Vážený pán redaktor,

v nadväznosti na Váš email Vám oznamujem nasledovné:

V nadväznosti na písomné uznesenie NS SR, spis. zn. 2 Tost 23/2018 sme požiadali
predsedu senátu NS SR JUDr. Františka Moznera o opravu písomného odôvodnenia
Uznesenia NS SR, spis. zn. 2 Tost 23/2018, keďže časť ústneho odôvodnenia predneseného
predsedom senátu, ktorá verejne odznela o tom, že senát rozhodoval zákonne a “​nepodľahol
mediálnemu tlatku”​ , nebola súčasťou písomného odôvodnenia, hoci podľa Trestného
poriadku mala byť. Do dnešného dňa o tejto žiadosti obhajoby nerozhodol, pričom výsledky
takéhoto konania sú relevantné pre ďalšie právne kroky obhajoby.

Právne závery uvedené v napadnutom uznesení považujeme za nesúladné s právom

EÚ a to najmä v tom, že Najvyšší súd SR v Uznesení NS SR, spis. zn. 2 Tost 23/2018
“​identifikoval”​ inštitút žiadosti o preskúmaní postupu vyšetrovateľa (§ 210 Trestného
poriadku), za opravný prostriedok proti neposkytnutiu informácií v zmysle Smernice
Európskeho parlamentu a Rady č. 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v
trestnom konaní. Je tomu tak preto, lebo o žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa
rozhoduje prokurátor, ktorý nemá povahu súdneho súdneho orgánu a čl. 47 ods. 1 Charty
základných práv EÚ zaručuje každému (koho práva a slobody zaručené právom Únie boli
porušené) “​právo na účinný prostriedok nápravy ​pred súdom​”. ​Uvedené podľa nášho
názoru vysvetľuje i to, že doposiaľ príslušný dozorový prokurátor JUDr. Ján Šanta,
PhD. nerozhodol o opravnom prostriedku, (ktorú sme podali v mene Mariána
Kočnera), podľa vyššie uvedenej Smernice EÚ “​formou​” žiadosti o preskúmanie
postupu vyšetrovateľa​; a to aj napriek tomu, že od podania opravného prostriedku uplynul
viac ako jeden mesiac. Takýto stav signalizuje závažnú nečinnosť orgánov verejnej moci vo
väzobnej veci, čo budeme namietať i v konaní o žiadosti o prepustenie z väzby podanej
naším klientom.

Z dôvodu závažného porušenia práva EÚ v mene Mariána Kočnera pripravujeme

podanie podnetu príslušným orgánom EÚ na vyvodenie medzinárodnej zodpovednosti za
porušovania práva EÚ na Súdnom dvore EÚ. Len pre úplnosť poznamenávame, že právo na
súdny ​opravný prostriedok je konštantne ustálený judikatúrou Súdneho dvoru EÚ (napr.
Rozsudok SDEÚ z 13.12.2017, El Hasani, C-403/16, bod. 38 až 41) a predstavuje zakladné
právo garantované Chartou základných práv EÚ, ktorú Slovenská republika musí dôsledne
rešpektovať.