Hodnotenie Fakúlt Vysokých Škôl 2014

HODNOTENIE
FAKLT VYSOKCH
KL 2014
Ranking faklt vysokch kl v SR
na zklade porovnania ukazovateov
kvantity a kvality vzdelvania a vskumu
Akademick rankingov a ratingov agentra (ARRA),
november 2014
Akademick rankingov a ratingov agentra
Hodnotenie faklt vysokch kl 2014

(c) Akademick rankingov a ratingov agentra (ARRA)
november 2014
ISBN: 978-80-89472-18-5
Autori sprvy: Mgr. Juraj Barta, CFA; prof. Ing. Ferdinand Devnsky, DrSc.; Mgr. Martin Hric;
Miroslav Medve, MA, MSc.; doc. RNDr. Ivan Ostrovsk, CSc.; Ing. Eva Pilt; prof. RNDr. Jn Pit, DrSc.;
prof. Ing. Ivan tich, DrSc.
Za cenn pripomienky patr poakovanie lenom Odbornej rady ARRA, ako i lenom Sprvnej rady ARRA.
akujeme aj vetkm tm itateom, ktor prispeli svojimi nvrhmi a pripomienkami k zveniu kvality
tejto sprvy.
Tto sprva bola pripraven v spoluprci s Centrom vedecko-technickch informci SR.
Partneri sprvy:
Medilny partner:
Obsah
1.
Zhrnutie zisten
2.
Kritria a metodolgia hodnotenia 2014
11
2.1 vod
11
2.2 Zkladn princpy zostavenia rankingu
12
2.3 Rozdelenie faklt do skupn
13
2.4 Bonifikcia novch faklt
19
2.5 Prehad kritri 2014
20
3.
26
Vsledky hodnotenia
3.1 Skupina TECH
26
3.2 Skupina PRIR
28
3.3 Skupina MED
29
3.4 Skupina AGRO
31
3.5 Skupina EKONOM
32
3.6 Skupina OSTATNE SPOL
34
3.7 Skupina FILOZOF
35
3.8 Skupina PRAV
37
3.9 Skupina PEDAGOG
38
3.10 Skupina UMEL
39
3.11 Skupina TEOLOG
40
4.
42
O ARRA
PRLOHA
Grafy k jednotlivm indiktorom v rmci skupn odborov (za roky 2012, 2013, 2014)
1. Zhrnutie zisten
Akademick rankingov a ratingov agentra (ARRA) predklad v porad u desiate hodnotenie faklt
slovenskch vysokch kl, ktor sa op opiera o verejne dostupn a overiten daje o vzdelvan
a vskum jednotlivch faklt za rok 20131.
Hodnotench bolo spolu 112 faklt, resp. monofakultnch kl, ztoho 104 faklt verejnch a8 faklt
skromnch vysokch kl v 11 skupinch odborov.
V tomto roku bola iastone modifikovan metodika pri kritrich tkajcich sa publikci acitci v skupinch FILOZOF, TEOLOG, PEDAGOG, UMEL a PRAVO, kde bolo vaka rozreniu loklnych databz pridan
obdobie jednho roka pri publikcich zahrnutch v CREP (Centrlny register evidencie publikanej innosti) a univerzitnch kniniciach. Pri loklnych databzach sa teda hodnot dlhie obdobie ako poas predchdzajceho roka. V prpade faklt skupiny UMEL boli naviac do hodnotenia namiesto citci zapotan
zvan umeleck diela z CREU (Centrlny register evidencie umeleckej innosti), ktor lepie odraj
zameranie tchto faklt. Menia zmena nastala aj pri vpote nezamestnanosti absolventov, kde sa u do
vahy ber len tudenti dennho tdia. Poslednou a pravdepodobne najvznamnejou zmenou, je rozrenie asovho obdobia pri vpote grantovej spenosti z jednho na tri roky. Tto zmena odstrni
niektor vrazn medziron pohyby, ktor boli spsoben najm nrazovm erpanm niektorch grantov
a lepie tak zohadn celkov schopnos fakulty zskava finann prostriedky z grantovch schm.
Napriek menm zmenm metodiky mono kontatova, e vrazn relatvne zmeny oproti minuloronmu rankingu boli zaznamenan len vnimone. Z jedenstich hodnotench skupn m a desa
rovnakho ldra ako v predchdzajcom roku a aj pri pohade na vsledky z viacerch rokov je mon pri vine hodnotench faklt sledova urit mieru diferencicie. Niektor fakulty, ako naprklad
Jesseniova lekrska fakulta UK, Fakulta chemickej a potravinrskej technolgie STU, Fakulta
socilnych a ekonomickch vied UK, Ekonomick fakulta TUKE, i Prvnick a Pedagogick fakulta z Trnavy, s nepretrite vo veden svojich skupn u minimlne tyri roky, o by nebolo mon
bez dlhodobho a kvalitnho plnenia viacerch sledovanch kritri. A prve na dlhodob vvoj vysokho
kolstva bude zameran hlavn tohtoron analza.
Nakoko ide u o nae desiate hodnotenie vysokch kl, meme si dovoli niekoko sumrnych
pohadov na minul vvoj ak bola pozcia slovenskch vysokch kl pred desiatimi rokmi, kde sa
nachdzaj teraz a meme aj naznai, kam sa v najblich rokoch ako celok asi bud ubera. V nasledujcich riadkoch si rozoberieme niekoko ukazovateov, ktor nm postupne vyskladaj celkov obraz
o slovenskom vysokom kolstve z pohadu niektorch zkladnch indiktorov ARRA.
Zaneme globlnym pohadom na vvoj, ktorm na naich V preli uitelia. Celkov poty uiteov sa
prli nemenili, s vnimkou roku 2007, ke vo vykazovan nastali urit metodick zmeny (delenie na internch/externch zamestnancov sa zmenilo na delenie na zamestnancov s plnm/iastonm vzkom). o
sa ale menilo vraznejie ako poty, bola kvalifikan truktra uiteov. Najm v prvch sledovanch
rokoch stpal poet aj podiel profesorov na populcii uiteov, ke ich poet za tyri roky stpol pribline
o tvrtinu. Odvtedy s ich poty u viacmenej stabiln. Citenejia je ale zmena v potoch uiteov s PhD,
ktorch podiel stpol z 57% a na 88%. Formlne sa teda poet pracovnkov, ktor by mali ma predpoklady na vedeck bdanie a kvalitn vubu, zvil o viac ako polovicu.
1) resp. za obdobie rokov 2004 2013 (publikcie a citcie v medzinrodnch databzach Web of Knowledge) a obdobie rokov 2008 2013
(publikcie a citcie v databze CREP).
pracovnkov,ktorbymalimapredpokladynavedeckbdanieakvalitnvubu,zviloviacako
polovicu.
V slade so zvyujcou sa kvalifikciou sa postupne zvyoval aj vedeck vkon slovenskch V. V
V slade so zvyujcou sa kvalifikciou sa postupne zvyoval aj vedeck vkon slovenskch V.

prpade, e
esa
sazameriame
zameriamelen
lennanavedeck
vedeckprce
prce
zachyten
v renomovanch
medzinrodnch
V prpade,
zachyten
v renomovanch
medzinrodnch
databzach
Web ofWeb
Knowledge,
meme
kontatova,
e hrub
publikan
vkon
sa za
zvil
databzach
of Knowledge,
meme
kontatova,
e hrub
publikan
vkon
sa desaroie
za desaroie
o 130%. Pre lepie porovnanie, vo svete bol za rovnak obdobie zaznamenan asi 60%-n nrast. Keo poiaton
130%. Pre lepie
porovnanie,
svete bol za
rovnak
obdobie zaznamenan
asioakvanm
60%n
e zvil
bol ale
stav na
Slovenskuvo
diametrlne
odlin,
dobiehanie
v pote prc je
procesom
a prekvapenm by bol skr opan vvoj. Toto ale ukazuje len na kvantitu, o poznanie horie
nrast.KeebolalepoiatonstavnaSlovenskudiametrlneodlin,dobiehanievpoteprcje
u je na tom samotn kvalita vedeckho vkonu vyjadren priemernm potom citci na prcu
oakvanmprocesomaprekvapenmbybolskropanvvoj.Totoaleukazujelennakvantitu,o
ktor pri hrubom porovnan v sasnosti dosahuje len polovicu svetovho priemeru (11.1) a za
(5.5),
poznanieobdobie
horie u
je na
tom samotn
kvalita vedeckho
vyjadren
priemernm10potom
sledovan
rstla
dokonca
ete pomalie
ako svet. vkonu
Inmi slovami,
za poslednch
rokov sme
sa citci
kposlednch10rokovsmesaksvetupriblilihlavnekvantitoupublikci,vzvounajblichrokovby
svetuna
priblili
hlavnektor
kvantitou
publikci,
vzvou
rokov by malo
by najm
zvyovanie
prcu (5.5),
pri hrubom
porovnan
v najblich
sasnosti dosahuje
len polovicu
svetovho
kvality vsledkov slovenskej vedy a vskumu.
malobynajmzvyovaniekvalityvsledkovslovenskejvedyavskumu.
priemeru
(11.1) a za sledovan obdobie rstla dokonca ete pomalie ako svet. Inmi slovami, za
Ajpridoktorandochsazaujmavmspsobommenilinielenichpoty,aleajtruktra.Nazaiatku
sledovanhoobdobiatudovalanaslovenskchVvdennejformemenejakotvrtinazcelkovho
potudoktorandov.Inmislovami,externchdoktorandovbolotrikrttokoakodennch.Niekoko
alch rokov potom boli sledovan separtne pohyby poty externch doktorandov s malou
prestvkou cel dobu klesali a poty dennch doktorandov naopak dlho stpali. V sasnosti u
denn doktorandi tvoria takmer 60% z celkovho potu doktorandov. Sumrny poet doktorandov
Aj pri doktorandoch sa zaujmavm spsobom menili nielen ich poty, ale aj truktra. Na zaiatku
sledovanho obdobia tudovala na slovenskch V v dennej forme menej ako tvrtina z celkovho
potu doktorandov. Inmi slovami, externch doktorandov bolo trikrt toko ako dennch. Niekoko
alch rokov potom boli sledovan separtne pohyby poty externch doktorandov s malou prestvkou cel dobu klesali a poty dennch doktorandov naopak dlho stpali. V sasnosti u denn doktorandi tvoria takmer 60% z celkovho potu doktorandov. Sumrny poet doktorandov od zaiatku
postupne stpal a do roku 2010 sa zvil takmer o tretinu. Odvtedy je citen dos vrazn prepad
len za posledn dva roky sa poet doktorandov znil o viac ako dve tiscky a ich celkov poet je tak
ako v roku 2004. Tento pokles je zrejme dsledkom zmeny financovania doktorandskho tdia
ni
zo strany Ministerstva kolstva.
Pouiteochadoktorandochsavenujemetudentom.Ichpotysazaalivprvejpolovicisledovanej
Po uiteoch a doktorandoch sa venujeme tudentom. Ich poty sa zaali v prvej polovici sledovanej
dekdyprudkozvyovaapokraovalipodobneprudkmpoklesomvjejdruhejpolovici.Akoprvsa
dekdy
prudko zvyova a pokraovali podobne prudkm poklesom v jej druhej polovici. Ako prv sa
v roku
2007 zastavil nrast potu externch tudentov, ktor sa v tom ase blil u k hranici 80 tisc
vroku2007zastavilnrastpotuexternchtudentov,ktorsavtomaseblilukhranici80tisc
a do dnenho da klesol o viac ako tretinu na 48 tisc. Neskr, v roku 2009, nasledoval aj obrat v pote
adodnenhoda klesoloviacako tretinuna48 tisc.Neskr,vroku2009, nasledovalajobratv
tudentov dennej formy tdia, ktorch poet odvtedy klesol o viac ako 11 tisc. Najviac tudenpote
tudentov dennej
formy tdia,
ktorch
poet
odvtedy
klesolpoet
o viac
ako 11 tisc.
Najviac
tov
tak navtevovalo
slovensk
V v roku
2008,
kedy
ich shrnn
presiahol
hranicu
215 tisc.
Odvtedy
ich
celkov
poet
vrazne
kles
za
p
rokov
o
takmer
40
tisc
a
iadne
alie
indiktory
tudentovtaknavtevovaloslovenskVvroku2008,kedyichshrnnpoetpresiaholhranicu215
zatia nenaznauj dohadn zmenu danho trendu.
tisc. Odvtedy ich celkov poet vrazne kles za p rokov o takmer 40 tisc a iadne alie
Voindiktoryzatianenaznaujdohadnzmenudanhotrendu.
svetle tohto vvoja je zaujmav pozrie sa aj na zahraninch tudentov, ktorch poty sa za desa rokov takmer strojnsobili. V tomto roku sa ich podiel bli k 4% a naalej pokrauje v stabilnom
raste,
o ukazuje
postupn
otvranie
sa svetu.
Lenzahraninch
pre porovnanie
podielktorch
cudzincov
na sa
vysokch
Vo svetle
tohto na
vvoja
je zaujmav
pozrie
sa aj na
tudentov,
poty
za
kolch vo Vekej Britnii presahuje 15% a v eskej republike 11%. Tu ale treba poznamena, e viac
desa
rokov takmer
V tomto
roku
ich podiel
bli23
k 4%
pokrauje
ako
6% tudentov
v Rstrojnsobili.
tvoria Slovci,
ktorch
tamsatuduje
viac ako
tiscaanaalej
ich poet
sa za 10 v
rokov
takmer
strojnsobil. Zatia o teda poet Slovkov tudujcich na naich V postupne kles, ich podiel
stabilnomraste,oukazujenapostupnotvraniesasvetu.Lenpreporovnaniepodielcudzincovna
na eskej tudentskej populcii ete stle vykazuje stpajci trend.
vysokch kolch vo Vekej Britnii presahuje 15% a v eskej republike 11%. Tu ale treba
poznamena,eviacako6%tudentovvRtvoriaSlovci,ktorchtamtudujeviacako23tiscaich
poet sa za 10 rokov takmer strojnsobil. Zatia o teda poet Slovkov tudujcich na naich V
postupnekles,ichpodielnaeskejtudentskejpopulciietestlevykazujestpajcitrend.
Celkov poet tudentov sa odvja od viacerch faktorov, zktorch vznamn lohu hraj najm dva
Celkovpoettudentovsaodvjaodviacerchfaktorov,zktorchvznamnlohuhrajnajmdva
zujem o tdium a nronos prijmacieho konania. Krivka prijmacieho konania prela za sledovan
zujemotdiumanronosprijmaciehokonania.Krivkaprijmaciehokonaniaprelazasledovan
obdobie
viacermi zmenami spoiatku bol dopyt po V tdiu ovea vy ako ponuka a aj preto
saobdobieviacermizmenamispoiatkuboldopytpoVtdiuoveavyakoponukaaajpretosa
na konci prijmacieho konania na tdium zapsalo takmer toko tudentov ako bol plnovan
poet prijatch (96%). S postupne stpajcim zujmom vysok koly ambicizne zvyovali aj plnakonciprijmaciehokonanianatdiumzapsalotakmertokotudentovakobolplnovanpoet
novan
poet prijatch, ktor ale nebol nasledovan rovnakou spenosou pri zpise. Od roku 2006
uprijatch
poty prihlsench
aj zapsanch
kontinulne
klesali,
ale ambicizne
plnovan poet
prijatch
sa znioval
(96%). S postupne
stpajcim
zujmom vysok
koly
zvyovali
aj plnovan
len pozvone a v poslednch rokoch je op na vzostupe. To sa v minulom roku prejavilo tm, e plpoet prijatch, ktor ale nebol nasledovan rovnakou spenosou pri zpise. Od roku 2006 u
novan poet prijatch, a teda celkov kapacity naich V, boli vyie ako poet vetkch tudenpoty
prihlsenchajzapsanchkontinulneklesali,aleplnovanpoetprijatchsazniovallen
tov
hlsiacich
sa na vysokokolsk tdium. V tomto roku sa situcia ete zvraznila, ke sa na
tdium
hlsilo
u len 88%rokoch
z plnovanho
prijatch.
aj stratgia
pozvone a v poslednch
je op napotu
vzostupe.
To saZaujmavou
v minulom je
roku
prejavilo akou
tm, vysok
e
koly na tento zniujci sa zujem reagovali postupne zniovali nronos prijmacieho konania. Zo
plnovan poet prijatch, a teda celkov kapacity naich V, boli vyie ako poet vetkch
72%-nej
spenosti prijatia sa postupne dostali a na 85%-n spenos a naozaj kompetitvne prijmacie
konanie ostalo u len na niekokch fakultch.
tudentovhlsiacichsanavysokokolsktdium.Vtomtorokusasituciaetezvraznila,kesa
natdiumhlsiloulen88%zplnovanhopotuprijatch.Zaujmavoujeajstratgiaakouvysok
kolynatentozniujcisazujemreagovalipostupnezniovalinronosprijmaciehokonania.Zo
72%nej spenosti prijatia sa postupne dostali a na 85%n spenos a naozaj kompetitvne
prijmaciekonanieostaloulennaniekokchfakultch.
Kesapozriemeibanapoettudentovrelnezapsanchnatdium,ukesa,emomentlnesa
na V zapisuj len dve tretiny z plnovanho potu prijatch. Ak si k tomu pripotame relatvne
stabilnpoetuiteovatieajpridelenchfinannchdotanchprostriedkovvsledkomje,eu
terazostvavprvchronkochnevyuitvubovkapacitaslovenskchvysokchklnarovni
ajednejtretiny.

Kesapozriemeibanapoettudentovrelnezapsanchnatdium,ukesa,emomentlnesa
Ke
poet
tudentov
relne zapsanch
na tdium,
ukepripotame
sa, e momentlne
nasa
Vpozrieme
zapisujiba
lenna
dve
tretiny
z plnovanho
potu prijatch.
Ak si k tomu
relatvnesa na
V zapisuj len dve tretiny z plnovanho potu prijatch. Ak si k tomu pripotame relatvne stabiln
stabilnpoetuiteovatieajpridelenchfinannchdotanchprostriedkovvsledkomje,eu
poet
uiteov a tie aj pridelench finannch dotanch prostriedkov vsledkom je, e u teraz ostva
terazostvavprvchronkochnevyuitvubovkapacitaslovenskchvysokchklnarovni
v prvch
ronkoch nevyuit vubov kapacita slovenskch vysokch kl na rovni a jednej tretiny.
Toajednejtretiny.
je vznamn priestor na rozvoj, tak v oblasti rastu kvality a riadnej implementcie bolonskho procesu vo vzdelvan, ako aj, a predovetkm, vskumu.
Odpovede na otzku kam sa asi bude tento vvoj ubera v najblich rokoch s najmenej dve. Krtkodob
predpove
sana
d otzku
odvodikam
od indiktorov
zujmu
tdium,
ktorvonajblich
pr rokov predbieha
tudentov.
Odpovede
sa asi bude
tentoo vvoj
ubera
rokoch spoty
najmenej
dve. Tu
sa d predpoklada, e v najblich dvoch rokoch poklesne poet tudentov o alch pribline 1215
Krtkodobpredpovesadodvodiodindiktorovzujmuotdium,ktoroprrokovpredbieha
tisc. Pri desaronom vhade treba zobra do vahy aj demografick vvoj, kde by mala poetnos hlavnejpotytudentov.Tusadpredpoklada,evnajblichdvochrokochpoklesnepoettudentovo
vekovej skupiny uchdzaov o tdium postupne klesa a do rokov 2021/22, celkovo o priblinealchpribline1215tisc.Pridesaronomvhadetrebazobradovahyajdemografickvvoj,
20%. To by pri rovnakch podmienkach ako v sasnosti, malo prinies pokraujci pokles zujmu
pribline2025tisctudentov.Predpokladandnosapohybujenarovniokolo140tisctudentovv
o vysokokolsk tdium a poty tudentov by mali klesn o alch pribline 2025 tisc tudentov.
kdebymalapoetnoshlavnejvekovejskupinyuchdzaovotdiumpostupneklesaadorokov
Predpokladan
dno sa pohybuje na rovni okolo 140 tisc tudentov v horizonte asi 8 rokov.
horizonteasi8rokov.
2021/22,celkovoopribline20%.Tobyprirovnakchpodmienkachakovsasnosti,maloprinies
pokraujci pokles zujmu o vysokokolsk tdium a poty tudentov by mali klesn o alch
10
Takto vyzer celkov vvoj vysokho kolstva ako celku. Tento vak nie je tvoren homognnou
skupinoufakltapretojedobrsapozrieajnavplyvtchtoukazovateovnajednotlivfakulty.V
prvom kroku sme rozdelili fakulty na dve skupiny tie, ktor sa v poslednch rokoch pravidelne
umiestovali na poprednch miestach v rankingu ARRA (=TOP) a tie ostatn. Nsledne sme
sledovaliiaakobolvvojvtchtodvochskupinchodlin.Pripotochatruktreuiteovneboli
Takto vyzer celkov vvoj vysokho kolstva ako celku. Tento vak nie je tvoren homognnou skupinou faklt a preto je dobr sa pozrie aj na vplyv tchto ukazovateov na jednotliv fakulty. V prvom kroku sme rozdelili fakulty na dve skupiny tie, ktor sa v poslednch rokoch pravidelne umiestovali
na poprednch miestach v rankingu ARRA (=TOP) a tie ostatn. Nsledne sme sledovali i a ako bol
vvoj v tchto dvoch skupinch odlin. Pri potoch a truktre uiteov neboli zisten vrazn odlinosti, s malou vnimkou vyieho podielu profesorov na TOP fakultch. Asi najzaujmavejie zistenia
sa tkaj tudentov, kde bol podiel tudentov na TOP fakultch spoiatku 31%, ale s pokraujcou
masifikciou tdia postupne klesal. Po dosiahnut minima (26,5%) v roku 2009 ale do popredia znova zaala vstupova aj kvalita jednotlivch faklt zatia o u TOP faklt prilo len k zanedbatenmu
poklesu tudentov (2%), u druhej skupiny to u predstavovalo viac ako 10%. Podiel zo vetkch
tudentov, ktor s na TOP fakultch tak kontinulne rastie a dochdza k diferencicii zujmu v prospech TOP faklt. Je teda predpoklad, e postupne sa zmenujci poet tudentov sa v budcnosti
bude koncentrova prve na tchto fakultch.
Obdobnjeajsituciavprpadeprihlok,ktorchjescekadmrokommenejnatakmervetkch
fakultch,alepritchlepchjepoklesoveamiernejakouostatnch.Tosaprejavujezvyujcimsa
podielomprihloksmerujcichnaTOPfakulty,ktorodroku2008narstolaotretinu,z24%na
32%.
32%.
32%.
Vinu z tchto dajov si budeme bliie vma aj pri detailnejch analzach jednotlivch skupn
faklt.Sstredmesanajmnaniektorzlomovroky,vktorchbolzapoatcelkovpoklesvtom
ktorom indiktore, ako naprklad rok 2008 pri potoch tudentov i rok 2010 pri potoch
10
doktorandov.Zujemotdiumapotyprihlok/prihlsench/zapsanch/plnbudsledovanod
zaiatkovmeranvroku2004.Podrobnejiesapozriemeajnato,ktorfakultyvkritickchobdobiach

Obdobn je aj situcia vprpade prihlok, ktorch je sce kadm rokom menej na takmer vetkch
fakultch, ale pri tch lepch je pokles ovea miernej ako u ostatnch. To sa prejavuje zvyujcim sa
podielom prihlok smerujcich na TOP fakulty, ktor od roku 2008 narstol a o tretinu, z 24%
na 32%.
Vinu z tchto dajov si budeme bliie vma aj pri detailnejch analzach jednotlivch skupn
faklt. Sstredme sa najm na niektor zlomov roky, v ktorch bol zapoat celkov pokles v tomktorom indiktore, ako naprklad rok 2008 pri potoch tudentov i rok 2010 pri potoch doktorandov.
Zujem o tdium a poty prihlok/prihlsench/zapsanch/pln bud sledovan od zaiatkov meran
v roku 2004. Podrobnejie sa pozrieme aj na to, ktor fakulty v kritickch obdobiach strcali, ako vrazne
a i niektor fakulty prpadne zaznamenali nrast.
2. Kritri a metodolgia hodnotenia 2014

2.1 vod
Prv hodnotenie (ranking)slovenskch vysokch kl a ich faklt zverejnila ARRAv roku 2005 (dta
za rok 2004). Dovtedy sa iadna ttna i nettna intitcia systematickm hodnotenm vedeckho
a pedagogickho vkonu vysokch kl na Slovensku nezaoberala. innos i poslanie Akreditanej
komisie SRsa od innosti a poslania ARRA podstatne lia.
Cieom rankingu ARRA je zniova mieru informanej asymetrie medzi kolami a ich potencilnymi
zkaznkmi. Zkladom celho hodnotenia je snaha poskytn irokej verejnosti a najm uchdzaom
o tdium na V prehad zostaven na zklade pouitia itatench a veobecne zrozumitench
kritri, ktor impome rozhodn sa pre tdiumna konkrtnej kole/fakulte. Ambciou nho
rankingu, tak ako to je zvykom aj pri zahraninch rankingoch, je tie iniciova saivos medzi
intitciami poskytujcimi vysokokolsk vzdelvanie a tm aj pozitvne zmeny v slovenskom vysokom kolstve.
K vberu kritri rankingu ARRA a k zostaveniu pouvanej metodiky v roku 2005 podstatne prispeli diskusie s odbornkmi, ktorch pre ARRA zabezpeila Svetov banka, ako aj s viacermi lenmi
akademickej obce na Slovensku (najm s lenmi Odbornej rady ARRA) a v zahrani. Zkladn princp hodnotenia sa rokmi nemen verejne dostupn kvantitatvne daje s rozdelen do piatich
zkladnch skupn: 1)vzdelvanie(poty tudentov, pedaggov, truktra uiteov); 2) atraktivita tdia (zujem o tdium, podiel zahraninch tudentov, mobility, nezamestnanos); 3)veda
a vskum(poty publikci a citci, priemern citovanos, prpadne zvan umeleck diela); 4) doktorandsk tdium (podiel absolventov, podiel na tudentskej populcii, pomer vedeckho vkonu
k potu doktorandov); a 5) grantov spenos (domce granty, zahranin granty, celkov prjem
z grantov na tvorivho pracovnka).
Kritri a metodika pouit v tejto sprve nevyhnutne vychdzaj z predchdzajcich sprv ARRA2
a hlavn indiktory ostvaj v podstate nemenn. Aktulna modifikcia vak zrove reflektuje medzinrodn trendy a vvoj v oblasti hodnotenia vysokch kl, opodstatnen pripomienky akademickej
obce Slovenska ako aj monosti zdrojov dt dostupnch na Slovensku.
2)
11
Vetky predchdzajce sprvy ARRA ponc rokom 2005 s k dispozcii na stiahnutie na: www.arra.sk/hodnotenie-vysokych-skol
Rovnako ako po minul roky, zkladnmi zdrojmi pre ranking ARRA zostvaj separty tatistickch
roeniek vysokho kolstva (Centrum vedecko-technickch informci / stav informci a prognz
kolstva; CVTI/UIP), tatistiky Ministerstva kolstva SR (MVVa), medzinrodn databzy vedeckch prc Web of Knowledge a daje od inch ttnych intitci. V prpade vybranch humanitnch
a spoloenskovednch faklt s dta op rozren o publikcie nezahrnut v medzinrodne pouvanch databzach, ktor sa zskavaj z domcich knininch databz (napr. CREP/CREU i
univerzitn kninice).
Podkladov zdroje pre kad kritrium, rovnako ako aj zdvodnenie modifikcie niektorch kritri,
uvdzame v nasledujcich astiach tejto kapitoly.
Aj tento rok boli osloven vetky skromn vysok koly, aby na svojej web strnke zverejnili tie
daje, ktor nie s inak verejne prstupn. tyri skromn vysok koly (Vysok kola medzinrodnho podnikania, Stredoeurpska vysok kola v Skalici, Paneurpska vysok kola a Vysok kola
Danubius) zverejnili potrebn daje a preto bolo mon do tohtoronho hodnotenia zaradi osem
faklt tchto skromnch V v skupinch zodpovedajcich ich zameraniu. Treba vak uvies, e ich
plnohodnotnmu zaradeniu brni skutonos, e nimi poskytnut daje nie s verifikovan treou
intitciou. Vemi si vime postoj tch skromnch vysokch kl, ktor sa aj napriek odlinmu
spsobu financovania (nedostupnos niektorch grantovch schm) nebrnia porovnaniu s verejnmi
vysokmi kolami a verme, e sa ich poet v budcnosti ete rozri. Porovnanie s konkurenciou im
toti me pomc a ukza ich siln aj slabie strnky.
2.2 Zkladn princpy tvorby rankingu ARRA

Ako v doterajch hodnoteniach, tak aj v tejto sprve spoval postup pri hodnoten vysokch kl
v nasledujcich krokoch:
v rozdelen faklt do jedenstich odborovo charakteristickch skupn tak, aby sa porovnvali len
fakulty, ktor maj podobn zameranie a podobn podmienky prce (poda upravenho Frascati
manulu3);
vo vbere kritri, ktor svisia s kvalitou vzdelvania a vskumu na jednotlivch vysokch kolch
a v priraden istho potu bodov kadej fakulte za vkon vtom ktorom kritriu. Kritri s usporiadan do skupn a za kad skupinu zskava fakulta ist poet bodov. Poet bodov fakulty je uveden
ako pomern percentulna hodnota plnenia kritria k hodnote najlepie plnenho kritria
(t.j. najlepia fakulta dosiahne vdy 100 bodov);
vpridelen sumrneho bodovho hodnotenia fakultm, ktor je vyjadren ako priemer bodovho
ohodnotenia vetkch kritri, t.j. poradie faklt v jednotlivch skupinch odborov je dan ich
priemernm bodovm ziskom za vetky skupiny kritri.
Zkladn princpy rankingu ARRA:
kritri s zameran na intenzitu vkonu, nie na celkov vkon, to znamen, e pri bodovom hodnoten sa zohaduje aj vekos fakulty;
zkladom pre zostavenie rankingu s verejne dostupn a overiten, t.j. nespochybniten zdroje,
okrem odvodnench a zdvodnench vnimiek;
3)

12
Frascati Manual (6. vydanie, OECD 2002, Par, s. 67) del odbory vedy a techniky do iestich skupn. S cieom hodnoti fakulty v o
najhomognnejch skupinch ARRA od roku 2009 del skupiny HUM a SPOL na menie skupiny poda prbuznho odbornho zamerania faklt.
ARRA hodnot vetky fakulty verejnch vysokch kl, ktor maj ukonen minimlne jeden
vzdelvac cyklus na 1. stupni vzdelvania (t.j. s starie ako tri roky) a tie skromn vysok koly,
ktor zverejnili svoje daje inak nedostupn z verejnch zdrojov. Fakulty/koly mladie ako 10 rokov,
ktor vznikli de novo (nie delenm alebo premenovanm) s pre ely hodnotenia v relevantnch kategrich bonifikovan;
hodnotenie ARRA, tak ako je uveden v jednotlivch krokoch vyie, je zaloen na relatvnej stupnici,
ktor ako porovnvaciu hodnotu pouva vkon najlepej fakulty vdanej skupine za dan rok. To
znamen, e zmena postavenia v rebrku predstavuje zmenu vo vkone voi sasne najlepiemu
vskupine, t.j. relatvnu, nie absoltnu zmenu vkonu oproti predolmu roku (absoltne sla za
posledn 3 roky s pre kad indiktor zhrnut v prlohch k tejto sprve);
rovnako ako in hodnotenia, aj ranking ARRA treba vnma s prihliadnutm na pouit kritri.
Kad ranking poskytuje obraz o fakulte vysokej koly a jej postaven medzi ostatnmi fakultami
vysokch kl vlune optikou danch kritri, o znamen, e pouitm inch kritri by poradie
fakulty v rebrku mohlo by odlin.4
2.3 Rozdelenie faklt do skupn

Ponc rokom 2009, ARRA del fakulty vysokch kl do nasledujcich jedenstich skupn:
technick vedy (TECH) stavebn ininierstvo, elektroininierstvo, informatika, elektronika, strojrstvo a in technick odbory;
prrodn vedy (PRIR) matematika, fyziklne, chemick a biologick vedy a vedy o zemi a ivotnom
prostred;
lekrske vedy (MED) veobecn lekrstvo a stomatolgia, klinick medicna, farmaceutick vedy,
oetrovatestvo a zdravotnctvo;
ponohospodrske vedy (AGRO) ponohospodrstvo, lesnctvo, veterinrna medicna a prbuzne
zameran odbory;
ekonomick vedy (EKONOM) ekonomick fakulty;
ostatn spoloensk vedy (OSTATNE SPOL) fakulty spoloenskch vied so zameranm na verejn
sprvu, medzinrodn vzahy, politicko-ekonomick vedu, masmedilnu komunikciu a in prbuzn
odbory;
filozofick vedy (FILOZOF) filozofia, histria, jazyky, literatra a in prbuzne zameran odbory;
prvne vedy (PRAV) prvnick fakulty;
pedagogick vedy (PEDAGOG) pedagogick fakulty;
teologick vedy (TEOLOG) teologick fakulty;
umenie (UMEL) fakulty zameran na hudbu, dramatick, filmov a vtvarn umenie.
4)

13
Ranking ARRA nezisuje informcie napr. o atmosfre na fakulte, inovatvnosti vuby i o spokojnosti tudentov. Podklady k tmto,
subjektvnemu hodnoteniu podliehajcim, dajom sa toti nenachdzaj v iadnych veobecnch dveryhodnch tatistikch
a databzach, na ktorch je ranking ARRA postaven.
Tabuka 1: Zoznam skupnfaklt a vysokch kl aich skratky pouit vsprve

(v abecednom porad poda nzvu vysokej koly; podiarknut s skromn vysok koly)5
kola
Fakulta
Skupina
Akadmia umen
v Banskej Bystrici
Akadmia umen
Akadmia umen
Akadmia umen
AU
Fakulta dramatickch umen
Fakulta mzickch umen
Fakulta vtvarnch umen
UMEL
UMEL
UMEL
Ekonomick univerzita
v Bratislave
Fakulta hospodrskej informatiky

Fakulta medzinrodnch vzahov
Fakulta podnikovho manamentu
Nrodohospodrska fakulta
Obchodn fakulta
Fakulta aplikovanch jazykov
Podnikovohospodrska fakulta
EKONOM
OSTATNE
EKONOM
EKONOM
EKONOM
EKONOM
EKONOM
FHI EU
FMEV EU
FPM EU
NHF EU
OF EU
FAJ EU
PHF EU
KU
Filozofick fakulta
Pedagogick fakulta
Fakulta zdravotnctva
Teologick fakulta
FILOZOF
PEDAGOG
MED
TEOLOG
Preovsk univerzita
v Preove
Preovsk univerzita
Preovsk univerzita
Preovsk univerzita
Preovsk univerzita
Preovsk univerzita
Preovsk univerzita
Preovsk univerzita
Preovsk univerzita
FDU AU
FMU AU
FVU AU
EU
Katolcka univerzita
v Ruomberku
Katolcka univerzita
Katolcka univerzita
Katolcka univerzita
Katolcka univerzita
Skratka
FiF KU
PedF KU
FZ KU
TF KU
PU
Fakulta humanitnch a prrodnch vied
Fakulta manamentu
Fakulta portu
Fakulta zdravotncka
Filozofick fakulta
Grckokatolcka teologick fakulta
Pedagogick fakulta
Pravoslvna bohosloveck fakulta
FILOZOF
EKONOM
PEDAGOG
MED
FILOZOF
TEOLOG
PEDAGOG
TEOLOG
FHPriV PU
FM PU
F PU
FZ PU
FiF PU
GKTF PU
PedF PU
PBF PU
5) Ak sa na ARRA obrti tatutr uritej fakulty s tm, e na zklade relevantnho a objektvneho dvodu navrhuje preradenie svojej fakulty
do inej skupiny odborov, ARRA sa bude tmto nvrhom zaobera.
14
kola
Fakulta
Skupina
Slovensk ponohospodrska
univerzita v Nitre
univerzita
univerzita
univerzita
univerzita
univerzita
univerzita
SPU
Fakulta agrobiolgie
a potravinovch zdrojov
Fakulta biotechnolgie
a potravinrstva
Fakulta ekonomiky
a manamentu
Fakulta eurpskych tdi
a regionlneho rozvoja
Fakulta zhradnctva
a krajinnho ininierstva
Technick fakulta
AGRO
FAPZ SPU
AGRO
FBP SPU
EKONOM
FEM SPU
OSTATNE
FERR SPU
AGRO
FZKI SPU
TECH
TF SPU
Slovensk technick
univerzita v Bratislave
Slovensk technick univerzita
STUBA
Fakulta architektry
TECH
Fakulta elektrotechniky a informatiky TECH
Fakulta chemickej
TECH
a potravinrskej technolgie
TECH
Fakulta informatiky
a informanch technolgi
Materilovotechnologick fakulta TECH
Stavebn fakulta
TECH
Strojncka fakulta
TECH
Technick univerzita
v Koiciach
Technick univerzita Koice
15
Skratka
FA STU
FEI STU
FCHPT STU
FIIT STU
MTF STU
SvF STU
SjF STU
TUKE
Ekonomick fakulta
Fakulta BERG
Fakulta elektrotechniky a informatiky
Fakulta umen
Fakulta vrobnch technolgi
Hutncka fakulta
Stavebn fakulta
Leteck fakulta
Strojncka fakulta
EKONOM
TECH
TECH
UMEL
TECH
TECH
TECH
TECH
TECH
EF TUKE
FBERG TUKE
FEI TUKE
FU TUKE
FVT TUKE
HF TUKE
SvF TUKE
LF TUKE
SjF TUKE
kola
Fakulta
Skupina
Technick univerzita
vo Zvolene
TUZVO
Technick univerzita Zvolen

Drevrska fakulta
AGRO
Fakulta ekolgie a environmentalistiky PRIR
Fakulta environmentlnej
TECH
a vrobnej technolgie
DF TUZVO
FEE TUZVO
FEVT TUZVO
Lesncka fakulta
LF TUZVO
AGRO
Trenianska univerzita
Alexandra Dubeka
TUAD
Trenianska univerzita A. Dubeka

Fakulta priemyselnch technolgi

Fakulta socilnoekonomickch
vzahov
TECH
OSTATNE
FPT TUAD
FSEV TUAD
MED
FZ TUAD
Fakulta pecilnej techniky
TECH
FT TUAD
Trnavsk univerzita v Trnave

Trnavsk univerzita
Trnavsk univerzita
Trnavsk univerzita
Trnavsk univerzita
Trnavsk univerzita
TU
Fakulta zdravotnctva a socilnej prce
Filozofick fakulta
Pedagogick fakulta
Prvnick fakulta
Teologick fakulta
MED
FILOZOF
PEDAGOG
PRAV
TEOLOG
Univerzita Komenskho
v Bratislave
16
Skratka
FZSP TU
FiF TU
PedF TU
PraF TU
TF TU
UK
Evanjelick bohosloveck fakulta
Fakulta managementu
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky
Fakulta socilnych a ekonomickch vied
Fakulta telesnej vchovy a portu
Farmaceutick fakulta
Filozofick fakulta
Jesseniova lekrska fakulta
Lekrska fakulta
Pedagogick fakulta
Prvnick fakulta
Prrodovedeck fakulta
Rmskokatolcka cyrilometodsk
bohosloveck fakulta
TEOLOG
EKONOM
PRIR
OSTATNE
PEDAGOG
MED
FILOZOF
MED
MED
PEDAG
PRAV
PRIR
TEOLOG
EBF UK
FM UK
FMFI UK
FSEV UK
FTV UK
FaF UK
FiF UK
JLF UK
LF UK
PedF UK
PraF UK
PriF UK
RKCMBF UK
kola
Fakulta
Skupina
Univerzita J. Selyeho
v Komrne
UJS
Ekonomick fakulta
Fakulta reformovanej teolgie
Pedagogick fakulta
EKONOM
TEOLOG
PEDAG
Univerzita Kontantna
Filozofa v Nitre
Univerzita Kontantna Filozofa
Univerzita Mateja Bela

Fakulta prrodnch vied

Fakulta socilnych vied
a zdravotnctva
Fakulta stredoeurpskych tdi
Filozofick fakulta
Pedagogick fakulta
PRIR
MED
FPriV UKF
FSVZ UKF
OSTATNE
FILOZOF
PEDAG
FS UKF
FiF UKF
PedF UKF
UMB
Ekonomick fakulta
Filozofick fakulta
Fakulta politickch vied
a medzinrodnch vzahov
Pedagogick fakulta
Prvnick fakulta
EKONOM
FILOZOF
OSTATNE
EF UMB
FHV UMB
FPV UMB
PRIR
PEDAG
PRAV
FPriV UMB
PedF UMB
PraF UMB
Univerzita Pavla Jozefa

afrika v Koiciach
Univerzita Pavla Jozefa afrika
UPJ
Filozofick fakulta
Fakulta verejnej sprvy
Lekrska fakulta
Prvnick fakulta
Prrodovedeck fakulta
FILOZOF
OSTATNE
MED
PRAV
PRIR
Univerzita sv. Cyrila a Metoda

v Trnave
Univerzita veterinrskeho
lekrstva a farmcie v Koiciach
17
EF UJS
FRT UJS
PedF UJS
UKF

v Banskej Bystrici
Skratka
FiF UPJ
FVS UPJ
LF UPJ
PraF UPJ
PriF UPJ
UCM
Fakulta masmedilnej komunikcie OSTATNE
PRIR
Filozofick fakulta
FILOZOF
AGRO
FMK UCM
FPriV UCM
FiF UCM
UVLF
kola
Fakulta
Skupina
Vysok kola mzickch

umen v Bratislave
Vysok kola mzickch umen
VMU
Divadeln fakulta
Filmov a televzna fakulta
Hudobn a tanen fakulta
Vysok kola vtvarnch

umen v Bratislave
UMEL
UMEL
UMEL
DF VMU
FTF VMU
HTF VMU
UMEL
VVU
ilinsk univerzita
ilinsk univerzita
ilinsk univerzita
ilinsk univerzita
ilinsk univerzita
ilinsk univerzita
ilinsk univerzita
ilinsk univerzita
U
Elektrotechnick fakulta
Fakulta PEDAS
Fakulta humanitnch vied
Fakulta riadenia a informatiky
Fakulta pecilneho ininierstva
Stavebn fakulta
Strojncka fakulta
TECH
EKONOM
FILOZOF
TECH
OSTATNE
TECH
TECH
Paneurpska vysok kola

Fakulta informatiky
Fakulta ekonmie a podnikania
Fakulta prva
TECH
EKONOM
PRAV
FI PEV
FEP PEV
FP PEV
OSTATNE
SEV
VD
Vysok kola Danubius
Vysok kola Danubius
Vysok kola medzinrodnho

podnikania ISM Slovakia v Preove
18
EF U
FPEDAS U
FHV U
FRI U
FI U
SvF U
SjF U
PEV
Stredoeurpska vysok kola

v Skalici
Vysok kola Danubius

Vysok kola Danubius
Skratka
Fakulta socilnych tdi

Fakulta verejnej politiky
a verejnej sprvy
Fakulta prva J.Jesenskho
OSTATNE
OSTATNE
FS VD
FVPaVS VD
PRAV
FP VD
EKONOM
VMP
2.4 Bonifikcia mladch faklt

ARRA bonifikuje (zvhoduje) pri niektorch vskumnch kritrich fakulty, ktor existuj kratie ako
desa rokov. Ide o kritri, kde hodnota parametra zvis od asu (skma sa desaron obdobie)
konkrtne kritri publikci a citci. Bonifikcia prispieva ktomu, aby bolo mon porovna aj mladie
fakulty (najmenej vak tri roky star) vdanch kritrich so starmi fakultami. Zoznam faklt so zodpovedajcimbonifikanm faktorom pre sledovan obdobie uvdza Tabuka . 2.
Tabuka 2: Fakulty, ktor boli v hodnoten 2014 bonifikovan
(v chronologickom porad poda zaiatku fungovania fakulty; podiarknut s skromn vysok koly)
kola
univerzita
Fakulta
Fakulta eurpskych tdi

a regionlneho rozvoja
Ekonomick fakulta
Fakulta reformovanej teolgie
Pedagogick fakulta
Fakulta informatiky a informanch
technolgi
Leteck fakulta
Preovsk univerzita
Fakulta manamentu
Preovsk univerzita
Fakulta portu
Katolcka univerzita
Fakulta stredoeurpskych tdi
Fakulta ekonmie a podnikania
Fakulta prva
Vysok kola medzinrodnho pod- Vysok kola medzinrodnho podnikania ISM Slovakia v Preove
nikania ISM Slovakia v Preove
Vysok kola Danubius
Fakulta socilnych tdi
Stredoeurpska vysok kola v Skalici Stredoeurpska vysok kola v Skalici
Vysok kola Danubius
Fakulta verejnej politiky a verejnej
sprvy
Trenianska univerzita
A. Dubeka v Trenne
Filozofick fakulta
Vysok kola Danubius
Fakulta prva J.Jesenskho
Fakulta informatiky
Ekonomick univerzita v Bratislave Fakulta aplikovanch jazykov
19
Zaiatok
fungovania Bonifikan
faktor
fakulty
2004
10/9
2004
2004
2004
2004
10/9
10/9
10/9
10/9
2004
2004
2004
2004
2004
2005
2005
2005
10/9
10/9
10/9
10/9
10/9
10/8
10/8
10/8
2006
2006
2006
10/7
10/7
10/7
2007
10/6
2007
2007
2008
2010
10/6
10/6
10/5
10/3
2.5 Prehad kritri 2014

Ponc prvm rankingom ARRA v roku 2005 s kritri hodnotenia postaven na verejne dostupnch
kvantitatvnych dajoch, ktor s skombinovan tak, aby dvali prehad o kvalite ponkanho tdia.
Kritri s rozdelen do piatich zkladnch skupn vzdelvanie, atraktivita tdia, vskum,
doktorandsk tdium a grantov spenos. Na podobnch kvantitatvnych a scientometrickch
dajoch, ktor odraj kvalitu kl, s postaven aj prestne medzinrodn rankingy, ako naprklad
anghajsk rebrek (ARWU), i Times Higher Education (THE).
Ranking ARRA nezostal od roku 2005 nemenn vo viacerch rokoch boli doplnen a upraven niektor kritri. Zmenou oproti predchdzajcim rokom je aj aktulny ranking, kde nastalo niekoko
mench prav metodiky smerujcich k lepiemu obrazu vkonnosti jednotlivch faklt. Aj napriek tomu,
e do hodnotenia pribudaj nov indiktory alebo sa niektor kritri iastone menia, vetky tieto
zmeny sleduj len jeden cie a tm je zlepovanie hodnotenia a jeho spresovanie tak, aby o najviac
odzrkadovalo kvalitu jednotlivch faklt.
V alom texte je uveden zkladn prehad a odvodnenie kritri 2014:
VZDELVANIE
SV1 Poet uiteov na sto tudentov dennho a externho tdia v roku 2013
Dan kritrium zostva nezmenen. Zdvodnenm jeho zaradenia do hodnotenia stle zostva predpoklad, e m vy je poet uiteov v pomere ku tudentom, tm vyia je pravdepodobnos, e sa uitelia
mu tudentom individulne, resp. dkladnejie a teda kvalitnejie venova. Do vahy sa ber vetci
tudenti 1. a 2. stupa vysokokolskho tdia, kee doktorandsk tdium m odlin charakter.
Zdroj dajov: tatistick roenka kolstva (CVTI/UIP) 2013.6
SV2 Poet profesorov a docentov na sto tudentov dennho a externho tdia v roku 2013
Dan kritrium zostva nezmenen. Zdvodnenie prtomnosti tohto kritria v hodnoten je podobn ako
v predchdzajcom prpade s tm, e z hadiska kvality vzdelvania povaujeme za najlep o najv
poet uiteov s najvyou kvalifikciou pripadajci na sto tudentov. Op sa ber do vahy vetci tudenti 1. a 2. stupa vysokokolskho tdia.
Zdroj dajov: tatistick roenka kolstva (CVTI/UIP) 2013.
SV3 Podiel profesorov, docentov a uiteov sPhD. na pote vetkch uiteov v roku 2013
Dan kritrium zostva nezmenen. Kritrium by malo indikova kvalitu uiteov, priom sa predpoklad, e m vy bude podiel uiteov s akademickm titulom PhD. (alebo CSc. resp. Dr.) na celkovom
pote uiteov, tm vyia by mala by kvalita vskumnch i pedagogickch innost fakulty. Do vahy
sa ber uitelia psobiaci na fakulte na dohodnut tdenn pracovn dobu (pln vzok).
SV4 Podiel profesorov a docentov na pote vetkch uiteov v roku 2013
Dan kritrium zostva nezmenen. Obdobne ako pri kritriu SV3 sa predpoklad, e m vy bude podiel
uiteov s najvyou kvalifikciou na celkovom pote uiteov, tm vyia by mala by kvalita vskumnch
i pedagogickch innost fakulty. Do vahy sa ber uitelia psobiaci na fakulte na pln vzok.
6) www.uips.sk/prehlady-skol/statisticka-rocenka---vysoke-skoly
20
ATRAKTIVITA TDIA
SV6 Pomer potu prihlsench uchdzaov k plnovanmu potu miest vroku 2013
Dan kritrium zostva nezmenen informuje o celkovom zujme uchdzaov tudova na danej kole.
Napriek tomu, e prihlsench uchdzaov mu motivova (a v slovenskom prostred i motivuj) aj in
faktory ako len reputcia fakulty, povaujeme dan kritrium za nevyhnutn sas tohto rankingu, kee
ns informuje aj o vyaenosti kapact danej fakulty. Do vahy sa ber uchdzai o denn aj extern formu
1. stupa vysokokolskho tdia.
Zdroj dajov: tatistika prijmacieho konania na vysok koly (CVTI/UIP) 2013.7
SV7 Pomer potu zapsanch tudentov kpotu prijatch v roku 2013
Dan kritrium zostva nezmenen. Na rozdiel od predolho kritria, ktor nezohaduje fakt, e uchdzai o tdium si zvykn naraz podva dve aj viac prihlok na rozlin fakulty vysokch kl, tento indiktor
sleduje, koko tudentov skutone nastpilo do 1. ronka danej fakulty a teda ak je skuton zujem
o tdium. Do vahy sa ber uchdzai o denn aj extern formu 1. stupa vysokokolskho tdia.
Zdroj dajov: tatistika prijmacieho konania na vysok koly (CVTI/UIP) 2013.
SV8 Podiel zahraninch tudentov na celkovom pote tudentov dennho tdia v roku 2013
Dan kritrium zostva nezmenen. Podiel tudentov s inm ttnym obianstvom ako slovenskm na
celkovom pote dennch tudentov odzrkaduje medzinrodn charakter fakulty vysokej koly. Mono
predpoklada, e m vie je toto slo, tm lepie je medzinrodn renom danej koly8. Ber sa do
vahy vhradne denn tudenti 1., 2. a 3. stupa vysokokolskho tdia.
SV9 Podiel tudentov vyslanch na zahranin pobyt v rmci programu ERASMUS a mobilt
SAIA na celkovom pote tudentov dennho tdia v akademickom roku 2012/2013
Dan kritrium zostva nezmenen. Zvolili sme tak zahranin mobilitn programy, ktor s veobecne
dostupn pre vetky typy faklt verejnch aj skromnch vysokch kl9 bez ohadu na ich odborn
zameranie. Sledovan je program ERASMUS (tudijn aj pracovn pobyty) a tri typy mobilt administrovanch agentrou SAIA program CEEPUS, Nrodn tipendijn program a tipendi na zklade medzivldnych dohd. Program ERASMUS administruje agentra SAAIC, ktor vak sleduje vhradne shrnn
poty vyslanch tudentov za cel vysok koly. Preto sme poiadali vysok koly, aby nm prslun
slo rozdelili medzi svoje fakulty. Tm, e konen slo (za vysok kolu) pochdza od nezvislej intitcie, sme zachovali princp verifikovatenosti dajov. daje tkajce sa programov SAIA boli poskytnut
na vyiadanie samotnou neziskovou organizciou.
Poty tudentov, ktor absolvovali zahranin pobyt, sme dali do pomeru k celkovmu potu tudentov
1., 2. a 3. stupa dennho vysokokolskho tdia vzhadom na to, e tchto mobilt sa zastuje
zanedbaten poet externistov.
Zdroje dajov: tatistika SAAIC ERASMUS 2012/201310; prehad poskytnut jednotlivmi fakultami
vysokch kl; tatistick prehad o mobilitch poskytnut agentrou SAIA na vyiadanie; tatistick
roenka kolstva (CVTI/UIP) 2013 (celkov poty tudentov faklt).
7) www.uips.sk/statistiky/ostatne (roenka 2013/2014)
8) Do vahy treba bra aj kultrno-geografick pecifik danej fakulty. Naprklad, pri niektorch fakultch Univerzity Jnosa Selyeho v Komrne

je vpovedn hodnota kritria skreslen skutonosou, e na kole tuduje znan poet tudentov maarskho ttneho obianstva.
9) Sme si vedom toho, e viacer koly disponuj rznymi almi monosami mobilt pre svojich tudentov. V snahe dodra princp veobec
nej platnosti a tm aj porovnatenosti a zachova aj princp verifikovatenosti dajov nezvislou intitciou vslednm rieenm bolo obmed
zenie kritri vhradne na dan mobilitn programy.
10) http://web.saaic.sk/llp/sk/_main.cfm?obsah=m_statistiky.cfm&sw_prog=3 (tatistika 2013/2014)
21
SV10 Podiel nezamestnanch absolventov na celkovom pote absolventov, priemer za

roky 2011 2013
Pvodn metodika sleduje sa percento nezamestnanosti absolventov dennho aj externho tdia
NOV metodika sleduje sa percento nezamestnanosti absolventov iba dennho tdia
Toto kritrium bolo navrhnut, ale nesledovan, u v roku 2005. Dvodom boli najm v tom ase
vemi nzke sla absolventskej nezamestnanosti, o sa ale v poslednch rokoch, ia, zmenilo. Za
dleitos tohto ukazovatea hovor aj rastca potreba prepojenia vysokch kl s trhom prce
a sledovanie dajov o akch absolventov m trh prce zujem. Momentlne sa sleduje priemer nezamestnanosti absolventov za trojron obdobie, m sa odstrnili vrazn medziron fluktucie
v hodnoten a zskal sa presnej obraz o prprave absolventov pre pracovn trh. Taktie sme pristpili
k zmene sledovania nezamestnanosti iba pre absolventov dennho tdia, kee je oprvnen predpoklad, e extern tdium je v mnohch prpadoch realizovan popri zamestnan a mohlo skresova
tatistiky pri fakultch s vysokm podielom externch tudentov.
Kritrium nezohaduje skutonos i sa absolvent uplatnil v odbore, ktor vytudoval. Treba tie
prihliadnu aj na regionlny aspekt, ke vysok koly nachdzajce sa vreginoch scelkovou vyou
mierou nezamestnanosti mu vykazova aj vyiu mieru nezamestnanosti svojich absolventov, o
ale v mnohch prpadoch neplat.
V tomto kritriu berieme do vahy vetkch absolventov slovenskho ttneho obianstva, ktor
tdium absolvovali na 1., 2. alebo 3. stupni dennho vysokokolskho tdia.
Zdroje dajov: tatistika poskytnut stredm prce, socilnych vec a rodiny SR na zklade Zkona
. 211/2000 Z.z. o slobodnom prstupe k informcim; tatistick roenka kolstva (CVTI/UIP) 2011,
2012 a 2013 (celkov poty absolventov faklt).
VEDA A VSKUM
Zmena v tohtoronom rankingu sa tka aj pouvanch kritri VV1, VV2 a VV2a, ktor zahaj poty
publikci a citci na publikcie jednotlivch faklt.
Vrankingu ARRA sa od roku 2007 pre vetky skupiny humanitnch vied brala do vahy aj publikan
innos evidovan mimomedzinrodnch databz Web of Knowledge. Dvodom zavedenia tohto
zvhodnenia boli najm odlin publikan a citan zvyklosti v tchto odboroch, ktor sa zkonite premietali do niieho (niekedy a nulovho) potu publikci, ktor eviduj databzy Web of Knowledge.
Toto sa u ale v sasnosti zana pomaly meni a aj ke sla stle dosahuj len nzke hodnoty, nie
je vylen, e u niektorch odborov sa v budcnosti prejde na hodnotenie iba poda medzinrodnch
databz Web of Knowledge.
daje o vybranch dodatonch asopiseckch a kninch publikcich, ktor sme do hodnotenia
akceptovali, erpme z Centrlneho registra evidencie publikanej innosti (CREP)11 a univerzitnch knininch databz.
Zhadiska metodiky pouitej pri vskumnch kritrich VV1, VV2 a VV2a delme skupiny faklt do
dvoch skupn:
11) http://cms.crepc.sk/
22
1. skupiny TECH, PRIR, MED, AGRO, EKONOM a OSTATNE SPOL nedotka sa ich iadna
medziron zmena metodiky (publikcie acitcie sa erpaj vhradne z medzinrodnch databz Web
of Knowledge);
2. skupiny FILOZOF, PEDAGOG, PRAV, UMEL a TEOLOG zostvaj hodnoten podobne ako
minul rok aj prostrednctvom databzy CREP a loklnych databz, tkaj sa ich vak mierne
metodick pravy.
VV1 Poet publikci v medzinrodnch databzach Web of Knowledge za roky 2004 2013 na
tvorivho pracovnka (plus publikcie z databzy CREP pre vybran skupiny faklt)
a
VV2 Poet citci na publikcie v medzinrodnch databzach Web of Knowledge za roky 2004
2013 na tvorivho pracovnka (plus citcie na publikcie z databzy CREP pre vybran skupiny
faklt; pre skupinu UMEL potan diela z CREU)
Pvodn metodika > publikcie a citcie z CREP a loklnych databz sa ber do vahy za 5 rokov12
(2008 2012);

> bodov hodnotenie pre prce a citcie v medzinrodnch databzach Web of
Knowledge a v CREP/loklnych databzach vhovan poda rozpisu dotci
zo ttneho rozpotu za jednotkov vkony vo vskume v pomere 12,4:1

> pri hodnoten faklt zo skupiny UMEL boli potan citcie z CREP/lokl nych databz
NOV metodika > publikcie a citcie z CREP a loklnych databz sa ber do vahy za 6 rokov
(2008 2013);

> bodov hodnotenie pre prce a citcie v medzinrodnch databzach Web of
Knowledge a v CREP/loklnych databzach vhovan poda rozpisu dotci
zo ttneho rozpotu za jednotkov vkony vo vskume v pomere 11,6:1

> pri hodnoten faklt zo skupiny UMEL boli namiesto citci potan zvan
umeleck diela z CREU/loklnych databz
Tieto metodick zmeny sa tkaj najm rozrenia pouitench databz a nslednho zvenia datasetu. Vraznejia zmena nastala len pri fakultch zo skupiny UMEL, kde boli zapracovan viacer
opodstatnen pripomienky ohadne dleitosti umeleckej innosti v rmci hodnotenia tchto faklt.
Kritrium VV1 indikuje kvantitu vedeckho vkonu jednotlivch faklt. K jednotlivm fakultm boli
prideovan aj tie prce, kde sce fakulta nebola uveden ako vydvajce pracovisko, ale aspo jeden
z autorov publikcie na danej fakulte psob13. Pod pojmom tvoriv pracovnci sa rozumie set vzkov
pedagogickch a vskumnch pracovnkov pracujcich na fakulte poda dajov Ministerstva kolstva,
vedy, vskumu a portu SR.
Kritrium VV2 indikuje kvalitu vedeckho vkonu skma, ak vek ohlas vyvolali publikcie jednotlivch faklt. Obvykle plat, e m viac citcii zaznamenala konkrtna publikcia, tm v je jej vplyv
na vedeck obec. Pri fakultch skupiny UMEL je citan vkon nahraden umeleckou innosou.
Citcie hadme k tm publikcim faklt, ktor sme zistili pri kritriu VV1. Citcie publikci kadm
rokom (mesiacom) pribdaj, preto k publikcim z medzinrodnch databz Web of Knowledge boli
12) Idelnym rieenm by bolo bra publikcie z CREP/CREU za poslednch 10 rokov (rovnako dlh obdobie ako z medzinrodnch databz

Web of Knowledge), databza CREP vak existuje len od roku 2008 a CREU len od roku 2010.
13) Tento prpad sa tkal najm stavu vedy a vskumu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorho publikcie sme poda prslunch

autorov prideovali ku konkrtnym fakultm.
23
stiahnut dta pre vetky fakulty jednotne zaiatkom aprla 2014, k publikcim z CREP boli zase
jednotne spracovan k oktbru 2014. Databza CREU bola spracovan rovnako k oktbru 2014.
Zdroje dajov: medzinrodn databzy Web of Knowledge; databza CREP/CREU a univerzitn
kninin databzy; Register zamestnancov vysokch kl.14
VV2a Priemern poet citci na jednu publikciu v medzinrodnch databzach Web of
Knowledge za roky 2004 2013 (plus databza CREP pre vybran skupiny faklt)
Dan kritrium zostva oproti minulmu roku nezmenen. Podobne ako v prpade kritria VV2, toto kritrium odra kvalitu a efektivitu vedeckho vkonu a svojm charakterom naviac umouje porovnanie so zahranim. Platia vetky informcie opsan vyie pri kritriu VV2. Na zklade metodickej zmeny
pri skupine UMEL nie je tento indiktor pri danch fakultch alej sledovan.
Zdroje dajov: medzinrodn databzy Web of Knowledge; databza CREP a univerzitn kninin databzy.
DOKTORANDSK TDIUM
VV4a Pomer priemernho potu absolventov doktorandskho tdia za roky 2011 2013 k priemernmu potu vetkchtudentov prvho ronka doktorandskho tdia za roky 2008 2010
Dan kritrium zostva oproti minulmu roku nezmenen a je pre vetky skupiny faklt rovnak. Kritrium odzrkaduje silie fakulty zabezpei si mlad generciu vskumnkov, ktor doktorandsk tdium aj
spene ukonia. Ber sa do vahy intern aj extern doktorandi.
Zdroje dajov: tatistick roenka kolstva (CVTI/UIP) 2013, 2012, 2011, 2010, 2009 a 2008.
VV4b Podiel celkovej vedeckej produkcie fakulty za roky 2011 2013 na jednho tudenta
doktorandskho tdia
a
VV4c Podiel celkovej citovanosti vedeckej produkcie fakulty za roky 2011 2013 na jednho
tudenta doktorandskho tdia
Tieto kritri sleduj vplyv javu, na ktor ARRA pri svojom hodnoten V upozoruje u niekoko rokov
a meme ho nazva aj doktorandsk paradox (t.j. nzka korelcia medzi potom doktorandov
a vekosou/kvalitou vedeckej produkcie fakulty). Napriek uritej duplicite s ostatnmi kritriami,
doktorandsk paradox m poda nho nzoru samostatn vpovedn hodnotu. Cieom je upozorni na to, e nie je prejavom zdravho vysokokolskho prostredia, ak m fakulta vysok poet
doktorandov, a teda budcich vskumnch pracovnkov, a zrove vykazuje minimlnu publikan
aktivitu s nzkym potom ohlasov.
V oboch kritrich sa berie do vahy priemern hodnota potu vetkch internch a externch doktorandov ako aj potu publikci a citci za roky 2011, 2012 a 2013, priom pre skupiny faklt FILOZOF,
PEDAGOG,PRAV a TEOLOG sa okrem medzinrodnch databz Web of Knowledge berie do vahy aj
databza CREP a databzy univerzitnch kninc. Pre skupinu UMEL sa namiesto citovanosti sleduj
zvan umeleck diela poda CREU a univerzitnch databz.
Zdroje dajov: tatistick roenka kolstva (CVTI/UIP) 2013, 2012, 2011; medzinrodn databzy
Web of Knowledge; databza CREP/CREU a univerzitn kninin databzy;
14) http://portalvs.sk/regzam/
24
VV5 Pomer priemernho potu absolventov dennho doktorandskho tdia za roky 2011
2013 k potu profesorov adocentov
Dan kritrium zostva oproti minulmu roku nezmenen a je pre vetky skupiny faklt rovnak. Kritrium nadvzuje na kritrium VV4 a odzrkaduje to, do akej miery je nplou prce pedaggov na fakulte
vchova novch vskumnch pracovnkov. Ber sa do vahy len intern doktorandi, u ktorch je vy
predpoklad venova sa alej pedagogickej aj vskumnej innosti.
Zdroje dajov: tatistick roenka kolstva (CVTI/UIP) 2013, 2012, 2011.
VV6 Pomer potu tudentov dennho doktorandskho tdia k potu tudentov dennho bakalrskeho a magisterskho tdia v roku 2013
Dan kritrium zostva oproti minulmu roku nezmenen a je pre vetky skupiny faklt rovnak. Vychdza sa zo skutonosti, e kvalitn vskumn univerzity maj pomerne vysok poet doktorandov
vo vzahu k potu tudentov 1. a 2. stupa vysokokolskho tdia. Berc do vahy vyie spomnan
doktorandsk paradox, tento predpoklad nemus nevyhnutne plati v slovenskom vysokokolskom
prostred. Napriek tomu, dan indiktor povaujeme za dleit ukazovate toho, i je kola orientovan
viac na vzdelvanie alebo viac na vedu a vskum.
Zdroje dajov: tatistick roenka kolstva (CVTI/UIP) 2013.
GRANTOV SPENOS
VV7 Suma prostriedkov z domcich grantov na tvorivho pracovnka za roky 2011 2013
a
VV9 Suma prostriedkov zo zahraninch grantov na tvorivho pracovnka za roky 2011 - 2013
a
VV10 Suma grantovch prostriedkov zo vetkch zdrojov na tvorivho pracovnka za roky
2011 2013
Pvodn metodika domce aj zahranin granty sa sledovali za obdobie poslednho roka
NOV metodika domce aj zahranin granty sa sledovali za trojron obdobie (2011 2013)
K tejto zmene sa pristpilo na zklade vemi vysokej medzironej fluktucie v zskavan grantovch prostriedkov. Predenie hodnotenho obdobia z jednho na tri roky v sasnosti lepie odra
spenos fakulty pri zskavan grantovch prostriedkov v celkovom vyjadren a rob tak hodnotenie
robustnejm.
Vo vetkch prpadoch ide vhradne o vskumn granty, kee cieom kritri je skma vskumn
potencil danej fakulty.
Kritrium VV10 (shrn vetkch grantov) predstavuje urit duplicitu k ostatnm grantovm kritrim,
m vak samostatn vpovedn hodnotu, kee ukazuje mieru schopnosti fakulty zskava zdroje na
vskum bez ohadu na typ donora.
Zdroje dajov: tatistiky Ministerstva kolstva, vedy, vskumu a portu SR15; Register zamestnancov
vysokch kl.16
15) KEGA: www.minedu.sk/vysledky-hodnotenia-novych-projektov-a-financovanie-projektov-kega/

VEGA: www.minedu.sk/vysledky-hodnotenia-novych-projektov-a-financovanie-projektov-vega/
16) http://portalvs.sk/regzam/
25
3. Vsledky hodnotenia
3.1 Skupina TECH
Aj kvli vekosti skupiny a vemi malm vzjomnm rozostupom najviac zmien v rebrku nastalo
vskupine technicky orientovanch faklt. Na prvch tyroch miestach ale nenastala prakticky iadna zmena a rebrku naalej dominuje Fakulta chemickej apotravinrskej technolgie STU (FCHPT
STU), pred Strojnckou fakultou U (SjF U) a Fakultou elektrotechniky a informatiky STU (FEI STU).
Vraznej posun nahor zaznamenali Materilovotechnologick fakulta STU (MTF STU), Strojncka
fakulta TUKE (SjF TUKE), i Fakulta vrobnch technolgi TUKE (FVT TUKE), kde bol spolonm menovateom najm nrast v publikanej a citanej vkonnosti, s drazom na posledn tri roky. Podobn
trend bol zaznamenan aj u viacerch alch faklt, preto neprekvap, e zatia o pred desiatimi
rokmi bol podiel na publikcich dvoch najlepch faklt (FCHPT a FEI STU) 76% a podiel na citcich
a 86%, v sasnosti u klesol len na 46% resp. 69% a soldny vkon u dosahuje aj niekoko alch
faklt. Za zmienku stoja aj: Stavebn fakulta STU, Elektrotechnick fakulta U, a Hutncka fakulta,
FEI a FBERG TUKE, ktor za posledn dekdu znsobili svoj vedeck vkon.
Viacer menie posuny nastali aj v strednej a spodnej asti rebrka, kde s ale bodov rozdiely
medzi fakultami len vemi tesn a preto aj mal zmena v jednotlivch ukazovateoch me prinies
vraznej posun v rebrku.
o sa tka celkovch vsledkov za skupinu TECH, pri potoch doktorandov nastal vrazn medziron
pokles - po minuloronom 12%-nom prepade nasledoval al viac ako 10%-n pokles. Za tvorron
obdobie od roku 2010, ke zaal celkov poet doktorandov na Slovensku klesa, s v skupine TECH
len tri fakulty vykazujce opan trend: FVT TUKE, FCHPT a FIIT STU.
Pri pohade na vvoj pri potoch tudentov od zlomovho roku 2008 sa d poveda, e sa nelil od
Slovenskho priemeru, aj ke vina faklt tejto skupiny zaznamenala pokles. Najvznamnej nrast
zaznamenal dlhoron lder, FCHPT STU, ktor za toto obdobie zvil poty tudentov dokonca o viac
ako polovicu a treba poznamena, e ide o najv a najvznamnej nrast potu tudentov spomedzi
vetkch faklt na Slovensku. Tento nrast zodpoved aj postupne sa zvyujcemu zujmu o tdium,
ke sa poet prihlsench na tto fakultu za desaron obdobie taktie zvil o takmer polovicu.
26
27
201
Fakulta chemic. a potrav. technolgie STU 71
48
100
69
69
Strojncka fakulta U
67
64
16
54
76
Fakulta elektrotechniky a informatiky STU
60
56
44
40
67
Hutncka fakulta TUKE
95
53
30
48
15
Fakulta vrobnch technolgi TUKE
55
61
22
66
38
Fakulta elektrotechniky a informatiky TUKE 56
56
33
48
44
Elektrotechnick fakulta U
57
59
22
51
45
Materilovotechnologick fakulta STU
49
47
21
51
54
Stavebn fakulta STU
53
58
32
38
38
10
Fakulta priemyselnch technolgi TUAD
54
34
52
73
11
Fakulta BERG TUKE
57
36
27
46
42
12
Fakulta informatiky a inf. technolgi STU
42
58
31
40
30
13
Fakulta riadenia a informatiky U
49
57
24
43
21
13
Strojncka fakulta STU
58
63
14
32
26
15
Strojncka fakulta TUKE
57
40
14
43
37
16
Stavebn fakulta TUKE
51
33
16
49
30
17
Fakulta architektry STU
53
80
34
10
18
Leteck fakulta TUKE
51
47
12
31
35
19
Stavebn fakulta U
51
51
34
24
20
Fakulta informatiky PEV
80
66
21
Fakulta environ. a vrob. techniky TUZVO
58
41
32
10
22
Technick fakulta SPU
49
47
32
23
Fakulta pecilnej techniky TUAD
57
39
35
71,5
55,3
53,8
48,5
48,3
47,3
46,9
44,3
43,6
43,5
41,6
40,0
38,7
38,7
38,2
35,9
35,7
35,1
32,8
29,6
29,5
28,7
27,7
2
201
el
van
ie
Atr
akt
ivit
a
Ved
td
aa
ia
vs
kum
Do
kto
ra
Gra ndi
spntov
en
os
Pr i
em
er
201
4
201
3
Predchdzajce
umiestnenie
Ukazovatele
13
17
13
10
11
11
12
12
13
14
13
14
15
11
10
19
19
18
18
15
12
17
16
15
10
18
21
19
17
16
16
20
n.a.
22
21
20
21
22
19
23
23
22
Vzd
Fak
ult
a
Por
adi
e
Zm
ena
Skupina TECH
3.2 Skupina PRIR

V skupine faklt prrodovednho zamerania nenastali medzirone vrazn zmeny. Na prvej pozcii je
op Fakulta matematiky, fyziky ainformatiky UK (FMFI UK) s vraznm odstupom pred Prrodovedeckou fakultou UPJ (PriF UPJ) a Prrodovedeckou fakultou UK (PriF UK). Okrem toho si u len na tvrtom resp. piatom mieste vymenili pozcie Fakulta prrodnch vied UCM (FPriV UCM) a Fakulta prrodnch
vied UKF (FPriV UKF).
Vetky fakulty tejto skupiny je znova mon rozdeli do dvoch podskupn (tzv. prrodovedeck a prrodnch vied). Vprvej sa nachdzaj najstarie fakulty ako FMFI UK, PriF UPJ aPriF UK sjednoznane
vym plnenm kritri pre vedu avskum (87% publikanho a 93% citanho vkonu skupiny) doktorandsk tdium (84% doktorandov) a grantov spenos, ktor aj dlhodobo dominuj prvm trom
miestam v rebrku. Druh podskupina je zase tvoren fakultami orientovanmi skr na aplikcie, prax
a uitestvo.
FMFI UK si oproti minulmu roku ete zvila nskok na prvom mieste vetky kritri u dlhodobo
dosahuj vemi vysok rove, ale tento rok ich plnenie ete dokzala zvi. Vmena v porad medzi
FPriV UCM na tvrtom a FPriV UKF na piatom mieste, bola spsoben zvenm kvalifikanej truktry
uiteov ako aj zvenmu podielu absolventov PhD na UCM, ktor nevykompenzovalo zvenie publikanho a citanho vkonu UKF. Obidve fakulty sa o nieo zlepili, ale elo rebrka je pre ne zatia
pomerne vzdialen.
Zaujmav je pohad na desaron vvoj citovanosti prvch troch faklt, ktor boli v roku 2004 zodpovedn za takmer polovicu citanho vkonu Slovenskch V. Aj ke ich podiel za desa rokov poklesol,
stle sa dr nad rovou 42% a poty prc aj citovanos vrazne rastie. Za cel obdobie stpla citovanos FMFI UK o takmer 130%, PriF UK o 180% a PriF UPJ a o takmer 280%.
V rmci kritri atraktivity tdia je na tom najlepie PriF UPJ, kam sa na jedno plnovan miesto
v priemere hlsi 1,6 uchdzaa. Pomerne dobre je na tom aj PriF UK, kde je pomer 1.4 uchdzaa na
jedno plnovan miesto. Kee sa obidve fakulty dlhodobo dria na poprednch priekach v rankingu,
nejde o vrazn prekvapenie.
Ke sa pozrieme na vvoj potu tudentov od roku 2008, cel skupina vykazovala v pokles ako
priemer za Slovensko a zniovanie stavov zaznamenali vetky fakulty tejto skupiny. Relatvne najmen
pokles bol u Fakulty ekolgie a environmentalistiky TUZVO a PriF UK, naopak najv pokles zaznamenala FPriV UCM a FPriV UMB, kde poet tudentov klesol o viac ako polovicu.
28
Predchdzajce
umiestnenie
201
2
201
1
el
van
ie
Atr
akt
ivit
a
Ved
td
aa
ia
vs
kum
Do
kto
ra
Gra ndi
spntov
en
os
Pr i
em
er
201
4
201
3
Ukazovatele
Vzd
Fak
ult
a
Por
adi
e
Zm
ena
Skupina PRIR
Fakulta mat., fyziky a informatiky UK
85
77
100
76
94
Prrodovedeck fakulta UPJ
94
55
78
67
59
Prrodovedeck fakulta UK
74
73
60
65
67
Fakulta prrodnch vied UCM
90
59
35
56
12
Fakulta prrodnch vied UKF
65
78
30
49
21
Fak. ekolgie a environmentalistiky TUZVO
63
45
17
48
27
Fakulta prrodnch vied UMB
66
50
22
36
18
86,4
70,7
68,1
50,3
48,6
39,9
38,6
3.3 Skupina MED

Vskupine medicnskych faklt nenastali vrmci rebrka iadne vek presuny. Pretrvva delenie faklt
na dve podskupiny v prvej sa nachdzaj vetky lekrske a farmaceutick fakulta s vraznou vedeckou produkciou (publikcie acitcie), spenosou prigrantoch a podielom zahraninch tudentov
dominuj prvm tyrom pozcim vrebrku. Druh podskupinu tvoria fakulty so zdravotnckym aoetrovateskm zameranm a s charakteristick skr vysokm potom tudentov na uitea ne publikanmi vkonmi.
Niekokoron lder rebrka, Jesseniova lekrska fakulta UK (JLF UK), m aj tento rok vemi dobr
plnenie vetkch skupn kritri a naviac si ete polepila pri zahraninch tudentoch, ktorch po alom nraste o 4 percentulne body, u v Martine tuduje viac ako jedna tretina z potu tudentov tejto
fakulty. Lekrska fakulta UPJ (LF UPJ), ktor je op tesne na druhom mieste, si podiel zahraninch
tudentov zvila ete vraznejie a o 7 percentulnych bodov (za tri roky celkovo stpol zo 14% a
na takmer 32%). Opanm smerom sa posunula Farmaceutick fakulta UK (FaF UK), ktorej zahranin
tudenti sa znili o 4 percentulne body a blia sa k hranici 20%. Vekm pozitvom je ale vrazn
nrast citci FaF a LF UK, ktor aj pri relatvne vysokom pote citci dokzali medzirone ich poet
ete zvi o viac ako tvrtinu. Za posledn roky vemi pekn nrast v citovanosti dosiahla aj Fakulta
socilnych vied a zdravotnctva UKF (FSVZ UKF), ktor u dosahuje podobn celkov citovanos ako
FaF UK spred niekokch rokov a alej pomerne rchlo rastie. To ju v konenom dsledku posunulo na
piatu prieku a op priblilo k tyrom vedcim fakultm.
o sa tka potu doktorandov, bol u tejto skupiny ako jedinej zaznamenan medziron nrast potu
doktorandov. Od zaiatkov celoslovenskch poklesov v roku 2010, dokzala poty doktorandov zvi
29
kad z prvch tyroch faklt tejto skupiny, niektor dokonca aj vemi vrazne: JLF UK o 33%, LF UPJ
o 59% a FaF UK a o 77%. Zatia o teda vek vina Slovenskch faklt poty doktorandov budcich vedeckch pracovnkov zniuje, tieto fakulty aj v tomto ase svoju budcu zkladu alej rozvjaj. Toto zameranie na vskum je zjavn aj pri pohade na celkov citan vvoj za desaron obdobie,
kde FaF UK svoj vkon viac ako zdvojnsobila, u LF UPJ je takmer tvornsobn, LF UK pnsobn
a JLF UK dokonca sedemnsobn. Zatia o ich spolon podiel na celkovej citovanosti slovenskch
faklt bol pred desiatimi rokmi len 14%, v sasnosti u presahuje 18%-n hranicu.
Aj ke tto skupina faklt dosahuje aj dlhodobo vysok zujem o tdium, ani jej sa od 2008 nevyhol
pokles potu tudentov. Zatia o ale zdravotncke fakulty padali o desiatky percent, FaF UK a LF UPJ
klesli len o niekoko jednotiek, LF UK bola mierne v pluse a JLF UK si ete polepila o takmer 9%.
Tieto sla s konzistentn aj s vvojom potu prihlok, kde tieto za dekdu stpli o desiatky percent.
V sasnosti je tak na jedno miesto niekokonsobne viac zujemcov ako plnovan poet prijatch. Pri
LF UPJ a LF UK je to pribline 4,5 a na JLF UK a takmer 7 prihlsench na jedno miesto. V prpade
JLF UK tak ide dokonca o najiadanejiu fakultu na Slovensku.
van
ie
Atr
akt
ivit
a
Ved
td
ia
aa
vs
kum
Do
kto
ran
di
Gra
n
sp tov
en
os
Pri
em
er
201
4
201
3
201
2
201
1
el
Jesseniova lekrska fakulta UK
85
81
62
46
71
Lekrska fakulta UPJ
71
70
50
37
82
Farmaceutick fakulta UK
67
63
75
32
71
Lekrska fakulta UK
83
73
54
35
41
Fakulta socil. vied a zdravotnctva UKF
54
42
72
42
38
Fakulta zdravotnctva a socil. prce TU
69
23
36
42
19
Fakulta zdravotnckych odborov PU
46
46
40
18
Fakulta zdravotnctva KU
74
41
15
Fakulta zdravotnctva TUAD
43
31
31
69,0
61,8
61,7
57,3
49,6
37,9
31,5
28,4
20,9
* Vysok kola zdravotnctva a socilnej prce sv. Albety v tomto roku nesprstupnila daje potrebn k hodnoteniu
30
Predchdzajce
umiestnenie
Ukazovatele
Vzd
lta
Fak
u
die
Por
a
Zm
ena
Skupina MED
3.4 Skupina AGRO

Po minuloronej vmene dlhodobho ldra, svoje prvenstvo v tomto roku potvrdila Lesncka fakulta
TUZVO (LF TUZVO). Aj ke sa jej nskok oproti vlaajku zmenil, stle sa dr pred Univerzitou veterinrneho lekrstva a farmcie (UVLF), najm vaka zvenmu zujmu o tdium a zlepujcemu sa
vedeckmu vkonu, kee UVLF ako jedna z mla faklt nevykzala takmer iadny medziron rast.
Z hadiska kritri zujmu o tdium bol v skupine AGRO bez vnimky u vetkch faklt sledovan
pokles zujmu tdium. Tento pokles sa ale neviae len na medziron zmeny, ale je badaten aj
poas dlhieho obdobia. Pomerne soldne hodnoty v tomto ukazovateli dosahuj len UVLF a Drevrska fakulta TUZVO.
o sa tka potu doktorandov, znova sa tu prejavuje nielen medziron ale aj dlhodobej pokles potu
doktorandov u vetkch faklt v skupine. Celkov medziron prepad je na rovni takmer 13% a patr
medzi najvraznejie spomedzi vetkch skupn. Najmen dlhodob prepad od roku 2010 zaznamenala
UVLF na rovni okolo 6%, ostatn sa u pohybuj nad hodnotami 20%.
Naopak, pri celkovch potoch tudentov, zaznamenali fakulty tejto skupiny jeden z najmench dlhodobch poklesov. Znenie od roku 2008 sa pohybuje len okolo rovne 3% a iadna fakulta nemala
pokles rchlej ako je priemer vetkch slovenskch faklt. Najvraznej nrast bol u UVLF, ktor
za dan obdobie zvila poet svojich tudentov o takmer tretinu. Obdobn je aj situcia pri zujme
o tdium, kde dlhodobo poet prihlsench stpa pri prvch troch fakultch: LF TUZVO o 18%, Fakulta
biotechnolgie a potravinrstva o 33% a UVLF a o 75%.
31
201
201
Lesncka fakulta TUZVO
94
39
90
77
100
Univerzita veterin. lekrstva a farmcie
83
80
83
62
74
Fakulta biotech. a potravinrstva SPU
80
69
80
82
42
Fakulta agrobiol. a potrav. zdrojov SPU
82
60
56
82
40
Fakulta zhr. a krajin. ininierstva SPU
72
51
31
54
47
Drevrska fakulta TUZVO
68
55
34
61
23
80,0
76,7
70,7
63,9
50,9
48,2
van
ie
Atr
akt
ivit
a
Ved
td
ia
aa
vs
kum
Do
kto
ra
Gra ndi
spntov
en
os
Pri
em
er
201
4
201
3
el
Predchdzajce
umiestnenie
Ukazovatele
Vzd
lta
Fak
u
die
Por
a
Zm
ena
Skupina AGRO
3.5 Skupina EKONOM

Vskupine ekonomicky orientovanch faklt nastalo oproti minulmu roku niekoko zmien, avak poradie na prvch tyroch miestach ostalo prakticky nezmenen a na ele rebrka aj naalej dominuje Ekonomick fakulta TUKE (EF TUKE), ktor zvila svoj nskok pred druhou Fakultou ekonomiky
a manamentu SPU (FEM SPU) u na priepastnch 27 bodov. Podobne ostala bez zmien aj spodn as
tabuky, k posunom v umiestnen tak dolo najm v strednej asti rebrka, kde s ale medzi vetkmi
fakultami bodov rozdiely len minimlne, take aj mal zmeny v plnen jednotlivch kritri mohli ma
v dopad na umiestnenie.
Ako u bolo spomenut, optovnm vazom je EF TUKE, ktor dokzala ete zvi svoj nskok na
ele poradia. Za spechom stoj celkovo vysok plnenie viny kritri, k omu sa v tomto roku pridalo ete aj zlepenie grantovej spenosti.
Z hadiska kritri v skupine atraktivita tdia najviac tudentov do zahraniia vysiela Fakulta managementu UK (14%), ku ktorej sa s viac ako 6% pridali aj Obchodn fakulta EU (OF EU), EF TUKE
a Nrodohospodrska fakulta EU (NHF EU). o sa tka indiktorov zujmu o tdium, aj ke tento
naalej patr medzi tie vyie, pokles v pote prihlok, i u medziron alebo dlhodob, sa nevyhol
ani tejto skupine a dotkol sa prakticky kadej fakulty. S tm svis aj celkov poet tudentov, ktor
dlhodobo od roku 2008 klesal u vetkch faklt s vnimkou EF TUKE a relatvne mladej Vysokej koly medzinrodnho podnikania (ktor vak zaznamenala pokles len poas poslednch dvoch rokoch).
Pri pohade na doktorandov sa ich poet v celej skupine medzirone zmenil len o 2,5% a viacer fakulty vykazovali aj mierny nrast. Z dlhodobejieho hadiska, so zreteom na rok 2010, ale cel skupina
u klesla o takmer 18%. Poty doktorandov zvila len EF TUKE a vemi mal straty mali aj FEM SPU
a NHF EU, teda fakulty z prvch prieok rebrka.
o sa tka zhodnotenia skupiny ako celku, medzi zaujmav patr aj dlhodob zvyovanie publikanho a citanho vkonu skupiny v medzinrodnch databzach, ktor medzirone stpol o desiatky
a za desaroie a o stovky percent. Priemern citovanos na prcu sa postupne zvyuje, ale ete
stle nedosahuje ani rove 1, priom svetov priemer v tejto oblasti sa pohybuje na sedemnsobnch hodnotch.
32
33
Predchdzajce
umiestnenie
20
12
20
11
el
van
ie
Atr
akt
ivit
a
Ved
td
ia
aa
vs
kum
Do
kto
ra
Gra ndi
spntov
en
os
Pri
em
er
201
4
201
3
Ukazovatele
11
10
10
10
11
11
12
12
12
13
13
13
14
14
14
Vzd
Fak
ult
a
Por
adi
e
Zm
ena
Skupina EKONOM
Ekonomick fakulta TUKE
65
67
82
92
100
Fakulta ekonomiky a manamentu SPU
64
56
67
51
32
Nrodohospodrska fakulta EU
83
63
35
54
31
Ekonomick fakulta UMB
73
54
53
48
10
Podnikovohospodrska fakulta EU
60
39
38
69
Obchodn fakulta EU
70
63
26
42
Fakulta managementu UK
48
79
28
39
10
Fakulta hospodrskej informatiky EU
74
50
34
37
Fak. prevdzky a ekonomiky dopravy a spojov U
74
56
49
11
10
Fakulta podnikovho manamentu EU
74
58
14
43
11
Fakulta ekonmie a podnikania PEV
80
39
37
27
12
Fakulta manamentu PU
64
50
24
27
11
13
V medzinrodnho podnikania ISM Slovakia
85
34
14
Ekonomick fakulta UJS
49
32
11
81,3
54,2
53,1
47,5
43,2
42,1
40,7
40,1
39,9
39,2
37,5
35,1
25,1
18,5
3.6 Skupina OSTATNE SPOL

Najvraznejie zmeny ktor nastali v skupine faklt OSTATNE SPOL svisia so zaradenm troch novch
faklt do hodnotenia, ke prv trojron cyklus vzdelvania ukonila Fakulta aplikovanch jazykov EU
(FAJ EU) a podklady potrebn k asti v rankingu dodala aj skromn Vysok kola Danubius, ktor
m v tejto skupine dvojnsobn zastpenie s Fakultou socilnych tdi a Fakultou verejnej politiky
a verejnej sprvy.
Na prvom mieste naalej ostva Fakulta socilnych a ekonomickch vied UK (FSEV UK) s vraznm nskokom pred almi v porad, ktor tento nskok dokzala medzirone ete zvi, najm
vaka nrastu domcich grantov. FSEV UK stle zostva vedcim v produkcii publikci, aj ke
v indiktoroch citanho vkonu ju u preskoila Fakulta socilnych tdi UKF (FS UKF). FSEV
UK taktie a z najvyieho podielu zahraninch tudentov v skupine (takmer 6%), ktor sa vak
medzirone op zmenil.
V prpade poklesu potu doktorandov patr tto skupina faklt medzi najmenej zasiahnut, i sa u
jedn o medziron alebo dlhodobejie zmeny, ktor sa pohybuj len na rovniach okolo -2% resp.
-5%. Ovea horia je u ale situcia pri potoch dennch tudentov, kde od roku 2008 patr tto skupina naopak medzi tie najviac postihnut, ke ako celok stratila u takmer tvrtinu tudentov. Za toto
obdobie len dve fakulty z tejto skupiny dokzali poet tudentov zvi jednou je dlhoron lder
FSEV UK a druhou, dos prekvapujco, Stredoeurpska V v Skalici (SEV). Tto bola donedvna tie
v niekokoronom poklese, ale v poslednom sledovanom roku radiklne zvila poty zahraninch
tudentov tudujcich v externej forme, ktor u tvoria takmer polovicu vetkch tudentov. Nrazovo
si tak prakticky zdvojnsobila poet tudentov a bude zaujmav sledova, ako sa tto stratgia bude
vyvja v alch rokoch.
o sa tka zujmu o tdium, s jednou malou vnimkou bol u vetkch faklt sledovan dlhodob
pokles prihlsench o desiatky percent. Tou vnimkou je op FSEV UK, ktor ako jedin v skupine
dokzala poty prihlsench dlhodobo zvi a ani vrazn prepad zujmu v poslednch rokoch nespsobil kritick nedostatok zujemcov, ktorch je na jedno plnovan miesto stle viac ako 2,5,
prakticky najviac spomedzi vetkch faklt s vnimkou FAJ EU (ktor m ale len niekoko desiatok
plnovanch miest). Ako jedin m FSEV UK tie ete relatvne kompetitvny vberov proces, ktorm prejde menej ako polovica uchdzaov. Je ale potrebn doda, e mnoh z prijatch zujemcov
o tdium na FSEV UK sa u nedostavia k zpisu, kde patr tto fakulta naopak k najhorm.
Pre skupinu ako celok pretrvva trend zvyujceho sa publikanho a citanho vkonu v medzinrodnch databzach, ktor sa z niekokch lnkov a citci pred desiatimi rokmi dostal na rovne pribline 300 prc a 500 citci. To v porovnan s inmi skupinami nie je vznamn poet, ale so
sasnm medzironm nrastom v pote stoviek prc a citci ukazuje najrchlej nrast spomedzi
vetkch skupn faklt (medzirone 60%). Publikcie registrovan v medzinrodnch databzach tak
u prestvaj by u spoloenskovedne orientovanch faklt vnimonm zjavom a stvaj sa skr
pravidlom. Je tie ale potrebn doda, e najviac z vedeckho vkonu je koncentrovanho najm
u dvoch faklt FSEV UK a FS UKF.
34
Predchdzajce
umiestnenie
201
2
201
1
el
van
ie
Atr
akt
ivit
a
Ved
td
ia
aa
vs
kum
Do
kto
ra
Gra ndi
spntov
en
os
Pr i
em
er
201
4
201
3
Ukazovatele
Vzd
Fak
ult
a
Por
adi
e
Zm
ena
Skupina OSTATNE SPOL
Fakulta socilnych a ekonomickch vied UK
64
73
54
49
94
Fakulta pecilneho ininierstva U
57
55
10
52
94
Fakulta stredoeurpskych tdi UKF
59
32
75
66
14
Fakulta eurp. tdi a region. rozvoja SPU
53
52
31
48
43
Fakulta politic. vied a medzinr. vzahov UMB
59
72
59
13
Fakulta medzinrodnch vzahov EU
54
82
17
48
Fakulta masmedilnej komunikcie UCM
42
56
47
Fakulta aplikovanch jazykov EU
70
70
Stredoeurpska vysok kola v Skalici
46
43
14
13
10
Fakulta verejnej sprvy UPJ
44
32
11
Fakulta verejnej politiky a verejnej sprvy VD
50
44
12
Fakulta socilno-ekonomickch vzahov TUAD
39
42
13
Fakulta socilnych tdi VD
57
19
66,9
53,5
49,0
45,2
42,5
41,6
31,2
29,4
23,8
19,2
19,0
17,3
15,2
n.a.
n.a. n.a.
10
n.a.
9
n.a.
n.a. n.a.
10
10
n.a. n.a.
3.7 Skupina FILOZOF

Vskupine filozofickch faklt nastalo niekoko mench zmien. Tou najviac viditenou je ale vmena na
prvom mieste ako u jedinej zo vetkch skupn faklt. Na prv miesto sa aj vaka zveniu citovanosti
v poslednch troch rokoch op vrtila Fakulta humanitnch a prrodnch vied PU (FHPriV PU) a prekvapiv minuloron lder Fakulta humanitnch vied U (FHV U) sa naopak aj kvli poklesu v grantovej
spenosti vrtil nasp na tretie miesto.
Tak ako u viny faklt, aj tu nastal pokles potu doktorandov. Od zlomu v roku 2010 ich poty klesli
o takmer 9%, u dvoch faklt bola zaznamenan stagncia a jedin fakulta vkzala opan trend. Pri
poklese ostatnch faklt o desiatky percent si Filozofick fakulta UK (FiF UK) a FHPriV PU u niekoko rokov udriavaj poty doktorandov na rovnakch rovniach a novie vzniknut Filozofick fakulta
UPJ (FiF UPJ) svoje zzemie ete len vytvrala, take sa jej poty doktorandov prirodzene zvyovali.
Podobn je situcia je aj pri celkovom pote tudentov, kde od roku 2008 ich poty klesli o viac ako 22%,
teda vraznejie ako je slovensk priemer. Op sa d poveda, e najmenej tudentov stratila FiF UK,
35
kde sa pokles pohybuje iba okolo 2% a jedin zvyovala poty tudentov FiF UPJ, u ktorej ale ilo,
ako u zanajcej fakulty, o oakvan proces.
o sa tka dlhodobho zujmu o tdium, poet prihlsench klesol o desiatky percent u vetkch
faklt, s vnimkou FHV U, ktor za desaroie zaznamenala nrast zujmu pribline o jednu ptinu.
Najviac zujemcov o jedno plnovan miesto je momentlne na FiF UK a FiF PU, kde sa tto hodnota
pohybuje medzi 2,2 a 2,5 uchdzaov o jedno miesto. Relatvne kompetitvne prijmacie konanie je len
na FiF UK a FHV U, kam prijm menej ako polovicu zujemcov. Na tchto dvoch fakultch je zrove aj
najvy podiel zapsanch oproti prijatm, ide teda o viac preferovan fakulty.
Pre skupinu ako celok pretrvva trend zvyujceho sa publikanho a citanho vkonu v medzinrodnch databzach, ktor je ale stle pomerne nzky. Medzirone sce stpa rchlejie ako je slovensk
priemer, ale tento rast stle nedosahuje hodnoty ako je tomu u skupn EKONOM i OSTATNE SPOL.
Celkov vedeck vkon je aj naalej koncentrovan najm u faklt z prvej asti rebrka.
201
201
Fakulta humanit. a prrodnch vied PU
87
43
100
52
59
Filozofick fakulta KU
83
73
38
43
72
Fakulta humanitnch vied U
81
77
57
68
22
Filozofick fakulta UK
91
77
38
46
41
Filozofick fakulta UPJ
75
43
73
44
38
Filozofick fakulta TU
85
51
39
49
41
Filozofick fakulta PU
81
53
39
33
54
Filozofick fakulta UMB
78
57
40
44
19
Filozofick fakulta UKF
74
67
35
42
15
10
Filozofick fakulta UCM
78
50
20
33
21
68,0
61,9
61,0
58,8
54,7
52,8
52,2
47,4
46,7
40,4
van
ie
Atr
akt
ivit
a
Ved
td
ia
aa
vs
kum
Do
kto
ra
Gra ndi
spntov
en
os
Pri
em
er
201
4
201
3
el
Predchdzajce
umiestnenie
Ukazovatele
n.a.
10
10
Vzd
lta
Fak
u
die
Por
a
Zm
ena
Skupina FILOZOF
* FHPriV PU a FHV U s fakulty zameran iastone aj na prrodn vedy, vsledky ktorch tvoria aj znan as ich vedeckho vkonu.
36
3.8 Skupina PRAV

Najpokojnejou zo vetkch skupn faklt je tento rok skupina prvnickch faklt, kde oproti minulmu
roku nedolo kiadnym zmenm vporad, a na to, e do hodnotenia pribudla skromn Fakulta prva
VD (FP VD). Na prvom mieste je op Prvnick fakulta TU (PraF TU), ktorej bodov nskok pred
druhou v porad Prvnickou fakultou UPJ (PraF UPJ) sa tento rok o nieo zvil aj vaka zveniu
grantovej spenosti. Bodov nrast bol zaznamenan aj u skromnej Fakulty prva PEV (FP PEV),
ktor sa op priblila trom fakultm v popred.
Ako u jednej z mla skupn, poet doktorandov od roku 2010 ete narstol, konkrtne o takmer 8%. Je
to najm kvli nrastu potu doktorandov na FP PEV, ktor sa viac ako zdvojnsobil. Naopak, pomerne
prekvapivo klesol poet doktorandov na PraF TU a to o takmer polovicu.
o sa tka skupiny ako celku, poet tudentov od roku 2008 sce klesol, ale miernejie ako priemer slovenskch faklt. Najv pokles zaznamenali PraF UPJ a PraF UMB a ako jedin zaznamenala nrast
FP VD. Aj ke si skupina PRAV udriava relatvne vyiu rove zujmu o tdium, ani jednej z faklt
sa nevyhol jeho medziron ani dlhodobej prepad. Najvy zujem o tdium aj tento rok vykazuje
lder PraF TU, ale s hodnotou 2,4 uchdzaa na jedno plnovan miesto sa to ned porovnva s rovami zujmu spred desiatich rokov, ke bol poet zujemcov o jedno miesto na tejto fakulte viac ako
11. V celej skupine PRAV ide o vbec najv celkov pokles zujmu spomedzi vetkch slovenskch
faklt, kee za posledn dekdu klesol poet prihlok takmer trojnsobne a prvnick fakulty u
zaleka nie s tak iadan ako kedysi. S tm svis aj nronos prijmacieho procesu, ke na zaiatku
sledovanho obdobia prijmacie konanie spene zvldla menej ako tvrtina uchdzaov a najiadanejie fakulty sa pohybovali len okolo 15%-nej hranice spenosti. Pre porovnanie, v sasnosti sa priemer
pohybuje nad 60% a aj najiadanejia fakulta prijme viac ako kadho druhho uchdzaa. Prvnick
tdium teda dlhodobo a vrazne strca na iadanosti, o me svisie aj so saturciou trhu absolventami sprvnickym vzdelanm.
37
ani
e
Atr
akt
ivit
a
Ved
td
ia
aa
vs
kum
Do
kto
ra
Gra ndi
spntov
en
os
Pri
em
er
201
4
201
3
58
100
82
67
Prvnick fakulta UPJ
94
50
76
71
66
Prvnick fakulta UK
84
68
62
88
36
Fakulta prva PEV
76
81
54
69
Prvnick fakulta UMB
52
54
34
Fakulta prva J. Jesenskho VD
90
21
12
10
76,6
71,4
67,5
56,6
28,7
26,8
201
76
201
Prvnick fakulta TU
lv
Vzd
e
Predchdzajce
umiestnenie
Ukazovatele
lta
Fak
u
die
Por
a
Zm
ena
Skupina PRAV
n.a.
n.a. n.a.
3.9 Skupina PEDAGOG

Vskupine pedagogickch faklt nedolo vtomto roku kzmene ldra, Pedagogickej fakulty TU (PedF
TU), ale na druh miesto sa vaka rchlejiemu rastu citovanosti tesne prebojovala PedF UK. V dolnej
polovici rebrka sa kvli vemi malm bodovm rozdielom medzi jednotlivmi fakultami udiali viacer
zmeny, ale pohyb nastal najviac o dve miesta rozdiely s naalej vemi mal.
o sa tka poklesu doktorandov, ich poet najskr dlh dobu ostval na rovnakch slach, a v tomto
roku sa ich poty znili o viac ako 13%, o vlastne predstavuje aj celkov pokles od roku 2010. Vina
faklt zaznamenala pokles o desiatky percent, PedF UMB vykzala mal nrast, ale vznamnejie poet doktorandov zvila iba PedF UK, ktor ich m o 12% viac.
Pokles potu tudentov od roku 2008 bol u skupiny PEDAGOG na rovni celoslovenskho priemeru,
op tu boli rozdiely medzi jednotlivmi fakultami. Zatia o vina sa prepadla o desiatky percent, tri
fakulty (PedF UK, FTV UK a PedF UKF) si poty tudentov dokzali udra. Vemi podobn je situcia
pri zujme o tdium, kde poet prihlsench klesol na viacerch fakultch za dekdu o viac ako polovicu, ale naprklad obidve fakulty Preovskej univerzity, i FTV UK, dokzali poty prihlsench zvi.
Celkovo je najv zujem o PedF TU, kde sa na jedno plnovan miesto v sasnosti hlsia viac ako
traja uchdzai.
Pre skupinu ako celok pretrvva trend zvyujceho sa publikanho a citanho vkonu v medzinrodnch databzach, ktor je ale stle pomerne nzky. Medzirone sce stpa rchlejie ako je slovensk
priemer, ale tento rast stle nedosahuje hodnoty ako je tomu u skupn EKONOM i OSTATNE SPOL.
Celkov vedeck vkon je aj naalej koncentrovan najm u ldra skupiny PedF TU.
38
ani
e
Atr
akt
ivit
a
Ved
td
aa
ia
vs
kum
Do
kto
r
Gra andi
spntov
en
os
Pri
em
er
201
4
201
3
85
58
100
73
61
Pedagogick fakulta UK
78
67
38
50
54
Fakulta telesnej vchovy a portu UK
95
57
43
61
30
Pedagogick fakulta UMB
87
72
41
54
20
Pedagogick fakulta UKF
82
72
43
44
13
Pedagogick fakulta PU
87
33
44
38
45
Pedagogick fakulta KU
89
62
34
31
30
Fakulta portu PU
90
36
28
22
67
Pedagogick fakulta UJS
93
57
34
40
75,4
57,5
57,2
54,8
50,9
49,4
49,2
48,3
46,6
201
Pedagogick fakulta TU
201
Vzd
e
Predchdzajce
umiestnenie
Ukazovatele
lv
lta
Fak
u
die
Por
a
Zm
ena
Skupina PEDAGOG
3.10 Skupina UMEL

Oproti minulmu roku nastalo v skupine umeleckch faklt hne niekoko zmien, ale 1. miesto prvkrt
aj obhjila Vysok kola vtvarnch umen (VVU) vBratislave. Medzi 2. a 6. miestom je stle vemi
mal bodov rozdiel a teda aj menie zmeny v jednotlivch ukazovateoch mohli ma vraznej dopad
na poradie v rebrku. Najv vplyv na bodovanie ale mala vmena indiktorov pri vedeckom vkone
a doktorandoch, kde bola citovanos nahraden umeleckmi vkonmi. Nakoko bola citovanos v tejto skupine dlhodobo nulov, zavedenie novho indiktora vrazne zvilo bodov hodnotenie kadej
fakulty, u niektorch to ale bolo vraznejie ako u inch. Do hodnotenia boli zapotan len zvan
umeleck diela poda defincie CREU.
Na prv miesto sa dostala VVU vaka zlepeniu vkritrich grantovej spenosti, najm grantov
KEGA a zahraninch grantov. VVU m aj naalej vysok podiel na publikanej aktivite skupiny
UMEL, kde medzirone rstla najrchlejie spomedzi vetkch faklt tejto skupiny. Taktie si alej
dr najv podiel potu doktorandov dennho tdia na pote dennch tudentov bakalrskeho
amagisterskho tdia.
Pokles potu doktorandov v tejto skupine patr medzirone aj dlhodobejie medzi najniie od roku
2010 sa poet doktorandov znil len o niekokch, o predstavuje pokles o 4%. Takmer toton je aj
situcia pri pote tudentov, kde sa ich poet od roku 2008 ako u jedinej skupiny faklt ete nepatrne
zvil (o 1%). Najvraznejie zvila poty tudentov Divadeln fakulta VMU (DF VMU), ktor ich
zvila o viac ako 40%.
Tto skupina faklt dlhodobo dosahuje vysok zujem o tdium a ako jedin zatia nebola postihnut znenm potom prihlsench. Niektor fakulty sce zaznamenali pokles o desiatky percent,
ale ostatn to naopak vykompenzovali zvenm zujmom. Najviac sa zvil zujem o Filmov
a televznu fakultu VMU (FTF VMU), ktor sa za poslednch 10 rokov zdvojnsobil. Celkovo sa
tie fakulty skupiny UMEL vyznauj vemi kompetitvnym prijmacm procesom, kde sa na vinu
faklt dostane menej ako tvrtina uchdzaov a len jedin prijme viac ako polovicu zujemcov. Taktie podiel tudentov relne zapsanch na tdium je vemi vysok a u viny faklt presahuje 90%.
V sasnosti je najiadanejou DF VMU, kde sa na jedno plnovan miesto hlsi viac ako es uchdzaov. Naalej tak ostva vina faklt tejto skupiny na poprednch miestach zujmu aj v konkurencii vetkch faklt na Slovensku. Taktie, o sa tka priemernch vsledkov za cel skupinu,
s vnimkou medicnskych faklt, je tu viditen ovea vy zujem zahraninch tudentov ako je
tomu u ostatnch skupn faklt a v priemere dosahuje takmer 8%.
39
201
Vysok kola vtvarnch umen
49
70
51
65
100
Fakulta muzickch umen AU
91
59
51
62
10
Divadeln fakulta VMU
67
70
28
52
47
Fakulta vtvarnch umen AU
62
55
45
62
39
Filmov a televzna fakulta VMU
69
54
29
64
22
Hudobn a tanen fakulta VMU
73
65
33
62
Fakulta umen TUKE
43
54
44
46
25
Fakulta dramatickch umen AU
75
41
20
35
67,2
54,7
52,6
52,3
47,7
47,3
42,4
35,9
2
201
el
van
ie
Atr
akt
ivit
a
Ved
td
aa
ia
vs
kum
Do
kto
r
Gra andi
spntov
en
os
Pr i
em
er
201
4
201
3
Predchdzajce
umiestnenie
Ukazovatele
Vzd
Fak
ult
a
Por
adi
e
Zm
ena
Skupina UMEL
3.11 Skupina TEOLOG

Oproti minulmu roku nastalo v skupine teologickch faklt niekoko mench zmien, ale pri relatvne
nzkych bodovch rozdieloch v strede tabuky nastali pohyby najviac o dve miesta. Na prvom mieste
znova zostva Teologick fakulta TU (TF TU), ktor zvila svoj nskok na ele vaka zlepeniu vedeckho vkonu, najm citovanosti v domcich databzach.
o sa tka celkovch vsledkov za skupinu TEOLOG, nielen medzirone ale aj dlhodobejie meme
sledova vrazn pokles potu doktorandov od roku 2010 o takmer 13%. Pokles sa s vnimkou Pravoslvnej bohosloveckej fakulty PU (PBF PU) tka vetkch faklt skupiny. Celkovo ale ide o vemi mal
sla, kee iadna fakulta nem viac ako 20 doktorandov.
Pokles potu tudentov od roku 2008 bol u skupiny TEOLOG najvy spomedzi vetkch faklt na
Slovensku. Spolu prili tieto fakulty o takmer polovicu tudentov, aj ke najv celkov pokles, i u
abosoltny alebo relatvny, prinle jedinej fakulte - Teologickej fakulte KU (TF KU), na ktorej ostala
u len tretina tudentov oproti zlomovmu roku 2008. Vo veobecnosti u tejto skupiny faklt pretrvva
trend poklesu zujmu o tdium, ktor u tak dosahuje vemi nzke hodnoty. Za poslednch desa rokov
klesol poet prihlsench o viac ako polovicu, nezvil sa na iadnej z faklt, a aj v sasnosti najiadanejie fakulty (obidve z PU) maj problm na desa plnovanch miest njs aspo sedem uchdzaov.
Neprekvap teda, e aj na najiadanejiu fakultu (PBF PU) sa zape len o nieo viac ako polovica plnovanho potu prijatch. Ostatn fakulty s na tom ete o poznanie horie.
40
41
201
Teologick fakulta TU
83
72
55
66
58
Pravoslvna bohosloveck fakulta PU
56
51
98
60
40
Grckokatolcka teologick fakulta PU
53
37
71
48
93
Teologick fakulta KU
51
62
49
45
66
Evanjelick bohosloveck fakulta UK
75
41
35
48
67
Fakulta reformovanej teolgie UJS
96
72
11
60
Rmskokat. cyrilomet. bohoslov. fakulta UK 53
54
36
52
15
67,0
61,1
60,6
54,4
53,4
47,8
41,8
2
201
el
van
ie
Atr
akt
ivit
a
Ved
td
aa
ia
vs
kum
Do
kto
r
Gra andi
n
sp tov
en
os
Pr i
em
er
201
4
201
3
Predchdzajce
umiestnenie
Ukazovatele
Vzd
Fak
ult
a
Por
adi
e
Zm
ena
Skupina TEOLOG
4. O ARRA
Akademick rankingov a ratingov agentra (ARRA) je obianske zdruenie, ktor vzniklo v roku
2004 z iniciatvy bvalch tudentskch ldrov (R. Krlikov, J. Barta) a osobnost z akademickho
prostredia (J. Pit,F. Devnsky).
Poslanm ARRA je prispieva k zvyovaniu kvality vzdelvania a vedy na Slovensku prostrednctvom aktvneho zskavania, analzy a zverejovania veobecne dostupnch a overitench dajov.
Hlavnm cieom ARRA je stimulova pozitvne zmeny v slovenskom vysokom kolstve. Okrem
pravidelnho hodnotenia kvality vzdelvania a vskumu na fakultch vysokch kl na Slovensku
ARRA realizuje aj hodnotenie vskumnho potencilu inch vskumnch intitci, organizuje odborn podujatia a pripravuje analzy na svisiace tmy.
ARRA je tie zakladajcim lenom IREG (International Ranking Experts Group) aIREG Observatory on
Academic Ranking and Excellence.
Kontakt:
Akademick rankingov a ratingov agentra (ARRA)

Brdoova 2/A
831 01 Bratislava
tel.: 0918 708 488
e-mail: arra@arra.sk
web: www.arra.sk
42

Hodnotenie Fakúlt Vysokých Škôl 2014

Hochgeladen von

Dokumentinformationen

Originaltitel

Copyright

Verfügbare Formate

Dieses Dokument teilen

Dokument teilen oder einbetten

Freigabeoptionen

Stufen Sie dieses Dokument als nützlich ein?

Sind diese Inhalte unangemessen?

Copyright:

Verfügbare Formate

Hodnotenie Fakúlt Vysokých Škôl 2014

Hochgeladen von

Copyright:

Verfügbare Formate

HODNOTENIE

Akademick rankingov a ratingov agentra

Hodnotenie faklt vysokch kl 2014

Kritria a metodolgia hodnotenia 2014

2.2 Zkladn princpy zostavenia rankingu

2.3 Rozdelenie faklt do skupn

2.4 Bonifikcia novch faklt

2.5 Prehad kritri 2014

3.1 Skupina TECH

3.2 Skupina PRIR

3.3 Skupina MED

3.4 Skupina AGRO

3.5 Skupina EKONOM

3.6 Skupina OSTATNE SPOL

3.7 Skupina FILOZOF

3.8 Skupina PRAV

3.9 Skupina PEDAGOG

3.10 Skupina UMEL

3.11 Skupina TEOLOG

V slade so zvyujcou sa kvalifikciou sa postupne zvyoval aj vedeck vkon slovenskch V. V

V slade so zvyujcou sa kvalifikciou sa postupne zvyoval aj vedeck vkon slovenskch V.

2. Kritri a metodolgia hodnotenia 2014

2.2 Zkladn princpy tvorby rankingu ARRA

2.3 Rozdelenie faklt do skupn

Tabuka 1: Zoznam skupnfaklt a vysokch kl aich skratky pouit vsprve

Fakulta hospodrskej informatiky

Technick univerzita Zvolen

Technick univerzita Zvolen

Trenianska univerzita A. Dubeka

Fakulta priemyselnch technolgi

Trenianska univerzita A. Dubeka

Trenianska univerzita A. Dubeka

Fakulta pecilnej techniky

Trnavsk univerzita v Trnave

Univerzita Mateja Bela

Fakulta prrodnch vied

Univerzita Pavla Jozefa

Univerzita sv. Cyrila a Metoda

Univerzita Mateja Bela

Vysok kola mzickch

Vysok kola vtvarnch

Paneurpska vysok kola

Vysok kola Danubius

Vysok kola Danubius

Vysok kola medzinrodnho

Stredoeurpska vysok kola

Vysok kola Danubius

Fakulta socilnych tdi

2.4 Bonifikcia mladch faklt

Fakulta eurpskych tdi

2.5 Prehad kritri 2014

SV10 Podiel nezamestnanch absolventov na celkovom pote absolventov, priemer za

Fakulta chemic. a potrav. technolgie STU 71

Fakulta elektrotechniky a informatiky STU

Hutncka fakulta TUKE

Fakulta vrobnch technolgi TUKE

Fakulta elektrotechniky a informatiky TUKE 56

Materilovotechnologick fakulta STU

Stavebn fakulta STU

Fakulta priemyselnch technolgi TUAD

Fakulta BERG TUKE

Fakulta informatiky a inf. technolgi STU

Fakulta riadenia a informatiky U