Entdecken Sie eBooks
Kategorien
Entdecken Sie Hörbücher
Kategorien
Entdecken Sie Zeitschriften
Kategorien
Entdecken Sie Dokumente
Kategorien
PROSESU APRENDIZAJEN
Introdusaun
Estratéjia aprendizajen mak tékniku ne'ebé manorin utiliza iha prosesu hanorin no aprende
atu fasilíta kanorin sira, nune'e bele atinji objetivu aprendizajen. Tanba ne'e, prosesu
aprendizajen atu sai efetivu manorin presiza kria atividade sira ne'ebé mak relevante ho lisaun
atu estimula estudante sira-nia kreatividade hodi ativu iha aprendizajen. Iha sorin seluk atu
dezenvolve estratéjia aprendizajen, manorin presiza iha koñesementu kle'an kona-ba tékniku
aprendizajen sira, hodi nune'e bele kapasita-an atu hatan kanorin nia nesesidade fundamental
aprendizajen (Yamin, 2005).
Relasiona ho realidade, manorin sira nia kompeténsia pedagójia iha utilizasaun estratéjia
hanorin ne'ebé hasentru iha kanorin sei sai difikuldade kultura, tanba manorin barak mak sei
utiliza estratéjia ida ne’ebé mak hanaran “talk and chalk” (Quinn, 2002 p. 240) katak
manorin hakerek de’it iha kuadru no manorin sira kopia iha kadernu no manorin sira de'it
ko'alia no kanorin pasivu no la involve iha atividade sira. Tanba manorin barak fiar katak
estratéjia hanorin ne'ebé tradisionál iha aprendizajen bele dezenvolve kanorin nia atetude no
kapasidade. Maibé nune'e, tuir Quinn (2002) konta argumenta katak estratéjia hanorin ne'e
difísil ba kanorin sira aprende ho di'ak no loos. Problema ne'e iha sorin seluk mós fó razaun
katak manorin falta kompeténsia pedagójika no abilidade atu dezenvolve estratéjia
aprendizajen liu husi fasílita kanorin iha aprendizajen (Timor-Leste Strategic Development
Plan, 2011-2013).
Tuir Professional Learning Mentoring Program (PLMP) 2016-2017 katak sira halo ona
programa akonpañamentu ba manorin sira nia hanorin ba implementasaun kurríkulu nasionál
iha dixiplina siénsia sosiál iha eskola sira iha Timor-Leste jeralmente manorin barak mak
seidauk dezenvolve aprendizajen sentradu iha kanorin tuir aprendizajen kuirríkulu nasionál
2014. Sentidu ne'ebé hanesan, manorin barak mak seidauk hanorin efetivu planu lisaun
siénsia sosiál nian ho di'ak iha prosesu aprendizajen tanba manorin sira menus koñesimentu
no kapasidade iha utilizasaun material didátika bazeia ba kurríkulu nasionál.
Ho razaun sira ne'e presiza oferese oportunidade máxima ba manorin sira atu dezenvolve sira
nia kapasidade kona-ba dezenvolvimentu estratéjia aprendizajen iha siénsia sosiál kurríkulu
1
nasionál nian, hodi nune'e bele fasilíta kanorin sira nia prosesu aprendizajen iha
koñesementu, atetude no kapasidade sosiál nu'udar siénsia.
Bazeia ba problema ne'ebé relata iha leten, objetivu peskiza ne'e mak atu komprende kle’an
liután kona-ba oinsá dezenvolve estratéjia hanorin nian iha prosesu aprendizajen siénsia
sosiál klase tolu tuir kurríkulu nasionál, no mós atu hatene kle’an liután kona-ba oinsá
implementa planu lisaun foun siénsia sosiál bazeia ba kurríkulu nasionál ensinu báziku 2014
síkulu I no II.
Objetivu hakerek ida livru ne'e, nu'udar guia ba manorin sira hodi tulun sira nia prosesu
ensinu ne'e sai ativu no kreativu iha klase laran. De faktu kanorin la'os sentradu iha
aprendizajen no barak mak la hetan progresu di’ak iha aprendizajen. Tan ne'e, presiza halo
mudansa estratéjia hanorin nian hosi klasiku ba modernu iha ne'ebé estratéjia aprendizajen
hasentru iha kanorin ho dalan dezenvolve estratéjia variedade atu estimula kanorin hodi
esplora rasik koñesimetu, atetude no kapasidade sosiál nu'udar siénsia ne'ebé internaliza iha
moris lor-loron liu-hosi estratéjia aprendizajen kooperativa, estratéjia aprendizajen
deskoberta no estratéjia aprendizajen kontestuál.
Revizaun literatura
Estratéjia mak métodu (dalan/téknika atu to'o objetivu) ne'ebé manorin sira implementa iha
prosesu hanorin hodi kria aprendizajen ne'ebé efetivu. Katak, estratéjia mak "dalan ida ne'ebé
ema uza hodi la'o tuir atu to'o objetivu ho loos no di'ak (Bertens, 2015 p. 2). Estratéjia iha
kontestu edukasaun bazeia ba definisaun katak utilizasaun métodu sira iha prosesu hanorin,
ho objetivu atu garanti kanorin sira-nia kompriensaun ba koñesementu, atetude no kapasidade
siénsia hodi bele to'o objetivu hanorin.
EASK mak estratéjia aprendizajen ne'ebé liu ba kanorin sira-nia prosesu aprende. Oinsá
serbisu hamutuk hodi deskobre sentidu siénsia ne'ebé sira aprende bazeia ba kontatu
realidade moris liu-husi sira nia atendimentu oinsá atu esplora koñesimentu no abilidade
siénsia ne'e rasik hodi observa rasik, esperiementa rasik, investiga rasik, rezolve rasik tantu
iha grupu ka individual (Moreno & Castello, 2007; Johnson, 2005; Bertens, 2015; Muij &
Reynolds, 2008).
2
EASK nia funsaun mak atu tulun kanorin sira sai indepedente no keativu iha prosesu
aprendizajen hodi dezenvolve sira-nia auto konesimentu ba siénsia, no iha sorin seluk
dezenvolve sira-nia auto kompeténsia aprendizajen nune'e Johnson (2005) esplika katak
prosesu aprendizajen sentradu iha kanorin sira mak atu dezenvolve kanorin nia kompeténsia
ba koñesementu atetude no kapasidade siénsia. Funsaun estratéjia aprendizajen sentradu iha
kanorin tuir kurríkulu nasionál ensinu báziku síkulu I no II (2014) mak tuir mai ne'e:
" 1. Kria ambiente ida ne'ebé motiva kanorin sira atu dezenvolve abilidade no
koñesementu foun no aplika ho maneira oi-oin
2. Serbisu iha grupu wainhira bele, atu nune'e kanorin sira fahe hanoin ba malu hodi
hari'i koñesementu
3. Uza atividade prátika no esperiementu atu nune'e kanorin sira partisipa ativamente
iha prosesu aprendizajen
4. Promove abilidade hirak hanesan halo predisaun, estimasaun no ipóteze atu nune'e
kanorin sira envolve iha konstrusaun koñesementu laos de'it simu no repete ideia" (p.
24).
Manorin kreativu presiza utilíza estratéjia variedade iha prosesu aprendizajen. Objetivu
variasaun iha estratéjia hanorin mak tulun kanorin sira dezenvolve kompreensaun ba lisaun
ne'ebé aprende durante prosesu aprendizajen. Tanba ne'e, nesesita estratéjia sira ne'ebé di'ak
no efikás hodi utilíza ba hanorin siénsia sosiál hodi koresponde ba objetivu kurríkulu.
Kurríkulu nu'udar instrusaun ba manorin sira iha prosesu aprendizajen (Mulyasa, 2007).
Nune'e kurríkulu nasionál ne'e rasik nu'udar fonte kontestuál hodi gia manorin no tulun
kanorin atu aplika koñesementu sira ba iha mundu realidade ne'ebé kanorin sira hala'o sira
nia esperiénsia. Bazeia ba ne'e Johnson (2005) afirma, manorin sira presiza halo reflesaun ba
hanorin rasik hodi konsentra sira nia koñesementu ba iha situasaun kanorin sira, liu-liu
realidade iha família no sosiedade. Kurríkulu nasionál Timor-Leste sai evidénsia forte ba
ideia Johnson. Tanba kurríkulu ne'e bazeia ba kontestu Timor-Leste, liu -liu aprezenta iha
dixiplina sira hanesan siénsia sosiál, siénsia natural, arte kultura, literasia tetun no portuges,
matemátika edukasaun fizíka no saude hijiene (Kurríkulu nasionál ensinu báziku, 2014).
Estratéjia ne'ebé aprezenta iha kurríkulu nasionál 2014 liu-liu iha planu lisaun sira iha siénsia
sosiál klase tolu ensinu báziku mak jeralmente manorin sira demonstra kona-ba revizaun
lisaun, diskusaun grupu/debate, demonstrasaun atividade, pergunta no resposta, konta istória
no aprezentasaun drama sira ba tópiku relevante.
3
Estratéjia efetivu no di'ak ne'ebé aprezenta iha planu lisaun ba dixiplina sira 2015
esperiemnta siénsia sosiál nu'udar fatór konstrusaun ba koñesementu , atetude no kapasidade
kanorin sira nian ba siénsia sosiál ne'ebé hakesi-an iha paradigma foun aprendizajen nian,
ne'e mak EASK.
EASK mak estratéjia sira ne'ebé ajuda kanorin sira atu ativu iha prosesu aprendizajen tomak
(Johnson, 2005). Estratéjia ne'ebé utiliza iha EASK ba materia siénsia sosiál klase tolu mak
EB mak tuir mai ne'e:
Kooperasaun mai hosi lian latin cooperari, no cooperatio, iha lian Inglés cooperation (Echols
& Shadily, 1975) katak serbisu hamutuk. Sentidu kooperasaun iha kontestu aprendizajen
katak kanorin sira serbisu hamutuk iha grupu hodi fahe esperiénsia sira ne'ebé diferente hosi
kada individuu nune'e bele dezenvolve sira-nia koñesementu siénsia ba malu. Estratéjia
aprendizajen kooperasaun katak aprendizajen ne'ebé mak fó importánsia liu ba oinsá aprende
ba malu iha grupu atu nune'e bele atinji objetivu aprende ne'e rasik (Muij & Reynolds, 2008;
Arends, 2008; Baharuddin & Nur Wahyuni, 2007). Iha ne'e estratéjia aprendizajen bazeia ba
aprosimasaun konstrutivizmu, iha ne'ebé hanorin konstrui ninia koñesementu liu hosi
interasaun sosiál ho ema seluk. Kanorin hari'i nia koñesementu liu-hosi kolega nia
esperiénsia nune'e bele dezenvolve nia-an (Muij & Reynolds, 2008; Baharuddin & Nur
Wahyuni, 2007).
Aprendizajen kontestuál katak konseitu aprendizajen ne'ebé tulun manorin sira atu halo
relasaun entre materia be aprende ho realidade situasaun mundu nian ne'ebé kanorin
esperiénsia. Estratéjia aprendizajen kontestuál bele ajuda kanorin sira atu aplika sira-nia
koñesementu kona-ba realidade rasik ne'ebé sira enfrenta iha família no iha sosiedade
(Johnson, 2002; Baharuddin & Nur Wahyuni, 2007).
Estratéjia aprendizajen ne'e bazeia ba teoria konstrutivizmu. Teoria ne'e fó hanoin ba manorin
katak prosesu aprendizajen tenke liu hosi reflete ba kanorin sira nia esperiénsia. Iha prosesu
ne'e kanorin buka atu deskobre iha nia-an no iha mundu kona-ba kompriensaun ba nia-an
rasik no ba siénsia ne'ebé nia aprende. Kada kanorin rezulta mesak 'regulamentu' no 'modelu
4
mental' atu uza hodi dezenvolve ninia esperiénsia no hetan koñesementu , tanba aprende
nu'udar prosesu interasaun sosiál (Johnson, 2002; Baharuddin & Nur Wahyuni, 2007).
Ho objetivu sira ne'e manorin presiza utiliza estratéjia variedade iha prosesu aprendizajen
hodi nune'e, bele tulun kanorin iha aprendizajen oinsá rezolve problema. Métodu sira ne'ebé
di'ak no efetivu hodi implementa iha prosesu aprendizajen bazeia ba problema iha siénsia
sosiál iha klase tolu tuir Yamin (2005) mak:
Métodu ne'e manorin demosntra uza material sira hodi esplika kle'an ba atividade ruma iha
prosesu aprendizajen. Tuir mai manorin sira koko atu demostra mesak hodi komprende saida
mak aprende ona. Métodu ne'e efetivu liu atu ajuda sira atu buka resposta sira 'oinsá
prosesu', nune'e kanorin sira bele esprimenta rasik hodi hetan resposta rasik ba atividade
refere. Implementasaun ba métodu ne'e iha prosesu aprendizajen, kanorin presiza ativa no iha
abilidade prátika no dezenvolve liután auto-konfiansa.
5
Métodu ne'e fó oportunidade ba kanorin sira atu hato'o pre-konseitu kona-ba siénsia. No
oportunidade atu kanorin sira fó esplikasaun kona-ba saida mak sira aprende no kompriende.
Métodu ida ne'e, implementa atu tulun kanorin sira hanoin kritíku hodi observa no
kompriende ho sira-nia hanoin rasik ne'ebé mak lójiku ba siénsia ne'ebé aprende.
3. Métodu diskusaun
Métodu diskusaun nu'udar tékniku aprendizajen ida ne'ebé tulun kanorin sira atu diskute
kona-ba tópiku interesante ruma liu-hosi diálogu no mós bele debate. Métodu ne'e importante
atu fasilíta kanorin sira oinsá atu kompriende konteúdu siénsia ne'ebé sira aprende no fahe ba
malu iha grupu laran. Kanorin sira iha grupu buka atu analiza hodi fó solusaun ka rezolve
problema ne'ebé diskute. Métodu ida ne'e tulun kanorin sira atu konstrui auto koñesementu
iha grupu laran.
1. Teoria konstrutivizmu
Santrock (2007) aprezenta Vygotsky nia ideia katak kanorin konstrui ninia koñesementu liu-
hosi serbisu hamutuk ho nia kolega sira. Katak, kanorin aprende esperiénsia sira hodi bele
hari'i no bele ajuda nia hodi bele dezenvolve-an. Nune'e mós Piaget (sita iha Livru Santrock,
2007) mos afirma labarik ida-idak presiza esforsu nia-an atu konstrui ninia koñesementu
6
rasik katak labarik sira presiza partisipa ativa iha prosesu aprendizajen no ativa halo serbisu
sira, nune'e bele dezenvolve sira-nia koñesementu. Prinsípiu jeral konstrutivizmu iha
aprendizajen subliña katak kanorin mak xave ba atividade aprendizajen. Signifika kanorin
mak autór ba prosesu aprendizajen, iha ne'ebé, presiza kanorin nia esforsu-an atu konstrui
komprensaun no dezenvolve hahú hosi laran (Mclnerney & Valentina, 2002; Muij &
Reynolds, 2008 ; Kurríkulu Nasionál Ensinu Baziku, 2014).
Tanba ne'e, mos iha kurríkulu nasionál 2014 aprezenta ona aprosimasaun teória
konstrutivizmu mak liu-hosi atividade sira ne'ebé aprezenta iha laran, iha ne'ebé, kanorin sira
presiza servisu individuál no serbisu grupu, signifika kanorin sira aprende mesak hodi
konstrui ninia koñesementu rasik no serbisu atu komprende ideia sira ne'ebé mai hosi kolega
seluk (KNEB I & II, 2014; Marques, 2006).
Modelu aprendizajen efetivu ba kanorin nia prosesu ensinu. Liu husi prespetiva ne'e, bazeia
ba prinsipiu konstrutivismu kanorin sira sai nu'udar prepetadór ativu iha atividade prosesu
aprendizajen atu dezenvolve koñesimentu bazeia ba abilidade sira ne'ebé mak sira ida-idak
iha. Nune'e Vygotsky aprezenta nia ideia ne'e iha autor Baharuddin & Nur Wahyuni, 2007
nia livru dehan katak "modelu aprendizajen bazeia ba teoria konstrutivizmu mak hanesan,
aprendizajen simu (Reception learning), aprendizajen fó assistensia, aprendizajen ativu,
aprendizajen lalais, aprendizajen quantidade" (p. 129).
7
a) Aprendizajen simu (Reception learning). Ausubel aprezenta ideia ne'e iha Baharuddin &
Nur Wahyuni (2007) nia livru katak aprendizajen simu ne'e kanorin sira simu hodi
aperende siensia ne'ebe mak husi ema mak manorin no ema adultu. Papél manorin sira
mak forma situasaun aprendizajen ida ne'ebé di'ak no kreativu hanorin konteudu ho
espesifiku bazeia ba atividade aprendizajen ne'ebe iha hodi tulun kanorin sira bele simu
lisaun no bele dezenvolve koñesimentu ho di'ak. Atu realiza modelu aprendizajen ne'e
iha etapa sistematiku ne'ebe manorin nain utiliza iha prosesu ensinu no aprende:
Organizadór antisipadu
aprezenta tarefas aprendizajen nian
dezenvolvimentu kognitivu.
b) Aprendizajen fó asistensia (Assisted learning). Manorin ka ema maduru iha papél
importante sai nu'udar assistensia ba aprendizajen kanorin nian. Tan ne'e, atu
dezenvolve kanorin nia koñesimentu ne'ebé mak diak presiza assisténsia atu halo
interasaun di'ak no ajuda kanorin atu bele komprende lisaun ruma. Iha sorin seluk
assistensia ne'e fo ninia suportasaun ba kanorin no akonpaña nia prosesu aprendizajen
tomak. Bruner haforsa ideia ne'e iha livru Baharuddin & Nur Wahyuni (2007) katak ema
boot nia asistensia ba labarik iha prosesu aprendizajen ho termu seluk mak scaffolding
katak suporta ka tulun atu rezolve problema aprendizajen nian signifika katak tulun ka
ajuda liu husi advertensia no fo tulun rezolve problema ne'ebe akontese ba labarik kona
ba prosesu aprendizajen. Liu husi dalan ida ne'e kanorin bele dezenvolve no haburas
konesimentu sai indepedende hodi rezolve mesak problema ne'ebe akontese ba nia. Iha
sorin seluk ema ne'ebe fo assistensia ne'e nia iha papél fo feedback ho termu seluk fo
komentariu ba rezultadu ne'ebe mak kanorin hetan. Liu husi komentariu ne'e kanorin
bele hatene katak esforsu sira presiza kontinua iha prosesu aprendizajen.
c) Aprendizajen ativu (Active learning)
Prosesu aprendizajen ativu iha klase laran tantu ba manorin no kanorin. Aprende presiza
involvementu mentalidade no asaun, nune'e iha tempu prosesu aprendizajen ativu,
kanorin ativu iha prosesu aprendizajen. kanorin sei aprende atu rezolve problema no
absorbe lisaun sira ne'ebe aprende. Kanorin atu aprende ativu liutan presiza utiliza
estratejia aprendizajen ne'ebe sentradu iha kanorin hodi nune'e sira bele aprende ho
di'ak. Kria atividade diskusaun hodi bele manan konesimentu no abilidade.
Silberman (1996) iha Livru Baharuddin & Nur Wahyuni, 2007 dehan katak
"What I here, I Forget
What I here and see, i remember a little
8
What I here, see, ask questions about discus with someone else, I begin to
understand
What I here, see, discus and do, I aquare knowledge and skill.
What I teach to aanother, I Master" (134).
d) Aprendizajen lalais (Accelerated learning)
Konseitu aprendizajen ne'e ho maneira lalais, kontente no signifikadu. Manorin utiliza
manajementu klase involve estilu aprendizajen auditoriu, vizual no intelektual. Estilu
auditoriu ne'e katak aprendizajen bazeia ba koalia no rona, estilu vizual katak
aprendizajen bazeia ba observasaun no imajen sira no estilu aprendizajen intelektuál
katak aprende bazeia ba rezolve problema no reflete ba problema. Aprendizajen lalais
ne'e la'os fo presaun ba kanorin sira maibé utiliza prosesu aprendizajen ne'e nakonu ho
signifikasaun no kontente.
e) Aprendizajen kuantidade (Quantum Learning)
Objetivu aprendizajen ne'e katak aprende liu husi interasaun no inspirasaun hodi
dezenvolve konesimentu. Konseitu aprendizajen ne'e katak maneira aprendizajen oin-
oin no interasaun no inspirasaun ne'ebe mak involve-an iha prosesu aprendizajen.
Aprendizajen quantum ne'e ba kanorin sira hodi utiliza potensia, motivu no emosaun sei
bele prontu atu halo etapa prestijiu ne'ebe di'ak. Konseitu ne'e iha prinsipiu katak sei
involve aprendizajen ida ne'ebe efetivu, efiente no progresivu.
9
Siénsia sosiál no kurríkulu nasionál
Siénsia sosiál mak grupu dixiplina akadémika ida ne'ebé aprende kona-ba aspeitu realidade
sosiál no interasaun individuu no ninia ambiente lokal ne'ebé inklui rai no ema, iha ne'ebé,
nia objetivu atu fó oportunidade ba labarik no foinsá'e sira atu haree no observa hodi bele
responde nesesidade sosiál atu nune'e bele kontribui paz no koezaun sosiedade (Dias Bravo,
1986; KNEB I & II, 2014). Tanba ne'e fatór sosiál sira no komportamentu ema nian iha
ambiente ne'ebé ema ida-idak hela sai tópiku jerál iha materia ne'e. Siénsia sosiál hasentru
iha sosiedade nia moris lor-loron hodi atualiza-an iha kontestu aprendizajen nian. Ho razaun
ne'e, siénsia sosiál ba klase tolu EB nu'udar matéria ida ne'ebé introdus ba kanorin sira kona-
ba papél, akordu, regra moris hamutuk no konseitu tempu uluk no agora, no fatin/ambiente
ne'ebé foka liu ba família (KNEB I & II, 2014).
Objetivu siénsia sosiál klase tolu nu'udar lisaun iha kurríkulu tanba atu tulun kanorin sira bele
identifika no hatene naran família, kna'ar no responsabilidade ema ida-idak nian iha família
laran no kanorin sira mós bele iha koñesementu di'ak kona-ba sira-nia kna'ar no
responsabilidade. Siénsia sosiál ne'e hanorin kanorin sira atu valoriza sira nia kna'ar nu'udar
oan iha família, iha parte seluk tulun sira atu iha sensu fiar-an hodi aprezenta sira-nia
matenek no esplora sira-nia serbisu ka atividade ne'ebé mak halo iha família no sosiedade,
hodi nune'e kanorin bele komprende no aplika iha sosiedade sentidu hosi valór ema nia
dignidade, identidade nu'udar Timor oan. Iha sorin seluk kompriede prosesu demokratíku no
hari'i paz, no hatene atu taumatan no kuidadu ba rai (KNEB I & II, 2014).
Tanba ne'e, siénsia sosiál sai nu'udar lisaun kurríkuler hodi dezenvolve kanorin sira-nia moris
sosiál liu hosi EASK, iha ne'ebé manorin kria kondisaun aprendizajen ne'ebé mak iha
konduzivu hodi envolve kanorin sira ho másimu iha grupu sosiál hodi halo interasaun
aprendizajen. Nune'e kanorin aprende oinsá simu ema seluk iha nia grupu no iha ninia
esperiénsia moris sosiál hodi konstrui no dezenvolve ninia sentimentu sosiál iha família no
sosiedade (Muij & Reynolds, 2008).
Rekomendasaun
Ha'u rekomenda ba manorin sira iha Timor-Leste liu-liu manorin sira iha ensinu báziku katak
ita presiza tau atensaun máximu ba labarik sira ne'ebé mak presiza siénsia liu hosi ita nia
transformasaun, presiza tebes edukadór sira nia estratéjia ne'ebé mak bele dezenvolve labarik
10
nia koñesementu atetude no kapasidade. Ba instituisaun sira hanesan Instituto Católika para
formasaun dos professores (ICFP), Departementu edukasaun iha UNTL, INFORDEPE no
Organizasaun naun governamental sira ne'ebé afilia iha edukasaun hanesan Fundasaun Alola,
Care international ezerse nafatin oportunidade ba edukadór sira nune'e bele dezenvolve nia
koñesmentu iha hanorin nian.
Ba manorin sira iha Timor-Leste labele hein fatin atu hetan esperiénsia sira maibé, koko buka
esperiénsia hosi ema seluk nune'e bele aumenta abilidade hanorin nian, hodi implementa iha
prosesu aprendizajen iha eskola. Uza maneira sira ne'ebé bele involve ativu labarik sira iha
atividade sira hotu atu nune'e labarik sira esperimenta rasik hodi nune'e sira bele komprende
no aplika iha sira nia moris.
Kurríkulu nasionál nu'udar fonte importante ba manorin nia hanorin hodi konsentra kanorin
sira iha prosesu aprendizajen tan ne'e, edukadór sira konxiente hodi kontinua prepara-an liu
hosi rekursu sira nune'e bele implementa atividade sira ne'ebé iha kurríkulu nasionál ne'e ho
efetivu no iha signifikadu ba estudante nia moris.
Husu manorin sira iha eskola Timor-Leste liu manorin sira ne'ebé hanorin lisaun siénsia
sosiál konxiente ba hanorin hodi involve kanorin sira iha atividade sira hodi nune'e bele
dezenvolve kanorin nian koñesementu, afetivu no kapasidade.
Konkluzaun
Estratéjia Aprendizajen Sentradu iha Kanorin (EASK) ne'e importante liu manorin iha eskola
ensinu bázika ajuda kanorin sira hodi dezenvolve koñesimentu, kapasidade no atetude.
Estratéjia ne'e kanorin sira tulun kanorin sira "aprende mesak" katak atividade aprendizajen
ne'ebé aprezenta iha lisaun siénsia sosiál kanorin sira dezenvolve mesak. Nune'e kanorin ida-
idak bele iha auto-konfiansa hodi dezenvolve sira-nia kognitivu, afetivu no psikomotor.
liu hosi kurríkulu nasionál no estratéjia aprendizajen ne'e bele fó influénsia ba manorin sira
hodi sentraliza kanorin sira iha prosesu aprendizajen hodi dezenvolve kanorin sira iha
kognitivu, afetivu no psikomotor. Tanba ne'e kurríkulu nasionál ne'e improtante ba manorin
sira hodi utiliza iha prosesu ensinu aprendizajen iha dixiplina siénsia sosiál iha klase 3.
11
12
BIBLEOGRÁFIA
Baharuddin & Nur Wahyuni, E. (2007). Teori Belajar dan Pembelajaran. Jogjakarta: Ar-
Ruzz Media.
Bertens, K. (2005). Metode belajar untuk mahasiswa. Penerbit PT Gramedia Pustaka Utama,
Jakarta.
Johnson, E. (2002), Contextual Teaching and Learning. Corwin press, Inc.,Thousand Oaks
California.
Muijs, D & Reynolds, D. (2008). Efective Teaching Teori dan Aplikasi. Ltd Londong.
National Curriculum. (2014), Kurríkulu Nasionál Ensinu Báziku Siklu Dahuluk Daruak.
Centro De Impressão e Artes Gráficas de Educação.
Pessanha, M., Barros, S., Sampaio, R., Serrão, C., veiga, Sofia., & Araújo, Sergio. (2010).
Psikologia da Educação. Portugal.
13
Quinn, M. (2008). Using talk in classrooms: Constructing meaning. Dbag Ctfpa. Foti iha
2017/06/08:
https://www.google.com/search?site=&source=hp&q=Marie+quinn+using+tal
k+classoom%3A+constructing+meaning&oq=Marie+quinn+using+talk+classr
oom%3A+constructing+meaning&gs_l=hp.3..33i160k1.1170263.1211922.0.1
213496.66.57.6.0.0.0.212.6854.1j52j1.54.0....0...1.1.64.hp..6.49.5650.6..0j35i3
9k1j0i131k1j0i20k1j0i131i46k1j46i131k1j0i20i46k1j46i20k1j33i21k1.-
Dbag0CtFpA
14