenl(tenl) = tesenl(teenl). Vraz del je troka komplikovanej. V tvrdej forme(kde
de nie je e, ale tvrdo de) dostaneme del = thel = thl = tehel = tehel a v mkkej forme
del(el) = djel = thjel = thjel = tehejel = tehejel. Ke sme dokonili premeny, potom
vidme, e poda starho jazyka z vrazu do sme preli do novej formy a to je teh-ni,
z vrazu del z jeho tvrdej formy sme dostali slovo tehel-ni, a z mkkej formy zase slovo
tehejel-ni. Vo vraze in sme nali teseny-ni(teseni), vo vraze csinl(inl) zase slovo
tesenl-ni (teenlni). Myslm si, e toto je dos ako strviten aj Maarom, ktor s u
dlhiu dobu vychovvan na rendhagys(rendha) = doslovne ods od poriadku, ale to
viem, e tam, kde ete ij nreovo hovoriac star, alebo prastar rodiia, tak tam takto
tvary asovania zvldnu aj mel deti bez vch problmov. (Takto nepravideln sloves
existuj aj v slovenskom jazyku, aj v ostatnch slovanskch jazykoch.) Prklady
na pravideln asovanie horeuvedench tvarov:

teh-ni tehel-ni tehejel-ni

Podmetov Predmetov Podmetov Predmetov Podmetov Predmetov
(n) teh-ek teh-em tehel-ek tehel-em tehejel-ek tehejel-em
(te) teh-el teh-ed tehel-el tehel-ed tehejel-el tehejel-ed
() teh teh-i tehel tehel-i tehejel tehejel-i

(mi) teh-nk teh-k tehel-nk tehel-lk tehejel-nk tehejel-lk
(ti) teh-tek teh-itek tehel-tek tehel-itek tehejel-tek tehejel-itek
(k) teh-nek teh-ik tehel-nek tehel-ik tehejel-nek tehejel-ik

teseny-ni(teeni) tesenl-ni(teenlni)
Podmetov Predmetov Podmetov Predmetov
(n) teseny-ek teseny-em tesenl-ok tesenl-om
(te) teseny-el teseny-ed tesenl-ol tesenl-od
() teseny teseny-i tesenl tesenl-

(mi) teseny-nk teseny-k tesenl-unk tesenl-luk
(ti) teseny-tek teseny-itek tesenl-tok tesenl-tok
(k) teseny-nek teseny-ik tesenl-nak tesenl-k


Kvli nedostatku psomnch pamiatok a vymiznutiu nre je ako dokza, e kad
z tchto slovesnch tvarov bola pouvan v niektorom nre, ale kadmu vrazu, ktor
som uviedol po zrekontruovan z deformovanho stavu(k deformcii dolo bu psanm,
alebo vslovnosou) sa d po maarsky porozumie. V tchto prpadoch je plne jedno, i
sme skmali anglick , alebo slovensk(slovansk) vrazy, Maari by mali ich rozumie,
s podobn maarskm vrazom. V anglitine pouvaj ete vraz take(teik, tejk)
vo vzname (fel)tesz(feltes) = vylo niekde nahor. Aj v tomto vraze meme rozozna
podobu maarskho nreovho tvaru (n) (fel) tk, alebo (fel) tjk, dnes
(fel)teszek(feltesek) = ja vylom nahor (vo vslovnosti, aj v znaen veakrt by nm
pomohlo znaenie maarskho otvoren e a zatvoren ).


Maarsk vraz tett naozaj sa podob anglickmu deed = in, ak napeme poda
formuly d = th, tak sa aj objav theeth. Vraz deed vyslovujeme ako dd, ale ani to nm
nerob problm, lebo ten sa zase zhoduje vrazom thth , len je to v nreovej forme, kde sa
pouva , ie tt, ako sa povie namiesto beszd (besd), nreovo beszd (besd) =
hovor, prejav, besedova. Vraz tett v maarine je zhodn aj s vrazom tt, ukazuje nm
aj slovn spojenie jtt llek (jtt llek) = dobr dua. Slovensk vraz in je toton
s maarskm csn(in), alebo csny(i), ak cs = rozpeme, tak dostaneme star
formu tin - tsin(tin) - tsn(tn) - tszny(ts) - teszeny(tese), kde ten posledn
sa tvor poda toho, ako sodoron(odoron) - sodorony(odoro) - sodrony(odro) =
pletenec. Ak rozpeme slovensk dej(gyej, dej), tie dostaneme star tvar thej-thej-
tehej = robenie, poloenie, vloenie, tvor sa podobne, ako zrej = hluk, prly(pr) -
prj = bi.

Minul as anglickho vrazu do je did(vyslovujeme ded, alebo medzi i a e), aj ten sa
zhoduje s maarskm vrazom na minul as () tett, ale vznamom nie plne, lebo
asovanie je tak isto, ako v prtomnom ase:

Past Tense Minul as
Podmetov Predmetov
I did (n) tett-em tett-em
You did (te) tett-l tett-ed
He did () tett tett-e
We did (mi) tett-nk tett-k
You did (ti) tett-etek tett-tek
They did (k) tett-ek tett-k

V anglitine v kadej osobe je did, preto len po upresnen osoby vieme, kto je ten, ktor robil
= did - thith titt - tett. V maarine zase prdu po kmeni v minulom ase prpony, ktor
znaia osoby aj v prtomnom ase:

Prtomn as(spisovn forma asovania) Minul as
ten-ni tett
Podmetov Predmetov Podmetov Predmetov
(n) tesz-ek (tesek) tesz-em tett-em tett-em
(te) tesz-el tesz-ed tet-l tett-ed
() tesz tesz-i tett tett-e

(mi) tesz -nk tesz-szk tett-nk tett-k
(ti) tesz -tek tesz-itek tett-etek tett-tek
(k) tesz -nek tesz-ik tett-ek tett-k

Teraz takisto by som mohol uvies asovanie vetkch nreovch foriem, ale poda ma
sta uvie nasledovn formy teszett(tesett), tenett, tevett, tehett, tehelett, csin(l)t(inlt),
tesenytt(teett), teszeny(l)tt(teselt), tesenlt(teenlt). Z tohto vidme, e minul as
mlt, alebo mlott id maarina zna logicky s jednm, alebo s dvomi hlskami t.
V anglitine minul as vo vine prpadov sa tvor prponou -ed, -id, napr. washed -
mosott(moott), soused - szott(zott), languid - lankadt, tumid - tmtt. Takto vzinknut
anglick vrazy bez osobnch zmien maj vznam umyt, solen, maltn a napchat,
v maarine okrem spomnanch vrazov aj bez osobnho zmena znamenaj aj on
umval, osolil, ochabol, napchal. Anglick pomenovanie minulho asu past tense(pst
tens), ak tame v starom jazyku dostaneme psoth thense - pzoth ethenese - pzoth
ithnse(pzoth ithne) - pzoth idns(pzoth idn), dnes by bol ppzott id. Tento
vraz rozumieme, ak vieme, e ke elmegynk(elmenk) = odchdzame, tvozunk =
vzaujeme sa, elmlunk = pominieme sa zdakadia, tak zvykneme ppzni =
ppzova(kva a hovori p-p). Tento mylienkov pochod je prijatenej, ak vieme, e
na vraz mlt = minulos anglitina okrem vrazu past, pouva aj last(lst), ie
alszot(alsot) - alauszot(alausot) - dnes elszott(elsott) = odplval. Neskorie vynechan
hlska h z vrazu pzoth nm uke, preo je tvoren minul as v anglitene
s prponami -ed, -id. Jednoducho preto, lebo th = d. Z vrazu past(h) hlska t ostala
tam, len cel th sa zmenil na hlsku d( washed washeth - mosott - umyt, languid
languith lankadt - maltn). Slovenina a slovansk jazyky minul as netvoria s hlskou
t, ale to je pochopiten poda pomenovania. Pomenovanie je minul as (minul csasz),
ak pretame v starom jazyku, tak prv as je minul - muiunul - mujonol - mnol -
mnl, o je nreov forma vrazu mlni. Mlni nreovo sa me zmeni na mjni, mni a
z toho sa tvoria vrazy ml, mn, mnl. Teraz pretame vraz as = id v starom
jazyku, tak dostaneme tas - thas - th - ithss(ith) - idss(id). To znamen,
e minul as tame v starom jazyku mnol idss(mnol id).(To je al
dkaz nato, e ktor z troch teraz porovnvanch jazykov je najbliie k porozumeniu
starho = pra jazyka.) Ak znakom maarskho minulho asu = mlt id je t a
znakom anglickho minulho asu = past(h) tense - pzot(h) id je t(h) = d, tak o in
me by znakom slovenskho(slovanskho) minulho asu = mnol idss(mnol
id), ako hlska l. udujme sa, ale je tomu tak! - lebo minul as vrazu ini je inil,
dela je delal, robi je robil, at, at.. A asovanie je takto:

ja som inil ja som delal ja som robil
ty si inil ty si delal ty si robil
on inil on delal on robil

my sme inili my sme delali my sme robili
vy ste inili vy ste delali vy ste robili
oni inili oni delali oni robili

Porovnanie s maarskm asovanm:

Minul as Mlt id
Podmetov Predmetov
ja som inil (n) csinlt-am(inltam) csinlt-am
ty si inil (te) csinlt-l csinlt-ad
on inil () csinlt csinlt-a

my sme inili (mi) csinlt-unk csinlt-uk
vy ste inili (ti) csinlt-atok csinlt-tok
oni inili (k) csinlt-ak csinlt-k

Teraz sa pozreme nato, i je nejak svis medzi tvarmi ml - mlt - mlott - mnolt -
mnol id - minulm asom. Prechod meme hada pri tvare (te) csinlt-l(te inltl) =
ty si robil. Vynechajme hlsku t, dostaneme tvar (te) csinl-l(te inll), z tohto vyplvaj
alie tvary (te) olvasl(te olval), szll(sll), mondl, no a to je ten ist tvar, ako robil,
delal, at.. D sa njst tento tvar v maarskom jazyku? Nie je potrebn dlho hada!

Citty:(citty nebudem preklada, s potrebn len na ilustrciu, e sa dan tvary pouvali aj
v maarskom jazyku:

Kroli Gspr Biblia






Megjelenk pedig nki az r a Mamr tlgyesben, s l vala a stor ajtajban, a h ...
s monda: J Uram, ha kedves vagyok te eltted, krlek, ne kerld el a te szolgdat. ...
s mondnak: Cselekedjl, a mint szll.

20. Akkor mi azt felelnk az n uramnak:Van vn atynk, s egy kis gyermek, aki az
vnsgben lett, s ennek btyja megholt, s csak maga maradt az anyjtl, s az atyja
szereti t.

22. s mondnk az n uramnak: Nem hagyhatja el az a fi az atyjt, mert meghal az.

1,22 Ti pedig mindnyjan hozzm jrultok s mondtok: Kldjnk embereket elre, hogy
kmleljk meg nknk azt a fldet, s hozzanak nknk hrt az t fell ...

s n mondk: Uram, k magok tudjk, hogy n tmlczbe vetettem s vertem
zsinaggnknt azokat, a kik hisznek vala te benned.

Vrsmarty Mihly -Eger

Szla, re fjdalmaibl gy vlaszol da: "Mit mondl Hiador, kiszakadt jobb rsze
szivemnek, Mit mondl te nekem, vgyztalan, oh ne riaszd fl Alv bnatimat, ...


Kiss Smuelnek Kazinczy Ferencz barti szves idvezlett
(List napsal Kazinczy Ferencz priateovi Samuelovi Kissovi)

rdemes trsam, bartom! Fogadd-e el szves ksznetemet emlkezetedrt, s engedd
mondanom, hogy valamint Tged els megjelensed olta becsltelek, ugy indulatodrt
hlsan szeretlek. Dietai hrek nlkl nem szklkdnk; de kedves vala nekem tudnom
a miket Te rl, mert ollyakat a mi Levelezink, kik a Nyelvet tudsan nem rtik,
s az dik-okra nem figyelmeznek, a szllanyit, mondanyit, tennyit, vennyit krhoztatjk
ugyan, de kicsinysgnek nzik s felle nem tesznek jegyzseket, neknk nem rnak.
....... Ajnlom nektek Jzsef, Andrs, s Victor csimet. Tartstok ket szemmel,
s gerjessztek szvekben a j szikrjit. Vay brahm Kazinczy Sophienak, az atym
testvre lynynak frje. Dics tett felle a mit ez estve hallk. De ez ollyat csak az olly
gazdagsg teheti.....

No, tento list je zaujmav, lebo aj ten, ktorho nm stavaj za vzor pre pouvanie peknej
spisovnej maariny a peknej hovorovej maarskej rei, dokonca ho nazvaj tvorcom
modernej maariny, aj Kazinczy pouval minul as s hlskou l, ie mnols
(mmol) minul as. Mon, e by som mal zmki mj nie prli kladn postoj voi
Kazinczyovi, lebo z cittu sme zistili, e jeho vrazy s vemi aleko od tch, ktor nm dnes
vnucuj, ako pekn maarina. V cittoch njdeme vrazy, te szll(sll), mondl, rl ,
monda, szla(sla), n hallk ,mi mondnk, ti mondtok, k mondnak. Tieto
vrazy nm dokazuj, e aj v maarine existoval takto minul as v starom jazyku
mnol id. Meme zrekontrouva tvary ku vetkm osobm:

(n) mond-k, hall-k
(te) mond-l, szl-l(sll), r-l
() mond-a, szl-a(sla) (lep by bol dlh tvar mond-, szl-(sl)

(mi) mond-nk, felel-nk
(ti) mond-tok, jrul-tok
(k) mond-nak

Ke minul as tvorm z tvaru, ktor patr druhej osobe tohto starho minulho asu, tak je
logick, e nazvem mnol(minul) as a oznam hlskou l, oznaenie osb u viem
zabezpei len pomocnm slovesom, ak nechcem tak asova, ako Angliania.

Mlt id Minul as - Mnol id Pomaaren forma
(n) mond -k ja som hovoril (n) vagy-om mond-l
(te) mond-l ty si hovoril (te) vagy-osz mond-l
() mond-a on hovoril () mond-l

(mi) mond -nk my sme hovorili (mi) vagy-mi mond-li
(ti) mond -tok vy ste hovorili (ti) vagy-ti mond-li
(k) mond -nak oni hovorili (k) mond-li

Pomocnm slovesom je pri tvorbe minulho asu by(bity) = lenni, obidva vrazy s
nepraviden aj slovensk, aj maarsk, preto ich vznam vemi ako sa odhaluje. To je
ist, e vraz lenni m svis s vrazom lt = bytie, jestvovanie, existencia, a kto ltezik =
jestvuje, existuje, aj l = ije. To znamen, e(tieto svislosti u lepie vystihuje maarina)
lt = bytie je to ist, ako let = ivot, kto ltez-ik = jestvuje, ten aj letez-ik = ije, ie len-ni
= by, je to ist, ako leni - lni = i. V nre, kde sa vynechva hlska l vraz lni = ni
= i. Preto, e koreom slova je samohlska, tak v rznch nreiach pripjali rzne
spoluhlsky, alm dvodom je, e ako sa vyslovuj tvary, kde je za sebou viacej
samohlsok, ale mohli existova aj rzne in priny. Teraz udm, ako prklad len najahie
doplnenia v maarine a ich asovanie v prtomnom ase:


Podm. Predm. Podm. Predm. Podm. Predm.
(n) -ek -em l-ek l-em j-ek j-em
(te) -sz(s), -el -ed l-sz(ls), -el l-ed j-sz(js), j-el j-ed
() -i l l-i j j-i

(mi) -nk -k l-nk l-k j-nk j-k
(ti) -tek -itek l-tek l-itek j-tek j-itek
(k) -nek -ik l-nek l-ik j-nek j-ik

o sa stane v tom prpade, ak prenesieme tvar druhej osoby, ako sme to urobili aj pri tvoren
slovenskho (slovanskho) minulho asu, ie tvar j-sz(js) asujem za sloveso by=
lenni:

Prtomn as

Pomaaren tvar esk tvar Slovensk tvar
(ja) jsz-em (jsem) (j) js-em (ja) s-om
(ty) jsz-es (jse) (ty) js-e, jsi (ty) s-i
(on) jsz-e(js) (on) j-e (on) j-e

(my) jsz-eme(jseme) (my) js-me (my) s-me
(vy) jsz-ete (jsetye) (vy) js-te (vy) s-te
(oni) jsz-aj (jsaj) (oni) js-ou (oni) s-

Pomaaren tvary slovanskho minulho asu a potom ich vznam:

(n) jsz-em csinl(jsem inl) (ja) ij-em inil, robil

(te) jsz-es csinl (jse inl) , alebo (te) (j)sz-(l)(te jsl), sz)(s) - szi(si) -
v slovenine szi(si), ale aj nreov sz = ije je opane sz-si.
(ty) ij-e inil, robil

((n) (jsz-e) csinl (on) (ij-e) inil, robil

(mi) jsz-emi csinli (my) ij-eme inili, robili
(ti) jsz-eti csinli (vy) ij-ete inili, robili
(k)(jsz-) csinli (oni) (ij-) inili, robili

Z uvedench prkladov, kto chce pochop, e ktor dnen nrody ako, ktorm smerom
premieali star jazyk. Preo sa vynechali pri tretej osoba tvary je a s?- nato by sme
dostali odpove z alej gramatiky, ale ns to teraz nezaujma. No, ale to u by malo
zaujma kadho, e preo o tchto zhodch maariny a sloveniny(slovanskch jazykov)
nehovoria jazykovedci? Tieto zhody maarskho a slovenskho jazyka (slovanskch
jazykov) existuj a to bude vemi ak vyvrti!!!

Na potvrdenie pozrime prklady aj na zmenu hlsok m-w:

m-w
wash what went we where
mos(mo) mit ment mi merre
umva oho iiel my kam

S tmto sme dokzali, e slovn pry mos(mo)- wash, mit-what, ment-went, mi-we s iba
vslovnostnmi variantmi. Meme vyslovi to ist o v predolom prpade, e tieto vrazy
s spolonmi slovami aj maarskho aj anglickho jazyka, nezvisle na tom, o sme si
mysleli o svislostiach maarskho a anglickho jazyka. Ke tto metda dva sprvn
vsledky v prpade fnskych jazykoch, tak je sprvna aj na anglick jazyk, alebo nie je
sprvna ani na jeden. Tento postup, ale z matematickho (z tatistickho) hadiska v kadom
prpade mus da sprvny vsledok.

Poda ugrofnskej metdy horeuveden slov s prbuzn a s len vslovnostnmi variantmi
tch istch vrazov, ak zaneme hlbie skma, tak zistme, e ich vznam a pouvanie je
rozdielne. Korene tchto vrazov s podobn, ale mosni(moni) je to wash a v slovenine
my, alebo druh vraz je pra.

Vyuijem z nova asovanie:

to wash mosni(moni) my pra(ofic.asov.)
perei (logick)

Podmet. Predmet.
I wash (n) mos-ok mos-om (ja) myj-em peri-em per-em
You wash (te) mos-ol mos-od (ty) myj-e peri-e per-e
He washes () mos mos-a (on) myj-e peri-e per-e

We wash (mi) mos-unk mos-uk (my) myj-eme peri-eme per-eme
You wash (ti) mos-tok mos-tok (vy) myj-ete peri-ete per-ete
They wash (k) mos-nak mos-k (oni) myj- per- per-

Tvary maarskho predmetovho asovania od = on a po k= oni som zmerne uviedol
v nreovej, udovej podobe, aby sme videli, e to, o ben udia zvldli, z toho tvorcovia
jazykov urobili nepravideln sloves.

Ukka:
mosni(moni)
Prikazovac spsob
Podmet. Predmet.(udov) Predmet(spisovne) Premet. Podmet.
(n) mos-ok mos-om mos-om moss-am moss-ak
(te) mos-ol mos-od mos-od mos(s-a)-d moss(-l)
() mos mos-a moss-a moss-a moss-on

(mi) mos-unk mos-uk moss-uk moss-uk moss-unk
(ti) mos-tok mos-tok moss-tok moss-tok moss-atok
(k) mos-nak mos-k moss-k moss-k moss-anak

Ke takto nieo vidme, tak sa netreba udova, e kad normlne diea m negatvny
vzah k gramatike a k pravopisu, lebo tam nie je cieom rozumnos, ale nepravidenos,
neporiadok, lebo aj predtm, aj teraz to vymaj vnimon(v maarine rendkvli
doslovne mimo poriadku) ialen (v maarine eszement(esement) doslovne odiiel mu
mozog) udia. Na Slovensku nie je to o ni lepie, raz doplnme j, v inom prpade i, hoci
mme aj logick rieenie, len neuritok treba tvori po starom jazyku napr. perei a
vetko sa dostane celkom dobre na svoje miesto. Troka som odboil od naej tmy, ale je
dobre, ak si uvedomme aj takto veci. Nie je ahk rozlti, o mohli znamena tieto vrazi
v starom jazyku. Dvno neprali v prke, ale na potoku, alebo pri jazere, neskorie pri
studni v korytch. Vrazy mu popisova tak innosti, ktor sa tam diali. Pomoc dostaneme
z gtiny, kde vrazy (plsimo), (plus, plush) znamenaj moss = pranie. Ak
tento vraz vykladm po maarsky, alebo v starom jazyku, tak dostanem
plszimo(plsimo), plszh(plsh), o znamen phleuszijmo(phlesijmo) -
fe(l)leszijmo(fe(l)lesijmo) = dvajci hore-dole plva, fe(l)leusz(h)(fe(l)leus(h)) = hore-
dole plvajci(preto je to mon, lebo hlska i sa d ta aj ij, ako napr. bohya IO = Ijo).
V dnenej maarine vraz znie fel-le sztat(fel-leustat). Tu je potom zaujmav to, e
v otoenom (plsimo), ie (omislp) sa objav as (omi) a v slovenine
mosni(moni) znamen my, alebo umy. V poline je vraz my, ktor sa podob
na mis(mi) a to je vysok forma vrazu mos(mo), ak to zmkme, tak dostaneme moi.
Moi konope - po maarsky je ztatni a kendert, tame v starom jazyku
moucstani(moutani) - me(g)sztani(megstani) - dnes megsztatni(megstatni) a kendert
= da plva konope. V maarine sa tie pouval na pranie aj druh vraz, ke ete prali
drevenm popolom, tak aty klepali, udierali a nato mali vraz szapultk(sapultk) - szapura
mostak(sapura motak). Vznam tohto vrazu sa objav, ak napeme vo forme s hlskou h,
ie szaphul(saphul) - szephl(sephl) - szephol(sephol) - ti veri = bije, mlti.
Poda toho sa d rozozna prbuznos so slovenskm vrazom pra, alebo slovanskm prati,
forma s h je phra - phr - prati - prtyi(pri ) - dnes prt = pu udrie nato.
Pre aie znzornenie pretajme niekoko vrazov v starom jazyku. V ntine jeden
znakov na moss(mo) = pranie je - Qngx(taj ing), ie csingcsi(ingi) -
szingszi (singsi) - dnes szings(sing) = plvajci, meme ta z opanho konca
csgncsi(gni) - sgncsi(gni) - tgns(tgn) - dnes tgets(tget)
= udierajci. Jeden japonsk vraz je - U~osshu(taj ou) - po starom
meme chpa szu(su) = plvajci, alebo tsi(ti) = bijci, udierajci, druh je
- Arainagau - aranges(arange) - dnes arratges(arratge) =
udierajci, alebo opane uszaganiara(usaganiara) - szanganijara(usaganijara) - dnes
szongatnijr (sogatnijr) = chodiac da plva nieo. Tureck vraz je
ykamak(jikamak) - ujikmek-dnes sziklmeg(siklmeg) = dva plva nieo, ak tame
priamo vo forme s l ujiklmek - ujiklmeg = obnovuje. Zaujmav je aj islandsk vraz
vo(thvo) - doplnme priamo uthvo - thv - tve = bijc, ak tame poda anglickho
jazyka, kde th ma by sz = s dostaneme szvo(svo) = plvajci. Jazykov prbuzn
Fni maj vraz pestv(pesteve) peheszteve(pehesteve)- zrozumitene
phsztvi(phstvi) = bije, ale rozumieme aj opane eveteszepe(evetesepe) -
evvelteszszp(eveltessp) dnes ezzel tesz szpp(ezzel tes spp) = s tm urob peknm .
No, a neplat to prve na pranie? al fnsky vraz je pest(peste)-peszte(peste) - phzte -
phszt(phst) = bije, perie. vdi nie s jazykovmi prbuznmi Maarov, oni hovoria
tvtta(tvetta) - tevette - dnes tteverte = bil, mltil, druhm ich vrazom je sklj(sklj) -
tento me by uszklje(usklje) - szklja(sklja) = dva plva, ale viacej sa podob na
vraz szklji(sklji), dnes szkli(skli)(kde szk(sk) = popol), ie vznam je perie
drevenm popolom. Po tchto poznatkoch meme si poloi otzku: Na zklade tchto
prkladov meme hovori o existencii rznch jazykovch rodn?


Pri takchto krtkch vrazoch ako what, mit a o je vemi ako hada svislosti. Prv dve
vo vslovnosti naozaj s podobn, ale vo vzname neznamenaj to ist, lebo what
v maarine m vznam amely(ame), amelyet(ameet), ami, amit, az, az ami, az amit,
hny(h, mennyi(mei), mi, micsoda(mioda), milyen(mien), mit. Slovensk vraz m
tieto ist vznami v maarine okrem hny(h) = koko, mennyi(mei) = koko a
milyen(mien) = ak. Slovansk jazyky vraz o pouvaj v rznch formch etina
a poltina co, Chorvti to, Rusi (to), Srbi (ta), o(to), Ukrajinci (o), ale aj
Rumuni hovori ce(e), cum(um). Ke bereme do vahy, e o meme napsa vo forme
to, vraz co vo forme tzo a ce zase, ako tze, tak tieto v obrtenej forme zodpovedaj
maarskm vrazom ast(at), aszt(ast), azt, ezt. Ak ostatn tame z ava do prava, tak
dostaneme (a)sta(ata), (o)sto(oto), ie azta, ozto, obrtene zase ats(at), ots(ot), ktor
zodpovedaj tvaru azt len je prehoden spoluhlska a tak vznikne atz, ben spsob vzniku
nreovch vrazov. Vraz cum(um) obrtene a rozpsan je must(mut), muzt, ie
nreov vrazy mis(mi), miz, ale ich predmetov tvary mist(mit), mizt = dnes mit.
U pomenovania hlsky w ukazuj na znan problmy, nazvaj ju dvojit v, double
j(dvojit u), alebo vau, aj vav. Takto vysloven formy uuhat, uavhat, uavht s bliie
k vrazom auzt, auzt, azt, ako k vrazu mit = o. V grtine na vraz mi = o pouvaj
vraz (emeis), troka tvrdie vyslovene emiz = tu ten, vraz osahuje v sebe as mi = o.
Tak na vraz mi, ako mit sa pouva vraz (ti), ale ten sa ned poda mojich terajch
znalost vyklada. V ntine na vrazy mi, mit = o a milyen(mien) = ak pouvaj vraz
- hnme, kde takisto objavme me, ktor zodpoved vrazu mi = o, opane zase je
emenhs(emenh), ie emins(emin) - dnes milyen(mien) = ak. Ak vieme, e hlska m
a n sa tie daj zameni, tak aj japonsk vraz - nani me by nami = no a o. Ak
porozmame o tom, o som doteraz rozoberal, tak u vbec nie je jednoznan, e vraz
what je premenou formou vrazu mit = o.

Vrazy went a ment s aj formou, aj obsahovo podobn, ale len v tom prpade, ak
vychdzame z minulho asu vrazu menni = s, lebo v maarine je toton vraz ment
= on iiel, a tvar tretej osoby prtomnho asu ment, v slovenine tomu zodpoved vraz
chrni - (o)chrni - (za)chrni, ie on chrni. Teraz to pretajme v starom jazyku
(o)chrni - achaurnia - (ch rozdelme na c a h)achaurnja-azhajulrnja - dnes az hajol
re = ten sa naklon nad neho. Nech nato niekto povie, e to nie je pravda! Ke nieo
ochraujeme, tak to zakryjeme, alebo sklonme sa nad neho. alej sa pozreme nato, o
sparavili, ktor zanechali poriadok, alebo tzv. vytvrai nepravidenost. Neuritok vrazu
went je to go, ment m neuritok menni, slovensk iiel m neuritok s a esk vraz el m
jt. Preskmajme asovanie:

Prtomn as:
to go menni(spisovn asov.) s jt

Podmet. Predmet.
I go (n) megy-ek (meek) nem (ja) id-em jd-u jed-u
You go (te) m-sz (ms) (ty) id-e jd-e jed-e
He goes () megy (me) (on) id-e jd-e jed-e

We go (mi) megy-nk (menk) (my) id-eme jd-em(e) jed-em(e)
You go (ti) men-tek (vy) id-ete jd-ete jed-ete
They go (k) men-nek (oni) id- jd-ou jed-ou

Teraz sa pozreme, ako sa vyrovn s vrazom menni sedliak ktor dodr poriadok:

menni

Podmet. Predmet.
(n) men-ek men-em azt a tvot (doslovne iiel som t vzdialenos)
(te) men-el men-ed
() men-e men-i

(mi) men-nk men-k
(ti) men-tek men-itek
(k) men-nek men-ik

Vbec nebolo tu treba vytvori nepravidelnos!

Minul as:

to go menni s jt (esky)

Podmet. Predmet.
I went (n) ment-em ment-em (ja) som iiel jsem el
You went (te) ment-l ment-ed (ty) si iiel jsi el
He went () ment ment-e (on) iiel el

We went (mi) ment-nk ment -k (my) sme ili jsme li
You went (ti) ment-tetek ment-tek (vy) ste ili jste li
They went (k) ment-ek ment-k (oni) ili li

Ke toto cel sme dotiahli do konca, tak pozrime sa nato, o spja vrazy go - ide - jde - a
megy(me). Obrme vraz megy(me) na gyem(em) - gyen(en) - gyn(m) -
gyn(m) - gy() - go - dje(prehodenie hlsky jde) - ide. Ak Gyrgy(r) = Juraj,
Gyula(ula) = Jlius, potom gyn(n) = jn. Aj z tohto spravili pekn nepravideln sloveso:

neuritok - jnni

prtomn as minul as
Podmetov Predmetov Podmetov Predmetov
(n) jv-k nem jtt-em nem
(te) jsz-sz jtt-l
() jn jtt

(mi) jv-nk jtt-nk
(ti) jt-tk jtt-etek
(k) jn-nek jtt-ek


Mohlo to osta pravideln poda poriadku, napr. takto:

neuritok- gyni(ni)
Prtomn as Minul as mnols(mnol) as
Podmetov Predmetov Podmetov Predmetov
(n) gy-k gy-m gytt-em gytt-em gy-k
(te) gy-l(gy-sz) gy-d gytt-l gytt-ed gy-l
() gy(-e) gy-i gytt gytt-e gy-

(mi) gy-nk gy-k gytt-nk gytt-k gy-nk
(ti) gy-tk gy-itek gytt-etek gytt-tek gy-tek
(k) gy-nek gy-ik gytt-ek gytt-k gy-nek

Takto forma asovanie me by cudzia na prv poutie, ale ke niekto pouva urit
nreie, potom mu je to prirodzen, lebo je nato nyvyknut. Naznail som, e je to len
prklad, lebo v rznych maarskch nreiach pouvali rzne samohlsky, take tieto formy
mohli by aj inakie, ke sa to ako vyslovovalo, tak doplnili spoluhlsku gyvl(vl),
gyvl(vl), gyvl(vl), pouvali predenie gyssz(ss), gysz(s), vmenu
samohlsok mgy(m), mgy(m), msz(ms), msz(ms) at., poet variantov bol vemi
vek. O tejto vlastnosti (nreovej) maariny dnes neradi hovoria, a z akho dvodu? - to
som ukzal v horeuvedenej asti!


Akceptujme, e vrazy we a mi a slovansk my s toton, a s rozdieln len vo vslovnosti.
No ale, ani to nie je tak jednoznan, lebo v starom jazyku pouvali aj vraz mink, ktor
je dos zamotyn, hlavne ke porovnme vrazmi na znaenie alch osb.
Mnon slo vrazu te = ty by bol tek, ie tk(aj sa pouval) a skrtil sa na ti = vy.
Mnon slo vrazu je k.
Mnon slo vrazu n = Vy je nk = Vy.
Pri vraze n = ja narazme na problm, lebo mnon slo je mi = my, dvnejie pouvali aj
vraz mink, no a to je zdvojenie, lebo v tomto vraze je aj mi, aj nek - skuton mnon
slo vrazu ja, ako keby slovenina tvorila takto - jai. Skrten tvar vrazu nek je nk a to
oznauje v asovan prv osobu mnonho sla na konci, napr. (mi) tud-nek - tud-unk = my
vieme, (mi) felel-nek - felel-nk = my odpovedme. alej musme pripomen, e
v nreiach vraz n sa mohol objavi vo formch jn, ejn, jn, n. V nre, kde vypadvali
spolhlsky mohol ma aj tvar (ako prkl. memondtam = jasomtopovedal), hlska n mohla
by premenen na m, potom vzikli formy m, jm, m at.. Ke spomname tvar vo forme
, presne t forma je v anglitine I, dnes u ju vyslovuj j. Opakom je slovansk ja, j,
a rusk (ja). V anglitine pouvaj aj obrten formu vrazov m, alebo m, a to vtedy, ke
n vagyok = ja som je vo forme it's me(its m), takisto aj na vraz ez n vagyok = to som
ja pouvaj this is me(dis iz m). V predolch astiach u som spomnal, e s tak
jazyky, kde mnon slo sa netvor s hlskou k, ale s hlskou i, tam z vrazov n, m nebude
nek a mek, ale ni a mi, a ke tam neradi pouvaj na zaiatok samohlsku, tak z I(j
bude ja, ako aj z ad je d, alebo aj evezni je veslova (a mohli by sme hada alie
prklady), tak sa premenia aj vrazy m, mi na mi, takto sa dostane sp do maariny, lebo
vplyvy sa prejavia tam aj sp. Ak sa pozreme na grcke vrazy taktie sa dostaneme
zaujmavm poznatkom. n = ja je (eg) vraz mi = my je (emes), alebo
(ti)(ktor znamen aj mi(t) = o, aj milyen(mien) = ak), ale enym (em) = mj je u
(dik mou) a mink = n je (dik mas). Vraz te = ty me by (es),
a ti = vy me by (eseis), vraz tid = tvoj me by (dik szou) a vraz titek
= v me by (dik sas). Testujme teraz monosti poda starho jazyka. Vraz
n m svislos s vrazmi m, n, m, jn, nj, , I(j), j, ja, me(m), ako sa tieto vrazy
mu premeni na (eg)? Nu, najastejie vznikn deformcie, chyby pri psan a
v nslednom tan. V psanej forme hlska (gamma) vemi sa podob na hlsku (n, n ), aj
na hlsku (upsilon, ipsiilon, psiilon), sta premeni n na gamma, alebo opane a z vrazu
n sa stane go, eg, ego(latinsk), potom islandsk eg, g, nrsky, dnsky jeg, vdsky jag,
hollandsk ik, nemeck ich. Z tejto premeny ch = g = k meme vysvetli znaenie
maarskej formy 1. osoby prtomnho asu s hlskou k - n beszlek(n beslek) = ja
rozprvam, rok = pem, tanulok = um sa, a z tvaru m, zase znak m v predmetovom
asovan - n beszlem(n beslek) = ja rozprvam, rom = pem,, tanulom = um sa(lebo
v slovenine sa ned rozli). Tu meme spomen, e aj franczina pouva obidve formy
a to j', je(), moi(moa), k opaku franczkej vslovnosti sa podob bulharsk (az). Vraz
enym(em) (enjm, ejm, enim) sa pouva aj v ostatnch jazykoch opane, npr. Bulhari,
Rusi, Ukrajinci, Srby pouvaj (moj), Poliaci mj, esi mj, Slovci mj, Angliania
mine(main), Nemci mein(majn), Holanania mijn, vdi min, Franczi mon, mien(mijen),
Taliani mio(mjo), latinina mea, panieli me, mina(tento vraz takto by vyslovoval aj
nreov Maar, ktor pouva nreie s a len by bol opane anm). Vyie sme videli aj
u Grkov zaujmav tvorenie vrazov. Privlastovacie zmen enym(em) = mj =
(dik mou), tid = tvoj = (dik sou) at. sa tvoria vrazom (dik) (ale tu
nemyslne na provizrnu poste = dik, gyik(ik) v kolibe = kalyiba(kaiba)), ke to
premenme na star jazyk dostaneme vznam dki mou, krajie grrgsebben
(grrgebben) = po grcky dki m, hellszosan(hellsoan) = po hellssky athki m
- dnes v maarne az ki enym()( az ki em) = koho je moje, ale meme to vyklada aj
opane uom kid - m akid - dnes po maarky enym() aki(em() aki) = moje koho
je. Zostva nm sprbuzni vraz te = ty a grck vraz (es), k tomu nm sta vedie,
e, hlsku th meme ta tvrdo, ako v anglickom vraze there(dea,der) = ott = tam, alebo
mkko, ako vo vraze bouth(bous) = mindkett = oboje. Teraz doplme do (esz)
hlsku th a dostaneme th(eth), opane v maarine te, rovno v franczine tu, (toi),
v talianine tu, v panieline t, a v nemine du(d)(len to by bolo treba napsa takto - thu).
as vrazu te = ty = (es) vysvetl nm tvorenie 2. osoby prtomnho asu aj
v maarine, aj v slovanskch jazykoch rsz(rs) - pe, robotolsz(robotols) - rob at..
Anglick vraz you je toka zloitej, kom je Y- upsilon, alebo ipsilon. Ak rozumieme
pomenovaniu hlsky po starom, takto - Y= , alebo phn(fenn) sz-l-n, ie hlska ,
alebo je hore na hlske sz = s, alebo na hlske l. plne nhodou hlska sz = s
maarskej(sktskej) abecedy je rovn iara, a latinsk l je takisto. Teraz doplme obidve
do vrazu you, dostaneme uszlou(uslou), ale v niektorch nreiach hlska l vemi veakrt
vypadne zo slov, napr. volt-vt = bol, u tra bou, bolt - bd = obchod, csinl(inl) -
csin(in) = rob, at., tak vynechme a dostaneme uszou(usou), ale takto u to zodpoved
grckemu vrazu (es), len niektor zabudli ta to, o napsali ich predkovia a z toho
vznikol dnen chaos, - alebo niekto tomu aj zmerne dopomohol? Ete mme jednu vec
ozrejmi, je to tvorenie alieho druhu mnonho sla. Mnon slo vrazu n, m = ja je
mi = my a v grtine je (emes), mnon slo te = ty - (es) je ti = vy v grtine
(eseis), meme uvies aj in vrazy ember = lovek = (nthropo), mnon
slo emberek = udia = (anthrpous)(alebo (nthropoi)). Vzby
mnonho sla tvorenho s hlskou i v maarine a v slovenine som u ukzal, teraz
hadajme vzbu tvorenia mnonho sla s hlskou sz = s k maarine. Njdeme, lebo
hlska s = a hlska sz = s sa daj vymeni, no a je to v maarskom vraze sok = vea,
mnoho. S hlskou k tvor mnon slo maarina a Grci tvorili z opanej strany s , ale
oni s ulav, alebo lepie suslav, tak u nich to bol nie ok, ale sok. Takto tvor mnon slo
aj anglitina knyv(kv) - book = kniha, knyvek(kvek) - books - knihy, tnc - dance -
tanec, tncok - dances(dansz) - tance, l horse - k, lovak - horses(horsz) - kone, fi
chlapec - boy, fik - chlapci - boys at.. Po tchto poznatkoch mu Maari rovnako, ako
Anglianmi poveda how many(hau meni) - h mennyi(h mai) = no, ale koko
rovnakch vrazov sme tu nali!

V tejto asti nm ete zostala formlna zhoda vrazov merre - where. Vznamovo, ale where
sa pouva aj, ako maarsk vrazy hol, ahol, hov a v slovanskch jazykoch tie, na vrazy
kam, kde, kade. Slovansk vrazy v tchto svislostiach s nedostupn. Obsahov zhodu
vrazov merre - where podporuje, e anglitina na preklad vrazu erre = smerom sem
pouva aj vraz whereupon, ke to pretame v starom jazyku, je to uuhereuphon
v nre s e je eehereefene - dnes v maarine errefel.

Ja si myslm, e porovnanie vrazov z viacerch jazykov znova nm ukzalo, e ak je
nepresn, ak je manipulovaten t metda, kde stle porovnvame len dva jazyky. Ke
porovnvame vrazy viacerch jazykov, tak meme njs aj priny deformci vrazov,
meme odhali hlbie svislost medzi vrazmi rznch jazykov, meme zaradi dnen
maarinu do sprvnej polohy, to znamen, e nie je toton s prajazykom, so starm
jazykom, ktorm rozprvali nai predkovia pred tiscroiami. To je, ale faktom, e maarina
vea uchovala z vlastnost starho jazyka, ale aj to je jasn, e Maari z toho vea utratili a
to hlavne za poslednch sto-stodvadsa rokov. Teriu vyvolenosti by mali zanecha pre
tch, ktor na vyvolenosti stavaj svoju existenciu u pr tisic rokov, prroda ich donti
prija pravdu. Boie mlyny mel pomaly, ale isto!

ing.tefan Varga, 18. oktbra 2012, Fiakovo

(pokraujem)


5.) ZLOEN SLOV

Ak sa zhoduj zloen slov, tak je ahko prizna, e potvrdenie je umocnen. Ke tvar aj
vznam slov zloenho slova sa zhoduj a potom aj vznam vytvorenho zloenho slova sa
zhoduje potom tie slov vrazne sa zhoduj. To znamen, e anca na chybu je nulov
(v dolnch prkladoch hlsky navye k dnenej maariny som odlil):

warehouse storehouse necklace chimney-sweeper
ruhz trhz nyaklnc kmnysepr
obchodn dom skladisko nhrdelnk kominr

Vznamy tchto slov dokonale sa zhoduj, ie tieto zloen slov s len vslovnostnmi
variantmi toho istho vrazu. Navye tu sme dokzali zhodn vznam nie 4 slov, ale 2x4 = 8
slov. Vysvelenie me potrebova len anglick slovo store. Zaiaton hlska s je len
ozdobn hlska, o tom budem hovori neskorie.

picklock
pck-lak(at)
tolvajkulcs(tolvajkul)
pak, zlodejsk kl

V anglickom slove je len star opan, slovosled, napr. dvno egyensly(een) =
rovnovha bola slyegyen(een) = vharovn. ie pcklak(at) v dnenom slovoslede je:
lakatpck, lakatpck.

elope
ellopa
ulpi, ukradne
nt frfi megszktet
mu uteie so enou

K tomu sta citova jednu vetu: ellopja a menyasszonyt(ellopja a meassot) = ukradne
nevestu. Samozrejme je tu re o lnyszktets(lesktet) = pomc utiec dievau,
len do dnenej anglitiny zamrzol star vraz.

redneck
rtnyak(rtak)
rud krk, erven krk
vidki ember
vidieck lovek

V anglitine je aj s vznamom hrub lovek, darebk, neotesan lovek. Obrazn vznam:
sedliak pracuje vinou naklonen do predu a slnko mu neopli tvr, ale jeho krk. Vraz
redneck, preto znamen sedliaka.

rent*
renda(rentha)
renta
kiad, brbe ad, haszonbr(hasonbr)
vyd, dva do prenjmu

Vraz je ron ada = dva za cenu , spojenm je renda, z toho odpadla zaiaton
a konen samohlska a zostalo v anlitine rend > rent. (citt zo slovnka Czuczor-Fogarasi.)
* K vrazu rent je podobn skrtenie napr.: sziporka(siporka)-spark = iskra.


6.) VEA HUS SVIU PORAZ

alou metdou dokazovania je spsob sok ld disznt gyz(ok ld disnt z) = vea hus
poraz sviu(doslovn preklad maarskho porekadla). Ak vieme ukza vea takch slov
u ktorch rozdiel nie je v, ako je rozdiel vo vslovnosti nreovch tvaroch (napr. nreie
z Krgyu lity(li) - lgy(l) = mucha, alebo bu, kods(kod) - koldus(koldu) =
obrk ), tak hovorme len o vslovnostnch variantch slov.

loose soused shawl buoy house
laza szott(zott) sl(l) bja hz
ahk, von solen l bja chata, dom

field poor tusk neck chunk
fld pr tsk(e)(tke) nyak(ak) csonk(onk)
pda, chudobn t krk torzo

noise cheapen clench leak pathic
nesz(nes) csappan*(appan) kilincs**(kilin) lk beteg
ramot, lomoz pad kuka diera(ka) pacient, (patsient), chor


* rove vody, alebo aj cena nieoho csappan(appan), alebo aj cena nieoho,
sa zniuje, inm slovom: cskken(kken) = zniuje sa .
** Kilincs(kilin) v hlbokom tvare je kallancs(kallan), ie kallanty(kallan).
i nie je?

Tu s len vberov prklady. Na konci tdie v prlohe ukem a 500 kusov takchto dodnes
isto rozoznatench zhd.

Vidme aj to, e rozdie u tchto slov dva len charakteristick tvorenie hlsok a vslovnos
anglickho jazyka, alej by sme mali eliminova aj pravopis jednotlivch jazykov napr. sh =
, ch = . Silu tejto metdy vemi rchlo pochop kad, kto sksi vykza aspo 5-10
takch zhodnch slov povedzme medzi slovenskm a tibetskm jazykom. Ak sa daj njs
takto prpady, tak je zhoda medzi jazykmi, ak sa nedaj njs takto prklady, tak nie je
zhoda medzi jazykmi.


7.) OZDOBN ZVUKY

V slovch mnohokrt sa objavia ozdobn zvuky. Toto meme pozorova v kadom jazyku.
Tieto ni neznamenajce hlsky naznam. Napr. mihelyt(mihet)-mihelyst(mihet) = ihne,
tsszent(tssent)-trsszent(trssent) = prsk. Takisto to udm aj v anglickch slovch, napr.:
rma-frame = rm.)

Vo vntri slova pravidelne sa hosujca hlska l:

mantle bulbous blubber sleek sluttish
mente bbos(bbo) bubor sk(k) szuttyos(suo)
pl buvovit bublina iara, rovina sutinov

old clot wild clap cloud
d(on) kt vad, vid(k) csap(ap) kd
dvny, star tk, viae div apk, pak oblak, hmla


Aj to s prpady na pravideln zhodu hlsok a o sile dkazu, len v tomto prpade je ete
doplnen stle t ist hlska. Je to perfektn dkaz, lebo ak vyberem tieto hlsky, tak
dostanem zhodn maarsk vrazy. Doplnenie hlsky l je znme aj v maarine, napr.
sutty(u)-slutty(lu) = up, a dvno bene sa pouvalo: csnak(nak)-csolnak(olnak) =
lnok, kcsag(kag)-kolcsag(kolag) = volvka, belua. Slovansk prklad: szavacska
(savaka) - slovoko, v slovenine slovka(typyck maarsk poutie slova slovko).

Ozdobn hlsky mu sa objavi aj na zaiatku slov. V maarine na hosujcu hlsku je
prkladom hlska b napr.: rekeg-brekeg = kvka. Z anglitiny na hosujcu hlsku ukem
hlsku f:

frounce frame fray flag fracas
rnc rma roj(t) lg rikcs(rik)
vrska rm strapka, strapec vlajka krek, vresk


7.) SLOVOTVORN PRVKY

Dos vek je zhoda aj v slovotvornch prvkoch, len vslovnos je troka zmenen. Tu s
prklady nato, ke na konci -tt a -dt sa men na hlsku -d:

washed smoothed languid puffed tumid
mosott(moott) simtott*(imtott) lankad(t) puffad(t) tmtt
umyt hladen maltny opuchnut tlst, napchat

* Napr. smoothed lath: simtott lc*(imtott lc), kde lc = lath = lata.

Prvok -os(o) tvor prdavn men, anglick forma -ous, -ish(i), -sh():

bulbous papulous poorish reddish lush
bbos(bbo) ppols(ppol) pros(pro) rtes(rte) ls(l)
(tu: hlyagos(hago)) (szegnyes(sege)) (leves(leve))
buvov pupkov chudobn rud, ervenkast avnat


To, e sa innos asto vykonva maarsk jazyk vytvra koncovkami -oz, -ez, -z(ako nt-z
= polieva, jel-ez, jel-z = znakuje) to je v anglitine vslovnosou -os(o), -s(). U ns tto
hlska z sa zvykne zamiea aj na l-, ako prklad kormoz, ale me by aj kormol
(normlne to znamen vymet komn doslovne korom = sadza, kormol = sadzuje), no slovo
tncol = tancuje nezvykneme pouva vo forme tncoz, ale rozumieme. Angliania tento
spsob tvorenia na asto vykonvan innosti pouvaj a strojovo a pridaj na koniec slova
aj tam, kde by to nemalo by:

dances pisses washes mends chirps eats
tncoz pisiz(piiz) mosoz(mooz) mentez csiripez(iripez) tez
(pisil)(piil) (mosdik)(modik) ment (csiripel)(iripel) (eszik)(esik)
tancuje pi, ra myje, myje sa zachrni virik je(jedlo)

Na poukazovanie viacerch alch gramatickch zhd tu nemme monos. Jednu hlbok
a charakterictick zhodu, ale musm spomen. To je koncovka -ing na tvorenie
priebehovho prtomnho asu. No a vraz ker-ing = kri, nie je presne prieben prtomn
as a nie prve pre koncovku -ing ? Je to to ist, len v maarine my slov ete alej
rozvinieme napr. csil-ing(el)(il-ing(el)) = pozva, szll-ing(zik) (sll-ing(zik)) =
poletuje, cs-ing(zik) (cs-ing(zik)) = postva at. alej kvli zhodovaniu samohlsok
-ing sa men na -eng, -ong, -ng. Takto bus-ong(bu-ong) = oplakva, me-reng , d-ng =
posnva sa.(Toto aspo malo by odhalen.)


8.) VETY

Nasledovn vety udvaj,a ko hlavn dkazy na fnsko - maarsk jazykov prbuznos:

fnsk
Orvon silm kyyneli tynn. Kivist verinen oli vvyn ksi.

rva szeme knnyel tele. Kvektl vres volt veje keze.
(rva seme kel tele. Kvektl vre volt veje keze.)
Sirotsk oi so slzami s pln. Od kameov krvav bola zaova ruka.

Zhodu sa ned poprie, hoci potrebujeme nato dlh as aby sme uznali, e s vety rovnak. Je
to ale troka smutn, e v kadej vedeckej, alebo informanej prci ukazuj tch istch 6-8
prkladov, ale iste preto, e vytvori rovnak fnsku a maarsk vetu je vemi ak. S, ale
vemi potrebn, lebo monos vytvorenia rovnakch viet sa pota za eso, o vetko bije, je
to samozrejme prirodzen.

Teraz pozrime sa nato, e ak svislosti vieme ukza medzi maarskm a anglickm
jazykom.

Vsledok u na zaiatok je prekvapiv, nielen akopdne vety sa daj da do svisu, ale
vytvorme koko len chceme a navye istejie sa zhoduj, ako fnske vety.

V prvom prklade odptajme sa od zvyklost, e stle hadme zhodn maarsk vetu ku
cudzej. Preo by to nemohlo by opane? Je tu otzka, i sa d vytvori veta s maarskou
truktrou zo zhodnch anglickch slov?

D sa, a dokazovanie ete sam s tm, e pouijem len slov modifikovan w-v-m:

Merre ment? Mit mos?(Mit mo?) Vad vndor ment.
Where went? What wash? Mad wander went.
Kade iiel? (on) o umva? Div vandrovnk iiel.


K alm prkladom musme vedie dve veci:

a) Za prv, anglick he je maarsk = on, lebo nedvno ete aj my sme vyslovovali toto
slovo s h. Jeden prklad z listu Szalay gostona z roku 1547: ... azt h be nem tudja
szolgltatni = on to nevie odovzda . Toto slovo h je anglick he.

b) Po druh by sme mali vede, e anglick vraz is sa milne povauje za
sloveso(pomocn sloveso) a ete via chyba povaova ho za sloveso s vznamom
jestvovania. Nie je sloveso, ale rovn sa k ukazovaciemu slovu az = ten(t,to).*

ahk je vysvetlenie. Tajomstvo je v tom, e v maarine sa d poveda aj sok az g(ok az
g), alebo sok g van(ok g van) a znamen to ist je vea konrov(niekde, alebo na
nieom). To znamen, e pri takto vytvorench vetch vznam az(= ten, t, to) a van(=
je, jestvuje) mj ten ist vznam. Z anglitiny jeden z modifikcii vypadla a zostal len sok
az g. Z toho dvodu sa nm ukazuje, e is je sloveso. Je pravdou, e stoj namiesto
slovesa, ale nm nie je.

Prklady:

Peter is mere muck.
Pter az mer mocsk.( Pter az mer mok.)
Peter je cel pinav.

Peter is wander(ing).
Pter az vndor(ol).
Peter je vandrovnk.

* Oplat sa pozrie na sloveso bytia lebo aj tu njdeme zaujmav zhody. Aj v anglitine je
sloveso bytia vraz van = on je , len troka inou vslovnosou. V starej sanskritine va(n),
va(l)(= on je) znamen : bh, vraz volt (star spsob vt)( = bol) znamen: bhta, to
znamen, e je to len modifikcia hlsok b-v. Anglick vslovnostn modifikcia bh je be
a v nemine bi. V maarine bh vyslovujemem s v: va (va-n = on je, va-gy(va) = ty si
,va-l-a = on bol, (vo-l-t = on bol). To znamen, e vrazy been (anglick), bin (nemeck)
a van = on je s tie ist: s to len v-b vslovnostn modifikcie. Maarsk vraz az =
to(ten, t) je v nemine es, a v anglitine is. Pravda anglick vraz is meme chpa, ako
sloveso, ale to vysvetluje vymenitenos vrazov sok az g(ok az g), alebo sok g
van(ok g van). To znamen, e vraz is je slovo ukazovacie(to) a nie pomocn sloveso.

Ete jeden prklad: otzka a nato obvykl anglick odpove:

Is Peter languid? He is.
Az Pter lankadt? H az.
Je Peter maltny? On je.

Dva prklady na zhodu tesz(tes)-does = in:

Does Peter sing? He does.
Tesz Pter zeng*? H tesz.(Tes Pter zeng? H tes.)
in Peter spev? On in.
(*Slovo sing je zhodn so slovom zeng = znie, spieva. Maar povie Zengjk a dalt =
spievame piese.)

Oznamovacia veta a potom opytovacia:

Peter mends the wrong* mantle.
Pter mentez (a) rongy mente.(Pter mentez (a) ron mente.)
Peter opravuje pokoden kabt.

(* wrong je isto zachovan vo vrazoch rong-lt, rong-ldott = pokoden, pokazen a vo
vraze rongy(ron) = handra.)

Does Peter mend the wrong mantle?
Tesz Pter ment (a) rongy mente? (Tes Pter ment (a) ron mente?)
in Peter opravuje pokoden kabt(mantlk)?
(Pter menti [azaz javtja] a rongy[os] mentt?)
(Peter zachrauje [ie opravuje]pokoden kabt?)

Vznam viacerch slov asto sa posunie, alebo asom sa zi ich chpanie, ako napr. pod
slovom nyugt(ught) rozumieme elpihens (elpihen) = oddychnutie, alebo elnyugovs
(elugov) = upokojenie, km Angliania chpu samotn jszaka(jsaka) = noc. Takto
posuny u sauj porozumenie. Jeden prklad nato:

Ivan add(s) all night.
Ivn ad ll nyugt.(Ivn ad ll ugt.)
(Ivn ll jszaka sszead.)( Ivn ll jsaka ssead.)
Ivan cel noc rta(pota).

Vo viacerch prpadoch nie je ak pochopi vetu, ale niektor vraz, lebo u ns to ist
pouvame in. Naprklad:

We have* roused.
Mi van rzott.
My sme trasen.

(Kme slova van = on je , to je je va pred nm je hlska h, ie hva, hve,a ete je
rozren samohlskou - have.)

To znamen: mi van felrzott = my sme potrasen , ie potriasli ns je chybne
pochopon, ako: neknk van rzs = my mme trasenie. Angliania pod tm rozumej, e
felbredtnk = zobudili sme sa.


alia prina, ktor spsobuje akosti pri porozumen vrazov je, e anglick jazyk je silne
pokoden a velkmu mnostvu vrazov chybaj z konca urit asti. Nakoniec tu s nato
prklady:

to eat some fresh fine cock neck
t szm(sm) friss(fri) fin kak nyak(ak)
enni szmos(smo) friss(fri) finom kakas(kaka) nyak(at)(akat)
jes poetn svie, erstv fajnov, jemn koht krk


V anglitine s to tak skrten slov, ako napr. u ns predvai zeleniny pu: Friss pari,
ubi, kp, burgi = erstv paradajky, uhorky, kapusta a zmiaky, alebo jedln lstok
v zvodnch kuchyniach: Pir burg pr kp = praen zemiaky parenou kapustou . Je to ozaj
anglickm tlom psan.
9.) SHR DOTERAJCH VSLEDKOV

Samozrejme m hlbie sa dostaneme, m viacej vec treba vysvetlova. No, ale vysvetlenie
sa njde. Pre kad prpad z horeuvedench prkladov vyplva, e meme napsa aj tak
bsniku, ktor aj dnes takisto znie po maarsky, ako aj po anglicky. To napr. o fnskom
jazyku u dvno nememe uvies. Z tohto vyplva, e maarsk jazyk je bliie
v prbuznosti k anglitine, ako k fntine. No a ke je to aj prekvapiv skutonos:dnes
najblim prbuznm madariny je anglick jazyk. Aj napriek tomu je to je pravda, e aspo
polovica slovnej zsoby anglitiny je aj pre ns cudzie slovo. Ez annak ellenre is igaz, hogy
szkincsnek legalbb fele szmukra is idegen sz. Inmi slovami anglitina sa pokodila pod
tlakom prli asto sa objavujcich tonkov.


10.) SKKA VSLEDKOV

To o som napsal meme odska.
Meme spravi uzver, e z maarskej a z anglickej slovnej zsoby sa daj celkom dobre
vyleni slov ktor svisia s prajazykom, ktor niekedy bol spolonm jazykom, potom ak
anglick jazyk je blzky nemeckmu jazyku, potom tento jav musme vedie poukza aj
z nemeckho jazyka.

To, e sa to d ukem na nasledujcich prkladoch. K tomu sta vedie, e v maarine
tvorme neuritok koncovkami -ni, -eni, -ani, napr. ltni = vidie, kzdeni = bojova ,
hullani = pada. To ist v jazyku hindi je -n, napr. rakhn = rakni = uklada. Z nemeckho
jazyka, ale u vypadla hlska i z konca -eni, a -ni, a zostala koncovka -en, -n. V nemeckch
vrazoch treba domyslie ku koncovke -en a -n hlsku i:

kitten essen schaben rasseln dudeln
ktni eszni(esni) szabni(sabni) reszelni(reselni) ddolni
tka jes krja, prispsobi raplova, pilnkova pohmkva

Tu sa zhoduj cel slov, rassel = reszel(resel) jeto ist. Prklady na zhodu be = do, kde
naznam tenkou iarou asti vrazov, aby sa dalo dobre rozona aj tvorenie slov a ich
celkov zhoda:

be|lausch|en be|sauf|en be|kritz|en be|dach|en
be|les|ni(beleni) be|szop|ni (besopni) be|karc|ni be|tk|ni
behallgatzni lerszegedni(lersegedni) bekarcolni betakarni
tk a takar gyke = tk je
koreom slova takar
odpova naslopa sa dokraba zakry

Prklady na vypadnutie hlsok:

kr|eng|el kr|eis|el|n kr|eis|en
ker|eng|ly(kereng) kr|z|l|ni kr|z|ni
perec, karika keringeni krbe forgatni
kre, praclk, krok circulova, obieha kri, otat dookola


Zloen slov:

Kr|eis|sge Re|tard|at Hll|kurve Sbel|hieb
kr|z|szeg(krzseg) r|tart|at hj|grbe szablya|seb*(sabaeb)
krfrsz(krfrs) ksleltets(kleltet) burkol grbe(bortk)
kruhov pla podranie, zaostva obal abov rana

* A seb esetben s > h hangmdosuls trtnt, mint pl.: spog-hpog.
(V prpade slova seb(eb) = rana je zmena s() > h, ako napr.: spog(pog)-hpog = hapk.)

Dva zujmav prklady na vmenu dvoch slov rovnakho vznamu.
Vraz k(=kln) znamen aj sarok(arok)( = hrana, roh) a Nemci rozemuj pod tm prve
to posledn uveden, vraz sul je szl(sl) = rovn(ni, alebo strom) v nemine oszlop(oslop)
= stp, ako szlfa(slfa) = rovn strom:

Eck|haus Eck|sul
k|hz k|szl(ksl)
sarokhz(arokhz) sarokoszlop(arokoslop)
rohov chata, rohov dom rohov stp

Strata hlsky v nemine:

maarsk vypadva hlsky po nemecky vznam nemeck
ris(ri) ris ries(e) ris
obor
botorklni botorklni torkeln(i) botorklni
potkna sa
hiszen(hisen) hiszen(hisen) schon hiszen(hisen)
sn, ako

Nemeck a anglic slovo: h > sh, sch v maarskom slove hj-hl = krupina, upka:

maarsk hl dvno slovo hj pouvali vo forme hl, v
dodanm hlsky v: hvel = pova
anglick shell kagyl(kal) = keba, mua (lebo maj dve uzatvrecie
hj = upky)
nemeck Schale hj, tok, hvely(hve) = upka, pzdro, pova

*


Tmto meme skku tejto stdie vyhlsi za spen. Takto sa posilnila istota v tom, e
vysvetlenie na zhodn vrazy v jednotlivch jazykoch meme njs z prajazyka, ktor bol
niekedy spolonm jazykom vetkch ud. To je dvodom toho, e sa d tento jav preukza
aj vo viacerch jazykoch ako som u to uviedol, maarsk jazyk sa vemi mlo men
a preto sa d povaova za skamenelinu prajazyka. Nakoniec meme vyslovi aj to tuenie ,
e prajazyk aspo v Eurpe sa nezaal tiepi pred 15000 rokmi, ale ovea neskorie, mono
len o polovicu neskorej, alebo ete neskorie. Podrobnej dkaz som uviedol v knihe
Szavaink a mltbl = Nae slov z minulosti. Pomal premenu maarskho jazyka som
dokazoval v knihe A finnugorista fium ellen val orvossg =Liek proti ugrofnskej otrave
strany 69-80.

***

PRLOHA

V tomto malom slovnku zhodnch slov uvedem 500 anglickch slov, ale len tak, ktor ani
dnes nepotrebuj vysvetlenie nato aby sme videli zhodu s maarskmi vrazmi- tak ako to
bolo v prpade doterajch prkladov.

ad (ssze)(sse) add d, rta, sta
adand() (- -) addend dan, stanec
adott (- -) added pridan
aggott (el-aggott) aged (tt > d) dvn, star
h!, dehogy bah oh, nie
ll(- nap) all (day) cel(de)
moz (z-l: mol-t) amaze ohrom
mozott: elmoltott amazed (tt > d) ohromen

annyi (annyi-ra, annyi-szor) any (vi. vrazy mennyi(menni), a alie vrazy)
(annira, anniszor) iadn, kad

ap(ly)(ap) ebb ubda, ustupova, odliv

renda (ron ada) rent renta
(straten hlska z: renda)

ru ware tovar
ruhz warehouse obchodn dom
rva orpha(n) sirota
t (tl) out von, (cez)

z(-ott, zalk) ooze oza, presak
(sr(r) = blato, iszap(isap) = usadenina, kal )

-as, -es, -os -ous, -ish pria-c, hrozia-c
baba babe bb, bbika
babs(bab) babysh bbc
bal (baj, pl. balsors(balor)) bale problm
bak (z) buck cap(jele)

bak balk prekka
(akadly(akad))

bak baulk) koza(na plenie)
(napr. frszbak(frsbak))
back chrbt
(ht = chrbt, napr. bakht = hrbolec, hrebe)

brka barge brka, archa
barns(barn) brownish barnav, tmavohned
be- be- do-
befll(ed) befoul dusn, sparn
behull befall (h-f) do-pad, stane sa

bekert(vez) begird zahradi, ohradi
(k-g) (krlvesz(krlves)

berek (berk) park park

beteg pathic nemocn
(szenved(senved) = trpiac)

bevr beware d si pozor, vykva
(rizkedik = str sa)

bvl (bl) bowel vntro(revo)
bibi booboo bibie, bol, chyba,

bival(y)(biva) bull bivol
(bival bez v , ako zr-zavar = zmtok)
biz- (bz) faith (b-f) dvera, viera
bizalom, hit

bog, bok(or) bough vetva, konr, krk
(fag = konr stromu)

bog(r) bug chrobk

pof(on)(piff-paff) biff bi, der
(pofon = facka)

bja buoy bja

bojtr boy chlapec
= honelnk (ktor boly-ong(boong) = tla sa

bolt (bolt-ozat) vault (b-v) klenba, oblk
velt = oblkovit, zakriven

bong(kong, cseng(eng)) bong dunenie,
(harangzgs(harangzg) = zvonenie)

borosta(borota) bristle zarastenec

bat (t) plka(tenis:raketa)
bot (b-vesztssel: t) beat bije
(stratou -b: t) baton (bot) obuok, pelendrek

boz(t), boz(ont) bush h, htina
b (ves forma(veforma) = oblkovit) bow oblk, von

bdn bidon beda, sud
(fakupa = dreven kupa, palack = faa, csajka(ajka) = naberaka, olajos hord(olajo
hord) = sud s olejom)

bk beak zobk
(csr(r))

bk, pck pick ) pich, pich, pucka
(napr. cskny(k) = akan)

bk poke (bk, bkds) pichnutie
br bar- kouina

bre (=pre) bare koa
(meztelen = nah)

brcse(bre), brke purse peaanka
(pnzes zacsk(pnze zak) = vrecko s peniazmi)

b woe beda, smtok
bb bubo opuch
bb bulb buva

bbfld bulb field buvov pole
(hagymafld(hamafld) = cibuov pole)

bbos(bbo) bulbous buvov
bubor blubber, bulbar bublanina
buga bulge vypukl
(dudorods(dudorod) = vypuknutie)

buggy(os)(buo) bagg(y) von, irok
bugy(or)(buor) bag vak, vrece

buk (hny)(h) puke zvraca
(hnys(h) = zvracanie)

bur(kol)lap(burkollepel) burlap baliace pltno


cin(n) tin (c > t) cn(prvok, kov)

cikcakk(os)(zeg-zugos(zeg-zugo)) zigzag cikcak(kukato)

csal, csal(al, al) stall taji, klama
/istll (itll) stall(ing) mata /

csald(ald) child ea, rodina
(gyerek(erek) = diea) :hromcsaldom van(erek:hrom aldom van) = mm tri rodiny)


csnk(nk) shank kvaka, hk, (driak)
csap (csaps(ap)) chop, swoop tiepa. udrie
csap (napr. hordcsap(hordap) tap (cs() > t) ap, apova, vap
csaphz (kocsma(koma)) tap-house (cs > t) vapn-chata

csappan(appan) cheapen (cskken) zlacnie
(cskken(kken) = kles, zlacnie)

csavar(avar) (= bez v:csr(r) screw skrutka, skrutn
(prehoden hlsky)

cseng(eng) chink cenga, cink

csepp(epp), csipet(ipet) cheap tipka
(kis r: olcs(ki r:ol) = mal cena: lacn)

cserr(err)- chirr cvrk-
(ciripel = cvrlik)

csever(ever) (csevely(eve)) claver klebeta

csin(in) clean ist
(tiszta(tista) = ist)
/ csn(n) (csinlt(inlt), kimdolt) clean ini /


csikol(ikol) (csikl-and(ikland)) tickle tekli
cskozott(kozott): (rovott) rowed ryskovan, psikav

csiling(iling) clink cinka
(csengs(eng) = cinkanie, zvonenie)

csill(ap)(illap) still stly, ustlen, uten
(csendes(ende) = tich)

csimp(-aszkod)(impaskod) clamp svorka, zopn, klampiar
(fog = zverk, kliete, csiptet(iptet) = tipec )

csn (csinlt, kimdolt) clean hore pri csin(in)

csip(esz)(ipes) clip klipn, tipec
csip (csipogs(ipog)= tebotanie) chip ip(vt hlas)
csirip(irip) chirrup, chirp virikanie

csit-csat(it-at)(csacsogs(aog)) chit-chat kecanie

csiszol(isol)(kidolgoz = vypracuje) chisel let, sek
csit!(it) chut! ticho,(ika)

csonk(onk) chunk klt,
unga = noha(Hviezdoslav)
(fatnk = pe, tusk(tuk) = klt)

csk (napr. bikacsk)(k) stick uchadlo
(bot, ftyks(fk) = palica

cskken(kken) slacken uvoni, upada

csrl (rl) (ako csrl) (ako rl) swirl vr, kladka
(forog, kavarog = to sa, napr.az rvny is(az rv i) = aj vr )

csf(f) scoff krata, pata

drd(a) dart otep
drga dear drah
deszka(deska) desk doska

dolmny(dolm) dolmen atstvo: dlh kabt
domb dump hromada, kopec

dong dong dun
(bamm, ts(t) = der)

durva dure tvrd, durk
(szigor(sigor) = striktn, kemny(kem) = tvrd)
rud(e) (otoenie kmea)

dne dune duna
(homokbucka = pieskov kopec))


eleve (l) alive, live ije

ellopja (ellopa) elope ukradne, lapaj(darebk)
(szkteti a menyasszonyt(skteti a meassot) = ukradne nevestu)

est(et) west veer
(nyugat(ugat) = zpad)

t eat jedlo, jes
fal wall val, mr, stena
fr(ad) far diaava
(messzi(messi) = aleko, tvoli = alek)

fing pong prd
(bz = smrad), szag(sag) = zpach)

finom fine fajn, fajnov

fog (foger: ujj(angl.tvorenie z fog) finger prst. palec
(ujj, ami fog = prst, o dr)

folt (szgyenfolt(senfolt) fault fak
foly(fo) flow plyn

foszt(fost) oust tska(von)
(az f kiesett(az f kieett) = hlska f vypadla )

fld field pole(z poa), zem


friss(fri) fresh erstv
frissen(frien) (frissl(fril) freshen oberstvuje
fl (flled) foul hni

fttt heated zahriatie
(zmena h-f: httt = zahriat)


ganaj guano hnoj

gida (gdlye)(gde) kid koza, diea
(gyerek(erek) = dieta) (klyk(kk) = panchart)

giling (-galang) clang cvengot
csengs (eng) = zvonenie )



golybis(gobi) globe gua, glbus
(latin globus)

gb gob gua

grd gird ohrada, opsa
gnya(ga) gown hba, aty

gurgula gurgle grgnutie, bublanie
(bugyogs(buog) = blnkanie )

gyagya(aa) gaga aa, poblznen

gyors(or) = rchly hors(e) k
l (gy() > h)

gym(-szlt)(mslt) jam rozmiadi, rozmliadi
gy!(i) gee! d, D, fako!(Kukun.)
gy() glow tlie, iari

hg(magasra)(magara) huge ohromn

haj hair (r > j) vlasy
haj hoy lo

halm(halom) holm (sziget) ostrov
(sziget(siget) = ostrov)

ham(is)(hami) hum, sham humbug
hm(-iga) hame jarmo
harang (ige: harong) harangue kra, kzanie, hneva

har(mat) = rosa hoar srie
(hharmat = dr = inova = osuhe )

hars(har) harsh drsn
durva, les(le), harsog(harog) = jaanie
hz house chata, dom
he, hogy?(ho) how ako
hegy(he) high, huge hoa, hora
hegybak(hebak) hogback hrebe (hory)
hej! hoy! hoj
hj (hvely(hve), hl) hull upka, pova

hj (hl) shell) keba, mula
(kagyl(kal) = hj = keba)

helyre(here), strar vslovnos: here here tu, sem
(ide = sem, itt = tu)

hevt heat (chba hlska v) hria, hic
hr hear pou, poslcha

hop, hopsza(hopsa), hipp-hopp hop hopa hop
snap (h-sn) (hirtelen = odrazu, rchlo, chap )

horda = csorda(orda) horde horda
hord (ssze(sse)) hoard zhromad
hh, haha he-he he he

hkk, hk hoick (rnts, lks) hkli sa, oka sa
(rnts(rnt) = potrhn, lks(lk) = tlai)

h-tt (forr, tzes(tze) hot horci, ohniv

httt (hevtett) heated hriat
(fttt = zahriat, on zahrial)

hmm (hmmgs(hmmg) = pohmkvanie) hum hm
hmp hump humpova
hukk hicc hka, ka
hull fall pd, pada
(f > h) (lehull = pad)

hupa, hup(hepe) heap kopa

hup, hupp whop puf, paf
(puffan ts(puffan t) = dopadajci der, puffans(puffan) = puknutie(dela))

huss!(hu), hess!(he) whoosh! hu, he
hz (vlaszt(vlast) = vytiahne ) choose aha

hz chase stha
(huzagols(huzalg) = naahovanie sa)

hz hois(t) stiahn, potiahn
hmm hum hm (duplikt)

grt agreed dohoda, prsub
(megegyezs szerinti(megeez serinti) = poda dojednania)

illet (megillet vkit = prinle niekomu) allot pridel
(kiutal = pole, juttat = dod)

illetmny(illetm) allotment vdel, prdel
(rsz(rs) = iastka, juttats(juttat) = prdel)

ing, inog, inga hinge kyvadlo, olovnica

inger (napr.. ingerlet = drdenie) anger hnev
(harag = zlos)

istll stall(ing) hore pri csal(al)

j eu ? dobre, no
juh ewe (taj: j) ovca, bahnica, jahnica

kacs (napr. szlkacs(slka) = ponok vinia) catch (elkap) chyta, chytk, ponok
kak(as)(kaka) cock koht, kokot(chorvtsky)
kakukk gowk, cuckoo kukuka
kap (fog, tart) keep dra, pochyta
kaptr (kapt-or:elkap) captor
kar (karosszk(karok)) chair kreslo
kr (baj) care starostlivos, koda, zloba
karc scart krabnutie

kegy (ke) kind milos, vekomon, vekodun
(kegyes(kee) = vekomon)

kmny(km) chimney (v starej anglitine kemen) komn
kmnysepr(kmepr) chimney-sweeper kominr
kp copy kpia, obraz
kert gard(en) zhrada, sad
kilincs(kilin) clench kuka
kocsi(koi) coach ko
kolomp(ol) clomp zvonek, klopka
(zajosan megy(zajoan me) = ide hromotom)

kor(d) car kra
(szekr(sekr) = voz)

kd cloud oblak, hmla
(felh, fstfelh(ftfelh) = oblak, oblak dymu)

khg cough kale
kpe(ny)( kpe) cope pl
kr cur, cir kruh
kt (cement, ragaszt(ragast)) clot tuhne
kt (felkt, ktny(kt)) coat zstera, kabt
kt knot pletie, knot(kanc)
(kt, csomz(omz) = pletie, viae do kopy)
krl curl kader, kuera
(gndr = kuerav)

kzel close (kzel) blzko
(kzel = nealeko)

kzes (kzs(kz)) closish dos blzko
(elg kzeli = na blzku)

kukk keek kuk, kukuk, pokukova
(kukucs(kuku) = kukuk )

kulcs(ol)(kulol) clutch (prehodenie hlsky) k
kunkori kukri (grbe ks) kuerav
(grbe ks(grbe k) = kriv n)
kupa cup, cuppa pohr
kurj(ant) cry krik, pla
kurt(a) short krtky

lk (szkely t(ske t) = po sikulsky jazero) lake mlka, jazero

lakat locket zmok(visiac)
(horgos kapocs(horgo kapo) = hkov spinka )

lakatpck, v anglitine pcklak(at) picklock pak
(lakat = zmok, zrnyit(zrit) = otvrak zmkov, tolvajkulcs(tolvajkul) = zlodejsk k)

lankad(t) languid maltny
lanyh (z kmea le = dole) lean sklon
(lejt = sklon , ess(e) = spd )
lap, lep lap kln, zabali
(gykkt(kkt) = bedrovnk, betakar = zakryje: lepel = rub, pltno)

lap slab (p-b) plt
(lap = plt, plata, tbla = tabua)

lavr (l-er, lever) laver lavr

lz blaze poiar
(g = hor, jag lngol = iar )

laza lazy, lax laxn, vlan
laza loose, sleazy von, lacn
le low dole
lc lath lata
leff, liff flaff trepota
lk leak diera, ka
lem(ez) lam(ina) lamint, plata
lencs(e)(lene) lens oovka, oovica

leng fling hodenie
(lendts(lendt) = kva, kilengs(kileng) = vychlenie)

ls (leves(leve) lush ava
lev(-l) leaf list
levez (l = lev) lave umy
lba, lebeny(lebe) lobe lalok
lf(rl) loaf trsi sa

lompos(lompo) lumpish lump
(lomha = akopdny, nemehlo tunya(tua) = leniv)

lucs(lu), locs(lo) flush prval, splchn
luk loch diera, jazero

mllad mold plese, tvarova,

mll mellow mkk, zjemni
(rett = dozret)

mcses(mes) matches kahan, zpalka
ment went (m > w) iiel
ment(javt = opravuje: megment) mend zachrni
mente mantle kabt, mantlk, mante

mennyi(mei) many toko
(nem krds, hanem mint mennyisg(nem krd, hanem mint meig)
(nie otzka koko, ale poetnos toko)

merre where (m > w) z kadia(ktorm smerom)

mrg(-es)(mrge) grim (otoenie slova) chmrny

mer (napr. mer lucsok(mer luok =)) mere pln, phy
(= sam blato) (teljes(telje) = cel, mer = plne)

mez mesa nhorie, medza, pole

mez meadow medza
(rt = lka, kaszl(kasl) = lka na kosenie)
mi we (m > v) my
mit what (m > w) o, oho
mocor (mocor-g = mechri sa) motor (c > t) motor

mocsk(mok) muck pina
(trgya(tra), gan = hnoj)

mocskrak(mokrak) muckrake vyhrabva piny
(trgyagereblye(tragerebe) = hrable na prehadzovanie hnoja)

mocskhup(a)(mokhupa) muckheap kopa hnoja
(trgyadomb(tradomb) = hnojisko)

md mode modalita, spsob

mka mock posmech
(kignyol vkit(kigol vkit) = zosmien niekoho)

morc (dvno: moros(moro)) morose mrzut, morzn
morzsa(mora) morsel omrvinka
mos(mo) wash (m > w) umva

mos(l-k)(molk) mush kaa, pomyje
(ksa(ka) = kaa, pemp = propolis )

mosoly(moo) smile (prehodenie hlsky) smiech
mosott(moott) washed (m > w) umyt
mot, moc mouth sta
(szj mocog(sj mocog) = sta sa pohybuj)

motola motile mot
mu(n)ka (dvno muka) make robi
mv(el) move pohn, robi

ng(at) nag konk, ponk, poha
/ nyg(s)(g) nag gaviv/

na, n, nos(no) now no, nu
nak, nek nex(t) nasledujci
nesz(nes) noise um, zvuk
nyak(ak) neck krk
nyaklnc(aklnc) necklace nhrdelnk
nyivl(ivl) snivel fukanie
nyosz(olya)(osoa) nes-(t) hniezdo
nyugt(ugt) night noc
nyg(s)(g) nag (hore pri konku)

odahz adhesive adhezvny, lepiv
(tapad = lipnci )

d(on) old dvny, star

don olden dvno, starodvny
(rgen = dvno, hajdan = v rannch asoch)

okoz, okozott (o) cause, (o)caused kauza, prina
-on, -en, -n on na (predl. 6.pd)
opsz(ops), hopsza(hopsa) oops! hopsa, hopsasa
or(om) oro- hora, vrchol
(orography-horopis)
-os, -as, -es, -s(-o,-a, -e, -) -ous -c, -iac
(starmaarsk: h) he on
n (sajt)(ajt) own vlastn, svoj
ns(n) owns vlastnk
r(k) ever vene, stle
sz(s) (mind = vetky) as a, vetky
v() of od (predloka)

pr pair pr
prt part partia

patina patina patina
(pat opane: tap, ako tapad = lep)
pej bay pejko
pp pap, pulp papka(jedlo)

perzs(perzs) parch (perzsel) pra
(perzsel(perel) = pra, pli)

perzs(el)(perel) parched (perzsett) praen
(nreov vraz perzsett(perett) = praen)

pici, piti, ptty(p) petty drobn, mal
pis(i)(pii) piss pia, mo
placcs(pla) splash pliecha

pocs(pocs), placs(pla) plash plakanina, apkanica
(pocsolya(pooa) = mlka, tcsa(ta) = kalu)

pont point, pinto bod

pont (ptty(p)) pinto bod, obka
(pttys l(p l) = groovan k)

pr (szegny(seg)) poor chudk
prhz poorhouse chudobinec
(szegnyhz(seghz) = chudobinec )
pros(pro) poorish chudobn
portyz()(porz) partis(an) partizn
pos(vny)(pov) posh moiar
pz pose pza, postoj

pck pick, picklock pak, perhk
(pck lak/at:lakatpck = lkulcs(lkul) = zlodejsk k)

pcks peckish nafuknut, namyslen
pff, pf puff puf
pffedt (bffent) bouffant bafka
pre (= bre = na kou: meztelen = nah) bare nah, hol
pszt!(pst) pist pst
ptty(p) (pttm) potty obka
ptty(p) (folt) spott patn

"pttytt(ptt)" spotted pehav
(pttys(p) = bodkovan)

puffadt puffed opuchnut

ppols(pupol) papulous pupkov
(hlyagos(hago) = puzgier)

puszta(pusta) waste pusta, pust
(puszta(pusta) = pusta, pusztt(pustt) = pusto)


rfrisst(rfrit) refresh friko(Hviezdoslav), erstvo
rak(s)(rak) reek uklada
rma rim, frame rimsa, rm

rnc frounce vrska
(rnc = vrska, red = riasa)

rang rang rang, hodnos
rtart (ksleltet(kleltet)) retard retardcia, podranie
rtartott (ksleltetett(kleltetett)) retarded retardovan, podran

rz rouse trasie
(felrz = potrasie, breszt(brest) = bud)

rece (> rnc) ruck, rseau riasa(zhyb na ltke)
(rnc = vrska, red = riasa)

reg(e) leg(end) (r-l) legenda

rek(esz)(rekes) rack regl
(etetrcs(etetr) = mrieka na krmenie)

rek(edt)es(rekedte) raucous chriac
rep(eds)(reped) rip vryp, rpa
rs(r) breach trhlina

rett(-enet) terr(or) teror
(terr je opak vrazu rett(rettenet = straenie)

rz (rs(r): vrs(vr) =rud, erven) brass bronz, mosadz
(srgarz(rga rz) = mosadz)

r rue reve, reva
riad(alom, riad) riot vstraha, vystrha

roggyant(roant) (rongyos(rono)) ragged rozgajdan
(rongyos(rono) = obnosen, kopott = ochan, elnytt(eltt) = rozodran)

rohan run hna sa

r(ja az utat = brzd cestu) rove tra sa
(kborol = potuluje)

rong(lt) wrong zl, pokazen
rongy(ron) (rogyott(roott) = padnut) rogue gauner
roj(t) fray strapka, strapec
rokkan(t) broken rozbit
ros(kad)(rokad)(prs(pr)) press pre, preova
roth(ad) rot, ret trchnivie, prchnivie
rothad(s)(rothad) rotten strchnivenie, hniloba
rtt writ vyryt
(lert dolog = napsan vec)

rov, r( = rpe) grave (bemetsz(bemets) = zareza, sekn, gravrova)
graph(grafikon = graf, diagram)
groove (rovs(rov) = ryha)

rov(= rpac) groover vrbkova
(bnysz(bs) = bank (je toton so slovom rovar = hmyz,
chrobk: len ten rja = rpe, (vjja = dolova) do stromu)

rovott (kirtt = vyryt) grooved ryhovan
(kivjt = vydolovan)

rozsd(a)(roda) rust hrdza
rg rock hrudka
rt red rud
rtes(rte) reddish ryav

rtnyak(rtak) redneck rud krk, erven krk
(komu na chrbt sviet slnko : paraszt(paraszt) = sedliak)

rv(id) brief strun
rzs(e)(re) brush hu
(znamen aj bokor = krovie)
rd rod prt, drk
rg, vmenou hlsky ugr rag hurhaj, uahova

sl(l) shawl l
snc(nc) sconce kryt, ochrann val
sep(er)(eper): elsodor(elodor) = odtrhne ) sweep zameta
/ sp(r)( pr) sweep zameta/

sepr(epr) sweeper metla

sr(r) (ako sr = fj?) sore zranenie
(fj = boav, srls(rl) = zranenie)

srt(rt) hurt (s-h) rani
sk(k) sleek klzk, hladk, rovina
sik(er)(iker) slick slizk, spech
sima(ima) smooth mykav, hladk
simtott(imtott) smoothed vyhladen
sivt(ivt), svt(vt) shout vtori, sva, vihot
slisz(lis), slisszan(lissan), cssz(s) sloush uchn
sor(or), sor(ozat)(orozat) ser(ial) seril

ss()(szsz(ss)) souse (ss pcl) zs, omka
(ss pcl( pcl) = slan pc, moridlo )

szott(zott) soused solen

sp(r)( pr) sweep vi. pri zameta

sg(g), susog(uog) sough (susog(uog)) uchoce, a

sug(all)(ugall) sugg(est), sugerova, vnka
napr. suggestive = sugall(ugall) = sugestvny

suh(uh), sus(u), szisz(sis) swish uchot, anie, viha, sia

suhong(uhong) swing vung
napr. swing-frame:suhong-rma(uhong -rma) (karima):lengkeret = pohybliv rm

spp(pp)- -slopp slopa, oga
st(t) (fegyvert(fevert) = zbra ) shoot striea
st(t)) (kist(kit) saut piec
szablya(saba) sabre aba
szk(sk), zsk(k) sack, sac och, sak(sie)
szakada(sakada) secede (klnvlik) cedi, sciedza
(klnvlik = rozdel sa)
szakadr(sakadr) seceder odtiepenec, kacr
szm(os)(smo) same (to) sam, to ist
szn(sn), szndk(sndk) thin(k) domnienka
szappan(sappan) sapon(aceous) sapont, mydlo
szr(az)(sraz) sear sprchniven, zhoren, such
szl(sl) soul (llek = dua) dua, vietor
szler(sler) (vitorls(vitorl)) sailor nmornk, lodnk

szerny(ser) serene skromn, pokojn
(tiszta(tista) = ist, derlt = jasn , nyugodt(ugodt) = kudn

szid(szid) chide hda sa, vyvadi, vyhrei

sziporka(siporka), szikra(sikra) spark(s) sparkle sra, prska
(szikra(sikra) = iskra) (--, szikrzs(sikrz) = iskrenie)

szipp(sipp) (szippants(sippants)) sip (hrpints(hrpint)) ska, chlpa
szipp(sipp) sniff (szippants(sippants)) snori, ucha
szissz(siss) hiss (zmena s-h) syat, sska
sissz(siss), suh(uh) swish svia, vihn

szt(st) sweat znoji sa
(izzad = pot sa, vertk = pot)

sztt(stt) sweat cica, sa, cuca
(szvott(svott), kiszvott(kisvott) = vycican)

szivony(sivo) siphon sifn
(szivornya(sivora) = hadica na stanie, nasva )

szop(sop) (szoppant(soppant)) sop slopa
(felszv(felsv) = nasaje, mrt = ma)


sz(s) saw prslovie
(szls(sl) = prslovie, porekadlo, povrvka)
sz(s) say riekanka
(mondka = reovanka)
sz(s) (sz, ami sz(s, ami s)) so so slovo d slovo
szop(sop) sop (felszv) (duplikt)

szr(sr) shower, sour sprchy, sypa
(napr. vizet = vodu, magot = semen) (zuhany(zuha) = sprcha, zpor = prehnka,
magvet = seje semen)

szrp(srp) slurp srka
szutty(kos)(suko) slut sutinov, pinav
szuttyos(suo), szutyis(sui) sluttish zaubran, pinav

t, tv, tova(= alej) to predloka ku a alie
tbla table tabua
tag tag prdavok, prvesok
tnc dance tanec
tnyr(tr) dinner (t-d) tanier

taps(tap) taps potlesk, aplauz
(enyhe tsek(ehe tek) = ahk dery, znamen ete: vacsorajel(vaorajel) = signl na
veeru)

tr store (raktr) sklad
tra tare tara(vhy)
trhz storehouse sklad(ov dom)
tart (vhova) dart vyrazi(niekde)
tr(ul), (ajtt is trjuk = dvere otvrame) door (v nemine: tr) dvere
te thee (tged = teba) ty
tr (betr) (en)ter vstpi
tr (napr. trl-fordul) tour tra
tesz(tes) does (t > d) in, del
tiszta(tista) chaste ist

tiz(ed) tithe dema, desiatok
(dzsma(dma), ale aj dzs je premenan vraz tz = desa)

tet(em) dead (po nemecky: tot) mrtvola
tett (mlt i. = minul as) did (t > d) delal, inil
tett (cselekedet(elekedet)) deed (t > d) dej, in
tiktak tic-tac, tick-tack tik tak, tika, uka
tomp (ako tompa) damp (tompt) tup, tlm(der)
tor(ony)(toro) tower tura, vea

tmb stump (tnk, tusk, csonk) pe
(tnk = pe, tusk(tuk) = klt, csonk(onk) = torzo)

tmtt tumid tlst, napchat
(dagadt = opuchnut)
tr tear trha
trp dwarf trpaslk
trzs(tr)(torz) torso torzo
tr root (otoenie slova) grout ry, vta sa

tr, tr dur(e) trpezliv
:hosszan kitart(hossan kitart) = dlho trvajce

tske(tke) tusk t, oste
ugr = rg rag skoi, kopa
(obrtenie: ugrat - rgtat) (ugrat, ugrats(ugrat) = skok)

t hit bi
vad, vadon wild div
vad wild (felbszlt = besn) besn
vad, rozumej: rlt mad (v > m) pomten

vadhz (vad=rlt) madhouse blzinec, magorka
(rltek hza = dom ialencov, mad=vad)

vl swale priehlbe, dolina
(rozumej: nyl(l), sztnyl(stl) (vl-gy(vl) = dolie, vly-(v) = vlov)
swallow (torok) = hrdlo
swallow (fecske(feke) = lastovika, asi poda dvojramennho krdla )

valdi valid pravda
(val, igaz, rvnyes(rve) = skutn, pravda, platn )

vndor wander(ing), vandrovnk
meander (v > m), chodnk
maunder (v > m) tra sa

vny(ad)(vnyad) wane vdne
vrj ware akaj
vza vase vza

vesztett(vestett) wasted nezvestn
(elvesztegetett(elvestegetett) = stratov, straten

vg wag vtipkr, vesel
vt (volt) was (t-s) bol
zeng, zsong(ong) song znie
zsomb(k)(ombk) swamp moiar, zamoi
zsf(f) chuff prepchat
zsup(sz)(ups), supp(upp) swoop up



akujem za lektorovanie anglickch slov Trkovi Lszlovi,
za lektorovanie nemeckch slov Vajtaovi Dnesovi,
Schelovil Ferencovi za kontrolu textu,
a Z. Karvalics Lszlovi za odborn poznmky .


***

Az angol szkincs magyar szemmel, Frg Kiad, 2007.
Anglick slovn zsoba z maarskho pohadu, Vydavatestvo Frg, 2007

Szavaink a mltbl, Frg Kiad, 2010.
Nae slov z minulosti, Vydavatestvo Frg, 2010

A finnugorista fium ellen val orvossg, Frg Kiad, 2011.
Liek proti ugrofnskej otrave. Vydavatestvo Frg, 2011

Uzavret: 5. marec 2012

Vetky prva vyhraden

Varga Csaba 2012

Preloil a slovensk vrazy doplnil: ing. Varga tefan
6. mja 2012, Fiakovo

Preloil a slovensk vrazy kompletne doplnil: ing. Varga tefan
22. mja 2012, Fiakovo



Jlius Handrik
Svedectvo jazyka o nrodnosti
Mil jazykovedec vak nekapituloval a vyzval prednatea, aby teda preloil do maariny
celkom jednoduch vetu: Drah je t riedka kaa!. Pn lektor sa nadchol ete hlbie,
zrejme rozhodnut odpoveda posluchovi ete razantnejie, ale potom si asi uvedomil
lingvistick podstatu otzky a celkom nezmyselne vyhlsil, e on sa s takmi hlposami
nebude zaobera! Tou hlposou je toti skutonos, e ete aj v dnenej spisovnej
maarine znie t jednoduch veta takto: Drga az a ritka ka!
1
, ie presne tak, ako v
slovenine alebo v inch slovanskch jazykoch.