OTVOREN LIST Roberta Burgana vetkm obanom Slovenskej republiky, ktorm ete zle na jej a ich osude

Na vod
Urite ste si vimli, pokia nepatrte medzi hstku vyvolench, ktor sa maj dobre v kadej dobe, e s naou spolonou krajinou nie je nieo v poriadku. Nespokojn s nielen uitelia, zdravotn sestry i ttni zamestnanci, neraz pracujci aj za niie ako minimlne mzdy, ale takmer vetci obania, ktor musia sledova tisce mladch ud, odchdzajcich masovo do zahraniia, pretoe doma prcu njs nemu a chodi cel mesiace i dokonca roky na rad prce im pripad bezndejn a poniujce. Mnoh sa urite ptate, preo je to tak, a al by ste zase radi vedeli, ako to zmeni. No a niektor aj viete, ako na to, ale nedokete njs iriu spoloensk podporu pre svoje npady, nzory alebo nmety. Vm vetkm, ktor to s touto krajinou myslte dobre a nie ste podplaten a zmanipulovan hstkou podnikateskch pijavc alebo bezohadnch a privnckych eurokratov, je uren tento text, ktorho asti s usporiadan z perspektvy tzv. benho obana a toho, o sa mu jav alebo me javi v jeho aktulnej situcii ako najdleitejie a najzaujmavejie. Od tch najnpadnejch problmov potom prechdzam k tm hlbinnejm alebo podstatnejm, tkajcim sa naprklad sasnej podoby svetovej ekonomiky, vesmrneho vvoja a pod., pretoe len v takomto irom kontexte mu by plne pochopen i rieen najaktulnejie problmy sasnosti. Poda tohto tak trochu antropocentrickho kritria je preto usporiadan cel text a jeho nasledujci obsah: 1. Eurpska pijavica, jej metdy, techniky a postupy 2. Demokratizcia slovenskej a eurpskej politiky a verejnho ivota vbec 3. Katastrofa slovenskho kolstva 4. Globlna ekonomika a jej neradostn perspektvy 5. Priority pozemskej civilizcie a jej mon vvinov trajektrie 6. Zver (a prlohy)

AD 1. Ako ste si mono vimli, tzv. premir Slovenskej republiky, Robert Fico, opakovane
zdrazuje zvislos naej krajiny a jej ekonomiky od eurpskych trukturlnych a alch fondov, zdrazujc, e tvoria a 80 percent verejnch investci v Slovenskej republike. Bez
1

nich by tak naa republika bola odsden, ako naznauje Fico, na dlhodob civilizan, i dokonca kultrne zaostvanie. Neostva nm teda ni in, ako skryte vyplva z jeho slov a celej argumentcie, ako sa prispsobi i dokonca podriadi poiadavkm eurpskych vldnych orgnov, ktor nikto z ns v prsnom slova zmysle nevolil, a de facto bez odporu shlasi so vetkm, na om sa dohodn predstavitelia Eurpskej komisie ako skutonej celoeurpskej vldy, pokia, pravdae, chceme prei a neodsdi naich potomkov na dlhodob trpenie a poniovanie. Fico okrem toho opakovane zdrazuje, e z Eurpskej nie viac dostvame, ako do nej dvame, pretoe suma nho prspevku do celoeurpskej pokladnice je ovea niia ako suma investinch prostriedkov, ktor od nie z danch fondov dostvame. Fico ns tak posva do pozcie ponench dlnkov, ktor musia dra hubu a krok, pokia chc by naalej takto zvhodovan za to, e s tak zaostal... Zkladn Ficov problm vak spova v tom, e opakovane klame a populisticky zavdza ud, ktor nemaj toko informci, ako m on, resp. nevedia alebo nechc uvaova natoko dsledne, aby prehliadli jeho elov li a zavdzanie. V skutonosti je toti vetko inak nie bohat lensk tty Eurpskej nie pomhaj Slovensku, ale Slovensko a spolu s nm aj mnoh chudobn i chudobnejie tty Eurpskej nie iv alebo pomha udriava neprimerane vysok ivotn rove v bohatch krajinch Eurpskej nie, ktor dajne dvaj do pomyselnej spolonej pokladnice viac ako dostvaj. Formlne je to pritom skutone tak, ale relne je situcia celkom in. Tak ako voakedy Rmsku ru a samotn vek Rm, jej srdce, ivila penica zvan z celej re, dnes s (ete) bohat eurpske tty ako Nemecko, Franczsko alebo Holandsko udriavan na pomerne slunej ivotnej rovni aj niektormi vykorisovateskmi metdami alebo technikami, ktor nakoniec prehliadli a opsali mnoh obania naej republiky. Ide, po prv a v prvom rade, o skryt vvoz udskho kapitlu a dosahovanie vyej miery zisku pomocou vemi nzkych miezd, ktor tu, u ns doma, dostvaj slovensk zamestnanci nemeckch, franczskych a inch firiem. Po druh, o takmer pln zahranin kontrolu nad slovenskou vekoobchodnou sieou, vaka ktorej platia slovensk obania za potraviny a priemyseln vrobky v priemere ovea viac ako obania bohatch eurpskych krajn. Po tretie, o vvoz zisku a finannho kapitlu zo Slovenska vbec, omu napomhaj relatvne nzke dane z prjmu, zvhodujce prve tch, o zarbaj najviac, ani nehovoriac o tzv. rovnej dani, ktor op zvhoduje lepie zarbajce skupiny alebo skupinky obyvatestva. No a po tvrt, ide o priamy vvoz neraz vemi kvalitnho a mladho udskho kapitlu, ktor bol vykolen a pripraven na svoju prcu za peniaze slovenskch daovch poplatnkov, priom tto vinou mlad udia s asto platen menej alebo slabie ako domci zamestnanci i pracovnci. Rovnako zl s
2

kumulatvne efekty takhoto sprvania sa na cel slovensk ekonomiku a jej truktru. Pri vemi nzkych prjmoch vo vine zahraninch firiem psobiacich na Slovensku toti neostva ich zamestnancom toko peaz, aby si mohli dovoli plati alm slovenskm obanom za ich sluby a zvyova tak agregtny dopyt v celej ekonomike. Vsledkom je podfinancovan ekonomika, v ktorej niet prleitost na tzv. drobn i stredn podnikanie.

Zhrnutie
Ficove rei o tom, e z Eurpskej nie viac dostvame, ako do nej odovzdvame, s jednoducho klamstvo, pretoe v skutonosti je to naopak. Bohat a silnejie eurpske tty vyuili svoju vhodnejiu vyjednvaciu pozciu a zachrauj svoje ekonomiky pred pdom na dno prve pomocou dodatonch ziskov zo Slovenska a alch jemu podobnch, umne zotroench a zmanipulovanch eurpskych krajn.

AD 2. Ak vezmeme do vahy, e Fico rovnako drzo klame aj ohadom eurodotci do

ponohospodrskeho rezortu, ktor s poda neho u ns dnes u rovnak ako vo Franczsku alebo Nemecku, aj ke to vbec nie je pravda, celkom prirodzene vznik otzka, ako preds vstupu takchto a jemu podobnch klamrov do slovenskej politiky a verejnho ivota, t. j. otzka, ako demokratizova nielen slovensk, ale aj eurpsku politiku tak, aby v nej mohol konene naplno zaznie hlas tzv. benho obana. Poda mjho nzoru oista a fakticky aj odblokovanie i znovuoivenie slovenskho politickho a verejnho ivota je mon a po uskutonen dvoch navzjom svisiacich krokov. A to, po prv, zmene volebnho systmu, a po druh, realizcii odluky cirkvi od ttu. V prvom prpade tak pjde predovetkm o to, aby bol oslaben vplyv eurpskej byrokracie a distribunch koalci (t. j organizovanch skupn politikov a podnikateskch piiek) na slovensk politick a verejn ivot a s nm spojen centralizcia moci v jedinom vraznejom ekonomickom a politickom centre naej republiky, v Bratislave, ktor doslova ako obrovsk vysva vysva zo zvyku Slovenska vetky udsk, finann a materilne zdroje a na jeho kor sa rozvja, zatia o zvyok krajiny chudobnie a po vetkch strnkach oraz viac upad. Tomu napomha aj totalitn premena celej krajiny na jeden volebn obvod, o uahuje politickm stranm kontrolu nad ich stranckym aj voliskm elektortom, ale podstatne limituje rozvoj demokracie na Slovensku. Prvm krokom v reforme nho politickho a verejnho ivota preto mus by zmena slovenskho volebnho systmu, ktor bude v o najvej monej miere eliminova vplyv stranckych centrl a podnikateskch oligarchov v pozad a naopak, dva o najv
3

priestor na presadenie svojich nzorov a zujmov tzv. benmu obanovi. Poda ma by preto Slovensko malo by poas parlamentnch volieb rozdelen na 50 volebnch odvodov, tak, aby bol v kadom volebnom obvode zhruba rovnak poet potencilnych voliov, priom samotn volebn systm by bol kombinovan t. j. pomerne-vinov, priom do Nrodnej rady Slovenskej republiky by bolo volench 150 poslancov, z toho 50 pomerne, 50 na zklade zskanej viny voliskch hlasov v danom volebnom obvode a 50 na zklade celottneho losovania alebo rebovania, pri ktorom by sa poslancom SNR mohol sta kad volieb sa zastujci voli, pokia by po vyrebovan prejavil o tto funkciu zujem. Oslabil by sa tak nielen vplyv stranckych centrl a distribunch koalci na slovensk politiku, ale podstatne obmedzil aj bratislavocentrizmus, a volii v jednotlivch volebnch obvodoch by navye po dosiahnut uritho percentulneho podielu mohli kadho poslanca bez vnimky odvola. Tento demokratizan impulz vak me by spen len v tom prpade, ak sa ho sasne podar prenies aj na celoeurpsku rove, pretoe, ako vemi dobre vedia alebo tuia vetci trochu dslednejie uvaujci obania, Eurpska nia ako tak, nehovoriac o Eurpskej menovej nii a pod., nevznikla z vle eurpskeho udu, prejavenej naprklad v nejakom celoeurpskom referende o Eurpskej stave, ale sriou postupnch politickch krokov, pri ktorch zohrali rozhodujcu lohu (ako naznauj vo svojej publikcii Odvrcen strana Evropsk unie B. Balany et al., 2003) nadnrodn korporcie, resp. americk podnikatelia v ich veden i pozad, pretoe po skonen 2. svetovej vojny USA potrebovali stabiln a dostatone prosperujci hospodrsky celok, v rmci ktorho by bolo mon na maximlnu mieru zni transakn nklady spojen s clami, rznymi menami, nrodnmi politikami a pod., o sa im nakoniec po zriaden E a Eurpskej menovej nie aj podarilo definitvne dosiahnu. Pokia teda chceme skutone demokratizova Eurpsku niu a otvori ju vetkm jej obanom, musme ju v prvom rade prvne a obiansky legitimizova, t. j. na jednej strane centralizova a premeni na jeden tt so vetkmi s tm spojenmi dsledkami, vrtane rovnakch dan, miezd ttnych zamestnancov, vky zdravotnho poistenia v celej E a i., a na strane druhej v rmci princpu subsidiarity o najviac decentralizova, tak na nrodnej, ako aj nrodno-ttnej rovni, podporujc a nie blokujc pritom snahy Katalncov, ktov a pod. o zriadenie vlastnho samosprvneho ttu. A to na zklade Eurpskej stavy, spolone vypracovanej a nsledne odhlasovanej v ten ist de vetkmi skutone eurpskymi obanmi. pecifickm slovenskm, ale do znanej miery aj celoeurpskym problmom je pritom odluka cirkvi od ttu. Poda prvho lnku stavy je toti Slovensk republika zvrchovan, demokratick a prvny tt, ktor sa neviae na nijak ideolgiu ani nboenstvo, o je vak poda mjho nzoru vyhlsenie alebo zvzok, ktor sa me naplni a po realizcii
4

vyie spomnanej odluky cirkvi od ttu. Tu treba zdrazni, e slovensk prvnici poda vetkho vidia tto situciu plne inak. Ben je naprklad argumentcia, poda ktorej to, e sa Slovensk republika neviae na iadne nboenstvo ani ideolgiu, znamen prve to, e nebrni iadnym prejavom myslenia, nboenskho vyznania alebo viery, priom kad m prvo by bez nboenskho vyznania. No a kee kresansk nboenstvo je dajne v naej republike vinovm nboenskm vyznanm a m hlbok korene v histrii Slovenska, je prirodzen, e prejavy tohto nboenstva je mon bada vo vej intenzite oproti inm nboenstvm. Poda ma je tto argumentcia plne pomlen. V prvom rade, ako uvdza a dokazuje G. Sartori vo svojej Terii demokracie (1993), realizcia vinovho princpu pri demokratickom rozhodovan je len prvm krikom na ceste ku skutonej vlde udu, pretoe ovea dleitejie je, ako potom doke vina repektova prva a tby meniny tak, aby sa tto nectila diskriminovan, t. j. tak, aby mohol vznikn harmonick spoloensk celok. Okrem toho, v demokratickch krajinch, ktor maj podobne napsan prv stavn lnok, si ich politici uvedomuj, e je krajne nespravodliv a nedemokratick, ak m by z dan ateistov platen innos cirkvi a tto skutonos sa snaia riei rznymi spsobmi, vrtane plnej odluky cirkvi od ttu, pri ktorej si cirkev financuje svoju innos plne sama z vlastnch prostriedkov, resp. z prspevkov veriacich, tak ako je tomu naprklad v Nemecku, kde si obania mu vybra, i zo svojich dan prispej na cirkev alebo na kultru. Ovea dslednej s v tomto smere v USA, kde je tt naozaj plne oddelen od cirkvi a akkovek spoluas ttu na financovan cirkevnch alebo nboenskch aktivt je povaovan za vyslovene nedemokratick innos. V USA je teda vylen, aby ttne vydavatestvo financovalo nboensky laden i nboenstvo propagujce knihy, ako sa tomu, poda ma v rozpore so slovenskou stavou, stalo v prpade ttneho vydavatestva VEDA, ktor takto vydalo nielen knihu J. Krempaskho Veda verzus viera? (2006), ale aj nemenej diletantsk publikciu M. Blaeka et al. Filozofick a fyziklny pohad na vesmr (2006). Ete horia a pre slovensk demokraciu nebezpenejia je plaziv a vadeprtomn rekatolizcia i ekumenizcia Slovenska, v rmci ktorej tt nielen plat farrov, ale na ttnych (!) vysokch kolch sa zakladaj katedry nboenskej vchovy a teolgie, v mdich vysielaj oraz astejie nboensk relcie a vytvra sa klma, v ktorej je sprvne v boha veri a nie neveri. A to najm preto, e Slovensko v podstate neprelo nboenskou reformciou do takej miery i v takom rozsahu ako viacer zpadoeurpske a seversk tty (predstavujce pritom dlhodobo vzor prosperity, demokracie a socilnej inklzie), a jeho obania si teda historicky nedokzali vytvori internalizovan a personalizovan morlku, prznan prve pre obyvateov luternskych krajn, kde je ovea niia miera korupcie a ovea vyia miera
5

socilnej kohzie ako na Slovensku; no a urite aj preto, e Slovensko v podstate neprelo ani osvietenskou epochou, ako je zrejm aj z toho, e nrodn obrodenie u ns v 18. a 19. storo museli realizova najm farri, zatia o t ist farri sa vec verejnch ujali aj v 1. slovenskej republike s neslvne znmymi dsledkami (i nsledkami). Vadeprtomn tlak katolckej cirkvi m pritom zniujci vplyv na celkov rove intelektulneho ivot v naej krajine i obianskeho povedomia ako takho, ako bolo a je zrejm naprklad aj z hlasovania viacerch poslancov Kresansko-demokratickho hnutia proti stave Slovenskej republiky, t. j. proti vlastnmu ttu, o im vak nebrnilo, aby po zvolen za poslancov odprisahali nae republike vernos bez toho, aby sa ostatnm obanom za predol morlne zlyhanie ospravedlnili.

Zhrnutie
Prvm krokom k demokratizcii Slovenska je reforma jeho volebnho systmu, ktor umon skoni s bratislavocentrizmom, ako aj s vldou jednej strany na Slovensku, ktorej zhubn nsledky s u ns oraz zjavnejie. Pokrytectvo a zbabelos Roberta Fica sa okrem toho prejavuje aj v tom, e pred vobami sce obas hovor o odluke cirkvi od ttu, ale po nich hne stchne, aj ke v danom prpade ide o celkom legitmnu agendu avicovch strn, ku ktorm sa populista Fico formlne a elovo hlsi. Ako pritom vyplva z vyie uvedenej argumentcie, prve odluka cirkvi od ttu by u ns umonila prv raz radiklne modernizova a oivi cel verejn a vzdelvac sektor ako tak.

AD 3. Ako je zrejm, Slovensko nem obrovsk zsoby vzcnych kovov, ani vznamn
nlezisk ropy i plynu, nenachdza sa na exponovanch obchodnch kriovatkch (tak ako Singapr i Hong-kong), ani nedisponuje obrovskmi plochami ponohospodrskej pdy a takmer nekonenmi lesmi (ako naprklad Kanada a Rusko). Jeho jedinm bohatstvom s preto vodn rezervore pod itnm ostrovom a najm jeho obania, od vzdelanosti a aktivity ktorch zvis jeho budca prosperita. O to nebezpenej je katastroflny padok nho zkladnho, strednho a vysokho kolstva, badaten aj z aploviovej sprvy o stave slovenskho kolstva, ktor si vetci obania mu preta na strnke ministerstva kolstva. Minister aplovi pritom propagandisticky vykrikuje, e ide o prv takto sprvu od Nenej revolcie, bez toho, aby bol vbec schopn uvedomi si, ako totalitne a demagogicky pri jej prezentcii vystupuje. Nejde len o to, e obania ju sce mohli pripomienkova zaslanm svojich poznmok na internetov adresu ministerstva kolstva, ibae bez toho, aby mali monos tieto svoje poznmky na tej istej strnke verejne prezentova (a prpadn itate si
6

mohol urobi presnej obraz o kvalite sprvy), ale skr o to, e samotn sprva pozostva z viacerch ast, ktor sa navzjom prekrvaj i dopaj a pri ich rozsahu je dos ak sa v nich orientova, priom zriedkav vecn postrehy a reformn npady sa doslova strcaj v mnostve zbytonch tatistickch dajov a ni nehovoriacich neprehadnch tabuliek. Mnoh kontatovania najm v sprve o stave vysokho kolstva s pritom poznaen tm, e ju zrejme spracovvali radnci viac-menej spokojn s tm, ako sasn slovensk vysok kolstvo a kolstvo vbec vyzer, a o je ete horie, sprva nedostatone od seba oddeuje deskriptvnu as od reformnej, o vemi sauje jej analzu i hodnotenie. Na tomto mieste, pochopitene, nemm priestor na jej dkladn prezentovanie a posdenie, preto sa alej v nadvznosti na dan sprvu poksim uvies, v om s poda ma hlavn problmy slovenskho kolstva a ako ich riei. Pokia ide o zkladn kolstvo, jeho najzvanejie problmy poda ma spovaj v jeho celkovej kvalitatvnej degenercii a degradcii. Ak toti odhliadneme od 5-10 percent kvalitnch kl, tak okovan musme kontatova, e sasn deti sa nielen uia menej ako deti pred 20-25 rokmi, ale aj ahie uivo, priom toto ahie uivo ovldaj vinou horie ako ich rodiia a star rodiia. Namiesto toho, aby sa uili v 7. a 9. ronku programova, tak ako to dajne robia deti vo Vekej Britnii, sa hraj potaov hry, no a pokia ide o kvalitu vyuovania anglickho jazyka, t je veobecne tak mizern, e sm minister uvauje o jeho vyuovan i zaveden a vo vych ronkoch. To ale zaleka nie je vetko, vaka tzv. normatvu na iaka je ben, e na naich zkladnch a strednch kolch prepadvaj iaci nahor, t. j. neovldaj uivo, ale je im udelen dostaton, aby sa udrali normovan poty iakov na triedu a spolu s tm aj vzky uiteov, ktor s navye stresovan vidinou oraz menieho potu iakov a nsledne aj kl. Dsledky s katastroflne, pretoe integrcia potom prebieha tak, e na mnohch zkladnch a strednch kolch sa nevyuuje, ale vychovva, pretoe poetn skupiny prepadvaov nahor naruuj vyuovanie a namiesto toho, aby sa snaili napodobni i nasledova svojich ikovnejch spoluiakov, vedom si danej situcie sauj im zmerne podmienky na ich osobn rast, zakrvajc i zmenujc tak svoju vlastn neschopnos a lenivos. Poda mojich poslednch informci si je minister aplovi vedom tejto skutonosti, ale nateraz ju riei nkupom tabletov od nejakej proteovanej firmy, ktor vak koly potrebuj ovea menej ako interaktvne nstenky i nov, skutone kvalitn uebnice. Na zkladnch aj strednch kolch pritom rastie (rovnako ako v celej spolonosti) medzigeneran naptie, pretoe na obidvoch typoch kl naalej spokojne dovaj dchodcovia poberajci od ttu mzdu i dchodok, zatia o tisce mladch absoventov pedagogickch faklt na internetovch strnkach jednotlivch krajov obr o prcu, ako si mono overi opakovanm kliknutm.
7

Samotn stredn koly, op s vnimkou tej hstky naozaj kvalitnch (vinou bilingvlnych a osemronch gymnzi), pritom vzdelvaj iakov nielen bez kontaktu i intenzvnej spoluprce s budcimi zamestnvatemi, ale takmer plne bez ohadu na to, o potrebuje prax, resp. o iadaj zamestnvatelia, aj ke t inteligentnej riaditelia strednch odbornch kl u pochopili, o o sa tu hr, a preberaj ostatnm kolm iakov pomocou atraktvnych vzdelvacch programov, vrtane CAD-programovania a pod. V mnohch ohadoch je pritom prezamestnanos najvyia prve na strednch kolch, kde sa tudenti neraz delia na skupiny, a tak tu mme vyuujcich, ktor pravidelne vyuuj dvoch-troch iakov, ale ber za svoju prcu tie ist peniaze ako t, o ich maj v triede 20 a 30. Tieto zfal pomery s ale nim v porovnan s pomermi na slovenskch vysokch kolch, kde okrem dvoch-troch kvalitnch univerzt i faklt vldne doslova temn stredovek. Bez zveliovania mono poveda, e tudenti s na mnohch slovenskch vysokch kolch doslova pracovnm predmetom, z ktorho je treba vymka o najviac, ale bez toho, aby sme mu pridali nejak hodnotu. Zo sprvy pritom vyplva, e mlad udia so zdravm rozumom u pochopili tto skutonos a poty tudentov na slovenskch vysokch kolch, tak ako nakoniec poty vetkch iakov a tudentov na Slovensku, zanaj prudko klesa. V prpade vysokch kl je to vak oividne dan nielen demograficky, ale aj pochopenm toho, e s tak nekvalitnm vzdelanm sa mlad udia v zahrani nepresadia, a preto radej, hoci aj s nemalmi finannmi nkladmi, volia tdium v esku a inde v zahrani, resp. na pobokch zahraninch vysokch kl na Slovensku. Je tomu tak z viacerch prin na naich vysokch kolch naprklad tuduj dva typy tudentov, denn a extern, priom na externch s vinou kladen ovea menie nroky ako na dennch tudentov, pretoe s vtanm a neraz aj vdatnm zdrojom dodatonho prjmu pre dan vysok kolu. alm zdrojom dodatonho financovania s granty, o ktorch sa bval predseda Slovenskej akadmie vied tefan Luby vyjadril nedvno zhruba v tom zmysle, e doslova zabjaj slovensk vedu, pretoe v krtkom dvojronom asovom intervale nie je mon akkovek produktvnu vedeck problematiku vestrane uchopi a vbec dkladne preskma. Slovenskou pecialitou s tie pomaly len u ns existujce mal doktorty, ktorch nadobdanie je op spojen s poplatkami pre dan kolu, neraz v rde niekoko sto a tisc eur, priom v ich prpade u ide naozaj len o vemi pochybn spoloensk prest, ako sa nakoniec kontatuje aj v samotnej aploviovej sprve, ale bez toho, aby tu zaznela jasn vzva na ich okamit zruenie. Prsne cechovn a mafinsky rz slovenskho vysokho kolstva sa podobne ako v esku prejavuje aj v systme docentskch a profesorskch titulov i hodnost, ktor s doivotn, a to bez ohadu na to, i je dan docent alebo profesor
8

vbec primerane publikane aktvny, aj ke tento problm sa u ns ahko riei krovm citovanm (spriatelench autorov navzjom), resp. organizovanm tzv. zahraninch vedeckch konferenci so spriatelenmi vysokmi kolami v echch a v Posku, o umouje ahko a elegantne navyova citan index. plnou katastrofou, ako sa opatrne naznauje aj v sprve, je ale systm doktorandskho tdia a konkurzov na slovenskch vysokch kolch, kde si zodpovedn pracovnci poplietli akademick autonmiu so svojvou, pretoe na rozdiel od eska u ns neexistuj jednotn a transparentn kritria, poda ktorch by boli prijman odborn asistenti na vysok koly, priom vemi asto sa podmienky konkurzov nastavuj tak, aby v nich uspel len jeden, dopredu vybrat uchdza. Doktorandsk tdium najm v spoloenskovednch odboroch pritom mu u ns bez problmov absolvova aj tzv. doktorandi, ktor nikdy nepublikovali lnok v karentovanom alebo zahraninom asopise, a to aj preto, e namiesto prce na sebe skr zastupovali svojho docenta i profesora poletujceho za duktikmi zo koly na kolu, najm poas skobnho obdobia a pod. Cel vzdelvac systm sa teda zana sprva oraz viac poda Murphyho zkonov, pretoe tak ako produkuje oraz viac neschopnch a fakticky nezamestnatench tzv. absolventov, produkuje aj oraz viac absolventov tzv. socilnej prce, ktor im potom maj pomha poas ich potuliek po radoch prce, ktor aj tak u dvno zdegenerovali len na podatene a odoberatene lstokov pre a od zamestnvateov, potvrdzujcich symbolick hadanie prce. Vychdzajc zo vetkch vyie uvedench skutonost navrhujem preto: 1. Podobne ako minister aplovi zlenie malotriednych zkladnch kl na vidieku, aj ke to bude spojen so zvanm iakov kolskmi autobusmi do strediskovch kl, a sasne aj zavedenie objektvnych kritri, na zklade ktorch bud kolm prideovan finann prostiedky u nie poda potu iakov, ale poda relne dosiahnutch vchovno-vzdelvacch vsledkov, pravdae, so zohadnenm pecifk kl s rmskymi iakmi a pod. 2. Zavedenie rozrenho vyuovania pecilnej pedagogiky, pretoe na naich zkladnch a strednch kolch naozaj rchlo pribdaj iaci, ako sa kontatuje aj v aploviovej sprve, so pecilnymi vzdelvacmi potrebami. Na pedagogickej fakulte Preovskej univerzity zase zavedenie pecilneho predmetu zameranho na vzdelvanie rmskych det, ktor vak poda ma bud ma ancu uspie len v tom prpade, ak o nich bude primerane postaran od najtlejieho veku, pretoe z vvojovho hadiska je sedemron lovek u do znanej miery hotovou osobnosou a iadna interntna kola, ako mrne dfa Fico, na tom vea nezmen. 3. Od nasledujceho kolskho roka zkonom znemoni, aby niekto mohol sasne pobera od ttu dchodok aj mzdu a zabera pritom miesto mladm absolventom uitestva, ktor by zase poda ma mali by na svoju profesiu vyberan na zklade dosiahnutch tudijnch
9

vsledkov, ako aj talentovch skok na niektorej z pedagogickch faklt, ktor vak takisto s ohadom na zmenujci sa poet iakov a tudentov strednch kl musia by postupne utlmovan, kee iadan a z hadiska zamestnania perspektvne s plne in odbory. 4. Na zkladnch a strednch kolch zavies systm, ktor umon vytvra triedy, kde bud snaiv iaci integrovan a ahan nahor iakmi, ktor s spenej, resp. pochdzaj z tzv. lepch spoloenskch pomerov, zatia o leniv a neschopn iaci, narajci vzdelvac proces, bud mc by preraden do pecilnych tried, kde bud ma as a monos vstpi si do svedomia a po uritom ase, po dosiahnut lepch vzdelvacch a vchovnch vsledkov, postpi do vzdelvacieho programu s vymi nrokmi i zskanou kvalifikciou. 5. Na strednch odbornch kolch o najskr zavies opatrenia smerujce k intenzvnejej spoluprci s budcimi zamestnvatemi, ako aj zmeni obsah i formy vyuovania v slade s poiadavkami trhu prce, pretoe 30 a 40-percentn nezamestnanos medzi absolventmi strednch kl je naozaj asovanou spoloenskou bombou, ktor raz mus vybuchn. 6. Zruenie tzv. malch doktortov na naich vysokch kolch, ako aj viacerch tzv. spoloenskovednch tudijnch odborov a ich nahradenie prrodovednmi a technickmi odbormi, aj ke s tm dodatkom, e to mus by spojen s postupnm vytvranm podmienok na zamestnanie ich absolventov u ns doma na Slovensku, aby sme zbytone neprodukovali za peniaze daovch poplatnkov odbornkov, ktor sa potom rchlo zamestnaj v zahrani. 7. Zsadne prehodnoti cel systm doktorandskho tdia, ktor by malo ma jednotn a ovea vyie kvalitatvne kritria, ako je tomu v sasnosti, priom doktorandi by mali by nielen ovea lepie platen, ale mali by poas 4-ronho tdia dos asu na rozvinutie svojho talentu bez toho, aby boli systematicky zneuvan svojimi nadriadenmi na innosti alebo prce priamo nesvisiace s ich jednoznane vymedzenou tudijno-pracovnou nplou. 8. Stanovi jasn a jednoznan kritri poas konkurzov na pracovn miesta na vysokch kolch, tak, aby na nich mohli ui len absolventi doktorandskho tdia, omu tak u ns neraz nie je, ale aby mohli v konkurze uspie aj doktori, ktor nemali ma kedy absolvova dlhoron prax na vysokej kole, ale ich publikan innos ich k tomu urite oprvuje. 9. Prehodnoti cel systm vzdelvacch a kultrnych intitci v Slovenskej republike, ktor je neraz viac ako duplicitn. Je naprklad otzne, i potrebujeme a meme si dovoli skma beztak nie prli kvalitn slovensk literatru paralelne tak v Matici slovenskej, ako aj v stave slovenskej literatry SAV a na mnohopoetnch katedrch slovenskch vysokch kl, ke by naprklad v rmci Matice bolo ovea vhodnejie nahradi vskumn intitcie zaoberajce sa opraovanm archivli alternatvnym ekonomicko-prognostickm a sasne interdisciplinrnym pracoviskom podobnm eskmu Centru pro teoretick studia, ktorho
10

zamestnanci by dokzali modelova a predikova vvoj slovenskej spolonosti a poskytova tak nielen vldnym radnkom, ale aj vetkm obanom doslova neoceniten informcie.

Zhrnutie
aploviova sprva o stave slovenskho kolstva napriek niektorm sprvnym iastkovm zisteniam urite nie je dokumentom, na zklade ktorho by bolo mon reformova slovensk kolstvo tak, aby bolo svojou kvalitou a innosou porovnaten so pikovmi vzdelvacmi sstavami viacerch eurpskych krajn. Dokument takhoto rangu poda ma me vznikn len ako vsledok vzjomnej spoluprce kolskch odborov, uiteskej verejnosti a vetkch zainteresovanch akademickch a ttnych pedagogickch intitci. Rovnako je zrejm, e cel vzdelvac sektor v Slovenskej republike bude musie prejs zsadnou racionalizciou a retrukturalizciu, aby sa odstrnila duplicita v jeho innostiach a vrazne zvila innos jeho innosti.

AD 4. Neradostn perspektvy globlnej ekonomiky s, pravdae,

tmou, ktor sotva

mono rozobra v rmci niekokostranovho textu. Ale ani v tomto prpade nepotrebujem s do detailov, pretoe rozhodujci je aj tu celkov obraz a hlavn svislosti. Okrem toho, Ekonomick stav SAV vydal ete v roku 2012 publikciu s nzvom Paradigmy budcich zmien v 21. storo, v ktorej s hlavn problmy globlnej ekonomiky najm vo vzahu k obanom zhrnut a vysvetlen dostatone vestranne, dkladne a jasne. Preto sa v tejto asti zameriam len na predloenie niekokch mylienok, ktor by mali smerova k objasneniu zloitosti a dramatickosti celej situcie v globlnej ekonomike a naej pozemskej civilizcii vbec, kee som presveden, e len z tohto zornho uhla je mon posdi, i slovensk politici a vldni radnci len politikria, t. j. uvauj a konaj len v rmci jednho volebnho obdobia, alebo sa naopak sprvaj ako ttnici a neklam ud naprklad drzm tranm o tom, e krza sa u takmer skonila, e na konci tunela sa u objavuje svetlo a pod., zatia o tzv. ben obania okovan zisuj, e ich relne prjmy s oraz niie a niie. Globlna ekonomika m teda poda ma len dva hlavn problmy. Prvm je klesajca efektvnos investci do relnej vroby (a nie finannch pekulci), ktor je priamo prepojen s jej orientciou na sstavn rast, zatia prebiehajci vo vetkch hlavnch civilizanch parametroch, vrtane populcie, objemu vroby, spotreby materilnych zdrojov at., pretoe len pri sstavnom hospodrskom raste mu rs zisky a vraca sa investcie, vloen do samotnej vroby. A o je ete dleitejie, len pri raste, resp. tzv. rozrenej
11

reprodukcii, je mon aj vvin, t. j. postupn zdokonaovanie a zefektvovanie vetkch civilizanch innost, ako sme ho a doteraz mohli sledova najm v euroatlantickom civilizanom okruhu a v poslednch rokoch v oraz vej miere aj v ne a Indii, nehovoriac o Junej Krei, Singapre, Hong-kongu a alch zijskch tigroch. Kovou otzkou pritom je, kto cel tento ekonomick a politick proces riadi, s akmi zujmami, nakoko transparentne a efektvne, a kto, presnejie o, dva cel tento rastov proces do pohybu. Ako urite tute, neexistuje na u jednoznan odpove, pretoe k povahe moci samotnho kapitlu, resp. kapitalistickej rentirskej triedy patr najm a prve to, e je skryt (aj preto treba bra s vekou rezervou rebrky najbohatch ud sveta, ktor odraj realitu asi tak presne ako silne dokriaban zrkadlo), ale hlavn kontry celkovho obrazu sa pri troke inteligencie a dslednosti daj zachyti. Cel n svet teda ovlda hstka investorov, ktor kontroluj emisiu dolrov v americkom Federlnom rezervnom systme, ako od vldy a ttu nezvislej bankovej, teda de facto skromnej intitcii, ktor v podstate permanentne oceuje stav svetovej ekonomiky a nastavuje emisiu dolra poda toho, ako sa jej tento stav jav, zohadujc pritom predovetkm zujmy nie bench obanov, ale vyie spomnanch investorov v pozad, ktor dokonca ani nemusia by personalizovan v podobe autentickch vlastnkov, ale mu nimi by aj rzne investin a penzijn fondy, v mnohch prpadoch, o sa vbec ned vyli, aj neamerickho pvodu. Cel rastov a reprodukn proces dvaj do pohybu, samozrejme, vyrbajci udia, ale za jeho dynamikou je najcennejia surovina naich ias, ropa, ktorej zdroje sa poda vetkho oraz viac zmenuj a jej aba je oraz drahia. Mono teda poveda, e kto kontroluje emisiu dolra ako svetovej meny, ktorou sa plat za primrnu komoditu sasnosti, t. j. ropu, a kto kontroluje abu ropy, ten vldne nmu svetu. Nie je ak zisti, ak sa posunieme z roviny konkrtnych osb na ttne celky, e s to Spojen tty americk, Izrael a sunnitsk krajiny Perzskho zlivu na ele so Saudskou Arbiou, pretoe uplatnenie tohto skromnho zujmu hstky investorov voi zvyku sveta, ale aj domcemu obyvatestvu v krajinch impria (ktor tak nie je tvoren len USA, ale aj jeho kovmi ropnmi spojencami), tejto skromno-verejne realizovanej superlpee, je mon len pomocou represvneho a kontrolnho apartu a momentlne najmocnejej armdy sveta s extrmne silnm a vplyvnm zbrojrskym sektorom v pozad. Toto imprium navye vyhralo posledn svetov vojnu (najprv ekonomicky a v 90. rokoch minulho storoia aj politicky), o mu umonilo zavies svoje pravidl hry najm do Eurpy a z vekej asti ju aj amerikanizova pomocou anglitiny a svojho zbavnho priemyslu, podsvajc navye naivnej verejnosti pomocou tzv. mimovldnych (t. j. z USA financovanch) organizci vziu USA ako garanta demokracie, svetovej prosperity, civilizanho pokroku a mieru.
12

A potiato je vetko viac-menej jasn a mono aj veobecne znme, o om sa ale ovea menej hovor, s problmy impria, ktor u nem dos zdrojov na to, aby financovalo svoju nadvldu jednak preto, e vek as dolrovho balka si naprklad privlastnila rchlo sa rozvjajca (alebo rastca) na, jednak preto, e vek as z tohto balka sa v podstate neproduktvne minula na vekorys investcie v Perzskom zlive a financovanie tzv. Arabskej jari, ktor sa spoiatku javila ako demokratizcia severnej Afriky a Blzkeho Vchodu, ale dnes oraz jasnejie nadobda kontry svtej vojny sunnitov proti tom a sekulrnym, resp. nadnboenskm reimom (ak je naprklad v Srii), no a v neposlednom rade preto, e za danej situcie si udriavanie kontroly nad svetom pomocu tajnch sluieb a armdy vyaduje stle viac a viac finannch prostriedkov. Hlavn prina jeho skrytho padku (ak nateraz ponechme bokom, e v Srii vldnucke investorsk piky USA prv raz v dejinch de facto ustpili nielen celosvetovej, ale aj domcej opozcii), ale spova v tom, e za danej situcie u USA nie s schopn investova do vedeckho a technickho vvoja toko finannch prostriedkov, aby si udrali svoju ekonomick a politick prevahu. Preto sa vydali na vcelku zfal cestu investovania do vojenskch konfliktov, pomocou ktorch chc dosta pod svoju kontrolu trh s foslnymi palivami, namiesto toho aby zsadne prehodnotili cel svoju politiku Dsledky takhoto sprvania sa impria a jeho skrytch fov na svetov ekonomiku s doslova katastroflne, pretoe cel tto pinav hru niekto mus svojm kapitlom alebo svojou prcou zafinancova. Kee z povahy skromno-vlastnckeho zujmu vyplva, e sa rozhodujci investori alebo ekonomick a politick piky spolonosti neradi delia o u nadobudnut i nakradnut vlastnctvo, mus tento ps zaplati niekto in, niekto slab, t. j. predovetkm prslunci scvrkvajcej sa strednej triedy, ktor v prvom rade financuj socilne programy pre rozirujcu sa masu chudobnch, ako vyplva z viacerch sasnch tdi o raste prjmovej polarizcie nielen na Slovensku, ale aj v Eurpskej nii a v podstate (vaka globalizcii) aj v celom svete, pretoe aj tie krajiny, ktor ete doku odolva globalizanm tlakom, postupne redukuj svoje donedvna tedr socilne programy, ako sme sa mohli nedvno presvedi naprklad vo Vekej Britnii, kde vlda presadzuje zkon, ktor umon zni dvky v ndzi tm poberateom, ktor maj jednu izbu navye. Zrove sa objavuj a silnej snahy pohyb finannho kapitlu o najviac kontrolova a sledova, ale nie v rmci vekch investorov, ale v rmci bench obanov, k omu okrem internetovho pehovania sli cel rad intenzvne pretlanch nstrojov ponajc kreditnmi kartami, pokraujc spotrebnmi a hypotekrnymi vermi a koniac sporiteskmi tami a pod. Zrove je oraz viac tlaen nadol cena udskej prce, o meme vemi dobre sledova najm na Slovensku, ktor je, ako som uviedol a opsal v vode tohto listu, idelnou
13

krajinou pre vvoz udskho kapitlu. Nejde toti len o to, e mzdy v porovnatench profesich i hospodrskych odboroch s u ns ovea niie ako v (ete) bohatch eurpskych krajinch, ale aj o to, e tzv. avicov vlda Roberta Fica, rovnako ako vetky predol vldy, vytvra idelne podmienky na takto okrdanie slovenskch obanov. Ako viem z vlastnej sksenosti, ben s minimlne mzdy na opertorskych linkch slvnych zahraninch investorov, ktor si u celkom bene diktuj podmienky, za akch bud ochotn u ns utrati svojich pr dolrov, no a extrmne sa rozmha aj prca cez outsourcingov agentry, t. j. firmy, ktor prenajmaj pracovnkov inm firmm na krtkodob alebo pecializovan innosti, ktor by pre ne bolo neefektvne realizova vo vlastnej rii, priom mzdy takto najmanch pracovnkov s nzke nielen samy osebe, ale ete aj zniovan o prmiu, ktor si prirodzene nrokuje sprostredkovatesk agentra, a tak sa vinou pohybuj, ako op viem z vlastnej sksensoti, hlboko pod rovou minimlnej mzdy, a to vetko op s vedomm a tichm shlasom nho najavicovejieho a najrozumnejieho premira Roberta Fica. Zkladn problm, ak ponechme bokom tisce Slovkov a Sloveniek, ktor naprklad musia pracova ntene na ivnos, alebo radej odili z vytunelovanho vidieka do zahraniia, vak spova, ako som kontatoval v vode tejto asti a ako nedvno zistila aj I. Pauhofov v spomnanom zbornku (2012, s. 124-125), v tom, e v rmci celej svetovej (i globlnej) ekonomiky kles nvratnos investci do relnej vroby. Poda Pauhofovej toti napriek vetkm snahm Svetovej banky a Medzinrodnho menovho fondu o znenie prjmovch nerovnost vo svete vsledky ukazuj opak. A tak je poda nej na mieste otzka: Nie je ,manvrovanie okolo prjmovch nerovnost zstupnm problmom? Nie je fundamentlnou otzkou sasnosti: Ak bude potreba udskej prce v spolonosti v budcnosti? Ako je teda zrejm, produktvnos alebo vnosnos investci do relnej vroby je u dnes mon udra len za cenu toho, e je z nej v oraz vom rozsahu vytlan udsk prca, namiesto ktorej nastupuje prca alebo innosti realizovan potami, strojmi a robotmi, priom vsledok tohto procesu sa zd by ete okujcej ako samotn skutonos, e udia doviedli takmer k dokonalosti (vrobn) systm, ktor ich v oraz vej miere eliminuje, obmedzuje alebo selektuje. Ak je tento vsledok, si vak u povieme v alej asti tohto otvorenho listu.

Zhrnutie
Foslne paliv a viacer kov vynlezy umonili svetovej ekonomike, aby od 19. storoia a dodnes sstavne rstla. Dnes sa vak ukazuje, e jej al vvin u nebude mon bez zsadnej kvalitatvnej, doslova revolunej zmeny, pretoe nvratnos
14

investci do relnej vroby v nej sstavne kles, v dsledku oho u oskoro nebude mon financova jej sstavn rast. Cel tento vvinov proces je pritom v podstate od konca 1. svetovej vojny kontrolovan USA ako v sasnosti jedinm svetovm impriom (aj s jeho najblimi spojencami), ale dnes u toto imprium oraz viac strca dych, pretoe nedoke zhromadi dostatok zdrojov tak na udriavanie svojej moci, ako aj na inn financovanie vedeckho a technickho rozvoja, ktor a donedvna bol hlavnm zdrojom jeho ekonomickej, politickej a vari aj kultrnej nadvldy. Ako vak uvidme v nasledujcej asti, priny jeho padku s ovea hlbie, pretoe svisia so pecifickou povahou a hlavnmi determinantami globlneho vvinovho procesu.

AD 5. Ako toti upozorujem v celej srii lnkov, uverejnench v eskom E-LOGOSe,

ako aj v mojej nedvno vydanej knihe Zklady globlnej evolucioniky (2013), v poslednom obdob mme u v celosvetovom meradle do inenia s technologickou nezamestnanosou, ktor vyplva z toho, e udia ako inteligentn autonmni agenti u v podstate nestaia tempu a komplexnosti nimi iniciovanho civilizanho procesu, ako tomu nasveduje cel mnostvo pomocnch zariaden, ktormi sa oraz viac obklopuj (vrtane potaov, mobilov, satelitov, rznych komunikanch siet, elektronickch databz at.), a onedlho bud poda vetkho nahraden nejakm inm druhom inteligentnch autonmnych agentov, ktor u doku nielen udra krok so zrchujcim sa tempom civilizanho a globlno-evolunho procesu, ale posun ho na ete vyiu rove, a to bez ohadu na to, i vznikn transformciou z udskch bytost naprklad pomocou uploadingu udskch mozgov (alebo mysl) do umelch tiel i potaovej siete, alebo spontnne a mimo udskej vle a kontroly v rmci experimentov zameranch na vytvorenie silnej (t. j. plne autonmnej alebo suvernnej) umelej inteligencie. Bez ohadu na formu tohto prechodu si vak aj on bude vyadova alie, dodaton zdroje, a tch nielene je u dnes oraz menej, ale pri predpokladanom pokraujcom nraste udskej populcie a na rove 9-10 milird jedincov sa stva otznou dokonca jednoduch reprodukcia takhoto obrovskho potu ud, ako nedvno upozornil naprklad esk filozof J. majs (2012), odporajci preto uom, aby radej zvolili taktiku dstojnho stupu, resp. pozvonho vymierania, zatia o talianski bdatelia C. Vezzoli a E. Manzini (2008) odporaj riei tento problm nedostatku zdrojov pre tak vek poet ud skr prechodom na nov priemyseln a civilizan trajektriu, v rmci ktorej bude pre firmy vhodnejie o najviac etri, a to tak, e bud ma pod kontrolou i sprvou cel ivotn cyklus vrobku, ktor bude ich vlastnctvom a do ukonenia jeho ivotnosti, ponkajc pritom itateovi cel
15

sbor vrobkov, ktor u dnes umouj radiklne zni spotrebu materilnych a nakoniec aj udskch zdrojov nielen v priemyselnej, ale aj v ponohospodrskej vrobe ako takej (vrtane prky na non pohon, rdia na pruinu, nafukovacej sedaky a pod.), a to v plnom slade s prognostickm scenrom B1 Medzinrodnho panela pre klimatick zmeny (Dreher et al., 2008, s. 18), poda ktorho djde v blzkej budcnosti k rchlemu zavdzaniu ekologickejch technolgi a posunu smerom k duchovnejm hodnotm, pretoe prioritou spolonosti, resp. celej pozemskej civilizcie sa stane socilna inklzia a ochrana ivotnho prostredia. Poda mjho nzoru je vak otzne, i sa podobn modus vivendi podar dostatone rchlo nastoli v celosvetovom meradle, ani nehovoriac o tom, e otzka nho preitia sa aj tak v tomto prpade riei len doasne a iastone. Ako toti zdrazuj Johansen a Sornette (2001), ktorch nie nhodou viackrt citujem v mojej knihe, za vetko, o mme, v podstate vame zrchlenmu civilizanmu vvinu, na ktor sme vak a doteraz mali dostaton zdroje. Bez tchto zdrojov a bez s nimi spojenho zrchlenho vvinu, ktor me by obas preruovan akmisi stacionrnymi i stabilizanmi fzami, ako si dovolm doplni, sme vak nakoniec odsden na pozvon a definitvny civilizan a kultrny padok. Von ltkov, energetick a informan zdroje mme pritom takmer na dosah, pretoe v psme asteroidov sa nachdzaj obrovsk zdroje nerastnch surovn, ktor sa neraz daj ai s minimlnymi nkladmi a umonili by udra nau civilizciu na vzostupnej trajektrii tisce rokov, pokia by sme sa, ako zdrazuje J. Gott III. (2002), dokzali spolone zorientova a zmobilizova natoko, e by sme v mimoriadne zkom, zhruba 200-ronom okne alebo asovom intervale dokzali zahji postupn kolonizciu naej planetrnej sstavy. To si vak vyiada nie podstatn zredukovanie naich priemyselnch a civilizanch aktivt, ale prinajmenom v sektore komickho vskumu a vroby rozsiahle sstredenie a intenzvne vyuitie zdrojov, zatia o v rmci ostatnej vroby, najm spotrebnho tovaru, jej podstatn zredukovanie hoci aj pomocou metd a postupov, ktor celkom odvodnene navrhuj Vezzoli a Manzini, resp. bdatelia v rmci Medzinrodnho panelu pre klimatick zmeny. Dsledky takhoto konceptulneho a strategickho obratu v celkovom chpan naej situcie s pritom mimoriadne zvan nielene umouj jasne vyleni nae investin priority spojen s rozvojom biotechnolgi, nanotecholgi a umelej inteligencie ako odborov, na rozvoj ktorch by sme sa mali zamera aj na Slovensku, ale ukazuj aj, ak mrne je dfa, e na zskanie rozhodujcej strategickej iniciatvy sta investova von zdroje do nkupu pozemkov v krachujcich krajinch junej a juhozpadnej Eurpy, o je stratgia, ktor najnovie uprednostuj nske a saudsko-arabsk suvernne fondy, pretoe v konenom dsledku u nejde o to, ako zvazi v pomyselnej strategickej hre medzi viacermi navzjom
16

antagonistickmi hrmi, ale o to, ako rchlo navodi podmienky na realizovanie celkom inej strategickej hry, pri ktorej vetci hri navzjom saia a zrove zko spolupracuj pri dosahovan spolonho ciea, ktorm je spomnan vesmrna expanzia a vytvorenie plne novho druhu inteligentnch autonmnych agentov, schopnch takto expanziu dovi.

Zhrnutie
Vetko nasveduje tomu, e ak sa skutone chceme zachrni, t. j. zvldnu a prei vetky extrmne evolun vzvy, ktor pred ns postavil n zrchlen civilizan vvin, budeme musie nielen radiklne zmeni v mimoriadne krtkom asovom seku pr desiatok rokov svoje dlhodobo zauvan egoistick a biocentrick sprvanie, ale aj pretransformova samch seba na plne novch inteligentnch autonmnych agentov, ktor bud schopn dovi nami zahjen kolonizciu naej planetrnej sstavy a vstpi tak na alie, mimoriadne zaujmav a atraktvne vvinov trajektrie.

Zver
Na sugestvnu otzku Janka Kra z jeho balady Zverbovan i to m vdy tak by, ako dosia bolo? teda mono v zvere tohto listu jednoducho odpoveda: Urite nie, Janko. Ak ale chceme nieo na Slovensku a zrove aj celom svete zmeni, musme najprv celkom presne uri t as spolonosti, resp. spoloensk triedu alebo vrstvu, ktor by mala ma na radiklnych zmench najv zujem, pretoe je najviac ohrozen sasnm vvojom. Ako vyplva z predolho vkladu, tak v naich slovenskch, ale aj v celosvetovch podmienkach je takouto triedou i vrstvou najm stredn trieda a v rmci nej predovetkm zamestnanci vykonvajci i realizujci tzv. verejn zujem t. j. udia zodpovedn za kvalitu udskho kapitlu: lekri, zdravotn sestry, uitelia a spolu s nimi aj radnci, vojaci, policajti, mestsk policajti, hasii a dozorcovia v ttnych vzniciach. Najm tto udia by sa mali zjednoti do jednej politickej obianskej strany i hnutia (a to bez ohadu na svoje nboensk vyznanie i svetonzorov presvedenie) a spolone presadzova princpy zakotven v slovenskej stave, predovetkm prvo na prcu, primeran hmotn zabezpeenie a prvo na slobodu vyznania a svetonzorovho presvedenia, nechpan vak jednostranne a totalitne, ako je tomu dnes na Slovensku, ale demokraticky vekoryso, t. j. tak, e pri uplatovan mjho prva nebudem drzo a bezohadne obmedzova prva inho naprklad sstavnm vysielanm nboenskej propagandy vo verejnoprvnych mdich, ktorch innos je financovan aj neveriacimi.
17

Veriaci samotn a najm najvy predstavitelia slovenskej katolckej, grko-katolckej, evanjelickej a pravoslvnej cirkvi by teda mali ako prv, pokia chc by povaovan za loajlnych a korektnch obanov nho spolonho ttu, poadova od politikov odluku cirkvi od ttu a nepoadova pritom egoisticky miliardy za svoj bval majetok (tak ako to urobila cirkev v esku), pretoe v sasnej situcii na to Slovensk republika jednoducho nem zdroje (a urite urob lepie, ak ich naprklad pouije na vstavbu dianic i premyslen financovanie inteligentnch socilnych programov), zatia o obania samotn, predovetkm tzv. neveriaci, by mohli celkom leglne namietnu, e v takomto prpade aj oni, podobne ako rodina Baovcov, poaduj od cirkvi nasp desiatok zaplaten ich predkami poas stro feudalizmu, a to najradej v hotovosti alebo rovno v zlate, ako to neraz museli robi tto ich dvni, ale aj mnohopoetn a bohabojn predkovia. Samotn poiadavka rodiny Baovcov na zaplatenie miliardy euro zo slovenskho ttneho rozpotu, resp. na vrtenie ich bvalho slovenskho majetku vak v spojen s nedvno uznanmi obrovskmi reparciami i platbami eskej cirkvi jasne naznauje, e investorsk a kapitalistick supi zo Zpadu sa prve zanaj zlieta na oraz viac pchnucu zdochlinu slovenskej ekonomiky a spolonosti. Aj t menej inteligentn, ale dostatone podozrievav (a primerane star) obania naej republiky toti museli na zklade dvoch vyie uvedench informci postrehn, e sa op v zkulis upieklo na ich kor nejak svinstvo, pretoe ak boli uznan nroky eskej cirkvi na jej bval majetok (hoci len vo forme srie peanch spltok, zaplatench v budcnosti vetkmi obanmi eskej republiky), rovnako legitmny mus by aj nrok rodiny Baovcov na ich bval majetok v eskej a Slovenskej republike a spolu s nm aj nroky alch osb alebo podnikateskch rodn, ktor prili o majetok podobnm spsobom ako Baovci. Ak navye vezmeme do vahy, e informcie o celej tejto opercii s dvkovan rovnako zkernm spsobom, ako boli dvkovan informcie naprklad pri dehonestovan Jna Budaja pred parlamentnmi vobami v roku 1990, a e nikto zo slovenskch politikov, pokia mi je znme, sa zatia nevyjadril k poiadavke rodiny Baovcov a monosti, e po nej bud zrejme nasledova aj alie podobn poiadavky, majce oividne zniujci inok na nae budce ttne rozpoty, tak skutone musme djs k zveru, e je najvy as nastpi na cestu obianskeho odporu a zaklada vo vetkch vch slovenskch sdlach obianske kluby ako zrodky obianskeho hnutia a budcej politickej strany, ktor bude prednostne hji prva obanov a verejn zujem, tak ako s proklamovan a jasne vymedzen v naej stave, na zklade oho si aj dovoujem vyzva vetkch obanov naej republiky bez rozdielu, ktor shlasia s vyie nartnutm politickm programom, aby sa ku mne pridali a svoje nvrhy i pripomienky posielali na moju nov e-mailov adresu poslednasanca999@zoznam.sk.
18

Prloha 1. Ako sa z Roberta Fica stal pravicov populistick demagg

Podobne ako v celom liste a najm v asti tkajcej sa slovenskho kolstva budem aj v tejto prvej prlohe vychdza hlavne z vlastnej sksenosti. Ako voli SMERu, presveden, e je pre Slovensko lepou alternatvou ako sasn pravicov opozcia, ktor pri svojej vtedajej aj sasnej rozdrobenosti a programovej nekonzistentnosti naalej nem iadne morlne ani in prvo vldnu v Slovenskej republike, som hne po vaznch vobch niekokokrt ponkol Robertovi Ficovi spoluprcu ako len zboru jeho poradcov. Ani na jeden zo svojich e-mailov som tak z vldy, ako aj z centrly SMERu nedostal odpove. Predsedu vldy a spolu s nm aj predsedu parlamentu, obidvoch lenov SMERu, som neskr oslovil aj s prosbou o finann vpomoc pri publikovan mojej knihy Zklady globlnej evolucioniky. Predseda parlamentu ani neodpovedal na mj e-mail, zatia o z kancelrie predsedu vldy mi odpovedali, e mi pomc nemu, pretoe peniaze vo zvltnom fonde predsedu vldy predstavuj rezervu uren na mimoriadne situcie. Obidvoch tchto stavnch initeov by som sa nikdy ani neopovil otravova so svojimi prosbami, keby ttne vydavatestvo VEDA opakovane neignorovalo moje snahy o publikovanie mojej knihy a rovnako sa nesprvali aj mnoh alie ttne intitcie, resp. nadcie, ktor som v danej svislosti oslovil. Postupne sa tak v mojej hlave zaalo rozsvecova kontroln svetielko, hlsiace, e nieo tu nie je v poriadku. Naplno blika zaalo a vtedy, ke mi radnka Socilnej poisovne oznmila, e sa mi ako nezamestnanmu uchdzaovi o prcu v podstate neoplat zha nejak prcu na dohodu, pretoe Richterov zkon je nastaven tak, e viu as zrobku mi uchmatne tt, alebo, ak chcete, ttny rozpoet. No a vetko bolo jasn, ke ten ist Richter ohlsil al zkon, poda ktorho bud musie vetci uchdzai o zamestnanie, pokia chc ma nrok na dvku v hmotnej ndzi, odpracova tdenne najmenej osem hodn na verejno-prospench prcach vo svojej obci alebo meste. Najzbavnejie boli nsledn reakcie najviac dotknutch subjektov zatia o Rmovia svojm mlanm jasne ukzali, e im je to jedno a e sa aj tak poda vetkho ivia inm spsobom i systmom, tzv. mimovldky len proforma, do vky svojho platu zaprotestovali, no a ostatn obania, ktor mlo rozumej Ficovej prefkanosti a podlosti, si mono pomysleli, e tak tm Cigom treba... A to je presne to, o n pravicov populistick demagg Robert Fico v danej situcii potreboval. Ale pome po poriadku, v prpade zkona, ktor znevhodnil uchdzaov v ich snahe zamestna sa na dohodu, Fico (spolone s Richterom) opakovane vyhlasoval, e mu ide o potlaenie takhoto nekalho okrdania pracujcich i ttneho rozpotu, aj ke mal poda vetkho celkom in ciele jednak zrejme dfal, e as zamestnvateov danch ud prijme
19

do trvalho pracovnho pomeru a jemu sa podar aspo iastone zni nezamestnanos, o sa vak nestalo a vina tchto ud, ktor sa po tiscoch vzdvali tejto monosti aspo trochu zlepisvoj osud, bu upadla do ete vej biedy, alebo radej opustila rodn vlas a predsa len aspo tak napomohla tomu, e dnes s tatistiky o pote nezamestnanch menej hroziv, ako by boli, keby sa takto neobetovali (aj ke pri tom riskovali rozpad svojich rodn a pod.), jednak zrejme predpokladal, e tak obmedz operan priestor outsourcingovch agentr, ktor vak ani potom nemali problm s najmanm ud, pretoe nae koly kad rok chlia tisce nezamestnatench mladch ud, ktor zober akkovek prcu. V druhom prpade je jeho podlos ete odpornejia, pretoe rovnako ako v prvom prpade danm zkonom fakticky nepotrestal Rmov, ktor s takmito verejnmi prcami bu nemaj problm, alebo sa im vedia ahko vyhn, ale bielych gdov, ktor s na takto dvky skutone odkzan, ale ak bud ma takto verejne prezentova svoju socilnu exkluzivitu, radej sa odhlsia z evidencie. Fico pritom urobil presne to, o pred vobami ohlasoval praviiar udovt Kank, t. j. to, na zklade oho SDK oividne prila o mnostvo hlasov medzi rmskymi volimi, priom rovnako dobre ako Kank zrejme vedel, e tu vbec nejde o potrestanie tch, ktorm sa vraj nechce pracova a len poberaj socilne dvky (i u s bieli, alebo ierni), ale o to, ako ich postavi proti sebe a odvrti tak pozornos od toho, e ani on im nie je schopn v slade s naou stavou a predvolebnmi submi poskytn primeran prcu, nieto tzv. istoty. Ovea jednoduchie preto bolo pre neho poui star rmske divide et impera, t. j. postup, ktor asi najplastickejie opsal Kurt Vonnegut vo svojej Kolske v prbehu o chlapcovi, ktor sa rd zabval tak, e do komptovej fae umiestnil mravce a chrobka a ke sa ni nedialo, faou jednoducho potriasol a potom si praviiarsky podliacky vychutnval ich vzjomn sboje a boj o ivot. A to vetko len preto, aby mohol pred niektormi svojimi postarmi i trochu jednoduchmi volimi vyhlasova, e sa mu naozaj podarilo zni nau katastroflnu nezamestnanos, o mu sa poda vetkho od janura 2014 aj podar, aj ke za cenu toho, e tiscky bielych gdov a mono aj menej ikovnch Rmov upadn do ete vej biedy, alebo opustia svoju krut vlas; nehovoriac o problmoch, ktor bud ma obecn rady pri zabezpeen tejto vldnej agendy a nespravodlivosti vo vzahu k niektorm nezamestnanm v prpade, ak sa obciam i mestm takto prce napriek vetkej snahe zorganizova nepodar.

Prloha 2. O jednej revolcii, ktor nm lotri ukradli a stle nechc vrti

Ako tvrd esk ekonm J. Texler vo svojej knihe Despotick socializmus: zlyhanie utpie (1996), poas Nenej revolcie v roku 1989 na tom boli najlepie udia vo veku zhruba 30
20

rokov, ktor boli dos star na to, aby prebiehajcim udalostiam plne rozumeli a dostatone mlad na to, aby mali as potom tto svoju sksenos vyui. Kee zhodou okolnost patrm do tejto astnej genercie, povaujem nakoniec za svoju povinnos vysvetli spoluobanom, ako a preo nm ukradli Nen revolciu, preo sa tto revolcia stle neskonila a akmsi spodnm prdom naalej plynie, a ako ju my, obania, meme op vzia do svojich rk. Ako toti uvdza al nemenej vynikajci esk bdate J. Krej vo svojej knihe Djiny a revoluce (1992), kad revolcia pozostva z niekokch fz, poas ktorch sa postupne plnia (alebo neplnia) jej hlavn demokratizan ciele, priom cel tento revolun proces sa me natiahnu na niekoko desiatok rokov a zaleka ho preto nemono stotoova len s nejakm puom alebo vzburou (ako je to ben v praviiarskych kruhoch), zatia o jeho hlavnm obsahom (ibid., s. 67) je v podstate boj medzi jednotlivmi spoloenskmi triedami (alebo vrstvami) o rozsah vlastnckeho a volebnho prva. Ako je zrejm z celho tohto listu, tento boj zatia vyhrva zka pika neoliberlnych a neoboevickch kolaborantov i u s totalitnmi truktrami Eurpskej nie, alebo globaliztorskou investorskou oligarchiou. lohou ns, obanov, ktor tvorme stredn a doln triedu, a teda vinu spolonosti, je tto situciu zvrti, o musme urobi najprv vyntenm si novho volebnho zkona, ktor bude ma jasne demokratizan inok (naprklad takho, ak navrhujem v 2. asti listu), potom zaloenm irokospektrlneho obianskeho hnutia, ktor bude ma za svoj hlavn cie naplnenie tch idelov a cieov, za realizciu ktorch sme mnoh v chladnch novembrovch a decembrovch doch nadene trngali svojimi kmi t. j. vyej ivotnej rovne pre vetkch obanov (nielen strancku kastu), kvalitnejieho a zdravieho ivotnho prostredia, lepieho a udskejieho kolstva, zdravotnctva, ale aj ponohospodrstva a alch sektorov, o ktorch dnes, bohuia, mono kontatova, e sa naozaj nachdzaj v katastroflnom stave pokraujceho a zdanlivo nezvratnho padku. Prvm krokom k zmene tohto stavu preto mus by progresvna da z prjmu, ktor populistick klamr a demagg Fico asto ohlasuje vo svojich predvolebnch prejavoch, ale po vobch bleskovo vypa zo svojho sladkastho renckeho arzenlu. Ako pritom tvrdia Hawken et al. vo svojej knihe Prrodn kapitalizmus (2003) na zklade faktov z americkej histrie, nejde pri nej o iadny boevick exces, ale len o nevyhnutn nstroj v situcii, kedy nie je mon natartova ekonomiku, pretoe tzv. elita si jednoducho ukrojila privea zo spolonho kola a zadusila tm al hospodrsky rast. Progresvna da by pritom mala by zaveden sasne v celej Eurpe, pretoe len s jej pomocou je mon zvi domci dopyt, vytvori monos na rast spor aj v rmci slabch prjmovch skupn, najm na zklade inteligentnho prerozdeovacieho systmu, ba aj otvori cestu k radiklnemu obmedzeniu vky prjmov ako takch, ktor by poda H. Dalyho (1996)
21

a de facto aj poda samotnej Biblie nemali by tak extrmne ako s v sasnosti, a teda nepresahova desansobok priemernej mzdy, ani nehovoriac o tzv. zloenom roku a ernckom poiiavan peaz vbec, ktor je zloinom nielen poda Kornu, ale aj poda dritea Nobelovej ceny za chmiu F. Soddyho, o sce urite vzbud znan nevu u toho typu podnikateov, ktor si svoju innos plet s lpenm za tridsaronej vojny, ale u tch, ktor ju chpu aj ako slubu verejnosti v zmysle Vezzoliho a Manziniho vah, urite skr i neskr njde pozitvnu odozvu. alm krokom mus by zdanenie globlne obiehajceho kapitlu a jeho innejia kontrola tak v nrodnom, ako aj v celosvetovom meradle, zatia o v naich slovenskch podmienkach sa alie zdroje daj zska aj komplexnou zmenou vlastnckych pomerov v rmci zdravotnckeho sektoru, ktor je doslova tunelovan, ako naznauj vo svojej tdii P. Laba a M. ambal (2012), hstkou oligarchov, ktor pomocou politikov sprivatizovali najlukratvnejie zdravotncke zariadenia a tuj si za svoje sluby nie premrten, ale doslova ialen ceny, pohotovo preplcan zdravotnmi poisovami. V naich slovenskch podmienkach, kde je najvm rizikovm faktorom poda vetkho dlhodob nezamestnanos a socilna exkluzivita stle vieho potu tak mladch, ako aj starch ud, je okrem vyie opsanej kolskej reformy (smerujcej k innejiemu vynakladaniu finannch prostriedkov), takisto nutn prija legislatvne opatrenia, ktor zvia zamestnanos nielen mladch ud (ako je tomu v prpade zkona zakazujceho sasne pobera dchodok aj mzdu), ale aj obanov strednej a starej genercie, a to rchlym prijatm legislatvy znemoujcej vskyt multifunknch funkcionrov, ktor sa neuveritene rchlo rozmnoili najm vo vldnej monostrane a bez problmov sthaj zastva naprklad funkcie poslancov, primtorov i predsedov samosprvnych krajov, vyuova na viacerch vysokch i strednch kolch a ete aj drzo vykrikova, e zruenie tohto ich zbojnenia by bolo v rozpore s ich udskmi prvami, zakotvenmi v stave naej republiky. Rovnako dleit je vak aj obmedzenie vysvania finannch zdrojov a sasne aj udskho kapitlu z jednotlivch reginov, a to zavdzanm miestnych mien v kadom vom slovenskom meste, resp. realizovanm bezpeanch vmennch systmov, ktor obanom pri nedostatku likvidity umouj navzjom si priamo vymiea svoje vrobky a innosti. Popri mnohch alch reformnch opatreniach, ktor v rmci vyie spomenutho obianskeho hnutia urite prdu na pretras, tak mono hovori o sbore krokov, ktor mu nielen zsadne zmeni cel Slovensko, ale aj vytvori podmienky na realizciu prv, ktor mme zakotven v naej stave a ktor vldnuce politick piky tejto krajiny drzo poliapavaj u cel roky. Aj preto si vs na zver dovolm ete raz poprosi, aby ste ma 18. 9. 2013 prili podpori pred Krajsk sd v Bratislave, kde budem obhajova svoje i vae prvo na prcu a slun ivot vbec.
22