OBSAH 2.2. 2.2.1 2.2.2 2.2.3 2.2.4 2.2.5 2.2.6 2.2.7 Zvranie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 1 Zkladn pojmy. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str.

1 Zkladn rozdelenie spsobov zvrania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 3 Druhy zvarovacch spojov a zvarov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 4 Technolgia vyhotovenia zvarov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 5

Chyby zvarovacch spojov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 6 Polohy zvrania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 8 Vplyv zvrania na vlastnosti zvarku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 9 Tepelne ovplyvnen oblast TOO . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 12

Deformcie zvarkov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 13 2.2.8 Zvranie plameom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 14 Schma, horky, redukn ventil . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 15

Rozloenie teplt vo zvracom plameni . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 17 Spsoby, parametre, vhody, nevhody, pouitie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 18 2.2.9 2.2.9.1 Zvranie elektrickm oblkom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 19 Princp technolgie zvrania obalenou elektrdou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 19 Parametre, vhody, nevhody, pouitie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 20 2.2.9.2 Zvranie pod tavivom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 21 Parametre, vhody, nevhody, pouitie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 21 2.2.9.3 Zvranie v ochrannch atmosfrach plynov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 22 Zvranie taviacou sa elektrdou v ochrannej atmosfre GMAW, schma. . . . . . . . . . . . . str. 22 Parametre, vhody, nevhody, pouitie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 23 Zvranie netaviacou sa elektrdou v ochrannej atmosfre plynov TIG, WIG. . . . . . . . . . str. 24 Parametre, vhody, nevhody, pouitie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 25 2.2.10 Elektrotroskov zvranie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 26 Schma s odtavujcou a neodtavujcou sa hubicou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 26 Parametre, vhody, nevhody, pouitie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 27 2.2.11 Odporov zvranie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 28 Bodov zvranie - parametre, vhody, nevhody, pouitie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str, 29, 30 vov zvranie parametre, vhody, nevhody, pouitie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Vstupkov zvranie parametre, vhody, nevhody, pouitie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 31,32 str. 33

Stykov stlacie zvranie parametre, vhody, nevhody, pouitie. . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 34 Stykov odtavovacie zvranie parametre, vhody, nevhody, pouitie . . . . . . . . . . . . . . . str. 35 2.2.12 Spjkovanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 36 Zmavos, roztekavos, kapilarita . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 37 Poiadavky, parametre, vhody, nevhody . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 37 Rezanie parametre, vhody, nevhody, pouitie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 38

2.2 ZVRANIE
Technologick, kvalitatvne a najm ekonomick aspekty v sasnosti asto krt nedovouj vyhotovi vrobok z jednho celku technolgiami odlievania, tvrnenia, alebo obrbania. Tm sa otvra priestor pre technolgiu zvrania, ktor z mench asti vytvor ich nerozoberatenm spojenm v ast -zvarok. Bez zvrania si dnes nevieme predstavi stavbu mostov, lod, budov, automobilov a alieho obrovskho mnostva vrobkov nielen z oblasti strojrstva. Pozcia zvrania pod a poradia rozsahu jeho vyuvania medzi ostatnmi strojrenskmi technolgiami sa tak pohybuje okolo 3. a 4. miesta. Medzi zvracie procesy zaraujeme i navranie, tvrd a mkk spjkovanie, ktor s istmi modifikciami zvrania. Okrem toho sa v oblasti zvrania stretvame i s procesmi prbuznmi procesu zvrania: tepeln delenie materilov, drkovanie, nananie kovov striekanm, ktor sa asto kombinuje s navranm. 2.2.1 ZKLADN POJMY Zkladn pojmy z oblasti zvrania kovov definuje norma STN 05 0000 a zrove vymedzuje ich vznam. Nzvy zkladnch pojmov s rozdelen do 4 ast: veobecn pojmy spsoby zvrania zvarov spoje a zvary technolgia zvrania Zo veobecnch pojmov je potrebn ujasni si najm vznamy a vzjomn vz ah nasledovnch pojmov: Zvranie je proces vyhotovovania nerozoberatench spojov dosiahnutm medzi atomovch vzieb medzi spjanmi asami pri ich ohreve alebo plastickej deformcii, alebo pri spolonom psoben jednho i druhho. Zvran kontrukcia je kovov kontrukcia vyhotoven zvranm jednotlivch ast. Zvarok je as kontrukcie, v ktorej sa zvraj navzjom pripojen asti. Zvarov spoj je nerozoberaten spojenie vyhotoven zvranm Zvar je as zvarovho spoja, vytvrajca sa v dsledku krytalizcie roztavenho kovu alebo plastickej deformcie pri tlakovom zvran, alebo kombinciou krytalizcie a deformcie. Zvar je teda asou zvarovho spoja, ktor je zasa asou zvarku, z ktorho alebo ktorch pozostva cel zvran kontrukcia. pecilnym prpadom je navranie, kedy naname vrstvu kovu na povrch sasti pomocou zvrania. Dvodom pre nanesenie vrstvy kovu me by, napr. obnovenie pvodnch rozmerov opotrebenej siastky, alebo vytvorenie vrstvy, ktor bude ma lepie vlastnosti ako materil, na ktor sa navra. Vrstvu zvarovho kovu vytvoren navranm na zkladn materil potom nazvame navar. Zkladn materil je materil, ktor sa zvra, alebo sa na navra. Materil, ktor sa pouva na vytvorenie zvaru alebo nvaru a ktor sa zastuje popri zkladnom materile zvracieho pochodu, volme prdavn materil. alie dva pojmy, ktor sa asto zamie aj, alebo nevhodne pouvaj, s zvarov kov a zvarov kov spoja. Zatia o zvarov kov je kov odtaven z prdavnho materilu bez premieania so zkladnm materilom, zvarov kov spoja je kov odtaven z prdavnho materilu a premiean so zkladnm materilom. Na prklade V tupho zvarovho spoja s vysvetlen alej uvdzan zkladn pojmy (obr. 2.2.1.1). Kore fcvaru - as zvarovho spoja v miesle rubu prvej zvarovej vrstvy. Zvarov plocha - as povrchu zkladnho materilu ur en pre zvarov spoj. Nvarov plocha -as povrchu zkladnho materilu ur en na navranie. Zvarov kos - skosenie zkladnho materilu pre potrebu zvrania. Styn medzera - medzera medzi zvranmi asami pred zvranm. Kore ov medzera - vzdialenos medzi zvranmi dielcami v mieste budceho kore a zvaru. Otupene - neskosen as zvarovej plochy v mieste budceho korea zvaru. Uhol skosenia - oslr uhol medzi plochou skosenia hrany a plochou ela. Uhol rozovretia - uhol medzi skosenmi hranami zvranch ast. Zvarov medzera - najkratia vzdialenos medzi zvarovmi plochami ast pripravench na zvranie. Hbka zvaru - najv ia h bka roztavenia zkladnho materilu v priereze zvaru alebo navarenej hsenice. Oblas roztavenia - oblas zvaru, roztaven pri zvran s vraznou lejacou truktrou. Hranica stavenia - oblas iastone natavench zn na hranici zkladnho materilu a zvarovho kovu. Zavar - as zkladnho materilu, ktor bola poas zvrania roztaven.

2 Ovplyvnen oblas- nenataven oblas zvarovho spoja, v ktorej dolo vplyvom zvracieho procesu k zistitenm zmenm truktry alebo vlastnost zkladnho materilu. Technolgie tavnho zvrania dodvan teplom tavia zkladn a prdavn materil. as zvarovho materilu, ktor sa pri tavnom zvran nachdza v tekutom stave, sa nazva zvarov kpe , as zvaru vytvorenho r jeden chod zvranm, je zvarov Obr. 2.2.1.1 Zkladn pojmy I- zkladn hsenc; ktorej charakteristick relif povrchu voln kresba hsenice. materil, 2- okraj zvaru. 3- zvarov kov spoja, Z jedn ej a l ebo n i eko k ch h sen umiestnench na jednej rovni 4- zvarov plocha, S - kore zvaru, 6-uhol skosenia, 7- uhol rozovretia, 8- styn medzera, prie ne! prierezu zvaru sa sklad vrstva. V prpade vytvorenia zvaru z 9-skosen zvarov plocha, 10-koreov jednej zvarovej vrstvy hovorme o jednovrstvovom zvare, ak sa z\ medzera, II- vka otupenia, 12-ovplyvnen sklad z viacerch vrstiev, jedn sa o viacvrstvov zvar. oblas, 13- zavar, 14-prechodzvaru, 15- hbka Viacvrstvov zvar {obr. 2.2. 1.2) sa /. Zana vytvorenm prvej vrstvy zvan zvarovho kovu spoja v koreni - kore ovej vrstvy. Kladenm alch vrstiev zvarovho kovu spoja sa vytvraj vpl ov vrstvy a na zver nasleduje posledn zvarov vrstva, tvoriaca povrch zvan, izv. krycia vrstva. Pri bodovch /.varoch o zvarovej hsenici nemono hovoril". Namiesto toho sa pouva termn zvarov oovka. Jedn sa o prvok bodovho zvaru v tvare kruhu alebo elipsy. Poz or va k na zm en u pojm ov podl o ka a podloenie zvaru. Podloka zvaru je materil podkladan pod kore zvaru, (najastejie meden alebo keramick), ktorho lohou je vhodne formova tvar kore a zvaru a zrove zabrni vyte eniu zvarovho kovu spoja z kore ovej medzery pri vyhotovovan kore ovej vrstvy z lcnej asti spoja. V prpade zkej kore ovej medzery nemus by pouitie Obr. 2.2. 1.2 Vrstvy tupho V zvaru podloky zvaru nutn. O podloen zvaru hovorme, ak sa zhotovenie zvarovej I- krycia vrxtva, 2- koreov vrsn'a. 3- vrstvy vykon zo strany kore a. V tomto prpade sa najskr vyhotov kore ov podloienie zvaru vrstva, vplov vrstvy a krycia vrstva. Nato sa kore zvaru zo strany korea vybrsi a vyhotov sa zvarov vrstva zo strany korea -podloenie zvaru. Podobne ako krajr pred itm jednotliv asti odevu prichyt k sebe stehmi, tak i v prpade zvrania sa vzjomn poloha jednotlivch dielcov zvranej siastky pred zvranm a poas zvrania zabezpe krtkymi zvarmi - stehmi. Teplota, potrebn na vytvorenie akostnho zvarovho spoja, sa nazva zvracia teplota a samozrejme, jej vka zvis od vlastnost zvranch materilov. alie zkladn pojmy obsiahnut v norme STN 05 0000 s priebene vysvetovan v prslunch kapitolch tejto publikcie.

3 2.2.2 ZKLADN ROZDELENIE SPSOBOV ZVRANIA Spsoby zvrania norma STN 05 0000 del poda: zkladnch metd zvrania rovne automatizcie Zkladn metdy zvrania s rozdelen do dvoch skupn: tavn zvranie - zvranie vykonvan loklnym stavenm spjanch ast bez pouitia tlaku zvranie s pouitm tlaku - zvranie, pri ktorom je tlak nevyhnutn Zatia o v skupine tavnho zvrania sa tlak nepouva, druh skupina vo v ine prpadov okrem tlaku, ktor je pre u nevyhnutn, vyaduje ohrev. Spsoby zvrania, zatrieden normou do tavnho zvrania, s: oblkov zvranie Prslun prvlastok spres uje zdroj tepla, pouitho na roztavenie zvranch materilov. Na plame ov zvranie doplnenie treba doda , e pri elektro-troskovom elektrotroskov zvranie zvran sa na ohrev pouva teplo uvoujce sa pri elektrnov zvranie prechode elektrickho prdu cez roztaven trosku a laserov zvranie pri alumino termickom zvran je zdrojom ohrevu energia horenia aluminotermickej zmesi. aluminotermick zvranie Metdy zvrania s pouitm tlaku s: odporov zvranie, (na ohrev sa vyuva teplo, vznikajce prechodom elektrickho prdu cez zvran asti), trecie zvranie (ohrev vznik dsledkom trenia, vyvolanho vzjomnm pohybom zvranch ast alebo nstroja), tlakov zvranie, (zdroj tepla me by rzny, avak ve kos ohrevu nesmie prekro i teplotu tavenia zvranch materilov), kovske zvranie, {najstar spsob zvrania, pri ktorom sa spojenie dosiahne plastickou deformciou pri kovan J, difzne zvranie, (dlhodob psobenie zvenej teploty a malej plastickej deformcie spsob vzjomn difziu atmov v tenkch povrchovch vrstvch stkajcich sa ast a tm i vznik spoja), ultrazvukov zvranie, (vyuva sa psobenie ultrazvukovho kmitania), zvranie za studen, (zvranie pri vekej plastickej deformcii bez ohrevu vonkajm zdrojom tepla), magneticko impulzn zvranie, (spojenie vznik v dsledku tlaku, vzniknutho nrazom spjanch ast vyvolanho vplyvom impulznho magnetickho poa) a zvranie vbuchom, (podobne ako pri predolom spsobe s tm rozdielom, e na pohyb zvranch ast sa vyuije tlak detonanch splodn trhaviny). V rmci jednotlivch spsobov zvrania existuje viacero modifikci danej technolgie. Naprklad oblkov zvranie sa alej del na zvranie obalenmi elektrdami, zvranie v ochrannch atmosfrach plynov a zvranie pod tavivom, priom v jednotlivch podskupinch existuj i alie podskupiny, napr. podskupina oblkovho zvrania v ochrannch atmosfrach sa len na zvranie taviacou sa elektrdou a netaviacou sa elektrdou. Ako al prklad je mon uvies odporov zvranie, ktor sa alej len na zvranie bodov, vov a stykov, priom stykov odporov zvranie je mon ete rozdeli na zvranie stl acie a odtavovacie. Podobnm spsobom je mon alej podrobnejie rozdeli i in spsoby zvrania, napr. difzne zvranie, oblkov zvranie a pod. Poda rovne automatizcie sa del zvranie na: - run zvranie - zvranie vykonvan rune pomocou nstroja, ktor zskava energiu zo zvracieho zdroja mechanizovan zvranie - zvranie vykonvan pouitm strojov a mechanizmov riadench lovekom automatizovan zvranie - zvranie vykonvan mechanizmami stroja poda zadanho programu bez bezprostrednej asti loveka, priom vkladanie, upnanie ast a odoberanie zvarkov sa vykonva mechanizmami riadenmi lovekom.

4 2.2.3 DRUHY ZVAROVCH SPOJOV A ZVAROV V kapitole venovanej zkladnm pojmom z oblast zvrania je uveden rozdiel medzi pojmami zvarov spoj a zvar. Z uvedench definci vyplva, e kad zvarov spoj mus obsahova zvar. Poda vzjomnho situovania zvranch materilov a zvaru vo zvarovom spoji poznme 4 zkladn typy zvarovch spojov: tup spoj - zvarov spoj dvoch prvkov navzjom spojench elnmi povrchmi (obr. 2.2.1.1). rohov spoj - zvarov spoj dvoch prvkov umiestnench pod uhlom a zvranch v mieste spojenia ich okrajov (obr. 2.2. 3.1 a) prepitovan spoj - zvarov spoj, v ktorom s zvran prvky umiestnen sbene a navzjom sa iastone prekrvaj (obr. 2.2. 3.1 b) spoj T - zvarov spoj, v ktorom sa elo jednho prvku dotka pod uhlom a pri vra sa k bonmu povrchu druhho prvku (obr. 2.2. 3.1c) K vyhotoveniu prslunho zvarovho spoja, (napr. tupho, prepltovanho a pod.), je mon poui niekoko typov zvarov. ktor je mon alej bliie charakterizova poda ich tvaru:

Obr. 2.2. 3.1 Druhy zvarovch spojov a- rohovspoj. b-prepltovan spoj, c- Spoj T

tup zvar - zvar tupho spoja (obr. 2.2. 3.3), ktov zvar - zvar rohovho, prepltovanho alebo spoja T (prierez zvaru je pribline trojuholnk), obr. 2.2. 3.1, bodov zvar - zvar, v ktorom sa zvran prvky spjaj v jednotlivch oovkch, (najastejie vyhotovovan na prepltovanch zvarovch spojoch), obr. 2.2. 3.2, lemov zvar - zvar vzniknut v dsledku roztavenia Jemovch okrajov zvranch plechov (obr. 2.2. 3.4), dierov zvar - zvar vyplujci otvor pripraven v jednom zo zvranch dielcov (obr.2.2. 3.5). Ak zvar pokra uje po celej d ke zvarovho spoja bez preruen, hovorme o priebenom zvare, v prpade, e je zvar vyhotoven po celej dke zvarovho spoja, ale sklad sa z kratch navzjom nespojench sekov, hovorme o preruovanom zvare. Nosn zvar prena sily pri zaaen zvarku, tesniaci zvar neprepa kvapaln alebo plynn mdi. V niektorch prpadoch je nutn vyhotovi zvar a na mieste, (napr. rozmery hotovej kontrukcie by neumonili jej prepravu cestnmi komunikciami). V tom prpade hovorme o montnom zvare.

Obr. 2.2. 3.3 Niektor mon typy tupch tvarov 1-izvar. 2-V zvar, 3- '/: V zvar. 4- obojstrann V zvar, 5- (/zvar, 6 '/i V zvar, 7- obojstrann '/: U zvar, obojstrann U zvar

Obr. 2.2. 3.4 Lemov zvar

Obr. 2.2. 3.5 Dierov zvar

Zvar s pribline rovinnm povrchom sa nazva ploch zvar. Ak je povrch zvaru prehben, jedn sa o prelia en zvar, pri vydut povrchu ide o zvar preven (obr. 2.2.3.6). Z technologickho h adiska me by tvar povrchu zvaru priamo predpsan na vkrese zvarku a je ho nutn pri zvran dodra.

5
Obr. 2.2.3.6 Tvar povrchu ktovho a tupho zvaru a- ploch zvar. b- preliaen zvar, c-preven zvar

2.2.4 TECHNOLGIA VYHOTOVENIA ZVAROV Postup vyhotovenia zvarov zvis od pouitej technolgie zvrania, hrbky zvranch materilov, polohy zvrania, kontruknho rieenia zvranej kontrukcie a alch faktorov. V prvej fze je treba pripravi zvran materily. Prprava materilov pred zvranm sa sklad sa z delenia materilu, prpravy zvarovch plch, oistenia a stehovania alebo upnania na zabezpeenie polohy zvranch materilov poas zvrania. Pri vlastnom zvran rozliujeme smer zvrania, ktor je mon definova ako smer pohybu zdroja ohrevu pozd os zvarovho spoja. Oby ajne sa pouva zvranie avosmern, (dopredu) alebo pravosmern (dozadu). V prpade, e nieje nutn preruova zvranie, zvar je mon zhotovi v jednom slede, t.j. jednm smerom (obr. 2.2. 4.1a). Ak sa zvraj hrubie materily, alebo je tepeln prkon vy, pouva sa zvar zhotoven striedavo - to znamen, e sa jednotliv krtke zvary klad striedavo, km je cel spoj hotov (obr. 2.2. 4.1b). al spsob vyhotovenia zvaru je zvar zhotoven vratnm krokom. V tomto prpade sa jednotliv krtke zvary klad za sebou postupne, ale v opa nom smere ako postupuje zvarov spoj (obr. 2.2.4.1c). Kombinciou zvaru zhotovenho striedavo Obr. 2.2. 4.1 Mon postupy vyhotovenia zvarov a vratnm krokom je zvar zhotoven striedavo vratnm krokom. Zvar sa vytvor vratnm krokom s medzerami, ktor sa postupne striedavo vyplnia (obr. 2,2. 4.1 d). Ak sa jednotliv vrstvy zvan vytvraj stupovit v podobe kaskd (obr. 2.2. 4.1 e), jedn sa o zvar zhotoven kaskdovite. Po zvaren nasleduje oistenie zvaru od trosky a prpadnho rozstreku a zvar je podroben predpsanm defektoskopickm skkam. Ak sa defekty nezistia, zvarok pokra uje alej v procese vroby siastky alebo zariadenia. V prpade vskytu chb vo zvare sa ur, i je mon chyby opravi , alebo je nutn zvarok vyradi ako nepodarok. V tomto prpade je nevyhnutn posdi vku nkladov na opravu zvaru oproti vyhotoveniu novho zvarku.

6 2.2.5 CHYBY ZVAROVCH SPOJOV Chyby zvarovch spojov s neoddelitenou sasou vyhotovovania zvarovch spojov. Na proces vytvrania zvaru vplva mnostvo faktorov, ktor sa podieaj i na vzniku defektov. Jednm z kritri rozdelenia chb zvarovch spojov je situovanie chyby na povrch zvarovho spoja alebo do jeho vntra. Poda toho meme rozdeli chyby na: vonkajie vntorn Norma STN ISO 6520 klasifikuje chyby zvarovch spojov (vonkajie i vntorn) zaradenm do 6 skupn: 1-trhliny 2-dutiny 3-vtrseniny 4-chyby odtavovania a zvaru 5-chyby tvaru 6-rzne chyby, nezahrnut do predchdzajcich skupn Hlavn skupiny chb sa ozna uj trojmiestnymi slami, (napr. slom 100 trhlina, 101 pozdna trhlina), podskupiny,, bliie pecifikujce vyskytujcu sa chybu, tvormiestnymi slami, (napr. 1011 pozdna trhlina vo zvarovom kove, 1014 pozdna trhlina v zkladnom materile). Prklad vonkajch a vntornch chb tupho zvarovho spoja V s selnm vyznaenm chb je na obr. 2.2.5.1 a 2.2.5.2. 5a

Obr. 2.2. S. I Prklad vonkajch chb zvarov I) nadmerne prepadnut kore - 504, 2) neprevaren kore - 402, i) stiahnutina - 202, 4) hviezdicov trhlina - 1047. 5) trhliny - 100 a) pozd na krterov -1045, b) pozd na vo zvarovum kove -1011, c) v zkladnom materili - 1014, 6) zpal preruovan - 5012, 7) nadmerne preven zvar - 502, 8) rozstrek - 602, 9) dotyk elektrdou - 601 Ohr. 2.2. 5.2 Prklad vntornch chb zvarov 1) studen spoj - 401 a) medzi 7M a ZK 4011, b) medz hsenicami - 4012, 2) dutiny - 200 a) pr - 2015, b) ervovit 20/6, c) zhluk dutn - 2013, d) riadok dutn - 2014, 3) vtrseniny - 300, aj troskov - 301, tavivov - 302, kovov 304, b) Oxidick 303

Prtomnos chyby vo zvarovom spoji nemus ete nutne znamena, e zvarov spoj je nevyhovujci. Zle na type chyby, na jej vekosti a na ele pouitia zvarovho spoja. Poiadavky na prpustn po et a druh chb pre zvaren rm motorovho vozidla alebo reaktorov ndobu bud in, ako pre tak ist zvar pouit pri zvranej kontrukcii rmu dver. Tento prstup sa ozna uje ako vhodnos pre dan el (fitness on purpose). Vrobok je vhodn na dan pouitie, ak uspokojivo pln svoju funkciu pois zadanej ivotnosti. Zv; ov spoje je potom mun poria normy zatriedi do 3 kvalitatvnych stupov: D mierna rove kvality C-stredn ove kvality B-vysok rove kvality pri vbere stupa kvality pre konkrtny prpad treba bra do vahy kontrukn rieenia, spsoby nslednho spracovania, (napr. povrchov prava), spsob namhania, (napr. statick, navov), prevdzkov podmienky, (napr. teplota, prostredie) a dsledky poruenia. Ekonomick initele s taktie dleit a mali by zahrova nielen nklady na zvranie, ale aj na kontrolu, skanie a opravy zvarov. Vyhotovenie zvaru s menm potom chb je ekonomicky nkladnejie, (napr. stupe kvality B je nkladnej ako stupe kvality D). Ako prklad zatriedenia zvarovho spoja do prslunho kvalitatvneho stupa je mon uvies, e napr. trhlina (oznaenie 100) sa neme vyskytova ani v jednom stupni kvality, avak krterov trhlina (ozna enie 104) sa u me vyskytova v kvalitatvnom stupni D (mierny). Norma STN EN 25817 tak priamo predpisuje, ktor typ chyby a v akom rozsahu je prpustn pre prslun kvalitatvny stupe.

7 Na detekciu chb vo zvarovch spojoch sa pouva cel rad skok, ktor je mon rozdeli na 2 zkladn skupiny: detruktvne skky - dochdza pri nich k detrukcii hotovho zvarovho spoja nedetruktvne skky - nedochdza pri nich k detrukcii vyhotovenho zvarovho spoja Z najznmejch detruktvnych skok je mon spomen skku v ohybe a skku rzom v ohybe, skku ahom, skku rozlomenm a skku tvrdosti. Z nedetruktvnych skok sa najastejie pouvaj vizulne skky, magnetick skky, penetran skky, skka preiarenm, ultrazvukov skka at.

8 2.2.6 POLOHY ZVRANIA Pod polohou zvrania rozumieme polohu zvaru v priestore pri jeho vyhotovovan. Vzhadom na psobenie zemskej gravitcie na roztaven zvarov kpe nie je jedno, v akej polohe sa zvar vytvra. V snahe o dosiahnutie poadovanho kvalitatvneho stupa zvaru potom na polohe zvrania zvisia pre prslun technolgiu zvrania i nastaven zvracie parametre. Okrem toho, pri runom zvran treba zoh adni namhavos vytvorenia zvaru v ur itej polohe vzh adom na sksenosti zvra a. Poloha zvrania teda priamo ovplyv uje kvalifikan nroky na zvraa.

Zkladn polohy zvrania s zobrazen na prklade tupho V zvaru na obr. 2.2. 6.1. Rotciou zvaru okolo osi x dostaneme 5 zkladnch polh zvrania: PA - poloha vodorovn zhora PB - poloha vodorovno-zvisl PC - poloha vodorovn na zvislej ploche PD - poloha vodorovn nad hlavou PD - poloha nad hlavou Zjednoduen znzornenie tchto zkladnch polh, ktor by zodpovedalo vyhotoveniu pozdnych zvarov na rre, je na obr. 2. 2. 6.2.Polohy PA a PE sa teda lia uhlom otoenia okolo osi x, ktor je pozd nou osou zvaru. V prpade, e je zvarok situovan na polohovadle, ktor dovouje jeho rotciu, je mon otoenm zvarku zmeni polohu zvrania, napr. z polohy PC do polohy PA, alebo z polohy PE do polohy PA a pod., pretoe zvar sa najjednoduchie vyhotovuje zvra ovi v polohe PA. V technologickom postupe sa ale uvedie poloha po rotcii zvarku, teda PA. Ak je vak zvarok rozmern, ak, alebo polohovadlo neumouje jeho rotciu, mus sa zvra v definovanej polohe. alie dve zkladn polohy dostaneme rotciou zvaru okolo os y: PF-poloha zdola nahor PG-poloha zhora nadol. Polohu zvrania mimo zkladnch polh je mon definova prslunm naklonenm pozdnej osi zvaru voi vodorovnej vz anej rovine a rotciou prienej osi zvaru okoio pozdnej osi zvaru.

9 2.2.7 VPLYV ZVRANIA NA VLASTNOSTI ZVARKU Pri tavnch spsoboch zvrania je pouitie tepla nevyhnutn. Zdrojom tepla potrebnho na roztavenie zkladnho a prdavnho materilu me by: elektrick oblk, horiaci medzi elektrdou a zkladnm materilom, odporov ohrev generovan prechodom elektrickho prdu cez dotkajce sa zvran materily, plame zskan spaovanm zmesi horavho plynu s kyslkom, mechanick energia premiean na teplo (trenie, ultrazvukov vibrcie), exotermick chemick reakcia, produkujca tekut kov, l elektrnov, l elektromagnetickho iarenia (infraerven, sveteln - laser, ultrafialov). Z technologickho a energetickho h adiska je nevyhnutn, aby zvarov spoj vznikal postupne a nie naraz na celej rke zvarovho spoja. Z toho dvodu je nutn pohyb zdroja tepla v priebehu zvrania. V mieste psobenia tepelnho zdroja djde k roztaveniu zvranch materilov, (v prpade zvrania s prdavnm materilom i prdavnho materilu). Pohybom tepelnho zdroja dochdza k postupnmu taveniu alieho materilu a pvodne roztaven materil, ktor sa za na m alej tm viac vz a ova od zdroja tepla, za ne chladn. Kad miesto zvarovho spoja tak prejde teplotnm cyklom. Teplotn cyklus sa vyznauje 3 oblasami; oblasou ohrevu, t. j. vzrastom teploty na maximlnu teplotu, ktor je pri tavnch spsoboch zvrania vyia ako teplota tavenia zvranch materilov, alebo pri zvran v pevnom stave niia zotrvanm na maximlnej teplote oblasou ochladzovania. Jednotliv metdy zvrania s charakteristick prslunm teplotnm cyklom (obr. 2.2. 7.1). Pri technolgich s vyou plonou hustotou tepelnho toku, (mnostvo energie vo forme tepla dodanho na jednotku plochy), je rchlos ohrevu na maximlnu teplotu a rchlos ochladzovania vemi rchla. K tmto technolgim je mon zaradi zvranie laserom, elektrnovm lom a elektrick odporov zvranie. Ak je plon hustota tepelnho toku niia, trv tepelnmu zdroju dlh as, km sa materil roztav. Za tento as vak as tepla pohlti aj okolit zkladn materil, a preto i rchlos ochladzovania je pomal. K tmto technolgim je mon zaradi naprklad zvranie plameom alebo elektrotroskov zvranie. Energia vo forme tepla z tepelnho zdroja sa do zvranch materilov ri vedenm a iarenm. Podobnm spsobom dochdza aj k odvodu tepla zo zvranch materilov do okolia. Pri ren tepla vo zvranch materiloch sa najviac uplatuje vedenie tepla. Tepeln vodivos materilu spolu s energetickou hustotou zvracieho procesu sa najviac podieaj na tvare krivky teplotnho cyklu. Rozloenie teploty okolo miesta, do ktorho sa koncentruje tepeln zdroj, je mon znzorni iarami s rovnakmi teplotami, nazvanmi izotermy. Typick rozloenie teplt poas runho oblkovho zvrania tenkho a hrubho zkladnho materilu je na obr. 2.2. 7.2 a obr. 2.2. 7.3. Vzrast teploty alebo strmos krivky pred oblkom je vraznejia ako pokles teploty za nm. Je to spsoben takmer okamitm prestupom tepla z oblka do materilu a dlhiemu asu potrebnmu na odvod tepla z materilu. Z obr. 2.2. 7.2 a obr. 2.2. 7.3 tie vyplva vplyv hrbky zvranho materilu na rozloenie teplt. V prpade identickch podmienok zvrania je v rovnakej vzdialenosti od oblka vyia teplota v tenom materile. Dvodom je vyia hmotnos hrubieho materilu a z toho vyplvajca vyia tepeln kapacita a renie sa tepla v troch smeroch. Nie vetko teplo generovan tepeln m zdrojom sa vyuije na tavenie zkladnho a prdavnho materilu. Na vytvorenie zvarovej hsenice sa vyuije zhruba 20 a 75 % energie generovanho tepelnm zdrojom, priom toto percento sa li v zvislosti od pouitej metdy zvrania, druhu zkladnho materilu, tvaru zvaru a podobne. Napr. pri runom oblkovom zvran obalenou elektrdou sa na vytvorenie zvarovej hsenice vyuije asi 70 a 85 % tepla. Pri zvran pod tavivom asi 80 a 90 %. Nzkou innosou s charakterizovan najm lov technolgie (laser), pri ktorch sa znan as dopadajcej energie od kovovo lesklho povrchu zvranch materilov odra do okolia. Najv podiel tepelnch strt pri zvran ide na kor odvodu tepla do okolitho materilu, ktor bezprostredne sused so zvarom. alie straty reprezentuj straty rozstrekom zvarovho kovu, straty vznikajce ohrevom elektrdy a taviva a vyiarenie energie do okolitho prostredia. Pri analze vplyvu tepla na zvar (zvarov spoj alebo zvarok) je nevyhnutn pozna: rchlos ohrevu, maximlnu dosiahnut teplotu, as zotrvania na maximlnej teplote, rchlos ochladzovania.

10

- 30 AS

-20 PO

-10 DOSIAHNUT

0 MAXIMLNEJ

10 TEPLOTY

20

30

50

60

70 [s]

30 ------ _

3C

Obr. 2.2. 7.1 Tvary tepelnch cyklov podhsentcovej oblasti pre rzne spsoby zvrania

Napriek zloitosti presnho ur enia jednotlivch faktorov, je pri ur itom zjednoduen ich analza mon. Rchlos ohrevu zvis najm na vekosti a intenzite zdroja tepla, innosti prenosu tepla do zkladnho materilu, vyuit tepla na tvorbu zvaru, geometrii zvaru, hustoty zkladnho materilu, koeficiente tepelnej vodivosti zvranch materilov a ich pecifickej tepelnej kapacite. Napr. koeficient tepelnej vodivosti ocele je iba jednou desatinou koeficientu tepelnej vodivosti medi. Termofyziklna vlastnos materilov - tepeln vodivos vrazne ovplyvuje strmos krivky teplotnho cyklu a tm aj teplotnho gradientu spoja. Pri tavnch spsoboch zvrania je potrebn dosiahnu teplotu tavenia zkladnho i prdavnho materilu, alebo ju prekroi . O ko ko sa teplota tavenia prekro ., zvis na pouitej technolgii zvrania. Vekos prekroenia nemus by vrazn, hoci technolgie s vysokou hustotou energie (laser, elektrnov l) s schopn materil v mieste psobenia odpari. L tohto dvodu je ich mone poui okrem zvrania i na tepeln delenie materilov, v zvislosti od pouitho tepelnho prkonu. Ak by sa pouil na zvranie tenkch materilov vysok tepeln prkon, ich termo - fyziklne vlastnosti a mal hrbka materilu by nestaili na dostaton pohltenie privedenho tepla, materily by sa nadmerne prehnali a namiesto zvaru by v materile vznikli diery. alm faktorom je skupensk teplo tavenia zvranho materilu, ktor priamo ovplyvuje mnostvo tepla potrebnho na jeho roztavenie. Kov s nzkou teplotou tavenia, ale s relatvne vysokm skupenskm teplom tavenia me spotrebova na roztavenie v ie mnostvo energie ako kov s vysokou teplotou tavenia, ale malm skupenskm teplom. Typickm prkladom je napr. porovnanie hlinka a uhlkovej ocele.

Obr. 2.2. 7.2 Rozloenie teplt pri runom oblkovom zvran na tenkom plechuObr. 2.2. 7.3 Rozlolenie teplt pri runom oblkovom zvran hrubho plechu

as zotrvania na maximlnej teplote zvis od rovnovhy medzi tepelnm prkonom a odvodom tepla do okolitho prostredia. V sledovanom mieste tepeln prkon pri zvran najskr prevauje nad odvodom tepla do okolitho prostredia, ale pohybom zdroja tepla dochdza k postupnmu prevldnutiu odvodu tepla, v dsledku oho zvarov kov za ne tuhn a okolit materil sa za ne ochladzova. m je as zotrvania na maximlnej teplote dlh, tm je zkladn materil ovplyvnen na v ej vzdialenosti od miesta zvaru. Okrem toho je as zotrvania nad uritou vysokou teplotou mon poklada za mieru hrubnutia austenitickho zrna. m je tento as dlh, tm je zrno hrubie, o sa negatvne prejavuje na mechanickch vlastnostiach zvarovho spoja. Z uvedench dvodov je as zotrvania na maximlnej teplote vhodn minimalizova. Rchlos ochladzovania svis, podobne ako rchlos ohrevu, s prenosom tepla, teplo z miesta zvaru sa do okolia prena konvekciou a radiciou a vo zvranch materiloch vedenm tepla. Okrem toho sa na rchlosti chladnutia podiea vraznm spsobom teplota zkladnho materilu pred zvranim, nazvan predhrev. Pouitm predhrevu je mon zni rchlos chladnutia.

11 Rchlos chladnutia m okrem toho dleit lohu pri alch dvoch procesoch: procese truktrnej (polymorfhej ) premeny procese difzie (najm vodka). m je rchlos ochladzovania v oblasti transformanch teplt vyia, tm je v ia pravdepodobnos zskania nerovnovnych truktr (martenzit). Naopak, m je menia rchlos ochladzovania pri nich teplotch (cca 300C), tm je via pravdepodobnos difiandovania (niku) vodka z oblasti zvarovho spoja.

12 Tepelne ovplyvnen oblas:

Tepelne ovplyvnen oblas je t as zvarovho spoja, ktorej mikrotruktra je ovplyvnen teplom pri vyhotoven zvarovho spoja.
Obr. 2.2. 7.4 Tepelne ovplyvnen oblas ocele v zvislosti od teplotnho cyklu a obsahu uhlka A-zvarov kov (liaca truktra), B -prechodov oblas do zvarovho kovu, C-vysokovyhriata oblas (zhrubnutie zrna), D-psmi) normalizanho ihania, E-psmo neplnej prehytalizcie (zjemnenie zrna), F-psmo rehytalizanho ihania, G-pvodn zkladn materil

Pri zvran kovov bez polymorfhej premeny, (napr. Al, Cu, Ni) zostva mikrotruktra materilu v TOO nezmenen, nastvaj iba subtruktrne zmeny (rekrytalizcia, rast zn a pod.). V kovoch a zliatinch s polymorfnou premenou dochdza v TOO k vraznm trukturlnym zmenm, ktor maj vplyv na vlastnosti zvarovch spojov. TOO delme na nasledovn oblasti (obr. 2.2. 7.4): oblas vyhriata pod teplotu Ai (oblas rekrytalizanho hania) oblas vyhriata na rozmedzie teplt Ai a A3 (oblas neplnej transformcie) oblas vyhnala nad teplotu A3 (oblas normalizanho hania) podhsenicov oblas (as predchdzajcej oblasti vyhriata nad kritick teploty rastu zn) prechodov oblas do zvarovho kovu Mikrotrukturlne zmeny v TOO zvisia od chemickho zloenia ocele, jej vchodiskovej mikrotruktry, (dan tepelnm spracovanm), od vky teploty ovplyvnenia a rchlosti ochladzovania. Vlastnosti TOO inky tepelno-deformanho cyklu na vlastnosti zvarovch spojov je mon charakterizova takto: pokles pevnosti TOO iba u zuachtench a termomechanicky spracovanch ocel zmk enie v oblasti vyhriatej tesne pod alebo nad Ai (rekrytalizcia truktry, popusten) v tepelnej oblasti nad A3: zhrubnutie austenitickho zrna vedie k poklesu pevnosti, truktrne zmeny smerom k prestenm truktram (bainiticko-martenzitick) ved naopak k vraznmu spevneniu. Vo vslednch pevnostnch vlastnostiach vak previ transforman spevnenie. Hevnatos TOO Pevn ostn spevn enie T OO ner ob vneji e pr obl m y, o ni e je m on poveda o hevnatosti. V svislosti so zhrubnutm zrna pozorujeme najm v podhse nio vej zne vraznej pokles hevnatosti. Jednou z monch ciest ako spomenut zhmbnut zrno zjemni je normaliza n hanie. Teplota hania sa u podeutektoidnch ocel pohybuje 30 a 50 C nad teplotou Ac^, as vdre na tejto teplote zvis na rozmeroch zvarku.

13 DEFORMCIE ZVARKOV Nerovnomern ohrev zvranch dielcov v dsledku tepelnho cyklu zvrania, ich tepeln rozanos pri ohreve a zmrovanie pri chladnut spolu s tuhosou ich upnutia a vznikom nerovnovnych truktr v TOO spsobuj vznik prechodnch, premennch a trvalch napt. Tieto naptia ved k loklnej alebo celkovej deformcii zvarkov. Vzniknut deformcie meme poda ich polohy k zvaru rozdeli nasledovne (2.2.7.5): pozdne - vznikaj pozdnym zmrtenm zvarovho kovu spoja pri tupch a ktovch zvaroch a prejavuj sa skrtenm dky zvaru, priene - vznikaj prienym zmrtenm zvarovho kovu spoja pri tupch a ktovch zvaroch a prejavuj sa skrtenm rky zvaru, uhlov - vznikaj rznym prie nym zmrtenm, v prpade tupch zvarov s uhlom rozovretia aktovch zvarov, pretoe horn asti zvaru maj v rozmer a zmrtia sa viac ako doln asti, Problematika elimincie zvykovch napt je vemi rozsiahla. Najastejie sa na ich znenie pouva hanie na znenie vntornch napt. Pri tomto spsobe tepelnho spracovania sa teplota sa vol o najbliie k teplote i, pretoe zvykov naptia s tm menie. m je vyia teplota hania. Ocele sa haj pri teplote 500 a 650 C, pri om nesmie nasta sferoidizcia perlitu, resp. grafitizcia cementiru. Znenie deformci zvarkov je mon aj vhodnm technologickm nvrhom zvranej kontrukcie a s pouitm limitovanho tepelnho prkonu pri zvran.
Obr. 2.2. 7.5 Znzornenie monch deformcii zyarkupo zvaren

14 2.2.8 ZVRANIE PLAMEOM Zvranie plame om je tavn spsob zvrania, pri ktorom spaovanm zmesi horavho plynu a kyslka sa uvouje teplo potrebn na roztavenie zkladnho a prdavnho materilu. Ako hor av plyn sa na zvranie najastejie pouva acetyln. V sasnosti sa okrem acetylnu pouvaj i skvapalnen hor av plyny na bze metylacetylnu a inch uhovodkov, dodvanch pod obchodnmi nzvami MAPP a APACHI. Acetyln je plyn s charakteristickm terickm zpachom, je ah ako vzduch a zo vzduchom tvor vbun

Obr. 2.2. S. 1 Schma zvrania plame om / kyslkov faa, 2 acetylnov faa, 3 bezpe nostn poistka, 4 kyslkov hndica. 5-acetylnov hadica, 6-hork, 7prdavn materil, S-pi ka horku, 9-zvran materil, 10-plame

2.2. 8.1 Farebn oznaenia flia poda STK EH 1089-1 asti plynu Farebn oznaenie na hrdle fae vodk Biela etyln Gatanov n
ik oxid uhliit lium dk

Tmavozelen ierna Siv Hned erven

les argn/oxid iit Jasnozelen stlaen vzduch Jasnozelen

Kontrukcia acetylnovej fae mus zodpoveda pecifickm vlastnostiam acetylnu. Ten sa )ti pri stl an rozklad, pri om me s a o explozvnu reakciu. Acetylnov faa je reto vyplnen provitou hmotou, do ktorej sa napust acetn. V om sa potom acetyln pod lakom rozpa. Jeden liter acetnu rozpust pri normlnej teplote a tlaku asi 18 litrov icetylnu. Jedna acetylnov faa s objemom 40 1 obsahuje asi 18 1 acetnu, ktor pri )lniacom tlaku 1,5 MPa rozpust asi 6000 1 acetylnu. Plynom, ktor podporuje horenie acetylnu alebo akhokovek horavho plynu, je kyslk. Je to pl yn bez farby, chuti a zpachu, ktor sa vyrba frak nou destilciou vzduchu ak spotrebiteovi sa dopravuje bu v skvapalnenej forme alebo astejie v tlakovch faiach s plniacim tlakom 15, resp. 20 MPa. Kyslkov faa s vntornm objemom 40 1 a plniacim tlakom 15 MPa obsahuje asi 6000 1 kyslka. Fae na stla en plyny sa vyrbaj z bezvovch oce ovch rrok. Na zvranie sa najastejie pouvaj oceov Fae s vntornm objemom 40 1, v poslednom ase 50 1. Kad faa je zakon en faovm ventilom (odlinm poda druhu plynu), ktor bol u starch flia chrnen ochrannm klob ikom, pri novej kontrukcii sa vyuva patentovan ochrann strme, ktor 'zrove sli ako miesto na uchopenie pri manipulcii s faou, napr. eriavom. Aby nedolo k zmene flia, je kad faa farebne oznaen (tab. 2.2.8.1). Farebn oznaenie pozostva z psmena na hrdle fae N, (znamen nov znaenie flia poda STN EN 1089-3) a prslunej farby hrdla a drieku fae. Farebn oznaenie drieku fae me by poda normy v niektorch prpadoch a trojak, preto je v tab. 2.2. 8.1 uveden iba farba hrdla fae pre prslun plyn. Okrem toho s na hrdle fae uveden alie daje, ako napr. slo fae, meno vrobcu, pln nzov plynu, vodn objem fae, plniaci a skobn tlak a dtum poslednej revzie fae, (treba si uvedomi , e sa jedn o tlakov ndoby a podobne ako hasiace prstroje podliehaj i tlakov fae prslunm predpisom). Tlak, pod ktorm s plyny vo faiach uskladnen, je na zvranie prli vek. Z toho dvodu je ho potrebn zni na tzv. pracovn tlak. Zariadenia pouvan za tmto elom sa volaj redukn ventily a pripevuj sa na faov ventil. Schma reduknho ventilu s popisom hlavnch ast je na obr. 2.2. 8.2. Princpom funkcie reduknho ventilu je krtenie plynu. Plyn, vstupujci z vysokotlakovej komory do nzkotlakovej komory, expanduje a zniuje svoj tlak.

15 Vzhadom na rozdielny plniaci tlak kyslkovej a acetylnovej fae a rozdielne pracovn tlaky sa i redukn ventily na kyslk a acetyln odliuj. Aby nedolo k ich zmene, kad z nich sa pripev uje na faov ventil inm spsobom: kyslkov reduk n ventil prostrednctvom presvnej matice, acetylnov redukn ventil prostrednctvom strmea. V prpade acetylnu sa za acetylnovm reduknm ventilom pripja bezpenostn poistka. Jej lohou je zabrni vniknutiu plamea do acetylnovej fae v prpade jeho sptnho ahnutia. K sptnmu ahnutiu dochdza, ak je vtokov rchlos plynov menia ako rchlos horenia kyslkovo - acetylnovej zmesi. Ak by plameu v ceste bezpenostn poistka nestla, mohlo by djs k vbuchu acetylnovej fae. Bezpenostn poistka sa v prpade sptnho ahnutia plamea uzavrie. m sa plame zastav ete pred reduknm ventilom. Zrove sa preru dodvka acetylnu do horka. Plyn je od reduknch ventilov distribuovan do horka prostrednctvom hadc. Hadice pre kyslk a acetyln s spevnen textilnou vlokou a s navzjom odlen farbou a svetlosou. Kyslkov hadice s modrej farby so svetlosou 6 mm, acetylnov hadice s tehlovoerven a ich svetlos je 8 mm. Minimlna dka hadc je 5 m. Hadice s pripojen na hork. lohou horka je homogenizova zmes plynov, ktor po zaplen vytvor zvrac plame. Horky na zvranie plame om je mon rozdeli na dva typy: vysokotlakov (bez injektorov) nzkotlakov (injektorov) Nzkotlakov horky, obsahuj na rozdiel od vysokotlakovch, tzv. injektor. Princpom injektora je zenie prietokovho prierezu plynu, v dsledku oho sa zvyuje jeho prietokov rchlos a v jeho okol dochdza k poklesu tlaku. Okolit plyn (acetyln) je tak prisvan k plynu prdiacemu injektorom (kyslk). V mieacej komore sa laminrne prdenie zmesi plynov men na turbulentn a hork opa homognna zmes plynov. Hork na zvranie plameom sa sklad z rukovte, na ktor sa presvnou maticou pripevuje nadstavec horka, ktor je zakonen medenou pikou (tryskou). Na rukovti s dva ventily, ktormi sa nezvisle reguluje prietokov mnostvo kyslka a acetylnu. Okrem toho je prietokov mnostvo plynu obmedzen i vekosou nadstavca horka a jeho pi ky. Poda hrbky zvranho materilu je potom treba zvoli i prslun vekos nadUivca horka.

Obr. 2.2. 8.2 Schma reduk nho ventilu s opa nm vstupom A- vstup plynu, 1 - vysokotlakov manomeler, 2 -pruina, 3- krtiaci ventil, 4-nzkotlakov manometer. 5- zdvhac kolk, 6~ vratn pruina, y-membrna, 8-nastavovaaa skrutka. B- vstup plynu, VTK~ vysokotlakov komora, NTK-nzkotlakov komora

. - . Obr. 2.2. 8.3 Schematick znzornenie pnncpu ;~;~b*nTnvhn horka

Obr 22. 8.4 Schematick znzornenie princpu "^jektoro v ho ho rka

Toto spa ovanie nie je dokonal, pretoe vslednmi produktmi s ltky vodk a oxid uhonat: C2H2K)i->2CO+H2 +21 MJ.rn 3 (2.2. 8.3) Redukn charakter tejto oblasti vyplva prve z prtomnosti oxidu uhonatho a vodka a roztaven kov je tak chrnen pred oxidanm inkom okolitej atmosfry. Oblas je tvoren jasne ohranienm a svietiacim kueom, za ktorm vo vzdialenosti 2 a 4 mm sa nachdza maximlna teplota plamea, ktor dosahuje asi 3150 C. V druhej fze spaovania sa vodk a oxid uhonat oxiduj na vodu a oxid uhliit: V tejto fze sa na reakcii zast uje u kyslk z okolitej atmosfry. Tto oblas sa nazva chvost plamea, m oxida n charakter, a tak neme chrni roztaven kov pred vzdunmkyslkom. Vzhadom na monos regulcie vzjomnho pomeru kyslka a acetylnu je mon nastavi tri druhy plameov,

16 liacich sa poda ich chemickho zloenia: Schematick znzornenie funk nho princpu injektorovho horka je na obr. 2.2. 8.3, bez injektorovho na obr. 2.2. 8.4. Vysokotlakov horky sa pouvaj menej asto a vyaduj pecilny typ reduknch ventilov. Zaplenm kyslkovo-acetylnovej zmesi vznikne zvrac plame (obr. 2.2.8.5.). Spaovanie acetylnu sa deje v dvoch oblastiach dvojfzovo. Prv oblas obsahuje produkty prvej fzy spaovania a vyuva sa v nej kyslk priveden do horka. neutrlny, oxidan, karburan nauhliujci). Pomer objemov kyslka a acetylnu pre neutrlny plame je a 1,2:1. Tento druh plamea sa pouva na zvranie uhlkovch ocel. M jasne svietiaci ohrani en zvrac kue a na zvranie sa pouva najastejie. Ak sa zvi pomer kyslka k acetylnu viac ako 1,2:1, bude v zmesi viac kyslka, ako je potrebn na I. fzu spaovania. Prebyton kyslk spauje oxid uhonat na oxid uhliit, redukn oblas sa plne strat a plame sa stane oxida n. Zvrac kue je krat, zahroten a modr. Na zvranie ocel sa tento plame nehod, pretoe na povrchu zvranch materilov vytvra oxidy eleza. Oxida n vlastnosti plame a je mon vyui pri zvran mosadze, kedy vytvrajca sa oxidick vrstvi ka zinku zabrauje jeho vyparovaniu, (teplota tavenia zinku je doplni oproti 1083C pre me) a tm i vzniku prov vo zvare. Okrem mosadz sa oxida n plame pouva na zvranie niektorch druhov bronzov na rezanie kyslkom. Karbura n plame sa dosiahne, ak pomer kyslka k acetylnu klesne pod hodnotu 1:1. V tomto prpade je v zmesi prebytok acetylnu, ktor sa neme spli s kyslkom na oxid uhonat a tto nesplen as uhlka dohorieva za asti vzdunho kyslka. as uhlka prechdza do zvarovho kovu spoja a nauhli uje ho. Na zvranie ocel sa tento plame nepouva, pretoe nauhlienm sa zvar stva krehkm, tvrdm a provitm, o negatvne ovplyv uje jeho kvalitu. Nedostatok kyslka v karbura nom plameni je mon vyui pre zvranie hlinka ajeho zliatin, (nehroz vznik oxidu hlinitho, ktor sauje zvranie), sivej liatiny a pri vytvran tvrdonvarov. Vzjomn pomer kyslka a acetylnu je mon dodra i napriek rozdielnemu objemu horavej zmesi, vychdzajcej z dzy horka. m je zmesi viac, tm mus by jej vstupn rchlos via. Poda vstupnej rchlosti plynov z dzy horka meme zvracie plamene rozdeli na: plame mkk, vstupn rchlos je medzi 70 a 100 m.s' . Hor ticho, nevri zvarov kpe, ale je nchyln na sptn stiahnutie. Pouva sa na zvranie tenkch plechov, kovov s niou teplotou tavenia a v niektorch prpadoch na spjkovanie; plame stredn, vstupn rchlos je medzi 100 a 120 m.s" Hor pokojne s miernym umom, nieje nchyln na sptn ahnutie a m nepatrn dynamick inok na zvarov kpe. V praxi sa pouva najastejie; plame ostr, vstupn rchlos je v ia ako 120 m.s~' a je na hranici rchlosti horenia. Vyzna uje sa vekm dynamickm inkom, rozvirovanm a prehrievanm zvarovho kpea. Z toho dvodu sa tento plame pouva zriedkavo.

17

Obr. 2.2. S.5 Rozloenie teplt vo zvracom plameni a - oxidan plame, b - neutrlny plame, c ~ redukn plame

18 Spsoby zvrania Pri zvran plameom s najpouvanejie dva spsoby: zvranie dopredu (doava, avosmern), zvranie dozadu (doprava, pravosmern). Pri zvran dopredu (obr. 2. 2. 8. 6) prdavn materil postupuje pred horkom v smere zvrania a v smere svojej osi sa striedavo ponra do tavnho kpea, kde sa odtavuje. Zvar je vystaven inku okolitej atmosfry a rchlejie chladne. Z toho dvodu s v ie i deformcie a niia kvalita zvaru. Pouva sa pre materil do hrbky 4 mm. Pri zvran dozadu ( obr. 2. 2. 8. 7) je prdavn materil umiestnen za horkom v smere zvrania, postupuje sa zava doprava. Plame smeruje na vznikajci zvar, chrni ho pred oxidciou a zabezpeuje jeho pomalie chladnutie. Preto s deformcie a pnutia menie a kvalita zvaru je vyia.

Parametre zvrania Pod parametrami zvrania rozumieme tie veliiny, ktor maj dominantn vplyv na vsledn kvalitu zvaru. Pri zvran plameom s to: Pracovn tlak kyslka (0,3 a 0,5 MPa), pracovn acetylnu (0,1 a 0,15 MPa), druh plamea, vzdialenos horka od zkladnho materilu, sklon horka, rchlos zvrania a spsob zvrania. Vhody technolgie zvrania plame om Medzi vhody mono zaleni: nezvislos od elektrickej energie, nzke nklady na zariadenie, vyuitie vej asti zariadenia pre navranie i rezanie. Nevhody technolgie zvrania plameom Ako nevhody mono spomen nzku produktivitu prce, vek tepelne ovplyvnen oblas, nemonos automatizcie Pouitie technolgie Technolgia sa vyuva najm pri klampiarskych, vodointalanch a krenrskych prcach, kyslkovo-acetylnov plame tie pri spjkovan a rezan materilov kyslkom.

19 2.2.9 ZVRANIE ELEKTRICKM OBLKOM Technolgie zvrania elektrickm oblkom vyuvaj na roztavenie zkladnho a prdavnho materilu teplo, vznikajce horenm elektrickho oblka. Elektrick oblk by sa dal zjednoduene charakterizova ako elektrick vboj v plyne. Ten vznikne za predpokladu, e zdroj prdu je schopn doda tak vek prd, e vkon premiean na teplo v zionizovanej drhe postauje na udranie teploty potrebnej na tepeln ionizciu. Vzh adom na negatvny vplyv okolitej atmosfry na kvalitu vznikajceho zvaru, je nevyhnutn zvar pred jej prtomnosou chrni. Na lento el sa pouva pecilna zmes ltok -obal, nanesen na kovov elektrdu, m vznikne obalen elektrda. Zmes je mon vloi i dovntra tenkej rrky (vonkaj priemer pribline 1 mm), vsledkom oho je elektrda rrkov. AJ sa obal na elektrde alebo v jej vntri nenachdza, je nutn zabezpei ochranu nasypanm taviva na zvran materil, (po jeho roztaven vznikne troska, ktor zvarov kov spoja chrni), alebo poui prdavnou ochrannou atmosfru. Ak elektrda sli iba na vytvorenie oblka medzi ou a zkladnm materilom a sama sa netav, hovorme o netaviacej sa elektrde. Prdavn materil sa potom pridva do oblka osobitne. Spsob zapojenia elektrdy na zdroj zvracieho prdu me by rzny. Ak je elektrda zapojen na mnus pl zdroja a materil na plus pl, hovorme o priamej polarite. Ak sa elektrda zapoj na mnus pl zdroja a zkladn materil na jeho kladn pl, jedn sa o nepriamu alebo tievrten polaritu. V prpade zapojenia na zdroj striedavho prdu sa polarita periodicky men, take nememe hovori ani o priamej, ani o nepriamej polarite, spsob ochrany a tavenie elektrdy umouje klasifikova technolgie oblkovho zvrania na jednotliv kategrie. princp technolgie zvrania obalenou elektrdou je na obr. 2.2.9.1.
Obr. 2.2.9.1.1 Schma zvrania obalenou--------

Ako zdroj zvracieho prdu sa me poui zvrac transformtor, (vtedy sa zvra striedavm prdom), alebo zvrac usmer ova (zvranie jednosmernm prdom). Prdavnm materilom pri tejto technolgii zvrania s obalen elektrdy, ktor sa upnaj do driaka elektrd (obr. 2.2.9.1.2). Druh pl zdroja sa pripja svorkou (obr. 2.2.9.1.3) na zkladn materil. Potrebn zvrac prd zvisl predovetkm od hrbky elektrdy a hrbky zvranho materilu sa nastavuje na zdroji zvracieho prdu. Jeho hodnota sa pohybuje pribline 40 A na milimeter priemeru jadra obalenej elektrdy.
Obr. 2.2.9.1.2 Schma drtiaka elektrdy

kliesitny, 4- klietina

Zvrac zdroj mus ma strm statick charakteristiku, obr. 2.2.9.1.4. Statick charakteristika zdroja je zvislos zvracieho naptia od zvracieho prdu. Prvlastok statick upresuje, e sa tto zvislos nesleduje ako funkcia asu. Strm statick charakteristika zvracieho zdroja xabezpe, e pri zmene dky oblka (chvenie ruky zvraa, nerovnosti povrchu zvranho materilu) sa zvrac prd a teda i prievar zvaru menia minimlne.
Obr. 2.2.9.1.4 Znzornenie strmej statickej charakteristiky zdroja Ug-naptie naprzdno, I K-prd nakrtko

Na kovov jadro (drt) je nanesen obal, ktor pln elektrick, fyziklnu a metalurgick funkciu. Na ich splnenie mus kovov jadro obsahova nasledovn ltky: - ioniza n, ktor uah uj zapa ovanie a horenie elektrickho oblka, t. j. horenie oblka stabilizuj - plynotvorn, ktor vyhorenm vytvraj ochrann atmosfru proti vonkajej atmosfre - troskotvom, ktor sa teplom oblka roztavia, obalia jednotliv kvapky kovu a po ich prechode do kpea z neho vyplvaj a vytvoria svisl vrstvu trosky, m chrnia nielen tekut zvarov kpe, ale spomauj i jeho chladnutie, - legujce, ktormi je mon pokry straty niektorch prvkov od prepalu v elektrickom oblku, psobi na metalurgick procesy, prpadne poda poiadaviek upravova chemick zloenie zvarovho kovu.

20 Z hadiska ochrany zvarovho kpea a metalurgickch procesov, prebiehajcich medzi roztavenm kovom a troskou, je dleit chemick zloenie obalu, t, j. i obsahuje kysl, zsadit alebo neutrlne ltky. Poda tohto kritria meme rozdeli obalen elektrdy na: elektrdy s kyslm obalom. Navaren hsenica je ploch a m jemn povrchov kresbu. Zvarov kov je riedko tekut, o je nevhoda pri zvran v polohch. Tieto elektrdy znaj dobre prdov pre aenie, je mon zvra jednosmernm, (zapjaj sa na - pl), i striedavm prdom. elektrdy s bzickm obalom. Tento obal zaisuje elektrdam vynikajce plastick vlastnosti zvarovho kovu a dobr ovldatenos vo vetkch polohch. Na druhej strane je tento typ obalu nchyln k navjaniu, a preto je potrebn elektrdy pred zvranm sui pri vych teplotch ako ostatn elektrdy (300-350C/ hod). Elektrdami sa zvra po pripojen na + pl zdroja, a pri zvran sa nesm preaova. elektrdy s rutinovm obalom. Obsahuj oxid titani it (minerl rtil). Odtavujci sa kov elektrdy je hustej, rchlejie tuhne, o umouje preklen vie medzery. Vzhadom na men zavar s tieto elektrdy vhodn na zvranie tench plechov. Pri zvran sa pouva jednosmern (- pl) alebo striedav prd. Okrem toho existuj elektrdy s kombinovanmi typmi obalov, spjajce sasne vhody viacerch typov obalov, (bzicko - rutilovm, kyslo -rutilovm a pod.) a elektrdy so pecilnymi typmi obalov, (napr. grafitovm, s obalom zo sol halovch prvkov na zvranie hlinka). Parametre zvrania Hlavnmi parametrami runho oblkovho zvrania s: zvrac prd a jeho polarita, naptie, priemer elektrdy a druh jej obalu, rchlos zvrania. Vhody technolgie Z hlavnch vhod je mon spomen irok sortiment zvranch a prdavnch materilov, niie ceny zvracch zariaden, zna n univerzlnos technolgie (zvranie, navranie, delenie materilov) Nevhody technolgie K nevhodm patr nzke vyuitie prdavnho materilu, niia produktivita prce, vyie vedajie asy zvrania, nevhodnos na automatizciu, vyia tvorba plynnch splodn. Pouitie technolgie Zvranie rznych typov oce ovch kontrukci (mostov kontrukcie, haly, kontajnery, mree, roty), spjanie oceovej vstue panelov, potrub> plynovodov, ropovodov, vytvranie tvrdo nvarov, renovcia opotrebench strojnch sast

21 2.2.9.2 ZVRANIE POD TAVIVOM Pri technolgii zvrania pod tavivom hor oblk medzi holou kovovou elektrdou a zkladnm materilom pod vrstvou taviva nasypanho do miesta zvaru. Roztavenm taviva vznik tekut troska, ktor m podobn funkcie ako troska vzniknut roztavenm obalu elektrdy. Na rozdiel od obalenej elektrdy je elektrda pre zvranie pod tavivom hol a je navit na cievke vo forme drtu. Elektrdu pri zvran kontinulne do zvaru podva podvacie zariadenie. Schma zariadenia na zvranie pod tavivom a jeho zkladn asti s na obr 2.2.9.2.1. Tavivo sa do miesta zvaru sype z nsypky, priom nespotrebovan tavivo je mon znovu poui. Pri zvran pod tavivom sa pouva jednosmern prd (+ pl je na elektrde) i striedav prd. Jednosmern zdroje zvracieho prdu do 3,2 mm maj ploch statick charakteristiku, zdroje na striedav prd a zdroje na jednosmern prd pre elektrdy hrubie ako 4 mm maj statick charakteristiku strm. Pri plochej statickej charakteristike kles naptie pri vzrastajcom zvracom prde pozvone, o pri kontantnej rchlosti podvania drtu umouje automaticky stabilizova dku oblka. Princp samoregulcie dky oblka bude vysvetlen v kapitole zvrania v ochrannch atmosfrach plynov. Dka oblka me by tie regulovan riadiacim systmom zvracieho Oblk . 2.2.9.2.1 Principilna schma zvrania pod tavivom zariadenia, ktor monitoruje naptie na oblku a zmenou rchlosti podvania drtu men na poadovan hodnotu i d ku oblka. Typick hodnoty zvracch prdov sa pri zvran pod tavivom pohybuj okolo 1000 A. Pri zvran obalenmi elektrdami je obal neoddelitenou sasou celej elektrdy. Podobne je tomu i pri zvran pod tavivom, kde vrobca prdavnho materilu predpisuje pre dan prdavn materil i vhodn tavivo. Prdavn materil sa, samozrejme, vol pod a typu zkladnho materilu. Taviv mu by poda svojho spsobu vroby rozdelen na keramick, (pri vrobe sa spja prkov zmes pomocou spojv- podobne ako pri obaloch elektrd), taven, (roztaven zmes taviva sa odlieva do vody, m sa vytvraj jeho zrnk), sintrovan, (podobn vroba ako u keramickch ta vi v, ale k spojeniu dochdza za psobenia tepla a tlaku) a aglomerovan (obdoba sintrovanch, s tm rozdielom, e sa na spojenie zmesi nepouva tlak). alie klasifikcie tavv vychdzaj z ich chemickho zloenia, truktry povrchu a metalurgickho psobenia. Parametre zvrania Hlavn parametre zvrania s: zvrac prd, naptie, priemer elektrdy, rchlos zvrania, rchlos podvania drtu, vyloenie vonho konca elektrdy. K tmto parametrom pristupuj sekundrne parametre, medzi ktor je mon zaradi uhol sklonu elektrdy, resp. zvarku a hrbku tavivovej vrstvy. Vhody technolgieTechnolgia zvrania pod tavivom je technolgia oblkovho zvrania s najvym vkonom navarenia (kg navarenho kovu za jednotku asu) a rchlosou zvrania spomedzi vetkch oblkovch technolgi zvrania. Zvarov kov m vborn kvalitu, povrch zvaru je hladk, bez rozstreku. Pri zvran sa generuje minimlne mnostvo plynnch splodn, je odstrnen sveteln efekt, (zvra sa pod vrstvou taviva), dosahuje sa vysok vyuitie elektrdy, vysokm stup om automatizcie je mon zni poiadavky na kvalifikciu obsluhy. Nevhody technolgie Z nevhod je mon spomen ve k mnostvo tepla vnesen do zvaru (tepeln prkon) a z tuho vyplvajcu irok tepelne ovplyvnen oblas, nemonos kontroly vplne korea zvaru, (zvra sa pod vrstvou taviva), a komplikcie pri zvran v polohch inch ako PA a PC. Pouitie technolgie Technolgia zvrania pod tavivom sa vyuva pri zvran rozmernejch zvarkov, napr. tlakovch ndob, reaktorov, rmov strojov, ast obrnench vozidiel, zvranie lod, rmov strojov at . Prbuznm procesom je navranie pod tavivom, kde sa asto namiesto drtu vyuva elektrda vo forme kovovej psky.

22 2.2.9.3 ZVRANIE V OCHRANNCH ATMOSFRACH PLYNOV Nutnos odstra ovania trosky z vyhotovenho zvaru viedla kontruktrov a technolgov k zavedeniu plynovej ochrany zvarovho kpea. Vznikli tak rzne modifikcie zvrania elektrickm oblkom v ochrannch atmosfrach plynov. ZVRANIE TAVIACOU SA ELEKTRDOU V OCHRANNEJ ATMOSFRE PLYNOV Pri tejto technolgii sa vyuva na tavenie teplo elektrickho oblka horiaceho medzi taviacou sa kovovou elektrdou a zkladnm materilom, priom ako ochrana sa vhodn plyn alebo zmes plynov. Na skrten oznaenie tejto technolgie sa vili skratky GMAW (Gas Metal Arc Welding), alebo MAG (Metal Active Gas) resp. MIG (Metal Inert Gas). Vetky tri typy skratiek symbolizuj oblkov zvranie taviacou sa elektrdou, skratky MAG a MIG navye hovoria o type ochrannho plynu (active = aktvny plyn, inert = inertn plyn), Schma zvrania GMAW je na obr. 2.2.9.3.1. Vzhadom na to, e prdavn materil je vo forme drtu navinut na cievke, je zvracie zariadenie, (podobne ako u zvrania pod tavivom), doplnen o podva drtu, ktorho lohou je nastavenou rchlosou posva prdavn materil do miesta zvaru. Podva drtu me by sasou zvracieho zdroja, alebo me by situovan oddelene. Pri zvran sa vyuva jednosmern prd, elektrda sa zapja na + pl zdroja, od ktorho sa poaduje ploch statick charakteristika. Pri nej je zabezpeen samoregulcia dky oblka (obr. 2.2.9.3.2). Princp samoregulcie je zaloen na kontantnej rchlosti podvania drtu a pozvone klesajcom napt pri zvyujcom sa prde. Pri danej dke oblka li sa zvra pri parametroch danch pracovnm bodom P|. Ak sa z nejakho dvodu dka oblka zv na hodnotu h, (napr. zvra jemne oddiali hork od zvarku), pracovn bod sa posunie z miesta P| do miesta P2. Tm vak zrove djde k zmene parametrov na hodnoty U2 a I2, priom plat, e U2 > Uj a l2<Ij. Zmenenm zvracieho prdu sa spomal odtavovanie elektrdy, o pri jej kontantnej rchlosti podvania bude ma za nsledok postupn skracovanie dky oblka na hodnotu h, ktormu zodpovedaj pvodn parametre dan bodom P,. V sasnosti oraz irie uplatnenie nachdzaj pulzn zdroje zvracieho prdu. Pri zvran pulznm prdom (obr. 2.2.9.3.3) dochdza ku kontrolovanmu odtavovaniu elektrdy vo forme kvapiek, pri om ich frekvencia zodpoved frekvencii pulzov (rdovo desiatky a stovky Hz). Vhody pulznho spsobu zvrania spo vaj hlavne v znenom tepelnom prkone, v dsledku oho s vo zvarovch spojoch menie deformcie a pnutia, menom rozstreku zvarovho kovu a monosti zvra v polohch. Najastejie sa pouvaj drty priemerov 0,8 a 1,6 mm a ich povrch bva pomeden (zlepen kontakt, vyia korzna odolnos pri skladovan). Hmotnos cievky s drtom je 15 kg. Vmena cievky nastva teda a po vytaven 15 kg zvarovho kovu, na rozdiel od obalench elektrd, kde sa z jednej elektrdy vytav maximlne niekoko desiatok gramov zvarovho kovu. Plyny, pouvan na zvranie GMAW, s podobne ako plyny na zvranie plame om uchovvan v tlakovch faiach tandardnho objemu 40, resp. 50 1, s plniacim tlakom 20 alebo 30 MPa. I pri zvran GMAW je nutn poui redukn ventil na nastavenie potrebnho mnostva ochrannho plynu. Jeho odlinos od reduknch ventilov pre zvranie plameov je v tom, e manometer na nzkotlakovej komore je nahraden prietokomerom. Na om sa nenastavuje tlak, ale priamo prietokov mnostvo ochrannho plynu v l/mn.

Obr. 2.2.9.3.1 Schma zvrania GMAW

23 Najstarm aktvnym plynom, pouvanm na zvranie MAG, je oxid uhliit, Jeho vhodou je nzka cena a hlbok prievar. Nevhodou je znan rozstrek a stabilita oblka v zkom rozmedz parametrov. Z tchto dvodov sa zaali na zvranie pouva tzv. zmesn plyny. Ide o zmes tvoren argnom, oxidom uhli itm, kyslkom a hliom. Poda potu zloiek plynov v zmesi hovorme o dvojzlokovch, trojzlokovch a tvorzlokovch zmesiach. Niektor zloky s inertn, in naopak aktvne. Vsledn zloenie zmesi je potom uren na zvranie konkrtneho typu materilu, napr. nelegovanch ocel, nzkolegovanch ocel, vysokolegovanch ocel, hlinka a pod. Ochrann plyn tak priamo vplva na kvalitu vslednho zvarovho spoja, hladkos povrchu zvaru a jeho okolia, tvar rozmery a prierez zvaru a alie deje prebiehajce pri zvran
Obr. 2.2,9.3.3 Idealizovan priebeh prdu pri impulznom zvran Iz-zkladn prd, Ip-pulzn prd, t.-as trvania zkladnho prdu, fp-cd trvania pulznho prdu

Obr. 2.2.9.3.2 Princp samoregulcie d ky oblka

Horky pouvan na zvranie sa delia na run a strojn a poda typu ich chladenia na chladen vzduchom a chladen vodou. Vntrom horka sa do neho privdza prdavn materil, jeden z prvodov zvracieho prdu, ochrann pl yn a v prpade chladenia vodou i chladiaca voda. K zapaovaniu oblka dochdza pouitm vysokofrekven nho prdu, ktor zionizovarrn pr ost r e di a um o n vz n i k ioniza nej iskry medzi elektrdou a zkladnm materilom. Zaplenie oblka, podvanie drtu a prvod ochrannho plynu s vzjomne presne sfzovan a riaden riadiacou jednotkou zvracieho zariadenia. Za iatok a koniec zvrania ovlda zvra tlaidlom na horku. Riadenie priebehu zvrania me by dvojtaktn alebo tvortaktn. Pri dvojtaktnom riaden sa pri stlaen spnaa na horku spust prvod ochrannho plynu (predftik), zapli sa oblk a za ne sa podva prdavn materil. V okamihu uvonenia spnaa (druh takt) sa posuv drtu zastav, vypne sa zvrac prd a po ur it as ete prdi horkom na zvarov hsenicu ochrann plyn (tzv. dofuk). Pri tvortaktnom riaden netreba poas zvrania dra neustle stla en spna . Prv tak spova v stla en tla idla horka, m djde k spusteniu predfuku. Po uvonen tla idla (druh takt) sa zapli oblk a za ne sa podvanie prdavnho materilu. Na ukon enie zvrania sa op stla tla idlo (tret takt), m djde k zastaveniu posuvu drtu a vypnutiu prdu a po pusten tlaidla (tvrt takt) sa aplikuje na zvar dofuk. Parametre zvrania Hlavnmi parametrami zvrania s zvrac prd a naptie, druh a mnostvo ochrannho plynu, priemer drtu, rchlos podvania drtu, dka vonho konca elektrdy a rchlos zvrania. Vhody technolgie Ako vhody technolgie je mon uvies vysok vkon navarenia, vek vyuitie prdavnho materilu, pri zvran nevznik troska, ktor by bolo potrebn odstraova, znen mnostvo plynnch splodn, ahk automatizovatenos procesu, (technolgia sa pouva i pri zvran priemyselnmi robotmi), technolgia je ahko osvojiten zvraom a je znane univerzlna. Nevhody technolgie Za nevhody je mon povaova vyie poiaton investcie do zvracch zariaden ochrannch plynov a prdavnch materilov, zmena priemeru elektrdy vyaduje zmenu podvacch kladiek v podvai. Pouitie technolgie Technolgia nachdza uplatnenie vade tam, kde sa vyaduje vysok produktivita prce a kvalita zvarov- zvranie tlakovch a reaktorovch ndob, potrub, prtovch kontrukci, nosnkov a pod.

24 ZVRANIE NETAVIACOU SA ELEKTRDOU V OCHRANNEJ ATMOSFRE PLYNOV Technolgia zvrania netaviacou sa elektrdou sa li od ostatnch technolgi zvrania elektrickm oblkom tm, e elektrda nieje zrove i prdavnm materilom. Elektrda sa vyuije iba na vytvorenie oblka medzi ou a zkladnm materilom, prdavn materil sa pridva do zvarovho kpea pri runom zvran podobne ako pri zvran plameom. Skratka oznaenia tejto technolgie TIG (Tungsten Inert Gas) vychdza z anglickho termnu pre volfrm (tungsten), pri om v krajinch s radnm jazykom nemeckm sa je mon stretn i so skratkou WIG (Wolfram Inert Gas), pri om obe ozna uj t ist technolgiu. Okrem toho sa pouva i skratka GTAW (Gas Tungsten Arc Welding). Na rozdiel od technolgie GMAW sa pri technolgii GTAW pouva vhradne inertn ochrann atmosfra. Princp zvrania TIG je na obr. 2.2.9.3,4. Zdroje zvracieho prdu umo uj zvranie jednosmernm i striedavm prdom a maj strm statick charakteristiku. Druh elektrickho prdu sa vol poda potreby tzv. istiaceho inku elektrickho prdu. istiaci efekt sa pouva pri zvran kovov s vysokou afinitou ku kyslku a ich zliatin (hlink, titn, hork), ktor sa u pri normlnej teplote pokrvaj vrstvikou oxidu s vysokou teplotou tavenia (viac ako 2000C). T sa roztav ove a neskr ako vlastn materil, m brni spojeniu zvranch materilov. Na roztavenie oxidov pri nich teplotch nutn poui pecilne pasty, alebo vyui u spomenut istiaci inok zvracieho prdu. Princp je zaloen na zapojen elektrdy na + pl zdroja (nepriama polarita), kedy kladn iny plynu ochrannej atmosfry bombarduj katdu (zkladn materil) a svojou kinetickou energiou rozruuj vytvran oxidick vrstvu. Pri nepriamej polarite dochdza vak k prehrievaniu elektrdy a zrove sa dosahuje i men prievar. Pre zvranie ahkch kovov sa preto s vhodou pouva striedav prd, kedy v jednej polperide sa dosahuje istiaci efekt a v druhej v prievar. Pri zvran vetkch ostatnch materilov (me ajej zliatiny, vysokolegovan ocele) sa pouva jednosmern prd s priamou polaritou, (elektrda je zapojen na - pl).V tomto prpade sa asi 1/3 tepla vyvja na elektrde a 2/3 na zkladnom materili, pri om teplota elektrdy dosahuje 3000 a 3500C.

Obr. 2.2.9.3,4 Schematick znzornenie zvrania GTAW

Z toho dvodu mus by elektrda z materilu s vysokou teplotou tavenia. Pouvaj sa elektrdy z istho volfrmu, volfrmov elektrdy s prdavkom oxidu tria, zirknia, lantnu a cru. Pridvanm oxidov tchto prvkov sa zvi emisia elektrnov a tm i stabilita oblka, najm pri nzkych prdovch hodnotch. Triovan elektrdy sa odporaj na zvranie jednosmernm prdom, zirkniovan s ur en predovetkm na zvranie striedavm prdom hlinka, horka a ich zliatin, Priemer elektrd je najastejie v rozmedz 1 a 5 mm, maximlny zvrac prd me dosiahnu a 950 A, (pri zvran jednosmernm prdom priamou polaritou je zvrac prd pribline 100 A na lmm priemeru triovanej elektrdy, resp. 75 A pri elektrde z istho volfrmu). Koniec elektrdy mus ma pre sprvne horenie oblka poadovan tvar (obr. 2.2.9.3.5). Okrem zvrania jednosmernm a striedavm prdom sa pouva pri TI G zvran zvranie pulznm jednosmernm prdom s frekvenciu pulzov pohybujcou sa rdovo v jednotkch Hz. Tento spsob dovouje inne ovplyv ova krytalizciu zvarovho kovu, je mon nm dosiahnu mal stupe premieania a zaruuje dobr operatvne vlastnosti. Pri vekch zvracch prdoch je nevyhnutn elektrdu a hork chladi . To sa me uskutoova bu vzduchom, (pre prdy menie ako 150 A, pri vch prdovch hodnotch sa pouva na chladenie voda). Ochrann plyny na zvranie TIG s na bze argnu a hlia alebo ich zmesi, prpadne zmesi argnu s vodkom. Dodvaj sa v tlakovch faiach, priom je dleit ich vysok istota. Redukn ventil, podobne ako pri zvran GMAW, je vybaven prietokomerom. Prdavnm materilom je v inou drt priemeru 1,5 a 5 mm vo forme tyiek pri jeho runom podvan, pri mechanizovanom podvan drt priemeru 0,8 a 2,4 mm navinut na cievke. Chemick zloenie prdavnho materilu je blzke chemickmu zloeniu zkladnho materilu.

25 Parametre zvrania V prpade runho zvrania s parametrami zvrac prd, naptie, priemer, typ a vyloenie elektrdy, polarita prdu, prietokov mnostvo ochrannho plynu a jeho druh, priemer dzy horka, vzdialenos horka od zkladnho materilu, rchlos zvrania, priemer a chemick zloenie prdavnho materilu. V prpade zvrania s mechanizovanm podvanm drtu pribudne k uvedenm parametrom rchlos podvania drtu.

Pre jednosmern prd

Pre striedav prd

Obr. 2.2.9.3.5 Tvary konca elektrd pre zvranie GTA W

Vhody technolgie Medzi hlavn vhody patr monos zvra tenk materily a materily citliv na oxidciu, dosahovanie vysokej kvality zvarov, zvranie v polohch, absencia rozstreku, ist a hladk povrch zvan, (netvor sa troska), minimum plynnch splodn, monos mechanizcie a robotizcie. Nevhody technolgie Niia produktivita prce v porovnan so zvranm GMAW, vysok cena zvracch zariaden, vysok cena ochrannch plynov. Pouitie technolgie Technolgia zvrania TIG nachdza irok uplatnenie v energetike, chemickom priemysle, letectve a kozmickom priemysle, najm pri zvram nehrdzavejcich ocel, hlinkovch, medench a niklovch zliatin, zliatin titnu azirknia. Okrem toho nachdza uplatnenie pri renovcii strojnch sast.

26 2.2.10 ELEKTROTROSKOV ZVRANIE Technolgia elektrotroskovho zvrania alebo tie zvrania pod roztavenou troskou vyuva na tavenie prdavnho a zkladnho materilu teplo vytvrajce sa prechodom elektrickho prdu cez roztaven trosku. Na rozdiel od ostatnch technolgi zvrania, kde sa prednostne pouva poloha zvrania PA, pri elektrotroskovom zvran sa zvra vo zvislej polohe zdola nahor (poloha PF). Proces za na ako oblkov, pri ktorom sa teplom z oblka roztav prdavn materil a tavivo, m sa vytvor zvarov kpe, na ktorom plva svisl vrstva roztavenej trosky. V okamihu, ke sa stpajca hladina roztavenej trosky dotkne konca elektrdy, oblk zhasne a alie tavenie prdavnho materilu prebieha na zklade tepla vytvranho prechodom elektrickho prdu cez roztaven trosku. Elektrotroskov zvranie nie je teda oblkov, ale odporov proces vyuvajci k svojej innosti roztaven trosku. Okrem generovania tepla a vedenia elektrickho prdu troska chrni zvarov kov pred okolitou atmosfrou, ist ho a stabilizuje proces zvrania. Princp elektrotroskovho zvrania je na obr. 2.2. 10.1. Z obrzka vyplva, e sa jedn o mechanizovan spsob zvrania, pri ktorom sa zvra smerom zdola nahor. Na zabrnenie vyteenia roztavenho kovu a trosky zo zvarovej medzery sa pouvaj meden prloky, pohybujce sa zdola nahor pozd zvranch materilov. Ich alia funkcia spova vo formovan povrchu zvaru a jeho chladen. K chladeniu prloiek sa pouva voda, pri om chladiaci okruh me by koncipovan ako otvoren alebo uzavret.

Obr. 2.2. 10.1 Principilna schma elektrotroskovho zvrania s neodtavujcou sa hubicou

Zdroje zvracieho prdu musia by dimenzovan na dlhodob za aenie, pretoe vzhadom na vek objemy zvarovho kovu je rchlos zvrania nzka. Pouva sa striedav prd, najm pri systme zvrania s tromi elektrdami, kedy je kad drt pripojen na jednu fzu. Statick charakteristika zdroja mus by ploch. Hodnoty zvracieho prdu sa pohybuj v rozmedz 400 a 800 A na jednu elektrdu. Zvenie vkonu navarenia, poadovan pri zvran v ch hrbok je mon dosiahnu pridanm alch elektrd a zavedenm oscila nho pohybu v smere hrbky zvranch materilov (obr. 2.2. 10.2). Okrem toho je mon poui spsob elektrotroskovho zvrania s odtavujcou sa hubicou ( obr . 2. 2. 1 0. 3 ). Hu bi c a j e z rovnakho materilu ako prdavn materil a najastejie m tvar rrky. Zvracia hlava sa nepohybuje a pri zvran sa tav prdavn materil spolu s hubicou. Vsledkom je zven vkon navarenia.

Obr. 2.2. 10.2 Pouitie viacerch elektrd u ich oscilcia

27

Obr. 2.2. 10.3 Schma elektrotroskovho zvrania s odtavujcou sa hubicou

Pri pouit odtavujcej sa hubice sa pouvaj jednosmern zdroje zvracieho prdu a elektrda sa zapja na kladn pl zdroja. Prdavn materil je vo forme drtu navinut na cievke a podvan do kpea podvacm zariadenm s nastavitenou rchlosou podvania. Parametre zvrania Hlavnmi parametrami zvrania s zvrac prd, naptie, priemer a rchlos podvania drtu a rchlos zvrania, k vedajm patr elektrick vodivos trosky, vka troskovho kpea, poet elektrd, vyloenie elektrdy, vzdialenos medzi elektrdami, rchlos a dka vatnho pohybu. Vhody technolgie Najvou vhodou je vysok vkon navarenia (a 20 kg zvarovho kovu za hodinu pre 1 elektrdu). Okrem toho medzi vhody mono pota hladk povrch zvaru, absenciu rozstreku a svetelnho iarenia, vysok vyuitie prdavnho materilu, zvranie vekch hrbok na jeden prechod, mechanizciu procesu a z nej vyplvajce niie kvalifika n poiadavky na obsluhu. Nevhody technolgie Vzh adom na vek objemy roztavenho kovu je za jednu z najv ch nevhod potan irok teplom ovplyvnen oblas a hrubozrnn truktra zvarovho kovu spoja. Za aliu nevhodu je mon povaova obmedzenie zvrania iba na zvisl polohu a rozrenie technolgie iba na zvrame ocel. Prklady pouitia Technolgia elektrotroskovho zvrania je vhodn na zvranie vekch hrbok uhlkovch, nzkolegovanch a niektorch typov nehrdzavejcich ocel. Maximlna zvran hrbka sa pohybuje v stovkch milimetrov, v literatre sa uvdza prklad zvrania hrbky steny a 950 mm. Dka zvaru, (pri zvran vo zvislej polohe reprezentovan vlastne jeho vkou), me by a niekoko metrov. Z toho dvodu nachdza technolgia uplatnenie pri zvran ve korozmernch s iastok, ako napr. rmy lisov, podzostavy oce ovch kontrukci a budov, teles vekch elektromotorov, reaktorov ndoby a pod. Vznamn lohu zohrva modifikcia tejto technolgie vo forme elektrotroskovho navrania, ktorm je mon vytvra funkn plochy definovanch vlastnost, napT. na opotrebovanch valcoch valcovacch stolc.

28 2.2.11 ODPOROV ZVRANIE Vetky asti, ktormi pretek elektrick prd, s vnimkou supravodi ov, sa ohrievaj. Takto vznikajce teplo je asto neiadce, pretoe aby sa zabrnilo poruche zariadenia, je ho potrebn chladi , na o sa zasa spotrebuje alia energia. Druhou stranou tejto mince s prpady, kedy vznik tepla cielene vyuvame, napr. v elektrickch ohrieva och, vari och a peciach. Medzi tieto zariadenia patria i odporov zvraky. Presn termn vyjadrujci podstatu tejto technolgie by mal by elektrick odporov zvranie, avak zauval sa skrten termn odporov zvranie. Podstatou procesu je ohrev zvranch materilov prechdzajcim elektrickm prdom za sasnho psobenia prtla nej sily. Od ostatnch technolgi sa odporov zvranie odliuje tromi znakmi: teplo sa neprivdza zvonku, (ako je tomu pri inch tavnch technolgich, napr. zvran plameom a elektrickm oblkom), ale vytvra sa priamo v spoji na vznik zvaru je nutn poui silu pri zvran sa nepouva prdavn materil Zkladn rozdelenie odporovho zvrania je nasledovn: bodov vov vstupkov stykov (stlaenm, odtavenm) Mnostvo generovanho tepla od prechdzajceho elektrickho prdu vyjadruje znmy Joule-Lencov zkon: O=R. t [Jl. kde R je odpor v ohmoch, I- prd v amproch, t -~- as v sekundch. BODOV ZVRANIE Zvran materily (plechy) sa stlaia medenmi tyovmi elektrdami, ktor s pripojen na sekundrny obvod zvracieho transformtora. Ten pozostva zo sekundrneho zvitu zvracieho transformtora, z prvodov, z elektrd a zvranch dielcov. Prechdzajcim prdom sa zohrievaj vetky asti obvodu, ale najviac tepla sa vytvra v mieste s najvm odporom, ktorm s dotkajce sa zvran materily. Pripojenm transformtora na elektrick sie zane preteka primrnym okruhom zvracieho transformtora elektrick prd, ktor indukuje zvrac prd v sekundrnom obvode. Vekos zvracieho prdu je tak vek, e zvran miesta sa zohrej na zvraciu teplotu v priebehu niekokch desatn sekundy, Odpojenm transformtora od siete sa preru zrove i prvod zvracieho prdu, v dsledku oho roztaven alebo vysokozohriaty zkladn materil oboch spjanch dielcov za spolupsobenia prtlanej sily stuhne. Vsledn zvar m tvar oovky. Princp bodovho odporovho zvrania je na obr. 2.2. 11, 1. Odpor vo vzahu (2.2.11.1) je celkov o d p o r , k t o r k l a d e l e k t r d y a zvran materil prechdzajcemu prdu. Sklad sa z prechodovch odporov (prechodov odpory medzi elektrdami a zvranmi materilmi, prechodov odpory medzi zvranmi materilmi) a materilovch odporov, (odpory zvranch materiJov-dan i c h f yz i k l n ym i vl a s t n o s a m i a hrbkou a odpory zvracch elektrd). V prpade zvrania rovnakch materilov a zanedbania )
Obr. 2.2. 11.1 Princp bodavho odporovho zvrania

Snahou pri zvran je maximalizova prechodov odpor medzi odporu zvracch elektrd (obr. 2.2. 11.2) meme odpor R vyjadri vzahom: zvranmi materilmi, (prve v tomto mieste sa poaduje maximlna tvorba tepla), minimalizova prechodov odpory medzi elektrdami a zvranmi materilmi. Prechodov odpory zvisia najm od stavu povrchu zvranch materilov a elektrd, t. j. rovne ich zneistenia a drsnosti povrchu. Cel kov odp or n i e je p o a s zvracieho cyklu kontantn Obr. 2.2. 11.2 Druhy odporov pri bodovom zvran (obr. 2.2.11.3). Po dosadnut elektrd na zvran materily sa realizuje dotyk iba v miestach najv ch povrchovch nerovnost. S pribdajcou prtlanou silou a zohrievanm miesta budceho zvaru sa povrchov nerovnosti deformuj a dotykov plocha sa zv uje. Dsledkom toho sa v prvej fze zvrania celkov odpor zniuje, a dosiahne svoje minimum. S pribdajcim asom sa teplota zvranch materilov rchlo zvyuje, v dsledku oho odpor- Po dosiahnut svojho maxima za na z dvodu rastu zvarovej oovky odpor op klesa. Rast oovky je sprevdzan vraznou expanziou (odtlanm elektrd). Ak by neboli materily navzjom pritlaen, roztaven materil by vystrekol vo forme prdu iskier z miesta zvaru a dolo by k vytvoreniu studenho spoja. Zvrac prd treba prerui skr, ako by dolo k pretaveniu zvranch materilov, (zvarov oovka by bola hrubia

29 ako hrbka zvranch materilov).

Obr. 2.2.11.3 Zmena odporu po as zvrania

as zvrania sa pri elektrickom odporovom zvran nahrdza potom perid striedavho prdu (jedna perida prdu s frekvenciu 50 Hz trv 0,02 s). Okrem mechanickho namhania s tyov elektrdy namhan i tepelne. Z toho dvodu je ich potrebn chladi (vntrom elektrd prdi chladiaca voda). Parametre zvrania Zkladnmi parametrami vetkch odporovch technolgii zvrania s prtlan sila, zvrac prd a as zvrania. Ak sa zvra niSm prdom za psobenia menej prtla nej sily, ale po dlh as, hovorme o mkkom zvracom reime. Tieto parametre sa pouvaj u materilov nchylnch na zakalenie. Zvranie vymi prdmi, krtkymi asmi pri vych prtla nch silch zodpoved tvrdmu reimu zvrania. Tento reim sa pouva pri zvran materilov s vysokou tepelnou vodivosou, napr. hlinka a jeho zliatin. Zvrac prd a prtla n sila sa mu v priebehu zvrania podFa vopred stanovenho programu meni. Obr. 2.2. 11.5 ukazuje niektor prpady zmeny prdu a prtlanej sily poas zvrania. elom zvenia prtla nej sily v poslednej fze zvrania (tzv. kovacia sila) je zlepi mechanick vlastnosti zvaru (termomechanick spracovanie). Materily citliv na prudk ohrev je mon ohrieva postupne svahovm nrastom prdu. Na vyhanie finlneho zvaru sa v zverenej fze pouva men prd, priom materily zostvaj ete stle stlaen. Pr e predsta vu m on o uvi es param etre bodovh o z vrania pre plech hrbky I ^ 7. nzko uhlkovej ocele: zvrac prd 9 kA, prtlan sila 2,5 kN, zvrac as 6 perid (0,12 s) priemer dosadacieho konca elektrdy 6 mm. Zariadenia na bodov zvranie sa nazvaj bodov zvraky (obr. 2.2. 11.6). Na vyvodenie prtlanej sily sa pouva pneumatick mechanizmus, hydraulick mechanizmus, alebo je mon dosiahnu potrebn prtla n si l u cez systm pk zatla enm na non pedl pecilnym prpadom bodovch zvraiek s zvracie kliete, ktor sa pouvaj napr. na zvranie karosri osobnch automobilov. Vhody technolgie bodovho odporovho zvrania Ako vhody je mon uvies presn dvkovanie tepla, vysok reprodukovatenos (jednotliv zvary maj rovnak kvalitu), vysok produktivitu prce, a bs en ci u kodl i vch spl od n a ultrafialovho iarenia, monos zvra bez ochrannej atmosfry, monos robotizcie. Nevhody technolgie bodovho odporovho zvrania Medzi hlavn nevhody patr predovetkm obmedzen hrbka zvranch materilov (asi 3 mm).
Obr. 2.2. 11.4 Reimy zvrania

Obr. 2.2. 11.5 Programov riadenie parametrov zvrania I-zvranie .s kontantnm priidom, 2 - zvranie s prentovanm pnulorn. J- z\-r<wie so svahovm nrastom pn'iilu a kovucou silou, 4- zvranie y ko'-acou silou a dohrevom m po zvram Obr. 2.2.11.6 Principilne znzornenie hadovej odporo vej zvra ky

30
I- pripojenie k elektrickej sieti, 2-zdroj zvracieho prdu, 3- pohybliv rameno, 4- pevn rameno, 5-prtlan mechanizmus, 6- horn pohybliv elektrda, 7 - spodn pevn elektrda, 8- zvran materily, 9-privoda odvod chladiacej vody, 10- ovldanie

Pouitie technolgie Bodov zvranie sa uplat uje pri zvran oce ovch plechov do hrbky 2 a 3 mm s nzkouhlkovej ocele. Ide najm o karosrie osobnch ut, kabny nkladnch ut, vrobu elezninch vagnov, plov a dielcov chladniiek, praiek, vrobu kuchynskho riadu, vrobu hra iek a pod. Okrem oce ovch plechov sa v leteckom priemysle zvraj plechy z ahkch i iarupevnch zliatin.

31 VOV ZVRANIE Pri vovom odporovom zvran s ty ov elektrdy nahraden kotmi. Ich ot anm dochdza k posuvu zvranch plechov a v pravidelnch asovch intervaloch ku vzniku zvarovch ooviek. Ak ale bud kote st a zapne sa zvrac prd, vznikne bodov zvar. Zjednoduene je teda mon poveda , e bodov zvranie sa podob vovmu zvraniu s nulovou rchlosou pohybu kotov. Principilna schma vovho zvrania je na obr. 2.2. 11.7. Ak sa bud pri vovom zvran jednotliv zvarov oovky iastone prekrva , vznikne tesn vov zvar. Preto je i hlavnou oblasou vyuitia vovho odporovho zvrania vroba predmetov vyadujcich nepriepustnos plynov alebo kvapaln. Pri frekvencii siete 50 Hz je poadovan rchlos zvrania 6 m/min. Rchlos zvrania je rovnak ako obvodov rchlosou kotov. Ak bude rchlos zvrania via, oovky sa prestan prekrva a zvar nebude tesn. Pri znen rchlosti zvrania bude prekrvanie ooviek hustejie, m sa do miesta zvaru vnesie viac tepla, dsledkom oho sa materily prehrej a nsledne sa preplia. Z uvedenho vyplva, e pri nich rchlostiach zvrania je potrebn periodicky preruova prvod prdu. Tomuto preruovaniu hovorme modulcia prdu a je ju mon definova ako pomer medzi asom zapnutia zvracieho prdu a asom preruenia zvracieho prdu. Naopak, pri vych rchlostiach zvrania ako 6 m/min a poiadavke na dosiahnutie tesnho zvaru ]e potrebn zvi frekvenciu zvracieho prdu. Princp modulcie zvracieho prdu je znzornen na obr. 2.2. 11.8. I pri vovom zvran s kote chladen vodou.
Obr. 2.2. 11.7 Principilna schma Svovho odporovho zvrania 4 mm

Zariadenia na zvranie sa nazvaj vov zvra ky, ktor sa poda kontrukcie posuvu zvranch dielcov rozdeuj na vov zvra ky s prienym a pozd nym posuvom

Obr. 2.2.11.9 vov zvraky a) s pozdnym pohybom kotov, b) s prienym pohybom kotov

32

Obr, 2.2.11.10 Schma vovej zvraky s pozd&iym posuvom 1-pripojenie k elektrickej sieti, 2-zroj zvracieho prdu, 3 - pohybliv rameno. 4-pevn rameno, 5- prtlan mechanizmus, 6-prvodprdu, 7-hnacia elektrda, 8- hnan elektrda, 9- ovldanie, 10- zvran materily

Parametre zvrania Hlavnmi parametrami s zvrac prd, prtlan sila, rchlos zvrania a modulcia prdu. Vzhradom na tesn usporiadanie ooviek dochdza k iastonmu odvodu zvracieho prdu cez u hotov oovku, z oho vyplva nutnos poui vyie hodnoty zvracch parametrov v porovnan s bodovm odporovm zvranm. Vhody technolgie vovho odporovho zvrania Vhody vovho zvrania s podobn ako vhody bodovho zvrania. Z nich je mon vyzdvihn monos vytvrania tesnch zvarov, vysok produktivitu prce a monos automatizcie. Nevhody technolgie vovho odporovho zvrania Podobne ako pri bodovom zvran je hlavnou nevhodou vovho odporovho zvrania obmedzen hrbka zvranch materilov. Pouitie technolgie vovm zvranm sa vytvraj predovetkm hermetick spoje v takch vrobkoch, ako s raditory, automobilov ndre, rzne druhy ndob (vedr, sudy) a pod. Touto metdou je mon zv ova zkladn formty plechu na vrobu striech vagnov, privra rebr na vmennky tepla, prpadne zvra kryty raketovch alebo prdovch motorov.

33 VSTUPKOV ZVRANIE Pri bodovom a vovom zvran sa zvar vytvra prechodom prdu medzi zvranmi materilmi, ktor s stla en zvracmi elektrdami. Pri vstupkovom zvran zvar alebo zvary vznikaj v miestach vopred pripravenho vstupku alebo vstupkov (obr. 2.2. 11.11), ktor s vinou vyhotoven iba na jednom zo zvranch materilov. Poda typu vstupku poznme dva zkladn spsoby vstupkovho zvrania: pomocou prelisovanch vstupkov pomocou masvnych vstupkov Zvranie pomocou prelisovanch vstupkov sa vyuva v podstate ako mnohobodov odporov zvranie, najastejie pri zvran prepltovanch spojov z plechov, zvary vyhotoven vstupkovm zvranm s masvnym vstupkom (obr. 2.2. 11.12) nachdzaj svoje uplatnenie pri vytvran tupch a krovch spojov (tye, rrky, profily a pod.). Pri zvran pomocou masvnych vstupkov dochdza v dsledku psobenia prtla nej sily k iastonmu vytlaeniu vysokoohriateho plastickho materilu zo zvaru, m sa vytvra tzv. vronok, V niektorch prpadoch je ho nutn z finlneho zvarovho spoja odstrni, niekedy nevad.

Obr. 2,2. 11.U Princp vstupkovho zvrania s prelisovanmi vstupkami

Zariadenia na zvranie sa nazvaj zvracie lisy. Vzh adom na vek po et sasne zvranch bodov sa prtla n sila generuje takmer vhradne hydraulicky. Zvra sa v prpravku upevnenom medzi euste lisu.
Obr. 2.2. 11.12 Princp vstupkovho zvrania s masvnym vstupkom

Parametre zvrania Zvracmi parametrami s rovnak veli iny ako pri bodovom zvran: zvrac prd, zvrac as a prtla n sila. Na rozdiel bodovho a vovho zvrania sa zvracie parametre nevz ahuj na hrbku zvranch materilov, ale na ve kos pdorysu zvranej plochy. Vekos zvranej plochy sa pohybuje rdovo v stovkch mm. Okrem tchto parametrov s dleitmi parametrami vekos, tvar a rozmiestnenie vstupkov. Vhody technolgie V porovnan s bodovm zvranm je hlavnou vhodou v ia zvran plocha, resp. v poet zvarovch ooviek na jeden cyklus stroja a z toho vyplvajca vyia produktivita prce a monos vyhotovovania i inch typov spojov, ako s prepltovan spoje. Ostatn vhody s podobn ako pri bodovom odporovom zvran. Nevhody technolgie Za nevhody technolgie je mon povaova finann nronos zvracch zariaden, pri ve kch zvranch plochch vysok nroky na rozvodn sie (ve k prdov odbery) a nutnos pravy zvarovch plch (vyhotovovanie vstupkov). Pouitie technolgie Vstupkovm zvranm sa zvraj polotovary pre ozuben koles, vstrednky, varitory, unacie kote, ktor s nhradou za vkovky, odliatky alebo obrobky pri kusovej alebo malosriovej vrobe. Podobne sa zhotovuj polotovary pre nstroje vyhotoven z kombincie dvoch materilov. Okrem polotovarov sa vstupkovm zvranm zvraj napr. remenice, dverov, alebo okenn zvesy, brzdov euste pre automobily, zdvhacie pky pre textiln stroje, stpy pre leenie HAKI a pod.

34 STYKOV STL ACIE ZVRANIE Stykov stl acie zvranie (obr. 2.2. 11.13) je podobn vstupkovmu zvraniu tupch spojov. Horizontlne situovan zvran dielce najastejie vo forme drtov alebo tyi sa upndo eust, ktor okrem funkcie prvodu prdu i mechanicky upnaj dielce, prenaj zvraciu silu a zabrauj preklznutiu materilov pri ich vzjomnom stlan. Po pritlaen zvranch materilov k sebe elnmi plochami sa zapne elektrick prd. Prechodom prdu sa prednostne ohrievaj dotkajce sa eln plochy, pretoe toto miesto vykazuje najv odpor. Po stanovenom ase sa vypne zvrac prd. Uvonenie prtla nej sily nasleduje s uritm asovm oneskorenm za vypnutm zvracieho prdu. V niektorch prpadoch sa pouva po fze zvrania odporov ohrev vyhotovenho zvarovho spoja za elom prehania zvan a zlepenia jeho vslednch mechanickch vlastnost.
Princp stykovho st acieho zvrania

Podobne ako pri vystupkovom zvran s masvnym vstupkom i pri stykovom stlacom zvran vznik vronok. Zariadenia na zvranie sa nazvaj stykov stlacte zvraky.

Parametre zvrania Parametre zvrania s rovnak ako pri bodovom a vystupkovom zvran: zvrac prd, prtlan sila a zvrac as. Podobn s aj ich pecifick hodnoty, vzahujce sa na 1 mm zvaru. Pri niektorch jednoduchch zvracch zariadeniach sa namiesto zvracieho asu nastavuje dka stlaenia. Vhody technolgie V porovnan s vstupkovm zvranm s masvnym vstupkom nieje dka zvranch dielcov obmedzen (horizontlne situovania dielcov), inak s vhody technolgie podobn ako pri vystupkovom zvran s masvnym vstupkom. Najmenie zvraky s schopn zvra drty priemeru 0,2 mm, maximlna hranica zvranch prierezov sa pohybuje okolo 600 mm . Nevhody technolgie Na rozdiel od vstupkovho zvrania s masvnym vstupkom sa pouvaj predovetkm tup spoje. Pouitie technolgie T echnol gia st ykovh o stl a cieh o z vrania sa pou va pri vr obe bi cykl ovch i automobilovch rfikov, pri zvran koncov plovch psov okrunch pl, pri nadpjan drtov v drtoahoch, pri vrobe reaz a v alch vrobkoch.

35 STYKOV ODTAVOVACIE ZVRANIE Princp stykovho odtavovacieho zvrania (obr. 2.2. 11.14) je napriek podobnmu nzvu so stykovm stl acim zvranm odlin. Rozdiel je v tom, e na za iatku procesu sa el zvranch dielcov nestlaia, ale iba priblia. Odtavovacie zvranie potom prebieha bu ako priame, alebo nepriame (s prednrevom).
Obr. 2.2. 11.14 Principilna schma stykovho odtavovacieho zvrania

Priame zvranie pozostva z dvoch fz: fzy odtavovania a zy stlaenia. Pri priamom zvran sa po zapojen elektrickho prdu za n zvran dielce vemi pomalynavzjom pribliova. Elektrick oblk neme vznikn, pretoe naptie medzi dielcami je nzke. Odtavovacia fza procesu za ne v okamihu, ke sa el dielcov navzjom dotkn v miestach s najv mi povrchovmi nerovnosami. Materil sa v miestach dotyku prudko zohreje, roztav a as roztavenho kovu vystrekne. Tm v mieste pvodnho dotyku vznikne krter s tenkou vrstvou roztavenho kovu na jeho dne. Pribliovanie dielcov na alej pokrauje, take postupne vznikaj nov dotyky, v ktorch dochdza k nataveniu. Takto sa postupne natav cel eln plocha oboch zvranch materilov, m fza odtavovania skon . V nslednej fze stla enia djde k prudkmu stla eniu zvranch dielcov a vypnutiu prdu. Roztaven kov oboch elnch plch za spolupsobenia sily vytvor zvar, priom as vysoko zohriatho kovu sa vytla zo zvaru a vytvor vronok (obr. 2.2. 11.15). Nepriame zvranie sa od priameho li tm, e zc odtavenia predchdza za prenrevu, Predhrev sa me realizova napr. plameom, alebo astejie sa vyuva postupn pritlanie a oddiaovanie zvranch materilov. Proces nepriameho odtavovacieho zvrania m teda tri f?y: fzu predhrcvu, odtavenia a stlaenia. V porovnan so stykovm stl acim zvranm pri odtavovacom zvran pretekaj obvodom vrazne niie prdy (pribline 20x). Je tomu tak preto, lebo ku kontaktu dochAdza nie naraz v celej ploche, ale len v jednotlivch miestach. Prechodov odpor je tak mnohonsobne vy, z oho vyplva i ni prd. Pri danom vkone zdroja je mon technolgiou odtavovacieho zvrania zvari v ie prierezy v porovnan so stykovm stlacim zvranm. Zariadenia na zvranie sa nazvaj stykov odtavovacie zvraky, Parametre zvrania Parametre zvrania s podobn ako pri ostatnch technolgich odporovho zvrania. V prvom rade je to zvrac prd a prtlan sila, ktor je vo fze odtavovania minimlna. A v zverenej fze dosahuje hodnt obdobnch pri inch technolgich odporovho zvrania. Ako tret parameter sa pri odporovch spsoboch zvrania udval as zvrania. Ten je vak pri stykovom odtavovacom zvran nahraden dvoma parametrami: d kou odtavenia a rchlos ou odtavenia. aimi parametrami s rchlos a dka stlaenia, prpadne v zvislosti od typu zvranch materilov i pouitie predhrevu.
Obr. 2,2. 11.}6 Schma stykovej odtavovacej zvra ky I -pripojenie k elektrickej sieti. 2-zdroj zvracieho prdu. 3, 4 - prvod elektrickho prdu, 5-upinacie e uste, 6- prdavn

11
upev ovacie e uste, 7- rm. 8 '- prtla n mechanizmus, 9-pohon prtla nho mechanizmu, 10-zvarok, 11- prtla n sila

Vhody technolgie Medzi hJavn vhody technolgie patria niie prdov nroky pre zvranie rovnakch prierezov a z toho vyplvajce vie zvran prierezy v porovnan s technolgiou stykovho stl acieho zvrania, monos zvra materily s vekou dkou a monos automatizcie. alie vhody s obdobn ako pri inch technolgich odporovho zvrania. Nevhody technolgie vznik vronku a nutnos jeho odstrnenia. Pouitie technolgie Technolgia sa pouva na vrobu nstrojov z kombinovanch materilov, reaz vekch rozmerov, zrubn dver z ocele

36 2.2.12 SPJKOVANIE Spjkovanie patri k najstarm spsobom spjania materilov. Na rozdiel od technolgii tavnho zvrania sa pri spjkovan netavia stykov plochy zkladnch materilov, ale iba prdavn materil, nazvan spjka-spjkovanie je teda metalurgick spsob spjania kovovch a nekovovch materilov roztavenou spjkou. Povrchov atmy zkladnho materilu a tekutej spjky sa dostan do takej blzkosti, e umonia vznik adhznych a kohznych sl. Rozdiel medzi adhznymi a kohznymi silami je v tom, e zakia o spjka dr pohromade vaka kohznym silm, vzba medzi spjkou a zkladnm materilom i e mon vaka psobeniu adhznych sl. Najastejie dochdza pri spjkovan k rozpaniu zkladnho materilu v tekutej spjke a k vzjomnej difzii niektorch prvkov. Zkladn pojmy spjkovania definuje norma STN 05 0040. Pri spjkovan maj kov vznam tri fyziklne charakteristiky: zmavos roztekavos kapilarita Zmavos je schopnos tekutej spjky prin k istmu povrchu spjanho materilu pri ur itej teplote. Zjednoduene si je to mon predstavi na prklade zm ania tkaniny daovou vodou. Ak djde k zmaniu, kvapka vody prine na povrch textlie a jej povrch zma. pecilnou povrchovou pravou tkaniny je mon zabrni k prinutiu kvapky na jej povrchu. Kvapka vody sa iba sklzne a povrch tkaniny nezma-zostane such. Aby spjka na spjkovanom povrchu drala, mus ho preto zma. Kvalitatvnym ukazovateom zmavosti je stykov uho! zmania, ktor zviera dotynica k povrchu spjky s povrchom zkladnho materilu . m je tento uhol men, tm je zmavos spjky lepia

a=180D Obr. 2.2. 12. J Tvar kvapky spjky v zvislost od uhla zm ania

Roztekavos je na rozdiel od zm avosti schopnos tekutej spjky roztiec sa pri ur itej teplote po vodorovnom povrchu spjkovanho materilu. Tto vlastnos spjky je dleit z h adiska vytvorenia rovnomernej vrstvy spjky na zkladnom materile. V prpade nedostatonho rozteenia by sa vyskytli v spjkovanom spoji miesta s chbajcou spjkou. Kvalitatvnym kritriom roztekavosti je vekos plochy po ktorej sa definovan mnostvo spjky pri skke rozteie. Kapilarita je schopnos tekutej spjky vyplni pri ur itej teplote zku medzeru spoja (<0,5 mm) psobenm kapilrnych sl. Kapilarita spjky sa vyuva pri spjkovan vade tam, kde by bol problm nanies spjku na zkladn materily (mal rozmery, zka medzera a pod.). Spjka sa nanesie na za iatok spoja a vplyvom kapilrnych sl pri danej teplote vypln cel medzeru. Spjkovanie je mon rozdeli poda viacerch hadsk, z ktorch niektor uvedieme: > poda vky spjkovacej teploty: mkk spjkovanie do 450C tvrd spjkovanie 450 a 950C vysokoteplotn spjkovanie nad 950C (vyaduje sa pouitie ochrannej atmosfry alebo vkua) poda spsobu ohrevu: s loklnym ohrevom, s ohrevom v celom objeme siastky poda tepelnho zdroja: dotykovou spjkovakou , plameom v peci elektrickm odporom induknm ohrevom ponorom v kpeli pecilnym zdrojom (horcim vzduchom, infraervenmi lmi a pod.) poda okolitho prostredia: na vzduchu pod ochrannou vrstvou taviva v ochrannej atmosfre v reduknej atmosfre vo vkuu Pod pojmom spjka sa rozumie prdavn materil na spjkovanie. Technologick poiadavky na spjky s nasledovn: spjka mus ma poadovan zmavos, roztekavos a kapilaritu spjka mus ma niiu teplotu tavenia ako zkladn materil interval tavenia spjky ur enej pre kapilrne spjkovanie mus by zky (do 100C), idelne s eutektick typy spjok prvky spjky a zkladnho materilu nesm tvori krehk intermedirne fzy prvky spjky so nkladnm materilom nesm tvori galvanick lnok (hroz elektrochemick korzia) spjka mus ma poadovan mechanick vlastnosti spjka mus by dostupn vo vhodnej forme (rrka, drt a pod.) Mkk spjky sa vyzna uj nzkou spjkovacou teplotou a pevnosou. Zkladn skupiny mkkch spjok s:

37 cnov spjky spjky na bze zinku a kadmia spjky na bze bizmutu a alch nzkotavitench kovov (india, glia) Okrem kadmia bva podstatnou zlokou mkkch spjok olovo. V sasnosti je tendencia z ekologickch dvodov ustupova od pouvania spjok na bze olova i kadmia a orientova sa na typy spjok bez obsahu tchto zdraviu kodlivch prvkov. Tvrd spjky sa pouvaj na spoje, ktor s v prevdzke vystaven viemu mechanickmu namhaniu, alebo spjkovan siastka pracuje za zvench, resp. kryognnych teplt. Z tvrdch spjok je mon uvies: tvrd spjky na spjkovanie hlinka s zaloen na bze Ai-Si tvrd spjky na horkov zliatinys zaloen na bze Mg-Al-Zn-Cd-Be tvrd spjky na bze medi, zaloen na bze Cu-Zn, Cu-P, s vhodn na spjkovanie eleznch a neeleznch kovov s teplotou tavenia nad 900C tvrd strieborn spjky-zaloen na bze Ag-Cu, Ag-Cu-Zn, Ag-Cu-Zn-Ni-Mn, ktor s vhodn na spjkovanie eleznch i neeleznch kovov, spekanch karbidov, austenitickch ocel, niklu a jeho zliatin, pri om sa me spjkova vo vkuu, alebo pouitm taviva. spjky z drahch kovov, najm na bze zlata a platiny, sa uplat uj v priemyselnej vrobe, v umeleckej vrobe a pri vrobe perkov a v zubnom lekrstve. Vysoko teplotn spjky sa pouvaj pre prevdzkov teploty nad 600C pre spjkovanie v ochrannej atmosfre alebo vo vkuu. S zaloen na bze Ni-Cr-Si a Ni-Cr-Si-B, prpadne spjkami tvorenmi istmi kovmi (Ni, Pt, Zr, Nb). Pri spjkovan je treba z povrchu spjkovanho materilu odstra ova povrchov oxidy a chrni ho pred alou oxidciou. Chemick prostriedky pouvan na tento el sa nazvaj taviv. Prslun typ taviva sa vol poda zkladnho materilu, pouitej spjky a poda spjkovacej teploty. Poiadavky na taviv, uren na spjkovanie, s nasledovn: tavivo mus dobre zma zkladn materil a spjku reakn teplota taviva mus by minimlne o 50C niia, ako je teplota solidu spjky, (to znamen, e tavivo mus zaa inkova skr, ako sa spjka roztav) reakn rchlos psobenia taviva mus by vysok viskozita taviva v rozsahu reaknch teplt mus by minimlna hustota taviva mus by niia ako hustota spjky chemick innos taviva sa pri skladovan nesmie meni zvyky taviva sa musia da po spjkovan ahko odstrni tavivo mus by zdravotne bezchybn Pod a spsobu spjkovania rozoznvame taviv na mkk spjkovanie a na tvrd spjkovanie. Poda inku je mon rozdeli taviv na taviv s lepiacim inkom a taviv bez leptacieho inku. Parametre spjkovania Za hlavn parametre spjkovania je mon povaova druh spjky a taviva, spjkovaciu teplotu a as spjkovania, pri kapilrnom spjkovan hrbku medzery spoja. Okrem tchto parametrov treba zohadni i druh ochrannej atmosfry, jej rosn bod, resp. vku vkua. Vhody technolgie Vhody a nevhody technolgie je mon porovna vzh adom na technolgiu zvrania. Hlavnou vhodou je netavenie spjanch materilov, z oho vyplva, e pri mkkom spjkovan sa nevyskytuje tepelne ovplyvnen oblas. Z alch vhod je mon spomen niie vntorn naptia v spoji, vyplvajce z niej spjkovacej teploty, absenciu rozstreku, pri kapilrnom spjkovan ahiu automatizovatenos vroby a menie poiadavky na kvalifikciu pracovnka. Ako vidie z uvedench podmienok, nie vetky kovy je mon reza kyslkom. Kyslkom sa ned reza napr. hlink, me, vysokolegovan ocele a siv liatina. Najastejie sa kyslkom re nzkouhlkov ocele.

38 REZANIE Na rezanie je mon poui zvraciu spravu na zvranie kyslkovo-acetylnovm plameom. Zvrac hork sa vymen za rezac hork, ktor sa od neho odliuje tm, e do trysky horka je separtne priveden rezac kyslk. Zmes kyslka s acetylnom sa vyuva na vytvorenie predhrie-vacieho plame a. Na za iatku procesu za zapli zmes acetylnu a kyslka. Tmto predhrievacm plame om sa za ne nahneva delen materil na zpaln teplotu. Po jej dosiahnut sa otvor ventil rezacieho kyslka, m sa zane exotermick reakcia Parametre rezania Medzi parametre rezania zaraujeme vekos rezacej dzy, tlak rezacieho kyslka, rchlos rezania, vzdialenos rezacej dzy od materilu a istotu rezacieho kyslka. Vhody technolgie Ako hlavn vhodu je mon uvies rezanie vekch hrbok (500 mm i viac), monos vyui zariadenie na zvranie plameom, monos vyhotovova tvarov rezy, monos mechanizcie a automatizcie rezania. Nevhody technolgie Z nevhod je mon spomen niiu kvalitu rezu v porovnan s mechanickmi technolgiami rezania, tepeln ovplyvnenie rezanch materilov a nemonos reza vetky typy kovovch materilov. Pouitie technolgie Technolgia rezania kyslkom sa pouva na prpravu zvarovch plch pri materiloch v ch hrbok, delenie rznych typov profilov, vyhotovovanie tvarovch polotovarov / hrubch plechov a detrukn prce rzneho druhu (dokonca i pod vodou).