RUDOLF STEINER

Duchovn bytosti v kozmickch telesch a prrodnch rach.

Desa prednok konanch v Helsigforse v ase od 3. do 14.aprla 1912.

Preloen z nemeckho originlu Die geistigen Wesenheiten Himmelskrpern und Naturreichen. slo v sbornom diele - GA 136. Preklad: PhDr.Emlia Nemcov CSc, PhDr.Jana Sejkov CSc. Korekcia: RNDr. Jitka Terekov, RNDr.Emil Ple CSc.

in

den

Knine vylo vo vydavatestve Sophia pod ISBN 80-967458-1-6 v roku 1996.

OBSAH

VODN SLOV NA PRIVTANIE POSLUCHOV I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. DOSLOV ( MRIA STEINEROV ) TABUKA HIERARCHICKCH BYTOST

4 7 16 26 36 44 54 66 80 94 108 124 127

vodn slov na privtanie posluchov v Helsinkch 3. aprla 1912.

Mil priatelia, pred chvou ste mi na privtanie adresovali mil slov. A na tieto mil slov by som chcel najprv odpoveda najsrdenejm pozdravom v tom zmysle, v akom sa my, mil priatelia, navzjom ako duchovne hadajci vtame na celom svete. Tm, e som s niekokmi naimi blzkymi nemeckmi priatemi priiel sem k Vm do Fnska, do tejto prekrsnej krajiny, hovoriacej k nm starmi spomienkami a starmi sgami, chcel by som sa predovetkm zmieni o veciach tak, aby som nejako spojil univerzlne s vhodnm konkrtnym. Aby sa vo vntri vekej oblasti krajn strednej Eurpy, v ktorch mojou lohou a povinnosou je duchovnovedecky psobi, aj pri stretnut s plne cudzm lovekom pouval rovnako s lskou pozdrav "Gr Gott!" ("Pozdrav Pn Boh!") alebo "Gott zum Gr!" ("Pn Boh na pozdrav!", "Pnboh usly!"). Je to v uritch krajinch strednej Eurpy veobecne pouvan nemeck pozdrav. Na by som chcel myslie, ke hovorm o pozdrave, pre ma najmilom, ktor by som Vm chcel prinies a ktor tkvie vlastne u v tom, e sa my vetci, mil priatelia, tak ako sme rozren po celom svete so svojimi nzormi a svojou tbou po uritom spsobe poznania, nazvame hadami Boha. A tm, e sa tak nazvame, obsahuje pozdrav, idci od jednej due, Boha hadajcej, k tej alej, vetko u tm pomenovanm, ktor sme si dovolili da sami sebe. Tm, e sa nazvame hadajcimi Boha, apelujeme na to najhlbie, na to najvntornejie v kadom jednom loveku. Tm, e sa tak spolu s niekm pomenujeme, hovorme k tomu najvntornejiemu, k tomu najhlbiemu v kadom jednom loveku, a naopak, sami hovorme alebo prinajmenom chceme hovori z nho najhlbieho, najvntornejieho vntra. To, o vyjadrujeme tm, e sa nazvame hadajcimi Boha, spja v naej dui to bosk, a tm, e sa teda takto nazvame, zdravme sa tie, pretoe nechme hovori to Bosk v ns. Aby stle viac a viac ud vo svete spjalo to, o je v tomto mene, to je dokonca nam cieom, naou snahou. A ke sa tak zdeme na nejakom takom mieste ako tu a ke si mono vzhadom na vonkajiu strnku nho jazyka aie rozumieme, tak si ako hadajci Boha hne porozumieme, tak povediac, na celom svete, ke sa skutone pousilujeme nimi by, ke v ns nechme hovori to najvntornejie z naej bytosti. Preto sa to tak vemi podob na oivenie prastarch posvtnch spomienok, ktor s spolon pre vetkch ud, ke sa zdeme ako hadajci Boha. Hovorme si, e vetci, vetci udia s spolonho duchovno-boskho pvodu a e aj ke sa rozili poda teritri a poda jazykovch idimov, je mon udrie v dui na strunu, ktor tam zvu o prastarch, svtch udskch spomienkach, ktor v sebe skrvaj duchovno-

bosk, z ktorho pochdzame. A tak si pripadme ako bratia zo veobsiahlej udskej rodiny, ktor pochdzaj zo spolonho domova, svoj vvoj, svoju evolciu prekonali v najrozlinejch oblastiach a nezabudli na to, o im pripomna ich prastar svt pvod. o je vlastne hadanie Boha v sasnosti? Nieo ako mocn vkrik tby ud, ktor u dnes rozumej tomu, o m stle viac a viac spja vetkch ud v budcnosti; o m stle viac a viac necha v budcnosti ova to spjajce vo vetkch srdciach, ako to bolo stle silnejie a silnejie, m alej pozerme sp do naej minulosti. Preto je samozrejm, e sa stretvame pri tom najlepom pozdrave, ktorm sa meme pozdravi, ke sa ako duchovne hadajci stretneme. udia sa stretvaj po celej rej Zemi. Jedni sa poznaj viac, in menej, jedni s priatemi, in sa navzjom miluj. Tak to chod v ivote. A t udia, ktor maj spolon ciele, spolon zujmy, sa spjaj obzvl v naej dobe na zklade spolonch idelov. Pretoe t vedia, e sa v tchto spolonch ideloch stretn. Ale ke sa stretvame ako t, ktor tia po duchovnom poznan, znamen to aj nieo in. Tu sa stretvame tak, e kad hne kadho v podstate pozn. Pretoe m sa udia poznaj? Tm, e o sebe navzjom nieo vedia. Na svete prechdzame ahostajne popri tom, o kom ni nevieme; milo podvame ruku tomu, ktor je nam starm znmym; usmievame sa na toho, ktorho sme dvno nestretli a ktor ns pri stretnut napa vntornou radosou. Skrtka, od loveka k loveku sa nadvzuje puto tm, e jeden o druhom nieo vie. Ke sa stretvame ako duchovne hadajci, tak navzjom o sebe vetci nieo vieme a nikto nm nie je cudz. O tom druhom vieme, e v jeho najhlbom vntri, v jeho vlastnom udskom jadre ije rovnak duchovn idel ako v ns a tak nm pripad ako star znmy, ako samozrejm znmy. Popri vetkom ostatnom, o me loveku prinies duchovn poznanie, bude dochdza k tomu, e udia, ktor sa na vonkajej fyzickej rovni ete nevideli, sa bud mc navzjom stretn na celej zemeguli tak, e bud o sebe to najdleitejie vedie jednoducho tm, e sa njdu na spolonej pde duchovnho poznania. To dod vetkmu, o robme a hovorme, onen tn srdenosti, ktor tu nem chba, onen tn srdenosti, ktor sa tu prve vyjadril a za ktor tak vrcne akujem. Ke vy, mil priatelia, v tch prednkach, ktor sa odo ma poaduj, napriek vetkmu zdanlivo isto duchovnmu, k omu ns bud vies najm prv prednky, spoznte nieo z tohto srdenho tnu, potom mi budete sprvne rozumie. Ako duchovn bdatelia a usilujci o duchovn poznanie musme mnohonsobne dosiahnu to, e najprv preputujeme duchovn svety, aby sme sa napokon, ke sme na seba nechali zapsobi to najrozlinejie z duchovnho ivota, op stretli s vsledkami duchovnho poznania ako v jednom harmonickom srdenom tne. A tak by som chcel, aby ste mi z tohto hadiska trochu porozumeli. Aj keby to boli zdanlivo isto duchovn, isto spiritulne skutonosti, ktormi mme prejs poda lohy, ktor mi uloili nai

priatelia, tak sa v priebehu tchto dn nepovie ni, o by nemalo vntorne svisie s tmto prve nartnutm cieom. A po predoslan tchto slov dovote mi prejs hne k tme, ktor vyjadruje nau lohu.

I.
Kozmick sstava ako suma duchovnch psobnost. Za formou a farbou v prrode sa ako nadzmyslov svet prejavuje svet ivota, mnohos rozrznench bytost. Tento hlb svet, skrvajci sa za vonkajm zvojom prrody, sa nm odhauje premenou vonkajch prrodnch dojmov na morlne pocity. Pozorovanie elementrneho sveta a jeho duchovnch bytost. Sprvu pevne ohraniench bytost (prv kategria), tvorivo psobiacich v zemi, a bytost meniacich svoj tvar (druh kategria), obklopujcich rastlinn bytos, kliacu vo vode a v hmle.

Ke ma sem priatelia lskavo zavolali, poiadali ma, aby som hovoril o tom, o nachdzame ako duchovn bytosti v prrodnch rach a v nebeskch telesch. Tm sa dotkneme oblasti, ktor je vemi vzdialen od vetkho toho, o dnes dva loveku poznanie vonkajieho intelektualistickho sveta. Hne od samho zaiatku sa budeme dotka oblasti, ktorej relnos dnes vonkaj svet popiera. Chcel by som predpoklada iba jedno, mil priatelia: e mi na zklade vaich doterajch duchovnovedeckch tdi vyjdete v strety s vam citom pre porozumenie duchovnho sveta. Pokia ide o spsob, akm veci pomenujeme, na tom sa u v priebehu prednok dorozumieme. Vetko ostatn v uritom ohade vyplynie skutone samo od seba, ke si postupne osvojme citov porozumenie pre to, e za nam zmyslovm svetom, za svetom, ktor ako udia najskr prevame, je duchovn svet a e prve tak, ako vnikme do fyzickho sveta tm, e si ho vmame nielen ako vek jednotu, ale e si ho vmame pecifikovan do jednotlivch rastln, jednotlivch zvierat, jednotlivch minerlov, do jednotlivch nrodov, jednotlivch ud, prve tak mono pecifikova duchovn svet do jednotlivch tried a indivdu duchovnch bytost. Take na pde duchovnej vedy nehovorme len o duchovnom svete veobecne, ale hovorme o celkom uritch bytostiach a silch, ktor s za fyzickm svetom. o vetko zahame do fyzickho sveta? Ujasnime si najprv toto. K fyzickmu svetu potame vetko, o meme vnma naimi zmyslami, o mu vidie nae oi, pou nae ui, hmata nae ruky. Do fyzickho sveta zahrujeme alej vetko to, o meme obsiahnu naimi mylienkami, pokia sa tieto mylienky vzahuj na vonkajie vnmanie, na to, o nm me poveda fyzick svet. Do fyzickho sveta musme zahrn aj vetko to, o sami ako udia vo vntri tohto fyzickho sveta konme. Tvrdenie, e vetko to, o ako udia vo fyzickom svete konme, patr do fyzickho sveta, by vak mohlo ahko vyvola pochybnosti; lebo si musme poveda, e udia tm, e vo fyzickom svete konaj, vnaj do tohto fyzickho sveta duchovn. udia nekonaj len tak, ako im to vnukvaj fyzick pudy a vne, ale konaj naprklad poda morlnych zsad; nae konanie prestupuje morlka. Istee, ke konme morlne, do nho konania zasahuj duchovn impulzy, ale javisko, na ktorom konme morlne, je predsa fyzick svet. A prve tak, ako do nho konania zasahuj duchovn impulzy, prve tak k

nm prenikaj duchovn impulzy cez farby, tny, teplo a chlad, cez vetky zmyslov vnemy. Duchovn je spoiatku pre vonkajie vnmanie, pre to, o vonkaj lovek me rozpozna a kona, vade do istej miery skryt, zahalen. Pre duchovn je charakteristick, e lovek ho me spozna a vtedy, ke sa sna sta sa aspo v nepatrnej miere inm, ak je zo zaiatku. Pracujeme spolone v naich duchovnovedeckch skupinch; nepovame tu vak len o takch alebo onakch pravdch, ktor nm naprklad hovoria: jestvuj rzne svety, lovek pozostva z rznych lnkov alebo tiel, alebo ako to u nazveme - ale tm, e to vetko nechme na seba psobi, aj ke si to vdy nevimneme, bez toho, aby sme pri tom prechdzali nejakm ezoterickm vvinom, stva sa naa dua postupne inou. To, o sa ume na pde duchovnej vedy, psob na nau duu tak, e sa stva inou, ne akou bola predtm. Porovnajte niekedy spsob, akm ctite, po tom, ako ste sa niekoko rokov zastovali na duchovnom ivote v pracovnej skupine; porovnajte raz spsob, akm ctite, akm myslte, so spsobom, akm ste ctili a mysleli predtm, alebo akm ctia a myslia udia, ktor sa o duchovn vedu nezaujmaj. Duchovn veda neznamen iba osvojovanie si poznatkov; duchovn veda znamen vchovu v najvyom zmysle, sebavchovu naej due. Robme zo seba nieo in, nae zujmy sa menia; pozornosti, ktor lovek rozvja pre to i ono, sa po niekokch rokoch vnikania do duchovnej vedy stvaj inmi. To, o ho predtm zaujmalo, ho u nezaujma; to, o ho predtm nezaujmalo, zana ho nanajv zaujma. Nesmie sa iba poveda, e a ten zska vzah k duchovnmu svetu, kto preiel ezoterickm vvinom. Ezoterika sa nezana a ezoternm vvinom. V okamihu, ke sa spojme s nejakou duchovnovedeckou skupinou a ke sme v nej celm nam srdcom a ctime, o je obsiahnut v nukch duchovnej vedy, tu sa u zana ezoterika, tu sa u zana naa dua premiea, tu sa u s nami zana dia osi podobn, o by sa asi udialo, povedzme, s bytosou, ktor by predtm vnmala len svetlo a tmu, a potom by na zklade osobitnej, inej organizcie o zaala vidie farby. Pre tak bytos by svet vyzeral celkom inak. Treba si to len povimn, treba si to len prizna; potom zistme: cel svet zana vyzera inak, ak ist as prechdzame duchovnou sebavchovou, ktor meme nadobudn v niektorom duchovnovedeckom zdruen. Tto sebavchova k celkom uritmu cteniu voi duchovnmu svetu, tto sebavchova k nazeraniu na to, o je za fyzickmi skutonosami, to je plod duchovnovedeckho hnutia vo svete a to je to najdleitejie na duchovnom porozumen. Nesmieme sa domnieva, e si duchovn porozumenie meme osvoji rou sentimentalitou, tm, e vdy iba hovorme, e chceme nae city prenika lskou. To chc aj in udia, ke s to dobr udia; tm by sme si vypestovali len ist povenos. Ovea viac si musme ujasni, ako nae city vychovvame tm, e nechvame na ns psobi poznanie skutonost vyieho sveta a tmto poznanm menme nau duu. Tento zvltny

spsob vchovy naej due k citovmu vzahu k vyiemu svetu, tento spsob je prznan pre duchovnho vedca. Toto porozumenie potrebujeme, ak chceme hovori o veciach, o ktorch sa m predovetkm hovori v tomto cykle prednok. Ten, kto sa doke pozera ezoterne kolenm zrakom za fyzick skutonosti, nachdza hne za vetkm tm, o sa rozprestiera vkol ako farba, ako tny, ako teplo, ako chlad, o sa nachdza okolo ako prrodn zkony, za vetkm tm nachdza hne bytosti, ktor sa vonkajm zmyslom a vonkajiemu rozumu neprejavuj, ktor s za fyzickm svetom. Potom prenik stle hlbie a hlbie a objavuje takpovediac svety s bytosami stle vyieho druhu. Ak si chceme osvoji porozumenie pre vetko toto, o je za nam zmyslovm svetom, potom musme, v zmysle tejto zvltnej lohy, ktor som tu dostal, vyjs vlastne z toho najbliieho, s m sa za nam zmyslovm svetom stretvame, ke pozdvihneme len celkom prv zvoj, ktorm nm nae zmyslov vnmanie zastiera duchovn dianie. V podstate tento svet, ktor sa ezoterne kolenmu zraku predstavuje ako najbli, vlastne najviac prekvapuje dnen rozum, sasn schopnos chpania. Hovorm vak k tm, ktor duchovnovedeck u do seba prijali, a tak smiem predpoklada, e viete, e za tm, o sa nm u loveka navonok jav ako prv, o u neho naimi oami vidme, o u neho naimi rukami hmatme, o u neho meme nam rozumom v benej anatmii alebo fyziolgii pochopi, e za tm, o nazvame fyzickm udskm telom, spoznvame v duchovnovedeckom zmysle najbli nadzmyslov lnok loveka. Tento jeho najbli nadzmyslov lnok nazvame terickm alebo ivotnm telom. O ete vych lnkoch dnes nechceme hovori, chceme si len ujasni, e ezotern pohad, ktor je schopn hadie za fyzick telo, nachdza najskr terick alebo ivotn telo. osi podobn me ezotern pohad dokza aj vo vzahu k prrode vonku. Tak, ako meme ezoterne skma u loveka, i m za svojm fyzickm telom ete nieo inho, a njs u neho terick, ivotn telo, tak sa meme pozera ezoternm zrakom na prrodu vonku v jej farbch, formch a tnoch, v jej rach, minerlnej, rastlinnej, zvieracej a udskej ri, pokia pred ns fyzicky predstupuj, a potom zistme, e tak, ako mme za fyzickm telom loveka terick alebo ivotn telo, takisto njdeme aj ist druh terickho alebo ivotnho tela za celou fyzickou prrodou. Lene je jeden obrovsk rozdiel medzi tmto terickm alebo ivotnm telom celej fyzickej prrody a loveka. Ke sa ezotern zrak upiera na terick alebo ivotn telo loveka, vid ho ako jednotu, ako svisl tvar, ako svisl formu alebo podobu. Ke ezotern zrak prenikne cez to, o sa v prrode vonku jav ako farba, ako forma, ako minerlne, rastlinn, zvieracie tvary, nachdza terick alebo ivotn telo fyzickej prrody ako mnohos, ako nekonen rozmanitos. To je ten vek rozdiel: jedin, jednotn bytos ako terick alebo ivotn telo u loveka; mnoho rozlinch, diferencovanch bytost za fyzickou prrodou.

Teraz vm musm, mil priatelia, ukza cestu, po ktorej mono dospie k takmu tvrdeniu, ak bolo prve vysloven, k tvrdeniu, e za naou fyzickou prrodou sa nachdza terick alebo ivotn telo - vlastne terick alebo ivotn svet - mnohos, mnohorakos diferencovanch bytost. Ak chcem poveda, ako k tomu dospie, mem to zaodie do jednoduchch slov; lovek dospieva stle viac k uznaniu tohto terickho alebo ivotnho tela za fyzickou prrodou tm, e zane pociova cel svet okolo seba morlne. o to znamen pociova svet morlne? Zamerajme najprv n pohad zo Zeme nahor, do diaok vesmru, z ktorch k nm prichdza v strety modros oblohy. Predpokladajme, e to robme v de, ke azr neba nenara ani najah biely, striebrist oblik. Predpokladajme, e hadme do tejto vade sa nad nami rozprestierajcej modrosti neba. i ho vo fyzickom zmysle uznvame za osi relne, i nie, na tom nezle, ale zle hlavne na dojme, ktorm na ns tto nad nami sa pnca nebesk modros psob. Predpokladajme, e sa meme tejto nebeskej modrosti oddva intenzvne, dos dlho a e to dokeme robi tak, e celkom zabudneme na vetko, o je nm inak zo ivota znme, alebo o je inak v ivote vkol ns. Predpokladajme, e by sme dokzali na okamih zabudn na vetky vonkajie dojmy, na vetky spomienky, na vetky ivotn starosti a zrmutky a dokzali by sme sa celkom odda jedinmu dojmu modrho neba. no, vidte, mil priatelia, to, o vm teraz poviem, me zaksi kad udsk dua, ak len vykon potrebn prpravy; o vm teraz poviem, me sa sta veobecnm udskm zitkom. Predpokladajte, e udsk dua tak had a nepozer sa na ni in, iba na modros neba. Potom nastane ist okamih, okamih, ke modros neba prestva, ke u modros nevidme, nevidme ni tak, o by sme v niektorom udskom jazyku oznaovali ako modros. Ak si vak vo chvli, ke pre ns prestva by modros modrou, uvedomme nau vlastn duu, potom v naej dui postrehneme urit zvltnu nladu: modros akoby mizne, pred nami sa otvra nekonenos, a do tejto nekonenosti sa chce vlia celkom urit nlada naej due, celkom urit pocit naej due - do przdnoty, ktor vznik tam, kde bola predtm modros. A ak chceme pomenova tento duevn pocit, ak chceme pomenova to, o chce von do vetkch nekonench diaok, ak to chceme pomenova, potom na to mme iba jedno slovo: naa dua cti zbonos, zbonos voi nekonenosti, oddan zbonos. Vetky nboensk pocity vo vvoji udstva maj v podstate urit odtie toho, o tu teraz nazvam zbonosou: dojem modrej oblohy sa stal zbone oddanm, nboensky ladenm, morlnym. aleko sa rozprestierajca modros vyvolala teda v naej dui morlny pocit. Tm, e zmizla modros, v naej dui oilo urit morlne ctenie voi vonkajiemu svetu. A teraz sa chceme zamyslie nad inm citom, pri ktorom sa meme op inm spsobom morlne naladi voi vonkajej prrode. Chceme sa pozrie na to, ako puia stromy a ako sa lky zapaj zeleou, chceme nasmerova n pohad

10

na zele, ktor me pokry zem najrozmanitejm spsobom alebo k nm vystupuje zo stromov; a op to chceme urobi tak, e zabudneme na vetko, o me na nau duu psobi z vonkajch dojmov, a oddme sa vlune tomu, o pred ns vo vonkajej prrode predstupuje ako zele. Ak sme op schopn celkom sa odda tomu, o vyrast relne ako zele, tak toto meme op dovies tak aleko, e tto zele ako zele pre ns zmizne, tak ako predtm zmizla modros ako modros. Op nememe poveda, e pred nam zrakom sa rozprestiera farba, avak namiesto toho (podotkam vslovne, e hovorm o veciach, ktor me zai kad lovek, ak sa na to patrine pripravil), namiesto toho cti dua osi zvltne. Cti: teraz rozumiem tomu, o zavam, ke si v sebe predstavujem, ke si v sebe myslm, tvorm, ke vo mne vykli mylienka, ke sa vo mne rozozvu predstava! To chpem a teraz, u ma to a puanie, klenie zelene vade vkol ma. Zanam rozumie tomu najvntornejiemu v mojej dui z vonkajej prrody, ke sa mi ako vonkaj prrodn dojem stratila a vo mne zostal namiesto toho morlny dojem. Zele rastln mi hovor, ako by som mal cti, ke je moja dua omilosten prechovva v sebe mylienky a predstavy. - Op sa vonkaj prrodn dojem zmenil na morlny cit. Alebo sa zahame na bielu snehov plochu. Takisto, ako to bolo vykreslen pri modrosti neba a zeleni rastlinnej prikrvky, me to v ns vyvola morlny cit. Vyvol morlny cit pre vetko to, o nazvame javom ltky, hmoty vo svete. A a vtedy, ke sme, hadiac na snehov pokrvku, zabudli na vetko a pociujeme belos a potom ju nechme zmizn, potom nadobudneme porozumenie pre to, o zapa svet ako hmota. Potom ctime hmotu hba sa a tka vo svete. A tak mono premeni na morlne vetky vonkajie zrakov dojmy, takto mono premeni na morlne city zvukov dojmy. Predpokladajme, e poujeme nejak tn a nato poujeme jeho oktvu. Ak na tento dvojzvuk zkladnho tnu a jeho oktvy op naladme nau duu tak, e zabudne na vetko ostatn, e vetko ostatn zo seba vyli a potom, celkom oddan tomuto dvojzvuku zkladnho tnu prmy a oktvy, to nakoniec dovedie tak aleko, e napriek tomu, e obidva tny znej, prestane ich pou a, takpovediac, odvrti pozornos od tohto dvojzvuku, potom zistme, e v naej dui sa op objavuje morlny cit. Zaneme duchovne rozumie tomu, o prevame, ke v ns ije elanie, ktor ns chce k nieomu dovies, a potom na toto elanie psob n rozum. Szvuk elania a rozumu, mylienky a iadosti, tak, ako ij v udskej dui, toto mono vycti z tnu a jeho oktvy. Takto by sme mohli necha na seba psobi najrozmanitejie zmyslov dojmy. Takmto spsobom by sme mohli to, o vkol v prrode vnmame naimi zmyslami, takpovediac necha zmizn, take tto zmyslov pokrvka sa odstrni a potom by vade vystpili morlne city, sympatie a antipatie. A ke si takmto spsobom zvykneme vyluova vetko to, o nae oi vidia, o nae ui pouj, o nae ruky hmataj, omu n rozum, ktor je viazan na mozog, rozumie, a

11

naume sa napriek tomu st zoi-voi svetu, potom v ns psob nieo hlbie ako zrakov schopnos naich o, ako sluchov schopnos naich u, ako sila rozumu nho mozgovho myslenia. Potom stojme voi vonkajiemu svetu svojou hlbou bytosou. Potom na ns psob ra nekonenos tak, e sme zbone naladen. Potom na ns psob zelen rastlinn pokrvka tak, e ctime, ako sami vo svojom vntri duchovne rozkvitme. Potom psob biela snehov pokrvka tak, e z nej erpme pochopenie pre to, m je vo svete hmota, ltka. Potom uchopujeme svet niem hlbm v ns, ne m ho inak chpeme. Preto tie prichdzame takmto spsobom k omusi hlbiemu vo svete, ne inak. Tu, takpovediac, odkladme vonkaj zvoj prrody a vchdzame do sveta, ktor le za tmto vonkajm zvojom. Prve tak, ako hadiac za fyzick telo loveka dospievame k jeho terickmu alebo ivotnmu telu, tak prichdzame tmto spsobom do oblasti, v ktorej sa nm postupne odhauj rozmanit bytosti, tie bytosti, ktor ij a psobia za minerlnou rou, za rastlinnou a zvieracou rou. Pred nami sa postupne otvra terick svet, diferencovan vo svojich jednotlivostiach. V ezoternej vede sa to, o sa loveku popsanm spsobom postupne otvra, nazvalo vdy elementrnym svetom. A tie duchovn bytosti, ku ktorm sa dostaneme, ak pjdeme cestou, o ktorej sme u hovorili, tieto duchovn bytosti s elementrni duchovia, ktor sa skrvaj za vetkm fyzicko-zmyslovm. U som povedal, e zatia o terick telo loveka je jednotou, to, o vnmame ako terick svet celej prrody, je mnohosou, rozmanitosou. Ako teda meme popsa nieo z toho, o tu k nm spoza vonkajej prrody postupne prenik, ke to, o tu vnmame, je nieo celkom nov? Nu tak, e porovnvanm nadviaeme na to, o je znme. V celej tej rozmanitosti, ktor je za fyzickm svetom, nachdzame najprv bytosti, ktor ezoternmu zraku poskytuj uzavret obrazy. no, musm nadviaza na to, o je znme, aby som mohol charakterizova to, o tu najskr njdeme. Vnmame uzavret obrazy, bytosti uritm spsobom ohranien, o ktorch meme poveda, e sa daj opsa poda svojej formy alebo podoby. Tieto bytosti s jednou triedou toho, o njdeme najskr za fyzicko-zmyslovm svetom. Druh triedu bytost, ktor tu njdeme, by sme mohli opsa, iba ke odhliadneme od toho, o sa ukazuje v pevnch formch, o m pevn podoby, iba ke vyslovme slovo metamorfza, premena podoby. To je to druh, o sa ponka ezoternmu zraku. Bytosti, ktor maj urit formy, patria k jednej triede; bytosti, ktor vlastne v kadom okamihu menia svoju podobu, ktor, ke pred ns predstpia a my sa domnievame, e sme ich uchopili, s u zase in, take sme ich schopn sledova, iba ke sami uinme nau duu pohyblivou a vnmavou, patria do tejto druhej triedy. Ezotern zrak njde prv triedu bytost, ktor maj celkom urit formu, vlastne len vtedy, ke za predpokladov, ako som vm ich popsal, vnikne do hlbn Zeme. Povedal som vm, e vetko, o na ns vo vonkajom svete psob, treba

12

pozdvihn na morlne psobenie, ako to bolo popsan. Ako prklad sme uviedli, ako mono k morlnym dojmom pozdvihn modros oblohy, zele rastln, belos snehu. Predpokladajme, e vnikneme do vntra Zeme. Ak sa staneme, povedzme, spolonkmi bankov, potom zjdeme, vnikajc do vntra Zeme, do oblast, v ktorch nememe postupne vykoli nae oko tak, aby sa pohad zmenil na morlny dojem. Ale vimneme si tam pocit tepla, odstupovan teplotn rozdiely. Tieto musme cti ako prv, to mus by fyzick dojem, fyzick prrodn dojem, ke sa ponorme do re zemskho. Ak budeme prihliada k tmto teplotnm rozdielom, k tmto teplotnm posunom, ak nechme na seba psobi to, o inak pri naom zostupe nadol na nae zmysly psob, potom dospejeme pri tomto prenikan do vntra Zeme prostrednctvom pocitu spolupatrinosti s tm, o psob vo vntri Zeme, k uritmu zitku: Ak toti potom nechme bez povimnutia vetko, o tu vyvolva dojmy, ak sa sname tu dole ni necti, ani teplotn rozdiely, ktormi sme sa len pripravili; ak sa sname ni nepou a ni nevidie, ale necha na seba psobi dojem tak, aby sa z naej due vynoril ako dojem morlny, potom pred nam ezoternm zrakom povstane trieda tvorivch prrodnch bytost, ktor pre ezotern zrak relne psob vlastne vo vetkom zemskom, predovetkm vo vetkom metalickom, a ktor sa predstavuje jeho imagincii, jeho imaginatvnemu poznaniu v ostro ohraniench podobch najrozlinejieho druhu. Ten, kto sa s ezoternou vchovou a sasne s uritou lskou k veci - lebo t k tomu patr obzvl v tejto oblasti - stane spolonkom bankov, kto vnikne do bane a tu dole doke zabudn na vetky vonkajie dojmy, ten cti, ako sa pred jeho imaginciou objavuje, takpovediac, najbliia trieda bytost, ktor tvoria a tkaj za vetkm zemskm, predovetkm metalickm. Dnes som ete nehovoril o tom, ako sa s tm, o je takmto spsobom relne, vysporiadali udov rozprvky a udov povesti; o skutonostiach, ktor sa ponkaj ezoternmu zraku, by som vm chcel porozprva najprv len akosi sucho. Pretoe poda lohy, ktor som dostal, musm postupova empiricky, musm porozprva najprv o tom, o nachdzame v rozlinch prrodnch rach. Tak som to pochopil, ke som dostal tto tmu. Prve tak, ako ezoternm zrakom postrehujeme v naej imagincii takmto spsobom pevne ohranien prrodn bytosti, u ktorch vidme obrysy, ktor by sme mohli nakresli, tak sa ezoternmu zraku ponka in monos, vnma bytosti, ktor sa vyskytuj bezprostredne za zvojom prrody. Ke sa oddme, povedzme, za da, kedy sa poveternostn pomery v kadom okamihu menia, kedy sa naprklad tvoria mraky, ke sa z mrakov rinie nadol d, ke prpadne op zo zeme nahor stpaj pary - ak sa oddme v takto de tmto javom spsobom, ako to bolo vykreslen, take namiesto fyzickho dojmu sa objav morlny dojem - tu meme op nieo prei. Obzvl vhodn je odda sa dojmu, ktorm na ns psob, povedzme, zvltna hra vodnej masy trietiacej sa a rozpraujcej sa vo vodopde; ke sa oddvame tvoriacim sa, rozptyujcim sa

13

hmlm alebo vodnm parm, ktor napaj vzduch a stpaj nahor v podobe dymu, alebo ke vidme, ako sa rinie jemn d alebo pociujeme jemn mrholenie, prestupujce vzduch. Ak to vetko pociujeme morlne, tu sa pred nami objavuje druh trieda bytost, pri ktorch by sme chceli poui slovo metamorfza, premena. Tto druh skupinu bytost nememe nakresli, ako naprklad nememe namaova ani blesk. Meme zachyti iba niektor podobu, ktor m tto bytos v uritom okamihu, v alom okamihu je to u vetko zmenen. Take takto neustle sa meniace bytosti, ktorch symbol pre imaginciu by sme mohli njs nanajv v neustle sa meniacich tvaroch mrakov, tieto sa nm zjavuj ako druh trieda bytost. Ale my sa ako ezoterici zoznamujeme s tmito bytosami ete inm spsobom. Ke pozorujeme rastliny, ako vyrastaj na jar zo zeme - ale pozor, len vtedy, ke ete len vyhaj prv zelen vhonky, nie neskr; ke sa u chystaj prina plody - vtedy ezotern zrak pociuje, e vlastne tie ist bytosti, ktor odhalil v rozptyujcich sa a op sa zrajcich vodnch parch, obklopuj aj puiace, raiace rastliny. Take meme poveda, e ke vidme vyra zo zeme rastliny, vidme ich obklopen takmito metamorfujcimi sa bytosami. A ezotern zrak potom cti, akoby to, o hore nad rastlinnm pukom neviditene psob a tk, malo ma nieo do inenia s tm, o rastlinu zo zeme pud nahor, o ju vyna nahor. Vidte, mil priatelia, obyajn fyzick veda pozn iba rast rastln, vie iba, e rastlina m aksi hnaciu silu, ktor vyra zdola nahor. Ezoterik vak spoznva, e u kvetiny je to inak. Predpokladajme, e mme pred sebou mlad rastlinn vhonok. Ezoterik rozoznva okolo mladho vhonku meniace sa bytosti, ktor boli, takpovediac, vypusten z okolia a tlaia sa nadol; ktor nevychdzaj iba zdola nahor, ako to rob fyzick rastov princp, ale ktor rastlinu vyahuj zo zeme zhora nadol. Take ezotern pohad na jar, ke sa zem pokrva zeleou, cti osi ako z vesmru zostupujce prrodn sily, ktor vynaj von to, o je v pde, aby vntro Zeme mohlo hadie na oblohu, na vonkaj okolit svet. Nad rastlinou je osi stle sa pohybujce a charakteristick je to, e ezotern pohad si osvoj prve ctenie pre to, e to, o tu rastlinu obtkva, je to ist, o vo vyparujcej sa a v d sa zrajcej vode. To je druh trieda, trieda prrodnch sl a prrodnch bytost. Ke zajtra prejdeme k opisovaniu tretej a tvrtej triedy, ktor s ete ovea zaujmavejie, uke sa nm to ete presnejie. Ke robme takto pozorovania, ktor s tak vzdialen sasnmu vedomiu udstva, musme sa pridriava tohto, e vetko, o k nm pristupuje, je fyzick, prestpen duchovnm. Ako si musme myslie loveka preniknutho tm, o ezotern pohad vid ako terick telo, tak si musme myslie vetko, o vo svete tk a ije, prestpen mnohosou, rozmanitosou duchovnch ivch bytost a sl. Postup naich pozorovan m by tak, e najprv jednoducho popeme skutonosti, ktor me vo vonkajom svete zai ezoterne kolen pohad; skutonosti, ktor vychdzaj

14

z pozorovania hlbn Zeme, okruhu vzduchu, toho, o sa deje v jednotlivch prrodnch rach, o sa deje v nebeskch diaavch na pohybujcich sa plantach, na stliciach vypajcich nebesk priestory. A e to cel spojme nakoniec a do istho druhu teoretickho poznania, ktor nm me objasni, o tvor duchovn zklady nho fyzickho vesmru a jeho rozlinch ri a oblast.

15

II.
Bleskurchlo sa rozarujce a op miznce bytosti vzduchu, svisiace s dozrievanm v prrode (tretia kategria). Uchovvatelia zrodkov v tepelnom ivle (tvrt kategria). Na vnmanie duchovnho sveta, vyieho ne je svet prrodnch duchov, je potrebn pomocou meditcie a koncentrcie vytvori vedom spnkov stav; pri precitnut tohto vedomia sa postrehn bytosti riadiace prrodnch duchov. Tieto spsobuj striedanie ronch obdob prideovanm prce prrodnm duchom a predstavuj astrlne telo Zeme, do ktorho sa nor v noci astrlne telo loveka; nepsobia na astrlne tel ud a zvierat len tvarujco, ale aj duevne v rmci pocitov, myslenia a podnetov vle; riadia de a noc a vbec vetko, o podlieha rytmickmu striedaniu: s to duchovia obench db. Ke precitne ezoterikovo astrlne telo, nem, pokia je to mon, jeho ja upadn do spnku; inak sa lovek v astrlnom svete cti roztiepen a strca svoju vntorn sdrnos. Ak si vak pri tom uchovme pam a svedomie, neme nae ja po precitnut astrlneho tela nikdy usn. So svojm prebudenm ja sa ctime by rozliati nielen do sveta duchov obench db, ale aj do celej substancie jednotnho ducha samotnej planty. lohou ducha Zeme je utvra vzah Zeme k inm nebeskm telesm.

Vera veer som sa poksil ukza najprv cestu, ktor udsk duu vedie k pozorovaniu toho duchovnho sveta, ktor je skryt bezprostredne za nam zmyslovo-fyzickm svetom, a poksil som sa upozorni na dve triedy, na dve kategrie duchovnch bytost, ktor nachdza ezotern zrak, ke uvedenm spsobom odstrni zvoj zo zmyslovho sveta. Dnes by sme si mali alej pohovori ete o dvoch alch druhoch, kategrich prrodnch bytost. Jeden druh, teda osobitn kategria, sa ezoterne kolenmu zraku ukazuje pri pozorovan pozvonho vdnutia a odumierania, povedzme, rastlinnho sveta za neskorho leta alebo na jese, vbec odumierania prrodnch bytost. U ke rastliny zanaj vyvja vo svojich kvetoch plody, mono necha psobi vyvjanie sa plodu na duu tak, ako sme to vera vykreslili. A tm istm spsobom sa pre imaginciu zska dojem o duchovnch bytostiach, ktor maj do inenia s odumieranm, s vdnutm prrodnch bytost. Tak, ako sme mohli vera opsa, e rastliny na jar akoby boli zo zeme vyahovan uritmi bytosami, podliehajcimi neustlej premene, tak meme poveda, e ke naprklad rastliny preli vvinom a musia vdn, vtedy zasahuj in bytosti, bytosti, o ktorch nememe poveda ani to, e neustle menia svoju podobu, meme o nich poveda vlastne iba to, e nemaj iadnu skuton podobu. Rozarujce sa ako blesky, prebleskujce ako mal meteory a op miznce - tak sa nm javia; zase sa roziaria, zase zmizn, take nemaj iadnu urit podobu, ale akoby sa mihali nad naou Zemou, rozsvecuj sa a zhasnaj ako meteor alebo bludika. Tieto bytosti svisia predovetkm s dozrievanm vetkho, o je v prrodnch rach. Tieto sily alebo bytosti s na to, aby mohli bytosti v prrodnch rach dozrieva. Ezotern pohad me tieto bytosti postrehn vlastne iba vtedy, ke sa zameria vlune a jedine na samotn vzduch, a to o najistej vzduch. Vera sme druh druh prrodnch bytost opsali tak, e nechvame na seba psobi rozpraujcu sa alebo op sa zhromaujcu vodu, ak sa ponka nmu

16

pozorovaniu v tvaroch mrakov i inak. Ak chceme nadobudn predstavu o tchto meteoricky sa rozarujcich a op zhasnajcich bytostiach, ijcich akosi neviditene vo vzduchu bez vody a dychtivo vysvajcich svetlo, ktorm je vzduch preniknut a ktor im umouje roztrblieta sa a roziari sa, mus na duu psobi vzduch o najviac zbaven vody a preiaren slnenm svetlom a teplom. S to tieto bytosti, ktor sa znaj naprklad na rastlinn svet alebo aj na zvierac svet a zabezpeuj dozrievanie. U aj zo spsobu, akm mono k tmto bytostiam dospie, vidme, e s v uritom vzahu k tomu, o sa v ezoterike oddvna nazva ivlami. o sme vera vykreslili ako prv druh takchto bytost, mono njs, ke zostpime do hlbn Zeme, ke vnikneme do pevnej hmoty naej planty. Tu sa naej imagincii prejavia bytosti s uritou formou, take tieto bytosti meme nazva aj bytosami pevnho ivlu alebo prrodnmi duchmi zeme. Druh kategriu, ktor sme vera opsali, t sme nali v zhlukujcej sa a rozpraujcej sa vode; preto meme tieto duchovn bytosti da do svislosti s tm, o ezoterika oddvna nazva tekutm alebo vodnm ivlom. V om sa premieaj, zrove preberaj lohu vyahova zo zeme vetko, o rastie a pu. S ivlom vzduchu, obsahujceho o najmenej vody, svisia tie bytosti, o ktorch sme mohli rozprva dnes. Take meme hovori o prrodnch duchoch zeme, vody a vzduchu. Meme vzia do vahy ete tvrt kategriu takchto duchovnch bytost. Ezotern zrak sa s touto tvrtou kategriou me oboznmi, ak pok, km sa z kvetu vytvor plod a zrodok, a potom pozoruje, ako zrodok postupne vyrast v nov rastlinu. Iba pri tejto prleitosti mono ahko - inak je to ak - pozorova tvrt druh tchto bytost, pretoe tvrt druh, to s opatrovatelia vetkch zrodkov, vetkch semien v rmci naej prrodnej re. Ako strcovia prenaj semeno z jednej genercie rastln alebo aj inch prrodnch bytost do nasledujcej genercie. A meme pozorova, e tieto bytosti, ktor s strcami semien alebo zrodkov a umouj, e sa na zemi objavuj vdy tie ist bytosti, e tieto bytosti ij s teplom naej planty, s tm, o sa oddvna nazvalo ivlom oha alebo ivlom tepla. Preto s aj sily semien spojen s uritou teplotou, s uritou temperatrou. A ak ezotern zrak pozoruje celkom presne, zisuje, e potrebn premenu tepla okolia na teplo, ak semeno alebo zrodok potrebuj, aby mohli dozrie, takto potrebn premenu neivho tepla na iv teplo zabezpeuj tieto bytosti. Preto mono aj tieto bytosti oznai za prrodnch duchov tepla alebo oha. Take sme teraz spoznali - presnejie daje si vypoujeme v nasledujcich prednkach - tyri kategrie prrodnch duchov, ktor maj urit vzah k tomu, o nazvame ivlami - zem, voda, vzduch a ohe. Tieto bytosti akoby mali v tchto ivloch svoje teritrium, ako m aj samotn lovek svoj okruh, svoje teritrium na celej plante. Ako je tu doma

17

vzhadom na vesmr, tak maj tieto bytosti svoje teritrium kad v niektorom z uvedench ivlov. U vera sme upozornili na to, e tieto rozlin bytosti znamenaj pre cel nau Zem so svojimi prrodnmi rami, teda pre n pozemsk, fyzick svet to ist, o znamen pre jednotlivho loveka terick alebo ivotn telo. Povedali sme iba, e toto ivotn telo je jednotou, zatia o terick telo Zeme pozostva z mnohch, mnohch takchto prrodnch duchov, ktor sa ete k tomu rozdeuj na tyri kategrie. terick alebo ivotn telo Zeme pozostva zo ivho spolupsobenia tchto prrodnch bytost. Nie je teda jednotou, ale mnohosou, mnohorakosou. Ak chceme ezoternm zrakom spozna toto terick telo Zeme, musme, ako to bolo vera opsan, fyzick svet necha na seba psobi morlne, a tak odsun zvoj fyzickho sveta; potom akoby bolo to, o le bezprostredne pod tmto zvojom, toto terick telo Zeme, viditen. o sa stane, ke teraz odsunieme aj to, o oznaujeme ako terick telo Zeme? Vieme u, mil priatelia, e tretm lnkom udskej bytosti za terickm telom je astrlne telo, telo, ktor je nositeom naich iadost, naich prian, naich vn. Take, ke odhliadame od vych lnkov udskej prirodzenosti, meme poveda nasledovn. U loveka mme najprv fyzick telo, potom za fyzickm telom terick a za terickm telom astrlne telo. Prve tak je to aj vo vonkajej prrode. Ke odsunieme to fyzick, objavme sce mnohos, ale tto nm predstavuje terick telo celej Zeme so vetkmi jej prrodnmi rami. Meme teraz hovori aj o nejakom druhu astrlneho tela Zeme? O nieom, o vzhadom na cel Zem, vzhadom na vetky re naej Zeme zodpoved astrlnemu telu loveka? K tomuto astrlnemu telu Zeme sa vak nememe dosta tak ahko ako k terickmu telu. Videli sme, e sa k tomuto terickmu telu dostaneme jednoducho tak, e javy sveta nenechme na seba psobi len zmyslovmi dojmami, ale morlne. Ak vak chceme prenikn alej, potrebujeme hlbie ezotern cvienia, ako ich njdete iastone opsan, pokia sa mu vo verejnej publikcii uvies, v mojej knihe Poznvanie vych svetov. V uritom bode ezoterickho vvinu, ako sa tam mete dota, zana by lovek pri vedom aj v ase, v ktorom je inak v bezvedom, teda v dobe medzi zaspanm a prebudenm. Vieme, e obyajn bezvedom stav, obyajn spnkov stav loveka spova v tom, e lovek nech lea v posteli svoje fyzick a terick telo, a astrlne telo a to ostatn, o k nemu patr, vysunie von. Ale potom je lovek aj pre normlny stav v bezvedom. Ke sa stle viac a viac venuje cvieniam, ktor spovaj v meditcii a koncentrcii at., ke zosiluje driemajce skryt sily svojej due, potom me dosiahnu vedom spnkov stav. Take lovek potom, ke uvon svoje astrlne telo z fyzickho a terickho tela, nie je v bezvedom, ale m okolo seba sce nie fyzick svet, ani svet prrodnch duchov, ale in, ete duchovnej svet, ako je ten, o sme doteraz opisovali. Ke u loveka nastane okamih, e cti, ako sa mu rozsvecuje jeho

18

vedomie po tom, o sa uvonil zo svojho fyzickho a terickho tela, potom vnma celkom nov druh duchovnch bytost. To najbliie, o si vimne ezotern pohad, ktor sa tak aleko vykolil, je to, e tento nov druh duchov, ktorch teraz vnma, s akoby velitemi prrodnch duchov. Ujasnime si, do akej miery s velitemi. Pozrite sa, povedal som vm, e tie bytosti, ktor meme nazva prrodnmi duchmi vd, psobia obzvl vtedy, ke ra, zo zeme vyha rastlinn svet. T prrodn duchovia, ktorch meme nazva prrodnmi duchmi vzduchu, zohrvaj svoju rolu viac vtedy, ke maj v neskor leto a na jese rastliny vdn, odumiera. Tu sa vznaj na rastlinn svet vzdun bytosti podobn meteorom a akoby sa stili rastlinnm svetom tm, e nechaj vdn jeho letn a jarn tvary. Toto usporiadanie spova v tom, e raz psobia v tej i onej oblasti Zeme predovetkm duchovia vody a druh raz duchovia vzduchu, tieto veci sa toti menia poda rznych oblast Zeme; na severnej pologuli je to samozrejme celkom inak ako na junej pologuli. Toto rozmiestovanie, akoby vysielanie prslunch prrodnch duchov k ich innosti v prav as zabezpeuj duchovn bytosti, ktor mono spozna a vtedy, ke je ezotern zrak tak aleko vykolen, e lovek, aj ke sa uvon zo svojho terickho a fyzickho tela, me nieo vnma vo svojom okol. Take meme naprklad poveda, e v svislosti s naou Zemou, s naou plantou Zem, psobia duchovn bytosti, ktor rozdeuj prce prrodnch duchov poda ronch obdob, ktor spsobuj striedanie ronch obdob v rznych oblastiach Zeme tm, e rozdeuj prce prrodnch duchov. Tieto duchovn bytosti predstavuj to, o by sme mohli nazva astrlnym telom Zeme. S to tie ist, do ktorch sa lovek veer, ke zasp, ponor so svojm astrlnym telom. Astrlne telo, ktor pozostva z vych duchov, je spojen so Zemou a do oblasti tchto vych duchov, ktor sa pohybuj okolo planty Zem a prestupuj ju ako duchovn atmosfra, sa v noci ponra vlastn astrlne telo loveka. Ezotern pozorovanie zisuje vek rozdiel medzi predtm opsanmi kategriami prrodnch duchov, medzi duchmi zeme, duchmi vody at. a tmito duchmi, ktor prrodnch duchov riadia. Prrodn duchovia sa zaoberaj tm, e nechvaj prrodn bytosti dozrieva a vdn, e teda vnaj do celej zemskej planetrnej oblasti ivot. Inak je to pri duchovnch bytostiach, ktor meme oznai v ich shrne ako astrlne telo Zeme. Tieto duchovn bytosti s tak, e lovek, ke sa s nimi me oboznmi svojm ezoternm zrakom, pociuje ich u ako bytosti, ktor maj o do inenia s jeho vlastnou duou, s jeho vlastnm astrlnym telom. S to bytosti, ktor psobia na astrlne telo loveka a aj na astrlne telo zvierat tak, e meme hovori nielen o oivujcom psoben, ale o takom psoben, akm je psobenie pocitov, mylienok na nau vlastn duu. Prrodnch duchov vody, vzduchu - tch pozorujeme a mono poveda, e s v okol; duchovn bytosti, o ktorch hovorme teraz, o tch nemono poveda, e s v naom okol, ale ke ich vnmame, sme s nimi stle spojen, akoby do nich

19

vliati. Splvame s nimi a ony k nm v duchu hovoria. Je to tak, ako keby sme z okolia vnmali mylienky a pocity; a aj vov impulzy, sympatie a antipatie sa vyjadruj v tom, o k nm tieto bytosti nechvaj prdi mylienkami, pocitmi, vovmi impulzmi. Take v tomto druhu, v tejto kategrii duchov vidme u bytosti podobn udskm duiam. Ke sa ete raz pozrieme na to, o sme uviedli, meme poveda, e vetky druhy usporiadania v ase, rozdelenia v asovch a priestorovch vzahoch tie svisia s tmito duchovnmi bytosami. Preto sa nm v ezoterike dochovalo star slovo na oznaenie tchto duchovnch bytost, ktor v ich shrne rozoznvame ako astrlne telo Zeme, a toto slovo vyjadren v naom jazyku by znelo: duchovia obench db naej planty. Take tieto bytosti, ktor zahame do astrlneho tela Zeme, spsobuj nielen pravideln ron cyklus v raste a vdnut, ale aj pravideln cyklus, ktor je vyjadren vo vzahu k plante Zem ako de a noc. Inmi slovami, vetko, o svis s rytmickm opakovanm sa, s rytmickm striedanm, so striedanm asovch pomerov a s opakovanm asovch udalost, to vetko riadia duchovn bytosti, ktor vetky spolu patria do astrlneho tela Zeme a na ktor sa hod pomenovanie duchovia obench db naej planty. A to, o astronm zisuje o obehu Zeme okolo svojej osi vpotami, ezotern zrak vnma tak, e vie, e okolo celej planty s rozdelen duchovia obench db, ktor s skutone nositemi sl, otajcich Zem okolo jej osi. Je skutone mimoriadne dleit, e v astrlnom tele Zeme vidme vetko to, o svis s obvyklm striedanm, s rozkvitanm a odkvitanm rastln, ale aj vetko to, o svis so striedanm ronch obdob, dennch db, a po striedanie da a noci. Vetko, o sa takto deje, vyvolva v pozorovateovi, ktor zaiel a tak aleko, e je schopn vyjs so svojm astrlnym telom z fyzickho a terickho tela, a predsa doke zosta pri vedom, dojem duchovnch bytost, ktor patria prve medzi duchov obench db. Tm akoby sme odtiahli druh zvoj, zvoj, utkan z prrodnch duchov. Mohli by sme poveda, e prv zvoj, utkan zo zmyslovo-fyzickch dojmov, stiahneme a dostaneme sa k terickmu telu Zeme, k prrodnm duchom; potom meme stiahnu druh zvoj a dostaneme sa k duchom obench db, ktor riadia, usporadvaj vetko, o sa periodicky vracia, o podlieha rytmickmu striedaniu. Vieme teraz, e v naich astrlnych telch je op umiestnen to, o meme nazva vymi lnkami udskej prirodzenosti a o zatia zhrujeme ako ja, vloen do nho astrlneho tela. O naom astrlnom tele sme u povedali, e sa vnra do oblasti duchov obench db akoby do vlniaceho sa mora duchov obench db. Nae ja, to vlastne sp pre normlne vedomie ete viac ako astrlne telo. To, e ja ete viac sp, si ezoterne sa vyvjajci lovek, ktor sa ezotericky dostva alej, uvedomuje tak, e sa najprv u vnika do vnmania astrlneho tela, do duchovnho sveta, do ktorho sa ponra a ktor pozostva z duchov obench db. Toto vnmanie je vlastne z istho hadiska nebezpen

20

skalie ezoterickho vvinu; pretoe astrlne telo loveka je op jednotou; avak vetko to, o je v oblasti duchov obench db, je v podstate mnohosou, rozmanitosou. A kee je lovek spojen, ako sme opsali, s touto rozmanitosou, ponoren do tejto rozmanitosti, ak so svojm ja ete sp, ale bdie u so svojm astrlnym telom, cti sa ako rozkskovan vo vntri sveta duchov obench db. Tomu sa pri sprvnom ezoterickom vvine treba vyhn. Preto t, ktor mu dva nvod na takto sprvny vvin, robia opatrenia, aby lovek poda monosti so svojm ja nezaspal, ke sa u jeho astrlne telo prebudilo. Keby toti lovek nechal svoje ja spa, zatia o jeho astrlne telo sa u prebudilo, stratil by svoju vntorn sdrnos a pripadal by si ako Dionzos rozkskovan v celom astrlnom svete Zeme, pozostvajcom z duchov obench db. Pri sprvnom ezoterickom vvine sa teda robia opatrenia, aby sa to nestalo. Tieto opatrenia spovaj v tom, e sa db o to, aby ten, kto m dosiahnu meditciou, koncentrciou alebo inmi ezoterickmi cvieniami jasnovidnos, aby v celej oblasti jasnovidnho, ezoternho pozorovania zachoval dve veci, dve veci aby nezabudol. Je to mimoriadne dleit, aby sa v kadom ezoterickom vvine zariadilo vetko tak, aby sa nestratili dve veci, ktor m lovek v benom ivote, ktor vak me poas ezoterickho vvinu ahko strati, ke nie je sprvne usmerovan. Ak sa vak usmeruje sprvne, potom ich nestrat. Prv je, aby lovek nestratil spomienku na vetky zitky sasnej inkarncie, ako ich inak m vo svojej pamti: nesmie by naruen svislos pamti. Pod touto svislosou pamti sa rozumie v oblasti ezoteriky ete ovea viac ako v obyajnom ivote. V obyajnom ivote sa pod touto pamou rozumie vlastne iba to, e sa meme pozrie nasp a nestrcame pritom z nho vedomia dleit udalosti nho ivota. V ezoterike sa pod sprvnou pamou rozumie ete aj to, e lovek so svojm ctenm, so svojimi pocitmi priklad vznam iba tomu, o u v minulosti vykonal, take si nepripisuje iadnu in hodnotu ne t, ktor si me pripsa na zklade svojich minulch inov. Prosm, aby ste mi dobre rozumeli, mil priatelia! Je tm povedan nieo mimoriadne dleit. Keby sa lovek svojm ezoterickm vvinom dostal k tomu, e by zrazu povedal - som vtelenm toho i onho ducha, bez toho, aby na to bolo nejak oprvnenie na zklade toho, o doteraz urobil tu v tomto fyzickom svete, potom by sa jeho pam v ezoternom zmysle preruila. V ezoternom vvine je dleit zsada nepripisova si iadnu in hodnotu ako t, ktor vyplva z naich vkonov vo fyzickom svete v rmci sasnej inkarncie. To je mimoriadne dleit. Kad in hodnota mus vyplyn a na zklade alieho ezoterickho vvinu, ku ktormu mono dospie a vtedy, ke najprv stojme pevne na zemi, e sa nepokladme za ni inho ne za to, o sme mohli vykona v tejto inkarncii. Je to aj prirodzen, ke sa na vec pozerme objektvne; pretoe to, o sme vykonali v sasnej inkarncii, je aj vsledkom predchdzajcich inkarnci, je to to, o z ns urobila doteraz karma. o z ns

21

karma ete urob, to ju musme ete necha urobi, to nesmieme zapotava do naej hodnoty. Skrtka, ak sa mme sami hodnoti, pri zanajcom ezoterickom vvine to urobme sprvne jedine vtedy, ak odvodzujeme nau hodnotu iba z toho, o sa nm ponka v spomienke ako minulos. To je jeden prvok, ktor si musme zachova, aby nae ja nezaspalo, ke sa prebud nae astrlne telo. To druh, o sa nm ako sasnmu loveku tie nesmie strati, je stupe nho svedomia, ktor mme vo vonkajom fyzickom svete. Tu je op nieo, o o treba dba. U astejie ste sa dozvedali, e tu alebo tam niekto prechdza ezoternm vvinom. Ak nebol veden sprvne, asto mono pozorova, e tento lovek berie veci vo vzahu k otzkam svedomia ahie ako pred svojm ezoternm vvinom. Predtm ho vchova, socilne svislosti viedli k tomu, e toto alebo tamto smel alebo nesmel robi; po zaiatku ezoternho vvinu dokonca niekto, kto predtm neklamal, zane klama, berie veci vo vzahu k otzkam svedomia viac naahko ako predtm. Nesmieme strati ani jeden stupe u dosiahnutho svedomia. Tak pam, e si pripisujeme hodnotu len na zklade pozorovania toho, m sme sa stali, nie na zklade nejakej vpoiky z budcnosti, nieoho, o ete len vykonme; a tak stupe svedomia, ak sme doteraz nadobudli v celkom obyajnom fyzickom svete, to si musme udra. Ak si v naom vedom uchovme tieto dva prvky - nau zdrav pam, ktor nm nenahovra, e sme niem inm, ne tm, o vyplva z naich vkonov; a nae svedomie, ktor nm prikazuje, aby sme veci morlne nebrali na ahiu vhu ako doposia, dokonca, aby sme ich brali vnejie. Ak sme si tieto dva prvky uchovali, potom nae ja neme nikdy zaspa, ke bdie nae astrlne telo. Potom vname sdrnos nho ja do sveta, v ktorom bdieme s nam astrlnym telom, v ktorom akoby bdejc spme, ke si zachrnime a prenesieme nae vedomie do stavu, v ktorom sme s nam astrlnym telom uvonen z fyzickho a terickho tela. A potom, ke sa so svojm ja prebudme, potom nectime len to, e nae astrlne telo je spojen so vetkmi duchovnmi bytosami, ktor sme dnes opisovali ako duchov obench db naej planty, ale celkom zvltne ctime, e nemme u vlastne bezprostredn vzah k jednotlivmu loveku, nositeovi tohto fyzickho tela, terickho tela, v ktorom sa zvyajne nachdzame. Ctime, akoby nm vetko, o svis len s vlastnosami nho fyzickho a terickho tela, bolo odat. Ctime preto tie, e nm je odat vetko to, o me i iba navonok na nejakom zem naej planty. Pretoe to, o ije na nejakom zem naej planty, svis prve s duchmi obench db. Avak teraz, ke bdieme s nam ja, ctime sa nielen vnoren do celho sveta duchov obench db, ale ctime sa zajedno s celm jednotnm duchom planty, zobdzame sa v jednotnom duchu samotnej planty. To je mimoriadne dleit, e ctime spolupatrinos s celou plantou. Tento ivot s plantou sa prejavuje naprklad dostatone bdelmu ezoternmu zraku tak, e lovek, ke u zaiel tak aleko, e sa jeho ja a jeho astrlne telo zobudia

22

sasne, poas dennho bdenia, ke je v zmyslovom svete, sleduje slnko, ako putuje po nebi od rannho briedenia po veern zmrkanie, ale slnko mu nemizne, ke zasp. Ke zasp, zostane s nm slnko spojen; neprestane svieti, iba nadobda duchovn charakter. Take lovek, ke potom v noci skutone sp, sleduje slnko aj v noci. lovek je prve tak, e so striedajcimi sa stavmi planty m do inenia iba dovtedy, km ije v astrlnom tele. S tmito striedajcimi sa stavmi planty vak u nem ni spolon, ke si uvedom svoje ja. Potom si uvedom vetky stavy planty, ktormi me planta prejs. On, lovek, sa potom vleje do celej substancie ducha planty. Nesmiete si vak, ke toto takto vyslovujem, myslie, e vrokom - lovek sa spojil s duchom planty, ije v jednote s tmto duchom planty - sa u vo vzahu k jasnovidnosti povedalo nieo nesmierne. Lebo toto je tak, ako je to tu mienen, len nieo ako zaiatok. Pretoe ke sa lovek opsanm spsobom zobud, potom je to tak, e vlastne spolupreva ducha planty iba veobecne, zatia o tento duch planty pozostva z mnohch, mnohch jednotlivost, z ndhernch jednotlivch duchovnch bytost; ako budeme pou v nasledujcich prednkach. Jednotlivosti planetrneho ducha, zvltne rozmanitosti tohto ducha lovek ete nevnma. o vnma je, e spoiatku vie: ijem vnoren do planetrneho ducha ako do mora, ktor duchovne obmva cel plantu Zem a je teda sm duchom Zeme. Mono prekonva nesmierne dlh vvin, aby toto zjednotenie s planetrnym duchom bolo mon alej a alej preva, ale k zaiatku dolo tm, o sme opsali. Tak, ako u loveka hovorme, e za jeho astrlnym telom je jeho ja, tak hovorme o tom, e za tm vetkm, o nazvame shrnom duchov obench db, sa skrva duch samotnej planty, planetrny duch. Zatia o duchovia obench db riadia prrodnch duchov ivlov, aby vyvolvali na plante Zem rytmick striedanie, opakovania v ase, striedanie v priestore, duch Zeme m in lohu. Tento duch Zeme m za lohu uvdza samotn Zem do vzjomnho vzahu k ostatnm nebeskm telesm v okol, riadi ju a usmerova tak, aby v priebehu asu prichdzala k ostatnm nebeskm telesm do sprvneho postavenia. Tento duch Zeme je akoby vekm zmyslovm orgnom Zeme, prostrednctvom ktorho sa Zem, zemsk planta dostva do sprvneho vzahu k okoliu. Keby som mal teda zhrn poradie duchovnch bytost, s ktormi mme na naej Zemi najbliie o do inenia a ku ktorm si meme njs cestu postupnm ezoternm vvinom, tu by som musel poveda: Ako najvrchnej zvoj mme zmyslov svet so vetkou jeho rozmanitosou, s tm, o vidme rozprestret pre nae zmysly, o meme pochopi udskm rozumom. Za zmyslovm svetom mme svet prrodnch duchov. Za svetom prrodnch duchov mme svet duchov obench db a za nm planetrneho ducha. planetrny duch ja

23

duchovia obench db svet prrodnch duchov zmyslov svet zmysel prrody prrodn zkony sily

astrlne telo terick telo vnemy fyzick telo prrodn

Ak chcete to, o sa z tejto vstavby svetov prejavuje normlnemu vedomiu, porovna s touto vstavbou svetov samotnou, mete si to ujasni nasledovne: Najvrchnej zvoj sveta by bol tento svet zmyslov, za nm svet prrodnch bytost, svet duchov obench db a za nm planetrny duch. Tu vak musme poveda, e planetrny duch sa vo svojej psobnosti v istom zmysle pretla a do zmyslovho sveta, take v zmyslovom svete mono vnma uritm spsobom jeho obraz; a prve tak je to pri duchoch obench db, a pri prrodnch duchoch. Take ke pozorujeme samotn zmyslov svet normlnym vedomm, akoby sme v tomto zmyslovom svete mali v odtlaku zozadu stopu tchto svetov, ktor s za nm, asi tak, akoby sme v najvrchnejom obale, ktor sme ako zmyslov svet odstrnili, mali za nm stupovito psobiace duchovn bytosti. Normlne vedomie vnma zmyslov svet ako jeho vnemy; svet prrodnch duchov sa vo vnemoch odtla ako to, o nazvame prrodnmi silami. Kde hovor veda o prrodnch silch, tam nemme vlastne ni skuton. Pre ezoterika nie s prrodn sily nim skutonm, s mjou, s odtlakom prrodnch duchov, psobiacich za zmyslovm svetom. Odtlakom duchov obench db je zase to, o pre normlne vedomie nazvame prrodnmi zkonmi. Vetky prrodn zkony s tu v podstate preto, e duchovia obench db psobia riadiaco ako mocnosti. Prrodn zkony nie s pre ezoterika nim skutonm. Ke obyajn prrodovedec hovor o prrodnch zkonoch a vonkajkovo ich kombinuje, ezoterik vie, e tieto prrodn zkony sa vo svojej pravde odhalia, ke lovek pri zobudenom astrlnom tele pova, o hovoria duchovia obench db a o nariauj prrodnm duchom. Toto sa v mji, vo vonkajom zdan, vyjadruje v prrodnch zkonoch. A alej sa obyajne normlne vedomie nedostane. K odtlaku planetrneho ducha vo vonkajom svete sa normlne vedomie obyajne nedostva. Normlne vedomie dnenho udstva hovor o vonkajom svete vnemov, o skutonostiach, ktor mono vnma, hovor o prrodnch silch: svetlo, teplo, magnetizmus, elektrina, praliv sila, odpudiv sila, tia at. To s tie bytosti mje, ktorch podstatou je v skutonosti svet prrodnch duchov, terick telo Zeme. Potom hovor vonkajia veda o prrodnch zkonoch. Op je to mja. Zkladom je to, o sme dnes opsali ako svet duchov obench db. A potom, ke sa prenikne ete

24

alej, mono djs k odrazu samotnho planetrneho ducha vo vonkajom zmyslovom svete. Veda to dnes nerob. T, o to dnes ete robia, tm sa u vemi never. Robia to bsnici, umelci, oni hadaj ete za vecami zmysel. Preo kvitne rastlinn svet? Preo vznikaj a zanikaj zvieracie rody a druhy? Preo obva lovek Zem? Ke sa niekto takto pta na zmysel prrodnch kazov a tento zmysel chce rozleni, skombinova z vonkajch skutonost, ako sa o to niekedy ete poka aj hlbia filozofia, vtedy sa pribliuje k odtlaku samotnho planetrneho ducha vo fyzickom svete. Ale dnes sa u tomuto hadaniu zmyslu bytia vemi never. Cit tomu niekedy ete trochu ver, ale veda u nechce vedie vea o tom, o by sa dalo njs okrem prrodnch zkonov v rade javov. Ke sa nad prrodnmi zkonmi vo veciach sveta, ako ich mono vnma zmyslami, had ete nejak zmysel, potom by sa tento zmysel mohol vnma ako odtlaok planetrneho ducha v zmyslovom svete. To by bola vonkajia mja. Najskr je vonkajou mjou samotn zmyslov svet, lebo je tm, o zo seba vydva terick telo Zeme; substanciou prrodnch duchov. Druhou mjou je to, o sa uom zjavuje z prrodnch duchov v prrodnch silch; treou mjou to, o sa zjavuje z duchov obench db ako prrodn zkony, a tvrtou mjou nieo, o napriek svojej povahe mje hovor k dui loveka, pretoe lovek sa vo vnman zmyslu prrody cti aspo trochu spojen s duchom celej planty, ktor vedie plantu svetovm priestorom a zrove dva celej plante zmysel. V tejto mji spova bezprostredne odtlaok samotnho planetrneho ducha. Tak meme poveda, e dnes sme vystpili a k jednotnmu duchu planty. A ak chceme op k tomu, o sme tu nali pre plantu, urobi paralelu s lovekom, meme poveda: zmyslov svet zodpoved fyzickmu telu loveka, svet prrodnch duchov terickmu telu, svet duchov obench db astrlnemu telu a planetrny duch zodpoved udskmu ja. Tak ako ja loveka vnma fyzick okolie Zeme, tak vnma planetrny duch vetko to, o je v okol a vbec vo svetovom priestore mimo planty, a poda tchto vnemov zo svetovho priestoru upravuje iny planty a aj ctenie planty, o ktorom budeme hovori zajtra. Pretoe to, o rob planta vonku v priestore tm, e ide svojou cestou svetovmi diakami, a to, o spsobuje vo svojom vlastnom tele, vo svojich ivloch, z ktorch pozostva, to je zase vsledok toho, o planetrny duch vo vonkajom svete pozoruje. Tak, ako jednotliv udsk dua ije na Zemi veda druhch ud, riadi sa poda nich, tak ije planetrny duch vo svojom planetrnom tele, ktorm je pda, na ktorej stojme; ale tento planetrny duch ije v spolonosti druhch planetrnych duchov, druhch duchov nebeskch telies vbec.

25

III.
Druh druh charakteristiky duchovnch bytost vychdza z udskej prirodzenosti, z vntornho ivota, ktor lovek uva sm pre seba bez toho, aby menil stav svojho vedomia. Bytosti najbliej vyej kategrie vak, ke svoje vnmanie odvracaj od vonkajieho sveta a obracaj sa postrehovanm k sebe samm, svoj stav vedomia menia, a tento in stav vedomia si uchovvaj vou bez toho, aby dochdzalo k rozdeleniu ich bytostnch lnkov, ako je to u loveka v spnku. V najbliej vyej kategrii mme pred sebou bytosti, ktor postrehuj tm, e sa prejavuj, tm, e vyjadruj, m s - tm bdej. Ak svojou vou nevstupuj do pomeru k okolitmu svetu, spia, to jest strcaj svoj sebapocit, potom do nich vstupuje prejavovanie sa vych svetov; teda namiesto vntornho ivota je u nich napanie sa duchom. Prejavom ich bytia je absoltna pravda. Cesty, ktormi me ezoterik njs tieto bytosti, s premhanie egoistickho vntornho ivota a pridriavanie sa morlnych prvd, ktor mu prs cestou vntornho vnuknutia. Potom vyie ja, ktor sa zjednocuje s duchom sveta, premha svojvon ja. Vstupnou brnou k duchovne bytostnmu prevaniu je uznanie, e v loveku ije nieo duchovne-bytostn, ktor je vyie ne on sm v tejto inkarncii. Je to psobenie inpirujcej anjelskej bytosti - duchovnho vodcu, do jeho vlastnej bytosti. V priebehu alieho ezoternho vvoja odhauj sa mu potom archanjeli ako vedce bytosti nrodov, archai ako vedce bytosti asov. Im s podriaden odlenen bytosti tretej hierarchie, uren k slubm v prrode.

V priebehu oboch predchdzajcich prednok sme sa oboznmili s istmi duchovnmi bytosami, s ktormi sa me ezotern pohad stretn, ke sa pohri do duchovnho ivota naej planty. Dnes bude potrebn s ete inou cestou, aby sme vystpili do duchovnho sveta, pretoe a pozorovanm druhej strnky budeme v stave vytvori si sprvne predstavy o povahe duchovnch bytost, o ktorch sme hovorili, a po takzvanho planetrneho ducha. Bude vdy mimoriadne ak slovami nejakho jazyka charakterizova tie duchovn bytosti, ktor nm sprostredkva ezotern vnmanie, pretoe udsk jazyky, aspo tie sasn, s uspsoben len na javy, skutonosti fyzickho sveta. A preto mono len dfa, e sa charakteristikou z rozlinch strn d pribli k tomu, o sa vlastne mysl, ke sa hovor o duchovnch bytostiach. Pre nau dnen charakteristiku bude potrebn vyjs z prirodzenosti loveka samotnho a najprv si vyjasni urit vlastnosti udskej prirodzenosti, aby sme na zklade toho mohli charakterizova vyie bytosti, ktor stretneme vo vych svetoch. A preto si dnes obzvl vimneme jednu vlastnos udskej prirodzenosti. Je to vlastnos, ktor mono charakterizova takto: lovek je vybaven monosou vies vntorn ivot, nezvisl od vetkho vonkajieho. Tto monos meme pozorova v kadej hodine nho bdelho dennho ivota. Vieme, e vo vzahu k tomu, o vidme naimi oami, poujeme naimi uami, mme nieo spolon so vetkmi ostatnmi bytosami, ktor tie pouvaj svoje zmysly. Vntorn ivot v protiklade s vonkajm svetom mme ako udia spolon s inmi umi a mono aj s inmi bytosami. Kad pre seba, to vieme ako udia a prli dobre, m svoje osobitn bolesti, osobitn radosti, m svoje zrmutky a starosti, svoje osobitn ndeje a idely; a istm spsobom s tieto starosti, bolesti, zrmutky,

26

ndeje a idely osobitnou rou, ktor nememe fyzickm zrakom na druhom loveku hne vidie, ktor si nesie so sebou svetom prve ako samostatn vntorn ivot. Ke sme s nejakm lovekom v tej istej miestnosti, vieme, o me psobi na jeho oi, na jeho ui. o prebieha v jeho dui, o preva vntri, to meme sn vytui len z toho, o nm chce prejavi svojm vrazom tvre, svojimi gestami alebo svojou reou; ke vak chce ma svoj vntorn svet ako svoj zvltny svet pre seba, nememe len tak bez vetkho do tohto jeho osobitnho vntornho sveta vnikn. Ke teda ezoternm pohadom pozerme do svetov, ktor s najskr vonkajiemu fyzickmu svetu skryt, stretvame sa tu s bytosami, ktor s prve vo vzahu k vlastnostiam, ktor sme prve teraz charakterizovali, uspsoben celkom inak. Stretvame toti bytosti, ktor nemu vies tak samostatn vntorn ivot, ak vedie lovek. Nachdzame tu toti ako najbliiu skupinu, ako najniiu kategriu duchovnch bytost tak, ktor s hne, ke ved svoj vntorn ivot, preveden tmto vntornm ivotom do inho stavu, do inho stavu vedomia ako je ivot, ktor ved vo vonkajom svete a s vonkajm svetom. Poksme sa porozumie si! Dajme tomu, e by nejak lovek musel i tak, e keby chcel i svojm vntornm ivotom a nechcel by upiera svoj pohad na vonkaj svet, ktor ho obklopuje, keby nechcel i s tmto vonkajm svetom, hne by musel jednoducho prostrednctvom tejto svojej vle prejs do inho stavu vedomia. Vieme, e lovek vo svojom normlnom ivote prechdza do inho stavu vedomia bez svojej vle, ke je v spnku. Ale vieme aj, e tento spnok je spsoben tm, e sa astrlne telo a ja loveka oddelia od terickho a fyzickho tela. Vieme teda, e sa s lovekom nieo deje, ak sa m dosta do inho stavu vedomia. Tm, e lovek jednoducho povie: tu mm pred sebou lku, pokryt mnohmi kvetmi, spsobuje mi rados tm, e sa na u pozerm - tm sa lovek ete nedostane do inho stavu vedomia; preva, takpovediac, sm pre seba svoju rados z lky, z kvetn, v spoloenstve s vonkajm svetom. Tie bytosti, ktor mono ezoternm zrakom njs ako najbliiu kategriu vo vyom svete, menia svoj stav vedomia zakadm, ke svoje vnmanie, svoje konanie odvracaj od ich vonkajieho sveta a obracaj ho na seba. U nich teda nemus dochdza k iadnemu oddeovaniu jednotlivch bytostnch lnkov, ale v sebe samch, tak ak s, spsobuj jednoducho svojou vou in stav vedomia. Vnmanie tchto bytost, o ktorch tu hovorme ako o najbliej kategrii nad lovekom, nie je tak ako vnmanie loveka. lovek vnma tak, e vonkaj svet predstupuje pred jeho zmysly. Takpovediac sa tomuto svetu oddva. Tieto bytosti, o ktorch tu mme hovori, nevnmaj tak vonkaj svet, ako ho vnma lovek svojimi zmyslami, ale vnmaj tak, ako lovek - to je vak len na porovnanie - ke naprklad sm hovor alebo hbe rukou a vnma svoj vlastn pohyb rukou, alebo ke, povedzme, nejakou mimikou vyjadruje svoje vntro,

27

skrtka, ke vyjadruje svoju prirodzenos. Pri bytostiach vyieho sveta, o ktorch mme teraz hovori, je istm spsobom vetko vnmanie zrove prejavovanm ich vlastnej bytosti. O to vs prosm, aby ste prihliadali na to, e ke vystpime k vym kategrim bytost, ktor u nie s pre loveka navonok viditen, mme pred sebou bytosti, ktor vnmaj tak, e sa prejavuj, e vyjadruj to, m samy s. A svoju vlastn bytos vnmaj vlastne len tak dlho, km ju chc nejakm spsobom vyjadri navonok. Mohli by sme poveda, e bdej iba vtedy, ke sa prejavuj. A ke sa neprejavuj, ke teda svojou vou nevstupuj do vzahu s okolm, s vonkajm svetom, potom nastupuje u nich in stav vedomia, v istom zmysle spia. Ibae ich spnok nie je iadny nevedom spnok ako u loveka, ale ich spnok pre ne znamen ist druh znenia, straty ich sebapocitu. Svoj sebapocit maj tak dlho, km sa prejavuj navonok, a istm spsobom svoj sebapocit strcaj, ke sa viac neprejavuj. Vtedy nespia ako udia, ale do ich vlastnej bytosti vstupuje nieo ako prejavovanie sa duchovnch svetov, ktor s vyie ako ony samy. S potom vo svojom vntri naplnen vymi duchovnmi svetmi. Zdrazujem teda: ke lovek upriamuje pohad navonok a vnma, potom ije s vonkajm svetom, potom sa strca vo vonkajom svete. Oddva sa naprklad na naej plante rznym prrodnm ram. Ke odvrti zrak od toho o je vonku, vstupuje do svojho vntra a ije samostatn vntorn ivot, slobodne od tohto vonkajieho sveta. Ke tieto bytosti, o ktorch hovorme ako o najbliej kategrii nad lovekom, psobia navonok, potom prejavuj seba a potom maj svoj sebapocit, svoje vlastn sebaprevanie v tomto prejavovan sa, a ke vstpia do svojho vntra, nedostvaj sa k samostatnmu vntornmu ivotu ako lovek, ale dostvaj sa do ivota s inmi svetmi. Tak, ako sa dostva lovek k vonkajiemu svetu, ke ho vnma, tak vnmaj in svety, ktor stoja nad nimi, ke hadia do seba; potom prichdzaj do tohto inho stavu vedomia, kde sa ctia by naplnen inmi bytosami, ktor s vyie ako ony samy. Take ke berieme do vahy loveka, meme poveda: lovek m v tom, e sa strca vo vonkajom svete, svoje vnmanie; v tom, e sa od vonkajieho sveta odvracia, svoj samostatn vntorn ivot. Tie bytosti, ktor patria do najbliej vyej kategrie - nazvame ich veobecne bytosami takzvanej tretej hierarchie - maj namiesto vnmania prejavovanie sa a v prejavovan sa prevaj seba. Namiesto vntornho ivota maj zitok vych svetov, to znamen, e namiesto vntornho ivota maj napanie sa duchom. Toto je ten najpodstatnej rozdiel medzi lovekom a bytosami najbliej vyej kategrie. Tretia hierarchia: lovek: prejavovanie sa vnmanie napanie sa duchom vntorn ivot

28

Rozdiel medzi lovekom a tmito bytosami najbliej vyej kategrie meme ukza, povedal by som, na jednom krikavom prpade zo ivota. Krikav prpad je ten, e lovek sa dostva do stavu, ke vntorne m zitky, ktor s tm, o navonok vnma, nie s v slade, a ke vntorn zitky loveka nie s v slade s vnmanm vonkajieho sveta, tak najkrikavejm prpadom je lo. A aby sme si porozumeli, meme tto mon zvltnos u loveka vyjadri tak, e povieme: lovek je schopn nieo vnma a vo svojom vntri vyvolva, aj vyjadrova in predstavy, ne ak zodpovedaj vnmaniu. lovek me touto svojou vlastnosou prostrednctvom li protirei vonkajiemu svetu. To je t monos, ktor, ako budeme pou v priebehu tchto prednok, musela by loveku dan prve preto, aby mohol dospie k pravde zo svojej slobodnej vle. A ke pozorujeme loveka takho, ak raz vo svete je, musme bra do vahy tto vlastnos, e lovek vo svojom vntornom ivote me vytvori a aj vyjadri predstavy, ktor nie s v zhode s vnmanm, so skutonosami. U bytost vyej kategrie, ktor sme tu uviedli, pokia si zachovvaj svoju prirodzenos, takto monos nie je. Lebo o by sa stalo, keby bytos tretej hierarchie chcela klama? Potom by musela vo svojom vntri prei nieo, o by mala vnies do vonkajieho sveta inm spsobom, ako to preva. Ale potom by to tto bytos najbliej vyej kategrie u nemohla vnma, pretoe vetko to, o tieto bytosti vo svojom vntri prevaj, je prejavovanm sa, to prechdza hne aj do vonkajieho sveta. Ak chc tieto bytosti seba vbec preva, musia i v ri absoltnej pravdy. Predpokladajme, e by tieto bytosti klamali, to znamen, e by mali vo svojom vntri nieo, o by vo svojich prejavoch zmenili tak, e by to nebolo v slade s tmito prejavmi, potom by to nemohli vnma, pretoe mu vnma len svoju vntorn prirodzenos. Pod vplyvom li by boli ihne ommen, hne by boli prenesen do takho stavu, ktor by bol zatemnenm, stlmenm ich zvyajnho vedomia, ktor me i prve iba v prejavovan ich vntra. Tak mme nad nami triedu bytost, ktor kvli svojej vlastnej prirodzenosti musia i v ri absoltnej pravdy a pravdivosti, ak nechc tto prirodzenos poprie. A kad odchlenie sa od pravdivosti by tieto bytosti ommilo, oslabilo by ich vedomie. Ak mme tieto bytosti pozorova ezoternm zrakom, potom ide o to, aby ezoterik naiel najprv sprvne cesty, na ktorch by mohol tieto bytosti stretn. Poksim sa charakterizova, ako me ezoterik tieto bytosti njs. To prv, o ten, kto prechdza ezoternm vvinom, mus vntorne prei, je, e sa sna uritm spsobom prekona prve vntorn ivot zvyajnho, normlneho vedomia. To, o v naom vntri prevame, oznaujeme ako nae egoistick prevanie, ako to, o chceme ma zo sveta iba pre ns samch. m viac ezoterne sa vyvjajci lovek dospieva k tomu, e sa stva pokojnm voi tomu, o je jeho egoistickm prevanm, voi tomu, o sa tka len jeho, tm bliie je k vstupnej brne k vym svetom. Zoberme si ahko zrozumiten prpad. Vetci vieme, e sa nm urit pravdy, urit veci na svete pia alebo

29

nepia vlune kvli nm samm, e je nm to i ono sympatick alebo nesympatick kvli nm samm. Takto pocity voi svetu, ktor v sebe prechovvame len kvli nm samm, mus ten, kto sa chce ezoterne vyvja, zo svojho srdca vytrhn. Mus sa istm spsobom oslobodi od vetkho, o sa tka iba jeho. Je to pravda, ktor sa asto zdrazuje, ale v podstate sa jej d pridriava aie, ako si zvyajne myslme, pretoe v normlnom vedom m lovek neobyajne mlo opornch bodov, aby sa od seba oslobodil, aby prekonal to, o sa tka iba jeho. Uvedomme si len na okamih, o m vlastne znamena toto oslobodenie sa od seba samho. Oslobodenie od toho, o sa zvyajne nazva egoistickmi pohntkami, nie je mono tak ak. Ale musme si uvedomi, e sme sa v inkarncii, v ktorej ijeme, narodili v uritom ase, na uritom mieste; e ke sa naimi oami pozerme na to, o ns obklopuje, hadia tieto oi na celkom in veci, ne je to naprklad u loveka, ktor ije na inom ksku zeme. Toho musia zaujma v jeho okol celkom in veci. A tak sme u tm, e sme sa narodili ako vtelen, fyzicky vtelen udsk bytosti v uritom ase a na uritom mieste, obklopen velijakmi vecami, ktor vyvolvaj n zujem, nau pozornos, ktor sa vlastne pecilne tkaj ns a ktor s u druhho loveka in. Tm, e sme ako udia rozline rozdelen po celej naej plante, sme uritm spsobom nten ma kad osobitn zujmy, ma na Zemi akosi svoju osobitn domovinu. Preto nikdy nememe v tom, o meme poznva v naom bezprostrednom okol, preva v najvyom zmysle to, o ns oslobodzuje od naich osobitnch udskch zujmov, od naich osobitnch udskch pozornost. Kee sme teda udia vo fyzickom tele a pokia nimi sme, u kvli nmu vonkajiemu vnmaniu nememe vbec dosiahnu brnu, vedcu do vyieho sveta. Od vetkho toho, o mu nae zmysly vonku vidie, o me n rozum skombinova z vec vonkajieho sveta, od toho vetkho musme odhliadnu, to patr k naim osobitnm zujmom. Ke sa vak teraz pozrieme na to, o mme obyajne v naom vntri, na nae utrpenie a radosti, na nae zrmutky a starosti, na nae ndeje a ciele, tu vemi, vemi skoro zistme, ako je tento vntorn svet zvisl od toho, o vonku prevame, ako sa istm spsobom zafarbuje poda toho, o vonku prevame. Ale je tu predsa ist rozdiel. Musme pravda bez vetkho pripusti, e kad nosme vo svojom vntri svoj svet. To, e jeden sa narodil na nejakom mieste, v nejakom ase, druh na inom mieste, v inom ase, to istm spsobom zafarbuje jeho vntorn svet. Ale okrem tohto vntornho sveta zavame ete aj osi in. Je samozrejme nam pecilnym, do istej miery nam diferencovanm vntornm svetom; m ist farbu, ale my meme preva ete nieo: Ke niekedy z miesta, kde sme zvyknut pouva nae zmysly, prdeme na celkom vzdialen miesto, stretneme sa s nejakm lovekom, ktor m celkom in vonkajie sksenosti, vnmanie, meme si s nm porozumie, a rozumieme si s nm preto, e preil ist utrpenie, ktor sme podobnm spsobom preili my sami, pretoe sa istm spsobom vie

30

radova z podobnch vec, z ktorch sa radujeme aj my. Kto z ns by to nezail, e sa s lovekom, ktorho stretne vo vzdialenom prostred, sn ako me dorozumie o vonkajom svete, ktor obaja maj, ale e sa me ahko dorozumie o tom, o cti a po om ti srdce. S nam vntornm svetom sme si my udia u ovea bli ako s nam vonkajm svetom, a skutone by bola vemi mal ndej vnies duchovnovedeck ideu do celho udstva, keby sme nevedeli, e vo vntri kadho loveka, kdekovek sa na Zemi nachdza, ije nieo, o sa s nami me dorozumie. Aby teraz lovek dospel k nieomu, o je celkom osloboden od jeho pecifickho, egoistickho vntra, mus odloi aj kad zafarbenie svojho vntornho prevania, ktor je ete ovplyvnen vonkajm svetom. To sa me sta len vtedy, ke si lovek vytvor monos vo svojom vntri preva nieo, o k nemu vbec neprichdza z vonkajieho sveta, o zodpoved tomu, o mono nazva vntornm vnuknutm, inpirciou, nieo, o vntorne v dui samo vyrast a prospieva. Zo pecifickho vntornho ivota me lovek vystpi tak, e cti, e sa jeho vntru otvra nieo, o je nezvisl od jeho pecifickej, egoistickej existencie. To pociuj udia, ke opakovane tvrdia, e na celej zemeguli me existova porozumenie pre ist morlne idely, pre ist logick idely, o ktorch neme pochybova iadny lovek, ktor kad lovek me pochopi, pretoe neprichdzaj z vonkajieho sveta, ale z vntornho sveta loveka. Jednu oblas - je to, pravda, vemi such, triezva oblas - maj celkom bezpochyby vetci udia vo vzahu k takmto vntornm prejavom spolon. Je to to, o sa vzahuje na sla a ich pomery, skrtka, na matematiku, na potanie a rtanie. To, e tri krt tri je dev, sa nememe nikdy dozvedie z vonkajieho sveta, to si musme necha zjavi cez nae vntro. Preto nie je na zemeguli ani iadna monos sa o tom hda. i je nieo pekn alebo kared, o tom sa mono na celej zemeguli vea hda; ale ke si niekto vo svojom vntri ujasn, e tri krt tri je dev, alebo e celok sa rovn stu jeho ast, alebo e set uhlov v trojuholnku je 180o, tak to vie nie preto, e mu to zjavil vonkaj svet, ale iba jeho vntro. U pri suchej, triezvej matematike sa zana to, o by sme mohli nazva inpirciou. Len udia si obvykle nevmaj, e inpircia sa zana u pri suchej matematike, pretoe vina ud si z nej nechce da nieo zjavi. Ale vo vzahu k vntornmu zjavovaniu to v zsade nie je inak ani s morlnymi pravdami. Ke lovek spoznal nieo ako sprvne, povie: toto je sprvne a opak je nesprvny, a iadna vonkajia moc sveta vo fyzickej sfre ma nepresved, e to, o sa mi zjavuje ako sprvne, by v mojom vntri bolo nesprvne. Aj morlne pravdy sa v najvyom zmysle zjavuj cez nae vntro. Tm, e sa citovo obraciame svojm duchovnm pohadom na tto monos vntornho prejavovania, meme sa vychovva. Dokonca je vemi dobr aj vchova rou matematikou. Ke sa lovek naprklad astejie oddva mylienke, i je toto alebo tamto jedlo dobr, na to me ma svoju mienku a niekto in me ma

31

in mienku. To je ponechan ubovli jednotlivca. Ale matematika, morlne povinnosti nie s zaloen na ubovli. Pri nich viem, e mi zjavuj nieo, voi omu, ke to nechcem uzna za pravdiv, ukazujem, e nie som hoden udskosti. Uznanie tohto zjavovania sa cez vntro, cez pocit, vntorn impulz, je mocnou pedagogickou silou vo vntri loveka, ke sa mu meditatvne odd. Ke si povie: v zmyslovom svete je toho vea, o om rozhoduje iba moja ubova, ale z ducha sa mi zjavuj veci, pri ktorch moja ubova ni nezme a ktor sa ma predsa dotkaj, ktorch sa musm ako lovek sta hoden - ke lovek nech tto mylienku viac a viac zosilnieva, take bude nakoniec premoen svojm vlastnm vntrom, potom vyrast nad ry egoizmus, potom vyie ja, ktor sa cti by zajedno s duchom sveta, prekonva jeho obyajn, svojvon ja. Nieo tak si musme v sebe vyvja ako nladu, ak chceme dospie k brne, vedcej do duchovnho sveta. Pretoe ak sa asto oddvame nladm, ako sme ich charakterizovali, uku sa plodn. Uku sa plodn najm vtedy, ke ich vnesieme o najkonkrtnejie do mylienok a najm ke v sebe prechovvame tak mylienky, prijmame do seba tak mylienky, ktor sa nm ozrejmuj ako pravdiv a ktor napriek tomu protireia vonkajiemu zmyslovmu svetu. Tak mylienky mu by najprv iba obrazmi, ale tieto obrazy s pre ezotern vvin loveka mimoriadne potrebn. Chcem vm poveda o jednom takom obraze, chcem vm na takom obraze ukza, ako me lovek svoju duu povznies nad seba samho. Zoberte si dva pohre, v jednom je voda, v druhom nie je. Pohr, v ktorom je voda, nem by celkom pln, iba do polovice. Predpokladajme teraz, e pozorujete vo vonkajom svete tieto dva pohre. Ke z pohra s vodou prelejete nieo do przdneho pohra, przdny pohr bude trochu naplnen vodou, v druhom vak potom bude menej vody. Ke ete raz odlejete vodu z pohra, ktor bol spoiatku do polovice naplnen vodou, do spoiatku przdneho pohra, bude v prvom pohri ete menej vody, skrtka: prelievanm bude v pohri, ktor bol spoiatku do polovice pln, stle menej a menej vody. To je pre vonkaj fyzicko-zmyslov svet pravdiv predstava. Teraz si vytvorme predstavu, ktor je celkom in. Pomyslite si, e by ste si pokusne vytvorili opan predstavu: predstavili by ste si, e lejete z dopoly naplnenho pohra vodu do przdneho pohra. Do druhho pohra sa dostane voda, ale v dopoly naplnenom pohri (predstavte si to), by bolo prelievanm stle viac vody, a keby ste vodu odliali po druh raz, znovu by nieo prelo do predtm przdneho pohra, ale v spoiatku dopoly naplnenom pohri by bolo ete viac vody. Vylievanm by bolo v prvom pohri stle viac a viac vody. Myslite si, e si tvorte tto predstavu. Samozrejme, kad lovek, ktor sa v naej spolonosti rta medzi absoltne rozumnch ud, si povie: No, to, o si predstavuje, je pln nezmysel. Predstavuje si, e vylieva vodu, a e sa tak viac vody dostane do pohra, z ktorho vylieva. no, ke sa tto predstava pouije na fyzick

32

svet, je to prirodzene nezmyseln predstava; ale napodiv sa d uplatni v duchovnom svete. V duchovnom svete sa d podivuhodne uplatni. Predpokladajme, e nejak lovek m lskypln srdce a zo svojho lskyplnho srdca preuke druhmu loveku, ktor lsku potrebuje, lskav in. Dva tak nieo druhmu loveku - ale sm nebude przdnej, ale tm, e druhmu loveku preuke lskav in, dostane viac, bude pln. A ke druh raz vykon in lsky, bude ete pln, m ete viac. lovek neschudobnie, nevyprzdni sa tm, e vykonva lskav iny, ale stva sa bohatm, plnm. Do druhho loveka vlieva nieo, o ho samho viac napa. Ak n obraz, ktor je pre zvyajn fyzick svet nemon, nezmyseln, pouijeme na vylievanie lsky, potom je pouiten, potom ho meme chpa ako obraz, symbol duchovnch skutonost. o je lska, je tak komplikovan, e iaden lovek by nemal ma tak opovlivos, aby si myslel, e definoval lsku, e ju prehliadol v jej podstate. Lska je zloit. Vnmame ju, ale iadna defincia neme lsku vyjadri. Ale symbol, jednoduch symbol, pohr vody, ktor tm, e z neho odlievame, sa stva plnm, to nm zobrazuje jednu vlastnos psobenia lsky. Ke si tak predstavujeme to zloit na lskyplnch inoch, nerobme v podstate ni in ako matematik vo svojej suchej vede: Nikde niet skutonho kruhu, nikde skutonho trojuholnka; tie si musme len myslie. Ke nakreslme kruh a len trochu si ho prezrieme pod mikroskopom, vidme iba re kriedov alebo in iastoky, tak kruh nebude ma nikdy pravidelnos skutonho kruhu. Musme prejs k naej predstave, k nmu vntornmu ivotu, ke si chceme predstavi kruh alebo trojuholnk alebo osi podobn. Tak musme, aby sme si predstavili osi tak ako duchovn in - naprklad lsku - tie siahnu k obrazom a pridriava sa nejakej vlastnosti. Takto obrazy s pre ezotern vvin uiton. Na nich pozorujeme, e vystupujeme nad zvyajn predstavivos; e ke chceme vystpi k duchu, musme si vytvra predstavy prve opan, ne s tie, ktor s pouiten pre zmyslov svet. Z toho zistte, e vytvranie takchto symbolickch predstv je dleitm prostriedkom vstupu do duchovnho sveta. Njdete to rozveden v mojej knihe Poznvanie vych svetov. Takto sa lovek dostva k poznaniu nieoho, o stoj nad nm, ako svet, ktor ho inpiruje, ktor neme vnma vo vonkajom svete, ktor vak do neho vnik. Ke sa stle viac a viac oddva tomuto svetu predstv, dospeje k zisteniu, e prostrednctvom neho, prostrednctvom kadho loveka ije nieo duchovne bytostn, o je vyie ako sm lovek v tejto inkarncii so svojm egoizmom. Ke lovek zane uznva, e nad nami je osi tak ako bytos, ktor vedie ns, obyajnch ud, potom mme v rade bytost tretej hierarchie prv formu, tie bytosti, ktor nazvame anjelmi alebo angeloi. lovek, ke vykreslenm spsobom vystpi nad seba, zava najprv psobenie anjelskej bytosti dovntra svojej vlastnej bytosti. Ke si teraz tto bytos, ktor ns inpiruje, predstavme

33

samostatne tak, e m opsan vlastnosti ako prejavovanie sa a napanie sa duchom, dospejeme k pojmu bytosti tretej hierarchie stojacej bezprostredne nad lovekom. Take prv bytosti nad lovekom mono oznai ako tie, ktor ved, riadia a usmeruj jednotlivho individulneho loveka. Takmto spsobom som vm trochu vykreslil, ako sa me lovek pozdvihn najprv k prvm bytostiam, stojacim nad nm, tak, e o nich zska predstavu. Tak ako m kad jednotlivec takmto spsobom vodcu a ke vyjdc nad seba, nad nae egoistick zujmy, ns ezotern pohad upozorn: m svojho vodcu, tak jestvuje aj monos, e sa ezotern pohad obrti na skupiny ud, kmene, nrody at. Takto spolupatriace skupiny ud s veden prve tak, ako je veden uvedenm spsobom jednotliv lovek. Ibae tie bytosti, ktor ved cel nrody alebo cel kmene, s ete mocnejie ako vodcovia jednotlivho loveka. Takto vodcovia nrodov alebo kmeov, ktor ij v duchovnom svete, ktor maj prejavovanie sa ako svoje vnmanie, duchovn zitky ako svoje vntro a ktorch iny sa vyjadruj v tom, o rob cel nrod alebo cel kme, sa v zpadnej ezoterike nazvaj archanjelmi alebo archangeloi. Ke lovek vo svojom ezoternom vvine stle napreduje, me dospie k tomu, e sa mu neodhal len to, o vedie pecilne jeho, ale e sa mu potom odhal to, o vedie skupinu ud, ku ktorej spoiatku patr. A potom, ke n ezotern vvin alej napreduje, potom nachdzame bytosti ako vodcov ud, ktor u nemaj do inenia s jednotlivmi kmemi, s jednotlivmi nrodmi, ale ktor s vodcami po sebe nasledujcich obdob. Ke ezoterne kolen lovek sleduje naprklad epochu, v ktorej ili star Egypania alebo Chaldejci, uke sa mu celkov rz, celkov charakter obdobia pod uritm vedenm. Toto vedenie sa men. Ke sa ezotern pohad pozrie na to, o nasledovalo naprklad po egyptskom, chaldejskom obdob, ke sa ezotern pohad upriami na epochu, v ktorej v zpadnom duchovnom svete udvali tn Grci, Rimania, tu sa uke, e nad jednotlivmi nrodmi vldnu duchovia mocnej ako archanjeli, vodcovia nrodov, ktor ved sasne cel spolupatriace skupiny nrodov a ktorch po uritom ase vystriedaj in usmerovatelia epoch. Tak ako nachdzame v priestore rozdelen jednotliv oblasti archanjelov, archangeloi, vedcich sasne skupiny ud, avak jednotliv skupiny ud, ke ezoternm zrakom zjdeme ponad plynci as, zistme, e jednotliv asov epochy s riaden relnymi duchmi asu, mocnejmi ako archanjeli, a e pod nimi stoja sasne najrozlinejie nrody. Tto tretiu kategriu tretej hierarchie nazvame - vrazom zpadnej ezoteriky - duchmi asu alebo archai. Vetky bytosti, ktor patria k tmto trom triedam tretej hierarchie, maj vlastnosti, ktor sme dnes charakterizovali, vetky maj to, o sa tu nazva prejavovanm sa a vntornm napanm sa. Toto vnma ezotern pohad, ak sa me k tmto bytostiam pozdvihn. Meme teda poveda, e ke pozorujeme to, o v duchovnom svete obklopuje loveka, o je akosi okolo neho ako jeho

34

vlastn individulny vodca, ke pozorujeme, kto tu duchovne ije, neviditene psob a nabda ns vlastne k naim neosobnm inom a k nmu neosobnmu mysleniu a cteniu, ke to pozorujeme, mme v tom bytosti tretej hierarchie. Ezotern pohad vnma tieto bytosti; pre s skutonosami. Ale aj normlne vedomie ije pod ich psobenm, aj ke toto vedomie anjelov nevnma, pretoe, aj ke nevedome, podlieha jeho vedeniu. A tak s podriaden svojmu archanjelovi skupiny ud a duchom asu jednotliv obdobia a udia v tchto obdobiach. Tieto bytosti tretej hierarchie njdeme tak, ako sme to dnes vykreslili, v naom duchovnom okol, v najbliom duchovnom okol. Keby sme sa vak vrtili nasp vo vvoji naej planty k uritmu asovmu bodu, s ktorm sa oboznmime v nasledujcich prednkach, stle viac a viac by sme zisovali, e tieto bytosti, ktor ij vlastne len v kultrnom procese udstva, nepretrite vytvraj zo seba alie bytosti. Pozrite, prve tak, ako rastlina vyvrhuje zo seba semeno, tak vytvraj bytosti tretej hierarchie, ktor som vm opsal, alie bytosti. Je iba urit rozdiel medzi tm, o rastlina vytvra ako semeno, ke to uvdzame ako prirovnanie, a medzi tmito bytosami, ktor sa odluuj z bytost tretej hierarchie. Ke rastlina vytvra semeno, tak toto m do uritej miery prve tak hodnotu ako cel rastlina, lebo z neho me by op cel rastlina rovnakho druhu. Tieto bytosti tie vyluuj zo seba in bytosti, ktor akoby sa oddelili tak, ako sa oddeuj semen od rastln; zskavaj akoby potomkov, ktor s vak v uritom zmysle niieho druhu ako ony samy. Musia by niieho druhu, pretoe dostvaj in lohy, ktor mu splni iba vtedy, ke s niieho druhu. To, o mme, tak ako to bolo popsan, duchovne v naom okol ako anjelov, archanjelov a duchov asu, to vyluuje zo seba urit bytosti, ktor zostupuj z okolia loveka do prrodnch ri, a ezotern pohad ns u, e bytosti, ktor sme spoznali vera a predverom ako prrodnch duchov, s bytosti odtiepen z bytost tretej hierarchie, ktor sme spoznali dnes. S ich potomkami, urenmi k inej slube ako k slube udstvu, a to k slube prrode. Potomkami archeov s bytosti, ktor sme spoznali ako prrodnch duchov zeme. T, ktor sa odtiepili z archanjelov a boli zoslan do prrody, to s prrodn duchovia vd, a t, ktor s odtiepen z anjelov, s prrodnmi duchmi vzduchu. Prrodnch duchov oha alebo tepla ete spoznme. Tak vidme, e istm tiepenm bytost, ktor ako tretia hierarchia predstavuj nae spojenie s najblim vym svetom, s ist bytosti vysielan do re ivlov, do vzduchu, vody, zeme, do plynnho, tekutho a pevnho, aby tam dole vykonvali slubu, aby pracovali vo vntri ivlov a v istom zmysle ako ni potomkovia bytost tretej hierarchie fungovali ako prrodn duchovia. Meme teda hovori o prbuznosti prrodnch duchov s bytosami tretej hierarchie.

35

IV.
Ak povznesenm sa nad svoje egoistick zujmy, scitom a lskou lovek njde svojho vodcu, tak pri alom sledovan tejto cesty pociuje, spoznva, o sa mieni bytosami tretej hierarchie. Vychovva sa potom ku stavu vedomia, kedy sa cti by vo svojom ja a v astrlnom tele osloboden od fyzickho a terickho tela; nie je to bezvedomie ako v spnku, ale predsa len odlenie sa od obyajnho vedomia a prechod do stavu, kde sprvu pociujeme temnotu, ale neskr vnmame bytosti tretej hierarchie a ich potomkov. Musme sa potom naui rozpomen sa na tieto zitky vo svojom normlnom vedom. Po vzjomnom vystriedan sa tchto dvoch stavov vedomia sa d inmi cvieniami dosiahnu, aby sa do obyajnho vedomia vnalo nielen spomnanie, ale aj jasnovidnos. Ako nstroj potom pouvame nielen astrlne telo, ale aj terick telo, a tak meme postupne poznva, o patr k bytostiam druhej hierarchie. Aby to jasnovidec mohol dosiahnu, mus sa naui ponori sa do vetkho ivho. K charakteristike bytost druhej kategrie treba poveda: ich vnmanie nie je len prejavovanm vlastnej bytostnej podstaty, ale zostva aj zachovan ako nieo samostatn, oddelen, je objektivizovanm sa v obraze, vytvranm svojho odtlaku. A namiesto plnenia sa duchom je tu ako vntorn obsah budenie ivota. Toto prtenie ivota je akmsi duchovnm znenm, zatia o plnenie sa duchom tretej hierarchie sa jav ako duchovn svetlo. Rozdielnos medzi kategriami. o ije, je sformovan. Najprv prichdzaj do vahy formy, potom ich striedanie, metamorfza, vvoj ...exusiai a dynamis... alej: o sa vo vetkch tchto formch vyjadruje. Aby sa dalo k tomu dospie je potrebn alia vchova cvieniami v spsobe, akm sa lovek sm vo svojej vonkajej forme stva odtlakom svojho vntra; ako zvl spsobil ukazuje sa by neskr prechod k rastlinm, k ich rozmanitosti foriem a k ich vrazovej bohatosti. V shrnnej mimike, v gestikulcii prrody sa vyjadruj duchovia mdrosti. Niie kategrie odlenen od druhej kategrie s skupinovmi duami prrodnch r.

Ak chceme spozna podstatu duchovnch sl a mocnost, ktor psobia v rozlinch prrodnch rach a v nebeskch telesch, musme najprv spozna tieto duchovn bytosti samy, s m sme u zaali v prvch troch prednkach, ktor tu odzneli. Poksili sme sa charakterizova tzv. prrodnch duchov a potom sme vystpili k bytostiam, ktor stoja bezprostredne nad lovekom v najbliom vyom svete, ktor, vychdzajc od nho sveta, meme njs. Dnes budeme v tomto pozorovan pokraova a musme preto nadviaza na to, o sa nm ukzalo by cestou, po ktorej najskr meme vystpi k bytostiam tretej hierarchie. V predchdzajcej prednke sme ukzali, e lovek me vystpi nad seba samho, prekona vetko, o je v om zo pecilnych egoistickch zujmov a pozornost, aby sa tak pozdvihol do sfry, v ktorej nachdza najprv svojho vlastnho vodcu, ktor mu u me poskytn predstavu o bytostiach, v zmysle zpadnej ezoteriky nazvanch anjelmi, angeloi. A potom sme ukzali, ako alie pokraovanie v ceste vedie k poznaniu duchov kmeov, nrodov, ktorch sme oznaili ako archanjelov, archangeloi, a ako mono v priebehu kultrneho procesu njs v innosti tzv. duchov asu, archeov, archai. lovek, ke prejde po ceste, ktor sme vera skicovito nartli, nadobudne urit tuenie o tom, o sa mysl pod tmito bytosami tretej hierarchie. Po dlh as, aj ke prekon ezotern vvin, to zostane tak, e bude ma iba urit druh pocitu. A

36

ke bude po dlh as trpezlivo a vytrvalo prekonva vetky tie pocity a vnemy, ktor sme vera naznaili, bude mc prejs k tomu, o smieme nazva jasnovidnm zrenm tchto bytost tretej hierarchie. Ke krame touto cestou alej, zistme, e sa pozvona vychovvame, rozvjame k inmu stavu vedomia a potom sa me zaa jasnovidn nazeranie bytost tretej hierarchie. Tento in stav vedomia sa d prirovna k spnku loveka, a to preto, e lovek sa v tomto stave so svojm ja a so svojm astrlnym telom cti osloboden od fyzickho a terickho tela. Tento pocit oslobodenia mus cti. Postupne sa treba ui, o to znamen, nepozera sa svojimi oami, nepova svojimi uami, nemyslie rozumom, viazanm na mozog. Od obyajnho spnku musme tento stav odli tak, e pri om nie sme nevedom, ale vnmame duchovn bytosti v naom okol; najprv nejasn pocit, e tak bytosti v naom okol s, potom vak, ako sa vrav, roziarenie sa jasnovidnho vedomia a iv nazeranie bytost tretej hierarchie a ich potomkov, prrodnch duchov. Ke chceme tento stav charakterizova ete presnejie, mono poveda, e ten, kto sa v ezoternom vvine pozdvihne k tomuto stavu, uvid najprv skutone ist druh hranice medzi svojm benm vedomm a tmto novm stavom vedomia. Tak, ako je hranica medzi bdenm a spnkom, tak pre toho, kto prekonva ezotern vvin, je hranica medzi vedomm, ke lovek vid svojimi obyajnmi oami, pouje svojimi obyajnmi uami, mysl svojm obyajnm rozumom, a jasnovidnm stavom, v ktorom nem okolo seba ni z toho vetkho, o vnma v obyajnom, normlnom stave vedomia, ale zato m okolo seba in svet, svet tretej hierarchie a jej potomkov. lovek sa dostva najprv k tomu, e sa u spomen si v obyajnom vedom na to, o zail v tomto druhom stave vedomia. Meme teda presne rozli stupe ezoternho vvinu loveka, na ktorom lovek me i striedavo vo svojom zvyajnom vedom, kde vid, pouje a mysl ako in udia s normlnym vedomm, a v druhom stave vedomia, ktor si me uritm spsobom privodi aj zmerne, v ktorom vnma, o je okolo neho v duchovnom svete tretej hierarchie. A potom si me tak, ako si spomna na sen, ke je vo svojom obyajnom stave vedomia, spomen na to, o zail v inom, jasnovidnom stave, a me o tom rozprva, me previes do obyajnch pojmov a ide to, o preil v jasnovidnom stave. Ke je teda takto jasnovidec v obyajnom stave vedomia a sm chce nieo vedie o duchovnom svete alebo chce o om rozprva, potom si mus spomen na to, o zail vo svojom inom, jasnovidnom vedom. Jasnovidec, ktor stoj na tomto stupni vvoja, me nieo vedie iba o duchovnch bytostiach, ktor sme doteraz opsali ako bytosti tretej hierarchie a ich potomkov. O ete vych svetoch nevie spoiatku ni. Ak chce vedie nieo o ete vych svetoch, mus dosiahnu aj vy stupe jasnovidnosti.

37

Tento vy stupe dosiahne lovek tak, e stle pokrauje v cvieniach, opsanch v knihe Poznvanie vych svetov, a to v tch cvieniach, ktor s tam opsan ako pozorovanie, povedzme, rastln, zvierat at. Ke teda lovek pokrauje vo svojich cvieniach, dospeje k vyiemu stupu jasnovidnosti, ktor spova v tom, e lovek potom nem len dva striedajce sa stavy, jeden obyajn, normlny stav vedomia a jeden jasnovidn, a me si v obyajnom stave spomen na jasnovidn zitky, ale ke lovek dosiahne tento vy stupe jasnovidnosti, me potom vnma duchovn bytosti a duchovn skutonosti, aj ke je vo svojom obyajnom stave vedomia a pozer sa na veci vonkajieho sveta svojimi oami. Me potom jasnovidnos takpovediac vnies do svojho obyajnho stavu vedomia a za bytosami, ktor ho obklopuj vo vonkajom svete, me vade vidie hlbie duchovn bytosti a sily, ktor s akoby skryt za zvojom. Ptame sa: o sa to stalo s takm jasnovidcom, ktor sa dostal do stavu, e si u nemus iba spomna na zitky inho stavu vedomia, ale vo svojom kadodennom vedom me zska jasnovidn sksenosti? Ak lovek vystpil iba na prv stupe jasnovidnosti, me pouva len svoje astrlne telo, aby nahliadol do duchovnho sveta. Teda telo, ktor tento lovek pouva, aby nazrel do duchovnho sveta na prvom stupni jasnovidnosti, je astrlne telo. Na druhom stupni jasnovidnosti, ktor sme prve teraz opsali, sa lovek me naui pouva svoje terick telo. Tak me aj v obyajnom, normlnom vedom nazrie do duchovnho sveta. Ke sa lovek nau pouva svoje terick telo ako prostriedok jasnovidnosti, pozvona sa nau spoznva v duchovnom svete vetko to, o patr k bytostiam druhej hierarchie. lovek sa vak nesmie uspokoji s tm, e vnma takpovediac iba toto svoje terick telo, ale ke vystpi na tento druh stupe jasnovidnosti, nadobda celkom urit sksenos. Nadobda toti sksenos, e akosi vystupuje zo seba samho, e sa postupne akoby necti uzavret vo svojej koi. Ke stoj, povedzme, pred rastlinou, pred zvieraom alebo aj pred druhm lovekom, cti, akoby jedna as z neho samho bola vntri druhej bytosti. Cti sa akoby ponoren do druhej bytosti. V normlnom vedom a ke stojme na prvom stupni jasnovidnosti, meme ete istm spsobom poveda: Ja som tu, bytos, ktor vidm, je tam. Na druhom stupni jasnovidnosti tak u nememe hovori, tu meme poveda iba: tam, kde je bytos, ktor vnmame, tam sme my sami. Sme akoby tak, e nae vlastn terick telo vystierame na vetky strany ako chpadl a vsvame sa do bytost, do ktorch pri vnman vnrame nau vlastn bytos. V obyajnom, normlnom vedom jestvuje pocit, ktor nm me poskytn predstavu o tom, o zava jasnovidec na tomto druhom stupni jasnovidnosti; ibae to, o zava jasnovidec, je nekonene intenzvnejie a je to nielen pocit, ale stupuje sa to k vnmaniu, k pochopeniu, a po vnorenie sa. Pocit

38

normlneho vedomia, ktor mono porovna s tmto zitkom jasnovidca na druhom stupni jasnovidnosti, je toti scit, lska. o znamen, ke v obyajnom ivote pociujeme scit a lsku? Ke uvaujeme o scite a lske presnejie, zistme, e scit a lska ns ved k tomu, aby sme vyli zo seba a vili sa do druhej bytosti. Je to vlastne ndhern mystrium udskho ivota, e sme v stave pociova scit, lsku. A medzi obyajnmi javmi normlneho vedomia sotva jestvuje nieo, o by loveka mohlo presvedi o boskosti bytia tak, ako to, e m monos vyvja lsku, scit. Inak lovek preva svoje vlastn bytie v samom sebe, alebo preva svet tak, e ho vnma zmyslami, alebo mu rozumie rozumom. Nahliadnu do udskho srdca, nazrie do udskej due nedoke iadny rozum, iadne oko, pretoe druh dua si svoje bolesti a radosti dr zamknut v najvntornejch komrkach. A kadmu loveku by malo pripada vlastne podivuhodn, tajupln, e sa me akoby vlia do druhej due, do jej ivota s jej radosami, s jej bolesami. Tak, ako sa meme s normlnym vedomm prostrednctvom scitu a lsky vnori do bolest a radost vedomch bytost, tak sa jasnovidec u na druhom stupni jasnovidnosti vnra nielen do vetkho vedomho, ktor me trpie a radova sa ako lovek alebo podobne ako lovek, ale takto jasnovidec sa u vnra sa do vetkho ivho. Vimnite si, vravm - do vetkho ivho. Pretoe na tomto druhom stupni jasnovidnosti sa lovek u vnra sa iba do vetkho ivho, ale ete nie do toho, o sa nm zd neiv, mtve, o ns obklopuje ako minerlne. Ale s tmto vnranm sa do ivho je spojen nahliadnutie do toho, o sa odohrva vo vntri bytost. My sami sa na druhom stupni jasnovidnosti ctime by vo vntri ivch bytost, ume sa i s rastlinami, so zvieratami, i s druhm lovekom. Ale nielen to. Ume sa za vetkm tm, o tu ije, spoznva vy duchovn svet prve s bytosami druhej hierarchie. Je potrebn, aby sme si tieto pojmy ujasnili, lebo to vyzer ako such teria, ke sa iba vyratva, ak bytosti patria do rozlinch hierarchi. lovek si me vytvori iv predstavu o tom, o tk a ije za zmyslovm svetom iba vtedy, ke pozn cestu, po ktorej tam me prenikn jasnovidn vedomie. Tak, ako sme sa vera poksili charakterizova bytosti tretej hierarchie, chceli by sme teraz, vychdzajc op od loveka, opsa tieto bytosti druhej hierarchie. Vera sme povedali, e bytosti tretej hierarchie mono charakterizova tm, e namiesto udskho vnmania maj prejavovanie svojej vlastnej bytosti a namiesto udskho vntra maj to, o meme nazva napanm sa duchom. O bytostiach druhej hierarchie sa vnorenm do nich dozvieme, e ich vnmanm nie je iba prejavovanie ich bytosti, e neprejavuj len svoju bytos, ale e tento prejav ich vlastnej bytosti zostva uchovan ako nieo samostatn, o sa od tchto bytost samch oddeuje. Predstavu o tom, o tu vnmame, si meme utvori, ke si pomyslme naprklad na slimka, ktor vyluuje svoj vlastn domek. Tento domek, tak si to predstavujeme, pozostva zo substancie, ktor je najprv obsiahnut v tele slimka. Potom slimk svoj domek vyli. Nielene

39

prejavil navonok svoju vlastn bytos, ale vylil nieo, o sa stva objektvnym, o pretrvva. Tak je to s vlastnou podstatou, s charakterom bytost druhej hierarchie. Neprejavuj len seba ako bytos tretej hierarchie, ale tto nov bytos od seba oddeuj, take pretrvva ako samostatn bytos. Toto nm bude jasnejie, ke si na jednej strane predstavme bytos tretej hierarchie, na druhej strane bytos druhej hierarchie. Zameriame ezotern pohad na bytos tretej hierarchie. Tto bytos spoznme poda toho, e prejavuje seba, svoje vntro navonok a svoje vnmanie m vo svojom prejavovan sa; ak vak zmen svoju vntorn predstavu, svoj vntorn zitok, tak je tu aj in prejav. Take tak, ako tto bytos tretej hierarchie vntorne men svoje stavy, obmiea svoje zitky, tak sa tie neustle menia vonkajie prejavy. Ke sa ezoternm zrakom dvame na bytos druhej hierarchie, je to inak. Tu si tto, povedzme, tie nieo predstavuje, tie nieo vntorne preva, ale to, o vntorne preva, vyluuje zo seba ako aksi schrnku, aksi upku: stva sa to samostatnou bytosou. A ke potom bytos druhej hierarchie prejde do inho vntornho stavu, ke si predstavuje nieo in a ke sa teda prejavuje novm spsobom, bval prejav bytosti je stle tu, naalej pretrvva a nezanik ako u bytosti tretej hierarchie. Take to, o nastupuje namiesto prejavovania sa u bytost druhej hierarchie, meme nazva sebavytvranm akejsi schrnky alebo upky. Vytvranie ohosi ako odtlaku seba samej, objektivizovanie seba samej v akomsi obraze, to je to, m sa vyznauj bytosti druhej hierarchie. A ke sa ptame, o nastupuje namiesto napania sa duchom bytost tretej hierarchie pri bytostiach druhej hierarchie, tu sa ezoternmu zraku ukazuje, e zakadm, ke tto bytos vyli zo seba takto obraz seba samej, takto schrnku seba samej, ktor nesie jej odtlaok, e potom sa vo vntri tejto bytosti vzbudzuje ivot. Vzbudzovanie ivota je vdy nsledkom takhoto sebavytvrania. Tak musme pri bytostiach tretej hierarchie rozliova ich vonkajiu strnku v ich prejavovan sa a ich vntro v napan sa duchom; pri bytostiach druhej hierarchie musme rozliova ich vonkajiu strnku ako vytvranie, objektivizovanie seba samej v odtlaku, v obraze a ich vntro ako vzbudzovanie ivota, ako keby tekutina neustle sama v sebe bublala tm, e mrznc vyluuje zo seba navonok svoj obraz. Pribline tak sa ezoternmu zraku predstavuje to, o vonkajkovo a vntorne napa bytosti druhej hierarchie. Km napanie sa duchom bytost tretej hierarchie sa ezoternmu pohadu v obraze, v imagincii jav ako aksi duchovn svetlo, jav sa vzbudzovanie ivota, spojen s vyluovanm navonok tak, e ezotern vnmanie vnma osi ako duchovn tny, hudbu sfr. Je to ako duchovn znenie, nie ako duchovn svetlo ako u bytost tretej hierarchie. U tchto bytost druhej hierarchie meme teraz op rozliova viacero kategri tak, ako sme mohli rozliova viacero kategri u bytost tretej hierarchie. Ke vak chceme ma na zreteli rozdiely medzi tmito kategriami,

40

bude to aie, lebo veci sa stvaj stle ami, m vyie stpame k vym hierarchim. Ke tam vystpime, musme najprv nadobudn predstavu o vetkom tom, o tvor zklad ns obklopujceho sveta, pokia tento svet m formy. Ako som u povedal, pre tento druh stupe jasnovidnosti prichdza do vahy iba to, o ije, nie to, o sa nm spoiatku jav ako neiv. Do vahy prichdza to, o ije - ale to, o ije, je najskr sformovan. Formy maj rastliny, formy maj zvierat, formu m lovek. Ke sa jasnovidn zrak s vlastnosami, ktor sme dnes opsali, uprie na vetko, o je okolo ns v prrode sformovan, a ke odhliadne u bytost od vetkho ostatnho a pozer sa iba na formy, u rastln pozoruje teda mnohorakos foriem, rovnako ako u zvierat a ud, vnma tento jasnovidn zrak zo shrnu bytost druhej hierarchie tie, ktor nazvame duchmi formy, exusiai. Avak u bytost prrody, ktor ns obklopuje, meme ma na zreteli aj nieo in ne formu. Vieme, e vetko, o ije, v uritom ohade men formu tm, e rastie. Najnpadnejia je nm tto zmena, toto striedanie formy, tto metamorfza v rastlinnom svete. Ke na rastce rastliny nehadme obyajnm, ale jasnovidnm zrakom druhho stupa, pozorujeme, ako rastlina postupne zskava formu, ako prechdza z formy korea do formy listu, do formy kvetu, do formy plodu. Pozorujeme rastce zviera, rastceho loveka, skrtka, nepozorujeme iba formu, ako je tu v nejakom okamihu, ale pozorujeme vvin ivho tvora. Ke sa dme podnieti tmto pozorovanm vvinu ivch tvorov ako sa striedaj formy, ako s v ivej metamorfze, potom pred n jasnovidn zrak druhho stupa predstupuje to, o nazvame kategriou duchov pohybu, dynamis. Ete aie je vak pozorova tretiu kategriu takchto bytost druhej hierarchie. Tu musme pozorova nie formu ako tak, ani nie pohyb, zmenu formy, ale to, o sa vo forme vyjadruje. Meme charakterizova spsob, akm sa lovek me vychova k takmuto pozorovaniu. Prirodzene, nesta, aby sa obyajn, normlne vedomie vychovvalo tak, ako sa to tu opisuje, ale musia sa k tomu pripoji in cvienia, ktor dopomhaj loveku k ezoternmu zraku. lovek mus najprv robi in cvienia a m sa da vychovva k tomu, o om teraz hovorme, nie obyajnm, normlnym vedomm, ale jasnovidnm vedomm. Jasnovidn vedomie sa mus najprv vychovva na tom, ako sa lovek sm vo svojej vonkajej forme stva vrazom svojho vntra. Ako sme u povedali, to me aj normlne vedomie. Ale nedosiahne sa tm ni viac, ne tuenie toho, o je za vrazom tvre, za gestom, za fyziognmiou loveka. Ale ke nech na seba psobi fyziognmiu, gest, vraz mimiky u loveka jasnovidn zrak, kolen do druhho stupa jasnovidnosti, vyvol to v om podnety, prostrednctvom ktorch sa me postupne vychovva k pozorovaniu tretej kategrie druhej hierarchie.

41

Ale to sa neme sta - prosm, aby ste dvali dobr pozor na to, o teraz poviem - ke sa zotrvva iba pri pozorovan gest, mimickho vrazu, fyziognmie loveka. Tak sa dosiahne vlastne ete mlo. Treba potom - tak je ezotern kolenie v tejto oblasti najracionlnejie - prejs k rastlinm. Zvierat mono preskoi; nie je a tak dleit ui sa na zvieratch. Ale dleit je, aby sme sa, ke sme sa jasnovidne trochu vychovali k tomu, aby sme sa vili do vntra due loveka z fyziognmie, z gesta loveka, ke sme sa tak vychovali na loveku, aby sme sa obrtili k rastlinnmu svetu a vychovvali sa alej na rastlinnom svete. Tu me ma jasnovidne kolen lovek vemi pozoruhodn zitky: tu me jasnovidne kolen lovek hlboko pociova rozdiel medzi rastlinnm listom, ktor sa, povedzme, zbieha nahor do piky (a), a rastlinnm listom, ktor m tto formu (b); medzi kvetom, ktor rastie nahor takmto spsobom (c), a kvetom, ktor sa roztvra asi takto (d).

Vo vntornch zitkoch sa objavia cel svety rozdielov, ke sa ezoterne kolen zrak druhho stupa obrti na kvet alie alebo na kvet tulipnu, alebo nech na seba psobi metlinu ovsa i steblo jamea alebo penice. Vetko toto sa stane tak ivo vrenm ako fyziognmia loveka. A ke sa to stane takm ivo vrenm ako fyziognmia loveka, dokonca ako gesto loveka, ke ctime, ako kvet, ktor sa otvra navonok, m nieo ako ruku, ktor sa vntornou plochou obracia smerom nadol, vonkajou plochou nahor, navonok, ke potom njdeme kvet, ktor svoje lstky uzaviera hore, ako je to pri zopnut rk, ke takto ctime gesto, fyziognmiu rastlinnho sveta a vo farbe kvetov osi ako fyziognomiku, potom ova n ezotern vntorn zrak, ezotern vnmanie a chpanie, potom rozpoznvame tretiu kategriu bytost druhej hierarchie, ktor nazvame duchmi mdrosti. Toto pomenovanie bolo zvolen v porovnvacom zmysle na zklade toho, e ke pozorujeme loveka s jeho mimikou, s jeho fyziognmiou, s jeho gestami, vidme prdi navonok, vyva sa navonok jeho duchovno, jeho mdros. Tak ctime, ako duchovn bytosti druhej hierarchie prestupuj cel prrodu a vyjadruj sa v celkovej fyziognmii, v celkovom geste, v celkovej mimike prrody. Prdiaca mdros prechdza, kypiac ivotom, vetkmi bytosami, vetkmi rami prrody, a nie je to iba veobecne prdiaca mdros, ale je diferencovan do premiery duchovnch bytost, do vekho potu duchov mdrosti. Ke sa ezotern vedomie pozdvihne k tmto duchom, je to zatia

42

najvy stupe tchto duchovnch bytost, ktor meme takmto spsobom dosiahnu. Tak, ako meme poveda, e bytosti tretej hierarchie - anjeli, archanjeli a duchovia asu - maj svojich potomkov, ktor sa od nich odtiepili, takisto maj potomkov aj bytosti tejto druhej hierarchie. V priebehu asu sa podobnm spsobom, ako sme to mohli vera opsa u bytost tretej hierarchie, odtiepili od bytost druhej hierarchie in, ktor sa stvaj niou kategriou, ktor s zosielan dolu do prrody prve tak ako prrodn duchovia z bytost tretej hierarchie, ktor s v prrodnch rach akoby stavitemi, dielenskmi majstrami v malom. Duchovn bytosti, ktor sa odtepuj od druhej hierarchie a klesaj dolu do prrodnej re, to s tie bytosti, ktor v ezoterike oznaujeme ako skupinov due rastln, zvierat, skupinov due v jednotlivch bytostiach. Take ezotern zrak na druhom stupni v bytostiach, ktor patria k rastlinnej a zvieracej ri, nachdza duchovn bytosti, ktor nie s ako u loveka ako individulni duchovia v jednotlivch udskch osobnostiach, ale nachdza skupiny zvierat a rastln, ktor s podobne utvoren, oduevnen spolonou duchovnou bytosou. duevnou bytosou. Spolon duevn bytosti, nazvame ich Njdeme naprklad formu levov, formu tigrov, alebo in formy oduevnen spolonou skupinovmi duami, s odtiepenmi potomkami bytost druhej hierarchie, tak ako s prrodn duchovia potomkami bytost tretej hierarchie. Tak prenikme zdola nahor do vych svetov a zisujeme, prezerajc si ivly, ktor s dleit pre vetky bytosti rastlinnej, zvieracej a udskej re, e v tchto ivloch, v tuhom, v tekutom, v plynnom, psobia prrodn duchovia, ktor s potomkami bytost tretej hierarchie. Ke od ivlov zeme, vody, vzduchu vystpime k tomu, o s pomocou tchto ivlov ije v prrodnch rach, njdeme duchovn bytosti, skupinov due, ktor oivujco prestupuj bytosti tchto prrodnch ri, a tieto skupinov due s odtiepen duchovn bytosti tch, ktor nazvame bytosami druhej hierarchie. Z toho mete vidie, e tieto bytosti, ktor oznaujeme ako skupinov due, s postrehnuten iba ezoternmu zraku druhho stupa. Iba takto ezoterne vyvinut lovek, ktor doke svoje vlastn terick telo roztiahnu ako chpadlo, me spozna bytosti druhej hierarchie a tie bytosti skupinovch du, nachdzajce sa v rozlinch rach prrody. Ete aie je vystpi k bytostiam prvej hierarchie a k tm bytostiam, ktor s v prrodnch rach op potomkami tchto bytost prvej hierarchie. O tom budeme hovori alej zajtra.

43

V.
Stupovanie zitkov scitu a lsky a k ezoternej ceste bolo charakteristick pre druh stupe jasnovidnosti. Na treom stupni sa do inch bytost netreba len vylia, ale je nutn ich pociova ako vlastn bytos a na seba sa pozera ako na cudziu bytos. Ak sa k tomu jasnovidec vychov, me preva duchov prvej kategrie prvej hierarchie, ktor stoja za umi a za zvieratami, ktorch je schopn postrehova len tm, e si uvedomuje, e m vu. Vlastnosti bytost druhej kategrie meme prirovna len k dojmu, ktorm na ns psob neosobn mdros ctihodnch, vyspelch ud. Z cherubov k nm prdi v strety mdros zhromaovan po miliny rokov. Ak k nm z pohadu nejakho mdreho loveka hovor cel svet ivotnch sksenost ako vntorn svetov ohe sm, tu prevame nieo podobn, o preva ezoterik, ke vystpi k serafom. Vonkaj ivot prvej hierarchie pozostva z ete vyieho stupa objektivity: jej tvorenie zostva, aj ke s nm u sama nie je spojen. Toto sa potom stva tvorenm svetov. Vntorn ivot prvej hierarchie sa postrehuje tm, e dva zo seba vznika samostatnm, oddeujcim sa bytostiam. Ich vntorn prevanie spova v tvoren bytost. Ich odtiepenmi potomkami s duchovia obench db. lenenie bytost stojacich nad lovekom. Pokus o priblin predstavy svtch tajomstiev v nboenstvch a svetovch nzoroch. pln bytos planty: jej forma a duchovn atmosfra. Stlice. Tvorenie sa kozmu. Trojak Bosk ivot, ktorho schrnkami s jednotliv planetrne sstavy.

V naich vahch sme dospeli k takzvanej druhej hierarchii duchovnch bytost a vera sme charakterizovali, ako sa mus sprva udsk dua, ak chce vnikn do podstaty druhej hierarchie. Ete aia cesta vedie k ete vyej skupine duchovnch bytost, k bytostiam, patriacim do prvej, najvyej nm dosiahnutenej hierarchie. Zdraznili sme, e osobitnm vystupovanm zitkov, ktor u mme v obyajnom ivote v scite a v lske, tm, e tieto zitky stupujeme a k ezoternej ceste, dospievame k tomu, e nau vlastn bytos akoby sme zo seba vyliali a vnorili ju do bytost, ktor chceme potom pozorova. Dobre si vimnite, e pre toto norenie sa je charakteristick, e nau vlastn bytos akoby sme vysvali v podobe akchsi chpadiel a vylievali ju do cudzej bytosti. Pritom vak zostvame stle veda cudzej bytosti v naom vedom, v naom vntornom ivote. To charakterizuje druh stupe jasnovidnosti, o ktorom sme hovorili. Na tomto druhom stupni jasnovidnosti vieme v kadom okamihu, v ktorom sa zjednocujeme s druhmi bytosami, e sme tu aj my, e sme tu akosi veda druhch bytost. Aj tento posledn zvyok egoistickho prevania mus presta, ak mme dosiahnu tret stupe jasnovidnosti. Musme plne strati pocit, akoby sme existovali na nejakom mieste vo svete ako osobitn bytosti. Musme dospie k tomu, e nielene sa vylievame do cudzch bytost a stojme veda s nam vlastnm prevanm, ale musme cudzie bytosti preva vlastne v naom vntri, musme celkom zo seba vyjs a strati pocit, e stojme veda cudzej bytosti. Ke sa potom takto vnorme do cudzej bytosti, prdeme k tomu, e samch seba takch, ak sme boli predtm, ak sme v obyajnom ivote, vidme ako cudziu bytos. Povedzme naprklad, e sa na treom stupni jasnovidnosti vnorme do nejakej bytosti prrodnej re,

44

nepozerme sa na tto bytos z ns, nevnorme sa do nej len jasnovidnm spsobom druhho stupa, ale s touto bytosou sa zjednotme a pozerme sa na seba z tejto bytosti. Tak, ako sa inokedy pozerme na cudziu osobu mimo ns, tak sa teraz na treom stupni jasnovidnosti pozerme z cudzej bytosti na seba ako na cudziu bytos. To je rozdiel medzi tretm a druhm stupom. A ke dosiahneme tento tret stupe, dospejeme k tomu, e okrem u charakterizovanch bytost tretej a druhej hierarchie vnmame aj alie bytosti v naom duchovnom okol. Duchovn bytosti, ktor potom vnmame, patria op k trom kategrim. Prv kategriu vnmame predovetkm vtedy, ke sa tak, ako sme to vykreslili, vnorme do podstaty inch ud alebo do vych zvierat, a takto sa vychovvame. Nie je podstatn, o vnmame v inch uoch a v zvieratch, ale to, e sa tm vychovvame a za umi a zvieratami vnmame duchov, ktor patria do jednej z kategri prvej hierarchie: duchov vle alebo, ako hovor zpadn ezoterika trny. Potom vnmame bytosti, ktor nememe charakterizova inak ako tak, e povieme: nie s z msa a z krvi, ani zo svetla alebo vzduchu, ale pozostvaj z toho, o meme pozorova iba v ns samch, ke si uvedomujeme, e mme vu. Vo vzahu k svojej najniej substancii pozostvaj iba z vle. Potom, ke sa vychovme tm, e sa vykreslenm spsobom vnorme aj do nich zvierat a zameriame sa na ich ivot ezoternm zrakom, alebo aj ke sa vnorme do ivota rastln, ale nepozorujeme ho iba tak, ako sme to vera u charakterizovali, cez gest, mimiku, ale ke sa s rastlinami zjednotme a z nich sa na seba pozerme, potom dospejeme ku sksenosti, k zitku, pre ktor vo svete, ktor ns inak obklopuje, nejestvuje u vlastne iadne vhodn prirovnanie. Nanajv meme njs prirovnanie k vlastnostiam tch bytost, ku ktorm sa pozdvihneme ako k druhej kategrii prvej hierarchie, monos charakterizova ich zskame tak, e nechme priamo na nau duu psobi to, k omu sa dopracovali vni, dstojn udia, ktor preli vea krokov v ivote, aby v sebe nazhromadili mdros, ktor po mnohch rokoch bohatho prevania nazhromadili v sebe toko mdrosti, e si povieme - ke takto udia vyslovia nejak sudok, tak k nm nehovor osobn va, ale hovor k nm ivot, ktor sa v tchto uoch nazhromadil za roky, za desaroia, m sa va stala istm spsobom neosobnou. udia, ktor na ns psobia takm dojmom, e ich mdros nepsob osobne, e ich mdros sa jav ako kvet a plod zrelho ivota, vyvolvaj v ns, aj ke iba nejasn, tuenie toho, o na ns psob z nho duchovnho okolia, ke sa pozdvihneme k tomu stupu jasnovidnosti, o ktorom tu teraz m by re. V zpadnej ezoterike sa tejto kategrii hovor cherubovia. Charakterizova bytosti tejto vyej kategrie je mimoriadne ak, pretoe m vyie stpame, o to aie je njs v obyajnom ivote vlastnosti, ktormi by sme mohli vystihn vku, vekos a vzneenos bytost tejto hierarchie. Duchov vle, teda najniiu kategriu prvej hierarchie meme charakterizova aj tak, e si povieme,

45

ujasnme, o je to va, pretoe va je najniou substanciou, z ktorej pozostvaj. Ale bolo by nemon charakterizova bytosti druhej kategrie prvej hierarchie, keby sme si vmali len vu, ak sa nm jav u loveka alebo u zvieraa v normlnom ivote, iba obyajn pocity a mylienky loveka, keby sme vychdzali len z obyajnho udskho myslenia, ctenia a chcenia. Tu u musme zjs za mimoriadnymi umi, ktor prve charakterizovanm spsobom nazbierali vo svojej dui podmaujcu moc ivotnej mdrosti. Ke ctime tto mdros, pociujeme pribline to, o pociuje ezoterik, ke je v blzkosti bytost, ktor nazvame cherubovia. Tak mdros, ktor nebola nazhromaden za desaroia, akou je mdros vynikajcich ud, ale tak mdros, ktor sa nazhromadila za tiscroia, za miliny rokov svetovho vvoja, t k nm prdi vzneenou silou z bytost, ktor nazvame cherubovia. A ete aie mono charakterizova bytosti, ktor tvoria prv, najvyiu kategriu prvej hierarchie a ktor nazvame serafovia. Predstavu o dojme, akm psobia serafovia na ezotern pohad, by bolo mon utvori iba tak, e by sme pouili nasledujce prirovnanie zo ivota. Pokraujme v prirovnan, ktor sme prve pouili. Pozorujme loveka, ktor za desaroia nazhromadil zitky, ktor mu priniesli podmaujcu mdros, a predstavme si, e tak mdry lovek, z ktorho hovor neosobn ivotn mdros, prenik touto svojou najneosobnejou mdrosou cel svoju bytos akoby vntornm ohom, take nm nemus ni hovori, iba sa pred ns postav a to, o mu dali desaroia na ivotnej mdrosti, vlo do svojho pohadu; take jeho pohad nm me rozprva o utrpeniach a sksenostiach desaro a my z tohto pohadu meme nadobudn dojem, e tento pohad hovor ako sm svet, ktor prevame. Ke si predstavme takto pohad, alebo ke si predstavme, e takto mdry lovek dospel k tomu, e nm nehovor len slov, ale e v jeho hlase a v osobitnom zafarben jeho slov sa vyjadruj zrel ivotn sksenosti, take v tom, o hovor, poujeme aksi podtn, pretoe do spsobu akm hovor, vklad osi, z oho vnmame svet jeho ivotnch sksenost, potom nadobudneme pocit, ak me ma ezoterik, ke vystpi k serafom. Ako pohad, ktor dozrel ivotom, ako hovoria desaroia sksenost alebo ako veta, ktor je vysloven tak, e nepoujeme iba jej mylienky, ale poujeme: veta tm, e je vysloven takmto tnom, je vydobyt v bolestiach a sksenostiach ivota, nie je iadnou teriou, je vybojovan, vytrpen, ivotnmi dermi a vazstvami vola do srdca. Ke toto vetko poujeme v podtne, nadobudneme pojem o dojme, ak m kolen ezoterik, ke sa povznesie k bytostiam, ktor nazvame serafovia. Bytosti tretej hierarchie sme mohli charakterizova tak, e sme povedali: o je u ud vnmanie, je u nich sebaprejavovanm; o je u ud vntorn ivot, bdel vedomie, je u nich napanm sa duchom. Bytosti druhej hierarchie sme mohli charakterizova tak, e sme povedali: o je u bytost tretej hierarchie sebaprejavovanm, je u nich sebauskutoovanm, sebavytvranm, odtlaovanm ich

46

vlastnej bytosti; o je u bytost tretej hierarchie napanie sa duchom, je u nich vzbudzovanm ivota, priom vntorn vzbudzovanie ivota vznik vyluovanm, sebaobjektivizciou. To, o je u bytost druhej hierarchie sebavytvranie, objavuje sa nm aj u bytost prvej hierarchie, ke ich pozorujeme ezoternm pohadom. Je tu vak rozdiel. Rozdiel spova v tom, e to, o bytosti druhej hierarchie objektivizuj, o zo seba vytvraj, pretrvva tak dlho, km s s tm stvorenm tieto bytosti spojen. Teda, rozumejte dobre: tieto bytosti druhej hierarchie mu vytvori osi ako svoj obraz, ktor vak s nimi zostva spojen a neme sa od nich odli. Istm spsobom zostva s nimi spojen. U bytost prvej hierarchie je to tak, e sa tie sebaspredmetuj, e odtlaj, vyluuj svoju vlastn bytos v podobe akejsi pokoky, akhosi obalu, ktor je odtlakom ich vlastnej bytosti. Ten sa vak od nich oddeuje a pretrvva vo svete, aj ke sa od neho odlia. Svoj vtvor teda nenosia stle so sebou, ale tento vtvor zostva, aj ke od neho oddu. Tm sa dosahuje vy stupe objektvnosti ako pri druhej hierarchii. Kde bytosti druhej hierarchie tvoria, tam musia zosta pri svojich vtvoroch, aby im nezahynuli. Ich vtvory by zanikli, rozpadli by sa, keby s nimi nezostali spojen. To, o sa odluuje z bytost prvej hierarchie, od toho mu tieto bytosti prvej hierarchie ods, a predsa to zostane ako nieo samostatn, objektvne. Pri tretej hierarchii mme prejavovanie sa a napanie sa duchom, pri druhej hierarchii sebavytvranie a vzbudzovanie ivota. Pri prvej hierarchii, pozostvajcej z trnov, cherubov a serafov, mme tak tvorenie, e vtvor sa oddel, mme tu namiesto sebavytvrania vytvranie sveta. Teda to, o vychdza z bytost prvej hierarchie, stva sa takm oddelenm, samostatnm svetom, e ukazuje javy vo svete, skutonosti, aj ke u pri tom bytosti nie s. Meme sa teraz ete spta: ak je vlastn ivot tejto prvej hierarchie? Vlastn ivot bytost prvej hierarchie je tak, e samy seba vnmaj tm, e nechvaj zo seba vznika takto objektvne, samostatn, oddeujce sa bytosti. U tchto bytost prvej hierarchie ich vntorn stav vedomia, ich vntorn prevanie spova vo vytvran, v osamostatovan bytost. Meme poveda, e sa pozeraj na to, o tvoria a o sa stva svetom, a nemaj seba tm, e sa pozeraj do svojho vntra, ale tm, e sa pozeraj von na svet, na svoje vtvory. Vytvranie bytost, to je ich vntorn ivot. Tvori in bytosti, i v inch bytostiach, to je vntorn prevanie tchto bytost prvej hierarchie. Ich vonkajm ivotom je tvorenie sveta, ich vntornm ivotom je tvorenie bytost. V priebehu tchto dn sme venovali pozornos tomu, ako maj rzne bytosti jednotlivch hierarchi potomkov, odtepujce sa bytosti, ktor zosielaj do prrodnch ri, a zistili sme, e potomkami tretej hierarchie s prrodn duchovia, potomkami druhej hierarchie s skupinov due. Aj bytosti prvej hierarchie maj takto odtepujce sa bytosti, a v podstate som vm po inej strnke tieto bytosti, ktor s potomkami prvej hierarchie, u opsal, a to v celkom prvch

47

pozorovaniach, ke sme vystpili k takzvanm duchom obench db, k tm duchom, ktor usporiadavaj a riadia to, o sa deje v prrodnch rach v rytmickom slede a opakovan. Bytosti prvej hierarchie zo seba odtepuj bytosti, ktor usporadvaj a riadia striedanie zimy a leta, take rastliny puia a vdn; ten rytmick sled, na zklade ktorho naprklad prslunci uritho zvieracieho druhu maj ist as ivota, v priebehu ktorho sa vyvjaj od narodenia a po smr. Ale aj vetko, o v prrodnch rach rytmicky a opakovane nasleduje po sebe ako de a noc, striedanie tyroch ronch obdob - vetko, o takto rytmicky za sebou nasleduje, vetko, o sa tka opakujceho sa diania, riadia duchovia obench db, potomkovia bytost prvej hierarchie. Tchto duchov obench db mono charakterizova po tej strnke, po akej sme to urobili pred niekokmi dami; a teraz ich mono charakterizova poda ich pvodu, ako sme to urobili dnes. Tak meme shrnne predstavi bytosti tchto troch hierarchi nasledovne: prv hierarchia tvorenie sveta druh hierarchia sebavytvranie tretia hierarchia prejavovanie sa napanie sa duchom prrodn duchovia vzbudzovanie ivota skupinov due tvorenie bytost duchovia obench db

Ak chceme pokroi v lohe, ktor mi bola zveren, musme sa oboznmi s predstavami, ku ktorm sa kolen zrak ezoterika postupne pozdvihuje a ktor s zo zaiatku, ke sa s nimi oboznamujeme po prv raz, ak. Ale my tieto predstavy a idey postavme pred nae due u dnes, a tm, e tak urobme, v budcich prednkach, kde m pred naimi oami predstpi cel ivot a cel podstata prrodnch ri a nebeskch telies, budeme sa mc stle viac a viac vva do spsobu, akm charakterizovan bytosti svisia s prrodnmi rami a s nebeskmi telesami. Tak budeme mc zska v tomto smere stle konkrtnejie predstavy. Ke hovorme o loveku, hovorme tak, e tohto loveka charakterizujeme poda toho, ako sa jav ezoternmu zraku: mete to sledova v teozofickch spisoch, naprklad v mojej Teozofii a v Tajnej vede. Ke pozorujeme loveka ezoternm zrakom, hovorme, e to, o je na om celkom vonkajie, pre oi a vbec pre zmysly postrehnuten, je jeho fyzick telo. Take fyzick telo loveka pozorujeme ako prv udsk lnok. Ako druh udsk lnok pozorujeme potom u nieo nadzmyslov, nieo, o je pre normlne vedomie neviditen - terick telo. Ako tret lnok pozorujeme astrlne telo. Ke mme tieto tri lnky, tak mme pribline to, o m povahu obalov loveka. Potom prichdzame k ete vym lnkom. Tie s duevnej povahy. V benom ivote ich vnmame ako

48

vntorn duevn ivot, a prve tak, ako hovorme o trojlennom vonkajom obale, meme hovori o trojlennej dui - o dui pocitovej, rozumovej a vedomej. Tieto lnky udskej prirodzenosti, od fyzickho tela nahor a po vedom duu, s dnes v podstate zastpen u u kadho loveka. K tomu pristupuje ete varovanie alieho lnku, ktor oznaujeme ako duchovn ja alebo, ako s mono mnoh z vs zvyknut nazva to, manas. Potom mme al lnok, ktor sa v loveku vyvinie v sprvnej miere a v budcnosti; nazvame ho ivotn duch alebo budhi. A potom mme to, o oznaujeme za vlastnho duchovnho loveka alebo atman, o je sce najvntornejou udskou prirodzenosou, ale v loveku pre jeho vedomie ete drieme a roziari sa vo vedom ako vlastn stred vedomia a v budcich pozemskch doch. Tieto lnky udskej prirodzenosti s tak, e o nich hovorme ako o celkoch. V istom zmysle tvor fyzick telo loveka celok, terick telo celok a takisto ostatn lnky udskej prirodzenosti. Cel lovek je celkom, pozostvajcim z tchto rozlinch lnkov, ktor s pospjan a vzjomne na seba psobia. Ak chceme v naich pozorovaniach pokroi alej, musme si teraz predstavi, e nad lovekom stoja bytosti, ktor s tak povznesen nad udsk prirodzenos, e nepozostvaj z lnkov, ktor meme oznai za fyzick telo, terick telo a pod., ale e lnkami tchto bytost s op bytosti. Teda zatia o u loveka s jednotliv lnky niem, o nememe poklada za bytosti, iba za celistv lnky, musme vystpi k takm bytostiam, ktorch sasou nie je fyzick telo, ale ktor prve tak, ako m lovek svoje fyzick telo ako jednu as, maj ako jednu as to, o sme teraz v naich pozorovaniach nazvali duchmi formy. Ke povieme - existuje bytos vyej kategrie, ktor na rozdiel od loveka nem za svoj lnok fyzick telo, ale ktor m za svoj lnok samotn bytos, ducha formy, potom nadobudneme predstavu o bytosti, ktor sme doteraz ete necharakterizovali, ale ktor teraz chceme charakterizova. Ak ju chceme charakterizova, musme poui u tie predstavy, ku ktorm sme sa povzniesli v priebehu naich pozorovan. Povedal som u, e je ak dosta sa k tmto predstavm, ale analgiou sa budete mc povznies k takm predstavm, ak tu potrebujeme. Pozorujte vel alebo mravenisko a zoberte si jednotliv bytosti, jednotliv vely v li a ujasnite si, e vel m relneho spolonho ducha, relnu spolon bytos a e v jednotlivch velch m svoje asti, tak, ako vy mte svoje asti v jednotlivch lnkoch. Tu mte analgiu pre ete vyie bytosti, ako s tie, ktor sme pozorovali doteraz, bytosti, ktor za svoje lnky nemaj nieo tak, o oznaujeme iba ako fyzick telo ako u loveka, ale o musme oznai ako samotn bytos, ako ducha formy. Tak, ako my ijeme v naom fyzickom tele, tak ij bytosti vyej vzneenosti tak, e za svoj najni lnok maj duchov alebo ducha formy. My udia mme alej terick telo; namiesto ktorho maj tieto bytosti ako druh lnok duchov pohybu; namiesto astrlneho tela loveka

49

maj tieto bytosti duchov mdrosti; namiesto toho, o my udia mme ako pocitov duu, maj tieto bytosti ako svoj tvrt lnok trny alebo duchov vle; namiesto naej rozumovej due maj tieto bytosti ako piaty lnok cherubov; ako iesty maj, ako mme my vedom duu, serafov. A ako my hadme hore na to, o si postupne osvojme a v budcich pozemskch dobch, tak hadia tieto bytosti na to, o presahuje podstatu hierarchi. Tak, ako hovorme o naom manas, budhi, atman alebo duchovnom ja, ivotnom duchu a duchovnom loveku, tak akosi hadia tieto bytosti zo svojho serafnskeho lnku, ako my zo svojej vedomej due, na praduchovno. A tam maj tieto bytosti osi analogick tomu, o nazvame nam duchovnm vntornm ivotom. Je nesmierne ak vyvola predstavy o tom, o je tu hore nad hierarchiami akoby duchovnou bytosou samotnch najvych duchov. Aj preto sa rozlin nboenstv a svetov nzory v priebehu vvinu udstva, dalo by sa poveda, zdrhali z istej bzlivej opatrnosti hovori o tom, o je tu hore ete nad hierarchiami, v jasnch, zmyslov svet pripomnajcich predstavch. Ke sme u museli, aby sme vyvolali predstavu, ijcu v dui ezoterika, ke had na serafov, siahnu k takm prostriedkom, ktor nachdzame iba v analgii s umi s bohatou sksenosou, u ani toto vetko, o pred ns predstupuje u takchto ud ako ist prejav ich ivota, nesta, aby sme charakterizovali trojicu, ktor akosi figuruje nad serafmi ako najvyia bytos, ako ich manas, budhi, atman. V priebehu evolcie udstva sa o opatrnch tueniach, s ktormi udsk duch hovoril o tom, o je tu hore v duchovnch oblastiach, dokonca, smieme poveda, ia, viedlo vea sporov. ia! Smieme tak poveda, pretoe pre udskho ducha by bolo ovea primeranejie, keby nechcel charakterizova bytostnos takho vysokho druhu predstavami, ktor si vybudoval iba z obyajnho ivota velijakmi analgiami a porovnaniami; pre loveka by bolo ovea nleitejie, keby sa chcel v hlbokej bzni stle viac ui, aby zskal priblin predstavy o tom, o je tam hore. Nboenstv a svetonzory sa pokali da priblin predstavy o tom, o je tam hore tak, e priberali mnohoznan a mnohovravn pojmy, pojmy, ktor do istej miery dosahuj nieo mimoriadne tm, e vystupuj nad jednotliv ivot loveka u vo vonkajom zmyslovom svete. Takmito pojmami nemono prirodzene vzneen bytos, o ktor tu ide, charakterizova ani len pribline, ale do istej miery mono vyvola predstavu o tom, o om sa ned hovori, ale o sa m zahali do svtho tajomstva, do svtho mystria. Pretoe k takm veciam sa nesmie pristupova len tak bez vetkho s udskmi rozumovmi pojmami, zskanmi z vonkajieho sveta. Preto sa po sebe nasledujce nboenstv a svetonzory pokali tieto veci pribline a na zklade tuen charakterizova tm, e k charakteristike, lepie povedan k pomenovaniu, priberali to, o presahuje loveka a o je tajomn u v prrode. Star Egypania priberali k takmuto pomenovaniu pojmy dieaa alebo syna, matky a otca, teda to, o presahuje jednotlivho loveka. Kresanstvo sa

50

pokalo njs pomenovanie pre tto trojicu v postupnosti Ducha svtho, Syna a Otca. Meme teda poveda, e na siedme miesto by sme dali Ducha svtho, na sme Syna a na deviate Otca. Ke teda ezoternm zrakom pozorujeme bytos, ku ktorej vzhliadame a ktorej najvy obsah sa nm strca v duchovnom mystriu a v nznaku, obrazne tomu hovorme Duch, Syn a Otec. Ke ezoternm zrakom pozorujeme takto bytos, povieme si - tak, ako sa sprvame k loveku v tom, e sa na neho pozerme vonkajkovo, e pozorujeme jeho fyzick telo ako jeho najni lnok, tak u takej bytosti, ke ju pozorujeme tak, e toto pozorovanie je analogick pozorovaniu loveka, mme pred sebou ducha formy, to jest ducha, ktor si dva formu, sformovanho ducha. Museli by sme teda mc vzhliada k tomu, o je u tejto bytosti analogick, podobn fyzickmu telu loveka, k nieomu sformovanmu. Tak ako mme vo fyzickom tele loveka sformovan nieo ako jeho najni lnok a ako v tomto sformovanom, ktor je v skutonosti, tak, ako pred nami vystupuje, samozrejme mjou, ije prve to, o je duchom formy, tak je to, o sa nm jav, ke n zrak uprieme na svetov priestor a v svetovom priestore zazrieme plantu - Merkr, Venuu, Mars, Jupiter -, vonkajou formou ducha formy, tm, o patr k bytosti, o ktorej sme teraz hovorili tak, ako patr fyzick telo loveka k loveku. Ke pred nami stoj lovek, tak tto forma nm vyjadruje, o ije v loveku ako vyie lnky, ako terick telo, astrlne telo, pocitov dua at.; ke vidme plantu, tto forma nm vyjadruje, o tvor formu duchov formy. A tak ako za udskou formou, za fyzickm telom je terick telo, astrlne telo, pocitov dua at., tak za plantou je ako k nej patriace to, o oznaujeme ako duchovia pohybu, mdrosti, vle, serafovia, cherubovia at. Ke teda chceme ma pred sebou v zmysle duchovnej vedy pln bytos planty, musme poveda, e v svetovom priestore sa pri naom vnman stretvame s plantou tak, e nm svieti v strety svojm fyzinom, ktor jej dal duch formy, a tak, ako lovek skrva pred fyzickm zrakom svoje vyie lnky, tak planta skrva to, o v nej a okolo nej psob ako bytosti vych hierarchi. Tak plantu ako Mars alebo Merkr si teda sprvne predstavme, ke si najprv predstavme jej fyzick formu, a tto si predstavme obklopen a preniknut duchovnou atmosfrou, siahajcou do nekonena, ktor m vo fyzickej plante prve svoju fyzick formu, vtvor duchov formy, a ktor m vo svojom duchovnom okol bytosti inch hierarchi. A potom mme pln plantu, ke ju pozorujeme tak, e v strede m fyzick ako jadro a okolo neho duchovn obaly, pozostvajce z bytost hierarchi. V alch prednkach si to budeme vma ete podrobnejie. Aby sme vak mohli ete dnes istm spsobom naznai smer nho pozorovania, povieme si ete nasledujci poznatok, ako ho poskytuje ezotern bdanie. U sme naznaili, e ke pozorujeme to, o je fyzickou planetrnou formou, tak je to vtvor ducha formy. Aj forma naej Zeme je vtvorom ducha formy.

51

Viete vak o naej Zemi, e nie je nim v sebe odpovajcim, e tto Zem podlieha ustavinej vntornej premene a pohyblivosti. Vetci si z rozprvania akaickej kroniky budete pamta, e vonkaj vzhad naej Zeme vyzer dnes inak, ako vyzeral naprklad v obdob vvoja Zeme, ktor oznaujeme ako atlantsk doba. V tejto pradvnej atlantskej dobe t as povrchu naej Zeme, ktor je dnes zaliata Atlantickm ocenom, bola pokryt obrovskm kontinentom, zatia o na mieste, kde je dnes Eurpa, zia, Afrika, sa kontinenty ete sotva zaali tvori. Tak sa masa, substancia Zeme zmenila vntornou pohyblivosou. Planta je v ustavinom vntornom pohybe. Pomyslite si len, e naprklad to, o je dnes znme ako ostrov Helgoland, je iba mal as toho, o ete v deviatom, desiatom storo z tohto ostrova Helgoland vynievalo do mora. Aj ke s seky asu, v ktorch sa uskutouj presuny, vntorn premeny podoby Zeme, pomerne vek, me si kad poveda, bez toho, e by sa tmito vecami vemi zaoberal, e planta je v ustavinom vntornom pohybe. A dokonca, ke lovek k plante nerta iba tuh ltku, ale aj vodu a vzduch, tak kadodenn ivot u, e planta je v ustavinom vntornom pohybe. V tvoren oblakov, v tvoren daa, vo vetkch poveternostnch kazoch, v stpajcej a klesajcej vode, v tom vetkom prejavuje planetrna substancia svoju vntorn pohyblivos. To je ivot planty. Vo vntri tohto planetrneho ivota psob, tak ako v ivote jednotlivho loveka, terick telo, to, o oznaujeme ako duchovia pohybu. Meme teda poveda: vonkaj vzhad planty - to s duchovia formy ako tvorcovia. Vntorn ulos, ivos planty - t je riaden bytosami, ktor nazvame duchovia pohybu. Teraz je vak takto planta pre ezoterika aj skutonou bytosou, ktor to, o v nej prebieha, riadi mylienkami. V plante nie je prtomn len vntorn ivos, ako sme ju teraz opsali, ale planta ako celok m aj vedomie, pretoe je bytosou. A toto vedomie, ktor zodpoved udskmu vedomiu potia, pokia niia forma vedomia - podvedomie je v astrlnom tele, je u planty riaden duchmi mdrosti. Meme teda poveda, e najniie vedomie planty je riaden duchmi mdrosti. Ke charakterizujeme plantu takto, zostvame ete stle vo vntri planty. Pozrieme sa na plantu a povieme si: m urit formu, to zodpoved duchom formy; m vntorn pohyblivos, to zodpoved duchom pohybu; to vetko je preniknut vedomm, to zodpoved duchom mdrosti. Ale sledujme plantu alej: pohybuje sa priestorom, m vntorn vov impulz, ktor ju enie priestorom tak, ako m lovek vov impulz, ktor ho enie, aby kral, aby sa v priestore pohyboval. To, o plantu vedie priestorom, o riadi jej pohyb v priestore, o spsobuje, aby sa pohybovala naprklad okolo stlice, to zodpoved duchom vle; oni dvaj plante impulz, aby letela priestorom. Teda pohyb planty v priestore zodpoved duchom vle - trnom. Keby teraz tto duchovia vle dvali len impulzy k pohybu, kad planta na svete by si la svojou vlastnou cestou. Tak to vak nie je, ale kad planta sa riadi poda

52

celho systmu. Pohyb nie je riaden iba tak, e sa planta pohybuje, ale do celho planetrneho systmu sa vna poriadok. Tak, ako sa vna poriadok, ke sa, povedzme, skupina ud, z ktorej jeden iel sem, druh tam, sna smerova k spolonmu cieu, tak s riaden pohyby plant tak, aby boli zosladen. Tento slad pohybov jednej planty s druhou, skutonos, e pri pohybe jednej planty sa berie ohad na pohyb druhej planty, to zodpoved innosti cherubov. Teda riadenie spolonho pohybu systmu zodpoved innosti cherubov. A kad planetrny systm so svojou stlicou, ktor je akosi hlavnm vodcom pod riadenm cherubov, je v istom vzahu k inm planetrnym systmom, ktor patria inm stliciam; dorozumieva sa o svojom mieste v priestore a o svojom vzname so svojimi susednmi systmami tak, ako sa jednotliv udia navzjom dorozumievaj, dohovraj o svojich spolonch inoch. Tak ako udia zakladaj socilny systm na vzjomnosti, tak existuje aj vzjomnos planetrnych systmov. Od stlice k stlici psob vzjomn dorozumievanie: iba tm sa uskutouje kozmos. To, o om sa, takpovediac, planetrne systmy priestorom navzjom dohovraj, aby sa stali kozmom, to riadia duchovia, ktorch nazvame serafovia. Tak sme akosi vyerpali vetko, o nachdzame u loveka hore a po vedom duu. Ako potom u loveka prichdzame k jeho vyiemu duchovnmu ivotu, k tomu, o celmu systmu a po vedom duu dva zmysel, tak prichdzame, ke vystpime nad serafov, k tomu, o sme sa predtm pokali dnes akosi v nznaku charakterizova ako Najvyiu trojicu svetovej bytosti. Tu prichdzame k tomu, o vo svete psob ako vetko prenikajci, bosk, trojit bosk ivot, ktor si v jednotlivch planetrnych systmoch vytvra svoje schrnky. Tak, ako si to, o v loveku ije ako duchovn ja, ivotn duch, duchovn lovek - manas, budhi, atman - vytvra schrnky vo vedomej, rozumovej, pocitovej dui, astrlnom, terickom a fyzickom tele, tak putuj priestorom stlice planetrnych systmov ako tel boskch bytost. A pozorujc ivot hviezdneho sveta, pozorujeme vlastne tel bohov a nakoniec boskho vbec.

53

VI.
Vznik pudenia k samostatnmu vntornmu ivotu v uritch bytostiach tretej hierarchie. Dsledok toho bol, e tieto bytosti sa museli sta duchmi, ktor popreli svoju vlastn bytos, duchmi nepravdy. Lucifersk bytosti nechceli by naplnen len duchom vych hierarchi, ale vlastnou podstatou; odtepuj sa, zmocuj sa svetla vych hierarchi, napaj nm svoje vntro a rozvjaj tak samostatn strnku. Nieo podobn sa deje aj s bytosami ostatnch hierarchi; naprklad pri tvoren sa fyzickch obenc: planty by tu neboli, keby psobili len samotn duchovia formy. Ich spolonm sdlom je Slnko, z ktorho sa vak optovne odtepuj revoltujci duchovia formy, a tak proti normlnemu duchovi formy, psobiacemu na Slnku, psob zo svetovho priestoru abnormlny duch formy. Na obvode, kde sa ich sily stretaj, vznik v terickej substancii prehrnutie, o je pre fyzick oko viditenou plantou. Na takom prklade vidme, ako vznik mja. Fyzick hmota vznik stretom sl normlnych a abnormlnych duchov formy: toto stretnutie trieti formu, obenice s roztrietenmi formami. Planta sa jav ako odra svetla, pretoe proti silm svetla, ktor zo Slnka vysielaj cherubovia a serafovia, psobia abnormlne: planta k nej prinan svetlo zadruje a vrh sp. Kad obenica m okrem toho aj svoje vlastn, oslaben, skryt svetlo; del sa o vak len s bytosami svojich prrodnch ri. Nuka Zarathustrovej kultry je v podstate nukou o prehrnut temnoty do svetelnej substancie Slnka.

Vera sme sa poksili pozorova, ako planetrny systm zvis od rozlinch duchovnch bytost troch akoby na sebe navrstvench hierarchi, ktor sme sa pokali opsa v priebehu doterajch prednok. Zskali sme tak predstavu o tom, o vetko sa podiea na plante, a videli sme, ako planta dostva svoju formu, teda svoju ohranien podobu tm, e tu psobia duchovia formy. Videli sme alej, e vntorn ivot, vntorn pohyblivos planty je psobenm innosti duchov pohybu. To, o by sme mohli nazva najnim vedomm planty, ktor by sme mohli porovna s vedomm nachdzajcim sa u loveka v jeho astrlnom tele, to treba pripsa duchom mdrosti. Tie impulzy, na zklade ktorch planta v priestore nestoj, ale men v om svoje miesto, treba priradi k duchom vle alebo k trnom. To, o plantu vleuje do celho systmu, na zklade oho, takpovediac, nejde v priestore svojou vlastnou cestou, ale pohybuje sa tak, e jej impulzy k pohybu s v slade s vovmi impulzmi celho jej planetrneho systmu, ku ktormu patr; to, o teda jednotliv pohyb planty dva do svislosti s celm planetrnym systmom, to je psobenie cherubov. A nakoniec to, o by sme mohli nazva vntornm duevnm ivotom planty, m sa planta akosi dostva do spojenia s ostatnmi nebeskmi telesami tak, ako sa lovek dostva do spojenia s inmi umi prostrednctvom svojej rei, to pripisujeme serafom. Take v plantach meme pozorova svislos, v rmci ktorej to, o prichdza od duchov formy, je iba akmsi druhom jadra; oproti tomu pre kad plantu existuje ete osi ako duchovn atmosfra, mohli by sme poveda aj aura, v ktorej ij duchovia oboch vych hierarchi, ktor s nad duchmi formy. Ak vak teraz chceme sprvne pochopi vetko to, o sme uviedli v poslednej prednke a o som sa pokal zopr vetami prve zopakova, musme sa teraz

54

oboznmi ete s predstavami, ktor zskame najahie, ke budeme vychdza z bytost tej hierarchie, ktor, takpovediac, bezprostredne hore, smerom k duchovnmu svetu, hrani s lovekom, ke teda vyjdeme z bytost tretej hierarchie. Povedali sme, e tieto bytosti tretej hierarchie mono charakterizova tm, e to, o je u loveka vnmanie, je u nich prejavovanie sa; a to, o je u loveka vntorn ivot, je u nich napanie sa duchom. U u bytost, ktor stoja v hierarchickom usporiadan sveta o jeden stupe vyie ako samotn udia, u anjelov, angeloi, nachdzame t zvltnos, e vnmaj vlastne to, o samy zo seba prejavuj, a e ke sa vrtia do svojho vntra, nemaj ni tak samostatn, v sebe uzavret ako lovek, ale vo svojom vntri ctia, ako sa v nich rozsvecuj a vylievaj sily a bytosti vych hierarchi, ktor s nad nimi, skrtka, e sa ctia naplnen, inpirovan duchom vych hierarchi, bytost, ktor s nad nimi. Take to, o u loveka nazvame samostatnm vntornm ivotom, u tchto bytost vlastne nie je. Ak chc rozvja svoje vlastn vntro, ak to, m s, chc myslie, cti a chcie ako lovek, hne sa to prejav navonok; nie ako u loveka, ktor me v samom sebe uzavrie svoje mylienky a svoje pocity a ktor me necha svoje vov impulzy neuskutonen. To, o v tchto bytostiach ije ako mylienky, pokia ich samy vytvraj, je hne aj ich vonkajm prejavom. A ke sa prejavova nechc, mu sa do svojho vntra vrti iba tak, e sa vo vntri op naplnia svetom stojacim nad nimi. Tak ije vo vntri tchto bytost bu svet stojaci nad nimi, alebo, ke prevaj samy seba, vyvaj sa objektvne navonok. Tieto bytosti teda nemu v sebe skrva ni, o by bolo produktom ich vlastnho myslenia alebo ctenia, pretoe by sa vetko, o si vo svojom vntri vypracvaj, ukzalo navonok. Nemu, ako sme sa o tom zmienili v jednej z predchdzajcich prednok, klama, e by to, o si predstavuj, o ctia, neshlasilo s vonkajm svetom. Nemu ma v sebe iadnu predstavu, ktor by nezodpovedala nieomu vo vonkajom svete, pretoe tie predstavy, ktor maj vo svojom vntri, vnmaj prve pri svojom prejavovan sa. Ak by sme predsa len teraz predpokladali, e by tieto bytosti zatili poprie svoju vlastn prirodzenos, o by sa stalo? U bytost, ktor sme nazvali anjeli, archanjeli alebo duchovia asu i archai, vade zisujeme, e vetko, o sa im prejavuje, o mu vnma je, takpovediac, ich vlastnou bytosou. Keby chceli klama, museli by vo svojom vntri vyvin nieo, o nie je v slade s ich vlastnou bytosou. Kad lo by bola popretm ich vlastnej prirodzenosti. To vak neznamen ni in, ako ommenie, znienie vlastnej bytosti. Predpokladajme vak, e tieto bytosti by napriek tomu zatili prei vo svojom vntri nieo, o by neprejavili bezprostredne navonok - potom by museli prija in prirodzenos. To, o som vm teraz opsal, popretie prirodzenosti bytost tretej hierarchie, prijatie inej prirodzenosti, to sa v priebehu minulch db stalo. Poas prednok ete uvidme, preo sa to muselo sta, ale najprv chceme len upozorni na to, e

55

sa skutone medzi bytosami tretej hierarchie nali tak, ktor zatili ma vo svojom vntri zitky, ktor by nemuseli ukza navonok, to znamen, e zatili poprie svoju prirodzenos. o tm u tchto bytost nastalo? Tm nastalo nieo, o in bytosti, ktor si svoju prirodzenos v rmci tretej hierarchie zachovali, nemu ma: bytosti tretej hierarchie nemu ma iadnu vlastn vntorn samostatnos, ako ju m naprklad lovek. Ak chc i vo svojom vntri, musia sa hne naplni duchovnm svetom, ktor stoj nad nimi. Ist poet bytost tretej hierarchie zatil vyvin vo svojom vntri nieo, o by pred nich hne nepredstupovalo vo vonkajom svete ako vnmanie, to znamen prejavovanie ich vlastnej bytosti. Tm nevyhnutne popreli svoju vlastn prirodzenos, prijali in prirodzenos. Aby bolo mon vyvja vlastn ivot, vntorn samostatnos, musel sa ist poet bytost tretej hierarchie vzda svojej prirodzenosti, poprie ju. Museli, takpovediac, samy u seba dosiahnu, aby sa ist vntorn zitky neprejavovali navonok. Ptajme sa teraz - o to boli za dvody, ktor mohli tieto bytosti prim k tomu, aby vyvjali v sebe takto tby? Ke prihliadneme k prirodzenosti bytost tretej hierarchie s prejavovanm sa a s napanm sa duchom, vimneme si, e tieto bytosti s vlastne plne v slubch bytost vych hierarchi, e vlastne nemaj iaden vlastn ivot. Angeloi nemaj iaden vlastn ivot, ich vlastnm ivotom je prejavovanie sa, je tu pre cel svet, a akonhle sa neprejavuj, varuje sa do ich vntra ivot bytost vych hierarchi. To, o ist poet z nich primlo k tomu, aby popreli svoju prirodzenos, bol pocit sily, pocit samostatnosti, pocit slobody. V istom ase sa istho potu bytost tretej hierarchie zmocnilo pudenie, nutkanie neby iba zvislmi od bytost vych hierarchi, ale vyvin v sebe samch vlastn ivot. Tm sa pre cel evolciu planetrneho systmu, ku ktormu patrme, vykonalo nesmierne vea. Pretoe tieto bytosti, ktor meme nazva rebelmi tretej hierarchie, nespsobili ni menieho, ne e pripravili vlastn samostatnos loveka, monos, aby lovek mohol vyvja sm pre seba samostatn ivot, ktor sa neprejavuje bezprostredne navonok, ale ktor sa me sta na vonkajom prejavovan nezvislm vntornm ivotom. Celkom vedome pouvam tak vea slov na charakterizovanie vzahu, o ktor tu ide. Pouvam toko slov preto, lebo je nesmierne dleit celkom presne pochopi, o o tu ide. Ide o to, e u uritho potu bytost tretej hierarchie vzniklo pudenie vyvja samostatn vntorn ivot. Vetko ostatn bolo iba dsledkom, iba konzekvenciou tohto pudenia. Ale o bolo tmto dsledkom? Tmto dsledkom bolo v podstate nieo stran - popretie vlastnej bytosti, nepravda, lo. Pozrite sa, ide o to, aby ste pochopili, e to, o duchovia tretej hierarchie, ktor nadobudli toto pudenie urobili, nerobili azda preto, aby klamali, ale kvli rozvjaniu svojho vlastnho ivota. Ale s tmto rozvjanm vlastnho ivota museli vzia na seba dsledok, e sa stali duchmi nepravdy, duchmi popretia vlastnej

56

bytosti, inmi slovami duchmi li. Prve tak, ako ke m niekto, povedzme, vykona pei cestu v de, ke stle pr, nevyhnutne mus rta s tm, e zmokne, hoci to vbec nemal v mysle, prve tak duchovia, o ktorch je tu re, nevykonali iadny in, aby upadli do nepravdy. Ich in vyplynul z myslu rozvja vntorn ivot, vntorn ivos a dsledok toho bol, e sa stali zrove duchmi nepravdy. Vetky duchovn bytosti, ktor takmto spsobom ako druh kategria popri duchoch tretej hierarchie vznikli popretm svojej vntornej prirodzenosti, nazvame v ezoterike luciferskmi duchmi. Pojem luciferskch duchov spova v zsade v tom, e tto duchovia chc rozvja samostatn vntorn ivot. Teraz je len otzkou: o museli tto duchovia urobi, aby dospeli k svojmu cieu? o sa muselo sta ako dsledok, to sme prve videli. o museli urobi, aby dospeli k cieu, k rozvoju samostatnho vntornho ivota, to nm uke in vaha. o chceli vlastne tto duchovia prekona? Chceli prekona napanie sa duchom, napanie sa substanciou vych hierarchi. Nechceli by naplnen iba bytosami vych hierarchi, ale svojou vlastnou bytosou. To nemohli urobi inak, iba tak, e namiesto toho, aby sa napali duchom vych hierarchi a ponechali si k tmto hierarchim otvoren von vhad, oddelili sa, odrezali sa, odtiepili od nich, aby si z ich substancie vytvorili takto vlastn substanciu.

Presn predstavu toho, o o tu ide, si meme urobi, ke si budeme myslie nasledujce. Myslme si bytosti tretej hierarchie symbolicky graficky znzornen tak, e svoju vlastn bytos prejavuj navonok ako aksi obal, kou, e zakadm, ke rozvjaj vntorn myslenie alebo ctenie, vznik prejav ako roziarenie sa ich bytosti. V okamihu, ke sa neprejavuj, prijmaj to, o do nich prdi ako svetlo z vych hierarchi; napaj sa ich duchom a otvraj k nim akosi cel svoju bytos. Duchovn bytosti tretej hierarchie, o ktorch som vm teraz rozprval, nechc by naplnen duchom, nechc svisie s duchovnou substanciou hierarchi. Chc samostatn duchovn ivot. Preto sa odrezvaj, odtepuj, take bytosti vych hierarchi s nad nimi; ruia svoje spojenie s nimi a odtepuj sa ako samostatn bytosti, vo svojom vntri driac vlastn

57

svetlo tm, e akosi kradn to, o ich malo len naplni a o malo vystpi sp k vym hierarchim. To si kradn pre seba, napaj sa tm vo svojom vntri a rozvjaj tm svoju samostatn strnku. Toto je teda predstava, ktor nm me objasni deje v kozme, bez ktorch by sme neboli v stave vbec pochopi hviezdny systm a vbec existenciu hviezd, ako ich poznme ako udia s fyzickm vedomm. Bez tchto predstv nemono vbec pochopi ivot hviezd, ivot nebeskch telies. Pozrite sa, teraz som sa vm pokal naznai, ako sa z istch bytost tretej hierarchie stvaj celkom in bytosti - lucifersk duchovia. To, o sa deje s bytosami tretej hierarchie, sa vak neme dia rovnakm spsobom u bytost inch hierarchi, ale aj s nimi sa deje osi podobn. To, o sa s nimi deje, zvl, ke to pouijeme na pozorovanie duchov formy, nm poskytne predstavu o tom, ako sa vlastne tvor planetrny systm. V zvere verajej vahy sme videli, e to, o n pohad na plante vnma ako prv, pochdza od duchov formy. Ale ke sa to takto podva, nie je to ete celkom presne povedan. Ke toti plantu, povedzme Mars alebo Saturn i Jupiter, ktor je vonku vo svetovom priestore, pozorujete tak, ako ju vidte fyzickm zrakom alebo alekohadom ako plantu, tak v tom, o nm ukazuje ako formu, nie s len tak bez vetkho duchovia formy. Pozorujme naprklad najvzdialenejiu plantu, ktor bola dlh as pokladan za najvzdialenejiu plantu naej slnenej sstavy. Neskr k nej pribudli, ako ete uvidme, Urn a Neptn, ale najskr budeme pozorova ako najvzdialenejiu plantu Saturn. Ke pozorujeme Saturn fyzickm zrakom, tak vonku v svetovom priestore - chcem odhliadnu od prstenca - mme aksi svietiacu guu. Pre ezoterika, pre niekoho, kto sleduje duchovn deje v kozme, tto gua, ktor tu vonku mono vidie, nie je tm, o ezoterik nazva Saturnom, dobre si zapamtajte, ale pre ezoterika je Saturnom nieo celkom in. Pre ezoterika je Saturnom to, o vypa cel priestor, ohranien zdanlivou eliptickou drhou Saturna. Viete, e astronmia opisuje drhu Saturna, ktor vysvetuje ako drhu Saturna okolo Slnka. Ako to vlastne je, tm sa teraz nechceme alej zaobera, ale ak si chcete zobra na pomoc tto obvykl predstavu, e si tu v strede predstavte Slnko a opete vonkaj kruh ako drhu Saturna, ako to predpoklad astronmia, tak vetko to, o je vo vntri drhy Saturna, vo vntri Saturnovej elipsy, je pre ezoterika Saturnom. Pretoe pre ezoterika nie je Saturnom iba to, o vid fyzick oko ako vonkajiu fyzick matriu Saturna, nielen to, o tu na oblohe svieti, ale ezoterik vie, ezotern zrak ns u, e existuje aksi zhluk substancie od Slnka a k drhe Saturna, take ke si to vetko vmame ezoternm zrakom a k drhe Saturna, v celom priestore mme ist druh terickej vplne (riedke iarkovanie). To, o le vo vntri tejto drhy, si muste predstavi ako vyplnen terickou substanciou, nie vak vo forme gule, ale tak, e mme do inenia so silne splotenou guou, so oovkou.

58

Slnko
Jupiter Saturn

O o tu ide, pochopme ete lepie, ak k tomu pripojme predstavu, ktor meme podobnm spsobom zska z ezoternej vedy o Jupitere. Ako vieme, vonkajia fyzick astronmia nazva Jupiterom svietiace teleso, ktor dva, povedzme, kri okolo Slnka ako druh (vntorn kruh). Pre ezoterika nie je Jupiter toto, ale vetko to, o le vo vntri Jupiterovej drhy (hustejie rafovanie). Viden zboku museli by sme teda Jupiter nakresli tak, e by sme ho zarafovali hustejie, zatia o sme Saturn zarafovali redie. A to, o opisuje astronm, je iba teleso, ktor je, takpovediac, na najvzdialenejom okraji skutonho ezoternho Jupitera. To, o tu hovorm, nie s len isto teoretick pojmy alebo fantzie, ale vec sa m v skutonosti tak, e priestor vo vntri drhy Saturna vo svojom oovkovito splotenom guovitom tvare, tak, ako je to tu nakreslen, nie je sce vyplnen hrubou fyzickou hmotou, ale zato jemnou terickou substanciou. A takisto je skutonosou, e tento druh, men priestor pre Jupiter je v skutonosti vyplnen inou terickou substanciou, ktor t prv prenik, take tu medzi oboma drhami je jednoduch terick substancia, ale tu vo vntri sa dve terick substancie prelnaj, navzjom sa prenikaj. A teraz sa ptame: o robia pri tomto celom usporiadan duchovia formy? Nu, ten duch formy, ktor je zkladom Saturna, ohraniuje, dva formu terickej substancii, ktor v ezoternom zmysle nazvame Saturn. Take tto najvzdialenejia lnia bola vo svojej podobe vytvoren duchom Saturna, ktor je duchom formy. Prve tak bola vytvoren drha Jupitera duchom formy, prislchajcim k Jupiteru, drha Marsu duchom Marsu, ktor je duchom formy. Teraz sa vak ptame: kde vlastne je duch formy, zodpovedajci Saturnu alebo Jupiteru i Marsu? Ke chceme hovori o mieste, na ktorom s tto duchovia, kde je toto miesto? no, v zvyajnom zmysle slova sa o tom rozprva ned; mono len poveda, e tieto duchovn bytosti, ktor nazvame duchmi formy, psobia ako sily vo vntri terickej substancie, ktor som prve spomenul; ale vetky maj spolon stred, a tento spolon stred nie je ni in ako Slnko. Ke teda chceme vyhada vlastn miesto, z ktorho psobia duchovia formy, ako duch Saturna, tak duch Jupitera, tak duch Marsu at., aj duch formy, ktor zodpoved Zemi, ke hadme strategick, vchodiskov bod, z ktorho

59

tto duchovia formy psobia, tak ho njdeme v Slnku. To znamen, e tto duchovia formy, ktor zodpovedaj naim plantam, s akmsi kolgiom, vborom duchov so sdlom na Slnku a ohraniuj zo Slnka urit terick substancie, urit terick masy, take potom vznik to, o sme teraz nazvali ezoternm Saturnom, ezoternm Jupiterom at. Ptajme sa teraz alej: ako by to bolo, keby psobili iba tto duchovia formy? Nu, cel zmysel tchto vah vm me ukza, e v zsade tieto fyzick planty by tu neboli, keby tto duchova formy psobili sami. Mali by akosi svoje sdlo tu, kde tvoria kolgium, na Slnku; a my by sme mali dookola planetrne sfry a k sfre Saturna, pretoe by tu boli takpovediac koncentrick gule, sploten guovit ndoby ako ezotern planty: krajn guovit ndoba z najredej terickej substancie, alia trochu z hustejej a najvntornejia z najhustejej terickej substancie. Keby teda tto duchovia formy psobili sami, neboli by tu fyzick planty, ale guovit terick masy - zoskupenia, ktor by boli ohranien tm, o fyzick astronmia dnes nazva planetrnymi drhami. Teraz vak vo vntri kozmu zodpovedaj duchom formy aj tak duchovn bytosti, ktor tvoria akoby ist druh rebelov voi svojej vlastnej triede. Tak, ako nachdzame luciferskch duchov u bytost tretej hierarchie, ktor sa kvli vytvoreniu samostatnho vntornho ivota oddeuj od duchovnej substancie vych hierarchi, takisto zisujeme, e aj v kategrii duchov formy s tak, ktor sa oddeuj, ktor neprechdzaj alm vvinom duchov formy spolu s ostatnmi, ktor vak prechdzaj svojm vlastnm vvinom. Tto duchovia formy sa protivia normlnym duchom formy, stavaj sa proti nim. A teraz nastva nasledovn. Dajme tomu, e by sme na tomto mieste (v Slnku) mali stred duchovnho kolgia duchov formy; ten duch formy, ktor psob na Saturn, by vytvoril tto terick guu, take by psobenm tohto ducha formy vznikla takto sploten terick gua (pozri obr.). Na najkrajnejom bode tejto terickej gule psob proti tomuto duchovi formy, ktor psob zo stredu Slnka, rebel, ten, ktor je istm druhom luciferskho ducha formy. Ten psob proti nemu zvonka dovntra. Take tu mme ducha formy, psobiaceho zo Slnka navonok odstredivo, ten vytvra ezoternho Saturna, ktorho mono vidie ako vek terick guu so stredom v Slnku. Na perifrii psob zo svetovho priestoru dovntra abnormlny duch formy, ktor sa oddelil od bytia normlnych duchov formy, a spolupsobenm toho, o psob zo svetovho priestoru dovntra a toho, o psob zo Slnka navonok, vznik tu (v bode a) aksi prehrnutie terickej substancie, ktor sa nakoniec stva skutonm preruenm, odrezanm - a to je fyzick planta Saturn. Take si musme predstavi, e tu, kde oko vid fyzick plantu Saturn, spolupsobia dve sily: normlna sila ducha formy, ktor psob zo Slnka smerom von, a oproti nej v istom bode odtiepen duch formy. Tm

60

tam vznik prehrnutie; ter sa prehrnie a toto prehrnutie vid fyzick oko ako fyzick Saturn. A rovnako je to aj pri fyzickom Jupitere, fyzickom Marse.

Na tomto osobitnom prpade vidte, ako vlastne v jednotlivch prpadoch vznik to, o nazvame mjou, vekou ilziou. V skutonosti na mieste, kam fyzick astronmia umiestuje plantu, je spolupsobenie dvoch sl, a len preto, e v skutonosti je tu vlastne vek mocn terick nebesk teleso, ktor opane psobiacou silou dostva dieru, je na jednom mieste prehrnut, tm vznik zdanie fyzickej planty. Pretoe v skutonosti tu mme do inenia s prehrnutm a celkom presne by musela by vec vykreslen takto: duchovia formy rozprestreli terick substanciu zo Slnka a po urit hranicu; tu psobia proti tomu abnormlni duchovia formy a prehaj matriu, take v terickej substancii vznik vlastne diera. Vo vzahu k pvodnej terickej substancii planty prve tam, kde sa fyzick oko domnieva, e vid plantu, nie je vlastne ni, a skuton planta je tam, kde fyzick oko ni nevid. To je t zvltnos mje; e na mieste, kde mono vidie fyzick plantu, je diera. Mono poviete, e je to udn predstava, ke vlastne tam, kde vidie fyzick plantu, m by diera, pretoe sa budete odvolva na nau Zem. Naa Zem by musela by v zmysle toho, o sme si vyloili, vlastne tie istm druhom splotenej gule, ktor m svoj stred v Slnku, a musela by by tie na najkrajnejom okraji takm prehrnutm, takou dierou. Mete poveda: To je ale pekn vec! Ve vieme celkom presne, e chodme po pevnej, masvnej zemi! - Rovnako by sme mohli predpoklada, e tam, kde je Saturn, Jupiter, Mars, by tie mali by masvne vplne, a nie diery. A predsa! Aj tam, kde chodte po naej Zemi, kde sa v zmysle mje domnievate, e chodte po pevnej, masvnej pde, aj tam v skutonosti chodte po diere. Naa Zem, pokia je fyzickm nahromadenm hmoty, je dierou, vvrtom vo svetovom priestore. Cel fyzick hmota vznik toti tak, e sa stretvaj sily, pochdzajce od duchov formy. Tak tu mme stretnutie sl normlnych a abnormlnych duchov formy. Tieto sily na seba naraj. V skutonosti vznik prehrnutie a tm zrove na tomto mieste rozbitie formy, ale prve len formy. Forma sa rozbije a vznik tento zvrt. A rozbit, roztrieten forma, to je v skutonosti hmota.1
1

Porovnaj: R. Steiner: Die Welt der Sinne und die Welt des Geistes. (Svet zmyslov a svet ducha)

61

Hmota vo fyzickom zmysle je iba tam, kde sa trietia formy. A tak s aj navonok planty roztrietenmi formami. V naom planetrnom systme maj duchovia formy, ako vyplva z celho rzu doterajch vah, pomocnkov. Vytvraj hranice, ako sme to prve opsali. Ale nad duchmi formy stoja duchovia pohybu, nad nimi duchovia mdrosti, nad nimi duchovia vle, nad nimi cherubovia a nad cherubmi serafovia. Pre vetky tieto duchovn bytosti existuj aj tak, ktor mono porovnva s tm, o sme opsali ako luciferskch duchov. Take na najkrajnejom okraji, tam, kde sa tvor planta, nemme iba psobenie duchov formy, ale vdy sa tu nieo odohrva tak, e zo Slnka vychdza psobenie normlnych hierarchi a zvonku dovntra psobenie abnormlnych, rebelskch hierarchi.

Serafovia a cherubovia, to s tak hierarchie, ktor patria rovnako k celej hre sl ako duchovia formy. Maj za lohu zo stredu planetrneho systmu, zo Slnka vyna von silu svetla. Tm, e bytosti vych hierarchi, cherubovia a serafovia, sa stvaj nositemi svetla, maj teda rovnak vzah k svetlu, ak maj sily duchov formy k terickej substancii. Ako sily normlnych duchov formy vychdzaj von a proti nim psobia abnormlni duchovia a tm vznik zvrt, tak psobia aj sily, ktor nes svetlo, vypajc cel terick priestor, ale proti nim tu psobia abnormlni duchovia (obr. bod a), take planta svetlo zadriava. Rovnako ako zadriava sily duchov formy, zadriava aj svetlo, vrh ho nasp a jav sa tak ako reflektor, ako odra svetla, ktor mu zo Slnka prinaj duchovia, oznaovan ako cherubovia a serafovia. Preto planty nemaj iadne vlastn svetlo, lebo silu svetla, ktor by im ako bytostiam malo prinlea, keby sa voi normlnym cherubom a serafom otvorili, poaduj pre seba, pretoe sa halia do seba, odrezvajc sa od celku. Kad planta m aj takto oddelen, odlenen svetlo. Nie je pravda, e planty maj iba svetlo poian od Slnka. Kad planta m svoje vlastn svetlo, ibae toto svetlo oddelila, zadruje ho pre seba, rozvja ho k samostatnmu vntornmu svetelnmu ivotu. Uvidme, e ho odovzdva iba svojim vlastnm bytostiam prrodnch r, ktor na dotynej plante s. Svetlo, ktormu sa maj otvori, ktor maj prija zvonku, ktor im

62

prinaj zo Slnka cherubovia a serafovia, pred tm sa uzavieraj, vrhaj ho nasp. Preto s pre svetov priestor hviezdami, ktor nemaj vlastn svetlo. Take vo svetle, ktor prdi zo Slnka, sa vytvra aksi prehrnutie a planta sa takto vrh proti svetlu prdiacemu zo Slnka, zachytva ho a odra ho sp. To, o sme pozorovali v hviezdnom svete, je pre ezotern zrak nieo celkom in, ako sa jav fyzickej astronmii. To, o je pre u prtomn, nie je nim inm ako opisom mje, a len za touto mjou je pravda; pretoe pravdou za hmotnm svetom je duchovn svet. Hmotn svet v skutonosti ani vbec neexistuje. To, o nazvame hmotnm svetom, je vzjomn hra sl duchovnho sveta. Takto sme sa dnes poksili opsa, ako vlastne tak planetrny systm vznik. Vo vonkajom svete, vo svete prrodnej vedy sa o vzniku takhoto planetrneho systmu vie vlastne vemi mlo, pretoe poda fyzickej astronmie planetrny systm sce tie vznikol akmsi nakopenm terickej substancie, ale zabda sa pri tom napodiv na najdleitejiu zsadu, ktor by mala plati pre kad prrodn vedu. Ako asto sa rozprva deom v kole - neviem, i sa to deje aj tu, ale v Strednej Eurpe sa rozprva, ako v zmysle Kant-Laplaceovej terie vzniku slnenej sstavy (dnes s tieto veci trochu zreformovan, ale pri sledovan princpu na tom nezle) rotovala tu aksi prahmota a potom sa oddelili jednotliv planetrne gule. A aby to bolo dos nzorn a pochopiten, deom sa na malom experimente predvdza, ako ahko me vznikn planetrny systm. Z olejovej substancie vytvorme vek kvapku, ktor nechme plva na vode a v smere rovnka urobme umelo kruh a prestrme nm kartu. Zhora potom od plu k plu prestrme ihlu, ktorou zaneme ota a ha, z tejto olejovej kvapky umelo vznikne mal rozkon planetrny systm. Celkom v zmysle KantLaplaceovej terie vzniku sveta sa tu oddeuj mal kvapky, ktor potom rotuj, a v strede zostva via kvapka, Slnko. Je celkom prirodzen, e sa to mldei predklad ako nzorn dkaz, e toto sa raz mohlo odohra vo vekom svetovom priestore. Rob sa vak pri tom jedna obrovsk chyba, ktor by sa v prrodnej vede nemala nikdy robi. Pri iadnom experimente sa nesmie zabda na urit podmienky. Ten, kto zabda na podmienky, bez ktorch experiment neme nasta, nepopisuje vec prrodovedecky sprvne. Ke vynechte nejak podstatn podmienku, tak nepopisujete vec prrodovedecky sprvne. A podstatnou podmienkou pri vzniku tohto planetrneho systmu je to, e tu stoj pn uite a ota to, inak by sa to cel nemohlo uskutoni. Take KantLaplaceova teria by bola mon iba vtedy, keby jej zstupcovia predpokladali vo svetovom priestore obrovskho uitea, ktor by otal celou terickou masou. Mal logick chyby si udia mono nie vdy vimn, ale asto si nevmaj tak zsadn chyby, ktor s v zkladoch celkovho myslenia o svete. Nu, vek pn uite, ktor by tam vonku otal svetovou osou, tu nie je, ale s tu jednotliv duchovn bytosti rozlinch hierarchi, ktor shrou svojich sl vytvraj rozdelenie a usporiadanie pohybu jednotlivch nebeskch telies. To je

63

protiargument pre tch, ktor sa domnievaj, e obyajn materialistick teria, ako je vyjadren v Kant-Laplaceovej hypotze alebo v neskorch hypotzach, postauje na vysvetlenie svetovho systmu a nie je potrebn reflektova na nieo in, ako to robia ezoterici. Tm, ktor z materialistickho stanoviska namietaj nieo proti tejto ivej shre hierarchi, treba odpoveda nasledovne: so zsadnou chybou, ktor musia robi vetky materialistick hypotzy o kozme, sa nikam nedostaneme, pretoe neexistuje monos vysvetli planetrny systm bez toho, aby sme si nevzali na pomoc to, o ezotern zrak naozaj vid. Avak tomuto ezoternmu zraku sa asto ukazuje, e to, o sa mus opisova fyzickmi zmyslami, je v skutonosti vlastne nieo celkom in. Take to, o vid oko, nie je vlastne ni in ako odrazen svetlo, ktor sa odra tm, e serafovia a cherubovia vynaj slnen svetlo do svetovho priestoru a proti nim sa vrhaj, takpovediac, lucifersk cherubovia a serafovia, ktor do substancie slnenho svetla vsvaj temnotu, pretoe svetlo zadriavaj vo svojom vntri a doaduj sa vlastnho svetla pre plantu. Tieto mylienky, ktor boli teraz vysloven na zklade ezoternch pozorovan a ezoternch bdan, grandiznym spsobom predniesol svojim iakom v poatlantskej dobe po prv raz vek Zarathustra. Vetko, o vyaruje zo Slnka do svetovho priestoru podobnm spsobom, ako sme to dnes opsali o bytostiach vych hierarchi sstredench na Slnku, to Zarathustra pripsal duchovi, ktorho nazval Ahura Mazdao alebo Ormuzd. Proti kadmu duchovi, ktor zo stredu Slnka vyna do okolia sily svojej bytosti, sa vade vrhaj abnormlni duchovia jednotlivch hierarchi, ktor tvoria spolone ru Ahrimana. Uvidme vak, e musme ete oddeli ru Ahrimana od re Lucifera - o tom ete si pohovorme podrobnejie - aj vo vzahu k planetrnemu systmu. Na zver tejto vahy si treba len vimn, e Zarathustra svojim iakom tto svislos svetla Ahura Mazdao alebo Ormuzda, vyarujceho zo Slnka, do ktorho sa vsva Ahrimanova ra, symbolicky naznail svojm spsobom, ke povedal: o vychdza zo Slnka, si symbolicky predstavme ako to, o cherubovia a serafovia vynaj so svetlom. To, o sa proti tomu vrh od vetkch abnormlnych duchov vych hierarchi, o tam tto prehrnuj, to si predstavme ako to, o je zabrat temnotou, t. j. zvntra uvznenm vlastnm svetlom, ktor sa navonok prejavuje ako temnota. To Zarathustra predstavil ako ru Angramainyua, Ahrimana. Tak vidme, ako vychdzajc z Prednej zie prve tto nuka, ktor je nm aj dnes uritm spsobom podvan, ako k nm tento nhad prichdza po prv raz v kultre Zarathustru. To je to, o ns vdy vo vzahu k vvinu udstva napa takmi vznamnmi pocitmi, e sami prichdzame na urit veci, ktor, aj keby sa vbec ni nedochovalo a v akaickej kronike by sa nedalo ni vyskma, by nm jednoducho poskytlo dnen ezotern bdanie, a tieto veci potom znovu odhaujeme u vekch uiteov dvnoveku. A ke sa prenikneme pravdou, ktor mono v sasnosti njs v ezoternom vskume, a ke nm t ist pravda zaiari

64

od starch uiteov a vodcov udstva, a potom nadobudneme k tmto vodcom udstva sprvny vzah. A potom nm oij, a potom ich sprvne pochopme. Potom sa nm stane aj evolcia udstva mohutnm rozhovorom, ktor ved duchovia, ibae sa na seba neobracaj v priestore, ale v na seba nadvzujcich asovch peridach, navzjom sa osvetujc, dopajc a stle alej a alej vedc prd kultry.

65

VII.
Aby sme zskali predstavu o povahe bytost vych hierarchi, nastpili sme vntorn mystickoezoterick cestu. Tto najprv smerovala zvntra navonok; teraz ju hadme zo strany obyajnho vedomia. Javy na loveku a na jeho plante nie s zrozumiten, ak neprihliadneme k bytostiam hierarchi. Pre in planty naej planetrnej sstavy psob podobn systm. Vsledok sa pre jasnovidca jav rovnak len potia, pokia prihliada k prcam hierarchickch bytost od serafov dolu k duchom mdrosti. U duchov pohybu a formy to vak u nie je rovnak: ich innosti sa na jednotlivch obeniciach od seba lia. Nieo podobn sa deje aj u bytost vo vntri stlice: na jej vvoj psobia aktvne kategrie a k duchom mdrosti; duchovia pohybu a formy psobia na to, o stlicu obklopuje v planetrnej sstave. Na Mesiaci nemono njs stopy udskej, zvieracej alebo anjelskej innosti. Psobia tu vak sily archanjelov ako aj duchov asu. Zvltnosti rznych orgnov loveka poda rzneho psobenia vych lnkov na ne. Impresie, dojmy pre ezotern zrak: Planetrna sstava vytvra postupne vo vntri seba samej, vo svojich mesiacoch svoju mtvolu. Shrn plant uritej sstavy je ivm telom planetrneho systmu, podobnm tomu, o poznme u zvierat a primitvnych ud. V stlici vnma ezotern pohad ako psobiace to, o je v planetrnej sstave terickm telom, podobajcim sa terickmu rastlinnmu telu, ete nezmieanmu s astrlnym telom. Zo stlice ako zo stredu planetrnej sstavy vyaruj ivotn sily. Vade je prirodzene prilenen k bytostiam astrlna substancia. Avak obenica nie je vyplnen len normlnou substanciou vlastnej astrlnej podstaty: nachdzame v nej aj udsk a lucifersk kodliv substancie. Vetko meteorick a kometrne sa usiluje o zhromadenie a odstrnenie tchto kodlivch substanci. Lucifersk kodliviny sa odvdzaj z planetrnej sstavy komtami.

Z doteraz prednesench prednok ste vyrozumeli, e ak sa na planetrny systm zahadme, ak sa na hviezdne nebo vbec zahadme, jav sa pre n fyzick zrak skutone len ako nejak mja, len ako vek ilzia. e k realite, k skutonosti dospejeme len vtedy, ke postupne zskame vedomosti o tom, ak duchovn bytosti v tchto rozlinch nebeskch telesch v skutonosti psobia. Pri naom pozorovan sme sa museli najskr poksi pozna jednotliv duchovn bytosti, ktor vo svetovom priestore, vo hviezdnom systme psobia. Inmi slovami, museli sme sa poksi pozna rozlin bytosti troch, nad umi sa nachdzajcich hierarchi. Vimli ste si, mil priatelia, e sme si doteraz bytosti tchto hierarchi pribliovali tm, e sme vade poukazovali na cesty, po ktorch me ezotern vedomie skutone dospie k nejakmu druhu vnmania, k nejakmu druhu pochopenia onch bytost, ktor sa nad umi bezprostredne v nadzmyslovom svete nachdzaj. Aby sme o charaktere bytost vych hierarchi zskali nejak druh predstavy, predstavy isto duchovno-duevnej, vydali sme sa vntornou, temer mysticko-ezoterickou cestou. Iba posledn hodinu sme sa poksili, takpovediac, prejs mliko od vntornho k vonkajiemu a ukza, ako sa cez spolupsobenie duality v hierarchich - vlastne normlnych hierarchickch bytost a luciferskch hierarchickch bytost - realizuj isto vonkajie, zmyslami viditen formy hviezd. V dnenej prednke by som chcel, skr ako pokrome v naej ezoternej vahe, njs cestu z inej strany. Toti z tej strany, ktor je obyajnmu vedomiu dan a ktor sa potom znovu spoj s cestami, ktor sme prebrali na predchdzajcich hodinch. Ke pjdeme touto, skr zovajou

66

cestou, vychdzajcou zo skutonost, ktor pre obyajn vedomie existuj, budeme sa, samozrejme, musie odvolva na velio z predchdzajcich hodn. Ke normlnym vedomm nazerme do kozmickho priestoru, nachdzame nebesk teles rzneho druhu. Tieto nebesk teles rozliovala a popsala dokonca aj vonkajia materialistick astronmia. Dnes mme v mysle prihliadnu k tomu, o vo vntri planetrneho systmu bolo do uritej miery zjavn u vonkajiemu vedomiu, materialistickej astronmii. Mme tu samotn planty, Slnko ako im protistojacu a planty ovldajcu stlicu, a okolo plant kriace mesiace (ke teda hovorme o naej Zemi, n Mesiac), a vo vntri planetrneho systmu mme ony pozoruhodn hviezdy, ktor tak ako dokeme zaradi do celkovho obrazu planetrneho systmu. Mme meteorick teles a komty. Odhliadnime spoiatku od vetkho ostatnho vo hviezdnom systme a vo vntri planetrneho systmu berme do vahy tto tvoricu planty, stlice, mesiac a komty. Chceme si len ujasni samozrejm skutonos, e je pre vonkajie, normlne vedomie skutone mon len pozorovanie samotnej planty, a sce onej planty, na ktorej sa toto normlne vedomie nachdza, t.j. pre obyvateov Zeme pozorovanie Zeme ako planty. Vetko ostatn je vskutku pre normlne vonkajie vedomie, d sa poveda, zatia pozorovaten len z plne vonkajej strany. K tomuto vonkajiemu deleniu, ktor poskytuje normlne vedomie, chceme pristpi za predpokladov, ktor nm dva ezoterick cesta. Doteraz sme v rade bytost, ktor prichdzaj do vahy, rozliovali samotnho loveka ako predbene stojaceho temer na najniom stupni hierarchickho rebrka. Potom sme vystpili najprv cez tri kategrie tretej hierarchie a charakterizovali sme zodpovedajce bytosti, ktor nazvame poda zpadnej ezoteriky anjeli alebo angeloi, archanjeli alebo archangeloi a archai. Ako aliu hierarchiu mme potom nad ou stojacu hierarchiu onch bytost, ktor sme oznaovali ako duchovia formy, duchovia pohybu a ako duchovia mdrosti a nad nimi duchovia vle alebo trny, alej cherubovia a serafovia. Ke prihliadneme k radu jednotlivch bytost, k rebrku hodnotovch stupov jednotlivch hierarchickch bytost, mme pred ezoterickm vedomm najskr pozemsk vzahy. Ke loveka a vetko to, o k nemu na jeho plante patr, chceme pozorova vcelku, mme, ako sme videli, skutone do inenia so vetkmi tmito bytosami. Poas poslednch hodn sme videli, e javy tkajce sa loveka na jeho plante nie s duchovne vysvetliten, ke nevezmeme do vahy tieto bytosti. Videli sme, e od loveka a po duchov asu mme do inenia s bytosami, ktor hraj svoju rolu predovetkm v udskom dejinnom kultrnom procese, take v tchto bytostiach tretej hierarchie vidme to, o ud v priebehu vvoja Zeme posva krok za krokom dopredu, o riadi kultrny vvoj. alej sme videli, e zatia o bytosti tretej hierarchie ostvaj v kultrnom procese hore, urit ich potomkovia, ktorch sme nazvali prrodnmi duchmi, zostupuj do sveta

67

prrodnho diania a psobia ako prrodn duchovia. Videli sme alej, e ak berieme do vahy samotn plantu, to, o k plante patr, sa ned vysvetli, km si jej formu nepredstavme konkrtne pomocou duchov formy, jej vntorn pohyblivos a ulos pomocou duchov pohybu, planetrne vedomie pomocou duchov mdrosti. Tm sme sa zastavili vo vntri planty, teda vo vntri toho, o zo Zeme naprklad patr loveku. alej sme videli, e ak by psobili len tieto vysok bytosti a po duchov mdrosti, planta by nehybne stla. e sa pohybuje navonok, e m impulz k pohybu, to sme museli pripsa duchom vle. A e je pohyb koordinovan vo sfre celho planetrneho systmu, to musme pripsa cherubom. Tm sme ale u zostavili cel planetrny systm. Tm, e s jednotliv planty riaden tak, e tvoria spolu systm, je dan predpoklad, e to cel bude riaden zo stlic. A s to serafovia, ktor sa z planetrneho systmu dorozumievaj so svetovm priestorom, so susednmi planetrnymi systmami. Mohli sme to porovna s tm, e udia v socilnej svislosti tie nekonaj len jednotlivo, sami za seba, o sa d prirovna k riadeniu duchmi vle, ale e sa navzjom dorozumievaj pomocou rei. Tak sa pomocou serafov uskutouje dorozumievanie od jednho planetrneho systmu k druhmu. Serafovia s pre planetrny systm temer tm, m je na Zemi re, ktor ud skutone spja, dr pohromade a vedie k dorozumeniu. Serafovia prenaj sprvy z jednho planetrneho systmu do druhho. O tom, o sa deje v jednom planetrnom systme, podvaj sprvu aliemu planetrnemu systmu. Tm sa svet planetrnych systmov uzatvra a tvor jeden celok.

Tto postupnos hierarchickch bytost sme teda v podstate museli uvies, pretoe vetko to, o z tchto hierarchi vychdza ako sily, ako inky, sa d vnma na celom prejave loveka na jeho plante. Tak ako ns ezotern pohad u, e tento cel systm bytost m do inenia so Zemou ako plantou, tak m

68

podobne do inenia podobn systm s almi plantami. Ke lovek pomocou vetkch prostriedkov, ktor s mu k dispozcii, zameria svoj ezotern pohad na alie planty nho planetrneho systmu, dospeje k tomu, e tie ist sksenosti, ktor zskame, ke sa ako udia priblime k serafom alebo k cherubom alebo k trnom, zskame aj vo vzahu k inm plantam. Inmi slovami, vetko, o som vm nartol ako nevyhnutn, na pozdvihnutie k nejakej serafnskej, cherubnskej bytosti, k bytosti, ktor patr do radu trnov, vetko to, o lovek mus urobi, aby sa pozdvihol k tmto duchom, pokia oni spolupsobia na dejoch planty Zeme, vetko to lovek njde tie, ke pozorujc ezoternm pohadom, sleduje, povedzme, Saturn alebo alie planty nho systmu. Presne tm istm spsobom musme postupova nadol a k duchom pohybu. Serafovia, cherubovia, trny, duchovia mdrosti: potia je vsledok ezoternho pohadu pre jednotliv planty nho planetrneho systmu rovnak, i u pozorujeme Mars, Jupiter, Merkr alebo Venuu. Ke pozorujete innos serafov, cherubov, trnov a duchov mdrosti, vade njdete rovnak vsledky. Oproti tomu u nenachdzame rovnak vsledky, ke na alch plantach nho systmu pozorujeme, ak inky pochdzaj od duchov pohybu a od duchov formy. Inmi slovami, ke sa poksime zamera svoj ezotern pohad na niektor in plantu, povedzme na Mars, a ptame sa, ako psobia serafovia, cherubovia, trny, duchovia mdrosti na Marse? ...potom dostaneme odpove: psobia tam prve tak ako na naej Zemi. Ke sa optame to ist pre duchov pohybu a duchov formy, tak to nie je to ist, tu sa innosti tchto dvoch kategri vych hierarchi na jednotlivch plantach navzjom odliuj. Take pre kad jednotliv plantu nho planetrneho systmu musme jednotlivch duchov formy a jednotlivch duchov pohybu rozliova zvl; kad m svojich vlastnch. Teraz meme ezoterne kolenm zrakom pozrie aj na samotn Slnko, na stlicu. Ke chceme samotn stlicu spozna v jej podstate, musme dva pozor, aby sme do pozorovania stlice nevmieavali to, o nem v podstate vznam pre stlicu, ale pre planty okolo nej. Aby sme si dobre rozumeli. Predverom sme uviedli, ako vetky tieto bytosti vych hierarchi a dolu, po duchov formy, teda od serafov nadol po tchto duchov formy, psobia vo svetovom systme vlastne ako ist druh kolgia, ktor m sdlo na Slnku. Take vchodiskom psobenia tchto duchov je v skutonosti Slnko. Ke sme teda dnes uviedli, e naprklad Mars m svojich vlastnch duchov formy, tak isto Jupiter a tak isto Zem, tak si musme predstavi, povedan obrazne (so zreteom na tieto vzneen pomery je vetko viac-menej obrazom), e sdlo, strategick bod psobenia len duchov formy Marsu, duchov formy Jupitera, at. je stle Slnko, stlica. Odtia tto duchovia psobia; ale duchom formy, ktor psobia na Mars, je tto oblas psobnosti pridelen zo Slnka, psobia ako duchovia formy zo Slnka na Mars, tak ako in na Zem, in na Jupiter. To, o takto konaj, je innos, ktor tomuto

69

systmu prospieva. Teraz sa vak neptame, o vychdza zo Slnka, zo stlice k plantam; ale o sa deje vo vntri oblasti stlice samotnej pre jej vlastn bytosti, pre vlastn vvoj bytost na stlici. Mohli by sme to, pravda, bra asi tak, ako ke jeden lovek rob nieo pre inch. Nemuseli by sme tto innos, ktor lovek kon pre inch, najprv chpa tak, e tto innos mus bezprostredne nieo znamena pre jeho vlastn vvoj. T prospieva inm. Tak prospieva innos duchov pohybu a duchov formy, ktor sa tu mysl, planetrnemu systmu. Teraz sa vak ptame: ako sa odohrva vvoj na stlici ako takej, ako na nejakej bytosti, odhliadnuc od toho, e je stlica obklopen plantami? o sa zastuje na vvoji bytost na samotnej stlici? A tu sa dostvame skutone k tej istej hranici. Ke toti zameriame ezotern pohad na stlicu, teda zatia v naom planetrnom systme na Slnko, musme poveda: urit moc nad bytosami Slnka maj len tie duchovn bytosti vych hierarchi, ktor zostupuj od serafov dolu a po duchov mdrosti. T s aktvni vo vvoji stlice samotnej a jej bytost, zatia o duchovia pohybu a formy nemu, takpovediac, urobi pre vvoj bytost na samotnej stlici ni, ale maj pridelen prve to, o stlicu v planetrnom systme obklopuje. Ke sa teda zahadme na stlicu, meme poveda: ivot na stlici je tak vzneen, tak vekolep, tak mohutn, e bytosti, ktor sa na stlici vyvjaj, mu ma o do inenia len s bytosami takej vzneenosti ako serafovia, cherubovia, trny a duchovia mdrosti, zatia o tie bytosti, ktor prekonvaj svoj vvoj na vlastnej stlici, sam prekonvaj evolciu, toti duchovia pohybu a formy nie s schopn ni pre jej vvoj urobi. Nemaj tak vysok hodnos. T, ktor ete pre udstvo planty znamenaj nieo nesmierne, nemaj pre bytos stlice iadny vznam. S bezmocn na to, aby zasahovali do evolcie stlice. Ke teda zoberieme do vahy na jednej strane bytosti planty a zatia odhliadneme od loveka, ktor bva na naej plante, tak meme poveda: pre plantu, pokia m tto planta v slnenej sstave svoje miesto, maj na vvoj vplyv bytosti smerom nadol a po duchov formy. Take nadol a po duchov mdrosti potame sfru vplyvu stlice, nadol a po duchov formy sfru vplyvu planty. Teraz nm vo vntri planetrneho systmu ostvaj ete dva typy svetovch telies: mesiace a komty. A otzka teraz znie: ako sa tieto svetov teles javia ezoternmu pohadu? Ke sa ezotern pohad zameria na Mesiac, obiehajci okolo naej Zeme, ak druhy psobenia tam njde? Z toho, o sa na Zemi vyvja ako udsk ivot, nenjde lovek ezoternm pohadom na Mesiaci ni. Evolcia, podobn udskej, sa na Mesiaci njs ned. Prve tak mlo sa na om d njs to, o by vo vzahu k jeho evolcii bolo podobn naej zvieracej ri. To oboje sa na naom Mesiaci ezoternm bdanm njs ned. Tm nechcem poveda, to by bolo skutone banlne a povrchn, e na Mesiaci nepobiehaj udia vtelen do fyzickho tela alebo tak zvierat, ak sa

70

vyskytuj na Zemi. Ale ke ezoterik nieo tak povie, mysl tm nieo podstatne in. Mohlo by to by naozaj tak, e nieo tak ako vyie lnky udskej prirodzenosti, e udsk ja alebo udsk astrlne telo by mohli za inch podmienok existova na nejakom svetovom telese a tam sa vyvja bez toho, e by boli vtelen do udskho fyzickho alebo terickho tela. Bolo by mysliten a tak pomery skutone existuj - e by mohla existova nejak evolcia v duchovnom zmysle, naprklad na Mesiaci, bez toho, e by ilo o vonkajie vtelenie, vonkajie vyjadrenie bytosti ako u ud. Ale prve to nie je ten prpad. Nieo ako udsk dejiny, ako vvoj bytost, ktor by sa aj duevne podobali na ud alebo na nae zvierat, sa na Mesiaci nenachdza. Ale aj ke vystpime od loveka smerom nahor k onm bytostiam, ktor sme nazvali najblimi vodcami loveka, ktor sme v rade bytost vych hierarchi oznaili ako anjelov, ani potom na Mesiaci nenachdzame ich evolciu, evolciu anjelov. Nenjdeme tam iadne psobenia, iadne sily, ktor by vychdzali z psobenia anjelov alebo angeloi na Zem. Charakterizovali sme pomerne presne, o maj tieto bytosti pre ud na Zemi za lohu. Avak takto zasahovanie sa na Mesiaci nekon. Nenachdzame, takpovediac, nikde ani stopu po nejakej udskej alebo zvieracej innosti alebo po nejakej takej, ak poznme pri anjeloch. Ak alej vezmeme do vahy sily, ktormi archanjeli posvaj udsk evolciu dopredu, a ak ezotern pohad nasmerujeme na Mesiac, potom tam prekvapujco tieto sily konene njdeme: ezotern pohad nachdza na Mesiaci tie ist psobiace sily, ktor nachdza vo vvoji nejakho nroda poas zemskho vvoja v jeho nrodnom duchu, v jeho archanjelovi. Archanjel, ak duchovne riadi ivot nroda, existuje vo svojej charakteristickej svojrznosti ako sily na Mesiaci, a prihovra sa nm, ke zameriame svoj ezotern pohad na Mesiac. Ak do vahy vezmeme podstatu onch duchovnch bytost, ktor oznaujeme ako archai alebo duchovia asu, onch bytost, ktor preberaj a alej riadia pozemsk evolciu od epochy k epoche - teda naprklad od egyptskej kultry ku grckej alebo od grckej k naej sasnej - ke sa dopracujeme k ezoternmu videniu sl, ktor tu cez duchov asu psobia pri riaden evolcie, potom tie ist charakteristick druhy sl njdeme op, ke pozrieme na to, o nm v strety iari z Mesiaca. Tak, ako sme mohli pre plantu oznai ako jej sfru bytosti duchovnch hierarchi nadol a po duchov formy, tak meme pri Mesiaci stanovi hranicu a poveda: sfra Mesiaca sa rozprestiera nadol a do oblasti archanjelov (pozri obr. na strane 68). Teraz bude pre nae alie pozorovanie prospen, ak z hadiska ezoteriky alej porovnme Mesiac, planty a stlicu. Pri takom pozorovan je potrebn osvoji si najskr sprvne predstavy o tom, o existuje u na loveku samom, a sce na fyzickom tele loveka, a o obyajn materialistick anatmia a fyziolgia naej vedy u vbec neber do vahy. o rob obyajn dnen anatm, ke rob prehliadku fyzickho tela? No, prehliada, povedzme, ksok peene, potom ksok

71

nervovej a mozgovej hmoty len ako veda seba leiace substancie. Prehliada obidve substancie tak, ako ke dve veci polo veda seba a navzjom ich porovnva, isto vonkajkovo. Materialistick anatm alebo fyziolg neuvauje, e ke mme pred sebou ksok mozgovej substancie a ksok peeovej substancie, mme pred sebou plne, radiklne odlin veci. Na uritch astiach nho tela pracuj vyie tel, nadzmyslov lnky plne inak ako na ostatnch astiach. Tak naprklad ke mme ksok mozgovej hmoty, ide o to, e by cel t truktra, cel ten tvar nemohol vznikn bez toho, aby tto hmotu prepracovalo nielen terick telo ale aj telo astrlne. Astrlne telo prenik mozgovou hmotou, prepracovva ju a vo vntri akejkovek nervovej hmoty neexistuje ni, na om by astrlne telo nespolupracovalo spolu s telom terickm. Naproti tomu si vezmime kus peene; tu si to muste predstavi tak, e sce astrlne telo pee prestupuje tie, ale v peeni ni nerob, na organizcii peene nem iadny podiel. Oproti tomu na organizcii, na truktre peene preber celkom podstatn podiel telo terick. Rzne orgny u loveka s vlastne celkom odlin veci. Kus peene je nieo, o meme tudova len vtedy, ke vieme, e tam m terick telo so svojimi silami podstatn podiel a e astrlne telo sce peeou prenik ako voda pongiou, ale na tvorbe peene, na jej vntornej organizcii nem iadny mimoriadny podiel. Kus mozgovej hmoty si nememe predstavi inak ako tak, e na jej tvorbe m podstatne vek podiel astrlne telo a telo terick len nepatrn. Naproti tomu na celej truktre krvnho systmu a po stavbu srdca m svoj podstatn podiel nae ja, zatia o na organizcii nervovej hmoty ako takej nem ja vbec iadny podiel, o ostatnch orgnoch nehovoriac. Ke teda o fyzickom tele loveka uvaujeme v zmysle ozajstnej ezoteriky a nie len ezoternej schmatiky, tak zistme, e s v jeho rznych orgnoch zloky rznej hodnoty, rznej podstaty, celkom rznej prirodzenosti. Meme poveda, e to, o je na loveku dleit, pee alebo slezina, zvis od vych lnkov, ktor do nich zasahuj. Pee a slezina s celkom odlin orgny. Na tvorbe sleziny m mimoriadne siln podiel telo astrlne, zatia o na peeni nem temer iadny. Vetky tieto veci raz, a to nie vo vemi vzdialenej budcnosti, bud musie tudova aj fyziolgovia a anatmovia, pretoe ak sa tieto veci bud kls veda seba ako hrach a fazua, ako to dnes formlna anatmia a fyziolgia in, bud sa postupne v materialistickom opise udskch, zvieracch a rastlinnch orgnoch objavova skutonosti, ktor nebud ma iadny zmysel. V akom vzahu stoj nejak vec vo svete alebo v loveku voi duchu, takou vlastne je, tak je jej podstata. A tak, ako je to u loveka, je to aj vo hviezdnom systme. Mesiac je nieo plne in ako planta alebo stlica. Ke sme si u objasnili, e vzahy bytost vych hierarchi s in k stlici, in k plante a in k mesiacu, potom aby sme mohli charakterizova rozdiely medzi mesiacom, plantou a stlicou, musme vzia do vahy ete nasledovn. Vyberme z planetrneho

72

systmu, akoby sme to vylpli, vetko, m s mesiace pre jednotliv planty. To znamen, odmyslime si na moment samotn stlicu, odmyslime si planty, take v planetrnom systme ostan len mesiace. Ke sa ezotern pohad zameria tak, e pozoruje len to, o som vm prve zdraznil - mesiace, vetko, m mesiac vo vntri planetrneho systmu je, vetko, kde s sily a dolu po archanjelov tie ist ako na naej Zemi v postupnej evolcii udstva, potom zskame celkom urit dojem, celkom urit ezotern sksenos. Tto sksenos meme zska aj druhkrt. Pravdae ten, kto pristupuje k veciam praktickm ezoternm pohadom, ten si me, ke m dostatone siln vu, z planetrneho systmu odmyslie stlice a planty: ostan mu len mesiace a svoj pohad zameria na to, na o sa takto pripravil. A teraz musme njs ete nieo in, kde by sme nadobudli t ist impresiu, ten ist dojem, ktor mme zo vetkch mesiacov jednho planetrneho systmu. Ten ist dojem, ktor m lovek zo vetkch mesiacov, m presne vtedy, ke pozoruje udsk mtvolu, fyzick telo, ktorho nosite prve alebo pred krtkou dobou preiel brnou smrti. Aj ke tie veci navonok vyzeraj odline, to, o dnes prrodn vedy udvaj ako vonkajiu rozdielnos, je mja. o sa ezoternmu pohadu jav ako dojem, ke my ako udia s tmto dojmom stojme voi mesiacom planetrneho systmu na jednej strane, a dojem, ktor v ns vyvolva fyzick telo, ktor bolo svojm terickm, astrlnym telom at. opusten na strane druhej, je to ist. Z toho vyplva ezotern poznatok, e si planetrny systm v podobe neustle vznikajcich mesiacov vo vntri seba samho postupne vytvra svoju mtvolu. Vetky mesiace planetrneho systmu s tm, o sa do ako mtvola planetrneho systmu neustle vleuje. Rozdiel oproti loveku je ten, e od chvle, kedy svojou bytosou prechdza do stavu, v ktorom sa nachdza planetrny systm, ke tvor svoje mesiace, lovek svoju mtvolu vyluuje, zatia o planetrny systm mtvolu uchovva v sebe, to odumierajce uzatvra, zhusuje do mesiacov. Je to tak, ako keby lovek, ke prechdza brnou smrti, neodloil svoje fyzick telo, ale ho zvinul do nejakch tvarov i orgnov, a nejakou silou, ktor v sebe m, ho vlil alej so sebou. Vo svojich mesiacoch vli planetrny systm so sebou skutone svoju vlastn, stle sa meniacu mtvolu, ktor sa vyvja, ktor sa nachdza v evolcii. Teraz pjdeme alej a sksime opsa ten dojem, ak m ezotern pohad, ke si odmysl vetky mesiace planetrneho systmu, stlicu a eventulne sa vyskytujce komty. Ke teda pozoruje cel systm plant, predstav si ho pred svojm ezoternm pohadom, ke na seba plne koncentrovane nech tento systm plant psobi, dojem sa vyjasn a vtep sa do jeho pamti, aby ho mohol charakterizova. Neskr potom mus op tento dojem porovna s niem alm, o sa od dojmu, ktor zskal z jednotlivch plant, odliuje. Ke lovek had nieo, o v om vytvra tak dojem ako shrn plant jednho systmu,

73

prichdza vo svojom najbliom pozemskom okol k dojmu, ktor zskava, ke na seba nech psobi rzne formy zvierat. Dosiahnu tento dojem plne, je mimoriadne ak, ale lovek ho me zska iastone, ke nech na seba psobi rzne zvieracie formy. lovek neme naraz zska ezotern dojem zo vetkch zvierat na Zemi, to by bolo prli komplikovan; ale lovek me urobi kompromis, ke na seba nech psobi aspo niektor charakteristick zvieracie formy. Potom mus vzia na vedomie len to, ak ezotern sily v tchto zvieracch formch psobia. Vtedy me porovnvajcim ezoternm pohadom zska z tchto zvieracch foriem nieo, o vytvra podobn dojem ako shrn plant jednho systmu. Kee teda na Zemi ije zvieracia ra - a pretoe m lovek vo svojom ijcom tele aj extrakt z tela zvieracieho, meme na porovnanie poui aj udsk ijce telo - a dojem zo vetkch v nej psobiacich sl je podobn silm, ktor vychdzaj z jednotlivch plant, meme poveda, e vlastn ijce telo - telo, ktorm je obdaren ijca, vedom bytos, ako ju ako tak poznme u primitvnych ud alebo u zvierat, zodpoved systmu plant planetrneho systmu. Take v tom, o meme nazva shrnom planetrnej masy vo vntri celho planetrneho systmu, mme pred sebou ijce telo, to znamen telo, preniknut ivotnm princpom a vedomm. Shrn plant jednho systmu je teda iv telo planetrneho systmu. Ke sa na vetky tie duchovn bytosti, ktor sme opsali ako obsiahnut v planetrnom systme, dvame ako na ducha a duu planetrneho systmu, tak shrn plant meme povaova za ijce telo a shrn mesiacov za mtvolu, ktor so sebou vli. Namierme teraz ezotern pohad na stlicu, u ns teda na Slnko. Sksme zska dojem o stlici podobnm spsobom, ak sme nartli pre shrn plant a mesiacov. Ke si vimneme, ak dojem zskame zo sl psobiacich na stlici, tak meme njs op nieo, o v naich pozemskch pomeroch me vyvola rovnak dojem. Pozrite, je to op trochu ak, pretoe tentoraz mme do inenia s rastlinami. A cel rastlinn svet na naej plante vzia do vahy naraz op nememe. Ale sta, ke lovek - dovote mi ten vraz - namieri duchovn oko len na urit poet rastlinnch foriem, aby zskal ezotern dojem o tom, o v rastlinch psob a ije. A ke toto na svoj ezotern pohad nech psobi, dostane podobn dojem, ak sme zskali pri pozorovan vntornho vvoja stlic. Rozdielnos sa prirodzene stva stle vou a vou. Vo vzahu k ezoternmu dojmu je podobnos medzi udskou mtvolou po smrti a shrnom mesiacov t najnpadnejia. Tto podobnos je tie vyslovene prtomn pri dojmoch, akmi na loveka psobia rastlinn svet a stlica. Tam tto podobnos zretene existuje, ale u nie je tak vek ako medzi odloenm fyzickm udskm telom a shrnom mesiacov. Podobnos sa ale stva omnoho vou, ke ezoternmu pohadu prisdime ete nieo mimoriadne, ke toti po tom, ako sme zskali dojem z uritho potu rastlinnch foriem, ete odvrtime pozornos aj od tch rastln, ktor sme ezoternm pohadom pozorovali. Odhliadneme od

74

fyzickch rastlinnch tiel a pouijeme vetky prostriedky, ktor pouva praktick ezoterik, ke skma terick tel rastln. Robme teda vedajie pozorovanie. Zapamtali sme si dojem, ktor sme zskali zo stlice, alej sme u nali podobn, ale predsa ete nie celkom uspokojiv dojem, ktor sme zskali z uritho potu rastln. Ideme alej, abstrahujeme od vonkajch rastlinnch foriem, a nechme na seba psobi len terick telo, ktor je v rastlinch. Potom sa tto podobnos zvyuje a stva sa skoro takou vekou ako podobnos medzi fyzickou mtvolou loveka a shrnom mesiacov. Z toho pre ezotern poznanie vyplva, e pozerajc na stlicu chpeme, o v stlici psob. Je to terick telo planetrneho systmu; skutone toti zskavame dojem terickho tela. Dojmu, ktor sme zskali zo stlice, porozumieme, ke budeme pozorova terick telo rastln, teda tam, kde terick telo ete nie je zmiean, kde nepsob ete spolu s astrlnym telom, kde psob len ako terick telo spolu s fyzickm. Z toho teda vyplva poznanie, e ke hadme na stlicu, vnmame v skutonosti terick telo planetrneho systmu, ktor vyaruje zo stlice. Meme teda poveda: v Mesiaci mme mtvolu planetrneho systmu, v shrne plant mme telo, a sce telo fyzick a v stlici samej mme z nej vyarujce terick telo planetrneho systmu. Skutone, pre ezotern pohad kon vemi skoro monos dra sa vetkho mtveho, o v celej fyzickej astronmii existuje, takpovediac, na papieri. Ezotern pohad toti pozoruje, ako je planetrny systm vade preiaren ivotom, e je ijcim organizmom, a sce, e nepretrit prd terickho ivota prdi zo stlice a k najvonkajiemu okraju planetrneho systmu a op teie sp. Mme tu nepretrite ako pri ijcom zvieracom a rastlinnom tele do inenia so ivotnmi silami, ktor s vo vntri stlice sstreden asi tak - hovorm to teraz len ako prklad - ako je centralizovan ivot zvierat, povedzme, v srdci alebo ivot rastln v rznych orgnoch, ktor riadia stpajci a klesajci pohyb tekutn v rastlinch. Skrtka, mme tu do inenia s centrom planetrneho systmu, ktor musme hada v stlici. Potom ete meme zacieli ezotern pohad aj na komty, na ivot komt. Nepochybujem o tom, e keby tieto veci, o ktorch sme prve hovorili, teda o charakteristike planetrneho systmu, poval dnen ben vedec, hodnotil by to ako obzvl mimoriadnu hlpos; to ni. V porovnan so ivotom komt sa vak tto vec stva obzvl akou, pretoe k tomu patr urit nezaujatos ezoternho pohadu, aby sa v planetrnom systme tento jedinen ivot komt dal pozorova. Nezapochybujete urite ani na okamih, mil priatelia, e v celom planetrnom systme nie je len to, o sme teraz nazvali mtvolou, fyzickm telom a terickm telom, le e je to skutone vade prirodzene preniknut bytosami rznych rovn, e vade vo vntri s prirodzene duchovno-duevn sily. A potrebujete skutone len zobra do vahy, e v planetrnom systme s samozrejme vo

75

vntri duchovia asu, archanjeli a lucifersk bytosti, ktor k tomu tie patria. V planetrnom systme sme doteraz objavili mtvolu, fyzick telo a terick telo. Z toho, o sme doteraz pouli, meme samozrejme poveda, e vade vo vntri je aj astrlna substancia. T je sasou bytost, kee v bytostiach vych hierarchi je prve aj astrlna substancia. Ke hovorme o loveku tak, ako sa pred nami jav, o mikrokozme, potom hovorme: tento lovek sa sklad z fyzickho tela, z terickho tela, z astrlneho tela at. Ke opisujeme planetrny systm, musme len najspodnej lnok oznai nejako inak, musme poveda, e sa sklad zo svojich mesiacov - to je jeho mtvola; zo svojich plant - to je jeho fyzick telo; a zo vetkho, oho dirigentom sa jav by stlica - to je jeho terick telo. Astrlno tam njdeme sami od seba, pretoe vieme, e vo vntri bvaj bytosti. Ako bva lovek vo svojich schrnkach, tak bvaj bytosti vych hierarchi v mtvolnch schrnkach, vo fyzickej schrnke a v terickej schrnke planetrneho systmu. O astrlne telo, povedal by som, sa stara nemusme, to mme u ezoternm pohadom, zacielenm do vntra. Ale u ke pozorujete udsk ivot na Zemi, pripustte, e prve pomocou tohto udskho ivota - to viete dokonca z doterajej elementrnej duchovnej vedy - vznik mnostvo astrlnych bytost a sl, pozostvajcich z astrlnych foriem, ktor s vlastne ivotu kodliv, brzdia ho. Z loveka ustavine vyaruj chybn, kared, zl mylienky - tie s skutone realitami, ktor odchdzaj do astrlneho sveta a ij tam alej. Take astrlna sfra planty sa vypa nielen tm, o s normlne substancie jej duevnej bytosti, ale aj touto vyiarenou astralitou. A keby sme uvili len vetko to, o ako kodliv sily vyvolvaj rzni lucifersk duchovia, tak by sme vo vntri planetrneho systmu nali nadmern mnostvo kodlivch astrlnych substanci. A ezotern pohad, ktor m prleitos pozorova nejak chvu ivot komt, nm kurizne ukazuje, e sa vetko kometrne a vetko meteorick vo vntri nho planetrneho systmu stle usiluje o to, aby kodliv astrlne produkty v planetrnom systme zhromaovalo okolo seba a tieto kodliv astrlne produkty z planetrneho systmu odstraovalo. Ete v priebehu prednok uvidme, ak mimoriadny vzah to m ku kodlivm astrlnym produktom loveka. Ale vidme, e vek kodliviny, lucifersk kodliviny, odstrauj z planetrneho systmu komty. Ako sa toto odstraovanie odohrva, vm chcem ukza ete na konci tejto prednky.

76

Pravda, ke tu nakreslm planetrny systm s jeho Slnkom, potom nejak komtu, ktor tadia prve prechdza, meme nartn tak, e po tejto drhe rovnomerne kriuje planetrny systm. Vonkajia fyzick astronmia vrav: no, skutone, tto komta sem prichdza z mimoriadne vekej diaky. Ke nie sme schopn sledova zaiatok nejakej veci, potom jednoducho povieme: to prichdza z vekej diaky. A tak vrav aj astronmia: prichdza to z vekej diaky a odchdza zas do vekej diaky. Ale kee sa urit komty pravidelne vracaj, nedoke astronmia myslie inak, iba e tieto komty, ktor teda prichdzaj z tej vekej diaky, prejd cez n systm a znovu zmizn, e vo svetovom priestore prejd mimoriadne dlh drhu a potom sa znovu vrtia. Inak si to materialistick astronmia nevie predstavi. Ezotern pohad nm ukazuje, e komta sa v skutonosti pribline tam, kde fyzickmu pohadu mizne, rozplva, a alej putuje svetom, ktor nie je ohranien obvyklmi troma rozmermi. Vo vntri obyajnho sveta sa komta vbec nenachdza. Skutone mizne na jednej strane a objavuje sa na strane druhej. V medzipriestoroch vbec nie je. Mizne na jednej strane a na druhej strane sa znovu vytvra. To je, samozrejme, predstava, s ktorou si materialistick astronmia nevie rady, pretoe si nevie predstavi, e komta, ktor sa znovu zjavuje, by tu medzitm nemala existova. Antropozof by si s takmi vecami u trochu mal vedie da rady, pretoe naprklad vie, e u loveka po sebe nasledujce inkarncie do fyzickho tela tvoria svisl jednotu, o sa tka sl, a predsa spolu fyzicky nesvisia. Teda v krtkosti, s vnimkou niekokch mlo komt, ktor maj naozaj dlh eliptick drhy, najvia as komt m t vlastnos, e komta z jednej strany prichdza a na druhej mizne. A ke sa znovu vrti, prve sa znovu vytvorila. Preo? Pretoe ke sa pribliuje, vyvja urit praliv silu - spoiatku je len akmsi druhom duchovnho silovho centra, a vytvra sa tm spsobom, e ako duchovn silov centrum priahuje k sebe vetky kodliv astrlne prdy a tieto vkol seba rozvja. V nasledujcich hodinch ete budeme pou, preo sa jej chvost a jadro tvor prve pod vplyvom priahovania tejto kodlivej astrality. Ke prechdza planetrnym systmom, priahuje toho na seba stle viac a viac. Ke

77

na druhej strane odchdza, nesie to so sebou tak dlho, a km nevyjde z oblasti planetrneho systmu, potom to odhod do kozmickho priestoru. Potom sa na druhom ple znovu vytvor silov centrum bez toho, aby potrebovalo trojdimenzionlny priestor, poprijma navkol kodliv ltky a vyhod ich na druhej strane. Take na ivot komty treba hadie ako na nieo, o v planetrnom systme psob neustle oisujco ako brka. Tm, e komta cez planetrny systm prechdza, poka sa z planetrneho systmu odstrni vetky kodliviny, ktor v jeho vntri vyvolali kodliv astrlne vyarovania bytost. Tak mme napokon v ivote komty nieo, k omu zatia nememe ponknu tak analgiu so samotnm lovekom ako pri fyzickom alebo terickom tele. Fyzick telo planetrneho systmu je sbor plant, terick telo to, o vyarujc zo stlice prdi planetrnym systmom. Ale u fyzicky sa pohybujceho loveka sa vec tie nem tak, e si svoju mtvolu vli so sebou. Planetrny systm si vak svoju mtvolu so sebou nos. Na strane druhej m zariadenie na vyluovanie zlho astrlna pomocou komt. Ke teraz tudujeme zase to, o na komtach existuje len ako mja, o vak psob ako sily, potom skutone s tm, s m sme sa v priebehu tchto prednok zoznmili, vystame mimoriadne ako. Naznail som vm, ako lovek dospeje k trnom, e naprklad ako pomcku m vlastne iba tdium udskej vle. Ke sa pustme do tohto tdia vle ezoternmi prostriedkami, potom sa meme povznies k trnom. Z toho vetkho sa vak v komtach nenachdza vbec ni, ni z duchov mdrosti, ni z trnov. Ke hadme na samotn komtu, nenachdzame vbec ni, o by bolo dosaiten inak ako pomocou onch metd, ktor som v poslednch doch uviedol ako metdy ezotern. Teda tak metdy, ktor vychdzaj z toho, e sledujeme loveka, ktor nie je len mysliacim, ctiacim a chcejcim lovekom, ale tm lovekom, ktor na ns me psobi zvltnym dojmom. Tento dojem sme opsali tak, e ho zskame, ke na seba nechme bezprostredne psobi loveka, ktor m za sebou bohat ivotn sksenosti mnohch desaro, svojou mdrosou ako extraktom ivotnch sksenost. Take touto mdrosou dosiahne u ns viac, ako mono dosiahnu pomocou logickch, rozumovch dvodov. T vlastn presvedivos mdrosti udskej sksenosti, vnman ezoternm pohadom, ns oslov tak, e tmto mono skutone pozorova to duchovn; a to ezoternmu pohadu poskytuje predstavu cheruba. A ke ezotern pohad kolme na tom, o ns bezprostredne presveduje, o m v sebe samotn nevysloviten mdros, vntorn silu takhoto loveka, ktor vklad to, o zskal ivotnmi sksenosami, do svojho pohadu, potom meme zska porozumenie pre dojem, ktor musme ma pre sfru serafov. Ale ani takto zskan dojem ns ete nevedie k pozorovaniu duchovna v komtach. Vetko toto nesta na to, aby sme komty mohli tudova ezoterne. Len dva prostriedky, ktor ved k cherubom a serafom, nm mu da vysvetlenie o komtach. Sfra komt siaha a k sfre cherubov; najprv teda

78

musme vedie, v om tkvie podstata serafov a cherubov, aby sme rozumeli, ak zmysel maj ltka a pohyb komt. Evolcia vo vntri komt je teda zvisl na bytostiach vych hierarchi a dolu po cherubov. Evolcia vo vntri stlice na bytostiach vych hierarchi dolu a po duchov mdrosti; evolcia samotnej planty, odhliadnuc od loveka, ktor ju obva, je zvisl od sl, ktor vychdzaj z bytost vych hierarchi a dolu po duchov formy. A to, o psob na mesiaci, je zvisl od sl, ktor vychdzaj z vych hierarchi a dolu po sfru archanjelov. Tak sme tu z rznych strn opsali ivot planetrneho systmu a na tomto zklade meme nasledujce veery stava alej. Pri tom vetkom musme vzia do vahy, e prve na takch veciach vidme najvypuklejie, e nie je mon vystai len so ablnovitmi definciami. Ako asto sa hovor, e kad mikrokozmos zodpoved makrokozmu! loveka meme nazva mikrokozmom, slnenm systmom v malom. Ke vak chceme hovori o tom, e tu existuje nejak analgia, tak nesmieme osta pri tejto abstraktnej vpovedi, ale musme djs ku konkrtnym vzahom tak aleko, e budeme vedie, e vade vo svete maj tak ablnovit opisy len priblin hodnotu. A ke zaneme opisova mikrokozmickho loveka zdola, od fyzickho tela nahor ako bezprostredne pred nami stojacu bytos, tak pri planetrnom systme musme zaa opisovanm od mtvoly a njs potom vo fyzickom systme aj substancie kometrnych telies, ktor s vonkajm vrazom pre oistn astrlnu brku vo vntri planetrneho systmu.

79

VIII.
Vznam fyzickho kozmu pre udsk postrehovanie a pre jasnovidn vedomie. Pre jasnovidn vedomie je to spomienkovm obrazom, svetom minulosti, inmi hierarchi, zasahujcimi svojm dodatonm inkom do prtomnosti. Impresia Mesiaca a skorieho mesanho stavu Zeme. Ezoterick cvienia vzjomnm poznvanm vec, ktor s v ivote od seba inak vzdialen, aby sa tak mohli aj jasnovidn impresie plant uvdza do vzjomnho vzahu; sstredenie sa na jednotliv obenice s abstrahovanm od ostatnch obenc a porovnvanie zskanch jednotlivch dojmov. Inpircia je mon len pri plnom odstrnen egoizmu z due. Vnmanie polnonho Slnka je zrove vnmanm skorieho slnenho stavu Zeme. Ezoternm pozorovanm kometrneho ivota meme nadobudn dojem o saturnskom stave. Vsledky ezoternho pozorovania jednotlivch prrodnch r, ak vychdza zo tvorlennej bytosti loveka. Rozrznenie sa vntornho odzrkadlenia vych svetov v prrodnch rach.

Bude dobr, ak si hne na zaiatku dnenej prednky povieme, ak hlbok vznam pre udsk nzor, pre udsk vnmanie a poznanie m fyzick kozmos, fyzick svetov systm, ktor sme vera po astiach, aspo po jeho jednotlivch astiach, podrobili pozorovaniu. Vera sme hovorili o ivote komt, o ivote stlice, o slnenom ivote, o ivote planetrnom a lunrnom, o ivote mesiacov. Ke hovorme o nebeskch telesch z hadiska obyajnho vedomia, myslme tm prirodzene len nebesk teles, ktor vnmame oami. V priebehu naich prednok sme vlastne u tento systm nebeskch telies, mono poveda, nahradili niem inm. Nahradili sme ho pozorovanm zodpovedajcich duchovnch bytost, ktor sme spoznali ako lnky rznych hierarchi. Sn sa to, o sa tm vlastne malo poveda, stane ete jasnejm, ke sa zmienime ete o nasledovnom. Ako kategrie bytost, stojacich bezprostredne nad lovekom, sme nali angeloi alebo anjelsk bytosti. Ukzali sme tie, ako sa lovek, ke chce djs k predstave duchovnho sveta, nadzmyslovho sveta, mus vlastne zaradi k najbliej bytosti, ktor nad nm stoj, ako sa mus tak povediac ui nazera na svet spsobom vnmania anjela. Teraz dokonca meme nadhodi aj nasledovn otzku: Ke si tak bytos loveku najbliej vyej kategrie (poda hodnotovho odstupovania v naich hierarchich) vo svojom vnman, ktor nazvame prejavovanm sa, zskava vedomie o kozme, ako sa potom takej bytosti kozmos jav? Ke tto otzku zodpovieme, bude nm ete jasnejie, o sa vlastne malo poveda. Takto anjelsk bytos by toti vonku v kozme zo vetkho, o vidme a o om u vieme, e je to mjou, ilziou, o my udia vidme, tmto spsobom nevidela ni. To si musme celkom jasne uvedomi. Ale anjelsk bytos by zato svojm spsobom videla a vnmala rzne spolupsobenia hierarchickch bytost tak, ako sme ich opsali a uviedli. Miesto toho, aby takto bytos hovorila o tom, o je Mars, by skr povedala: tam hore spolupsobia tieto alebo in bytosti vych hierarchi. To znamen, e by tieto bytosti, anjeli alebo angeloi, videli cel kozmick systm bezprostredne ako shrn duchovnch

80

psoben. no, ako by sa takmto bytostiam javili naim oiam viditen planty a nebesk teles? O tchto veciach meme hovori len preto, lebo by sme o celom nadzmyslovom svete, ktor je zkladom planetrneho alebo nebeskho systmu, a vlastne kozmu vbec, nemohli hovori, keby sme sa pomocou ezoternho kolenia nedokzali do istej miery umelo prenies do spsobu nazerania takejto bytosti. Lebo by jasnovidnm neznamen ni in ako v sebe samom vyvola monos vidie svet tak, ako ho vid tak bytos. Teda aj pre jasnovidn vedomie vlastne zmizn formy, tieto sveteln formy obyajnch, oiam viditench nebeskch telies. Tie tam u nie s, tie zmizn. Oproti tomu zskava jasnovidn vedomie a teda, ako sme u uviedli, aj vedomie takej anjelskej bytosti predsa len dojem aj z toho, o zodpoved fyzickm nebeskm telesm. Mesiac, Mars tak, ako ich vid obyvate Zeme, jasnovidn vedomie vnma neme, pretoe to by bolo skutone viden fyzicky: ale jasnovidn vedomie me o tom, o tam je, predsa len vedie. Teraz by som vo vs chcel vyvola predstavu o tom, akho druhu je to, o o takom nebeskom telese me vedie jasnovidn vedomie. Mete si o tom urobi predstavu, sprvu samozrejme teoreticky, pretoe to prakticky poskytuje a ezotern kolenie, ke si vybavte, o je vo vaej dui spomienkou, spomienkovm obrazom, obrazom predstavy o tom, o ste vera alebo predverom zaili. Vake, tento predstavovan obraz, ktor je vo vaej dui, sa li od predstavovanho obrazu nejakej veci, naprklad rue, ktor sa pred vam zrakom prve nachdza. T vidte s celou potrebnou intenzitou. Ke si zajtra spomeniete na tto ruu, budete ma spomienkov obraz tejto rue. Ujasnime si teraz, ako sa vo vaej mysli, vo vaej dui ry spomienkov obraz odliuje od toho dojmu, ktor bezprostredne vznik ako obraz vnman. Potom mte monos porozumie, ako nebesk teles vnma jasnovidn vedomie. Toto sa teda jasnovidne vmysl do sveta a ke sa premiestni naprklad na Mars, na Mesiac, nevnma bezprostredne, o by sa pred nam zrakom zjavilo, keby sme nebesk teleso pozorovali fyzicky. Ale m v sebe nieo, o sa ned oznai inak ako spomienkov obraz, ako obraz uchovan v pamti. A tak je to so vetkm, o pred nae obyajn normlne vedomie predstupuje v kozme ako fyzick nebesk teleso. Jasnovidnmu vedomiu sa to vetko jav tak, e bezprostredne vieme: to vetko, o sa nm tu jav, je vlastne nieo minul, je to nieo, o v minulosti ilo plnm ivotom. Ak je to v sasnosti, sa nm vlastne vo svojej pvodnej ijcej podobe neukazuje. Ale mono to prirovna k slimaiemu domeku, z ktorho slimk odiiel. Cel fyzick systm nebeskch telies je svedok samch minulost, samch minulch udalost. Zatia o sme na naej Zemi sasne s vecami, ktor vystupuj pred nam fyzickm zrakom, je to, o vidme vo hviezdnom nebi - pretoe to nepredstavuje stav, ktor by v skutonosti zodpovedal ivej prtomnosti - teraz ete len pravou mjou, predstavuje nieo, o malo svoj pln vznam v minulosti a o tu z nej zostalo.

81

Fyzick

svet

nebeskch

telies

predstavuje

zvyky

minulch

inov

zodpovedajcich hierarchickch bytost, ktor do prtomnosti ete zasahuj u len svojm dodatonm psobenm. Chceme tto vec pozorova ete presnejie tm, e sa poksime prejs ku konkrtnemu prkladu. Ke pozorujeme n pozemsk Mesiac, m jasnovidn vedomie, ktor od vetkho ostatnho abstrahuje a stavia sa, takpovediac, zoivoi len Mesiacu, zvltny dojem, e vonkaj fyzick Mesiac zmizol a na jeho miesto nastupuje nieo, o vyvolva dojem, ak m lovek pri spomienkovej predstave. lovek m dojem, e nm to, o sa inak fyzickmu zraku jav, o je prirodzene fyzick - ale prve vetko fyzick je mjou - v podstate rozprva dojem z minulosti, ako nm o minulosti rozprva spomienkov predstava. A ke na ns nechme psobi to vetko, o nm teraz zana o minulosti rozprva, tak zskame nasledovn dojem: Keby psobilo to, o pred nam ezoternm zrakom tu vystupuje, keby to nebolo vo svojom psoben ruen inmi vecami, tak by naa Zem kvli susedstvu toho, o vnmame tam na Mesiaci, vbec nemohla vo svojej dnenej podobe existova. Mesiac rozprva nmu ezoternmu vedomiu nieo, o by sa nesmelo sta, tak ako sa to jav, ak n pozemsk ivot m by vbec mon. Keby to, o sa nm v takomto prpade jav, nebolo paralyzovan inmi vecami, tak by naprklad lovek kvli tomu, o nm vo vzahu k Mesiacu rozprva samotn planta, vo svojom terajom ivote nebol vbec mon. Naproti tomu by sasn ivot zvierat na Zemi, aj ivot rastlinn a psobenie v rmci minerlneho sveta neboli nejako mimoriadne obmedzen. Urit bytosti zvieracej a rastlinnej re by museli ma in tvary, to rozoznme bezprostredne poda sl, ktor na ns s celou vehementnosou psobia z Mesiaca, ale v podstate by bol zvierac, rastlinn a minerlny ivot na naej Zemi mon, nie vak ivot udsk. Mesiac nm teda tm, e pred ns takto vystupuje, rozprva o stave, ktor, keby psobil, bol by na Zemi udsk ivot vylen. Zbadali ste, mil priatelia, e sa pokam tie veci opsa poda monosti konkrtne, tak ako vyplvaj z nazerania ezoternm pohadom. Nechcem hovori v abstraktnch schmach; tak sa d hovori o vetkom monom. Chcem tieto veci predstavi tak, ako sa pred ezoternmu pohadom vypnaj. Dojem, ktor v takomto prpade nadobdame, sa d porovna len s nasledovnm. Keby sa v loveku, ktor m, povedzme, tridsa rokov, vynorili vetky tie predstavy, ktor mal ako ptnsron, a keby sa vetky tie predstavy, ktor mohol vo svojej dui od ptnstich rokov spracova, utlmili, mal by sasne objektvne, stojac zoivoi vlastnmu vedomiu, pred sebou svoju vntorn duu z ptnstich rokov. Ale musel by si poveda: keby som mal teraz v sebe len to, o bolo vtedy obsahom mojej due, skutone by som potom nemohol myslie tak, ako myslm teraz, potom by som vbec nemohol by v tom duevnom stave, v akom som teraz. lovek by si pripadal vrten sp o ptns rokov a bolo by mu jasn, e vetko to, o tu preva ako obsah svojej due v ptnstich rokoch, nevytvra jeho

82

sastn bytos, ale to vetko, ak bol, m predsa do inenia s tm, akm sa stal. Tak vidte, e meme, prirodzene do istej miery, charakterizova dojem, ktor zskavame z Mesiaca. Meme poveda, e mme bezprostredn impresiu: m pred sebou nieo, o ti neukazuje iadnu sasnos, ale o ti hovor o nejakej minulosti. A ako ty, aby si mohol vo svojich tridsiatich rokoch vnma obsah due ptnsronho, musel by si si odmyslie, o sa z teba za poslednch ptns rokov stalo, tak si mus teraz odmyslie t monos, e vbec existuje Zem. Lebo Zem, tak, akou je teraz, ktor spa podmienky na udsk ivot, by nebola mon, keby sa realizovalo to, o sa tu predstavuje ako Mesiac. Len tm, e tento dojem predstupuje pred jasnovidn zrak, je vlastne vbec mon vykoli jasnovidn zrak tak, e lovek me zska pojem, predstavu o tom, o tu bolo skr, ako bola mon Zem. Pretoe to, o tu lovek vid, bolo mon pred Zemou, a to, o neskr viedlo k Zemi, stalo sa monm a vtedy, ke stav, ktor tam pozorujeme, zmizol. Prve som vm opsal, o mus jasnovidec urobi, aby sa, ako sa vrav, vrtil v akaickej kronike sp k predolmu stavu nho planetrneho systmu. Pretoe tm, e svoj jasnovidn zrak zafixoval na Mesiac, zachytil predol stav nho planetrneho systmu. A ke sa ho tu pokame opsa, meme poveda, ako to s nam planetrnym systmom bolo skr, ako vznikla terajia Zem. A pretoe ke sa ume poznva stav pred vznikom naej sasnej Zeme, musme postupova tak, e fixujeme to, o ostalo v Mesiaci zachovan ako v pamti, zvykli sme si predol stav nho zemskho stavu nazva aj stavom Mesiaca. Avak jasn obraz o stave vec zskame a potom, ke z jasnovidnho stavu, ktor sme v tomto prpade rozvjali, aby sme doli k nejakmu spsobu spomienkovho zobrazenia planetrneho systmu, prejdeme op do zvyajnho stavu vedomia a pokame sa vyjasni, v om spova rozdiel. Rozdiel spova v tom, e sa musme poksi obidva dojmy navzjom zosladi, a to zosladenie je mon len tak, e najskr vlastne odhliadneme od Mesiaca. Obyajn vonkaj pohad normlneho vedomia nm toti o Mesiaci skutone nepovie vea. Viete sce, e sa vonkajia astronmia o Mesiaci poka velio vybda, ale vo veobecnosti vonkajie pozorovanie skutone o tom vea nepovie. Na porovnanie musme pribra skr urit jasnovidn pozorovanie naej vlastnej Zeme, takej, ak sa sasne jav ako nebesk teleso, na ktorom sa sami nachdzame. Ke vylime vetko fyzick, o pred ns predstupuje v rznych prrodnch rach, uke sa nm, e tto Zem, ktor je ako fyzick planta skutone pod nami a okolo ns, sa nm odhal ako alej rozvinut stav toho, o tu existovalo ako Mesiac. A ke potom porovnme obidva tieto dojmy, meme sa pta: ako sa vyvinul ten jeden stav z toho druhho? A potom sa nm pred jasnovidn pohad, povedal by som, sama od seba postav prca, ktor bolo treba vykona, aby mohol prejs star stav naej Zeme, ktor sme prve charakterizovali ako stav mesan, do nho sasnho zemskho stavu. Potom toti zskame dojem, e

83

tento prechod spsobila jedna z tch duchovnch bytost alebo ist poet tch, ktorch sme v hierarchickom poriadku nazvali duchmi formy. Tak zskame monos vnikn do bytia planty, do jej predolch stavov. Otzkou ete zostva: meme nazrie ete viac dozadu? Tieto vahy musme podnika preto, lebo len tak meme duchovnm bytostiam, ktor sa na tchto nebeskch telesch zastuj, sprvne rozumie. Teraz, pri druhom pokuse jasnovidnho pozorovania, musme ete raz odhliadnu od naej Zeme, odhliadnu aj od nho Mesiaca a vlastne od vetkho mesanho v celom planetrnom systme a vi sa tak aleko, ako len meme, do stavu nejakej inej planty alebo do radu inch plant a tieto stavy navzjom porovna. Treba zdrazni, e teraz rozprvam o faktickch skutonostiach, ktor mu v jasnovidnom vedom vystpi. Jasnovidn pohad sa me, aj ke mono nie sasne - to obas okolnosti nepripaj - nasmerova na alie planty nho planetrneho systmu a me spozna, ak dojem, impresia mu z alch plant nho planetrneho systmu vyplva. Ak takto pozorujeme jednu, druh, alebo viac plant, nevyjde z toho zvl vea najavo, tu nezskavame ete iadnu jasn predstavu. Jasn predstavu vak dostaneme hne, ke budeme uritm spsobom zaobchdza so svojimi jasnovidnmi dojmami. Vyberm si op porovnanie, aby sa nm osvetlilo, o vlastne chcem poveda. Dajme tomu, e si spomeniete na nieo, o ste zaili vo svojich osemnstich rokoch, a e by ste si povedali: Ale vo svojom osemnstom roku som voi tomuto zitku zaujmal tak stanovisko, na ak som bol vtedy zrel. Mono sa mi tto vec vyjasn, ke si spomeniem ete na nejak al zitok. Nieo z tej istej skutonosti, na ktor som si spomenul, som zail aj vo svojich dvadsiatich piatich rokoch. Chcem teraz obidva dojmy navzjom porovna. Pokste sa zska jasno v tom, o tm v ivote zskate, ke navzjom porovnte tie ist veci, ktor leia v ivote asovo oddelene. Zskate potom celkov dojem, kde vdy jedno objasuje to druh, jedno vysvetuje to druh. Pri takom porovnvan si vytvorte urit druh aritmetickho priemeru a zo spolupsobenia vaich obidvoch spomienkovch predstv vyvolte vlastne v predstavch nieo plne nov. Tak mus jasnovidec pracova, ke sa mu u podarilo necha na svoj jasnovidn zrak psobi dojem, povedzme, z Marsu, z Merkra, z Venue, z Jupitera at. A nesmie tieto jednotliv dojmy vnma samostatne, ale tieto jednotliv dojmy mus navzjom porovna, necha vzjomne psobi a uvies ich do vzjomnch svislost a vzahov. Ke sa podrobme tejto prci, zskame op dojem, e tm, o sme v takomto prpade porovnanm tchto dojmov zskali, mme pred sebou op nieo ako spomienkov predstavu planetrneho systmu. Op to nie je stav, ktor by bol mon v sasnosti, ale stav, ktor musel by mon v minulosti, pretoe sa prejavuje ako nieo, o rovnakm spsobom, akm som predtm opsal stav Mesiaca, je prinou toho, o v planetrnom systme teraz existuje. Dojem, ktor sme tmto spsobom zskali, m teraz skutone nesmierne zvltnosti. o tu

84

musm vyrozprva, povedal by som, naozaj zdanlivo suchoprne, patr vlastne k vzneenejm dojmom, ak vbec meme ma. A keby sme chceli poveda, v om to charakteristick na tom dojme spova, meme op poui len prirovnanie. Musm sa prizna k tomu, e ke dojem, ktor uvedenm spsobom zskame, mm nejako opsa, nemem dos dobre uvies nieo in ako to, o teraz uvediem. Neviem, i ste u niekedy v obyajnom fyzickom ivote mali nasledujci dojem. Isto, celkom urite ste u niekedy vemi plakali, boli a k slzm smutn a mali scit s bytosami, ktor s okolo vs vo fyzickom svete. Ale lovek me ma ete aj in dojem. Medzi vami je urite vea tch, ktor ten dojem poznaj. Prichdza z asu na as, ke mme pred sebou strhujci, dojemn opis z nejakho umeleckho diela, naprklad z romnu, a tame scnu, o ktorej sce hne, ke sa len troku spamtme, vieme presne, e pred nami nie je realita, ale z o sa rinie plno sz. Neuvaujeme o tom, i mme pred sebou realitu alebo nie, ale prijmame to, o je tam opsan, o prijmame len v mylienkach, pocitovo tak, e to psob ako realita, e ns to nti prelieva slzy. Kto raz u tento dojem mal, m troku predstavu o tom, o znamen, by niem duchovnm priestorom priom ns vbec nenapadne pta sa, i v jeho podstate le nejak zmyslov realita. Inpirovan k nejakmu dojmu, k takmu dojmu, pri ktorom sa na ni inho neptame, len na to, o sa ns tak dotka a spja s nami sammi, m sme naplnen len vntorne, a predsa naplnen tak, ako normlnym aktom vnmania normlneho vedomia. O takomto dojme musme hovori, ke chceme opsa stav, ktor sa ns zmocn, ke navzjom porovnme dojmy, ktor jasnovidn vedomie z jednotlivch plant zska. Vetko, o tmto spsobom zavame, psob len cez nae vntro ako duevn dojem. A potom o tom, o je vlastne inpircia, zskame celkom relny pojem, ke spoznme veci, pre ktor jestvuje len impulz poznania prichdzajceho z vntra. Naprklad nikto, kto neme svoj dojem porovna s dojmom, ak som prve teraz opsal, nerozumie skutone obsahu evanjeli. Pretoe evanjeli boli napsan pod vplyvom inpircie; treba sa len vrti k ich pvodnm textom. Ale ete omnoho vekolepej a mohutnej je dojem, ktor opisovanou cestou zskame porovnanm dojmov z jednotlivch plant. To je to prv, o o tomto dojme chcem poveda. To druh je, e tento dojem nememe zska neruene a bez zbran, ke nie sme schopn, aspo na okamihy - v naom sasnom asovom cykle je toho sotva niekto schopn na dlhie ako na okamihy - bezo zvyku cti len scit a lsku, celkom, bezo zvyku vypudi z due egoizmus. Pretoe kad stupe egoizmu, s ktorm sa tento dojem spja, psob ihne otupujco, a namiesto toho, o som tu opsal, zskame ihne stav otupenho, skleslho vedomia. Nae vedomie sa potom hne zastrie. Preto zskanie takho dojmu patr sasne k najblaenejm zitkom.

85

Ke mme teraz to astie a tento dojem zskame, potom sa dostav nieo vemi zvltne. Nech robme, o chceme, vedomie u nenachdza Slnko ako Slnko. Tak, ako sa Slnko jav pre in stavy vedomia, sa u viac nejav. Slnko prestva by nieo osobitne oddelen. Len vtedy, ke sa u trochu dokeme zorientova, zskame dojem, e mme pred sebou skutone nieo, nejak stav, pre ktor Slnko ako nieo osobit nem vlastne iadny zmysel. Pretoe to vetko, o tu pred nam ezoternm zrakom vystupuje, meme ma op len vtedy, ke odhliadneme od nho celho sasnho planetrneho systmu a upriamime sa na nae sasn Slnko, t. j. ke vymaeme aj fyzick dojem Slnka. Skutone najlepie to meme urobi vtedy, ke sa tento ezotern dojem zo Slnka poksime nema cez de, ale v noci. Pre ezotern zrak nie je, prirodzene, skutonos, e sa v noci Zem nachdza pred Slnkom, iadnym dvodom na to, aby nemohol ma zo Slnka nijak dojem, pretoe fyzick Zem je sce pre fyzick zrak nieo nepriehadn, ale nie pre zrak ezotern. Naopak, ke sa ezotern zrak poksime namieri na Slnko pri plnom, jasnom dennom svetle, tak ns to ru tak vemi, e bez fyzickho pokodenia meme sotva dospie k dobrmu ezoternmu dojmu zo Slnka. Preto sa aj v starch mystrich vbec nepokali necha iakov zskava ezotern dojem zo Slnka cez de, ale ich pouovali, e Slnko v jeho osobitosti ezoterne spoznaj prve vtedy, ke je fyzickm okom najmenej viditen: teda o polnoci. Boli veden zamera ezotern pohad na Slnko cez fyzick Zem prve o polnoci. Preto njdete v rznych opisoch, ktor z antickch mystri ostali, medzi vecami, ktorm dnes vinou nikto nerozumie, naprklad v egyptskch mystrich, vetu: iak mus vidie Slnko o polnoci. o sa vetko zo strany diletantov rozhlsilo, aby sa velijakmi peknmi a lskavmi symbolmi vysvetlilo, o to znamen, vidie Slnko o polnoci! Zvyajne lovek ani netu, e by veciam, ktor sa oznamovali v ezoternch psomnostiach, najsprvnejie porozumel, keby sa ich usiloval vyklada symbolicky tak mlo, ako je to len mon, ale by ich bral pokia sa d doslovne. Poui tieto symbolick vklady povauje za potrebn zvyajne len novodob lovek, pretoe sasn vedomie u na pochopenie tchto starch skutonost nie je sprvne nastaven. Pre tch, ktor uvauj presnejie, m by nadovetko jasn, e v starch spisoch bolo skutone zvykom vyjadrova sa presne. Mimochodom by som tu chcel upozorni na to, o by bolo bvalo mon na predverajej verejnej prednke vsun do vahy o Krimhilde.1 Rozprva sa, e si po Siegfriedovej smrti mala poklad Nibelungov necha pre seba a kona nm vraj dobro, potom jej ho mal vzia Hagen a ponori do Rna. A ke ho potom dole u kra Attilu od Hagena op iadala, miesto, kde poklad leal, jej neprezradil. no, vidte, toto miesto sa v povesti o Nibelungoch vslovne uvdza, aby sa vysvetlili urit veci. U symbolickch vykladaov sgy o Nibelungoch som naiel naozaj duchapln, vemi
Verejn prednka konan v Helsinkch 9.4.1912 O podstate nrodnch eposov so zvltnym zameranm na Kalevalu.
1

86

duchapln rozpravy, ktor chceli vyloi, o to vetko m znamena. U jednho znamenal poklad Nibelungov to, u druhho ono. Priznvam, e to, o sa pri takch vysvetleniam vymyslelo, psob niekedy nadmieru duchaplne. Najastejie sa poklad Nibelungov vysvetuje ako symbol pre to i ono duchovn. Po prv je ak liei chorch symbolmi, po druh symboly nemono pred niekm, teda ani pred Krimhildou, ukry tak, e ich sn hodme do Rna. Aspo ja si neviem dos dobre predstavi, e by sa tak druh symbolu, ak niektor vykladai uvdzaj, ponoril do Rna. Vbec si dokem len vemi ako predstavi, e by sa mohlo niekomu nieo, o sa me vysvetli len symbolicky, vzia naozaj. Prirodzene ten, kto tieto veci pozn, vie, e ilo o nieo celkom vnimon, o nieo, o by sme teraz nazvali talizmanom, plne fyzickm talizmanom, ktor bol zhotoven takm spsobom, e jeho cel obsah pozostval zo zlata. Ale toto zlato sa zskalo len z naplaveniny, len z toho, o do rieneho piesku naplavila voda. Vetka sila, ktor prve toto naplaven zlato m, bola zhrnut - teraz vstupuje symbol - do formy talizmanu, ktorho psobenie na Krimhildu v nej prebdzalo sily, pomocou ktorch mohla liei chorch a pod. Tento talizman mohol pred ou Hagen skutone skry a neskr pred ou miesto zataji. Tu mme skutone do inenia s fyzickou vecou, s celkom relnou vecou, ktor len svojm zvltnym spsobom zhotovenia zskala okultn sily. Uviedol som to len ako prklad, aby som vm ukzal, ako sa m v starch spisoch asto rozumie takm veciam. Tak doslovne treba bra aj vraz - vidie Slnko o polnoci. Najlepie sa teda zska ezotern dojem o Slnku vtedy, ke sa vbec nenechme rui fyzickm dojmom, t. j. ke zo slnenho svetla nevidme vbec ni, ale ke Slnko pozorujeme v noci. V takomto prpade zskame dojem zo sasnho Slnka, a ten sa vemi znane podob na to, o vyplva z dojmu, ktor som vyie opsal. Zo vetkho toho, o som vm opsal, vyplva dojem ete skorieho stavu nho celho planetrneho systmu, ku ktormu patr aj naa Zem. Stavu, v ktorom u viac neexistuje osobitn Slnko, oproti tomu cel planetrny systm bol uritm spsobom Slnkom a obsahoval aj hmotu naej Zeme. Preto tento stav, ktor bol teda sasne stavom naej Zeme, oznaujeme ako slnen stav. Take hovorme: naa Zem pred tm, ako sa stala Zemou, bola v mesanom stave a skr ako bola Mesiacom, bola v slnenom stave. Primeran dojem pre ete skor stav naej zemskej planty by sme mohli zska, keby sme sa poksili zska ezotern dojem z tch kategri nebeskch telies, o ktorch sa hovorilo vera na konci prednky - z komt. Presnej opis by vyadoval prli vea nho asu, ale metodicky sa to podob na to, o sme u robili. Ke teraz op porovnme to, o sme tu ezoternm pozorovanm kometrneho ivota zskali, s predstavou - teraz ide o to, e si musme urobi urit predstavu, pretoe sa spomienkov predstava k nieomu sasnmu, o tu zskame, ned dobre prirovna -, tak zskame bezprostredne dojem, e sa alej s ned. Zskali sme teda dojem o predslnenom stave, ktor z uritch dvodov

87

nazvame stavom saturskm. Tak vidme, ako s nae vntorn zitky, ktor meme ma v naom planetrnom systme, rozhodujce pre predstavu ezoterika, ktor si o tomto planetrnom systme vytvor. A teraz od planetrneho systmu nakrtko odbome. Vetko, o som doteraz predniesol, som uviedol s tm cieom a za tm elom, aby sme zhrnuli psobenie duchovnch bytost v nebeskch telesch. Pretoe sa nebesk teles takpovediac skladaj z prrodnch ri, musme teraz, aspo pribline, zska z hadiska ezoterika predstavu o najbliej skutkovej podstate, ktor z ezoternho pohadu vyplva, ke na seba nechme psobi jednotliv prrodn re. Pri pozorovan jednotlivch prrodnch ri vychdzajme najprv od loveka. Viete, e ke pozorujeme loveka, hovorme o tom, e sa lovek sklad z fyzickho tela, terickho tela, astrlneho tela a z toho, o nazvame jastvom, vlastnm ja. Kdee je tto tvorlenn udsk bytos, kde sa pri duchovnovednom pozorovan nachdza? Nu pozrite, tto tvorlenn udsk bytos je vo fyzickom svete, pretoe vetko to, o sme teraz u loveka uviedli, psob na ns vo vntri fyzickho sveta. Prejdime teraz k svetu zvierat. lovek vy devachansk svet devachansk svet astrlny svet fyzick svet ja ja ja zviera rastlina minerl ja astrlne telo astrlne telo terick telo

astrlne telo terick telo fyzick telo

astrlne telo terick telo fyzick telo terick telo fyzick telo fyzick telo Ke pozorujeme zviera, potom je celkom nepochybn, e u zvieraa, rovnako ako u loveka, nachdzame fyzick telo uprostred nho fyzickho zmyslovho sveta. O tom nemu by iadne pochybnosti. Rovnako vak musme zvierau pripsa aj terick a astrlne telo. Vo vntri fyzickho sveta pripisujeme loveku aj terick telo: samotn fyzick telo je toti vo vntri fyzickho sveta nieo nemon. To sa uke akonhle lovek prejde brnou smrti. Tu je jeho fyzick telo vo fyzickom svete samotn, tu sa rozpad, tu je prenechan svojim vlastnm silm. Preto, km lovek ije, mus proti rozkladu fyzickho tela existova neustly bojovnk, a to je telo terick, ktor je skutone viditen a ezoternmu vedomiu. Ten ist vzah existuje aj u zvieraa, take mu vo fyzickom svete musme pripsa telo terick. Pretoe je nm jasn, e skutonosti a veci na loveka nielen psobia, ale sa v om aj odzrkaduj, e v om vyvolvaj nieo, o meme nazva vntornm zrkadlenm, pripisujeme loveku aj astrlne telo; ezotern pohad ho skutone vnma. To ist vak plat aj pre zviera. Zatia o rastlina, naprklad nevydva iadny krik, ke na u zvonku psob nejak

88

dojem, pust sa zviera do kriku, t. j. urit vonkaj dojem sa uho prejavuje aj ako vntorn zitok. Ezotern pohad ns u, e tento vntorn zitok umouje prve len astrlne telo. Hovori vak u zvieraa o nejakom ja, ke ostaneme vo vntri javov fyzickho sveta, to m zmysel nanajv pre uritch modernch prrodnch filozofov, ktor ber vetko poda analgi. Ke ale postupujeme isto analogicky, potom meme tvrdi skutone vetko mon. Existuj dnes dokonca teozofovia, u ktorch to vzbudzuje urit repekt. Ke tak prrodn pozorovate, ako Raoul Franc, zskal urit popularitu; pripisuje rastline duu a potom nerozliuje medzi tm, o sa ako dua oznauje u zvieraa a o u rastliny. Zistil toti, o je inak sprvne, e existuj urit rastliny, ktor, ke sa do ich blzkosti dostane mal hmyz, zovr listy tak, e tento mal hmyz pritiahn a zoer. Tak vonkaj pozorovate si teda povie, e kde v prrode navonok vystupuje skutonos, ktor analogicky vyzer ako priahovanie a konzumovanie potravy, tam mus by v podstate nieo podobn ako u bytost, ktor tieto veci priahuj a konzumuj z vntornej duevnosti. Nu, aj ja poznm nieo, o priahuje mal bytosti, omu sa ale celkom urite poda modelu modernch prrodnch filozofov dua ned prisdi. Je to toti pasca na myi, naplnen slaninou. Tto priahuje tie mal bytosti a ke postupujeme poda metdy tchto prrodnch filozofov, tak musme rovnako, ako priznme duu hmyzoravej rastline rosike, pripsa duu aj pasci na myi; pretoe priahuje myi, ak je dobre zsoben slaninou. Vetci tto pozorovatelia, ktor sa neuspokoja len s povrchnm pozorovanm, nemaj strca tbu, ktor u mnohch spiritulne zmajcich ud existuje, a nemaj sa uspokoji len s akmisi nznakmi, ak je re o duchovnch veciach. Prve v nemeckej literatre sa v tejto svislosti, ako hovoria mnoh: odhalilo mnoho peknho, a ako by povedal ezoterik: napchalo sa mnoho nezmyslov. Rovnako mlo, ako meme pri rosike alebo pri nejakej inej rastline hovori o nejakej dui podobajcej sa na zvieraciu, rovnako mlo meme pri nejakom zvierati nezaujato hovori, e zviera m nejak ja. Vo vntri toho, o pred ns predstupuje na fyzickej rovni, nem zviera iadne ja. K zvieraciemu ja ns vedie a ezotern skmanie. Ale toto zvieracie ja sa u nenachdza vo vntri tej istej rovne, v akej sa nachdza udsk ja. Zvieracie ja sa nachdza len oddelene od fyzickho tela, take ke ezoternm pohadom vystpime k zvieraciemu ja, poznvame vlastne celkom in svet. A kee nerobme radi velijak schematick rozdelenia a neradi vopred vravme, e svet sa sklad z fyzickej sfry, z astrlnej a mentlnej sfry at., ke to nemme radi, pretoe zo vetkch tchto slovnch oznaen vea nevyplva, musme postupova inak. V teozofickch knihch som dokonca naiel, e sa vea hovor o vraze Logos, nenaiel som vak, e by sa tm vyvolala predstava o tom, o vlastne Logos v skutonosti je. Zvyajne som zistil len to, e pisatelia tchto knh vedia, e Logos pozostva z piatich psmen. Akonhle sa vak poksime djs skutone ku konkrtnej predstave, aby sme si z

89

toho nieo zapamtali, nae predstavy sa rozplyn. Pretoe tm, e rozprvame velijak veci, e Logos pradie, tk at., s tm si nevie vedomie, ktor chce by konkrtnym, rady. Nech u je Logos mkovek, pavkom celkom urite nie je, a o rob, celkom urite nememe oznai za pavuinu. Nie je teda a tak dobr narba s abstrakciami, aby sa vyvolali predstavy, ke hovorme o veciach, ktor prekrauj fyzick rove loveka. Nieo in je, ke ezotern pohad had u zvieraa to, o sa u loveka prejavuje u vo svete fyzickom v celom udskom konan a ponan: ja. Ke ho had u zvieraa, potom ho aj njde, len nie vo svete, kde existuje fyzick telo, terick telo a astrlne telo zvieraa, ale v nadzmyslovom svete, ktor sa prirodzene objav hne, ke odhrnieme zvoj zo sveta, ktor je zmyslovmu svetu najbliie. Take meme poveda: v nadzmyslovom svete sa zvieracie ja nachdza. A o tomto zvieracom ja meme op poveda, e pred ns vystupuje ako realita, vo fyzickom svete sa vak neprejavuje ako individualita, ale e mu tu porozumieme len vtedy, ak upriamime zujem na cel skupinu zvierat, na skupinu vlkov, jahniat at. A tak, ako patr k naim dvom rukm, k naim desiatim prstom, k naim nohm jedna dua, ktor m v sebe ja, tak patr k jednej skupine rovnako sformovanch zvierat tak ja, ktor v naom fyzickom svete nenjdeme, vo fyzickom svete sa len prejavuje. Sasn abstraktne uvaujci materialista hovor, e vlastne je na zvierati relne len to, o vidme fyzickmi oami, a ke si utvorme pojem vlk alebo pojem jaha, tak s to jednoducho len pojmy. Pre ezoterikov to vak nie s len hol pojmy, existujce v ns samch, ale s zrkadlovmi obrazmi nieoho relneho, o nejestvuje na fyzickej rovni, ale v nadzmyslovom svete. Pri troke premania sa u na fyzickej rovni prezrdza, e okrem toho, o meme vnma zmyslovo, existuje ete nieo, o vo fyzickom svete vnma nememe, a predsa to m pre vntorn silov pomery zvieraa vznam. Chcel by som len tch, ktor naprklad predstavu vlka povauj len za nejak pojem, ktor nezodpoved iadnej realite, upozorni na nasledujci experiment. Zoberte si urit poet jahniat - je znme, e vlk erie jahat - a kmte nimi vlka tak dlho, aby to zodpovedalo tomu, o zistila prrodn veda - km sa cel fyzick matria nevymen. Take vlk cel dobu, poas ktorej sa fyzick telesnos nahrad, ral len jahat. Teraz m v sebe vlk sam jahat. To, o na vlkovi samom mete vidie, fyzick matria, pochdza zo samch jahniat. Pokste sa teraz urobi zver, i sa vlk stal jahaom. Ke sa nestal jahaom, potom nemte prvo poveda, e to, o mte ako pojem vlka, sa vyerpva len tm, o sa fyzicky me vnma, ale e je v tom nieo nadzmyslov. Toto nenjdeme skr, km nevystpime do nadzmyslovho sveta. Tam sa to u jav tak, e rovnako, ako naich desa prstov patr k jednej dui, vetci vlci patria k jednmu skupinovmu ja. A svet, v ktorom njdeme to skupinov ja zvierat, oznaujeme zatia celkom konkrtne ako svet astrlny.

90

o sa teraz tka rastln, tak podobn pozorovanie vedie k tomu, e vo vntri fyzickho sveta u rastliny nenjdeme ni in ako telo fyzick a terick! Prve preto, e m rastlina v tomto fyzickom svete len fyzick a terick telo, nekri, ke ju poranme! Take musme poveda, e z rastliny je prtomn vo fyzickom svete fyzick a terick telo. Ke teraz prehadme ezoternm zrakom ten svet, t. j. prenesieme sa do toho sveta, do ktorho sme museli umiestni zvieracie skupinov ja, vo vzahu k rastlinnmu svetu tam njdeme nieo vemi charakteristick. Zistme toti, e v rastlinnom svete existuj aj bolesti, a sce vtedy, ke trhme rastliny z pdy aj s koreom. Potom je to pre cel organizmus Zeme rovnak boles, ako ke vytrhneme z nejakho organizmu vlas. Avak s rastom rastln je spojen aj in ivot, ivot vedom. Pokste sa predstavi si klenie (poas tchto prednok som u o tom pri inej prleitosti hovoril), vyranie rastlinnch klkov na jar zo zeme. Toto klenie, to je nieo, o zodpoved pocitu uritch duchovnch bytost, ktor patria k Zemi, ktor vytvraj duchovn atmosfru Zeme. Ke mme opsa tento pocit, tak by sme ho mohli porovna s pocitom, ktor prevame vo svojom vedom veer, ke prechdzame zo stavu bdenia do stavu spnku. Ako nm tu pozvona kles vedomie, tak to rovnako ako pozvon pokles vedomia pociuj pri klen rastln na jar urit duchovia Zeme. Pri postupnom vdnut a umieran rastlinnho sveta maj urit duchovn bytosti, ktor s spojen s duchovnou atmosfrou Zeme, op ten ist pocit, ak m lovek pri raajom prebdzan. Meme teda poveda: existuje bytostn, ktor je spojen s nam zemskm organizmom, ktor cti tak, ako cti nae astrlne telo pri zaspvan a prebdzan. Len sa nesmie porovnva abstraktne. Pravdae bolo omnoho bliie porovnva klenie v jarnej prrode s prebdzanm a odumieranie rastlinnho sveta na jese so zaspvanm. Ale pravdou je prav opak: toti bytosti, ktor tu prichdzaj do vahy, pociuj akoby prebdzanie na jese a akoby usnanie pri klen rastln na jar. Tieto bytosti nie s nim inm ako astrlnymi telami rastln, a my ich nachdzame v tej istej oblasti, kde nachdzame skupinov ja zvierat. Astrlne tel rastln sa nachdzaj na tzv. astrlnej rovni. Ke teraz rastlinu pozorujeme ezoterne, musme aj u nej hovori o skupinovom ja. Toto ja rastlinn njdeme op podobnm spsobom ako skupinov ja, ako nieo, o patr k jednej celej skupine rovnako sformovanch rastln tak, ako sme to pozorovali aj u skupinovch zvieracch ja. Ale toto skupinov ja rastln by sme mrne hadali tam, kde sme nali astrlne telo rastln a zvieracie skupinov ja. Musme vystpi do nadzmyslovho sveta ete vyieho rdu; musme prejs od astrlnej rovne k svetu, ktor pociujeme ako ete vy. A do takho sveta meme umiestni skupinov ja rastln. Ke tento svet, v ktorom sa rastlinn skupinov ja nachdzaj, preskmame, op ho meme pomenova. Pre ns je predovetkm charakteristick tm, hoci je v om aj

91

mnoho inho, e s v om rastlinn skupinov ja. Ozname ho - nzov nem s vecou ni spolon - ako devachansk svet. U nerastu mme - ako sa d ahko vidie - vo fyzickom svete len fyzick telo. Prve preto sa nm nerast jav ako nieo anorganick, neiv. Oproti tomu mme pre nerast v tom istom svete, v ktorom s zvieracie skupinov ja a astrlne tel rastln, nerastn terick telo. Nenachdzame vak ete ni z toho, e by nerastn bytos ukazovala nieo ako cit. A predsa sa aj nerast uke ako nieo iv. Poznvame dlhotrvajci ivot nerastov, rast, samovvoj, povedzme, rudy a podobne, skrtka, poznvame mnohotvrny nerastn ivot naej planty na astrlnej rovni. Ume sa rozpozna, zoi-voi jednotlivmu nerastu, e sa vemi neli od naich vlastnch, nerastu podobnch kost, ktor vak predsa svisia s nam ivotom. Tak svis aj vetko nerastn s niem ijcim, len toto ijce nachdzame a na astrlnej rovni. Tak teda nachdzame terick telo nerastnho sveta na astrlnej rovni. Ke sa teraz v tom istom svete, v ktorom s rastlinn skupinov ja, povedzme ezoterne zdrme, potom si vimneme, e nerastn svet svis s niem, o mu umouje pociova, t. j. s niem astrlnym. Ke sa v kameolome roztkaj kamene, nepozorujeme na astrlnej rovni, e tam existuje nieo ako pociovanie, ale na devachanskej rovni, tam nm hne napadne, e ke sa kamene roztkaj, ke odskakuj lomky, objavuje sa skutone nieo ako blaenos, urit druh slasti. To je tie pocit; ale je protichodn pocitu, ktor maj v takch prpadoch zvierat a udia. Keby sme ich roztkali, pociovali by boles. U nerastov je to naopak. Ke ich roztkame, pociuj blaenos. Ke v pohri vody rozpustme kuchynsk so a pohadom zameranm na devachansk svet sledujeme, ako sa kuchynsk so op zra do krytlov, vidme, e to prebieha bolestne, potom na dotynch miestach cti boles. Tak je to v nerastnom ivote vade, kde sa z tekutho tvor krytalizciou nieo pevn. Tak to bolo v podstate aj pri naej Zemi, ktor bola kedysi v mkom, tekutejom stave. To pevn sa a postupne vytvorilo z tekutho a teraz chodme po pevnej zemi a orieme zem pluhom. Tm vak Zemi nespsobujeme boles, to jej rob vemi dobre. Ale to nerobilo dobre bytostiam, ktor s spt so Zemou a ktor patria k Zemi ako astrlna ra, ke sa museli kompaktne stlai, aby umonili udsk ivot na Zemi. Vtedy museli bytosti, ktor sa ako astrlne tel skrvaj za kamemi, vydra boles nad boles. V nerastnej ri trp bytos, stvorenie s postupujcim zemskm procesom. Ctime sa potom mimoriadne zvltne, ke sa po tomto spoznan ezoternm skmanm op stretneme u jednho zasvtenca so znmym miestom: vetky bytosti vzdychaj a trpia bolesami, oakvajc spasenie, oakvajc vykpenie. Takm veciam sa v spisoch zaloench na ezoternom pozorovan nevenuje pozornos. Ke vak k tmto spisom pristpime s ezoternm pohadom, a potom vieme, e jednoduchej mysli dvaj vea, ale ete viac poskytuj tomu, kto vetko, alebo prinajmenom vea z toho, o v nich stoj, doke vnma. Vzdychanie a stonanie

92

nerastnej re, to tu mus by, pretoe kultrny proces naej Zeme potrebuje pod nohami pevn pdu. To zobrazuje Pavel, ke hovor o vzdychan a stonan v stvoren. To vetko sa deje v onch bytostiach, ktor ako astrlne telo tvoria zklad minerlnej re a ktor nachdzame v devachanskom svete. Vlastn ja, skuton skupinov ja minerlnej re, njdeme vo vyom svete, ktor nazveme vym devachanskm svetom. A tu sa nachdzaj skupinov ja minerlnej re. Muste sa toti celkom oslobodi od predstavy, aby ste to, o u bytosti nazvame astrlnym telom, stotoovali s astrlnym svetom. Pri minerloch nachdzame astrlne telo na devachanskej rovni, terick telo minerlov naopak v astrlnom svete, zvieracie skupinov ja na astrlnej rovni, astrlne telo zvierat na fyzickej rovni (pozri tabulku na strane 88). Tak ako sa nm tento svet predstavuje, musme poveda, e to, o u jednotlivch bytost nachdzame ako jednotliv lnky, nesmieme stotoova so zodpovedajcimi svetmi, ale musme si prve zvykn na to, e mme u rznych bytost predpoklada rozdiely. Presnejie ezotern poznanie nm to ukazuje celkom jasne. Zatia sme teda vo vyej devachanskej oblasti nali predbene len skupinov due minerlov. Tak sme usvzanili jednotliv bytosti rznych prrodnch ri s vymi svetmi a a to nm me poskytn zklad, aby sme nali vzahy tchto rznych prrodnch ri k tm tvorivm, vo svete psobiacim hierarchickm bytostiam, ktor sme doteraz spoznali.

93

IX.
Pomer duchovnch sl v prrodnch rach k tomu, o vidme vonkajkovo. Sily psobiace z plant na hlavn skupiny zvierat. Vznam rznych smerov v priestore ako psobiacich sl; ich usporiadanie v zverokruhu a z toho vznikajca pecifikcia zvieracch foriem. Skupinov ja ako potomkovia duchov pohybu. Lucifersk duchovia zodpovedajci tm istm kategrim, psobia dolu z plant na udsk rod a pecifikuj tak to, o bolo pvodne myslen poda jednho plnu. Aj pokroil duchovia pohybu vysielaj svoje le najprv zo Slnka k plantam a a odtia k Zemi. Ich psobenm vznikaj vek kultrne podnety presahujce obdobia jednotlivch kultr; tto sem zasahuj inpirujcim spsobom z rznych plant. V rastlinnej ri psobia potomkovia duchov pohybu z planetrnej re tak, e prestupuj astrlne telo a obklopuj rastlinu silami, vyjadrujcimi sa v pirlach olistenia, v pirlach, v ktorch rastliny nasadzuj svoje listy, v pirlach, sformovanch poda toho, i potomkovia duchov pohybu psobia z tej alebo onej planty. Smer psobenia sl rastlinnch skupinovch ja zistme, ak spojme Slnko so stredom Zeme: to sa vyjadruje v rastlinnej stonke. Skupinov ja rastln s potomkami duchov mdrosti, ako s skupinov ja zvierat potomkami duchov pohybu. Ak k tomu pristpi innos duchov obench db, potom sa pohybov sily, psobiace z plant, spojuj so slnenm princpom, psobiacim v stonke. Zo slnenho princpu sa tak stva semennk a z pohybovch planetrnych sl pranky, m sa akosi zakonuje rast rastliny. Vo svojom vzahu k duchom mdrosti na Slnku sa vetky pohyby rastln ukazuj by viac i menej vertiklnym spojenm. Aj podnety pokrokovch duchov mdrosti treba hada na Slnku; tieto tu vak u nepsobia diferencovane, ale ako jednotn duch, ktorho sfra je obsiahlejia ako sfra duchov pohybu. Slnen duch mdrosti bol brnou, ktorou psobil Kristus.

V poslednej vahe sme naznaili, ak je vzah duchovnch sl, ktor v bytostiach prrodnej re Zeme psobia, k tomu, o vidme navonok. Dnes sa chceme krtko rozpamta na to, o sme rozviedli, pretoe sa zd by nutn, aby sme tieto veci, ktor tvoria podstatn as naej tmy, ete viac osvetlili. Prived ns toti k tomu, m vlastne maj nae prednky vrcholi: k uchopeniu ivho spolupsobenia bytost rznych hierarchi a ich potomkov v nebeskch telesch a v prrodnch rach. Rozvdzali sme, e u loveka psobia na fyzickej rovni tyri lnky jeho bytosti: fyzick, terick, astrlne telo a ja. alej sme potom prili na to, e u zvieraa na fyzickej rovni psobia hlavne tri lnky: fyzick, terick a astrlne telo, naproti tomu skupinov ja na astrlnej rovni. alej sme videli, e u rastln na fyzickej rovni psobia fyzick a terick tel, na astrlnej rovni astrlne telo a na devachanskej rovni skupinov ja. Potom sme pri minerloch na fyzickej rovni nali samotn fyzick telo, terick telo na astrlnej rovni, astrlne telo na devachanskej rovni a to, o sme nazvali vyou devachanskou rovou, obva skupinov ja minerlov. Teraz chceme podrobnejie pristpi k tomu, o to vlastne vetko v realite znamen. Doteraz sme mohli skutone poveda len to, e ezotern pohad, ktor sa pozdvihne k prvmu, nm najbliie leiacemu nadzmyslovmu svetu, nenjde u zvierat to, o sa vo fyzickom svete u ud ete nachdza, toti ja. To, o u ud nazvame ja, meme u zvierat njs a na astrlnej rovni v nadzmyslovom svete; a tam to m psobisko. Z toho vidme, e ezotern veda neme vo

94

vntri fyzickej rovne prizna zvierau jeho ja. Zvierau jeho ja neupiera, hovor vak, e o u zvieraa oznaujeme ako ja, sa nachdza a v astrlnom svete. ahko sa sce me namietnu, e takto zvieratm, aj vym zvieratm vo fyzickom svete, ich ja odopierame, zatia o by sa dalo poveda, e zvierat vo vzahu k mnohm innostiam preukazuj mimoriadnu inteligenciu, celkom pozoruhodn um, take mnoh z toho, o zviera in na fyzickej rovni, meme dobre porovna s tm, o rob na fyzickej rovni lovek. No musme poveda, e ten, kto sa takto vyslov, nepochopil vlastne zkladn princp veci. Nikomu, kto do tejto veci prenikol, nenapadne, aby to, o nazvame udskmi duevnmi silami, odopieral na fyzickej rovni zvieratm. O to vbec nejde. Tu na tomto poli le prina najrozmanitejch omylov a nedorozumen. Tak hne nachdzame nedorozumenie, keby urit materialistick darvinista naich ias povedal: Vy antropozofi sa dvate na tto vec tak, ako keby sa lovek nachdzal bezpodmienene na vyom stupni duchovnosti ne zviera, zatia o predsa meme pozorova, ako zviera rozvja svoju inteligenciu. V zvieracej ri existuje tak vea inteligencie i tak vea uritej intinktvnej morlky, e to, o m lovek vo svojich duevnch silch, by sa mohlo celkom dobre povaova len za druh vyieho stupa toho, o sa vyskytuje u v zvieracej ri. Tu je hadisko, o ktor ide, celkom posunut. Nezaujatmu pozorovaniu vbec nenapadne odopiera zvieracej ri rozum a sudok. Potrebujeme si len vysvetli tak skutonosti, ako naprklad t, e udstvo vo svojom vvoji v rmci svojho kultrneho procesu objavilo papier pomerne neskoro. Ako sa len tento objav papiera udskm rozumom v naich historickch opisoch oznauje ako vek vymoenos a uritm spsobom aj je znakom udskho pokroku! Ale osy poznali to ist umenie u pred milinmi rokov, pretoe to, o vyrbaj osy vo svojom hniezde, je prav papier. Take meme poveda, e to, o tu udsk um dokzal, to mme tam dole v zvieracej ri u dlho, dlho pred tm. Nezaujatmu pozorovateovi vbec nenapadne odoprie zvieratm udsk duevn sily ako tak. no, na poli ezoteriky sme dokonca presveden, e rozum a sudok u zvierat psobia omnoho istejie, omnoho presnejie, omnoho neomylnejie ako u loveka. To podstatn, o o ide, je, e sa u loveka vo fyzickom svete vetky tieto duevn sily vzahuj na ja, ktor sa vo vntri fyzickho sveta samostatne vyvja, ktor prekonva samostatn vvoj u poas vchovy. Ke mme prslunkov ubovonej zvieracej skupiny, tak vieme, e kruh ich vvoja je podmienen druhom, ku ktormu to ktor zviera patr, teda celkom inm spsobom, ako je to u loveka, ktor sa vyvja individulne. Ak nasmerujeme teraz pohad na okruh zvieracej re, tak vo vntri zvieracieho sveta nachdzame najrozmanitejie formy, ktor s vzjomne vemi rozdielne, plne in ako sn udsk rasy. Na Zemi nachdzame, samozrejme, tie vek rznorodos udskch rs, ale ke s tm porovnme t vek rozmanitos zvierat od nedokonalch po najdokonalejie, tak si hne vimneme,

95

ak ohromn s rozdiely v zvieracej ri; u ud je to celkom in. Odkia to pochdza? K odpovedi sa priblime, ke sa najprv sptame: o zapriuje tieto rozmanit skupiny v zvieracej ri, tieto rozmanit druhy, ktor nachdzame tak charakteristicky rozren na Zemi? Tu nm ezotern pohad ukazuje, e to, o zapriuje rozmanitos zvieracch druhov, nepochdza len zo Zeme, e zvieracie druhy zskavaj svoje formy vinou z nebeskho priestoru, a sce tak, e sily, ktor ved k jednmu druhu, prichdzaj z inho miesta v nebeskom priestore ako sily, ktor ved k inmu druhu. Sily, ktor tvoria rozmanit zvieracie formy, vyaruj toti na nau plantu z inch plant nho planetrneho systmu. Cel zvieraciu ru meme vlastne rozdeli do iestich a siedmich rznych hlavnch skupn, a tieto hlavn skupiny maj kad svoje najvyie skupinov ja. Tieto najvyie skupinov ja maj svoje impulzy psobenia vo vntri tch iestich a siedmich, k nmu planetrnemu systmu patriacich hlavnch plant, take duchovn sily, ktor tvoria hlavn zvieracie skupiny, psobia sem z tchto plant. Tm sme ale zrove nartli, o to vlastne znamen hovori u zvierat o skupinovch ja. Znamen to, e v zvierati ij duchovn sily, ktorch podstatu vbec nemme hada na samotnej Zemi, ale ktorch podstatu musme hada mimo Zeme v nebeskom priestore, a sce v planetrnom svete. Vldcovia hlavnch skupinovch foriem zvierat ij na naich plantach a na tieto planty sa museli stiahnu, aby svojimi silami psobili na Zem zo sprvnej vzdialenosti, zo sprvnej strany. Pretoe len z tchto strn sa me sprvne dosiahnu to, o vytvra hlavn zvieracie formy. Nu pozrite sa, keby planty zosielali na nau Zem len uveden sily, nemali by sme tak rozmanitos zvieracej re, ak mme dnes, ale mali by sme len sedem hlavnch foriem. Kedysi, vo vemi vzdialenom praase, aj bolo len sedem hlavnch foriem zvieracej re. Ale tchto sedem hlavnch foriem bolo vemi pohyblivch, tvrnych, take vo svojom tvare boli vemi mkk, plastick, take sa jedna forma mohla ahko pretvori na urit in, pecilnu formu, in na nejak druh, a tak sa to aj v neskorej dobe uskutonilo. Tch sedem hlavnch foriem le vemi, vemi aleko dozadu. Potom ale nastpili in sily, ktor na planetrne sily psobili podporujco alebo brzdiaco. Teraz budem musie najprv hovori o tom, ako tieto in sily vznikaj. Ke nasmerujeme obyajn pohad do nebeskch diaav, vemi ahko uverme, e vonku je vlastne vetko jednotvrne. Ale tak to nie je. Ke usmernme pohad do priestoru uritm smerom, ezoternm zrakom vnmame nieo celkom in, ako ke tento pohad do priestoru usmernme inm smerom. Tento priestor nie je homognna vec, ni, o by bolo zo vetkch strn rovnak, ale z rznych smerov tohto priestoru psobia sem z vesmru rozmanit sily. Cel vesmr je vyplnen duchovnmi bytosami rznych hierarchi, ktor psobia na Zem nerovnako, z rznych smerov. V onch dobch, ke mali udia ete urit pvodn primitvnu jasnovidnos, bolo im jasn: ke v urit denn dobu pozriem jednm smerom

96

do neba, prichdzaj mi v strety urit sily. Na inej strane njdem in sily. A udia tie vnmali, e z nebeskho priestoru sem z uritch bodov prichdzaj mimoriadne presn a urit sily, ktor s pre Zem mimoriadne dleit. Vetky leia v nebeskom priestore, v hviezdnom kruhu, ktor u od starch ias nazvali zverokruhom. Za starch ias sa skutone nie nadarmo hovorilo o zverokruhu, a aj sa vedelo preo. V nebeskom priestore sa to m tak, e sily, ktor z planty Mars psobili nadol do ete mkkej, zkladnej zvieracej hmoty a dali vznikn jednej zo siedmich hlavnch foriem, psobili rzne poda toho, i Mars stl nad tou alebo onou asou zverokruhu. Zverokruh potom rozdelili na dvans znamen, ktor sa prirodzene javia ako shvezdia, a poda toho, i sily Marsu, ktor s pre jednu zvieraciu formu rozhodujce, stoja nad shvezdm Barana, Bka alebo nad nejakm inm shvezdm, poda toho rzne psobia. Tm sa tch sedem hlavnch foriem pecifikuje. Z toho vznik pre rzne zvieracie tvary cel rad monost. A ke si ete pomyslte na to, ako dochdza k tomu, e naprklad Mars me psobi ako urujci inite tm, e sa postav nad shvezdie Leva, take potla jeho vplyv na Zem, alebo ke sa postav z inej strany, odkia psob urujco, priom sa Zem dostane medzi Slnko a Mars, vznikne ete vie mnostvo monost. To vetko s sily, ktor spolupsobili, aby sa sedem hlavnch zvieracch skupn alej diferencovalo. Take cel rozmanitos naich zvieracch foriem na Zemi vznikla tm, e sa planetrne sily stali vlastne sdlami skupinovch du, skupinovch ja zvierat a e skupinov ja plnia svoju lohu z tchto sdiel, pretoe tieto lohy mu splni len odtia. Pretoe len tm, e si skupinov ja nejakej zvieracej formy, ktor m psobi z Marsu smerom dole, vybralo prve toto miesto na nebi, me dole na Zem psobi zodpovedajcim spsobom. Tu leia sily, ktor vytvorili rznos naich zvieracch foriem, a ke pouijeme vrok - zvieracie skupinov ja njdeme na astrlnej rovni, tak to relne znamen, e ke ezotern pohad chce njs skupinov ja nejakej zvieracej formy, tak neme hada na Zemi, ale na niektorej plante. o njde na Zemi u ud, to ezotern pohad njde u zvierat a v nebeskom priestore, na nejakej plante. A tak ako, povedzme, ten-ktor lovek, ktor m na Zemi vykonva nejak prcu, mus zohadova rzne hadisk, mus k tmto hadiskm prihliada, tak mus skupinov ja, ktor sdli na plante, obieha zverokruhom nebesk priestor, aby odtia diferencovalo svoje sily. Ke tto skutonos, ktor sme tu prve uviedli, dme do svislosti s tm, e dnes tak asto hadme podnety zvieracch foriem v nejakch zemskch princpoch, naprklad v boji o ivot, v nejakom prirodzenom vbere a pod., potom s naozaj skutonosti, ku ktorm sa tmito snahami dospelo - naprklad tie, o uviedol Darwin obdivuhodn, a na to, e Darwin zostal pri tchto skutonostiach st. Pretoe darvinizmus podvedome nartol, ako sa vade prejavuje premenlivos zvieracch foriem, ako sa tu skutone zo zkladnch foriem tvor. Ale v naej dobe sa prehliadlo to, e sily, ktor tieto formy

97

vytvraj, sem psobia z nebeskho priestoru, e je teda tvorcov zvieracch foriem potrebn hada vo svete plant, ktor patria k nmu planetrnemu systmu, ale s mimo naej Zeme. Ke sa teraz sptame, ako sa to tka loveka, dostaneme odpove a potom, ke si predtm zodpovieme aj in otzku: akho druhu s tto duchovia, ktorch sme teraz nazvali zvieracmi skupinovmi duami a ktor maj svoje sdla na rznych plantach? Tu sa ukazuje, e tieto skupinov zvieracie ja s potomkami uritej kategrie duchovnch bytost, ktor som v priebehu tchto prednok uviedol ako duchov pohybu. Teda zvieracie skupinov ja musme chpa ako potomkov duchov pohybu. Duchovia pohybu toti dali loveku v ase starho mesanho stavu jeho astrlne telo zo svojej vlastnej substancie. Na doplnenie teda meme poveda: tejto Zemi predchdzal mesan stav. Poas tohto mesanho stavu dostali udia od duchov pohybu svoje astrlne telo, t. j. inmi slovami, ke bola Zem Mesiacom - starm Mesiacom (nie sasnm; ten teraj je len odlenou asou samostatnej Zeme, zatia o star Mesiac je nieo ako predchdzajce stelesnenie naej Zeme) km bola Zem v tomto staromesanom stave, vznali sa okolo tohto starho Mesiaca duchovia pohybu a nechali, takpovediac, vprdi, vlia svoju vlastn substanciu do toho, o si lovek priniesol z ete dvnejch ias. Take to, o lovek dostal ako astrlne telo, ktor bolo preho nov - pretoe mal vtedy len fyzick a terick telo pochdza od tchto duchov pohybu. Star Mesiac zmizol, vytvorila sa Zem, duchovia pohybu okrem vlastnho alieho vvoja vytvorili ete aj svojich potomkov. Tmito potomkami duchov pohybu s tie bytosti, ktor sme oznaili za skupinov zvieracie ja a ktor si svoje sdla nevybudovali na Zemi, ale na inch plantach, aby odtia psobili na Zem tak, e opsanm spsobom vytvrali zvieracie formy. To je to podstatn na tom, o som povedal, e skupinov ja v uritom zmysle meme charakterizova ako potomkov bytost druhej hierarchie. Teraz si musme poloi nasledujcu otzku: Na zvierat teda z plant psobia tto potomkovia duchov pohybu. Psobia podobn duchovn bytosti aj na loveka, na udsk pokolenie, ktor je rozren na Zemi? O tch duchovnch bytostiach, ktor sme uviedli ako normlne lnky jednotlivch hierarchi, to tvrdi nememe. Ale uviedli sme tu zvltnu kategriu, ktor sme nazvali luciferskmi duchmi, a charakterizovali sme, ako sa tto lucifersk duchovia sprvaj voi normlnym duchom. Pre kad kategriu rznych hierarchi existuj teraz v naom asovom cykle aj lucifersk duchovia. Zatia o s zvieracie skupinov due plne normlnymi potomkami duchov pohybu, lucifersk duchovia, ktor zodpovedaj duchom pohybu, s t, ktor sa vzopreli normlnemu vvoju duchov pohybu, ktor sa postavili proti tmto normlnym duchom pohybu. Tto lucifersk duchovia pohybu s na rznych plantach v pomere k Zemi zoskupen rovnako ako t prav potomkovia duchov pohybu. Aj svoje lohy si rozdelili tak, e si svoje sdla vybudovali na rznych plantach. Ako teraz bvaj

98

zvieracie skupinov due na plantach, tak na plantach bvaj aj urit lucifersk duchovia pohybu. Uloili si lohu, ktor u raz duchom pohybu prislcha: psobi formujco z plant, take na Zemi vznikaj skupiny zodpovedajcich bytost. Ako sa utvorilo sedem hlavnch zvieracch skupn, ktor sa pecifikovali na zklade popsanch pomerov, tak psobili lucifersk bytosti pohybu z plant na Zem, m udsk pokolenie, ktor bolo vlastne v uritom zmysle myslen poda jednotnho plnu, pecifikovali. Zatia o bol teda lovek v celom svetovom plne myslen tak, e by sa bola mala na Zemi rozri len jedna udsk forma, psobili sem z rznych plant tto lucifersk duchovia pohybu a pecifikovali udsk formu tak, e na Zemi mohli vznikn formy pre jednotliv hlavn udsk rasy. Podrobnejie to njdete v mojich prednkach, ktor som mal v Oslo, o zvltnom, pecilnom spsobe, ktorm tto lucifersk duchovia pohybu psobia na tvorbu rs.1 Tak by sme mali rozliova medzi potomkami duchov pohybu a luciferskmi duchmi pohybu. Ale teraz ete nieo. Musme prirodzene nadhodi nasledovn otzku. Kdee s teraz t normlni duchovia pohybu, ktor poas starej mesanej doby dali loveku jeho astrlne telo? Teda t, ktor dosiahli cie svojho vvoja v onom obdob, ktor uplynulo pri prechode od mesanej formy do formy zemskej, tto plne dozret duchovia, kde s t? Aj tto duchovia pohybu maj to zvltne, e maj svoje vlastn sdlo alebo, lepie povedan, strategick pole svojho psobenia na plantach nho planetrneho systmu. Take ako duchovia pohybu, naprklad nepsobia priamo zo Slnka, kde maj, takpovediac, svoje hlavn zhromadisko, ale najprv vysielaj svoje le na planty a odtia psobia sptne na Zem. Pokia mme do inenia s pravmi duchmi pohybu, prichdza ich bezprostredn psobenie z plant nho planetrneho systmu. Ale vetko to, ako na Zem psobia tieto duchovn bytosti z plant, patr prirodzene k nadzmyslovmu, neviditenmu svetu ako takmu. Na Zemi sa prejavuj len samotn inky tchto duchovnch bytost. o pre loveka konaj tto duchovia pohybu, ktor mu kedysi na starom Mesiaci dali zo svojej vlastnej substancie jeho astrlne telo? Toto astrlne telo bolo obsiahnut v zemskom byt ako zrodok a ke star Mesiac zmizol a uplynul medzias a Zem sa vytvorila znovu, tu sa zo zrodku op vyvinulo aj astrlne telo. Tto duchovia pohybu sa ale alej vyvinuli k vyej innosti. O ich potomkoch vieme, e sa stali zvieracmi skupinovmi duami; o tch, ktor sa proti nim vzopreli, vieme, e spoluvytvrali udsk rasy. Ako sa ale ukazuj tto pokroil, prav, normlne vyvinut duchovia pohybu? Ako sa javia, si znzornme na prklade. Vieme, e jednotliv lovek je najprv veden tm, o nazvame jeho anjelom. Vieme, e nrody s duchovne veden predovetkm svojm nrodnm duchom, ie archanjelom. Nrody s nieo in ako rasy. Vieme, e po sebe nasledujce kultrne obdobia ved duchovia asu, archai. alej vieme, e nad duchmi asu stoja tie kategrie hierarchi, ktor nazvame duchmi formy, a nad nimi s
1

cyklus GA-137 loha jednotlivch nrodnch du v svislosti s germnsko-nordickou mytolgiou.

99

duchovia pohybu. Chceme ich zachyti v stave, v akom s na Zemi, kde je u za nimi as, kedy dali loveku astrlne telo a ke sami u pokroili sprvnym smerom vpred. V udskom vvoji existuje nieo, o prevyuje charakter duchov asu, o je pre cel udstvo ete vznamnejie a mohutnejie ako sfra jednotlivch duchov asu. Duchovia asu psobia na Zemi urit dobu. Ale v celom udskom vvoji existuj duchovn vvojov fzy, ktor zahruj ete vie sfry ako len sfry duchov asu. Tak vie epochy udstva, ktor prevyuj sfru psobnosti samotnch duchov asu, tie maj za svojich vodcov normlne vyvinutch duchov pohybu. Tto normlne vyvinut duchovia pohybu sa vo svojom psoben v udskom vvojovom procese prejavuj tak, e dvaj vek kultrne podnety. A ke teraz prejdeme udsk dejiny, udsk kultrne dejiny, potom vidme, e jednotlivch ud ved anjeli, angeloi; nrody ved archanjeli, archangeloi; po urit asy s kultry riaden duchmi asu; a urit sfry, ako ete uvidme, aj duchmi formy. Potom sa vak jav cel kultrny priebeh udskho vvoja tak, e poas uritho dlhho obdobia, ktor je omnoho dlhie ako tie, ktor obsiahne duch asu, vo vch sfrach sa inpirujco uplatuje raz duch pohybu, ktor psob nadol z jednej planty, inokedy duch pohybu, ktor psob z inej planty. A tak psobia tto duchovia pohybu, ktor mali normlny vvoj, z plant dolu, e sa striedaj vo vntri udskho vvojovho procesu a prejavuj sa vo vekch kultrnych podnetoch zemskho vvoja, prevyujc sfry psobnosti duchov asu. Tak naprklad priiel kultrny podnet ducha pohybu, ktor psob na Zem z planty, ktor dnen astronmia nazva Venuou a ktor star astronmia nazvala Merkrom (tieto dve men sa zamenili), tento kultrny podnet, ten priiel pvodne od toho ducha pohybu, ktor sa prejavil v budhizme. In kultrne podnety, presahujce podnety duchov asu, pochdzaj od duchov pohybu z inch plant. Zatia o od potomkov duchov pohybu pochdzaj zvieracie skupinov due a od luciferskch duchov pohybu rasov formy ud, tieto vek kultrne podnety pochdzaj od duchov pohybu, ktor preli normlnym vvojom. Odtiato prichdzaj aj rozlin in podnety, ale dleit je predovetkm, aby sme o kultrnych podnetoch niekedy uvaovali aj z tohto hadiska. Pozrite sa, teraz tu mte z celho nho planetrneho systmu rozvinut nieo, o njdete naznaen medzi vekmi pravdami, ktor, ako kad znal vie, s v Tajnej nuke H. P. Blavatskej. Znalci ich tam njdu naznaen. V jednom riadku sa uvdza: Budha = Merkr. Budha rovn sa Merkru, to znamen, e individualita, udvajca tn v budhizme, sa v ezoterike odvodzuje od onho ducha pohybu, ktor psob z tejto planty. Ten je inpirtorom, od neho pochdza kad vplyv, ktor sa v tomto kultrnom prde odra. Je to u raz tak, e prve tto pozoruhodn kniha, Blavatskej Tajn nuka, skrva vek pravdy, ktor len musme sprvne rozozna. Tto knihu nesmieme prijma jednoducho ako knihu dogmatick, ale musme sledova kad jednotlivos. A

100

potom spoznme vekos tejto knihy. Zo vetkch vekch prvd, ktor u skuton ezoterik, njdete prleitostne vznamn nznaky prve v Blavatskej Tajnej nuke. A ke bolo napsan inpirtorom Tajnej nuky Blavatskej, e Budha sa rovn Merkru, potom pri tom spolupsobila tto vek pravda, pretoe inpirtor H. P. Blavatskej vedel, e on individualita, ktor sa v dvadsiatomdeviatom roku svojho ivota stala Budhom, mohla sa vo chvli, nm symbolicky naznaenej tm, e sedel pod stromom Bdhi, necha zaa inpirova duchom pohybu, ktor sdli na Merkre. Tm sa tto individualita stala z bdhisatvu budhom, t. j. jednm z duchov, ktor to, o ich napa, nezskavaj inpirciou zo zemskej sfry, ale zo svetovho priestoru, z kozmu. Tm sa vytrhol zo zemskej sfry do nirvny, t. j. do oblasti, kam zemsk sfra u nezasahuje. H. P. Blavatsk vo svojom obyajnom vedom o mnohch tchto veciach nevedela ni, ale vedel to jej inpirtor. Tieto veci musme jednoducho vytiahnu z hbok ezoteriky a v tchto subtlnych i vekch pravdch nesmieme ni poprehadzova. Netvrdm u, e v tom okamihu, kedy bol bodhisatva vyzdvihnut k budhovi, psobil inpirujco len duch pohybu, ale e sem potom cez neho psobili aj bytosti vych hierarchi. Podstatnm je, e od toho okamihu odpadli in duchovia nich hierarchi; e mohol, takpovediac, bezprostredne prejs k bytostiam, ktor oznaujeme ako normlne vyvinutch duchov pohybu.

Skr, ako si povimneme udsk kultrny proces z inho hadiska, prejdime najprv k rastlinnej ri. Pri rastlinnej ri vidme, e astrlne telo sa nachdza u na astrlnej rovni, tam, kde sa nachdzaj zvieracie skupinov ja. To vedie zase sp k skutonosti, ktor sa ezoternmu zraku jav, e u rastln nielen v skupinovch ja, ale u v astrlnom tele rastliny psobia sily, ktor sem tie psobia aj z planetrneho systmu, z hviezd. Zatia o u zvieraa teda psobia duchovia pohybu a v skupinovch silch, v silch, ktor vytvraj skupinov formy, na rastlinn astrlne telo psob u to ist, o patr k sfre duchov pohybu. Existuj aj tak potomkovia duchov pohybu. Od ostatnch potomkov sa odliuj len tm, e sa vytvorili v trochu inej dobe, ale aj oni psobia na astrlne

101

telo rastln, nielen na ja. Op meme poveda, e na astrlne telo rastln psobia z plant planetrneho systmu sily duchov pohybu alebo ich potomkov. Astrlne telo je toti u kadej bytosti to, o jej dva impulz k pohybu. Na fyzickej rovine mme z rastliny fyzick a terick telo. Keby zo sfry duchov pohybu psobili na rastlinu nejak sily, tak by tieto sily, pretoe astrlne telo nie je vo vntri rastliny, ale ju obmva, rastlinou hbali, ale v tomto prpade nie tak, ako sa hbu udia a zvierat, ale tak, e rastlinu spoiatku od zeme vzauj. Ke vidte, ako sa na rastline tieto sily od nasadenia jednho listu k druhmu listu pirlovito rozvjaj, potom tu mte innos tch sl, ktor sem psobia z plant. A poda toho, i sem psobia sily potomkov duchov pohybu z tej alebo onej planty, men sa tto zvltna lnia, ktor nasadenie listov uruje. Jestvuje urit prostriedok, ako tudova skuton drhy jednotlivch plant akoby v ich obraze; ke raz tto skutonos spozn sasn veda, bude sa ete mnoh na doterajch astronomickch systmoch musie korigova. Urit rastliny s pridelen silm duchov pohybu, ktor s na Marse, in tm na Venui, alie tm na Merkre. Odtia psobia sem a poda toho, i sem psobia z tej alebo onej planty, udeuj rastline pohyb vyjadren v jej pirlovom postaven listov. Je to ten ist pohyb, ktor vykonva prslun planta, absoltny pohyb, ktor planta kon v nebeskom priestore. Ke si zoberiete obyajn pupenec pon (Convolvulus arvensis) a aj miesto, kde sa stonka sama skrca, tam mte v pirlovch pohyboch stonky priam napodoben planetrne pohyby, ktor pochdzaj od duchov pohybu. Tam, kde stonka dr, tam mte v postaveniach listov odrazy onch sl, ktor pochdzaj u rastln od duchov pohybu s z plant planetrneho systmu. Tieto sily spolupsobia jednotlivmi

skupinovmi ja. Tieto skupinov ja rastln ale vetky psobia tak, e smer ich sl njdeme jednoducho v spojnici Slnka so stredom Zeme. To znamen, e spolu so silami, ktor prichdzaj od duchov pohybu, psobia in sily v smere rastlinnej stonky, ktor m v skutonosti stle sklon smerova do stredu Zeme. Cel rastlina sa teda sklad z toho, o rastie proti Slnku alebo proti stredu Zeme a z toho, o sa odvja nahor v postaven listov a odra pohyby plant. Tomu ale zodpoved relna skutonos, e bezprostredn impulzy psobenia skupinovch ja rastln mme hada smerom od Zeme k Slnku. To jest, ke teraz ezotern pohad nezameriame na planty, ale na Slnko, njdeme jednotliv skupinov ja rastln. Tieto rastlinn skupinov ja s rovnako potomkami duchov mdrosti, ako s zvieracie skupinov ja potomkami duchov pohybu. Teda v skupinovch ja rastln by sme mali vidie potomkov duchov mdrosti. V priebehu tchto prednok som uviedol, e v prrodnch duchoch treba vidie potomkov tretej hierarchie, v skupinovch ja potomkov druhej hierarchie. K tomu teraz pristupuj duchovia obench db, riadiaci jednotliv obdobia. Tu sa dostvame na miesto, kde meme poukza na funkciu uritej skupiny tchto duchov obench db. Na tomto mieste meme toti upozorni na to, e u

102

rastln spjaj navzjom urit duchovia obench db psobenia sl pohybu prichdzajce z plant, psobiace pirlovo, so silami, ktor sem prichdzaj zo Slnka. Duchovia obench db tieto sily v uritom ase spjaj, a sce v ronom obdob, v ktorom u rastliny dochdza k oplodneniu. Vtedy sa spja pirlov pohybov princp s princpom, ktor sa v stonke prejavuje rastom. Odtia tu mme princp, ktor psob pirlovo v tyinkch, a princp, ktor je priamym pokraovanm stonky, v semennku v strede rastliny. Ke ubehne kolobeh rastliny, to jest, ke duchovia obench db v rastline spoja innos planetrnych duchov s innosou slnenho ducha, potom sa v rastline, ktor je teraz plnou, usporiadaj tie orgny, ktor dovtedy pirlovito sledovali planty, pekne do kruhu, prstencovo dookola vo forme tyiniek a stonka rastie a uzavrie sa semennkom: obe sa navzjom spoja. Rast rastliny sa dovruje tm, e k obidvom duchovnm innostiam duchov pohybu a duchov mdrosti, respektve ich potomkov, pristupuje innos duchov obench db, ktor obidva druhy duchovnch bytost spja na spsob manelstva. Tak sme mali prleitos spozna v rastlinnej ri potomkov duchov mdrosti. Op musme vzia do vahy, e tto potomkovia duchov mdrosti - mete si to znovu preta aj v mojej Tajnej vede alebo v Akaickej kronike - sa z tchto duchov mdrosti vytvorili prve v dobe, ke duchovia mdrosti dali sami z vlastnej substancie uom ich terick telo. Stalo sa to, ke Zem bola v stave starho Slnka. Vtedy bolo udsk terick telo vzat z duchov mdrosti. Odvtedy vak postpilo star Slnko do mesanho stavu, potom zas mesan stav pokroil do nho stavu zemskho. U poas mesanho stavu boli duchovia mdrosti, ktor mali kedysi poas starho Slnka schopnos da loveku zo svojej vlastnej substancie jeho terick telo, pokroil tak vysoko, e si u viac nepotrebovali bezprostredne rozvja schopnos dva nieo uom. Na Zemi pokroili k vym innostiam. Take nie len pre potomkov duchov mdrosti, ktorch sme teraz nali ako skupinov ja rastln, je charakteristick, e poskytuj svoj bezprostredn impulz zo Slnka, take sa zd, e podnet neprichdza len z plant, ale zo Slnka; aj pre vlastnch duchov mdrosti je charakteristick, e sa javia ako bezprostredne prichdzajci zo Slnka na Zem. Ako sa teda javia tie podnety, ktor prichdzaj od duchov mdrosti, ktor prekonali svoj normlny vvoj? Videli sme, e v takch duchoch, ako je Budha, sem najprv inpirujco psob z planty normlne vyvinut duch pohybu. Teraz pristpime k tomu, aby sme vyhadali normlnych duchov mdrosti. V duchu doterajieho uvaovania ich musme hada na Slnku. Musme ich hada na Slnku v rovnakom zmysle, ako mme hada normlnych duchov pohybu psobiacich sem z plant, aj ke maj svoje vlastn sdlo na Slnku. Podnety normlne vyvinutch duchov mdrosti bezprostredne vychdzaj zo Slnka, tam ich musme hada. Tu pred ns vak predstupuje nieo zvltne. Pretoe mme do inenia s potomkami duchov

103

mdrosti, ke postupujeme sprvne ezoterne, meme sce u rastln rozliova odlinosti. Ke sa ale dvame na rastliny na Zemi vo vzahu k duchom mdrosti na Slnku, tak sa nm jej pohyby bud zda viac alebo menej ako vertiklne spojenie Slnka so stredom Zeme. Meme rozliova to, o v rastlinnch formch pochdza od duchov, ktor maj svoje sdlo na plantach, ale do jednej vertikly nm splva to, o vnmame ako pochdzajce od duchov mdrosti. Rovnako je tomu, a o tom vm kad, kto pozn ezotern skutonosti v tejto oblasti, me poveda presne to ist, e v oblasti, do ktorej vstpime, ke nasmerujeme pohad na Slnko - pretoe tam musme hada normlnych duchov mdrosti nememe u rozozna iadne odlinosti. Tam pociujeme jednotu. To, o vychdza z normlnych duchov, splva do jednoty. A ke sa teraz optame, kde sa ukazuje nieo z tejto jednoty duchov mdrosti, ktor maj svoje sdlo bezprostredne na Slnku, o sa z toho prejavuje v zemskom psoben, prejdeme k jednej ete vzdialenejej sfre. Sfra takho ducha, ktor je teda duchom pohybu na Merkre a ktor inpiroval Budhu, je ete mal v porovnan s aleko obsiahlejou sfrou, ktor riadi v udskom vvojovom procese duchovn bytos mdrosti, ktor je pociovan ako vetko zjednocujca bytos a ktor sa nachdza na Slnku. Ke sa vrtime ku kultre starej Indie, spoznme, e siedmi svt riiovia hovorili o tom, o mali zo svojich ezoternch zkladov kad z nich da udstvu. Boli si vedom, e uchovali to, o bolo sedem dlhch kultrnych obdob riaden duchmi pohybu. A ako keby malo sedem dlhch, vo vvoji Zeme po sebe idcich asovch obdob psobi naraz tm, e by sa postavili veda seba ako kolgium vekch individualt, tak sa stalo, e tchto sedem po sebe nasledujcich psoben planetrnych duchov sa mohlo objavi v tom, o mal kad zo siedmich svtch riiov sm poveda udstvu. Tm nechceli poveda, e to, o mali bezprostredne poskytn, bezprostredne pochdzalo od ducha pohybu, ale e je to akousi spomienkou kadej due na to, o kedysi duchovia pohybu dali udstvu. Pretoe tie vek mdrosti, ktor dali svt riiovia pozemskmu udstvu, boli vekmi, len nanovo usporiadanmi spomienkami na atlantsk kultry. Ale tchto sedem svtch riiov sasne vravelo: nad tm, o mme poskytn ako kultry po sebe idcich asovch obdob, le nieo in, o ije nad naou sfrou. To, o le nad ich sfrou, pomenovali svt riiovia Vivakarman. Poukazovali teda na nieo, o le nad ich sfrou, o obsahuje ete viu zemsk sfru ako s sfry jednotlivch duchov pohybu. Tak ako sfry duchov asu, tak aj svt riiovia poukazovali na kultrne epochy, ktor leia nad sframi jednotlivch duchov pohybu. Potom prila Zarathustrova kultra a Zarathustra op odkazuje na to ist, o svt riiovia nazvali Vivakarman. Len na to poukzal svojm spsobom. Nazval to Ahura Mazdao. Tak ako svt riiovia, aj Zarathustra vedel, e to, o sa pod Vivarkarmanom mysl, predstavuje ducha mdrosti, ktor psob na cel Zem a

104

na rozsiahlejie sfry, ako s sfry jednotlivch duchov pohybu. Aj Zarathustra si myslel, e Ahura Mazdao psob na vie sfry ako duchovia pohybu. A prila egyptsk kultra a z uritch dvodov sa ukazovala nevyhnutnos, aby sa povedalo: sasnos, t. j. tamojia egyptsk doba, nie je vhodn, aby sme takm spsobom vzhliadali k onomu slnenmu duchu mdrosti, ktorho Zarathustra svojm spsobom tuil. Nato egyptsk kultra zaodela svoj nzor na bytos tohto ducha legendou, e tento duch, ke sa chcel zveri Zemi, bol rozkskovan. Osiris, ktorho rozkskoval jeho vlastn brat, je poukazom na to, na o odkazovali ako na Vivakarman siedmi svt riiovia. A potom prilo tvrt poatlantsk kultrne obdobie a upozornilo na to, e to, na o poukazovali vetky predchdzajce kultrne epochy, bude nsledkom zvltnych pomerov bezprostredne mon dosiahnu, e v tomto tvrtom poatlantskom kultrnom obdob; t. j. nsledkom zvltnych udalost, bude dan monos, aby v tvrtom poatlantskom kultrnom obdob mohla by inpirovan jedna bytos. Siedmi riiovia upozorovali na to, e tto bytos jestvuje. Zarathustra naznail, e ezotern pohad zameran na Slnko tto bytos vid. Egyptsk kultra poukzala na to, e tto bytos je Zemi ete tak cudzia, e ju lovek stretva a po smrti; vo tvrtom kultrnom obdob mohlo sa u upozorni na to, e vo vntri nho pozemskho vvoja nastali podmienky, e po tri roky mohla by tmto duchom mdrosti bezprostredne inpirovan jedna udsk bytos. A to umonilo rozpozna, e je sfra tohto slnenho ducha mdrosti skutone obsiahlejia ako sfra duchov pohybu, pretoe obsahuje cel kultrny proces Zeme. To znamen, e to, o sa reou svtch riiov oznauje ako Vivakarman, u Zarathustru Ahura Mazdao, v egyptskej kultre Osiris (ke skutone rozumieme, o sa za menom skrva), a o sa reou tvrtho kultrneho obdobia oznauje slovom Kristus, to varovalo na Zem brnou slnenho ducha mdrosti. Ale prve tak, ako som nepovedal, e je to len duch pohybu, ktor prearoval cez Budhu, tak nehovorm, e je to len slnen duch mdrosti, ktor iaril cez Krista. Bol brnou, cez ktor sa ezotern zrak nasmeroval do nekonench sfr, kde sa nachdzaj duchovia vych hierarchi; ale vstupom do tchto sfr bol duch mdrosti, slnen duch mdrosti. Tak ako sa m Slnko k plantam, v takom vzahu je slnen duch mdrosti k duchom pohybu, ktor sa sami prejavuj prostrednctvom takch duchov ako ten, ktor inpiroval Budhu. Tak to vo svojej dobrej, starej terii myslela aj H. P. Blavatsk. Nikdy ju nenapadlo, aby sn stotoovala Krista s nejakm planetrnym duchom pohybu. Bol by to vek odklon od pvodnho ducha teozofickho hnutia, v ktorom panovalo tak vea vekho, sprvneho a vznamnho z hlbokch ezoternch prvd, keby malo djs k zmene toho, o ns pomocou ezoteriky poa o takch duchoch, ktor vrcholia takm menom ako Budha, o ktorom H. P. Blavatsk vo svojom jednoduchom opise tak zretene ukzala, e zodpoved duchu Merkru. Bolo by poruenm vetkch pvodnch vchodsk teozofickch zvestovan, tejto

105

nuky, ktor bola kedysi sprvne chpan a poda ktorej by nikdy nemohlo djs k zmene ducha Budhu s duchom Krista, keby sme tieto jednotliv bytosti dnes vzjomne poprehadzovali. Keby sme zo zkladnch prvkov ezoternej nuky nevedeli rozli tchto duchov, ktor ved vvoj udstva v po sebe idcich obdobiach a ktor maj svoj vrchol v duchoch ako Budha a onho ducha, na ktorho vetci ostatn, aj sm Budha, poukazovali, ktor je jednotiacim duchom zemskej kultry, tak ako je Slnko jednotiacim telesom planetrneho systmu. A tento zjednocujci duch sa mus v zmysle tvrtej poatlantskej kultrnej epochy oznai ako Kristus. Vo vntri slnenho systmu nememe v normlnom zmysle hovori o dvoch Slnkch a poveda sn, e by bolo nejak in Slnko, ktor sa raz kryje so shvezdm Barana, a nejak alie Slnko, ktor sa inokedy kryje so shvezdm Kozoroca. Mus nm by jasn, e je to to ist Slnko, ktor prechdza zvieratnkom, a e s to rzne planty, ktor prechdzaj obrazmi zvieratnka. To si musme ujasni, ke hovorme o Kristovi, ktor prechdza kultrnymi sframi celho udskho vvoja na Zemi, ako ho uznvali za vetkch ias vetky nboenstv tam, kde tieto nboenstv dosiahli svoj vrchol. Potom musme odliova tohto Kristovho ducha od duchov jednotlivch sfr, ktor vrcholia vo svojich vekch individualitch nejako tak, ako vrchol budhizmus vo svojom Budhovi. To nm ukazuje, ako sa d njs v tchto veciach to objektvne. Ke na tto skutonos zane poukazova zpadn ezoterik, nesmie sa mu nebodaj vyta, e by chcel zastupova nieo, o by voi inm nboenskm systmom bolo netolerantn, zatia o lohou duchovnej vedy je, aby napomohla kadmu regionlnemu systmu dosiahnu svoje prvo. Pri takej vitke nesmieme zabda, e to, o sa od zpadnho ezoterika poaduje, sa u uskutonilo. Vznikol Kristov impulz na Zpade? Mal nejak nrod na Zpade Kristov impulz vo svojom nrodnom charaktere, vo svojej rasovosti? Nie, Zpad prijal Kristov impulz ako impulz, ktor patr celmu udstvu, napriek tomu, e tento Kristov impulz bol, o sa tka vonkajch prejavov, sprvaniu nrodov Zpadu cudz. Zpadn kultra tm ako prv dokzala, e sa vie zrieknu aj vlastnho, ak je to potrebn. Tm, e sa Zpad zriekol ducha pohybu na Marse ako bezprostrednho inpirtora, vtedy, ke tohto inpirtora zamenil duchom Krista, teda za inpirtora, ktor tu zodpoved slnenmu duchovi mdrosti, vtedy Zpad vykonal historick, dleit in. Nebolo by vhodn, keby nebodaj in nboensk strana chcela Zpadu prve v tejto veci vyta neznanlivos. Vek vodcovia inch nboenstiev vade poukazuj na to, e ducha mdrosti povyuj nad duchov pohybu. Len t, ktor chc zo svojho vlastnho ducha pohybu pod inm menom urobi nejakm spsobom vedceho ducha, ktor sami nechc urobi ten krok, aby odstpili od svojho ducha k duchu slnenmu, len tak mu hovori o tom, e s neznanliv t, ktor u znanlivos preukzali. Kie by sme aj v inch oblastiach boli tak znanliv, ako bol Zpad tolerantn, ke nahradil svojho ducha pohybu duchom mdrosti!

106

Tak sa tmto inom u predteozoficky splnil teozofick in, ktor jednotlivm nboenstvm dopomohol k ich prvu tm, e si iadny jednotliv, k nejakej jednotlivej skupine ud patriaci impulz, nerobil nrok na Krista, ale len na to, o si nrokuje aj teozofia: hada onen impulz, ktor je na rozdiel od pecilnych nboenstiev impulzom pre cel udstvo tak, ako je impulz Slnka pre vetky planty. Vychdza to, mil priatelia, z hlbokej podstaty ezoteriky, ke sa tto skutonos takto objektvne postav. Len z neznalosti skutonch pomerov alebo z ich prekrtenia by bolo mon, aby niekto vyhlsil, e takto predstava Kristovho impulzu zodpoved akmsi zvltnym nrodnm alebo nrodnostnm zujmom alebo zujmom Zpadu. Pri vetkch veciach zle na tom, aby sme sa objektvnym skutonostiam pozreli neskreslene a odvne do o. Dokeme to len vtedy, ke nahliadneme do hbok svetovho vvoja. Vetky ezotern pravdy nm nakoniec ukazuj, ako sa svetov vvoj odohrva. Ale musme ma odvahu aj nezaujatos postavi sa tomuto svetovmu vvoju zoi-voi. o nm zle na mench, i s prevzat z Orientu alebo aj zo Zpadu, i ich nositemi s t alebo on osobn duchovia; t sa ns netkaj. Ns sa tka to, o psob vo svetovom vvoji, k tomu sa musme prizna. A duchovn veda ns vedie k tomu, aby sme videli to, o vo svete psob. V podstate to mme na duchovnovedeckom poli skutone ahk, e u intinktvne, povedal by som, meme njs to prav. Nemusme stle dychti po novch senzcich, ale poksi sa aspo trochu porozumie tomu, na om s zaloen prv impulzy teozofickho hnutia. Tm, e H. P. Blavatsk identifikovala Budhu s Merkrom, bola vysloven jedna vek pravda, ktor spoznme tm lepie, m viac v ezoternej oblasti spoznme vzah Budhu ku Kristovi. Takisto lepie spoznme kozmick pomery, ke spoznme vzah planty Merkr k stlici Slnko. Veci sa nedaj zmeni udskmi predsudkami. V kultrnom procese psobia sprvne, len ke im nezaujato pozerme do o. Tto vaha sa pripja k tomu, o sa dnes povedalo o duchoch, psobiacich v plantach a v Slnku, pretoe tto duchovia uplatuj svoju psobnos na Zem, a svet netu, ako mnoho z toho, o sa v populrnych prednkach u, koren hlboko v ezoternch zkladoch. Ako hlboko je odvodnen vzah po sebe idcich kultrnych obdob, o ktorom teraz meme hovori, z ktorch jedno vrchol v Budhovi, in v tom, o si mete nazva, ako chcete - tvrt kultrne obdobie to nazvalo Kristus. Ako sa to jedno od toho druhho odliuje, d sa spozna len z hbok ezoteriky. Ezoterika nm ale tie dosveduje, ako nm vesmr pri sprvnom pohade vade ponka znamenia toho, o ns hlboko v naich srdciach oslovuje. Take meme poveda: ke spoznvame psmo, ktor sa rozprestiera v kozme, vo hviezdach, v ich usporiadan a pohybe, vtedy ns oslovuje vade z kozmu to, o nae srdcia prenik pravdou, lskou a onou zbonosou, ktor udsk vvoj prena od epochy k epoche.

107

X.
o je u loveka obsiahnut vo fyzickom svete, je u nerastnej re rozdelen do rznych svetov. Na to, o je fyzicky viditen, psobia duchovia formy a ich potomkovia; terick telo minerlnej re nachdza ezotern bdate tam, kde pozoruje astrlne telo rastliny alebo skupinov ja zvierat; s to ivotn sily, ktor obklopuj nerast vo vntri ivotnch vn, prdiacich k nemu z plant. Tieto prdy prenikaj nerasty duchovnosou. Tm, e terick prrodn duchovia vytvraj hlavn substancie, svisiace s prdom vychdzajcim z jednej planty, utvraj sa jednoznan typy do pevnch foriem. Pristupujc k astrlnemu telu nerastu musme vystpi k stlici, k sfre duchov mdrosti a ich potomkov. Z bodu, z ktorho Slnko oaruje Zem, sa astrlnym psobenm vsva do nerastnej formy terick vntro. Zvltna povaha zlata a striebra. Vo vntri stlice je obsahov substancia duchov mdrosti. Ako obraz tohto nm mu posli nae mylienky, ktor s neviditen. Aby sa stlica mohla sta viditenou, musia v nej psobi lucifersk duchovia. Odzrkadlenm a symbolom pre kozmick svislosti, ktor s tm svisia, je Lucifer - Phosphoros a Michael, arciposol ducha mdrosti, ktor ho sptava. Skupinov ja nerastnej re treba hada mimo planetrnej sstavy; toto psob do planetrnej oblasti zvonku od duchov vle, ktor vyliali svoju substanciu na vytvorenie starho Saturna. Ich lucifersk aspekt sa prejavuje v kometrnych, meteorickch bytostiach, ku ktorm sa prileuje minerlne, a potom pad na Zem. Modifikcia zkladnch typov spolupsobenm vetkch lovitch prdov, prichdzajcich z najrznejch strn. Saturnov prstenec je niekdaj chvost komty, sformovan do prstenca pralivosou planetrnej sstavy.

Z vkladu, ktor sme mohli o spolupsoben rznych duchov jednotlivch hierarchi v prrodnej ri vera poda, ostala nm teraz ete vaha o minerlnej ri. Spomeme si na to, e sme minerlnu ru mohli charakterizova tak, e z nej na fyzickej rovni, vo fyzickom svete jestvuje iba fyzick telo. e naproti tomu to, o ako terick telo zodpoved minerlu, mme hada v takzvanom astrlnom svete, astrlne telo v niom devachanskom svete a vlastn skupinov ja nerastov na vyej devachanskej rovni. Tak tvor minerlna ra pozoruhodn protiklad k loveku. Zatia o sme museli poveda, e u loveka vetky tyri lnky jeho bytosti psobia na fyzickej rovni, tak fyzick ako terick, astrlne telo a ja, tak musme od seba, takpovediac, oddeli to, o lovek na tejto jednej rovni m, a poveda: Na astrlnej rovni mme u minerlov hada to, o zodpoved terickmu telu loveka, na devachanskej rovni astrlne telo a na vyej devachanskej rovni skupinov ja minerlnej re. Tak to, o je u ud zhrnut vo fyzickom svete, je v minerlnej ri poda spsobu psobenia rozdelen do rznych svetov. Ke to, o o pritom relne ide, sledujeme op ezoternm zrakom, uke sa nasledovn: Z minerlnej re musme v ezoternom zmysle vo fyzickej sfre najprv hada vlastne len to, o je skutone fyzicky vnmaten. Musme si ujasni, e z minerlnej re je najprv vnmaten to, o nazvame formami, tvarmi. Vieme predsa - a toho sa na tomto mieste meme len dotkn - e sa nm minerlny svet aspo iastone jav tak sformovan, stvrnen, e toto sformovanie vnmame ako nieo primeran nerastnej ri. Ke zbadme nejak teleso v tvare kocky a in v nejakej inej forme, tak vieme, e

108

tieto formy nie s nhodn, ale e to nejakm spsobom svis s povahou minerlov. Ezotern vskum ns teraz u, e tieto formy v minerlnej ri, ktor oznaujeme aj ako formy krytalick, s odvoden predovetkm od duchov formy. Prve preto, e ezoterika vade vychdza z reality a had, z oho toto alebo ono pochdza, sa aj pomenovanie vol tak, e nzov poukazuje na nieo charakteristick. A pomenovanie duch formy je vybran z toho dvodu, lebo v ri, ktorej na Zemi hovorme minerlna ra, sa ako psobiaci javia tto duchovia formy, a okrem toho predovetkm potomkovia tchto duchov formy v zmysle, v akom sme v priebehu tchto prednok hovorili o potomkoch duchov vych hierarchi. Ke chceme nerastnej ri porozumie, musme si urobi jasno v tom, e s to hlavne tvary nerastov, ktor s pre fyzick vnmanie prstupn. Potom vak s tu urit sily, ktor sa v minerlnej ri prejavuj, naprklad elektrick, magnetick, sily, ktor tu psobia tak, e sa nm nerasty zjavuj v uritch farbch. Skrtka, musme ma jasno v tom, e vlastne z minerlnej re sa na fyzickej rovni d pozorova len tvar. Nevmajme si nateraz in vlastnosti, pozorujme formu, s ktorou sa prinajmenom u vekej asti nerastnej re stretvame, a ujasnime si, e tto ist forma pochdza predovetkm z psobenia duchov formy alebo ich potomkov. Teraz prejdime k tomu, o sme nazvali druhm lnkom bytosti nerastnej re, k takzvanmu terickmu telu. Ezotern bdate nenachdza to, o u nerastu oznail ako terick telo, vo fyzickom svete. Nachdza to v tej istej oblasti, v ktorej mus hada, ke m v mysle njs naprklad astrlne telo rastln alebo skupinov ja zvierat. A vera sme videli, e sa vo svojej dui nepotrebuje pripravi na ni in ako na to, o je nevyhnutn, aby naiel zvieracie skupinov ja. S tmi istmi stavmi vedomia, ktormi vnma zvieracie skupinov ja, njde aj astrlne bytosti rastln a to, o ako terickos tvor zklad nerastnej re. Teraz sa nm ukazuje, e s nam pozorovanm musme pritom zjs a do oblasti plant planetrneho systmu; teda v naom planetrnom systme k tm plantam, ktor jestvuj mimo naej Zeme. A ukzali sme, ako sem, takpovediac, bezprostredne z tchto planetrnych miest psobia prslun sily, ktor sa prejavuj v zvieracch skupinovch ja a v astrlnych telch rastln. Tam sa ale musme vybra aj vtedy, ke chceme njs to, o tericky psob do nerastov. Ako nerast omvaj ivotn sily, uke sa nm a vtedy, ke sa dostaneme k tomu veobecnmu ivotu, ktor je rovnak od Zeme a po ostatn planty nho planetrneho systmu. Tak nemme princp, ktorm sa nerastn oivuje, teda ivot minerlu hada vo fyzickom svete, nie v oblasti toho, o nm bezprostredne poskytuje naa Zem, ale v ivotnch prdoch, ktor sem prdia z plant. Podnecovan Slnkom sem predsa len prdia bezprostredne prve z plant, oivujco prenikajcich nau plantu Zem, aby tam vo vntri so svojimi potomkami, terickmi prrodnmi duchmi, o ktorch sme hovorili, prenikli to, o

109

m formu. Take teda to, o m formu, m vntorn obsah. Inmi slovami, e forma minerlu, ako jedin sa nachdzajca na fyzickej rovni, nie je preniknuten, ale nm kladie odpor. Keby toti v neraste psobilo len to, o psob na fyzickej rovni, potom by nm nerast umonil vnma len samotn formu, ale tto forma je vyplnen vntornm obsahom. Nerast m predsa tie vntro, m vntorn obsah rznych nerastnch substanci. Nem len formu, m hmotu, m substanciu. Ke tto substanciu pozorujeme bezprostredne vo fyzickom svete, je odumretou, mtvou ltkou. Pre svetov priestor mtvou nie je, pre planetrny priestor je prinajmenom niem, o patr k ivotu, o je ivotom planetrneho systmu vyluovan. Tak ako udsk alebo zvierac organizmus vyluuje aj, povedzme, tvrd produkty, naprklad nechty, tak sa vyluuje aj minerlna substancia. Ale inn sily, ktormi sa tto substancia vyluuje, sa nenachdzaj tu na Zemi, a preto sa nm jav pre Zem ako mtva. Tieto ivotn prdy, tieto ivotn sily, toto terick treba hada ako sem prdiace z jednotlivch plant. A tak ako sme mohli poveda pri pozorovan zvieracch skupinovch ja, e skupinovmi zvieracmi ja sa vytvorili len veobecn formy, ktor sa alej rozvjali, tak musme poveda aj to, e ivotn prdy, ktor sem prdia z jednotlivch plant a prenikaj Zemou zo vetkch strn, nevytvraj u nerastov formy, pretoe tie vytvraj duchovia formy, ale tieto prdy prenikaj minerly vntornm obsahom, najprv vak tak, e tento vntorn obsah predstavuje urit hlavn typy, hlavn substancie, a kad z tchto substanci svis s nejakm prdom, ktor vychdza z nejakej planty. Z tchto plant sa v minerlnej ri, pretoe nerasty zskavaj pevn formu hne, tmito planetrnymi prdmi netvoria typy, ktor s v pohybe, ale hne typy jednoznan. A potom sa rznymi postaveniami plant, ako som to vera nartol pri zvieracch skupinovch duiach, vytvoria okrem hlavnch typov, okrem hlavnch substanci typy alie, vedajie substancie, ktor zvisia op od kontelcie osobitosou organizmu. Mme teda urit hlavn nerastn substancie zemskho organizmu, o ktorch meme poveda, e je tu ltka, ktor je tak, ak je, pretoe ou prechdza terick prd z jednej planty; inou ltkou prechdza prd z inej planty. Take sme povahu nerastnch ltok odvodili z innost vo vntri planetrneho systmu, z innost, ktor sa vo vntri zemskho organizmu prejavuj ako terick prdy. A preto ezotern koly, ktor tieto veci skmaj, skutone hlavn substancie nho zemskho organizmu dali do vzahu s plantami tak, e tieto substancie, ktor vznikli plne bezprostredne, nie a vzjomnm postavenm, ale hlavnou innosou plant, oznaovali tm istm alebo podobnm menom ako planty; alebo prinajmenom dvali tieto substancie do vzahu so zodpovedajcimi plantami, a sce tak, e pritom skutone dodrali ezotern pozorovanie. jednotlivch tvoria, to plant; sa avak v to, o planty svojou pvodnou zemskho prejavuje hlavnch substancich

110

Ak si v rmci nho planetrneho systmu vezmeme Saturn, tak s prdenm, ktor prve bezprostredne prechdza ako ivotn prdenie Zemou, svis substancia, ktor oznaujeme ako olovo. Mme tu teda zkladn substanciu, ktor je vntorne oivovan Saturnom. Z Jupitera mme ako hlavn substanciu cn, z Marsu elezo, z Venue, teraz teda myslen v ezoternom zmysle, me. Pri Merkre musme skutone zohadni, e ho neskr zamenili s Venuou. o na ivotn innos Merkru, v zmysle vlastnho ezoternho pomenovania, substancilne tvorivo psobilo tm, e vniklo do zemskho organizmu, ukzalo pri vej blzkosti ete viu podobnos so samotnou plantou, pretoe Merkr stoj k Zemi skutone bliie ako ostatn planty. Preto tej ltke dali to ist meno ako samotnmu svetovmu telesu, toti Merkr alebo ortu. To s hlavn ltky, ktor vo svojom terickom tele svisia s prslunou plantou planetrneho systmu. Ke si pripomenieme, ako sme o tom, o vbec z planetrneho systmu vyaruje, museli hovori vo vzahu k zvieracm skupinovm duiam, vo vzahu k rastlinnm astrlnym telm, tak ilo stle o bytosti, ktor svisia s duchmi pohybu, i u s nimi sammi alebo s ich potomkami, a ktor spolupsobia na Zem z plant planetrneho systmu. Tak musme op to, o tericky prenik nerastnmi ltkami, rta k sfre duchov pohybu.

Ke chceme uvaova nad tm, o patr k minerlnej ri ako telo astrlne, potrebujeme vystpi len, takpovediac, o jeden svet vyie. V zmysle naej zvyajnej vahy vm bude jasn, e tak ako sme od astrlneho rastlinnho tela k skupinovmu rastlinnmu ja museli vystpi od plant k Slnku, k stlici, tak pri nerastnej ri, ke chceme prejs od terickho tela k telu astrlnemu, musme op vystpi k stlici. To znamen, e meme rozumie, e nm ezotern zrak hovor, e astrlno nerastov psob z tch hierarchickch bytost, o mono bezprostredne pozorova zo Slnka, z bytost, ktor nazvame duchmi mdrosti, alebo o so sfrou tchto duchov mdrosti svis. Do vahy teda prichdza vetko, aj potomkovia duchov mdrosti. To, o tu v minerli psob, sa pre ezotern skmanie samozrejme jav oddelen, mimo minerlu. Ale jav sa to tak, e samozrejme ivot, ktor sme prve popisovali, sa nachdza v neraste ako terick nerastu a e sa vtla zvonku. Zatia o u loveka alebo u zvieraa je to

111

terick dran pohromade astrlnym telom zvntra, u minerlu je to terick akosi dohromady stlaovan astrlnym telom, nachdzajcim sa vonku minerlu. Nie je teda ako u loveka alebo zvieraa dohromady sahovan, zmrovan. Mohli by sme poveda, e ke pozorujeme vzah udskho astrlneho tela k terickmu telu, tak to, o psob ako terick telo, dria pohromade praliv sily; pri neraste je to tak, e to terick je posvan dovedna astrlnymi silami zvonku. Take do nerastnej formy astrlne psobiace sily vsvaj dovntra obsah, vntorn obsah, ktor sa prejavuje terickm prdenm. Nerast je dran astrlne pohromade zvonku, a to tm, e je nerast vo vzahu k tomuto astrlnemu tlaku urovan rznym postavenm Slnka voi Zemi. Mohlo by sa poveda, e terick substancia sa vsva do nerastu z bodu, z ktorho Slnko svieti na Zem. Zatia o samotn terick je riaden z planty; do nerastu i krytlu sa vsva dovntra a je dran pohromade silami zo Slnka, ktor patria k sfre duchov mdrosti. V neraste to vsvaj dovedna a dria pohromade on sily zo Slnka, ktor patria k sfre duchov mdrosti. Teraz sa tu ale ukazuje nieo vemi pozoruhodn. Ke tento inok, ktor ako astrlna sila psob na nerasty zo Slnka, preskmame ezoterne, tak prve v tomto bode zistme najzretenejie mimoriadne dleit skutonos. Spoznvame tu toti, e km vetky terick sily, ktor na nerasty psobia a tvoria vlastne zkladn substancie minerlov, pochdzaj z plant, zostupuj tak terick prdy na Zem aj zo Slnka. Teda zatia o vo veobecnosti pre normlnu tvorbu minerlov prichdza to substancilne terick z plant a len silami, ktor vychdzaj zo Slnka, je terick substancia zvonku sahovan, zosvan dohromady, predsa to zas nie je tak, e by sem zo Slnka neprichdzali vbec iadne prdy. Takto prdenie zo Slnka skutone prichdza. Odkia sa to len berie? Preo zo Slnka nadol prichdza terick prd, ktor predsa me minerl vntorne takmer oivi? Preo sa to deje? Deje sa to preto, e dovntra psob to, o som oznail ako lucifersk princp. T duchovia, ktor sem z radu vych hierarchi psobia na nerasty astrlne, ako sme sa prve zmienili, s duchovia mdrosti, zatia o duchovia pohybu psobia terickmi silami. Jestvuj tak duchovia mdrosti, psobiaci zo Slnka, ktor preli celm svojm normlnym vvojovm procesom; t psobia tak, ako sme prve opsali, psobia na nerastn astrlne. S ale duchovia mdrosti, ktor sa stali luciferskmi. Toto poluciferovanie sa uritch duchovnch bytost jednej hierarchie sme mohli oznai za urit spsob rebelantstva vo vesmre. Toto rebelantstvo je spsoben tm, e sa urit duchovia jednho hierarchickho stupa vzbria proti seberovnm, psobia proti nim, psobia celkom inak. Tto vzbura sa dosahuje tm, e sa jednoducho nezastuj na vvoji, na ktorom sa ostatn zastuj. Ostvaj jednoducho pozadu na predchdzajcom stupni. Tak ako to zavame vo svojej vlastnej dui, ke chceme s alej, ale predstavy

112

a nvyky, ktor sme si osvojili, ns alej s nenechaj, pretoe aj ony tu chc by. Nae nvyky s astokrt rebelmi proti tomu, o sme si v nejakej novej epoche ivota vydobyli. Tak s duchovn bytosti, ktor zostali na predchdzajcom stupni, rebelmi vo vesmre. Lucifersk duchovia, duchovia mdrosti druhej hierarchie, ktor nepreli vvojom, namiesto toho, aby na nerasty zo Slnka vysielali astrlne prdy, vysielaj na Zem prdy terick. Tm sa stalo, e sa vytvorila urit minerlna zkladn substancia, ktor svoj vntorn obsah zskava priamo zo Slnka. Tto zkladn substancia zskala teda svoj vntorn obsah nie z plant, ale zo Slnka. A je ou zlato. Ezoterik preto pridelil zlato priamo Slnku. Zlato je ten lucifersk nerast, ktor vo vzahu k svojmu vntornmu obsahu nebol tericky vytvoren z plant, ale zo Slnka. Preto je prve tento kov v uritom zmysle niem inm ako ostatn kovy. Teraz ahko pochopte, e tm, e terick prdy prichdzaj zo Slnka a nieo v Zemi spsobuj, o je vlastne vo vntri Zeme rebelskm princpom, sa rovnovha Zeme naruuje. Rovnovha Zeme vo vzahu k nerastnej ri by tu bola vtedy, keby vetky terick vplyvy na minerly prichdzali z plant a zo Slnka len vplyvy astrlne. Takto ale jestvuj aj zo Slnka priame terick vplyvy, ktor tu naraj rovnovhu. Mdri svetov vldcovia museli tto rovnovhu znovu nastoli. Zem v takom stave nemohla prejs svojm vvojom. Spolupsobenie hierarchi sa muselo dia tak, aby nastala op rovnovha. Proti silnejm, luciferskm terickm silm sa museli postavi sily, ktor tento inok uritm spsobom paralyzuj, ruia. To sa mohlo sta len tm, e sa proti terickmu prdu, ktor prichdza zo Slnka, postavil in, ktor s nm vstpil do vzjomnho psobenia a jeho inky uritm spsobom vyrovnva. Zatia o sa teda duchovia mdrosti prejavili lucifersky a posielali zo Slnka do zemskej nerastnej re terick prdy, postarali sa in duchovia o to, aby proti tmto prdom postavili in prdy. Tieto opan prdy, ktor op nastolili rovnovhu, sa vytvorili tak, e sa z naruenej rovnovnej substancie Zeme oddelila as a obiehala okolo Zeme ako Mesiac. Tak sa stavaj proti terickm prdom zo Slnka tie terick prdy, ktor z Mesiaca prdia na Zem z plne opanej strany a op nastouj rovnovhu. Kee lucifersk duchovia mdrosti na Slnku zskali monos vysiela terick prdy, in duchovia mdrosti sa museli zriec psobenia zo Slnka, podvoli sa a vyui svoje sily na to, aby vytvorili rovnovhu. To znamen, e na Mesiaci sa zriadila svetov kolnia, planetrna kolnia, z ktorej na Zem prdili terick prdy, take sa vytvorila ltka, ktor musela by v Zemi, aby sa oslabila priama sila zlata. Stalo sa to tm, e sa od Zeme oddelil Mesiac. A od duchov mdrosti, ktor oddelili Mesiac od Zeme a stali sa do istej miery protivnkmi luciferskch duchov mdrosti zo Slnka, prearuj Zemou tie terick sily, ktor viedli ku vzniku alej substancie - striebra. Z toho vidte, e vo vesmre, v kozme niektor veci psobia tak, e, povedal by som, meme vystai s uritou schmou; je vak zvltne, e sa tto schma vade poruuje. Keby chcel niekto

113

schematicky tvrdi, e vetky terick sily pre minerly prichdzaj z plant, tak by sa mlil, pretoe v skutonosti sem prichdzaj dva terick prdy z rznych strn; jeden prd zo Slnka, druh z Mesiaca, a tm sa rznym spsobom tvoria dve zkladn substancie. Keby sme chceli teraz spredmetni, znzorni, ako sa to, o som prve rozprval, prejavuje vo vesmre navonok, meme sa pusti nasledujcou cestou. Musme si najprv ujasni, o to vlastne, ke sa dvame na Slnko, vidme. Pred niekokmi dami sme ukzali, ako vlastne na stlici prekonvaj svoj vlastn vvoj len t duchovia z vych hierarchi, ktor id nadol a po duchov mdrosti. Take meme poveda, e ke nasmerujeme pohad na stlicu, tak to, o je vo vntri stlice, je vlastne obsahov substancia duchov mdrosti. To je skuton obsah stlice. no, vlastne o tom, o tto substancia duchov mdrosti je, si lovek me urobi nejak predstavu len vtedy, ke prjme to, o v om samom existuje prinajmenom ako obraz tejto substancie. o je v ns samch, v uoch, v udskej dui obrazom substancie duchov mdrosti? Nae mylienky. Ale nae mylienky fyzickm zrakom nevidme. To je to podstatn, e ani stlice, pokia s javiskom pravch duchov mdrosti, sa fyzickm zrakom nedaj vidie. Tu sa dostvame k bodu, kde op meme poukza na nieo nesmierne vznamn, s m sa stretvame v nboenskch odkazoch, vybudovanch na ezoterike. Viete, e v biblii, v Genesis, boli udia stvoren celkom zvltnym spsobom. Bolo nm povedan, e k Eve pristpil Lucifer a povedal jej: ke urob to, o chce on, otvoria sa jej oi. Kto pozn pvodn text, tie nebude ma hne napordzi nejak symbolick vysvetlenie. Pretoe dobro a zlo, ako sa mysl v biblii, sa nevzahuje na dobro a zlo morlne - to patr k plne inm dejinm kultrneho vvoja. o sa tam oznauje ako dobro a zlo, je to, o je viditen navonok, teda nieo, o je viditen nie duchovno-duevne, ale zmyslovmi oami. "Vae oi sa otvoria!" Predtm otvoren neboli. To treba chpa doslovne. Skr ako k loveku pristpil Lucifer, mohol lovek vidie aleko. Videl svojou pvodnou, loveku danou jasnovidnosou stlice, ale videl ich tak, akmi s vo svojej podstate, ako substanciu duchov mdrosti, videl ich duchovne. Ke lovek sm podahol luciferskmu pokueniu, zaal stlice vidie fyzicky, to znamen, a vtedy mu iarilo v strety svetlo, vnmaten jeho fyzickmi oami. To znamen, e ke s stlice riaden predovetkm duchmi mdrosti, nie s viditen na fyzickej rovni, fyzick svetlo nevyaruj. Fyzick svetlo sa me rozirova len vtedy, ke je zkladom nieo, o podlieha svetlu ako nosite, ke tento nosite svetlo tak povediac spta. Aby sa stlica mohla sta viditenou, na to je potrebn ete nieo in ako len psobenie duchovnch bytost mdrosti v stlici. Na to je potrebn, aby v tejto stlici psobili lucifersk duchovia, ktor sa vzpieraj samotnej substancii mdrosti, ktor substanciu mdrosti prenikaj svojm princpom. A tak je vo vntri stlice to, o je viditen len duchovne, zmiean s

114

tm, o sa proti tejto isto duchovnej viditenosti ako lucifersk v stlici vzpiera, o privdza svetlo a k fyzickmu prejavu. Stlica by nebola viditen, keby v sebe popri duchoch mdrosti, ktor s normlne pokroil, nemala aj takch, ktor svoj cie nedosiahli, ktor ostali st na podriadenom stupni, bu na stupni duchov pohybu, alebo duchov formy. Zaostalch duchov mdrosti, ktor nedosiahli svoj cie, musme povaova za nositeov svetla v nesvetelnej duchovnej substancii stlice. A ke je nm to teraz jasn, e ns teda vlastne zo stlic, teda aj z nho Slnka, prenik fyzick iarenie len preto, lebo sa k normlnym duchom mdrosti pridruili t zaostal a stali sa nositemi svetla, luciferos, phosphoros, tak nm bude jasn aj to, e t ist prina, ktor Slnko zviditeuje, ktor nm zo stlice posiela svetlo, je aj prinou vysielania terickch ivotnch prdov na Zem a prina vzniku zlata. Preto bolo nevyhnutn, aby prve z Mesiaca protipsobili in sily, ktor (ezotern zrak to vnma ako terick prdy), ved ku vzniku striebra. Ke ale skutone existuj duchovia mdrosti, ktor stavaj Mesiac proti Slnku, aby vytvorili rovnovhu, tak si musme poveda, e tto duchovia mdrosti na Mesiaci nemu iari, pretoe duchovia mdrosti neiaria. Preto ke ezotern zrak had duchov na Mesiaci, zist, e neiaria. Duchovia mdrosti, ktor na Mesiaci zaloili kolniu, musia vak prve z Mesiaca vyli luciferskch duchov, inak by prve nebola dodran iadna rovnovha. Z Mesiaca preto neme vyarova iadne vlastn svetlo, len odrazen svetlo Slnka. Na Mesiaci sa obetavo usadili normlni duchovia mdrosti, aby odtia zaopatrili Zem potrebnmi prdmi, ktor udruj rovnovhu voi luciferskm prdom, vychdzajcim zo Slnka. Preto je vylen, aby mal Mesiac vlastn svetlo. Teraz nie je ak v tejto vonkajej skutonosti, s ktorou sa vo fyzickom svete stretvame, vidie symbol hlbokej ezoternej svislosti. Zo Slnka sa nm zjavuje vlastn svetlo, z Mesiaca nie. A odrazen svetlo, ktor nm iari z Mesiaca a ktorho nositeom je Lucifer (Lucifer, Phosphoros), nm oznamuje, e toto svetlo nepochdza z Mesiaca. To, o je Luciferom, sa nm z Mesiaca me javi len ako obraz, ako mja, len tm, e je odrazenm slnenm svetlom. Ke teda naprklad mesan kosk odra slnen svetlo, tak na samom Mesiaci nie je ni z luciferskch duchov mdrosti, ale to, o sem od luciferskch duchov mdrosti prdi zo Slnka, sa odra sptne ako svetlo. Ak teda namierime ezotern zrak na Mesiac, potom to, o fyzick zrak vid, zmizne, potom iariaci mesan kosk zmizne, pretoe ten je viditen len fyzickmu oku; ale na mieste, kde je mesan kosk, sa ezoternmu zraku ukazuje relna bytos, ktor je zkladom svetelnho la v kozme, ukazuje sa obraz Lucifera, avak ako obraz zrkadlov. Ak si predstavte v ezoternom pohade tento obraz umiestnen namiesto mesanho koska, muste poveda: Tento Mesiac va za svoj vznik okolnosti, e sa normlni duchovia mdrosti zriekli svojho sdla na Slnku, usadili sa v tejto kolnii a tam sptavaj to, o vyaruje z luciferskch duchov. Preto sa

115

tu ezoternmu zraku duch mdrosti neukazuje nad mesanm koskom, ale ako sptavajci, lucifersk princp. Imagincii sa ezotern skutonos symbolicky jav ako dobr duch mdrosti, ktor pod sebou krot lucifersk princp. Ezoterici tam preto umiestnili postavu, ktor sa zvyajne vnma ako arciposol vyieho ducha mdrosti, ktor krot Lucifera, a na mieste mesanho koska stoj Lucifer, ktor je sptan, skroten. To je ezotern obraz. Medzi naimi ezoternmi obrazmi njdete jeden, ktor predstavuje, ako tento arciposol krot Lucifera. To prve poukazuje na hlbok ezotern tajomstv. To, o sa navonok prejavuje ako mja, treba v skutonosti pripsa spolupsobeniu duchov hierarchi. Ke fyzickmi oami vidme strieborne sa lesknci mesan kosk a hore vntri ete to temn ako tie, ktor sa niekedy d spozorova, tak sa pred ezoternm zrakom men mesan kosk na iv bytos s krotiacim duchom nad sebou, ktor z Mesiaca nastouje rovnovhu. Vidte teda, e na vytvorenie takho javu, akm je n Mesiac, boli v kozme potrebn velijak opatrenia. Spolupsobenie hierarchi v kozme je nieo vemi komplikovan a aj v celom dlhom rade prednok by bolo mon podva stle iba nznaky. Meme vysvetli len princp, ako tieto duchovn hierarchie spolupsobia. Drte sa, prosm, tejto mylienky, ktor sme teraz vo vzahu k astrlnemu telu nerastov rozpracovali. Teraz treba ete uvaova o skupinovom ja nerastov. Ke mme v mysle njs toto skupinov ja, tak ho musme hada v ete vyom nadzmyslovom svete, to jest vo svete, ktor nenjdeme v oblasti, kde s skupinov ja zvierat alebo rastln. Preto ho nememe njs na Slnku. Kdee sa len toto nerastn skupinov ja ezoternmu pohadu ukazuje? no, vidte, to je to zvltne, e ke vyjdeme do svetovho priestoru, skupinov ja nerastov vlastne nikde nekon, e jestvuje v celom rom svetovom priestore a odtia sem psob. Prichdzame k tomu, e nerestn skupinov ja musme vlastne hada mimo planetrneho systmu, musme na hadie ako na nieo, o psob do planetrnej sstavy zvonku. To shlas dokonca aj s tm, o viete z akaickej kroniky: e najbli stupe bytost po duchoch mdrosti s duchovia vle alebo trny. Tto duchovia vle, ktor patria k prvej hierarchii (ich potomkovia to nedotiahn tak aleko, aby sa potali k prvej hierarchii), tto duchovia vle alebo ich potomkovia vydvaj zo seba to, o sa stva skupinovm ja nerastov a o v podstate psob do planetrneho systmu zvonku. To sa zhoduje aj s tm, e spolu s vyliatm duchov vle zana na starom Saturne tvorba planetrneho systmu, ktor vytvorili duchovia vle. Tak ako tto vytvorili kedysi vo vesmre prv stelesnenie naej Zeme, tak psobia ete aj teraz. Tchto duchov vle meme vidie vlastne len vtedy, ke sa po tom, ako sa stan luciferskmi, zjavia uritm spsobom v onch kazoch, ktor nachdzame v oblasti Zeme ako minerly a ktor sem prichdzaj akoby zo svetovho priestoru. Ukazuje sa nm, dalo by sa poveda, kozmick pvod, mimozemsk pvod toho, o tu prichdza do vahy tm, e ke sem tto duchovia vle zasahuj, prileuj sa, ahko,

116

poahky sa prileuj k tomu, o sem do planetrneho systmu psob ako kometrne a meteorick bytosti, kometrny alebo meteorick ivot. Ukzali sme, ak m tento ivot v rmci planetrneho systmu zmysel. Chcel by som aspo naznai, e komta je skutone nieo, o sem prichdza zvonku, o sa vak uritm spsobom prileuje. Ke komta prechdza planetrnym systmom, pripja sa k nej to, o pochdza od duchov vle, to nerastn. Dsledkom me by, e km komta prelet planetrnym systmom, prilen k sebe nerastn substancie, ktor si potom Zem pritiahne a ktor padn nadol. To u, prirodzene, nie je komta; je to skr tak, e sa komta nejakm spsobom ohlasuje Zemi padanm meteorov. Tieto veci s vecne opsan, a ke sa pri pozorovan vynoria urit protireenia voi tomu, o sa tu opsalo, tak si treba byt stle vedom, e ke zohadnme skutone vetko, o prichdza do vahy, tieto protireenia sa aj vyrieia. To bol len nznak, ktor mal ukza, e v planetrnom systme mme skutone do inenia s vecami, ktor psobia z kozmu. Tieto skupinov due nerastov psobia v podobe lov. A pretoe nm priestor poskytuje z rznych strn skutone rzne vplyvy, pretoe nie je priestorom rovnorodm, iaria nm tieto skupinov due nerastov, ktor patria do oblasti duchov vle, v strety z rznych strn rznym spsobom. Spolupsobenm toho, o pre nerasty prichdza z plant, o prichdza zo Slnka a prdi sem z vesmru rznymi smermi, tm vetkm vznik monos, e v nerastnej ri jestvuj nielen tie zkladn typy, o ktorch sme sa dnes zmienili, ale e sa tvoria vetky mon tvary a vetky mon inak modifikovan substancie nerastnej re. Ak m nerast hodnotu, to zvis od toho, akm spsobom s sily, ktor psobia z plant, ovplyvnen inmi silami, ktor na Zem prdia astrlne zo Slnka alebo z vesmru. Takto teda meme pochopi cel rozmanitos nerastnej re. Ke pozorujeme n dnen Saturn, tak sa pred ezoternm pohadom predstav najprv ako najkrajnejia planta nho planetrneho systmu. Preo? Pretoe vlastne Saturn ako planta prve tak ako star Saturn, ktor je pre ns prvm sledovatenm stelesnenm nho zemskho stavu, je spoluvytvran vonkajmi prdmi, ktor sem prichdzaj zo svetovho priestoru. A ak sme boli mohli pozorova Saturn vo vemi skorom tdiu nho zemskho vvoja, videli by sme, e na svojej ceste m nieo ako jadro a nieo ako chvost komty, smerujci do svetovch diaav. Saturn by sa nm za starch ias ukzal presne tak, e m jadro a prav chvost komty, ktor smeruje do diaky. To znamen, e v pravekch dobch naej Zeme by sa nm Saturn ukzal ako komta sledujca saturnsk drhu s chvostom smerujcim von do vesmru. Tak bol predtm, tak ho ukazuje akaick kronika. Tento chvost starho Saturna vykazoval tie najrozmanitejie smery v priestore, ktor zodpovedali prdom, prichdzajcim z kozmickho priestoru, riadenm duchmi vle, ktor s

117

skupinovmi duami nerastov. V neskorch dobch, ke bol n planetrny systm duchmi inch hierarchi uzavret sm do seba, sa to, o inak smerovalo do kozmickho priestoru, tak stiahlo do seba, e sa z chvosta stal uzavret prstenec. Pralivosou planetrneho systmu sa to sformovalo do prstenca. Pre ezotern pohad je prstenec Saturna rovnakm javom, ako chvost komty. Keby ste zobrali prstenec Saturna, ako obieha Saturn, a uvonili ho, dostali by ste chvost komty. Mme teda monos pozorova niekdajie vprdenie skupinovch du nerastov do nho planetrneho systmu. Op nm jednotliv stanice oznauj v podstate znamenia zverokruhu. Je treba si povimn, e obidve najkrajnejie planty, ktor dnen fyzick astronmia rta do naej sstavy, Urn a Neptn, pvodne nepatrili do naej slnenej sstavy, ale prileteli omnoho neskr a dostali sa do oblasti pralivosti naej sstavy. Stali sa spoludruhmi a ostali v slnenej sstave. Teda ich nememe rta do naej slnenej sstavy v tom istom zmysle ako ostatn obenice, ponc Saturnom, ktor, takpovediac, patrili do naej sstavy u od zaiatku. Tak mme v Saturne, menovite ke pozorujeme jeho star podobu, vidie plantu, ktor tm, e na Zem posiela svoj vlastn, zo svojho stredu vychdzajci terick prd, d sa doslova poveda, vytvra substanciu olova. Sasne ale vidme, ako sem dovntra prdia skupinov due nerastov, ako s tieto skupinov due uchopen tm, e na ne psob pralivos zo Slnka, z ktorho vyaruje astrlne telo nerastu. Zo Slnka prdi von do priestoru astrlne telo nerastu, z kozmickho priestoru dovntra prdi ja nerastu. To, e sa tieto prdy zlej, je prinou toho, o sa modifikovane prejavuje, v oplodnen skupinovho ja astrlnym telom a m sa a nerast realizuje vo svojej plnosti. Tak ale mme, ke sa ete raz vrtime ku komtam, aj v komtach vidie nieo, o v podstate z kozmickho priestoru prdi dovntra bytosou podobnou skupinovm duiam nerastov. Skupinov due nerastov patria do oblasti duchov vle. Nad ou leia bytosti, ktor s bytostnm zkladom kometrneho ivota. Ale vade s lucifersk bytosti; aj vo vntri komt. Tie stoja na stupni trnov, nie na rovni serafov alebo cherubov. Tm komta zskava nerastn povahu, v planetrnom systme sa teda jav ako nerastn zklad. Inmi slovami, v komtach by sme mali vidie svetov teles, ktor sem z kozmu prilietaj v dobe, ke je u planetrny systm vytvoren a ktor sa preto nedostvaj tak aleko ako teles vo vntri vlastnho planetrneho systmu, ale zostvaj na podstatne skorom stupni. Bolo by isto pvabn sledova stupne svetovho vvoja, ktor sa tvorili spolupsobenm duchov hierarchi vo vntri uritho stlicovho systmu, ako sa nm tto samotn duchovia javia, ke pohad zameriame na svetov hmlovinu a alek stlice. Kdekovek nasmerujeme ezotern zrak na nejak stlicu, vade najprv stretvame normlnych duchov mdrosti. Keby psobili len tto normlni

118

duchovia mdrosti, ostalo by pre fyzick zrak cel nebo neviditen a viditen by bolo len pre jasnovidn vedomie. Ale vade s medzi normlnych duchov mdrosti zamiean lucifersk duchovia, ktor do svetov stlic vnaj vlastn fyzick svetlo. Ke nm svieti v strety non hviezdne nebo, psob sem vlastne z nespoetnch bodov Phosphoros. A vade vo vesmre njdeme monos tvorenia len v spolupsoben protikladov, v spolupsoben normlnych duchov hierarchi s tmi, ktor sa stali rebelmi, to jest, ktor zaostali. Psobenm normlnych duchov mdrosti hviezdne nebo fyzickmu zraku neiari, ale je viditen pre duchovn zrak; pre fyzick zrak sa stva iariacim a ukazuje sa ako mja prostrednctvom Lucifera alebo luciferskch duchov, ktor s a musia by vade inn. Tak sme, mil priatelia, videli aj v nerastnej ri nieo pozoruhodn. Mesiac sme dnes zachytili, takpovediac, ako javisko, z ktorho psob duch mdrosti, ktor krot Lucifera, pretoe sa muselo vytvori miesto, z ktorho sa musela ako protiklad voi luciferskmu psobeniu nastoli rovnovha. Ak vznam to m pre loveka? Videli sme ako vetko to, o je u nerastu rozloen do jednotlivch svetov, je u loveka stlaen na fyzickej rovni. Pre nerasty, rastliny a zvierat sme nali skupinov due. Jestvuje aj u loveka nieo ako skupinov dua? Ale no. Skupinov due nerastov nachdzame v ri trnov, skupinov due rastln v sfre duchov mdrosti, skupinov due zvierat vo sfre duchov pohybu. lovek dostal svoju skupinov duu tak, e s vliatm jeho ja mu bola dan skupinov dua ako vron duchov formy. A o tto skupinov duu ud, ktor duchovia formy urili na to, aby bola jednotnou duou celho udstva, o tto skupinov duu rozdelilo, rozlenilo na tak odlinosti, e vznikli rasov a kmeov rozdielnosti, stalo sa u psobenm inch duchov. Nieo z toho sme u vera mohli nartn. lovek bol stvoren na Zem ako jednota, ktorou sa to spolon, pra-ja ud malo uplatni ako jedna skupinov dua, ktor ije vo vetkch uoch a ktor zostpila a na fyzick rove. Duchovia formy, ktor u nerastov vytvraj len vonkajiu formu, tak t ist duchovia formy vytvorili pre loveka skupinov ja, ktor potom alej diferencuj bytosti rznych hierarchi. o sa pre nerastn ru vytvorilo vybudovanm Mesiaca kvli rovnovhe, vytvorilo sa aj pre loveka, a to tak, e zatia o Mesiac je pre nerastn ru fyzickou rovnovhou, existuje aj pre loveka presne rovnakm spsobom mesan princp, ktor psob proti luciferskmu vplyvu na loveka rovnako, ako v nerastnej ri temn mesan princp proti princpu luciferskmu. Ako v nerastnom svete v Mesiaci psob nieo, o udruje rovnovhu proti luciferskmu princpu prdiacemu zo Slnka, tak psob duchovn mesan princp z Mesiaca proti pokueniu Lucifera, ktor k loveku pristpilo v priebehu zemskho vvoja. A ako sme videli, e vetky planty, vetky nebesk teles svisia a bytosami vych hierarchi, tak je to aj pri Mesiaci. Duchovia mdrosti zaloili na Mesiaci kolniu, aby zachrnili rovnovhu; tak psobili vyrovnvajci duchovia aj smerom z Mesiaca na loveka

119

predovetkm proti Luciferovi, ktor pristpil k loveku s pokuenm a, ako roziroval svetlo, ponral do udskej due aj svoje duchovn princpy. Take tm meme poukza na Mesiac ako na nositea Luciferovho odporcu, na sdlo temnch duchov, ktor tam ale musia by, aby sa voi dopredu tlaiacim sa nositeom svetla, ktor s zrove pokuiteskmi duchmi udstva, udrala rovnovha. Tajomstvo Mesiaca a jeho duchovnho princpu sa v podstate pre udstvo po prvkrt odhalilo v hebrejskom staroveku. A o sme na Mesiaci nali fyzicky, je vo svojom duchovnom aspekte to, o hebrejsk starovek oznauje ako Jahveho princp. Tm sa Mesiac oznail, takpovediac, za vchodisko sl Luciferovho odporcu, psobiacich na loveka. Jahve alebo Jehova je odporca Lucifera. Starohebrejsk tajn nuka pozer na Slnko a vrav si: v Slnku psobia neviditen duchovia mdrosti, ktor s viditen len duchovnmu zraku, nie fyzickmu zraku. Pre fyzick zrak iari nadol princp Lucifera. o na slnenom princpe mono navonok vidie, je Lucifer; vo vntri ale psob pre fyzick zrak tajne, neviditene vetko to, o je dosiahnuten duchmi mdrosti, ktor k tomu vytvraj brnu. Jeden z tchto duchov mdrosti sa oddelil a obetoval a vybudoval si miesto na Mesiaci, aby odtia mohol psobi tak, aby skrotil svetlo, a aby sa potlailo aj duchovn psobenie Lucifera. Hebrejsk starovek videl v Jahvem alebo v Jehovovi vyslanca tch pravdivch, vych duchovnch bytost, voi ktorm sa zrak otvoril cez duchov mdrosti, ke sa duchovnm spsobom pozreli na Slnko. Tak dlho, - tak si to hebrejsk starovek prvom predstavoval, tak dlho sem mus Jahve psobi z Mesiaca, km udia nedozrej, spoiatku aspo vntorne, aby tuili, ctili, o udstvo postupne spozn aj vedome, e sem zo Slnka prichdza od Lucifera nielen to fyzick, ale e sa zo Slnka ri aj to, k omu s brnou duchovia mdrosti. Tak sa hebrejskmu staroveku prejavovalo v Jahvem to, o je rovnorod s duchmi mdrosti Slnka, a my meme poveda: e ako sa slnen svetlo odra od Mesiaca do priestoru, tak bol Jahve pre skutonho znalca hebrejskho staroveku odrazom iarenia onej duchovnej bytosti, ktor raz, a udstvo dozrie, zaiari zo Slnka a ktorej zjavenie predpovedali riiovia, Zarathustra a sluobnci Osirida. Tak ako sa Mesiacom odra v priestore slnen svetlo, tak sa ako v odraze javil v Jahvem alebo v Jehovovi princp slnenho ducha, ktorho si mete pomenova ako chcete: Vivakarman ako star Indovia, Ahura Mazdao ako Zarathustra, Osiris ako star Egypania, alebo Kristus ako ho nazvala tvrt poatlantsk kultrna doba. To je ezoterick chpanie Jahveho: Je to ten, od mesanho princpu odran, a pretoe odran v ase, vopred zvestovan Kristus. Preto sa aj v Jnovom evanjeliu stretvame s miestom, ktormu inak nie je mon porozumie; tam, kde sa poukazuje na to, e u Mojia je re o Kristovi. V skutonosti je tam re o Jahvem; ale je to Kristus, ktor je zvestovan

120

vopred. Poukazovalo sa na tak miesto, kde je re o Jahvem, pretoe nm tm nosite Krista naznauje, e Jahve je len v dvnoveku zvestovan Kristus. Tak vidme, ako tieto veci navzjom shlasia a ako sa nm t dnen vaha spja s tou verajou; ako odteraz musme v tom, o nazvame vonkajm svetlom a jeho nositeom, vidie nieo, o bojuje s duchovnm princpom, ktor je na normlnom bode svojho vvoja a ktor sa nm jav predovetkm ako duchovn stred nho planetrneho systmu tak, ako sme to vera a dnes vysvetlili. Na mench pritom nezle, ale na tom, aby sme spoznali pln vznam tohto princpu. Musme spozna, e na duchovnej rovni hovorme o Kristovi tak, ako na fyzickej rovni hovorme o Slnku; e na duchovnej rovni hovorme o planetrnych duchoch a plantach tak, ako pri vvoji zemskej kultry hovorme naprklad o Budhovom princpe. Tu mte op bod, kde njdete jedno z vznamnch odhalen, s ktormi sa stretvate u H. P. Blavatskej. Ak vek odhalenia s v tejto tajnej nuke, mete spozna zo spracovania, ak Blavatsk venuje pojmu Jahve. Nemus ns zarazi, e voi tmto veciam nie je spravodliv, pretoe m voi Kristovi a Jahvvemu urit antipatiu. Pravda vak predsa prenik na povrch a charakteristika Jahveho ako mesanho bostva a znzornenie Lucifera ako jeho protivnka sa u H. P. Blavatskej ukazuje ako, d sa poveda, lomky pravdy. A vyobrazenie, ktor je Blavatskej dan z inpircie, nadobda len u nej subjektvne sfarbenie, pretoe mala pocit, e Lucifer je vlastne dobr bostvo. Pociovala ho ako dobr bostvo. V uritom ohade ho kldla pred mesanho boha, pretoe Lucifer bol pre u slnen boh. Ten nm aj je, ale museli sme oznai pravdiv svislos, aby sa vrok, ktor sa predtm pouval, mohol sprvne pochopi: Kristus je pravm Luciferom. Dnes to u uom dobre neznie. Vtedy to ete znelo dobre, ke sa vedelo zo starch tajnch nuk, e Lucifer sa prejavuje vo vonkajom fyzickom svetle ako nosite svetla, ale ke cez fyzick svetlo prenikneme k duchom mdrosti, prenikneme k duchovnmu svetlu, potom sa dostaneme k nositeovi duchovnho svetla: Christus verus Lucifer. Myslm si, mil priatelia, e napriek celej tejto nedokonalosti, s ktorou sa tto rozsiahla tma mohla uvies, predsa len pred vaou duou vystpilo, o vdy chceme na duchovnovednej pde dosiahnu: a to, aby ns spracovanie kadej tmy doviedlo k nazeraniu od zmyslovho k duchovnmu. Pri nebeskch telesch, ktor sem iaria z priestoru ako odtlaky svetovch divov, to bude v mnohch ohadoch zvl ak, pretoe v nebeskch telesch mme komplikovan spolupsobenie bytost rznych hierarchi, a pretoe vetko to, o sa v kozmickom priestore prihod, predsa meme pochopi, len ak aj teraz za vetkou hmotou, aj za svetelnou hmotou, njdeme ducha alebo duchov. Za vetkm tm duchovnm le ten spolon, otcovsk, Bosk ivot. Tento nadovetko a stle psobiaci vebosk ivot sa rozleuje, skr ako sa vo fyzickom svete prejav, do nespoetnch svetov duchovnch hierarchi. My ale

121

vzhliadame k tmto svetom a vidme v nich to, o je podstatou nebeskch zzrakov a psob nadol a k naej prrodnej ri. Pretoe aj v naich prrodnch rach sa prejavuj bu samotn hierarchie alebo ich potomkovia. Ke tak vzhliadneme do nebeskho priestoru, meme takmto pozorovanm zska aj morlny dojem. Morlny dojem, ktor tkvie v tom, e ke dovolme ohromnmu psobeniu hierarchi v nebeskom priestore trochu psobi na ns, odptame sa od vn, pudov, iadostivost, predstv, ktor prina fyzick pozemsk ivot. Tieto predstavy, tieto pudy, iadostivosti a vne, ktor prina fyzick pozemsk ivot, s v podstate to, o sa v pozemskom vvoji odra ako to, o ud rozdeuje do skupn, o z ud rob stpencov alebo protivnkov rznych smerov. Vo vyom morlnom zmysle dospievame k slobode, ke sa aspo na krtke okamihy odptame od pozorovania pozemskho a pozorujeme svety duchov v kozmickom priestore. Tam sa oslobodme od toho, o sa inak prejavuje v naich egoistickch pudoch, ktor s predsa prinami vetkch pozemskch bojov a pozemskch malichernost. Preto je aj najistejm prostriedkom na dosiahnutie vysokch idelov antropozofickho ivota to, ke obas vzhliadneme k hviezdnym svetom a ich duchovnm sprvcom a vodcom, k hierarchim. Ke tam hore, tak ako sme sa o to poksili vera a dnes, skmame kultrne prdy a vznam inpirujcich duchov, ak maj na nboenstv a na nositeov mdrosti udstva, prejde ns chu vies spory, ak ved vyznavai jednotlivch systmov na Zemi. Nebudeme lipn na mench, ani na vyznaniach jednotlivch skupn ud na Zemi. Ke udia bud hada svoje poznanie tam, kam mu vetci udia nasmerova svoje pohady a njs spolon poznatky, ktor zjednocuj a nerozdeuj, ke udia skutone prenikn a k tomu, o ich oslov v podobe rei hviezd o vzname zakladateov rznych nboenstiev a inpirtorov udstva, potom sa bude mc naozaj uskutoni duchovnovedeck idel tolerantnho a nezvislho pozorovania vetkch nboenstiev a svetonzorov. udia sa u nebud viac hda, ke nebud u prisvojova pre jednu skupinu toho alebo onho nositea nboenskch alebo inch kultrnych prdov, ale bud hada pvod tchto nositeov vonku, v hviezdnom priestore. V tomto zmysle me tak pozorovanie nadobudn aj vek morlny vznam tm, e bude do velioho, o na Zemi prina inak rozdvojovanie a disharmniu, vna mier a harmniu. Musme sa len naui ta mocn psmo, dan do foriem a pohybov nebeskch telies, ta ako na Zemi na jednotlivch ud psobia nie rzni, ale t ist duchovia, patriaci vetkm uom. Tto skutonos mono osvetli fyzickm obrazom: Km zostaneme na Zemi, me bva jedna skupina ud hore alebo dolu, na zpade alebo na vchode. Potom si ale vimneme pohyby Zeme: ako obracia svoju tvr ku hviezdam, zatia o men svoju polohu, i u v krtkych obdobiach alebo v priebehu milinov rokov, ako sa jun polovica obracia k severnej a pozer na nau severn hviezdnu oblohu a ako sa potom severn polovica ota na juh a pozer na jun hviezdnu oblohu. A tak ako Zem v

122

priebehu db ukazuje, takpovediac, svoju tvr vetkm hviezdam, ktor k nm iaria z kozmickho priestoru, tak by sa udstvo pomocou idelov duchovnej vedy mohlo ui bez predsudkov hadie na vetko, o sa nm prihovra z kozmickho priestoru. Tento antropozofick idel dosiahneme takmto pozitvnym pozorovanm skutonost, nie sentimentlnym zdrazovanm lsky a mieru! Relnym spsobom dosiahneme lsku, mier a vntorn harmniu, ke od pozemskch zleitost, ktor delia ud na rasy, nrody, nboenstv, pozdvihneme zrak k hviezdnym svetom, kde sa nm prihovraj duchovia, a to rovnakm jazykom ku vetkm udskm duiam, ku kadmu udskmu srdcu poas vetkch asov, ba na veky, ke im len sprvne porozumieme. V tomto zmysle by som chcel, kee tento cyklus prednok konme, poukza aj na morlne psobenie kadho duchovnovedeckho pozorovania, pri ktorom sa usilujeme spozna skutonosti ezoteriky. Ke ich spoznme v pravom ezoternom zmysle, prdia nakoniec do nho srdca, take sa to poznan v ns stva ivotnou silou, ivotnou ndejou a predovetkm morlnou energiou a tvor z ns skutone, mono poveda, obanov nebeskch svetov. Potom lovek svojm duchovnm ivotom vna do pozemskch zleitost nebo a v priebehu kultrneho procesu spsobuje to, o v najvyom zmysle meme oznai za harmniu, mier. A stle viac a viac si bude aj uvedomova, e skutone na poiatku i na konci kultrneho vvoja psob zjednocujci duch, duch formy, ktor jednotne psob cez ud, a nechva sa podnecova svojimi bratmi, ostatnmi duchmi formy, ktor mu preukazuj slubu na to, aby celm udstvom prenikalo jednotn psobenie. A tak sa opravdivou nebeskou vedou vna do vetkch ud nieo jednotn, a tm sa podporuje intelektulne a morlne zrenie udstva na Zemi. Preto nechceme uvaova isto abstraktne, teoreticky, ale kad tak vaha sa m sta prameom sily, predovetkm prameom morlnej sily v ns a potom nm na to poslia aj vetky kapitoly, aj tie, ktor s zdanlivo prli vzdialen, aby sme mohli sledova bezprostredn ciele a idely duchovnej vedy. Tmito slovami, ktor by mali ducha a mysel tchto prednok zhrn do jednotnho pocitu, by som sa chcel s vami, mil priatelia, rozli.

123

Doslov

( Mria Steinerov )

Na zaiatku uveden slov platia obzvl pre tento prednkov cyklus, ktor odkazuje poslucha do oblast udskmu mysleniu najvzdialenejch, najodahlejch, do okruhu psobenia hierarchi, a predsa pribliujc ich

vvajcemu sa chpaniu neustlym poukazovanm na vemon analgie, ktor spovaj v kozme. Ak chce spozna seba, pozri sa von do sveta; ak chce spozna svet, pozri sa do svojho srdca. Tto cesta mdrosti srdca buduje most, po ktorom ns vedie cta, premhajca strach a zdolvajca mdlobu v tuivom vvan sa do nezmernosti vesmru a k sammu prahu slnenej sfry. Le tento prah ns teraz neoslepuje svojm nediferencovanm, bolestne zraujcim svetlom. Dobrodejn, blahodarn, tiscnsobne odtienen farebn harmnia nm takto umouje odvi sa, ponori ctivo a premavo do mnostva lov, ktor ns uchopuj a nes svojimi vcimi vlnami. Pretoe svoj rozum meme pri tom zobra so sebou: odzrkadovac apart nho myslenia, fyzick mozog, sa otvra v absoltnej slobode tomuto svetu kozmickho zrkadlenia, v ktorom doln zrkadl vdy horn a vntorn sa vdy stva vonkajm. Vdy znova a znova nm Rudolf Steiner hovor, ako do pojednan o danch prednkovch tmach zasahuj a v om spolupsobia popri duevnom utvran posluchov tie ich zvltne priania a zujmy a sasn dianie vo svete. Rovnako je to aj v tomto prpade. Je pochopiten, e v krajine ako je Fnsko, kde sa ete dodnes uchovali zvyky atavistickho jasnozrenia, kde sa teda meme stretn s umi, ktor celkom vne rozprvaj o pomoci kriatkov pri ponohospodrskej prci, kde ctihodn starci hovoria o svojich zitkoch z re Jumaly, kde cel zem v dobe, ke nie je pokryt snehom, prekypuje elementrnou svieosou, e v takejto krajine chc udia hlbie vnikn do toho, o psob v prrodnch rach ako kozmick sily, e chc vedie, v akom pomere k nebeskm telesm je nielen vetko to, o hovor zo zelenej pokrvky Zeme, z kvetn a stromov, ale aj tie o iari loveku v strety z nezmernho bohatstva tvarov, ktormi sa zaodieva kad snehov hviezdika. A k tomu ete v bezprostrednej blzkosti stria kzelnci Laponci svoje neznme poznanie a doku tu pouva mnoh tajupln sily. V modernom zmysle civilizovan Fnsko teda neme prehliada tto zloku, tento prvok, ktor tak lapidrne prestupuje jeho udovm bsnictvom. Tomuto vetkmu chce tu by teda v najhlbom zmysle porozumen. V zemi tiscich jazier sme bliie terickm kozmickm prdom a time sa preto viac do nich ponori. Rudolfa Steinera zavolali do Fnska t, ktor v om poznali smerodajnho ezoternho uitea Zpadu. Bolo to vak zrove v dobe, v ktorej bolo prve vea mysl rozruench tm, o sa chcelo vpli do europskho duchovno-vedeckho hnutia z indicko-teosofickho Adyaru ako nuka pseudokresansk, falujca svoj vlastn obsah a odvracajca ju od ich najvntornejch cieov. Vnucovalo sa tu udom hnutie nazvan

124

"Hviezda Vchodu", ktorho propagandisti, ke boli odmietnut, operovali z dvodov oportunistickch - ako to vdy v takch prpadoch bva - prevracanm pravdy v opak a vytkanm neznanlivosti tm, ktor sa brnili. Na tento vznamn okamih, ktor sa uplatnil v duchovnom hnut na sklonku storoia, sa prve poukazuje v zvere poslednch dvoch prednok. Zaznieva do tohto lenia sa s priatemi, ktor potrebovali tieto objasujce slov. Tch mystri, ktor svisia s psobnosou Krista na Zemi, sa Rudolf Steiner dotka len z najvyieho hadiska, ke u bolo vetkmi predchdzajcimi vkladmi prebuden dostaton porozumenie pre vzneenos jednotnho ducha Slnka. A potom, ke prebudil v duiach posluchov najvyiu ctu k vekm vodcom udstva, inpirovanch planetrnymi duchmi a dotkol sa letmo priebehu zemskho dejinnho vvoja, stavia pred nich - chrniac sa od vetkej dogmatiky - mystrium na Golgote ako jedenkrt na Zemi sa odohrav, vetko prevyujci in bohov, znamenajci tak dleit rozhranie, dleit medznk udstva, ktor preto nesmie by umenovan vdy znovu a znovu pod rznymi maskami sa objavujcimi dmonickmi pokusmi, ktor chc zabrzdi vvoj a uvies ho na predchdzajci stupe. Vekos a vzneenos duchovnho prvku, o ktor tu ide, umouje potom vediacemu, aby ho prve postavil do onoho nadosobnho svetla, ktor je vzdialen od vetkej dogmatiky, ktor vak me pobda k dosiahnutiu istoty srdca tie umi skmajcimi rozumom. Keby tu nebol tento priaujci moment a u zastnench z toho vyplvajca nutnos poznania, mohol by zver tohto cyklu in. Z vecnej vernosti sme vak povinn sa ho pridra vo forme, v akej musel by vtedy podan, aj ke potomstvo nebude u ma k tmto odoznetm udalostiam iaden vzah. lohou Rudolfa Steinera bolo prekona ich a predloi svetu pravdiv poatie Kristovej bytosti. Duchom s prednkami spriaznen konen dojem zachytil bsnick gnius Christiana Morgensterna. Prli chor na to, aby sa mohol odvi na cestu adovmi kryhami severovchodnch zlivov, zanechal nm na pripomenutie po pretan opisu tohto helsinskho cyklu prednok tieto nezabudnuten vere: Zur Schnheit fhrt Dein Werk: Denn Schnheit strmt zuletzt durch alle Offenbarung ein, die es uns gibt. Aus Menschen-Schmerzlichkeiten hinauf zu immer hhern Harmonien entbindest Du das schwindelnde Gefhl, bis es vereint mit dem Zusammenklang unbersehbarer Verkunder GOTTES und SEINER nie gefassten Herrlichkeit mitschwingt im Liebeslicht der Seligkeit... Aus Schheit kommt

125

zur Schnheit fhrt Dein Werk. Ku krse vedie Tvoje dielo: lebo krsa prdi naposledy vetkm zjavenm, ktor sa nm dva. Z udskch bolest nahor ku vdy vym harmnim uvouje zvratn city, a spojen do szvuku s nespoetnmi zvestovatemi BOHA a JEHO nikdy nedostihnutenej velebnosti spolu sa blaenosou chvej vo svetle lsky.... Z krsy prichdza, ku krse vedie Tvoje dielo.

126

Tabuka hierarchickch bytost

hebrejsky HAJOTH NAKKODE OFANIM ARALIM HAMALIM SERAFIM MALACHIM ELOHIM BNE ELOHIM CHERUBIM slovensky SERAFOVIA CHERUBOVIA TRNY PANSTV SILY MOCNOSTI KNIEAT ARCHANIELI ANJELI grcky latinsky SERAPHINI CHERUBINI TRONI DOMINATIONES VIRTUTES POTESTATES PRINCIPATUS ARCHANGELI ANGELI opisne duchovia lsky duchovia harmnie duchovia mdrosti duchovia vle duchovia pohybu duchovia formy duchovia asu duchovia nrodov ochrann duchov. ud

KYRIOTETES DYNAMEIS EXUSIAI ARCHAI ARCHANGELOI ANGELOI

127