Ant on MARC IN IN M ir oslav B E B LAV editori

HOSPODRSKA POLITIKA
NA SLOVENSKU 1990 - 1999

INEKO
Intitt pre ekonomick a socilne reformy

HOSPODRSKA POLITIKA NA SLOVENSKU 1990-1999

ANTON MARCININ A MIROSLAV BEBLAV editori

Publikciu podporilo Vevyslanectvo USA z programu malch grantov.

Editori Anton Marcinin a Miroslav Beblav, 2000 Martin Barto, Miroslav Beblav, Lucia Haulkov, Marek Jakoby, Tom Kme, Martina Lubyov, Anton Marcinin, Karol Morvay, Andrej Salner, Jn Tth, Daniela Zemanoviov, 2000 ISBN 80-968147-1-0

OBSAH

ZOZNAM AUTOROV.......................................................................................10 PREDSLOV ........................................................................................................11 1 VOD ...............................................................................................................13 2 CELKOV MAKROEKONOMICK VVOJ ..........................................17
2.1 vod....................................................................................................................... 18 2.2 Charakteristika vvoja zkladnch makroekonomickch ukazovateov ................ 18 2.2.1 Vkonnos ekonomiky................................................................................... 19 2.2.2 Inflcia ........................................................................................................... 22 2.2.3 Nezamestnanos............................................................................................. 26 2.2.4 Vonkajia rovnovha ..................................................................................... 27 2.2.5 Makroekonomick vsledky SR v porovnan s ostatnmi krajinami V4........ 28 2.2.6 Zver .............................................................................................................. 30 2.3 pecifik makroekonomickho vvoja v rznych fzach transformcie ................ 31 2.3.1 Charakteristika vchodiskovho stavu ........................................................... 32 2.3.2 Obdobie poiatonej stabilizcie (1990-92)................................................... 34 2.3.3 Etapa obratu a oivenia (1993-95) ................................................................. 38 2.3.4 Etapa nerovnovneho rastu (1996-98) ......................................................... 40 2.3.5 Etapa obnovovania rovnovhy (1999-) .......................................................... 45 2.3.6 Poznmky k oakvanmu vvoju ................................................................. 47 2.4 Zver ...................................................................................................................... 48 2.5 Pouit literatra .................................................................................................... 50 2.6 Prloha .................................................................................................................... 54

3 FIKLNA POLITIKA..................................................................................57
3.1 vod....................................................................................................................... 58 3.2 Sprvna interpretcia zverejovanch dajov ........................................................ 59 3.3 Tvorba fiklnej politiky ........................................................................................ 62 3.4 Dvojit deficity v malch otvorench ekonomikch .............................................. 64 3.5 Cyklick verzus trukturlny deficit vldy ............................................................. 68 3.6 Fiklna politika do roku 1993............................................................................... 69 3.7 Rzne fzy.............................................................................................................. 72 3.7.1 Prv fza: Lepie asy.................................................................................... 73 3.7.2 Druh fza: Horie asy ................................................................................. 74 3.8 Prjmy..................................................................................................................... 75 3.8.1 Priame dane (dane z prjmov) ........................................................................ 75 3.8.2 Nepriame dane ............................................................................................... 79 3.8.3 In dane a poplatky ........................................................................................ 79

3.9 Rozpotov vdavky...............................................................................................80 3.9.1 Spotreba..........................................................................................................82 3.9.2 Dotcie ...........................................................................................................82 3.9.3 Kapitlov vdavky........................................................................................82 3.10 Udratenos dlhu.................................................................................................84 3.11 Zver.....................................................................................................................86 3.12 Pouit literatra...................................................................................................87 3.13 Prloha 1: Metodika vpotu trukturlneho deficitu............................................88 3.14 Prloha 2: Detailn daje o fiklnom deficite ......................................................91

4 MONETRNA POLITIKA........................................................................... 93
4.1 vod .......................................................................................................................94 4.2 Vsledky menovej politiky v 90. rokoch ................................................................94 4.3 Menov politika v rmci eskoslovenska...............................................................98 4.3.1 Intitucionlne pozadie - ttna banka eskoslovensk a jej postavenie ........99 4.3.2 Bolo eskoslovensko optimlnou menovou oblasou?................................100 4.4 Menov politika na Slovensku..............................................................................104 4.4.1 Intitucionlny rmec a nezvislos centrlnej banky ..................................104 4.4.2 Menov politika v rokoch 1993 - 1995: Od nuly ku konvertibilite ..............109 4.4.3 Roky 1996-98: Rozpor medzi menovou a fiklnou politikou .....................113 4.4.4 Menov politika po zruen fixnho kurzu koruny.......................................117 4.4.5 Menov reim po 1. 1. 2000.........................................................................119 4.4.6 Menov politika na Slovensku a Eurpska centrlna banka.........................120 4.5 Zver.....................................................................................................................123 4.6 Pouit literatra...................................................................................................124

5 DESAROIE V SVETOVEJ EKONOMIKE ......................................... 129

5.1 vod .....................................................................................................................130 5.2 Koniec 80-tych rokov. Koniec studenej vojny a zaiatok reforiem ......................130 5.3 Rok 1990. Recesia v zpadnej Eurpe, irack invzia a Nemecko .......................131 5.4 Rok 1991. Rusk prevrat a pokraovanie hospodrskeho padku........................132 5.5 Roky 1992 a 1993. Maastricht, EMS, GATT a schodky USA..............................132 5.6 Rok 1994. Oivenie v USA a Eurpe a WTO.......................................................133 5.7 Rok 1995. Oivenie v Eurpe, Bokrosov balek a mexick krza .......................134 5.8 Roky 1995 a 1996. Nov ekonomika v USA, Maastricht a Jecin........................135 5.9 Rok 1997. zijsk finann krza a nov avica v Eurpe ...................................136 5.10 Rok 1998. Rusk krza........................................................................................137 5.11 Rok 1999. Zavedenie eura a zaiatok rozhovorov E s novmi lenmi.............137

6 ZAHRANIN OBCHOD .......................................................................... 139

6.1 vod .....................................................................................................................140 6.2 Vvoj zkladnch ukazovateov zahraninho obchodu SR ................................141 6.3 Komoditn truktra .............................................................................................145 6.4 Vplyv zahraninch investci...............................................................................146 6.5 Konkurencieschopnos slovenskej produkcie.......................................................147 6.6 Transforman efekt .............................................................................................153 6.7 Hospodrske politiky v zahraninom obchode .....................................................155 6.8 Teritorilna truktra ............................................................................................156 6.9 Zver.....................................................................................................................158 6.10 Pouit literatra.................................................................................................159

7 TRH PRCE..................................................................................................161
7.1 vod..................................................................................................................... 162 7.2 Zamestnanos ....................................................................................................... 162 7.2.1 Globlne zmeny a produktivita .................................................................... 162 7.2.2 trukturlne zmeny zamestnanosti ............................................................... 164 7.2.3 Flexibilita v oblasti vzkov a odpracovanch hodn .................................. 166 7.2.4 Skryt zamestnanos .................................................................................... 168 7.2.5 Von miesta a trukturlny neslad............................................................ 169 7.3 Mzdy .................................................................................................................... 170 7.3.1 Rast miezd.................................................................................................... 170 7.3.2 Mzdov diferencicia ................................................................................... 171 7.4 Nezamestnanos ................................................................................................... 174 7.4.1 Celkov vvoj v oblasti nezamestnanosti .................................................... 174 7.4.2 trukturlne aspekty nezamestnanosti.......................................................... 176 7.5 Vplyv demografie na trh prce ............................................................................. 181 7.5.1 Celkov vvoj .............................................................................................. 181 7.5.2 Ekonomick aktivita obyvatestva ............................................................... 182 7.6 Politika trhu prce ................................................................................................ 184 7.6.1 Pasvna politika trhu prce........................................................................... 184 7.6.2 Aktvna politika trhu prce........................................................................... 186 7.7 Demotivan inky socilnych dvok ................................................................ 194 7.8 Zvery................................................................................................................... 198 7.9 Pouit literatra .................................................................................................. 199

8 FINANCOVANIE SOCILNEHO ZABEZPEENIA..............................203

8.1 vod..................................................................................................................... 204 8.2 Socilna reforma................................................................................................... 204 8.2.1 Socilne poistenie ........................................................................................ 205 8.2.2 ttna socilna podpora ............................................................................... 206 8.2.3 Socilna pomoc............................................................................................ 207 8.3 Dchodkov zabezpeenie ................................................................................... 209 8.4 Nemocensk poistenie .......................................................................................... 211 8.5 Tvorba zdrojov socilneho zabezpeenia ............................................................. 212 8.6 Vdavky na socilne zabezpeenie....................................................................... 213 8.6.1 Hospodrenie fondu dchodkovho zabezpeenia....................................... 213 8.6.2 Hospodrenie fondu nemocenskho poistenia ............................................. 218 8.7 Zver .................................................................................................................... 219 8.8 Pouit literatra .................................................................................................. 220 8.9 Prlohy.................................................................................................................. 220

9 PRIEMYSELN POLITIKA.......................................................................223
9.1 vod..................................................................................................................... 224 9.2 Slovensk priemysel v roku 1991......................................................................... 226 9.3 trukturlne otzky na zaiatku transformcie ..................................................... 229 9.4 Vvoj v 90. rokoch............................................................................................... 231 9.4.1 Veobecn vvoj.......................................................................................... 231 9.4.2 Vvoj v zkladnch odvetviach a priemysle investinch statkov............... 232 9.5 Analza troch pecifickch sektorov .................................................................... 234 9.5.1 Faktor Volkswagen vroba dopravnch prostriedkov............................... 234

9.5.2 Energetika.....................................................................................................235 9.5.3 Zbrojrska produkcia....................................................................................238 9.6 Priemyseln politiky .............................................................................................239 9.7 Analza vplyvu ttu na priemyseln retrukturalizciu a investcie ....................243 9.7.1 Privatizcia ...................................................................................................243 9.7.2 Fiklna a investin politika .......................................................................246 9.7.3 Neschopnos prispsobi sa vyvjajcemu sa prostrediu .............................249 9.8 Zver.....................................................................................................................251 9.9 Pouit literatra...................................................................................................253

10 HOSPODRSKA SA ......................................................................... 257

10.1 vod ...................................................................................................................258 10.2 Kontext ...............................................................................................................258 10.2.1 Podstata a ciele sanej politiky ...............................................................258 10.3 Ako dosiahnu ciele............................................................................................261 10.3.1 Per se verzus rule of reason ........................................................................261 10.3.2 Kde zasiahnu.............................................................................................261 10.4 Formlne pravidl ...............................................................................................262 10.4.1 Legislatvny rmec hospodrska sa ....................................................262 10.4.2 Celkov legislatvny rmec.........................................................................264 10.4.3 Podpora ekonomickej transformcie ..........................................................265 10.4.4 Protimonopoln rad SR - jeho postavenie a kompetencie ........................267 10.5 Aplikcia sanej politiky.................................................................................268 10.5.1 Rozsah rieench prpadov a rozhodnut....................................................268 10.5.2 Protisan praktiky a posudzovanie koncentrcie...................................269 10.5.3 Psobnos radu vo vzahu k opatreniam orgnov verejnej sprvy...........272 10.6 Porovnanie s R, Maarskom a Poskom..........................................................275 10.7 Neformlne pravidl ...........................................................................................275 10.8 Odporania pre hospodrsku politiku ...............................................................277 10.9 Pouit literatra.................................................................................................280

11 PRIVATIZCIA......................................................................................... 283
11.1 vod ...................................................................................................................284 11.2 Privatizan dilemy.............................................................................................285 11.3 Privatizan vvoj ..............................................................................................287 11.3.1 Prv tri vldy: 1989-92...............................................................................287 11.3.2 tvrt vlda: 1992-94 .................................................................................291 11.3.3 Piata vlda: 1994 ........................................................................................293 11.3.4 iesta vlda: 1994-98 .................................................................................293 11.3.5 Siedma vlda: 1998- ...................................................................................297 11.4 Zver...................................................................................................................299 11.5 Pouit literatra.................................................................................................300 11.6 Prloha.................................................................................................................303

12 RETRUKTURALIZCIA PODNIKOV ................................................ 309

12.1 vod ...................................................................................................................310 12.2 Otzky retrukturalizcie ....................................................................................311 12.2.1 Privatizcia .................................................................................................311 12.2.2 Sprva obchodnch spolonost .................................................................313 12.3 Pohady na retrukturalizciu na Slovensku .......................................................317

12.4 Retrukturalizan politiky slovenskch vld..................................................... 319 12.5 Vvoj v priemysle .............................................................................................. 324 12.5.1 Sektorov daje.......................................................................................... 325 12.5.2 Najvch 15 spolonost.......................................................................... 327 12.5.3 Prpad VS ................................................................................................ 329 12.6 Priame zahranin investcie .............................................................................. 333 12.7 Zver .................................................................................................................. 335 12.8 Pouit literatra ................................................................................................ 335 12.9 Prloha ................................................................................................................ 339

13 BANKOV SEKTOR V SLOVENSKEJ REPUBLIKE..........................347

13.1 vod................................................................................................................... 348 13.2 Prehad vvoja bankovho sektora na Slovensku .............................................. 348 13.3 Hlavn parametre bankovho sektoru................................................................. 351 13.4 Charakteristika situcie v bankch ..................................................................... 354 13.4.1 Vek ttne banky..................................................................................... 354 13.4.2 Mal a stredn banky so zahraninmi vlastnkmi..................................... 356 13.4.3 Mal a stredn banky s domcimi vlastnkmi............................................. 356 13.4.4 Stavebn sporitene.................................................................................... 357 13.5 Porovnanie vvoja na Slovensku s ostatnmi ttmi V4 .................................... 358 13.6 Priny odlinho vvoja na Slovensku a pouenia z neho ................................ 361 13.7 Pouit literatra ................................................................................................ 362

14 ODPORANIA PRE HOSPODRSKU POLITIKU ...........................365

14.1 Pouit literatra ................................................................................................ 373

10

Zoznam autorov
Martin BARTO
Slovensk sporitea, a.s. Bankov sektor v Slovenskej republike (kapitola 13)

Miroslav BEBLAV
INEKO Stredoeurpsky intitt pre ekonomick a socilne reformy Centrum pre spoloensk a medilnu analzu University of St Andrews Monetrna politika, Priemyseln politika, Odporania pre hospodrsku politiku (kapitoly 4, 9 a 14) Editor kapitol 3, 4, 7-9 a 14

Lucia HAULKOV
Projektov koordinan jednotka pri Ministerstve zdravotnctva Financovanie socilneho zabezpeenia (kapitola 8)

Marek JAKOBY
M.E.S.A. 10 Zahranin obchod (kapitola 6)

Tom KME
Slovensk sporitea, a.s. Bankov sektor v Slovenskej republike (kapitola 13)

Martina LUBYOV
Prognostick stav Slovenskej akadmie vied Trh prce (kapitola 7)

Anton MARCININ
Svetov banka Vskumn centrum Slovenskej spolonosti pre zahranin politiku vod, Privatizcia, Retrukturalizcia podnikov (kapitoly 1, 11 a 12) Editor kapitol 1, 2, 5, 6, 10-13

Karol MORVAY
stav slovenskej a svetovej ekonomiky Slovenskej akadmie vied Katedra hospodrskej politiky, Nrodohospodrska fakulta Ekonomickej univerzity Celkov makroekonomick vvoj (kapitola 2)

Andrej SALNER
Agentra Reuters Desaroie v svetovej ekonomike (kapitola 5)

Jn TTH
ING Barings Fiklna politika (kapitola 3)

Daniela ZEMANOVIOV
INEKO Stredoeurpsky intitt pre ekonomick a socilne reformy Hospodrska sa (kapitola 10)

11

Predslov
Tieto riadky pem nad Atlantikom, a to je trochu symbolick. Cestujem na rokovania, ktor s sasou silia o zaradenie Slovenska do medzinrodnch ekonomickch truktr (OECD) a pem vod k textu, ktor je z tohto hadiska dleit aj o sa tka obsahu, ale najm o sa tka jeho autorov. Ide toti o mladch slovenskch ekonmov, ktor s (a tto kniha to jasne potvrdzuje) ndejou, e tento proces bude spen. Hospodrska politika na Slovensku za poslednch 10 rokov bola poznamenan mnohmi zmenami, doslova turbulenciami. Svis to najm s tm, e ilo o prv desaroie postkomunistickej transformcie, ktor bolo spojen s nielen s dynamickm, a asto rozpornm politickm vvojom, ale aj s delenm bvalej federcie a vytvranm novho samostatnho ttu. Prv desaroie postkomunistickej transformcie je veobecne vo vetkch dotknutch krajinch hodnoten ako zloit proces, ako proces, ktor potvrdil, e nejde len o jednoduch technick rieenia spojen so slobodnmi vobami a makroekonomickou stabilizciou, ale aj o omnoho zloitejiu transformciu spojen s hlbokmi trukturlnymi zmenami, s vytvranm a fungovanm novch intitci, so zmenou vlastnckych vzahov a so zsadnou zmenou postavenia ttu v ekonomike. Uplynul desaroie ukzalo, e deformcie komunistickho reimu boli hlbie, ako si vina ud bola ochotn a schopn uvedomi, a e nespovaj len v deformovanej truktre ekonomiky a nedostatonej konkurencieschopnosti ekonomickch subjektov, v neexistencii funknho systmu formlnych pravidiel hry, ale mono ete vo vej miere v silne deformovanch neformlnych pravidlch, t.j. v prevldajcej etike, zdieanch hodnotch, veobecne akceptovanch vzorcoch sprvania. Na zaiatku transformcie sme vo vetkch krajinch, teda aj na Slovensku, boli v situcii, kedy neexistovali iadne praxou overen rieenia a otzka sprvnej hospodrskej politiky bola z tohto hadiska aj otvorenm technickm problmom. Kad postkomunistick transformcia je pritom minimlne v prvch rokoch spojen s transformanou recesiou, rastom nezamestnanosti, poklesom ivotnej rovne. Nespokojnos ud s takmto stavom, spolu s vemi nzkou mierou poznatkov a informci o skutonch princh a relnych monostiach rieenia uvedenej situcie ved potom vemi asto k tomu, e sa presadia populisti a demaggovia, ktor s schopn tto vlnu nespokojnosti politicky vyui. Ich ekonomick argumentcia, resp. argumentcia ich ekonomickch expertov je asto na rovni insitnho folklru, ni to vak nemen na tom, e tto taktika me by (a v mnohch krajinch vrtane Slovenska aj bola) spen. Socilna a nacionlna demaggia a populizmus s najvou prekkou spench a rchlych reforiem. Najlepou zbraou v boji s tmito javmi, a teda aj

12 najefektvnejm spsobom vytvrania podmienok pre relne reformy je zvenie miery informovanosti odbornej a laickej verejnosti o princh problmov, o spsoboch rieenia, ako aj o dsledkoch nerieenia existujcej situcie. Po desiatich rokoch sksenost s reformami u vina z nich nie je technickm problmom. Rzne krajiny skali rzne prstupy, a tak dnes mono poveda, e je dostatok ako dobrch, tak aj zlch sksenost s tm, ak hospodrska politika je efektvna, a ak nie. Neobstoja pritom argumenty o akejkovek vlunosti, alebo pecifickch podmienkach, pretoe centrlne plnovan ekonomiky boli v zsade systmovo uniformnmi subjektmi a ekonomick zkony platia bez ohadu na to, o ak krajinu ide. Kniha, ktor drte v rukch, je ako rkou zberu, tak aj profesionalitou prstupu a vysokou odbornosou dobrm prkladom a nstrojom zvyovania informovanosti verejnosti o problmoch hospodrskej politiky poas obdobia postkomunistickej transformcie. Zrove ide o knihu, ktor odra najnovie poznatky svetovho ekonomickho poznania. Kniha vemi fundovane, vecne a kriticky popisuje vvoj hospodrskej politiky, priom neostva len na povrchu, ale ide do podstaty popisovanch problmov. Je evidentn, e autori, napriek povine mladmu veku, maj popri kvalitnej teoretickej prprave aj nemal praktick sksenosti, a to i u z innosti vo vskume, ttnej sprve, bankch, thinktankoch, i medzinrodnch finannch intitcich. Je poteiten, e sa nali autori, ktor pripravili komplexn zhodnotenie hospodrskej politiky na Slovensku za uplynul desaroie a ete poteitenejie je, e sa tejto lohy zhostili tak fundovanm spsobom. Za vemi uiton povaujem aj odporania pre hospodrsku politiku do budcnosti, a v zsade sa zhodujem s autormi v ich pohade na priority a potrebu zmien v celkovom prstupe k uskutoovanej hospodrskej politike. Vlda, ktorej som lenom, u tmto smerom ide, oho najlepm konkrtnym dkazom s viacer koncepn materily, napr. strednodob priority hospodrskej politiky, priemyseln politika, koncepcia retrukturalizcie a privatizcie bnk, ale aj viacer legislatvne nvrhy, napr. novela zkona o konkurze a pod. Odporam publikciu do pozornosti vetkm, ktor sa zaujmaj o ekonomick vvoj a hospodrsku politiku, najm vak tudentom ekonmie a ekonomickm urnalistom. Pre vetkch, ktor si knihu pretaj, bude celkom urite svetlom v labyrinte asto vemi protireivch a rozporuplnch tvrden a hodnoten hospodrskej politiky tej ktorej vldy.

Ivan Miklo podpredseda vldy pre ekonomiku

13

1 vod1

Tranzitvny proces sa poda odhadov dotka asi 1,65 miliardy ud a svojm vznamom a zloitosou sa stal jednou z najdleitejch ekonomickch udalost dvadsiateho storoia. Zujem ekonmov o tranzitvny proces sa neobmedzuje len na samotn tranzitvne krajiny, kee tento predmet prispieva k lepiemu chpaniu kapitalizmu ako ekonomickho systmu a uskutoovania vekch intitucionlnych zmien. V prvom prpade sa dotka otzok vzahu stimulov a trhov, stimulov a vlastnckych prv, prvnych predpisov a spoloenskch noriem, vldy a ekonomickch agentov a politickho systmu a ekonomickch zujmovch skupn. Naprklad, ako zabezpei, aby vlda nebola prli siln, ale zrove ani tak slab, aby nedokzala eli organizovanmu zloinu a neodvdzala ekonomickch agentov od produktvnych aktivt k vyhadvaniu rent? V druhom prpade sa dotka faktorov ekonomickho prostredia a dynamiky politickch hier, ktor zapriuj vek intitucionlne zmeny alebo im, naopak, brnia. Ekonmovia neboli pripraven asistova pri transformcii ekonomk. Aj najviac prijman terie o makroekonomickej stabilizcii toti predpokladali trhov prostredie. Okrem stabilizcie sa vak bolo treba zamera aj na vytvorenie a rozvoj trhov, vrtane finannch trhov, intittu a vymhania vlastnckych prv, na zmeny zkonov aj politiky, na privatizciu a retrukturalizciu. Tieto komplementrne zmeny mali vyvola m menej ekonomickch porch a udra si politick podporu. Je zrejm, e vina poznatkov o tranzcii vznikla ex post, po neoakvanom prepade vroby, privatizcii insidermi namiesto vonkajmi investormi, nraste organizovanej kriminality, rozpade krajn a v niektorch krajinch aj nvrate komunistov k moci. Vchodiskom pre reformy boli ekonomiky bez skutonho systmu cien a trhov. Vrobn truktra bola pokriven. Prevldal ak priemysel a chbali sluby, existovali vek podniky na kor malch. Neexistoval konzistentn pln vroby jednotlivch tovarov, o viedlo k stlemu nedostatku, hromadeniu
1

Vek as tejto kapitoly vychdza z pripravovanej knihy G. Rolanda (1999, Politics, markets and firms. Transition and economics.), ktor je sn prvm komplexnm zhrnutm teoretickch a empirickch prc venovanch tranzitvnemu procesu a urite sa stane vyhadvanou uebnicou.

14 existujcich komodt (aj pracovnej sily), ntenej substitcii a investinm cyklom. Niektor tty postupne odstpili od centrlneho plnovania (Juhoslvia v roku 1965, Maarsko v roku 1968 a Posko v osemdesiatych rokoch), m poda nho nzoru zskali nskok v potrebnch reformch. Ciemi reformy bolo: 1. zlepenie alokanej efektvnosti zavedenm flexibilnch cien a vytvorenm konkurennho otvorenho trhu, 2. stabilizcia makroekonomiky kvli sprvnemu fungovaniu cenovho systmu, 3. stimulcia podnikov, aby reagovali na trhov signly, o predpokladalo privatizciu a vytvorenie systmu sprvy obchodnch spolonost (corporate governance), a 4. vytvorenie vldnych intitci nevyhnutnch pre fungovanie trhu. Medzi vldne intitcie je treba rta politick a intitucionlnu stabilitu, ochranu skromnch vlastnckych prv nielen pred vldou, ale aj pred mafiou, a ochrana daovch poplatnkov pred vplyvom zujmovch skupn a ich vyhadvania rent u vldy. Barirami reformy boli: 1. neuritos vsledku, ktor ovplyvuje sprvanie sa ekonomickch agentov, 2. komplementrnos a interakcie medzi reformami a 3. politick zujmy strn a zujmovch skupn. Ekonomick literatra dnes vysvetuje pvodn prepad vroby horizontlnou monopolistickou truktrou vroby a dezorganizanm efektom cenovej liberalizcie na existujce produkn linky kvli informanej asymetrii. Zatia dostatone nevyjasnenou ostva otzka reformnej vldy. Preo s niektor vldy prli slab na to, aby dokzali vynti dodriavanie zkonov, km in to doku? Zrejme tu hraj svoju lohu geopolitick faktory a vnmanie mafie ako suboptimlnej nhrady vldy ako agentry na vymhanie kontraktov. Vsledky privatizcie prejaven v nedostatonej retrukturalizcii boli pre mnohch sklamanm. Privatizcia sce mala za cie v konenom dsledku zvi efektvnos podnikov umiestnenm lepch manarov a ich lepej stimulcie, ale relne to mohla by iba zmena vlastnctva v uritom rmci obmedzen. Tie zahali nedostaton vku domcich spor, nedostaton zahranin zdroje kvli nedostatkom medzinrodnho kapitlovho trhu, kurzovm rizikm a neuritosti a potrebu vyvenia strt daovch prjmov, ale hlavne politick prleitos zskania moci. Samotn nedostatok retrukturalizcie je zaprinen viac podcenenm rmca sprvy obchodnch spolonost ne vberom privatizanch metd. Pretrvvanie mkkch rozpotovch obmedzen bankovmi i medzipodnikovmi vermi vedie k morlnemu hazardu, ke agenti oakvaj ttne odkpenie pohadvok a je zluiten so sprvanm maximalizujcim zisk agenta. Poda nho nzoru svisia niektor sklamania z tranzitvneho procesu s jeho celkovm chpanm, ako aj chpanm fungovania ekonomiky. Po prv, poiaton chpanie nebralo do vahy ciele a lohu jednotlivch zujmovch skupn v tranzitvnom procese, akoby reformu ekonomiky bolo mon oddeli od sveta politiky. Ekonomick modely troku paradoxne povaovali postkomunistick vldy

15 za jednoliate celky maximalizujce nrodn bohatstv, ktor sa dobrovone a bez nhrady zbavovali svojej pozcie v ekonomike krajiny. Takisto aj nomenklatrni manari dobrovone odovzdvali riaden podniky novm skromnm vlastnkom. Modely zanedbali na jednej strane nklady spojen s reformou, na druhej nedocenili vnosy z jednorazovej privatizanej prleitosti. Po druh, prli vea pozornosti bolo venovanej makroekonomickm indexom vychdzajc z implicitnho predpokladu perfektnej korelcie s mikroekonomickm vvojom. Prve slovensk prklad ukzal, e to bola vna chyba. Pokia sa nezmenia stimuly sprvania ekonomickch agentov, akkovek makroekonomick spechy s len doasn a signalizuj odkladanie reforiem vo svojom dsledku nkladn pre ekonomiku. Predkladan kniha, vsledok ronho projektu a dvoch seminrov, mala dva ciele. Na jednej strane poda analzu desaronho vvoja slovenskej ekonomiky, ekonomickch politk a ich dsledkov a dopady na agentov, ako aj ekonomick odporania pre budce politiky. Na druhej strane sa sna prispie k veobecnmu chpaniu problmu transformcie. Vetky kapitoly ved k jedinmu zveru: za odkladanie potrebnch reforiem kvli okamitmu spechu plat krajina obrovsk cenu. Slovensko sa pomerne rchlo zotavovalo z prvho transformanho obdobia, aj ke za cenu vysokej miery nezamestnanosti. Vsledkom bolo zaloenie predpokladov oivenia u v roku 1994. Zhodou okolnost vak v tom istom roku nastal aj veobecn obrat slovenskej politiky, vrtane ekonomickej. Naplno sa prejavili vzby medzi starmi manarmi a politickmi stranami, ktor sa pri privatizcii natoko upevnili, e podstatne a negatvne ovplyvnili cel al ekonomick vvoj krajiny. Takto privatizcia krajiny priviedla Slovensko k medzinrodnej izolcii a v roku 1998 takmer k hospodrskemu kolapsu. Nasledujcich ptns kapitol zachytva a analyzuje vvoj slovenskej ekonomiky z najrozlinejch strn poas rokov 1990-99. S vsledkom prezentcie odbornej prce niekokch sksench odbornkov v oblasti tranzitvnej problematiky a mnohch mladch autorov, ktor doteraz nemali priestor na publikovanie. Karol Morvay zo Slovenskej akadmie vied v kapitole 2 podva obraz celkovho makroekonomickho vvoja. Jn Tth z ING Barings sa venuje fiklnej politike v kapitole 3 a Miroslav Beblav z INEKO monetrnej politike v kapitole 4. Vvoj na globlnom trhu a prepojenie na slovensk hospodrstvo analyzuje v kapitole 5 Andrej Salner z Reuters. Zahraninmu obchodu sa v kapitole 6 venuje Marek Jakoby z M.E.S.A. 10 a trhu prce v kapitole 7 Martina Lubyov zo Slovenskej akadmie vied. Lucia Haulkov z Projektovej koordinanej jednotky pri Ministerstve zdravotnctva analyzuje stav a monosti reformy socilneho zabezpeenia v kapitole 8. Miroslav Beblav pe o priemyselnej politike v kapitole 9, Daniela Zemanoviov z INEKO o

16 hospodrskej sai v kapitole 10 a Anton Marcinin z RC SFPA o privatizcii v kapitole 11 a retrukturalizcii podnikov v kapitole 12. Martin Barto a Tom Kme, obaja zo Slovenskej sporitene, rozoberaj v kapitole 13 vchodiskov stav privatizcie a retrukturalizcie bnk. Posledn kapitola 14 obsahuje zhrnutia hlavnch vsledkov jednotlivch kapitol ako aj odporania pre budcu slovensk hospodrsku politiku Miroslava Beblavho. K spechu tejto knihy podstatne prispeli jej oponenti Eugen Jurzyca (INEKO), Radek Lastovika (Fond rizikovho kapitlu, Praha), Katarna Mathernov (rad vldy SR), Michal Mejstk (IES FSV Univerzita Karlova, Praha), Jn Oravec (Ministerstvo hospodrstva SR), Juraj Renko (Ministerstvo financi SR a SAV), Oga Reptov (M.E.S.A. 10), Mario Strapec (CERGE-EI, Praha), Vladimr Tvaroka (rad vldy SR) a Zdenk Tma (NB, Praha). Bolo vynikajce sledova, s akm zaujatm sa delili o svoje vedomosti a sksenosti s autormi jednotlivch kapitol. Poakova sa chceme Vevyslanectvu USA, ktor podporilo publikciu z programu malch grantov a Magde Vryovej (SFPA) za podporu projektu a jeho intitucionlne zabezpeenie. Dagmar Pfeiferov (RC SFPA) riadila projekt a svojou prcou umonila spen vydanie tejto knihy. Zuzane Uliianskej (CSMA) a Zuzane Fraovej (SFPA) patr naa vaka za organizan pomoc. Nzory a vsledky prezentovan v tejto knihe s, samozrejme, nzormi a vsledkami jej autorov, ktor za ne zodpovedaj spolone s editormi tejto knihy. Anton Marcinin

17

2 Celkov makroekonomick vvoj

Karol MORVAY
stav slovenskej a svetovej ekonomiky Slovenskej akadmie vied

Transformcia od ponukovo obmedzenej plnovanej ekonomiky k dopytovo obmedzenej trhovej ekonomike je z makroekonomickho pohadu aj hadanm prijatenho vzahu medzi rastom a rovnovhou ekonomiky v podmienkach nedostatonej retrukturalizcie a deformovanho intitucionlneho rmca. Slovensko budilo dojem spenej krajiny v tomto procese, ale monosti jeho ekonomickho rastu, zaloen na stimulcii dopytovej strany ekonomiky sa rchlo vyerpali. Makroekonomick vvoj slovenskej ekonomiky odral rznorodos prstupov hospodrskych politk k procesu transformcie, ktor sa za desaroie vystriedali. Spory sa tkali nielen podoby hospodrsko-politickho mixu, ale aj celkovho chpania a smerovania transformcie. Vsledkom vvoja, ktor bol najprv odrazom transformanej recesie, neskr prvotnej stabilizcie, exportom ahanho oivenia, nadmernho nerovnovneho rastu aj pokusu o optovn stabilizciu, bol nvrat k predtransformanej rovni vkonnosti hospodrstva pri pretrvvajcej existencii truktrnych deformci so sklonom k nerovnovnemu vvoju. Sporn vsledky transformcie ukzali jednak na nutnos dotvorenia intitucionlneho rmca ekonomiky, ako aj na potrebu stimulovania ekonomiky z ponukovej strany. Po desiatich rokoch od zmeny politickho a ekonomickho systmu stoj hospodrstvo pred dokonenm transformanho procesu, ktor si vak bude vyadova lepiu koordinciu segmentov hospodrskej politiky, ako aj lepiu itatenos a koncepnos, ako bola v minulosti.

18 2.1 vod Cieom tejto kapitoly je poda popis zkladnch charakteristickch t makroekonomickho vvoja na Slovensku v doterajom priebehu transformcie. Tto as zrove vytvor pozadie, na ktorom alie kapitoly charakterizuj jednotliv segmenty hospodrskej politiky. Hospodrska politika v podmienkach Slovenskej republiky bola aj napriek jej relatvne krtkej existencii miestom stretu rznych koncepci s asto spornm vsledkom. Hodnotenie makroekonomickho vvoja bude opret o tzv. mkk dta, teda o daje bene prstupn a publikovan2. Kapitola je rozdelen do dvoch ast. Prv as je zameran na zhodnotenie vvoja kovch makroekonomickch ukazovateov. Druh as si vma makroekonomick vvoj ako vsledok rznych hospodrskych politk. Preto m podobu chronologickho prehadu poda etp vyberanch na zklade vskytu pecifickch makroekonomickch fenomnov a vraznch koncepnch zmien, doplnenho o analzy typickch problmov. Cieom je poukza na odlinosti vvoja v zvislosti od chpania priort hospodrskej politiky. alm zmerom je potvrdi hypotzu o vyerpanosti tch monost, ktor umoovali dosahova zdanlivo vborn makroekonomick vsledky, teda blokovanie retrukturalizcie a deformovanie intitucionlneho rmca, a hada podporn argumenty pre nov priority hospodrskej politiky s vraznejou podporou ponukovej stany ekonomiky spojenou s intitucionlnymi reformami. 2.2 Charakteristika vvoja zkladnch makroekonomickch ukazovateov Tto as popisuje problmy tkajce sa vvoja kovch makroekonomickch indiktorov, v snahe zobrazi trendy vvoja vkonnosti a rovnovhy ekonomiky. Makroekonomick vsledky slovenskho hospodrstva boli pravidelne hodnoten mnohmi domcimi aj zahraninmi intitciami a analytikmi. Komplexn analzu makroekonomickho vvoja v obdob federatvneho esko - Slovenska a v prvch mesiacoch existencie samostatnho ttu predstavuje tdia OECD (1993). V jej zveroch sa kontatuje dobr strednodob perspektva oivenia slovenskho hospodrstva. Pritom vak upozoruje, e ruiv dopady rozdelenia ttu prinaj potrebu zvenej pozornosti voi makroekonomickej stabilizcii. tdia Svetovej banky (1995) vyzdvihuje relatvne priazniv makroekonomick dedistvo a obozretn makroekonomick politiku pri vzniku novho ttu, upozoruje vak na nevyhnutnos retrukturalizcie hospodrstva v zujme oivenia. Analzy makroekonomickho vvoja v obdob 1994 - 1995 vyzdvihuj pozitvny vvoj makroekonomickch ukazovateov, klad si vak otzku udratenosti tohto
2

Pripomname, e tatistika v tomto obdob podliehala zsadnm zmenm.

19 vvoja: Renko (1996) upozoruje, e o charaktere budceho vvoja sa rozhodne na mikrorovni, kde sa ukazuj rizik spojen s formovanm vlastnckej truktry a s funknosou alokanho mechanizmu. Okli a kol. (1996) vyjadruje pochybnosti o trvalom charaktere pozitvneho obratu vo vvoji hospodrstva kvli truktrnym slabinm a problmom bankovho sektora. Neskorie analzy u hovoria o narastajcej krehkosti ekonomickho rastu (Krsz a Renko, 1997), o nerovnovhe ekonomiky spojenej s nedostatonm pokrokom v mikroekonomickej adaptcii a s nzkou efektvnosou prerozdeovacch procesov v oblasti verejnch financi (Krsz, Renko a Krsz ml., 1999), o chronickom charaktere nerovnovneho vvoja a nevyhnutnom spomalen ekonomickho rastu (Okli a kol., 1999) a pripomnaj nedostaton koordinciu segmentov hospodrskej politiky a potrebu zsadnch reforiem (OECD, 1999). Retrospektvnu analzu najdleitejch makroekonomickch ukazovateov poas existencie SR ponka tdia analytikov INFOSTAT (Haluka a Olexa, 1999), ktor poukazuje na fakt, e vvoj v rokoch 1996 - 1998 niesol charakteristick znmky prehriatia hospodrstva. TABUKA 1. Index objemu HDP v stlych cench (rok 1989 = 100)
Rok 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 index HDP 100 97,5 83,3 77,9 75,0 78,7 84,1 89,7 95,5 99,7 102,4 Poznmka: daj za rok 1999 poda prognz SR. Prame: vlastn vpoty poda dajov SR.

2.2.1 Vkonnos ekonomiky V roku 1999 sa rove vkonnosti ekonomiky (chpanej ako objem vytvorenho hrubho domceho produktu, HDP) pohybuje na rovni pribline rovnakej ako v roku 1989, pred zaatm reforiem (tabuka 1). Samotn fakt, e tvorba HDP sa vrtila na svoju predreformn rove a po celom desaro, je uritm rozarovanm, lebo s takmto oslabenm sa pri tarte reforiem nepotalo3. Samozrejme, nvrat k pvodnej rovni tvorby HDP vbec neznamen rovnak pozciu ekonomiky ako pri tarte reforiem, ve ekonomick dianie m u in kvalitu. Prevan as HDP (pribline 85%) u vytvraj subjekty v skromnom vlastnctve. V priebehu transformcie dolo k zveniu podielu sluieb a poklesu podielu priemyslu a pdohospodrstva na HDP. Na druhej strane, ani po spomnanom nvrate k pvodnej rovni vkonnosti nedolo k zsadnmu zlepeniu

Pozri naprklad Federlne ministerstvo pre strategick plnovanie (1990), Ministerstvo pre hospodrsku stratgiu SR (1991) a Vlda SFR v Memorande o hospodrskej politike vypracovanej pre MMF (1990).

20 rovne zhodnocovania vstupov a tm aj rovne efektvnosti v ekonomike4. Okrem toho, proces obnovenia vkonnosti bol a v sasnosti stle je sprevdzan chronickmi poruchami makroekonomickej rovnovhy. Pretrvvala relatvne vysok miera nezamestnanosti, zastavilo sa spomaovanie inflcie a vyostrili sa problmy so zpornm saldom exportu a importu (pozri graf 1). Pozitvny hospodrsky rast, dosahovan na Slovensku od roku 1994, bol zo strany dopytu ovplyvovan rznorodo (graf 2). Km v roku 1993 ete doznievala transforman recesia, v roku 1994 sa zaalo oivenie hospodrskeho rastu spojen s markantnm zvenm objemu vvozu vrobkov a sluieb. Zvenie vvozu bolo tak vrazn, e sa nm prekrylo aj alie znenie domceho dopytu5. V roku 1995 sa prv raz dostavil pozitvny prrastok u vetkch zloiek domceho dopytu, obzvl u investinho dopytu, ke tvorba hrubho kapitlu vzrstla relne o 37,4% (z toho vak tvorba hrubho fixnho kapitlu iba o 5,3%). Pritom sa zaal spomaova prrastok vvozu vrobkov a sluieb, v dsledku oho saldo vvozu a dovozu vrobkov a sluieb (ist vvoz) dosiahlo podstatne men prebytok ako v predchdzajcom roku. Bola to vak zatia posledn kladn hodnota istho vvozu v doterajom priebehu transformcie. Pokles vvozu (o 0,3% v stlych cench) spojen s vraznm nrastom dovozu (o 20,3%) pripravili v roku 1996 situciu, ke ist export nadobudol vrazne zporn hodnotu, bol vak preven rekordnm nrastom domceho dopytu (19,6%) a vysok dynamika rastu HDP bola zachovan. Zahranin dopyt mal v roku 1997 u op pozitvny prnos k hospodrskemu rastu. ist export mal ete stle zporn hodnotu (-44,4 mld. Sk v cench roku 1995), ale predsa bliiu ku kladnm hodnotm ako v roku predolom (-55,8 mld. Sk). Na druhej strane dolo k znanmu zneniu dynamiky domceho dopytu. V roku 1998 bol rast takmer vlune ahan domcim dopytom; zporn hodnota istho exportu ostala takmer na rovni roku 1997. Zmena hospodrskej politiky spolu s naakumulovanmi problmami priniesli v roku 1999 obmedzovanie domceho dopytu a tm aj vrazn spomalenie rastu HDP. Proti vraznejiemu poklesu tempa rastu vak psobil rast exportu vrobkov a sluieb. Pohad na ponukov strnku, teda tvorbu HDP, je zrove pohadom na proces terciarizcie ekonomiky. Km poda sptnch odhadov (Svetov banka, 1995) v roku 1989 pdohospodrstvo malo podiel na tvorbe HDP 9,4%, priemysel 58,5% a sluby 32,2%, v roku 1998 dolo k stavu, ke sektor sluieb mal takmer 60% - n podiel na tvorbe HDP a pdohospodrstvo iba 4,4%.
4

Pridan hodnota, ktor je zkladom tvorby HDP, mala naalej vrazne men podiel na hrubej produkcii ako medzispotreba. Tento stav sa po roku 1995 menil iba vemi mlo, o je prejavom problmov so zvyovanm efektvnosti ekonomiky. Pozri aj Krsz, Renko a Krsz ml. (1999). 5 Konkrtne parametre vvoja s uveden v prlohe tejto knihy.

21 GRAF 1. Vvoj zkladnch parametrov vkonnosti a rovnovhy v ekonomike SR

18 16 14 12 10 8 6 4 2 0 -2 -4 -6 -8 -10 -12 -14 -16 1990

70 60

nezamestnanos 50 inflcia rast HDP 40 30 saldo vvozu a dovozu vrobkov. a sluieb 20 10 0 1999*

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

Poznmky: Vvoj inflcie meran indexom spotrebiteskch cien je zachyten na pravej osi, vvoj ostatnch ukazovateov je na avej osi. Za rok 1999 ide o daje za prv polrok. Prame: SR.

GRAF 2. Prnos domceho dopytu a istho exportu k obnove rastu HDP

22 20 18 16 14 12 10 8 6 4 2 0 -2 -4 -6 -8 -10 -12 -14 1993 1994 1995 1996 ist vvoz 1997 HDP 1998 1999*

Domci dopyt

Prame: vlastn vpoty poda dajov SR (1999).

22 Vytvoren HDP v obdob po roku 1995 nedokzal pokrva domci dopyt, o sa prejavilo v neudratenom deficite obchodnej bilancie. Dosiahnutie predtransformanej rovne HDP nastalo v dobe, ke celkov stav slovenskej ekonomiky a stav transformcie vyadovali nov stabilizan opatrenia. 2.2.2 Inflcia V transformujcej sa ekonomike je inflcia vrazne ovplyvnen netandardnmi faktormi. Pozoruhodnou rtou cenovho vvoja transformujcej sa krajiny je problmovos vzahu medzi rastom monetrnych agregtov a rastom cenovej hladiny6. Vzah medzi vvojom menovch agregtov a vvojom inflcie je prekryt mnostvom netandardnch opatren, ktor v tchto krajinch psobia na rast cien. K nim patr: Liberalizcia a deregulcia cien. Inflanm impulzom, ktor spsobil najvyiu mieru inflcie v SR, resp. SFR, bol systmov krok nevyhnutn pre vytvorenie trhovej ekonomiky, ie liberalizcia cien, uskutonen ako sas irej liberalizcie v hospodrsko-politickom rmci fungovania ekonomiky (pozri graf 4). pravy cien, ktor zostali regulovan, prispievali ku krtkodobej destabilizcii cenovej hladiny v celom doterajom priebehu transformcie (pozri graf 5). Daov reforma (v SR realizovan k 1.1.1993). Z celkovho nrastu cien v roku 1993 sa znan as (u spotrebiteskch cien asi 40%, u cien priemyselnch vrobcov a u cien stavebnch prc asi 50%) realizovala na zaiatku roku v dsledku daovej reformy (poda Okli a kol., 1994). Vkyv rastu cien pri zaveden novej daovej sstavy ilustruj grafy 4 a 5. Siln prlev zahraninch zdrojov. Prlev cudzch zdrojov me za uritch okolnost psobi inflane. Dvok (1996) poukazuje na to, e inflan inok prlevu zahraninch zdrojov zvis od toho, i prlev je hnan zvenm dopytu po peniazoch u domcich subjektov (nzky inflan dopad) alebo zvenm ponuky peaz7. Vyrovnvanie cenovch hladn. Transformujca sa krajina m obyajne znane niiu cenov hladinu ako vyspel krajiny, s ktormi obchoduje. Zrove vak existuje aj disproporcia medzi truktrou relatvnych cien v
6

Prve spornos vzieb M2-inflcia v transformujcej sa krajine bola jednm z argumentov pre opustenie M2 ako sprostredkujceho kritria menovej politiky eskej nrodnej banky a prechodu k cieovaniu inflcie. Pozri mdkov a Hrn (1998) a Janek a kol. (1998). 7 Prve ak je prlev zdrojov hnan z ponukovej strany, ktor svis s intitucionlnymi zmenami a prebytkom finannch zdrojov v zahrani, potom je pravdepodobn, e tento prlev bude cez nrast domcich monetrnych agregtov vytvra tlak na ceny. Na druhej strane, ak je prlev zaprinen posunom dopytu po peniazoch, je pravdepodobn, e bud prevaova kladn inky jeho prlevu a dopad na inflciu bude nevrazn.

23 domcej ekonomike a v zahrani. V prpade vysokej otvorenosti ekonomiky, ak m Slovensko, potom existuje tendencia k vyrovnvaniu cenovch hladn. Poas priebehu transformcie sa domca truktra relatvnych cien prispsobuje truktre relatvnych cien v zahrani. Nerovnovha vo verejnch financich, ie chronicky deficitn hospodrenie vo verejnch rozpotoch. tt vstupuje v zujme financovania svojho rozpotovho deficitu na kapitlov trh, kde sa sna oderpa as spor. Okrem toho, e takto vytla skromn investcie, zapriuje aj rast rokovch mier. Ak rokov nklady maj vrazn podiel na celkovch nkladoch, potom dochdza k rastu cien vstupov. Sklon k prevahe domceho dopytu nad tvorbou HDP. Kvli nedostatonej mikroekonomickej retrukturalizcii je domca ponuka znane neprun a nedostatone reaguje na vvoj domceho dopytu. Pretrvvanie takhoto stavu je sprevdzan aj neustlym tlakom na cenov hladinu. Deformcie podnikateskho prostredia. Na rast cenovej hladiny vplvalo aj psobenie deformovanho konkurennho prostredia a monopolizcia mnohch odvetv hlavne v skorch fzach transformcie. Takto prostredie nevytvralo dostaton motivciu na udriavanie nich cien. V priebehu transformcie dochdzalo k nerovnomernmu vvoju medzi jednotlivmi druhmi cenovch indexov (graf 3). Za fiktvny spotrebn k, ktorho cena bola 100 Ks v roku 1989, by musel spotrebite v polovici roka 1999 zaplati pribline 385 Sk. Ceny stavebnch prc (pri porovnan ceny roku 1989 = 100) dosiahli index 378, ceny priemyselnch vrobcov 299, km ceny ponohospodrskych vrobkov len 160. Ako znzoruje graf 4, po spusten ekonomickej reformy zaznamenala slovensk ekonomika dva siln dopady na inflciu (znzornen skokmi v grafe). Prvm bola liberalizcia cien v roku 1991, spojen zrove aj so zmenami vmennho kurzu meny. Druhm vraznm inflanm faktorom bola zmena daovej sstavy v roku 1993, ktor po pol roku nasledovala devalvcia meny. Graf 5 vyjadruje zmeny cenovej hladiny u v obdob 1993-1999 podstatne citlivejie. Odzrkaduje momenty, v ktorch sa cenov hladina zvila skokom v dsledku nejakho netandardnho faktora (ide prevane o zsahy centrlnych intitci do cenovho vvoja). Aj vaka relatvne obozretnej menovej politike mali tieto proinflan impulzy sce vrazn jednorazov okov efekt, pritom vak relatvne krtku ivotnos a neprerastali do vraznejej inflanej pirly.

24 GRAF 3. Vvoj rovne cenovch indexov (1989 = 100)

400 375 350 325 300 275 250 225 200 175 150 125 100 1990 1991 1992 1993 1994 ceny ponohospodrskych vrobkov ceny stavebnch prc ceny priemyselnch vrobcov spotrebitesk ceny

1995

1996

1997

1998

1999*

V 1999 ide o prv polrok. Prame: vlastn vpoty poda dajov SR.

GRAF 4. Vvoj cenovch indexov (zmena oproti predchdzajcemu roku)

80 70 60 50 40 % 30 20 10 0 1990 -10 zavedenie novej daovej sstavy liberalizcia cien a devalvcia Ks spotrebitesk ceny ceny priemyselnch vrobcov ceny stavebnch prc ceny ponohospodrskych vrobkov

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999*

Prame: SR.

25 GRAF 5. Vvoj mesanch indexov spotrebiteskch cien v SR v obdob 19931999 a popis netandardnch vplyvov na tento vvoj
130
zmena daovho systmu Zmeny regulovanch cien, rast spotrebnch dan z palv, presuny k vyej sadzbe DPH, zavedenie dovoznej prirky Zmeny regulovanch cien spojench s bvanm a energiou, zvenie spotrebnej dane z palv

110

125

108

120

115

devalvcia

Zvenie regulovanch cien v doprave, rast cien potravn

Zmena spotrebnch dan, presuny k vyej DPH, zvenie regulovanch cien a sprvnych poplatkov

Zvenie dolnej sadzby DPH, obnovenie dovoznej 106 prirky, rast spotrebnch dan, zvenie sprvnych poplatkov

104

102

110
Zvenie spotrebnch dan, presuny na vyiu sadzbu DPH, rast cien potravn

100

105
5 5 .1 .1 .1 .1 .1 .1 95 96 93 94 97 98 99 9 .1 5 5 5 5 9 9 9 9 9 5

98

index rovnak obdobie predchdzajceho roka = 100 (av os) index predchdzajce obdobie = 100 (prav os) Poznmka: Kee ceny potravn sa pohybuj v zvislosti od pecifickch faktorov, je v grafe aj rast cien potravn uveden medzi netandardnmi vplyvmi. Nie vetky vraznejie zvenia inflcie je vak mon jednoznane pripsa nejakmu netandardnmu faktoru. Prame: SR.

Zastavenie poklesu inflcie v roku 1996 a jeho nsledn mierne zvyovanie poda nho nzoru svis so silnenm viacerch prejavov makroekonomickej nerovnovhy. Aj napriek tomu bola po roku 1996 miera inflcie ete stle na relatvne nzkej rovni. Tto nzka miera sa vak dosahovala za cenu oraz retriktvnejej menovej politiky8, uchovvania fixnho vmennho kurzu a odkladania deregulcie regulovanch cien (a rieenia postavenia prirodzench monopolov)9. Odkladanie deregulcie cien znamenalo zachovanie pokrivench
Vyjadruje ju klesanie prrastkov peanho agregtu M2. Typickm prkladom je nezmenen cena elektrickej energie pre domcnosti v obdob 1993-1998.
9 8

26 relatvnych cien a tm aj deformovanho alokanho mechanizmu ekonomiky, o prispievalo k deformcii mikrosfry, ako aj negatvne dsledky na fiklny okruh. 2.2.3 Nezamestnanos Nezamestnanos je prejavom makroekonomickej nerovnovhy, ktor pri tarte transformcie na Slovensku vbec nebol oficilne znmy a v roku 1999 u tvoril najaktnej problm hospodrskej aj socilnej politiky. Nezamestnanos na zaiatku transformanho procesu vznikla ako logick sprievodn jav depresie. Kumulatvny pokles zamestnanosti v rokoch depresie bol vak vrazne ni ako kumulatvny pokles HDP. Ak predpokladme, e v obdob centrlne plnovanej ekonomiky existovala nadzamestnanos, tak v prvch rokoch transformcie nadzamestnanos pretrvala. Okli a kol. (1995) upozorovali na fakt, e v ekonomike je znan as zamestnanej pracovnej sily vyuvan iba iastone. Vtedy dochdza k javu, e po obnoven ekonomickho rastu je mon jednoducho zvi produktivitu zamestnanej pracovnej sily a urit dobu nevznik potreba prijma novch pracovnkov. Zrejme aj toto je jednou z prin paradoxu, ke aj v obdobiach silnho ekonomickho rastu dochdzalo len k malm zmenm zamestnanosti. Okrem toho, siln ekonomick rast sa vo vekej miere tkal prve takch ekonomickch aktivt, v ktorch rast produkcie nemus by tesne spt s rastom potu zamestnanch pracovnch sl10. Pri poklese vysokch temp rastu HDP v roku 1998 a v prvom polroku 1999 vak dolo k vraznmu poklesu zamestnanosti a nrastu miery nezamestnanosti (pozri tabuku 2). Tabuka 3 zachytva vzah, akm reagoval vvoj zamestnanosti na vvoj HDP. Vyplva z nej, e previazanos hospodrskeho rastu a rastu zamestnanosti bola nejednoznan. Tesnos vzby medzi vvojom ekonomickho rastu a vvojom zamestnanosti je tu vyjadren dvojako. V prvom prpade ide o elasticitu zmeny zamestnanosti vzhadom na zmenu HDP11. V druhom prpade je znzornen tzv. prahom rastu zamestnanosti (bliie Okli a kol., 1999). Relatvne vysok kladn hodnoty tohto ukazovatea naznauj, e zamestnanos reaguje vemi necitlivo na vysok ekonomick rast. Len pri vemi vysokch tempch ekonomickho rastu teda mono pota s rastom zamestnanosti. Vysok celkov miera nezamestnanosti je iba jednou dimenziou problmu nezamestnanosti na Slovensku. Vrazn je jej regionlna diferencicia, zaprinen nzkou mobilitou pracovnch sl, nzkou odbornou pripravenosou a

10 11

Pozri k tmto otzkam aj kapitolu venovan trhu prce. Kladn hodnota tohto ukazovatea hovor o tom, e oba skman ukazovatele, ekonomick rast aj zamestnanos, sa v sledovanom obdob menili v rovnakom smere, zporn hodnota hovor o opaku. m viac sa absoltna hodnota ukazovatea bli k 1, tm tesnej je vzah medzi rastom HDP a rastom zamestnanosti.

27 nevyhovujcou vzdelanostnou truktrou. Nepriazniv je aj asov truktra nezamestnanosti, ke podiel dlhodobej nezamestnanosti bol viac ne 50%. TABUKA 2. Vvoj miery nezamestnanosti *
v% 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 Nezamestnanos 1,6 11,8 10,4 14,4 14,8 13,1 12,8 12,5 15,6 17,7 *Stav na konci prslunho obdobia. daj za rok 1999 zachytva 1. polrok. Prame: SR, NBS.

TABUKA 3. Svislosti vvoja HDP a zamestnanosti

Ukazovate 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 A. Rast HDP (%) -3,7 4,9 6,9 6,6 6,5 4,4 2,4 B. Rast zamestnanosti* (%) -0,1 -1,8 1,7 3,6 -0,9 -0,3 -3,7 0,03 -0,37 0,25 0,55 -0,14 -0,07 -1,54 Zamestnanos / HDP (B/A) ** Prah rastu zamestnanosti (A-B) -3,6 6,7 5,2 3,0 7,4 4,7 6,1 * poda zmeny potu pracujcich. Za rok 1999 ide o prv polrok. ** Prunos zmeny zamestnanosti na zmenu HDP. Prame: daje SR a vlastn vpoty.

Zmeny v truktre zamestnanosti maj svislos so zmenami v trukturlnej skladbe HDP. V sekundrnom sektore sa vak znil podiel spracovateskho priemyslu z hrnu zamestnanosti z 27,2% v roku 1993 na 26,7% v roku 1998 a v priemyselnej zamestnanosti vzrstol podiel odvetv vyrbajcich prevane materily a polotovary z 36,3% v roku 1993 na 39,8% v roku 1998. Tento jav naznauje, e pracovn sila v priemysle sa dostatone nepresva do odvetv s vysokou rovou spracovania, sofistikovanosti a tvorby pridanej hodnoty. . Charakteristick rty nezamestnanosti na Slovensku ved k predpokladu, e sotva mono hovori o cyklickej nezamestnanosti; nezamestnanos m zrejme skr truktrny charakter. Aj nespech hospodrskej politiky v prpade rieenia problmov nezamestnanosti je jednm z dvodov na kontatovanie nedostatonch kvalitatvnych vlastnost vysokho ekonomickho rastu. 2.2.4 Vonkajia rovnovha Graf 1 znzoroval, e v priebehu transformcie ekonomiky dochdzalo k striedavmu vvoju v oblasti vonkajej rovnovhy. Pritom vonkajia nerovnovha predstavuje zrove urit fiktvne zrkadlo vntornej nerovnovhy, lebo je spt s nerovnovhou domceho dopytu a HDP a zrove s nerovnovhou spor a investci. Graf 6 znzoruje vvoj kovch zloiek benho tu platobnej bilancie. Poukazuje na to, e exportn vkonnos12 (meran ako podiel exportu
12

Exportn vkonnos Slovenska je ete stle postaven na relatvne zkom vvoznom sortimente, ktor je vrazne citliv na cykly dopytu v krajinch OECD. Bliie OECD

28 vrobkov a sluieb na HDP) bola iba v rokoch 1994 a 1995 vyia ako dovozn nronos (dovoz vrobkov a sluieb na HDP). Set exportnej vkonnosti a dovoznej nronosti, predstavujci tzv. funkn otvorenos ekonomiky, sa pohybuje v poslednch rokoch nad rovou 120% z HDP, o sved o mimoriadne vysokej otvorenosti ekonomiky. K vraznmu deficitu benho tu platobnej bilancie dochdza po roku 1995, teda v ase prehbenia celkovej makroekonomickej nerovnovhy SR. Je to odraz roztvrania nonc medzi vvojom domceho dopytu a HDP a zrove klesajcej konkurencieschopnosti slovenskch producentov nielen na zahraninch trhoch, ale hlavne na trhu domcom. Prve stav benho tu platobnej bilancie sa povauje za meradlo konkurencieschopnosti ekonomiky. Pretrvvajci deficit benho tu spolu s almi prejavmi nerovnovneho vvoja bol barirou pre al ekonomick rast. Odlev devzovch prostriedkov v dsledku deficitu benho tu bol kompenzovan (s vou i menou spenosou) prlevom zdrojov na kapitlovom a finannom te. Prlev zdrojov zo zahraniia vdy prevyoval ich odlev do zahraniia. Problmom vak je truktra cudzch zdrojov. Najhodnotnejm cudzm zdrojom s priame zahranin investcie, ktorch prlev stagnoval (graf 7). Naproti tomu je npadn vzostup (do roku 1998) ostatnho kapitlu (piiek). Jeho narastanie je odrazom vntornej nerovnovhy medzi tvorbou a pouitm zdrojov. Zahranin zadlenos, odrajca tento vvoj, narstla na konci roka 1998 na rove pribline 62% v pomere k HDP. Polovica tejto zadlenosti mala dobu splatnosti kratiu ako jeden rok. Po zohadnen slovenskch aktv v zahrani predstavovala rove istej zahraninej zadlenosti takmer 30% v pomere k HDP. rove istej zahraninej zadlenosti a rchlos jej narastania prispeli k zneniu verovho ratingu Slovenska. al rok s podobnm vvojom, ako boli roky 1996 a 1998, by mohol ma za nsledok pomer istej zadlenosti k HDP vo vke 40%, o je na zklade sksenost inch krajn rove, ktor mono povaova za horn hranicu (poda OECD, 1999). 2.2.5 Makroekonomick vsledky SR v porovnan s ostatnmi krajinami V4 Pre monos porovnania makroekonomickch vsledkov Slovenska s inmi postsocialistickmi ekonomikami ponkaj grafy 8 a 9 tzv. magick tvoruholnky spenosti hospodrskej politiky. Zachytvaj tak dynamiku ekonomickho rastu, ako aj zkladn charakteristiky nerovnovhy, t.j. stav inflcie, nezamestnanosti, benho tu platobnej bilancie. m je hodnota sledovanch ukazovateov vzdialenejia od prieniku os (teda m je aj plocha tvoruholnka via), tm spenejie sa vyvjali zkladn makroekonomick charakteristiky krajiny.

(1996) a kapitola o zahraninom obchode v tejto publikcii.

29 GRAF 6. Vvoj kovch zloiek benho tu platobnej bilancie13

80 75 70 65 60 55 50 45 40 1993 dovozn nronos exportn vkonnos 6 4 2 0 -2 -4 -6 -8 -10 -12 1999

1994 Vvoz tovarov

1995

1996

1997

1998

Vvoz tovarov a sluieb Ben et (prav os)

Dovoz tovarov

Dovoz tovarov a sluieb

daje s uveden v % v pomere k HDP. V roku 1999 ide o prv polrok. Prame: NBS.

GRAF 7. Vybran zloky kapitlovho a finannho tu platobnej bilancie

14 12 10 8 6 4 2 0 -2 -4 -6 1993 1994 1995 1996 Kapitlov a finann et Prlev PZI Ostatn dlhodob kapitl Krtkodob kapitl 1997 1998 1999

daje s uveden v % v pomere k HDP. V roku 1999 ide o prv polrok. Prame: NBS (1998).

S vnimkou dajov v grafe 1 sa v problematike vonkajch ekonomickch vzahov pouvaj daje od roku 1993. Je to kvli vraznej zmene vznamu pojmu zahraniie po vzniku samostatnej SR a z toho prameniacich rizk pri pouvan tatistickch dajov.

13

30 Je zrejm, e v dvoch oddelench trojronch obdobiach bola pozcia Slovenska odlin. Spolonm znakom v oboch obdobiach je relatvne vek spenos v oblasti vvoja cenovej hladiny a relatvne nzka spenos v oblasti nezamestnanosti. Rozdielom vak je pozcia Slovenska vo vonkajej nerovnovhe. Km v prvom obdob malo Slovensko v porovnvanej skupine krajn najspenej vvoj benho tu platobnej bilancie, v druhom obdob sa tento vvoj zhoril. Bola to jedna z dan za vynten vysok ekonomick rast, ktor je z grafu taktie zrejm. Pri porovnvan rznych transformujcich sa krajn treba zohadni rozdielne asov momenty implementcie reformnch krokov. GRAF 8. Porovnanie makroekonomickch vsledkov SR s vsledkami Poska, Maarska a eskej republiky v obdob 1993-1995
Rast relneho HDP v % 6 4

Miera inflcie v %

15

30

-11

10

Miera nezamestnanosti v%

SR R PR

-1 +1
Saldo benho tu platobnej bilancie v pomere k HDP v %

MR

Porovnanie na zklade priemernej hodnoty ukazovateov v uvedenom obdob. Prame: OECD (1999), Nachtigal (1997) a SR.

2.2.6 Zver spen vvoj v obdob rokov 1994 a 1995 bol doasn. Slovensko bolo v medzinrodnom porovnan relatvne spen poda miery ekonomickho rastu a inflcie, ale tieto spechy boli sasti dosiahnut na kor vonkajej nerovnovhy (a s nm svisiaceho zadlovania), a odkladania niektorch nevyhnutnch opatren.

31 Striedanie makroekonomickch spechov s nespechmi v priebehu transformcie si vak iada aj bli chronologick pohad, ponkan v alej asti. GRAF 9. Porovnanie makroekonomickch vsledkov SR s vsledkami Poska, Maarska a eskej republiky v obdob 1996-1998
Rast relneho HDP v % 6

3 Miera inflcie v % 6 12 18 -11 SR R -7 PR MR -4 Saldo benho tu platobnej bilancie v pomere k HDP v % 11 8 5 Miera nezamestnanosti v%

Na zklade priemernej hodnoty ukazovateov v tomto obdob. Prame: OECD (1999), Nachtigal (1997), SR.

2.3 pecifik makroekonomickho vvoja v rznych fzach transformcie Chronolgia hospodrskeho vvoja slovenskej ekonomiky je chronolgiou striedania prstupov k chpaniu hospodrskej politiky aj k chpaniu procesu transformcie. Je zrove prbehom o hadan monost dosahovania udratenho (rovnovneho) rastu a monost konvergencie s krajinami E. Makroekonomick vsledky ako funkcie rzne chpanch politk s stredobodom pozornosti tejto asti. Preto je analyzovan obdobie rozdelen na niekoko etp, znzornench v schme 1 (pozri prlohu), spolu s vyznaenm charakteristickch t jednotlivch obdob. Tieto etapy nemono oddeli celkom striktne, lebo dochdza k ich prelnaniu. Kadej etape transformcie je venovan analza hospodrskej politiky,

32 charakteristickch odbornch sporov a zkladnch makroekonomickch problmov. Nutnos postupnej premeny od ekonomiky obmedzenej zo strany ponuky smerom k ekonomike obmedzenej zo strany dopytu analyzoval Kornai (1981a, 1981b, 1982)14 a monosti tohto prechodu aj s analzou prvch sksenost predklad Laski a kol.(1993). Charakteristiku ideovch vchodsk transformcie v podmienkach spolonho esko-slovenska spracoval Jon (1997), ktor dokazoval aj nevyhnutnos existencie transformanej recesie. Pvodn prstup k reforme v rmci federlneho ttu kriticky posudzovali naprklad Lysk (1997) a Plachtinsk (1992), priom sa doadovali vraznejieho zohadovania vlastnch nrodnch pecifk. Naproti tomu Dano (1996) poukazuje na rizik hadania rznych tretch ciest a varuje pred nejasnosou, neitatenosou a zneuitenosou pecifickch ciest transformcie. Problmy recidvy nerovnovneho vvoja po relatvne spenej prvotnej stabilizcii analyzuj Nmec (1998) a Okli (1998), priom obaja poukazuj na prepojenos stavu podnikovej sfry na obnovovanie nerovnovhy na makrorovni. 2.3.1 Charakteristika vchodiskovho stavu Zmerom charakteristiky vchodiskovho stavu je ponknu popis faktorov, ktor vrazne vplvali na makroekonomick ukazovatele v ase vah o prvch transformanch krokoch a nsledne aj na samotn transformciu. Km eskoslovensko pred druhou svetovou vojnou patrilo medzi zhruba desiatku krajn s najvym objemom nrodnho dchodku v prepote na obyvatea (Jon, 1997, Solimano, 1991) a v 50. a 60. rokoch dosahovalo vysok temp hospodrskeho rastu, v ase prprav na odtartovanie transformcie bolo poda HDP na obyvatea a v piatej desiatke. Prinou bolo vyerpanie monosti zvyova hospodrsky rast vm vyuvanm vrobnch vstupov. Rektifikovan hodnoty ekonomickho rastu v obdob 1981-1989 preto svedia skr o stagncii, resp. o miernom poklese vkonnosti hospodrstva (Nachtigal, 1991). Permanentnm javom vvoja eskoslovenskej ekonomiky bola nerovnovha, ktor sa prejavovala predovetkm ako prevaha dopytu nad ponukou, a to tak v ich globlnej relcii, ako aj v truktre. Nerovnovha15 sa v rznej miere prejavovala na vntornom spotrebiteskom trhu (kde bola relatvne najmiernejia, pretoe domcnosti mali na rozdiel od podnikov tvrd rozpotov obmedzenie), na trhu medziproduktov a investci. Ak v eskoslovenskej ekonomike bola permanentnm
14 15

Anglick originly pozri Kornai (1971,1980). Termn nerovnovha vak treba pri hodnoten plnovanej ekonomiky pouva s vedomm, e neexistoval funkn trh a ani rovnovhotvorn ceny. Rozhodujcim kritriom tvorby plnu bolo materilov vybilancovanie (ako ist nhrada pojmu rovnovha). K tejto otzke bliie pozri Kornk (1987).

33 javom nerovnovha, potom nm bola aj inflcia, ktor je formou prejavu nerovnovhy16. Pri hodnoten vzahu medzi nerovnovhou a inflciou v plnovanej ekonomike je potrebn rozliova trukturlnu nerovnovhu na jednotlivch trhoch od globlnej nerovnovhy. trukturlna nerovnovha (nedostatkovos v niektorch oblastiach spotreby a pritom rast nepredajnch zsob v inch oblastiach) znamen, e dochdza k ntenm substitunm procesom a spotreba sa orientuje na niekoko zkladnch komoditnch skupn, prpadne dochdza k realizcii prebytonch peanch prostriedkov v tieovej ekonomike, kde s ceny podstatne vyie. truktrna nerovnovha vedie prevane ku skrytej inflcii. Prejavom globlnej nerovnovhy, teda situcie, ke celkov ponuka tovaru nepokrva disponibiln prjmy obyvatestva a sasne aj truktra tejto ponuky je vrazne odlin od preferenci spotrebiteov, je potlaen inflcia. Nerovnovha na spotrebnom trhu (na rozdiel od oblasti medziproduktov a investci) mala skr truktrnu, ako globlnu podobu. Inflcia ako spsob rieenia nerovnovhy sa v eskoslovenskej ekonomike 70. a 80. rokov prejavovala ako skryt inflcia. Paraleln (tieov) ekonomika fungovala ako pecifick rovnovhotvorn mechanizmus. Prehlbovala sa aj celkov iracionalita cenovho systmu a deformcie cien. Cenov vvoj zaloen na nkladovom type ceny nedokzal reagova na zmeny v truktre dopytu. Cena nemohla by kritriom pre alokciu a realokciu zdrojov. Maloobchodn cena neplnila regulan lohu v rovnovhe kvli slabej vzbe na ponuku utvrajcu sa u vrobcov. Deformovan cenov sstava bola aj vsledkom uplatovania ttnej cenovej politiky, ktor uprednostovali socilnu funkciu maloobchodnch cien. Nerovnovne tendencie v ekonomike tvorili jednu z prin pomaly sa meniacej truktry nrodnho hospodrstva. Klaus (1991) uvdza, e ochota spotrebiteov nakupova aj vrobky menej kvalitn a menej lacn vedie k celkovmu zhorovaniu kvality, nevhodnej truktre ponuky a skrytmu zvyovaniu cien (pseudoinovcie a pod.). Odstrnenie nerovnovnych tendenci si nevyhnutne vyadovalo zapojenie trhovch sl do riadenia ekonomiky, pretoe bez nich by systmov podmienky vzniku nerovnovnych tendenci vyvolvali recidvu tohto javu (Dlouh, 1988). Zrove vak hrozilo, e tlaky iven nerovnovhou sa pri priblen trhovm podmienkam prejavia vo forme inflanho oku a akost s obchodnou bilanciou. Svojm drazom na vybilancovanos vecnch proporci a na podriadenie cien tomuto cieu malo centrlne plnovanie rozhodujci podiel na zakonzervovan zastaranch truktr. Tie sa neskr prejavili ako hbkov prina transformanej recesie. Prprava reformnch krokov na zaiatku transformanho procesu sa teda
16

V socialistickej ekonomike sa inflcia ako zjavn, skryt, alebo potlaovan vyskytovala asto. Bliie pozri Dlouh (1988).

34 odohrvala v makroekonomickom prostred, ktor bolo poznaen stagnciou rastu vkonnosti ekonomiky, potlaovanou inflciou, chronickmi prejavmi nerovnovh, trukturlnymi defektmi. Vetky tieto problmy vznikali ako prejavy zlyhvania centrlne plnovanej ekonomiky a mnoh z nich s v zmenenej podobe problmami dodnes. 2.3.2 Obdobie poiatonej stabilizcie (1990-92) 2.3.2.1 Smerovanie hospodrskej politiky V poiatonom tdiu reformy (pozri 1. etapu v schme 1) sa rozhodovacia sfra eskoslovenska rozhodla pre metdu tzv. okovej terapie17. Ilo o scenr ovplyvnen ekonomickm neoliberalizmom. K reformnm krokom malo prs naraz a bez odkladov, v obavch pred transformanou pascou, teda stavom, ke pravidl socialistickej ekonomiky s u oslaben, ale pravidl trhovej ekonomiky ete nie s funkn a ekonomika sa nachdza v marazme (Kornai, 1990 a Jon, 1997). V priebehu roka 1990 bol vypracovan scenr transformcie a 1.1.1991 dolo k liberalizcii vekej asti cien. Pre okruh cien pokrvajci zhruba 15% HDP (neskr iba 5%) bola uplatnen cenov regulcia. Cieom tejto regulcie (spolu s retriktvnou finannou a menovou politikou) bolo zabrni prechodu inflanho nrazu do inflanej pirly, tlmi pekulan a nadmern vkyvy cien, brni kartelovm dohodm a oslabi roztvrajce sa nonice medzi cenami vstupov a cenami finlnymi. Z makroekonomickho pohadu je dleit, e tto prv koncepcia reformy preferovala otzku stabilizcie a nastolenia rovnovhy, priom draz bol kladen na zastavenie inflcie a na odbranie deficitnho hospodrenia v ttnom rozpote. Potreba stlai dopyt v krtkodobom horizonte vyplvala z nevyhnutnosti prechodu od ponukovo obmedzenho k dopytovo obmedzenmu ekonomickmu systmu. Potalo sa aj s uritm poklesom tvorby HDP na prechodn obdobie. spechom tejto etapy bolo zastavenie inflanho oku spsobom konformnm s trhovm hospodrstvom, ie otvorenm rastom cien. Nespechom, aj ke v istej miere nevyhnutnm, bolo oslabenie vkonnosti hospodrstva, rast nezamestnanosti a znenie relnej mzdy. 2.3.2.2 Spory o rchlosti liberalizcie Potreba liberalizcie cien nevyvolvala hlbie spory. Viu diskusiu vyvolal spsob a rchlos cenovej liberalizcie. Kritiku rchlej liberalizcie a sasne retriktvnej menovej politiky meme zhrn takto (pozri Sejk, 1991):
Laski a kol. (1993) vak varovali pred intelektulnym dogmatizmom vo forme nrtovch sloganov ako okov terapia verzus gradualizmus. Pozri aj Balcerowics (1993).
17

35 1.V ase uvonenia cien mala eskoslovensk ekonomika ete vrazne monopoln alebo oligopoln truktru prakticky vo vetkch odvetviach. Monetizcia (pvodne demonetizovanej) ekonomiky bez innej antimonopolnej politiky hrozila potvrdenm deformovanch cien. Cenovej liberalizcii nepredchdzala dsledn intitucionlna reforma, preto viedla v priebehu roku 1991 k posilneniu monopolnho postavenia eskoslovenskch vrobcov. 2. Pri trhovom devzovom kurze Ks, ktor zaznamenal vrazn depreciciu Ks, boli ceny zahraninch substittov domceho tovaru tak vysok, e v zsade nekonkurovali domcim tovarom. Tm dolo paradoxne k aliemu zmkeniu kritri v ekonomike. 3. Protiinflan akcia vldy v podobe retriktvnej menovej a rozpotovej politiky sce postupne cenov hladinu stabilizovala, ale zrove viedla k razantnmu tlmu ekonomiky, pri ktorom firmy ani domcnosti vzhadom na svoju nepriazniv dchodkov situciu neboli schopn realizova potrebn trukturlne zmeny. Takto obnovenie rovnovhy sa rovnalo umtveniu ekonomiky. Aj ke problm oligopolnej trhovej truktry skutone existoval, poiaton devalvcia meny mala podnikom pomc prekona prv transforman oky, spolu s inflciou postupne vyrovna ceny domcich a zahraninch substittov, a tm odstrni monopoln postavenie domcich podnikov. Hanousek a Krkoka (1997) na zklade modelovch simulci poukazuj na to, e v konenom dsledku najmen inflan dopad m vopred ohlsen, vrazn okov liberalizcia. Jednorazov liberalizcia m sce v momente jej realizcie najvy, v kumulatvnej forme vak najmen inflan dopad a miera inflcie kles podstatne rchlejie pri okovej metde ako v ostatnch simulovanch prpadoch. Okrem toho sa postupnou liberalizciou kvli racionlnym oakvaniam subjektov v ekonomike zakorenia inflan oakvania. To znamen, e v podmienkach vtedajieho eskoslovenska mohla ma najlepie vsledky prve ohlsen radiklna a rozsiahla liberalizcia cien. 2.3.2.3 Transforman depresia Pokles produkcie bol oakvan, ale zrove podcenen. Prognzy vldy v Memorande o hospodrskej politike na rok 1991 predpokladali pokles produkcie iba pribline o 5%, o bola asi polovica skutonho poklesu. Kumulovan pokles HDP od roku 1989 do roku 1993, ke konila transforman depresia, bol na Slovensku na rovni asi 25%. Miera poklesu bola pribline porovnaten s poklesom v esku, Posku a Maarsku a zrove bola niia ako vo vine menej vyspelch postsocialistickch ttov (pozri Fischer a kol., 1996). Svetov banka (1995) pri hodnoten prin transformanej depresie v SR dvala do popredia rozpad RVHP. Rozpad vak nebol jedinm dvodom depresie, lebo iria skupina pravdepodobnch prin zaha aj dsledky inflcie a impulzy

36 vychdzajce z neistoty, truktrnych defektov a pod. (pozri schmu 2). Vrazn pokles produkcie, ku ktormu poas rokov 1990-1993 dolo, vyvolal mnoho diskusi na tmu, nakoko bol nevyhnutn a nakoko bolo v silch tvorcov hospodrskej politiky mu zabrni. Stal sa politicky citlivou zleitosou, lebo bol asto povaovan za ukazovatea rozsahu poklesu ivotnej rovne obyvatestva. Jon (1997) ale poukazuje na fakt, e oficilne zaznamenan pokles produkcie nadhodnocuje skuton mieru poklesu ivotnej rovne. tatistika toti nedokzala zaznamena as produkcie, ani as spotreby kvli rchlemu rastu skromnho sektoru a rozmachu skrytej ekonomiky. K skresleniu dochdzalo aj v dsledku indexovch sel: Vhy pre jednotliv odvetvia, ktor sa pouvali pri kontrukcii agregtnych sel, boli zastaral, preto sa nadhodnotil vznam tch odvetv, v ktorch bol pokles nadpriemern18. Ku skresleniu indexov objemu produkcie i cien dochdza aj kvli akej miere zlepenej kvality vrobkov. tatisticky vykzan objem produkcie pred zavedenm a po zaveden reforiem me skrva znan rozdiely, pokia ide o schopnos produkcie uspokojova potreby . Odporania na prekonanie poklesu produkcie zahali stimulovanie agregtneho dopytu a aktvnejiu lohu ttu v rmci priemyselnej politiky podporujcej perspektvne odvetvia. Pokles produkcie poas ranej fzy transformcie bol vak inho charakteru ako ten, ku ktormu dochdza v priebehu hospodrskeho cyklu. Obvykl nstroje stimulcie dopytu v podobe fiklnej a menovej politiky preto nemohli by pouit poas transformanej depresie. V krtkodobom horizonte prebiehal tlm neefektvnych vrob omnoho rchlejie ako zananie novch innost. Dsledkom tejto asymetrie je, e aj sama zmena truktry produkcie me vies doasne k poklesu jej celkovho objemu (Jon, 1997). Umel povzbudzovanie dopytu by iba umonilo, aby podniky odloili nevyhnutn zmeny a vyrbali alej za krtkodobo udratench podmienok. Proti aktvnejej priemyselnej politike ttu sa Jon brnil argumentom, e t by viedla k zmkeniu rozpotovch obmedzen vybranch podnikov. Podpora strategicky dleitch odvetv i podnikov neme dlhodobo prina prorastov inok. Naopak, podobn opatrenia s protirastov, pretoe v ich rmci tt garantuje pre vybran podniky mkie ne trhov podmienky a umouje tak oddiali potrebn presvanie zdrojov do miest ich najefektvnejieho vyuitia. Tm sa konzervuj truktrne defekty hospodrstva a z dlhodobho hadiska sa obmedzuje rastov potencil. Mono pripusti, e pri lepom poznan zkonitost vvoja postsocialistickej spolonosti nemusel by pokles vkonnosti a tak hlbok, ale predstava prechodu bez akejkovek recesie je poda nho nzoru mlo presvediv. Prepadu

18

Zmena truktry produkcie preto viedla k nadhodnoteniu jej poklesu. Produkcia rchlo sa rozvjajcich sluieb bola tatisticky obtianejie meraten.

37 vkonnosti sa neubrnila iadna z transformujcich sa ekonomk (vrtane Maarska, ktor sledovalo odlin postup pri transformcii - pozri Kornai, 1998). SCHMA 2. Priny poklesu HDP po zaveden reformy v SFR 1. Pokles relnych miezd 2. Predzsobenie pred zaiatkom reformy 3. Koniec fenomnu nedostatkovej ekonomiky a s tm spojen pokles nkupov do zsob 4. Neistota a s ou spojen pokles sklonu k spotrebe a rast sklonu k sporm 5. Nrast asti dopytu uspokojenej od tatisticky nesledovanch predavaov (poulin predaj atd.) 6. Neistota podnikov ohadne vvoja v budcnosti 7. Odklad investinch rozhodnut do vytvorenia novej vlastnckej truktry 8. Pokles stavu zsob po spusten reforiem 9. Obmedzovanie lohy ttu v ekonomike

Spotreba domcnost

Tvorba hrubho kapitlu

Spotreba ttnej sprvy

10. Rozpad trhov RVHP 11. Pokles produkcie a dopytu v alch bvalch plnovanch ekonomikch ist vvoz

Ovplyvnenie celkovej ponuky

Ovplyvnenie celkovho dopytu

1. Zvenie cien dovanch vstupov (prechod na platby vo svetovch cench, devalvcie) 2. Vyie ako oakvan zvenie cenovej hladiny a s tm oproti oakvaniam v pokles relnych velin 3. Obmedzenie i pln zruenie dotci z verejnch rozpotov 4. Prechod na tvrd rozpotov obmedzenia 5. Manarsky ok, strata istoty zabezpeenho odbytu a financovania celho objemu naplnovanej produkcie, vykvac postoj, odkladanie potrebnch zmien o najalej 6. Mekanie otvrania novch vrob za zatvranm starch, truktrny defekt 7. Konverzia zbrojrskej vroby

38 2.3.3 Etapa obratu a oivenia (1993-95) 2.3.3.1 Smerovanie hospodrskej politiky Sbene so zrodom novho ttu silnel tlak na zmenu charakteru reformy z klausovskej na tak, ktor by vraznejie repektovala slovensk pecifik. tdia OECD (1993) upozoruje na nzory tvorcov hospodrskej politiky, poda ktorch reformn cesta v rokoch 1991-1992 bola prli rchla. Poda tohto zdroja vlda, ktor vzila z parlamentnch volieb v roku 1992, chcela spomali tempo hospodrskej reformy hlavne v oblasti privatizcie. Kritici19 dovtedajieho spsobu reformy argumentovali tm, e pomlen eskoslovensk reforma nemerne pokodzuje slovensk ekonomiku (lebo je it na mieru eskej ekonomike), retrikcia vyvolva len aliu retrikciu a nedveru voi novmu ttu u obyvatestva, a reforma umtvuje ekonomiku a ohrozuje socilny zmier. Postoje asti odbornch kruhov k pokraovaniu reformy reprezentuje Plachtinsk (1992, s.5): Na zvenie boli tri varianty. Jednotn reforma v spolonom eskoslovenskom tte - to bol prv, odskan na enormnch stratch hospodrskeho potencilu Slovenska. Prav, logick opak predstavovalo priradenie originlnej slovenskej reformy k samostatnmu slovenskmu ttu. Poda vetkho sa vak zvolil najmenej pochopiten, najhor variant - spojenie slovenskho ttu s esko-slovenskou reformou. Tento tlak na zmenu reformnej cesty viedol k odkloneniu od pvodnej eskoslovenskej reformy a k novmu prstupu k transformcii v obdob 1993-1998. Prv vlda samostatnho ttu vytila svoju vziu ako budovanie socilne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Za prioritu slovenskej ekonomiky vlda deklarovala retrukturalizciu a revitalizciu tch sektorov, ktor z hadiska komparatvnych vhod bud zodpoveda kritrim dlhodobej efektvnosti.20 Poda OECD (1993) vlda potvrdila oddanos socilne trhovmu hospodrstvu bez toho, aby to nejakm spsobom explicitne definovala. V novembri 1992 bola prijat stratgia hospodrskej obrody. Hlavnmi bodmi tejto stratgie boli: (1) stimulovanie makroekonomickej expanzie uvoovanm fiklnej a verovej politiky, (2) aktvna obchodn politika vrtane podpory vvozu do eurpskych krajn SN, a (3) retrukturalizcia priemyslu pod vedenm a za finannej pomoci ttu21. V roku 1993 bol tento program alej rozpracovan a doplnen, priom draz sa presunul na potrebu dodriavania retriktvnej fiklnej a neutrlnej menovej politiky. Rozhodovacia sfra sa vak v roku 1993 musela viac
19 20

Pouit argumenty uviedli Plachtinsk (1992) a Lysk (1997). Pozri: Aktualizcia loh Programovho vyhlsenia vldy SR po vzniku samostatnej Slovenskej republiky (1993) a Tzy hospodrskej politiky SR na rok 1993 (1993). 21 Popis tohto programu pozri v analze OECD (1993).

39 venova rieeniu nsledkov zrtenia vlastnej ekonomickej politiky (vrazn nrast rozpotovho schodku, rozpad menovej nie s R, strata devzovch rezerv centrlnej banky), ako vypracovvaniu koherentnej stratgie reformy. Reforma sa (poda OECD, 1993; podobne aj Dano, 1996) skutone upravila, avak najm za cenu spomalenia. Miklo (1993) poukzal na to, e ohlsen rozchod s tzv. klausovskou reformou bol spochybniten. Pre cel tto etapu je typick, e existovala snaha o obozretn, skr retriktvnu fiklnu, ale uvonenejiu menov politiku a deklarovan zmena stratgie transformcie sa v plnej miere ete nerealizovala. Reformn proces sa vak spomalil. 2.3.3.2 Doasn charakter spenho makroekonomickho vvoja Prv znmky dosiahnutia dolnho bodu obratu transformanej depresie a nslednho oivenia sa ukazovali u v roku 1992, ale exognny vplyv vo forme vzniku novho ttu spsobil doasn recidvu ekonomickch akost. Optovn naruenie makroekonomickej stability a nutn ekonomick pokles v roku 1993 poklad tdia Svetovej banky (1995) a Miklo (1993) za ekonomick dsledky ttoprvnych zmien. V roku 1993 pokraoval, aj ke miernejm tempom, pokles tvorby HDP (pozri graf 1), negatvne sa vyvjal stav verejnch financi aj stav devzovch rezerv a zrchlila sa inflcia. Nsledn obdobie rokov 1994 a 1995 mono z pohadu makroekonomickch vsledkov hodnoti (s istou dvkou opatrnosti) ako zatia najspenejie (graf 1). Zmeny vo vsledkoch fungovania hospodrstva Slovenska v roku 1994 v porovnan s predchdzajcim obdobm vysvetuje Okli a kol. (1995) nasledovnmi argumentmi: 1. Relatvne stabilnm makroekonomickm rmcom hospodrskych aktivt, o ktor sa zaslila retriktvna fiklna a neutrlna menov politika. 2. inkom hospodrskopolitickch opatren zameranch na podporu vvozu a zlepenie zahraninoobchodnej bilancie (devalvci uskutonench v druhej polovici roka 1993, antiimportnch opatren zo zaiatku a proexportnch opatren z druhej polovice roka 1994), ktor bol posilnen priaznivm vvojom konjunktry vo vyspelch trhovch ekonomikch i v ttoch CEFTA. 3.V roku 1993 vyerpali svoju psobnos dsledky rozdelenia SFR a vzniku samostatnho Slovenska na recidvu hospodrskeho poklesu. Ak zvime, e oivenie v roku 1994 bolo dosiahnut vlune rastom exportu, meme vyslovi predpoklad, e jedna zo truktrnych slabn Slovenska spovajca v nadmernom podiele vroby polotovarov sa pri bezprostrednom prekonvan recesie stala jej vhodou. Obchod s takmto sortimentom je vak vrazne konjunkturlne zvisl. Prve v roku 1994 mal vzostupn fzu dopytov cyklus u obchodnch partnerov SR, o stimulovalo exportn vkonnos Slovenska aj pri u existujcom exportnom sortimente (bliie OECD, 1996). Takto vvoj

40 vak nesie so sebou riziko neuvedomenia si naliehavosti truktrnych zmien. Prpad slovenskho hospodrstva tie potvrdzoval, e zvenie kvality produkcie aspo na doln hranicu svetovho tandardu sa d ovea ahie dosiahnu u polotovarov resp. u vrobkov s nzkym stupom spracovania ne u zloitch finlnych vrobkov. Oivenie prichdzajce zvonka sa postupne premiealo do obnovenia rastu alch zloiek HDP. Preto dolo k zsadnej zmene vo faktoroch psobiacich na ekonomick rast v obdob 1994-95. Km v roku 1994 bola jedinou (v stlych cench) rastcou zlokou vdavkovej strany HDP iba hodnota exportu vrobkov a sluieb, v roku 1995 rstli u bez vnimky vetky zloky HDP (porovnaj s prlohou na konci tejto kapitoly). Problmom sa vak stalo, e domci dopyt rstol podstatne rchlejie ako HDP, o vyvolalo siln rast dovozu. Sasne sa spomaovalo tempo rastu exportu. Pokraovanie vvoja takmto smerom hrozilo prers do optovnej destabilizcie ekonomiky. Slovensko nevyuilo obdobie oivenia na realizciu potrebnch truktrnych a intitucionlnych zmien a preto hrozilo, e pozitvny makroekonomick vvoj bude iba doasn. Vzrast vkonnosti prebiehal dovtedy, km sa do produkcie zapjali kapacity uvonen poas transformanej depresie. Neexistovala ete zdrav mikroekonomick zklada pre to, aby sa dokzal samoinne udriava harmonick vvoj. 2.3.4 Etapa nerovnovneho rastu (1996-98) 2.3.4.1 Smerovanie hospodrskej politiky V tejto etape dochdza k vraznejej implementcii predstv stratgie hospodrskej obrody z konca roku 1992. Hospodrska politika sa odklala od liberalistickch vzorov, viac sa deklarovali socilne motvy a zodpovednos ttu. Preferoval sa siln ekonomick rast, ktor bol podporovan nstrojmi blzkymi dopytovo orientovanej hospodrskej politike: stimulovanie dopytu cez expanziu verejnch vdavkov, realizciu rozsiahlych verejnch infratruktrnych investci, deficitn hospodrenie v zujme podpory tzv. rozvojovch impulzov a pod. Obhajoba v schme 1 vyznaenej vlastnej cesty sa asto opierala o socilne argumenty a vyzdvihovala pecifick rty slovenskej premeny z plnovanho hospodrstva na trhov. Naproti tomu Dano (1996) upozoruje, e politika vlastnej cesty je nezreten a relne brni pokraovaniu transformcie.22 Najdleitejie segmenty hospodrskej politiky neboli primerane skoordinovan. Na nadmerne expanzvnu finann politiku vldy reagovala centrlna banka retriknm zameranm menovej politiky. Vsledkom bolo vytlanie skromnch
22

Ten ist autor varuje aj pred monosou zneuvania vlastnej cesty (ktor navye nikdy nebola definovan a verejne podloen vahou o prednostiach i nevhodch tohto postupu) na ely zujmovch skupn, ako napr. ttnopriemyselnej lobby.

41 piiek a nrast rokovch mier. Chbala aj koordincia medzi makropolitikami a pokrokom v trukturlnych reformch. V tomto obdob hospodrska politika preferovala vysok temp rastu bez nevyhnutnch intitucionlnych zmien, bez vraznho spechu pri retrukturalizcii ekonomiky, bez dotiahnutia transformanch krokov a s podcenenm otzky zachovania rovnovhy prina problematickejie vsledky. 2.3.4.2 Neudratenos nerovnovneho vvoja Rok 1996 je v makroekonomickom vvoji SR prelomovm. Dochdza k zmene vo vvoji viacerch pozitvnych tendenci z obdobia rokov 1994-95. Pri vysokom ekonomickom raste dochdzalo k problmom s vntornou aj vonkajou nerovnovhou23, ktor vyadovali vrazn zsahy. Graf 10 znzoruje vvoj zloiek domceho dopytu a HDP oproti rovni roku 1990. V tomto obdob rstli sasti domceho dopytu s vnimkou spotreby domcnost podstatne rchlejm tempom ako rast HDP. To muselo vyvola recidvu nerovnovhy domceho dopytu a HDP, ktor sa samozrejme prenala aj do vonkajej nerovnovhy. GRAF 10. rove zloiek domceho dopytu a HDP (1990 = 100)
130 120 110 100 90 80 70 60 HDP 50 1990 1991 1992 1993 C 1994 Obrat vo vvoji dom. dopytu G 1995 1996 FI 1997 DD 1998 1999 Obrat vo vvoji HDP

Narastanie nerovnovnych tendenci

C - konen spotreba domcnost, G - konen spotreba ttnej sprvy, FI - tvorba hrubho fixnho kapitlu (fixn investcie), DD - domci dopyt, DD = C+G+I. V roku 1999 ide o prv polrok. Prame: vlastn vpoty poda dajov SR a OECD.
23

Napr. tdia OECD (1999) identifikovala ako hlavn prinu makroekonomickej nerovnovhy fiklnu politiku, ktor bola nadmerne expanzvna.

42 Pri prebytku domceho dopytu nad HDP sa zaujmavou stva otzka krytia domceho dopytu a rozsahu nerovnovnych faktorov na jeho kryt. Domci dopyt mono pokry hrubm domcim produktom a prebytkom dovozu tovarov a sluieb nad vvozom (pasvne saldo). Ak vak chceme do tejto vahy zahrn aj otzku zmeny cien, treba predol tvrdenie rozri poda nasledovnch rovnc: DDt = HDPt-1 + EMt-1 + DDt - DDt-1 DDRC = DDt - DDt-1 kde DDt = domci dopyt v cench roka t, DDt-1 = domci dopyt v cench roka t-1, HDPt-1 = HDP v cench roka t-1, EMt-1 = prebytok dovozu tovarov a sluieb nad ich vvozom (pasvne saldo) v cench roka t-1 a DDRC = domci dopyt kryt rastom cien. Takmto spsobom je mon vyjadri aj percentulne podiely jednotlivch troch zloiek na pokryt domceho dopytu, ako to znzoruje tabuka 5. V relnej ekonomike existuje pasvne saldo a rast cien v ekonomike, preto set zloiek EMt24 1 a DDRC meme pre tento el nazva ako nerovnovne faktory . Tabuka 5 ukazuje, e v roku 1996 sa zastavil pokles podielu nerovnovnych faktorov na kryt domceho dopytu a odvtedy nerovnovne faktory pokrvaj 14-15% domceho dopytu. V roku 1996 sa naplno prejavili nerovnovne tendencie a to vemi vraznm priinenm finannej politiky tm, e dolo k vraznej expanzii vdavkov na konen spotrebu ttnej sprvy, ako aj k silnmu nrastu investci, z ktorch mimoriadne vysok podiel bol alokovan ttom. Tendencia k nerovnovhe sa odrazila v nraste tej asti domceho dopytu, ktor je kryt prebytkom dovozu tovarov a sluieb (pasvnym saldom). V hodnote tej asti dopytu, ktor je kryt rastom cien, nedolo k iadnej vraznej zmene25. Zjednoduene mono poveda, e nerovnovha medzi domcim dopytom a tvorbou HDP sa prejavovala vemi vrazne naruenm vonkajej rovnovhy, km dopad na ceny bol podstatne men. V podobne vyspelch transformujcich sa krajinch s naznaen proporcie podobn. V esku, Posku a Maarsku objem HDP pokrva v priemere pribline p estn domceho dopytu a priestor pre nerovnovhu je vytvoren v rozsahu takmer jednej estiny objemu domceho dopytu.26 V
24

V malch, otvorench a vyspelch ekonomikch objem HDP takmer v plnom rozsahu pokryje objem domceho dopytu a vplyv nerovnovnych faktorov je takmer zanedbaten podiel (pozri Morvay, 1999). 25 Samozrejme, asti domceho dopytu je treba chpa ako matematick kontrukciu. Nemono relne poukza na tak zloky dopytu, ktor s vlune kryt napr. rastom cien. 26 Existuj vak rozdiely v skladbe nerovnovnych faktorov. V SR a R m podstatne v podiel prebytok dovozu nad vvozom, ako v MR a PR. Znamen to, e vznikajca nerovnovha pri pokrvan domceho dopytu bola v Posku a Maarsku tvoren prevane rastom cien, v SR a v R prevane prebytkom dovozu tovarov a sluieb nad ich vvozom.

43 podmienkach neprunej ponukovej strnky ekonomiky vedie zvyovanie domceho dopytu k nedostatonmu prrastku HDP. Tento vzah vykresuje tabuka 6. Prrastok domceho dopytu v bench cench danho roku sa po roku 1995 iba z menej asti premietal do relneho rastu HDP. Naprklad v roku 1998 dodaton fiktvna 1Sk domceho dopytu vyvolala relny prrastok HDP iba o 0,38 Sk. V tejto situcii nemono zvi rast ekonomiky stimulovanm rastu domceho dopytu. Stimulovanie domceho dopytu bez zsadnho oivenia ponukovej strany hospodrstva je stimulovanm nerovnovhy. TABUKA 5. Skladba krytia domceho dopytu a nerovnovha medzi vvojom domceho dopytu a vvojom vkonnosti (HDP) v SR
(%) 1993 1994 1995 1996 1997 DDt 100 100 100 100 100 1. DDRC 14,7 12,3 8,4 5,9 6,9 2. EMt-1 3,2 -5,0 -1,2 8,7 8,1 1+2 Nerovnovne faktory 17,9 7,3 7,2 14,6 15,0 3. HDPt-1 82,1 92,7 92,8 85,4 85,0 Poznmka: V roku 1999 ide o prv polrok. Prame: Morvay (1999). 1998 100 5,4 8,7 14,1 85,9 1999 100 5,8 6,0 11,8 88,2

TABUKA 6. Citlivos relneho HDP voi nominlnemu domcemu dopytu

Ukazovate 1994 1995 1996 1997 1998 1999 rast HDPt-1 / rast DDt 0,64 0,34 0,25 0,49 0,38 0,61 Poznmka: V roku 1999 ide o prv polrok. Prame: vlastn vpoty poda dajov SR.

TABUKA 7. Vzah medzi tvorbou spor a investovanm na Slovensku

Ukazovate 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 HDP 369,1 440,5 516,8 575,7 653,9 717,4 378,3 - konen spotreba domcnost 196,2 221,9 252,7 286,1 325,0 363,0 193,1 - konen spotreba tt. sprvy 92,3 93,9 108,1 132,1 143,5 151,8 76,4 - domce spory (D) 80,6 124,7 156,0 157,5 185,4 202,6 108,8 Tvorba hrubho kapitlu (THK) 101,0 101,8 146,6 226,7 252,9 282,7 134,3 - kryt domcimi sporami, %* 79,8 122,5 106,4 69,5 73,3 71,7 81,0 - kryt cudzmi zdrojmi, % ** 20,2 -22,5 -6,4 30,5 26,7 28,3 19,0 Potreba cudzch zdrojov *** 20,4 -22,9 -9,4 69,2 67,5 80,1 25,5 Prrastok HDP absoltne 36,9 71,4 76,3 58,9 78,2 63,5 30,5 - kryt cudzmi zdrojmi, % 55,3 -32,1 -12,3 117,5 86,3 126,1 83,6 THK / HDP (%) 27,4 23,1 28,4 39,4 38,7 39,4 35,5 Ak nie je uveden inak, daje s v mld. Sk bench cien. Prame: SR a vlastn vpoty. * D / THK (%) ** Cudzie zdroje / THK, *** THK D.

44 Alternatvny pohad na fenomn nerovnovhy ponka analza nerovnovhy medzi sporami a investciami. Ak sa v ekonomike viac investuje, ako sa usporilo, potom rozdiel je hraden sporami inch ekonomk. Tabuka 7 ukazuje, e dosahovanie ekonomickho rastu v tomto obdob bolo vrazne zvisl na cudzch zdrojoch. Hospodrstvo Slovenska sa vyznauje neobvykle vysokou mierou investci (pomer THK/HDP). Takto vysok pomer je neobvykl nielen vo vyspelch priemyselnch ekonomikch, ale aj v transformujcich sa krajinch. Z tabuky 7 je vidno, e domce spory vykrvaj investcie iba z necelch 40%, v tomto prklade reprezentovan tvorbou hrubho kapitlu. Pozoruhodn je aj daj popisujci podiel cudzch zdrojov (ktor financovali nae investcie) na prrastku HDP. V rokoch 1996 a 1998 cudzie zdroje pokryli viac ako 100% absoltneho prrastku HDP. Preto lo o rast na dlh. Prirodzene, ani tento jav by ete nemusel by hodnoten ako jednoznan negatvum v prpade, e by sa z cudzch zdrojov financovali vysoko efektvne investin aktivity, ktor by mali aj vrazn podporn inok na exportn odvetvia ekonomiky. truktra investci realizovanch v SR v tomto obdob vak nedva zruku ani rchlej nvratnosti, ani proexportnho inku tchto investci. alm sprievodnm javom tohto obdobia bolo zhorovanie finannch ukazovateov podnikovej sfry. Tabuka 8 poukazuje na to, e po roku 1995 bol zaznamenan rchlej rast nkladov ako vnosov. Prirodzene, tento prejav nezdravho mikroekonomickho prostredia sa prenal naprklad cez nedostaton daov vnosy aj na rove makroekonomick. Pri zhrnut pecifk tohto obdobia mono skontatova, e zmena priort hospodrskej politiky po roku 1995 (v prospech rastu a neprospech udrania rovnovhy) sa zretene odzrkadlila v makroekonomickom vvoji. Vysok rast mal vak vynten charakter a niektor nerovnovne prejavy u v alom vvoji neboli akceptovaten. TABUKA 8. Vvoj vybranch ukazovateov nefinannch organizci
Ukazovate Rast vnosov v % Rast nkladov v % Hospodrsky vsledok v mld. Sk Rentabilita nkladov v % Prame: Nmec (1998) a SR. 1993 22,3 20,7 30,3 3,2 1994 12,3 12,6 31,9 3,4 1995 15,3 14,4 44,7 4,2 1996 14,6 16,1 34,5 2,8 1997 9,3 9,7 32,3 2,5 1998 8,4 10,6 22,7 1,2

45 2.3.5 Etapa obnovovania rovnovhy (1999-) 2.3.5.1 Smerovanie hospodrskej politiky Potreba vraznch zmien v hospodrsko-politickch prioritch bola na Slovensku dan nespochybnitenou hlbokou makroekonomickou nerovnovhou, priom nebol dvod predpoklada, e pri zachovan dovtedajieho kurzu makroekonomickho vvoja by samoinne dolo k nejakej vznamnej pozitvnej zmene. Z trendovch funkci varovnej prognzy (graf 11) dokonca vyplva, e v roku 1999 by sa mohla diferencia medzi domcim dopytom a tvorbou HDP zvi o alch pribline 14% oproti jej rozsahu v roku 1998. Znamen to alie prehlbovanie makroekonomickej nerovnovhy. GRAF 11. Varovn prognza vvoja rozdielu medzi domcim dopytom a HDP27
m ld . S k
90 80 70 60 50 40 30 20
99 98 96 96 98 96 97 97 98 98 96 97 99 99 97 1/ 1/ 1/ 1/ 1/ 1/ 1/ 1/ 1/ 1/ 1/ 1/ 1/ 1/ 1/ 2/ 4/ 1/ 2/ 3/ 3/ 4/ 1/ 1/ 4/ 1/ 2/ 3/ 2/ 3/ 4/ 1/ 99

m ld . S k
180

trend DD

170 160

DD trend HDP HDP G

150 140 130 120

ex trapolc ia

V stlych cench roku 1995. C, I a G s prezentovan na avej osi, DD a HDP na pravej osi, C - konen spotreba domcnost, G - konen spotreba ttnej sprvy, I - tvorba hrubho fixnho kapitlu, DD - domci dopyt C+I+G (nezohaduje zmenu stavu zsob). Rovnica trendu DD je: Y = 139,5 * t 0,0822 (t je premenn asu). Rovnica trendu HDP: Y= -0,0976 * t2 + 3,1857 * t + 130,38. Prame: daje SR (1999) a vlastn vpoty.

Na konci roku 1998 preto dolo k vznamnej zmene v koncepcii transformcie. Prejavila sa snaha odbra alej neudraten makroekonomick nerovnovhu aj za cenu doasnho oslabenia hospodrskeho rastu. Piliermi nslednho obnovenho hospodrskeho rastu maj by: nov intitucionlny
Predenie trendov seznne oistench radov zloiek HDP. Tto metda nie je dostaton na tvorbu prognzy, ale me posli ako nrt pokraovania trendov.
27

46 rmec, retrukturalizcia a zvenie konkurennej schopnosti podnikovej sfry. Z deklarovanch zmerov vldy vyplva nvrat k hodnotm blzkym klasickmu liberalizmu a intitucionalizmu, resp. neointitucionalizmu (deklarcia potreby zmeny formlnych a hlavne neformlnych pravidiel sprvania sa ekonomickch subjektov). Kritika hospodrskej politiky spova na rozdielnom posudzovan potrebnosti a prpustnej hbke retriknch opatren, ktor s potrebn na spomalenie rastu domceho dopytu28. Terom tokov zo strany kritikov sa stva obmedzovanie domceho dopytu aj predstava doasnho znenia tempa rastu HDP, ako to prezentuje Husr (1999, s.10): Je obrovsk chyba, e vldni ekonmovia sa znovu zamerali na znenie domceho dopytu, lebo tvrdia, e n domci dopyt je v ako HDP, a preto treba zni domci dopyt... Z toho, e mme viu domcu spotrebu ako HDP nevyplva, e musme zni domci dopyt, z toho logicky vyplva, e musme zvi domcu vrobu, aby domca vroba presiahla domci dopyt, a vtedy sa staneme exportrom... nie je sprvny cie iba 3% rast HDP. Naopak, ja u som aj minulej vlde vytal, e jej sta iba 6% rast HDP. Ak si pozrieme histriu mnohch krajn, ke sa dostvali z recesie, tak relny rast HDP dosahovali 12%, my sme dosiahli 6%... Ale trojpercentn rast ns neme vytrhn z biedy, ktor teraz mme. Nie je to dobr politika. Skutonm problmom je, e natartovanie iadanho vysokho rastu je dlhodobm procesom, km nerovnovha vyaduje rchle rieenie. Spomalenie rastu domceho dopytu je rchlejie dosiahnuten, ako zrchlenie rastu domcej produkcie (k tomuto problmu bliie pozri Laski, 1993). Okrem toho, poda nho nzoru, otzka budceho vvoja ekonomiky SR je o vytvoren stabilnej zkladne pre dlhodob rast vkonnosti. Spoahn sa vak iba na obmedzenie domceho dopytu bez podpory ponukovej strany, zaloenej na retrukturalizcii a zven konkurencieschopnosti ekonomiky, by bolo a prli jednoduchm a krtkozrakm rieenm nerovnovhy. 2.3.5.2 Krtkodob dsledky stabilizanej opercie Prv sksenosti z priebehu stabilizanej opercie (z krtkodobho pohadu) naznauj, e jeden zo zmerov hospodrskej politiky, zmiernenie vonkajej nerovnovhy (tabuka 9), sa zrejme podar. Tento zmer je spojen so zlepenm pomeru medzi domcim dopytom a tvorbou HDP, resp. medzi sporami a investciami (pozri aj tabuky 5, 6 a 7). Spor vak existuje pri posudzovan ceny za
Zstancovia retrikci vychdzaj z predpokladu, e nadmern rast domceho dopytu a s tm spojen nerovnovha a deficit benho tu s zaprinen expanziou verejnch vdavkov a pretrvvajcim deficitom v hospodren tzv. veobecnej vldy (general government). Potom aj npravu tohto stavu treba zaa pri verejnch rozpotoch. S tm je spojen potreba zvyovania prjmov a zniovania vdavkov v celom fiklnom okruhu.
28

47 obnovovanie rovnovhy v podobe negatvnych trendov inch ukazovateov, ako nezamestnanos, tempo rastu HDP i tempo inflcie. as ekonmov (pozri Miklo, 1999) povauje doasn zhorenie niektorch ukazovateov za nevyhnutn dsledok doterajieho vvoja a uprednostuje nastolenie rovnovhy a intitucionlne zmeny zabezpeujce rast ekonomiky na vyej kvalitatvnej rovni. Kritici, zatia bez predloenia ucelenej koncepcie, sa doaduj vraznejch, jasne pomenovanch rozvojovch impulzov zo strany ttu. V pozad tchto sporov sa vynmaj star otzky, ktor transforman proces sprevdzaj prakticky od jeho poiatku: otzky o prpustnosti a miere retrikci, monej miere znenia domceho dopytu, uprednostovan razantnejch i postupnejch metd, socilnych, politickch a spoloenskch nkladoch stabilizcie, vej i menej ttnej ingerencii. TABUKA 9. Vybran dopady obnovovania rovnovhy
Zmeny pozitvne: Pokles vonkajej nerovnovhy (tu meran ako podiel istho exportu na HDP v %) Zlepenie truktry HDP (predstih rastu HDP pred rastom domceho dopytu) Obrat vo vvoji ukazovateov nefinannch organizci Pokles zahraninej zadlenosti ($mld.) Hodnoty 2.Q1999 -7,5% 2.Q1998 -12,9% Zmeny negatvne: Pokles tempa rastu HDP Hodnoty 2.Q1999 2,9% 2.Q1998 6,1%

rast HDP 2,9% nrast domceho dopytu -1,7% (stle ceny, 2.Q99) rast vnosov / rast nkladov 2.Q1999 1,13 2.Q1998 0,85 7.1999 10,1 7.1998 11,9 Prame: daje SR a vlastn vpoty.

Nrast nezamestnanosti

2.Q1999 2.Q1998

17,7% 13,5%

Predpokladan nrast prognza SR na inflcie rok1999 11,8% (v 2. polroku 1999) v roku 1998 6,7% Pokles tempa rastu relnych miezd 2.Q1999 2.Q1998 0,5% 2,8%

2.3.6 Poznmky k oakvanmu vvoju Zo strednodobej koncepcie hospodrskeho a socilneho rozvoja SR (1999) vyplva snaha o nov prstup k makroekonomickej regulcii, vrtane lepej koordincie segmentov hospodrskej politiky, o ozdravenie podnikateskho sektora vrtane bnk, aj o formovanie perspektvnych hospodrskych truktr. Rozsah a nronos stabilizano - rozvojovch loh vyaduje dlhie asov obdobie, ale riziko optovnch zlyhan si vyaduje o najrchlejie rieenie vetkch blokov reformy. Poda makroekonomickho scenra Strednodobej koncepcie by odaovanie reforiem mohlo vies ku kolapsu nrodnho

48 hospodrstva. Znamen to potrebu sbenho postupu zmien hospodrskych politk, podmienok fungovania bnk a podnikov a takisto politk zameranch na podporu trukturlnych zmien a zvyovanie konkurennej schopnosti. Po prolgu stabilizanch opatren v roku 1999, ke ilo hlavne o opatrenia na konsolidciu verejnch rozpotov, znenie vntornho dopytu a obmedzenie schodku obchodnej bilancie, je nevyhnutn rchlo realizova zsadn a komplexn zsahy do celho iroko chpanho intitucionlneho rmca ekonomiky. Aby po roku 2000 mohla nastpi rozvojov fza makroekonomickho vvoja (zvyovanie zamestnanosti a tempa ekonomickho rastu a stupom prejavov nerovnovhy, pozri graf 12), stabilizan opatrenia nesm by iba retriktvne, ale musia obsahova aj rozvojov impulzy vo forme vytvrania rozvojovch (domcich aj zahraninch) zdrojov. Nrast domcich rozvojovch zdrojov spova v obmedzen vldnych vdavkov a zmenen deficitu verejnch rozpotov, ktor znia potrebu vldnych verov a postupne umonia aj znenie daovho bremena. To umon podnikom lep prstup k financim. spen stabilizan opercia sa me zasli aj o zskanie vhodnch zahraninch zdrojov vo forme priamych zahraninch investci a vhodnch verov zvenm dveryhodnosti slovenskej ekonomiky. Stabilizan politika preto nie je v nevyhnutnom protiklade k politike rozvojovej. Holman (1991) dokazuje, e racionlna retriktvna stabilizan politika nemus by protirastov. Obmedzuje sce monosti krtkodobho stimulovania ekonomickho rastu zo strany dopytu, ale zrove cez ozdravenie ponukovej strany hospodrstva vyvja svoj dlhodob prorastov inok. Dsledne a rozumne realizovan stabilizcia me cez obnovenie rovnovhy a stability vytvra klmu pre normlne a s hospodrskym rastom spojen fungovanie ekonomiky. 2.4 Zver Makroekonomick vvoj Slovenska odzrkadlil, poda nho nzoru, dve vrazn podcenenia v doterajom priebehu transformcie. Prvm bolo podcenenie tvorby intitucionlneho rmca funknej trhovej ekonomiky a druhm bolo podcenenie koordincie makropolitk s retrukturalizciou hospodrstva. Zanedbanie tchto faktorov viedlo k opakovanej destabilizcii ekonomiky. Preto ete aj po desaro od prvch transformanch krokov musia tvorcovia ekonomickej politiky asto uvaova o podobnch problmoch ako na plnom zaiatku: ako ekonomiku stabilizova, ako ju retruktruralizova, ako zabrni existencii mkkho rozpotovho obmedzenia, ako vytvori funkn pravidl sprvania sa ekonomickch subjektov v novch podmienkach a pod. Prklad Slovenska poukazuje na pominutenos takho makroekonomickho spechu, ktor je vynten hospodrskopolitickm centrom cez neadekvtnu

49 stimulciu nstrojmi finannej politiky, ale pritom nie je podporen dostatone ivotaschopnou podnikovou sfrou. GRAF 12. Predpokladan vvoj zkladnch makroekonomickch parametrov v strednodobom vhade
12 20 18 10

F za sta biliza n
8

F za ro zvo jov

16 14 12

10 8

6 4 2

0 199 8

199 9 R ast H D P

200 0

20 0 1

20 0 2

2 00 3

0 2 00 4

D eficit be n h o ctu v % H D P Inflcia

D efic it v ere jn c h ro zpo to v v % H D P M iera ne zam es tn a n os ti

Poznmky: Miera nezamestnanosti a miera inflcie je na pravej osi, ostatn parametre na avej osi. Hodnoty v grafe s priemernou hodnotu intervalu, v ktorom by sa mala predpokladan hodnota ukazovatea pohybova. Prame: Strednodob koncepcia hospodrskeho a socilneho rozvoja SR, (1999), as III. (Makroekonomick scenr, vypracovan stavom slovenskej a svetovej ekonomiky SAV ).

Stav, ke je potrebn proti nerovnovnemu vvoju opakovane eli balkami nepopulrnych opatren, dokazuje obmedzen funknos automatickch regultorov hospodrstva a nespoahlivos koordinannch mechanizmov ekonomiky. Z uvedench dvodov povaujeme za potrebn, aby sa hospodrska politika usilovala o podporu ponukovej strany hospodrstva. Podpora rastu vkonnosti z ponukovej strany (spojen s uvoovanm zablokovanch finannch tokov, ovplyvovanm formlnych aj neformlnych pravidiel sprvania sa, odstrnenm deformci alokanho mechanizmu, retrukturalizciou, podporou rozvoja udskho kapitlu a inovci at.) je sce menej priama, menej rchla a menej pohodln ako podpora z dopytovej strany, ale jej inky s dlhodobejie. Tmto prstupom mono dosiahnu ekonomick rast vyej kvalitatvnej rovne, ktor bude spt so stabilitou. Nvrat k stimulcii vkonnosti ekonomiky cez rast

50 domceho dopytu pri naalej neprunej ponukovej strane by pravdepodobne viedlo k recidve akost s nerovnovhou. Len koncepn prstup k dokoneniu transformcie, postaven na zklade lepej koordincie jednotlivch ast hospodrskej politiky, alej na prepojenosti makropolitk s mikroekonomickou retrukturalizciou a na eliminovan deformovanch ast intitucionlneho rmca, me vytvori tak prostredie, ktor nebude na svoje prevanie potrebova alie, v napt a neistote pripravovan balky zchrannch opatren. 2.5 Pouit literatra Aktualizcia loh Programovho vyhlsenia vldy Slovenskej republiky po vzniku samostatnej Slovenskej republiky (1993), Trend, vber vldnych informci, .16, 21.4. Balcerowics, L. (1993), Common Fallacies in the Debate on the Economies Transition in CEE, EBRD Working Paper no.11. Dano, J. (1996), Tretia, vlastn, alebo ak cesta transformcie hospodrstva Slovenska?, Zbornk 1995-1996 diskusnho klubu M.E.S.A. 10. Dlouh, V. (1988), Nerovnovha a inflace v eskoslovensk ekonomice, Finance a vr, 38, . 11. Dvok, T. (1996), Je pliv kapitlu do esk republiky inflan?, Politick ekonomie, .4. Federlne ministerstvo pre strategick plnovanie (1990), Rozvojov strategie eskoslovensk ekonomiky do roku 1991. Fischer. S., Sahay, R. and Vgh, C. (1996), Stabilization and Growth in Transition Economies: The early Experience, IMF Working Paper, International Monetary Fund. Haluka, J., Olexa, M. a kol. (1999), Makroekonomick analza vvoja slovenskej ekonomiky v rokoch 1993-1998, Trend, 20. 5. Hanousek, J. a Krkoka, L. (1997), Cenov liberalizace v esk republice: okov terapie verzus postupn uvolovn cen, Politick ekonomie, .6. Holman, R. (1991), Restriktivn politika nebo ekonomick rst?, Politick ekonomie, . 2. Husr, J. (1999), Na vytiahnutie hospodrstva z recesie treba vyiu rchlos hospodrskeho rastu, Prca, 8.6., s. 10. Janek, K., ihk, M., Frdmanov, M., Holub, T. a Zamrazilov, E. (1998), esk ekonomika v roce 1998: monosti a rizika, Politick ekonomie, . 3. Jon, J. (1997), Ekonomick transformace v esk republice, Praha, Management press. Krsz, P. a Renko, J. (1997), Zkladn makroekonomick proporcie vvoja ekonomiky Slovenska v roku 1997, Prognostick stav SAV, Bratislava.

51 Krsz, P., Renko, J. a Krsz, P. ml. (1999), Zkladn makroekonomick proporcie vvoja ekonomiky Slovenska v roku 1999 z pohadu podnikov, SOPK, Bratislava. Klaus, V. (1991), Ekonomick vda a ekonomick reforma, Gennex & Top Agency. Kornk, I. (1987), Nkter problmy obnovy zbon-penn rovnovhy v s. ekonomice, Finance a vr, . 12. Kompletn znenie Programu ozdravenia slovenskej ekonomiky, Sme, prloha Kapitl, 2.6., s. 2. Kornai, J. (1971), Anti - Equilibrium - On economic systems theory and the tasks of research, North - Holland Publishing Company, Amsterdam. Kornai, J. (1980), Shortage, North - Holland Publishing Company, Amsterdam. Kornai, J. (1981-82), Teorie nedostatkov ekonomiky, Ekonomick vdy v socialistickch zemch, 7-8/1981, 1-2/1982. Kornai, J. (1981b), Anti Equilibrium, Ekonomick vdy v socialistickch zemch, 3-4. Kornai, J. (1990), Cesta ke svobodn ekonomice, Academia, Praha. Kornai, J. (1998), Od gulovho komunizmu k trhovej ekonomike, Kalligram, Bratislava. Laski, K. et al. (1993), Transition from the Command to the Market System: What went wrong and what to do now?, WIIW Working. Papers, no. 1, The Vienna Institute for Comparative Economic Studies, Vienna, March. Lysk, L. (1997), K formovaniu ekonomickej stratgie SR v etape prpravy na vstup do E, Slovensko na ceste do eurpskych integranch truktr, zbornk NEZES, .14. Memorandum pro MMF (1990), Tdenk hospodskch novin, 1991, .13. Miklo, I. (1993), Nie koncepcia, ale sbor opatren, Trend, 7.4. Miklo, I. (1999), Kov pre spech reformy je efektvny stabilizan program, rozhovor pre Trend, 30.6., s.9A. Ministerstvo pre hospodrsku stratgiu SR (1991), Rozvojov stratgia ekonomiky SR do roku 1992. Morvay, K. (1999), Nerovnovha medzi vvojom domceho dopytu a vvojom vkonnosti ekonomiky v stredoeurpskych transformujcich sa ttoch, Ekonomick asopis, .1. Nachtigal, V. (1991), Otzky dynamiky hospodskho rozvoje eskoslovenska v 60. a 80. letech, Ekonomick stav SAV, Praha. Nachtigal, V. (1997), esk ekonomika v 1. polovin 90. let v porovnn s obdobnmi evropskmi ekonomikami, esk nrodn banka, Praha. Nrodn banka Slovenska (1999), Sprva o menovom vvoji v SR, Bratislava.

52 Nrodn banka Slovenska (1999), Menov prehad, august, september. Nmec, J. (1998), Tvorba zdrojov ekonomiky SR a krytie jej reproduknch potrieb v sasnom tdiu transformcie, Prognostick stav SAV, Bratislava. OECD (1993), Ekonomick prehady: Slovensk republika, esk republika, OECD, Paris. OECD (1996), Economic Surveys: Slovakia, OECD, Paris. OECD (1999), Economic Surveys: Slovakia, OECD, Paris. OECD (1999), OECD Outlook, OECD, Paris. Okli, I. a kol. (1994), Hospodrsky vvoj Slovenska v roku 1993, Ekonomick stav SAV, Bratislava. Okli, I. a kol. (1995), Hospodrsky vvoj Slovenska v roku 1994, Ekonomick stav SAV, Bratislava. Okli, I. a kol. (1996), Hospodrsky vvoj Slovenska v roku 1995, Ekonomick stav SAV, Bratislava. Okli, I.. (1998), Hospodrska rovnovha a problmy podnikovej sfry, Ekonomick asopis, . 3. Okli, I. a kol. (1999), Economic Development of Slovakia in 1998, Ekonomick asopis, .2. Plachtinsk, M.D. (1992), Reforma krt rozpoet, Prca, 18.12. Priority hospodrskej politiky v krtkodobom horizonte, (1999), Sme, 26.1., s.8. Renko, J. (1996), Hospodrsky rast - niektor jeho makroekonomick a systmov svislosti, Zbornk 1995-1996 diskusnho klubu M.E.S.A. 10. Sejk, J. (1991), Liberalizace cen a cesta k trhu, Politick ekonomie, . 9-10. Slovensko: Retrukturalizciou k hospodrskemu oiveniu (1995), tdia svetovej banky, Veda, vydavatestvo SAV. Solimano, A. (1991). The Economies of Central and Eastern Europe: The Historical and International Perspective, in Corbo, V., Coricelli, F. a Bossak, J. (ed.), Reforming Central and Eastern Europe Economies. Initial Results and Challenges. The World Bank: Washington. Strednodob koncepcia hospodrskeho a socilneho rozvoja SR, (1999). mdkov, K. a Hrn, M. (1998), Pechod na strategii clovn inflace, Finance a vr, . 4. tatistick rad SR (1999), Makroekonomick ukazovatele tvrronch nrodnch tov, SR, Bratislava. tatistick rad SR, tatistick sprva o zkladnch vvojovch tendencich v hospodrstve SR, SR, Bratislava. Tzy hospodrskej politiky SR na rok 1993 (1993), Trend, vber vldnych informci.

Ponukov obmedzenie, trh dodvatea Socialistick ekonomika Trh investi. statkov a medziproduktov Trh spotreb. statkov Globlna nerovnovha truktrne defekty, stagncia truktrna nerovnovha 1. Etapa poiatonej stabilizcie Prechod od latentnej k otvorenej forme nerovnovhy (inflcia, deficit obchodnej bilancie) pri defektnej ponukovej truktre. Retriktvna politika ekonomiku stabilizovala, ale za cenu hlbokho poklesu vkonnosti okov terapia, liberalizcia cien, zahr. obchodu, privatizcia a retriktvna politika, odstraovanie nedostatkovej ekonomiky spech pri spomalen inflcie, transforman depresia. Znenie relnych miezd, vznik oficilne vykzanej nezamestnanosti. 2. Etapa oivenia Oivenie najprv zahraninho, potom aj domceho dopytu vyvolalo rast ekonomiky, ten vak bol bezproblmov iba dovtedy, km sa do produkcie mohli znovuzapja uvonen kapacity Deklarovan, ete ale nie plne realizovan zmena stratgie transformcie 3. Etapa nerovnovneho rastu Pokrauje neadekvtny rast dopytu, ponukov strana domcej ekonomiky nie je schopn reagova. Ekonomika doplca na nerealizovan truktrne zmeny a dostva sa do vraznej vonkajej aj vntornej nerovnovhy Hadanie vlastnej cesty transformcie, spomalenie priebehu reforiem

Dopyt. obmedzenie, trh odberatea 4. Etapa obnovovania rovnovhy Stabilizan program s predpokl. krtkodobho znenia domceho dopytu a ozdravenm ponukovej strnky hospodrstva, snaha o znovunastolenie rovnovhy Urchlenie reformnch krokov, dotvorenia intitucionl. rmca Pokles vonkajej nerovnovhy, spomalenie rastu, rast nezamestnanosti.

SCHMA 1. Etapy transformcie ekonomiky

Deklar. reformy maj prispie k vyej efektvnosti a obnoveniu saivosti, pri zachovan soc. zriadenia Stagncia, skryt a potlaovan inflcia, nzka efektvnos. Oficilne pln zamestnanos.

Obnovenie ekonom. rastu pri klesajcej inflcii, ku koncu etapy rastie riziko straty rovnovhy.

Siln ekonom. rast vo vrazne nerovnov. podmienkach, rast zadenia a zl vsledky mikrosfry

53

54 2.6 Prloha TABUKA 10. Prehad makroekonomickch ukazovateov v rokoch 1990-99

ukazovate 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 i Rast HDP -2,5 -14,6 -6,5 -3,7 4,9 6,9 6,6 6,5 4,4 1,8 Nezamestnanos ii 1,6 11,8 10,4 14,4 14,8 13,1 12,8 12,5 15,6 17,7* Miera inflcie iii 10,4 61,2 10,0 23,2 13,4 9,9 5,8 6,1 6,7 9,4 ist export iv -9,0 -3,0 -4,0 -5,5 5,2 1,8 -12 -10,3 -11,2 -4,9 V roku 1999 ide o 1. a 3. tvrrok okrem * prv dva tvrroky. i Tempo rastu v %, v stlych cench. ii Poda evidovanej nezamestnanosti, v %. iii Percentulna zmena oproti predchdzajcemu roku. Inflcia je potan z indexu spotrebiteskch cien. iv Saldo vvozu a dovozu vrobkov a sluieb, ako % z HDP. Prame: SR, NBS, OECD (1999).

TABUKA 11. Vvoj HDP a jeho zloiek v rokoch 1990-99

1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 HDP, mld.Sk b.c. 278,1 319,8 329,8 369,1 440,5 516,8 575,7 653,9 717,4 579,2 HDP, % s.c. -2,5 -14,6 -6,5 -3,7 4,9 6,9 6,6 6,5 4,4 1,8 C, mld.Sk b.c. 149,9 163,6 164,6 196,2 221,9 252,7 286,1 322,3 360,1 293,1 C, rast v % s.c. -28,4 -6,4 -1,5 0,0 3,4 6,9 6,3 4,9 0,8 C/HDP, % 53,9 51,2 49,9 53,2 50,4 48,9 49,7 49,3 50,2 50,6 G, mld.Sk b.c. 60,9 65,8 85,0 90,5 91,8 104,8 129,7 143,5 151,8 116,2 G, rast v % s.c. -17,8 9,9 -2,2 -11,6 2,1 21,9 0,0 0,2 0,6 G/HDP, % 21,9 20,6 25,8 24,5 20,8 20,3 22,5 21,9 21,2 20,1 FK, mld.Sk b.c. 86,9 90,4 109,3 120,7 129,4 141,5 212,7 252,7 292,4 178,6 FK, rast v % s.c. -25,2 -3,3 -5,4 -4,6 5,3 39,8 14,5 11,0 -15,8 FK/HDP, % 31,2 28,3 33,1 32,7 29,4 27,4 36,9 38,6 40,8 30,8 K, mld.Sk b.c. 92,3 99,9 93,3 101,0 101,8 146,6 226,7 252,9 282,7 196,4 K, rast v % s.c. -21,1 -13,1 -9,2 -11,8 37,4 40,8 3,7 5,2 -11,4 K/HDP, % 33,2 31,2 28,3 27,4 23,1 28,4 39,4 38,7 39,4 33,9 DD, mld.Sk b.c. 303,1 329,3 342,9 389,5 417,6 507,4 644,9 721,4 797,5 607,7 DD, rast v % s.c -24,3 -5,0 -3,7 -5,7 11,2 19,6 4,1 4,1 -3,4 DD/HDP, % 109,0 103,0 104,0 105,5 94,8 98,2 112,0 110,3 111,2 104,9 X, mld.Sk b.c. 73,8 148,1 233,7 227,8 286,6 325,8 334,0 396,9 456,8 364,4 X, rast v % s.c. 33,4 47,5 -0,5 14,2 3,1 -0,3 14,2 10,8 6,6 X/HDP, % 26,5 46,3 70,9 61,7 65,1 63,0 58,0 60,7 63,7 62,9 M, mld.Sk b.c. 98,8 157,6 246,8 248,2 263,7 316,4 403,2 464,4 536,9 392,9 -14,7 47,1 -0,8 -3,6 9,6 20,3 9,1 9,6 -1,6 M, rast v % s.c. M/HDP, % 35,5 49,3 74,9 67,2 59,9 61,2 70,0 71,0 74,8 67,8 NX, mld.Sk b.c. -25,0 -9,5 -13,1 -20,4 22,9 9,4 -69,2 -67,5 -80,1 -28,5 NX/HDP, % -9,0 -3,0 -4,0 -5,5 5,2 1,8 -12,0 -10,3 -11,2 -4,9 V roku 1999 ide o 1. a 3. tvrrok, b.c. - ben ceny, s.c. - stle ceny. Podiely na HDP s potan z bench cien. C Konen spotreba domcnost, G Konen spotreba ttnej sprvy, FK Tvorba hrubho fixnho kapitlu, K Tvorba hrubho kapitlu, t.j. FK+zmena stavu zsob, DD Domci dopyt, t.j. C+G+K, kde prpadn nezvan odchlka je dan

55
abstrahovanm od neziskovch intitci sliacich domcnostiam, X Vvoz vrobkov a sluieb, M Dovoz vrobkov a sluieb, NX ist export, t.j. X-M. Prame: SR, OECD (1999) a vlastn vpoty poda tchto dajov.

TABUKA 12. Doplujce ukazovatele za obdobie 1993-99

Ukazovate 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 i ceny priemyselnch vrobcov, % 17,2 10,0 9,0 4,1 4,5 3,3 2,7 i 24,1 11,0 12,0 15,0 9,7 8,9 10,8 ceny stavebnch prc, % i 14,6 10,8 3,3 5,4 5,6 -0,3 -2,6 ceny ponohosp. vrobkov, % defltor HDP, 1995=100 80,1 91,1 100,0 104,5 111,4 117,1 122,8* miera nezamestnanosti, %, VZPS ii 12,2 13,7 13,1 11,3 11,8 12,5 15,9 priemern mesan mzda, Sk 5 379 6 294 7 195 8 154 9 226 10 003 10 302 rast relnej mzdy, % -3,6 3,2 4,0 7,1 6,6 2,7 -1,9 rast produktivity prce v s.c., % iii -3,6 6,8 4,6 5,7 6,3 4,9 3,8 rast produkcie stavebnctva, % -32,3 -6,8 2,9 4,4 9,2 -3,5 -28,0 rast maloobchod.predaja, s.c., % 9,8 1,7 2,0 7,0 4,6 8,2 7,0 ist mesa.prjmy lena 2 820 3 196 3 476 4 067 4 716 4 986 5 125 domcnosti, Sk ist mesa.vdavky lena 2 810 3 176 3 403 3 996 4 606 5 037 5 065 domcnosti, Sk rast vkladov obyvatestva, % 25,4 13,6 22,8 16,1 16,4 12,8 13,6 poet podnikajcich fyz. osb iv 282,9 287,0 275,1 258,2 277,2 295,8 299,7 poet ziskovch organizci v tis. 29,0 36,2 43,6 47,9 53,8 60,3 59,0 - vo verejnom sektore, tis. 2,4 1,6 1,6 1,7 1,5 1,4 1,2 - skromn, tis. 25,7 34,5 42,1 46,2 52,4 59,0 57,7 podiel skrom.sektora /HDP, % 37,3 53,3 62,6 76,8 82,6 82,4 84,5 saldo ttneho rozpotu, mld.Sk -23,0 -22,9 -8,3 -25,6 -37,0 - poda zmenenej metodiky -17,0 -19,2 -12,4 Ak nie je uveden inak, ide v roku 1999 o 1. a 3. tvrrok, okrem * prv dva tvrroky. i Medziron zmena, ii Vberov zisovanie pracovnch sl, iii Produktivita prce potan z HDP, iv V registri SR, v tiscoch osb. Prame: SR.

56

57

3 Fiklna politika
Jn TTH29
ING Barings

Tto kapitola analyzuje jednu z najdleitejch oblast makroekonmie fiklnu politiku. Prstup k fiklnej politike preiel od roku 1989 niekokmi etapami. Po zmene reimu v obdob rokov 1990-1992 bola prioritou fiklnej politiky elimincia neprimeranho zdaovania a minimalizcia rozdielu medzi dostupnmi zdrojmi ttu a dopytom po nich hlavne prostrednctvom znenia dotci a cenovej deregulcie. Podarilo sa zni lohu ttu v ekonomike a zavies modern daov systm. Fiklna politika v rokoch 1993-1995 bola vcelku spen, vku fiklneho deficitu sa podarilo zni z rovne 7,2% v roku 1993 a na mal prebytok 0,4% v roku 1995. Nasledujce obdobie menej pozitvneho vvoja, horie asy, trvalo a do roku 1998. Razantn zhorenie fiklnej disciplny malo za nsledok vznik vekch externch nerovnovh. Deficit benho tu v obdob rokov 1996-1998 dosahoval v priemere 10% HDP a v dsledku minimlnych priamych zahraninch investci viedol k vraznmu nrastu zahraninej zadlenosti. Vysok relne domce rokov sadzby negatvne ovplyvnili hospodrske vsledky slovenskch spolonost. Udriavanie reimu fixnho vmennho kurzu stlo znenie krytia mesanho dovozu z rovne 3,3 mesiaca na 2,2 mesiaca. Slovensk rating bol znen z investinho stupa na neinvestin a centrlna banka bola nten pristpi k zrueniu fixnho kurzu koruny. Od roku 1999 sa novozvolen vlda pustila do boja s rastcim verejnm dlhom a inmi zvzkami. Analzou prjmovej a vdavkovej asti verejnch financi ukazujeme, e klesajci pomer medzi objemom daovch prjmov a HDP neumouje vraznejie zni daov zaaenia bez zlepenia finannej disciplny platcov dan. Vdavkov strana je privysok a je nevyhnutn pristpi k razantnmu zefektvneniu mechanizmu prerozdeovania ttnych vdavkov.

29

Vetky nzory uveden v tomto prspevku vyjadruj osobn stanovisko autora a nemusia by toton s nzormi intitcie, v ktorej psob. Autor by sa aj touto cestou rd poakoval Rente Konenej z Nrodnej banky Slovenska, Vladimrovi Tvarokovi a Miroslavovi Beblavmu za vemi prnosn diskusie a nmety svisiace s tmou tejto kapitoly. daje s pouit so zdrojov MMF.

58 3.1 vod Spsob vedenia fiklnej politiky me ma nedozern vplyv na ekonomiku krajiny. Me zruinova jej rating tm, e spsob zvenie externej nestability. Me znii schopnos skromnch spolonost tvori zisk v dsledku vych domcich relnych rokovch sadzieb a nedostatonho prstupu na medzinrodn trhy. Me zaprini neinnos menovej politiky a vies k zrueniu reimu fixnho vmennho kurzu. V priebehu niekokch rokov me vrazne zvi vku zahraninho dlhu ttu a s nm svisiacich rizk a zvzkov. Zrove vak fiklna politika doke krtkodobo udra vy rast ekonomiky a pomc vlde zvazi v nasledujcich vobch. Fiklna politika zohrva kov lohu pri urovan celkovho ekonomickho vvoja krajiny. Spolu s menovou politikou me ovplyvova krtkodob ekonomick rast, platobn bilanciu, mieru zadenia a vku inflcie. Vytvra prostredie pre skromn podnikanie a rozhoduje o redistribcii prjmov. Cieom tejto kapitoly je snaha o bli pohad na vvoj fiklnej politiky na Slovensku v poslednom desaro, priom jej vchodiskom s daje Medzinrodnho menovho fondu (MMF). Mnoho z pouitch dajov toti slovensk vlda bu nezverejuje, alebo nie s k dispozcii v dostatone podrobnom lenen. Ministerstvo financi SR sa v prevanej miere zaober sledovanm len jednej asti verejnch financi ttneho rozpotu. V poslednch rokoch sa vak deficit ttneho rozpotu podieal na celkovom deficite verejnch financi len asi polovicou. Okrem toho daje o ttnom rozpote nie s porovnaten so zverejnenmi dajmi za predchdzajce obdobia, ale ani s dajmi z inch krajn. Vvoj fiklnej politiky na Slovensku je rozdelen na tyri rzne obdobia. Do roku 1993 sa fiklna politika implementovala na rovni spolonej federcie v zdedenom daovom prostred. V rokoch 1993 a 1995 nastalo obdobie pozitvneho vvoja, tzv. lepie asy, ke sa bilancia verejnch financi dostala z hlbokho deficitu do prebytku. Nasledujce obdobie menej pozitvneho vvoja, tzv. horie asy, trvalo a do roku 1998. Od roku 1999 sa zaala psa nov kapitola, ke sa novozvolen vlda pustila do boja s rastcim verejnm dlhom a inmi zvzkami. V zverenej asti sa tto analza podrobnejie venuje prjmovej a vdavkovej asti okruhu verejnch financi a dospieva k zveru, e klesajci pomer medzi objemom daovch prjmov a HDP sauje vraznejie zni daov zaaenie bez toho, aby sa zlepila finann disciplna platcov dan. alm zo zverov tejto analzy je, e vdavkov strana je privysok a je nevyhnutn pristpi k razantnmu zefektvneniu mechanizmu prerozdeovania ttnych vdavkov.

59 3.2 Sprvna interpretcia zverejovanch dajov Bilancia ttneho rozpotu sa zverejuje od roku 1993 na mesanej bze. A od janura 1998 sa vak zverejuje vka deficitu ttneho rozpotu bez spltok istiny ttneho dlhu ako vdavkovej poloky30. Mesan daje o vke deficitu ttneho rozpotu v obdob pred janurom 1998 poda tejto metdy31 vak nie s k dispozcii. Dleitejia je ale skutonos, e vzniklo irok spektrum ttnych fondov mimo ttneho rozpotu, aby sa tak v mnohch prpadoch vylepil vykazovan deficit ttneho rozpotu. Naprklad vdavky ttneho fondu cestnho hospodrstva (FCH) nie s do ttneho rozpotu zahrnut v plnom rozsahu. V rokoch 1997-1998 prispel len FCH k zveniu fiklneho deficitu veobecnej vldy o pribline 1% HDP. Okrem toho, jeho sasou nie s ani naprklad Socilna poisova, Nrodn rad prce, i Fond nrodnho majetku. Ak teda zvime uveden skutonosti, zistme, e takmer polovica celkovho fiklneho deficitu vznik mimo ttneho rozpotu. Zd sa, e neexistuje dostaton uvedomenie si skutonosti, e naozaj nezle na tom, i deficit vznikne v rmci ttneho rozpotu alebo v mimorozpotovch kapitolch32. Najm vaka technickej pomoci od MMF prechdza MF SR k vykazovaniu celkovho fiklneho deficitu, avak len tvrrone, nie vo vemi podrobnom lenen, a nie poda metodiky MMF i EUROSTATu. V tejto kapitole s pouit - pokia je to mon daje MMF, namiesto tatistk zverejovanch vldou. Dvodom je vemi premenliv truktra deficitu ttneho rozpotu, ktor nie je konzistentn s predchdzajcimi obdobiami a porovnaten s inmi krajinami. Cieom tejto kapitoly teda, pochopitene, nie je podrobnejia analza ttneho rozpotu. V tabuke 1 s uveden daje o hospodren verejnch financi, ako ich zverejnil MMF vo svojich sprvach o Slovensku. Pre ely analzy je vhodn vyli z nich poloku ist piky33, nakoko tieto predstavuj jednorazov prjmy alebo vdavky. Pri posudzovan vplyvu vdavkov vldy na domci dopyt je na druhej strane potrebn vzia do vahy celkov nrast objemu ttnych zruk, nakoko tt aj pomocou nich implementoval svoju hospodrsku politiku. Takto

Vykazovanie spltok istiny dlhov ako vdavku ttneho rozpotu by zrejme mohlo by aktulne v prpade krajn, ktor nemu zska nov zdroje na domcich i medzinrodnch trhoch tak, ako to bolo v prpade Ruska hne po finannej krze v roku 1998. 31 Ani tto metodolgia vak nie je sprvna. 32 Ministerstv zvykn poadova od MF mimorozpotov zdroje pre financovanie niektorch svojich expanzvnych plnov. To je dsledkom skutonosti, e MF je zkonom o ttnom rozpote zaviazan dodra iba plnovan deficit ttneho rozpotu. Pokia ide o mimorozpotov vdavky, obmedzenia s mlo inn. Treba zrove poznamena, e v sasnosti m MF, na rozdiel od vldy, slab vplyv na niektor zloky mimo ttneho rozpotu. 33 daj o istch pikch zaha napr. vnosy z privatizcie a realizovan ttne zruky.

30

60 zskan daj je potom potrebn upravi o vplyv ekonomickho cyklu34. Vsledn hodnotu svojvone ozname ako trukturlny kvzi-fiklny deficit. Tto hodnota najvernejie vyjadruje fiklnu politiku vldy a d sa interpretova nasledovne: ak by bol vldou vyvolan neelastick dopyt po zdrojoch, ak by sa rast ekonomiky pohyboval v blzkosti hranice svojho potencilu. Kvzifiklny deficit za roky 1992-93 bol ovplyvnen najm vznikom samostatnho Slovenska. Ete aj po prave vplyvu ekonomickho oivenia v obdob rokov 1994-1995 sa zd, e fiklna politika bola v tomto obdob dokonca neutrlna. Rok 1996 je spt so zaiatkom vekch expanzvnych vldnych plnov financovanch vinou prostrednctvom ttnych zruk35. Poas rokov 1997-1998 Slovensko zaznamenvalo v tejto oblasti deficit na rovni aspo 5% HDP. Prv signly zvrtenia tohto trendu sa dostavili v roku 1999 najm vaka mjovmu balku vldnych opatren. V roku 2000 sa oakva, e kvzi-fiklny deficit dosiahne rove cca. 4% HDP. GRAF 1. Vplyv fiklnej politiky - neelastick kvzi-fiklny deficit
2.0%

0.0% 1993 -2.0% 1994 1995 1996 1997 1998 1999p 2000p

-4.0%

-6.0%

-8.0%

Fiklny deficit/HDP
-10.0%

Neelastick kvzi-fiklny deficit

-12.0%

Prame: Autor, MMF, prognzy autor

34 35

Tejto prave sa podrobnejie venuje as trukturlny verzus cyklick fiklny deficit. Kee podrobnejia analza ttnych zruk nie je k dispozcii, predpokladme, e vetky ttne zruky s svojm spsobom fiklne expanzvne. Najvie ttne zruky poskytnut v roku 1996 sa pouili na financovanie vstavby vodnch diel a atmovej elektrrne, v roku 1997 na pomoc elezniciam Slovenskej republiky (SR) a v rokoch 1998-99 na vstavbu vodnch diel a dianic a pre SR.

61 TABUKA 1. Hospodrenie verejnch financi

1990 1991 1 Prjmy 400,2 489,4 2 Vdavky 401,5 510,6 3 ist piky 3,8 6,2 4 ist roky a spltky garanci 1-2-4 Zkladn bilancia Zkladn bilancia /HDP, % 1-2 Prjmy - V-1,3 -21,2 davky (Prjmy - V-0,2 -2,2 davky)/HDP, % 1-2-3 Fiklny -5,1 -27,4 deficit Fiklny deficit -0,6 -2,8 /HDP, % 5 ist zmena poskytnutch ttnych zruk (bez ttnych fondov) ist zmena poskytnutch ttnych zruk /HDP, % 6 Vka zruk splatench vldou (u sas ttneho rozpotu) 1-2-3-5+6 Kvzi-fiklny deficit Kvzi-fiklny deficit /HDP, % 1-2-5+6 Kvzi-fiklny deficit (bez istch piiek) Kvzi-fiklny deficit/HDP (bez istch piiek), % 1-2-5+6+7 trukturlny kvzifiklny deficit (bez istch piiek) trukturlny kvzi-fiklny deficit/ trukturlny HDP (bez istch piiek), % Memorandov poloky Nominlny 811,3 977,8 HDP* Relny rast -2,5 -14,6 HDP, % Novo-vydan 0,2 12,2 ttne zruky Splatn ttne zruky 0,0 7 Cyklick fiklny deficit (odhad) 1992 149,2 191,5 -2,7 4,7 -44,8 -13,5 -42,3 -12,7 -39,6 -11,9 6,1 1,8 1,1 -44,6 -13,4 -47,3 -14,2 -51,6 1993 159,3 188,0 -2,7 11,5 -39,3 -10,6 -28,7 -7,8 -26,0 -7,1 12,6 3,4 0,5 -38,6 -10,5 -41,3 -11,2 -33,0 1994 200,8 207,5 -0,8 16,5 -23,0 -5,2 -6,7 -1,5 -5,9 -1,3 1,2 0,3 0,1 -6,9 -1,6 -7,7 -1,7 2,2 1995 251,7 250,5 -0,7 12,5 -8,9 -1,7 1,2 0,2 1,9 0,4 9,9 1,9 1,2 -6,7 -1,3 -7,4 -1,4 -0,9 1996 274,5 282,8 -0,6 13,4 -17,9 -3,1 -8,3 -1,4 -7,7 -1,3 37,3 6,5 1,9 -43,0 -7,5 -43,6 -7,6 -41,6 1997 293,5 322,7 4,9 13,7 -38,7 -5,9 -29,2 -4,5 -34,1 -5,2 0,9 0,1 2,1 -33,6 -5,1 -28,7 -4,4 -31,7 1998 99p 00p 304,3 319,0 329,3 341,9 351,3 371,3 4,8 3,4 -12,1 18,4 25,1 33,1 -51,8 -49,0 -55,1 -7,2 -6,1 -6,1 -37,6 -5,2 -42,4 -5,9 0,8 0,1 2,1 -41,4 -5,8 -36,6 -5,1 -40,1 -32,3 -4,0 -35,6 -4,5 8,4 1,1 4,2 -39,9 -5,0 -36,5 -4,6 -36,0 -42,0 -4,7 -29,9 -3,3 11,1 1,2 10,0 -31,0 -3,5 -43,1 -4,8 -38,2

-15,9

-8,5

0,5

-0,2

-7,2

-4,9

-5,6

-4,5

-4,1

332,3 369,1 440,5 516,8 575,7 653,9 717,4 798,0 897,6 -6,5 6,5 0,3 -4,3 -3,7 13,5 0,9 8,3 4,9 3,0 1,8 9,9 6,9 12,6 2,7 6,5 6,6 41,5 4,2 2,0 6,5 5,8 4,9 -3,0 4,4 13,8 10,6 -3,5 2,4 29,3 9,6 0,5 3,0 44,6 25,4 4,9

Mld. Sk. * Do roku 1992 za esko-slovensko. V roku 1999 s ignorovan prjmy z privatizcie SOB. Prame: MMF, MF SR, prognzy autor.

62 Kee MF SR v minulosti nedokzalo a zrejme ani nebolo ochotn verejnosti poskytn daje o fiklnom deficite, Nrodn banka Slovenska vyuila svoj vlastn menov prehad na vyslenie priblinho odhadu vky deficitu. NBS definuje fiklny deficit na zklade toku finannch prostriedkov ako zmenu istho veru vlde a Fondu nrodnho majetku. Tieto daje s analyticky praliv, nakoko s zverejovan kad mesiac. Ide vak len o aproximciu fiklneho deficitu, pretoe tieto daje nezahaj zahraninch a nebankovch veriteov vldy36. Navye tieto daje nie s plne konsolidovan. Priemern rozdiel medzi dajmi publikovanmi MMF a NBS dosahoval v obdob rokov 1994 a 1998 okolo 1% HDP. daje zverejovan NBS zvyajne vku fiklneho deficitu podhodnocuj. 3.3 Tvorba fiklnej politiky Tto as sa venuje rozboru potencilnych faktorov, ktor v minulosti mohli ovplyvova tvorbu fiklnej politiky. Pribliuje pravdepodobn vysvetlenie toho, preo dolo najm v obdob rokov 1996-1998 k zhoreniu fiklnej politiky a k spomaleniu ekonomickch reforiem. Vina tradinch ekonomickch teri o politickch dsledkoch ekonomickej reformy vychdza z predpokladu vvoja poda J krivky, ktor ilustruje vvoj spotreby po spusten ekonomickch reforiem. V vodnch fzach reforma spsob pokles agregtnej spotreby a neskr dosiahne spotreba vyiu rove ne na zaiatku. Poda tejto terie tie skupiny obyvateov, ktor s v krtkodobom horizonte reformou najviac znevhodnen (nezamestnan, dchodcovia a prepanm ohrozen ttni radnci), sa pri prvej monej prleitosti proti reformm postavia, vaka omu sa k moci mu dosta populistick strany, ktor reformy zabrzdia. Aby bolo preto mon uskutoni radiklne reformy, vlda by teda mala by svojm spsobom izolovan od vplyvu tchto doasne znevhodnench skupn, a km miera spotreby nedosiahne rove, vaka ktorej bude vina obyvateov pociova prnos z uskutonenia reforiem. Tto teria bola vchodiskom pre nzor, e autoritatvne vldy maj pri zavdzan radiklnych reforiem vhodu. Nedvne sksenosti z vchodnej a strednej Eurpy vak tomuto konvennmu pohadu protireia. Z analzy Hellmana (1998) vyplva, e skupiny, ktor s v krtkodobom horizonte v dsledku reforiem, naopak, zvhodnen, mu ma minimlne rovnak vplyv na napredovanie reforiem ako znevhodnen skupiny. Poda doterajch sksenost s to prve demokratick krajiny (tie, ktor s najviac zraniten
NBS uruje vku istho veru vlde a Fondu nrodnho majetku na zklade dajov zo svojej svahy a svah domcich komernch bnk. Nov metodolgia, ktor sa zane aplikova od roku 2000, bude obsahova aj veriteov spomedzi nerezidentov a nebankovch subjektov.
36

63 znanm vplyvom aj krtkodobo znevhodnench skupn), ktor zaviedli najradiklnejie reformy. Aj ke sa vinou vldy, ktor natartovali reformy, neudrali pri moci, nasledujce vldy vo veobecnosti reformy neodmietli a v niektorch prpadoch ich dokonca zintenzvnili. Hellman poukazuje na skutonos, e prekky reformm najastejie nekldli ani tak znevhodnen skupiny, ale prve naopak skupiny, ktor z reforiem u na ich zaiatku znane benefitovali: bval nomenklatra, nov vlastnci sprivatizovanch podnikov, ttni radnci, manari ttnych bnk a ttnych podnikov. Klientelistick kapitalizmus spsobil, e naprklad ttne podniky boli privatizovan za vemi nzke ceny len preto, aby boli neskr tunelovan, manari ttnych podnikov benefitovali z plnej liberalizcie obchodu v tom istom ase, ke sa ete dotovali ceny domcich vrobkov, ttni radnci prijmali platky, aby zabrnili vstupu konkurencie na trh a manari ttnych bnk znehodnocovali vklady tm, e dvali very spriaznenm podnikateom. Poiaton fzy reformy vytvorili nesmierne mnostvo podobnch prleitost pre ekonomick arbitr, vaka omu mohli tieto zvhodnen skupiny zska koncentrovan ekonomick renty37. Bolo teda vo vlastnom ekonomickom zujme tchto skupn brzdi urit kroky reformnho procesu, pretoe ich realizcia by zaprinila stratu tchto mimoriadnych vhod a trhovch nerovnost, na ktorch boli zaloen ich poiaton zisky z reformy. Preto sa tieto zvhodnen skupiny intenzvne usilovali udra o najdlhie stav len iastonch reforiem. Medzi prirodzen zujmy tchto skupn patrilo napr. brnenie prlevu priamych zahraninch investci do bnk a priemyselnch podnikov, zavedenie prekok vonho obchodu, udriavanie nedostatonho definovania majetkovch prv a neinnej vyntitenosti prva. Zo tatistickch dajov avak vyplva, e k najvym spoloenskm nkladom vo forme poklesu HDP dolo v tch krajinch, ktor implementovali len iaston reformy38. V nich boli tieto nklady vyie ako v krajinch, ktor postupovali v reformch razantnejie ale aj ako v tch, ktor neuskutonili iadne reformy. Je mono priskoro v hlbch detailoch analyzova, ktor vplyvy stli v pozad formulovania politiky vldy. Treba takisto pripomen u spomenut znan akosti vldy pri sledovan vvoja celho verejnho okruhu. Bez nleitho monitorovania uplynulho vvoja nie je mon sformulova fiklnu politiku s jasnou vziou.

T.j., ekonomicky nepodloen prjmy/benefity. Krajiny s vysokm dosiahnutm stupom reforiem a krajiny, ktor neuskutonili takmer iadne reformy dosahuj lepie vsledky, o sa tka sasnej rovne ich HDP v porovnan s rokom 1989. Krajiny s neplne zavedenmi reformami zaznamenali najv prepad rovne produkcie a prjmov nerovnos (meran tzv. Giniho koeficientom) sa u nich najviac prehbila. Vi Hellman (1998).
38

37

64 Analzy vsledkov parlamentnch volieb vak ukazuj, e volii podporujci vldu, ktor bola vo funkcii v rokoch 1994-1998, maj najvie zastpenie v skupine obyvateov so zkladnm vzdelanm (tto udia doplcaj najviac na rast nezamestnanosti) a medzi dchodcami. Na obe tieto skupiny najviac doahli ekonomick akosti vodnch etp reforiem a s preto krtkodobo znevhodnenmi skupinami. Tradin ekonomick teria by oakvala, e vlda ktor pribrzd reformy, urob tak na ntlak aj tchto skupn a teda, e tieto skupiny bud danou protireformnou vldou preferovan. Opak je pravdou - na Slovensku je vemi nzky pomer medzi vkou priemernch dchodkov a miezd a vka podpory v nezamestnanosti je vo veobecnosti tie nzka39. rt sa teda zver, e za zaostvanm reforiem vo fiklnej politike v rokoch 1996-1998 mohli st pravdepodobne naopak skupiny, ktor z reforiem v krtkodobom horizonte najviac benefitovali. Poda niektorch zdrojov medzi tieto skupiny patrili nov majitelia sprivatizovanch podnikov, zka skupina politikov40, stavebn spolonosti podieajce sa na vstavbe dianic, vodnch diel a atmovch elektrrn41, manari ttnych podnikov a monopolov, retailov banky42, ponohospodrska lobby a majitelia neefektvnych domcich spolonost, ktor elia zahraninej konkurencii43. Poda niektorch zdrojov pravdepodobn vysok zisky z existencie nepokraovania uritch reforiem koncentrovan v rukch tchto skupn mohli by jednm z dleitch vplyvov, ktor spsobili zaostvanie reforiem vo fiklnej politike v tomto obdob. 3.4 Dvojit deficity v malch otvorench ekonomikch Prli expanzvna fiklna politika me spsobova cez zven dopyt rast inflcie, a teda vntorn nerovnovhu, takisto me spsobova cez rast dovozov vonkajiu nerovnovhu. V konenom dsledku sa tieto nerovnovhy prenes do podnikovho sektora a negatvne ovplyvnia hospodrske vsledky. Prli expanzvna fiklna politika teda me nastoli zl podnikatesk prostredia a
Podrobnejie o tejto tme pojednva 8. as: Vdavky ttu. Bval sudca stavnho sdu uviedol, e niektor prvne pravy boli uroben asne rchlo. Skr sa mi zd, e tam bol problm zlho myslu. alej bval sudca uvdza, e prvny text dnenej stavy vyhovuje vekej asti slovenskch politickch strn, nakoko im dva viu prleitos na manvrovanie a nejasn vklady. Nka sa otzka, i nedochdzalo na Slovensku k plnovanmu nedotiahnutiu uritch reforiem, aby sa neobmedzili obrovsk zisky tchto krtkodobo zvhodnench skupn. Domino Frum (2000). 41 Alebo vo veobecnosti tie spolonosti, ktor boli priamo spojen so zvenmi rozpotovmi vdavkami. 42 V dsledku nedostatonej konkurencie v sektore retailovho bankovnctva, ale aj kvli prpadom monho znehodnocovania vkladov v niektorch slovenskch bankch. 43 Vaka zavedeniu certifikcie dovozu a dovoznej prirky.
40 39

65 psobi proti dlhodobo udratenmu ekonomickmu rastovmu potencilu krajiny. Rozdiel medzi objemom investci v krajine a objemom jej spor predstavuje ben et. Rast rozpotovho deficitu spsobuje zven domci dopyt, ktor bva v prpade neelastickej domcej ponuky zvyajne uspokojen zvenm dovozom. Je preto zrejm, e nrast vdavkov vldy priamo spsobuje zvenie deficitu benho tu. Z toho dvodu sa deficity fiklne a benho tu (resp. zahraninho obchodu) nazvaj dvojit deficity44. Inmi slovami, ak je objem produkcie z krtkodobho hadiska kontantn, nrast vdavkov spsob rozdiel medzi objemom produkcie a dopytom po nej a tento rozdiel je potrebn doviez. Naprklad, ke sa vlda rozhodla zaa program vstavby dianic, napriek politickej preferencii domcich producentov neboli slovensk firmy schopn doda potrebn zariadenia v urenom ase a tieto museli by dovezen zo zahraniia. V roku 1996 slovensk vlda poskytovala odpustenie spltky privatizanej ceny v prpade investci a intenzvne podporovala verejn investcie prostrednctvom programu vstavby dianic, vstavby atmovej elektrrne a vodnch diel. To zvilo investin aktivitu podnikov, ktor bola saturovan dovozmi. GRAF 2. Dvojit deficit fiklny deficit vytvra obchodn deficit
5%
Fiklny deficit/HDP (6-mesan kzav priemer) Obchodn deficit/HDP (6-mesan kzav priemer)

0% 1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

-5%

-10%

-15%

Prame: Autorove prepoty.

44

Z anglickho twin deficits doslova deficity dvojiky.

66 Rastci rozpotov deficit je potrebn financova zo zvench zahraninch spor. Prlev zahraninch spor me ma za nsledok zhodnotenie relneho vmennho kurzu. Posilovanie relneho vmennho kurzu koruny v rokoch 1996 a 1997 predstavovalo hrozbu pre reim fixnho vmennho kurzu 45 a zvilo zranitenos menovej stability. TABUKA 2. Fiklny deficit poda metodolgie Nrodnej banky Slovenska
1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999p ist ver vlde a FNM -38,8 -2,5 10,5 -2,9 -29,5 -35,0 -23,8 ist ver vlde a FNM/HDP, % -10,5 -0,6 2,0 -0,5 -4,5 -4,9 -3,0 daj pre rok 1999 abstrahuje od privatizcie SOB. Prame: NBS, prognza autor.

Kee poas prvch rokov samostatnej existencie nebola slovensk ekonomika plne otvoren46 a Nrodn banka Slovenska sa rozhodla zachova fixn vmenn kurz (vi kapitolu o menovej politike), domce relne rokov sadzby zaali narasta. Expanzia vldnych vdavkov vytlaila skromn investcie47 prostrednctvom vych domcich relnych rokovch sadzieb. Okrem toho v roku 1998 vlda vstpila aj na medzinrodn kapitlov trhy48 a vytlaila skromn investcie (emisie skromnch spolonost) aj z tchto trhov49. Vemi vysok relne rokov sadzby negatvne ovplyvnili hospodrske vsledky slovenskch podnikov a dontili menie spolonosti spolieha sa vhradne na vlastn pracovn kapitl ako jedin zdroj financovania (tabuka 3).

Koruna bola zavesen na menov k pozostvajci z USD (40%) a DEM (60%), priom pred rokom 1994 tento menov k obsahoval 5 zahraninch mien. Mnostvo tdi ukzalo, e nadhodnotenie relneho vmennho kurzu je samo osebe najlepm indiktorom budcej menovej krzy. Podrobnejie sa tejto tme venuj autori Kaminski, Lizondo, Reinhard (1997). 46 Existovali obmedzenia tkajce sa kapitlovho, ako aj benho tu a navye absencia verovho ratingu krajiny, ako aj jednotlivch spolonost saovala spolonostiam zskavanie piiek v zahrani. 47 Vytlanie skromnch investci vldou sa definuje ako pomer fiklneho deficitu k celkovmu objemu novch domcich verov poas 12 mesiacov. Ak tento ukazovate dosahuje hodnotu 100%, predstavuje to pln vytlaenie skromnch investci vldou (jej domcimi ako aj zahraninmi aktivitami). Fiklny deficit je aproximovan prostrednctvom ukazovatea zmeny istho veru vlde a Fondu nrodnho majetku. 48 Vlda si v roku 1998 poiala prostrednctvom emisie eurobondov v zahrani 1mld. USD a v roku 1999 alch 500mil. EUR. Oakva sa, e si vlda poiia v roku 2000 500mil. EUR. 49 Po zhoren externch ukazovateov mohli slovensk emisie oslovi len vemi mal medzinrodn trh najm potom, o sa po ruskej a zijskej krze investori na celom svete sstredili radej na bezpenejie emisie.

45

67 GRAF 3. Rast fiklneho deficitu me spsobi posilnenie relneho vmennho kurzu

4% aprecicia m eny 2% 1.10 0% 1993 -2% -4% 1.00 -6% -8% -10% -12% -14% 0.95 1994 1995 1996 1997 1998 1999 1.05 1.15

Fiklny deficit/HDP (6-mesan kzav priemer)

0.90

Relny vmenn kurz (prav os)

0.85

Prame: Autorove prepoty.

GRAF 4. Vytlanie skromnch investci vldou a relne rokov sadzby

100% 80% 60% 40% 20% 10% 0% 1993 -20% -40% -60% -80% 1994 1995 1996 1997 1998 1999 5% 0% -5% -10% 30% 25% 20% 15%

Vytlanie skromnch investci Relne rokov sadzby (prav os)

Prame: Autorove prepoty. Metodolgia: Vytlanie skromnch investci vldou sa definuje ako pomer fiklneho deficitu k celkovmu objemu novch domcich verov poas 12 mesiacov. Ak tento ukazovate dosahuje hodnotu 100%, predstavuje to pln vytlaenie skromnch investci vldou (jej domcimi ako aj zahraninmi aktivitami), teda vetky nov domce very zskala vlda. Fiklny deficit je aproximovan prostrednctvom ukazovatea zmeny istho veru vlde a Fondu nrodnho majetku.

68 Kee navye na Slovensko prilo v rmci strednej Eurpy najmenej priamych zahraninch investci, expanzvna fiklna politika vldy v konenom dsledku spomalila rozvoj malch a strednch podnikov, nakoko vysok monitorovacie nklady zabrnili tmto podnikom uchdza sa o zahranin piky. To psobilo proti zvyovaniu zamestnanosti napriek vysokmu rastu, nakoko nov pracovn miesta v slubch a u ivnostnkov s zvyajnm katalyztorom zamestnanosti. 3.5 Cyklick verzus trukturlny deficit vldy Vldny deficit sa definuje ako rozdiel medzi prjmami a vdavkami vldy. Obe tieto zloky sa vyvjaj cyklicky, teda menia sa tak ako ekonomika prechdza jednotlivmi fzami ekonomickho cyklu. V obdob recesie klesaj prjmy obyvateov a zisky firiem, v dsledku oho klesaj daov prjmy rozpotu. Avak na druhej strane v dsledku zvyujcej sa nezamestnanosti rast rozpotov vdavky. Preto aj napriek nezmenenej fiklnej politike dochdza k prehlbovaniu deficitu vldy. Vyie vdavky ved k zveniu domceho dopytu a ku krtkodobmu rastu takto deficit teda funguje ako automatick stabiliztor. Je teda zaujmavejie upravi vykazovan fiklny deficit o vplyv fzy, v ktorej sa nachdza ekonomick cyklus a sstredi sa na zostvajci, takzvan trukturlny deficit vldy50. Inmi slovami, je ovea nebezpenejie, ak je fiklny deficit vemi vek v ase, ke u ekonomika zaznamenva vysok rast HDP, ale na druhej strane vy deficit v obdob pomalieho rastu HDP nemus by a tak znepokojujci. Ak vka prjmov narast len v dsledku vyej vkonnosti ekonomiky, tento nrast prjmov by sa mal povaova len za doasn. Zvenie rozpotovch vdavkov v asoch hlbokej recesie by malo by tie vnman ako krtkodob. Najvie zlepenie zaznamenala trukturlna fiklna bilancia (metodika vpotu je uveden v prlohe 1) v obdobiach rokov 1993-1994 a v roku 1999. Tak ako na to upozorovali varovania zo strany MMF51, rozpotov deficit sa rapdne zhoril v obdob rokov 1996-1998. Po prave vplyvu vtedy priaznivej fzy ekonomickho vvoja je zrejm, e toto zhorenie bolo ete horie, ne naznauj nominlne daje. trukturlny deficit sa prehbil v roku 1996 o 2,6% a v roku 1997 o 4,9%. V roku 1998 nebolo toto zhorenie a tak vrazn v dsledku obmedzen, ktorm elila vlda pri zskavan novch piiek.

50

Urenie vky trukturlneho fiklneho deficitu, pri ktorom sa dosahuje pln zamestnanos a ktor je oisten o cyklick vplyvy, vychdza z odhadov vky deficitu, pri ktorom by sa vkonnos ekonomiky blila k hranici jej potencilneho HDP. 51 MMF (1997).

69 TABUKA 3. Hospodrske vsledky slovenskch spolonost po zdanen mld. Sk 1994 1995 1996 1997 1998
Vetky odvetvia ekonomiky okrem finannch intitci 29,9 42,8 33,6 32,3 6,6 Ako percento z HDP, % 6,8 8,3 5,8 4,9 0,9 Poznmka: daje s do roku 1996 za podniky s 25 a viac zamestnancami, od roku 1997 za podniky s 20 a viac zamestnancami. Zdroj: tatistick rad SR, MMF.

TABUKA 4. Porovnanie trukturlneho a skutonho deficitu ttneho rozpotu

trukturlny fik. deficit/HDP, % Vykzan fiklny deficit/HDP, % Prame: vpoty autora. 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999p -4,5 0,9 1,6 -1,0 -5,7 -6,5 -4,4 -7,2 -1,3 0,4 -1,3 -5,3 -6,0 -4,5

3.6 Fiklna politika do roku 199352 esko-slovensko zailo transforman recesiu porovnaten s ostatnmi stredoeurpskymi krajinami hne na zaiatku reforiem. Makroekonomick nerovnovhy vak neboli v komunistickom eskoslovensku a natoko vypukl ako naprklad v Maarsku i v Posku. Aj ke v osemdesiatych rokoch rstla spotreba na kor nich investci, a teda rastceho zastarvania investinho majetku, komunistick eskoslovensko viedlo relatvne prsnu fiklnu a menov politiku iastone aj vaka tomu, e eskoslovensk centrlni plnovai pripisovali finannmu vvoju vyiu dleitos ne vo vine ostatnch plnovanch ekonomk53. V rokoch 1988-1989 zaviedla komunistick vlda urit opatrenia, pretoe si uvedomovala rozdiel medzi dostupnmi zdrojmi a dopytom po nich. Tieto opatrenia zahali zjednoduenie byrokratickho procesu, rozdelenie mnohch mamutch podnikov na menie celky, vytvorenie monosti spolonch podnikov a prpravu na tandardn oddelenie obchodnch bnk od emisnej banky. Proreformn legislatva, ktor bola prijat v roku 1990, vak upustila od tchto postupnch reforiem a vydala sa na cestu vraznho znenia lohy ttu v ekonomike. Vlda, ktor vzila z prvch slobodnch volieb v roku 1990, presadila rapdnu liberalizciu cien a zahraninho obchodu a zrove viedla retriktvnu menov a fiklnu politiku. Hlavnm zdrojom daovch prjmov rozpotu bola da z podnikovho 54 zisku , odvody z miezd55 a da z obratu. Objem prjmov z dane z prjmu fyzickch
52

Tto as erp do znanej miery z Prust a Tanzi (1993) a Heady a Smith (1995). Pokia nie je uveden inak, vetky daje uveden v tejto asti sa tkaj esko-slovenskej federcie, nielen Slovenska. 53 Prust, Tanzi (1993). 54 Da zo zisku sa znila zo 75-85% na 55%. 55 Odvody z miezd predstavovali prspevok zamestnvatea na socilne poistenie a hradili

70 osb bol menej vznamn56. Tento daov systm bol navrhnut tak, e dane nemali hra iadnu motivan lohu, ich vka bola asto stanoven ex-post (napr. da zo zisku). Pritom elimincia rozsahu nepodloenho zniovania daovho zaaenia pre menej ziskov podniky je kovm krokom k eliminci mkkch rozpotovch obmedzen57. Systm odvodov z miezd bol jednoduch a paulny, nakoko redistribun vplyv takhoto zdaovania nebol znepokojujci, pretoe aj vka miezd bola stanoven prostrednctvom administratvnych opatren. Preto bol potrebn presun celkovho bremena daovho zaaenia z firiem na nepriame dane a dane z prjmu fyzickch osb. TABUKA 5. esko-slovensko: Rozpoet federlnej vldy (mld. Ks)
1988 1989 Celkov prjmy 359,9 431,2 Celkov vdavky 376,1 446,6 ist piky x 13,4 (Prjmy-vdavky)/HDP, % -2,2 -2,0 Bilancia rozpotu -16,2 -28,8 Bilancia rozpotu/HDP, % -2,2 -3,8 (esko-slovensk) nominlny HDP 740,0 758,7 Relny rast slovenskho HDP, % 1,9 1,1 HDP defltor pre Slovensko, % 1,8 3,0 Prame: Medzinrodn finann tatistick roenka, MMF. 1990 400,2 401,5 3,8 -0,2 -5,1 -0,6 811,3 -2,5 21,8 1991 489,4 510,6 6,2 -2,2 -27,4 -2,8 977,8 -14,6 34,7

TABUKA 6. Daov prjmy federcie, republk a miestnych orgnov, 1989

v mld. Ks % podiel Da zo zisku 83 21 Odvody podnikov z miezd 95 24 Da z obratu (pozitvna) 135 33 Da zo mzdy a in dane z prjmov fyzickch osb 53 13 Ostatn dane (z ponohospodrskej pdy, obchodn dane, at.) 37 9 Celkov daov prjmy 403 100 Celkov daov prjmy /HDP, % 53 Poznmka: Negatvna da z obratu predstavovala dotcie (tzn. bola sasou vdavkov, nie prjmov). Negatvne dane z obratu boli v jli 1990 zruen u potravn, neskr aj u ostatnch tovarov. Prame: Federlne ministerstvo financi; Heady a Smith (1995).

V roku 1990 po uskutonen 3 razantnch devalvci poskytla vlda bankovmu sektoru dotcie na vykrytie devalvciou spsobench kurzovch strt z
ich podniky. Pred rokom 1989 predstavovali 20% zo mzdy, potom boli zven na 50%. 56 Daov sadzby sa vo vine prpadov pohybovali v rozmedz od 5 do 20%. Najvyia prrastkov sadzba dane v roku 1992 dosahovala 33%. 57 Kornai (1980).

71 istch zahraninch pasv. V roku 1991 bolo ambciou vldy vrazne zni vku prjmovej aj vdavkovej strany rozpotu v pomere k vke HDP. Znenie dan zo zisku a z obratu, ako aj zo zahraninho obchodu58 prispelo k 10%-nmu poklesu vky rozpotovch prjmov na rove 53% HDP59. Na strane vdavkov dolo k prudkmu zneniu vky (rozpotovch) dotci z 13% na 7% HDP60. GRAF 5. Spotreba vldy a jej rast od roku 1988, mld. Sk
140 135 130 125 120 0.0% 115 110 105 100 1988 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999f 2000f -5.0% -10.0% -15.0% -20.0% 25.0% 20.0% 15.0% 10.0% 5.0%

relny rast spotreby vldy

spotreba vldy v stlych cench roku 1995

Prame: Autorove prepoty.

V mji 1991 boli zruen dotcie maloobchodnho predaja. Dotcie pre ponohospodrstvo sa znili o tretinu. Spolu to teda znamenalo, e relna spotreba
58

esko-slovensko muselo eli kolapsu obchodu so svojimi najvznamnejmi partnermi zdruenmi v Rade vzjomnej hospodrskej pomoci (RVHP). esko-slovensko bolo vysoko zvisl od obchodu v rmci RVHP nielen pokia ilo o lacn suroviny, ale aj pokia sa jednalo o nenron odbytisk pre svoj tovar. V roku 1991 bola zaveden 20%-n dovozn prirka, ktor bola neskr v dvoch fzach znen na 10%. 59 Okrem niekokch mimoriadnych poloiek. Prust a Tanzi (1993). 60 Rozpotov dotcie dosahovali v roku 1989 po odrtan vzjomnho dotovania objem 16% HDP. V porovnan s ostatnmi komunistickmi krajinami to bola relatvne nzka rove. Ceny energi a viny ostatnch primrnych surovn boli nzke vo vekej miere v dsledku netrhovo nzkych cien ponkanch v rmci RVHP, preto smerovalo a 60% z dotci do ponohospodrskej vroby a maloobchodnch dotci potravn (ktor mali formu negatvnej dane z obratu). Negatvna da z obratu u potravn predstavovala v roku 1989 takmer 25% (!) z objemu celkovch maloobchodnch trieb. V jli 1990 boli maloobchodn dotcie potravn zruen, o spsobilo 25%-n nrast cien potravn. Ostatn dotcie smerovali do bvania a inch vysoko-nkladovch odvetv. Priemern vka njomnho dosahovala menej ako 5% priemernej mesanej mzdy. Prust a Tanzi (1993).

72 vldy sa prepadla o 18%, o bol najv pokles za predchdzajce dve desaroia61. Bilancia rozpotu sa v prvej polovici roku 1991 dostala do vraznho 5%-nho prebytku iastone aj vaka vraznmu nrastu prjmov z dan zo zisku, ktor bol dsledkom cenovej liberalizcie. Koniec roka vak federlny rozpoet uzatvral s 2%-nm celoronm deficitom. Reforma ale dosiahla svoj cie vrazne zni podiel ttu v ekonomike na prijatenejiu rove. Avak po kontituovan novej vldy, ktor vzila z volieb v jni 1992 a vzniku samostatnho Slovenska, sa vldne vdavky op ocitli na takejto najniej rovni len na krtky as v obdob rokov 1995-1996, predtm ne vlda op uvonila svoju fiklnu politiku. 3.7 Rzne fzy62 Slovensko m, ako to nazvala sprva MMF, modern daov systm s malm potom daovch vnimiek. Poda MMF vak patr pomer daovch prjmov na Slovensku k HDP63 medzi najvyie v regine a je vy ne v inch ekonomikch s podobnou rovou HDP na obyvatea. Tento ukazovate je na Slovensku dokonca vy ne v niektorch rozvinutejch krajinch OECD. V roku 2000 sa oakva pokles pomeru medzi daovmi prjmami a HDP v dsledku znenia psiem sadzby dane z prjmu fyzickch osb, znenia dovoznej prirky a stle sa zhorujcej daovej disciplne, ako aj niieho rastu HDP. Nami oznaen prv fza ekonomickho vvoja Slovenska, tzv. lepie asy (1993-1995), bola charakteristick zdravm znenm rozpotovch vdavkov pri zachovan vemi vysokho pomeru medzi vkou daovch prjmov a HDP, ako aj medzi celkovmi prjmami rozpotu a HDP. V druhej fze (horie asy) sa vak, naopak, prejavilo vrazn zhorenie vberu dan, ako aj plytvanie verejnch prostriedkov v zdravotnctve, verejnej sprve a vekch investinch projektoch vldy, akmi bola vstavba dianic, vodnej a atmovej elektrrne. V nastvajcej tretej fze (od roku 1999) sa pozornos sstreuje na udranie vky daovch prjmov, obmedzenie rastu miezd vo verejnej sprve, deregulciu cien. Prejavuje sa nedostatok vle na trukturlne reformy vdavkovej strany rozpotu a pritom zmeny fiklnej politiky zaloen na znen vdavkov na dotcie a mzdovch vdavkov ttneho apartu maj ovea vyiu pravdepodobnos dlhodobejieho spechu pri zniovan deficitu ttneho rozpotu (a mu dokonca podpori rast ekonomiky) ne zmeny vo fiklnej politike zaloen na zvyovan dan64. Tie maj
61

trukturlny prepad vky vdavkov bol zrejme dokonca vy, kee v roku 1991 bol zaznamenan relny pokles HDP o 14,6%. Tento daj sa tka len Slovenska. 62 Tto as erp do znanej miery z MMF (1998) a MMF (1999). 63 Poda MMF je porovnvanie daovch rozpotovch prjmov medzi rznymi krajinami spoahlivejie ne porovnvanie celkovch prjmov rozpotu z dvodu rozdielneho vyuitia nedaovch prjmov. 64 Alesina, Perotti (1997), Perotti (1996, 1999).

73 toti zvyajne krtkodob trvanie a mu dokonca zni potencil dlhodobho rastu65. TABUKA 7. Fiklna bilancia
1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999F ttny rozpoet -25,3 -4,6 -2,4 -11,1 -17,1 -18,7 -22,1 % HDP -6,9 -1,1 -0,5 -1,9 -2,6 -2,6 -2,8 Miestne samosprvy 0,3 -1,0 0,8 0,9 0,5 -1,6 -0,5 % HDP 0,1 -0,2 0,1 0,2 0,1 -0,2 -0,1 Systm socilneho zabez. (soc. a 0,0 2,9 4,1 5,0 -5,1 -7,9 -9,7 zdravotn poistenie) % HDP 0,0 0,6 0,8 0,9 -0,8 -1,1 -1,2 Mimorozpotov fondy (ttne 0,3 -1,0 0,2 -3,7 -11,8 -8,3 -2,0 fondy) % HDP 0,1 -0,2 0,0 -0,6 -1,8 -1,2 -0,3 Mimorozpotov projekty (vrtane -1,7 -2,0 -0,7 1,3 -1,3 -6,2 -1,3 FNM) % HDP -0,5 -0,5 -0,1 0,2 -0,2 -0,9 -0,2 Fiklny deficit -26,5 -5,8 2,0 -7,6 -34,8 -42,7 -35,6 Fiklny deficit/HDP -7,2 -1,3 0,4 -1,3 -5,3 -6,0 -4,5 Poznmka: ttny rozpoet je vykzan metodikou MMF. Prame: MMF, prognza autor.

TABUKA 8. Vber dan, podiel na HDP, %

1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999p 2000p Slovensko 36,4 38,8 42,0 41,0 38,4 37,1 35,0 32,2 esk republika 41,2 40,5 40,0 39,0 37,9 36,8 Posko 39,1 39,3 38,9 38,3 Maarsko 42,4 39,7 37,2 36,1 38,4 40,7 OECD 37,0 38,4 37,0 Lepie asy 1993-95, horie asy 1996-98. Prame: MMF a prognzy autora.

3.7.1 Prv fza: Lepie asy Komplexn daov reforma sa uskutonila v roku 1992, kedy parlament prijal nov zkony tkajce sa dan z prjmu a dane z pridanej hodnoty (DPH)66. Daov legislatva Slovenska sa tak zaala podoba tej vo vyspelejch krajinch. Napriek fiklne expanzvnej rtorike sa vlda poas rokov 1992-1994 v podstate pridala smerovania fiklnej politiky, ktorej zklady boli poloen ete poas esko65 66

Musgrave (1959), Feldstein (1994), Fullerton a kol. (1994), Anderson (1997). Do roku 1993 sa uplatovala da z obratu v zkladnej truktre tyroch sadzieb: 0, 12, 22, a 32% (vyie sadzby mali psobi ako spotrebn dane). V januri 1993 bola na Slovensku zaveden tandardn 25% sadzba DPH (23% v eskej republike) a znen sadzba DPH 6% (5% v R). Zaviedli sa tie spotrebn dane na alkohol, tabakov vrobky a uhovodkov paliv.

74 slovenskej federcie. Poas rokov 1993 a 1995 sa podarilo zmeni obrovsk fiklny deficit (neupraven o vplyv fzy ekonomickho cyklu) vo vke 7,2% HDP67 na prebytok 0,4% HDP. Podarilo sa to dosiahnu zvenm celkovch prjmov a vraznm znenm celkovch vdavkov (napomohlo tomu samozrejme ekonomick oivenie, rast HDP sa pozviechal z -3,7% v roku 1993 na 6,9% v roku 1995). Prjmy vzrstli vaka nepriamym daniam (najm DPH), priamym daniam (dani z prjmu prvnickch osb, ako aj fyzickch osb) a odvodov do fondov socilneho zabezpeenia (bilancia systmu socilneho zabezpeenia sa v roku 1995 udrala v prebytku 0,8% HDP). GRAF 6. Lepie asy vs. horie asy - dve rozdielne fiklne politiky
55%

"Lepie asy" 50%

"Horie asy"

45%

40% Celkov prjmy/HDP Celkov vdavky/HDP 35% 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999F 2000F

Prame: Autorove prepoty.

3.7.2 Druh fza: Horie asy V roku 1996 zaala vlda posilova investcie prostrednctvom programu vstavby dianic a podpory vstavby vodnho diela a atmovch elektrrn. Najm vstavba dianic bola umelo urchovan tak, aby boli jej prv vsledky viditen ete pred parlamentnmi vobami v septembri 1998. Okrem toho sa vlda snaila minimalizova privatizan ceny pre novch vlastnkov tm, e im poskytla odpustenie spltok privatizanej ceny v prpade uskutonenia novch investci v
Deficit bol iastone odvodnen, kee dolo k rozdeleniu esko-slovenskej federcie. Slovensko si muselo vytvori nov intitcie, ktor boli potrebn pre existenciu nezvislho ttu.
67

75 podnikoch. Objavil sa aj pokus o revitalizciu, ktor mala predstavova priame uhradenie zvzkov zadench spolonost ttom. To ete alej zhorilo daov disciplnu spolonost. Vber dane z prjmov prvnickch osb zaznamenal hlbok prepad zo 6,8% HDP v roku 1995 na 3% HDP v roku 1999. Tento pokles nebol spsoben vvojom ekonomickho cyklu, pretoe pomer medzi vberom dan z prjmov prvnickch osb a HDP postupne klesal u v rokoch 1996-1997, priom rast HDP vtedy dosahoval 6,6% resp. 6,5%. Neefektvnos systmu socilneho zabezpeenia a vyia nezamestnanos spsobili, e bilancia systmu socilneho zabezpeenia z prebytku 0,8% HDP klesne v roku 2000 a na oakvan deficit 1,7% HDP. TABUKA 9. Priame a nepriame dane
1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999p 2000p Priame dane Slovensko 9,9 11,4 11,3 11,3 9,3 9,6 8,7 7,6 esk republika 10,1 10,4 10,2 9,4 9,2 8,9 Posko 13,2 13,2 12,8 12,3 Maarsko 8,3 7,5 7,1 7,8 8,3 8,7 Nepriame dane Slovensko 12,7 13,2 14,0 12,2 11,7 10,9 10,5 10,0 esk republika 12,0 13,1 12,6 12,5 11,4 10,3 Posko 11,4 11,5 11,4 12,1 Maarsko 11,0 11,7 12,3 Podiely na HDP, %. Dane z prjmov ako priame dane, DPH a spotrebn dane ako nepriame dane. Prame: MMF, prognzy autor.

3.8 Prjmy 3.8.1 Priame dane (dane z prjmov) 3.8.1.1 Da z prjmu prvnickch osb Slovensko malo donedvna najvyiu sadzbu dane z prjmu prvnickch osb v regine. Vlda sa vak v decembri 1999 rozhodla s platnosou od 1. janura 2000 zni sadzbu dane prvnickch osb z 40% na 29%, aby znila vhodnos uchlenia sa k daovm nikom, zvila konkurencieschopnos Slovenska v tejto oblasti a presunula bremeno daovho zaaenia z priamych dan na nepriame. Poas prvej fzy slovensk legislatva neumoovala mnostvo daovch vnimiek68 a objem dan z prjmu prvnickch osb dosahoval vemi vysokch 668

Napriek tomu, e existovali rozsiahle daov avy pre zahraninch investorov a zaostvajce reginy, do roku 1999 tieto avy neboli nijak vrazne vyuvan. Boli preto zruen a nov vlda ich optovne zaviedla v aprli 1999.

76 7% HDP. Vysok (no len na papieri vykazovan) zisky ttnych bnk boli sasti dvodom pre udranie takhoto vysokho ukazovatea a do roku 1996. V druhej fze klesli daov prjmy na polovicu v dsledku zhorujcej sa finannej a daovej disciplny a hospodrenia podnikov a daovch vnimiek tkajcich sa investci. BOX 1. Porovnanie: Diskusia o vke dan z prjmu prvnickch osb na Slovensku.
Ministerstvo financi SR navrhlo znenie dane z prjmu prvnickch osb zo 40% na 35%, priom nakoniec shlasilo s nvrhom na znenie a na 29%. Ministerstvo hospodrstva sa usilovalo presadi znenie sadzby dane a na 20%, argumentujc pritom prkladom Maarska, kde znenie dane z prjmu prvnickch osb z 36% na 18% dajne spsobilo 36%-n nrast rozpotovch prjmov z tejto dane. Vlda nepredloila iadnu podrobnejiu analzu, ktor by naznaila vplyv tchto nvrhov na ttny rozpoet na rok 2001. esk republika. Sasn sadzba dane z prjmu prvnickch osb v roku 1999 je 35%, rovnako ako v predchdzajcom roku, ale podstatne menej ako 45% v roku 1992. Poda novho daovho zkona, ktor bol prijat koncom jna 1999 sa v roku 2000 sadzba tejto dane s innosou od 1. janura 2000 zni na 32%. Posko. V poskom parlamente v sasnosti prebieha diskusia o plne, ktor vlda schvlila ete zaiatkom leta 1999. Tento pln navrhuje znenie sadzby dane z prjmu prvnickch osb zo sasnch 34% na 30% v roku 2000 a potom alie zniovanie kad rok o 2%, a km sadzba dane nedosiahne v roku 2004 rove 22%. Tento pln vak pota so zruenm viny daovo odpotatench poloiek, aj ke sa na druhej strane zvhodnia odpisov pravidl. Da z prjmu prvnickch osb u v Posku bola znen, a to z 38% v roku 1997 na 36% v roku 1998 a v alom roku na 34%. (Uveden nvrh na znenie sadzby tejto dane nahradil predchdzajci, ktor plnoval s jej znenm od roku 2000 na 32%). Ponc rokom 2000 sa plnuje komplexn reforma daovho systmu, ktor bude zaloen na jeho vraznom zjednoduen, znen daovho zaaenia pre mal podniky, zven nezdanitench psiem a inch pravch. Maarsko. Schopnos Maarska pritiahnu lev podiel celkovch priamych zahraninch investci smerujcich do vchodnej a strednej Eurpy mono sasti pripsa aj jeho vke sadzby dane z prjmu prvnickch osb. T bola v januri 1995 jednorzovo znen z 36% na 18%, o je vrazne najniia sadzba v tomto regine. Zrove vak bola zaveden 23%n da z dividend. Maarsk decentralizovan daov systm umouje miestnym orgnom, aby poskytli investorom aj alie tedr zvhodnenia (napr. v meste Szekesfehevar je vina investorov do roku 2000 osloboden od dane z prjmu a po tomto termne bud a do roku 2005 investori zdaovan sadzbou 7,5%). Dane z prjmu prvnickch osb v strednej Eurpe. Sasn plny/oakvania. 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 02 03 04 SR 45 40 40 40 40 40 40 29 29 29 29 29 M 36 18 18 18 18 18 18 18 18 18 PL 38 36 34 30 28 26 24 22 R 45 42 41 41 39 35 35 32 32 32 32 32 V percentch. Prame: Reuters, ING Barings.

77 Daov niky sa stali veobecne rozrenmi praktikami. V roku 1998 dokzala esk vlda zinkasova viac dan z prjmu prvnickch osb v prepote na HDP ne slovensk, a to napriek hlbokej recesii eskej ekonomiky a zrove vyej sadzbe dane z prjmu prvnickch osb na Slovensku. V roku 1999 dosiahlo Slovensko v prepote na HDP len o 32% vy objem daovch prjmov ne Maarsko, a to napriek tomu, e sadzba dane na Slovensku bola o 120% vyia69. V sasnosti objem daovch prjmov kles dokonca pod priemern rove krajn OECD a E. Odpove na otzku, i vrazn prepad prjmov z dan z prjmu prvnickch osb spsobilo zrelnenie papierovo vykazovanch ziskov ttnych bnk, pokles ziskov ttnych monopolov alebo ni ekonomick rast, poskytuje nasledujca jednoduch vaha. Z tabuky 12 vyplva, e po prave o u spomenut vplyvy je pokles vo vke prjmov z dan prvnickch osb ete vraznej (znenie a takmer na polovicu z 4,1% HDP na 2,1%), ne ako by sa mohlo zda z dajov za cel hospodrstvo (pokles zo 6% na 3,7% HDP). Ak by sa na Slovensku podarilo v roku 1998 dosiahnu rovnak objem vberu dane z prjmu prvnickch osb v prepote na HDP ako v roku 1995 (pokia ide o skromn spolonosti), prispelo by to zrejme k zneniu fiklneho deficitu v roku 1998 a o 2,4% HDP. 3.8.1.2 Da z prjmu fyzickch osb Vber dane z prjmu fyzickch osb (DzPFO) bol spenej. V roku 1993 sa vybrali 4% HDP z tejto dane a v roku 1998 a 5,9% HDP. V roku 1997 po prv raz priniesla DzPFO do ttneho rozpotu viac prjmov ako da z prjmu prvnickch osb. Tto skutonos sa stala horcou tmou politickch debt, pri pohade na sksenosti inch krajn ale zisujeme, e DzPFO prina viac prjmov do rozpotov aj v takmer vetkch okolitch krajinch. Nrast prjmov z DzPFO iastone vyrovnal pokles objemu dane z prjmu prvnickch osb, no ten aj tak spsobil pokles podielu priamych dan z 10-11,5% HDP a na 9,5% HDP v roku 1998. Takto vvoj pribline koproval sksenosti ostatnch ttov reginu. Svoje minimum dosiahnu priame dane vo vke 7,6% HDP v roku 2000. V roku 1997 bola priemern mzda zdaovan 12%-nou sadzbou (tak ako v eskej republike), priom v Maarsku a Posku bola priemern sadzba tejto dane podstatne vyia (25% respektve 18%). Okrem toho slovensk daov zkon umouje ni poet daovch vnimiek a marginlne sadzby dane s relatvne nzke 70. Avak ani daov psma, ani vnimky z dane z prjmu fyzickch osb nie
Treba vak poznamena, e slovensk daov systm m podstatne viac daovo odpotatench poloiek v porovnan naprklad s daovm systmom Maarska. 70 V roku 1997 bola marginlna sadzba dane z trojnsobku priemernej mzdy na Slovensku,
69

78 s indexovan poda vky inflcie, vaka omu dolo k postupnmu nrastu relneho daovho zaaenia slovenskch obanov (o vysvetuje aj rastci pomer medzi vkou DzPFO k HDP). V obdob rokov 1993 a 1999 sa vka spotrebiteskch cien celkovo zdvojnsobila. V roku 1993 bola priemern mzda zdaovan sadzbou 15%, priom v roku 1999 to bolo u 17,2%. V roku 2000 sa zvili daov psma, ako aj odpotaten poloky, aby sa iastone odbral vplyv akumulovanej inflcie. Niie prjmov skupiny bud dokonca zaaen niou priemernou sadzbou ako v roku 1993, daov sadzba pre vyie prjmov skupiny vak iba iastone zohadn doteraj vvoj inflcie. TABUKA 10. Da z prjmu prvnickch osb
1994 1995 1996 1997 1998 Da z prjmu prvnickch osb 31,9 35,2 34,8 24,4 26,1 Da z prjmu prvnickch osb /HDP, % 7,2 6,8 6,0 3,7 3,6 Z toho prirodzen monopoly a banky 13,2 12,6 11,3 10,3 12,3 Skromn spolonosti 18,7 22,6 23,5 14,1 13,7 Skromn spolonosti/HDP, % 4,2 4,4 4,1 2,2 1,9 Skromn spolonosti (trukturlne prjmy) 20,9 24,2 24,0 13,8 13,4 Skromn spolonosti (trukturlne prjmy) 4,5 4,6 4,1 2,1 1,9 /potencilny HDP, % Poznmka: Podrobnejie je prava prjmov o cyklick vplyvy opsan v asti Cyklick verzus trukturlny fiklny deficit. Zisk prirodzench monopolov a bnk bol hrubo aproximovan ako zisk najvch ttnych monopolov a bnk z dostupnch dajov zozbieranch v publikcii M.E.S.A.10 (1999).

TABUKA 11. Priemern sadzby dane z prjmu fyzickch osb v roku 1997
Slovensko R Maarsko Posko 75% priemernej mzdy 7 7 19 18 Priemern mzda 12 7 25 18 Trojnsobok priemernej mzdy 24 24 31 23 Poznmka: Porovnanie predpoklad, e daovnk si v priemere uplatuje odpotaten poloky za partnerku alebo 1,3 dieaa. V percentch. Prame: MMF (1998).

TABUKA 12. Priemern sadzba dane z prjmu fyzickch osb na Slovensku

75% z priemernej mzdy Priemern mzda Trojnsobok priemernej mzdy 1993 1994 1995 1996 1997 1998 15,0 15,0 15,4 15,9 16,4 16,7 15,0 15,0 15,4 16,1 16,7 17,0 17,3 18,7 19,9 21,7 23,3 24,2 99p 16,9 17,2 24,9 00p 13,2 13,0 20,1

Poznmka: Vpoet predpoklad jedin daovo odpotaten poloku vo vke osobnho nezdanitenho zkladu. V percentch. Prame: autor.

ako aj v echch 32%, priom v Posku a Maarsku bola podstatne vyia (42% respektve 44%). Slovensk republika, publikcia MMF (1999).

79 3.8.2 Nepriame dane 3.8.2.1 Da z pridanej hodnoty (DPH) Slovensko m vysok, a 23%-n sadzbu DPH, priom jej priemern sadzba v krajinch E je 19% a v OECD 17%. Po Maarsku (25%) je to druh najvyia sadzba DPH71. Na druhej strane vak znen sadzba DPH (ktor sa tka zkladnch potravn a sluieb) bola donedvna vemi nzka, len 6%-n (v porovnan naprklad s 12% v Maarsku a 7/12% v Posku). V mji 1999 bola niia sadzba v rmci balka ekonomickch opatren novej vldy zven na 10%. Existencia dvoch rozdielnych sadzieb spsobuje nezrovnalosti a me by zneuit na ely daovch nikov, naprklad pri stavebnch prcach72. V budcnosti sa oakva, e Slovensko bude zvyova spodn sadzbu DPH a zniova tandardn 23%-n sadzbu DPH. 3.8.2.2 Spotrebn dane Vo vbere spotrebnch dan z alkoholu, tabakovch vrobkov a uhovodkovch palv Slovensko zaostva za rovou v E, ale aj za svojimi susedmi. Zaia o Slovensko dosiahne pomer tchto dan voi HDP v roku 2000 3%, priemer krajn naich susedov sa pohybuje okolo 4%. Vpadok rozpotovch prjmov z tchto dan je iastone kryt vysokmi prjmami z DPH, vaka omu dosiahne vka prjmov z nepriamych dan 10% HDP v roku 2000. 3.8.3 In dane a poplatky 3.8.3.1 Dovozn prirka Slovensko je extrmne malou a otvorenou ekonomikou. Obrat zahraninho obchodu predstavuje 120% HDP, o je takmer trikrt viac ako spotreba domcnost. Slovensko je teda preduren k tomu, aby ailo zo pecializcie svojej pracovnej sily a komparatvnych vhod, a malo by sa preto usilova osta otvorenm voi vetkm monm svetovm trhom. Paradoxne sa vak v nedvnej dobe stalo populrnou politickou tmou bojova proti importom povinnou certifikciou dovozu a zvyova daov prjmy rozpotu prostrednctvom dovoznej prirky. Naastie zatia historicky Slovensko zaviedlo pre von obchod v porovnan s Maarskom a Poskom len mal prekky, najm v dsledku poiadaviek zo strany MMF, Svetovej banky, OECD a WTO. Aj ke priemern sadzba povinnho cla je okolo 8%, mnostvo existujcich zmlv o vzjomnom
71

Kee da z prjmu prvnickch osb je v Maarsku len 18%, do istej miery tamojia vlda zskava ostatn daov prjmy tm, e m prirodzene vyie viacer alie daov sadzby (ako naprklad DPH), a preto Maarsko zrejme nie je najvhodnejm prkladom. 72 MMF (1999).

80 obchode od nej vinu dovozov oslobodzuje. Poda tdie MMF je skuton vka daovho zaaenia dovozov na Slovensku len okolo 2,5% v porovnan s 910% v Posku a Maarsku (v eskej republike je daov zaaenie importu na podobne nzkej 2,1%-nej rovni)73. V roku 1997 sa na Slovensku zaviedla povinn certifikcia dovozu, ktor neskr v lete nahradila 7%-n dovozn prirka. Dovozn prirka bola znen na nulu v oktbri 199874, aby bola onedlho v mji 1999 znovuzaveden v rmci vldneho balka ekonomickch opatren. Naastie (pre Slovensko), vetky vyie uveden medzinrodn organizcie naliehaj na Slovensko, aby toto opatrenie zruilo najneskr k 1. januru 2001. 3.8.3.2 Odvody do fondov socilneho zabezpeenia Vka odvodov do fondov socilneho zabezpeenia je na Slovensku jednoznane najvyia spomedzi krajn strednej Eurpy, kee celkovo predstavuje 50%-n daov zaaenie, zatia o v eskej republike je to len 47%, v Maarsku 41% a v Posku iba 35,4-43,1%. Vka tchto odvodov tie podstatne prevyuje priemer krajn E (36,5%) a OECD (24,8%)75. Vemi vysok 38%-n prspevok zamestnvatea me predstavova aktvnu prekku vyieho rastu zamestnanosti, nakoko vrazne zvyuje nklady na pracovn silu. Napriek takmto vysokm sadzbm odvodov sa systm socilneho zabezpeenia dostal z prebytku vo vke takmer 1% HDP v rokoch 1994-1996 do vemi vysokho deficitu 2% HDP v roku 2000. Jeho najvm dlnkom je tt, ktor si neplnil svoje odvodov povinnosti za nezamestnanch a tudentov. Slovensk systm socilneho zabezpeenia m mnostvo vemi neefektvnych oblast, ktor siahaj od neefektvneho hospodrenia zdravotnch poisovn a po prpady pracujcich ud, ktor poberaj podporu v nezamestnanosti. Ak len polovica zo 65.000 falonch nezamestnanch pober podporu v nezamestnanosti, kadorone sa takto neelne minie 1,9 mld. Sk (0,24% HDP). 3.9 Rozpotov vdavky Slovensk vlda hr v hospodrstve stle prli vek lohu, miera verejnch vdavkov dosahuje najvyiu rove v strednej Eurpe. V tejto asti sa venujeme bliiemu rozboru prin tchto vysokch vdavkov a ich smerovaniu.

73 74

MMF (1998). Na iados WTO bola v januri 1998 znen na 5% a v aprli na 3%. 75 MMF(1999).

81 TABUKA 13. Vvoj vky efektvnej dovoznej prirky

% 91 92 3.94 7.96 1.97 7.97 1.98 4.98 10.98 6.99 1.00 7.00 1.01 Sadzba dovoz20 10 10 7,5 0 7 5 3 0 7 5 3 0 nej prirky Efektvna sadzba x 2,5 0,0 5,3 3,8 2,3 0,0 5,0 3,8 3,0 0,0 dovoznej prirky Poznmka: Efektvna dovozn prirka je definovan ako dovozn prirka vynsoben percentulnou asou dovozov, na ktor sa prirka vzahuje. Prame: MF a vpoty autora.

TABUKA 14. Vka sadzieb prspevkov socilneho zabezpeenia (% zo mzdy)

Prspevok Prspevok Spolu zamestnvatea zamestnanca Slovensk republika 38,0 12,0 50,0 Zdravotn poistenie 10,0 3,7 13,7 Nemocensk poistenie 3,4 1,4 4,8 Dchodkov poistenie 21,6 5,9 27,5 Poistenie v nezamestnanosti 3,0 1,0 4,0 esk republika 35,0 12,5 47,5 Zdravotn poistenie 9,0 4,5 13,5 Nemocensk poistenie 3,3 1,1 4,4 Dchodkov poistenie 19,5 6,5 26,0 Poistenie v nezamestnanosti 3,2 0,4 3,6 Maarsko 33,0 8,0 41,0 Zdravotn poistenie 11,0 3,0 14,0 Dchodkov poistenie 22,0 5,0 27,0 Posko 16,7-24,4 18,7 35,4-43,1 Zdravotn poistenie 0 2,5 2,5 Nemocensk poistenie 6,5 6,5 13,0 Dchodkov poistenie 9,8 9,8 19,5 Poistenie v nezamestnanosti 0,4-8,1 0,0 0,4-8,1 Eurpska nia (1) 23,6 12,9 36,5 Zpadn Eurpa (2) 22,1 11,7 33,8 OECD (3) 16,2 8,6 24,8 (1) Jednoduch aritmetick priemer krajn Eurpskej nie okrem Dnska. (2) Jednoduch aritmetick priemer krajn Eurpskej nie (okrem Dnska) a Islandu, Nrska a vajiarska. (3) Jednoduch aritmetick priemer krajn zpadnej Eurpy (ako s uveden v bode 2) a Austrlie, Japonska, Mexika, Novho Zlandu a USA. Prame: Svetov banka a MMF.

TABUKA 15. Celkov fiklne vdavky ako % HDP

Slovensko esk republika Posko Maarsko Prame: MMF. 1993 50,2 50,5 58,3 1994 46,9 46,0 48,9 55,5 1995 48,3 45,7 47,9 49,6 1996 49,0 43,9 47,5 48,8 1997 50,1 42,8 48,0 1998 48,3 42,9 47,2

82 3.9.1 Spotreba 3.9.1.1 Verejn sprva Vlda, ktor psobila v rokoch 1994-1998 uskutonila reformu administratvneho lenenia Slovenska a rozdelila ho na osem krajov, v ktorch zriadila krajsk rady ako sprostredkovateov medzi vldou a miestnymi radmi. Hlavnm motvom reformy boli zrejme politick dvody. S vedomm bliacich sa parlamentnch volieb v roku 1998 ponkala vlda zamestnancom ttnej administratvy vemi tedr nominlne zvenie miezd. ttni radnci sa u v tom ase teili vysokm prjmom, ktor prevyovali vku priemernej mzdy v roku 1993 o 15% a v roku 1998 a o 25%. Mzdy v ttnej sprve rstli teda ovea vam tempom ako priemern mzdy. Napriek vysokej rovni priemernch miezd v ttnej sprve vak nie je verejn sektor schopn ponknu kompetitvne finann ohodnotenie vysoko kvalifikovanm ttnym zamestnancom. Nadvaok, naprklad v kolstve uitelia zarbaj menej ne je priemern mzda. Km v roku 1993 dostvali 87,5% priemernej mzdy, v roku 1998 si domov odnali u len 82,4% z vky priemernej mzdy. Podobn situcia vldne aj v zdravotnctve. Mzdov nklady vak nie s jedinm dvodom, preo je slovensk ttna administratva tak nkladn. Vo verejnej sprve takisto dochdzalo k vekej spotrebe (tovarov a sluieb). A v roku 2000 sa oakva pokles spotreby tovarov a sluieb (v pomere k HDP) na primeranejiu rove. 3.9.2 Dotcie Slovensko sa na cestu zniovania ttnych dotci vydalo iba v poslednch rokoch. Asi tretina vetkch dotci smeruje do ponohospodrstva (pritom ponohospodrska vroba sa na slovenskom HDP podiea len 4%). Na druhej strane, len asi 1% zo vetkch dotci smeruje do priemyselnch podnikov. Dotcie na teplo sa v rmci prebiehajcej deregulcie cien postupne zniuj. 3.9.3 Kapitlov vdavky 3.9.3.1 ttne fondy Mimorozpotov ttne fondy nie s obmedzen cieovou vkou deficitu ttneho rozpotu (ktor je stanoven zkonom). Ako u bolo uveden, mnostvo expanzvnych plnov ministerstiev i celej vldy sa realizuje mimo ttneho rozpotu prostrednctvom tchto fondov. Cena, za ktor vak mu zska prostriedky ttne fondy, je vak vdy vyia76. Znmym prkladom na ilustrciu
76

Niekedy pritom ide o podstatne vyiu cenu. Naprklad FCH si napriek vldnej garancii poial koncom septembra 1999 120mil. EUR za rizikov maru 4,7%. Slovensk vldne eurobondy vydan v EUR sa v tom ase obchodovali za maru o 1,5% niiu. To bude st

83 zniujcej sa informanej hodnoty dajov o deficite ttneho rozpotu je ttny fond cestnho hospodrstva. V roku 1994 bola vina jeho vdavkov hraden transfermi zo ttneho rozpotu, a preto sa FCH ako tak nepodieal na zvyovan celkovho fiklneho deficitu. Vka tchto rozpotovch transferov vak nekorepondovala s nrastom vdavkov fondu, ktor tak v rokoch 1997-1999 prispel k zveniu fiklneho deficitu o 1% HDP (t.j. nad rmec transferov zo ttneho rozpotu). 3.9.3.2 ttne zruky a skreslenie vky fiklneho deficitu al pouvan spsob krytia vysokch vdavkov a investci sa spja s udeovanm ttnych zruk. ttne zruky nie s sasou fiklneho deficitu a mu by dokonca splaten poskytnutm alej zruky77. Napriek nesmiernym nkladom spojenm s financovanm prostrednctvom ttnych zruk, vlda sa vydala touto cestou, aby obmedzila vku vykazovanho deficitu ttneho rozpotu (aj ke ten nikdy nebol kredibilnm ukazovateom). Investori na finannch trhoch navye poznamenvaj, e na svete je mlo krajn, v ktorch by bol tak vysok rozdiel medzi cenou vldnych dlhopisov a dlhopisov so ttnou zrukou. TABULKA 16. ttny fond cestnho hospodrstva (FCH)
Celkov vdavky FCH, mld. Sk Deficit FCH, mld. Sk Deficit ako % HDP Prame: MMF, autor 1994 2,066 0,113 0,0 1995 3,581 1,468 0,3 1996 4,588 2,966 0,5 1997 15,122 10,858 1,7 1998 16,432 8,838 1,2

TABUKA 19. ttne zruky a z nich vyplvajce nklady pre ttny rozpoet
mld. Sk 90 91 92 Novo-poskytnut 0,2 12,2 6,5 ttne zruky Splatn ttne zruky 0,0 0,3 ist zmena poskyt0,2 12,2 6,1 nutch ttnych zruk ist zmena/HDP, % 0,1 3,8 1,8 Celkov nklady pre tt. rozpoet Celk.nkl./HDP, % Prame: MF SR, prepoty autora. 93 13,5 0,9 12,6 94 95 96 97 98 99p 00p 3,0 12,6 41,5 1,8 1,2 2,7 4,2 5,8 13,8 29,3 44,6 4,9 10,6 0,9 9,6 25,4

9,9 37,3

3,2 19,6 19,1 2,5 2,1 4,2 10,5 0,5 1,2

3,4 0,3 1,9 6,5 0,1 0,4 0,48 0,11 1,21 1,89 2,06 2,14 0,1 0,0 0,2 0,3 0,3 0,3

Slovensko okolo 80 mil. Sk rone, resp. vye pol miliardy po dobu existencie veru. 77 V nvrhu ttneho rozpotu na rok 2000 sa explicitne uvdza, e v nadvznosti na nedostatok zdrojov v ttnom rozpote by priame financovanie rozvojovch projektov z rozpotu, resp. z vldnych verov, viedlo k neprijatene vysokmu schodku ttneho rozpotu a prechodne bude nutn umoni vlde financovanie prostrednctvom verov so ttnymi zrukami s rozloenm spltok do alch obdob.

84 U v sasnosti mus vlda eli fiklnym dopadom ttnych zruk. V roku 2000 sa toti oakva, e tt z nich bude musie uhradi sumu predstavujcu 1,2% HDP. 3.9.3.3 Systm socilneho zabezpeenia Vdavky na socilne zabezpeenie na Slovensku s najvyie v regine. Zatia o sa tieto vdavky (v pomere k HDP) pohybovali v roku 1998 na Slovensku okolo 21,5%, v Maarsku to bolo len 9,2%, v esku 19,0% a v Posku 21,1%. Dchodky sa na tom podieali celkovo 40% a zdravotn poistenie 30%78. Nemocensk vdavky s na Slovensku skoro dvakrt vyie ako je priemer OECD79. Zdravotn poistenie. Vdavky za zdravotn starostlivos a zdravotn poistenie sa realizuj prostrednctvom 5 zdravotnch poisovn, ktor by zdanlivo mali sai v konkurencii o zkaznkov. Konkurencia medzi nimi je vak len iluzrna, kee ich sluby sa navzjom nelia. A 96% prspevkov do systmu zdravotnej starostlivosti pochdza z verejnch zdrojov, priom naprklad v E je to v priemere 78%80. Zd sa, e vdavky na zdravotn starostlivos s neefektvne, najm o sa tka vdavkov za lieky. Na tie smeruje 35% z celkovch vdavkov priom v krajinch E je to len 15%. Slovensko m tie prli vysok poet nemocninch lok na 1000 obyvateov. Dchodkov zabezpeenie. Slovensko m prieben systm financovania dchodkov, ktorho alia existencia je prve predmetom verejnej diskusie. Vlda plnuje postupn zavedenie trojpilierovho systmu dchodkovho zabezpeenia a zvenie veku odchodu do dchodku. Vdavky na dchodky v pomere k HDP s relatvne skromn, ke v roku 1998 dosiahli 7,9% (v porovnan s 9,4% v eskej republike). To je ale hlavne dsledkom nzkeho pomeru medzi priemernou vkou dchodkov a priemernou mzdou takzvanou mierou nhrady. Je teda zjavn, preo dchodcovia patria do skupiny krtkodobo znevhodnenchud, ktor najviac doplatili na reformy. Slovensko vak poskytuje vea prostriedkov na invalidn dchodky, ako aj skor odchody do dchodku. (Bliie vi kapitolu o socilnom zabezpeen.) 3.10 Udratenos dlhu Pri svojom vzniku Slovensk republika zdedila vemi nzky ttny dlh a celkov zvzky. Miera zadenia postupne vzrstla o 10% HDP a v sasnosti,

78 79

MMF (1999). Na Slovensku predstavuj 1,3% HDP, zaia o priemer OECD je 0,7%. OECD (1999). 80 MMF (1999).

85 berc do vahy aj nklady bankovej retrukturalizcie, dosahuje rove tesne niiu ako 50%. Dynamika zadlovania sa znane zrchlila koncom roku 1997. Expanzvna fiklna politika pri reime fixnho vmennho kurzu printila centrlnu banku pristpi k sprsneniu menovej politiky, dsledkom oho boli mimoriadne vysok domce rokov sadzby. Vysok domce rokov sadzby v rokoch 1997-1998 na druhej strane neumoovali dosiahnu znenie dlhu vyjadrenho ako % HDP. TABUKA 18. Fondy socilneho zabezpeenia
1994 1995 1996 1997 1998 Socilne poistenie 3,7 1,9 4,5 0,9 -0,2 Fond nemocenskho poistenia 3,3 1,8 -0,2 0,9 0,6 Fond dchodkovho poistenia 0,4 0,1 4,7 0,0 -0,8 Zdravotn poistenie -1,5 1,2 0,0 -5,7 -7,7 Poistenie v nezamestnanosti 0,7 1,0 0,5 -0,3 0,0 Spolu 2,9 4,1 5,0 -5,1 -7,9 Spolu/HDP, % 0,6 0,8 0,9 -0,8 -1,1 Poznmka: V roku 1993 bol systm socilneho zabezpeenia sasou ttneho rozpotu. Prame: MMF.

TABUKA 19. Vka dlhu centrlnej vldy a ostatnch ttnych zvzkov

mld. Sk 1992 1993 1994 Domci dlh 51,6 71,6 87,1 Zahranin dlh 44,5 51,6 43,4 - retruktur. bnk Celkov ttny dlh 96,1 123,2 130,4 ttny dlh /HDP, % 28,9 33,4 29,6 ttne zruky 18,5 31,1 32,3 Ostatn zvzky vldy svisiace s retrukturalizciou Celkov zvzky 114,6 154,3 162,8 Celk. zvzky/HDP % 34,5 41,8 37,0 1995 1996 1997 1998 99p 00p 100,6 86,4 104,2 112,0 116,5 123,5 34,3 32,0 30,8 65,7 86,7 118,4 18,2 134,9 118,4 135,0 177,7 203,2 241,9 26,1 20,6 20,6 24,8 25,4 26,8 42,2 79,5 80,4 83,6 103,3 122,4 77,8 01p 161,1 126,6 26,4 271,9 27,1 107,6 42,8

177,1 197,9 215,4 261,3 306,5 442,1 454,7 34,3 34,4 32,9 36,4 38,3 49,1 45,4

Poznmka: ttny dlh je definovan ako dlh, ktor vznikol deficitmi ttnych rozpotov. V tabuke sa predpoklad, e v roku 2000 bude predan IRB (za pribline 7mld. Sk) a v roku 2001 aj VB a Slovensk sporitea spolu za pribline 35mld. Sk. Tieto sla treba posudzova vemi opatrne. Prame: MF SR, autor, prognzy autor.

TABUKA 20. Platby ttu za svoje zvzky

1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999p 2000p roky a garancie 4,7 12,1 17,3 13,4 14,6 14,4 19,6 25,0 34,4 % HDP 1,4 3,3 3,9 2,6 2,5 2,2 2,7 3,1 3,8 Prame: MMF, autor, autorove prognzy.

86
GRAF 7. Udratenos dlhu rozdiel medzi rokovmi sadzbami a HDP defltorom
25%

20%
Dlh nie je dlhodobo udraten

15%

10%

5%

0% 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000

Ron sadzby mnus nominlny HDP defltor

Prame: autor.

3.11 Zver Prstup k fiklnej politike preiel od roku 1989 niekokmi etapami. Po zmene reimu v obdob rokov 1990-1992 bola prioritou fiklnej politiky elimincia neprimeranho zdaovania poas komunizmu, minimalizcia rozdielu medzi dostupnmi zdrojmi ttu a dopytom po nich hlavne prostrednctvom znenia dotci a cenovej deregulcie. Podarilo sa dosiahnu - cie zni lohu ttu v ekonomike. Zrove so vznikom samostatnej Slovenskej republiky vlda zaviedla modern daov systm. Fiklna politika v obdob rokov 1993-1995 by sa dala charakterizova ako spen, vku fiklneho deficitu sa podarilo zni z rovne 7,2% v roku 1993 a na mal prebytok 0,4% v roku 1995. Vedci predstavitelia spolonost, bval nomenklatra, manari ttnych podnikov a bnk, ako aj ttni radnci mohli ma tendenciu vytvra na vldu v obdob rokov 1996-1998 tlak, aby svoju fiklnu politiku uvonila. Razantn zhorenie fiklnej disciplny malo za nsledok vznik vekch externch nerovnovh. Deficit benho tu v obdob rokov 1996-1998 dosahoval v priemere 10% HDP a v dsledku minimlnych priamych zahraninch investci to viedlo k vraznmu nrastu zahraninej zadlenosti. Vysok relne domce rokov sadzby negatvne ovplyvnili hospodrske vsledky slovenskch spolonost. Udriavanie reimu fixnho vmennho kurzu stlo znenie krytia mesanho dovozu z rovne 3,3 mesiaca na 2,2 mesiaca. Slovensk rating bol znen z investinho stupa na neinvestin a centrlna banka bola nten pristpi k zrueniu fixnho kurzu koruny.

87 Nov vlda sa mus pasova s rastcou mierou ttneho dlhu a klesajcim pomerom daovch prjmov k HDP. Privatizcia jej pome len krtkodobo, skr i neskr bude vlda nten vne sa zamyslie nad znenm rozpotovch vdavkov. Pre dotiahnutia reforiem bude potrebn limitova vplyv krtkodobozvhodnench skupn, ktor profituj na ttnych vdavkoch. Zmeny vo fiklnej politike, ktor s zaloen na zniovan vdavkov na transfery a mzdov nklady ttnej sprvy, maj vyiu ancu dosiahnu dlhodobej spech pri zniovan rozpotovho deficitu a mu postupne dokonca podpori rast ekonomiky. Na druhej strane zmeny fiklnej politiky zaloen na zvyovan dan maj zvyajne krtkodob dosah a mu ma za nsledok znenie potencilu dlhodobho rastu ekonomiky. 3.12 Pouit literatra Alesina and Perotti (1997), Fiscal Adjustment in OECD Countries: Composition and Macroeconomic Effects, IMF Staff Papers, IMF, Washington D.C. Anderson (1997), Empirical Evidence on the Impact of Recent Tax Reforms on Savings, Investment, and Growth, in Blejer and Ter-Minassian (eds.), Fiscal Policy and Economic Reform: Essays in Honour of Vito Tanzi, Routledge, London. Domino Frum (2000), V svislosti s amnestiou uvaujem o Norimbergu, rozhovor s J. Drgoncom, sudcom stavnho sdu. Bratislava. Government Finance Statistics Yearbook (1994), IMF, Washington D.C. Feldstein (1994), American Fiscal Policy in the 1980s, University of Chicago Press, Chicago. Fullerton, Walker, Long (1994), Tax Policy, in Feldstein (ed.), American Fiscal Policy in the 1980s, Chicago, University of Chicago Press. Heady, Ch. a Smith, S. (1995), Tax and Benefit Reform in the Czech and Slovak Republics, CEPR Discussion Paper No. 1151. Hellman (1998), Winners Take All: The Politics of Partial Reform in Postcommunist Transitions, World Politics, 50.2 ING Barings (1999), Slovensk pean a kapitlov trh, september-oktber 1999, Bratislava. Kaminsky, Lizondo, Reinhart (1997), Leading Indicators of Currency Crises, IMF, Washington D.C. International Financial Statistics Yearbook (1994), IMF, Washington D.C. Kornai, J. (1980), Economics of Shortage, Amsterdam, North-Holland. MF SR (1999), Nvrh ttneho rozpotu Slovenskej republiky na rok 1999, Bratislava. MMF (1995), Slovak Republic - Selected Background Issues, IMF, Washington, D.C.

88 MMF (1998), Slovak Republic: Recent Economic Developments, jn, IMF, Washington, D.C. MMF (1999), Slovak Republic: Selected Issues and Statistical Appendix, september, IMF, Washington, D.C. MMF Hungary (1997a), Hungary Selected Issues, IMF, Washington, D.C. MMF Hungary (1997b), Hungary Statistical Appendix, IMF, Washington, D.C. MMF Czech Republic (1998a), Czech Republic: Selected Issues, IMF, Washington, D.C. MMF Czech Republic (1998b), Czech Republic: Statistical Appendix, IMF, Washington, D.C. MMF Poland (1998), Republic of Poland: Selected Issues and Statistical Appendix, IMF, Washington, D.C. MMF Poland (1999), Republic of Poland: Selected Issues, IMF, Washington, D.C. Musgrave (1959), The Theory of Public Finance, New York, McGraw Hill. OECD (1999), Slovak Republic, OECD Economic Surveys, OECD, France. Perotti (1996), Fiscal Consolidation in Europe: Composition Matters, American Economic Review. Perotti (1999), Fiscal Policy in Good Times and Bad, mimeo, Columbia University. Prust, J. and Tanzi, V. (1993), Transition to Market, Studies in Fiscal Reform, 3. kapitola: The Czech and Slovak Federal Republic: Government Finances in a Period of Transition, IMF, Washington D.C. 3.13 Prloha 1: Metodika vpotu trukturlneho deficitu Pre vyslenie trukturlneho deficitu je potrebn pozna objem potencilneho hrubho domceho produktu. V dsledku obmedzenej dostupnosti slovenskch dajov sme prijali nasledujce zjednoduen a obmedzujce predpoklady. Miera potencilneho HDP by mala predstavova rovnovny stav, v ktorom sa vo veobecnosti v ekonomike neprejavuj znmky prlinej externej ani internej nerovnovhy. Vka nezamestnanosti by sa mala bli k svojej prirodzenej miere, ktor pre ely tejto analzy aproximujeme ako jej dlhodob priemer81. Vku potencilneho (relneho) rastu HDP predpokladme na rovni 4.5%82. Navye v rokoch 1999-2000 sa predpoklad, e slovensk ekonomika sa nachdzala pod potencilnym outputom. Tieto tri argumenty ved k dos hrubmu odhadu, ktor
81 82

Priemern miera nezamestnanosti v rokoch 1990-2000 sa bli k 12%. MMF vo svojej sprve uvauje s 5%-nm rastom, odvolvajc sa na tdiu Fisher, Sahay a Vegh (1996). Niia miera rastu je uvaovan ako dsledok trhovch pokriven spsobench najm vldou v rokoch 1996-1998.

89 predpoklad, e slovensk ekonomika dosahovala v obdob rokov 1996 a 1997 rove, ktor sa vemi blila k jej rovnovnemu stavu83. Aplikujc tto zjednoduujcu metodolgiu, ktor pouil MMF vo svojej sprve o Slovensku84, hodnota trukturlnej vky daovch prjmov (TS) sa potom d vysli ako: TS = T(1-eGAP), kde hodnota GAP je definovan ako (Skuton Potencilna rove HDP) / Potencilna rove HDP v nominlnom vyjadren a e je daov elasticita svisiaca s danm GAP-om. Mieru daovej elasticity predpokladme v rovnakej vke, ako s uveden v sprve MMF: TABUKA 21. Daov elasticity
Daov elasticita Daov elasticita Da z prjmu prvnickch osb 2,4 Odvody socilneho zabezpeenia 0,7 Da z prjmu fyzickch osb 1,2 In dane 1 Nepriame dane 1 Poznmka: V dsledku nedostatonej dostupnosti dajov s daov elasticity uveden v tabuke priemerom hodnt, ktor vykzali podobn mal priemyseln krajiny. Prame: MMF (1997) a OECD (1994).

alej predpokladajme, e trukturlna vka vyplatench dvok v nezamestnanosti (UNS) je priamo mern k pomeru medzi prirodzenou mierou nezamestnanosti a skutonou nezamestnanosou a je definovan vzahom: UNS = UN(US/U), kde US predstavuje prirodzen mieru nezamestnanosti a U jej skuton vku.

83

Vchodiskov rok je zvolen poda toho, aby suma odchlok od potencilneho rastu v rokoch 1996 a 1997 sa rovnala nule. Spsob vberu vchodiskovho roku je do vekej miery odhadom. Predpoklad pre roky 1999-2000 zabrauje posun vchodiskov rok na rok 1995. 84 MMF (1997).

90 TABUKA 22. trukturlny deficit

mld. Sk 1993 1994 1995 1996 1997 1998 99p Celkov prjmy (trukturlne) 169,1 212,6 259,9 277,3 290,4 301,3 322,2 Celkov prjmy 159,3 200,8 251,7 274,5 293,5 304,3 319,0 Celkov prjmy (trukturlne)/ 43,3 45,8 48,8 47,7 44,8 42,4 39,9 Potencilny HDP, % Celkov prjmy/HDP, % 43,1 45,6 48,7 47,7 44,9 42,4 39,9 Celkov vdavky a objem is-tch 185,4 207,0 250,6 282,5 327,9 347,6 357,5 piiek (truktur. daje) Celkov vdavky a ist piky 185,3 206,7 249,8 282,1 327,6 346,8 354,6 Celk.vd. a ist piky/ potencilny 47,5 44,6 47,1 48,6 50,6 48,9 44,3 HDP, % Celk.vd. a ist p./HDP % 50,2 46,9 48,3 49,0 50,1 48,3 44,3 trukturlny fiklny deficit -16,4 5,6 9,3 -5,2 -37,5 -46,3 -35,3 Skuton fiklny deficit -26,5 -5,8 2,0 -7,6 -34,8 -42,7 -35,6 trukturlny fiklny deficit / -4,2 1,2 1,7 -0,9 -5,8 -6,5 -4,4 potencilny HDP, % Skuton fik. deficit/HDP, % -7,2 -1,3 0,4 -1,3 -5,3 -6,0 -4,5 Zlepenie oproti predch. roku 9,5 5,4 0,6 -2,6 -4,9 -0,7 2,1 (trukturlny deficit), % Zlepenie oproti predch. roku (skuton 4,7 5,9 1,7 -1,7 -4,0 -0,6 1,5 deficit), % Skuton nominlny HDP 369,1 440,5 516,8 575,7 653,9 717,4 799,5 Potencilny nominlny HDP 390,4 464,1 532,2 581,3 647,7 711,1 807,3 Nominlny HDP GAP, % -5,5 -5,1 -2,9 -1,0 1,0 0,9 -1,0 Poznmka: Potencilny rast HDP sa predpoklad na rovni 4,5%. Za vchodiskov obdobie pre odhad potencilneho HDP sa povauj HDP v rokoch 1996-1997. Prame: vpoty autora.

91 3.14 Prloha 2: Detailn daje o fiklnom deficite TABUKA 25. Deficit veobecnej vldy
92 1 ttny rozpoet (MMF) 2 Miestne samosprvy 3 Systm socilneho zabezpeenia 3.1 Socilne poistenie 3.1.1 Fond nemocenskho poistenia 3.1.2 Fond dchodkovho poistenia 3.2 Fond zdravotnho poistenia 3.3 Poistenie v nezamestnanosti 4 Mimorozpotov fondy (ttne fondy) 5 Mimorozpotov projekty (+FNM) 1+2+3+4+5 Fiklny deficit Fiklny deficit/HDP, % A+B Celkov prjmy A Daov prjmy A.1 Priame dane A.1.1 z prjmu prvnickch osb A.1.2 z prjmu fyzickch osb A.1.2.1 z prjmov z podnikate-skej innosti A.1.2.2 z miezd A.1.2.3 z kapitlovch prjmov A.2 Nepriame dane A.2.1 DPH A.2.2 Spotrebn dane A.3 Dovozn cl a prirky A.4 Cestn da A.5 Ostatn dane A.6 Odvody do fondov soc. zab. B Nedaov prjmy B.1 Rozpotov a prspevkov organizcie B.2 rokov vnosy B.3 Odvod zo zisku NBS B.4 Poplatky a penle B.5 Ostatn 1+2 Celk.vdavky + ist piky 1 Vdavky celkom 1.1 Verejn spotreba 1.1.1 Mzdov nklady brutto 1.1.2 Zdravotn starostlivos 1.1.3 In tovary a sluby 1.1.3.1 kolstvo (bez mzdovch nkladov) 1.1.3.2 Ostatn 1.2 Dotcie 1.2.1 Ponohospodrstvo 1.2.2 Priemysel 1.2.3 Doprava 93 -25,3 0,3 0,0 94 95 96 -4,6 -2,4 -11,1 -1,0 0,8 0,9 2,9 4,1 5,0 3,7 1,9 4,5 3,3 1,8 -0,2 0,4 0,1 4,7 -1,5 1,2 0,0 0,7 1,0 0,5 -1,0 0,2 -3,7 -2,0 -0,7 1,3 -5,8 2,0 -7,6 -1,3 0,4 -1,3 200,8 251,7 274,5 170,9 217,1 236,3 50,0 58,5 64,9 31,9 35,2 34,8 18,1 23,2 30,1 3,5 3,6 4,7 97 -17,1 0,5 -5,1 0,9 0,9 0,0 -5,7 -0,3 -11,8 -1,3 -34,8 -5,3 293,5 251,4 61,0 24,4 36,6 5,3 98 -18,7 -1,6 -7,9 -0,2 0,6 -0,8 -7,7 0,0 -8,3 -6,2 -42,7 -6,0 304,3 266,3 68,6 26,1 42,5 5,4 99p -22,1 -0,5 -9,7 -6,7

-39,6 -11,9 149,2 130,8 54,3 31,2 23,1 1,9

0,3 -1,7 -26,5 -7,2 159,3 134,5 36,4 22,0 14,4 3,20

-2,1 -0,9 -2,0 -1,3 -35,6 -4,5 319,0 279,1 69,1 23,1 46,0 5,7

21,3 10,7 11,7 15,7 20,3 25,6 29,6 30,5 0 0,6 3 3,9 5,1 5,7 7,6 9,8 40,3 47,0 58,2 72,3 70,3 76,8 78,2 84,1 x 27,5 37,1 52,3 48,7 54,9 55,3 58,9 x 19,5 21,1 20,0 21,6 21,9 23,1 25,2 5,3 4,5 7,2 8,8 9,7 12,8 11,7 12,3 0 1,6 1,4 1,5 1,5 2,5 2,6 3,1 0,8 2,1 2,6 4,2 4,8 4,2 4,5 4,5 30,1 42,9 51,4 71,9 85,0 94,0 100,5 106,0 18,4 24,8 29,9 34,6 38,1 42,1 38,0 39,9 5,6 6,3 6,5 11,9 1,8 2,2 5,3 3,0 0 0,6 0,80 0,9 1,2 0,7 1,2 1,3 0 4,0 6,7 1,4 2,4 1,1 1,0 4,2 6,5 3,8 2,2 3,9 7,1 5,6 5,1 6,0 6,3 10,10 13,7 16,4 25,7 32,5 25,4 25,4 188,8 185,3 206,7 249,8 282,1 327,6 346,8 353,3 191,5 188,0 207,5 250,5 282,8 322,7 341,9 351,3 90,2 79,4 86,5 112,9 120,4 144,9 146,5 148,8 15,4 15,9 16,7 28,7 33,2 50,7 56,5 57,3 15,3 15,8 22,9 27,5 36,7 45,9 47,0 48,1 59,5 47,7 46,9 56,7 50,5 48,3 43,0 43,3 8,0 8,0 7,6 7,7 1,9 2,2 1,5 2,8 51,5 39,7 39,3 49,0 48,6 46,1 41,5 40,5 16,2 17,2 18,5 19,4 24,0 26,1 26,4 25,1 8,2 8,7 7,6 7,4 6,0 7,0 6,8 9,1 1,1 0,6 0,3 0,4 0,3 0,3 0,3 0,5 1,7 2,6 2,8 3,0 2,9 2,2 2,2 2,2

92
1.2.4 Dotcie na teplo 1.2.5 Ostatn (+ttne fondy) 1.3 Nkladov roky 1.4 Socilne vdavky 1.5 Dchodky 1.5.1 Politika zamestnanosti 1.5.1.1 Prspevky v nezamestn. 1.5.1.2 Aktvna politika zamestn. 1.5.2 Dvky nemocenskho zab. 1.5.3 Socilne dvky 1.5.4 Veobecn podpora prjmov 1.5.5 Ostatn ttne dvky 1.1+1.2+1.3+1.4+1.5 Ben vdavky 1.6 Investin vdavky 1.6.1 Rozpotov a prspevkov organizcie 1.6.2 Transfery ttnym podnikom 1.6.3 Mimorozpotov projekty 2=2.1-2.2 ist piky 2.1 Piky (splatn tt.zruky) 2.2 Spltky (vstupuj so znamienkom - ako napr. vnosy z privat.) 2 2,5 3,0 3,5 4,3 4,2 3,4 2,3 3,2 2,9 4,8 5,2 10,5 12,3 13,6 11,0 3,6 11,6 17,2 12,2 12,7 12,3 17,5 22,2 56,7 58,6 65,3 80,7 90,8 93,5 107,5 112,7 28 32,7 39,3 43,3 46,1 51,0 56,9 59,0 5,8 3,0 3,6 5,5 7,4 7,1 7,8 7,5 2 1,9 1,7 5,5 7,4 4,0 5,5 6,3 3,8 1,1 1,9 0,0 0,0 3,1 2,3 1,2 5,9 5,2 5,2 5,7 7,4 8,1 9,0 10,0 2,4 3,1 5,2 11,3 13,7 11,0 16,4 18,0 7,2 4,3 2,5 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 7,4 10,3 9,5 14,9 16,3 16,3 17,5 18,2 166,7 166,8 187,6 225,3 247,9 276,8 297,9 308,8 24,8 21,2 19,9 25,2 34,9 45,9 44,0 42,5 12,2 3 9,6 -2,7 1,1 3,8 12,5 6,9 1,8 -2,7 1,5 4,2 14,0 3,9 2,0 -0,8 3,0 3,8 19,2 4,8 0,8 -0,7 3,0 3,7 29,0 5,2 6,8 -0,6 2,0 2,6 25,9 5,3 6,8 4,9 6,3 1,4

4,8 5,0 0,2

2,0 2,8 0,9

Prame: MMF, prognzy autor.

93

4 Monetrna politika
Miroslav BEBLAV85
INEKO Stredoeurpsky intitt pre ekonomick a socilne reformy

Kapitola sa zaober menovou politikou na Slovensku v rokoch 1990-1999. Najprv skma dva aspekty spolonej menovej politiky eskoslovenska v rokoch 1990-1992. Prvm je intitucionlne rieenie riadenia menovej politiky z hadiska slovenskch zujmov, pri ktorom prichdzame k zveru, e ilo o systm porovnaten s inmi federlnymi menovmi politikami. Druhm aspektom je i eskoslovensko predstavovalo optimlnu menov oblas alebo i Slovensko potrebovalo vzhadom na ovea vyiu nezamestnanos z krtkodobho a dlhodobho hadiska vlastn menov politiku? Naou odpoveou je, e problm nebol v menovej politike, ale v inch politikch a nklady spolonej menovej politiky neboli vysok. V alom okruhu sa venujeme analze samostatnej menovej politiky Nrodnej banky Slovenska v rokoch 1993-1998. Vkon menovej politiky v uvedench rokoch mono hodnoti ako spen vzhadom na nzku inflciu, stabiln menov kurz a zvyujcu sa miera liberalizcie devzovho a peanho trhu. Menov politiku vak mono v niektorch bodoch podrobi aj kritike, najm v rokoch 1997 a 1998, ke v svislosti s expanzvnou fiklnou politikou a prehriatm ekonomiky pridlho udriavala fixn kurz. V poslednom okruhu sa venujeme sasnm a budcim vzvam pre menov politiku NBS. Od konca roku 1998 a zaiatku roku 1999 prela centrlna banka na nov prstup k menovej politike, charakteristick plvajcim menovm kurzom a vyuitm inflanho cielenia. Rok 1999 bol rokom provizrneho inflanho cielenia s viacermi problematickmi aspektmi. Od 1. janura 2000 sa uplatnil nov, formlne definovan mechanizmus inflanho cielenia, ktor odstrnil vinu uvedench problmov, aj ke m stle svoje slabiny. V svislosti so vstupom do Eurpskej nie, ktor sa oakva okolo rokov 2005-2007, a vstupom do Eurpskej menovej nie, oakvanm o niekoko rokov neskr, sme skmali vhodnos asti v spolonej mene. Eurozna by mala pre Slovensko predstavova v zsade optimlnu menov oblas. Pokia ide o menov politiku v medziobdob, odpora sa vyui inflan cielenie tak dlho, ako to bude mon a poui fixn kurz koruny voi euro len niekoko rokov pred vstupom do menovej nie.
Autor chce poakova viceguvernrke NBS Elene Kohtikovej za vemi cenn pripomienky k prvej verzii kapitoly.
85

94 4.1 vod Cieom tejto kapitoly je poskytn itateovi informcie o vvoji menovej politiky v Slovenskej republike od zmeny politickho reimu v roku 1989 do roku 1999. Sklad sa z dvoch ast. V prvej s strune zhrnut deskriptvne informcie opisuje sa v nej vvoj kovch makroekonomickch velin svisiacich s menovou politikou (inflcia a menov kurz) a ich svis s realizovanou politikou centrlnej banky. V druhej, vrazne rozsiahlejej asti, sa zameriavame na analzu menovej politiky realizovanej v rokoch 1990-1999. Aj ke analza postupuje v zsade chronologicky, nie je jej cieom detailne opsa v asovej sslednosti vetky svislosti menovej politiky. Takto loha by vyadovala ovea v priestor. Namiesto toho sa analza sna hada odpove na otzky, ktor sa daj povaova za kov: ako bola z hadiska slovenskch zujmov intitucionlne rieen menov politika v rmci eskoslovenska? mala existencia spolonej meny pre Slovensko vrazn nevhody predstavovalo eskoslovensko optimlnu menov oblas? ako je intitucionlne rieen postavenie Nrodnej banky Slovenska z hadiska jej nezvislosti v nvznosti na teriu nezvislosti centrlnej banky? do akej miery prispela menov politika k spenej stabilizcii a oiveniu slovenskho hospodrstva v rokoch 1993-1995? mono povaova reakciu NBS na expanzvnu fiklnu politiku a makroekonomick nerovnovhy v rokoch 1996-1998 za sprvnu? Mala NBS skr zrui fixn kurz slovenskej koruny? ako mono hodnoti reim provizrneho inflanho cielenia uplatnen NBS po zruen fixnho kurzu koruny v oktbri 1998? ako mono hodnoti reim inflanho cielenia, ktor NBS zavdza od 1. janura 2000? je pre Slovensko vhodn a relna as v Eurpskej menovej nii so spolonou menou euro? 4.2 Vsledky menovej politiky v 90. rokoch Cieom centrlnej banky poas poslednho desaroia bolo poda zkona o ttnej banke eskoslovenskej a neskorieho zkona o Nrodnej banke Slovenska zabezpeenie stability meny. Tto stabilita m dva zkladn aspekty - vntorn a vonkaj. Intern stabilita meny je stabilita domcich cien, teda nzka miera inflcie. Pod externou stabilitou meny treba chpa stabilitu vmennho kurzu. Ako uke tto kapitola, v oboch smeroch mono v porovnan s ostatnmi transformujcimi krajinami hodnoti slovensk menov politiku ako spen,

95 pretoe udrala jednu z najnich mier inflcie aj jeden z najstabilnejch vmennch kurzov. Vvoj inflcie na Slovensku poas 90. rokov je podrobnejie deskriptvne a iastone aj analyticky obsiahnut v kapitole o celkovom makroekonomickom vvoji. V zujme neopakovania sa pripomeme preto len zkladn fakty: do 1.1.1991 bola absoltna vina cien regulovan ttom a oficilna inflcia sa pohybovala v rokoch 1970-1989 mierne nad 1% rone (IMF, 1990, s.12). Poda odhadov eskoslovenskch radov bola relna inflcia zahrnujca aj skryt a potlaen inflciu, ktor sa v ekonomike s regulovanmi cenami prejavovala, na 2,5% rone (tamtie). k 1.1.1991 dolo v rmci okovej ekonomickej reformy k cenovej liberalizcii v rozsahu asi 85% cien spotrebiteskch a vrobnch cien (Svejnar, 1993, s.29). Od tejto chvle mono oficilne daje o inflcii povaova za relatvne dveryhodn, aj ke pomerne vek as spotrebiteskho koa (oscilujca okolo 20%) zostvala regulovan, o umoovala ttu zvyova alebo zniova mieru rastu cien pouvanm deregulcie ako politickoekonomickho nstroja. V ase psania tejto knihy zostvalo 17,8% spotrebiteskho koa regulovanho (NBS, 1999a). Graf 1 zobrazuje medziron zmenu cenovej hladiny od 1.1.1992 a graf 2 ukazuje medzimesan cenov prrastky od 1.1.1991. Z grafov mono jednoznane vidie niekoko skutonost. Po prv, cenov hladina sa oproti vchodiskovmu bodu za desaroie zvila pribline 3,5nsobne. To je vemi vysok miera znehodnotenia v porovnan s rovnakm obdobm vo vyspelch krajinch. Takto porovnanie by vak bolo zavdzajce. Tranzitvna ekonomika sa musela vyrovna s npravou deformovanch cien v podobe jednorazovho cenovho skoku na vod transformcie, ako aj niekokch alch skokov vyvolanch zavedenm novho daovho systmu i deregulciami cien (ako ukazuje Wozniak (1997), jednorazov deregulan skoky maj akcelerujci vplyv na celkov mieru inflcie nad rmec svojho prspevku k zveniu spotrebiteskch cien). Vetky tieto efekty sa daj chpa ako da z tranzcie. Jedinmi tandardnmi inflanmi vplyvmi boli opakovan devalvcia eskoslovenskej koruny na zver roku 1990, slovenskej koruny v jli 1993 a uvonenie fixnho vmennho kurzu v oktbri 1998. Ako ukazuj oba grafy, s vnimkou vodnch devalvci v roku 1990, tieto vonkajie znehodnotenia koruny mali len mal alebo iadny vplyv na inflan vvoj. Relatvnu spenos menovej politiky pri plnen lohy vntornej menovej stability mono vnma pri porovnan s vvojom v susednch krajinch. Ako ukazuje tabuka 3 neskr v texte, mala poas 90. rokov Slovensk republika spolu s eskou republikou najniiu mieru inflcie. Na druhej strane, tento fakt je

96 iastone dan aj lepmi vchodiskovmi makroekonomickmi podmienkami bvalho eskoslovenska v porovnan s vinou postkomunistickch ttov. Menov kurz prebiehal o nieo dramatickejm vvojom, aj ke op v porovnan s ostatnmi tranzitvnymi ekonomikami ilo o vvoj vemi pokojn a stabiln. Prvkrt bola eskoslovensk koruna vrazne devalvovan niekokokrt v druhej polovici roku 1990, aby sa dosiahol mal rozdiel medzi oficilnym a paralelnm kurzom ierneho trhu, m sa vytvrali podmienky na zavedenie vntornej konvertibility koruny k 1.1.1991 (Svejnar, 1993, s.33). Zavedenie vntornej konvertibility znamenalo neobmedzen prstup k cudzej mene pre vetky tuzemsk prvnick osoby pre obchodn ely a v obmedzenej miere aj pre obyvatestvo. GRAF 1. Medziron zmena cenovej hladiny na Slovensku od 1.1.1992, %
30

25

20

15

10

Prame: NBS (1999a).

GRAF 2. Medzimesan zmena cenovej hladiny na Slovensku od 1.1.1991

26

05 -9 7

01 -9 8 05 -9 8

01 -9 1

09 -9 1 01 -9 2

05 -9 2 09 -9 2

05 -9 3 09 -9 3

01 -9 4 05 -9 4

01 -9 5 05 -9 5

09 -9 5 01 -9 6

09 -9 6 01 -9 7

05 -9 1

01 -9 3

09 -9 4

-4

Prame: NBS (1999a).

05 -9 6

01 -9 9 05 -9 9

09 -9 9

09 -9 7

09 -9 8

1/ 31 /9 4/ 2 30 /9 7/ 2 31 10 /92 /3 1/ 9 1/ 2 31 /9 4/ 3 30 /9 7/ 3 31 10 /93 /3 1/ 9 1/ 3 31 /9 4/ 4 30 /9 7/ 4 31 10 /94 /3 1/ 9 1/ 4 31 /9 4/ 5 30 /9 7/ 5 31 10 /95 /3 1/ 9 1/ 5 31 /9 4/ 6 30 /9 7/ 6 31 10 /96 /3 1/ 9 1/ 6 31 /9 4/ 7 30 /9 7/ 7 31 10 /97 /3 1/ 9 1/ 7 31 /9 4/ 8 30 /9 7/ 8 31 10 /98 /3 1/ 9 1/ 8 31 /9 4/ 9 30 /9 7/ 9 31 10 /99 /3 1/ 99

21 16 11 6 1

97 Kurz koruny sa uroval fixne voi nasledovnmu kou piatich mien (USD 49,06%, DEM 36,16%, ATS 8,07%, CHF 3,79% a FRF 2,92%). 10. jla 1993 prilo k 10%-nej devalvcii voi kou. K bol zjednoduen k 14. jlu 1994, ke sa zil na dve meny 60% nemeckej marky a 40% americkho dolra. Takto sa uroval a do 2. oktbra 1998, ke prilo k zrueniu fixnho kurzu koruny. Od tohto da slovensk koruna vone plva na zklade obchodovania na devzovom trhu. Od 1. janura 1999 pouva Nrodn banka Slovenska ako referenn menu pre svoje ely euro, aj ke tento fakt neovplyvuje von plvanie koruny. Postupne dochdzalo k liberalizcii devzovho reimu ruenm administratvnych obmedzen, ktor 1.oktbra 1995 vystili do zavedenia plnej konvertibility benho tu platobnej bilancie. alej sa postupne realizovala aj liberalizcia kapitlovho tu, aj ke niektor obmedzenia zostvaj. V ase psania tejto kapitoly Slovensko v zsade spalo podmienky v liberalizcii devzovej oblasti pre ely prijatia do Organizcie pre hospodrsku spoluprcu a rozvoj (OECD). Pri deskripcii menovej politiky trhovej ekonomiky by nemohli chba ani detailn daje o vvoji rokovch sadzieb. Na Slovensku vak rokov sadzby vzhadom na dedistvo centrlnej plnovanej ekonomiky dlho neplnili svoju lohu zkladnho nstroja menovej politiky a centrlna banka pouvala minimlne do polovice 90. rokov vrazne aj administratvne nstroje riadenia menovej politiky. A v poslednch rokoch, najm v svislosti s rozvojom medzibankovho trhu, nastal prechod k dominantnmu vyuvaniu rokovch sadzieb centrlnou bankou. Napriek tomu uvdzame niektor zkladn daje o vvoji rokovch sadzieb poas 90. rokov. Zkladnou indikatvnou rokovou sadzbou pouvanou poas celho obdobia bola diskontn sadzba. Tabuka 1 zobrazuje jej vvoj. TABUKA 1. Diskontn sadzba v eskoslovensku a na Slovensku, 1990-99
Od 01.01.1990 Aprl 1990 Oktber 1990 November 1990 01.01.1991 08.09.1991 25.03.1992 26.08.1992 30.12.1992 20.12.1993 17.03.1995 06.10.1995 13.01.1996 Zdroj: BS, NBS. Do Aprl 1990 Oktber 1990 November 1990 01.01.1991 08.09.1991 25.03.1992 01.04.1992 30.12.1992 19.12.1993 16.03.1995 05.10.1995 12.01.1996 Diskontn sadzba, % 4,0 5,0 7,0 8,5 10,0 9,5 9,0 8,0 9,5 12,0 11,0 9,75 8,8

98 Najm v druhej polovici desaroia vak diskontn sadzba prestala ma de facto svoju vpovedn hodnotu, pretoe NBS ju nezmenila napriek vraznmu prechodu k retriktvnej menovej politike. Tieto daje preto dopame grafom zobrazujcim vvoj jednodovch (overnightovch) sadzieb na medzibankovom trhu od aprla 1993 (odkedy s tieto daje k dispozcii) - vi graf 3. GRAF 3. Vvoj jednodovch sadzieb na medzibankovom trhu v rokoch 1993-99
50 45 40 35 30 25 20 15 10 5 0 O/N bid O/N ask

4-May-94

3-May-95

2-May-96

2-May-97

27-Apr-93

5-May-98

10-May-99

29-Sep-93

27-Sep-94

26-Sep-95

23-Sep-96

26-Sep-97

Prame: ING Barings.

Vonkajia a vntorn menov stabilita s v prpade malej otvorenej ekonomiky, akou Slovensko je, vemi zko spojen, aj ke me dochdza ku krtkodobm divergencim. V prpade Slovenska dosiahla menov politika v 90. rokoch pomerne vysok mieru externej a internej stability, o je nutn hodnoti pozitvne. Bola dosiahnut menovou politikou, ktor bola vrazne retriktvna a neutrlna, len vnimone (1994-1995) akomodatvna a expanzvna. V tejto svislosti op odkazujeme na kapitolu o celkovom makroekonomickom vvoji, kde mono pozorova aj svislosti s ostatnmi makroekonomickmi politikami. 4.3 Menov politika v rmci eskoslovenska Hodnoti spenos menovej politiky od roku 1993 mono na zklade ekonomickho vvoja na Slovensku, ak, samozrejme, vezmeme do vahy hranice monost menovej politiky pri ovplyvovan relnej ekonomiky. Analza jej lohy v obdob 1990-1992 je vak ovea aia, pretoe ilo o politiku v zujme federatvneho ttu s 15 milinmi obyvateov, z ktorho tvorilo Slovensko len

29-Sep-98

30-Sep-99

10-Dec-99

21-Jul-93

14-Jul-94

13-Jul-95

12-Jul-96

16-Jul-97

17-Jul-98

21-Feb-94

17-Feb-95

19-Feb-96

18-Feb-97

19-Feb-98

24-Feb-99

20-Jul-99

9-Dec-93

7-Dec-94

6-Dec-95

3-Dec-96

5-Dec-97

9-Dec-98

99 jednu tretinu. Hodnoti preto federlnu menov politiku len cez prizmu Slovenska nie je plne spravodliv. Na druhej strane je na mieste otzka, do akej miery tto politika ovplyvovala slovensk ekonomiku a i by jej samostatn, respektve in menov politika mohla viac pomc. 4.3.1 Intitucionlne pozadie - ttna banka eskoslovensk a jej postavenie ttna banka eskoslovensk (BS) bola do roku 1989 tzv. monobankou, teda spjala v sebe funkcie centrlnej banky (napr. emisia peaz) s funkciou komernej banky pre podniky (napr. vedenie tov a poskytovanie verov podnikom). Komern banky s vnimkou bnk zaoberajcich sa zahraninm obchodom a sporiten pre obyvatestvo neexistovali. Samotn BS neplnila skuton funkcie menovej politiky, ale fungovala ako prevodn nstroj ttneho plnu pri prideovan finannch prostriedkov podnikom. Ilo o systm typick pre socialistick krajiny vchodnej Eurpy. Ten sa vak v rmci ekonomickch reforiem socializmu zaal meni a postupne sa aj v socialistickch krajinch rozdeovali centrlne banky na jednu centrlnu a niekoko komernch bnk (tzv. dvojstupov systm). Naprklad v Maarsku sa tento prechod uskutonil v roku 1987. O jeho zaveden sa v eskoslovensku rozhodlo ete pred novembrovou revolciou v roku 1989 prijatm zkona . 130/1989 Zb. a reforma sa realizovala k 1. januru 1990. Od tohto okamihu sa mono na BS pozera ako na skuton centrlnu banku. Na druhej strane ilo o zkon prijat za socializmu a preto sa pociovala po zmene politickho systmu potreba jeho alej zmeny, ku ktorej dolo na konci roku 1991 prijatm novho zkona o BS. Ten platil nielen do zniku federcie, ale de facto aj potom, pretoe oba zkony o centrlnych bankch v nstupnckych ttoch eskoslovenska (zkon o NB a zkon o NBS, 566/1992 Zb.) z neho vychdzaj a zakotvili len menie zmeny (respektve vetky tri zkony s vrazne ovplyvnen zkonom o nemeckej Bundesbanke). Pretoe intitucionlnym postavenm NBS sa zaoberme podrobne neskr, nebudeme tu bliie analyzova takmer identick zkon o BS s jednou vnimkou - bude ns zaujma, ako existencia federatvneho ttu ovplyvovala vkon menovej politiky z intitucionlneho hadiska. Zo slovenskho hadiska sa na psobenie BS mono z intitucionlneho uhlu pohadu najlepie pozrie porovnanm s inmi federatvnymi centrlnymi bankami - nemeckou Bundesbankou a Eurpskou centrlnou bankou spravujcou menov politiku eurozny. Najvym orgnom BS bola bankov rada. Mala sedem lenov, z nich jeden - guvernr bol menovan na zklade nvrhu federlnej vldy eskoslovenskm prezidentom. Vetkch ostatnch navrhoval guvernr a schvaoval ich prezident po prerokovan s federlnou (2 lenovia), eskou (2 lenovia) a slovenskou (2 lenovia) vldou. S vnimkou guvernra bola navye v

100 zkone zakotven esko-slovensk parita, traja lenovia museli by z R a traja zo SR. Tento systm mono len s akosami intitucionlne povaova za vrazne nevhodn pre Slovensko. V prpade slovenskho guvernra dval jednej tretine federcie dokonca majoritu pri urovan menovej politiky. Okrem toho, slovensk vlda mohla vdy blokova menovanie dvoch lenov, ak ich nepovaovala za vhodnch obrancov slovenskch zujmov. Slovensk politick predstavitelia mohli navye urobi to ist pri prerokovan slovenskho viceguvernra federlnou vldou a pri vldnom nvrhu kovej postavy guvernra. Take slovensk politick reprezentcia mala siln blokan prva pri kreovan celkovej bankovej rady, aj ke jej moc presadi vlastnho kandidta bola vrazne slabia. Tento uhol pohadu potvrdzuje aj porovnanie s Bundesbankou a ECB: V Bundesbanke navrhuje federlna vlda 10 z 21 lenov direktortu, zatia o spolkov krajiny navrhuj zvynch 11 lenov. Podobne ako v bvalom eskoslovensku ich menuje federlny prezident (Forder, 1999, s.59-60). V rade, ktor riadi menov politiku v rmci Eurpskej centrlnej banky, m kad krajina jeden hlas - disponuje nm guvernr prslunej nrodnej banky. Ide teda op o podobn princp ako v BS. Na rozdiel od ECB vak lenovia Bankovej rady BS nemali vslovne zakzan hji zujmy svojej krajiny, o im poskytovalo v priestor na zastupovanie Slovenskej republiky. Okrem toho je sasou rady v ECB aj es lenov, ktor nezastupuj iadnu krajinu, ale euroznu ako celok, m sa ete viac posiluje centralizovan podoba ECB. 4.3.2 Bolo eskoslovensko optimlnou menovou oblasou? O zmysluplnosti zotrvania Slovenska v eskoslovensku sa poas jeho existencie diskutovalo z mnohch uhlov. Jednm z nich bola aj menov otzka mala pre Slovensko spolon menov politika negatvne nsledky? Otzka sa d formulova aj inak: prevaovali vhody spolonej meny nad jej nevhodami pre Slovensko? Predtm, ne sa budeme venova samotnej analze, treba upozorni, e sa tka vhradne problematiky spolonej meny. Nevyjadruje sa teda k optimlnosti existencie eskoslovenska pre Slovensko z inch uhlov a nemono tto analzu chpa ako nzor pre alebo proti existencii samostatnej Slovenskej republiky. Ako sa uke, existencia samostatnho Slovenska nemala oproti existencii SFR z menovho hadiska vraznejie dlhodob nsledky, preto sa vhodnos prpadnho zotrvania v rmci eskoslovenska ned na jej zklade jednoznane posdi. Otzku vhodnosti asti Slovenska na spolonej mene vak povaujeme za relevantn aj vzhadom na monos asti SR na spolonej eurpskej mene, ku ktorej sa dostaneme v zvere. V rmci ekonomickej terie existuje obsiahla teoretick aj empirick literatra zaoberajca sa vhodnosou spolonej meny pre dve a viac ekonomk. V

101 eurpskom kontexte sa rozvinula najm v svislosti s plnom prechodu na spolon eurpsku menu. Jej zkladom je tzv. teria optimlnej menovej oblasti vypracovan Mundellom (1961). V tejto svislosti chceme upozorni, e vina tejto asti sa bude zaobera nkladmi spolonej eskoslovenskej meny a hada, i boli tieto nklady vysok. Vhodami spolonej meny sa budeme zaobera minimlne, pretoe ich teria aj jej aplikcia na eskoslovensk pomery je pomerne nekontroverzn. S vnimkou Krugmana (1991) existuje jednotn konsenzus, e vhody spolonej meny (znenie transaknch nkladov, znenie podnikateskej a kurzovej neistoty) s priamo mern rovni ekonomickej integrcie lenskch reginov (ttov), a to najm rovni obchodnej integrcie (vi EK, 1990 a Gros a Thygesen, 1992). V tomto smere mono v prpade bvalho eskoslovenska hovori o vraznch vhodch vzhadom na vysok rove vzjomnej vmeny v oblasti obchodu, kapitlu a pracovnch sl. Prejdime k nkladom. Teria optimlnej menovej oblasti vychdza z krtkodobej stabilizanej lohy menovej politiky. V prpade nepriaznivho ekonomickho oku me uvonen menov politika zmierni der relnej ekonomike. Naopak, ak sa hospodrstvo prehrieva vplyvom pozitvnych ekonomickch okov, me retriktvnejia politika zabrni akcelerujcej inflcii a inm negatvnym nsledkom. Ak maj dve ekonomiky jednotn menov politiku, je vyuitenos tohto nstroja niia, najm ak s medzi nimi cyklick i trukturlne odlinosti.86 Na otzku optimlnosti spolonej menovej oblasti sa d odpoveda z dvoch uhlov - krtkodobho a dlhodobho. Prv sa tka pecifickej reformnej cesty zvolenej na zaiatku 90. rokov. Potrebovalo vtedy Slovensko in menov politiku ne esko? Dlhodobejia analza sa zaober celkovmi trukturlnymi zmenami slovenskho a eskho HDP a ich hospodrskym cyklom v obdob 1990-1999. Kladie si na zklade terie optimlnej menovej oblasti otzku: bola pre slovensk a esk ekonomiku dlhodobo udraten spolon mena?

86

Ak s si dve ekonomiky vemi podobn a maj synchronizovan hospodrsky cyklus, spolon menov politika im nepreka. Uveme si dva prklady, kedy to, naopak, predstavuje problm. Prv prklad predstavuj trukturlne podobn ekonomiky, ktor s vak v inom bode hospodrskeho cyklu. Ak je jedna v recesii a druh zava hospodrske oivenie, jednotn menov politika pre nich nie je vhodn. Druh monos predstavuj ekonomiky s podstatnmi trukturlnymi rozdielmi, na ktor rovnak oky psobia rozdielne. V zjednoduenom prklade - ak sa jedna ekonomika pecializuje na produkciu automobilov a druh na ponohospodrstvo, potom nstup japonskch automobilovch vrobcov na trh m na ne vemi rozdielny vplyv. Takto ok - ak m rozdielny vplyv na dve ekonomiky - sa nazva asymetrick ok a jeho pravdepodobnos a vplyv sa poklad za jeden z kovch indiktorov vhodnosti spolonej menovej oblasti. Ak neexistuje vysok pravdepodobnos asymetrickch okov, potom je menov nia pre ekonomiku skr vhodn a naopak. Vyplva to z rozdielnej dleitosti stabilizanej lohy menovej politiky.

102 Zanime zaiatkom 90. rokov. Tabuka 2 ukazuje celkov pokles HDP medzi rokmi 1989 a 1992 a mieru nezamestnanosti v roku 1992 vo vybranch krajinch vchodnej Eurpy. Vidme, e pokles HDP na Slovensku bol prakticky identick ako v eskej republike a nijako sa nevymyk z priemeru ostatnch reformnch krajn, najm pri porovnan s najblimi susedmi - Poskom a Maarskom. ako preto s odstupom asu hodnoti eskoslovensk menov politiku ako excesvne prsnu. Rovnako sa nepotvrdzuje negatvny vplyv menovej politiky na slovensk produkciu, ke kumulatvna strata HDP na Slovensku bola porovnaten s R. Na druhej strane, nezamestnanos mala v oboch krajinch radiklne odlin priebeh, ako ukazuje druh stpec tabuky. Tento fakt predstavuje na prv pohad anomliu. V normlnej trhovej ekonomike by zmeny v nezamestnanosti a v HDP mali by zko previazan, v tomto prpade vak zjavne neboli. Menov politika vak m priamy (krtkodob) vplyv len na rove produkcie v ekonomike, zamestnanos ovplyvuje nepriamo prostrednctvom zmien v rovni produkcie. Vidme, e menov a aj in politiky ovplyvnili rove produkcie (HDP) nie prli odline v R a SR, vsledky v oblasti zamestnanosti vak boli vrazne odlin. To naznauje, e za rozdielne vsledky v oblasti nezamestnanosti s viac ako menov politika zodpovedn in politiky (fiklna, priemyseln, politika trhu prce), prpadne trukturlne rozdiely trhu prce v eskej republike a Slovenskej republike (vi Svejnar a Ham, 1993 a Svejnar a Terrell, 1998). TABUKA 2. Zmena v HDP, 1989-1992 a miera nezamestnanosti v 1992
Krajina HDP, kumulatvna zmena, % Miera nezamestnanosti, 1992, % Bulharsko -29 13,9 esk republika -21 2,6 Slovensko -19 10,4 Maarsko -18 10,7 Bval NDR -40 Posko -17 12,7 Rumunsko -29 8,4 Slovinsko -18 13,8 Ukrajina (1989-1991) -15 0,3 Prame: Godfrey (1995), s.6 a 8.

Z dlhodobho hadiska mono poveda, e nklady spolonej meny sa zvyuj, ak je splnen niektor z nasledovnch podmienok: existuj u spomnan asymetrick oky? maj krajiny rozdielne preferencie vzhadom na krtkodob vmenn vzah medzi inflciou a nezamestnanosou (v tomto prpade skr inflciou a produkciou)? maj krajiny odlin miery hospodrskeho rastu?

103 maj krajiny vrazne odlin rovne fiklneho systmu a z toho vyplvajcu odlin potrebu financova fiklne vdavky prjmami z vydvania peaz (tzv. raobn) m je odpoveou na uveden tyri otzky vraznejie no, tm je pravdepodobnejie, e spolon mena nemus by najvhodnejm rieenm (aj ke treba pripomen, e ide len o indiktory). Asymetrick oky sa prejavuj odlinm vplyvom externch okov na domcu hospodrsku situciu. Daj sa mera mierou korelcie hospodrskeho cyklu. Fidrmuc a kol. (1999) sa poksili o analzu optimlnosti eskoslovenskej menovej oblasti na zklade dajov z rokov 1948-1990. Vsledkom bolo, e eskoslovensko poas socializmu predstavovalo rovnako optimlnu menov oblas ako jadrov krajiny Eurpskej menovej nie, ale menej optimlnu, ne s naprklad jadrov krajiny Nemecka alebo reginy USA. K tejto analze treba vak doda, e je jej vlastn zkladn problm - celkov nespoahlivos tatistiky v danom obdob a to, e pouit makroekonomick ukazovate reprezentujci celkov rove produkcie (ist materilny produkt) nemono vo veobecnosti automaticky pouva ako zstupcu HDP, a to najm pri odhadovan potencilnej optimlnosti spolonej menovej politiky. Vzhadom na deformovan alokan mechanizmus a deformovan ceny poas prkazovej ekonomiky socialistickho obdobia, ktor viedli k permanentnej makroekonomickej nerovnovhe, vbec ako odpora pre meranie optimlnosti menovej oblasti pouitie metodiky vyvinutej pre ely normlnej, otvorenej trhovej ekonomiky. Na druh otzku - i mali Slovensko a R vrazne in preferencie ohadne krtkodobho vmennho vzahu medzi inflciou a vvojom HDP - sa d presvedivo odpoveda negatvne na zklade vvoja v rokoch 1993 - 1998, ke kad krajina realizovala vlastn menov politiku. V jej rmci dosahovali obe krajiny vemi podobn a jednu z najnich (vinou najniiu) rovn inflcie v rmci transformujcich sa krajn (vi tabuku 3). Preto sa d ako predpoklada, e by mali vrazne odlin preferencie ohadne inflcie a jej vzahu k vvoju HDP. TABUKA 3. Priemern medziron inflcia vo vybranch krajinch, 1993-98
Krajina Inflcia, % 1. Slovensko 10,6 2. esk republika 11,3 3. Slovinsko 15,6 4. Maarsko 20,9 Prame: ILO Yearbook of Statistics 1998 a in. 5. 6. 7. 8. Krajina Posko Rumunsko Rusko Bulharsko Inflcia, % 23,6 123,7 244,3 282,1

Rovnako negatvne sa d odpoveda na alie dve otzky. Ako u bolo ukzan, poas transformanej recesie postihol Slovensko a R pribline rovnak hospodrsky pokles a naopak, po oiven prebiehal makroekonomick vvoj v

104 oboch krajinch do roku 1997 vemi podobne. Preto ako tvrdi, e by mali vrazne odlin zkladn potencilne miery rastu. Rovnako miera daovho zaaenia a funknos daovho systmu s si vemi podobn, a preto nemono hovori o odlinej rovni fiklneho systmu (vi IMF, 1998). Celkovo teda v rmci terie optimlnej menovej oblasti ako njs vraznejie argumenty, ktor by dokazovali, e Slovensko za spolon menu platilo vysok cenu. Zhromaden daje skr naznauj, e problmy pre Slovensko vyplvali z inch aspektov spolonej hospodrskej politiky, ktor menov politika nemohla vemi ovplyvni. Potvrdzuje to aj tdia Artisa, Kohlera a Mlitza (1998), ktor sa pokala identifikova optimlne menov oblasti v celom svete. Na zklade metodolgie podobnej tejto prci dospela k zveru, e pre Slovensko by mohla existova optimlna menov oblas najm s eskou republikou, prpadne s Maarskom (Artis, Kohler a Mlitz, 1998, s.34). 4.4 Menov politika na Slovensku 4.4.1 Intitucionlny rmec a nezvislos centrlnej banky 4.4.1.1 Nezvislos centrlnej banky a menov politika Jednm z najdleitejch faktorov ovplyvujcich menov politiku je vzah medzi ttom/vldou a centrlnou bankou. Medzi menovmi ekonmami existuje zsadn konsenzus v tom, e nezvislos centrlnej banky od vldy/ttu m, ceteris paribus, pozitvne inky - dosahuje sa niia inflcia bez negatvnych nsledkov, ako je niia miera hospodrskeho rastu. Na druhej strane treba prizna, e existuje meninov kola spochybujca platnos tejto terie. Na zklade viacerch teoretickch modelov mono poveda,87 e ak m vlda/tt priamu kontrolu nad menovou politikou, je vsledkom, op ceteris
87

Nezvislos centrlnych bankrov od priameho politickho vplyvu existovala v niektorch krajinch (naprklad USA, SRN) u pred tm, ne bola teoreticky zdvodnen jej vhodnos. Aj ke priny boli individulne, d sa njs spolon menovate - nedvera voi politikom, ktor s schopn a ochotn manipulova menov politiku tak, aby dosiahli krtkodob popularitu a znovuzvolenie, i ke v konenom dsledku to bude ma pre ekonomiku negatvne dsledky. A poas 70. a zaiatkom 80. rokov bol vypracovan teoretick rmec zdvodujci, preo maj by centrlne banky nezvisl. V rmci tejto prce nie je priestor na podrobn vysvetlenie celej problematiky a zujemcov odkazujeme najm na prce Nordhausa (1975), Kydlanda a Prescotta (1977), Barra a Gordona (1983) a Rogoffa (1985). Strune zhrnut: medzi menovmi ekonmami existuje zhoda, e menov politika je inn krtkodob nstroj makroekonomickej stabilizcie, v dlhodobom horizonte je vak neutrlna (tzv. krtkodob verzus dlhodob Phillipsova krivka). Inmi slovami, krtkodobo mono uvonenm menovej politiky dosiahnu vy rast HDP a pokles nezamestnanosti (a naopak, prsnejou politikou spomali rast a zvi nezamestnanos). Z dlhodobho hadiska vak menov politika nem vplyv ani na rast HDP, ani na vku

105 paribus, trvalo vyia inflcia bez akchkovek dlhodobch vhod. Ide o problm tzv. dynamickej inkonzistentnosti, respektve u Nordhausa o tzv. politick hospodrsky cyklus. Existuje niekoko teoretickch rieen tohto problmu, najpopulrnejm sa za posledn dve desaroia stalo zvenie nezvislosti centrlnych bnk na vlde/tte. Od polovice 80. rokov navye zaal rozsiahly empirick vskum, ktorho cieom bolo potvrdi alebo vyvrti vzah medzi nezvislosou centrlnej banky a inflciou. V tejto oblasti existuje rozsiahla literatra, preto odkazujeme na najuznvanejie analzy, medzi ktor patr Grilli, Masciandaro a Tabellini (1991), Cukierman (1992), Alesina a Summers (1993) a Eijffinger a Schaling (1993). Zkladn vsledky empirickho vskumu mono zhrn nasledovne: naozaj existuje tatisticky vznamn empirick vzah medzi vysokou nezvislosou centrlnej banky a nzkou inflciou naopak, medzi rastom HDP na jednej strane a nezvislosou centrlnej banky na druhej strane neexistuje preukzaten vzah Ide o zvery, ku ktorm dospeli zhodne takmer vetky tdie a potvrdzuj teoretick zvery koly tzv. dynamickej inkonzistencie. Okrem toho existuj vsledky, pri ktorch konsenzus neexistuje - preto sa tu nimi nebudeme zaobera. Na druhej strane existuj prce spochybujce cel teriu aj empirick skmanie nezvislosti centrlnych bnk, aj ke s vo vraznej menine (napr. Forder, 1996, Mangano, 1998). Tto prca sa pri analze situcie na Slovensku bude snai bra do vahy niektor aspekty tejto kritiky. 4.4.1.2 Nezvislos Nrodnej banky Slovenska V tejto asti sa na nezvislos NBS pozrieme z dvoch uhlov pohadu. Prv predstavuje tradin analza nezvislosti centrlnej banky (alej NCB). V jej rmci sa na zklade urench pravidiel analyzuje legislatva upravujca tatt danej centrlnej banky a prideuj sa body v jednotlivch kategrich. Vsledn index NCB potom vznik stom bodov za jednotliv kategrie a je medzinrodne porovnaten. Vina ekonmov podrobnejie sa zaoberajcich danou oblasou si zostavila vlastn index s vlastnmi pravidlami. Tieto indexy s urovan na zklade analzy legislatvy o centrlnej banke a inej relevantnej legislatvy. V rmci tejto prce budeme pouva dva klasick - prv pochdza od trojice talianskych ekonmov Grilliho a kol. (1991, alej GMT) a druh od Cukiermana (1992). Druh uhol pohadu na NCB, reagujci na kritiku tradinch analz NCB z pera ekonmov ako Forder (1996), (1998) a Mangano (1998), sa namiesto
nezamestnanosti - tie s urovan inmi faktormi, najm na strane ponuky. Jedin, o naozaj ovplyvuje, je vka inflcie. Dlhodobo uvonen menov politika teda nestimuluje ekonomiku, ale len zvyuje inflciu.

106 kvantitatvnych indexov sna hbkovo pozrie na individulne prpady jednotlivch centrlnych bnk - vi naprklad Berger a de Haan (1999). Vzhadom na priestorov limitcie pouijeme druh prstup len v obmedzenej miere. GMT index sa sklad z dvoch zloiek - politickej a ekonomickej nezvislosti. Politick nezvislos sa uruje primrne na zklade postupu pri menovan lenov riadiaceho orgnu centrlnej banky, vzahu tohto orgnu s vldou a formlne definovanch loh centrlnej banky. Ekonomick nezvislos sa meria poda toho, do akej miery si vlda uruje, koko si me od centrlnej banky poia a podstaty menovch nstrojov pod kontrolou centrlnej banky (Grilli a kol., 1991, s.366-8). Cukierman (1992) m index zaloen na podobnch kritrich, ale precznejie determinovanch, ktor sa navye kombinuj len do jednho indexu (Cukierman, 1992, s.372). Vo vetkch prpadoch sa v kadej kategrii prideuj vyie hodnoty, ak je v danej oblasti centrlna banka nezvisl od exekutvy, alebo si sama uruje pravidl. Naopak, m v vplyv m vlda, tm je logicky NCB v danom prpade niia. V prpade oboch indexov nastva problm tzv. interpretanho spreadu (rozptia), na ktor upozoruje Mangano (1998, s.477), ke vaka nie presne definovanm kritrim mono vo viacerch kategrich prideli rzne hodnoty. V konkrtnom prpade nezvislosti NBS existuje pri politickej nezvislosti interpretan spread 2,3, ke mon hodnoty siahaj od 4 po 6,3 (maximlna hodnota je 8). Pri ekonomickej nezvislosti NBS s kritri jednoznan a index m hodnotu 5 (maximlna hodnota je 7). Pri pouit kritri Cukiermana dosahuje index nezvislosti NBS 0,71 0,83 (maximlna hodnota je 1). Tieto hodnoty sme urili u v predchdzajcom vskume a vzhadom na priestorov obmedzenia neuvdzame podrobn analzu ich zistenia. Zujemcov odkazujeme na Beblavy (1999a). Tabuka 4 uvdza porovnanie nezvislosti NBS v jednotlivch kategrich s vybranou vzorkou vyspelch krajn, ako ich uvdzaj autori indexov. Ako vidme, Nrodn banka Slovenska m vemi vysok mieru nezvislosti, medzi skmanmi bankami jednu z najvych. V tejto svislosti vak treba poukza na dleit rozdiel. Ostatn krajiny boli vyhodnocovan za dlh povojnov obdobie, a preto ich indexy nie nutne vyjadruj sasn stav. Tento fakt je vemi dleit najm preto, e koncom 80. rokov a poas 90. rokov dolo najm vo vyspelch krajinch k vraznmu posunu v prospech posilnenia nezvislosti centrlnych bnk. Naprklad Cobham a kol. (1999) vypotali, e vaka zmene postavenia centrlnych bnk prilo pri pouit Cukiermanovho indexu k posilneniu nezvislosti Banque de France na 0,87, u Banca dItalia na 0,74 a u Bank of England na 0,66 (Cobham a kol. (1999, s.39). Napriek tomu mono kontatova, e pokia ide o nezvislos meran tradinmi indexmi, m NBS siln postavenie a vysok mieru nezvislosti.

107 TABUKA . 4: Porovnanie nezvislosti NBS so vzorkou vyspelch krajn

Indexy nezvislosti centrlnych bnk Grilli a kol. Cukierman Politick Ekonomick Celkov esk republika 5-8 5 0,71-0,83 Slovensko 4-6,3 5 0,71-0,83 SRN 6 7 0,66 Holandsko 6 4 0,42 vajiarsko 5 7 0,68 USA 5 7 0,51 Kanada 4 7 0,46 Austrlia 3 6 0,31 Raksko 3 6 0,58 Dnsko 3 5 0,47 rsko 3 4 0,39 Vek Britnia 1 5 0,31 Prame: Grilli a kol. (1991), Cukierman (1992), autorove vpoty na zklade Beblav (1999a). Krajina

V alej asti sa vak budeme venova jednmu typu kritiky tchto indexov, ktor povaujeme za oprvnen. Ide o Forderovu kritiku urovania nezvislosti centrlnej banky na zklade skmania legislatvy o centrlnej banke. Jednm z jeho kovch argumentov je, e monos zmeny zkonov m rovnako vek vplyv na sprvanie centrlnych bankrov ako samotn znenie zkona. Ak vedenie centrlnej banky vie, e v prpade neposlunosti sa d vemi ahko zmeni zkon a nezvislos odobra, sprva sa inak ako vtedy, ke si je ist svojou pozciou. Preto pri hbkovej analze ochrane nezvislosti NBS vezmeme do vahy aj monosti zmeny zkona o NBS. Prvm bodom, ktor treba spomen, je stavn ochrana nezvislosti NBS. stava je zkladnm zkonom ttu. Vzhadom na vyie kvrum potrebn na jej zmenu je ochrana nezvislosti centrlnej banky obsiahnut v stave ovea silnejia ako vtedy, ke je v obyajnom zkone. stava SR vak obsahuje len ustanovenie: Slovensk republika zriauje emisn banku. Podrobnosti ur zkon. (lnok 56, stava SR). Li sa tak naprklad od eskej stavy, ktor explicitne zakotvuje nezvislos NB a jej zkladn cie - stabilitu meny (vi lnok 98 stavy R). Mono teda kontatova, e v tomto zmysle m nezvislos NBS slabiu ochranu, kee na jej zruenie alebo zmenenie sta zmena obyajnho zkona. Na druhej strane, takto analza nepostihuje skuton obsah Forderovej kritiky. T sa tka politickej a ekonomickej klmy v spolonosti a kladie si otzku do akej miery je v individulnych krajinch politicky a spoloensky priechodn odobra centrlnej banke nezvislos. Naprklad v Spolkovej republike Nemecko si Bundesbanka postupne vybudovala tak postavenie, e akkovek pokus zni

108 mieru jej nezvislosti by bol politickou samovradou. Svis to aj so schopnosou banky vybudova si tak prest a postavenie, ktor zaruuje podporu verejnosti. V konkrtnych slovenskch podmienkach uplynulo zatia od vzniku NBS prikrtke obdobie na to, aby sme mohli serizne analyzova jej postavenie a podporu verejnosou. Existuje vak histria vneho pokusu de facto odobra banke jej nezvislos, ktor skonil nespechom. Jeho analza nm me prezradi, o je skutonou ochranou nezvislosti NBS. V roku 1997 predloila vlda Vladimra Meiara do parlamentu oficilny nvrh novely zkona o NBS, ktor obsahoval tri zvan zmeny. Po prv, poet lenov bankovej rady by sa zvil z osem na desa a vlda by mohla menova a odvolva polovicu z nich (dovtedy vlda menovala na nvrh guvernra troch lenov z smich). Okrem toho by sa suma, ktor me NBS poiiava ttu (prostrednctvom technickej emisie ttnych pokladninch poukok), zvila z 5 na 10% prjmov ttneho rozpotu za predchdzajci rok. Po tretie, parlament, nie bankov rada, by schvaoval rozpoet NBS - poda vtedajieho guvernra Masra absoltna vina rozpotu NBS sli na ely svisiace s vkonom menovej politiky, a preto by NR SR mohla de facto diktova NBS jej politiku (Financial Times, 23.oktber 1997). Spolu by tieto nvrhy znamenali v podstate zruenie nezvislho tattu NBS. Nakoniec tento nvrh nepreiel v parlamente, priom ide o jeden z mla prpadov, ke vlda Vladimra Meiara ustpila od pvodnho myslu zni nezvislos intitcie alebo vymeni jej vedenie. Neexistuje spoahliv analza prin tohto kroku, ale dovolme si upozorni na jeden faktor - Nrodn banka Slovenska bola v zahrani povaovan za jednho zo zsadnch garantov pomerne rozvnej makroekonomickej politiky rokov 1994 - 1998 (vi napr. OECD, 1999, s.63). Vlda Vladimra Meiara bola vzhadom na nzky prlev priamych zahraninch investcii ekonomicky odkzan na zahranin verov zdroje i u priamo, ale najm pri financovan infratruktrnych a podobnch projektov. Strata kredibility Slovenskej republiky spojen so zruenm nezvislosti NBS by vrazne predraila tieto zdroje, ak by priamo neznemonila zskanie novch. Tm pdom by straty (politick aj ekonomick) tohto kroku mohli ahko previ zisk. alm faktorom je, e by to znamenalo aj znenie domcej kredibility a pravdepodobn predraenie domcich zdrojov. Hrub zahranin zadlenos SR sa medzi septembrom 1997, kedy bol nvrh schvlen vldou, a vobami o rok neskr zvila o 22,7%, z 9,7mld. USD na 11,9mld. USD, z toho bolo 1mld. USD priamo emisia vldnych eurobondov a bliie neuren objem ttom zaruench verovch zdrojov (NBS, 1998, Prlohy). ist domci ver vlde vzrstol v rovnakom obdob o 32,4%, z 89,2mld. Sk na 118,1mld. Sk. Udranie kredibility menovej politiky a nzkych inflanch oakvan bola teda v tomto prpade nielen v

109 dlhodobom, ale aj v krtkodobom zujme vldy, o me vysvetli iastone ustpenie od snahy obra NBS o nezvislos. 4.4.2 Menov politika v rokoch 1993 - 1995: Od nuly ku konvertibilite 1. janura 1993 vznikla nezvisl Slovensk republika. O 5 tdov neskr, 8. februra 1993, sa rozdelila esko-slovensk menov nia a NBS zaala realizova plne nezvisl menov politiku. V jej rmci sa musela bori s nasledovnmi problmami - nzke devzov rezervy, pokraujca recesia ekonomiky, relatvne vysok inflcia spsoben zavedenm novho daovho systmu, najm DPH, nzka kredibilita novho ttu v zahrani a nulov kredibilita menovej politiky vyplvajca z existencie novej centrlnej banky. Necel tri roky od vzniku samostatnej slovenskej meny mala Slovensk republika jednu z najnich mier inflcie v transformujcich sa ekonomikch, jednu z najvych mier hospodrskeho rastu, uspokojiv devzov rezervy a pln konvertibilitu benho tu platobnej bilancie. NBS zskala pomerne vysok kredibilitu (vi OECD, 1996 a OECD, 1999). V tejto asti sa budeme snai identifikova kov momenty spechu Nrodnej banky Slovenska v tomto obdob. Povaujeme za ne: intitucionlnu nezvislos NBS (vi as venujcu sa nezvislosti centrlnych bnk) vyuitie fixnho menovho kurzu ako nominlnej kotvy a schopnos stabilizova inflan oakvania. vhodn mix trhovch a administratvnych opatren a vhodne zvolen rozvrh prechodu od priamych k nepriamym nstrojom riadenia menovej politiky. Na druhej strane, v tejto oblasti existovali urit problmy, ktorm sa budeme venova. Centrlna banka si pri svojom vzniku dala na prv rok dve lohy - udra vntorn konvertibilitu a minimalizova vzostup cenovej hladiny (NBS, 1994, s.1). Prv cie nepochybne dosiahla. Pokia ide o druh cie, nedostaton exaktnos tohto kritria vyluuje jednoznan odpove, tvrdme vak, e NBS skutone uspela v tom, e vzhadom na tri hlavn ekonomick oky - nov daov systm od 1.1.1993, desapercentn devalvciu v jli 1993 a uvonen rozpotov hospodrenie - bol vzostup cenovej hladiny skutone minimlny. Pre porovnanie: v eskej republike dosiahla medziron zmena spotrebiteskch cien medzi decembrom 1992 a 1993 18,8%, zatia o na Slovensku 25,1%. esk koruna vak nebola devalvovan a R mala v roku 1993 rozpotov prebytok, zatia o negatvne saldo ttneho rozpotu SR dosiahlo 6,8% HDP (NBS, 1994, s.29). spech menovej politiky NBS sa potvrdil v nasledujcich dvoch rokoch poklesom miery inflcie do jednocifernho psma.

110 V tejto svislosti si treba uvedomi dilemu, ktorej Nrodn banka Slovenska v prvch rokoch existencie samostatnho Slovenska elila. Vysok inflcia, nzka kredibilita fiklnej aj menovej politiky novho ttu, nzke devzov rezervy, uvonen fiklna politika a nsledn deficit benho tu platobnej bilancie (-17,2 mld. Sk v roku 1993) vyvolvali tlak na alie vonkajie aj vntorn znehodnotenie meny. Vzhadom na liberalizciu cien a nerozvinut finann trh mala NBS k dispozcii nasledujce nstroje - kurz meny, administratvne nstroje urovania devzovho reimu (prstup k devzovm zdrojom a pod.) a administratvne nstroje voi bankm. (S postupnm rozvojom peanho a verovho trhu sa situcia menila. To sa prejavilo ku koncu roka 1995, ke administratvne nstroje voi bankm strcali svoju innos, na o NBS reagovala s uritm oneskorenm.) Najm vzhadom na siln devalvan oakvania od zaiatku roku 1993 a nzke devzov rezervy zaalo by rchlo jasn, e doteraj kurz slovenskej koruny nemono udra pri danom stupni liberalizcie devzovho trhu a devzovch transakci. Na to NBS reagovala celou sriou administratvnych opatren, medzi ktor patrilo najm obmedzenie prstupu bnk k devzovm zdrojom (NBS, 1994, s.47) a odloenie platieb za dovozy. (alm administratvnym opatrenm voi bankm bolo urenie verovch limitov pre vie banky.) Tento prstup by vak sm o sebe nemohol uspie, pretoe by neviedol k zskaniu dvery voi slovenskej korune. Ako sme u povedali, problmom nebola len momentlne dan nzka rove kredibility a devzovch rezerv, ale aj problm fiklneho a externho deficitu. U uveden administratvne opatrenia predstavovali de facto obmedzenie vntornej konvertibility, ktor mohol doasne utlmi prejavy tchto problmov, nie ich vak vyriei. isto administratvne rieenie by preto viedlo k aliemu prehlbovaniu relnej nerovnovhy a postupnmu ustupovaniu od liberalizcie devzovho reimu. Na druhej strane, isto trhov rieenie - drastick devalvcia v rozsahu 20 40% - malo tie vrazn rizik. Vzhadom na jednorazov povahu zvenia cenovej hladiny v januri 1993 sa dalo oakva, e inflcia sa pri nezmenenom vmennom kurze bude relatvne rchlo stabilizova na rovni dosiahnutej v roku 1992 - teda okolo 10%. Vraznejia devalvcia by vzhadom na otvorenos slovenskej ekonomiky pravdepodobne znamenala prudk nrast inflcie. Tm by sa na jednorazov inflan impulz zo zaiatku roka nabalil impulz ete vraznej, o by pravdepodobne znamenalo prudk zvenie strednodobch inflanch oakvan s nslednmi problmami pre hospodrsku politiku a erziou vhod zskanch prudkou devalvciou. Okrem toho, v krajine s tak nerozvinutm finannm trhom a malm prlivom zahraninch investci hrozila pri zvenom menovom riziku nsledne prudk volatilita devzovho aj finannho trhu.

111 Preto kombinciu nstrojov zvolench v roku 1993 Nrodnou bankou Slovenska - administratvne opatrenia spojen s desapercentnou devalvciou mono povaova za vhodn rieenie, o om sved aj alie udranie kurzu slovenskej koruny a monos zruenia niektorch administratvnych opatren u v decembri 1993. Okrem toho, v svislosti s pouvanmi administratvnymi opatreniami smerom dovntra - voi bankovmu sektoru - mono kontatova (vi Mathieson a Haas, 1995), e v bankovch systmoch s obmedzenou mierou konkurencie, vysokou mierou ttneho vlastnctva a vysokm podielom zlch verov me ma rchly prechod k vhradne trhovm nstrojom negatvne nsledky. Mono kontatova, e po dosiahnut bodu obratu na konci roka 1993 sa zaala makroekonomick situcia na Slovensku prudko zlepova a ekonomika zaznamenvala poas rokov 1994 a 1995 v rmci reginu vysok miery rastu. V tomto obdob sa NBS nesstredila na agresvnu dezinflciu, ale namiesto toho akomodatvne nechvala hospodrstvo rs a sstredila sa na postupn odbranie niektorch administratvnych barir a zvyovanie devzovch rezerv. Ak porovnme inflciu v roku 1992 a inflciu v rokoch 1994 a 1995, vidme, e po odznen dopadov spomnanch zmien roku 1993 sa inflcia postupne vrtila na rove roku 1992 (najm ak sa vvoj oist od volatilnch a do vekej miery ponukovo urovanch cien potravn). V oblasti externej menovej politiky ako ma proti postupu NBS vhrady, kee viedol k postupnej liberalizcii devzovho reimu pri raste devzovch rezerv a silnejcej dvere voi slovenskej korune, o ukazuje aj stabilizcia miery dolarizcie ekonomiky v roku 1994 a jej postupn klesanie v nasledujcich rokoch (vi Beblav, 1999b). Zloitejie je hodnotenie menovej politiky smerom dovntra, najm v roku 1995. Je pochopiten, e po niekokoronej transformanej recesii vnmala NBS ako jeden zo svojich cieov prorastov, do rmca protiinflanch zmerov zasaden menov politiku (NBS, 1996, s.14). Svoj zmer navonok v rokoch 1994 a 1995 spene dosahovala, ke zrove s rchlym rastom HDP klesala inflcia. Menov politika vak ovplyvuje inflciu a s ronm, v niektorch krajinch a s dvojronm oneskorenm. Je preto na mieste otzka, i NBS nezakladala svojou prorastovou politikou najm v roku 1995 zrodky budcej vntornej a vonkajej nerovnovhy, ktor potom bolo nutn riei tvrdo retriktvnou politikou rokov 1996-1998? Tto otzka je namieste, ak analyzujeme relne rokov sadzby na Slovensku v roku 1995 a celkov menov politiku na Slovensku v tomto obdob. V roku 1995 u bola inflcia na pomerne nzkej rovni, napriek tomu vak poas celho roka boli relne rokov sadzby zporn (ako poas jedinho obdobia v rokoch 1993-1999), o znamen ete vraznej pokles nominlnych sadzieb, ktor s vzhadom na otvoren charakter slovenskej ekonomiky a fixn menov kurz v

112 tomto obdob tie dleit. D sa preto hovori o vrazne expanzvnej menovej politike. Odpove na otzku, i NBS nezakladala svojou prorastovou politikou najm v roku 1995 zrodky budcej vntornej a vonkajej nerovnovhy, ktor potom bolo nutn riei tvrdo retriktvnou politikou rokov 1996-1998, m tri asti. Po prv, v rokoch 1994 a 1995 bola fiklna politika menovo neutrlna (NBS, 1996, s.14), do uritej miery dokonca retriktvna, pretoe podiel veru vlde na celkovch veroch ako aj absoltna hodnota istho veru vlde bu klesali, alebo stagnovali a rozpotov hospodrenie sa stabilizovalo. Vzhadom na neexistenciu strednodobho fiklneho vhadu a zmene vld nemala NBS k dispozcii prehad o budcom smerovan fiklnej politiky, ktor v roku 1996, najm v jeho druhej polovici, nadobudla prudko expanzvnu podobu (vi naprklad Miklo a itansk, 1997 a NBS, 1997). Ak preto hodnotme menov politiku najm v roku 1995 ako prli akomodatvnu vzhadom na budci vvoj fiklnej politiky, treba jednoznane poveda, e NBS nemala ex ante k dispozcii tieto informcie, a preto ako hodnoti jej vkon v tomto smere vrazne negatvne. Po druh, najm v svislosti so zlepujcou sa hospodrskou situciou sa zniovalo vnman riziko investovania na Slovensku, o vzhadom na fixn kurz a vrazn rokov diferencil vytvralo priestor pre prliv krtkodobho kapitlu a nsledn menov volatilitu. NBS na tento jav reagovala nielen zavedenm fluktuanho psma a niektorch administratvnych opatren, ale aj vydvanm pokladninch poukok NBS a inch retriktvnych nstrojov sahujcich zdroje z finannch trhov. NBS teda zaala postupne zavdza, aj ke vemi miernu, menov retrikciu u poas roka 1995. Napriek tomu vak Nrodn banka Slovenska nezvldla jednu dleit etapu prechodu od administratvneho a kvantitatvneho riadenia menovej politiky k politike zaloenej do vej miery na kvalitatvnom a trhovom prstupe. V roku 1995 ete NBS pouvala administratvny nstroj verovch limitov najvm bankm (s verovmi aktivitami nad 20mld. Sk v roku 1995 (NBS, 1996, s.46)), ktor sa zruil v roku 1996. Pomocou tohto nstroja centrlna banka obmedzovala prli rchlu verov expanziu najm v ttom kontrolovanch bankch, kde vraznejie hrozil problm morlneho hazardu. V rokoch 1993 a 1994 tieto limity asto neboli ani dosiahnut a vzhadom na to, e motorom verovej expanzie boli aj najvie banky, boli limity aj efektvnym nstrojom menovej politiky (vi NBS, 1994, s.40, NBS, 1995, s.48). V roku 1995 vak bol verov limit vrazne prekroen - o 20,6mld. Sk (NBS, 1996, s.46) - a toto prekroenie bolo kom k nadmernej verovej expanzii najm v druhej polovici 1995. Prekroenie bolo spsoben vraznou verovou expanziou v mench, verovmi limitmi nekontrolovanch bankch. Zjednoduene povedan, centrlna banka sa prli spoliehala na administratvny nstroj ako na efektvny nstroj zabezpeenie svojich

113 menovch cieov a nsledne nebola dostatone drazn pri pouvan nepriamych retriktvnych nstrojov. Po zisten, e tento administratvny nstroj je oraz neinnej a deformujci, ho NBS prestala v roku 1996 pouva. 4.4.3 Roky 1996-98: Rozpor medzi menovou a fiklnou politikou V rokoch 1996 a 1998 sa na Slovensku odohrval uebnicov prklad rozporu, respektve nekoordincie menovej a fiklnej politiky. Rozpotov politika ttu bola vrazne expanzvna a sprevdzan vysokm rozpotovm deficitom (a deficitom benho tu platobnej bilancie). Naopak, menov politika zaala by od druhej polovice 1996 pomerne retriktvna a zameran na to, aby uveden nerovnovhy (tzv. dvojit deficit) nemali vrazne negatvny vplyv na relnu ekonomiku. V tej to asti budeme analyzova lohu NBS v rmci tohto konfliktu menovej a rozpotovej politiky a monosti rieenia situcie. Nrodn banka Slovenska zmenila v polovici roku 1996 pomerne vrazne svoju menov politiku smerom k retrikcii, aj ke tto zmena nebola sprevdzan zmenou indikatvnej diskontnej sadzby. Zmenu vak mono pozorova pri analze jednomesanch medzibankovch sadzieb (BRIBOR) vi graf 4, ale aj kompozitnom pohade na vntorn a vonkajiu menov politiku prostrednctvom indiktora menovho prostredia (MCI)88 vi graf 5. Tto politika sce dokzala a do roku 1998 preds tomu, aby nerovnovhy preli do otvorenej ekonomickej a finannej krzy, nedokzala ich vak riei naopak, aj vaka nej sa mnoh prehbili. Je mon argumentova obmedzenosou nstrojov, ktor m menov politika k dispozcii, ak neexistuje koordincia s fiklnou politikou. Napriek tomu sa vak d argumentova, e NBS mohla a mala podnikn krok, ku ktormu siahla pod tlakom okolnost a v oktbri 1998 zruenie fixnho vmennho kurzu. Prechod na plvajci kurz bol toti jedinou skutone silnou zbraou, ktor mala centrlna banka k dispozcii a bol navye u v danom obdob optimlny pre ekonomiku aj vtedy, ak by konflikt medzi menovou a fiklnou politikou neexistoval. Poda nho nzoru sa malo k zmene kurzovho reimu siahnu najneskr na jese roku 1997 po zaehnan mjovej menovej krzy. Ak by zruenie fixnho kurzu bolo politicky neprpustn v pokojnch asoch, mohla NBS vyui mjov krzu na prechod na plvajci kurz. NBS mohla teoreticky na rieenie nerovnovhy poui ete retriktvnejiu politiku, aby zabrnila prehriatiu ekonomiky a zvrazovaniu vntornej aj vonkajej nerovnovhy. Relne rokov miery vak u boli na extrmne vysokej rovni - na Slovensku dosahovali naprklad zaiatkom aprla 1997 ex post relne rokov sadzby 13,1%, zatia o v R v rovnakom obdob predstavovali 5,3% a v Maarsku 1,5% (vypotan na zklade medzironej inflcie ku koncu marca 1997
88

MCI = 0.35*nadhodnotenie meny nad jej arbitrrne uren rovnovnu hodnotu + 0.65*(relne rokov sadzby relny rast HDP).

114 a esmesanej medzibankovej rokovej sadzby). Ich al rast by ovplyvoval najm verov pozciu ttu, ktor v rokoch 1996 a 1998 oderpval vinu domcich spor. tt vak aj poas nasledujceho obdobia preukzal mal rokov elasticitu dopytu, a preto sa nedalo oakva, e zvyovanie rokovch mier by vznamnejou mierou prispelo k zmene jeho sprvania. GRAF 4. BRIBOR 1995-1999, %
3 5 .0 3 0 .0

2 5 .0

2 0 .0

1 5 .0

1 0 .0

5 .0

0 .0

Prame: ING Barings.

GRAF 5. MCI 1995-1999

1 7 .0 %

1 2 .0 %

7 .0 %

2 .0 %

- 3 .0 %

- 8 .0 %

Prame: ING Barings.

Okrem toho vysok rokov miery u aj tak spsobovali deformcie v ekonomike dvoma zsadnmi kanlmi - prvm je veobecn fenomn nepriaznivho vberu (adverse selection), ke rastce rokov miery spsobuj, e o very sa uchdzaj iadatelia s oraz rizikovejmi alebo rentirskymi (rentseeking) projektmi. Vraznejou deformciou vak bol nerovnomern prstup

p96 N ov -9 6 Ja n97 M ar -9 M 7 ay -9 7 Ju l-9 Se 7 p97 N ov -9 7 Ja n98 M ar -9 M 8 ay -9 8 Ju l-9 Se 8 p98 N ov -9 8 Ja n99 M ar -9 M 9 ay -9 9 Ju l-9 Se 9 p99 N ov -9 9

-9 5

-9 5

-9

ar -9

ar -9

-9

p-

Ju l

N ov

Ja n

Ja n

Ju l

ay

ay

-9 6

-9 5

Se

Se

-9 6

95

-9 5 M ay -9 5 Ju l-9 5 Se p95 No v95 Ja n96 M ar -9 6 M ay -9 6 Ju l-9 6 Se p96 N ov -9 6 Ja n97 M ar -9 7 M ay -9 7 Ju l-9 7 Se p97 N ov -9 7 Ja n98 M ar -9 8 M ay -9 8 Ju l-9 8 Se p98 N ov -9 8 Ja n99 M ar -9 9 M ay -9 9 Ju l-9 9 Se p99 N ov -9 9

Ja n

M ar

-9 5

115 ekonomickch subjektov k devzovm verom, ktor mali k dispozcii najm vie subjekty a subjekty so ttnou zrukou. Tento fenomn sme u analyzovali v kapitole o priemyselnej politike a inch. Prsnejia menov politika by len ete viac prehbila tto nerovnovhu. V tejto svislosti si treba poloi otzku - malo sa Slovensko vzda fixnho kurzu koruny skr? Existuje viacero vnych argumentov, ktor ukazuj, e no. Fixn kurz me by vemi uiton v vodnch fzach transformcie, ke potreba nominlnej kotvy vinou prevlda nad nevhodami fixnho kurzu. V prpade Slovenska existuj tri zkladn argumenty v prospech tohto tvrdenia: fixn kurz je jasnm prejavom odhodlania ttu a vldy dosiahnu nzku inflciu. fixn kurz pomha ekonomickm subjektom ako nominlna kotva pri urovan cien a miezd, najm v ekonomike s tak vysokou mierou otvorenosti, ako je Slovensko. fixn kurz ako cie menovej politiky je z hadiska verejnosti transparentn, populrny a ahko kontrolovaten cie. Poda Sachsa (1996) tranzitvne krajiny, ktor prijali politiku fixnho kurzu, mali vrazne najniiu inflciu bez vraznejej straty produkcie v porovnan s ostatnmi postkomunstickmi ttmi. On sm, ba aj viacer in autori sa vak stavaj proti dlhodobej politike fixnho kurzu nielen v prpade transformujcich sa ekonomk, ale veobecne v prpade malch otvorench ekonomk. Nasledujce odseky sa pozeraj na zkladn nmietky proti dlhodobmu fixnmu kurzu a snaia sa uri, do akej miery platia pre Slovensko. N zver je, e platia vo vekej miere. Poda Mishkina (1999) ma fixn kurz nevhodu v tom, e odstrauje signl, ktor pri plvajcom kurze dva devzov trh kad de o menovej politike (s.582). Vlda me realizova privemi expanzvnu fiklnu alebo centrlna banka privemi expanzvnu menov politiku a na kurze meny sa to krtkodobo neprejav, a km sa situcia stane neudratenou a neodohr sa menov krza. V tejto svislosti mono kontrastova situciu na devzovom trhu za Meiarovej (19941998) a Dzurindovej (1998-) vldy. Prvej umonil fixn kurz trojron vrazne expanzvnu fiklnu politiku, ktor skonila krzou, vraznm znehodnotenm meny a spomalenm hospodrskeho rastu. Naopak, plvajci kurz vemi rchlo dal signl o pomalom postupe reforiem za Dzurindovej vldy prepadom koruny v mji 1999 - po prijat srie ozdravnch opatren sa vak rchlo spamtal. Vo veobecnosti novie prce v oblasti vzahu fiklnej, menovej a devzovej politiky zdrazuj dleitos umiernenej fiklnej politiky pre menov reim najm v prpade fixnho kurzu. Canzoneri a Diba (1996) a Canzoneri, Cumby a Diba (1998) aj teoreticky zdvoduj, preo ani nezvisl centrlna neme udra

116 nzku inflciu a fixn kurz, ak vlda nie je obmedzen vo vke deficitu verejnch financi. V svislosti s vvojom hospodrskej situcie mono alej citova Mishkina: Fixn kurz koruny v novch trhovch ekonomikch s vysokou pravdepodobnosou posiln finann krehkos a me spsobi aj vrazn finann krzu, ktor me by pre ekonomiku vysoko detruktvna. Vzhadom na neistotu ohadne budcej hodnoty domcej meny je pre mnoh nefinann podniky, banky a vldy v tchto krajinch ovea ahie zskava zdroje z devzovch verovch zdrojov. Tto tendenciu me politika fixnho kurzu alej posilova, pretoe me povzbudzova domce firmy a finann intitcie, aby zskavali verov zdroje v devzach. Vrazn miera verovch zdrojov denominovanch v devzach bola vrazne prtomn v Chile pred finannou krzou v roku 1982, v Mexiku pred rokom 1994 a vo vchodozijskch krajinch pred ich nedvnou krzou. Pri reime fixnho kurzu je znehodnotenie meny vysoko nelinerne, pretoe obsahuje devalvciu. Vo vine rozvinutch krajn m devalvcia mal priamy vplyv na svahy domcnost, firiem a bnk, pretoe ich dlhy s denominovan v domcej mene. To vak neplat v novch trhovch ekonomikch, ktor maj in intitucionlnu truktru. Kee verov zdroje s do vekej miery denominovan v devzach, devalvcia znamen zvenie dlhovho zaaenia firiem. Kee vak aktva s vinou denominovan v domcej mene, nenastva vzrast hodnoty aktv. Vsledkom je, e devalvcia vedie k podstatnmu zhoreniu svah a zneniu istej hodnoty firiem a bnk, o vedie k zneniu verovej aktivity, investcii a ekonomickmu spomaleniu (Mishkin, 1999, s.584-5). Tento scenr sa v rokoch 1996-1998 nepochybne odohral na Slovensku, najm v svislosti s devzovmi vermi vekm firmm, ako je Slovnaft a VS a priamymi a nepriamymi devzovmi vermi poskytnutmi ttu (vldne eurobondy, vldou zaruen very pre ttom kontrolovan podniky) - vi napr. MH SR (1999). Nie je nhoda, e relatvnu ekonomick kontrakciu na Slovensku v roku 1999 viedol tt aj pod archou zvujceho sa verovho bremena. Sachs (1996) na druhej strane zdrazuje, e okrem umiernenej fiklnej a menovej politiky dlhodob udranie fixnho kurzu vyaduje vysok trukturlnu, cenov a mzdov flexibilitu ekonomiky, ktor transformujce sa krajiny vo veobecnosti nemaj. Preto je, a na vnimky, poda neho fixn kurz pre transformujce sa ekonomiky dlhodobo nevhodn (Sachs, 1996, s.150-1). Predstavitelia NBS argumentovali, e dfali aj v zmenu fiklnej politiky pred aj po vobch. Ani vrazne striktnejia fiklna politika by vak fixn kurz dlhodobo neudrala. Po prv, ako u bolo povedan, fixn kurz nevyvja a do bodu devalvcie politick tlak na vldu, aby zniovala deficit a expanzvnos verejnch financi.

117 Fixn kurz m navye nevhodu jeho problematickho vzahu k rovnovnemu kurzu meny. Ako ukazuj naprklad Halpern a Wyplosz (1997), rovnovny kurz meny sa poas transformcie vrazne posva vzhadom na razantn trukturlne zmeny v ekonomike. Plvajci kurz umouje devzovmu trhu hada rovnovnu hodnotu, aj ke samozrejme nemono tvrdi, e trh je v kadom okamihu blzko tomuto kurzu. Pri fixnom kurze vak ahko me prs k relnemu zhodnoteniu meny (na zklade vyej inflcie ako v krajinch referennch mien koa), vraznmu odchleniu od rovnovnej (neznmej) hodnoty a v tom prpade k strate konkurencieschopnosti v zahraninom obchode a nslednm problmom so zahraninoobchodnm deficitom a makroekonomickou nerovnovhou. Kurz slovenskej koruny sa poas roka 1999, ke mohla mena vone fluktuova, pohyboval v intervale 42,3 SKK/euro a 47,3 SKK/euro, o je pribline 10 - 23% od pvodnej centrlnej parity (pribline preto, e pvodn parita bola voi kou DEM (euro) a USD). Upozornili sme na to, e uri rovnovny menov kurz v rchlo sa meniacich tranzitvnych podmienkach je vemi ak. Tth (1999) sa vak poksil o jeho urenie pri predpoklade existencie rovnovneho relneho kurzu na zaiatku roku 1995 a predpokladu, e v rokoch 1995-1999 nedolo k iadnej vraznej zmene v mikroekonomike, ktor by odvodovala zmenu rovnovneho kurzu. Pri akceptovan tchto predpokladov sa ukazuje, e najm v rokoch 1997 a 1998 (do zruenia fixnho kurzu) prilo k razantnmu relnemu nadhodnoteniu slovenskej koruny (Tth, 1999, s.5). Tieto indiktory spolu ukazuj, e rovnovna hodnota kurzu slovenskej koruny bola pravdepodobne u v roku 1998 niia oproti udriavanmu fixnmu kurzu. Potvrdili to aj zsahy NBS, ktor v decembri 1999 opakovane intervenovala proti kurzu koruny (prvkrt v histrii), a to pribline na rovni 42,3 SKK/euro, teda pribline 10% nad bvalou centrlnou paritou, m potvrdila, e bval centrlnu paritu povauje aj ona ex post za neudraten. 4.4.4 Menov politika po zruen fixnho kurzu koruny Po zruen fixnho psma koruny prela Nrodn banka Slovenska od decembra 1998 na cielenie inflcie, aj ke ilo poas roka 1999 zatia o provizrny reim, ktor ako nazva skutonm inflanm cielenm. Na ten prela NBS od janura 2000. Analzou tohto reimu sa zaober zveren as. V tejto asti budeme rozobera menov politiku NBS v prechodnom obdob. Nrodn banka rozdelila menov k na tri asti - potraviny (26,8%), tovary a sluby s regulovanmi cenami (17,8%) a ostatn (55,4%). Rozhodla sa, e bude cieli len zmeny cien v poslednej uvedenej skupine. Vylenie regulovanch cien je pochopiten - ich zmeny sa dej na zklade administratvnych, asto politicky robench opatren, ktor nemaj ni spolon s inflanmi tlakmi v ekonomike, na ktor sa NBS sstreuje. Potraviny predstavuj trochu zloitejiu problematiku, ku

118 ktorej sa vrtime. V zsade vak ide o skupinu, v ktorej ceny vykazuj vysok volatilitu pod vplyvom okolnost vyplvajcich najm zo strany ponuky. Preto, naprklad pod vplyvom zlej rody, alebo naopak, prebytkov, osciluj tieto ceny ovea prudie ako zvyok spotrebiteskho koa. Ak ich centrlna banka berie do vahy, riskuje, e bude namiesto na skuton inflan tlaky reagova len na vysok volatilitu tchto cien a prli razantne meni svoju politiku. NBS sa teda primrne zaober zmenami cien v limitovanom menovom koi tvoriacom mierne nadpolovin vinu celkovho koa. Pri analze menovej politiky v prechodnom obdob sa budeme zaobera nasledovnmi okruhmi: transparentnosou a zrozumitenosou politiky NBS, vhodnosou celkovej inflanej stratgie NBS v prechodnom obdob a praktickou realizciou tejto politiky. V svislosti s transparentnosou a zrozumitenosou menovej politiky odcitujeme z Menovho programu na rok 1999: Vzhadom na deregulcie cien, ako aj na komplex opatren na zmiernenie makroekonomickej nerovnovhy, bude NBS cieli ist inflciu na rovni 5 - 7%, priom predpoklad primrny dopad na cel index spotrebiteskch cien vo vke asi 2 percentulne body na kad priemern 10%-n zvenie regulovanch cien. NBS bude ovplyvova a sekundrne efekty cenovch deregulci, a to v zmysle psobenia proti cenovej nkaze. ist inflcia sa vzahuje na 55% tovarov a sluieb spotrebnho koa a zaha cenov nrast, resp. pokles z dvodu zmeny vmennho kurzu, administratvnych opatren v zahraninom obchode (napr. dovozn prirka), zmeny spotrebnch dan a DPH, dodatonch dopadov cenovch regulci v ostatnch sektoroch, dodatonch dopadov zrchlenho rastu cien potravn v ostatnch sektoroch, zmeny kpnej sily obyvatestva, sklonu k spotrebe, seznnosti nkupov, zmeny produknch cien, vvoja vzahu medzi produktivitou prce a mzdami a pod. (Biatec 1/99, s.2). Tento citt sa stal zkladom nedorozumenia medzi centrlnou bankou a finannmi trhmi (vi Dennk SME, 19.6.1999, s.9). Pri inflanom cielen sa bene pouvaj oisten cenov indexy, aj ke 55% je pravdepodobne jeden z naujch, ak nie vbec naju upraven k (k tejto otzke sa vrtime). Jadrov alebo ist inflcia sa tandardne pota ako medziron zmena v cench takhoto koa. NBS vak ako ist inflciu definovala takto zmenu cien nsoben podielom v celkovom koi - teda v roku 1999 koeficientom 0,554. Inmi slovami, ak sa ceny v tomto koi zvili o 10%, ist inflcia poda NBS vzrstla len o 5,5%. Kee ide o uniktny prstup, bolo v zujme zrozumitenosti povinnosou NBS opakovane upozorni, e jej indiktor sa od tandardnho prstupu li. NBS naopak vo svojom menovom programe cel otzku definovala vemi neurito, a aj ke v menovch prehadoch uvdzala svoju definciu, nikdy pecificky neupozornila na jej podstatu. K vysvetleniu nedorozumenia prilo a poas zverejnenia upravenho menovho

119 programu v jni 1999. ou ohlsen cie istej inflcie 5-7% dovtedy finann trhy chpali ako zmenu cien v takto upravenom koi o 5-7%. NBS tm v skutonosti myslela ich zmenu o 9-12,6%.89 To, e ilo o nejasn prstup, ukazuje aj prstup tatistickho radu SR, ktor zaal od janura 2000 zverejova oficilnu ist inflciu. Pod istou inflciou vak uvdza nie hodnoty poda pvodnej defincie NBS, ale poda tandardnej defincie. alm problematickm aspektom je vylenie potravn z koa istej inflcie. Je otzne z dvoch prin. Po prv, vzhadom na vysok podiel potravn na koi a vylenie regulovanch cien hroz strata relevantnosti istej inflcie pri tvorbe inflanch oakvan pre vinu ekonomickch subjektov, najm spotrebiteov, pretoe takto definovan ist inflan k obsahuje len polovicu ich spotrebnho koa. Po druh, volatiln poloky mono vyli z inflanho koa len vtedy, ak ich dlhodob cenov vvoj je zhodn s vvojom zvyku koa. V opanom prpade ich vynechanie deformuje ist inflciu v porovnan s celkovou inflciou. V slovenskom prpade takto vzah vak ako potvrdi. Od roku 1995 bol rast cien potravn konzistentne ni ako rast ostatnho nekontrolovanho koa. Celkovo teda pri hodnoten menovej politiky NBS v roku 1999 mono poukza na nejasne definovan cie a problmy s definciou spotrebnho koa, ktorho sa tka. 4.4.5 Menov reim po 1. 1. 2000 Nrodn banka Slovenska prela od 1. janura 2000 od provizria opsanho v predchdzajcej asti k systmu skutonho inflanho cielenia (NBS, 1999a). Zrove sa odohral prechod od kvantitatvnej ku do uritej miery kvalitatvnej menovej politike zaloenej na jednej indikatvnej rokovej miere NBS. Nov inflan cielenie predstavuje vrazne zlepen model oproti predchdzajcemu provizriu - vina kritiky z predchdzajcej asti u na neho neplat (nasledujca pas je zaloen na NBS, 1999b). Napriek tomu vak m aspo jeden vny problm. NBS cieli jasne definovan jadrov inflciu. Bude ju pota a publikova tatistick rad SR, m sa zabezpe nielen transparentnos vsledkov menovej politiky, ale aj nezvislos vpotu od NBS. Spotrebitesk k jadrovej inflcie bude obsahova nielen doteraj k platn pre ist inflciu, ale aj potraviny. Ako u bolo vysvetlen, je to napriek volatilite ich cien lepie vzhadom na odlin cenov vvoj od zkladnho koa a aj vzhadom na ich vysok podiel v celkovom spotrebiteskom koi. Naopak, jadrov inflcia bude oisten od zmien v nepriamych daniach a dotcich priamo ovplyvujcich spotrebitesk ceny (s vnimkou dovoznej prirky). Jadrov inflcia tak bude zachycova - za
89

NBS v jni 1999 tento cie revidovala na 6-7,5%, teda v skutonosti na medziron zmenu tchto cien o 10,9-13,6%. NBS zrove oznmila svoj cie aj v oblasti celkovej inflcie, ktor mala v decembri 1999 medzirone predstavova 13,5-15,5%.

120 predpokladu nezmenench nepriamych dan - 82% zmien v spotrebiteskom koi a bude vemi podobn v sasnosti pouvanej eskej istej inflcii. Problmom z hadiska transparentnosti a kredibility menovej politiky je to, e NBS sa vyjadruje k vvoju celho indexu spotrebiteskch cien len vo forme predikcie, priom jadrov inflcia sa postupne stane cieom NBS. (NBS, 1999b, s.3). Aj ke z hadiska sofistikovanejch ekonomickch subjektov je toto rozlenie jasn a znamen, e pre hodnotenie spenosti menovej politiky a jej dveryhodnosti by malo by podstatn len dodranie ciea jadrovej inflcie, pri ostatnch ekonomickch subjektoch nastva vysok riziko nepochopenia rozlenia medzi predikciou a zvznm cieom. Vzhadom na jasnos a dleitos zmien v celkovom koi spotrebiteskch cien pre ekonomick subjekty je tento k prirodzenou kotvou inflanch oakvan. Ak centrlna banka vydva jeho predikciu zrove s cieom vvoja jadrovej inflcie, je pre menej sofistikovan subjekty prirodzen sstredi sa na daj o celkovej inflcii a povaova ho za cie menovej politiky. Ak sa vplyvom faktorov mimo kontrolu centrlnej banky tto predikcia nedodr, me to pokodi kredibilitu menovej politiky, aj ke sa dodr cie jadrovej inflcie. Okrem toho formulcia, e cieov inflcia sa stane cieom NBS postupne bez uvedenia jasnho rozvrhu, tie spochybuje kredibilitu novho rmca menovej politiky. Zrove s touto zmenou prechdza centrlna banka k pouvaniu jednej indikatvnej rokovej sadzby, ktorou bude ovplyvova situciu na peanom trhu a ktor sa stane jej zkladnm operatvnym nstrojom menovej politiky. Jej fungovanie zana od 1.februra 2000 najprv ako jednodov (overnightov) repo sadzba, s vziou postupnho predlovania na dva tdne (vi NBS, 1999b). Za tto sadzbu si bud mc bankov subjekty poiiava relatvne neobmedzen mnostvo finannch prostriedkov od centrlnej banky. Vzhadom na to, e doteraz NBS poas celej svojej existencie limitovala objem prostriedkov poskytovanch prostrednctvom repo verov, ide o vznamn zmenu. Celkovo mono rok 2000 hodnoti ako rok zatia najvraznejch kvalitatvnych zmien v menovej politike. Zavedenie novho ciea menovej politiky spolu s novm operatvnym nstrojom vytvraj priestor pre postupn zbliovanie slovenskej menovej politiky s politikou ECB. 4.4.6 Menov politika na Slovensku a Eurpska centrlna banka Cieom vetkch slovenskch vld bolo lenstvo Slovenskej republiky v Eurpskej nii. Vzhadom na vznik Eurpskej menovej nie k 1.januru 1999 treba v tejto svislosti uvaova aj o lenstve Slovenska v EM, najm ak nov lenovia nedostan vnimku z Maastrichtskej zmluvy - inmi slovami, bud musie vstpi do EM, ak bud chcie by lenmi E. Ako upozoruj Temprano-Arroyo a Feldmana (1998), lenstvo v Eurpskej menovej nii sa stane sasou acquis

121 communautaire, ktor musia nov lenovia prija. Na druhej strane, ani Eurpska komisia neoakva vstup postkomunistickch krajn do EM hne po vstupe do E (Dennk SME, 14.10.1999). Napriek tomu sa treba v strednodobom horizonte zamyslie nad dvoma otzkami: me vstup do menovej nie spsobi Slovensku vraznejie ekonomick problmy? ak stratgiu zvoli poas prechodnho obdobia pribliovania a pristupovania Slovenska k E? V prvom prpade ide o nvrat k tme, ktor sme analyzovali v svislosti s existenciou eskoslovenska - optimlnu menov oblas. Inmi slovami, predstavuje alebo bude predstavova E pre Slovensko optimlnu menov oblas? Tejto otzke sa zatia venovalo len mlo tdi, s vnimkou knihy od De Grauwa a Lavaa (1999). Ekonometrick tdia De Grauwa a Aksoya v tejto knihe dospieva k nzoru, e ekonomick oky v strednej Eurpe s korelovan so okmi v krajinch E a e hospodrsky cyklus je synchronizovan. K podobnmu zveru prichdzaj aj Boone a Maurel (1999). Vzhadom na prehlbovanie obchodnch a kapitlovch vzahov je mon oakva alie zvyovanie synchronizcie a integrcie (vi Boone a Maurel, 1999). D sa preto predbene hovori o tom, e as v EM by pre Slovensko nemala z hadiska optimlnej menovej oblasti predstavova vraznejie problmy ako pre u existujcich lenov EM. Druhou otzkou, o ktorej sa dosia mlo hovor, je stratgia poas prechodnho obdobia pred vstupom do EM. Prechodn obdobie bude pravdepodobne trva 8-10 rokov a otzka optimlneho menovho reimu je preto vemi dleit. Existuj dve zkladn varianty menovho reimu poas tohto obdobia - fixn kurz voi euro a inflan cielenie. Obe maj z hadiska funknosti aj maastrichtskch podmienok pre vstup do EM svoje problmy. Fixn kurz voi euro m vetky problmy opsan v asti venovanej rokom 1996-1998, spojen s fiklnou a menovou politikou a pekulatvnymi tokmi, preto ho s vnimkou poslednho obdobia pred vstupom do EM ako odpora (jednou z maastrichtskch podmienok je fixn kurz voi euro aspo poas dvoch rokov pred vstupom). Okrem toho, almi maastrichtskmi podmienkami s inflcia vyia o nie viac ako 1,5% ako priemer troch krajn EM s najniou inflciou, respektve rokov sadzby spajce podobn podmienku s ohranienm 2%. V prpade fixnho kurzu me by vaka tzv. Balassa-Samuelsonovmu modelu tkajceho sa rozvojovch krajn dobiehajcich rozvinut svet pre Slovensko problmom tieto podmienky splni. Model ukazuje, e pre rchlo rastcu krajinu je stabilita celkovej cenovej hladiny mon len vtedy, ak sa vmenn kurz zhodnocuje proporcionlne sinu podielu neobchodovatench tovarov na indexe cien a rozdielu medzi rastom produktivity v sektore obchodovatench a neobchodovatench tovarov. (Masson, 1999, s.16) Fixn

122 kurz teda v prpade krajiny dobiehajcej vysokm rastom produktivity prce a HDP naprklad krajiny E me vies k inflcii vyej o niekoko percent v porovnan s krajinami E. Na druhej strane, inflan cielenie m tie svoje rizik (zujemcov o problematiku inflanho cielenia odkazujeme najm na Bernanke a kol., 1999). Pre Slovensko s relevantn najm dve. Znmou sasou menovej ekonmie je, e meran inflcia vo vine (aj vyspelch) krajn je o nieo vyia ako skuton rast cien. Je to spsoben viacermi faktormi, naprklad nemonosou mera zmeny v kvalite a asto niekokoronou prestvkou medzi revziami koa pouvanho pre vpoet inflcie. Vo vyspelch krajinch sa vinou uvauje o nadhodnoten predstavujcom pribline 1-2%, preto aj centrlne banky cieliace cenov stabilitu maj vinou inflan cie okolo 1-2%. Poda kreba (1998) vak toto nadhodnotenie me by v transformujcich sa ekonomikch vrazne vyie, preto ako cieli cenov stabilitu, ak nevieme, ak MERAN inflcia ju predstavuje. Druhm rizikom inflanho cielenia na Slovensku je nejasn vzah medzi rznymi menovmi indiktormi a inflciou. Na Slovensku sa nepreukzal vraznej vzah medzi iadnym ukazovateom a neskorou inflciou. Vzhadom na oneskoren vplyv menovej politiky na inflciu vak je potrebn v prpade inflanho cielenia nejak medzicie pouva v zujme transparentnosti menovej politiky a predchdzania dynamickej nekonzistentnosti. Nstroj oraz astejie pouvan vo svete pri inflanom cielen - cielenie inflanej prognzy - nebude vzhadom na nedostatok dobrch a overench trukturlnych modelov slovenskej ekonomiky v najblich rokoch asi aktulny. Napriek tomu optimlnym rieenm pre Slovensko v najblich rokoch by malo by inflan cielenie. Vzhadom na akcelerovan inflciu spsoben deregulciou cien a daovmi pohybmi (a znehodnotenm meny) a nzke devzov rezervy spojen s vyou mierou liberalizcie kapitlovho tu neprichdza fixn kurz krtkodobo v iadnom prpade do vahy. V horizonte najblich 2-4 rokov by sa mala menov politika zamera na stabilizovanie inflcie a jej znenie na rove 5-6%, na o je kredibiln inflan cielenie idelne. Takto politika by mohla by spen aj preto, e takto inflciu u Slovensko niekoko rokov zailo a malo by preto by mon pomerne rchlo vrti do tejto oblasti aj inflan oakvania. Problm s neexistenciou medziciea, respektve kvalitnho trukturlneho modelu ako zkladu prognzy, nie je vaka pomerne vysokej kredibilite NBS a tak vek. Inflan ciele ohlsen Nrodnou bankou Slovenska by mohli, ak jej kredibilita zostane zachovan, by ekonomickmi subjektami akceptovan aj v nie plne transparentnch podmienkach. Naopak, po vstupe do E v horizonte 2005-2007 by sa Slovensko malo pripravi na vstup do EM postupnm prechodom k fixnmu kurzu. Optimlnym medzistupom sa jav by Eurpsky vmenn mechanizmus 2 (ERM 2), ktor by

123 mal fungova pre lenov E, ktor vak nie s lenmi EMU (Masson, 1999, s.11). V rmci tohto mechanizmu funguje fixn kurz lenskch mien voi euru, okolo centrlnych part vak existuj pomerne irok, ptnspercentn psma, v rmci ktorch sa jednotliv meny mu pohybova. 4.5 Zver Devdesiate roky boli z hadiska hospodrskej politiky na Slovensku desarom brlivch zmien, o platilo aj pre menov politiku. Napriek tomu menov politika predstavovala jeden z najstabilnejch prvkov hospodrskej politiky, nielen svojm vkonom, ale najm vsledkami (relatvne nzka inflcia, pomerne stabiln menov kurz). Analza sa sstredila na priny tejto stability, ako aj niektor in kov otzky svisiace s menovou politikou na Slovensku. Dospeli sme k nasledovnm zverom: Menov politika v rmci eskoslovenska nepredstavovala z intitucionlneho hadiska ani z hadiska terie optimlnej menovej oblasti preukzaten problm. Intitucionlne rieenie zastpenie Slovenska pri vkone menovej politiky bolo podobn rieeniam v inch federlnych centrlnych bankch v rmci zpadnej Eurpy. Zkladn testy pouvan na hadanie optimlnych menovch oblast ukzali, e medzi Slovenskom a R neexistovali z tohto hadiska vznamnejie divergencie a obe krajiny pravdepodobne patrili do takejto oblasti. Vysvetlenie rozdielnej miery nezamestnanosti treba skr hada v inch aspektoch hospodrskej politiky. Nrodn banka Slovenska (a ttna banka eskoslovensk pred ou od prijatia novho zkona v roku 1991) predstavuje aj v medzinrodnom porovnan vysoko nezvisl intitciu. Opierajc sa o vskumy, ktor nali svis medzi nezvislosou centrlnych bnk a niou inflciou, vidme tu jednu z prin relatvneho inflanho spechu v 90. rokoch. Pokia ide o vkon menovej politiky v rokoch 1993-1998, mono ho hodnoti ako spen, najm z hadiska vhodnho postupu liberalizcie a vhodnej kombincie uplatovania trhovch a administratvnych nstrojov v menovej politike. Vsledkom boli nzka inflcia, stabiln menov kurz a zvyujca sa miera liberalizcie devzovho a peanho trhu. Napriek tomu treba tie hovori o problmoch. Najvraznejm bola nedostaton reakcia NBS na nov vvoj od roku 1996, svisiaci s expanzvnou fiklnou politikou a prehriatm ekonomiky. Centrlna banka sce uplatnila menov retrikciu, neprikroila vak ku kroku, ktor jedin mohol znamena zlom vo vvoji a bol z viacerch prin potrebn prechod od fixnho k plvajcemu kurzu koruny. Aj z tchto dvodov skonilo pron obdobie kurzovej stability menovou krzou v septembri 1998, ktor znamenala od 2. oktbra 1998 zruenie fixnho kurzu koruny.

124 Od oktbra 1998 prela centrlna banka na nov prstup k menovej politike, charakteristick plvajcim menovm kurzom a vyuitm inflanho cielenia. Rok 1999 bol rokom provizrneho inflanho cielenia s viacermi problematickmi aspektmi. Od 1. janura 2000 sa vak uplatuje nov, formlne definovan mechanizmus inflanho cielenia, ktor by mal vinou odstrni uveden problmy. Zrove prechdza poas roku 2000 NBS na kvalitatvne riadenie menovej politiky vyuitm jednej rokovej sadzby ako hlavnho nstroja menovej politiky. V svislosti so vstupom do Eurpskej nie, ktor sa oakva okolo rokov 2005-2007, a vstupom do Eurpskej menovej nie, oakvanm o niekoko rokov neskr, sme preskmali niektor zkladn otzky, ktor bude musie slovensk politika v tchto svislostiach riei. Aj ke v tejto oblasti existuje zatia len minimum vskumu, existujce prce naznauj, e tzv. eurozna by mala pre Slovensko predstavova v zsade optimlnu menov oblas, z hadiska isto menovej politiky by teda nemal vstup do EM predstavova v horizonte desiatich rokov vrazn problm. Pokia ide o menov politiku v medziobdob, odporame vyuva inflan cielenie tak dlho, ako to bude mon a zaa fixova korunu na euro len niekoko rokov pred vstupom do menovej nie. 4.6 Pouit literatra Alesina, A. and Summers, L. (1993), Central bank independence and macroeconomic performance: some comparative evidence, Journal of Money, Credit and Banking, v. 25, str. 151-162. Andersen, T. and Schneider, F. (1986), Coordination of fiscal and monetary policy under different institutional arrangements, European Journal of Political Economy, v. 2, str. 169-191. Artis, M., Kohler, M. and J. Mlitz (1998), Trade and the Number of Optimum Currency Areas in the World, CEPR Discussion Paper No. 1926, Center for Economic Policy Research, Londn. Barro, R. and Gordon, D. (1983), Rules, discretion and reputation in a model of monetary policy, Journal of Monetary Economics, v. 12, str. 101-121. Beblav, M. (1999a), Central bank independence in Czech Republic and Slovakia, Internal research paper, Department of Economics, University of St Andrews, St Andrews. Beblav, M. (1999b), Rastie skutone dolarizcia slovenskej ekonomiky?, Finann noviny, www.p67value.sk, jn. Begg, D. (1998), Pegging out: lessons from the Czech exchange rate crisis, CEPR Discussion Paper No. 1956, CEPR, London. Berger, H. and de Haan, J. (1999), A state within the state? An event study on the Bundesbank, Scottish Journal of Political Economy, v. 46, no.1.

125 Bernanke, B., Laubach, T., Mishkin, F. and Posen, A. (1999), Inflation Targeting Lessons from the International Experience, Princeton University Press, Princeton. Boone, L. and Maurel, M. (1999), An Optimal Currency Area Perspective of the EU Enlargement to the CEECs, Discussion Paper No. 2119, Center for Economic Policy Research, Londn. Canzoneri, M. and Diba, B. (1996), Fiscal Constraints on Central Bank Independence and Price Stability, CEPR Discussion Paper No. 1463, Center for Economic Policy Research, Londn. Canzoneri, M., Cumby, E. and Diba, B. (1998), Fiscal Discipline and Exchange Rate Regimes, CEPR Discussion Paper No. 1899, Center for Economic Policy Research, Londn. Cobham, D., Cosci, S., Mattesini, F. and Serre, J. (1999), The nature and relevance of central bank independence: an analysis of three European countries, University of St Andrews, St Andrews, nepublikovan prca. Cukierman, A. (1992), Central bank strategy, credibility and independence, MIT Press, Cambridge, MA. De Grauwe, P. and Lava, L. (eds.) (1999), Inclusion of Central European Countries in the European Monetary Union, Dordrecht, Kluwer. De Grauwe, P. and Aksoy, Y. (1999), Are Central European Countries Part of the European Optimal Currency Area? in De Grauwe and Lava (eds.) (1999), str. 13-36. Dittus, P. (1994), Discussion in Bonin, J. and Szekely, I. (eds.): The Development and Reform of Financial Systems in Central and Eastern Europe, Edward Elgar. Eijffinger, S. and van Keulen, M. (1995), Central bank independence in another eleven countries, Banca Nazionale de Lavoro Quarterly Review, issue no. 192, str. 39-83. Eijffinger, S. and Schaling, E. (1993), Central bank independence in twelve industrial countries, Banca Nazionale de Lavoro Quarterly Review, no. 184, str. 64-68. EK (1990), One Market, One Money, European Economy, 44. Fidrmuc, J., Horvath, J. and Fidrmuc, J. (1999), Stability of Monetary Unions: Lessons from the Break-up of Czechoslovakia, Transition Economics Series No. 10, Institute for Advanced Studies, Vienna. Fisher, S. (1990), Rules versus discretion in monetary policy, in Friedman, B. and Hahn, F. (eds.), Handbook of monetary economics, v. II, Elsevier Science Publishers, str. 1155-1183. Forder, J. (1996), On the assessment and implementation of institutional remedies, Oxford Economic Papers, v. 48, str. 39-51.

126 Forder, J. (1998), Central bank independence - conceptual clarifications and interim assessment, Oxford Economic papers, v. 50, str. 307-334. Friedman, M. (1968), The role of monetary policy, American Economic Review, v. 58, str. 1-17. Godfrey, M. (1995), The struggle against unemployment: Medium-term policy options for transitional economies, International Labour Review, v134, no.1. Goodhart, Ch., Capie, F. and Schnadt, N. (1994), The development of central banking, in Capie a kol. (eds.), The Future of Central Banking, Cambridge University Press, Cambridge. Grilli, V., Masciandaro, D. and Tabellini, G. (1991), Political and monetary institutions and public financial policies in the industrial countries, Economic Policy, v. 13, str. 341-392. Gros, D. and Thygesen, N. (1992), European Monetary Integration: From the European Monetary System towards Monetary Union, Longman, Londn. Halpern. L. aan Wyplosz, Ch. (1997), Equilibrium Exchange Rates in Transition Economies, IMF Staff Papers, v. 44, no. 4, IMF, Washington, D.C. Ham, J., Svejnar, J. and Terrell, K. (1998), Unemployment and the Social Safety Net During Transitions to a Market Economy: Evidence from the Czech and Slovak Republics, American Economic Review, v. 88, no. 5, December. ILO (1998), 1998 Yearbook of International Labour Statistics, ILO, Geneva. IMF (1990), The Czech and Slovak Federal Republic: An Economy in Transition, Occasional Paper No. 72, IMF, Washington, D.C. IMF (1998), Slovak Republic: Recent Economic Developments, IMF Staff Country Report No. 98/60, IMF, Washington, D.C. Krugman, P. (1991), Geography and Trade, Cambridge, MIT Press. Kydland, F. a Prescott, E. (1977), Rules rather than discretion: the inconsistency of optimal plans, Journal of Political Economy, v. 85, str. 473-490. Lohmann, S. (1992), Optimal commitment in monetary policy: credibility versus flexibility, American Economic Review, v. 82, str. 273-286. Mangano, G. (1998), Measuring central bank independence: a tale of subjectivity and its consequences, Oxford Economic Papers, v. 50, str. 468-492. Masson, P. (1999), Monetary and Exchange Rate Policy of Transition Economies of Central and Eastern European after the Launch of EMU, IMF, Washington, D.C. Mathieson, D. and Haas, R. (1995), Establishing Monetary Control in Financial Systems with Insolvent Institutions, IMF Staff Papers, v. 42 no. 1 (March 1995). MH SR (1999), Nvrh priemyselnej politiky SR, Ministerstvo hospodrstva SR, Bratislava.

127 Miklo, I. a itansk, E. (1997), Ekonomika, in M. Btora (ed.), Slovensko 1996, Intitt pre verejn otzky, Bratislava. Mishkin, F. (1999), International experiences with different monetary policy regimes, Journal of Monetary Economics, v. 43, str. 579-605. Mundell, R. (1961), A Theory of Optimal Currency Areas, American Economic Review, 51. NBS (1994), Vron sprva za rok 1993, NBS, Bratislava. NBS (1995), Vron sprva za rok 1994, NBS, Bratislava. NBS (1996), Vron sprva za rok 1995, NBS, Bratislava. NBS (1997), Vron sprva za rok 1996, NBS, Bratislava. NBS (1998), Menov prehad, XI/98, NBS, Bratislava. NBS (1999a), Meranie inflcie v Slovenskej republike, intern materil, NBS, Bratislava. NBS (1999b), Menov program na rok 2000, NBS, Bratislava. Nordhaus, W. (1975), The political business cycle, Review of Economic Studies, v. 45, str. 169-90. Obstfeld, M. and Rogoff, K. (1995), The Mirage of Fixed Exchange Rates, Journal of Economic Perspectives, v. 9, no. 4, Fall. OECD (1991), Economic surveys Czech and Slovak Federal Republic, OECD, Paris. OECD (1996), Economic surveys Czech Republic, OECD, Paris. OECD (1999), Economic surveys Slovak Republic, OECD, Paris. Parkin, M. (1987), Domestic monetary institutions and deficits, in Buchanan, J., Rowley, C. and Tollinson, R. (eds.), Deficits, Blackwell, Oxford. Posen, A. (1993), Why Central Bank Independence does not Cause Low Inflation: there is no Institutional Fix for Politics, in R OBrien (ed.), Finance and the International Economy, 7, Oxford University Press, Oxford. Rogoff, K. (1985), The optimal degree of commitment to an intermediate monetary target, Quarterly Journal of Economics, v. 100, str. 1169-1190. Sachs, J. (1996), Economic Transition and the Exchange-Rate Regime, American Economic Review, Papers and Proceedings, v. 86, no. 2, May. Siklos, P. (1994), Central bank independence in the transitional economies: a preliminary investigation of Hungary, Poland, the Czech and Slovak Republics, in Bonin, J. and Szekely, I. (eds.), The Development and Reform of Financial Systems in Central and Eastern Europe, Edward Elgar. Svejnar J. (1993), CSFR: a solid foundation, in Porter R. (ed.), Economic Transformation in Central Europe: A Progress Report, CEPR, London. kreb, M. (1998), A Note on Inflation, in Cottarelli, C. a G. Szapry (eds.) (1998), Moderate Inflation: The Experience of Transition Economies, IMF and MNB, Washington, D.C.

128 Temprano-Arroyo, H. and Feldman, R. (1998), Selected Transition and Mediterranean Countries: An Institutional Primer on EMU and EU Relations, IMF Working Paper 98/82, Washington, D.C., IMF. Tth, J. (1999), Exchange Rate Is It Really Overvalued, Slovak Capital and Money Market Report, September October, ING Barings, Bratislava. Wozniak, P. (1997), Relative Prices and Inflation in Poland 1989-1997 (The Special Role of Administered Price Increases), World Bank Paper, World Bank, Washington, D.C.

129

5 Desaroie v svetovej ekonomike

Andrej SALNER
Agentra Reuters

Aj ke slovensk trhy neboli zviazan s globlnou ekonomikou tak, ako priemyselne vyspel krajiny sveta, mnoh vlastnosti inch ekonomk hlboko ovplyvovali ekonomick dianie na Slovensku. Vaka rozsiahlej a rastcej otvorenosti bolo Slovensko silno ovplyvnen hospodrskym cyklom u svojich kovch obchodnch partnerov. Z toho vyplva aj draz na hospodrsky rast v zpadnej Eurpe v tejto kapitole, ako aj na ostatn vchodoeurpske krajiny, bvalch obchodnch partnerov v rmci truktr Rady vzjomnej hospodrskej pomoci. Ekonomika Spojench ttov americkch, najvia ekonomika vo svete, vo vekej miere rozhoduje o osude svojich obchodnch partnerov, a preto jej venujeme rozsiahly priestor. Tto kapitola spomna aj viacero alch rozvjajcich sa ekonomk, ktor maj na prv pohad na slovensk ekonomiku len vemi mal vplyv. Vvoj v tchto krajinch vak asto ovplyvnil Slovensko nepriamo.

130 5.1 vod Aj ke slovensk (a eskoslovensk) trhy neboli zviazan s globlnou ekonomikou tak, ako vo vine priemyselne vyspelch krajn sveta, mnoh vlastnosti inch ekonomk hlboko ovplyvovali aj ekonomick dianie na Slovensku. Vaka rozsiahlej a rastcej otvorenosti, ako aj ekonomickej truktre zaloenej najm na vvoze vrobkov s niou pridanou hodnotou, bolo Slovensko silno ovplyvnen hospodrskym cyklom u svojich kovch obchodnch partnerov. Z toho vyplva aj draz na hospodrsky rast v zpadnej Eurpe v tejto kapitole, ako aj na ostatn vchodoeurpske krajiny, bvalch obchodnch partnerov v rmci truktr Rady vzjomnej hospodrskej pomoci. Ekonomika Spojench ttov americkch, najvia ekonomika vo svete, vo vekej miere rozhoduje o osude svojich obchodnch partnerov, a preto jej venujeme rozsiahly priestor. Tto kapitola spomna aj viacero alch rozvjajcich sa ekonomk, ktor maj na prv pohad na slovensk ekonomiku len vemi mal vplyv. Vvoj v krajinch ako Mexiko i na niektorch vznikajcich trhoch v zii asto ovplyvnil Slovensko nepriamo, naprklad cez dopad na Rusko. Navye, niektor rty vvoja poskytuj neoceniten pomcky pre pochopenie podobnch t slovenskej situcie. V obdobiach, ke si zahranin investori poplili prsty v Mexiku i Rusku, ostatn rozvjajce sa ekonomiky poctili nsledky vo forme znenho prlivu zahraninch investci. alm vedajm efektom vvoja na vzdialench rozvjajcich sa trhoch bola zmena v prstupe medzinrodnch finannch intitci, ktorch programy, vrtane tch relevantnch pre Slovensko, zmenili svoj rozsah i formu vzhadom na novonadobudnut poznatky. 5.2 Koniec 80-tych rokov. Koniec studenej vojny a zaiatok reforiem Koncom osemdesiatych rokov sa rozvinut ekonomiky blili k zveru dlhej fzy spenho ekonomickho rastu. Svetov ekonomika rstla rovnomerne od roku 1982 a aj ke sa v roku 1989 oakvalo urit spomalenie rastu, postupn odmk v globlnom napt prameniacom zo studenej vojny dval dvod na urit optimizmus ohadom oakvanch prnosov z posilnenia obchodnch vzahov a znench nkladov na zbrojenie. Jednou z hlavnch obv vedcich osobnost svetovej ekonomiky v novej dekde bol strach z nrastu protekcionistickch tlakov po nespechoch v rokovaniach o obmedzen barir vo svetovom obchode v rmci Veobecnej dohody o clch a obchode (GATT). Pokraujci nrast platobnho deficitu Spojench ttov a rozren bankroty udovch sporiten, ktor si vyadovali od ttu masvne dotcie vytvrajce tlak na rozpoet, boli tie zdrojom obv.

131 Krajiny bvalho vchodnho bloku sa v tomto obdob vydali na cestu ekonomickej transformcie od plnovanho hospodrstva k trhu. Oakvalo sa, e tto reforma bude nkladn pre zpadn verov intitcie a najm pre ich vlastn obyvatestvo, ktor malo nies za klesajcej priemyselnej produkcie, stpajcich deregulovanch cien a dovtedy neznmy problm nezamestnanosti, km sa ekonomiky preformuj poda trhovch princpov. Sovietsky zvz a vina jeho vchodoeurpskych satelitov zaznamenala vrazn spomalenie ekonomickho rastu u koncom osemdesiatych rokov, napriek viac i menej primnm snahm o hospodrsku reformu v rmci perestrojkovch programov. 5.3 Rok 1990. Recesia v zpadnej Eurpe, irack invzia a Nemecko Relne spomalenie hospodrskeho rastu, ktor nastalo v roku 1990 a viedlo k recesii v zpadnej Eurpe trvajcej a do roku 1993, bolo skutonm prekvapenm. Ekonmovia a politici neboli schopn predvda jednu vznamn udalos, ktor sa udiala v tomto roku - irack invziu do ropnho krovstva Kuvajtu. Nsledn zdvojnsobenie svetovch cien ropy malo podobn nsledky ako ropn oky v sedemdesiatych rokoch - celosvetov credit crunch - nedostatok verovch zdrojov, ktor nepriaznivo ovplyvnil hospodrsky rast. Credit crunch bol dsledkom zvenej potreby externho financovania pre rozvojov krajiny bez vlastnch zsob ropy a stpajcich nkladov na dovoz ropy v rozvinutch aj rozvojovch krajinch. U v poiatkoch sa oakvalo, e zjednotenie Nemecka vznamne ovplyvn cel eurpske hospodrstvo, najm kvli tlaku na rozpoet Nemecka, najvej eurpskej ekonomiky. Je nemon presne vysli celkov nklady tohto procesu, poda odhadov vak dosahuj biliny mariek. Kadoron transfery zo zpadonemeckho rozpotu do rozpotov piatich novch ttov Nemecka v poiatonch rokoch zjednotenia dosahovali vye 170 milird mariek. Vysok fiklne nklady znamenali zven potrebu vldy poiiava si, ktor viedla k nrastu rokovch sadzieb a spomaleniu hospodrskeho rastu. Jestvovanie rodiaceho sa Eurpskeho menovho systmu, ktor zvzoval vinu eurpskych mien, znamenalo prenos klesajceho nemeckho rastu do alch eurpskych krajn, ktor u mali v tomto smere problmy. EMS sail aj snahy o hospodrsku stimulciu prostrednctvom zniovania rokovch sadzieb v jednotlivch krajinch, lebo rozdielne rokov sadzby medzi jednotlivmi lenmi by spsobili tlak na stabilitu vmennho mechanizmu. Nemecko a Spojen tty americk sa snaili vrti svoje ekonomiky, a nepriamo aj zvyok svetovho hospodrstva, na rastov trajektriu prostrednctvom sri redukci rokovch sadzieb, ale cyklick tlaky na recesiu sa ukzali by prisiln. Hospodrsky rast v Spojench ttoch v tomto obdob zostal v pozitvnych

132 slach, ale zpadn Eurpa zaila pln recesiu s klesajcou produkciou a prudkm nrastom nezamestnanosti. 5.4 Rok 1991. Rusk prevrat a pokraovanie hospodrskeho padku V tomto obdob sa zhorila aj situcia vo vchodnej Eurpe a Rusku, stalo sa tak vak najm kvli dsledkom hospodrskych reforiem a nie kvli prenesenm vplyvom hospodrskych problmov v inch krajinch. Rusku sa nepodarilo dosiahnu jeden z kovch komponentov hospodrskej reformy - politick stabilitu. Zvolenie Borisa Jecina, vnmanho ako reformtora priaznivo naklonenho trhovm princpom, za ruskho prezidenta potlailo obavy z nvratu ku komunizmu, ktor vyvolal nespen pokus o prevrat v roku 1991, ale domca politika sa zmietala pod socilnym tlakom a bojmi medzi prezidentom, parlamentom a vplyvnmi ntlakovmi skupinami v rznych odvetviach ruskho priemyslu. Ostatnm vchodoeurpskym krajinm sa viedlo lepie ako Rusku vaka pevnejm trukturlnym zkladom, ale zaili obdobie vysokej inflcie spsobenej deregulciou cien a eliminciou takzvanho peanho previsu, zsoby peaz dranej domcnosami kvli nedostatku spotrebnho tovaru v komunistickom hospodrstve. Vetky krajiny snaiace sa o ekonomick reformy zaznamenali aj prudk pokles produkcie v dsledku rozpadu priemyslu postihnutho kolapsom obchodnch vzieb RVHP a nedostatkom konkurencieschopnosti na svetovch trhoch spsobenm neefektvnosou a zastaralosou kapitlu. Niektor analytici oznaovali toto obdobie za najhorie od Vekej depresie tridsiatych rokov, lebo s vnimkou niekokch zijskch krajn vina svetovch ekonomk upadala. Opakovane v rokoch 1992 a 1993 ohlasovali ekonmovia zaiatok oivenia v Eurpe a soldnejie ozdravenie v Spojench ttoch, ale tieto predpovede sa nesplnili. 5.5 Roky 1992 a 1993. Maastricht, EMS, GATT a schodky USA Rok 1992 priniesol jednu ekonomick udalos s alekosiahlymi dsledkami: podpis Maastrichtskej dohody. Tto dohoda predstavovala prsub krajn Eupskej nie vytvori Eurpsku menov niu a tak dovies do konca ekonomick integrciu lenskch ttov tohto hospodrskeho a politickho bloku. Subovala aj vytvorenie zjednotenej ekonomickej oblasti, ktor by vekosou a dleitosou konkurovala Spojenm ttom, ako aj ekonomick konvergenciu s cieom vytvorenia zjednotenej meny. Jednotn mena si od jednotlivch ttov vyadovala plnenie prsnych fiklnych a monetrnych podmienok, definovanch Maastrichtskmi kritriami. Zpadn Eurpa si tak vytila nron ciele v oblasti inflcie, rokovch sadzieb, fiklnych schodkov a zadlenosti, ktor na mnoho rokov dominovali hospodrskej politike jednotlivch ttov. Aby sa kvalifikovali pre prv

133 kolo lenstva v Eurpskej menovej nii, krajiny sa zaviazali zni schodok ttneho rozpotu pod tri percent hrubho domceho produktu rone, dlh vldy na 60% HDP, inflciu na rove nie viac ako 1,5 percenta nad priemerom troch krajn s najlepmi vsledkami v predolom roku a udra svoje meny v rmci fluktuanho psma Eurpskeho menovho systmu a rokov sadzby nie viac ako dva percentulne body nad priemerom troch lenskch ttov s najniou inflciou. Zdranie ratifikcie dohody lenskmi krajinami viedlo k neistote na medzinrodnch finannch trhoch a bolo pokladan za jednu z hlavnch prin pomalho hospodrskeho rastu v Eurpe v roku 1993. Koncom roka 1992 boli dve meny, talianska lra a britsk libra, printen opusti Eurpsky menov systm kvli nerovnomernmu ekonomickmu vvoju v jednotlivch krajinch systmu. V roku 1993 boli rozren aj psma, v ktorch sa mohli meny navzjom pohybova bez nutnosti intervencie centrlnych bnk (na 15 percent z 2.25 percent), m zskali jednotliv krajiny v priestor na aplikovanie menovej politiky, ale spomalilo sa tm vytvranie menovej nie. Ekonomick ozdravenie vo svete bolo oddialen aj akosami Uruguajskho kola GATT. V Uruguaji sa krajiny snaili vytvori nov systm pre rieenie obchodnch konfliktov namiesto GATT. Cieom bolo vybudova intitcie so silnejou schopnosou uplatova pravidl, ktor by boli schopn printi jednotliv krajiny realizova dohodnut redukcie barir obchodu. Uruguajsk kolo bolo namhav najm preto, lebo sa snailo eliminova bariry aj v minulosti nedotknutch oblastiach ako obchod so slubami, textilnmi vlknami a ponohospodrskymi vrobkami. Spojenm ttom sa v porovnan s Eurpou darilo v rokoch 1992 a 1993 lepie, ale nesplnili oakvania ekonmov ohadom rchleho rastu, ktor v minulosti tradine sprevdzal fzu oivenia ekonomiky. Vne problmy v oblasti fiklneho schodku a schodku zahraninho obchodu, najm s Japonskom, pretrvvali. Naprklad v roku 1993 dosiahol schodok zahraninho obchodu Spojench ttov s Japonskom 60 milird dolrov a celkovo 116 milird dolrov. Tto nerovnovha sa udrala poas celch devdesiatych rokov napriek zlepeniu v domcej fiklnej rovnovhe v neskorch rokoch dekdy. Spojen tty uvtali posilovanie jenu v tomto obdob ako prostriedok boja proti tmto nerovnovham, ale japonsk politici opakovane iadali o medzinrodn pomoc pri snahch o oslabenie svojej meny v obave, e pokod hospodrstvo. 5.6 Rok 1994. Oivenie v USA a Eurpe a WTO Skuton oivenie po padku zo zaiatku devdesiatych rokov prilo a v roku 1994, s vnimkou Spojench ttov, ktorm sa zaalo dari lepie u skr. Spojen tty v tomto obdob rstli tak rchlo, e centrlne banka prikroila k srii zven rokovch sadzieb v snahe zabrni nrastu inflanch tlakov. Eurpske

134 ekonomiky, s vnimkou Nemecka, sa prestali zmenova a zaali pomerne soldne rs. Ekonomick ozdravenie v zpadnej Eurpe vo veobecnosti viedlo k lepm hospodrskym vsledkom vo vchodnej Eurpe. Najm najvyspelejie krajiny v tejto oblasti, ktor najviac pokroili v liberalizcii a retrukturalizcii, zaili po prvkrt od pdu komunizmu nvrat k ekonomickmu rastu ahanmu vvozom. Tieto krajiny postpili v stabilizcii hospodrstva (hlavne v boji s inflciou a snahch o stabilitu meny) a v privatizcii funknej asti svojho priemyslu zdedenho z obdobia komunizmu iastone s pomocou zahraninho kapitlu. Ekonomick reforma v Rusku v tomto obdob stagnovala kvli politickm treniciam charakterizovanm bojmi medzi prezidentom Borisom Jecinom podporovanm pro-reformnmi silami v ruskej vlde a stle populrnymi protireformnmi silami. padok priemyselnej produkcie pokraoval, inflcia bola vysok a rube nestabiln a zkladnou snahou Ruska na medzinrodnej ekonomickej scne bol pretrvvajci boj o zven podporu zo strany medzinrodnch finannch intitci. Ale aj rusk situcia dvala urit dvody na optimizmus, pretoe Medzinrodn menov fond printil pred poskytnutm alch zdrojov rusk vldu zaviaza sa k zneniu inflcie (na sedem percent mesane) a k redukcii fiklneho schodku pod 10 percent HDP. Rusko prekvapilo medzinrodn spoloenstvo tm, e sa mu tieto ciele skutone podarilo splni. Vsledkom bol vrazn nrast v prleve zahraninch investci do krajiny, ktor bola predtm pokladan za straten. Rok 1994 priniesol obrat aj na obchodnom fronte vaka podpisu dohd o vytvoren Svetovej obchodnej organizcie (WTO) zahrujcej vinu krajn sveta s dosia najprsnejmi pravidlami a prinucovacmi mechanizmami. V neskorej asti desaroia vydral tento systm niekoko skok, ke krajiny vzjomne napdali svoju obchodn politiku. Ukzal vak aj svoje obmedzenia, lebo v konenom dsledku ostalo plnenie zvzkov dobrovonou zleitosou. Dobr prklad poskytuje obchodn vojna medzi ttmi E a USA ohadom americkho vvozu hovdzieho msa s pridvanmi hormnmi, ktor trv u roky, lebo jednotliv strany sa odmietaj podriadi rozhodnutiam WTO. 5.7 Rok 1995. Oivenie v Eurpe, Bokrosov balek a mexick krza Trend oivenia vo vine Eurpy si zachoval vysok dynamiku aj v roku 1995. Rast v zpadnej Eurpe pokraoval na soldnejom zklade a pozitvne ovplyvoval aj jej vchodn as. Optimizmus ohadom perspektv vchodnej Eurpy bol vy ako kedykovek predtm. Posk ekonomika rstla rchlym tempom tesne nasledovan svojimi susedmi, ale aj menej vyspel asti reginu ukazovali pozitvne signly. Zaiatkom roku 1995 prijalo Maarsko radiklny balek opatren na obmedzenie vekch nerovnovh v zahraninom obchode a vo

135 fiklnej oblasti. Bokrosov balek, nazvan poda svojho hlavnho architekta, maarskho ministra financi Lajosa Bokrosa (ktor sa neskr vzdal funkcie po tom, o jeho balek doasne vne natrbil ivotn rove v krajine), sa stal akmsi nvodom pre efektvnu radiklnu fiklnu reformu stimulujcu rast v tranzitvnych ekonomikch. Jej zkladn princpy obsahovali redukciu rozpotovho deficitu o tretinu znenm vdavkov, dovozn prirku na znenie deficitu zahraninho obchodu a devalvciu forintu na podporu vvozu. Prieskum verejnej mienky v obdob prijmania balka ukzal, e dve tretiny maarskch obanov boli opatreniami pobren. Mexick finann krza, ktor vypukla koncom roka 1994 a zaiatkom roka 1995, vrazne zredukovala nadenie nad monosami investova na rozvjajcich sa trhoch, ktor sa rokmi nazbieralo. Po tom, o mexick ekonomika vstpila do fzy cyklickho poklesu a povstanie ronkov v regine Chiapas naakalo zpadnch investorov, peso sa dostalo pod tlak spsoben odlevom zahraninch investci. Mena bola neskr v decembri 1994 devalvovan, o viedlo k problmom s financovanm zahraninho dlhu ttu a podnikov. Mexiko zachrnil balek asi 40 milird dolrov v pikch najm od Spojench ttov a Medzinrodnho menovho fondu. Dsledkom bolo celkov stiahnutie sa zpadnch investorov z rozvjajcich sa trhov po tom, o rokmi nafknut bublina praskla. Tto krza predstavovala vnu vzvu pre MMF, ktor zareagoval rchlo a poskytol vek piky. Mnoh to vnmali ako spen znovuobjavenie lohy MMF vo svetovej ekonomike. 5.8 Roky 1995 a 1996. Nov ekonomika v USA, Maastricht a Jecin Rast v Spojench ttoch pokraoval aj v rokoch 1995 a 1996, ale eurpske krajiny, najm Nemecko, zavali aie obdobie. Eurpu trpili jej vlastn snahy splni podmienky Maastrichtskej dohody o vytvoren jednotnej eurpskej meny. S bliacim sa termnom politickho rozhodnutia E v roku 1998 o prijat krajn do Eurozny ponc rokom 1999, jednotliv krajiny boli printen poui kombinciu skutonch redukci schodkov a kreatvnych tovnch postupov, aby si zaistili miesto v EM. U v roku 1996 vyjadrovali mnoh ekonmovia obavy ohadom dky trvania hospodrskeho rastu v Spojench ttoch. Krajina sa blila k rovniam zamestnanosti, ktor boli povaovan za pln zamestnanos. Avak napriek rozrenmu pesimizmu a terim o fungovan americkej ekonomiky zaloench na empirickch dajoch, ekonomika naalej rstla a do konca desaroia. Toto viedlo k vzniku novch teri o fundamentlnej zmene v americkej ekonomike. Poda niektorch ekonmov vznikla v Spojench ttoch nov ekonomika v dsledku pokroku v informanch technolgich a rastcej otvorenosti Spojench ttov obchodu, ako aj pokraujceho prechodu od vroby a dokonca aj sluieb k

136 ekonomickej aktivite zaloenej na technolgich. Poda proponentov tejto terie v novej ekonomike neplatia tradin mylienky o prehriat ekonomiky zaloen na dtach o nezamestnanosti, lebo ekonomika doke rs rchlejie bez zvyovania inflcie. Mnoho rokov verili ekonmovia, e ke klesne nezamestnanos v USA pod 6%, rast cien sa zrchli. Avak aj po poklese nezamestnanosti na rove 5,2% v roku 1996, ktor pokraoval aj v nasledujcich rokoch, inflcia zostala pod kontrolou, pod rovou 3%. Americk centrlna banka, Federal Reserve si postupne do uritej miery osvojila tto nov mylienku a uvonila svoje tradin rchlostn obmedzenia pre inflciu a nezamestnanos. To vystilo do stability menovho prostredia, ktor umonila al neobvykl jav - rchly vzrast hodnoty akci, a teda aj burzovch indexov. Index Dow Jones Industrial Average vzrstol medzi rokom 1996 a koncom roka 1999 na vye 10,000 bodov z rovne okolo 6000 bodov. Km niekto vnmal tento nrast ako potvrdenie teri o novej ekonomike, in, vrtane mnohch predstaviteov Fed-u, varovali ete hlasnejie pred hrozbou burzovho krachu, ke tto bublina praskne. alou dleitou udalosou pre rozvjajce sa trhy boli rusk voby v roku 1996. Prezident Boris Jecin, v bohom zdravotnom stave, sa postavil proti tvrdej opozcii, protireformnm kandidtom ako Genadij Zjuganov z legalizovanej komunistickej strany. Rusko naalej trpelo nsledkami dlhotrvajceho konfliktu v eensku a stratou zahraninch investci kvli obavm z vsledku volieb. Rusk hospodrska reforma pokraovala po bolestivej ceste s rchlo sa striedajcimi vldami a novmi podmienkami od zpadnch poskytovateov piiek. 5.9 Rok 1997. zijsk finann krza a nov avica v Eurpe Rok 1997 znamenal zaiatok zijskej finannej krzy, alej rany dvere investorov v rozvjajce sa trhy. Krza sa zaala v Thajsku, Malajzii a Indonzii, ale rozrila sa postupne aj na in krajiny v regine vrtane Junej Krey a Filipn. Krza bola vsledkom vraznej makroekonomickej nerovnovhy a krehkej truktry finannch systmov v regine, ako aj reakcie trhov na tieto problmy, ke sa prehbili v druhej polovici roka 1997. Ekonomick padok v dsledku hromadnho teku zahraninch investorov spsobili najm schodky platobnej bilancie financovan krtkodobm kapitlom. Vzpt boli vystaven meny viacerch z tchto bvalch zijskch tigrov tokom pekulatvnych investorov a relna ekonomika takmer skolabovala kvli poklesu produkcie a rastcej nezamestnanosti. Neexistuje jednoznan, veobecne akceptovan vysvetlenie skutonch prin krzy, ale vina shlas, e slabos bankovho systmu zohrala dleit lohu. Rozsiahle prlevy zahraninch investci umonili bankm podnika bez dodriavania pravidiel obozretnho podnikania pri svojich verovch aktivitch, vytvrajc obrovsk za v podobe zlch verov. al svisiaci dvod mono hada v tradinom zijskom klientelizme, lebo nedostaton obozretnos

137 pri poiiavan bola podporovan zkymi vzbami medzi ttom, bankami a podnikateskou sfrou. Niektor zijsk politici vnmaj samotn otvorenos svojich ekonomk prlevu (a odlevu) kapitlu a nsledn citlivos na nlady investorov ako hlavn priny krzy. Niektor zijsk ekonomiky ako na, Hong Kong, Taiwan a Singapur utrpeli krzou ovea menej. Aj ke vo vine krajn postihnutch krzou nastalo v rokoch 1998 a 1999 ozdravenie (iastone vaka verovej podpore zo strany MMF), svetov finann komunita sa pouila o dleitosti dozoru na bankovnctvom. To viedlo ku globlnym snahm o sprsnenie pravidiel pre banky v rozvjajcich sa ekonomikch. Spojen tty boli vaka pokraujcemu dynamickmu rastu postihnut zijskou krzou len mierne a vina eurpskych krajn krzu vbec nepoctila kvli slabmu napojeniu na tento regin. Rast v E nesplnil v poslednch rokoch oakvania, iastone pod vplyvom opatren potrebnch na splnenie podmienok pre zavedenie zjednotenej meny a iastone kvli dlhodobm trukturlnym nedostatkom na trhu prce a inch regulovanch sektoroch. Vsledkom bolo, e po celej Eurpe vyniesli voby navrch sily znme ako Nov avica. Vo Vekej Britnii nahradil Tony Blair Johna Majora vo funkcii v roku 1997 po 18 rokoch vldy Konzervatvnej strany. Helmut Kohl, spolkov kancelr Nemecka, bol vytlaen z radu po 16 rokoch najm kvli nespokojnosti voliov s ekonomickou situciou. Nahradil ho Gerhard Schrder, socilny demokrat. Podobne Lionej Jospin, socialista, vystriedal vo funkcii stredopravicov koalciu v roku 1997. Spolon politika Novej avice vinou obsahuje avicovo-pravicov zmes so silnejm socilnym prvkom kombinovan s rozlinou mierou ekonomickho realizmu. 5.10 Rok 1998. Rusk krza Rok po vypuknut zijskej krzy, v polovici roka 1998, sa dostala do krzovho stavu aj rusk ekonomika. Rube sa dostal pod tlak kvli obavm o celkov stav ekonomiky a neschopnosti srie premirov nominovanch prezidentom Borisom Jecinom riei ekonomick problmy. Mena oslabila a hodnota akci prudko klesla napriek snahm centrlnej banky zvi rokov sadzby a snahm vldy ohlsi retrikcie vdavkov a posilni daov disciplnu. Rube sa sce o niekoko tdov stabilizoval, najm vaka ochote donorov pomc, ale stabilita hospodrstva a politick situcia ostala vemi krehk. 5.11 Rok 1999. Zavedenie eura a zaiatok rozhovorov E s novmi lenmi Projekt eura vstpil do alej kovej fzy spustenm novej meny (zatia bez papierovej podoby) zaiatkom roka 1999, ke 11 astnckych krajn neodvolatene zviazalo svoje vmenn kurzy navzjom a voi euru.

138 Novovytvoren Eurpska centrlna banka prevzala zodpovednos za menov politiku a zaala urova rokov miery pre vetkch astnkov. Trhy prijali nov menu vhavo bez nznakov ochoty nahradi ou dleitos dolra ako rezervnej a transaknej meny. Euro zaznamenalo u v prvch pr mesiacoch svojej existencie vrazn pd voi dolru, z ktorho sa ete nespamtalo. Avak perspektvy pre rast v Eurozne pre rok 1999 boli optimistickejie, o bolo pozitvnym signlom aj pre tranzitvne ekonomiky vchodnej Eurpy, z ktorch mnoh trpeli zosilnenmi dsledkami niieho dopytu v krajinch E. Zver dekdy prehbil ekonomick rozdiely medzi tmito krajinami v svislosti s vsledkami pomalieho alebo rchlejieho postupu trukturlnych reforiem po pde komunizmu. Rast v Posku pretrvval vinu desaroia a zrchlil sa jeho koncom aj v Maarsku. esk republika, na druhej strane, zaznamenala najprv spomalenie dynamiky rastu HDP a v roku 1998 dokonca jeho pokles. Vina reformnch krajn vo vchodnej Eurpe nastpila cestu k lenstvu v E. esk republika, Posko, Maarsko, Slovinsko, Estnsko (a Cyprus) formlne zaali rokovania o lenstve v roku 1998, km alch es krajn vrtane Slovenska bolo prizvanch do procesu v decembri roku 1999. V akademickch kruhoch sa sce ved polemiky o rznych aspektoch rozirovania nie a ich dsledkoch, je vak jasn, e rozrenie nie alej posiln jej hospodrsky vznam vaka vekosti. Dsledky pre kandidujce krajiny vrtane Slovenska ak vo svojich snahch uspeje bud pravdepodobne ete vznamnejie. Slovensko sa pravdepodobne vo svojej snahe o integrciu so zpadom a reformu a globalizciu svojej ekonomiky stane ete citlivejm na vvoj nielen na svojich exportnch trhoch, ale aj na celkov pohyby na rozvjajcich sa trhoch, ke sa krajina stane atraktvnejou pre zahranin investcie. Aj ke svetov ekonomick dianie poslednho desaroia malo vinou na Slovensko relatvne mal vplyv, udalosti nadchdzajceho desaroia mu by dleitejie.

139

6 Zahranin obchod
Marek JAKOBY
M.E.S.A. 10

as v medzinrodnch hospodrskych vzahoch je pre Slovensko ivotne dleit. Vyplva to predovetkm z vekosti domceho trhu. Dokazuje to vysok podiel zahraninoobchodnej vmeny na HDP. Podobne ako in oblasti ekonomiky, aj oblas zahraninho obchodu vznamne zasiahol proces transformcie. Bezprostredne pritom nadvzuje na truktru hospodrstva, predovetkm priemyslu. Od zaiatku transformcie sa v oblasti zahraninho obchodu ukazuj dva zkladn problmy, vrazn deficitnos tovarovej vmeny so zahranim a nedostaton zmeny v komoditnej truktre obchodu. Vrazn deficity obchodnej bilancie v rokoch 1996-1998 svisia hlavne s dispropornm vvojom domceho dopytu a ponuky domcich producentov. alm vznamnm faktorom bolo aj udriavanie fixnho kurzu koruny, niektor kroky v oblasti obchodnej politiky, ako aj extern faktory (konjunktra v segmentoch relevantnch exportnch poloiek). Hlavnm dvodom nedostatonch zmien v komoditnej truktre obchodu je pretrvvajca nedostaton kvalitatvna konkurencieschopnos slovenskch vrobcov a nsledn nevhodn kvalitatvna truktra slovenskho exportu. Nedostaton zmeny v komoditnej truktre pritom bezprostredne svisia s doterajm nedostatonm pokrokom v relnej retrukturalizcii podnikovej sfry. V oblasti zahraninho obchodu sa prejavuje aj absencia ucelenej koncepcie zahraninoobchodnej politiky ttu, o vak pramen z neexistencie ucelenej hospodrskej politiky. Zvyovanie exportnej vkonnosti zostva aj naalej jednou z hlavnch vziev slovenskej ekonomiky.

140 6.1 vod Zahranin obchod (ZO) je as sfry obehu tovaru a sluieb, ktor predstavuje vmenu so zahranim. V uom chpan zahruje vmenu hmotnho tovaru so zahranim. M dve zkladn funkcie - transforman a rastov.90 Transforman funkcia ZO spova v prispsobovan (transformcii) vytvorenho hrubho domceho produktu pred jeho pouitm. Rastov funkcia vyjadruje jeho vplyv na efektvne vyuvanie domcich zdrojov. Prostrednctvom tejto funkcie zskava krajina dodaton zdroje ekonomickho rastu. Realizuje sa v dvoch rovinch: 1. zvenie odbytu v zahrani (exportu) umouje domcim subjektom zvi stupe pecializcie a tm aj efektvnosti vzhadom na dosahovan niie jednotkov nklady, a 2. dovozom si krajina zabezpeuje statky, ktor sama nevyrba, resp. ktor by bola schopn produkova len s vymi nkladmi. Slovensk republika vzhadom na mal vntorn trh patr medzi krajiny, v ktorch zahranin obchod zohrva kov lohu. Mal krajiny s toti obvykle vo vej miere zvisl na dovoze surovn a materilov, a na druhej strane na umiestovan domcej produkcie na zahraninch trhoch. Okrem toho, Slovensko zdedilo z predtransformanho obdobia rozsiahle vrobn kapacity, ktor nemaj odbyt na domcom trhu, priom existujca zklada na druhej strane neposkytuje domcemu trhu poadovan sortiment vrobkov, predovetkm investinho a spotrebnho charakteru (OECD, 1999). Zahranin obchod je tie v mnohch prpadoch vznamnm faktorom ekonomickho rastu. Slovensko je spomedzi stredoeurpskych tranzitvnych krajn najviac otvorenou ekonomikou (pozri tabuku 1). TABUKA 1. Stupe otvorenosti vybranch tranzitvnych krajn v roku 1997, %
SVK Export/HDP Obrat/HDP Prame: CESTAT 49,5 109,6 CZ 43,8 96,0 H 41,8 88,2 PL 18,0 47,6 SLO 46,0 97,4

Zahranin obchod SR je jednou z oblast, ktor doterajia ekonomick transformcia poznaila najcitenejie. Prejavilo sa to v nominlnom raste aj zmene teritorilnej truktry zahranino-obchodnej vmeny. Nominlny rast svisel so zruenm ttneho monopolu v oblasti zahraninoobchodnch vzahov po roku 1989 a liberalizciou zahraninho obchodovania. aisko obchodnej vmeny sa presunulo z trhov bvalej RVHP predovetkm do Eurpskej nie. Negatvnymi rtami slovenskho zahraninho obchodu s vrazn prebytky dovozov nad vvozmi tovarov (deficit obchodnej bilancie) a nedostaton zmena
90

Lipkov (1997) a Yarbrough (1994).

141 komoditnej truktry, ke vznamn as vvozov tvoria produkty na niej rovni spracovania, s niou pridanou hodnotou. Konkurencieschopnos tchto produktov je pritom vemi citliv na cenov zmeny na svetovch trhoch. truktra exportu, ktor v konenom dsledku odra aj truktru priemyslu, pritom zko svis aj s nrastom deficitu obchodnej bilancie v prvch rokoch transformcie. Dvodom je to, e slovensk vvozcovia nedokzali zvenmi vvozmi neutralizova vrazn nrast domceho dopytu po zahraninch tovaroch. Na strane dovozu zostva Slovensko aj naalej zvisl na dodvkach strategickch surovn, predovetkm ropy a zemnho plynu z Ruska, priom sa neudiala ani iaston diverzifikcia. Zaostalos pouvanch technolgi navye zvrazuje surovinov nronos domcej vroby, o konzervuje existujcu komoditn truktru vvozu. 6.2 Vvoj zkladnch ukazovateov zahraninho obchodu SR Po obdob medzi rokmi 1991 a 1993, ke zahranin obchod SR vykazoval zporn saldo, sa vsledky obchodu v roku 1994 zlepili a obchodn bilancia dosiahla prebytok vo vke 2,6mld Sk. Zlepenie bolo dsledkom priaznivej situcie na svetovch trhoch, 10% devalvcie kurzu slovenskej koruny v roku 1993 a zavedenia 10% dovoznej prirky. U v roku 1995 vak zahranin obchod SR optovne vykzal deficit, ktor v alch rokoch postupne narastal, a dosiahol rekordnch 80,9mld. Sk v roku 1998. Nrast deficitu bol zaprinen absenciou retrukturalizcie priemyslu a nslednou neschopnosou presadi sa vraznejie na zahraninch trhoch, a zachovanm fixnho kurzu slovenskej koruny, ktor trval a do oktbra 1998, ke sa stal politickou otzkou.91 V dsledku faktickho zhodnocovania slovenskej koruny (fixn kurz a vyia inflcia ako vo vine krajn obchodnch partnerov) tak dochdzalo k zlacovaniu dovozov a zniovaniu konkurencieschopnosti cien slovenskho vvozu. Negatvne psobili aj jednotkov nklady prce, ktorch tempo rastu predstavovalo na Slovensku v obdob 1995-1997 jedno z najvych spomedzi tranzitvnych ekonomk (pozri Lukas, 1999). Ako chybn mono v tejto svislosti hodnoti aj politiku vldy v oblasti zahraninch verov a ttnych zruk, ktor v obdob 1995-1998 smerovali prakticky vlune do oblast infratruktry bez dosahu na zvyovanie exportnej vkonnosti a tm na nvratnos zskanch devz. Celkov objem bankovch verov so ttnou zrukou pritom v roku 1999 predstavoval 14% HDP (100 mld. Sk, pozri OECD, 1999). Vzhadom na faktick vyerpanos ttnych financi pritom nemono oakva, e v najbliej budcnosti djde k posunu poskytovanch ttnych zruk na proexportn projekty.
91

M.E.S.A. 10 (1997).

142 Zatia o v roku 1994 bol hlavnm motorom rastu HDP vrazn rast zahraninho dopytu a tm aj exportu, v alom obdob odral vrazn rast dovozov a zvyujci sa deficit rastcu disproporciu medzi nemernm rastom domceho dopytu a pomalm rastom domcej ponuky (produkcie). V roku 1996 bol vplyv vvozu (zahraninho dopytu) na rast HDP dokonca zporn, o vyplva z jeho niej relnej hodnoty v porovnan s rokom 1995 (OECD, 1999). Deficit obchodnej bilancie tie rozhodujcou mierou prispel k deficitu benho tu platobnej bilancie, ktor v obdob 1996 - 1998 presahoval 10% HDP. Pre korektn porovnanie historickho vvoja zahraninho obchodu SR je mon poui a daje od roku 1993, kee dovtedy bolo Slovensko sasou SFR a vzjomn obchod s R bol sasou tatistiky vntornho obchodu. TABUKA 2. Zkladn ukazovatele tovarovho zahraninho obchodu SR
1993 1994 1995 1996 1997* 1998 3Q1999** Vvoz, mld. Sk 167,5 214,4 255,1 270,6 324 374,9 303,9 Rast vvozov, % 28 19 6,1 19,7 15,7 9,9 Dovoz, mld. Sk 193,5 211,8 260,8 340,9 392,4 455,8 336,4 Rast dovozov, % 9,5 23,1 30,7 15,1 16,1 0,9 Obch.bilancia, mld. Sk -26 2,6 -5,7 -70,3 -68,4 -80,9 -32,6 Rast bilancie, mld. Sk 28,6 -8,3 -64,6 1,9 -12,5 24,2 Obch.bilancia/HDP -7 0,6 -1,1 -12,2 -10,5 -11,3 -5,6 B/HDP -5,4 4,8 3,7 -11,2 -9,9 -10,1 -5,6 * Vzhadom na zmenu metodiky tatistiky v roku 1997 nie s hodnoty korektne porovnaten. ** Predben daje. B je ben et platobnej bilancie. Prame: tatistick rad SR, Ministerstvo hospodrstva a NBS.

Tabuka 2 potvrdzuje pomerne dynamick vvoj zahraninho obchodu od roku 1993, vyjadren vysokm rastom exportu, s vnimkou prepadu v roku 1996 a importu medzi rokmi 1993 a 1998. Po vrazne expanzvnej fze dovoznch cyklov na rozhodujcich trhoch krajn OECD v rokoch 1994 a 1995 poctilo v roku 1996 Slovensko, podobne ako ostatn tranzitvne ekonomiky, vrazn spomalenie rastu, prpadne aj pokles dopytu na trhoch OECD (OECD, 1999). Po priaznivom roku 1994 vyie temp rastu dovozov v roku 1995 a predovetkm v roku 1996 viedli k deficitu obchodnej bilancie, ktor po 3 roky presahoval 10% HDP. Pod doteraz najvy nrast importu v roku 1996 sa podpsalo aj zruenie ciel na dovoz malolitrnych automobilov (+17mld. Sk dovozu) a dovoz lietadiel v rmci deblokci ruskho dlhu (+8,7mld. Sk). V roku 1998 vykzala obchodn bilancia rekordn deficit vo vke 80,8mld. Sk, o predstavovalo 11,3% HDP. V roku 1999 dolo k vraznmu zlepeniu obchodnej bilancie, predovetkm vaka vraznmu poklesu tempa rastu importu. Informcie o vvoji zahraninho obchodu za prv tri tvrroky 1999 naznauj

143 ist zlepenie. Vvoz vzrstol medzirone o 9,9% (+27,4mld. Sk), zatia o dovoz sa zvil iba o 0,9% (+3,1mld. Sk). Vsledkom je obchodn deficit vo vke 57,3% deficitu za rovnak obdobie v roku 1998. Pri hodnoten zahraninho obchodu sa zvyajne uvdzaj hodnoty zahraninho obchodu s tovarom, priom sa neopodstatnene venuje menia pozornos obchodu so slubami. Aj ke ich vznam v prpade Slovenska paradoxne kles, stle predstavuj asi 20% vvozov a dovozov (pozri tabuku 3). TABUKA 3. Pomer sluieb k tovarom v zahraninom obchode Slovenska
1993 Vvoz, pomer sluieb k tovarom, % Dovoz, pomer sluieb k tovarom, % * daj za 1-3Q1999. Prame: NBS. 35,9 26,8 1994 33,7 24,2 1995 27,7 20,9 1996 23,4 18,3 1997 26,3 20,4 1998 1999* 21,6 17,6 20,1 16,8

TABUKA 4. Vvoj zahraninho obchodu so slubami, mld. Sk

1993 1994 1995 1996 1997 Vvoz 60,1 72,3 70,7 63,4 73 Dovoz 51,8 51,2 54,4 62,3 70,5 Bilancia 8,3 21,1 16,3 1,1 2,5 Poda platobnej bilancie. * daj za 1-3Q1999. Prame: NBS. 1998 80,9 80,2 0,7 1999* 61,1 56,6 4,5

Vrazn pokles aktvneho salda bilancie sluieb v roku 1996 (tabuka 4) bol zaprinen zvenm devzovch vdavkov v cestovnom ruchu (+5,3mld. Sk). Slovensko dosahuje aktvnu bilanciu sluieb predovetkm vaka tranzitu zemnho plynu, ktor sa rozhodujcou mierou podiea na aktvnom salde bilancie dopravy. Mierne aktvum dosahuje aj v oblasti cestovnho ruchu. Popri zkladnch ukazovateoch zahraninho obchodu je dleit posdi vvoj exportnej vkonnosti a dovoznej nronosti. Na hodnotenie exportnej vkonnosti sa najastejie pouva ukazovate podielu exportu tovarov a sluieb na hrubom domcom produkte (HDP). Z grafu 1 jednoznane vidie pokles exportnej vkonnosti po roku 1994 a jeho vyvrcholenie v roku 1996, ke sa zrove vraznejie zvila dovozn nronos (dovoz/HDP). Zvyovanie dovozov je pritom dan jednak nedostatonou rovou domcej ponuky, ktor nezodpovedala rastcemu domcemu dopytu a v neposlednom rade spomnanou vysokou surovinovou a materilovou nronosou slovenskho priemyslu. Disproporcia medzi vvojom domceho dopytu a ponuky sa najvraznejie prejavila v roku 1998, ke relny rast dovozov tovarov a sluieb (9,5%) predstavoval 2,3-nsobok rastu domceho dopytu (4,1%). Vsledkom bola rekordn vka dovoznej nronosti, 74,8%.

144 Prinou rastu dovozov bolo zniovanie dovoznej prirky v slade s rozhodnutm Svetovej obchodnej organizcie (WTO)92 a zruenie fluktuanho psma 7% slovenskej koruny k 1.oktbru 1998 a nsledn rchle znehodnotenie meny o 19%. Zruenie reimu fixnho kurzu s fluktuanm psmom prilo pritom pomerne neskoro, ke snaha udra kurz v predvolebnom obdob stla Nrodn banku v priebehu augusta a septembra okolo 1mld USD, v dsledku oho klesli jej devzov rezervy na rove 2,3-nsobku priemernch mesanch dovozov. Za bezpen minimum sa pritom povauje 3-nsobok. GRAF 1. Exportn vkonnos a dovozn nronos SR
78 76 74 72 70 68 66 64 62 60 58 56 54 52 50 1993 1994 1995

Exp.vkonnos 1996 1997

Dov.nronos 1998 3/4 1999

Prame: Prepoty autora poda dajov tatistickho radu SR a NBS.

Okamitm efektom uvedench prin bol oktbrov 10,9mld. Sk deficit zahraninho obchodu spsoben snahou dovozcov predzsobi sa kvli oakvaniu alieho poklesu hodnoty koruny. Podobn sprvanie dokumentuje aj vvoj v aprli 1998, ke znenie dovoznej prirky zo 7% na 5% spsobilo rast deficitu na 8mld. Sk. V ostatnch mesiacoch sa schodok udriaval na 5 a 6mld. Sk, s vnimkou decembra, ke vraznej deficit (8,5mld. Sk) zodpovedal vyiemu dopytu vyvolanmu vianonmi nkupmi. Vvoj obidvoch kriviek v roku 1999 potvrdzuje, e zlepenie obchodnej bilancie bolo dosiahnut vaka poklesu tempa rastu dovozu, ovplyvnenho oslabenm kurzu koruny, nie vak vraznejm zvenm exportnej vkonnosti. Zaujmav je aj devzov porovnanie zahraninho obchodu v roku 1999. Napriek nominlnemu rastu exportu dolo toti v devzovom vyjadren k jeho poklesu. Nominlny rast exportu 9,9% je ni ako znehodnotenie kurzu koruny oproti USD (pribline 15%).
92

Zniovanie dovoznej prirky prebiehalo poda nasledovnho harmonogramu: 1.1.1998 zo 7% na 5%; 1.4.1998 z 5% na 3%; a 1.10.1998 z 3% na 0%.

145 6.3 Komoditn truktra Ako je zrejm z grafu 3, od roku 1995 sa v slovenskom vvoze zniuje vha exportu eleza a ocele, o mono povaova za pozitvny trend. Treba si vak uvedomi, e iastone to svis aj s dopytovm cyklom (OECD, 1999) a veobecnm poklesom cien v tomto segmente. V prpade Slovenska je tento segment obzvl citliv vzhadom na to, e pokles exportu a tm aj vroby ocele zasiahol druhho najvieho zamestnvatea a najvieho slovenskho exportra, Vchodoslovensk eleziarne Koice (VS, 28,6mld. Sk). V roku 1996 poklesli trby v tejto spolonosti o 23,3% a export sa nominlne znil o 11,5% (Top Trend 1997). Pozitvny je mierny vzostupn nrast vvozu strojov na zznam a reprodukciu obrazu, modernho odvetvia s vyou pridanou hodnotou, a motorovch vozidiel. Tento nrast bol dosiahnut predovetkm vaka jednmu z najvch zahraninch investorov v SR, Volkswagenu Bratislava, ktor sa v roku 1998 celkovm exportom v objeme 56,4mld. Sk stal najvm slovenskm exportrom. Vplyv Volkswagenu na zniovanie deficitu obchodnej bilancie vak nie je v skutonosti tak vrazn, kee poda dostupnch dajov podnik dova pribline 85-90% svojich vstupov. Popri Volkswagene vak svoj export dynamicky zvyuj aj alie podniky vyrbajce komponenty pre automobilov priemysel. Poda informci Zvzu automobilovho priemyslu (ZAP) zvili slovensk podniky v roku 1998 dodvky pre svetov automobilov koncerny o 9mld. Sk na celkovch 26 mld. Sk (ZAP, 1999). Ako vak vidno aj z grafu 3, ostatn as strojrskeho priemyslu svoj podiel na exporte a do roku 1998 prakticky nezvyovala. Svis to s faktickou agniou viny strojrskych firiem v rmci bvalho koncernu ZS, ako aj s tm, e DMD Holding, ktor mal poda pvodnch zmerov koordinova a zlepi obchodn aktivity jednotlivch podnikov, nepriniesol elan efekt. Slovensk export je dnes do znanej miery zvisl na tch istch vrobkoch, na akch bol aj pred rokom 1989. Najvm problmom je, e ide najm o jednoduch vrobky na nzkom stupni spracovania uren pre medzispotrebu. Vvozn konkurencieschopnos takchto vrobkov zvis predovetkm na cenovch faktoroch, priom ich pozcia je vratk tak z dvodu monho rastu cien vstupov, ako aj z dvodu zvislosti vvozu na konjunkturlnej situcii cieovch trhov. Negatvny vplyv na cenov konkurencieschopnos m tie relne zhodnocovanie meny. Konkrtnym prkladom s odbytov problmy VS v roku 1998 kvli konkurencii producentov z Ukrajiny a krajn juhovchodnej zie. Konkurencieschopnos produktov tchto ekonomk sa toti po viacnsobnch devalvcich ich nrodnch mien vrazne zvila. Samotn VS pritom priznali, e podiel produkcie s vyou pridanou hodnotou, ktor je odolnejia proti makroekonomickm okom, sa na celkovej produkcii v roku 1998 podieal len pribline 15%.

146 GRAF 2. Komoditn truktra dovozu. Vybran poloky colnho sadzobnka, %

25.0%

20.0%

15.0%

10.0%

5.0%

0.0% 1993 1994 1995 1996 1997 1998 Nerastn paliv, minerlne oleje, ivin ltky a vosky Jadrov reaktory, kotly, stroje, prstroje Elektrick stroje na zznam a reprodukciu zvuku a obrazu Motorov vozidl, traktory, motocykle a prsluenstvo Plasty a vrobky z nich Farmaceutick vrobky Vrobky zo eleza a ocele

Prame: Ministerstvo hospodrstva.

GRAF 3. Komoditn truktra vvozu. Vybran poloky colnho sadzobnka, %.

20 18 16 14 12 % 10 8 6 4 2 0 1993 1994 1995 1996 1997 1998

elezo a oce Stroje, prstroje a asti k jadrovm reaktorom Motorov vozidl, traktory, motocykle a prsluenstvo Elektrick stroje na zznam a reprodukciu zvuku a obrazu Nerastn paliv, minerlne oleje, vosky Plasty a vrobky z nich Vrobky zo eleza a ocele

Prame: Ministerstvo hospodrstva.

6.4 Vplyv zahraninch investci Prechod slovenskch vrobcov na sofistikovanejiu produkciu si vyaduje predovetkm vraznej pokrok v oblasti retrukturalizcie priemyslu, nov technolgie, know how a osvojenie si novch manarskych a marketingovch postupov. Predpokladom je vak vytvorenie intitucionlnych podmienok, najm

147 efektvnej vlastnckej truktry a dostatku investinch a finannch zdrojov. Prv z uvedench podmienok spochybnil doteraj spsob privatizcie a dostupnos investinch zdrojov vrazne obmedzuje problematick stav bankovho sektora, predovetkm ttom kontrolovanch bnk, vysok rokov sadzby, padok kapitlovho trhu a v neposlednom rade nedostatok priamych zahraninch investci (PZI). Pritom aj napriek relatvne nzkemu prlevu s to prve podniky so zahraninou asou, ktor sa vrazne zapjaj do zahraninoobchodnch tokov. Dokumentuje to aj tabuka 5. Viac ako tretinu zahraninho obchodu od roku 199493 realizuj podniky so zahraninm kapitlom. Kadorone pritom objemy ich dovozov prevyuj ich vvozy a predovetkm od roku 1996 tak vrazne ovplyvovali vku obchodnej bilancie. Ukazuje sa vak, e vysok pasvum spsobuj dovozy spotrebnch tovarov, predovetkm vekmi obchodnmi organizciami. Ich podiel na celkovom dovoze subjektov so zahraninm kapitlom v roku 1998 predstavoval poda NBS takmer 40% (53,9mld. Sk), zatia o ich podiel na vvoze tvoril len 5,5% (6,6mld. Sk). Pri oisten od vplyvu obchodnch organizci tak subjekty so zahraninm kapitlom vytvorili v roku 1998 obchodn prebytok 9,4mld. Sk. Pomerne mal objem PZI (bez obchodnch organizci) produkuje takmer tretinu slovenskho vvozu (30,3% v roku 1998), priom na dovoze sa podieal 22,9% podielom. Pozitvny vplyv PZI dokumentuje to, e 16 subjektov so zahraninou asou patriacich v roku 1997 poda Top Trend medzi 80 najvch exportrov v SR zvilo predaj na export medzirone takmer o 9,7mld. Sk, ie v priemere o 27%. (Top Trend, 1998). Pre alie znenie deficitu obchodnej bilancie a zvenie exportnej vkonnosti je preto nevyhnutn vy prlev priamych zahraninch investci, a to v prvom rade do vrobnch odvetv. 6.5 Konkurencieschopnos slovenskej produkcie Po roku 1994 postupne vyprchali efekty devalvci kurzu koruny z rokov 1990 a 1993, na ktorch bola zaloen cenov konkurencieschopnos slovenskej produkcie. Vlda medzitm svojou hospodrskou politikou nevytvorila potrebn intitucionlne a vecn predpoklady na prechod k produkcii zaloenej na necenovej konkurencieschopnosti. Pri fixnom vmennom menovom kurze a dosahovanej inflcii, ktor prevyovala hodnoty v zpadnch krajinch, dochdzalo od roku 1995 k relnemu zhodnocovaniu domcej meny, o vyvolvalo nsledne pokles cenovej konkurencieschopnosti slovenskej produkcie na zahraninch trhoch. Efekt lacnej pracovnej sily sa zaal vraznejie strca najm od roku 1996, ke po prv raz dolo k vraznmu predstihu rastu relnych miezd pred produktivitou prce.
93

V predchdzajcom obdob NBS as zahraninch investci na zahraninom obchode nesledovala.

148 Rok 1996 sa tak skonil s rekordnm obchodnm deficitom 70,2 mld. Sk, ktor bol prekonan u o dva roky neskr (80,9 mld. Sk). TABUKA 5. Podiel podnikov so zahraninou asou na zahraninom obchode
1994 1995 mld.Sk % mld.Sk Vvoz 63,6 37 85,6 Dovoz 65,7 42 89,9 Bilancia -2,1 -4,3 Prame: NBS 1996 1997 1998 % mld.Sk % mld.Sk % mld.Sk 34 96,5 36 108,2 37 120,7 36 131,7 39 152,8 44 158,5 75 -35,2 50 -44,6 66 -37,8 % 32 35 47

TABUKA 6. Porovnanie konkurencieschopnosti skupn vrobkov.

SR MHVEK Pracovne nron vrobky 1,39 0,77 Kapitlovo nron vrobky 0,95 1,03 Vysoko sofistikovan vrobky 0,57 0,94 Vrobky tradinch odvetv 1,74 0,88 Vrobky modernch odvetv 0,58 0,96 Tovary krtkodobej spotreby 1,63 0,95 Vrobn spotreba 1,64 0,84 Tovary dlhodobej spotreby 0,71 0,95 Investin a komponentn tovary 0,57 0,93 Porovnanie poda pokrytia dovozu vvozom. MHVEK oznauje mal hospodrsky vyspel krajiny. Prame: Outrata (1998).

Slovensko sa na zahraninch trhoch najviac presadzuje vrobkami pracovne a kapitlovo nronmi (tabuka 6), teda produktmi tradinch odvetv, ktor dosahuj najvyie hodnoty koeficientu pokrytia dovozu vvozom. Poda elu pouitia ide pritom o vrobky krtkodobej spotreby a produkty uren do vrobnej spotreby ako suroviny, materily i polotovary. Tie sa tradine presadzuj v medzinrodnom obchode vaka cenovej konkurencieschopnosti a ich podiel na celkovom vvoze spracovateskho priemyslu predstavuje 50%, na dovoze 27%. Podiel vrobkov dlhodobej spotreby a investino-komponentnch vrobkov na celkovom exporte spracovateskho priemyslu dosahuje 34%, zatia, o podiel na dovoze sa pohybuje okolo 44% (Outrata, 1998). Na druhej strane je Slovensko nten dova vysoko sofistikovan produkciu, reprezentovan modernmi odvetviami, ktor maj podobu tovarov dlhodobej spotreby a investinch tovarov. alie uiton poznatky o konkurencieschopnosti Slovenska poskytuje aj porovnanie s malmi hospodrsky vyspelmi eurpskymi krajinami (MHVEK, tabuka 7). V porovnan s MHVEK zaznamenva slovensk ekonomika priaznivejie ukazovatele pri vrobkoch pracovne a kapitlovo nronch v tradinch odvetviach, s charakterom krtkodobej spotreby a urenmi na vrobn

149 spotrebu (Outrata, 1998). Uveden zvery potvrdzuje aj hodnotenie poda vmennch relci (Terms of Trade). Vzhadom na to, e nie je dostupn tatistika v tejto oblasti za posledn dva roky, meme uvies len vvoj v obdob 1994-1996 v tabuke 8. TABUKA 7. ukazovateov
Skupina vrob.

Konkurencieschopnos

skupn

vrob

poda

vybranch
RCA

OB/pridan hodnota SR Mhvek 64,1 95,7 -136,7 107,8 -201,6 82,9 123,2 -18 -21,7 1,9 -28,6 -9,8 -34,2 1,9 -16,8 -9,2

Koef. pokrytia dovozu vvozom SR Mhvek 1,39 0,95 0,57 1,74 0,58 1,63 1,64 0,71 0,77 1,03 0,88 0,95 0,84

SR 54,1 16,5 76,8 70 71

Mhvek -31,4 -33,1 -11,0 -17,4 -9,2 -9,9 -22,5 -10,2

Pracovne nron Kapitlovo nron Nron na V&V Tradin odvetvia Modern odvetvia Tovary krtkodobej spotreby Polovrobky Tovary dlhodobej spotreby

0,94 -34,1 0,96 -33,2

0,95 -12,8

Investin a komponentn vr. -142,8 -14,7 0,57 0,93 -35,7 -12,3 Mhvek = mal hospodrsky vyspel krajiny. Prame: stav svetovej ekonomiky SAV.

TABUKA 8. Vvoj vmennch relci slovenskho priemyslu

Skupina vroby Koeficient rastu cien exportu a importu v obdob 1994-1996 Tradin vroby 0,98 Modern vroby 0,89 Prame: stav svetovej ekonomiky SAV.

Predloen daje ukazuj, e zatia o exportn a importn ceny pri tradinch odvetviach mali v rokoch 1994-1996 tendenciu vyvja sa pribline rovnakm tempom (koeficient vmennch relci sa bli hodnote 1, pozri tabuku 8), pri modernch vrobch so sofistikovanejou produkciou rast exportnch cien vrazne zaostal za vvojom dovoznch cien (Outrata, 1998). tatistick rad SR v sasnosti nesleduje vvoj vmennch relci ani cien v zahraninom obchode, o fakticky znemouje aliu analzu tohto dleitho ukazovatea. Pri podrobnejej analze komoditnej truktry zahraninho obchodu SR mono konkurencieschopnos slovenskho vvozu posdi aj pomocou tzv. ukazovatea odkrytch komparatvnych vhod RCA94. daje v tabukch 9 a 10
94

Revealed Comparative Advantage = (podiel exportu vybranej skupiny tovarov na celkovom exporte) -(podiel dovozu danej skupiny na celkovom dovoze).

150 potvrdzuj, e najvie komparatvne vhody dosahuje Slovensko predovetkm v produktoch urench pre vrobn spotrebu (elezo a oce, vrobky zo eleza a ocele, hlink a vrobky z hlinka; chemick syntetick alebo umel hodvb, so; sra; zeminy a kamene; sadra; vpno a cement) a pre krtkodob spotrebu (odevy, obuv, vrobky z papiera a kartnu). Najviu pozitvnu zmenu aj poda tohto hodnotenia predstavuje produkcia motorovch vozidiel a prsluenstva. Ako ukazuje porovnanie tabuliek 9 a 10, v roku 1998 si okruh 18 poloiek udral najviu komparatvnu vhodu. U viacerch z nich vak dolo k posunu relatvnej vhy. Popri vraznom posune skupiny Vozidl in ako koajov, kam patr aj produkcia u skr spomnanho Volkswagenu, pozitvny pohyb zaznamenali najm tradin poloky (odevy, obuv, papier a lepenka), prpadne medziprodukty (hlink a vrobky z hlinka, organick chemick vrobky). Vvoz vetkch tchto tovarovch skupn predstavuje vznamn podiel na produkcii prslunch odvetv, z oho vyplva ich takmer existenn zvislos na zahraninch trhoch. TABUKA 9. Vvozn poloky SR s najvou komparatvnou vhodou
Kapitola colnho sadzobnka RCA Export* Import* 1 72 elezo a oce 13.42 16.28 2.86 2 44 Drevo, dreven vrobky a dreven uhlie 2.86 3.41 0.55 3 54 Chemick syntetick alebo umel hodvb 2.74 2.95 0.21 4 62 Odevy a odevn doplnky, in ako pleten 2.01 2.54 0.53 5 94 Nbytok; lekrsko-chirurgick nbytok 1.87 2.76 0.89 6 39 Plasty a vrobky z nich 1.81 5.03 3.21 7 40 Kauuk a vrobky z neho 1.46 2.83 1.37 8 48 Papier, kartn a lepenka; vrobky z papiera 1.42 3.46 2.05 9 25 So; sra; zeminy a kam.; sadra; vpno a cement 1.32 1.90 0.58 10 64 Obuv, gamae a podobn vrobky 1.19 1.75 0.56 11 70 Sklo a sklenen vrobky 1.12 1.64 0.52 12 89 Lode, lny a plvajce kontrukcie 0.89 0.90 0.01 13 86 eleznin a elektrikov lokomotvy 0.87 1.41 0.55 14 73 Vrobky zo eleza a ocele 0.83 4.16 3.33 15 87 Vozidl in ako koajov 0.81 5.25 4.44 16 76 Hlink a vrobky z hlinka 0.30 1.34 1.04 17 29 Organick chemick vrobky 0.22 3.03 2.81 18 4 Mlieko a mliene vrobky, vajcia, med 0.19 0.57 0.38 Spolu 61.42 26.09 *Percentulny podiel na exporte alebo importe. Komparatvne vhody poda ukazovatea RCA a podielu na exporte za rok 1994. Pr

151 TABUKA 10. Vvozn poloky SR s najvou komparatvnou vhodou

Pr Kapitola colnho sadzobnka RCA Export* Import* Pr 1 72 elezo a oce 8,15 10,63 2,48 0 2 87 Vozidl in ako koajov 6,27 18,86 12,62 13 3 62 Odevy a odevn doplnky, in ako pleten 3,15 3,72 0,56 1 4 48 Papier, kartn a lepenka; vrobky z papiera 1,76 3,59 1,84 4 5 44 Drevo, dreven vrobky a dreven uhlie 1,74 2,44 0,71 -3 6 76 Hlink a vrobky z hlinka 1,51 2,52 1,01 10 7 54 Chemick syntetick alebo umel hodvb 1,22 1,70 0,48 -4 8 64 Obuv, gamae a podobn vrobky 0,98 1,72 0,75 2 9 94 Nbytok; lekrsko-chirurgick nbytok 0,93 2,23 1,30 -4 10 25 So; sra; zem. a kam.; sadra; vpno a cement 0,91 1,27 0,37 -1 11 70 Sklo a sklenen vrobky 0,79 1,40 0,61 0 12 89 Lode, lny a plvajce kontrukcie 0,76 1,17 0,41 0 13 29 Organick chemick vrobky 0,63 2,52 1,90 4 14 73 Vrobky zo eleza a ocele 0,61 3,54 2,93 0 15 86 eleznin a elektrikov lokomotvy 0,58 1,54 0,96 -2 16 40 Kauuk a vrobky z neho 0,57 2,07 1,51 -9 17 4 Mlieko a mliene vrobky, vajcia, med 0,25 0,44 0,19 1 18 39 Plasty a vrobky z nich 0,24 3,74 3,51 -12 Spolu 65,1 34,13 *Percentulny podiel na exporte alebo importe. Komparatvne vhody poda ukazovatea RCA a podielu na exporte za rok 1998. Pr Zmena poradia oproti poradiu v roku 1994. Prame: Ministerstvo hospodrstva SR.

TABUKA 11. Poloky dovozu SR s najvou komparatvnou nevhodou

Kapitola colnho sadzobnka RCA Import* Export* 1 27 Nerastn paliv, minerlne oleje a vrobky -14.62 19.26 4.64 2 84 Jadrov reaktory, kotly, stroje, prstroje -6.97 14.86 7.89 3 85 Elektrick stroje a zariadenia a ich asti -2.56 6.92 4.35 4 26 Rudy kovov, strosky a popoly -1.93 2.03 0.09 5 90 Nstroje a prstroje optick -1.90 3.40 1.50 6 30 Farmaceutick vrobky -1.02 2.29 1.27 7 38 Rzne chemick vrobky -0.42 1.43 1.01 8 88 Lietadl, kozmick lode a ich asti -0.32 0.43 0.12 9 28 Anorganick chemick vrobky -0.14 1.18 1.05 Spolu 51.81 21.92 *Percentulny podiel na exporte alebo importe. Komparatvne vhody poda ukazovatea RCA a podielu na dovoze za rok 1994. Prame: Ministerstvo hospodrstva. Pr

152 TABUKA 12. Poloky dovozu SR s najvou komparatvnou nevhodou

RCA Import* Export* Pr -7.47 11.02 3.52 0 -7.12 15.33 8.17 0 -3.18 11.01 7.80 0 -1.61 2.47 0.85 2 -1.60 2.45 0.84 0 -1.06 1.13 0.08 -2 -0.66 1.21 0.54 0 -0.50 1.13 0.62 1 -0.49 0.62 0.13 -1 -0.21 0.26 0.05 46.63 22.61 *Percentulny podiel na exporte alebo importe. Komparatvne vhody poda ukazovatea RCA a podielu na dovoze za rok 1998. Pr Zmena poradia oproti poradiu v roku 1994. Prame: Ministerstvo hospodrstva SR. Pr. Kapitola colnho sadzobnka 1 27 Nerastn paliv, minerlne oleje a vrobky 2 84 Jadrov reaktory, kotly, stroje, prstroje 3 85 Elektrick stroje a zariadenia a ich asti 4 30 Farmaceutick vrobky 5 90 Nstroje a prstroje optick 6 26 Rudy kovov, strosky a popoly 7 38 Rzne chemick vrobky 8 28 Anorganick chemick vrobky 9 88 Lietadl, kozmick lode a ich asti 10 2 Mso a jedl droby Spolu

Nrast exportu v obdob 1994-1998 v komoditch ako odevy a obuv mono da do svislosti s rastom prce vo mzde pre znakov zahranin firmy vo viacerch slovenskch subjektoch, o prina nzku pridan hodnotu vroby. Obidve odvetvia sa pritom vyznauj vznamnm rozsahom nevyuvanch kapact. Len v odvetv odevnho a pletiarskeho priemyslu predstavovala prca vo mzde v roku 1999 70% celkovej produkcie (Trend Top 1999 v priemysle, pozri aj tabuku 13). Treba zdrazni, e ide o dlhodobo neudraten trend, kee v svislosti s rastcimi nkladmi na pracovn silu sa d predpoklada presun podobnch zkaziek do krajn s lacnejou pracovnou silou. Vrazn nrast exportu hlinka a hlinkovch vrobkov z 2,9mld. Sk v roku 1994 na 9mld. Sk v roku 1998 zabezpeila skupina bvalch ZSNP v iari nad Hronom, predovetkm spolonos Slovalco s asou vznamnho zahraninho investora. V rokoch 1997 a 1998 dolo k vraznmu spomaleniu tempa rastu exportu, ako dsledok poklesu cien hlinka na svetovch trhoch. Zvenie exportu papiera, lepenky a papierenskch vrobkov umonila celosvetov konjunktra v odvetv po roku 1993. Odvetvie vznamne pozitvne vplva na obchodn bilanciu SR vzhadom na existujcu domcu surovinov zkladu. V poslednch rokoch sa v om uskutonili vznamn modernizan investcie (SCP Ruomberok, Harmaneck papierne, Assi Domn trovo) spolu so vstupom zahraninch investorov (Assi Domn a SCA Mlnlycke). Prakticky nezmenen z hadiska komoditnej truktry vvozu zostala pozcia stavebnch surovn (sra; zeminy a kamene; sadra; vpno a cement). Naopak, negatvne pozoruhodn je vrazn (12 prieok) pokles komparatvnej vhody, zrove aj podielu na celkovom exporte, u

153 plastov. Tento pokles bol spsoben rastom importu v sledovanom obdob (o 135% na 16mld. Sk), ktor vrazne previl nrast exportu (o 30% na 14mld. Sk). Uveden zvery potvrdil aj vvoj vvozu za prv tri tvrroky 1999. Popri pokraovan pozitvneho trendu nrastu exportu v skupine stroje a prstroje (29,2%) a vozidl (17%) zaznamenal najvraznej medziron rast export nerastnch vrobkov (39,9%), o spolone s nrastom vvozov v skupine dreva a vrobkov z dreva (22,7%) a vrobkov z kamea, sadry a cementu do vekej miery konzervuje nevyhovujcu truktru. TABUKA 13. Podiel exportov na trbch vybranch odvetv v roku 1998, %
Odevn Koiarsky a Vroba hlinka Organick Celulzovopriemysel obuvncky chemick a hlinkovch papierensk priemysel vrobky** vrobkov* priemysel 64,4 72,7 59,8 64,4 60,3 * Odvetvie reprezentuje daj za skupinu ZSNP. ** Odvetvie reprezentuje vroba zkladnch chemikli (OKE 241). Prame: Top Trend 1999, Top Trend 1999 v priemysle a Ministerstvo hospodrstva.

Na strane dovozov, popri relatvne stabilnom podiele importu vstupnch surovn, sa najvraznejou konkurennou nevhodou a zrove vysokm podielom na celkovom dovoze vyznauj vrobky modernch odvetv (strojrska produkcia, elektrick stroje a zariadenia, pozri tabuky 11 a 12). Takmer polovicu dovozov pritom tvorila v roku 1998 prakticky toton skupina poloiek, ako v roku 1994, ke dolo len k minimlnym vntornm posunom. Z hadiska truktry poda tried colnho sadzobnka na strane vvozu dominovali najm dopravn prostriedky, zkladn kovy a vrobky zo zkladnch kovov, stroje, prstroje a elektrick zariadenia a textlie a textiln vrobky. Pozitvnym znakom vo vvoji komoditnej truktry exportu aj v roku 1998 bol rast podielu vvozu motorovch vozidiel z 10,9% v roku 1997 na 18,9% v roku 1998. Na Slovensko sa predovetkm dovali stroje, prstroje a elektrick zariadenia, vozidl a ostatn dopravn prostriedky, nerastn suroviny a paliv a vrobky chemickho priemyslu. Podiel dovozu nerastnch palv pritom poklesol zo 17,7% v roku 1997 na 10,9%. Toto znenie vak nebolo dosiahnut zniovanm energetickej nronosti slovenskho hospodrstva, ale predovetkm nimi svetovmi cenami v roku 1998. V dsledku vraznho rastu cien ropy v druhej polovici roka 1999, znehodnotenia koruny a stagncii rastu celkovho dovozu sa vak podiel dovozu uhovodkovch palv v roku 1999 optovne zvil. 6.6 Transforman efekt alm ukazovateom, ktor vypoved o pokroku v oblasti retrukturalizcie a zlepen skladby zahraninho obchodu je transforman efekt. Tento ukazovate

154 vyjadruje pomer vvozu hotovch vrobkov (triedy medzinrodnej klasifikcie SITC 5,6,7 a 8) a dovozu surovn a materilov (triedy SITC 2 a 3). TABUKA 14. Porovnanie transformanho efektu v SR a eskej republike
1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1-2Q1999 SR 1,58 2,31 2,64 3,44 3,62 3,18 3,28 4,94 5,23 R 2,85 3,13 4,95 5,20 5,40 5,44 5,81 7,80 Prame: Prepoty MESA 10 poda dajov tatistickch radov SR a R.

Poda tabuky 14 dolo v roku 1996 po prvkrt od zaatia transformcie v SR k poklesu transformanho efektu, o znamen, e dovoz surovn rstol v roku 1996 rchlejie ako vvoz hotovej produkcie. Vvoj transformanho efektu od roku 1993 a jeho zvislos od vvoja vvozu a dovozu relevantnch skupn SITC meme demontrova aj na grafe 4. Po zlepen transformanho efektu v roku 1994, danho vraznm medzironm rastom hotovch vrobkov, dolo v roku 1995 k jeho faktickej stagncii spsobenej takmer rovnakm percentulnym rastom vvozu a dovozu relevantnch komoditnch skupn. Vrazne vy rast dovozu v porovnan s vvozom v roku 1996 sa podpsal pod historick pokles transformanho efektu. Urit zlepenie mono pozorova v roku 1998 a v prvom polroku 1999, ke transforman efekt vzrstol na 4,94 a 5,23 bodu. Vvoj priaznivo ovplyvnil predovetkm vvoz strojov a zariaden, ktor zaznamenal medziron zvenie o takmer 60mld Sk a jeho podiel na celkovom exporte sa zvil z 27,5% na 40%. Na druhej strane, pozitvny vplyv mal aj pokles svetovch cien surovn, predovetkm ropy. V porovnan s eskou republikou je vak v prpade SR hodnota transformanho efektu stle vrazne niia. GRAF 4. Transforman efekt a medziron zmena dovozu v skupinch SITC
35% 30% Zmena dovozu/vvozu 25% 20% 15% 10% 5% 0% -5% -10% Zmena dovozu v SITC 2,3 Zmena vvozu v SITC 5-8 Transforman efekt 1993 1994 1995 1996 1997 1998 6.00 5.00 4.00 3.00 2.00 1.00 0.00 Transforman efekt

Prame: Prepoty autora na zklade dajov SR

155 6.7 Hospodrske politiky v zahraninom obchode Vzhadom na to, e v slovenskej ekonomike nedochdzalo k iaducej retrukturalizcii a stagnovala necenov konkurencieschopnos, vlda sa poas uplynulch rokov snaila riei problematiku obchodnho deficitu obmedzovanm dovozu. Vznamnejie antiimportn opatrenia nasledovali hlavne po roku 1996, ke v dsledku neastnho zruenia ciel na malolitrne automobily sa prve ich dovoz vznamne podpsal na dovtedy rekordnom deficite obchodnej bilancie. Vzhadom na pomerne nzku veobecn rove dovoznch ciel (3,5% v roku 1997) a praktickej nemonosti ich zvyovania vzhadom na lenstvo SR vo Svetovej obchodnej organizcii (WTO), obbenm nstrojom rieenia obchodnej nerovnovhy sa stala dovozn prirka. Jej efekt na zahraninoobchodn bilanciu je vak len krtkodob, bola vak vanm dodatonm zdrojom prjmov ttneho rozpotu. Rovnak cie regulcie dovozu mali aj tri zkonn antiimportn opatrenia SR prijat v roku 1997, a to zkon o ochrane pred dumpingom pri dovoze tovaru, zkon o ochrannch opatreniach pri dovoze a zkon o subvencich a vyrovnvacch opatreniach. Km zmyslom prvho a tretieho predpisu je eli nekalm praktikm prlivu tovarov dovanch za dumpingov ceny i podporenho zakzanmi subvenciami, zkon o ochrannch opatreniach pri dovoze m jednoznane protekcionistick charakter, ke za pomerne iroko definovanho predpokladu vnej ujmy alebo hrozby vnej ujmy domcemu vrobnmu odvetviu umouje zvi vku dovoznho cla alebo limitova objem dovozu mnostvovmi kvtami. Zatia o tieto normy mono povaova za viac-menej tandardn, plne netandardnm opatrenm bolo zavedenie dovoznch depozit v mji 1997. Poda tohto opatrenia, ktor bolo v podstate reakciou na podobn krok zo strany R, boli dovozcovia za kad zrealizovan dovoz nten zloi na 6-mesan neroen et sumu, zodpovedajcu 20% hodnoty dovozu. Dovozn depozity mali len krtku ivotnos a v jli 1997 boli nahraden dovoznou prirkou. Pravdepodobne najkontroverznejm opatrenm bolo sprsnenie certifikanch poiadaviek na dovoz tovaru, ktor na jese toho istho roku znamenalo faktick likvidciu vieho potu mench dovozcov. Podstatou problmu bola nutnos preukzania certifiktu, ie potvrdenia o tom, e tovar certifikcii nepodlieha priamo na hraniciach, zdhav procedra vybavovania certifiktov a v neposlednom rade neuznvanie certifiktov renomovanch medzinrodnch znaiek. Odhliadnuc od skutonosti, e sprsnenie certifikcie najcitenejie zasiahlo malch dovozcov (M.E.S.A. 10, 1997), v podstate malo toto opatrenie za nsledok skr oneskorovanie dovozov a nie skuton zniovanie dopytu po zahraninom tovare (OECD, 1999).

156 alm problmom zahraninho obchodu SR je neefektvne fungovanie intitci na podporu exportu, ktorm je vytkan netransparentnos a neefektvnos pri poskytovan podpory. V oblasti intitucionlnej podpory zahraninho obchodu nedolo pritom zatia prakticky k iadnemu pokroku ani po nstupe novej vldy v novembri 1998. Proexportn intitucionlnu podporu maj v slovenskch podmienkach poskytova predovetkm Eximbanka a Fond na podporu zahraninho obchodu (FPZO). Predovetkm Eximbanka, ktor vznikla v roku 1997, nepriniesla pre slovensk export to, o sa od nej pri jej vzniku oakvalo. V roku 1998 podporila vermi len 0,8% celkovho vvozu, o je vemi mlo naprklad v porovnan s podobnmi intitciami v R (5,5%), i Raksku (9,5% vvozu). Nedostaton je aj objem zdrojov Eximbanky na poisovacie opercie. Poda guvernra Eximbanky mala tto intitcia koncom roka 1999 na poisovacie opercie prostriedky v objeme 1,3mld. Sk, km podobn esk intitcia EGAP mala k dispozcii 70mld. K95. Eximbanke sa nepodarilo zska dostaton objem cudzch zdrojov a vznamnm zdrojom jej prjmov zostvaj kontroverzn povinn prspevky vvozcov a dovozcov vo vke 0,05% hodnoty jednotlivch vvozov a dovozov, ktor by mali by zruen a v prvej polovici roku 2000. asto kritizovan je v prpade Eximbanky fakt, e Eximbanka, ako intitcia zriaden poda osobitnho zkona, nepodlieha zkonu o bankch, a tm ani dohadu NBS a nemus sa riadi pravidlami obozretnho podnikania. innos Eximbanky tak me by v rozpore so zujmami a ciemi menovej politiky NBS (M.E.S.A. 10, 1998). Problmom innosti FPZO, ktor je zameran hlavne na propagciu Slovenska v zahrani a a do 1.1.2000 bol financovan povinnmi prspevkami vvozcov a dovozcov, je predovetkm netransparentnos prideovania podpory. Zrove sa ukazuje, e informovanos o monostiach, ktor FPZO poskytuje, je v podnikateskch kruhoch nedostaton. FPZO pritom pracuje s nezanedbatenmi prostriedkami, ke len v roku 1998 dosiahol prjem z povinnch prspevkov viac ako 800mil. Sk. 6.8 Teritorilna truktra Teritorilna truktra zahraninho obchodu Slovenska zaznamenala od zaiatku transformcie pozitvny vvoj. Zatia o do roku 1993 predstavoval vvoz SR do krajn E zhruba jednu tvrtinu (pozri graf 5), v roku 1998 sa na tomto trhu realizovalo vye 50% slovenskho exportu, o mono iastone pripsa aj prstupu novch krajn do E v roku 1995. Pozitvnym faktorom zvyovania vvozov na trhy E bola postupn implementcia liberalizanch ustanoven asocianej dohody, ktor bola asymetricky vhodnejia pre Slovensko.
95

Nrodn obroda, 16.12.1999.

157 Rchle preorientovanie slovenskch vvozcov na solventnejie zpadn trhy na jednej strane a pretrvvajca zvislos slovenskho hospodrstva od surovinovch dodvok z Ruska na strane druhej spsobili oraz hlb obchodn schodok slovensko-ruskho obchodu (pozri aj graf 6). V roku 1997 dosiahol deficit vzjomnho obchodu 42mld. Sk. V roku 1998 dolo k aliemu posunu v teritorilnej truktre slovenskho exportu, ke sa podiel vvozu do krajn OECD zvil na 89,9%. Vvoz do krajn OECD vzrstol medzirone o 21,2%, export do E sa zvil o 37,6%. Vvoz do krajn CEFTA sa nezmenil. Z hadiska najvch obchodnch partnerov sa zvil export do Nemecka o 41,7%, Rakska o 19,8% a do Talianska o 38,3%. Naopak, k najviemu poklesu dolo vo vvoze do Ruska o 36,1% a do R o 7,7%. Najviac slovenskho exportu smeruje do Nemecka, 28,9% a R, 20,3%. Nemecko sa v roku 1998 stalo najvm zahraninoobchodnm partnerom SR, ke s podielom 28,9% na vvoze SR predstihlo esk republiku (20,3%), ktorej podiel na vvoze aj dovoze kles u od roku 1993. pecifickm problmom klesajcej obchodnej vmeny s R je recesia eskej ekonomiky v rokoch 1997-1999. K poklesu vzjomnho obchodu dochdza pritom aj napriek existencii colnej nie. Najv deficit v zahraninom obchode zaznamenala Slovensk republika s Ruskom (-38,2mld. Sk), Nemeckom (-9,4mld. Sk) a R (-8mld. Sk). Dlhodobo pasvna bilancia s Ruskom m korene vo vysokej zvislosti SR na ruskch surovinch. Z Nemecka a R do SR smeruj najm motorov vozidl, stroje a strojn zariadenia. Tento stav potvrdzuje aj komoditn truktra slovenskho zahraninho obchodu, ke sa najvy deficit v roku 1998 dosiahol v polokch nerastn paliv (-36,8mld. Sk) a stroje a zariadenia (-42,3mld. Sk). GRAF 5. Podiel vybranch teritri na celkovom slovenskom vvoze, %
90 80 70 60 % 50 40 30 20 10 0 Rusko R E CEFTA OECD 1993 1994 1995* 1996** 1997 1998

158 GRAF 6. Podiel vybranch teritri na celkovom slovenskom dovoze, %

90 80 70 60 % 50 40 30 20 10 0 Rusko R E CEFTA OECD 1993 1994 1995* 1996** 1997 1998

* Vstup Rakska, vdska a Fnska do E. ** Vstup R, Poska, Maarska do OECD Prame: tatistick rad SR.

6.9 Zver as Slovenska v medzinrodnch hospodrskych vzahoch je pre tto krajinu ivotne dleit. Vyplva to predovetkm z nedostatonej surovinovej zkladne a vekosti domceho trhu. Dokazuje to vysok a rastci podiel zahraninoobchodnej vmeny na HDP. Podobne ako in oblasti ekonomiky, aj oblas zahraninho obchodu vznamne zasiahol proces transformcie. Bezprostredne pritom nadvzuje na truktru hospodrstva, predovetkm priemyslu, kee prostrednctvom vvozu sa realizuj jeho vstupy a prostrednctvom dovozov zskava vznamn as vstupov. Od zaiatku transformcie sa v oblasti zahraninho obchodu ukazuj dva zkladn problmy, vrazn deficitnos tovarovej vmeny so zahranim a nedostaton zmeny v komoditnej truktre obchodu. Vrazn deficity obchodnej bilancie v rokoch 1996-1998 svisia hlavne s dispropornm vvojom domceho dopytu a ponuky domcich producentov. alm vznamnm faktorom bolo aj udriavanie fixnho kurzu koruny, niektor kroky v oblasti obchodnej politiky (naprklad zruenie ciel na malolitrne automobily v roku 1996), ako aj extern faktory (konjunktra v segmentoch relevantnch exportnch poloiek). Hlavnm dvodom nedostatonch zmien v komoditnej truktre obchodu je pretrvvajca nedostaton kvalitatvna konkurencieschopnos slovenskch vrobcov a nsledn nevhodn kvalitatvna truktra slovenskho exportu. Urit pokrok v tejto oblasti bol pritom dosiahnut predovetkm vaka psobeniu zahraninch investci. Nedostaton zmeny v komoditnej truktre pritom bezprostredne svisia s doterajm nedostatonm pokrokom v relnej retrukturalizcii podnikovej sfry.

159 V oblasti zahraninho obchodu sa prejavuje aj absencia ucelenej koncepcie zahraninoobchodnej politiky ttu, o vak pramen z neexistencie ucelenej hospodrskej politiky. Zvyovanie exportnej vkonnosti zostva aj naalej jednou z hlavnch vziev slovenskej ekonomiky. Prve zahranin obchod by mal by pre slovensk ekonomiku vznamnm faktorom dosiahnutia udratenho vysokho ekonomickho rastu. Medzi zkladn predpoklady zvyovania exportnej vkonnosti meme zaradi: relnu retrukturalizciu podnikovej sfry vrtane funknho mechanizmu bankrotov a monosti retrukturalizcie podniku pod dohadom veriteov, o povedie k oiveniu finannch tokov; vrazn zvenie prlevu priamych zahraninch investci; pokraovanie v spornej fiklnej politike v rmci snahy o zniovanie rokovch sadzieb a daov politika nabdajca k zveniu sklonu k sporm a zneniu spotreby, teda aj dopytu po dovozoch; retrukturalizciu a privatizciu bnk; kapitlov posilnenie Eximbanky; zjednotenie proexportnch aktivt FPZO, obchodno-ekonomickch oddelen zastupiteskch radov a obchodnch komr; vypracovanie komplexnej zahraninoobchodnej politiky. 6.10 Pouit literatra Bucha, T. (1999), Eximbanka zefektvni pomoc podnikateom, Nrodn obroda, 16.12. Hospodrske prehady OECD (1999), Slovensk republika, OECD. Hokov, A. (1999), Priame zahranin investcie na Slovensku v roku 1998, Biatec, .7. Intern materily Zvzu automobilovho priemyslu (ZAP), 1999. Jakoby, M. a Krautmannov, I. (1998), Zahranin obchod, Suby a realita (Slovensk ekonomika 1995 - 1998), MESA 10, Bratislava. Jakoby, M. a Paitn, P. (1998), V slovenskom exporte naalej dominuj vrobky s nzkou pridanou hodnotou, prspevok do magaznu Trade Frum, august. Jurzyca, E., Jakoby, M. a Paitn, P.(1999), Celkov ekonomick vvoj, Slovensko 1998 - 1999, Shrnn sprva o stave spolonosti, Intitt pre verejn otzky, Bratislava. Kolektv (1998), Podpora rastu exportnej vkonnosti - zklad hospodrskej stratgie transformcie slovenskej ekonomiky, Jamex, Bratislava. Lipkov, (1997), Medzinrodn hospodrske vzahy, Sprint, Bratislava. Lukas, Z. (1999), Slovakia: Challenges On The Path Towards Integration, WIIW, Viede.

160 (1997), Rozhodnutie o povinnej certifikcii importovanch tovarov, Slovensk mesan spravodaj, M.E.S.A. 10, .9. Monitoring tdennka TREND, TOP TREND 98, Trend Top 1999 v priemysle. Outrata, R. (1998), Medzinrodn konkurencieschopnos slovenskho priemyslu a proces pribliovania k Eurpskej nii, Ekonomick asopis, . 46. Yarbrough, B.V. and Yarbrough, R.M (1994), The World Economy (Trade and Finance), Dryden Press, Fort Worth.

161

7 Trh prce
Martina LUBYOV
Prognostick stav Slovenskej akadmie vied

Slovensko sce od roku 1994 vykazuje pomerne vysok hospodrsky rast meran vvojom HDP, tento rast sa vak neprejavil v oblasti dynamiky zamestnanosti, najm o sa tka tvorby pracovnch miest. Pvodn natartovanie rastu v roku 1994 sviselo s oivenm exportu. Ke sa neskr objavili problmy s vonkajou rovnovhou ekonomiky, pokraovanie rastu zabezpeila vlda najm prostrednctvom vekorysej investinej politiky spojenej s rastom verejnej spotreby. Tto stratgia bola dlhodobo neudraten a koncom roka 1998 vystila do retrikci, ktor nepodporili rozvoj tvorby pracovnch miest. Poas celho obdobia 1989-1995 sa prakticky udriaval stav prezamestnanosti charakteristick tm, e pokles relnej vroby oproti roku 1989 bol stle v ako pokles zamestnanosti. A v roku 1996 sa hrub ukazovate produktivity prce (meran ako podiel relneho HDP k celkovej zamestnanosti) dostal nad rove roka 1989. Za uveden situciu me do znanej miery pomal a netransparentn uplatovanie kovch trukturlnych reforiem. Udriavanie neprosperujcich podnikov odaovanm konkurzov, resp. prpravou revitalizci, spoiatku prispeli k udraniu zamestnanosti. Udriavanm zamestnanosti sa zrove spomaovala a odaovala jej retrukturalizcia. S odstraovanm niektorch spomenutch barir retrukturalizcie v rokoch 1998-99 priiel zkonite al pokles zamestnanosti, ktor bude zrejme pokraova.

162 7.1 vod Miera nezamestnanosti bola vdy najhorm makroekonomickm ukazovateom SR. Prudk nrast nezamestnanosti sa na poiatku prechodovho obdobia vnmal ako signl retrukturalizcie ekonomiky. Ani po desiatich rokoch transformcie sa vak nepodarilo zni mieru nezamestnanosti pod dvojcifern rove, v obdob poslednch rokov nezamestnanos dokonca op rastie. V tejto kapitole sa sname prispie k objasneniu prin tejto situcie. Kapitola obsahuje strun popis vvoja zkladnch indiktorov trhu prce po roku 1989. Vek pozornos sme venovali uvdzaniu medzinrodne porovnatench indiktorov vypotanch poda metodiky pouvanej v Eurpskej nii a Medzinrodnej organizcii prce. Z tohto dvodu sa niektor daje mu odliova od bene publikovanch dajov v SR. Naprklad defincia obyvatestva v produktvnom veku je u ns vymedzen dchodkovm vekom, zatia o v Eurpskej nii sa bene pouva vekov skupina 15-64 ronch. Rozbor situcie si na mnohch miestach vyadoval porovnanie dajov z niekokch zdrojov, najm z vberovch skman, ktor zatia u ns nie s v povedom irej verejnosti, avak obsahuj medzinrodne porovnaten daje. Ide najm o tzv. vberov zisovania pracovnch sl (obdoba Labour Force Survey), ktor sa vykonvaj poda metodiky Medzinrodnej organizcie prce a nemusia sa prekrva s benmi administratvnymi dajmi (z evidencie o nezamestnanch, podnikovho vkaznctva a pod.). Kov indiktory porovnvame s priemernmi hodnotami v Eurskej nii (pochdzajce najm z Community Labour Force Survey) a s porovnatenmi dajmi za krajiny viegrdskej tvorky (esk republika, Maarsko, Posko, Slovensko). V kapitole predkladme nielen popis situcie, ale aj tylizovan fakty a vsledky akademickch tdi. Strun zhrnutie kovch problmov trhu prce v SR sa nachdza na zaiatku kapitoly. Zvery potom obsahuj aj niektor hodnotiace momenty a odporania, najm v kontexte prstupu Slovenskej republiky do Eurpskej nie. 7.2 Zamestnanos 7.2.1 Globlne zmeny a produktivita Ak sledujeme globlne zmeny voi roku 1989, a do roku 1995 prevyovala redukcia relneho HDP nad redukciou celkovej zamestnanosti. Poiaton prechodn pokles vroby bol sprevdzan sce vraznm, ale menej proporcionlnym poklesom zamestnanosti. Pre ilustrciu, v poiatonch rokoch transformcie v obdob 1989-93 bol pokles relneho HDP v stlych cench pribline 25%, zatia o pokles celkovej zamestnanosti predstavoval asi 15%. Pri porovnvan vvoja priemyselnej vroby a zamestnanosti predstavovali tieto

163 hodnoty 38% a 25%. Len ponajc rokom 1996 dolo k obratu a hrub ukazovate produktivity prce (meran ako pomer relneho HDP k celkovej zamestnanosti) zaal stpa nad rove roku 1989. (Tabuka 1 ukazuje vvoj produktivity prce za hlavn sektory ekonomiky.) TABUKA 1. Vvoj produktivity prce v odvetviach 1989-1997
Index 1989=100 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 Priemysel 97 87 84 83 91 96 99 103 Stavebnctvo 97 70 91 70 71 75 78 86 Ponohospodrstvo 95 94 78 92 90 97 105 108 Pozn. Relna produkcia v stlych cench 1995 delen celkovou zamestnanosou v odvetv. Prame: Vpoty zaloen na dajoch SR.

Poiaton obdobie transformcie bolo v SR sprevdzan vraznm poklesom zamestnanosti. Na zklade administratvnych dajov bol kumulatvny pokles celkovej zamestnanosti v obdob 1989-98 takmer 20%. Zamestnanos poklesla tak v absoltnych hodnotch, ako aj relatvne vzhadom k populcii v produktvnom veku. Tento pokles mono rozloi do troch fenomnov: zmeny v demografickch pomeroch odliv do nezamestnanosti odliv do stavu ekonomickej neaktivity (mimo zdrojov pracovnch sl). Poas prechodnho obdobia sa zvil poet populcie v produktvnom veku. V podmienkach tranzitvnej depresie sa demografick tlak na trhu prce prejavil hlavne nrastom nezamestnanosti. Toto mono dokumentova jednoduchou kalkulciou na zklade administratvnych dajov. V roku 1990 boli podiely zamestnanch, nezamestnanch a ekonomicky neaktvnych vo vekovej skupine 1564 pribline 72%, 1% a 27%. Do roku 1998 sa tieto podiely zmenili na pribline 56%, 12% a 32%. Tak sa podiel zamestnanch vo vekovej skupine 15-64 znil o 15 percentnch bodov, zatia o podiel neaktvnych osb sa zvil asi o 5 percentulnych bodov a podiel nezamestnanch sa zvil dvakrt toko. Na zklade tohto vpotu mono tvrdi, e pokles zamestnanosti predstavoval relatvne vie bremeno pre nezamestnanos ne pre odliv do stavu ekonomickej neaktivity. Celkov trend vo vvoji zamestnanosti mono hodnoti na zklade administratvnych dajov a dajov z VZPS. Administratvne daje vychdzajce z hlsen podnikov dokumentuj, e v obdob 1989-97 klesla celkov zamestnanos o takmer 18%. Tento pokles bol v u ien, ktorch zamestnanos klesla o takmer 25% v porovnan s 9% u muov. Podiel ien na celkovej zamestnanosti klesol o 4 percentulne body. S vnimkou dvoch rokov celkov zamestnanos rone klesala. Administratvne daje maj tendenciu podhodnocova zamestnanos v porovnan s dajmi z VZPS. Tieto poukazuj na pozitvne tendencie v raste zamestnanosti, ktor sa objavili v priebehu rokov 1995-96. Ponajc rokom 1997

164 vak zaala celkov zamestnanos op klesa. Medziron zmena v roku 1997 predstavovala -4,7% celkovo a -6,7% u ien. Na Slovensku pokraoval al pokles zamestnanosti aj v rokoch 1998 a 1999. Mnoh sasn problmy v oblasti zamestnanosti mono pripsa na vrub relatvne vysokmu podielu priemyslu na celkovej zamestnanosti a sasnej krze niektorch priemyselnch odvetv. truktra priemyslu v SR je charakterizovan vym podielom akho priemyslu a prevahou produkcie s niou pridanou hodnotou. Obzvl kritick je situcia v strojrstve, ktor na zklade objemu vroby predstavuje tretie najvie odvetvie (za chemickm a akm priemyslom). Rast produktivity v strojrstve je v sasnosti dosahovan hlavne prostrednctvom zniovania potu zamestnancov, ktorho nsledkom je alie zvyovanie naptia na trhu prce. 7.2.2 trukturlne zmeny zamestnanosti Odvetvov truktra zamestnanosti prekonala poas prechodovho obdobia vznamn zmenu (tabuka 2). Administratvne daje ukazuj, e podiel zamestnanosti v priemysle na celkovej zamestnanosti klesol zo 44% na 37% a podiel sluieb vzrstol zo 44% na 54%. Zamestnanos v ponohospodrstve, ktorej podiel predstavoval pvodne 12%, klesla na menej ako 9%. I ke Slovensko bolo tradine viac ponohospodrsky orientovanou asou bvalho eskoslovenska, sasn podiel ponohospodrstva na celkovej zamestnanosti je pomerne nzky. Na zklade dajov VZPS predstavuje podiel zamestnanosti v ponohospodrstve asi 8%, o nie je ovea viac ne priemer dosahovan v rmci E (5% v roku 1997) a menej ne porovnaten hodnoty za Portugalsko, Grcko a rsko. Stle pretrvva vrazn rozdiel medzi Slovenskom a E, pokia ide o podiel priemyslu na celkovej zamestnanosti - v SR je tento podiel pribline o 10 percentnch bodov vy. Opan tendencia sa zachovva v zamestnanosti v slubch, ktorej podiel na celku je v SR takmer o 13 percentnch bodov ni ako priemer v rmci E. Tieto vsledky naznauj, e v rmci pribliovania sa k truktre zamestnanosti v E mono v budcnosti oakva alie znenie podielu zamestnanosti v priemysle a jeho zvenie v sektore sluieb. Miery zamestnanosti poda pohlavia a vekovch skupn ukazuj, e po roku 1994 nedolo k vekm zmenm. Sasn miera zamestnanosti pre vekov skupinu 15-64 rokov je 58,8%, ktor je blzka porovnatenmu daju za E dosahujcemu hodnotu 60,5%. o sa tka rozdielov poda pohlav, mono v SR stle pozorova relatvne vyie miery zamestnanosti u ien a relatvne niie miery zamestnanosti u muov, ne s priemern hodnoty vykazovan za E, ktor s 50,5% a 70,5%. Treba poznamena, e na Slovensku je dchodkov vek 60 rokov u muov a 53-57 rokov u ien, o s niie hodnoty ako v ostatnch transformujcich sa ekonomikch a v E. V dsledku toho s miery zamestnanosti zaloen na

165 skutonej populcii v produktvnom veku (15-54/59M) na Slovensku stle vyie, ne je priemer v rmci E. Na zklade limitovanch asovch radov (kvli absencii vhodnch VZPS dajov pred rokom 1994) je zrejm, e k najvraznejiemu poklesu miery zamestnanosti dolo u mladch ud vo vekovej skupine 15-24 rokov. TABUKA 2. Zmeny v odvetvovej truktre zamestnanosti
Spolu (tis. osb) % podiel ien Index predch. rok=100 % podiel v: (b) ponohospodrstve 9,9 8,7 9,1 8,2 7,5 5,0 priemysle 39,7 38,9 39,9 39,4 39,6 29,4 slubch 50,4 52,4 51,0 52,4 52,9 65,6 Pozn.: Zamestnanos poda defincie MOP, daje z VZPS. (a) daje za E pochdzaj z Community Labour Force Survey. (b) Celkov podiely vyjadren ako zamestnanos v odvetv / celkov zamestnanos. Podiely ien vyjadren ako zamestnanos ien v odvetv / celkov zamestnanos v odvetv. Prame: SR, pre (a) Employment in Europe, European Communities, 1998. 1994 1995 1996 1997 1998 E15 97 (a) 2 178,5 2 243,5 2 293,7 2 185,2 2 171,9 149 042 46,2 46,0 45,8 44,9 45,1 41,8 99,2 103,0 102,2 95,3 99,4 100,6

Budovanie skromnho sektora zaalo prakticky v roku 1990 a pokraovalo v roku 1991 malou privatizciou. Podiel skromnho sektora na celkovej zamestnanosti predstavoval v roku 1989 asi 1%. V sasnosti tento podiel presiahol 60%. Tento nrast bol dosiahnut na kor zamestnanosti vo verejnom sektore, ktorej podiel na celkovej zamestnanosti poklesol z 80% na 35%. Tretia skupina, reprezentovan zamestnanosou v drustvch, zaznamenala pokles na menej ako polovicu a v sasnosti sa na celkovej zamestnanosti podiea iba necelmi 7%. Drustv mu by zaraden aj do skromnho (neverejnho) sektora. Ako by sa dalo oakva, skromn sektor trvalo vykazuje rchlej rast zamestnanosti a objemov vroby ako sektor verejn. Regionlne rozdelenie zamestnanosti odra jedno zo zkladnch protireen Slovenska - vysok stupe regionlnej segmentcie. Pri zamestnanosti nie je regionlna diverzifikcia tak dleit vzhadom na celkov hodnoty, ale dleit je jej truktra. Podiel Bratislavy na celkovej zamestnanosti predstavuje viac ako 14%, podiely ostatnch krajov sa pohybuj v rozpt od 10 do 13%, o zhruba koreponduje s podielmi obyvatestva v produktvnom veku v krajoch. Avak odvetvov truktra zamestnanosti m tendenciu vykazova viu koncentrciu. Existuje mnoho mono-industrilnych okresov pecializovanch v jednom alebo mlo odvetviach (napr. strojrstvo - Povask Bystrica, Dubnica nad Vhom, Martin, Zvolen, metalurgia - Koice, iar nad Hronom, chemick priemysel Humenn, vroba koench vrobkov Topoany). Typick ponohospodrske

166 okresy lokalizovan prevane v ninch na juhovchode vykazuj obzvl vysok miery nezamestnanosti. Regionlna koncentrcia sa tie prejavuje prostrednctvom regionlneho rozdelenia podnikateov - prvnych subjektov. Dominantn postavenie Bratislavy potvrdzuje jej vysok podiel (28%) v rmci celej SR. Poda OECD (1999) m Bratislava podiel a 52% na pote subjektov so zahraninm kapitlom a podiel 20% na pote podnikateov - fyzickch osb. Tendencia k vytvraniu priepastnch rozdielov medzi hlavnm mestom a ostatnm zemm je zjavn aj v eskej republike a v Maarsku. V tejto svislosti treba spomen aj lohu zahraninch investci pre oivenie tvorby pracovnch miest. Maarsko s najvym objemom priamych zahraninch investci na obyvatea medzi asociovanmi krajinami zatia nezaznamenalo v dopad tchto investci na oivenie trhov prce v krzovch reginoch. Regionlne diferencie, ktor v tomto smere existovali v roku 1990, sa poas prechodovho obdobia ete viac prehbili. Zahranin investori sa sstreovali najm na oblas Budapeti a niekoko najrozvinutejch reginov (napr. upy Gyor-Moson-Sorpon, Pest, Vas), a nie na krzov oblasti na severe a vchode krajiny. Po podpornch programoch maarskej vldy zahranin investori vo vej miere prekroili Dunaj smerom do krzovch reginov, ale poda dajov maarskho Ministerstva socilnych vec a rodiny sa dodnes zahranin investcie v krzovch reginoch neprejavili ako faktor vraznejie stimulujci tvorbu pracovnch miest. Regionlna segmentcia v SR m vne dsledky pre situciu na trhu prce. V kombincii s vemi nzkou tvorbou pracovnch miest toti znamen, e existuje vea zaostvajcich okresov, v ktorch je anca nezamestnanho njs si prcu zanedbaten. 7.2.3 Flexibilita v oblasti vzkov a odpracovanch hodn Vymedzenie pracovnho asu dodva slovenskmu pracovnmu trhu punc neprunosti.96 daje VZPS za posledn tvrrok 1998 ukazuj, e 80% pracujcich (vrtane SZO) pracuje asi 40 a 43 hodn tdenne.97
Zkonnk prce stanovuje maximlnu tdenn dku pracovnho asu 43 hodn. Riadny tdenn (na pln vzok) pracovn as me kolsa v rozpt 40-43 hodn, v zvislosti na charaktere prce alebo odvetv ekonomiky. Od roku 1991 je mon urenie rozdielneho celotdennho pracovnho asu na pln vzok (nepresahujceho 43 hodn) v kolektvnej zmluve. Toto sa vak netka rozpotovej sfry. Pracovn as v rmci iastonho vzku (tzv. krat pracovn as) me by stanoven v pracovnej zmluve na zklade iniciatvy zamestnanca alebo zamestnvatea. Vzhadom k vysokej miere nezamestnanosti od nadasovch hodn vo veobecnosti odrdza stanovenie maximlne povolenho potu nadasovch hodn tdenne alebo rone (8 hodn za tde alebo 150 hodn za rok), i ke existuj vnimky. Pracovnkov vak nemono nti, aby pracovali dlhie, ne je uveden maximum.
96

167 Na zklade dajov VZPS je rozsah prce na iaston vzok tie vemi skromn. V poslednom tvrroku 1998 pracovali na iaston vzok asi 2% zamestnancov. V prpade ien bol podiel v (3%) ne v prpade muov (0,8%). Tieto podiely s vrazne nzke v porovnan s priemernmi hodnotami dosahovanm v rmci E, kde v roku 1997 pracovalo na iaston vzok v priemere a 17% pracovnkov (6% muov a a 32% ien). Tieto vek nepomery naznauj, e slovensk trh prce je dos neprun v oblasti pracovnch vzkov. Vina ekonomicky aktvneho obyvatestva je alebo zamestnan na pln vzok, alebo nezamestnan. Potrebn prunos dosahuj zamestnvatelia skr uzatvranm zmlv na dobu urit. Tm sa napomha segmentcii trhu prce, v rmci ktorej sa vyleuje skupina pracovnkov na dobu urit, resp. seznnych pracovnkov, ktor s v prpade krzy prv postihnut nezamestnanosou. Poda alch dajov VZPS v poslednom tvrroku roku 1998 (tab. 3) bolo iba 0,5% zo zamestnanch podzamestnanch v tom zmysle, e pracovali na iaston vzok, pretoe si nemohli njs prcu na pln vzok, alebo zamestnvate nebol schopn poskytn prcu na pln vzok. O prechodovch ekonomikch panuje nzor, e fenomn druhho zamestnania je vemi rozren. Avak pohad na slovensk daje naznauje iba vemi skromn podiel pracujcich s alm zamestnanm. Administratvne daje ukazuj asi 3% zamestnancov s alm zamestnanm, zatia o daje z VZPS poukazuj na ete ni podiel - v priemere 1% (1,2% u zamestnanch muov a 0,8% u zamestnanch ien). Iba 0,8% muov a 0,5% ien uviedlo dodaton prjem ako motivciu pre alie zamestnanie. Relatvne nzke daje s prekvapujce vzhadom k danmu nzkemu ivotnmu tandardu. Monm vysvetlenm je, e vina dodatonch aktivt nie je registrovan. TABUKA 3. Prca na iaston vzok, podzamestnanos a alie zamestnanie
% pracovnkov Spolu Mui eny S iastonm vzkom 1,9 0,8 3,2 S alm zamestnanm 1,0 1,2 0,8 0,6 0,8 0,5

Podzamestnan Dvod: podpora prjmu Spolu 0,5 Mui 0,1 eny 0,9 Pozn. Posledn tvrrok 1998. Prame: VZPS, SR.

97

Okolo 15% pracuje viac ako 43 hodn a len 5% menej ako 40 hodn. Asi dve tretiny zamestnancov na iaston vzok pracovalo menej ako 30 hodn tdenne. Asi polovica zamestnanch na iaston vzok pracovala 20 a 24 hodn tdenne. Rozdiely v pote odpracovanch hodn medzi mumi a enami neboli vrazn.

168 7.2.4 Skryt zamestnanos Podiel skrytej ekonomiky na HDP Slovenska sa v roku 1990 odhadoval na pribline 3%. Tento podiel vzrstol poas poiatonho obdobia transformcie na 15-20%. Neexistuj oficilne hodnotenia rozsahu tieovej ekonomiky. Hajnoviov (1995) odhaduje objem neregistrovanej vroby a aktivt v roku 1993 na 12,8% HDP, priom 5,6%-n podiel vroby na HDP je skryt zo tatistickch dvodov, akm je naprklad neplnenie oznamovacej povinnosti malch a strednch podnikov voi SR. V rmci odvetv priemyslu bol najv podiel tieovej ekonomiky pripotan na vrub obchodu, hotelov a retaurci (38%), za nimi nasleduj obchodn sluby (26%) a stavebnctvo (15%). Zvyok bol sstreden hlavne v spracovateskom priemysle, doprave a ponohospodrstve. alm zdrojom dajov o rozsahu skrytej ekonomiky s odhady Infostatu a SR uveden v tabuke 4. Poda tchto odhadov objem skrytej vroby rstol v nominlnych hodnotch, jeho podiel na celkovej pridanej hodnote vak klesol v obdob od 1993 do 1996 z pribline 13% na 12%. TABUKA 4. Odhady skrytej produkcie v SR v obdob 1993-96
V miliardch SKK % celkovej pridanej hodnoty Prame: Infostat a SR. 1993 43,3 13,0 1994 51,5 13,1 1995 54,6 12,0 1996 63,0 12,0

TABUKA 5. Priemern mzda 1989-1998

1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 Priemern mzda (SKK/mes.) Nom., I 1989=100 100 104,4 120,0 144,6 171,2 200,3 229,0 259,5 293,6 305,5 Rel., I 1989=100 100 94,4 69,6 75,7 72,8 75 78,2 83,8 89,2 91,8 Minimlna mzda (SKK/mes.) Medziro. zmena % - 10,0 11,4 0,0 0,0 10,2 0,0 11,1 Index ivotnch nkladov Medziro. zmena % - 10,6 56,0 10,7 23,1 13,6 9,6 5,8 6,2 6,6 Index 1989=100 100 110,6 172,5 191 235,1 267,1 292,7 309,7 328,9 350,6 Min. mzda / Priem. - 53,1 48,4 45,5 38,9 34,1 33,1 29,3 30,0 mzda, % Pozn.: Priemern hrub mzda v Sk za mesiac. Nom. = nominlna, rel. = relna, I = index.

Jednm z aspektov tieovej ekonomiky je neregistrovan zamestnanos. Objem tzv. oblkovch platov v SR nebol doteraz odhadnut. Vzhadom k pomerne vysokmu daovmu a prspevkovmu zaaeniu98 sa predpoklad, e
98

Poda dajov Informanho systmu o cene prce predstavovalo priemern daov a

169 fenomn oblkovch platov je rozren predovetkm v mench skromnch podnikoch. 7.2.5 Von miesta a trukturlny neslad Tvorba pracovnch miest na Slovensku je vemi nzka. Poet vonch miest hlsench zamestnvatemi radom prce predstavuje jeden zo zdrojov informci o procese tvorby pracovnch miest. Napriek obvyklm nedostatkom dajov o evidovanch vonch miestach sa predpoklad, e miera ich nahlasovania v SR je pomerne vysok. Prispieva k tomu zkonn povinnos zamestnvateov nahlasova von pracovn miesta radom prce, ako aj podmienenie vzjomnch vzahov medzi zamestnvatemi a radmi prce (napr. poskytovania prostriedkov v rmci aktvnej politiky trhu prce) nahlasovanm vonch miest. Vskumn stav prce, socilnych vec a rodiny v Bratislave uskutonil prieskum o stave nahlasovania vonch miest a o spoluprci zamestnvateov a radov prce vo viacerch okresoch SR (Lka a kol. 1996). Vsledky ukazuj, e spoluprca zvis od vekosti podniku. Zatia o v malch podnikoch zamestnvajcich do 24 zamestnancov bol podiel nahlsench vonch miest na celkovom pote vytvorench pracovnch miest 50 a 75%, najefektvnejie bolo nahlasovanie vo vekch podnikoch s viac ako 500 zamestnancami, kde bol tento podiel v rozpt 90 a 95%. Podniky v priemere zskali inak ako prostrednctvom radov prce (medilne agentry, inzerty at.) asi 45 a 55% zamestnancov. Vo svetle tchto dajov je alarmujce, e poet evidovanch vonch miest je vemi nzky vo vzahu k potu evidovanch nezamestnanch. Na konci roku 1998 pripadalo 38 evidovanch nezamestnanch na jedno von pracovn miesto. V niektorch krajoch sa tento pomer blil k 80. truktra nahlsench vonch pracovnch miest poda poadovanho vzdelania ukzala, e na konci roka 1998 bola polovica tchto pracovnch miest vhodn pre pracovnkov s nim uovskm vzdelanm, t.j. s praktickmi zrunosami a nzkym veobecnm vzdelanm. Kumulatvny prrastok vonch pracovnch miest v roku 1996 bol viac ako 120 tisc, v roku 1997 to bolo vye 150 tisc. V kombincii s dajmi o stavoch evidovanch vonch pracovnch miest tieto sla naznauj, e von pracovn miesta existuj v priemere niekoko mesiacov.99 Regionlny neslad medzi evidovanou ponukou prce (poet evidovanch nezamestnanch U) a dopytom po prci (poet evidovanch vonch miest V) mono ilustrova pomocou jednoduchho pomeru (U-V)/U, ktor mono interpretova ako podiel nezamestnanch, ktorch rad prce neme umiestni na
prspevkov zaaenie v roku 1997 okolo 42,2% z celkovch nkladov prce. 99 Tento daj vak me by skreslen smerom nahor, pretoe istenie registra vonch pracovnch miest sa me v praxi uskutoova v pravidelnch intervaloch, m sa oneskoruje za skutonm okamihom obsadenia vonho pracovnho miesta.

170 riadne pracovn miesto. Hodnoty blzke 1 indikuj, e absoltny poet vonch pracovnch miest je zanedbaten vzhadom k potu evidovanch nezamestnanch v danom regine. Priemern mesan hodnota tohto ukazovatea za vetky okresy poas obdobia po roku 1990 bola sstavne vyia ne 0,95. To ist platilo pre asov rady ukazovatea v jednotlivch okresoch: s vnimkou poiatonho obdobia (koniec roka 1990) bola priemern hodnota ukazovatea v kadom okrese vyia ako 0,95. Tieto vsledky naznauj, e slovensk trh prce je charakterizovan pretrvvajcou a podstatnou nerovnovhou medzi evidovanou ponukou prce a dopytom po prci. 7.3 Mzdy 7.3.1 Rast miezd Mzdov regulcia bola v SR uplatovan iba nepravidelne a poas obmedzench asovch obdob. Napriek tomu rstli nominlne mzdy len mierne, take relne mzdy nedosiahli do konca roka 1998 stle rove roku 1989. Relne mzdy najviac klesli po liberalizcii cien v roku 1991, oho vsledkom bol ich ron pokles o 27%. Na konci roka 1998 boli ete stle o 8% pod rovou roku 1989 a predben vsledky naznauj, e poas roka 1999 relne mzdy ete mierne poklesli (vi tabuku 5). Slovensko je krajinou, v ktorej je tradine nzka rove prjmovej nerovnosti. Rutkowski (1996) skmal mzdov diferenciciu v tranzitvnych ekonomikch poas ranho obdobia transformcie. Slovensko sa poda neho vyznaovalo najnim stupom mzdovej nerovnosti a relatvne nzkym vskytom chudoby. alie akademick tdie potvrdzuj tieto vsledkami (Garner, Lubyov a Terrell, 1994 a OECD, 1996). Renko (1995) uvdza, e v roku 1994 asi dve tretiny zamestnancov poberali niiu mzdu ako dvojnsobok minimlnej mzdy a 90% zamestnancov sa nachdzalo pod rovou trojnsobku minimlnej mzdy. Toto viedlo k zverom, e v poiatonom obdob transformcie sa na mzdy hadelo viac ako na nstroj makroekonomickej stabilizcie, priom sa zanedbvala mikroekonomick funkcia miezd najm v oblasti motivcie pracovnkov. Rast relnych miezd na Slovensku poas prechodovho obdobia bol pomerne nzky. Poas obdobia 1989 - 1998 sa priemern nominlne mzdy zvili o viac ako 300%, zatia o relne mzdy sa znili o 8%. V roku 1991 bola zaveden minimlna mzda. rove minimlnej mzdy je urovan administratvnymi rozhodnutiami ad hoc. V roku 1992 predstavovala minimlna mzda viac ne 50% priemernej mzdy, do roku 1999 klesol tento podiel zhruba na 30%.

171 7.3.2 Mzdov diferencicia daje z neskorieho obdobia ekonomickej transformcie dokumentuj vrazn pokrok v oblasti mzdovej diferencicie. Diferencicia na zklade individulnych charakteristk (napr. vzdelanie alebo profesia) bola zretenejia ako diferencicia na zklade agregtnych charakteristk (napr. druh vlastnctva alebo odvetvie ekonomiky). Ako vidno z tabuky 6, najv pokles relatvnych miezd bol zaznamenan u pracovnkov v ponohospodrstve. Zatia o v roku 1989 bola rove miezd v ponohospodrstve a priemysle pribline rovnak, v roku 1998 dosahovali mzdy v ponohospodrstve 79% z celottneho priemeru a u miezd v priemysle to bolo 100%. Mzdy v stavebnctve s tradine vyie ne celottny priemer. V roku 1998 dosiahli pribline 103% celottneho priemeru, o je zhruba rovnak hodnota ako v predtransformanom obdob. V odvetvovom lenen s najvyie mzdy zaznamenan vo finannom sektore, relatvne vysok s tie mzdy vo verejnej sprve, obrane a realitch, a tie vo vskume a vvoji. V primrnom sektore mono njs relatvne vysok mzdy v aobnom a energetickom priemysle. Pritom energetika je znma tm, e m spomedzi odvetv priemyslu najvie rozdiely medzi rastom produktivity prce a relnymi mzdami (v prospech relnych miezd). Medzi odvetvia s relatvne nzkymi mzdami sa zarauj hotelov a retauran sluby, vzdelvanie, obchod, zdravotnctvo a socilne sluby, v ktorch je priemern mzda porovnaten so mzdou v ponohospodrstve a lesnctve. TABUKA 6. truktra miezd 1989 - 1998. Priemern mzda poda odvetv NH
1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 Priemern mzda (Sk/mes.) Spolu 3 142 3 281 3 770 4 543 5 379 6 294 7 195 8 154 9 226 10 003 % priemeru v: ponohospod. 102 103 98 91 85 82 81 81 80 79 priemysle 102 101 102 100 102 103 104 104 104 100 stavebnctve 108 107 102 102 103 103 104 107 108 103 Pozn.: daje zaloen na tatistickch vkazoch pre SR. Svisl asov rad pre sektor sluieb nie je mon zostavi kvli zmenm v klasifikcii odvetv a nedostatku reprezentatvnych agregovanch dajov. ECU ekvivalent: 38,3 SKK ku koncu 1997, EUR ekvivalent: 43 SKK ku koncu 1998. Prame: tatistick roenky SR a SR.

V priemere sa mzdy v skromnom sektore vrazne nelia od miezd v ttnom sektore (tabuka 7). Najvyie platy mono njs vo firmch so zahraninm vlastnctvom, najniie v drustvch a neziskovch organizcich, ako s miestne a politick organizcie a charity. Rozdiely v mzdch poda pohlavia (gender wage gap) dosahuj v SR v priemere 20%, o znamen, e vka priemernej mzdy ien tvor asi 80% z vky priemernej mzdy muov (tabuka 8). Diferencicia poda

172 pohlav je zjavnejia v prpade zmluvnch miezd (v podnikateskom sektore) a v nich mzdovch triedach. S rastcim vzdelanm a rastcimi mzdami sa rozdiely postupne zniuj, avak maj tendenciu pretrvva. TABUKA 7. truktra miezd. Priemern hrub mzda poda druhu vlastnctva
1997
(a) (b)

1996

1997

Vberov skmanie Podnikov vkazy Spolu (Sk/mes.) 10 886 Spolu (Sk/mes.) 8 224 9 369 Podiel (%) poda vlastnctva: Podiel (%) poda vlastnctva: Skromn 95,9 Skromn 101,6 100,5 Drustevn 89,7 Drustevn 78,6 77,1 Obecn 86,0 Verejn 98,6 99,6 ttne 106,6 ttne 99,7 100,7 Zahranin 104,9 Zahranin 126,8 128,9 Pol. strany, tret sektor 81,3 Medzinrod. skromn 103,5 Zmiean 110,2 Pozn.: (a) Vpoty zaloen na dajoch Informanho systmu o cene prce. (b) Bez zamestnancov malch podnikov a zamestnancov skromnch podnikov nezapsanch v obchodnom registri (celkov priemery s preto v rznych tabukch rozlin). Prame: (a) truktra miezd zamestnancov v SR, 1997, SR. (b) Roenka prce, socilnych vec a rodiny 1997, MPSVR SR.

TABUKA 8. Mzdov rozdiely poda pohlav (pomer priemernch hrubch miezd)

eny / mui, podiel v% 1995 1996 1997 Spolu 80,09 78,42 78,0 Poda vzdelania: Zkladn 74,5 73,8 73,9 Uovsk bez maturity 77,5 75,9 67,5 Str. odborn bez maturity 77,5 75,9 72,6 Uovsk s maturitou 83,5 81,4 75,7 Gymnzium 78,5 81,6 68,1 Str. odborn s maturitou 74,5 77,3 74,7 Vysokokolsk 79,1 77,5 84,2 Vedeck stupe 79,9 86,7 107,6 Poda mzdovch tried: Najni podiel (7. trieda) 77,6 78,3 Najvy podiel (11.trieda) 96,3 97,0 Zmluvn mzdy 64,5 70,6 Pozn.: V 1995 a 1996 zaloen na priemernch hodinovch mzdch ku koncu roka. V 1997 zaloen na priemernch mesanch mzdch, ron priemery. Mzdov triedy sa pouvaj v rozpotovej sfre. Prame: 1995 a 1996: Kostoln a Hanzelov (1997); 1997: vpoty zaloen na vberovom skman ISCP.

173 Na Slovensku je zreten tendencia rastcich vnosov z investci do vzdelania. Vsledky zaloen na podnikovom prieskume Informan systm nkladov prce (tabuka 9) poukazuj na podstatn a rastcu mzdov diferenciciu v zvislosti od vzdelania. V roku 1998 predstavovali mzdy najniej a najvyej vzdelanostnej skupiny 80% a 160% vzhadom k priemeru. Filer, Jurajda a Planovsk (1999) vyhodnocovali vvoj vnosov zo vzdelania na Slovensku na zklade dajov Informanho systmu o cene prce. Analyzovan sbor sa pohyboval v rozpt od 1,9% do 3,9% z celkovch zdrojov pracovnch sl v SR. V roku 1997 bol koeficient zachytvajci efekt vysokokolskho vzdelania na vku mzdy v porovnan so vzdelanm zkladnm 0,7. Porovnaten daj pre R mal hodnotu 0,8. Zhruba porovnaten daje pre ostatn krajiny dosahuj nasledovn hodnoty: 0,64 pre UK; 0,73 pre bval zpadn Nemecko; 0,56 pre Taliansko a 0,42 pre vdsko. Tmto autori zdokumentovali, e v roku 1997 vnosy zo vzdelania v SR dosahovali rove ben v tradinch trhovch ekonomikch. Spomedzi alch zaujmavch vsledkov uvedenej tdie mono uvies zistenie, e vnosy zo vzdelania v SR vrazne vzrstli v rozpt rokov 1995 - 1997, ke boli v porovnan s rovou dosahovanou v roku 1994 trikrt vyie. Vnosy zo vzdelania vzrstli viac v skromnom sektore ne v sektore verejnom a viac v skupine mladch pracovnkov ne pracovnkov starch. Miera nrastu bola pribline rovnak u muov a u ien. TABUKA 9. truktra miezd. Priemern hrub mzdy poda vzdelania
1996 1997 1998 Spolu (Sk/mes.) 9 106 10 086 65,92(a) Podiel (%) poda vzdelania: Zkladn 81,7 66,1 78,3 Uovsk 94,5 86,1 92,6 Stredn odborn 87,6 75,3 86,4 pln stredn odborn 93,9 93,9 101,3 Gymnzium 99,6 86,9 101,0 Vysokokolsk 156,9 189,1 158,6 Pozn.: Zaloen na dajoch vberovho skmania ISCP. (a) V 1998 hrub hodinov mzdy v poslednom tvrroku. Prame: tatistick roenka SR (1996), Analza truktry miezd zamestnancov v SR (1997), SR.

Regionlna truktra miezd je ovplyvnen prtomnosou vekch miest (ako napr. Bratislava, Koice, Bansk Bystrica). Najvyie mzdy (123% celottneho priemeru) boli zaznamenan v Bratislave. Najniia rove miezd bola zisten v Preovskom kraji, kde je aj najvyia miera nezamestnanosti. Renko (1995) vo svojej analze mzdovej politiky v SR dospel k zveru, e existuje nepriamy vzah medzi mierou nezamestnanosti a rovou miezd v slovenskch okresoch.

174 Priemern odvodov a daov zaaenie v SR predstavuje viac ako 20% z hrubej mzdy zamestnanca. Na zklade dajov Informanho systmu o cene prce predstavovali dane a platby poisovniam v roku 1997 priemerne 23% hrubej mzdy zamestnanca. Mzdy predstavovali v priemere 68,8% celkovch nkladov prce zamestnvatea. alch 24,8% z celkovch nkladov prce zamestnvatea tvorili povinn odvody na socilne poistenie a zabezpeenie. Celkov daov a odvodov zaaenie predstavovalo v roku 1997 v priemere 42,2% celkovch nkladov prce. Daov zaaenie pritom rstlo v obdob rokov 1993-1999, pretoe prjmov psma pre jednotliv sadzby boli stanoven v absoltnom vyjadren a boli upraven a od 1. janura 2000 (vi kapitolu o fiklnej politike). 7.4 Nezamestnanos 7.4.1 Celkov vvoj v oblasti nezamestnanosti V poiatonom obdob ekonomickej transformcie bol prudk nrast nezamestnanosti vtan ako signl retrukturalizcie ekonomiky. Avak po desiatich rokoch transformcie sa slovensk trh prce neme dosta zo zajatia dvojcifernch hodnt miery nezamestnanosti. Nezamestnanos v SR sleduje Nrodn rad prce (NP) a tatistick rad SR. Zatia o NP vedie evidenciu nezamestnanch, ktor obsahuje vyerpvajce daje, tatistick rad uskutouje vberov zisovanie pracovnch sl (VZPS) na vzorke domcnost, pri ktorom sa vyuva defincia nezamestnanosti poda MOP100. VZPS sa uskutouje pravidelne tvrrone od druhho tvrroka 1993. daje z tchto pravidelnch tvrronch zisovan umouj medzinrodn porovnanie tatistk o nezamestnanosti. Porovnanie dajov o vvoji nezamestnanosti poda uvedench zdrojov je znzornen na grafe 1. V roku 1991 sa miera evidovanej nezamestnanosti v SR prudko zvila z takmer nulovej hodnoty na pribline 12%. Odvtedy osciluje v rozpt dvojcifernch hodnt, priom na konci roka 1998 dosiahla asi 16% (428 tisc osb). Skupina evidovanch nezamestnanch pritom zahala si 20 tisc osb, ktor neboli okamite schopn prija zamestnanie (ilo najm o astnkov rekvalifikcie, prceneschopnch nezamestnanch, nezamestnanch oetrujcich lena rodiny a p.). Ak neberieme do vahy tieto osoby, mono evidovan nezamestnanos zni

100

Poda tejto defincie sa za nezamestnanho povauje lovek, ktor nepracoval v uplynulom tdni za mzdu ani in formu odmeny, aktvne si had zamestnanie a je schopn nastpi do zamestnania v priebehu nasledujcich dvoch tdov. Na evidenciu na rade prce sa pritom neprihliada, pretoe tto na seba spravidla viae rzne intitucionlne a administratvne anomlie. Defincia MOP teda lepie vystihuje ekonomick podstatu nezamestnanosti ne daje o evidovanej nezamestnanosti.

175 asi o 1 percentulny bod (tto tzv. disponibiln nezamestnanos sa zaala vykazova od roku 1998). Dynamika trhu prce vyjadren pomocou tokov evidovanch nezamestnanch je v SR vo veobecnosti slab. Na zklade priemernch mesanch dajov za jednotliv kalendrne roky je zrejm, e celkov obrat evidovanej nezamestnanosti (suma prtoku a odtoku evidovanch nezamestnanch) predstavuje menej ne 20% celkovej nezamestnanosti (tabuka 10). Slab dynamika trhu prce sa odra tie vo vekosti mesanch tokov nezamestnanch, ktor zriedkavo prekroili 10% z ich celkovho potu. V rokoch 1990-1991 prtok nezamestnanch vysoko prevyoval ich odtok, v dsledku oho sa vybudoval vysok stav evidovanch nezamestnanch. Neskr boli prtok a odtok zhruba rovnak, m sa stav vysokej nezamestnanosti zakonzervoval. V rokoch 1997 a 1998 zaal prtok op prevyova odtok a celkov rove nezamestnanosti rstla. TABUKA 10. Dynamika evidovanej nezamestnanosti
(%) 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 Prtok / Stav 66,2 18,3 8,8 10,7 7,4 8,5 9,8 9,9 9,4 Odtok / Stav 28,5 5,2 10,0 7,9 8,2 9,4 9,9 9,4 7,7 Prtok / Odtok 43,1 28,4 113,8 73,9 110,0 110,7 100,9 95,5 81,4 Obrat 94,7 23,5 18,9 18,5 15,6 17,9 19,7 19,3 17,1 Pozn.: daje predstavuj ron priemery mesanch dajov (toky s 1/12 kumulatvnych ronch tokov, stavy s priemery stavov ku koncu mesiaca v danom roku). Obrat = (Prtok + Odtok) / Stav. Prame: NP.

Evidovan nezamestnanos je na Slovensku vyia ne nezamestnanos poda VZPS (defincie MOP), o poukazuje na mon demotivan vplyvy zabezpeenia v nezamestnanosti, najm formou socilnych dvok a platieb poistnho za nezamestnanho ttom. Rozdiel medzi mierou nezamestnanosti na zklade VZPS a evidovanou mierou nezamestnanosti sa koncom roka 1998 blil k 5 percentulnym bodom v prospech evidovanej miery (11,8% poda VZPS v porovnan so 16,4%-nou evidovanou mierou). V rmci dlhodobej nezamestnanosti s rozdiely medzi evidovanou nezamestnanosou a nezamestnanosou na zklade VZPS menej zrejm. Na obr. mono vidie, e vek rozdiel medzi registrovanou nezamestnanosou a nezamestnanosou poda defincie MOP je zaprinen hlavne skupinou krtkodobo a strednodobo nezamestnanch. Dlhodob nezamestnanos zaala rs od zaiatku prechodovho obdobia, km jej podiel na celkovej nezamestnanosti na zklade dajov VZPS nedosiahol pribline 50%. Tento podiel je iba o mlo vy ne priemer za E v roku 1997, ktor predstavoval celkovo 49%, 48% u muov a 51% u ien. Porovnaten daje za SR boli celkovo 52%, 50% u muov a 54% u ien. Na konci roka 1998 bol podiel evidovanej dlhodobej nezamestnanosti 38% (graf 1).

176 GRAF 1. Nezamestnanos a dlhodob nezamestnanos (LTU)

450 400 350 300 [ths 250 .] 200 LTU VZPS 150 100 50 0 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 LTU reg. Spolu VZPS Spolu VZPS Spolu reg. LTU VZPS LTU reg. Spolu reg.

Poda evidencie nezamestnanch (NP) a vberovho zisovania VZPS (LFS). Evidovan ku koncu roka, VZPS za posledn tvrrok. Prame: NP, SR.

7.4.2 trukturlne aspekty nezamestnanosti Vzdelanostn truktra nezamestnanch odhauje, e najzranitenejie s skupiny s najniou kvalifikciou a vzdelanm. Poda VZPS tvorila na konci roka 1998 skupina so zkladnm vzdelanm alebo bez ukonenho zkladnho vzdelania 37,5% dlhodobo nezamestnanch, priom jej podiel na celkovej nezamestnanosti predstavoval 27,4%. Podiel osb s nim ne plnm strednm vzdelanm na dlhodobej nezamestnanosti bol a 75%. asto spomnanm problmom slovenskho trhu prce je nzka mobilita pracovnch sl. Jednou z foriem mobility je vntorn sahovanie sa obyvatestva. Rozsah vntornho sahovania v SR mal po roku 1980 dlhodobo klesajcu tendenciu (tabuka 11). Poas poslednch troch rokov nastalo sce mierne oivenie, ale absoltne ani relatvne ukazovatele zaleka nedosahuj rove roku 1990. Objem sahovania kles s rastcou vzdialenosou: sahovanie v rmci okresov (na kratie vzdialenosti) prevlda nad sahovanm sa medzi krajmi. V roku 1998 bola intenzita sahovania zhruba 16 osb z tisca. Tto hodnota sa zd by vemi nzka na to, aby sa zmiernila regionlna segmentcia trhu prce. alou formou mobility pracovnch sl je dochdzka do zamestnania, ktor sa uplatn najm pri mench vzdialenostiach. V tejto svislosti treba spomen vrazn zlepenie v evidencii vonch pracovnch miest, ktor dva monos zskava informcie o ponuke vonch pracovnch miest vo vetkch okresoch

177 SR.101 Ani podstatn zvenie mobility by vak v sasnosti nepomohlo vraznejie zni celkov nezamestnanos. Dvodom je pomerne hlbok a trval nedostatok vonch pracovnch miest vo vetkch krajoch a okresoch SR. V roku 1998 sa disproporcia medzi potami evidovanch nezamestnanch a vonch pracovnch miest vo vetkch slovesnch krajoch zhorila (graf 2). Najkritickejia je situcia v Koickom a Nitrianskom kraji, kde na jedno evidovan von pracovn miesto pripad okolo 80 evidovanch nezamestnanch. Najpriaznivejia situcia je tradine v Bratislavskom kraji. Pomerne dobr je i situcia v Trenianskom a Trnavskom kraji, kde na jedno evidovan von pracovn miesto pripad len okolo 20 evidovanch nezamestnanch. Tieto ukazovatele naznauj, e vie inky mobility na zniovanie nezamestnanosti nemono v sasnosti oakva, pretoe takmer vo vetkch krajoch ponuka prce znane prevauje dopyt. Napriek tomu rozdiely v mierach nezamestnanosti medzi krajmi rast. Slovensk trh prce je trvalo poznaen vraznou regionlnou segmentciou. Regionlne rozdiely s najvraznejie v oblasti miery nezamestnanosti. Tradine najniia je miera nezamestnanosti v Bratislave, najvyia v okrese Rimavsk Sobota (viac ne 30%). Rozptie evidovanej miery nezamestnanosti medzi jednotlivmi okresmi dlhodobo rastie a v sasnosti dosahuje viac ne 30 percentnch bodov. Situcia v jednotlivch okresoch SR je znzornen na obr. 3. Tabuka 12 zachytva vvoj variability miery nezamestnanosti medzi slovenskmi okresmi. Absoltna variabilita vyjadren ako tandardn odchlka sa poas obdobia 1991-98 viac ne zdvojnsobila. Relatvna variabilita vyjadren koeficientom varicie sa v danom obdob takmer zdvojnsobila.102 Mono teda uzavrie, e rozdiely v miere nezamestnanosti medzi slovenskmi okresmi sa poas obdobia transformcie nezmenovali, ale rstli, a to v absoltnom aj relatvnom vyjadren.103

Do roku 1998 prebiehala vmena informci o vonch pracovnch miestach hlavne medzi susediacimi okresmi. Aby sa umonila vmena informci o vonch pracovnch miestach medzi vetkmi okresmi, zriadil Nrodn rad prce SR centrlnu evidenciu vonch pracovnch miest v elektronickom formte. Zoznamy vonch pracovnch miest s pravidelne publikovan aj vo vybranch mdich. 102 tandardn odchlka je absoltnou mierou variability. Tieto s citliv na celkov rove meranej veliiny: maj tendenciu rs spolu s meranou veliinou. Preto sa v rokoch s priemerne vyou nezamestnanosou vykazuj aj vysok absoltne miery variability. Uvdzame preto aj relatvnu mieru variability - koeficient varicie - ktor je vyjadren ako tandardn odchlka delen priemerom miery nezamestnanosti. Tento umouje porovnva variabilitu v jednotlivch rokoch bez ohadu na celkov rove nezamestnanosti. 103 Ist as nrastu variability medzi rokom 1996 a 1997 je vsledkom novho administratvno-zemnho usporiadania. Prechod od 38 k 79 okresom spsobil, e okresy sa stali menmi a homognnejmi a rozdiely medzi nimi sa zvili. Z tohto pohadu je poteujci mierny pokles variability ku koncu sledovanho obdobia.

101

178 TABUKA 11. Vntorn sahovanie v SR

1980 1985 1990 1991 1992 1992 1994 1995 1996 1997 1998 Poet osb 115,6 102,2 100,8 93,1 92,6 85,0 82,6 68, 3 80,2 82,5 84,8 z toho v rmci (%): - okresu 56,5 57 59,4 60,2 61,1 59,6 58,7 55,8 50 43,5 44,0 - kraja 24 23,3 22,5 21,5 21,5 22,2 21,9 23,5 50 33,4 33,8 Medzi krajmi 19,5 19,7 18,1 18,3 17,4 18,2 19,4 20,7 - 23,1 23,2 Pozn.: Sahovanie vyjadren zmenou trvalho bydliska. daje za rok 1996 nie s k dispozcii. Prame: tatistick rad SR.

GRAF 2. Poet evid. nezamestnanch na jedno hlsen von pracovn miesto

100 80 60 40 20 0 BL TA TC NI ZI BC PV KI

1997

1998

Pozn.: daje k 31.12. danho roku. Oznaenie krajov: BL Bratislavsk, TA Trnavsk, TC Treniansky, NI Nitriansky, ZI ilinsk, BC Banskobystrick, PV Preovsk, KI Koick. Zdroj: Vlastn vpoty poda dajov NP.

GRAF 3. Miera nezamestnanosti v okresoch SR ku koncu roka 1998

M I ERKA

50 KM

0% a 10% 10% a 15% 15% a 20% 20% a 25% 25% a 30% 30% a 35%

Pozn.: daje o evidovanej miere nezamestnanosti k 31. 12. Prame: NP.

179 TABUKA 12. Vvoj variability miery nezamestnanosti medzi okresmi v SR

(%) Abs. variabilita Rel. variabilita 1991 3,2 25,1 1992 3,7 30,9 1993 4,9 29,6 1994 5,1 31,5 1995 4,8 32,9 1996 5,1 34,8 1997 6,0 42,6 1998 7,3 41,6

Pozn.: Ide o evidovan mieru nezamestnanosti ku koncu roku. Absoltna variabilita je vyjadren ako tandardn odchlka za vetky okresy v SR. Relatvna variabilita je vyjadren ako koeficient varicie (=tandardn odchlka / priemer). Prame: Vlastn vpoty zaloen na dajoch NP SR.

Uveden rozliovanie medzi absoltnou a relatvnou variabilitou ukazuje v novom svetle i situciu v jednotlivch krajoch (CPHR, 1999). Zatia o Bratislavsk kraj s najniou mierou nezamestnanosti vykazuje aj najmenie rozptie v absoltnom meradle, v relatvnom meradle je tu variabilita medzi okresmi najvia. Naopak, Preovsk kraj, kde je miera nezamestnanosti najkritickejia, je na druhom mieste o do relatvnej homognnosti okresov. Po zohadnen absoltnych i relatvnych kritri mono poveda, e medzi kraje vykazujce najviu segmentciu trhu prce patria Banskobystrick, Treniansky a Koick kraj, zatia o najmenia vntorn segmentcia je zjavn v Nitrianskom kraji. Poda VZPS bola v poslednom tvrroku 1998 miera nezamestnanosti pre vekov skupinu 15-64 rokov 12%. Tto hodnota je trochu vyia ako priemer v rmci E, ktor v roku 1997 dosahoval 10,6%. Vskyt nezamestnanosti na Slovensku je relatvne vysok u ien a mladch ud. Miery nezamestnanosti u ien s trvalo vyie ako u muov. Na konci roku 1998 predstavoval rozdiel asi 1 percentulny bod (11,1 v porovnan k 12,9%). Zd sa, e osoby mladie ako 25 rokov s na trhu prce vne handicapovan, nakoko miera nezamestnanosti v tejto skupine bola na konci roka 27% a 24% v roku 1997. V tejto kategrii bol v roku 1997 porovnaten priemer za E 21%. V najmladej a najstarej vekovej skupine pracovnej sily je vak miera nezamestnanosti u ien niia ne u muov. V skupine mladch (15-24 rokov) to me by iastone zaprinen vojenskou slubou. Zamestnvatelia pociuj nechu zamestnva mladch muov pred absolvovanm vojenskej sluby, priom akacia doba na zaradenie na vojensk slubu sa predluje. alm vysvetlenm niej miery nezamestnanosti mladch ien je ich ast odchod z radov pracovnej sily. eny vo veku od 21 do 25 rokov ovea astejie odchdzaj mimo zdrojov pracovnch sl ne mui rovnakej vekovej kategrie. Odhadn postavenie etnickch skupn na slovenskom trhu prce je zloit kvli nedostatku vhodnch dajov. Hlavn akos spova v tom, e spomedzi troch hlavnch ukazovateov - zamestnanos, populcia a nezamestnanos - s iba posledn dva monitorovan na zklade nrodnosti. Skutonos, e evidencia nezamestnanch obsahuje informcie o nrodnosti, bola viackrt kritizovan zo

180 strany predstaviteov rmskej a maarskej meniny104. alie problmy vyplvaj z tendennosti tatistickch dajov o nrodnostnej truktre obyvatestva (zkladn stanie obyvatestva sa uskutouje samostacou metdou), a tie z absencie agregovanch dajov o nezamestnanch poda nrodnost. Limitovan dostupn informcie poskytuje tabuka 13. Poda agregtnych ukazovateov bolo na konci roka 1996 radmi prce registrovanch 62 tisc nezamestnanch Rmov, o predstavovalo 19% celkovej registrovanej nezamestnanosti. Tento daj mono porovna s 1,6%-nm podielom Rmov na celkovej populcii SR (poda oficilnych dajov stania udu) alebo s podielom na populcii okolo 10% (poda najvych neoficilnych odhadov). Podiel nezamestnanch poberajcich podporu v nezamestnanosti je v skupine Rmov ni ne jeho priemern hodnota najm vaka dlhmu obdobiu trvania nezamestnanosti Rmov, ktor po vyerpan podpornho obdobia poberaj socilne dvky. Takto porovnanie na zklade agregovanch dajov vak mono poui len ako hrub ilustrciu, nakoko nezachytva napr. vekov truktru populcie. TABUKA 13. Nezamestnanos poda etnickch skupn
1990 1990 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 Spolu, tis. 39 603 301 951 260 274 368 095 371 481 333 291 329 749 347 753 428 209 % Rmov 21,2 15,5 15,5 14,0 13,5 16,6 19,0 19,2 n.a. % nezamestnanch poberajcich hmotn zabezpeenie v nezamestnanosti (a) 1992 1993 1994 1995 Spolu 33,6 33,4 22,9 27,0 Rmovia 15,2 10,7 4,7 5,3 Pozn.: (a) Podiely v rmci danej skupiny. Prame: NP.

Individulne daje o nezamestnanosti boli analyzovan napr. v tdii venovanej hodnoteniu aktvnej politiky trhu prce v SR (Lubyov a Van Ours, 1999). tdia ukzala, e z celkovho prtoku nezamestnanch do evidencie v roku 1993 vo vybranch 20 slovenskch okresoch tvorili 4% obania maarskej nrodnosti a 5% Rmovia. Miera pravdepodobnosti zaradi sa do pracovnho procesu bola rovnak u nezamestnanch maarskej nrodnosti a slovenskej nrodnosti, zatia o u Rmov tento ukazovate vykazoval najniie hodnoty v porovnan so vetkmi ostatnmi skupinami.
104

Menovite fakt, e nrodnos bola urovan pracovnkmi radu prce. Dvodom separtneho monitorovania Rmov je hlavne t skutonos, e charakteristiky a priny ich nzkej schopnosti integrova sa do spolonosti s vemi pecifick a nemono ich rozpusti v rmci ostatnch znevhodnench skupn na trhu prce, nakoko toto by zakrylo podstatn priny problmu. Monitorovanie me by uiton v tom zmysle, e ilustruje zl postavenie Rmov na trhu prce, a tm priprav pdu pre opatrenia na jeho zlepenie.

181 V praxi vak nemono na zklade agregtnych dajov dospie k iadnym spoahlivm tvrdenia o nezamestnanosti Rmov, pretoe tieto daje nezachytvaj, i je situcia zaprinen naprklad predpojatmi zamestnvatemi, demotivanmi inkami socilnych dvok na strane Rmov, inmi faktormi alebo ich kombinciou. Preto vnies jasno do situcie me iba dodaton evidencia alebo vskumy zaloen na pecilnych prieskumoch. Napriek tomu je jasn, e kom k odstrneniu zlmu postaveniu Rmov na trhu prce je vzdelanie. 7.5 Vplyv demografie na trh prce 7.5.1 Celkov vvoj V porovnan s ostatnmi tranzitvnymi ekonomikami je demografick situcia na Slovensku relatvne dobr. Predovetkm zsluhou silnch ronkov 70-tych rokov populcia v produktvnom veku stle rastie tak v absoltnych hodnotch, ako aj v pomere k celkovmu potu obyvatestva. Tzv. pomer zvislosti definovan ako podiel populcie v poproduktvnom veku k populcii v produktvnom veku ete stle mierne kles. S jeho nrastom sa pota a po roku 2005 - 2010. Vrazn redukcia miery prodnosti po roku 1989 sa vak odzrkaduje v novej alarmujcej tendencii: napriek ronmu nrastu absoltneho potu ien v plodnom veku absoltne poty ivonarodench det trvalo klesaj. GRAF 4. Prognzy vvoja potu obyvateov Slovenskej republiky (v mil.)
5,50 5,45 5,40 5,35 5,30 1996 1999 2002 2005 2008 2011 2014 2017 2020 2023 5,25

Vys. scenr ( SR) Stredn scenr Nzky scenr ( SR) Prame: tatistick rad SR a vpoty autorky.

Vysok a nzky variant prognzy potu obyvateov SR zobrazenej na obr. 4 vypracoval tatistick rad SR na zklade demografickch dajov z roku 1995 (ako revziu pvodnej prognzy zaloenej na dajoch z roku 1993). Stredn variant

182 sme vypotali na zklade demografickch dajov z roku 1995. Vchodiskovm bodom pre vysok variant s aktulne miery mrtnosti v roku 1994 a pre nzky variant aktulne miery mrtnosti v roku 1995. Zkladou strednho variantu s vekovo pecifick miery mrtnosti z roku 1995, ktor s alej mierne redukovan. Stredn variant alej predpoklad trval redukciu miery prodnosti do roku 2005 a jej neskor vemi mierny nrast.105 Vplyv demografickch faktorov na trh prce bude v krtkodobom horizonte zrejme nepriazniv, nakoko ponuka prce sa bude zvyova, priom nemono oakva adekvtne oivenie tvorby pracovnch prleitost. V dlhodobom horizonte sa starnutie obyvatestva zrejme odraz na zven vekovej hranice odchodu do dchodku, o takisto prispeje k zveniu ponuky prce. Z hadiska potu obyvateov a miery ekonomickej aktivity s regionlne rozdiely v SR ovea menej vrazn ne z hadiska nezamestnanosti. Podiel jednotlivch krajov na pote obyvateov sa men zhruba od 10 po 14%.106 Znane rozdielne s vak charakteristiky prodnosti, ktor stpaj smerom od zpadu na vchod krajiny. Najvyie hodnoty hrubej miery prodnosti boli v roku 1998 v Preovskom a Koickom kraji (13,6 a 12,6 promile), priom Bratislavsk kraj dosahoval len 7,9 promile. Hrub miery mrtnosti kolu u menej vrazne od 8,5 promile (Preovsk kraj) po 11,5 promile (Banskobystrick kraj). Tento demografick vvoj predznauje prehlbovanie sa problmov na trhu prce najm vo vchodnej asti Slovenska, pokia sa nepodar oivi tvorbu pracovnch miest natoko, aby trh prce absorboval rastce zdroje pracovnch sl. 7.5.2 Ekonomick aktivita obyvatestva Poda vvoja miery ekonomickej aktivity obyvatestva meme tranzitvne obdobie rozdeli do dvoch etp. Do roku 1994 bol zaznamenan relatvne vrazn pokles miery ekonomickej aktivity obyvatestva, ktor bol ovea vraznej u ien (administratvne daje poukazuj na pokles ich miery ekonomickej aktivity o takmer 22% poas obdobia 1989-94). Po roku 1994 klesala miera ekonomickej aktivity ovea miernejie. Poda OECD (1996) bola miera ekonomickej aktivity na Slovensku tradine niia ne v R (i ke rozdiel bol mal - okolo 5 percentnch bodov). Tto tendencia pretrvala poas celho obdobia transformcie. Miera ekonomickej aktivity klesla v SR relatvne viac ako v R a v Posku, avak menej ako v Maarsku.

105

Implikovan hrnn prodnos na jednu enu v plodnom veku v roku 2015 je pri nzkom, strednom a vysokom variante 1,33; 1,42 a 1,60. 106 Napriek pomerne vyrovnanmu podielu na obyvatestve, hustota osdlenia v jednotlivch krajoch je vemi premenliv (od 70 po 302 osb na km2), o je dsledkom vekch rozdielov v rozlohe krajov.

183 TABUKA 14. Miera ekonomickej aktivity poda veku a pohlavia v roku 1998
Vek Spolu Mui 15-64 66,8 15 24 43,2 25 49 87,2 50-64 42,4 65+ 1,5 15-59m/54 72,5 Spolu 45,7 Zdroje pracovnch sl / obyvatestvo v produktvnom veku v zaloen na VZPS a dajoch o obyvatestve od SR. eny 73,2 60,4 45,3 40,9 92,6 81,7 55,6 31,0 2,3 1,0 76,4 68,3 51,1 40,6 %. Prame: Vlastn vpoty

Medzinrodn porovnania miery ekonomickej aktivity s saen rznymi zdrojmi dajov a rznymi definciami produktvneho veku. Preto sa na ely porovnvania v E pouvaj daje pochdzajce z vberovch zisovan o pracovnch silch (VZPS) a daje o populcii vo veku od 15 do 64 rokov. Po zaveden VZPS u ns v roku 1993 je mon poskytn porovnaten daje aj za Slovensko (tabuka 14). V roku 1997 bola miera ekonomickej aktivity 67,6%, ie takmer identick s priemerom dosahovanm v E v tom istom roku (67,8%). Porovnaten daje za SR pre muov (75%) a eny (61%) poukazuj na to, e nai mui s relatvne menej aktvni a eny relatvne viac aktvne ako priemer v E (78% a 58%). V roku 1998 miera ekonomickej aktivity obyvatestva vo veku 15 - 64 rokov v SR op mierne klesla a dosiahla 66,8%. Najvyie miery ekonomickej aktivity s dosahovan vo vekovej skupine od 25 do 49 rokov: 94% u muov a 81% u ien. Vemi nzka miera ekonomickej aktivity v hodnote 1,4% v najstarej vekovej skupine (nad 64 rokov) je odrazom nzkeho tatutrneho dchodkovho veku na Slovensku. Iba 2% muov a 1% ien vo veku nad 64 rokov je ekonomicky aktvnych. Nzky dchodkov vek ien (53 a 57 rokov) sa zretene prejavuje vo vraznom poklese miery ich ekonomickej aktivity po 55. roku veku, ke je tento ukazovate asi o 10 percentnch bodov ni v porovnan s mumi. Mono teda zhrn, e ekonomick aktivita obyvatestva u ns v sasnosti dosahuje hodnoty porovnaten s priemerom E a zrejme nemono rta s jej alm podstatnm poklesom, ktor by zredukoval ponuku prce. Podiel slovenskej populcie v predproduktvnom, produktvnom a poproduktvnom veku na celkovej slovenskej populcii bol v roku 1998 20,4%, 61,8% a 17,8% (daje vychdzaj zo skutonho produktvneho veku 15-54/ 59M). Vekov truktry ostatnch nrodnost v SR vykazuj rozsiahle vkyvy. Najviac sa z tejto schmy vymyk rmske etnikum, u ktorho je podiel obyvatestva v poproduktvnom veku na celkovom rmskom obyvatestve len 5%, pre produktvny vek je to iba 40%. Poda toho mono v budcnosti oakva

184 vrazn npor na trh prce od tejto skupiny, a to najm vo vchodnej asti Slovenska. Ostatn nrodnosti maj vo veobecnosti ni podiel predproduktvneho veku a vy podiel poproduktvneho veku na celkovom obyvatestve ne slovensk nrodnos. Zhodnoti postavenie menn na slovenskom trhu prce je ak kvli absencii vhodnej tatistiky. Hlavn akos spova v skutonosti, e spomedzi hlavnch troch ukazovateov - zamestnanos, obyvatestvo a nezamestnanos - iba posledn dva s sledovan v lenen poda nrodnost. alie obmedzenie spova v tendennosti sledovanej nrodnostnej truktry obyvatestva (stanie zaloen na samostacej metde) a v absencii hrnnch dajov o nezamestnanosti poda nrodnost. Administratvne daje o zamestnanosti vychdzajce z podnikovch prieskumov neobsahuj poloku o nrodnosti zamestnancov. truktra zamestnanosti poda nrodnost je sledovan vo VZPS, avak taktie nie je dostupn na hrnnej rovni. 7.6 Politika trhu prce 7.6.1 Pasvna politika trhu prce Pasvna politika trhu prce v SR bola asto podrobovan intitucionlnym reformm. ast reformy boli typick aj v inch prechodovch ekonomikch, ke sa intitcie v praxi prispsobovali rchlo sa meniacim podmienkam. Podstatn retriktvna reforma systmu vyplcania podpory v nezamestnanosti sa vo vine krajn odohrala v priebehu rokov 1991-92. Pvodne vekorys pravidl sa ukzali neudraten pod tlakom rchlo rastcej nezamestnanosti. U ns bola takto retriktvna reforma uskutonen na zaiatku roka 1992. Doba poberania hmotnho zabezpeenia v nezamestnanosti bola skrten z 12 na 6 mesiacov, podmienky nroku na hmotn zabezpeenie boli sprsnen a mierne sa znili aj miery nahradenia predchdzajceho zrobku hmotnm zabezpeenm (zo 65% na 60% poas prvch troch mesiacov jeho poberania a zo 60% na 50% v alom obdob). Reforma bola aplikovan retroaktvne, t.j. aj na obanov, ktor sa stali nezamestnanmi pred 1.1. 1992. TABUKA 15. Vdavky na politiku zamestnanosti, % HDP
1991 1993 1994 1995 1996 1997 1998 Politika zamestnanosti(a) 1,02 0,80 0,82 1,16 1,29 1,08 1,08 Rekvalifikcia(b) 0,02 0,03 0,02 0,03 0,03 0,04 0,02 Podpora tvorby prac. miest(c) 0,13 0,26 0,39 0,67 0,62 0,36 0,22 Podpora v nezamestnanosti 0,86 0,50 0,38 0,31 0,33 0,43 0,54 8,9 8,4 8,3 8,2 8,0 8,1 Pre porovnanie: starobn dchodky 6,71989 (a) Vdavky na pasvnu a aktvnu politiku spolu. (b) Vrtane rekvalifikcie zamestnancov podporovanej radmi prce. (c) Vrtane miest pre absolventov kl. Prame NP, MPSVR.

185 Na rozdiel od ostatnch prechodovch ekonomk bol systm zabezpeenia v nezamestnanosti v SR v obdob 1995-97 op postupne uvonen (predenm podpornch db, menej prsnymi podmienkami nroku a pod.). Obdobie poberania hmotnho zabezpeenia v nezamestnanosti sa predilo v zvislosti od veku nezamestnanho, neskr v zvislosti od predchdzajceho obdobia platenia prspevkov do Fondu zamestnanosti. Tto reforma bola podmienen rozpotovmi vahami. Po presunut platieb poistnho za poberateov hmotnho zabezpeenia v nezamestnanosti zo ttneho rozpotu na Nrodn rad prce sa zvenm potu poberateov hmotnho zabezpeenia dosiahla spora v ttnom rozpote. V sasnosti sa pod tlakom zvench pasvnych vdavkov v dsledku rastcej nezamestnanosti toto obdobie op skracuje a zniuje sa horn hranica podpory v nezamestnanosti. Uveden reformy pasvnej politiky trhu prce sa odrazili najm na kolsan podielu nezamestnanch, ktor mali nrok na hmotn zabezpeenie v nezamestnanosti (tabuka 16). Retriktvna reforma v roku 1992 znila tento podiel z 82% na 34%. Mierne uvoovanie systmu po roku 1995 sa odrazilo vo zven tohto podielu z 23% v roku 1994 na 28% v roku 1998. Po retrikcii v roku 1992 sa sce prechodne znil aj poet evidovanch nezamestnanch, tu vak ako mono odli vplyv reformy od seznnych a inch initeov. TABUKA 16. Podiel evidovanch nezamestnanch poberajcich podporu v nezamestnanosti
1991 1992 Spolu 82 34 Mui 81 34 eny 83 33 Prame: NP, MPSVR SR. 1993 34 34 35 1994 23 23 23 1995 23 23 23 1996 28 30 26 1997 27 29 24 1998 28 30 26

Obbenm opatrenm zniovania tlaku na trhu prce takmer poas celho obdobia transformcie bolo masov penzionovanie, vrtane invalidnch a mimoriadnych starobnch dchodkov. Dchodcovia a zamestnanci v dchodkovom veku boli postupne vyraovan z radov pracovnch sl. Ako vidno v tabuke 17, podiel zamestnanch dchodcov na celkovej zamestnanosti sa poas transformanho obdobia znil z pribline jednej tretiny na jednu desatinu. Odchody do predasnho starobnho dchodku sa pohybovali zhruba na rovni 45% prtoku do evidovanej nezamestnanosti, m ju v tomto rozsahu permanentne zniovali (adepti na mimoriadny starobn dchodok boli nezamestnan, ale nezahali sa do evidencie). Na druhej strane sa tm nemerne zaail systm dchodkovho zabezpeenia, ktor sa svojej krzy dokal skr, ne sa veobecne oakvalo na zklade demografickch pomerov. Vzhadom k nzkemu dchodkovmu veku sa odchod do mimoriadneho starobnho dchodku mohol vo

186 veobecnosti povoli u vo veku 51 rokov u ien a 58 rokov u muov (pre niektor skupiny pracovnkov dokonca skr v zvislosti od tzv. pracovnch kategri). Toto extenzvne vyuvanie odchodu do dchodku ako nstroja trhu prce sa ukonilo z dvodu hroziaceho deficitu systmu dchodkovho zabezpeenia. TABUKA 17. Odchody do mimoriadneho starobnho dchodku
1989 1993 1994 Ron prtoky do mimoriadneho starobnho dchodku Poet osb - 19 546 15 996 % pomer k prtoku nezamestnanch 4,7 4,9 % podiel dchodcov na 1984 1987 1990 zamestnanosti 33,3 32,7 27,7 Prame: MPSVR SR. 1995 17 250 4,8 1992 13,1 1996 14 142 3,7 1994 12,6 1997 15 675 3,9 1996 10,4

7.6.2 Aktvna politika trhu prce Programy aktvnej politiky trhu prce (APTP) mu by zameran na zlepenie chodu trhu prce z mnohch hadsk. V praxi sa vak takmer vlune zameriavaj na zniovanie nezamestnanosti. Preto by mal vber jednotlivch opatren, resp. prstupov APTP zvisie od prevldajceho typu nezamestnanosti na danom trhu prce. Z tohto hadiska mono hovori o uritej typolgii nezamestnanosti strune zhrnutej v Boxe 1. Z troch situci popsanch v Boxe 1 je pre prechodov ekonomiky typick najm tretia, t.j. nedostaton tvorba pracovnch miest. Medzi priny mono zaradi nedostatok kapitlovch zdrojov, vek neistotu ohadne budceho vvoja trhov a odvetv, nedostatky v oblasti technolgi a manarskych postupov, a pod. Existencia dlhodobej nezamestnanosti a trukturlnej nezamestnanosti je skr druhotnm javom - dsledkom slabej tvorby pracovnch miest. trukturlny neslad je ak analyzova v situcii, ke na mnostvo nezamestnanch rznych profesi a vzdelania pripad len vemi mlo pracovnch miest v kadej kategrii. trukturlne opatrenia APTP zameran na lepie umiestovanie nezamestnanch na von miesta (typu rekvalifikcie, resp. podpory mobility pracovnch sl) s inn a vtedy, ke s tieto miesta prtomn vo vej miere. Z uvedenho vyplva, e programy zameran na podporu tvorby pracovnch miest maj na slovenskom trhu prce svoje opodstatnenie, otzny je vak spsob ich realizcie). Sstava programov APTP bola v SR zaveden v roku 1991 a postupne sa vyvinula do komplexnho systmu rznych typov programov. Posledn vek reforma sa uskutonila v roku 1997. Opatrenia APTP v SR do roku 1997 zahali nasledovn programy: spoloensky eln pracovn miesta (SPM), verejnoprospen pracovn miesta (VPPM), rekvalifikcia, poradenstvo, zriaovanie

187 chrnench dieln a pracovsk, podpora pri obmedzovan pracovnho asu, miesta pre mladistvch a absolventov kl. Zkonom . 387/1996 Zb. bola tto truktra zmenen nasledovne: rekvalifikcia, podpora vytvrania novch pracovnch miest, podpora zamestnvania osobitnch skupn obanov; podpora na udranie pracovnch miest, podpora prevdzky pracovnch miest, podpora vypracovania projektov na oivenie zamestnanosti, podpora zamestnvania obanov so zmenenou pracovnou schopnosou. BOX 1. Typolgia nezamestnanosti z hadiska vhodnosti uplatovania nstrojov APTP
Na trhu prce je dostatok vonch miest, ale nezamestnanos je vysok vaka trukturlnemu nesladu medzi nezamestnanmi a vonmi miestami v oblasti vzdelania, profesi a pod. Odporanm prstupom v tomto prpade je rekvalifikovanie nezamestnanch po uritom poiatonom obdob nezamestnanosti. Poiaton obdobie nezamestnanosti je nutn na to, aby nezamestnan mali ancu hada a njs si vhodn pracovn miesto. T, ktorm sa nepodar njs si zodpovedajce zamestnanie, sa potom mu rekvalifikova, m sa ich ance na zamestnanie op zvia. Rekvalifikciou sa tie predde strate pracovnch nvykov typickej pre dlh obdobie nezamestnanosti. Tento druh trukturlnej nezamestnanosti je vak typick skr pre krajiny OECD ne pre prechodov ekonomiky. Na trhu prce existuje tvorba pracovnch miest, avak bytok nezamestnanch je men ako prrastok miest, a to vaka vekmu podielu dlhodobo nezamestnanch. Dlhodobo nezamestnan maj jednak ovea meniu intenzitu hadania, jednak s horie prijman zamestnvatemi, ktor zvykn ma voi nim predsudky. V takom prpade je optimlnym prstupom rekvalifikcia dlhodobo nezamestnanch. Ponukov strnka trhu prce (zamestnvatelia) si nevyaduje zvltne dotcie, pretoe tvorba vonch miest je spontnna. Tento typ nezamestnanosti je op typick viac pre krajiny OECD pre vzostupn obdobie ekonomickho cyklu. V poiatonch obdobiach oivenia ekonomickho cyklu dochdza k uritej zotrvanosti v pretrvvan nezamestnanosti. Pripisuje sa to najm existencii tzv. tvrdho jadra dlhodobo nezamestnanch, ktor sa vytvorilo v predchdzajcom obdob ekonomickej recesie. Situcia na trhu prce je charakterizovan nedostatonou tvorbou pracovnch miest. V takom prpade je dleit pozna prinu tohto stavu. Pokia je ou nedostatok kapitlu, resp. nedostaton likvidita, vhodnm opatrenm s dotcie, resp. in podpora tvorby pracovnch miest v ndeji, e sa tm dosiahne neskr urit multiplikan efekt (t.j. ist samoreprodukcia pracovnch miest v konsolidovanch podnikoch). Treba vak poznamena, e v tomto smere s pravdepodobne innejie in opatrenia ne APTP. Vemi inn by bola naprklad stretov verov politika. Pokia je nedostaton tvorba pracovnch miest dsledkom slabej adaptcie novch modernejch technologickch postupov vroby, vhodnm opatrenm je op podpora tvorby pracovnch miest, doplnen rekvalifikciou a kolenm manamentu a vedcich odbornch pracovnkov. Prame: Lubyov, CPHR, 1997.

Z porovnania starej a novej truktry aktvnych programov je zrejm, e v sasnosti sa viac pozornosti venuje opatreniam preventvneho charakteru, ako aj opatreniam zameranm na pecifick skupiny (invalidi, star udia, dlhodob

188 nezamestnanos, mlad a absolventi kl). Pvodn programy vytvrania pracovnch prleitost boli zjednoten do jednho, i ke rozdiel medzi dvoma typmi pracovnch prleitost zostal zachovan. Za zmienku tie stoj, e poradenstvo nebolo zahrnut do novej truktry nstrojov APTP. Ocit sa teda v situcii, ke mus speri o financovanie v rmci sprvnych vdavkov radov prce, z oho vyplva relne nebezpeenstvo jeho krtenia kvli operanm potrebm radov prce. Pritom mnoh sksenosti ukazuj, e prve individulna prca a poradenstvo s najspenejie pri umiestovan problmovch skupn nezamestnanch.107 V tejto svislosti treba poznamena, e financovanie aktvnych opatren je v sasnosti vznamne krten v dsledku nrastu pasvnych platieb nezamestnanm. V prvom tvrroku 1999 bol naprklad pomer aktvnych a pasvnych vdavkov 1:14. Za tchto podmienok pripravuje Ministerstvo prce, socilnych vec a rodiny koncepciu politiky zamestnanosti. V situcii nedostatonej tvorby pracovnch prleitost a existencie rozsiahleho tvrdho jadra dlhodobo nezamestnanch s nzkou kvalifikciou sa preferuj krtkodob ciele vytvrania pracovnch prleitost v oblasti verejno-prospench prc. Pripravuje sa aj pilotn programom individulneho prstupu a rekvalifikcie pre mladch nezamestnanch vo viacerch okresoch vchodnho Slovenska, kde je problm nezamestnanosti mldee najzretenej. Nov systm nstrojov APTP m viacero nedostatkov. Charakter niektorch nstrojov (naprklad zabraovanie prepaniu) nara poistn princp vberu prspevkov. Selektvne uplatovania nstrojov vytvra priestor pre korupciu a deformciu trhovho prostredia. Uritm rieenm, ktor by zrejme podporil aj NP, by mohla by paulna realizcia programov naprklad vo forme znenia odvodovho zaaenia pre zamestnvateov, ktor zamestnaj osoby z cieovch skupn. alia kritika sasnho systmu vychdza zo skutonosti, e po zemnosprvnej reforme vzrstol dvojnsobne poet okresnch radov prce. Nrodn rad prce pritom odhaduje, e spomedzi 79 okresnch radov prce asi 40 kontroluje skuton trh prce. Systm je administratvne nkladn, obzvl ak prihliadneme na truktru aktivt radov prce (tabuka 18). Detailnejia pecifikcia nkladov na aktvnu politiku prce poskytuje tabuka 19. Je zjavn, e prioritou APTP na Slovensku bola podpora tvorby pracovnch miest. SPM boli poas celho uvedenho obdobia najvznamnejm nstrojom o do potu astnkov aj objemu vdavkov, po nich nasledovali VPPM a rekvalifikcia. Podiel VPPM bol podstatne vy na zaiatku a konci sledovanho
107

Nov politika New Deal vldy T. Blaira v Anglicku je postaven na vsostne individulnom prstupe k nezamestnanm, najm k mladm vekovm skupinm. Tento prstup je vak vemi nkladn a v Anglicku sa financuje najm z prostriedkov zskanch privatizciou plynrenskho priemyslu.

189 obdobia. Rekvalifikcia bola vyuvan len skromne, aj s ohadom na vyie popsan obmedzen monosti trukturlnych politk trhu prce v SR. Ostatn nstroje predstavovali zanedbaten podiel z celkovch vdavkov na APTP. TABUKA 18. Zamestnanci a innosti radov prce
1991 1992 1993 1994 Poet zam. P 2 026 993 1 128 3 062 Nezam. / zam. P 149 262 326 121 Zam.P / nezam. 0,007 0,004 0,003 0,008 Poet umiestnench nezamestnanch Umiestnen / zamestnanci P Umiestnen / nezamestnan Zamestnanci P poda hlavnch innost - % podiel 1992 1993 1994 Sprostredkovanie 4 2 29 Poradenstvo 14 14 5 Rekvalifikcia 10 8 2 Ekonomick admin. 22 23 9 Vplata dvok 3 3 11 APTP a informatika 4 Prca so ZPS 2 Kontrola 11 Vedci pracovnci 13 In innosti 47 49 14 Prame: NP,MPSVR SR. 1995 1996 3 527 3 279 94 101 0,011 0,010 1997 1998 4 441 4 462 78 96 0,013 0,010 107 889 111 204 24 25 0,31 0,26 1997 22 3 2 9 7 1998 24 4 2 10 7

1995 1996 30 24 5 5 2 2 9 7 9 8 4 2 10 12 17 53

57

53

TABUKA 19. Nstroje aktvnej politiky trhu zameran na nezamestnanch

Evid. Nezamestnan 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 % podiel v: Rekvalifikcii 0,8 2,9 0,9 0,8 1,1 1,0 2,0 0,2 Na dotovanch prac. miestach: VPPM 3,1 8,9 0,9 1,8 8,5 5,8 5,8 0,5 In 6,9 39,3 30,9 27,7 32,8 30,5 18,0 7,8 Vdavky 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 Spolu (mil. Sk) 523 3 813 1 107 1 896 3 899 4 290 3 099 2 289 % podiel na: Rekvalifikciu 9 8 11 6 4 5 7 7 Nstroje pre ZPS 0 1 1 1 3 2 5 5 Tvorbu prac. miest 91 92 88 93 93 93 40 Aktvne / Pasvne 0,19 2,23 0,60 1,11 1,79 1,40 0,78 0,42 Prspevky / Vdavky 1,23 1,02 0,97 1,06 1,03 Pozn.: Kumulatvne daje ku koncu roka. Dotovan pracovn miesta zahaj VPPM, miesta pre absolventov kl, SPM (vrtane piiek pri zahjen SZO). Prame: NP, MPSVR SR.

190 Poet vytvorench SPM sa v priebehu roka 1992 zvil pribline na 120 tisc a potom sa stabilizoval. Poty VPPM sa udriavali pod rovou 1/6 potov SPM. VPPM vrazne vzrstli v roku 1992 a v prvej polovici roku 1995. Nrast v roku 1995 bol vsledkom zmenench priort APTP. Vaka obmedzenej dke trvania VPPM boli vak tieto zvenia ich potu len prechodn. Vek zvenia vdavkov i potov vytvorench pracovnch miest v roku 1992 sviselo s potrebou min prostriedky federlneho rozpotu pred rozdelenm republiky. trukturlne aspekty trhu prce prezentovan v predchdzajcich astiach tejto kapitoly naznauj, e v SR existuje potencilna prleitos pre nstroje APTP trukturlneho typu, akmi s napr. rekvalifikcia a podpora mobility pracovnej sily. Sasn stav kritickho nedostatku vonch pracovnch miest zatia neumouje spen aplikciu tchto nstrojov v irom meradle. V krtkodobom horizonte je teda perspektvnejia podpora tvorby pracovnch prleitost. Poet pracovnch prleitost vytvorench v rmci APTP vak neme by nikdy dostaujci. Naprklad poet vytvorench pracovnch miest SPM a VPPM neprekroil poas obdobia 1990-1996 rove asi 150 tisc, zatia o poet evidovanch nezamestnanch (nehovoriac o zamestnanch hadajcich in prcu) sa v tomto obdob blil k hodnote 400 tisc. Vvoj rekvalifikcie zachyten v tabuke 20 dokumentuje slab vyuvanie tohto nstroja. Na rekvalifikciu zamestnancov bolo rone vynaloench 2-4% celkovch vdavkov na rekvalifikciu. Zamestnanci pritom tvorili takmer 1/3 rekvalifikovanch na konci roka 1992, neskr ich podiel klesol asi na 1/10. Nklady na rekvalifikciu s niie pre zamestnanch, nakoko rad prce hrad nklady do vky 50% (v opodstatnench prpadoch me by krytie vyie). Prspevok je podmienen prevenciou zniovania zamestnanosti i masovho prepania, alebo podmienkou najmenej 12-mesanej zamestnanosti po ukonen kurzu. Miery spenosti ukonenia kurzu poas jednotlivch kalendrnych rokov s tie vyie pre rekvalifikujcich sa zamestnanch ne pre nezamestnanch (tabuka 20). Prpadov tdia zameran na dva slovensk okresy - Luenec a Rimavsk Sobotu (Lika a kol., 1996b) naznauje, e miera spechu rekvalifikcie nezamestnanch bola pomerne vysok. V roku 1994 sa asi 80% rekvalifikovanch nezamestnanch zaradilo po absolvovan rekvalifikanho kurzu do pracovnho procesu, v roku 1995 sa tento pomer blil k 60%. Vysok miera spenosti mohla by dsledkom praxe radov prce, ktor v podmienkach nedostatku pracovnch prleitost niekedy podmieovali rekvalifikciu nezamestnanho prsubom o nslednom poskytnut pracovnho miesta od budceho zamestnvatea. Vzhadom k vekmu nedostatku vonch pracovnch miest nebol takto postup neopodstatnen.

191 TABUKA 20. Rekvalifikcia nezamestnanch a zamestnancov podporovan radmi prce

1992 1993 Osoby v rekvalifikcii Stav ku koncu roka 10 282 4 432 % podiel Nezamestnan 73 72 Zamestnanci 27 28 Vdavky Spolu (mil. Sk) 70,7 117,4 % podiel Nezamestnan 96 96 Zamestnanci 4 4 Vdavky/prtok osb 1995 Spolu (000 Sk / os.) 8,0 Nezamestnan 8,3 Zamestnanci 3,2 spen absolventi/prtok osb (%) Spolu Nezamestnan 101 Zamestnanci Prame: NP. 1994 3 744 78 22 108,2 96 4 1996 9,0 9,5 2,8 104 103 116 1995 4 666 80 20 164,1 97 3 1997 9,6 10,0 4,4 87 85 105 1996 3 772 84 16 200,6 98 2 1997 7 494 91 9 257,6 97 3 1998 1998 1 194 87 13 167,0 98 2 11,1 11,3 5,5 142 140 195

Vo vine slovenskch okresov bola rekvalifikcia uplatovan vo vemi skromnom rozsahu v porovnan s podporou tvorby pracovnch prleitost. Avak vek podiel osb s nzkym stupom vzdelania medzi dlhodobo nezamestnanmi (takmer 80% z dlhodobo nezamestnanch m niie ne pln stredn vzdelanie) naznauje potrebu masovej rekvalifikcie v budcnosti, ak djde k oiveniu tvorby pracovnch miest. Problmy vznikajce pri hodnoten efektvnosti programov APTP s podrobnejie popsan v Boxe 2. Na Slovensku zatia neexistuj systematick tdie efektu mtvej vhy. Dostupn daje s bu kazuistickej povahy, alebo sa zakladaj na expertnch odhadoch. Emmerich (1994) sa zaoberal programom spoloensky elnch pracovnch miest a vo svojej tdii uvdza, e na seminri pre podnikateov vyuvajcich program SPM p zo siedmich prtomnch podnikateov uviedlo, e by boli dotknut pracovn miesta vytvorili aj bez finannej podpory z radu prce. I ke ide len o mal vzorku podnikateov, nimi vytvoren poet miest bol pomerne vysok: kumulatvne vytvorili od roku 1991 207 pracovnch miest, z ktorch 156 bolo dotovanch cez program SPM. Odhadom efektu mtvej vhy pri vynakladan prostriedkov na APTP v dvoch slovenskch okresoch - Luenec a Rimavsk Sobota - sa zaoberali Lka, Pruov,

192 Bradov (1996). Ich daje sa zakladali na expertnch odhadoch a vsledky pre jednotliv programy s sumarizovan v tabuke 21. BOX 2. Hodnotenia efektvnosti programov APTP
Hodnotenie efektvnosti APTP je pomerne komplikovan. tdie zaloen na analze individulnych dajov s vinou zaaen uritm selektvnym skreslenm, ktor sauje interpretciu vsledkov. Pozitvne inky programov na jednotlivca sa vinou meraj zvenm pravdepodobnosti zskania trvalho zamestnania po absolvovan programu. astnci programov sa porovnvaj s ostatnmi nezamestnanmi, priom v praxi je vemi ak zohadni nenhodn spsob vberu astnkov programov. Pokia je naprklad urit program zacielen na ist skupinu nezamestnanch, existuje riziko, e pravdepodobnos zamestnania sa u tejto skupiny je systematicky skreslen nejakmi faktormi, ktor s pre u charakteristick a odliuj ju od inch skupn nezamestnanch. Vsledky porovnvania tejto skupiny s neastnkmi programov s potom ako interpretovaten. tdie zaloen na individulnych dajoch teda mu vies k protichodnm vsledkom, ktor maj navye nejednoznan interpretciu. alm problmom hodnotenia efektvnosti psobenia programov APTP na jednotlivcov je veobecn prax pri ich uplatovan. Nezriedka s toti miestne rady prce hodnoten poda spenosti dosiahnutej pri uplatovan jednotlivch programov. Ukazovateom spenosti me by naprklad poet rekvalifikovanch, ktor sa po absolvovan kurzu spene zamestnali. V snahe o dosiahnutie vysokej efektvnosti potom me nasta tendencia zapja do programov len schopnejch jednotlivcov, ktor by nemuseli by odkzan na pomoc radu prce. Z bezndejnch prpadov, naprklad nekvalifikovanch nezamestnanch, sa potom postupne stvaj dlhodobo nezamestnan. Ich skorm zapjanm do programov by sa tomu dalo do istej miery preds. V sasnosti v mnohch krajinch OECD silnie nzor, e je lepie zabraova vzniku dlhodobej nezamestnanosti, ne sa nsledne zameriava na zapjanie dlhodobo nezamestnanch do prce. Mnoh vberov skreslenia vsledkov pri skman efektvnosti programov APTP mono obs analzou agregovanch dajov, ktor spravidla zahaj cel skman sbor (naprklad vetky okresy SR). Analza tchto dajov m vak tie svoje skalia. Niektor procesy sa v agregovanch dajoch ako identifikuj. Naprklad pri hodnoten bytkov nezamestnanch vaka participcii v programoch APTP sa nezohaduje urit obrat nezamestnanch na tom istom pracovnom mieste. Na jednom mieste sa me vystrieda niekoko evidovanch nezamestnanch, priom ostatn sa mu vrti sp do evidencie. Takto multiplikan efekty spsobuj, e skuton inok vytvorench miest na bytky nezamestnanch sa nadhodnocuje a nklady programov pripadajce na jednho astnka sa podhodnocuj. almi faktormi zahmlievajcimi skuton inky programov APTP na situciu na trhu prce s tzv. efekt mtvej vhy a substitcia. Efekt mtvej vhy spova v tom, e prostriedky na APTP sa pouij na vytvorenie pracovnch miest, ktor by sa boli vytvorili aj bez podpory z fondov APTP. Tento problm je vrazn najm pri vytvran miest v skromnom sektore (u ns pri tzv. spoloensky elnch pracovnch miestach, i ich sasnch modifikcich). V situcii, ke je prstup k verom ak, takmer nemon, prostriedky APTP supluj very, ktor by mali prichdza z bankovej sfry. Intitcie trhu prce nemu v praxi zisova, i je podnikate, ktor sa hlsi o podporu na vytvorenie pracovnho miesta, skutone od tejto podpory zvisl, alebo i by vytvoril miesto aj bez nej a podpora mu sasti nahrad bankov ver. Prame: Lubyov, CPHR, 1997.

193 TABUKA 21. Vybran vsledky tdie o efektvnosti vynakladania prostriedkov Fondu zamestnanosti SR (Lika, Pruov, Bradov, 1996)
LUENEC 1994 1995 RIMAVSK SOBOTA 1994 1995

Poet pracovnch miest SPM 533 1314 1 005 2 313 VPPM 172 907 335 2700 Mtva vha (a) SPM 45 51% 52 - 68% VPPM 10 35% 11 - 14% Predasne ukonen prac. miesta SPM 20% 20% VPPM (< 6 mes.) 22% 52% 0% 23% Efektvnos vdavkov (b) SPM 49 55% 32 - 48% VPPM 65 90% 86 - 89% Poznmky: - znamen, e daje nie s k dispozcii. (a) Percento miest, ktor by sa boli vytvorili aj bez podpory z prostriedkov APTP (expertn odhad). (b) Podiel na vdavkoch zodpovedajci (100% -% mtvej vhy). Prame: Lka, Pruov, Bradov (1996), Hodnotenie efektvnosti vynakladania finannch prostriedkov z FZ SR na aktvnu politiku zamestnanosti v okrese Luenec a Rimavsk Sobota, Vskumn stav prce, socilnych vec a rodiny, Bratislava.

alm neiaducim javom programov APTP je u spomenut substitun efekt, ktor spova v tom, e dotovan pracovn miesto mus by obsaden evidovanm nezamestnanm, resp. prslunkom uritej cieovej skupiny (napr. absolventom). Tento v podstate zoberie pracovn prleitos inmu uchdzaovi, ktor ete nezamestnanm nie je a v dsledku tejto substitcie sa nm me sta. Substitun efekt i problm mtvej vhy nie s slovenskmi pecialitami. Vyskytuj sa vade tam, kde sa APTP uplatuje. Empirick vskumy zaoberajce sa hodnotenm podpory vytvrania pracovnch miest v skromnom sektore v Austrlii (1989), Nrsku (1989) a Holandsku (1992) sumarizovan v tdii Calmforsa (1994) prili s alarmujcimi vsledkami: oba spomenut problmy sa shrnne dotkli 70 a 90 percent prostriedkov vynaloench na podporu vytvrania tchto pracovnch miest. Vo vdsku sa zistilo, e ovea viu innos (a 40percentn) ne opatrenia na vytvranie novch miest v skromnom sektore mali opatrenia zameran na zabrnenie prepania v ohrozench podnikoch. Tu vak treba tie prihliadnu na povahu prepania vo vdsku a v prechodovch ekonomikch, kde zabraovanie hromadnho prepania me by predlovanm agnie v prpade neivotaschopnch podnikov. Navye pri zabraovan prepania sa zvyuje riziko efektu mtvej vhy a strca sa aj deklarovan poistn princp platenia prspevkov do Fondu zamestnanosti.

194 7.7 Demotivan inky socilnych dvok Jednou z najpopulrnejch tm svisiacich s trhom prce a socilnym zabezpeenm v SR s demotivan inky socilnych dvok. V tejto asti preto strune uvdzame niekoko simulci ilustrujcich mieru nahradenia pracovnch prjmov socilnymi prjmami pre vybran typy domcnost. Vka ivotnho minima a zloenie domcnosti podstatnm spsobom ovplyvuj definovanie vky socilnych dvok danej domcnosti, a tm aj psobenie potencilnych demotivanch efektov v oblasti zamestnanosti. Vvoj ivotnho minima pre vybran typy domcnost a jeho vzah ku hrubm pracovnm prjmom (minimlnej a priemernej mzde) je ilustrovan v tabuke 22. TABUKA 22. Vvoj ivotnho minima (M), miezd a ivotnch nkladov v poiatonom obdob transformcie a sasn stav
M poda typu domcnosti 1991 1992 1993 1994 1995 1998 1 dospel 1 700 1 700 1 980 1 980 2 180 3 000 2 dospel 3 050 3 050 3 510 3 510 3 850 5 100 2 dospel + diea 0-6 r. 4 100 4 100 4 710 4 710 5 190 6 450 2 dospel + 2 deti 0-6 r. 4 500 4 500 5 160 5 160 5 650 7 800 2 dospel + diea 15+ r. 5 000 5 000 5 720 5 720 6 320 6 870 2 dospel + 2 deti 15+ r. 5 800 5 800 6 620 6 620 7 240 8 640 Minimlna mzda - 2 000 2 200 2 450 2 450 3 600 Priemern mzda 3 748 4 519 5 261 6 088 7 144 9 600 Index ivotnch nkladov (1989 = 100) 173 191 235 267 293 351 Prame: Hanzelov, Kostoln, Lubyov, 1999.

Intenzitu demotivanch inkov intittu ivotnho minima mono tie ilustrova na prklade vybranch typov domcnost. Zkon 195/1997 o socilnej pomoci odstupoval hranice garantovanch prjmov poda dvodov hmotnej ndze. Preto v alej analze demotivanho psobenia socilnych dvok treba rozliova prpady pracovnej aktivity (nrok na doplnenie prjmu do 1,2-nsobku ivotnho minima), prpady hmotnej ndze z objektvnych dvodov (nrok na doplnenie prjmu do 1-nsobku ivotnho minima) a prpady hmotnej ndze zo subjektvnych dvodov (nrok na doplnenie prjmu do 0,5-nsobku ivotnho minima). Nasledujci obrzok znzoruje situciu vvoja pracovnch prjmov pre rzne typy domcnost v porovnan s uvedenmi hranicami garantovanch prjmov. Ako vidno z grafu 5, pre domcnosti s pracovnm prjmom na rovni priemernej mzdy nie je hranica 1,2-nsobku M demotivujca, pretoe ich pracovn prjem v iadnom z uvedench prpadov neklesne pod tto hranicu. In je vak u situcia domcnost, kde sa pracovn prjem rovn minimlnej mzde. Tu sa pracovn aktivita prejav zvenm prjmu vaka zavedeniu novej hranice 1,2 M u vetkch domcnost (hranica 1 M by bola aktulna pre zvenie prjmu len u domcnost s

195 jednm dospelm lenom). Hranica 1,2 M je teda novou stimulciou domcnost s dvoma dospelmi lenmi. Pokia by nebola zaveden nov hranica, pracovn prjmy tchto domcnost by sa takmer kryli s hranicou 1 M a zvenie prjmu v dsledku pracovnej aktivity by sa takmer neprejavilo. Hranica 0,5-nsobku M sa jav ako mimoriadne nzka v porovnan s pracovnmi prjmami skupiny zarbajcej priemern mzdu. Pre skupinu zarbajcu minimlnu mzdu nie je rozdiel a tak vrazn, ale pracovn aktivita prina v priemere zdvojnsobenie prjmu v porovnan so stavom hmotnej ndze zo subjektvnych dvodov. GRAF 5. Situcia rznych typov domcnost v rznych situcich hmotnej ndze
ist pracovn prjemdom cnosti v porovnan so ivotnmm om inim 18 000 16 000 14 000 Sk / mes. 12 000 10 000 8 000 6 000 4 000 2 000 0
D Dd0-6 Dd6-15 D2d0-6 D2d61-5 2Dd0-6 Dd15 2Dd6-15 2D 2D2d0-6 D2d15 2Dd15 2D2d6-15 2D2d15

Priem. mzda 1,2 M M Min. mzda 0.5 M

Typ domcnosti

Pozn.: Legenda k oznaeniam osi x: Typ domcnosti je uren potom a vekom jej lenov. D oznauje dospelch, d oznauje deti; sla pred psmenami D resp. d oznauj poet dospelch, resp. det; sla na konci oznauj vekov interval det. (Napr. 2D2d6-15 oznauje domcnos pozostvajcu z dvoch dospelch lenov a dvoch det vo veku od 6 do 15 rokov). Prame: Hanzelov, Kostoln, Lubyov, 1999.

Prdavky na deti s jednou z dvok, ktorm sa prisudzuj najsilnejie demotivan inky, a to najm po zaveden testovania prjmov pre vznik nroku na prdavky. Zavedenm dvoch hranc pre vznik nroku toti dochdza k situcii, ke zvenie hrubho pracovnho prjmu vedie k poklesu istho prjmu domcnosti z titulu znenia, resp. straty prdavkov na deti. Prtomnos takchto hranc me psobi demotivane, naprklad pri rozhodovan o zamestnan sa rodia, resp. jednho z rodiov nezaopatrench det. Hranice hrubho pracovnho prjmu domcnost, pri ktorch dochdza k poklesu istho pracovnho prjmu vaka strate nroku na rodinn prdavky, zvisia od pracovnch prjmov a zloenia domcnosti. Naprklad v domcnosti dvoch dospelch s jednm dieaom do 6 rokov by prekroenie hranice 1,28-nsobku priemernej mzdy viedlo k redukcii

196 prdavku na diea a prekroenie 1,78-nsobku priemernej mzdy k jeho plnej strate. Elasticita celkovho istho prjmu domcnost voi hrubmu pracovnmu prjmu v tchto prpadoch je v istch diskrtnych psmach zporn, t.j. dochdza paradoxne k zniovaniu istho prjmu po zven hrubho pracovnho prjmu, prve vaka redukcii, resp. strate nroku na detsk prdavky. Hranica aj objem prepadu prjmu sa zvyuje s potom a vekom nezaopatrench det. GRAF 6. Situcia rznych typov domcnost v rznych situcich hmotnej ndze
Pomer pracovnho a socilneho prjmu poda klasifikcie hmotnej ndze pre jednotliv typy domcnost 180 160 140 120 100 % 80 60 40 20 0 D Dd0-6 Dd6-15 Dd15 D2d61-5 D2d15 2D 2Dd6-15 2Dd15 2D2d6-15 2D2d0-6 2D2d15 D2d0-6 2Dd0-6 Min. mzda Prac. Min. mzda Obj. Min. mzda Subj. Priem. mzda Prac. Priem. mzda Obj. Priem. mzda Subj.

Typ domcnosti

Pozn.: Legenda ku grafu: Oznaenia osi x vi legendu ku grafu 5. Priem. mzda, resp. min. mzda oznauje pracovn prjem dospelch lenov domcnosti. Prac. oznauje variantu, ke dospel lenovia domcnosti pracuj, Obj. a Subj. oznauj varianty ke dospel lenovia domcnosti nepracuj, ale maj nrok na socilnu dvku dopajcu prjem domcnosti do vky patrinho ivotnho minima (objektvne dvody hmotnej ndze), resp. do vky polovice patrinho ivotnho minima (subjektvne dvody hmotnej ndze). Prame: Hanzelov, Kostoln, Lubyov (1999).

Graf 6 ilustruje tzv. miery nahradenia pracovnho prjmu socilnym prjmom, pozostvajcim zo socilnej dvky (v zmysle zkona o socilnej pomoci) a prdavkov na deti. V prpade pracovnej aktivity ide o mieru nahradenia pracovnho prjmu kombinciou pracovnho a socilneho prjmu, ktor dopa celkov prjem do rovne 1,2-nsobku ivotnho minima. Ako vidno, miera nahradenia vrazne presahuje 100 percent u nzkoprjmovch domcnost (a do 160 percent v zvislosti od potu det), kde dospel lenovia pracuj za minimlnu mzdu. V objektvnej ndzi je miera nahradenia viac ako 100 percentn, pokia s v domcnosti nezaopatren deti.

197 Miera nahradenia je pomerne nzka u domcnost s priemernm potencilnym pracovnm prjmom, a to v kadej situcii. Podobne pre nzkoprjmov domcnosti v subjektvnej ndzi je miera nahradenia pomerne nzka od 40 do 60 percent vo vetkch situcich. Je otzne, i je 60-percentn miera nahradenia demotivujca. Tto otzku nemono zodpoveda veobecne. Preto celkov demotivan inky uvedench socilnych dvok zvisia jednak od potu domcnost, ktor spadaj do jednotlivch uvedench kategri, jednak od ich subjektvneho vnmania miery nahradenia pracovnho prjmu socilnym prjmom. Typickm prpadom socilne odkzanho obana u ns je evidovan nezamestnan. Preto sme sa zamerali na zhodnotenie miery nahradenia pracovnho prjmu u nezamestnanch poas trvania nezamestnanosti. Nakoko op zohadujeme aj socilne dvky a prdavky na deti, musme poui koncept modelovch domcnost. Prepad miery nahradenia je vraznej u domcnost s vym prjmom. U nzkoprjmovch domcnost je miera na rovni 80 percent a k citenmu zneniu na 40 percent prichdza len v prpade subjektvnej ndze. U domcnost s priemernou mzdou sa miera pohybuje nad rovou 50 percent poas poberania podpory v nezamestnanosti. Po prechode na socilnu dvku v objektvnej ndzi miera miestami kles pod 50 percent, prtomnos det ju dvha nad tto hranicu najm v domcnostiach s jednm dospelm lenom. Redukcia miery nahradenia v subjektvnej ndzi je u tchto domcnost a na rove okolo 30 percent, o mono povaova na dostatone nzku pre vylenie demotivanch inkov. Vo veobecnosti mono teda uvies, e demotivan inky socilnych dvok v SR potencilne existuj, ale ich psobenie je vemi pecifick najm v zvislosti od zloenia domcnost a potencilnych pracovnch prjmov ich lenov. Pre nzkoprjmov domcnosti s nezaopatrenmi demi me by demotivan psobenie pomerne siln, aj tu vak treba by opatrn pri vynan obecnch sdov, nakoko demotivan psobenie zvis aj od subjektvnych faktorov.108 V kadom prpade mono poveda, e nedvne sprsnenie podmienok poberania socilnych dvok (zavedenie tzv. subjektvnych dvodov hmotnej ndze) podstatne znilo ich demotivan inky. Efekt tohto znenia sa vak nemus vraznejie prejavi, pretoe prechod do stavu zamestnanosti zvis aj od objektvnych podmienok na trhu prce, ktor s v sasnosti kritick.

108

Niektor udia si naprklad mu ceni prcu, ktor prina zhruba rovnak prjem ako socilna dvka, pretoe ich udriava v stave spoloenskej aktivity a me poskytova vyhliadky na zvenie pracovnho prjmu v budcnosti.

198 7.8 Zvery Sasn ekonomick situcia na Slovensku psob negatvne na trh prce. Slovensko sce od roku 1994 vykazuje pomerne vysok hospodrsky rast meran vvojom HDP, tento rast sa vak neprejavil v oblasti dynamiky zamestnanosti, najm o sa tka tvorby pracovnch miest. Poas celho obdobia 1989-1995 sa prakticky udriaval stav prezamestnanosti charakteristick tm, e pokles relnej vroby oproti roku 1989 bol v ako pokles zamestnanosti. A v roku 1996 sa hrub ukazovate produktivity prce (meran ako podiel relneho HDP k celkovej zamestnanosti) dostal nad rove roka 1989. Za uveden situciu me do znanej miery pomal uplatovanie kovch trukturlnych reforiem. Udriavanie neprosperujcich podnikov (napr. odaovanm konkurzov, resp. prpravou revitalizci) prispelo k udraniu zamestnanosti. Udriavanm zamestnanosti sa zrove spomaovala a odaovala jej retrukturalizcia. S odstraovanm niektorch spomenutch barir retrukturalizcie v rokoch 1998-99 priiel zkonite pokles zamestnanosti, ktor bude zrejme pokraova, pretoe a ozdraven podniky mu zaa vytvra vie poty pracovnch miest. V oblasti zmien sektorovej truktry zamestnanosti ilo Slovensko rovnakou cestou ako ostatn prechodov ekonomiky. V rmci pribliovania sa k truktre zamestnanosti v E mono v budcnosti oakva alie prelievanie zamestnanosti z priemyslu do oblasti sluieb. Tento prechod sa bude zrejme odohrva prostrednctvom zvenej nezamestnanosti (pokia bude detrukcia pracovnch miest v priemysle predbieha ich tvorbu). Slovensko je poznaen vekmi regionlnymi rozdielmi. Bratislava sa vemi odliuje od ostatnho zemia nielen o do vytvorenho HDP, ale aj v oblasti koncentrcie podnikateskch aktivt a zahraninch investci. Aj slovensk trh prce je trvale poznaen vraznou regionlnou segmentciou, priom najvraznejie s rozdiely v miere nezamestnanosti. Tradine najniia je miera nezamestnanosti v Bratislave, najvyia v okrese Rimavsk Sobota. Rozptie evidovanej miery nezamestnanosti medzi jednotlivmi okresmi dlhodobo rastie a v sasnosti dosahuje viac ne 30 percentnch bodov. Pritom vntorn mobilita obyvatestva klesla v obdob 1990-98 zhruba o 20%. Na Slovensku je zatia ak hovori o trukturlnej nezamestnanosti (t.j. o nezamestnanosti v dsledku nesladu medzi vonmi miestami a nezamestnanmi z hadiska poiadaviek na profesiu, vzdelanie, miesto pobytu a pod.), pretoe poet vonch miest sa zd by zanedbaten oproti potu nezamestnanch. V krtkodobom horizonte je preto priestor na uplatovanie trukturlnych nstrojov politiky trhu prce typu rekvalifikcie, resp. podporovania mobility pracovnej sily, obmedzen. Po oiven tvorby pracovnch miest vak vyvstane vek potreba najm na rekvalifikciu a vzdelvanie. Vzdelanostn a kvalifikan rove

199 slovenskej pracovnej sily nie je zaleka optimlna. Sved o tom absoltna prevaha nzkokvalifikovanch pracovnkov v skupine dlhodobo nezamestnanch, niie zastpenie vekovej skupiny 18-24 ronch vo vysokokolskom vzdelvan ne je priemer E, ako aj vrazne ni podiel zamestnanosti v tercirnom sektore (nronom na kvalifikciu) ne v krajinch E. Mimoriadne vznamn lohu me vzdelvanie a rekvalifikcia zohra u rmskeho etnika, ktorho sasn pozcia na trhu prce je zfal. Ekonomick aktivita obyvatestva v priebehu transformcie poklesla natoko, e v sasnosti dosahuje hodnoty porovnaten s priemerom E, a teda u nemono rta s jej alm podstatnm poklesom, ktor by zredukoval ponuku prce. Vplyv medzinrodnej migrcie na slovensk trh prce je zanedbaten. Podiel leglne zamestnanch cudzincov na celkovch zdrojoch pracovnch sl bol v roku 1998 0,23% a ich podiel na celkovej zamestnanosti bol 0,27%. Slovensk trh prce je vemi rigdny v oblasti vyuvania pracovnho asu a vzkov. daje VZPS naznauj, e vina ekonomicky aktvneho obyvatestva u ns je alebo zamestnan na pln vzok, alebo nezamestnan. Potrebn prunos dosahuj zamestnvatelia skr uzatvranm zmlv na dobu urit. Tm sa napomha segmentcii trhu prce, v rmci ktorej sa vyleuje marginalizovan skupina pracovnkov na dobu urit, resp. seznnych pracovnkov. Tto s v prpade krzy prv postihnut nezamestnanosou. Nzke evidovan podiely pracovnkov s dodatonm zamestnanm mu poukazova tie na v rozsah neregistrovanch aktivt. 7.9 Pouit literatra Garner, T., Lubyova, M. and Terrell, K. (1994), Changes in Expenditure and Income Inequality: An Examination of the Micro Data (1989 vs.1992), The Czech Republic and Economic Transition in Eastern Europe, Academic Press, New York. Hajnoviov, V. (1995), Skryt ekonomika z aspektu stabilizanch a retrukturalizanch monost ekonomiky Slovenska, Pracovn materil . 6/1995, Prognostick stav SAV, Bratislava. Hanzelov, E., Kostoln, Z. a Lubyov, M. (1999), Vplyv systmu zdravotnho poistenia a systmu socilnej pomoci na rove ponuky prce, Vskumn loha VUSRAP, Bratislava. Kostoln, Z. a Hanzelov, E. (1996), Zlepenie innosti nstrojov aktvnej politiky trhu prce zameranch na skupiny vyadujce zvltnu starostlivos, VPSVR, Bratislava. Lika, M., Prov, A. a Bradov, K. (1996a), Monitoring of the Demand Side of Labour Market at the Level of Districts, mimeo, VPSVR, Bratislava.

200 Lika, M., Prov, A., a Bradov, K., (1996b), Zhodnotenie innosti nstrojov aktvnej politiky trhu prce v okresoch Luenec a Rimavsk Sobota, mimeo, VPSVR, Bratislava. Lubyov, M., (1996), Rizik v systme dchodkovho zabezpeenia v Slovenskej republike, Ekonomick asopis, 44, 10, 764-779. Lubyov, M., Maro, M. and Uramov, . (1998), Impact of the Transformation of Social Sphere on the Income situation of Slovak Houesholds, Ekonomick asopis, Vol. 46, No. 6. Lubyov, M. and Van Ours, J. C. (1999), Jobs From Active Labour Market Policies and Their Effects on Slovak Unemployment, Journal of Comparative Economics, 27, 90-112. OECD (1996), Labour Market and Social Policies in the Slovak Republic, Paris. OECD (1998), Trends in International Migration, Paris. OECD (1999), OECD Economic Surveys. Slovak Republic. February 1999, Paris. Renko, J. (1995), Wage Policy in Slovakia: From Macro to Microeconomic Objectives, in Vaughan-Whitehead (ed.), Reforming Wage Policy in Central and Eastern Europe, ILO, Budapest. Rutkowski, J. J. (1996), Changes in the Wage Structure during Economic Transition in Central and Eastern Europe, World Bank Technical Paper No. 340, Social Challenges of Transition Series, The World Bank, Washington, D. C. Pramene Mikrocenzus. daje o prjmoch domcnost v SR, SR Zloenie obyvatestva SR poda veku a pohlavia. Vsledky stania udu, domov a bytov 1991, SR Vekov zloenie obyvatestva SR, SR Stav a pohyb obyvatestva SR, SR Vsledky vberoveho zisovania o pracovnch silch, SR Socilna tatistika 1996, SR. tatistick vsledky o nezamestnanosti v SR,Nrodn rad prce SR tatistick roenka SR, SR tatistick roenka SFR, SR tatistick roenka vzdelvania, 1998, Vskumn stav informci a prognz v kolstve, Bratislava truktra a diferencicia miezd, Trexima and SR Social Policy, 1998, Ministry of Labour, Social Affairs and Family of SR, Bratislava Zoznam pouitch skratiek APTP Aktvna politika trhu prce

201 E Eurpska nia HDP Hrub domci produkt ISCP Informan systm o cene prce LFS Labour Force Survey (VZPS) LTU Long-term unemployment (dlhodob nezamestnanos) MOP Medzinrodn organizcia prce (ILO) MPSVR SR Ministerstvo prce, socilnych vec a rodiny SR NH Nrodn hospodrstvo NP Nrodn rad prce SPM Spoloensky eln pracovn miesta SZO Samostatne zrobkovo inn osoby SR tatistick rad SR P rady prce VPPM Verejno-prospen pracovn miesta VZPS Vberov skmania pracovnch sl M ivotn minimum

202

203

8 Financovanie socilneho zabezpeenia

Lucia HAULKOV
Projektov koordinan jednotka pri Ministerstve zdravotnctva

Socilne zabezpeenie bolo do roku 1990 sasou irokej socilnej politiky, ktor bola koncipovan v pdesiatych a esdesiatych rokoch a do roku 1993 bola financovan zo ttneho rozpotu. Existujca irok sstava dvok zabezpeovala obana od kolsky a po hrob a dopala nivelizovan, mlo diferencovan mzdy. Obdobie devdesiatych rokov so sebou prinieslo zsadn spoloensk a hospodrske zmeny. Nov ekonomick situcia si vyiadala rieenie novch socilnych javov (napr. nezamestnanos a s ou spojen zriadenie radov prce). V nadvznosti na rieenie uvedench javov rstla potreba pripravi a realizova systmov zmeny socilnej politiky, kee dan socilny systm je pre transformujcu sa ekonomiku nenosn. Jednm z prvch zsahov do systmu bolo zavedenie princpu adresnosti. Napriek pozitvnemu prnosu alch uskutonench zmien je na zvenie, i tieto opatrenia boli svojm charakterom systmov, najm s ohadom na skuton potrebu zmeny koncepcie. Prv komplexn koncepcia transformcie socilnej sfry bola vypracovan a v roku 1996. Systm socilnej ochrany budovala na troch fundamentoch - socilne poistenie, ttna socilna podpora a socilna pomoc. Pri uskutoovan jednotlivch reformnch krokov vznikali vrazn asov sklzy a mnoho krokov (zkonov) nebolo uvedench do ivota. Jednm z najdleitejch prnosov tejto koncepcie bola zmena prstupu ttu k obanovi. Pomoc ttu, teda poskytnutie socilnej pomoci je podmienen hmotnou alebo socilnou ndzou, ktor jednotlivec nie je schopn riei sm, ba ani s pomocou rodiny. Na jese roku 1999 bol predstaven nvrh novej koncepcie socilneho poistenia, ktor repektuje u uskutonen reformn kroky. Navrhovan systm socilneho poistenia zahruje vetky ttom regulovan dvky, vyplcan na zklade platenho poistnho. Jednotliv asti poistenia bud pilierovo truktrovan poda charakteru poistenia (zkladn, povinn, dobrovon, komern). Spolonm znakom oboch koncepci je potreba posilnenia osobnej zodpovednosti obana.

204 8.1 vod Cieom tejto kapitoly je prezentova analzu zkladnch podmienok, ktor tvoria aisko socilneho systmu na Slovensku. Zmerom tejto asti bolo zrove poukza na vzjomn prepojenie stavu ekonomiky a rovne socilneho systmu. Kapitola je rozlenen dve asti. Prv, deskriptvna as, obsahuje popis prijatch koncepci transformcie socilnej sfry a uskutonench krokov, a taktie obsahuje popis intitucionlneho vvoja. Druh as, analytick, sa podrobnejie zaober tvorbou zdrojov, vdavkami na socilne zabezpeenie a samotnm hospodrenm fondu dchodkovho zabezpeenia a nemocenskho poistenia. Vypovedaciu schopnos tejto kapitoly podporuj daje tatistickho radu SR, v prpade medzinrodnch porovnan sa jedn o dta erpan z dostupnch zahraninch prameov. 8.2 Socilna reforma Federlny scenr socilnej reformy, ktor definoval zkladn piliere novho socilneho systmu, bol vypracovan spolu so scenrom ekonomickej reformy na jese 1990. V roku 1991 sa poloili zklady politiky zamestnanosti a politiky pracovnch prjmov. Legislatvne zklady novho systmu socilneho zabezpeenia sa mali vytvori v priebehu roka 1992 v asovom a vecnom slade s prpravou novej sstavy dan a poplatkov109. Na Slovensku bol po vobch v roku 1992 najprv narchlo prijat zkon o socilnom a zdravotnom poisten a Slovensk sprva socilneho zabezpeenia bola premenovan na Nrodn poisovu, ktor zastreovala hospodrenie so vetkmi poistnmi fondmi dchodkovm, zdravotnm a nemocenskm. Na ntlak Medzinrodnho menovho fondu bol od janura 1993 v zsade zaveden princp adresnho poskytovania prdavkov na deti a ttneho vyrovnvacieho prspevku. V roku 1994 sa Nrodn poisova rozdelila a z pvodnej Slovenskej sprvy socilneho zabezpeenia vznikla Socilna poisova. Systm zdravotnho poistenia sa rieil po novom: zavedenm pluralitnho systmu poisovn. O socilnej reforme sa na Slovensku uvauje vo dvoch svislostiach. Prvou je vzah medzi socilnou politikou a ekonomikou, teda otzky zamestnanosti. Po roku 1989 sa hadala rovnovnos tohto stavu a rtalo sa s tm, e prijat socilnopolitick rozhodnutia by mali napomha vytvraniu zdravho ekonomickho prostredia krajiny. Druhou svislosou je vzah medzi pripravovanm novm systmom socilneho zabezpeenia a zdedenm systmom socilneho zabezpeenia z predolho obdobia.

109

Nov daov sstava bola schvlen Federlnym zhromadenm SFR v aprli 1992.

205 Pvodne, ako to z koncepcie transformcie vyplva, sa tieto lohy mali splni schvlenm a uvedenm do ivota 19 zkonov pre oblas pracovnch aktivt a 21 zkonov pre oblas socilneho zabezpeenia. Predpokladan termn splnenia bol 1.janur 1998. Prevane malo s o novelizcie zkonov. Koncepcia transformcie socilnej sfry, ktor schvlila NR SR v januri 1996, hovor o vytvoren systmu socilnej ochrany. Tento systm sa zaklad na troch fundamentoch: socilne poistenie; ttna socilna podpora; socilna pomoc. 8.2.1 Socilne poistenie V koncepcii z roku 1996 tvorcovia reformy pod socilne poistenie zahali: Nemocensk poistenie110, ktor tvor sstava dvok, ktor maj krtkodob charakter a financovan s systmom priebenho financovania zo zdrojov, ktorm je poistn platen zamestnvatemi, zamestnancami a ttom verejnoprvnej Socilnej poisovni, Dchodkov zabezpeenie111, ktor tvor sstava dvok dlhodobho charakteru financovanch obdobne ako nemocensk poistenie, Doplnkov dchodkov poistenie112 nadvzujce na dchodkov zabezpeenie, ktor je ttom regulovan, uzatvran na zamestnvateskozamestnaneckom princpe a financovan z prspevkov na individulne ty poistencov, Odkodovanie pracovnch razov a chorb z povolania, ktor v sasnosti vykonva na zklade povinnho poistenia zodpovednosti zamestnvatea komern Slovensk poisova a.s. Napriek tomu, e socilne poistenie bolo ete v koncepcii z roku 1996 definovan ako aisko celho systmu, s v jeho napan najvie sklzy. Samotn zkon, ktorm sa zmen socilne zabezpeenie na socilne poistenie nebol prijat. Jednm z dvodov je i skutonos, e ak by mal by uveden do ivota princp poistenia, museli by by zo sasnho systmu odstrnen vetky prvky falonej solidarity a teda vka dchodku by bola v priamej mere k celkovej sume
Nemocensk poistenie upravuje zkon .54/1956 Zb. o nemocenskom poisten zamestnancov a zkon . 32/1957 Zb. o nemocenskej starostlivosti v ozbrojench silch v znen neskorch predpisov. Zaha nemocensk, podporu pri OR, pean pomoc v materstve, vyrovnvac prspevok v tehotenstve a materstve. 111 Dchodkov zabezpeenie upravuje zkon .100/1988 Zb. o socilnom zabezpeen v znen neskorch predpisov. Zaha starobn dchodok, dchodok za vsluhu rokov, vdovsk, vdoveck dchodok. 112 Doplnkov dchodkov poistenie upravuje Zkon NR SR .123/1996 Z.z. o doplnkovom dchodkovom poisten zamestnancov. innos nadobudol 1.jla 1996.
110

206 zaplatenho poistnho. Sasn systm vypotava dchodky poda zkona z roku 1988, ktor nezohaduje sasn mzdov diferenciciu a dynamiku miezd. Vpoet v podstate zohaduje len prjmy do 10.000 Sk a na vyie zrobky neberie ohad. A to i napriek tomu, e u niekoko rokov je hornou hranicou prjmu pre platenie prspevkov na poistn 8-nsobok minimlnej mzdy (v sasnosti 32.000 Sk). Namiesto poistenia ide teda o zvltnu kombinciu dane a poistnho, ke pri prjmoch do 10.000 Sk ide o poistn a nad tto hranicu sa prjem de facto zdauje (nad rmec dane z prjmu fyzickch osb a inch odvodov) s daovou sadzbou 27,5% platench spolu zamestnvateom a zamestnancom. V oblasti socilneho poistenia bol schvlen iba zkon o doplnkovom dchodkovom poisten, ktor v konenom dsledku nezaha vetkch zamestnancov. Nezaha zamestnancov rozpotovch a prspevkovch organizcii a ani samostatne zrobkovo inn osoby. Toto by malo riei prijatie zkona o ttnej slube a v prpade samostatne zrobkovo innch osb novelizcia zkona o daniach, ktor by mala prinies monos daovch zvhodnen pre dchodkov pripoistenie. Dan zkon umouje participciu na doplnkovom dchodkovom poisten len zamestnancom podnikov, ktor sa rozhodli prispieva svojim zamestnancom na DDP113. Participcia zamestnanca je teda podmienen participciou jeho zamestnvatea. Tento limitujci faktor spolu s problematickou hospodrskou situciou podnikov maj za nsledok nzke vyuitie tohto nstroja. esk republika sa rozhodla pre obiansky princp a prijala zkon o dchodkovom pripoisten so ttnym prspevkom. Teda, na rozdiel od Slovenska, v R sa me pripoisti a zska ttny prspevok kad oban bez ohadu na zamestnvatea. Od februra 1994, ke bol dan zkon v R prijat, vzniklo viac ako 40 penzijnch fondov, ktor hospodria s prspevkami 1,5 milina poistencov. Za niekoko ron obdobie fungovania penzijnch fondov mono kontatova, e systm doplnkovho dchodkovho poistenia je v znanej miere vyuvan ako systm krtkodobch spor114. Ani v prpade eskej a ani Slovenskej republiky sa teda nepodarilo naplni pvodn zmer vytvorenia dlhodobo disponibilnch financi pre kapitlov trh a umoni obanom vytvori si dlhodob spory. 8.2.2 ttna socilna podpora ttnu socilnu podporu m tvori sstava priamych finannch prspevkov, ktormi sa bude tt podiea na rieen niektorch udalost rodn a obanov.

113
114

V podmienkach SR k 31.12.1998 relne vykonvali innos tri doplnkov poisovne. Stanoven maximlny limit - 500 K, pri ktorom sa ete zvyuje ttny prspevok je prli nzky, aby motivoval k sporeniu vych iastok. Taktie chba garancia v prpade bankrotu penzijnho fondu, ttny prspevok nie je valorizovan, a pod.

207 O prvom nvrhu tejto sstavy dvok sa dohodlo republikov a federlne ministerstvo prce a socilnych vec u na jar 1992. Zkladom tohto systmu s prspevky, ktor svisia s prtomnosou det v rodine115. V roku 1994 bol prijat zkon o prdavkoch na deti116, ktor uzkonil prv dvku budceho systmu ttnej socilnej podpory. Tento zkon zaviedol adresn poskytovanie dvky, o znamen, e prspevok bude priznan tomu, kto ho potrebuje. Dvka sa viae na prjem posudzovanch osb a ivotn minimum. 8.2.3 Socilna pomoc Hoci prv zsady zkona o socilnej pomoci boli vypracovan u zaiatkom roka 1992, samotn zkon bol schvlen a v mji 1998117. Naplnil lnok stavy SR .39 ods.2, ktor zaruuje, e kadmu, kto je v hmotnej ndzi, bude poskytnut nevyhnutn pomoc. Nahradenie pojmu socilna starostlivos pojmom socilna pomoc m vstinejie vyjadri zkladn zmenu prstupu ttu k obanovi, ktor je v ndzi. Zmena spova v tom, e lohou ttu je iba pomha obanovi prekona jeho krzov ivotn situciu, priom sa oakva, e oban sm bude aktvne hada vchodisk a spsoby jej rieenia. Teda podmieuje poskytnutie socilnej pomoci hmotnou alebo socilnou ndzou, ktor jednotlivec nie je schopn riei sm, ba ani s pomocou rodiny. Zkon definuje formy rieenia hmotnej a socilnej ndze obana. S nimi: socilne poradenstvo, socilnoprvna ochrana, socilne sluby, dvka socilnej pomoci, sluby a pean prspevky na kompenzciu socilnych dsledkov akho zdravotnho postihnutia. Dvky sa odvodzuj od ivotnho minima. V roku 1998 bol prijat zkon o ivotnom minime118, od ktorho sa odvodzuj nroky na alie socilne dvky. Ustanovuje ivotn minimum ako spoloensky uznan minimlnu hranicu prjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastva stav jej hmotnej ndze. Pean hranica sa uruje na zklade posdenia prjmov spolone hospodriacich osb, a preto je jej vka pre rozdielne truktrovan domcnosti rozdielna. Vku dvky tvor rozdiel medzi prjmami jednotlivca a jeho ivotnm minimom a uruje sa v zvislosti od dvodov vzniku hmotnej ndze (subjektvne dvody, objektvne dvody a (ne)m prjem zo zvislej innosti).

Zaha prdavky na deti, rodiovsk prspevok a prspevok pri naroden dieaa. Zkon NR SR . 193/1994 Z.z. o prdavkoch na deti a o prplatku k prdavkom na deti, zruil ttny vyrovnvac prspevok pre deti, ktor bol doasne zaveden pri liberalizcii cien v r. 1990. Novela . 196/1998 priniesla zmenu vky dvky. 117 Zkon NR SR . 195/1998 Z.z. o socilnej pomoci. 118 Zkon NR SR . 125/1998 Z.z. o ivotnom minime a o ustanoven sm na ely ttnych socilnych dvok.
116

115

208 prava vky ivotnho minima sa bude realizova poda vvoja koeficientu rastu ivotnch nkladov v nzkoprjmovej skupine zamestnancov119. V sasnosti u existuje nov Koncepcia reformy socilneho poistenia v SR, ktor na jese 1999 predloilo MPSVaR SR na verejn diskusiu. Tto nov koncepcia repektuje vchodisk zakotven v zkladnom koncepnom zmere transformcie socilneho zabezpeenia z rokov 1990-1992, alej rozpracovanch v Koncepcii transformcie socilnej sfry Slovenskej republiky z roku 1996 s drazom na presadenie zkladnch princpov socilnej solidarity, adresnosti poskytovanch plnen pri repektovan participcie obana na svojich prvach a posilnen osobnej zodpovednosti obana za svoj osud. Socilne poistenie ponma irie ne sasn prvny stav a zahruje vetky ttom regulovan pean dvky, vyplcan na zklade platenho poistnho alebo prspevkov. Socilne poistenie sa bude sklada z tchto sast: nemocensk poistenie, vytvoren povinnm - zkladnm pilierom krtkodobch dvok (v sasnosti dvky nemocenskho poistenia) a dobrovonm pilierom doplnkovch krtkodobch dvok (v sasnosti neexistuje), dchodkov poistenie, vytvoren povinnou sstavou dlhodobch dvok, ktor sa bude sklada z povinnho I. piliera financovanho priebenm systmom financovania (v sasnosti dvky dchodkovho zabezpeenia) a povinnho kapitalizanho II. piliera (v sasnosti neexistuje), doplnkov dchodkov poistenie, vytvoren dobrovonm III. pilierom dlhodobch dvok (v sasnosti dvky doplnkovho dchodkovho poistenia), razov poistenie, vytvoren povinnou sstavou razovch dvok (dnes existuje len z asti v odkodovan pracovnch razov a chorb z povolania). Nov prstup k socilnemu zabezpeeniu bol nevyhnutn najm z nasledovnch dvodov: sasn systm je drah, nemotivan a nespravodliv, preto treba hada diverzifikovan systm viaczdrojovho financovania. Sasn systm, predovetkm dchodkovho zabezpeenia, bude v najblich rokoch nesolventn a nebude schopn zabezpei prvne zakotven nroky obanom.

119

Sumy ivotnho minima sa upravia vdy k 1. jlu benho kalendrneho roku. Od 1.jla 1998 je vka ivotnho minima 3.000 Sk pre dospelho jedinca. Za nzko prjmov domcnosti na ely tohto zkona sa povauj tie domcnosti, ktorch prjmy neprekrauj horn hranicu prjmu prvch 20% vetkch domcnost zoradench vzostupne poda dosahovanej vky istho peanho prjmu na obyvatea. Rozhodujcim obdobm, za ktor sa zisuje rast ivotnch nkladov nzkoprjmovch domcnost, je obdobie od aprla predchdzajceho kalendrneho roku do aprla benho kalendrneho roku.

209 vka dvky socilneho poistenia by mala by primeran k vzniknutej socilnej situcii a zrove by mala repektova finann nosnos systmu, sasn systm je diskriminan, za rovnak poistn poskytuje rzne dvky a vhody niektorm kategrim obanov, nezohaduje dostatone vzah medzi vkou platieb a vkou dvok, m miea funkcie dane a povinnho poistenia a umouje zakrva vysok daov zaaenie v Slovenskej republike. Nov koncepcia socilneho poistenia nielene popisuje dvody na vypracovanie novej koncepcie, ale taktie definuje otzky, v ktorch je potrebn dosiahnu konsenzus a zrove stanovuje zkladn princpy, na ktorch by mal by nov systm socilneho poistenia zaloen. Zkladnmi princpmi s: a. obligtnos (povinn participcia vetkch), b. univerzlnos (svojm charakterom pokrva (riei) najbenejie socilne situcie) c. jednotnos (pri splnen danch podmienok m kad rovnak nrok) d. neziskov charakter organizcii, ktor socilne poistenie bud vykonva, e. verejnoprvnos intitcie vykonvajcej povinn asti socilneho poistenia a jej spravovanie tripartitnm modelom, f. ttna garancia uritej rovne nrokov astnkov v povinnch astiach systmu socilneho poistenia, g. funkn nezvisl ttny dozor nad vykonvanm socilneho poistenia. Podobne ako v inch vyspelch a transformujcich sa ttoch treba hada: a. kompromis medzi vkou relnych dchodkov poskytovanch zo zkladnho systmu socilneho poistenia a vkou prspevkov do tohto systmu, b. pravidl pre postupn zvyovanie veku pre vznik nroku na starobn dchodok, c. posun istej asti povinnost v svislosti so zabezpeovanm dchodkov do systmov fungujcich na princpoch individulneho sporenia a kapitalizcie. 8.3 Dchodkov zabezpeenie Ako u bolo vyie spomenut, nov koncepcia socilneho poistenia rozoznva tri piliere dchodkovho poistenia. Prv pilier, povinn dchodkov poistenie financovan priebenm systmom financovania, zodpoved sasnmu systmu, ktor bude iastone zachovan. V novej koncepcii pribudol nov - druh pilier, ktor jej navrhovatelia vsunuli medzi zkladn a doplnkov. Pjde o povinn kapitalizciu (zhodnocovanie na osobnch toch obanov), ktor by mala zabezpeova Socilna poisova a prpadne aj doplnkov dchodkov poisova. Tret pilier, dobrovon doplnkov dchodkov poistenie, v sasnosti funguje na zamestnvatesko-zamestnaneckom princpe. Zkladn rozdiel medzi III. pilierom a komernm poistenm je, e v doplnkovch dchodkovch (socilnych)

210 poisovniach sa podiea na vsledku zhodnotenia len poistenec, km v komernej poisovni aj akcionr. TABUKA 1. Piliere budceho dchodkovho poistenia
Podiel dchodku na Intitucionlne zabezpeenie mzde I. Prieben financovanie 30 a 35% Socilna poisova II. Povinn kapitalizcia 20 a 25% Socilna poisova, DDP III. Dobrovon doplnkov 20 a 25% Doplnkov dch. poisovne poistenie IV. Individulne komern neobmedzen Komern poisovne, investin poistenie spol., komern banky Vka krytia dchodkovch nrokov vo vzahu k hrubmu celoivotnmu prjmu, %. Prame: www.employment.gov.sk Pilier Typ financovania

Vhodou priebenho systmu financovania je medzigeneran solidarita, t vak vedie k intertemporlnej finannej redistribcii, ktor je za istch okolnost (zniovanie podielu ekonomicky aktvneho obyvatestva) rastcou zaou pre ekonomicky innch. Jednm z rizk socilneho systmu me by demografick riziko, ktor vznik, ak podiel prispievateov k prjemcom dvok klesne pod urit rove (prevane pod 2:1). Predpoklad sa, e v roku 2000 by tento pomer mal by 1,4 : 1 a v roku 2020 u len 1:1. Uveden daje potvrdzuj, e reformu systmu dchodkovho zabezpeenia je potrebn realizova bezodkladne. Neobstoja ani argumenty o sasnej kritickej ekonomickej situcii, ktor nie je vhodn pre spen transformciu systmu. Existuje toti relny predpoklad, e odkladanie reformy by zaailo socilnu sfru a nsledne aj cel hospodrstvo v ovea vej miere. TABUKA 2. Predpokladan vvoj podielu priemernho mesanho potu ekonomicky aktvnych poistencov k priemernmu mesanmu potu vyplcanch dvok
Rok 1998 2000 2010 Pesimistick vhad 1,69 1,38 1,25 Optimistick vhad 1,69 1,40 1,30 Prame: Koncepcia reformy socilneho poistenia, MPSVaR SR. 2020 1,00 1,05 2030 0,86 0,90

Vhodou kapitalizcie je, e vloen prostriedky s veden na osobnch toch, m sa zvyuje adresnos a prehadnos systmu tvorby a erpania prostriedkov poistencov. Kumulciou zdrojov vznikaj prostriedky, ktor mono poui na dlhodob investcie v ekonomike. Nevhodou kapitalizanho systmu financovania je jeho citlivos na stabilitu ekonomickho a finannho prostredia a as potrebn na akumulciu zdrojov. alou nevhodou je, e sa mus zaplati cena

211 transformcie poas prechodnho obdobia musia sbene fungova oba systmy, o vedie k zvenm nkladom. Prechod z dchodkovho zabezpeenia na dchodkov poistenie by mal trva pribline 25 rokov. Napriek postupnosti prechodu na nov systm si tvorcovia koncepcie uvedomuj vznik deficitu zdrojov potrebnch na vyplcanie bench dchodkov. Na vykrytie navrhuj poui vnosy z privatizcie (prklad Poska) alebo dlhopisy FNM SR. 8.4 Nemocensk poistenie Nedvno sa objavili diskusie o presunut asti prostriedkov z fondu nemocenskho poistenia do zdravotnho poistenia, resp. zlen tchto dvoch fondov. V podstate ide o rieenie, ktor bolo navrhovan u v roku 1994, kedy malo zdravotnctvo taktie vek finann problmy. Tto alternatva vychdza zo sksenost niektorch zpadoeurpskych krajn, kde je systm zdravotnho a nemocenskho poistenia prepojen. Argumenty za poukazuj na podmienku vzniku nroku chorobu, teda dvaj do svisu nklady na lieenie s nkladmi na nhradu prjmu v chorobe. Teda argumentuj, e ak bud oba systmy prepojen, v systme bude prtomn motivan faktor rchleho a efektvneho lieenia s cieom uetri na nemocenskom poisten. Protiargumenty Socilnej poisovne poukazuj na nerovnak charakter tchto poisten. Socilne poistenie, vrtane nemocenskho poistenia je postaven na individulnej zsluhovosti, zdravotn poistenie stoj na princpe absoltnej solidarity. Ak by sa nemocensk poistenie podriadilo zdravotnmu, tak to bude znamena trval rast zsluhovo neobmedzench nrokov voi poistnm fondom a pri ich prpadnej insolventnosti aj voi ttnemu rozpotu ako garantovi poisovne. Samostatn systmy poistenia vytvraj vaka zsluhovo koncipovanmu nemocenskmu poisteniu urit tlak na hospodrnejie vynakladanie prostriedkov zo zdravotnho poistenia. Po spojen fondov by sa peniaze iba prelievali z jednho fondu do druhho. Nov koncepcia socilneho poistenia upresuje smerovanie reformy nemocenskho poistenia. Nemocensk poistenie rozoznva asovo krtku (poiaton) prceneschopnos a asovo dlh prceneschopnos. asovo krtku (poiaton) prceneschopnos (v rozsahu do 15. resp. 8. da) bude hradi zamestnvate, priom sa mu merne zni sadzba (%) platieb prspevkov do fondu nemocenskho poistenia. Po zaveden reformy socilneho poistenia tto as dnenho nemocenskho poistenia u nebude sasou socilneho poistenia. Poistenie asovo dlhej prceneschopnosti (od 15. resp. 8. da) bude sasou systmu krtkodobch dvok v rmci socilneho poistenia. Bude realizovan prostrednctvom povinnho I. piliera krtkodobch dvok. Financovan bude na

212 zklade prspevkov zamestnvateov, zamestnancov a SZO a vykonva ho bude Socilna poisova. tt bude tento systm finanne garantova a regulova. 8.5 Tvorba zdrojov socilneho zabezpeenia Hospodrenie s finannmi zdrojmi dchodkovho zabezpeenia a nemocenskho poistenia je v kompetencii Socilnej poisovne ako verejnoprvnej intitcie. Jej prjmy pochdzaj z platenia poistnch prspevkov od zamestnancov, zamestnvateov a samostatne zrobkovo innch osb. Za nezamestnanch, evidovanch na radoch prce, plat prspevky Nrodn rad prce (NP) a za vybran skupiny plat tt (deti, vojaci, tudenti a pod.)120. Poda tatistickch dajov priemern poet poistencov v Socilnej poisovni v roku 1997 dosiahol 3.063.706 osb na nemocensk poistenie a 3.159.891 na dchodkov zabezpeenie. TABUKA 3. Hospodrenie Socilnej poisovne v rokoch 1996-1998, mld. Sk
Ben prjmy - fond nemoc. poistenia - fond dch. zab. - ostatn prjmy Ben vdavky - fond nemoc. poistenia - fond dch. zab. - sprvny fond Fiklny deficit Prame: Sua, 1998. 1996 58,96 7,31 50,93 0,72 54,95 7,39 46,09 1,47 4,01 1997 62,06 9,58 51,5 0,98 61,40 8,12 51,00 2,28 0,66 1998 67,93 9,82 56,3 1,81 68,17 8,98 55,88 2,31 -0,24

U v roku 1998 poisova hospodrila s vym fiklnym deficitom, ako predpokladal nvrh rozpotu poisovne na rok 1998. Pvodn rozpoet predpokladal deficit vo vke 0,08 mld. Sk a v skutonosti sa dosiahol deficit vo vke 0,24 mld. Sk. Na rok 1999 bol predpokladan deficit a v objeme 4,08 mld. Sk, a to s vdavkami, ktor nezahaj zvenie dchodkov. Faktorov, ktor ohrozuj prjmov strnku rozpotu Socilnej poisovne, je viac. Chronicky opakovanm prkladom s nedostaton platby ttu za vybran skupinu obanov, ktor tt neodvdza v takej vke, ako to stanovuje zkon, ale kadorone v zkone o ttnom rozpote stanovuje niiu sumu prspevkov. alie podlnosti voi Socilnej poisovni vznikli prpravou revitalizanho zkona. Podniky s vidinou, e sa dostan do revitalizanho reimu, prestali plni

120

14 zkona . 274/1994 v znen neskorch predpisov.

213 odvodov povinnosti do verejnch fondov. alm nebezpeenstvom je zvyujca sa nezamestnanos (vi kapitolu o trhu prce.) Pohadvky poisovne voi neplatiom v roku 1997 dosahovali 18,2mld. Sk, v roku 1998 to bolo vak u 37mld. Sk. Medzi najvch dlnkov patria transformovan ttne podniky, zdravotn zariadenia a ponohospodrske drustv. 8.6 Vdavky na socilne zabezpeenie Do janura 1994 bolo socilne zabezpeenie financovan zo ttneho rozpotu. Zavedenm socilneho poistenia bolo financovanie socilneho zabezpeenia odlenen od ttneho rozpotu a prelo na verejnoprvnu Socilnu poisovu. Hlavnm cieom odlenenia od ttneho rozpotu bolo zni zvislos hospodrenia socilneho poistenia na politickom rozhodovan a zvi transparentnos hospodrenia. Z podobnch dvodov bolo v tomto istom obdob od ttneho rozpotu odlenen i zdravotn poistenie. Socilne poistenie a rovnako i zdravotn poistenie je vak i napriek odleneniu od ttneho rozpotu do vekej miery od neho zvisl. Spsoben je to najm u spomenutm platenm poistnho za vybran skupinu obyvatestva ttom. 8.6.1 Hospodrenie fondu dchodkovho zabezpeenia Vdavky na socilnu sfru v nominlnom vyjadren za poslednch desa rokov rstli, napr. suma dvok dchodkovho zabezpeenia dosahovala v roku 1990 19,05mld. Sk, o dev rokov, teda v roku 1998 u skoro trojnsobok 57,4mld. Sk. Napriek tomu relna hodnota vyplcanch dvok stle nedosiahla rove z roku 1989. TABUKA 4a. Dvky dchodkovho zabezpeenia (mil. Sk), ben ceny
Vyplaten dvky spolu z toho starobn - invalidn - vdovsk 1980 11 560 6 059 2 864 2 158 1990 19 051 11 610 4 116 2 957 1992 28 013 17 499 6 035 4 170 1994 37 145 23 051 7 889 5 156 1996 47 391 30 034 9 761 6 546 1998* 57 421 37 554 12 084 7 206

TABUKA 4b. Dvky dchodkovho zabezpeenia (mil. Sk), stle ceny roku 1990
1990 1992 1994 Vyplaten dvky spolu 19 051 16 220 15 392 Z toho starobn 11 610 10 132 9 552 - invalidn 4 116 3 494 3 269 - vdovsk 2 957 2 415 2 136 Prame: tatistick roenka 1995, 1998, SR * - MPSVaR. 1996 17 380 11 014 3 580 2 401 1998* 18 742 12 257 3 944 2 352

214 Existuje niekoko prin nominlneho (a iastone relneho) rastu vdavkov na socilne zabezpeenie okrem inflcie a vraznho poklesu ivotnej rovne v prvej fze transformcie je to vznik novch situci, ktor vyadovali socilnu ochranu, najm nezamestnanos. Fakt, e kritri na zskanie socilnych dvok boli do nedvnej doby pomerne benevolentn, prispel k vekmu potu neoprvnench nrokov a teda i k raste sumy vdavkov na socilne zabezpeenie. GRAF 1. Vyplaten dvky dchodkovho zabezpeenia.
2 0 ,0 0 0

1 5 ,0 0 0

1 0 ,0 0 0

5 ,0 0 0

0 1990 1992 1994 s ta ro b n 1996 in v a lid n 1998* vdovsk V y p la t e n d v k y s p o lu

Stle ceny roku 1990, mil. Sk. Prame: tatistick roenka , SR.

Najv podiel na vdavkoch Socilnej poisovne zaberaj vdavky na dchodky. V roku 1998 predstavovali dchodky 82% na celkovch bench vdavkoch Socilnej poisovne. Dchodcovia ku koncu roka 1998 predstavovali 21,1% podiel na obyvatestve, priom podiel starobnch dchodcov bol 13,74%. Poet dchodcov sa za poslednch 10 rokov neustle zvyoval, no v porovnan s potom obyvateov, nemono hovori o vemi vraznom raste potu dchodcov. Nemono teda poveda, e rast potu poberateov dchodkov spsobil celkov rast vyplatench dvok dchodkovho zabezpeenia. Napriek tomu treba poveda, e existuje rozsiahla skupina invalidnch dchodcov, ktor m mierne rastci trend. Z tabuky .6 je zreten, e miera demografickej zvislosti (pomer potu obyvateov v poproduktvnom veku k obyvateom v produktvnom veku) je v krajinch strednej a vchodnej Eurpy porovnaten s krajinami OECD (ukazovate je dokonca priaznivej ako v krajinch OECD). tatisticky priaznivejia situcia v krajinch Latinskej Ameriky a zie je dan dlhodobmi demografickm trendmi, ktor s diametrlne odlin od demografickho vvoja vo vine vyspelch ekonomk. Ukazovate socilnej nosnosti dchodkovho systmu miera zvislosti systmu je v prpade Slovenskej republiky pomerne nepriazniv, priom vvoj v uplynulch rokoch nosnos systmu ete viac zaail.

215 TABUKA 5. Poet poberateov dchodkov, poet obyvateov v SR

1990 1992 1994 Poet poberateov spolu (tis.) 1 087 1 156 1 178 z toho starobnch 506 548 556 - invalidnch 223 243 256 - vdovskch 275 283 288 Poet obyvateov (tis.) 5 311 5 314 5 356 Poberatelia dchodkov k potu obyvateov, % 20,46 21,75 22,0 Poberatelia starobnch dchodkov k potu 9,5 10,3 10,4 obyvateov, % Prame: tatistick roenka 1995, 1998, SR. * - MPSVaR SR. 1996 1998* 1 173 1 140 561 741 249 279 292 5 379 5 393 21,8 21,1 10,43 13,74

TABUKA 6. Systm dchodkov (1. a 2. povinn stupe) v tranzitvnych ekonomikch a vybranch krajinch
Krajina Dchodkov vek muov 60 60 60 60 60 60 60 60 60 60 60 60 60 Miera zvislosti Vdavky na penzie Miera systmu ako % HDP v roku demografickej zvislosti (%) 37 87 8,0 1995 42 9,1 1995 32 6,7 1995 52 32 59 10,3 1994 36 9,8 1995 33 51 4,8 1994 30 53 4,1 1994 26 14,6 1995 28 49 6,5 1993 62 29 5,5 1993 46 31 42 9,9 1995 32 13,7 1994 29 54 8,0 1995 36 -

60 30,0 48,3 7,3 55,5 15,3 11,4 1,9 60,8 14,9 21,0 2,0 64,4 32,9 39,2 9,2 daje z roku 1991. Pomer potu obyvateov v poproduktvnom veku k obyvateom v produktvnom veku. daje z roku 1990. Pomer potu platcov do systmu dchodkovho systmu k poberateom dchodkov. daje s z roku 1990. Prame: Transition report 1996, EBRD.

Bulharsko esk republika Estnsko Maarsko Lotysko Litva Moldavsko Posko Rumunsko Rusk federcia Slovensko Slovinsko Ukrajina Vchodn Eurpa, Baltsk tty, CIS zia Latinsk Amerika OECD tty

Porovnanm vvoja dvok dchodkovho zabezpeenia a demografickho vvoja mono kontatova, e: podiel potu poberateov dchodkov na celkovej populcii nezaznamenal vraznejie zmeny (mierne zvenie), avak vyplaten dvky dchodkovho

216 zabezpeenia v sledovanom obdob relne poklesli (rast nominlnych dvok nekompenzoval vvoj inflcie) a nedosiahli ete rove roku 1990 (1989); po poiatonom poklese v rokoch 1990-1992 mono od roku 1993 sledova rastci trend vyplcanch dchodkov (v plnom vyjadren, ako aj v mesanch dvkach na osobu); najvraznej nrast zaznamenal poet poberateov starobnch dchodkov (podiel na populcii dosiahol 13,7% v roku 1998 oproti 9,5% v roku 1990), priom aj celkov dvky na starobn dchodky dosiahli najdynamickej vvoj z vybranch ukazovateov (relny index 1998/1990 predstavuje 105,6%).

TABUKA 7. Priemern mesan vka dchodkov a priemern mzda v NH

1990 1992 1994 Starobn 1 550 2 058 2 852 Invalidn 1 413 1 940 2 714 Vdovsk 825 1 118 1 431 Priemern mzda 3 281 4 543 6 294 % Relcia priemernej vky starobnho 47,24 45,3 45,3 dchodku k priemernej mzde v hospodrstve Sk, ben ceny. Prame: tatistick roenka 1998, SR. * MPSVaR SR. 1996 3 479 3 305 1 734 8 154 42,66 1998* 4 490 4 132 3 142 10 003 44,88

TABUKA 8. Priemern mesan vka dchodkov a priemern mzda v NH

1990 1992 1994 1996 1998* Starobn 1 550 1 192 1 182 1 276 1 466 Invalidn 1 413 1 123 1 125 1 212 1 349 Vdovsk 825 647 593 636 1 026 Priemern mzda 3 281 2 630 2 608 2 990 3 265 Sk, stle ceny roku 1990. Prame: tatistick roenka 1998, SR. * - MPSVaR SR.

TABUKA 9. Priemern mesan vka dchodkov a priemern mzda v NH

1990 1992 1994 1996 Starobn 100,00 76,88 76,24 82,31 Invalidn 100,00 79,50 79,59 85,78 Vdovsk 100,00 78,47 71,87 77,08 Priemern mzda 100,00 80,17 79,49 91,14 Indexy, 1990 = 100. Prame: tatistick roenka 1998, SR. * - MPSVaR SR. 1998* 94,55 95,45 124,31 99,51

Vka relnych dchodkov, podobne ako relnych miezd, nedosiahla v roku 1998 rove dchodkov z roku 1990, s vnimkou vdovskch dchodkov, kde dolo k vraznmu zveniu v roku 1998. Relcia priemernej mzdy a starobnho dchodku zaznamenvala poas transformanho obdobia postupn pokles v neprospech rovne dchodkov.

217 GRAF 2. Trend rastu priemernej mesanej vky a dchodkov a priemernej mzdy v
NH (v Sk, ben ceny).
1 0 ,0 0 0 8 ,0 0 0 6 ,0 0 0 4 ,0 0 0 2 ,0 0 0 0 1990 1992 D c h o d o k s ta ro b n D chodok vdovsk 1994 1996 1998* D c h o d o k i n v a l id n P r ie m e r n m z d a

Prame: tatistick roenka 1998, SR, a MPSVaR SR.

Graf 2 zobrazuje roztvranie nonc medzi priemernou vkou dchodkov a vkou priemernej mzdy. Zatia o v roku 1990 pomer priemernho starobnho dchodku a priemernej mzdy dosahoval 47,2%, v roku 1996 to bolo len 42,6%. V roku 1998 sa tento podiel vaka valorizcii vylepil na 44,8%. Relna rove dchodkov vrazne poklesla takmer v kadej transformujcej sa krajine. V eskej republike pomer starobnho dchodku a hrubej mzdy v roku 1989 predstavoval 50,4%, v roku 1996 43,5% a v roku 1997 45,3%. Relcia k istej mzde bola 63,8% v r.1989, 56% v r.1996 a 58% v r.1997. V Chorvtsku poklesol priemern dchodok k priemernej mzde zo 64% v januri 1992 na 49% v decembri 1996. V Maarsku, kde s dchodky zdaovan v prpade, e dchodca pracuje a teda m okrem dchodku i doplnkov prjem, priemern dchodok v roku 1996 bol 59% z istch priemernch prjmov a 39% z hrubch priemernch prjmov.121 daje z eskej republiky taktie hovoria o nraste mzdovej diferencicie (z 34,2% v roku 1989 na 57,6% v roku 1996) a naopak poklese diferencicie starobnch dchodkov (pokles z 28,7% v roku 1990 na 17,6% v 1997). Napriek tomu, e nemme obdobn daje za Slovensk republiku, mu nm sli ako ukazovate vvojovch trendov - veobecne. V minulosti to boli prve prjmy, ktor boli vrazne nivelizovan. V sasnosti je trend prve opan, diferencicia miezd a nivelizcia dchodkov. Nov koncepcia socilneho poistenia predpoklad v I. a II. stupni dchodkovho poistenia krytie dchodkovch nrokov vo vke 50-55% relneho
121

Prame: Human Development Report for Central and Eastern Europe and the CIS, Chapter V: Alternative Social Policies. UNDP, 1999, s.52- 65.

Sk

218 hrubho celoivotnho mesanho zrobku. III. stupe bude budovan tak, aby vka krytia dchodkovch nrokov dosahovala 20-25% istho celoivotnho mesanho zrobku. Ak sa poda dajov tatistickho radu zvili ivotn nklady aspo o 10% alebo priemern mzda v hospodrstve sa zvila aspo o 5%, a to najskr po uplynut troch mesiacov od predchdzajceho zvenia dchodkov, dchodky sa mu zvi. Slovo mu je pouit myselne, pretoe zvenie dchodkov sa uskuton iba vtedy, ak to umouj finann monosti Socilnej poisovne. Zvenie dchodkov sa uruje pevnou sumou s prihliadnutm na rast ivotnch nkladov a percentulne s prihliadnutm na rast priemernej mesanej mzdy v hospodrstve SR. Dchodky sa zvyovali v roku 1996 o 12%, v r. 1997 o 10% a v r. 1998 o 8%. TABUKA 10. Rast indexu cien spotrebiteskho koa, rast priemernej mesanej mzdy a vka valorizcie dchodkov ron zmeny (v %)
Rast indexu cien spotrebiteskho koa Rast priemernej mesanej mzdy Vka valorizcie dchodkov Prame: tatistick roenka, SR. 1995 9,9 14,3 1996 5,8 13,3 12 1997 6,1 13,1 10 1998 6,7 8,4 8

8.6.2 Hospodrenie fondu nemocenskho poistenia Nemocensk poistenie, obdobne ako dchodkov zabezpeenie, zaznamenalo v uplynulch desiatich rokoch vrazn nrast objemu vyplatench dvok. Vdavky na dvky nemocenskho poistenia dosiahli v roku 1998 sumu 8,973 mld. Sk (tabuka 3), o predstavuje nrast o 10,6% oproti predchdzajcemu roku. Najv podiel vdavkov 82,6% - bol vynaloen na nemocensk dvky. Nrast vdavkov na nemocensk poistenie zaznamenan v roku 1998 spsobil nielen rast potu poberateov nemocenskej dvky, ale i zvenie tejto dvky. Od jna 1998 sa vka dennej nemocenskej dvky zvila z 300 Sk na 350 Sk pre zamestnancov. V roku 1999 bola maximlna denn nemocensk dvka so zmerom zlepenia hospodrenia fondu nemocenskho poistenia znen na 275 Sk. Pomer medzi priemernou dennou mzdou a priemernou vkou nemocenskej dvky sa od roku 1989 zhoruje v neprospech dvky nemocenskho poistenia. Situciu by v budcnosti mala riei nov truktra nemocenskho poistenia, ktor MPSVaR SR prezentuje v Koncepcii reformy socilneho poistenia.

219 TABUKA 11. Dvky nemocenskho poistenia (v mil. Sk, ben ceny)
1980 1990 1992 1994 1996 1997 Celkovo 2783 4352 4922 5652 7379 8113 z toho nemocensk 1 899 3 147 3 823 4 368 6 043 6 685 - OR* 195 441 321 314 366 388 - matersk** 689 764 778 958 970 1 040 * podpora pri oetrovan lena rodiny. ** pean pomoc v materstve. Zdroj: tatistick roenka 1995, 1998, SR.

TABUKA 12. Vvoj relcie priemernho dennho nemocenskho k priemernej dennej mzde
Priemern denn Priemern denn Priemern mzda, Sk nemocensk, Sk mesan mzda, Sk 1989 3 141 103 1990 3 278 107 72 1991 3 770 124 77 1992 4 543 149 92 1993 5 379 176 101 1994 6 294 206 122 1995 7 195 236 122 1996 8 154 267 149 1997 9 226 302 162 Zdroj: Socilna politika, 1998. Rok Relcia priem. dennho nemocenskho k priem. dennej mzde, % 67 62 62 57 59 52 56 54

8.7 Zver V tejto kapitole sme nartli zklady systmu financovania a fungovania systmu socilneho zabezpeenia. Ukzali sme, e v rmci systmu socilneho zabezpeenia sa zvyuje jeho deficit vzhadom na zhorujce sa demografick podmienky zniovanie podielu obyvatestva v produktvnom veku, zvyovanie podielu obyvatestva v poproduktvnom veku a vysok nezamestnanos. Doasnm rieenm bola vrazn nivelizcia prjmov zo vetkch foriem socilneho zabezpeenia, ke vyplcan dchodkov a nemocensk dvky nerepektuj poistn systm ich vyberania (vka dvky nezodpoved vkladu poistenca) a cel povinn verejnoprvny systm sa de facto zmenil na urit formu dodatonho zdanenia. Tento systm je nielen nespravodliv, ale vzhadom na zhorujcu sa demografick situciu aj alej neudraten. Socilny systm na Slovensku akaj z tchto prin v najbliom obdob podstatn koncepn zmeny. Odkladanie reformy socilneho systmu me vrazne negatvne ovplyvni hospodrstvo krajiny a to naruenm fiklnej a politickej rovnovhy. Okrem toho je fungujci socilny systm jednm z predpokladov dlhodobo udratenho rozvoja kvality ivota obyvateov.

220 8.8 Pouit literatra Spojenie nemocenskho a zdravotnho poistenia (1993), Zdravotncke noviny, 8.4. Friedman, M. (1991), Svoboda volby, Liberln institut, Praha. MPSVaR SR, (1998), Sprva o socilnej situcii obyvatestva SR v roku 1998. UNDP (1998), Zprva o lidskm rozvoji, esk republika 1998. UNDP (1999), Sprva o udskom rozvoji, Slovensk republika 1997, 1998, 1999. Bodnrov, B., (1999), Socilna politika, in Btora, M., Ivantyyn, M. (ed), Shrnn sprva o stave spolonosti a trendoch na rok 1999. IVO, Bratislava s. 515-538. www.employment.gov.sk, internetov strnka MPSVaR SR MPSVaR SR (1999), Koncepcia reformy socilneho poistenia v SR, oktber 1999. Zmr novho zkona o organizaci socilnho pojitn (1999), Zdravotn noviny, 3.12. Nov dchodkov pilier bude zabezpeova najm Socilna poisova (1999), Trend, december 1999. 8.9 Prlohy TABUKA 13. Poet obyvateov, ekonomicky aktvnych, nezamestnanch, vka priemernej mzdy a starobnho dchodku, 1989-1995
Indiktory 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 Poet 5.287.663 5.310.711 5.295.877 5.306.539 5.336.455 5.336.207 5.363.600 obyvateov Ekonomicky aktvni 2.102.529 2.118.808 2.047.106 2.045.000 2.430.840 obyv. Nezamest39.603 301.951 260.274 368.095 371.481 365.316 nan Starobn dchod628.622 654.153 688.637 712.056 724.601 733.048 738.847 covia Priemern mesan 3.089 3.205 3.776 4.490 5.350 6.339 6.600 prjem Priemer. starob. 1.459 1.578 1.912 2.086 2.395 2.876 2.879 dchodok Zdroj: Socilna politika SR, MPSVaR SR, Bratislava 1995. tatistick sprva o zkladnch vvojovch tendencich v hospodrstve SR v roku 1995.

221 TABUKA 14. Vvoj nominlnej a relnej hodnoty mzdy v rokoch 1989-1998
Rok Priemern nominlna mzda v NH, SK Index rastu mzdy nominlnej, % relnej, % 100,0 100,0 104,4 94,4 120,0 69,6 144,6 75,7 171,2 72,8 200,3 75,0 229,0 78,2 259,6 83,8 298,6 89,2 318,4

1989 3 142 1990 3 281 1991 3 770 1992 4 543 1993 5 379 1994 6 294 1995 7 195 1996 8 154 1997 9 226 1998 10 003 Zdroj: tatistick roenky SR. SR, Bratislava.

222

223

9 Priemyseln politika
Miroslav BEBLAV122
INEKO Stredoeurpsky intitt pre ekonomick a socilne reformy

V tejto kapitole budeme skma kov aspekty priemyselnej politiky na Slovensku poas 90. rokov. V tomto obdob sa nedosiahli oficilne ciele vldnych dokumentov venujcich sa priemyselnej politike. Naopak, prehbili sa mnoh tendencie, ktor politici povaovali za negatvne. as zodpovednosti mono prisdi intitucionlnym aspektom riadenia transformcie, najm astm zmenm politk a neschopnosti politikov prispsobi sa meniacemu slovenskmu ekonomickmu prostrediu, ktor mono charakterizova rchlo sa zvyujcou dominanciou trhu a de facto oslabovanm exekutvy. Okrem toho, mnoh oficilne ciele v priemyselnch politikch si de facto protireili s nvrhmi postupov obsiahnutch v tch istch politikch. Mnoh dleit skutky a aktivity vld poas 90. rokov, ktor neboli sasou oficilnej priemyselnej politiky, mali navye vrazn vplyv na priemyseln truktru, ale obvykle boli v rozpore s oficilne proklamovanmi ciemi. Naopak, asto podporovali tendencie oficilne povaovan za negatvne. Kombincii tchto faktorov mono pripsa vrazn podiel na vvoji v slovenskom priemysle poas 90. rokov. Slovensko poas 90. rokov toti nepredstavovalo tandardn trhov ekonomiku, kde sa tt rozhoduje i zasahova a deformova trhov prostredie kvli jeho zlyhaniu (vnmanm tak vldou). Prostredie na Slovensko bolo na zaiatku 90. rokov vemi vrazne zdeformovan i u ide o ceny, majetkov vzahy, liberalizciu vntornho a zahraninho obchodu a pod. Prve poradm krokov, ktor odstraovali tieto deformcie (alebo ich ponechanm) a svojou makroekonomickou politikou zasahovali vldy najvraznejie do priemyselnej truktry. Preto Slovensko nemohlo nema priemyseln politiku, mohlo ma len vedom alebo nevedom priemyseln politiku, mohlo ma priemyseln politiku konzervujcu dovtedajiu priemyseln truktru cez zachovanie deformci z minulosti, prpadne ich prehbenie alebo priemyseln politiku odstraujcu deformcie a tak automaticky prispievajcu k zmene truktry. Ako ukazuje tto kapitola, skutky viny vld prispievali k zachovaniu deformci, prpadne ich prehbeniu a tak konzervovali existujcu priemyseln truktru, ktor vznikla poas socializmu.
122

Autor chce poakova profesorovi Felixovi Fitzroyovi z University of St Andrews, ktor svojimi pripomienkami vrazne prispel k vylepeniu kapitoly.

224 9.1 vod Na rozdiel od naprklad fiklnej alebo monetrnej politiky nem slovn spojenie priemyseln politika (industrial policy) univerzlnu a jasn definciu. Samotn pojem existuje v porovnan s celkovou histriou ekonmie relatvne krtko a takmer vetky prce v tejto oblasti boli publikovan po roku 1975 (ZlochChristy, 1998, s.188). Mnoho odbornch autorov venujcich sa danej problematike neuvdza iadnu definciu a t, ktor maj explicitn vysvetlenie pojmu, ho neporovnvaj s definciami inch autorov (Blaise, 1986, s.3). Poas 90. rokov sa nespokojnos mnohch ekonmov aj politikov s vsledkami ttnych zsahov do ekonomiky prejavila aj v novom pohade na samotn pojem priemyseln politika. Najm Organizcia pre hospodrsky rozvoj a spoluprcu (OECD) presadzuje pouvanie novho termnu politika priemyselnej konkurencieschopnosti (Gassman, 1997, s.37). Tejto otzke sa budeme ete venova, naim cieom je vak presvedi itatea, e v slovenskom kontexte bolo toto rozlenie dosia nepodstatn. V prvom rade je nutn definova priemysel, ktorm sa priemyseln politika zaober. Vaka mnohorakosti anglickho slova industry me ma tri rzne vznamy: cel hospodrstvo, sekundrny sektor ekonomiky (aobn priemysel, spracovatesk priemysel, energetika) alebo len spracovatesk priemysel. Mono njs prklady pre vetky tri typy (napr. Watson, 1983, Pinder a kol., 1979, Blaise, 1986), najastejie sa vak meme stretn so sstredenm sa na spracovatesk priemysel. Vzhadom na dleitos energetiky pre Slovensko aj pre spracovatesk priemysel sa vak budeme zaobera aj energetikou a vo vemi obmedzenej miere aj aobnm priemyslom. Pokia ide o vzah priemyselnej politiky a priemyslu, op neexistuje zhoda, daj sa vak identifikova dva zkladn prstupy. Prv sa zaober veobecne vldnou politikou a vystihuje ho defincia priemyselnej politiky zo 70. rokov poda OECD: Do priemyselnej politiky patria (politiky) zameran na posilnenie rastu a efektivity priemyslu. (OECD, 1975, s.7). Do druhej skupiny patria ekonmovia preferujci koncentrovanej pohad - uveme definciu kanadskho ekonma Blaisa: priemyseln politika je sbor selektvnych opatren prijatch ttom za elom zmeny usporiadania priemyslu. (Blaise, 1986, s.4). Defincia pouvan v tejto prci je syntzou oboch prstupov. Poda ns mono v slovenskch podmienkach priemyseln politiku definova nasledovne: Priemyseln politika je sborom akchkovek opatren prijatch ttom, ktor maj podstatn a nerovnak vplyv na jednotliv priemyseln odvetvia a preto, vedome alebo nevedome, menia usporiadanie priemyslu. Ku koncu 80. a najm zaiatkom 90. rokov zaal prevlda nzor, e priemyseln politika v podobe selektvnych vldnych intervenci je prli asto kontraproduktvna (Gassman, 1997, s.37), aj ke vbec nejde o jedin pohad (vi

225 Ha Joon-Chang, 1996). Pred niekokmi rokmi sa v prci publikovanej OECD (a citovanej v najnovej priemyselnej politike SR z roku 1999) uvdzalo: V minulosti mnoh lensk vldy OECD uplatovali politiky zameran na rozrenie priemyselnej vroby v pecifickch odvetviach za elom podpory celottneho alebo regionlneho ekonomickho rozvoja, rozrenia alebo ochrany zamestnanosti, zlepenia platobnej bilancie alebo stimulcie technologickej inovcie. Poas dlhho obdobia pomalho ekonomickho rastu, ktor zaalo v polovici 70. rokov zavldlo z mnohch prin vo vine lenskch krajn OECD sklamanie z tohto prstupu. (OECD, 1997, s.1). Vinou ide o dvody spojen s globalizciou, ale aj s upadajcou vierou v schopnosti vld: Politiky zaloen na vlda vie vetko najlepie asto zlyhali a preto vyadovali prli vea nenvratnch rozpotovch zdrojov. Vldy vinou nevedia dobre vybera vazov. (tamtie). Preto dnes OECD presadzuje pojem politika priemyselnej konkurencieschopnosti, ktor sa sstreuje na zlepenie rmcovch podmienok pre priemysel v krajine. (Gassman, 1997, s.37). Tto dichotmia je vak pre transformujcu sa ekonomiku iastone irelevantn. Na Slovensku v 90. rokoch nejde o diskusie o vhodnosti ttnych zsahov a deformovan trhu. V roku 1989 na Slovensku iadny trh neexistoval a neexistoval spsob, ako okamite zmeni cel hospodrsky systm. tt vlastnil cel ekonomiku - v roku 1988 predstavoval podiel verejnho sektora na HDP v eskoslovensku 99,3% (Kornai, 1992). Aj ke Slovensko zskalo 1. janura 1993 nezvislos, bol podiel skromnho sektora na HDP len 32,4% (Miklo, 1997, s.118) a ete ni v rmci priemyslu. Slovensk vldy preto museli robi zsadn rozhodnutia o mnohch otzkach tkajcich sa priemyslu veobecne i na odvetvovej rovni. Ako vlastnk sa museli rozhodn, i privatizova alebo ponecha ttne vlastnctvo. Vo vraznej vine prpadov, ke sa rozhodli privatizova, museli rozhodn ako privatizan agentra o tom, v akom porad podniky predva, pri jednotlivch firmch potom uri, komu podnik preda, za ak cenu at. (V rokoch 1995-1998 bola tto prvomoc iastone prenesen na FNM, to vak ni nemen na veci, pretoe ilo o agentru riaden ttom.) Poas predprivatizanho obdobia museli vldy (respektve ministerstv i in intitcie vystupujce voi podnikom ako vlastnk) prija krtkodob a strednodob investin rozhodnutia. V obmedzenom mnostve prpadov, kde sa malo ttne vlastnctvo zachova, bolo nutn prija aj dlhodob investin rozhodnutia. Ako regultor museli vldy vo vetkch transformujcich ekonomikch prija rozhodnutia o tom, v akom porad a ako rchlo naprva zdeformovan ceny zdeden zo socializmu. Ako bankr (vlastnk najdleitejch bnk v krajine) sa museli vldy rozhodn, ak verov politiku voi podnikom prija. Vlda a tt vystupovali vo vetkch tchto rolch, aj ke sa rozhodli ni nerobi, pretoe aj ich pasivita mala dleit vplyv - najzjavnej vplyv je socilne

226 motivovan neochota liberalizova niektor ceny, ktor si tak dlhodobo zachovali mnoh deformcie. Podobn argumenty vak platia aj pri privatizcii i rieen problmov bankovho sektora. Prca pozerajca sa na priemyseln politiku na Slovensku by mala vzia do vahy vetky tieto role, ktor tt a vldy zohrvali. Tto prca sa o to poksi, vzhadom na obmedzen priestor sa vak sstred na nasledovn aspekty: nedosiahli sa oficilne ciele vldnych dokumentov venujcich sa priemyselnej politike - naopak, prehbili sa mnoh tendencie, ktor politici povaovali za negatvne as zodpovednosti mono prisdi intitucionlnym aspektom riadenia transformcie, najm astm zmenm politk a neschopnosti politikov prispsobi sa meniacemu slovenskmu ekonomickmu prostrediu, ktor mono charakterizova rchlo sa zvyujcou dominanciou trhu a de facto oslabovanm exekutvy. Okrem toho, mnoh oficilne ciele v priemyselnch politikch si nepriamo protireili s nvrhmi postupov obsiahnutch v tch istch politikch. o je ete dleitejie, mnoh dleit skutky a aktivity vld poas 90. rokov, ktor neboli sasou oficilnej priemyselnej politiky, mali podstatn vplyv na priemyseln truktru, ale obvykle boli v rozpore s oficilne proklamovanmi ciemi. Naopak, asto podporovali tendencie oficilne povaovan za negatvne. 9.2 Slovensk priemysel v roku 1991 Vo svojom programovom vyhlsen z aprla 1991 oznaila vlda premira Jna arnogurskho za zkladn priny nzkej konkurencieschopnosti slovenskho priemyslu nasledovn fenomny: Analzy ukzali, e (nae priemyseln) odvetvia mono v porovnan s ich nprotivkami v zahrani charakterizova vysokou mierou opotrebovanosti vrobnch prostriedkov, nzkym podielom konenej a sofistikovanej vroby a vysokou spotrebou energetickch a surovinovch zdrojov. Predstavuj tie problmy pre ivotn prostredie. (arnogursk,1991, s.11). Analzy slovenskho priemyslu aj nvrhy rieenia poas 90. rokov vinou zostali v rmci vymedzenom tmito slovami. Ak chceme pochopi snahy slovenskch vld v oblasti priemyselnej politiky, musme sa snai pochopi, o pod uvedenmi formulciami chpali. Najprv sa pozrime na dve tmy, ktor postupne prestali by prioritami: 1. Environmentlne problmy. Vzhadom na dedistvo minulosti nie je prekvapujce, e zneistenie ivotnho prostredia spsoben priemyslom bolo v prvch ponovembrovch politikch prioritou (napr. Vavro,1992, s.19-20, ernk, 1992, s.18-28) a venovali sa na vrazn objemy vldnych aj podnikovch prostriedkov. Uzatvorenie prevdzok s najvou mierou zneistenia, nov prvne

227 tandardy a pomerne rozsiahle environmentlne programy vak znamenali, e zneistenie ivotnho prostredia priemyslom postupne prestalo by prioritn. V roku 1994 hovor koncepcia priemyselnej politiky stle o environmentlnom dlhu, ale zjavne u nejde o jednu z najvych priort (Magvai, 1994, Dodatok . 1, s.10-12). Priemyseln politika schvlen v roku 1995 parlamentom a vldou spomna u iba repektovanie potrieb ochrany ivotnho prostredia ako jedno kritrium v rmci jednej oblasti vldnych cieov (Meiar, 1995, s.4). 2. Opotrebovanos vrobnch prostriedkov. ernk uvdza, e u v roku 1989 bol priemern vek pouvanch strojov v priemysle 10,7 roka (ernk, 1992, s.12). Ako vysvetuje OECD (1991, s.13), ilo iastone o dsledok poklesu investci v prospech spotreby poas 80. rokov. alm faktorom bolo nadmern preferovanie investci do stavieb na kor strojov a zariaden a nehmotnch investci (ernk, 1992, s.9). Prv trend sa poas prvch rokov reformy vaka transformanej recesii a ou spsobenmu poklesu investci alej prehlboval. O uvedenom problme sa ned poveda, e zmizol, v chpan priemyselnej politiky sa vak postupne zlil so veobecnm problmom nzkej sofistikovanosti a konkurencieschopnosti priemyslu. Okrem toho, vrazn zvenie investci v druhej polovici 90. rokov znamenalo, e u sa nedalo v tejto oblasti zoveobecova a priemysel sa, pokia ide o vek strojovho a inho vybavenia, zaal vrazne vntorne diferencova. alie dve otzky sa postupne stali kovmi: 3. Vysok rove spotreby energetickch a surovinovch zdrojov. Tento problm sa priamo viae na nasledujcu otzku nepriaznivej priemyselnej truktry, ktor si nsledne vyaduje excesvnu rove energetickch a surovinovch zdrojov. Vetky priemyseln politiky povaovali tento problm za kov a vdy spomnali znenie priemyselnej spotreby energetickch a surovinovch vstupov ako absoltnu prioritu (napr. Vavro,1992, s.10, ernk,1992, s.4, Magvai,1994, s.1, Meiar,1995, s.4 a Meiar,1997, s.1). Tento cie sa vak nepodarilo dosiahnu. Naopak, ako uvidme, vldy podnikli kroky, ktor boli v rozpore s touto prioritou. 4. Nzka rove sofistikovanej a finlnej vroby. Tento problm sa povaoval za najdleitej a najperzistentnej. Poas 90. rokov sa ho nielene nepodarilo vyriei, ale sa naopak v niektorch oblastiach zhoril. Jednotliv politiky interpretuj tento pomerne veobecn problm rzne naprklad ako problm nzkeho podielu priemyslu nronho na poznatky a inovcie (Vavro, 1992, s.3), nedostaton konkurencieschopnos na svetovch trhoch a nsledn nzky exportn potencil priemyslu (ernk, 1992, s.4) a nzky podiel pridanej hodnoty v priemyselnej vrobe (Magvai, 1994, s.1). Vetky sa vak zhodovali v nzore, e slovensk priemysel sa na domcich aj zahraninch trhoch presadzoval predovetkm polotovarmi zaloenmi na relatvne jednoduchom spracovan

228 surovn. Ich konkurencieschopnos bola zaloen na nzkych cench, o si vyadovalo lacn pracovn silu a dotovan ceny energi (vi Meiar,1995). Priny tejto priemyselnej truktry mono njs v socialistickej minulosti Slovenska, poas ktorej prebehla industrializcia. Smith (1998) o nej hovor: predstavovala extenzvny reim akumulcie rchly rast vroby sa zakladal na rozirovan vrobnch sl prostrednctvom ntenej industrializcie predtm zaostalch ponohospodrskych reginov (Smith,1998, s.72). Okrem toho ukazuje, e priemyseln odvetvia, ktor poas tohto obdobia mali najvie investin aktivity a zaznamenali najrchlej rast vroby, boli ak odvetvia spracovania ropy, energetiky, strojrstva, metalurgie a chemickho priemyslu (tamtie, s.71). V prpade strojrstva nelo o trhovo i spotrebitesky orientovan strojrstvo, ale o zbrojn vrobu. V 80. rokoch predstavovala vroba zbran 32% celkovej strojrskej vroby v eskoslovensku (Financial Times, 2.11.1993, s.16) a Slovensko malo dominantn podiel na akom segmente tohto odvetvia (tanky, obrnen transportry at.). Nie je prekvapujce, e koncentrcia investci do uvedench odvetv mala za nsledok ich dominantn postavenie v priemyselnej truktre. TABUKA 1. truktra slovenskho priemyslu v roku 1991, v %
Zamestnanci Export Vroba Trby aobn priemysel 5,1 0,9 2,7 3,3 CA + CB aobn priemysel 5,1 0,9 2,7 3,3 Energetika 5,8 0,8 9,5 15,4 E Vroba a rozvod elektriny, plynu a vody 5,8 0,8 9,5 15,4 Zkladn priemyseln odvetvia 26,7 65,6 44,1 41,9 DE Vroba celulzy, papiera, vydavatestvo, tla 3,4 11,7 5,9 10 DF Vroba koksu, ropnch produktov 1,3 10,2 6,3 5,3 DG Vroba chemikli, vrobkov a vlkien 5,7 4,8 2,8 2,7 DH Vroba vrobkov z gumy a plastov 2,2 2,5 3,7 3,3 DI Vroba ostatnch nekov. a min. vrobkov 5,5 22,2 13,7 11,5 DJ Vroba kovov a vroba kovovch vrobkov 8,6 14,2 11,7 9,1 Investin statky 33,3 9,8 12,8 10,7 DK Vroba strojov a zariaden i.n. 18,2 4,3 4,8 4,3 DL Vroba elektrickch a optickch zariaden 9,1 3,3 5,9 4,6 DM Vroba dopravnch prostriedkov 6 2,2 2,1 1,8 Potraviny 8,5 5,7 18,3 17,4 DA Vroba potravn, npojov, tabak 8,5 5,7 18,3 17,4 ahk priemysel 20,6 16,4 12,8 10,9 DB Textiln a odevn vroba 9,8 6,8 4,7 3,8 DC Spracovanie koe, koen vrobky 4 3,7 2,1 1,9 DD Spracovanie dreva, dreven vrobky 3 1,5 1,8 1,5 DN Vroba inde neklasifikovan. 3,8 4,4 4,2 3,7 Prame: autorove vpoty na zklade dajov tatistickho radu SR.

229 9.3 trukturlne otzky na zaiatku transformcie Zaneme jednoducho trukturlnou analzou priemyslu. Tabuka 1 ukazuje podiel jednotlivch priemyselnch sektorov na vrobe, trbch, zamestnanosti a exporte v prvom roku ekonomickej reformy 1991. Tabuka ukazuje, e v roku 1991 bola vroba v ahkom priemysle v porovnan s ostatnmi odvetviami nzka. Zkladn priemyseln odvetvia najm vroba kovov, ropnch produktov a chemick vroba naopak dominovali. Tto trukturlna zvislos na akom priemysle je najzjavnejia pri exporte, kde podiel zkladnch odvetv tvoril 65,6%. Informcie z tabuky 1 mono doplni informciami v tabuke 2 o truktre slovenskho exportu a porovnanm s malmi zpadoeurpskymi krajinami na zklade klasifikcie SITC. TABUKA 2. Komoditn truktra exportu malch zpadoeurpskych krajn v roku 1993 a Slovenska v roku 1991, v %
Exportn zaradenie (poda klasifikcie SITC) Krajina 0+1 2+3+4 5 6+8 7 Raksko 3,3 5,2 8,3 43,9 vdsko 1,6 11,3 9 34,3 Belgicko 10,6 6,1 14,4 37,7 Holandsko 20,4 15,1 18,9 23,2 panielsko 14,3 6,4 7,7 27,8 Portugalsko 7,1 9,8 4 57,2 Slovensko 7,6 5,8 12,2 51,9 Prame: Meiar (1995), s.21, okrem dajov pre Slovensko (tatistick rad SR, 1994).

38,9 42,7 27 23,7 43,1 21,6 22,5

TABUKA 3. Odkryt komparatvna vhoda Slovenska pri obchode s krajinami zpadnej Eurpy, 1991
Kategria SITC 0 Potraviny a iv zvierat 1 Npoje a tabak 2 Surov materily, nepoivaten, s vnimkou palv 3 Nerastn paliv, maziv a prbuzn mat. 4 ivone a rastlinn oleje, tuky a vosky 5 Chemiklie a prbuzn vrobky 6 Trhov vrobky trieden hlavne poda materilu 7 Stroje a prepravn zariadenia 8 Rzne priemyseln vrobky 9 Komodity a predmety obchodu i.n. Prame: vpoty autora na zklade dajov tatistickho radu SR. 1991 3,1 -1,2 2,7 0,9 0 -1,9 31,9 -39,2 3,8 0

Tabuka naznauje, e na zaiatku transformcie Slovensko vrazne zviselo od exportu polotovarov a jednoduchch finlnych vrobkov (kategrie 6 a 8),

230 zatia o podiel sofistikovanejch priemyselnch vrobkov bol v porovnan s priemerom zpadnej Eurpy nzky (kategria 7). Tabuka 3 potvrdzuje tento pohad analzou odkrytej komparatvnej vhody Slovenska pri obchode so zpadnou Eurpou. OECD (1991) a OECD (1996) zrealizovali detailnejiu analzu potvrdzujcu, e slovenskmu exportu dominuj polotovary najm zo zkladnch priemyselnch odvetv. V roku 1995 malo na exporte najv podiel desa nasledovnch vrobkovch skupn - oce a elezo a vrobky z neho, ropn produkty, textiln vlkno, gumen pneumatiky, jednoducho spracovan drevo, nbytok, cement, papier a lepenka, musk odevy ktor spolu predstavovali 31,4% slovenskho exportu (OECD, 1996, s.86). Tto analzu potvrdzuje aj Havlik (1996), ktor vypotal korelcie odkrytej komparatvnej vhody v obchode s E a nronosou na vrobn faktory vo viacerch stredoeurpskych a vchodoeurpskych krajinch. V roku 1993, prvom roku, ke sa takto vpoty pre Slovensko robili, malo najvyiu korelciu odkrytej komparatvnej vhody s energetickou nronosou a najmeniu nronos na pracovn silu zo vetkch krajn vo vzorke (R, Slovensko, Slovinsko, Maarsko, Posko, Bulharsko, Rumunsko). Bolo tie jedinou krajinou, ktor malo pozitvnu korelciu odkrytej komparatvnej vhody s kapitlovou nronosou (Havlik, 1996, s.33). Existuje p zsadnch prin, preo tto truktra priemyslu, najm vzhadom na export, me by (a bola) povaovan za problematick: 1. V roku 1990 pokrvalo Slovensko len 70% svojej spotreby elektriny z domcej vroby a muselo dova vinu inch energetickch surovn (Meiar, 1990, str. C9). Dominujce priemyseln odvetvia vak boli vemi energeticky nron a spotreba energie na jednotku HDP bola vemi vysok pribline trikrt vyia ako v E (MH SR, 1999, s.23). Ekonomick rast zaloen na pokraujcej dominancii tchto sektorov by alej prehbil tto nerovnovhu a vyadoval alie vrazn investcie do energetiky, m by odvdzal zdroje z inch odvetv. Z prin uvedench niie by alej deformovala ekonomiku. 2. Nzka rove sofistikovanej produkcie znamenala, e pribline polovica slovenskho exportu pozostvala z vrobkov vysokej cenovej citlivosti (OECD, 1996, s.87, daje s za rok 1995). Miklo (1996) analyzoval konkurencieschopnos slovenskho exportu na osi cena vs. kvalita na zklade Aigingerovej metodolgie (vi Aiginger, 1995). Analza sa tkala 50 najdleitejch slovenskch exportnch artiklov predstavujcich 67,1% exportu a povaovala ich za reprezentatvnu vzorku slovenskho vvozu. V rmci tejto vzorky sa 58,3% nachdzalo v skupine nzka konkurencia kvalitou, vysok cenou a len 17,3% bolo v kategrii vysok konkurencia kvalitou, nzka cenou (Miklo, 1997, s.121). Konkurencieschopnos majoritnej skupiny bola preto do vraznej miery zaloen

231 na nzkych nkladoch vstupov, najm miezd a energetickch zdrojov. Potreba zachova konkurencieschopnos by preto strednodobo vrazne obmedzovala priestor pre rast miezd a ivotnej rovne. 3. Energetick ceny na Slovensku boli regulovan ttom a vrazne niie ne ceny v zpadnej Eurpe a vo veobecnosti niie ne v krajinch stredoeurpskych susedov Slovenska. Vzhadom na to, e vinu energetiky vlastnil tt a z toho vyplvajcu cenov netransparentnos a krov dotcie nie je mon odhadn relnu vku dotci, ktor tento fakt predstavoval, ale aj samotn vlda priznala, e boli vznamnm faktorom pri konkurencieschopnosti vekej asti slovenskho priemyslu (Meiar, 1995, s.1). Preto alie investcie do energetickej infratruktry aj v prpade existujceho dopytu znamenali aliu deformciu ekonomiky, kee dopyt odral deformovan ceny. 4. Vek as slovenskho exportu podliehala vraznm dopytovm vkyvom na medzinrodnch trhoch. Vpoty OECD (1999, s.27) ukazuj, e existuj vrazn dovozn cykly v oblasti krajn OECD, pokia ide o dopyt po hlavnch slovenskch exportoch ron miery rastu mu v priebehu dvoch rokov kolsa od 30% do -10% (ide o prklad z rokov 1993 a 1995). Takto prudk vkyvy predstavuj vrazn hrozbu snahe o udraten a stabiln rast, najm ak vezmeme do vahy vznam exportu pre slovensk ekonomiku. 5. truktra slovenskho priemyslu je vemi kapitlovo nron. Vzhadom na vysok nezamestnanos, lacn pracovn silu a nedostatok kapitlu mono uchovanie takejto truktry, zdedenej zo socializmu, ako povaova za optimlnu. 9.4 Vvoj v 90. rokoch 9.4.1 Veobecn vvoj Analza vvoja v 90. rokoch je zaloen na zmench v truktre slovenskho priemyslu na zklade dajov o vrobe, trbch, exporte, zamestnanosti a zisku v rokoch 1991-1998 (v prpade exportu a zisku do roku 1997). Jednotliv odvetvia s zoskupen do skupn pouitch pri roku 1991. Analza vyluuje odvetvie vroba dopravnch zariaden vzhadom na jeho deformujci vplyv priny s vysvetlen v osobitnej asti venovanej tomuto odvetviu. Zmeny v priemyselnej vrobe a trbch ukazuj, e tendencie, ktor politici povaovali za negatvne u v roku 1991, sa poas alieho obdobia vinou prehbili. Zkladn priemyseln odvetvia posilnili svoje dominantn postavenie a zvil sa aj podiel energetiky. alej sa oslabil ahk priemysel, km odvetvia produkujce investin statky sa po oslaben na zaiatku tranzcie postupne vrtili na predchdzajce pozcie.

232 al uhol pohadu zskame pri pohade na daje o exporte. Vsledky za ahk priemysel a produkciu investinch statkov s rovnak ako pri vrobe a trbch. Zaujmavejie je, e exportn vkonnos zkladnch priemyselnch odvetv sa po raste poas prvej polovice 90. rokov a dosiahnut najvyieho podielu na exporte v roku 1993 (66%) od roku 1996 vrazne znila. Prinou bol prudk cyklick pokles v dopyte na trhoch OECD po vrobkoch z tejto skupiny (OECD, 1999, s.27), m sa potvrdilo nebezpeenstvo prlinho spoliehania sa na tieto sektory, pokia ide o ekonomick rast a exportn prjmy. Export tchto odvetv klesol nielen relatvne, ale aj absoltne v roku 1996 o 20% a v roku 1997 stagnoval. Na druhej strane vvoz investinch statkov od roku 1995 sstavne rstol o 10,6% v roku 1995, 4,6% v roku 1996 a 19% v roku 1997. Exportn vkonnos ahkho priemyslu stagnovala alebo klesala poas celch 90. rokov, o vak maskuje vemi zl vkonnos v niektorch konkrtnych odvetviach a priemern v inch. Za pozornos ete stoj trval nrast exportu v energetike. Tieto presuny ovplyvovali aj zamestnanos. Op narastal najm podiel energetiky a zkladnch odvetv v roku 1991 bol podiel energetiky, aobnho a zkladnho priemyslu na zamestnanosti v priemysle 39,9%. V roku 1998 to bolo 46,5%. Mierne sa zvil podiel zamestnanosti v potravinrskom priemysle, km ahk priemysel a priemysel investinch statkov klesli. Priemysel investinch statkov bol zasiahnut najtvrdie zaiatkom 90. rokov, od roku 1994 jeho podiel stagnoval. Cel obraz mono doplni analzou zisku jednotlivch odvetv. Ukazuje, e zkladn priemyseln odvetvia a energetika boli schopn vyui prleitosti, ktor im poskytovalo prostredie tranzcie na zachovanie alebo zvenie svojich ziskov, zatia o odvetvia ahkho priemyslu a priemyslu investinch statkov neboli schopn vyui ani relatvny ekonomick boom rokov 1994-1998 a upadali oraz viac do straty. Ide o vemi dleit ukazovate, kee vina investcii v slovenskom priemysle bola financovan z nerozdelenho zisku (vi Magvai, 1994). Zmyslom tejto agregtnej analzy bolo ukza, e trukturlne problmy slovenskho priemyslu, ktor u v roku 1991 povaovali politici za vrazn, sa poas 90. rokov poda vetkch indiktorov skr zhorili. Zverom teda je, e priemyseln politiky vld zlyhali vo svojom zkladnom cieli zmeni tento vvoj. Analza v poslednej asti uke, e tt aktvne svojimi inmi k tomuto nespechu prispel. 9.4.2 Vvoj v zkladnch odvetviach a priemysle investinch statkov Vzhadom na ich dleitos sa budeme konkrtnejie zaobera ete vvojom v dvoch odvetviach - v zkladnch priemyselnch odvetviach a priemysle investinch statkov.

233 9.4.2.1 Zkladn priemyseln odvetvia V rokoch 1991-1993 prevali tieto sektory vrazn pokles trieb vzhadom na stratu domcich a v prvch rokoch aj exportnch trhov (v ZSSR a inde v rmci bvalho RVHP), om pripomnali osud ostatnch priemyselnch sektorov. Odliuj sa vak od nich schopnosou njs poas transformanej recesie nov trhy a trvalo tam umiestova vyie percento svojej produkcie ako in. Ak vynechme vrobu kovov a kovovch vrobkov, potom zkladn priemyseln odvetvia mali na zaiatku transformcie ni podiel exportu na trbch ako odvetvia investinch statkov a ahkho priemyslu. Zkladn priemyseln odvetvia vak boli schopn tento podiel prudko zvi a mali pred ostatnmi konzistentne nskok 6 a 7 percentulnych bodov. Tieto odvetvia vinou zasiahla od roku 1996 krza dopytu na exportnch trhoch vzhadom na ekonomick oslabenie krajn OECD, mono vak rozli dva typy reakcie na tento vvoj. Prv pozostvajca z papierenskho, tlaiarenskho, chemickho a gumrenskho priemyslu a vroby umelch vlkien a plastov dokzala tomuto obdobiu eli v tom, e ich export stagnoval alebo mierne rstol. Naopak, vroba kovov, kovovch vrobkov a inch nekovovch a minerlnych vrobkov po roku 1996 zaila prudk pd exportu. D sa teda poveda, e niektor sektory sa sprvali reaktvne (najm hutncky priemysel) a vyuili exportn monost dan konjunktrou na exportnch trhoch, neboli vak schopn vyui prjmy z exportu na upgrade vroby alebo hadanie alch trhov, inch najm papierenskho a chemickho priemyslu sa tto recesia dotkla ovea menej. Tieto odvetvia maj aj vy rast produktivity prce a zisk ako reaktvne odvetvia. Stoj za pozornos, e zkladn priemysel sa d rozdeli na dve skupiny aj s ohadom na zamestnanos. Jedna z nich preila len mierne celkov znenie zamestnanosti (patria do nej odvetvia produkujce papierensk, gumrensk a kovov vrobky a plasty) v rozsahu 4% a 14,8%. Na druhej strane, petrochemick, chemick a hutncky priemysel zaili ovea vraznej pokles zamestnanosti v rozsahu 33,6% a 40,3%. Toto rozdelenie pribline zodpoved rozdeleniu poda trieb a zisku odvetvia s vym rastom trieb boli vo veobecnosti viac schopn zachova si predchdzajcu rove zamestnanosti, no to sa odrazilo v zmieanch vsledkoch pokia ide o produktivitu a niiu schopnos vytvra zisk. 9.4.2.2 Odvetvia vyrbajce investin statky Dva sektory, ktor s sasou tejto skupiny, maj vrazne odlin vsledky. Na jednej strane sektor vroby strojov a zariaden nebol v zsade schopn njs nov, zpadn trhy namiesto stratench vchodnch (do uritej miery aj preto, e vrazn as exportu tvorili zbrane vi as o zbrojrskom priemysle). Zail

234 preto prudk pokles trieb, ete vraznej pokles zamestnanosti a obrovsk straty. Len v druhej polovici 90. rokov dokzal tento sektor prejs na rast ahan exportom, ktor sprevdzal al pokles zamestnanosti a rast produktivity prce. Na strane druhej vroba elektrickch a optickch prstrojov patrila medzi tie sektory, ktor po vodnej transformanej recesii dokzali njs nov trhy a zvi vrazne produktivitu prce aj bez alieho razantnho poklesu zamestnanosti. Obe odvetvia vak boli trvalo stratov. Rozdielny rozsah straty vak naznauje, e zatia o pri vrobe strojov a zariaden ide o veobecne rozren straty, z ktorch sa nie je schopn spamta odvetvie ako celok, vroba elektrickch a optickch prstrojov je na tom inak. Z dajov o konkrtnych podnikov (Trend, 16.6.1999, sekcia TOP 100) mono usdi, e tento sektor je charakteristick zmesou ziskovch podnikov a uritho podielu neivotaschopnch spolonost. Tieto podniky existuj aj preto, e na Slovensku s vrazn bariry pri odchode z podnikania (Miklo, 1997). Borgula (1999) uvdza, e veobecn problmy konkurencieschopnosti slovenskho priemyslu sa vzahuj aj na vrobu strojov a zariaden: Finlna vroba je pod rovou kapact a (sektor) sa sstreuje skr na medzispotrebu a zameriava sa na vrobu zvisl na menej sofistikovanch technolgiach, vrobu s menej sofistikovanou rovou spracovania, s niou pridanou hodnotou, niou rovou vzdelanej pracovnej sily a nim vyuitm vedeckch a technologickch znalost. Poda niektorch analz zvis a 70% slovenskho strojrskeho exportu na vrobe v tchto oblastiach. (Borgula, 1999). 9.5 Analza troch pecifickch sektorov 9.5.1 Faktor Volkswagen vroba dopravnch prostriedkov Pri analzach trukturlnych zmien v slovenskom priemysle je dleit nezabudn na faktor Volkswagen. Nemeck automobilov vrobca sa etabloval na Slovensku u zaiatkom 90. rokov, ale vyie objemy vroby zaal vykazova a v poslednch rokoch. V roku 1998 dosiahli trby slovenskho Volkswagenu 56,7mld. Sk, priom trby z exportu predstavovali 99,5% trieb. V tom istom roku sa Volkswagen stal druhou najvou obchodnou spolonosou na Slovensku a najvm exportrom (Trend, 16.6.1999, sekcia TOP 100). V roku 1999 sa dostal v oboch kategrich na prv miesto. Volkswagen preto vne deformuje dostupn priemyseln tatistiky, ktor najm v rokoch 1996-1998 ukazuj vrazn odklon priemyselnej truktry od chemickho, hutnckeho a inho akho priemyslu k vrobe dopravnch prostriedkov. Tento posun je vo vekej miere tatistickou ilziou. Nejde len o to, e tatistiky neukazuj ani tak zmeny v slovenskom priemysle ako skr rast vroby, trieb a exportu v jednej bratislavskej tovrni. o je dleitejie, tieto sla

235 prehaj dleitos Volkswagenu pre slovensk ekonomiku, pretoe vina prevdzky stle spova v tch astiach finalizcie automobilovej produkcie, ktor s nron na prcu a vina komponentov sa dova z Nemecka. Tento fakt mono ilustrova na nasledovnom fakte. V roku 1997 predstavovala vroba dopravnch prostriedkov 7,9% priemyselnej vroby, ale len 4,4% pridanej hodnoty. Naopak, v roku 1994, ke Volkswagen ete nepredstavoval tak dominantnho hra, boli tieto dve hodnoty ovea bliie 3,7% pridanej hodnoty a 3,9% vroby. Tovre Volkswagenu v Bratislave bola toti donedvna do vekej miery exportn enklva s vrazne obmedzenmi napojeniami na slovensk ekonomiku, pripomnajca mexick maquiladory. Jeho importn nronos presahuje poda dostupnch dajov 80%. Volkswagen zatia neprispel vraznejie k rieeniu problmu zamestnanosti. Napriek vysokmu rastu poas 90. rokov (v roku 1998 predstavoval 75% trieb v rmci svojho odvetvia a 11,3% vetkch trieb v priemyselnej vrobe), zamestanval v roku 1998 len 5250 pracovnkov, 19,9% zamestnancov v rmci svojho odvetvia a 1,3% zamestnancov v priemyselnej vrobe. Poas roku 1999 sa objavili nznaky, e situcia sa men, i u ide o nov karosre, priemyseln znu pre slovenskch subdodvateov i vrobu novho luxusnho modelu na Slovensku (Tlaov agentra SITA, 6.6.1999). Zmyslom tejto analzy vak nebolo Volkswagen kritizova i chvli, ale ukza: preo bolo lepie vynecha ho z analzy trukturlnych zmien preo pozoruhodn rast Volkswagenu neznamenal dosia pre slovensk priemysel tak zmenu, ako by naznaovali tatistiky. 9.5.2 Energetika Vzhadom na spsob industrializcie, ktor preferoval energeticky nron odvetvia a nzku efektivitu vyuvania energi, m Slovensko jednu z energeticky najnronejch ekonomk v Eurpe. Spotreba energie na jednotku HDP (potan poda parity kpnej sily) osciluje medzi 2,5 a 3 nsobkom priemeru Eurpskej nie. Okrem toho si treba uvedomi, e Slovensko m najvyiu spotrebu energie na jednotku HDP spomedzi krajn viegrdskej tvorky o 15-30% vyiu ne esk republika, Maarsko a Posko (MH SR, 1999a, s.24). Naopak, cena energie bola vo veobecnosti niia ako v tchto krajinch (OECD, 1999, s.120-122). Vldy uznvali, e niie ceny energi predstavovali implicitn a dleit dotciu pre niektor priemyseln odvetvia (Meiar, 1995, s.1) najm pre hutnctvo a chemick priemysel, ktor boli schopn zskava pre krajinu exportn prjmy. tdia Hughesa a Harea (1992) dokonca ukzala, e v prtomnosti svetovch cien by tieto odvetvia neboli konkurencieschopn. tdia vypotala pridan hodnotu v jednotlivch sektoroch transformujcich sa krajn ete v roku

236 1988 za predpokladu, e vstupy a vstupy by pouvali svetov ceny. Zistila, e v rmci eskoslovenska chemick a ropn priemysel v skutonosti namiesto pridvania hodnotu odoberali a metalurgia potrebovala na svoju pridan hodnotu vemi vysok mnostvo vstupov. Vldy boli z pochopitench dvodov neochotn vyrovna ceny v energetike na globlnu rove a vyuva alie tvrdie nstroje na povzbudzovanie efektivity vyuitia energie. Slovami ministerstva hospodrstva: Dosia prijat opatrenia tkajce sa cien v energetike nemotivovali priemyseln spolonosti k tomu, aby vrazne zvili efektivitu spotreby energie. (MH SR, 1999, s.23). Takmto spsobom vysok spotreba energie spolu s nzkou rovou dostupnch domcich energetickch zdrojov znamenali vysok import energetickch surovn najm z Ruska. Znamenalo to tie, e v roku 1990 bolo Slovensko schopn vyrobi len 70% svojej spotreby elektriny (Meiar, 1990, s.C9). Napriek subom o znen spotreby sa slovensk vldy rozhodli vyriei problm dokonenm jadrovch a vodnch elektrrn zaatch poas socializmu a zaatm vstavby novch. Postavili sa vodn diela a prv dva bloky jadrovej elektrrne Mochovce. Po tom, o bol v roku 1998 dokonen prv blok Mochoviec, produkovalo Slovensko dostaton mnostvo elektriny na pokrytie domcej spotreby. Po dokonen druhho bloku v roku 1999 sa oakva, e Slovensko sa stane istm exportrom elektrickej energie, kee vroba vraznejie predbehne spotrebu (Dennk SME, 29.7.1999, s.16). Tento prstup sprevdzala neustla prtomnos ttu v energetike a de facto zachovanie ttneho monopolu a regulcie cien. Tieto faktory znemouj vpoty efektivity vyuitia zdrojov, ale existuj nznaky nzkej efektivity vroby a preferencie pre budovanie novch kapact najm v oblasti produkcie elektriny vo forme masvnych investci do vekch vrobcov (Trubniov, 1996, s.129-130). Podstatn as dostupnch ttnych zdrojov najm vo forme ttnych zruk bola vedome pouit v energetike najm na zskanie novch kapact na vrobu elektriny (vi ernk, 1992, Magvai, 1994, Meiar, 1995). Nasledovn graf zobrazuje medziron zmeny v spotrebe elektriny a HDP v obdob 1991-1998. Ukazuje, e poas viny 90. rokov sa spotreba elektriny vyvjala v zkom slade s vvojom HDP, o vyvracia akkovek podstatn zvyenie efektivity pouvania elektrickej energie. V poslednch dvoch rokoch 1997 a 1998 sa situcia zmenila a spotreba elektriny stagnovala, km HDP rstol. Na druhej strane, tm sa len vyrovnal opan vvoj na zaiatku transformcie, ke sa spotreba elektriny znila menej ako HDP. V roku 1998 bola spotreba elektriny o 3,5% niia ako v roku 1990, km HDP bol vy o 2,2%, o mono ako povaova za podstatn zmenu.

237 GRAF 1. Medziron zmena v relnom HDP a spotrebe elektriny, 1991-1998

0 19 9 1 1 99 2 1 9 93 19 9 4 1 99 5 19 9 6 1 99 7 1 9 98

% -5 -1 0

m edziron z m ena s potreby elektriny

-1 5

m edziron zm ena H D P (stle ceny)

Prame: IEA, OECD.

Druh as energetiky, ktor tu bliie neskmame, je preprava a skladovanie ropy a zemnho plynu smerujceho z Ruska do zpadnej Eurpy. Tento sektor zostal tie, a na vnimky, vo vlastnctve ttu a realizoval vznamn investcie. Vzhadom na ttnu kontrolu, deformovan ceny a krov dotcie nie je mon urobi analzu uitonosti alebo efektivity. (vi Jurzyca, 1998) Ako ukazuje tabuka 5, energetika poas 90. rokov vrazne zvila svoje trby a zisky, ale pri zniujcej sa produktivite prce, o naznauje prtomnos monopolistickch rent a deformovanch cien (vi Magvai, 1994). TABUKA 4. Zkladn daje o energetike, 1991-1998
1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 Set Trby -10,3 -8,1 49,3 13,3 -0,4 -0,4 18,6 61,4 Export 45,8 -32,3 1614,5 1,4 10,4 4,9 1.889,1 Export/trby 1,3 2,1 1,5 17,7 18,3 17,9 18,8 17,5 Zamestnanos -1 12,9 2 -2,4 1,2 2,2 3,1 29,4 Produktivita prce 0,3 -18,3 13,7 -0,1 3,6 -3,9 -6,9 -15,6 Zisk 9.191 10.172 26.178 23.385 25.651 19.638 15.695 129.910 Prame: tatistick rad SR. Poznmka: medziron zmena v %, okrem zisku, ktor sa uvdza absoltne v mil. Sk

Na zver mono poveda, e km vetky vldy povaovali vysok rove spotreby energie na jednotku HDP za problm, situcia sa poas tohto desaroia vrazne nezlepila. tt nasmeroval vemi vek objem zdrojov do budovania novch kapact na vrobu elektriny a do energetickej infratruktry, dral vak

238 ceny energie pod rovou zpadnej Eurpy a aj susednch krajn. Dostupn daje naznauj, e nenastalo vrazn zlepenie v efektivite spotreby elektriny na jednotku HDP a e energetika bola svedkom klesajcej produktivity prce pri vysokch ziskoch, o spolu s plnou ttnou kontrolou naznauje, e v energetike prebiehaj vrazn krov dotcie zaloen na vyuit tranzitnch rent z dopravy ropy a zemnho plynu do zpadnej Eurpy. 9.5.3 Zbrojrska produkcia Poas 80. rokov predstavovalo eskoslovensko jednho z najvznamnejch producentov zbran na svete v roku 1987 bolo siedme (Nasledujci opis je zaloen na knihe od Smitha, 1998). Slovensko malo dominanciu vo vrobe akch zbran, najm tankov a obrnench transportrov, ktor dodvalo najm ostatnm krajinm Varavskej zmluvy. Vzhadom na zniujci sa dopyt po tchto vrobkoch ku koncu 80. rokov spsoben zmenenou geopolitickou situciu, odvetvie postupne strcalo trhy. Z pochopitench dvodov nemohlo nasledova ostatn priemyseln odvetvia, ktor na rozpad vchodnch trhov reagovali presunom na trhy zpadnej Eurpy. Namiesto toho sa pristpilo k iastonej a plnej konverzii na civiln vrobu. Konverzia zbrojrskeho priemyslu vak nebola spen, ako ukzala u as venujca sa vvoju priemyslu poas 90. rokov nov vrobn linky nenali trhy a celkov vroba, export a zamestnanos v sektore sa podstatne znili. Programy konverzie boli sasou vetkch priemyselnch politk, existovali u pred nimi a boli spojen s pokraujcim ttnym vlastnctvom viny bvalch zbrojrskych tovrn. Na financovanie konverzie sa explicitne pouili signifikantn zdroje do roku 1993 od federlnej vldy a v rokoch 1993 a 1994 od slovenskej vldy. Celkov priame nklady v rokoch 1991-1994 predstavovali 2,2mld. Sk priamej finannej pomoci, 3,8mld. Sk odpsanch dlhov a neznmy objem vldnych zruk za piky pre nov vrobn linky (Meiar, 1997, s.57). V roku 1995 bola vytvoren nov, ttom vlastnen holdingov spolonos DMD Holding, a.s., ktor integrovala vinu ttom vlastnench podnikov v sektore, a preto vzah medzi vldou a podnikmi nadobudol nov formu. Napriek pomoci a integrcii nebola vina podnikov schopn sa hospodrsky zotavi a alej produkovala vrazn straty, ktor kumulatvne v rokoch 1991-1998 predstavuj viac ako 22 milird za cel sektor. Takto negatvny vvoj zisku nezaznamenal iadny in sektor. Tto strata naznauje lepie ako u uvdzan sla skuton rozsah explicitnch a implicitnch dotci, pretoe strata sa kryla, okrem u spomnanch zdrojov, aj z verov zo ttom kontrolovanch bnk a omekanmi alebo nerealizovanmi platbami v daovej a odvodovej oblasti. Existuj tri zkladn priny nespechu. Po prv, rchla transformcia zbrojrskeho priemyslu na civiln ely je vdy vemi ak. Finann zdroje,

239 ktor mal tt k dispozcii, boli podstatne niie ne bolo pvodne plnovan, o vystilo do zruenia niektorch programov a nedofinancovania inch (Meiar, 1997, s.57-58). Ilo iastone o dsledky rozdelenia eskoslovenska a obmedzench fiklnych monost slovenskej vldy. Najdleitejie vak pravdepodobne boli intitucionlne problmy spojen s pokraujcim ttnym vlastnctvom. Dlh odklady pri schvaovan projektov (tamtie) spolu s politicky motivovanmi zmenami, osobn konflikty v rmci podnikov, rozvoj tzv. rentirskych aktivt a nejasn smerovanie prispeli k pokraujcemu padku tej asti sektora, ktor vlastnil tt (Smith, 1998, s.317-318). Borgula (1999) vypotava tie segmenty strojrskeho odvetvia, ktor s konkurencieschopn. Ide prve o tie, ktor nie s priamo spojen so zbrojrskou vrobou: Poda odkrytej komparatvnej vhody je len 5 z 26 segmentov strojrstva konkurencieschopnch na nronch trhoch (OECD) a to v nasledovnom porad: stavba lod, oprava lod a lnov, vroba losk, prevodoviek a ovldacch prvkov, siastky a doplnky do motorovch vozidiel a motory, eleznin lokomotvy a vozne, strojrska metalurgia. Preto mono hovori o jasnom rozpore medzi zmermi a vsledkami pri konverzii zbrojrskeho priemyslu. Cieom vld bolo zachovanie tovrn a spolonost predtm vyrbajcich zbrane a retrukturalizova ich smerom k civilnej vrobe a zachovaniu signifikantnej rovne produkcie a zamestnanosti. V realite vak vsledky pripomnali skr politiku vyspelch krajn voi plne neperspektvnym sektorom kde sa vlda sna zmierni boles pri postupnej likvidcii odvetv, ktor s odsden na znik. Poas 90. rokov najkovejie tovrne na strednom Slovensku, zamestnvajce predtm desatisce robotnkov postupne zniovali poet zamestnancov, a km nedosiahla len zlomok objemu z minulosti. 9.6 Priemyseln politiky V rmci tejto asti budeme analyzova es dokumentov, z toho p nesie nzov priemyseln politika. Nie vetky boli oficilne schvlen vldou i parlamentom. Niektor boli predloen ministerstvom hospodrstva, ale neboli nikdy oficilne schvlen, zvyajne vzhadom na politick zmeny spsoben vobami alebo vmenou vld i ministrov. Mnoh programy vak zostali zachovan a prevali z jednej priemyselnej politiky do druhej a asto mono pozorova vrazn kontinuitu myslenia. o je ete dleitejie, tieto politiky nepouvame ako nstroje politickho boja - v zmysle toto vlda sbila a nesplnila - ale na to, aby sme pochopili myslenie politikov a ich prstup k slovenskmu priemyslu a trukturlnym zmenm. Spolu maj viac ako 1000 strn, preto sa v tejto analze sstreujeme na strun odpove na nasledovn otzky:

240 ak ciele stanovili pre priemyseln politiku a akmi nstrojmi ich chceli dosiahnu? boli tieto dokumenty vntorne konzistentn? Prv bol predloen v aprli 1992 a nesie meno Antona Vavra, podpredsedu vldy pre hospodrstvo vo vlde Jna arnogurskho, ktor bola pri moci od aprla 1991 do jna 1992. Je to jedin dokument v tejto kapitole, ktor sa nenazva priemyseln politika, ale v tradci nemeckej Strukturpolitik sa vol trukturlna politika Slovenskej republiky. Nvrh sa sstreuje na niekoko vybranch sektorov, v ktorch vid pre tt nezastupiten lohu vzhadom na to, e predstavuj bu vazov alebo prehrvajcich. V rmci priemyslu sa sstreuje na energetiku ako strategick odvetvie (s.10) a na prehrvajcich aobn a hutncky priemysel: Hutnctvo eleznch aj neeleznch rd m len obmedzen komparatvnu vhodu (s.13) a je nron na dovoz, energiu a ivotn prostredie (tamtie). Jeho podstatn as by sa preto mala utlmi a zvyok modernizova na sofistikovanejiu vrobu. Preferovanmi nstrojmi na dosiahnutie tohto ciea by boli vyie ceny energie a uplatnenie relnych nkladov za spsoben environmentlne kody a spotrebovan prrodn zdroje. V energetike by mal by zsadn trukturlny posun v zsadnej preferencii efektvnejieho vyuitia energie pred vytvranm novch energetickch zdrojov (s.10). Z niektorch hadsk ide o najmenej konkrtny dokument, pretoe len uruje cie a smery, ktor potom nekvantifikuje. Na druhej strane vak, odhliadnuc od sel, ide asi o najkonkrtnej dokument z analyzovanch politk. Uruje zkladn trukturlny posun, ktor chce dosiahnu (od menej sofistikovanho priemyslu a vekch podnikov smerom k modernejiemu priemyslu s vm zmyslom pre ochranu ivotnho prostredia a spory energie) a neboj sa poveda, e to bude znamena tlm niektorch odvetv a pouitie vldnych dotci a dan tmto smerom. Preto nemono Vavra (1992) oznai za veobecn politiku podporujcu veobecnmi prostriedkami vetky odvetvia. Po vobch v jni 1992 sa k moci dostala druh vlda Vladimra Meiara (jn 1992 - marec 1994) a uloila novmu ministrovi hospodrstva udovtovi ernkovi vypracova priemyseln politiku, ktor predloil v novembri 1992 (ernk, 1992). Tto Priemyseln politika Slovenskej republiky ako prv obsahuje plny vldy pre vetky priemyseln odvetvia (patr vak medzi neschvlen). Obsahuje aj krtkodob a dlhodob ciele (s.5), ktor s vgne, ale v slade s u deklarovanmi ciemi politikov: utlmi neefektvne podniky, zni spotrebu energie a surovn, zni vrobu a spotrebu ocele spolu s prslunmi environmentlnymi kodami, zvi pridan hodnotu v priemysle spolu s podielom

241 sofistikovanej a exportovatenej produkcie. Upozoruje tie na dominantnos akho priemyslu a nzku mieru sofistikcie (tamtie, s.4). Preto by sa dala oakva vrazn podpora tm odvetviam, ktor spaj tieto poiadavky politikov. D sa vak poveda, e to nie je pravda - na zklade Dodatku . 2, Nvrhy na vldne programy rozvoja priemyslu v Slovenskej republike, ktor obsahuje zaman investin projekty poas nasledujceho desaroia. Na zklade tchto dajov sme vypotali truktru navrhovanch investci, ktor obsahuje tabuka 4: TABUKA 5: Vldne programy priemys. rozvoja pre vybran odvetvia, 1992
Vybran priemyseln odvetvia Navrhovan investcie (mil. Sk) CA + CB aobn priemysel 5 066 ahk priemysel 3 145 DB Textiln a odevn vroba 862 DC Spracovanie koe a vroba koench vrobkov 383 DD Spracovanie dreva a vroba drevench vrobkov 1 900 Zkladn priemyseln odvetvia 62 055 DE Vroba celulzy, papiera a vrobkov z papiera, vydav. a tla 12 970 DF Vroba koksu, rafinovanch ropnch produktov a jadr. palv 13 739 DG Vroba chemikli, chemickch vrobkov a chem. vlkien 3 995 DI Vroba ostatnch nekovovch a minerlnych vrobkov 2 111 DJ Vroba kovov a vroba kovovch vrobkov 29 240 Investin statky 16 917 DK + DM Vroba strojov a zariaden i.n.a vroba dopr. prostr. 15 300 DL Vroba elektrickch a optickch zariaden 1 617 Energetika 142 100 Celkovo za vybran priemyseln odvetvia 229 283 SPOLU 251 400 Zdroj: autorove vpoty na zklade dajov v ernk (1992), Dodatok . 2.

Zkladn priemyseln odvetvia a energetika vemi vrazne dominuj (81,2%). Pri bliom preskman navrhovanch projektov v rmci zkladnch priemyselnch odvetv je navye vidie, e s zameran na aie, menej sofistikovan asti spektra, aj ke obvykle s myslom ho modernizova. Inmi slovami, ide o stratgiu zachovania kapitlovo a energeticky nronch odvetv ich modernizciou, nie o stratgiu trukturlneho posunu. aliu priemyseln politiku predloil Peter Magvai (1994), minister hospodrstva v Moravkovej vlde (marec - december 1994). V jednej veci sa od svojho predchodcu vrazne li. Tam, kde ernkov nvrh obsahoval investin projekty pre vetky odvetvia, sna sa Magvai sstredi pozornos vldy na tie oblasti, ktor by mali predstavova prioritu a kde by mal by tt prtomn -

242 celkov nklady navrhovanch projektov s menej ako polovica celkovch nkladov v ernkovi (1992), napriek pribline 30% rastu cien medzi predloenm oboch nvrhov. Okrem toho pomenva zdroje na financovanie vldnych priort. Do prvej skupiny patria projekty makroekonomickho vznamu (Magvai, 1994, Dodatok .2, s.7), kde vlda prevezme verov zruky. Do druhej skupiny patria retrukturalizan projekty regionlnej a odvetvovej dleitosti, kde vlda tie prevezme verov zruky spolu s iastonou hradou rokovch nkladov (tamtie, s.15). Do prvej skupiny patrili primrne investcie do infratruktry vdavky do priemyslu obsahuj 24,8mld. Sk v elektrrenstve a 32,6mld. Sk na priemysel zemnho plynu a ropy. Druh skupina je rozdelen poda odvetv. Op dominuj zkladn priemyseln odvetvia a energetika. Na zkladn odvetvia pripad 50,1% navrhovanch vdavkov a na energetiku 18,3%. o vak odliuje Magvaiho koncepciu od ernkovej je explicitn podpora pre zkladn odvetvia: Energetika, hutnctvo a chemick priemysel... maj vysok podiel na HDP a export, ktor nevieme nahradi produkciou inch sektorov a ak ich vrobky prestan by konkurencieschopn, mu vznikn nerieiten ekonomick problmy. (Magvai, 1994, s.19). Vysok podiel tchto odvetv vo vldnych nvrhoch retukturalizanch a investinch vdavkov dokazuje, e tto analza sa premietla do konkrtnych nvrhov. Po vobch v oktbri 1994 sa k moci dostala tretia Meiarova vlda (1994 1998). V roku 1995 schvlila a predloila do parlamentu priemyseln politiku (Meiar, 1995) a o dva roky nasledovala rovnak proces aktualizcia priemyselnej politiky (Meiar, 1997). Tieto dokumenty uznvaj existenciu dilemy priemyselnej politiky vemi podobne ako Magvai (1994), ale neuvdzaj explicitn prstup k jej vyrieeniu. Inak sa daj charakterizova ako vetko pre vetky sektory. Obsahuj dlh zoznamy mikropriort pre jednotliv odvetvia, ktor silne pripomnaj plny zo socialistickho obdobia (bliie rozobran v asti o intitucionlnych problmoch). Podobne ako v Magvaim (1994) existuje dlh zoznam mench politk s minimlnym financovanm a dsledkami. Skutone razantnejie nvrhy obsahuj len politiky venujce sa pecificky jednotlivm odvetviam. Op sa preferuj ako nstroj vldne zruky za very a truktra vdavkov urench pre pecifick odvetvia op favorizuje zkladn priemyseln odvetvia - hutnctvo a chemick priemysel sa podieaj na navrhovanch projektoch v tejto oblasti 49,2%, zatia o ahk priemysel mal zska 1,8% a elektrotechnick priemysel 1,5%. Jedinou vraznejou zmenou je finann posun k strojrstvu - 42,5% (vetky daje s z Meiara, 1995, s.121). Za sas priemyselnej politiky treba tie povaova dva osobitn zkony prijat poas tohto obdobia - zkon o strategickch podnikov a revitalizan zkon - aj preto, e sa na ne tieto politiky odvolvali a mali by priamou sasou vldnej politiky voi priemyslu. Podrobnejie sa im venuj kapitoly o privatizcii a retrukturalizcii.

243 9.7 Analza vplyvu ttu na priemyseln retrukturalizciu a investcie V postkomunistickej krajine ovplyvuje vlda retrukturalizciu a investcie v priemysle mnohmi spsobmi. Tto as sa sna pozrie na tie, ktor sa obvykle vynechvaj pri analze vplyvu ttu a s asou priemyselnej politiky, ako sme ju definovali v vode. Slovensk priemysel je vysoko kapitlovo nron a nie je preto prekvapujce, e jednm z rozhodujcich kov k zmenm v priemyselnej truktre je preto dostupnos, respektve nedostupnos investinho kapitlu pre jednotliv odvetvia a podniky. Vlda ovplyvovala tto oblas najm tromi spsobmi - svojou privatizanou, verovou, a tie fiklnou a investinou politikou. Okrem toho sa treba pri vysvetlen zlyhania priemyselnej politiky na Slovensku venova aj intitucionlnym charakteristikm ttu, predovetkm neschopnosti prispsobi sa meniacemu prostrediu a astm politickm zmenm. 9.7.1 Privatizcia ttne vs. skromn vlastnctvo niektorch sektorov je jednm zo zkladnch nstrojov klasickej priemyselnej politiky. Na Slovensku sa situcia lila od demokraci s rozvinutou trhovou ekonomikou tm, e tt pred transformciou vlastnil cel ekonomiku. Privatizcia viny hospodrstva bola preto povaovan za jeden z kovch cieov ekonomickej reformy odshlasenej v roku 1990 a odtartovanej 1. janura 1991. (MSPNM SR, 1999, s.1) Viac sa o nej mono dota v kapitole o privatizcii. Z pohadu priemyselnej politiky je okrem veobecne relevantnch otzok sprvy obchodnch spolonost a dsledkov privatizcie, ktorm sa venujeme v osobitnch kapitolch najdleitejie, i zvolen privatizan metdy priamo alebo nepriamo ovplyvovali truktru priemyslu. Budeme sa snai dokza, e najm metda zvolen v rokoch 19941998 takto vplyv mala a to vplyv, ktor iiel proti oficilne deklarovanm zmerom priemyselnej politiky. Dsledky tejto politiky boli prehben predtm pouvanou kupnovou metdou. Prvej vlne vekej privatizcie na Slovensku dominovala kupnov privatizcia - jej prostrednctvom bol privatizovan majetok v tovnej hodnote 79,7mld. Sk, zatia o priamymi predajmi bol predan majetok v hodnote len 12,7mld. Sk. Slovami jednho z architektov kupnovej privatizcie: (Kupnov metda sa pouila) preto, e rchlos a rozsah privatizcie sa povaovali za kov a existoval nedostatok vonho investinho kapitlu. (Miklo, 1996, s.90). Kupnov metda, v rmci ktorej obyvatelia dostali kupnov kniky, ktor si mohli vymeni za akcie podnikov, splnila cie rchlej a rozsiahlej privatizcie, aj ke existuj vrazne odlin hodnotenia jej nsledkov na sprvu obchodnch spolonost a retrukturalizciu (vi napr. Djankov a Pohl, 1997, Meiar, 1997, MSPNM SR, 1999 a kapitolu o privatizcii v tejto knihe.). Naopak, v obdob 1995

244 - 1998 sa kupnov privatizcia zruila a priamymi predajmi sa predali podniky v tovnej hodnote 109,2mld. Sk (Reptov a Polonec, 1999, s.460-1). Tto as sa bude snai demontrova, e obe metdy mali vplyv na priemyseln truktru kupnov privatizcia nepriamo spolu s expanzvnou fiklnou politikou a priame predaje priamo, najm v sinnosti s investinmi poiadavkami, ktor boli ich podmienkou. Ako ukazuje tabuka 6, v obdob rokov 1995-1998 boli privatizovan vek podniky majce najm v zkladnch priemyselnch odvetviach podstatn podiel na produkcii svojho odvetvia. Tabuka vychdza z dajov o 100 najvch slovenskch podnikoch zostaven pre rok 1998 tdennkom TREND. ahk priemysel nie je medzi vekmi podnikmi takmer vbec zastpen, o nie je vzhadom na jeho povahu prekvapujce. Zaujmavejie s odvetvia aobnho, potravinrskeho, investinho a zkladnho priemyslu, ktor s v TOP 100 vrazne zastpen. Na jednej strane potravinrstvo a sektory produkujce investin statky boli v obdob 1995-1998 privatizovan len do vemi malej miery. Naopak, aobn a zkladn priemysel bol v tomto obdob privatizovan dominantne, najm ak sa pozrieme na vek podniky. Z tabuky sa d preto usdi, e ak bolo na privatizanom procese v rokoch 1995-1998 nieo pecifick, ovplyvnilo by to vek podniky v tchto sektoroch ovea vraznejie ako in sektory. Privatizan proces v tomto obdob mal viacer pecifick rysy, z hadiska trukturlnej politiky vak medzi najdleitejie patril systm investinch podmienok. Cena podnikov bola stanoven na vrazne niej rovni ako predtm pri priamych predajoch v rokoch 1992 a 1993 predstavovala 105,9% a 106,7% tovnej hodnoty, zatia o v rokoch 1996 a 1997 to bolo 28,17% a 18,02% (MESA 10, 1999). Podmienkou predaja vak bolo realizova investcie, ktor sa bu neskr odpotali z ceny, alebo ich diskontovanie bolo zahrnut v cene, ale ich nerealizcia by znamenala nutnos doplati rovnak sumu. Preto, ak marginlna hodnota investci nebola vemi nepravdepodobn nula, oplatilo sa novm vlastnkom investova, aj ke tto investcia nebola efektvna (Jurzyca, 1999). Aby sme analyzovali dsledok motivci, ktor tento systm vytvral, pozrime sa na (nepln) daje o priamych predajoch v rokoch 1995-1998, ktor s k dispozcii z privatizanho registra spolonosti MESA 10. Ak sa pozrieme na 35 najvch slovenskch spolonost poda trieb v roku 1998, 9 z nich psob v slubch a stavebnctve. Zvynch 26 s bu priemyseln podniky, alebo ttne podniky psobiace v oblasti energetiky a verejnch sluieb. 8 ttnych spolonost predstavuje Slovensk plynrensk priemysel, Slovensk elektrrne, 3 rozvodn elektrrensk zvody - Slovensk eleznice, Slovensk telekomunikcie a Slovensk pota. Vldnou investinou politikou, ktor smerovala vznamn zdroje do tchto podnikov, najm v energetike, sme sa u zaoberali.

245 TABUKA 6. Vek podniky privatizovan priamymi predajmi v rokoch 19951998 a ich dleitos v rmci trieb svojho odvetvia
Sektor Poet podnikov v TOP 100, 1998 Poet podnikov v TOP 100 privatizovanch v 1995-98 4 Ich podiel na trbch TOP 100 podnikov ich odvetvia 100 Ich podiel na trbch celho ich odvetvia v 1998 36

aobn priemysel Potravinrstvo ahk priemysel

CA 4 +CB DA 8 DB 1 DC 0 DD 0 DN 7 Zkladn DE 1 priemyseln DF 11 odvetvia DG 2 DH 2 DI 7 DJ 3 Investin DK 4 statky DL 5 DM 0 Zdroj: autorove vpoty na zklade Trend TOP 100, dajov MSPNM SR a dajov tatistickho radu SR.

0 0 0 0 0 0 0 0 3 51,7 34,1 1 100 95,2 6 44,2 39,8 0 0 0 2 100 13,5 4 83 54,6 1 51,8 15,3 1 19,6 6,1 2 8,7 7,8 0 privatizanho registra MESA 10,

Tto analza sa preto zaober zostvajcimi 18 priemyselnmi podnikmi, ktor tt plne nevlastn. Z nich bolo 9 privatizovanch poas rokov 1995-1998 a mme k nim k dispozcii daje o tovnej hodnote, predajnej cene a investinch poiadavkch. Tieto firmy mali za povinnos investova po privatizcii aspo 27,2mld. Sk, o je viac ako 59,8% celkovch investinch poiadaviek obsiahnutch v zmluvch prtomnch v privatizanom registri (45,8mld. Sk). Akcie tchto firiem predan poas tohto obdobia vak mali tovn hodnotu 26,1mld. Sk - iba 23,9% celkovej tovnej hodnoty podnikov predanch poas tohto obdobia. tt tak motivoval novch vlastnkov tchto firiem na vrazn investcie vrazne prekraujce ich tak i tak vysok podiel na celkovom priemyselnom outpute. Ilo najm o relatvnych obrov zo zkladnch priemyselnch odvetv - petrochmia, chemick a hutncky priemysel. Existuj individulne dkazy, e podobn podmienky platili aj pre vek priemyseln podniky v zkladnch priemyselnch odvetviach predan poas druhej vldy Vladimra Meiara krtko pred jej odvolanm v marci 1994, najm vo farmaceutickom a chemickom priemysle (Reptov a Polonec, 1999, s.460-1). Na zver preto mono kontatova, e vberom podnikov, ktor sa rozhodla privatizova priamym predajom a vysokmi, no selektvnymi investinmi

246 poiadavkami poskytovala vlda vemi siln investin motivciu najvm podnikom v sektoroch, ktor mali oficilne poda jej zmerov zni svoj podiel v ekonomike. U sme spomnali, e tieto odvetvia boli investine favorizovan u poas komunizmu. Na podnikovej rovni ilo navye vinou o spolonosti v zkladnejch a ach segmentoch svojich odvetv - najm v spracovan ropy a rudy. 9.7.2 Fiklna a investin politika V tejto asti sa budeme venova zmenm vo fiklnej a investinej politike ttu poas devdesiatych rokov a ich dopadu na truktru priemyselnch investci. (Zujemcov o detailnejiu analzu odkazujeme na kapitolu o fiklnej politike.) Desaroie mono rozdeli pribline na tri obdobia. Do 1. janura 1993 ilo o fiklnu politiku republikovej vldy vldnucej reginu v hlbokej krze. Medzi rokmi 1993 a 1995 sa vldy museli zrove bori s alou zaou budovania novho ttu a stratou transferov z federlneho rozpotu. Dokzali to a zrove znili uvonenos fiklnej politiky. V rokoch 1996 a 1998 ilo o agresvne expanzvnu fiklnu politiku zameran najm na budovanie infratruktry. Roky 1991 a 1992 mono charakterizova vznikom tvrdho rozpotovho obmedzenia pre podniky a stratou ttnych dotci. Celkov fiklna politika bola pomerne retriktvna s cieom zabrni objaveniu sa hyperinflcie na posk spsob. Tvrd postoj bol zaloen na potrebe zmierni inflan tlaky vyplvajce z liberalizcie cien, devalvcie a inch externch okov. Ilo o spen prstup po medzironom nraste o 61,2% v roku 1991 sa rast cien spomalil na 10% v roku 1992, o predstavovalo v rmci liberalizovanej postkomunistickej skupiny najniiu mieru inflcie. daje o nezvislom Slovensku, ktor mme k dispozcii pre obdobie od 1.1.1993, ukazuj konzistentne konzervatvnu menov politiku, o znamen, e poas tohto obdobia malo Slovensko spolu s eskou republikou najniiu mieru inflcie spomedzi transformujcich sa ekonomk. Zrove to vak znamenalo, e na domcom verovom trhu dochdzalo ahko k tzv. crowding-out effect (vytesovac efekt) vzhadom na nzku priemern verov expanziu. Vzhadom na relatvne mal rolu spotrebiteskch verov existuje inverzn vzah najm medzi vermi podnikovej sfre a vermi vlde. Graf 2 ukazuje vvoj veru vlde a podnikom, ke sa za vchodiskov bod berie 1.1.1993 (=100). Graf 3 dopa predchdzajci graf zobrazenm pomeru medzi domcim istm verom vlde a verom podnikom v rokoch 1993 a 1998. U na prv pohad mono rozozna tri zkladn obdobia. Poas prvho roka mali ekonomick recesia, nklady budovania novho ttu, relatvny nedostatok fiklnej disciplny a strata federlnych transferov za nsledok vysok rozpotov deficit a svisiaci nrast vldnych verov na kor podnikov. V roku 1994 znamenal ekonomick rast

247 a rastca fiklna disciplna, e ver vlde zaal stagnova a postupne klesa. Podniky konene zaali ma v prstup k verom a rchly rast ich verov trval do konca roka 1995 a iastone do roka 1996. V roku 1996 sa stretli dva fenomny. Vlda zaala ambicizny infratruktrny program sprevdzan vysokmi nkladmi a centrlna banka, obvajca sa prehriatia ekonomiky a rastceho deficitu benho tu platobnej bilancie, zaala by v menovej politike vrazne retriktvna. Poas rokov 1996 a 1998 vlda vaka svojim verom vrazne vytesnila skromn very. (Poznmka vrazn pokles istho veru vlde na konci roku 1996 bol vsledkom tovnej zmeny, ke sa odpsal kontroverzn dlh slovenskej vldy voi eskej republike. Bez tejto zmeny mono pozorova neustly nrast veru vlde u od polovice roku 1996.) GRAF 2. ist ver vlde a ist ver podnikom, 1993 - 1998
230

210

190

1.1.1993=100

170

150

130

110

is t v e r p o d n ik o m
90
93

is t v e r v l d e

1.1.1993=100. Prame: NBS.

GRAF 3. ist ver vlde/ist ver podnikom, 1993 - 1998, %

45

40

35

30

25

20
II. 97 IV .9 7 VI .9 7 VI II. 97 II. 98 IV .9 8 VI .9 8 VI II. 98 II. 94 IV .9 4 VI .9 4 VI II. 94 II. 96 IV .9 6 VI .9 6 VI II. 96 X. 93 XI I.9 3 II. 95 IV .9 5 VI .9 5 VI II. 95 II. 93 IV .9 3 VI .9 3 VI II. 93 1/ 1/ 93 X. 94 XI I.9 4 X. 95 XI I.9 5 X. 96 XI I.9 6 X. 97 XI I.9 7 X. 98 XI I.9 8

Prame: NBS.

94 IV .9 4 VI .9 4 VI II. 94 X. 94 XI I.9 4 II. 95 IV .9 5 VI .9 5 VI II. 95 X. 95 XI I.9 5 II. 96 IV .9 6 VI .9 6 VI II. 96 X. 96 XI I.9 6 II. 97 IV .9 7 VI .9 7 VI II. 97 X. 97 XI I.9 7 II. 98 IV .9 8 VI .9 8 VI II. 98 X. 98 XI I.9 8

II. 93 IV .9 3 VI .9 3 VI II. 93

93

X.

1/

I.9

1/

XI

II.

248 Vzhadom na nedostupnos domcich verov sa zaali podniky oraz viac obraca do zahraniia, najm vzhadom na zdanliv vhodnos nzko roench devzovch verov pri fixnom kurze slovenskej koruny. Vysok rast slovenskej ekonomiky zvil pralivos slovenskch spolonost pre zahraninch veriteov (OECD, 1999, s.9). Vsledkom - ukzanm v grafe 4 - bol siln rast verov zo zahraniia od roku 1995 v porovnan s domcimi vermi. Na konci roka 1995 bol pomer zahraninch verov podnikov voi domcim verom podnikom 29,6%. V novembri 1996 to bolo stle len 33,2%. Poas nasledujcich dvoch rokov sa tento pomer viac ako zdvojnsobil na 74,6% k 31. decembru 1998. Tento vvoj je pre priemyseln truktru dleit z troch prin. GRAF 4. Zahranin a domci podnikov dlh, 1993 - 1998
700

600

500

december 1992=100

400

300

200

100

zahranin zadenos slovenskc h podnikov

0

dom ca zad enos slovenskch podnikov

Prame: NBS.

Po prv, podstatn as tchto verov boli very so ttnou zrukou pre ttne spolonosti stavajce jadrov a vodn elektrrne a in infratruktru najm v energetike a komunikcich. ttne verov zruky predstavovali ku koncu 1998 100,4mld. Sk a boli vinou prevzat v rokoch 1995-1998. o je ete dleitejie, zo zrejmch prin boli len vek spolonosti schopn sa napoji na medzinrodn finann trhy a zska zahranin very. To sa pravdepodobne odrazilo aj na rozdelen investci v rokoch 1996 a 1997, ke mali vek spolonosti disproporcionlne vek podiel na investcich v porovnan s pridanou hodnotou. ako ukazuje tabuka 7. Navye, vzhadom na formu privatizcie zvolen v predchdzajcom obdob (kupnov privatizcia) mali aj predtm privatizovan podniky vysok potrebu investinho kapitlu, kee samotn privatizcia iadny nepriniesla. Tento jav len

Fe 2 b9 Ap 3 r-9 Ju 3 n9 Au 3 g9 O 3 ct -9 De 3 c9 Fe 3 b9 Ap 4 r-9 Ju 4 n9 Au 4 g9 O 4 ct -9 D 4 ec -9 Fe 4 b9 Ap 5 r-9 Ju 5 n9 Au 5 g9 O 5 ct -9 D 5 ec -9 Fe 5 b9 Ap 6 r-9 Ju 6 n9 Au 6 g9 O 6 ct -9 D 6 ec -9 Fe 6 b9 Ap 7 r-9 Ju 7 n9 Au 7 g9 O 7 ct -9 De 7 c9 Fe 7 b9 Ap 8 r-9 Ju 8 n9 Au 8 g9 O 8 ct -9 De 8 c98

D ec

-9

249 zdraznil dsledky investinej a fiklnej politiky ttu v rokoch 1996-1998 (vi kapitoly o privatizcii a retrukturalizcii). TABUKA 7. Rozdelenie pridanej hodnoty a investci poda vekosti poas obdobia vraznej investinej aktivity, truktra v %
Pridan hodnota Investcie 1996 1997 1996 1997 Podniky poda potu zamestnancov 0-9 13,2 14,5 11,3 8,6 10 19 3,6 3,8 3,0 2,3 20 49 4,7 5,2 4,4 4,4 50 249 13,2 14,7 17,9 23,0 250 a viac 46,8 42,0 63,4 61,7 ivnostnci 18,5 19,8 SPOLU 100,0 100,0 100,0 100,0 Zdroj: tatistick rad SR. Poznmka: daje o investcich neobsahuj daje o investcich ivnostnkov.

alm dleitm faktorom je vvoj priamych zahraninch investci (PZI). PZI boli poas celho desaroia vemi nzke a povaovan vetkmi vldami za neuspokojiv. Nepredstavovali vak dodaton zdroj investci. Vldy s vak zodpovedn za dve kov priny nzkeho toku PZI. Po prv, rozhodli sa privatizova v prospech domcich kupcov, i u prostrednctvom kupnovej privatizcie alebo priamych predajov, aj ke privatizcia sa ukzala by v inch krajinch ako najlep a najrchlej nstroj prilkania PZI. V prpade kupnovej privatizcie ide len o iaston pravdu, pretoe mnoh podniky, o ktor bol zujem zo strany zahraninch investorov, boli z kupnovej privatizcie vylen a predan namiesto toho zahraninm investorom. alou prinou nzkych PZI bola nzka politick stabilita, nacionalistick postoje a negatvne vnmanie vld Vladimra Meiara v zahrani. Vsledkom tejto kombincie boli vysok investcie v ttom kontrolovanch sektoroch (najm energetika) a vo vekch skromnch podnikoch, prevane v zkladnch priemyselnch odvetviach. Tm sa alej vaka inom ttu prehlbovala priemyseln truktra, ktor oficilne vldne politiky identifikovali ako nepriazniv. 9.7.3 Neschopnos prispsobi sa vyvjajcemu sa prostrediu Do alej skupiny prin, preo sa nedosiahli ciele vldy v oblasti priemyselnej politiky a preo nebola vldna politika spen, bola neschopnos intitci prispsobi sa novmu postkomunistickmu prostrediu, ktor prechdzalo po roku 1989 rapdnymi zmenami.

250 Najlepm prkladom neschopnosti exekutvy prispsobi sa novmu prostrediu bolo, e koncepcie priemyselnej politiky vinou obsahovali irok zber pecifickch projektov a vgnych vyhlsen. Je pochopiten, ak v roku 1992 obsahovala navrhovan priemyseln politika as venovan Nvrhom na vldne programy rozvoja priemyslu Slovenskej republiky (ernk, 1992, Dodatok .2). Ide o dvadsadevstranov dokument obsahujci zoznam 120 projektov, ktor mala vlda podporova, siahajcich od dokonenia jadrovej elektrrne a po vrobu mikrovlnch rr (tamtie, s.1 a 8). Aj ke tento zoznam by bolo mon prvom kritizova ako mechanick pokraovanie komunistickho plnovania, mal svoju vntorn logiku vyplvajcu z faktu, e tt v tomto obdob ako vlastnk kontroloval vrazn vinu, ak nie vetky spolonosti obsiahnut v nvrhu. Rovnako sa mono postavi k vgnym vyhlseniam roztrsenm po dokumente o zven efektivity vroby, spore palv a energetickch zdrojov, zven sofistikovanosti a kvality vroby. (ernk, 1992, s.11). Tento prklad je z hutnctva, ktor bolo v roku 1992 dominantne vo vlastnctve ttu. Preto sa podobn vyhlsenia a pecifick projekty, ktor tvoria vek as tchto dokumentov, daj chpa ako smerovanie, ktorm sa chce vlastnk - tt - vybra. Ako sa vak privatizovala oraz via as priemyslu, zaalo by oraz menej pochopiten, preo by podobn nvrhy mali by sasou priemyselnej politiky, napriek tomu vak v politikch zostvali. Aktualizcia priemyselnej politiky predloen vlde a parlamentu v druhom polroku 1997 stle obsahovala zoznam rozvojovch projektov (Meiar, 1997, s.60). Ten sa vak vzhadom na takmer ukonen privatizciu tkala najm skromnch podnikov bez vysvetlenia, ako tt mienil podporova alebo ovplyvova tieto aktivity (napr. vroba amoniaku v a.s. Duslo aa, (tamtie, s.66) - spolonosti, v ktorej tt u nevlastnil ani jednu akciu). Nejde o vnimku. V roku 1997 bolo 73% slovenskej priemyselnej vroby produkovanch v skromnom sektore (Miklo, 1998, s.336), a to pri ttnom vlastnctve energetiky, ktor sa do tejto tatistiky zapotala. Pri skman zoznamu rozvojovch projektov tie njdeme jeden skromn podnik za druhm. alm dkazom neschopnosti vld prispsobi sa meniacemu prostrediu bol osud zkona o strategickch podnikoch a revitalizanho zkona. Prv, prijat v roku 1995, mal zabezpei trval as, respektve vplyv ttu v kovch podnikoch. Druh, prijat v roku 1997, mal napomc prostrednctvom zastavenia tandardnho konkurznho a exekunho mechanizmu oiveniu vybranch podnikov. Ani jeden z nich sa v praxi irie neuplatnil mnoh, poda zkona o strategickch podnikoch neprivatizovaten podniky boli privatizovan a iadny podnik nikdy nepreiel revitalizciou. Oboma zkonmi sa irie zaoberaj kapitoly o privatizcii a retrukturalizcii, preto len uveme priny nespechu oboch

251 projektov, iastone sa prekrvajce s u uvedenm problmom rozvojovch projektov. Vlda a ttny apart neboli schopn sa prispsobi rapdne sa meniacemu prostrediu. Na Slovensku vznikala poas 90. rokov trhov ekonomika, prvny tt a demokratick politick systm, pre ktor s charakteristick, okrem inho, obmedzen efektvna moc ttu a najm exekutvy zasahova do ekonomiky. Obmedzenia vznikaj nielen vzhadom na rozdelenie moci medzi jednotlivmi ttnymi orgnmi (oba zkony boli plne alebo iastone vyhlsen stavnm sdom SR za protistavn), ale i na alie obmedzenia spojen s faktom, e v takomto prostred existuj univerzlne pravidl obmedzujce aj tt a exekutvu a e tt a exekutva s len jednm z mnohch hrov v ekonomike (revitalizcia bola do vyhlsenia protistavnosti zablokovan neshlasom niektorch lenov revitalizanej komisie zstupcov ttom ovldanch bnk). tt a exekutva okrem toho neboli vo svojom plnovan do vekej miery schopn sa prispsobi fiklnym obmedzeniam, take mnoh plny nebolo mon realizova. 9.8 Zver V tejto kapitole sme sa pozreli na kov aspekty priemyselnej politiky na Slovensku poas 90. rokov. V tomto obdob sa nedosiahli oficilne ciele vldnych dokumentov venujcich sa priemyselnej politike. Naopak, prehbili sa mnoh tendencie, ktor politici povaovali za negatvne. as zodpovednosti mono prisdi intitucionlnym aspektom riadenia transformcie, najm astm zmenm politk a neschopnosti politikov prispsobi sa meniacemu sa slovenskmu ekonomickmu prostrediu, ktor mono charakterizova rchlo sa zvyujcou dominanciou trhu a de facto oslabovanm exekutvy. Okrem toho, mnoh oficilne ciele v priemyselnch politikch si nepriamo protireili s nvrhmi postupov obsiahnutch v tch istch politikch. Mnoh dleit skutky a aktivity vld poas 90. rokov, ktor neboli sasou oficilnej priemyselnej politiky, mali navye vrazn vplyv na priemyseln truktru, ale obvykle boli v rozpore s oficilne proklamovanmi ciemi. Naopak, asto podporovali tendencie oficilne povaovan za negatvne. Kombincii tchto faktorov mono pripsa vrazn podiel na vvoji v slovenskom priemysle poas 90. rokov. Treba zopakova, e Slovensko poas 90. rokov nepredstavovalo tandardn trhov ekonomiku, kde sa tt rozhoduje i zasahova a deformova trhov prostredie kvli jeho zlyhaniu (vnmanm tak vldou). Prostredie na Slovensku bolo na zaiatku 90. rokov vemi vrazne zdeformovan i u ide o ceny, majetkov vzahy, liberalizciu vntornho a zahraninho obchodu a pod. Prve poradm krokov, ktor odstraovali tieto deformcie (alebo ich ponechanm), a svojou makroekonomickou politikou zasahovali vldy najvraznejie do

252 priemyselnej truktry. Preto Slovensko nemohlo nema priemyseln politiku, mohlo ma len vedom alebo nevedom priemyseln politiku, mohlo ma priemyseln politiku konzervujcu dovtedajiu priemyseln truktru cez zachovanie deformci z minulosti, prpadne ich prehbenie alebo priemyseln politiku odstraujcu deformcie, a tak automaticky prispievajcu k zmene truktry. Ako sme ukzali, skutky viny vld prispievali k zachovaniu deformci, prpadne ich prehbeniu a tak konzervovali existujcu truktru. Vlda Mikula Dzurindu, ktor vzila z volieb v roku 1998, prerokovala nov priemyseln politiku (MH SR, 1999b). Tto politika sa li od predchdzajcich tm, e kladie explicitn draz na nasledovn princpy: od izolacionizmu k otvorenosti od selektvnych priamych zsahov k systmovej tvorbe prostredia od deklaratvnosti k relnym opatreniam od podpory neschopnch a trestania efektvnych k vytvraniu podmienok pre podporu efektvnosti a vytlanie dlhodobo neefektvnych podnikov z trhu (tamtie, s.10-11). Politika sa koncentruje na vytvranie systmovho prostredia a explicitne analyzuje ako problematick miesta slovenskho priemyslu prve tie deformcie zo strany ttu, ktor sme analyzovali aj v tejto kapitole. Napriek tmto pozitvnym zmenm existuj pri sasnej priemyselnej politike dve zsadn rizik: Prlin reformn ambiciznos. Ak predchdzajce koncepcie boli asto prli ambicizne pokia ide o rozsah podpornch programov, prostriedkov k dispozcii a schopnosti ttu, tto politika m in problm deklaruje rozsah reforiem, o ktorch neexistuje konsenzus medzi vldnucimi politikmi, ani v rmci spolonosti, prpadne vyaduje podmienky, ktorch splnenie nie je v silch ttu. Prkladom prvho me by deklarovan razantn snaha o vyiu flexibilitu trhu prce (tamtie, s.37), prpadne znenie dane z prjmu prvnickch osb na 20% (s.36). Prkladom druhho je vyadovan spoluprca skromnej sfry pri programe informci o kvalite aktv a pasv bez vyjasnenia motivci, ktor by mali vies skromn subjekty k spoluprci (s.30). Nedostaton zmena na samotnom ministerstve. Aj ke z politiky je jasn, e nad jej prpravou bdeli osoby s vraznmi reformnmi ambciami, jej obsah naznauje, e tieto ciele nemusia by rozren medzi vetkmi autormi. Politika toti obsahuje vrazn podiel informanho balastu a pozostatkov z predchdzajcich politk, ktor naznauj, e radov autori politiky pokrauj myslenm v predchdzajcej prci. Nov vlda vak urobila poas roku 1999 a zaiatkom roka 2000 niekoko dleitch krokov, ktor bud ma nepochybne vznamn vplyv na priemyseln truktru. Razantnou deregulciou cien najm v energetike a pripravovanou privatizciou zaala odstraova naakumulovan cenov deformcie. Znenm

253 fiklneho deficitu a prpravou retrukturalizcie zaala vytvra predpoklady pre uahen prstup k financim aj pre in ne vek podniky. Predben daje za rok 1999 naznauj, e slovensk priemyseln truktra sa zana pomaly meni. Prv relne vsledky sa vak zan prejavova a v prvch rokoch alieho storoia. 9.9 Pouit literatra Aiginger, K. (1995), The use of unit values for evaluating the competitiveness of nations. WIFO Institute, Vienna. Blaise, A. (1986), Industrial Policy in Advanced Capitalist Democracies, in Blaise, A (ed.), Industrial Policy, University of Toronto Press, Toronto. Borgula, J. (1999), Strojrsky priemysel, in Suby a realita - slovensk ekonomika 1995-1998, MESA10, Bratislava. arnogursk, J. (1991), Programov vyhlsenie vldy Slovenskej republiky, rad vldy SR, Bratislava. ernk, L. (1992), Nvrh priemyselnej politiky Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodrstva SR, Bratislava. Chang, Ha-Joon (1996), The Political Economy of Industrial Policy,.Macmillan, London. Djankov, S. and Pohl, G. (1997), Restructuring of Large Firms in Slovakia, World Bank, Washington, D.C. Gassman, H. (1997), Industrial Competitiveness Policies in OECD Countries, in The Economic Dimension of Future Enlargement of the European Union, Papers presented at the international conference in Prague, November 13-14, 1997. Havlik, P. (1997), Competitiveness of CEECs, in The Economic Dimension of Future Enlargement of the European Union, Papers presented at the international conference in Prague, November 13-14, 1997. Hughes, G. and P. Hare (1992), Industrial Policy and Restructuring in Eastern Europe, Oxford Review of Economic Policy, 8, pp. 82-104. IMF (1998), Slovak Republic - Recent Economic Developments, IMF, Washington, D.C. Jakoby, M. (1999) Vkonnos a konkurencieschopnos priemyslu, in Suby a realita - slovensk ekonomika 1995-1998, MESA10, Bratislava. Jurzyca, E. (1998), Prirodzen monopoly, in Btora M. a M. Ivantyyn (eds.), Slovensko 1997, Intitt pre verejn otzky, Bratislava. Jurzyca, E. (1999) Rozhovor s Eugenom Jurzycom, predsedom CPHR, Bratislava, 10. jn. Jurzyca, E., M. Jakoby a P. Paitn (1999), Celkov ekonomick vvoj, in Mesenikov, G. a M. Ivantyyn (eds.), Slovensko 1998-1999, Shrnn sprva o stave spolonosti, Intitt pre verejn otzky, Bratislava.

254 Kornai, J. (1992), The Socialist System, Clarendon Press, Oxford. Magvai, P. (1994), Nvrh priemyselnej politiky Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodrstva SR, Bratislava. Marcinin A. (1997), Strategic Company Act - a Step Backwards in the Transformation of Slovakia?, Centrum pre hospodrsky rozvoj, Bratislava. Meiar, V. (1990), Programov vyhlsenie vldy Slovenskej republiky, rad vldy SR, Bratislava. Meiar, V. (1995), Priemyseln politika Slovenskej republiky, rad vldy SR, Bratislava. Meiar, V. (1997), Aktualizcia Priemyselnej politiky SR na obdobie rokov 19982005, rad vldy SR, Bratislava. MESA 10 (1999), Privatizcia, in Suby a realita - slovensk ekonomika 19951998, MESA10, Bratislava. MH SR (1999a), Energetick politika SR, Ministerstvo hospodrstva SR, Bratislava. MH SR (1999b), Rozpracovanie princpov priemyselnej politiky E na podmienky Slovenska, Ministerstvo hospodrstva SR, Bratislava. Miklo, I. (1995), Riziko korupcie v procese privatizcie, Windsor Club, Bratislava. Miklo, I. (1998), Celkov ekonomick vvoj, in Btora M. a M. Ivantyyn (eds.), Slovensko 1997, Intitt pre verejn otzky, Bratislava. Miklo, I. a itansk, E. (1996), Ekonomika, in M. Btora a P. Hunik (eds.), Slovensko 1995, Nadcia Sandora Mraia, Bratislava. Miklo, I. a itansk, E. (1997), Ekonomika, in M. Btora (ed.), Slovensko 1996, Intitt pre verejn otzky, Bratislava. MSPNM SR (1999), Analza procesu privatizcie, Ministerstvo pre sprvu a privatizciu nrodnho majetku SR, Bratislava. OECD (1975), Objectifs et instruments des politiques industrielles: une etude comparative, OECD, Paris. Pinder, J., Takashi, H. and Diebold, W. (1979), Industrial Policy and the International Economy, Croom Helm, London. OECD (1991), OECD Economic Surveys - Czech and Slovak Federative Republic, OECD, Paris. OECD (1996), OECD Economic Surveys - Slovak Republic, OECD, Paris. OECD (1997), New Directions for Industrial Policy, OECD Policy Brief No. 3/1997; prstup na http://www.oecd.org/publications/Polbrief/9703pol.htm. OECD (1999), OECD Economic Surveys Slovak Republic, OECD, Paris. Reptov, O. a Polonec, I. (1999), Privatizcia, in Mesenikov, G. a Ivantyyn, M. (eds.), Slovensko 1998-1999, Shrnn sprva o stave spolonosti, Intitt pre verejn otzky, Bratislava.

255 Smith, A. (1998), Reconstructing the Regional Economy - Industrial Transformation and Regional Development in Slovakia, Edward Elgar, Cheltenham. tatistick rad (1993), tatistick roenka Slovenskej republiky 1992, tatistick rad SR, Bratislava. tatistick rad (1994), tatistick roenka Slovenskej republiky 1993, tatistick rad SR, Bratislava. tatistick rad (1995), tatistick roenka Slovenskej republiky 1994, tatistick rad SR, Bratislava. tatistick rad (1996), tatistick roenka Slovenskej republiky 1995, tatistick rad SR, Bratislava. tatistick rad (1997), tatistick roenka Slovenskej republiky 1996, tatistick rad SR, Bratislava. tatistick rad (1999), Vybran ukazovatele priemyselnch organizci 12/1998, tatistick rad SR, Bratislava. Trubniov L. (1996), Jadrov energetika na Slovensku v roku 1995 oami jej kritikov, in Btora, M. a Hunk, P. (eds.), Slovensko 1995, Nadcia Sandora Mraia, Bratislava. Vavro, A. (1992), Nvrh trukturlnej politiky vldy Slovenskej republiky, Hospodrska rada Vldy SR, Bratislava. Watson, W (1983), A Primer on the Economics of Industrial Policy, Ontario Economic Council, Toronto. iak, M. (1998), Slovensko od napredovania k padku, vydan autorom, Bratislava. Zloch-Christy, I. (1998), Industrial Policy: Does Eastern Europe Need One, in Zloch-Christy, I. (ed.), Eastern Europe and the World Economy Challenges of Transition and Globalisation, Edward Elgar, Cheltenham.

256

257

10 Hospodrska sa
Daniela ZEMANOVIOV
INEKO Stredoeurpsky intitt pre ekonomick a socilne reformy

San politika sleduje ciele, ktorch chpanie nie je jednoznan, rovnako ako spsoby ich dosiahnutia. V transformujcich sa ekonomikch predstavuje san politika ir a komplexnej problm. Okrem tandardnej legislatvy (zkon o ochrane hospodrskej sae) a intitucionlneho pokrytia je potrebn prija aj alie legislatvne normy majce vplyv na rovnos anc (napr. verejn obstarvanie, poskytovanie licenci, regulcia prirodzench monopolov, ttna pomoc). Je potrebn ovea aktvnejie vstpi aj do oblasti regulanch barir, svisiacich so zsahmi verejnej sprvy a vplva na rozirovanie priestoru v ekonomike, ktor je pod tlakom sae. Preto v tchto ekonomikch je vhodn posilni nezvislos radu a jeho postavenia v legislatvnom procese. Protimonopoln intitcia by mala aktvne vstupova do oblast, kde dochdza k deformovaniu sanch podmienok zo strany vldy, ale aj formova verejn mienku cez objasovanie dopadov poruenia konkurennch princpov. Mus sa svojimi vsledkami prezentova ako nezvisl, kompetentn intitcia, ktor disponuje kvalitnm analytickm apartom. Nesta vak len vytvorenie formlneho rmca, ale vrazn vplyv na konkurenn charakter trhov maj aj neformlne pravidl, competition advocacy. Vzjomn vplyv formlnych a neformlnych pravidiel a kombincia internch a externch tlakov a vplyvov bud determinova v budcnosti san politiku a san podmienky v SR. Budci vvoj v oblasti hospodrskej sae bude poda mjho nzoru smerova k vej flexibilite pravidiel, ich nadnrodnmu charakteru, posunu od klasickch protisanch praktk ku kontrole regulanch zsahov verejnej sprvy, ttnej pomoci a posilneniu vhy a vplyvu neformlnych pravidiel.

258 10.1 vod Veobecne mono poveda, e cieom sanej politiky je ochrana hospodrskej sae. Diskusie sa ved o tom, k omu m sli hospodrska sa, teda v otzke dekompozcie tohto veobecnho ciea. Je to ekonomick efektvnos v statickom alebo dynamickom chpan, prospech spotrebitea, alebo neekonomick ciele, napr. socilne? Tto otzka otvra problm vzjomnej kompatibility tchto parcilnych cieov. al otvoren problm je otzka, ako definovan ciele dosiahnu. Tu vznikaj polemiky o miere normatvnosti pravidiel - bu sa poka vytvori jasn, presn pravidl, o nara na problm ex ante formulova vetky sasn a potencilne formy protisanch situci, alebo pravidlm ponecha flexibilnos s individulnou analzou a posdenm kadho prpadu, o vyaduje zase kvalitu subjektu, ktor pravidl aplikuje. al problm sa tka zalenenia sanej politiky do kontextu celkovej hospodrskej politiky a monch stretov, napr. s obchodnou a priemyselnou politikou. Pvodne san pravidl smerovali k obmedzeniam sae zo strany podnikateov, neskr sa ukzalo, e obmedzi sa me aj tt. Tm vznik problm, kto a ako me zasahova v tchto prpadoch. Svis to s rovou neformlnych pravidiel a celkovou sanou kultrou. Globalizcia obchodnch vzahov vyaduje harmonizciu sanch pravidiel a postupov na nadnrodnej rovni, preto hlavn jej smery sa uruj v E, OECD. 10.2 Kontext 10.2.1 Podstata a ciele sanej politiky Nzory na to, o m by cieom politiky ochrany sae sa vyvjali pod vplyvom ekonomickho vvoja, teoretickch nzorov, ale aj sksenost s praktickou aplikciou antitrustu.123 Identifikova ciele je mon bu sledovanm histrie v krajinch, ktor uplatovali antitrustov legislatvu (historick metda124), alebo analyzova texty zkonov a sledova zmeny a tendenciu v legislatve (analytick metda). V poiatkoch prevldalo chpanie sanej politiky najm z hadiska prva. Posudzovalo sa, i tto prax zodpoved zkonom zakzanej praxi. Neskr sa o tto oblas zanaj zaujma ekonmovia.125
123

Pojem antitrust (protimonopoln politika) sa pouva v USA, v Eurpe competition policy (san politika). V tdii ich povaujeme za synonym. 124 Prv san pravidl vznikli pred viac ako sto rokmi v Kanade a USA. Po druhej svetovej vojne sa rozrili v zpadnej Eurpe a neskr na celom svete. V sasnosti mono poveda, e san zkony a intitcie existuj vo vetkch vyspelch trhovch a transformujcich sa ekonomikch. 125 V 50-tych rokoch najm kola Industrial Organization. Vvoj bol znane ovplyvnen slvnym lnkom R.H.Coasa The Problem of Social Cost. Ekonmovia zanaj

259 V priebehu aplikcie antitrustovch zkonov je mon vidie aj snahu o viacer vklady toho, o m by cieom ochrany sae. Ako prklad mono uvies zvenie ekonomickej efektvnosti, eliminovanie transferov medzi kupujcimi a predvajcimi, resp. medzi firmami s trhovou silou a spotrebitemi a podpora malch a strednch podnikov. Uplatovanie sanej politiky poznaili aj politick vplyvy a motvy, vychdzajce z mylienky, e zachovvanie atomizovanej truktry trhov je aj spsobom zachovania demokratickej formy vldy. Bola snaha eliminova rizik, vyplvajce z ekonomickej koncentrcie, ktor spravidla vedie k politickej moci. Medzi ciemi sanej politiky je asto aj zabrnenie zneuitia ekonomickej moci ako prostriedku na ochranu zujmov spotrebiteov a vrobcov. Niekedy sa prli akcentovala otzka pluralizmu, o vystilo a do ochrany malch podnikateov. V tejto rovine by takto postaven cie bol kontradiktrny k ekonomickej efektvnosti a consumer welfare. Z hadiska legislatvy existuj tty, kde otzka cieov nie je explicitne obsiahnut v sanom zkone, alebo je definovan rmcovo, resp. obsahuje viacero konkrtnych cieov. Novie prvne normy sa pokaj definova ciele ochrany hospodrskej sae. Najastejie sa uvdzaj ako ciele zachovanie (resp. ochrana, podpora) sae (resp. vonej alebo efektvnej sae). Niektor pravy obsahuj irie ako ekonomick ciele, napr. Vek Britnia v sanej politike pracuje s pojmom verejn zujem. Najm v poslednch rokoch sa ako cie sanej politiky zdrazuje dosiahnutie ekonomickej efektvnosti chpanej ako podpora alokanej efektvnosti prejavujcej sa nzkymi nkladmi, technologickmi zmenami a inovciami. Konenm cieom je spravidla zvyovanie consumer welfare. Globalizcia otvra problm nrodnej resp. nadnrodnej dimenzie consumer welfare.126 Otzka tzv. efficiency defence (obrana efektvnosou) zavdza do antitrustu princp bilancovania. Novie zkony tento princp priamo obsahuj,127 u inch sa metda
analyzova ekonomick svislost a ovplyvova antitrustov zkony. G. Stigler priiel s konceptom efektvnosti - tzv. welfare economics, ktor silne ovplyvnil zameranie sanej politiky. R. Bork tvrdil, e poas storonej histrie uplatovania antitrustu v USA, jeho aplikcia bola poznaen nevymedzenm cieov sanej politiky. To viedlo k tomu, e sdy zakzali mnoh prospen trhov truktry a praktiky. Zvl kodliv bolo rovnostrstvo, fragmentovanie trhu a ochrana malch podnikateov. Bork vymedzil ciele sanej politiky nasledovne: lohu antitrustu je mon zosumarizova do silia zlepi alokan efektvnos bez znenia vrobnej efektvnosti tak, aby sa neznil prospech spotrebitea (consumer welfare). Definovanie viacerch cieov otvra problm ich vzjomnej konzistentnosti alebo hierarchizcie. L.White identifikuje tri mon ciele sanej politiky: ekonomick efektvnos, spravodlivos pre podnikateov, kontrola ekonomickej koncentrcie. 126 Napr. E. Fox a J. Ordover (1996) hovoria o world welfare koncept (agregtna rove prospechu spotrebiteov a zisku producentov vo vetkch krajinch). 127 Ako prklad obsiahnutia v zkonnej prave mono uvies Kanadu (zkon z roku 1980) a

260 bilancovania reflektuje pri aplikcii. Vber cieov je viac menej politickm rozhodnutm. Na zklade doterajch sksenost v zahrani mono poveda, e san politika by mala by zameran viac na consumer welfare a ekonomick efektvnos, ako na ochranu individulnych saiacich alebo kontrolu vekch, dominantnch firiem. Protimonopoln pravidl s aj ke pecifickou, ale predsa len formou regulcie. Preto aj tieto zsahy do trhovho prostredia maj svoje obmedzenia. Do istej miery mono poveda, e z dlhodobho pohadu by si trh poradil aj s trhovmi zlyhaniami, vyplvajcimi z obmedzenia sae. Otvorenou otzkou zostva, i regulan zsah me rchlejie nastoli rovnovhu. Poda mjho nzoru v transformujcich sa ekonomikch mono hovori o potrebe zsahu, pretoe to me urchli nastolenie trhovch pomerov. V dlhodobom horizonte vak mono uvaova o stupe od tejto formy regulcie. Naznaen svislosti s dleit pre pochopenie sanej politiky v SR. V zkone . 63/1991 cie nebol formulovan, navye niektor dikcie zkona dvali monos protichodnho vkladu, o komplikovalo aplikciu zkona. Zkon . 188/1994 explicitne uvdza cie ochrany hospodrskej sae v 1 elom tohto zkona je ochrana hospodrskej sae na trhoch vrobkov, vkonov, prc a sluieb proti jej vyluovaniu, obmedzovaniu alebo skresovaniu, ako aj vytvranie podmienok na jej al rozvoj s cieom podpori hospodrsky rozvoj v prospech spotrebiteov. Takto postaven cie sleduje novie trendy, kde sa hospodrska sa zana chpa nie ako cie sm osebe, ale ako prostriedok na dosiahnutie ekonomickch cieov, najm ekonomickej efektvnosti a prospechu spotrebiteov. Pozornos orientuje aj na vytvranie sanch podmienok. V SR zkon vychdza z ochrany efektvnej sae a princpu bilancovania. Ochrana hospodrskej sae nie je samoeln, neme sa presadzova absoltne, ale smeruje k vytvraniu podmienok pre ekonomick rozvoj s pozitvnym dopadom na spotrebitea.

Franczsko (1986). Vo Franczsku sa najprv vychdzalo z toho, e protisan dohody maj by napdan, pretoe rezultuj do vych cien a podnecuj inflciu. Neskr sa nzory zmenili a zkon z roku 1986 u obsahuje princp bilancovania (v oblasti protisanch dohd, zneuvania dominantnho postavenia a pri kontrole koncentrci), priom monos vyvenia dopadov na sa ekonomickmi efektmi je limitovan podmienkou, aby spotrebitelia participovali na prospechu.

261 10.3 Ako dosiahnu ciele 10.3.1 Per se verzus rule of reason Otzka, ako zabezpei dosiahnutie cieov sanej politiky sa asto interpretuje ako spor prvneho a ekonomickho prstupu. Polemiky medzi prvnikmi a ekonmami v oblasti antitrustu pokraovali a ved sa dodnes.128 Mono v podstate hovori o dvoch smeroch: 1. Autori, ktor chc chrni normatvny charakter sanch pravidiel a ktor vidia hospodrsku sa ako cie. Volaj po jasnch zkazoch a podrobnch pravidlch. 2. Autori, ktor zdrazuj vsledky a efekty, a ktor vidia v hospodrskej sai spsob zabezpeenia efektvneho ekonomickho rozvoja. Zdrazuj analytick charakter pravidiel a individulne zhodnotenie kadho prpadu. Mono poveda, e vvoj aplikcie sanch pravidiel vychdzal najprv z posudzovania individulnych prpadov z hadiska prvneho naplnenia skutkovej podstaty. Rozirujca aplikan prax umoovala postupne vytvra podobn skupiny prpadov, na ktor platil zkaz. Neskr mono vidie posun od pravidla per se (sta dokza, e prax zodpoved zkazu v zkone) k rule of reason (pravidlo rozumu, ktor zdrazuje ekonomick dsledky, teda nesta dokza, e praktika je zakzan, ale mus ma aj negatvny dopad na ekonomiku).129 Koncepcia slovenskho zkona o ochrane hospodrskej sae je viac zaloen na rule of reason. Tento koncept je ekonomicky prijatenej, ale nron na aplikciu. Vyaduje toti kvalitn ekonomick analzy jednotlivch prpadov a citliv zvaovanie dopadov. Mono poveda, e v transformujcich sa ekonomikch, SR nevynmajc, narazil na kvalitu ud, poverench aplikciou zkona. 10.3.2 Kde zasiahnu San politika je druhom regulcie, ktor m korigova trhov zlyhania. Vznik otzka, i je vhodn zlyhania korigova cez zsah do truktry alebo do

V SR napr. v asopise Prvny obzor v rokoch 1996 a 1997. V USA je vidie posun od lingvistickej interpretcie Shermanovho zkona k jeho ekonomickej interpretcii. Vytvorili sa precedensy per se pravidla, kde stailo iba dokza, e sledovan aktivity zodpovedaj jasne zakzanm praktikm, bez ohadu na ekonomick dopady. V roku 1911 prezident Najvyieho sdu presvedil vek as odbornkov, e tento zkon je potrebn interpretova rozumnm spsobom a postavil tzv. pravidlo rozumu (rule of reason), ktor vychdzalo z predpokladu, e zkonodarca neme systematicky odsdi vetky zkonom zakzan praktiky, ale je potrebn ich posudzova v kontexte ich z hadiska dsledkov. Zanaj sa rozliova tzv. dobr a zl dohody obmedzujce sa (Claytonov zkon 1948). Tento prstup bol neskr prijat v nrodnej legislatve napr. vo Franczsku a ES.
129

128

262 sprvania.130 V poiatkoch antitrustovej politiky prevldal trukturlny prstup,131 vyjadren zkazom monopolizcie. Neskr sa pozornos sstreovala na definovanie zakzanho sprvania podnikateov (dohody obmedzujce sa, zneuitie dominantnho postavenia). Pretoe sa ukzalo, e vplyv truktry trhu na konkurenn podmienky je vznamn a zsah do truktry dva monos istej prevencie, prijali sa pravidl na kontrolu ekonomickej koncentrcie (fzie, akvizcie).132 Zrove mono vidie, e reakcia podnikateov na tvrd postihy kartelovch dohd ich podnecovala ku koncentrcim, kde je kontrola ovea vonejia. Mono dokonca nastoli otzku, i takmto spsobom nejde o stup od prsnej aplikcie protisanej legislatvy. Vznikli v podstate tri lnie nstrojov sanej politiky: 1. kontrola koncentrci, 2. zkaz protisanch praktk, 3. kontrola ttnej pomoci. Medzi nimi existuje rozdiel v tom, e koncentrcie nie s zakzan133, iba podliehaj kontrole protimonopolnch intitci. Protisan praktiky s, naopak, zakzan a sankcionovan. Poznanie, e deformova hospodrsku sa mu aj zsahy verejnej sprvy, vedie v sasnosti k hadaniu nstrojov ako na ne reagova. V podmienkach E vznikli pravidl na kontrolu ttnej pomoci. Tto oblas sa v poslednch rokoch stva dominantnou v E. V SR legislatva pokrva uveden lnie - upravuje kontrolu koncentrci, protisan praktiky a dva ist, aj ke obmedzen monos reagova aj na obmedzenia sae zo strany verejnej sprvy (18 zkona). Samostatne sa bude riei otzka kontroly ttnej pomoci. V roku 1999 bol zriaden rad na kontrolu ttnej pomoci a v septembri 1999 bol prijat zkon o ttnej pomoci (zkon . 231/1998 Z. z.), ktor nadobudol innos 1.1.2000. 10.4 Formlne pravidl V zmysle novej intitucionlnej ekonmie tvoria intitcie formlne pravidl (legislatva, intitcie) a neformlne pravidl (postoje, zvyky, morlka, vzorce sprvania a pod.) Ochrana hospodrskej sae v SR tartovala z dobrej pozcie. Pre ochranu hospodrskej sae bol vytvoren zkladn legislatvny a intitucionlny rmec u na zaiatku ekonomickej transformcie. 10.4.1 Legislatvny rmec hospodrska sa Zkonom . 63/1991 Zb. o ochrane hospodrskej sae boli do nho prvneho poriadku zaveden pravidl ochrany sae134. Po viac ako ronej
Vychdzajc z S-C-P paradigmy J. M. Clarka. Bliie pozri Sherer a Ross (1990). 131 Znme s prpady Standard Oil Co (1911), American Tobacco (1911), Alcoa a AT&T. 132 V E od roku 1990 (nariadenie 4064/1989). 133 Bolo by to opatrenie proti efektvnemu rozvoju firiem cez extern rast. 134 V minulosti zkon o karteloch a skromnch monopoloch . 141/1933 Sb. bol v SR
130

263 aplikcii zkona bola vykonan jeho prv novelizcia, zkon . 495/1992 Zb., ktor bola zameran najm na pripravovan ttoprvne zmeny, reagovala na zruenie Federlneho radu pre hospodrsku sa, vykonal sa ou prevod kompetenci na nrodn rady. Zrove ou boli zruen tie ustanovenia z pvodnej pravy, ktor sa v praxi neaplikovali a v menej miere boli doplnen ustanovenia procesnej povahy. Po vzniku samostatnej republiky bola ochrana hospodrskej sae zakotven dokonca v stave (l.55 ods.2 stavy SR). Napriek tomu sa aplikovala hospodrska politika, ktor v mnohch smeroch deformovala rovnos anc. Pretoe prvna prava obsiahnut v zkone z roku 1991 vykazovala viacer nedostatky (nedostatone vyjadren el zkona, zke vymedzenie jeho osobnej psobnosti, nejasn hmotno-prvne ustanovenia o kartelovch dohodch s dvojakm reimom ich posudzovania, neadekvtna defincia fzi, nadbyton ohlasovacia povinnos podnikateov pri nadobudnut monopolnho alebo dominantnho postavenia na trhu, nedostaton prvomoc radu pri zskavan nevyhnutnch podkladov a informci, nedostaton prava sprvneho konania pred radom, terminologick nepresnos, potreba zohadni neskorie prijat zkony), bol prijat nov zkon . 188/1994 Z. z.. o ochrane hospodrskej sae. Zkon bol zameran aj na zosladenie nrodnej pravy s pravidlami hospodrskej sae v E. Predchdzala mu irok komparan analza a diskusie s mnohmi zahraninmi expertmi. Bol jednm z prvch zkonov v SR harmonizovanm s prvom E a a doposia nevyvolva vnejie problmy v tomto smere. V zmysle medzinrodnch zvzkov (Eurodohoda inn od 1.2.1995) boli prijat vykonvacie pravidl pre aplikciu sanch ustanoven, ktor nadobudli innos v roku 1997. Pokia ide o harmonizciu legislatvy, mono poveda, e v oblasti hospodrskej sae neexistuj zvltne vhrady. Je to viac oblas kontroly ttnej pomoci, verejnho obstarvania, ktor vyvolvaj problmy. San politika sa vyvja, k zmenm dochdza aj v pravidlch E, preto je potrebn tento vvoj sledova, analyzova a reagova na. Zkonom . 240/1998 Z. z. o ponohospodrstve bola uskutonen nepriama novela, ktor vyala protisan dohody podnikateov v ponohospodrstve135. Protimonopoln rad SR nemal monos sa k takmuto nvrhu vyjadri. To len dokumentuje nerepektovanie princpov sae zo strany vtedajej vldy. rad preto navrhol a predloil legislatvny nvrh tzv. mal novelu zkona, ktor by navrtil prvny stav v tejto oblasti do pvodnho stavu. Nvrh bol prerokovan v

prijat v roku 1933, neskr v rmci modelu centrlne riadenej ekonomiky stratil svoje opodstatnenie. 135 Tkaj sa mlieka, jatonch zvierat, olejnn, obilnn, cukrovej repy, zeleniny, ovocia a zemiakov.

264 Nrodnej rade SR v novembri 1999 a nebol prijat.136 To pravdepodobne vyvol negatvne reakcie E. Zkon o ochrane hospodrskej sae patr medzi kov ekonomick zkony, ktor vyaduj pomoc podnikateom pri aplikcii, ale s nron aj z hadiska kontinuity a jednotnosti pri prijman rozhodnut radu a vytvran precedensov. Vo svete je preto ben prax, e sa pracuje s prrukami. Takto predstava bola aj po prijat zkona v roku 1994. Zkon predpokladal vydanie veobecne zvznho predpisu, ktor by podrobnejie vymedzil podmienky 5 zkona137 a umonil tak podnikateom lepie sa orientova v aplikcii zkona. Doposia nebol takto predpis prijat. Zaalo sa s vypracovvanm metodickch pokynov pre koncentrcie, dohody obmedzujce sa. rad pripravil niektor intern metodiky, ale a doposia rad nepublikoval iadne prruky, resp. veobecne zvzn predpis. V sasnosti P SR navrhuje tzv. mal novelu, ktor by zaviedla doktrnu de minimis,138 negatvny atest,139 individulnu a skupinov vnimku.140 Zrove by odstrnila vyatie ponohospodrskych dohd z psobnosti zkona. P SR pripravil aj Legislatvny zmer na vypracovanie novho zkona o ochrane hospodrskej sae. Vlda 17.11.1999 nvrh schvlila. Navrhovan zmeny sa tkaj procesnej a hmotnoprvnej oblasti, reaguj na sksenosti s doterajou aplikciou zkona a vvoj sanch pravidiel v E. Je v om viditen snaha zvi normatvny charakter pravidiel141 a posilni pozciu predsedu radu.142 Bolo by vhodn tento nvrh predloi na iriu diskusiu. 10.4.2 Celkov legislatvny rmec Legislatvny rmec pre hospodrsku sa dotvraj aj in zkony, ktor zabezpeuj rovnos anc a regulan rmec pre podnikanie (napr. prstup k
V parlamente bol schvlen s tm, e nadobudne innos a v roku 2003. Z iniciatvy P SR ho prezident SR nepodpsal a vrtil do parlamentu. 137 Splnenie podmienok, za ktorch sa na dohody obmedzujce sa nevzahuje zkaz. 138 Hranica nepodstatnho obmedzenia sae, ktor neme ma podstatn vplyv na san podmienky na prslunch trhoch. 139 Vyjadrenie radu, e dohoda podnikateov nespad pod zkaz v zmysle zkona. 140 Vyatie spod zkazu tch dohd obmedzujcich sa, ktor spaj kritri stanoven v zkone a s povaovan za potrebn na dosiahnutie efektvnosti. Okrem individulnej vnimky me s o skupinu dohd, ktor spaj kritri, uveden v prslunej legislatvnej norme, napr. dohody o pecializcii, vskume a vvoji, ak zodpovedaj popsanm podmienkam. 141 Poda mjho nzoru to ide proti poiadavke prunosti pravidiel a bolo by vhodn navrhovan spresnenia upravi formou metodickch pokynov, resp. veobecne zvznm predpisom. 142 Poiadavka posilnenia nezvislosti radu je opodstatnen, ale mala by smerova predovetkm k posilneniu kolektvneho rozhodovania.
136

265 essential facilities, ttna pomoc, verejn obstarvanie, regulcia kapitlovho trhu, bankov dohad, systm poskytovania licenci, nefunkn bankroty). Absencia jasnch pravidiel v tchto oblastiach umouje deformovanie sae. Preto je iadce, aby protimonopoln intitcia mala monos reagova na prpravu, resp. u zmenu tchto zkonov (ex post a ex ante). V poiatkoch svojej innosti rad do tohto procesu aktvne vstupoval, no neskr sa dostal do pasvnej polohy. rad dostva na pripomienkovanie nvrhy zkonov a ostatnch prvnych predpisov. as v legislatvnom procese m zabrni tomu, aby neboli nekontrolovane prijman nov normy, ktor mu negatvne ovplyvni sa. Pozcia radu nie je vemi siln. V oblasti pasvnej legislatvy boli pripomienky radu k zkonom navrhovanm inmi ministerstvami repektovan iba v niektorch prpadoch.143 10.4.3 Podpora ekonomickej transformcie Slovensk ekonomika prechdza etapou ekonomickej transformcie, v priebehu ktorej m konkurenn mechanizmus nahradi administratvne zsahy ttu. Konkurenn mechanizmus je mon povaova za najlep nstroj regulcie trhov, preto v tejto etape sa vyaduje najm od protimonopolnej intitcie presadzova:144 redukovanie administratvnych zsahov ttu a rozirovanie oblast, ktor s pod tlakom konkurencie, zsah do truktry cez proces privatizcie, von prstup na trh a liberalizciu zahraninho obchodu, nprava obmedzovania sae zo strany verejnej sprvy, aktvne competition advocacy. rad od svojho vzniku zaal aktvne presadzova obmedzovanie regulcie a rozirovanie konkurennch podmienok v jednotlivch sektoroch ekonomiky. Mono poveda, e v prvch rokoch svojho psobenia bol aktvnym nositeom proreformnch zmien a do istej miery aj predbehol dobu.145 Napr.: pripravil nvrh zkona, ktor zruil ttny monopol pri podnikan s tabakom a soou (zkon . 63/1950). Tento zkon bol schvlen v roku 1994. Zkon vytvoril podmienky pre hospodrsku sa v danej oblasti. v zujme rozrenia konkurennho prostredia do oblasti poskytovania vrobkov a sluieb, ktor s financovan zo ttneho rozpotu, rad inicioval prijatie uznesenia vldy . 640/1991 o verejnom obstarvan. Bola to prv iniciatva v transformujcich sa krajinch.

143 144

Napr. negatvne stanovisko radu k zkonu o cench ist as blokovalo jeho prijatie. Je to pozcia aktvnejia a aj konfliktnejia ako vkon klasickej protimonopolnej politiky zo strany protimonopolnch intitci vo vyspelch trhovch ekonomikch. 145 Jeho nvrhy boli v tej dobe azda privemi progresvne a nenali pochopenie ani podporu.

266 opakovane predloil nvrh zkona o regulcii prirodzench monopolov, jeho prijatie sa vak doposia nepodarilo presadi. Prijatie tejto normy sa povauje za jeden zo zkladnch predpokladov spenej privatizcie a sas retrukturalizcie v tchto oblastiach podnikania. Je na kodu veci, e sa na prcach v oblasti regulcie prirodzench monopolov nepokraovalo a a v sasnosti sa o problme zana znovu diskutova. pripravil nvrh zsad (u v roku 1994) a neskr nvrh zkona o sanom spsobe udeovania licenci. Tento nvrh nebol akceptovan. kandly, ktor sa v poslednch rokoch objavili v svislosti s poskytovanm licenci takmer vo vetkch oblastiach ukazuj, e prijatie pravidiel je nevyhnutn. navrhol opatrenia na zlepenie stavu konkurennho prostredia (vstup radu do privatizanho procesu, identifikovanie a prieben odstraovanie intitucionlnych, ekonomickch a prvnych barir, obmedzujcich hospodrsku sa, vypracovanie analz vplyvu systmovch opatren na sa). Neskr rad strcal pozciu aktvneho protrhovho subjektu a dostval sa do pasvnej pozcie, bez monosti zsadnm spsobom ovplyvni prijman opatrenia hospodrskej politiky. Nevyjadril sa146 ani k takm zvanm krokom, deformujcim princp rovnosti anc, ako bol revitalizan zkon, daov zvhodnenie privatizrov,147 vylenie niektorch subjektov z psobnosti zkona o konkurze a vyrovnan (naprklad strategickch a revitalizovanch podnikov), odpanie sankci za neplatenie dan niektorm podnikateom, zavedeniu dovoznch obmedzen, mzdovej regulcie. Snahu aktvnejie vstupova do tchto procesov deklarovalo vedenie radu po vobch 1998. Na hodnotenie jeho naplnenia je zatia prli krtke obdobie, rovnako ako na posdenie, i suby vldy repektova princp rovnosti anc, konkurencie v hospodrskej politike bud naplnen. Monos zsahu do vytvrania konkurennch truktr dval aj proces privatizcie. rad sa vyjadroval ku koncepcim privatizcie odvetv a k privatizanm projektom jednotlivch podnikov. Proces privatizcie ponkal neopakovaten ancu vytvori nielen priazniv vlastncku, ale aj organizan truktru. Cieom elnej dekoncentrcie a demonopolizcie bolo vytvra san prostredie.148 Poda 19 zkona o ochrane hospodrskej sae je rad povinn
146 147

Resp., verejne sa nevyjadril a nesnail sa argumentova a ovplyvova verejn mienku. Oslobodenie od z dane z prjmov, vyplvajcich z vnosu odpustenia asti kpnej ceny zo strany FNM SR. 148 Prvny rmec kompetenci Protimonopolnho radu SR v procese privatizcie tvorili zkon o ochrane hospodrskej sae a zkon . 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku ttu na in osoby (tzv. zkon o vekej privatizcii) v znen neskorch predpisov. Poda nich sa rad vyjadroval k nvrhu privatizanho projektu predloenho zakladateom

267 vyjadri sa k nvrhom privatizanho projektu predloenmu zakladateom poda zkona . 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku ttu na in osoby.149 Neskr sa proces privatizcie stal mlo transparentnm, upustilo sa od verejnch sa a deformovala sa rovnos anc. San politika smeruje k vytvraniu konkurennch trhovch truktr, priom existuje jej zka vzba s obchodnou politikou. Niekedy sa mu medzi nimi vyskytn konflikty, najm z hadiska krtkodobch efektov. Napr. obmedzenie importu me krtkodobo vyrovna deficit obchodnej bilancie, ale zrove vytvra prekky pre psobenie konkurencie, zhoruje prospech spotrebiteov a odauje adaptciu podnikov na trhov podmienky. Vzhadom na dimenziu slovenskho trhu zahranin konkurencia asto vytvra jedin konkurenn tlak na domcich producentov.150 P SR preto pri prijman ochranrskych opatren (zavedenie dovoznej prirky, predenie jej platnosti) vyjadroval negatvne stanovisko. Aj ke spravidla nebolo repektovan, otvorila sa diskusia o stredno a dlhodobch inkoch takchto opatren a aspo iastone sa vyvaoval tlak domcich producentov na kor spotrebiteov. 10.4.4 Protimonopoln rad SR - jeho postavenie a kompetencie Protimonopoln rad SR je strednm orgnom ttnej sprvy. Bol zriaden zkonom Nrodnej rady SR v roku 1990. Predseda radu je menovan predsedom vldy. V oblasti hospodrskej sae mala SR ist nskok, Slovensk protimonopoln rad vznikol ete skr ako federlny rad a esk protimonopoln intitcia. Od svojho vzniku v roku 1991 si Protimonopoln rad SR zaal zskava reputciu doma a v zahrani. Boli vytvoren zahranin kontakty na bilaterlnej a nadnrodnej rovni (DG IV pre hospodrsku sa E, OECD, OSN). Neskr sa tto situcia zmenila, viacer zahranin intitcie zaali hovori o pozitvach tejto intitcie v minulom ase. Pozcia protimonopolnej intitcie sa oslabovala najm astm odvolvanm jej predsedov. Priom sa z odbornch predpokladov upalo v prospech politickch kritri. SR sa z hadiska potu predsedov zaradila na prv miesto v stredoeurpskom priestore. Km v R za cel obdobie od vzniku intitcie
z hadiska kritria elnej dekoncentrcie. 149 Napr. v roku 1998 vydal rad takto stanovisko k 52 nvrhom privatizanch projektov. 150 Napr. analza cenovho vvoja vybranch skupn vrobkov, ktor rad uskutonil v roku 1994, naznaila, e najrchlej rast cien bol zaznamenan prve v tch odvetviach, ktor nie s vystaven tlaku domcej konkurencie a sasne s chrnen pred importom zo zahraniia (osobn automobily, cigarety, niektor potravinrske vrobky). Na druhej strane minimlny nrast cien (ni ako miera inflcie) bol zaznamenan v tch odboroch, ktor s silne konkurenn a kde neexistuje ochrana pred dovozmi (textiln, odevn vrobky, spotrebn strojrske a elektrotechnick vrobky).

268 doposia psobia dvaja ministri, jeden v Maarsku, dvaja v Posku, v SR to bolo rekordnch es predsedov. Ukzalo sa, e nezabezpeenie nezvislej pozcie151 tejto intitcie sa relne vyuilo na ast zmeny na poste predsedu. Snahou bolo zabrni iniciovaniu citlivch kuz, ako aj tomu, aby cez kontrolu koncentrci rad mohol aktvne vstupova do privatizanho procesu. Nedostaton pochopenie vznamu sanch princpov v ekonomike viedlo k snahe chpa P SR ako marginlnu intitciu, ktor je pod politickou kontrolou. V transformcii sa vyaduje ovea aktvnejie a razantnejie vstupovanie do hospodrskej politiky, preto je potrebn tento post o mono najviac izolova od politickch a lobistickch tlakov. Tm sa dosiahne rovnovha medzi krtko a dlhodobmi ekonomickmi zujmami. Vytvorenie legislatvneho a intitucionlneho rmca mono povaova iba za prv krok k efektvnej sanej politike. Aplikcia zkona vyaduje kvalitnch ud, pretoe citliv a ekonomicky zdvodnen vstupovanie do ekonomickho prostredia podnikateov, ako aj argumentcia pri atakovan protisanch opatren vldy vyaduje kvalitn a stabiln apart. Mono poveda, e po poiatonom naden a mnohch trningoch v zahrani, ako aj poetnch koleniach a seminroch sa vytvrali predpoklady na kvalitn vkon. Neskoria politizcia pri obsadzovan postu predsedu, ako aj celkov klma v spolonosti viedli k odchodu mnohch odbornkov z radu a vekej fluktucii kdrov. Vrazne sa prejavuje nedostatok odbornkov s prvnickm vzdelanm. V sasnosti je otzne, i sa podar znovu stabilizova skupinu odbornkov na oblas sae. Pretoe vdy je ahie vybudova intitciu na zelenej lke, ako ju neskr reorganizova. 10.5 Aplikcia sanej politiky 10.5.1 Rozsah rieench prpadov a rozhodnut Od svojho vzniku do konca 1998 rad vydal 223 rozhodnut vo veci protisanch praktk, z toho 168 prpadov zneuitia dominantnho postavenia na relevantnom trhu, 55 dohd obmedzujcich sa a vydal 135 rozhodnut o koncentrci. V zmysle zkona o ochrane hospodrskej sae rad posudzoval aj in formy obmedzovania sae, ktor uzavrel vydanm stanoviska, alebo poiadanm prslunho orgnu o npravu (46 prpadov aplikovania 18). Najvy sd SR (NS SR) preskmal od roku 1991 celkom 16 prpadov poruenia zkona o ochrane hospodrskej sae (napr. OMV - Benzinol, Incheba, Slovnaft - Benzinol, kartelov dohoda slovenskch vrobcov cementu). V 10

151

V roku 1994 nepreiel nvrh na menovanie predsedu radu prezidentom republiky na obdobie prekraujce 4-ron volebn cyklus.

269 prpadoch sd potvrdil rozhodnutie radu.152 Celkov vka udelench pokt predstavuje viac ako 50 mil. Sk. V prvch rokoch svojej innosti rad neuplatoval tvrd sankcie vzhadom na novos problematiky a zameral sa skr na vysvetovanie princpov ochrany sae vo vzahu k podnikateom. Neskr boli sankcie a postihy tvrdie. Doposia najvyiu pokutu 100 mil. Sk rad udelil Slovnaftu, a.s. za zneuitie dominantnho postavenia. TABUKA 1. Rozhodnutia radu vydan vo veci v jednotlivch rokoch153
Rok 91 92 93 1994 1995 1996 1997 1998 Spolu Zneuitie DP 45 18 27 12 14 21 15 16 168 Dohody obmedz. sa 6 6 7 7 6 7 6 10 55 Protis. praktiky spolu 51 24 34 19 20 28 21 26 223 Koncentrcie 11 8 8 6 9 27 17 49 135 OVS 18 8 19 2 7 10 46 Preskmanie NS SR 2 1 5 8 Pokuty v tis. Sk - 21.937 2.180 5.287 6.510 14.142 50.056 DP dominantnho postavenia. OVS Opatrenia verejnej sprvy. Prame: tatistika PSR, 1999.

10.5.2 Protisan praktiky a posudzovanie koncentrcie rad m zo zkona postihova protisan praktiky podnikateov (dohody obmedzujce sa, zneuvanie dominantnho postavenia), kontrolova proces ekonomickej koncentrcie a garantova vytvranie konkurennch podmienok. rad vykonal viacero etren a prijal rozhodnutia zakazujce dohody a zneuitie dominantnho postavenia. 10.5.2.1 Zneuitie dominantnho postavenia V zmysle zkona .188/1994 Zb.z. o ochrane hospodrskej sae, nadobudnutie dominantnho postavenia nie je zakzan, ale nesmie dochdza k jeho zneuitiu. Zneuitie postavenia na trhu me ma viacero foriem, najm: 1. vynucovania neprimeranch podmienok v zmluvch, 2. viazania plnenia dodvok, a 3. uplatnenia rozdielnych podmienok pri zhodnom alebo porovnatenom plnen voi jednotlivm podnikateom (diskrimincia).
152 153

Aj v roku 1999 Najvy sd potvrdil rozhodnutie radu v 5 prpadoch. Poda nho nzoru uveden sla sce dvaj predstavu o rozsahu celkovch aktivt radu, nedaj sa vak z nich odvodzova trendy, resp. priority radu. Poet prpadov v jednotlivch kategrich bol ovplyvnen celkovou hospodrskou politikou (napr. pri koncentrcich), me by skreslen potom subjektov voi ktorm smerovalo konanie, resp. charakterom rozhodnut. Napr. v roku 1998 z celkovho potu 16 rozhodnut vo veci zneuitia dominantnho postavenia iba v 5 prpadoch rad rozhodol o zneuit postavenia na trhu.

270 rad pri podozren, e ide o zneuitie dominantnho postavenia, mus najprv definova relevantn trh (z hadiska vecnho a geografickho, prpadne asovho), analyzova i dan subjekt m trhov silu a preukza, e dolo k jej zneuitiu. Ak sa preuke zneuitie, rad svojim rozhodnutm zake takho sprvanie podnikateov a me udeli pokutu a do vky 10% z obratu, aj opakovane. Politick citlivos prpadov dokumentuje prpad zneuitia dominantnho postavenia a.s. Slovnaft. V roku 1998 rad vydal rozhodnutie, v ktorom klasifikoval neobnovenie kpnych zmlv na dodvky pohonnch ltok s uritmi podnikatemi154 ako zneuitie dominantnho postavenia na relevantnom trhu a uloil pokutu 100 mil. Sk a povinnos odstrni zvadn stav. Slovnaft sa proti rozhodnutiu radu odvolal a po uplynut lehoty na odvolanie. V pecilnom odvolacom konan bval predseda radu zruil prvostupov rozhodnutie. Pretoe poda pracovnkov radu dolo zo strany Slovnaftu k porueniu zkona, podal nov predseda podnet na Generlnu prokuratru. V decembri 1999 rad obdral protest generlneho prokurtora SR proti rozhodnutiu bvalho predsedu radu, ktorm zruil prvostupov rozhodnutie. Cel prpad sa zane znovu etri.155 10.5.2.2 Dohody obmedzujce sa Dohody a zosladen postupy podnikateov, ako aj rozhodnutia zdruen podnikateov, ktor ved k obmedzovaniu sae s zakzan, pretoe ich prostrednctvom dochdza k obmedzovaniu rozhodovacej samostatnosti podnikateov, za elom dosiahnutia vhod v neprospech inch podnikateov alebo spotrebiteov. Me s o dohody medzi konkurentmi (horizontlne dohody) alebo medzi podnikatemi, ktor psobia na nadvzujcich trhoch (vertiklne dohody). Okrem psomnch a stnych dohd podnikateov s zakzan aj zosladen postupy, teda vedom koordincia sprvania podnikateov na trhu, ktor sce nevystila do dohody, ale ktor vzhadom na alie skutonosti nemono oznai za prirodzen nasledovanie postupov konkurenta. V slade s koncepciou ochrany efektvnej sae prvna prava nevychdza zo veobecnho zkazu kadej dohody obmedzujcej sa. Bolo by zbyton zakazova vetky dohody s nepodstatnm vplyvom na sa (naprklad bagaten kartely), alebo dohody sce obmedzujce vntroznakov sa, ale zrove podporujce mimoznakov sa (naprklad niektor dohody o distribcii). Preto je aj pri dohodch zaveden princp bilancovania. Aby nedochdzalo k zbyrokratizovaniu postupu, zvyovaniu transaknch nkladov podnikateov, ale aj viazaniu kapact radu, upustilo sa od povinnej notifikcie protisanch

154

Slovnaft niektorm firmm odmietol obnovi zmluvy o priamych dodvkach pohonnch hmt. 8 firiem preto podalo podnet na P SR. 155 Odvolanie po termne, Pravda, 20.11.1999.

271 dohd.156 Dva to priestor, aby rad vyhadval a venoval sa kauzm, ktor s kodliv pre sa, a nie formlnemu odobrovaniu dohd, ktor nemaj vrazn negatvne inky. Vyaduje si to iniciatvu radu pre vyhadvan indci o obmedzen sae. Mono poveda, e to predpoklad kvalitn analytick apart. Jednm z najvch spench prpadov bola kartelov dohoda slovenskch vrobcov cementu, ktor rad rieil v roku 1994 a vystila do rozhodnutia o zkaze a udelen pokuty v celkovej vke takmer 20 mil. Sk. 10.5.2.3 Kontrola koncentrcie elom posudzovania koncentrcie je preventvna kontrola a zsah do truktry trhu tak, aby cez extern rast podnikov nevznikali subjekty so silnou, dominantnou pozciou. Koncentrcia je proces ekonomickho spjania podnikateov prostrednctvom zlenia, splynutia doposia samostatnch podnikateov alebo nadobudnutia kontroly nad inm subjektom. Za nadobudnutie kontroly sa povauje monos vykonva rozhodujci vplyv na innos inho podnikatea prostrednctvom vlastnckych a uvateskch prv k podniku, najm vplyvom na zloenie, hlasovanie a rozhodovanie orgnov podnikatea. Koncentrcia podlieha kontrole radu, ak: 1. Spolon obrat astnkov koncentrcie je najmenej 300 milinov Sk a aspo dvaja z astnkov koncentrcie dosiahli obrat kad najmenej 100 milinov Sk za predchdzajce tovn obdobie, alebo 2. spolon podiel astnkov koncentrcie presiahne 20% celkovho obratu zhodnch alebo vzjomne zastupitench tovarov na trhu SR. V slade s koncepciou ochrany efektvnej sae je kritriom pre rozhodnutie radu o koncentrcii ekonomick bilancia, teda posdenie i ujma na hospodrskej sai bude preven vhodami koncentrcie. Na zklade toho rad me vyda rozhodnutie o schvlen alebo zkaze koncentrcie, alebo me jej uskutonenie viaza na splnenie podmienok. To na jednej strane dva monos na ekonomicky racionlne rozhodnutie. Na druhej strane sa ukzalo, e je mon ist vonos pri rozhodovan vyui na rozhodnutie motivovan politicky157.

Poda predchdzajcej pravy museli by vetky dohody, hoci aj minimlne obmedzujce sa, ohlsen radu. Existovali dva reimy posudzovania tchto dohd schvaovanie a udeovanie vnimiek. Jedin rozdiel bol v tom, e schvaovanie sa tkalo menej nebezpench dohd a zahalo v sebe nevyjadrovanie stanoviska radu (schvlenie mlky). Z praxe vyplvalo, e podnikatelia si neplnili povinnosti ohlsi dohody na schvlenie. Vynucovanie plnenia tejto povinnosti by vak nebolo vhodn, pretoe asto mu ma pozitvny vplyv na ekonomiky a boli by po ohlsen radom schvlen. 157 Otzne je, i by v takchto prpadoch jednoznan formulcia kritria pomohla, alebo by sa hadali in spsoby ako vyda rozhodnutie v slade s politickmi poiadavkami (napr. cez definovanie relevantnch trhov). Aplikcia sanho zkona vyaduje ist rove kultry, dodriavania zkonov a stotonenia sa s ciemi tejto politiky.

156

272 Oblas kontroly koncentrci mono povaova v SR za citliv. Netransparentn proces privatizcie vytvoril neprehadn vlastncke a kapitlov prepojenia, ktor mu vytvori nekonkurenn truktru trhu. Bolo povinnosou podnikateov koncentrciu presahujcu stanoven limit notifikova. rad m zo zkona prvo vyadova vetky relevantn informcie na posdenie ekonomickch spojen a analyzova ich dopady na konkurenn podmienky na jednotlivch trhoch. Poda 10 ods.2 m rad prvo koncentrciu, ktor vytvra alebo posiluje dominantn postavenie na trhu zakza, ak astnci nepreuku, e ujma na hospodrskej sai bude preven celohospodrskymi vhodami koncentrcie. Takto zkaz me rad urobi aj sptne a iada navrtenie situcie do pvodnho stavu. Podnikatelia vo viacerch prpadoch poruovali povinnos notifikcie, rad udelil pokuty za nenahlsenie iba v niektorch prpadoch. S uskutonenm koncentrcie vinou shlasil,158 v niektorch prpadoch s podmienkami (napr. Slovnaft Benzinol). O jedinom zkaze koncentrcie rad rozhodol v prpade vertiklnej koncentrcie medzi dominantnm vydavateom tlae (firmou Danubiaprint) a dominantnm distribtorom tlae (firmou PNS). V legislatvnom zmere na vypracovanie novho zkona sa uvauje so zavedenm tzv. prenotifikcie koncentrcie, ktor je ben v E a na ktor s zahranin investori zvyknut. To by podnikateom umonilo u v tdiu zmeru koncentrcie zisti nzor protimonopolnej intitcie. Najm pre zahraninch investorov, ktor mlo dveruj aplikovaniu a dodriavaniu zkonov u ns, sa zni riziko investovania, pretoe sa vyhn potencilnemu riziku zkazu takej opercie, do ktorej u investovali prostriedky. Politick citlivos dokumentuj niektor rozhodnutia (napr. Slovnaft Benzinol), ako aj skutonos, e neohlsenie koncentrcie sa stalo aj dvodom na vyhlsenie neplatnosti zmlv s FNM SR (napr. Istrochem159). Aplikovanie zkona o ochrane hospodrskej sae sa me prve cez koncentrcie sta nstrojom na sptn revziu privatizanch rozhodnut. 10.5.3 Psobnos radu vo vzahu k opatreniam orgnov verejnej sprvy Poda 18 zkona .188/1994 Zb.z. o ochrane hospodrskej sae: 1. Orgny ttnej sprvy a obce nesm vlastnmi opatreniami, zjavnou podporou
158

Je potrebn vidie, e podobn situcia je aj v zahrani, napr. v E. Tam sa vak v ovea vej miere opercia koncentrcie vopred konzultuje s pracovnkmi DG IV, aby sa predilo rozhodnutiu o zkaze, resp. astnci koncentrcie sa rozhodn operciu modifikova tak, aby bola pre Komisiu prijaten. 159 V roku 1966 Chemick zvody Bratislava (CHZB) zskali od FNM SR 67% akci Istrochemu za 300 mil. Sk, priom mali hodnotu 2,8 mld. Sk. V roku 1999 FNM SR odstpil od zmluvy, priom argumentoval, e CHZB neohlsili koncentrciu na P SR, a tm poruili privatizan zmluvu. P SR svojm rozhodnutm z 18.11.1999 potvrdil, e CHZB neporuili zkon o ochrane hospodrskej sae a koncentrciu schvlil.

273 alebo inmi spsobmi obmedzova hospodrsku sa. 2. Dozor nad dodriavanm povinnost poda odseku (1) vykonva rad. Ustanovenie 11 ods. 2 sa pouije primerane.160 3. rad me na zklade dkazov a rozborov poadova od orgnov ttnej sprvy a od obc npravu. TABUKA 2. Poet posudzovanch prpadov poda 18
ROK 1991 1992 1993 1994 1995 1996 Poet prpadov 4 4 39 54 37 27 ( )*- poet vydanch iadost o vykonanie npravy. Prame: Niansk (1998). 1997 15 (7)*

Vo vine posudzovanch prpadov ilo o diskriminan postupy obc, ktor spravidla repektovali iados o npravu. Zloitejia a politicky citlivejia situcia nastva, ak k obmedzeniu sae dolo v dsledku opatrenia vydanho strednm orgnom ttnej sprvy (napr. ministerstvom). Z tabuky je zrejm, e rad vstupoval do tchto prpadov minimlne, napriek tomu, e v ostatnch rokoch dochdzalo k poetnm deformcim sanch podmienok. Aj spenos bola v tchto prpadoch niia.161 Poda predsedu P SR162 v prpade obc mono kontatova uspokojiv stav. Obce takmer vo vetkch prpadoch reagovali pozitvne na zistenia radu. Vzvy na odstrnenie chybnho stavu a vykonanie npravy repektuj. Menej uspokojiv stav kontatuje pri vzvach na vykonanie npravy zo strany strednch orgnov ttnej sprvy. Vedci tchto orgnov vo viacerch prpadoch dokonca ani na opakovan upozornenia radu o tom, e nimi vydan opatrenia poruuj zkon o ochrane hospodrskej sae vbec nereagovali. Prve oblas regulanch barir mono povaova za relevantn problm transformujcich sa ekonomk. Tieto zsahy, napr. regulan opatrenia v oblasti cien, miezd, protekcionizmus, administratvne obmedzovanie vstupu na trh, exkluzvne prva, certifikty, licencie a in povolenia pre podnikanie, ale aj absencia pravidiel, selektvne poskytovania informci mu obmedzi alebo
Ustanovenie oprvujce rad vyadova od podnikateov podklady a informcie, ktor s nevyhnutn pre innos radu. 161 Napr. silne medializovan prpad prideovania prostriedkov z fondu Pro Slovakia. Z funkcie riaditea odboru P SR bol odvolan riadite odboru po tom, o v zmysle 18 zkona 188/1994 Z. z. o ochrane hospodrskej sae poadoval od ministerstva kultry npravu - aby ministerstvo neprideovalo finann prostriedky zo ttneho fondu Pro Slovakia pre dve periodik (Slovensk Republika, Hlas udu), za elom financovania ich prlohy pre nrodnostn meniny, pretoe sa tm vytvraj nerovnak san podmienky. Netransparentnos pri prideovan prostriedkov z tohto fondu tla vtedy ironicky komentovala financie z fondu Pro Slovakia s vm tajomstvom ako vdavky na obranu. 162 Niansk (1998).
160

274 asovo posun vstup na trh a porui princp rovnosti anc. Na rozdiel od protisanch praktk podnikateov nie s dostatone oetren. Zkladn charakteristiky regulanch barir s uveden v schme 1. Zo schmy vidie, e ide o opatrenia verejnej sprvy, majce dopad na ekonomiku, ktor ovplyvuj konkurenn podmienky. alej vychdzame z predpokladu, e zsah ttu do ekonomickho prostredia m zmysel iba pri trhovch zlyhaniach. Trhov zlyhania mono charakterizova ako neschopnos trhovho systmu zabezpei trhov statky optimlne. Je to spsoben neschopnosou, neexistenciou alebo nerozvinutosou trhu.163 Regulan bariry mono chpa v aktvnom a pasvnom zmysle. Aktvne zlyhania - ak vlda zasahuje tam, kde by nemala, resp. nevhodnm spsobom. Pasvne naopak, ak nezasahuje tam, kde by mala. SCHMA 1: Regulan bariry Opatrenia verejnej sprvy v oblasti ekonomiky Obmedzujce hosp. sa Existuj trhov zlyhania Reagujce na trhov zlyhania Efektvne Neobmedzujce hosp. sa Neexistuj trhov zlyhania Nereagujce na trhov zlyhania Neefektvne

V legislatvnom zmere na vypracovanie novho zkona sa uvauje so zavedenm monost sankcionova aj orgny ttnej sprvy a obce za nerepektovanie iadosti radu o npravu v zmysle 18. To vak otvra alie otzky svisiace s postavenm jednotlivch orgnov ttnej sprvy a ich vzjomnou subordinciou, ako aj zodpovednosou vldy za aplikovan hospodrsku politiku. Poda mjho nzoru je to skr otzka rovne neformlnych pravidiel, ktor me uveden problm riei.
163

Pojem trhov zlyhania sa spravidla pouva na popis situci, v ktorch trhov vstup nedosahuje efektvnos v zmysle Pareta, resp. Marshalla. Pozri napr. Stiglitz (1997), Nmcov a k (1997).

275 10.6 Porovnanie s R, Maarskom a Poskom Dotaznkov prieskum164 v roku 1997 bol zameran na vnmanie regulanch barir podnikatemi v 4 transformujcich sa ekonomikch (R, Maarsko, Posko a SR). Porovnanie vsledkov ukzalo, e podnikatelia v SR elili ovea poetnejm obmedzeniam sae zo strany verejnej sprvy. Takto situcia m mnoh negatvne ekonomick dsledky: regulan bariry mu vyvola utopen nklady (sunk cost) u podnikateov, zvyuj sa transakn nklady podnikateov (nklady na styk s okolm s vysok), zniuje sa alokan efektvnos, consumer welfare, zsahy ttu zniuj konkurenn schopnos podnikov, podnikatelia sa orientuj na rent seeking a nie profit seeking. Slovensk podnikatelia za najkodlivejie regulan bariry pokladali najm nerovnak podmienky v privatizcii, ochranu neefektvnych podnikov, ttnu podporu retrukturalizcie. To naznauje, e v transformujcich sa ekonomikch dochdza k pecifickm regulanm bariram, ktor vytvraj pre podnikateov nerovnak podmienky. Na druhej strane slovensk podnikatelia prejavili zhovievavos k diskrimincii zahraninch podnikateov, obmedzovaniu importov, o naznauje niiu pripravenos na globalizan procesy. Poradie kodlivosti je uveden v tabuke 3. 10.7 Neformlne pravidl Vnmanie hospodrskej sae, rovnosti anc podnikatemi bolo poznaen novosou problematiky. V prvch rokoch svojej existencie rad preto aktvne psobil na objasovanie cieov a pravidiel sae. Okrem publikovania lnkov to boli aj seminre pre podnikateov, prednky na univerzitch. Podnikatelia si postupne zvykli na existenciu pravidiel sae, aj ke zaleka nemono hovori o ich plnom repektovan (napr. nerepektovanie ohlasovacej povinnosti pri koncentrcich). Negatvne psobila selektvna politika zo strany vldy, klientelizmus v privatizcii, verejnom obstarvan, poskytovan licenci a pod. To sa odrazilo vo vnman spench vzorcov sprvania a bude sa ako, a pravdepodobne aj dlho naprva. Doposia sa mlo argumentuje v prospech rozirovania sae zo strany spotrebiteov, ich asocici. Napr. v prpade dovoznch obmedzen dochdza k efektu vych cien pre domcich spotrebiteov, pri umelej podpore exportu de facto ku krovmu subvencovaniu zahraninch spotrebiteov. V sasnosti absentuje v SR competition advocacy, oponovanie takch rozhodnut vldy, ktor
164

Uskutonen v roku 1997 na vzorke 155 subjektov, pozri Zemanoviov (1998).

276 obmedzuj sa a zniuj prospech spotrebiteov. Aj ke nie je mon predpoklada, e hospodrska politika vldy nebude vbec ovplyvnen lobby, mala by by vyvaovan postavenm a vplyvom intitci, ktor obhajuj celohospodrsky zujem a prospech spotrebitea. Postavenie takchto intitci je doposia slab a neumouje vytvori inn protitlak silnm a dobre sformovanm zujmovm podnikateskm skupinm. TABUKA 3. Poradie kodlivosti SR
Poradie 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 Otzka Nerovnak podmienky v privatizcii Ochrana neefektvnych podnikov ttna podpora retrukturalizcie Aplikcia legislatvy Vhody poskytnut niektorm podnikom Absencia pravidiel Vylenie z psobnosti zkona Nefunkn bankrotov legislatva Verejn obstarvanie Systm poskytovania licenci Poskytovanie prostriedkov z ver. fondov Regulcia cien, miezd Importn obmedzenia Existencia licenci, povolen Limity, normy, obmedzenia Diskrimincia zahraninch podnikateov Obmedzenia v podnikan 285 271 262 257 256 252 252 249 248 231 230 221 211 204 192 189 170

Pozn.: Ak vetci respondenti povaovali opatrenie za bezproblmov, =100, za san bariru =200, za vrazn san bariru =300.

V transformujcich sa ekonomikch sa ned rchlo vytvori funkn legislatvny systm, ale aby sa nedeformovali pravidl v prospech zkych zujmovch skupn je potrebn dba na transparentnos postupov, najm ak podstatnm spsobom mu ovplyvni rovnos anc. V prvch rokoch existencie radu sa zaviedla prax irokej informovanosti podnikateov, ale aj verejnosti o innosti radu a jeho rozhodnutiach. Ako jeden z prvch orgnov verejnej sprvy zaal s tradciou vronch sprv, kde je uveden sumr aktivt a relevantn informcie. Tto tradciu sa podarilo zachova.165 Aj ke sa aj neskr pokraovalo v organizovan tlaovch konferenci, poskytovan informcie spravidla obchdzali citliv otzky a nereagovali na opatrenia vldy, aj
165

Sprvy o innosti radu sa vydvaj kadorone v slovenskej a anglickej mutcii a s dostupn na internete.

277 ke pokodzovali sa. Verejnos tak nedostvala informcie o negatvnych dopadoch na sa. Poskytovanie relevantnch informci a transparentnos innosti sa vrazne zhorila, rozhodnutia sa prestali zverejova. V zahrani je benou praxou, e sa vydvaj a zverejuj rozhodnutia protimonopolnch intitci s komentrmi a vkladmi, aby podnikatelia mohli vopred predvda aplikovatenos zkona a s dostupn na internete. V SR sa prestali zverejova a neboli dostupn ani odbornej verejnosti (prvnikom, ekonmom), ktor pracuj v tejto oblasti. Pozitvna zmena nastala po vobch v roku 1998. rad pravidelne v tlai166 zverejuje informcie o etrench prpadoch a vydanch rozhodnutiach, tieto informcie s dostupn aj na internete (www.antimon.gov.sk). 10.8 Odporania pre hospodrsku politiku Pre san politiku s SR bol vytvoren zkladn legislatvny a intitucionlny rmec. San politiku samotn je mon posudzova cez nklady a efekty. Mono poveda, e legislatvny rmec vytvoril predpoklady pre nebyrokratick, ekonomicky racionlne postupy pri aplikovan sanej politiky. Neexistuje vak inn nstroj na blokovanie administratvno - regulanch zsahov zo strany verejnej sprvy. Prve tieto obmedzenia sae v procese ekonomickej transformcie mono povaova za relevantn.167 Preto by bolo vhodn posilni pozciu P SR v legislatvnom procese a pri prijman opatren hospodrskej politiky, ktor obmedzuj sa, ako aj pri iniciovan legislatvnych zmien, ktor odstrnia umel obmedzenia sae, resp. bud iniciova prijatie pravidiel pre oblasti, dleit z hadiska rovnosti anc (napr. poskytovanie licenci). Mono uvaova o zaveden povinnosti konzultova opatrenia negatvne ovplyvujce sa s protimonopolnm radom. V prpade nerepektovania jeho stanoviska zakotvi povinnos vyjadrenie radu predklada do parlamentu spolu s nvrhom zkona a zverejova. Okrem zkona o ochrane hospodrskej sae je potrebn dotvori pravidl aj v alch oblastiach, ktor maj vplyv na rovnos anc (regulovanie prirodzench monopolov, verejn obstarvanie, poskytovanie licenci a pod.). Zsah radu je niekedy komplikovan prostredm, kde nepokroila reforma niektorch sektorov, o brni presadzovaniu trhovokonformnch opatren. Preto pokraovanie reformy (napr. zdravotnctva, socilnej sfry, bankovho sektora, kapitlovho trhu, prirodzench monopolov) bude rozirova oblasti, ktor psobia pod tlakom konkurencie. Redukcia prerozdeovacch procesov bude prirodzene zuova priestor pre regulan zsahy verejnej sprvy. Rovnako globalizcia a

166 167

Pravideln informcie P SR v Hospodrskych novinch. Bliie pozri napr. Zemanoviov (1998).

278 harmonizcia pravidiel bude psobi na vytvorenie tandardnho celkovho rmca pre podnikanie. Je potrebn zabezpei garantovanie nezvislosti protimonopolnej intitcie, aby sa mohli korektne aplikova san pravidl a inne reagova aj na zavdzanie regulanch barir. Obania by mali dostva informcie o dopadoch obmedzovania hospodrskej sae. Preto protimonopoln intitcia by mala ma tak mieru nezvislosti, aby mohla tieto argumenty prezentova. Ak m protimonopoln intitcia plni aj lohu sanho advokta, mus by povaovan za dveryhodn, kompetentn intitciu, ktorej aktivity s transparentn, vyuvajce argumenty a analzy uznvanch expertov.168 Nezvislos je potrebn posilni stabilizovanm funkcie predsedu, ale najm zavedenm kolektvneho rozhodovacieho orgnu.169 Kvalitn vkon sanej politiky zvis od kvality kdrov. Vzhadom na vek pohyb kdrov, ako aj sksenosti v zahrani, bude v budcnosti mon vyuva aj extern kdre na niektor analzy, resp. prpravu legislatvy (napr. regulcia prirodzench monopolov, ttna pomoc). Mono kontatova, e ochrana hospodrskej sae napriek dobrmu tartu stagnovala, najm po roku 1994. Sviselo to s celkovou koncepciou hospodrskej politiky, ktor bola zaloen na selektvnosti a nie na rovnosti anc. Mono povaova za premrnen ancu, e z vekho nadenia a moderne chpanho a budovanho radu sa neskr aj tto oblas spolitizovala. Po vobch 1998 vlda v svojom programovom vyhlsen deklarovala repektovanie rovnosti anc, posilnenie nezvislosti radu. Nasledujce roky uku do akej miery sa situcia zmen. Ukzalo sa, e na efektvnu aplikciu sanej politiky nesta vytvori legislatvny a intitucionlny rmec, ale e siln vplyv maj neformlne pravidl. Ist miera sladu mus existova medzi formlnymi a neformlnymi pravidlami, nemu sa od seba vemi vzdiali, pretoe potom formlne pravidl nemaj svojich nositeov, neexistuje zujem na ich presaden, o vysuje do ich obchdzania, deformovania. V transformujcich sa ekonomikch je preto potrebn: aktvne psobenie na verejn mienku (odborn aj laick), pestovanie sanej kultry, transparentnosti pravidiel, zskavanie spojencov pre presadzovanie sanch princpov, rovnosti anc (vldu, poslancov, podnikateov, spotrebiteov, mdia),
168

asto sa ako protiargument uvdza, e atakovanie protisanej regulcie zo strany protimonopolnej intitcie je za hranicou jej kompetenci. S to vak intitcie, ktor maj hji verejn zujem, a teda aj regulan zsahy pokodzujce sa a v konenom dsledku spotrebiteov. Napr. Demsetz, H. (1991) Efficiency, Competition and Policy kladie otzku: Preo by FTC (protimonopoln intitcia v USA) nemohla atakova ICC (Federlna obchodn komisia), ke me atakova zdruenia podnikateov? 169 Takto rieenie je ben vo viacerch krajinch, napr. vo Franczsku, panielsku, Taliansku.

279 vyvaovanie preferovania krtkodobch cieov na kor stredno a dlhodobch, aktvne zapojenie protimonopolnej intitcie do informovania, vysvetovania dopadov obmedzovania hospodrskej sae na ekonomiku a spotrebiteov, aktvne reagovanie na regulan zsahy, v oblasti competition advocacy vemi vznamn lohu mu zohra nezvisl mimovldne intitcie, ktor na rozdiel od inch subjektov nemaj vlastn, zko rezortn zujem na presaden niektorch regulanch zsahov a na druhej strane nie s sasou vldnej administratvy, o im umouje presadzova nezvisl, odborn stanovisk, hji celospoloensk zujem. V transformujcich sa ekonomikch obmedzenia sae s asto pozostatkom minulho ekonomickho systmu, preto filozofia rovnosti anc, presadzovanie konkurennch princpov nem siln tradciu. Vyaduje si to ovea ofenzvnej prstup v competition advocacy ale aj monos protimonopolnej intitcie aktvne vstupova do procesu tvorby legislatvnych pravidiel, prijmania opatren hospodrskej politiky, ktor obmedzuj hospodrsku sa. Regulcia je spravidla vhodn pre urit zujmov skupinu, preto m prirodzene svojich zstancov, svoje loby. Vlda vzhadom na asov limitovanos volebnho obdobia m asto tendenciu preferova rieenia s krtkodobmi efektmi (asto cez regulan zsahy). Preto je potrebn, aby to bolo vyvaovan loby, ktor bude poukazova na dlhodob efekty na cel ekonomiku, spotrebiteov. Pretoe zmena neformlnych pravidiel je asovo ovea nronejia, je potrebn vnma aj irie svislosti. Na vytvranie konkurennho prostredia, repektovanie rovnosti anc je potrebn politick va. Ak neexistuje, aj legislatva, ktor by umoovala riei obmedzenia sae zo strany verejnej sprvy nebude inn. Preto nemono podceova ani oblas neformlnych pravidiel. Je relatvne ahko implantova formlne pravidl, ale bez toho, aby mali svojich nositeov a svoje loby nebud repektovan a inn. Takto loby prirodzene predstavuj napr. podnikatelia, ktor by mali ma zujem na korektnch pravidlch.170 V SR je situcia saen tm, e existuje sksenos, e na diskrimincii (napr. v privatizcii, pridelen ttnych objednvok) je mon profitova. Preto sa podnikatelia orientovali na zskanie vhody, na rent seeking a nie profit seeking cez prekonanie konkurentov. Samozrejme, spen vzorce sprvania sa, neformlne pravidl predstavuj ir historicko-kultrny problm, s znane konzervatvne a preto sa menia pomaly. Potrebn zmeny v oblasti formlnych a neformlnych pravidiel s uveden v tabuke 4. Poda nho nzoru v oblasti hospodrskej sae v budcnosti mono predpoklada:
170

V zahrani s znme prpady, e samotn podnikatelia tlaili na vytvorenie regulanho rmca pre prirodzen monopoly, sanch pravidiel.

280 posun k vej flexibilite pravidiel, o vyvol potrebu kvalitnej analytiky pre san politiku. Preto mono uvaova s ad hoc vytvranm analytickch skupn na rieenie niektorch situci.171 v svislosti s globalizciou, integranmi procesmi sa san politika bude v ovea vej miere tvori na nadnrodnej rovni. Preto je potrebn trendy vo svete sledova, analyzova a pripravova sa na ne. Sksenosti asociovanch krajn, ktor sa dostali do prvej skupiny kandidtov potvrdzuj nronos negocianho procesu. harmonizcia s eurpskym prvom bude vyadova pecialistov na oblas sae v E. V oblasti legislatvy bude potrebn reagova na stav a zmeny v E, pripravi metodiky, vklady a prruky pre podnikateov. v nrodnom aj nadnrodnom rmci mono predpoklada posun od klasickch protisanch praktk ku kontrole ttnej pomoci, regulanch zsahov verejnej sprvy. posilnenie vhy a vplyvu neformlnych pravidiel, tlaku verejnej mienky. vyie uveden bude vyvolva extern aj intern tlak na aplikovanie hospodrskej politiky, ktor repektuje rovnos anc. Naopak, proti tejto tendenci bude psobi tlak zujmovch skupn a sila ich politickho vplyvu.

TABUKA 4. Potreba zmien formlnych a neformlnych pravidiel

Formlne pravidl Legislatva: - monitoring ex post kontrola - prevencia - ex ante kontrola - riei absenciu pravidiel - harmonizcia pravidiel Intitcie - P SR: nezvislos, kolektvnos rozhod., kdre Celkov prostredie - zkony, ovplyvujce rovnos anc - stav reformy - vymhatenos prva - integrcia Neformlne pravidl Informovanos verejnosti Zskavanie spojencov Ovplyvovanie verejnej mienky Pestovanie sanej kultry Aktivity protimonopolnej intitcie Aktivity mimovldnych organizci Aktivity asocici spotrebiteov Vplyv mdi

10.9 Pouit literatra Cave, M.(1998), Regulatory Barriers when are they justifiable?, discussion paper, Brunel University.

171

Domnievam sa, e poiadavka na flexibilitu bude plati pre cel verejn sprvu, preto si to bude vyadova flexibiln truktry.

281 Coase, R.(1960), The Problem of Social Cost, Journal of Law and Economy, 144. Demsetz, H. (1991), Efficiency, Competition and Policy. Dutz, M.A. and Kheman, S.R (1995), The Instruments of Competition Policy and their Relevance for Economic Development, Regulatory, Policies and Reform: A Comparative Perspective, Private Sector Development Department, The World Bank, December. Fingleton, J., Fox, E., Neven, D. and Seabright, P.(1995), Competition Policy and the Transformation of Central Europe, CEPR. Fox. E. and Ordover, J.(1996), International Competition Law to Limit Parochial State and Private Action: Moving Towards the Vision of World Welfare, International Business Lawyer, November 1996, Vol. 24 No 10. Frischtak, C.R. (1995), Regulatory Policies and Reform: A Comparative Perspective, The World Bank, Washington, D.C. Jurzyca, E. a Zemanoviov, D.(1998), Ochrana hospodrskej sae, in Suby a realita, 1995-1998, M.E.S.A. 10. Nmcov, I. a k, M.(1997), Hospodrska politika, Praha. Niansk, P.(1998), Sksenosti P SR s aplikciou 18 zkona o OHS, v Zemanoviov, D. a kol.(eds.), Zsahy verejnej sprvy obmedzujce hospodrsku sa, CPHR. Scherer, F.M. and Ross, D.(1990), Industrial Market Structure and Economic Performance, Houhton-Mifflin, Boston. Schmalensee, R. and Willig, R.(1992), Handbook of Industrial Organization, North-Holland, Amsterdam. Stiglitz, J. (1997), Ekonomie verejnho sektoru, Grada, Praha. Zemanoviov, D. et al.(1998), Regulatory Barriers to Economic Competition in Transitional Countries, ACE Phare, Bratislava. Vron sprvy o innosti P SR 1991-1998.

282

283

11 Privatizcia
Anton MARCININ172
Vskumn centrum Slovenskej spolonosti pre zahranin politiku

Privatizcia v tranzitvnej ekonomike sli v prvom rade ako nevyhnutn podmienka retrukturalizcie. Vzhadom na neexistujci trh a masu privatizovanho majetku bola monos aplikcie sksenosti vyspelch ttov obmedzen. Privatizcia bola do vekej miery experimentom. Slovensko vsadilo najprv na kupnov privatizciu bez nslednej regulcie kapitlovho trhu, ochrany minoritnch vlastnkov, intitci a vymhatenosti prva, a neskr na nepriehadn predaje domcim manarom bez financi a potrebnch vedomost. Retrukturalizcia nebola chpan ako skuton cie privatizcie. Zrove sa ani nekldol draz na privatizan prjmy, ktor potom chbali pri zmierovan socilnych dopadov reformy. Privatizcia je politick, lebo je jednorazovou prleitosou pre zskanie majetku a politickho vplyvu. Slovensko stoj pred dvoma privatizanmi lohami. Po prv, mus sa vyrovna s nezkonnmi privatizciami z minulosti, po druh, mus pripravi privatizciu bnk, vekch prirodzench monopolov a zdravotnctva, ktor je omnoho zloitejia ne vina doterajch privatizci. Vlda pritom mus ma na zreteli zskanie medzinrodnej dveryhodnosti. Pre privatizciu prirodzench monopolov plat pouka z Britnie, e tt mus v prvom rade uprednostova konkurenciu. Iba tie oblasti, v ktorch jasne dominuj monopoly, maj by regulovan nezvislou zodpovednou intitciou. Preto ete pred privatizciou je treba oddeli monopoln a potencilne konkurenn aktivity podnikov (horizontlne a vertiklne rozbitie monopolov) a pripravi regultora, priom kad sektor (telekomunikcie, plyn, elektrina, voda) by mal ma vlastn regulan rad kvli jasnej defincii zodpovednosti a zabrneniu stretu zujmov. Privatizcia, ktor sama o sebe je technicky zloit, zaha aj potrebu zmeny viacerch zkonov, naprklad tch, ktor sa tkaj vymhania pohadvok.

172

Autor je van Michalovi Mejstkovi za komentr k predchdzajcemu konceptu a prnosn diskusie.

284 11.1 vod Pre druh polovicu dvadsiateho storoia je charakteristick privatizcia ttnych podnikov.173 Tento proces je zaloen jednak na poznan, e skromn podniky s vkonnejie ako ttne, a jednak na veobecnejej zmene chpania lohy vldy, ktorej u neprinle podnika, ale vytvra podnikatesk prostredie a dohliada na dodriavanie pravidiel. Podniky vlastnen ttom maj nzku vkonnos, o je zaprinen konfliktom zujmov ttu a nedostatonm korporatvnym riadenm.174 Konflikt zujmov mono vysvetli tm, e tt prvne a asto aj intitucionlne definuje trhy, na ktorch zrove vystupuje ako podnikate konkurujci skromnm podnikom. Zl riadenie je dsledkom toho, e obania (volii) prikladaj nzku vhu konkrtnym podnikateskm aktivitm vldy v rmci celej mnoiny jej aktivt. Skromn vlastnctvo je potom preferovan pred ttnym, lebo akcionri posudzuj manarov jedine poda vkonnosti riadenho podniku.175 Vldy rznych ttov nedokzali vyui svoje postavenie vlastnka ani na zabezpeenie vkonnosti podnikov, ani na regulciu zlyhania trhu. Vldne pokusy podnika viedli k zbytonej byrokratizcii, nedostatku identifikovatenej zodpovednosti na rznych stupoch rozhodovania, ku korupcii176 a mkkm rozpotovm obmedzeniam177. To malo za nsledok deformciu cien a sprvania sa spotrebiteov a podnikov. Vlastnctvo vak nie je garanciou zlepenej efektvnosti, ak chba detailn prvny rmec garantujci prvo vlastnkov vykonva kontrolu, a sdy ochotn vymha dodriavanie zkonov.178 Navye, skromn vlastnctvo neme vrazne
Pozri naprklad Yarrow (1986) a Armstrong a kol. (1995). Estrin (1996) rozoznva tri oblasti, ktor nadrauj skromn vlastnctvo nad ttne: ciele podniku, trhov truktra a korporatvne riadenie. 175 Z rozsiahlej empirickej literatry spomeme Claessens a kol. (1997), ktor ukzali pozitvne vplyvy privatizcie na rast produktivity v siedmich tranzitvnych krajinch. 176 Poda Financial Times (1996) nklady nevyuitch prleitost americkch investorov v roku 1996 dosiahli 20mld dolrov, ke kontrakty vaka korupcii zskali in investori. The Economist (1996, jl 13-19) uvdzal vybran prpady korupcie a sprenevery vo Franczsku, ktor v niekokch prpadoch skonili uvznenm bvalch ministrov. 177 Termny mkk a tvrd rozpotov obmedzenie definoval Kornai. Tvrd rozpotov obmedzenie ... je synonymom celkovho finannho spoliehania sa podniku na seba samho a skutonho rizika bankrotu v prpade nesolventnosti. Mkk rozpoet popisuje situciu, ke ttna byrokracia mnohmi spsobmi pomha ttnemu podniku (naprklad cez dotcie, daov zvhodnenia, mkk very, stanovenm nzkych administratvnych cien), a ke podnik je chrnen pred finannm padkom. Preto preitie a rast podniku zvis viac na jeho vzahu k byrokracii ne na spechu na trhu. (1990, str. 140). 178 Yarrow (1986) argumentuje, e prostredie konkurencie a regulcie je omnoho dleitejie pre efektvne fungovanie podnikov ako samotn zmena formy vlastnctva. Brom (1997) nzorne zdokumentovala, e prevod vlastnctva v tranzitvnych krajinch nie vdy
174 173

285 zlepi vkonnos podnikov, ak pretrvvaj mkk rozpotov obmedzenia a nov vlastncka truktra brni prstupu ku konkurennm vonkajm financim. V tejto prci sa venujeme vvoju privatizcie na Slovensku, priom analyzujeme jeho priny. Identifikujeme zlyhania aj spechy a dvame odporania pre aliu privatizan politiku. Toto odzrkaduje aj truktra tejto kapitoly. V druhej kapitole zhame dilemy, pred ktormi stla vlda na zaiatku privatizcie. V tretej kapitole chronologicky popisujeme politiky jednotlivch vld, priom analyzujeme ich hlavn prejavy a dsledky. tvrt kapitola prina zhrnutie a odporania. 11.2 Privatizan dilemy Privatizcia v tranzitvnych krajinch nemala za cie iba zmenu vlastnctva ako nevyhnutnej podmienky prispsobenia sa podnikov trhovm mechanizmom. Bola vnman aj ako ochrana pred zvratnosou reformnho procesu a ako signl sliaci na zskanie dveryhodnosti novej hospodrskej politiky. Konkrtne problmy, ktor sviseli s privatizciou meme zhrn do niekokch zkladnch bodov: Privatizan rchlos. Rchla privatizcia179 bola synonymom spenosti a nezvratnosti reformy. Zrove sa skracuje doba, poas ktorej na trhu psobia nov skromn a siln ttne podniky.180 Na dosiahnutie nezvratnosti reformy musela by privatizovan kritick masa podnikov181. Privatizan metdy.182 Masov privatizcia umonila rchlu privatizciu, ale kvli vytvoreniu rozptlenho vlastnctva bez definovania ochrany minoritnho vlastnka nevedie k rchlej retrukturalizcii. Retitcie s najmenej problematick z hadiska zmeny vlastnctva, problmom s ale
zabezpe korepondujci prevod kontroly. Popis korporatvneho riadenia v socializme uvdza Brada (1996). Manarske odmeny zleali od splnenia loh centrlneho plnu, ale samotn pln bol sformovan poda informci manarov. Okrem zakladajceho ministerstva, ktor nahrdzalo vlastnka, zasahovali do innosti manarov al podielnici, ako Komunistick strana a miestne rady. 179 Pozri teoretick zdvodnenie priamej mery medzi privatizanou rchlosou a spechom reformy v Aghion (1993) a van Wijnbergen (1992). Opak tvrdil Dewatripont a Roland (1992). Poda Collin a Rodrik (1991), potencilni zahranin investori povaovali vo Vchodnej Eurpe a v bvalom Sovietskom zvze za najdleitejie obmedzenia investci politick nestabilitu, neuritos spojen s ekonomickmi politikami a nedostatok prvnej ochrany skromnho majetku. Rchla privatizcia ich mala presvedi, e krajiny s schopn zabezpei zlepenia vo vetkch troch oblastiach. 180 Murphy et al. (1992) na modeli ponuky a dopytu vysvetlil prepad produkcie v Rusku ako dsledok iastkovch reforiem, ktor neodstrnili obmedzenia ttnych podnikov, a tm viedli k asymetrickej konkurencii medzi ttnymi a skromnmi podnikmi. 181 Roland a Verdier (1992). 182 Shafik (1994) uvdza vborn popis technk eskoslovenskej privatizcie.

286 zdhav sdne spory, ktor blokuj nakladanie s majetkom. Verejn aukcie boli pouiten iba pri predaji mench podnikov, i konkrtnych majetkov. Verejn sae a priame predaje vyaduj drah odhad trhovej hodnoty majetku a vrazne spomauj privatizciu. Vytvraj vak koncentrovan vlastnctvo, ktor pravdepodobnejie vedie k lepiemu riadeniu podnikov. Odpredaj zahraninmu investorovi sa ukzal ako najlepia forma privatizcie.183 Dopad na rast nezamestnanosti. Privatizcia mala vies k retrukturalizcii a t k prepaniu nadbytonej pracovnej sily. Rozvoj privatizovanch podnikov, ktor sa oakval s uritm asovm oneskorenm, mal vytvori nov pracovn prleitosti. Cieom vldy je neprekroi urit mieru nezamestnanosti, o me vrazne spomali privatizciu. Privatizan sled. Privatizcia prirodzench monopolov je zloitejia ako privatizcia podnikov v odvetviach s konkurenciou, preto bola odloen. To predstavuje riziko zotrvvania pokrivench cien s vekm vplyvom na vetky ostatn ceny v krajine.184 Zrove to nabda vldu, aby pouvala prirodzen monopoly ako dodaton, aj ke neefektvne zdaovanie na kor spotrebiteov a rozvoja samotnch monopolov. Privatizcia bnk je zloit a citliv otzka, ich podranie v ttnych rukch vak me ma za nsledok mkk rozpotov obmedzenia pre nevkonn podniky. Privatizan retrukturalizcia. Zo sksenosti vyspelch ekonomk185 vyplva, e horizontlne alebo vertiklne rozbitie monopolov a oligopolov je omnoho jednoduchie a lacnejie vtedy, km je vlastnkom tt. Privatizcia loklnych monopolov je jednoduch a rchla, bez regulcie vak zni spotrebitesk bohatstvo. Transparencia. Kupnov metda je veobecne pokladan za najpriehadnejiu metdu. Korupcii a svojvonmu rozhodovaniu niekokch radnkov malo zabrni schvaovanie priamych predajov vldou. Politick vyuitie. Privatizcia je politickm procesom, v ktorom spolu s prevodmi obrovskch majetkom nastva aj presun politickej moci. Politick strany maj vnimon prleitos vyui privatizovan majetok na zskanie podpory hospodrskych kruhov. Zapojenm verejnosti do procesu privatizcie sa mala zabezpei nezvratnos reformy. Existovala obava pred tm, aby vina majetku neprela do zahraninch rk, ktor bola opodstatovan skr politicky ako ekonomicky. Obania mali ma osobn podiel na reforme a novom zriaden, m si vlda chcela zabezpei podporu pre svoj program.

183 184

Pozri naprklad Transition report (1995). Zrove nzka kvalita sluieb a vrobkov. 185 Tirole (1991), Vickers a Yarrow (1991).

287 Pouitie vnosov z privatizcie. Predpokladom bolo vyuitie na kompenzciu doasnch nevyhnutnch nkladov spojench s reformou, naprklad prekoovanie nezamestnanch, i budovanie chbajcich infratruktr. Nedostatok domcich spor bol rieen dvoma spsobmi, ponukou majetku zahraninm investorom a bezplatnm vydanm majetku (kupnov privatizcia).

11.3 Privatizan vvoj Do janura 1993 sa privatizcia na Slovensku takmer nelila od privatizcie v eskej republike. Dleitm cieom federlnej vldy bola privatizan rchlos, ktor mala by umonen pouitm kupnovej metdy. Jej obrovskou nevhodou bolo, e generovala vlastncku truktru, ktor bola prli rozptlen. Privatizan proces na Slovensku sa postupne zaal odliova od federlneho vzoru. Privatizcia bola vrazne poznaen astou vmenou vld a privatizanch ministrov: od novembra 1989 sa vystriedalo sedem vld s odlinmi konceptmi privatizcie. Draz zaal by kladen na vytvranie domcej vrstvy podnikateov. Vsledkom s minimlne privatizan prjmy vldy, pomal retrukturalizcia a prerastanie politickej a hospodrskej moci. Sasn vlda by mala efektvne sprivatizova niekoko prirodzench monopolov a bnk, o jej me pomc zvi medzinrodn dveryhodnos a prinies vznamn zdroje. 11.3.1 Prv tri vldy: 1989-92 Prv vlda, sformovan Milanom iom, prevzala rad 12. decembra 1989, aby nahradila posledn komunistick vldu a pripravila prv slobodn parlamentn voby. Vo vobch v roku 1990 zskalo vinu hlasov irok hnutie Verejnos proti nsiliu a poiadalo Vladimra Meiara, aby sformoval druh porevolun vldu. T zaala vldnu 27. jna 1990. Predsedom radu pre sprvu a privatizciu nrodnho majetku sa stal Augustn Marin Hska. V aprli 1991 bola vlda Vladimra Meiara odvolan. Tretiu vldu viedol Jn arnogursk v obdob 23. aprla 1991 a 24. jna 1992. Ministerstvo privatizcie vzniklo a na zklade zkona . 347 Zb. z 28. augusta 1990.186 Prvm ministrom privatizcie sa stal Ivan Miklo. Privatizcia bola vtedy prevratnou mylienkou, kee v roku 1990 41% obyvateov preferovalo socializmus, 3% preferovali kapitalizmus, a 52% preferovalo nieo medzi tm.187 Nespokojnos s reformou rstla hlavne kvli

186

Formlny nzov Ministerstva privatizcie je Ministerstvo pre sprvu a privatizciu nrodnho majetku Slovenskej republiky. 187 Prame: stav pre vskum verejnej mienky, Bratislava (1990).

288 prvm prejavom liberalizcie cien potravn a faktickej devalvcii meny.188 V roku 1991 iba 32% obyvateov povaovalo vtedaj systm za lep ne komunistick.189 Vlda odtartovala mal privatizciu a zaala pripravova prv vlnu vekej privatizcie, obe zaloen na federlnej legislatve. Vlda dfala, e zska podporu verejnosti v kupnovej privatizcii, ktor zaala v mji 1992 po registrcii obyvateov a investinch fondov na prelome rokov 1991 a 1992. Skonila a v decembri 1992 a akcie mohli by distribuovan vo februri a marci 1993. Nakoniec, kvli rozdeleniu federcie, boli akcie rozdelen a v mji 1993. 11.3.1.1 Fond nrodnho majetku Fond nrodnho majetku (FNM) bol zaloen v roku 1991 zkonom . 253/1991 ako prvnick osoba, aby asistoval pri privatizcii nrodnho majetku a pritom jasne oddeoval sprvu podnikov urench na privatizciu a zskan vnosy z privatizcie od vldy. FNM tvor prezdium a vkonn vbor, nad ktormi dohliada dozorn rada. Pod vkonn vbor spadaj jednotliv sekcie. Prezdium m dev lenov, volench parlamentom. Prezdium rozhoduje naprklad o predajoch ast v podnikoch a majetku zskanho odstpenm od privatizanej zmluvy. Vkonn vbor m jedens lenov. Dozorn rada m es lenov volench parlamentom. FNM preber ttny majetok do svojho vlastnctva a na zklade privatizanch rozhodnut ho prevdza na skromn osoby. Majetkom FNM s majetkov asti v podnikoch a z nich plynce zisky, a prjmy z privatizcie. Nakladanie s majetkom FNM schvauje parlament. FNM je spolitizovan a asto pracoval bez akejkovek kontroly ttom.190 Mnoh jeho predaje tak boli absoltne nevhodn pre tt.191 Najvm zvzkom FNM s dlhopisy,192 ktor nahradili druh vlnu kupnovej privatizcie. Kvli nedostatonej likvidite si FNM na vyplatenie dlhopisov osobm starm ako 70 rokov poial v roku 1998 2,25mld. Sk. Zrove neuhradil svoje zvzky vo vke 2,3mld. Sk. Za svoje zvzky ru fond svojm majetkom.
188

Valtr Komrek, hlavn oponent reformy, tvrdil: o sa tu deje, nie je ekonomick reforma, ale kokteil americkch odporan pre rozvojov krajiny. Prame: Vber (1991), .34. 189 Prame: Vber (1991), .32, str.19. 190 Poda informcie P67value z 29.3.1997, Brigita Schmgnerov povedala: Dospeli sme teda k tomu, e nielene neexistuj kontroln mechanizmy zvonka, pretoe ani NK nesmie kontrolova FNM a v podstate NR SR ho tie relne nekontroluje, ale neexistuj ani inn mechanizmy vntornej kontroly FNM. 191 FNM zaiatkom roku 1997 predal akcie Slovnaftu za 230mil. Sk, menej ako 25% trhovej ceny. P67value, 14.4.1997. FNM schvlil 19.2.1998 odpredaj 10,23% akci Slovnaftu so stratou oproti trhovej hodnote takmer 895mil. Sk. P67value, 9.3.1998. 192 Bolo vydanch 3 326 639 dlhopisov v nominlnej hodnote 33,3mld. Sk. FNM (1999).

289 Do konca roku 1998 prevzal FNM 1 487 privatizanch projektov, ktor obsahovali 2 625 nvrhov na privatizan vstupy v tovnej hodnote majetku 349,4mld. Sk.193 FNM vlastn majoritn podiely a vykonva svisiace prva naprklad v Slovenskej poisovni, Slovenskej sporiteni a Slovenskch elektrrach; vysok as m aj vo Veobecnej verovej banke (pozri tabuku 1). Ku koncu roka 1998 FNM dostal prjmy za predaj akci a majetku vo vke takmer 48mld. Sk, priom relne m ancu zska alie pohadvky 18mld. Sk (pozri tabuku 2). Celkov prjmy FNM dosiahli 71mld. Sk (pozri tabuku 3), z oho je vak treba odrta piku 2mld. Sk a hodnotu dlhopisov 8mld. Sk, ktor s zrove aj vdavkami, take skuton prjmy s na rovni 61mld. Sk. 11.3.1.2 Mal privatizcia Mal privatizcia na zklade zkona .427/1990 zaala vo februri 1991 a skonila v marci 1994. Verejnou drabou v nej boli predan alebo prenajman menie jednotky sluieb (naprklad hotely a retaurcie), obchodu a priemyslu osloboden od starch zvzkov. Celkovo bolo vydraench 9500 podnikateskch jednotiek v tovnej hodnote 12,3mld. Sk za celkov sumu takmer 14mld. Sk. Z tchto mimorozpotovch prostriedkov bolo poda zkona .474/1990 prevedench 12,1mld. Sk na et FNM a zvyok Slovenskej zrunej banke a obciam.194 Zahranin investori sa nesmeli zastova prvho kola draieb. 11.3.1.3 Prv vlna vekej privatizcie Vie podniky boli privatizovan na zklade zkona .92/1991195 v dvoch vlnch. Vlda schvlila uznesenm .443 z 13. augusta 1991 zoznamy privatizovanch podnikov. V prvej vlne privatizcie bol v obdob 1991-1993 (iastone) odttnen majetok 678 ttnych podnikov v hodnote 169mld. Sk hlavne z oblasti priemyslu a sluieb.196 Na ich privatizciu bolo predloench asi 1500 projektov. Poda zkona vlda schvaovala priame predaje, km ostatn metdy privatizcie schvaoval minister privatizcie. Z celkovho privatizovanho objemu bolo 48% privatizovanch kupnmi, 28% ostalo vo vlastnctve FNM, 12% tvorilo rezervn a in fondy, a len 7% bolo predanch priamo (pozri tabuku 4). Tu si je treba uvedomi, e trhov hodnota majetku sa lila od tovnej, a preto priame predaje mali pravdepodobne v, ne sedempercentn vznam.

Vron sprva FNM za rok 1998 uvdza tieto sla, ale FNM (1999) uvdza prevod 1 531 ttnych podnikov v hodnote 365,5mld. Sk. 194 Prame: Ministerstvo privatizcie (1999a). 195 Tento zkon bol neskr 19 krt novelizovan. 196 Prame: Ministerstvo privatizcie (1999a) a Fond nrodnho majetku (1999).

193

290 11.3.1.4 Privatizcia zahraninmi investormi V roku 1992 vlda privatizovala podniky s tovnou hodnotou 0,8mld. Sk za 2,2mld. Sk desiatim kupcom (pozri tabuku 5). Z hadiska kpnej ceny to bol najbohat rok, z hadiska podielu na tovnej hodnote privatizovanho majetku cudzincom v rokoch 1992-98 boli najproduktvnejie roky 1994 a 1993. Celkovo boli zahraninm investorom predan podniky v hodnote 4,7mld. Sk za kpnu cenu 7,7mld. Sk.197 11.3.1.5 Prv vlna kupnovej privatizcie Kupnov privatizcia je v podstate bezodplatnm rozdelenm majetku s pouitm jednoduchej procedry, ke kupnov ceny pvodne zhodn pre vetky akcie sa na zklade meniaceho pomeru ponuky a dopytu pribliuj rovnovnym cenm, priom pri kadej interakcii sa zmenuje celkov dopyt aj celkov ponuka o akcie s vyrovnanm dopytom a ponukou. Objem na strane ponuky bol dan potom akci zaradench podnikov, km objem strany dopytu potom nepouitch kupnov. Na dosiahnutie rovnovhy stailo p interakci.198 Na zklade schvlench privatizanch projektov boli do 1. vlny kupnovej privatizcie ponknut akcie 503 akciovch spolonost v celkovej bilannej hodnote 86,9 mld. Sk (pribline 2,6 mld. USD). V jej jednotlivch kolch z uvedenej ponuky fond predal akcie v hodnote 79,8 mld. Sk, nepredan akcie vo vke 7,1 mld. Sk fond postupne predval tandardnmi metdami. Na kupnovej metde sa zastnilo 2,6 milinov slovenskch obanov. Slovensk kupnov program v porovnan s eskm ponkol menej majetku a horej kvality. Pomer slovenskho a eskho majetku bol iba 35:100 (poda vekosti ekonomk mal by 50:100). Naopak, pomer majetku skutone privatizovatenho kupnmi bol vy, 41:100199, ie slovensk podniky boli viac privatizovan kupnmi ne inmi metdami: ven podiel kupnovho vlastnctva v slovenskom podniku bol 74%, km v eskom podniku iba 64%. Tm sa v porovnan s eskmi posilnila budca loha investinch privatizanch fondov v slovenskch podnikoch. Zujem o slovensk podniky bol vak veobecne men ne o esk: Pomer spotrebovanch investinch bodov za slovensk a esk podniky bol iba 27:100, hoci slovensk podniky boli v priemere lacnejie ne esk, v pomere 23:34 investinch bodov. Pomer celkovho zisku v poslednom
Autorove vpoty poda verejnej databzy Ministerstva privatizcie (1999b). Podrobnej popis schmy uvdzaj naprklad van Wijnbergen a Marcinin (1995). 199 Autorove vpoty poda dajov Centra pre kupnov privatizciu v Prahe. Je rozdiel medzi majetkom podnikov, ktor boli do kupnovej privatizcie zaraden (100% akci), a majetkom, ktor bol skutone ponknut na vmenu za kupny (naprklad 80% akci). Rozdiel bol naprklad odpredan vonkajm investorom ete pred samotnou kupnovou privatizciou, alebo ostal vo vlastnctve Fondu nrodnho majetku.
198 197

291 roku pred privatizciou bol iba 23:100, pomer celkovho zadlenia 31:100, a pomer zamestnancov 39:100.200 Problmom kupnovej metdy bolo vytvorenie prli rozptlenho vlastnctva. Prce, ktor skmali vplyv kupnovej privatizcie na cenu akci podnikov skoro po uveden na trh skutone zistili, e koncentrcia vlastnctva m vplyv na kapitlov nklady a vkonnos podnikov.201 Ako dominantn vlastnci vystupovali aj investin fondy, ktor vak vaka chbajcej legislatve (ochrana minoritnho vlastnka, defincia kapitlovho trhu a vkonu dozoru) svoje postavenie zneuili na vyvlastnenie minoritnch vlastnkov. Marcinin a van Wijnbergen (1997) zistili, e po oisten dajov od vberovej chyby sa investin fondy ukzali ete hormi vlastnkmi, ako sa predpokladalo. 11.3.2 tvrt vlda: 1992-94 Hnutie za demokratick Slovensko (HZDS) vyhralo parlamentn voby v jni 1992,202 a vlda Vladimra Meiara prevzala 24. jna 1992 rad. Jej ministrom privatizcie bol takmer rok ubomr Dolgo203, po ktorom ministerstvo spravoval premir Vladimr Meiar. Tto vlda hne na jese zmenila privatizan koncept, priom draz kldla na tandardn metdy. Podstatnou zmenou bolo, e rozhodovanie o privatizcii sa vrtilo odvetvovm ministerstvm, m sa privatizcia takmer zastavila. Zkon . 60/1994 s innosou od 24. marca 1994 oddelil funkcie predsedu FNM a ministra privatizcie. Prezident, viceprezident a lenovia prezdia FNM sa stali volen parlamentom. Novela zrove stanovila, e majetok FNM nie je majetkom ttu, aj ke jeho pouvanie spad pod prslun privatizan zkony. Oivenie privatizcie nastalo v obdob 15. februra a 11. marca 1994, ke pod hrozbou odvolania vldy schvlil FNM 44 privatizanch projektov. V marci 1994 bol vlda Vladimra Meiara odvolan. Atmosfru v spolonosti dokumentuje nasledujci vskum verejnej mienky z roku. 47% obanov povaovalo sasn systm za lep, ne komunistick, km 42% tvrdilo presn opak. 72% povedalo, e demokracia nesplnila ich oakvania, km iba 23% tvrdilo opak. Sasn ekonomick situcia v porovnan s komunistickou bola lepia pre 22%, ale horia pre celch 71% populcie. Nakoniec, 39% preferovalo skromn vlastnctvo pred ttnou kontrolu viny
Vpoty autora poda veobecne dostupnch dajov z Centra pre kupnov privatizciu, Praha, 1993. 201 Pozri naprklad Latovika et al. (1995), Claessens (1995), Marcinin (1995), a van Wijnbergen a Marcinin (1995). 202 HZDS zskalo 37.3% hlasov a 74 zo 150 stoliiek v Slovenskej nrodnej rade. 203 Od 24.6.1992 do 22.6.1993. ubomr Dolgo bol odvolan po tom, o kritizoval vldu pre jej neochotu pokraova v privatizcii.
200

292 podnikov, km 53% tvrdilo presn opak.204 11.3.2.1 Investin privatizan fondy astnci kupnovej privatizcie vloili svoje investin body samostatne do akciovch spolonost alebo do 429 (z nich 169 slovenskch) investinch privatizanch fondov (IPF).205 Km drobn investori zskali majoritn podiel v 244 slovenskch podnikoch (pozri tabuku 6), IPF v 173 podnikoch. Pokia tyri IPF hlasovali v zhode, mohli ovlda 110 podnikov (22%) jednoduchm majoritnm podielom, alebo a 367 (73%) podnikov relnym majoritnm podielom.206 V porovnan s IPF boli vetci ostatn vlastnci podielov kupnovo privatizovanch podnikov zanedbaten (pozri tabuku 7 s podielmi nekupnovch investorov). Navye, akcie IPF sa nachdzali v portflich niekokch mlo investinch spolonost. Na Slovensku vlastnilo sedem najvch spolonost 61% akci podnikov privatizovanch fondmi (pozri tabuku 8). Poet IPF stpol v roku 1994 na 311 kvli druhej vlne kupnovej privatizcie, ktor sa vak nakoniec neuskutonila. V roku 1996 ich poet klesol na 36.207 IPF sa zbavovali dozoru ministerstva financi preregistrovanm na akciov spolonosti. Ich akcie asto neboli obchodovan na verejnom trhu. IPF boli v pozcii silnho akcionra, zrove vak aj dozorcu, ktor sm je bez dozoru. Ich akcionri, podobne ako drobn akcionri podnikov, nemali ancu kontrolova a ovplyvni manament IPF. V neregulovanom prostred mali manari IPF motivciu zneuva svoje postavenie na obohacovanie sa na kor akcionrov.208 Zrove ich vlastncka pozcia v podnikoch bola saen v roku 1995, ke povolen podiel jednho IPF (aj jednej investinej spolonosti) v podniku sa znil z 20% na 10%. IPF, v neregulovanom prostred, znehodnotili kupny a nsledne aj akcie viny astnkov kupnovej privatizcie. Navye podkopali dveru v kolektvne investovanie na Slovensku. Poda naich vedomost zatia na Slovensku neexistuje komplexn tdia, ktor by vyslila straty zaprinen fondmi.

Prame: Vskum verejnej mienky organizovan United States Information Agency v 1993 v rznych ttoch strednej a vchodnej Eurpy. Economic Reform Today 1/1994, str.10-13, 31. 205 Poda dajov Centra pre kupnov privatizciu, IPF zskali 72% vetkch kupnov. Z toho IPF zaregistrovan v eskej republike zskali 73% a IPF zaregistrovan na Slovensku 27%. 206 Presn vpoet pozri v Lastovika a kol. (1995). Relnou majoritou mme zjednoduene na mysli stav, ke drobn investori nie s schopn spoji svoje hlasy a preto minoritn vlastnk bloku akci sa me sprva ako majoritn vlastnk. 207 irie pojednanie o IPF uvdza Olsson (1999). 208 Anderson (1994) a Coffee (1994).

204

293 11.3.2.2 Druh vlna vekej privatizcie Druh vlna zaala v septembri 1993. Oproti prvej vlne sa li drazom na tandardn metdy (hlavne priamy predaj), zvhodovanm domcich manarov, opustenm kupnovej metdy a prevedenm privatizanho rozhodovania z vldy na FNM. Z celkovho majetku 137mld. Sk bolo 58% privatizovanch priamymi predajmi (pozri priame predaje majetku a ast v tabuke 9) a iba 5% verejnmi saami. Nepriehadn priame predaje a zvhodovanie manarov m poda ekonomickej terie za nsledok oddialenie retrukturalizcie.209 11.3.2.3 Prklady zneuitia privatizcie Matica slovensk podpsala 8. februra 1994 zmluvu o privatizcii podniku Neografia, ktor bola cenen na 600 milinov Sk za symbolick cenu 1 Sk za prsub podpory HZDS.210 Podnik Manager bol zaloen manarmi Vchodoslovenskch eleziarn (VS) 11. marca 1994, v de vyslovenia nedvery vlde Vladimra Meiara. Tri dni po jeho zaloen zskala shlas s privatizciou 9,53% akci VS za 200 Sk za akciu, hoci trhov cena bola vtedy trikrt vyia.211 11.3.3 Piata vlda: 1994 Vlda Jozefa Moravka prevzala rad 15. marca 1994. Jej lohou bolo pripravi predasn parlamentn voby. Ministrom privatizcie sa stal Milan Janiina. Vlda plnovala privatizciu 174 podnikov v celkovej tovnej hodnote 176 mld. Sk, z oho 80 mld. Sk malo by privatizovanch kupnmi. Celkov majetok uren do kupnovej privatizcie mal by vy, 100 mld. Sk, kee alch 20 mld. Sk tvoril majetok ponknut ale nepredan v prvej vlne kupnovej privatizcie, vo vlastnctve FNM. Vlda zaala vydva nov kupnov kniky a koncom novembra si ich 3.4 milina ud zaregistrovalo. Bolo to 92% oprvnench obanov. Nult kolo sa oakvalo zaiatkom roka 1995. Trins odshlasench privatizanch projektov predchdzajcej vldy bolo zruench. 11.3.4 iesta vlda: 1994-98 Vlda Vladimra Meiara prevzala rad 13. decembra 1994 a jej ministrom privatizcie sa stal Peter Bisk. Prv zmenu privatizcie signalizovalo prijatie zkona . 369/1994 s innosou od 21. decembra 1994, ktor dal prezdiu FNM prvo vydva rozhodnutia o privatizcii na nvrh Ministerstva privatizcie alebo Vkonnho vboru FNM. Rozhodovanie o privatizcii tak prelo zo ttu na

209 210

Aghion (1995), Blanchard a Aghion (1995), a Carlin a kol. (1994). Sme, 19.4.1996, str.5. 211 Trend, 11.10.1995.

294 prvnick osobu.212 Nov parlament schvlil 4. novembra 1994 zkon . 370/1994, ktorm sa snail zrui 50 privatizanch projektov schvlench predchdzajcou vldou. Dvadsa z nich bolo skutone zruench tmto zkonom v decembri 1994, km zvynch tridsa priamym rozhodnutm vldy vo februri 1995. Zkon . 370/1994 bol v mji 1995 zamietnut rozhodnutm stavnho sdu, ale FNM koncom novembra 1995 pokraoval v reprivatizcich 27 podnikov.213 Vlda sa vo svojom programovom vyhlsen z 10. janura 1995 zaviazala vypracova nov privatizan techniky. Draz mal by kladen na konkurenn formy predaja majetku domcim investorom,214 priom spltky mali by rozloen na desa a ptns rokov. Prv spltky zvyajne predstavovali 20% dohodnutej kpnej ceny215 a FNM prestal poskytova informcie o privatizanch projektoch a kritrich vberu. Veobecne mohlo by a 50% kpnej ceny odpustench ako kompenzcia nadobdateovch investci a zrove daovo zvhodnench.216 Zkon . 190/1995 nahradil kupnov metdu metdou dlhopisov. Zrove umonil FNM vydva privatizan rozhodnutia na nvrh svojho vkonnho vboru a u nie na nvrh ministerstva. Vladimr Meiar vyhlsil 20. oktbra 1995, e privatizcia bude ukonen do smich mesiacov.217 V jni 1996 povedal, e privatizcia sa zastavila v decembri 1995 kvli naptiu medzi koalinmi partnermi.218 Zkonom . 210/1997 parlament reagoval na nlez stavnho sdu a vrtil rozhodovanie o priamych predajoch do prvomoci vldy, priom FNM stle ostali relne monosti svojvonho nakladania s majetkom. V rokoch 1994-1996 vldy Moravka a Meiara privatizovali 67% majetku z hadiska vky kpnej ceny (pozri tabuku 10).

Najvy kontroln rad nsledne oznmil, e neme kontrolova privatizciu, pretoe poda tejto novely je loha vldy v privatizcii obmedzen na zaradenie podniku do zoznamu podnikov na privatizciu a rozhodnutie o privatizanej metde. Vlda vak neme by bran na zodpovednos za privatizciu, pretoe o kupcovi, cene a spltkovom kalendri rozhoduje iba FNM. Parlament sce mohol kontrolova FNM, ale jeho vina to odmietla. Nrodn obroda, 7.5.1996, str.1; Prca, 4.3.1996, str.5; Sme, 30.6.1995, str.4. 213 Trend, 13.12.1995, str.6B. 214 Prezident prezdia FNM tefan Gavornk zdraznil, e cieom FNM bolo vytvori siln vrstvu domcich podnikateov. Nezlealo na kpnej cene, ale na tom, komu bude patri Slovensko. Hospodrske noviny, 24.10.1995, str.4. 215 Hospodrske noviny, februr 1996, str.12 a 13; Trend, 15.11.1995, str.6B a 8B. Od janura do novembra 1995, FNM zskal 6.7mld. Sk z celkovo dohodnutch predajnch cien 35.2mld. Sk, o bolo zhruba 20%. Ven priemer bol pribline 15% (vpoty autora). 216 Novela daovho zkona z marca 1996 odpa nadobdateom platbu dane z prjmu, ktor im vznikol odpustenm spltky. 217 Sme, 21.10.1995, str.2. 218 Sme, 28.6.1996, str.5.

212

295 Poda vskumu verejnej mienky z roku 1995219, iba 29% obanov Slovenska shlasilo s vldnou privatizanou politikou, km celch 61% neshlasilo. Priame predaje boli prijman odmietavo 61% populcie, km iba 3% ich uznvali za spravodliv a 12% sa nevedelo rozhodn. Existenciu korupcie pri priamych predajoch pripalo 69%, km iba 8% tvrdilo opak. Iba 11% shlasilo s vrokom, e kad zska zo sasnej privatizanej politiky, km 61% neshlasilo. Iba 14% verilo, e vldnuca koalcia zmenila privatizan program pre in dvody ne posilnenie svojej politickej moci. 11.3.4.1 Privatizcia dlhopismi220 Metda dlhopisov nahradila druh vlnu kupnovej privatizcie. Ministerstvo privatizcie najprv odalo licencie niekokm vekm investinm spolonostiam.221 Podpredseda vldy a minister financi Sergej Kozlk vtedy povedal, e chlapci [rozumej investin fondy] chceli kontrolova stovky spolonost. Nov zkon . 190/1995 zmenil privatizan zkon . 92/1991 a nahradil kupny dlhopismi. V januri 1996 bol zkon v podstate odobren stavnm sdom, v marci vydala vlda prevdzacie pravidl . 134/1996 a v auguste sa zaalo obchodovanie s dlhopismi. Samotn procedra spovala v tom, e osoby zaregistrovan do kupnovej privatizcie dostali dlhopis v nominlnej hodnote 10,000 Sk222 so splatnosou 31. decembra 2000 a roenm diskontnou sadzbou Nrodnej banky Slovenska. Pred svojou splatnosou mali by dlhopisy pouit nasledujcimi spsobmi: 1) Kad oban me: 1a) preda alebo venova svoj dlhopis podniku, ktor je dlnkom FNM, 1b) preda dlhopis bankm vybranmi vldou na retrukturalizciu, 1c) poui dlhopis na dchodkov a zdravotn pripoistenie, 1d) v pecilnych prpadoch poui dlhopis na nkup bytu, 1e) poui dlhopisy na nkup akci z portflia FNM, ktor mali by vylenen k tomuto elu. 2) Vybran nadobdatelia majetku mu vykupova dlhopisy a hradi nimi svoje dlhy voi FNM ich nominlnou hodnotou.

Focus (1995). Prame: Hospodrske noviny, 18.4.1996, str.D1-4; Pravda, 3.6.1996, str.2, 6.6.1996, str.2; Profit, 1.6.1996, str.1 a 2; Sme, 27.6.1995, str.4, 9.1.1996, str.4; Trend, 16.8.1995, str.5B, 15.5.1996, str.17B, 5.6.1996, str.18B. 221 Ministerstvo zastavilo obchodovanie s akciami VB Kupn (aktva 12,5mld. Sk) 23.1.1995 a PSIS Bratislava (aktva 7mld. Sk) koncom marca 1995. Prame: Sme, 18.7.1995, str.4. 222 tovn hodnota majetku urenho vldou Jozefa Moravka do druhej vlny kupnovej privatizcie sa tak zmenila zo 100mld. Sk na 33,3mld.
220

219

296 3) Vlastnci bytov, obce, ako aj penzijn a zdravotn poisovacie spolonosti a vybran banky mu vykupova dlhopisy a iada FNM o ich preplatenie pred rokom 2000. FNM me vyplca tieto dlhopisy, pokia sa tak rozhodne, a v objeme, v akom sa rozhodne. Kee dopyt po dlhopisoch bol minimlny, ich cena vrazne klesla, a preto vlda v marci 1996 ustanovila primeran cenu dlhopisu na vye 75% nominlnej hodnoty plus kumulatvne vnosy. Dlhopisy znamenaj potencilny problm pre FNM a ttny rozpoet. FNM toti na jednej strane sbil vyplati 33,3mld. Sk plus vnosy, na druhej predval majetok za minimlne ceny, s desa- a ptnsronmi spltkami, a aj tam namiesto hotovosti dostval sp svoje dlhopisy. Pokia by aj zvzok FNM nebol bran ako ttny zvzok, je ak si predstavi, e by nebol implicitne garantovan vldou. Do 31. decembra 1998 bolo umoren necel tretina dlhopisov,223 priom 68% z nich slilo na splatenie zvzkov dlnkov FNM224 a 24% bolo vyplatench obanom starm ako 70 rokov.225 Iba 5% bolo umorench vmenou za akcie privatizovanch podnikov. 11.3.4.2 Strategick podniky Zkon o strategickch podnikoch . 192 z 13. jla 1995 odkladal privatizciu vybranch podnikov v celkovej hodnote aktv 150mld. Sk226, ke ich odkazoval na pecilny privatizan reim, ktor nedefinoval. Bol nesystematickm krokom v reforme, lebo posiloval vlastncke prvomoci odvetvovch ministerstiev. Obsahoval mnoho nejasnch formulci, ktor zabrnili jeho uplatovaniu a navodili tak stav neistoty.227 V zozname strategickch podnikov boli: 1) ttne podniky z odvetvia plynrenstvo, energetika, poty, telekomunikcie, ak strojrstvo, farmaceutick vroba, doprava, ponohospodrstvo, lesy a vodn hospodrstvo, a akciov asti ttu v podnikoch Transpetrol a Slovensk elektrrne. Tie sa poda zkona mali privatizova pecilnym zkonom.

FNM (1999): presne bolo umorench 1 077 148 kusov dlhopisov. Splcanie dlhov dlhopismi bolo mon do da zverejnenia nlezu stavnho sdu zo da 24.6.1998 v Zbierke zkonov, 16.7.1998. 225 Poda zkona . 322/1996 ku du 31.12.1997. 226 To je asi 40% objemu privatizovanho majetku na Slovensku. Pozri aj Marcinin (1997). 227 Valn zhromadenie Slovnaftu hlasovalo o zaveden zlatej akcie pre tt, ale samotn FNM hlasoval proti, odvolvajc sa na nejasn definciu v zkon. lo o to, e zhromadenie akcionrov poda zkona nemohlo rozhodova o otzkach ktormi s alebo mu by dotknut strategick zujmy ttu. Prame: Trend, 29.11.1995, str.3B. Citt zo zkona . 192/1995, 6, odst.1b.
224

223

297 2) Podniky iastone privatizovan, v ktorch si tt chcel zachova vnimon postavenie. Patrili tu podniky z odvetv aba ropy, banctvo a hutnctvo, spracovanie nerudnch surovn, strojrstvo, chemick a spotrebn priemysel, doprava, ponohospodrstvo a vodn hospodrstvo, farmaceutick vroba a stavebnctvo. Argumenty na prijatie zkona mono zhrn nasledujcim spsobom: 1) Podniky boli zlatmi vajcami. Poda tatistickho radu vyprodukovali 90% celkovho zisku nefinannho sektora v roku 1994, teda rok pred prijatm zkona. 2) Odloenie privatizcie kvli akaniu na lepie predajn ceny. 3) Vytvranie reaz minimlneho zisku. ttna kontrola nad vertiklne prepojenmi podnikmi mala zni nklady konenho vstupu, urenho na ttne rozvojov programy. 4) Verejn prospenos podnikov. 5) Prirodzen monopoly. Prv tyri argumenty posiluj lohu ttu v ekonomike prve poas prebiehajcej ekonomickej reformy, ktor m za cie presn opak. Posledn argument je rozumn v zmysle, e privatizcia prirodzench monopolov vyaduje pecilnu pozornos vldy. Namiesto zdrazovania tohto faktu zkonom vak mohla vlda venova silie na prpravu ich privatizcie. Zkon bol v roku 1999 zruen. 11.3.4.3 Prklady zneuitia privatizcie FNM predal 39% rafinrie 23. augusta 1995 FNM akciovej spolonosti Slovintegra, ktor vlastnili manari Slovnaftu. Bilann cena balka bola 6,4mld. Sk, kpna cena 1mld. Sk, prv spltka 100mil. Sk (1.6% kpnej ceny) a zvyn spltky boli rozvrhnut na desa rokov. Dohodnut cena za akciu predstavovala 156 Sk, km trhov hodnota bola nad 800 Sk. Kpna cena balka pri takejto cene by dosiahla 5,1mld. Sk, take tt tak priiel rdovo o miliardy korn. Navye, neskr bolo 84% kpnej ceny odpustench. Slovintegra privatizovala alch 15% akci Slovnaftu za kpnu cenu 385mil. Sk 31. jla 1997.228 11.3.5 Siedma vlda: 1998Vlda Mikula Dzurindu nastpila do radu 30. oktbra 1998 a jej ministerkou privatizcie sa stala Mria Machov. Tto vlda vychdzala z toho, e dve vlny privatizcie nevytvorili siln a efektvne vlastnctvo podnikov.229 Vo
Trend, 27.3.1996 a autorove vpoty poda Ministerstvo privatizcie (1999b). Prv vlna privatizcie (najm prostrednctvom kupnovej privatizcie) nebola sprevdzan silnmi regulciami kapitlovho trhu (siln ochrana prv minoritnch akcionrov, informan pravidl a inn dohad) a viedla k astmu rozkrdaniu aktv (tunelovaniu). Rovnako druh vlna privatizcie (najm prostrednctvom priamych
229 228

298 svojom programovom vyhlsen chcela vlda privatizova banky kvli zneniu rokovch sadzieb,230 prehodnoti privatizan rozhodnutia sdmi, pokraova v privatizcii sanmi metdami, vyplati dlhopisy aspo esdesiatronm a starm obanom, umoni obchodovanie s dlhopismi na kapitlovch trhoch, zabezpei vykonvanie vlastnckych prv ttu a vytvori podmienky pre vstup zahraninch investorov do privatizcie. Netandardne vyznel jej zvzok zrui akcie na doruitea kvli sprehadneniu vlastnctva privatizovanho majetku a zdra sa priameho zasahovania do chodu ttnych prirodzench monopolov, ako aj formulcia Ak nov vlastnci nie s z rznych dvodov ani po viacerch rokoch schopn privatizovan podniky rozvja, vlda bude hada monosti takch opatren, ktor prispej k ozdraveniu a retrukturalizcii podnikov. Vlda uvaovala o znen nkladov v strategickch podnikoch, minimalizovanie rizika korupcie a nepriehadnosti najmanm renomovanch manarov pre sprvu tchto podnikov s presnm definovanm odmeny z dosiahnutch spor, privatizciou minoritnch podielov s prvom riadenia spolonosti [a] predajom majoritnch podielov. Uvaovala o okamitom natartovan retrukturalizcie a privatizcie Veobecnej verovej banky, Slovenskej sporitene, Investinej a rozvojovej banky a Banky Slovakia a [uzavret] procesu kontroly privatizcie a jasn deklarovanie, ktorch podnikov sa bude tka snaha o revziu kpno-predajnch zmlv.231 Medzi krtkodobmi prioritami vldy sa privatizcia pravdepodobne nedopatrenm nespomna,232 lebo vo Vldnom balku ekonomickch opatren (1999) sa jej venuje nleit pozornos. Snaha vldy o zvenie priehadnosti a efektivity privatizcie nali pozitvnu medzinrodn odozvu. Medzinrodn menov fond (MMF, 1998) zdraznil, e Zrchlen privatizcia telekomunikci a ostatnch ttom vlastnench spolonost by nielen poslala dleit posolstvo o otvorenom postoji novej vldy voi zahraninm investorom, ale tie by poskytla podstatn podporu pre platobn bilanciu ... Zrove odporuil, aby ttne orgny pred privatizciou podnikov zblzka sledovali ich finann vkonnos a obmedzili ich prstup k verom. Poda radu vldy (1999c), vlda plnovala privatizova 1) najvie banky v roku 2000-2001, 2) energetick podniky Slovensk plynrensk priemysel, Slovensk elektrrne a rozvodn zvody s oddelenm prenosu a distribcie po prijat viacerch zkonov po roku 2001, 3) Slovensk telekomunikcie v prvom polroku 2000, priom vnosy by sa pouili na umorenie asti dlhopisov,233 4)
predajov) nepriniesla lepie vsledky, kee bola vinou podriaden politickm zujmom. rad vldy (1999c) a Svetov banka (1999). 230 Programov vyhlsenie vldy (1998). as Podpora podnikania a priemyseln politika. 231 rad vldy (1999a). 232 rad vldy (1999b). 233 Pozri aj odporania Svetovej banky (1999).

299 zdravotncke zariadenia v rokoch 1999-2000, podniky Slovenskej automobilovej dopravy koncentrciou do sedemnstich podnikov v druhom polroku 2000, Vodrne a kanalizcie, 5) ttne podniky a zvykov podiely v sektoroch pdohospodrstvo, hospodrstvo, vstavba a verejn prce a ivotn prostredie do prvho tvrroku 2000 (pozri aj tabuku 11). Pritom vlda odhadovala prjmy z privatizcie 1,2mld. Sk v roku 1999, 27,5mld. Sk v roku 2000 a 70,8mld. Sk v alch rokoch. Parlament zrove 16. septembra 1999 zruil zkon o strategickch podnikoch .192/1995. Pred privatizciou prirodzench monopolov sa plnuje prijatie zkona o prirodzench monopoloch a zriadenie nezvislho regulanho orgnu. 11.4 Zver Privatizcia ttnych podnikov v tranzitvnej ekonomike sli v prvom rade ako nevyhnutn podmienka retrukturalizcie. Svisiace prjmy ttnej pokladne s pre tranzitvne obdobie dleit, nie vak najdleitejie. Vzhadom na neexistujci trh a masu privatizovanho majetku bola monos aplikcie sksenosti vyspelch ttov obmedzen. Privatizcia bola do vekej miery experimentom. Slovensko vsadilo na nie prve najastnejiu kombinciu privatizanch technk: najprv na kupnov privatizciu bez nslednej regulcie kapitlovho trhu, ochrany minoritnch vlastnkov, intitci a vymhatenosti prva, a neskr na nepriehadn predaje domcim manarom bez financi a potrebnch vedomost. Retrukturalizcia poda nho nzoru nebola chpan ako skuton cie slovenskej privatizcie. Zrove sa vak ani nekldol draz na privatizan prjmy, ktor potom chbali pri zmierovan socilnych dopadov reformy. Privatizcia je politick, lebo je jednorazovou prleitosou pre zskanie majetku a politickho vplyvu. Slovensko stoj pred dvoma privatizanmi lohami. Po prv, mus sa vyrovna s nezkonnmi privatizciami z minulosti, po druh, mus pripravi privatizciu bnk, vekch prirodzench monopolov a zdravotnctva, ktor je omnoho zloitejia ne vina doterajch privatizci. Vlda pritom mus ma na zreteli zskanie medzinrodnej dveryhodnosti. Vyrovnanie sa s nezkonnmi privatizciami len s pomocou slovenskch sdov me by poda nho nzoru hodnoten ako pokryteck. Pomalos slovenskch sdov a korupcia s znmymi javmi, take tto cesta motivuje len k zrchleniu rozkrdania privatizovanch podnikov. Za vahu stoj urit forma znrodnenia so zvzkom rchlej a priehadnej privatizcie. Pre privatizciu prirodzench monopolov plat pouka z Britnie, e tt mus v prvom rade uprednostova konkurenciu. Iba tie oblasti, v ktorch jasne dominuj monopoly, maj by regulovan nezvislou intitciou. Preto ete pred privatizciou je treba oddeli monopoln a potencilne konkurenn aktivity

300 podnikov (horizontlne a vertiklne rozbitie monopolov) a pripravi regultora, priom kad sektor (telekomunikcie, plyn, elektrina, voda) by mal ma vlastn regulan rad kvli jasnej defincii zodpovednosti a zabrneniu stretu zujmov. Privatizcia, ktor sama o sebe je technicky zloit, zaha aj potrebu zmeny viacerch zkonov, naprklad tch, ktor sa tkaj vymhania pohadvok. Slovensku by prospelo, keby vber kupca nebol poznaen kandlmi a keby kupcom bola znma zahranin spolonos. 11.5 Pouit literatra Aghion, P. (1993), Economic reform in Eastern Europe: Can theory help? European Economic Review 37, 525-532. Aghion, P. (1995), Enterprise restructuring in the transition process. Zbornk konferencie Econometrics of transition, integration and development, Varava, 5-6 december. Anderson, R. E. (1994), Voucher Funds in Transitional Economies: the Czech and Slovak Experience. PR Working Paper no. 1324, The World Bank. Armstrong, M., Cowan, S. and Vickers, J. (1995), Regulatory Reform: Economic Analysis and British Experience. The MIT Press, Cambridge. Blanchard, O. and Aghion, P. (1995), On insider privatization. MIT, mimeo. Brada, J.C. (1996), Corporate governance in transition economies: Lessons from recent developments in OECD member countries, OECD. Brom, K. (1997), Issues of post-privatisation corporate governance, OECD. Carlin, W., van Reenen, J. and Wolfe, T. (1994), Enterprise restructuring in the transition: an analytical survey of the case study evidence from central and eastern Europe, EBRD Working paper No. 14, July. Centrum pre kupnov privatizciu (1993), Databza kupnovej privatizcie, Praha. Claessens, S. (1995), Corporate Governance and Equity Prices: Evidence from the Czech and Slovak Republics, The World Bank, mimeo. Claessens, S., Djankov, S. and Pohl, G. (1997), Determinants of performance of manufacturing firms in seven European transition economies, The World Bank, mimeo. Coffee, J. C. (1994), Institutional Investors in Transitional Economies: Lessons from the Czech Experience, Columbia University, mimeo. Collin, S. M. and Rodrik, D. (1991), Eastern Europe and the Soviet Union in the World Economy. Institute for International Economics, Washington D.C. Denn tla: Hospodrske noviny (1995), 24. oktber, (1996), februr, 18. aprl, Nrodn obroda (1996), 7. mj, Prca (1996), 4. marec, Pravda (1996), 3. a 6. jn, Sme (1995), 27. a 30. jn, 18. jl, 21. oktber (1996), 9. janur, 19. aprl, 28. jn.

301 Dewatripont, M. and Roland, G. (1992), The virtues of gradualism and legitimacy in the transition to a market economy, The Economic Journal, 102, 291-300. Estrin, S. (1996), Privatisation in central and eastern Europe, CERT Discussion Paper No.5. Financial Times (1996), Kantor calls for bribery action, 26. July. Focus, Centrum pre socilne a marketingov analzy (1995), Problmy privatizcie z pohadu verejnej mienky, Bratislava, december. Fond nrodnho majetku (1999), Informcie prstupn na www.natfund.gov.sk. Kornai, J. (1990), The Affinity Between Ownership Forms and Coordination Mechanisms: The Common Experience of Reform in Socialist Countries. Journal of Economic Perspectives, Vol. 4, no. 3, 131-147. Latovika, R., Marcinin, A. and Mejstk, M. (1995), Corporate Governance and Share Prices in Voucher Privatized Companies, in Svejnar, J. (ed.), The Czech Republic and Economic Transition in Eastern Europe, San Diego: Academic Press. Marcinin, A. (1995), Korporativne riadenie a jeho vplyv na cenu akci, Finance a vr, 45, no. 8, 419-428. Marcinin, A. (1997), Zkon o strategickch podnikoch: Krok sp v transformcii Slovenska?, CPHR, Bratislava. Marcinin, A. and van Wijnbergen, S. (1997), The Impact of Czech Privatisation Methods on Enterprise Performance Incorporating Initial Selection Bias Correction, Economics of Transition No.2, 289-304, EBRD, London. Medzinrodn menov fond (1998), Zveren vyhlsenie nvtevy pracovnkov MMF v Slovenskej republike, trukturlne programy, 23. november. Ministerstvo privatizcie (1999a), Doteraj priebeh privatizcie, www.privatiz. gov.sk. Ministerstvo privatizcie (1999b), Verejn register privatizovanho majetku, 23. jn. Murphy, K. M., Shleifer, A. and Vishny, R. W. (1992), The Transition to a Market Economy: Pitfalls of Partial Reform, Quarterly Journal of Economics, no. 430, vol. CVII, iss. 3, 889-906. Olsson, M. (1999), Ownership reform and corporate governance. The Slovak privatisaton process in 1990-1996, Uppsala studies in economic history 49. P67value (1999), Tlaov sprvy a dokumenty, www.p67value.sk. Programov vyhlsenie vldy (1998), 19. november. Roland, G. and Verdier, T. (1992), Privatization in Eastern Europe: Irreversibility and Critical Mass Effects, CEPR Discussion Paper Series, No.612. Shafik, N. (1994), Making a Market: Mass Privatization in the Czech and Slovak Republics, PR Working Paper No. 1231, The World Bank. Svetov banka (1999), Sprva misie Svetovej banky na Slovensku, mj.

302 Tirole, J. (1991), Privatization in Eastern Europe: Incentives and the Economics of Transition, M.I.T. Press. Transition Report 1995, EBRD, 128-138. Tdennky: Profit (1996), 1. jn, Trend (1995), 16. august, 11. oktber, 15. a 29. november, 13. december (1996), 15. mj, 5. jn Vber (1991), slo 32 a 34. United States Information Agency (1994), Opinion poll organized in 1993 in various countries in Central and Eastern Europe, Economic Reform Today, no.1, p.10-13,31. rad vldy (1999a), Program ozdravenia, 31. mj, www.government.gov.sk. rad vldy (1999b), Priority hospodrskej politiky v krtkodobom horizonte. rad vldy (1999c), Strednodob koncepcia vldy. stav pre vskum verejnej mienky (1990), Verejn mienka: preferencie ekonomickch systmov v eskoslovensku v decembri 1989, Bratislava. van Wijnbergen, S. (1992), Intertemporal Speculation, Shortages and the Political Economy of Price Reform, The Economic Journal, 102, 1395-1406. van Wijnbergen, S. and Marcincin, A. (1995), Voucher Privatization, Corporate Control and the Cost of Capital: An Analysis of the Czech Privatization Program, CEPR Discussion Paper Series No. 1215, London. Vickers, J. and Yarrow, G. (1991), Economic Perspectives on Privatization. Journal of Economic Perspectives, Vol.5, No.2, 111-132. Vldny balek ekonomickch opatren (1999), Materil prijat Vldou SR na jej zasadan 7. janura 1999. Yarrow, G. (1986), Privatization, Economic Policy, No. 2, April, 323-377. Zkon . 347/1990 Zb. o organizcii ministerstiev a ostatnch strednch orgnov ttnej sprvy. Zkon . 427/1990 Zb. o prevodoch vlastnctva ttu k niektorm veciam na in prvnick a fyzick osoby. Zkon . 474/1990 Zb. (rozdelenie prjmov z malej privatizcie). Zkon . 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku ttu na in osoby. Zkon . 253/1991 Zb. o psobnosti orgnov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku ttu na in osoby a o Fonde nrodnho majetku Slovenskej republiky. Zkon . 370/1994 Zb. o zruen rozhodnut vldy SR o privatizcii podnikov, asti majetku podnikov a majetkovch ast ttu priamym predajom. Zkon . 192/1995 Zb. o zabezpeen zujmov ttu pri privatizcii strategicky dleitch ttnych podnikov a akciovch spolonost.

303 11.6 Prloha TABUKA 1. FNM: Akcie podnikov so zkladnm imanm >1mld.Sk
IO 34129421 31695426 31318916 31403450 31349111 34144790 35705671 151700 151653 31380751 31412742 2216 31320155 30222524 31561187 Nzov DMD holding, Trenn CHEMES, Humenn Investin a rozvojov banka, Bratislava Istrochem, Bratislava Retitun investin fond, Bratislava Slovensk lieebn kpele Pieany Slovensk plavba a prstavy Bratislava Slovensk poisova, Bratislava Slovensk sporitea, Bratislava Slovensk elektrrne, Bratislava Trnavsk automobilov zkony v likvidcii VSS v konkurze, Koice VB, Bratislava Zvod SNP, iar nad Hronom ZVL Kysuck Nov Mesto v likvidcii-konkurze Zkladn imanie 4 949 1 287 3 000 4 279 2 047 1 510 2 545 1 500 2 074 41 804 1 270 1 005 4 078 5 789 1 104 Majetkov as (%) 1,65 38,30 11,71 24,63 1,05 24,16 48,72 50,56 91,33 95,72 33,32 4,97 34,86 29,71 2,73

Zkladn imanie v milinoch Sk. Prame: Fond nrodnho majetku (1999).

TABUKA 2. Stav pohadvok FNM k 31.12.1998

Druh pohadvky Predaj akci Predaj majetku Ostatn Celkom Vytvoren oprav. polo. k pohadvkam Netto pohadvky Poet zmlv Kpna cena vrtane investci 670 39 257 735 38 434 77 691 Zaplaten Zostatok kpnych cien 26 544 12 713 21 197 17 237 1 785 47 741 31 735 13 890 17 846

Ceny s milinoch Sk. Prame: Vron sprva FNM za rok 1998.

304 TABUKA 3. Prjmy FNM k 31.12.1998

Prjem z predaja majetku z dividend prevod z MP piky in prjmy pean prjmy prjmy v dlhopisoch Prjmy spolu 1992 5 971 1993 4 040 21 7 000 1994 7 484 412 1995 8 817 602 1 000 1996 7 954 368 3 000 1997 3 419 246 500 574 4 739 4 560 9 299 1998 Spolu 4 534 42 219 172 1 821 600 12 100 2 245 2 245 474 4 735 63 120 1 402 8 173 9 427 71 293

50 599 6 021 11 660 6 021 11 660

1 884 425 729 9 780 10 844 12 051 2 211 9 780 10 844 14 262

Ceny v milinoch Sk. Prame: Vron sprva FNM za rok 1998.

TABUKA 4. Majetok v prvej vlne privatizcie

Riadok A B B1 B2 B3 B4 B41 B411 B4111 B4112 B4113 B4114 B412 Podniky uren pre privatizciu Privatizovan podniky - predajom majetku - bezodplatn prevody - retitcie - vklad majetku do a.s. - vlastn imanie a.s. - zkladn imanie - predan tandardnmi metdami - predan v kupnovej privatizcii - prdel do Retitunho investi. fondu - naalej vo vlastnctve FNM - rezervn a in fondy Poet 678 1 010 330 116 7 557 Majetok (mil.Sk) 169 097 169 097 12 428 2 086 19 154 564 154 564 134 705 3 419 79 752 3 797 47 737 19 859 Majetok (%) 100 7 1 0 2 48 2 28 12

Prame: Ministerstvo privatizcie (1999a) a autorove vpoty.

TABUKA 5. Privatizcia zahraninmi investormi

1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 Spolu tovn hodnota (mil. Sk) 806 1 163 1 314 522 78 61 724 4 668 Kpna cena (mil. Sk) 2 151 1 868 1 596 1 220 34 15 820 7 704 Kpna cena/tovn hod. (%) 267 161 121 234 44 25 113 165 Poet kupcov 10 6 2 5 2 1 1 27 tovn hodnota (%) 17 25 28 11 2 1 16 100 Kpna cena (%) 28 24 21 16 0 0 11 100 Prame: Ministerstvo privatizcie (1999b) a autorove vpoty.

305 TABUKA 6. Vlastncke podiely kupnovch investorov

Investor Drobn inv. Investin fondy 1. najv fond 2. najv fond 3. najv fond Skupina 3 fondov Skupina 4 fondov Skupina 5 fondov Celkom kupny 50% 272 334 0 esk podniky 30% 20% 559 739 631 787 9 102 0 7 0 543 753 605 769 622 782 920 939 10% 911 876 747 482 217 870 873 875 946 50% 244 173 4 Slovensk podniky 30% 20% 10% 381 438 494 305 365 406 27 81 363 0 3 203 0 81 55 255 339 401 110 276 349 402 145 290 351 402 468 489 499 503

85 196 272 842

Poznmky: daje o vzorke 949 eskch spolonost s z roku 1993, km daje o slovenskch spolonostiach z roku 1992. Tabuka udva, v kokch spolonostiach m dan typ investora viac ne x percent. Skupiny fondov udvaj podiely n najvch fondov, v zmysle najvch podielov medzi fondmi v danom podniku. Prame: Marcinin (1995).

TABUKA 7. Vlastncke podiely nekupnovch investorov

Investor Zahranin Domci FNM doasn FNM trval Banky Retituenti Obce 50% 19 16 21 2 2 2 1 esk podniky 30% 20% 34 38 28 38 50 108 7 9 15 24 5 7 1 4 0 51 58 293 21 61 52 181 50% 3 11 4 6 Slovensk podniky 30% 20% 6 8 14 22 13 33 17 23 0 0 10 31 51 26 0 8 0

Poznmky: daje o vzorke 949 eskch spolonost s z roku 1993, km daje o slovenskch spolonostiach z roku 1992. Tabuka udva, v kokch spolonostiach m dan typ investora viac ne x percent. 0 oznauje, v kokch spolonostiach je dan typ investora prtomn. Naprklad zahranin investori maj podiely v 51 eskch spolonostiach, z toho v 19 spolonostiach maj vinu akci. Prame: Marcinin (1995).

306 TABUKA 8. Sedem najvch skupn fondov poda republk

Slovensko skupina po. akci SSK 6 008 SIB 5 541 VUB 5 375 SLP 3 995 HCC 3 222 DI 2 249 CSP 1 166 7 IPS 27 556 44 943 IPS esk republika skupina po. akci CSP 20 210 IB 13 157 HCC 12 003 KB 11 358 CP 7 623 VUB 6 611 SIB 5 446 7 IPS 76 408 131 037 IPS Federcia skupina poet akci poet bodov % bodov CSP 21 376 950 15,6 HCC 15 225 639 10,5 IB 13 594 724 11,9 VUB 11 985 501 8,2 KB 11 932 466 7,6 SIB 10 987 333 5,5 SSK 7 708 169 2,8 7 IPS 92 807 3 782 62,1 175 980 6 135 100,0 IPS

Poznmky: Skupiny fondov definovan poda zakladatea, poda Mldka, Mejstka a Marcinina. Poet akci je v tiscoch a udva, koko akci zskal fond v kupnovej privatizcii. Poet bodov je uvdzan v milinoch. daje o tom, koko bodov fond utratil za podniky v jednotlivch republikch sme nemali k dispozcii. Percent bodov s potan voi bodom zskanm vetkmi fondmi. Posledn riadok udva set za vetky fondy v kupnovej privatizcii. Prame: Marcinin (1995).

TABUKA 9. Majetok v druhej vlne privatizcie

Riadok A B B1 B11 B12 B13 B2 B3 B4 B411 B4111 B41111 B41112 B4112 B4113 B4114 Podniky uren pre privatizciu Privatizovan podniky - predajom majetku - priamy predaj - verejn sa - verejn draba - bezodplatn prevody - fyzick vrtenie majetku - vklad majetku do a.s. - zkladn imanie a.s. - predan tandardnmi metdami - priamy predaj - verejn sa - bezodplatn prevod akci - prdel do Retitu. invest. fondu - naalej vo vlastnctve FNM Poet 610 1 366 813 645 155 13 303 16 234 Majetok (mil.Sk) 136 804 136 804 52 226 45 072 7 140 14 2 822 22 81 734 70 933 36 041 34 801 1 240 2 414 2 161 30 317 Majetok (%) 100 33 5 0 2 0 25 1 2 2 22

Rozdiel medzi vkladom majetku do a.s. a zkladnm imanm a.s. tvor 8% celkovho privatizovanho majetku. Prame: Ministerstvo privatizcie (1999a) a autorove vpoty.

307 TABUKA 10. Privatizcia poda registra privatizovanho majetku

Rok 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 1992-99 Kpna cena (mil. Sk) 12 688 4 062 15 699 18 617 16 027 3 839 3 929 14 74 875 Kpna cena (%) 17 5 21 25 21 5 5 0 100 Poet novch Priemern kpna jednotiek cena jednotky 218 58 69 59 189 83 480 39 383 42 168 23 73 54 2 7 1 582 47

daje o 1062 pvodnch podnikoch. Prame: Ministerstvo privatizcie (1999b) a autorove vpoty. TABUKA 11. Poet podnikov navrhnutch na transformciu a privatizciu Zakladate Ministerstvo dopravy, pt a telekomunikci Ministerstvo hospodrstva Ministerstvo pdohospodrstva Ministerstvo ivotnho prostredia Ministerstvo vstavby a verejnch prc Spolu Poet podnikov 44 5 17 1 1 68 tovn Poet zahodnota mestnancov 4 215 14 164 247 649 37 401 10 729 19 24 133 41 42 015 25 607

Ministerstvo dopravy uvdza podniky Slovenskej autobusovej dopravy. Medzi podnikmi Ministerstva pdohospodrstva s aj Vodrne a kanalizcie. tovn hodnota k 31.12.1998 v milinoch Sk. Prame: Ministerstvo privatizcie (1999a).

308

309

12 Retrukturalizcia podnikov
Anton MARCININ
Vskumn centrum Slovenskej spolonosti pre zahranin politiku

Slovensk ekonomika dlho predstavovala zhadu, ke jej rast pri nzkej inflcii a stabilnom vmennom kurze bol sprevdzan slabm zujmom zahraninch investorov a pretrvvajcou vysokou mierou nezamestnanosti. Ako sa neskr ukzalo, slovensk rast bol na kor liberalizcie cien a trukturlnych zmien. Krajina dodnes nedokzala dostatone zabezpei ochranu skromnho vlastnctva, vkon vlastnckych prv prostrednctvom sprvy obchodnch spolonost a tvrd rozpotov obmedzenia. Preto sa spomalila aj retrukturalizcia podnikov, ke nov vlastnci v koalcii s politickmi stranami asto vykrdali podniky a vyhadvali renty. Slovensk vldy a do roku 1999 nemali jasn predstavu programu retrukturalizcie podnikov. Poda sprvy misie Svetovej banky (1999) mus program retrukturalizcie obsahova tyri prvky: 1. Retrukturalizciu a privatizciu ttnych bnk. Skromn banky pritvrdia rozpotov obmedzenia podnikov do takej miery, e meme rta s mnohmi zmenami vlastnctva podnikov. 2. Retrukturalizciu zlch verov bnk. Aj tu je treba rta so zmenami vlastnctva podnikov. 3. Zlepenie prvneho rmca (zkon o bankrote a vyrovnan, obchodn zkonnk, obiansky zkonnk, zkon o bankch, daov zkony) a sdnej infratruktry. 4. Regulciu a privatizciu verejnoprospench podnikov. V mnohch prpadoch s nimi spolonosti z prvej ptnstky. Je pravdepodobn, e vlda sa rozhodne pre decentralizovan prstup k retrukturalizcii podnikov. Umon tak veriteom, ktor maj najv zujem na uspokojen svojich pohadvok rozhodn, i hodnota bankrotovanho podniku je vyia v prpade jeho retrukturalizcie alebo likvidcie. To predpoklad vrazn zmenu zkona o bankrotoch a alch zkonov.

310 12.1 vod Retrukturalizciu v tranzitvnych ekonomikch zvyajne implicitne chpeme ako prispsobovanie sa podnikov novm trhovm pravidlm. V literatre sa stretvame s rznou klasifikciou retrukturalizanch zmien. Podstatu problmu asi najlepie vystihuje Philippe Aghion (Transition report 1995), ktor pouva termny reaktvna, strategick a hlbok retrukturalizcia. Reaktvna retrukturalizcia je synonymom pre vonkajmi tlakmi vynten okamit zmeny, ako je naprklad znenie pracovnej sily. Strategick retrukturalizcia oznauje zmenu trhov, i u vynten rozpadom RVHP, alebo dan novm podnikateskm sprvanm sa podniku. Pod hlbokou retrukturalizciou meme rozumie zmeny spojen s novmi investciami, ktor vrazne ovplyvnia budcnos podniku. Claessens a kol. (1997) porovnvali retrukturalizciu podnikov medzi krajinami poda troch kritri: 1. Sektorovo pecifick faktory, pvodn rove produktivity a zdeden very; 2. Podnikovo pecifick faktory, truktra vlastnckych prv, existencia vonkajch vlastnkov, dosiahnut pokrok v privatizcii ekonomiky, systm sprvy obchodnch spolonost, schopnosti manarov a ich motivcia zska zahraninch partnerov a zabezpei lep prstup k novm technolgim, kvalita bankovch sluieb a finann disciplna. 3. Vonkajie prostredie, rchla liberalizcia, makroekonomick stabilita, dobr finann systm, konkurencia dovozmi a sila odborov. Podniky prechdzaj uritou retrukturalizciou permanentne preto, lebo sa jednoducho potrebuj prispsobova okamitej a predvdanej situcii na trhoch. Pokia sa reformy hospodrstva neuberaj elanm smerom, teda k poloeniu zkladov trhovej ekonomiky, silie podnikov vynaloen na retrukturalizciu v zmysle prispsobenia sa je plytvanm zdrojov. Zmyslupln retrukturalizcia preto vyaduje, aby krajina smerovala k vytvoreniu tyroch zkladnch pilierov trhovej ekonomiky, ktormi poda Mochrie a kol. (1998, s.2) s: 1. Skromn vlastnctvo; 2. Jasne definovan vlastncke prva, s ktormi sa d obchodova a poui ich na zabezpeenie zvzkov; 3. Zkony o kontraktoch a bankrotoch, ktor umouj rchle vymhanie dohd; 4. Obchodn zkonnk, ktor vyaduje, aby podniky zverejovali daje o svojom finannom stave plne a sprvne. Tieto tyri zkladn piliere umouj akumulciu kapitlu a trhovo zaloench obchodnch vzahov. Retrukturalizcia slovenskch podnikov je dan spsobom privatizcie a vysokm stupom prepojenia politickej a hospodrskej moci. Z toho vyplva zanedbanie vytvrania rmca sprvy obchodnch spolonost v najirom vzname, potom nedostatok financi, ale aj mkk rozpotov obmedzenia pre vybran podniky, hromadenie zlch verov bnk a vzjomnho dlhu podnikov a prevanie stratovch podnikov. V tejto kapitole sa najprv venujeme teoretickm otzkam retrukturalizcie a dleitm empirickm prcam. V tretej asti popisujeme niekoko tdi o

311 retrukturalizcii podnikov na Slovensku, ktor sa vak zmlili vo svojich zveroch. tvrt as zachytva hlavn charakteristiky a prvky retrukturalizanch politk slovenskch vld. Piata as je analzou sektorovch a vybranch podnikovch dajov. Priame zahranin investcie analyzujeme v iestej asti. Siedma as obsahuje zvery a odporania nevyhnutnch zsadnch zmien v hospodrskej politike Slovenska a prstupu vld voi podnikovej sfre. 12.2 Otzky retrukturalizcie Vo veobecnosti, retrukturalizcia podnikov nie je mon bez existencie trhovej ekonomiky, ktor zase nie je mon bez skromnho vlastnctva. Skromn vlastnctvo vak samo osebe nie je dostatonou garanciou retrukturalizcie. Iba v kombincii s dobrm rmcom sprvy obchodnch spolonost v najirom slova zmysle dva predpoklad spenho prispsobenia sa podnikov podmienkam na globlnom trhu. 12.2.1 Privatizcia Privatizan programy boli jadrom reforiem tranzitvnych krajn. Ich vsledn tvar bol formovan zujmami starch manarov, odborov, politickch strn a byrokratov ttnej administratvy. Predpokladalo sa, e privatizcia bude kompromisom medzi efektvnosou a uspokojenm zujmov tchto vplyvnch skupn (naprklad Boycko a Shleifer, 1996). Z toho automaticky vyplvalo, e pokia privatizcia uspokoj vplyvn skupiny, vlda zska dostaton podporu na presadzovanie trhovch reforiem a preto aj menej efektvna privatizcia posta ako podmienka pre potrebn retrukturalizciu. V skutonosti sa vak vytvorili tak vlastncke a zujmov truktry, ktor mali negatvny vplyv na reformy a sprvu obchodnch spolonost. Podpora starch manarov sa d najjednoduchie zska ich priamym podielom na privatizcii. Vnym problmom takejto privatizcie je pravdepodobn nekompetentnos starch manarov riadi podnik v novch podmienkach a ich odpor voi deleniu sa o kontrolu vmenou za nov kapitl. Ekonomick literatra nepodporuje manarske vlastnctvo v podstate kvli konfliktu zujmov medzi vlastnkom a manarom. Blanchard a Aghion (1995) predpokladali, e hodnota podniku je rozdielna pre manarov a vonkajch investorov a ukzali, e manarske vlastnctvo me vies k sub-optimlnej miere retrukturalizcie a spomaleniu odpredaja podniku inmu investorovi. Vysok miera nezamestnanosti zvyuje pravdepodobnos takho konania, lebo manari si vyie cenia svoje sasn pozcie. Transition Report 1995 doloil, e podniky privatizovan manarmi mali horie vsledky ako podniky privatizovan vonkajmi investormi. Vysvetlenie spovalo v simulcii manarov brni sa zmenm v situcii, ke neexistuje trh manarov a rozpotov obmedzenia s

312 mkk. McMillan (1995) zaloil svoju analzu na modeli morlneho hazardu, ke skromn nklady manara na vytvorenie zisku podniku s C(,t), kde t oznauje schopnosti alebo typ manara. Vlastnk me motivova manara ponukou podielu na vytvorenom zisku. McMillan doloil aj empirickmi tdiami z Ruska a Poska, e motivcia a schopnosti s komplementrne, preto podmienkou retrukturalizcie je vmena manarov prijatch poda politickch kritri a nie poda schopnost. Carlin a kol. (1994) analyzovali eskoslovensk, maarsk, posk a rusk podniky a nali nasledujce prekky retrukturalizcii: 1. Opozcia zamestnancov, ktor zvis od ich formlnej sily a miery nezamestnanosti v krajine; 2. Nedostatok financi pre investcie; 3. Vek neuritos budcich vnosov z retrukturalizcie dan celkovou reformou (naprklad zmena relatvnych cien) a nedostatonej dveryhodnosti vldneho programu; 4. Absencia konkurennej politiky a udranie monopolnej sily, ktor vedie k umelo vysokm cenm a nzkej vrobe; 5. Vytvorenie holdingovch truktr chrniacich moc starch manarov; a 6. Neexistencia trhu manarov a nedostaton transferovatenos udskho kapitlu, dan neformlnosou siet podnikovch dodvateov a zkaznkov a ttnych intitci. Vetky tieto prekky existovali na Slovensku. Spomnan tdia alej upozoruje, e zlepen vkonnos vekch monopolov je aspo sasti zaprinen kombinciou uchovanej monopolnej sily a zbavenia sa nadbytonej pracovnej sily. Roland (1996) rozdelil manarov do niekokch kategri, pre jednoduchos uvaujme iba dve irok, zlch a dobrch manarov. Zl manari nebud podporova retrukturalizciu, pretoe by boli jej prvmi obeami a naopak, bud mobilizova zamestnancov proti nej. Ak je ich podnik monopolom, potom bud investova vek as ziskov na vybudovanie impri. Dobr manari s t, ktor z hlbokej retrukturalizcie oakvaj zisky. Roland upozornil, e jednm z cieov retrukturalizcie je prve vmena zlch manarov. Privatizcia a potom aj tlak na retrukturalizciu s politickmi ciemi. Pre politikov predstavuje privatizcia neopakovaten prleitos zskania majetku a moci. Poda Canning and Hare (1996): ...[privatizcia] je o dlhodobom rozdelen hospodrskej a politickej moci. Chybn privatizcia me ma negatvne dsledky pre socilny zmier, me ohrozi spoloensk zhodu o potrebnosti reforiem a politick stabilitu. Privatizcia preto prina konfrontciu medzi mnohmi zujmovmi skupinami. [] Samotn tt je treba povaova za mnoinu rznych zujmovch skupn, vrtane politickch sl pri moci.234 Poda nho nzoru to plat nielen pre privatizciu, ale aj retrukturalizciu. Aj retrukturalizcia, ktor ex ante pokodzuje vinu agentov, me by prekonan politikou ,rozdeuj a panuj (Dewatripont a Roland, 1992). Retrukturalizcia je nemysliten bez
234

Pozri aj Boycko a kol. (1995), ktor varoval pred tm, aby sa reformn vlda vnmala ako celok s jedinm zujmom. Naopak, reformn vlda je doasnou koalciou hrov s rozdielnymi zujmami a metdami.

313 dveryhodnosti zvanch reforiem, lebo ...nedostatok dveryhodnosti me by dostatone vnym dvodom, aby aj vlda s najlepmi myslami zvrtila reformn proces, m by potvrdila podozrenia skromnho sektora. (Rodrik, 1989, s.756) Dveryhodnos reformy je priamo mern jej rke a rchlosti. Shleifer a Vishny (1994) pri analze korupcie, privatizcie a komercializcie a vzahu politikov a podnikov vychdzali z predpokladu, e politici poaduj od manarov, aby zamestnvali nadbyton pracovn silu kvli ich politickm vhodm. Odmenou za to dostvaj podniky rzne zvhodnenia zo strany ttu. Grossman a Helpman (1996) predpovedali rchlej rast v tch sektoroch, ktor s odolnejie voi tlaku zujmovch skupn a poukzali na kritick dleitos politickch intitci pre hospodrsky rast. Demonopolizciu vnmal ako politick problm aj Roland (1996). Retrukturalizcia je spojen s konkurenciou na trhoch vrobkov, prce a kapitlu. Ke konkurencia na trhu vrobkov chba, efektvnos vyaduje demonopolizciu podnikov. Aby podniky zskali prstup k vonkajm financim, je treba prekona odpor manarov voi vonkajej kontrole a ich budovanie impri. Privatizcia je politickm nstrojom. Pokia v nej vldy prli ustupuj zujmovm skupinm, nezskaj si ich podporu pre vytvorenie prsnych trhovch pravidiel ako podmienky retrukturalizcie, ale naopak, stratia dveryhodnos svojho reformnho programu. Star manari v lohe vlastnkov potom prekaj retrukturalizcii podnikov a prijatia celho rmca retrukturalizcie. 12.2.2 Sprva obchodnch spolonost235 Potreba koncentrcie vekho objemu kapitlu, ktor bola dsledkom hospodrskeho a technologickho vvoja, ako aj globalizcie trhov, viedla k vzniku akciovch a alch obchodnch spolonost, ie podnikov, ktor zskavaj kapitl pikami aj ponukami asti na iman outsiderom. Obchodn spolonosti tak oddeuj vlastnctvo od kontroly (riadenia). Vlastnci imania nie s odmeovan stabilnmi platbami, ako s roky v prpade dlhu, ale maj prvne zabezpeen kontroln prva nad aktvami, od ktorch sa oakva, e im prines ich as rozdelenho zisku (dividendy) a rezidulnu hodnotu v prpade likvidcie podniku. Vlastnci (akcionri, investori) sa spoliehaj na systm sprvy obchodnch spolonost kvli tomu, aby si zabezpeili vnosy z investci. Poda defincie Shleifera a Vishnyho (1997, s.737) sprva obchodnch spolonost sa zaober spsobmi, ktormi si dodvatelia financi spolonostiam zaruuj vnos zo svojich investci. OECD (1999b) definuje sprvu obchodnch spolonost irie ako mnoinu vzahov medzi manamentom spolonosti, jeho radou, akcionrmi a
235

Prca Shleifer a Vishny (1997) obsahuje vborn prehad problematiky a relevantnch tdi.

314 inmi podielnikmi. Sprva obchodnch spolonost takisto poskytuje truktru pre stanovenie cieov spolonosti a vymedzuje prostriedky na ich dosiahnutie a na monitorovanie vkonnosti spolonosti. Dobr sprva obchodnch spolonost by mala vhodne stimulova radu a manament, aby sledovali ciele, ktor s v zujme spolonosti a akcionrov, a mala by umoni inn monitorovanie, ktor by povzbudzovalo spolonosti v efektvnejom vyuvan zdrojov. Poda Zingalesa (1997) je systm sprvy obchodnch spolonost komplexnou mnoinou obmedzen, ktor formuj ex post rokovania o kvzirentch generovanch v priebehu vzahu. Od zkonnej ochrany investorov zvis typ vlastnctva a prstup podnikov a krajn k financim. Kee zkonn ochrana v kontinentlnej Eurpe a Japonsku je slabia, sprva obchodnch spolonost tam zvis viac na vekch investoroch (niekedy rodinch) a bankch s dlhodobejmi vzahmi k podnikom. Tento systm je niekedy nazvan ako insidersk. Naopak, systm outsidersk je typick pre Spojen tty a Vek Britniu. Jeho charakteristikami s: rozptlen vlastnctvo imania, vek intitucionlni investori, uznanie nadradenosti zujmov akcionrov v podnikovom zkone, ochrana minoritnch investorov zkonom o cennch papieroch a prsne poiadavky pre zverejovanie informci (Nestor a Thompson, 1999). Vo veobecnosti zle efektvnos sprvy obchodnch spolonost na transparentnosti vydvania a pouvania informci, ochrane zkonnch a kontraktanch prv a zodpovednosti manamentu. Insidersk aj outsidersk systm riadenia vzjomne konverguj z niekokch dvodov: 1. Medzinrodn diverzifikcia portflia prina vyie vnosy s menm rizikom ne isto domce portflio. 2. Podniky emitujce akcie na zahraninch kapitlovch trhoch mu zni nklady kapitlu. 3. Intitucionlni investori (penzijn fondy, spolonosti poskytujce ivotn poistenie a spolon fondy) sa doaduj medzinrodnch noriem riadenia. 4. Globalizcia na trhu vrobkov zvyuje konkurenciu, m nti podniky, aby pouvali efektvne riadenie (Nestor a Thompson, 1999). Globalizcia zintenzvuje konkurenciu pri zskavan zdrojov, lebo doma vytvran spory u nie s monopolizovan domcimi podnikmi. Mnoh tranzitvne krajiny zlyhali v snahe zlepi vkonnos ttom vlastnench podnikov privatizanmi programami, ktor stimulovali novch vlastnkov, aby maximalizovali majetok v krtkodobom horizonte na kor ostatnch podielnikov. Poda nho nzoru meme rozpozna niekoko typov zlej privatizcie: 1. Zmena prvnej formy ttneho podniku na akciov spolonos vo vlastnctve ttu, bez nslednej rchlej privatizcie. Kontrola ostala v rukch

315 politikov a manarov. V porovnan s predchdzajcim rovnovnym politickm reimom zskali obe strany stimuly k rchlej maximalizcii bohatstva prameniace z oakvania ich krtkodobej pozcie. Nov prvna forma obmedzila prva vldy a poskytla viac slobody starm manarom bez kompenzcie tohto posunu zvenm zodpovednosti manarov. 2. Privatizcia aktv vekmi akcionrmi bez ochrany minoritnch akcionrov viedla k vyvlastneniu ziskov aj aktv. Majoritn akcionri vyuili zkonn prostredie na zbavenie sa asti minoritnch vlastnkov.236 3. Privatizcia vzjomnmi fondmi pridruenmi k bankm. Banky vo veobecnosti mohli ma zujem vekho akcionra v monitorovan a dobrom riaden. V skutonosti vak ostali pod politickou kontrolou, chbala im sksenos s komernm bankovnctvom a retrukturalizciou a vek as ich verov bola klasifikovan. Sasn legislatva o bankrotoch a daniach, ako aj hospodrska politika a odkladanie ich retrukturalizcie ich navye ntili k tomu, aby uvalili vyie rokov sadzby a pokraovali v zlch projektoch. 4. Privatizcia rozptlenmi akcionrmi bez monosti uplatnenia prva kontroly alebo odpredaja akci ponechala starch manarov bez monitorovania a stimulovala ich, aby previedli aktva na in podniky. Masov privatizan programy mali za cie spravodlivos voi vetkm obanom a ochranu pred odpredajom majetku za nzke ceny zahraninm investorom. Neobsahovali vak iadne nstroje ochrany prv akcionrov. Z tejto privatizcie profitoval mal poet ud, km vina ostala frustrovan s bezcennmi akciami. 5. Privatizcia, ktor uprednostovala starch manarov. Ke sa manari stali vhradnmi vlastnkmi, zvyajne im chbal kapitl a ochota podeli sa o kontrolu s vonkajmi investormi. asto radej znili vrobu a uplcali bankovch a vldnych radnkov, aby dostali nov financie alebo zskali ochranu svojho monopolnho postavenia.237 Navye, manari ako vlastnci odporovali prijatiu pravidiel a intitci, ktor s nevyhnutn pre sprvu obchodnch spolonost. Hoci ich odpor voi transparentnmu riadeniu nie je dlhodobo udraten, me

236

Netvrdme, e privatizcia vekmi akcionrmi je zl ako tak. Tento typ privatizcie bol v podstate odporan na zaiatku reformy naprklad aj Blanchardom a kol. (1991) na zabezpeenie efektvnosti programu. Vlda vak zrove mala ochrni minoritnch akcionrov. 237 Mnoh tdie implicitne predpokladaj, e poas transformcie hospodrstiev maj manari k dispozcii iba ekonomick nstroje (retrukturalizcia, prispsobenie sa spotrebiteskm preferencim a konkurencii) a ignoruj politick nstroje (vyhadvanie rent). Preto nie je pravda, e sa rozhoduj medzi retrukturalizciou a bankrotom (Mochrie a kol., 1998); ich rozhodnutie je kombinciou niekokch nstrojov: retrukturalizcia, vyvlastnenie, zskanie podpory za sponzorovanie politickch strn a korupcia bankrov a ttnych radnkov (cl, dane, licencie); bankrot je len poslednou monosou.

316 ekonomikm psobi vne hospodrske a socilne akosti tm, e zniuje objem investci a zhoruje efektvnos obchodnch rozhodnut. Preo by manar - vlastnk uprednostnil skromn itky z kontroly (riadenia) pred budovanm svojej reputcie, ktor by mu umonila prstup k financim v budcnosti? Priame vysvetlenie je, e manari maj monopoln informciu o riadench podnikoch, o im ponka okamit prleitos jej vmeny za finann zisk. Naopak, budovanie reputcie me by prli nkladn v zmysle stratenej prleitosti, kee cel ekonomick prostredie je prli neurit.238 Transferov stanovovanie cien a odpredaj aktv s dvoma spsobmi, ako manar - vlastnk vymiea skromn informciu za zisk. Pred privatizciou mali manari ttnych podnikov jasn stimuly na transfer zisku alebo aktv na in podnik v ich vlastnctve. Typick bol ttny stratov podnik ponechan s vekm objemom neuhradench dlhov bankm a dodvateom vstupov, km jeho vrobky boli predvan pod trhovou cenou cez vysoko ziskov sprostredkovatesk podniky pvodnm zkaznkom ttneho podniku. Tieto stimulcie pretrvvali aj v postprivatizanom obdob, ke vlastnci boli prli rozptlen na to, aby mohli uplatni svoje vlastncke prva. V niektorch prpadoch nov vlastnci v podstate saili s manarmi vo vyplienen podnikov vyie popsanm spsobom. Z hadiska vlastnctva obchodnch spolonost neboli problematick iba odpredaje jednotlivm vlastnkom. To zaha privatizciu malch entt v malej privatizcii a retitcich a odpredaj vekch podnikov vonkajm, zvyajne zahraninm investorom. Nertame tu odpredaje insiderom (pvodn manament, zamestnanci, odbory a mest), lebo t zvyajne nemali dos prostriedkov na 239 prevdzku zskanch podnikov a skuton privatizcia sa tmto iba odloila. Mnoh tranzitvne krajiny v politicky motivovanej privatizcii povaovali vytvorenie rmca sprvy obchodnch spolonost za druhorad cie. Takto odklad je vak nebezpen. tdie hospodrstiev vchodnej zie naznauj, e slab sprva obchodnch spolonost je jednou z hlavnch prin nedvnych krz (Nam a kol., 1999, Jordan, 1999). Tamojie podnikatesk prostredie, podobne ako v mnohch tranzitvnych krajinch, bolo zaloen na vzahoch, kde vlastnctvo, rodinn vzby a politick vyjednvania zaloili put medzi podnikmi, bankami a
Navye: Ak trhy nefunguj dobre, take umouj podnikom prosperova na zklade cenovch pokriven, monopolnej sily a znmost, alebo administratvnych a byrokratickch av, potom podnikov vkonnos pravdepodobne neposkytuje vea informci o manarskych schopnostiach v trhovom prostred. (Brada, 1996, s.13). 239 Aghion (1995) ukzal na vzorke dajov maarskch a poskch podnikov z rokov 1993/92, e hlbok retrukturalizcia prebiehala hlavne v podnikoch patriacim zahraninm investorom. Na druhej strane Earle a Estrin (1997) tvrdili, e v Rusku mali najlep vplyv na retrukturalizciu prve manari, priom trhov konkurencia nehrala iadnu lohu. Poda nho nzoru ich druh tvrdenie v skutonosti potvrdzuje, e manari boli spenej vo vyhadvan rent ne cudzinci.
238

317 vldou. Vlda implicitne garantovala mkk rozpotov obmedzenia podnikom (o sa ale neobjavilo v jej rozpote). Domce konglomerty boli takto ochrnen od trhovej konkurencie a disciplny. Doasne je takto stav v rovnovhe, kde sa vetci hri sprvaj poda pravidiel a sprvania ostatnch hrov. Aby sa mohla udia zmena, museli by by zmenen pravidl hry a musel by by identifikovan inicitor (vodca) zmeny najpravdepodobnejie nrodn vlda s pomocou medzinrodnch organizci a inch vld. tdie prili k zveru, e reforma vo vchodnej zii pecilne trukturlna reforma bude vyadova zmeny vo vlastnctve a mobilizciu finannch zdrojov, ktor s monopolizovan dominantnmi obchodnckymi rodinami. Tranzitvne krajiny ako Slovensko sa dostali do podobnej pasce, kde vlastnctvo dominovan ttom bolo nahraden vlastnctvom dominovanm oligarchiou. Tto nov oligarchia bude oponova trukturlnym reformm, take spech budcich reforiem podstatne zvis od toho, ako bude vlda zaobchdza s oligarchiou. 12.3 Pohady na retrukturalizciu na Slovensku Retrukturalizcia podnikov na Slovensku bola zaiatkom devdesiatych rokov ovplyvnen hlavne celkovou makroekonomickou reformou, neskr reformou legislatvy a intitci vytvrajcich trhov prostredie. Prv liberalizcia cien umonila podnikom produkova zisky vaka rozdielu medzi starmi lacnmi vstupmi a novmi drahmi vstupmi. Doasnmu nrastu ziskov pomohla aj radiklna devalvcia. Liberalizcia zahraninho obchodu predstavovala nhradu za zmenen domci dopyt, slovensk podniky vak vo veobecnosti neboli pripraven konkurova zahraninm podnikom kvli technickm aj komernm dvodom.240 Podstatnm problmom sa vak ukzal systm sprvy obchodnch spolonost (corporate governance), ktor neopravil chyby privatizcie zmenou vlastnctva stratovch podnikov a sprstupnenm finannch zdrojov pre ich rozvoj. Retrukturalizciou podnikov na Slovensku sa zaober nemnoho odbornch tdi. Spolonou rtou viny prc s nekvalitn daje a zl pecifikcia modelov. Autori niekedy nahrdzaj individulne podnikov daje sektorovmi dajmi, priom mal poet pozorovan opticky zlepuj vynsobenm niekokmi asovmi obdobiami. Naprklad Fidrmucov (1997) pouila 21 pozorovan z celho hospodrstva (teda vrtane ponohospodrstva, priemyslu, obchodu, stavebnctva, dopravy a cestovnho ruchu), vynsobila ich tyrmi rokmi a potom tvrdila, e slovensk podniky preli dslednejou retrukturalizciou ako esk. Barbone a kol. (1996) pouili 88 pozorovan, ie trojcifern klasifikciu sektorov
Za technick dvody meme povaova naprklad zastaral technolgie, za komern naprklad minimlne sksenosti s marketingom.
240

318 spracovateskho priemyslu, za osem kvartlov. Tm, e pouili aj premenn indikujce vekos podnikov, poet pozorovan v kadej z regresi znili. Zl pecifikcia modelov vyplva z malho potu pozorovan, alebo neznalosti modernch ekonometrickch technk. Tri znmejie odborn prce o retrukturalizcii na Slovensku sa mlia vo svojich pozitvnych zveroch o retrukturalizcii na Slovensku. Claessens a kol. (1997) porovnval podnikov daje z Bulharska, eskej republiky, Maarska, Poska, Rumunska, Slovenska (883 podnikov ahkho priemyslu s 579 000 zamestnancami, ie 93%) a Slovinska z rokov 1992-95. Ako indiktory retrukturalizcie pouil produktivitu prce (pridan hodnota na zamestnanca), prevdzkov zisk a celkov produktivitu faktorov. Produktivita prce indikuje zaiatok retrukturalizcie, lebo prepanie nadbytonej pracovnej sily a pokles relnych miezd je jednoduch a rchlej ako modernizcia kapitlu a vstup na nov trhy. Poda Aghionovej klasifikcie ide o reaktvnu retrukturalizciu. Prevdzkov zisk odra viacer zmeny, ako prispsobenie vstupov novm relatvnym cenm, vyia kvalita vstupu alebo vyie vnosy. Prevdzkov zisk na rozdiel od istho zisku neobsahuje platby rokov piiek, ktor mohli by v minulosti umiestnen viac menej nhodne, a odpisy, pre ktor zase platia v rznych krajinch rzne pravidl. Celkov produktivita faktorov je komplexn miera zahajca efektvnos pouitia vstupov (prca, materil a kapitl, kde pouvanie kapitlu autori nahradili spotrebou elektrickej energie). tdia zistila najlepie hodnoty produktivity prce v eskej republike, v ktorej priemern rast poas sledovanho obdobia dosiahol 6,8%, potom na Slovensku, 5,1% a v Posku, 4,7%. Najni rast bol v Bulharsku, -1,6%, a Rumunsku, -1.2%. Rast produktivity prce sa na Slovensku spjal s prepanm pracovnej sily, v priemere o 8,2%, v Posku o 7,0% a v eskej republike o 5,9%. Prevdzkov zisk bol najvy v eskej republike a na Slovensku, rast prevdzkovho zisku bol najvy na Slovensku. Celkov produktivita faktorov bola najvyia v eskej republike. Slovensko, Maarsko a Posko mali niiu, ale navzjom porovnaten celkov produktivitu faktorov. Podniky v tyroch spomenutch ttoch poda tdie zlepili vyuvanie vrobnch faktorov, na rozdiel od podnikov v Bulharsku a Rumunsku. Najvraznej rast celkovej produktivity faktorov na Slovensku bol zaregistrovan prve u vekch podnikov a zrove v sektoroch spracovanie potravn, polygrafia a chemick vrobky. Najni rast bol v sektoroch elektrick prstroje a spracovanie stavebnch materilov a sklo. Poda Pohl a kol. (1996) najvznamnejia retrukturalizcia vekch podnikov prebehla v eskej republike, potom na Slovensku, v Maarsku a Posku. Vekos podnikov v ich tdii je definovan relatvne. Naprklad v prpade Slovenska ide o 370 najvch priemyselnch podnikov s priemernm potom

319 zamestnancov 660. Slovensk vek podniky mali poda tdie najvyie vnosy na kapitl, vye 30%, km druh esk vek podniky iba 20%. Djankov a Pohl (1996, s.1) tvrdili: ...vina slovenskch vekch podnikov sa spene retrukturalizovala bez prtomnosti zahraninch investorov a vldnych retrukturalizanch programov... Zistili sme, e privatizcia manarmi a zamestnancami nebola prekkou retrukturalizcie podnikov, lebo nov vlastnci (star manari) investovali vek prostriedky do novch technolgi, prepustili podstatn as pracovnej sily, vyhadvali zahranin partnerstv a boli pripraven preda kontroln balky vonkajm investorom vmenou za nov finann zdroje. Autori podloili svoje tvrdenia 21 prpadovmi tdiami. Pre porovnanie s tmito vsledkami uvdzame aj citt z IMF (1999, s.33-34): ...v Maarsku a Posku... Siln a dobre regulovan bankov sektor a veobecne pokroil retrukturalizcia podnikov podporuj hospodrsku dveru... Spomalenie hospodrskej aktivity bolo vnejie v eskej republike a na Slovensku... Podstatou problmov je zl finann stav vej asti ich bankovch sektorov a pomal retrukturalizcia niektorch vekch priemyselnch podnikov. Je zrejm, e nlezy tdi mohli by sprvne, ich vysvetlenie vak bolo problematick. Ako ukeme v alch astiach tejto kapitoly, dobr vsledky vekch slovenskch podnikov vo veobecnosti odrali skr ich spechy v rent seeking aktivitch, ich monopoln postavenie na domcom trhu a monos zbavi sa prebytonej pracovnej sily, a nie ich hlbok retrukturalizciu. 12.4 Retrukturalizan politiky slovenskch vld lohou vldy je zabezpei tvrd rozpotov obmedzenia podnikov, funkn zkon o bankrotoch a sprvu v ttnych podnikoch, vyjasni vzah ttnych a skromnch podnikov a vybudova systm sprvy obchodnch spolonost. Pri dohliadan na regulrnos konkurennho boja sa tty stle viac spoliehaj na politicky nezvisl intitcie. Za mkk rozpotov obmedzenia sa asto zjednoduene povauje iba priama ttna pomoc (dotcie, vhodn ttne zkazky, ruenie verov), pojem je vak ir. Mkk rozpoty s aj dsledkom sprvania sa finannho sektora, km stratov very s implicitne garantovan vldou, rznych ttnych fondov, ktor vyberaj prspevky a rozdeuj ich na zklade nejasnch pravidiel a benevolentnho vberu dan a rznych povinnch odvodov. Bez bankrotov strcaj kontrakty vnos. Ak s obavy z bankrotov motivovan socilne, potom si treba uvedomi, ak negatvny socilny dopad maj prevajce podniky na celkov podnikatesk kultru, vnmanie platobnej a kontraktanej disciplny a malch dodvateov vstupov a ak hrozbu predstavuje odkladanie bankrotov v jednorazovom prepan pracovnej sily. Na Slovensku je mnoho podnikov zo zkona ochrnench pred bankrotom, o predstavuje problm morlneho hazardu.

320 Vek ttne podniky, monopoly, ktor s navye zvhodovan pred skromnmi podnikmi rznymi zkonnmi avami, s dleitmi dodvatemi vstupov a vznamne ovplyvuj sprvanie sa vetkch astnkov trhu. m s horie riaden, tm horie pre retrukturalizciu hospodrstva. Bankroty s decentralizovanou procedrou spovajcou v trhovch mechanizmoch a stimuloch a jednoduchm mechanizmom, ktorm veritelia podnikov vyrovnvaj svoje pohadvky prevzatm aktv podniku, i u jeho predajom vcelku ako funknho podniku, alebo odpredajom jeho jednotlivch aktv. Ak v tranzitvnych ekonomikch sa vo veobecnosti mlo vyuvaj, je to poda Mochrie a kol. (1998) kvli slabej motivcii veriteov da dlnkov do konkurzu. Ponkaj p dvodov tejto motivcie: 1. Slab prvny systm, nedostatok trnovanch prvnikov a sudcov, korupcia a neexistencia intittu precedensu. Tie spomauj spory a zniuj predvdatenos ich vsledkov. Dlh konkurzn konania zrove stimuluj manarov k prevodom aktv. 2. Likvidan hodnota podniku me by prli nzka, lebo je vek poet finanne slabch podnikov a mal trh s aktvami. 3. Ak banka d podnik do bankrotu, uzn tm svoj zl dlh. m viac podnikov, tm viac o sebe ri tto zl informciu, ktor by radej drala v tajnosti. 4. Oakvanie vldneho odkpenia pohadvok. 5. Mal dlh verzus vek nklady na konkurzn konanie. Jednoduchie bva dojedna zaplatenie dlhu neformlne, mimo sdu. Ak tt odpa podnikom daov nedoplatky a odvody do rznych fondov naprklad z politickch dvodov (vnosy z likvidcie asto stratovch podnikov s mal a politick nklady na ich vymhanie vysok), vytvra tak mkk rozpotov obmedzenia pre podniky. Zrove je tt prvm veriteom v prpade vyplcania pohadvok veriteov pri spenom bankrote. Dodvateom a bankm sa potom skutone nemus vyplca zna nklady na konkurzn konanie dlnkov, lebo ich vnosy bud pravdepodobne mal. To umouje prevanie dlnkov na trhu. Retrukturalizan politiky vld v uplynulch desiatich rokoch meme chronologicky zhrn nasledujcim spsobom: 1990. Podniky ovplyvnen makroekonomickmi reformami, rozpad RVHP, liberalizcia zahraninho obchodu a monos priameho prstupu na zahranin trhy zvhodnen devalvciou meny, veobecn nesksenos manamentov predva svoje vrobky, liberalizcia cien a snaha riei podnikov problmy na jej kor. 1991. Zana prepanie nadbytonej pracovnej sily. Prprava na privatizciu ntenm vypracovanm privatizanch projektov. Zahranin investori v prpade zujmu o kpu podnikov rokuj s manamentom a vldou. Spontnna privatizcia, mnoho organizanch zmien. Zkon o konkurze a vyrovnan (.328/1991) vstpil do platnosti v oktbri, ale jeho innos bola viackrt odkladan a jeho obsah menen tak, e v podstate ostal dodnes nefunkn. Ovekov (1996, s.16)

321 hodnotila zkon takto: [Zkon] nerepektuje ani zujem veriteov, ani zujem dlnka, ba ani zujem spolonosti na realizcii konkurzov ako ozdravnho prostriedku ekonomiky. 1992. Kupnov privatizcia a pokraujca predprivatizan agnia. Rieenie vlastnckych otzok. Manari sa mohli snai o udranie kontroly v pvodnom podniku pomocou oakvanho rozptlenho vlastnctva a dohodou so zahraninm investorom (doasn oslabenie vkonnosti podniku kvli zjednaniu nzkej kpnej ceny). Rozumnejm z hadiska istoty vak bol rchly prevod ziskov a aktv na nov podnik vo vlastnctve manarov. 1993. Prchod novch vlastnkov a veobecn nechu manarov podrobi sa ich kontrole. Vznik novch politicko-hospodrskych koalci. Odpor starch manarov voi dovtedajej koncepcii reformy a zaiatok hadania novej koncepcie. Zriadenie novho ttu znamenalo aj nov lobistick prleitosti pre starch manarov. 1994. Zmena privatizanej stratgie, zaiatok reprivatizcie podielov investinch fondov, prejavenie moci politikov povzbudzujce manarov, aby vyhadvali renty (rent seeking). V prospech manarov podnikov bola zruen u rozbehnut druh vlna kupnovej privatizcie. 1995. Vrazn reprivatizcia podielov investinch fondov, zkon o cench a zkon o strategickch podnikoch. Zkon o cench posilnil monosti vldy kontrolova ceny. Obsahuje pojmy ako primeran ceny, ekonomicky oprvnen nklady a primeran zisk. Skuton definovanie tchto pojmov ponechal zkon na Ministerstve financi. Podniky s povinn predloi kontrolm z ministerstva cenov a nkladov kalkulcie, inak tajn dokumenty. V odseku 12 zkona je uveden, e predvajci a kupujci sa nesm dohodn na neprimeranej cene, ak (i) relevantn trh sa nachdza v doasnej nerovnovhe, (ii) ak sa zvili dovozy poas obdobia trhovej nerovnovhy, a (iii) ke nedostatkov tovar sa obchoduje cez niekoko sprostredkovateov. Zkon o strategickch podnikoch odkladal privatizciu a poskytoval rzne vhody vybranmu okruhu podnikov. 1996. Zaloen Fond pre podporu zahraninho obchodu. Zdroje fondu pochdzali z povinnch prspevkov domcich dovozcov a vvozcov vo vke 0,1% hodnoty vyvanho tovaru alebo tovaru prepustenho na domci trh. Vyuvanie zdrojov na propagciu vybranch podnikov v zahrani a podobne bolo neprehadn. OECD (1996) upozorovala na dleitos retrukturalizcie podnikov kvli vysokej koncentrcii ekonomickch aktivt vo vekch a iastone ttnych podnikoch. Nemono oakva, e sasn konkurenn vhody niektorch vvoznch artiklov bud trva donekonena. Navye, koncentrovan vlastnctvo vychdzajce z [manarskej] privatizcie negarantuje lepiu obchodn vkonnos... Nespen podniky musia by zatvoren... [Privatizan program odrdza zahraninch investorov.] To me by nkladn v zmysle vchodsk pre

322 retrukturalizciu podnikov. OECD si vma zmenu hospodrskej politiky na Slovensku a zdrazuje: Obchodn rozhodnutia vldnych radnkov ako mu by efektvnou nhradou rozhodnut individulnych vlastnkov, ktor na seba ber aj prslun rizik... Legislatva nebola vdy konzistentn s cieom vytvori jasn pravidl hry pre trh. Varovania OECD ostali nevyslyan. 1997. Prv formovan snaha o ttnu retrukturalizciu podnikov a opatrenia na obmedzenie dovozov. Zkon o revitalizcii poskytoval vybranm podnikom odklad platenia dan a odvodov, pokt a penle, odpustenie poistnho, rokov z omekania i daovch nedoplatkov a ochranu pred konkurzom. Kritri vberu podnikov pre retrukturalizciu boli vgne definovan ako udranie alebo zvenie zamestnanosti a oivenie produkcie. V auguste zaala revitalizan komisia pracova, v septembri evidovala 1200 podnikovch iadost, z toho 16 schvlila, ale nikdy nerealizovala. Svojimi dsledkami tento zkon navdzal podniky k vyhadvaniu rent. Zkon o Exportno-importnej banke SR, ktorej verov aktivity (poskytovanie exportnch strednodobch a dlhodobch verov) boli vyat spod bankovho dozoru. Sbor opatren na znenie obchodnho deficitu (mj 1997), prijat vldou, sa zameriaval na propagciu slovenskch vrobkov v zahrani namiesto retrukturalizanch problmov. Cieom opatren tak bolo vybudovanie hustejej siete obchodnch zastupitestiev a zmieanch obchodnch komr, astejiu as na vstavch a lobovanie. Nvrh zkona vldy na obmedzenie dovozov z mja 1997 nakoniec nebol predloen v parlamente. Zkon by umooval ochranu domceho trhu pred takm dovozom, ktor spsobuje kodu alebo ohrozuje vrobu, podmienky predaja, postavenie na trhu alebo inak zhoruje rozhodujce ekonomick ukazovatele domceho vrobnho odvetvia. V jli zaviedla vlda 7% dovozn prirku, ktor sa poda odhadov tkala a 80% slovenskch dovozov, vrtane potrebnch technolgi. Ministerstvo financi zaalo preto posudzova individulne iadosti podnikov o oslobodenie od dovoznej prirky. V septembri vstpila do platnosti nov certifikan povinnos, tkajca sa poda odhadov 50 a 70% slovenskho dovozu. Problematickm sa stala aj formlna ochrana vlastnckych prv.241 1998. Stle preapovanie na mieste a neschopnos vldy prizna potrebu retrukturalizcie. Rok parlamentnch volieb. Nepredvdatenos vldnej politiky sa odzrkadovala aj vo vrokoch, ktor v skutonosti neznamenali nstup konkrtnej stratgie, ale iba prianie lenov vldy. Premir Vladimr Meiar povedal v svislosti s financovanm vstavby dianic: ...sme sa rozhodli emitova cenn papiere vldy SR pre obanov i do zahraniia. Tieto ttne dlhopisy me kpi kad, aj ten, kto m peniaze naierno schovan a nevie ich zdani. Teraz mu tmto
241

Business Central Europe (Madness, september 1997, s.58) popisuje, ako bol zahraninmu podniku Inekon doslova ukradnut kontroln balk akci slovenskm Fondom nrodnho majetku.

323 dvame ancu.242 Nov vlda videla obraz hospodrstva triezvejie. Nov minister hospodrstva udovt ernk povedal: Musm vak len s poutovanm kontatova, e kto podnik poctivo, ten to m naozaj ak. Tie nepoctiv formy podnikania s vetkm znme.243 Nov vlda deklarovala nov hospodrsku politiku, ktor mala tri ciele: zabrni kolapsu niektorch sektorov, stabilizova makroekonomiku a vytvori podmienky pre retrukturalizciu a modernizciu hospodrstva.244 Misia IMF (1998) upozorovala na dleitos vybudovania dveryhodnosti vldneho programu: ... ak trh zane vnma, e politick programy nie s v slade s potrebou... riei slab strnky bankovej a podnikovej sfry. Preto mus vlda skoro vysla jednoznan signly o svojom odhodlan riei tieto kov otzky. 1999. Vlda zruila zkon o strategickch podnikoch a revitalizan zkon a zaala pripravova niektor legislatvne a intitucionlne zmeny. Viacer jej ministri boli podozrievan z korupcie a klientelizmu, o malo vny dopad na celkov dveryhodnos vldy. Vlde bolo vytan, e nepokroila od slov k inom. IMF (1999) alej naliehal na slovensk vldu, aby urobila potrebn kroky: Najdleitejou pre ozdravenie bankovho a podnikovho sektoru je potreba urchlenia ich retrukturalizcie a privatizcie. Odklad rieenia tchto zvanch ekonomickch problmov by nepochybne ohrozilo hospodrsku stabilitu Slovenska a znilo vhad na jeho skor integrciu do zpadnej Eurpy. OECD (1999a) si vma, e vek poet podnikov preiel prvotnou fzou retrukturalizcie, ie znenm pracovnej sily a prispsobenm produktivity, vrobkov a trhov, ale len niekoko mlo podnikov prelo aj hlbokou retrukturalizciou. Mnoho vekch podnikov zabezpeuje regionlnu zamestnanos, a preto ich retrukturalizcia bude nron pokia ide o udranie socilneho mieru. Existuje obrovsk nepomer medzi exportnou otvorenosou ekonomiky a vlastnckym podielom zahraninch investorov na domcich podnikoch. Je treba dfa, e sasn snaha o zlepenie vonkajieho imidu Slovenska prinesie dobr vsledky v podobe zdrojov pre retrukturalizciu podnikov. alej pretrvvali obrovsk prekky vyuvaniu zkona o bankrotoch dan jeho znenm a preaenosou sdov. Vlda sa skutone zaviazala, e v prvej polovici svojho funknho obdobia bude jednou z jej priort ...odstrnenie prin zaostvania retrukturalizcie a spomaovania rastu konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, obzvl priemyslu [a vytvorenie medzirezortnej skupiny] za asti domcich aj zahraninch expertov na urchlen vypracovanie komplexnho programu
242 243

Trend 5.5.1998, s.12B. ernk (1998). 244 Programov vyhlsenie vldy - hospodrska politika, november 1999.

324 zefektvnenia a sprunenia prce sdov, najm obchodnch.245 Dleit je aj odvodnenie tchto krokov, lebo tam vlda dokumentuje, e si je vedom skutonch problmov slovenskej ekonomiky: Nedostaton vynucovanie dodriavania zmlv, nariaden, vyhlok a zkonov a ovplyvnitenos sdov s zrejme jednou z podstatnch prin takch javov ako je rozmach korupcie, platobnej neschopnosti, pokles platobnej disciplny, tunelovanie, klientelizmus a podobne. Celkovo to potom vedie v ttnych, ale aj skromnch podnikoch zo strany manarov a vlastnkov k vyhadvaniu krtkodobej renty prostrednctvom pokodzovania a vykrdania riadench (ale aj vlastnench) podnikov, namiesto snahy o dlhodob ozdravovanie a retrukturalizciu tchto podnikov. Ide o jeden z kovch problmov, bez rieenia ktorho bud vetky ostatn opatrenia a projekty (najm novely zkonov a nov zkony) plne neinn bez ohadu na to, ako kvalitne bud pripraven. Opatrenia vldneho balka s sprvne, na druhej strane, pokia ich vlda nebude schopn realizova, potom z hadiska jej dveryhodnosti by bolo bvalo lepie, keby boli pecifikovan konkrtnejie a obsahovali aspo v danej lehote dvoch rokov menej loh. Opatrenia obsahuj: ... a. komplex opatren na znenie rizika korupcie a klientelizmu, vrtane vyhlsenia Programu boja proti korupcii (v spoluprci so Svetovou bankou); b. zsadn opatrenia na znenie nkladov v tzv. strategickch podnikoch, minimalizovanie rizika korupcie a netransparentnosti (najatm renomovanm manarov pre sprvu tchto podnikov s presnm definovanm odmeny z dosiahnutch spor, privatizciou minoritnch podielov s prvom riadenia spolonosti, predajom majoritnch podielov); c. vytvorenie regulanho rmca nad prirodzenmi monopolmi; d. okamit natartovanie retrukturalizcie a privatizcie VB, SLSP, IRB a Banky Slovakia; e. uzavretie procesu kontroly privatizcie a jasn deklarovanie, ktorch podnikov sa bude tka snaha o revziu kpno-predajnch zmlv; f. prioritn vypracovanie sboru legislatvnych a intitucionlnych zmien prvneho rmca bankrotovho systmu, zlonho prva, bankovch zkonov. 12.5 Vvoj v priemysle Existuje dvojak hodnotenie retrukturalizcie slovenskch podnikov. Poda ekonomickej literatry vak meme oakva pomal a nedostaton retrukturalizciu kvli vlastnckej truktre vytvorenej v privatizcii, previazaniu manarov s politikmi a vytvoreniu takho irokho rmca sprvy obchodnch spolonost, ktor odrdza zahraninch investorov a zapriuje nedostaton prliv potrebnch financi. Najlepou metodolgiou by bolo vychdza z testovania pomocou individulnych podnikovch dajov regresnou analzou. Kee nemme
245

rad vldy (1999a).

325 prstup k individulnym dajom, musme sa spoahn na daje o sektoroch a daje o najvch spolonostiach, ktor podstatne ovplyvuj vetky ostatn podniky priamo i nepriamo a s charakteristick z hadiska doterajej retrukturalizcie. Je, samozrejme, mon, e popri nich vznikaj plne nov podniky, ktor sa zatia na sektorovej rovni neprejavili, ale vaka svojej inovanosti bud v blzkej budcnosti z hadiska slovenskho hospodrstva a vvozov najdleitejie. Zrove ukeme vvoj v jednej z vlajkovch lod slovenskho hospodrstva, ako novinri a politici zvykli oznaova Vchodoslovensk eleziarne (VS), ktor slia ako prklad nespenej a nebezpenej privatizcie a retrukturalizcie. 12.5.1 Sektorov daje Na dajoch o vvoji pracovnej sily, zisku, trieb a exportov v sektoroch slovenskho priemyslu ukeme, i odkladanie vytvorenia efektvneho rmca pre sprvu obchodnch spolonost a jeho realizcia zapriuje zl vkonnos podnikov. Pokia ide o zamestnanos, oakvame, e sektory sa veobecne zbavovali nadbytonej pracovnej sily, a t sa presvala z ahkho do akho priemyslu. Podniky, ktor v uplynulch iestich rokoch mali prejs retrukturalizciou, by mali by aspo mierne ziskov. Poiaton pasvna retrukturalizcia sa pravdepodobne prejavila v zmenen trieb, ale nasledujca hlbok retrukturalizcia ich mala poda oakvan privies minimlne na pvodn rove. Vvozy s ovplyvnen mnohmi faktormi, ako devalvcia i celkov vvoj dopytu na globlnom trhu. Ns zaujmaj vvozy ako indiktor schopnosti podnikov obst v tvrdej konkurencii. Predpokladme, e dobr vvozn vkonnos odzrkaduje spen retrukturalizciu podnikov. Z tabuky 1 je zrejm mierne znenie (6%) celkovej pracovnej sily zamestnanej v priemysle medzi rokmi 1993 a 1997. Vrazn znenie sme zaznamenali v spracovan koksu a rafinovanch ropnch produktov, 27%, spracovan neklasifikovanch vrobkov, 19% a spracovan koe, 16%. Iba tyri sektory zvili poet zamestnancov, z toho najvznamnejie vroba kovov (dominovan fabrikou VS a hlavn zamestnvate v rokoch 1993 a 1997), 10% a vroba gumovch vrobkov, 8%. Sektor vroba a rozvod elektriny, plynu a vody, kde hlavn lohu hraj ttne monopoly, zvil poet zamestnancov o 3% a vroba potravn o 1%. Meme uzavrie, e celkov znenie pracovnej sily poas tvorronho obdobia bolo mierne hlavne kvli rozpnaniu sa sektorov kontrolovanch ttom alebo monopolmi ako VS. V tabuke 2 uvdzame daje o hrubom zisku v bench cench. Je alarmujce, e celkov zisk priemyslu sa tak podstatne znil. V roku 1998 dosiahol len 17%-n rove zisku z roku 1993. Pritom naprklad ttom

326 dominovan sektor - vroba a rozvod elektriny, plynu a vody dosiahol v takmer vetkch rokoch pribline rovnak zisk ako kumulatvne cel priemysel. Vnimku tvoria roky 1995 a 1998, ke v prvom prpade dosiahol spomnan sektor 65% celkovho zisku a v druhom prpade naopak a 278% celkovho zisku priemyslu. Iba es sektorov vykazovalo kladn zisk po cel obdobie, a to aba surovn, vroba potravn, koks a rafinovan ropn vrobky, chemick vrobky, guma a plasty, a vroba a rozvod elektriny, plynu a vody. Len jeden z nich, sektor vroba potravn, svoj zisk zvil medzi rokmi 1993 a 1998. Dva sektory vykzali stratu len v jednom roku, nekovov minerlne vrobky a vroba inde neklasifikovan. alie dva sektory sa v roku 1998 dostali zo straty do zisku - celulza a papier, nrast takmer dvansnsobn, a vroba dopravnch prostriedkov, hlavne vaka spolonosti Volkswagen nrast o 60%. Druh skupinu podnikov tvor es sektorov, ktor takmer permanentne vyrbali straty. Textil a odevy mali mierny zisk v roku 1995 a odvtedy vyrbaj straty. Koen vrobky, dreven vrobky a vroba strojov a zariaden nevykzali za cel obdobie iadny zisk. Zvl naposledy spomnan sektor stroje a zariadenia je vo vemi zlej situcii, ke jeho strata v roku 1998 dosiahla 10 milird Sk, dvakrt viac ako cel zisk priemyslu. Sektor vroba kovov vykzal vznamn zisk v roku 1995, ktor sa vak neme vyrovna stratm za zvyn obdobia. Sektor vroba elektrickch a optickch zariaden bol ziskov iba v roku 1997. Vina sektorov poda dosiahnutej vky ziskov ukazuje zl vkonnos. Situcia je vna, kee celkov zisk priemyslu sa znil na rove 17% zisku v roku 1993, a to pri bench cench. Priemysel vykazuje kladn zisk len vaka ttom kontrolovanmu sektoru vroba a rozvod elektriny, plynu a vody, ktor takto na prvom mieste zabezpeuje udranie prjmov ttneho rozpotu a len potom kvalitu a mnostvo komernch sluieb. Z toho me vychdza obava slovenskch vld retrukturalizova toto odvetvie. Odkladanie retrukturalizcie vak nie je iadnym rieenm. Iba tyri sektory nezvili svoje trby v obdob rokov 1993-98 (v stlych cench, pozri tabuku 3). Trby sektorov textil a odevy a koen vrobky sa znili najviac, o 25%. Naopak, vek zvenie trieb zaznamenali sektory vroba dopravnch prostriedkov, o 342%, vroba elektrickch a optickch zariaden, +117%, celulza a papier, +51% a vroba a rozvod elektriny, plynu a vody, +49%. Trby z vvozov sa v obdob 1993-97 nezvili iestim sektorom (pozri tabuku 4). Najvnej pokles vvozov zaznamenali sektory vroba kovov, o 48%, a vroba nekovovch minerlnych vrobkov, o 32%. Naopak, najvy rast vykzali sektory vroba a rozvod elektriny, plynu a vody (kvli nzkemu stavu v roku 1993), vroba dopravnch prostriedkov, o 147%, a vroba elektrickch a

327 optickch zariaden, +90%. Za sledovan obdobie stpli trby priemyslu z vvozov o 22% v stlych cench. Aby sme aspo jednoducho zmerali zvislos medzi vvojom jednotlivch indexov, zrtali sme pre ne korelan indexy. Najvyia korelcia bola medzi vvojom trieb a vvozov, 0,60, o nasveduje, e pre zvenie trieb boli predaje na domcom trhu takmer rovnako dleit, ako vvozy. Korelcia medzi vvojom potu zamestnancov a zisku bola poda oakvan negatvna, -0,45. Ostatn korelcie nepresiahli hodnotu 0,20. Okrem vvoja tyroch premennch (poet zamestnancov, zisk, trby a vvozy) je zaujmav sledova aj vvoj cien na trhu. Niektor sektory toti mohli opticky zlepi svoju vkonnos vaka rchlejiemu rastu cien oproti inm sektorom (pozri tabuku 5). Predpokladme, e rast alebo pokles cien v sektoroch zvisel od prispsobovania sa relatvnych cien, konkurencie medzi domcimi a dovezenmi vrobkami a ttnej regulcie trhov. Najvyie zvenie cien nastalo v sektoroch potravinrstvo, textil a odevy a nekovov minerlne vrobky, najniie v sektoroch koen vrobky, vroba a rozvod elektriny, plynu a vody a vroba koksu a rafinovanch ropnch vrobkov. Na preskmanie zvislosti medzi vvojom tyroch premennch a cenovho prostredia sme najprv rozdelili sektory do tyroch skupn poda indexu zisku. V tabuke 6 s najprv uveden sektory s najvym rastom zisku, oznaen ako ++, potom s nim rastom zisku, +, ete nim rastom, - a najnim rastom, --. Podobne s oznaen skupiny pre alie premenn. Pokia by existovala aspo slab zvislos medzi premennmi, mohli by sme oakva vek vskyt plusov pre trby a vvozy a mnusov pre pracovn silu v hornej asti tabuky, a naopak. Je ak predpoveda zvislos na cench, aj ke retrukturalizovan podniky by sme chceli spja s mnusmi pre ceny. Je na prv pohad zrejm, e v tabuke 6 s plusy pre trby, vvozy a pracovn silu umiestnen v strede, okolo strednch hodnt rastu zisku. Vrazn zniovanie pracovnej sily postihlo skr problematick sektory s najnim rastom zisku, trieb a vnosov. Sektory s najvym rastom zisku sa spjaj skr s poklesom trieb a asto aj poklesom vvozov, o je prekvapujci vsledok. Cenov zmeny s v tabuke rozvrhnut nhodne. 12.5.2 Najvch 15 spolonost V tabukch 7, 8, 9 a 10 uvdzame trby, zisk pred zdanenm a poet zamestnancov poda trieb ptnstich najvch slovenskch spolonost, ako ich pravidelne publikuje tdennk Trend. Chceme ukza, e podiel niekokch najvch spolonost na celkovch priemyselnch trbch, zisku a zamestnanosti je prli vysok, o predstavuje nebezpeenstvo pre Slovensk republiku, a zrove je ukazovateom nedostatonch trukturlnych zmien. Zrove si chceme vimn

328 vlastncke truktry a trhov postavenie najvch spolonost, aby sme ukzali, i reprezentuj nov skromn sektor, zahranin investcie alebo ttne monopoly. Porovnanm dajov v tyroch tabukch zistme, e koncentrcia trieb v priemysle do ptnstich najvch spolonost je obrovsk. Ich podiel bol zhruba polovin: 43% v roku 1995, 52% v roku 1996, 54% v roku 1997 a 46% v roku 1998. Navye, tento podiel nemal iadnu jasn klesajcu tendenciu, ako by sa kvli retrukturalizcii priemyselnch podnikov dalo oakva. Tchto mlo podnikov je schopnch obrovskmi trbami priamo ovplyvni vinu slovenskch podnikov a zamestnancov. Ete horia je situcia pokia ide o vvoj ziskov. Najvie spolonosti vyrobili 88% celkovho zisku priemyslu v roku 1995, ale u v nasledujcom roku ich podiel prekroil 100%: v roku 1996 vyrobili 153% zisku, v roku 1997 takmer nezmenench 142% zisku a v roku 1998 zvratnch 317% zisku. To znamen, e v roku 1998 vyprodukovali vybran najvie spolonosti nielen cel vykzan zisk priemyslu, ale navye dvakrt toko na vyrovnanie strt ostatnch podnikov. To, samozrejme, m aj dopad na prjmy ttneho rozpotu a posiluje pozciu manarov danch podnikov v rokovaniach s vldou. Pokia ide o zamestnanos, ptns najvch podnikov zamestnvalo pribline 15% pracovnej sily v priemysle, aj ke nepriamo omnoho viac. V porovnan s podielom na trbch (48%) a zisku (175%)246 preto mu vyzera neuveritene efektvne, pokia tto efektvnos nie je dan ich vlastnckymi truktrami a trhovou pozciou spojenou s spenm vyhadvanm rent. V roku 1995 malo p z ptnstich vybranch spolonost prvnu formu ttny podnik, jeden podnik bol 100%-ne vlastnen ttom a alie tri s ttne podniky pripraven na privatizciu. Spolu bolo teda dev z ptnstich najvch podnikov kontrolovanch ttom. Zo zvynch iestich spolonost s dve v rukch zahraninch investorov. Dve najvie spolonosti, VS a Slovnaft, boli privatizovan vyslovene politicky a privatizcia zvynch vekch podnikov bola prinajmenom netransparentn.247 Ani privatizcia spolonost vak vo veobecnosti neznamen, e tt si v nich nenechal vznamn podiely, i u prostrednctvom FNM, 35%-nho podielu vo Veobecnej verovej banke (VB), 91%-nho podielu v Slovenskej sporiteni a 51%-nho podielu v Slovenskej poisovni.248 Poda pozcie na domcom trhu meme povaova VS za monopol a imprium, ktormu v roku 1998 patrilo 108 podnikov v rznych sektorov.249 Ich aktivity priniesli spolonosti v roku 1998 trvajcu hrozbu cross defaultu. SPP je
246 247

Priemern hodnoty za cel obdobie. Pozri Marcinin a kol. (1997). 248 FNM (1999). 249 Vron sprva VS 1998.

329 monopol dovajci a distribujci plyn. V roku 1998 tto spolonos vyrobila 60% zisku ptnstich najvch spolonost. Slovnaft, ropn rafinria a spolonos zvyajne spjan s benznom, sa takisto te monopolnmu postaveniu na domcom trhu, posilnenom spojenm s alm vekm podnikom, vlastnkom reaze benznovch erpadiel, Benzina. Elektrrne, ako aj vetky regionlne distribun energetick zvody, a Slovensk telekomunikcie maj monopoln postavenie zabezpeen zkonom. V roku 1998 vyrobili spolu 23% zisku ptnstich spolonost. Meme odhadn, e pribline polovica ptnstich najvch podnikov s pod ttnou kontrolou alebo maj monopoln postavenie. es ttnych monopolov vyrobilo v roku 1998 a 83% zisku vekej ptnstky. Ich vysok produktivita vo veobecnosti nie je vsledkom retrukturalizcie, ale vhodnho postavenia na trhu, vlastnckej truktry a pravdepodobne aj spenho vyhadvania rent. 12.5.3 Prpad VS VS, vchodoslovensk oceliare ktor svojho asu vyrbala 9% slovenskho HDP a 12% jej exportov250 me sli ako prklad netransparentnej privatizcie, pomalej retrukturalizcie a manarskeho budovania impri. Spolonos vykazovala v obdob 1994-97 ron prevdzkov zisk okolo 4,3mld. Sk,251 ale v roku 1998 iba 21mil. Sk (pozri aj tabuku 11) a ist zisk dokonca negatvny, 7,2mld. Sk. Na VS vyhlsili veritelia cross default, a kee tto spolonos zamestnva pribline 25.000 zamestnancov, vlda v snahe zabrni masvnemu prepaniu vstpila do rokovan s veritemi. Chovanie vlastnkov VS (pozri tabuku 12) je pritom blzke vydieraniu vldy, ke odmietaj shlasi s retrukturalizciou spolonosti na kor obmedzenia svojho vplyvu. Poda Mathernovej (1999) nie je mon, aby veritelia vyuili slovensk zkon o bankrote na retrukturalizciu VS, priom pri jeho aplikcii (rozpredaji spolonosti) by dosiahli len iaston uspokojenie svojich pohadvok. Situcia je patov, lebo hoci vlda chce udra zamestnanos a veritelia chc retrukturalizova podnik s novm manamentom, nevedia sa dohodn s vlastnkmi. Vvoj krzy vo VS mal charakteristick prvky pre slovensk spsob privatizcie a fungovania monopolov na domcom trhu: V kupnovej privatizcii v rokoch 1992-93 bolo privatizovanch 65% akci spolonosti. Manari VS zaloili 11. marca 1994 spolonos Manager. V rovnak de vyjadril parlament vlde nedveru, ale t o tri dni neskr schvlila predaj 10% akci VS spolonosti Manager za cenu 200 Sk za akciu, teda trojnsobne lacnejie ako bola trhov cena. Prepojenie medzi vldou a VS vtedy reprezentoval minister financi a bval manar spolonosti, Jlius Toth. V roku
250 251

daje za rok 1996. P67value, 22.9.1997, VS. Priemer vypotan z dajov tabuky 11.

330 1995 privatizoval Hutnk, spolonos zaloen odborrmi VS, alch 10% akci VS za rovnak cenu 200SK za akciu, aj ke trhov cena bola vtedy dvojnsobne vyia. FNM v jli 1995 odpredal poslednch 15% akci VS spolonosti Ferrimex, s.r.o., op za 200 Sk za akciu. Ferrimex bol z jednej tvrtiny vlastnen Hutnkom a troch tvrtn spolonosou ARDS, ktor kontrolovali niekok manari VS. Prepojenie s vldou vtedy zosoboval Alexander Reze, najdleitej vlastnk VS a minister dopravy, pt a telekomunikci. Reze naprklad zabezpeil spolonosti vhodn prepravn ceny na kor ttnych eleznc. Pred parlamentnmi vobami v roku 1998 pracoval ako lder volebnho tmu vtedy vldnuceho HZDS. S nstupom novch vlastnkov VS postupne zvovali svoje imprium, take poet dcrskych podnikov sa zvoval. V roku 1996 mala spolonos majoritn podiel v 86 podnikoch a minoritn podiel (od 20 do 50%) v alch 35 podnikoch. Medzi nimi bol esk futbalov klub AC Sparta Praha, 91% podiel VS, dennky Nrodn obroda, 86%, a L, 77%, niekoko investinch spolonost a Slovensk poisova, 20%. Vlastnci VSZ vak mali alie podiely prostrednctvom inch podnikov. Naprklad v IRB, vtedy tretej najvej banke na Slovensku, mala VS 15% podiel, ale prostrednctvom inch, spoluvlastnench podnikov bol jej podiel najmenej 40%.252 V roku 1997 priznala spolonos vinov podiely v 68 podnikoch a meninov v 31 podnikoch. V roku 1998 mala podiely v 102 podnikoch na Slovensku a 16 v zahrani.253 Ete v roku 1997 bola spolonos pokladan za zdrav. (30. janur) ING Barings odporala zahraninm investorom kpu obligci VS, lebo spolonos bola vysoko ziskov a mala vborn predpoklady pre plnenie svojich zvzkov. (1. februr) Podniky patriace VS vykzali za rok 1996 investcie do modernch technolgi vo vke 3,5mld. Sk. (27. marec) Protimonopoln rad zaal skma podozrenie, e VS a ARDS konali v zhode ako akcionri IRB bez toho, aby ohlsili koncentrciu akci. (9. aprl) udovt ernk, opozin poslanec Nrodnej rady, kritizoval VS kvli nzkym investcim do modernizcie vroby a zlepenia ich konkurencieschopnosti. Predpovedal spolonosti finann problmy aj to, e bud vydiera tt, aby sa postaral. (15. aprl) Minister dopravy, pt a telekomunikci a spolumajite VS, Alexander Reze, rezignoval zo svojej funkcie. Zaal sa viac venova riadeniu spolonosti, o sa negatvne prejavilo na jej vkonnosti. (7. mj) VS zaali kampa za vybudovanie novho zvodu na vrobu automobilov na vchodnom Slovensku. Nov zvod mal odobera as produkcie spolonosti. VS oznmila jednania s Toyotou, ktor vak neprejavila vnej zujem. (22. september)
252 253

P67value, 8.3.1998, IRB. Vron sprva VS 1996, 1997 a 1998.

331 Spolonos oznmila, e produkuje 9% slovenskho HDP a zrove vyjadrila potrebu vldnej pomoci pri svojej revitalizcii. (18. december) VS predali svoj 20% podiel v eskej spolonosti Tineck elezrny, ktor kpili iba pred rokom. V roku 1996 dosiahli elezrny stratu 0,8mld. Sk a ich prjmy sa znili o 1.2mld. Sk (5%), o im pomhalo kompenzova straty z rokov 1994 a 1995. V roku 1998 urobili VS nov investcie. (9. janur) VS kpili 68% akci maarskej stratovej metalurgickej spolonosti DAM Disgyr s dlhmi 1,4mld. Sk za symbolick $1. Maarsk vlda predtm vynaloila 5mld. Sk na revitalizciu DAM. VS sbili zvenie zkladnho imania DAM o 0,7mld. Sk. (2. marec). Alexander Reze a Jn Smerek sa stali lenmi dozornej rady VS a Jlius Reze (v svojej dvadsiatke) sa zalenil do vkonnej rady. (9. marec) VS plnovali investova 5,9mld. Sk do modernch technolgi. (19. marec) Objavili sa sprvy, e zisk spolonosti v roku 1997 bol 0,6mld. Sk namiesto plnovanch 1,4mld. Sk. Tdennk Trend si vimol, e VS koncentrovali dovoz podstatnch vstupov do spolonosti Trans Trade Import AG Vaduz zaloenej v Lichtentajnsku, ktor nemala iadne formlne linky s VS. Prognzy znenia zisku a zmeny v dozornej a vkonnej rade zaprinili, e cena akci VS klesla z 660 Sk o 38%. Trend takisto publikoval anonymn sprvu, e situcia v spolonosti je absoltne neprehadn, pretoe nikto nevie, ktor majetok patr spolonosti a ktor podnikom lenom dozornej rady. Oakvala sa cenov intervencia VS, lebo akcie spolonosti registrovali banky ako zlohu ich verov a tie mohli poiada VS o vyrovnanie vzniknutho rozdielu hodnoty. ttom vlastnen banky vak neprijali iadne opatrenia. (30. marec) VS podpsali emisiu $200 Eurobondov. (12. mj) Konsolidovan ist zisk v roku 1997 dosiahol 0,3mld. Sk, km v roku 1996 to bolo o jednu miliardu viac. Zisk na akciu v roku 1997 bol len 16 Sk, km v roku 1996 a 77 Sk. Spolonos registrovala 15,2mld. Sk pohadvok po lehote splatnosti (+1,9mld. Sk v porovnan s rokom 1996), 8,9mld. Sk dlhodobch zvzkov (+0,9mld. Sk) a 19,2mld. Sk krtkodobch zvzkov (+0,7mld. Sk). Bankov very dosiahli 4,3mld. Sk (-1,2mld. Sk). Zkladn imanie spolonosti bolo 16,4mld. Sk a vlastn imanie 26,8mld. Sk. (22. mj) Valn zhromadenie hlasovalo za zvenie dividend, ktor takto prekroili konsolidovan ist zisk o 15%. (30. jl) Emisia Eurobondov bola oddialen. (26. oktber) Posilnili sa prvomoci dozornej rady (DR) a domcich akcionrov. Odvtedy mohlo valn zhromadenie akcionrov voli a odvolva lenov DR dvojtretinovou vinou a in DR mohla voli a odvolva lenov vkonnej rady. Niektor dleit rozhodnutia vyadovali prtomnos 55% akcionrov na valnom zhromaden, km ostatnm postaovala 30% as. Viceprezident DR a predseda odborov VS, Jaroslav Gruber, ktor disponoval aj 10% hlasovacmi prvami patriacimi spolonosti Hutnk, vysvetlil zmeny

332 ohrozenm VS tm, e 25% akci spolonosti vlastnili zahranin investori, ktor nemali zujem v alom rozvoji spolonosti, ale v jej padku alebo likvidcii. (5. november) Spolonos znila svoj podiel v Slovenskej poisovni z 20% na 13% predajom rozdielu Potovej banke. Akcie boli odpredan v dvoch balkoch po 1.910 Sk a 2.310 Sk z akciu, hoci burza vtedy nkala iba 800 Sk za akciu. Vysvetlenie je mon njs v tom, e VS spoluvlastnili iastone ttnu Potov banku. V ten ist de VS ohlsili zporn zisk za rok 1998. (9. november) VS oznmili mysel prepusti 2000 zamestnancov v roku 1999 a retrukturalizova portflio svojich 137 dcrskych podnikov, vrtane praskho futbalovho klubu AC Sparta. (9. november). Spolonos nebola schopn splati syndikovan ver vo vke $35mil. (10. november) Vlda podmienila svoje rokovania s veritemi VS poiadavkou voi lenom dozornej a vkonnej rady, aby rezignovali, o tto odmietli. Vlda povaovala spolonos kvli jej vekosti a vplyvu na Slovensk ekonomiku za strategick. (20. november) VS pripustili, e banky na ne mu uvali cross default. Je to vecou rozhodnutia bnk, povedal viceprezident spolonosti. (26. november) Vlda sa snaila zvi svoj vplyv v spolonosti prostrednctvom ttnych bnk. Slovensk sporitea mala zska 30% akci VS, ktor boli pouit ako zloha veru, m by vtedaj majoritn vlastnci VS stratili svoju pozciu. V podstate ilo o znrodnenie ako podmienky pre optovn privatizciu spolonosti. (7. december) Price Waterhouse Coopers pripravil hlbok audit ako podklad pre rokovania s veritemi a ohodnotenie retrukturalizanho potencilu spolonosti. (11. december) Na mimoriadnom valnom zhromaden bol za lena vkonnej rady na obdobie iestich mesiacov zvolen zahranin manar Gabriel Eichler. Alexander Reze a Jaroslav Gruber ostali v dozornej rade, km Jlius Reze odiiel. Vkonn rada zskala viac nezvislosti od dozornej rady. Cieom bola retrukturalizcia celkovho dlhu spolonosti 13mld. Sk a vyhadanie strategickho investora. V roku 1999 (14. janur) sa Slovensk sporitea stala vlastnkom 13% akci VS. Vlda kontrolovala alie 3% cez Retitun fond a 10% cez Priemyseln banku, m dovtedaj vlastnci stratili majoritn postavenie vo VS. (19. februr) Alexander Reze odstpil po valnom zhromaden. (2. marec) Nov manament plnoval ukoni proces retrukturalizcie spolonosti do jna 1999. (17. marec) FNM sa snail zska 10% akci VS privatizovanch spolonosou Manager (kontrolovanou Alexandrom Rezeom), lebo t neuhradila spltku dohodnutej kpnej ceny. Medzitm vak Manager predal 6% akci inmu podniku. Gabriel Eichler zdrazoval potrebu rchleho vstupu zahraninho investora, ktor by zlepil know-how a firemn kultru, vrtane sprvy a marketingu. (29. marec) VS podpsali stand still agreement na zabrnenie vyhlsenia cross default so vetkmi veritemi okrem jednho, take podpsan

333 dohoda neplatila. (4. aprl) Gabriel Eichler tvrdil, e veritelia by bankrotom spolonosti zskali len 15-20%-n pokrytie svojich pohadvok. Pritom VS zamestnvali 25.000 zamestnancov a podstatne ovplyvovali alch 100.000 pracovnch miest. (3. jn) Ministerka financi vyhlsila, e tt bol najvm veriteom VS s pohadvkou 5mld. Sk za neuhraden platby dan a vlastnil 30% akci spolonosti. (29. jl) VS zaali odpredva niektor dcrske podniky, luxusn aut a jedno prdov lietadlo. Samotn lietadlo bolo pvodne vzat na lzing za $10mil. (16. september) Slovensk prezident po stretnut s Alexandrom Rezeom povedal, e vetci shlasili, e spolonos me by zachrnen aj vhradne z domcich zdrojov pomocou verov, bez vstupu zahraninho partnera. (20. september) Slovensk sporitea predala 10% akci VS ttnemu FNM. (24. september) Valn zhromadenie posilnilo pozcie vldy a Jaroslav Gruber bol odvolan. (28. oktber) Ministerka financi prikzala zmrazi obchodovanie s 21% akci VS, ktor malo vrti starm vlastnkom majoritn postavenie v podniku. (11. november) VS predala niekoko dcrskych podnikov, vrtane futbalovho klubu AC Sparta Praha, niekokch luxusnch ut, gar, bytov, lietadla a 100 umeleckch predmetov. 12.6 Priame zahranin investcie Investcie do akejkovek krajiny zleia od ich potencilneho vnosu a spojenho rizika. m je vyie riziko, tm vyie s aj poadovan vnosy. Riziko sa zvyajne spja s politickou stabilitou, i vhadom zlepenia trhovho prostredia a prstupom ku kvalitnm informcim (pozri naprklad Collin a Rodrik, 1991). Loklne ceny vrobnch faktorov (vrtane pracovnej sily a daovch av), infratruktra a vzdialenos od trhov rznou mierou ovplyvuj vku vnosov, ale pre samotn rozhodnutie umiestni investciu s druhorad. Pokia tranzitvne krajiny chc prilka vek objem zahraninho kapitlu, potom musia zniova riziko investci, aby investori mohli vstupova aj do menej vnosnch projektov. Hlavn vznam priamych zahraninch investci je v samotnom objeme kapitlu potrebnho pre retrukturalizciu podnikov a ekonomiky, ktor nezaauje podniky novmi dlhmi a ekonomiku monosou rchleho odlevu, ako je to v prpade portfliovch investci. Investcie prinaj modern technolgie, know how, nov formy riadenia a nov podnikov kultru. Zrove urchuj vstup krajiny nielen na globlne trhy, ale aj do medzinrodnch zoskupen, ako Eurpska nia, m maj vek politick a socilny vznam. Priame zahranin investcie vak predpokladaj, e tranzitvna krajina bude shlasi s tm, aby zahranin investori zskali aj kontrolu nad relevantnmi podnikmi, teda e ich vlastncke prva bud chrnen zkonom aj exekutvou rovnako, ako prva domcich vlastnkov. Na rovni podnikov prliv priamych zahraninch investci

334 predpoklad tvrd rozpotov obmedzenia, ktor ntia sasnch vlastnkov hada financie aj za cenu deby alebo straty kontroly. Slovensk devzov zkon254 povauje za priamu zahranin investciu: tak vynaloenie peanch prostriedkov alebo inch peniazmi ocenitench majetkovch hodnt alebo majetkovch prv, ktorho elom je zaloenie, zskanie alebo rozrenie trvalch ekonomickch vzahov investujceho cudzozemca na podnikan v tuzemsku, a to niektorou z tchto foriem: 1. vznik alebo zskanie vlune podielu na podnikan vrtane jeho rozrenia; 2. as na novovzniknutom alebo existujcom podnikan, ak investor vlastn alebo zska najmenej 10% podielu na zkladnom iman obchodnej spolonosti, alebo najmenej 10% podielu na istom obchodnom iman, alebo 10% hlasovacch prv; 3. finann ver na p alebo viac rokov poskytnut investorom na podnikanie, ak m investor na tomto podnikan as poda bodu 1 alebo bodu 2, alebo ver spojen s dohodou o podiele na rozdelen zisku; 4. pouitie vnosu z existujcej priamej investcie do tejto investcie. V prpade Slovenska sa jasne ukzalo, e vku priamych zahraninch investci mono poklada aj za mieru spenosti reforiem tranzitvnej krajiny. Napriek tomu, e Slovensko dosahovalo vynikajce spechy v raste HDP pri nzkej inflcii, prliv priamych zahraninch investci ostal nzky. Pre porovnanie, v obdob rokov 1990 - 1998 zskala esk republika vye 13mld. Sk, km Slovensko iba necel dve miliardy. (pozri tabuku 13). V roku 1998 dosiahol prlev priamych zahraninch investci na Slovensko maximum (pozri tabuku 14), 16mld. Sk. Ako ukazuje 6 miliardov prrastok v prvej polovici roku 1999, investori poda predpokladov ostvaj zdranliv voi investinm monostiam na Slovensku. Ani daov avy a przdniny255 nemu vznamne zmeni ich sprvanie, km nebud spojen s celkovmi zmenami trhovho prostredia a vou faktickou otvorenosou krajiny (infratruktra hraninch prechodov, cl a certifikty). Poda Vldneho balka ekonomickch opatren z janura 1999 si to vlda uvedomuje: Zkladom podpory zahraninch investci je vytvorenie transparentnho a stabilnho podnikateskho prostredia s jasnmi pravidlami pre vetkch astnkov hospodrskej sae. (bod 47). Slovensko srne potrebuje priame zahranin investcie preto, lebo je malou, otvorenou a chudobnou ekonomikou. Privatizcia ttnych podielov v bankch a vekch spolonostiach je prleitosou nielen na zskanie financi pre ttny rozpoet, ale aj na zskanie podpory pre prijatie potrebnch reforiem.

254 255

Devzov zkon z 20. septembra 1995, 2 odst. k). Platn od 1. jla 1998 poda zkona o dani z prjmov.

335 12.7 Zver Slovensk ekonomika dlho predstavovala zhadu, ke jej spen rast pri nzkej inflcii a stabilnom vmennom kurze bol sprevdzan slabm zujmom zahraninch investorov a pretrvvajcou vysokou mierou nezamestnanosti. Ako sa neskr ukzalo, slovensk rast bol na kor liberalizcie cien a trukturlnych zmien. Krajina dodnes nedokzala dostatone zabezpei ochranu skromnho vlastnctva, vkon vlastnckych prv prostrednctvom sprvy obchodnch spolonost a tvrd rozpotov obmedzenia. Preto sa spomalila aj retrukturalizcia podnikov, ke nov vlastnci v koalcii s politickmi stranami asto vykrdali podniky a vyhadvali renty. Slovensk vldy a do roku 1999 nemali jasn predstavu programu retrukturalizcie podnikov. Poda sprvy misie Svetovej banky (1999) mus program retrukturalizcie obsahova tyri prvky: 1. Retrukturalizciu a privatizciu ttnych bnk. Skromn banky pritvrdia rozpotov obmedzenia podnikov do takej miery, e meme rta s mnohmi zmenami vlastnctva podnikov. 2. Retrukturalizcia zlch verov bnk. Aj tu je treba rta so zmenami vlastnctva podnikov. 3. Zlepenie prvneho rmca (zkon o bankrote a vyrovnan, obchodn zkonnk, obiansky zkonnk, zkon o bankch, daov zkony) a sdnej infratruktry. 4. Regulcia a privatizcia verejnoprospench podnikov. V mnohch prpadoch s nimi spolonosti z prvej ptnstky. Je pravdepodobn, e vlda sa rozhodne pre decentralizovan prstup k retrukturalizcii podnikov. Umon tak veriteom, ktor maj najv zujem na uspokojen svojich pohadvok rozhodn, i hodnota bankrotovanho podniku je vyia v prpade jeho retrukturalizcie alebo likvidcie. To predpoklad vrazn zmenu zkona o bankrotoch a obmedzenie vyuvania exekunho zkona, ktor je sce efektvny vo vymhan majetkovej zbezpeky, ale spsobuje likvidciu podnikov tam, kde by bola retrukturalizcia vhodnejia. 12.8 Pouit literatra Aghion, P. (1995), Enterprise restructuring in the transition process, Zbornk konferencie Econometrics of transition, integration and development, Varava, 5-6 december. Barbone, L., Marchetti, D.J. and Paternostro, S. (1996), Structural adjustment, ownership and size in Polish manifacturing, The World Bank, mimeo. Blanchard, O, and Aghion, P. (1995), On insider privatization, MIT, mimeo. Blanchard, O., Dornbusch, R., Krugman, P., Layard, R. and Summers, L. (1991), Reform in Eastern Europe, MIT Press, Cambridge.

336 Boycko, M., Shleifer, A. and Vishny, R.W. (1995), Economic Advice to a Badly Divided Government, Mimeo at Russian Privatisation Centre, Harvard University. Boycko, M. and Shleifer, A. (1996), What's Next? Strategies for Enterprise Restructuring in Russia, Transition, vol. 5, no. 9, November - December, 89. Brada, J.C. (1996), Corporate governance in transition economies: Lessons from recent developments in OECD member countries, OECD. Canning, A. and Hare, P. (1996), Political economy of privatisation in Hungary: a progress report, CERT Discussion Paper No. 13. Carlin, W., van Reenen, J. and Wolfe, T. (1994), Enterprise restructuring in the transition: an analytical survey of the case study evidence from central and eastern Europe, EBRD Working paper No. 14, July. Claessens, S., Djankov, S. and Pohl, G. (1997), Determinants of performance of manufacturing firms in seven European transition economies, The World Bank, mimeo. ernk, . (1998), Vystpenie ministra hospodrstva na pde Slovenskho ekonomickho fra, 27.10., www.mesa10.sk. Dewatripont, M. and Roland, G. (1992), Economic Reform and Dynamic Political Constraints, Review of Economic Studies, 59, 703-730. Djankov, S. and Pohl, G. (1996), Restructuring large firms in Slovakia, The World Bank, mimeo. Earle, J. and Estrin, S. (1996), Privatisation in central and eastern Europe, CERT Discussion Paper No.5. Fidrmucov, J. (1997), Restructuring in the Czech Republic and Slovakia: a comparative empirical study, Center for Economic Research, Tilburg University, mimeo. FNM (1999), Portflio Fondu nrodnho majetku, www.natfund.gov.sk. Grossman, G.M. and Helpman, E. (1996), Electoral Competition and Special Interest Politics, Review of Economic Studies, 63, 265-286. Hokov, A. (1999), Priame zahranin investcie na Slovensku, NBS, IMF. IMF (1998), Zveren vyhlsenie nvtevy pracovnkov na Slovensku, 23. november. IMF (1999), Zveren sprva nvtevy pracovnkov na Slovensku, 27. janur. Jordan, C. (1999), Corporate governance in Asia and the Asian financial crisis: Evidence of the impact and current trends, Conference on Corporate governance in Asia: A comparative perspective, Seoul, March 3-5. Madness, Business Central Europe, september 1997, s.58. Marcinin, A., Zemanoviov, D., and Vaga, L. (1997), Privatisation Methods and Development in Slovakia, CPHR, Bratislava.

337 McMillan, J. (1995), Markets in Transition, Presented at the Seventh World Congress of the Econometric Society, Tokyo, August. Mochrie, R, Schaffer, M. and Bevan, A. (1998), Bank and enterprise restructuring in transition economies, Paper prepared for the UN Economic Commission for Europe seminar, Geneva, April 20. Nam, I.Ch., Kang, Y. and Kim, J. (1999), Comparative corporate governance trends in Asia, Conference on Corporate governance in Asia: A comparative perspective, Seoul, March 3-5. Nestor, S. and Thompson, J. (1999), Corporate governance patterns in OECD Economies: is convergence under way?, Conference on Corporate governance in Asia: A comparative perspective, Seoul, March 3-5. OECD (1996), The Slovak economic survey 1996, Conclusions. OECD (1999a), Economic Survey of the Slovak Republic, February 1999, Assessment and recommendations. OECD (1999b), Annotations to the OECD Principles of corporate governance, www.oecd.org///principles.htm. Ovekov, O. (1996), Priny nefunknosti psobenia zkona o konkurze a vyrovnan, Intitt liberlnych tdi, Bratislava. P67value (1999), Tlaov sprvy a dokumenty, www.p67value.sk. Pohl, G., Djankov, S. and Anderson, R.E. (1996), Restructuring Large Industrial Firms in central and Eastern Europe: An Empirical Analysis, The World Bank. Programov vyhlsenie vldy - hospodrska politika, november 1999. Rodrik, D. (1989), Promises, promises: Credible policy reform via signalling, The Economic Journal, 99, 756-772. Roland, G. (1996), Economic Efficiency and Political Constraints in Privatisation and Restructuring, mimeo, ECARE, Universit Libre de Bruxelles. Shleifer, A. and Vishny, R.W. (1994), Politicians and Firms, The Quarterly Journal of Economics, 109(4), November, 995-1025. Shleifer, A. and Vishny, R.W. (1997), A Survey of Corporate Governance, The Journal of Finance, vol.LII, No.2, June, p.737-783. Svetov banka (1999), Sprva misie Svetovej banky na Slovensku, mj. tatistick roenka Slovenska (1996), s.339-341, (1997) s.359-361, (1998) s.128, 360-362. tatistick sprva o zkladnch vvojovch tendencich v hospodrstve SR v roku 1998, tabuka 8 a 15. Transition Report 1995, EBRD, 128-138. Trend (1998), 5.mj, s.12B rad vldy (1999a), Program ozdravenia. Priority hospodrskej politiky v krtkodobom horizonte, 31. mj., www.government.gov.sk.

338 Vron sprva VS 1996, 1997 a 1998, www.vsz.sk. Zkon . 328/1991 o konkurze a vyrovnan. Zkon . 192/1995 Zb. o zabezpeen zujmov ttu pri privatizcii strategicky dleitch ttnych podnikov a akciovch spolonost. Zkon o cench 95, Zkon . 211/1997 o revitalizcii podnikov. Zkon . 80/1997 Zb o exportno importnej banke SR. Zingales, L. (1997), Corporate governance", Working paper 6309, National Bureau of Economic Research, Cambridge, MA.

339 12.9 Prloha TABUKA 1. Vvoj pracovnej sily v priemysle

1993 1994 1995 1996 1997 I97/93 aba surovn 24 267 21 291 21 198 21 119 21 345 0 ,88 Vroba potravn 51 394 50 963 50 102 51 047 51 810 1 ,01 Textil a odevy 55 403 55 696 55 326 53 312 50 373 0 ,91 Koen vrobky 22 965 20 488 22 185 21 700 19 380 0 ,84 Dreven vrobky 14 522 14 891 15 007 14 740 14 222 0 ,98 Celulza a papier 23 103 22 498 22 676 22 229 22 001 0 ,95 Koks, rafinovan ropn vrobky 7 543 6 526 6 113 5 792 5 499 0 ,73 Chemick vrobky 29 336 27 517 27 025 26 900 26 636 0 ,91 Guma a plasty 13 417 14 048 15 057 15 312 14 554 1 ,08 Nekovov minerlne vrobky 29 154 27 151 26 071 25 243 24 683 0 ,85 Kovy 54 250 54 332 56 989 58 932 59 554 1 ,10 Stroje a zariadenia 80 629 72 563 71 881 69 273 67 562 0 ,84 Elektrick a optick zariadenia 40 187 35 596 37 496 37 272 38 203 0 ,95 Dopravn prostriedky 28 659 26 521 28 834 28 286 27 778 0 ,97 Vroba inde neklasifikovan 21 012 18 685 17 329 17 040 17 027 0 ,81 Elektrina, plyn a voda 43 870 44 730 43 650 44 182 45 134 1 ,03 Priemysel spolu 539 711 513 496 516 939 512 379 505 761 0 ,94 daje 1993: tatistick roenka (R) 1996 s.339, 1994-96: R 1997 s.359 a 1997: R 1998 s.360. Index I97/93 = Hodnota 1997 / Hodnota 1993.

TABUKA 2. Vvoj ziskov a strt v priemysle, ben ceny, milin Sk

1993 1994 1995 1996 1997 1998 I98/93 aba surovn 833 810 1 270 759 369 646 0 ,78 Vroba potravn 869 1 514 2 342 2 092 2 088 2 062 2 ,37 Textil a odevy 174 224 75 -369 -541 -126 -1 ,72 Koen vrobky -142 -597 -601 -761 -1 105 -2 120 14 ,93 Dreven vrobky -456 -533 -402 -404 -1 093 -530 1 ,16 Celulza a papier -153 1 300 4 108 867 1 814 1 559 11 ,19 Koks, raf. ropn vrobky 1 449 3 525 3 730 2 255 3 908 1 020 0 ,70 Chemick vrobky 1 177 1 073 2 203 1 684 982 803 0 ,68 Guma a plasty 1 053 1 079 1 201 925 756 584 0 ,55 Nekovov min. vrobky 714 397 700 -1 025 376 974 1 ,36 Kovy 12 -380 2 318 338 -935 -2 713 -227 ,0 Stroje a zariadenia -3 719 -5 445 -3 750 -5 327 -7 901 -10 321 2 ,78 Elektr. a optick zariadenia -953 -723 -953 -346 613 -210 0 ,22 Dopravn prostriedky -726 77 1 105 -572 299 413 1 ,57 Vroba inde neklasif. 55 -212 146 322 122 170 3 ,09 Elektrina, plyn a voda 26 178 23 385 25 651 19 638 15 695 12 163 0 ,46 Priemysel spolu 26 365 25 494 39 143 20 076 15 572 4 374 0 ,17 daje 1993: tatistick roenka (R) 1996 s.340, 1994-96: R 1997 s.360, 1997: R 1998 s.361 a 1998: tatistick sprva o zkladnch vvojovch tendencich v hospodrstve SR v roku 1998, tabuka 15. Index I98/93 = Hodnota 1998 / Hodnota 1993.

340 TABUKA 3. Vvoj celkovch trieb v priemysle, stle ceny dec1995, mil. Sk
1993 1994 1995 1996 1997 1998 I98/93 aba surovn 14 107 9 489 9 649 10 266 11 521 13 199 0 ,94 Vroba potravn 74 877 68 841 66 038 68 713 69 294 66 897 0 ,89 Textil a odevy 18 403 18 753 16 460 16 146 14 289 13 805 0 ,75 Koen vrobky 5 239 5 286 6 093 6 072 4 950 3 910 0 ,75 Dreven vrobky 6 068 6 743 7 401 7 036 7 338 6 798 1 ,12 Celulza a papier 22 934 26 419 27 917 29 950 34 693 34 696 1 ,51 Koks, raf. ropn vr. 22 740 33 677 32 572 31 211 35 585 26 469 1 ,16 Chemick vrobky 30 494 34 208 36 562 36 721 37 536 36 410 1 ,19 Guma a plasty 13 283 15 644 17 384 17 711 18 625 16 595 1 ,25 Nekovov min. vrobky 19 785 19 165 18 588 18 303 19 691 22 045 1 ,11 Kovy 65 361 70 330 76 603 68 169 75 824 73 092 1 ,12 Stroje a zariadenia 29 831 28 048 31 240 33 345 33 281 36 973 1 ,24 Elektr. a optick zar. 19 102 19 692 21 864 24 439 31 316 41 471 2 ,17 Dopravn prostriedky 15 671 15 990 26 867 31 804 37 099 69 326 4 ,42 Vroba inde neklasif. 9 846 9 249 9 497 10 426 10 122 10 370 1 ,05 Elektrina, plyn a voda 61 098 91 236 89 007 100 808 101 187 91 044 1 ,49 Priemysel spolu 434 891 478 368 501 623 515 361 543 165 560 115 1 ,29 daje 1993: tatistick roenka (R) 1996 s.340, 1994-96: R 1997 s.361, 1997: R 1998 s.362 a 1998: tatistick sprva o zkladnch vvojovch tendencich v hospodrstve SR v roku 1998, tabuka 15. Index I98/93 = Hodnota 1998 / Hodnota 1993. R uvdza daje za roky 1993 a 1995 v cench roku 1995, za roky 1994 a 1996 v cench roku 1996, za rok 1997 v cench decembra 1995 a za rok 1998 v bench cench. Autor pouil cenov indexy z tabuky 5 na prepotanie dajov na jednotn zklad december 1995.

TABUKA 4. Vvoj trieb z vvozov, stle ceny december 1995, milin Sk

1993 1994 1995 1996 1997 I97/93 aba surovn 1 233 1 352 1 352 1 410 1 714 1 ,39 Vroba potravn 7 141 5 973 6 301 5 575 5 132 0 ,72 Textil a odevy 10 065 10 191 9 330 9 038 7 977 0 ,79 Koen vrobky 2 620 2 396 2 487 2 321 2 332 0 ,89 Dreven vrobky 2 588 3 359 3 650 3 325 3 208 1 ,24 Celulza a papier 9 761 12 737 14 361 15 228 17 715 1 ,81 Koks, rafinovan ropn vrobky 9 897 15 244 15 951 16 133 16 164 1 ,63 Chemick vrobky 18 282 21 618 23 746 23 862 24 001 1 ,31 Guma a plasty 8 359 9 161 10 638 10 451 11 962 1 ,43 Nekovov minerlne vrobky 10 222 10 044 9 804 7 111 6 938 0 ,68 Kovy 44 305 47 269 49 563 27 475 23 173 0 ,52 Stroje a zariadenia 14 735 12 275 13 425 13 819 14 456 0 ,98 Elektrick a optick zariadenia 8 653 10 142 11 388 12 197 16 456 1 ,90 Dopravn prostriedky 11 846 11 875 20 614 22 764 29 206 2 ,47 Vroba inde neklasifikovan 3 691 3 165 3 727 4 195 3 895 1 ,06 Elektrina, plyn a voda 942 16 144 16 345 19 098 18 765 19 ,93 Priemysel spolu 166 754 195 772 216 663 197 322 203 094 1 ,22 daje 1993: tatistick roenka (R) 1996 s.341, 1994-96: R 1997 s.361 a 1997: R 1998 s.361. Index I97/93 = Hodnota 1997 / Hodnota 1993. R uvdza daje za roky 1993 a 1995 v cench roku 1995, za roky 1994 a 1996 v cench roku 1996 a za rok 1997 v cench

341
decembra 1995. Autor pouil cenov indexy z tabuky 5 na prepotanie dajov na jednotn zklad december 1995.

TABUKA 5. Vvoj priemyselnch cien, december 1995 = 100

1993 1994 1995 1996 1997 1998 aba surovn 91,5 96 ,5 106 ,1 103 ,2 105 ,7 106 ,2 Vroba potravn 76 ,4 90 ,6 100 ,0 104 ,5 110 ,9 117 ,4 Textil a odevy 77 ,8 87 ,0 98 ,8 101 ,1 108 ,0 113 ,8 Koen vrobky 104 ,0 106 ,3 107 ,5 108 ,2 105 ,4 111 ,4 Dreven vrobky 80 ,9 85 ,9 94 ,2 98 ,4 105 ,8 112 ,5 Celulza a papier 69 ,0 75 ,5 94 ,5 92 ,5 87 ,7 91 ,2 Koks, rafinovan ropn vrobky 104 ,2 114 ,4 100 ,0 111 ,6 116 ,9 117 ,4 Chemick vrobky 81 ,4 88 ,7 102 ,7 105 ,2 107,0 107 ,0 Guma a plasty 81 ,0 84 ,5 96 ,4 103 ,5 105 ,9 107 ,8 Nekovov minerlne vrobky 72 ,1 79 ,4 93 ,3 99 ,6 103 ,9 107 ,1 Kovy 79 ,5 86 ,8 99 ,2 103 ,8 107 ,0 111 ,0 Stroje a zariadenia 82 ,3 92 ,2 98 ,5 104 ,9 110 ,6 112 ,3 Elektrick a optick zariadenia 83 ,3 87 ,2 95 ,8 98 ,7 103 ,3 103 ,2 Dopravn prostriedky 87 ,4 104 ,5 111 ,8 115 ,6 111 ,5 114 ,8 Vroba inde neklasifikovan 83 ,8 90 ,8 95 ,1 96 ,2 103 ,4 108 ,5 Elektrina, plyn a voda 102 ,3 95 ,8 99 ,6 99 ,3 106 ,9 111 ,8 Priemysel spolu 81 ,9 90 ,0 98 ,1 102 ,2 106 ,8 110 ,3 daje 1993-97: tatistick roenka 1998 s.128 a 1998: tatistick sprva o zkladnch vvojovch tendencich v hospodrstve SR v roku 1998, tabuka 8.

TABUKA 6. Porovnanie indexov

Zisk Prca Trby Vvozy Ceny Celulza a papier ++ + ++ ++ + Vroba potravn ++ ++ --++ aba surovn ++ -+ -Nekovov minerlne vrobky ++ -++ Vroba inde neklasifikovan ++ -Dopravn prostriedky + + ++ ++ Guma a plasty + ++ + + + Chemick vrobky + + + Koks, rafinovan ropn vrobky + -+ ++ -Elektrina, plyn a voda ++ ++ ++ -Dreven vrobky ++ + ++ Elektrick a optick zariadenia + ++ ++ Kovy -++ -++ Textil a odevy ---++ Stroje a zariadenia --+ + Koen vrobky ----Vpoty na indexoch pracovnej sily a vvozov I97/93 a indexoch zisku, vnosov a cien I98/93. -- oznauje x<1.Q, - 1.Q<x<2.Q, + 2.Q<x<3.Q a ++ 3.Q<x, kde Q je quartile.

342 TABUKA 7. Podnikov daje za rok 1995 poda Trend Top 1996
Pr Nzov podniku 1 VS Oce 2 SPP 3 Slovnaft 4 Slovensk elektrrne 5 Volkswagen 6 Zpadoslovensk energet. zvody 7 Stredoslovensk energet. zvody 8 Slovensk telekomunikcie 9 Matador 10 Vchodoslov. energetick zvody 11 Severoslov. celulzky a papierne 12 Duslo 13 Chemlon 14 Slovakofarma 15 Chemko Top 15 spolu Podiel Top 15 na priemysle v % Sektor Metalurgia Plyn Ropa Energetika Energetika Energetika Telekom. Pneumatiky Energia Celulza Chemiklie Umel vlkna Farmaceutik Chemiklie Pf a.s. .p. a.s. a.s. s.r.o .p. .p. .p. a.s. .p. a.s. a.s. a.s. a.s. a.s. Trby Zisk Prca 38 950 1 733 10 123 36 788 13 322 5 586 31 917 3 274 5 276 26 176 7 487 10 382 13 689 397 1 421 11 301 335 3 771 10 750 232 3 700 9 883 2 802 15 306 7 835 1 195 4 445 6 787 169 2 084 6 710 2 222 3 678 6 357 274 3 408 4 534 29 2 967 4 039 929 2 147 3 872 65 2 744 219 588 34 465 77 038 43 88 15

Trby = net revenues in million Sk, Zisk = pre-tax profit in million Sk, Prca = poet zamestnancov.

TABUKA 8. Podnikov daje za rok 1996 poda Trend Top 1997

Pr Nzov podniku 1 VS 2 SPP 3 Slovnaft 4 VS Oce 5 Slovensk elektrrne 6 Volkswagen 7 Slovensk telekomunikcie 8 Zpadoslovensk energet. zvody 9 Stredoslovensk energet. zvody 10 Matador 11 Duslo 12 Vchodoslov. energetick zvody 13 Slovalco 14 Severoslov. celulzky a papierne 15 Slovakofarma Top 15 spolu Podiel Top 15 na priemysle v % a.s. .p. a.s. s.r.o a.s. Energetika s.r.o Energetika .p. Telekom. .p. Pneumatiky .p. Energia a.s. Celulza, pap. a.s. Chemiklie .p. Umel vlkna a.s. Farmaceutik a.s. Chemiklie a.s. Sektor Metalurgia Plyn Ropa Energetika Trby 48 828 39 439 35 889 29 882 29 088 18 187 12 864 11 950 10 804 7 966 7 189 7 153 6 504 6 086 4 413 276 242 52 Zisk 2 221 13 792 2 307 214 4 936 501 4 199 251 4 404 535 122 37 309 912 30 744 153 Prca 39 5 941 4 984 11 630 10 748 1 955 15 374 3 732 3 615 4 604 3 418 2 056 745 4 309 2 168 75 318 15

343 TABUKA 9. Podnikov daje za rok 1997 poda Trend Top 1998
Pr Nzov podniku 1 VS Holding 2 SPP 3 Slovnaft 4 VS Oce 5 Slovensk elektrrne 6 Volkswagen 7 Slovensk telekomunikcie 8 Zpadoslovensk energet. zvody 9 Stredoslovensk energet. zvody 10 Slovalco 11 Matador 12 Vchodoslov. energetick zvody 13 Duslo 14 Severoslov. celulzky a papierne 15 Chemlon Top 15 spolu Podiel Top 15 na priemysle v % Sektor Metalurgia Plyn Ropa Energetika Pf a.s. .p. a.s. s.r.o a.s. Energetika s.r.o Energetika .p. Telekom. .p. Pneumatiky .p. Energia a.s. Celulza, pap. a.s. Chemiklie .p. Umel vlkna a.s. Farmaceutik a.s. Chemiklie a.s. Trby Zisk 62 069 1 071 41 548 9 645 40 173 3 113 35 557 201 28 983 2 435 21 721 343 15 236 4 310 12 642 215 11 333 68 8 078 16 7 824 185 7 663 128 6 752 243 6 660 323 4 643 -184 310 882 22 112 54 142 Prca 44 6 265 4 704 11 666 11 282 2 745 15 278 3 728 3 648 746 4 375 2 067 3 690 4 370 2 568 77 176 15

TABUKA 10. Podnikov daje za rok 1998 poda Trend Top 1999
Pr Nzov podniku 1 Volkswagen 2 SPP 3 VS Oce 4 Slovnaft 5 Slovensk elektrrne 6 Slovensk telekomunikcie 7 Zpadoslovensk energet. zvody 8 Stredoslovensk energet. zvody 9 Slovalco 10 Vchodoslov. energetick zvody 11 Severoslov. celulzky a papierne 12 Matador 13 Duslo 14 Slovensk energetick strojrne 15 Slovakofarma Top 15 spolu Podiel Top 15 na priemysle v % Sektor Metalurgia Plyn Ropa Energetika Pf s.r.o .p. s.r.o a.s. a.s. Energetika .p. Energetika .p. Telekom. .p. Pneumatiky a.s. Energia .p. Celulza a.s. Chemiklie a.s. Umel vlkna a.s. Farmaceutik a.s. Chemiklie a.s. Trby Zisk Prca 56 713 608 4 704 43 514 8 574 6 440 33 223 -716 31 509 910 4 341 29 592 1 535 11 313 16 974 1 751 14 848 13 062 147 3 762 11 629 -237 3 700 8 116 56 7 975 51 2 087 7 577 402 7 171 215 3 878 6 350 132 3 236 6 180 72 631 4 600 372 2 010 284 185 13 872 60 950 46 317 13

344 TABUKA 11. Vybran konsolidovan finann daje o VS

Prevdzkov daje 1998 1997 1996 1995 1994 Prevdzkov vnosy Skmil. 45 597 50 625 51 415 53 668 42 968 Prevdzkov zisk Skmil. 21 2 886 4 118 7 073 3 262 Da z prjmu Skmil. -176 585 1 161 3 285 1 396 - percento zisku (%) x 67 61 62 77 ist zisk Skmil. -7 231 285 756 1 973 426 Miera prevdzkovho zisku (%) x 5,70 8,01 13,18 7,61 Miera istho zisku (%) x 0,56 1,47 3,68 0,99 Vnosovos zkladnho imania - z hrubho zisku (%) x 2,69 5,76 14,68 5,31 - z istho zisku (%) x 0,88 2,27 5,51 1,24 daje na akciu Poet akci 000ks 16 448 16 449 16 448 16 448 16 448 ist zisk na akciu (SK) -440 15,93 76,51 154,96 85 Dividenda na akciu * (SK) x 20,00 40,00 30,00 20,00 Cena akcie k 31.12. na BCPB (SK) 180,00 685,00 560,00 432,00 400,00 Finann daje Pracovn kapitl Skmil. 1 225 3 896 2 685 4 778 720 Ben likvidita 1:1,20 1:1,15 1:1,27 1:1,04 Hmotn investin majetok ZC Skmil. 32 563 32 833 31 821 29 325 28 225 Vlastn imanie Skmil. 19 272 26 809 27 411 26 427 24 539 Bankov very a vpomoci Skmil. 15 816 14 879 14 990 11 316 8 024 - dlhodob very Skmil. ** 514 8 533 7 371 4 783 1 264 alie daje Odpisy Skmil. 3 737 3 658 3 374 2 816 2 536 Mzdy a ostatn osobn nklady Skmil. 8 110 6 842 6 320 5 366 4 055 Priemern poet pracovnkov *** 32 412 25 706 25 981 25 283 25 242 * Dividenda na akciu vychdza z nekonsolidovanho zisku VS a.s. ** +8357 dhodob dlh v defaulte. *** Poet pracovnkov v roku 1999 v podnikoch, kde VS vlastn podiel vy ako 50%. Prame: Vron sprva VS 1996, 1997 a 1998.

345 TABUKA 12. Vvoj vlastnckej truktry VS

2.1999 1.1998 5.1997 1.1996 Slovensk prvnick osoby 59 ,23 55 ,98 60 ,61 Slovensk sporitea 13 ,43 Harvard Capital & Consulting Slovakia, a.s. 12 ,16 Veobecn a.s. 10 ,75 10 ,79 Hutnk, a.s. 10 ,22 9 ,99 10 ,00 Eurotrade a.s. 9 ,91 10 ,01 Priemyseln banka 9 ,27 Ferrimex, s.r.o. 3 ,84 9 ,65 15 ,27 Manager, s.r.o. 3 ,79 6 ,23 Retitun investin fond 2 ,94 Potov banka 1 ,46 ARDS o.c.p., a.s. 1 ,17 Zahranin prvnick osoby 24 ,34 27 ,21 20 ,34 Chase Nominees Limited, London 14 ,23 11 ,21 The Central European Growth Fund plc., London 3 ,40 State Street Bank and Trust Company, Boston 1 ,49 Royal Trust Corporation, London 1 ,14 Creditanstalt Bankverein 6 ,06 Fyzick osoby 16 ,43 16 ,81 19 ,05 Slovensk prvnick osoby s viac ako 5% akci, okrem roku 1999, ke viac ako 1%. Prame: Vron sprva VS 1996, 1997 a 1998.

TABUKA 13. Porovnanie prlevu priamych zahraninch investci

1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 R 72 595 2 889 3 423 4 547 7 350 8 572 9 234 13 457 Maarsko 569 2 107 3 435 5 585 7 095 11 026 14 668 15 882 18 255 Posko 2 115 1 520 3 825 6 242 11 033 18 299 26 284 38 413 Slovensko 453 762 1 066 1 361 1 558 1 888 Kumulatvne daje poda platobnej bilancie v milinoch USD. Prame: Hunya a Stankowsky, WIIW-WIFO Database, 1999, citovan v Hokov (1999).

TABUKA 14. Prlev priamych zahraninch investci na Slovensko

Objem (milin SK) Prrastok (milin SK) Prrastok (%) 1993 15 179 1994 24 005 8 826 1995 31 797 7 792 1996 43 863 12 066 1997 54 812 10 949 1998 70 988 16 176 1999-1 76 914 5 926 daje k 31.12. okrem 1999, k 30.6. Prame: NBS a prepoty autora. 58 32 38 25 30 8

346

347

13 Bankov sektor v Slovenskej republike

Martin BARTO
Slovensk sporitea, a.s.

Tom KME
Slovensk sporitea, a.s. V tejto kapitole sa analyzuje vvoj a postavenie bankovho sektora v Slovenskej republike od roku 1993. Bankov sektor SR sa charakterizuje pomocou tyroch skupn bnk, na ktor mono v sasnosti sektor rozdeli. Identifikuj sa priny preo nastala tak vek diferencicia bnk, priom sa venuje zven pozornos bankm kontrolovanch ttom. Prpad IRB sli ako ilustrcia politiky ttu ako vlastnka banky. Situcia v bankovom sektore SR sa porovnva s vvojom v ostatnch krajinch V4 a na zklade tohto porovnania sa poukazuje na priny odlinho vvoja na Slovensku.

348 13.1 vod Veobecne sa uznva, e tty i reginy s funknm, efektvnym, otvorenm a rozsiahlym bankovm sektorom dosahuj rchlej ekonomick rast ne tie, kde bankov sektor nie je dostatone vyvinut, uzavret alebo efektvny. alm nevyhnutnm predpokladom pre rchly a zdrav ekonomick rast je konkurencia vntri a zvonku bankovho sektora - existencia zdravho a silnho kapitlovho trhu, alch finannch nebankovch intitci (fondy penzijnho poistenia, vzjomn fondy a pod.), i dokonca nefinannch intitci poskytujcich takmer bankov sluby (naprklad spltkov predaj). Tieto zvery podporili nedvne tdie Beck a kol. (1999) a Demirguc-Kunt a Maksimovic (1998), ktor analyzovali postavenie bankovho sektora a legislatvne pomery vrtane postavenia kapitlovho trhu vo vekom pote ttov. Nedvna empirick tdia La Porta a kol. (1999) skmala vlastncke pomery v bankovom sektore, priom za vchodisko vzala stariu prcu Gerschenkron (1962), kde sa obhajuje verejn vlastnctvo bankovch intitci. Autori vak prili k opanmu vsledku, ke ukzali, e verejn vlastnctvo bnk prevauje v krajinch s nimi prjmami na hlavu, s menej rozvinutmi finannmi systmami, menej efektvnou vldou, vldnymi zsahmi do ekonomiky a slabou ochranou vlastnckych prv. Zistili aj, e ttne vlastnctvo bnk skr brzd ako urchuje rozvoj finannho sektora a je spojen s pomalm rastom prjmov predovetkm kvli niiemu rastu produktivity. Tto kapitola analyzuje vvoj a postavenie slovenskho bankovho sektoru. V prvej asti opisuje histriu bankovnctva na Slovensku a uvdza najdleitejie faktory, ktor mali vplyv na jeho vvoj od roku 1993. V druhej asti je prehad vznamnch parametrov sektora a ich vvoja od roku 1993. V tretej asti analyzujeme 4 skupiny bnk, na ktor sa poda nho nzoru rozvrstvil slovensk bankov sektor. V tvrtej asti porovnvame slovensk bankov sektor s bankovmi sektormi v eskej republike, Maarsku a Posku a v piatej asti sa sname njs priny jeho odlinho vvoja na Slovensku. 13.2 Prehad vvoja bankovho sektora na Slovensku Histria slovenskho bankovnctva siaha hlboko do 19. storoia, ke na tomto zem vznikali rzne sporitene, pean stavy a drustv (asto svojpomocn). Po prevrate v roku 1918 nastal rchly rozvoj tohto sektora, no truktra ostala dos rozdroben. Od roku 1953 vznikala sie ttnych sporiten, ktor mali za lohu spravova spory obanov a poskytova im piky. Po roku 1968 sa zo siete ttnych sporiten na Slovensku vytvorila Slovensk ttna sporitea, ktor pokraovala v akumulci vkladov obanov. Potreby podnikovej sfry zabezpeovala a do roku 1990 predovetkm ttna banka eskoslovensk (BS), ktor bola zaloen v roku 1950. Politick zmeny po roku 1989 a prechod

349 od direktvne riadenho hospodrstva k trhovej ekonomike, a neskr aj rozpad eskoslovenska priniesli obrovsk zmeny do bankovnctva na Slovensku. V roku 1990 sa zo BS na Slovensku vylenili Veobecn verov banka a Investin a rozvojov banka (t psobila v oboch republikch federcie), ktor zaisovali bankov sluby pre podnikov klientelu. BS plnila len lohy centrlnej banky. V tom istom roku obnovila svoju innos Tatra banka. VB, IRB aj Tatra banka sa vemi rchlo stali dleitmi hrmi aj v oblasti primrnych vkladov od obyvatestva, a tak naruili dovtedaj monopol Slovenskej ttnej sporitene. V priebehu rokov 1991-93 vzniklo viac ne 10 novch bnk, as z nich so zahraninm kapitlom. Medzi inm vznikli aj dve stavebn sporitene a Konsolidan banka, ktor mala za lohu spravova very na trvalo sa obracajce zsoby, pochdzajce spred roku 1989. V roku 1992 prebehla rekapitalizcia ttom vlastnench bnk, no vzhadom na ich bilann sumy bola nedostaton. So vznikom Slovenskej republiky 1. janura 1993 a menovou odlukou 8. februra 1993 vznikla nutnos zaloenia centrlnej banky novho ttu. Nrodn banka Slovenska (NBS) vznikla 1. janura 1993 na zklade zkona NR SR o Nrodnej banke Slovenska, ktor uruje jej postavenie, funkcie a lohy. NBS je nezvislou intitciou, ktorej zkladnou funkciou je zabezpeenie stability slovenskej meny. Nrodn banka Slovenska vykonva najm nasledovn innosti: uruje menov politiku a nstroje na jej uskutoovanie, vydva bankovky a mince, riadi pean obeh, koordinuje platobn styk a ztovanie bnk, dohliada na vykonvanie bankovch innost, star sa o bezpen fungovanie a eln rozvoj bankovho systmu na Slovensku, zastupuje Slovensk republiku v medzinrodnch finannch intitcich. Slovensk republika prebrala bankov zkon, ktor schvlilo Federlne zhromadenie SFR v roku 1992. Tento zkon odral vtedajiu rove poznania ako aj legislatvu platn v Eurpskej nii. Nrodn rada SR niekokokrt tento zkon novelizovala, priom vznamn boli novely z rokov 1994, 1998 a 1999. V roku 1994 sa do Zkona o bankch pridali odseky, ktor umoovali poskytovanie hypotekrnych verov. Pomal rozvoj hypotekrneho bankovnctva mal po tejto novele priny skr v nevyjasnenej ttnej bytovej politike, neexistujcom trhu s bytmi a prlinej ochrane njomnkov. Novela z roku 1998, ktor reagovala na poiadavky OECD, zjednoduila procedru udelenia bankovej licencie a zrovnoprvnila domcich a zahraninch investorov. Pomerne rozsiahla novela v roku 1999 posilnila pozciu Bankovho dohadu NBS a zvila poiadavky na vlastnkov banky a ich zodpovednos za vsledky banky. Uskutonili sa aj zmeny v ustanoveniach tkajcich sa ntenej sprvy a hypotekrneho bankovnctva. Banky

350 tie dostali monos vymiea si informcie ohadne klasifikovanch verov, o predtm nedovooval intitt bankovho tajomstva. Oakvame, e Zkon o bankch sa bude znova novelizova, aby sa dostal do plnho sladu s 25 bazilejskmi kritriami obozretnho podnikania bnk, najm v pasach tkajcich sa postavenia bankovho dohadu, konsolidovanho riadenia rizk a cezhraninej spoluprce bnk. NBS sa stala regultorom bankovho sektoru na Slovensku. Zaiatkom roku 1994 vydala sriu opatren .2-5/94, ktor upravovali kapitlov primeranos, verov angaovanos, pravidl likvidity a regulciu menovch pozci bnk. V roku 1995 vydala NBS opatrenie o kategorizcii verovho portflia. Tieto opatrenia, spolu s opatreniami v oblasti vkaznctva sa stali zkladom pre fungovanie bankovho dohadu NBS. V roku 1996 vydala NBS opatrenie o spsobe vedenia registra verov a zruk vo vke nad 3mil. Sk. Vina opatren bola postupne novelizovan, aby lepie zodpovedali potrebm bankovho dohadu NBS. Pvodn opatrenie o kapitlovej primeranosti bnk obsahovalo aj harmonogram postupnho dosiahnutia poadovanej 8%-nej kapitlovej primeranosti najneskr do konca roka 1996 pre banky, ktor ho nespali v tom ase. V roku 1995 sa modifikovalo takm spsobom, e banky v retrukturalizcii dostali vnimku z plnenia tohto opatrenia na dobu 3 rokov. V prpade tchto bnk sa modifikoval aj spsob vpotu potreby zdrojov krytia verov. NBS takto zmkila podmienky kapitlovej primeranosti pre banky v retrukturalizcii, o sa potom odrazilo aj pri verovej angaovanosti, likvidite a devzovej pozcii. Tento postup nenabdal tieto banky k obozretnmu ponaniu, naopak, bol jednou z prin vedcich k postupnmu zhorovaniu stavu retrukturalizovanch bnk. Kupnov privatizcia v roku 1992 poloila zklady pre vznik kapitlovho trhu na Slovensku. Ten zail rchly rast v roku 1994, no prinou nebol rozvoj alternatvnych foriem financovania podnikov, ale boj o zskanie rozhodujcich podielov v podnikoch sprivatizovanch v 1. vlne kupnovej privatizcie. Akciov trh slil iba ako nstroj na ovldnutie podnikov. Potom, ako sa majetkov pomery v podnikoch ustlili, t.j. kad ovldol vinov vlastnk, akciov trh sa stal zbytonm. Na Slovensku sa nezaznamenala ani jedna nov emisia akci, ktor by slila na financovanie rozvojovch projektov. Prinou je nesprvna koncepcia prtomnosti stoviek spolonost na akciovom trhu, slab ochrana minoritnch investorov a veobecne nzka vymhatenos prva, nevhodn ttne zsahy proti investinm fondom, na ktor doplatili ich akcionri a nezujem podnikov o zskavanie zdrojov prostrednctvom kapitlovho trhu (slab podnikatesk kultra). Ostatn zloky kapitlovho trhu sa orientuj predovetkm na obchodovanie so ttnymi cennmi papiermi a podnikov cenn papiere sa obchoduj v podstatne menej miere. Trhov kapitalizcia je asi 7% HDP, priom akciov trh sa na tomto sle podiea asi 53%. Kapitlov trh teda netvor na

351 Slovensku protivhu alebo konkurenciu bankovho sektora, a tm sa Slovensko pribliuje modelu obvyklmu v kontinentlnej Eurpe, t.j. dominancii bankovho sektora v ekonomike. Tto dominanciu zvrazuje aj sasn prieben systm dchodkovho poistenia a mal popularita kolektvneho investovania. 13.3 Hlavn parametre bankovho sektoru Bankov sektor zail na Slovensku v rokoch 1993-97 prudk rozvoj.256 Rstol poet bnk, poboiek a zamestnancov (pozri grafy 1 a 2). Rchlo rstla aj bilann suma a kapitl bnk (graf 3 a 4). Rast bilannej sumy sa prejavil aj v raste verov klientom, priom najm v roku 1996 bola verov expanzia. T zaprinili dva faktory optimistick oakvania po takmer 7% raste HDP v roku 1995 a masvna privatizcia, ktor vyvolala vyiu potrebu cudzch zdrojov v sprivatizovanch podnikoch. Tto verov expanzia vak priniesla aj rast objemu klasifikovanch verov (graf 5), ktor vzrstli v priebehu rokov 1997-98 o 31mld. Sk, a ich podiel na celkovch veroch stpol z 29,6% na 35,6%. Kvalita aktv sa teda postupne zhorovala a bankovmu sektoru sa znioval podiel vnosovch aktv. Tento vvoj sprevdzal rast nkladovch rokov (graf 6), ktor zaprinila porn snaha niektorch bnk riei svoje problmy s likviditou zabezpeenm si dostatku primrnych zdrojov a znenm zvislosti na medzibankovom trhu. Medzibankov trh bol v rokoch 1997 a 1998 charakteristick silnou volatilitou rokovch mier, ktor spsobili krzy na novch trhoch, toky na slovensk korunu a expanzvna fiklna politika vldy. Tento nepriazniv vvoj viedol k vysokm stratm niektorch bnk, no na druhej strane niekoko bnk, ktor neboli zaaen zlmi vermi a mali dostatok primrnych zdrojov, vykazovalo extrmne zisky (ROE viac ne 50% - pozri graf 7). Od roku 1993 prebehla aj podstatn modernizcie slovenskho bankovnctva. Banky boli nten investova do informanch technolgi ako aj modernizcie technologickho zariadenia, aby nestratili plne pozciu na trhu, resp. aby si ju vybudovali v novch oblastiach. Celkove banky investovali v tomto obdob asi 75mld Sk. Banky stli na ele rozvoja slovenskho peanho, devzovho a kapitlovho trhu. Rozvinuli sa nov produkty a kanly, ako s bankov karty, bankomaty, POS terminly a elektronick bankovnctvo. Rozsiahle investcie vak neboli vdy vynakladan elne, banky napr. asto kupovali nehnuten majetok bez toho, aby zvili nutnos takchto investci z dlhodobho hadiska. Podobne sa ukzali ako nesprvne zvolen niektor investcie do informanch technolgi. Je pravdepodobn, e aj investin innos sa vyuvala v niektorch bankch ako nstroj financovania politickch strn, dkazy o takomto postupe sa vak v podmienkach slovenskej legislatvy hadaj ako.
256

Pramene: Menov prehady a vron sprvy NBS a Trend Top 1999 vo finannctve.

352 GRAF 1. Poet komernch bnk a poboiek zahraninch bnk

35 30 25 20 15 10 5 0 1.1. 1993 1.7. 1.1. 1994 1.7. 1.1. 1995 1.7. 1.1. 1996 1.7. 1.1. 1997 1.7. 1.1. 1998 1.7. 1.1. 1999 1.7.

Centrlna banka Banky so zahraninou majetkovou asou

Banky bez zahraninej majetkovej asti Poboky zahraninch bnk

GRAF 2. Vvoj evidennho potu pracovnkov v bankovom sektore SR

25,000 20,000 15,000 10,000 5,000 0 1.1. 1993 1.7. 1.1. 1994 1.7. 1.1. 1995 1.7. 1.1. 1996 1.7. 1.1. 1997 1.7. 1.1. 1998 1.7. 1.1. 1999 1.7.

Centrlna banka Banky so zahraninou majetkovou asou

Banky bez zahraninej majetkovej asti Poboky zahraninch bnk

GRAF 3. Bilann suma bankovho sektora SR, mld. Sk

900 800 700 600 500 400 300 200 100 0 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999

353 GRAF 4. Vlastn kapitl bnk, mld. Sk

70 60 50 40 30 20 10 0 1995 1996 1997 1998 1999

GRAF 5. Klasifikovan very vs. celkov very bankovho sektora, mld. Sk a %

600 500 400 300 200 100 0 1995 1996 1997 very (brutto) 1998 1999 43 41 39 37 35 33 31 29 27

Klasifikovan very brutto)

Podiel klas. verov na celkovch veroch (br)

GRAF 6. Priemern rokov miery z vkladov a verov, %

18 16 14 12 10 8 6 01 -9 3 04 -9 3 07 -9 3 10 -9 3 01 -9 4 04 -9 4 07 -9 4 10 -9 4 01 -9 5 04 -9 5 07 -9 5 10 -9 5 01 -9 6 04 -9 6 07 -9 6 10 -9 6 01 -9 7 04 -9 7 07 -9 7 10 -9 7 01 -9 8 04 -9 8 07 -9 8 10 -9 8 01 -9 9 04 -9 9 07 -9 9 %

Od roku 1995 zo stavu verov s vnimkou verov za rokov sadzbu 0 % Vklady celkom

Vrtane verov poskytovanch za rokov sadzbu 0% Diskontn sadzba

354 GRAF 7. ROE

1995 5% 0% -5% -10% -15% -20% -25% 1996 1997 1998 1999

13.4 Charakteristika situcie v bankch Dedistvo minulosti a vlastncke pomery v komernch bankch viedli postupne k vytvoreniu tyroch skupn bnk. Prv skupinu tvoria vek banky s rozhodujcim vplyvom ttu: Slovensk sporitea (SLSP), Veobecn verov banka (VB) a Investin a rozvojov banka (IRB). Do druhej skupiny patria mal a stredn banky v skromnch rukch, obyajne s prevldajcim zahraninm kapitlom: Tatra banka, udov banka, ING Barings, Istrobanka, at. Tretiu skupinu tvoria mal a stredn skromn banky s domcim kapitlom a tvrt dve stavebn sporitene, ktor maj odlin podmienky podnikania. Vvoj v jednotlivch skupinch sa poas rokov 1993-99 dos odlioval. 13.4.1 Vek ttne banky Tieto banky kontrolovali koncom roka 1993 88% vkladov klientov a ich bilann suma tvorila asi 66% bilannej sumy slovenskho bankovho sektora. Koncom roku 1999 bolo v nich uloench len 52% vkladov klientov a bilann suma inila len 46% celkovej. Tieto daje svedia o tom, e vek ttne banky postupne strcali svoju dominantn pozciu na trhu. Tento vvoj bol do uritej miery prirodzen, kee do roku 1990 boli vklady aj very skoncentrovan v dvoch intitcich. Napriek tomu sa nepodarilo vyui tto vhodu vekch ttnych bnk, ktor vaka svojej pozcii boli schopn vykazova vysok zisky, a tieto intitcie sa dostali na trajektriu rchleho zniovania podielov na trhu a poklesu zisku. Bolo niekoko prin tohto nepriaznivho vvoja. Vetky tri banky boli zaaen mlo vnosnmi, i nevnosnmi vermi pochdzajcimi z obdobia pred rokom 1989; SLSP a IRB obhospodarovali socilne piky a very na drustevn bytov vstavbu, VB as verov podnikovmu sektoru. Toto dedistvo minulosti predstavovalo v roku 1993 celkove asi 50-55mld. Sk, t.j. asi tvrtinu celho verovho portflia. Okrem tejto zae z minulosti, tieto banky na zaiatku svojej innosti v rokoch 1991 a 1992 (obdobie malej privatizcie) nemali dostatok

355 sksenost z verovania v transformujcom sa trhovom prostred a nemali vypracovan metdy posudzovania verovch rizk (prostredie bolo vemi odlin od tandardnho prostredia vo vyspelch ekonomikch a asto ilo o nov subjekty bez histrie). To sa zkonite odrazilo v prudkom raste klasifikovanch verov v portfliu tchto bnk257. Legislatva, predovetkm Zkon o konkurze a vyrovnan, vak nedval bankm monos, aby sa mohli rchlo a efektvne zbavova tejto zae. Konkurzn konania prebiehali nemerne dlho, poas tejto doby mohli vlastnci znehodnocova majetok a cel proces sa konil zva likvidciou podniku, resp. vyhlsenm dlnka za nemajetnho. Veritelia nemali monos rchlo zmeni majetkov pomery v dlnckych subjektoch. Banky sa tak vinou nedslednej legislatvy chrniacej dlnkov dostvali len k zlomku dlnej sumy, a to za cenu vysokch nkladov. Banky neboli schopn sa zbavi viny tchto pohadvok ani za 6 a viac rokov. Takto vvoj spolupsobil na rast rokovch mier. tt, ktor nebol schopn zaisti ochranu prv veriteov (z politickch dvodov, pretoe boli vdy obavy a neochota spusti inn proces konkurzov a vyrovnan, vrtane bankrotov), vak zlyhal v rokoch 1995-98 aj ako vlastnk vekch bnk, a tie ako ich regultor. Od roku 1994 nebol schopn zaisti, aby kapitlov primeranos troch nm ovldanch bnk dosiahla 8%, hoci mala klesajci trend. Takto situcia vyadovala kapitlov posilnenie bnk najneskr v roku 1997, ke sa naplno prejavili dsledky verovej expanzie z roku 1996 (vtedy tieto tri banky poskytli very v hodnote 30mld. Sk). Zhorovanie kvality aktv pokraovalo aj v rokoch 1998 a 1999. V roku 1998 Ministerstvo financi kontatovalo, e prevdzkov zisk bnk u nesta na tvorbu opravnch poloiek. V 1. polroku 1999 vykzali u vetky tri banky prevdzkov stratu, o znamenalo, e objem vnosovch rokov a poplatkov u nesta na zaplatenie zdrojov, sluieb a prevdzky. Sasne sa zhorovala kvalita zabezpeenia verov, o viedlo k rastu nekrytej straty a kapitl bnk sa dostal do zpornch hodnt. Priemern ven hodnota kapitlovej primeranosti tchto troch bnk bola na konci 1. polroka 1999 6,6%. Vlda prikroila koncom roka 1999 ku zveniu kapitlu bnk a odsunu podstatnej asti stratovch verov, o viedlo k dosiahnutiu poadovanej 8% kapitlovej primeranosti u tchto bnk ku koncu roka 1999. Domnievame sa, e Bankov dohad NBS nepostupoval v prpade troch ttnych bnk dostatone aktvne a pripustil dlhodob zhorovanie situcie. V prpade IRB, ktor v roku 1996 ovldla ist domca zujmov skupina bez predchdzajceho shlasu NBS, zasiahla centrlna banka vyhlsenm ntenej sprvy, a ke sa situcia v tejto banke vemi zhorila a vlastnci neboli ochotn

257

December 1995: 124mld. Sk a 75% podiel, december 1999: 169mld. Sk a 67% podiel.

356 vloi vlastn zdroje do zvenia zkladnho imania banky. IRB me sli ako skoncentrovan prklad problmov ttom kontrolovanej banky na Slovensku: verov portflio obsahovalo mlo vnosn aktva pochdzajce spred roku 1989; Banka nemala dostatok primrnych zdrojov, a tak bola vystaven vkyvom peanho trhu; Banka sa zastnila na verovej expanzii v rokoch 1992 a 1996; Vlastncka truktra sa stala neprehadnou; Kapitlov primeranos bola v roku 1996 aj po uplatnen vnimky od NBS len 3,51%; Banka vykazovala stratu u od roku 1996; Bankov dohad sa chcel vyhn uplatneniu tvrdch opatren voi akcionrom banky. 13.4.2 Mal a stredn banky so zahraninmi vlastnkmi Tento segment sa zaal rozvja v roku 1990, ke obnovila svoju innos Tatra banka. alie banky vznikali v rokoch 1992 a 1994. Vetky zaali svoju innos vlastne na zelenej lke, o v tomto prpade znamenalo aj urit vhodu, pretoe neniesli so sebou za minulosti. Menie sksenosti zamestnancov sa podarilo pomerne rchlo prekona vaka poskytnutm zahraninm metodikm a technolgim. Mono kontatova, e tieto banky mali od zaiatku obozretn prstup ku vetkm aktvnym obchodom. Vina z nich zaala aktvne psobi aj na trhu primrnych vkladov. Medzi rokmi 1996-98 sa vklady v tchto bankch zdvojnsobili a teraz predstavuj u asi 25% celkovch vkladov. Vetky banky pravidelne plnili poiadavky na kapitlov primeranos a priemern ven hodnota tohto kritria u tejto skupiny bnk bola v polovici roka 1999 15,6%. Rovnako pravidelne vykazovali tieto banky vysok zisky: V roku 1998 dosiahli zisk po zdanen 3,5mld. Sk, mali rentabilitu aktv 1,6% a rentabilitu kapitlu 22%. Je jasn, e tieto enormn zisky vyplvali aj z deformci bankovho sektoru na Slovensku, ke na trhu prevldali nezdrav ttom ovldan banky. Proces retrukturalizcie a privatizcie ttnych bnk prinesie ozdravenie bankovho sektora a sasne aj pokles ziskovch mar druhej skupiny bnk. Tto skupina bude musie po privatizcii vekch ttom kontrolovanch bnk aj eli silnejcemu konkurennmu tlaku zo strany sprivatizovanch bnk, o bude alej tlai nadol ziskov mare. 13.4.3 Mal a stredn banky s domcimi vlastnkmi Skromn banky s domcim kapitlom vznikali v rokoch 1991-95, priom zakladatemi boli priemyseln podniky, banky, odbory, ako aj skromn osoby. Jednou cestou vzniku bolo aj prevzatie poboiek eskch bnk, ktor prili o

357 bankov licenciu. Napriek tomu, e tto skupina 6 bnk nebola zaaen nevnosnmi aktvami z minulosti, jej vvoj ovplyvnili podobn nepriazniv faktory ako u vekch ttnych bnk nedostatok sksenost z verovania podnikateskch aktivt v trhovom prostred, ktor sa navye rchlo menilo, chbajci systm riadenia rizk, politick tlaky (vrtane politickch motvov na zaloenie banky), legislatva chrniaca dlnkov a mlo inn bankov dohad. Okrem toho, tieto banky nemali irok zzemie klientov, boli kapitlovo pomerne slabo vybaven a museli investova pomerne znan prostriedky do svojej infratruktry. Efektvnos investci bola asto vemi otzna. Hospodrske vsledky jednotlivch bnk boli rzne (skupina je dos heterognna), no celkove tto skupina vykzala za rok 1998 stratu minimlne 150mil. Sk a za rok 1997 symbolick zisk 30mil. Sk. Dve banky sa koncom roka 1999 dostali do nerieitench problmov, o viedlo v jednom prpade k odobratiu bankovej licencie a v druhom prpade k prevzatiu banky inou bankou. Vvoj v tchto bankch bude smerova najastejie k ukoneniu samostatnej existencie banky, bu spojenm s inou, i inmi bankami, alebo likvidciou. Samostatn existencia niektorej z tchto bnk by bola mon len pri pecializcii na urit segment trhu. Mal slovensk trh, vysok prevdzkov nklady a nutnos vysokch investci do technolgi vak bud psobi smerom k zniku tchto intitci. 13.4.4 Stavebn sporitene Na Slovensku vznikli v rokoch 1992 a 1993 dve stavebn sporitene, ktor zaloili nemeck a rakske stavebn sporitene s najvmi slovenskmi bankami SLSP a VB. Tieto sporitene vyuvali priazniv podmienky na svoje podnikanie: Kadoron ttna prmia k rokom vo vke 6 000 Sk; Povinn minimlne rezervy vo vke 3% (ostatn banky 8%); Intitt priateskch sporiteov (hoci v rokoch 1997 a 1998 bol zruen); Jedin forma stavebnho veru za prijatench cenovch podmienok; Nzke roenie vkladov a vysok rokov vnosy zo D a medzibankovho trhu. Vaka tmto podmienkam sa bilann suma stavebnch sporiten v rokoch 1996 a 1998 viac ako strojnsobila a v roku 1998 vykzali tieto banky zisk po zdanen 783mil. Sk. Rentabilita aktv bola v roku 1998 1,8% a rentabilita kapitlu 12,9%. Prevdzkov hospodrsky vsledok bol viac ako 3,5mld. Sk. Stavebn sporitene vak museli podstatn as tejto sumy odloi do rezerv, pretoe na konci 6-ronho sporiaceho cyklu je potrebn vyplati priateskch sporiteov a s rastom poskytnutch verov rastie aj poet pochybnch pohadvok. Poas rokov 1996 a 1999 vzrstol poet poskytnutch verov tmito 2 bankami zo 60mil. Sk na asi 20mld. Sk a v roku 1999 odhadujeme, e tandardn very s vhradou a klasifikovan very tvorili asi 1,5% celkovch verov, priom klasifikovanch

358 verov bolo asi 0,4%. Toto slo bude pravdepodobne rs, no ned sa predpoklada, e bude vyie ako priemern podiel klasifikovanch piiek obyvatestvu asi 12%. Vytvoren rezervy, ktor odhadujeme na 7 a 8mld. Sk, by mali spolu so zabezpeenm vo forme nehnutenho majetku plne pokry predpokladan straty. D sa vak oakva, e zisk oboch stavebnch sporiten bude postupne klesa, rovnako ako ich podiel na trhu, kde mono oakva, e objem hypotekrneho financovania vstavby bytov bude rchlo rs vaka ttnemu prspevku k rokom a okamitej monosti zska tento ver - bez nutnosti spori. 13.5 Porovnanie vvoja na Slovensku s ostatnmi ttmi V4 V roku 1989 bola situcia v bankovom sektore podobn vo vetkch krajinch V4. Niekoko ttom ovldanch intitci dominovalo na finannom trhu a profitovalo zo svojho monopolnho postavenia. Po pde eleznej opony sa na trh dostvali nov hri a bankov sektor sa zaal dynamicky formova. Domce banky trpeli v novch podmienkach najm nekvalitnm riadenm a nedostatonm posudzovanm rizika, o sa prejavilo v raste klasifikovanch verov, poklese trhovho podielu a niej ziskovosti. Zloit finann situcia podnikateskho sektora a rastca konkurencia zahraninch bnk oslabili postavenie domcich bankovch subjektov. Vznikol tlak na dslednej bankov dohad a zaal sa proces retrukturalizcie a privatizcie ttom kontrolovanch bnk. Tempo transformcie vak bolo odlin. Km Maarsko a Posko iniciovalo ozdravn proces u zaiatkom 90. rokov, esk a Slovensk republika zaali s privatizciou ttnych finannch intitci len nedvno, no bankov sektory v oboch ttoch boli podstatne rozvinutejie ne v Posku a Maarsku. Porovnanie bankovch sektorov ttov V4 je uveden v tabuke 1 a grafoch 8-10. TABUKA 1. Porovnanie bankovch sektorov V4, %
R Maarsko Posko SR Miera koncentrcie bankovho sektoru * 62 40 41 50 Podiel bilannej sumy na HDP 137 77 56 112 Podiel klasifikovanch na celkovch veroch 29 4 10 33 Podiel ttu na bilannej sume bankovho sektora 84 37 52 74 * Koncentrcia je potan ako podiel troch najvch bnk na bilannej sume celho bankovho sektora.

V eskej republike258 bolo k 1.1.1990 registrovanch 5 vekch bnk. Vemi rchlo sa vak zaali etablova mal banky s domcim vlastnkom, ktor boli zva nedostatone kapitlovo vybaven a mali problmy s likviditou. Od roku
258

Czesan (1999), Machala (1999), NB (1999) a Chuchvalcov a Vinter (1999).

359 1989 udelila NB 63 bankovch licenci. 14 bankm bola licencia odat kvli zlej finannej situcii a neplnen pravidiel obozretnho podnikania. Trom bankm povolenie zaniklo v dsledku fzi, o bolo najm odrazom fzie materskch spolonost v zahrani (HypoVereinsbank, Bank Austria a Creditanstalt). Koncom roka 1998 psobilo na eskom trhu 13 zahraninch bnk a 10 poboiek zahraninch bnk, ktor sa na celkovch aktivitch bankovho sektoru podieali 16%. Ich vznam sa stle zvyuje, nielen z pohadu vky bilannej sumy (25%), ale aj z hadiska vplyvov na ostatn banky, ktor s tak nten skvalitova sluby klientom, zlepova produkty, zniova nklady a pod. V roku 1998 sa poet bnk znil na 45, o pri stle rastcej bilannej sume znamen viu koncentrciu bankovho sektora. Km v roku 1994 mala priemern banka aktva v hodnote 27,7mld. K, v roku 1998 to bol takmer dvojnsobok. Vek tvorka - SOB, esk spoitelna (S), Komern banka (KB) a IPB predstavuje 75% celkovej bilannej sumy eskho trhu. V priebehu rokov 1990-99 sa objem vkladov viac ako zdvojnsobil, o sviselo najm s vvojom miezd, vnosmi z retitci a kupnovej privatizcie, ako aj s vyou hladinou inflcie. verov emisia dosiahla svoj vrchol v roku 1993. Sprsnen regulan opatrenia v oblasti istenia verov nehnutenosami, problmy likvidity podnikovho sektora a nrast klasifikovanch pohadvok spomalili tempo poskytovania novch verov. Proces privatizcie ttnych bnk sa zaal a v roku 1999 predajom SOB belgickej KBC. Privatizcia S a KB je v tdiu rokovania. Posko259 zaalo bankov reformu hne po prijat novely bankovho zkona a zkona o Nrodnej banke Poska (NBP) v roku 1989, upravujcej regulciu bankovho prostredia. Cieom Ministerstva financi a NBP bolo demonopolizova bankov sektor pred privatizciou najvch ttnych bnk. V roku 1988 psobilo v Posku 6 bnk, v roku 1990 ich poet stpol a na 75. Po rekapitalizcii viny komernch bnk sa Ministerstvo financi rozhodlo zaa proces privatizcie ttom kontrolovanch bnk. Poda pvodnho plnu sa mali privatizova dve banky za rok, o sa nie vdy dalo dodra kvli akostiam s hadanm vhodnho investora a z asti aj kvli politickm dvodom. Nrodne orientovan strany mali vhrady k rchlemu predaju bnk do zahraniia. Podobne ako v ostatnch stredoeurpskych krajinch aj posk bankov sektor je charakteristick koncentrciou. 10 najvch bnk m viac ako 67% istch aktv a generuje 75% hrubho zisku. Klasifikovan very predstavuj zhruba 10% z celkovch verov bankovho sektora. V Posku sa vytvra siln konkurencia bankovmu sektoru, pretoe krajina zaala od roku 1999 reformu systmu dchodkovho poistenia, ktor zaviedla povinn individulne sporenie prostrednctvom komernch

259

Nrodn banka Poska (1999), Harper a Styczek (1998) a Wjtowicz (1998).

360 penzijnch fondov. Posk kapitlov trh sa rozvja a trhov kapitalizcia bola koncom roku 1999 asi 17% HDP. GRAF 8. Poet zahraninch a domcich bnk v krajinch V4
50 45 40 35 30 25 20 15 10 5 0 Po sko Maarsko Zahranin banky R Domce banky Slovensko

GRAF 9. Podiel zahraninch bnk na bilannej sume bankovho sektora, %

80 70 60 50 40 30 20 10 0

Posko

Maarsko

Slovensko

Podiel zahraninch bnk na BS

Podiel domcich bnk na BS

GRAF 10. Vklady, very/ HDP, %

80 70 60 50 40 30 20 10 0

Posko

Maarsko
Vklady/HDP

R
very/HDP

Slovensko

361 Bankov sektor sa v Maarsku260 rozvjal vemi dynamicky a od zaiatku sa orientoval na zahranin investcie. V priebehu rokov 1992-94 sa v niekokch vlnch uskutonila bankov rekapitalizcia, priom tt do bankovho sektora dodal viac ako 360mld. Ft. Kapitlov primeranos vekch bnk presiahla 14% a na tejto rovni sa pohybuje dodnes. Privatizcia ttnych finannch intitci prebiehala v Maarsku najrchlejie. tt radiklne znioval svoj podiel v bankovom sektore a v roku 1996 klesol pod 33%. Rovnako dramaticky klesali aj podiely rezidentov a, naopak, rstla angaovanos zahraninch subjektov, ktorm dnes patr viac ako 50% podiel. Objem klasifikovanch verov sa pohybuje na rovni 4% a z tohto hadiska je bankov sektor v Maarsku najlep z krajn V4. Rentabilita kapitlu vak v prvom polroku 1999 klesla na 4,9% v dsledku vych nkladov spojench s rastom inflcie a investci do poboiek a informanch technolgi. Rentabilita aktv sa znila z 1% na 0,5% v porovnan s predchdzajcim rokom. Najviac problmov maj aj v Maarsku mal banky. Konkurencia kapitlovho trhu v Maarsku je siln, trhov kapitalizcia dosahovala koncom roku 1999 pribline 30%. 13.6 Priny odlinho vvoja na Slovensku a pouenia z neho Vvoj bankovho sektora na Slovensku, najm v rokoch 1995-98, silno podmienila a podmieuje celkov situcia v ekonomike a faktory, ako prevldajce ttne vlastnctvo bankovho sektoru, menia otvorenos bankovho sektora, vysok spotreba vldy a miera prerozdeovania, smerovanie k neliberlnej demokracii v rokoch 1995-98, nzka rove innosti intitci, prakticky nefunkn kapitlov trh, rastca korupcia, zl rove ochrany vlastnckych a veriteskch prv, slab vymhatenos prva a pomerne rozsiahly ttny sektor. Tieto faktory sa prejavili v neochote ttu ako vlastnka bnk riei problm stratovch aktv cestou ozdravenia bnk, ani po strnke prvnej zlepenm postavenia veriteov. Prejavili sa aj v obmedzench monostiach Bankovho dohadu NBS efektvne a rzne kona v prpadoch, ke sa nedodriavali pravidl obozretnho podnikania bnk, i ustanovenia Zkona o bankch alebo opatrenia NBS. Na rozdiel od Poska a Maarska, kde dolo k rchlej sancii bankovho sektora a jeho postupnej privatizcii, a kde fungoval efektvny kapitlov trh, na Slovensku sa nedocenila loha finannho sektoru v ekonomike. Taktie sa nesprvne pochopila loha ttu v ekonomike; tt namiesto regulanej a dohliadacej funkcie sa v nej aktvne angaoval, priom zneuval svoje osobitn postavenie. V tom bola situcia na Slovensku podobn eskej republike, kde sa v prvch rokoch ekonomickej reformy podcenila regulan a dohliadacia loha ttu, o potom vystilo do odatia bankovej licencie 14 bankm kvli zlej finannej
260

Maarsk nrodn banka (1996, 1997 a 1999).

362 situcii a nedodriavaniu pravidiel obozretnho podnikania. Napriek tomu, e tt sa zastnil na postupnom zvyovan zkladnho imania nm ovldanch eskch bnk a postupne odsval stratov aktva z tchto bnk do Konsolidanej banky, podiel klasifikovanch verov v eskch bankch ostva vysok. Z toho vyplva, e ak po sancii ttom ovldanej banky nenasleduje zmena vlastnckych pomerov, tak sa zvyuje morlny hazard a pravdepodobnos nezodpovednej verovej politiky. Vvoj v bankovom sektore na Slovensku (ale aj v ostatnch ttoch V4) dva dkazy o mnohch nevhodch ttneho vlastnctva bnk. Na druhej strane sa ukazuje dleit loha ttu pri zaisten efektvnej innosti regulanch intitci, jasnho a vymhatenho prva, ako aj ochrany vlastnckych prv pre efektvne fungovanie bankovho sektora. Nevyhnutnou podmienkou fungovania bankovho sektora je aj zdrav podnikov sektor. Tu maj banky nezastupiten lohu pri nastolen tvrdch rozpotovch obmedzen pre podniky. Tie sa bud mc uplatni ak legislatva umon bankm efektvne vyuva veritesk prva a bude zaruen rchly a lacn odchod z podnikania pre nespen podniky. 13.7 Pouit literatra Beck, T., Demirguc-Kunt, A. and Levine, R. (1999), A New Database on Financial Development and Structure, The World Bank, Washington DC, September. Czesan, S. (1999), Vvoj bankovho sektoru R, Bankovnictv, VII (34). esk nrodn banka (1999), Zkladn trendy ve vvoji bankovnho sektoru, Praha. Demirguc-Kunt, A. and Maksimovic, V. (1998), Law, Finance and Firm Growth, Journal of Finance, 53. Gerschenkron, A. (1962), Economic Backwardness in Historical Perspective, Harvard University Press, Cambridge MA. Harper, J. and Styczek, D. (1998), Mopping Up Polands Liquid Assets, Voice, 40. Chuchvalcov, J. a Vinter, J. (1999), Konec eskho bankovnictv aneb Pokus na deset let?, Bankovnictv, VII (34). La Porta, R., Lopez-de-Silanes, F. and Shleifer, A. (1999), Government Ownership of Commercial Banks, Rukopis, November. Maarsk nrodn banka (1996), Main Features of the Operation of the Banking Sector. Maarsk nrodn banka (1997), Main Characteristics of the Operation of the System of Credit Institutions, Budape. Maarsk nrodn banka (1999), The Hungarian Banking Sector, Budape.

363 Machala, K. (1999), esk bankovn trh pod drobnohledem, Bankovnictv, VII (34). Menov prehady NBS. Nrodn banka Poska (1999), Summary Evaluation of the Financial Situation of Polish Banks, Varava. Trend Top 1999 vo finannctve, Trend, 9, 1999. Vron sprvy NBS, 1993-98. Wjtowicz, G. (1998), Crossing One Bridge at a Time, Voice, 40.

364

365

14 Odporania pre hospodrsku politiku

Miroslav BEBLAV
INEKO Stredoeurpsky intitt pre ekonomick a socilne reformy

Jednotliv kapitoly tejto knihy sa venovali rznorodm tmam, ako je ochrana hospodrskej sae a situcia na trhu prce. Maj vak jedno spolon - okrem analzy vvoja v danej oblasti sa poksili zmapova aj kov rozhodnutia hospodrskej politiky, ktor tento vvoj spoluurovali. Hospodrska politika v mnohch oblastiach mala podobn vlastnosti a problmy. Tieto spolon rty, ahajce sa desarom rchlych zmien, s asto uitonm pouenm pre budcnos, najm ak sa d oakva, e najblich desa rokov prinesie v ekonomickej oblasti alie vrazn zmeny. V zverenej kapitole preto ponkame strun prehad hlavnch identifikovanch t a odporania, ktor z nich plyn. 1. Vrazn preferencia krtkodobch cieov pred dlhodobmi. Spolonou vlastnosou viny rozhodnut hospodrskej politiky v devdesiatych rokoch bol draz na ich krtkodob vhody a mal zujem o tie oblasti, ktor prinaj krtkodob nklady a dlhodob vhody. V slovenskch podmienkach sa tento problm prejavil o nieo vraznejie ne v inch porovnatench tranzitvnych ekonomikch, a to najm astm zastavenm reforiem prinajcich krtkodob nklady. 2. Preferencia krtkodobho hospodrskeho rastu pred rieenm intitucionlnych problmov a retrukturalizciou. Rast ekonomiky je kovm cieom hospodrskej politiky. V slovenskch podmienkach sa vak dostatone nediferencuje krtkodob, neudraten rast dosiahnut fiklnou a monetrnou stimulciou od dlhodobo udratenho ekonomickho rastu, za ktorm stoja najm sily na strane ponuky. Podmienkou dlhodobho hospodrskeho rastu v slovenskch podmienkach bolo a je rieenie vnych intitucionlnych problmov (v oblasti formlnych aj neformlnych intitci) spolu s retrukturalizciou hospodrstva zdedenho zo socializmu. V diskusii o slovenskej hospodrskej politike a v jej realizcii je vak stle prtomn implicitn predstava o monosti vyrs z problmov. Tto predstava preferuje stimulciu rastu pred rieenm bolestivch trukturlnych a intitucionlnych problmov. Existuj dva mon motvy vysvetujce tento postoj. Prvm je u spomnan preferencia krtkodobch cieov a spechov, motivovan najm politicky. Druhm monm vysvetlenm je viera, e vysok rast umon neskr menej bolestiv rieenia spomnanch problmov. Ukazuje sa vak, e snahy o preferenciu rastu sa skonili nespechom - napriek rchlemu rastu spsobili intitucionlne a trukturlne problmy, naprklad krzu v

366 bankovej a podnikovej sfre (pozri kapitoly o retrukturalizcii bnk a podnikov) a vysok nezamestnanos (pozri kapitolu o trhu prce). 3. Nedostaton intitucionlna kapacita ttu a verejnho sektora. Schopnos ttu efektvne a inne riei problmy spolonosti nie je dan ani nemenn. Zvis od konkrtnych historickch a ekonomickch podmienok, najm od sily ttu, formlnych a neformlnych intitci a kvality ttnej sprvy. Kad tt m teda svoju intitucionlnu kapacitu, ktor sa postupne vyvja. Ak je jeho kapacita nzka, je vhodn sa najprv sstredi na zkladn funkcie ttu a postupne s rastom intitucionlnej kapacity rozirova okruh svojich zsahov (pozri World Bank, 1997, najm s.3 a 4). Problmom takmer vetkch postkomunistickch ttov vrtane Slovenska bola (a do uritej miery je): (i) prtomnos a ingerencia ttu v oblastiach, kde by tt jednoducho nemal by prtomn bez ohadu na jeho intitucionlnu kapacitu (najm tt ako podnikate); (ii) prtomnos a aktivity ttu v oblastiach, ktor mu by predmetom ttnych zsahov, ale daj sa efektvne riei aj inak, alebo v oblastiach, kde ttna neprtomnos nem signifikantn negatvne nsledky. Vzhadom na nedostaton intitucionlnu kapacitu by sa z tchto oblast mal tt aspo doasne stiahnu a sstredi na svoje kov funkcie, inak hroz (a vinou aj relne existuje) nedostaton intitucionlna kapacita pre skutone kov innosti ttu, medzi ktor patr naprklad vyntitenos prva, zabezpeenie zsadnho regulanho rmca, dobr makroekonomick politika, zabezpeenie verejnch statkov i vytvranie stabilnho a kvalitnho podnikateskho prostredia. S nedostatonou intitucionlnou kapacitou ttu svisia alie otzky. 4. Nedostaton schopnos exekutvy prispsobi sa rchlo sa meniacemu prostrediu. Slovensko, podobne ako in tranzitvne ekonomiky, prelo poas devdesiatych rokov vraznmi zmenami. Stalo sa samostatnou a do uritej miery decentralizovanou krajinou, z krajiny s diktatrou jednej strany prelo na demokraciu zaloen na rozdelen moci medzi viacerch politickch a ekonomickch hrov, z centrlne plnovanej ekonomiky sa stala trhov ekonomika. stredn ttna sprva a politick strany formulujce hospodrske politiky vak asto nedokzali dra krok s tmito zmenami. Navrhovali, respektve presadzovali kroky, ktor neboli konformn s novm prostredm, a preto asto zlyhvali, respektve neboli vbec realizovan. Ako prklad mono uvies zkon o revitalizcii (pozri kapitolu o retrukturalizcii a sprve obchodnch spolonost a kapitolu o priemyselnej politike). 5. Nezvislos ako k k spechu niektorch intitci. Nezvislos bez jasne definovanho postavenia, lohy a zodpovednosti ako problm pri inch intitcich. Existuj formlne intitcie, ktor ukazuj monosti rieenia viacerch spomnanch problmov. Nrodn banku Slovenska napriek viacerm kritickm vhradm mono povaova za jednu z najlepie fungujcich verejnch

367 intitci v krajine a vkon menovej politiky mono hodnoti pozitvne. Kom k spechu z hadiska formlnych intitci je v jej prpade nezvislos. Tto nezvislos neznamen len nezvislos od politickch vplyvov, ale aj personlnu stabilitu a monos vytvorenia jednotnej intitucionlnej kultry (jej predpokladmi s nezvislos v personlnej oblasti vrtane odmeovania; pozri kapitolu o menovej politike.) Dobrm protiprkladom je Protimonopoln rad SR, ktor napriek svojmu formlne nezvislmu tattu nedosiahol vo svojej prci rovnako kvalitn vsledky najm kvli svojej zvislosti na vlde - od politickho zasahovania do innosti a vmeny na pikovch postoch a po obmedzovania v personlnej oblasti (pozri kapitolu o hospodrskej sai). Nezvislos vak nie je veliek a jej vyuvanie treba viaza na konkrtne situcie, kde m zmysel. Navye nezvislos bez uritej formy formlneho i neformlneho kontraktu, teda jasne definovanej lohy, postavenia a zodpovednosti me naopak vies k neefektvnosti, korupcii i nezodpovednosti. Naprklad realizcia aktvnej politiky prce prostrednctvom Nrodnho radu prce, ktor je riaden tripartitnm systmom (vo veden s zstupcovia ttu, odborov a zamestnvateov), viedla k tmto javom (pozri kapitolu o trhu prce). 6. Preferencia priamej ttnej kontroly pred dobrm regulanm rmcom. S nezvislosou svis aj preferencia priamej ttnej kontroly ako nstroja regulcie. Tento prstup m v tranzitvnom obdob urit krtkodob logiku - ak m tt mal intitucionlnu kapacitu v oblasti regulcie a politici s voi potencilnym politickm dsledkom zlej regulcie vemi rizikovo averzn. Kov je vak slovo krtkodobo. Dlhodob nklady priamej ttnej kontroly s toti vemi vysok neefektvnos fungovania a rentirsky prstup, zneuvanie regulovanch cien v politickom procese, zneuvanie prirodzench monopolov na financovanie politickch strn a korupcia. Nie je nhoda, e napriek klesajcej produktivite prce rstli mzdy v priemyselnom odvetv - rozvod vody, elektriny a plynu vemi vraznm tempom (pozri kapitoly o fiklnej politike, priemyselnej politike, retrukturalizcii a sprve obchodnch spolonost). 7. Vysok podiel verejnch vdavkov a nedostaton va ho zniova spolu s destabilizujcou lohou fiklnej politiky. Slovensko m spolu s inmi tranzitvnymi krajinami (najm vzhadom na svoj stupe ekonomickho rozvoja) vemi vysok podiel verejnch vdavkov na HDP. Inmi slovami, miera prerozdeovania a zdaovania je jedna z najvych na svete vzhadom na prjem na hlavu (pozri IMF, 1998). Po prvotnom znen na zaiatku devdesiatych rokov mala miera prerozdeovania skr stagnujci, v niektorch obdobiach a rastci charakter. Vemi vysok miera prerozdeovania vrazne spomauje ekonomick rast. V prpade slovenskej ekonomiky, ktor patr medzi hospodrstva s tzv. strednou rovou prjmu na hlavu a potrebuje vysok ekonomick rast na dosiahnutie rovne krajn E, ide o vny problm. Fiklna politika okrem toho

368 asto psobila destabilizujco najm vysokm celkovm a trukturlnym deficitom v rokoch 1996-1999, ktor mal priamy podiel na vysokom deficite zahraninho obchodu a nslednch hospodrskych problmoch. S tm svis aj nedostaton kontrola ttu vekej asti fiklneho okruhu, ktor sa pohybuje mimo ttneho rozpotu (pozri kapitoly o fiklnej a menovej politike). 8. Nedostaton zavedenie tvrdho rozpotovho obmedzenia. Od 1. janura 1991 existovala snaha o tvrd rozpotov obmedzenie podnikov (ke sa podnik mus spolieha sm na seba a v prpade insolventnosti namiesto alch finannch zdrojov podlieha sankcim vo forme zmeny majitea alebo bankrotu). Napriek tomu bolo v praxi rozpotov obmedzenie vrazne zmken dvoma faktormi nedostatonm uplatovanm zkona o konkurze a vyrovnan a alm poskytovanm verov zo strany najm ttom kontrolovanch bnk bez ohadu na potencilnu nvratnos. Podniky prevali nielen na zklade dobrovonch verov z bnk, ale aj na zkladne nedobrovonch verov od ttu (neplatenie daovch a odvodovch povinnost), dodvateov a zamestnancov (neuhrdzanie platieb, respektve miezd). Tieto skupiny asto nedostvali alebo dostali len s oneskorenm platby, na ktor mali zmluvn alebo zkonn nrok. Vsledkom bola vysok medzipodnikov zadlenos, vysok pohadvky ttu voi korporatvnej sfre a vysok podiel klasifikovanch verov. Neodohrvalo sa istenie korporatvnej sfry a vstup z podnikania pre nespen podniky (pozri kapitoly o privatizcii, retrukturalizcii a sprve obchodnch spolonost, bankovnctve a fiklnej politike.) 9. Privatizcia, ktor neviedla k vraznmu zlepeniu sprvy spolonost. Privatizcia na Slovensku v sebe obsahovala dva zkladn problmy: (i) nedostaton transparentnos pri jej priebehu a zl vber vlastnkov; a (ii) ignorovanie intitucionlneho a regulanho rmca, ktor motivuje novch vlastnkov k hadaniu efektvnejieho fungovania podnikov namiesto rent. Doteraz sa venovala pozornos najm problmom s priebehom samotnej privatizcie. Kupnov privatizcia nevytvorila jasnch vlastnkov a priame predaje, charakteristick najm pre obdobie 1995-98, sa realizovali asto za pochybnch okolnost v prospech netransparentnch a neschopnch novch majiteov. Treba vak hovori aj o postprivatizanej hospodrskej politike, ktor nezabezpeenm funknho sdnictva a obchodnho prva i podcenenm intitucionlneho rmca kapitlovho trhu prispela k privatizanm zlyhaniam, vykrdaniu a nedostatonej retrukturalizcii podnikov (pozri kapitolu o privatizcii). 10. Politick kontrola bnk a nedostaton bankov dozor. Na prklade bnk mono ilustrova dsledky u spomnanho problmu - preferencie priamej ttnej kontroly pred vytvranm dobrho regulanho rmca. Vzhadom na pecifick podstatu bankovnctva (narbanie takmer vhradne s cudzmi zdrojmi) a

369 nedostaton sksenos s bankovnctvom boli dsledky tohto prstupu vrazne horie a odstraovanie nsledkov vrazne drahie ako v prpadoch inch odvetv. Najm prostrednctvom troch najvch bnk zabezpeoval tt verov zdroje pre mnoh priemyseln podniky, ktor by ich inak (plne opodstatnene) nedostali. tt tak spomaoval retrukturalizciu a deformoval alokciu zdrojov. Nklady na retrukturalizciu tchto bnk prekroia 100mld slovenskch korn. Zrove sa zanedbalo budovanie intitucionlnej kapacity pre bankov dozor, ktor zasahoval len ex post, ke u sa problmom nedalo vyhn. Vzhadom na rozvoj pomerne rozsiahleho skromnho sektora to znamenalo, e straty bankovnctva sa kumulovali nielen v ttnych bankch, ale aj v zle regulovanch skromnch bankch (pozri kapitolu o bankovnctve). 11. Konzervovanie zdedenej priemyselnej truktry aj v rmci zmeny exportnch trhov. Slovensko zdedilo zo socialistickho obdobia priemyseln truktru charakteristick vysokm podielom akho a mlo sofistikovanho priemyslu a akho strojrstva (s vysokm podielom vroby zbran). Priemysel mal vysok energetick a kapitlov nronos. V priebehu devdesiatych rokov nastali dve vrazn zmeny: (i) priemysel sa preorientoval z exportnch trhov bvalej Rady vzjomnej hospodrskej pomoci na trhy Eurpskej nie (udriavajc si stredoeurpsky trh); a (ii) segment strojrskeho priemyslu zameran najm na zbrojrsku vrobu sa nedokzal retrukturalizova ani realizova konverziu a postupne do vekej miery zanikol. S tmito dvoma vnimkami sa vak do vekej miery zakonzervovala zdeden priemyseln truktra napriek tomu, e jej vysok energetick a kapitlov nronos je v rozpore s komparatvnymi vhodami Slovenska a napriek tomu, e jej nzka sofistikovanos zvyuje cyklick zranitenos slovenskej ekonomiky a obmedzuje priestor na hospodrsky rast. Hospodrska politika k tomuto vvoju prispela udriavanm deformci zo socialistickho obdobia (deformovan ceny vstupov, ttne investcie do energetiky), ako aj spsobom privatizcie a fiklnou politikou v rokoch 1996 - 1998. Celkov politick klma a spsob privatizcie navye spsobili absenciu priamych zahraninch investci, ktor s v tranzitvnom obdob jednm z kovch nstrojov retrukturalizcie (pozri kapitoly o priemyselnej politike, privatizcii a zahraninom obchode.) 12. Nezamestnanos, ktor nevytvra dostaton ponuku pracovnch sl ani tlak na viu flexibilitu trhu prce. Nezamestnanos na Slovensku sa na zaiatku tranzcie vyvjala podobne ako v inch stredoeurpskych krajinch (s vnimkou eskej republiky) - v priebehu roka skoila na viac ako 10% a na tejto rovni zostala poas celho trvania transformanej recesie (1991-93). Vvoj sa zaal li od roku 1994, ke Slovensko zaznamenalo vysok hospodrsky rast. Posko s podobnou mierou hospodrskeho rastu vrazne znilo nezamestnanos a dokonca Maarsko s podstatne nim rastom dokzalo stlai nezamestnanos na

370 jednocifern rove. Slovensk nezamestnanos, naopak, s vnimkou mierneho poklesu v roku 1995 a 1996 skr stagnovala a od roku 1997 zaala stpa. Tento vvoj vak neviedol k podstatnmu prehodnoteniu aktvnej a pasvnej politiky prce ani k zveniu flexibility a regionlnej mobility na trhu prce. Aktvna politika zamestnanosti sa sstreovala na udriavanie neprosperujcich podnikov pri ivote na zklade vrazne netransparentnch kritri a s vrazne neefektvnymi vsledkami (pozri kapitolu o trhu prce). Na zklade tejto analzy uvdzame odporania k budcej realizcii hospodrskej politiky na Slovensku. tt by sa mal sstredi na budovanie svojej intitucionlnej kapacity a retrukturalizciu svojho postavenia v rmci spolonosti a ekonomiky. Existuj viacer u spomnan lohy, ktor nikto in neme zvldnu a ktor s kov pre ekonomick spech. Postkomunistick tt by sa mal sstredi na to, aby v tchto prioritnch oblastiach mal schopnos efektvne a inne zasahova. To predpoklad nielen retrukturalizciu formlnych intitci, ale aj zmenu intitci neformlnych. Oboje sa d dosiahnu nielen personlnou reformou (vstupom novch ud do ttnej sprvy a vzdelvanm existujcich zamestnancov), ale najm celkovou modernizciou ttneho apartu. Naopak, tt by mal ustpi od aktivt, ktor nie s prioritn, pretoe vyaduj vzcne personlne a finann zdroje a bez realizcie zsadnch priort aj tak nedosiahnu tie vsledky ako podobn aktivity v stabilizovanch a rozvinutch ekonomikch. tt by mal plne retrukturalizova svoje priame zsahy do ekonomiky z podnikateskej funkcie do funkcie regultora (v tch oblastiach, kde k tomuto posunu ete nedolo). Tento zkladn posun konkrtne znamen odporania v nasledovnch oblastiach: 1. Retrukturalizcia a stabilizcia fiklneho okruhu. Tento okruh svis s dvoma aspektmi. Prvm je intitucionlna kapacita - v sasnosti nem ministerstvo financi ako hlavn pokladnk ttu priamy dosah ani zodpovednos za fiklne hospodrenie verejnho okruhu a neexistuje ani intitucionlna kapacita na prognzovanie, implementciu a kontrolu celkovej fiklnej politiky. Zrove s vybudovanm tejto kapacity mus by prtomn politick va vyui ju na sprsnenie kontroly hospodrenia s verejnmi prostriedkami a reformy, ktor by zvili efektvnos ich vyuvania. 2. Reforma daovho systmu a systmu povinnho poistenia smerujce k fiklnej stabilizcii a zneniu miery prerozdeovania. S predchdzajcim bodom svisia viacer nevyhnutn reformy v daovej oblasti, ktor by mali stabilizova fiklne hospodrenie a presun aisko zdaovania z priamych na nepriame dane spolu s celkovou modernizciu daovho systmu. Kovejie s vak v tomto obdob reformy zvyku fiklneho okruhu, kam patr najm dchodkov, zdravotn a nemocensk poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Tento okruh m dve spolon vlastnosti - vrazn tendenciu k deficitnosti a (vo vine prpadov)

371 nedostaton efektvnos fungovania. Aj ke neexistuje spsob, ako ich bezbolestne riei, reformy by sa mali riadi dvoma zkladnmi kritriami: (i) prenesenm vej spoluzodpovednosti, ale aj prv na jednotlivca spojenm s ochranou najzranitenejch skupn; a (ii) zvenie verejnej kontroly a transparentnosti fungovania tchto systmov. 3. Retrukturalizcia postavenia viacerch verejnch intitci. Malo by s najm o: (i) posilnenie nezvislosti Protimonopolnho radu a inch existujcich regultorov; (ii) vytvorenie novho systmu regulanch orgnov; a (iii) zvenie kontroly a zodpovednosti verejnch intitci narbajcich s vekm objemom verejnch prostriedkov (naprklad Socilna poisova, VZP a NP). 4. Dokonenie privatizcie bankovnctva a konsolidcia skromnho bankovho sektora (zavedenm tvrdho rozpotovho obmedzenia pre banky, teda tvrdho uplatovania pravidiel kapitlovej vybavenosti a obozretnho podnikania) a posilnenie bankovho dozoru (v slade s plnmi na jeho odlenenie od NBS). 5. Udranie nezvislosti NBS a vytvorenie strednodobho menovho programu a inflanch cieov. Vzhadom na preukzan pozitvne vsledky nezvislosti centrlnej banky treba oponova pokusom odobra centrlnej banke nezvislos, aj ke je nevyhnutn alej posilni kvalitu, otvorenos a transparentnos menovej politiky. V rmci inflanho cielenia a prechodu na kvalitatvne riadenie menovej politiky mono odpora predenie horizontu inflanho ciea z jednho roka na strednodob horizont a zasadenie tchto cieov do celkovho strednodobho menovho scenra smerujceho k integrcii Slovenska do E a Eurpskej menovej nie. 6. Koncentrcia na vytvranie vhodnho podnikateskho prostredia a podmienok pre dobr korporatvne riadenie. Dotiahnutie zmeny legislatvneho prostredia smerom k vyntitenosti prva a fungovaniu tvrdho rozpotovho obmedzenia. Jednou z loh, ktorej by sa tt mal plne vzda, je loha podnikatea. Namiesto toho by tt mal sstredi svoje intitucionlne, personlne aj finann zdroje na vytvranie vhodnho podnikateskho prostredia (teda prostredia, v ktorom sa oplat podnika a nesstredi sa na vyhadvanie rent), ktor v sebe obsahuje aj predpoklady na dobr sprvu obchodnch spolonost ako podmienky pre prliv investci. 7. Privatizcia energetiky a inch ttom vlastnench podnikov poskytujcich verejn sluby, ktor nepredstavuj prirodzen monopol. Vzhadom na potrebu vysokch investci do retrukturalizcie tchto podnikov, aby boli schopn poskytova kvalitn a lacn produkty, a vzhadom na vrazn vhody z konkurencie pre cel ekonomiku, mono len odpora ich rozumn privatizciu. 8. o najrchlejie vytvorenie konkurennho prostredia v niektorch doteraz monopolizovanch odvetviach. Mnoh oblasti, ktor boli dlho povaovan za

372 prirodzen monopoly, nimi nie s - ide naprklad o vrobu elektrickej energie i poskytovanie telekomunikanch sluieb. Zavedenie konkurencie bude ma priazniv dsledky nielen z hadiska tlaku na zniovanie nkladov existujcich monopolnch vrobcov, ale aj kvli vznamnm pozitvnym externalitm na celkov modernizciu slovenskej ekonomiky. 9. Dokonenie reformy regulcie cien a vytvorenie nezvislch regulanch orgnov pre oblasti, v ktorch maj existujci poskytovatelia v skutonosti monopoln postavenie. Vhody konkurencie a deregulcie mono zska len v prostred, kde je dokonen zvenie cien na nkladov rove a kde existuje (v prpade vrazne dominantnho postavenia jednho astnka) primeran regulcia trhu. Chybou prvej etapy tranzitvneho obdobia bola viera, e zavedenie trhovej ekonomiky a konkurencia bud stai aj bez prepracovanho intitucionlneho a regulanho rmca. Bez primeranej regulcie nedostatone konkurenn trhy ponkaj monopolistom prleitos na zskanie vraznch rent zo svojho postavenia. 10. Udranie vysokej otvorenosti slovenskej ekonomiky umoujcej pecializciu. Obrat slovenskho zahraninho obchodu predstavuje trvalo viac ako 120% HDP, o zarauje krajinu medzi najotvorenejie ekonomiky na svete. Tto otvorenos umouje pecializciu slovenskho hospodrstva v oblastiach obchodovatench tovarov, ktor vedie k vyej produktivite prce a hospodrskemu rastu. Preto treba odolva vetkm protekcionistickm tlakom s vnimkou ochrany pred nekalou saou. Aj pri nej vak treba skma, do akej miery ide naozaj o nekal obchodn praktiky a i naozaj ohrozuj vvoj slovenskho hospodrstva. Kovou lohou hospodrskej politiky je pracova na alom otvran susednch trhov. 11. Prilkanie zahraninch investci najm kvalitnm ekonomickm prostredm, menej alebo vbec nie diskriminanmi a netransparentnmi podmienkami. Priame zahranin investcie prinaj so sebou v tranzitvnom prostred viacer pozitvne externality, najm v oblasti transferu know-how a sprvy obchodnch spolonost spolu s monosami multiplikanho efektu pre zaostvajce regionlne ekonomiky. Preto vldy viacerch tranzitvnych ttov ponkaj vekm zahraninm investorom osobitne vhodn podmienky. Ich zmysluplnos je vak otzna z troch prin. Po prv, viacer prieskumy medzi investormi ukazuj, e osobitn preferenn podmienky s len jednm z faktorov, asto nie kovm, pri rozhodovan o investcii. Dleitejia je vinou kvalita ekonomickho prostredia (dostupnos exportnch trhov, daov systm, kvalita a cena pracovnej sily, kvalita obchodnho prva a ttnej sprvy a pod.). Po druh, nad uritou rovou vhod mono vyjadri pochybnosti, i nklady nie s vyie ako vnosy tchto programov, najm ak by sa vynaloen prostriedky pouili na alternatvne programy. To plat najm v sinnosti s treou otzkou -

373 netransparentn a individulne vhody vytvraj priestor pre korupciu a neefektvne rozhodovanie. 12. Reforma politiky trhu prce. Slovensk trh prce treba reformova v troch zkladnch smeroch. Po prv, treba zmeni aktvnu politiku zamestnanosti zaloen na netransparentnom a neefektvnom selektvnom poskytovan vhod niektorm zamestnvateom na systm jasne definovanch automaticky nrokovatench av pre tch, ktor zamestnaj dlhodobo nezamestnanch i in osobitne zraniten skupiny. Okrem toho sa treba zamyslie nad reformou pasvnej politiky zamestnanosti a socilneho systmu, ktor asto demotivuj uchdzaov o zamestnanie schopnch zska na trhu len relatvne nzku mzdu. Do tretice, medzi nezamestnanmi tvoria najviu skupinu uchdzai o zamestnanie s nzkym alebo prakticky iadnym vzdelanm a absolventi kl. Tieto fakty naznauj potrebu nielen vzdelvania ako takho, ale aj vzdelvania, ktor poskytuje jeho absolventom danosti umoujce sa zamestna alebo zaa podnika. Preto kolstvo a jeho reforma predstavuj kov faktor pre rieenie problmu nezamestnanosti. 14.1 Pouit literatra IMF (1998), Slovak Republic Recent Economic Development, IMF, Washington, D.C. World Bank (1997), World Development Report 1997 The State in a Changing World, World Bank, Washington, D.C.

374

Anton Marcinin a Miroslav Beblav (editori)

HOSPODRSKA POLITIKA NA SLOVENSKU 1990-1999

Vydalo Centrum pre spoloensk a medilnu analzu Radlinskho 36, 811 07 Bratislava a Vskumn centrum Slovenskej spolonosti pre zahranin politiku Duchnoviovo nm. 1, 081 48 Preov, e-mail: sfpa.presov@vadium.sk Publikciu podporilo Vevyslanectvo USA z programu malch grantov. Odborn redaktor: Anton Marcinin Grafick prava oblky a sadzba: Rbert Vico Tla: Rbert Vico - vydavatestvo. Vydanie 1., 2000 Vetky prva vyhraden. ISBN 80-968147-1-0

375

FINANCE A VR
prestin odborn asopis s 50letou tradic
vydvan Fakultou socilnch vd Univerzity Karlovy ve spoluprci s eskou nrodn bankou a Ministerstvem financ R

asopis FINANCE A VR je zamen na bankovn sektor a celou oblast finannho zprostedkovn, v. kapitlovho trhu; veejn finance, v. daov problematiky (pravideln jsou publikovny daov judikty); monetrn ekonomii a mnovou politiku (pravideln publikovny tak vtahy z Inflanch zprv NB); finance podniku, restrukturalizaci, optimln strukturu financovn podniku; oblast pojiovnictv; pravideln je zaazovna vyjmateln ploha Quarterly Economic and Fiscal Bulletin of the CR, obsahujc zkladn makroekonomick a fiskln ukazatele v asovch adch, v. bilance mstnch rozpot, predikce bilance veejnch rozpot, struktury financovn dluhu, bilance mimorozpotovch fond. Zaazovny jsou i recenze vznamnch publikac. Nkter sla jsou koncipovna jako monotematick, soustedn nap. na tma: reforma penzijnho systmu, veejn finance, mnov kurz, nezvislost centrln banky, clovn inflace (inflation targeting), ekonomick rst, kapitlov trhy, Evropsk unie, 10 let ekonomick transformace. Pspvky vychzej z obecn teoretickch zklad, kter jsou pokud to tma vyaduje aplikovny na podmnky R, SR a dalch zem. U vech hlavnch pspvk je zaazeno anglick resum; pspvky slovenskch autor jsou publikovny v sloventin. Vychz 12 sel ron (z toho . 7/8 jako dvojslo); celoron rozsah: 768 tiskovch stran, v. bulletin. Msnk FINANCE A VR je uren pedevm pracovnkm podlejcm se na tvorb a realizaci finann a mnov politiky, hospodskm pracovnkm podnik, pracovnkm bank a jinch finannch instituc (investin spolenosti a fondy, penzijn fondy, maklsk firmy), pracovnkm finannch ad, hospodskm pracovnkm samosprv mst a obc, finannm poradcm, uitelm a studentm vysokch kol. asopis FINANCE A VR je dokumentovn v Social Sciences Citation Index a v elektronick verzi indexu EconLit. (v rmci tto elektronick databze odbornch ekonomickch periodik, sestavovan Americkou ekonomickou asociac prostednictvm Journal of Economic Literature, jsou vytveny citan indexy a poskytovny abstrakty pspvk). Podrobnj informace o asopise FINANCE A VR Vm rdi poskytneme v redakci: Vinohradsk 49, 120 74 Praha 2, tel.: 00420 2 2225 0036, fax: 00420 2 2225 0462, email: red.fau@iol.cz, nebo mete zskat na adrese: http://web.iol.cz/fau. Distribuci na Slovensku zajiuje: L.K. Permanent, s.r.o., Hattalova 22, 831 03 Bratislava (tel.: 07 4445 3711, fax: 07 4437 3311). K objednn asopisu lze vyut tak e-mailovou nebo internetovou adresu: levakova@lkpermanent.sk, www.isnet.sk/lkpermanent

Pedloen kniha pedstavuje prvn komplexn text o hospodsk politice na Slovensku napsan v souladu se standardnmi premisami souasn ekonomick teorie. Pedstavuje tud zsadn pspvek do diskuse o hlub pochopen hospodsk politiky v rznch fzch minulho obdob a vzniklch problm nedokonen transformace. Uplatnn ady podstatnch analytickch hledisek umonilo v zvru synteticky zformulovat a zargumentovat zkladn rysy minul hospodsk politiky a zkladn doporuen smrem k jej reformulaci. Prof. Michal Mejstk Intitt ekonomickch tdi, Fakulta socilnych vied Univerzity Karlovej, Praha Odporam publikciu do pozornosti vetkm, ktor sa zaujmaj o ekonomick vvoj a hospodrsku politiku, najm vak tudentom ekonmie a ekonomickm urnalistom. Pre vetkch, ktor si knihu pretaj, bude celkom urite svetlom v labyrinte asto vemi protireivch a rozporuplnch tvrden a hodnoten hospodrskej politiky tej ktorej vldy. Ivan Miklo Podpredseda vldy SR pre ekonomiku Tto kniha je okrem ekonmov uren aj vetkm diplomatickm pracovnkom alebo uom, ktor pracuj so zahraninmi subjektami. Sprvne tanie dajov a schopnos dveryhodne ich vysvetli, vrtane monch scenrov u ns, je kom pre zrelnenie a zlepenie imidu Slovenska v zahrani. Dnen diplomacia zana by m alej tm viac ekonomickou diplomaciou. daje o hospodrskych vsledkoch a politikch krajn maj mimoriadne irok a alek dopad. Magda Vryov Predsednka sprvnej rady SFPA Vevyslankya SR v Posku

ISBN 80-968147-1-0