UNIVERZITA MATEJA BELA

BANSK BYSTRICA
Fakulta prrodnch vied

Edita Strnsk Zbynk Z.Strnsk

ZKLADY TDIA MUZEOLGIE

Katedra eko-muzeolgie
Bansk tiavnica
2000

UNIVERZITA MATEJA BELA BANSK BYSTRICA

Fakulta prrodnch vied

Edita Strnsk Zbynk Z.Strnsk

ZKLADY TDIA MUZEOLGIE

Uren pre posluchov muzeolgie a prbuznch odborov a zujemcov
o mzejn kultru, ochranu prrody a pamiatkov starostlivos

Katedra eko-muzeolgie
Bansk tiavnica
2000

Recenzenti:
doc.PhDr. Anna Ondrejkov, CSc.
Ing. Marcel Lalkovi, CSc.

C . E. Strnsk - Z. Z. Strnsk, UMB Bansk Bystrica 2000

Venovan
Univ. Prof .Dr. Antunu Bauerovi,
zakladateovi vuby muzeolgie na
Univerzite v Zagrebe a
Muzeologickho dokumenta nho
centra,
nenavnmu propagtorovi
muzeologickho myslenia
a obhajcovi veci muzeolgie
v medzinrodnom meradle

OBSAH

vodom
1.0 MZEJN FENOMN
1.1 Svet sui generis
1.2 Zakotvenie v jazykoch
1.3 Problematika existencie
2.0 VYDEOVANIE MUZEOLGIE
2.1 Reflexia
2.2 Tactica conclavium
2.3 Museographia
2.4 Praemuseolgia
2.5 Muzeolgia
2.5 Muzeolgia v sasnom svete
3.0 METAMUZEOLGIA
3.1 Poatie
3.2 Problematika
3.3 Metateria
3.3.1 Historick predpoklady
3.3.2 Sasn poiadavky
3.3.3 Filozoficko-vedeck premisy
3.4 Skladba
3.5 Profil
3.6 Postavenie v systme vedy
4.0 TEORETICK MUZEOLGIA
4.1 Predmet
4.2 Muzealita
4.3 Metdy
4.4 Systm
4.4.1 Teria selekcie
4.4.2 Teria tezaurcie
4.4.3 Teria prezentcie
5.0 HISTORICK MUZEOLGIA
5.1 Predmet
5.2 Metdy
5.3 Genza
5.4 Periodizcia
6.0 SASN MUZEOLGIA
6.1 Predmet
6.2 Muzealizcia
6.3 Metdy
6.4 Systm
6.4.1 Systematizcia
6.4.2 Mzejn kultra
6.4.3 Vvojov tendencie

7.0 MUZEOGRAFIA
7.1 Predmet
7.2 Metdy
7.3 Systm
7.3.1 Organizcia a riadenie
7.3.2 Prostredie
7.3.3 Informcie
7.3.4 Konzervcia
7.3.5 Vystavovanie
7.3.6 Prca s verejnosou
8.0 PECIALIZOVAN MUZEOLGIE
8.1 Kokrtn muzeolgie
8.2 Integrovan muzeolgie
9.0 EKOMUZEOLGIA
9.1 Eko-paradigma
9.2 Eko-muzeologick orientcia
10.0 VCHOVA V MUZEOLGII
10.1 Presadzovanie vchovy
10.2 Muzeologizcia mzejnej praxe
Zverom
VBEROV BIBLIOGRAFIA

Muzeolgia je teoretick vysvetlenie vypracovan

pomocou filozofickch nstrojov a praktickho uskutoovania
zvltneho poznvacieho vzahu loveka k realite.
Tento vzah sa oznauje ako muzealita.
Friedrich Waidacher

VODOM
Dostvate do rk publikciu, ktor m vemi pecifick zameranie: m
posli posluchom vysokokolskho tdia muzeolgie a prbuznch odborov
ako vod do tohto tdia, ale sasne vzhadom k povahe muzeolgie m ich
zoznmi s jej vvojom, sasnm chpanm a nezastupitenou lohou nielen
v mzejnej kultre, ale vo vede a kultre veobecne.
Pri pojme muzeolgia sa vm urite vybav predstava, e sa jedn o nejak
teriu tkajcu sa mze a mzejnej prce. To nie je ni neobvykl: zodpoved to
nielen slovnej skladbe tohto termnu, ale aj mienke irokej verejnosti. Dokonca sa
so zhodnm nzorom meme stretn aj u niektorch pracovnkov zamestnanch
v mzejnch intitcich.
Mono vs vak prekvap a nie mnoh o tom nieo vedia e tieto
teoretick tendencie siahaj hlboko do minulosti a v historickom poh ade svojmi
poiatkami dnes predstihuj mnoh veobecne uznvan vedn odbory. Mono
tie dokza, e ako teoretick prstup, tak aj mzejn prax boli v dejinch vdy
vemi zko spojen s vvojom udstva, predovetkm kultry, ako aj
nboenskm, filozofickm a vedeckm myslenm.
Snahy po teoretickej explikcii mzejnho fenomnu nie s len prejavom
nedvnej doby, i odrazom nejakej mdnej vlny, ale celkom organicky vyvieraj
z vvoja celej mzejnej kultry.
Aktualizciu tchto teoretickch tendenci v poslednch desaroiach mnoh
spjaj s nstupom profesionalizcie mzejnej prce, spadajcej do polovice
dvadsiateho storoia. Profesionalizcia nesporne zohrala dleit lohu pri
uplatovan vednch odborov v mzejnej sfre a prispela k umocovaniu jej
vedeckch zkladov. Ale len z vlastnej profesionlnej angaovanosti
prrodovednch, humanitnch, i technickch vied sa nezrodil postult vymedzenia
mzejnej terie. Boli to vrazn politick, socilne a kultrne premeny udstva po
druhej svetovej vojne a zvl explozvny nstup vedy a techniky, ktor viedli ku
konfrontcii tradinej mzejnej praxe s novmi vvojovmi trendami. V dsledku
toho sa koncom esdesiatych rokov zaalo hovori aj na pde International
Council of Museums ICOM o krze mze. Snahy obhji pozciu mze viedli k
explzii, ktor sa prejavovala hlavne modernizciou prezentanch foriem.
Germain Bazin vtedy poukzal na to, e mnoh mze zatvraj svoje expozcie
za elom reintalci, ale e on sm m obavu, aby o chvu nepotrebovali
resuscitciu. Pravdu mal v tom, e tieto zchrann opatrenia zostvali v inou
na povrchu a prejavovali sa len vtvarno-technickmi prostriedkami, pri om
nedolo k zsadnej koncepno-obsahovej premene tzv. modernizovanch
expozci. Pretoe sa ukazovalo, e iba tieto vonkajie premeny nezachrnia vec
mzejnej kultry, a e tu nepomu ani vedn disciplny angaovan v mzech,
pracovnci tchto intitci sa zaali chyta zchrannho stebla vo forme
angaovania pedagogiky, sociolgie a psycholgie. To bolo prnosn len tm, e
sa mzejn fenomn dostal do zornho poa mzejne netradinch odborov. Ale
aj uveden odbory potvrdili, e ich explikcie v tejto oblasti s len iastkov.
7

Omnoho zvanejiu lohu zohrali diferencian a integran procesy vo vede a

technike a ich preniknutie do prrodnej a humnnej skutonosti. Mimo tohto vvoja
nemohla zosta ani mzejn kultra. Prve v tomto novom kontexte sa naplno
ukzalo, e pramenne angaovan vedn odbory a hore uveden disciplny
nemu pokrva urujcu vedeck bzu mzejnej sfry. Dvod: z vedeckopoznvacieho hadiska s tradin vedn odbory neschopn postihn osobitos
mzejnej skutonosti a jej explikciu v modernej, resp. postmodernej spolo nosti.
Formovanie muzeolgie zskalo inpiratvnu platformu v novch sasnch
filozofickch a vedeckch trendoch. Zvl v nvznosti na zrod takch odborov,
ako je informatika, dokumentaristika, kultrolgia, komunikolgia, i memorolgia.
Z tohto kontextu sa zrodilo zameranie vedeckej pozornosti na muzelny
fenomn ako poznvaciu domnu muzeolgie, m nastal zsadn obrat
v muzeologickom myslen, ktor bolo prevane tradine zameran len na mzeum
a mzejn prax. To viedlo k odhaovaniu prekvapujcej histrie muzeolgie,
objavovaniu jej osobitej pozcie v systme vied a nezastupitenej lohy v kultre.
Rozhodujcim momentom pre vydelenie muzeolgie bolo vymedzenie jej
poznvacej domny a formovanie jej systmu, ktor prelo a prechdza mnohmi
variantami a je predmetom nielen kritiky, ale aj plejdy diskusi na rznych frach.
Zvan ohu v tomto vvoji zohral ICOM a jeho pecilne komisie International
Committee for Museology ICOFOM a International Committee for Training of
Personal ICTOP. Neprehliadnutenm faktom sa stalo aj celosvetov silie o
zavedenie muzeologickho tdia na vysokch kolch, spojen so vznikom
profesionlnych katedier, ako aj budovanie vedecko-dokumenta nch stavov pri
mzejnch spolonostiach a vekch mzech.
Teraz si iste mnoh poloia otzku, preo doteraz muzeolgia nem tak
postavenie v systme vied ak by jej patrilo a hlavne, preo sa nestala
muzeologick kvalifikcia predpokladom pre profesionlne psobenie v oblasti
mzejnej kultry.
To m priny historick, ale aj celkom prozaick. udia nie vdy akceptuj
to, o ich nti myslie inak, ba dokonca ich nti k nejakej innosti, ktor viac i
menej zvzuje, prpadne ohrozuje ich individulne zujmy a ciele ich kariry. Ale
je tu aj nechu zoznamova sa s nejakou novou oblasou vedeckho poznania,
pretoe to vyaduje as a z tohto pohadu m samozrejme primt matersk odbor.
Potom dochdza k tomu, e aj vedeck a vedecko-pedagogick pracovnci rznych
stavov a vysokch kl o vedeckch a odbornch pracovnkoch mze
nehovoriac sa vyjadruj k muzeolgii negatvne. asto rozhoduj o jej byt i
nebyt a zaraden, alebo nezaraden do vysokokolskch tudijnch programov na
zklade amatrskych predstv o vede o mzeu bez toho, aby nie o vedeli o jej
histrii a jej profilovan v intencich sasnho filozofickho a vedeckho
myslenia.
Potreba tdia muzeolgie nie je v iadnom prpade len prejavom nejakej
sasnej mdnej vlny, alebo snaen niekokch jedincov sa takto presadi,
pretoe inde nemali spech. Ako sme naznaili, vznik svis s historickm vvojom
mzejnho fenomnu ako aj s pokusmi o jeho explikciu a programovanie.
V sasnosti vyviera zo stupujcej sa nronosti mzejnej prce, z poiadaviek
na rove jej vsledkov, ako aj z dobovho spoloenskho, filozofickho,
vedeckho a kultrneho kontextu. To o bolo mon a akceptovan v 19. a 20.
storo, nebude u uznvan a nosn v novom 21. storo. To s momenty, ktor
priamo svisia s bytm i nebytm mzejnej kultry.
Ak m tto teoretick explikcia tak zsadn vznam, potom si mnoh
urite poloia otzku, preo sa muzeolgia nesformovala u skr a nestala sa
sasou tudijnch programov na vysokch kolch, ako aj podmienkou prce
v mzech. Odpove na tto otzku nie je jednoduch. Hrali a hraj tu lohu
8

mnoh negatvne faktory. Pochopenie tejto problematiky ako aj prekliesnenie si

cesty k vznamu muzeolgie je potrebn nielen pre tdium, ale je aj k om
k muzeolgii samotnej.
Adepti muzeolgie bud asto postaven pred otzky typu: - o to vlastne
bud tudova, na o je to dobr, doteraz to nebolo potrebn, predchdzajce
genercie mzejnkov sa to nauili kadodennou praxou, at. Posluchi
muzeolgie sa stretn s obhajobou prrodovednch, humanitnch a technickch
odborov, ktor s dajne dostaton k spenmu rozvjaniu mzejnej praxe.
Poslanm tejto prce s odpovede na uveden a plejdu alch otzok,
ale hlavne silie dokza, e muzeolgia sa rodila v historickom kontexte,
nepresadzuje sa ako nejak subjektvne motivovan, alebo prestny zujem
niekokch jednotlivcov, nie je okrajovou zleitosou, ale bezprostredne svis
s vvojom mzejnej kultry a urujcim spsobom podmieuje jej stav a
perspektvu.

1. 0 MZEJN FENOMN
Nao mzeum?
Aby udia ete viacej ako doteraz vedeli,
e udsk kultra je kultra?
Hermann Glaser

1.1 Svet sui generis

Ak predstavu vyvolva slovo mzejn fenomn, i jav?
Mono si spomeniete na nvtevu Viedne a pred vam vntornm zrakom
sa objavia mohutn siluety dvoch zrkadlovo zhodnch budov:
V Kunsthistorisches Museum meme obdivova svetoznme maliarske
diela, zoznamova sa s kultrou starho Egypta, obdivova kolekcie uitho
umenia.
V Naturhisthorisches Museum sa stretvame s prepartmi zastupujcimi
vetky sfry prrodnej re, ale aj s dokladmi z oblasti fyzickej a kultrnej
antropolgie. Ke prechdzame okolo nespoetnch vitrn naplnench rznymi
expontmi, mono ns napadne, e prroda tu nala svoju druh smr .
S Parom je nerozlune spojen Muse du Louvre. U dve storoia je
predmetom svetovho obdivu. Teraz bolo ete umocnen pyramdou, ktor
vytvra v podzem Cour Napoleon originlny nstupn priestor tu mme
monos zska nielen potrebn informcie, sledova audiovizulne programy,
zastni sa prednok i navtvi prleitostn vstavy, ale aj tudova v kninici,
alebo sa osviei v retaurcii. Potom zle u len na ns, i sa rozhodneme pre
egyptsk kultru, kultru orientlnych nrodov, alebo sa sstredme na jedine n
maliarske a sochrske diela.
Cel Par je zaplaven mzeami. Mnoh vznikli u vo vzdialenejej
minulosti. Ale vznikaj aj mze nov. Z bvalho komplexu elezni nej stanice
sa zrodilo Muse dOrsay, venovan prezentcii umeleckch kolekci druhej pol.
19. storoia. Jeho budovate Jacques Rigaud vyslovil ideu, e toto nov mzeum
mus by nieo in ako ukazovanie umenia v jeho pikovch dielach. Mus to by
udalos. Nesta otvori brny a aka na publikum, je potrebn vyjs mu v strety
a neb sa ho provokova: poriada krtkodob vstavy, prednky, diskusie,
koncerty.
Vo Washingtone v USA stoj po oboch stranch The National Mall rad
mzejnch objektov Smithsonian Institution, vrtane pecilneho Smithsonian
Castle. Nevedn pozornos na seba pta nielen budova, ale predovetkm
npl National Air & Space Museum, ktor prezentuje udsk silie o ovldnutie
nadzemskch vin. National Museum of Natural History ns uvdza do re
prrody, vrtane loveka. Tematika je rozvrhnut do dielch vstavnch celkov,
kde s aktvnym prostriedkom diormy. Pre zujemcov nechba Discovery
Room, kde sa mme monos hlbie zoznmi s dokumentciou prrody a vvoja
loveka. National Museum of American History prezentuje osudy spolonosti: od
minulosti a po prtomnos. National Gallery of Art lka architektrou novej,
vchodnej budovy, ale predovetkm jedinenmi zbierkami obrazov, grafiky a
sochrskych diel, pvodom z Eurpy i Ameriky, od stredoveku a po modern
dobu.

10

Ale Smihsonian Institution, to nie s len uveden pecilne mze. Do jeho

truktry patr celkove 14 mze a tie National Zoo ako aj vskumn pracovisk.
Organizcia uchovva viac ako 137 milinov zbierkovch objektov a to od
jedinench nskych bronzov a po rukavicu Muhamada Aliho. Tomu
zodpovedaj aj rozsiahle sluby pre nvtevnkov, ako aj bohat programy
orientovan na najiriu verejnos.
Mohli by sme pokraova v tomto vpote mze aj z alch zem
a kontinentov. Ale obraz by sa podstatnejie nemenil, i by sme sa zastavili
v Londne, Khire, Madride, Rme, Prahe, Varave, tokholme, Moskve, Pekingu,
Tokiu, alebo v Sydney.
Dnes u niet kontinentu, ttu, ostrova, alebo polostrova, kde by nebolo
mzeum. Nie s to vak iba vek, reprezentan mze, ale aj minimze, ako aj
zariadenia, o ktorch mono len ako rozhodn, i s to ete mze, alebo ide
o nieo celkom in.
Mzejn svet je vemi pestr: ale v mnohch smeroch rozporupln,
protireiaci si, ale predovetkm hadajci.
Nedivme sa. Na svete je dnes viac ne 50 000 mze. Jeden americk
autor napsal, e kad tyri dni jedno takto zariadenie vznik a aj zanik.
K podrobnejiemu zoznmeniu nm mu posli svetov spisy, ktor
vydal napr. Keneth HUDSON, alebo K. G. SHUR. Vydvaj sa aj sprievodcovia po
mzech jednotlivch zem. Ale vychdzaj aj reprezentatvne ilustrovan
profilov publikcie o mzech a galrich.
Aj ke sa v mnohch prpadoch stretvame s oslabovanm lohy
zbierkovch predmetov, zbierky zostvaj ete stle urujcou zkladou viny
mze.
A prve s ich zskavanm, vedeckm vyhodnocovanm, informanm
spracovanm, konzervovanm a rznymi operciami sa spja cel rad
sprievodnch zloiek a zariaden. S to pracovne, kninice, dokumenta n
a informan centr, konzervan laboratri, nahrvacie a reprodukn tdi,
vstavncke ateliry a technick dielne, tudovne pre bdateov, zzemie pre
prcu s verejnosou vybaven didaktickmi pomckami a rozsiahle prevdzkov
zloky, ale zvl a hlavne depozitre, kde sa vyaduje prsny konzervan
a zabezpeovac reim, pretoe tu sa nachdza existenn zklada kadho
mzea.
Ke vstpime do depozitrov kde by ns zodpovedn riadite ani nemal
pa budeme prechdza cel kilometre okolo skr, reglov, posuvnch stien,
priestormi zaplnenmi od podlahy a po strop zbierkami.
Ak vysunieme v prrodovedne zameranom mzeu niektor zsuvku,
uvidme rzne vzorky geologickch, petrografickch, paleontologickch
a mineralogickch materilov, starostlivo naformtovanch a roztriedench. Inde
zas vyberieme zo skrine zvzky herbrovch poloiek vysuenej kveteny, medzi
prsty meme z krabiiek nabera semen rznych druhov vegetcie a pota
letokruhy v neprebernom mnostve prienych rezov kmeov stromov. Meme
tie nazrie do plejdy krabc s napichanmi rznymi druhmi hmyzu. Navtvime
sly s preplnenmi sklenenmi ndobami rznych formtov, s chemicky
fixovanmi pozostatkami mnohch vekch i mench ivochov. Ale bud tam aj
sly s vypchatmi ivochmi, zvltne pohrebisko, v ktorom kudne stoja obeti
veda svojich poieraov. Ke je to mon, nazrieme do skr s pestrm
spoloenstvom vtctva. Meme sa ocitn aj v kostnici depozitri kostrovch
ast, ale aj umne zrekontruovanch kostier obrovskch vyhynutch ivo chov.
Ete fantastickejia je mnohokrt npl depozitrov tkajcich sa loveka
a jeho inov. Mme monos vidie kostrov relikty naich prapredkov,
dokazujcich dajne antropogenzu. Neprebern a mnoho krt aj celkom
11

neprehadn je mnostvo podivnch materilov, ktormi zaplavuj mze

archeolgovia a etnolgovia. Len ako sa meme orientova v zmesi itkovch
predmetov, vytvorench udskou rukou a pouvanch v rznych dobch
k rozlinm elom. Vstpime do depozitrov, ktor na prv pohad vyzeraj ako
zbrojn arzenl, pripraven za okamik k plnmu nasadeniu. Meme si
vyska uzvery diel, ohmata tank, alebo zasadn, za riadiaci pult niektorho
z bojovch lietadiel. Depozitre niektorch technickch mze zas pripomnaj
lokomotvne dep, automobilov vrobn haly, alebo remzy s mestskmi
dopravnmi prostriedkami. Remeselnckou zrunosou a estetickm inkom
psobia kolekcie uitho umenia, i u prechdzate okolo nekonenej rady skla,
porcelnu, keramiky, alebo sa preplietate medzi mobilirom, ktor bol svedkom
ivota predchdzajcich generci.
Nielen v galrich, ale aj v mzech obecnejieho zamerania maj vrazn
postavenie umeleck kolekcie. Ak vstpime do depozitra skulptr, budeme ma
dojem, e sme sa ocitli v nejakom mauzleu. Priaznivejie bud psobi grafick
zbierky: ke z rozmernch zsuviek vyberieme tvrd dosky a ke ich rozviaeme,
bude pred naim zrakom defilova tvorba pripomnajca mnohokrt u uplynul
okamiky. Ale mme tie monos vysun zvesn steny s obrazovm
bohatstvom a vetkmi zmyslami vnma tvorbu pikovch maliarov.
Zd sa, e je tu naozaj vetko: nechba ani kolekcia peenho chleba,
hracch kariet, nonkov, vypchatch maiek, vn a piesku.
V roku 1989 uverejnil Britisch Office of Arts and Libraris vsledky prieskumu
nkladov na uchovvanie zbierok pod nzvom The Cost of Collecting, z ktorho
vyplynulo, e jeden mzejn objekt stoj rone 120 USD. Ak zoberieme do vahy,
e poet mze na svete sa pohybuje okolo 50 000 , potom v prpade, e
budeme pota s nzkym priemerom 20 000 zbierkovch predmetov v jednom
mzeu, udstvo vydva rone na tieto zbierky 120 milird USD. V pomere k tomu,
o stoja atmov ponorky, neviditen bombardry, i medzikontinentlne rakety
je to zdanlivo zanedbaten iastka. Napriek tomu sa domnievame, e uveden
fakt stoj viac ne za zamyslenie.
Ale sasou tohto vecnho mzejnho sveta je aj sm lovek.
V prvom rade vtedy, ak sa d do sluieb ako mzejn pracovnk, i u
profesionlne, alebo volontrsky. Sasou mzejnho sveta sa stvaj aj ke
len doasne aj t, ktor mze navtevuj a vyuvaj. Ako nvtevnci
prichdzaj jednotlivo, alebo v skupinch: mlad aj star, domci i cudzinci.
Mze organizuj pre svojich nvtevnkov aj zvltne sluby. Nejde len
o kultrnos prostredia, bezbarirov komunikciu, technick, alebo profesionlne
lektorsk sluby, predaj informanch a tudijnch materilov a suvenrov, i
oberstvenie. Mnoh mze sa snaia nadviaza o naju kontakt so
zujemcami a poriadaj prednky, besedy, exkurzie, koncerty, historick
vystpenia: meme sa napr. previes v kpii vikinskho lna priamo po mori a na
dohad od mzea, vyska si dojenie oviec, alebo spracovvanie koe, naui sa
vyrezva dreven figrky, razi mince, striea z historickch zbran, mlie mku
na vodnom mlyne, naui sa udov tance, sta sa lenom skupiny historickho
ermu, inkova v sbore historickej hudby, alebo si postavi maliarsky stojan
pred dielo znmeho majstra a poksi sa o kpiu jeho obrazu.
Mze pamtaj aj na deti. Na svete existuje bohat sie detskch mze.
Deti sa obliekaj do historickch kostmov a hraj dobov scny, skaj si rzne
vrobn, remeselncke a umeleck techniky, niektor mze ich ved aj k tomu,
aby si osvojovali mzejn remeslo zastuj sa na vskumnej, konzervanej
a prezentanej innosti. Poda vzoru predhistorickej doby si v niektorch mzech
mlde me postavi pravek obydlie, zariadi ho a sksi v om chvu i
v tbe aspo na okamik sa prenies do pravekej minulosti.
12

S udskm faktorom v mzejnom svete svis innos celho radu alch

organizci a zariaden. Ide predovetkm o nrodn a medzinrodn organizcie,
ktor zdruuj profesionlnych mzejnch pracovnkov, ale aj amatrskych
zujemcov.
stredn postavenie zaujma medzinrodn organizcia International
Council of Museums ICOM, ktor sa zrodila na pde UNESCO v roku 1946.
Okrem strednch orgnov pracuje v tejto organizcii 106 nrodnch vborov, 25
medzinrodnch komisi, ktor sa zameriavaj na rzne oblasti mzejnej innosti,
resp. na rzne typy mze. K ICOM je pridruench aj 12 organizci, prvne
samostatnch, zameranch na rzne druhy mze. ICOM pracuje nielen
medzinrodne, ale prve prostrednctvom nrodnch vborov psob na rozvoj
mzejnej kultry v jednotlivch lenskch zemiach. Tu sa obyajne stretvaj
niekedy aj konkurenne s innosou nrodnch mzejnch organizci. Z tch
najznmejch je to napr. American Assotiation of Museums, Britisch Museum
Assotiation,
alebo
Deutsches
Museumsbund,
Asociace
eskch
a moravskoslezskych muze a galeri, Zvz mze na Slovensku, Slovensk
muzelna spolonos.
Tieto organizcie sa snaia ovplyvova mzejn svet. Poriadaj rzne
konferencie, sympzi, seminre, tvoria i konkrtne programy a stanovuj normy .
Organizciou, prispievajcou k prehlbovaniu kvalitatvnej rovne mze je
EMYA European Museum of the Year Award, ktor inicioval a na rovni Rady
Eurpy viedol Kenneth HUDSON. Nemono zabudn ani na prnos amatrskych
organizci, ako napr. World Federation of Trends of Museums FNAM, ktor
bola zaloen v roku 1957. Ete innejie mu verejn mienku ovplyvova
organizcie psobiace priamo pri mzech a galrich.
Zvltnu lohu maj vukov centr, zameran na pecilnu vchovu
mzejnch pracovnkov rznych rovn. K nm radme napr. Getty Conservacion
Institute v Marina del Rey v Kalifornii v USA, Museum Training Institut v Bredforde
vo Vekej Britnii, alebo Ecole national du Patrimoine v Pari. alie s posunut
a na univerzitn rove, ako je to v prpade mzejnch, resp. muzeologickch
tdi napr. v Leicesteri, Zgrebe, Leipziku, Buenos Aires, New Yorku,
Goetheborgu, v Sydney, alebo v Brne a Opave.
Mzejn fenomn vak stle viac prenik aj do vedomia a podvedomia
spolonosti prostrednctvom masmdi. Mze vydvaj rznych sprievodcov po
expozcich, katalgy zbierok, ale aj pecializovan asopisy a zbornky.
UNESCO je prezentovan napr. periodikom Museum International. Ale meme tu
pripomen aj Museums Journal, Museumskunde, Curator, Cadernos de
Museologia, Neues Museum, Informatica museologica, alebo Museovirasto. e sa
jedn o osobit a stle poetnejiu produkciu, dokazuj ako nrodn, tak aj
medzinrodn bibliografie.
Mzejn fenomn sa objavuje aj v legislatvnej sfre. V niektorch krajinch
meme ta mzejn zkony a rzne normy. Mnoh uznesenia a doporu enia
UNESCO a ICOM njdeme v rznych tlaovinch . Tento fenomn prenik aj do
krsnej literatry. Pripomeme si Siegfrieda Lenza a jeho romn Heimatmuseum,
alebo Umberta Eca s jeho ber Gott und die Welt. V mnohch alch romnoch a
poviedkach narame na mzejn skutonos. Objavuje sa aj na strnkach dennej
tlae a rznych asopisov. Aj na rozhlasovch vlnch a v televznych programoch
sa stretvame s mzejnou realitou, aj ke asto len predstieranou. Mnohokrt hr
mzejn prostredie pecifick lohu: ako miesto zloinu, alebo rznych
spoloenskch stretnut.
Konfrontciu s mzejnm svetom sprostredkovvaj aj videokazety, ktor
zachytvaj ako celkov profily mze a galri, tak aj ich kolekcie. Nemono
zabudn ani na najnoviu formu INTERNET. Ten umouje nielen zoznamova
13

sa s profilmi mnohch mze, ale u oskoro si budeme mc vyvola na

obrazovku potaa zbierkov objekt z niektorho zo svetovch mze a kocha sa
nm dokedy budeme chcie nieo ns to vak bude st.
Stretvame sa tie s tendenciou upozorni na mze a propagova metdy
a formy ich prce formou pecilnych vstav. Reprezentatvny je Salon
International des Muses et Expositions SIME, poriadan v trojronch
intervaloch v Pari. Tento inpiroval mnoh krajiny k nasledovaniu. V poslednch
desaroiach sa niektor firmy pecializuj na mzejn zariadenie, techniku a
materily, zodpovedajce potrebm a zujmom mze. Dkazom o tom s nielen
ponukov katalgy, ale zvl pecializovan vstavy a vetrhy, ako napr.
Internatonale Fachmesse fr Museumswesen und Ausstellungstechnik MUCET,
ktor mal premieru v Mnchove v roku 1995, alebo podobn prezentcie
sprstupovan v rmci generlnych konferenci ICOM. Taktie v Slovenskej a
eskej republike vznikli mzejne salny a vetrhy.
Toto pilotn zachytenie mzejnho sveta sved o tom, e sa jedn o
osobit fenomn, ktor sa neviae iba na plejdu rznych typov mze, ktor
obsadili v rznej intenzite a rovni nau Zem. Neexistuje sm pre seba, ale
prestupuje v irokom spektre n ivot a zasahuje aj do nemzejnch sfr, ktor
ho sptne vrazne ovplyvuj. Je to iv fenomn, ktor do seba vahuje
jednotlivca aj spolonos a psob na ich vedomie i podvedomie. Nesie so sebou
mnoho zae z minulosti, ktorej sa vak nerd zbavuje. V snahe obhji sa,
produkuje mnoh, o mu nie je vdy na prospech. Zrodil sa v lone kultry, m
kultrnotvorn ambcie, aj ke jeho samotn kultra nie je vdy na iadcej rovni.
Je to relne existujci svet, ktor je vrazom osobitej tendencie
ozvltovania skutonosti, vyvierajci z kultrnych potrieb jednotlivcov,
spoloenskch skupn a celho udstva. Ak existuje mzejn svet, je to preto, e
ho lovek potrebuje.
Je to svet sui generis, ale sasne fenomn, ktor je organickou sasou
skutonosti.
1. 2

Zakotvenie v jazykoch

Slovo mzeum sa zrodilo v prostred grckej mytolgie. Mzy boli

dcrami najvyieho boha Dia a bohyne pamti Mnmosyn. Boli patrnkami vied
a umen, ako aj filozofickch kl. V Athnach im bol zasvten vrch a ich chrm
bol oznaovan ako mouseion. Pre sbory pokladov uchovvan v tchto
chrmoch (napr. zrekontruovan svtya Athny v Delfch z 5. stor. pred Kr.)
pouvali Grci ben termn thesauros poklad.
V pomere k slovu mouseion je chrmov poklad star fenomn. Preto
nememe stotoova mouseion s chrmovm pokladom, aj ke v mouseionu
boli tie poklady. V inch kultrach ako arabskch, nskych a japonskch mali
chrmov poklady podobn lohu. Ich slovn oznaenie bolo tie spojen
s fenomnom pokladu.
Oznaenie mouseion sa dostalo do novej vznamovej pozcie
v hellnistickom obdob v ptolemaiovskom Egypte. Ptolemaios I. Soter zaloil
v Alexandrii na podnet peripatetickho filozofa Demetria z Falra zaiatkom 3.
stor. pred Kr. vedeck a umeleck stredisko, ktor nazval Mouseion. Termn
mouseion sa tak stal denottorom encyklopedickej intitcie, ktor spjala
vedeck a umeleck innos, bola vybaven kninicou, zbierkami, ale aj
botanickou a zoologickou zhradou. V takomto chpan pojem mouseionu
presahoval vznam pokladovej kolekcie i tezauru.

14

Sstreovanie umeleckch diel, motivovan vinou reprezentatvnymi a

mocenskmi tendenciami, zrodilo aj ich osobit oznaenie pre ich prezentciu
pinakothekai. Po prv krt sa s nimi stretvame v 5. stor. pred Kr. v svislosti
s budovanm Acropole v Athnach.
V alej fze staroveku sa prklad alexandrijskho mouseionu neuplatnil.
Alexandrijsk mouseion zanikol a v 7. stor. po Kr. Rmska spolonos oznaovala
miesta spojen s kultom Mz termnom sanctuaria.
S nstupom kresanstva sa zhromaovac zujem sstreoval na relikty
vzahujce sa k osobe Jeia Krista a riteov jeho uenia. Tieto boli oznaovan
slovom reliquium a zariadenia na ich uchovvanie reliquiarium. U z doby
Karola Vekho mme doloen, e v chrmoch, neskorie aj v kltornch
objektoch sa budovali ochrann priestory nazvan v latinizovanej forme
thesaurus. Ako latinsk nzov thesaurus, tak aj nemeck Schatzkammer,
jednoznane vymedzuj povahu i poslanie tchto zariaden.
U v 12. stor. za panovania eskho kra Vratislava I. bol rodov
poklad uloen na pravom brehu Vltavy na hrade Vyehrad. Kronikr Kosmas ho
oznauje ako camera ducis. Obsahoval listiny a tzv. relikvie Pemyslove, okrem
inho aj legendrne lykov rievice. O listine cisra Karola IV. z roku 1358 sa
uvdza, e je uloen in thesaurus regni et corone. Aj stredovek mest si
ukladali dokumenty do chrmovch klenotnc thesaurria, o sa odra aj
v nemeckom termne Tresekammer.
Dominujce postavenie mal v tejto dobe latinsk nzov thesaurus, ktor
nadvzoval na grcku tradciu. V tomto obdob sa nestretvame so slovom
mouseion, i musaeum.
Renesann osvojovanie si prirodzenho sveta prinieslo aj nov zameranie
tvorby zbierkovch sborov. V intencich idelu Uomo universale zriadil v 15.
stor. v palci na medicejskom dvore vo Florencii Pietro Medici (1416 1469)
tudijn priestor, kde sstredil najcennejie objekty z oblasti "natura e ingenio
humano. Toto zariadenie jedno z najstarch v Itlii bolo ozna ovan ako
scrittorio. O jeho alie rozrenie sa zaslil Lorenzo il Magnifico (1449 1492).
Jeho sbor knh a figrok vyrezanch z kamea niesol nzov Museo dei codici e
cimeli artistici, ale existovalo aj oznaenie tesero.
Renesann duch prenikol aj k ppeskej stolici. Sixtus IV. zaloil v roku
1471 Museo Capitolino, kde sstreoval antick objekty v snahe podiarknu
vznam tohoto odkazu. Tak sa s nvratom k antickej kultre vracia nielen kult
Mz, ale aj latinizovan nzov musaeum, aj ke nie v urujcej pozcii. Figuroval
v plejde inch nzvov, ako napr. studio, studiola, chamber, Kammer.
Pre formovanie neskororenesannch sborov mala zsadnej vznam
Idea del Teatro. Tto ideu prevzal Samuel QUICCHENBERG a uverejnil v roku
1565 v Mnchove v nvode na usporiadanie veobsiahleho divadla vec sveta.
Toto divadlo, resp. promtuarium zbierka, malo obsahova (umn) diela a
pozoruhodnosti, vzcne poklady a drahocenn nradie, ktor maj by tak
usporiadan, aby ich astm prezeranm a zaoberanm sa nimi mohla by rchlo,
ahko a bezpene zskan vynikajca sksenos a znalos vec. Pre
Quicchenberga bolo strednm pojmom theatrum. Ale v jeho prci sa stretvame
aj s oznaenm musaeum a conclavium.
Vedcu pozciu v oblasti june od lp zaujmalo oznaenie studiolo, i
camer a chamber, severne od lp Kammer, ktor v tejto forme preniklo aj do
inch jazykovch okruhov. To motivovalo budovanie rozsiahlych zbierkovch
sborov, z ktorch boli najpozoruhodnejie komory, ktor vybudoval na zmku
Ambras arcivojvoda Ferdinand II. (1529 1595) a na Praskom hrade cisr Rudolf
II. Ferdinand oznail svoje kolekcie v testamente slovom Kunst und
Wunderkammer. Rovnak nzov mali aj sbory Rudolfa II.
15

Programove koncepnmi heslami sa tak stali Wunder -, Kunst resp.

Raritten Kammern, ktor sstreovali v duchu manierizmu curiositas
objekty uspokojujce tbu po poznan, alebo raritas objekty mimoriadneho
vznamu.
Claudius
CLEMENS
v charakteristickom
titule
Musei
sive
bibliothecae(1634) uvdza, e mzeum je miesto, kde prebvaj Mzy. Ovea
vecnej bol Jan Amos KOMENSK v Orbis sensualium pictus (1659). Pod
heslom Museum tame, e je to miesto, kde studiosus oddelen od ud sed
sm, venuje sa tdiu, ta knihy leiace na pulte a z nich do svojej prruky
zaznamenva to najvhodnejie, alebo to podiarkuje, i na okrajoch oznauje
hviezdikami.
So slovom mzeum sa vak v tom obdob stretvame aj v obecnom
vzname
sborov
poznatkov
a
spisov
vecnch
kolekci.
Napr.
v ALDROVANDIHO Museum Metalicum (1600) sa jedn o publikciu, ktor
obsahuje spis kovov, Lorenzo LEGATI uverejuje sbor pozie s nzvom Musei
Poetriarum (1668), alebo Museum Italicum (1687-89) je vyhadvan sprievodca
po Taliansku.
Objavuje sa vak i zvltne oznaenie aj pre prezentciu sch galleria.
Napr. Fr. BACON odliuje v svojej New Atlantis galriu ako chodbu uren pre
prezentciu sch a closet ako zariadenie pre rzne predmety.
Dobov terminolgiu sa poksil objasni Caspar Friedrich NEICKELIUS
v diele Museographia, oder Anleitung zum rechten Begriff und ntzlicher
Anlegung der Museorum oder Raritten Kammern (1727). Poda Neickelia s
najpouvanejie oznaenia Schatz-, Kunst-, Naturalien- Raritten-Kammer,
Gallerio, alebo Galleria, Cabinett, Studio u Talianov a Museum u latinikov.
Schatzkammern s pokladnice, ktor obsahuj drahocennosti a vek poklady,
ale nie umeleck predmety i prrodniny. Naproti tomu Raritten-Kammern s
zariadenia pre uchovvanie vzcnych, nie vak obecnch vec. Oznaenie
Galleria sa u Neickelia vzahuje na dlh chodby, ktor niekedy slia k ukladaniu
skriniek, alebo kabinetov kuriozt, ale aj k veaniu cennch obrazov a v Itlii zvl
k situovaniu antickch sch. Nzov Cabinett sa dva nbytkovmu solitru vo
forme skrinky, niekedy sa tie oznauje ako Contoire. Studio, alebo museum
predstavuje tudijn priestor, kde s umiestnen ako cabinetty, tak repositoria so
vzcnymi predmetmi, ale aj mal kninice. V Kunst-Kammer sa deponuj
mechanick a umeleck predmety zhotoven z rznych materilov, rzne
prstroje, napr. optick, teplomery, ale aj glbusy, hudobn nstroje a vlastne
vetko, o lovek doke zhotovi.
Museum sa poda Neickelia chpalo ako miestnos, izba, komora, v ktorej
sa nachdza cabinet pre prrodniny a artefakty, alej repositorium s knihami
vzahujcimi sa k zameraniu nplne musea. Tu sa po prvkrt stretvame a to
u v nzve - s pojmom museografia, ktor autor, resp. jeho inpirtor Johann
Kanold chpal ako popis stavu a innosti tchto zariaden. V inventroch tchto
zariaden a pri klasifikanch pokusoch sa stretvame s dvoma centrlnymi
termnmi: naturalia a artificialia Prv sa vzahuje k prrodninm, druh ku
vetkmu, o bolo vytvoren udskou rukou. Obidva termny pouil pri trieden
svojej kolekcie Jeana de Berryho u v roku 1401.
Dochdza vak aj k vznamovej diferencicii. Operuje sa napr. so slovami
antiquaria (oznaenie objektov antickho pvodu), curiositas o vyvolva
zujem po poznvan, alebo raritas, m sa oznauj mimoriadne, zvltne
predmety.
Na prelome 17. a 18. storoia zostva kabinet prevane uzatvorenm,
skromnm zariadenm, ale mzeum sa stva u verejnou intitciou. Prvou
takouto intitciou sa stalo Museum Ashmolianum v Oxforde v roku 1683.
16

Termn mzeum pevne zakotvilo zriadenie Britisch Museum (1753) a

proklamatvne Franczska revolcia.
Ke brnil pred Konventom oban David vec mzea, predniesol aj tieto
slov:
Nemte sa v tom obania, Mzeum nie je vbec zbyton
zhromaovanie luxusnch, alebo frivolnch predmetov, ktor maj sli len na
uspokojenie zvedavosti. Je potrebn, aby sa stalo impozantnou kolou... Je as,
zkonodarcovia, aby ste zastavili ignoranciu v jej rozlete, aby ste spojili a
zachrnili Mzeum, aby ste zachrnili vtvory, ktor me znii obyajn
dchnutie a ktor by skpa prroda u mono nikdy nevytvorila.
Tieto slov naznauj vznamn obsahov premenu slova mzeum.
Napriek tomu, e termn mzeum zaujma dleit pozciu, v tomto obdob sa
stle ete stretvame s tradinm nzvom kabinet. V roku 1806 vznikol vo Viedni
K.k. Fabriksprodukten-Kabinnett na podporu domcej priemyslovej vroby.
Metternichova kolekcia, ktor vznikala na zaiatku 19. storoia na zmku Kynvart
niesla tie oznaenie kabinet.
Slovo mzeum vak prenikalo stle v irom mertku do vedomia
spolonosti. Ako si overil Ch. GEORGEl, medzi rokmi 1806 a 1914 viac ako 70
novn, asopisov a albumov nieslo tento nzov. To dokazuje pozciu, ak tento
termn zaujmal.
V druhej pol. 19. stor. sa tie objavuje nov ozna enie teoretickho prstupu
k mzejnmu fenomnu, vychdzajce zo slova museo Museologia. Prichdza
s nm J. G. T. GREASSE v titule periodika Zeitschrift fr Museologie und
Antiquittenkunde, ktor vychdzal v rokoch 1878 1885. V nemeckom
jazykovom okruhu sa stretvame s osobitejm slovom Museumskunde, ktor
Karl KOETSCHAU vlenil do nzvu asopisu, ktor zaal vychdza v roku 1905.
Sasn spolonos vzahuje slovo mzeum k intitcim, ktor nes npis
MZEUM. S tmto nzvom splva predstava budovy, v ktorej sa nieo uchovva a
predovetkm ukazuje, o nikde inde nemono vidie. Odborne podloen vklad
tohoto termnu meme ta v The Encyklopaedia Britanica.
Mze sa vyvinuli v modernej spolonosti k odvrteniu, pokia je to mon,
znieniu a straty objektov uchovvanch pre ich kultrne hodnoty a..... s
organizovan s ohadom na to, aby vyuvali svoje zbierky na kultrne ely...
Z dominantnho postavenia slova mzeum pramen aj vyuitie jeho kore a
vo vine svetovch jazykov. Potvrdzuje to aj 20 jazykov zahrnutch do
Dictionarium museologicum (1986). Aj cel rad dielch termnov vychdza
z tohoto zkladu, ako napr. mzejnctvo, muzeografia.
Dominujce postavenie slova mzeum sa premieta aj do prdavnho slova
mzejn. Hovorme o mzejnom zariaden, mzejnch pracovnkoch, mzejnch
zbierkach. Existuje vak aj termn muzelny. Toto slovo sa vinou chpe ako
nieo minul, prekonan, negatvne, skrtka ako nieo, o je proti ivotu. Ale
stretvame sa aj s jeho pozitvnym chpanm. Alphonse DUPRONT (1987)
odvodzuje slovo msel od mnonho sla musaux a chpe ho v zmysle
sacrals, t.j. nieo posvtn. pecifick chpanie naznauje tie Heiner TREINEN
(1973), ke pod termnom muzealer Kontext m na mysli muzelny vznam
objektov urovanch vedeckou interpretciou a mzejn predmety oznauje ako
musealierte Objekte.
Toto balansovanie vnucuje otzku vznamovho rozdielu medzi slovom
mzejn a muzelny. Ak povieme, e je nieo mzejn, tak kontatujeme
prslunos k mzeu. Naproti tomu, ak povieme, e je nieo muzelne, potom to
hodnotme, t.j. posudzujeme objekt z hadiska uritch hodnotovch kritri.
Aj v benom ivote sa stretvame s takmto odliovanm. Ak ohodnotme
niekomu jeho byt, e je muzelny, asi sa ho to dotkne a ak sa vyjadrme o
17

nejakej osobe, e je muzelny kus, bude to pociova ako osobn urku.

Naproti tomu, ak povieme, e je nieo mzejn napr. nejak kus nbytku
nikoho sa to nedotkne: je to kontatovanie, e to m nie o spolon s mzeom.
Niektor jazyky nemaj termn muzelny, resp. nerozliuj medzi mzejnm
a muzelnym. Z muzeologickho hadiska m vak toto pojmov odlenie
zsadn vznam. Niektor filozofi u skr postrehli osobitos muzelneho vzahu.
Martin HEIDEGER na to poukzal u v svojom vznamnom diele Sein und Zeit a
v Holzwege operuje s termnom museumizovan.
Ete osobitej vznam
muzelnemu prisudzuje Peter SLOTERDIJK, ktor ho stavia do pozitvnej lohy
voi odcudzeniu. Termn muzelny, resp. muzelnosti sa v sasnosti dostva do
osobitej pozcie v rmci postmodernej filozofie a vedy. Termn muzeifikcia zaradil
do svojho filozofickho pojmoslovia Jean BAUDRILLARD (1987). Zaal s nm
pracova aj historik Hermann LBBE (1977). Na neho nadviazal Jan VAESSEN
(1989), a to anglickm termnovm variantom museumisation. Piere Henri
JEUDY (1985, 1987) sa zamal nad Musealisierung der Welt.
Pojem muzealizcia (nem, Musealisierung, angl./franc. musealisation)
dnes prenik v stle irom mertku do mzejnho myslenia, aj ke jeho
explikcia je rzna. Autori si vinou neuvedomuj jeho muzeologick kontext.
Spoluautor tejto prce sa poksil u koncom esdesiatych rokov zavies termn
muzealita a zaiatkom sedemdesiatych rokov tie operoval spolu s Wilhelmom
ENENNBACHOM termnom muzealizcia ( Musealisierung).
Nastolenie termnu muzealizcia dokazuje, e si mnoh autori zaali
uvedomova, e mzejn fenomn je prejavom osobitho vzahu loveka ku
skutonosti, ktor m obecn platnos a neviae sa iba na intitucionlnu sfru
mzea, aj ke nesporne s ou svis.
Domnievame sa, e by sme mali vo vzahu k tomu, o sme naznaili
slovo mzejn vzahova k fenomnu mzea a vetkmu o s nm svis a slovo
muzelny by sme mali pouva pre oznaenie toho osobitho hodnotiaceho
vzahu k skutonosti. Pokia ide o vzah obidvoch termnov, musme si uvedomi,
e v mzeu je muzelne iba to, o reprezentuje muzelne hodnoty: a to s
zbierkov predmety. Naproti tomu, mzejn vitrna je prostriedok k prezentcii
nieoho o je muzelne, ale sama je mzejnm zariadenm. Obidva tieto termny
vak neexistuj izolovane. S v priamom vzahu: ich rozsahy sa prelnaj a to tak,
e z obecne hodnotovho hadiska presahuje termn muzelny, termn mzejn.
Ale z hadiska mzejnho fenomnu ako takho je iba jeho asou. Chba nm
vak termn slovo, ktor by prekrylo obe tieto strnky.
V slovenskom
a
eskom
jazykovom
okruhu
mme
slovo
mzejnctvo/muzejnictv. Mysl sa tm okruh udskej innosti, podobne ako napr.
kolstvo, zdravotnctvo, sdnictvo. Toto slovo pokrva mzejn innosti,
prostriedky a vsledky tchto innost. Tomu sa pribliuje anglick verzia museum
work, franczska museums affaire, alebo rusk muzejnoje delo. Naproti tomu
posk termn muzealnictwo sa asto chpe aj ako mzejn teria. Nemeck
termn Museumswesen je vznamovo ovea alej. Z termnu Wesen (bytie)
vyplva, e sa tm oznauje globlne mzejn aj muzelna skutonos. To viedlo
Klausa SCHREINERA (1982) k preferovaniu termnu Musealwesen.
Pretoe ako v slovenine, etine, ale aj vo svetovch jazykoch nemme
vetko obsahujci termn a nemeck termn Musealwesen je pre mnoh jazyky
nepreloiten, zaviedli sme do muzeologickej terminolgie pojem mzejn
kultra. Nami sledovan fenomn je dokzatene organickou sasou kultrnej
skutonosti. Tak ako hovorme napr. o hudobnej kultre a mme tm na mysli a
myslme tm nielen intitucionlnu sfru, ale aj tvorbu a kvalitu tejto hudobnej
skutonosti, mali by sme hovori o mzejnej kultre v zmysle hodnotovom aj
intitucionlnom.
18

Slov s vak len vizitky, ktor veiame na skutonos, aby sme sa v nej
dokzali orientova. Nevedia a ani sa nemu brni. Dokumentuj vak dejinn i
sasn existenciu mzejnej kultry. Vgnos slova mzeum a celej plejdy
termnov, ktor s nm svisia vak signalizuje, e tento centrlny pojem mzeum
je stle chpan vemi intuitvne, a e nm chba skuton vedeck explikcia.
Globlne pozna a pochopi vznam tohoto slova vyaduje to, na o
upozornil Franz von KUTSCHERA:
Re je otvoren systm, m je bohatie nae poznanie, tm aj re. Re
preto nevldne nad naim poznanm. o je potrebn bra do vahy je kultrne
spoloenstvo, z ktorho vyrast a v ktorom psob (1975).
1.3 Problematika existencie
Mzejn kultra existuje, existovala a mala by existova aj naalej. Mnoh
pracovnci mze s o tom absoltne presveden a vbec nepripustia, e by to
mohlo by aj inak, alebo e by dokonca mze mohli presta existova.
Je skutone existencia tohoto fenomnu nevyvrtiten?
V terminologickej sonde sme videli, e tento fenomn a jeho slovn fixcia
prechdzala dejinnmi premenami v dobovom kontexte. Z toho vyplva, e
mzejn kultra nebola, nie je a ani v budcnosti neme existova v nejakej
sterilnej oblasti, kde ni neprenikne a ani sa tohoto minisveta nedotkne. Naopak:
pri tdiu obecnch dejn mzejnej kultry sa mete presvedi, e tento
fenomn bol vdy a to u od svojich praenatlnych fz organicky spojen
s vvojom udstva, presnejie s ontogenzou loveka ako kultrnej bytosti. Zrodil
sa nie preto, e si to niekto prial, alebo sa tm zabval, ale pretoe to udia
potrebovali, nejakm osobitm spsobom ich to uspokojovalo a napl ovalo a to
nie len predmetne, ale predovetkm duchovne.
Mzejn kultra sa formovala a slila loveku v intencich pravekch,
antickch, stredovekch i novovekch kultr. Existovala a menila sa s premenami,
ktormi udstvo prechdzalo. Aj ke mnohokrt zaostvala, o jej alej existencii
rozhodovalo vdy to, ako dokzala reagova na nov skutonosti a ako dokzala
svoju nezastupitenos prve v presadzovan a upevovan tchto novch
skutonost. Tie zariadenia, ktor nedokzali reagova na nov trendy sa skr, i
neskr dostali na okraj spoloenskho zujmu a ich alia existencia bola len
otzkou asu.
Motivcia vzniku a vlastnej existencie mzejnej kultry bola vdy poplatn
dobovmu prstupu ku skutonosti a tomu zodpovedala aj jej kvalita. Prejavovala
sa v nej magick, emocionlna, utilitrna i racionlna orientcia, v ktorej od
obdobia renesancie zaala hra podstatn lohu veda a vymedzovanie jej discipln
v priebehu 17. a 18. storoia a zvl v prvej polovici 19. storoia. Ke potom veda
v priebehu 19. storoia prela z reality do laboratri, strcala mzejn kultra
svoju vedeck zkladu a zaala hada pomoc zvl v oblasti vchovy a
vizulnej komunikcie. To priviedlo tento fenomn v prvej polovici 20. storo ia na
okrajov pozcie, o vyburcovalo niektor organizcie a osobnosti ku snahm
presadi mze zvl prostrednctvom zsadnej premeny ich expozinej tvre.
Tieto snahy sa prejavili na konferencii v Madride v roku 1934, ako aj na vstave
v Pari v predveer vypuknutia druhej svetovej vojny.
Povojnov obdobie zmenilo politick tvr sveta. Prinieslo so sebou aj
plejdu novch skutonost a tendenci. Druh polovica 20. storoia nastupovala s
renesanciou mzejnej kultry. Nelo len o ustanovenie novej medzinrodnej
organizcie mze pri UNESCO International Council of Museums (1946), ale
predovetkm o irok profesionalizciu mzejnej prce, ktor so sebou priniesla
19

nstup vedy, resp. vedeckch odborov do mze a galri na celom svete. S tm

sa spjala aj rekontrukcia vojnou zniench mze, ako aj budovanie novch
mze zvl v postkolonilnych krajinch. V krajinch tzv. socialistickho tbora
sa dostala mzejn kultra do sluieb komunistickej ideolgie a propagandy. Toto
vetko vak dokumentovalo, e mzejn fenomn nie je len vecou nejakho
individulneho zujmu, ale e je to prostriedok, ktor me psobi na povedomie
spolonosti. Tto skutonos si zaal uvedomova aj demokratick svet a tak stle
viac sstreoval pozornos na vzah mze a spolonosti. Prejavilo sa to aj
v diskusich o tzv. krze mze, ktor prebiehali koncom 60-tych rokov. V svislosti
s vystpenm tudentov v roku 1968, pre ktorch boli mze ako to psali na
steny ni len mauzle, ak nevyhovej poiadavke plnej renovcie vystpil
ICOM s protestom a v novembri 1969 usporiadal v Pari konferenciu, na ktorej
boli vyten lohy k prebojovvaniu novho profilu mze. Tento trend dostal v
70-tych rokoch podobu explzie, z ktorej mal vedci kurtor Louvru Germain
BAZIN hrzu a preto napsal:
boh mze...... Niekto sa ich sna oivova, pretoe sa stvaj
chudokrvnmi. nebude to dlho trva a bud potrebova resuscitciu .
Ale nelo o resuscitciu. To sa prejavilo v nzoroch Jeana
BAUDRILLARDA a Bernarda DELOCHE. Poda ich je tradin mzeum mzeom
obscnnosti naruovanie normlneho myslenia. Ve u mzejn pracovnk
v snahe zska predmety do zbierok sa chov neuroticky. Na jednej strane akoby
vkladal do predmetu to, o sm nemohol prei v udskom kontexte, na druhej
strane zaklna as a smr. Pretoe zbierka len as do pevnch obdob, ktor s
vak reverzibiln a tm znzoruje ven opakovanie riadenho cyklu, v ktorom si
lovek me kedykovek a s istotou vychdzajc z uritho bodu a zas sa
k nemu bezpene vracajc hra zo zrodenm a smrou. Tak sa v klinickom
obraze mzejnho pracovnka mieaj rysy individulnej psycholgie
s represvnymi tendenciami mzejnej intitcie. Medzi obidvomi tendenciami
existuje patologick rovnovha.
Preferencia uchovvacej tendencie smeruje k tomu, e sa z nej stva
stredn innos, ktor priamo posvcuje zbierku a zaisuje jej venos.
Absurdnos je v tom, e mzejn pracovnk zskava zbierku, ale nezskava ju pre
seba a nem z nej iadny osobn prospech. iarlivo skrva a stri to, o nikdy
nebude jeho vlastnctvom. Slovami Jeana Baudriliarda - narcistick ekvivalent
jeho ja je dvojnsobne vyklieten rezignciou na predmet a neurotickm
uchovvanm, ktor ho sakralizciou predmetu vyzbrojuje proti jeho strate.
Mzejn pracovnk tak vystupuje ako napsal Deloche ako vekaz kultu
vyhradenho zasvtenm ..., ktor nachdza uspokojenie v okamikoch o to
privilegovanejch, m s vnimonejie. Ale je to vekaz smieneho kultu: tm,
e si nbone zakazuje vlastnctvo diel, prsne oddeuje protispoloensk tlaky
prtomn v ivom umen, maskuje ich a pomha ich presublimova na kult
univerzlnych hodnt udstva.
Deloche sa tak stavia proti tradinmu chorobnmu mzeu, pretoe
v kontexte sasnej filozofie a vedy v om nevid budcnos.
Obidvaja autori v mnohch smeroch postihuj niektor charakteristick
momenty mzejnho fenomnu, ale napriek tomu si myslme, e - zvl
Baudrillard ich posudzuje prli jednostranne, psychoanalyticky. Ale na druhej
strane kontatovanie, e mzejn pracovnk je vyklieten, a e je pnom
hremu, v ktorom mu je zakzan stka sa so zbierkou ien, je vlastne
potvrdenm toho, e nie je tm fanatikom, zberateom , ako ho Baudrillard
charakterizoval. Zberate toti vlastn svoju zbierku, me s ou obcova, me
ju predva, vymiea, pretoe je len a len jeho.

20

Je pravdou, e u niektorch mzejnch zberateov sa prejavuj obecn

zberatesk motivcie. Je tie pravdou, e mnoh mzejn pracovnci pristupuj
k tvorbe zbierok v intencich obecnej zberateskej motivcie. Pripomeme si napr.
zberatesk motvy v odbore mineralgie, numizmatiky, alebo vtvarnho umenia.
Mohli by sme uvies tie cel rad prkladov o tom, e sm mzejn pracovnk si
uvedomuje rozdiel medzi mzejnm a skromnm zberatestvom, a to tak, e na
jednej strane sce pracuje ako profesionlny mzejn pracovnk a star sa o
zbierku napr. mineralogick, ale sasne si doma buduje vlastn zbierku. Je to
vrazom vedomho rozdielu: mzejn zbierka ho neuspokojuje, pretoe je
neosobn, nie je jeho, veobecne povedan patr vetkm.
Toto spochybovanie zdanlivo pevnch zkladov mzejnej kultry nie je
dnes napdan len z psychologickch, i postmodernistickch pozci. Ete hlbie
podkopva a ohrozuje existenciu mzejnej kultry sasn informan a
komunikan explzia spriemyselnenej kultry.
Preo by sme mali aj alej sstreova a so znanmi nkladmi uchovva
tzv. zbierkov predmety, ke ich informan obsah je mon fixova na
dokonalch a mnohostranne vyuitench nosioch, ktor je mon v digitlnej
forme dlhodobo uchovva. Dokonca by sme nemuseli ani vynaklada alie
prostriedky na ich konzervovanie, ako je to potrebn v prpade mzejnch
objektov, nehovoriac o priestorovch a technickch nrokoch na depozitre, na ich
vybavenie, bezpenos a zaisovanie konzervanho reimu.
Pomocou potaov meme omnoho operatvnejie, ale aj efektvnejie
pracova s tmito informanmi nosimi a ete sme aj osloboden od namhavej a
asovo nronej manipulcie so zbierkovmi predmetmi, ak ich chceme poui
ako pramene pre niektor vedn disciplnu. Sasn potaov technika nm
umouje pracova nielen s textovou, ale aj obrazovou formou a takto zachyten
informcie ri v rmci materskch zariaden, ako aj v nrodnch a
medzinrodnch mertkach prostrednctvom informanch dianic. Pomocou
INTERNETU meme a v alom vvoji ete vo vom mertku budeme
mc prostrednctvom potaa navtevova mze v celom svete tak, e
nebudeme musie opusti nae potaov pracovisk, ale budeme mc
vstupova do zbierkovch informanch sborov a pracova s nimi. Takto sa bud
mc zoznamova s mzejnmi informciami profesionlni pracovnci mze, ako
aj irok verejnos. Urite bude lepie kpi si videokazetu, alebo CD a doma si
v kude prezrie urit mzeum, alebo sa zoznmi so zbierkovmi informciami a
asovo neobmedzene sa nimi kocha na obrazovke. Mono si uetrme za cestu,
ubytovanie a nebude to od ns vyadova iadnu fyzick nmahu. nebud ns
obaova ani dozorcovia, ani sprievodcovia, alebo spolunvtevnci: budeme
sami a len na ns bude zlea, o chceme a o budeme chcie.
Nemali by sme previes mzejn objekty na informan nosie a zlikvidova
predmetn zbierky? Mono by to malo aj ten vznam, e by sme sa zbavili
vlastnenia a vlastnckeho pocitu. Ve disketu si me kpi ktokovek.
Informan nosie by stratili pekunirnu hodnotu pvodnch objektov a tie by u
boli nezaujmav pre obchodnkov a zlodejov. Tm by sa tie uetrilo.
V tomto okamihu mono mnoh namietnu, e by vlastne nebolo o
ukazova. Ale to je omyl. U sasn potaov technika nm umouje vytvra
tzv. virtulnu realitu. Tto realita me by dokonca dokonalejia ako t pvodn
napr. virtulny kltor premietan v USA, ktor bol spracovan na zklade reliktov
zachovanch vo vajiarsku, bol vak dotvoren do pvodnho stavu. Je mon
vytvra aj tak virtulne skutonosti, ktor nemaj iadnu autentick predlohu
dkazom je mzeum arodejnc v San Franciscu.
udia by vak zrejme asom dospeli k nzoru, e tto virtulna realita nie je
to prav. Nemali by pred sebou vec ako tak, nemohli by sa jej napr. dotkn . Ale
21

zrejme ani v tomto nie je pre sasn techniku iadny problm. Umel materily a
sasn spracovatesk technika je dnes u na takej rovni, e pre u nie je
problm vytvori akkovek objekt, dokonca ete dokonalej ako ten z minulosti. A
meme uvies ete in prklady: to o je v mzech tradine len nehybn sa
me pohybova a ozvui, ako to napr. dokazuje putovn vstava nafukovacch
dinosaurov, ktor u bola v mnohch mzech. Zd sa, e asom si nvtevnk
bude mc pohovori aj s pralovekom. V mnohch zbavnch parkoch u maj
tieto tendencie. Mlde je vak tm naden. Tmto metdam a formm aj ke
v klasickejej podobe je nie tak vzdialen napr. Centrum vedy, techniky a
priemyslu La Villette v Pari, alebo Exploratorium v San Franciscu.
Ak dokeme vetko vyrobi a skoprova, zrejme sa nm otvor aj
medzinrodn trh so zbierkovmi objektmi a tak si kdekovek na svete kpite
napr. Vstonick Venuu, alebo Venuu Miltsku... a bud nae, budeme ich ma
doma.
Mala by sa mzejn kultra naozaj transformova tmto smerom? Alebo
v tejto stle narastajcej virtulnej skutonosti m mzejn kultra svoje,
nezastupiten miesto? V om vak spova tto nezastupitenos?
Doku nm na tieto otzky odpoveda, ale predovetkm riei existenn
problematiku mzejnej kultry obory tradine angaovan v mzech geolgia,
botanika, zoolgia, archeolgia, histria, kunsthistria? ia, asi nie. Keby tomu
tak bolo, u by to asi boli dokzali. Ale ony vinou opakuj u tradin
predstavu o mzejnch zbierkach ako o prameoch tchto angaovanch
odborov. Mali by sme asi angaova aj in, pre mze netradin odbory, s m sa
dnes vemi asto stretvame. Meme vyui napr. poznatky z sociolgie,
psycholgie, pedagogiky, informatiky, komunikolgie, alebo semiotiky, ale asi by
nm tatie ako vyrieili zsadn existenn otzky mzejnej kultry.
Nejde vak ani o to ako sa mzejn kultra vysporiada s konkurujcou
informanou a komunikanou explziou. Dleit je ako doke na to reagova
osobitm, nezastupitenm spsobom na sasn ekologick a kultrnu krzu
udstva. Me sa tvri, e sa jej to netka? ia, mnoh odbory angaovan
v mzech to robia. Mali by to vak chpa. Znamenalo by to orientciu na nov
paradigmu, ktor v irokom spektre men sasn filozofick a vedeck myslenie.
Z tohto hadiska by mohli by npomocn mzejnej kultre.
Kde hada cestu k vlastnmu poznaniu mzejnho fenomnu a
k identifikcii faktorov, ktor tento fenomn podmieuj a zrove vymedzuj
osobitos jeho poslania a tm aj fixuj jeho existenciu?

22

KONTROLN OTZKY:
1. o sa vm vybavuje, ke hovorme o mzejnom fenomne?
2. V akch formch sa stretvame s mzejnm fenomnom?
3. Ak termny sa vzahuj k mzejnmu fenomnu?
4 Ak je obsah a rozsah pojmu mzejn kultra?
5. Ak je sdob problematika mzejnej kultry?

23

2.0. VYDEOVANIE MUZEOLGIE

Bol som pravdepodobne prv, kto sa poksil formou

uverejnench spisov vytvori nov a pecilnu disciplnu
Johann Daniel Major
(1674)

Ako ns pouuj dejiny mzejnej kultry, ale aj jej sasn problematika,

vznik a formovanie mzejnho fenomnu sa vdy dialo v kontexte s dobovm
myslenm, udskm potrebm a postojom k svetu. To znamen, e tto kultra
nevznikla, neexistovala a dnes neme existova bez uritej koncepcie a
programu. To vak ete nie je argumentom, e potrebujeme nejak vlastn teriu,
alebo dokonca samostatn odbor. Mme dostatok dkazov z dejn mzejnho
fenomnu, ako aj zo sasnosti, e mze asto vznikali a aj existuj bez
teoretickej zkladne. Boli vak mnoh a to aj z mimomzejnho sveta ktor si
uvedomovali jeho ir kontext a vystihli momenty, ktor ak posudzujeme
v historickch i veobecne teoretickch svislostiach, mali a maj pecifick
teoretick vznam.
Z oho vyvierala tto osobit poznvacia tendencia, kde smerovala a
smeruje?
2.1. Reflexia
Ak chceme okovek vytvori, musme k tomu ma mylienkov podnet.
Strune povedan: inu vdy predchdza mylienka.
Z toho meme usudzova, e tendencie smerujce k vydeleniu
samostatnho mzejnho fenomnu sa objavili v minulosti v tom okamihu, kedy si
lovek uvedomil, e separovanie a uchovvanie uritch objektov ho me
zvltnym spsobom obohati a uspokoji, ako personlne, tak aj transpersonlne.
Ak aman zbieral rzne predmety, uchovval ich a nosil v koenom vku
na krku, ukazoval ich a predvdzal pri zvltnych prleitostiach (napr. lieenie),
viedla ho k tomu idea, e sa v nich koncentruje jeho magick moc, ktor
prostrednctvom tchto predmetov zviditen a tak umocn ich psobenie. Podobne
aj kazi a vldcovia v predgrckych kultrach zbierali a uchovvali objekty
v chrmovch a palcovch pokladniciach a zmerne ich prleitostne prezentovali
pri nboenskch obradoch i svetskch ceremnich. Robili to preto, e tieto
reprezentovali ich magick silu, vladrsku moc a bohatstvo.
Tieto fenomny sa dokzatene stvali predmetom poznvacej pozornosti
u v starovekom Grcku. Star Grci si uvedomovali, e sa jedn o pecifick
fenomn a preto sa prve tu zrodil cel rad termnov. Tento fenomn bol ideovo
spojen s mytolgiou, filozofickm a vedeckm myslenm, ale aj politickm dianm.
V svislosti s evidenciou zbierkovch sborov, ktor zabezpeovali
tamiovia, sa predmetom pozornosti stvali aj jednotliv predmety uchovvan
v mouseionoch a tezauroch. Existuje popis MOUSEIONU v Alexandrii, ktor sa
objavuje v diele grckeho geografa a historika STRABONA.
Z rmskeho obdobia sa okrem inho zachovali aj popisy sprievodov,
v ktorch boli nesen vybran objekty z uchovvanch kolekci. Zmieuje sa o
nich napr. HERODIN.
24

Uchovali sa nm aj popisy grckych chrmovch pokladnc, ktor

zaznamenal PAUSANIUS pri svojich cestch po Grcku po roku 175 po Kr.
Pokladnice Thbanov ako aj Athnskych boli postaven na pam
vyhranch vojen. O Knidskch neviem, i bola postaven pre nejak vazstvo,
alebo len preto, aby ukzali blahobyt. Thbania si postavili svoju pokladnicu po
bitke pri Leukter, Athania zas, ke pri Marathne pozabjali vojakov, ktor sa
vylodili s Ditdom.
Dozvedme sa aj o obsahu pokladnc.
V tejto pokladnici s uloen disky v pote tri, ktor sa pouvaj pri
zvode v pboji. alej je tu tt potiahnut kovom, vntri vyzdoben mabou, alej
prilbica so ttom a chrnie. Npis na zbraniach hlsa, e Diovi boli venovan
ako prvotina z myonskej koristi.
Z uvedench popis vyplva, e sledovan fenomn sa stal predmetom
vedomho poznvacieho prstupu u v Grcku. Zostal sce len na popisnej rovni,
ale ako to najlepie dokazuj Pausaniove poznatky nebol to len vpo et nplne
kolekcie, ale aj historick svislosti a spoloensk vznam uchovvania.
Kresanstvo dalo tomuto fenomnu nielen nov obsah, ale aj osobit formy.
Cirkev zaala celkom vedome vymedzova tezauran hadisk ako to doloil
Petr UL. Toto normovanie bolo sasou nielen cirkevnho uenia, ale aj
liturgickch foriem. Cirkevn otcovia tie prehbili rove popisu chrmovch a
kltornch kolekci. Odra sa to v inventroch chrmovch a kltornch komr,
ktor obsahovali aj zobrazenia jednotlivch predmetov. e nelo iba o podchytenie
cirkevnho majetku, doklad aj neskorie publikovanie tchto inventrov, ktor
sledovalo nboensko-propagan ciele.
Existuj aj popisy a vyobrazenia svtch stolov, o bola v rannom
stredoveku osobit prezentan forma. Tou bola aj procesia, v rmci ktorch sa
nosievali vybran objekty z chrmovch pokladnc. Popis takejto procesie
njdeme u Voldicha Prefta z Vlkanova, ktor sa jej zastnil v roku 1596
v Bentkach.
Po t mi se zaala procesi slavn ... Pitom bylo neseno mnoho svtost
zlatem a stbrem ozdobench, t i cel obrazy stbrn a jinch zlatch a
stbrnch ndob, kalichu, patyn a klenotuv kostelnch velmi mnoho, o em by
bylo tuto mnoho psti ... Potom, kdy jsme zase s tou proces do kostela svatho
Marka pili ... tu jest byl nm ukzan jeden znamenit klenot ze t klenotuov, kte
js ve vem kesanstvu nejdra, jako kmen karbukulus, hrub co by slepi
vejce, kter na zlatem velikm svcnu na velikm olti stl, kterto kmen za
nejvt a nejdra klenot pni Bentan maj a chovaj dr jej neli za jedno
krlovstv acuj ...
V priebehu stredoveku sa prehlbovala rove popisov tohoto fenomnu a
niektor takto formy sa presadili aj v rmci svetskch kolekci. Stretvame sa
dokonca aj s bsnickou oslavou zberatea, ktor dopa jedno z prvch nm
znmych dobovch vyobrazen komory. Jedn sa o Maximilina I.
Den grsten Schatz hat er allein
Von silber. gold und edestein.
Von perlein gut kstlich gwant,
Als nie kein Frsten ward bekannt,
Davon tzu gotes dienst und eer
vil geben hat und gibt noch mer.
V pohasnajcom stredoveku sa prehlbovalo programovanie cirkevnch a
svetskch kolekci a rozirovali sa aj formy ich deskripcie, vrtane vyobrazen.

25

Sm fenomn sa tak postupne stal predmetom nielen pozornosti a

hodnotenia, ale aj osobitej reflexie.
2.2. Tactica conclavium
Poiatky renesannho myslenia v tvorbe kolekci mono zvzova
s Jeanom de Berrym. Z inventra jeho zbierky mono vyvodzova , e sa pokal o
jej triedenie. Prejavovalo sa v tom nov myslenie. Vytvranie zbierok tak
nadobdalo in vznam. Tento trend sa stle umocoval a v dsledku toho sa
dostvalo do pozornosti nielen formovanie zbierok, ale aj problematika ich
triedenia a vymedzovanie ich vznamu.
To dalo podnet nizozemskmu lekrovi a zberateovi Samuelovi von
QUICCHENBERGOVI (1529 1567) k napsaniu diela, ktor nazval Inscriptoines,
vel tituli theatri amplissimi Idea tohoto divadla vedenia pochdzala od
znmeho dobovho uenca Gullia Camilloa, ktor navrhoval premietnu svetov
univerzum do formy divadla a usporiada ho poda kozmickej schmy.
Quicchenberg sa poksil navrhn systm takhoto divadla:
I. trieda: Nadpisy: 1. Tabule svtch prbehov, 2. Genealgia fundtora, 3.
Podobizne fundtora, 4. Zemepisn tabule, 5. Obrazy miest, 6. Vojny, 7.
Divadeln hry a sprievody, 8. Vek obrazy zvierat, 9. Modely stavieb, 10. Modely
strojov.
II. trieda: Nadpisy: 1. Star a nov kamenn sochy, 2.
Remeselncke
diela z kovov, 3. Remeselncke vrobky vetkho druhu, 4. Nradie a n inie, 5.
Cudzokrajn
ndoby,6. Miery a vhy, 7. Mince star a nov, 8. Portrty na
spsob minc, 9. Symbolick obrazy a znamenia, 10. Zlatncke formy, 11.
Tlaiarensk formy.
III. trieda: Nadpisy: 1. Podivuhodn a vzcnejie zvierat,
2. Odlievan
zvierat, 3. asti vch zvierat, 4. Rzne kostry, 5. Semen a plody. 6.
Rastliny,
7. Kovy a rudy, 8. Vzcne kamene, 9. Vznanejie kamene, 10.
Farby a farbiv, 11. Matrie a avy.
IV. trieda: Nadpisy: 1. Hudobn nstroje, 2. Matematick stroje, 3. Vbava
pisrskej a maliarskej dielne, 4. Stroje na zdvhanie bremien, 5. Nstroje z dieln
remeselnckych obchodkov, 6. Chirurgick, anatomick a kpen (holisk)
nstroje, 7. Loveck nradie, 8. Nradie pre hry a zbavy, 9. Zbrane cudzch
nrodov, 10. Cudzokrajn odevy, 11. Vzcne aty zachovan z minulosti.
V. trieda: Nadpisy: 1. Obrazy maovan olejovmi farbami, 2. Obrazy
maovan vodovmi farbami, 3. Obrazy tlaen z medi, 4. Tabule rozdelenia
cirkevnej a svetskej hierarchie, 5. Ostatn genealgia, 6. Portrty vzneench,
slvnych muov, 7. Erby achtickch rodov, 8. Tapisrie a koberce, 9. Mylienky
a sentencie, 10. Zariadenie na ukladanie jednotlivch vec.
(Skrten veria.)
Tento systm doplnil Quicchenberg pokynmi ako zriaova mze, dielne,
rekonditri, uvdzal rady pre toho, kto chce vytvra ono theatrum vetkho,
objasoval hadisk vberu predmetov i navrhovan systm ich usporiadania.
Snaha po usstavovan mze a komr (museorum ac conclavium) je prejavom
novho prstupu k tomuto fenomnu.
o sa alej tka celho usporiadania zbierok psal Quicchenberg
dfam, e bude posudzovan ako dos chvlitebn. Nie s tu vetky veci prrody
utrieden v zhode s uenm filozofov, ale v jednoduchom poriadku, ktor
26

zodpoved ich prirodzenm vlastnostiam a vydeuje zaujmav veci zachovania

hodn. Nemono u triedi jednotliv veci divadla poda siedmich plant, ako by
sme to mohli urobi napodobujc Vitruvia a Camilla, ke sa ahie dostaneme
k poriadku poda formy vec.
Quicchenbergova idea mzea, i kabinetu ako zdraznil u Rudolf
BERLINER vychdza z predstavy opticky postihnutenho lexiknu. M sli
achte, ako aj vetkm ostatnm, ktor s hodn vchovy. Uenie prostrednctvom
pozorovania to je jeho hlavn devza. V kontexte sledovanho vvoja poznvacej
intencie reprezentuje Quicchenberg zaiatok novej fzy. Nevyplva to iba z toho,
e vymedzuje poslanie mze a kabinetov, ale predovetkm z toho, e ako prv
vbec nereflektuje iba na prax, ale prichdza s vlastnou teoretickou koncepciou:
vymedzuje kritri vberu objektu, sna sa systematizova zbierku a zrove
uruje jej spoloensk poslanie.
Pre ns v tomto prpade nie je rozhodujce do akej rky i hbky sa tieto
jeho mylienky premietli do dobovej praxe, ako na to poukzala Elisabeth
SCHEICHEROV.
Skutonos, e Quicchenberg nezostal v tomto sil sm, je dokladom toho,
e sa rodia prce, ktor nemaj u len popisn, programovac a normovac
charakter, ale s vrazom vlastnho teoretickho myslenia.
V roku 1587 venoval maliar a cestovate Gabriel KALDEMARCKT saskmu
kufirstovi Christianovi I. rukopisn prcu, ktor nazval Bedecken wie eine KunstCammer aufzurichten seyn mchte. Potrebu vytori kabinet zdvodnil odkazom na
taliansku rodinu Medici, ktor dosiahla prve touto cestou svojho achtickho, ba
priamo krovskho postavenia. Vymedzil tie vlastn npl kabinetu:
V dobre usporiadanej Kunstcammer maj by predovetkm tri druhy vec:
v prvom rade sochy, v druhom rade maby a nasledova maj domce a
zahranin obdivuhodnosti z kovov, kameov, dreva, ale tie rastliny njden na
zemi, vo vode a v mori. Tie vetko, o sa na pitie a jedlo uva, alebo sa z neho
vytvra. Tie parohy, rohy, kly, perie a jin veci od cudzch, zvltnych zvierat,
vtkov a rb, vrtane skeletov ich anatmie.
S budovanm kabinetov sa prehlboval vedeck prstup k prrodnej a
humnnej skutonosti ako sa to naplno prejavuje v koncepcii takho zariadenia,
ako s nm v roku 1594 vystpil Francis BACON v diele Gesta Grayorum:
V prvom rade by zbierky dokonalej veobecnej kninice, ktorej vetci mdri
udia minulosti zverili svoje cenn knihy... mali rozri nae vedomosti. A alej,
mala by by zaloen a pestovan rozsiahla, ndhern zhrada, v ktorej by boli
vetky rastliny z rznych klimatickch oblast, rastce v rznych pdach bu
divoko, alebo ako kultrne, pestovan lovekom, okolo zhrady by mali by
priestory na ustajnenie vetkch vzcnych zvierat a klietky pre vetky vzcne
vtky, v susedstve by mali by dve jazer, jedno sladkovodn a jedno slan pre
vetky druhy rb. Tak by ste mali na malom priestore skromn model prrody.
alej by tu mal by krsny vek kabinet, ktor by obsahoval vetko vybran
umenie a predmety vzcnej formy a podoby, ak udsk ruka vytvorila, vetky
zvltnosti vzniknut nhodou a nahromadenm vec, vetky vtvory prrody ktor
ij a mali by by uchovan to vetko by tu malo by obsiahnut a roztrieden. A
tie tak tlov dom vybaven mlynmi, nstrojmi, pecami a ndobami, ktor by
mal by palcom urenm k rozjmaniu nad kameom mudrcov.
V tejto programovej vzii sa odra nielen Baconove presvedenie o
vzname vedy, ale aj jeho snaha vyui vetkch prostriedkov na to, ako
uskutoova nov ru udstva, ktorej hlsateom sa sm nazval. Toto vedeck
poslanie motivovalo zrod kabinetov a mze. tdium prrodnch vied podnietilo
vznik Naturalienkammer, alebo Museo naturale. To viedlo aj k hadaniu novch
foriem uchovvania prrodnn. Na rozdiel od tradinej metdy balzamovania
27

prinieslo vyuvanie alkoholu zsadn zmenu. Vtedy bol majstrom v preparanom

umen Frederik RUYSH, prefesor anatmie v Amstedrame, ktor sa touto
problematikou zaoberal.
Kvantitatvne narastanie kabinetov, resp. mze vyvolalo potrebu vydva
nvody ako budova podobn zariadenia. Dobovou uebnicou sa stala prruka
Beschreibung der Gottorffischen Kunstkammer. Vydal ju v roku 1666
v Schleswicku Adam OLEARIUS - dokala sa aj novho vydania v roku 1674.
Obsahuje objasnenie poslania a funkcie kabinetov a podva nvod na zberate sk
innos.
Okrem inho v nej meme ta:
Sprvne si ponaj t, ktor veci hodn poznania a videnia zhrn do
korpusu a ak sa im naskytne prleitos usporiada kabinety umenia a rart, tak,
aby ich nielen vyuvali sami k vlastnm vedomostiam a poteeniu, ale aby slili i
inm zujemcom.
V Schleswig Holsteinsku il v tej dobe Johann Daniel MAJOR (1634
1693). V roku vydania Oleriusovej prruky uskutonil v auditriu univerzity v Kieli
verejn pitvu. O tyri roky neskorie vydal v Hamburgu prcu See Farth nach
der neuen Welt ohne Schiff und Segel. Jednalo sa o utopick predstavu Regnum
Cosmosophorum, akhosi raja vied a umen. Okrem situovania stovky vied, Major
tu vymedzil aj miesto pre kabinety. Premietol sa tu jeho filozofick a vedeck nzor
na svet, ale aj poznatky a sksenosti tkajce sa jeho zberate skej innosti a
budovania kabinetov. Toto silie vystilo po mnohch rokoch (r.1689) do otvorenia
jeho Museum Cimbricum. Tomu predchdzalo vydanie Kurzer Vorbericht... v roku
1688 a dvojdielne Musei Cimbrici... v roku 1689 v Kieli.
Major bol v duchu svojej doby polyhistor. Vedeck prcu vak zko
zvzoval so zberatestvom a budovanm kabinetov. Sviselo to s jeho filozofickm
postojom, ktor ovplyvnil zvl Descartes. Ako lekr samozrejme inklinoval
k prrodnm vedm. To zrejme tie podmieovalo jeho noetick nzor:
...je potrebn vedie, e s dve cesty, ktor ns ved k vskumu
prrodnch vec: jedna je slovo Boie, t druh je svetlo prrody, alebo na
sksenostiach postaven zdrav rozum.
Kabinety preto asto oznaoval ako Vernunftkammern. To ho viedlo
k tomu, e zbierkov predmety zaal chpa ako pramene poznania a tm vrazne
posunul hadisk selekcie. Kartezinske myslenie ho vak priviedlo aj ku
klasifikcii zbierok. V jeho dobe sa presadzovala stromekov schma, ako sa
s tm stretvame napr. aj u Leibniza. Major vak vychdzal z poznania povahy
zbierkovch predmetov. Preto odlil dve zkladn skupiny: res naturalia a res
artificialia. Odlioval tie medzi skutonmi a fiktvnymi predmetmi, medzi
jednoduchmi a zloenmi, medzi ivmi a neivmi. Tieto zkladn skupiny ete
vntorne alej lenil. Prejavovala sa v tom snaha uplatni globlnu klasifikciu
zbierok. Bolo to celkom logickm vystenm ako jeho zberateskho snaenia, tak
filozofickho a vedeckho myslenia, e sa poksil zoveobecni vetko, o
sviselo s tvorbou kabinetov.
V roku 1674 vydal v kieli Catalogus oder Index Alphabeticus von Kunst,
Antiquitten -, Schatz und fr nehmlich Naturalien Kammern, Conclavia,
Musea, Respositoria, oder auch nur kleinere Scrinia Rerum Naturalium
Selectorum. To bol vak iba vstup k jeho teoretickmu dielu Unvorgreiffliches
Bedenken von Kunst und Naturalienkammern insgemein , ktor vylo v tom istom
roku v Kieli a jeho prlohou sa stal aj Catalogus...
Jedn sa o dielo, ktor nielene dovruje vydeujce sa mzejne teoretick
myslenie, ale vytvra mu aj nov zkladu. Major ako prv nartol aj dejiny
mzejnho fenomnu, ktorch poiatky spjal a s Noemovou archou.

28

Predovetkm vak priniesol zoveobecnenie zberatestva kulminujceho vo

forme kabinetov.
Major sa sm domnieval, e jeho prce v tomto smere s vbec prvmi
tohto druhu na svete. V tom sa mlil, pretoe nepoznal Quicchenberga. Napriek
tomu bol prvm, kto si uvedomoval potrebu poznvacieho, teoretickho prstupu
k mzejnmu fenomnu a pre tto vedu zaviedol aj termn: Tactica Conclavium.
M. B. VALENTINI neskorie citoval jeho definciu:
Tactica Conclavium... to je veda, ako sa maj sprvne organizova Kunst
und Naturalienkammern. Bol som pravdepodobne prv, kto sa poksil formou
uverejnench spisov vytvori nov a pecilnu disciplnu.
V roku 1704 hodnoti Majora D. G. MORHOF, ktor oznail jeho mylienky
ako museorum historiae generalis a jeho stredn mzejne teoretick dielo
nazval operis speciales de musseis. Niektor Majorove prce vydal aj Valentini
v svojom Museum Museorum, v roku 1714 vo Frankfurte.
Major nebol so svojimi mylienkami osamoten. Dokazuj to aj projekty,
s ktormi v tej dobe priiel Gottfried Wilhelm LEIBNIZ (1646 1716) v rmci
svojho silia o presadzovanie vedy. V projektoch na zriadenie vedeckch
akadmi v Berlne, Pari, Petrohrade a Dranoch kldol vek draz na
formovanie zbierok, ktor by reprezentovali dobov vedu a techniku. Zdraz oval
potrebu nielen ich deponovania a registrovania, ale aj vystavovania. Tieto
koncepcie sa najvraznejie prejavili v jeho projekte Drl de Pense (podivn
myslenie) urenom pre Par. Jeho zmerom bolo zriadi osobit zariadenie, ktor
by zhromaovalo objekty vedy a techniky, uchovvalo ich, evidovalo, ale
predovetkm ukazovalo rznymi formami. Jeho cieom bolo prispieva takouto
formou k vchove, ale zrove zainteresova odborn kruhy na aplikcii
vedeckch a technickch poznatkov v praxi a tm pomha pri rozvoji spolonosti.
Aj ke zostalo len pri zmere, na svoju dobu to bola priekopncka mylienka, ktor
bola uskutonen a v 20. storo a to v Pari v roku 1937 otvorenm Palais de
Decouvert (Palc objavov).
3.3 Muzeographia
Nadvznos medzi filozofiou, vedou a kabinetmi viedla v alom vvoji
k tomu, e sa prehlboval zujem o kolekcie ako zdroje poznania a pou enia. To
vystilo v svislosti s diferenciciou a intitucionalizciou vedy - do premeny
kabinetu na mzeum.
Prcou, ktor na jednej strane syntetizovala predchdzajci vvoj a na
strane druhej prinala vemi detailn popis dobovho stavu je dielo
Museographia, oder Anleitung zum rechten Begriff und ntzlicher Anlegung der
Museorum oder Raritten- Kammern, ktor pod pseudonymom C. F. NEICKELIUS
(vlastnm menom Caspar Friedrich Jenckel) vylo v roku 1727 v Lipsku.
Autor vymedzuje terminolgiu, sleduje histriu vzniku rznych foriem
mzejnho fenomnu a to nielen v Eurpe, ale aj na ostatnch kontinentoch,
podva obsan popis existujcich mze a kabinetov a prezentuje aj ucelen
nzor na mzeum a jeho poslanie.
Ak je vo svete nieo, o vie vzbudi zujem dokonca aj u vysoko
postavench a mocnch osobnost tame v jeho diele - a priahova ich aj zo
vzdialench miest, tak s to mze. Nvteva a prehliadka mzea prina
mnohostrann itok a vetci udia mu s itkom navtevova mze, vedci pre
rozmnoenie svojich vedomost, neuen pre pouenie sa vo vedch, bohat i
chudobn, star aj mlad.

29

Neickelius kldol draz aj na organick spojenie kolekcie a kninice. Preto

poda jeho nzoru mzeum znamen miestnos, alebo komoru, v ktorej
nachdzame 1. cabinet pre prrodniny alebo artefakty, pre veci prrodn a umel,
poda toho, kam zvedavec svojm zujmom mieri, 2. skriu a repositorium
s knihami, zvl takmi, ktorch obsah pojednva o nplni prslunho kabinetu.
Ak napr. niekto vlastn kabinet staroitnost, potom mus jeho kninica presne
poda popis staroitnost.
Touto prcou otvoril Neickelius nov fzu mzejne teoretickho myslenia.
To vyjadruje aj nov termn, s ktorm sa tu prv krt stretvame: muzeografia.
Vystihuje ako predmet poznania, tak aj urujcu metdu, t.j. popis. Tento
deskriptvny prstup sa premieta aj do dobovch sprievodcov po mzech a
kabinetoch, ktor slili ako orientcia pre bdatea, ale boli aj dokladom
stpajceho zujmu o vedu a vedenie vbec. Z tchto titulov meme pripomen
Ausweisung fr reisende Gelehrte, Biblotheken, Mnzenkabinetten, Naturalien
und Kunstkammern mit Nutz zu besehen, ktor vydal v Lipsku v roku 1726 J. D.
KHLER. Tento muzeografick prstup sa ete vraznejie prejavuje v prcach F.
K. G. HIRSCHINGA a J. G. MEUSELA. Hirsching vydal v priebehu rokov 1786-92
eszvzkov Nachrichten..., v ktorch v abecednom porad popsal kabinety,
zbierky modelov, strojov, anatomickch prepartov a botanickch zhrad
v Nemecku. Meuselova prca bola rozsahom menia, ale podobnho charakteru a
vyla v roku 1778 pod nzvom Verseichniss sehenswrdigen Bibliotheken, Kunst
Mnz und Naturalienkabinette in Teutschland und in der Schweiz .
Podstatne inm smerom zameral svoje muzeografick myslenie Carl von
LINN. Poda jeho nzoru pre prrodn vedy je ak orientova sa vo vekom
mnostve prrodnch javov. Preto je potrebn, aby si prrodovedci budovali vlastn
zbierky. Tie vak nemaj iba vznam bdatesk, ale s aj dleitm vchovnm
prostriedkom, ako si Linn sm overoval pri svojom psoben na univerzite
v Uppsale. Nebolo to nijako nadnesen, ke o zbierkach vyslovil takto sd:
o viac si me ela mu, ktor vetko m a k tomu nevyerpaten
uspokojenie, ke sa njde v jeho zbierkach toko kameov, v jeho herbri a
zhrade toko rastln, v jeho skriniach toko napichanho hmyzu a v jeho truhlch
tak mnostvo na papieri nalepench rb?
Prcu pecilne venovan prrodovednm zbierkam vydal Linn v Uppsale
v r.1753 pod nzvom Instructio musei rerum naturalium
Na platforme osvietenstva vaz mylienka verejnho mzea. Stle irie
kruhy si uvedomuj potrebu mze a to ako z hadiska vedy, rodiacej sa techniky,
hospodrstva, ale aj rastcich poiadaviek vchovy. Preto sa v tomto obdob
stretvame u mnohch bdateov, pedaggov, spisovateov, ale aj politikov
s nzormi formujcimi koncepcie novodobch mze.
Michal MNISZECH vydal v roku 1775 vo Varave prcu Mysli wzgledem
zaloenia Musaeum Polonicum. Koncepciu tohoto nrodnho mzea odvodzoval
jednak z Britskho mzea, ale aj so sksenost talianskych mze. Ako len
komisie nrodnej vchovy vychdzal z presvedenia, e potomkom je potrebn
zabezpei pevn zklady k ich dobru. Tieto zklady videl prve v koncepcii a
programe innosti nrodnho mzea.
Christian Carl ANDR, ktor priiel do Brna v roku 1798 ako sprvca
evanjelickej koly, bol vnivm mineralgom a uznvanm pedaggom. Predtm
psobil vo vchovnom stave v Schnepfenthale. V svislosti s jeho prchodom do
Brna sa stretvame s popisom jeho vbavy, ku ktorej patril aj zvltny voz so
zbierkami, aksi pojazdn kabinet. Andr si bol tie vedom vznamu
prezentovania zbierok a preto v rmci Moravskosliezskej spolonosti pre
zvelebenie orby, prrodoznalectva a vlastivedy, navrhol v roku 1800 zriadenie
mzea, v ktorom by sa:
30

... prezentovali doklady, vzorky a prklady, alebo keby to nebolo mon,

ukzali by sa zobrazenia, popisy, schmy a zoznamy vetkch prrodnch a
umelch produktov, predmetov a zvltnost, aby ich odbornci mohli tudova ,
vedychtiv poznva a kad si ich mohol prezrie vcelku, ako vsledok povahy a
bohatstva zeme, priom by sme mnohonsobne psobili na bdatesk a
poznvac talent aj takch osb, ktor nemaj zmysel pre zvltnosti prrody a
rodnej zeme, ponohospodrstvo, alebo priemysel a podnietili by sme ich k tomu,
aby tie urobili pokusy a zmobilizovali svoje sily, objavili nieo neznme, alebo
nov, rodnej zemi uiton, alebo nieo pozoruhodn.
Aj Johann Wolfgang von GOETHE si bol vedom nielen vznamu zbierok,
ale preferoval aj budovanie mze. Mal ten nzor, e:
... akonhle si lovek zane uvedomova predmety okolo seba, hodnot ich
a prvom vdy vo vzahu k sebe sammu. Pretoe cel jeho osud zvis na
tom, i sa mu pia, alebo nepia, i ho priahuj, alebo odpudzuj, i mu
prospievaj, alebo kodia. Tento prirodzen spsob nazerania na veci a ich
posudzovania vyzer tak jednoduch, ako je nutn. Predsa je vak lovek pri
om vystaven tiscom omylov, ktor ho zahanbuj a strpuj mu ivot..
Goethe mal vak aj vemi konkrtnu predstavu o mzeu. V dranskch
zbierkach videl:
... vecn prame pravho poznania pre mladka, pre mua posilnenie citu a
dobrch zsad pre kadho aj povrchnho divka s blahodrne, pretoe
vynikajce diela nepsobia len na zasvtenca. Ale mze, do ktorch sa ni
nedopa, maj v sebe nieo pohrebn a straideln.
Mzejn myslenie 19. storoia ete podstatnejie ovplyvnil Georg Wilhelm
F. HEGEL. Beat WYSS pe v tejto svislosti o tom, e tu musme hada pvod
filozofickej muzeolgie, a e chpanie muzeolgie je imanentn Heglovej
filozofii. Aj ke pouitie pojmu muzeolgia m v tomto prpade skr povahu
mzejnej koncepcie, je dokzaten spjanie Heglovho absoltneho ducha
s predstavou mzea sveta. Toto mzeum je pre Hegla zrove aj svetovm
cintornom, ktor vak do seba prijma aj iv. Duch sa vak v om cti dobre,
pretoe kad hrob poskytuje preitie rznych monost a kad kos reprezentuje
nejak sksenosti. A expont to je konen pravda. Jadrom Heglovej historickej
muzeolgie je osvojovanie si. Kto kra mzeom, kra nrodnmi a svetovmi
dejinami. A sprva sa tak, aby sa stal vlastnkom sveta a sm seba. Mzeum m
predstavi minulos ako prejav vlastnho bytia. Aj cudzie je z tohto hadiska
vlastn, aj ke najskr vystupuje inkognito, ale skoro sa prejav.
Heglova filozofia sa vrazne premietla do profilu historickch mze 19.
storoia. Pod jej vplyvom sa mzeum stalo materializovanm historickm textom.
Jeho poslanm sa stala narcia.
Muzeografick myslenie sa vak alej prehlbuje a to zvl jeho historickou
orientciou. Vznamnm prspevkom k histrii muzelneho a mzejnho
fenomnu je prca Gustava KLEMMA nazvan Zur Geschichte der Sammlungen
fr Wissenschaft und Kunst in Deutschland, ktor vyla v roku 1837. Meme
poveda, e sa tu jedn o prv skuton dejiny mzejnho fenomnu, aj ke prv
as je venovan kniniciam a a druh mzem. Klemm ako prv nazna il urit
lenenie dejn a poukzal na vznam takch osobnost, ako bol napr.
Quicchenberg. Ptral po historickch prameoch a literatre a v svojej prci
zachytil pomerne irok produkciu, ktor nm je dnes u vinou ako
dostupn.
Niektor autori pripomnaj osobnosti tej doby, ktor sa angaovali na
rozvoji mzejnho fenomnu a prisudzuj im u muzeologick rove teoretickho
myslenia. Ke sa vak bliie zoznmime napr. s tm, o uverejnil William

31

BULLOCK, Franz von SIEBOLD, alebo Gottfried SEMPERS, musme sa skr

prikloni k nzoru, e ich prvoradm zujmom bola prax a jej programovanie.
Detailnejie analzy sledovanej fzy vvoja mzejne teoretickho myslenia
ns ved k zveru, e aj naalej je dominantn muzeografick prstup, aj ke
nememe nevidie stle astejie sa prehlbujce tendencie smerujce
k hlbiemu a pecifickejiemu poznaniu a chpaniu tohto fenomnu.
2.4 Praemuseologia
Koncom 19. storoia vystpil rusk myslite Nikolaj Fjodorovi FJODOROV
s originlnou filozofiou mzea. Vo vzahu k 19. storoiu bola poda jeho nzoru
existencia mze paradoxom. Storoie, ktor rob len to, o je uiton, m ete
osoby, ktor zbieraj a uchovvaj neuiton. To je v rozpore s vldncou ideou
pokroku. Pokrok, to je jednoznane nahradzovanie starho novm, pokrok
neprodukuje mtve veci. Nem zujem o pam, stavia sa proti nej. V kontrapozcii
k tomu, vid Fjodorov v existencii mze dkaz, e napriek vldncemu idelu
pokroku sa ete nestratila vetka udskos. Mzeum sa mu preto jav ako
posledn miesto kultu spomnania.
Ak mze prostrednctvom uchovvania vec motivuj spomnanie na
minul genercie, svis to s tm, e pre mzeum smr nie je koniec, ale
zaiatok. Ra smrti, platiaca ako peklo, vytvor zvltne oddelenie mzea. Pre
mzeum nie je ni bezndejn, straten, t.j. ni, o nemono oivi a prebudi, pre
mzeum s mtvi na cintorne prtomn a to aj t predhistorick. V mzeu sa nielen
spieva a modl ako v chrme, ale sa tu aj pracuje pre vetkch trpiacich a
mtvych. Z Fjodorovovho hadiska sa mzeum svojou prcou usiluje o vzkriesenie
otcov tm, e uchovva a usporiada relikty materilnej kultry a prehlbuje pam
udskosti. Cel mzejn prca je vlastne bojom proti absencii pamti.
Mzeum nie je len zbierkou vec napsal Fjodorov ale celkom jedincov,
samotn udskos v jej kninej a vecnej forme, mzeum je spoloenstvo ijcich
synov s uenmi na ele, ktor zbieraj diela mtvych otcov.
Ak mzeum toto poslanie nepln, tak si protire.
Na konci 19. storoia nememe prehliadnu, e v roku 1877 sa
v Dranoch objavil ako prv svojho druhu Zeitschrift fr Museologie und
Antiquittenkunde, ktor zaal vydva J. G. T. GRAESSE. V roku 1883 tu vyiel
anonymn prspevok nazvan Die Museologie als Fachwissenschaft. Musme
v om vak vidie autorstvo vydavatea Graesseho. Charakteristick je u vodn
odstavec:
Keby bol niekto pred tridsiatimi , dokonca pred dvadsiatimi rokmi hovoril,
alebo psal o muzeolgii, bol by sa u mnohch ud stretol so scitnm a
pohdavm smiechom. Dnes je to vak u in.
Mono, e Graesse naozaj ctil, e prstup k mzejnmu, i muzelnemu
fenomnu sa men, a e vzrast zujem o tto problematiku. To vyplva aj z jeho
poiadaviek na tdium adeptov mzejnej prce:
Kto sa chce takmuto povolaniu venova, mus sa na to samozrejme na
univerzite pripravova, predovetkm si mus vybra tdium filozofie, alebo
presnejie povedan filolgie, ktor, ako je znme, nem pevnch hranc a
tudujcemu do znanej miery nechva von ruku. tudujci sa teda okrem
tdia starch a modernch jazykov bude venova hlavne historickm vedm,
predovetkm kultrnym dejinm a dejinm umenia, bude sa zaobera
archeolgiou v najirom zmysle, ale nebude zanedbva ani dejiny literatry a ak
je to mon, bude sa snai zoznmi so vetkmi novmi vedeckmi poznatkami,
ktor sa tkaj odborov jeho budceho povolania. Skrtka, bude sa snai osvoji
si vestrann vzdelanie. Mytolgia, symbolika, zklady heraldiky, nuka o
32

peatiach, paleografia, numizmatika, etnografia, keramika patria samozrejme

k tm odborom, ktor tvoria obsah muzeologickho tdia.
Vpoet toho, o Graesse vzahoval k pojmu muzeolgia by sme dnes
videli skr ako sas pomocnch vied historickch. Jeho poiadavka na o
najkomplexnejie vzdelanie je dokladom nronosti, ktor prisudzoval mzejnej
prci. V celom jeho prstupe nm vak chba nieo, o by bolo pecifick pre
pojem muzeolgia. Pohybuje sa stle v mnohoodborovosti a jednotiacim prvkom
je vlastne len to, e pracovnk v mzeu tieto vedomosti potrebuje. Napriek tomu si
myslme, e v prpade Graesseho sa stretvame s pokusom po novom sa postavi
k mzejnej prci, oho vrazom je aj pouit termn muzeolgia.
V produkcii z konca 19. storoia sa tie zvyoval zujem o historick
explikciu mzejnho fenomnu. Do skupiny takto zameranch autorov patrili
Adolf FURTWANGLER, David MURRAY, Jlius von SCHLOSSER a Valentin
SCHERER. Z uvednch posunul mzejn histriu predovetkm D. Murray svojou
trojzvzkovou publikciou Museum, thier history and thier use, ktor vyla v roku
1904, kde dva zvzky obsahuj do tej doby najkomplexnejiu bibliografiu mzejnej
literatry. Ete komplexnej, aj ke u pohad na dejiny mzejnej kultry podal
J. von Schlosser v publikcii Die Kunst und Wunderkammern der
Sptrenaisance, ktor vyla po prv krt v roku 1908.
V nvznosti na prehlbujcu sa socilnu problematiku, ale zvl
v svislosti s tm, e koncom 19. stor. sa veda odptala od mze a uzavrela sa
do laboratri, zaali snahy orientova mzejn prcu zvl vchovne.
Propagtorom tohoto smeru bol Alfrd LICHTWARK. V roku 1902 vak vyslovil
kritick, ale zrove podnetn mylienku:...dejiny mylienky mzea, ktor s
niem celkom inm, ako jej prejavenie sa vo forme mzea, nm ete iadny
podrobn vskum neobjasnil.
Toto je poda nho nzoru dkazom, e sa prehlbovalo vedomie
pecifickej poznvacej oblasti, ktor neme nahradi, alebo reprezentova len
histria tohoto javu.
Do okruhu uvedench vznamnch mysliteov meme zaradi aj Klimenta
ERMKA, ktor v roku 1901 uverejnil prspevok Vchova v muzeolgii.
Zdrazoval potrebu osvojova si pecifick poznatky vzahujce sa k mzejnej
prci, ako predpoklad k spenmu psobeniu v tchto zariadeniach.
Posk autor Mieczyslaw TRETER vydal v roku 1917 v Kyjeve v asopise
Muzeum Polskie dvojdielny prspevok Muzea wspolczesne a Studium
muzeologiczne. V celej tejto prci vidie snahu po vedeckom prstupe k zvolenej
tematike, ktor autor stavia na irokej orientcii vo vvoji a situcii eurpskeho
mzejnho fenomnu, o sa odra aj v citovanej literatre. Treter tie kldol
draz na muzeologick prstup a preto je charakteristick aj jeho nzor, e mze
sam o sebe nemu by cieom s iba prostriedkom k vym cieom,
idelom.. K zakladateskm osobnostiam muzeologickho myslenia patr aj
Marian GUMOWSKI, numizmatik, ktor pracoval ako kustd v Nrodnom mzeu
v Krakove a v roku 1918 vydal sta Muzealna politika rzadu. Poda jeho nzoru
na mzejnom poli panuje u ns chaos. Kad mzeum zbiera vetko... Rieenie
videl v zaloen katedry muzeolgie.
To, e na zaiatku 20. storoia uvideli svetlo sveta dva mzejne
orientovan asopisy - v roku 1901 Museums Journal a v roku 1905
Museumskunde - je asi najvraznejm dokladom toho, e ako samotn produkcia,
tak aj renie mzejnch poznatkov a zujem o ne, sa zaal pociova ako
veobecn potreba. Karl KOETSCHAU, vydavate Museumskunde vystupoval
priamo s potrebou Museumskunde ako samostatnho odboru a v jeho propagcii
videl aj poslanie svojho asopisu. U v roku 1907 zdrazoval pre ns aj dnes

33

populrnu ideu, e mze, ktor chc skutone sli svojej dobe, musia by
neustle v pohybe. Viac ne kde inde stagncia znamen krok sp .
Aj napriek tmto vrazne muzeologickm tendencim, zaiatkom storoia
sa pohybovalo mzejn myslenie stle ete na prechode z muzeografickej do
muzeologickej roviny. K tomu prispievalo aj to, e v nemeckom jazykovom okruhu
sa stle preferoval termn Museumskunde, ktor sa viac i menej zhodoval
s pojmom muzeografia. Mnoh autori tieto termny zamieali bez toho, aby ich
nejako pecifikovali, alebo odliovali. Urit signly, ktor smerovali k odliovaniu
uvedench termnov a k uplatovaniu novho, netradinho prstupu sa vak stle
viac dostvali do popredia.
Ke dozneli vstrely prvej svetovej vojny a dolo k novmu preskupeniu
eurpskych ttov, pociovala sa potreba zjednocovania: mnoh v tom videli
garanciu mieru a prosperity. Sasou tchto internacionlnych snh bolo aj
ustanovenie Office international des muses v roku 1919. Tto organizcia do
uritej miery nadvzovala na nrodn organizcie, ktor vznikali v 2. polovici 19.
storoia a na zaiatku 20. storoia. Mala prispie k integrcii tchto nrodnch
spolonost a propagova vznam mze v medzinrodnom kontexte.
V publikcii nazvanej Museumskunde, ktor v roku 1924 vydal Otto
HOMBURGER, je ete stle zakotven tradin chpanie: centrom pozornosti je
mzeum a vetko o s nm svis. Tto orientcia sa odra aj v prcach, ktor
vychdzali v Museumskunde a Museums Journal.
V roku 1926 zaal Institut International de Coopration Intellectuelle
sas Office international des muses vydva medzinrodn revue Mouseion.
Tto vznamne prispievala k rozirovaniu zujmu o teoretick explikciu
mzejnho fenomnu a to tak, e prinala informcie z celho sveta, dokonca aj
z porevolunho Ruska.
Niektor autori vidia v dtume objavenia sa prvho sla Mouseionu rok
zrodenia muzeografie, resp. muzeolgie ako vedy s vlastnmi pravidlami a
zkonmi. Povaujeme to vak za prli formlne hadisko, aj ke vvoj k tomu
smeroval, ale nie v zmysle muzeografie.
Pomerne neznmou skutonosou je v tomto obdob formovanie mzejne
teoretickho myslenia v Rusku. Po revolcii nastal vrazne kvantitatvny nrast
mze hlavne regionlneho typu. Objavili sa prce, ako zbiera a zachraova
kultrne pamiatky (I. E. GRABARJ, Petrohrad 1918), ako maj by zriaden
miestne mze (N. I. ROMANOV, Moskva 1919) alebo prehad terie a dejn
mzejnctva (F. I. SCHMITT, Charkov 1919). Vo februri 1919 sa zila verusk
konferencia mzejnch pracovnkov, na ktorej komisr osvety A. V.
LUNAARSK vytil es programovch loh a okrem inho povedal: ke sa
pribliujeme k mzeu bez akejkovek cty, nime korene udskej kultry, pretoe
v duchu Mnemosyn, bohyne pamti, ktor bola matkou Mz, je mzeum
najgrandiznejou pamtnou knihou udstva.
V sovietskom Rusku sa vemi skoro objavili aj mzejn asopisy, napr.
Kazaskij muzejnyj vestnik (od r. 1924), Muzej (od r. 1923 v Petrohrade),
Muzejnoje delo (vychdzalo v rokoch 1925 1927 v Leningrade). Teoretick
aktivizcia viedla k zriadeniu osobitch pracovnch centier, akm bol od roku 1920
Intitt pre kultrno-historick vskum a muzeolgiu v Moskve, alebo Kabinet pre
teoretick mzejnctvo, vytvoren v roku 1923 v rmci Historickho mzea.
Vemi osobitou formou mzejnej prce - aj ke motivovanou politicky
bolo jej zameranie na dokumentciu revolunch udalost a obianskej vojny.
Vstava o ruskej revolcii bola otvoren u v roku 1919 v Zimnom palci a dala
podnet k budovaniu zvltneho typu mze, tzv. mze revolcie. V Zimnom palci
bolo v oktbri toho istho roku zriaden Petrohradsk mzeum revolcie.
Organizovalo irok zberatesk innos u od roku 1920 a zriadilo zvltny, tzv.
34

mzejn vagn, ktor bol vysielan na fronty obianskej vojny s lohou

bezprostredne dokumentova prebiehajce udalosti. V roku 1930 sa ziiel
verusk mzejn zjazd, na ktorom sa u vrazne prejavila stalinsk diktatra.
V mzech sa nemaj ukazova veci, ale procesy a maj sa sta kombintmi
politickej vchovy. V tchto intencich zaal vychdza asopis Sovetskij muzej.
V roku 1934 bola na moskovskej univerzite zriaden katedra muzeolgie, ktor
pracovala a do vypuknutia 2. svet. vojny. Mnoh progresvne teoretick prstupy,
ako aj mzejn prax z poiatkov porevolunho Ruska boli zvermi zjazdu v roku
1930 potlaen a aj cez dielie pokusy po 2. svetovej vojne sa tzv. sovietske
mzejnctvo nedostalo z totalitnho ideologickho rmca.
Snahy o teoretick explikciu mzejnho fenomnu sa neobmedzovali iba
na Eurpu. V Spojench ttoch americkch vydal v New Yorku v roku 1923 W.
CLIFFORD Bibliography of Museums and Museology, ktor sved o rke tejto
produkcie a o zujme o u. Od Arthura PARKERA vyiel v roku 1935 titul A
manual for history museums. Vedci predstavite americkho mzejnctva
Laurence Vail COLEMAN publikoval v roku 1939 obraz americkho mzejnctva,
kde vyslovil cel rad teoretickch explikci tohoto fenomnu a zaoberal sa aj
problematikou muzeologickej vchovy. V roku 1945 vyla vo Washingtone
teoreticky fundovan prca, zameran na mzejn problematiku nrodnch
parkov, ktor napsal N. L. BURNS a publikoval pod nzvom Field manual for
museums.
Pre medzivojnov poatie muzeolgie zostal charakteristick nzor, e
predmetom tohoto odboru je mzeum. Tak to formuloval aj K. KOETSCHAU, ke
napsal, e je to veda, ktorej lohou je stanovenie zsad, metd a najlepch
spsobov na zhromaovanie, uchovvanie triedenie a vyhodnocovanie
zbierkovch predmetov. Ete uie vymedzil pojem museology v roku 1933 The
Oxford English Dictionary, kde je napsan, e sa jedn o vedu tkajcu sa
aranovania mze. Toto chpanie nplne muzeolgie, resp. muzeografie
vyvrcholilo na kongrese v Madride v roku 1934, z ktorho sa zrodilo aj
dvojzvzkov dielo Museographie. Ako nzov, tak aj obsah sved o tom, e
v centre pozornosti je mzeum, zvl jeho vstavn formy a techniky. Z tohoto
poatia vychdzala aj koncepcia prezentcie mzejnej tematiky na medzinrodnej
vstave Art et techniques dans la vie moderne, usporiadanej v roku 1937 v Pari.
V desiatich slach Muse d Art sa autori snaili dokza, e mze nie s iba
skladisk starch vec. Ich poslanm je nielen poda uritch pravidiel stara sa o
zbierky, ale ich aj vystavova. Tto vstava v obdob pred 2. svetovou vojnou potvrdila poatie muzeografie ako vedy o mzeu.
2.5 Museolgia
Po skonen vojny sa nezmenila len Eurpa, ale doslova cel svet. Pre
mze sa otvorili nov perspektvy, hoci sa prehlbovali rozdiely zaprinen
kontrapozciou troch tborov: komunistickho, kapitalistickho a rozvojovho (tak
znela dobov terminolgia) .
U v roku 1945 publikoval v Moskve G. N. SEREBRENIKOV tdiu
venovan novej organizcii mzejnej prce. Okrem inho napsal:
Bohat praktick sksenosti nazhromaden mzeami, ospravedl uj
poiadavku vytvorenia mzejnctva ako vedy s presnou vedeckou terminolgiou,
klasifikciou a typolgiou mzejnch kategri, so pecifickmi metdami vskumu
a stanovenm uritch zkonitost v svojej oblasti. Je potrebn vyti konkrtnu
lohu: zostavi uebnicu, alebo prruku mzejnctva/muzeolgie, ako prv pokus
vedeckej formulcie muzeolgie.
35

Muselo vak uplyn desa rokov, km sa v roku 1955 objavila publikcia

Osnovy sovetskogo muzejevedenija. Napriek tomu, e tto prca bola poplatn
komunistickej ideolgii, bol to pokus prezentova muzeolgiu ako ucelen
poznatkov sstavu. Ako predmet muzeolgie vymedzili autori teriu a prax
sovietskeho mzejnctva. lohou tohoto odboru malo by poznanie princpov
mzejnej prce s prihliadnutm na pecifik mze rznych profilov.
V medzinrodnom kontexte to bol urit krok dopredu a pre mzejnch
pracovnkov v krajinch tzv. socialistickho tbora to vytvralo priestor pre
rozvjanie teoretickej prce.
Pre slobodn a rozvojov svet, ale nakoniec aj pre svet komunistickej
totality malo vek vznam ustanovenie International council of museums ICOM
v roku 1946. Tto medzinrodn organizcia mze vznikla v nvznosti na
UNESCO. Mze si tak obnovili medzinrodn platformu a zskali monos
rozvja pomerne rozsiahlu innos, ktor posilovala nielen postavenie a lohu
mze, ale prehlbovala aj teoretick prstup k problematike mzejnej kultry
v rchle sa meniacom a konfrontanom svete. Jednm zo zakladateov tejto
medzinrodnej organizcie bol Georges Henri RIVIERE. Podieal sa autorsky na
tatte tejto organizcie a presadil nov chpanie mze a ich lohy. Zaslil sa o
presadenie tejto organizcie a prispel k rozvoju mzejnej terie a jej popularizcie.
Na parskej univerzite viedol mnoho rokov Cours de museologie. Ako jeden
z mlo si uvedomoval, e je potrebn odliova muzeolgiu a muzeografiu. Do
vslednch materilov z regionlnej konferencie UNESCO venovanej vchovnej
lohe mze, konanej v roku 1985 v Rio de Janeiro, presadil tieto defincie:
Muzeolgia je veda, ktor m za lohu tudova poslanie a usporiadanie mze.
Muzeografia je shrn technk vo vzahu s muzeolgiou.
V Pari prednal muzeolgiu Germen BAZIN, a to na cole du Louvre,
kde sformoval katedru pre muzeolgiu. Z textov, ktor sme zskali a z alch prc
tohoto autora vyplva, e pod pojmom muzeolgia rozumel na jednej strane
histriu mzejnho fenomnu a na druhej strane organizciu a techniku mzejnej
prce. To vak nijako nezniuje jeho prnos, zvl pre histriu mzejnho a
muzelneho fenomnu.
Zakladania ICOM sa zastnil aj Ji NEUSTUPN, ktor sa v roku 1950
habilitoval na Karlovej univerzite v Prahe pre odbor archeolgia so zrete om
k muzeolgii. S touto habilitciou svis aj kniha Otzky dnenho muzejnictv,
v ktorej nielen zhodnotil povojnov situciu, ale predovetkm podal zdvodnen
vymedzenie svojho chpania muzeolgie. To staval na presved en, e pre
vydelenie muzeologickho aspektu je rozhodujca aplikcia vednch odborov
v mzech a preto ako urujce postavil tzv. pecilne muzeolgie. Poda neho
pecilna muzeolgia sa zaober mzejnou aplikciou prslunho vednho
odboru, alebo jeho asti a je aplikovanou vedou. Obecn muzeolgia sa zaober
mzejnou prcou s prihliadnutm k veobecnmu a je teriou a technikou.
Mylienku pecilnych muzeolgi prevzal od neho neskorie aj Riviere a aj
naalej prehlbovali svoje predstavy. Je charakteristick, e ich pozornos sa stle
viac obracala k problematike obecnej muzeolgie a nie k muzeolgim
pecilnym. Ich stanovisk znane ovplyvnili postoje mzejnch pracovnkov. Do
uritej miery to sviselo s tm, e zvl Neustupnho poatie vyhovovalo
odborovo zameranm pracovnkom mze. Veobecne pre dobov kontext bol
vak viac ne charakteristick nzor, ktor vyjadril na strnkach prvho ronka
reprezentatvneho asopisu Museum (vydvan v rmci UNESCO) v roku 1948
Pierre VERLET:
Ja sm neverm v muzeografiu. nemyslm, e existuje nejak veda o
mzech, ani e by sa mohla vydeli nejak teria o ich organizcii... prax z ns
rob empirikov.
36

Ale skutonos bola nakoniec in.

V prvch desaroiach po druhej svetovej vojne sa v rznych krajinch
sveta objavila cel rada monografi, v ktorch sa odrala snaha globlne
postihn mzejn problematiku. Tu mme na mysli Muzealnictwo, ktor vydali
v roku 1947 v Krakove Stefan KOMORNICKI a Tadeusz DOBROWOLSKI, Zsady
eskho muzejnictv od J. F. SVOBODU (1949), Elementos de Museologia Mria
Goncalves VIANA z roku 1953, v tom istom roku vydan Hilfsbuch der
Museumsarbeit od G. RUDOLF HILLE, v roku 1954 zahjen edciu Handbooks
for museum curators, alej Altalnos museologia Zoltna OROSZLNA vydan
v Budapeti v roku 1955, vznamn prcu japonskho muzeolga Soichiro
TSURUTY Principes de Musologie /1956/, alebo indick titul Handbook of
museum techniques, ktor napsal A. AIYAPPAN a S. T. SATYAMURTI. Tto
mnoinu dovil a to nielen asovo, ale aj tematicky Luc BENOIST prcou
Muses et musologie, ktor vyla v Pari v roku 1960.
Tto produkcia je azda dostaujcim dokladom stle viac pociovanej
potreby mzejnej praxe, ktor si iadala podklady pre usmerovanie sstavy
poznatkov, metd, metodk a technk, ktor by umonili zvldnu narastajcu
problematiku kadodennej mzejnej praxe, ktor vyplvala nielen z vtedajej
renesancie mzejnho fenomnu, ale svisela s narastajcou profesionalizciou
v mzech. Pokia ide o samotn profil tchto prc, predmetom pozornosti stle
zostvalo mzeum a jeho prevdzkovo technick problematika. Vraznejie
muzeologick zameranie mali iba prce Tsurutu a Benoista. Za iatkom
esdesiatych rokov zosilneli snahy o zavdzanie vuby muzeolgie na vysokch
kolch, ale aj na stredne odbornch. Zaali sa tie presadzova muzeologickodokumentan a metodick centr. V intencich tohoto vvoja dal Z. Z.
STRNSK u v roku 1962 podnet k zriadeniu muzeologickho oddelenia pri
Moravskom zemskom mzeu v Brne a sasne k zriadeniu katedry muzeolgie,
o sa podarilo v roku 1963, vaka pozcii riaditea mzea J. Jelnka a
predstaviteov brnenskej univerzity. Pred zahjenm tdia muzeolgie ( v tej dobe
oznaovanho ako postgradulne ) uskutonila nov katedra muzeologick
sympzium, ktor sa konalo v roku 1965. Jeho predmetom bolo chpanie
samotnej muzeolgie a programovanie budcej vysokokolskej vu by. Tu
vystpil Z. Z. Strnsk s nzorom, e otzku povahy muzeolgie mono riei iba
na zklade terie vedy a v tejto svislosti zdvodnil, e predmetom muzeolgie
neme by samotn mzeum. O tyri roky neskorie na medzinrodnom
muzeologickom seminri vymedzil poatie muzeolgie ako monej vedy a
prezentoval obecn sstavu muzeolgie.
V roku 1967 katedra muzeolgie usporiadala stretnutie vyu ujcich
muzeolgiu z eurpskych ttov a to dalo podnet k ustanoveniu medzinrodnej
komisie pre vchovu mzejnch pracovnkov pri ICOM International committee
training of personnel ICTOP. Toto sa uskutonilo na generlnej konferencii
ICOM vo vtedajom Zpadnom Nemecku v roku 1968.
Aj v bvalej NDR sa zaiatkom esdesiatych rokov stala muzeolgia
predmetom pozornosti. V roku 1964 vyli ako prloha asopisu Neue
Museumskunde tzv. Diskussionsbeitrge zur Museumswissemschaft. Novinkou
bola snaha integrova mzejn prcu do irieho rmca odborov zameranch na
dokumentciu a na tomto zklade pecifikova profil a poslanie muzeolgie ako
vedy. Autori videli zkladn lohu muzeolgie v rieen loh mzea, a to
zoveobecnenm a systematizciou poznatkov v teoretickch pou kch. Ako
predmet muzeolgie urovali celok pecifickej mzejnej prce: okrem obecnch
metd m aj vlastn, pecificky muzeologick, zlokami systmu s lohy mzea,
histria, metodolgia vskumu zberu, budovanie mzejnch expozci, prvne
normy, a metdy, ako aj techniky vedenia mze. Tieto tzy a alie snahy
37

niektorch lenov autorskej skupiny sa stali predmetom ostrej ideologickej kritiky

zo strany vldnceho reimu. Ale ani to nemohlo zabrni stle silnejm snahm
o zsadnejie rieenie muzeologickej otzky, o sa zaalo prejavova aj na
strnkach periodika Neue Museumskunde.
Negatvnym tokom zo strany komunistickho reimu bola vystaven aj
innos katedry muzeolgie v Brne. Sviselo to jednak s rokom 1968, ako aj
s vstavou Cesta mze, ktor bola oznaen ako kozmopolitn, o malo
nepriazniv nsledky aj pre jej tvorcu (Z. Z. Strnsk). Zaujmav vak bolo, e
ako eskoslovensk, tak aj vchodonemeck muzeologick prstupy zskavali
oraz vie sympatie u sovietskych muzeolgov, v prvom rade u A. M.
RAZGOA, pozitvne stanovisko vyjadrovala aj A. I. MICHAJLOVSKAJA a A. B.
ZAKS.
Do tohoto muzeologickho vrenia zaali koncom esdesiatych a zaiatkom
sedemdesiatych rokov zasahova aj reprezentanti alch krajn. V Posku zohral
priekopncku lohu pri presadzovan muzeolgie a pri zavdzan jej vu by
Kazimierz MALINOWSKI, ktor vydal histriu poskej muzeolgie a na strnkach
asopisu Muzealnictwo prispel k rieeniu zvanch muzeologickch otzok.
Prevane prezentanou problematikou sa zaoberal Jerzy SWIECIMSKI,
jednoznane muzeologicky sa orientoval Wojciech GLUZINSKI, ktor aj obhjil
dizertan prcu na tmu U podstaw muzeologie (vyla v roku 1980). Obsahuje
kritick analzu prezentovanch koncepci muzeolgie (Neustupn, Czichon,
Strnsk) a na irokom zklade objasuje aj autorove vlastn poatie.
Dnen muzeolgia napsal Gluzinski u nesta, pretoe je bezbrann
voi novej situcii, v ktorej sa mze ocitli v sasnom svete. Preto je potrebn jej
zvedetenie. Muzeolgia mus rozozna ten aspekt skutonosti, obsiahnut
v doterajej oblasti jej zujmu, ktor ete nie je ako predmet skmania inch
discipln, by mohol predstavova jej predmet poznania v zmysle formlnom... mus
vytvori svoju vlastn muzeologick teriu, ktor by vysvetovala fakty
muzeologick, mus konene uskutoni systematizciu vlastnho poznania.
Vo vtedajej Juhoslvii zaloil mzejne dokumentan centrum v Zhrebe
vestrann vedeck a kultrny pracovnk Antun BAUER, ktor tie otvoril tdium
muzeolgie
v prepojen
s archvnictvom,
knihovnctvom,
pamiatkovou
starostlivosou a ochranou prrody. V mnohch teoretickch prcach sa odvolval
na brnensk koncepciu a sm prispel k rieeniu mnohch zvanch otzok. Do
muzeologickej prce zainteresoval napr. v Belehrade Miograda JOVANOVI A a
v Lublani Sergeja VRIERA. Vychoval aj nov muzeologick generciu, ako napr.
Duana OTAEVIA a Duana KOJOVIA.
V Maarsku zohral podobn lohu archeolg a muzeolg Jzsef KOREK,
ktor v roku 1976 uverejnil svoje prv muzeologick kompendium a druh pod
nzvom A muzeolgia alapjai bolo publikovan v roku 1988. Aj on sa v mnohch
smeroch opieral o brnensk produkciu. Istvn RI viedol v Budapeti mnoho rokov
stav pre konzervciu a mzejn teriu a bol aj inicitorom medzinrodnej
terminologickej akcie, ktor vystila vydanm Dictionarium muzeologicum (1986).
Zujem o muzeologick problematiku sa prejavil aj v Rumunsku a to
vydanm Museologie generalis (1975) od Corina NICOLESCU. Muzeologicky
zameran prspevky prenikli aj na strnky asopisu Revista muzeelor si
monumentelor. V Bulharsku sa vinou reagovalo na zahranin podnety, ale
objavili sa aj vlastn prspevky v periodiku Muzei i pametnici na kulturata.
V slobodnom zpadnom svete nebol v tchto rokoch zujem o
muzeologick problematiku tak intenzvny. To zrejme sviselo s tm, e tu bol ete
pevne zakotven muzeografick prstup tomu zodpovedalo aj zameranie
predmetnch publikci. Napriek tomu sa aj tu postupne dostvala do centra
pozornosti samotn otzka muzeolgie ako odboru, i vedy, ako aj vlastn
38

rieenie muzeologickej problematiky. V tomto vvoji zohrali vek lohu UNESCO

a ICOM.
Predseda Nrodnho vboru ICOM v SRN Hermann AUER inicioval
prostrednctvom medzinrodnho sympzia uskutonenho v spoluprci
s UNESCO v roku 1971 v Mnchove zmapovanie eurpskej situcie. Priebeh
sympzia a zbornk Museologie (1973) potvrdili rozpornos v prstupe k muzeolgii
a jej chpaniu. To sa prejavilo aj v prspevkov periodika Museumskunde, kde
prevldal deskriptvny prstup k mzejnmu fenomnu.
V Dnsku sa v tomto smere ujal iniciatvy Villi T. JENSEN, ktor sa poksil
o vlastn teoretick prstup a zorganizoval aj anketu, na zklade ktorej sa snail
dospie k obecne preferovanmu poatiu muzeolgie. Vsledok bol neskorie
uverejnen v Museological Working Papers (1980). S Jensenom spolupracoval
esk emigrant Vino SOFKA, ktor psobil v Historickom mzeu v tokholme.
Z tejto platformy sa snail zavies vubu muzeolgie a propagciu
muzeologickho myslenia na vysokch kolch v kandinvii.
Zrove sa objavovali aj samostatn publikcie, ktor boli vrazom snahy
teoreticky sa vysporiada s tmto javom. Z monografickej rady UNESCO meme
uvies napr. The organisation of museums (1959), Field manual for museums
(1970). Mnoh prce sa zaoberali existennou problematikou mze. Zbornk Das
Museum der Zukunft vyiel v Kolne v roku 1970. Tam vydal aj G. van der OSTEN
v roku 1971 publikciu Das Museum fr eine Gessellschaft von morgen.
Aj americk kontinent zaal uvaova o krzovom postaven mze, ako
dokazuje prca Museums in crisis (New York 1972). V Mnchove vyla prca
zaoberajca sa problematikou rozvojovch zem Museums in Africa a podobnej
tematiky sa tkal aj titul Museums in South, South east and East Asia (1971)
uverejnen v New Delhi. Objavili sa vak aj kompendi. C. E. GUTHE sa zaoberal
problematikou organizcie a riadenia malch mze v prci The management of
small history museums (1964, Nashville, USA) a R. O. HERRISON ich technikou,
ako dokazuje titul The technical requirements of small museum, vydan v roku
1969 v Ottawe. V tejto svislosti nemono zabudn ani pokraovanie publikanej
rady Handbook for museums curators, vydvan od roku 1954 v Londne.
Kvalitatvny nrast publikci s mzejnou tematikou a zujem o tto produkciu
viedol k siliu sprostredkova potrebn informovanos prostrednctvom bibliografi.
V Milwauke v USA vydali v rokoch 1960 1961
S. F. BORHEGYI E. A.
DODSON I. A. HANSON A bibliography of museums and museum work 1900
1960. V tomto smere rozvinula iniciatvu aj vtedajia riaditeka dokumentanho
centra ICOM v Pari I. ODDON, ktor vypracovala aj klasifikan systm a od
roku 1967 organizovala vydvanie Bibliographie musologique international/
International museum bibliography.
Napriek vetkm uvedenm skutonostiam dobov situciu vemi vstine
charakterizoval v provokujcom prspevku W. E. WASHBURN, ktor porovnval
muzeolgiu s babikolgiou. Pravdu vyslovil v zvere svojej prce:
Takmer pln nedostatok teoretickch prc o tom, i maj mze prvo
postulova samostatn profesiu pre vedomosti potrebn k ich vedeniu, je k om
prostoduchej filozofie, ktor je podtextom poiadavky pre uznanie mzejnej
profesie.
Ale bol to in Amerian, ktor prijal tto Washburnovu vitku. V roku 1975
vylo prv vydanie Introduction to Museum Work, ktorho autorom bol Ellis G.
BURCAW. Svoju prcu podval ako uebnicu muzeolgie. Pokia ide o chpanie
muzeolgie, stotonil sa s postultmi obsiahnutmi v materiloch ICOM:
muzeolgiu vymedzil ako vedu o mzeu: muzeolgia je odbor poznania
zaoberajci sa tdiom poslania a organizcie mze a muzeografia je odbor
zaoberajci sa technikami vo vzahu k muzeolgii.
39

Jeho kniha sa skutone stala uebnicou pre Spojen tty, o dokazuje aj

to, e vyli tri vydania jej prvej verzie a tri vydania verzie druhej z roku 1983.
V bvalej NDR obhjil Wilhelm ENNENBACH dizertan prcu
s muzeologickm zameranm a Ilse JAHN sa habilitovala pre odbor muzeolgie so
zreteom k prrodnm vedm. Jej prca sa objavila v rokoch 1979 1980 na
strnkach Neue Museumskunde. Azda najaktvnejie silie vyvinul Klaus
SCHREINER. Vydal sriu prc venovanch zkladom muzeolgie ako vedy,
napsal prehadn dejiny Musealwesen (1988), spracoval diskusn verziu
muzeologickho slovnka, ako aj prspevky k rznym muzeologickm otzkam.
V poslednej verzii jeho slovnka njdeme takto definciu muzeolgie (1988):
Spoloenskovedn, kulturologick disciplna, ktor sa zaober
vlastnosami, princpmi, zkonitosami, truktrami a metdami komplexnho
procesu zbierania, uchovvania, tdia, vskumu a vystavovania, resp. alieho
komunikanho vyuitia takch objektov hnutenho kultrneho majetku, ktor ako
vizulny a dkazov prostriedok v jeho autentickom vzahu trvalo doklad vvoj
prrody a spolonosti a me sli poznatkovmu obohacovaniu, reniu
poznatkov i zitkov. Prostrednctvom empirickch poznatkov, zoveobecovania
a systematizciou vytvra pecilne teoretick zklady pre mzejn prcu a
mzejnctvo.
V spoluprci s vtedajmi sovietskymi muzeolgmi sa po mnohoro nom sil
zrodila vysokokolsk uebnica muzeolgie, prednostne orientovan na mze
historickho profilu. Nemeck vydanie vylo v roku 1988 v Berlne za redakcie W.
Herbsta a K. G. Levykina, ale na tejto prci mal vek podiel aj A. M. RAZGO,
ktor vlastne viedol autorsk kolektv. Autori prezentovali muzeolgiu ako vedeck
disciplnu s vlastnm predmetom, metdami a truktrou. Sm pojem muzeolgia
vymedzili tak, e sa jedn o spoloensk vedu, ktor skma procesy a zkonitosti
uchovvania spoloenskch informci, ako aj sprostredkovvanie poznatkov a
emci muzelnych /musealer/ objektov, tuduje mzejnctvo (Musealwesen),
mzeum ako historicky a spoloensky podmienen jav, zkladn spoloensk
funkcie mzea a ich uskutoovanie v rznych ekonomicko spoloenskch
formch.
V bvalom Zpadnom Berlne rozvinul intenzvnu vskumn a publika n
innos Institut fr Museumskunde. Predmetom jeho pozornosti boli predovetkm
otzky mzejnej prce, dokumentcie a informci. O muzeolgii sa tu vlastne ani
nehovorilo. Neskorie bol dan nvrh na zavedenie vchovy tzv.
Museumskundlern. V ankete, ktor organizovala brnensk katedra muzeolgie
v roku 1983 na strnkach Muzeologickch seit, sa Wolfgang KLAUSEWITZ,
jeden z poprednch predstaviteov nemeckho mzejnctva vyjadril, e termn
muzeolgia sa v nemeckom mzejnctve nepouva a poda jeho nzoru sa
nejedn o samostatn vedeck disciplnu. Je riskantn pouva termn
muzeolgia, pretoe neexistuje iadna presn defincia, resp. ich existuje mnoho,
ale diametrlne odlinch a vzjomne si odporujcich. Bol to vak a Hermann
AUER, ktor v mji 1988 zorganizoval v Lindau medzinrodn sympzium na
tmu Museologie Neue Wege Neue Ziele (v roku 1989 vyiel aj zbornk
s rovnakm nzvom). Bol to pokus prezentova sasn situciu muzeolgie, ale
sasne aj prspevok k zvrazneniu jej lohy. Ako reprezentanti novho trendu tu
vystpili V. SOFKA, P. van MENSCH a Z. Z. STRNSK. W. Klausewitz mal
rozsiahly prspevok pod nzvom K dejinm muzeolgie (1878 1988). Uplynul
vvoj, osobn as na prci ICOFOM a tdium spojen s prpravou tohoto
vystpenia podstatne ovplyvnili jeho nzory. V zvere sa sce vyjadril, e neme
odpoveda na otzku i muzeolgia je u vedou, ale e nemono nevidie dleit
kroky, ktor v tomto smere u boli uroben, prpadne sme ich svedkami.

40

V roku 1977 v rmci generlnej konferencie ICOM, ktor sa konala vo

vtedajom Sovietskom zvze, bola ustanoven ako jedna z poslednch
medzinrodn komisia pre muzeolgiu International committee for museology ICOFOM. Prpravn konania sa viedli v Brne, prvm predsedom sa stal Jan
JELNEK.
Komisia realizovala prv zasadnutie v Posku, zameran na
problematiku vedeckej prce v mzech. Druh sa uskutonilo v Taliansku a
zaoberalo sa vzahmi mze k prbuznm odborom. Tretie, ktor bolo sasou
generlnej konferencie ICOM v Mexiku, malo tmu otzku systmov. Pre tto
konferenciu pripravil Vino SOFKA z poverenia vboru ICOFOM prv slo
bulletinu Museological Working Papers MuWoP. Je charakteristick, e toto prv
slo, ktor obsahovalo odpovede na otzku Museology science or just praktical
museum work? sa u mnohch predstaviteov ICOM stretlo prinajmenom
s nepochopenm. Na tomto zasadan odstpil J. Jelnek z funkcie predsedu a
novm predsedom ICOFOM sa stal Vino SOFKA.
Tm bola otvoren nov fza zpasu o sformovanie a presadenie
muzeolgie, a to nielen v rmci tejto organizcie, ale aj v obecnom mertku. Nov
vbor sa sstredil na rieenie zsadnej otzky, ktor uvdzalo prv slo MuWoP.
Potom sa kadorone konali zasadnutia spojen so sympziami tematicky
vychdzajcimi zo zkladnej problematiky. Vemi dleit bola metodinos
prpravy kadej takejto akcie a jej premyslen vedenie. Pre samotn muzeolgiu
malo vznam to, e tto komisia vytvrala platformu na vmenu nzorov a
stanovsk naozaj celosvetovo. Bez toho by nebolo mon postupne zjednocova
nzory a vyluova nepodstatn. Pretoe tieto stretnutia sa vdy konali v inej
krajine, ICOFOM tm posiloval propagciu muzeolgie aj v tch zemiach, kde
bola dovtedy vecou neznmou, resp. skreslene chpanou. Dleit bolo aj to, e
ICOFOM si uvedomoval, e otzka muzeolgie nie je vecou pragmatickch
prstupov, ale zvis od toho, i mono skutone objektvnou cestou dokza jej
potrebu a tm aj prvo na existenciu. Do tejto nronej prce sa postupne zapojila
cel plejda muzeolgov zo vetkch ast sveta. asto prispeli aj pecialisti
z inch vednch oblast, o vytvralo ir rmec a vyluovalo jednostrannos
nzorov. Toto sa o najautentickejie premietalo do MuWoP 1, MuWoP 2, ako aj
do ICOFOM Study Series ISS a Museological News MN.
K etapovmu vyhodnoteniu uvedenho silia sa dospelo na zasadnut
v roku 1986, ktor sa konalo v bvalej NDR. Na zklade komplexnho rozboru
sstredench stanovsk k otzke povahy muzeolgie dospeli astnci pri
identifikcii nzorov k trom poatiam predmetu muzeolgie.

Muzeolgiu mono chpa

- ako tdium poslania a organizcie mze,
- ako tdium realizcie a integrcie uritch zkladnch funkci
vzahujcich sa k prrodnmu a kultrnemu dedistvu
- ako tdium pecifickho vzahu loveka ku skutonosti,
ktorej vrazom je uchovvacia a dokumentan innos zameran
k tejto realite a sprostredkovanie komunikcie jej poznania verejnosti.

41

2.6 Muzeolgia v sasnom svete

Presadzovanie muzeolgie sa aj naalej zintenzvovalo a postupne sa
stalo v celosvetovom meradle sdobm fenomnom.
V Raksku zaal cieavedome presadzova mzejn teriu a vestranne
podporova silie o prebojovanie muzeolgie Friedrich WAIDACHER. U v roku
1987 vydal spolone s Walterom GRAFEM Einfhrung in die Museumkunde.
Zsadn vznam m vak jeho kniha Handbuch der Allgemeinen Museologie,
ktor vyla v roku 1993 a v roku 1999 zsluhou Aloiza Haboviaka ju vydalo
v slovenskej verzii Slovensk nrodn mzeum v Bratislave. F. WAIDACHER
vystupoval a vystupuje na medzinrodnch konferencich a sympzich a
vestranne hji vec muzeolgie. Predna muzeolgiu na univerzite v Grzi. Tieto
nov mylienky postupne prenikli do rakskeho zvzu mze a prejavili sa tie
v zujme o mzejn pedagogiku i v zaloen Arbeitsgruppe fr theoretische und
angewandte Museologie, ktor uskutonila najme vaka organizanej a
teoretickej prci Gottfrieda FLIEDLa - cel rad akci a vyvja rozsiahlu publikan
innos.
Vemi dleitm nrodnm, ale aj medzinrodnm centrom muzeologickho
snaenia sa v Holandsku stala Reinwardtova akadmia, ktor od roku 1976 sdlila
v Leidene, teraz prela do Amsterdamu. Je zameran na vchovu mzejnch
pracovnkov a centrlnu lohu tu m muzeolgia. O jej presadenie a vntorn
formovanie sa zaslil predovetkm Peter van MENSCH, ktor tu aj muzeolgiu
predna. Svojou teoretickou prcou sa presadil aj na medzinrodnom
muzeologickom fre. Pre jeho nzorov platformu, ale aj pre profil tohoto
vukovho centra je charakteristick poatie muzeolgie ako vedy, ktor sa
zaober jednotou terie a praxe ochrany, vskumu a prezentcie materilneho
svedectva loveka a jeho okolia.
Po zjednoten Nemecka sa rozpadla pvodn muzeologick truktra
v bvalej NDR, ale sasne dolo aj k premene, ktor je vrazom silnejcej
integrcie prstupu k muzeolgii, o ju aktualizuje na celkom novej rovni. K tomu
prispieva aj spojenie dvoch mzejne orientovanch intittov a ich nov vedenie.
S vedome muzeologickou platformou vystpil Institit fr Technik, Wirtschaft und
Kultur v Lipsku, ktorho vedenia sa s mimoriadnou iniciatvou ujala Kathrina
FLUGEL a jej spolupracovnci. Usporiadali sympzium a vydali zbornk pod
nzvom Museologie als Wissenshaft und Beruf in der modernen Welt (1995,
Wiemar), alebo aktulny titul Musealisierung der DDR? (1992, Bonn).
Aj na strnkach periodika Museumskunde sa stle astejie objavuj prce
hlbieho teoretickho prstupu, ktor aktualizuj muzeologick orientciu.
Podobne je to aj v programoch vronch zasadnut, ktor asto prichdzaj
s aktulnou problematikou,.Deutsches Museumsbund napr. v roku 1996 predloil
tma Kultur der Natur und die Natur der Kultur. K muzeologickej orientcii sa
prihlsil aj nov mesank Museum Aktuell, ktor pre nemecky hovoriace krajiny
vydva v Mnchove C. Mller Straten.
Muzeologick tematika sa v Nemecku aktualizuje aj vo vzahu
k pedagogike. Mnoh priamo preferuj mzejn pedagogiku ako ur ujci odbor pre
mzejn prax. K vvoju mzejno-pedagogickho prstupu publikovala rozsiahlu
prcu Hildegard VIEREGG. Prca vyla v roku 1991 v Mnsteri a v Hamburgu pod
nzvom Vorgeschichte der Museumspdagogik. rka tejto orientcie a jej
teoretick platforma sa prejavuje aj v obsahu dvojzvzkovho zbornka
Museumspdagogik in neuer Sicht / Erwachsenenbildung im Museum, ktor vyiel
v roku 1994 v Hohengehren.
Dleit je aj to, e v Nemecku si potrebu teoretickho prstupu
k muzelnemu a mzejnmu fenomnu uvedomuj mnoh, ktor svojou profesiou
42

nepatria k mzejnm pracovnkom, ale svojimi nzormi a prcami vrazne

ovplyvuj mzejn myslenie, ako napr. Gottfried KORFF, Wolfgang ZACHARIAS,
Klaus WESCHENFELDER, alebo Karl Josef PAZZINI.
Aj vo Franczsku sa zana lma tradin poatie muzeografie a to
predovetkm v nvznosti na zaloenie vukovch centier a organizovanm
rznych seminrov, konferenci a kurzov. Vo franczskom okruhu sa zrodilo aj
hnutie za tzv. nov muzeolgiu, zklady ktorho poloil G. H. RIVIERE svojou
koncepciou eko-mzea, ktor ete umocnil predovetkm Hugues de VARINE a
Andr DESVALLS. Ten sa poksil formou zbornka VAGUES Une anthologie de
la nouvelle musologie ( 1. a 2. M.N.E.S. 1992/3) nielen historicky podloi kontext
zrodu novej muzeolgie, ale ju aj prezentova. Z podhubia novej muzeolgie sa
zrodili aj originlne mylienky, s ktormi vystpil Bernard DELOCHE, a ktor
kulminovali v jeho muzeologickej monografii Museologica. Contradictions et
logique du muse (Macon 1985, 1989). Zvltnu pozciu zaujma Mathilde
BELLAIQUE, ktor sa vrazne angaovala v rmci ICOFOM. Vznamnm
propagtorom muzeologickho myslenia so zameranm na prrodn vedy je
Michael van PRAET.
V panielsku sa na muzeologick problematiku snaila upozorni Rosario
CARILLO, ale zostvala stle osamoten. A silie, ktor sa zaalo formova
v Barcelone, signalizuje nov prstup k mzejnmu fenomnu. V susednom
Portugalsku je myslenie silne ovplyvnen hnutm za nov muzeolgiu MINOM a
tie styky s Junou Amerikou, ako dokazuje titul Museus e Sociedade od Mrio C.
MOUTINHO vydan v roku 1989, alebo zbornk Iniciacao a museologia , ktor
pripravila Maria Beatriz ROCHA-TRINDADE ( 1993, Lisabon).
Situcia v Anglicku bola stle vemi konzervatvna. Ale dnes sa aj tu
stretvame s celm radom novch skutonost, ktor svedia o tom, e aj na tomto
ostrove sa zana pociova potreba nielen osobitho poznvania, ale aj
osvojovanie si mzejnch poznatkov a technolgi. To sa prejavuje predovetkm
vo vntornej krytalizcii Museums Association, ako dokazuje manifest z roku
1991 A National Strategy for Museums, tak aj v irokej sfre psobiaci Museums
and GaleriesCommission, zvl vak zriadenie Museum Training Institute
v Bradforde. Nemono prehliadnu ani mnohoron prcu oddelenia mzejnch
tdi na Univerzite v Leicesteru, kde rozhodujcu lohu pri vedeckom prstupe
k mzejnej problematike m Susan M. PEARCE, aj ke viac vychdza z aplikcie
prbuznch odborov, ako z presadzovania vlastnho muzeologickho
poznvacieho procesu. To, e Peter VERGO pripravil na vydanie zbornk The
New Museology (1989) sce neznamen, e sa tu formuje fronta za nov
muzeolgiu, ale dokazuje, e muzelna tematika sa stva predmetom teoretickej
pozornosti.
Ke zaal v kandinvii Vino SOFKA zasieva prv semienka muzeolgie,
mnoh to povaovali za paovanie eurpskych vstrednost. Ale aj tu sa zrazu
pancier odporu prelomil. Sn k tomu prispela cieavedom prca fnskej
mzejnej organizcie, realizcia projektu SAMDOK, aktivity nrodnch vborov
ICOM, alebo vjazdy lenov ICOFOM, skrtka: zrodili sa vukov centr
muzeolgie vo Fnsku a vdsku, o sa premietlo ako do periodk, tak aj do profilu
monografi, celho radu sympzi a konferenci. Tto vlna zasiahla vak aj Norsko,
kde John Aage GJESTRUM inicioval vydavanie peridika Nordisk Museologi.
Po rozpadnut bvalho Sovietskeho zvzu a smrti A. M. Razgoa sa
naruilo postavenie muzeolgie v tejto zemi. Jej zstavu znovu zdvihol a Jurij
PIULIN. Budcnos je tu vak spojen s nastupujcou generciou, ktor sa
oslobodzuje od komunistickej ideolgie a uvedomuje si, e perspektva je
v slobodnom myslen a v o najirch medzinrodnch kontaktoch. Prsubom

43

novho rozvoja muzeolgie s nedvno vydan zbornky Muzejevedenije a

Muzejnoje delo.
Podobn prerod postihol aj bval Juhoslviu. Uviedli sme, e centrum
muzeologickho snaenia bolo v Zhrebe. Tu sa tie prejavuje snaha nadvzova
na predchdzajci vvoj a to zvl zsluhou Iva MAROJEVIA, Tomislava OLU
a Branky ULC. rove chorvtskej muzeolgie dokazuj nielen vystpenia
menovanch na rznych nrodnch a medzinrodnch akcich, ale aj periodikum
Informatika Muzeologica.
To, e ani africk krajiny nestoja mimo tohto diania si mono overi na
periodiku SAMAB vydvanom v Kapskom meste a na osobitej teoretickej
koncepcii muzeolgie, ktor vypracoval Ousmane Sow HUCHARD z Dakaru, a
ktor sa stala zkladom vukovho programu kurzov realizovanch v Centre
regional de formation en museologie de Niamey.
V Kanade sa muzeologick myslenie koncentruje hlavne okolo vukovch
centier v Quebecku a Montreale. Kanada je aj druhm domovom novej
muzeolgie. T je spojen s Pierrom MAYRANDOM, ktor v roku 1984 vydal
v Quebecku manifest nouvelles musologies (novej muzeolgie). Toto hnutie jeho poiatky sa v na Franczsko osemdesiatch rokov vystilo v ustavenie
International Movement for a New Museology - MINOM, pridruenej k ICOM
S touto aktitivou s zko spt men Hugues de VARINE, Andr DESVALLES,
alebo Duncan CAMERON. V Kanede sa taktie zrodila tzv. economuseologia,
ktorej autorom je Cyrill SIMARD. V tomto prpade sa vak nejedn o prepojenie
ekonmie a muzeolgie, ale o tematiku, ktor by sme v Eurpe mohli chpa asi
ako mzejne-technick, alebo priemyslov muzeolgiu.
V USA tie existuje cel rad vukovch centier. Pre tieto je charakteristick,
e nenes oznaenie muzeologick, ale ako centr mzejnch tdi. Vznamn
lohu zohrva pecializovan pracovisko Smithsonian Institution vo Washingtone,
ktor je zameran na organizovanie a zabezpeovanie tohoto druhu vchovy. Na
univerzitnej rovni je tto vuba zakotven napr. na univerzite v New Yorku, kde
ju jej vedci F. KAPLAN rozvja v medzinrodnom mertku, zvl vo vzahu
k africkm krajinm. Po teoretickej strnke sa najalej dostala Judith K.
SPIELBAUER, a to vaka jej filozofickej erudcii a medzinrodnmu rozhadu.
Prehlbujca sa teoretick rove je zjavnejia aj v muzeologickch asopisoch,
z ktorch napr. Museum Studies Journal sa v roku 1984 zrodil u s cieom
zaobera sa muzeologicko-tdijnou problematikou. Nemono vak poprie ani
prnos tradinch asopisov, ako s Museum News, alebo Curator.
Pre ns v Eurpe me by prekvapujci rozvoj muzeologickho myslenia
v juhoamerickch ttoch. Aj tu je tento jav zviazan so zabezpe ovanm
pecilnej mzejne teoretickej i praktickej vchovy budcich pracovnkov tchto
zariaden. Hlavn centr vznikli v Buenos Aires, Riode Janeiru a Sao Paulu.
V posledne uvedenom zaloila v roku 1978 Waldisa RSSIO GUARNIERI
Instituto de Museologia de Sao Paulo. Jej nedvnou smrou sa vak uzavrelo
zvan teoretick dielo v obore muzeolgie. Svojimi nzormi sa priblila nmu
chpaniu muzeolgie, o sama asto v svojich prcach priamo vyjadrila. V Buenos
Aires presadzuje muzeolgiu Nelly DECAROLIS, v Rio de Janeiru Tereza Cristina
SCHEINER. Obidve sa vrazne angauj v ICOM a v presadzovan
muzeologickho myslenia v latinskoamerickch ttoch.
Muzeolgia zasiahla aj ten najmen kontinent, Austrliu. Vemi osobit
muzeologick prstup tu hji John HODGE, ktor mal tie zakladatesk podiel na
otvoren muzeologickho tdia na univerzite v Sydney. S jeho osobou sme sa
mohli stretn pri realizcii rznych akci smerujcich k teoretickmu a
metodickmu umocovaniu austrlskeho mzejnctva. To sa prejavilo aj pri
generlnej konferencii ICOM, ktor sa uskutonila v Austrlii v roku 1998.
44

Pozornos musme venova aj zijskmu kontinentu. Vvoj muzeologickho

myslenia v ne ja zviazan prostrednctvom mzejnho fenomnu s politickmi
osudmi krajiny v tomto storo. Prv Obecn muzeolgiu napsal u v roku 1930
Chen DUAN-ZHI, ale vlastn nstup muzeolgie a muzeologickej vchovy spad
a do osemdesiatych rokov, kedy sa konsoliduje cel mzejnctvo a nastva
skutone neobyajn kvantitatvny nrast mze (len v rokoch 1987 1989
vzniklo 180 novch mze ). Zaiatkom osemdesiatych rokov bola zaloen
nska spolonos mze a t zaala organizova rzne sympzi na aktulne
tmy ako napr. sluba mze verejnosti, organizcia riadenia mze, mzejn
vstavnctvo, mzejn konzervcia. Odtia u viedla priama cesta k organizovaniu
muzeologickej vchovy na vysokch kolch. V sasnosti u aj v ne prevlda
nzor, e je potrebn formova muzeolgiu ako akademick disciplnu a zaisti jej
miesto vo vukovch systmoch. Muzeolgia je tu ako pripomna jeden
z mladch perspektvnych nskych muzeolgov LAISHUN AN v poiatonom
tdiu a mus riei cel rad zkladnch otzok, tkajcich sa jej teoretickej
rovne, pozcii vo vube, nske pecifik muzeologickej terie a vzahu
muzeolgie a mzejnej praxe.
Zujem o muzeolgiu m svoje tradcie aj v Indii: Z nich do uritej miery
vznikla aj orientcia sympzia, ktor tu v roku 1988 usporiadal ICOFOM. as
poprednch politickch osobnost a nevedn zujem o cel akciu bol najlepm
dokladom miesta, ktor tu dnes muzeolgia zskava a u aj m. Aj v Indii hraj
dleit lohu centr vuby, a to nie len v New Delhi, ale aj Borode a
Haydarabade. Autori ako V. H. BEDEKAR, S. M. NAIR, i Sadashiv GORAKHKAR
prispeli k formovaniu teoretickej zkladne. Nastupuje tu aj nov genercia, ktor
presadzuje nov prstupy, ako o tom sved napr. Anita SACH.
Tento medzinrodn obraz musme dovi pripomenutm situcie
v bvalom eskoslovensku, resp. dnenej eskej a Slovenskej republike.
Najviu zsluhu nielen o rozvjanie, ale aj umocovanie odkazu J. Neustupnho
m Josef BENE, ktor vydal cel rad prc zachycujcich uzlov zloky
muzeolgie. Zostva stle nenavnm bojovnkom za vec muzeolgie a
presadzovania jej vuby na univerzitnej rovni. Do histrie muzeolgie zasiahol
Milan RYBECK a potom zvl Ji PT, ktor bol taktie inicitorom nrodnej
muzeologickej bibliografie. Z mladch autorov sa Anna GREGOROV snaila
vymedzi zklady obecnej muzeolgie, aj ke nie na pvodnej mylienke. Ovea
originlnej je Mio A. KOV, hoci je zameran zvl na literrnu muzeolgiu.
O rozvoj technickej muzeolgie sa zaslil zvl Ji MAJER.
Pre rozvoj muzeologickho myslenia na esko-slovenskom zem malo
vek vznam zriadenie UNESCO International Summer School of Museology na
Masarykovej univerzite v Brne a jej medzinrodn psobenie po roku 1990. S jej
existenciou bolo spojen aj alie prehlbovanie teoretickej zkladne a obhajoba
tohoto odboru, o sa odrazilo v celom rade publikci, ktor zili z tchto aktivt,
ako napr. Museology for Tomorrows World (Munich 1997).
V tomto kontexte je prejavom novej, vysoko aktulnej orientcie muzeolgie
a muzeologickho myslenia zriadenie Katedry ekomuzeolgie Fakulty prrodnch
vied na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Neustle stpajci zujem o muzeologick a muzeografick problematiku
sa v poslednch rokoch premieta do nplne rznych konferenci, sympzi a
seminrov, konanch na obecn a pecilne tmy a poriadanch zvl
medzinrodnmi komisiami ICOM, ako aj nrodnmi vbormi ICOM, zlokami
UNESCO a nrodnmi mzejnmi organizcimi.
Domnievame sa, e naznaen vvoj a trend, ktor zko svis s dejinami
muzelneho a mzejnho fenomnu, je dkazom, e snahy o vydelenie mzejnej
terie, resp. muzeolgie nie s iba mdnym i celkom nhodnm javom, ale s
45

organickou sasou dejn a vyrstli zo samotnej podstaty tohto osobitho

fenomnu.
Neobyajn umocnenie tohto vvojovho trendu v poslednch desa roiach
je odrazom stle irieho uvedomovania si potreby osobitej teoretickej explikcie,
ktor dnes zasahuje vetky kontinenty a vinu krajn.

KONTROLN OTZKY
1.Z oho sa rodila uchovvacia tendencia a o viedlo k reflexii tohto fenomnu?
2. Kedy sa stretvame s popisnou rovou reflexie?
3. Ak charakter mala tto reflexia v stredoveku?
4. Kedy sa rodila vlastn teria tohto fenomnu, kto s jej predstavitelia a

ako

bola chpan?
5. Kedy sa stretvame s termnom muzeographia a o charakterizuje obdobie
tohto teoretickho myslenia?
6. Kedy meme hovori o praemuzeologickej fze tohto teoretickho
vvoja a m je charakteristick?
7.V om spoval proces vydeovania muzeolgie ako osobitnho vednho
odboru a kto sa na om podieal?
8. Ako je dnes chpan muzeolgia a ak je jej postavenie vo svete?

46

3.0 METAMUZEOLGIA
Veda je dlhou histriou kolenia o tom,
ako si presta klama do vrecka
Richard P. Feynman

3.1 Chpanie muzeolgie

Najskr si prostrednctvom charakteristk, resp. definci muzeolgie
pripomeme, ako sa v asovom slede vyvjalo jej chpanie:
1950 Obecn muzeolgia sa zaober mzejnou prcou z hadiska veobecnho
a je teriou a technikou. pecilna muzeolgia sa zaober aplikciou prslunho
vednho odboru a je aplikovanou vedou.
Ji NEUSTUPN
1955 Teria a prax sovietskeho mzejnctva vytvra predmet osobitej vedeckej
disciplny sovietskej muzeolgie. Jej poslann je vymedzi obecn princpy
mzejnej prce s prihliadnutm k pecifickm strnkam mze rozlinho typu.
Osnovy sovietskeho mzejnctva
1956 Muzeolgia je vysoko rozvinut aplikovan veda, ktor tuduje ciele mze
a metdy ich realizcie. Jej vsledky s zameran na rozvoj mze a maj
prispieva k astiu udstva a svetovmu mieru.
Soichiro TSURUTA
1958 Muzeolgia je veda, ktor m za el tudova poslanie a usporiadanie
mze. Muzeografia je shrn technk vo vzahu s muzeolgiou.
Georges Henri RIVIERE)
1963 Mlad veda o mzeu, dnes predstavovan muzeolgiou, ktor sa nm jav
ako syntza kritickej interpretcie, technologickch vskumov, intucie, vedeckej
dokumentcie, architekrry a vzahu k verejnosti.
Roberto ALOI
1963 Muzeolgia: veda o organizcii mze. Zaha problmy riadenia a
uchovvania zbierok....
Grand Larousse encyclopdique
1964 Mzejn veda je samostatn veda v uzatvorenom systme jednotlivch
vied. Je viazan na prnos inch vied, ktor mus hodnoti. Vskum tejto vedy sa
viae na muzelnych vecnch svedkov ako pramene.
Neue Museumskunde)
1966 Muzeolgia veda zaoberajca sa problmami spojenmi s mzejnctvom.
Mzejnctvo sbor organizanch a technickch otzok spojench s mzeami.
Vek veobecn encyklopdia

47

1971 Muzeolgia ako disciplna vychdza z pramennej zkladne a tou s

mzejn zbierky.
Antun BAUER
1971 Muzeolgiu meme definova ako vedu, ktor sa zaober zbierkami
predmetov v mzeu, ich usporiadanm a spravovanm ... je to vak zka defincia
napr. z hadiska monost mzea psobi ako vchovn sila
W. A. BURNS
1972 Muzeolgia je veda o mzeu. Zaober sa tdiom histrie a zkladov
mze, ich lohou v spolonosti, pecilnymi systmami vskumov, konzervciou,
vchovou a organizciou vo vzahu k prostrediu a rozlinm druhom mze.
ICOM
Defincie a chpanie muzeolgie boli medzi rokmi 1975
1983
ovplyvnen zo strany ICOM.
- mzejnctvo, muzeolgia je vedeck disciplna zaoberajca sa pvodom
mze, ich spoloenskou funkciou, otzkami terie a metodiky mzejnej
prce ZSSR
- muzeolgia je mzejn veda. Zaober sa histriou a zkladmi mze,
ich lohou v spolonosti, systmami vskumov, konzervcie, vchovy...
- vedn odbor zameran na tdium poslania a organizcie mze USA
- spoloensk veda, ktorej sasou je mzejn teria, mzejn metodika
a dejiny mzejnctva NDR
- muzeolgia je oznaenie pre teriu a histriu odboru mzejnctva SR
(Bene)
- muzeolgia je vedn odbor tudujci teriu pvodu a vvoja mze, ich
socilnych funkci, vskumnch, konzervanch a vchovnch aktivt
ZSSR (Razgo)
- skmanie mzejnch funkci za elom realizcie podstaty mzea
Posko (Gluzinski)
- muzeolgia je viac ako shrn jej ast, chpanch ako mzejn funkcie
USA (Judith K. Spielbauer)
- spoloensko-vedn disciplna, ktor sa zaober vlastnosami,
zkonitosami, princpmi, truktrami a metdami komplexnho procesu
zbierania, uchovvania, vystavovania ... NDR (K. Schreiner)
Po roku 1983 sa zaalo prejavova teoretick silie zameran k tejto
problematike, ktor umocnil vznik a prce medzinrodnej komisie ICOFOM, a to
najm prostrednctvom zbornka Museological working papers:
-

predmetom muzeolgie je mzejn a muzeologick fakt... ten je vahom

medzi lovekom, subjektom vedomia a objektom, sasou objektvnej
reality, do ktorej patr aj sm lovek a me ju ovplyvova Brazlia
(Waldisa Rssio Guarnieri)
muzeolgia je veda zaoberajca sa sklonom loveka zbiera pre rzne
ely prrodn a lovekom zhotoven predmety Austrlia
( J.Hodge)
muzeolgia je veda, ktor skma pecifick vzah loveka k skutonosti,
spovajci v cieavedomom a systematickom zhromaovan,
uchovvan a vestrannom vedeckom a kultrno-vchovnom vyuvan
takch vybranch predmetov, ktor s dokladmi o vvine prrody a
spolonosti - eskoslovensko (Anna Gregorov)
48

nov muzeolgia: ekomuzeolgia, osvetov muzeolgia a vetky alie

formy aktvnej muzeolgie sa predovetkm zaujma o socilny vvoj,
odra hnaciu silu spoloenskho pokroku a zapojuje ju do svojch
plnov pre budcnos Kanada (Quebeck deklarcia, rok 1984)
- muzeolgia sa zameriava na celok mzejnch sluieb India
- vedeck disciplna, zaoberajca sa zkonitosami vznikania a vvoja
mze, ich spoloenskmi funkciami, formami a spsobmi realizcie
tchto funkci - ZSSR
muzeolgie je: . tdium poslania a organizcie mze

tdium prostriedkov a funkci vzahujcich sa ku

kultrnemu a prrodnmu dedistvu

tdium pecifickho vzahu loveka k realite,

ktorho vrazom je uchovvanie a dokumentcia
innost vzahujcich sa k tejto realite a komunikcia
poznatkov o nej
- ICOM, r. 1986
alie nzory od r. 1988:
- spoloensk veda, ktor prostrednctvom muzelnych objektov skma
procesy a zkonitosti uchovvania spoloenskch informci, skma
mzejnctvo, mzeum... NDR, ZSSR (W.Herbst, K.G.Levykin)
- muzeolgia je forma xenolgie, patr k fenomenolgii kultrnej stratgie,
mzeum je bodom k tdiu kultry ako sasnho osvojovania a
obhajovania vajiarsko (Sloterdijk)
- obecn muzeolgia sa zaober princpmi ochrany, vskumu a
komunikcie materilnych hodnt udstva Holandsko (van Mensch)
- muzeolgia tuduje reprezentantov udskho diania, identifikuje a zbiera
objekty a symboly materilnej kultry, prrodn a udsk produkty, ako
reprezentantov hodnt estetickch, nboenskch, kuriznych,
zbavnch, i vedeckch. Funkcia ochrany objektvnej reality...
Kanada (J. Lynne Theather)
- muzeolgia je asou informatiky, ktor sa zaober vskumom
identifikcie, ochrany a komunikcie muzelnosti materilnych
svedectiev kultry a prrody...- Chorvtsko ( Ivo Marojevic)
- muzeolgia je vedeck disciplna na filozofickom zklade. Predmetom
poznania muzeolgie nie je mzeum, alebo jeho zbierka, ale muzealita.
Muzealita je zvltny poznvac a hodnotiaci vzah loveka
k skutonosti. Je lohou muzeolgie vymedzi zkonitosti, ktor uruj
muzelny vzah loveka ku skutonosti a pozna nositeov muzeality
Raksko ( F. Waidacher)
- ete raz Waidacher:
- muzeolgia je teoretick vysvetovanie a praktick realizcia
pecifickho rozliovacieho a hodnotiaceho vzahu loveka k realite za
pomoci filozofickch prstupov. Tento vzah sa nazva muzealita- a
jeho autorom je Z.Z.Strnsk.
Sasn nzory na muzeolgiu:
Ak nebudeme bra do vahy povrchn, negatvne stanovisk, meme
v sasnej muzeolgii uri:
- aplikan poatie: tradine vid v tomto odbore predovetkm
metodiku a techniku mzejnej prce a aj alej obhajuje rozhodujcu
lohu angaovanch vednch odborov
- intitucionlne poatie: pripa osobitos mzejnch intitci, ale ich
problematiku navrhuje riei prostrednctvom tzv. prierezovch odborov,
ako je napr. sociolgia, pedagogika, informatika, komunikolgia
49

muzeografick poatie: vid predmet pozornosti stle len v mzeu,

mzejnej organizcii a mzejnch innostiach, ale berie do vahy aj
monos aplikcie poznatkov a technk aj z inch odborov
muzeologick poatie: identifikuje osobit poznvaciu domnu tohto
odboru, ktor sa neviae na mzejn intitciu, povauje ju za vedu, ale
chpanie tejto vedy sa kvalitatvne odliuje
heritologick poatie: zaleuje mzejn fenomn do irieho
kontextu prrodnho a kultrneho dedistva, aj ke z vedeckho
hadiska nevymedzuje zodpovedajcim spsobom znaky tejto
heritology ako vedy.

Pre existenciu muzeolgie je rozhodujca dokzatenos jej vedeckho

charakteru. To svis predovetkm s vymedzenm pecifickej poznvacej domny
predmetu tohto odboru. Z uvedenho hadiska sa stretvame s nasledujcimi
koncepciami muzeolgie:
A/ Muzeolgia je veda, ktorej predmetom je mzeum, mzejn innos,
mzejn funkcia, resp. mzejnctvo ako celok (ICOM, TSURUTA, BAUER,
BENE, AUER, BURCAW, RAZGO, GLUZISKI, SCHREINER,
BEDEKAR)
B/ Muzeolgia je veda zaoberajca sa materilnou kultrou (PEARCE,
HODGE, MENSCH, TEATHER)
C/ Muzeolgia je informan dokumentan disciplna (Thesen,
HERBST, MAROJEVIC)
D/ Muzeolgia je veda, ktorej predmetom je osobit, muzealizan vzah
loveka ku skutonosti (STRNSK, GREGOROV, WAIDACHER,
GAUENIERI, SLOTERDIJK , ZACHARIAS).
Je uritm pozitvnym znakom, e formovanie muzeolgie je dynamick
proces. To sa prejavuje aj novmi trendmi v tomto odbore:
Nov muzeolgia draz na socilnu a kultrnu funkciu mzea, vzah
k ekomzem (Qubeck deklarcia, MAURE).
Ekonomuzeolgia osobit poatie muzeolgie zameran na technick
pamiatky so snahou ich zchrany a vyuitia (SIMMARD)
Mnemosofia odbor patriaci do informatiky, ktor sa zaober kultrnym
pamovm dedistvom (OLA)
Ekomuzeolgia nov odbor orientovan z hadiska ekologickej
paradigmy vedy (STRNSK)
Alternatvna muzeolgia v intencich alternatvnych prstupov
k poznaniu poukzanie na potrebu irieho poznvacieho prstupu ku
skutonosti (STRNSK)
Momentlne ctite sklamanie, e ste sa jednoznane nedozvedeli, o to
vlastne t muzeolgie je. Ale prve tto konfrontcia nzorov dokumentuje, e vec
nie je tak jednoduch ako by sa mohlo zda. V intencich filozofie Vchodu je to
cesta TAO. Poda nho nzoru vetko doterajie silie o vydelenie muzeolgie
je cestou, je to TAO MUZEOLGIE. A preto i my musme kra touto cestou,
pokia sa chceme pribliova k poznaniu podstaty tohto fenomnu.
3.2 Problematika
Naznaen vvoj muzeologickho myslenia a postupn vydeovanie
muzeolgie ako osobitho odboru, ktor na konci 20. storo ia dokzatene
50

vyvrcholil v rznych intitucionlnych formch a vlastnou profesionalizciou by mal

vysti do kontatovania, e muzeolgia sa stala u svojbytnm vednm odborom
a e nielen hr lohu v rmci vedy ako takej, ale v intencich svojho poslania
prenik nielen do myslenia mzejnch pracovnkov, ale stle v irom mertku sa
premieta do kadodennej praxe.
Napriek vetkm dokzatenm historickm skutonostiam a navzdory
tomu, e svojm vvojom siaha hlboko do minulosti a predstihuje mnoh,
preferovan vedn odbory, ete stle zostva pred dverami zemia vedy. Ale
nielen to. Veobecne si ju neosvojuj pracovnci mze a to ani t mlad, ktor do
tejto intitucionlnej sfry nastupuj. U mnohch predstaviteov vedy dokonca
narame na prejavy otvorenho odporu proti vydeleniu muzeolgie v systme
vied a s nechuou a odporom sa stretvame aj v radoch mzejnch pracovnkov.
Preo je to tak? Samotn veda a ani mzejn kultra nepotrebuj vlastn
vedeck explikciu tohto fenomnu? S tu u in vedn odbory, ktor dostato ne
vykrvaj vedeckm poznanm tto oblas a presadzovanie nejakho alieho
odboru je reduntatn? Alebo samotn poatie muzeolgie, ku ktormu dospel
vvoj je v rozpore s kritriami vedy? Muzeolgia nem skutone prvo na
existenciu ako osobit veda?
Ak analyzujeme postavenie muzeolgie v rmci mzejnej prce, narazme
na stanovisk, ktor s blzke, i celkom zhodn s verejnm vyhlsenm vedcich
pracovnkov jednho radej nemenovanho nrodnho mzea:
Nie sme presveden o tom, e hlavnou teoretickou sasou mzejnctva
je muzeolgia. Najdleitejiu teoretick zkladu naej innosti predstavuj
jednotliv, v mzeu zastpen vedn odbory prrodnch a spolo enskch vied,
ktor s tie zkladnm faktorom pri tvorbe zbierok. Stanovisko jednotlivch
odborov prrodnch a spoloenskch vied je rozhodujce pri uren, i niektor
predmet m, alebo nem mzejn hodnotu, ale nie stanovisko muzeolgie.
Muzeolgiu nemono chpa ako stren odbor...
Toto stanovisko vychdza z dvoch skutonost. T prv svis
s profesionalizciou mzejnej prce, ktor sa kvantifikovala zvl od druhej pol.
20. storoia. Meme doloi, e napr. mzeum zemskho profilu malo v roku
1900 iba dvoch profesionlnych pracovnkov a v roku 1999 ich m 400. nejde vak
len o sla. Rozhodujce je to, e v prpade odbornch sl sa jedn o pracovnkov
s vysokokolskou kvalifikciou. Tto boli vzdelan na vysokch kolch iba v tch
odboroch, ktor boli a s uznvan. Nememe sa divi a mme pre to
pochopenie. V prpade, e sa niekto rozhodol pre urit odbor a m pre
zodpovedajcu kvalifikciu, chce sa tomuto odboru plne venova a urite v om aj
vynikn. Nikto nebude hodnoti jeho vedeck profil poda toho koko zhromadil
zbierkovch predmetov, i realizoval vstav, ale predovetkm koko publikoval
pvodnch vedeckch prc. Tmto odbornkom nememe tie vytka , e
netudovali muzeolgiu, pretoe t sa v dobe ich tdi ako odbor nikde
nevyuovala. Len v niektorch prpadoch si mohli zapsa ako doplnok niekoko
hodn prednok mzejnctva. Uveden odborov prstup k mzejnmu
fenomnu m za nsledok , e odborn a vedeck pracovnci zamestnan
v mzech vidia v tchto zariadeniach iba skladisko pramennch materilov
svojich odborov, ako to vyjadrili vznamn archeolgovia H. A. KNOR a Ji
NEUSTUPN. Oproti tomu by sme mohli prezentova plejdu prkladov, kedy
vedeck pracovnk sstred vek sbor pramennho materilu, ale po jeho
vedeckom vyaen o jeho al osud strat zujem. Tak sa asto v mzech
hromad materil, ktorho uchovvanie stoj znan prostriedky, ale jeho vyuitie
sa bli nule. Toto pramenne sluobn chpanie mze vedie k nzoru, e
poslanm mze je iba ukazova verejnosti tento pramenn materil. Skladovanie a
vystavovanie je predovetkm technick zleitos a preto mzejnos chpu
51

zstancovia tohto nzoru iba ako praktick zleitos, zaloen na sksenostiach,

ktor nepotrebuje nejak vlastn vedeck bzu. Chpanie mze iba ako
vstavnch zariaden preferuj zvl historici, pre ktorch s mze iba
zariadeniami ilustrujcimi ich dejinn poznatky, ktor vyvodzuj vinou iba
z archvnych fondov a nie z mzejnch predmetov. S to sce profesionlni
pracovnci mze, ale ich pramenn zklada je u susedov. Vina z nich sa
nevyzn ani v materilnej kultre, ktor i chceme, alebo nie patr do sstavy
historickch prameov.
Jednostrannos tohto zko odborovho prstupu a jeho neadekvtnos voi
mzejnej kultre sa najvraznejie prejavuje v krzovej situcii, kedy sa mze
dostvaj na okraj spoloenskho zujmu, m je ohrozen ich existencia.
Angaovan odbory vak nie s schopn reagova na tto situciu a tm menej ju
riei. Takto zko zameran pracovnci sa potom chytaj rznych zchrannch
prostriedkov z inch oblast bez ohadu na to, i zodpovedaj profilu a poslaniu
mzejnej kultry. Tm nahrvaj a propaguj explzii virtulnej reality,
neuvedomuj si jej spoloensk dsledky, ako na to poukzal aj Umberto ECO,
ale vbec si ani neuvedomuj, e tm podrezvaj konr na ktorom sedia a
urite by radi aspo poas svojho aktvneho ivota aj alej sedeli.
Reprezentanti odborov psobiaci v mzech zotrvvaj prevane na
neopozitivistickom prstupe ku skutonosti a nereaguj na premeny, ktormi
prechdza sasn veda, strune povedan: nov paradigma: (M. KRL). Ako
dokazuje spontnny vznik celho radu novch mze, ktorch tematika u nie je
vrazom zko odborovho osvojovania si skutonosti, ale snahou globlne tto
skutonos postihn, resp. postihn jej jednotliv fenomny. V takchto
prpadoch vak nesta jednostrann prstup niektorej disciplny angaovanej
v mzejnej sfre, ale toto vyaduje nov multi- a interdisciplinrny prstup,
v mnohch prpadoch zjednoten filozofickm nadhadom.
Nad vetkmi tmito skutonosami mono sce zatvra oi a
uspokojova sa presvedenm, e doteraj tradin prstup a prax odbornho a
vedeckho pecialistu v mzeu za jeho psobenia preije. Tm sa vak ni
nevyriei, skr sa bude degradova vedeck rove prce v mzech a
prirodzene sa ete viac ohroz existencia mzejnej kultry.
Preo s vak predstavitelia vedy psobiaci na vysokch kolch a
vedeckch stavoch proti muzeolgii?
Urite tu hr svoju lohu aj skutonos, e veda pestovan v mzejnom
svete nem urujce, alebo dominantn postavenie v sasnom systme vedy.
Tie z pramennho hadiska nevytvraj
v mzech materilov sbory
najaktulnejie pramene. Mnoh vedci sa asto vyjadruj vemi kriticky o
zbierkovch sstavch v mzech a vinou ich povauj len za okrajov
informan zdroje. V minulosti to tak nebolo. Naopak, vtedy prve mze
zohrvali vemi vznamn lohu pri vydeovan jednotlivch vednch odborov a to
prve vaka zbierkovm sborom. Chyba preto nie je na strane vedcov, ale
predovetkm vedeckch pracovnkov v mzech.
V prpade vysokch kl, niektor ich predstavitelia mu vidie
v presadzovan muzeolgie ako vysokokolskho odboru, odborov konkurenciu.
Konkrtne ide o bytok posluchov v tradinch odboroch. netka sa to vak len
muzeolgie, pretoe odborov diferencicia stle viac zasahuje do sstavy
akreditovanch odborov. Tento proces sa vak zrejme nezastav, dynamizuje sa a
v budcnosti sa ete urchli. Do truktr mnohch vysokch kl sa dostali
odbory, resp. iastkov odborov a interdisciplinrne prstupy, ktor nespaj
vetky kritri vedy ako takej. S vak potrebn, pretoe to vyaduje s asn
problematika a jej rieenie.
Skutone potrebujeme na prelome 20. a 21. storoia a zvl s ohadom
52

na budcnos muzeolgiu a jej vysokokolsk vchovu?

Zstancovia dielch odborov na vysokch kolch na to odpovedia
podobne ako pracovnci v mzech e pln kvalifikciu im poskytuje tdium
prslunho odboru. A tak sa nedivme, e presadzovanie muzeolgie ako vedy a
aj ako vysokokolskho odboru vyaduje obrovsk silie. Ale pre stanovisko
pracovnkov mze a vedecko-pedagogickej a vedeckej sfry je spolo n jeden
zvan moment: ani jedni nepoznaj medzinrodn muzeologick literatru,
nevedia ni o lohe mzejnej kultry v dejinch udstva, nezoznmili sa a ani nie
s ochotn sa zoznmi s teoretickou zkladou tohto odboru, jeho systmom a
lohou v systme vedy a kultry. V kniniciach mze s sce rozsiahle odborov
knin fondy, ale muzeologick publikcie meme spota na prstoch jednej
ruky. A nakoniec: nikto ich ani neta.
Je vak vecou vedeckej morlky, i maj prvo k muzeolgii zaujma
stanovisko a hodnotiace sdy vedeck pracovnci mze, alebo predstavitelia vedy
a vchovy, ke k tejto problematike nemaj zodpovedajcu mieru informci. Ale
nie vetci reprezentanti sasnej vedy a vysokokolskej vchovy zaujmaj
rovnak postoj. U mnohch predstaviteov vedy a vchovy sa stretvame
s pochopenm a podporou. Tto interesanti sa priamo vyjadruj k uvedenej
problematike na zodpovedajcich frach. Urite ete netvoria nejak irok frontu.
Zaujmav je, e sa vinou jedn o profesionlov z oblasti filozofie, sociolgie,
psycholgie a informatiky, ale len vo zvltnych prpadoch o reprezentantov
odborov zastpench v mzech a galrich.
Bolo by vak neobjektvne, keby sme prinu postavenia muzeolgie spjali
iba s naznaenm antimuzeologickm tborom. Na prv pohad sa to me zda
absurdn, ale na tomto stave maj svoj podiel aj t, ktor sa snaia formova a
presadzova muzeolgiu. Svis to s tm, e mnoh zstancovia muzeolgie, ale aj
t, ktor sa snaia rozpracovva muzeologick teriu a presadzova ju v praxi, si
neuvedomuj, e vydelenie akejkovek vedy zvis na kritrich podmieujcich
existenciu ktorejkovek vedy. Urite nie vetky dnes existujce odbory spaj tieto
kritri, ale to sa plne odra ako v profile tohto odboru, tak aj v jeho vzname a
postaven v systme vied. Pritom nejde o nejak nemenn a strnul splnenie
vetkch p P, ale o dynamick reagovanie na vntorn a vonkajie motivcie.
T, ktor sa podieali na vvoji muzeologickho myslenia a vymedzovan
muzeolgie ako odboru, pristupovali k tejto lohe s plnm vedomm vznamu
uvedenho odboru a v kontexte dobovch podmienok sa snaili urobi vetko
potrebn. Nememe im tie vytka, e nebrali do vahy tie kritri, ktor paltia
v sasnosti, pretoe meta-vedeck prstup sa formoval a koncom
predchdzajceho a poas tohto storoia. Vecou muzeolgie ako osobitho
odboru sa vak v tomto storo zaoberalo mnoh, ktor mali monos sa
zoznamova s kritriami vedy ako takej. prli vak zostvali v zajat tradinho
prstupu mohli by sme poveda muzeografickho a neuvedomovali si, o veci
samotnej nerozhoduje len elanie, ale hlavne objektvne kritri. Na tto
problematiku prv upozornil Z. Z. STRNSK (1965) a ten sa tie zameral na
preverovanie a dokazovanie prva muzeolgie na tatt vedy v rmci s asnho
filozofickho a metateoristickho prstupu k vede. Preto tie zaviedol do
muzeologickho myslenia pojem meta-muzeolgia, o nie je muzeolgia ako
tak, ale filozoficko-teoretick vyhodnocovanie muzeolgie ako monej vedy. Je to
teria muzeolgie. Neskorie tento prstup prevzal Fr. WAIDACHER a nutnos
takejto orientcie si uvedomil aj P. van MENSCH.

53

3.3 Metateria
Ak sa m muzeolgia sformova a vydeli ako pecifick poznvacia
sstava, t.j. existova ako veda v pravom slova zmysle, potom ju musme
konfrontova a stava na takch teoretickch princpoch, ktor podmieuj
existenciu ktorhokovek vednho odboru. O byt i nebyt muzeolgie
nerozhoduje toti samotn muzeologia, ale jej historick, spole ensk a
metavedeck kontext. Preto m rieenie vlastnej problematiky muzeolgie ako
odboru povahu teoretickej explikcie terie, tj. meta-terie.
Metamuzeolgiu preto chpeme ako teriu, ktorej predmetom je sama
muzeologie. Tto teria na jednej strane bezprostredne svis s muzeolgiou, ale
na druhej strane ju presahuje. Zrove je spojen s filozofiou a dejinami, ako aj
teriou vedy a kultry. Iba na rovni metamuzeolgie je mon riei existenn
problematiku muzeolgie a prehlbova jej krytalizciu ako vedy, ako aj celkove
presadzova jej as a podiel na rozvoji vedy.
3.3.1 Historick predpoklady
Ako sme sa u v predchdzajcich kapitolch poksili dokza, prejavy
udskej tendencie vybera zo skutonosti niektor jej prvky a uchovva ich
navzdory prirodzenosti zmene a zniku, siahaj do poiatkov formovania loveka
ako kultrnej bytosti. Tto uchovvaciu tendenciu si udia tie od rannch
poiatkov uvedomovali a preto tento fenomn strhval na seba pozornos
v rznych kontextoch: kultovnch, vlastnckych, mocenskch, politickch,
poznvacch a emocionlnych. V priebehu dejn sa preto stal a stva predmetom
vah mnohch vznamnch osobnost vedeckho, filozofickho a kultrneho
sveta.
S teoretickmi mylienkami tkajcimi sa mzejnho fenomnu sa preto
stretvame napr. u takch osobnost akmi boli a s Fr. BACON, J. A.
KOMENSK, G. W. LEIBNITZ, J. W. GOETHE, G. W. Fr. HEGEL, M.
HEIDEGGER, J. F. LYOTARD, alebo P. SLOTERDIJK.
Pripomenuli sme vak aj autorov, ktor sa priamo podieali na formovan
mzejnej terie: S. A. QUICCHENBERG, J. D. MAJOR, C. F. NEICKELIUS, C.
LINN, J. G. T. GRAESSE, G. H. RIVIERE, J. NEUSTUPN, A. M. RAZGO, W.
G. RSSIO, S. TSURUTA.
Tomuto vvoju muzejne-teoretickho, resp. muzeologickho
myslenia venovali niektor autori zvltnu pozornos, zvl v svislosti s jeho
predstavitemi (MALINOWSKI,1970,MAROEVIC,1993, 1998) a tak dokzali, e
toto myslenie m nielen dokzatene dejinn existenciu, ale aj pecifick
poznvaciu intenciu.
Z toho vyplva, e snaha o poznvaciu, resp. teoretick explikciu tohto
fenomnu je nie izolovanm prejavom, alebo iba sasnm, ale zko svis
s udskmi dejinami a postojom loveka ku skutonosti. Mono poveda, e
mzejn fenomn bol nielen iniciovan, ale od svojich poiatkov sprevdzan
poznvacm a hodnotiacim procesom, ktor sa zanajc renesanciou zaal
postupne vydeova ako osobit poznatkov sstava, ktor sa v polovici 20. stor.
vydelila na samostatn odbor. Muzeolgia m dokzatene svoju vlastn, osobit
poznvaciu zkladu, vyrastajcu a zko spojen s vvojom udskho myslenia.
Mnoh, dnes u klasick vedn odbory by jej mohli zvidie jej histriu. Ale mono
aj to, ako sa toto myslenie v priebehu 17. a 18. stor. podiealo na vymedzovan
celej plejdy vednch odborov, ktor sa dnes asto s depektom vyjadruj prve o
muzeolgii.

54

3.3.2 Sasn poiadavky

udstvo sa v sasnosti nachdza v krzovej situcii. Moderna, ktor mu
mala prinies nielen rieenie jeho problmov, ale da mu aj nov, humanistickej
profil. Sasn udstvo je v krzovej situcii. Moderna, ktor mala udstvu nilen
prinies rieenie jeho problmov, ale dt mu aj nov, humanistickej profil,
sklamala. Zrodila sa postmoderna: t v ostrom kritickom pohade reflektuje
sasn krzu, ale je otzne, i prina rieenie. V tejto situcii by sa mohlo zda,
e uchovvac fenomn je celkom okrajovou vecou, ak nie aj plne zbyto nou.
Ve udstvo potrebuje predovetkm prostriedky k tomu, aby mohlo i a vbec
prei. A predsa prve Umberto ECO v tejto svislosti uviedol: ... postmoderna
muzealizuje modernu, resp. ona sa zrod, ke sa moderna stane mzeom.
On, a s nm dnes aj al (WASCHENFELDER, 1987, ZACHARIAS,
1990, STURM, 1991, FLGEL-ERNST, 1992, HERLES,1996) si uvedomuj, e
tto muzealizcia je nutnou sasou nho bytia a v jeho kontexte hr
nezastupiten lohu.
Pozna a pochopi tento fenomn nm mu pomc mnoh odbory, ale to,
o motivuje muzealizciu, o je jej podstatou, k tomu ns me privies jedine
osobit poznvac proces. To nevyriei iadny v mzech a galrich tradi ne
angaovan vedn odbor, km sa to nestane vecou muzeolgie.
Prve v danej situcii udstva nie je alej nosn, aby sme sa uspokojovali
iba povrchnmi a celkom nhodnmi poznatkami a sksenos ami, v mzech
viac, i menej zotrvvali v praxi 19. storoia a nebrali do vahy, e sme u preli
20. storom a vstupujeme do 21. storoia. Mzejn kultru nezachrni, ak mze
bud ma vitrny z umelch hmt, ktor sa bud ota za nvtevnkmi napr.
pomocou fotobuniek. Nepome ani globlna komputerizcia, ani to, ke
nahradme zbierkov predmety hologramami a mzejn realitu bude suplova
virtulna pseudorealita. To vetko mono urite funkne vyui, ale nie s to
prostriedky, pomocou ktorch meme nielen obhajova existenciu mzejnej
kultry, ale predovetkm ju prepoji s potrebami udstva nielen dnes, ale zvl
zajtra. Km nespoznme a nepochopme v om spova podstata a zmysel toho
muzealizanho vzahu loveka ku skutonosti, potom nepochopme ani
intitucionlne prostriedky, ktor nm umonia tento vzah realizova.
To vak znamen, e nae mzejn myslenie sa neme pohybova iba
v okruhu metodiky a techniky mzejnej praxe, ale mus sa spja s vvojom
sasnho filozofickho a vedeckho myslenia, pretoe iba v tejto polohe sa me
vyzbroji tak, aby dokzalo riei vlastn muzealizan problematiku.
Nakoniec si musme uvedomi aj to, e postliberlna spolonos nebude
ochotn vynaklada prostriedky na nieo, o jej nebude uiton. Ak to ete
niektor pracovnci v mzech nepochopili, alebo nechpu a myslia si, e si aj
alej bud v mzech pestova len to svoje, potom na to nedoplatia len oni, ale
cel mzejn kultra.
Muzeolgia sa mus sama chopi iniciatvy a to bez ohadu na to, i sa to
niekomu pi, alebo nie. Ak by zostvala v tradinej mzejno-technologickej a
intitucionlnej sfre, vemi rchlo by sa mohlo sta, e by mze stratili svoje
existenn opodstatnenie. Mohlo by sa vak sta aj to, e by absenciu vedeckej
muzeolgie nahradili rzne udov muzeolgie, alebo heritolgia, i najnovie
mnemosofia (OLA, 1997).
3.3.3 Filozoficko - vedeck premisy
Mzejn fenomn, ako prejav osobitho vzahu loveka ku skutonosti,
vdy prirodzene svisel a aj dnes svis s obecne kultrnym, zvl filozofickovedeckm ovzdum svojej doby.
55

Sasn situcia preto tvor motivan prostredie pre existenciu muzeolgie.

T sa spja so sasnou ontolgiou, noetikou a axiolgiou. S tm bezprostredne
svis aj chpanie vznamu a lohy vedy. Postmoderna vystupuje s radiklnou
kritikou vedy a spochybuje jej vznam a dosah. Zrejme m pravdu Lewis
THOMAS, e veda dvadsiateho storoia nm dala nazrie do nieoho, o sme
predtm vlastne nikdy nepoznali, odhalila udsk nevedomos (HOLUB, 1988).
Ako dokazuje Miroslav KRL, doteraz prevldajca kartezinskonewtonovsk paradigma mus by nahraden novou, ktor otvor cestu vede aj do
tradine zakzanch oblast. Vo vede vak nemono akceptova - ako
zdrazuje Krl dnes mdny postmodern nzor, e pravda je len zleitosou
intersubjektvnej dohody medzi vedcami vo vedeckej komunite... Za vedeck
teriu vak nemono presadi akkovek intersubjektvne vedeck teriu. Aj preto
nie, e mus by kompaktibiln, koherentn s celm systmom vedeckho
poznania a mus repektova faktor objektivity (KRL, 1994).
Tto nov paradigma m urujci vznam pre profilovanie muzeolgie a jej
postavenie, pretoe doteraz bola prli zviazan ako prevan as vedeckej
prce v mzech s pozitivistickou kazajkou. Z tchto pozci je muzeolgia tie
asto posudzovan a preto aj zatracovan.
Sme presveden, e prve toto nov chpanie vedy vytvra pre
muzeolgiu ivotodarn a inpirujcu pdu. Vytvra aj predpoklady na to, aby sa
prve jej prostrednctvom aktualizovala vedeck prca v mzech a s asne sa
tak spjala z rozvojom vedy ako takej. Toto chpanie lohy muzeolgie
neznamen iadne jej nadraovanie nad ostatnmi vednmi odbormi, ktor
tradine pracuj v mzech. Dnen dynamick truktra vedy, jej
multididisciplinrne a interdisciplinrne relcie ako aj loha prierezovch odborov
vyluuj nejak jednostrann hierarchizciu, ale skr sa tm vytvra priestor
k veobecnej medziodborovej spoluprci, o bezprostredne vyviera z novej
formujcej sa paradigmy vedy.
3.4 Systm
Pre charakter muzeolgie ako vedy je rozhodujca jej skladba. T je
podmienen niekokmi zkladnmi faktormi:
Domna
V prvom rade je potrebn zanecha tradin, pozitivistick nzor, e
poznvacou domnou, i predmetom muzeolgie je mzeum. Mzeum je
vak nie cieom, ale iba prostriedkom. Jeho prostrednctvom realizujeme to
osobit, muzealizan osvojovanie si skutonosti.
Preto musme predmet muzeolgie hada v tom, o motivuje
muzealizciu, o podmieuje to, e nieo je a nieo nie je muzelne. A cez
tto prizmu meme posudzova prostriedky, ktormi takto osvojovanie
meme o najoptimlnejie realizova. Toto je t poznvacia intencia,
ktor nie je v zornom poli inho vednho odboru.
Metdy
Muzeolgia tak ako ostatn vedy operuje s obecnmi metdami.
Ak sa m dopracova k vlastnmu poznaniu, potom je potrebn, aby nielen
vychdzala z obecnej metodologickej zkladne sasnej vedy, aby si
vyvodila aj vlastn, pecifick muzeologick metdy.
V doterajej praxi sa absencia uvedench metd najvraznejie pri
realizcii tvorby zbierok, zvl pri tzv. zbierkovej dokumentcii sasnosti,
ktor programuje a realizuje napr. kandinvska skupina SAMDOK.
56

Sasn vedn odbory a to ani tie, ktor sa angauj v mzech

nemaj zodpovedajcu metodologick vbavu, ktor by ns doviedla
k identifikcii toho, o je a o nie je muzelne.
Tieto osobit metdy nemme prevzia, pokia ich nevyvodme
z nho poznvacieho prstupu. Iba ten je urujci. Tka sa nielen
univerzalizmu muzealizovanej skutonosti, ale predovetkm jej
hodnotovho vznamu.
Prve tto axiologick orientcia muzeolgie podmieuje
pecifinos jej metd a dva tomuto odboru osobit postavenie v systme
vied.
Jazyk
Formovanie muzeologickej terminolgie vyaduje nielen nahradenie
nepresnho pojmu presnm (CARNAP, 1968), ale sasne aj vymedzenie
pravidiel jeho pouitia a postavenia v pojmovej nplni odboru.
Muzeologick terminolgiu je potrebn precizova v slade
s formovanm vlastnho poznatkovho systmu muzeolgie. Nejedn sa
iba o jednotliv termny, ale o pojmov sstavu.
Tie sa nejedn iba o racionalizciu bench slov. Prve
prehlbovanie teoretickho systmu vyvolva potrebu zavdza nov
termny. Ich obsah a miesto je podmienen a vyplva zo systmu odboru.
Preto ich mono definova iba v rmci tohto systmu.
Netreba zabudn, e v odborovej terminolgii sa vdy priamo
zrkadl stav odboru.
Systm
Doterajie pokusy o usstavovanie muzeologickch poznatkov prli
podliehaj hadisku mzejnej praxe a neber ohad na vlastn poznvac
proces.
V slade s hore uvedenou poznvacou intenciou je potrebn
muzeologick systm truktrova do tyroch obecnch rovn:
diachrnnej
synchrnnej
teoretickej
aplikanej
K nm ete pristupuje rovina
pecializan
3.5

Profil
Vymedzen roviny uruj poznvaciu orientciu. V prvom prpade sa
jedn o postihnutie vvoja predmetu poznvacej intencie, v druhom o jeho
postavenie v sasnom kontexte. Tretia rovina zohrva rozhodujcu lohu.
Je zameran na poznanie najpodstatnejch strnok toho osobitho
osvojovania si skutonosti a preto m aj nezastupiten lohu vo vzahu
k ostatnm rovinm. tvrt rovina je z hadiska poznvacieho procesu
zmiean. Je zameran u na realizciu osobitho poznvania skuto nosti,
t.j. operuje aj s poznatkami a technolgiami z inch odborov. Km tieto tyri
zkladn roviny maj povahu obecnch prstupov, rovina piata v zvislosti
na prvch tyroch sa sstreuje na konkrtne prpady, o vyaduje
aplikciu celho radu pecifickch poznatkov, ktor podmieuj ich
explikciu.

57

Ak odhliadneme od metamuzeolgie, ktor je vo vzahu k celmu

systmu muzeolgie a stoj preto mimo, resp. nad tmto systmom,
v slade s charakterizovanmi rovinami meme vymedzi zakladn
truktru muzeolgie takto:

Diachrnna / Historick muzeolgia

Synchrnna / Sasn muzeolgia
Teoretick muzeolgia
Aplikovan / Muzeografia
pecializovan muzeolgie

Tto truktru musme chpa ako dynamick systm, ktorho roviny,

zloky sa navzjom prestupuj a ich loha v systme je ur ovan aktulnosou ich
poznvacieho prstupu.
stredn postavenie v systme m teoretick muzeolgia, ktor sa
premieta do vetkch ostatnch zloiek. Tieto vak zrove sptne ovplyvuj
teoretick myslenie.
3.6

Postavenie v systme vied

Muzeolgia patr svojou poznvacou domnou do oblasti
humanitnch vied, aj ke sa jej predmet rovnako dotka prrody,
spolonosti, kultry, i techniky. Z tohto hadiska m povahu prierezovho
odboru. Muzeolgii ide o identifikciu takch entt, ktor motivuj vznik a
psobenie osobitho muzealizanho, t.j. kultrno-pamovho vzahu
loveka ku skutonosti a jeho vyuitie v zujme umocovania jeho
kultrneho vedomia a spoluvytvrania kultrnej skutonosti.
Toto postavenie muzeolgie nevedie k izolcii uvedenho odboru,
ale naopak, vyaduje prepjanie s ostatnmi odbormi systmu vied. Pritom
sa nejedn iba o odbory, ktor sa viau na mzejn fenomn na zklade
pramennch, heuristickch potrieb. Tieto odbory hraj dleit lohu
predovetkm v poznvacej rovine a prve bez ich poznatkovho prnosu
by muzeolgia nemohla riei svoje konkrtne lohy. To vak zrove
neznamen, e sa jedn iba o jednotliv disciplny ako sa s tm
v mzech v mnohch prpadoch stretvame. Osobit prstup muzeolgie
ku skutonosti toti vyaduje mnohostrann prstup a ten nie je
explikovaten iba z pozcie jednho odboru. Muzeolgia vyaduje globlny
prstup ku skutonosti, pretoe iba na tomto poznatkovom zklade mono
formulova hodnotov posdenie, na ktorch sa zaklad identifikcia
muzeality. Ale nielen to. Prve tto osobit orientcia muzeolgie dnes
vyaduje, aby sme do nho prstupu ku skutonosti zapjali v mzech aj
netradin odbory. Mnoh z nich u signalizuj svoj nstup. Tka sa to
napr. pedagogiky, sociolgie, psycholgie, semiotiky, i informatiky.
Ukazuje sa, e dnes nememe necha mimo pozornosti napr. ekolgiu,
alebo teriu komunikcie. S tm svis aj vzah, ale aj problematika
diferencicie napr. voi sozolgii, monumentalistike a dokumentaristike.
Z tchto mnohostrannch vzieb vak nevyplva, e muzeolgie je
nejak zlepenec rznorodch vednch odborov. V dynamickom systme
sasnej vedy m muzeolgia svoje pecifick miesto a tie aj osobit
poslanie, ktor nemu suplova in odbory. Muzeolgia sa podiea na
rozvoji vedy a vedeckho myslenia. Pre jej sasn postavenie je
charakteristick, e jej poznvacej domny sa dnes dotkaj mnoh
postmodern myslitelia, zvl filozofi.
58

KONTROLN OTZKY
1. Je samotn veda predmetom vedeckej explikcie?
2. Na om je zvisl formovanie meta-vedy?
3. V om bol nedostatok doterajch prstupov k poatiu a explikcii
muzeolgie?
4. o je rozhodujce pre identifikciu muzeolgie ako vedy?
5. Ako meme vymedzi a charakterizova poznvaciu domnu
muzeolgie, jej metodolgiu, jazyk a systm?
6. Ak s urujce poznvacie roviny, z ktorch vychdza systm
muzeolgie ako vedy?
7. Ak je vzah muzeolgie k prbuznm odborom a ak m postavenie a
lohu vo veobecnom systme vedy?
8. o je to metamuzeolgia a ak je jej vzah k muzeolgii, dejinm, terii
vedy a filozofii?

59

4.0 TEORETICK MUZEOLGIA

Teria je sie, ktor hdeme,
aby sme zachytili svet
Karel R. Popper

4.1 Predmet
Teoretick muzeolgia tvor poznvacie jadro systmu muzeolgie.
Domnou tejto disciplny je poznvanie toho, o motivuje tak asto
spomnan, osobit vzah loveka k skutonosti, ako aj to, preo a ako sa
transformuje na pamov kultrnu meta-skutonos a ako mono jej
prostrednctvom ovplyvova personlne a transpersonlne vedomie a
povedomie.
Ke koncom 60. rokov Z. Z. STRNSK a W. ENNENBACH zaali
vymedzova pojem muzealita a operova s nm boli celmu mzejnmu svetu
skr na posmech.
Dnes je situcia u podstatne in.
S termnom muzealizcia prili sasn postmodern filozofi, (LYTOARD,
1979, BAUDRILLARD, 1978) a historici (LBBE, 1983). To dokazuje, e si mnoh
uvedomuj, e existuje toto osobit osvojovanie si skutonosti, a e to nie je iba
sasn, i nhodn fenomn. Napriek tomu je chpanie takejto muzealizcie
prli faktografick spja sa napr. s kvantitatvnym nrastom mze. Tento pojem
vak zakotvil v odbornej literatre a to potvrdzuje jeho objektvne jadro. Toho je
nakoniec svedectvom aj to, e v samotnej mzejnej produkcii sa dnes stretvame
s prcami zaoberajcimi sa muzealizciou (JEUDY, 1987, ZACHARIAS, 1990,
STURM, 1991, HERLES,1996).
Dokzatene existuje muzelne osvojovanie si skutonosti, ktor je
organickou sasou naej existencie, bez ohadu na intenzitu jeho spontnnosti,
emociality, intuvnosti, i racionality. Toto osvojovanie a z neho vychdzajce
ozvltovanie skutonosti, chpe vina mzejnch pracovnkov ako
zberatestvo, prpadne ako vsledok zhromaovania prameov potrebnch pre
vedn odbory. Elis G. BURCAW (1986) priamo hovor, e mze pevne
spovaj na zberateskom intinkte loveka.
Zberateskm intinktom sa zaoberala u rada psycholgov. V. PHODA
(1976) uvdza, e lze teko rozhodnout, souvis-li tento skuten instinkt
s pocietem moci, nebo je-li atavismem z dob, kdy se nai pedkov pudov
zsobili asi tak jako hlodavci nebo jin dy.. P. CABANE (1971) charakterizuje
zberatea ako loveka, ktor necvne pred iadnym odporom, pred iadnou
nstrahou alebo manvrovanm, a sotva je jeho tba splnen, zrazu zabudne na
vetky akosti a strasti pre alie, ktor mu so sebou prina nov koris. Don
Juan a Casanova by si neponali lepie...
Aj ke mzejn fenomn svis s aktom zberu a v mnohch prpadoch je
spojen so zberatestvom, muzealizan proces nemme stotoova so
zberateskou intenciou. Rozdiel medzi zberatestvom a muzealizciou spova v
tom, e v prvom prpade sa jedn o vec ako tak (kult vec) a v prpade druhom
sa jedn o zastupovanie, t.j. reprezentciu fenomnov nie oho, o je za vecou.
Pokia ide o in nzor, e sa jedn iba o pramenn sbory, ten svis s tm, e
cel rada vednch odborov m prevan as svojej pramennej zkladne
v mzech. Mnoh preto chpu mzejn zbierky iba ako pramenn sbory
vednch discipln (NEUSTUPN, 1968). Dokonca existuje aj zmer previes cel
60

problematiku mzejnch zbierok do nuky o prameoch (RUDIGER, 1979).

V tomto sa jasne odra predstava mnohch, e mze s tu len preto, aby
uchovvali, prpadne ukazovali pramene vednch odborov skrtka, aby fungovali
len ako nejak skladite. To by vak bola pomerne drah zleitos, zvl ke
vezneme do vahy, e ako sme zdvodnili - rone stoj jeden zbierkov predmet
120 US dolrov.
Ete zvanejm argumentom je vak to, e nie vetko, o je prameom
niektorej vedeckej disciplny je sasne aj zbierkovm predmetom.
Muzealizcia, t.j. muzelne osvojovanie si skutonosti sa nezameriava iba na veci
ako tak, ani sa neuspokojuje s ich pramennm vznamom, ale je podmie ovan
pamovou kultrnou hodnotou skutonosti. A prve to vedie k siliu zachova
proti prirodzenosti zmeny a zniku svedkov tejto hodnoty.
Prostrednctvom muzelneho ozvltovania dochdza k vznamovmu
posunu: zo skutonosti ako takej sa stva kultrna meta-skutonos. Pretoe tento
vznamov posun je motivovan hodnotovo, Z. Z. STRNSK zaviedol do
muzeolgie - v zujme jednoznanej identifikcie tejto kultrnej hodnoty
odborn termn muzealita.
Preto je poslanm teoretickej muzeolgie explikova motivciu tohto
osobitho vzahu loveka k skutonosti, jeho kultrnotvorny dosah a vznam i
metdy a formy, ktormi sa realizuje a zohrva pecifick rolu v naom kultrnom
vedom. Tto vedeck explikcia m nielen vznam z hadiska poznvacieho a
hodnotiaceho, ale sasne sa stva metodologickou bzou pre racionalizciu a
tm aj efektvnos a skvalitnenie tohto muzealizanho prstupu ku skutonosti.
Tm sa priamo podiea na vvoji a umocovan kultry.
4.2 Muzealita
V souvislosti s rozvojom informatiky, zaali v priebehu estdesiatych lrokov
prenika do chpania mzejnej zbierkotvornej innosti niektor pojmy z tejto
oblasti. To viedlo k tomu, e niektor autori prevdzali tto mzejn innos na
spolonho menovatea pre oblas mze, archvov a kninc, t.j. pod pojem
dokumentcie (THESEN, 1964, BIEBERSTEIN, 1975). Na tomto zklade pojmali
potom zbierkotvorn innos mze ako druh dokumentcie a mzejne predmety
ako dokumenty.
Toto poatie sa premietlo i do programu tzv. mzejnej dokumentcie
sasnosti. To vak nebol program spt len s vtedajm komunistickm reimom.
Na generlnej konferencii ICOM v roku l983 v Londne prezentovala teoretick
koncepciu sdobej mzejnej dokumentcie - program SAMDOK - jej vdska
spoluautorka G.CEDRENIUS (1980) a objavili sa aj prce hovoriace o "ierne
diere" v sdobej zbierkotvornej innosti mze.
To signalizovalo, e tradin utvranie zbierok, orientovanch
predovetkm do minulosti, u neodpoved sdobm poiadavkom. Na lohu
G.W.F. Hegela v tejto orientcii poukzal - s odkazom na Beat Wyssa - Peter
SLOTERDIJK (1988), ktor zrove zdraznil sdob lohu mze v kontextu
existenn problematiky udstva. Z.Z.STRNSK sa zapodieval taktie touto
problematikou, a to jak v rovine obecn, tak muzeologick. To mu umonilo na
jednej strane postihn vznam dokumentanho prstupu, ale na druhej hlbie
prenika k osobitosti muzealizanho osvojovania skutonosti (STRNSK, 1972,
1986, 1994).
Z pozcie informatiky poda jeho sudku nie je mon ponma mzejn
predmet ako dokument. Dokumentom je len zmerne vytvoren prame , t.j.
informcia fixovan na konkrtnom nositeovi. Informatici pripaj, e zbierkov
61

osvojovanie si skutonosti m povahu dokumentcie, ale pre tento druh

dokumentcia nemaj pomenovanie (STRNSK,1986). Poda Strnskho
muzealizan vzah ku skutonosti m sce uchovvaciu motivciu, ale
nevychdzal a vinou nevychdza z vedomia dokumentanej tendencie. A
prostrednctvom teoretickej muzeolgie dochdzame k poznaniu - v slade s
rozvojom informatiky - e vedecky fundovan muzealizcia m dokumenta n
znaky. Sasne vak musme bra do vahy podstatn rozdiel medzi
muzeologickm a informatickm prstupom: naa rovina je ontick, zatia o
informatick je dtov. Konkrtne povedan: v mzejnom prpade sa jedn o
autentick doloenie skutonosti, v prpade informatiky o fixovanie informci na
nosioch, priom sa neberie zrete na ich povahu (TUDMAN, 1990). Informatika a
dokumentaristika nm v mnohom pomohli a urite ete pomu. Ale samotn tto
orientcia neriei vlastn muzeologicku problematiku, aj ke niektor autori
zaleuj muzeolgiu pod informatiku (MAROEVIC, 1993,1997).
V slade s vymedzenou poznvacou intenciou muzeolgie sa domnievame,
e diferencian sd musme predovetkm vidie v rozlen:
naturfaktu
artefaktu
mentefaktu
Pre oblas prenosu a uchovvania informci t.j. pre databanky, archvy,
kninice - je charakteristick orientcia na mentefakty, pri om povaha nosiov je
viac i menej zanedbaten. Naproti tomu muzelny vzah sa tka vetkch troch
sfr, ale prve z hadiska ontickho vznamu nosia pre tieto fakty. Vymedzovanie
muzelnej orientcie ns prirodzene privdza k dnes vemi rozrenmu pojmu
dedistvo, s prvlastkami prrodn, kultrne, i svetov. UNESCO urobilo vea pre
tto vec. Zriadilo The Division of Cultural Heritage, m World Heritage Committee
a vedie The World Heritage List. Ale vlastn vymedzenie pojmu dedi stvo a najm
urenie seleknch kritri je vgne a viac i menej len faktografick (Convention
for the Protection of the World Cultural and Natural Heritage, UNESCO 1985)..
V muzeologickom kontexte je vak potrebn odliova dedistvo a odkaz,
o sa ia nerob. To o zskavame od predchdzajcich generci je nie
dedistvo, ale odkaz. A my pretransformovvame tento odkaz na dedi stvo a
operujeme s nm v novch truktrach a vznamovch posunoch, ktor
zodpovedaj naim poiadavkm a potrebm. Muzelny vz ah k odkazom
minulosti z nich vytvra dedistvo, ale zrove vytvra aj sasn odkaz pre
budce genercie.
... projekt svetovho dedistva m charakter starho mzea, s hadiskami a
kritriami 19. storoia napsal v r. 1994 Jorinde SEIJDEL asi m pravdu!
Pozornos musme zamera aj na al vemi prbuzn termn pamiatka.
Jeden z prvch teoretikov pamiatkovej starostlivosti A. RIEGEL (1903)
napsal, e pamiatka je v najpvodnejom zmysle tak dielo udskej ruky, ktor
bolo vytvoren za tm elom, aby udralo vo vedom potomkov iv pam.
Sasn teoretik histrie Hans-Georg GADAMER (1994) je naproti tomu toho
nzoru, e pamiatka je vedeck doklad pre vvoj spolonosti. Toto vymedzenie
je vak prli irok a Gadamer nepostrehol to, na o upozornil esk teoretik
umenia Vclav RICHTER, e v horizonte historickej existencie je pamiatka
pamtnkom. Tomu zodpoved aj antick termn monumentum. Ke u citujeme,
vrtime sa k vznamnej osobnosti dejn umenia Maxovi DVOKOVI (1918), ktor
u v roku 1918 napsal, e pamiatka je nie mzejn predmet, ale mze s pre
pamiatky len vchodiskom z ndze. To zdvodoval tm, e pamiatky je potrebn
necha v ich pvodnom existennom kontexte. To zodpoved aj odliovaniu

62

pamiatok ako objektu - in situ a mzejnch predmetov in fondo, ako to

zaviedol Z. Z. STRNSK..
Prve v tejto orientcii in situ a in fondo je podstatn rozdiel v pamiatkovom
a muzelnom prstupe ku skutonosti. Pritom plat, e pamiatka je potencionlne
muzelnym objektom, pretoe v prpade, e ju nememe zachova v pvodnom
kontexte, prostred mus sa aj ona sta predmetom muzealizcie.
Z toho vyplva, e aj cez nesporne styn body uvedench prstupov si
muzelne osvojovanie skutonosti zachovva svoju osobitos, spt s pojmom
muzeality.
Muzealitu musme chpa ako hodnotov kategriu, ktor patr do irokej
sfry kultrnych hodnt, zahrujcich rovnako loveka, spolonos, prrodu,
umenie i techniku a m pre loveka, resp. pre udstvo pamov vznam. Jedn
sa o hodnotu, ktor svojm vznamom presahuje rozmer asnosti, t.j. nie je spt
len s prtomnosou, ale m vznam pre jej al vvoj - pre budcnos.
Uchovvanie tejto hodnoty a jej aktualizcia je spt s uchovanm jej
reprezentantov, ktor ako svedkovia nesci urit svedectvo podmieuj a
motivuj vedomie tejto muzelnej hodnoty v sasnosti a v budcnosti.
4.3 Metdy
Povaha predmetu muzeolgie vyaduje uplatova v teoretickej muzeolgii
zodpovedajce metdy. Tieto metdy nepsobia izolovane, ale vo vzjomnej
vzbe. Pretoe toto osvojovanie m hodnototvorn zameranie, ur ujcu lohu
maj hodnotov kritri. V tom spova osobitos, ale aj obtianos
muzeologickho poznvacieho procesu a vberu zodpovedajcich metd.
Metodolgia teoretickej muzeolgie sa predovetkm viae na poznatkov
prnos tch vednch odborov, ktor nm mu sprostredkovva vedeck
explikciu predmetnej skutonosti, t.j. skutonosti leiacej v zornom poli
muzealizanho zmeru. Pri tom musme bra do vahy, e predmetom
muzeologickho zujmu je ontick totalita tejto skutonosti. Preto muzeolgia
neme vychdza iba z jednostrannho poznatkovho prnosu jednotlivch
odborov, ale z multidisciplinrneho prstupu, adekvtneho univerzlnemu vznamu
muzealizovanej skutonosti.
Muzeolgia sa neuspokojuje iba muzealizciou skutonosti ako takej, ale
zameriava sa na postihnutie a ozvltnenie toho, o svojm vznamom presahuje
vlastn rozmer. Tento presah sa me tka vlastnho vvoja muzealizovanho
fenomnu, ako aj jeho globlneho presahu, t.j. jeho evolu nej hodnoty ako celku.
Takto zameranie vyaduje zoveobecnen postupy, ktor musia vychdza a
opiera sa o obecn poznatky sasnej vedy a filozofie. Pretoe sa jedn o
postihnutie kultrnotvornej hodnoty tchto momentov a ich uchovvacieho,
pamovho vznamu, muzeolg mus posudzova, i vbec a do akej miery
muzealizovan skutonos reprezentuje tieto minul, alebo sasn kultrne
hodnoty (vedeck, technick, umeleck, socilne, nboensk a pod.) a i je
v skupinovom, alebo obecnom zujme zachova ich nositeov. To vyaduje nielen
orientciu v sasnom hodnoten predmetnej skutonosti, ale aj vlastn
angaovan prstup ako k veudskm, tak dielm hodnotm a hodnotovm
hierarchim. Z toho vyplva muzeolgov hodnotov posudok.
Odborovm pracovnkom v mzech vinou chba znalos, ale aj
pochopenie pre tento hodnototvorn kultrny kontext. Zrejme s prli zahaden
do svojho odboru a asto maj obavu, e prekraovanie odboru do roviny
kultrnej, resp. a filozofickej by podralo ich vedeckos.

63

Dospie k poznaniu muzeality vak nie je mon iba v rovine veci samej
(faktograficky), ale jedine na zklade pochopenia kultrnotvornho vznamu
muzealizovanej skutonosti.
To vyaduje, aby sa subjekt muzealizcie nielen identifikoval s kultrnou
skutonosou a jej dynamikou, ale dokzal aj postihn, ktor prvky zo sledovanej
skutonosti nes znaky muzeality.
Osvojovanie si skutonosti v muzealizanom vzname nie je preto iba
zbieranie a uchovvanie, ale kultrnotvorn proces, ktor je stle iv , vestranne
premenliv a mnohovznamov, aj ke jeho centrovanie ku kategrii muzeality
zostva strednm bodom.
4. 4 Skladba
V slade s vymedzenou poznvacou a hodnotiacou intenciou teoretickej
muzeolgie sa muzealizan/zbierkotvorn
proces explikuje teoretickmi
subsystmami, ktor postihuj jeho jednotliv fzy:
Subsystm selekcie sa sstreuje na poznanie a vyhodnocovanie
potencilnej muzeality skutonosti, ktor je objektom muzealizcie a na separciu
potencionlnych reprezentantov z pvodnch, vznikovch, existen nch a
nlezovch kontextov.
Subsystm tezaurcie uruje relne muzelie a formuje ich sstavy
pamov tezaury, modelujce truktry a dynamiku muzealizovanej skuto nosti.
Subsystm prezentcie sa tka metd a foriem sprostredkovvania
priameho kontaktu s muzeliami/expontmi, za elom rozpomnania sa a ich
psobenia na vedomie v kultrnotvornom zmysle.
Tieto fzy teoretickej muzeolgie tvoria dynamick systm. Ich uplat ovanie
(pulzovanie) je zvisl na aktulnosti tej i onej asti muzealizanho procesu.
4. 4. 1 Teria selekcie
Tto teria explikuje prv fzu muzealizcie a vymedzuje metdy realizcie
tohto procesu.
Na zaiatku je voba a urenie objektu muzealizcie, t.j. urenie takho
fenomnu prrodnej a antrpnej skutonosti, ktor svojou povahou a predovetkm
vznamom vyvolva potrebu tejto muzealizcie.
OM OBJEKT MUZEALIZCIE
Jeho vber je podmienen poznanm a hodnotenm:

Vznam fenomnu pre sasn vedu a kultru a ich vvoj i vvoj i vvoj
loveka a udstva vbec.
Voba neme preto vychdza len zo subjektvnych tendenci a zujmov, ale
mus by vrazom angaovanho prstupu muzeolga nielen k problematike
jednotlivch sfr skutonosti, ale celho bytia.

Aktulnosti muzealizcie z hadiska potreby takho svedectva existencie

zvolenho fenomnu, ktor je kultrnym obohacovanm, umouje kultrny
presah a motivuje vvojov nadvzovanie.
To vyaduje postihn, o v analyzovanom fenomne presahuje svojm
kultrnotvornm vznamom jeho asnos a je dvodom uchovvania
zodpovedajcich reprezentantov.
64

Ontickej reprezentcie volenho fenomnu z hadiska identity fenomnu a

jeho svedectva podmieujceho pravdivos nho poznania.
To predpoklad urenie miery ontickej zhody, ktor od optimlnej identity
postupne strca poznvaciu a kultrnotvorn hodnotu.

Pamovej hodnoty selektovanch reprezentantov vyberanho fenomnu pre

uchovvanie kultry a obohacovanie kultrneho vedomia loveka.
To vyaduje konfrontciu sasnej kultry a kultrneho vedomia s monm
kultrno-tvornm prnosom potencionlnych muzeli, ktor podmie uje ich
pamov hodnotu.
Z toho vyplva, e nemono muzealizova vetko a e nie vetko me by
objektom selekcie.
Poznvac a hodnotiaci proces sa preto koncentruje na identifikciu
monch nositeov muzeality potencionlnych muzeli.
PM POTENCIONLNE MUZELIE
V objekte muzealizcie maj iba niektor prvky pamovo-kultrny a tm
evolun vznam. Vina je z muzealizanho hadiska reduntantn.
Selekn poznvac a hodnotiaci proces sa preto orientuje na postihnutie
takch prvkov skutonosti, ktor maj muzealizan vznam, a to ako
v rozmere vzniku, existencie a zniku, tak aj v rozmere jeho presahu, t.j. mu
reprezentova kultrno-pamov hodnotu muzealitu.
Ako tak mono identifikova prvky, ktor maj povahu svedkov nescich
svedectvo existencie muzealizovanho fenomnu.
Tieto muzelne prvky, t.j. potencionlne muzelie mu by
s muzealizovanm objektom zhodn onticky (totonos), ikonicky (vizulnos),
alebo informane (kdovanos).
Tomu zodpovedaj rovne zbierkotvornej dokumentcie.
AU AUTENTICK DOKUMENTCIA
Z muzeologickho hadiska je najdleitejia autentick dokumentcia,
pretoe predstavuje ontick zhodu medzi dokumentciou a muzealizovanm
fenomnom. Bene sa tm rozumie doloenie muzealizovanej skuto nosti
prostrednctvom objektov vybranch z tejto skutonosti. Jedn sa o prvky,
ktor boli, alebo s organickou sasou sledovanho fenomnu a ktor a
svojou samotnou existenciou s jej autentickmi svedkami, zrove nescimi
aj urit mieru svedectva. Predstava tejto autentickej dokumentcie sa vemi
asto spja s trojrozmernmi, alebo hmotnmi predmetmi. To nie je presn,
pretoe mnohokrt autentick svedok nemus ma tieto znaky.
Mierou autenticity tejto dokumentcie nie je jej hmotnos, alebo
trojrozmernos, ale ontick zhoda s muzealizovanm fenomnom. Autentick
dokument, svedok nesci autentick svedectvo, je teoreticky povedan
poznatkovo/informane nevyerpaten. rove jeho poznatkovho vyaenia
je toti zvisl na naej sasnej poznvacej schopnosti, resp. technike. Tak
ako sme my dnes schopn vyai z ontickch svedkov minulosti ovea viac ne
ich sasnci, je toto mon aj vo vzahu k budcnosti. V tom spova

65

nezastupiten vznam a hodnota autentickej dokumentcie. Jej vznam sa

dnes vrazne zvyuje v svislosti s rozvojom virtulnej reality.
Tento pecifick vznam autentickej dokumentcie spova v tom, e
autentick dokument nie je fixtorom nami selektovanch poznatkov dajov,
ale je ich autentickm zdrojom. Naproti tomu vetky alie rovne
zbierkotvornej dokumentcie s zvisl na nami prevdzanej selekcii a fixcii
snmanch informci.
PD PRIMRNA DOKUMENTCIA
Nie vetky fenomny s spojen s relatvne stlymi nosi mi. To sa netka
kinetickch javov v oblasti natur a artefaktov, ako aj mentlnych prejavov.
Svedkov tchto fenomnov nemme preto selektova a trvalejie uchovva.
Pri tom sa mnohokrt jedn o javy, ktor maj mimoriadny vznam a
reprezentuj aj vemi osobit kultrne hodnoty. Pokia bola zbierkov
dokumentcia viazan iba na autentick, t.j. len predmetn formu, tieto
skutonosti unikali muzealizcii, na kodu veci samotnej. V sasnosti nm
modern zznamov technika umouje doloi existenciu tchto fenomnov
sprostredkovane a to nielen staticky, ale aj kineticky. To vak vyaduje
realizciu cieavedomej dokumentcie uvedench pecifickch fenomnov.
Autentick dokumentciu mme dnes monos rozri a to prostrednctvom
tzv. primrnej dokumentcie. O tejto dokumentcii meme hovori v tom
prpade, ak sa jedn o bezprostredn technick zznam, ktor je nie zmerne
upravovan, prpadne doplovan. Jedn sa o iv live zznam. Sekundrne
a alie zznamy u strcaj mieru muzeality.
PK - PRIMRNY KONTEXT
Z identifikcie potencionlnych muzeli vyplva vznamov posun prvkov
pvodnej skutonosti do kultrnej meta-skutonosti a zrove aj tendencie
uchova proti prirodzenosti zmeny a zniku reprezentantov kultrnych hodnt.
To vyaduje separciu a izolciu potencilnych muzeli z primrneho
existennho kontextu. Tm sa ru pvodn kontext, ktor sa ned obnovi , ani
nahradi.
Separcia (vybratie) z toho pvodnho vznikovho, existennho kontextu
vyaduje prevedenie sprievodnej dokumentcie.
SD - SPRIEVODNA DOKUMENTCIA :
Jej realizcia vyaduje:

poznanie kontextovej podmienenosti muzelnej hodnoty potencionlnych

muzeli
urenie kontextovch faktorov
dokumentciu primrneho kontextu v procese separovania potencionlnych
muzeli prostrednctvom adekvtnch zznamovch metd a foriem (vyuitie
modernej zznamovej techniky)
Bez tejto sprievodnej domumentcie spojenej s autentickou i primrnou
zbrkotvornou dokumentciou by selektovan prvok nenadobudol povahu
muzelie.

66

PS PASVNA SELEKCIA
Existuje zvan rozdiel medzi muzeologickou selekciou vo vzahu
k minulosti a prtomnosti.
Selekcia zameran k minulm skutonostiam je podmienen celm radom
obmedzujcich faktorov (ltkov nosi) a preto m viac i menej pasvnu povahu.
Takto selekcia je pre mze priam charakteristick a mze sa jej stle
kovite dria.
Je potrebn si uvedomi, e pasvna selekcia sa obmedzuje iba na
zachytenie toho, o sa zachovalo. Sito dejn, na ktor sa vina mzejnkov
spolieha vak nie je iadnym objektvnym sudcom. Nezachov sa nm vdy to, o
je podstatn a najhodnotnejie. Nemme monos vberu a asto si nemme
zabezpei ani sprievodn dokumentciu. Ale to neznamen, e tto PS nie je
prnosn musme si len uvedomi jej obmedzenos a nebezpeenstvo skreslenia
pvodnej skutonosti.
Mnoh mzejnci tvrdia, e iba s odstupom asu najmenej 50 rokov
mono postihn, o bolo pre ten i onen fenomn rozhodujce a o malo
skutone evolun vznam. Prirodzene s asovm odstupom sa men n prstup
a hodnotenie minulosti. Ale ak sa nm nezachov autentick svedectvo, ani tento
asov odstup nm nepome interpretcia sa men, ale skr vzh adom
k novmu kontextu, poda ktorho ju hodnotme. Ak vak mme minulos
doloen, meme ju hodnoti a erpa z nej podnety v neobmedzench asovch
odstupoch.
AS AKTVNA SELEKCIA
Z muzeologickho hadiska m vek vznam nie pasvna, ale aktvna
selekcia. Jedn sa o selekciu sasnej skutonosti. Tto selekcia nm dva
monos zachyti skutonos o najautentickejie. Existuj aj dobr podmienky pre
uskutonenie sprievodnej dokumentcie.
Najaie je vystihn zo sasnej skutonosti zloky, ktorch kltrnotvorn vznam presahuje dneok. To je mimoriadne nron loha pre
muzeolga. Vyaduje to nielen faktografick zvldnutie muzealizovanho
fenomnu, ale najm pochopenie jeho vznamu a dosahu v rmci s asnho
filozofickho, vedeckho a kultrneho myslenia. To nie je mon, ak muzeolg
obmedz svoje poznanie iba na niektor javy alebo pristupuje k muzealizovanmu
fenomnu iba z vonkajch pozci. Je to nesporne vemi nron proces. Ale
v tom spova nielen zvanos, ale aj nezastupiten loha muzeologov v tomto
osobitom osvojovan si skutonosti.
Aktvna selekcia nm umouje zachyti na vhodnch mdich aj tie javy,
ktor sa vecne nefixuj (divadlo, hudba, zhromadenie, a pod.). V tomto prpade
sa nejedn o autentick dokumentciu, ale o dokumentciu primrnu.
AS je nron, poznvac a hodnotiaci proces a vemi zodpovedn innos.
Jej aktulnos je spojen s problematikou tzv. mzejnej dokumentcie sasnosti
a tka sa zvl dokumentcie sasnej ekologickej a kultrnej krzy udstva.
SBD SEBADOKUMENTCIA
V prpadoch pasvnej, ale zvl aktvnej selekcie sa asto stretvame
s prpadmi, e lovek si vytvral viac i menej vedome v sasnosti asto

67

programovo sebadokumentciu vlastnej innosti, t.j. snail sa o sebe zanecha

svedectvo.
rove tejto SBD je vemi rzna. Analgiu poznme z profilu radnch
spisovn, ktor ale musia by predmetom radnej skartcie a a vsledn sbor
m hodnotu fondu a je zalenen do archvu. Tak by tomu malo by aj v prpade
muzeologickej selekcie. V praxi to vak nie je tak jednoduch. Prkladom me
by prevzatie rznych pozostalost. Tu vznik otzka, i sa m zachova pvodn
systm pozostalosti, ktor odra subjektivitu jeho pvodnho majite a, alebo i
m pracovnk mzea vybra z pozostalosti len tie objekty, ktor maj vznam pre
systm zbierok danho mzea. Okrem toho je potrebn rozhodn , o je
potrebn zachova v autentickej podobe a o je mon suplova ikonicky, alebo
informane.
SD SELEKN DOKUMENTCIA
Selekn prax je otvoren a dynamick subsystm. Je to nron
poznvac a hodnotiaci proces a nemono sa preto spolieha na to, e si vetko o
seleknom procese zapamtme, okrem toho, e je potrebn aj druhotn kontrola
nho postupu.
Preto je nutn priebene zabezpeova tzv. selekn dokumentciu.
V sasnej praxi maj tto povahu napr. nadobdacie dennky. Mnohokrt s
vyplovan len vemi povrchne, alebo s spracovan a dodatone. Je mnoho
prpadov, e rozsiahly vskum postrdal tto dokumentciu a s odchodom jeho
realiztora stratil sstreden materil nielen vedeck, ale aj muzelnu hodnotu.
Selekn dokumentcia mus preto systematicky sprevdza selekn
proces, obsahova explikciu dosiahnutch poznatkov aj hodnotovch kritri,
registrova selektovan prvky a odkazovo spja tto selekn dokumentciu
s celm procesom selekcie.
V selekcii sa realizuje prv fza tejto dokumentcie. Ta m potom svoje
pokraovanie v alch fzach muzealizcie, tj. sprevdza cel tento proces.
Vedomie tejto nvznosti je vemi dleit ako z formlnych, tak aj obsahovch
hadsk.
Selekn dokumentciu preto musme chpa ako sprievodn sas
selekcie.
4.4.2 Teria tezaurcie
Jean BAUDRILLARD (1991) napsal, e ... ak je predmet abstrahovan od
svojej pvodnej funkcie, vytvra systm, pomocou ktorho sa subjekt sna
rekontruova svet .
Muzealizcia vo svojej druhej fze smeruje tmto smerom.. V slade
s teriou systmov je funkciou systmu vytvori truktry prvkov a ich vzahov.
Pomocou toho redukujeme zloitos sveta tak, aby sme mohli odli vytvoren
systm od ostatnho okolia. Systm m povahu modelu voi skutonosti, ktor
odra a zastupuje
V tom spova aj povaha a vznam tvorby zbierkovch systmov.
Prostrednctvom tohto systmu, t.j. prostrednctvom mzejnej zbierky, presnejie
prostrednctvom zbierkovho fondu je mon o najkomplexnejie zastupova
sledovan skutonos a zrove vytvra izolovan metaskutonos, ktor je
predpokladom dlhodobho uchovvania a vyuvania takto koncentrovanch
reprezentantov kultrnych hodnt.

68

Tento proces m ako poznvaciu, tak aj hodnotiacu povahu. Ozna ujeme

ho termnom tezaurcia, pretoe sa jedn o vytvranie- aj ke novodobho
pokladu tezauru (porovnaj pojem tezaurus Grcko, stredovek, renesancia).
E EVALVCIA
Selektovan potencionlne muzelie sprevdzan zodpovedajcou
dokumentciou je potrebn v tejto druhej, tezaura nej fze mnohostranne
vyhodnocova- evalvova.
To vyaduje prehbenie poznania selektovanch prvkov. Tento poznvac a
sasne aj vyhodnocovac proces vyaduje mnohostrann explikciu
selektovanch prvkov a posudzovanie ich vzahu voi ostatnm, ale aj voi tm,
ktor u prpadne tvoria zbierkov fond. Toto vyhodnocovanie sa predovetkm
prevdza vo vzahu k muzealizovanej prvotnej skutonosti. Ide o posudzovanie
sborov selektovanch prvkov z hadiska ich lohy ako sboru reprezentantov
pvodnej skutonosti, ktor mu vo forme systmov modelovo zastupova
pvodn skutonos.
Na tomto zklade a kontexte je potrebn posudzova uchovvaciu,
tezauran potenciu sstreovanho sboru. Len tak mono diferencova
tezauran rovne jednotlivch prvkov - muzeli a rozhodova o ich uchovvan.
Vyhodnocovac proces me motivova aj uskutonenie doplovacej
selekcie, resp. zmern vytvranie substittov. Tieto substitty s prirodzene nie
v autentickej, ale iba v primrnej, resp. druhotnej, dokumenta nej rovni.
S SYSTEMATIZCIA
Tezauran proces sa zsadne li od benho vytvrania zbierok tm, e
nejde len o obyajn usporiadanie vybranch prvkov (mnoh mze tak ete stle
postupuj), ale o formovanie takho systmu selektovanch prvkov, ktor na
jednej strane odra vntorn vzahy muzealizovanej skutonosti a na druhej
strane reprezentuje - na kvalitatvne vyej rovni kultrno-pam ov vznam
celku tejto skutonosti.
Systematizcia zbierky nie je toton so systmom poznatkov vednch
odborov angaovanch v mzeu ako sa mnoh domnievaj ale je zvisl na
truktre muzealizovanej skutonosti.
Systematizcia mus smerova k formovaniu mzejnej zbierky ako
objektovho modelu muzealizovanej skutonosti. Iba tak me umocova svoj
vedeck, kultrny a predovetkm pamov vznam.
Pri formovan zbierky treba bra do vahy jej hodnotov strnku. Toto
kritrium najoptimlnejie napaj tak zbierky, v ktorch tvoria aisko
autentick muzelie. Ich prostrednctvom sa zbierka zaleuje do oblasti
predmetovej kultry.
Zbierkov systm vak nemono stava iba na autentickej dokumentcii,
pretoe t je asto zlomkovit, alebo iba okrajov, nezachytva podstatu
muzealizovanho fenomnu a vinou nepostihuje vzby truktry. Zbierkov
model
je
potrebn
vytvra
prostrednctvom
vetkch
dostupnch
dokumentanch rovn, vrtane sprievodnej dokumentcie.
Od rovne systmu zbierky zvis rove jej dokumentanho vzahu
k pvodnej skutonosti a jej zastupujca, reprezentatvna funkcia.
Prostrednctvom takto systmovo formovanej zbierkovej sstavy meme
nielen optimlne tezaurova muzealizovan fenomn, ale meme s nm aj
pracova a to prostrednctvom jeho zbierkovho modelu.

69

RM RELNA MUZELIA

Vytvranie zbierkovho fondu, tj. meta-skutonosti, je vsledkom ako

poznvacm, tak aj hodnotiacim procesom. Ten dovruje identifikciu muzeli ako
relnych muzeli. To znamen, e a v tejto tezauranej fze sa dovruje
vyhodnocovac proces a len objekty, ktor spaj tieto tezauran hadisk
meme chpa ako skuton muzelie.
Systm relnych muzeli je vak systmom dynamickm a otvorenm.
Pracovnci mze na to asto zabdaj a domnievaj sa, e raz vytvoren
zbierkov systm je konenou dokumentanou verziou muzealizovanej
skutonosti. To je vak omyl, ktor asto vedie k tomu, e v zbierkovch fondoch
mme redundanciu objektov.
Mzejn zbierkov fond je potrebn chpa ako model pvodnej
skutonosti, ktor nie je iba raz dan, ale v alom procese selekcie a tezaurcie
sa me prehlbova jeho systematizcia a muzelna kvalita. Kad muzelia aj
relna je svojou muzelnou hodnotou relatvna. al muzealizan proces
me prinies poznanie novch skutonost a selekciu adekvtnejch
reprezentantov. To znamen, e tezauran proces mus by sprevdzan
priebenm vyhodnocovanm zbierkovch fondov, ktor me vysti do
muzelnej skartcie, t.j. k vyleovaniu muzeli zo zbierkovch fondov a ich
nahrdzaniu adekvtnejmi. Tento proces je nie v mzejnej kultre vit,
mnohmi je skr chpan ako neadekvtny. Ak vak nakoniec nechceme zo Zeme
urobi mzeum, musme sa snai s o najmenm mnostvom muzeli vytvra
o najobsanejie svedectvo kultrnych hodnt a vznamu skuto nosti.
SK SEKUNDRNY KONTEXT
Zbierkov fond m vo vzahu k pvodnej skutonosti povahu metaskutonosti. Preto sa tie men pvodn, tzv. primrny kontext na sekundrny
kontext, t.j. kontext zbierkovho systmu. Tieto kontexty sa lia, aj ke maj
spolon bzu v systme, ktor by mal by v obidvoch prpadoch zhodn.
V sekundrnom kontexte sa zachytva nielen systm zbierkovho fondu, ale aj
jeho zloky a vzby, ktor s vsledkom poznvacieho a hodnotiaceho procesu
tezaurcie.
TD TEZAURAN DOKUMENTCIE
Aj tto tezauran fzu muzealizanho procesu je potrebn pretoe je
rovnako spojen s poznvanm a hodnotenm zachyti a trvalo ju doloi, t.j.
robi jeho tezauran dokumentciu
Predtm sa to robilo prostrednctvom tzv. inventarizcie a katalogizcie,
pritom prevldal nzor, e sa jedn o innos, ktor m iba evidenn a orientan
vznam a nebralo sa do vahy , e jedine touto cestou si meme osvoji vlastn
obsah zbierok, usporiadava ich a operova s nimi.
Sasn potaov technika nm umouje realizova cel tezauran
proces ovea komplexnejie a zvl optimlne fixova informan obsah i systm
zbierok.
Tezauran proces mus sprevdza informan dokumentcia vedeckho
vyhodnocovania a systematizcie zbierok.
Prostrednctvom tejto tezauranej dokumentcie:
70

zachytvame ako tezaurovan, tak tezauran informcie

vytvrame informan tezaurus zbierky
prostrednctvom informanho tezauru meme vestranne operova
s obsahom zbierky
vedecky spracovva a pramenne vyuva zbierku
vyhodnocova zbierku a identifikova jej vznam i vznam jednotlivch ast, i
zloiek.
T TEZAURUS

Informan ovldanie zbierok nm umouje, aby sme so zbierkou

mnohostranne operovali a pristupovali k nej ako k otvorenmu dynamickmu
systmu.
Musme pota s tm, e v alom procese muzealizanej zbierkotvornej
innosti djde k obohacovaniu pvodnho zbierkovho fondu, a to prvkami
kvalitnejmi. Naa evalvcia a systematizcia zbierok sa bude preto prehlbova .
S asovm odstupom sa nm vyhodnocovan zbierky bud javi v inom svetle.
Zvl sasn zbierky sa bud prirodzene meni.
Toto vetko sa mus premieta do tezauranej dokumentcie. Jej
prostrednctvom zachytvame tento proces a tto informa n rovina nm zrove
umouje pracova s obsahom zbierkovch fondov. Toto m vznam pre vedeck
vyuitie zbierkovch fondov ako pramennch sstav. alej m z tezauranho
hadiska zsadn vznam opercia s informanm obsahom zbierok. Touto cestou
mee nielen preverova a prehlbova ich systematizciu, ale aj programova
aliu selekciu , prostrednctvom ktorej je mon kompletizova zbierkov systm
a skvalitova jeho rove. Formovanie informanch dialnc nm d monos
porovnva informan obsahy zbierkovch fondov a vhadovo vytvra super
informan fondy zbierkovch fondov v nrodnch i medzinrodnch mertkach.

V rmci tezauranho procesu musme preto odliova dve roviny:

Prv tvoria ontick a primrne prvky zbierky. Tie by sme mali oznaova
termnom zbierkov objekt a ich systm termnom zbierka, presnejie
povedan zbierkov fond, chpan ako tematicky ucelen zbierkov systm.
Druh tvoria informcie fixovan na rznych nositeoch tezauranej
dokumentcie, ktor s produktom muzealizanho procesu. Tchto nositeov
by sme mohli oznai termnom vedeck dokumentcia zbierkotvornej innosti.
Z tohto vyplva tento zver:
Prepojenie zbierkovho fondu s vedeckou dokumentciou tvor to, o meme
oznai ako muzelny tezaurus.
4.4.3 Teria prezentcie

Zmysel muzealizcie nie je v tom, aby sme selektovan a tezaurovan

prvky izolovali od spoloenskho vedomia. Naopak, muzealizcia je motivovan
tendenciou uchovva tak prvky skutonosti, ktor mu hodnotovo psobi na
personlne a transpersonlne vedomie. Hodnoty vak mu psobi len vtedy, ak
existuje objekt subjektov prepojenie.
Teoretick muzeolgia preto dovruje svoju poznvaciu a hodnotiacu
intenciu vysvetlenm evokcie kultrnej pamti upamtvanm sa. Keby sme
nedovrovali muzealizan proces znovukonfrontovanm subjektu s objektovou
pamou, stratili by muzelie i muzelny tezaurus svoj vznam a poslanie.
71

Ako dosiahnu o najinnejie psobenie tezauru, resp. jeho zloiek na nae

vedomie?
Tezaurus psob bezprostredne na vedomie iba tch subjektov, ktor s nm
pracuj, t.j. ako mzejn pracovnci, tak bdatelia. Sm tezaurus je utvran ako
pamov systm, ale nem povahu oznamovacieho odovzdvacieho
prostriedku. Je vedecky spracovanm svedectvom kultrnotvornho vznamu
pvodnej skutonosti, ale nie je sasne jeho vedeckou explikciou.
Ak m tezaurus hodnototvorne psobi, potom z neho musme nielen
vyvodi to, o chceme odovzda, oznmi, ale musme z neho vytvori mdium,
ktorho prostrednctvom meme navodi priamy kontakt subjektu s pamovmi
nosimi a prostrednctvom sprievodnch informci sprostredkova poznanie a
pochopenie vznamu muzealizovanej skutonosti.
Urujci moment pre mzejn prezentciu je preto priamy kontakt, dotyk
subjektu a objektu. Iba touto cestou mono zaisti globlne, t.j. informan,
emocionlne a energetick psobenie tezauru, resp. jeho objektov na subjekty. Aj
ke ontick psobenie objektu je innejie ako psobenie informanch nosiov
dokumentov, pochopenie vznamu tchto objektov vyaduje sprostredkovanie
vedeckej explikcie muzealizovanej skutonosti, t.j. uplatnenie sprievodnej
informanej komunikcie.
Z muzeologickho hadiska je najvlastnejia ontick prezentcia, ktor
umouje globlne prevanie, a stotoovanie sa s muzealizovanou
skutonosou. To je najvlastnejia mzejno-komunikan rovina.
Jej zkladom je ukazovanie ostenzia. Autor terie ostenzie Ivo
OSOLSOB (1967) zdrazuje, e podstata ukazovania je poznvacia: ...ukza
niekomu nieo je teda to ist, ako s nm gnosticky ma nieo spolon, to ist, ako
nieo da k dispozcii jeho poznvacej aktivite, t.j. predovetkm jeho vnmaniu.
Znamen to, e ukazovanm sprostredkovvame poznanie, osvojovanie si
muzealizovanej skutonosti a toto bezprostredn dotykov poznanie ete
umocujeme komunikciou sprievodnch, vysvetujcich informci.
Jedn sa o mediciu tezauru. Pretoe ostenzia je jej najvlastnejm
momentom, oznaujeme tento subsystm muzeolgie termnom prezentcia.
Tento termn vystihuje prve ist pecifinos tejto komunikcie, t.j., e nieo je
presens nieo je prtomn v asovom aj priestorovom zmysle.
Napriek tomu, e pecifick, median zkladu tejto mzejnej prezentcie
tvoria ontick prvky muzealizovanej skutonosti, jej psobenie je duchovn,
pretoe viac i menej zasahuje vedomie, podvedomie a nevedomie loveka a
udstva vbec a tm sa podiea na jeho kultrnom a morlnom profilovan.
Z toho plynie ako odborn, tak vedeck, ale predovetkm morlna zodpovednos
mzejnch pracovnkov za rove celho muzealizanhho procesu, vrcholiaceho
prezentciou.
Me MEDICIA
Ukazova meme jednotliv muzeliu, t.j. previes ju do lohy expontu
(expontom je iba prezentovan muzelia, nie tezaurovan!).
Miera jeho
psobenia je zvisl na jeho vlastnej vpovednej hodnote, t.j., o je sm schopn
komunikova. Ak napr. vezmeme dva exponty a situujeme ich v priestore vo
vznamovom vzahu, zmnome nielen ich vlastn psobenie, ale vytvrame tak
znakov sstavu, ktor m vy vpovedn vznam, ako maj jednotliv
zastnen zloky.
Tento proces oznaujeme ako medicia , pretoe sa jedn o zmern
tvorbu, ktor smeruje ku kompozcii komunikanho mdia.

72

K tvorbe mdi ako komunikanch sstav potrebujeme urit jazyk. lohou

prezentanej terie je postihn osobitos tohto vizulneho jazyka.
Tvorba mzejnho mdia mus vychdza predovetkm z vedeckej explikcie
tematiky , ktor vykrva tezaurus, resp. jeho asti. To predpoklad uplatnenie celej
rady vednch odborov. Tieto odbory pracuj vo svojich odborovch jazykoch a
komunikuj poznatky vo formch zodpovedajcich vedeckej publicite. Ak
nechceme robi z mze ilustrovan knihy ako sa ia s tm v praxi asto
stretvame potom si musme uvedomi, e existuje zsadn rozdiel medzi isto
jazykovou (textovou) a ostenzilnou (ukazovacou) komunikciou.
Vizulny, mzejno-prezentan jazyk, pracuje s vlastnou pecifickou slovnkovou
zsobou ( priestor, objekty, formy, grafmy, texty, farby, zvuky, svetl, pohyby).
M odlin kompozin princpy a vlastn formy. Jedn sa o mdi, ktor s
zvisl na osobitnej syntaktike a poetike.
V praxi sa stretvame s tm, e odborn pracovnci mze si toto mnohokrt
neuvedomuj. To potom vedie k tomu, e komponuj prezenta n formu
(expozciu) ako vedeck tdiu a potom sa divia, e nkladn realizcia nem
zodpovedajci dosah. Je tie rozdiel, i sa rozhodn vytvra stlu expozciu,
alebo doasn, ale aj poda toho, i volia ner vedeck, popularizan, i
oddychov.
Mzejno prezentan tvorba m na jednej strane povahu vedeck, ale na druhej
strane do uritej miery povahu umeleck. Nie je preto zvisl iba na odbornch
znalostiach, a to ako odborovch, tak aj umeleckch, ale aj na ur itej miere
nadania jej tvorcu. Podstata tejto tvorivej innosti spova na schopnosti
vizualizova myslen.
Vlastn proces tejto tvorby, t.j. kompozciu prezentanch foriem, je potrebn
fixova, a to ako z tvorivch, tak realizanch dvodov. Tieto fixcie tvorivho
postupu obyajne oznaujeme ako libreto a scenr. Nejedn sa vak ako si
mnoh v praxi myslia iba o vedeck explikciu prezentovanej tematiky, ale
obrazne povedan o partitru, na zklade ktorej sa realizuje prezenta n mdium.
Mu MUTCIA
Nech u si zvolme pre prezentciu akkovek mdium, vdy sa jedn o
prostriedok, ktorm psobme na vedomie subjektov.
Pre mzejn prezentciu platia zkonitosti komunikanho kanlu, aj ke s uritou
modifikciou.
Ke psobme na vedomie recipientov, musme bra do vahy, e nesieme
zodpovednos za mutan efekt v ich vedom. A to m dopad na cel spolo nos.
Preto je dleitou lohou terie prezentcie, aby skmala dosah psobenia
mzejno-prezentanch foriem a na zklade takto zskanch poznatkov sptne
tieto formy modifikovala (schma).
Z toho zrove vyplva, ak lohu m v tejto komunikcii (KK komunikan
kanl) expedient (E mzejn autor), ako je tvorba mdia (M) podmienen nielen
vzahom k tezauru (OR/T objektvna realita /tezaurus), ale aj umovmi faktormi
(N), ktor ovplyvuj dekdovanie mdia na strane recipienta . Toto
dekdovanie vak mono vrazne ovplyvni prostrednctvom meditora (Me),
ktorho lohou by malo by napomha porozumie prezentanmu jazyku, a nie
iba slovne opakova to, o vizualizuje mdium.
Efektivita mzejnej prezentcie je dan a tm aj meraten pomerom
informci komunikovanch expedientom prostrednctvom mdia, k informcim
prijatm na strane recipienta. Vskum tejto efektivity sa preto mus sstre ova na

73

tento pomer, pretoe iba toto poznanie me by prnosn z hadiska sptnej

vzby ( Fb).
Prostrednctvom mzejnej prezentcie sa napa poslanie a vznam
muzealizcie skutonosti. Jej prostrednctvom psob muzealizovan skutonos
na spoloensk vedomie.
A prve v tejto svislosti by sme si mali pripomen, o napsal E. HERIOT:
Kultra je to, o zostane, ke bude vetko zabudnut.

74

5.0 HISTORICK MUZEOLGIA

A tak truktra kadej veci prve tm,

o ju najviac rob samu sebou,
siaha alej a koren v stle vzdialenejej minulosti.

Pierre Teilhard de Chardin

5.1 Predmet
Dejinm mze bola a stle je venovan pozornos. Ke vak analyzujeme
starie, ako aj sasn prce (MURRAY, 1904, WITTLIN, 1949, 1970, BAZIN,
1967, IMPEY MacGREGOR, 1985, POMIAN, 1986, SCHAER, 1993, BENNETT,
1995) zistme, e vinou maj len historick, alebo kultrne historick povahu.
Postihuj mzeum z vonkajch pozci, ako jednu zo zloiek kultrnej spolo nosti.
Vinou tie operuj iba historiografickmi metdami. V dsledku toto zostva to,
o je pre mzejn fenomn najpodstatnejie, mimo poznvacieho zujmu, resp.
iba na jeho okraji.
Ak mme prenikn k tomu, o rob mzeum mzeom, nememe sa
zamera iba na to, ako sa nm jav, ale musme smerova k tomu, o motivuje
jeho vznik a uruje existenciu.
V slade s poznvacou intenciou muzeolgie preto nememe vidie ani
v prpade historickej muzeolgie jej predmet v mzeu. Takouto jednostrannou
orientciou by sme obmedzovali nae poznanie iba na novovek obdobie vzniku
a existencie tejto mzejnej formy. Mimo naej pozornosti by zostala dejinn loha
muzelneho osvojovania si skutonosti, ktor dnes oznaujeme termnom
muzealizcia.
5.2 Metdy
Historick muzeolgia preto nie je iba uitou histriou, ako si mnoh
myslia, ale sa jedn o osobit disciplnu, ktor diachrnne zameranie spja
s obecnou historiografiou. Tto osobitos uruje aj vobu metd, resp. ich
modifikcie.
Musme si uvedomi, e to, o meme v priebehu dejn viac i menej
spja s muzealizanou tendenciou, je iba jej prejavom. Tento prejav vak
musme pozna v kontexte jeho motivcie. Preto nm nebude stai iba
pouitie historiografickch metd. Explikcia toho osobitho vzahu vyaduje
nielen pochopenie tejto motivcie, ale predovetkm lohy, ktor v ur itej dobe
a uritom spoloenskom kontexte mala a hrala. Pri tom je potrebn bra do
vahy aj dobov personlne, i transpersonlne ovzduie, pretoe a na jeho
platforme meme pochopi zmysel osvojovania si skutonosti.
Pri objektivizcii tohto fenomnu nejde iba o postihnutie jeho vonkajej
strnky, ale predovetkm o vntorn, urujcu genzu. To je oblas, ktorej sa
doteraz v dostupnej historicko-mzejnej literatre venovala len okrajov
pozornos. Do uritej miery to svis s nedostatkom prameov.
Pri zadvan seminrnych, i zverench prc s historickm zameranm,
sme si overili, e najobtianejie je vyptra zodpovedajce historick
pramene. Ukazuje sa toti, e v spisovniach a archvoch mze sa v inou
zachovva iba agenda intitcie, ale dokumentcia o vlastnej mzejnej tvorbe,
75

i sa u jedn o vskum, formovanie zbierok a ich prezentciu, sa vinou

neuchovva. Samotn mze si tak likviduj to, o je pre ich existenciu
najzvanejie.
5.3 Genza
Dejiny mzejnho fenomnu sa ako prv poksil zachyti Johann D.MAJOR.
Uvedol ich odkazom na Noemovu archu. Postihol tm podstatn znaky mzejnho
fenomnu: vber reprezentantov, ich uchovvanie navzdory zniku a ich uitie
v novch svislostiach...
Archeolgia nm tie poskytuje informcie o uchovvanch sboroch rznych
materilov, ale ich dobov vznam nemoeme vdy jednoznane interpretova.
Anglick archeolg WOLLEY - objavite sumrskej re - naiel pri vykopvkach
v Ure v chrmovej budove starie predmety, ktor vytvrali zmerne zostaven
zbierku. Na hlinenom valci bol klinovm psmom vyryt ich zoznam. Woolley
prehlsil, e sa jedn o najstarie mzeum na svete a pripsal ho sumrskej
princeznej Bel-alti-Nanar, ktor ila v 6. storo pred n.l. Pretoe sa jednalo o
predmety zo starch kultr, mohol to by u prejav historickho vedomia, ale
mohol to by aj odraz nzorov Sumrov, e v kadej veci je prtomn tajomstvo
ivota. Pre ns m vznam doloenie uchovvacej tendencie.
Cenn s aj poznatky porovnvacej etnolgie. Napr. Claude LVI STRAUSS uvdza, e domorodci v strednej Austrlii pri rznych rituloch
pouvali kamenn, alebo dreven predmety s vyrytm totemickm znakom
nazvan uringa. Tieto predmety
amani
zhromaovali a uschovvali
v prirodzench krytoch. V pravidelnch obdobiach boli vybran, aby si ich
domorodci mohli prezrie, zrove boli leten, napan tukom, farben, priom
boli k nm prednan skutky a iny predkov, rzne modlitby a zaklnadl
oivovala sa pam. Z nho hadiska je dleit to, e pri uringoch sa nejednalo
o vec ako tak, ale e tto vec bola vo vznamovom posune, reprezentovala a
bola symbolom duchovnho psobenia na vedomie loveka.
Grci si uvedomovali osobitos tohto osvojovania si skutonosti a operovali
jednak so starm termnom tesauros (poklad), jednak zaviedli aj vlastn termn
svisiaci s ich mytolgiou mouseion. Mzy boli dcry boha Dia a bohyne
Mnemosin, ktor bola bohyou pamti. Mouseion bol stnok zasvten mzam.
Bol chpan ako miesto, kde udia povznali svoju myse, kde filozofovali no a
toto sa v grckych filozofickch kolch pokladalo za slubu mzam. Z tchto
zkladov sa neskorie vyvinul helenistick mouseion, kde sa uchovvali vybran
predmety kultovho, historickho a umeleckho vznamu, ktor boli aj
vystavovan pri zvltnych prleitostiach akou boli napr. olympijsk hry.
Ete dnes meme vstpi do rekontruovanej chrmovej pokladnice
tezauru bohyne Atny v Delfch, ktor pochdza z 5. stor. pred n.l. V tradcii
grckych tezaurov a museionov zaloil Ptolemaios I. v r. 308 pred n.l. znmy
mouseion v Alexandrii.
V inch kultrach arabskch, nskych, i japonskch sa stretvame
s podobnmi prejavmi viacej vak zodpovedajcimi pojmu poklad.
Na zklade tchto dajov meme predpoklada, e u v predhistrii a
ranej histrii udstva existovala tendencia osobitnho osvojovania si skuto nosti,
spovajca vo vbere objektov, ktor vtedy reprezentovali magick, majetkov,
rodov a kmeov hodnoty. Takto objekty sa separovali z benho ivota,
uchovvali v skrytch formch, ale tie ukazovali ke ilo o hodnotov, vtedy
predovetkm magick psobenie na vedomie prslunho spolo enstva. Nebol to

76

okrajov fenomn, ale vzhadom k jeho vtedajej spolunleitosti s mgiou a

vtedajm obecnm postojom k svetu a k ivotu hral vznamn lohu.
V dobe Rmskeho impria prinali vracajce sa lgie ukoristen predmety,
ktor niesli v triumflnych sprievodoch na nostkach. Neskorie navrhol Agrippa
vybudova ttne mzeum pre ukladanie takto zskanch materilov. To o sa
v tej dobe zbieralo a uchovvalo v chrmoch, alebo skromnch zbierkach
rmskych patricijov, nevychdzalo z nejakch jasnch kritri. V obube boli grcke
umeleck diela a rzne abnormality, zvieracie, aj udsk, ktor oznaovali
termnom miracula.
V tomto obdob vznam takchto kolekci nadobudol svetsk charakter.
Mali predovetkm majetkov vznam a preto sa tie odlili verejn a skromn
zbierky. Do popredia sa dostvala aj umeleck strnka zhromaovanch a
uchovvanch predmetov.
Vznik a presadzovanie kresanskho nboenstva bolo zko spojen
s osobou Jeia Krista, apotolov a muenkov. Uchovvaciu tendenciu v
kresanstve predznamenal sm jeho zakladate, ke pri Poslednej veeri: zobral
chlieb, poakoval, lmal ho a dval apotolom toto je moje telo, ktor sa za vs
dva toto robte na moju pamiatku.
Pri presadzovan kresanskho nboenstva bolo neskorie mnoho
muenkov prehlasovanch za svtch. Kresania sa od prvch poiatkov snaili
uchovva ich ostatky, ale aj vetkho, o s touto histriou sviselo . U
v rmskych katakombch kde sa prv kresania ukrvali - boli ostatky muenkov
ukladan do schrnok s okienkami, aby boli prstupn veriacim. Tak sa zrodil kult
uchovvania ostatkov - relikvi a ich schrnok - relikvirov. Pre katolcku cirkev sa
stala relikvia priamo sasou nboenskej ideolgie. Kult ostatkov hral dleit
lohu aj pri zakladan novch chrmov, ktor boli zasvten nejakmu
muenkovi, i svtmu a jeho ostatky boli umiestnen do chrmovch schodov
(druh pohreb).
Z doby karolnskej mme sprvy o tom, e pri chrmoch a kostoloch
vznikali pokladnice tezaury, kde sa nachdzali nielen relikvire a obradn
ninie, ale aj rzne vzcne rukopisy, listiny a prrodniny. Do chrmovch
pokladnc boli ukrvane aj objekty, pripomnajce pohanstvo aby s nimi veriaci
neprili do styku. Relikvire sa stali osobitnou prezentanou formou: boli
materialov a vtvarne umocnen, vyzdoben rznou kresanskou symbolikou.
Cirkev predpisovala ich spisy (majetkov dvody). S obsahom chrmovch
pokladov prichdzali veriaci do styku pri procesich a cirkev si vytvorila aj vlastn
prezentan formu: tzv. svt stoly. V pozdnom stredoveku boli chrmov
poklady vystavovan v predsieach kostolov, alebo na bonch oltroch.
Kresanstvo chpalo toto osobit osvojovanie si skutonosti v intencich
filozofickch a nboenskch predstv a vytvorilo osobitn nielen uchovvacie, ale
aj ukazovacie formy.
V rmci tejto kresanskej orientcie si v stredoveku aj panovnci a vyia
achta zaali budova kolekcie pokladov, kde sa u zaali presadzova aj
svetsk hadisk zhromaovali predmety k prezentcii rodu , moci a umeleck
diela.
S prchodom renesancie si lovek zaal uvedomova prirodzen svet a
snail sa ho poznva. To prinieslo celkom nov motivciu k formovaniu zbierok,
ich uchovvaniu a vyuvaniu. Muzelny a mzejn fenomn sa dostal do novej
kontelcie.
S idelom univerzalismu sa v 15. storo stretvame predovetkm
v Taliansku. U Pietro Medici zriadil vo svojom palci vo Florencii zvltny
priestor oznaovan ako studiola, kde boli uloen najcennejie predmety ku

77

tdiu: knihy zo vtedy znmych oborov, obrazy vznamnch muov, exotick

materily aj.
S tmto novm trendom sa spjaj aj prv teoretick explikcie. U vye
pripomenut S. von QUICCHEBERG spojil dobovou ideu divadla sveta
s predstavou komor i mze. Tato prv teoretick fze vyvrcholila v diele
J.D.MAJORA jak sme dokumentovali v kapitole venovanej vvoji muzeologickho
myslenia (2.0).
V roku 1683 otvoril vojvoda z Yorku, neskor anglick kr Jakub II. pri
univerzite v Oxforde Asmolensk mzeum. Jeho zklad tvorili zbierky, ktor na
zaiatku 17. stor. zhromadil Johan Tradescant a jeho syn. Najskr zriadili
kabinet, ale syn prekroil jeho pvodn orientciu tm, e zamestnval kurtora
zbierok, zbierky sprstupoval verejnosti a dokonca vyberal aj vstupn. Po jeho
smrti prela kolekcia do vlastnctva Eliasa Ashmolea, ktor ich venoval Oxfordskej
univerzite s podmienkou, e pre ne postav pecilnu budovu a zabezpe jej
prevdzkov strnku. Podieal sa aj na vydan tattu tejto novej intitcie, ktor
nesie u znaky novodobho mzea.
S lavnovitm nrastom kabinetov, ich tematickou diferenciciou
a
formovanm novodobho mzea sa rozril zujem o tieto typy. Nvznos medzi
filozofiou, vedou a kabinetmi viedla v alom vvoji k tomu, e sa prehlboval
zujem o kolekcie ako zdroje poznania a pouenia, o viedlo aj v svislosti
s diferenciciou a ititucionalizciou vedy k procesu premeny kabinetov na
mze. Nov mze zaali plni nielen lohy spojen s alm rozvojom vedy, ale
aj s vchovnmi poiadavkami voi stle iriemu okruhu verejnosti.
V dsledku toho sa objavila potreba orientcie vo sfre mzejnho
fenomnu, ako aj potreba informovanosti o existencii tchto zariaden. Tak se
objavil na poiatku 18. storo termn museographia, ktor bol aj v titule
publikcie C. F. NEICKELIA (1727, Lipsko). Autor v nej prezentoval ucelen nzor
na mzeum a jeho poslanie a podal detailn popis kabinetov aj mze v eurpskom
aj mimoeurpskom meradle..
S vvojom vedy zko spojil zbierky vo svojom systematizanom diele z roku
1753 Carl von LINN. Muzelny, i mzejn fenomn sa stal organickou sasou
jeho vedeckho silia. To sa v alom premietlo aj do budovan takch mze ako
polo v polovine 18. stor. Britsk mzeum.
Tento vvoj kulminoval v kontexte osvietenstva a Franczskej revolcie.
Tak boli poloen zklady pre novodob chpanie mzea ako verejnej intitcie,
v intencich nastupujcej metianskej spolonosti.
V 19. stor. o ktorom pe Germain BAZIN ako o veku mze- nastala
skutone explzia tchto intitci. Tto explzia bola reakciou na nov faktory a
premeny, ktormi prechdzala spolonos. Spriemyselnenie vroby, rozvoj vedy,
prenikanie techniky do vetkch oblast udskej innosti,
znik cechovo
organizovanch remesiel, preferovanie vlastnctva, nrodne uvedomovac proces,
kolonializmus, stle iria angaovanos spolonosti do vvojovch procesov a
prehlbovanie socilnych rozdielov, to vetko motivovalo vznik a profilovanie
rznych typov mze. Tak sa na prelome 18. a 19. storoia rodili vek mze
obecnho i
nrodnho profilu, ako napr. Nrodn mzeum v Budapeti,
Joanneum v tajerskom Hradci, Vlasteneck mzeum v Prahe i v Brne. Vznikali
umelecko-priemyseln mze, budovali sa reprezentan galrie, ako napr.
Nrodn galria v Londne, obrazre v Dranoch, Ermit v Petrohrade.
Kad rok narastal poet regionlnych a loklnych mze v svislosti
s nrodnostne politickmi problmami. Koncom storoia a na jeho prelome sa
zaali budova aj mze techniky, najznmej je Nemeck mzeum v Mnchove
i Polytechnick mzeum v Moskve.

78

Na toto vvoji mal nemal podiel zrod vekch reprezentatvnych vstav,

najm svetovch, akou bola v r. 1851 vstava v Londne, v r.1873 vo Viedni,
ktor poloili zklady k tejto osobitej vizulno-komunikanej forme.
Vetky tieto skutonosti nezostali bez reflexie v dobovej tlai a viedli aj
k intenzifikcii teoretickej prce. Zaali sa prejavova aj snahy o zavedenie
osobitho tdia, o doklad zaloenie Ecole du Louvre v r.1882 v Pari. V r.1878
zaal vychdzat Zeitschrift fur Museologie und Antiquitatenskunde, v r.1901 sa
objavilo prv slo Museums Journal a r.1905 periodika Museumskunde Stle
naliehavejie sa pociovala potreba organizcie mze, resp. mzejnch
pracovnkov, a tak vznikali rzne formy zujmovch spolonost. To vyvrcholilo v
medzinrodnej rovine po prvej svetovej vojne ustavenm Office international de
muses.
V medzivojnovom obdob zohrala iniciatvnu lohu tto organizcia najm
pripomeme si kongres v Madridu v r.1934, alebo vydvanie periodika Mouseion ale objavili sa aj nov skutonosti. Tie sviseli s nstupom totalitnch reimov.
V revolunom Rusku - v jeho prvej fze sa prejavili snahy o cieavedom a
progresvne rozvjanie mzejnej kultry, o sa vak s nstupom stalinizmu
doslova zvrhlo v otroenie politicko-agitanm poiadavkm. Podobne tomu bolo
aj v Taliansku a najm v Nemecku po nstupe faistickch a nacistickch diktatr.
Poun je to, e tieto systmy postihli, e mzea sa mu sta innm
prostriedkom ideologickej manipulcie s masami a tto skutonos sa preto snaili
vyui ete pred vypuknutm 2. svet. vojny. Naproti tomu presadenie nrodnch
zujmov viedlo asto k periferizcii regionlnych a loklnych mze, ako to bolo
zjavn napr. v nslednckych zemiach Raksko-Uhorska a taktie v Bavorsku a
Sasku.
Po druhej svetovej vojne ktor spsobila znienie mnohch zbierkovch
fondov meme hovori o renesancii mzejnej kultry, a to nielen v Eurpe,
ale v celosvetovom meradle. Vraznm znakom tejto premeny bola predovetkm
profesionalizcia mzejnej prce, koncom esdesiatych rokov zaalo stle irie
uvedomovanie si krzy tohto fenomnu, o viedlo v priebehu sedemdesiatych
rokov k siliu o modernizciu, oznaovan mnohmi ako explzia. Budovali sa
taktie nov mze, a to nielen vo vojnou zniench ttoch, ale najm
v rozvojovch zemiach. To o celkovo problematizovalo situciu mzejnej kultry
bola politick situcia, ktor proti sebe stavala dva, resp. tri tbory. V tzv.
socialistickch zemiach sa dostalo mzejnctvo do direktvnho riadenia
v intencich komunistickej ideolgie. To sce na jednaj strane prehlbovalo
profesionalizciu tejto innosti, na druhej ju zotroovalo a podvzovalo tvoriv
rozvoj. V slobodnch a rozvojovch zemiach sa stle vraznejie zaala
uplatova modern technika, ktor menila nielen tvr expozinch foriem, ale aj
zbierkotvornej innosti a prce s verejnosou. No ani v tejto dobe sa neoslabili
snahy o teoretick explikciu mzejnho fenomnu. Postupne sa to prejavilo aj na
pde medzinrodnej organizcie ICOM a v ustanoven komisi venovanch priamo
muzeolgii (ICOFOM) i vchove mzejnch pracovnkov (ICTOP). V poslednch
desaroiach 20. storoia nastal taktie vrazn nrast muzeologickej literatry, a
to ak monografickej, tak periodickej.
Po pde komunistickho systmu sa svet ocitol v novej situcii. Globlna
krza udstva sa zaala premieta aj do mzejnej kultry. Je zaujmav, e tto
situciu reflektovali v rovine mzejnej kultry niektor modern filozofi. Peter
SLOTERDIJK sa napr. domnieva, e muzeolgia je forma odporu proti cudziemu,
neznmemu. Mzejn veda patr k fenomenolgii kultrnej stratgie zachdzania
s cudzm. Mzeum je uritm spsobom zviazan s odporom proti smrti proti
prirodzenosti zniku. V dsledku toho je nervovm bodom sasnej kultry.
V mzeu 20. storoia ostro vystupuje xenologick (cudzorod) motv, pretoe to
79

zodpoved naej dobe odcudzenia. Estetik Bernard DELOCHE je presved en

e tradin mzeu je mzeum obcesie., chorobnch neurotickch predstv.
Neurza zana u v okamihu ke lovek vstupuje do mzea. Predmety
exponty s sce prtomn, ale pre neho nedotknuten a neprstupn, s mu
dvan striktn prkazy o smie a o nesmie. Kad nvtevnk je v oiach
mzejnkov u dopredu vinn, e by mohol urobi nieo, o je prsne zakzan
napr. dotkn sa expontu, alebo si ho privlastni. Deloche sa stavia proti tomuto
tradinmu chorobnmu mzeu, nechce aby mzeum fungovalo ako strca
pokladov, m sa zmeni na tudovu.
S nstupom postmodernistov sa v sasnosti stle viac dostva do
popredia fenomn muzealizcie. Teoretik histrie Hermann LBBE to dva do
svislosti s historickou horkou, ktor zachvtila spolonos. Je to zrejme reakcia
na stle sa zrchujce civilizan tempo. Hoci vymoenosti technickej civilizcie
neodmietame, o dokazuje aj nrast potu technickch a firemnch mze, stle
uchovvame s nemalmi prostriedkami to, o by u malo patri do starho eleza,
dokonca vytvrame umel repliky, vytvrame a hiperrealitu. Pojem muzealizcie
m vak zsadn vznam nielen pre nov orientciu mzejnej kultry, ale najm
pre muzeolgiu. Preukazuje sa, e tento fenomn nie je prevoditen, ani toton
so iadnymi inmi javmi. Neexistoval nikdy v izolcii, vznikal a utvral sa v rmci
toho, ako lovek zpasil o svoje bytie, aj sm so sebou, ako sa staval
k skutonosti a tie ako ho chpal. Npl tohto osobitho osvojovania si
skutonosti sa vak v dejinch neustle menila. Bol vdy zvisl na dobovom
nboenskom, filozofickom, vedeckom a kultrnom kontexte - a jeho vlastn profil
bol toho odrazom. Pritom sa nikdy nejednalo o jeho okrajov pozciu: ani v antike,
ani v stredoveku a tm menej v novoveku. Z nieoho prapvodnho, mystickho a
dobovo nboenskho sa stle viac prepjal s filozofiou a vedou, Zohral
nezastupiten lohu aj pri vymedzovan jednotlivch vednch odborov. Preto je
celkom prirodzen, e tento muzelny fenomn sa stal predmetom pozornosti
poprednch mysliteov a mnohokrt prve ich prstupy urovali orientciu aj
zameranie mzejnej kultry.
Tto sonda do genzy mzejnej kultry potvrdzuje, e sa jedn o obecn,
kultrnotvorn fenomn, ktor preiel rznymi peripetiami a do sasnosti. Jeho
dobov chpanie bolo vdy vrazom doby v ktorej psobil. Nie je to teda iba jav
sasn, nie je vak ani okrajov vdy tvoril a tvor organick sas kultrneho
vvoja udstva.
5.4 Periodizcia
Nznaky periodizcie vvoja muzealizanho fenomnu s obsiahnut v
monografich postihujcich veobecn dejiny tohto fenomnu. Germain BAZIN
(1967) ju
spja s peridami vvoja vtvarnho umenia. O zdvodnen
periodizciu sa poksil len Klaus SCHREINER (1983-86), a to v rmci obecnej
periodizcie dejn.
V slade s teoretickmi hadiskami historickej periodizcie je pre jej
vymedzovanie rozhodujce preukzanie autochtonnosti, tj. nadvzovanie vvoja
fenomnu, ktorho identifikan platforma sa nemen,
urenie fz tohto vvoja, na zklade postihnutia ich pecifk.
Mzejn fenomn zvdza spja tto jednotiacu platformu s formami, v
ktorch sa tento fenomn v uritch fzach dejn prejavoval. Ale to je vonkaj
prstup.
Vo vzahu k jednotiacej platforme, t.j. osobitmu muzelnemu osvojovaniu si
skutonosti, by sme mohli rmcovo vymedzi jednotliv vvojov fzy na zklade
80

pecifickch motivanch kontextov a z nich vychdzajcich objektivizanch

foriem. Sasne je potrebn vzia do vahy, e ako tieto kontexty, tak aj tieto
formy sa v dejinch nevyskytovali ako ist, ale rzne sa modifikovali a vzjomne
prelnali. Periodizcia je zobecnenie, ktor m orientan vznam, aj ke
vychdza z historicky dokzatench skutonost.
Vo vzahu k vyie prezentovanej genze by sme mohli pre historick
muzeolgiu zvaova uplatnenie tejto periodizcie:
A: Kultovo-mocensk perida:
Formy kultovch a pokladovch kolekci
(do 5. stor. pred n. l.)
B: Poznvacia a emocionlna perida
Formy tezaurov a mouseionov
(od 5. stor. pred n. l. do 6. stor. n. l.)
C: Nboensk a reprezentatvna perida
Formy cirkevnch a svetskch komr
(od 4. do l7. stor.)
D: Vedecko-objavn a prestna perida
Formy wunder- kunst-komr a kabinetov
(od l5. do l8. stor.)
E: Kulturno-osvietensk perida
Formy verejnch mze
(od l7. stor. do pol. 20. stor.)
F: Informane-medilna perida
Formy pamovch mdi (od pol.20. stor.)
Prohlbovanie identifikcie tchto vvojovch fz je prirodzene zvisl na
vlastnom rozvoji historickej muzeolgie, ktor je ako v svetovom, tak aj nrodnom
meradle vinou v poiatkoch.
V souvislosti s globlnym pojatm predmetu historickej muzeolgie neme v
jej zornom poli prirodzene chba ani vvoj snh o poznanie a explikciu vvoja
vlastnho teoretickho myslenia, t.j. to, o by sme mohli separovane oznaova
ako histria muzeolgie.
Prc, ktor sa tmto dejinnm faktorom zaoberali je nie mnoho, ale samotn
ich existencia a predovetkm obsah sved o tom, e sa jedn o fenomn, ktor
je zko spt s celkovmi dejinami mzejnej kultry a e do tchto dejn organicky
patr. Pripomeme si ak pozornos venovali predstaviteom snh o teoretick
explikciu napr. G. KLEMM (1837), R. BERLINER (1928), A. BAUER (1968), K.
MALINOWSI (1970), W. ENNENBACH (1966,1976) alebo Z. Z. STRNSK
(1995, 2000).

81

KONTROLN OTZKY
1. Ak postavenie zaujma diachronna-historick muzeolgia?
2. Akmi metdami operuje a ak je jej vzah k historickej vede?
3. Kam spadaj poiatky vzniku a vvoja osobitej uchovvacej tendencie?
4. Ak informcie nm poskytuje archeolgia i porovnvacia etnolgia?
5. Ak lohu zohrval tento fenomn v grckej a rmskej kultre?
6. S m svisela uchovvacia tendencia v kresanstve a v akch formch sa
prejavovala?
7. o znamenala renesancia pre toto osobit osvojovanie si skuto nosti?
8. Kde vznikli mze v novodobom slova zmysle ?
9. o znamenalo 19. storoie pre mzejn kultru?
10. Ak je sasn postavenie a loha mzejnej kultry?
11. Ak meme periodizova genzu mzejnej kultry?

82

6.0 SASN MUZEOLGIA

Postmoderna muzealizuje modernu,
resp. sa zrod,
ke sa moderna stane mzeom.
Umberto Eco

6.1 Predmet
V sasnej existennej problematike udstva sa dostvaj aj mze nielen
do zloitch situci, ale mnohokrt priamo na okraj svojej existencie. V dsledku
toho sa nielen aktualizuj otzky povahy a postavenia mze v s asnej
spolonosti, ale predovetkm sa hadaj odpovede na to, ak zmysel me ma
ich psobenie v sfre vedy, kultry, alebo vchovy, ale aj v kontextoch politickch,
nboenskch a obecne humanistickch.
Doteraz prevldala tendencia riei existenn problematiku mze bu iba
v zkom rmci mzea ako intitcie, alebo sa spolieha na pomoc vednch
odborov, ktor sa snaia o explikciu sasnej krzovej situcie udstva. Je
nesporn, e tieto obory maj nezastupiten vznam. Ten sa prejavil aj na
niektorch generlnych konferencich ICOM. Zrove sa vak ukzalo, e iba
prostrednctvom tchto oborov nemono explikova vlastn existenn
problematiku mzejnho, resp. muzealizanho fenomnu.
Veobecne: tak ako je z hadiska poznania potrebn diachrnny prstup,
nemennej je potrebn aj prstup synchrnny.
Vymedzenie tejto osobitnej disciplny preto nie je odrazom s asnej
problematiky, ale zodpoved poznvacm poiadavkm, aj ke je to aktulna
tma.
Tento synchrnny prstup sa spja s prstupom diachrnnym a jeden od
druhho nemono oddeova. Aj v sasnej muzeolgii hraj dleit lohu
poznatky historick, ako naopak pri historickej explikcii je potrebn bra do vahy
aj dobov synchrnny pohad.
Pri posudzovan vznamu sasnej muzeolgie je potrebn bra do vahy,
e mze v svojom doterajom vvoji sa v priebehu 19. a podstatnej asti 20.
storoia orientovala v oblasti prrody na systematiku, v oblasti humnnej na
histriu. To je vak ako meme dokza napr. pri porovnan s renesannou
orientciou jednostrann prstup.
To sa tie odrazilo v kovitch pokusoch o tzv. sasn mzejn
dokumentciu a zvl v metodologickej vgnosti u spomnanho programu
SAMDOK. Absencia teoretickho zvldnutia sasnej problematiky sa vak
najvraznejie prejavuje v postoji mze k problematike ekologickej a kultrnej
krzy udstva. Mze sa pohybuj celkom na perifrii. K angaovanej asti im
chba predovetkm zbierkov zklada. T neme suplova foto i video
dokumentcia a prleitostn prezentovanie aktulnych vstav a vstaviek rznych
ekologickch hnut.
Sasn muzeolgia m dnes preto vemi zvan a sasne vemi
nron lohu: mus riei zkladn noetick, axiologick a metodologick
problematiku muzealizcie sasnej skutonosti v najirom slova zmysle (GORE,
1994, MAJS, 1995, KOCOUREK , 1997). V tomto kontexte sa nm jav ako
aktulne poksi sa o pecilnu, ekologicky orientovan muzeolgiu, t.j. o
formovanie ekologickej muzeolgie, resp. ekomuzeolgie.

83

6.2 Muzealizcia
Ke sledujeme tla, rozhlas, alebo televziu, dos asto sa stretvame
s oznaenm, e nieo je muzelne. Autori tm maj na mysli separciu od
sasnej ivej skutonosti , nieo, o u patr do mzea. Niekedy m pouitie
tohto termnu priamo pejoratvny ndych.
Ale tto muzelnos m tie pozitvny vznam. Prkladom me by zpas o
zachovanie loklneho mzea v oblasti Mazrskych jazier, ako ho vo svojom
romne zachytil S. LENZ (1984). V americkom prostred popisuje tento osobit
vzah ku skutonosti napr. U. ECO (1987). Meme si tie pripomen diskusiu
v nemeckom parlamente o vstavne Nemeckho historickho mzea v Berlne,
kde v svislosti s obhajobou mimoriadnej aktulnosti jeho vstavby H. Kohlom,
namietol jeden opozin poslanec, e je to vrazom mzeizmu!, ktor obchdza
Eurpu. e toto vedomie naplno ije, poukazuje vo svojich prcach tie H. LUBBE
(1989, 1990). Hovor priamo o jave muzealizcie. Tento jav sa dnes stva
predmetom stle irej vedeckej pozornosti, ako som na to u poukazovala
(ZACHARIAS, 1990, STURM, 1991, HERLES, 1996). Do tohto rmca spad ako
v historickom, tak aj v sasnom kontexte napr. otvorenie Mzea holocaustu vo
Washingtone, alebo celkom spontnne zriadenie mzea v Roswelle v Novom
Mexiku, kde je uchovvan vetko, o nejako svis s dajnou havriou UFO v r.
1947.
Tto muzealizciu vak nemono chpa len ako vzah minulosti a
prtomnosti, alebo ako faktor asu, ale ako prejav obecnej udskej tendencie
uchovva proti prirodzenosti zmeny a zniku tak prvky objektvnej reality, ktor
reprezentuj rzne kultrne hodnoty, ktor lovek potrebuje ako vecn pam vo
svojom vlastnom zujme, ako kultrnej bytosti.
Muzealizciu preto chpeme ako osobit osvojovanie si ako prrodnej, tak
udskej skutonosti. Kad uchovvanie je vak nie vdy muzealizciou ( napr.
star odloen veci na povale). Rozhodujca je premena skuto nosti ako takej,
na metaskutonos, t.j. skutonos vznamovo posunut do roviny kultrnej
skutonosti.
Dos asto sa dnes tto muzealizcia zarauje pod pojem prrodnho a
kultrneho dedistva ( T. OLA, 1997). Tento pojem je vemi vgny a tka sa viac
i menej pasvneho prstupu ku skutonosti. Muzealizcia je naproti tomu aktvny
prstup. Nie je orientovan iba do minulosti, ale aj do prtomnosti, resp.
budcnosti. To o vznik v sasnosti muzealizciou, nie je dedistvom ale
odkazom. To je dos zvan rozdiel, ktormu ia doteraz nikto nevenoval
patrin pozornos.
Myslm si, e pojem muzealizcie musme chpa v irom kontexte a to
v rmci pojmu kultrna pam. Z tejto pamti sa a v budcnosti me nieo sta
kultrnym dedistvom, ako n odkaz pre budce genercie.
Sasn muzeolgia tak ako muzeolgia obecne sa zameriava na
fenomn muzealizcie, a to ako v intuitvnej, tak v racionalizovanej a
intitucionalizovanej rovine, ale v kontexte sasnej existencie loveka a celho
udstva.

84

6.3 Metdy
Termn sasn muzeolgia me zvdza k predstave, e sa jedn o
disciplnu urovan sociologicky (zvl v oblasti metd). So sociolgiou vak tto
disciplna svis len do tej miery, pokia je muzealizan osvojovanie skutonosti
podmienen sasnm spoloenskm kontextom. Ten urite nemme
prehliadnu. Ale predmetom poznvacej intencie sasnej muzeolgie nie je sama
spolonos, ale kultrno-pamov faktor sasnej skutonosti, t.j. rovnako
prrody, ako spolonosti. Myslm si, e tto muzeologick disciplnu je potrebn
spja s poznatkami ekolgie a enviromentalistiky, chpan ako paradigmu nho
prstupu ku skutonosti. Ale zrove to neznamen, e by sme sasn
muzeolgiu mali spja iba s ekologickou problematikou. Jej predmetom je
univerzum dnenho sveta z muzealizanho hadiska. Jedn sa o muzealizciu
skutonosti na rovni sasnej vedeckej a filozofickej explikcie. Ale nie len to.
Sasne mus tto muzeolgia hada optimlne formy muzealizcie a jej sstavu,
ktor me by ako z hadiska kultrne-pamovho, tak kultrne-komunikanho
zvltnym a zrove optimlnym prostriedkom innho psobenia na udsk
psychiku.
Poslanm sasnej muzeolgie je vedeck explikcia a realizcia
muzealizcie sasnej prrodnej a humnnej skutonosti, s cieom prispie
k rieeniu existennej problematiky sasnho udstva.
Z takto chpanej poznvacej intencie vyplva aj pecifika volench metd.
Sasn muzeolgia sa mus opiera o poznatkov opiera o poznatkov
prnos a metodologick podnety celej rady prrodnch a humanitnch vied. To
vak neznamen, e tieto odbory vykrvaj metodologick vbavu s asnej
muzeolgie. Pre muzeolgiu s vak poznatky tchto odborov zklad ou, aby sa
mohla dopracova k vlastnej identifikcii toho, o svojm vznamom presahuje
rozmer existencie a o je potrebn uchova, navzdory prirodzenosti zmeny a
zniku.
Metdy, ktor ns mu privies k tejto identifikcii, maj obecne
axiologick povahu. S postaven na kultrne-hodnotovvh kategrich a na ich
konfrontcii s muzealizovanou skutonosou. To vyaduje, aby si muzeolg nielen
osvojoval vedeck explikciu muzeologizovanej skutonosti, ale aby sa sasne
identifikoval s preferovanmi hodnotami a hodnotovmi hadiskami, ktor maj
zsadn vznam pre existenciu loveka ako kultrnej bytosti, existencie a
budcnosti celho udstva. Pretoe tto muzealizan tendencia je iveln a
vinou intuitvna, je poslanm sasnej muzeolgie, nielen poznanie a explikcia
tohto fenomnu, ale aj jeho racionalizcia a tm zefektvnenie tohto osobitho
osvojovania a ozvltovania skutonosti. V tom spova nronos a
zodpovednos muzeolgov, tie ich humanizan poslanie a morlna
zodpovednos za tto innos.
Diachrnna i sasn muzeolgia je osobit muzeologick disciplna,
ktor je organickou sasou obecnho systmu muzeolgie a m v om nielen
svoje miesto, ale aj vlastn, mimoriadne nron poslanie. Sasn muzeolgia
tak ako muzeolgia obecne sa zameriava na fenomn muzealizcie, - a to ako v
intuitvnej, tak v racionalizovanej a intitucionalizovanej rovine ale v kontexte
sasnej existencie loveka a celho udstva.

85

6.4 Systm
6.4.1 Systematizcia
Muzealizcia je motivovan subjektvne, ale vdy sa nejakm spsobom
objektivizuje. Individulne muzealizan tendencie viedli asto ku vzniku
skromnch kolekci. Mnoh portovci, herci, vtvarnci, i spisovatelia si doma
vytvraj svoje mal mze. V tomto smere vak existuje aj skupinov prejav.
Muzelne kolekcie si buduj napr. portov kluby, umeleck zdruenia, streleck
spolky, a pod.
Muzealizan tendencie v tejto rovine asto splvaj so zberateskou
vou. Ke analyzujeme motivciu zberatestva a profily vslednch kolekci
s kolekciami mzelne motivovanmi, postihneme zvan prstupov rozdiel.
V prvom prpade ide zberateovi ako sme u detailnejie zdvodnili o vec ako
tak, v druhom prpade ide o svedkov nescich svedectvo. Preto nememe
stotoova zberatestvo so zbierkotvornou innosou mze (STRNSK, 1997).
Muzealizan tendencia vedie aj k vytvraniu zujmovch zoskupen a
organizci, nrodnho i medzinrodnho profilu (napr. ICOM, The Museums
Assotiation). Dleit lohu hraj tie komunikan formy: tla, rozhlas, film, TV,
INTERNET, publikcie, videozznamy, propagcia.
Najvlastnejie a tie najfunknejie s samozrejme mze.
Dnes sa najastejie operuje s definciou zakotvenou v l. 3 Stanov ICOM:
Mzeum je neziskov, stla intitcia sliaca spolonosti a jej rozvoju,
prstupn verejnosti, ktor zskava, uchovva, skma, sprostredkovva a
vystavuje hmotn doklady o vvoji loveka a prostredia v ktorom ije, za elom
tdia, vchovy a poteenia.
V roku 1991 vydala Britsk mzejn spolonos memorandum, kde je
uveden:
Mzeum je intitcia, ktor zbiera, dokumentuje, ochrauje, vystavuje a
interpretuje hmotn svedectvo a s nm spojen informcie na prospech
spolonosti.
Pre obidve tieto defincie je charakteristick, e vinou zostvaj len pri
vpote innost, ale nepostihuj v om spova zmysel tejto objektivizcie.
Neodra sa v nich dynamika vvoja.
Nejasnos je tie v typolgii mze a v truktrach nrodnch, ako aj
medzinrodnch siet. Sm pojem mzejn sie je vemi vgny a vinou sa
spja iba s direktvnymi formami riadenia kultry. To je vak vrazom
nepochopenia lohy intitucionalizcie mzejnho fenomnu.
je mon dokza, e postult muzealizcie skutonosti je sprevdzan
objektivizciou, t.j. intitucionalizciou, ako aj systmotvornou tendenciou. Preto je
poslanm sasnej muzeolgie, aby venovala pozornos tmto tendencim a
smerovala k optimalizcii systmu mzejnej kultry, t.j. predovetkm
k vyluovaniu, alebo obmedzovaniu antisystmovch tendenci.
Absencia vedeckej explikcie systmu mzejnej kultry dnes vedie nielen
k vgnemu postaveniu mze, ale aj celej tejto sfry kultry. Dnes u mnoh
pociuj tto problematiku kultry. Vbec nie je nadnesen, ak napr. B. DELOCHE
(1985, 1989) dochdza k zveru, e mze s na konci svojho ivota, i J. A.
VAESSEN (1986) posudzuje holandsk snahy o vymedzenie novej koncepcie
mze iba ako diskusie, ktor nikam neved. Tomislav OLA uviedol
v prednke nazvanej Totlne mzeum (1989), e mze len predluj minulos ,
ale nepomhaj meni prtomnos. Kriticky sa vyjadril aj k innosti ICOM: ke sa
86

vdy po troch rokoch zdu lenovia zo vetkch konn sveta, rozria sa nejak tie
informcie, ale to je vetko. ijeme u v nastupujcej postmodernej dobe, ale
...mze s stle len chrmy starch dobrch asov a svtej nostalgie... povedal
ola.
Zkladn omyl v sasnom prstupe k mzejnej kultre spova v tom, e
vina sa domnieva, e tto kultru reprezentuj len mze, resp. ich siete.
V slade s muzeologickm prstupom vak musme MZEUM chpa ako jednu
z historicky vzniknutch foriem pre uskutoovanie toho pecifickho muzelneho
vzahu loveka ku skutonosti, ktor je nie stla, ale sa men a meni sa aj mus,
tak ako sa men a aj sa bude meni v historicko-spoloenskch kontelcich aj
obsah tohto vzahu. Mzeum je ako sme u mnohokrt zdraznili prostriedok,
nie cie. Systm mzejnej kultry nememe preto vyvodzova z tohto fenomnu,
ale z toho, o ho vyvolva a o podmieuje jeho existenciu. Existencia akejkovek
intitcie nie je dan ou samotnou, ale tm, omu sli. Systm mzejnej kultry
je urujcim spsobom dan a podmieovan muzealizanm osvojovanm si
skutonosti. prve v tomto osobitom vzahu je zklada mzejnho fenomnu. Je
to nieo podobn ako vedomie hudobnosti i vtvarnosti, ktor motivuje vznik a
formovanie tchto osobitch kultrnych prejavov. V systme mzejnej kultry preto
musme odliova tto motivan bzu od foriem, ktor s jej vrazom. Tieto formy
vak nemono posudzova izolovane, ale v relcii k dobovej muzealizanej
tendencii, chpanej v existennom kontexte sasnej spolonosti.
6.4.2 Muzejn politika
Pretoe proces muzealizce a jej objektivizcia s spojen so stavom a
vvojom spolonosti, poznvacia intencia sasnej muzeolgie mus smerova k
tomu, aby postihla nae "manvrovacie monosti" a zodpovedajcu stratgiu a
taktiku.
Mohli by sme hovori o mzejnej politike, ak by sme chpali tento termn v
smysle "veci verejnej".
Myslme tm obhajovanie a presadzovanie veci muzealizcie a jej
objektivizcie v sasnej spolonosti.
Tejto problematike nebola doteraz venovan dostato n pozornos a ak aj
no, tak iba na zklade celkom bench sksenost a obecnch poznatkov.
Domnievame sa, e mzejn politiku je potrebn stava na objektvnej
poznatkovej zkladni. T mus a jedine me poskytn muzeologick
disciplna. Iba tak je mon, aby mzejn politika funkne zasahovala do
existennej problematiky a zbavila sa nhodnch, alebo subjektvnych prstupov,
ktor asto navdzaj mze na innosti, ktor znevauj ich vznam a ohrozuj
ich samotn existenciu. Tto poznatkov povrchnos a priamo absencia sa
konkrtne prejavuje pri spracovvan a vydvan legislatvnych noriem pre tto
sfru. Amaterizmus a naivitu rozhodujcich radnkov mono sn ospravedlni,
ale podobne jednaj aj profesionlni pracovnci zamestnan v mzech. A to kod
nielen veci samej, ale ohrozuje aj existenciu mzejnej kultry.
Ak m sasn mzejn kultra vytvra zodpovedajcu poznatkov bzu,
potom je potrebn, aby sa spjala so sasnmi poznatkami tkajcimi sa krzovej
situcii udstva. Iba tak budeme schopn zospoloentenia tohto fenomnu
v zujme vlastnom a aj v zujme celej spolonosti. Preto preferujeme ekomuzeologick orientciu.
Musme si uvedomi, e miera funknosti mzejnej prce sa odra v mienke
verejnosti a nie v zainteresovanosti samotnch mzejnch pracovnkov. To vak
neznamen, e by sme pod vplyvom trnho hospodrstva a kultrneho priemyslu
mali opa vlastn pecifikum mzejnho fenomnu. Konkurenn zpas
vyaduje aj v mzejnej sfre maximlne vyaenie prve tohto pecifika.
87

Muzealizan fenomn je osobitm faktorom v sasnej informanej explzii, ktor

zachvtila cel udstvo.
6.4.3 Vvojov tendencie
Z muzeologickho hadiska je potrebn bra do vahy, e ako prtomnos
svis s minulosou, tak sasne obidva tieto prstupy maj vzbu s budcnosou.
Muzealizcia skutonosti sa neme obmedzova iba na minulos a prtomnos,
ale mus by predvdav, v hodnoten prtomnosti mus bra do vahy nielen
dejinami preveren ven hodnoty, ktor mono dneok zatracuje, ale ktor
mono a zajtrajok prever ako relne hodnoty. Mali by sme sa zbavi
zakorenenej predstavy vzostupnho vvoja, i u chpanho priamoiaro, alebo
pirlovito (F. FUKUYAMA, 1989).
V tejto svislosti je dleit si uvedomi lohu kultrnej pamti. Ak prroda
stavia svoju existenciu na genetickej pamti zatia bez vraznejieho udskho
zsahu existencia udstva je zvisl na kultrnej pamti, t.j. na odovzdvan
kultrnych svedkov a svedectiev , ktor umouj potrebn nadvzovanie
(HUYSSEN, 1994). To je prve kontext, v ktorom me muzeolgia zohrva
vznamn lohu: sprostredkovane sa podiea na formovan budcej kultrne, ale
aj prrodnej skutonosti.
Toto hodnotenie potencilnych svedkov minulosti a prtomnosti cez
budcnos nie je v mzejnej praxi ben. Vina mze je prli zaaen
vaka dedistvu 19. storoia minulosou, historizmom. Prve prostrednctvom
muzeolgie je potrebn rozbi tieto bariry a do muzeologickho prstupu ku
skutonosti presadi zjednotenie minulho, sasnho a budceho a hodnotov
kritri stava na tom, o me poskytova evolun ndej pre budcnos.

KONTROLN OTZKY:
1. Ak lohu zohrva sasn muzeolgia v obecnom systme muzeolgie?
2. Je muzealizcia skutonosti aktulna aj pre sasn spolonos a v akch
formch sa prejavuje?
3. Meme hovori o mzejnej kultre a o by malo tvori zkladu jej systmu?
4. Ako mme chpa postavenie mzea v systme mzejnej kultry?
5. V om meme vidie problematiku formovanie legislatvnej zkladne mzejnej
prce?
6. Potrebujeme mzejn politiku a ako ju mme chpa?
7. M sa muzeolgia zaobera aj budcnosou mzejnej kultry?

88

7.0 MUZEOGRAFIA
7.1 Predmet
Muzealizan tendencia smeruje ivelne k svojmu uskutoneniu. Sasou.
muzeolgie je preto aj jej vyuitie v zujme racionalizcie a optimalizcie mzejnej
praxe. To vak vyaduje vyuva aj poznatky, technolgie a techniky z inch
odborov, ale modifikova ich z hadiska muzeologickho. Aplikovan
muzeolgia, resp. muzeografia sa orientuje smerom k praxi a tak spja
muzeolgiu s vlastnou realizciou mzejnej kultry.
Vntorne lenme muzeografiu na:
- mzejn manament (organizcia a riadenie)
- mzejn environment (umiestnenie, budovy, priestory)
- mzejn
konzervciu
(konzervan
reim,
preparovanie,
konzervovanie, retaurovanie)
- mzejn informcie (dokumentan rovne, informan spracovanie
poznvacch procesov, vntorn a vonkaj tok informci)
- mzejn exponovanie (pecifick formy vizulnej komunikcie)
- mzejn public relations (metdy a formy prce s verejnosou)
7.2 Metdy
Z takto vymedzenho poslania muzeografie vyplva, e tie ide o
poznvac proces, ktor sa na jednej strane opiera o muzeologick poznatky, na
druhej strane vyuva poznatky rznych odborov. Urujce vak nie s prevzat
postupy a prostriedky ako si niektor myslia ale prve ich primeranos
cez pohad muzeolgie.
To vyaduje, aby muzeografia vychdzala z vemi irokej orientcie
v sasnch organizanch a technologickch postupoch a priebene si ich
osvojovala. K vytvraniu tejto poznatkovej zkladne dnes prispievaj mnoh
nrodn i medzinrodn vstavy a vetrhy, ktor prezentuj mzejn technolgiu a
techniku.
Muzeolgia mus preverova aplikovanos tchto postupov a technk a to
na zklade svojho poznatkovho jadra, t.j. predovetkm teoretickej muzeolgie.
Nemono vak zanedbva ani historick a sasn prnosy. Poslanm
muzeografie vak nie je iba samotn poznanie, ale predovetkm uplatnenie
tchto poznatkov v kadodennej mzejnej praxi. A to je druh, nemenej dleit
oblas muzeografickho poznvacieho zujmu. Prve prostrednctvom vyuitia
navrhovanch postupov je potrebn overova ich funknos, priom mertkom je
nielen spenos tejto aplikcie, ale aj napanie muzeologickch postultov. Je to
vak sasne aj zdroj novch podnetov, ako pre samotn muzeografiu, tak jej
prostrednctvom aj pre muzeolgiu.

89

7.3 Systm
7.3.1 Organizcia a riadenie
K dosiahnutiu uritho vsledku je potrebn zodpovedajci sbor innost.
Tie me vykonva, jedinec, skupina, alebo tm. Najefektvnejia je organizovan
innos. Pre u plat, e sin organizovanch prvkov je v, ako ich aritmetick
set.
Preto sa aj v mzejnctve musme usilova o organizovanos.
Rozliujeme organizciu mzejnch innost a mzejn organizciu. Pod
tento pojem spadaj rzne druhy intitci a intittov. Muzealiza n tendencie sa
preto
najvraznejie
prejavuj
formou
intitucionalizcie.
Osobitnou
intitucionlnou formou je mzeum.
o to znamen, e mzeum je intitciou?
1.
Mus ma zdvodnen poslanie a cie.
2.
Mus ma funkn organizan truktru a vntorn aj vonkajiu
komunikciu.
3.
Mus zamestnva pracovnkov, ktor sa identifikuj s jeho profilom.
4.
Mus by organizane otvorenm systmom, ktor doke dynamicky
reagova na podnety.
5.
Mus by bezkonfliktov k ostatnm mzem a prbuznm intitcim.
6.
Mus sa samotn usilova o prest a spoloensk uplatnenie.
Intitcia je zloen z ud a aparatry. Dleitm faktorom je nielen vber
pracovnkov, ale aj zabezpeenie formlnych a neformlnych vzieb. Pre vber
aparatry plat, e to m by v zhode s profilom a cieom intitcie.
Mzeum ako intitcia, ak m plni svoje poslanie, mus rozvrhova svoje
innosti do funknej truktry. Odliujeme funkcie:
zkladn,
regulan,
sprvne
pomocn
Zvan je funkcia regulan riadiaca. T je viazan na vntorn a
vonkajiu legislatvu (zkon, organizan poriadok). Riadite ako manar
potrebuje k svojej riadiacej prci apart, prostriedky a ovlda metdy riadenia.
Najnronejie je riadenie ud. Neexistuje jedna najlepia metda. Toto riadenie
toti nie je len vecou znalost, ale aj umu.
Nemenej nron je marketing.
Tto zloka na seba uptava stle viu pozornos v svislosti s trnm
hospodrstvom. To sa odrazilo aj v ustanoven medzinrodnej komisie pri ICOM
(INTERCOM). Marketing nemme chpa iba z hadiska zrobkovej innosti, i
zrobkovosti mzea. Marketing sa tka celho profilu mzea a tie postaven
mze v ekonomike spolonosti ttu. Prve prostrednctvom marketingovch
analz meme nielen odhadova neefektvne vynakladanie prostriedkov, ale tie
neprslunos niektorch zrobkovch innost, ktor mu svojimi prostriedkami
priamo podkopva samotn existenciu mzea.
Ak mme vecne eli niektorm tlakom trnho hospodrstva a stle sa
zvujcemu spriemyselovaniu kultry, musme sa dopracova k vlastnmu,
muzeograficky podloenmu marketinku.

90

7.3.2 Prostredie
Mzeum je priestorov zleitos. Potrebuje zodpovedajce prostredie,
priestor a vybavenie. A to nielen vo vzahu k vlastnmu poslaniu a lohe, ale aj vo
vzahu k jeho pracovnkom a uvateom.
Do rmca mzejnho prostredia spadaj v prvej rade otzky urbanistick.
Nie je ahostajn, kde je mzeum umiestnen v rmci mesta: i zaujme priestor
v jeho centre ako dokladaj mnoh eurpske prklady z 19. storo ia alebo ho
premiestnime do prmestskej oblasti ako sa s tm v sasnosti stretvame
v kandinvii a Amerike. V rade prpadov sa dokzalo, e pri vobe miesta mzea
nehrali muzeografick hadisk potrebn lohu, o pokodilo vec sam.
Nemenej zvan je aj rieenie vlastnch mzejnch objektov a ich
vybavenie.
V sasnej mzejnej architektre sa prli preferuje jedinenos
architektonickej tvorby. V dsledku toho nemono asto identifikova, e sa jedn
o mzeum, i galriu. Ete zvanejie je to, e mnoh autori neber do vahy
funkn truktru mzejnch zariaden. To m za nsledok vnu prevdzkov
problematiku, o je op na kodu mzea.
Vina vak do znanej miery le na mzejnch pracovnkoch. Ak nedoku
vymedzi ako hadisk, tak aj prevdzkov poiadavky, potom sa nemono divi ,
e architekt rieil zadan lohu (projekt mzea) poda vlastnej predstavy.
Problematika mzejnho prostredia sa tie tka vyuitia historickch
objektov, t.j. nielen ich prestavby pre tento nov el, ale aj otzok zjednotenia
historickho prostredia so zameranm a poslanm mzejnej, i galerijnej intitcie.
Vec je v tchto prpadoch o to komplikovanejia, e tu uplatuj svoje hadisk aj
pamiatkov pracovnci, ktor neber vdy do vahy, e historick budova dostva
tm nielen nov npl, ale aj funkciu.
Nemenej zvan s aj otzky tkajce sa architektonickho rieenia
interirov, vntornho vybavenia. To sa tka predovetkm ast urench pre
verejnos. Bolo by iadce, aby toto vntorn prostredie vytvralo adekvtny
kultrny rmec pre pobyt nvtevnkov a vnmanie prezentcie. Nemenej je
dleit aj prevdzkov a pracovn prostredie. To me pozitvne, ale aj
negatvne psobi na pracovnkov. Nesmieme vak zabda ani na to, e
v mzech je potrebn vytvra pecifick prostredie pre uchovvanie zbierkovch
fondov a zabezpeovanie depozitrnych reimov, alej tudovne, laboratri a
prevdzkov zloky. S rieenm interirov je spojen cel rad technickch
problmov, ktor tie vyaduj muzeografick orientciu.
U mzejnch pracovnkov ete asto prevldaj amatrske prstupy
k rieeniu uvedench otzok. To potom znehodnocuje vsledky nro nej mzejnej
prce.
7.3.3 Informcie
Pod pojem informcie v tomto prpade zaraujeme aj dokumentografick
tematiku, o zodpoved sasnmu trendu. Na rozdiel od dokumentcie
v muzeologickom slova zmysle, sa tu jedn o metodiku a techniku, zvl
sprievodn, primrnu a vedeck, druhotn dokumentciu. Sem spadaj problmy
napr. so zznamovou technikou, a to obrazovou aj zvukovou. Nie vetka technika
tohto druhu je na profesionlnej rovni, o spsobuje, e prslun dokumentcia
nezodpoved kvalitatvnym poiadavkm a nespa uchovvacie kritria.
S nstupom PC je mon podstatne zefektvni prcu s informciami.
Netka sa to vak iba informci snmanch zo zbierkovch predmetov. Zaistenie

91

toku informci sa tka celho mzea. Jeho zvldnutie a vyuitie m zsadn

vznam pre celkov fungovanie mzejnej intitcie.
Informan
problematika
vyaduje
samozrejme
aj
vyuitie
zodpovedajceho hardweru a softweru. zvl softwr je potrebn modifikova
poda muzeologickch a muzeografickch hadsk, preto musia ma programtori
dostaton podnety zo strany mzejnch pracovnkov.
Tok informcii v mzeu je nie uzatvoren systm. V svislosti s nstupom
INTERNETu m informan rove mzea zsadn vznam pre jeho zapojenie a
vyuitie tejto svetovej informanej siete. Skr i neskr djde nielen
k informanmu prepojen mze, ale mze sa bud hodnoti aj z hadiska
informanej prstupnosti.
7.3.4 Konzervcia
Mono skontatova, e konzervcia je doteraz najrozpracovanejou
sasou muzeografie. To svis so stle ivou konzervanou problematikou.
Mzeum je toti v podstate konzervan zariadenie. Konzervan otzky sa preto
netkaj iba jednotlivch muzeli, ale zabezpeovania komplexnho
konzervanho reimu.
Pokia ide o vlastn lenenie konzervcie, odliujeme tri zloky:
PREPAROVANIE t.j. prava prrodnn, s minimlnou anorganicko-organickou
a informanou stratou, v zujme uchovvania tchto objektov.
KONZERVOVANIE (v uom slova zmysle) t.j. prava objektov
vytvorench lovekom, s minimlnou materilovou a informanou stratou,
v zujme ich relatvneho uchovvania.
RETAUROVANIE t.j. prava objektov vytvorench lovekom, v zujme
obnovenia ich pvodnho stavu a umocnenia ich umeleckej hodnoty
(umeleck diela).
Vo vetkch tchto zlokch dochdza ete k vntornmu leneniu. Pri
preparcii je to napr. dermoplastika, pri konzervcii sa jedn o materilov druhy
(kovy, drevo, textlie, papier a pod.) a pri retaurovan o pecializciu napr. na
uit umenie, obrazy, i plastiky.
Spolon zkladu
- aspo z muzeografickho hadiska vytvra
uchovvac/konzervan prstup. Ten dva zmysel vetkm tm innostiam.
Napriek tomu, e konzervan tematika je najrozpracovanejia, v mnohch
prpadoch chba iria aplikcia sasnch poznatkov napr. fyziky, i chmie,
chba ich muzeografick modifikcia. Nie vetko, o dnes trh ponka a propaguje
sa toti hod pre mzejn konzervovanie.
7.3.5 Vystavovanie
Obecn vstavnctvo sa za poslednch sto rokov sformovalo na osobitn
masovo-komunikan zloku. Mze boli u v minulosti tmto vvojom ovplyvnen
a ani dnes nezostvaj mimo tohto psobenia. Preto je priamo v ich zujme, aby
sa dokzali vyrovna s touto vstavnou konkurenciou.
Mnoh mzejn pracovnci sa vak dnes spoliehaj na profesionlne
vstavncke firmy a dvaj im do rk aj vlastn mzejno-expozi n tvorbu. To je
vak na kodu jej kvality.
Nikto iste neme vytka vstavnm profesionlom, e netuduj
muzeologick literatru a e si neuvedomuj, v om spova pecifinos
92

mzejnho exponovania. To na druhej strane neznamen, e by sme zo vetkch

mzejnch pracovnkov chceli robi profesionlnych vstavnkov. Vetci nemaj
rovnak predpoklady k prezentanmu a vstavnmu mysleniu. Ide vak o to, aby
si osvojovali muzeologick teriu prezentcie a orientovali sa v jej
muzeografickom vyuit.
Mzejn pracovnci sa nemu zbavi zodpovednosti za rove mzejnch
expozci, ani sa odvolva na to, e sa jedn o profesiu, ktor svojm charakterom
nem ni spolon s ich odbornou a vedeckou prcou. To je prejavom zkladnho
nepochopenia mzejnej prce, ale i poslania mze vbec. Mzejn pracovnci sa
tie musia dopracova k vlastnm postojom voi novm tendencim vo
vstavnctve, kde sa stle vo vom mertku preferuj audiovizulne systmy a
kde skuton realitu zana suplova virtulna hyperrealita.
7.3 6 Prca s verejnosou
Keby verejnos nereagovala na existenciu mze i u priamou
nvtevou, alebo sprostredkovane, ich dni by asi boli spotan. Napriek tomu, e
sa to me zda nepochopiten, donedvna nevenovali mzejn pracovnci
nejak zvltnu pozornos nvtevnkom: nebolo vnimkou, e niektor videli
v nvtevnkoch votrelcov, ktor ich ruili v ich vedeckej prci.
Dnes sa stle viac ukazuje, e existencia mze je bezprostredne spojen
na rovni dialgu a to nielen s nvtevnkmi, ale s celou verejnosou.
Rozvjanie tohto dialgu vak nie je zvisl iba na tom, o verejnosti
vypovedme, ale aj na tom, ako to robme a ak pouvame metdy a formy.
V poslednch rokoch sa rozril nzor, ale aj rozbujnela prax pod heslom:
mzejn pedagogika. Pedagogick, resp. didaktick aspekty tu hraj urit lohu,
ale ako ukazuje prax, tto mzejn problematiku nemono previes iba na
pedagogick bzu, ak nechceme robi z mze koly.
Mze musia hada vlastn formy a metdy prce s verejnosou. Aj ke
tieto postupy musme diferencova, nemono prehliadnu, e mze sa obracaj
svojm posolstvom k celej spolonosti, bez rozdielu veku, pohlavia a rasy,
nrodnosti, nboenstva, i vzdelania. Aj v tomto prpade plat, e mze musia
operova takmi prostriedkami, ktor s pecifick, e na seba uptaj pozornos
verejnosti a to aj napriek neustle silnejcej konkurencie masovej kultry.
Mze tento kontakt s verejnosou nemu viaza iba na nvtevu
mzejnej intitcie. K verejnosti je potrebn sa obraca aj mimo rmca mzea a
motivova jej zujem o tieto intitcie. K tomu mme dnes mnostvo prostriedkov
a foriem, i je to u tla, rozhlas, televzia, potaov siete, videokazety, CDROm.
Ale mze maj monos organizova pri svojich zariadeniach nielen prednky,
koncerty, divadeln a filmov predstavenia, ale aj mimoriadne atraktvne akcie,
ak napr. rob Smithsonov intitt vo Washingtone.
Mze by v tejto svislosti nemali zabda na sebapropagciu.
Mze bene operuj iba s benmi propaganmi prostriedkami (plagt,
pozvnka, informcia v tlai). A v poslednch rokoch sa zriauj oddelenia pre
prcu s verejnosou a v ich rmci zanaj fungova propagan referty.
Propagcia a hlavne reklama dnes nadobda stle vch rozmerov a je tie
neustle vynachdzavejia. Ak mme zmeni prax a dosiahnu lepch vsledkov,
potom je potrebn nielen erpa podnety a inpirciu z obecnej propagcie, ale
poksi sa dopracova k uritm pecifickm formm, ktormi sa bude mzejn
propagcia odliova od tej benej. Ke sa tieto pecifick formy vij, dostan sa
do pamti verejnosti, bud urite inne psobi.

93

KONTROLN OTZKY
1. Ako chpeme muzeografiu a ak je jej vzah k muzeolgii?
2. Ak je vzah muzeografie k mzejnej praxi?
3. Ak zloky s sasou systmu muzeografie?
4. o charakterizuje mzeum ako intitciu a ak lohu hr manament a
marketink?
5. Je potrebn, aby architektra mze vychdzala z osobitosti tchto
zariaden?
6. Ak lohu hr informatika a dokumentaristika v mzejnej prci?
7. V akch informanch a komunikanch oblastiach je mon v mzech
uva PC?
8. o znamen uitie PC pre tradin formy inventarizanej a katalogizanej
prce?
9. Ak vznam m konzervcia pre mzejn prcu, ako lenme konzervciu a
ak poslanie maj jej zloky ?
10. Ak je vzah obecnho a mzejnho vstavnctva?
11. M mzejne vstavnctvo svoje pecifik a ako by ste ich charakterizovali?
12. o vetko zahruje prca s verejnosou?
13. Ak lohu m mzejn pedagogika pri prci s verejnos ou?
14. Ako hodnotte propagciu mzejnej prce?
15. Mu ma mze vlastn propagan postupy?

94

8.0 PECIALIZOVAN MUZEOLGIE

Tendencia k vymedzovaniu pecilnej muzeolgie, resp. pecilnych
muzeolgi, vyplva z kontrapozcie abstraktnho a konkrtneho, resp. obecnho
a zvltneho.
Pojem pecilna muzeolgia sa vak pvodne zrodil z predstavy aplikcie
vednch odborov do mzejnej praxe. (NEUSTUPN).
Svet je prli zviazan s konkrtnym a nemme vemi pochopenie pre
abstrakciu. Mnoh mzejnci horlia pre tieto pecilne muzeolgie, pretoe sa
tkaj konkrtnych oblast prrody a spolonosti a angaovateln odbory tak
zaujmaj v mzech dominantn pozcie o prirodzene odborovm pecialistom
vyhovuje. Vidia v tom tie omnoho praktickejiu orientciu, ne pod a nich
poskytuje obecn muzeolgia.
Napriek tomu, e je mnoho zstancov pecilnej muzeolgie, iadnu pecilnu
muzeolgiu vlastne nemme (okrem niekoko mlo pokusov). To, o sa premieta
do muzeologickej literatry, sa vlastne pohybuje v rmci obecnej muzeolgie, iba
s tm rozdielom, e sa jedn o konkrtne prpady, ale nie o nov muzeologick
poznatky pecilnych muzeolgi.
Myslm, e by sme sa mali usilova o formovanie pecializovanch muzeolgi,
ale na zklade dvoch odlinch prstupov:
8.1 Konkrtne muzeolgie
V tomto prpade sa jedn o muzealizciu konkrtnych zloiek prrodnej, i
udskej skutonosti. T mus vychdza ak sa nechceme pohybova v rovine
intuitvnej z vedeckej explikcie. Pritom sa nejedn o to, aby sme prslun
odbor aplikovali do mzea, a tak by vznikla nejak odborn, i vedn disciplna.
Iba z roviny uitho odboru nememe riei muzealizan strnku tej
skutonosti, ktor je predmetom poznvacej intencie angaovanho odboru,
pokia do toho nezapojme poznvac proces muzeolgie. Tm sa ale nezniuje
loha angaovanho odboru, ani nepodceuje jeho poznatkov prnos. Naopak.
Muzeologick prstup potrebuje tto poznatkov bzu na rozvinutiu vlastnho,
poznvacieho a predovetkm hodnotiaceho procesu. Ale rozhodujci je
muzeologick postoj.
Ak na zklade tohto spojenia vznikne pecilny odbor potom sa jedn o
pecializciu z hadiska muzeolgie.
Iniciatva by preto mala vychdza z pozci muzeolgie. To vysvetuje, e
pecializovan muzeolgie s stle ete viac- menej elanm. Zrejme, keby boli
M naliehavo potrebn v smere odborov, ktor sa v mzech v irokom mertku
angauj, - urite by vznikli. Ale odbory sa angauj len v intencich svojho
zamerania a v rmci svojho profilu. V mzech sa teda uplatuj, ale sa mzejne
nemodifikuj asi sa obvaj, e by stratili svoj vedeck profil. V niektorch
prpadoch sa vak stretvame s fenomnmi, ktor vyaduj osobit prstup pri
identifikcii muzeli a pri ich prezentcii, napr. z oblasti hudby, divadla, i
literatry. Tam je ndej na sformovanie pecilnych muzeolgi a mohli by sme
v tom prpade hovori o muzeoteatrolgii, muzeomuzikolgii, muzeohistrii, ale aj
muzeogeolgii, at. ale u nie o aplikovanej geolgii, i histrii.

95

8.2 Integrovan muzeolgie

V druhom prpade sa jedn o skuton aplikciu poznatkov a metd niektorch
vednch odborov, ktor sa priamo dotkaj muzealizcie, t.j. vlastnej
muzeologickej problematiky.
Jedn sa napr. o psycholgiu, sociolgiu, pedagogiku, informatiku,
kultrolgiu, at.
O aktulnosti tchto aplikci sved to, e sa nielen ovea hojnejie stretvame
s uplatovanm tchto odborov v mzejnej problematike, ale aj so zmernm
formovanm
pecilnych
odborov
tejto
aplikcie
(muzeopedagogika,
muzeosociolgia).
Z muzeologickho hadiska s prstupy tchto odborov mnohostranne
prnosn, ale je potrebn, aby sa ich vyuitie v mzejnctve viac spjalo
s poznatkovm prnosom muzeolgie. To nie je nejak vyvyovanie muzeolgie,
alebo spochybovanie uitch odborov, ale aby ich prnos bol k prospechu veci
samej veobecne povedan: mzejnej kultry.
Myslme, e a al vvoj rozhodne o budcom smerovan, resp. o existencii
pecilnych muzeolgi.
KONTROLN OTZKY
1. Kto zaviedol do muzeolgie pojem pecilne muzeolgie a ako ju chpal?
2. Ak je vzah obecnej
T a pecilnej muzeolgie?
3. Poznte niektor pecilne muzeolgie a mete menova ich autorov?
Panta
rhei je
4. Ak

rhei odborom
M muzealita
vzah
k Panta
vednm
aplikovate nm do
S obecnej muzeolgie
P
S

selekce
mzejnej prce?

P prezentace
T - tezaurace
5. V om vidte pecifinos pecilnych muzeolgi?

6. Je prnosn pre mzejn sfru aj aplikcia poznatkov a metd netradi nch

vednch odborov?
7. Ktor vedn odbory mu by prnosn pre mzejn prcu a do akch vzahov
vstupuj s muzeolgiou?

96

9.0 EKO-MUZEOLGIA
Ekologick problm....Bude vyeen teprve tehdy,
a vznikne obansk a politick vle
k zchran Zem a trval udritelnosti ivota.
Erazim Kohk

9.1 Eko- paradigma

Ke vezmeme do rk materily, ktor vydva napr. International Council of
Scientific Unions, uvedomme si, e do medznej situcie sa dostva nielen
sasn udstvo, ale aj prroda a nae ivotn prostredie. Je ohrozen ovzduie,
strca sa zelen at Zeme, naruuje sa kolobeh vody, rozpadaj sa pobren
psma pevnej pdy, zneisuj sa oceny, zanaj sa meni klimatick
podmienky...
A tak v zvere nho spsonosnho storoia je udstvo zachvacovan
nielen ekologickou, ale aj spoloenskou a priamo globlnou krzou svojho bytia.
Kto je vinn?
Nie je vnimon ani neobvykl, e vina sa dva predovetkm vede.
Veda sklamala: nedokzala to, o subovala. Devtnste i toto storoie verilo, e
ns veda spas. Vedu sme postavili na piedestl, zaali sme ju zboova, ke
sme dospeli k zveru, e Boh zomrel. Dokonca aj filozofia bola podriaden vede a
stala sa len jednm z vednch odborov trpench, viac i menej na okraji
urujceho sveta vedy.
Sasn explzia pestrch foriem pseudovedy, lavnovit expanzia
vchodnch nboenskch a filozofickch prdov, stle poetnej nrast
rozlinch siekt, pte guruov po celom svete, neprehadn zmieanina literatry
ponkajcej naozaj nov poznanie, od parapsychologickch javov po nc a
mimozemanmi koniac, signalizuj ohlasom v najirch vrstvch spolonosti, e
udia stratili vieru v spsonosn lohu vedy a tak ako topiaci chytaj sa
zdanlivo zchrannho stebla.
Sklamala skutone veda?
Ke venujeme pozornos dejinm vedy a vezmeme do vahy
paradigmatick koncepciu, ktorou vymedzil T. S. KUHN, potom sa ram
postupom dostaneme od sasnosti a k Newtonovi a Descartovi, ktor uviedli
kartezinsko-newtonsk model sveta, ktor motivoval vvoj vedy a do s asnosti.
A bola to prve tto paradigma, ktor nielen vytvorila priepas medzi prrodou a
lovekom, ale rozbila celok na kor asti, o sa prejavilo stle irou a hlbou
diferenciciou vedy a stratou kontextov. Tento vvoj priniesol mnoho pozitvneho,
a to najm vo svojej technickej aplikcii. Zrove sa vak kovito dral v rieiti
pozitivizmu a zatracoval kadho, kto by len trokou chcel prekro i dan medze.
Tento vvoj a utkvievanie na jeho princpoch zotroilo nae vedeck myslenie a
spsobilo krzu samotnej vedy.
To mal na mysli aj Lewis THOMAS:
Veda, zvl veda dvadsiateho storoia nm dva nazrie do nieoho, o
sme predtm vlastne nikdy nepoznali, odhalila udsk nevedomos. Ako plynulo
storoie za storom, boli sme zvyknut na predstavu, e viac-menej chpeme
vetko, sn na jednu, alebo dve zhady, ako duevn pochody naich bohov.
97

Kad vek, nielen znme osemnste storoie, sa pokladal za Vek Rozumu a nikdy
nm nechbalo vysvetlenie sveta a jeho spsobov. A teraz nm id hrub do
tenkch a to s nsledky vedeckho ponania. V nasledujcich storoiach si
musme razi cestu divoinou zhad a na to budeme potrebova vedu, ale nielen
vedu.
Tto krzov situcia vedy - priamo spt s globlnou krzou udstva vak
neznamen, e by sme sa mali vzda vedy, odhodi ju a nahradzova rznymi
pseudovedeckmi a arlatnskymi explikciami skutonosti. Vinn je nie samotn
veda ako veda, ale tak myslenie a tie politick, ekonomick, socilne, kultrne a
nboensk tendencie, ktor zachvtili udstvo najm v priebehu 19. a 20.
storoia.
Veda sama o sebe je jedinen nstroj dan loveku nielen v zujme
preitia, ale predovetkm v zujme jeho formovania ako jedine nej kultrnej
bytosti. Je to nenahraditen prostriedok nielen k poznaniu a odhaovaniu podstaty
skutonosti, ale sasne aj k vytvraniu novej, udskej, t.j. kultrnej skutonosti. Je
to tvoriv mohli by sme dokonca poveda stvoritesk faktor.
Ako obnovi tuto jedinen lohu vedy, prekona jej vntorn krzu a touto
cestou smerova aj k prekonaniu veobecnej ekologickej a spoloenskej krzy
udstva?
S odkazom na prce Miloslava KRLA a Betislava FAJKUSA, ke mme
prekona sasn bezvchodiskov situciu na bze vedy, je potrebn aby sme
sa odptali od prevajcej kartezinsko-newtonskej paradigmy a presadili nov
paradigmu, ktor d vede nov, filozofick a tvoriv bzu, schopn riei sasn
medzn situciu udstva.
Nov objavy - najm v oblasti subatomrnej fyziky, podobne ako napr. v
udskej psychike, alternatvne prstupy, prekraovanie medziodborovch priepast
a integrovanie vedecko-poznvacch procesov, krok za krokom boria prevajcu
paradigmu. Vede sa tak otvraj nov obzory, zana operova s netradinmi
metdami a vstupuje nielen do okrajovch, i priamo pre klasick vedu
zakzanch oblast, ale had aj odpovede na otzky, ktor boli vedou doposia
zatracovan. Toto rozirovanie poznvacch domn, opercie v rznych
poznvacch rovinch a uitie aj netradinch metodolgi vak neznamen, e
by sme mali prostrednctvom novej orientcie vedeckho myslenia zadnmi
vrtkami vpaova do vedy pseudovedu a pestr eskamotrstvo a arlatnstvo
pseudovedcov.
Vedeck myslenie sa mus meni, neme ustrn. To vak neznamen,
e opust to, o rob vedu vedou.
Pripomeme v tejto svislosti slova Miloslava KRLA:
Vo vede nemono akceptova dnes tak mdny postmodern nzor, e
pravda je len zleitosou intersubjektvnej dohody medzi vedcami vo vedeckej
komunite..... a alej ...Za vedeck teriu vak nemono presadi akkovek
intersubjektvne zrozumiten teriu. U len preto nie, e mus by kompaktibiln,
koherentn s celm systmom vedeckho poznania a mus repektova faktor
objektivity, zisovan v naich interakcich so skutonosou.
Sasn, tradin veda je iroko a hlboko diferencovan a kad odbor si
hevnato chrni svoj revr. To sa prejavuje aj v truktrach vysokch kl, o
vedie k zko odborovmu profilovaniu absolventov. Preto sa ako presadzuj
interdisciplinrne, multidisciplinrne a transdisciplinrne prstupy rieena
aktulnych loh. Podobne je to aj s filozofiou. T je prevane stle chpan len
ako jeden z vednch i tudijnch odborov. Tm sa vak degraduje vznam a
poslanie filozofie a t potom neme zohrva voi vede t lohu, ktor jej patr.
Pripomeme si v tejto svislosti slov Maurice MERLEAU-PONTYho, ktor mal
ten nzoru, e filozofia sa neme zaobs bez vedy, ale nie je tie len divkom,
98

ktor vystpil zo sveta a iba sa na pozer... Filozofia nie je nad svetom, ale ani
nad vedou: filozofia je vo vedch, a to predovetkm po strnke ontologickej a
noetickej. Tto absencia filozofie podobne ako absencia terie vedy sa vrazne
prejavuje na rovni sasnch vednch odborov.
Veobecne povedan: pre as sme stratili zo zretea celok. Lewis
THOMAS by k tomu dodal: Veda as od asu vyprodukuje daje a nieo o
vzname niektorch dajov, ale nikdy nepostihne ich pln zmysel.
Tento tradicionalizmus vedeckho myslenia sa dnes prejavuje tie v
prstupe k ekologickej krze. Jej rieenie sa vinou spja len s prrodovedeckmi
odbormi a tie sa tie domnievaj, e len ony s kompetentn zaobera sa touto
problematikou, a to v rmci svojich poznvacch domn. Pokia niekto poukazuje
na globlnos ekologickho fenomnu, obyajne sa stretva s dokazovanm, e
v tomto prpade sa jedn o multidisciplinrnu problematiku. Tato odborov
jednostrannos sa vrazne prejavuje aj vo sfre techniky. Je tu iste plejda
problmov, ktor vyaduj technick rieenie, ale z toho ete neplynie, e
technika a nov technolgie doku prekona ekologick krzu.
Ekologick krzu si neprivodila prroda sama. Spsobil ju lovek.
Z prstupu k ekologickej problematike preto nememe vyluova loveka, ale
naopak. Tto problematika sa predovetkm prejavuje integrciou subjektu a
objektu, prrody a loveka. Sprvne zdrazuje Jan KELLER v svojej prci
Sociologie a ekologie, e pecifickou bzou ekolgie je systmov chpanie
skutonosti. A z tohto systmu nememe vyluova loveka: k pochopeniu toho,
e natura prima
a natura secunda s vlastne jedno, ns jednotliv
angaovateln oddbory nedoved. To vyaduje filozofick explikciu ekologickho
prstupu k skutonosti. To si uvedomil aj zakladate tzv. hlbinnej ekolgie, nrsky
filozof Arne NAESS a v nedvnej dobe to jednoznane vyjadril esk filozof
Erazim KOHK, ke napsal: Ekolgie, ktor by si nekldla filozofick otzky, by
z vedy nevyaila ni, iba hluinu.
Preto sa domnievame, e eko-filozofick prstup tm, o prina svojou
celostnosou, systmovosou, integrciou subjektu a objektu a najm ontickou
jednotou prrody a loveka je doslova nadan na to, aby sa stal novou paradigmou
vedeckho, ale aj kultrneho a veobecne spoloenskho myslenia. Sme si
vedom, e tie tri psmena EKO sa dnes stali mdnou zleitosou. Mnoh spjaj
EKO s rozlinmi fenomnmi a sklouj EKO vo vetkch pdoch. Toto by ns
vak nemalo zmias ani odrdza od toho, aby sme prve tento prstup
presadzovali ako urujci. Prve on m to, o tak naliehavo potrebujeme nielen
na prekonvanie krzy vedy, ale bytostnej krzy loveka vbec.
Medzn situcia - v ktorej sa udstvo nachdza - naliehavo potrebuje
zmeni vedeck myslenie v intencich novej eko-paradigmy.
Je mon, e si v tomto okamihu kladiete otzku, ako tto problematika
svis s mzejnou kultrou a zvl s muzeolgiou. Poda nho sudku svis v
dvoch rovinch: predmetnej a vedecko-poznvacej. Predmetom muzealizcie je
ako minul, tak aj sasn skutonos. Ako mzejn kultra postihovala a
postihuje minulos z hadiska jej osobitosti i problematinosti, nememe
muzealizova sasnos, keby sme nepostihovali prve to, o ju problematizuje.
Mzejn kultra neme nereagova na globlnu ekologick a kultrnu krzu
udstva. Z hadiska vedecko-poznvacieho z toho vyplva, e je nie mon k tejto
skutonosti pristupova tradinmi poznvacmi metdami a hodnotiacimi
hadiskami. Mze s nie na tto nov orientciu pripraven ani po praktickej,
ani vedecko-odborn strnke. Ich vedeck bze je stle vemi tradicionalistick a
plne poplatn prekonvanej kartezinsko-newtnovskej paradigme. Podstatn
zmena v profilovan mzejnej kultry preto potrebuje tak teoretick bzu, ktor by
tto premenu umonila.
99

9.2 Eko-muzeologick orientcia

Reaguj mze na ekologick a kultrnu krzu sasnho udstva?
Do uritej miery no. Meme si pripomen, e niektor domce, no najm
zahranin mze realizuj vstavy s touto aktulnou tematikou, organizuj aj
pecifick akcie pre mlde a dospelch a do uritej miery by sme mohli poukza
aj na existenciu tzv. ekomze. Mohli by sme z tohto vyvodzova , e mze nie s
ahostajn k tejto krze.
Napriek tmto pozitvnym prejavom, konfrontcia sasnej mzejnej
praxe - a to aj v medzinrodnom mertku - s globlnou krzou dnenho udstva,
nevyznieva k jej prospechu. Ak sa zaoberme hlbie prcami, ktor reaguj na
tto problematiku, dospejeme k poznaniu, e myslenie ovldajce s asn
mzejn prax, zotrvva na tradinch postojoch.
Na zklade tdia krzovej problematiky sasnho udstva a jej
konfrontcie s mzejno-teoretickmi a praktickmi prstupmi, sme si zaali
uvedomova existenn problematiku dnenej mzejnej kultry, ale zrove aj
to, e jej rieenie - aspo poda nho sudku - m zsadn vznam pre
angaovanos tejto osobitnej kultrnej zloky v existennom zpase udstva.
Sasn pohad do dejn mzejnho fenomnu ns pouuje, e jeho existencia
bola vdy
zviazan s ovzdum svojej doby. Mme aj doklady o tom, e
zaostvanie mzejnho myslenia za dobou viedlo k ohrozeniu samotnej existencie
tohto osobitho kultrneho prejavu.
Napriek tomu, e silnie vedomie spojitosti prrody a kultry, prejavujce
sa v rovine vzahu prrodovednch a historickch mze, pretrvva odborov
roztrietenos. V dsledku toho chba vedomie jednoty prrody a loveka, Zeme
a Vesmru. Mze sa doposia nevymanili z zko odborovch hadsk, ktor s
dsledkom vvoja koreniaceho v 18. a 19. storo. A pritom s to prve mze,
ktor maj optimlne predpoklady ku globlnemu chpaniu skuto nosti.
Predmetom muzealizcie neme by iba ten i onen prrodn alebo spoloensk
fenomn. Tka sa - slovami Karla R. POPPERA - rovnako tak Sveta 1. a Sveta
2., ale ich prostrednctvom sa obohacuje aj Svet 3. To je prstup, ktor sa
v intencich renesannho myslenia sa uskutooval prostrednctvom Wunder
- Kunst - und Rarittenkammern. Nechceme tm nazna i, e by sme sa mali
vraca k praemuzejnmu modelu. Je to iba dokladom toho, e tento prstup
v dejinch mzejnej kultry existoval a zohral vznamn lohu. Ide vak o to,
aby sme si uvedomili, e v kontexte sasnej ekologickej a kultrnej krzy je
nevyhnutn, aby sme prekroili mantinely odborovch explikci a ich diel prnos
integrovali sub speciae novej eko-paradigmy.
Odbory angaovan v mzech - i prrodovedn alebo humanitn - sa
stle ete pohybuj v rovine neopozitivizmu a mnohokrt tvrdoijne zotrvvaj na
poznatkovej bze, ktor vyvracia sasn veda a filozofia. Mnoh taktie
argumentuj, e tieto odborn disciplny s dostaujcou bzou pre rieenie
mzejnch otzok a odmietaj zoznamova sa s muzeolgiou a uznva jej
pecifickou poznvaciu lohu. Toto ponanie sa podob slepmu, ktor had
cestu z temnho lesa. Toto sme vak podrobne objasnili u v predchdzajcich
kapitolch.
Je to prve eko-krza sasnho udstva, ktor vyaduje, aby sme
pristupovali k existennej problematike mze, galri, ale aj ochrany prrody
a pamiatkovej starostlivosti prostrednctvom tejto osobitnej poznvacej intencie,
v slade s novmi filozofickmi a vedeckmi trendmi. To nm umon, aby sme
100

nali zodpovedajci prstup k ekologickej problematike chpanej vo filozofickoekologickej rovine.

Prirodzene musme bra do vahy sasn ekologick produkciu, a to
vedeckou ekolgiou ponajc a filozofickou koniac. Nememe nevidie aj
prnos jednotlivch vednch odborov angaovanch v mzech a galrich, ako
aj prnos transdisciplinrnych odborov. Potrebujeme integrciu tchto prstupov
v intencich spoloenskho poslania mze. To nm nijak z pripomenutch
odborov neposkytne, pretoe to le mimo ich zornho poa. Tto lohu me
prevzia len muzeolgia.
Ak m muzeolgia naplova svoje poslanie a presadzova globlne
ekologick prstupu mze ku skutonosti a tak navodi nov vzah loveka
k prrode a celmu bytiu, potom je potrebn orientova muzeolgiu ekologicky, t.j.
vyleni eko-muzeolgiu.
Tto ekomuzeolgia vak nie je nejak nov muzeolgia alebo obor, ktor
by mal nahradi obecn muzeolgiu. Muzeolgia je len jedna bez oh adu na jej
chpanie, ako sme u doloili. V tomto prpade vak ide o orientciu, zameranie
muzeologickho myslenia. Ide o aktualizciu muzeolgie v kontexte s asnej
existennej problematiky udstva. Tto aktualizcia vychdza z urujcich znakov
muzeolgie ako vedy, t.j. je identick s jej poznvacou domnou, metodolgiou i
systmom. o je pre ekomuzeolgick orientciu pecifick a o jej prnosom
pre poznatkov systm muzeolgie, je rieenie muzealizcie faktorov ekologickej
a kultrnej krzy. Z toho pramenia mnoh pecifick otzky a problmy, ktor
neboli doposia rieen. Tkaj sa najm povahy muzeli vo vzahu k informanej
explzii, problematiky tvorby zbierkovch fondov, ale aj otzok prezentcie tejto
tematiky a sprievodnch komunikanch foriem. Postavenie ekomuzeolgie voi
obecnej muzeolgii meme porovnva so vzahom etiky a ekoetiky. Aj ekoetika
nevyvracia lohu etiky, ale ju obohacuje.
Aj poslanm ekomuzeolgie je
posilova lohu muzeologickho myslenia a tak umocova postavenie mzejnej
kultry.
KONTROLN OTZKY
1. Ako meme charakterizova sasn ekologick a kultrnu krzu?
2. Ako chpete pojem eko-paradigma?
1.
2.
3.
4.

3. Preo by mali mze reagova na sasn krzu?

4. Preo presadzujeme v sasnej muzeolgii eko-paragimu a vymedzujeme aj
pojem ekomuzeolgia?
5. Existuj v dejinch mzejnej kultry doklady o globlnom, integrovanom
prstupe k prrodnej a humnnej skutonosti?
6. Je ekomuzeolgia len odrazom mdnej vlny, alebo vedomou reakciou na
ekologick a kultrnu krzu?
7. Ak vzah m ekomuzeolgia k ekolgii a environmentalistike?
8. V om spova ekologick orientcia muzeolgie a ak m vznam
pre premenu mzejnej praxe?

101

10.0 VCHOVA V MUZEOLGII

Ped padesti roky prohlsill J.E.Purkyn....
e i prodovdec me bt vychovn.
Chtl bych podobn prohlsit,
e i muzeolog me bt vychovn..
Kliment ermk
(1901)

Pokia m muzeolgia zohrva odpovedajcu lohu v mzejnej praxi,

potom sa mus do nej presadi, mus sa sta priamo jej zkladou. To vyaduje,
aby si mzejn pracovnci nielen osvojili muzeologick poznatky, ale aby sa nau ili
muzeologicky myslie a kona. Ak vznam m vchova v muzeolgii si uvedomili
zujemcovia o mzejn kultru u v minulosti. Meme si strune pripomen
vvoj tchto snh v medzinrodnom kontextu.
10.1 Presadzovanie pecilnej vchovy
Museum Studies International, vydvan Office of Museum Programs pri
Smithsonian Institution vo Washingtone dokumentuj, e vec mzejnej, alebo
muzeologickej vchovy sa stala vecou celosvetovho zujmu. To je svedectvom
toho, e osvojovanie si pecifickch muzeologickch a muzeografickch
poznatkov sa stle viacej pociuje ako nezbytn predpoklad alieho rozvoja
mzejnej prce, resp. silia, aby sa tto prca dostala na rove zodpovedajcej
sasnej fzy vvoja udstva.
silie o zavedenie mzejnej, resp. muzeologickej vuby m vak u svoju
histriu.
Ako prv kola, ktor zaradila do svojej nplne mzejn problematiku bola
Ecole du Louvre, otvoren u v r. 1882. Nebol to vak ojedinel krok. O rok
neskorie zdvodoval J. G. T. GRAESSE na strnkach u zmienenho
Zeitschrift fr Museologie und Antiquittenkunde poiadavku, aby pracovnci
v mzech mali vysokokolsk vzdelanie. Z toho vak nevyvodzoval, "e kad,
kto absolvoval akademick tdium, by bol schopn prevzia riadenie mzea".
Akademick vzdelanie je pre toto len predpokladom. Kto sa chce naozaj venova
mzejnej prci, mus sa na tto drhu pecilne pripravova, a to v priebehu
univerzitnho vzdelvania tdiom muzeolgie.
V r. 1901 vydal Kliment ERMK lnok s charakteristickm nzvom
Vchova v muzeologii, v ktorom tie zdvodoval potrebu zavedenia pecilnej
vchovy s odkazom na nzor J. E. Purkyn. V prvom sle asopisu
Museumskunde z r. 1905 psal J. LEISCHING o nedostatonej kvalifikcii
pracovnkov mze, pre ktorch je zatia kolou len "samotn mzeum". Mali by sa
vzdelva ako uviedol - "v mzejnej vede" ( in der Museumswissenschaft).
Pretoe tento obor doposia neexistuje, je treba nedostatok kvalifikcie suplova
formou kurzov. Predseda britskej Museums Association na zasadnut v Bristole v
r. 1906 vymedzil nielen poiadavku vchovy vedcich mzejnch pracovnkov, ale
pecifikoval aj kvalifikan poiadavky.
Po prvej svetovej vojne sa tieto tendencie ete zosilnili. V r. 1926 boli v USA
slvnostne vyriaden prv absolventky mzejnch tdi. Na zaiatku tridsiatych
102

rokov zaviedli mzejne orientovan prednky na vysokch kolch v Moskve,

Leningrade a v Kazani. Dokonca u v r. 1934 zahjila na moskovskej univerzite
innos katedra mzejnej vedy, ktor do zaiatku druhej svetovej vojny
absolvovalo viacej ako 130 mzejnch pracovnkov. Do tohto obdobia spadaj aj
pecilne kurzy organizovan vo Vekej Britnii, ale aj v USA. Veobecn
tendenciu v medzivojnovom obdob charakterizoval v r. 1939 L. V. COLEMAN
slovami: "Univerzitn prprava mzejnch pracovnkov je doposia v zaiatkoch,
ale je neustle vyadovan. Nov kurzy sa objavuj takmer kad rok."
Po druhej svetovej vojne nastala ete vraznejia zmena v svislosti so
veobecnou renesanciou mzejnej kultry a jej profesionalizciou. V priebehu
pdesiatych rokov zaali pri mzech a univerzitch vznika stredisk vuby,
ako napr. v Junej i Severnej Amerike, ale tie v Indii a v Japonsku. Na mnohch
univerzitch zaviedli doplovacie prednky s mzejno-teoretickm zameranm,
ako napr.
na Univerzite Karlovej v Prahe, kde sa tejto lohy ujal Ji
NEUSTUPN. V bvalej Nemeckej demokratickej republike bola v r. 1954
otvoren odborn kola pvodne pre "mzejnch asistentov", ktor neskorie
prela na vysokokolsk rove a jej cieom bolo profilova "muzeolgov". V
kolskom roku 1962/63 sa podarilo na brnenskej univerzite presadi zriadenie
externej katedry muzeolgie, ktor mala vlastn vedecko-dokumenta n a
vskumn zzemie na muzeologickom oddelen Moravskho mzea. Toto
pracovisko vzniklo sasne s katedrou. Z uvedenej katedry vzila aj inpircia pre
prezentciu tejto problematiky na generlnej konferencii ICOM v New Yorku v r.
1965. Vtedy vydalo aj Metropolitan Museum of Art v New Yorku k tomuto
zasadaniu prv medzinrodn prehad centier vuby vo svete. Z iniciatvy
brnenskej katedry muzeolgie sa v Brne v r. 1967 stretla skupina vyu ujcich z
eurpskych zem. Toto zasadnutie dalo podnet na ustanovenie International
Committee for the Training of Personnel-ICTOP. Prvm predsedom sa stal H. R.
SINGLETON, vedci mzejnch tdi na univerzite v Leicesteru.
Vec zavdzania muzeologickej vchovy sa tak stvala stle veobecnejou
zleitost. To dokumentuje aj publikcia Training of Museum Personnel, vydan
zsluhou ICOM v r. 1970 v Londne. V alom vvoji sa prejavila innos
uvedenej medzinrodn komisie. Najm vaka
irokej angaovanosti jej
predsedu, pomhala hlavne krajinm Junej Ameriky a zie, o prinieslo pozitvne
vsledky, aj ke sa vetko nepodarilo udra, vzhadom k politickm udalostiam
v tchto zemiach.
V eurpskych krajinch sa tie zmnoovala tto vchova. Vznamn centr
zaali pracova v Zhrebe, v Poznani, Krakove, Moskve a Budapeti. Niektor
univerzity zaviedli aspo doplujce prednky s mzejnou tematikou, ako napr..
v Pari, kde prednal G. H. RIVIERE a G.BAZIN.
Nrast centier vuby prinal so sebou aj pecilnu problematiku:
teoretick i pedagogick. Tejto problematike sa venoval aj spoluautor tejto
publikcie, ale aj K. MALINOVSKY a L. TEATHER. V r. 1978 prinieslo Museum
News tzv. Minimum Standard for Professional Museum Training Programs, ktor
sa dostalo do vedomia verejnosti ako prloha u spomenutej publikcie Museum
Studies International. Absolvent tohto druhu tdia by mal - aspo poda
navrhovanho projektu - ovlda histriu, filozofiu a poslanie mzea, mal by si
osvoji profesionlnu etiku, ale uvedomova si aj zodpovednos voi verejnosti,
mal by by dobrm manarom zbierok, a to vrtanie ich akvizcie, konzervovania
a interpretcie, mal by sa orientova nielen na plnovanie vstav, ale aj ich
designu a ovlda vlastn intalan prce, rovnako by mal zvlda vskum a
vyhodnocovanie reakci nvtevnkov a nakoniec by sa mal oboznmi so
vetkm, o je spojen s administratvou, financiami, personalistikou, vzahom
k verejnosti, t.j. mal by ovlda manament mzea. ICTOP sa tie snail zjednoti
103

programy vuby a preto tto komisia niekoko rokov pracovala na veobecne

prijatenom tudijnom programe, ktor publikovala v r. 1988. Vaka aktivite tejto
komisie, ale i neskoriemu psobeniu medzinrodnej komisie pre muzeolgiu ICOFOM, sa stle astejie dostvali do uznesen ICOM doporuenia na
zavdzanie tejto vuby. To podnietilo vea krajn, a to aj tie, kde pre tieto zmery
skr nebolo pochopenie.
Vznikali nielen nov centr, ale sa profilovali aj pecializovan intitcie.
Tak napr. vo Fnsku a vdsku vznikli katedry mzejnch tdi, v Spolkovej
republike Nemecko ustanovili Rheinische Museumsschule v Brauweileru a v
Lipsku sa reformovala pvodn odborn kola pre muzeolgov na Institut fr
Museologie. V Berlne navrhol Institut fr Museumskunde otvori vchovu tzv.
Museumskundlern. Na univerzite v Basileji boli otvoren pecilne kurzy
muzeolgie, ktor sa stali zkladom katedry. Vo Franczsku Institut national de
recherches et d applications pdagogiques otvoril letn kolu muzeolgie,
zameran na vedu a techniku. V r. 1990 bola v Paru zaloen cole national du
patreimoine, so sekciou pre mze. Vo Vekej Britnii vznikol pecilny Museum
Training Institut, situovan v Bradforde, nehadiac na cel rad alch
vzdelvacch foriem zabezpeovanch najm za spoluprce Museum and
Galleries Commission. Tie v panielsku realizuj Cursos para jovenes
postgraduados, ktor zahaj nielen sfru archvov, kninc, ale taktie
muzeolgiu a muzeografiu. V svislosti s generlnou konferenciou ICOM, ktor sa
konala v r. 1992 v Kanade, astnci mali monos sa zoznmi s pracoviskami a i
programami vuby napr. na Universit Laval v Qubecu. Do tohto kontextu spad
aj vznik a innos International Summer School of Museology - ISSOM na
Masarykovej univerzite v Brne, ktor vznikla v r. 1986 na zklade uznesenia
generlnej konferencie UNESCO.
Ak preferenciu dnes tato vuba dosahuje, to sa odra aj v pecilnych
asopisoch, ktor vydvaj centr vuby, ako napr. Museum Studies univerzity v
New Yorku, Museum Studies Journal univerzity v San Franciscu, FESP Instituto
de museologia zo Sao Paula, alebo najnovie News from the Museum Trainers
Forum, vydvan oddelenm mzejnch tdi na univerzite v Leicesteri.
Pripomname tu centr vuby, ktor sa orientuj muzeologicky. Okrem
toho vak existuj intitcie, ktor na vysokej odbornej rovni zabezpe uj
vchovu napr. konzervtorov a retaurtorov. Za vetky meme menova
pikov Getty Conservation Institute situovan v Marina del Rey v USA, ktor
vydva Newsletter, prostrednctvom ktorho sa iria verejnos zoznamuje s
touto intitciou.
Naznaen silie o presadzovanie mzejnej terie, resp. muzeolgie je iste
pozitvnym faktorom. Je to zrove doklad potreby takejto vchovy. Jednou vecou
je vak kvantita tchto zariaden, druhou profil a predovetkm dosah ich vu by.
Pri bliej analze programov vuby - a to len tch center, ktor sa profiluj
muzeologicky - narazme na problematiku zamerania tejto vuby. Mnoh sa stle
domnievaj, e tato vuba m poskytn posluchom hlavne o najviac
praktickch sksenost a technickch zrunost, strune povedan: naui ich
mzejnmu remeslu.
Ak sme v tejto prci ukzali, realizcia muzelneho prstupu k skuto nosti je
spt s plejdou zrunost a mzejn pracovnk sa s nimi mus oboznmi. Tm
vak nie je povedan, e je mus vetky aj prakticky ovlda. Nie kad m k tomu
predpoklady, i nadanie. Mzejn profesiu nememe stotoova s
veznalectvom a veumenm. I tu je potrebn pecializcia. o je vak nutn je:
"veci rozumie". To vak vyaduje, aby si mzejn pracovnci osvojovali
muzeolgiu, pretoe len na jej zklade a s jej vyitm sa mu orientova
v mzejnej kultre, ale aj kadodennej mzejnej praxi .
104

Nepopierame vznam praktickej vuby; ale vznam me ma len v relcii

s teriou, pretoe ak napsal Jaroslav KENECK:
...... "najpraktickejia je prve dobr teria".
10.2 Muzeologizcia praxe
Zmyslom tdia muzeolgie nie je iba osvojenie si predkladanch poznatkov
a oboznmenie sa s doporuovanmi metdami a formami mzejn prce. To je len
zaiatok Je to jen predpoklad k tomu, aby sa absolvent tohto tdia stal
profesionlnym mzejnm pracovnkom. Cesta k tejto profesionalizcii nie je vbec
ahk a vlastne kon v nedohadne.
Mnohm mzejnm praktikom sa zd, e nejde o ni viac ne o nejak t
hstku dobrch sksenost a praktk. Prehliada sa, e muzeolgie nie je len nejak
ptavej nvod k praxi, nieo ako dokonalejia kuchrka. Muzeolgia tak ako
sme sa tu snaili z mnohch pohadov ukza - je osobit vedecko-poznvac a
hodnotiaci odbor, ktorho poslanm nie je len reflexia mzejnho fenomnu, ale
vedeck explikcia jeho dejinnej a sasnej lohy vo vvoji udstva, ako aj
identifikcia toho, o je pre tento fenomn urujce a evolun. Nejde preto len o
poznanie, ale tie o vymedzovanie programov, metd a technk cesty vpred. Tento
poznvac a hodnotiaci proces je ete nie ukonen, ale je dynamick, reaguje a
aj mus reagova na premeny, ktormi prechdza udstvo a jeho filozofick,
vedeck i kultrne myslenie. Muzeolgia je nstrojom na to, ako prenika
k pochopeniu tohto osobitho fenomnu a na tomto zklade aj programova jeho
budcnos. Muzeolgia je garantom funknho bytia mzejnej kultry.
Absolvent tdia muzeolgie sa preto neme uspokojova len s tm, o sa
viacej i menej v priebehu tohto tdia nauil. Muzeologick poznvac systm nie
je pevne dan, ale neustle sa men a meni sa aj bude. Preto je v prvom rade
potrebn , aby absolventi tdia aj naalej sledovali vvoj odboru, a to hlavne
prostrednctvom ako domcej, tak najm zahraninej produkcie. Sstavnm
tdiom muzeologickej literatry si musia obohacova a rozirova poznatkov
zkladu, ktor si osvojili v priebehu tdia muzeolgie. Pritom je mon, aby v
prstupe k tejto produkcii u preferovali zujem o problematiku, ktor ich najviac
pta a jej rieenie ich osobne uspokojuje. Toto tdium nie je samo eln. Motivuje
nastvajceho muzeolga k vlastnmu premaniu a k zaujmaniu osobnch
postojov k jednotlivm problmovm okruhom, Toto sa ete viacej umoc uje, pokia
m tento pracovnk u monos konfrontova teriu s praxou , t.j. overova si
funknos teoretickej explikcie. Toto je odrazov most potrebn na to, aby sa
pokal o vlastn teoretick prcu v oblasti muzeologickej tematiky. Prve
prostrednctvom vlastnej tvorivej asti na rozvjan muzeologickho myslenia sa
sm najviac poznatkovo obohacuje, pretoe sa bezprostredne spja s tmto
odborom a jeho lohou. Bez vlastnej vedecko-vskumnej prce v oblasti
muzeolgie tento odbor nerozvinieme a nezaistme jeho angaovan as na
rozvoji mzejnej kultry.
Pri prci v obore muzeolgie si vak musme uvedomi, e sa tu zkonite
pohybujeme v dvoch rovinch: muzeologickej a muzeografickej. Tieto roviny spolu
priamo svisia a ako sme doloili vzjomne na sebe psobia a podmie uj sa.
Adept muzeologickej profesie preto me v svojom vedecko-vskumnom zameran
preferova tu i in rovinu. Nikdy by vak nemal zabda na to, e s to prepojen
roviny. Problematiku nie je mon riei len v tej i onej rovine. Je vak mon o
svis s osobnm zujmom i istou osobnou dispozciou e niekto sa bude viacej
prikla k prvej, niekto k tej druhej rovine. Neraz to bude svisie s miestom, ktor
bude v mzeu zastva. V prpade priamej angaovanosti v mzejnej prci, bude
105

vdy dominantn muzeografick orientcia. Len isto muzeologick orientcia

prichdza do vahy na pde pecilnych muzeologickch stavov a pracovsk
vekch mze, na katedrch i vukovch centrch tohto odboru. V oboch
prpadoch vak plat, e poznatkov rozvoj isto muzeologick, uruje rozvoj
muzeografick a naopak. Muzeolgia je toti len a len jedna.
Netudujeme muzeolgiu pre muzeolgiu a muzeolgia tu nie je preto, aby
len registrovala i hodnotila mzejn prax. Poslanm muzeolgie je vestrann
usmerovanie mzejnej praxe z muzeologickch pozci
a najm jej
programovanie v intencich optimalizcie tejto innosti v slade s potrebami
spolonosti. Prostrednctvom muzeolgie je potrebn prekona tradin a stle
ete pestovan prakticizmus v mzejnej prci a previes ju na rove
zodpovedajcu sasnm nrokom na tto kultrnu tvorbu. Tto nezbytn
kvalitatvnu premenu nedosiahneme len tm, e budeme v mzejn praxi pouva
osveden mdne formy prce. Takmito prstupmi meme len ako obhajova
vec mzejnej kultry v rmci spolonosti, najm u rozhodujcich politickch a
ekonomickch initeov, ako sa o tom meme vetci kadodenne presvieda.
Mzejn prca mus by postaven na vlastnej zodpovedajcej teoretickej bze,
t.j. na odbore muzeolgie, nech sa to niekomu pi, alebo nie. V dejinch
nerozhoduj priania, sympatie i antipatie kohokovek z ns, ale to, o podmieuje
samotn bytie. Len prostrednctvom muzeolgie je mon alej rozvja mzejn
kultru a obhajova jej vec.
To znamen, e je potrebn prostrednctvom muzeolgov postupne
presadzova muzeologizciu kadodennej mzejnej praxe.

KONTROLN OTZKY
1. Ak vznam a poslanie m vuba muzeolgie?
2. M silie o zavdzanie tejto pecilnej vchovy svoju histriu, kde s jej
poiatky a ak je sasn stav?
3. o by malo vytvra hlavn poznatkov a informan bzu tdia tohto
odboru a ako sa v om orientujeme?
4. Meme sa pri tdiu muzeolgie uspokojova len osvojovanm si
poznatkov, alebo o je nutn, aby sa muzeolgia stala potrebnm
nstrojom premien mzejnej praxe?
5. Potrebuje tudujci muzeolgie sasne si osvojova aj poznatky z inch
vednch odborov?
6. V om spova nronos tohto tdia ?

106

ZVEROM
Po pozornom i len orientanom pretudovan tejto publikcie by sa nikto
nemal domnieva, e tm u ovldol muzeologick problematiku. Nie je mon
zabda, e sa jedn iba o zklady k vlastnmu tdiu muzeolgie, o signalizuje
aj nzov tejto prce. Skladba publikcie jednoznane sleduje zmer, aby uviedla
poslucha i zujemca do tohto tdia, aby im poskytla zkladn poznatkov
bzu a navodila predpoklady pre postupn osvojenie si osobitho muzeologickho
myslenia.
truktra prce
sleduje aj to, aby sa stala trvalou prrukou pre
pracovnkov tchto kultrnych sfr, ku ktorej sa mu kedykovek vraca, aby si
nielen obnovili niektor poznatky, ale zskali aj podnety pre alie rozvjanie
vlastnej muzeologickej prce.
Autorom nelo toti len o to, da do rk posluchov syntzu toho, o by
mali predovetkm vedie, ale najm motivova ich trval zujem o tento obor,
pretoe v tom vidme ndej pre jeho existenciu, ako aj al rozvoj.
Rozhodujce je toti poda nho sudku - aby tdium muzeolgie
viedlo k rozvjaniu vlastnej vedecko-vskumnej a aplikanej prce, pretoe len tak
sa muzeolgia me sta potrebnm nstrojom na to, aby mzejn kultra nielen
nestratila kontakt s vvojom udstva, ale sama sa rozvjala k potrebe mzejnej
praxe, ale aj v zujme obohacovania vedy a kultry.
Dfame pokia bud tudujci takto pristupova k tejto prci a poda potreby sa k nej aj
vraca e spln svoje poslanie ako v rmci tudijnho procesu, tak aj vo vzahu k nutnej
transformcii mzejnej praxe v svislosti so vstupom mzejnej kultry do 21. storoia..

107

VBEROV BIBLIOGRAFIA
Vvoj a stav muzeologickho myslenia sa predovetkm koncentruje v literatre, a to ako
v monografich, tak periodikch. V poslednch desaroiach meme hovori priamo o explzii
tejto produkcie. Vo vine sa jedn o literatru, ktor vychdza predovetkm v anglickom,
nemeckom, franczskom a panielskom jazyku a je pomerne ako dostupn, nehadiac na cenov
relcie. Literatra v slovanskch jazykoch nie je tak poetn, aj ke to neznamen, e by bola
menej hodnotn. V niektorch prpadoch teoreticky predstihuje i nemeck a americkou produkciu.
Tto literatra sa len v obmedzenom pote vyskytuje vo vedeckch a univerzitnch
kniniciach. Len niektor vek mze, galrie a stavy pamiatkovej starostlivosti a ochrany
prrody sstreuj zahranin literatru. Prirodzene je to kov loha pre katedru
ekomuzeologie FPV UMB, ale t mus najprv takto pecializovan muzeologick kninicu
systematicky budova. Spoluautor tejto prce vybudoval vek muzeologick kninicu na
muzeologickom oddelen Moravskho zemskho mzea, na katedre muzeolgie Filozofick fakulty
a na UNESCO International Summer School of Museology Masarykovy univerzity v Brne. Ich
vyuitie je mon. Obmedzenie prostriedkov vak podviazalo ich alie budovanie a potrebn
aktualizciu.
Predkladme tu tak vber z tejto medzinrodnej muzeologickej produkcie, ktor na jednej
strane dokumentuje v akom rozsahu bola a venuje sa pozornos muzeologickej problematike, na
druhej strane odkazuje na jazykove a vecne dostupnejie prce, ktor mu tudujcim
sprostredkova hlbie zoznmenie sa s tematikou.
Bibliografie je usporiadan tak, aby umonila rchlu orientciu. Jej truktra preto
zodpoved truktre prce a tituly s riaden poda dt vydania, aby sa posluch mohol
orientova v najnovej produkcii.

108

TRIEDENIE

0.0 INFORMAN BZA

0.1 Bibliografia
0.2 Terminolgia
0.3 Kompendia
0.4 Periodika
1.0 MZEJN FENOMN
2.0 VYDEOVANIE MUZEOLGIE
3.0 METAMUZEOLGIA
3.1 Kontexty
3.2 Vedeckoteoretick vchodiska
3.3 Pojatie muzeolgie
4.0 TEORETICK MUZEOLGIA
4.1 Selekcia
4.2 Tezuarcia
4.3 Prezentcia
5.0 HISTORICK MUZEOLGIA
6.0 SASN MUZEOLGIA
6.1 Existencia
6.2 Budcnos
7.0 MUZEOGRAFIA
7.1 Organizcia
7.2 Prostredie
7.3 Informcie
7.4 Konzervcia
7.5 Vystavovanie
7.6 Prca s verejnosou
8.0 PECIALIZOVAN MUZEOLGIE
9.0 EKO-MUZEOLGIA
10.0 VCHOVA V MUZEOLGII

109

0.0 INFORMAN BZA

0,1 Bibliografie
CLIFFORD, W.: Bibliography of Museums and Museology, New York 1923
BORHEGYI, S.F.- DODSON, E.A.- HANSON, I.A.: A Bibliography of Museums and Museum
Work 1900 - 1960, Milwaukee 1960 (Suppl.No.2, 1961)
Vberov bibliografia zahraninej museologickej literatury, SNM, Bratislava .l/1962
International Museum Bibliography for the Year 1967 / Bibliographie musologique internationale
pour lanne 1967, Praha 1969
Bibliography, Canadian Museums Association, Ottawa 1976 - ( Suppl. l - )
PT, J.: Bibliographia museologica 1818 - 1967, Praha 1968
FEELEY, J.: Museum Studies Library Shelf List, Museum Studies Journal, 1983, 1
Bibliografia Museologico - Museografica. Servi Pedagogic de Museus, Barcelona 1984
NOSCHKA, A.(ed.): Bibliographie, Institut fr Museumskunde, Berlin l984 A Bibliography for Museum Studies Training, University of Leicester, Leicester 1985
Basic Museum Bibliography / Bibliographie musologique de base, UNESCO, Paris 1986 STRNSK, Z.Z.: Museology - the Link between Yesterday and Tomorrow.Selective
Bibliography of Museological Literature of Czechoslovak Republic, Martin 1986
Museum Abstracts International, Edinburgh 1990SHAPIRO, M.S.(ed.): The museum: a reference guide, New York 1990
0.2 Terminolgia
CARNAP, R.: Problmy jazyka vdy, Praha 1968
Kratkij slovar muzejnych terminov, Moskva 1974
Kleines Wrterbuch des Museumswesen, Berlin 1975
BENE, J.: Museologick slovnk, Praha 1978
POPOVI,A.-STRNSK,Z.Z.-KRABK,P.: Pojmoslovie literrnomzejnej komunikcie, Doln
Kubn 1979
SCHREINER, K.: Museologische Termini, Neubrandenburg 1982
GNEDOVSKIJ, M.B.- LUPALO, I.G.(ed.): Muzejnyje terminy.
Terminologieskije problemy muzejevednija, Moskva 1986
RI, I.- VGH, B. (eds.): Dictionarium museologicum, ICOM Budapest 1986
TK, V.: Mal vkladov slovnk muzejnch prezentanch prostedk, Metodick zpravodaj pro
vlastivdu v Severomoravskm kraji, 10, Opava 1986
BRA, O.-STRNSK, Z.Z.: Zrod musejn terminologie, Muzeologick seity, X, 1986
SCHREINER, K.: Terminological Dictionary of Museology, Berlin 1988
STRNSK, Z, Z.: Museologische Terminologie, Neue Museumskunde, 1988, l
BLANCHET, J.- BERNARD, Y.: Lexique de musologie/Glossary of Museology, Ottawa 1989
Museum Abstracts International, London 1990
DESVALLEES, A.: Thesaurus Museologicus. List of Terms, Stavanger 1995
0.3 Kompendi
HOMBURGER, O.: Museumskunde, Breslau 1924
Musographie. Architecture et amnagement des muses dart, I-II, Office international des
muses, Paris 1934
TZIGARA-SAMURCAS, A.: Muzeografie romaneasca, Bucuresti 1936
BURNS, N.L.: Field manual for museums, Washington 1940
KOMORNICKI, S.S.-DOBROWOLSKI, T.: Muzealnictwo, Krakw 1947
VIANA, M.G.: Elementos de museologia, Lisboa 1953
Handbook for museums curators, London 1954 Osnovy sovetskogo muzejevednija, Moskva 1955
TSURUTA, S.: Principes de Musologie, Tokyo 1956
The organisation of museum, UNESCO, Paris 1959
BENOIST, L.: Muses et musologie, Paris 1960, 1971
NEUSTUPN, J.: Museum and Science, Praha 1968
STRNSK, Z.Z.: vod do muzeologie, UJEP, Brno 1972
NICOLESCU, C.: Muzeologie generala, Bucuresti 1975
110

LEWIS, R.H.: Manual for museums, Washington 1976

JOVANOVIC, M.: Muzeologija, Beograd 1976
BURCAW, G.E.: Introduction to Museum Work, Nashville 1976 (3rd ed.1986)
CAMARGO-MORO de, F.: Introducao ao ensino dirigido de museologia, Associacao de Membros
de ICOM AMICOM, Rio de Janeiro 1977
JAHN, I.: Die Museologie als Lehr-und Forschungsdisziplin, Neue Museumskunde, 1979, 3, 4,
1980, 1, 2, 3
STRNSK, Z.Z.: vod do studia muzeologie, UJEP, Brno 1980, 1984
LAPAIRE, C.: Kleines Handbuch der Museumskunde, Bern - Stuttgart 1983
GREGOROV, A.: Mzea a mzejnctvo, Matica slovensk, Martin 1984
DELOCHE, B.: Museologica, Paris 1985 (2.ed.1989)
SCHREINER, K.: Fundamentals of Museology, Waren 1985
NICOLAS, A.(ed.): Nouvelles musologies, Marseille 1985
WAIDACHER, F. - GRF, W.: Einfhrung in die Museumskunde, Graz 1987
VRIER, S.: Osnove Muzeologije, Ljubljana 1988
HERBST, W.- LEVYKIN, K.G., (eds.): Museologie. Theoretische Grundlagen und Methodik der
Arbeit in Geschichtsmuseen, Berlin 1988
KOREK, J.: A muzeolgia alapjai, Budapest 1988
HEINONEN, J.- LAHTI, M.: Museologian perusteet, Suomen museoliitto, Jyvaskyla 1988
MAROEVIC, I.: Uvod u muzeologiju, Zavod za informacijske studije, Zagreb 1993
MRUKOVI,. a kol.: Etnomuzeolgia, teria, metodolgia, prax, SNM, Martin 1993
WAIDACHER, F.: Handbuch der Allgemeinen Museologie. Mimundus. Wissenschaftliche Reihe
des sterreichischen Theatermuseum, Wien-Kln-Weimar 1993
ROCHA-TRINDADE, M.B.(ed.): Iniciacao a museologiam, Lisboa 1993
MAURE, M.: La nouvelle musologie- quest-ce-que cest?, Museology and New Museology Rhetoric or Realities, ICOM, Stavanger 1995
STRNSK, Z.Z.: Museology. Introduction to the Study, ISSOM, Brno 1995
van MANSCH, P.: Grondslagen van de museologie, Amsterdam 1996
BENE, J.: Zklady muzeologie, Slezsk univerzita, Opava 1997
STRNSK,Z.Z.: vod do studia muzeologie, Masarykova univerzita, Brno 2000
0.4 Periodik
Arbeitsbtter fr Restauratoren, Mainz
Association of Systematic Collections, University of Kansas
AVISO, American Association of Museums, Washington
Bulletinen, SAMDOK, Stockholm
Cadernos do MINOM, Movimento Internacional para uma nova Museologia, Lisbonne
Cadernos de Museologia, Centro de Estudos de Socio-Museologia, Universidade Lusfona
Collection Management Quarterly, New York
Conservator, London
Curator, The American Museum of Natural History, New York
EMYA-Magazine, European Museum of the Year Award Bristol
Gazette de lAssociation des Muses Canadiens, Ottawa
ICOFOM Study Series, International Committee for Museology- ICOM, Stockholm
ICOM News/Nouvelles de lICOM, UNESCO, Paris
ILVS Review. A Journal of Visitor Behavior, International Laboratory of Visitor Studies,
Milwaukee, USA
Informatica Museologica, Muzejski Dokumentacioni Centar, Zagreb
Information, Mitteilungsblatt des Verbandes der Museen der Schweiz, Zrich
Journal of Indian Museums, Museums Association of India, New Delhi
Journal of Museum Management and Curatorship, London
Journal of the History of Collections, Oxford
Leterrnomzejn letopis, Matica slovensk, Martin
MDA Information, Museum Documentation Association, Cambridge
Mouseion.A journal of museological studies, Tokyo
Muse News, Museums Association of Australia, Melbourne
Muse, Canadian Museums Association, Ottawa
111

Muses. Collections Publiques de France, Paris

Musei e Gallerie dItalia, Associazione Nazionale dei Musei Italiani, Rom
Museo, Suomen museliitto julkaisuja, Helsinki
Museogramme, Canadian Museum Association, Ottawa
Museologia, Universita internazionale dellarte, Firenze
Museological News/Nouvelles musologiques, ICOFOM-ICOM, Stockholm
Museological Review, Leicester University, Leicester
Museological Working Papers (MuWoP), ICOFOM-ICOM, Stockholm
Museologick seity, Moravsk zemsk muzeum, Brno
The Museologist, N.E. Museums Conference, University Park, Pa, USA
Museum International, Unesco, Paris
Museum Aktuell. Die monatliche Zeitschrift fr Museumspraxis und Museologie im
deutschsprachigen Raum, Mnchen
Museum Abstracts, Scottish Museums Council, Edinburgh
Museum Bulletin, Museum Association, London
Museumjournaal, Amsterdam
Museum Magazine, Museum Magazine Associates, Eastchester, USA
Museum Management and Curatorship, Guildford
Museum News, American Association of Museums, Washington
Museum Quarterly, Toronto
Museums Journal, The Museum Association, London
Museumskunde, Deutscher Museumsbund, Bonn
Museumsnytt, Norske Kunst- og Kulturhistoricke Museer, Oslo
Museum Studies Journal, Center for Museum Studies J.F.Kennedy University, San Francisco
Museumswelt, Baden-Baden
Museumvisie, Nederlandse Museumvereniging, Enkhuizen
De Museus.Quaderns de museologia i museografia, Generalitat de Catalunya, Barcelona
Muzealnictwo, Warszawa
Muzejn a vlastivdn prce, Nrodn muzeum, Praha
Muzeologija, Muzejski Dokumentacioni Center, Zagreb
Mzeum, Slovensk nrodn mzeum, Bratislava
Neue Museumskunde, Institut fr Museumswesen, Berlin
Neues Museum, sterreichischer Museumsbund, Wien
News from the Museum Trainers Forum, Department of Museum Studies University of
Leicester, Leicester
Nordisk Museologi, Institutionen fr museologi Umea Universitet, Umea
Pamiatky a mze, revue pre kultrne dedistvo,SNM a P,Bratislava
Der Prparator, Bonn
Revista Muzeelor, Bucharest
Revista de museus, Diputacio de Barcelona
Revista de Museologia, Sao Paulo
SAMAB, Southern African Museums Association, Cape Town
Spravodajca Zvzu mze na Slovensku, prloha asopisu Mzeum
Sovetskij muzej, Moskva
Studies in Conservation, International Institute for Conservation of Historic and Artistic Works,
London
Studies in Museology, Baroda, Indien
Svenska Museer, Swedish Museums Association, Stockholm
Vijesti muzealaca i konzervatora Hrvatske, Muzejsko drustvo Hrvatske, Zagreb
Visitor Behavior. A Publication for Exhibition- Type Facilities, Psychology Institut,
Jacksonville State University, Jacksonville, USA
VSTNK Asociace eskch, moravskch a slezskch muze a galerii, Praha
VMS/AMS:Mitteilungsblatt des Verbandes der Museen de Schweiz, Basel10.0 Vchova v
muzeolgii
Zbornk Mzelnej slovenskej spolonosti, MSS, Martin

112

1.0 MZEJN FENOMN

Museums in Afrika, Munich 1970
Museologia argentina. Guia de instituciones y museos, Buenos Aires 1971
RODECK, H.G.: Directory of the natural sciences museums of the world, Bucharest 1971
Handbuch der Museen, Vol.l, 2, Mnchen-Pullach 1971
Handbuch der europischen Freilichtmuseen, Kln 1974
Rpertoire des muses de science et techniques, Praha 1974
List of maritime museums and collections, Antwerpen 1976
GNUVA, P.: Museen in Europa, Berlin-Stuttgart 1977
Directory of Japanese museums, Tokyo 1978
Museums of the World, Mnchen, New York, Paris 1981
HUDSON, K.- NICHOLLS, A.(eds.): The Directory of Museums, London 1982
ZIGULSKI, Z.: Muzea na swiece, Warszawa 1982
Suomen museot, Suomen museoliitto, Helsinki 1986
STRNSK, Z.Z.: loha muzeologickch informanch a teoretickch pracovi, Informace
MISS, 1992, 2
WATTEYNE, D.(ed.): Guide des Muses.Wallonie-Bruxelles, Bruxelles 1993
JAKIC, N.(ed.): Museums and Galleries of Croatia, Zagreb 1993
SAUER, K.G.: Museums of the World. 5th revised and enlarged edition, Mnchen-London-Paris
1995
VIEREGG, H.(ed.): Museen in Skandinavien, Mnchen 1996
LANGENSTEIN-SCMID-STBLER (eds.): Museen in Bayern, Mnchen 1997

2.0 VYDEOVANIE MUZEOLGIE

QUICCHEBERG, S.A.: Inscriptiones vel tituli Theatri amplissimi..., Mnchen 1565
MAJOR, J.D.: Unvorgreifliches Bedenken von Kunst- und Naturalienkammern, Kiel 1674
NEICKELIUS, C.F.: Museographia, oder Anleitung zum rechten Begriff und ntzlicher Anlegung
der Museorum oder Raritten- Kammern, Leipzig 1727
LINN, C.: Instructio musei rerum naturalium, Uppsala 1753
TRETER, M.: Muzea wsplczesne, Kijw 1918
BERLINER, R.: Zur lteren Geschichte der allgemeinen Museumslehre in Deutschland,
Mnchener Jahrbuch der bildenden Kunst, 1928, 5
NEUSTUPN, J.: Otzky dnenho muzejnictv, Praha 1950
ENNENBACH, W.: Beziehung Carl von Linns zu Museen und Samlungen, Neue Museumskunde,
1966, 3
BAUER, A.: Quiccheberg, Vijesti, 1968, l
RASGON, A.M.: 50 Jahre sowjetische Museumswissenschaft, Neue Museumskunde, 197O, 3
MALINOWSKI, K.: Prekursorzy muzeologii polskiej, Poznan 1970
ENNENBACH, W.: Der Arzt und Polyhistor Johann Daniel Major als Museologe, Muzeologick
seity, 1976, VI
STRNSK, Z.Z.: Die Herausbildung der Museologie in der Tschechoslowakei, Museologische Forschung in
Tschechoslowakei, Berlin 1982
NICOLAS, A.(ed.): Nouvelles Musologies, Association museologie nouvelle et experimentation sociale,
Marseille 1985
SOFKA.V.(ed.): Museology and Museums/Musologie et Muses, ICOFOM Studies Series, 12,
1987
CIALDEA, R.: On Theoretical Museology, Museological News, 1988, ll
HAUENSCHILD, A.: Neue Museologie, Verffentlichungen aus dem bersee-Museum, Reihe A,
Band 16.Im Selbstverlag des Museums, Bremen 1988
SOFKA, V.(ed.): Museology and Developing Countries- Help or Manipulation? / Musologie et
pays en voie developpement - aide ou manipulation? ICOFOM Study Series, 14, HyderabadVaranasi-New Delhi 1988
RIVIERE, G.H.: La musologie selon Georges Henri Riviere. Cours de Musologie/ Textes et
tmoignages, Bordas 1989

113

AUER, H. (ed.): Museologie. Neue Wege - Neue Ziele, ICOM Deutsches Nationalkomitee,
Mnchen-London-Paris 1989
STRNSK, Z.Z.:Muzeologie - neptel vdy a muzejnictv, Muzejn a vlastivdn prce, 1991, 4
HLOBIL,I. Kulturn ddictv a monumentika,Bulletin,1991,7
DESVALLES, A., (ed.): VAGUES: Anthologie de la nouvelle musologie, 1, 2 vol., Paris 199293
SOFKA, V.-SCHRER, M.(eds.): ICOFOM Study Series ISS, Vol.1-20, Hyderabad 1995

3.0 METAMUZEOLGIA
3.1 Kontexty
RIEGL, A.: Der moderne Denkmalkultus, sein Wesen und seine Entstehung, Wien-Leipzig 1903
DVOK, M.: Katechismus der Denkmalpflege, Wien 1918
ZBOIL, B.: Poznn, hodnocen a tvoen norem, Ostrava 1947
WHITE, L.A.: The Science of Culture, New York 1949
WILLAIMS, R.: Culture and Society, London 1958
MALINOWSKI, B.: A Scientific Theory of Culture and Other Esseys, New York 1960
HONZK, K.: Vci kolem ns, Praha 1961
BENJAMIN, W.: Das Kunstwerk im Zeitalter seiner technischen Reproduzierbarkeit, Frankfurt am
Main 1963
KLOSKOWSKA, A.: Masov kultura, Praha 1967
PHODA, V.: Ontogeneze lidsk psychiky, I., II.Praha 1963, 1967
von BERTALANFFY, L.: General System Theory, New York 1968
BAUDRILLARD, J.: Le systme des objets, Paris 1968
LEPPIN, Z.: Filosofie hodnot a nae doba, Praha 1968
KUEROV, S.: Hodnoty a vchova, Praha 1969
FOUCAULT, M.: The Order of Things: An Archeology of the Human Sciences, New York 1970
BROK, V.: Kapitoly z axiologie, Filozofia, I-VII, 1970-71
VINTER, Vl.: vod do djin a teorie pamtkov pe, I-II, Praha 1971
MORRIS, Ch.W.: Grundlagen der Zeichentheorie. sthetik und Zeichentheorie, Mnchen 1975
LEACH.E.: Culture and Communication, Cambridge 1976
POPELOV, J.: Hodnoty a hodnocen, Filozofick asopis, 1976, 1
BAUDRILLARD, J.: Agonie des Realen, Berlin 1978
JANTSCH, E.: Die Selbstorganisation des Universums, Mnchen 1979
CHARON, J.E.: Der Geist der Materie, Wien 1979
LYOTARD, J.F: La situation postmoderne, Paris 1979
THOMAS, L.: The Medusa and the Snail, New York 1979
VESTER, F.: Neuland des Denkens, Mnchen 1980
SEVERIN, W.J.- TANKARD, J.W.: Communication Theories: Origin, Methods, Uses, New York
1982
SMITH, W.A.E.: Die Naturwissenschaften kennen keine Evolution, Basel 1982
World Conference on Cultural Policies, UNESCO, Mexico City, 1982
KLOSKOWSKA, A.: Socjologia kultury, OWN, Warszawa 1983
NORA, P.: Entre mmoire et histoire, Le lieux de mmoire, Bd.l, Paris 1984
WILSON, R.A.: Der Neue Prometheus, Basel 1985
ATESON, G.: Oekologie des Geistes, Frankfurt 1985
JEUDY, H.P.: Die Welt als Museum, Berlin 1987
ECO, U.: ber Gott und die Welt, Mnchen 1987
FLUSSER, V.: Krise der Linearitt, Bern 1988
SLOTERDIJK, P.: Museum - Schule des Befremdens, Tradition und Experiment, Salzburg-Wien
1988
ASSMANN, J.-HLSCHER, T.(eds.): Kulture und Gedchtnis, Frankfurt am M. 1988
SMKAL, V.: Psychologie osobnosti, Praha 1989
FEYRABEND, P.: Realism and the Historicity of Knowledge, Journal of Philosophy, 1989, 8
FUKUYAMA,F.: Das Ende der Geschichte? Europische Rundschau,1989,4
NORMAN, D.A.: Dinge des Alltags, Frankfurt am Main 1989
114

BUTLER, Th.: Memory: History, Culture and Mind, Oxford 1989

WALDENFELS, B.: Stachel des Fremden, Frankfurt 1990
NORA, P.: Zwischen Geschichte und Gedchtnis, Berlin 1990
FREUD, S.: O lovku a kultue, Praha 1990
MATHAUSER, Z.: Kulturn ddictv jako filozofick problm, Bulletin, Sttn stav pamtkov
pe, 7, 1991
HAVELKA, M.: Pamtky a postmoderna, Bulletin, Sttn stav pamtkov pe, 7, 1991
HALBWACHS, M.: Das kollektive Gedchtnis, Frankfurt am M. 1991
SCHMIDT,S.J.:
Gedchtnis:
Probleme
und
Perspektiven
der
interdiziplinren
Gedchtnisforschung, Frankfurt am M., 1991
SCHLERETH, Th.J.: Cultural History and Material Culture. Everyday Life, Landscapes,
Museums, Charlottesville - London 1992
GROF, St.: Za hranice mozku, Praha 1993
ASSMANN, A.-HART, D.(eds.): Mnemosyne, Formen und Funktionen der kulturellen Erinnerung,
Frankfurt am M. 1993
RHEINGOLD, H.: The Virtual Community, Harper Perennial 1993
FLUSSE, V.: Dinge und Undinge, Wien 1993
WELSCH, W.: Nae postmodern moderna, Praha 1994,
JUNG, C.G.: Due modernho lovka, Brno 1994
SEIJDEL, J.: Operation Re - store World, Mediamatic, 1, 1994
GORE, Al.: Zem na misce vah, Praha 1994
FROMM, E.: Mt nebo bt? Praha 1994
ARENDTOV, H.: Krize kultury, Praha 1994
MILLER, D.: Material Culture and Mass Consumption, Oxford - Cambridge 1994
ALMEIDA-KLEIN, S.(ed.): The Cultural Dimension of Development, UNESCO, Paris 1995
MAJS, J.: Ohroen kultura, Brno 1995
JUNG, C.G.: lovk a due, Praha 1995
HUYSSEN, A.: Twilight Memories. Marking Time in a Culture of Amnesia, New York-London
1995
DESVALLES, A.: Emergence et cheminements du mot patrimoine, Muses. Collections
publiques de France, 3, 1995
KUEROV, St.: lovk-Hodnoty-Vchova, Preov 1996
KOUKOLK, F.-DRTILOV, J.: Vzpoura deprivant, Praha 1996
BROCKMANN, J.: The third Culture, New York 1996
UREVBU, A.O.: Culture and Technology, UNESCO, Paris 1997
VESTER, Fr.: Myslet, uit se...a zapomnat?, Plze 1997
KOCOUREK, R.: Msta vynlez, Olomouc 1997
du GAY, P.(ed.): Production of Culture/Cultures of Production, London-New Delhi 1997
3.2 Vedeckoteoretick vchodisk
BERNAL, J.D.: Die Wissenschaft in der Geschichte, Berlin 1961
LEINFELLNER, W.: Einfhrung in die Erkenntnis - und Wissenschaftstheorie, Manheim 1965
LEINFELLNER, W.: Struktur und Aufbau wissenschaftlicher Theorien, Wien-Wrzburg 1965
TICH, P.: Logick stavba vdeckho jazyka, Praha 1968
WOHLGENANNT, R.: Was ist Wisseschaft? Braunschweig 1969
KUHN, Th.S.: The Structure of Scientific Revolutions, Chicago - London 1970
MASER, S.: Grundlagen der allgemeinen Kommunikationstheorie, Stuttgart-Berlin-Kln-Mainz,
1971
Wissenschaftssoziologie, Bd.I, II, Frankfurt 1972, 1974
SEIFFERT, H.: Einfhrung in die Wissenschaftstheorie, I, II, Mnchen 1973
POPPER, K.R.: Logik der Forschung, Tbingen 1976
GUNTAU, M.: Zur Herausbildung wissenschaftlicher Disziplinen in der Geschichte, Rostocker
Wissenschaftshistorische Manuskripte, H.l, Rostock 1978
BLAUBERG,I.V.-MIRSKIJ,E.M.-SADOVSKIJ,V.N.: Die wissenschaftliche Disziplin: Begriff,
Phnomen, Forschungsgegenstand, Rostocker WissenschaftsteoretischeManuskripte, H.2, Rostock
1978
STRNSK, Z.Z.: The Theory of Systems and Museology, Museological Working Papers, 1981,
2
115

LUHMANN, N.:Soziale Systeme. Grundriss einer allgemeinen Theorie, 1984

SPIERLING, V.: Lust an der Erkenntnis. Die Philosophie des 20. Jahrhunderts, Mnchen-Zrich
1987
MATURANA, H.-VARELA, Fr.: Der Baum der Erkenntnis, Scherz-Bern-Mnchen-Wien 1987
NOEVER, P.: Tradition und Experiment, Wien 1988
Intuice ve vd a filozofii, Praha 1993
KOHK,E.: lovk, dobro a zlo, JEK,Praha 1993
KRL, M.: Zmna paradigmatu vdy, Praha 1994,
MORIN, Ed.: Vda a svdom, Brno 1995
TONDL, L.: Mezi epistemologi a smiotikou, Praha 1996
FAJKUS, B.: Souasn filosofie a metodologie vdy, Praha 1997
GREMZ.S.J.: vod do postmodernimsu, Nvrat domu, Praha 1997
HANUS,L.: lovek a kultra, L, Bratislava 1997
BUDIL.I.T.: Mtus, jazyk a kulturn antropologie, TRITON,Praha 1998
MACHOVEC,M.: Filosofie tv v tv znkiu, Zvltn vydn, Praha 1998
KRL,M.: Kam smuje civilizace?, FILOSOFIA, Praha 1998
2.3 Pojatie muzeolgie
GRAESSE, J.: Die Museologie als Fachwissenschaft, Zeitschrift fr Museologie und
Antiquittenkunde, 1883, 15
Diskussionsbeitrge zur Museumswissenschaft, Neue Museumskude, 1964, 3
WASHBURN, W.E.: Grandmotherlogy and Museology, Curator 1967, l
STRNSK, Z.Z.: Grundlagen der allgemeinen Museologie, Muzeologick seity - Supplem. l,
Brno 1971
GLUZINSKI, W.: Muzeum - przedmiot muzealny, podstawowe pojecia muzeologii, Monografie
Muzeum Narodowego v Poznaniu, sv.6, 1971
DYROFF, H.D., (ed.): Museologie. Bericht ber ein internationales Symposium, Deutsche UnescoKommission, Mnchen 1973
JENSEN, V.T.: Der Begriff Museologie, Museologick seity, VI.1976
JAHN, I.: Die Museologie als Lehr - und Forschungsdisziplin .., Neue Museumskunde, l979, 3, 4,
1980, 1, 2, 4
HLOBIL, I.: K otzce teorie pamtkov pe, Umn, 3, 1979
SOFKA, V., (ed.): Museology - Science or just Practical Museum Work ?/ La musologie - science
ou pratique du muse? Museological Working Papers, No.l.1980
GLUZINSKI, W.: U podstaw museologii, Warszawa 1980
STRNSK, Z.Z.: Museology as a science. A Thesis. Museologia, No.l5.1980
SOFKA.V., (ed.): Interdisciplinarity in Museology / Linterdisciplinarit en musologie,
Museological Working Papers, No.2.1981
STRNSK,Z.Z.: Mezinarodn anketa/International inquiry, Muzeologick seity, IX.1983
TEATER, J.L.: Museology and its traditions: the British experience 1845-1945, PhD thesis,
University of Leicester, 1983
RAZGON, A.M.: Obeteoretieskije voprosy muzejevednija v naunoj literature
socialistieskich stran, Moskva 1984
BULATOVIC, D.: Teorijska legitimnost muzeologije, Informatica Museologica, 1-4, 1986
RAPHAEL, Fr.- HERBERICH-MARX, G.: Musologie. Typologie des exprience novatrices en
matiere de musographie, Revue des sciences sociales de la France de lEst, 15, 1986/87
OLA, T.: Concept et nature de la musologie, Museum, 1987, 153
STRNSK, Z.Z.: On Museology as an Inevitable Base for Museum Work, Museological News,
10, 1987
RAZGON, A.M.: Entwicklungsstand und Perspektiven der modernen Museologie, Beitrge und
Mitteilungen 15, Berlin 1988
HAUENSCHILD, A.: Neue Museologie, Bremen 1988
STRNSK, Z.Z.: Museologia: Deus ex Machina, ICOFOM Study Series, 15, 1988
AUER, H., (ed.): Museologie. Neue Wege - Neue Ziele. ICOM Deutsches Nationalkomitee,
Mnchen-London-New York-Paris 1989
van MENSCH, P.: Museology as a scientific basis for the museum profession, Professionalising
the Muses, Amsterdam 1989
RSSIO, W.G.: Museologia e identidade, Cadernos Museolgicos, 1, 1989
116

RSSIO, W.G.: Museu, museologia, museologose formacao, Rev. museo, 1989, 1

STRNSK, Z.Z.: Die theoretischen Grundlagen der Museologie als Wissenschaft, Museologie:
Neue Wege-Neue Ziele, Mnchen 1989
DESVALLES, A., (ed.): La musologie selon Georege Henri Rivire, Paris 1989
VERGO, P., (ed.): The New Museology, London 1989
STRNSK, Z.Z.: Para uma definicao de uma teoria de museus, Cardernos museolgicos, 1990, 3
HLOBIL, I.: Kulturn ddictv a monumentika, Bulletin, Sttn stav pamtkov pe, 7, 1991
RBERG, P.(ed.): What is Museology? Papers in Museology l, Acta Universitatis Umensis, Umea
1992
van MENSCH, P.: Towards a Methodology of Museology. Doktors Thesis, Zagreb 1992
REMUS 91: La musologie des sciences et des techniques, OCIM, Paris 1993
BENE.J.: K problmm souasn muzeologie, Acta historica et museologica, 1994, l
EINARSSON, B.F..., (eds.): Nordic Museology, Nordisk Museologi, 1995, 2
GJESTRUM, J.A.: Museology and Researche- the Present Situation in Norwegian Perspective,
Nordisk Museologi, 1995, 2
STRNSK, Z.Z.: Museologie als selbstndige Wissenschaft, Museologie als Wissenschaft und
Beruf in der modernen Welt, Weimar 1995
WAIDACHER Fr.: Muzeologie a jej postaven v systmu vd, Universitas 1996, 3
OLA, T.: Essay on Museums and their theory. Towards a Cybernetic Museum, Helsinki 1997
STRNSK, Z.Z., (ed.): Museology for Tomorrows World, Mnchen 1997
MLYNKA.L.: Muzeolgia na prahu tretieho tiscroia, Mze na prahu tretieho tiscroia,
SNM/ZM, Bratislava 1999
4.0 TEORETICK MUZEOLGIA
4.1 Selekcia
GLUZISKI, W.: Pojecie przedmietu muzealnego a poczatki muzealnictwa, Muzealnictwo, 1973,
21
STRNSK, Z.Z.: Methodological Questions of the Documentation of the Present Time,
Muzeologick seity, V, 1974
BIEBERSTEIN, von J.R.: Archiv, Bibliothek und Museum als Dokumentationsbereiche,
Pullach/Mnchen 1975
RDIGER, B.: Zum Stand der quellenkundlichen Forschung in der DDR und zu den
Mglichkeiten einer Zusammenarbeit zwischen Museologie und Quellenkunde, Neue
Museumskunde 1979, 4
CEDRENIUS, G.(ed.):Today for Tomorrow: Museum Documentation of Contemporary Society in
Sweden by acquisition of Objects, SAMDOK, Stockholm 1980
JEGGLE,U.: Subjektive Heimat - objektive Musealitt, Museumspdagogik, Koblenz 1982
TUDMAN, M.: Struktura kulturne informacije, Zavod za kulturu Hrvatske, Zagreb 1983
SOFKA.V.(ed.): Collecting Today for Tomorrow/Collecter aujourdhui pour demain, ICOFOM
Study Series, 6, 1984
STOCKING, George W.Jr.(ed.): Objects and Others. Essays on Museums and Material Culture,
London-Wisconsin 1985
SOFKA, V.(ed.): Originals and Substitutes in Museums/Originaux et objets substitutifs dans les
muses, ICOFOM Study Series 9, 1985
CAMARGO-MORO, de F.: Museu: aquisicao/ documentacao. Rio de Janeiro 1986
STRNSK, Z.Z.: Toespraak: Museality as o Key-concept in Museology, Vlugschrift bijlage,
Dec.1986, Leiden
WASCHENFELDER, K.: Phnomen Musealisierung, Vom Umgang mit Dingen, Mnchen 1987
SWIECIMSKI, J.: Eksponat a przedmiot muzealny, Zeszyty naukowe Uniwersytetu
Jagielloskiego, Opuscula Musealia, 2, 1987
JEUDY, H.P.: Die Musealisierung der Welt oder Die Erinnerung des Gegenwrtigen, sthetik und
Kommunikation, 67/68, 1987
Artefacts and Museums, SAMDOK 44, 1988
PEARCE, S.M.(ed.): Museum Studies in Material Culture, Leicester University Press, LondonNew York 1989
TUDMAN, M.: Teorija informacijske znanosti, Zagreb 1990
ZACHARIAS, W.(ed.): Zeitphnomen Musealisierung, Essen 1990
117

PEARCE, S.M.(ed.):Objects of Knowledge, London 1990

HAVELKA, M.: Sbrky, fondy a pamtky v postmodern dob, Muzeologick buletin, 1991, l
BENE,J.:Muzealizace a jej msto v muzeologii, Mzeum,3,1991
STURM, E.: Konservierte Welt. Museum und Musealisierung, Berlin 1991
FLGEL, K.- ERNST, W.(ed.): Musealisierung der DDR? 40 Jahre als kulturhistorische
Herausforderung, Hochschule fr Technik, Wirtschaft und Kultur, Leipzig 1992
BENE,J.: Veejn a soukrom sbrky jako muzeologick problm, Mzeum 1992,1
STRNSK, Z.Z.: Museumsgegenstand - eine Welt sui generis. Metaphysik des
Museumsgegenstandes, Neues Museum, 1993, 3, 4
LUBAR, S.-KINGERY, W.D.(eds.): History from Things. Essays on Material Culture,
Washington-London 1993
STRNSK, Z.Z.: Objets-document, or do we know what we are actually collecting? ICOFOM
Study Series 23, Beijing 1994

STRNSK,Z.Z.: Muzejn pedmt . svt sui generis, Mzeum 1994,3

SEREMETAKIS, C.N.(ed.): The Senses Still: Perception and Memory as Material Culture in
Modernity, San Francisco-Oxford 1994
SEIJDEL,J.: Operation RE-store World,Mediamatic,Amsterdam 1994
GADAMER,H.-G.: Problm djinnho vdom, Praha 1994
SEVERIN, I.L.: Virtuelle Museen: Zukunftsmodelle oder historische Fussangel?, Neues Museum,
1, 1996
HERLES, D.: Das Museum und die Dinge, Mnchen 1996
BLANDIN, P.: Die Zukunft der Beziehung Mensch-Natur.Die Entwicklung der Begriffe
"Naturerbe" und "Kulturerbe", Museumskunde, 1, 1996
WEINRICH,H.: Lethe. Kunst und Kritik des Vergessens,Mnchen
1997
4.2 Tezaurcia
COHEN, D.M.- F.CRESSEY, R.F.(ed.): Natural History Collections. Past-Present-Future.
Proceedings of the Biological Society of Washington, International Service Company,
Indialantic 1969
BENE, J.: Muzeum a sbrky, stav pro informace a zen v kultue, Praha 1977
Museale Sammlungen: Probleme und Aufgaben in Theorie und Praxis, Institut fr Museumskunde,
Berlin 1978
ELDER, B.D.: Collecting the 20th Century, History News, 1981, 36
Collections Policy and Procedure, Canadian Museums Association, Ottawa 1981
DUNGER, W.: Sammlungsttigkeit als wissenschaftliche Aufgabe, Abhandlungen und Berichte
des Naturkundemuseums Grlitz, 1984, 2
MILLER, E.H.(ed.): Museum Collections: Their Roles and Future in Biological Research, The
British Columbia Provincial Museum 1985
STRNSK, Z.Z.: Teoretick vchodiska dokumentace, Dokumentace soudobho
vdeckotechnickho vvoje, Praha 1986
LORD, B.-LORD, G.D.-NICKS, J.: The Cost of Collecting. Collection Management in UK
Museums, London 1989
HAVELKA,M.: Sbrky, fondy a pamtky v postmodern situaci, Muzeologick buletin,1991,1
PEARCE, S.M.(ed.): Interpreting Objects and Collections, London-New York 1994
van MENSCH, P.: For now and ever. An introduction to collecting for museums, Amsterdam 1994
ELSNER, J.-CARDINAL, R.(eds.): The Culture of Collecting, London 1994
BELK, R.W.:Collecting in a Consumer Society, London-New York 1995
International Accord on the Value of Natural Science Collections, Manchester 1995
KAPLAN, F.E.S.(ed.): Museum and the Making of "Ourselves". The Role of Objects in National
Identity, London-New York 1996
HANUS, J.: K niektorm problmom ochrany kultrneho dedistva, Mzeum 1998,1
4.3 Prezentcia
OSOLSOB,I.: Ostenze jako mezn ppad lidskho sdlovn a jej vznam pro umn,Estetika,
1967,1
CAMERON, D.F.: A Viewpoint: the Museum as a Communications System and Implications for
Museum Education, Curator, 1968, l
118

SWIECIMSKI, J.: Ekspozycja muzealna jako utwr architektoczno-plastyczny, Krakw

ROHMEDER, J.: Methoden und Medien der Museumsarbeit, Kln 1977
SZEMERE, A. (ed.) The Problems of Contents Didactics and Aesthetics of Modern Museum
Exhibitions, Institut of Conservation and Methodology of Museums, Budapest 1978
Design in Museums, Leeds 1980
BENE, J.: Muzejn prezentace, Nrodn muzeum, Praha 1981
POPOVI, A.- STRNSK, Z.Z.- KRABK, P.(ed.): Dictionary of Literary Museological
Communication / Wrterbuch Literaturmusealer-Kommunikation / Terminologija literarnomuzejnoj
kommunikacii, Doln Kubn-Nitra 1981
Ausstellungen - Mittel der Politik ? Institut fr Museumskunde, Berlin 1981
LOTMAN, J.M.: Kunst als Sprache, Leipzig 1981
BOSE, A.: Mobile Science Exhibition, ICOM-Regional Agency for Asia, UNESCO, Calcutta 1983
STANTON, J.E.: Communication and Communicators: some Problems of Display, Museum, 1983,
35
STRONG, R.: The Museum as Communicator, Museum, 1983, 35
HAINARD, J.-KAEHR, R.(ed.): Objets pretextes/ Objets manipuls, Neuchatel 1984
ALTENKAMP,G.H.: Museumsdidaktik und/oder eine Ausstellungsdidaktik fr die Schule, Lehrer
Journal, 52, 1984
Lobjet expose le lieu. Prsentation, reprsentation, exposition, Expo Media, Paris 1986
EKKEHARD,M.: Exposition. Geschichte und Kritik des Ausstellungswesens, Mnchen - Berlin 1986
La memoria esposta. Esposizioni e musei/La mmoire expose. Exposition et muses, Paris 1987
HALL, M.: On Display - A Design Grammar for Museum Exhibitions, London 1987
GOTTESDIENER, H.: Evaluer lexposition, Paris 1987
RSEN, J.- ERNST, W.(ed.): Geschichte sehen. Beitrge zur sthetik historischer Museen,
Pfaffenweiler 1988
La investigaci de leducador de museus/La investigacin del educador de museos, Ajuntament de
Barcelona. ICOM/CECA, Barcelona 1988
La guide pratique de la communication, Paris 1990
SWIECIMSKI, J.: Truth and Untruth in the Museum Exhibition, Analecta Husserliana, 37, 1991
STRNSK, Z.Z.: The Langage of Exhibitions, ICOFOM Study Series, 19, 1991
BELCHER, M.: Exhibitions in Museum, Leicester-London 1991
DOMSICH, J.: Visualisierung. Ein kulturelles Defizit? Wien-Kln-Weimar 1991
KARP, Ivan- LAVINE, Steven D.(eds.): Exhibiting Culture.The Poetics and Politics of Museum
Display, Washington- London 1991
MARKY,P.: Cesty ku komplexnej prezentcii mzejnch fondov, Mzeum 1992,1
FLIEDL, G.- MUTTENTHALER, R.- POSCH, H.(ed.): Erzhlen, Erinnern, Veranschaulichen.
Theoretisches zur Museums- und Ausstellungskommunikation, Museum zum Quadrat 3,
Wien 1992
ERBER-GROISS, M.- HEINISCH, S.- EHALT, H.C.- KONRAD, H.(ed.): Kult und Kultur des
Ausstellens, Wien 1992
FLIEDL, G.- MUTTENTHALER, R.- POSCH, H.(ed.): Museumsraum-Museumszeit. Zur
Geschichte des sterreichischen Museums-und Ausstellungswesen, Wien 1992
KAVANAGH, G.(ed.): Museum Language, Leicester-London-New York 1992
LEHALLE, E., MIRONER, L.: Muses et visiteurs. Un observatoire permanent des publics,
Direktion des Muses de France, Paris 1993
AUER, H.(ed): Bewahren und Ausstellen. Die Forderung des kulturellen Erbes in Museen,
Mnchen-New York-Paris 1984
HOOPER-GREENHILL, E.(ed.): Museum, Media, Message, London-New York 1995
DEAN, D.: Museum Exhibition. Theory and Practice, London-New York 1996
GREENBERG, R.-FERGUSON, B.W.-NAIRNE, S.(eds.): Thinking about exhibitions, LondonNew York 1996
SWIECIMSKI, J.: Muzea i wystawy muzealne, I-IV, Krakw 1996
CHRISTIANS,C.-TRABER,M.(eds.): Communication Ethics and Universal Values,London-New
Delhi 1997

119

5.0 HISTORICK MUZEOLGIA

KLEMM, G.: Zur Geschichte der Sammlungen fr Wissenschaft und Kunst in Deutschland, Zerbst
1837
FURTWNGLER, A.: ber Kunstsammlungen in alter und neuer Zeit, Mnchen 1899
MURRAY, D.: Museums. Their History and their Use, I-III, Glasgow 1904
SCHLOSSER, J.: Die Kunst- und Wunderkammer der Sptrenaissance, Leipzig 1908
SCHERER, V.: Deutsche Museen, Jena 1913
HANU, J.: Nrodn muzeum a nae obrozen, I. a II., Praha 1921, 1923
COLEMAN.L.V.: The Museum in America, Washington 1939
LHOTSKY, A.:Die Geschichte der Sammlungen, Festschrift des Kunsthistorischen Museums in
Wien, II, Wien 1941-1945
TAYLOR, F.H.: The Taste of Angels: a History of Collecting from Rameses to Napoleon, Boston
1948
WITTLIN, A.S.: The Museum: its History and its Tasks in Education, London 1949
Oerki istorii muzejnogo dla v SSSR, I-VI, Moskva 1957-1968
ELIADE.M.: Das Heilige und das Profane. Vom Wesen des Religiosen, Hamburg 1965
NIELS von Holst: Creators, Collectors an Connoisseurs, London 1967
BERTI.L.: Il principe dello studiolo, Firenze 1967
BAZIN, G.: The Museum Age, Brussels 1967
KOCH, G.F.: Die Kunstausstellung. Ihre Geschichte von den Anfngen bis zum Ausgang des 18.
Jahrhunderts, Berlin 1967
MALRAUX, A.: Museum Without Walls, London 1967
CALOV, G.:Museen und Sammler der 19.Jahrhunderts in Deutschland, Museumskunde, 1969, 1-3
Schatzkammern Europas, Mnchen 1969
Die Geschichte grosser Sammler, Mnchen 1969
WITTLIN, A.S.: Museums: In Search of a Usable Future, Cambridge (USA), London 1970
WHITEHEAD, P.J.: Museums in the History od Zoology, Museums Journal, 1970, 2
SACHS, H.: Sammler und Mzene. Zur Entwicklung des Kunst-kammerns von der Antike bis zur
Gegenwart, Leipzig 1971
MALINOWSKI, K.: Geneza kolekcjenerstwa, Muzealnictwo 1972, 20
KLEMM, Fr.: Geschichte der naturwissenschaftlichen und technischen Museen. Dsseldorf 1973
HUDSON, K.: A Social History of Museums, London 1975
KOENIC, .: Muzej u prolosti i sadonjosti, Muzeologija 21/1977, Zagreb
BALSIGER, B.J.: The Kunst and Wunderkammern: a Cataloque raisonn of Collecting in
Germany, France and England 1565-1750, Pittsburg 1979
ALEXANDER, Ed.P.:Museums in Moutions: An Introduction to the History and Functions of
Museums, Nashville 1979
La scienza a Corte. Collezionismo eclettico, natura e immagine, a Mantova fra rinascimento e
manierismo, Roma 1979
SCHEICHER, E.: Die Kunst - und Wunderkammern der Habsburger, Wien-Mnchen-Zrich 1979
RASMUSSEN, H.: Dansk museums historie, Dansk kulturhistorisk museumsforening, 1979
History Function of Museums, Nashville 1980
PT, J.: Muzea ve vvoji spolenosti a nrodn kultury, Praha 1980
GRASSKAMP, W.: Museumsgrnder und Museumsstrmer. Zur Sozialgeschichte des
Kunstmuseums, Mnchen 1981
MacGREGOR, A., (ed.): Tradescants Rarities. Essay on the Foundation of the Ashmolean
Museum 1683 with a Catalogue of the Surviving Early Collections, Oxford 1983
SCHREINER, K.: Geschichte des Musealwesens, I - II, Waren 1983 - 1986
LUGLI, A.: Naturalia at Mirabilia, Milano 1983
IMPEY, O.- MacGREGOR A., (ed.): The Origins of Museums, Oxford 1985
POMIAN, K.: Der Ursprung des Museums, Berlin 1986
LEGNER, A., (ed.): Reliquien. Verehrung und Verklrung, Kln 1989
GUNDESTRUP, B.: Det kongelige danske Kunstkammer 1737/The Royal Danish Kunstkammer
1737, I, II. Nationalmuseet, Nyt Nordisk Forlag Arnold Busck, Denmark 1991
La nouvelle Alexandrie, Les cahiers de Publics et Muses, Direction des muses de France, Paris
1992)
Regards sur lvolution des muses, Publics et Muses, No 2, Lyon 1992
120

DOTTE, J.L.: La Muse, lorigine de lesthtique, Paris 1993

SCHAER, R.: Linvention des muses, Paris 1993
A.BAUEROV, A.- BAUER, J.: Tajemstv chrmovch poklad, Rudn 1993
SHERMAN, D.J.-ROGOFF, I.(eds.): Museum Culture. Histories-Discourses-Spectacles, London 1994
WEIL, S.E.: A Cabinet of Curiosities, Washington-London 1995
BENNETT, T.: The Birth of the Museum. History, theory, politics, London- New York 1995
6.0 SASN MUZEOLGIA
6.1 Existencia
The Museum in the Service of Man Today and Tomorrow, ICOM, Paris 1972
ODOHERTY, B.- BRAZILLER, G.(ed.): Museums in Crisis, New York 1972
HUDSON, K.: A Social History of Museums: What the Visitors Thought, London 1975
ICOM 74: The Museum and the Modern World, Copenhague-Oxford 1975
SAVELYEV, B.A.: Museums and Scientific and Technological Progress, Ottawa 1976
LEWIS, G.: Manual for museums, Washington 1976
HUDSON, K.: Museums for the 1980-s.A Survey of World Trends, UNESCO-ICOM, Paris 1977
THOMSON, G.: The Museum Environment, London 1978
BORUN, M.: Measuring the immeasurable. A pilot study of museum effectiveness, Washington
1978
GILMAN, B.: The Museum as an Instrument of Cultural Innovation, Council of Europe,
Strasbourg 1978
LEN, A.: El Museo. Teora, praxis y utopa. Madrid 1978
GLUSBERG, J.: Coal Museums and Hot Museums, Buenos Aires 1980
AUER, H.(ed.): Das Museum und die Dritte Welt, ICOM Deutsches Nationalkomitee, MnchenNew York-London-Paris 1981
LBBE, H.: Der Fortschrit und das Museum, London 1982
LBBE, H.: Zeit-Verhltnisse, Graz-Wien-Kln 1983
LEVIN, M.D.: The Moderne Museum. Temple or Showroom, Tel Aviv 1983
RIVARD, R.: Que le muse souvre... ou Vers une nouvelle musologie: la comuses et les
muses douverts, Qubec 1984
Dcouvrir les ecomuses, Rennes 1984
HANSEN T.H.: The museum as educator, Paris l984
HORNE, D.: The Great Museum, London - Sydney 1984
Museums are for People, Edinburgh 1985
KORFF, G.: Forum statt Museum, Geschichte und Gesellschaft, 1985, ll
STRNSK, Z.Z.: Museums and changes in natural and human environment, Role of museums in
environmental education, New Delhi 1985/86
VAESSEN,J.A.M.F.: Musea in een museale cuyltuur, Zeit,1986
SOFKA, V.(ed.): Museology and Identity/La musologie et lidentite, ICOFOM Study Series, 10,
1986
Role of Museums in Environmental Education, Museums Association of India, New Delhi 1986
STRNSK, Z.Z.: Jesu li drutvu jo potrebni muzeji ? Spona, Novy Sad, 1987, 30
PIRCHER, W.: Ein Raum in der Zeit. Bemerkungen zur Idee des Museums, Aesthetik und
Kommunikation, 1987, 67-68
FLIEDEL, (ed.): Museum als soziales Gedchtnis, Klagenfurt 1988
STLZL, Ch.: Deutsches Historisches Museum.Ideen-Kontroversen-Perspektiven, Frankfurt am
Main-Berlin 1988
HUDSON.K.: Museums of Influence, Cambridge 1988
MOUTINHO, M.C.: Museus e Sociedade. Reflexoes sobre a funcao social do Museu, Monte
Redondo 1989
van ZOEST, R.(ed.): Generators of Culture. The Museum as a Stage, Amsterdam 1989
STRNSK, Z.Z.: Museums - Melting Pots or Crossroads of Disciplinary Fields? Sympozium,
Salzburg 1990
WEIL, S.E.: Rethinking the Museum, and other Mediatation, Washington 1990
A National Strategy for Museums, Museums Association, Leicester 1991
ICOM 89: Muses: genrateurs de culture, La Haye - Paris 1991
de VARIN, Huges: Philosophie de lcomuse, Paris 1991
121

AUER, H.(ed.): Museum und Denkmalpflege, Mnchen-London-New York-Paris 1992

PRAHL, R.-VYKOUKAL, J.(eds.): Muzea umn: krize a tvorba mtek, Praha 1992
HOOPER-GREENHILL, E.: Museums and the Shaping of Knowledge, London 1992
FALK, J.H.- DIERKING, L.D.: The Museum Experience, Washington 1992
STRNSK, Z.Z.: Museums in post-communist countries, New Research in Museum Studies, III.:
Museums and Europe, 1992
DAVALLON, J.: Le muse est-il vraiment un mdia?, Publics et muses, 2, 1992
CRIMP, D.: On the Museumss Ruins, Cambridge-London 1993
HOOPER-GREENHILL, E.(ed.): The Education Role of the Museum, London-New York 1994
STRNSK, Z.Z.: Muzea w kryzysie ludskoci, Materialy Pastwowego muzeum zamkowego w
Pszczynie, VIII, 1994
AMBROSE, T.- PAINE, C.: Museum Basics, London-New York 1995
WAIDACHER, F.:Museum- per procuram societatis? Zeitlose Gedanken und aktuelle Erfahrungen
aus Europa, Abhandlungen der Humboldt-Gesellschaft fr Wissenschaft, Kunst und Bildung
e.V., 13, 1995
WAIDACHER, F.:Sachen und Wrter oder Von der Mhe, Erinnerung zu bewahren, Geldner,
G.(ed.), Der Milde Knabe oder Die natur eines Berufenen, Festschrift fr Oskar Pausch,
Mimundus 9, Wissensch, Reihe d. sterr. Theater Museums, Wien-Kln-Weimar 1997
ZUSKINOV,I.: iv mzeum v prrode, Pamiatky a mze 1998,3
6.2 Budcnos
BOTT, G.(ed.): Das Museum der Zukunft, Kln 1970
von der OSTEN, O.: Das Museum fr eine Gesellschaft von Morgen, Kln 1971
SCHMID, F.: Can Museums Predict their Future ?, Museum News, 1973, 3
LBBE, H.:Der Fortschrit und das Museum, London 1982
SCHALENBACH, W.: Das Museum zwischen Stillstand und Fortschritt, Mnchen 1983
Museums for a New Century, American Association of Museums, Washington 1984
Na puti k muzeju XXI veka, Muzejevednije, Moskva 1989
SOFKA.V.(ed.): Forecasting - a Museological Tool? Museology and Futurology/La prospective un outil musologique? Musologie et futurologie, ICOFOM Study Series, 16, 1989
MONTANER, J.M.: New Museums, New York 1991
NMEC, Z.(ed.): Europsk mze na ceste k 21. storoiu, Koice 1992
LEOPOLDSEDER, H.: Ars Electronica Center - ein Museum der Zukunft, Neues Museum, 2,
1993;
MEYNERT, J.-RODEKAMP, V.(eds.): Heimatmuseum 2000. Ausgangspunkte und Perspektiven,
Bielefeld 1993
DAGOGNET, Fr.: Le muse sans fin, Macon 1993
van MENSCH, P.: What museums, what success?, Art museums and the Price of Success,
Amsterdam 1993
BOYLEN, P.(ed.): Museums 2000. Politics, People, Professionals and Profit, London-New York
1994
SCHFER, H.: Haus der Geschichte der Bundesrepublik Deutschland, Mzeum, 2, 1995
KITTLER, Fr.: Museums on the Digital Frontier, The End(s) of the Museum, Barcelona 1996
Mze na prahu tretieho tiscroia. Zbornk prspevkov z konferencie Bansk Bystrica 1999,
Slovensk nrodn mzeum/NMC a Zvz mze na Slovensku, Bratislava 1999
7.0 MUZEOGRAFIA
7.1 Organizcia
GUTHE, C.E.:The Management of Small History Museums, American Association for State and
Local History, Nashville 1964
Basic Museum Managemant, Canadian Museums Association, Ottawa 1969
LEWIS, R.L.:Manual for Museums, Washington 1976
EMERY - WALLIS, F.: The Value of Museuums to the Economy, Museums Journal, 1979, 3
MILLER, R.L.:Personnel Policies for Museums: a Handbook for Management, Washington 1980
PHELAN, M.:Museums and Law, Nashville 1982

122

WEIL, S.E.:Methods, Goals, Resorces: a Conspectus of Museum Management, Museum News,

1982, 6
PHILLIPS, C.: The Museums Director as Manager, Nashville 1983
ROBERTSON, I.: Financial Management - Publicly Funded Museums, Transsotion 1983, 17
BLUMENTRITT, U.: Modell zur konomischen Fhrung von Museen, Kln 1984
Manual of Curatorship. A guide to museum practice, London 1984
The Management Needs of Museum Personnel, Leiden 1985
Museum Management and Administration, London 1986
LOOMIS, R.J.: Museum Visitor Evaluation: New Tool for Management, Neshville 1987
CASE.M.(ed.): Registrars on Record. Essay on Museum Collections Management, AAM
Washington 1988
Muses et economie. Direction des Muses de France, Paris 1992
SCHUCK-WERSIG,P.,WERSIG,G.: Mze a marketing, I,II, Mzeum1991,2, 1992,3
STRNSK, Z.Z.: Muzejnictv a trn hospodstv, Muzeologick buletin, 1991, 1
SCALTSA, M.: Arts Sponsorship. Museums, Galleries, Arts Organizations in the UK and Greece,
Athens 1993
MOORE, K.: Museum Management, London-New York 1994
BROUSSEAU,R.: Mzeum v ekonomika, ekonomika v mzeu, Mzeum 1995,1
McLEAN, F.: Marketing the Museum, London-New York 1997
FOPP, M.A.: Managing Museums and Galleries, London-New York 1997
LORD, B.- LORD, G.D.: Manual of Museum Management, London 1997
RUOSS, E.: Wirkungsorientierte Verwaltung in ffentlichen Musee. Hit oder Flop? ICOMSchweiz, Luzern 1997
7.2 Prostredie
ALOI, R.: Musei. Archittetura tecnica, Milano 1962
BRAWNE, M.: Neue Museen: Planung und Einrichtung, Stuttgart 1965
LEHMBRUCK, M.: Museum architecture, Museum, 1974, 26
Historical Buldings as Museums, Museum, 1975, 3
AUER, H.(ed.): Raum, Objekt und Sicherheit im Museum, ICOM Deutsches Nationalkomitee,
Mnchen 1978
THOMSON, G.: The Museum Environment, London 1978, 1986
Guide pour la conception architecturale des tablissements musologique, Qubec 1979
Museumspdagogik. Museums-Architektur fr den Besucher, Berlin 1981
BRAWNE, M.: Das Neue Museum und seine Einrichtung, Stuttgart 1982
New Museums, The Architectural Review, 1985, l065
AUER, H.(ed.): Chancen und Grenzen moderner Technologien im Museum, DNK ICOM, LondonNew York-Oxford-Paris 1986
Muses/Museums, Techniques et Architecture, 1986, 368)
MONTANER, J.M. - OLIVERAS, J.: Die Museumsbauten der neuen Generation/The Museums of
the Last Generation, Stuttgart-Zrich 1987
ALLEGRET, L.: Muses: Architecture thmatique, Paris 1989
CONWAY, H.- ROENISCH, R.: Understanding Architecture. An introduction to architecture and
architectual history, London-New York 1995
7.3 Informcie
CHOUDHURY, A.R.: Art Museum Documentation and Practical Handling, Hyderabad 1964
DUDLEY, D.H. - WILKINSON, B.I.: Museum Registration Methods, Washington 1968
CHENHALL, R.G.: Museum Cataloging in the Computer Age, Nasville 1975
CHENHALL, R.G.: Nomenclature for Museum Cataloging. A System for Classifying Man-Made
Objects, American Association for State and Local History, Nashville 1978
DUDLEY, D.H.-WILKINSON, I.B.: Museum Registration Methods, Washington 1979
International museum data standards. Museum Documentation Association, Cambridge 1981
Practical museum documentation, Museum Documentation Association, Cambridge 1981
ROBERTS, D.A.: Planning the Documentation of Museum Collections, Museum Documentation
Association, Duxford 1985
Museum Documentation System, London 1986

123

Musologie et information: Nouvelles technologies, nouvelles pratiques, nouveaux lieux, Paris

1987
WILLIAMS, D.W.: A Guide to Museum Computing, Nashville 1987
CHENHALL, R.G. - VANCE, D.: Museum Collections and Todays Computers, Westport London 1988
CASE, M.(ed.): Registrars on Record. Essays on Museum Collections Management, American
Association of Museums, Washington 1988
ROBERTS, D.A.(ed.): Collections management for museums, Museum Documentation
Associaciontion, Cambridge 1988
SUNDERLAND, J.- SARASAN, L.: Was muss man alles tun, um den Computer im Museum
erfolgreich einzusetzen?, Berlin 1990
ODEGAARD, N.: A Guide to Handling Anthropological Museum Collections, Arizona Statte
Museum, Tucson 1992

POKORN, B.: K tandardu prvostupovej evidencie zbierkovch predmetov

v AMIS, Mzeum 1994,2
PERKA,M.: Informan technolgie na konci milnia, Mzeum 1994,3
7.4 Konzervcia
WAGSTAFFE, R. - FIDLER, J.H.: The Preservation of Natural History Specimens, London
I.1955, II.1968
The Conservation of Cultural Property, Museums and Monuments, XI, UNESCO, Paris 1968
Preservation and Conservation: Principles and Practices, Washington 1976
BRANDI, C.: Principles for a theory of restoration, Rom 1977
TILLOTSON, R.G.: Museum Security/La Scurit dans les muses, ICOM, Paris 1977
Securit dans les muses, ICCROM, Rome 1977
AUER, H.(ed.): Raum, Objekt und Sicherheit im Museum, ICOM Deutsches Nationalkomitee,
Mnchen-New York-London-Paris 1978
FEILDEN, B.M.: An Introduction to Conservation of Cultural Property, Paris 1979
Museum Magic.Museums and the New Technology, Museums Association of Australia, Sydney
1980
Protection of Museum Collections, Boston 1980.
JOHNSON, E.V. - HORGAN, J.O.: Handbook for Museum Collection Storage, UNESCO, Paris
1980
Museums Security, Museums Association, London 1981
HILBERT, G.S.: Sammlungsgut in Sicherheit, I.II, Berlin 1981, 1987
Handbook of Museum Technology, New York 1982
FENNELLY, L.J.: Museum, archive and library security, Boston 1983
AUER, H.(ed.): Bewahren und Ausstellen. Die Forderung des kulturellen Erbes in Museen, ICOM
Deutsches Nationalkomitee, Mnchen-New York-London-Paris 1984
GUICHEN de, G.: Climat dans la muse/Climate in Museum, International Centre for the Study of
Conservation, Roma 1984
BALLESTREM, A. et al.: The Conservator - Restorer: a draf definition of the profession, Inter.J.of
Museum Management and Curatorship, 1984, 3
FEUSTEL, R.(ed.): Restaurierung und Museumstechnik, Weimar 1985
BURKE, R.B.- ADELOYE, S.: A Manual of Basic Museum Security, Leicester 1986
STOLOW, N.: Conservation and Exhibitions, London 1987
Safety in Museums and Galleries, Guilford 1987
PEARCE, D.: Conservation Today, London-New York 1989
JR, M.(ed.): Conservation of Metals, Veszprm 1990
HOARE, N.: Security for Museums, London 1990
LISTON, D.(ed.): Museum Security and Protection. A handbook for cultural heritage institutions,
ICOM, London-New York 1993
KNELL, S.(ed.): Care of Collections, London-New York 1994
7.5 Vystavovanie
CARMEL, J.H.: Exhibition Techniques, New York 1962
WARREN, J.T.: Exhibit Methods, New York 1973

124

NEAL, A.: Exhibits for the Small Museum, American Association for State and Local History,
Nashville 1976
BAKER, C.L.: Planning Exhibits: From Concept to Opening, Nashville 1981
MILES, R.S.(ed.): The Design of Educational Exhibits, London 1982
BERTRAM, B.: Display Technology for Small Museums, Sydney 1982
STRNSK, Z.Z. : Metodika muzejn prezentan komunikace, asopis Moravskho muzea, 1983
GRAF, B.- KNERR, G.(ed.): Museumsaustellungen. Planung-Design-Evaluation, Mnchen 1985
NEAL, A.: Help for the Small Museum, Boulder 1987
La investigaci de leducador de museus/La investigacin del educador de museos, Ajuntament de
Barcelona. ICOM/CECA, Barcelona 1988
PHLMANN, W.: Ausstellung von A - Z, Berlin 1988
HURST, B.: Encyklopedie komunikanch technik, Praha 1994
SWIECIMSKI,J.: Muzea i wystawy muzealne, I-IV, Krakw 1996
STRNSK, Z.Z.:vodom k vitrinologii, Mzeum, 2, 1997
KRUTER, H.(ed.): New strategies for communication in museums, Proceedings of
ICOM/CECA96, Wien 1997
7.6 Prca s verejnosou
PLACHT, O.P.: koly a prostedky muzejn propagandy, Zprvy pamtkov pe, 1938
OECKL, A.: Handbuch der Public Relations, Mnchen 1964
LARRABEE, E.(ed.): Museums and Education, Smithsonian Institution Press, Washington 1968
SCREVEN, C.G.: The measurement and facilitation of learning in the museum environment, An
experimental analysis, Washington 1974
BENE, J.: Muzeum a vchova, stav pro informace a zen v kultue, Praha 1980
BENE, J.: Kulturn vchovn innost muze, I.II, Praha 1981
WESCHENFELDER, K.-ZACHARIAS, W.: Handbuch Museumspdagogik, Dsseldorf 1981
KLEIN, H.J.- BACHMAYER, M.: Museum und ffentlichkeit, Berlin 1981
ADAMS, G.D.: Museum Public Relations, Nashville 1983, 1984
PAVL, D, : Slovnk propagace, Praha 1983
RUFFNER, R.H.: Handbook of Publicity and Public Relations for the Nonprofit Organisation, New
Jersy 1984
LBER, U., (ed.): Museumspdagogik: Heimat im Museum, ICOM-CECA, Koblenz 1984
Museum Education: Interpretation and Evaluation, New Plymouth (New Zealand), 1986
Public View.The ICOM Handbook of Museum Public Relations, Paris 1986
HAJS, G.(ed.): Kunstgeschichte-Schule-Museum, Wien 1986
LIEBICH, H.- ZACHARIAS, W.(ed.): Vom Umgang mit Dingen. Ein Reader zur
Museumspdagogik heute, Mnchen 1987
Museum and Public. The Public and the Approache to the Public in Dutch Museums, Rijswijk
1989
FLIEDL, G.- MUTTENTHALER, R.- POSCH, H.(ed.): Bewlkt-Heiter. Die Situation der
Museumspdagogik in sterreich, Museum zum Quadrat 2, Wien 1990
The Museum and the Need of People. Annuel Conference CECA-ICOM, Jerusalem 1991
HOOPER - GREENHILL, E.: Museum Education, Leicester 1991
KARP, I.-KRAEMER, Ch.M.-LAVINE, S.D.(eds.) Museums and Communities: The Politics of
Public Culture, Washington-London 1992
de LEEUW, R.(ed.): Museums and Public Participation, The Hague 1994
VIEREGG, H..(eds.):Museumspdagogik in neuer Sicht, Hohengehren 1994
REESE, B.: Didaktik im Museum. Systematisierung und Neubestimmung, Bonn 1995
NEKONEN, M.: Psychologie osobnosti, Praha 1995
HOOPER-GREENHILL, E.: Museums and their Visiters, London-New York 1996
AKA, O.: Psychologie, Brno 1997
8.0 PECILNE MUZEOLGIE
NEUSTUPN,J.:Otzky dnenho muzejnictv, Praha 1950
STRNSK, Z.Z.: Obecn a speciln muzeologie, asopis Moravskho muzea, 1969
MUSIL, R.: Die Aufgaben der speziellen Museologien vom Standpunkt der Naturwissenschaften,
Muzeologick seity - Supplementum l, Brno 1971
125

MEIER, A.: Museumssoziologie - eine neue Disziplin, Neue Museumskunde, 1, 1974

KLAUSEWITZ,W. (ed.): Museumspdagogik, Frankfurt am M. 1975
LVESQUE, C.: Ethnologie et musologie, AMC Gazette, 4, 1976
KOVA, M.A.: vod do literrnej muzeolgie, Matica slovensk, Martin 1982
KSTER,E.A.E.: Museumspdagogik: Versuch einer Standortbestimmung, Frankfurt 1983
SIMARD, C.: conomusologie. Comment rentabliser une entreprise culturelle, Centre ducatif et
Culturel inc., Montral- Qubec 1989
VIEREGG, H.: Vorgeschichte der Museumspdagogik. Gezeigt an Museen in den Stdten Berlin,
Mnchen, Dresden und Hamburg, Mnster-Hamburg 1990
VIEREGG, H.: Vorgeschichte der Museumspdagogik, Mnster-Hamburg 1991
La musologie des sciences et des techniques, Palais de la Dcouverte, Paris 1993
MRUKOVI,. a kol.: Etnomuzeolgia, teria, metodolgia,prax, SNM, Martin 1993
TRIPPS, M.: Museumspdagogik-Definition und Sinn, Museumspdadogik in neuer Sicht,
Baltmannsweiler 1994
SCHMEER-STURM, M.L.: Museumspdagogik als Teilbereich der allgemeinen Pdagogik unter
besonderer Bercksichtigung anthropologischer Aspekte, Museumspdadogik in neuer Sicht,
Baltmannsweiler 1994
JANUS, H.: Museopedagogika - nov hranin disciplna, asopis Muselnej slovenskej
spolonosti, 1995, 2

9.0 EKOMUZEOLGIA

STRNSK,Z.Z.: Museums and Changes in natural and human

Environment,Role of Museums in einvironmental Education,New Delhi 1985/86
JEUDY,Henri P.: Die Musealisierung der Welt oder Die Erinnerung des
Gegenwrtigen,sthetik und Kommunikation, 67/68, 1987
BARROW,J.D.:Theories of Everything. The Quest for Ultimate Explanation, Oxford, 1991

SCHMIDT,S. (ed.):Gedchtnis: Probleme und Perspektiven der interdisyiplinren

Gedchtnisforschung, Frankfurt am Main 1991
de VARINE,H. : Philosophie de lcomuse, Paris.1991
Pojem krize v dnenm mylen, Filozofick stav SAV, Praha,1992
Konec ontologie, Filozofick fakulta Masarykovy univerzity, Brno 1993
STRNSK,Z.Z.: Museumsgegenstand - eine Welt sui generis. Methaphisic des
Museumsgegenstandes, Neues Museum,Wien 1993, 3-4
KELLER,J.: A na dno blahobytu, DUHA,Brno 1993
NAESS,A.: Sebauvedomenie: ekologick prstup k bytiu vo svete, Myslie ako hora,
Pieany 1993.
LOVELOCK,J.: Gaia.ivouc planeta,Mlad fronta, Praha 1994
KRL,M. : Zmna paradigmatu vdy, Praha 1994

GORE,Al: Zem na misce vah, Argo, Praha 1994

SEIJDEL,J.: Operation Re-store World,Mediamatic, Amsterdam 1994,8
International Accord on the Value of Natural Science Collections,
The University of Manchester, 1995
The Cultural Dimension of Development ,UNESCO, Paris 1995
MEADOWSOV,D.H., MEADOWS,D.L.,RANDERS,J.: Pekroen mez, ARGO,
Praha1995
KLINDA,J.: Environmentalistika a prvo, I, II., Min. ivotnho prostredia, Bratislava
1995,1998
Prvo na ivotn prostredie zkladn prvo loveka, Prvnick fakulta UK, Bratislava
1996
LALKOVI,M.:Prrodovedn mzejnctvo a ochrana prrody, Mze a ochrana
prrody.Zbornk refertov, Liptovsk Mikul 1996
AGENDA 2 a ukazatele trvalo udritenho rozvoja, Min. ivotnho prostredia, Bratislava
1996
126

BAUMUNK, B.-M.: Naturkundemuseen und

Geschichtsmuseen,Museumskunde,Dresden 1996,1
MAJZLAN,O.,DROBN,I.,FLAK,F.,GLV,M.: Ekolgia, OIKOS, Bratislava 1997
DEVALL,B.-SESSIONS,G.: Hlbok ekolgia, ABIS 1997
MAJS,J.: Ohroen kultura.Od evolun ontologie k ekologick politice, HYNEK, Praha
1997
ONDOK,J.P.: lovk a proda, Karmelitnsk nakl.,Kosteln Vyd 1998
SNYDER,G.: Praxe divoiny, Maa a DharmaGaia, Praha 1999
LEOPOLD,A.: Obrzky z chatre a rozmanit poznmky,ABIES 1999
PIRKO,D.: Zklady environmentlnej filozofie, Slovensk technick univerzita,
Bratislava 1999
VALACH,M.: Svt na pedlu, DOPLNK, Brno 2000
10.0 VCHOVA V MUZEOLGII
EVELYN, H.(ed.):Training of Museum Personnel/ La formation du personnel des muses, ICOM,
London 1970
STRNSK,Z.Z.: BRNO: Education in Museology/BRNO: Muzejevedeskoje vospitanije,
Muzeologick seity - Supplementum 2, Brno l974
La formazione post-universitaria di specialisti per la tutela del patrimonio culturale, Ufficio studi,
Roma 1977
TEATHER, L.: Professional Directions for Museum Work in Canada:An Analyse of Museum Jobs
and Museum Studies Training Curricula, Canadian Museums Association, Ottawa 1978
STRNSK, Z.Z: A mseolgus kpzs, Mseumi restaurator s mszertani kzpont, Budapest
1978
COSSONS, N.: A New Professionalism. Museums Association, London 1982
Museologie. Ein mgliches neues Ergnzungsfach an der Universitt, Bayerisches Bltter fr
Volkskunde, 1982, 2
SOFKA, V.(ed.): Methodology of Museology and Professional Training, ICOFOM Study Series,
l983
Learning Goals for Museum Studies Training, University of Leicester, Leicester 1985
MENSCH, P. van (ed.): The Management Needs of Museum Personnel, Reinwardt Academie,
Leiden l985
BEEFTINK, H.- MEETER, H.- UCHELER, L.C.van, (eds.): 10 Jaar Reinwardt Academie, Leiden
1986
Museum Studies International, Leicester 1988
MENSCH, van P., (ed.): Professionalising the Muses.The Museum Profession in Motion,
Amsterdam 1989
KAVANAGH, G.: History Curatorship, Leicester University Press, Leicester 1990
STRNSK, Z.Z.: Museologieausbildung in Brno.25 Jahre postgraduales Studium der Museologie
an der Masaryk Universitt, Neue Museumskunde, 1990, 4
TEATHER, L.J.: Museum Studies. Reflecting on Reflective Practice, Museum Management and
Curatorship, 1991, 10
Museum Training Institut, Bradford 1992
STRNSK, Z.Z.: Internationale Sommerschule fr Museologie in der Tschechoslowakei, Neues
Museum, 1992, 2
GRIBL, A.A.: Museologische Aus- und Fortbildung in Bayern und Deutschland. Ein
Situationsbericht, Museum Heute, 3, 1992
ICOM Directory, ICOM-Unesco, Paris 1993
STRNSK, Z.Z.: Programmes de musologie de lUniversit Masaryk, Brno, La formation des
conservateurs de biens culturels en Europe, ENP, Paris 1993, annexe XIV
STRNSK, Z.Z.: The Department of Museology, Faculty of Arts, Masaruk University of Brno
and the Questions of Defining a Profile of the Museology Curriculum, ICOM-Symposium:
Museums, Space and Power, Athens-Thessaloniki, 1993
KLAUSEWITZ, W.: Ausbildung zum Museumsmanager, Museumskunde, 1, 1994
EDSON, G.: International Directory of Museum Training, London-New York, 1995
127

GLASER, J.R.-ZENETOU, A.:Museums: a Place to Work. Planning Museum Careers, LondonNew York 1996
FLGEL.K.: Was heisst und zu welchem Ende studiert man Museologie, Museum Aktuell, 1998,31
STRNSK,: Museologie Akademische Disziplin fr die Museumspraxis, Museum
Aktuell,1998,31
AKYOV,M.: Potreby a perspektivy alieho vzdelvania pracovnkov mze, Mze na prahu
tretieho tiscroia,SNP/ZM, Bratislava 1999

128

129

130

131

132