Ministerul Educaiei Naionale

Centrul Naional de Evaluare i Examinare

Examenul de bacalaureat naional 2014

Proba E. c)
Istorie
Varianta 7
Filiera teoretic, profil umanist, toate specializrile; Filiera vocaional - profil artistic, toate specializrile; - profil
sportiv, toate specializrile; - profil pedagogic, specializrile: bibliotecar-documentarist, instructor-animator,
instructor pentru activiti extracolare, pedagog colar; - profil teologic, toate specializrile.

Toate subiectele sunt obligatorii. Se acord 10 puncte din oficiu.

Timpul de lucru efectiv este de 3 ore.
I. TMA
(30 bodov)
Pozorne pretajte uveden zdroje:
A. Rumunsk krajiny (rile Romne) chceli vyui oslabenie Porty a oslobodi sa spod jej
suzeranity. V Moldove (Moldova), vzdelan Dimitrie Cantemir, sa stal panovnkom (1710-1711),
uzavrel spojenectvo s Ruskom Petra Vekho. Rusko-moldovsk vojsk boli porazen pri Stnileti,
na rieke Prut (11/22 jla 1711), a Dimitrie Cantemir bol donten prei zvyok svojho ivota v
Rusku. [...]. V podmienkach habsburgovskej ofenzvy, Turci u nedverovali knieatm zvolenm
spomedzi miestnych bojarov. Preto preli na in spsob, na spsob kompromisu medzi autonmiou
a priamou administrciou, sprvou, menovania panovnkov spomedzi Grkov z Fanru (tvr
starobylho mesta Kontantnopol) [...] alebo spomedzi sfanariotizovanch rumunskch bojarskch
rodn [...]. Panovnci sa tak stvaj hodnostrmi Porty a pri menovan s aj prslune splnomocnen.
Nastouje sa tak, roku 1711 v Moldove (ponc panovnm Nicolaea Mavrocordata) a roku 1716 v
Rumunskej krajine (ara Romneasc) (prvm panovnkom bol aj tam ten ist Nicolae Mavrocordat),
fanariotsk reim.
Reim [...] sa prejav podstatnm obmedzenm autonmie oboch Rumunskch knieatstiev
(ri Romne) ako i masvnym vzrastom povinnost tchto voi Osmanskej ri. Pod fanariotmi
knieatstv stratili plne prvo iniciatvy v zahraninej politike. Panovnci nie s nim inm, iba
funkcionrmi Porty, menovanmi a odvolvanmi poda ubovle tejto.
(I. Bulei, Histria Rumunov)
B. Na zaiatku, perspektvy spechu Konferencie z Kontantnopolu sa zdali oslnivmi. Briti
navrhli jej zvolanie, Rusi ihne shlasili s vlastnou asou. [...] Nikto ale nepozval Rumunov
(romni) [...], lebo vemoci povaovali krajinu za zemie podroben Osmanskej ri a taktie
povaovali Rumunsk otzku (Chestiunea romneasc) za mal, nepodstatn problm.
Konferencia, ktor prebiehala v obdob od 12. decembra 1876 do 20. janura 1877, sa prejavila ako
nespech. [...] Konferencia zhorila vzahy medzi Tureckom a Rumunskom (Romnia). Aby mohol
eli mieaniu sa Vemoc do osmanskch vntornch zleitost, Sultn previedol, 23. decembra
1876, reformu stavy. Nezvisle od motvu tohto inu, vyvolalo to siln ozvenu v Rumunsku, lebo
na sa stava vzahovala ako na provinciu s vsadami, privilgiami a prehlasovalo ho za
neoddeliten sas Osmanskej re. Ozvali sa iv prejavy zo strany Rady ministrov a Snemovne
poslancov v Bukureti, (Bucureti), ktor podiarkli e Rumunsk knieatstv (Principatele Romne)
boli neustle samostatn, suvernne, fakt zaznamenan i Parskou dohodou z roku 1856, ktor
uznala platnos kapitulci, ako boli znme v XV. storo dohody medzi sultnmi a panovnkmi
Moldovy a Rumunskej krajiny (Moldovei i ai rii Romneti).
(K. Hitchins, Rumunsko (Romnia) 1866-1947)
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.

Opierajc sa o tieto ryvky, vyhovejte nasledovnm poiadavkm:

Menujte jednu politick intitciu z Bukureti (Bucureti) uveden v ryvku B
2 body
Upresnite storoie na ktor sa vzahuje ryvok A.
2 body
Uvete dva tty, uveden v ryvkoch A, i B.
6 bodov
Napte psmeno zodpovedajce ryvku, v ktorom sa tvrd, e skutky panovnkov mali za
nsledok zmenu politickho reimu.
3 body
Vyberte z ryvku B, dve informcie nachdzajce sa vo vzahu prina nsledok, upresniac
lohu kadej z nich (prina , respektve nsledok).
7 bodov
Predstavte dva konklikty z XV. storoia, ktor sa odohrali v rumunskom priestore.
6 bodov
Uvete jednu podobnos medzi dvomi diplomatickmi akciami uskutonenmi Rumunmi v XVI.
storo.
4 body

Prob scris la istorie

Varianta 7
Pagina 1 din 2

Ministerul Educaiei Naionale

Centrul Naional de Evaluare i Examinare

II. TMA

(30 bodov)

Pozorne pretajte uveden zdroj:

Prechodom asu, v spojenectve Rumunska (Romniei) s Trojspolkom vznikli mnoh
trhliny. [...] Balknske vojny sa stali najprsnejm overovacm testom spojenectva Rumunska
(Romniei) s Raksko-Uhorskom. Bleskov a rozhodujce vazstvo Bulharska nad Tureckom
v prvej balknskej vojne roku 1912 vyvolalo vek nepokoj v Bukureti (Bucureti) lebo
ohrozovalo rovnovhu moci v zne. [...]
Ke v lete roku 1913, Bulharsko napadlo Srbsko a Grcko, nsledkom ostrej diputy
ohadom zem obsadench Tureckom, Rumunsko (Romnia) vyhlsilo vojnu Bulharsku, napriek
tomu, e Raksko-Uhorsko a Nemecko, tty patriace do Trojspolku, ho vyzvali k miernosti.
Druh Balknska vojna bola krtka, ale pohromou pre Bulharsko. Dohodou z Bukureti z 28.
jla/10. augusta 1913, Bulharsko odstpilo Rumunsku (Romniei) juh Dobrude (Dobrogei). Po
vojne si Rumunsko (Romnia) upevnilo prest vaka postaveniu garanta, ruitea rovnovhy moci
na Balkne a vzrstla jeho sebadvera ohadom vlastnej sily. Niet iadnej pochybnosti, e tto
balknska krza v obdob 1912-1913 zavila odptanie sa Rumunska (Romniei) od RakskoUhorska a Trojspolku.
Na jar roku 1914, priblenie sa Rumunska (Romniei) k Trojdohode (Vek Britnia,
Franczsko a Rusko) bolo relnym faktom. [...] Franczski diplomati [...] si skoordinovali politiku s
politikou Ruska a na podnet ministra zahraninch vec Sazonova, neustle ovplyvovali
Rumunsko (Romnia). Nvteva cra v meste Constana z 1./14. jna 1914 zaznamenala zaiatok
novej ry politickch vzahov medzi oboma krajinami. Ale prv minister Ionel Brtianu odmietol
zapoji vlastn krajinu do Trojdohody. Mienil pokraova v zbliovan sa s Ruskom, ale neelal si
stupova naptie s Raksko-Uhorskom a repektoval naalej vojensk a hospodrsku moc
Nemecka.
(M.Brbulescu, D.Deletant, K.Hitchins, .Papacostea, P.Teodor, Histria Rumunska(Romniei)
Opierajc sa o tento ryvok, vyhovejte nasledovnm poiadavkm:
1. Na zklade ryvku, menujte spojenectvo do ktorho boli zapojen Franczsko a Rusko,
spresnen danm zdrojom.
2 body
2. Upresnite, na zklade ryvku, informciu, ktor sa vzahuje na prv balknsku vojnu.2 body
3. Uvete vek spojenectvo do ktorho sa zaradilo Rumunsko (Romnia) a in lensk tt
6 bodov
tohto, daje s uveden v ryvku.
4. Z danho ryvku uvete dve charakteristiky zahraninej politiky, ktor viedlo Rumunsko
(Romnia) ponc rokom 1914.
6 bodov
5. Vyjadrite na zklade ryvku vlastn nzor na druh balknsku vojnu, podporiac ho dvoma
informciami z toho ryvku.
10 bodov
6. Argumentujte pomocou zjavnej historickej udalosti, vrok poda ktorho vytvorenie Vekho
Rumunska (Romniei Mari) bolo uskutonen na zklade politickch spojenectiev rumuskho
ttu zo zaiatku XX. Storoia. (Boduje sa prezentovanie, opsanie jednej historickej udalosti
a pouitie spojiviek, konektorov, ktor vyjadruj prinu, ako i konklziu.)
4 body
III. TMA
(30 bodov)
Vypracujte na asi dvoch stranch, esej o vntornom vvoji rumunskho ttu a podiean sa
Rumunska na medzinrodnch vzahoch XX. storoia, berc do ohadu:
- Spresnenie dvoch stav prijatch rumunskm ttom v prvej polovici XX. storoia a
spresnite dve z podobnost tchto;
- Predstavenie dvoch akci medzinrodnej politiky na ktorch sa podiealo Rumunsko
(Romnia) v druhej polovici XX. storoia;
- Prezentujte, opte jeden historick vntropolitick fakt z obdobia nacionlneho komunizmu;
- Vyjadrenie vlastnho nzoru na prijatie stavy z konca XX. storoia a vplyv tejto na
demokratick vvoj Rumunska (Romnia), podporiac ho historickm argumentom.
Poznmka! Boduje sa i pouvanie adekvtneho historickho vyjadrovania, truktra prejavu,
zdraznenie kauzlneho vzahu, vypracovanie historickho argumentu (uvedenie zjavnej
historickej udalosti a pouvanie spojiviek o vyjadruj kauzalitu a konklzie), repektovanie
chronologickho/logickho slovosledu historickch udalost a zaradenie eseje do iadanho
rozsahu.
Prob scris la istorie

Varianta 7
Pagina 2 din 2