Beruflich Dokumente
Kultur Dokumente
GASES IDEALES
a) LIBRE MOVIMIENTO
b) VELOCIDAD AL AZAR
LA SUMA DE LAS ENERGIAS DEL GAS NOS DA LA ENERGIA TOTAL DEL GAS.
b) GASES REALES
El gas ideal es una abstracción que como tal no existe en la naturaleza y que se lo
define mediante un modelo cinético-molecular IDEAL
Un GAS REAL tiene hacia el comportamiento ideal a medida que la presión se
reduce a cero de tal modo que vale afirmar que el gas ideal representa el estado
límite de un gas real.
⃗
V =Vx ⃗i+ Vy ⃗j +Vz ⃗k
⃗ V́ y ⃗j+ V́ z ⃗k
V́ =V́ x i+
2 2 2 2
V́ =V́ x + V́ y + V́ z
2 2 2
V́ x =V́ y =V́ z
V́ 2
2
V́ =3 V́ x 2
=V́ x 2
3
V́ 2
2
V́ =3 V́ y
2
=V́ y 2
3
V́ 2
2 2
V́ =3 V́ z =V́ z 2
3
c´ c
b´ b
X
d´ d
Z a´ aa
∆x
Vx.Δtdt
n
[ ] N
V
Donde:
N= número de moléculas
V= volumen
v x ∗∆ t∗s
.n
2
vx.∆t .S.n
p= . m vx
2
1 −1
p= nm v 2x S ∆ t p' = nm v 2x S ∆ t
2 2
1
∆ p= nm v 2x . S . ∆ t−
2
−1
2 (
nm v 2x . S . ∆ t )
2
∆ p=nm v x S . ∆ t
⃗ ⃗ d ⃗v ⃗
F =m. a⃗ F =m P=m ⃗v
dt
d ⃗p =md ⃗v
⃗ d ⃗p ∆P
F= F=
dt ∆t
2
F nm . v x . S 2
= P=nm v x
S S
2
P=nm v́ x
1 2
P= nm V́ → Velocidad promedio de todaslas moleculas
3
1N
P= m v́ 2 3 PV =Nm V́
2
3V
1
E= Nm v́ 2
2
1
E= 3 PV
2
2
PV = E
3
PV =RT
2 3 RT
RT= E → =E
3 2
PV =k
P frente a V
P(atm)
100°C
-75°C
V(L)
10 20 30
Grafico 1.2
PV(atmL) 25°C
24
22 -25°C
20
18
-75°C
16
14
P(atm)
100 200 300
1.2.2 LEY DE CHARLES Y GAY LUSSAC
V(L)
1 atm
3 atm
5 atm
P t(°C)
V =kT P, m Constantes
∞=f ( P)
lim ∞=∞ 0
P→ 0
1
T 0= =273.15
∞0
1
T 0 ∞0 =1→ ∞ 0=
T0
t
(
V =V 0 1+
T0 )
T =T 0+ t t=T −T 0
T −T 0
(
V =V 0 1+
T0 )
T 0 +T −T 0 V V0
V =V 0 ( T0 ) =
T T0
V1 V2
= (P= Cte) LEY DE CHARLES Y GAY LUSSAC
T 1 T2
P1 V 1 P 2 V 2
= =k 2
T1 T2
N 1 . m1 V́ 21 N 2 . m2 V́ 22
P 1 V 1= y P2 V 2 =
3 3
P2 V 2 =P 2 V 2 T cte E1=E 2
1 2 1 2
N 1 m1 V́ 1 = N 2 m2 V́ 2
3 3
N 1=N 2
Se puede tomar una gota de agua o una piscina llena de agua y ambas tendrán la
misma densidad.
V = f(P, T)
T = f(P, V)
P = f(V, T)
V =f ( T , P )
dV = ( ∂∂TV ) dT +( ∂V
P ∂P)
dp
T
PV =k 1 ( T cte ) →V =k 2 T P ( cte )
k1 V
V= k 2=
P T
−k 1
( ∂V
∂P) P
= 2 ( ∂V∂T )=k = VT
2
( ∂V
∂P )=
VP −V
P
=
P2
V
dV =
T
dT + ( )
−V
P
dp
dV dT dp
= +
V T P
dV dP dT
∫ V ∫ P ∫ T
+ =
lnV + ln P=ln T + ln C
ln ( PV )=ln ( TC )
PV =CT
1 ∂V
α= ( ) = T1
V ∂T P
1 ∂V
β= ( )=
V ∂P T P
−1
PV =RT →T cte
d ( PV ) =0
PdV +VdP=0
PdV =−VdP
1 dV
β= ( )=
V dP T P
−1
( Coeficiente de comprension isotermica )
PV =RT P cte
P T
=
R V
∂ ( VT )=T ∂( V1 )+ V1 ∂ T =0
∂ ( V −1 ) 1
T + ∂ T =0
∂V V
−2 1
−T V dV = dT
V
−T 1
dV = dT
V
2
V
V dV 1
=
V 2 dT T
1 ∂V
V ∂T( ) = T1 (Coeficiente de expansion isobarica)
P
ISOBARAS (P=CTE)
ISOMETRICAS (V=CTE)
M → Masamolar
m
Mr=
1
mc
12
1
M= m M N
12 c r A
m
N=
Mr
M
m= m=M mu
NA
24
mu=Unidad de masa atomica 1.6605 x 10 gramos
gRT
PV =nRT PV =
M
gRT
Pv=nRT Pv=
M
gRT
M=
vP
M=( Pρ ) RT
lim
P→ 0
( Pp )=( Pp )
0
Con el fin de determinar el peso molecular del anhídrido carbónico se miden las
densidades del gas a varias presiones manteniendo la temperatura a 273,15º K.
Los datos experimentales obtenidos son:
ρ
A partir del gráfico versus P, de se determina por extrapolación a P=O
P
que ( Pp ) =1,982
0
ni mol
Ci =
V m3 [ ]
Las concentraciones volumétricas son adecuadas para describir la composición de
mezclas liquidas o solidas porque el volumen es casi insensible a variación de
presión y variación de temperatura, las concentraciones volumétricas no suelen
ser convenientes para describir la composición de mezclas de gases.
Razón mol
ni
r i=
nT
ni
X i=
nT
X 1 + X 2 + X 3 … …=1
n1 RT n2 RT ( n1+ n2 +... ) RT
P= + ¿
V V V
PV =ntot RT
Presión parcial Pi del gas i en una mezcla de gases (ideal o no ideal) se define
como:
Pi=XiP
Xi= ¿ Pi= ¿ P
ntot ( )
ntot
n RT
XiP= ¿ P ; P= tot
ntot( ) V
niRT
Pi= → Mezcla de gases ideales
V
v =∑ ¿ ~
vi
!4
1m
Partiendo de P= N ć 2
3V
2
3 P=ρ ć
3P 2
p
=ć →
3P
ρ √
= ć
1
3P
( )
2
ć1 ρ1
=
ć2 3 P / ρ2
1
ć ρ
∴ 1= 2
ć 2 ρ1 ( ) 2
1.11 LEY DE DISTRIBUCIÓN BAROMÉTRICA
P2
dy
P1 h
P0
P1=ρg( h− y )
P0=ρgh
P2=ρg( h− y−dy)
P2−P1=ρgh−ρgy−ρgdy−ρgh+ ρgy
∆ P=−ρgdy
dp=−ρgdy
PV =nRT
mRT
P=
MV
ρRT
P=
M
PM
ρ=
RT
P
Pc
PM
dp=−ρgdy =ρ
RT
−PM
dp= g dy
RT
P y
∫ dP
P
=
−gM
∫ dy
RT 0
P 0
InP P =
{
−gM
P 0 RT
y
−gM
InP−¿ P 0= y
RT
P −gM
¿ = y
P0 RT
−gM
P RT
y
=e
P0
−gM
y
0∗¿ e RT
P=P¿
−gM
Δy
RT
P2=P1 e
gM RT
∆ y=1 ∆ y=
RT gM
atmL 2
0.08205 ∗250 K s mol
molK 5
∗1.013 ¿ 10 N
9.8 m∗29 g
2
∗1 m3
1 atm m
∗1000 g
103 L
∆ y=
1 Kg
∆ y=7311 m=7.3 Km
1
Cada 7.3 Km disminuye la P
2.7
a) Movimiento traslacional.
1 1 1
ε trasl= mv x 2 + mv g2 + mv z 2
2 2 2
1 1 1 3
ε trasl= RT + RT + RT = RT
2 2 2 2
1 1 2
( ε rot ) = RT + RT = RT=RT
2 2 2
1 1 1 3
( ε rot ) = RT + RT + RT = RT
2 2 2 2
i
U= RT i=grados de libertad
2
i
U= RT i=grados de libertad
2
1
V x =V y =V z ETot =L RT
2
L=GRADOS DE LIBERTAD
Ec x =Ec y =Ec z
3
Ec= RT
2
1
Ec x =Ec y =Ec z → RT
2
1
P= nm Ć2
3
2
1 N m Ć
P= 2
3V z
1N 2
P= Ḱ 2 P= N Ḱ r=f ( Ḱ )
3V 3
La temperatura para el gas ideal mide la energía cinética promedio del gas ideal
pero la energía cinética se mide en J y la temperatura en K.
3 2 2
Ec= Ḱ= bt → P= n bT Ḱ x + Ḱ y + Ḱ z= Ḱ
2 3 3
bT bT bT 3
ḱ = + + = bt
2 2 2 2
N
P=nbT P= bt PV =nbt
V
PV =n NabT
PV =nRT
J
R=Nab=6,022 x 1023 . 1.28 x 10−23=8.31
mol k
−g M
y
RT
nbT =n0 bT e
−gm
y Na
n=no e NabT
−gm
y
bT
n=no e
−ε
bT
n=no e
dn
dn=nf ( υ ) dv =f ( v ) dv
n
99 100
∆ n=a ∆ v a=F(v )
30 31
Y
dy
A 1(m2)
Yy
1 2
mg ( y+ dy❑ )= m(V y +d V y )
2
2 2
vg dVy
gy−gdy= + v y d v y+
2 2
gdy=V y d y
Q=V . A ( ms m )
2
M =δQ=VAδ ( ms m kgN )
2
m3 ¿ molec
N=Q . n=VAn ( s
.
m3 )
N 1=V́ y .1 ny → N 1=Vyn ( ¿ molec
s )
n0 mg −mVg
N=N 1 −N 2 N=V́ y d n y N=V́ y . e bT dy
bt
N=V y n y −V y n y +V y d n y N=V́ y n0 f ( v y ) d V y
2
−m V y
V y d V y =gdy mg 2 bT
V y n0 f ( v y ) d v y =V y n0 e dy
bt
2
−m V y
2 bT
f ( v y ) d V y =m e V y dy
2
−mV y
2 bT
f ( V Y ) =A e
2
∞ −m V y
dny=¿ ∫ n A e 2 bT
dV y
−∞
∞
∫¿
−∞
∞ −mVy
n=n A ∫ e 2 bT d V y
−∞
2
∞ −m V y
1= A ∫ e 2bT
dV y
−∞
mV y 2
2
x=
2 bT
→V y =
2 bT
m
x
√
d V y=
√ 2 bT
m
dx
∞
√ 2bT
2
1= A ∫ e−X dx
−∞ m
∞
√
2 bT 2
1= A
m −∞
∫ −X
e dx
√π
2
−m V y
2 bT
f (V y)= A e
Vy
1= A
√ 2 πbT
m
A=
√ ¿
2 πbT
2
−m V y
√ m
❑
2 bT
f (V y)= ∗e
2 πbT
En general:
dn=nf ( v ) dv
dn
PROB
n
dny d nx
=f ( V y ) d V y =f ( V x )v x
n n
d nz
=f ( V z ) d V z
n
dn d n x d n y d nz
= . .
n n n n
2 2 2
3 −m (V x + V y +V z )
dn m
n
= (
2 πbT )e
2 2 bT
d v x dv y dv z
2
3 −m V
m
−dn
n
= (
2 πbT )e
2 2 bT
d vv
d v v =d v x . dv y . dv z
V+dV
4
V= π V3
3
2
dV =4 π V dV
dV v =4 π V 2 dV
Reemplazando se tiene
2
3 −m V
dn m
n
=4 π (
2 πbT )Ve
2 2 2 bT
dV
2
3 −mV
m
f ( V ) =4 π(2 πbT )Ve
2 2 2 bT
2
3 −m V
dn m
n
=4 π (
2 πbT )Ve
2 2 2 bT
dV
f(V)
FUNCION DE
DISTRIBUCION DE
MAXWELL
BOLZMAN
T3
T1 T2
E ´ c≫ K B T
N (E´c)/N
T 1 <T 2 <T 3
T3
T2
T1
E´c