Pozmeujci nvrh poslanca.. k vldnemu nvrhu zkona, ktorm sa men a dopa zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky .

270/1995 Z. z. o ttnom jazyku Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov

1.

V 1 odsek 2 znie: (2) ttny jazyk v radnom styku m prednos pred inmi jazykmi, ak osobitn predpis alebo medzinrodn zmluva, ktor bola vyhlsen spsobom ustanovenm zkonom, neustanovuje inak.

Odvodnenie: Platn znenie zkona: (2) ttny jazyk m prednos pred ostatnmi jazykmi pouvanmi na zem Slovenskej republiky Novelizcia upresuje v slade s medzinrodnmi dohodami formulciu ustanovenia a vynma spod jeho psobnosti skromn styk. Ustanovenie sa tak vzahuje iba na radn styk, priom jeho psobnos je rozren na vetky ostatn jazyky. Formulcia platnho znenia nie je jednoznan a je prli veobecn, nie je v slade so sasnou praxou a ani s prvnym poriadkom Slovenskej republiky, kee platn zkony vo viacerch prpadoch neprikazuj prednostn pouvanie ttneho jazyka, a preto je potrebn odkza na medzinrodn zmluvy a osobitn predpisy. ttny jazyk nem poda platnho znenia prednos pred jazykmi, ktor nie s pouvan na zem Slovenskej republiky. To znamen, e ttny jazyk sce m prednos pred jazykmi nrodnostnch menn, nem vak prednos pred cudzmi jazykmi, ktor nie s jazykom nrodnostnej meniny ijcej na zem Slovenskej republiky. Tto zmena je potrebn vzhadom na legislatvne pravidl, poda ktorch Zkon mus by terminologicky presn a jednotn. Mono v om pouva len sprvne a v prvnom poriadku ustlen pojmy a sprvnu prvnu terminolgiu. Tento zkon pouva pojem in jazyk, ak sa jedn sasne o jazykoch nrodnostnch menn a o cudzch jazykoch. Okrem toho sa jav, akoby chcel zkonodarca zabezpei prednos pre ttny jazyk aj v skromnom ivote obanov a v komunikcii skromnho charakteru. To je vak jednoznane neprimeran a predstavuje neodvodnen zsah do prva na repektovanie skromia a do slobody prejavu (l. 8 a 10 Eurpskeho dohovoru o ochrane udskch prv a zkladnch slobd). Doslovn vatok zo stanoviska Bentskej komisie:
47. Legitmnos osobitnho postavenia radnho jazyka a jeho potencilu pre zjednocovanie vak iaden tt neoslobodzuje od povinnosti dodriava ustanovenia medzinrodnch dohovorov o ochrane nrodnostnch menn,

najm l. 5 a l. 10 Rmcovho dohovoru na ochranu nrodnostnch menn. Ako sprvne podotkol vysok komisr OBSE pre otzky nrodnostnch menn, je preto vemi dleit njs primeran rovnovhu medzi podporou ttneho jazyka a ochranou jazykovch prv osb patriacich k nrodnostnm meninm. Znamen to najm, e prslun opatrenia by nemali presahova rmec toho, o je nevyhnutn na dosiahnutie sledovanho legitmneho ciea. V tejto svislosti tie treba poznamena, e ttny jazyk m t vhodu, e je jazykom viny obyvateov ijcich na zem danho ttu. 57. Napokon, Bentska komisia sa nazdva, e povinnos aplikova zkon o ttnom jazyku by sa mala vzahova na ttne orgny ( 3 ods. 1) a ich zamestnancov, ttnych zamestnancov a prslunkov pri vkone svojho radu len vtedy, ak takto postup nezasahuje do jazykovch prv, ktor skromnm osobm vyplvaj z osobitnch predpisov, medzinrodnch zmlv o udskch prvach a ochrane nrodnostnch menn (najm Eurpska charta regionlnych alebo meninovch jazykov) bez ohadu na to, i samotn kritrium 20 % bolo splnen. 136. Bentska komisia alej povauje niektor ustanovenia zkona o ttnom jazyku za nezluiten s medzinrodnmi zvzkami, ku ktorm Slovensk republika pristpila, a preto by mali by prehodnoten. Predmetn ustanovenia sa tkaj: povinnosti pouva ttny jazyk v radnom styku v oblastiach, kde meninov obyvatestvo nedosahuje 20 percentn hranicu; povinnosti skromnch osb pouva radn jazyk pri komunikcii so ttnymi a verejnmi orgnmi; povinnosti pouva ttny jazyk v sdnom a sprvnom konan a v konan pred orgnmi innmi v trestnom konan, ak m osoba dostaton znalos ttneho jazyka; a neuznvania zmlv vyhotovench v jazyku meniny. 137. Bentska komisia sa na zver domnieva, e niektor opatrenia na podporu a ochranu ttneho jazyka v znen uvedenom v zkone o ttnom jazyku by mali by dsledne preskman a prpadne zrevidovan tak, aby sa predilo ich neprimeranm inkom. Predmetn ustanovenia sa tkaj: povinnosti pouva ttny jazyk vo vetkch radnch zznamoch a dokumentoch cirkv a nboenskch spolonost, ktor s uren pre verejnos; povinnosti kl s vyuovacm jazykom nrodnostnej meniny vies cel pedagogick a aliu dokumentciu aj v ttnom jazyku; povinnosti pouva ttny jazyk pri kultrnych podujatiach; povinnosti pouva ttny jazyk v ozbrojench silch, ozbrojench zboroch a hasiskch jednotkch; pouva ttny jazyk pri psomnch prvnych konoch a dokumentoch v pracovnom prvnom vzahu alebo v obdobnom pracovnom vzahu; povinnosti vies v ttnom jazyku finann a technick dokumentciu a stanovy zdruen, spolkov politickch strn, politickch hnut a obchodnch spolonost; povinnosti skromnch osb pouva ttny jazyk v npisoch, reklamch a oznamoch urench pre verejnos; a systmu finannch pokt.

2.

V 1 odsek 4 znie: (4) Na pouvanie jazykov nrodnostnch menn a etnickch skupn sa prednostne vzahuj osobitn predpisy.4)

Odvodnenie: Platn znenie zkona: 1 ods. (4) Ak tento zkon neustanovuje inak, na pouvanie etnickch skupn sa vzahuj osobitn predpisy. Rozpor so zsadou lex specialis predstavuje zkladn problm platnho ustanovenia. Zkon o ttnom jazyku m upravova pouvanie slovenskho jazyka ako radnho a ttneho jazyka Slovenskej republiky. Vo vzahu k tomuto veobecnmu zkonu o pouvan jazyka vystupuj zkony upravujce pouvanie jazykov nrodnostnch menn, v prvom rade zkon o pouvan jazykov nrodnostnch menn (. 189/1999 Z.z.), v pozcii osobitnch zkonov. V zmysle zsady lex specialis derogat legi generali m osobitn zkon upravujci urit osobitn oblas prednos pred zkonom veobecnm. Vldny nvrh zkona vak v asti ustanovenia ak tento zkon neustanovuje inak umouje pouitie osobitnho zkona o pouvan jazykov nrodnostnch menn iba v prpade, ak to veobecn zkon (zkon o ttnom jazyku) vslovne povouje. Tmto vznik legislatvny chaos, pretoe uplatnenie osobitnho zkona zvis od vslovnho povolenia vo veobecnom zkone (ak tento zkon neustanovuje inak). Pvodn koncepcia zkona o ttnom jazyku bola v slade so zsadou lex specialis. Poda znenia platnho v obdob od roku 1996 do roku 2009 upravoval zkon o ttnom jazyku iba pouvanie ttneho jazyka a prava pouvania jazykov nrodnostnch menn bola prenechan inm prvnym predpisom. V slade so zsadou lex specialis sa pouije osobitn zkon na nm upraven otzky z dvodu svojej osobitnej povahy bez alieho, bez potreby vslovnho povolenia. Stanovisko Bentskej komisie chpe tento problm. Poukazuje na to, e zkon o ttnom jazyku v uritch prpadoch umouje uplatnenie osobitnho zkona (lex specialis), v inch prpadoch je zas v rozpore so zsadou lex specialis. Poda nzoru Bentskej komisie je poutovaniahodn, e zkon o ttnom jazyku pouva rozporupln pravu a neumouje uplatnenie zsady lex specialis. Vldny nvrh zkona nemen uveden stav.

Doslovn vatok zo stanoviska Bentskej komisie:

15. V 1 ods. 4 zkona o ttnom jazyku je vo veobecnosti definovan vzah medzi tmto zkonom a zkonom o pouvan jazykov nrodnostnch menn. Ustanovenie m nasledovn znenie: Ak tento zkon [zkon o ttnom jazyku] neustanovuje inak (zvraznen autorom), na pouvanie jazykov nrodnostnch menn a etnickch skupn sa vzahuj osobitn predpisy. 16. V Zsadch sa naproti tomu uvdza: Vetky doteraz prijat zkony umoujce pouvanie jazykov nrodnostnch menn, osobitne zkon . 184/1999 Z. z. o pouvan jazykov nrodnostnch menn v znen zkona . 318/2009 Z. z., maj vo vzahu k zkonu o ttnom jazyku postavenie osobitnho zkona (lex specialis derogat legi generali), ak im zkon o ttnom jazyku tak postavenie priznva (zvraznen autorom). 17. Bentska komisia vyjadruje poutovanie nad tm, e vzah medzi uvedenmi zkonmi nie je stanoven jednoznanejie a e si odporuje. Samotn princp Lex

specialis derogat legi generali neupravuje kad aspekt vzahu medzi zkonom o ttnom jazyku a zkonom o pouvan jazykov nrodnostnch menn. Naopak, zd sa, e v prpade rozporu medzi zkonom o pouvan jazykov nrodnostnch menn na jednej strane a zkonom o ttnom jazyku na strane druhej je zkon o ttnom jazyku nadraden. 18. V tejto svislosti by Bentska komisia uvtala zo strany slovenskch orgnov komplexn a holistick prstup k ochrane prv menn na Slovensku, ako odporuil vysok komisr OBSE pre otzky nrodnostnch menn. 135. Bentska komisia skmala zkon o ttnom jazyku Slovenskej republiky v znen novely z roku 2009 a v spojitosti so Zsadami vldy SR. Komisia sa domnieva, e zkon sleduje vyie uveden legitmne ciele. Zastva vak nzor, e z dvodu prvnej istoty by bolo potrebn ujasni vzah medzi zkonom o ttnom jazyku a ostanmi prvnymi predpismi tkajcimi sa ochrany nrodnostnch menn, ako aj postavenie Zsad v rmci slovenskho prvneho poriadku. Niektor zsady by mali by zapracovan priamo do zkona.

3.

V 3 ods. (3), bod c) sa vypaj slov a agenda cirkv a nboenskch spolonost uren pre verejnos.

4.

V 3 odsek 3 bode d) sa bodka nahrdza iarkou a za bod d) sa vklad nov bod e), ktor znie: e) vedie psomn agenda cirkv a nboenskch spolonost svisiaca s uzavretm manelstva pred orgnom registrovanej cirkvi alebo nboenskej spolonosti vrtane zznamov o uzavretch manelstvch; tm nie je dotknut pouvanie inch jazykov poda 3 ods. 3. a jazykov nrodnostnch menn poda medzinrodnch zmlv a osobitnch predpisov.

Odvodnenie: Jedn sa o zkonn pravu pravidiel uvedench v Zsadch vldy, a to umonenm sasnho pouvania inho jazyka s ohadom na 1 ods. 3 zkona o ttnom jazyku, l. 8 Rmcovho dohovoru na ochranu nrodnostnch menn, odporania Vysokho komisra OBSE pre nrodnostn meniny z 22. jla 2009 a na odporania Bentskej komisie. Zkon o ttnom jazyku v zmysle ustanovenia 1 ods. 3 neupravuje pouvanie liturgickch jazykov. Agenda cirkv a nboenskch spolonost uren pre verejnos vak m by veden a vydvan v ttnom jazyku. Poda Zsad vldy sa jedn vlune o agendu svisiacu s uzatvranm manelstva (v tomto prpade vystupuje duchovn v lohe matrikra), o treba v zkone vslovne uvies. Doslovn vatok zo stanoviska Bentskej komisie:
66. Pokia ide o radn agendu, pripomname, e zsada . 5 Odporan z Osla, k jazykovm prvam nrodnostnch menn (1998) uznva, e tt me vyadova, aby listiny a dokumenty vydvan cirkevnmi orgnmi, ktor sa tkaj obianskeho stavu a maj prvne inky, boli veden aj v radnom jazyku ttu. 67. Bentska komisia shlas s vysokm komisrom OBSE, e tto poiadavka vak nesmie s nad rmec toho, o je striktne nevyhnutn na ely registrcie. 68. Pokia ide o informcie uren pre verejnos a agendu cirkv a nboenskch spolonost uren pre verejnos, 3 ods. 3 zrejme implikuje, e oznamy cirkvi uren verejnosti musia by uvdzan v slovenskom jazyku. Tento pododsek nezaklad vnimku vo vzahu k pouvaniu jazykov nrodnostnch menn v radnom styku poda osobitnho predpisu. Nerozliuje medzi tm, i nrodnostn menina v obci tvor aspo 20 % obyvatestva alebo nie. Neobsahuje ani vhradu v tvare ak tento zkon, osobitn predpis alebo medzinrodn zmluva, ktor bola vyhlsen spsobom ustanovenm zkonom, neustanovuje inak.

69. Ak 3 ods. 3 implikuje, e na el informci a agendy cirkv a nboenskch spolonost urench pre verejnos me by pouit len slovensk jazyk, tento paragraf je poruenm niekokch prv, ktor garantuj medzinrodn zmluvy o udskch prvach a prvach nrodnostnch menn, konkrtne: prvo na slobodu nboenskho vyznania, ktor zaha slobodu

prejavova svoje nboensk vyznanie alebo presvedenie sm alebo spolone s inmi, i u verejne alebo skromne, bohoslubou, vyuovanm, vykonvanm nboenskch konov a zachovvanm obradov. (l. 9 Eurpskeho dohovoru o udskch prvach) v spojitosti so zkazom diskrimincie (l. 14 Eurpskeho dohovoru o udskch prvach) prvo, poda ktorho v ttoch, kde existuj etnick, nboensk alebo jazykov meniny, nebude sa ich prslunkom upiera prvo, aby spolu s ostatnmi prslunkmi meniny uvali svoju vlastn kultru, vyznvali a prejavovali svoje vlastn nboenstvo alebo pouvali svoj vlastn jazyk. (l. 27 Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach) kad osoba patriaca k nrodnostnej menine m prvo hlsi sa k svojmu nboenstvu alebo k viere (l. 8 Rmcovho dohovoru na ochranu nrodnostnch menn) v kombincii s prvom pouva svoj (meninov) jazyk (l. 10 Rmcovho dohovoru na ochranu nrodnostnch menn). 70. Ak 3 ods. 3 uklad povinnos poui okrem jazyka, ktor si cirkev alebo nboensk spolonos slobodne zvol, aj slovensk jazyk len na el komunikcie cirkvi s verejnosou, je zrejm, e tto povinnos by mohla by pre cirkevn orgny nrodnostnch menn vekm bremenom, ktor nemusia nies cirkevn rady pouvajce sloveninu ako svoj materinsk jazyk. 71. Takto nerovnak zaobchdzanie mus sledova legitmny cie a zodpoveda zsade primeranosti, aby bolo v slade s princpom nediskrimincie. 1. Bentska komisia sa domnieva, e poiadavka poui slovensk jazyk v tchto dokumentoch, ak je to odvodnen z hadiska udrania verejnho poriadku, je v zsade primeran. To nemus plati v prpade vetkch informci urench pre verejnos a vetkej agendy cirkv a nboenskch spolonost urenej pre verejnos. Ak by tt chcel alebo povaoval za potrebn ma k dispozcii vetky takto dokumenty aj v slovenine aj v prpadoch, ak to nie je potrebn pre udranie verejnho poriadku, Bentska komisia sa domnieva, e by mali by poskytnut dodaton administratvne a finann prostriedky na preklady tchto textov.

5.

ALT 1.: V 3 ods. 5 sa vypa prv veta.

ALT 2.: V 3 ods. 5 prv veta znie: Fyzick osoba a prvnick osoba v radnom styku s orgnom poda odseku 1 a v radnom styku s prvnickou osobou poda odseku 1 m prvo pouva ttny jazyk.

Odvodnenie: Prv alternatva rta v slade so stanoviskom Bentskej komisie so zruenm prvej vety. Druh alternatva formuluje v slade s stavnmi poiadavkami pouvanie ttneho jazyka ako prvo, a nie ako povinnos obanov. Zvery Bentskej komisie o tejto vete: nie je sce mon uloi sankciu fyzickej osobe, ktor nekomunikuje s orgnmi verejnej sprvy v ttnom jazyku, dopa sa vak poruenia zkona. Nejednoznan defincia radnho styku pre potreby interakcie medzi obanom a orgnom verejnej sprvy je podstatnm rysom prvnej pravy. Poda doslovnho vkladu sa to vzahuje aj na vntorn komunikciu, i dokonca na komunikciu skromnho charakteru zamestnancov orgnov verejnej sprvy. V tomto prpade je uveden ustanovenie v rozpore s ustanoveniami Eurpskej charty regionlnych alebo meninovch jazykov (alej iba Jazykov charta) a s medzinrodno-prvnym zkazom diskrimincie. Zkon dokonca nein rozdiel medzi povinnosami obana Slovenskej republiky a obana inho ttu. Zsady vldy obmedzuj v porovnan s doslovnm vkladom obsah 3 ods. 5 prvej vety spsobom, aby vyhovoval medzinrodno-prvnym zvzkom, treba vak ma pritom na pamti, e uveden zsady s zvzn iba pre zamestnancov orgnov verejnej sprvy, ale u nie s zvzn napr. pre sdy. Avak aj v prpade, e budeme vychdza z retriktvneho vkladu uvedenho v Zsadch vldy, zistme, e zvzky vychdzajce z retriktvneho vkladu s u upraven v 3 ods. 1 a 2. Vytvra sa teda duplicitn prava. V prpade oboch interpretci (retriktvnej a extenzvnej) navrhuje podobne ako Bentska komisia vypustenie 3 ods. 5 vety prvej. Vldny nvrh vynma uveden odsek spod dohadovej prvomoci ministerstva kultry vzhadom na jej nadbytonos, kee orgnom verejnej sprvy je uloen povinnos pouva ttny jazyk u v 3 ods. 1 a 2. Doslovn vatok zo stanoviska Bentskej komisie:

2. V prvej vete 3 ods. 5 zkona o ttnom jazyku sa uvdza: Fyzick osoba a prvnick osoba v radnom styku s orgnom poda odseku 1 a v radnom styku s prvnickou osobou poda odseku 1 pouva ttny jazyk, ak tento zkon, osobitn predpis alebo medzinrodn zmluva, ktor bola vyhlsen spsobom ustanovenm zkonom, neustanovuje inak. 59. Bentska komisia zdrazuje, e slov fyzick osoba alebo prvnick osoba v tomto odseku naznauj, e povinnos pouva ttny jazyk v radnom styku s orgnmi a prvnickmi osobami uvedenmi v ods. 1 maj nielen verejn predstavitelia, ale aj skromn osoby. Aj ke takmto skromnm osobm neme by uloen pokuta v zmysle zkona o ttnom jazyku, pouitie inho jazyka ako slovenskho v radnom styku je v zsade poruenm zkona, a teda predstavuje protiprvne konanie. 60. V tomto ohade Bentska komisia poznamenva, e vznam pojmu radn styk nie je jasn, pokia ide o vzah medzi skromnmi osobami a ttnymi orgnmi. Pri irom vklade sa 3 ods. 5 me vzahova na vetky druhy komunikcie, i u psomn alebo stnu. Mohol by sa vzahova aj na komunikciu medzi ttnymi zamestnancami aj vtedy, ak ide o komunikciu len na vntorn, organizan ely. Kee ods. 5 nerozliuje medzi obanmi a osobami, ktor nie s obanmi, 3 ods. 5 sa me chpa aj tak, e uklad povinnos pouva slovensk jazyk aj zahraninm nvtevnkom i turistom v ich styku s radnkmi. Bentska komisia sa domnieva, e takto bezpodmienen povinnos pre skromn osoby pouva ttny jazyk v styku s radnkmi je nezluiten s uvedenmi ustanoveniami Eurpskej charty regionlnych alebo meninovch jazykov (pozri 52-53) a zkazom diskrimincie, tak ako to bolo aplikovan v uvedenom rozsudku v prpade Diergaardt et al. verzus Nambia (pozri 56). 61. Treba poznamena, e slovensk orgny tvrdia, e takto irok vklad neodra presne zmery zkonodarcu. Poda ministerstva kultry je radn styk synonymom pojmu sluobn styk, ktor sa pouva len v 6 ods. 1 zkona o ttnom jazyku, aby bolo mon odli vntorn sluobn styk v ozbrojench silch a zboroch od akhokovek radnho styku, i u vntornho alebo vonkajieho, ktor je vymedzen v 3 zkona o ttnom jazyku. Verejn styk nie je normatvnym pojmom, pouva sa len v nadpisoch 5 a 8 v svislosti s tmi spoloenskmi vzahmi, ktor upravuje 5 a 8 zkona o ttnom jazyku. Dvaja prslunci ozbrojench sl alebo policajnho zboru mu poas aktvnej sluby komunikova v maarskom jazyku, pokia nejde o sluobn styk. Zkon o ttnom jazyku neobmedzuje konverzciu medzi priatemi a rozhovory o skromnch zleitostiach. as inej osoby nie je pre ely 6 ods. 1 relevantn. Vzahuje sa len na 3 zkona o ttnom jazyku. alej je v zsadch vldy uveden, e vo veobecnosti v slade s l. 10 Eurpskej charty regionlnych alebo meninovch jazykov, platnm pre Slovensk republiku, mu obania, ktor patria k nrodnostnej menine, v radnom styku pri vzjomnej stnej komunikcii pouva jazyk nrodnostnej meniny na zem obc, v ktorch obania patriaci k nrodnostnej menine netvoria najmenej 20 % obyvatestva. 62. Bentska komisia sa domnieva, e 3 ods. 5, prv veta v interpretcii ministerstva kultry pravdepodobne obmedzuje svoj rozsah na komunikciu medzi ttnymi zamestnancami, m v tomto prpade nijako neprispieva k ustanoveniam v ods. 1 a 2 tohto paragrafu. Pokia m vak irok rmec, omu napoved doslovn interpretcia textu, ilo by o poruenie Charty a Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach, ktor m 3 ods. 5 zujem repektova prostrednctvom odkazov na medzinrodn zmluvy. V obidvoch prpadoch sa Komisia nazdva, e prv veta v 3 ods. 5 by mala by zruen.

6.

ALT.1.: V 4 ods. 3 sa druh a tretia veta znie: V kolch a v kolskch zariadeniach, v ktorch sa vchova a vzdelvanie uskutouje v jazyku nrodnostnch menn,8a) sa pedagogick dokumentcia a alia dokumentcia uren pre vntorn ely kl a kolskch zariaden vedie v jazyku prslunej nrodnostnej meniny.8b) Rozsah pedagogickej dokumentcie a alej dokumentcie, ktor sa mus vies aj v ttnom jazyku v kolch a kolskch zariadeniach, v ktorch sa vchova a vzdelvanie uskutouje v jazyku nrodnostnch menn, ) ustanov osobitn zkon.
8a

ALT 2.: V 4 ods. 3 druh veta znie: V kolch a v kolskch zariadeniach, v ktorch sa vchova a vzdelvanie uskutouje v jazyku nrodnostnch menn,8a) sa pedagogick dokumentcia a alia dokumentcia vedie poda osobitnho zkona. Tretia veta sa vypa.

Odvodnenie: Nvrh prikazuje povinn pouvanie ttneho jazyka v kolch s vyuovacm jazykom nrodnostnej meniny v odvodnenej miere. Presn rozsah je vhodn upravi v osobitnom zkone (v kolskom zkone). Jedn sa iba o nvrat k rieeniu existujcemu pred novelou z roku 2009, o predstavuje realizciu programovho vyhlsenia vldy. Doslovn vatok zo stanoviska Bentskej komisie:
3. Uveden psomn pedagogick dokumenty a alie dokumenty podliehaj okrem dohadu ministerstva kultry poda 9 zkona o ttnom jazyku aj dohadu prslunch orgnov, naprklad ttnej kolskej inpekcii.

80. Aj ke uveden ustanovenia neobmedzuj prvo kl s vyuujcim jazykom nrodnostnch menn pouva jazyk nrodnostnej meniny v pedagogickej dokumentcii a alej dokumentcii, povinnos vies tto dokumentciu dvojjazyne znamen, e mus by vypracovan v slovenine resp. preloen do sloveniny. Je zrejm, e takto povinnos je pre koly s vyuujcim jazykom nrodnostnch menn vekou zaou, ktor nemusia nies in koly. Takto nerovnak zaobchdzanie vo vzahu k kolm nrodnostnch menn mus sledova legitmny cie a zodpoveda zsade primeranosti, aby bolo v slade s princpom nediskrimincie. 81. Povinnos kl s vyuujcim jazykom nrodnostnch menn vies pedagogick dokumentciu a aliu dokumentciu dvojjazyne sli legitmnemu cieu, ktorm je udranie verejnho poriadku, pretoe umouje dohad ttnych orgnov nad vzdelvanm v kolch s vyuujcim jazykom nrodnostnch menn, ktor je nielen v zujme ttu, ale najm v zujme iakov a tudentov. 82. Avak vzhadom na to, e povinnos vies dokumentciu dvojjazyne sa vzahuje prakticky na kad dokument, ktor svis s innosou koly, vznik otzka, i je tto povinnos primeran elu, ktor sleduje. Splnenie tejto povinnosti predstavuje alie finann bremeno pre koly s vyuujcim jazykom nrodnostnch menn, aj ke poda vyjadrenia ministerstva kultry by sa toto bremeno nemalo preceova. 83. Okrem toho nepochybne predstavuje aliu za pre administratvnych pracovnkov a pedagogickch zamestnancov tchto kolch, pretoe adekvtnemu prekladu tohto dlhho zoznamu pedagogickch a alch dokumentov musia venova vea asu a silia. To zrejme nie je v slade s podporou meninovch jazykov, ako to vyaduje Eurpska charta regionlnych alebo meninovch jazykov. Povinnos vies cel dokumentciu v slovenine me administratvnych pracovnkov a pedagogickch zamestnancov nti k tomu, aby v zujme spory asu a prostriedkov viedli tto dokumentciu len v slovenine. 84. Bentska komisia sa nazdva, e uloenie tejto povinnosti je legitmne, ale malo by sa obmedzi len na dokumenty, ktor s potrebn z hadiska umonenia kontroly na kolch s vyuujcim jazykom nrodnostnch menn. Z tohto dvodu by sa predmetn ustanovenie malo prehodnoti. Bolo by vhodn vyleni administratvne a finann prostriedky na zabezpeenie prekladu v slade so Zsadami. Monou alternatvou z hadiska vkonu dohadu by poda nzoru komisie mohlo by ustanovenie, na zklade ktorho by kolsk inpektor, ktor vykonva dohad nad kolou s vyuujcim jazykom nrodnostnch menn, musel ovlda vyuovac jazyk tejto koly.

1.

ALT1: V 5 ods. 1, bod a) sa na konci pripjaj tieto slov: a televznych relci urench pre prslunkov nrodnostnej meniny vrtane podujat v priamom prenose ALT2: V 5 sa za odsek 1 vklad nov odsek 2, ktor znie: Finann nklady titulkovania alebo bezprostredne nasledujceho vysielania televznych relci urench pre prslunkov nrodnostnej meniny v ttnom jazyku nesie tt. Doterajie odseky 2 a 8 sa oznauj ako odseky 3 a 9.

Odvodnenie: Nvrh umouje prostrednctvom odstrnenia neprimeranch nkladov vyplvajcich z platnej prvnej pravy, resp. nhrady zvench nkladov fungovanie skromnch televznych stanc vysielajcich v jazyku nrodnostnej meniny, ktor s beztak v nevhode

v porovnan so skromnmi televznymi stanicami vysielajcimi v ttnom jazyku. Roziruje prvnu pravu rozhlasovho vysielania (vyhovujcu i z hadiska nrodnostnch menn) aj na televzne vysielanie. Doslovn vatok zo stanoviska Bentskej komisie:
86. Poda 5 ods. 1 sa vysielanie rozhlasovej programovej sluby a televznej programovej sluby na zem Slovenskej republiky mus uskutoova v ttnom jazyku okrem prpadov, ke je dan (inojazyn) relcia nsledne bezprostredne odvysielan aj v ttnom jazyku, ale povouje vnimky v prpade rozhlasovch relci v regionlnom vysielan alebo loklnom vysielan urench pre prslunkov nrodnostnej meniny vrtane podujat v priamom prenose a v prpade programov vysielanch Slovenskm rozhlasom pre nrodnostn meniny alebo etnick skupiny. 87. V tomto ohade sa Bentska komisia domnieva, e dvojjazyn vysielanie v podstate umouje vinovmu obyvatestvu, ktor neovlda meninov jazyky, prstup k programom urenm pre nrodnostn meniny, m dochdza k zvyovaniu verejnho povedomia a informovanosti o kultrach nrodnostnch menn. Poiadavka vysiela programy aj v ttnom jazyku sama o sebe sleduje legitmny cie. Tto povinnos vak zaha dodaton nklady, ktorch rozsah nesmie brni alebo odradzova vysielateov od vysielania programov v jazykoch nrodnostnch menn. Mus existova rozumn miera primeranosti. Rozsah ochrany ttneho jazyka by mal zvisie aj od postoja nrodnostnch menn. 88. Bentska komisia vta rozrenie monosti pouva jazyky nrodnostnch menn v rozhlasovom vysielan. 89. Pokia ide o televzne vysielanie, komisia upozoruje, e tu takto vnimka neexistuje; vsledkom me by, e zaaenie vysielateov televznych programov v meninovch jazykoch bude neprimerane vysok. Predovetkm, komisia sa nedomnieva, e by bol slovensk jazyk ohrozen meninovmi jazykmi do takej miery, aby bol potrebn takto radiklny prstup k vysielaniu pre nrodnostn meniny. Komisia preto kontatuje, e ak slovensk orgny chc presadi absoltnu dvojjazynos, bolo by vhodn, aby tt sm poskytol primeran finann prostriedky na predabovanie alebo otitulkovanie programov. 90. Komisia kontatuje, e nato, aby bolo mon zhodnoti dosah tejto poiadavky, je potrebn presnejie definova lohu a obmedzenia vysielateov v jazykoch nrodnostnch menn, a to najm v porovnan s pravidlami tkajcimi sa pouvania cudzch jazykov, ktor nie s jazykmi nrodnostnch menn.

7.

V 5 ods. 3 sa za slovo Oznamy vkladaj slov verejnej sprvy alebo oznamy tkajce sa ohrozenia ivota, zdravia, bezpenosti alebo majetku osb.

Odvodnenie: Obmedzuje povinn pouvanie ttneho jazyka v prpade oznamov urench pre verejnos iba na odvodnen prpady. Nepatria sem oznamy skromnho alebo obchodnho charakteru. Bentska komisia mimochodom vyjadrila pochvalu za to, e Slovensk republika neprikazuje povinn pouvanie ttneho jazyka pre obchodn reklamy. (Uveden zver je sce nesprvny [pravdepodobne sa zaklad na nepresnch informcich], avak dobre znzoruje medzinrodno-prvny tandard v tchto otzkach. Platn zkon o ttnom jazyku toti v skutonosti prikazuje povinn pouvanie ttneho jazyka, iba prvomoc dohadu nad dodriavanm tohto ustanovenia je vyat z psobnosti ministerstva kultry a je pridelen do psobnosti Slovenskej obchodnej inpekcie.) Doslovn vatok zo stanoviska Bentskej komisie:
124. Hoci 8 ods. 6 uklad povinnos pouva slovensk jazyk, popri pouit jazyka poda vlastnho vberu, len v npisoch, reklamch a oznmeniach urench na informovanie verejnosti, z tejto povinnosti jednoznane vyplva vek zaaenie pre vetkch, ktor chc komunikova s verejnosou, pretoe takto verejn oznamy bud musie by preloen a zverejnen dvojjazyne. Vplyv poiadavky pouva slovensk jazyk vo vetkch npisoch, reklamch a oznmeniach urench na informovanie verejnosti me by v niektorch situcich tak obmedzujci, e me ma negatvny vplyv na uplatovanie slobody prejavu. 125. Bentska komisia preto vta zmer, vyjadren v Zsadch, uplatova predmetn ustanovenie obmedzenm spsobom, teda len na oznamy nekomernho charakteru, . Na ely zabezpeenia prvnej istoty sa odpora zapracova tento zmer priamo do textu 8 ods. 6 zkona o ttnom jazyku. 126. Bentska komisia okrem toho vyzva slovensk orgny, aby prehodnotili toto ustanovenie s ohadom na zsadu primeranosti a zhodnotili, do akej miery mus by dvojjazyn zobrazenie informci povinn aj v obciach, ktorch obyvatestvo tvoria takmer vlune prslunci nrodnostnej meniny.

8.

V 5 ods. 5 za prv vetu sa vklad nov veta, ktor znie: Finann nklady uvedenia zkladnch informci poda predolej vety v ttnom jazyku nesie tt.

Odvodnenie: vi v bode 10. 9. ALT. 1.: V 5 ods. 6 na konci sa pripja veta, ktor znie: Finann nklady sprievodnho uvdzania programov kultrnych a vchovno-vzdelvacch podujat nrodnostnch menn a etnickch skupn v ttnom jazyku nesie tt. ALT. 2.: V 5 ods. 6 tretej vete sa za slov vnimkou vkladaj slov kultrnych a vchovno-vzdelvacch podujat nrodnostnch men, etnickch skupn a Odvodnenie Bentska komisia navrhuje, aby tt hradil zven nklady vznikajce v svislosti so zabezpeenm tlmoenia na kultrnych a vchovno-vzdelvacch podujatiach, m sa m preds diskrimincii a m sa zabezpei proporcionalita pravy. Zruenie povinnosti tlmoenia prichdza do vahy ako mon alternatva, o by vak nevyluovalo monos uvdzania programov kultrnych a vchovno-vzdelvacch podujat v prpade potreby aj v ttnom jazyku. Doslovn vatok zo stanoviska Bentskej komisie:
91. Celkov zmer posilni ochranu ttneho jazyka v oblasti kultrnych podujat odra 5 ods. 5 a 6 zkona o ttnom jazyku. Poda ods. 5 prleitostn tlaoviny uren pre verejnos na kultrne ely, katalgy galri, mze, kninc, programy kn, divadiel, koncertov a ostatnch kultrnych podujat sa vydvaj v ttnom jazyku okrem tch, ktor sa vydvaj v jazyku nrodnostnch menn; tak tlaovina, katalg alebo program vydan v jazyku nrodnostnej meniny mus obsahova aj obsahovo toton znenie v ttnom jazyku. Tlaoviny, katalgy a programy poda predchdzajcej vety vydan v ttnom jazyku mu obsahova aj znenia v inch jazykoch v potrebnom rozsahu, ktor s v zsade obsahovo toton so znenm v ttnom jazyku a nasleduj a po znen v ttnom jazyku. Poda ods. 6 kultrne a vchovno-vzdelvacie podujatia sa uskutouj v ttnom jazyku. Vnimkou s kultrne podujatia nrodnostnch menn, etnickch skupn, hosujcich zahraninch umelcov a vchovno-vzdelvacie podujatia zameran na vzdelvanie v oblasti cudzch jazykov, ako aj hudobn diela a divadeln hry s pvodnmi textami. Sprievodn uvdzanie programov sa uskutouje aj v ttnom jazyku s vnimkou uvdzania programov poda druhej vety tohto odseku, ak sa tieto programy uskutouj v jazyku spajcom poiadavku zkladnej zrozumitenosti z hadiska ttneho jazyka. 92. Hoci tieto ustanovenia explicitne uznvaj prvo pouva meninov a in jazyky v rmci kultrnych podujat a na ely informovania o takchto podujatiach o je

nevyhnutn v zujme dodriavania slobody prejavu (l. 10 Eurpskeho dohovoru o udskch prvach) a prva prslunkov etnickch, nboenskch alebo jazykovch menn, v ttoch, kde takto meniny existuj, spolu s ostatnmi prslunkmi meniny uva svoju vlastn kultru, vyznva a prejavova svoje vlastn nboenstvo alebo pouva svoj vlastn jazyk (l. 27 Medzinrodnho paktu o obianskych a politickch prvach) - povinnos pouva pri informovan a sprievodnom uvdzan programov aj slovensk jazyk predstavuje pre organiztorov kultrnych podujat organizovanch v jazyku menn alebo v inom cudzom jazyku dodaton pracovn za a nklady. 93. Organiztori kultrnych podujat konanch v slovenskom jazyku nenes takto dodaton za. Takto nerovnak zaobchdzanie mus sledova legitmny cie a zodpoveda zsade primeranosti, aby bolo v slade s princpom nediskrimincie. Povinnos poskytova informcie o kultrnych podujatiach (publikcie, katalgy, programy, apod.) a zabezpei sprievodn uvdzanie tchto podujat v slovenskom jazyku sli legitmnemu cieu, ktorm je informova osoby patriace k vinovmu slovenskmu obyvatestvu o kultrnych podujatiach, ktor s sce primrne uren nrodnostnm meninm, ale prstupn irokej verejnosti. 94. Tento legitmny cie vak mus by v slade s poiadavkou primeranosti aj s ohadom na rozsah zujmu vinovho slovenskho obyvatestva o prejavy a podujatia kultrneho ivota nrodnostnch menn. Skutone nie je vylen, e kultrne podujatia konan v meninovch jazykoch mu oslovi aj niekoko slovensky hovoriacich osb. Aby bola zachovan zsada primeranosti, vlda SR by mala zvi zabezpeenie ttneho financovania na ich preklad do slovenskho jazyka, pretoe takto finann za by mohla vies k zvanmu narueniu a negatvne vplva na organiztorov kultrnych podujat konanch v jazykoch menn alebo v inom cudzom jazyku. 137. Bentska komisia sa na zver domnieva, e niektor opatrenia na podporu a ochranu ttneho jazyka v znen uvedenom v zkone o ttnom jazyku by mali by dsledne preskman a prpadne zrevidovan tak, aby sa predilo ich neprimeranm inkom. Predmetn ustanovenia sa tkaj: povinnosti pouva ttny jazyk vo vetkch radnch zznamoch a dokumentoch cirkv a nboenskch spolonost, ktor s uren pre verejnos; povinnosti kl s vyuovacm jazykom nrodnostnej meniny vies cel pedagogick a aliu dokumentciu aj v ttnom jazyku; povinnosti pouva ttny jazyk pri kultrnych podujatiach; povinnosti pouva ttny jazyk v ozbrojench silch, ozbrojench zboroch a hasiskch jednotkch; pouva ttny jazyk pri psomnch prvnych konoch a dokumentoch v pracovnom prvnom vzahu alebo v obdobnom pracovnom vzahu; povinnosti vies v ttnom jazyku finann a technick dokumentciu a stanovy zdruen, spolkov politickch strn, politickch hnut a obchodnch spolonost; povinnosti skromnch osb pouva ttny jazyk v npisoch, reklamch a oznamoch urench pre verejnos; a systmu finannch pokt.

10.

V 5 ods. 7 prvej vete sa za slov pamtnch tabuliach vkladaj slov postavench po 1. januri 1996 .

Odvodnenie: vi v bode 12. 11. V 5 ods. 7 sa piata veta nahrdza vetou, ktor znie: Za pamtnk a pomnk sa nepovauje nhrobn kame, nhrobn doska ani nhrobn tabua.

Odvodnenie: Piata veta v platnom znen (Toto ustanovenie sa nevzahuje na historick npisy na pamtnkoch, pomnkoch a pamtnch tabuliach, ktor podliehaj ochrane poda osobitnho predpisu.11f)) je plne zbyton a nezmyseln, kee poadovanie npisu v ttnom jazyku sa me vzahova iba na pamtnky, pomnky a pamtn tabule postaven po 1. januri 1996. Npisy na pamtnkoch, pomnkoch a pamtnch tabuliach postavench po 1. januri 1996 nemu by z povahy veci pokladan za historick npisy na pamtnkoch, pomnkoch a pamtnch tabuliach, ktor podliehaj ochrane poda osobitnho predpisu. Uveden veta spsobuje mnoh dezinterpretcie. (Treba ete poznamena, e asov limit 50 rokov sa dostal do stanoviska Bentskej komisie na zklade ministerstvom kultry nesprvne poskytnutch informci.) Ustanovenie Zsad vldy o nhrobnch kameoch, nhrobnch doskch a nhrobnch tabuliach sa dostva do textu zkona, aby sa v slade so stanoviskom Bentskej komisie predilo nedorozumeniam a nesprvnemu vkladu.

Text zkona v platnom znen: (7) Npisy na pamtnkoch, pomnkoch a pamtnch tabuliach sa uvdzaj v ttnom jazyku. Ak obsahuj text v inch jazykoch, inojazyn texty nasleduj a po texte v ttnom jazyku a musia by obsahovo toton s textom v ttnom jazyku. Inojazyn text sa uvdza rovnakm alebo menm psmom ako text v ttnom jazyku. Stavebnk je povinn poiada ministerstvo kultry o zvzn stanovisko z hadiska sladu npisu na pamtnku, pomnku a pamtnej tabuli s tmto zkonom. Toto ustanovenie sa nevzahuje na historick npisy na pamtnkoch, pomnkoch a pamtnch tabuliach, ktor podliehaj ochrane poda osobitnho predpisu.11f) Doslovn vatok zo stanoviska Bentskej komisie:
96. Predmetn ustanovenie na prv pohad implikuje, e sa bud musie preklada stron npisy na pamtnkoch. Poda informanho materilu ministerstva kultry vak ministerstvo nebude kontrolova historick npisy umiestnen na objektoch vznamnej kultrnej hodnoty starch ako 50 rokov a zameria sa predovetkm na nov npisy, kee starie npisy by u mali by upraven v slade s 11 zkona, ktor platil do 1. janura 1997. Na ely zabezpeenia prvnej istoty sa odpora zapracova vyie uveden 50 ron lehotu priamo do zkona. 97. Poda l. 3 psm. ab) Zsad za pamtnk a pomnk sa nepovauje nhrobn kame, nhrobn doska ani nhrobn tabua. Na ely zabezpeenia prvnej istoty sa odpora zapracova aj tto vnimku priamo do zkona.

12.

V 6 sa ods. 1 sa na konci pripja nov veta, ktor znie: Prva osb patriacich k nrodnostnm meninm a etnickm skupinm, vyplvajce z medzinrodnch zmlv a osobitnch predpisov zostvaj nedotknut.

Odvodnenie: V zmysle stanoviska Bentskej komisie je potrebn vytvorenie jednoznanejieho znenia zkonnej pravy pouvania jazykov nrodnostnch menn v radnom styku. Doslovn vatok zo stanoviska Bentskej komisie:
60. V tomto ohade Bentska komisia poznamenva, e vznam pojmu radn styk nie je jasn, pokia ide o vzah medzi skromnmi osobami a ttnymi orgnmi. Pri irom vklade sa 3 ods. 5 me vzahova na vetky druhy komunikcie, i u psomn alebo stnu. Mohol by sa vzahova aj na komunikciu medzi ttnymi zamestnancami aj vtedy, ak ide o komunikciu len na vntorn, organizan ely. Kee ods. 5 nerozliuje medzi obanmi a osobami, ktor nie s obanmi, 3 ods. 5 sa me chpa aj tak, e uklad povinnos pouva slovensk jazyk aj zahraninm nvtevnkom i turistom v ich styku s radnkmi. Bentska komisia sa domnieva, e takto bezpodmienen povinnos pre skromn osoby pouva ttny jazyk v styku s radnkmi je nezluiten s uvedenmi ustanoveniami Eurpskej charty regionlnych alebo meninovch jazykov (pozri 52-53) a zkazom diskrimincie, tak ako to bolo aplikovan v uvedenom rozsudku v prpade Diergaardt et al. verzus Nambia (pozri 56). 61. Treba poznamena, e slovensk orgny tvrdia, e takto irok vklad neodra presne zmery zkonodarcu. Poda ministerstva kultry je radn styk synonymom pojmu sluobn styk, ktor sa pouva len v 6 ods. 1 zkona

o ttnom jazyku, aby bolo mon odli vntorn sluobn styk v ozbrojench silch a zboroch od akhokovek radnho styku, i u vntornho alebo vonkajieho, ktor je vymedzen v 3 zkona o ttnom jazyku. Verejn styk nie je normatvnym pojmom, pouva sa len v nadpisoch 5 a 8 v svislosti s tmi spoloenskmi vzahmi, ktor upravuje 5 a 8 zkona o ttnom jazyku. Dvaja prslunci ozbrojench sl alebo policajnho zboru mu poas aktvnej sluby komunikova v maarskom jazyku, pokia nejde o sluobn styk. Zkon o ttnom jazyku neobmedzuje konverzciu medzi priatemi a rozhovory o skromnch zleitostiach. as inej osoby nie je pre ely 6 ods. 1 relevantn. Vzahuje sa len na 3 zkona o ttnom jazyku. alej je v zsadch vldy uveden, e vo veobecnosti v slade s l. 10 Eurpskej charty regionlnych alebo meninovch jazykov, platnm pre Slovensk republiku, mu obania, ktor patria k nrodnostnej menine, v radnom styku pri vzjomnej stnej komunikcii pouva jazyk nrodnostnej meniny na zem obc, v ktorch obania patriaci k nrodnostnej menine netvoria najmenej 20 % obyvatestva. 98. 6 zkona o ttnom jazyku ustanovuje: V ozbrojench silch, v Policajnom zbore, v Slovenskej informanej slube, v Zbore vzenskej a justinej stre Slovenskej republiky, v elezninej polcii, v Hasiskom a zchrannom zbore a v obecnej polcii sa v sluobnom styku povinne pouva ttny jazyk. 99. Zsady toto ustanovenie (l. 3 psm. ad)) vysvetuj nasledovnm spsobom: sluobnm stykom [sa rozumie] radn styk, ktorm je vykonvanie vntornch sluobnch innost a konov subjektov uvedench v 6 ods. 1 zkona o ttnom jazyku. Pojem sluobn styk sa pouva na zvraznenie sluobnho charakteru radnch innost v subjektoch uvedench v 6 ods. 1 zkona o ttnom jazyku. Dokument alej vysvetuje: Vntorn sluobn styk v ozbrojench silch Slovenskej republiky, v Policajnom zbore, v Slovenskej informanej slube, v Zbore vzenskej a justinej stre Slovenskej republiky, v elezninej polcii, v Hasiskom a zchrannom zbore a v obecnej polcii sa uskutouje vhradne v ttnom jazyku. 100. Obidva pojmy, vntorn sluobn styk a radn styk, potrebuj bliie objasnenie. Tkaj sa psomnho aj stneho styku? V akej miere sa tkaj konverzcie medzi prslunkmi subjektov uvedench v 6 ods. 1 pri vkonne sluobnch innost? Plat povinnos pouva slovensk jazyk v sluobnom styku a radnom styku aj v obciach, v ktorch nrodnostn menina tvor prinajmenom 20 % jej celkovho obyvatestva, a do akej miery tto povinnos brni prslunkom subjektov uvedench v 6 ods. 1, ktor patria k nrodnostnej menine, pouva jazyk meniny v psomnom a stnom styku tkajcom sa sluobnch zleitost? 101. Vynraj sa aj alie otzky: do akej miery sa pojem radn styk vzahuje na psomn a stne oznamy uren pre verejnos, ktor zverejuj prslunci subjektov uvedench v 6 ods. 1?Do akej miery je pouvanie slovenskho jazyka povinn aj v styku naprklad medzi miestnou polciou, hasimi a zchranrmi a verejnosou? Je samozrejm, e nato, aby dokzali zabezpei verejn slubu, za ktor zodpovedaj, as prslunkov tchto orgnov by mala by schopn komunikova v jazyku nrodnostnej meniny, prinajmenom v obciach, kde tto menina predstavuje aspo 20 % obyvatestva. Predmetn ustanovenie by sa malo prehodnoti.

13.

V 7 odsek 2 sa za slovo predpisov vkladaj slov: a medzinrodnch dohd, ktormi je Slovensk republika viazan

Doslovn vatok zo stanoviska Bentskej komisie:

102. 7 zkona o ttnom jazyku ustanovuje, e vzjomn styk sdov s obanmi, sdne konanie, sprvne konanie, konanie pred orgnmi innmi v trestnom konan, rozhodnutia a zpisnice sdov, sprvnych orgnov a orgnov innch v trestnom konan sa ved a vydvaj v ttnom jazyku () Prva osb patriacich k nrodnostnm

meninm a etnickm skupinm alebo prva osb, ktor neovldaj ttny jazyk, vyplvajce z osobitnch predpisov zostvaj nedotknut. 103. Osobitn predpisy, na ktor predmetn ustanovenie odkazuje, zahaj Trestn poriadok a Obiansky sdny poriadok, v ktorch je zakotven prvo na tlmonka v trestnoprvnom, a dokonca aj v obianskoprvnom konan, ale len v prpade, ke dotknut osoba dostatone neovlda slovensk jazyk. 104. lnok 6 Eurpskeho dohovoru o udskch prvach zaruuje kadmu, kto je obvinen zo spchania trestnho inu, prvo by bez mekania a v jazyku, ktormu rozumie, podrobne oboznmen s povahou a dvodom obvinenia proti nemu a prvo na bezplatn pomoc tlmonka, ak nerozumie jazyku pouvanmu pred sdom alebo tmto jazykom nehovor, ako minimlne prva v kontexte prva na spravodliv sdne konanie. Uznanie prva na pomoc tlmonka v trestnoprvnom, a dokonca aj obianskoprvnom konan je preto vtan. 105. Bentska komisia vak pripomna, e slovensk orgny sa v zmysle lnku 9 charty zaviazali [] v sdnych obvodoch, v ktorch poet pouvateov regionlnych alebo meninovch jazykov sdliacich na tomto zem odvoduje prijatie niie uvedench opatren, poda situcie jednotlivch jazykov a za podmienky, e vyuitie monost uvedench v tomto odseku nebude sudca poklada za prekku riadneho vkonu sdnictva a v trestnom konan: ii zarui obalovanmu prvo pouva jeho regionlny alebo meninov jazyk, a/alebo iii zabezpei, aby sa iadosti a dkazy, psomn alebo stne, nepokladali za neprijaten len z dvodu, e boli predloen v regionlnom alebo meninovom jazyku, a/alebo v obianskom konan:: ii umoni, kedykovek strana vystupuje pred sdom, aby mohla poui svoj regionlny alebo meninov jazyk, a to bez vzniku dodatonch nkladov pre tto stranu, a/alebo iii umoni predloenie dokumentov a dkazov v regionlnych alebo meninovch jazykoch, v prpade potreby vyuitm tlmonkov alebo prostrednctvom prekladov; c v konan pred sdmi v sprvnych veciach: ii umoni, kedykovek strana vystupuje pred sdom, aby mohla poui svoj regionlny alebo meninov jazyk, a to bez vzniku dodatonch nkladov pre tto stranu, a/alebo iii umoni predloenie dokumentov a dkazov v regionlnych alebo meninovch jazykoch, v prpade potreby vyuitm tlmonkov alebo prostrednctvom prekladov; d prija opatrenia, ktor zabezpeia, e uplatnenie psmena b) bodov i, ii a psmena c) bodov i, ii a kad potrebn vyuitie tlmonkov a prekladov nebude ma za nsledok vznik dodatonch nkladov dotknutch osb. 106. Uveden prva jednoznane presahuj rozsah prva na pomoc tlmonka a tkaj sa pouvateov meninovch jazykov bez ohadu na ich znalos slovenskho jazyka. Bentska komisia preto povauje 7 zkona o ttnom jazyku za nekompatibiln s Eurpskou chartou regionlnych alebo meninovch jazykov. b

14.

V 8 odsek 2 sa na konci pripja tto veta: V obciach, kde sa v radnom styku pouva jazyk nrodnostnej meniny poda osobitnho predpisu,11g psomn prvne kony v pracovnoprvnom vzahu alebo v obdobnom pracovnom vzahu mu by vyhotoven vlune v jazyku nrodnostnej meniny , ak s tm zmluvn strany shlasia.

Odvodnenie: Slovensk republika sa v Jazykovej charte zaviazala, e bude uznva zmluvy vyhotoven v jazyku nrodnostnej meniny. Preto je nesprvne povinne vyadova vyhotovenie psomnch prvnych konov v pracovnoprvnom vzahu alebo v obdobnom pracovnom vzahu v ttnom jazyku, ak s obe zmluvn strany prslunkmi nrodnostnej meniny (vyhotovenie prekladu do ttneho jazyka je v prpade potreby kedykovek mon). Nerozliovanie medzi jazykmi nrodnostnch menn a inmi cudzmi jazykmi predstavuje al nedostatok uvedenho ustanovenia. Doslovn vatok zo stanoviska Bentskej komisie:
107. 8 zkona o ttnom jazyku obsahuje niekoko ustanoven tkajcich sa pouvania ttneho jazyka v ostatnch oblastiach verejnho styku. 108. Bentska komisia v tejto svislosti pripomna, e Slovensk republika sa v zmysle lnku 13 ods. 1 psm. a) Eurpskej charty regionlnych alebo meninovch jazykov zaviazala vyli zo svojho prvneho poriadku vetky ustanovenia, ktor bezdvodne zakazuj alebo obmedzuj pouvanie regionlnych alebo meninovch jazykov v dokumentoch tkajcich sa ekonomickho alebo socilneho ivota, najm v pracovnch zmluvch a v technickch dokumentoch, ako s nvody na pouvanie vrobkov alebo zariaden. 111. 8 ods. 2 zkona o ttnom jazyku ustanovuje: Psomn prvne kony v pracovnoprvnom vzahu alebo v obdobnom pracovnom vzahu sa vyhotovuj v ttnom jazyku; popri znen v ttnom jazyku sa me vyhotovi aj obsahovo toton znenie v inom jazyku. Predmetn ustanovenie vyaduje pouvanie slovenskho jazyka, priom vak nebrni pouitiu inho jazyka. 112. Bentska komisia vta tto nov monos poui in jazyk. Pokia ide o povinnos vyhotovi prslun dokumenty v slovenskom jazyku, komisia sa domnieva, e by sa mala tka len dokumentov a psomnej komunikcie, ktor musia by prstupn z hadiska potrieb verejnho poriadku. V opanom prpade by tto povinnos bola v rozpore s lnkom 13 charty, a to najm v prpade, ke s obe strany prslunkmi nrodnostnej meniny v obci, v ktorej dan menina tvor prinajmenom 20 % celkovho obyvatestva. Komisia tie pripomna, e slovensk orgny sa v zmysle lnku 9 ods. 2 charty zaviazali: a neodmietnu platnos prvnych dokumentov vyhotovench v tte iba preto, e s vyhotoven v regionlnom alebo meninovom jazyku, alebo b neodmietnu medzi stranami platnos prvnych dokumentov vyhotovench v tte len preto, e s koncipovan v regionlnom alebo meninovom jazyku, a zabezpei, aby sa mohli uplatni voi zainteresovanm tretm stranm, ktor nepouvaj tieto jazyky, za podmienky, e ten, kto dokumenty uplatuje, oboznmi tretiu stranu s obsahom tchto dokumentov, alebo c neodmietnu medzi stranami platnos prvnych dokumentov vyhotovench v tte len preto, e s koncipovan v regionlnom alebo meninovom

jazyku.

15.

V 8 odsek 3 sa za druh vetu vklad nov veta, ktor znie: V obciach, kde sa v radnom styku pouva jazyk nrodnostnej meniny poda osobitnho predpisu,11g dokumenty poda predolej vety mu by vyhotoven vlune v jazyku nrodnostnej meniny.

Odvodnenie: Platn znenie zkona: 3) Finann a technick dokumentcia, stanovy zdruen, spolkov, politickch strn, politickch hnut a obchodnch spolonost sa vyhotovuj v ttnom jazyku; popri znen v ttnom jazyku sa me vyhotovi aj obsahovo toton znenie v inom jazyku. Pouvanie ttneho jazyka v slovenskch technickch normch upravuje osobitn predpis.14) Doslovn vatok zo stanoviska Bentskej komisie:
108. Bentska komisia v tejto svislosti pripomna, e Slovensk republika sa v zmysle lnku 13 ods. 1 psm. a) Eurpskej charty regionlnych alebo meninovch jazykov zaviazala vyli zo svojho prvneho poriadku vetky ustanovenia, ktor bezdvodne zakazuj alebo obmedzuj pouvanie regionlnych alebo meninovch jazykov v dokumentoch tkajcich sa ekonomickho alebo socilneho ivota, najm v pracovnch zmluvch a v technickch dokumentoch, ako s nvody na pouvanie vrobkov alebo zariaden. 112. Bentska komisia vta tto nov monos poui in jazyk. Pokia ide o povinnos vyhotovi prslun dokumenty v slovenskom jazyku, komisia sa domnieva, e by sa mala tka len dokumentov a psomnej komunikcie, ktor musia by prstupn z hadiska potrieb verejnho poriadku. V opanom prpade by tto povinnos bola v rozpore s lnkom 13 charty, a to najm v prpade, ke s obe strany prslunkmi nrodnostnej meniny v obci, v ktorej dan menina tvor prinajmenom 20 % celkovho obyvatestva. Komisia tie pripomna, e slovensk orgny sa v zmysle lnku 9 ods. 2 charty zaviazali: a neodmietnu platnos prvnych dokumentov vyhotovench v tte iba preto, e s vyhotoven v regionlnom alebo meninovom jazyku, alebo b neodmietnu medzi stranami platnos prvnych dokumentov vyhotovench v tte len preto, e s koncipovan v regionlnom alebo meninovom jazyku, a zabezpei, aby sa mohli uplatni voi zainteresovanm tretm stranm, ktor nepouvaj tieto jazyky, za podmienky, e ten, kto dokumenty uplatuje, oboznmi tretiu stranu s obsahom tchto dokumentov, alebo c neodmietnu medzi stranami platnos prvnych dokumentov vyhotovench v tte len preto, e s koncipovan v regionlnom alebo meninovom jazyku. 113. 8 ods. 3 zkona o ttnom jazyku ustanovuje: Finann a technick

dokumentcia, stanovy zdruen, spolkov, politickch strn, politickch hnut a obchodnch spolonost sa vyhotovuj v ttnom jazyku; popri znen v ttnom jazyku sa me vyhotovi aj obsahovo toton znenie v inom jazyku. Podobne ako v predchdzajcom prpade, predmetn ustanovenie vyaduje pouvanie slovenskho jazyka, priom vak nebrni pouitiu inho jazyka. 114. Bentska komisia vta tto nov monos poui in jazyk spolone s radnm jazykom. Domnieva sa, e povinnos pouva radn jazyk by sa mala obmedzi len na tie dokumenty a oznmenia, ku ktorm musia ma ttne orgny prstup pre potreby udriavania verejnho poriadku. V tejto svislosti je potrebn venova osobitn pozornos prpadom, ke vetci lenovia patria k nrodnostnej menine v obci, kde dan menina tvor prinajmenom 20 % celkovho obyvatestva. 137. Bentska komisia sa na zver domnieva, e niektor opatrenia na podporu a ochranu ttneho jazyka v znen uvedenom v zkone o ttnom jazyku by mali by dsledne preskman a prpadne zrevidovan tak, aby sa predilo ich neprimeranm inkom. Predmetn ustanovenia sa tkaj: povinnosti pouva ttny jazyk vo vetkch radnch zznamoch a dokumentoch cirkv a nboenskch spolonost, ktor s uren pre verejnos; povinnosti kl s vyuovacm jazykom nrodnostnej meniny vies cel pedagogick a aliu dokumentciu aj v ttnom jazyku; povinnosti pouva ttny jazyk pri kultrnych podujatiach; povinnosti pouva ttny jazyk v ozbrojench silch, ozbrojench zboroch a hasiskch jednotkch; pouva ttny jazyk pri psomnch prvnych konoch a dokumentoch v pracovnom prvnom vzahu alebo v obdobnom pracovnom vzahu; povinnosti vies v ttnom jazyku finann a technick dokumentciu a stanovy zdruen, spolkov politickch strn, politickch hnut a obchodnch spolonost; povinnosti skromnch osb pouva ttny jazyk v npisoch, reklamch a oznamoch urench pre verejnos; a systmu finannch pokt.

16.

V 8 ods 4 na konci sa pripja veta, ktor znie: (2) Zdravotncke zariadenia a zariadenia socilnych sluieb s povinn vytvra podmienky na pouvanie jazyka meniny v obciach, kde sa v radnom styku pouva jazyk nrodnostnej meniny poda osobitnho predpisu.

Odvodnenie: Stanovisko Bentskej komisie pripomna, e sa Slovensk republika zaviazala k tomu, aby v uvedench intitcich nielen umonila, ale aj zabezpeila pouvanie jazykov nrodnostnch menn. Doslovn vatok zo stanoviska Bentskej komisie:
118. Bentska komisia pripomna, e v zmysle lnku 13 ods. 2 psm. c) charty sa Slovensk republika zaviazala zabezpei, aby zariadenia socilnej starostlivosti, ako nemocnice, domovy dchodcov a tulky, poskytovali monos prijatia a opatrovania vo vlastnom jazyku tm osobm, ktor pouvaj regionlny alebo meninov jazyk, ak tieto potrebuj opateru zo zdravotnch dvodov, z dvodu vysokho veku alebo z inch dvodov.

17.

ALT 1: V 8 sa vypa odsek 5. Doteraj odsek 6 sa oznauje ako odsek 5. ALT 2.: V 8 ods. 5 sa na konci pripja tto veta: V obciach, kde sa v radnom styku pouva jazyk nrodnostnej meniny poda osobitnho predpisu v konan o zmluvch upravujcich zvzkov vzahy pred orgnmi a prvnickmi osobami poda 3 ods. 1 sa uznva aj znenie v jazyku nrodnostnej meniny

Odvodnenie: Doslovn vatok zo stanoviska Bentskej komisie:

112. Bentska komisia vta tto nov monos poui in jazyk. Pokia ide o povinnos vyhotovi prslun dokumenty v slovenskom jazyku, komisia sa domnieva, e by sa mala tka len dokumentov a psomnej komunikcie, ktor musia by prstupn z hadiska potrieb verejnho poriadku. V opanom prpade by tto povinnos bola v rozpore s lnkom 13 charty, a to najm v prpade, ke s obe strany prslunkmi nrodnostnej meniny v obci, v ktorej dan menina tvor prinajmenom 20 % celkovho obyvatestva. Komisia tie pripomna, e slovensk orgny sa v zmysle lnku 9 ods. 2 charty zaviazali: a neodmietnu platnos prvnych dokumentov vyhotovench v tte iba preto, e s vyhotoven v regionlnom alebo meninovom jazyku, alebo b neodmietnu medzi stranami platnos prvnych dokumentov vyhotovench v tte len preto, e s koncipovan v regionlnom alebo meninovom

jazyku, a zabezpei, aby sa mohli uplatni voi zainteresovanm tretm stranm, ktor nepouvaj tieto jazyky, za podmienky, e ten, kto dokumenty uplatuje, oboznmi tretiu stranu s obsahom tchto dokumentov, alebo c neodmietnu medzi stranami platnos prvnych dokumentov vyhotovench v tte len preto, e s koncipovan v regionlnom alebo meninovom jazyku. 120. 8 ods. 5 zkona o ttnom jazyku ustanovuje: V konan pred orgnmi a prvnickmi osobami poda 3 ods. 1 o zmluvch upravujcich zvzkov vzahy sa uznva len znenie v ttnom jazyku. 121. Bentska komisia pripomna zvzky, ktormi s slovensk orgny viazan v zmysle lnku 9 ods. 2 charty (pozri vyie, ods. 112 na konci) Komisia povauje takto neuznanie zmlv vyhotovench v meninovom jazyku za poruenie uvedench zvzkov.

18.

V 8 odseku 6 sa na konci pripja nov veta, ktor znie: Povinnos poda prvej vety sa nevzahuje na reklamy v jazyku nrodnostnej meniny v obci, kde sa v radnom styku me pouva jazyk nrodnostnej meniny poda osobitnho predpisu.

Odvodnenie: Platn znenia zkona: (6) Vetky npisy, reklamy a oznamy uren na informovanie verejnosti, najm v predajniach, na portoviskch, v retauranch zariadeniach, na uliciach, pri cestch a nad nimi, na letiskch, autobusovch staniciach a elezninch staniciach, vo vozidlch verejnej dopravy sa uvdzaj v ttnom jazyku. Ak obsahuj text v inch jazykoch, inojazyn texty nasleduj a po texte v ttnom jazyku a musia by obsahovo toton s textom v ttnom jazyku. Inojazyn text sa uvdza rovnakm alebo menm psmom ako text v ttnom jazyku.

Doslovn vatok zo stanoviska Bentskej komisie:

124. Hoci 8 ods. 6 uklad povinnos pouva slovensk jazyk, popri pouit jazyka poda vlastnho vberu, len v npisoch, reklamch a oznmeniach urench na informovanie verejnosti, z tejto povinnosti jednoznane vyplva vek zaaenie pre vetkch, ktor chc komunikova s verejnosou, pretoe takto verejn oznamy bud musie by preloen a zverejnen dvojjazyne. Vplyv poiadavky pouva slovensk jazyk vo vetkch npisoch, reklamch a oznmeniach urench na informovanie verejnosti me by v niektorch situcich tak obmedzujci, e me ma negatvny vplyv na uplatovanie slobody prejavu. 125. Bentska komisia preto vta zmer, vyjadren v Zsadch, uplatova predmetn ustanovenie obmedzenm spsobom, teda len na oznamy nekomernho charakteru, . Na ely zabezpeenia prvnej istoty sa odpora zapracova tento zmer priamo do textu 8 ods. 6 zkona o ttnom jazyku. 126. Bentska komisia okrem toho vyzva slovensk orgny, aby prehodnotili toto ustanovenie s ohadom na zsadu primeranosti a zhodnotili, do akej miery mus by dvojjazyn zobrazenie informci povinn aj v obciach, ktorch obyvatestvo tvoria takmer vlune prslunci nrodnostnej meniny.

Bentska komisia je ohadne obchodnch npisov, reklm a oznmen urench pre verejnos v skutkovom omyle, ke uvdza, e v prpade tejto komunikcie interpretuj Zsady vldy ustanovenie zkona retriktvne. V skutonosti toti zkon o ttnom jazyku a Zsady vldy iba vynmaj dohad nad uvedenm ustanovenm z psobnosti ministerstva kultry a prvomoc dohadu zarauj do psobnosti Slovenskej obchodnej inpekcie, nedotkaj sa vak ich kvalifikcie ako protizkonnho konania. V tejto svislosti Bentska komisia neskmala prslun ustanovenia zkona o reklame (o vak ani nebolo jej cieom), ktor aj v prpade plnho zruenia sankci upravench v zkone o ttnom jazyku umouj uloenie sankcie. Potvrdzuj to aj prklady z uplynulho obdobia (tdennk MY, mestsk televzia v Komrne). Praktick uplatovanie ustanoven zkona o ttnom jazyku upravujcich npisy, reklamy a oznmenia uren pre verejnos (patriace do oblasti skromnej sfry) ukazuje, e pouvanie ttneho jazyka na zemiach obvanch prslunkmi nrodnostnej meniny nebolo ani doteraz relne ohrozen, k porueniu zkona dochdzalo iba vo vnimonch prpadoch. S ohadom na uveden skutonos a berc do vahy najm to, e v prpade povinnho stanovenia jazykovho reimu (obchodnch) npisov, reklm a oznmen urench pre verejnos zasahuje tt do skromnej sfry osb, uklad inzerentom znanie vych nkladov (ktor preto bu upustia od svojho zmeru uverejni reklamu alebo nepouij jazyk nrodnostnej meniny) a komplikuje uplatovanie stavne zakotvenej slobody prejavu, sa jav vyatie npisov, reklm a oznmen urench pre verejnos z psobnosti ustanovenia 8 ods. 6 v slade so stanoviskom Bentskej komisie ako spravodliv a vhodn.

19.

V 8 sa na konci pripja nov ods. 7, ktor znie: Okrem npisov a oznamov verejnej sprvy, povinnos poda ods. 6 sa nevzahuje na npisy a oznamy uren na informovanie verejnosti v jazyku nrodnostnej meniny v obciach, kde obania patriaci k nrodnostnej menine tvoria poda poslednho stania obyvateov v obci najmenej 80 % obyvatestva. Zoznam tchto obc ustanovuje nariadenie vldy Slovenskej republiky.

Odvodnenie: Implementuje stanovisko Bentskej komisie do zkona. 80-percentn prah sa stanovuje na zklade platnch ustanoven slovenskho prvneho poriadku upravujcich pouvanie meninovch jazykov. Doslovn vatok zo stanoviska Bentskej komisie:

126. Bentska komisia okrem toho vyzva slovensk orgny, aby prehodnotili toto ustanovenie s ohadom na zsadu primeranosti a zhodnotili, do akej miery mus by dvojjazyn zobrazenie informci povinn aj v obciach, ktorch obyvatestvo tvoria takmer vlune prslunci nrodnostnej meniny.

20.

V 9 ods. 1 prvej vete sa vypaj slov: okrem reklamy a vypa sa iarka a slov vykonvaj dohad orgny sa nahrdzaj slovami vykonva dohad orgn. Poznmka pod iarou k odkazu 16 znie: 16) 16 psm. g) a 67 ods. 2 psm. m) zkona . 308/2000 Z. z. v znen neskorch
predpisov.

Odvodnenie: Vi v bode 8.

21.

ALT1 Vypa sa 9a. ALT2 V 9a ods. 1 znie: (1) Ak ministerstvo kultry zist poruenie povinnost v rozsahu tohto zkona a ak ide o informcie tkajce sa ohrozenia udskho ivota, zdravia, bezpenosti alebo majetku a prvnick osoby poda 3 ods. 1, fyzick osoby podnikatelia alebo prvnick osoby ani po psomnom upozornen neodstrnia protiprvny stav v urenej lehote alebo nevykonaj npravu zistench nedostatkov v urenej lehote, ministerstvo kultry me uloi pokutu od 50 do 2 500 eur.

Odvodnenie: V slade so stanoviskom Bentskej komisie je mon uzna, e existencia zkona neobsahujceho sankcie za jeho poruenie zvyuje ancu, e ustanovenia danho zkona

nebud dodriavan. Sksenosti zo Slovenskej republiky vak ukazuj, e v prpadoch, ke je v zmysle zkona pouvanie ttneho jazyka povinn, aj na zemiach obvanch prslunkmi nrodnostnch menn dochdzalo k jeho nepouvaniu iba vnimone. Plat to najm v radnom styku, resp. v komunikcii s orgnmi verejnej sprvy, kde ttny jazyk vytla pouvanie jazyka nrodnostnej meniny aj v obciach, v ktorch s obyvatelia hlsiaci sa k nrodnostnej menine vo vine, a to napriek tomu, e zkon dovouje v tchto prpadoch za uritch podmienok pouvanie jazyka nrodnostnej meniny. Na zemiach obvanch prslunkmi nrodnostnch menn sa dostva do zadia jazyk nrodnostnej meniny, a nie ttny jazyk. Bentska komisia poukazuje na to, e v inch ttoch je ovea benejou praxou poskytovanie ochrany jazykom nrodnostnch menn, a nie vinovmu jazyku, ktor m z povahy svojho postavenia faktick prevahu. Existencia sankci v tchto okolnostiach vytvra v okruhu pouvateov jazyka nrodnostnej meniny pocit neistoty, ba dokonca strachu, o v dlhodobom horizonte vedie k vzniku nedvery voi vinovej spolonosti a jej lenom. Bentska komisia navrhuje ako prv alternatvu pln zruenie sankci; druhou alternatvou je stanovenie monosti ukladania sankci iba za najzvanejie, resp. extrmne prpady poruenia zkona. Doslovn vatok zo stanoviska Bentskej komisie:
129. Pokutu jednoznane nemono uloi za tak poruenie zkona o ttnom jazyku, ktor predstavuje legitmne uplatnenie prva na pouvanie meninovho jazyka zaruenho nielen platnou slovenskou legislatvou ale aj, a to v prvom rade, medzinrodnmi zmluvami, ktor Slovensk republika ratifikovala a ktor maj prednos pred vntrottnou legislatvou vrtane zkona o ttnom jazyku. Ide predovetkm o Eurpsku chartu regionlnych alebo meninovch jazykov a Rmcov dohovor na ochranu nrodnostnch menn. 130. Pokia ide o alie nedostatky, Bentska komisia shlas so slovenskmi orgnmi v tom, e pri neexistencii sankci existuje riziko, e zkonn povinnosti sa nebud dodriava. Kee slovensk orgny pripisuj tomuto zkonu vek vznam, domnievaj sa, e je potrebn vyzbroji ho zubami. Je pravdou, e z logiky veci vyplva, e poruenie zkona by sa v princpe malo tresta. Slovensk orgny navye tvrdia, e tieto sankcie maj odstraujci inok (doposia nebola dajne uloen iadna pokuta). 131. Otzkou ostva, i (za predpokladu, e je to iaduce) m zmysel poadova sankcie za poruenie povinnosti pouva radn jazyk. V tomto zmysle Bentska komisia kontatuje, e monos odstrni alebo napravi nedostatok neplat vo vetkch prpadoch, a to najm vo vzahu k mdim a kultrnym podujatiam (ako mono odstrni alebo napravi nezabezpeenie prekladu reklamnho oznamu tkajceho sa kultrneho podujatia, ktor sa u uskutonilo?). Bez ohadu na to vak slovensk orgny vysvetlili, e cieom celho systmu sankci nie je tresta tch, ktor nedostatok spsobili, ale sprvne uplatova zkon, t.j. irok pouvanie radnho ttneho jazyka popri pouvan meninovch jazykov v uritch prpadoch a oblastiach. Komisia sa domnieva, e tento cie by bolo mon innejie naplni prostrednctvom spoluprce, budovania dvery a opatren zameranch na dosiahnutie cieov stanovench zkonom ne prostrednctvom sankci. Sankcie by sa mali poui len v najkrajnejom prpade, ak vbec.

Ak sa zkonodarca rozhodne pre druh alternatvu a stanov monos ukladania sankci za najzvanejie prpady poruenia zkona, treba v zujme predchdzania nejasnostiam vslovne, expressis verbis uvies okruh osb postihnutench sankciami (prvnick osoby poda 3 ods. 1, fyzick osoby podnikatelia alebo prvnick osoby).