Sie sind auf Seite 1von 14

OBSAH

1. VOD 1

2. CIELE A METDA PRCE 2

3. PREHAD BDANIA 4
. Fortifikcia, Domov parcely, Sakrlne stavby. Kostoly a kltory, Stredovek
komunikcie
. Keramika, Predmety z kovu, Predmety zo skla, Predmety z kosti a parohu
. Ostatn pramene

4. CHARAKTERISTIKA ARCHEOLOGICKCH VSKUMOV V KOICIACH 13
4.1 Fortifikcia
4.2 Domov parcely
4.3 Sakrlne stavby. Kostoly a kltory
4.4 Komunikcie

5. VYHODNOTENIE STAVEBNHO VVOJA KOC V STREDOVEKU 41
5.1 Fortifikcia
5.2 Domov parcely
5.3 Sakrlne stavby. Kostoly a kltory
5.4 Stredovek komunikcie

6. STREDOVEK KERAMIKA Z KOC 80
6.1 Vrcholnostredovek keramika
6.2 Neskorostredovek keramika
6.3 Stavebn keramika
6.4 Kachlice

7. STREDOVEK PREDMETY Z NEKERAMICKCH MATERILOV 109
7.1 Predmety z kovu
7.2 Predmety zo skla
7.3 Predmety z kosti a parohu
7.4 Predmety z dreva
7.5 Predmety z koe

8. ZVER 118

9. LITERATRA A PRAMENE 121

PRLOHY

1. KATALG archeologickch vskumov v historickom jadre Koc 137

2. TABUKY KRESEBNEJ DOKUMENTCIE

3. MAPA archeologickch vskumov v historickom jadre Koc (poda Katalgu)
1. VOD

Sasn trend investino-stavebnho boomu, ktor sa dotka i historickch jadier miest
kladie zven nroky na nau pozornos. Je nutn tento trend zachyti a zabezpei kvalitn
realizciu archeologickch vskumov. Pre dosiahnutie elanho efektu je vak potrebn
i sumarizcia poznatkov, ktor sa na dan tmu nazhromadili v predchdzajcom obdob. Je
to nevyhnutnm predpokladom pre formovanie koncepcie prstupu k ternnemu vskumu
v historickom jadre mesta. Zhrnutie a vyhodnotenie doterajch vsledkov pomha lepie
definova ciele vskumov, konkrtne problmy, na ktor treba zacieli pozornos. Tma
predkladanej prce vyplynula prve z tejto potreby a je prirodzenm vystenm ternnej
pecializcie jej autora.
V rieen urbanistickho vvoja mesta Koice pokroil vskum najalej v skman vvoja
mestskej fortifikcie. Vsledky priniesli i vskumy viacerch sakrlnych priestorov,
predovetkm arelu dominiknskeho kltora a arelu Dmu sv. Albety s kaplnkou sv.
Michala. Ako menej uspokojiv mono hodnoti stav vskumu mestskch domovch parciel,
k niekokm zaujmavm vsledkom vak dolo najm v poslednch rokoch. Podobne je na
tom archeologick vskum vvoja mestskch komunikci. Pri hodnoten materilnej kultry
je pri jej jednotlivch zlokch najviac limitujci rozsah materilu a monosti jeho
chronologickho zaradenia. Najviac pozornosti je venovanej keramike, ktor je tradine
najpoetnejou formou nlezov z archeologickch vskumov a jej sasn objem je u
pomerne rozsiahly. V menej miere, adekvtne k potu nlezov s zastpen aj ostatn zloky
stredovekej materilnej kultry, nachdzan na archeologickch vskumoch. Predkladan
prca m snahu poda o najobrnej obraz o stave archeologickho vskumu v historickom
jadre Koc. Z objektvnych prin erp najviac informci z archeologickch vskumov
autora, no pracuje i s materilom z celho radu alch vskumov a sna sa syntetizova
informcie zo vetkch znmych archeologickch vskumov v historickom jadre Koc.
Touto cestou by som rd poakoval vetkm, ktor mi poskytli materil so svojich
archeologickch vskumov, podelili sa so mnou o svoje sksenosti, poradili, usmernili, i
akokovek inak pomohli pri procese vytvrania predkladanej prce.
Vek vaka patr predovetkm dvom strednm osobnostiam sasnho archeologickho
vskumu stredovekho obdobia v Koiciach, PhDr. Marcele uriovej a PhDr. Driusovi
Gaajovi. Za poskytnut materil, cenn rady, konzultcie a usmernenia v priebehu psania
tejto prce, ale i rokoch pred tm, ke pomhali formova mj odborn rast. Moja vaka za
poskytnut materil i aliu pomoc patr i PhDr. Jliusovi Breovi, CSc., PhDr. Duanovi
aploviovi, CSc., PhDr. Ladislavovi Olexovi, Mgr. Lucii Lutkovej, Mgr. Petrovi
Tajkovovi, Mgr. Mriovi Bielichovi, Mgr. Martinovi Pristovi, PhDr. Pavlovi Maalovi. Za
rady, konzultcie a za to, e sa so mnou podelili o vsledky svojej prce akujem i PhDr.
Mrii Lamiovej-Schmiedlovej, CSc., PhDr. Elene Miroayovej, CSc., doc. PhDr. Michalovi
Slivkovi, CSc., PhDr. Gabrielovi Fusekovi, CSc., Mgr. Marinovi Ulinmu, PhD., PhDr.
Jnovi Hunkovi, CSc., PhDr. Petrovi Bednrovi, CSc., RNDr. Jnovi Tirpkovi, CSc., Ing.
Arch. Jozefovi Duchoovi, Ing. Ivanovi Gojdiovi, Mgr. Silvii Paulusovej, Mgr. Maroovi
Volovrovi, Mgr. Marinovi urnmu, Mgr. Zore Miklkovej, Mgr. Jurajovi Gembickmu,
Mgr. Petrovi Hararovi. Vek vaka za mnohorak pomoc patr i mojim kolegom Mgr. Eve
Horvthovej, PhD., Bc. Alici Markovej, Mrii Feketeovej, Alanovi Bayalinovi, Duanovi
Bombovi a Jaroslavovi tofnikovi.
pecilne akujem mjmu koliteovi PhDr. Matejovi Ruttkayovi, CSc. za vestrann pomoc
poas psania prce, za rady a usmernenia.

1
2.0 CIELE A METDA PRCE

Hlavnm cieom prce je zhrn a vyhodnoti doterajie vsledky archeolgie stredoveku na
pde Koc a vytvori ich zkladn bzu s ambciou, aby sa na nej dalo alej stava. Draz sa
preto kladie na zhrnutie dostupnch informci o archeologickch vskumoch v Koiciach a
zhodnotenie ich prnosu. Samostatne sa pristupuje k nehnutenm archeologickm
pamiatkam, ktor svisia s architektrou a stavebnm vvojom mesta a samostatne sa
hodnotia hnuten artefakty materilnej kultry, pochdzajcej z archeologickch vskumov.
Pre charakteristiku a vyhodnotenie urbanistickho vvoja mesta bola zvolen
niekokostupov forma informcie, ktor vo viacerch rovinch prezentuje dejiny
a vsledky archeologickho vskumu v historickom jadre Koc. Prvm stupom informcie
je kapitola podvajca strun prehad bdania. Jej cieom nie je vyerpvajci vpoet
archeologickch vskumov v Koiciach, menuje tie dleitejie z nich, s prihliadnutm na
publikovan vsledky. Popri tom venuje priestor i vsledkom prce historikov a podva
i strun prehad archeologickho bdania mimo regin Koc, najm v kontexte zemia
Slovenska, v menej miere i priahlch krajn. alou rovinou je charakteristika jednotlivch
archeologickch vskumov v historickom jadre Koc, ktorej je venovan samostatn
kapitola. Ponka strun opis nlezovch situci, doplnen niekde i o obrazov prlohy. Bol
pri tom zvolen postup triedenia archeologickch vskumov do kategri poda jednotlivch
prvkov zachytenej nlezovej situcie. Vskumy s tak rozdelen do tyroch podkapitol, a to
fortifikcia, domov parcely, sakrlne stavby a komunikcie. Vo svojich kategrich si vak
zachovvaj svoju seln postupnos z Katalgu archeologickch vskumov v historickom
jadre Koc (alej iba Katalg). Toto delenie je pouit v celej prci a bolo zvolen kvli
lepiemu postihnutiu jednotlivch foriem urbanistickho vvoja stredovekho mesta. alm
dvodom je nerovnak miera poznania a rozsahu vskumu. Fortifikcii, i sakrlnym stavbm
bolo dosia venovan viac pozornosti, domovm parcelm, i komunikcim o nieo menej.
Nosnou kapitolou je Vyhodnotenie stavebnho vvoja Koc v stredoveku na podklade
archeologickch vskumov. Tto as prce m syntetizujci charakter, jednotliv
archeologick vskumy s zva spomnan len formou ich selnho oznaenia z Katalgu.
Delenie na podkapitoly o fortifikcii, domovch parcelch, sakrlnych stavbch
a komunikcich je zohadnen i v tomto prpade.
Samostatnou kapitolou radenou na zver textovej asti je Katalg archeologickch
vskumov. Podva zoznam vetkch vskumov v historickom jadre Koc, o ktorch
existuje aspo nejak vedomos. Katalg je koncipovan chronologicky, od najstarieho
znmeho vskumu a po koniec augusta 2008. Archeologick vskumy uskutonen
v jednom roku s raden na zklade abecednho poradia v nzve ulice, v prpade jednej ulice
poda popisnho sla od nich sel k vym. Chronologick prstup sa zvolil preto, aby
mohol by katalg plynulo dopan i v budcnosti. Zdrojom informci pre jeho zostavenie
boli najm archvy Krajskho pamiatkovho radu v Koiciach, Archeologickho stavu SAV
v Nitre a Vchodoslovenskho mzea v Koiciach. V niektorch prpadoch absentuje
vskumn sprva, no existuje zmienka v periodiku AVANS z prslunho roku. Niekedy sa
mono oprie o konkrtne vypublikovan vsledky toho-ktorho vskumu. Vyskytli sa vak
i prpady, kedy bolo mon pracova iba s stnou informciou priamych i nepriamych
aktrov archeologickho vskumu, prpadne iba s iastonou fotodokumentciou, i nlezmi
z vskumu bez doplujcich informci. Katalg archeologickch vskumov neberie na
zrete, i lo o rozsiahly predstihov vskum polohy, alebo mal vskum iba formu obhliadky
stavebnch prc, pri ktorom dolo k odkrytiu konkrtnej nlezovej situcie. Jeho cieom je
iba poda zkladn informciu o vetkch znmych archeologickch vskumoch. Informuje i
o mene autora vskumu, roku kedy sa uskutonil, rozsahu a uloen materilu a dostupnej
2
literatre. Ak niektor z informci o vskume u nebolo mon zska, prslun informcia
sa neuvdza.
Samostatne sa prca venuje stredovekej materilnej kultre v Koiciach. Vypracovanie jej
chronologickch horizontov z prostredia Koc a ich naplnenie nlezovmi sbormi je jednou
z hlavnch ambci prce. aisko zujmu sa z objektvnych prin orientuje najm na
keramiku. Rozsah objemu keramickch nlezov ponka dostaton monosti na ich celkov
zhodnotenie. Pozornos je venovan analze vybranch nlezovch celkov, typolgii
a chronologickmu zaleneniu. Pre rozbor materilu sa vyuvali uzavret nlezov celky
a sbory z kultrnych vrstiev s jasnou a preukzatenou stratigrafickou pozciou. Prca sa
v tomto smere opiera o materil z archeologickch vskumov jej autora, k dispozcii je vak
pri splnen zkladnch kritri i bohat materil z inch vskumov. Medzi uveden kritri
patr predovetkm dostaton dokumentcia a monos osobnej konzultcie s autorom
vskumu. Viac pozornosti sa venuje ete kovovm predmetom. Men rozsah m kapitola,
ktor sa venuje nlezom zo skla, kosti a parohu, dreva i koe. Je to spsoben menm
potom tchto predmetov v nlezovom fonde. Materilna npl prce je prezentovan
osobitne zaradenm katalgom tabuliek kresebnej dokumentcie. Grafick a obrzkov
prlohy s vak pouit i v texte jednotlivch kapitol, aby sa tanie umocnilo priamou
vizulnou konfrontciou. Najm pri vyznaen murv fortifikcie v nkresoch a plnoch
v texte bolo vyuit farebn rozlenie stavebnch vvojovch fz. Pre zkladn orientan
lenenie na tzv. arpdovsk, luxembursk, jiskrovsk a korvnovsk fzu boli zvolen
postupne lt, oranov, ruov a erven farba. Vnimkou mu by prpady, ke bol
obrzok bez pravy prebrat od inho autora. V prpade nkresov a plnov inch typov
architektry je toto farebn lenenie vyuvan tie, no jeho informan hodnota je iba
orientan. lt a oranov farba predstavuje vrcholnostredovek obdobie, odtiene ervenej
oznauj neskorostredovek obdobie. Pre oznaenie novovekch architektr s zva
pouit zelen a bledolt odtiene. Prca obsahuje celkov pln s mapovm vyobrazenm
historickho jadra mesta, v ktorom s lokalizovan vetky archeologick vskumy aj s ich
selnm oznaenm z Katalgu. Menie plniky mesta s oznaenm konkrtneho vskumu
boli vyuit i v texte, a to najm pre oznaenie vybranch archeologickch vskumov vch
fortifikanch arelov, ktor u v hmote zva neexistuj.
asov ohranienie prce je v texte zva strune zadefinovan do dvoch irch horizontov
a to vrcholnostredovekho a neskorostredovekho. Otzke nzorovch vchodsk pre
chronologick lenenie je venovan pozornos v vode kapitoly o keramike. Vo veobecnosti
mono poveda, e pojem vrcholnostredovek obdobie je v tejto prci pouit pre 12.-14.
storoie, pojem neskorostredovek obdobie pre 15. storoie a prpadne i prv polovicu 16.
storoia. 12. storoie je obdobm prvch psomnch sprv z reginu Koc s formujcim sa
centrom, benediktnskym optstvom v Krsnej. 13.-14. storoie sa u tka samotnho mesta
Koc. 15. storoie je obdobm plnho rozvinutia stredovekho urbanistickho vvoja mesta
i jeho materilnej kultry, ktorej doznievanie predpokladme ete zaiatkom 16. storoia.


3
3. PREHAD BDANIA

Poiatky zujmu o archeologick pamiatky na zem Koc spadaj do druhej polovice 19.
storoia a s spojen najm s osobou Imricha Henszlmanna, koickho rodka, neskr
profesora dejn umenia na budapetianskej univerzite. Kovou bola jeho neutchajca snaha
o zaloenie mzea v Koiciach. Po prv krt sa pre to vyslovil u v roku 1846 (Miskovszky
1889). Chpanie archeologickch pamiatok zahalo predmety umeleckho remesla
nrodopisn pamiatky, staroitnost, ale naprklad i architektru. Preto v lnku
Archeologick vlet do Abovskej a ariskej upy z roku 1865 I. Henszlmann okrem
popisu nlezov z knieacieho hrobu z Ostrovian opisuje i koick gotick sakrlne stavby
(Henszlmann 1865).
V roku 1872 vznik v Koiciach Hornouhorsk muzelny spolok. Zakladaj ho bratia
Frantiek a Vojtech Klimkovicsovci a Viktor Miskovszky. Spolok od svojho vzniku rchlo
zhromauje zbierkov fond mzea, najm formou prspevkov obanov a u od roku 1874
zana vydva roenku Felsmagyarorszgi mzeum egylet, ktor vychdzala do roku 1902.
V osobe V. Miskovszkho, vznamnho initea uhorskho i slovenskho umelecko-
historickho bdania, zskavaj Koice tvorcu zkladnej bzy poznatkov o stredovekej
sakrlnej architektre, ktor je dodnes vyhadvanm prameom. Venoval sa kaplnke sv.
Michala, kostolu dominiknov, no najm Dmu sv. Albety (Miskovszky 1887; 1888), kde
pri jeho vekej rekontrukcii objavil i zklady pvodnho kostola sv. Albety (Miskovszky
1888). To je zrove prv znmy prpad, ke dolo v Koiciach k stavebnm vkopom
s uritou garanciou odbornosti, respektve k prvmu archeologickmu vskumu. Dovtedy,
i dlho potom, sa archeologick prca v meste sstreovala najm na opis zbierkovch
predmetov a teoretick state v katalgoch z muzelnych vstav. Prvotn, priekopncke
obdobie historicko-archeologickho bdania ukonila 1. svetov vojna.
V medzivojnovom obdob sa sporadick archeologick bdanie v regine sstredilo na oblasti
v irom okol Koc (Eisner 1928, 1933). Samotn mesto a jeho stredovek vvoj stle
priahovalo pozornos skr historikov (Wick 1932, 1936) a stavebnch historikov (Mencl
1933; 1938), ako archeolgov. Samostatnej tdie sa dostalo stredovekej lokalite na Hradovej,
ktor autor J. Martinka ete mylne spja s hradom Soko (1931). Predmetom teoretickho
bdania sa stal i vznamn nlez tzv. Koickho zlatho pokladu s prevaujcim obsahom
zlatch, stredovekch a novovekch minc, ktor v roku 1935 nali robotnci pri prestavbe
bvalho palca Spiskej komory na Hlavnej ulici 68. V ase maarskej okupcie Koc
v rokoch 1938-1945, sa riaditeom mzea stal Sndor Mihalik, ktor v rokoch 1940-1941
realizoval archeologick vskum v suterne Mikluovej vznice (Mihalik 1942) a zskal
odtia znan poet neskorostredovekho a novovekho, najm keramickho materilu.
V roku 1940 uskutonil i vskum v areli Katovej baty (Mihalik 1943). Zaujmav
zchrann vskum bol realizovan i na vtedajch junch predmestiach roku 1942. Jeho
presn lokalizcia dnes u nie je mon, uskutonil sa niekde v priestore sasnej ulice Pri
bitnku. Z pozostatkov kovskej a mono i peazokazeckej dielne sa zskalo vek
mnostvo kovovch vrobkov z obdobia 16.-17. storoia (za informciu vam D. Gaajovi,
ktor materil v sasnosti spracovva).
V povojnovom obdob sa v rmci archeolgie na zem mesta vraznejie prejavil J. Pastor.
Aj ke vina jeho vskumov sa nami sledovanho obdobia netka, za zmienku stoj
preskmanie stredovekej hrniarskej pece na robrovej ulici (Pastor 1959), teda na
zpadnom predmest niekdajieho opevnenho mesta a tie as stredovekho sdliska na
junom predmest v roku 1963 (Lamiov-Schmiedlov/Miroayov 1991, 41). Mono
kontatova, e 60. a 70. roky 20. storoia s pre rmec archeolgie stredoveku v Koiciach
nevraznm obdobm a to aj napriek tomu, e mnostvo metianskych domov v historickom
jadre mesta prelo prve v tch asoch zsadnmi pravami suternnych priestorov,
4
v svislosti so zmenou ich funkcie na ely rznych obchodnch a retauranch prevdzok.
Mimo historickho jadra, no na zem Koc sa vak v rokoch 1971-1981 realizoval jeden
z kovch vskumov stredovekej archeolgie v regine. V lokalite Koice Krsna
prebehol systematick vskum bvalho benediktnskeho optstva, ktor sa tu nachdzalo
(Polla 1986). Tento archeologick vskum zostva dleitm prameom najm preto, e
autor had pvod tu njdenej materilnej kultry z obdobia 13.-16. storoia najm
v koickch remeselnch dielach (Polla 1986, 217). K uritmu posunu v aktivite, ohadom
mestskej stredovekej archeolgie v Koiciach dochdza a koncom 70. rokov s nstupom
alej genercie archeolgov (aplovi/Gaaj/Olexa 1978), no ani 80. roky nepriniesli
vrazn zmenu. Vnimkou bol niekoko seznny vskum v rajskom dvore dominiknskeho
kltora (aplovi/Maala 1987; 1988; 1990). Vraznejie vsledky priniesol vskum z roku
1989 v dvorovom trakte na Hlavnej ulici 58, kde pri vstavbe administratvnej budovy
ttneho divadla dolo k nlezu stredovekej chladnice s kolekciou stredovekej keramiky
(aplovi 1990).
Po roku 1990 sa archeologick vskum v historickom jadre Koc zintenzvnil. Dielo
syntetizujce archeologick pramene v Koiciach a okol, ktor sumarizuje predchdzajce
obdobie vypracovali M. Lamiov-Schmiedlov a E. Miroayov (1991). Rozirujca sa bza
poznatkov, ktor v nasledujcich dvoch dekdach priniesol intenzvnej ternny
archeologick vskum i nov vsledky teoretickho bdania je pre lep prehad lenen
poda jednotlivch kategri urbanistickho vvoja, i materilnej kultry.

Fortifikcia
Archeologick vskum stredovekej (ale i novovekej) fortifikcie v Koiciach v poslednch
dvoch desaroiach vrazne pokroil a v sasnosti mono kontatova, e v porovnan
s ostatnmi hodnotenmi kategriami je rozsahom ternneho vskumu i publikovanch
vsledkov najalej. Monos oprie sa o iriu pramenn bzu vo forme dobovch mp
a plnov, vedt, archvnych sprv a vsledkov ich teoretickej analzy ponka archeolgom
lepiu vchodiskov pozciu. Vznamnm prnosom s i vsledky stavebno-historickch
vskumov.
K vraznmu nrastu archeologickch vskumov v historickom jadre mesta dochdza v 90.
rokoch 20. storoia. Od roku 1996 prebiehala na celom rade ulc rozsiahla rekontrukcia
ininierskych siet, o umonilo skma na mnohch miestach i fragmenty stredovekho
a novovekho opevnenia mesta, vrtane archeologickch vskumov niekokch mestskch
brn. Rozsahom najv bol vskum Dolnej brny na Hlavnej ulici v rokoch 1996-1998
(uriov 2001; 2004; Ducho 2003), preskman boli i Hniln brna na Albetinej
(uriov/Ulin 1999; uriov 2004) a Mlynsk brna na Mlynskej ulici (Gaaj 1999b).
Skmalo sa i opevnenie v miestach predpokladanej Hornej brny na Hlavnej ulici. Samotn
teleso brny sa nepodarilo spoahlivo zachyti. Skman bol i barbakan Maovanej brny,
znmy pod nzvom Katova bata (Gaaj 1999a; Gaaj/Ducho 2001). Na Hradbovej ulici bola
preskman i menia brnka v rmci vntornho hradbovho mru (uriov 2002). Psma
mestskho opevnenia boli zachyten a skman na uliciach Zvonrskej (uriov/Gaaj
2000), Mlynskej (Olexa/Tajkov 2004), Hrniarskej a Podtatranskho (Gaaj 2000), na
Dominiknskom nmest (uriov/Ulin 2000), kde bola zachyten bata parknovho
mru, alej na Zbrojninej (Gaaj 1999), Cyrilometodejskej (Rusnk 2004; 2005),
Mojmrovej, Vrtnej (Gaaj 2005), Kasrenskom nmest (Rusnk 2007b), Hlavnej 110
a naposledy na Albetinej ulici 49 (uriov/Krthy/Prist 2007). Archeologick vskum
stredovekej a novovekej fortifikcie prebehol i v areli Mlynskho bastinu (Gaaj/Tajkov, v
tlai). Na vznamn novovek fortifikan tvar, citadelu, bol zameran vskum na Nmest
Osloboditeov. V predstihovej fze vak zachytil iba as priekopy (autori vskumu V.
Hanuliak, A. Balov, . Zhorec, R. Kos).
5
Jedno z prvch strunch zhodnoten stavebno-historickho vvoja mestskch hradieb
v Koiciach priniesol Spis pamiatok (1968, 83, 84). Prv prca, syntetizujcich poznatky
o koickej fortifikcii je tdia J. Duchoa Prehad vvojom opevnenia mesta Koc z roku
1989, ktor vak zostala iba v rukopise. Autor v nej zha vsledky stavebno-historickho
i archvneho bdania. Zrove predklad delenie stredovekho i novovekho vvoja do
stavebnch etp a zavdza i ich pomenovanie, zohadnen i v tejto prci (Ducho 1989).
tdia, doplnen o novie vsledky bdania vychdza v poslednch rokoch po jednotlivch
etapch v zbornku Historica Carpatica (Ducho 2004; 2006; 2007; 2008). Dosia boli
publikovan vetky tyri stredovek etapy vstavby koickch opevnen. alia z prc
spomenutho autora, ktor zostala iba v rukopise, je tdia stavebno-historickho vvoja
Dolnej brny (Ducho 2003). T okrem svojho tematickho zamerania podva
i vyerpvajci spis prameov tkajcich sa koickho opevnenia: psomn sprvy, mapy
a plny, veduty mesta. Koickou fortifikciou sa zaoberali i K. Markuov (1987) a J. Krcho
(1992). Kovmi postavami archeologickej prce na koickch fortifikanch objektoch s
M. uriov a D. Gaaj. Vsledky ich doterajej prce vyli prostrednctvom niekokch
dielch lnkov (Gaaj/Ducho 2001; uriov 2004) a najnovie v spolonom
syntetizujcom lnku (Gaaj/uriov 2008).

Domov parcely
tdium vvoja stredovekej mestskej urbanizcie na Slovensku, s prihliadnutm na postupn
vvoj a typolgiu metianskych domov a vskum vvoja parciel zatia nie je v uspokojivom
stave. Chba najm monos sumarizcie poznatkov do reprezentatvneho korpusu a to pre
nedostatok iastkovch vsledkov. Vskum domovch parciel v historickom jadre Koc stle
stoj pred celm radom loh a nezodpovedanch otzok. Tka sa to stredovekej parcelizcie,
nivelety, i dispozinho vvoja domov. Komplexn vskum parciel v historickom jadre,
ktor zaha suterny domov i dvorov asti spja archeologick disciplnu so stavebno-
historickm, pamiatkovm vskumom. Takto vskum astokrt kontatuje rozruenie
stredovekch sdliskovch vrstiev v mladom obdob, prpadne prina len zlomkov
vsledky. Stavebno-historick vskum metianskych domov sce doke uri chronologick
vvoj, no bez sinnosti archeologickho a archvneho vskumu je jeho presnejie asov
zaradenie asto obtiane. Preto len postupn, mozaikovit spjanie vsledkov tchto
vskumov me posun vpred nae bdanie.
Pozoruhodn nlezy obohacujce najm materilnu bzu hnutench archeologickch
pamiatok priniesol u vskum v dvorovom trakte na Hlavnej ulici 58 (aplovi 1990).
Zachyten boli pozostatky vrcholnostredovekch obytnch objektov a studa, i chladnica.
alie stredovek chladnice, obsahujce mnostvo najm keramickho materilu odkryl
i archeologick vskum spojench parciel na Kovskej ulici 24 a Hlavnej ulici 63. Vie
vskumy prebehli i na Hlavnej ulici 16 (Olexa/Tajkov 2005, 2006), Hlavnej ulici 59
(Bre/Ulin 1998), Hlavnej ulici 101 (Bre/Lutkov/Rusnk 2008; Ducho 2002), i
Msiarskej ulici 52 (Olexa/Tajkov 2006). Zklady dvoch jednopriestorovch sieovch
domov aj s nznakom pvodnej parcelcie priniesol vskum parcely 767 na Kovskej ulici
z roku 2007 (Rusnk/Lutkov v tlai d). Menie vskumy prebehli i na Albetinej ulici 15
(uriov/Prist 2006), Hlavnej ulici 55 (Olexa/Tajkov 2006), na ndvor Mikluovej
vznice (nepublikovan, autor vskumu D. Gaaj), i na Hrniarskej ulici 12 (Ulin 2003).
Novie doklady o stredovekej drevenej zstavbe parciel, i kamennch objektoch
v dvorovch traktoch parciel priniesli archeologick vskumy na Hlavnej ulici 96, i
Mlynskej ulici 19 (Lutkov 2008b; 2008c).



6
Sakrlne stavby. Kostoly a kltory
Centrlny sakrlny arel na Hlavnej ulici pvodne pravdepodobne tvoril iba farsk kostol
s prikostolnm cintornom. Od druhej polovice 14. storoia vak pribudli na junej strane
kaplnka sv. Michala, pravdepodobne s funkciou cintornskej kaplnky a na severovchodnej
strane Urbanova vea, pravdepodobne s funkciou zvonice. Skmaniu interirov a exterirov
tchto dvoch sakrlnych stavieb a ich zvonice sa venovalo viacero archeologickch vskumov.
Pdorys pvodnho kostola sv. Albety bol z vekej asti zachyten pri rekontrukcii Dmu
v rokoch 1877-1896 (Miszkovsky 1887). Sasou alej vekej rekontrukcie Dmu bolo i 12
statickch sond, vykonanch po obvode stavby, ktor poskytli sprievodn kresebn
dokumentciu (Tkoly 1987). V kaplnke sv. Michala prebehol i pamiatkov (Haberlandov
1993) i archeologick vskum (uriov 2003; uriov/Prist 2006). Exteriru kaplnky
i junej strane Dmu sa venoval archeologick vskum M. Bielicha (2007). Severn exterir
Dmu rieil archeologick vskum, ktor pomohol lepie spozna stavebn vvoj nmestia
(Rusnk, v tlai a; Henning/Rusnk 2008).
almi stredovekmi sakrlnymi objektmi v historickom jadre Koc s dominiknsky
a frantiknsky kostol s kltornmi arelmi. V 80. rokoch 20. storoia prebehol v rajskom
dvore dominiknskeho kltora u spomnan vskum P. Maalu a D. aplovia.
Hospodrskej asti gotickej fzy kltora sa venoval vskum J. Brea v roku 1997
(Bre/Ulin 1998), al archeologick vskum arelu pokrauje od roku 2006 (Rusnk,
v tlai b). Frantiknskemu kostolu sa venovali stavebno-historick vskumy v 80. a 90.
rokoch (Haberlandov 1984; Krcho/Szekr 1994). Arelu bvalho kltora sa dotkli i dva
archeologick vskumy (Rusnk 2007b; Rusnk/Lutkov, v tlai d).

Cintorny
Centrlnym cintornom v stredovekch Koiciach bol pravdepodobne cintorn pri farskom
kostole sv. Albety. Napriek absencii psomnch a zatia i archeologickch prameov mono
predpoklada, e poiatky pochovvania na om svisia s poiatkami farskho kostola na
tomto mieste. Pochovvanie na cintorne bolo iastone archeologicky skman vskumami R.
Rusnka (v tlai a; Henning/Rusnk 2008) a M. Bielicha (2007). V druhej polovice 14. storoia
vybudovali june od kostola sv. Albety kaplnku sv. Michala, ktor pravdepodobne
plnila funkciu cintornskej kaplnky. Na pochovvanie bolo vylenen jej podzemn podlaie.
Krypty mohli by u v stredoveku i v Dme sv. Albety. Ich spis z roku 1771 uvdza p
krpt. Cintorn pri farskom kostole nebol v stredoveku jedinm miestom pochovvania vo
vntri opevnenho mesta. Existenciu cintorna pri dominiknskom kostole spomnaj mestsk
pramene k roku 1489 (Wick 1932, 8) a potvrdil to i archeologick vskum aplovi/Maala
1987; Bre/Ulin 1998; Rusnk, v tlai b). Naopak pri frantiknskom kostole archeologick
vskum nezachytil iadne stopy po pochovvan (Rusnk/Lutkov, v tlai d), v kostole sa
vak nachdza viacero novovekch krpt.

Stredovek komunikcie
Vznamnou prleitosou pre archeologick vskum stredovekch komunikci v Koiciach
bola najm celkov obnova ininierskych siet a alie povrchov pravy na Hlavnej ulici, ale
i celom rade ulc v historickom jadre. Prebiehala v rokoch 1996-1998. Okrem dokumentcie
nrastu ternu boli na viacerch miestach zachyten formy povrchovej pravy ulice
v stredoveku (Jergu/uriov/Markuov/Mokri 2002, 84, 85). alie doklady
stredovekch rovn dlaby doplnili u spomenut vskumy severnho exteriru Dmu sv.
Albety, i vskumy v areloch dominiknskeho a frantiknskeho kltora. Dleit bol
i vskum komunikcie na Dominiknskom nmest, ktor okrem inho odkryl i jun portl
dominiknskeho kostola zo 14. storoia, m sa zskal dleit daj o vrcholnostredovekej
nivelete v tejto asti mesta (uriov/Prist 2006, 159).
7

Keramika
Z uieho reginu Koc mono vyzdvihn archeologick vskumy, ktor priniesli
keramick sbory zsadnho vznamu. Potom nlezov celch ndob vynik archeologick
vskum v suterne Mikluovej vznice ete zo tyridsiatych rokov 20. stor. (Mihalik 1942) so
450 zrekontruovanmi ndobami a 120 tglikmi na farby, patriacimi k hrniarskej dielni.
Pvodn datovanie do 15.-16. storoia je vak nutn prehodnoti. Z vekej asti ide
o novovek materil. Mimoriadny rozsah materilu sa zskal i pri vskume v areli
dominiknskeho kltora v roku 1997 (Bre/Ulin 1998). I v tomto prpade vak z vekej
viny mono datova materil do obdobia starieho novoveku, s aiskom v prvej polovici
17. storoia. Spracovanie tchto sborov by mohlo ma rozhodujci vznam pri rieen
regionlneho vvoja keramiky v 16.-18. storo. Dleit systematick vskum
benediktnskeho optstva v Krsnej sa dokal i samostatnho monografickho spracovania
(Polla 1986). Nlezy keramiky s v prci rozdelen iba do dvoch vemi iroko koncipovanch
chronologickch rmcov. Staria do 9. 12. storoia, mladia do 13. 16. storoia, v oboch
prpadoch bez hlbej analzy. Monos vytvorenia vntornho vvoja keramiky na lokalite
s preukzanm osdlenm od prvej polovice 12. storoia do polovice 16. storoia, tak nebola
dostatone vyuit. Niekoko poetne vch keramickch sborov sa podarilo zska i pri
vskumoch v historickom jadre Koc. Rozsiahly sbor pohrov i alch typov ndob
pochdza z vskumu stredovekej chladnice z Hlavnej ulice 58 (aplovi 1990). Sbor vak
zatia iba ak na svoje podrobnejie spracovanie. K publikovanm prcam patr nlez
hrniarskej pece zo robrovej ulice (Pstor 1958), i niekoko novch vskumov
(Bre/Ulin 1998; Ulin/uriov 1999; Ulin 2003). Vskum zo robrovej ulice
priniesol i zaujmav doklad o miestnej vrobe faovitch ndob na praenie rumelky.
Doklady tejto hospodrskej innosti poznme z Dubnka v Slanskch vrchoch (Slivka 1978c,
233). Konkrtnu spojitos koickch ndob s nlezmi z Dubnka by bolo mon preukza po
odbornej mineralogicko-petrografickej analze materilu. Vznamnejie, dosia
nepublikovan sbory pochdzaj i z vskumov Dolnej brny (autorka vskumu M.
uriov), z odkryvu neskorostredovekch chladnc na Kovskej ulici 24 (vskum D.
Gaaja), vskumu Katovej baty (Gaaj/Ducho 2001), ale i niekokch vskumov autora
tejto prce (Rusnk v tlai a; v tlai b). Materil z viacerch z nich je zahrnut do jej rmca.
Doplnkom pre tdium je i cel rad mench vskumov, ktor niekedy poskytn rozsahom
mal, no obsahom zaujmav materil, i nlez (uriov/Krthy/Prist 2007; Lutkov
2008a).
Koickm nlezom kachlc sa okrajovo venoval u S. Mihalik (1942, obr. 33-35), ktor
z vskumu v Mikluovej vznici zskal okrem fragmentov kachlc i as hlinenej formy (dnes
nezvestnej). Jeden s fragmentov kachlc s vyobrazenm leva medzi gotickmi psmenami
z Mikluovej vznice publikoval i . Holk (1978, obr. 91). Hrncovit kachlice so
tvorcovm stm sa nali i v hrniarskej peci zo robrovej ulice (Pastor 1959, obr. 11, 12).
iastone boli prezentovan renesann nlezy kachlc z arelu dominiknskeho kltora
(Bre/Ulin 1998, tab. III-V). Nlezom trebiovskch kachlc s motvom anjela driaceho
koick erb sa venoval J. Chovanec (2005, 23-54). Otzke ich koickho pvodu a datovania
sa predtm venovali i M. Slivka (1979a, 16; 1979b, 163; 1984, 181) a J. Novk (1995, 145).
Samostatn kapitolu venoval B. Polla i kachliciam z Koc Krsnej (1986, 237-245).
V irom regine Koc evidujeme niekoko skmanch lokalt, ktor obohatili materilnu
bzu vrcholnostredovekej i neskorostredovekej keramiky. Patria k nim vskumy hrdkov
v Obiovciach (Polla 1964) a Vajkovciach (Slivka 1978), i vskum stredovekej dediny vo
Svinici (aplovi 1978; 1981). Posledne menovan vskum vak zatia nem podrobnejie
vyhodnoten keramick materil. Publikovan bol i men sbor vrcholnostredovekej
keramiky z hradu Puruan (Ulin/Prist 2006). Dleit s i novie nlezy z Moldavskej
8
jaskyne (Hunka/Sojk 2008). Rozsahom mal sbor vrcholnostredovekej keramiky
s datovanm podporenm nlezmi minc spjaj autori s obdobm tatrskeho vpdu.
Niekoko dleitch vskumov prebehlo i na Zemplne. Spomen treba vskumy v Brehove
(Povala 1970), Oborne (Ruttkay 1970) i Trebiove (aplovi 1979; Chovanec 1983), kde
bola pozornos venovan i keramike. Publikovan vsledky alch vskumov (Slivka 1979;
Slivka/Vizdal 1984; Chovanec 1993a; 1993b; Strakoov 1995; 2000) sa odkrytm nlezom
keramiky venovali len okrajovo.
Potom vskumov i publikovanch prc vynik regin Spia. Jednm z najdleitejch je
vskum zaniknutej stredovekej dediny Zaluany. Monografick spracovanie vskumu (Polla
1962a) patr dodnes k najzsadnejm prcam stredovekej archeolgie na Slovensku. Vskum
zaniknutch stredovekch dedn prebiehal i na lokalitch Spisk Hruov Miloj (Polla
1966), Vek Slavkov (Ruttkay 1969), Pavany Krigov (aplovi/Javorsk 1990), i
Vlkov Hornske (Javorsk 2000). Pri ich spracovan vak bola keramike venovan via
pozornos iba v prpade Vekho Slavkova. Dlhodob systematick vskum prebieha od roku
1983 v kartuzinskom kltore na lokalite Letanovce Skala toia (Slivka 1987; 1988;
1990a; 1990b; 2003). Z kltornch komplexov prebehli vskumy i v ervenom Kltore
(aplovi 1971), Spiskom tiavniku (Slivka 1991; 1993) i v minoritskom kltore v Levoi
(Luk 1998). Zven pozornos keramike bola venovan najm v prpade ervenho
Kltora, iastone i letanovskho Kltoriska (1990a), kde sa autor venoval i vrobkom
z kost a parohu (1983), i kninm kovaniam (1990b). Vskum prebehol i v niekokch
hradnch areloch na Spii. Podrobnejie s vypublikovan vskumy bratrckeho tbora na
Zelenej Hure pri Hrabuiciach (Polla 1962b) a mestskho hradu v Kemarku (Polla 1970;
1971). Informatvny charakter m prspevok o vskume Spiskho hradu (Polla 1967), i
hradu ubova (Roth 1992), najnovie i hradu v Markuovciach
(Bna/imkovi/Tirpk/urn/Bielich/aov 2007). Viacero vskumov z mestskho
prostredia, najm Levoe, Kemarku a Spiskej Novej Vsi (Javorsk 1981a; 1981b) ia
nem dostaton publikan vstup.
Niekoko kovch vskumov sa uskutonilo i v arii. Vskumy zaniknutho dedinskho
osdlenia v Ostrovanoch (Lamiov-Schmiedlov 1964) a Ninej ebastovej (Budinsk-Krika
1970) znamenali posun v poznan vrcholnostredovekej keramiky 12.-14. storoia. Do
rovnakho horizontu spadaj i najnovie nlezy z lokality Drienov (autori vskumu R. Hreha,
L. Lutkov). Horizont vrcholnostredovekej keramiky z polovice 13. stor. mme na arii
doloen u i z mestskho prostredia, kde dosia v nlezovom fonde absentoval
(Harar/Ulin 2006). Omnoho bohatie zastpenie m v nlezoch z miest neskorostredovek
keramika. Tamojiu produkciu dokladaj i nlezy hrniarskych pec zo Sabinova (Slivka
1978b), Bardejova (aplovi/Slivka 1980) i Preova (Ulin/Harar 2007). Archeologick
vskum sakrlnych objektov v regine sa zva zameriava iba na architektru (Piffl 1971;
Harar/Ulin 2007; 2008), iba mlokedy sa autor vskumu venuje i keramike a sprievodnm
nlezom (Budinsk-Krika 1970). Rozsiahly materil pochdza z vskumu hradov, hrdkov
a bratrckych tborov. Patria k nim hrdky v Medziankach (Slivka/Vallaek 1986),
Moidanoch (Budinsk-Krika 1961), Chmeove (Polla 1962c; Tomov 2003) i Ninom
Tvaroci (Blahuta 1963). Menie prspevky pecilne ku keramickm sborom z hrdkov
v Hanigovciach (2000), Brezovike a Mudrovciach (2002), Solivare (2003) a Kamenici
(2005) publikoval M. Ulin. Mimoriadny vznam pre poznanie vvoja stredovekej keramiky
na vchodnom Slovensku mal archeologick vskum ariskho hradu (Slivka 1982), ktor
poskytol obrovsk mnostvo materilu. Spracovanm tohto nlezovho fondu sa neskr
zaoberal M. Ulin (2003). Vo svojej dizertanej prci (Ulin 2004) podrobil analze
jednotliv keramick sbory z 13.-17. storoia, vypracoval a naplnil chronologick stupne
vrcholnostredovekej a neskorostredovekej keramiky a rozpracoval i al vvoj keramickho
riadu v starom obdob novoveku. Popri analytickch tdich menieho rozsahu (Budinsk-
9
Krika 1970), i dlho neprekonanej monografii o vskume v Zaluanoch (Polla 1962) ide o
kov prcu na tmu vvoja stredovekej keramiky na vchodnom Slovensku. Napriek
zkej regionalite obsahovej nplne prce s jej zvery v zkladnch rysoch platn
a aplikovaten prakticky na celom zem vchodnho Slovenska a priahlch oblastiach,
najm juhu strednho Slovenska, Podkarpatskej Rusi i severovchodnho Maarska. Niet
pochb, e autor prce m dostatok sksenost s materilom i mimo arisk regin, o
doklad i vpotom pramennej bzy k jednotlivm chronologickm stupom z celho zemia
vchodnho Slovenska (Ulin 2004, 37-39, 51-52). Rezervy, ktor mono postrehn
v niekokch otvorench otzkach obsahovej nplne jednotlivch stupov i ich
konkrtnejieho asovho vymedzenia (napr. mlad horizont vrcholnostredovekej keramiky),
nie s rezervy prce, ale celkovho stavu bdania na Slovensku. Prca vak ponka dobr
zklad pre alie rieenia. Jej chronologick triedenie mono repektova a bude aplikovan
i v predkladanej prci. Zohadnen bude i terminolgia M. Ulinho typologickho triedenia
okrajov ndob, aj ke v tomto prpade okolnosti nedovouj aplikova ju bez prav ako
celok.
V celoslovenskom kontexte dochdza k prvm pokusom uchopi problematiku stredovekej
keramiky sporadicky u v tyridsiatych rokoch (Kraskovsk 1948-1949), ale najm od konca
pdesiatych a v esdesiatych rokoch zsluhou A. Habovtiaka (1959a; 1959b; 1962) a B.
Pollu (1962a; 1962b; 1964). Rozsiahlu tdiu o stredovekej kolkovanej keramike z Bratislavy
podal A. Vallaek (1971). Dleit je i tdia o ndobch datovanch mincami .
Kraskovskej (1980). Do kontextu predkladanej prce, z nej zapad iba jedin nlez a to
zeleno glazovan lka zo tsu, mincami datovan do obdobia po roku 1382 (Kraskovsk
1980, 91). Ponc osemdesiatymi rokmi sa strednou postavou na poli tdia stredovekej
keramiky, najm na strednom a zpadnom Slovensku stva J. Hoo (1981). Je autorom
niekokch syntetizujcich tdi (1971; 1983; 1985) a celho radu lnkov (1981-1982;
1984; 1985a; 1985b; 1989; 1997a; 1999; 2004; Hoo/Lesk 2001; Hoo/Lesk/Resutk
2002) venujcich sa rznym iastkovm otzkam stredovekho hrniarstva. tdiom
stredovekej keramiky na zpadnom a strednom Slovensku sa zaober i M. Mcelov (1986),
M. Ruttkay (1988; 1995; 1996), i J. Labuda (1990). Podrobn prehad bdania o kachliarstve
na Slovensku (i v bvalom Uhorsku a susednch krajinch) podal najnovie M. Slivka (2005,
15-22). Stredovekm kachliam venoval pozornos B. Polla (1970), neskr najm . Holk
(1972, 1973, 1978), ale i J. Hoo (1997b), M. Mcelov (1998; 2005), J. Chovanec (1990;
1998; 2005), P. Uiak (2002; 2004), i najnovie M. Bielich (2009). tdiu stavebnej
keramiky sa venuje P. Nagy (2003), pecilne tehliarskej vrobe M. urn (2008). Podrobn
prehad bdania slovenskej archeolgie stredoveku naposledy podali D. aplovi a M. Slivka
(1998).
Korpus stredovekej keramiky z zemia iech a Moravy od V. Nekudu a K. Reichertovej
(1968) zavil prv obdobie jej tdia. Za nasledujcich tyridsa rokov sa materilna bza
pre jej tdium mnohonsobne zvila. Aj ke nov syntza stredovekej keramiky z eskch
zem zatia nebola vypracovan, tto problematiku riei enormn mnostvo lnkov, tdi
i monografi (Nekuda 1975; 1985; Zpotock 1978; Richter 1982; Hrdlika 1993; Vaeka
1998; Go 2007 at.). V Maarsku je strednou postavou systematickho tdia stredovekej
keramiky i kachliarstva I. Holl (1963; 1966; 1990). Pre lepie poznanie regionlneho vvoja
je potrebn zacieli pozornos najm na severovchodn Maarsko, ktor vykazuje prakticky
zhodn znaky, ako juhovchodn oblasti Slovenska. V poslednom obdob tu vznikol rad
lnkov, ktor sa problematikou stredovekej keramiky zaoberaj (Flding 1997-1998;
Boldiszr 2002; Simonyi 2003; Szrnyi 2004; Lukcs 2007). V Posku patria k zsadnm
prcam naprklad tdie J. Kruppho (1967; 1981), alebo nmu ternu bliie A. Walowej
(1979) i S. Czopeka a A. Lubelczyka (1993). Na zakarpatskej Ukrajine sa tdiu stredovekej
10
keramiky dosia venovala menia pozornos (Dzembasz 1999), v poslednom obdob sa ou
zaober I. Prochnenko (2007).

Predmety z kovu
V mestskej knihe o aktoch sdu z rokov 1393-1405, je medzi dajmi o zamestnan astnkov
sdu 115 zmienok o celkove 14 povolaniach sptch s banskou a hutnckou innosou, 150
zmienok o 10 zbrojrskych povolaniach a 603 zmienok o 28 kovospracujcich povolaniach,
so pecializciou na spracovanie eleza, cnu, mosadze, i zlata (Halaga 1992, 297, 298). Viac
zmienok u maj iba kupeck povolania a remesl spt s vrobou koe a koun. Tieto
daje jasne poukazuj na angaovanos koickch meanov na banskej a hutnckej produkcii
v blzkych strediskch rudnch losk a najm na nsledn postprodukciu, spojen so
spracovanm kovov a kovovrobou.
Kovou a neprekonanou prcou o stredovekch kovovch predmetoch z reginu stle
zostva trojdielna tdia M. Slivku (1978c; 1980; 1981). Archeometalurgii i v stredovekom
obdob bol venovan cel jeden ronk Vchodoslovenskho praveku (1999), priestor bol
venovan i metalografii vybranch koickch nlezov (Mihok/Laurinkov/Bre 2005).
Triedenm a problematikou stredovekch predmetov z kovu sa pri spracovvan vskumov
v Obiovciach a Koiciach Krsnej, zaoberal i B. Polla (1964; 1986).

Predmety zo skla
Sklenen predmety predstavuj jeden z najkrehkejch archeologickch artefaktov. Pre
odkrytie vch fragmentov sklenench ndob, i dokonca celch kusov v mestskom
prostred, je asto krt potrebn astn shra okolnost. Prhodn monosti ponkaj
stredovek studne, prpadne chladnice, umpy a odpadov jamy. Prve z tohto prostredia
pochdzaj poetn nlezy sklenench ndob, znme z eskch miest Plzne, Mostu, Chebu
(Hejdov/Frda/ebesta/ern 1983) ale i viacerch alch. Na Slovensku mme stredovek
sklenen ndoby z mestskho prostredia v zvenom pote doloen zatia iba z Bratislavy
(Hoo 1997, 294, 296; Hoo/Lesk/Resutk 2002, 608 - 612). Z prostredia hradov
v kontexte historickho spojenia s priamymi oblasami ich pvodu ich publikovala P.
Koov (2005, 497-506; 2007, 453-464). Nlezy stredovekho skla z historickho jadra
Koc s stle nepoetn a zlomkovit a jedin v sbor skla pochdza iba z vskumu
benediktnskeho optstva v Krsnej. Sboru venovali pozornos K. Fryov a M.
Janovkov (1984) i autor vskumu B. Polla (1986).
Sklo sa do Koc mohlo dosta bu prostrednctvom diakovho obchodu zo znmych
sklrskych centier, ako boli Bentky, alebo Pornie, ale minimlne od 14. storoia mme
psomn doklady i o domcej vrobe skla, okennho, i do domcnosti. Importy z Bentok
mohla zabezpeova predmestsk osada Bentanov, v Koiciach doloen u v roku 1290
(Venecie, neskr platea Venetiarum) (Rbik 2006, 229).
U z roku 1307 pochdza sprva o vybaven okien troch koickch kostolov vitrami
(onov/Gajdoov/Lackov 2006, 66). Je to vbec prv daj svojho druhu z zemia
Slovenska i bvalho Uhorska. Sprva z roku 1364 ns informuje o tom, e prepot leleskho
kltora si u koickho maliara-sklenra Mikula objednal vitre tyroch okien za 100
flornov (onov/Gajdoov/Lackov 2006, 67). Tento daj je u bezpenm dokladom
vroby skla priamo v Koiciach. Mestsk kniha o aktoch sdu z rokov 1393-1405 uvdza
celkove 4298 zmienok o zamestnan obyvateov. Medzi nimi je tu 28 krt spomenut
povolanie fakr (flascator, flasculator, flaschener, flossner), 5 krt sklenr (scheybener) a 2
krt vrobca zrkadiel (spigeler) (Halaga 1992, 301). Znmy je i daj z roku 1459, ke
mestsk rada rozdelila pozostalos 75 zlatch flornov po sklenrke (flaschnerynn) medzi
koick kostoly (Halaga 1992, 122, pozn. 33).

11


Predmety z kosti a parohu
Stredovek kosten a parohov produkciu z zemia Slovenska naposledy vyerpvajco
zhodnotil M. Slivka (1983; 1984a). Napriek znanmu asovmu odstupu mono kontatova,
e spomenut tdie dosia neboli prekonan, ani vraznejm spsobom doplnen.

Ostatn pramene
Pre rieenie problematiky stredovekej archeolgie v Koiciach je nenahraditenm zdrojom
poznania i historick tdium. Poznanie historickho vvoja Koc v stredoveku je dleit
pre definovanie zkladnch vvojovch etp v ivote mesta. Pomha identifikova smery
vplyvu na kultrny vvoj mesta, ktor s asto krt toton so smermi hospodrskych
zujmov a obchodnch aktivt, ovplyvnen politickmi kritriami. Dleit je i identifikcia
smerov kolonizcie, spojen s vahou o rozsahu jej vplyvu na formovanie benej materilnej
kultry, ako s hrniarske a keramick vrobky a predmety benej spotreby. Napomha
pribli i spoloensk truktru mesta v jednotlivch etapch vvoja. Vetkm tmto
otzkam venuje vek pozornos vo svojom diele O. R. Halaga (1967; 1973; 1975; 1992).
Najnovie podva strun prehad historickm vvojom mesta . Eli a kolektv (2007).
Autor zrove publikuje v Zbornku ttneho oblastnho archvu v Koiciach, Historick
zoity (Eli 1992; 1993; 1994). Dleit historick prcu na poli numizmatiky vykonal E.
Petch, ktor dejinm koickho mincovnctva zasvtil cel rad lnkov (1969; 1970; 1973;
1975; 1978) i samostatn monografiu (1986). Histrii tokajskho vinohradnctva i obchodu
vchodoslovenskch miest s nm venoval pozornos J. adansk (1999; 2003a; 2003b).
Majetkovm pomerom a vzahom mesta a cechov na prelome stredoveku a novoveku sa
venovali M. Bodnrov (1987) a M. Ostroluck (1989). Vnimon ikonografick prame,
oltr sv. Albety v koickom Dme zretaurovala a kunsthistoricky vyhodnotila M.
Spolonkov (1995). Reprezentatvnej monografie sa nedvno dokal i znmy Koick zlat
poklad (Budaj 2007). Retrospektvu archeologickej prce Vchodoslovenskho mzea
v Koiciach najnovie podala M. Lamiov-Schmiedlov (2008). Fenomnu nemeckho
osdlenia reginu v stredoveku so samostatnou kapitolou o Koiciach naposledy venoval
pozornos V. Rbik (2006).



12

Das könnte Ihnen auch gefallen