https://archive.org/details/origeneswerke04orig_0
DIE GRIECHISCHEN
CHRISTLICHEN SCHRIFTSTELLER
DER
ORIGENES
Weukc-
VIERTER BAND
LEIPZIG
J. C. HINRICHS’sche BUCHHANDLUNG
1903
Druck von August. Pries in Leipzig.
0EIGENES WERKE
VIERTER BAUD
DER JOHANNESKOMMENTAR
HERAUSGEGEBEN
VON
LEIPZIG
J. C. HINRICHS’sche BUCHHANDLUNG
1903
Hermann und Elise geb. Heckmann
W entzel-Stiftung
INHALT VON ORIGENES BAND IV
1. Die Handschriften.
1. A on dem Kommentare des Origenes zum Evangelium Johannis
sind bis jetzt acht Handschriften bekannt geworden. Die Hoffnung, dass
dieses Material sich noch vermehren lässt, ist nicht sehr gross, aber
auch nicht völlig aufzugehen. Denn die Auffindung einer Handschrift
in dem Kloster Yatopädi auf dem Athos beweist^ dass auch in dem
Oriente, trotz der feierlichen Verdammung des Origenes, seine exege¬
tischen Schriften als unentbehrlich angesehen wurden. Auch die Hoff¬
nung, dass sich unter den zahllosen Papierfetzen, die man jetzt in
Ägypten zu Tage zu fördern begonnen hat, noch Fragmente des Origenes
finden möchten, ist nicht unbegründet, wenn man bedenkt, wie eifrige
Verehrer der Alexandriner auch in den ägyptischen Klöstern besass.1 2)
Hier kann es sich aber zunächst nur darum handeln, zusammenzustellen,
was wir bereits besitzen.
Die älteste Handschrift ist der Codex Monacensis graecus 1912), M
eine Bombycinhandschrift in Gross-Quart (Grösse 30,8x*23cm; Schrift¬
raum 26,8 x 17,6cm; resp. 25,8 zu 17,3cm). Sie ist undatiert und stammt
der Schrift nach aus dem dreizehnten, vielleicht auch, was Koetschau
nicht für ausgeschlossen hält3), aus dem Ende des zwölften Jahrhunderts.
Diesem Ansatz würde auch ich nach langer und eingehender Be¬
schäftigung mit der Handschrift zustimmen, wenn nicht die Verwendung
des Papieres in dieser Zeit fraglich wäre.1) Der Band, in rotes Leder
gebunden, besteht aus zwei ursprünglich selbständigen Teilen. Die alte
Bibliotheksnummer, die sich noch auf dem vorderen Schmutzblatte wie
auf dem Rücken des Einbandes findet, ist 30. Unter ihr ist sie von
Montfaucon, bibliotheca bibliothecarum manuscripta p. 5872 C notiert.
Eine noch ältere Nummer ist auf der Innenseite des Deckels, zusammen
mit einem fehlerhaften — von Hardt wiederholten — Inhaltsverzeich¬
nisse angebracht: Stat C N° 59. Darunter: Origenes in D. Matthaei
Evangelium tomus llmus in initio mutilus (lies: 10mus, in. mut., 11!)
12. 13. 14. 15. 16. Et in Euangelium D. Johannis tomus 1. 2. 6. 9. 13.
19. 20. (adde 281). 32. Non uidetur mutilus esse codex sed (numeri)2)
uel deleti uel confusi. Die letzte Notiz scheint darauf hinzuweisen, dass
dem Schreiber die im Codex Venetus (s. u.) befolgte Einteilung des in
der Handschrift vorliegenden Stoffes in 32 Bücher bekannt war. Der
erste Teil f. 1 —110 der modernen Paginierung — eine alte Paginierung
reicht von a bis [iß — enthält die Reste des Matthäuscommentares. Die
ersten 37 Blätter sind jetzt stark verbunden.3) Auf anderem Papier
und von anderer Hand geschrieben folgen f. 111 bis zum Schluss die
Reste des Johannescommentares. Dieser zweite Teil besteht aus 25 Lagen,
von denen die siebzehnte nur aus 7 Blättern — der Falz des achten ist
auf das siebente aufgeklebt4) — und die fünfundzwanzigste aus 3 Blättern
besteht. Die übrigen 23 sind vollständige Quaternionen. Kustoden
finden sich am unteren Rand von f. 120r (/?), f. 136r (d), f. 144r (e),
f. 208r (i$), f. 295r (xö), f. 303r (xe); die Reste von Kustoden f. 168 L
f. 176r, f. 216r, f. 247r, f. 255f. 263r, f. 2791', f. 2871'. Die übrigen
sind dem Messer des Buchbinders zum Opfer gefallen. Die Zeilenzahl
beträgt in diesem Teile 30, die Zahl der Buchstaben, die meist von den
eingerissenen Zeilen durchschnitten werden, schwankt zwischen 48 und 58.
Namentlich gegen das Ende hin wird die sonst sehr regelmässige und
schöne Schrift etwas flüchtiger und weiter, wie sich hier auch stellen¬
weise die Fehler häufen. Überschriften und Anfangsbuchstaben sind
1) Man könnte auch an einen Unfall bei dem Schiffstransport denken. Allein
die Zerstörungen, die das eingedrungene Seewasser in den jetzt in Mailand befind¬
lichen Handschriften angerichtet hat, die man, als das Schiff von den Seeräubern
gekapert worden war, aus dem Wasser wieder aufgefischt hatte, sind doch ganz
anderer Natur.
B*
XII Einleitung.
sich der Ursprung des Venetus 27 nicht mehr feststellen. Die Unter¬
schrift besagt nur, dass er von einem Mönche Namens Johannes ge¬
schrieben worden ist, und zwar ohne Zweifel im Oriente.1) Bessarion,
ein geborener Grieche, der lange genug in dem auch in Italien für die
Erhaltung der griechischen Litteratur bedeutungsvollen Orden des hl.
Basilius gelebt hatte, hatte im Oriente den Grundstock zu seiner wert¬
vollen Handschriftensammlung gelegt. Als sich dann nach der Zer¬
störung von Konstantinopel der Strom vertriebener Griechen nach Italien
ergoss, hat er griechische Gelehrte um sich gesammelt und sie durch
Aufträge, Handschriften zu kopieren, unterstützt.2) Von diesen Flücht¬
lingen sind damals zahlreiche Handschriften mit nach Italien gebracht
worden, und möglicherweise ist dabei auch der Venetus 27 nach dem
Abendlande gewandert. Wann und wie sich diese Handschrift von dem
Monacensis getrennt hat, lässt sich nicht sagen. Jedenfalls steht soviel
fest, dass letzterer von einem Orte stammt, von dem Handschriften auch
in den Besitz des Bessarion und von ihm 1472 an die Signoria des hl.
Markus in Venedig gelangt sind.
Die Schrift ist gewandt und gleichmässig; Compendien sind häufig.
Abgesehen von Abkürzungen von Namen 6dö u. s. w., sind häufig die
Endungen av, ag, aig, oig, sig, ovg, ov gekürzt. Für jisql und jiaqa
sind die bekannten Compendien angewandt, die leicht verwechselt werden
können und die Brooke irre geführt haben.3) Für avxi begegnet mehrere
Male o (S. 34, 11. 90, 21 f.4) und für sötl häufig das auch sonst übliche
Zeichen J; ebenso zuweilen <r^ für otl und j für ÖL Auch ta für iva begegnet
zuweilen. Rasuren sind nicht selten, ebenso Korrekturen. Eigentümlich
ist die häufige Korrektur, durch die mittels Rasur ein ursprüngliches
ör, mit über die Linie hinausragendem r in g umgewandelt wurde. Nicht
überall hat der Schreiber, wo er sich geirrt hatte, das Falsche wegradiert.
Sehr häufig findet sich das Richtige und das Falsche noch friedlich
nebeneinander. Vgl. den Apparat zu S. 51, 1. 61, 14. 63, 8. 70, 14. 92, 17.
127, 31. 134, 13. 137, 32. 159, 5. 200, 24. 274, 22. 284, 11. 307, 11.336, 8.
337,25.401,10. 420,18.421,26.426,26.428,25. S. 318, 24 hat der Schreiber
zunächst mit Kompend. lhr\lv&OTag geschrieben, dies dann in ifojlv&oToq
geändert. Ebenso S. 352,27 avzovg, über t Compendium für olg, S. 364, 34
1) Die Unterschrift lautet: (n)ccQdv ßt(ßXiov) (fd-äoag ö yQaxpac, zü) Üeöj ya-
qlv Atyrn (ö) (xovayog evzsXfjQ Lojävvrjq. Darunter steht rot: yaQiq ix aov /j,ol züjl
yoafpel növeov höye +. Die Worte sind nicht von dem Schreiber der Handschrift,
sondern von dem Rubrikator zugelügt.
2) Vgl. auch Rüetschi (Benrath) in der Prot. Realencyklopädie3 II 663f.
3) S. 8, 6. 30, 31. 44, 5. 29. u. o.
4) Im Apparat durch arab. Ha leider falsch wiedergegeben.
A. Die Überlieferung. XIII
äö&svcog, über v ein o, also aöftsvog u. v. a. Es ist nicht ganz sicher,
ob diese Korrekturen von der ersten Hnnd herrühren. Öfter gewinnt
man den Eindruck, als ob eine andere, gleichzeitige Hand hier thätig
gewesen sei, zumal namentlich auf Rasuren die Tinte eine hellere, bald
bräunliche, bald grauschwarze Färbung zeigt. Allein die Schuld dafür
mag eben an der Beschaffenheit des Papieres liegen, und wenn die Züge
••
1) Vgl. dazu jetzt 0. Stählin, Untersuchungen über die Scholien des Clemens
Alexandrinus. Gymn.-Progr. Nürnberg 1897.
A. Die Überlieferung. XV
?) oofpia, ovx aXXt] t) oocpia, xal avzog lv zavzrj, ovz£ [i/jv övyxgtoiv
jtgbg zag Xoyixag dvvdfi£tg Ijnöby^xai' aXX* ovzcog eXX-tjv vjcdgy£ig
(zu S. 51, 18 ff.). Zur dritten Art endlich sind derartige Hinweise zu
rechnen, wie f. 135r oga ßXa6(prj[iia, f. 119r oga sxzg£Jtov u. a. Ausser
dieser mit. dem Schreiber gleichzeitigen Hand hat den Rand im XVL
Jahrhundert ein Jüngerer benutzt, um seine Weisheit einzutragen. Von
ihm stammen die Einträge, die sämtlich den Inhalt der Erklärung be¬
treffen, f. 149v^(zrjxtov)' öoXoficbv yag £giu?]V£V£zai dgrjv?], f. 184r yav-
vov >/' aöOzvhg, f. 187r ji£QL zov vaov und cbgaiov, f. 188r ji£qI zov
ovov, f. 190r rj(xrjX£OV) vorjzfjv ^kgovOaXz^i, f. 190v Jt£Ql zov zojiov7
ojiov i\v Ö£Ö£{i£vr] ?) ovog xal 6 uioXog (so) und ji£gl xmv ifiaziwv,
f. 195a ctaXofimv Xty£zat digrjvixmg (lies dgrjvixog). Eine noch jüngere
Hand hat fol. 208r bemerkt X?]g£lg u>giy£vrjg. Ebenfalls aus dem XVI.
Jahrhundert mag die Notierung der Einteilung der noch übrigen Bücher
in 32. Abschnitte stammen, die am Rande mit tiefschwarzer, schmieriger
Tinte steht, an der zuweilen noch der Trockensand klebt.
Ein Verzeichnis der wichtigeren Randnoten älterer Hand mag hier folgen:
f. 118r xal ßaöifoiog hv xt] st-arjjjvga) (S. 20, 6).
f. 119r oga eXXrjva (S. 21, 26).
Am oberen Rand von f. 119*’ steht die Notiz Orjfi(£LCOöaL), 6z c
a>giy£vrjg ödypzat zov JiOifi£va (gehört zu S. 22, 19).
f. 121 r ojg Xiyu 3i£gl ygtOzov (S. 27, 2).
f. 125r zovzo xaXco(g) Jiavv xal (piXoobfpcog (S. 37, 7).
f. 127r [/?] <pXvagrj(iaza (Xiys) (S. 42, 8).
f. 128r {.lagxLVcovLzai zg£lg agyag Ityovöiv' ayafrov, öixatov xal <pav-
Xov (S. 44, 31).
f. 128v 07]iu(£iG)0aL) oxc sXXrjv cov Sfiipvya Xiy£i za aözga (S. 45, 27).
f. 130v (pXvagüg nazr\v alg£Zix£' &£og yag rjv ad xal avzog hozcv
i) öocpia xal ovx aXXfj fj öo(pia, xal avzog lv avzm ovz£
övyxgiö7] [1. övyxglöu] Jigog zag Xoyixag övvafi£ig £juöi%£zai
aXX5 ovzcog £XXr\v vjiagyjtig (S. 51, 18 ff),
f. 131v xaza ii£Zoyr\v X6y£ig dxcodw zov vlov. xal ovx alcovog (?)
(S. 53, 24). Von jüngerer Hand verschmiert; von derselben zu¬
gefügt aig£zix£.
f. 132v (pXvag£lg* iöo&£og yag 6 viog za> Jtazgi (S. 57, 10).
f. 133v ör]fi(£L(Joöai) za Ix zrjg ajioxaXvip£cog g?]za xal £(p£§rjg z/]V
zovxcov £^r\yi]öiv (S. 58, 33).
„ oga Jiatg £xXa[ißdv£xca zo zXjg aJtoxaXvxp£(X)g zov tteoXoyov
g?]zov (59, 21).
f. 134r djtjtm [1. ijuim] X£vxa) oytföDai zov Xoyov o £vayyeXiöx?]g'
£d-£doazo ö?j zoz£ (S. 60, 7).
XVI Einleitung.
die durch das Abhandenkommen eines Blattes entstand, und von der bereits
die Rede war (S. XVII), finden sich noch an verschiedenen Stellen kleinere
Lücken, die darauf schliessen lassen, dass die Vorlage hier und da be¬
schädigt und unleserlich geworden war. S. 162, 25 steht nur noch da:
ötct xovxcov JiccQ£iö .... co TOLCiVTcu. Der Raum reicht für etwa
8 bis 9 Buchstaben (ebenso im Venetus). Am Rande der Bodleianischen
Handschrift ist das z. T. richtig zu 3iaQ£Lö<p£Q£xai xov ergänzt. Zu
lesen ist wohl jrccQsiöcpeQSTCU &scp, wie Wendland ergänzt. Diese Lücken
häufen sich in der Mitte des 13. Tomus. S. 249, 9: U* ovx oqwölv
. . . . oxi jravzog.xcci xcov ctvTcov ösxxixov. An der ersten
Stelle lässt der Monacensis Raum für etwa 4 bis 5 Buchstaben *), an
der zweiten für etwa 8 bis 9 (Venetus etwa 10). Zwei Zeilen weiter
ist Raum frei für 12 bis 14 (Venetus für etwa 9) Buchstaben; S. 252, 25
ist zwischen zig und s^ajtaxfjxog Platz für 3 bis 4 Buchstaben. (Vene¬
tus füllt die Lücke durch xal ev — aus).1 2) Auf S. 256, 9 fehlen etwa
9 bis 10 (nach Venetus c. 15), Zeile 21 etwa 6 bis 7 (Venetus etwa 11)
und hinter aQ^ovzag Zeile 12 etwa 43 (Venetus etwa 27) Buchstaben;
ebenda Zeile 22 sind zwei Lücken, beide von c. 9 bis 10 (Venetus c.
8 bis 9) Buchstaben; Zeile 24 ist nach Ixezsvei Raum für c. 8 bis 9 Buch¬
staben (von Venetus durch \ix£X£V£i]v avxov xal ausgefüllt); Zeile 25
fehlen hinter jn) c. 7, hinter loyog etwa 4 (Venetus merkt hier keine
Lücke an) und Zeile 26 hinter oixel etwa 8 bis 9 (nach Venetus etwa
18) Buchstaben. Ferner 257, 11 hinter xiva etwa 4 bis 5 (Venetus
10 bis 11), hinter JiaQftevoc c. 42 (Venetus c. 40), Zeile 12 hinter oljiat
c. 8 bis 9 (Venetus c. 12), Zeile 13 hinter l\uv etwa 4 (Venetus c. 7),
hinter Xiyovxcu etwa 6 bis 7 (Venetus c. 9) und Zeile 27 etwa 17
(Venetus c. 10) Buchstaben. Kleinere Lücken finden sich endlich 264, 11
rjxol ax . . . ovxa, wo etwa für 3 Buchstaben Platz ist, und S. 266, 23
wo nach xrjg etwa 6 (Venetus, der von X7]g nur x liest, c. 8 bis 10),
nach zojiovg etwa 2 bis 3 (Venetus c. 5) und S. 267, 3, wo c. 5 bis 6
(Venetus c. 9) Buchstaben ausgelassen sind. Fänden sich diese Lücken
nur an einer Stelle, so wäre anzunehmen, dass ein Blatt durch Feuchtig¬
keit gelitten hätte, oder durch irgend einen andern Unfall beschädigt
worden wäre. Da sie aber S. 252ff. in ziemlich regelmässigen Abständen
wiederkehren, so hat man sich die Beschädigungen des Archetypus nach
1) Nicht, wie Brooke schreibt, für c. 13. Für c. 13 Buchstaben ist im Venetus
Raum freigelassen.
2) Brooke notiert zu I, 276, 25 (— S. 252, 34) eine Lücke von c. 4 Buchstaben.
Aber sie befindet sich am Ende einer Zeile vor einem Rubrum, wie öfter. Es fehlt
nichts. Ebensowenig ist an dem Zeilenrande p. 280, 17 (— 8. 256, 7) eine Lücke
anzunehmen, obgleich auch hier noch Raum für etwa 3 Buchstaben ist.
XX Einleitung.
1) Ein anderer Abschreiber hat auf der Innenseite des hinteren Deckels seinem
Herzen Lnft gemacht mit den auch sonst üblichen (vgl. Wattenbach, D. Schrift¬
wesen im MA3 S. 493; vgl. auch Gardthausen, Griech. Palaeogr. S. 378) Worten:
U>(07t)8Q' §s(vOl %)a’lQOVTEQ LÖeTv TCCCZQlScc
y,al ol S'aXazEv(ovz)£g evqelv lifAEva
ovzco xal ol öXoyQC'cpovzEQ Iöelv teXoq ßißklov.
A. Die Überlieferung. XXI
schon aus der Art, mit der die Überschriften behandelt sind. Die
solenne Form lautet: »cogiysvovg rwv dg ro xara icoavvrjv evayyehov
£^rjy?]rixwv ro4woc . . . Diese Form findet sich vorab bei den Abschnitten,
die auch in der Münchener Handschrift den Beginn neuer Bücher mar¬
kieren, und die in dem Venetus sämtlich mit den dort beigefügten Buch¬
zahlen bewahrt worden sind. Dagegen ist t. 3 überhaupt nicht notiert.
Ein Kreuz am Rande bezeichnet offenbar die Stelle auf f. 143v, wo der
Anfang* des Tomus gedacht ist. Ähnlich ist es mit t. 12 gegangen.
F. 190r ist wohl ein Raum freigelassen, aber die Überschrift ist ebenso
wie die Initiale beizufügen vergessen worden. T. 4. 5. 7. 8. 16. 23
sind einfach als rofiog reragrog, oieiiJtrog, tßöofiog, r[ u. s. w. be¬
zeichnet. T. 11 hat wenigstens eine grosse schwarze Initiale erhalten;
der Raum für eine Überschrift ist aber vergessen, und erst am Rande
hat im 17. Jahrhundert eine Hand ein xofiog ia hinzugeschrieben. Daraus
ergiebt sich, was auch schon eine Betrachtung der einzelnen Abschnitte
an sich lehrt, dass wir es hier mit einem späteren Versuch zu thun
haben, durch den der Kommentar als lückenlos erhalten hingestellt
werden sollte. Es ist nicht anzunehmen, dass der Schreiber der Hand¬
schrift selbst erst diese Einteilung angebracht haben sollte. Vielmehr
muss sie in seiner Vorlage bereits irgendwie angedeutet gewesen sein.
Dem Kommentare selbst geht ein Vorwort voraus, das mit dem im
Monacensis erhaltenen nicht identisch ist. Soviel ich weiss, ist es noch
unpubliziert. Es ist mit grösseren Buchstaben, aber mit schwarzer
Tinte — nur die Überschrift und die Initiale ist rot — geschrieben.
Die Form der Buchstaben ist etwas archaisierend, doch verleugnet sich
der Schreiber der ganzen Handschrift auch hier nicht. Offenbar wollte
er durch den gewählten Ductus den Worten mehr Nachdruck geben.
Der Prolog lautet:
-p tov ßaGtXdcog -R
IJoXXcov top coQiydvijv aiQ£xrxov vjuxqxslp xprjcpLGafidvoov a&eov
fiaXiGxa xovxov dycoy av (pah]V cbg jiov ye xav xolg jiaQovoiv
evayyeUoig vvv avacpaiv£xai. xal yaQ, d xal rov adxiov hvioi
5 Tijg xr\Xixavxr\g ßXaGcprjfiiag cbr]{h]Gav aQ/r\yov, aXX’ ovxog doxl
xalg äXrj&siaig 6 jiQcoxeQog xavxrjv cböivTjGag xs xal jiQoeveyxonv,
rb Gxöfia fl£v yaQ Hg ovQavov xaxa xov djtovxa ddfi£vog xal
dg vipog xo frelov aöixiav x?] yXcoGGi] XsXaXrjxcog' xov dtQrjfidvov
fihv adxiov xijg olxdag jiqooxov löye xXrjQovofiov fi£XayyoXiag.
10 aQUcp ö> ovxog xco yaXaxi] xrjg olxeiag fisxaöeöcoxcog Xvftrjg
xal xov Xißvv tvvoiuov, votsqov dg xo xijg aoeßslag xaxacp£QO-
ftsvog Ovvvg)£iXxvoaxo ßaQa&QOv, jtaGiv ofiov xolg anovoiag
xolg XrjQ?)fiaöLV avxcbv rjxoXov&rjxoöiv' ojöd o xov viov xov
d'Sov xal Xoyov xxiofia xoXurjöag JiQcoxog djielv ovxog t]v. aXX ,
15 co aXix?]Qi£, cp7jG8icV av xig' d xxiGfia xaxa 0£ jidcpvx£V o xov
freov Xoyog, aXoyog Jtavxoog xal o deog tjv jiqIv xov Xoyov av-
~ t c\ > 7 j } r
3 a ^ ^ ^ *
xov yevdodai’ xal av d xxiofia £Gtlv, rjv jtofr ox£ ovx r\v.
firj ovxog xolvvv viov Jiobg jtax?]Q o JiaxrjQ vj Jicog o xr\g ovxcog
aXrjd'dag, xov jqlGxov örjXaörj, axoXovdog iooavvrjg aXrj&£Voov
20 av £17], Jiavxa öl avxov yty£vr]Gdai Xdycov xal yooQlg avxov
y£yovdvac firjödv, o ydyov£; y£yovoxog yaQ xal avxov xp£vöofi£vog
o Xdycov £^£X£yyllr]G£xai jiavxa öi avxov yeyovdvai. xal yaQ
ov ö?]jtov avxbg eavxov £jioir\G£v, aXX! aXxjdsiag cov onaöog
ovö5 £v xovxqo xaXr]&ovg JiaQacp£Q£xai. *jiavxa öd, cprjGi, de Joh. 1,3.
2o »avxov lydv£xo, xal ycoQig avxov dydvsxo ovöh cdv, o ydyov£v«.
A. Die Überlieferung. XXV
ccXX oga nag o dcXcov zrjg aövßovg xfw^rjg z6 xaxovgyov z£%-
vaöpa nmg out zt ftrjQiov vpcpcoXcvöav zy &da grjöu zrjg oi-
xtiag £V£&7]X£ yvcogiöpaza novrjglag, öiaöjiaöac zavz7jv xal ngog
T7]v otx£tav zrjg ad dag noiozrjza pezaxevzQiöcu nvigcbpvvog.
30 navza yctg dt avzov by£V£zo cpap£vog xal y^ooglg avzov ly£V£ZO
ovös tv. dza özi^ag p£za zovz £nicp£q£t' »o ysyovev bv avzcp Job. 1,4
>^co?] rjv« xal za h^rjg. zovzo <Ü i]v zcyvaCopcvov xctnl zov &dov
xal navaytov nvcvpazog zov Xrjgov /i£Z£V£yx£lv. d yag, oog
(p?]öl, Cco7] ijv, ojz£q Iv avzcp ycyovc, xziöfia xal 6 nagaxXrjzog
35 xaza zo tnopcvov anoddxvvzat. xal yag »yiyov£v«. £Ö£i xoi-
yagovv zrjv zov paxagtov nbzgov cpcovrjv xal ngog avzov <pa-
vat, ozl ov »zo agyvgtov öov xadancg zov öipcovog«, aXXct za Act.8,20
ovyygappaza öov övv Gol cözcoöav dg ancoXciav. aX)d bnu-
Ö7]jt£Q naga Jtavlov zov &dov dcdidaypcda Xiyovzog' »navza ITh.5,21
40 *öoxiluagovz£g zo xalbv xaz£y£z£<t, val pr\v xal adgavhg zovzl
xal ßgayvzctzov Ccpov zrjv pbXtzzav navzi1 z£ Xctucö xal na-
öaig ßozavaig ogebpev btptnzapbvrjv, opoicog ßXaßsgalg z£ xal
cotpcXipotg, xat zo yg7]ötpov phv xal ngog zrjv zov cgyov övv-
zcXctav £(pag[ioC>ov avaX£yop£V7jv kxaözayodcv, zo ßXaßegov 6*
45 anoö£io[j£V7]v, noL7]Z£ov av drj xal rjplv xaza zavza. xal za
zovzov övyygappaza duovzcg xal doxipatovzcg xaza zrjv zov
[laxaqtov navXov cpcov7jv xal zo zrjg pcXtzzrjg2 vnodctypa, zo
filv ygrjötpov nagaxazaöycbpcv kavzolg, zo dh ßXaötprjpov dg
Z7]v xctpaXrjv caöcopcv zganbö&at zov Xb^avzog. päXXov <Ü dg
50 Z7]v zrjg £X£ivov Tpvyrjg xccpaXrjv, d y£ Ö£l ngcncodbözcgov, tpa-
vae. xal yag, coön£Q zolg zov {Xcov Xoyov pvözatg xal onadolg
xat zolg fi£z £xdvovg zaxdvcov It-rjXaxoöL xal 7jvvxoölv dg
övvazov, zolg &£ioig <prj[u nazgaöiv, ov fiovov vnhg rbv vtjg
£avxcbv löyov kmifieXsiav öojzrjgiag, aXX* 7]Ö7] xal vnhg o)v aXXoig
55 za>v ii£yaXoov aya&cov aiziOL xal öcoz7]Q£g xaziözrjöav öia zwv
tavzwv övyygafifjazcov za navzog fi£L^co Xoyov yvga öiöozat
xat ug a£t öodrjö£zat naga &£ov, xaza zov avzov örjnov zovzovl
Xoyov zolg 7jy£fioöt naö7]g alg£ö£cog, ov zrjg avzcbv [ibvov aXXa xal
zrjg £Z£qa)v £V£X£v öcoz7]gtag ßagvziga xaza zo dxog tnsvsy-
60 d'7jö£zai ötxr]. noö7]g cev ovv xal noiag ztftcogtag £V n£iga ye-
vt]ö£ödat Cßat7]fi£v avzov z£ zovzov zov r\y7]ödii£VOv coqtytv/jv
xal zovg zrjv avz7]v avzcp özciXaptvovg eg aßeXzcgiag oöov, ot
zov ngmzov xal xaxiözov anoözaz7]v (isfupyjptvot zgonov
1) TtctGi Codex.
2) {leMöGt/Q Cod.
Origenes IV.
Einleitung.
XXVI
etsqov 6'iowJC exeivop xategaviarrjOav tov &eov. xriOfia jcXatsl
65 GröuüTi tov ovvaiöiov rm (>t<ö xal ju'.tqi Xoyov xal viov, tov
xaviga tov [leXXovTOq almvoq, tov xoirjxtjv xdorjq XTiöecoq avTOi
T£ öoSaQovxeq xal aXXoiq xpQVTTOVTeq, elvai Xr/govvxeq '/qovov,
6t£ livj elvai tov jtOTf}T7]V tö>v aiacveov xai xaGi]q xxiGewq^
3iSq yag vxo xqovov xaxa tovc ov fiövov aaeßelq aXXä xal
70 xoXXijq epxXtj^iaq xai äü-eiaq peGtovq o xmv ygoviovörjpiovQyoq,
äXXa tovc fisv xr/q xoiavxrjq aDeiaq hXtyyovq avxagxetq oi xa-
Ttgsq exicpegeiv Ttf äosßda. rj/ielq de xijq ev x<p xagovxi x&v
freicov evayyeXicov e^rjyrjGemq xal avihq aipo),uefra-
Durch die Überschrift wird dieser Prolog einem Kaiser zugewiesen.
Es lag die Vermutung nicht fern, dabei an Justinian zu denken, dessen
scharfe Verurteilung des Origenismus, wie er sich in dem Brief an den
Patriarchen Menas ausspricht, auch die obigen Worte m seinem Munde
möglich erscheinen lassen. In dem Ausschnitt aus dem Kataloge Zanettis,
der” dem Codex vorgeklebt ist, hat auch ein mit den Initialen I. M.
Unterzeichneter Gelehrter diese Vermutung eingetragen. Aber diese
Identifizierung ist doch nicht ohne Bedenken. Aus dem Briefe an
Menas stammen die Worte nicht; sie können auch nicht aus ihm stam¬
men. Denn wie der Schluss (Z. 72f.) ausweist, sind sie einer Auslegung
xä>v fteicov evayyeXicov entnommen und zwar, wie man aus Z. 20 .
schliessen darf, einer Auslegung des johanneischen Prologes. Ob diese
Auslegung in einem Kommentar gegeben wurde, oder in einer Predigt,
ist zunächst nicht ersichtlich. Beachtet man aber die stark rhetorische
Haltung des Abschnittes, die Art, wie der Gegner selbst redend ein¬
geführt wird (Z. 15ff.), so wird man geneigt sein, den Ursprung der
Worte in einer Homilie zu suchen. Dass diese Homilie bei irgend
einer feierlichen Gelegenheit in Gegenwart einer Versammlung von
Bischöfen gehalten worden ist, scheint] sich aus dem Satze Z. 711. zu
ergeben. Aber Worte, dass die Väter imstande seien, die Häretiker zu
widerlegen, die man als ein Kompliment an die anwesenden Bischöfe
auffassen könnte, werden ohne Zweifel auf die Z. 53 genannten heiligen
Väter“ d. h. die orthodoxen Schriftsteller, aus denen man Belehrung
schöpfen kann, zu beziehen sein. Die Zeit, der das Schriftstück, mag
es nun Homilie, mag es ein Ausschnitt aus einem Kommentare sein,
ancehört, ist wohl kaum noch auszumachen. Die wunderlichen histo¬
rischen Irrtümer, die dem Verfasser bei der Aufzählung der versciie-
denen Erzketzer unterlaufen (Z. 4 ff.), sind nur aus einer reichlich spa¬
teren Zeit erklärlich. Aetius soll danach der Lehrer des Anus gewesen
sein Arius wird zu einem Galater und Eunomius zu einem Libyer.
Das’Unigekehrte ist überall hier das Richtige. Dass dieser Prolog von
A. Die Überlieferung. XXVII
dem Schreiber der Handschrift selbst erfunden worden sein sollte, ist
nicht denkbar. Denn wie gezeigt wurde, ist das Stück einem grösseren
Zusammenhänge entnommen. Ob er ihn aus seiner Vorlage entnommen,
oder ob er ihn aus eigner Kenntnis des Origenismus zugefügt hat, lässt
sich natürlich nicht mehr ausmachen. Das letztere dürfte das Wahr¬
scheinlichere sein.
Die Randnoten, die sich in der Münchener Handschrift vorfinden,
treffen wir zum grossen Teile in dem Codex Venetus wieder. Da sie
für die Bestimmung des Verhältnisses beider Handschriften von Wichtig¬
keit sind, kann das Einzelne hier der späteren Erörterung aufgespart
bleiben.
••
Auf das Äussere der Handschrift ist von dem Schreiber grosse, in
vieler Hinsicht sogar auffallende Sorgfalt verwandt worden. Zwar fehlt
es nicht an einzelnen Fehlern, wie sie in den Handschriften so gut als
bei unsern Drucken unvermeidlich sind. Itazismen in verschiedenen
Formen sind zwar nicht häufig, aber sie fehlen doch nicht ganz [xZrj-
jiara statt xli[iaza, rj^iäg statt vfiäg, öv statt öoi, öo&rjöszs statt öo-
ftrjaercu u. a.); Worte werden doppelt gesetzt, wie S. 227, 13 Ix zov,
S. 271, 4 sivcu zov, S. 288, 29 ßaöilsvovzwv (letzeres am Ende und
wieder am Anfang einer Zeile), einzelne Buchstaben wiederholt, wie
S. 234,17 svsvsxcd£öa[/sv, oder vergessen, wie alrj&SL statt alrjQ-sia,
jiV£V{ict (so accentuiert!) statt jcvEVficczct, öog statt oöog, zov statt ccvzov,
ßaJtL^Ei statt ßaJiZL^SL u. a. An neun Stellen ist vergessen worden, das
Ruhr am in den dafür ausgesparten Platz einzutragen. Trotz dieser
Versehen ist das Urteil berechtigt, dass der Schreiber mit der grössten
Sorgfalt verfuhr. Nicht wenige Fehler hat er selbst bemerkt und ver¬
bessert. Manche davon wird er in seiner Vorlage vorgefunden haben,
andere mögen ihm selbst beim Abschreiben untergelaufen sein. Nicht
immer ist es bei der eigentümlichen Beschaffenheit des Papieres mög¬
lich, die Rasuren zu bemerken. Beweise für die Sorgfalt sind nicht
nur Notizen, die am Rande über solche Eesarten der Vorlage gemacht
werden, die im Texte geändert worden sind, sondern auch das Frei¬
lassen eines kleinen Zwischenraumes, wo sich in der Vorlage ein
Rubrum befand, und ebenso die Art, wie die Randbemerkungen an die
richtige Stelle gerückt erscheinen. Aus alle dem ergiebt sich das Bild,
das wir von der Tbätigkeit der italienischen Humanisten, eines Tedaldo
da Casa u. a. empfangen.
Korrektoren scheinen an der Handschrift nicht thätig gewesen zu
.sein. Dass auch die Rubra von dem Schreiber selbst eingetragen wor-
Ij ü
den sind, ist bereits oben bemerkt worden. Von späteren Händen ist
kaum etwas an der Handschrift verdorben worden. Dass eine junge
Hand an dem Rand eine vergessene Tomusbezeichnung nachgeholt hat,
wurde bereits gesagt. Von demselben Schreiber rührt wohl das
ßXao<pr][iia f. 225 v her. Endlich hat eine feine Hand, wohl im 15. Jahr¬
hundert, S. 443, 8 hinter jtoöcöv ein vergessenes vixpscog nachgetragen.
Dass die Handschrift für andere als Vorlage diente, beweist ein
Eintrag, der sich auf der Rückseite des letzten Blattes findet: Fuit
copiatus per Georgium Triphonium *) dimaluasia1 2) et finitto adj x hott0
1555. Das soll jedenfalls heissen, dass die Handschrift von Georg
Tryphon abgeschrieben und dass diese Abschrift am 10. Oktober 1555
beendigt wurde.
Über die früheren Schicksale der Handschrift ist nichts Sicheres zu
ermitteln. Wie und wo sie Bessarion erworben hat, ist nicht bekannt.
Wäre der Briefwechsel Bessarions publiziert, so könnte man aus ihm
vielleicht etwas Näheres darüber entnehmen. So aber ist man für
etwaige Vermutungen allein auf die dürre Eigentumsnotiz auf dem Um¬
schlagblatte angewiesen. Danach befand sich die Handschrift im Besitze
des „Cardinales Bessarion, des (Bischofs) von Tusculum“. Die Kardinals¬
würde erhielt Bessarion 1439, Bischof von Frascati (Tusculum) wurde
er zehn Jahre später.3) Im Jahre 1463 erhielt er die Würde eines
Patriarchen von Konstantinopel. Unter der Voraussetzung, dass der
Eintrag gleichzeitig mit der Erwerbung der Handschrift erfolgte, fällt
diese in die Zeit zwischen 1449 und 1463, da er, wäre sie nach 1463
in seinen Besitz gekommen, sich jedenfalls Patriarch genannt haben
würde. Über seine Sammlung hat Bessarion selbst manche Andeutungen
gemacht, namentlich in dem oft gedruckten4) Briefe, mit dem er die
Republik im Jahre 1468 davon in Kenntnis setzte, dass er ihr seine
reiche Bibliothek zum Geschenke machen wolle. Von Jugend an, so
ajQcupcov.
Brooke hat die Vermutung aufgestellt, dass mit dieser Handschrift
diejenige identisch sein möge, die sich einst im Besitze des Kardinals
Sirlet befand. In dem Verzeichnis dieser reichhaltigen Bibliothek2), die
später zum grossen Teile in die Hände des Giannangelo d’Altaemps kam
und von diesem später an den Kardinal Ottoboni, als Papst Alexander ge¬
nannt, gelangte, wird unter den theologischen Handschriften eine ähnliche
als Nr. 26 bezeichnet. Die Beschreibung der Handschrift in diesem Inventare
stimmt, was Inhalt und Form (Papier) betrifft, so weit überein, dass man
zu der Vermutung ein Recht hat, die barberinische Handschrift möge
nicht wie die andern Handschriften in die Vaticana gelangt sein, son-
1) Vgl. Guasti im Giornale degli Archivi Toscani VI, p. 127 ss. VII, p. 46 ss.
Stornajolo 1. c. p. LIX sqq.
2) Brooke, The Fragments of Heracleon p. 13 ff. The Commentary of Origen
on S. Johns Gospel I, p. XIII ff.
A. Die Überlieferung. XXXV
erheben zu sollen 1). Ich nahm an, dass V ausser M noch eine zweite
Quelle gehabt haben müsse. Was mich zu dem Widerspruch veran¬
lasst hatte, war der Umstand, dass eine Anzahl von Lesarten, die sich
in V oder seinen Descendenten fanden, so unleugbare Verbesserungen
des Textes darstellten, dass man sie als Konjekturen von Abschreibern
anzusehen sich nur schwer entschliessen konnte. Die von Brooke her¬
vorgehobene Thatsache, dass V versage, wo M eine rein mechanische
Beschädigung erlitten habe, liess noch eine andere Erklärung zu. Die
als Beweis angezogenen Stellen waren mit drei Ausnahmen dem ersten
Buche entnommen. Nun war offenbar an sich sehr wohl möglich, dass
V für Buch I aus M geflossen war, und dass für die späteren Bücher
eine andere Handschrift, etwa die Vorlage von M, zu Hilfe genommen
war. Dass die Vorlage wechselte, liess sich dann ungezwungen er¬
klären, wenn man annahm, dass diese Vorlage selbst schon irgendwie
beschädigt war. Dass das thatsächlich der Fall war, beweisen die
Lücken in M in Buch XIII (S. 228. 246f. 249. 256 f.). Brooke hat dann in
seiner Ausgabe des Kommentares den Beweis etwas verstärkt, indem er
noch eine Anzahl anderer Stellen, unter ihnen je zwei aus dem Buch
XX und zwei aus Buch XXVIII, heranzog und besprach2). Bei der
Wichtigkeit, die die Entscheidung dieser Frage für die Gestaltung der
textkritischen Grundlage hat, ist es nötig, den Beweis auf etwas breiterer
Grundlage nochmals zu führen, obgleich mich die Kollation des Venetus
überzeugt hat, dass die Vermutung Brookes richtig ist.
Zunächst ist freilich so viel festzustellen, dass V nicht direkt aus M
abgeschrieben sein kann, wenn anders der Schreiber nicht geflunkert
hat. Der Schreiber hat nämlich auf fol. 123r zu oqscov (S. 15, 31) am
Rande angemerkt: elye t6 jcqgototvjiov cogcdcov. So hatte er auch
zunächst abgeschrieben. Dann hat er aber co und at ausradiert und das
Richtige an die Stelle gesetzt. M liest oqzcdv. Folglich kann M nicht
das gesuchte jtqwtotvjiov von V sein. Dass V nicht aus M abge¬
schrieben ist, scheint mir noch aus einem andern Umstande hervorzu¬
gehen. Oben ist bemerkt worden, dass in V eine Einteilung durch¬
geführt ist, die den Anschein erwecken soll, als seien die 32 Bücher
des Kommentares noch lückenlos erhalten. Diese Einteilung steht nicht
etwa am Rande, sondern ist, allerdings nicht in gleichmässiger Form,
in den Text eingefügt. In M steht diese Einteilung von ganz junger
Hand an den Rand hingeschmiert. Dass der Schreiber von V. wenn
ihm M selbst vorlag, unmittelbar bei der Abschrift, ohne auf den (da¬
mals unpaginierten) Seiten ein Zeichen anzubringen, diese Neueinteilung
vorgenommen und dabei thatsächlich jeweils in der Länge gleichförmige
Stücke getroffen haben sollte, ist wenig wahrscheinlich. Wahrschein¬
licher ist, dass seine Vorlage die betreffenden Stellen am Rande mar¬
kiert und er diese Einteilung dann in den Text übertragen hat. So
konnte es ihm dann auch passieren, dass er t. 3 überhaupt übersprang
und bei t. 12 die rubrizierte Überschrift vergass. Im ersten Falle über¬
nahm er wohl aus der Vorlage ein Kreuz an dem Rande, dessen Be¬
deutung ihm vielleicht erst später deutlich geworden ist. Das zuletzt
Ausgeführte ist zwar an sich nicht beweiskräftig, da man sich den Vor¬
gang auch anders denken kann, dient aber doch dem oben angeführten
Umstande zur Stütze.
Auf Selbständigkeit gegenüber M lassen ferner zahlreiche, evidente
Verbesserungen schliessen, die V angebracht hat. Dafür bietet der
Apparat auf jeder Seite Beispiele genug. Solange es sich nur um die
Korrektur von offenbaren Schreibversehen, wie die Berichtigung von
itazistischen Fehlern handelt, braucht man auf diese Korrekturen kein
Gewicht zu legen. Das konnte der Schreiber, wenn er ein wenig Grie¬
chisch verstand, schon leisten. Aber auf die Verbesserung ganz nahe¬
liegender Fehler hat sich der Schreiber von V nicht beschränkt. Er
bietet daneben eine so grosse Zahl offenbarer Verbesserungen des Textes
von M, dass man die Frage aufzuwerfen hat, ob diese Verbesserungen
nicht dadurch zu erklären sind, dass eine ältere Handschrift, etwa die
Vorlage von M selbst, zur Verbesserung herangezogen wurde. Ich stelle
eine Anzahl solcher Varianten zusammen:
S. 13, 21 ovv M ovöccv V
44, 5 jiQoözaXsLTca M jiqoöxutcu V
62, 12 xivrjOavTog M mxrjöavxog V
106, 8 rj M xml V
113, 15 JtoXXol M jtoXXcp V
133, 3 jteqI avxoXoycov M jiEQicivxoXoyov V
146, 30 yevofitvov M XsyofiEVOv V
154, 1 Yv M viov V
155, 1 xexXrjxoxcov M xsxojuaxoxmv V
158 28 firjTQi M firjXQct V
168, 19 vorjTEöv vyicög M rjyrjxtov vorjTwq V
169, 1 öcöiia zb M oojfiaxi V
180, 10 öi]v xsXelav M ovvxsXsiav V.
Diese leicht zu erweiternde Liste beweist noch nicht allzu viel.
Unter den Korrekturen, die V angebracht hat, ist keine einzige, die nicht
A. Die Überlieferung. XXXVII
auch durch Konjektur gewonnen sein könnte. Man muss daher mit den
beiden Möglichkeiten rechnen, dass entweder in V eine genauere Ab¬
schrift eines verlorenen Archetypus vorliegt, oder dass die Handschrift
eine mit allen Mitteln philologischer Kritik hergestellte emendierte Aus¬
gabe des Johanneskommentares darstellt.
Dass letzteres der Fall ist, lässt sich nun noch nach weisen, und
dieses Resultat ist insofern bemerkenswert, als es beweist, in welcher
Weise schon im 14. Jahrh. philologische Kritik geübt worden ist. Da¬
für, dass V aus M geflossen ist und keine weitere Vorlage besessen
hat, ist zunächst der Umstand beweisend, dass V über M hinaus keine
Textstücke aufweist, die sich nicht sofort als Zusätze ausscheiden liessen.
Solche Zusätze finden sich
S. 28, 16 p?]QG)v avzov [tmg av hMhj q> aztoxuzai] Gen. 49, 10.
61, 24 o &sog 6gaGG£zai [zovg prj ovxag zfj afo]{hvfj Gocpia
Gocpovg] hv t?] jravovgyia avxcbv. Vgl. dazu I Kor. 3,19.
147, 20 £yev£xo [xal 6 xoopog avzov ovx syvco].
171, 26 ycj ZaßovXcbv [xal yrj Nefp&aAelfi]. Vgl. Matth. 4, 15.
177, 8f. cog vjio vopov [Iva zovg vjio vopov] xsQÖrjörj. Vgl.
II Kor. 12, 4.
202, 29 f. zov loyov C>rjz)]z£ov [xal oixov zov] hyovza
229, 16 zzjv 6txaioGvvr]v [yoQzao^zjvai £Gxiv, ei zig zr\v 6i~
xaioGvvrjv] Jtgo zov yoQzaG^r\vai [xoirjosisv],
294, 19 zfi ejcavQLOv [ojcsq aixiov syevsxo xal] zov 'Avögiav
336, 30 cdv zhxvov zov Aßgccafi [xaza ptprjGiv agszrjg ojtot]-
avovv zwv fisza zov Aßgaap.
366, 33 o jtazrjQ avzov [xsqI zov öiaßolov )Jyov\. hv de
*Palpoiq [hjtl äv&gojjiov povov ojg] zo 3Eya> 6h eijtov.
377, 24 zcp [tiscp xal jtazgl] z?]v ziprjv
468,3 xal dgrjphvov [jigoq avzov jzaga zov Gcozzjgog] zo O
jiotelg
Die Zahl der kleineren Zusätze ist durch die ganze Handschrift hindurch
sehr gross. Eine kleine Auswahl mag hier stehen:
S. 26, 1 zt]v zcöv Jtollmv * * a, Rd. dazu * * aßslztgiav.
134, 13 GvyxQtGiv 6oxovvza [sysiv]
136, 29 de [xal] at JtagazrjgrjG£Lg
137, 12 Ihysxai [de] jcgog zovzoig zolg <PagiGaiotg [xal zo] fl/;}
149, 27 zov xQiGxov [hjtl zcp] xazaoxevaGai
152, 8 apagxcolovq [elg pezavoiav]
21 ßanxiGpaxi de hyco [rrnde] ßajtziGdtjvai
Hierher gehören auch die zahlreichen Stellen, an denen Oeog, ygiozbg,
lrjGovg u. a. Eigennamen mit dem Artikel versehen worden sind:
XXXVIII Einleitung.
zern, dass man ihn Origenes nicht Zutrauen darf. Uber S. 377, 24
brauche ich mich nicht weiter zu verbreiten. Die Härte des Ausdruckes
xq> xrjv tl[17]v ist beabsichtigt, denn Origenes citiert (Röm. 13, 7). V
hat daher unrecht gethan, die Härte durch Einschub von üxcp xdi
Jiaxgt zu mildern. Auch an der letzten Stelle S. 468, 3 wird man V
nicht recht geben. Ein Grund, den überlieferten Text zu ändern, liegt
nicht vor.
Das Resultat dieser kritischen Prüfung der grösseren Zusätze von
V fällt also nicht zu dessen Gunsten aus. Nirgends hat sich eine
Handhabe geboten, den Text von V als den ursprünglicheren in An-
XL Einleitung.
Dass der Bearbeiter des Textes, dessen Werk wir in der Venediger
Handschrift noch besitzen — ob er mit dem ungenannten Schreiber
identisch ist oder nicht, kann nicht mehr entschieden werden ■ , mit
einer über das gewöhnliche Mass hinausgehenden Gelehrsamkeit aus¬
gestattet war, lässt sich aus mancherlei kleinen Zügen entnehmen.
S. 44, 31 macht M am Rande die Bemerkung, dass die Marcioniten drei
Prinzipien annehmen, das gute, das gerechte und das böse. Origenes
redet nur von Häretikern im allgemeinen, ohne anzudeuten, wen er
dabei im Auge hat. Damit hat der Verfasser dieser Randnotiz bewiesen,
dass er ein gewisses Mass von antiquarischen Kenntnissen besass. Dass
der Abschreiber von M diese Kenntnisse nicht mehr hatte, zeigte er an
einer andern Stelle, S. 80, 35. Er hat am Ende von f. 1421 an den
Rand die Notiz gesetzt: MaQxicQViörag Ityei- Der Text bietet nichts,
was die Notiz an dieser Stelle rechtfertigen könnte. Dagegen ist f. 142
in der ersten Zeile von denen die Rede, die eine Mythologie von Äonen-
syzygien erdichten, und darauf sollte sich die Randbemerkung am Ende
der vorausgehenden Seite beziehen. Der Schreiber von M fand sie in
seiner Vorlage vor und schrieb sie mechanisch ab. Wohin sie zu setzen
war, wusste er offenbar selbst nicht. V hat sie an den rechten Platz
gestellt und damit bewiesen, dass der Name der Marcioniten für ihn
kein leeres Wort war. Aber das beweist auch weiter, mit welcher Sorg¬
falt diese Arbeit gemacht worden ist. Statt die an ihrem Platz un-
A. Die Überlieferung. XLI
haben mag, so viel ist deutlich, dass jtsölov eine gelehrte Kor¬
rektur darstellt.
137, 8. Luk. 3, 8 xaQJiovg ä&ovg xrjg /lexavoiag. M at-iovg xag-
jrovg x. [i. Letztere Lesart findet sich noch in B, die andern
Handschriften lesen wie Y. Auch hier ist deutlich, dass eine
beabsichtigte Korrektur vorliegt.
139, 28. Joh. 1, 27: ov ovx si/il a^iog. M ov ovx ei/ii sycb agiog.
Die Lesart von V stimmt mit tfCL 33 verss. In den übrigen
Zeugen schwankt die Stellung von iyco; ein Teil setzt es
vor a^Log (BX 69 Syr. Hier.), teils danach (A J. 1 EFGH al.
g). S. 140, 27. 145, 34 hat auch Y das lyco beibehalten.
153, 10. I Kor. 10, 4: xal jcavxsg xo avxo jiofia jcvsvfiaxixov
ejtLov. M xal jtavxsg ro jiV£V[iaxLxbv sjilov JtOfia. Wie
Y lesen DFG 37. 47. KL verss. g. Wie M liest nur A und
Aeth. Die Stellung ist bei BtfC 17P verss. ebenso, nur dass
hier nach ro ein avxo eingesetzt ist, das auch Origenes an
anderen Orten bietet (vgl. den Apparat). Auch hier ist
deutlich, wie Y mit gelehrten Mitteln arbeitet.
185, 11. IKor. 5, 7: ro jcaöya fycov vjisq rjiimv hxvfrr} Xgiörog.
So lesen auch tfcC3 37. 47. LP al. g. M lässt mit Btf*AC*DFG
17. al. vjteg rjucov aus.
Es ist zwecklos, die Beispiele noch weiterhin zu vermehren, da es
hier nicht zur Erwägung steht, ob sich die Textform, nach der Y kor¬
rigiert ist, noch nach weisen lässt. Die Bearbeitung ist auch nicht so
durchgreifend gewesen, dass alle Citate nach einem bestimmten Texte
revidiert worden wären. Es genügt aber zur Charakteristik des Be¬
arbeiters, dass er überhaupt auch nach dieser Seite seinen Text, soweit
es in seinen Mitteln stand, korrekt zu gestalten suchte. Dass er
die Korrektheit anders verstand als wir und statt von dem Texte zu
lernen ihn vielmehr zu belehren suchte, wird man ihm nicht verargen
dürfen.
Die philologische Kritik handhabte dieser Gelehrte mit Verständnis
und Scharfsinn. Nicht überall ist es ihm gelungen, die Schäden des Textes
auszubessern, und an manchen Stellen hat er sich offenbar in den Mit¬
teln der Herstellung vergriffen, weil er in die Ferne schweifte, wo das
Gute nahe lag. Die Fehlgriffe kommen aber nicht in Betracht gegen¬
über der grossen Anzahl von Fällen, in denen Y den Text ohne Zweifel
richtig hergestellt hat. Es geht aus diesen zahlreichen Emendationen
hervor, dass der Bearbeiter wirklich Griechisch verstanden hat, und
ferner, dass er mit den Fehlern der Überlieferung, wie sie sich land¬
läufig finden, vertraut gewesen ist.
A. Die Überlieferung. XLIII
Ein Wort über die Randnotizen mag noch zum Schlüsse angefügt
werden. Schon oben habe ich darauf hingewiesen, dass V auch in der
Behandlung der überlieferten Glossen nicht unbedacht zu Wege ging.
Überall kann man beobachten, dass der Bearbeiter sich Mühe gab, die
Expektorationen an die richtige Stelle zu setzen. Manches hat er ge¬
strichen, weniges auch zugesetzt. Von den Zusätzen sind diejenigen be¬
sonders bemerkenswert, in denen die Lesart der Vorlage citiert ist. Ich
stelle diese kritischen Notizen hier zusammen.
S. 13, 1 ovx £öti öta tov sv [lies xqvjitco] XQLöTLavLöfiov
[iovov övvaxov. Statt [iovov hat V vo[iov im Text, dar¬
über -j-; am Rande 4- dy£ (sc- T° xqwtotvjiov) [iovov.
15, 31 ojQa £Jt\ tcqv oq£(ov. V hat ebenso, doch 6 und s auf
Rasur, am Rand die Notiz: dy£ r6 jiqoitotvjzov (DQaicov.
Welche Folgerungen sich aus dieser Notiz für die Vorlage
von V ergeben, ist bereits oben erörtert worden.
28, 22 £cog av Ixßafo] Ix v'ixovg ttjv xqlölv. V hat im Texte
kx V£Lxovc; am Rande vixovg. Vgl. den Apparat z. d. St.
Diese Lesart von Jes. 42, 3 == Matth. 12, 20 ist singulär.
Die LXX lesen an der Jesaiastelle £cog av £Jtl yrjg xqlölv.
Aq. Theod. £cog av &fj kv rfj yfj xqlölv. Bei Matth, heisst
es: £cog av Ixßalq {hxßal£l L/7, hxßall£L X) dg vlxog xrjv
xqlölv (+ avxov X Syr. Hel.). Da Origenes ausdrücklich
bemerkt, dass er nach Jesaia citiere, so ist das Stück aus
einer Hs. abgeschrieben, die durch den Text von Matth, inter¬
poliert war. Was V eingesetzt hat, ist durch Konjektur ge¬
wonnen. Daher die Randnote.
40, 29 f. ayQL [1£Qlö[lov ipvyrjg xal jtV£V[iaxog. Statt jiv£V[iaxog
hat V im Texte öwf/arog, darüber . . und am Rande * * xal
jtV£vuaxog. Origenes citiert Hebr. 4, 12. Dort lesen alle
Zeugen wie er. V hielt eine Änderung für nötig, weil ihm
offenbar die„Scheidungvon Seele und Geist“ nach seiner Psycho¬
logie unvorstellbar war. Daher setzte er öcofiarog ein und be¬
zeichnte durch die Anmerkung seine Änderung als Konjektur.
162, 8 ajco tov Talg afiaQxiaig ?yuäg jiLJcQaöxo[i£VOvg ayoQaöar-
Tog. V hat im Text ÖLajtQaöavxog, davor am Rande •:•
£iy£ to jiqcqtotvjzov ayoQaöavxog. Die Konjektur ist über¬
flüssig; der Sinn des Origenes ist ja deutlich der, dass wir
wegen unserer Sünden verkauft worden sind, wie unbrauch¬
bare Sklaven verkauft werden. Der Käufer war der Teufel,
in dessen Gewalt wir damit kamen. Aus diesem Sklaven¬
verhältnis hat uns Jesus erlöst, indem er uns durch sein
D*
XLIV Einleitung.
Wenn der Apparat ein klares, leicht zu übersehendes Bild von der Über¬
lieferung bieten soll, so hat in ihm nur das ein Daseinsrecht, was für
die Überlieferung, einerlei ob sie richtig ist oder getrübt, wirklich be¬
langreich ist. Schreibfehler der gewöhnlichsten Art gehören nur dann
hinein, wenn sich aus ihnen bei anderer Beurteilung ein anderer Text
gewinnen lässt, als der hergestellte ist. Nach diesem Kanon habe ich
den Apparat von allen denjenigen Varianten gesäubert, die nur die
nicht eben unbekannte Thatsache belegen, *dass die Schreiber häufig
ausser stände waren, korrekt zu schreiben. Immerhin hat der Benützer
ein Recht darauf, zu erfahren, in welcher Richtung sich diese Beschädi¬
gungen leichterer Art befinden.
ß) cu und t:
S. 28, 9 dpeöeöav(st.alveGaiGav); S. 235, 4 svczzogisroq (cd-)
vgl. 250, 10 244, 5 vyicuöi (vycsGi); ebenso
35, 23 otovzcu (oiov xe) 258, 1
132, 19 öo^rjzai(-£); 263, 34 ftcaoaGfrcu (-a); ebenso
31 söTcu (-a); ebenso 370, 4. 265, 24.27. 266,27. 267,
433, 10 1. 29. 269, 2. 271, 7. 23
139, 8 Ityezcu (-a); ebenso 237, 268, 12 deaöszs (-cu); vgl. 269,6.
17. 443,21.24. 444, 1. 8. 269, 21 dtrj&rjzcu (s)
451, 20. 278, 27 jtoQSvsGdcu (-a)
152, 17 l'/jtzai (-a) 311, 15 djzofrav£iGx)cu(-e); eben¬
154, 8 JiQoöayayeTcu (-e) so 312,23.25. 313, 3.12.
156, 14 övvaG£ (-cu) 313, 11 dvvaöfrcu (-e); ebenso
24 xXe£tv (xla'iELv) 352, 32
158, 2 ßltjtsz£ (-cu); ebenso 317, 5 dvaGx7]G£Gfi'£ (-cu)
159, 3 24 Jl£7lldvi]G$(U (-fi)
160, 19 vosiode (-cu) 319, 4 £giJi£t-cu (egijcaigai)
173, 28 djtoGzr/G£Z£ (-cu) 325, 10 £(iJi£GtiG&e (-cu)
29 JZQOGfr?]G£Z£ (-cu) 344, 5 jiQ0G£V'y£G&cu (-a)
187, 20 IrjipeoOcu (-s) 369, 21 £jiaxovGsz£ (-cu)
189,27.378,15. 421,26 vogu- 372, 4 ji£{)iay£xai (-e)
Gxcuov; vgl. 215,10. 296, 378, 28 zazcuofricov (-z£G&-)
3 (piXoxinr\xaLOV 228, 7 383, 31 Ö£[ioviov (öcußoviov)
tflxrjxaiov 229, 27. 421. 415, 10 £GxQaxojiaiÖ£vxoxa (i-
28 jtaQax?]Q7jxaiov 235, GzQazoJt£Ö£vxoxa)
29 cpcovrjzalov 259, 1 428, 8 üvqcuov (dvQcov); vgl.
avaßaxaiov 272,18 agf- 429, 5
zaGxalov 278, 15 xaza- 429, 31 £VGZ7]G£Z£ (-ai)
(pQovrjzcüov 290,31 gxo- 443, 28 aJtoxcoQEizcu (-a)
jit]xcuov 375, 27 aizta- 444, 17 £^eza^£Z£ (-cu)
xalov 375,32 xazavorj- 28 ocpciXczai (-a); ebenso
zaiov 383, 24 sazaiov 445, 12. 28
461, 21 dxovGzalov 454, 10 C,TjZ£lZ£ (-cu)
200, 31 yalauxcüZ£Qa\ ebenso 463, 18 Z£XZ£V£ZCu(z£XZcdv£ZCu)
203, 25 468, 11 XaßExcu (-a)
223, 15 özcu (oze) 478, 12 £xl££v (exXcjuev)
Wie diese Liste ausweist, betrifft die Hauptmasse dieser Fehler die
Endung der 3. pers. sing. pass, und 2. pers. pl. activi, des Infinitiv und
der 2. pers. plur. pass. Fehler dieser Art in der Mitte der Worte sind
verhältnismässig selten. Häufiger sind nur die Fehler bei dem Verbal¬
adjektiv. Doch ist bei diesen offenbar der falsche Analogieschluss auf
A. Die Überlieferung. XL VH
die Adjectiva mit der Endung 10g (ßsßaioq, avayxaioq) für die falsche
Schreibung massgebend gewesen.
7) Sl und i:
147, 4 öiöaöxatäicr, ebenso 253, S. 242, 6
OO
25. 269, 16. 20. 279, 28. 27
c*.
308,28. 351,19. 392, 25. 271,31.472,30.473,31.32
404,2.7.11. 417, 11. 420, 252, 26
5. 424, 5. 433, 28 317, 32
279, 25 txEQoÖLÖaöxalda 469, 12. 13
154, 25 EjiayyalELa; ebenso 220, 374, 15
33. 259,31. 271,28. 274, 395, 27
26. 367, 10. 387, 5. 395, 408, 20
17. 401,8.12. 477,26.28 422, 5
199, 24 axoZovfrsia; ebenso 241,4 447, 2
236, 12 [iv&OJtoisia 458, 22
ln Namen: S. 131, 11. 132, 18. 326, 8 r\ldag (Bliag)1)
237, 6. 25. 238, 5. 252, 30 ösudv (2ic&p) 2)
ygl. 298, 6 tsQOöolvfisircov
360, 14 iiaöiavuxr\v
395, 1 anahf\xuxat
Im Anlaut: S. 222, 6 siöovxsg (t-); ebenso 289, 1. 399, 1
240, 18 döayysXoc \i~)
273, 19 döwfisv (t-); vgl. 272, 28 övveiöhv
360, 32 eioaax (i~) u. ä.
Bei Endungen: S. 220, 8 Jiolug (jtohg)
249, 31 drüsig (axfilg)
263, 18 avajravösig (dvanavoiq)
261, 31 Zdgsig (tägig); ebenso283,33.303,7.334,22.368,14
263, 30 övvafieig (övvafug)
404, 28 [idvxsiq, ei aus r\ corr. ({iidvxig)
Besonders häufig bei Formen von yipofiai:
S. 186, 4 ysiveöfrcu; S. 332, 5 ydvr\xai
228, 4 yeivexar, ebenso 247, 26. 418, 18 ysivcdfisd'a
278, 10. 295,18. 297,18. 240, 21 yeivoftsvog;ebenso287,5.
372, 26 296,32. 342, 8. 359, 14
273, 14 yuvovxar, ebenso 310,26
1) I Kön. 17ff. liest B ebenso, A Luciau stets ’HXlccq. Matth. 11, 14 hat D
rjXziaq. Luk. 1, 17 B ’flAe/a. Blass, Gram. d. ntl. Griech. § 3, 4.
2) Im A. T. ziehen B^A Sitov vor, doch schwanken die LAA. (Ps. 101, 22
liest B oelujv; sonst fast überall nur T) Jes. 2, 3 hat BA (Tenor, xQY1 ouov; 3, 17
B*n oeicov, B^AQD oitov u. s. w. Im NT. lesen die älteren Zeugen nur ouov.
XL VIII Einleitung.
von xiveco:
S. 253, 15 X£X£IP?]XCU S. 401, 17 xuvrjöai] ebenso 416, 24
255, 6 X£X£Lvr}[i£vog\ vgl. 417,22 vgl. 27
345, 4 x£iv?]&ri<j£ofrai 468, 23 x£xeirrjxafiev
363, 13 [i£Tax£Lvi]ü'r]vai 228, 29 £nz£^^/yro^;ebenso333,l 1
365, 34 hx£ivridriii£v 333, 11 7toxvx£ivr\xog
im Aor. von Xsljcco:
S. 285, 28 xaxalujimv (-Z/.jicqv); S. 316, 28 xaxalujiövxog
ebenso 284, 25. 287, 13. 469, 11 xaxal£Ljiovn
417, 20
und hin und wieder in andern Formen:
S. 155, 19 Ö£ig (dig); 226,3 xQ£löxal- S. 290, 6 xay£iov; ebenso 460, 24.
Ö£xaxco 466, 5. 7. 25 u. ö.
163, 18 dv£i£0^ai (ävisö&ai) 293, 27f'. x£Qaöx£iov, ebenso 296,
175, 15 ovxcog u (ovxcoöi) 21. 31. 402, 19.
187, 30 (pksiav (cpliav) 307, 5 TQajt£^£iXttL
192, 22 £jt£xad'£tO£v 309, 10 loyxtcov
227, 14 Ö£i\pr\v (öityrjv) 321, 31. 34 jtol£ixrjq\ 322, 8 jio-
17 JtoZXdx£ig Z£cxoyQa(prjd'£Vxag
27 vgisZv 332, 9. 11 ovxa{U£LVovg
228, 7 jtelvcov (jtivxov) 153, 11 333, 7 /isit-eöt
£3l£LV0V (ßjuvov) 340, 8 ajiox.xdvvvxai
17 dv£iiu(D[j£va 407, 3 JtQ£ößvX£Q£lOV
235, 5 (pvö£ixrj 410, 9 xq£iov (xqlov)
264, 6 Ö£LXOV (ölxov) 452, 14 dv£ll£Lnmg
272, 28 6vv£LÖ£iv 457, 3. 461, 20 ii£i[iovn£vog
285, 32 tyulov 461, 12 JlQOOX£XA£LiU£VOg
289, 14 (oÖ£ivovöav\ ebenso 420, 472, 32 6{i£ilr](javxog
14. 428, 15. 17.
Besonders häufig ist die Verwechselung von £Jtl und ijcd, z. B.S.229, 5.
274, 34. 291, 2. 369, 11. 428, 32 und von £ji£i (hju) und txi S. 31, 8.
46, 9. 56, 23. 155, 3. 202, 5. 330, 19. 388, 9 vgl. S. 42, 4. 265, 7. 325, 19.
Umgekehrt steht t für £i:
S. 144, 3 xlioavxoQ S. 292, 28 IXtxQivcög (rifoxQcvmg)
151, 12 yixvia 300, 18 {Kxqxvql (Lua(JxvQ£l)
158, 26. 30 oQLvrjv, oQivrj 317, 31 ccvaLQrjOiv (dva.LQr\G£iv)
161, 28 oiovi (olop£l); ebenso 374, 10 iöovxai (höopxcu)
280, 29. 348, 31 13 Zimiaxa (foififiaxa); vgl.
223, 9 övvaiug (dvvdfieig) 458, 11
259, 33 JuvaO£x£ 392, 3 aQftooiv (ccQftoöEiv)
284, 36 aiyloig (alydoig) 402, 11 jt£Qü6xrjX£iaav
A. Die Überlieferung’. XLIX
S. 430, 13 It-cu (sl§ai) S. 372, 29 yvcoGr] (-u)
163, 12 aXrjOia; ebenso 238, 23. 400, 10 7][U (ei-).Vgl. den Ap¬
360, 10. 363, 16. 28. 29 parat zu S. 78, 17. 86, 5.
364,7. 367,8. 369,11 262, 2. 294, 4. 355, 21.
393, 25. 470, 14 7] und v:
468, 18 vyia
S. 163, 11 ßgczxvv (~vv)
6) r\ und i\ 180, 10 Grjv T£l£iav(Gvvx£}.£iav)
S. 44, 33 dj]fi?]ov()y6v 185, 20 Jr.av7]yr]Qr} (jr.av7]yvg£i)
56, 30 coöis fäörjs) 250, 5 7][ilv (v-)
66, 13 afiagtifidrcov 289, 14 7)[taq (u-)
208, 3 6tay8iQiaaOx)ai (öiaysi- 356, 4 jtoXrjv (-vv)
Qrjöao&e). 7j und oi:
239, 30 fit ([ir]) S. 66, 15 rolq (trjq)
258, 9 ycoQLTL/ca (xcoQrjzLxa) 93, 3 hg Ir] (eIg'ioi)
270, 10 &£Q7]G£L (&£QlG£t) 246, 24 vooizav (vot]t6v)
285, 20 cpLloOcHpLöavToiv 300, 32 [toi ([irj)
300, 22 xq\ (xQ7j) Ti und ov:
301, 27. 29 d [d (ei [d]) S. 244, 21 dllovq (allr]q)
306, 22 xoÖQavxiq (xodgavTTjq)
£) oi und v:
332, 21 dy£x>gyiGiag
S. 181, 18 Gv (gol)\ ebenso 231, 28.
340, 14 £^a(pav7]öai (-lGcu)
Gol (gv) 263, 30
394, 30 lldod'7]T't] (UdöfrrjTi)
244, 10 vioi (viov); 359, 15 viov
427, 2 axolovfrrjav (axoXov-
(vioi)
ftiav).
329, 31 öl[i(^7][i)Vg\. den Apparat oi und i:
zu S. 137, 29. 174, 28. S. 229, 27. 294, 32 jtoleiv (jueIv)
206,32. 215,24. 223, 23. und rj:
oi
257, 7 S. 300, 32 [tot ([17])
n ei: oi und ei: *
S. 155, 7 loQÖdv£L ('loQÖavy) S. 210, 8 COGJt£Q Oi (eoGJt£Q£l)
211, 11 <jW£Vjtafrr]6£L (-rj) 272, 34 oioi (si oi)
248, 26 oÖ£Lydv (oÖ7]yov) 282, 13 coGel (coq oi)
252, 25 davfia^riv (davfid^Lv) 312, 28 £i (oi)
253, 5 £h]lv(h] (eItjIv^ei) £) e und i:
255, 6 HQCOTCOV (?]g(DTCOv) S. 53, 19 ori (ote); ebenso 173,24.
256, 5 ahovfi£V£i (-rj) 271, 27. 312, 2S
271, 19 &8QIG7] (-El) 134, 6 OT£ (ori) u. ö.
290, 28 rjJKX) (eIjigo) 186, 9 ideccq (löiaq); 278,21 lösav
303, 14 yivcoGxrjv (-elv) (iöiav)
322, 18 drjGavQi&i (-%) 213, 28 kv sctVTco (iriaito5)
Einleitung.
L
S. 261, 3 voöev (voelv) S. 293, 10 xadaQdvxa{xa&oQcövxa)
267, 19 aX^iq (aXrj&sq) 334, 26 reo (xd)
273, 10 kjislafiipav {sjccXafiipav) 416, 15 övvaycoyovx8q (övvaya-
275, 31 JtSQlfllVOVTEC {jt8QLfl8- yövxsq)
VOVTEq) {f) ß und v \
278, 33 oude (ov Öl) S. 259, 20 8Juöx8ßaC8xaL (-6x8va£8-
316, 25 ÖZQ(XZ8COZCOV zai)
401, 13 8JT8(p8Q8XaL [8JlL(ptQ£TCa) 329, 28 kßriQ86zrjöav (8vr]Q-)
a und cc: 386, 12 y8ߣö&cu (y8V8öfrcu)
S. 263, 21 svaxa (svsxa) i) v und t:
410, 9 av8ßal8V (beßalsv) S. 122, 20 JLLV&avovzcu (jcvvfr-)
rj) a und o>: 411, 21 (pvlLOzicdocq {(piXiOxi-
S. 289, 29 8QODTO.V (tgcozcöv) a'ioiq)
HSVCD (-wv)\ 154,24 rporpiy (-r/v); 160,8 ovös (-er); 206,26 c^(iaivei
(■H; 208,32 TW (twv); 209,27 svzötrjxvla (-av) u. ä. S. 211, 17. 236, 17.
237,19. 245,7. 281,12. 314,5. 341,29. 357,8. 362,10. 374,1. 390,4.
420, 2.
— ÖJltQUa TOÖOVTCp)
1) In diesem Falle darf man vielleicht mit allen Vorbehalten eine Vermutung
über den Ursprung von M äussern. Die Beispiele für tachygraphisch geschriebene
Handschriften entstammen Grotta Ferrata. Gerade in der Zeit, die ich für die
Vorlage annehme, besitzen wir ein Beispiel einer z. T. tachygraphisch geschriebenen
Handschrift im Cod. Mus. Brit Gr. Add. 18231 (aus dem Jahre 972), von der Proben
veröffentlicht sind. (Vgl. Palaeograph. Society vol. I, pl. 28. Wattenbach et von
Velsen, Exempla t. VII vgl. Thompson, Handbook of Greek a. LatinPaleogr.2 [1894],
p. 83 f.) Nun weisen uns die Abschriften von M nach Italien. Für V habe ich aus
der Herkunft des Papieres auf italienischen Ursprung geschlossen. Alle jüngeren
Abschriften stammen mit einer Ausnahme aus Italien. Im Morgenland ist nur eine
einzige Handschrift nachgewiesen, deren Ursprung noch nicht genauer bekannt ist.
A. Die Überlieferung LY
c) Mechanische Versehen des Abschreibers.
cc) Dittographien. Die Zahl der Dittographien ist verhältnismässig
gering. Zum Teil sind sie schon in alter Zeit bemerkt und die über¬
schüssigen Buchstaben durch übergeschriebene Punkte athetiert worden
Ich stelle sie hier zusammen mit Übergehung derjenigen Fälle, in
denen es sich um einzelne Buchstaben handelt.
S. 9, 26 axovov\ovxa 243, 3 Jtvsvfiaxi xi
27, 33 xoQiv&LOvq\iovq 14 jzqoöxvvov\vovöiv
34, 25 yvcoöxoöxofisva 283, 18 oxioxoiovxoq
•• • 328, 21 JiQOJtQoysvsoeooq
49, 30 xav\xavxa
340, 12 ael jrcöq asl
75, 9 coq qaxcoQtüxov
•• ■ • 346, 26 jioiei xa 8Qya xov *Aß-
119, 19 £iQr/\siQr](iSvoiq
Qaa[i doppelt
125, 23 jzefnpaocoiv 357, 16 rj 67tcoq jzoxs xqt]öi(iov
174, 28 JiQoo&ocxovovxa (jtQoö- doppelt
&olx ’ av) 375, 19 eivac t~vXov doppelt
182, 4 (irjöhv av 396, 7 SiJtofiev av
23 to|tojtou 424, 5 hvxolaq doppelt
195, 28 Jtmlovvxaq xaq
ötammt sie aus V, so ist sie vielleicht in Venedig geschrieben, und ihre Reise nach
demAthos erklärt sich ohne Schwierigkeiten so, dass sie als Tauschexemplar dort¬
hin ging. Unter diesen Umständen hat es nichts Auffallendes, wenn man annimmt,
dass die Vorlage von M in Grotta Ferrata oder einem andern süditalienischen
Basilianerkloster lag, und dass M dort hergestellt worden ist. Man kann dann
aus den noch erhaltenen Beispielen schliessen, dass der Text der Urhandschrift
so geschrieben war, dass in ihm Tachygraphie mit gewöhnlicher Schrift wechselte.
Denn eine grosse Anzahl der Fehler weist darauf hin, dass die Vorlage in Mi¬
nuskeln geschrieben war. Aber gerade das stimmt vortrefflich mit deinBild. wie
es z. B. Lond. Mus. Br. gr. Add. 18231 gewährt.
LVI Einleitung.
d 336, 8 tavrovg
31 aQiioviov (vergl. 132, 27, TU
420, 18 [Laliora
lictösv)
V
1) Den genauen Titel vermag ich nicht anzugeben, da mir die Ausgabe nicht
zu Gesicht gekommen ist und die bibliographischen Hilfsmittel versagen.
2) Der Johanneskommentar nimmt den zweiten Band ein.
A. Die Überlieferung. LIY
seine Origeniana mehr für das Verständnis des Origenes gethan hat,
als ein Theologe vor ihm und nach ihm1).
Die nächste Ausgabe von De la Rue (t. IV Parisiis 1738—1759)
hat bis in die neueste Zeit den Markt beherrscht. Den Ruf, den die
Mauriner in der gelehrten Welt einmal besassen, hat dieser Ausgabe zu
einer Berühmtheit verholfen, die ihrem Werte nicht entspricht2). Der
Herausgeber der drei ersten Bände war Charles de la Rue. Nach
seinem Tode vollendete das grosse Werk sein Neffe und Ordensbruder
Charles \incent de la Rue. Wie zu andern Maurinerausgaben waren
auch zu dieser eine Anzahl Handschriften neu verglichen worden; aber
die Kollationen sind sehr nachlässig gemacht und scheinen strecken-
v eise nur Stichproben geliefert zu haben. An eine Untersuchung des
Verhältnisses, in dem die benutzten Handschriften zu einander stehen,
dachte damals niemand. Man darf es daher auch De la Rue nicht ver¬
argen, wenn er als Lesarten Kopistenfehler, Emendationen und Ursprüng¬
liches wahllos in seinem Apparate zusammengeschüttet und nach Gut¬
dünken eine Auswahl getroffen hat. Aber darin ist er nicht entschuldigt,
dass er den Text recht sorglos abdrucken liess, sodass sich neben Lücken,
die dei Setzer verschuldet hat, auch gelegentlich Dubletten finden, die
ebenfalls nur auf mangelhafter Korrektur beruhen. Die zu dieser Aus¬
gabe herangezogenen Handschriften sind, ausser dem bereits von Huet
benutzten Codex Regius (Paris. 455), die zwei Barberini (o.S.XXXf.) und
der Cod. Bodleianus (o.S. XXXII). Mit Hilfe dieser Handschriften ist der
Text an vielen Stellen verbessert worden. Die Noten enthalten in erster
Linie Emendationen, einige wenige auch Beiträge zur Erklärung, worin
fieilich Huet unstreitig mehr geleistet hat, als die Benediktiner. Trotz
aller Mangel ist diese Ausgabe für die Folgezeit massgebend geblieben.
Der Nachdruck von F. Oberthür, der in Würzburg 1781—1786 erschien,
verdient Erwähnung nur mit einer scharfen Zensur. Der Herausgeber
hat die Accente weggelassen und dafür ein reichliches Mass" von
Schnitzern einlaufen lassen. Mit zahlreicheren Fehlern ist wohl selten
ein griechischer Text gedruckt worden, wie hier. Besser ist der Neu¬
druck, den Lommatzsch (Berlin 1831 ff.) auf den Rat Neanders unter-
1) Ein seiten getreuer Nachdruck dieser Ausgabe erschien in Köln 16S5. Die
Ausgabe Paris. 1679 scheint nur ein neues Titelblatt vor den Druck von Rouen
gesetzt zu haben.
2) Der stolze Titel lautet Qiysvovc za evqioxo/lievcc ndvzcc. Origenis opera
omnia quae Graece et Latine tantuin extant et eius nomine circumferuntur. Ex
varns Editionibus et Codicibus manu exaratis, Gallicanis, Italicis, Germanicis et
Anglicis collecta, recensita atque annotationibus illustrata, cum vita auctoris et mul-
tis Dissertationibus ediderunt Carol. et Carol. Vincent. De la Rue.
E*
LX Einleitung.
nahm. Dass der Text zu einer Zeit gedruckt wurde, als Lachmann
bereits in Berlin wirkte, konnte man ihm freilich nicht anmerken. Lom¬
matzsch hat sich um kritische Hilfsmittel nicht weiter bemüht. Den
Text druckte er nach der Vorlage ab und fügte dazu die Noten von
Huet und De la Rue. Immerhin ist die Ausgabe nicht unpraktisch
gewesen und verdient nicht den scharfen Tadel, den über sie zu fällen
die neuere Zeit für gut befunden hat.
Ein wichtiger Schritt vorwärts war die Ausgabe von A. E. Brooke1).
Der Herausgeber hat die handschriftliche Überlieferung neu untersucht,
die vorhandenen Handschriften zum grössten Teil selbst eingesehen und
den Nachweis geführt, dass alle vorhandenen Codices auf den Mün¬
chener zurückzuführen sind. Er hat dementsprechend die Münchener
Handschrift allein zu Grunde gelegt und den Text nur da geändert, wo
er verderbt erschien. Daher hat er an einer grossen Anzahl von Stellen
die durch spätere Abschreiber und Herausgeber entstellte Überlieferung
gereinigt, auch durch eine grosse Anzahl treffender Konjekturen beschä¬
digte Stellen geschickt geheilt. Dass seine Kollation nicht überall
genau ist, und dass Brooke durch Missverständnis einzelner Kompendien
die Handschrift zuweilen etwas sagen lässt, was sie nicht sagt, beein¬
trächtigt in etwas den Wert dieser praktischen Handausgabe, zu deren
Verdiensten auch eine Vermehrung der Nachweise über benutzte Bibel¬
stellen und der Abdruck einer grossen Anzahl von Fragmenten, die in
Katenen erhalten sind, gehört.
Eine Vermehrung des textkritischen Materials ist auch bei der vor¬
liegenden Ausgabe nicht möglich gewesen. Für sie konnte nach den
vorausgehenden Untersuchungen nur die Aufgabe sein, den in M über¬
lieferten Text so rein als möglich zur Anschauung zu bringen. Eine
vollständige Kollation von V erschien notwendig, einerseits weil nur
dadurch über das Verhältnis von V zu M endgültig Sicherheit geschaffen
werden konnte, und sodann, weil in V an vielen Stellen der durch
eingedrungenes Wasser beschädigte Text von M, der jetzt unkenntlich
geworden ist, sicher gelesen war. Im übrigen musste sich der Heraus¬
geber darauf beschränken, Verderbnisse zu heilen, soweit die Heilung
auf der Hand lag, grössere Verderbnisse als solche kenntlich zu machen
und nach dem Masse seines Verständnisses den Weg zu ihrer Beseitigung
anzugeben, die angeführten Bibelstellen möglichst zu vervollständigen
und endlich die Katenenüberlieferung heranzuziehen. Er bekennt dabei
dankbar, dass, wenn die Ausgabe einen Fortschritt darstellt, das Haupt¬
verdienst nicht ihm, sondern Paul Wendland gebührt, ohne dessen
thätige Teilnahme er seine Aufgabe kaum so hätte durchführen können,
wie es geschehen ist.
1) Durch die Freundlichkeit Lietzmanns war ich in den Stand gesetzt, die
Korrekturbogen von dessen ausserordentlich dankenswertem Katenenkatalog (Nach¬
richten d. k. Gesellsch. d. Wissensch. in Göttingen, phil. hist. Kl. 1902, H. 5) zu
benutzen. Ihm für sein Entgegenkommen auch hier zu danken, ist mir eine an¬
genehme Pflicht. Auch der erste Halbband von v. Sodens Schriften des N. T.
(Berlin 1902) erschien noch gerade rechtzeitig, dass ich seine Ergebnisse mit den
meinen vergleichen konnte. Wenn mich meine Studien teilweise zu andern Resul¬
taten geführt haben, so sehe ich, falls meine Resultate sich gegenüber den seinigen,
wie ich hoffe, als richtig bewähren sollten, das nicht als ein besonderes Ver¬
dienst an.
2) A. a. 0. S. 590.
LXII Einleitung.
Codex Paris, gr. 212, saec. XIII. Perg. (nur den Schluss ent¬
haltend [c. 10, 9 — c. 21]) [D]
Codex Taurin. 4 (B. I. 9), saec. XIII. Bomb. [C]
Codex Monac. 97, saec. XV. Pap. [B]
IV Römische Katene:
Codex Vatic. gr. 758, saec. XI. Perg. [S]
Codex Vatic. Reg. 9, saec. XI. Perg. [R]
Codex Venet. Marc. gr. 27, saec. XI, Perg. [V]
V Codex Monac. gr. 20S, a. 1078. Perg.
VI Codex Vindob. Theol. gr. 154, saec. XI. Perg.
2. Wie diese Übersicht zeigt, scheint sich zunächst eine reiche Gramer.
Fülle verschiedener Katenentypen darzubieten. Aber die nähere Unter¬
suchung zeigt, dass der Reichtum bedenklich zusammenschmilzt, sobald
man versucht, das Material der einzelnen Typen auf seine Quellen zu
reduzieren. Es ist wohl angezeigt, bei dieser Untersuchung mit den
gedruckten Katenen den Anfang zu machen. Fasst man die Cramer-
sche Katene ins Auge, so fällt sofort auf, dass auf lange Strecken hin
der Kommentar ohne Namennennung fortläuft. Nur zeitweilig unter¬
brechen Stellen mit Autorenangabe diesen ruhigen Fluss. Vergleicht
man nun diese Lemmata mit denen in der Corderius-Katene, so ergiebt
sich, dass alle Stücke, die ein Lemma tragen, aus dieser geschöpft sind.
Eine Tabelle für die ersten Seiten mag das zeigen.
Cramer:
p. 182, 12— 15 Cyrill übernommen aus Corderius p. 22,13—17
P- 182, 16— 19 Ammonius „ „ p. 22,25-29
P- 182, 20— 24 Origenes 5» 55 p. 22,18— 24
P- 182, 25—183, 7 Cyrill ?? 55 55 p. 20,45—21,21
P- 183, 18— 21 Cyrill 55 55 p. 22,35—40
P- 183, 22- 25 Ammonius >5 55 p. 22, 41—45
p. 183, 26 35 Cyrill 55 55 p. 23,20—35
P- 184, 1— 4 Ammonius 55
p. 23,36—41
P- 184, 5— 11 Theodor. Mops. 55 p. 23,45 - 50
P- 184, 16— 19 Ammonius 55 55 5» p. 24, 6 — 11
P- 184, 27— 33 Chrysostomus 55 55 p. 24,45-25, 3
P- 184, 34—185, 3 Ammonius l) 55 55 p. 25, 4—10
1) Der Ammoniustext geht nur bis p. 185, 3 öovXot. Cramer hat wohl einen
Doppelpunkt in seiner Handschrift übersehen. Das Richtige ergiebt sich aus Monac.
Bibi. Univ. 30.
LXIV Einleitung.
1) Auch hier teilt Cramer falsch ab. Mit p. 185, 19 To 6h war ein neuer Ab¬
satz zu beginnen.
2) Der Sachverhalt ist richtig erkannt bei v. Soden, D. Schriften d. N. T. I, 1
(Berlin 1902), S. 562ff.
3) Genauere Notizen über diese Handschrift verdanke ich Herrn Dr. B. Yiolet
in Berlin, der so freundlich war, die Origenesfragmente, soweit sie sich nicht bei
Cramer finden, abzuschreiben.
A. Die Überlieferung. LXV
an seine Vorlage gehalten. Die ersten Origenesfragmente decken sich
mit denen bei Cramer. Dann aber scheint er nach eignem Gutdünken
willkürlich am Rand Namen zugefügt zu haben, wo ihm seine Vorlage
nichts bot. Ich stelle diese Stücke hier zusammen.
Cramer 1) p. 217, 17—20. Eijtovoa öh „Kvgie“ . . . to vöcog xo £>cdv
llysi [Cr.: Xeyovöa]. Stammt aus Chrysost.,
h. XXXI, 4 [VIII p. 209 ß Montf.2]
2) p. 219, 15—21. Tovxo öh eöxlv oxt xrjg olxovfisvrjg xadyada
exeI&ev sg%£xai . . . xavxa öcoxrjgiav xalmv.
Wörtlich aus Chrysost., h. XXXIII, 1 [p.220 A]
3) p. 221, 32—35. El öh firjxc ovxog eöxlv 6 Xgcoxog . . . ejzolec
xov Xoyov. — Chrysost., h. XXXIV, 1 [p.225E]
4) p. 225, 1 —10. Aia xi /lExa xo eIjzeIv . . . xo xrjgvypa [Cr.
richtig XQifia] yhvrjxcu. = Chrysost., h. XXXV,
1 [p. 234 A]
5) p. 226, 35—227, 7. 'Ogag öxi xoxe ejilöxevöev . . . jtagaXt-
jieIv ßovXb/UEVOi. — Chrysost., h. XXXV, 2
[p. 235 CD] ^
6) p. 227, 33—228, 11. Tig öh o xrjg äofreveiag xgojioq . . . xal
IcbpLEVov vvv [Cr. richtig vovv].= Chrysost.,
h. XXXVI, 1 [p. 238 A]
7) p. 233, 25—29. °S1öjieq yag o jxaxrjQ sysigei ■ . . xt]v löo-
xrjxa. — Chrysost., h. XXXVIII, 4 [p. 257 C]
8) p. 239, 25—29. Ilcog öh Mooör\g jtsgl avxov . . , xavxa jie-
jiotrjxsv. [Vgl. Chrysost., h. XL, 3 p. 277 B;
9) p. 243, 9—15. Tovxo /ihv XiyEi ösl^ag . . . xaxa xo öoxovv
avxco jTQayfiaxsvsxai. [Bei Cr. unter dem
Namen des Theodor von Mopsueste, dessen
Name a. R. auch hier von späterer Hand
zugefügt worden ist.]
10) p. 293, 26—294, 5. Der Anfang ist stark verändert: Ö )Jyei
xoiovxbv eöxi: ejteiö/j [oü] ovöslg dvO-gco-
jzcov ... E^hßaXov avxov ht-co aozoövvaycoyov
jtoirjöavxeg.
11) p. 296, 25—297, 11. Völlig umgearbeitet: Qvgav havrov slvai
cprjöiv . . . (pcovrjv rjxoi öiöaöxaXiav.
12) p. (320, 1 ff.) ’Avaiöxwxoxsgog ibv o Kaidcpaq xcbv Xoi-
jxcbv . . . xrjvixavxa avxovg eyxaxsXursv.
13) p. 380, 27 ff. 'iöojg xovxo jjQcbxa xi söiöaöxs . . . « eIjtov
eycb. [Bei Cramer steht der Anfang unter
dem Namen des Ammonius.J
LXVI Einleitung.
Neben der Katene des Corderius liat demnach, wie sich aus dem
Vorstehenden ergiebt, die Katene Cramers für Origenes keinen selb¬
ständigen W ert.
Archetypus (verloren)
R
C
K
Ven. 28. Trotz mannigfacher Abweichungen habe ich zu diesem Katenen-
typus auch die Handschrift Venet. Marc. 28, die mit Mosq. 41 und Paris.
Suppl. Gr. 1076 eine Gruppe bildet, hinzurechnen zu sollen geglaubt.
Nicht alle Fragmente, die in Cord, erhalten sind, finden sich hier; z. B.
Nr. 8. 10. 12. 13. 18. 19 u. a. Die einzigen Stücke, die der Venet. vor Cord,
voraus hat, ist eine Verkürzung des Stückes von Frg. 6 (S. 488,13—25) und
ein Teil von Frg. 21 und 97. Sonst sind die vorhandenen Fragmente in
Venet. im wesentlichen ebenso abgegrenzt, wie in Cord.; vgl. Nr. 7. 81. 93.
Auch die kleineren und grösseren Auslassungen innerhalb der mitgeteilten
Fragmente decken sich meist. In der Textgestaltung geht freilich Venet.
nicht selten seine eignen Wege. Dennoch können diese Abweichungen
nicht zu dem Urteile führen, dass in den beiden Gruppen verschiedene
Typen vorliegen. Yfielmehr ist das Verhältnis so zu denken, dass Cord,
und Venet. aus einem verloren gegangenen Archetypus geflossen sind,
der reiner in Cord, als in Venet. vorliegt. Aus beiden, jetzt parallel
laufenden Überlieferungen lässt sich ungefähr das Bild dieses Arche¬
typus rekonstruieren.
SVR Das Problem, das die Johanneskatenen bieten, vereinfacht sich auf
diese Weise ganz ausserordentlich. Da wir eine, wenn schon nicht
••
Katenen wieder. Die Vergleichung des Textes von 2 mit Nr. XXVIII
ergiebt, dass die Wiener Katene dem Typus der Corderiuskatene zuzu¬
zählen ist. Wie diese bietet sie S. 505, 10 die längere Form: oivov
kjnlsixpavxoq, sg vöaroq oivov nsjioirjxe (== Cord., P bietet sjcoirjös)
övvayoQSveov (V1 övvayoQevov, V2 övvayoQSveov) nq zcö q?]tcq (=Cord.,
P: rcbv qt}twv) xal xaxa tovto to xcoqlov sqsL Da auch im folgen¬
den V mit Cord, genau übereinzustimmen scheint, wird man die Katene
als Dublette der Corderiuskatene ansehen dürfen. Nun bietet sie frei¬
lich über diese hinaus noch fünf Fragmente. Aber es lässt sich schon
nach den mir für sie allein zur Verfügung stehenden Anfängen und
Schlüssen wahrscheinlich machen, dass sie mit Origenes nichts zu thun
haben. Die Excerpte, die in die Katene aufgenommen sind, reissen mit
dem Anfang von Joh. 5 ab und beginnen erst wieder mit c. 9. Der Kom-
pilator der Urkatene hatte also offenbar nur ein verstümmeltes Exemplar
des Kommentares zur Verfügung, wie ja denn auch Eusebius nur ein
solches kannte, in dem zehn Bücher verloren gegangen waren (h. e. VI,
28, 1). Man wii'd also annehmen dürfen, dass Fragmente, die sich mit
c. 5—8 beschäftigen, nicht aus der Katene stammen, oder dass bei ihnen
das Lemma irrtümlich ist. Da sich, ausser in der Katene, keine Kunde
von dem Kommentar des Origenes erhalten zu haben scheint, ist der
letztere Fall anzunehmen. Die Fragmente 7—9 hätten somit auszu¬
scheiden. Das 10. Stück, zu dem Nr. LXXXV zu vergleichen ist, könnte
aus Chrysostomus stammen (in Joh. hom. 65, 1 [VIII, 447C Montf.2]).
Auch für das letzte Fragment wird das gelten. Die drei letzten Frag¬
mente finden sich, ebenfalls unter dem Namen des Origenes, im Paris.
Suppl. Gr. 189 (s. o. S. LXVI, Nr. 15. 8. 22). In § 7 werde ich zu zeigen
versuchen, dass der Kommentar nicht über B. XXXII hinaus gediehen
ist, dass also die Erklärung des Origenes mit Joh. 13, 33 abriss. Alles
wras darüber hinaus in den Katenen überliefert wird (es sind im ganzen
nur vier Fragmente, abgesehen von dem, was Paris. 189 dem Origenes
angelogen hat), ist unsicherer Herkunft, oder in seiner Echtheit ver¬
dächtig. Ausser der Corderiuskatene hatte also der Vindob. noch eine
Katene von der Art des Paris. 189 zur Vorlage.
Niketas. 4. Die Niketaskatene, die z. B. zu Lukas eine reiche Auswahl
von Origenesfragmenten bietet, ist bei Johannes sehr sparsam. Von den
sechs Stücken, die mit dem Namen des Origenes gezeichnet sind, ge¬
hört eines dem Cyrill von Alexandria an (Inc. eön tolvvv fiovoyev^jq xara
rpvöLV y.iv . . . aus Cyrill. Ah, Thesaurus 25), ein weiteres, das Bratke !)
lieh, um richtig zu sein. Da sich auch sonst noch Spuren dafür nach-
weisen Hessen, dass die jetzt vorliegende Form der römischen Katene
mannigfach alteriert worden ist, so scheint die zweite Annahme ge¬
nügend gesichert. Dasselbe ergiebt sich aus Fragment CII, bei dem
das Zusammentreffen der Katene des Niketas und des Corderius gegen
Yatic. 758 zeigt, dass die von jener verkürzte Katene dem Urtexte noch
näher stand, als Vatic. 758. Im ganzen bewährt sich auch hier, was
Sickenberger von der Lukaskatene bemerkt hat, dass der Text des Ni¬
ketas den Originalen häufig näher steht, als der Text der früheren
Kommentare und Katenen 1).
Mit allen Vorbehalten darf man also das Ergebnis der Untersuchung
der Katenenfragmente so zusammenfassen: Eine verloren gegangene
Katene enthielt in ziemlich treuem Anschluss an das Original eine
grosse Anzahl von Origenescitaten. Diese Katene ist am besten, wenn
auch durchaus nicht unverdorben, in Vatic. 758 und seinen Verwandten
erhalten. Sie ist benützt worden von Niketas, der leider nur wenige
Fragmente in seine Katene aufgenommen hat. Stark verkürzt liegt sie
vor in der Katene des Corderius in ihren verschiedenen Verzweigungen
und völlig umgearbeitet im Monac. 208. Graphisch lässt sich das Ver¬
hältnis demnach so darstellen:
Urkatene
Cramer
E Zum Schluss ist hier noch endlich eine Excerptenhandschrift (E) zu
erwähnen, die zwei kleine Fragmente aus B. II aufbewahrt hat. Es ist
Cod. Venet. gr. 502 (XCI1, 7), eine Papierhandschrift aus dem 15. Jahrh.
(22 1/2x16 '/2, Schriftraum 13 xl6), teilweise durch Wasser stark ver¬
dorben. Die Handschrift enthält eine zu polemischen Zwecken veran-
Es ist nun noch kurz die Frage zu besprechen, wie weit die Katenen
mit der Zuweisung der Fragmente an Origenes im Rechte sind. Nur
für einen verschwindend kleinen Teil besitzen wir Parallelen in dem
zusammenhängenden Texte. Da wo wir die Kontrolle üben können, er-
giebt sich, dass der Katenenschreiber zuverlässig war. Das muss uns
zu einem günstigen Präjudiz veranlassen für diejenigen Stücke, bei denen
die Parallele fehlt. Dabei ergiebt sich jedoch eine neue Schwierigkeit.
Die Parallelen zwischen Katene und Original betreffen ausschliesslich
Buch XXVIII und XXXII. Dem behandelten Stoffe nach müssten jedoch
auch aus den früheren Büchern Parallelen nachzuweisen sein. Buch l
und II befassen sich mit Joh. 1, 1—7. In diesen Abschnitt fallen die
1) Leider bin ich erst nachträglich durch v. Soden, Die Schriften d. N. '1'.
I, 1 (1902), S. 576 auf die zwei Fragmente in der Markuskatene aufmerksam ge¬
worden.
F*
LXXVI Einleitung.
B. Litterargeschichtliches.
i
Büclier habe er schon vollendet und darin erst wenige Worte des Evan¬
geliums absolviert. Da er am Beginne von B. VI erst bei Joh. 1, 19
steht, lässt sich ermessen, wie ausführlich die Erklärung der voraus¬
gehenden 18 Verse ausgefallen ist. Für die Bestimmung des Verhält¬
nisses, in dem Origenes zu Ambrosius steht, ist der erste Satz des Frag¬
mentes wichtig:’Ejtel fir] aQxovf/£voq xo jzaQov avulr\(p£vcu jiQoq
tjiiaq SQyov xcdv xov fraov sQyoöicoxxcov, xal aozovxaq xa jtolla Ool
oyolaC,uv xal xcp JiQoq ob xa&rjxovxc atgiolq, syco sxxXivcov xov xa-
fjaxov . . . OiwayoQEVöaifU av £tuavxd3 ajto x?jq yQCuprjq JwgcuxovfiEvog
xo üiolla jzoiüv ßißX'ia. Aus diesen Worten folgt, dass Origenes die
begonnene Arbeit als ein EQyov xmv xov &sov EQyoöicoxxcöv übernommen
hat. Mit diesem Ausdruck kann er nur den Ambrosius meinen, wie
auch Hieronymus auf Grund einer Stelle in einem Briefe des Origenes
ausdrücklich versichert1). Den Ausdruck hat Origenes wohl mit Rück¬
sicht auf die LXX gewählt, die mit diesem Worte die ägyptischen Auf¬
seher bezeichnen (Exod. 5, 6. 10. 13). Der scherzhafte Vergleich bedingt
aber doch die Annahme, dass Ambrosius dieselbe Rolle Origenes gegen¬
über spielt, wie die ägyptischen Fronvögte gegenüber den Juden, d. h.
dass er dem Origenes sein Pensum anweist und auf dessen Erfüllung
dringt. Der Ausdruck anovxaq bezieht sich darauf, dass Ambrosius,
wie auch aus I, 2 (S. 6, 3ff.) hervorgeht, nicht an demselben Orte lebt.
Obwohl beide, Origenes und Ambrosius, nicht mehr zusammen leben,
verlangt dieser doch, dass jener in der Hauptsache nur für ihn arbeite,
und zwar verlangt er es kraft eines bestehenden Vertrages (xa> jtqoc
oh xafrrjxovxi); es ist sein gutes Recht. Diese Bemerkung ist interes¬
sant. Denn sie erklärt uns, unter welchen Bedingungen Ambrosius
dem Origenes die Hilfskräfte, Stenographen und Abschreiber, für seine
Arbeiten zur Verfügung stellte (Euseb., h. e. VI, 23, 1 f. vgl. Origenes,
Johanneskomm. VI, 2, 9 [S. 108, 4f.]). Wie Origenes a. a. 0. selbst zu
verstehen giebt, ist er an der ersteren Unterstützung so gewöhnt, dass er
ohne ihre Hilfe die Arbeit liegen lässt. Wir lernen also aus jenen
Worten Ambrosius als den Auftraggeber des Origenes kennen. Für ihn
arbeitet er; und darum haben die Dedikationen einen anderen Sinn als
den eines Beweises der Freundschaft und Dankbarkeit gegenüber dem
uneigennützigen Freunde. Da die Vorreden, soweit sie erhalten sind,
stets den Namen des Ambrosius nennen, ergiebt sich, dass dieser das
Fortschreiten des weitläufig angelegten Kommentares, soweit wir ihn
besitzen, verfolgt haben muss.
Über den Beginn der Arbeit besitzen wir von Origenes selbst ein
unverdächtigeres und bestimmteres Zeugnis, als es die allgemeine Notiz
des Eusebius (h. e. VI, 24, 1) darstellt. Nach dieser Stelle sind die fünf
ersten Bücher des Kommentares in Alexandria verfasst. Euseb beruft
sich dafür auf das Zeugnis des Origenes im sechsten Buche (c. 2, § 8ff.
S. 107, 19ff.), wo Origenes selbst sagt, dass er die fünf ersten Bücher
vollendet und das sechste begonnen gehabt habe, als ihn der Sturm in
Alexandria, der schon vorher der Arbeit entgegen war, aus der Heimat
vertrieb. Mit diesem Sturm ist nicht, wie der Verfasser der Randglosse
zu der Stelle vermutete1), die Verfolgung unter Maximin zu verstehen,
sondern die Hetze, durch die Demetrius im Jahre 231 Origenes zwang,
sich nach Caesarea in Palästina zu flüchten2). Die Fortsetzung des
Werkes (von B. VI an) fällt demnach in die Zeit nach 232. Über
den Beginn der Arbeit haben wir aber von Origenes selbst eine Mit¬
teilung, die uns eine feste Stütze zu bieten scheint. Er bemerkt I, 2
(S. 6, 1 ff.), dass er nach der Trennung von Ambrosius als erste That
seines gottgeweihten Lebens die Erklärung des Evangeliums in Angriff
nehmen wolle. Denn von allen Schriften sei das Evangelium der „Erstling“
(anaQxrj). Und diese Beschäftigung habe er begonnen, eg ov rfj AtXsgav-
ÖQeia ejuöeörjfirjxafZEV. Der Ausdruck kann nur besagen, dass Origenes
mit der Erklärung des Evangelium Johannis begonnen hat, seitdem er
nach Alexandria zurückgekehrt war und seinen Wohnsitz dauernd dort
genommen hatte. Dieser so bezeichneten Zeit muss demnach eine andere
vorausgehen, in der Origenes noch keinen festen Wohnsitz hatte. Aus
dem Leben des Origenes kommen zur Bestimmung dieser Zeit folgende
Thatsachen in Betracht. Nach dem Tode des Septimius Severus, viel¬
leicht eben in demselben Jahre 211, begab sich Origenes nach Rom,
um „die älteste Gemeinde“ zu sehen3). Der Aufenthalt dauerte nicht
lange; nach kurzer Zeit (ev&cc ov JtoXv ÖLargiipaq) kehrte er nach
Alexandria zurück, um dort seine gewohnte Thätigkeit wieder auf-
1) Tov y.aza zovq xqövovq zov Magi/ilvov zysgd-svza y.aza zrjq exxXrjGiccQ
duoyfxöv alvizzezccL. S. o. S. XVI z. F. 149 v.
2) Vgl. Redepenning, Origenes I, 405 ff. Tillemont, Memoires pour servir ä l’hist.
eccl. III, 765 s. Der Ansatz bei Euseb., Chronicon ad ann. Abr. 2249 (= 235 p. Chr.)
oder nach dem Armenier ad ann. Abr. 2252 (= 238) ist verkehrt. Denn nach den
Excerpten, die wir bei Photius (bibl. 118) aus der Apologie des Pampbilus besitzen,
war Demetrius an den Beschlüssen, die Origenes zur Auswanderung zwangen, noch
beteiligt. Demetrius starb aber i. J. 231 oder 232.
3) Vgl. Euseb., h. e. VI, 14, 10. Dazu Tillemont, Memoires III, p. 510. De
Ceuleneer, Essai sur la vie de Septime Severe (Mem. de l’Ac. royale de Belg. XL1II
[Bruxelles 1880]) p. 216.
B. Litterargescliichtliches. LXXIX
19, 16) keine näheren Angaben. Auch diese Reise war nur von
kurzer Dauer. Längere Zeit entfernte sich Origenes von Alexandria
infolge der Wirren unter Caracalla, der bei seinem Aufenthalte in
Alexandria 215 (oder 216) nicht bloss unter der Bürgerschaft ein
entsetzliches Blutbad anrichtete1), sondern auch die Gelehrten aus
der Stadt vertrieb2). Auch Origenes fühlte sich nicht sicher und ver-
liess die Stadt und Ägypten. Er begab sich nach Caesarea in Palästina.
Den Aufenthalt dort wird man nicht allzu kurz annehmen dürfen.
Briefe seines Bischofs riefen ihn nach Hause zurück. In die Zeit nach
der Rückkehr von dieser Reise, etwa in das Jahr 218—219 scheint die
Abfassungszeit des ersten Buches des Johanneskommentares zu fallen.
Man wird dann auch verstehen, warum Ambrosius aus Alexandria weg¬
gegangen ist. Auch ihn werden die kriegerischen Wirren von dort
vertrieben haben.
In den nächsten zehn Jahren hat Origenes die ersten fünf Bücher
des Kommentares vollendet. Dass er nicht anhaltend an ihm arbeitete
ergiebt sich aus dem Drängen des Ambrosius, über das sich Origenes
in dem o. citierten Vorwort zum fünften Buche mit Laune beschwerte.
In diese Zeit fällt aber auch der Konflikt mit Demetrius, von dem im
Kommentar YI, 2, 8 die Rede ist. Der Anlass lag nicht auf dem dog¬
matischen Gebiete, sondern auf dem der Verfassung. Bei seinem Aufent¬
halte in Caesarea hatte Origenes, obwohl er ein Laie war, gepredigt.
Dort galt eben noch die urchristliche Sitte, dass jeder, der der Gemeinde
etwas Erbauliches zu bieten hatte, in der Versammlung reden durfte.
Demetrius hatte (Euseb. VI, 19, 17) dagegen Widerspruch erhoben, weil
es unerhört sei, dass ein Laie predige, wenn Bischöfe anwesend seien.
Dieser Widerspruch war in einem Briefe an die beteiligten Bischöfe
Theoktistus von Caesarea und Alexander von Jerusalem geltend gemacht
worden, und diese hatten sich mit dem Hinweis auf den durch mehrere
Präcedenzfälle belegten Brauch entschuldigt. Erneute Briefe des Deme¬
trius hatten Origenes zurückberufen, und er hatte sich gefügt. Aber das
alte Vertrauen, das zwischen Origenes und Demetrius bestanden hatte,
war zerstört. Der Sturm, den, wie Origenes (in Joh. VI, 2, 8) sagt,
Jesus beschwichtigt hatte, brach von neuem los und trieb Origenes
weg. Anlass dazu bot eine von Antiochia aus unternommene Reise
1) Die KG des Euseb setzt die Abreise ausdrücklich in das 10. Jahr des
Alexander Severus = 232. Die Chronik hat das Datum um drei Jahre verschoben
und nennt a. Abr. 2249.
2) Euseb., h. e. VI, 28: (jeatj/^ELcozcu 6s TOVZOvi VOV ÖLOr/fÄOV zöv xaiQÖv sv
zs zo) Iß zCov slg zo xaza %mwfjv s^rjyrjzixöw xai sv öiaipopoig sntGzoXalg
QQiysvr\g.
3) Tavza 6' oi/ncu sozlv tcqoq d näXrj, (lva /,irjxszi. % dpyj/ xai s^ovGia xai
6vvapug, TtQÖg d. r; 7taXrj, xai 6id zovzo (irjxszi VTtdoyy TidXrj, xazaQyrj&sior]g Ttdarjg
doyrjc zs xai sgoi'Giag xai dvvä/nsujg.
4) K. J. Neumann, D. röm. Staat u. d. christl. Kirche I (Leipz. 1890), S. 269, 4
setzt die Vollendung des Johanneskommentars in die späteste Zeit des Origenes,
weil er darin (XXXII, 2) die Lukashomilien citiere. Aber diese Homilien scheinen
nicht unter die von Euseb., h. e. VI, 36, 1 bezeichnete Kategorie zu fallen.
B. Litterargesckichtlickes. LXXXI
Ob Origenes jemals über das Buch XXXII hinausgekommen ist,
erscheint mir sehr fraglich. 1) Das Buch schliesst abweichend von allen
übrigen *) ohne einen Hinweis auf eine beabsichtigte Fortsetzung mit
den Worten avrov jtov xarajravöofi£V rov loyov. Dass hier später
etwas weggelassen sein sollte, ist ganz unwahrscheinlich. Dann aber
ist bei Euseb., h. e. VI, 24, 1 nichts zu ändern und mit allen Hand¬
schriften und dem Armenier zu lesen: rr\g öh dg ro Jtav £vayy£ltov
avro di] rovzo ngay^iardag iibvot dvo xal dxoöc dg ?]{uäg jrsQirjWor
rofiof. Die von Früheren vorgeschlagene und auch von E. Klostermann1 2)
empfohlene Änderung von xß' in Zß' geht von der unbewiesenen An¬
nahme aus, dass Euseb, weil er gelegentlich B. XXXII citiert, alle zwei-
unddreissig Bücher gekannt habe. 2) Hieronymus, ep. ad Paulam3)
nennt nur 32 Bücher. Da sein Verzeichnis höchst wahrscheinlich auf
die Liste, die Pamphilus und Eusebius in ihrer Apologie des Origenes
von den Werken des Origenes gegeben hatten, zurückgeht, so folgt aus
dieser Angabe, dass Euseb und Pamphilus jedenfalls von einer Fort¬
setzung des Kommentares nichts gewusst haben. 3) Die Katenenfrag-
mente brechen mit dem 13. Kapitel des Johannesevangeliums ab, worauf
schon Klostermann mit Recht aufmerksam gemacht hat. Die beiden
Fragmente zu Job. 14, 3 und 20, 25 können auch aus einer anderen
Quelle stammen. Von dem Fragment, das Monac. 208 zu Joh. 17, 11
bietet, gilt dasselbe. 4) Die Überlieferung, die von 39 Büchern redet,
ist wertlos. Denn die Zahl bei Hieron., prol. in Orig. hom. in Luc. wird
wohl verderbt sein, und auf die Angabe des jungen Cod. Bodleianus,
der dieselbe Zahl in der Unterschrift zu Buch XXXII nennt, ist kein
Gewicht zu legen. Wenn aber im Matthäuskommentar (series lat. 133
[\ p. 50 Lommatzsch]) eine Erklärung von Joh. 19, 18 angezogen wird,
so bietet diese Stelle noch keine genügende Handhabe für die Vermutung,
dass die Erklärung im Kommentar wirklich bis zu dieser Stelle vor¬
gedrungen wäre. Dazu müsste man doch auch den ursprünglichen
Wortlaut kennen. Auch scheint die Übersetzung nicht frei von Inter¬
polationen zu sein4). Man wird daher zunächst bei dem Zeugnis des
(Eusebius-) Hieronymus stehen zu bleiben haben und annehmen müssen,
dass Origenes die Lust an der Vollendung seines gar zu umfangreich
angelegten Werkes verloren hat.
1) Vgl. auch die Schlüsse in den Büchern gegen Celsus, wo sich ebenfalls
jedesmal ein Hinweis auf die Fortsetzung findet.
2) E. Klostermann, D. Schriften d. Origenes in Hieronymus' Brief an Paula
Sitz-Ber. d. Berl. Akad. d. Wissensch. 1S97, S. 865.
3) Klostermann a. a. 0. Z. 85.
4) Vgl. Chapman, Journal of theol. Studies III (1902), p. 436ff.
LXXXII Einleitung.
1) Vgl. dazu E. Schürer, Gesch. d. jüd. Volkes3 III, 540 f. Origenes hat diese
Schrift später selbst überarbeitet, d. h. wohl nur mit den neutestamentlichen Namen
versehen. Diese origenistische Bearbeitung ist, wie es scheint, noch im wesentlichen
treu in einer noch unpublizierten armenischen Übersetzung erhalten, die freilich
im Laufe der Zeit mancherlei Umgestaltungen erfuhr.
2) Origenes (S. 150, 31) deutet Avväv = ’Qvav als növog avzCov, leitet das
Wort also von "jjäJj ab, das die LXX mit növog übersetzen. Philo (de migr. Ahr.
165; II, p. 300, 26 We) übersetzt dagegen ofp&aXfiot, denkt also an ‘pr. Origenes
war also besser beraten; denn seine Übersetzung giebt und so schreibt sich
der Mann (Gen. 38, 4 u. ö.). — ’iQoijs deutet Origenes als ato'Qdf.iei’og (8. 52, 20 :
Philo dagegen (de mut. norm 121; III, p. 177, 22 We) als ncuög ovtoq. Auch hier
war Origenes der Wahrheit näher. Er leitet das Wort ab von r:‘\ Philo scheint
an nt gedacht zu haben. Der Mann wird aber i'ttiin geschrieben.
LXXXIV Einleitung.
nimmt an, dass vier Berichte von einer Gotteserscheinung und Gottes¬
offenbarung reden wollen. Jeder wird das, was er für das Wichtigste
ansieht, hervorheben und erzählen, dass der oder jener Gerechte an dem
und dem Orte zu der und der Zeit die Offenbarung gehabt habe. Der
Erste und Zweite stimmen in der Angabe des Gegenstandes und der
Zeit überein, aber sie differieren in der Angabe des Ortes, indem der
Zweite die Offenbarung an einen ganz entfernten Platz verlegt. Ähn¬
liche Differenzen finden sich bei dem dritten und vierten Bericht. Wer
hier bei dem historischen Faktum allein stehen bleibt, findet aus den
Schwierigkeiten keinen Ausweg; die vier Berichte treten mit demselben
Anspruch auf Glaubwürdigkeit auf; sie alle zusammen ergeben aber
kein einheitliches Bild. Daher kann ein Verständnis dieser Berichte,
das über die historischen Fakta nicht hinausgeht, nicht das richtige
sein. Es kommt nicht auf das Faktum, sondern auf den Sinn des Fak¬
tums an. Die historischen Fakta geben der Erzählung nur das sinnen¬
fällige Gepräge. Die Interpretation hat über die gleichgültige äussere
Form zu dem tieferen Sinn, dem vovg, fortzuschreiten. Nach diesem
Kanon ist auch die Differenz der Evangelien zu beurteilen. Jeder schrieb
so, wie es dem geheimen Zweck, dem (twöTixog öxoJiog, entsprach. Wo
es nötig war, steht bei ihnen das Äussere und Innere, das Historische
und Philosophische im Einklang. Sonst aber steht das Philosophische
voran, das Historische steht in zweiter Linie. So gelingt es Origenes,
auf diese Weise die Einheit der heiligen Schrift zu retten, indem er
den Buchstaben preisgiebt und den Geist festhält.
Seinem Kanon getreu macht Origenes in der Auslegung denn auch
nirgends den Versuch, die Gegensätze zu verschleiern. Er giebt aus¬
führlich die verschiedenen Berichte von der Tempelreinigung wieder
(X, 20 ff.) und stellt den Gegensatz der johanneischen Tradition zu der
synoptischen ohne Scheu an das Licht [(vgl. § 129, S. 194, 12 ff.). Die
verschiedenen Formen, in denen Jes. 40, 3 + Mal. 3, 1 im Munde des
Täufers vorkommt, werden VI, 24 besprochen, c. 25 ff. das Verhältnis des
Täufers zu den Pharisäern erörtert, alles im Anschluss an Joh. 1, 24 f. Zu
Joh. 1,26 vergleicht er VI, 31 ff. das Selbstzeugnis des Johannes nach
den Synoptikern. Die Situation bei der Taufe wird zu Joh. 1,29 ver¬
glichen (VI, 50). Die Übersiedelung nach Kapernaum veranlasst ihn,
auch dazu die synoptischen Berichte zu vergleichen (X, 2). Uber die
Vorgeschichte des Verrates stellt Origenes XXV11I, 13 wieder die Zeug¬
nisse der Synoptiker mit denen des Johannes zusammen. Dass derartige
Synopsen nicht häufiger Vorkommen, liegt an der Beschaffenheit des
vierten Evangeliums, bei dem verhältnismässig selten Anlass zu solcher
Vergleichung vorliegt. Anders bei Matthäus, bei dem Origenes in der
LXXXVI Einleitung.
Erklärung, wie die vorhandenen Reste beweisen, jedesmal von den synop¬
tischen Parallelen ausgeht. Bei seinem Erklärungsprinzip konnte er
auch unbesorgt die Differenzen zum Ausdruck bringen, da es ihm nicht
schwer wurde, die ideelle Einheit der differierenden Berichte nach¬
zuweisen.
Trotzdem hat Origenes die grammatisch-historische Interpretation
nicht vernachlässigt. Er war hinreichend philologisch interessiert, so-
dass er schon dadurch davor bewahrt wurde, diese Seite seiner Aufgabe
unberücksichtigt zu lassen. Inwiefern sich das in seinem Verhältnis
zu dem Bibeltexte zeigt, wird unten weiter zu erörtern sein (s. § 9).
Es zeigt sich aber auch in seiner Genauigkeit in archäologischen Dingen.
Er hat, wie er selbst angiebt (VI, 40; S. 149, 15 ff), eine Reise an die
Plätze gemacht, an denen sich die Geschichte Jesu und seiner Jünger
abspielte, um auf ihren Spuren den Hintergrund der heiligen Geschichte
kennen zu lernen. An Ort und Stelle hat er gehört, dass als Taufort
des Johannes Bethabara und nicht, wie fast alle Handschriften seiner
Zeit Joh. 1, 28 lasen, ein Bethanien jenseits des Jordan in Betracht
komme. Es ist hier nicht zu fragen, ob Origenes recht hatte, wenn
er die Lesart einzelner Zeugen bevorzugte. Dass die beiden Syrer, so¬
wohl der Sinaisyrer, wie auch der Curetonsche, die Lesart bieten, ist
gewiss kein schlechtes Zeichen für ihr Alter, und ich verstehe nicht,
wie man auf Grund dieses Thatbestandes Origenes willkürliche Ände¬
rung des Textes vor werfen konnte 1). Er kennt ferner die Distanzen;
denn er giebt an, dass der Weg von Bethanien bei Jerusalem bis zum
Jordan etwa 180 Stadien beträgt. Die Angabe stimmt genau, wenn
Origenes den Weg von der Jordan-Furt über Jericho rechnete.
Im Anschluss an diese Text Verderbnis, die Origenes Joh. 1, 28 fand, be¬
spricht er andere Namenverwechselungen, die er in dem Neuen Testamente
und in den LXX gefunden hatte. So meint er auf Grund seiner topogra¬
phischen Studien, die wohl ebenfalls auf Autopsie beruhten, dass in der
Erzählung von den verhexten Schweinen (Matth. 8, 28ff. u. Par.) der
Ort in den Evangelien falsch angegeben sei. Die meisten Handschriften
nannten Gerasa, einzelne auch Gadara. Ersteres lag nach Origenes in
der römischen Provinz Arabien, hatte weder Meer noch Gestade und
konnte darum als Schauplatz für die Geschichte nicht in Betracht
kommen. Das trifft auf Gerasa (heute Es Dscherasch, an der Grenze
nach Osten gelegen) vollkommen zu. Gadara kennt er nur als judäische
Stadt, in deren Nähe sich berühmte Thermalquellen befänden. Das ist
2) Den Text des Alten Testamentes lasse ich hier bei Seite, weil wir erst eine
genügende Ausgabe der LXX haben müssen, ehe wir die Probleme klar zu erkennen
vermögen.
Origenes IV. G
xc Einleitung.
gestellt, dass auch der heilige Geist der Nahrung bedürfe. Nach seiner
Gewohnheit, jede derartige Behauptung mit einer Bibelstelle zu belegen,
will er auch hier eine solche anführen. Sie ist ihm nicht präsent, und
so verspart er die Einfügung auf später, wenn sie aufgesucht ist. Es
liegt auf der Hand, dass dieser Wortlaut nicht für die Öffentlichkeit
bestimmt war. Ein solches Rätselspiel mit dem Leser zu treiben, lag
weder in der Art noch im Interesse des Origenes. Er geht nun weiter
und findet in den Gleichnissen vom Abendmahl einen Hinweis auf die
Berufung und Gnadenwahl. Er scheint hier wörtlich zu citieren. Aber
es ist nur Schein. So wie die Worte des Citates dastehen, hat sie
Origenes, der im allgemeinen bei seinen Citaten sehr sorgfältig ist, sichei
nicht veröffentlichen wollen. Zur leichteren Übersicht stelle ich die
Texte nebeneinander:
xaleöcu zovg x£xhr\pi£- ozsiÄev zov öovlov av- aJC£ÖZ £1%£V TOVg 6ov-
vovg. zov zjj doga tov ösljcvov lov g avTov xalcdac
djieiv Tolg x£xhr\pi£Voig. zovg X£xlr}(i£vovg.
Man sieht sofort, dass Origenes hier willkürlich aus Luk. und Matth,
einen Mischtext zurechtgemacht hat. Der Vorwurf scheint daher berech¬
tigt, dass Origenes vor völlig willkürlichem, rein gedächtnismässigem
Citieren nicht zurückgeschreckt ist. Auch hier giebt der folgende Satz die
Lösung. Das gedächtnismässige Citat sollte nur für den Schreiber, der
das Stenogramm in die gewöhnliche Buchschrift übertrug, einen Anhalts¬
punkt bieten. Der nächste Satz war überhaupt nicht bestimmt, in die
Reinschrift aufgenommen zu werden. Er enthält vielmehr die Anweisung
an den Abschreiber, in den Evangelien die in Betracht kommenden
Stellen aufzusuchen und durch sie das nur dem Sinne nach richtige
Citat zu ersetzen. Ein analoger Fall ist XXVIII, 13, S. 404, 19 ff.
Origenes untersucht die Frage, ob Bileam ein Prophet war. Es heisst:
öh xal BaXaap jrQO£cprjT£VO£v za lv zolg ’AgifrfzoZg avay£yga[in£va
cpaöxcov' *To grjpa o lav kpßafoj o &£og dg zo ozopa pov, zovzo
XalrjOco« xal djtcbv za ajto zov dEx Ahoonozapdag fi£Z£jt£fitpazo fi£«
xal za £^rjg, öagihg ozi jigocpr\zr]g ovx rjv. Die Worte za ajto zov
\Ex xzX. sind so jedenfalls nicht beabsichtigt. Origenes wollte damit
nur den Anfang des Citates (Num. 28, 7) markieren, das dann der Kopist
fortsetzen sollte. Der hat sich aber hier die Sache leicht gemacht und
das verräterische ano zov samt dem ebenso verräterischen xal za
B. Litterargeschichtliches. XCI
in seine Reinschrift aufgenommen. Dadurch, dass der Kopist an
diesen Stellen säumig war und ganz mechanisch sein Stenogramm über¬
trug, ist es uns möglich, die Arbeit des Origenes in ihrem Entstehen
zu belauschen und dadurch zu einem sicheren Urteil über die Citier-
methode zu gelangen.
Es ergiebt sich nämlich, dass zum mindesten alle umfangreicheren
Citate durchaus keine Gewähr bieten, dass sie uns wirklich den Text,
den Origenes zu benutzen pflegte, bieten. Sie sind von .den Kopisten
eingesetzt und können uns daher weiter nichts lehren, als das: welche
Art Texttypen zu jener Zeit in Alexandria und Caesarea in Gebrauch
gewesen sind. Es ist zu vermuten, dass es die kirchlichen Texte waren,
und insofern ist das Resultat dennoch von nicht geringer Tragweite.
Denn auch diese Erkenntnis ist wertvoll, wenn sie uns eine Möglichkeit
an die Hand giebt, gewisse Textformen zeitlich und örtlich zu bestim¬
men. Aber wichtiger ist es, festzustellen, welche Texte Origenes für
zuverlässig angesehen hat. Wenn er auch an der vielerörterten Stelle
(in Matth. XV, 44) von den verzweifelten Schwierigkeiten redet, bei
der ungeheuren Menge von Differenzen einen einheitlichen und zuver¬
lässigen Text des Neuen Testamentes noch zu gewinnen, so kann es
doch keinem Zweifel unterliegen, dass er für sich wenigstens zu einem
Urteil in dieser Frage gekommen war und sich einem bestimmten
Texte angeschlossen hat.
Damit ist die Thatsache ausreichend erklärt, die schon mehrfach
erörtert worden ist und auf die besonders Koetschau in dem o. (S.LXXXVIII.
Anm. 1) genannten Aufsatz grosses Gewicht gelegt hat, dass die Citate
ein auffallendes Hin- und Herschwanken zeigen. Es war wohl die
schlechteste Auskunft, auf die man überhaupt verfallen konnte, wenn
man annahm, dass Origenes sich bei seinen Citaten an keine Textform
gebunden habe, sondern wahllos bald der und bald der Autorität gefolgt
sei. Das würde nichts anderes sein, als wenn heute ein Theologe, der
wissenschaftliche Exegese treibt, in einer und derselben Arbeit das
Neue Testament bald nach der Ausgabe von Griesbach, bald nach der
von Lachmann, bald nach Tischendorf und Westcott-Hort citierte.
Hält man Origenes für einen wirklich wissenschaftlich gebildeten Mann,
so darf man ihm eine solche Kritiklosigkeit nicht Zutrauen. Und dass
er wusste, worum es sich handelte, hat er mit der Hexapla bewiesen,
einem Werke, das der Philologie aller Zeiten zu unsterblichem Ruhme
gereichen würde. Nicht minder verkehrt ist eine andere Auskunft.
Martin hat nachzuweisen versucht'), dass die wichtigsten Zeugen für den
Text des Neuen Testamentes, BtfAC, nach den Werken des Origenes
rezensiert seien. Den Nachweis dafür zn erbringen, ist Martin nicht
gelungen, und der schöne Fund von v. d. Goltz1) hat gezeigt, dass es
derartige Rezensionen allerdings gab, dass sie aber anders aussahen, als
Martin sich das vorstellte.
So bleibt für Origenes nichts anderes übrig, als die Citate zu sichten.
Den zuverlässigsten Wegweiser bildet die Exegese. Worte, die durch
die Exegese sicher gestellt sind, gehören in den Text, wenn sie auch
in dem vorausgehenden Citat fehlen. I Joh. 3, 8—10 wird XX, 13
(S. 343, 12) in dieser Form citiert: 6 jiolcjv zrjv äfiagziav hx zov öiaßolov
hözlv, ozi ctJi ccQxrjg o öiaßolog aiuaQzav£i. dg zovzo hfpaveQcod'Tj 6
vlog zov &sov, iva Zvöy ta £Qya rov öiaßolov. jiag 6 y£y£wr)[i£vog
£X ZOV #£OÜ aflClQTLCCV OV JlOl£lOTL ÖJl£Q[ia avzov hv aVZCß (l£V£l, xal
ov övvazai anaQzavuv, ozi hx zov &£ov y£y£vvr\zai. hv zovzcp (pav£Qa
hözcv za zhxva zov &£ov xal za zhxva zov öiaßoZov’ jiag 6 [i?] inv
öixaLog ovx Iözlv hx zov &£ov, xal b firj ayajccbv zov aÖ£X<pov avzov.
Die Varianten zu diesem Text sind unbedeutend bis auf die am Schluss.
Die Worte o firj cov öixaiog fehlen jetzt, soweit bekannt ist, in den
griechischen Zeugen, die statt ihrer 6 firj jioicöv dixaioövvrjv haben.
Dagegen liest das Speculum: qui non est justus; ebenso notiert Thomas
von Harkel am Rande, und die sahidische Version setzt denselben Text
voraus. Da ihn auch Cyprian und Lucifer bieten, so ist damit seine
Verbreitung im Abendlande bezeugt, wie durch Thomas sein Vorhanden¬
sein in Ägypten. Dieser altertümliche und aus den griechischen Hand¬
schriften völlig verdrängte Text ist trotzdem nicht der des Origenes.
Im Folgenden geht Origenes ausführlich auf den Inhalt der Stelle ein
und erörtert weitläufig den Begriff zixva zov &£Ov und zhxva zov öia-
ßoXov. Er begegnet aus Anlass dieser Stelle der Vorstellung, als* ob
jemand gleichzeitig ein Kind des Teufels und Gottes sein könne, jenes
soferne er Böses, dieses soferne er Gutes thue. Denn es heisse bei
Johannes: wer aus Gott geboren sei, thue keine Sünde. Es heisse
nicht: jeder, der aus dem Teufel stammt, thut nichts Gerechtes; sondern:
wer Sünde thut, stammt aus dem Teufel. Dem o jiolcqv zrL)v cifiaQ-
zlav hx zov ötaßoZov höziv entspricht also kein o jzolcöv zrjv örxaio-
ovvrjv hx zov &eov hoziv. Daraus ergiebt sich aber, dass Origenes
v. 10 las: jcag o [ih] jtotcbv z?]v öixaioövvrjv ovx höziv hx zov &£ov, d. h.
dass er der Lesart der Mehrzahl der Handschriften folgte. Immerhin
könnte man an dieser Stelle die Schlussfolgerung nicht für richtig
ansehen. Denn Origenes citiert I Joh. 3, 10 nicht ausdrücklich, und die
2) Eine textkrit. Arbeit des 10. bezw. 6. Jabrb. Texte u. Unters. XVII, 4 (1899).
B. Litterargeschichtliches. XC1II
Form, die sich aus S. 345, 15 erschlossen lässt, könnte eine Analogie¬
bildung sein. Da Origenes nur sagt, dass Johannes sich so nicht
ausdrücke, könnte auch für die Lesart 6 cov dixaioq Raum sein.
Bei einem andern Citat ist die Sache zu noch grösserer Evidenz
zu erheben. I, 4 (S. 9, 10f.) und XIII, 6 (S. 230, 34ff.) wird I Kor. 2, 12f.
in der Form citiert: (rj[i£lq ds vovv Xqlözov eyofisv), iva slöcafzev za
vjio &£Ov yaQLöd'hvza rniiv, a xal lalov^isv ovx hv öiöaxzolq äv&Qco-
Jtivrjq öocpiaq loyoiq, all' hv didaxzoZq Jtvsvfzazoq. Dieselbe Stelle
findet sich S. 201, 12 in der Form: tffislq de vovv Xqlözov eyofisv, iva
idwfisv za vjzo zov &sov yaQiö&evza ftfiZv. Die Form cdwfisv ist in
den Handschriften des Neuen Testamentes m. W. nicht bezeugt. Den¬
noch las Origenes so. Denn S. 201, 14fl paraphrasiert Origenes den
Text mit diesen Worten: ovöh yaQ ä&olcozov rj^icbv höziv zo rfysfio-
vixov, ovöh og)&al[iol ojioiovq de? eivai xzl. Mit dem ersten Satz ist
vovq, mit dem zweiten idcoftsv umschrieben. Daher war de orat. 1
(II, 298, 15 K.) das überlieferte Idcäfisv wohl nicht in eldcbfiev zu ändern,
wenn es auch der Schreiber, seiner Accentuation nach zu urteilen, nicht
anders aufgefasst haben wird.
Die Stelle Matth. 21, 3 wird in grösserem Zusammenhang (V. 1—9)
S. 192, 16 so angeführt: xal hav ziq vfiZv djzq * Ti jlolslzs; hQsZzs
ozl 0 xvQioq avzcbv ygeiav eysi. Diese Form ist griechisch nur von
D bezugt, der jtoieZzai liest, und dem Äthiopen. Auch Euseb hat
gelegentlich diese Form. Origenes setzt in einer Paraphrase S. 198, 25
hav ziq avzoZq sijty zl. In einem zweiten wörtlichen Citat steht S. 200, 10
hav ztq v[iZv sijty. Da auch im Matthäuskommentar die Worte in der
Form xal hav ziq vfiZv siny zl angeführt werden (XVI, 16 [IV, 48, 22
Lommatzsch]), so wird man diese Form wohl als die des Origenes an-
sehen dürfen. Dann ist S. 200, 10 das zi, was nach sijtrj (H und TT)
leicht geschehen konnte, ausgefallen.
Aus der Bergpredigt wird S. 344, 3 ff. und gleichlautend 349, 5 ff.
das Wort Matth. 5, 43f. in der Form angeführt: ?)xovöazs ozl sQQed-i]'
AyajtTjösiq zov Jilrjöiov öov xal fuörjöeiq zov hy&QOV öov. hycb öh
lhya> vfilv, ayajirjöaze zovq hydgovq v^imv xzl. Bei dieser Form ist
ayajirjöazs statt ayajräzs singulär. Keine griechische Handschrift scheint
es zu stützen. Nur der Armenier bietet ebenfalls den Imperativ des
Aorist (sirecey statt sirey). Da der Armenier in viel grösserem Umfange,
als es der Apparat von Tregelles und Tischendorf, ja selbst als es die
wertvollen Erörterungen von Merx *) ahnen lassen, mit den Zeugen, die
wir als „abendländisch“ anzusehen gewohnt sind, übereinstimmt, so wird
1) A. Merx, Die vier Evangelien nach ihrem ältesten Texte II, 1 (1902).
XCIY Einleitung.
man wohl auch an dieser Stelle auf die Spur einer im übrigen verloren
gegangenen Überlieferung schliessen dürfen. Auch hier las Origenes
anders, ln einem auf die zuerst citierte Stelle folgenden Excerpt führt
er die Worte entsprechend den griechischen Zeugen an: dyajtärs rovg
ly&QOvg (S. 344, 7). Ebenso steht Contra Cels. VIII, 35 (II, 251, 4 K.).
Die angeführten Fälle mögen hier genügen. Sie scheinen mir schon
ausreichend zu sein zum Beweise dafür, dass die Differenzen in den
Citaten nicht auf dem herkömmlichen Wege erklärt werden dürfen,
sondern begriffen werden müssen aus der Überlieferungsgeschichte des
Urtextes der Schriften. Die Citate müssen daher gesichtet werden, und
für die Feststellung dessen, was Origenes selbst für einen Text benutzt
hat, müssen in erster Linie die Paraphrasen, Anspielungen und vor allem
die Exegesen herangezogen werden. Alle umfangreicheren Citate sind
als Eigentum der von den Kopisten benutzten Handschriften anzusehen,
ohne Garantie, dass diese Texte sich mit denen des Origenes deckten..
Dabei ergiebt sich schon aus dem oben Bemerkten, dass an zahlreichen
Stellen diese HSS teils von den „abendländischen“ Zeugen gebotene,
teils singuläre Lesarten aufwiesen, während der Text des Origenes selbst den
rezensierten Handschriften entsprach, deren Zeugen für uns die ehr¬
würdigen Codices, wie B, oder A, sind. Ich kann diese Ergebnisse
hier nicht eingehend begründen, Avenn nicht diese Einleitung wieder zu
einem Buche werden soll, sondern muss mich begnügen, das noch an
einigen Beispielen deutlich zu machen. Ich darf für weiteres auf den
Apparat verweisen, wo ich in allen wichtigen Fällen die Überlieferung
registriert habe.
Luk. 21, 1—4 wird S. 306, 13ff*, mit folgenden Varianten angeführt:
V. 1. £tq = Syr. Cur. st. sldsv
slg to yct£,o(pvZ(xxioi> xd Öcoqcc cwtcov jiZovöiovg=B$DIjX 1.33.69.
e Syr. Pesch.
2. de om. = S fl Boh. Arm.
xcu (vor tiva) om. = BtfLQX 33. KM R c. ff. i. Syr. Hcl.text Aeth.
£*£7 om.=D Syr. Sin. Cur. Pesch. Aeth.
lejtTct duo = Bi<QLX 33. Vulg. Syr. Sin. Cur. Pesch. Boh.
3. rj jircoyrj avz?] = AX 1 EGH al. a. Syr. Hel.
4. JidvTeg = B$J)A
rcc dcoQa rov &£ov = ADQ? EGH al. Latt. verss.
jzdvra = BtfDQLX 33. 69.
Mark. 12, 41—44 findet sich S. 306, 19ff. mit diesen Varianten:
V. 41. xa) 'cGTG)g = \. 69. Syr. Sin. Hcl.ms Arm.
TcarfvavxL = tfADL al.
7ccu jtdg (statt jioig 6 oylog) singulär.
B. Litterargeschichtlich.es. xcv
V. 41. eßaXXw — 692.
42. sl&ovöa 6 h = D Latt. Boh. Sah.
43. dnsv = BaADLA 33. KU a. k verss.
?) jixcoyi] avrrj = T> a. b. jf.g2 i.
sßaXsv = BADLzl 33.
Dieselbe Stelle findet sich S. 308, 9 ff. paraphrasiert; an der zweiten
Stelle werden wir also den Text, den Origenes vor sich hatte, zu finden
vermuten dürfen. Ich stelle die Abweichungen einander gegenüber, links
die Paraphrase, rechts das genaue Citat.
V. 41. &£COQ£i=$* £'d'£COQ£t = rell.
rtva tqojiov (also ncbg) — xai Jtäg
Codd. et verss. omnes
6 Xaog (also o ox^og) — om.
Codd. et verss. omnes
ßa/Ltei — Codd. et verss. £ßaXl£v
[rov xabcov = 1. 69 (?) om. tov]
43. 2£/££ = Xl.69.MEFGH rell. ÜJl£V
Diese Zusammenstellung zeigt, dass gerade die Singularitäten der
Schreibercitate schwinden, sobald man den Text, den Origenes benutzte,
zu rekonstruieren versucht.
Joh. 7, 40 ff. ist auf S. 317, 16 ff. angeführt.
Y. 41. aUoi 6h —T 1. 69. b. c. f.
ol de = BTLX 1. 33. Yulg. Arm.
42. ovx = BTL
43. y£y£vr}Tai singulär.
46. £laXi]ö£v ovzcog avd'QcoJtog — B^aTLX 33. Boh. Sah.
Röm. 1, Iff. wird zweimal citiert; einmal S. 64, 13 ff, das andere
Mal S. 304, 17 ff.
Die einzige Variante von Belang, die sich zu den Versen zu finden
scheint, ist die auch von Origenes gebotene Stellung Xqlötov It]öov in
1, 1, die Origenes mit B It. Arm. teilt. Im übrigen stimmt der Text
mit dem der andern Zeugen.
Zwei Stücke aus der Apokalypse mögen hier noch zum Schlüsse
stehen. Es sind c. 7, 2—5 und 14, 1 —15, die beide J, 1 ausge¬
schrieben sind.
7, 2 avaßcdvovra — AttC 6. 7. 14. 38 al.
avarolrjg — tfC rell.
£%£7CQat-£ singulär.
3 [17]T£ 1 singulär.
[/r]T£2 = C 1. 7. 14. PQ. 91. It. Aeth. Syr.
[irjT£3 = A 38 rell.
XCVI Einleitung.
7, 3 a%Qi(q) = AtfC 1. P.
4 £o(pQayi6[itvoi = 38. P. 91.
5 cPovßrj(i singulär.
Ein Teil desselben Stückes wird unmittelbar nachher nochmals an¬
geführt (S. 4, 15ff.). Ich stelle die Differenzen wieder nebeneinander;
links das zweite, rechts das erste Citat:
S. 4, 15 ff. S. 3, 12 ff.
V. 3 T7]v yr\v mit allen Zeugen. fii]T£ t?]V yrtv singulär.
4 eö(pQayLöii£V(DV = 6. 7. 14. Q. £6(pQayi<j[i£V0i-
Die zweite Stelle (14, 1—5) zeigt folgende Besonderheiten
V. 1 elöov = 1. 6. 38. P. 91. 95.
rb agviov AtfC 6. 7. 14. 38. Q. 95.
hörcbg — 1. 38. Q. 95.
al vor hxarbv singulär.
avrov xal rb ovofia — AtfC 6. 14. 38. Q. 91. 95. Verss.
2 rj <pa>v7] ?}v 7]xovöa = AtfC 6. 7. 14. 38. Q. 91. 95. Vulg. Boh. Syr.
3 cbg om. vor coÖ7]v = X 6. 7. 14. 38. Q. 91. Boh. Arm. Aeth. Syr.
lövvaro — AtfC 6. 7. 38. 91.
4 lav = 7. Q.
r\yoQaö&7]öav ohne vjio 'Itjöov == A$C 1. P. 95. Vulg. Boh. Arm. Aeth.
5 ovy £VQ£&r) nach avrcbv — A^C 1. 91. 95. Vulg. Arm. Syr.
yag — 1. 6. 7. 14. 38. Q. 91. 95. Verss.
Aus diesen wenigen Zusammenstellungen, die hier genügen mögen,
ergiebt sich, dass die ausführlichen Citate keinen klaren Typus repräsen¬
tieren, sondern das Bild einer ziemlich weitgehenden Freiheit bieten. Man sei
dem gegenüber nicht gleich bei der Hand mit der Ausrede yon will¬
kürlicher Änderung. Fehler sind bei dem Ausschreiben der Citate ebenso
gewiss yorgekommen, als die Kopisten ältester und neuerer Zeit nicht
irrtumslos waren. Aber man hat keinen Anlass, ihnen zu misstrauen.
Die Citate sind sicher ebenso zuverlässig, wie etwa in einem Druck
unserer Tage. Was also aus diesen Texten zu lernen ist, führt uns in
eine Epoche der Textgeschichte, an der sich zwei Perioden scheiden:
eine recht willkürliche Überlieferung, die ebenso Reste der ältesten
Periode wie die Keime der zukünftigen in sich barg, und anderseits
die Rezensionen, die sich bemühten, in das Chaos Ordnung zu bringen.
Von den letzteren macht Origenes offenbar Gebrauch. Denn wie oben
gezeigt wurde, vermeidet er die Singularitäten und stellt sich auf die
Seite der Rezension, die uns in den Textzeugen des 4. Jahrh. noch
handschriftlich erhalten ist.
An einzelnen Stellen hat Origenes die Differenzen der Handschriften,
die ihm wichtig schienen, notiert. Hehr. 2, 9 wird S. 45, 19 so citiert:
B. Litterargescbichtliches. XCVII
mehr müsse Gergesa gemeint sein. Das liege am See von Tiberias, und
darauf passe die ganze Situation. Er sagt nichts davon, dass er diesen
Namen in Handschriften gefunden habe, und man hat daraus geschlossen,
dass Origenes diesen Namen willkürlich eingesetzt habe. Ob das zu¬
trifft, ist sehr fraglich. Nach seinen Worten zu urteilen, war die ver¬
breitetste Form Gerasa, seltener fand sich Gadara. Dass sich Gergesa
gar nicht fand, ist daraus nicht zu schliesen. Vielmehr scheint das
Zeugnis des Sinaisyrers, der bei Matth, und Luk. Gadara, bei Mark.
Gergesa bietet, zu beweisen, das auch diese Lesart älter ist, als Origenes.
••
1) Merx, D. vier Evangelien nach ihrem ältesten Texte II, 1, S. 145 ff. Dort
findet sich auch die Überlieferung übersichtlich zusammengestellt.
c Einleitung.
ganz fest.
Matth. 16, 26 (S. 313, 24): Ti cQcpsXrj&bjösxai av&gcojcog hav
oXov xov xoöfiov xsgdrjörj xrjv 6h 'ipvyrjv avxov djtoXsöi] rj Crp
fiicofrfj;
Matth. 25, 29 (S. 436, 6): üavxl xcp tyovxi öod'jjösxai xal
jcgoöxs&rjösxai. S. 441, 7 in der Form xcp lyovxi Jtavxl Jigooxsdrjösxai.
Matth. 26, 33 (S. 434, 10. 459, 32): Ei xal jtavxsg öxavöaXiö&j)-
öovxcci hv öoi, hycb ov öxavdaXiö&rjöOfiai. Ist eine Mischform aus Matth,
und Mark. 14, 29.
Matth. 26, 39 (S. 263, 29): Ildxsg, d övvaxov, jcagsX&axci xo
Jioxrjgiov aji hfiov' tiXt^v ov xi hycb ftsXco, dXXa xi öv. Mischform
aus Matth, und Mark. 14, 29.
Luk. 3, 22 (S. 37, 7): 1iog fiov sl öv, hycb örjfisgov ysysvvrjxd
ös. Vgl. dazu die Erörterung von Usener, Religionsgesch. Unters. I,
1, 40 ff
B. Litterargeschichtliches. Ql
er den Herakleon an (S. 149, 14). Uber die Heimat Herakleons wissen
wir nur etwas aus Hippolyt, der VI, 35 ihn dem italienischen Zweige
der valentinischen Schule zurechnet3). In der That scheinen die zahl¬
reichen Latinismen seiner Sprache darauf hinzuweisen, dass er Italiener
war. Auch über seine litterarische Thätigkeit sind wir ebenso mangel¬
haft unterrichtet. Origenes, der über die Person des Herakleon nichts
weiter zu sagen weiss, als was man etwa aus der angeführten Clemens¬
stelle schliessen konnte, nämlich dass er ein Schüler des Valentin ge¬
wesen sei (tov OvaXsvrivov Isyo^evov eivcu yvcoqi[iov S. 70, 3f.), spricht
gelegentlich von seinen Aufzeichnungen (S. 125, 19 f. hv oig xaralsloc-
Jt8v vjionvr\[iaötv). Welcher Art diese Aufzeichnungen waren, lässt sich
nur noch aus dem, was Origenes davon mitteilt, schliessen. Man pflegt
von einem Kommentar zum Johannesevangelium zu sprechen. Aber
damit thut man diesen kurzen Koten doch wohl zu viel Ehre an. Es war
eine Exegese der Art, wie sie Clemens und Origenes in ihren Hypotyposen
geübt hatten: knappgefasste Glossen, die nur den Zweck hatten, die Haupt¬
gedanken des Textes herauszuheben. Aus Clemens Strom. IV, 9, 71 und
Ecl. proph. 25 (p. 995 P.) lässt sich entnehmen, dass Herakleon auch
das Evangelium des Lukas mit derartigen Noten versehen hat. Denn
die erstgenannte Stelle bezieht sich auf Luk. 12, 8 ff., die zweite auf
Luk. 3, 16 (oder Matth. 3, 11?). Ob Clemens und Origenes aus dem¬
selben Werke geschöpft haben, lasst sich weder beweisen noch bestreiten.
Übrigens ist darauf hinzuweisen, dass Herakleon nicht das ganze Jo¬
hannesevangelium erklärt zu haben scheint. Die Exzerpte des Origenes
reichen über das achte Kapitel nicht hinaus.
Die Grundlage der Exegese bildet einerseits die Überzeugung von
der Inferiorität des Alten Testamentes als des Repräsentanten der kos¬
mischen Mächte, anderseits die Auffassung, dass alles Historische in
den Evangelien typisch zu fassen sei. Das Faktum wird vollkommen
verflüchtigt zu Gunsten der in der Geschichte zum Ausdruck kommen¬
den göttlichen Idee. Nur sie ist wertvoll, und sie nachzuweisen in dem
Verlauf der einzelnen Begebenheiten der heiligen Geschichte, ist die
Aufgabe des Exegeten.
An Joh. 1, 23 zeigt Herakleon den Abstand zwischen Altem und
Neuem Testament. Jesus ist der Aoyog, Johannes nach seinem Selbst¬
zeugnis nur die (pcovr). Dort ist die Vernunft das Herrschende, hier
nur die äussere Form. Noch eine Stufe tiefer steht das Propheten¬
institut. Es ist nur ?}/o£, nur ein leerer, unartikulierter Klang. Die
('pcovrj, die dem loyoz am nächsten verwandt ist, kann zum loyog wer¬
den, wie man eine Vermännlichung des weiblichen Prinzips nach Cle¬
mens Al. Exc. e Theod. 21 (p. 974 P.) in der valentinischen Schule
lehrte 1). Die drei, Jesus, Johannes und die alttestamentlichen Propheten,
verhalten sich wie Lehrer, Schüler und Sklave. So findet er denn auch
in den Worten Luk. 7, 28 einen Hinweis darauf, dass die alten Pro¬
pheten überhaupt keine rechten Propheten gewesen seien, und er glaubt
dafür das Zeugnis des Jesaia selbst (40, 3) ins Feld führen zu dürfen
(II, 14). Das demütigende Bekenntnis des Johannes, dass er nicht
würdig sei, dem ihm Nachfolgenden die Schuhriemen zu lösen, also den
niedrigsten Dienst zu leisten, deutet er um, als wolle Johannes sagen: Ich bin
nicht wert, dass er meinetwegen aus der Höhe herabkomme und Fleisch
annehme wie eine Sandale, von dem ich keine Rechenschaft ablegen und
das ich nicht erklären oder nach seinem Zweck deuten kann. In Johannes redet
aber der Demiurg selbst, der sich damit unter Christus stellt (VI, 39).
So wird für Herakleon hier Johannes zum Repräsentanten des Alten
Testamentes und seines Gottes selbst. Jerusalem ist ihm die Zwischen¬
stufe zwischen Hölle und Himmel. Wenn es daher Joh. 2, 13 heisst,
dass Jesus nach Jerusalem hinaufgegangen sei, so bedeutet das für
1) Die Worte, die Clemens anführt, decken sich mit denen des Herakleon.
Vielleicht lag Clemens die von Origenes ausgeschriebene Stelle vor.
B. Litterargeschichtliches. cv
Herakleon, dass Jesus aus dem Gebiete des Materiellen in das des Psy¬
chischen hinaufgestiegen ist (X, 33). Entsprechend dieser Stufenfolge
wird Joh. 4, 21 so gefasst, dass der Berg, auf dem die Samariter an¬
beten, als der Teufel oder seine Welt angesehen wird; „denn der Teufel
war nur ein Teil der gesamten Materie, die Welt aber ist der gesamte
Berg des Bösen, ein öder Aufenthalt für Tiere. Dies beteten alle, die vor
dem Gesetz waren, und die Heiden an“. Jerusalem ist der Demiurg und seine
Schöpfung; ihn verehren die Juden (XIII, 16). So zieht sich durch
diese ganze Exegese der Dualismus zwischen Materie und Geist, Welt
und Gott, Zeit und Ewigkeit hindurch. Aber man sieht auch zugleich,
wie wenig die Äonenspekulationen, an denen sich das Interesse der
Ketzerbestreiter für die gnostischen Systeme erschöpft hat, wirklich deren
wissenschaftliche Arbeit beherrschte.
Zugleich aber zeigen diese Proben der gnostischen Exegese, in
welcher Weise die typologische Interpretation hier über jeden Damm
wegströmt. Alles wird zum Bild und zum Gleichnis. Die eigentliche
Bedeutung wird nicht einmal gestreift, oder wo eine historische Be¬
lehrung gegeben wird, ist sie falsch. Die vielgequälte Stelle Joh. 2, 20
von den sechsundvierzig Jahren des Tempelbaues deutet Herakleon
(X, 38) ohne Bedenken auf den Salomonischen Tempel, natürlich zur
boshaften Freude des Origenes, der sich an der Hand der Texte über¬
zeugt hatte, dass diese Deutung nicht möglich ist. Aber für Herakleon
ist an dem geschichtlichen Sinn des Wortes überhaupt nichts gelegen.
Der Tempel ist ihm ein Bild des Heilandes, dessen Leben sich nach
seiner Meinung offenbar bis in das reifere Mannesalter erstreckte, und
für seine aus pythagoreischen Quellen geschöpfte Zahlenspekulation ist
sechs die Zahl für die Materie, die vierzig, in der die vier, die nicht¬
komplexe Zahl, steckt, weist auf den Geist (£(icpvörj[ia) und den im Geiste
liegenden Samen hin. Auf diese Weise gelingt es ihm, freilich mit sehr
gewaltsamen Mitteln, Menschheit und Gottheit zu vereinen und die Person
des Erlösers spekulativ zu erfassen.
Die Beispiele genügen, um zu zeigen, in welchem Masse hier die Alle¬
gorie verwendet ist, um den Text den Anschauungen des Interpreten anzu¬
passen. Sie zeigen aber weiterhin auch die Verwandtschaft mit der
Exegese des Origenes so gut, wie die Differenzen. Auch Origenes be¬
gnügt sich nicht mit dem geschichtlichen Sinn und sucht auf demselben
Wege wie Herakleon zu dem hinter diesem liegenden geistlichen Sinn
zu gelangen. Aber er kennt Schranken. Er stellt sich auch bei dem
Suchen nach den verborgenen Schätzen der Wahrheit nicht über den
Text, sondern unter ihn. Ängstlich achtet er auf jeden Wink, den ihm
der heilige Geist selbst giebt, um die Geheimnisse des tiefsten Schrift-
Origenes IV. H
CVI Einleitung.
nur noch Quisquilien, die ich absichtlich nicht von der Kollation, wohl
aber von dem Apparate ausgeschlossen habe, zu Tage fördern könnte.
Der Direktion der k. Hof- und Staatsbibliothek zu München, die mir die
Handschrift zu so ausgiebiger Benutzung zur Verfügung stellte, sage
ich für diese Liberalität auch hier meinen Dank.
Für die Katenenfragmente hätte sich wohl noch mehr thun lassen,
als ich gethan habe. Aber das Material vollständig zu sammeln, wäre
ohne Reisen nicht möglich gewesen, und für sie fehlte es mir an Zeit.
Doch durfte ich mich dabei der Unterstützung der Herren Prof. Dr. Anthes
in Darmstadt, Pfarrer Lic. Dr. Hennecke in Betheln (Hannover),
Dr. B. Violet in Berlin, Cand. rev. min. R. Wagner, damals inLyck, erfreuen,
die mir mit Kollationen und Notizen über pariser, römische und mos¬
kauer Handschriften zu Hilfe kamen. Für die Haupthandschrift, den
Vatic. 758, musste ich mich auf die Kollation von Brooke verlassen,
die ich nur an einzelnen verdächtigen oder unvollständigen Stellen konnte
revidieren lassen. Hauptsache war, den Apparat zu den Fragmenten übersicht¬
lich zu gestalten. Ich habe mir wenigstens Mühe gegeben, das zu erreichen.
[Der Text war Ende Dezember 1902 ausgedruckt. Die Herstellung
der Register erforderte die angestrengte Arbeit eines halben Jahres. Da
der Wortvorrat allein 12000 Zettel verlangte, wird man die Verzögerung
begreiflich finden und entschuldigen.]
In die Arbeit des Korrekturlesens teilten sich mit mir Herr Lic. Dr.
Carl Schmidt in Berlin und Herr Bibliothekar Dr. L. Voltz in Darm¬
stadt, für die ersten Bogen auch Herr Dr. F. Adami, jetzt in Laubach.
Bei der mühseligen Registerkorrektur stand mir treulich meine Frau bei.
Ihnen allen habe ich herzlich zu danken; ohne ihre scharfen Augen
wäre wohl mancher Fehler trotz der ausserordentlich sorgfältigen Arbeit
der Druckerei stehen geblieben. Namentlich aber gebührt nicht so¬
wohl mein, als auch der Leser Dank Paul Wendland in Kiel, der
einen grossen Teil des Manuskriptes durchgelesen und von Bogen 21
an die Korrekturbogen durchgesehen hat. An unzähligen Stellen hat
er den Text verbessert, an unzähligen andern mir zum richtigen Ver¬
ständnis verholfen und mich vor thörichter Verschlimmbesserung bewahrt.
Auch Herr Geh. Rat U. v. Wilamowitz-MöllendorfF in Westend b. Berlin
hat der Ausgabe seine freundliche Teilnahme zugewandt und einen Teil des
Manuskriptes von Buch I durchgesehen. So hat es der Arbeit nicht anHelfern
gefehlt, und wenn schliesslich etwas Brauchbares herausgekommen ist, so
weiss ich sehr wohl, dass mir nur ein kleiner Teil des Verdienstes zufällt.
Origenes IV. 1
M = Codex Monac. 191.
M* = ursprüngliche, später corrigierte Lesart
M1 = gleichzeitige Hand, 1. Corrector
M2 = jüngere Hand, 2. Corrector
j. H. = Hand des XVII. Jahrh.
V = Codex Venet. Marcian, 43
B = Oxon. Bodleian. Mise. 58
E = Venetus Marcian. 502 (nur II, 9. 13)
T = Text des Alten oder Neuen Testamentes
Br = Brooke
Del = Dela Rue (hei den Seitenzahlen am Rand R)y-'
Hu = Huet (bei den Seitenzahlen a. R. H)
We = Wendland
Wi = v. Wilamowitz-Moellendorff
Pr = Preuschen.
t bezeichnet Textverderbnisse, die nicht mit Sicherheit zu heben
sind; in Bibelcitaten Lesarten, die wahrscheinlich Origenes fremd
sind;
* Lücken im Text;
[] zu beseitigende Einschübe;
() durch Conjectur gewonnene Zusätze.
2PIEEN0Y2 T2N EI2 TO K A I A I2ANNIIN
EYAEEEAION EHHTHTIK2N
TOMOS Ä.
1121' I. "Oy zoojtov olficu 6 jiaXat »Xaog« sjuxXrjfrslg »{Xeov« dg <pvXag 1
öi^qtjzo övoxaiösxa xal z?]v vjieq zag loutag cpvlag zahgtv Xsv'Czixrjv,
xdc avz7]v xaza Jildova zayfiazcc hgazrxa xcd Xsv'Czixa zo ftslov
&£Qaji£vovöav, ovzcoc, vofiL^a) xaza »zov xqvjizov zzjg xaQÖiag av&Qco-
5 Jtov« Jtavza zov Xqlözov laov, yQ7]{iaziC)ovza hv xqvjizcq ''lovöaZov
xal hv nv£V[Lazi jtEQtzEZ^rj^hvov, lyuv zag lötozrjzag fivözrxcbzEQov
zcbv (pvlcov' cbg £özl yvfivbzEQov ano ’lcoavvov hx zrjg ’Ajzoxa/LvipEcog
(iad'EZv, ovöh zcbv XoiJicov JiQocpijzcbv zoZg axovEtv hjiLözafihvocg za
zoicwza ajtoöcwjt7]öavzcov. cp?]öl öh ovzcog b ’lcoavvi]g* »Kal döov 2
10 »aXXov ayyElov avaßcdvovza ajio avazoXi]g r\Uov, lyovza öcpqayZöa
»dzov thcbvzog, xal hxhxQa^t gjcovfj ii£yalp\ zoZg zhööaQöcv ayyhloig,
»olg höodr] avzoZg aöixr\öai zrjv yrjv xal z?)v daXaööav, Ihycov' M?)
»aöixr\ör\z£ nr\z£ zrjv yrjv fihjZE zrjv ftaXaööav /i?]Z£ za öhvÖQct, ayqt
»ög)Qayiö(X)fi£v zovg öovXovg zov &£Ov rjiiwv hjtl zcbv [Iezcojccov avzcbv.
15 »xal rjxovöa zov aQifrfiov zcbv höcpQayiöfihvcov, txazbv zEööaQaxovza
»zhööaQEg yiXtaösg höfpQayiöfihvoi hx jtaörjg cpvli]g vlcbv ’löQarjZ' hx
»<pvXrjg lovöa öcoÖExa yiXtaÖEg höcpQayiönhvoi, hx (pvXrjg cPovß?][i öcoöexcc
»yiXiaÖEg.« xal [i£za zo öiyQTjö&ai zag XotJiag cpvXag jiccqeS, zov Aav 3
2R tgrjg [i£za Jildova hjtupEQsr »Kal döov, xal löov zo agviov tözcbg
20 »hm zo OQog Xtcbv, xal [i£z avzov cd txazbv ZEööaQaxovza zhööaQEg
1 Vgl. Hos. 2, 25 (Röm. 9, 25) u. ö. Vgl. Test. Rüben 6. Juda 21. — 4 Vgl.
I Petr. 3, 4. — 5 Röm. 2, 29. — 9 Apok. Joh. 7, 2—5. — 19 Apok. Job. 14, 1—5.
15 Apok. Joh. 7, 3f. — 23 Vgl. Apok. Joh. 14, 1. 4. — 27 Vgl. Apok. Joh. 7, 3.
— 28 Vgl. Apok. Job. 14, 1. — 30 Vgl. Z. 19ff. — Vgl. I Kor. 10, 18. — 33 Vgl.
Apok. Joh. 14, 4.
[io)»vvo(A£Vcov ojOts
* av aJtojieOelv xi]g abjdxiag xbv cpaGxovxa
///}
aJtagyhjv hxaGxpg £ivai, cpvlr]q xovg Jtag&hvovq avx?]g. xal yag hm- 8
g)£Q£xat' »Ovxoi ?}yogdo&?]Gav ajto x<bv avOgcbjrcov djcagyp tcq dxcp
»xal reo aQvicp, xal hv reo Gxopazi avxcbv ovy £vghth] ip£v6oq‘ afico-
3H »uoi yag uGlva ovx ayvorjxhov 6h, otl b jr£gl xcbv txaxov x£GGaga-
xovza x£Godgcov yLhabcov jtagThvcov loyoq sjuözyszca avayatyrjv.
jt£QLXXov 6h vvv xal ov xaxd xov jtgoxdp£vov loyov xb nagaxideodac
Zt'gtig Jigocp?]xixaq xavxbv Ji£Qi xcor h§ h&vcbv r/päg ÖLÖaoxovGaq.
II. (3) Ti 6/j Jiavxa xavd* rpilv ßovlexat; hgüg hvxvyyavcov xolg 9
10 ygappaGLV, A(ißgoGL£, afoftebg *&£ov dv&gcojz£,« xal »ev Xqigtcq
»dv&goojt£« xal Gjz£v6cov dvcu '»jtvmpaxLxbq«, ovxhxL avOgcojtog. ol
phv ccjto xcbv cpvlcbv öcxaxag xal ajiagyaq avaephgovGL xcp deco öia
xcbv l£vlxcbv xal hghcov, ov jcdvza hyovxcg ajiagyaq rj öexdxag' ol
öh A£vlxai xal hgclq, jiavxa chxaxatg xal aJtagyalg ygcopcvoi, öexdxag
15 avaephgovGL xcp &ecp 6id xov dgyi£ghcog, oipai 6’ otl xal anagydg.
rjpcbv 6?) xcbv jiqoGlovxcov xolg XgiGxov padrjpaGLV ol phv jiIügxol, 10
xa JtoXXa xcp ßico Gyola^ovx£g xal oUyaq jiga^stg xcp ßecp dvaxi-
dhvxcq, xaya etiv av ol ajto xcbv cpvlcbv oliyrjv Jigog xovg legt lg
hyovx£g xoivcoviav xal hv ßgayhGt xb d-£gaji£vxixbv xov dxov xgh-
20 cpovx£g% ol 6h avaxsipsvoi xcp deiep loycp xal Jigog povp xf] &£gajida
xov &£ov yevopsvoe yv?]öicog xaxd xr\v öcacpogav xcbv dg xovxo xivrj-
pdxcov Xsvlxai xal legelg ovx axbjzoig Zey&rjGovxcu. xaya 6h ol 11
113 (jzavxcov 6ici)cphgovx£g xal olovu xa Jigcbxa | xrjg xaO* tavxovq ysv£ag
lyovxeg agyi£g£lg iGovxai xaxa xrjv xaigtv Aagcbv, xal ov xaxa x?jv
25 xagiv MeXyLGsöhx. hav yag xig av&vjiocphgp jigog xovxo, vopi^ojv
ppag aGsßelv xb xov agycsgicog ovopa xaGGovxag hn avdgcbjtcov, hjcd
jtoXXayov IrjGovg peyag lsgevg jtgog)?]X£V£xai (hyoiü£V yag »agyc£gha
»peyav, biEXpXvfroxa xovg ovgavovg, ’lrjGovv xov vlov xov #£o£«),
Xexxeov Jtgog avxov otl o djzoGxolog hjisGrjprjvaxo Xhycov xov jtgo-
30 cprjxrjv dgrjxhvaL jz£gl Xgcoxov' »2v kg£vg dg xov aimva xaxa x/jv
Dxa^LV AhlyLG£6£x,<i xal ov xaxa xpv xa^tv \Aagcov. dep’ ov xal
rjpäg laßovx£q epaphv xaxa phv xpv xd^cv Accgcbv dv&gcojcovq 6vva-
G&ai £ivac dgyt£g£lg, xaxd 6h xrjv xa§LV M£XyiG£6hx xov ygiGxbv xov
&£OV. (4) JtaGrjg xoivvv rpilv jcga&coq xal Jtavxog xov ßtov, hjid 12
3 Apok. Job. 14, 4f. — 10 I Tim. 6, 11. - II Kor. 12, 2. — 11 Vgl. I Kor. 2,14f.
— 12 Vgl. Lev. 27, 30. — 13 Vgl. Lev. 23, 10. — 24 Hebr. 7, 11. — 27 Hebr. 4, 14.
— 30 Hebr. 5, 6; vgl. Ps. 109, 4.
1 av V, häv aus hav corr. M | 6 loyog scheint aus loycov corr. | 13 Ttcivra a2
a. Ras. | 21 dg xovxo] nur noch dgov erkennbar | 21/22 xoivcovrjpäxajv Br, We | 22
nach ol c. 6 Buchst, zerstört, (ndvxcov) Wi, (hv xovxo)) We, \hv >)[üv) Br | 23 olovel
xd TtgCbxa stark beschädigt | 26 rj/uäg — xaooovxag am Rande nachgetragen.
6 Origenes, Joliannescommentar.
1 Vgl. Hebr. 11,16. — 8 Vgl. Num. 18,12f. — 9 Vgl. Lev. 23,10. Num. 28, 26.
Deut. 16, 9ff. — 10 Vgl. Ex. 23,16. Lev. 2,14. — 18 Vgl. Z. 5f. — 23 IIKor.6,18. —
24 II Tim. 3, 16. — 26 I Kor. 7, 12.17. — 27 II Tim. 3, 11.
3 Matth. 11, 3. Luk. 7, 19f. Hebr. 10, 37. — 5 Joh. 1, 29. — 8 I Kor. 12, 28.
Eph. 4,11. — 11 Joh. 9, lff. 11, lff. — 15 Vgl. S. 6,16ff. — 20 Vgl. Matth. 23,8f. -
28 Vgl. Iren., adv. haer. III, 11, 8. — 31 II Kor. 5, 19. — 33 Vgl. Joh. 1, 29.
I Joh. 3, 5. — 33 Joh. 1, 29.
2 Vgl. Iren., adv. haer. III, 11, 8.-4 Matth. 1, 1. — 5 Mark. 1, 1. — 7 Vgl.
Joh.1,1. — 8 Vgl. Joh. 13,25. — 11 Job. 8, 12. — 14, 6. — 12 11, 25. — 10, 9.11. — 13
Apok. Joh. 22,13. — 15 Vgl. S. 6, 5. — 17 Vgl. Joh. 13, 25. 19, 26. — 19 Vgl. Joh. 19,
26. — 20 Vgl. homil. in Luc. VII; comm. in Matth. X,T7. — 21 Vgl. Joh. 19, 26.
2 slncov, von V corr. | 3 zov v. j. Hd. zu zolq corr. | 6/7 Die beiden letzten
Zeilen sind so stark zerstört, dass nur mit grösster Geduld noch die geringen Spuren
weniger Buchst, zu entdecken sind. V hat 6 nach Icoävvy eine Lücke von ca.
16 Buchst.,_ 7 nach Aovxäg slgrjxchg Raum für ca. 58—59 Buchst. Nach lojävvy glaube
ich nag q> . fiev zu erkennen; nach Aovxäg steht deutlich noch dx, die
letzte Zeile scheint zu lauten: zov ßanzi.. fisvov yeveaXoyei nagaxoZovS-rjOag . . .
ca. 16 Buchst. . . . v evXoyovca zovzov oi ayysXoi. Danach könnte ergänzt werden:
nagä zcp ’laiävvy, nag* w (sch6ä/)&(v)^v zov hv ägyfi Xöyov, &eov Xöyov. aXXä xal
Aovxäg six(özcog) zov ßa7izi(^ö)fxevov ysvsaloysl nagaxokovS-r/oag (zcp Xöyco, ozi
vozsqo)v svXoyovOi zovzov ol äyysXoi xzX. B und ihm folgend Del ergänzen naoä
zcp Ia>avv%‘ zov sv agyy Xöyov, &söv Xöyov. äXXä xal Aovxäg SLgrjxtoq sv ag/pj
zcbv ügälgscDV ’ zov ßhv ngcbzov Xöyov STCOLrjaäfirjv nsgl nävzov, cov rjggazo ö ^Irjoovz
Ttoislv xac ÖLÖaoxsiv. Das ist unmöglich, da nach dem vorangehenden hier nur auf
das Evangelium des Lukas Bezug genommen sein kann und die noch erkennbaren
Reste diese Ergänzung als reine Willkür erweisen | 20 nach vyicbq hat am Anfang
einer neuen Zeile eine j. Hd. xal auf Ras. zugefügt; ursprünglich war wohl ojg
fehlerhaft wiederholt. V hat nur vyccbg.
Buch I, 4. 5 (6. 7). 9
1 Vgl. Gal. 2, 20. — 3 Job. 19, 26. — 4 Vgl. II Kor. 4, 7. — 5 Vgl. Matth. 24,
15. — 6 Vgl. Matth. 13, 9. — 10 I Kor. 2, 16. 12. — 13 Röm. 2, 16. — 15 Vgl.
I Kor. 2, 4. — 20 Vgl. Apok, Joh. 3, 20.
»lv sgyco xal Xoyco Ivavxiov xov &£ov xal jiavxoq xov Xaov' oncoq x£
»jcagiöcoxav avxov ol dgyp£g£Zq xal ol dgyovxcg f/pwv dg xgipa frava-
»xov xal löxavgoooav avxov. rjp£iq öh rjXjrit)oiU£V oxi avxoq hoxiv o
31 j>[i£XXoov Xvxgovödcu xov ’löQarjX.* JiQoq xovxoiq \'AvÖQsag o aÖ£Xcpoq 25
Xlpoovoq IIöxqov £vqcov xov aÖ£Xcpov xov iöiov Xipcova Xöyu' »Evqtj-
»xaptv xov Öhöoiav, o loxi iU£d'£Q(.i?]V£v6LU£VOv XgiOxog«. xal p£x
oXiya o <PLXLJuioq £vqcov xov Na&ava?]X Xcyu avxop' *Ov hygaipsv
»JlcovOcjq hv xco vopop xal ol jiQocpr[xai £VQi]xap£v, xov b]6ovv xov
»vlov xov ylooöi]cp xov djio Nagagif)'.« 30
32 VI. (8) Ab^ac ö’ av xtg hviGxaö&ai xco jzgcbxcp ogcp, £jt£l xal xd
firj £juy£ygaiup£va £vayyiXia vjiojiljzxu avxcp' o yag vopoq xal ol Jigo-
qijxac >XoyoL< juöxxvovxcu dvai >ji£gL£y^ovx£q a.uiayy£Xiav üigaypcLxoov
>xaxd ro £vXoyov öid xo docpeXüv £vcpgaivovxoov xovq axovovxaq, Inav
5 Ygl. Kol. 1, 15. — 11 Matth. 11, 3. — 15 Joh. 4, 25. — 16 Luk. 24, 14. —
19 Luk. 24, 18—21. — 26 Joh. 1, 4J. — 28 Joh. 1, 45. — 31 Vgl. S. 9, 25f.
4 öl] l auf Ras. | 5 iTtLÖrjfxiav] über r\yu ist öl oder etw. ähnliches ausradiert
15 olöafjLCV steht u. c. 22 (nach tfc L 33. 69. GA Syr. hcl. nag.) viell. richtig| 27
(jLBöiav wie häufig | 28 sygaxpsv M*, später wurde v halb ausradiert | 29 erstes
xov < V nach T | 34 evcpgaivovreq, von V corr.
Buch I, 5—7 (7—9). 11
2 Vgl. Matth. 11, 13. — 7 Gal. 5, 9. — 8 Vgl. II Kor. 3, IG. Ex. 34, 34. — 11 Vgl.
Hebr. 8, 5. — 13 Vgl. I Kor. 10, 11. — 15 Vgl. Joh. 4; 21 ff. — 17 Vgl. Phil. 3, 3.
Röm. 1, 9. — 20 Vgl. II Kor. 3, 6. — 21 Vgl. Röm. 7, 6. — 27 Vgl. Hebr. 5,13 f. —
28 Vgl. Gal. 3, 25. 4, 2. — 29 Vgl. Gal. 4, 4. — 30 Vgl. Hebr. 3, 5.
5 -O-elr/ö-«? Pr, Jtoujoaq M | 7 d\uV—%v/ioT stark verblichen, aber noch sicher zu
erkennen. Die folgenden Worte sind zu undeutlich, um eine irgend erhebliche
Sicherheit dev Lesung zu bieten. Ich glaube erkannt zu haben: on ovx hoyov
el ca. 4—5 Buchst. . . . aZXcog aba (x)exaX .... xovg) also etwa: ori ovx eo/ov
eloogäv abojQ, aXXä xexakvfxßhv^ öiä rovg viovg xzX. V hat nur oxav yao und
dann Lücke für ca. 27 Buchst. | 8 tceqleXlüv] cov auf Ras. | 9 navzcog Del | 14 yovv]
y z. T. ausgebrochen; ovv Ausgg. | 21 nach ijpäg -f- (r//c) Wi | 28 £7Uzvyydvovoiv,
von We Wi corr.
12 Origenes, Johannescommentar.
1 Vgl. Matth. 13, 17. — 3 Vgl. Gal. 4, lf. — 4 Vgl. Gal. 4, 4. — 6 Vgl.
Gal. 3, 25. — 7 Vgl. Joh. 1, 1. — 9 Vgl. Hebr. 10, 1. — 13 Vgl. Apok. Joh. 14, 6. —
14 Prov. 8, 9. — 18 Vgl. Röm. 2, 28. — 22 Vgl. Röm. 10,10. — 23 Vgl. Jak. 2,18. —
25 Vgl. Act. 16, lff. — 26 Vgl. Act. 21, 24ff. — 27 Vgl. I Kor. 9, 20. — 28 Vgl.
Luk. 2, 34.
Xcbv cocpiXbiav ovx loxi öta xov lv xqvjzxco ygiöziavtöftov ftovov öv-
vaxov TOVg OXOiyblOVftbVOVg lv TCO (paV£Q(Y) yQLÖXLaVtöflCp ßbXxtCüöat
xal jrgoayayblv Ijrl rcc xQbixxova xal avcoxlgco. ÖLOJtbQ avayxcäov 13
jtvcvftaxtxcbg xal öcoftaxtxmg yQtOxtavLgbtv' xal ojcov /thv yg?] To öco-
5 ftaxtxov xrjgvööbiv bvayycXiov, cpaöxovzcc »ftrjöbv döavat« (lv) xolg
öagxivoig »?j Irjöovv XgiGxov xal xovxov löxavgcoftbvov«, xovxo Jtoifj-
TbOV’ £JtaV Öb bVgbdtOÖL XaX7]gXLGflbV0t TCO JZVbVfiaXl Xül XaQJlOfpOQOVV-
xbg lv avxco Igöbvzbg xa xrjg ovgavtov öocplag, ftbxaöoxbov avxolg xov
Xoyov IjtavbXdovxog ajto xov öbOagxcböO’at lep b »rjv lv agyfj jcgog
10 »rbv frbbv«.
VIII. (10) Tavxa de l^bxagovxbg jibgl xov bvayybXiov ov fiaxr\v 11
bigrjxbvat r\yovpL£&a, oiovbl aiodrjxov bvayybXiov vorjxov xal jtvbvftaxi-
xov xij ljuvoia ötaxgivovxbg. xal yag vvv Jigoxuzai xo aiöxh/xbv 15
bvayybXiov ftbxaXaßblv big Jivbvftaxtxov' zig yag ?) ötrjyrjöig xov alodr/-
10H xov, d ft?] ftbxaXaftßavotxo big nvbvfiaxixbv; rjzot ovöbftia ?} bXiyrj xal
xcbv xvyovxcov aJtb xrjg Xbigbcog avxovg jibjibtxoxcov Xaftßavbtv xa
ötjXovftbva. aXXa jcag aycbv ?)ftlv bVböxryxb Jibtgcofibvotg big xa ßaO?] 16
xov bvayybXtxov vov cpdaGcu xal IgbvvrjGai xrjv lv avxco yvftvijv xvjzcov
aX?]frbtav. xcbv ö?j bvayybXt^oftbvcov lv aya&cbv ajrayybXia voovftlvcov, 1
20 ol fi£v ajtoöxoXoL xov ’lrjGovv bvayybXKovxat' Xiyovxai ftbvxot cbg
ayafrov xal xrjv avaGxaGtv bvayybXi&G&at, xal avxrjv jzcog ovGav
Irjoovv' IrjGovg yag cpr\Giv' »Eycb bifti ?) avaöxaöcg«* ’fyöovg de xa xolg
ayioig auioxdfibva bvayybXi^bxat xolg Jtxcoyolg, JiagaxccXcov avxovg IjtI
zag dblag InayybXiag. xal ftagxvgovGiv al dblat ygatpal xolg vjto xcbv 18
11R aJtoGxoXcov bvayybXtGftolg xal xcb vjto xov Gcoxrjgog rjftcov, o fihv Aaßlö
JtbQi xcbv ajioGxoXcnv, xaya de xal bvayybXtGxcbv Xlycov' »Kvgiog öcoGbt
»grjfia xolg avayybXt^ofibvotg övvaftbi JtoXXirj' o ßaGtXbvg xcbv övvaftbcov
»xov ayajcrjxov«, afta xal öidaöxcov oxt ov övv&böig loyov xal jiQocpoga
cpcovobv xal ?)öx?]fibvr] xallcXb^ia aVvbt jzgbg xb JtdQbtv, aXXa övvaftbcog
30 &dag ljayoQ7]yia (ötbjtbg xal b JJavXog jzov cp?]OL' »rvcböoftat ov xov 49
116*' »Xoyov xcbv Jt£cpv ötcofilvcov, aXXa x?]v övvafuv ov yag lv Xoyq? ?)
»ßaöiXda xov dbov aXX’ lv övvaftbc« xal lv aXXotop »Kal b Xoyog ftor
»xal xb xrjQvyfia ftov ovx lv Jibi&olg öocpiag Xbyoig aXX’ lv ajroöd^bi
»jzvbvfiaxog xal övvaftbcog«. xavx?] zf] övvafibt ftaQxvgovvxbg b 2dftcov 50
1 Luk. 24, 32. — 4 Ps. 67,12. — 6 Rom. 10,15; vgl. Jes. 52, 7. — 1 Joh. 14, 6. —
9 Vgl. Joh. 10, 9. - 16 Vgl. Joh. 14, G. — 17 Vgl. Joh. 8, 12. 1, 9. — 18 Vgl.
Joh. 1, 4. — 21 Joh. 14, 6. — 22 Vgl. Jes. 52, 2. — 24 Joh. 11, 25. — 26 Joh. 10,9. —
27 Prov. 8, 22. — 31 Z. 5ff. Vgl. Röm. 10, 15 (Jes. 52, 7). — 32 Vgl. Röm. 1,16.
1 Ygl. Contr. Cels. VIII, 14 (IT, 232, 3 ff. Koetsehau). — Vgl. Job. 1,1. — 4 Vgl.
Röm. 10, 15 (Jes. 52, 7). — 6 Vgl. I Kor. 2, 2. — 8 Job. 1, 1. - 9 Vgl. I Tim.
6,11. — 10 Röm. 6, 10. — 12 Vgl. Röm. 8, 29 + 6, 5. — 16 I Kor. 1, 30. — 20 Kol. 1,
19 + 2,9. — 23 Job. 21, 25. — 29 Vgl. Röm. 10, 15 (Jes. 52, 7). — 31 Jes. 52, 6f.
6 firjchv V, in M sind die beiden ersten Buchst, jetzt zerstört. Vgl. 8. 13, 5
7 avzco d. b. dem Korinther; vgl. ev vpCiv I Kor. 2, 2 | 17 ztov yeygapfxivcov We] za
yeyga^peva | övoe^a.Qid'iAyxcov We] övae^agid^za | 18 Die Glosse, die wohl urspr.
am Rande stand und die falsche Textlesart verbessern sollte, von We eingeklam¬
mert | 21 xexcDQrjpevcov Del] xeycoQ/]p,evco | 27 a über d. Z.
16 Origenes, Johannescommentar.
»Ozijv JtocrjOoi zrjv öcozrjgiav oov Xaycov 2ccbv’ BaOcXavöat 60V 6 &boq«.
61 ztva yag za ogrj, acp mv avzbg o XaXcbv jiagalvac oiioXoyal //' oi
grjöevog zcbv am yrjq viprjXozazcov xal gaycOzcov ijzzovaq; ovözcvag
trjzalö&ac 6bl vjto zcbv txavbbv 6iaxovcov zrjg xaivrjg 6ia{hrjxrjq} cva
zrjgrjOcooc TTjV Xayovoav avzoXrjv’ »Eji ogog v'iprjXbv avaß/jdc 6 avay- 5
»yaXc^ogavog 2ccbv, vipcoöov zfj iöyy'i zrjv pcovrjv oov 6 avayyaXcüga-
»vog hgovöaXrjgA
65 Ov d avgaözov 6h ai zolg gaXXovöcv avayyaXiCbö&ac za aya&a
Bjoovg avayyaXi&zac za ayafra, ovx aXXa zvyyavovza tavzov’ aavzov
yag avayyaXi^azcu 6 vlog zov {Paov zolg 6vvagavoiq ov 6c aXXcov avzov 10
ucidblv. jcXrjv o bjußaivcov zcbv ogcöv xal avayyaXc^ogavog avzolq za
ayada, ga&cjzav&alg zog äyafrco jiazgl avazaXXovzc »zov ijXiov am
*Jiovrjgovq xal ayaPPovg« xal ßgayovzc »am bixaiovq xal a6ixovq«, zovg
66 zrjv xpvyrjv jtxooyovq ovy vjtagrjcpaval. xal zovzocg yag avayyaXi^azac,
cog avzog gagzvgal Xaßcbv zov cHöatav xal avayvovgm »To jtvavga 15
»xvgiovkjt aga. ov avaxav lygcOb ga avayyaXcöaöOcu jczcoyolq, aJiaözaXxa
>\us xrjgvgac axygaXcbzocq acpaotv xal zvcpXolq avaßXaxpcv« »jczvgag«
yag zo ßcßXlov xal »ajio6ovg zco vmrjgazrj IxafrcOa« xal jtavzcov ava-
zavcCovzoiv avzcg cprjot' »lErjgagov jrajcXrjgcozac rj ygacpij avzrj av zolg
»cbölv vgcbv.« 20
67 XI. (12) Avayxalov 6h bi6avac ozi agjiagcXagßavaz ac zco zrjXixovzcg
avayyaXiog xal jraöa ij big ’lrjöovv ycvogavrj jiga$iq aya&rj, o’jöJiag xal
zrjc za utovrjga Igya jcajtocrjxvcag xal gazavavorjxviaq avcoÖcav 6b 6v- 117r
vrjgavrjq öca zrjv anb zcbv xaxcbv yvrjöiav gazaözaöiv xazayaac zov
Irjöov xal jcavzl zco olxcg zrjv zov gvgov Jivorjv big alö&rjöcv Jtavzcov 14R
68 zcbv av avzcg agjtajtocrjxvcag. 6to xal yaygajtzac' »Ojiov av xrjgvy&ij 13H
»zo svayybXcov zovzo av jtaöc zolg Idvaöc, XaXrjdrjöazac xal o ajcoirjöav
»avzrj big gvcjgoövvov avxrjqs öacphq 6h ozc big :Irjöovv yivszac (xal)
za aig zovg [la&rjxavfrbvzaq avzcg ajuxaXovgavcc 6acxvvq yovv zovg av
jcajiovdoxaq cp/jol zolg jrajrocrjxooc' »Tovxocq o ajcoirjOaxa agol ajioi- 30
»rj6axa<i ' ojöza Jtäoa jtgagiq aya&rj ?j big zov jtXrjCiov vcp fjgcov ajzc-
xblovgavrj big zo avayyaXcov avacpagaxai, zo av zalg jrXccgl zov ovga-
vov ygacpbgavov xal vjco jzavzcov zcbv rjgicogavcov zrjg zcbv olcov
69 yvcböacoq avcr/cvcoöxogavov. aXXa xal Ix zov avavzcov tiagoq aözl zov
2 Vgl. Mark. 14,10 f. c. Par. — 3 Act. 22,22 + Luk. 23,21; vgl. Job. 19,15. — P Vgl.
Matth. 27, 29. — 8 Act. 9, 4f. — 9 Vgl. Luk. 20, 11. — 10 Luk. 8, 14. — 15 Vgl.
Luk. 7, 38. Matth. 25, 35. 161 Kor. 12, 26. — Vgl. Luk. 20,11. — Matth. 27,29 f.—
19 Vgl. Dan. 12,2 (Theod.) - 21 Vgl. II Tim. 4, 5. - 22 Vgl. Matth. 11, 5 (Jes. 61,1).
— 24 Vgl. Hebr. 1, 7 (Ps. 103, 4). — 20 Vgl. Luk. 2, 9. — 27 Luk. 2, 10. — 30 Vgl.
Luk. 2, 13. — 31 Luk. 2,14.
6 xibv (f) von j. Hd. in rov corr. | (pccdrjzCov) + Hu | das 3'bjoov möchte We
streichen | 8 (elnev) + Pr, 2ccoM, ZccovX, (wolv) Wi | 10 auf Ras. | 11 reAeu-
(poQovOi] v ausiadiert | 14 statt rj ist viell. xal zu lesen ] 30 31 ovpavdg, corr. Del
31 avQazEia, corr. V.
Origenes IV. 9
18 Origenes, Johannescommentar.
2 Ygl. Luk. 2, 15. — 4 Ygl. Luk. 2, 10. 14. — 5 Vgl. Ps. 114, 6. 7. — 0
Vgl. Luk. 2,14. — 8 Jes. 14,12. — 11 Ygl. Eph. 1, 22f. — 12 Mark. 1,1. — 14Röm.
2,16. — 15 Ygl.Contr.Cels.il,4 (1,131,8ff.). — 16 Ygl. Matth. 11,9. — 17 Ygl. Matth.
H, 13. — 18 Mark. 1, 1—3. Ygl Mal. 3, 1. Jes. 40, 3. — 23 Ygl. Tertullian, adv.
Marc. IV, 11.18. — 29 Ygl. Luk. 2, 8ff. — 30 Vgl. Apok. Joh. 14, 6f. — 33 Apok.
Joh. 14, 6f.
8 zov nolsfuxov yojQiov ist Apposition zu yrjq | 11/12 Xqlözov 2 3 * * * * 8bjöov Apposi¬
tion zu x£(pa)J/g | 21 ßoCbvzoq] og auf Ras. | 22 zag zgißovg] ag z auf Ras.
Buch 1,12-15 (13-15). 19
6 Mark. 1,1. — 7 Ygl. S. 18, 16. — 10 Act. 8,35 (vgl. Jes. 53, 7). — 15 Yg].
~ 17 Vgl* Röm- 10> 15 (Jes* 52, 7). - 19 Vgl. S. 14, 2ff. - 20 Ygl.
Mark. 16, 15. 22 Ygl. Diels, Doxograpki S. 464, 18. — 29 Vgl. Eph. 1, 21.
7 Prov. 16, 7. —"13 I Kor. 15, 25f. — 15 Vgl. Joh. 1,1. — 17 Vgl. Gal. 4,
19. — 18 Vgl. Matth. 11, 27; Luk. 10, 22. — 19 Vgl. Matth. 11, 27. — 20 Vgl.
I Kor. 13, 12. — 21 1 Kor. 8, 2. — 22 Vgl. Eph. 3, 5. — 23 Vgl. Joh. 10, 30. —
27 Prov. 16, 7.
2 artö] enl We, wohl mit Recht I 7 avz/] | 9 eivat V, von M noch ai zn er¬
kennen, eine j. Hd. hat die verblichenen Reste sinnlos zu 6h zal ergänzt | 12
zo V, in M verblichen | 13 ecug av V, M unleserlich; aygt ov nach XXXII,
3 | avzov — 14 6h nach V, in M unleserlich | 17 vlog wohl verderbt, von Wi ge¬
strichen; vielleicht ist statt azgtßwg vlog] azotßetg z. 1. | 20 ßkenot zo] ßXenotzo M,
von den Ausgg. mit Unrecht beanstandet; „wenn jemand sähe, dass der Sehende jetzt
durch .... siehtu | 21 eyvorzoza] za z. T. auf Ras. | 23 (6) + Br | 24 ds] zal, corr.
Wi, (6h) zal We | öö&te] 6ö£ei, corr. We, 66£at Wi | 25 zal zavza] zooavza Wi
28 ozt] ei, corr. Wi.
I, 1] Buch I, 16. 17. 21
»ra öixaia«, {u£va Ö£ x?]v aQy?]v x?]v d'ecoQiav, xal xiva xqojzov ti]v
dswgiav.
XVIf. Eöxi Ö£ »aQyjj« xal i] coq y£V£ö£cog, ?) öo^cu ccv hjtl xov 95
»Ev aQyfj sjtoirjösv o ßsog xbv ovQavov xal xr]v yrjv‘« olfiat öh 6a-
5 cpiöxcQOv hv xco ’lcbß xovxo xaxayycllcofrai x6 Opfiaivofievov xaxcc
TO »Tovt hoxiv <xqx7] jzlaöpaxog xvqlov, ji£jiotr)[i£vov hyxaxajzai^£-
»oOai vjto tcqv ayyelcov avxov.« vjiolaßoi yaQ av xiq tcqv hv y£V£6£i 96
xrj xov xoöfiov xvyyavbvxcQV »hv aQyfj]« JicJzoirjödai »xov ovQavov xal
»TT]V y?]V« ßclXLOV ÖS COg JTQOg TO Ö£VT£QOV QTjTOV, JtollcQV OVXCQV
10 TCQV £V 6CQ]iaöl y£y£V7]iU£VOJV JZQCQTOV TCQV £V OmfiaTC TOV XaX0Vfl£V0V
civai ÖQaxovxa, ovo [lago p£vov Ö£ Jiov xat »Luhya xi]xog«, ojicq hy£LQco-
oaxo o xvQioq. xal avayxalov hjtiax/joai d avlov jtavx?] xal aömpci- 97
xov C,co?]v Cwvtcdv £v (JaxaQioxTjTi tcqv aylcov, o xalov[i£voq ÖQaxcov
aqioq y£y£V7]xai, aJtoJi£öcov t?]g xa&aQaq gcoljg, jiqo JiavxcQv hvöc&ljvai
15 vir] xal Oco^axi, Iva öia tovto yQi]{zaxi^cQV o xvQioq öia lailajcoq
xai v£(pcov l£yj] »7ovx eoxiv aQy?] Jtla6]iaxog xvqlov, jt£jtoi7]]i£vov
»£yxaxajzaiC,£ö{lai vjio tcqv ayyclojv avxov«. övvaxov fihvxoi ys xov 98
ÖQaxovxa p?] ajiat-ajtlcbq £ivai aQy/)v JilaO^axog xvqlov, cclla jtoIIcqv
tv OojuaxL »cyxaxajrai^O^ai« jzcjcoirjpevcov »vjzotojv ayyhlcov«, xov-
20 xov aQy?]v xwv tolovtcqv £ivai, övvcifihvcov xivcqv vjiaQ'ypiv hv ocofiaxi
ovy ovxcog xat yaQ 7] 'ipvyr] xov ?]hov hv öcofiaxi xal jiaOa f] xxicig,
jicqI ?)g o aJtoöxoloq cp?]6i' »Iläöa f] xxiöiq 6xevaC,£i xal övvcoöivei
»aXQl T°b vöv.« xat xaya jic.ql £X£ivy]g höxl xo »Tfj fiaxaiox7]xi t) 99
»XTLötg vjtcxayr] ovy hxovöa, alles cha xov vjtoxa^avxa f xf] llmöl«,
25 iva fiaxaiox)]g xa Oor^iaxa ?] xai xo jcolcZv xci OcQf/axLxa, ojicq avay-
H91 xalov * * * tcq £v OcQfiaxi * * * * * * # * | vjtaQy?]. 6 hv öcofiaxi
ovy £xwv jioi£l xa acofiaxog* öia xovxo xf] fiaxaioxTjxi rj xxiöig vji£-
xayv ovy heovöa. xal <o) ovy hxcov jzolcqv xa öcof/axoq, o noiü, 100
Jioi£i öia x7]v cljiLÖa, coq £i Xcyoificv Uavlov {Ihlciv »hjtifihi^iv xij
30 »öaQxl« ovy Ixovxa alla öia xi)v hlüiiöa* jiQoxificövxa yaQ xa& avxo
»ro dvalvöai xal Ovv XgLözob civcu« ovx aloyov rjv ßovleö&aL
y>8Jti[i£VEiV zij öagxl« öia zrjv Izlgcov cb<pll8Lav xal jigoxojtrjv zrjv
lv zolg lljct^oiitvoiq ov /tovov avzov alla xal zcbv cbcpclovjilvcov
101 vjz avzov. xaza zovzo de ro cbg ycvlöscoq örjpaivbpcvov zrjv agyrjv
xml ro vjto xrjg öocpiag lv jrccQoifiicug Isyofisvov Ixölgao&aL övvrjoo- 5
f18da' »0 &8oq, yag cprjöLV, Ixziözv ft8 agyrjv oööbv avzov dg Igya
»avzov.« övvazai [lIvzol ys xal Ijtl zo Jtgcbzov ctvayeö&ai, zovzIozl
to cog oöov, ölc zo Xiycö&aL »0 ßzog £xztö£V j18 agyrjv oöarv avzov«.
102 Ovx azbjiooq de xal zov zcbv olcov &sbv Igel zig agyrjv öacpcbq
jtQOJitnzcov, ozl agyrj viov o jzazrjg xal agyrj örjjuovgyrjpazcov o örj- 10
[uovgyog xal ajra^ajtlcbg agyrj zcbv ovzcov b &8oq. JiagapvfrrjöczaL
de öca zov ßEv agyrj rjv o loyog«, loyov vocov zov viov, Jiaga zb
sivat lv zco Jiazgl Xcyoficvov 8ivai lv dgyrß.
103 (18) Tgizov de zb eg ov oiov zb eg vjcoxcLjilvrjg vlrjq, agyrj jzaga
zolg aylvrjzov avzrjv 8Jiiöza[i8VOLq, alt ov jtag5 rjjilv zolg JidOopl- 15
voiq, ozl 8g ovx ovzcov za ovza IjcotrjOev b dzoq, cbg rj prjzrjg zcbv
tjtza f/agzvgcov lv Maxxaßcüxoiq xal o zrjg /izzavoiaq ayyslog lv zco
IIoL[JL8VL löiöa^c.
101 (19) Ilgog zovzoiq agyrj xal zb xait (o) oiov xaza zb siöog,
ovzcog' 8LJt8g 8ixcbv zov 0'8ov zov aogazov b jtgoozozoxog Jiaörjq 1SH
xziösoog, agyrj avzov b jtazrjg Iozlv. bpoicog de xal Xgiözog agyrj
105 rcbv xaz slxbva ycvoplvcov &80V. si yag ol avOgoojtoL »xaz* clxova«,
rj slxmv de xaza zov Jtazlga, zb fzsv xa& o zov ygcozov o jtazrjg
agyrj, zb de xaO■ o zcbv dvfrgcbjrorv o ygiozog, yevopevcov ov xaza
zo ov Iözlv dixobv, alla xaza zrjv slxbva’ agpoGSL de zb >ßEv dgyryj 25.
»rjv o loyog« etc tb avzo jragaösLypa.
106 XVIII. (20) ’Eözlv agyrj xal wq fiaVrjösoig, xad* b za ozoLyüd
cpccpcv agyljv civai ygappazLXijq. xaza zovzo cprjoiv o dnoozolog ozl
» 0<p8ilovz8g 8ivaL ÖLÖaOxaloL ölcl zov ygovov, jiclIlv ygsiav lyczz zov
>'>ÖLÖaöX8LV vuaq zlva za Ozoiysla zrjg agyrjg zcbv loyicov zov &8ov.« 30
10? ÖLZzrj de rj cbg [la&rjöecoq agyrj, rj phv zfj cpvö8L, ?/ de cbg Jigbq rjpag'
cog sl ItyoLjicv IjiI XgiOzov, cpvöeL phv avzov agyrj ij dzozrjq, jigog
rjtuäq Ö8, Lu?j djio zov psylfrovq avzov övvajilvovq ag^aöftaL zrjg jcegl 20 R
3 x%\ nur noch Spuren von z | 4 xal övvaptq D-zov V, in M ist d. Papier ab-
gerieben | ngög—Xoyoq v. j. H. nachgelahren | (zd) + We | G £ouv M* | (o + Pr
0 ?j <q V, wohl mit Recht, da es auch sonst fehlt | 20 exuoer M* | 2G ineveyxij M
30 3g] q a. Ras. M (Br hält ohne Grund öiö für urspr.).
24 Origenes, Johannescommentar. [1,1
yso&ai yyäg to »Ev agyy yv 6 Zoyog«, iva xaxa xyv Gocplciv xal tovq
tvjcovq tov GvGxyyaxoq xoov ev avxw voyyaxcov xa jcavxa ylvyxai.
111 oificu yag, oogjzeq xaxa tovq aQXiXEXxovixovq xvjiovq oixoöo[lelxai y
TEXTCilVET(XL Oixlcc XCCL VCCVQ, aQy7]V XTjQ olx'iaQ XCU TTjQ VECOQ EXOVXCOV
TOVQ EV TCO XEyvlzy XVJIOVQ XCcl ZoyOVQ, OVXCO TO. CVflJtCiVTCC JEJOVEVCU ^
XCCTO. TOVQ EV Xy öocpia JlQOTQaVCOd EVTCCQ VJIO DeöV TCOV EGOflEVCOV
115 Zoyovg' »JJavTa yag ev Gocpia ejtolyGE.« xal Iexteov Öxi xxIgciq, iv
OVXCOQ E'LJICD, EfllpVXOV GOCplaV 6 d'EOQ, aVXTj EJTETQE'lpEV CUtO TCOV EV
aVTfj TVJtCOV TOlQ OVGl XCU T7j vZy (jcagaGyeiV XCCL) X7]V JtZaGlV XCU
xa eiöy, eyco öh ecploxypii el xal zag ovolag. 10
llo Ov yaZejiov yev ovv jtccxvteqov eljieZv agyyv tcov ovtcov eivai
tov vlov tov &eov, Zeyovxa’ | »;Eyco eifii 7) agyy xal to xelog, to A 120r
»xal to i2, o jiQQOToq xal 6 eGyazog«. avayxalov öh eiöevai ozi ov
4H xaxa jräv o ovoya^ezai agyy eGtiv ccvtoq. jiqoq yag xad5 o Ccoy eGti
övvazai eivai agyy, ?jtiq gooy yeyovev ev tco Zoyqj, öyZovoxi agyy 15
TvyyavovTi avzyq; etl öh GacpeGTEgov otl xafy* 0 »jzgoozoToxoq« eGtiv
ll1' »ex tcov vexgcov«, ov övvazai Eivai agyy. xal eav ejiipieZcoq eigeza-
ScofiEV avTOv jcaGag Tag EJtivolag, [lövov xaza to Eivai Gocpia agyc)
eGtlv, oyöh xaxa to eivai Zoyog agyy zvyyavcov, eiye »6 löyog ev
»agyy« yv cog eijieIv av xiva TE&aggyzozcog (cog) jtgeGßvzegov jtav- 20
TOOV TCOV EJtlVOOVflEVOOV TÜIQ OVOftaGiaiQ TOV JTQOOTOTOXOV jIÜ.G7]Q XTl-
Gecoq eGtiv y Gocpia.
11^ XX. 0 deog yev ovv jtavzy ev egti xal cuiZovv' 6 Öh Gcozyg rjyoöv
öia za jzoZZa, ejiei »jrgoedeto« ccvtov »6 {heoq iZaGTyQiov« xal anaQyyv
jiaGyq ryg xtiGeooq, jtoZZa ylvETai y xal zaya ozavza zavza, xa&a 25
1*20 xQy&L avzov y EZEvduQovGxPai övvapiEvy jiaGa xtIgiq. xal öia tovto 20H
ylvezai cpcoq tcov avdqcojicov, ote avQqcojcoi vjco zyg xaxlag Gxozi-
Gd'Evzeg öeovzai cpcoTog tov ev xy Gxoxla cpalvovxog xal vjio Gxoxlac
tuy xaTaZayßavoyevov, ovx av, ei fiy yeyovEiGav ev xco Gxöxcp 01
1 Joh. 1,1.- - 3 ff. Vgl. Philo De opif. § 17.18 (T, 5 Cohn). — 7 Ps. 103, 24. —
12 Apok. 22, 13. - 16 Kol. 1,18. — 19 Joh. 1, 1. — 21 Vgl. Kol. 1,15. — 24
Vgl. Röm. 3, 25. - - Vgl. Jak. 1,18. — 26 Vgl. Röoi. 8, 21. — 28 Vgl. Joh. 1, 5.
2 avzGiv M>: | 9 zoTq ovöl—12 iyio ist stark verdorben und z. T. nur durch
den Abklatsch auf f. 120r zu lesen. Die Richtigkeit des obigen Textes dürfte fest¬
stehen. V liest zjj vky. . (Raum für ca. 9 Buchst.) . . . xal za Eiörj. cyco 6h ecpi-
ozrjp.1, el xat . . . (Raum für ca. 21 Buchst.) . . . elhelv, a.QX^]v ovzojv xzX. Die
erste Lücke wird durch die Randbemerkung ausgefüllt: oifxai TcaQaoyElv z/jv v:iao-
£iv xal zl]v nXaaiv xal za Eiörj, was Del sammt dem die Conj. bezeichnenden oifjicu
in den Text setzte | 18 Efiivolag] E7tiovv/ulag danach -f- ov V | 20 zEd-aQQrjxözog tbc.
Z£&aQQ?]x6zojq, corr. We; ZE&aQQTjxözojg ozl Ausgg. | 21 evetuvoov/lievojv We | 24
za über d. Linie | 25/26 xa&ä\yj)ri‘C)Ei\ xa&aql^Ei, corr. Neander.
I, 1] Buch I, 19-21 (22. 23). 25
2 Kol. 1, 18. — 3 Vgl. Gen. 3.-5 Vgl. Ps. 21, 16. — 7 Vgl. Kol. 1, IS. —
9 Ps. 48, 13. — 10 Ps. 35, 7. — 17 Vgl. Matth. 9, 12. — 18 Joli. 10, 2. — Vgl.
Rom. 3,24. — 19 I Kor. 1,30.
130 >0ßaöLXtia fj tfirj ovx söxlv tvxtv&tv«. avtyvcofitv xal xd »Eyco tlfiL 20
»:rj dfiJttXog 7) aXrjIHvr], xal o Jiaxijg fiov o ytcogyog töxi«’ xal Jia-
131 Xiv' »Eycd tifiL dfiJctXog, vfitlg xd xXrjfiaxa«. övvagix)fitiöfrco xov-
xoig xal xd »Eycd dfti 0 dgxog xrjg Ccocjg«' xal JiaXiv' »Eycd dfii d
»dgxog d £cov, o tx xov ovgavov xaxaßag« »xal £corjv öiöovg xcd
»xoöfico«. xal xavxa fitv tjtl xov jzagovxog vjcojitöovxa caid xcov tv 25
xolg tvayytXioig xtifiivcov Jiagtdtfit&a, xoöavxa avxov Xtyovxog tivai
xov vlov xov d'tOV.
132 XXII. ’AXXa xal tv xp Icoavvov ajroxaXvipti Xtyti' »Eycd dfu o
»jiQcöxog xal o töyaxog xal o £cov, xal tytvdfirjv vtxgog, xal iöov fwv
»tlfil dg x ovg alwvag xcov aicdvcov«. xal Jiahv' »Ttyova ly cd xd A 30
\ > 0 % c > c c , x x i
»xai ro II, xai o jigcoxog xai o töyaxog, r\ agyr] xai xo xtlog«.
133 Eöxl öh ovx oXiya xov fitxa JcaQaxrjQrjötcog tvxvyydvovxa xalg
ayiaig ßißloig xal djio xcov 7iQocpr\xcdv JiaQaJtXrjöia laßtlv, oiov oxi
2 Job. 8, 12. — 3 Job. 11, 25. — 4 Joh. 14, G. — Joh. 10,9. — 5 Joh. 10,11. —
6 Joh. 4, 25 f. — 10 Joh. 13, 13. — 12 Joh. 10,36. — 14 Joh. 17, 1. — 16 Joh. 18,
33. — 17 Joh. 18, 36. — 20 Joh. 15,1. — 22 Joh. 15, 5. — 23 Joh. 6, 35. 51. 33. —
28 Apok. 1, 17 f. — 30 Apok. 22, 13; vgl. 21, 6.
»ßhXog hzX£zz öv« iavzov zaX£l zal »öovXov zov ftsov« zal »(pcbq
121r »TCQV I h(& vcbv«. Xhyu ör) ovzco \Höataq' »Ez zotXtaq iUjzgbq pov 134
-»hzaXeöh fit zo ovopa pov zal £&r]Z£ zb özopa pov ojg payatgav o^elav
»zai vjtb z?)v özhjtpv zrjq y£tgog avzov hzgviphv p£' £&r\z£V pt£ ojg
5 y> ßhXog lzl£zzbv zal hv zrj cpagözga avzov ezgwps iU£> zal duts pot
»>AovXog {.iov d Ov AögarjX zal hv aol öo^aödrjöopat<«. zal pez oXl- 135
ycc »Kal 6 dzog pov lozat pot löyvq. zal djth pot >Mhya oot hözt
22H :>zovzo zXr/dijvat 0£ Jtalöa iov, zov özrjöat zag cpvXaq ’lazcbß zal z?)v
»ötaöjtogav zov dogaJjX hjriözghipat; löov z£&£tza 0£ dg cp mg hdvmv.
10 »zov dvat ö£ dg ömzpgtav £Cog höyazov zpg yrjg<«. aXXa zal hv zco
hg£pia ovzcog avzov ctgvtcp opotot’ »’Eycb mg agv'tov äzazov ayb-
»[l£VOV zov dv£ö&ai<.<.
Tavza phv ovv zal zcc zovzotq JtccgajtXrjöta avzoq tavzov cppotv' 136
24 R hözt de zal jtaga zolg svayysXioig zal jtaga zolg ajtoözoXotg zal öta
15 zcov Jtgocprjzmv pvgtaq oOag jtgoöpyogtag övvayayüv, ag zaXdzat 6
vlbg zov &£ov’ Tjzoi zmv za evayyhXta ygatyavzmv z?)v lötav öiavoiav
ZCÖV JZ£QL ZOV 6 Zi JtOZ£ lOZLV £ZZL&£{l£VCOV, rj Z(X)V CCJtOözÖXmV £g
(ov p£pafrrjzaGt öo$oXoyovvzmv avzov, rj zcov Jtgocppzmv Jigozpgvö-
oovzcov avzov zpv höophvpv hjttöpptav zal za jt£gl avzov ajtayy£X-
20 Xovzcov ötacpogotq ovopaötv. oiov 6 \'imavvpq avzov »apvov &£OV« 137
avayoQ£V£i Xhycov' »/de d apvog zov &eov, 6 cägmv z?)v apagziav
» zov zoöpov«* zal »avöga« öta zovzmv' »Ovzog hoztv vjthg ov hycb
»,djtov ozt ojilgco /iov hgypzat avrjg og hpjtgoödhv pov yhyovev, ozt
»,jcgoozog tuov rjv' zaybo ovz iqöuv avzov«. hv öh zfj za&oXizjj hm- 138
25 ozoXfi o lcoavv?]g »JcagazXrjzov« ji£gl zcov ipvycbv riptdov Jtgog zov
jtaz£ga cpi)Otv avzov £tvat Xhyoov* »Kal hav ztg aptagziyp jiagazXi]-
»zov £yotu£V Jtgog zov jiazhga, ’lrjöovv Xgiozov ötzatov«. hjrt(p£g£t 139
de ozt »zat tXaöfoog hözt jt£.gl zcov aptagztcöv ?][icov« * cp jiaganXi]-
ötcog o IlavXoq Xhyu avzov dvat AXaOz^gtov«, cpaOzcov' dOv Jigo-
30 »e#ero o &£og iXaözrjgtov öta jttöz£cog hv zcö atpazt avzov, öta
»zrjv Jtag£ötv zcov Jtgoy£yovozcov apagzcjpazcov hv zij avoyjj zov
»&£ov«. z£zr\gvzzat de zaza zov IlavXov öocpta dvat zal övvaptg Ü0
i)£ov, cog £.v zfi jtgog Kogtvdiovg, ozt Xgtözog övvapig hözt zal
2 Jes. 49, 1—3. — 7 Jes. 49, 5f. — 11 Jer. 11, 19. — 21 Job. 1, 29. — 22
Job. 1, 30f. — 26 I Joh. 2, 1. — 28 I Job. 2, 2. — 29 Rom. 3, 25f. — 33 Vgl.
I Kor. 1, 24.
2 z(hv M beschädigt, < V; viell. nach Z. 9, S. 30, 20. 26. 27 zu str. | 4;) Pr] de
3 [i£ viell. zu str. als bexaplarischer Einschub | 4 sxgvipev M* | eSzjxev KI | 5 rft
über d. Linie j 8 zovzo] zu lesen zu xXiföPjvcu (mit xQ) oder zov xXrjS-fjrcu mit
AB); der Fehler entstand wohl aus übergeschriebenem zu \ 18 ?/ Pr] xal \ 33 Ko-
Qivdiovq | lovq.
28 Origenes, Johannescommentar. [1,1
dsov öocpla' JtQog xovxoig, otl xal »dy caö (zog« söxl xal »dnolv-
»ZQcoöLg«' »Og sysvrjd'T]^ yaQ cprjöL,' oocpia rjfJlv ajxb dxov, öixaLOövv?]
141 »xs xal ayiaöfiog xal anolvxQcocug«. alda xal agycsgaa [isyav
ÖLÖaöxei i)iidg avxov xvyydvscv, jrgog 'Eßgaiovg ygacpcov' »Eyovxsg ovv
»agyLSQsa iisyav ÖLslr\Xv^bxa xovg ovgavovg, :Irjöovv xbv viov xov 5
»dxov, xQazcöftsv xrjg bf/oXoyiag«.
142 XXIII. Ol 6s jiQOcpr\xaL JxaQa xavxa xal szsgoig bvo^aöLV avxov
xaXovöcv' o pCsv laxcbß sv xf] jigbg xovg vlovg svloyia 'lovöav' xb
yaQ »lovöa, oh aivsöaLöav oi aösXcpoi oov al yslgsg oov sjxI vcbxov
t>xv)v eyfrQcov oov' (jcQoOxwrjOovöLV öol ol vlol xov JcaxQog ÖOv)' 10
»Oxvtuvog Xsovxog 'lovöa' sx ßXaöxov, vis fxov, dvsßrjg' dvajtsöcbv
^sxotfLTjü'Tjg cbg Xsodv xal ojg öxvfivog' zig | sysQsl avxov«; * * * * 12lv
ov xaxa xbv svsOxrjxoxa ös xmlqov söxl jxQog Xs^lv jcaQaöxrjöaL jtcbg
143 xd zcp lovöa Xsyo[isva jcsqI Xqlöxov söxlv. aXXa xal dvdvnocpoQa
svXoycog sjtsvsydrjvaL övvafisvrj »Ovx sxXshpSL dgyojv s§ 'lovöa, xal 23H
»r\yov[LSVog Ix xcbv firjQcov avxov« sv aXXoig svxaiQoxsgov Xvfrrjöszat.
144 olös ös xbv xqlöxov 'laxcbß xal 'logarjX ovof/aCofisvov *Iloaiag Xsycov'
»laxcbß o jtalg [iov, dvxLXrjipOfJca avxov' IöQarjX b IxXsxxog /iov,
»jiQoösötgaxo avxov rj ipvyi} fzov’ xqlölv xolg s&vsölv aJtayysXsl. ovx 25R
»sq’lOsl ovös xgat-si ovös clxovösl xig sv xcclg JtXaxsiatg xrjv cpcovrjv 20
»iavxov' xaXafiov övvxsxQiiuiutvov ov xaxsdgSL xal Xivov xvcpb^isvov
»iov ößiösi, seng av sxßaX?] fax vlxovgxrjv xqlölv, xal xqj ovbf/axL avxov
145 »s&vrj sXjtlovOlv«. oxl yctQ o yQLöxog söxl, jlsqI ov xavxa jiQocprjxsv-
sxaL, öcupcbg o Alaxdalog öqXol sv xm svayysXico, fivr/ödslg dnb f/sgovg
x7]g jzsQLXOJtrjg, sIjicov' »'Iva jrXrjQCQ&rj xb slQ?]f/svov >Ovx sqlösl ovös 25
140 »xga§£L<« xal za s^g. xaXsZzcu ös xal Aaßlö o yQLöxog, cbg sjtav
Is^sxnjX jcQocpi]xsvoag jigbg xovg jcoLfisvag sjtLcpsQi] sx jiqoöcqjzov dxov
»Avaözrjoco Aaßlö xbv jtalöd fiov, og jzoLfiavsZ avxovg«' ov yaQ Aaßlö
o JiaxQLaQ/jjg avaOxrjösxaL jzoiiicuvslv [isllcov xovg dyiovc, dlla Xql-
147 öxog. sxl ö's o Hocdag »Qaßöov« xal »av&og« bvofid^SL xbv ygiOxov 30
2 I Kor. 1, 30. — 4 Hebr. 4, 14. — 9 Gen. 49, 8f. — 15 Gen. 49, 10. — 18
Jes. 42,1—4 (z. T. nach den LXX, z.T. nach Matth. 12,18ff. citiert). — 25 Matth. 12,17.
19. — 28 Ezech. 34, 23.
1 Jes. 11, 1—3. — 6 Ps. 117, 22 f. — 10 Matth. 21, 42. 44 + Luk. 20, 18. —
13 Act. 4, 11. — 16 Ygl. Joh. 1, lf. — 22 Ps. 44, 2.
4 Vgl. Joh. 10, 9. — 5 Joh. 15, 1. 5. — Vgl. Joh. 14, 6. — 17 Vgl. Joh. 8,12;
9, 5. — 19 Joh. 1, 4. — 20 Joh. 1, 9. — Jes. 49, 6. — 22 Joh. 1, 4f. — 25 Joh. 1, 9. —
26 Vgl. S. 27, 7ff. — 27 Jes. 49, 6. — 32 Vgl. Gen. 1, 14.
5 Tgonov] v ansradiert | z'lvl . . alzia] viell. ist mit den Ausgg. ziva .. aiz'iav
zu 1. | 6 Xöyov] v aus v corr. | 11 jigög zb] g zb a. Ras. | 14 oorj] iog'rj M, corr.
Del | 15 evQiGxovzsg] evg a. Ras. | 17 za über d. Linie | 29 sgzIv M* | 30 ang-
öovziog] ojg a. Ras. | 1) zerstört.
, ]
11 Bucli I, 24—2G (23. 24). 31
xolg, Lva avzebv 6 vovg za idia bgaza ßlenq, zov voijzov xoöfiov
töte epebg' Myco dh zebv Xoyixebv ipvycbv zebv bv zeb alö&rjzixeb xoöfico.
xal ei zi jeaga zavza övfurMjgol zov xoöfiov, dep ov o öeozrjg sivcci
/puag didaöxBL, zaya filgog avzov zb xvgiebzazov xal diaeplgov zvy-
5 ydveov xai, cog bözlv sljtslv, ?}Xiog pfilgag fiByaXrjg xvgiov jcoirjzrjg.
di rjv rjfiigav cprjöl zolg zov epoozog avzov fiEzalafißdvovöiv' »’Egya- 162
»gsö&B E(Dg rjpsQa eöziv' egyezat, vvg oze ovxbzi ovdslg dvvazai hgya-
»gsöd-ai. 6zav bv zeb xoöfico cb, epebg eifii zov xoöfiov«. bzl dh xal
zolg jua{h]zalg cpi)Oiv' »'Yfisig bözb zb epebg zov xoöfiov« xal »Aafi-
10 »ipazco zb epebg vficbv Bfijzgoöd'BV zebv dv&gebjteov«. zb cf avaloyov 163
öbM]V7] xal aözgoig vjtoXafißavofiBv elvai jibqI zt]v vvfiepgv BxxXrj-
öiav xal zovg fiadrjzag, hyovzag oIxbIov epebg r\ ccjio zov aXrj&ivov
•fjXiov BJiixzrjzov, Iva cpeoziöcoöi firj ÖBÖvvrjfiBvovg jzrjyrjv bv avzolg
xazaöxEvaöai epoozog' oiov TlavXov fihv xal IIbzqov »epebg« Bgovfisv
15 »zov xoöfiov«, zovg dh zvyovzag zebv jtag avzolg fiadrjzBvofiBveov,
epeozi^OfiBVOvg pibv, ov fi?]v epoozi^Biv tzBQovg dvvafilvovg, zov xoöfiov,
ov xoöfiov q)cbg oi düioözoXoi r\öav. b dh Ooozr/Q, »epebg« oov »zov 164
»xoöfiov«, epeoziMi ov öebfiaza dlXd aöeofidzep övvapiBi zov aöebfiazov
vovv, lva cog vjto rjXiov Bxaözog pfimv epeozi^bfiBvog xal za aXXa dv-
20 vrj&fj ßlBJiBLV vorjza. coöjibq öb rjXiov cpoozl^ovzog dfiavgovzai zb 165
dvvaö&ai epoozL^Btv ösXrjvr)v xal dözegag, ovzoog oi eXlafuibfiBVOi vjto
Xqlözov xal zag avyag avzov xEyeogiyxozBg ovölv zivoov öiaxovovfie-
voov aJioözoXeov xal Jigoepr\zebv dsovzai — zoXfirjTBOV yag XlyBiv zr\v
cclrj&Biav — ovdh dyyeXeov, Jigoö&rjöco dh ozi ovdh zebv xgeizzoveov
28R dvvafiBeov, avzcb zeb jrgcQZoysvvrjzcp fia&TjzsvbfiBvoi epeozL zolg de 166
ul] ycogovöi zag TjXiaxdg Xqlözov axzlvag oi dyioi öiaxovovvzBg jiag-
lyovöi epooziöpbv jioXXcb zov JtgoBigrjpBvov slazzovct, fioyig xal zov-
2(3H tov ycoQBlv dvvaplvoig xal vji avzov üihr\gov[iBvoig.
XXYI. 'Eözi dh 6 ygiözog, epebg zvyyavcov xoöfiov, pcbg alrj&i- 167
30 vov Jtgog avzidiaözoXrjV aiö&r]zov, ovÖBvbg alö&rjzov ovzog aXrj&ivov.
dl)d ovyl bjibI ovx aXrjd'Lvbv zb aiö&rjzbv, tyBvöog zb alöftgzov' öv-
vazat yag avaXoyiav hyBiv zo alö&pzov jegog zb vorjzov, ov fi/jv zb
ipBvöog vyidbg Jtavzbg xaz7]yog£lö&ai zov ovx dXrj&ivov. gpzcb dh bi 168
zavzov bözl zb »epebg zov xoöfiov« zeb »epeozl zebv avdqcojicov«, xal
35. rjyovfiai JtlBiova övvafiiv Jiagiözaödai zov epcozog ozb »epebg zov
»xoöfiov« jigoöayoQBVBzai ?]jcbq »epebg zebv dvxhgcbjteov«’ o yag »xo-
5 Ygl. Apok. 16,14. 6,17. Joel 2, 11. Zepk. 1, 14. — 6 Jok. 9, 4f. — 9 Matth. 5,
14. — Matth. 5,16. — 11 Vgl. Joh.3,29. — 29 Vgl. Joh.8,12. — 1,9. — 36 Vgl. Joh.1,4.
lVgl. Kol. 1, 15. — 3 Vgl. Joh. 1, 9. — 7 Vgl. Joh. 10, 7. — 10 Vgl. Joh. 10,
11. — 11 Ps. 35, 7. — Jerem. 38, 27. — 16 Ps. 44, 8. — 23 Vgl. Kol. 1, 15. — 24
Vgl. Ps. 44, 8. — 26 Vgl. Joh. 12, 27; Matth. 26, 38. — 29 Ps. 71, lf.
^ &v] Wbv MV, corr. Hu | 7 nach naxgixfyv Ras. M | 9 xCov] z?)v, corr. Del
15 TtQOGhjfinxsov M* | 16 xa> über d. Linie | 18 öixaioavvijv, corr. WeWi; Wi
bemerkt: ,,£G%?]X£vcu steht an falschem Platze. Die vielen Infinitive haben sich
verwirrt. Es gehört hinter xexqlgS-cu“. Eine Änderung ist nicht nötig | xd (über
d. Linie) [ 19 GvvvnaQyovGav) ovv vncAQyovGav V, ebenso w. e. sch. M; corr. Del
21 ETtLycvxrj (!) aus ETuyevvrj M* | 23 olov xe V, ocovzaL M | 27 yeyevijftsvov, corr.
V | 31 GaXcopGivxa M* w. e. sch.
36 Origenes, Johannescommentar. [1,1
194 fihvog o ipaZfibq jccgl XgiGxov jigo(p7rjX£V£xai. xal atgiov iÖ£iv xivi
ßaöiZsi xd xg'ipia ev/sxat öo&rjvai vjio &£ov r\ jigocp7r\x£ia xal xivt
195 vlcb ßaGiZhcog xal jio'iov ßaGiZhcog xrjv öixaioGvvrjv. rjyovfiai ovv
»ßaGiZöa« [i£V Ziy£Gdai xrjv Jtgoi^yovßhvrjv xov Jigcoxoxoxov JiaGrjg
xxiG£coq cpvGiv, öiöoxai öia xd vjicghyciv x6 xg'ivciv' xov öh av&gco- 5
jiov, ov av£iZrj(p£v, vji £xdivr}q fiogipovficvov xaxa öixaioGvvrjv (xal)
196 £Xxvjcov[i£Vov, »viov xov ßaGiZhcog«. xal jigoGayopiai dg xo xov& 3011
ovxcog hyuv Jiagaöh^aGd-ai ano xov dg £va Zoyov Gvvrjyfrai dßipox£ga
xal xd £Jug)£Qolu£va ovxhxi cdg jz£qI övo xivmv ajcayyhZZcGxhai aZZ*
197 ojg jz£qI £Voq. Jt£Jtoirjx£ yag o öcdx?)q »ta aßipoxcga %v«, xaxa xr\v 10
ajiagyrjv xcbv yivoßhvcov aßipoxhgcov lv havxcb Jigo Jtdvxcov jioir\Gag%
»aßcpoxcgojv« öh Ziym xal hjtl xcbv dvdgcdjtcov, £<p cdv dvaxixgaxai
xo) ayicp jzv£Vßaxi r\ hxaGxov ipvyrj xal yhyovcv exaGzog xcbv öco^o-
198 iihvcov jtv£Vfiaxixog. coGJtcg ovv doi xtv£g jroif/aivoßcvoi vjio XgiGzov
öid xo Gipcbv avxobv, cdg jcgo£igrjxafi£v} Jtgaov ßhv xal £vGza&hq aZo- 15
ycbx£Qov öh, ovxco xal ßaGiZcvoficvoi xaxa (xo) Zoytxcbx£Qov jtgoGihvai
199 xfj &£oG£ß£ia. xal ßaGiZwoßhvcov öiacpogai, rjzoi ßvGzixcdzcgov xal
djrOQQ7jXOX£QOV Xal {Z£OJlQ£JltGX£QOV ßaGlZ£VOßhvCOV 7] VJlOÖ££GX£QOV.
200 xal eixotji av xovg fihv x£&£C0Q7]x6xaq xd £§co Gojßdxcov, xaZovߣva
jiagd xcb üavZco »dogaxa« xal »//?} ßZ£Jioߣva«, egco jiavxoq cäGfrrjXOv 20
Zoycp ycycvrjficvovg, ßaGiZcvoßhvovg vjio xrjq jigo7]yovfihv7]g <pvG£coq
xov fiovoycvovg• xovg öh ßhygi xov ji£qI xcov atG&rjxcov Zoyov £<pOa-
xoxag xal öid xovzcov öo^d^ovxag xov jccjcoirjxoxa xal avxovg vjio
Zoyov ßaGiZ£vo[i£vovq vjio xov ygiGxov ßaGcZwcGfraa ßT^ödg öh jigoG-
xojtxixcD öiaxgtvovxcov rjjicbv xdg iv xcb Gcoxrjgi hjuvoiag, oloj-icvog 25
xal xij ovGia xavzov rj^iag jioiüv.
201 XXIX. (31) Ilavv öh xal xolg xvyovGiv Gacphq, jtcoq £Gxi ötöaGxa- 33R
Zog xal Gacpr\viGxrjq xcbv dg £VG£ßuav Gvvx£ivovxcov | o xvgioq rfficbv 125r
xal xvgiog öovZcov xcbv hyovxcov »jtV£V[ia öovZdiaq dg y>oßov«. jigo-
xojixovxcov (öh) xal kjtl xr\v Gocpiav Gjtcvöovxcov xal xavx7/g a£iov- 30
fuivcov — £Jt£i »o öovZog ovx oiÖ£ xt &£Z£t o xvgiog avxov« — ov
202 [i£V£i xvgiog, yivopi£vog avxcbv »<piZoq«. xal avxog xovxo öiöaGxci,
ojiov [ihv (oxe) hxi öovZoi vjrrjgyov ol dxgocbficvoi cpaGxcov’ >dY{i£lg
»(pcov£ix£ (i£ >0 öiöaoxaZoq< xal >0 xvgioq<, xal xaZbbq Zhy£X£, df/l
ojiov öd »Ovxhxi vfiäg Zhyoj öovZovg, oxi 6 öovZog ovx oiÖ£, 35
4 Ygl. Kol. 1,15. — 10 Vgl. Ephes. 2, 14. — 15 Vgl. S. 26, 22ff. — 20 Vgl.
Kol. 1, 16; Röm. 1, 20; II Kor. 4, 18. — 29 Röm. 8, 15. — 31 Joh. 15, 15. — 33
Joh. 13, 13. — 35 Vgl. Joh. 15, 15.
6 (xal) + V | 7 Ttgoayofmi We | 11 aTtagyßjv unverständlich, verderbt
aus? | nach a^porega>v -f- (ev) Del, &v kavvöv Hu | 16 ßaGilevdfj.evoi Edd., ßaoi-
ZevöfAEvov MV | (xo) + Hu ] 30 (öh) + Br ] 33 (oxe) + We.
I, 1] Buch I, 28—30 (30—33). 37
»t/ to Whippet rov xvgiov avrov' alla leyco vpag cpilovg«, on ölcc-
f/£{U£V7jX(XT£ »p£T £pOV £V JläöL TOIQ Jl£LgaOpOlg flOV«. OL OVV XCiXCC 203
(poßov ßiovvz£g, ov ajzcuTH ano ra>v ov xalwv öovlcov o fieog (cbg
avcyvoopev £V rep Malaiin' »Ei xvQiog dpi lycb, jzov £önv o epoßog
5 »pov;«), öovIol rvyyavovöL xvgiov rov öcorrjgog avrebv xalovpevov.
(32) alla öia rovroov jravrcov ov öacpcog 1) evytvcia Jtagiorarcu rov 204
31H vlov, or£ öh ro »Flog pov d Ov, eycb orjp£gov ycycvviyxa de« leycraL
jiQog avrov vjto rov &£ov, q> ad kört ro »örjpcgov«, — ovx Ivi yag
höjiega deov, eycb öh rjyovpai, on ovöh Jigcota, allci o övpjtagexrdvcov
10 r?j ay£vb]rep xal cuöicp avrov £corj, lv ovrcog djieo, ygovog r/pega
lörlv avrep örjpcgov, hv y yeyevvrjrai o viog — ccgypg yeveöeoog avrov
ovrcog ovy £vgiöxop£vrjg cbg ovöh rrjg rjpcgag.
XXX. (33) IJgoG&ezeov rolg dgrjpcvoLg Jtcbg honv o viog »alrj- 205
»& l pp apjt£log«. rovro öh ör/lov eöraL rolg övvlcIölv agicog yagirog
15 jTQOcprjrixrjg rb »Olvog £V(pgaiv£L xagöiav av&gcbjzov«. d yag ?] xagöia 200
ro ÖLavorjrixov £öxl, rb öh evcpgalvov avro o JiorLpcbrarog Igzl loyog,
£dÖT(x)V ajio röop ävfrgcojuxcbv xal cvdovöLav jlolcdv xal p£&v£iv
pefrrjp ovx aloyiörop alla frdav, rjp olpaL xal ’lcoörjtp rovg aöslyovg
P£&V£LP JIOLSL, evloyoog o rov evcpgaivovra xagöiav avfrgcöjzov olvov
20 tpegcov »apjtelog« Igzlp »dlrj^Lvrj«' ölcl rovro »dlrj^Lvr}«, sjtsl ßorgvg
eyei rrjv alrjUeLav xal xlrjpara rovg padrjzag, piprjrag avrov xal
avrovg xagjiocpogovvrag rrjv alrj&eLav.
"Egyov öh ÖLacpogav jragaörrjöaL agrov xal cipjtelov, sjtd ov povov 207
»apjt£log« alla xal »agrog £a%« drai (prjöiv. oga öh prjjiorc, coGjieg 208
25 o agrog rgeipeL xal löyvgojtoLä xal örrjgi&LV ley£raL xagöiav dvd-geb-
34R jiov, o öh olvog ?}Ö£L xal cvcpgaivei xal öiayü, ovrcog rcc phv rjfhxa
pafrrjpara, ^oorjv jccgLJzoLovvra rep pav&avovn xal JigarrovrL, agrog
£6rl rrjg £oofjg (ovx av ravra ycvvrjpara leyoiro rrjg apjzelov), ra
öh evcpgaivovra xal hvdovöiav jtOLOvvra cuioggrjra xal pvorixa &£co-
30 g?]para, rolg xarargvcpcöoi rov xvgiov hyyLvbpcva xal ov povov rgt-
<p£öfrai alla xal rgv(pav jcoQovölv, sörLV ajto rrjg »ah^Lvrjg ctpjtelov«
hgybpeva, »olvog« xalovpcva.
1 Vgl. Luk. 22, 28. — 4 Mal. 1, 6. — 7 Ps. 2, 7 (Hebr. 1, 5). Luk. 3, 22 (nach
D, Justin, Clemens, Methodius etc.) Usener, Relig. Unters. I, 40 ff. — 13 Vgl. in
Genes, hom. XVII. — Vgl. Joh. 15, 1. — 15 Ps. 103, 15. — 18 Vgl. Gen. 43. 34. —
20 Vgl. Joh. 15, 5. — 24 Vgl. Joh. 6, 48.
1 Apok. 22, 13. — 12 Ps. 135, 2. — Ps. 49, 1. — 13 Matth. 22, 32. — 15
I Kor. 8, 5. — 18 Vgl. Kol. 1, 16. — 20 Ephes. 1, 21. — 21 Vgl. Origenes, de
princ. I, 5, 1. — 31 Vgl. I Kor. 9, 22.
1 ölgzuSei] öigxuQei Edd. | 2 viell. z. 1. oze zig ztov ayyhXcov hv h^ovala (pai-
vexcu | 13 viell. EiyEv We | 19 ai str. We | 21 viell. 7tA/'/v? | 30 oxi] ei, corr. We |
31 (xd) + We, wie fj agyip
40 Origenes, Johannescommentar. [1,1
»2/#Ö2>« xov %ql6xov xcb rjveoßEveo jtavxl GcbpiaxL xcbv Gco^oßivcov xo
jtagabeiyßa xo »JJavxa« yag xal »ev jicxGl« XgLGxog o povoyEvrjg, oog
fihv agyrj ev cp avEL^rjcpsv av&gcbjtqo, cbg 6h xiXog ev xco XElevxaicp
xcbv ayicov 6rjlovoxL xvyyavcov xal ev xolg piExa^v, rj eng f/hv agyrj
ev A6atu, oog de xslog ev xpj sjuöiyiia, xaxa xo EigrjpLEVOV' >bO EGyaxog 5
»\46ap dg JiVEvpia £ooojiolovv«. jtXrjv xovxo xo grjxov kcpagpoGEL xal
xfi anoöoöet xov »jcgcbxog xal EGyaxog«. (35) xrjgrjGavxEg [ievxol za
EigrjpiEva JiEgl »jzgcbxov xal EGyaxov« xal jieqI »agyrjg xal xhZovg«,
ojtov fihv dg dörj loyrxcbv avrjVEyxapEv, ojiov 6h dg bracpbgovg eju-
voiag xov viov xov freov xov Xoyov, xal EyopEv xrjv beaepogav »Jtgcbxov« 10
xal »agyijg«, xal »EGyaxov« xal »xeXovg«, exl 6h xal xov »A« xal xov
227 »i2«. ovx abrjXov ov6h xo »t^cbv« xal »vExgog«, xal /iexo. xo vExgog
£<cbv slg xovg aiobvag xcbv aiebveov. ejteI yag ovx cbcpclrjiiE&a aoio xrjg 34H
jtgorjyovpevrjg C,corjg avxov yEvoßEVOL ev apagxia, xazcßrj ejil xrjv
vexgoxrjxa rj[icbv, civa ajcodavovxog avxov xrj apagzla xrjv vExgcoGiv 15
xov ’lrjoov kv xcb oebpaxi JiEgLcpigovxEg, xrjv ^lExa xrjv ve xgoxrjxa 126v
^corjv avxov dg xovg aicbvag xcbv aiebveov (ev) xcl^el ycogrjGai 6vvrj-
ftcbfiEv' ol yag xrjv vexgeootv xov’lrjoov jiavxoxE ev xco GebpaxL jiEgc-
cpigovxeg xal xrjv Ccorjv xov 'IrjGov e^ovglv ev xolg Gcbßaoiv avxcbv 37R
cpavsgovpEvrjv. 20
XXXII. (36) Kal xavxa fihv ajio xcbv xrjg xaivrjg 6ia&rjxrjg ßt-
ßlioov clcyExo vji avxov jiegl iavxov. ev 6h xco \HoaCa IcpaoxEV vjto
xov Jiaxgog xE&elG&aL avxov »xo Gxopa cbg payaigav o^Elav« xal
xcxgvcpftai y>vjto xrjv Oxejitjv xrjg yeigog avxov«, ßclu exIexxcq cbpoi-
oofiEVog »xal ev xp cpaglxga« xov jiaxgog XExgvppEVog, y>6ovlog« xov 25
freov xcbv oloov vji avxov xalovpcvog xal ßlogarjX« xal »epebg e&vcov«
229 [uayeuga fihv ovv o£Ela loxi xo Oxofta xov vlov xov &eov, ejceI
y>£6bv xvyyavEL o Xoyog xov freov xal EVEgyrjg xal xopcbxegog vjthg
»jiäöav fiayaigav bioxopov xal 6üxvovpEvog aygi fiEgiöpov xpvyrjg xal
y>jt:VEV[iaxog, agpcbv xe xal pvElcbv, xal xgixixog EV&vfirjöEcov xal 30
y>EWOLcbv xagöiag«' aXXoog xe xal sÄfrebv ovx Eigrjvrjv ejil xrjv yrjv
tovt eöxlv ejiI xa Gcofiaxixa xal aiödrjxa, ßalclv alla fiaycugav, xca
6taxoJcxoov xrjv, iv ovxoog djico, hjußlaßrj cpiliav xpvyrjg xal Oebpaxog,
iv rj xpvyrj Ejti6i6ovöa avxrjv xcb GxgaxEVOfiEVco xaxa xrjg Gagxog
2 Vgl. I Kor. 15, 28. — 5 1 Kor. 15, 45. — 11 Vgl. Apok. 22, 13. — 15 Vgl.
Röm. 6, 10. — 16 II Kor. 4, 10. — 23 Jes. 49, 2f. — 26 Vgl. Jes. 49, 6. — 28
Hebr. 4, 12. — 31 Vgl. Matth. 10, 34. — 34 Vgl. Gal. 5,17.
2 Vgl Jes. 49, 21 — 4 Hohel. 2, 5. — 6 Jes. 49, 2.-8 Vgl. Luk. 22, 27. —
Phil. 2, 7. — 11 Jes. 49, 3. 6. — 14 Phil. 2, 8. — 15 Phil. 2, 0. — 18 Jes. 49, 5f. —
25 Vgl. Jes. 53, 7. - Vgl. Joh. 1, 29. — 27 Vgl. Jes. 53, 7. — 33 Vgl. I Kor. 15, 26.
2 Joh. 1, 29. — 6 Vgl. I Kor. 15, 24. — 9 1 Kor. 15, 28. — 10 Vgl. Joh. 1,
30 f. — 12 Vgl. de princ. II, 6, 3. — 14 Vgl. Joh. 1, 31. — 15 Vgl. Luk. 1, 41. 44. —
18 Joh. 1, 31. — 21 Vgl. Joh. 1, 33. — 25 Vgl. Joh. 1, 33. — 32 I Joh. 2, 1.
»höxi jieqI xcbv apaQXLenv ripebv«' xal »o iXaöpog« hv xfj avxfj hm-
oxoXjj X£yop£Vog »tXaöfiog« £ivcu ojzeqI xcqv apaQxicov rjpexrv«,
opoieog öh xal hv xfj JcQog ‘Pcopaiovg »cXaöxrjQLOv«• >>'Ov jiQoh&Exo
»o &£0g ilaöxrjQLov öca JtiöX£cog«- ov iXaöxrjQiov dg xa höejbxaxa
5 xal ayca xmv ayievv öxca xig hxvyyav£v xo XQvöovv IXaöxrjQiov, hjtc-
X£L(i£VOv xolg övöl X£Qovߣilu. jicog ö* av jtaQaxXrjxog xal tZaöfiog 241
xal ilaöxrjQiov xcoqiq övva(i£Gog &£Ov h^aepavc^ovörjg rpiwv x?)v ao&h-
vuav y£vhöOac olog x£ i}V, hmQQEOvörjg xalg xcbv jclöxevovxcov ipviaig,
vjto 'lr]6ov öcaxovovphvrjg, rjg jtQcbxog höxtv, avxoövvapug &£Ov, de
10 ov djtoL xig av* »JJavxa iöyyen hv xep hvövvapovvxi [/£ Xqlöxw ’Itjöov*;
ölojieq Xipoova phv xov ftayov avxov avayoQ£Vovxa »övvaptv &£ov 242
»x?jv xalovphvrjv p£yab]V«, lö{U£v apa xcp aQyvQiep avxov dg ob&Qov
xal ancoluav x£xwQr]X£vaf Xqlöxov öh opoXoyovvx£g alrjiJmg dvac
»övvaiuv 9-hov«, jzavxa xa ojiov jioxh övvapovfiEva pExhyuv avxov,
15 xa&* o »dvvafiig« höxt, Jt£möx£vxap£v.
XXXIV. (39) Mi] jcaQaöicQjzpd'pxG) <5’ i]piv ppöh »&£ov ooepia« 243
£vloymg xvyyavevv xal öia xovxo xovx5 dvac UyopEvog. ov yaQ hv
ipclalg epccvxaöiatg xov &£ov xal JtaxQog xöbv olenv xr\v vnböxaöiv
hy£c ?] ooepia avxov xaxa xa ava loyov xolg av&QcojtivoLg hvvorjpaöc
20 pavxaopaxa. d öh xcg olog xh höxtv aöebpaxov vjzoöxaötv Jiotxilenv 244
40R &£(DQr]LtiaxcQV jt£QL£xb.vxojv xovg xcov oXeov loyovg fcoöav xal otovä
hpipvxov hmvo£lv, dö£xac xi)v vjiIq jtaöav xxiötv öoepiav xov &£ov
xalejg jc£qI avxrjg Xhyovöav' »cO ftdog Ixxcöh pi£ aQyijv oöcbv avxov
3.H »dg £Qya avxov.« öl rjv xxiötv Ö£Övvi]xac xal utaöa xxiöig vep£öxavat,
25 ovx av£VÖoyog ovöa &£iag öoepiag, xa&} rjv y£yhvr]xat' JJavxa yag
xaxa xov jtQoprjxijv Aaßiö hv ooepia hjioir\ö£v o &£og. cdXa jtolla 245
li£v [i£xoxfl öoepeag y£yhvr]xat, ovx avxcla[ißavbpi£va avxrjg, fj Ixxiöxat,
öepoöga öh oliya ov ptbvov xrjv jieqI avxcbv xaxaXapßav£t öoepiav
alla xal jz£qI jioXXSv £X£Qojv, Xqlöxov xr\g jiaörjg xvyyavovxog öo-
30 epiag. hxaöxog öh xejbv öoepcov xa& oöov yejoQ£l öoepiag, xoöovxov 246
li£X£%£c Xqlöxov, xa& o öopia höxiv' möJt£Q hxaöxog xehbv övva/uv
hyovxcxiv xQdxxova oöov dXr]X£ xJjg övva[i£cx)g, xoöovxov Xqlöxov, xa& o
övvapig höXL, x£xocvex)vr\x£v.
y.ca rov vlov' rov phv vlov rvyyavovrog 6txaioövv7]g, og hXaßsv htgov-
oiavjxgiötv JtotElv, on vlog av&gcojtov hörX xal xgivEl t?]v olxovp£vr\v
iv 6ixaioövv7t}' rov 6h Jtargog rovg ev rfj 6cxaioövv7] rov vlov Jtcu-
6£v&£vrag psra rrjv Xgidrov ßaötXEiav EVEgyErovvrog, rr\v »aycc&og«
5 Jtgoö7]yogiav hgyoig öei^ovrog, orav ysvrjrcu 6 ftsog »ra Jtavra ev
»jtäötv.« xal raya rfj avrov 6ixaioövvy 6 öcorfjg Evrgsjti&i ra Jtavra 254
xatgolg ejur?]Ö£ioig xal Xoyco xal ra^Et xal xoXaöEöt xal rolg, tv
ovrcog unco, jtVEvpartxolg avrov larQixolg ßorj^Tjpaöi Jtgog ro ycogp-
oai £jzl riXEi rr]V ayafrbrrjra rov jtargog' fjvrtva vopöag jtgog rov
10 povoyevrj Xhyovra »Ai6aöxaXs aya&£« tprjö’c »Ti pE XhyEig ayafrov;
»ovÖElg äya&bg d {u) dg b d-Eog, o Jtarfjg.« ro 6’ opotov ev hrigocg 255
EÖEL^aiiEV xal EJtl rov pst^ova riva Eivat rov 6rjptovgyov, 67]piovgyov
{/ev sxXaßovrsg rov ygtörov, pEL^ova 6h rovrov rov Jtarsga’ (av)rog
30 rovro Eigtjrac. 6ta rovro »psyag« Eörlv »dgytEgEvg«, sjt£i6rjjt£g jtavra 258
ajtoxa&iörrjöt rfj rov jtargog ßaöiXEia, olxovoftcöv ra ev hxaörcp rebv
yEyrjrcbv EXXiJtrj avajtXrjgcodrjvat jtgog ro ycogTjöat 6o^ccv jtargtxfyv.
ovrog o ccgyiEgsvg xara riva Iregav Jtaga ra slgtjftEva kjtivoiav 259
»Iov6ag« ovopa^Erac, iva oi ev xgvjtrcp :Iov6aloi pg aJto rov vlov
1 Joh. 5, 27. — 2 Act. 17, 31. — Vgl. Ps. 9, 9; 95, 13. — 5 I Kor. 15, 28. — 10
Mark. 10, 18. — 11 Vgl. Fra^U^-ujiten II, 6; XIII, 3. — 15 Vgl. Hebr. 4, 15. —
18 Vgl. Hebr. 9, 28. —/iBHebr. 2^>— 20 Vgl. unten XXVIII, 18 (14). — 27
Vgl. de princ. I, 7, 2. -^29 Hiob 1^5. — 34 Vgl. Röm. 2, 29; Gen. 49, S.
4 Vgl. Ps. 117, 22. — 5 Vgl. I Petr. 2, 5. ^ 6 Ephes. 2, 20. — 8 Vgl. Ps. 141, 6. —
13 Vgl. Joh. 1, 1. — 14 Vgl. Joh. 1, 3. — 16 Vgl. Joh. 9, 5. — 18 Vgl. Joh. 11,
25. — 19 Vgl. Joh. 10, 12. — Joh. 13, 13. — 20 Vgl. Ps. 44, 6. — Jes. 49, 2. -
Vgl. Joh. 15, 15. — I Joh. 2, lf. — 21 Vgl. Röm. 3, 25. — 23 Vgl. I Kor. 10, 31. —
31 Röm. 10, 6 ff. — Vgl. Deut. 30, 12 ff
5 Job. 15, 22. — 16 Vgl. Jes. 52,15. - 18 Vgl. S. 47, 29 ff. — 19 Vgl. Diels,
Doxographi S. 400, 23 ff. — 25 Joh. 10, 8. — 29 Joh. 1, 14. — 30 Joh. 1, 1.
orrtp tjv tv agyfj,^ frsog loyog 6 Jigog tov jtazöga' ov löyov zrjv
öogav UÖ£v o Iwavvrjg dlrj&wg povoy£vovg cog coro jccagog.
XXX \ III. Avvazai de xal o loyog >o vlog< £ivcu jtaga to ajtay- 277
ytlluv xa xgvcpia tov jzazgog kxdvov, dvdloyov tw xalovpbcp vlw
5 ' »vov« zvyyavovzog. cog yag 6 Jtag 7jplv loyog ayyelog kozi
42H zcovVjto TOV vov ögwpbwv, ovzwg 6 TOV &£ov loyog, kyvcoxcbg tov
JictT£Qa, ovÖ£voq zwv y£vijzwv JtgoGßaldv avzw ywglg ööijyov övva-
tu£vov, aJtoxalvjtz£i ov eyvw jcazöga. »Ovödg yag kyvw tov jtazöga) 278
»a pcj o viog xal cp av 6 vlog djcoxalvip>/•« xal xa& o »loyog« k.Gzi,
](j »p£yal?jg<< zvyyavu »ßovlrjg ayyelog« cbv, ov kyevrjihj »?y agyrj kjtl tov
»copov^ avTOV«' eßaöilevoe yag chcc tov jrejtovd'bai tov Gzccvgov. kv
Ö£ zy ’Ajtoxcdvxpu kjtl l£Vxov LJIJCOV xafregecifrai Uyezai loyog JtiGzog
xal abjöivog, cog oipai, JtagiGzag to Gacpkg zrjg cpwvrjg, cp oyelzcu 6
ijpiv kjiiöpjiwv ahjfreiag loyog. ov tov Jiagövzog de xaigov Ö£l§ai, 279
1° 0T,L fli T/Jg xollayov zrjg ygacprjg, kv 7j kozi tci Jtgoxdpsva,
loür Ol cov cocp£ lovpe&a ihiwv pa^rjpdzojv dxgocopevoi, xelzai rj >ijuiog<
JtgoGrjyogia. pbvov de bog xal öevzkgov vjiouvrjGzkov, tov » ‘Pevörjg
»iJtJtog £ig Gwzrjgiav« xal »Ovtoi kv agpaGi xal ovtoi kv Vjutoig,
»r/f/£ig de kv övöpazi xvgiov &eov rjpwv fieyalvvfrrjGof/e&a.« to de 280
20 }> ^JjgrcVgaT0 rj xagöia {uov loyov ayatiov, Uyw kycb tci egya pov
»tw ßaGilel«^ kv TSGGagaxoGzco T£zagzcp Tpalpw dvayeygappevov,
Ovv£y£GTaza vjio zwv jiollwv cpegöpevov wg vevorjpbov, rjplv ovx
aßaoaviGzov^ kazeov. Igtw yag tov Jiazega zavza liyeiv. zig ovv 281
7] xagöia avzot, iva axolovücog zfj xagöia »o aya&bg loyog« cpav7j;
25 ei yago »loyog« ov öelzai öu^wg, cog kx£lvoi vjzolapßavovöi, ötjlov
OTi ovo rj »xagöia«' ojc£g közlv azojiwTazov, vopiguv ttjv xagöiav
opoiwg Tfj kv (tw) WETigcp Gci/iazi dvai pkgog zoö ^eod. S^*>8‘>
vjiopvpGzöov avzovg bzi ooG,£Q ydg yMl ßgayiwv xal ööxzvlog to-
pagszai^Tov, ovx kguöovzwv faäv zrjv öiavoiav dg ipdpv zpv
30 ,aU JS^ovzwv jcwg zama vyiwg kxlapßav£iv xal aglwg
»£0V Ö£l, ovzwg xal ttjv xagöiav zoö &£0Ö zkjv vorjzixrjv avzob xal
46R fQ0f £TiX7jv Ji£gl zwv olwv övvapiv kxlrjjzTÖov, TOV de löyov zwv
eV £X8LVV T0 ***mlrix6v. zig de djrayyöllu t^jv ßovlrjv zoö jcazgbg 283
p J°h' 1'1- — 2 Vgl. Joh. 1, 14. — 8 Matth. 11, 27. — 10 Vo-1 Jes 9
20_ps 44 f PhU- 2’ 9£ - Vgl- Ap0k- 19> ”• - 17 17. - 18 ps°19 8 -
2 Ps. 44, 2.-3 Ps. 44, 2.-8 Kol. 1, 15. — 10 Ps. 44, 2. - 16 Ps. 44, 2f. —
19 ps. 44, 3. — 21 Ps. 44, 3. — Ps. 44, 8. — 24 Ps. 44, 11. — 30 Ps. 32, 6. — 32
Vgl. Iren. III, 8, 3.
1 yeysvrjgEVOQ] ysyEvrgiEvoig,, corr. We | 13 nQoepr/Trjg] a. Ras. | 14 (6)
Xsywv We | 21 zovzo] vzo a. Ras. | 23 avfrvnEvsyxrj M, corr. V | de (av We | 35
ovzco], corr. Edd.
v
1.1] Buch I, 38. 39 (42). 51
4*
li*N EI2 TO KATA
I2ANNHN EYA1TEAION EEHIHTIK2N
TO MOZ B'.
1 1,1. Kal ö ioyog ijP n(tos rov thöv, xal <‘hoq i/v u h'r/oq. jfß
1. Avxctitxolq XCtTCt T/jV JCCiQOVÖÜ-V dvt’CUl V, (f(lc aÖsXfjpE Aftß(t06l£
xal xaxa to tvciyytÄiov ii£[ioQ<pa>[t£V£, £v %olg jiqo tovtojv öiaXaßov-
reg tl Iotlv £vayy£Xiov xal zig 7] aQX7h tV V 7lv 0 ^°Y0<3> TL? T£ o
Xoyog 6 lv cnQXXl, dxoXovdog vvv £ju6xojüov[1£V Jtog »o Xoyog r\v 0
2 »jrgog tov i9£OV«. XQ'h6ill0V tolvvv övvayayüv dg tovto Xoyov
ävay£yQaiu(i£Vov y£yov£vai jtgog zivag, oiov »Aoyog xvqlov, og £/£-
»vrjlh] jigog 'ilörjl, tov tov B£7/Q£l« xal »‘0 Xoyog b y£vo[i£vog JiQog
»cHöatav, viov ’Afiog, jc£qI zrjg lovöaiag xal Jitol l£QOVöaX7]lu« xal
3 »*0 Xoyog 6 y£voiu£Vog JiQog 'leQSfiiav jc£qI zrjg aßgoyLag«^ üiog ovv 10
»Xoyog xvqlov« ly£vrjd'i'j JiQog QgljI, xal o Xoyog cGtlv o y£VoiU£vog
jtQog Hoaiav, vlov Apog, xal jcaXtv »o Xoyog JiQog l£Q£fuav jc£Ql
»T?]g dßQoyjag«, IjtlGxojit]T£OV, lv og jtaQax£ip£vov £VQ£drjvaL dvvTyfrfj,
4 jicbg »o Xoyog v/v JtQog tov i)£ov«. o \i£V ovv jzoXvg ajtXovGT£Qov 45H
lxXrjip£TaL tg jt£qI tov jiQOfprjTOV dgrjfi£va og Xoyov xvqlov // tov 15
Xoyov y£VO(i£VOV jrgog avzovg. {ir\jiOT£ Ö£, og (paiu£v zovÖ£ tlvg JiQog
tovÖ£ yLveöd'GL, ovTog 6 vvv &£oXoyov(j£vog »vlog Xoyog« ey£V7]&7]
-rgbg ilor\£, aJioGzaXdg vjio tov jtaTQog JiQog avzov' xaza [i£V tt]v
iGTOQLGV JlQOg TOV VLOV TOV B£7]Q£L, JlQO<$r\TT]V Qö?]£, XGTCL 61 fiVÖTL-
xbv Xoyov JtQog tov Got>oiu£vov — ’&örjh yag £Qiu7^v£V£TGL »2Jo£o[i£- 20
»vog« — vlov Bt?]Qd, og £QU7]V£V£zai »<pQ£aza«' xrjyrjg yag Ix ßa&ovg
ccjio xov sivai Jigog avxov. xai xaycc xoiavxr\v xiva xd^iv 6 IcoavvTjg
sv xcp loycp iöcbv ov jigosxa^s xb »Osog r\v 6 loyog« xov »*0 loyog ?)v
»Jigog xov frsov«, ooov sjii xalg djiocpaGSGiv ovöhv av zoilvfrsvxog
xov sigfiov Jigog xb xaO-> avxo löslv sxaGxov xcbv a^iojfiaxcov xr/v
övvafuv sv yag a^icofia xb »Ev agyfj c/v loyog« xai ösvxsgov xb 5
1*2 »cO loyog r/v Jigbg xov frsov« xai s^r/g »Kal Osog r/v o loyog«. d1)!
sjisi xdya xa$iv xiva ör/lol xo jigcbxov xsxdyfrcu xb »Ev agyfj ?)v o
»loyog« xaxa xo ovxcog s^rjg xo »Kai o loyog r/v Jigbg xov frsov«
xai xgixov xb »Kai frsog r/v o loyog«, öia xovxo, iva övvr/frp/ ajcb
xov »jigog xov frsov« sivai b loyog vor/frr/vca yivofisvog frsog, Isysxcu' 10
»Kai b loyog r/v Jigog xov frsov«, sjisixa' »Kai frsog r/v o loyog.«
13 II. Ilavv öh Jiagaxsxr/gi/fxsvcog xai ovy cbg sllr/vixr/v axgißoloyiav
ovx sJiiGxaiisvog b loiavvr/g ojiov fisv xolg agfrgoig sygr/Gaxo ojtov
öh xavxa djisGicbji7/Gsv, sjii [isv xov loyov jigoGxifrsig xb »0«, sjii
11 öh xrjg frsog JigoGr/yogiag ojiov [ihv xifrsig ojiov dl [öi]algcov. xifrr/GiV 15
fxhv yag xb agfrgov, oxe 7) »Osbg« bvofiaöia sjii xov aysvr/xov xaGGsxai
xmv olcov aixiov, Gicojia öh avxo, oxe b loyog »Osog« ovo/sdCsxcu.
cbg öh öiacpsgsi xaxa xovxovg xovg xoJiovg »0 Osog« xai »Osog«,
15 ovxcog [ir/jioxs öiacpsgifl »o loyog« xai »loyog«. ov xgojiov yag 0
sjii jiciGi Osog »o Osog« xai ovy anlcbg »Osog«, ovxcog 7/ jtr/yrj xov 20
sv sxaGxcp xcov loyixcov loyov »d loyog«, xov sv sxaGxcp loyov ovx
av xvgicog opoicog xcp jigcoxco ovopciGfrsvxog xai Isyfr svxog »o loyog«.
16 Kai xb Jiollovg cpilofrsovg sivcu svyopsvovg xagaGGov, svlaßov-
\Lsvovg övo dvayogsvöcu frsovg xai Jiaga xovxo jisguiiJixovxag TpsvÖSGi
xai aGsßsGi öoypaGiv, r/xoi dgvovpsvovg iöibxr/xa viov sxsgav Jiaga 25
x7]v xov jzaxgog, okuoloyovvxag &sov sivat xov {ihygi ovojiccxog jtag
avxoig »viov« jrgooayogsvoftsvov, 7} dgvovfisvovg xr/v &soxr]xa xov
vlon xi&svxag öh avxov X7jv löioxrjxa xai xrjv ovöiav xaxa JisgiygacprjV
xvyyavovGav sxsgav xov jzaxgog, svxsv&sv IvsGfrcu övvaxcu. Isxxsov
yag avxoig, 0x1 xoxs /ihv avxofrsog b fr sog Igxl, öioJtsg xai o Gcox7jg 30
cp7]Giv sv xfi Jigbg xov jiaxsga svyfj' »Iva yivcoGxojGL gs xov fiovov
»alr\frivbv frsov'« Jidv öh xb jiaga xb avxo fr sog [isxoypj xrjg sxsivov
frsox7]xog frsojiotovpLsvov ovy »b frsog« dlla »frsog« xvgicbxsgov av
Isyotxo, ov jiavxoig »0 Jigcoxoxoxog jiaGr/g xxiGscog«, axs jtgojxog tco
Jigog xov frsov sivcu GJiaGag xrjg frsoxrjxog sig savxov, sGxi xifucbxsgog,
xolg loiJiolg Jiag avxov frsolg (cbv o frsog frsog sGxi xaxa xo Isyo-
(isvov' »Osog frscov xvgiog slabjGs, xai IxdlsGs X7]v yrjv«) öiaxovr\Gag
3 Ygl. Joh. 17, 3. — 5 Vgl. Joh. 1,1. — 9 Ygl. Job. 17, 3. — 16 Ygl. Job. 1,
1. — 19 Vgl. Gen. 1, 26. — 21 Ygl. I Kor. 8, 5f. — 24 Vgl. Job. 1, 1. — 26 Vgl.
Joh 1, 14.
5 Vgl. Röm. 11, 7. — 7 Vgl. Matth. 22, 32. — 9 Vgl. Clemens Alex., Strom.
VI, 14, 110. — 13 Deut. 4, 19. — 26 Vgl. Ps. 113, 12. — 29 Vgl. Joh. 1, 1. — 32
Vgl. Hos. 1,1. — Vgl. Jes. 2, 1. Jer. 14, 1. — 33 I Kor. 2, 2. — 34 Vgl. Joh. 1, 14.
1 Xöywv] aus Xoyov corr. | 19 (prolv] gl a. Ras., v aus einem andern Buchst,
corr. | 23 eil] ezl, corr. Pr | zu ol ist syovzeq hinzuzudenken, aber nicht mit
Jacobi zuzusetzen | 25 nach TtXccvrjfrewsg ein Buchst, ausr. | xgeizzova] q a. Ras. |
27 Eluiu£/.czrjiua, corr. V.
I, 1. 2] Buch II, 3. 4. 57
6 nach ag/jj + ijv, doch expungiert | 7 ~rjv\ oV? We | 13 cor] rj, corr. We
17 xrjg1] zij, corr. Hu | xijq3] xtj corr. Hu | 18 nXrjx&rjoöfxe&a] y a. Ras. | 19 ovo-
/ua'Qof.ievag Br | 20 7iäg yag a. Ras. | 21 (av) -f~ Pr | 23 exaczov] y.ao a. Ras. | 25
Traorjg] aorj a. Ras. | 34 (xov) -f~ Pr, vgl. S. 59, 23.
I, 2] Buch II, 4. 5 (4). 59
3 Vgl. Phil. 3, 20. — 4 Vgl. Apok. 3, 7. — 5 Vgl. Apok. 19, 11. — 8 Vgl. Apok. 19,
11. — 15 Vgl. Deut. 32,4. — 18 Vgl. Joh. 1,14. — 21 Klagel. 4, 20. — 32 Ps. 142, 2.
»ayyeXog«, aXXa »nag £,cbv«, oxt xctv xrjg C,corjg xcg jiexey?] xal jzavxrj
TtjV VEXQOXTjXCC aJlOÖSLÖTjX at, OVÖ* OVXCOg cbg JTQOg 08 dlXaiCoOxjVCU
dvvrjöexat JtaQajtXijötcog xfj gcoy, ovöe dvvaxov xbv f/exeyovxa xrjg
^co/jg xat dta xovxo ^tovxa XQ/jfiaxi^ovxa avxov yeveö&ai £co?']v, xal
5 xbv /texexovxa dixatoövvijg xal dia xovxo dtxatov xaZovfievov egiow-
tyrjvai Jtavxi] xfj dtxcuoövv)].
134v VII. de xov loyov cböJteQ xQtvetv ev dtxatoövvij ovxoo xal 54
’Eqyov \
3 Vgl. Apok. 19, 11. — 5 Vgl. Apok. 19, 12. — 7 Vgl. Apok. 19, 11. — 14
Apok. 19, 12. — 21 Vgl. Apok. 19, 13. — 23 Vgl. Joh. 19, 34. - 27 Vgl. Apok. 19,
14. — 29 Vgl. Prov. 8, 9. — 30 Jes. 35, 10. — 33 Vgl. Apok. 19, 14.
8 xoXq [ii]—64, 6 S'eöv Tjv in Venet. Marc. 502 f. 198a (E) s. Einl. | inayyeXXo-
[ihvoiq V E über in ist an geschr. M | 9 xavxov Ihyeiv E | 14 a E | iaxlv in E
nicht mehr zu erkennen, weil d. Papier abgerieben ist | 15 xd 6 Xöyog in E un¬
kenntlich | 16 ovy E | 17 nQÖg xov Q-ebv in E nicht mehr zu erkennen | 19 Idyog,
corio E | vno xov\ xio E | 20 lg/vöxeqov E, ovyvöxsgov Y, . o yvöxegov, der erste
Buchst, zieml. verblichen, aber sicher l M | igswCovu E | 25 xi)v] v a. Ras. | 27
d^Eov a. Rand | 2 t eyvaifiEv E | 28 r\v nach 27 agyy E | 30 xaxEnayyeXia E | 31
xov E | xat2 bis ovxoj] Elxa E.
64 Origenes, Johannescommentar. [I. 2. 3
1 Tt] iv dgyfj xal zov E j ngoozifreiievov < E j 3 bga bis xaza zo diooov
ös zov sv E | 4 r/uäc bis th'o] övo /uarfravo/isv noäyßaza E | 5 xal1 <C E | savzov
E | 6 ijv nach ag/fi (vgl. S. 63, Z. 27) E | zov frsöv fjv)] hier bricht E ab | 20 ovo-
/uazoq\ Lua a. Ras. | ugoercrjyysiXazo, w. e. sch., aus uooosnriyyeiXazo.
I, 3] Buch II, 9. 10 (6). 65
13 Matth. 12, 32; Mark. 3, 29. — 19 Ygl. Joh. 1, 3. — 26 Vgl. oben I, 16tf. —
32 I Kor. 12, 4-6.
»ßXejiopev JIrjöovv öia xo jzddrjpa xov ftavdxov öo^rj xal xiprj eöxecpa-
83 »vcopevov.« rj zaya eoxi xal xovxo eijielv, ozi eöelxo rj xxiöig vjieg
xov elevdegcod^rjvai cuio xrjg öovleiag x?jg cp&ogag, alla xai xo xcbv
avdQcojicov yevog paxagiag xal {)eiag övvapecog evavdgcojzovörjg, ijxig 30
öioQ&cböExai xal xa ejiI xrjg yijg, xal (döjieqeI eneßalle jrcog xcp ayico
jivevpaxi rj jrgä^ig avxrj, ijvxiva vjtopeveiv ov övvapevov jigoßallexai
xov öcoxrjga, cog xo xphxovxov adlov povov eveyxelv övvapevov,
xal xov jiaxgog cog yjyovpevov djroöxO.lovxog xov viov övvanoöxeXXei
1 Joh. 1, 3. — 5 Jes. 48, 16. — 6 Vgl. Matth. 12, 32. 17 Vgl. Jes.
48, 16. — 26 Hebr. 2,* 9. — 28 Vgl. Röm. 8, 21.
1 inanogriGLv] das g über der Linie scheint von II. H. zugefügt | 15 xr^
tolq, corr. Pr. | 16 anoninxovxag] anoninxovoi, eorr. We | exxoertofxevovq] exxge-
Tiopcvoiq, corr. We | 17 avfißovXä5? We, vgl. 72, 4 | 22 (n?) + We, nach öe Del.
1,3] Buch II, 11—12 (6).
67
T , ,3 qVgl' o^r3,’ 22’ ,J°h' K 33' _ 9 Joh‘ 33' “ 13 Joh- 33. - 16 Vgl.
i!TqR’ 3' „Ig ' m Jerem' hom- 15’ 4 Hilgenfeld, N. T. extra can. recept. IV,
2 o, v ?’ ®esch- d- N- T- Kanons H, 690. Preuschen, Antilegomena
s. 4, 3011. 24 Vgl. Matth. 12, 50. — 30 Joh. 1, 3. — 31 Joh. 1, 4.
j
xo xaxov ?y6 xo jzovtjqov, xai svavxiov xw »Ovxi« xo »Ovx ov«‘ oic
/ \ * ^ *
axoXovxXsi oxi xo jzovtjqov xai (xo) xaxov Ovx ov. xal xciycc xovxo 97
sötjvs xovg sijzovxag xov diaßoXov fiij sivat dsov dijfitovgyijfia’ xad*
o yag diaßolog eöxiv ovx söxt &sov drjfiiovgyrffia, cd de 6Vfißeß?]xe
20 diaßolco sivat, yevxjxog wv, ovdsvog xxtoxov ovxog jzage^ xov &sov
Tjftwv, {)sov göxi xxiOfta wg st scpaoxofisv xai xov cpovsa fiTj sivat
&sov d?jpiovgyrjfia, ovx avaigovvxeg xo ?y avd gojjtog höxt jzsjzotTjöd at
66R avxov vjco frsov. xtdsvxsg yag xo ?j avd'gwjiog xvyyavst ctjto &sov 98
avxov xo eivat^ siXijcpsvat xai ijfisig ov xi&Gfisv xo ?y cpovsvg höxiv
25 ajto ’O'Sov xovx avxov siXifcpsvat. Jtavxsg fisv ovv oi fisxsyovxsg xov
^Oixog« fisxsyovot ds oi ayiot —; svXoywg av »Ovxsg« ygiyuaxi-
ZotsV'Oidh djzoöXQacpevxeg x?)v xov »'Ovxog« fisxoyrfv, xw höxsQ^ödcu
xov »Ovxog« ysyovaötv »Ovx ovxsg«. jiQosijiofisv de oxi övvcovvfiia 99
höxl xov »Ovx ovxog« xal xov »Ovdsvog«, xal did xovxo oi »Ovx
30 ovxsg« »Ovdsv« eiöt, xal ji~a6a i) xaxia »Ovdsv« höxiv, hjrsl xal »Ovx
ov« xvyyavst, xai »Ovdsv« xalovfisvij ywgig ysysvijxat xov Zoyov,
xoig »jiäötv« ov övyxaxaQt&fiovftsvr]. rjfisig fisv ovv xaxd xd dvvaxdv
jcagsöxrjöafisv xiva xa dta xov loyov ysysvrjfieva jtdvxa xal xl xo
6 Vgl. Röm. 4, 17. — 8 Esth. 4, [17] (addit. Graoc. C 22).— 11 Vgl. Exod.
3, 14f. — 14 Mark. 10, 18; vgl. Luk. 18, 19. — 28 Vgl. Z. 2.-32 Vgl. Job. 1. 3.
zo »Mrj jzgooQjjg T°lg loyoLg avzov, iva firj hley^rj ö£ xal tyevörjg
»yevrj«, jtgoGzi&rjGi zw »Ovöh ev« Twv hv zw xoGjicp xal zrj
101 XZLG8L xal hjiel Jigocpavrj eGzt za vor avzov leyojceva Gcpoöga
ßeßiaG[i£va xal otaga zrjv hvagyeiciv djiayyellb[ieva, ei za vojll-
£bfieva avzw dela hxxleiezac zwv IJavzwv, | za öe, wg hxelvog 138r
oiezat, oiavzelwg cp&eLgojieva xvgiwg »Tlavza« xaleizat, ovx
hmöiazgLJLzeov zrj dvazgojifj zwv cwzofrev zrjv azoodav hficpai-
vovzwv' olov ö/j xal zo zrjg ygacprjg leyovGrjg" »Xwglg avzov
»hyevezo ovöh ev«' jtgoGzi&evza avzov avev Jiagafivfriag zrjg ajzo
zrjg ygacpijg zo Twv hv zw xbojiw xal zpj xzioer jirjöh (Jeza 20
jiL&avozrjzog aoiocpaiveG&ai, otcGzeveoftat a^LOvvza ofioiwg
Jtgocprjzacg rj aoioGzoloig zolg [tez* higovGiag xal avvoiev-
\hovwg xazaleiuiovGL zolg xafr* avzovg xal ne& avzovg
102 Gwzijgta ygajifiaza. ezL öe löiwg xal zov »Tlavza öl avzov
»hyevezo« h^rjxovGe cpaGxwv* Tbv zrjv alziav otagaGyovza 25
zrjg yeveGe wg zov xoGjiov zw örjjiLOvgy w, zov loyov ovza, 67R
eivaL ov zov acp' ov, ?j vrp* ov, dlla zov Öl ov, Jtaga zrjv
hv zrj GvvrjSeia cpgaGLv exöeybjievog zo yeygapLjievov. ei yag wg
voel rj dlrjOeia zwv jzgay{uazwv rjv, eöec ölcc zov Örjf/Lovgyov ye-
ygacp&cu jzavza yeyovevaL vjio zov loyov, ovyl öe avaoialiv cha 30
103 zov loyov vjzo zov örjjuovgyov. xal rjjielg fihv zw »öl ov« ygrj-
GafievoL äxolov&wg zrj Gvvrjdeia, ovx d/idgzvgov zrjv hxöoyrjv
dcp7jxa(U8V’ hxelvog öe jigog zw firj jiagalue(ivdrjGd’ai ajio zwv
fteiwv ygapLpidzwv zov xafr* eavzov vovv, rpaivezcu xal vjcojizev-
Gag zb dlrjd-eg xal dvaLÖwg avzw avzrßleipag* cprjGl yag' Ozl 35
ov% oig vji’ allov hvegyovvzog avzog hjtoisL o loyog, lv
1,4. 'O ytyovev (lv) amen Qwi) f)v, xai fj Qwij fjv zb cpojg
zwv av&Qüjnwv.
112 XVI. (10) vEözl tlva öoyfiaza jiag °Ellr\öi xalov[i£va Jiagaöo^a,
zw xaz avzovg öocpw Jilüöza ooa jigooajizovza (Z£za ZLVog ajio- 30
Ö£L^£wg rj zpaivopLEvrjg ajioöd&wg, xa& a <paGL povov xal Jiavza zov
oocpov uvaL hgla, zw [zovov xal jiavza zov öocpov IjtLözrjfzrjv tyjEiv
zrjg zov &£ov ftegajidag, xal fzovov xal Jiavza zov oocpov dvai Hev-
8 Vgl. Job. 9, 39. — 11 Vgl. Joli. 12, 48. — 14 Vgl. Joh. 1, 1. — 17 Joh.
1, 3. — 20 Vgl. Joh. 1, 1. — 22 Röm. 10, 6-8. — Vgl. Deut. 30, 11 ff. — 29
Vgl. Zeller, Phil. d. Griechen III, l3, 249ff.
{Pe.bg ^covxcov tlvai Itytxai, oi ayioi ^cbvxtg döi xal oi ^dbvxtg ayioi,
ovxt ayiov ovxog tgco xcbv ^covxcov ovxt £cbvzog ygiffiaxi^ovxog fiovov
119 xal ovyl fitxa xov £rjv tyovxog xal xo ayiov avxov xvyyavtiv. xo
jiagajilx]öiov öh toxi xal tJil xov »Evagtöxx]öco xcb xvgicp tv ycbga
»£.covxcov« lötlv, cbg d tltytv >tv xa^ti ayicov< x] >tv zco xojico xcbv 5
ayicov<, xr]g xvgicog tvagtoxxjötcog xjxoi tv xf] xa^ti xcov ayicov x]
tv xdi xojiop xcbv ayicov xvyyavovöqg, ovötJico axgcog tvagtöxovv-
xog xov fix] dg xx]v xat-iv xcbv ayicov xtycogx]xoxog x] xov fix] dg xov
xojiov xcov ayicov ytytvrjfitvov' dg ov ywgxjöai ötr]öti Jiavxa xov
oiovti Oxiav xal dxova xxjg tvagtöxx)ötcog xrjg älxjfpivrjg tv xcb ßiqx 10
120 xovxqo jigoavtilx]cpoxa. xal xo »ov ötxaicodr]Oto{Pai öh xax tvcojiiov
»xov {Ptov jiavxa C.cbvxa« ör]lol, oxi cbg Jigog {Ptov xal xx]v tv avxcb
öixaioövvrjv ovöelg öixaico&rjOtxai xcov Jiavv ficcxagicov, cog d xal
tltyofitv tJtl txtgov jcaQaödyfiaxog xoiovxov’ ov cpcoxitl Jidg Ivyvog
tvcojiiov x)liov' cpcoxitl fdtv yag Jiäg Ivyvog, all oxav fix] xaxavya- 15
gx]xai vjio xjliov' örxaico&rjötxai öh xal jidg £cöv, all ovx tvcojiiov
xov {Ptov, oxt de xolg xaxoo ovyxgivtxai xal vjio xov öxoxovg xtxga- 65H
121 zrjfitvoig Jiag olg lafiipti avxcbv xo cpcbg. xal oga d xaxci xovxo
xal xo tv xcp tvayytlico voxjxtov' »Aafixpaxco xo cpcbg vfidbv tfijigoö-
{) tv xcbv avdgcbjicov«. ov yag (cpx]6iv) >lafi\paxco xo cpcbg vfidbv 20
tfijigood'tv xov {Ptov<’ xovxo yag d tvtxtlltxo, aövvaxov av töiöov
tvxolr]v, cbg d xal xolg Ivyvoig tfixpvyoig ovöiv tvxolx]v töiöov xov
122 lafixpcu xo cpcbg avxcbv tfijigood'tv xov x]liov. ovy oi xvyovxtg ovv fiovoi
xcov £covxcov ov öixaicod'X]Oovxai xaxtvcoJiiov xov dtov, alla xai oi cog
tv £cböi xcbv tlaxxovcov öiacptgovxtg' x], ojitg fiallov, afia x] jiavxcov 20
xcov £covxcov öixcuoövvx] ov öixaicoflxjotxai cog Jigog xx]v xov {Ptov
öixaioövvx]v‘ cog d xal afia jiavxa xa tjil yxjg vvxxtgiva ovvayaycov
123 cpcbxa tcpaoxov fix] övvaodai xavxa cpcoxi^tiv cog Jigog xag xovxov
xov xjliov avyag. xaxi tjiavaßaöiv <5e tx xcbv tigx]fitvcov voqxtov xal *1R
to »Zdb tycb, Idyti xvgiog«, xaya xov xvgicog Cpjv fiahoxa tx xcbv 30
tlgxjfitvcov Jitgl xov Cjd]v jiaga fiovcp xvyyavovxog xcb fttcb. xal oga
d öia xovxo övvaxai 6 cuioOxolog xrjv dg vjitgßolx]v vjitgoyxjv vor]-
oag xx]g Ccoxjg xov {Ptov xal a^icog frtov övvitlg xo »Zdb tyco, Ityti
»xvgiog« dgxjxtvai Jitgl d'tov’ »0 fiovog tycov adavaoiav«, ovötvog xcbv
4 Ps. 114, 9. — 11 Vgl. Ps. 142, 2. — 19 Matth. 5, 16. — 24 Vgl. Ps. 142, 2.
— 30 Nuin. 14, 28. Ez. 34, 8. — 34 Num. 14, 28. Ez. 34, 8. — 35 I. Tim. 6, 16.
1401’ jraga rbv &£ov Ccovtcov syovzoq Tpv d\Tg£JtTov jravTp xal dvalloioo-
TOV ^C07]V. xal TL ÖLÖTaCop£V JZ6QL TCOV lOLJTCÖV, 0T£ OVÖh 6 ygLÖTOq
£öy£ rr\v tov JtaTQoq a&avaöiav; hysvöaTO ydg vjihg jiavToq ftavarov.
XVIII. (12) A[iCC Öh £§£TdqOVTSg TCt Jü£QL TOV £COVTOg &£0V xdi 124
5 £copg, ?]Tig hödv o ygcöTog, xal £covtcqv hv ycoga iöia TvyyavovTcov
xal Ccovtcov ov ÖLxaiovptvcov hvcojiLov tov &£ov, dxolovfroog TovToiq
jiagccTL&hpsvoL to »c0 fwvoq lycov adavaöiav« Ta vjtovoovp£va övp-
jragalrjipopEd-cc jt£gl tov jtccv otljiotovv loycxov pp ovöLcoöcog lysiv
cog aycogLörov övpßcßrjxog trjv paxaQLOxrjra. hav ydg aycbgLöTOV syp 125
10 Ti]v [laxaQLOTYjTa xal tpv jigopyovphvpv Ccnpv, Jtcoq stl Iotül alpd'hq
to jc£qI tov dsov lEyöpevov' »c0 povog eycov adavaöiav«; ygp P&v-
toi y£ döhvaL otl tlvo. o öcoTpg ovy avvcp sötlv all' ETsgoLg, tlvcc
Öh aVTCp xal £T£QOl.q' £7]TT\T£OV Öh £1 TIVa laVTCfJ xal OVÖSVL. öacpcoq
phv ydg £T£QOiq hödv »jzotppv«, ovy cog oi Jtagd avfrgcöjcoiq Jtocphv£g
15 ovpöLv hx tov JtOLpaiv£Lv dg tavTOV lapßavcov, dt pp dga Tpv tqov
jcOLpaLvophvcov cocphluav öta cpilav&gcojiiav löiav dvai loyiöacTO.
66H alla xal »oöog« sötlv ETtgoLg opoiooq xal »d'öga«, o poloy ov phv cog 126
de xal »gaßöoq«' lavTcp öh xal ETtgoLg »öocpia«, taya öh xal »löyoq«.
grjT?]T£ov öh d övötppaToq &£oogppaTG)v ovzog hv avTco, xafr' o
20 »öocpia« höxiv, höd ttva d-scogppaTa aycogpTa Tip loLJtp nag avTov
ysvvpTp cpvö£t, axiva oiÖ£v havTco. xal ovx av£^£TaöTov (tov) löyov 127
haxiov öca tpv jtegl dyiov jcvsvpaToq cvlaßccav. otl phv ydg xal
avTO avTco pa&pT£V£TaL, öacphq hx tov Isyophvov Ji£gl jcagaxlpTOV
xal ayiov jivsvpaTog' »'Otl hx tov hpov IptyETaL, xal avayy£l£l
27R vptv«. d öh pa&pTEvöpsvov jtavTa yoog£l, d hvaTsvigcov tcp Jiaxgl
agyopsvog o vlog yLVcoöxu, hjüLU£lhöT£gov fy]Tf]T£OV.
Ei Toivvv o öCDTTjg a phv Tiva hxhgoLg, tlvcc öh xccya nov avTco 128
xal p ovöcvl 7] hvl rj oliyoLg, xa& o »£cor\« £ötlv rj y£vophvrj hv tcp
loycp, ßaöavLöTÖov jtoT£gov amco xal tThgocg Ccofj £ötlv ?] tThgoig,
30 xal (d) hxhgoLq, t'löl TovzoLq. si öh] Tavxöv höxc »£co?]« xal »cpcög
»tcdv avO-gcbjrcov« — cprjol ydg’ »°0 yhyov£v hv avTcp C,cor] pv xal r] C,co?)
t]v to cpcoq tojv dv&gcojzcßv« — to öh cp mg tcöv dv^gcojicov tlvcov £ötl
cpcog, xal tovto ov jcdvTcov tcdv loyLxcbv, oöov hjil f rcp xhö&ccl to
»Av&gcojtcov«, alla »tcöv dv&poöjrcQV« sötI cpcog, dp av xal geop
3 Vgl. Hebr. 2, 9. — 5 Vgl. Ps. 114, 9.-6 Vgl. Ps. 142, 2. — 7 I. Tim.
6, 16. — 11 I. Tim. 6, 16. — 14 Vgl. Ex. 34. — 17 Vgl. I, 27. 21. 23. 22. —
24 Joh. 16, 14. — 27 Vgl. Z. 11 f. — 28 Vgl. Joh. 1, 4. — 31 Joh. 1, 4.
7][isiq yaQ ov [lazrjv avzov cpa(isv ent tov jtvsv(iaztxov (t7j jcqog-
zs&etxsvat to »Av&QomoQ«' xqsIttov yaQ rj »av&Qoojtog« o
jtvsvfiaztxoq, tov avdQcoJzov ojzot sv ipvyy 7} sv Goofiazt 7) sv
GVVafltpOTSQOtq yaQaXT TjQl^OflSVOV, ovyl ÖS XCll SV TCO TOVTOOV
ftstozsQqo jtvsvfiazt, ov xaza (iszoyrjv sjttxQazovGav yQiyiazi^st 5
139 0 jtvsvfiaTixöq. a(ia ös xal za rrjq zotavzrjq vjco&sGsooq ycoQ'iq
xav cpatvo(isvr\q ajioöstqscoq ajtocpaivszat, ovös (tsyQi zrjq zvyov-
Grjq jiifravÖTTjToq tpfraGat sig tov jisqI tovtoov övvrj&slq löyov.
xccl zavza fisv jisqI sxslvov.
140 XXII. (16) <Psqs ös xal r\(islq xal tovto ^rjTrjocofisv, si 7) £00?] 10
r\v (iovcov dv&QooJtcov cpcoq xal [irj jtavzoq ovtivogovv sv (laxaQiozrjTt
zvyydvovzoq. sav yaQ zavzov ?} »Ccorj« xal »cpoöq avd qcojicov« xal
/iovcov av&QcoJicov 7] to tov yQtGzov ^döq, (iovcov avdQoojtoov xal r\
5cor]. tovto ö5 vjtoXafißavstv sgtiv rjZi&tov a(ia xal aGsßsq, avzt(iaQ-
tvqovGcov zöov dllcov yQacpoov zavzi] T7J sxöoyrj, Si ys, özav JZQOXO- 15
141 tyco(iev, iodyysXot soofis&a. ovzco ös Xvtsov to ajtoQTjd'SV' ovyl sc ti
Xeyszat ztvcov, sxslvoov [iovcov sozl to Xsyb(isvov ovTcog ovv ovyl si
Xsyszat cpcoq av&Qcojioov, [iovcov avd qcojicov sGzl tpooq’ sövvazo ycio
jtQoGxsiGfrat’ »f/ £007) c)v to tcov dv&Qcbjtoov >(iovcov< cpcoq.«. s^sozt
yaQ to cpcoq tcov dv&QcoJtcov xal stsqoov JtaQa zovg avd'QooJtovq sivcu 20
cpcoq, 00g s^sgti zaös za Ccöa xal zaös za cpvza, avd qcojicov ovza
TQOtprjv, xal stsqoov JtaQa zovg avdQoojtovq za avza sivat TQOtprjv.
142 xal tovto (isv ajto zrjq Gvvij&siag to jtaQaöstypia' digtov ös cuzo tcov
d'SOJtvsvGzoov löycov ö(iotov avTiJtaQaßalslv. sv&aöe zotvvv £t]tov-
usv si [i7]ösv xooXvst | to cpcoq tcov av&Qoojrcov xal stsqcov sivat cpcoq, 141V
Xsyovzsq özi ovyl, sjtsl Xsyszat cpcoq av&QcoJtoov, rjöc] ajtoxsxlsiGzat
xal stsqoov JtaQa zovg av&Qcojcovq xqsittovcov 7] av&Qoojtoig o(ioioov (39 h
143 sivat cpcoq. dvaysyQajtzat Ö7] ö &sög &sög sivat »AßQaan xal &sög
’lGaax xal ftsbq Aaxooß«* 0 ö>} ßovXö[tsvoq {sjtstörj siQrjzar »// £cor/
7>rjv to cpcoq zoov avd'qcojicov«) to cpooq [trjösvbq stsqov sivat rj ztov 30
avdQooJtoov, xaza to oftotov oirjGszat tov -Osov AßQaaft xal &söv
Aoaax xal frsöv Aaxobß [njösvoq sivat &söv rj tcov tqicov (iovcov zov-
toov JtazsQcov. sozt ös ys xal 'EXiov ftsbq, xal, obq cprjGtv Iovötft, 75R
tov jtazQoq avz7]q 'Evpiscov, xal tisög tcov \EßQcdcov. Ölojisq xaza
to ofiotov si (irjösv xcoXvst sivat avzov xal stsqoov &söv, ovösv 35
16 Vgl. Luk. 20, 36. — 19 Vgl. Joh. 1,4. — 28 Vgl. Exod. 3, 6. — 29 Joh. 1, 4.
— 33 Vgl. II Kön. 2, 14. — Vgl. Judith 9, 2. — 34 Vgl. Exod. 3, 18; 5, 3. 17;
9, 1. 13; 10, 3.
6 a[ia de] viell. aX}.a 6/j z. 1. | 12 £J r/v, corr. V | 13 f/\ eVrj, corr. We | 17
ei\ i], corr. We | 20 to über d. Linie M, von Br gestr. | 27 av&QüJTZoiq] avd-Qcbnoi
corr. Hu | 33 nach 3IovölS- viell. zuzusetzen (dsog).
I, 4] Buch II, 21-23 (15-17). 79
xmXvsL sivaL xo cpmg xmv avfrgcoJi mv xal sxsgmv jtaga xovg av&gm-
Jtovq cpmg.
XXIII. (17) AXXog öi xig Jtgoöygrjöa^svog xm »IIoLr]6m[isv av&goo- 144
»jtov xax sixova xal ofioimöLV ?]^sxsgav«’ jtav to »xax> sixova xal
5 »O^OiOOÖLV« ySVOflSVOV »&SOV« aV&QmjlOV ELVai CpTjÖSL, [iVQLOtg XQCDfJEVOg
elg xovxo jtagaösiyfsaöLV, oxl ovölv öiacpsgsL xrj ygacpfi av&gmjzov ?}
ayysXov cpavaL' sjtl yag xov avxov vjioxslusvov xslxaL r\ »’'AyysXog«
xal » Av&gmjtoq« jTQoGqyogia, möJtsg sjtl xmv ^svLö&svxmv Jtaga xco
AßgactfZ tqlcov xal ysvof/svmv sv JSoöofioig övo' xal sv oXm xco slgfsm xrjg
01 ygacprjg oxh fiev avögsg oxl öl ayysXot sivai Xsyovxat. JtXfjv 6 xovxo vo- 145
fii^mv sgsi, oxl, mOjtsg jtaQa xoiq bf/oXoyovftsvotq av&gcbjtOLg siölv ayys-
Xol, cog o Zayagiag Xiymv’ »'AyysXog &sov, sycb fjsfr3 vLumv elfu, Xiyst
»xvgiog JtavxoxQaxcoQ« xal 0 Amavv?]g, jisqI ov ysygajtxat' »Aöov sycb
»ajtooxsXXm xov ayysXov fiov jtgo Jtgoömjtov öov«, ovxmg xal 01 xov
15 frsov ayysXot jtaga xo sgyov xovxo ygrjizaxL^ovOL xal ov Jtaga xrjv
(pvGtv ■» avögsg« xXrjfrivxsq. xal exl [taXXov Jtagaf/v^rjOsxaL, oxl htl 146
xmv xgsLxxovmv övvapismv xa ovofcaxa ovyl cpvösmv t>mmv söxlv
ovofiaxa aXXa xa^smv, cov ?jös xiq xal ?jös Xoytx?] tpvöiq xsxsvysv
ano &eov. »frgovog« yag ovx eiöog £coov ovöl »agyrj« ovöl »xvqlo-
20 »xrjg« ovöl »st-ovöia«, aXXa ovofiaxa jtgaypLaxmv, scp3 cov sxayd'ijoav oi
ovxmg JtgoöayogsvofLsvoi, cov xo vjtoxsijisvov ovx aXXo xL söxlv rj av-
{Igmjtog, xat xm vjtoxsifisvm övfxßißrjxs xo dgbvco eivaL rj xvgLoxrjxt ?j
agyfj r\ s^ovaia. xal sv xm Arjöov öl xm xov Navrj xslxat xo »’&tpd'rj 147
»xm Irjöov ävfrgmjtog svAsgiym«, og cprjöiv' »Eym agxLOxgaxrjyog övva-
25 »ftsmg xvgiov vvvl Jtagaysyova«.
Kaxa xovxo ovv cog iöov övvapLsvov sxfojipcxaL xo cpcibq xmv av- 14g
frgmjtmv xal cpmg Jtavxog loyixov, jtavxog XoyLxov xm »xax' sixova
»xat of/oimöLv« sivaL frsov av&gcbjtov xvyyavovxog. xo avxo hsvtol
70 H ys söxl TQLymq ovofiaCofLSVov y>cpmq xmv av&gcbjtmv« xal ajtai-aJtZmg
30 »cpmg« xal »tpmq aXrjihvov« * cpmg ptlv ovv av&gmjtmv, t\xol, mg jtgocc-
142r jtoös ösixxaL, ovösvog xmlvovxoq xo sxXajißavsLV xal sxsgmv jtaga
3 Gen. 1, 26. - 8 Vgl. Gen. 18, 2.-8 Hebr. 13, 2.-9 Gen. 19, 1. — 12
Vgl. Hagg. 1, 13. — Sachar. 1, 4. 6. u. ö. Mal. 3, 1. — 13 Mark. 1, 2. — 19 Vgl.
Ephes. 1, 21. — 23 Jos. 5, 13 f. — 27 Vgl. Gen. 1, 26. — 30 Vgl. S. 78, 19 ff.
17 ooye\ oye, corr. V | 18 rovxo] zavzö, corr. We | 25 rj/nlv] rjpäg, corr. We.
I, 5] Buch II, 23—25 (18—20). 81
XXV. (20)
Etl jtsgl tov tqöp apdgcbjzcop, sjisI JtgoTSTaxTaL, gcj- 15S
30 Tovpsp cpcoTog, oipaL ö otl xal tov svapTtov, xalovpspov »öxoTiag«,
f exp de ovtcq öoxLpaö&slorjg, — »tcqp apfrgcbjcoop« cprjpi, — otl Taya
78R ysPLxop sotl to »cpmg tcqp ap&gcojtoop« övo löixaop JigaypaTcop, opoioog
öh xal p oxoTia avTcop. sötl yag top to cpcog tcqp ap&gcbjicop xsxT7j-
I Clemens Al., Excerpta ex Theod. 0.
Vgl. Iren. I, 1, 1. Hippol., Philosoph.
VI, 29. Tertullian., de praescr. haer. 33, 8. adv. Valent. 7. — 5 Job. 1, 4. —
13 Vgl. zu S. 48, 19. — 17 Vgl. Hos. 10, 12. — 21 I Kor. 12, 31 (nach DE c).
- 23 Vgl. I Kor. 12, 8. -
II nach ovyc -f- (o) Jacobi | 17 (pog M* | 20 zwischen ivegyelg und yivops-
vi]g Ras., auf der c. 3 Buchst, gestanden haben | yivopsvt] Br, yivopsvrjg M, yi.
vophvoig V | 23 (b) + We | 27 r) a. Ras. | 31 ös oUzco sinnlos; apa öh tovzco We.
Origenes IY.
Origenes, Johannescommentar. [1,5
82
2 Vgl. Hos. 10, 12. — 6 Jes. 26, 9. — 7 Ps. 18, 9. — 9 Hos. 10, 12. —
12 Hos. 10, 12. — 14 Hos. 10, 12. — 17 I Job. 1, 6. — 19 I Joh. 2, 9. — 20
I Joh. 2, 11 — 26 Ps. 81, 5.-27 I Joh. 1, 5. - 32 Matth. 5, 14. — 33 I Joh. 1, 5.
167 » oxozia <pa>g £ lös ßhya«. zovzo örj zö <pdig, o yhyovEy ev tg5 löycp,
rvyyavov xal ^cor), »ipaivEi ev zy Oxozia« zcöv tyvycov rjßcöv xal ejilöe-
ÖTjßTjXEV OJtOV 01 XOÖßOXQCCZOQEC ZOV OXOZOVg ZOVZOV (OLZLVEg öia zov
jtalaiELV zcp zcov av&gcQjicov yhvEi zcp Oxozcp vjcayEiv f aycovi&vzai
zovg ßß Jtavzl zgöjico lözaßEVOvg) vnhg zov avzovg jtEcpcoziOßEVOvg 5
(poizög ygrjßaziöai vlovg. xal (palvov ev zp\ oxozia zovzo zo (pobg
ötcoxEzai ßhv vji’ avzrjg, ov xazalaßßavszai öe. f SOE,
168 XXVII. (22) 3Eav öe ztg voßiöpi zo ßß yEygaßßhvov ßßäg jtqoö-
zifrEvai, zo öudxeo&ül zo (pcog vjcö ZTjg oxoziag, axovizco, ozl zo
>ßff oxozia avzö ov xazhlaßE«, ßßöaßov zr\g oxoziag öico^aOßg zö 10
(pa>g, ßazßv UyEzai. mg öh syovOL vovv ExÖE^aö&ai öwaßEVOv axo-
lovfrmg zolg yEygaßßtvoig za voßiCoßEva jtagalElE'upd'Gi hygaipsv o 74K
3Imavvßg zo H Oxozia avzö ov xazslaßsv«’ eI yag »ov xazhlaßE«,
169 öim^aOa »ov xazhlaße«. xal ozl eÖlco^ev r\ oxozia zo <pmg, örjlov
ex ze mv jcEJtovd'EV ö Gmzrjg xal ol JtagaÖEigdßEvoi avzov za ßa&ß- 15
ßaza, za löia zhxva, zr\g oxoziag Evsgyovorjg xazazmv vlmv zov
(pojzög xal ßovfoj&Eiorjg ajcoöimigai cutö zmv dvOgcojimv zö cpmg.
all' EjtEi, kav *&£Ög vjthg rjßmv«, ovÖEig, xav ßovlrjzai, övvjoEzai
»xafr' rjßmv«, Öom havzovg Ezajtsivovv, zooovzop jilEiovg Eyivovzo
170 xal xazioyyov oipööga Oipoöga. öiyßg öh rj Oxozia zö (pmg ov xazsi- 20
IrjipEV, rj orpoöga avzov aJtolEiJioßEvrj xai öia zrjv löiav ßgaövzijza
zTj ö^vzrjzi zov ögoßov zov cpmzog ovöe xaza zo jzoOov Jtagaxolov-
ßrjGai övvaßhvrj, rj el jiov svEÖgEvOai ßEßovbjzai zö (pmg zrjv Oxoziav
xal xaz’ oixovoßiav nagißEiVEv EJtEgyoßEvrjv avzrjv, syyioaöa rt Oxo¬
zia zov cpoozög | Tjcpavi^Ezo. Jclßv Exazhgmg rj oxozia ov xaztlaßs 144'
zö (pcog.
171 XXVIII. (23) ’Avayxalov öh ev zovzoig rjßäg yEVOßhvovg ejilOt]-
ßEUDöao&ai ozl ovjravzmg, eljtov ovoßdC^Ezai »Gxozog«, sjll zov yEigovog
laßßaVEzai, io{ß oze öh xai ejil zov xgsizzovog avayEygajizai ojcsg
ol EZEgööo^OL ß?) öiaözEilaßEVOi övoiprjßözaza JLEgl zov örjßiovgyoy 30
öoyßaza jtagaÖEZaßEVOi aJtEOzr\oav avzov, dvajilaößaöiv ßvdcov Eavzovg
EjtiÖEÖcoxözEg. Jicög ovv xal jioze xal ejil zov xgEizzovog zo ovoßa zov
10 dxcQQrjTa bvTa tovto JT£jiOL7]xc6g. hav 6h tcg Talg tOiavTacg JigoG- 173
xbjcxrj ixöoyalg, jzgoayhoÖ co anb T£ tcov Gxotclvcöv loycov xal tcbv
ÖLÖopcvcov vjio fteov XgcGzco frrjoavgcbv gxot£lvcov, ajtoxgvcpcov, aoga-
tcov ovx dllo yag tl tfyovpai uvai xovg Gxoxcivovg {hpGavgovg hv
tco xal p?] hjtrjxocp jcollatv dvGyvcooxa xal aGacprj avxolg jzagaöcöo-
I Vgl. Exod. 19, 9. 16. 20, 21. — 3 Ps. 17, 12. — 14 Ps. 17, 12. — 15 Prov.
1, 6. — 16 Luk. 12, 3; vgl. Matth. 10, 27. — 32 Vgl. Matth. 3, 1. 5 u. Parall.
1 Vgl. Joh. 1, 7. — 2 Vgl. Luk. 1, 15. 26 ff. — 5 Luk. 1, 44. — 11 Matth. 11, 14.
— 13 Vgl. Clemens Al., ecl. 50. — 14 Joh. 1, 6. — 15 Vgl. II Thess. 2, 3. — 17 II
Thess. 2, 11 f. — 29 Vgl. S. 86, 7 ff. — Jer. 1, 7. — 30 Ez. 2, 3. (vgl. Field z. d. St.)
9 Matth. 11, 10. Mal. 3,1. — 13 Vgl. Kol. 1, 15. - 16 Vgl. Luk. 1, 44. - 18
Vgl. Schürer, Gesch. des jüd. Volkes III3, 265 f. — 26 Vgl. Gen. 32, 24. 28.
7 [r/yv a]7Zoozo?.ijv a. Ras. | 9 avzov] zov a. Ras. | 15 (av zov] zov, corr. Pr,
vgl. Röm. 8, 3. Phil. 2, 7. Christus dient, weil er einen dem menschlichen ähn¬
lichen Leib hat | 23 (pioiv über d. Linie M | 33 zov str. Jacobi, ngö zov Schürer;
wahrseh. ist xzio&hvzoq nach navzoq z. erg. oder hinzuzudenken.
1,6] Buch II, 30-32 (24—26). 89
4 Hos. 12, 3.-6 Röm. 9, 11-14. — 8 (Gen. 25, 23). — 9 (Mal. I, 2. 3). —
14 Vgl. Gen. 25, 23. Röm. 9, 13. — 19 Vgl. Jes. 40, 3. — 20 Vgl. Job. 1,7.—
23 Vgl. Aristot., hist. anim. 4, 9. — 29 Joh. 1, 23; Mark. 1, 3. — 31 Vgl. Luk. 1, 20.
— 32 Vgl. Lnk. 1, 64.
oaö&cu yag öel (pcovrjv, iva iu£za zavza 6 vovq tov Ö£ixvvߣVov vno
195 zr\q pcovrjg Xoyov öhqaöfrai övrrj&q. ölojtsq xal oXiyco ng£ößvz£goq
xaza to yevvaö&ai 6 ’lcoavvrjq hört tov ygiozov' (pcovijq yag ngo
Xoyov avziXaßßavoߣda. aXXa xal öeixvvöi tov ygiozov 6 'lojavvrjq’
<pcovij yag nagiozazai 6 Xoyoq. aXXa xal ßanziC£zai vno Icoavvov 5
o XQLöToq, oßoXoyovvzoq ygslav £~/£lv vnj avzov ßanTiGftrjvai’ avfrgcb-
jtoiq yag vno (pcovrjq xa&alg£zai Xoyoq, ttj (pvözi tov Xoyov xa&aigov-
Toq naGav ttjv GrjßaivovGav (pcovrjv. xal änat-anXcöq ots 'icnavvrjq
tov ygiGzov ödxvvGiv, av&gconog &£OV öeixvvöi xal Gcozrjga tov aGcb-
ßazov, xal (pcovrj tov Xoyov. 86R
196 XXXIII. (27) Xgrjöifiov 6" av eir}, coöjieg lnl noXXcbv r\ tcqv
bvoßazcov Ivagyua, ovzco xal enl tov zonov zovzov to iöelv o ti
örifiaivsc o 3Iooavvr\q xal 6 Zayagiaq. xal yag cbq ovzog zivoq ovx
£vxaTa(pgovrjzov xaza z?]V tov ovbßazoq O-ioiv, ol ßhv ovyysvslq Za-
yagiav avzov xaXeiG&ai ßovXovzai, ^£viC,olu£Voi Inl tcd ßovXto&ai zrjv 15
3EXiöaßsz ’loiavvTjv avzov ovoßaCeiv' o öh Zayagiaq ygaipag to »Icoav-
197 »vr\q £Gzai ovoßa avzco« anoXvezai zr\q Ininovov Giconrjq. svgofisv
tolvvv Iv zfj sgfirjvsia zd>v ovofiazojv [3Iojavv?]q] zo *Icoa(v)* ycoglq tov
y>rjqz ߣzaXaßßavbߣvov, onsg zavzov otbf/e&a üvai zw »Iooavvr\q<i'
Insl xal aXXa rj xaivrj dta&rjxr] 'Eßgaicov ovb{iaza ItisXXrjviös, yaga- 20
xzrjgi avza sinovöa iXXrjvrxqj, coönsg avzl ßlaxobß« »Iaxcoßoq«, xal
avzl »Xiifiscbv« »Xificov*. »Zayagiaq« öh »ßvrjßrj« sivai Xeyezai, rj öh
198 ^EXiOaßsT« »&£ov tuov ogxog« rj »&£ov fiov hßöoßaq«. ano d£Ov örj
»yagiq« Ix zrjq negl &£Ov »ßvrjßrjq« xaza zov tov &£Ov rjßcbv »ogxov«
4 Vgl. Job. 1, 29. 36. —5 Vgl. Matth. 3,13 ff. — 15 Vgl. Luk. 1, 59 ff. — 16 Luk.
1, 63. — 17 Vgl. Luk. 1, 64. — 18 Vgl. Schürer, Geschichte d. jüd. Volkes III3, 540f.
— 19 Lagarde, Onomastica sacra2 p. 94, 6: Johannan, cui est gratia vel domini gratia;
Armen. Onom. „Jönan (andere Lesart Jöan): Gnade.“ — 21 Lagarde, Onomastica
sacra2 p. 82, 4: Zacharia, memor domini. Vgl. p. 96, 16. 197, 82 Zayovg
( 80f. Za/ccgiaq fj.vrifj.rj Szov, fjvrjfirj äogcaov xzX.) 204, 12 Zayagiaq fivrjfjrj xvqlov.
Armen. Onom. ,,Zacharia: Erinnerung des Herrn.“ — 28 Lagarde, 1. c. p. 40, 2: Eli¬
sabeth dei mei saturitas uel dei mei iuramentum aut dei mei septimus. Vgl. p. 14,
17; Armen. Onom. „Elisabeth: mein Gott ist Eid.“
nach S. 91, 3 u. Hieronymus „dei mei septimus“ [Hieronym. verlas eßöofiäq zu eßöo-
jwoc] eßöofiov MV Edd. | <R/] öh Edd.
I, 6] Buch II, 32—34 (26-28). 91
1 Vgl. Luk. 1, 17. — 2 Vgl. Luk. 16, 16. — 5 Vgl. Rom. 6, 5. — 10 Vgl. Ire-
naeus, IV, 34, 5ff. — 15 Vgl. Matth. 7, 29. — 17 Der Ursprung dieses gnostischen
Fragments ist ungewiss.
■
92 Origenes, Johannescommentar. P.7
acpogpag aviXgwJioig Jiageyeiv, iva Jiagaöex^Ü, ozi &sog o vjieg Jiavzci
203 za yevr\z'a hvrjvögcbjzrjGEv. ivagycbg yovv eoziv iöeiv zivag ex zwv
JigO<p7]ZlXWV JCQ0QQ7]G£O)V slg {XaVfiaGflOV ZOV XQLÖTOV SQXOflSVOVg, xa-
zajtXrizzofievovg zi]v zwv zogovzwv Jigo avrov Jigocp?]zwv cpwvrjv
GvviGzaGav zojiov yeveoewg avrov xal y^wgav dvazgocprjg xal ioy^vv 5
öiöaoxaXiag, övvdfiewv rs ftavpaoicov jcoirjGiv xal jradog av&gwjzivov
204 vjto avaGzaGewg xazaXvbfievov. xal zovzo de ejtiGxejizeov, ozi ai
fihv zegdozioi övvafieig zovg xaza zov ygovov zov xvgiov yevofievovg
jigoxaXeiG&ai ijil zo jiiGzeveiv iövvavzo, ovx lowgov öh zo ificpav-
zixov fieza ygovovg JiXeiovag r\ör\ xal pv&oi eivai vjiovorjiXeiGai. jtXeiov 10
yag zwv zoze yevopevwv övvapewv ioyvei Jigog jieidw rj vvv Gvveg-
eza^ofievi) zalg övvdueoi jigocprjreia, xaxeivag cuiiGreiG&ai vjto zwv
205 egevvwvzwv avzag xcoXvovoa. zdya öh ai jigocprjzixal fivgzvgiai ov
ftovov xrjQVGGovGL XgiGzov iXevoofievov ovöh rov& r\nag öiöaGxovGi
xal dXXo ovfrev, aXXa jioXXzjv {XeoXoyiav oyeGiv ze Jiazgog Jigog viov 31H
xal viov jigog Jiazega eozi ua&eiv ovx eXazzov ajio rcbv Jigocprjzcbv,
öi cbv cuiayyeXXovGi za Jiegl avrov rj cuib rcbv aJiOGzoXwv | öir]yov- 147 r
206 fievwv Z7]v fieyaXeiozrjza (zov) viov zov deov. eozi öh zoXfirjGavza
xal ycoglg zovzcov zoiovzov zi eijieiv, ozi eiol XgiGzov pagzvgeg zw S8R
pagzvgeiv jiegl avrov xoGfiobfievoi xal ov jiavzwg exeivco zi öia zov 20
fiagrvgeiv Jiegl zov viov zov lheov xazayagi^opevoi, wg ofioXoyrjGaisv
207 av Jiavreg Jiegl rcbv iöicog övofiaCopevwv fiagzvgwv XgiGzov. zi ovv
{Xavfiaozov, ei wGJieg hxoGfirjihjGav zw /lagzvgeg eivai XgiGzov jioXXol
rcbv yvrjöiwv XgiGzov fia&r)ribv, ovzwg oi Jigocprjzai zo jigoxazayyei-
Xai XgiGzov vorjGavzeg avrov öcbgov cuio {heov eiXiycpaGi, öiöaGxovzeg 25
ov pibvov zovg peza rr\v XgiGzov ejiiörjfiiav, a öel cpgovelv Jiegl zov
208 viov zov freov, aXXa xal zovg iv Jtgoztgaig ixeivwv yevealg; ojGJieg
(jag) o pi] eyvwxwg zov viov vvv ovöh zov Jtazega eyei, ovzw xal
jigozegov vo7]zeov' öioJieg »’Aßgaap jjyaXXiaGazo, iva idy rrjv rjpegav
»XgiGzov3 xal eiöe xal iy^agrj«. djzooregeiv zoivvv ßovXezai zov y^ogov 40
rcbv jigocprjzwv y^agiv r?)v peyior?]v o ßovXopevog avzovg prj Öelv
fiagrvgeiv Jiegl XgiGzov' zi yag av xal ?) jigocprjzeia r\ eg ejiijivoiag
dyiov Jivevfiazog elye zrjXixovzov, ei vJie&jg/jro avzrjg za Jiegl zrjg
209 xvgiov fpuwv oixovopiag; wg yag t) deoGeßeia xexoGfirjzai rcbv öia
1 Ygl. Gal. 3, 19f. Hebr. 7, 26ff. I Joh. 2, 1. — 2 Vgl. Joh. 10, 9. - 5 Vgl. •
Jer. 49, 5. Jes. 43, 10. — 8 Jes. 43, 10. — 14 Vgl. I Tim. 3, 16. — 17 Act, 1, 8.
' ‘ 19 Vgl. Matth. 8, 4. — 22 Vgl. Matth. 5,16. — 25 Vgl. Joh. 1, 7. — 26 Joh. 1, 15—18.
siQTjTcu. OJieg Xav&avei xivag oiopevovg cijib xov »Ex xov jth]gcopa-
»zog avxov rjfislg Jtavxeg eAaßopev« ecog rov »'Exeivog eiirjyrjGazo«
214 Ix rov jiQoöcoJtov 'Icoavvov rov cuiooxolov XeyeG&ai. Jigog xrj ngo-
eigrjpevr] de rov ßajixioxov pagxvgia, agyopev?] ano xov »0 ojilgco
»/lov egyopevog egjigoo&ev pov yeyove« xal XfjyovGy dg xo »3Exelvog 5
»e^r/yr/Gaxo«- xal avxrj ?] gagxvgia eoxiv Icoavvov gez exetvrjv öev-
xega, oxe jigog xovg djiooxeiXavxag e£ *legoooXvpcov hgelg xal Aevi-
xag, :lovöaicov avxovg diioGxeildvxcov, bpoloyel ovx agvovpevog xo
aZrj&eg, dbg aga ovx avxog dir] o ygiGxog ovöh *HXiag ovöh o Jigocpi]-
xr]g, aXXa »cpcovrj ßocovxog ev xr] egrjpcp’ Ev&vvaxe xrjv oöov xvgiov, 10
»xafrcbg eijtev ‘Hoaiag b Jtgocpr\xr\g<i.
215 Mexa de xavxa aXfo] pagxvgia xov avxov ßanxiGxov jiegl Xgioxov
sGxl, xrjv Jigorjyovgevr/v avxov vjioGxaoiv exi öiöaoxovoa öirjxovGav
ejil Jtdvxa xbv xoGpov xaxa zeig rpvyag zag Xoyixag, oxe rprjGl »MeGog
»vfioöv eGxrjxßv ov vpelg ovx oiöaxe, ojilgco gov egyogevog, ov ovx 15
»ei fit agiog eyco Iva XvGco avxov xbv igdvxa xov vjcoörjgaxog«. xal
ejcioxeipai, el öia xo ev geoco xov jiavxog eivai ocbgaxog xrjv xagöiav,
Iv de xrj xagöia xb rjyegovixov, xaxa xov ev exaöxqo Xoyov övvaxai
voeiofrai xb »MeGog vgcbv eöxrjxev bv vgelg ovx oiöaxe«.
216 Texdgxr] de jigog xovzoig pagxvgia 3Icoavvov Jiegi XgiGxov rjöq 20
xal xb avdgoojuvov avxov jidOog vjioygacpovoa, oxe Xeyer »/de o
»dpvbg xov freov, b aigcov z?]v dgagxiav xov xoogov. ovxog eoxiv
»vjthg ov eyco eijiov oxi ojilgco gov egyexai avgg og egjtgoö{Xev /lov S3H
»yeyovev. bxi Jigdoxog gov ?]V xayco ovx ?jöeiv avxov, aXX iva cpave- 90R
»gco&rj xcp ’logarjX, öia xovxo ?)Z&ov eyco ev vöaxi ßajiziCcov«. 25
211 Kal jcegjtxrj pagxvgia dvayeygajixai xaxa xo » Tedeagca xb Jivevga
»xaxaßalvov cog jiegiGxegav eB, ovgavov, xal e^ieivev ejt avxov’ xayco
»ovx ?]öeiv avxov, aXX3 o Jiepixpag fie ßajix'i^eiv ev vöaxi, exelvog /101
»eljiev* 3Ecp3 bv av iörjg xb Jivev^ia xaxaßalvov xal f/evov ht avxov,
»ovxog eoxiv o ßajiziCcov ev jtvevuaxi ayicp * *. xayco ecogaxa, xal 30
»fieftagxvgr] xa oxi ovxog eoxiv o vlog xov fteov«. 148r
218 'Exxov de kuagxvgei xcg ygiGxqo ejil övo fiad?]xcöv o Iooavv?]g, oxe
ef/ßletpag xcg 'IrjGov jieguiaxovvxi Xeyer »Iöe o dfivog xov deov«.
uefr3 tjv gagzvgiav, dxovoavxcov xdov övo ga&rjxcov xov Icoavvov xal
dxoXovth]Oavxoov xcp IrjGov, Gxgacpelg o Ir\Govg xal {PeaGapevog xovg 35
3 Job. 1, 38. — 7 Vgl. Luk. 11, 10. — 9 Job. 1, 39. — 12 Vgl. Job. 1, 39f.
— 17 Vgl. Job. 1, 39. — 20 Vgl. Job. 1, 41. — 22 Vgl. Luk. 11, 10. — 25 Job. 1, 41.
29 Vgl. Job. 1, 42. — 35 Job. 1, 7.
21 fxeoiav nach der Schreibweise der meisten jüngeren Hss | 20 /xeaiav | zov
xov] xovxov, C01T We | 28 (Zifjuava) w Sifxwvrt We.
96 Origenes, Johannescommentar. [1,7
6 Vgl. Luk. 1, 44. — 13 Vgl. Luk. 1, 17. — 15 Matth. 11, 141'. — 17 Vgl.
Prov. 8, 22. vgl. I, § 101 ff. — 20 Vgl. Joh. 1, 6f. — 24 Matth. 4, 16; vgl. Jes. 9, 2.
— 25 Joh. 1, 5. - 30 Vgl. Röm. 7, 24. — 31 Vgl. Kol. 3, 3f. — 35 Vgl. Joh. 1, 7.
8 avXkrjipEoQ] xpecoQ a. Ras. | 20 yErö/j-evog} vo «.Ras. | 24 (etcel) + We | Die
singuläre LA. oxözo) statt des sonst von Orig, gebotenen axoxla beruht wohl auf
dem Streben nach Abwechselung | 30 ccvrCov a. Ras.
Buch II, 37 (30). 97
loyov, loyOV 7]{/ä>V VOOVVTCQV TOV 8V (XQXfl RQOg TOV &80V Xal &80V
loyov' 8jii yrjg yag »o loyog Gag§ hysvsTO«. xal ?)v av ftagzvgia, 8t
1491 xcu [ 8Öox8L yiv8G(hat ji8Qi tov loyov, xvgicog av Isx&rjGofihvrj r\ jtsgl
loyov ysvolu8vov Gagxog, ov/l 6h loyov &8ov' Ölojisq ovx rjl&ev, tva
5 ftaQTVQ?]0?j Jt8gl tov loyov. jrcög 6h [uagvvgia hövvaTO ytv8G&at Jtegl 229
Trjg Gocpiag TOlg, xav 6oxcdGlv 8yvcox8vat, ov t6 xa&agcog alrj&hg
xavavoovGtv alla ßlhjiovGi »6c 8Gojitqov xal hv alvtyfiaTt«; sixog
\i8VTOL ys jzqo Trjg Ö8VT8Qag xal &8LOT8gag XqlGtov 8jn6?]fiiag hlsv-
G8G&ai f/aQTVQrjG0VTa tov ’lcoavvrjv ?] ’Hliav jc8qI £o% jzqo oltyov
10 TOV XQlGTOV' (paV8QCQ&?]G8Gdai; T7]V £(D?]V 7][t(X)V, xal TOT8 [iaQTVQ7}G8lV
JZ8QL TOV loyov, JragaGT7]G8LV T8 TO J18QI TTjg GOtyiag [laQTVQLOV. ßa-
Gavov 6h 68lTai, 8t hveGTtv oiov r) Icoavvov fiagTvgta Jtgoögoftog
txaGTij tcöv tov ygiGTov Ijuvoicöv. Tavva fihv 8lg ro »OvTog rjl&sv
»stg [lagvvgiav, iva fiagTvgrjG?] Jisgl tov tpooTog«. st-rjg 6h 8JuGx8jit8öv,
15 TL Ö8L V081V 8tg TO *IvCt JT(XVT8g JZLGT8VGC0GL 6l’ aVTOV«.
1 Vgl. Joh. 1, 1. — 2 Joh. 1, 14. — 4 Vgl. Joh. 1, 14. — 7 Vgl. I Kor. 13, 12.
10 Vgl. Kol. 3, 4. — 13 Joh. 1, 7. — 15 Joh. 1, 7.
Origenes IV. i
Bruchstück des IY. Buches.
(Philocalia c. 4)
pevrj vjio rrjq evreXovg cppaOscoq (pfraöcu ecog ji£q<xtwv yrjq xal vji-
ayayelv rep Xgiörov Xoycp ov povov ra pwpa rov xoöpov, d/11* eöriv
ors xal ra öoepa avrov. ßXeJtopev ydp rr)v xZrjötv, ovy on ovdelg
Goepoq xara öagxa, alX* »cm ov jtoXXol öo(pol xara Gagxa«. aXXa
5 xcä »og)£i2er?]g« eOrl IlavXoq xarayyeXXcov ro evayyeXtov, ov povov
»ßapßaQotg« jtaQaöiöovai rov Xoyov, aXXa xal d'EXXrjCtiv«, xal ov po-
vov »ävorjroig« rolq evyeQeöreQov övyxaranfrspevoig, aXXa xal »öo-
»<polg«‘ Ixavcoro ydp vjio &eov »öiaxovog« eivai »rrjg xcicvrjg ÖLa&rjxr)q«,
XQcbpevoq »djzoöeigei Jtvevparoq xal övvapecog«, iva rj rebv jiiorev-
10 ovrcov Gvyxaradeöig »prj rp ev ooepiey avfrQcbjicov, all’ hv övvapet
94R »ftsov«. Löwg yccQ ei xaXXog xal JiEQißoXrjv (pQaöeojq cbg ra jzag*
°EXlr}öi ftavpat^opeva eiyev r) ygaeprj, vjtevorjöev av rig ov rr]v aXrj-
fteiav xexQarrjxevai rcov dvdgcbjieDV, aXXa rr]v hpepcuvopevrjv axoXov-
&iav xal ro rrjg (pgaöecoq xaXXog hipvxaycoyrjxevai rovg axnocopevovq,
1 K N } ' 5 \ - , " ‘
io xat rjjcarrjxog avrovg jtQOöeiXrjtyevai.
1 Vgl. Ps. 18, 5.-2 Vgl. I Kor. 1, 26 f. - 5 Vgl. Röm. 1, 14. — 8 Vgl.
II Kor. 3, 6. — 9 Vgl. I Kor. 2, 4f.
7 xolq < B I 10 xaza&soiq B | 14 nach rovg + avovq B, doch ist das Wort,
w. e. sch., y. I H. ausgestr.
Bruchstück des V. Buches.
(Philocalia c. 5).
[Eiq xd Ttoooifuov.]
I. ’Ejisl ß7] agxovßEVoq z6 Jtagov av£iXr}(p£Vai Jtgoq ijfiäq Igyov
rwv zov &eov hgyoöcwxzwv, xal ajtovzaq za JtoXXa Got OyoXa^uv
xat zw Jtgoq oh xa&r}xovzi a^tolq, hyw hxxXlvwv zov xaßazov xal
jrsgüözaßsvoQ zov jtaga &eov zwv hjtl zo ygcapetv dg za frsla kav-
zovg hjtiÖEÖwxbzwv xivövvov, GvvayogEvGatßt av hfiavzw aJto zrjq 5
ygacprjg jtagaizovfiEvog zo JtoXXa jxolelv ßtßXia’ cpr}Gl yag hv zw Exxh}-
oiaözi] 2oXo{iwvm »vle fiov, tpvXa$ai zov jtot7}Gat ßißXia JtoXXa' ovx
»töZL jrsgaOfibq xal {IeXezt} jtoXXr} xojtwGtq Gagxoq«. r}{L£lq yag, d
{17} lyoi vovv ziva xexgvfifihvov xal ezl 7}{ilv äoacprj 7} JtgoxEißEVT}
Xigiq, avzixgvq jtagaߣßr}xa{i£v zrjv hvzoXrjv {ir} tpvXa^aßEvoi jtOir}Gai 10
ßißXia JtoXXa.
[Eixa, ELTttov coq Eiq bXiya xov Evayyxllov grjxd xhooagEq ccvzw ÖLrjvv&rjaav xo{iol,
ETU<pEQEl.\
II. °Ogov yag hm zf} Xe^el övo G7}{iatv£zat hx zov »vle {iov, <pv-
»Xa$ai zov jtoi7}Gai ßißXia jtoXXa«* tv {Cevozi ov 6eI xExzijö&at ßißXia 15
JtoXXa, EZEgov de ozt ov öeI ovvza^at ßißXia JtoXXa’ xal d {ir} zo
e:zl tulv tcov Ccovtcov fliav eivai tt]v ßißXov, ap r/q anaXeicpovxai ol
avatgioi avxrjq yeyevrjfievoi, coq yeyganxar »’Ei-aXeKp&rjTcooav ex ßißXov
»Ccovtcov«, enl de tcov xgiöei vnoxeifievoov ßißXovq cpegeö&ar cprjölv
yag 6 AavirjX' »xgixrjgiov exdfriöe, xal ßißXoi rjvecpx&rjöav«. tco de
evixcg xrjq &eiaq ßißXov xal Mcoörjq {xagxvgel XeycoV »El fiev dcpelq 5
»tco Xacö tt]v aftagxiav, acpeq' ei Je /ireCaXeiipov (ue ex xrjg ßißXov
»6ov ?)q eygaipaq«. eyco xal to nagd tco *HöaCa ovxcoq exXapißdvco'
ov yag idtov xi]q tovtov ngocprjxeiaq to eivat xovq Xoyovq tov ßi-
ßXiov eöcpgayiöpievovq, [xrjxe vno tov [irj enioxa^ievov ygafiuaxa avayi-
vooöxofievovq dia to (irj eidevai avxov ygaufiaxa, twr/re vno tov eni- 10
öxapievov dca to eöcpgayiöfrai xrjv ßißXov. aXXa xal tovto enl naö/]q
ygacprjq aXrjd'evexai, deofiev?]q tov xXeioavToq Xoyov xal dvoiigovxoq*
»OvToq yag xXeiöei xal ovdelq avoigei«' xal enav avoiii?], ovxexi
ovdelq dnogiav dvvaxai xi] an avxov oacpi]veia ngoöeveyxelv' dia
tovto Xeyexai oxi »dvoi^ei xal ovdelq xXeioei«. to naganXrjöiov de 15
xal enl trjq eigrjfievrjq ßißXov nagd xcö 'ieCexrijX exXa^ißdvco, ev
»eyeyganxo ftgrjvog xal LueXoq xal oval«, näoa yag ßißXog negieyei to
tcov anoXXvfievwv »oval« xal to Jiegl tcov öco^oixevcov »fxeXoq« xal
tov negl tcov fiexagv »&gr/vov«. aXXa xal o eö&icov ’lcodvvijg piiav
xecpaXida, ev ?] yeyganxai »Ta oniö&ev xal to. efingoö&ev«, t?]v naöav 20
vevo?]xe ygacprjv coq ßißXov [xiav, rjdiott]V xaxd Tag agyaq voov[iev?]v,
oxe tiq avT7]v [laoaxai, nixgdv de xfj exdöxov tcov eyvcoxdxcov Ovv-
aiö&rjöei trj negl eavxov avacpaivofievrjv. exi ngoo&rjoco eiq xrjv
tovtov dnodei^iv grjxov dnooxoXixov vevorjkuevov vjio tcov Mag-
xicovoq xal dca tovto d&exovvTcov xd evayyeXia' tco yag tov ano- 25
otoXov Xeyeiv' »Kaxa to evayyeXiov nov ev Xgiöxcp I?]öov« xal {ui]
cpaoxeiv »evayyeXia« exeivot ecpioxdvxeq cpaöiv, ovx av nXeiovcov ovtcov
evayyeXicov tov andöxoXov evixcöq »to evayyeXiov« eigrjxevai, ov ovv-
tevxeq otl ojq eiq eöxiv ov evayyeXi^ovxac nXeioveq, ovxcoq ev eötl
trj dvvafieL to vno tcov noXXcdv evayyeXiov avayeyga(uiuevov xal to 30
dXrj&oög dia xeooagcov ev eöxiv evayyeXiov.
VIII. El xoivvv xavxa rj^aq nelöai dvvaxai, xi noxe eöxi to ev
ßißXiov xal xi xa noXXa, vvv /idXXov cpgovxi^oo ov dia to nXrj&og 99R
2 Ps. 68, 29. — 4 Dan. 7, 10. — 5 Exod. 32, 32. — 8 Vgl. Jes. 29, 11 ff. —
13 Jes. 22, 22. — Vgl. Apok. 3, 7. — 17 Ez. 2, 10. - 19 Vgl. Apok. 10, 10.
— 20 Ez. 2, 10. — 26 Röm. 2, 16.
22 Ygl. II Kor. 3, 6.
3 tag alrftziav < B | 5 tov < B | 10 dvcu < B [ 11 xal ngsoßsiTiv < AD.
2PirEN0Y2 T2N EI2 TO KATA 112ANM IN
EYAITEAION EEHTHTIK2N
TO MO 2
In der Überschrift slg xov M | 8 anayysX'ia] snayyslia, corr. Pr | xal] rj, corr.
V | 18 Zu dem Schluss des Citates Joh. 14, 27 vgl. C. Cels. VIII, 14 (II, 231, 28),
wo das vfxlv aus dem gewöhnl. Texte eingedrungen und daher z. str. ist | de]
Sr/, corr. Br.
1,19] Buch VI, 1. 2. 107
ngog avzov’ »Ovx olxoöo^Tjösig fioi oixov, ozi av?)g atfiarcov 6v«.
<i?»
Eolofjwv ös ovag zov frsov iöcbv xal ovag ztjv öofpiav Xaßcbv (szr}-
QUTO y<XQ ZO VJZCLQ TCp XsyOVZi »IÖOV JllslOV EoXo^lCOVZOg COÖS«) SV
ßafrvzaz'fl ysvbfisvog sigrjvy, cbg avanavsofrac tote sxaözov vnoxazco
5 T7]g ctfiJislov avzov xal vnoxazco xrjg övxrjg avzov, xal zrjg xaza zovg
101R XQovovg avzov sigTjvrjg sncovv^iog zvyyavcov (Eoloficbv yag sg^irjvsvszai
»slgTjvcxog«) öia zt]v siQ7]vi]v Oyola^H rov öiaßogzov oixoöofiTjöai vaov
z cp ftscb. xal xaza zovg’Eööga ös ygovovg, ozs vixa i) aXrj&sia rov olvov
xal rov syJXgov ßaöiXsa xal Tag yvvalxag, avoixoöofislzat o vaog zcb {Xeco.
10 II. Tavza ö’ r\{ilv anoXoyovf/svotg ngog 6s, lsgs ’Afißgoöis, sigrjzai, 6
sjtst zov svayysXixbv jtvgyov xaza ztjv ayiav öov Jtgozgojt7]v sv
ygafifiaöLV oixoöofibjoai &slr}6avzsg siprjcpiöafisv [isv xa&söfrsvzsg tr\v
öajcav7]v, si syo/zev za slg anagzcOfiov, iva fi7] s^jta^cbfis^a vno zcbv
d'EojQovvzmv xazayivcoöxoitsvoi cbg {hsfisliov [J.sv xazaßalXopisvoi,
15 sxzsZsöai de zo sgyov fi7] ösövvTjfisvot. Tprjcpiöavzsg ös szotfia Lasv za 1
sig anagziOftov zrjg oixoöofirjg rjiilv nagovza ov xazsilrjcpapLsv, zcb
&ECQ ös JTEJuözsvxafiEV zcb jiXovzlC,ovzl sv Jtavzl loycp xal Jtaö?] yvcb-
ösl, ozl aycovL^of/svovg Tjjiag avzovg zrjgslv zovg Jtvsvfiazixovg vofiovg
jtXovziösi, xal ex zcbv sjiiyogijyovpLsvoov vn avzov ngoxbjizovzsg sv
20 zco olxoöofislv (p$aöo[isv xal sjiI zrjv özscpavrjv zov oixoöo[irj[iazog,
xcolvovöav jtLJtzsLV zov avsfojlvftoza sjiI zo ösbf/a zov Xoyov, ajzo
fLOVCOV Z(XtV EÖZEQTjfJEVCQV ZTjg OZSCpavrjg JliJZZOVZCOV ZCOV JUJIZOVZCOV
öca zo azsXsg zcbv oixoöofiTjfiazcov, cpovcov aizicov zoZg sv avzcb zvy-
yavovöt xal jzzcDftazcov ycvojisvcov. xal fisygi ys zov nsfiJtzov zofiov, 8 \
94H si xal o xaza zrjv Als^avögsiav ysijicbv avzuigazzsiv söoxst, za öi-
öof/sva vjtrjyogsvaausv, sjuzpucbvzog zoZg avsfioig xal zoZg xvfiaOc
ZTjg d'alaöörjg zov Itjöov* xal sxzov ös sjcI jiooov JcgoslrjXvd'bzsg
s^siXxvö^Tjfisv ajto yrjg Äiyvjzzov, gvöaf/svov 7]fiäg zov &sov zov
s§ayayovzog zov Xaov avzov an avzTjg. sjisiza zov syfrgov jttxgo- 9
30 xaza r/ftcbv xazaözgazsvöafisvov öta zcbv xcavabv avzov ygaf/fiazcov
zabv ab.Tj&öbg syOgcbv zcb svayysXicp xal navzag zovg sv Aiyvnzq)
1 I Chron. 28, 3; II Sam. 16, 8.-2 Vgl. II Chrom 1, 7ff. — 3 Matth. 12, 42. —
4 Vgl. Mich. 4, 4. — 6 Vgl. I Chron. 22, 9. — Vgl. Lagarde, Onomastica sacra2
p. 208, 40: Solofiwv elg^vixög. Vgl. p. 96, 5. 104, 5. 204, 94. Vgl. arm. Onom.
„Solomon: der den Frieden bewahrt.“ — 8 Vgl. I Esr. 4, 37ff. — 11 Vgl. Luk.
14, 28 ff. — 17 Vgl. I Kor. 1, 5. — 20 Vgl. Comm. in Matth. XVII, 7 (IV, 103,10ff.
Lomm.). — 26 Vgl. Matth. 8, 26; Luk. 8, 24.
4 avajtavsod'cn] va a. Ras.
| B’jFudp« V, M* verschmiert; noclC'pn zu lesen; urspr.
wohl saga | 12 S-eXyaavTEQ] d'sXyoavxoQ M*, corr. M2 | 13 sig] ngbg, corr. Pr nach Z.
16; TCQÖg ist LA des textus receptus und X 1 | sixnaLgto^e&a] Y/nTtoih'CLOfisd-cc, corr.
Hu, vgl. Luk. 14, 29 | 27 sxzov öh ini noobv] ex zov de em neobv, corr. Br, vgl.
S. 113, 33 j TigoeXrjXvS-özog? We | 28 yyg M, zyg V Edd.
108 Origenes, Johannescommentar. [1,19
avbfiovg zrjg jzovrjgiag xa&* rjjiwv bydgavzog, özrjvai jidZZov (ie jcgog
zov dywva Jtag£xaZ£i o Zoyog xal zrjgrjoai zo rjy£jiovixbv, firjJioz£
[toy&rjgol Zoyiöfiol b^iöyvöwOL zov ysifiwva xal zfj rpvyijj {/ov bjieiöa-
yaysiv, rjjc£g axaigwg, Jtglv yaZrjvrjv zrjv öiavoiav Zaߣiv, Ovvanzuv
za e^rjg rrjg ygacprjg’ rtal oi övvrj&eig Je rayvyga(poi ft?) jragovzsg 102R
10 zov | byeOxPac zwv vjcayogsvoecov bxwZvov. vvv ö> oze za Haft* rjjiwv 150r
jt£jtvgwji£va JioZZa ößevvvvzog &£ov ßbZrj rjfißZvvzai xal bv£\höxPeiOa
rjjiwv i] rpvyrj zolg ovfißsßTjxoöi öia zov ovgaviov Zoyov (pbguv gaov
ßcaCezat zag yeyevrjuevag bmßovZdg, cböjregal jtoörjg svöiag Zaßö{i£voi
ovxbzt vjt£gzi&t\u£VOL vjtayog£V£iv za dxoZov&a ßovZb[i£&a, &£ov öl- 10
öaöxaZov vjtrjyovvza bv zco dövzw zrjg rpvyrjg rjjiwv nagüvai svyo-
iu£voi, Lva zbZog Zaßrj rj zrjg öirjyrjö£Wg zov xaza 'iwavvrjv £vayy£Ziov
11 oixoöofirj. ybvoizo 6* 6 &£og bnrjxoog fjjiwv zfj £vyfj, dg zo övvaipai
övvrj&rjvac zo öwjia zov 6Zov Zoyov, firjxezi ji£OoZaßovörjg ji£gLözaö£wg
ötaxoüirjv zov slgfiov zrjg ygacprjg öjtolav örjJtoz£ bv£gyaOaö0ai övva- 10
/utvrjg. Löih öh ozi ajzo jioZZrjg jigo^vjilag Ö£vzbgav zavzrjv agyrjv
jtotovjiai £xzov zöjiov öia zo za jigovjiayogwfrbvza rjfxlv bv zfj >AZ£-
12 tgavögda ovx oiö* ojtwg jirj xsxof/.iö&ai' ßbZziov yag rjyrjodjirjv, vjthg
zov jjtj ajtgaxzwg jiol zovÖ£ zov ’bgyov jiag£l&£iv xal zovzov zov
ygövov, rjörj zwv Zoutwv ag^aod-ai xal {irj (w£T5 aörjlov zov £vg£- 20
$7]6£ö&aL za Jigovjtayog£v0-£vza fjjiiv avajiivwv, xbgöog ovx oZiyov
ajzoZböai zo zwv ji£za^v rj(i£gaov. xal zavza jibv avzdgxwg Jt£jtgooi-
(Jiaöfrw rjörj öh xal zrjg Zb&ojg bywjiE&a.
2 ciTCo wäre nach Z. 6 in vnö z. ändern, wenn es sich hier nicht um Worte
Herakleons handelte. | Eine jüngere H, viell. der Schreiber von V selbst, hat in M
über rov ein a, über ßanziotov ein d, über alX ’ ein y und über /.taS-tjzov ein ß ge¬
setzt; dieselbe Ordnung befolgt V, in dem ^aS-rjxov a. Ras. steht | 3 xaxd zctvrov
M1, corr. M2 | 5 fxojvatcog] v auf breiter Ras. | 7 (xö) add. We, cf. Z. 12 | 15 (6 cor)
+ V | 17(6) tov?.
110 Origenes, Johannescommentar. [1,19
17 IV. Ezi de Jtegl zov zovg Jigo zrjg Gojfiazrxrjg ejudi]\iiag zov
}I/]Oov ayiovq jcXeov zl zcov jcoXXcov za>v juGzevovzoDV eGy?]xozaq za
zrjg &ei6zrjzoq fivGz?jgca xazavsvorjxevai, zov Xoyov zov d-eov dtdaG- 5
xovzog avzovg xal ngiv yevrjzai Gag^, (au ydg eigyagezo, [Ufirjzrjg
zov Jtazgog cov Jtegl ov Xeyer »0 Jtazrjg jiov ecog agzc egyaCezac«)
18 loziv hiiXoyiGaG&ai xal dno zovzcov zcov Xe^eorV cprjGi jcov jigog
zovg Xaddovxaiovq djuGzovvzaq zco jtegl dvaozaGecoq Xoycp' »Ovx
»dveyvooze zo grj&hv htl z?jq ßdzov vjco zov &eov‘ ’Eycb freoq Aßgaaji 96H
»xal &£og löadx xal fteog Iaxcoß; &eog de ovx eGzi vexgcbv aXXa
»Ccovzcov«. ei zoivvv o &eog *ovx ejcaiGyvvezac &eog« zcov avdgcöv
zovzojv DxaXelG&ai*, xal ev CcoGiv vjco XgiGzov xazagvdjiovvzai, viol
ze zov Aßgaaji jidvzeg eiolv oi juGzevovzeq, ejcel evevXoyovvzac z<o
juGzco Aßgaaji jcdvza za e&vrj, jcazgl zcov e&vcöv vjco d-eov zedemevcg, 15
dcGzaCo^uev jcccgade^aodac eyvorxevac zovg £cbvzaq za zcov goivzcov
fiadrjfiaza, fiadrjzevdevzag XgiGzcg zco Jtgo 'EcoGcpogov yeyevijuevco
19 jcglv yevrjzai Gag£; dia zovzo 6h etcov, ejcel jiezelyov zov eimovzog'
ßEyco eifu rj xal eycogovv ojg zrjXixovzcov xhrjgovojioi ejcayye- 104R
Xicbv ejacpdveiav ov f.iovov ayyelcov aXXa xal deov ev XgiGzco xal 20
zaya bgcövzeq zirjv eixova zov deov zov aogazov, ejcel o ecogaxcoq
zov viov ecbgaxe zov jcazega, avayeygafifievoi eiöi, deov vevoijxozeg
xal deov Xoycov deojcgejccog dxrjxoozeg, ecogaxevai deov xal dxrjxoevai
avzov.
20 Eyco di* oifiai ozl oi zeXeicoq | xal yvrjoicoq viol zov Aßgaafi zcov 151 r
jivevfiazrxcbv voovjievcov jcga^ecov avzov eioiv viol xal zrjg cpavegoj-
deiGcjg avzcp yvcboecog, zcov exeivcg yvcoodevzojv xal jcgaydevzcrjv
eyyivofievcov zolg ygrjfiazi^ovGiv violq zov jcazgtagyov, xa&' d öidaGxec
zovg eyovzag coza Xeycov' y>Ei zexva zov Aßgadft *j* ?)ze, za egya zov
21 »'Aßgadfi ejcotelze«. xal ei »Xocpog vorjGei za dno iöiov Gzo^azog, 30
1 Ygl. Mark. 4, 9. - 6 Vgl. Joh. 1, 14. — 7 Joh. 5, 17. — 9 Matth. 22, 31 ff.;
Mark. 12, 26 f.; Luk. 20, 37 f. — 12 Vgl. Hebr. 11, 16. - 13 Vgl. Rom. 4, 11. - 14
Vgl. Gal. 3, 8. — 15 Vgl. Gen. 17, 5. — 17 Vgl. Ps. 109, 3. — 19 Job. 11, 25.
— 21 Vgl. Kol. 1, 15.— Job. 14, 9. — 29 Vgl. Mattb. 11, 15. — Job. 8, 39. —
30 Prov. 16, 23.
3 Prov. 16, 23. — 5 Prov. 16, 23. — 8 Vgl. Jos. 12, 9ff. — 11 Vgl. Jes. 6, lff. —
14 Vgl. Ezech. 1, 4ff. — 24 Röm. 16, 25f.; II Tim. 1, 10. — 30 Vgl. Prov.
16, 23.
2 Vgl. Kol. 1, 15. — 3 Joh. 1, 16. — 4 Joh. 1, 15. — 6 Vgl. Joh. 1, 16. —
9 Joh. 1, 15. - 17 Joh. 1, 17. - 19 Joh. 14, 6. - 26 Vgl. Joh. 1, 2. - 27 Prov.
8, 22. — 32 Ps. 30? 24.
3 öia xov] öS avrov, corr. Hn 1 8 anoöeyüdoriq] anoöey&elaav, corr. Br | 9
avrov] avx(5, corr. Br | nach hmoo&£v + f^ov V | yeyovev] ys a. Ras. | 12 xtjv
äXrjöeiav bis oi> von II. H. a. Rande | 14 xr)v yagiv bis^ nenoirjxoxoq als
Dublette zum Folgenden zu str. | 21 yivsxai] yi a. Ras. | 30 xai a. Ras.
I, 19] Buch VI, 6. 7 (3. 4). 115
2 IKor.1, 30. — 5 Ps. 10, 7 (wo N* U? vid. Clern. Al. p. 766 ÖLxaioavvtiv
lesen). — 11 J0h. 14, 6. — 12 Kol. 3, 4. — 13 Ps. 62, 4. — 15 II Kor. 13, 3. —
19 Ps. 104, 15. - 21 Joh. 1, 17. - 25 Vgl. S. 108, 25ff. - 26 Vgl. Job. 1, I9ff.
— 27 Vgl. Luk. 1, 5. — 28 Joh. 1, 20. — 30 Joh. 1, 20.
1 ?i\ zo, corr. V vgl. S. 114 Z. 22 | 2 eysvrj&r]] rjd-rj a. Ras. M | 12 (o) -f- V
vgl. in Matth. XII, 33 (III, 182, 21 L.) u. XV, 12 (III, 351, 6 L.) | övxeq] über d»r
Comp, für aq, darüber für eg M.
8*
Origenes, Johannescommentar. [1,19
116
d avzog di] hxalvog. layai de m zvyydvaiv ’Hllag ndliv o[ioloyov
45 öia rov »Ovx eigiU zd dir]frag* anal 6h nollov ngoaprjzov yivopivcov
kv ’lögarjl alg zig o vno Moöaog ngoyrjzav&alg a&igazog ngoöa6o-
xäzo xaza zo (pdöxov gijzov' »Elgoaprjzijv v\Llv^ dvaözrjöai xvgiog o
»&adg i)ii(dv ax zov a6al(pov v\lov cog ajia, avzov axovöaö&a. xai 109 R
»lözai ndöa [rj\ ipvyr], tfzig dv /itj axovöq zov ngoyrjzov axalvov,^
»sZola&gav&rjöazai ax zov laov avzov«, zgizov agozoöiv ovyl ai
46 ngofprjzrjg dr], all’ ai >o< ngoyrjzrjg. xdi zovzo zo dvofia Ixdvov
ovx anl Xqlözov zazzovzojv all' oiofiavov äzagov naga zov xgiözov
avzov alvai, avzog yivoöxov zov ov ngo6go[idg aöziv ozt xai o %qi- 10
ozog xai d ngofprjzrjg ovzog aöziv o ngoyrjzav&alg, (pijöiv »Ov«' zaya
(dv) zo »Nah djtoxgivdfievog, d x™Qi(ß zov ag&gov rjgozrjxaiöav' ov
47 ydg ijyvdai ngocprjzrjg ov. xai av zavzaig olaig zalg anoxgiöaöiy rj
öavzaga ovöäno zazalaözai fiagzvgia loavvov, yog> zolg aizovötv
anoxgiöiv dnayyal^rjöofiavrjv zolg nefiipaöiv kavzov ano ngoaprjzixrjg 15
xazrjyyads cpoivrjg zrjg zov dlöaiov ovzog ayovörjg' »&oi>rj ßoovzog
»av zfj agrj[io, av&vvaza zrjv o6ov xvgiov«.
48 Y11I. (§) vA^lov 6a ^ijzrjöai nozagov zazalaözai rj öavzaga fiag-
rvgia xai zgizr\ yivazai ngog dnaözalfiavovg, ax zov <Pagiöatov xai
ßovlofiavovg [la&alv zi 6rjnoza ßanziCai, Lurjza Xgiözdgjirjza Illiag 20
lirjza o ngoaprjzrjg zvyxdvov, av zo »Eyco ßanziCo av vöazi fiaöog
»de vfxov aözrjxav dv vfialg ovx olöaza, [o] ojtiöo /iov^ agxofiavoov
»ovx ainl ayo d^tog i’va Ivöo avzod zov ifidvza zov vjcoörjfiazog«, r\
fiagog zrjg öavzagag aözl xai zo anayyallofiavov, | ngog zovg <^aQL~ 150v
49 öaiovg. ayo 6* oöov ax zrjg la^aog aözt özoxaöaö&ai amoi[i av 25
zgizijv alvai fiagzvgiav zov Jtgog zovg anoözalavzag and zov <Eagi-
öaiov loyov. nagazrjgrjzaov tavzoi ya ozi rj ngozrj^ ficcgzvgia zo
av&aov zov öozijgog jtagiözrjöiv, rj 6h 6avzaga zrjv vnovoiav zov
6iözaCovzov [irjjtoza 'lodvvrjg airj Xgiözog xa&aigal, rj 6a zglzrj zov
dogdzog zolg dv&gonoig nagovza xrjgvzzu oöov oyöano alavöo^iavov. 80
50 nglv de zov ai-rjg fiagzvgiov, xa& dg 6aixvv[iavog jmgzvgslzai,
axaözrjv ld~iv Uo/iav zljg 6avzagag xai zglzrjg (.mgzvgiag% zomo 102 H
ngözov ajtizrjgrjöavzag ozi 6vo dnoözolal yivovzai ngog zov ßan-
Ziözijv' [iia fihv ano Iagoöolv[iov vjio Iovöaiov naiutovzov »iagal
2 Joh. 1, 21. — 4 Act. 3, 22 f. (Vgl. Deut. 18, 15.) — 7 Vgl. Joh. 1, 21.
— 12 Joh. 1, 21. — 16 Jes. 40, 3. — 20 Vgl. Joh. 1, 25. — 21 Joh. 1, 26. —
34 Vgl. Joh. 1, 19.
6 [fj] überd. Z.; z. str. nach S. 125, 1 | 7 i&te&QevWoezai (= ABCD), V (M*?)
igoXo&oevtyOEnzi (= etc.) | 12 (av) + We | 19 tzqoq (zovg) V | 22 o z.
str. uai S. 94, 15. 139, 28. 140, 21. C. Cels. V, 12 [II, 13, 14 K] | 2W*a[Qiaoau»\v
a. Ras. | 34 71e[iti[6vt](ov a. Ras.
r, 19] Buch VI, 8. 9 (5. 6). 117
1 Vgl. Joh. 1, 24. — 5 Joh. 1, 21f. — 12 Joh. 1, 25. — 25 Vgl. Röm. 9, 11.
— 31 Matth. 11, 3. — 32 Vgl. Joh. 1, 20. — 33 Joh. 1, 23. — 34 Vgl. Joh. 5, 36.
1 Matth. 11, 4f. — 6 Vgl. Joh. 1, 19. — 22 Joh. 1, 21. — 24 Joh. 1, 22. —
34 Vgl. Act. 5, 36 f. — 35 Joseph. Antiq. XX, 5, lf.
13 £V-(pa[Lvövzü)v /uhv vnövoiav] a. Ras. | eirj d] si'rjg darüber corr. We, si'rjq
6 V | 21 zjgöjzrjoav] sgontjoiv, v. II. Hd. zu eguzr/oeiv corr., £qojzö>Gl V, corr. Br
23 ov über d. Z.
I, 21] Buch VI, 9. 10 (6. 7). 119
3 Vgl. Joh. 1,19. — 9 Matth. 11,14. — 13 Mal. 4,4f. (3, 22 f.) — 16 Vgl. Luk. 1,11.
19 Luk. 1, 13. — 21 Luk. 1, 17. — 25 Basilides bei Clemens Al., Excerpta ex
Theod. 28. Vgl. Hilgenfeld, Ketzergesch. d. Urchristent. 213. 225. — 29 Vgl. Luk.
9, 19. — 31 Vgl. Matth. 13, 55. Mark. 6, 3. — 32 Vgl. Luk. 9, 8; Matth. 14, 2.
2 Gen. 4, 25. — 7 Vgl. Joh. 1, 21. — 23 Luk. 1, 65. — 35 Vgl. Luk. 1, 35.
1 de] re, corr. We, oder re ist zu ye(yQa/nfj,€vov) zu erg. | 9 ngo.. vo/xivrj M
ye verblichen, vo könnte als yo gelesen werden; ngoyevofi^vtj V | 10 ei ü. d. Z. I
19 yeyev?i(xevov, corr. Pr | 22 yeyevrjad-ai, corr. Pr | (ovzojq) + We | 35 (zov) + Pr.
Origenes, Johannescommentar. [I, 21
122
4Höätov jigorpr]X£vbfi£VOV, vjio x£ xr]Uxovxov [xov] dyyclov Jiglv y£V-
vr\&r]vai x£yßr\ö£6^ai jrgoeLgrjßhvov, £x xov jtlrjgcbfiaxoq Xqlöxov
dilr\cpbxa, ydgLXoq xr]hxavx?]q flexsöyrjxoxa, trjv dl^uav öia ’lrjöov
Xqlöxov ycycvßöfraL v£Vor\xoxa, Jicgl &£Ov xal xov fiovoywovq xov
dq xov xolnov xov jtaxgoq ÖLrjyrjödßcvov za xoöavxa, zo ip£vöa6&ai 5
75 xal 0Jt£Q t)v ovx hyvcoxoxa xdv huöyuv. sygrjv yag üisgl xdv dörj-
loxcgcov hüteyuv oßoloydv, xal fir]X£ xi&hai fir\x£ arg uv xrjv jzqo-
xaöcv. Jidoq de ovx i]v £vXoyov, £L jzoXXgov xovxo öoyfia £xvyyav£v,
IjtLöyüv xov ’lcoavvrjv jicgl avxov, fii]jiox£ r\ 'ipvy?) avxov jioX£ £V
76 3Hl'ia rjv; xal hüll xi]v löxogiav de 6 hxxZrjöiaöxixbq jzgoxaUöcxaL xov 10
jtgoxcgov jc£vöb[i£VOv Jtaga xdv xa ajroggrjxa hyvcoxcvai Jtag EßgaloLq
hiayyclloficvoov, d xolovxov xl öoyfia hört nag' avxolq^ £av yag 107H
firjöaficoq g)aivr]xaL xov& ovxcoq £yov, örjZov oxl £öx£Öaoxai o xov jiqo-
77 x£Qov Zoyoq. ovöhv | xoivvv ?)xxov 6 cxxlrjöLaöxLxbq ygT]ö£xaL x(j Jtgoa- 156*
ji0Ö£Ö0fi£V'Q Ivöu, Ixt xdi avxoq xo ßovfo]fia xdv jivftoficvoov jiaga- 15
öxr\öai djtatxov[i£Voq. d yag, cbq xaxeox£vaö£V, ol jtöfitpavzcc löaöL
y£y£V?]fi£VOV hx Zayagiov xat EXiöaßcx xov Icoavvxjv, xat jtoXXgy
jzttov ol ji£ficp&£VX£q yivovq ovx£q hgaxixov, ovq ovx av £Xa&£V q HoH
xov ovxcoq £ju(pavovq övyycvovq Zayagiov Jtagaöo^oq £VJtaLÖia, xl
vo?']öavx£q jiw&avovxaL xo »Xv llXiaq ££,*« avög£q av£yvcoxox£q av£L- 20
XrjcpfraL avxov dq dq xov ovgavov xal Jtgoööoxdovx£q hüiiörjfiiav avxov;~
78 xaya ovv, Imd jrgoq xfj övvxsZcia jigoööoxdörv IlXiav Jigo Xqlöxov
xal £Jtl xovxog Xqlöxov, olovu xqojzlxcdxcqov (pcuvovxar £gcoxdvx£q
El öv d o JtgoxaxayycZZcov xov jtqo Xqlöxov £jcl övvxcZclcl cZcv-
öbfi£Vov Zoyov; xal £jiLöxr\fiovooq jrgoq xovxo caroxglvcxaL xo y>Ovx 25
»difil«.
79 XIV. vExl de 6 £xxh]öLaöxixbq löxdfi£Voq Jtgoq xa egrjxaöfitva
VJIO XOV £X£QOV <XJlOÖ£LXVVVaL Jl£LQCO[l£VOV [IT] aV ZcZrj&CVaL xovq L£Q£iq
ovxcoq IjiLcpavü] y£y£vr]fi£vi]v xi]v 3loodvvov yivcöiv öia xo »£V xjj
»OQ£Lvf] x7]q 'Iovöaiaq« ÖLalcXalrjö&aL »jtavxa xa grjfiaxa xavxa«,~ 30
cpr\ö£L X7]v jcagaütlriöiav ajrdxrjv Jtollolq ycyovcvai xal jrepl xov
ocoxTjQoq, £Jt£L »Ol fi£V llcyov avxov 3Icoavv?]v xov ßajtxiöxrjv, IxV.ol^
»de HUav, f dlloL de 'hgcfitav r) Iva xcbv Jtgorprjxcbv«, ooq xal ol
ua&rjxal jivv&avoߣvoo xcg xvqlcq y£vofi£vqo hv xolq fi£Q£öl KaLöagdaq
4 • *
1 Vgl. Jes. 40, 3. — Vgl. Luk. 1, 11. — 2 Vgl. Joh. 1, 1611'. — 14 Vgl. S.
121, 3ff. — 20 Joh. 1, 21. — 22 Vgl. Schürer, Gesch. d. jüd. V. III3, 524f. —
29 Vgl. Luk. 1, 65. — 32 Matth. 16, 14.
1 Mark. 6, 16. Matth. 14, 2.-3 Matth. 13, 55f. — 14 II Kön. 1, 8. — 21 Vgl.
Rieht. 20, 28. — 23 Vgl. Num. 25, 11. — 33 Vgl. de princ. 2, S.
11 Ygl. Hebr. 5, 11. — 12 Ob Origenes eine solche Schrift verfasst hat, ist
nicht bekannt. — 16 Vgl. Matth. 11, 13. — 17 Vgl. Lnk. 1, 67. 18 Luk. 1, <6. —
22 Matth. 11, 9. — 26 Matth. 11, 9. — 28 Joh. 1, 21. — 30 Vgl. II, 2 (S. 54, 12fl.)
- 32 Act. 3, 221; (Vgl. Deut. 18, 15 f. Lev. 23, 29).
»vfttiv cog hfie, avxov dxovöeöfre' xal eöxat Jtaöa tyvyj], 7]xtg av ft?]
»aXOVÖ?] XOV JlQOCp?]XOV 8X8LVOV, £^>ol£d'Q£Vd'7)ö£Xat £X XOV laOV CiVTOV«,
JTQOöSÖOXaTO 8§CUQ8TCOg Ttg JlQOCp7]X7]q OflOtOV McOÖ8t Xi 8%CQV, Xo fteöt-
xevöcct d-eov xal avd qcojicov xal xo laßcbv öia{h]x?]v ajto {feov öovvat
5 xotg ftad'Tjxevoftevoig x?]v xaivr\v' xal xa{f* exaöxov xcbv jigocp?]xtiv
eyivcoöxov o laog Iöga?]l ft?]6eva exeivcov eivat xov vjzo xov Mooöecoq
JtQO<p?]xev&evxa. CDÖJZ8Q ovv eötöxa^ov Jiegl :Icoavvov ft7]jtox8 aga 91
Xgtöxoq avxog r\v, ovxcog xal ftTjjtoxe »o Jtgocpr]x?]q«. ov d'avftaöxov
6h ei ft?] 7]xgtßovv oxl (o) avxog höxt >Xgtöx6q (xal) 6 üt gocp?]X7]q< ol
10 ötöxa^ovxeq Jtegl Icoavvov, ft?]jtox8 avxog 6 ygiöxoq r]v' axolov&ov
yag xti jiegl xovxov 6töxayftcp xo ayvoelv xov avxov eivat >Xgtöxov<
xal >xov jigo(pr]x?]v<.
Ela&e d£ xovg Jiollovq ?) 6tacpoga xov >0 jigocpr]x?]q< xal 92
>IlQocp7]T?]q<, cog xal xov Ilgaxlecova, oöxtq avxcug le^eöt cpr]ötv,
15 cog aga >Icoavv?]g cb ftolby?]öev ft?] eivat 6 ygtöxoq, alla
ft?]6h uigocp7]x?]q ft?]6h Hl tag. xal 6eov avxov ovxcog exlaßovxa
e^exaöat xa xaxa xovg xojiovq, jtoxegov aZTj&evei leycov ft?) eivat
JtQO(p?]x?]q ft?]6h Iiltag, 7] ov. 6 6h ft?] ejttöxb]öag xotg xojcoiq, ev
otg xaxalelotjcev vjcoftvrjfiaöiv aveigexaöxcoq jcagelr]lvd'£v xa x?]-
110H Itxavxa, ocpo6ga oltya xal fit] ßeßaöavtöfteva hv xotg h^rjg eijtcbv,
118R Ji£gl cbv ev&emq hgovftev.
****** ************ * * * * * * * * * *
********** ************ * * * * * * * * * *
********** ************ * * * * * * * * * *
3 Vgl. Gal. 3, 19f. — 7 Vgl. Luk. 3, 15. — 20 Vgl. S. 129, 2Sff.
1
Origenes, Johannescommentar. [I, 23
126
94 XVII. (10) °Qc)jieg 6 xvgtcog vlog xov deov oyy exegog loyov rvyya-
vcov ygrjxat loyco (avxog \ yag o er agyjj loyog rjr, o oigog rov deor, o 157v
loyog deog), ovxcog \Icoarrrjg o vJirjgezrjq exetrov rov Xoyov, et xvgtcoq 5
axovotper xrjg ygatprjq, ovy exegog <br ycorrjg, ygrjxat cpcory öetxrvovöy
95 xor Xoyor. ovxog örj övrtelq xrjr jtegt eavxov Jigocprjxetar Jiaga> xcp
*Hodta eigrjperrjr cprjolr elvat <pcorrj ovyl >ßoa>6a er xfj egrjpcp<, aXXa
»ßocorxog er xyj egrjpcp«, xov eoxtoxog xal xexgaybxoc' >>Ear xtg btrpa,
»egyeodco Jigog pe xal Jitrexco«• leyovxoq xal xo »Evdvraxe xrjr oöor 10
>xvgtov, evdeiaq jtoielxe zag xgißovq avxov' JiaOa cpagayZ, JiXygcodrj-
»öexat xal Jiar ogog xal ßovrog xajietrcodrjöexat xat eoxat jiarxa xa
96 »öxoha eig t evdelar«. toOJteg yag er xirj ’Egoöcp yeygaJixat Jigog Mwoea
Xeyeödat vjio deov' »Iöov öeöcoxa Oe deor <Pagaa>, xal "Aagtbr o
»aöelcpog öov eozcu öov Jigocprjxrjg«, ovx cd rorjxeor araXoyor zt xov- 15
xotg, ei xal prj Jiarxrj optotor, eirat xor er agyrj Xoyor deor xal
'lcoarrrjr' cpcorrj yag öetxxtxrj xal jiagaöxaxtxrj exetrov xov Xoyov o
97 3Icoarrrjg rjr. ötojieg Jiarv agpoCorzcoq ovx cxXXtjj xoXaOei jiegtßaXXe-
xat Zayagtaq, eijicbr Jigog xor ctyyeXor• »Kaxa xt yrcböopat xovxo;
»eycb yag ei(U jigeößvxrjq, xal rj yvrrj /iov jigoßeßrjxvta er xalg rjpe- 20
»gatg avxrjq« rj xyj OxegrjOet xrjg cpcorrjq öta xrjr aJitOxtar xrjg yereOetng
xTjg cpcorrjq, xaxa xo eigrjyeror vjio xov EaßgtTjX jigog avxor »Iöov
deöyi OLMJiwr xal yr} övrayerog lalü)öat aygt i]g r\[iegag yerrjzat xavxa,
»ar& wr ovx ejiioxevöag xotg loyoiq yov, oixireq jihp&rjOorxat eig
»xor xaigor avxür«• oixog örj 6 Zayagiag/bxe »Aixjöag juraxlötor 25
»eygaxper Xeycor' JIcoarrrjg eöxlr oroya avxov, xal e&avjiaöar Jiarxeq«,
aJieilvcper xrjr cpcor^r' ßAreqry&rjjbg xo oxbya avxob jiagayg^a
»xal rj yXcoööa avxov, xal eläXet evXoycor xor fteor«.
98 XVIII. °i2ojieg öe ötaXafißarorxeg jiegl xob xtra xgojior rorjxeor
loyor elrat xor vior xov d-eov za jiagtöxayera eörjXcböajiev, ovxcog 30
xaxa xrjr agjio^ovoar axolovüiar, eJiel o \Icoarrrjg »rjl&er eig pag- 111H
»xvgiar«, »ar&gcojiog ajieöxaXperog jiaga d-eov«, »ira pagxvgrjöyj jiegt 119R
xot cpcoxbq, tra Jibrxeq jiioxevöwotr öt avxob«, rorjxeor cpmrrjv eirat
pbrrjr ycogrjOat xax’ a^tar xor aJiayyellojieror loyor övraperrjr xor ^
99 ’lcoctrrrjr. xal paltöxa xovxo ovrrjooper ear vjioprrjodcöper cor Jigo- 3o
4 Vgl/Joh. 1, 1. — 5 VTgl- Luk. 1, 2. — 6 Vgl. Joh. 1, 23. — 9 Joh. 7, 37. — 10
Luk. 3, 4f. (Jes. 40, 3f.) - 14 Ex. 7,1. - 16 Vgl. Joh. 1, 1. - 19 Luk. 1 18 - 22 Luk
1, 20. - 25 Luk. 1,63. - 27 Luk. 1, 64. - 29 Vgl. I, 38 (S. 49,3ff.) - 31 Vgl. Joh. 1, bf.
3 Xoyov] Xöyog, corr. Ferrarius j 7 zgr/tai — avzöq a. Ras. | 16 ev&eZav] ey&eiccg
? 1 nach S. 136, 25 ff, wo Orig, ausdrücklich eodeiaq als Lesart des Luk. bezeichnet.
1, 23] Buch IY, 17—19 (10. 11). 127
1 Joh. 1, 7. — 2 Matth. 11, 10. — 4 Vgl. Joh. 1, 23. — 7 Ygl. Joh. 1, 15. —
11 Joh. 7, 37. - 12 Joh. 1, 15. — 14 Jes. 40, 6. — 17 Ex. 14, 15. — 18 Vgl.
Philo Bd. III S. 4, Uff. We. — 20 Ps. 76, 2. — 24 Vgl. Jes. 40, 3. — 28 Vgl.
Act. 13, 10. — 33 Joh. 1, 23.
2 iöov] löe, corr. V | 4 nach öh viell. (xelzcu) einzuschieben j 6 xo ccvzö zovzo, über
zovzo steht xo M, corr. We | 9 dnayyEXXo/nhvov, corr. We | 14 eina M*, v. 1. H. zu einov
corr. | 15 ^ str. Br | 16 ccv^rjoujai] avgrjocu, corr. V | 25 Ttagdxfoizcu, corr. V | 28 <h«-
[ozQELpEze] a. Ras. | 30 zgavov/ihv?]? | dn[aQafXLXZojq] a. Ras. j 31 agpovtov) dg/noviov.
128 Origenes, Johannescommentar. [I, 23
1 Prov. 4, 27. — 4 Ps. 10, 7.-7 Ps. 4, 7. — 8 Vgl. Jer. 6, 16. — 14 Joh.
14, 6. — 15 Vgl. Matth. 7, 14. — 16 Vgl. Luk. 6, 45. — 17 Vgl. Matth. 25, 21. — 18
Vgl. Matth. 7, 13. - 19 Vgl. Matth. 11, 12. Luk. 16, 16. - 21 Vgl. Ex. 3, 5. -
24 Joh. 14, 6. — 28 Vgl. Mark. 6, 8f. — 30 Vgl. Exod. 3, 5. — 31 Joh. 1, 23.
3 Vgl. I Kor. 14, 8.-5 Vgl. I Kor. 13, lf. — 8 Joh. 5, 39. — 10 Job. 5, 46. —
11 Matth. 15, 7f. Vgl. Jes. 29, 13. — 17 Vgl. I Kor. 13, 1. - 28 Vgl. S. 125, 21. —
30 Vgl. Matth. 11, 13 f.
avr'ov Xsyy, ovx avxov aXXa x'a xeqI avxov, xprjoi, öidioxec
Ixav dl fieiCova xQoynxmv xal iv ysvvrjxolg yvvaixmv,
xoxi avxov xov ’lmavwv xaQ«XTVQ^£l\ avxog ö&, <PVoi,.
jisqI iavxov iQmxmfiEVOg axoxQivexai o Imavvtjs, ov xa 122R
xe'o'i a-ixov. 6orjv 61 ßäoavov rlfiEig xeqI xovxmvxaxa xb 6v- 5
113
vaxbv xiXoirpii»a, ovöiva axagauvDrjZov imvxegxmvXeyo/uvmv
ogmv, ovyxQlvai xolg vxb ‘HQaxXemvog, 6xs ovx hZovoiav syovxog
xov Xlysiv o ßovXexai, äxo<pav»sloiv. xmg yag oxi xeqI xmv
,-tEgl avxov ioxiv xo ’HXiuv avxov xal xgoipjxtjv’ elvai, xal xeqI
avxov xb (pcovijv avxov Elvai ßomvxog Iv xy igr/ficp, ov6l xaxa 1°
x'o xvyov xEigäxai axoötixwvai' aXXa XWrat xagabEiyfiaxi, oxi
x a xeqI avxov oioveI ivöv/iax arjv sxsga avxov, xal ovx
av EQaxri&elg xeqI xmv ivövfiäxmv el avxog Eitj xa iv-
114
övuaxa, axEXQi&T] av xoNai xmg yag ivövfiaxa xo uvai
x'ov ’HXiav xov fiiXXovxa Igytoihu ioxiv Imävvov, ov jiavv ri lo
xar> avxov »srngor xcr/a xa»’ tjfiäg, mg ÖEÖvvrj^a 6irmoa,d-
vovg xb >Ev xvEvyiaxi xal övvtxfiEi ’HXiov« övvapivov Jtmg Xe-
yEOfrai xovxo xb xvstfia’HXiov ’evdv/ia tivai xijg ’lmävvov yvXijg.
XXI. SiXmv 6’ exi xaQäoxrjoai 6icc xi kotig xal Asvixai oi
115
ixEQmxcbvxsg äxb xmv ’lovöaimv \ xewfrtvxsg Eioiv, ov xaxmg 159v
ulv XiyEi xb "Oxi xovxoig xgoorjxov r/v xeqI xovxmv xo-
; vxoay uovsiv xal xvvfravso&ai, xoig xm »sm xgoOxaQXE-
ooboiv,' ov xmv 61 igrjxaouivmg xb ’Oxi xal. avxog ex xrjg
Xevlxrxijq tpvXrjg Tjv, Soxeq xQOaxogovvxsg rjfislg i^rjxaOapiEV,
Ixi El rfitioav x'ov ’lmivvqv ol XE^ivxEg x>)v yivioiv av- 25
xov, xmg ycogav Eiyov xvvfrävEO&ai xeqI xov eI avxog Waag
ioxiv; xal xiXiv iv xm jieqI xob el >o xQoiprjxyq ü ov,:« (irpSiv
iiaiQEXOV oibfiEVog oqfiaivEOfrai xaxa x>)v xQOofh/xqv xov ixq&qov,
Üyu oxi ’Exq QmxrjOav sl xQ0<pf,x?)g Elr, xo xoivoxeqov
ßovXbusvoi ,aa»Eiv. ’ixi 61 ov fibvog HgaxUmv, aUa ooov 30
116
'hx im loxogiq xal xkvxsg ol ixeq66o§oi, evxe)J, a^pißa/aav
öiaOxtilaoDai filj 6t6vvrnxivoi, utiC,ova HXiov xai xavxmv xmv
xgoipqxmv x'ov ’lmivvrjv vxtür,ipaoiv Öi'a x'o »MEigrnv tv yevvrj-
o Vel Luk 7, 28; Matth. 11, 11. - 15 Vgl. Matth. 11, 14. - 17 Luk 1, 17.
- 24 Vgl. VI, 12. (S. 121, 16ff.) 14 (S. 122, 27E) - 27 Vgl. Joh. 1, 21. - 33 Luk.
7, 28; Vgl. Matth. 11, 11.
160 r XXII. (13) 01 phv ajeo TgoöoXvpcov jcEptyavxsg xovg igeo x?j- 119
Oovxag xov Icoavvov cEgsZg xal Aevtxag pafrovxEg oöxig xe ovx
pv o Icoavvpg xal og i]v, OEpvoJCQEjcEöxaxa rjavya^ovoiv. oloveI
30 övvxaxaxcd'EpEvoi öia xijg Oicojcijg xal EpcpaivovxEg xo Jtaga-
ÖEyEö&ai xa EiQTjpEva, oxt agpo^Ei x'p xov ßocbvxog ev xij kgrjpcp
5 Vgl. Röm. 12, 6.-7 Vgl. Jes. 40, 3. — 12 Mal. 4, 4f. (3, 22f.) — 13
Vgl. 1 Kön. 13, lf. - IG I Kön. 13, 2. - 18 Gen. 49, 16. - 23 Job. 1, 23. -
31 Vgl. Jes. 40, 3.
12 xagnov a&ov] ä&ovg xagnovg, aber nach S. 137, 6fl. las Ongenes, wie
er ausdrücklich sagt, bei Matth, xagnov äSiov (ebenso BkC[D]z/1EKM SVI77 verss.
vo-1. Z. 26 | 19 nach yag + 6 V | 27 agfiovioitaza, über v ist 6 ausrad.^ M,
vgl. S. 127, 31 | avzovg] zovg, über z scheint av geschrieben zu sein | 32 vno] ano,
corr. V.
[, 24 f.] Buch VI, 22. 23 (13). 133
1 Hebr. 4, 12. — 4 Luk. 18, lOf. — 10 Vgl. Luk. 18, 14. — 11 Vgl.
Vgl.
Matth. 23, 13. — 14 Ps. 13, 3. Ps. 139, 4. Ygl. Röm. 3, 13. — 15 Ps. 57, 5. — 17 Joh.
1, 25. — 20 Vgl. Mark. 1, 2. — 24 Vgl. Joh. 4, 2. — 25 Joh. 1, 21. — 26 Vgl. I
Kön. 18, 21 ff. — 30 I Kön. 18, 34. — 32 Vgl. Mal. 4, 4ff. — 33 Vgl. Joh. 4, 2.
ku£ra ri]v Jicgl tov 'Eq£xiov lözogiav ävaözävzoq Ix zrjq voöov cv&hoig
yhyganzai, zo öh »3löov hyco äjtoözaläoo tov äyyclov {uov Jtgo Jtgo-
»öcojtov öov« vjib Malayiov. ojt£g öh hjtoirjöcv ;Icoävvrjq hjzLT£(ivo- 131
[l£VOq O JTCiQ£\)’£TO QTjTOV, TOVTO £Jl' älh]q Xh^CCOq 6 Mägxoq xcä av-
118H toq hv£cpr\v£v* o ghv yäg Jigocp7]T7]q cprjöiv' »^EzoLgäöazc T7]v oöov
»xvgiov, £v&£iaq jzol£Zts zaq zgißovq tov &£ov ggcov«' o öh Mägxoq’
»'EzOLf-läoaTC T7]V OÖOV XVQLOV, £V&£iaq JlOL£lT£ Täq TQLßoVq aVTOV«.
tt]v ö3 opLoiav hjtLTOfirjv Ji£jtob]Tcu xal £jil tov »löov hyco äjlOÖT£XXcO
»tov äyy£lov [iov Jigo jigoöcbjiov öov, oq xazaöx£väö£L t?]v oöov
10 »öov«. ov jiaQ£&£To yäg zo jiqox£1[1£vov to » Egjtgoöd-hv fiov«.
XXV. Etl [sjtl] to .»:Ajt£özaX{U£VOL ?)öav hx tcov <PagLöaicov, xcä 132
»?/QCDT7JÖaV aVTOV« £^£TaCoVT£q fj[l£iq JlQO£Ta$a[l£V T7]V £QCDT7]ÖLV TCOV
<PagLöaicov, cbq ö£öLCJJC7]g£V7jv Jtagä zcb Maz&aicg, * * tov ävaycygag-
[ihvov y£yovhvai \piagä tcö Maz^aico], otl »:löcbv b :Icoävv7]q noXXovq
15 »rcbv <Pagcöaicov xcä Fäaööovxaicov hgyofihvovq hjä to ßäjiTLöga £iji£V
»avzolq r£W7]iu<xTa hyLÖvcov« xcä za hgrjq’ äxoXov&ov yäg höTtv jzgcö-
tov jcv&hö&ai, £lty hfo]Xv&£vaL. xal tovto Jcagazr]g7]T£ov, otl o ghv 133
Maz&aZoq hxjtogcvoghvovg Jigoq tov ‘Icoävvrjv tcl ‘hgoöoXvga xal
161v jräöav | tr\v lovöaiav xal jtäöav T7]v Jicgiycogov tov 'logöävov hjrl
20 tcö ßajiTiöaö&aL hv tcq ’logöävy jioza[icö, h^ofioXoyovghvovq tavzcbv
taq agagziaq, ovöhva Xoyov hjiiJzlTjXTLxbv xal hteyxTixov cprjöLV ax7j-
xohvac ajto tov ßajiTLözov, govovq öh zovq hcogaghvovq JtoXXovq tcov
(.PagLöaicov xal 2aööovxaicov hXrjXv^ozaq axrjxohvac to »F£W7]pLaTa
»hyLÖvcbv« xal za h^rjq’ o öh Mägxoq ovöev cprjöLV £JiiJtfo]XTixbv CLgrjöfraL
25 vjio tov looavvov zolq hX7]Xv&böiv, ovöev jtäöoj zy ’lovöaia xal ‘fego-
127 R öolv{iizaiq jcäöi, xal ßajcTi^Ofihvoiq vn avzov hv zcg ’logöävq xal
h^ouoäoyovfihvoiq zaq agagziaq avzcbv, axoäovfrcoq tco grjöh cbvoga-
xhvae zovq <PagLöaiovq xal hEaööovxaiovq. hzt öh xal tovto avayxalov 134
Tjfiäq Jiaga&höfraL, otl agepozegoL ghv, o ze Maz&atoq xal o Mägxoq.
30 h^ogoäoyovfihvovq zaq äfiagziaq avzcbv cpaötv ßaJiTL&ödaL Jtäöav
Icgoöolvfia xal jtäöav zh]v \lovöaiav xal jtäöav zhjv jc£giycogov tov
logöävov, 7] jtäöav tt]v lovöaiav ycbgav xal zovq ‘tegoöoXvfitzaq Jtäv-
Text ist durch Ausfall unverständlich geworden; vor ävayeyga/nfxhvov ist viell. jiqo
z. erg.; das zweite nagä zoj Maz&aicp, das als abhängig von (xvccyeyQCCfighvov ge¬
dacht werden kann, ist wohl z. str. „Die Frage der Pharisäer, die bei Matth,
scheinbar übergangen wird, hat vor der aufgezeichneten Erzählung stattgefunden“
| 22 hoQafthvovq, corr. V j 28 xal2] i)v, corr. Hu.
Origenes, Johannescommentar. [I, 24 f.
136
avzög, corr. We | 29 svqlocousv | 32 avzovg, also vom Corrector zu avxä xovg er¬
gänzt; avxo Br | 34 Xr]fj.ip6/j.svog | 35 (pvxsvovxa](p?]xsvovxaM, (pvxsvoavxa V, corr. Br.
138
Origenes, Johannescommentar. P, 24 f.
2 Lev. 19, 23 f. — 5 Matth. 3, 10. — 7 Matth. 3, 10. - 9 Vgl. Lev. 19, 24. —
15 Joh. 1, 25. — 17 Vgl. Matth. 3, 7. — 23 Vgl. Joh. 1, 19. — 25 Vgl. Joh. 1, 24.
— 26 Vgl. Z. 17. — 29 Vgl. Matth. 3, 5. — 32 Mark. 1, 5.
1 ovxccIoQ'LO/j,evü)v, corr. V | 3 ay[LOQ — 4 oyX]ovg a. Ras. | 9 y£VO[i£vr\g] ye-
vöfievog, corr. Br | 18 6s, corr. We | 21 ani\vxr]6sv, corr. V | 26 ßccnuoäpsvoL, corr.
V; vgl. Z. 17 | 27 Das erste ngo xovxcov <C V | 28 xovg M1, xov M | 32 Aovxäg]
es sollte Magxog heissen, wie die Ausgg. corr.; aber es ist wohl ein Schreibfehler
des Origenes, wie oben S. 134, 24.
1, 24-26] Buch VI, 2S—30 (14. 15). 189
gozegog o {uez3 ef/e egybf/evog, cbg {i?]de za zrjg jcegißoXtjg zcbv jtegl
avzov dvvaf/ecov loyazcov, ovyl yvfivöjv exxei{ievcov, coGze xal zovg
zvyovzag voelv avza dvvaG&ai, ixavbv {ie xvyydveiv ßaozaocu, {i?jde
2 Vgl. S. 135, 17ff. — 7 Mark. 1, 7f. — 12 Luk. 3, 15f. — 20 Vgl. Iren. III,
1, 1. Euseb., h. e. III, 39, 16. Zahn, Einleitung i. d. NT. II, 265ff. — 22 Matth. 3, 11.
— 24 Vgl. Luk. 1, 17. — 27 Vgl. Matth. 3, 11.
164 xavxa vJiofievovxa cpegeLV. ovx olöa de ojtoxegov eljicd, jcoxegov xr/v
oioXXrjv fiov aö&eveiav, xa evxetfj xov ygLöxov övyxgioeL %cöv jxegl
eavxbv ßELgovcov cpegeLV firj övvapevrjv, rj Ö7j xrjv exeivov vjzegßal-
XovGav xal pelCova Jiavxoq xov xoopov d'SLoxrjxa' elye eyco, o xrjli-
xavxrjv ycogrjöag yagiv cog xal JigocpLjxelag pe, jigoleyovorjg 5
xa Jtegl xrjg eig xov ßiov xcöv dv&goöjtcov ejtLÖrjpiaq {uov ev xcö » Eyco
»<pcovrj ßocövxog ev xfj egrjpco« xal >ßlöov eyco djcoöxeXlco xov ayyelov
»luov Jtgo jtqoöcojüov öov«‘ ey(b, ov xrjv ytveöLV »FaßQirjl o Jtageözr/-
6 Job. 1, 23. — 7 Matth. 11, 10. — 8 Vgl. Luk. 1, 19. — 10 Vgl. Luk. 1, 64.
— 12 Vgl. Matth. 11, 11. — 16 Vgl. Joh. 19, 23. — 20 Vgl. Matth. 3, 11. — 27
to — 143, 1 Tiijyrj citiert Basilius, de spir. s. 29, 73.
1 vTtOfÄSVOVzaq, corr. We | 4e] ch), corr. Br | 3 4/)] öia, corr. Br | 9 yeyevrjfxeva),
corr. We | 11 xo M1 ü. d. Z. 1 13 6?j] jirj, corr. We; Ixavoq elfiL* el de ^ xa v. V
15 vorjoei (Dat.) gehört zu xaxalaßelv, zu dem aus dem Vorhergehenden dvvr/oe-
xai zu erg. ist. We | 16 aggayov We 1 18. 19 ev vöazi] ivövpazi, corr. V
20 x/>] xo, corr. Br | 21 eoeaS-ai V | 22 m ovxoj ds] xöj de m pexavoovvxi V
28 xvyyavei Basilius | xov mit Basilius; < M | 29 anonlvvo^evriq Basilius,
anonlvvöp.EVoq M, anonlvvöp.evov V | nach ovöev + öe Basilius | xa& avxo] xa&
avxov, corr. V, xa& eavxb Basilius | 30 z7/q Ttoooxvvrjxijq zgiäöoq öia xfjq övva/xeojq
zü)v emxlrjoeajv Basilius.
I, 27] Buch VI, 32—34 (17. 18). 143
xaTaütXaysvTa ftslsiv {usv T7]v yagLV tüvtt]v aJiö tov IIstqov Xaßslv,
e&eXelv ös to örxaioTaTOV öia tov fiaficovä Trjg aöixiag. xal tovto 168
ös uiagaör\[isLcoTS0V, otl to 3Icoavvov ßaJtTLöfia vjcoössötsqov ST.vyyavsv
tov ßaJtTLöuaTog ’lrjöov, ölöo/usvov ötct tcöv fiafrrjTcöv avcov. oi yovv
1 I Kor. 12, 4. - 2 Vgl. Act. 8, 16 ff. — 7 Vgl. Luk. 16, 9.-9 Vgl. Job. 4, 2.
— 10 Vgl. Act. 19, 2ff — 13 Vgl. Tit. 3, 5. — 15 Vgl. Gen. 1, 2. — 19 Vgl.
Mark. 1, 7. — 20 Matth. 3, 11. — 22 Mark. 1, 7.
o zrjg aGapdag ösOtu6c, ojöjcsq xal pia rj zrjg yvcoG£mg xldg, dz iva
ovöh 6 pdi^mv lv y£wrjzoZg yvvaixmv xafr avzov ixavog IvGai rj
avol^ai, rov örjGavzog xal xldiGavzog povov ömgovp£vov oig ßovl£zai
zo IvGai xal avol^ai zov ipavza zmv vjzoörjpazmv xal za xexluGpeva. 126H
174 XXXV. El de pvGzixög 6 Ji£gl zmv vjioöijpazmv zojtog, ovöh 5
ZOVZO Jtag£l&£T£OV. Olpai ZOlVVV T7jV p£V £VaV&QCßJtrjGlV, OT£ Gagxa
xal öozea dvalapßavu 6 zov &£Ov viog, zo £Z£QOV dvai zmv vjioörj-
pdzmv, zijv öh dg aöov xazaßaGiv, oGxig Jtoz£ £Gziv o aörjg, xai zijv 135R
dg pvlaxrjv /i£za [zov] nvevpazog Jiogdav zo Xoijcov. jz£qI zrjg dg
175 aöov xazaßaG£cog zo »Ovx syxazaldtyng z?jv tyvyrjv pov £tg zov 10
»aörjv« lv ji£VZ£xatÖ£xazco ipalpm elgrjzai' xat Jt£gi zrjg £V cpvlaxyj
jroQ£iag [i£za jiv£vpazog Jiaga zm Ü£zgop £V zfj xa&olixrj £juGzolfj
»Oavazm&dig, yag ipijGi, Gagxi, C,moJtoirjd'£ig Ö£ jzvevpazi, £V m xal
»zoZg lv (pvlaxrj nv£vpaGiv Jiogmfrdg Ixrjgvgev, ajiu&rjGaGiv jiox£
»oz£ a7i£^£Ö£y£zo rj zov &£OV paxgodvpia £V rjiU£gaig Nm£ xazaGx£va- 15
176 »£o[i£vr\g xißmzov«. ö zoivvv xaz* a^iav dppozlgmv zmv Ijnörjpimv
zovg löyovg JiagaGzrjGai öwap£Vog, zov ipavza Xvsiv zmv IijGov ixa-
vög Igziv vjioörjpazmv, xai avzog zm voi xvjizmv xal Gvyxazaßaivmv
zm xazaߣßrjxözi dg aöov, xal aJto ovgavov xal zmv Ji£gi zrjg &£0-
zrjzog Xgiozov pvGzrjgimv xazaßaivojv £Jii xrjv avQyxaimg y£y£V?jp£- 20
177 vrjv Jtag5 rjplv avzov luziörjpiav, oz£ zov av&gmnov v7i£ÖrjGazo. o
öh zov av&gmjrov vjtoörjGap£vog xal zov vzxgov vjt£ÖrjGazo , »Eig
»zovzo yag ’lrjGovg aJi£&av£ xal dvlGzrj, iva xal v£xgmv xal £mvzmv
»xvgi£vGy«’ xal ötcc zovzo t,mvza xal V£xgov vJi£ÖrjGazo, zovz Igzi
ZOV £V yfj xal xbv ev aöov, »iva xal v£xgmv xal tmvxmv xvgtmGyt. 25
178 zig ovv dpa ixavög xvipag IvGai zov ipdvza zmv zoiovzmv vjioöijpa-
zmv, xal IvGaq {u) laGai aUd xaza öevxegav ixavozrjza dvalaßüv
avza xal ßaGzaGau öda zov lv xq [ivrjpy Ji£gLg)£g£tv za< v£Vorjiu£va;
179 ! (19) fir/ av£^£zaGzov öh haG&m zo yciglg zov »Kvxpag« opolmg jtaga lG5v
zm Aovxa xai dmavvrj dgrjfxivov. xal zdya Ivöhypzai phv xvipavza 30
IvGai xaza zo Jigo£igrjp£vov' övvazov öh xal zo avaGzrjpa^ zov ano
zov löyov hnagpazog wvlazzovza £vgdv zr\v IvGiv zmv lv zm &]-
TüG&ai Ö£Ö£[i£vmv vjioörjpazcov, iva zavza zig IvGag zov ycoglg T(^v
vjioörjpdzmv iöy löyov yvpvöv zmv bjroÖ££GZ£gmv xa&* avzov, viov
ZOV &£OV. ^
1 Vgl. Luk. 11, 52; 7, 28. — 2 Vgl. Apok. 5, 2; 3, 7.-9 Vgl. I Petr. 3. 18ff.
— 10 Ps. 15, 10. — 13 I Petr. 3, 18—20. — 22 Röm. 14, 9. — 29 Vgl. Luk. 3, 10.
— 30 Joh. 1, 26. — Vgl. S. 148, 30if.
4 xexhßiva, corr. V | 6 tovto] tovxov, corr. Pr | 9 [rov] in M expungiert |
Viell. ist noeeiav. x'o Xombv ne9l xijq z. verb., damit die Verbindung nicht fehlt
x/?«] aus ijq corr. | 18 xö, M' a. Ras. | 33 xccvxa] xä abxk, corr. Pr.
1,27] Buch VI, 34—37 (19-21). 145
136 R XXXVI. (20) Ov zavzov öh zo {ifj Eivai »ixavov« zcp pp Eivai 180
*at-iov« avciygacpEi o looavvijg. övvazbv yag prj ovza ä^iov ysvhöd'ai
ixavov' övvazov cfh xal a^iov ovza pijöhjzco Eivai Ixavov. ei yag xal 181
JlQOq TO ÖVflCpEQOV Ö’lÖOZai TCi XCCQlÖflaTCl, xal OV f/OVOV »XÜTCC Z7jV
5 »avaloyiav zrjq jiiözEcoq«, (pilavdgcbnov av sh] &eov sgyov, jxgoogco-
127H itivov ßXaßtjv ajto ohpuazog hjtaxolovd-rjöovzog ij (pvöicböECog, zo xal
zco aigicp Jtozh fi/) öiöovai zijv ixavozrjza' oixElov öh zrjq XQ)]özozt]zoq
zob Oeov vixäv hv zcp evEgyezeiv zov EvegyEzovjiEvov, jzgoXapßavovza
zov Eö0[iEV0V a§iov, xal jiglv yevrjzca agiog xoöpovvza avzov z?~j ixa-
10 vozt]zi, iva fiEza zijv Ixavozrjza elfty sjrl zo yevEö&ai ägioq, xal pij
jravzcog ajto zov eivai agiog, cp&avcov zov öcogovpevov xal jtgoXaßcbv
avzov zag yagizag, IXfrij ejiI zb yEVEöfrcu Ixavoq. o zoivvv Icoavv?]q 182
(p)jol Jtaga phv zolg zgiölv ovx Eivai »ixavoq«, Jtaga öh zcp :Icoavvp
ovx Eivcu »ägioq«. ovx ajtoxlEiEzai öh og ye EXsysv ovöejicd cov ixa¬
lb vog ysyovEvai ixavoq, si xal {urj a^iog Jtco ?jv' xal jiaXiv og ys EÜEysv
ovx Eivai aigioq, ovx cov aigioq hcp&axhvai ejiI zb ysyovhvai ai-iog. Ei 183
jirj aga zig egel, sm zo xaz a^iav zrjq XvöEcoq (xaX) ßaöza^Ecoq avzcbv
[li] ycogovOav zijv frvijzrjv cpvöiv f ijxeiv jtozh äbj&EvofiEvov eysiv
zo jirjÖEJiozE yEVEO&ai ixavov Xvöai zov ipavza zcov vjtoörjpazcov xal
20 a^iov zov avzov. oöa öh hav x^Q^copEV, ezi vjtoXeijtEzai za /irjöhjtco
VEVorjfiEvci, ejtei »Ozav övvzeXeöi] av&gcojtog zoze ägxczai, xal ozav
»jtavöijzai zoze ajrogTj&rjOszai« xaza zr\v ’lrjöov viov Heigay Socpiav.
XXXVII. (21) ’Ezi Jtegl zd>v vjtoörjpazcov zcov jtaga zolg zgiölv 184
ovzcog ovopaöfrEvzcov EvayyEhözalq öialaßcopev, övyxgivovzEg hxslva
25 zcp jtaga zcp pafr?]zfj ’lcoavvr] hvixcbg bvopaö&hvzr »Ovx djii, yag
»cprjdiv, hycb a^iog iva Xvöoo avzov zov ipavza zov vjcoöiyuazog«.
zaxa ovv vixcoficvog vjto zrjq zov d'EOv x^g^og öcogcav dXrjipEv, p?]- 185
öejico zo oöov hcp havzcp a^iog cov Xvoai zov ipavza zov hzcgov zcov
1661’ vjcoörjpazcov, vorjöag avzov zijv hv avfrgcoJioiq hmörfptiav, mgl r\g
30 x,cu fzagzvgcr ejzei öe eXeijiev avzcp 7j jicgl zcov h^rjq xazabjipiq,
ovx Eiöozi jiozEgov ’frjöovq höziv 6 xccxeI hgxojiEvoq, ojiov ajto Z7]g
cpvlaxrjg y'ivEGftai I^eIIev cuioxEcpaliöftEiq, rj szsgov jrgooöoxav hxgpv,
öia zovzo zijv OacpEözEgov vözcgov hjiajtogijöiv fjplv örjlovpEVijv xal
137R vvv aivizzof/Evog cpyjol zb »Ovx Eifil hycb a^ioq, iva Xvöco avzov zov
1 Vgl. Matth. 3, 11 u. Par. — 2 Vgl. Joh. 1, 20. — 4 Vgl. Röm. 12, 6—12 Vgl.
Matth. 3, 11 u. Par all. — 13 Vgl. Joh. 1, 26. — 21 Sir. 18, (6) 7. — 27 Vgl. Matth.
10, 8. — 31 Vgl. Matth. 11, 3. — 34 Joh. 1, 27.
1 Vgl. Mark. 1, 17. 20. 8, 34. Matth. 4, 19. 10, 38. 16, 24 u. ö. — 5 Joh. 1, 7. -
9 Vgl. Joh. 1, 11. — 11 Joh. 7, 37. — 13 Joh. 1, 26. —19 Joh. 1, 10. — 20 Joh.
1, 26. — 22 Joh. 1, 11. — 24 Jes. 61, 1. — Jes. 65, 1 (= xAQ). Vgl. Röud.
10, 20. — 26 Ps. 2, 6 (= ARb).
1 Joh. 1, 26.-5 Joh. 1, 27.-20 Vgl. Matth. 22, 32.-22 Vgl. Luk. 18, 19;
Matth. 19, 17. — Joh. 14, 28. — 23 Vgl. Z. 13. — 26 Jes. 66, 1. Act. 7, 49. —
28 Vgl. Matth. 5, 34f. — 31 Jer. 23, 24. — 34 Vgl. S. 146, 15ff.
1 ro] ro>, corr. V | 10 ßyj9-agä, corr. Hu; vgl. Z. 15, die Etymologie Z. 25
u. die Lesart in c^C2 1. 22. 33. (69). 262. 346 K Tl> (U) (A) Syr. cur. sin. | iyereTO am
Anfang d. Z. fälschlich wiederholt I 22 ßyjd^agä, s. zu Z. 10 | 28 r/)r a. Ras.
150 Origenes, Johannescommentar. [I, 28
4 Vgl. I Chron. 9, 44. — 11 Ygl. Lagarde, Onom. sacr.2 p. 206, 70. (Annen.
Onom.: Jordan: Herabkunft des Herrn.) — 12 Ygl. Lagarde, Onom. 5. p. 167, 36
'Iagez: xaxaßaivojv (sonst xaräßaaiq p. 177, 70. 192, 93, ebenso das Armen. Onom.)
p. 64, 30: Jared: descendens. — Ygl. Henoch 37, 1. — 15 Ygl. Gen. 6, 2. Henoch
7, lff. 86, lff. — 16 Ygl. Hilgenfeld, Ketzergesch. 217ff. Philo II S. 44 We. —
23 Ps. 45, 5. — 26 Ephes. 2, 20. — 28 Ygl. Joh. 1, 14. — 30 Ygl. I Petr. 2, 6.
4 xXrigovofiiaq M* | 5 negl] VTthg, corr. Pr | ’Aväv\ Aav, corr. Pr. Die Namen¬
listen hören I Chron. 9, 44 mit Avav auf | 6 "Eodga] öS a. Ras. | 18 Je] <b), corr. Pr
| 22 Jm rov str. als Dittogr. We | 24 (ov) + Hu | 28 (zdv) + V | 30 dx^oya)-
vialov, corr. V | og] 3 M, corr. We.
152 Origenes, Johannescommentar. [I, 28
Xoverai, xal rore x°°Q£t TVV ccxhgaiov xal aöoXov JtsQiörsQav rov
jzvevpazog, övvöeösfitvrjv avrco xal pijxhn ajzojzrrjvai övvaphvijv'
dEcp* ov, yag cpijöiv, hav lörjg ro jzv£vpa xaraßalvov xal phvov hx'
»avrov, ovrog höriv o ßajzri^cov hv Jiv£vpan ayicp«; öia rovro Xaßcbv
ro Jiv£vpa phvov sjt avzov, iv’ hv avrco pdvavzi ßajzzi^civ zovg 5
221 hpxophvovg avzco övvrj&fj. »jthpav öh rov 'lopöavov«, xaza za egco
rrjg lovöaiag v£Vovza xXipara hv rrj Bijxhaßapa, ßajtri&i 6 :Icoävvijg,
jiQOÖQopog oov zov hXrjXvifrozog xaXhöai ov »dvxaiovg aXXa apapzco- 143R
Aovg*, öiöadxovrog prj XQdav 8X8LV vovg idyvovrag iazQmp aXXa zovg
xaxcog hyovrag' xal yag »dg acpcöiv apagncov« zo Xovrpöv öiöorai. 10
222 XLIII. (26) Elxog öh nva zag öiacpoQovg hjuvoiag zov öcorrjQog
firj vevopxora JtQOöxoty£iv rfj ajroöo&ciö'fl jzeqI zov ’lopöavov £Qprjvda,
öia zo Xhyciv zov Iooavvrjv* »’Eycb ßajtriCco hv vöari, 6 6h hpyopcvog
»fi£z’ hph löxvQoz£Qog f/ov höriv, avzog vpäg ßajiriö£i hv jzvevpari
223 »a//co«. JiQog ov X£xrhov ozi ojöjicq jiozop rvyyavoov 6 zov &£ov 15
Xoyog olg phv höriv vöcop, hrhpoig 6h oivog cvcpgalvcov xagöiav avdQoo-
jiov, aXXoig 6h aipa öia zo »3Eav prj Jthjrh pov zo aipa, ovx hycrc
»£co?]v hv havzolg«* aXXa xal rgocprj Xcyopevog ov xaza ro avzo
voüzai aQzog £cov xal öapB,' ovzcog 6 avzog höriv ßaitriöpa vöazog
224 xal JtP£V[tazog xal jivQog, ziölv 6h xal aiparog. jzcqI 6h zov z£/l£v- 20
zaiov ßajzriöparog, cog rivhg (cpaöiv), cpijöiv hv rep »BaJinöpa 6h
»hyoo ßajtriöfrrjvai, xal jcoog övvhyopai (hcog ozov rsXcödrj«; rovzcp Z£
övpcpcovcog hv rjj hjziöroXfj (o) pafrrjrrjg Icoavvrjg zo jiv£V[ia xal zo
v6coq xal zo aifia av£yQaip£v za zgia dg £v yLVO[A£va. xal o6og 6h
jzov xal &vQa dvai 6[ioXoycöv, öacprjg höziv [i7]6hjtoo zvyyavcov dvQa 25
225 cp £zl o6og höziv, xal pr\xhzi o6og co 7]ör\ ftvpa. Jiavz£g ovv oi ozoi-
X8tovp£Voi rip apxxi t6ov loyicov zov &£ov, zrj cpcovy zov hv zjj hprjpcp
ßocövzog* »Evfrvvaz£ zr\v o6ov xvqlov« jiQOöiovzcg, »Jthpav zov :Ioq-
»6avov« zvyxavovörj Jtapa rep >oixcp rrjg xaraöx£vrjg<, £vrQ£jut,hö{hoi-
öav JiQog ro 6vv7]frrjvai 6ia rrjg jiQO£roipaöiag xo^Qrjöai rov Jiv£vpa- 30
226 rixov Xoyov hyyivopevov 6ia rov cpconöpov rov | nv£vparog. hxophvcog 169 r
6rj rov JiQoxuphvov ra Ji£Ql rov Iogöavov övvayovr£g axpißhörepov 134H
rov jtorapov vorjöopev. 6 {h£og roivvv öia Mcoöhcog öiaßißa^ei rov
3 Job. 1, 33. — 6 Job. 1, 28. — 8 Ygl. Matth. 9, 13. — 9 Ygl. Matth. 9, 12. —
10 Vgl. Mark. 1, 4. —13 Matth. 3, 11. — 15 Joh. 4, lff. — 16 Ygl. Ps. 103, 15. —
17 Joh. 6, 53. — 19 Vgl. Joh. 6, 51. 53. — 20 Ygl. Luk. 3, 16. — 21 Luk. 12, 50.
— 23 Ygl. I Joh. 5, 8. — 24 Ygl. Joh. 14, 6. — 25 Ygl. Joh. 10, 7. — 27 Ygl. Hebr.
5, 12. — 28 Joh. 1, 23. — Joh. 1, 28.
1 Vgl. Exod. 14, 22. — 2 Vgl. Jos. 3.-3 Vgl. II Kor. 10, 3.-4 Vgl. Rom. 7,
14. — 6 I Kor. 10, 1—4. — 23 Exod. 14, 11. — 27 Vgl. Jos. 3, 1 ff. - 30 Jos. 3, 5.
10 nach ro2 ist wohl mit V aviu einzuschieben; vgl. C. Cels. IV, 49 [1, 322,
26 K.] in Mt. XVI, 4 [IV, 12, 16 L.] | 22 [jrap’] str. We | 26 e%eiv, v viell. von I Hd.
gestr. | 29 xotq1] rto, corr. V, in dem xaxeivov zum Vorhergehenden gezogen wird
und mit xolq de yojgovoi . . . ’ltjoovq Xeyetv xto Xccm ein neuer Satz beginnt [ xaxei-
vov] xal 'Itjoov? We.
154 Origenes, Johannescommentar. LI, 28
1 Vgl. Joh. 4, 38. — 4 Vgl. Joh. 6, 49. — 5 Vgl. Joh. 6, 50ff. — 10 Vgl. II Kön.
2,1. 8. — 14 Vgl. I Kor. 10, 2. — 15 Vgl. S. 153, 3ff. — 17 II Kön. 2, 9. — 19 Vgl.
II Kön. 2, 14. — 23 Vgl. S. 151, 27. — 25 Vgl. I Kor. 10, 4. (Exod. 17, 5ff.).
corr. V | 25 dlg viell. als Dittogr. z. str., weil in dem Text Exod. 17, 5 ff. davon nichts
steht | 29 aßaxov] aßa, corr. V.
156 Origenes, Johannescommentar. [I, 28
243 fieva Jtegl zcbv jcaga zolq JtoXefzioiq zrjq fteooeßeiaq 7ioza[ia)v. Jtegl
[i'tv ovv Ncufiav yeygajtzat ozc »HXfrev ev ijtjicp xal agfiazL, xal eözrj
y>8jtl d'VQatq oixov ’Efoöaie. xal ajteözeilev :EXiOate ayyeXov Jtgoq
»avzov Xeyojv' Ffogevfrelq XovöacejtzaxLq ev zw ’logöavy, xal ejtLözgeipei
»// öag g öov öol xal xa&agLöOrjö^«. oze xal frvfiovzai Natfzav, ov vowv 5
otl o Iogdavrjq ijfiwv eözLV 6 ajtoXvwv zovq dta zrjv Xejtgav axa&ag-
zovq zrjq axa&agöiaq xal ioifievoq, ovyl de 6 jtgotprjxijq' Jtgotprjzov
244 yag egyov jcefityai eJtl zo ftegajcevov. firj övvielq zoivvv zo zov ’log-
öavov | fieya nvözrjgtov 6 Naifiav tprjöLv' >ßldov drj eleyov ozi jtav- {37g
^zwq e^eXevöezat Jtgoq fih xal özrjöezat xal eJtLxaleöezat ev 6vo[iazt 10
»xvgiov 10eov avzov xal eju&rjöei zrjv yelga avzov ejtl zov zojtov xal
»ajtoövva§£L zo Xejtgov«. zo yag ejti&elvat zijv yelga Xejtga xal
xafragiöat fiovov zov xvgiov fzov Irjöov egyov rjv, ov fiovov eijtövxoq
zw fieza Jtiözewg a^twöavzt »Eav \XeXrjq dvvaöai fze xafragiöat« zo
»Oelco, xa&agiö&?]ZL<r jzgoq yag xco Xoyw xal ?]ipaxo avzov, xal 147R
245 exafragiöihj ajto zrjq lejtgaq avzov. ezi drj JtXavwfievoq 6 Naifiav
xal ovy ogwv oöov aJtoXeijtovzac 01 ezegoc zov 'logöavov jtozafiol
Jtgoq fregajteiav zwv jtejtovdozwv, ejtatvel zovq zrjq Aafiaöxov jtoza-
(.lovq, Aßava xal A>agtpa, leywv' »Ovyl ayafrog Aßava xal <Pagtpa,
y>Jtoza[iol Aafiaöxov, vjteg Jtavza za vöaza ’lögarjX; ovyl jtogevOelq 20
»Xov6o[iai ev avzolq xal xaftagiöih']6ofiai;« wöjteg yag ovöelq aya&oq
ei [ir] eiq o &eoq 0 Jtazrjg, ovzcoq ev Jtozafzolq ovöelq ayafroq ei fzrj 6
Iogdavrjq xal Xejtgaq avalla^ai dvva^ievoq zov /leza Jtiözeojq zrjv
246 tyvyrjv Xovöjievov eiq zov :bjöovv. oifiai de öca zovzov xlaieiv ava-
yeygaep&at jragcc zolq BaßvXcbvoq jzozaf/oZq xa&e^ofievovq zovq (ivrjö&ev- 25
zaq zrjq Uccog' aXXcov yag vdazcov yevöafievoi fzeza zov aycov log-
davrjv oi dia zrjv xaxiav aiyftaXcozevfrevzeq eiq vjiouvtjOiv xal jio&ov
egyovxai zov oixeiov xal Ocozrjgiov Jtozaf/ov. dioneg ejtl zcbv nozaficov
BaßvXcövoq rpaöiv' »'Exei exaiHöafiev«, örjlovoxi dca zo firj dvvaoO-ac
247 özrjvat, »xal exXavöafiev«. xal 6 \Iegefiiaq de eJunXrjööei zolq fteXov- 30
6iv Aiyvjixiov vöa>g ziielv xal xazale'uiovöiv zo eg ovgavov xaza-
ßalvov xal ejtoivvfiov >Trjq xazaßa6ea)q< zvyyavov, zov Aogdavrjv, leycov'
»Ti öol xal zfj oöcp Aiyvnzov zov jnelv vdojg rrjmv, xal zov jiielv
»vdcog Jioxa[iG)v<L; ?j coq zo (Eßgaixov eyei »zov melv vdojg 2cojg«’
negl ov ov vvv jtgoxeizai Xeyeiv. 35
4 ßaoilev Aiyvnxov ist hexaplarischer Zusatz (A, vgl. Field, Hexapla II, 849k
| 6 avzov] avzov, corr. Br | 9 (zov) + Ausgg. nach den LXX | 10 nach noxapov
ist vielt, oov ausgefallen | 11 ngooionov ist wohl zu lesen | 14 (o) -p Pr I 29 axgi-
ßeozegov] sgov a. Ras. M, axgißeozegav^ We.
158 Origenes, Johannescommentar. [1,29
Xg'lVOVÖl Z7JV dxOVa aJCO ZOV XCtTCt Z7JV dixovcc vvv 6h 6 'irjöovg iU£za
za jtgo£^£za(j&£vza fiagzvgia Icoavvov jisqI avzov avzog ßlhüiczai
vjio zov ßajtziözov sQxofievoq Jigog avzov. Jiagazrjgrjziov 6h ozi hx£i
[ihv 6ia zrjv zov Magiag aöJiaöfiov cpcovrjv hbjXv&viav dg za cbza
zrjg ’Ehöaßsz, öxigza zo ßghcpog 'looavvrjg hv zfj xoilia zrjg /<irjzgog, 5
zozs, cbg ajio zrjg (cpcov)rjg, Xafißavovörjg jivcvfia ayiov dEysvezo yag,
■»(prjöiv, cbg rjxovö£v zov aöJiaöfiov zrjg MaQiag rj 'EXiöaßcz, höxigzrjö£v 149R
»to ßghcpog hv zjj xoiXia avzrjg, xal hnlrjod-rj jivcvpiazog ayiov rj
dEXiöaßcz xal av£cpcbvrjö£v xgavypj pi£yalirj xal £iji£v«‘ £v&aÖ£ (6h)'
»BXhnu o ‘Icoavvrjg zov ’lrjoovv hgybficvov jigog avzov, xal Xhyci' ’l6£ 10
»o af/vog zov &£ov 6 aigcov zrjv ajiagziav zov xoö[iov<t' axoryj 6h zfj
jz£qI zcöv xguzzovcov Jigozcgbv zig 7iai6£V£zai xal fi£za zavza av-
254 zojtzrjg avzcöv yiv£zai. ozi /ihvzoi ye dg zrjv [ibgcpcoOiv obcphforjzai
o Iooavvrjg ajio zov £Zi fiogipovfihvov, | zov xvgiov, f ycvojihvov hv 17lv
zpj firjzgl jzgog zrjv ’EXiöaßcz, zco xcxgazrjxbzi zcbv digrjpihvcov ji£gi 15
zov cpcovrjv (Ihv dvai zov Icoavvrjv, loyov 6h zov Irjöovv 6rjlov hözai'
(i£yaXrj yag cpoovrj yiv£zai hv zfj 3EXiöaߣz jtXrjgojd'dörj jtv£V(iazog 140H
ayiov 6ia zov aöjraöfibv zrjg Mag lag, cbg avzrj rj Xh§ig jtagiözrjöiv
ovzcog h/ovoa' »Kal dv£cpcbvrjO£v xgavyrjj (i£yaXrj«: (6rjXovozi rj 'EXi-
255 öaߣz) »xal £ijt£v«. (rj) yag cpoovrj zov aöJzaö(iov zrjg Magiag y£vo(ihvrj 20
hv zoig cbolv zrjg :EXiOaߣz hjtXrjgcoö£v zov ;Icoavvrjv kavzrjg' 6iojz£Q
öxigza o Iojavvrjg xal oiovd özopia zov viov xal Jtgocprjzig rj (irjzrjg
yiv£zai avacpojvovöa xgavyfj (icyaXrj xal Xhyovöa' ^EvXoyrj(ihvrj ov hv
256 »yvvaiQv xal £vXoyrj(ihvog o xagjiog zrjg xoiXiag öov«. rj6rj ovv 6v-
vazai 6rjXog rj(dv yivcoOai xal rj (i£za öjiovörjg jtogda zrjg Magiag 25
dg zrjv ogcivrjv xal rj daoöog dg zov oixov Zayagiov xal o aöjcaöfiog,
ov aöjra&zai zrjv iEXiöaߣz’ iva yag [iczaöcp acp rjg £%£i eg ov övv-
£iXrjcp£v 6vvafi£(Dg zcg \Icoavvrj hzi hv zfj firjzga zvyydvovzi zrjg [irjzgbg
rj Magiaji xal avzqr (,i£zaöcböovzi zf] iirjzgi, ay rjg tXaߣv yagizog
257 Jigocprjzixrjg, zavza jzavza yiv£zai. xal £vloycbzaza ye hv zfj og£ivfj 30
ai zoiavzai oixovofiiai hjiiz£lovvzai, ov6£vog fisya.lov yojgovfihvov vjio
zcbv 6ia zrjv zajiuvozrjza xoiXa6cov xXrj&rj6o[i£vcov. xal hvfra6£ ovv
[i£za zag :Icoavvov (imgzvgiag, Jtgcbzrjv fihv zrjv vjio x£xgayozog teyo-
[ihvijv xal &£oXoyovvzog, 6£vzhgav 6h ngog zovg hg£lg xal Ä£vizag
1 4e] dt], corr. V | 6 (cpa)v)yg] yfjg, corr. Pr, vgl. Z. 4. 20, xgccvyfjq Ferrarius
9 ev&äöe (de)] svS-a de, corr. V | 14 tov2 z. str.? | Nach yevo/usvov wohl etw. aus¬
gefallen; yEvofjhvrjq ev(redgecoc) We | 28 /urjzga] corr. V | 30 ögcivfi] ögivrjv,
corr. V.
I, 29] Buch VI, 49. 50 (30. 31). 159
ßsvoq coq ßsöoq töxijxcoq xal xatv ovx slöoxcov, aXX* rjörj xal oQcofis-
voq i]XG)V xcp xavxcc jzqoxsqov ajzocprjvapsvop. jzQcoxq ovv Tjf/sQa ai 258
150R f-iaQXVQiac ylvovxaz, xal Ösvxsqo, ’lrjöovq JtQoq ’lcoavvTjv SQysxai' xQixy
10 ös söxcoq ö lcoavvrjq ftsxcc övo padzjxmv, svtöcov 3Irjöov jzsQLJtaxovvxi
sIjzcov xö »’lös 6 apvöq xov dsov« jzqoxqsjzsl xovq JtaQovxaq axolov-
dijöac xcp vlcp xov dsov. xal xsxccqx7j dslrjOaq s^sldstv slq xzjv Fa-
hlaiav 6 s^sldcöv Cx]xi]6ai xö ajzoXcoXoq »svqlöxsl <PiXcjijzov xal Xsysz
172i’ »avxcp‘ \4xoXovdsl pot«. (xql)x7] ös ccjzo | xrjq xsxaQxqq, i)xiq söxlv 259
15 sxxt] xcov aQyfjdsv rjpZv xaxszXsypsvcov, ö yapoq ylvsxai sv Kava xrjq
FaXiXaiaq, jzsqI ov slööpsda ysvopsvoc xaxa xov xojzov. JzaQaxijQij-
xsov ös xal xovxo, öxt r\ öiatpsQOVöa Moqlo JtQoq xrjv vjzoÖssöxsqov
140H ’EXiöaßsx SQysxat xal ö vlöq xov dsov JtQoq xov ßajzxiöxrjv, Öl cov
slq xö aoxvov JtQoq xö cozpslelv xovq rjxxovaq xal psxQiöx7]xa docps-
20 lovpsda.
L. (31) 3EjzsI ös JtaQa xco padr\X7j\ :looavvyi jzödsv jzqoq xov ßa- 250
jzxLöxrjv 6 OcoxrjQ sQysxac ov Xsysxaz, xovxo pavdavopsv djtö xcov
Maxdalov yQaipavxoq' »Toxs JtaQayivsxai ö ’lrjöovq ccjzo xrjq raXc-
»Xcdaq sjzl xov loQÖavrjv JtQoq xov 'Icoavvrjv, xov ßccjzxLödrjvai vjz3 av-
25 »xov«. ö ds MaQXoq xal xov xojzov xrjq raXclalaq JtQOösdrjxsv sIjzcov 261
»Kal sysvsxo sv sxslvaiq xalq rjpsQaiq, ijldsv Irjöovq ajzö No^oqsx
»r?jq raXiXaiaq xal sßajzxiöd'ij slq xov ’IoQÖav/jv vjzo ’lcoavvov«.
Aovxäq ös xöv [isv xojzov djzsöcooJzrjOsv, ödsv 'bjöovq SQysxai, JtaQa- 262
ycoQrjöaq xolq slQijxoöLV xöv Xoyov, ojzsq ös ccjz’ sxslvoov ov [isjiadrj-
30 xa^isv avxöq 7)[iaq öcöaOxsi, ajq aQa /isxa xö ßajtXLöfia avxcö jzQoösvyo-
fisvqo avscoyQrj ö ovQavöq, xal xaxsßrj xö aytov jzvsv(ia öoojiaxixcö
slösi coq jzsQiöxsQa. jtaliv xö 3IooavvLjv öiaxsxcoXvxsvaz xöv xvqlov 263
Isyovxa xco öcoxrjQf »’Eyco yQslav syco vjzo öov ßajtxiödrjvai, xal öv
»SQyrj jtQoq fis;« xco Maxdalcp slQTjxöxi ovöslq jzQoösdojxsv, iva ///)
1 Vgl. Joli. 1, 19. — 2 Vgl. Job. 1, 24. — 7 Vgl. Job. 1, 26. — 11 Job. 1, 36.
— 13 Job. 1, 43. — 15 Vgl. Job. 2, 1. — 23 Mattb. 3, 13. — 26 Mark. 1, 9. —
30 Vgl. Luk. 3, 21. — 33 Mattb. 3, 14.
4 i/q] ?), corr. Hu | 5 un’o/iao/uevt], über o Comp, für sv \ 14 ('ZQt)rtj] r//. corr.
Ferrarius | 15 Kccvä\ av a. Ras. | 21 nacli ßanzioz^r + ’lcoävvtjv V | 30 tzoogsv/o-
fievoj] TtQOGEQyofÄSvo), corr. Br (vgl. Luk. 3, 21.); avspyo/ucvio V | 34 xov Dlaxdaiov
eiQt]xöxoq We.
160 Origenes, Johannescommentar. [I, 29
1,29. Kal Leyet löe b auvbg zov &tov u aigtov tz\v daagrlav
70V ZOOjUOV, 5
s>zbv dpvov zbv tva noir\0£ig to jigcoi, xai zbv apvbv zbv Ssvtbqov jiolt]-
y>0£ig zo chiXivov. xcu öcxazov OcpiöaXBcog ji£cpvgaplv)]g £V hXaicp xexop-
5 y>[i£VCp TCO T£TCiQTCp TOV £LV' (xdl ÖJZOVÖfjV TO T£TCCQTOV TOV £iv) OlVOV 260
»TCp ctpvcp ZCp £Vl. xdl TOV d[lVOV TOV Ö£VT£QOV Jl0l7]G£ig TO ÖBlXlVOV XCCTd
y>T)]v ftvoiav zr\v JtQcoTrjv xdi xara zrjv OJiovöpv avzov, jioir]0£ig oöprjv
»£vcoöiag xagjicopa xvgicp , frvoiav £vÖ£X£yiOpov dg zag y£V£ag vpcbv
i>£jzl d'VQcug zrjg oxpvrjg tov pagzvgiov evavzi xvqiov, £v olg yvcoöfri]-
10 »Gopai ooi £X£l coöT£ XaX/joal Ooi. xcu za^opai Ixcl zolg vloig lögarjX
»xcu ayiaö&rjöopai hv do§7] pov xdi dyiaOco zrjv öxrjvrjv tov pagzvgiov«.
152R Jcoia öh hztga d'VOia övvcizai hvÖBXbyiOpov dvai zcp Xoyrxcp vorjzr] r\
Xoyog axpaCcov, Xoyog »ccpvog« ovpßoXixcbg xciXovp£vog apa zcp cpw- 270
Tigcodcu zpv \pvyypv xazaji£pjiop£vog (avzp yctg av dir] 7) hofhvrj tov
15 hvÖ£X£yiOpov 1d'Vöid) xdi JtaXiv hni zbXbi zrjg tov vov hv zolg &£ioz£-
goig öiazgißrjg ava<p£gop£Vog; ov yag ad övvazai öiagxüv zo uvai
hv zolg xgdzzoOiv, ooov xExXpgcozcu 7) ipvyrj övv£^£vy&cu tco yrpvcp
1731' xcu ßctgovvzi öcbpazi. (34) hav Ö£ zig | tflzfi zi hv zolg U£za^v zrjg 271
tco xcu töjtcgag jtoir]0£i o ayiog, p£zacp£g£Zco djio zcbv xazcc zpv
20 Xazgdav zbv Xoyov, ljz£iza xai hv zovzoig axoXov&£izco. xdi
yag hxd 01 hgdg dgypv phv zcbv ftvöicbv jtgoOcphgovöiv zpv zov hv-
ösX£yiöpov, hgrjg Ö£ jrgo zrjg iöji£givpg zov hvÖEXzyiOpov zag xaza zov
vopov Xouidg, oiov Jt£gl jtXpppvXdag p axovoicov p ocozpgiov 7] svyrjg
7] gpXozvjdag 7) Oaßßdzov rj vovprjviag xdi zcbv XoiJtöbv, a paxgov av
25 £17] £jd zov jiagovzog Xd/£iv. ovzco roivvv xai Tjpdg cuto zov Jt£gl 272
rr\g dxövog loyov Ji£jioi7]p£voi zr\v agypv T7]g avctcpogag, og hoziv o
ygiözbg, öialapßavuv ji£gi jiolXcbv xai cbcpdipcozazoov övvrjoopB&a.
142H xcu jzaXiv lv zolg Jt£gl Xgiözov xazaXrj^avzBg £Jtl z)]v olovd tOjczgav
cfjfraOop£v xdi vvxza, £gyop£voi xai £jtl zct Ocopazrxd.
30 LI1I. (35) 3Eav öh zov Xoyov £§£za^cop£V zbv Ji£gi zov öeixvvpz- 273
vov'ltjGov vjto zov Icoavvov xaza zo »Ovzog höziv 6 apvog zov &£Ov
»o cugcov zpv apagziav zov xoopov«, iozap£voi £Jt avz/]v z/jv olxovopiav
zrjg Ocopazixrjg zov viov zov &£ov dg zbv zcbv av&gcbjccov ßiov £Jii-
13 Ygl. Num. 28, 4. — 21 Ygl. Exod. 29, 38. — 21ff. Ygl. Lev. 6, 5. 17. 31 ff. —
Ygl. Num. 15, 25. — Vgl. Lev. 3, lff. Num. 6, 14. — Ygl. Lev. 22, 23. — Vgl. Num.
5, 15. 18. — Ygl. Num. 28, 10. — Ygl. Num. 28, 11. 31. 29, 6. — 31 Joh. 1, 29.
143 H »devzoi ipvyal enXavy&yöav«. pefiagzvgT^zat de xal naga zolq e&veöiv 279
ot i noXXoi ztveq, Xotfuxaov evöxyxpavzcov voöygdzoov, eavzovq öcpayia
vneg zov xolvov nagadedooxaoiv. xal nagadeyezca zav& ovzcoq ye-
yovevai ovx aXoycoq niOzevöaq zalq iozogiaiq o niözoq KXypyq, vno
o IlavXov [lagzvgovpevoq Xeyovzoq' »Meza KXypevzoq xal zcov Xotnoov
»övvegycbv /lov, oov za ovopaza ev ßißXqo ^corjq«. zyv opoiav de eyei 280
anepcpaGiv naga zoo freXovzi zoov zovq noXXovq Xavd avovzoov pvOry-
gicov xazyyogelv xal za negl zcov kilagzvgoov ngoözezaypeva' evdo-
xovvzoq zov &eov päXXov ypaq dvade^aödcu naöaq yaXenoozdzaq
10 aixiaq ev zco opoXoyeiv avzov zyv freiozyza, yneg dnaXXayyvat zcov
zoöovzoov vopiqofievcov xaxcbv ngoq ßgayvv ygovov, Xoycp övvnegc-
evey&evzaq zoo freXypazi zoov eyd'gcov zyq aXydelaq. xazaXvOtv ovv 281
vopiGzeov yiveodai dvvapeoov xaxonoicbv dia zov (Xavazov zoov dyioov
pagzvgoov, olov zyq vnopovyq avzcov xal zyq opoXoyiaq zyq peygi
154R frctvazov xal zyq eiq zo evaeßeq ngo&vpiaq dpßXvvovöyq zo o^v zyq
exeivoov xaza zov naoyovzoq enißovXyq, doöze apßXvvopevyq xal
azovyöaöyq zrjq dvvapecoq avzcov xal ezegovq nXeiovaq zcov vevrxy-
174 r fievcov avieodat eXev&egovpevovq zov ßdgovq, ov ai novy gal dvvapeiq
emxeipevai ecpogzi^ov xal eßXanzov. aXXa xal ol na&ovzeq dv, fiy 282
20 azovyüavzcov zoov evegyyöavzcov eiq ezegovq za yeigova, ovxezi ne-
guiijizovöLV zco nad-ei, vrxyöavzoq zov zyv zoiavzyv {Xvoiav ngoöa-
yayovzoq zyvde zyv dvzLxetpevyv dvvay.LV, ooq ei ano /tegovq eygyodp7]v
eixovi ygyoipco ngoq za ngoxelpeva zoiavzrj' ozi (Jo) dvaigoov zo
ioßoXov 7] xazaxoipi^oov encpdy y dvvapec zivl xevcbv avzo zov iov
25 noXXovq evegyezel zoov vözegov neiGopevoov zt an avzov, ei fi?}
avr\gr\zo 7] xazaxexoifuözo 7] zov iov xexevcozo. ei de xal zcov Ö7]y- 283
ftevzoov zlvI cpavegov yevoizo negl zrjq enl zco örjyfiazi ßXaßijq
anaXXayXjq, ei evazeviOai anofravovzi zoo ßXaxpavzi, r/ emßai\7 vexgov,
7] ecpatyaizo ze&V7]xozoq, 7] yevöaizo [tegovq zov de, yevoiz5 dv xal zcö
30 ngonenov&ozt iaöiq xal evegyeola ano zov zo ßXaipccv dv?]g7]xozoq.
zolovzov zt dy voyzeov zog davazcg zoov evöeßeözazcov fiagzvgoov
vjco 'EXXrjvcov ov paxijv Löxbgijxai, raös (6h) xaXcbg jc£gl xcbv pag-
TVQCOV £LQ7]T(U JC£grxa&agjLiaXCOV TOV XOÖfZOV yiVOpivCOV, XCtl »JCaVXODV
»ji£QLiprjiua« Xcyophvcov 6ia xavxa xcbv djcoöxoXcov, xt vjcoXijJtxhov
xal jcijllxov ji£q'l xov dpvov xov d£ov 6ia xovxo dvophvov, iva agq
apagxiav ovx oXlycov, dlE 6Xov xov xoöpov, vjchg ov xal jc£jcov&£v; 5
xav yag »xig dpagxrj, jcagdxlijxov lyop£V Jtgog xov Jtaxhga 'bjöovv
»Xgiöxov Ötxatov, xal avxog cXaopog loxtv ji£gl xcov apagxicbv rpicbv, 155 R
t>ovx f £jtl xcbv 7]f/£X£gcov 6h povov aXla xal jt£gl oXov xov xoöpov«'
Ijtsl ■»Oojxrjg loxtv jcdvxcov avdgcbjccov, /caXtOxa juöxobv« o »£^aX£hpag
»to xafr* fjpcbv y£igoygacpov« xcg havxov al’paxcxal agag avxo Ix xov 10
phöov, iva [ir)6h ryvrj xav djcah]l£ipp£vcov xcbv auagxrjpaxcDV £vgiöxrj-
xai, xal »jrgoörjXojöag xcb öxavgcb«* og »djt£x6v6ap£vog xag agyag xal
»xag l^ovöiag löcr/paxiocv lv jcaggrjöia dgiapßcvöag« lv xcb ^vXop. xal
fragg£tv yovv d'lißopcvot lv xcb xoGpcp 6i6aöxbp£d'a, xr\v alxiav xov
fraggclv pavdavovX£g xavxijv £ivcu, xo v£vixr\6&ai xov xoöpov xal 15
6i]Xovbxi vJcox£xay&at xcb vrxrjöavxt avxov. 6ia xovxo jiavxa xd
Ifrvrj dv£&£vxa | djco xcbv jigox£gov Ijtixgaxovvxcov 6ovX£vovOiv avxcb, I74v
oxt »Iggvöaxo jcxcoyov Ix 6vvaöxov« 6ia xov 16lov Jta&ovg »xal jchvijxa,
287 ov% vjtrjgysv ßorjdog«. ovxog 6?] o Ocoxrjg xajcuvcböag övxocpavxpv
6ta xov lavxov xsxajt£LVcox£vai} Ovvjcagapcvcc xcb vorjxcb tjXlco jcgo 20
xrjg Xai.ucgoxd.xrjg IxxXrjöiag, xgojirxcbx£gov GcXrjvrjg Icyopevrjg, xvyya-
vcov y£V£cbv y£V£alg. avsXcbv 6h 6ia xov jtd&ovg xovg jcolcpiovg o
lv jcoXhfico 6vvaxog xal xgaxaiog xvgcog xafragöiov öcopcvog xov ajco
fiovov xov Jiaxgog avxcb 6o&rjvca lütt xolg dv6gaya^r\paOiv 6vvapevov,
xcoXv£L avxov aipaöfrat xrjv Magiav Xhycov' »Mrj pov ajcxov, ovjcco 25
»yag avaßdßrjxa Jtgog xov jcaxhga ** aXXa Jiog£vov xal Euch xolg
»d6£Xcpolg pov IIog£vopaL jcgog xov jcaxhga pov xal jcaxhga vpcbv xal
&£ov [iov xal &£ov v{U(bv«.
288 LVI. c/Ox£ 6h jcog£V£xat vixjjcpogog xal xgojcaiocpogog p£xd xov
Ix v£xgcbv dvaöxavxog Ocbpaxog (jccog yag aXXcog 6u voüv xo » Ovjcoj 30
»avaßißrjxa jcgog xov ucaxhga pov;« xal xo »IIog^opaL 6h jcgog xov
1 zciös de)] zä de, corr. Pr | 8 ovx lnl\ ov negl wohl richtig, vgl. u. 59
[S. 168,24]; Griesbach, Symbolae crit. II, 607. Tregelles z. d. St. | 26 Die Form des
Citates ist ausser Parallele; nach Ttazlga fügt Origenes sonst /iov bei (mit cALXz/
rel.) vgl. Zeile 31. de or. 2 [II, 350, 29] in Mt. XVII, 36 [IV, 171, 3]; doch fehlt
(.iov auch X, 37 (mit BxD) [ a/lä nogevov statt nooeiov de liest Syr. sin; viell. ist
es, wenn de mit A fehlte (vgl. XXXII, 30 gegen XIX, 5), stilistische Glättung.
I, 29] Buch Yl, 55—57 (37). 165
1 Jes. 63, 1. —4 Ps. 23, 7.-7 Jes. 63, 2f. — 10 Gen. 49, 11. — 11 Mattli.
8, 17; vgl. Jes. 53, 4. - 13 Ygl. Joh. 1, 29. - 15 Luk. 12, 50. - 20 Joh. 20,
17. — 23 Ygl. Z. 6ff. — 24 Gen. 49, 11. — 26 Ygl. Joh. 15, 1. — 27 Ygl.
Ephes. 4,8; Ps. 67,19. — 28 Ygl. Act. 2, 3. — 29 Ygl. Ps. 33,8. — 34 Ygl. Mark. 2, 16.
Jtivtiv, xal jcagtytiv tavxov xovg Jioöag xolg öaxgvoig xrjg ptxavoov-
o?]g apagxcoXov, xal ptygt ftavaxov xaxaßaivtiv vjthg aGtßmv, ovy
agjiaypov rjyovptvov xo tivai löa &t<p, xal xsvovv tavxov xrjv xov
295 öovXov lapßavovxog /logcprjv. xavxa öh Jtavxa hjuxtloov palliov xo
fttfojpa xov jtaxgog xov jtagaöövxog avxov vjthg aGtßcbv hjitxtXti rjjttg 5
xo tavxovr o phv yag Jtaxrjg aya&bg, 6 öh Gcoxzjg dxcbv X7jg ayado-
xrjxog avxov. jtavxa öh xov xoGpov tvtgytxcbv, hjttl &tög hv Xqlöxcq
xoGpov xaxaXXaGGtc tavxcp, jtgoxtgov öia x7jv xaxiav hydgbv ytytvrj-
utvov, oöcp xal xai-ti xd tvtgytxovptva tvtgytxtl, ovx a&gocog lap- 146H
ßavcov vjiojioÖlov xcov jtoöcbv jtavxag xovg hydgovg’ ItytL yag avxcp 10
o Jtaxrjg xca xvgicp hxaöxov rjpcbv’ »Ka&ov hx öt^Lwv pov, tcog av &cb
296 »xovg hy&govg oov vjiojioÖlov xöov jcoögov gov«. xal xavxa ylvexac
tcog o toyaxog hy&gog, o davaxog, vjz5 avxov xaxagyrj&fj. hav öh xo 157 R
vjioxaGGtG&aL xcp ygLGxcp vorjGcoptv o xi jtox3 tGxLV [lahöx hx xov
y>Oxav öh avxcp f jtavxa vjtoxayyj, xoxt avxog ö viog vjtoxayijGtxat 15
»reo vjtoxa^avxi avxcp *j* jtavxa«, d^icog xrjg ayadoxrjxog xov xcöv
oXcov &tov vorjGcoptv xov apvov xov &tov aigovxa X7jv dpagxiav xov
xoGpov.
297 LVIII. Ov jtavxcov öh rj apagxia vjto xov apvov aigtxat, prj
aXyovvxoov pcjöh ßaoavL^optvcov tcog ag&fj. axav&ai yag ov povov 20
tvöjtagtlöai aXXa xal hjttJtoXv gt^coiß'tl^GaL hv xcüg ytgGlv Jiavxog xov
öia x?jv xaxiav ptdvG&tvxog xal xo vrjcpttv ajtoXcoXtxoxog xaxd xo
hv IIagotpiatg tigrjptvov' »’AxaviXat tpvovxai hv yeigl xov pt&vGov«,
oöov jiovov hvsgyaGovxai xcp xd xotavxa cpvxa dg xo tavxov Gcöpa
xrjg Tpvyrjg Jtagaötgaptvcp xi ötl xal Ityttv; xaxaxprjfrrjvaL yag vuto 25
xov xopcoxtgov jcaopg payalgag öiGxopov | Xoyov £ciovxog fttov xal 175v
tvtgyovg xal xavGxcxooxtgov jtavxog jzvgog dvayxrj xov hjtl xoGovxov
tLg ßafrog xrjg tavxov Tpvyrjg xrjv xaxiav ycogrjGavxa, cbg ytvtGfraL av-
298 xov yrjv axav&ocpogov. xal ötrjGtL hjil xrjv xoiavx7]v \pvyr\v Jitp<f>&7)vai
xo tvgioxov xag axav&ag jtvg, xal ptygt avxcbv Gx7]Goptvov öia xrjv 30
7 Vgl. Joh. 5, 39. — 8 Matth. 5, 13. — 12 Matth. 24, 12. — 15 Luk. IS, 8. —
18 Joh. 1, 29. — 23 I Joh. 2, lf. — 27 I Tim. 4, 10. — 30 Joh. 1, 29. —
31 Vgl. Matth. 11, 9.
X X- 5f v/ w w X* # * X X X X- w X # ‘X vf X* X X X X X X X X* X* X X X
10 X X X •;/ X X X X* X* w “X* w X X X X X X X X X X X X X X X X X X X
5 Vgl. Phil. 2, 7,
1 achtem] aCh(jux to, corr. V | 2 eitiev av] eltzelv avzö, corr. B j 7 Der Schluss
fehlt, wie der Anfang v. Buch X. Wahrscheinlich war in der Urhandschrift ein Blatt
herausgerissen.
I T2N EI2 TO IvATA 176v
»xal eyyvg rjv xo naöya xobv dovöaicov, xal aveßr\ eiq ‘iegoöoZvfia t o
ßlrjöovq. xal evgev ev xeo iegcp xovg ncolovvxaq ßoag xal ngoßaxa
»xal negLözegaq xal xovg xeg[zaZL6xaq xafhjfizvovq, xal noLrjöag f cbg 149 H
»cpgayeVuov Ix öxolvlojv jtdvxaq egeßaZev ex xov iegov xd xe ngoßaxa
»xal xovg ßoag, xal xcbv xoXXvßLöxcov e^eyee s xd xeg^iaxa xal zag
»zgane^aq dveöxgetye, xal xolg xdg negLözegaq nmlovöLV einer• "Agaxe
»xavza evzevfrev, nynoLeZxe xov oixov xov naxgog fiov oixov e/inogiov.
»tot£ efivrjöxhiöav ol {.la&rjzal avxov, oxl yeygafifxevov eöxlv oxlcO C,rjlog 10
»xov oixov Oov xaxacpdyexai f/e. dnexgidrjöav ovv oi :lovöaZoL xal
»einav avxcb' Ti 07][ieZov öeLxrveig r^ur, oxl xavxa noieZg; dnexgid7]
ßlrjöovg, xal eine* Avöaxe xov vaov xovxov, xal ev xgiolv 7<jiuegaLq eyegeb
»avxov. dnexgidrjöav ovv oi ’lovöaZoi' Teööegaxovxa xal eg exeöLV
»cpxoöofzrj&T] o vaog ovxog, xal ov ev xgiolv rjiiegaLq eyegeZq avxov; 15
»exeZvog öe eZeye negl xov vaov xov Oojfzaxog avxov. oxe ovv yyegdrj
»ex vexgebv, efivrjödrjöav oi nadrjxcä avxov oxl xovxo eleys, xal eni-
»öxevöav x(] ygacpy xal xeo loyco ov einer 6 :Irjöovg. cbg de ijv ev xoZg
»IegoöolvuoLg ev xcö naoyct ev xfj eogzjj, enioxevoav eig xo ovofia av-
»xov nollol, decogovvxeg avxov xd Orj[ieZa a enoier avxog de o :Irj- 20
»oovg ovx eniöxeyöev eavxov avzoZq, ÖLa xo avxov yivcboxeLV navxag
»xal oxl ov ygeiav eiyev, iva xcg fiagzvgrjöq negl avdgcbnov, avxog ydg
»eyivcoöxe xi rjv ev xeo avdgcbncg«.
1 Job. 2, 12—25.
Überschrift: xeov eiq xov xazä ’lojävrjv evayyeZiov i^yi^oeig xöfzog l | 1 — 23
der erklärte Textabschnitt ist nicht von Origenes vorgestellt worden (s. S. 171, 12).
Wahrscheinlich hat man damit den Anfang des Buches, der zugleich mit dem
Schluss von B. VI verloren gegangen war, ersetzen wollen | 5 log hat Orig, nicht
im Text gehabt (mit ABs< u. A.) vgl. u. c. 15. 30 u. ö. | 20 noXZol v. 1 Hd.
tt. d. Zeile; im Bibeltext d. Orig. (XXVIII, 44) und d. Hss. noW.oi enioxevoav eig
xd ovoyia avxov | 23 xl aus xig corr.
II, 12] Buch X, 1. 2. 171
12 Joh. 2, 12. — 16 Vgl. Matth. 4, 12ff. — Vgl. Luk. 4,14f. — 18 Vgl. Matth.
4, 12. Mark. 1,14. — 21 Matth. 4,11—15. — 27 Matth. 4,17. — 29 Mark. 1, 13-15.
1 Am Anfang ist ein Blatt verloren gegangen; man wird es durch den vor¬
stehenden Textabschnitt ersetzt haben s. z. S. 170, 1 | 14 speivav las Orig., vgl.
c. 9. u. BitLX 33 al. | 19 ahiav\ Endung von junger Hd. a. Ras. compendiarisch
geschr. | zo\ reo V | 24 Orig, las Navaga | 26 nach Zaßovktbv ist viell. xal za hgijq aus¬
gefallen | 28 die Stelle lautet S. 180, 30 wie hier, aber u. c. 10: i/yyixev >j ßaoikeia zCov
ovgavcbr, wie Syr. Cur. Sin.; das ist der Text des Orig.; den gewöhnlichen Text,
der hier steht, schrieb der Copist aus seinem Exemplar ab, da Orig, die längeren
Citate nicht mit zu dictieren pflegte.
172 Origenes, Johannescommentar. [II, 12
ysltoov jisqI xcöv xotovxcov laßslv, xal xovxo rjptv Xsxxsov. soxoo 152 H
Xtoi JZQOXStpSVOV ßlsjtovdt TCO JIVSVpaxt XOV &SOV xal XOVQ XOVXOV
JtQoq Tovg aytovq Xoyovq, xr\v xs JtaQovoiav, rjv jzaQSöxtv avxolq
s^aLQsxotq xatgolq xr\q JiQOXOJir\q avxcöv sjitcpatvopsvoq, JtXsoOtv ovOtv
xov aQt&pöv xal sv ötacpoQOtq xojzotq, ovy opostöslq xs Jiavxi] svsq- 5
ysoiaq svsQysxovpsvotq, sxaöxco iöta ajtayyslXat a ßXsjist xcp jivsvpaxt
jteqI xov dsov xal xcöv Xoyoov avxov, xcöv xs JtQoq xovq aytovq sp-
cpavstcöv, ojöxs xovös psv jcsqI | xcövös xcöös xcp ötxatqD xaxa xovös 178r
xov xojiov Xsyopsvcov vjtb &sov xal jcQaxxopsvcov ajiayyslXstv, xovös
6s jisqI xcöv sxsqco ygpöpcpöovpsvcov xal sjitxslovpsvcov, xal aXXov 10
jtSQi xtvoq xqlxov jtaga xovq jiQostQTjpsvovq övo ftslstv r\paq ötöaöxstv'
söxco ös xtq xal xsxagxoq xo avaloyov xolq xqloIv jisql xtvoq Jtotcöv'
OvpcpsQtö&coöav ös oi xsOOagsq ovxot jtsql xlvcqv vjto xov jivsvpaxoq
avxolq vjtoßaXXo psvcov aXXrjXotq, xal jisqI sxsqojv sv oltycp JtagaX-
Xaxxsxcoöav, cböxs sivat xotavxaq avxcöv xaq ötr\yr\Ostq' cocpd-rj o &sbg 15
xcoös xaxa xovös xov xatobv sv xcoös xcö xbjzco, xal xaös avxcö jis-
jtoltjxsv ovxcooi, avxcö sjitcpatvopsvoq xotcöös xco öyrjpaxt, xal syst- 164 R,
16 Qaycbyrjösv (slq) xovös xov xojiov, sv&a Jisjtotrjxsv xaös. o Ösvxsqoq
xaxa xov avxov xolq slQrjpsvotq ysyovsvat Jtaga xco jiqoxsqg) ygovov
sv xtvi Jiolsi ajiayysXXsxco xov &sov cbcp&at, cp xal avxoq vosl, xtvl 20
ösvxsqco ovxt sv jioXv ajisoyotvtopsvcp xojiop Jiaga xov xojiov xov xov
jiqoxsqov, xal txsgovq Xoyovq avaygacpsxco xaxa xov avxov xmiqov sigfj-
o&at co xaxa xpv vjio&sglv siXpcpapsv ösvxsqco. xa ös jzaQajcXrjGta
17 jisqI XOV TQLTOV xal xov XSXaQXOV VOTjXSOV. GvpcpsQsG&coGav ÖS, coq
jtQOstQrjxapsv, ovxot xa aXp&rj cutayysXXovxsq jisqI xov &sov xal xoov 25
JtQoq xLvaq svsQysötcbv avxov aXXrjXotq sjtt xtvcov ajrayysXXopsvcov
vjz’ avxcöv öu)yi]OscDV. öo^st xoivvv xco tGxoQtav sivat vopt^ovxt xpv
xovxcov yQacpr\v, i) öta sixovoq ioxoQtxrjq jtQÖofrotT* av JtaQaöxrjoat xa
jtQaypaxa, xal xov &söv vjiolaptßavovxt xaxa jrsQtyQatprjV sivat sv
xojtcp, pt) övvapsvov (sv) xco avxcö jzlstovaq savxov spjiotr[Oat <pav- 30
xaotaq jilsiootv sv jzXstoötv xojtotq xal jilstova apa Xsystv, aövvccxov
sivat aXpd'Svstv ovq vjts&sprjv xsööaQaQ, xco aövvaxov sivat sv xcöös
xtvt xcö xsxaypsvcp xatQcö xov d-sov sivat, axs xal xaxa JisQtyQacppv
avxov vsvorjpsvov sv xojiop sivat, xal xcöös xal xcöös Isystv xaös xal
xaös, xal Jtotslv xaös xal xa xovxotq svavxta, xal cpsgs sijislv xa&s- 35
^ogevov agct xal eGzcbza eivac, ei 6 gsv zegde zcp xaigg) Xeyoi avrov
eGzcbza zade ziva eig?]xevar g nenoir\x,evai ev zegde reo zojrog, o de
xafte^ogevov.
153 H Y. (4) °QGjreg ovv ejrl zovzcov, obv vjrefreggv, exXgcp&elq o vovq 18
5 zebv Igtoqlxoov, xaQa^TVQi ßovXrjd-evzeov r\gaq dida^ai ree vjto zov vov
avzcbv Tefrecogrjgeva, ovdegiav av evge&eirj eycov dtacpeoviav, ei oi
zeGGageq euer Gocpoi’ ovzoo vogzeov xal ejrl zdbv zeGGagcov eyew ev-
ayyeXiGzcöv xazayggGagevcov /tev jroXXolq rcbv xaza ro regaGriov xal
jragado^ozazov zrjq dvvagecoq ’lrjGov jrejrgaygevoiq (de) xal eigrjgevoiq,
10 eGfr’ ojtov xal jrgoGvcpavavzcov zg ygaepig gezee Xegecoq ooGJcegel aiGfh]-
rov to xad-agcbq vogzebq avrolq rezgavoogevov. ov xazayiveoGxoo de 19
jtovxalro ebqxaza zrjv iGzogiav ezegcoqyevbgevov jrgoq zo ygrjGigov rov
178V (zov)zeov gvGzixov Gxojtov gezazi&evac jecoq avrovq, eoGze eijtelv zo
165 R (zegde zog) zo\jrog yevogevov cbq ev ezegeg, r\ zo ev zegde reg xaigcb
15 cbq ev aXXeg, xal zo ovreool aJiayyeXXogevov geza zivoq JtagaXXayrjq
avrovq jrejroirjxevar. jtgoexeczo yag avrolq ojtov gev eveyebger ah]- 20
&eveiv jrvevgazrxcbq agee xal Gcogaztxcbq, ojtov de gr\ evedeyezo agepo-
zegcoq, Jigoxgiveiv zo jrvevgcczixbv rov Gcogazrxov, Gco^ogevov jroXXa-
xiq zov alrjd'ovq jrvevgaztxov ev zog GcogazTXcb, coq av eijroc ziq,
20 ipevdec' cbq ei xal ccjto zXjq iGzogiaq Xeyotgev ozi o laxcbß cpaGxcov
reg ’lGaax' yßEycb IiGav b jrgcozbzoxbq Gov vioq« xaza gev zo jrvev-
gazexov rjXrjfrevev gezaXaßcbv zebv jrgcozozoxicov r]dr\ ev reg adeXcpog
jragajroXXvgevoov, xal dta zr/q GzoXrjq zebv ze egrepioov deggazeov zov
et-co&ev yagaxzriga zov Hoav avaXaßebv xal yevogevoq X^Q1^ TV$
25 aivovGgq zov &eov cpcovrjq ’Hoav, iva x™Qav Xaßr\ jrgoq zo evXoygfrtj-
vat vGzegov o :Hoav. zayce yag ei grj gvXoygzo :laxcbß coq IlGav, ovx
av ovde ÜGav xaft* eavrov de^aGd-ar zgv evXoyiav oloq ze gv. xal 21
o ’lrjGovq zoivvv jroXXa eGztv zalq ejuvolaiq, cbv ejcivoicbv eixoq zovq
evayyeXtGzaq diacpogovq evvoiaq Xagßavovzaq, eG& oze xal Gvgcpego-
30 gevovq aXXrjXoiq jeegi zeveov avayeygacpevat za evayyeXia* olov aXt]-
&eq eijrelv za cbq jrgoq zrjv Xegcv avzixeigeva jregl zov xvgiov jjgcbv,
00
ozi »yeyovev ex Aaßid«, xal »ov yeyovev ex Aaßid«. aXg&eq gev yag 2‘
zo »Teyovev ex Aaßid«, cbq xal o ajroGzoXoq cpr\Gi' »Tov yevogevov
»ex GJreggazoq Aaßid xaza Gagxa«; ei zo Googazcxov avrov exXaßoigev'
35 tyevdeq de avzo zovzo, ei ejrl zgq fleiozegaq dvvagecoq axovotgev zo
21 Gen. 27,19. — 22 Vgl. Gen. 25, 31. — 23 Vgl. Gen. 27, 16. — 33 Röm. 1, 3.
167R aG&evrjg cov Xeyer »Tig*'yag cpr\Giv(aGfrevel xal ovx aGfrevöb;« oxs
öh gvgexai xal jcgoGcpogav JcgoGcpegei // xov Ti^ofreov jcegixefivei,
lovöalog yivexai' oxe öh :'Afrrjvaioig cprjoiv »Evgov ßcofiov ev cp
»ieyeygajcxo AyvcoGxcp frech’ o ovv dyvoovvxeg evGeßelxe, xovxo eycb
»:xaxayyeXXco vfilv«' xal xb »cQg xai xiveg xcbv xafr' vfeccg jcoir\x6bv
20 »eig?jxaGiv' Tov yag xal yevog eofiev«, xolg dvopioig cog ävofiog yive-
xat, evGeßeiav lagxvgcbv xolg aGeßeGxaxoig xal xcp eijcovxi' »Ex Aiog
»agycofeefra’ xov yag xal yevog eGfiev« xaxaygrjGa^uevog Jcgog o
eßovXexo. xaya ö eofr ojiov xolg fip lovöaioig (uev) vjco vbfiov öh
vjco vbfiov yivexai.
1 I Kor. 2, 15. — 3 Röm. 7, 15. — 5 Vgl. II Kor. 12, 2ff. — 6 II Kor. 12, 5.
— 7 Vgl. I Kor. 9, 20ff. — 14 I Kor. 7, 6. — 15 II Kor. 11, 29. — 16 Vgl. Act.
21, 24ff. — Act. 16, 3. — 17 Act. 17, 23. — 19 Act. 17, 28. — 21 cf. Aratus, Phaen. 5.
— 28 Joh. 1, 41 f. — 30 Matth. 4, 18f.; vgl. Mark. 1, löf. — 33 Vgl. Joli. 1, 14.
1 Ygl. Joh. 1, 2. — 3 Ygl. Joh. 1, 39. — 6 Matth. 16, 18. — 8 Ygl. Joh. 3, 22.
4, lf. — 13 Ygl. Matth. 4, 12. — 21 Ygl. S. 172, 28. — 22 Ygl. Joh. 2, 12. — 23 Ygl.
Lagarde, Onomast. p. 193, 27: Kagpavaov/x xtof^rj nagaxlrioetoq. Armen. Onom.
Kapharnaum: Landgut der Auswanderung {nccgexyMaeoq, TtaQaxXLoewqT) 31 Ygl.
Joh. 2, 12.
20 xaxa] xal ä, corr. Hu | 26 nXrj&ei verdorben; naQaxXrjGewq^ We, Xevxto?
Pr | 28 rj] xal? We | vrpeXrjGo^evovq^ We | 33 onJs? We.
II, 12] Buck X, 8—10 (6—S). 179
2 Vgl. c. III (2)ff. — 9 Vgl. Jok. 2, 12. — 13 Jok. 2, 12. — 15 Mattk. 28, 20.
— 18 Mattk. 28, 20. — 20 Mattk. 28, 20. — 23 Jok. 2, 12. — 20 Mattk. 28, 20. -
32 Vgl. Gal. 6, 14.
zolg yEVOfxivov xov Itjoov hgovötv xo »Ovxhxt £eö tyco, Cfj de ev k/iol
»XgtÖTOq« Xal TO »El 6oXtfl7jV tyjXEZXE XOV EV EjXOt AaloVVXOq %Ql-
46 öxoi3«. xavxa 6h IhyoptEV XTjgovfiEVTjg Jtcog I6ia xal xijg Jtagtöxaörjg
Ex6oyr\q xo »Jtaöag xag fjfiigagt llyEOftat xag »ecog övvxElEtag xov
»alcovog« xaxa xa Icptxxa x?j äv&gcojtivy cpvöEt xaxalaßslv Ixi evxav&a 5
xvyyavovöty löxiv yag xal Ixdvifjg xrjg hgjirjVEtag xrjgovfjEVTjg EJttöxrj-
öat xco »e/cd«, tva 6 tuhv Ecog X7]g övvxEldag pt£xa xcov ajtoöXEllo-
fievcov [ia&r}T£V£LV Jtavxa xa Ed'Vij fj o XEveoöag £avxov xai xrjv xov
47 6ovXov ptogcpr\v Xaßcov coöjceqeI de xovxov £X£Qog £v xfj xaxaöxaöEt
cov xfi Jtgo xov xEvcoöat havxov ptExa xfjv GvvxElEtav xov atcovoq ys- 10
v?]xo:t fi£xa xovxcov, Ecog vJto xov JiaxQoq »t£i9coöt« | jtavxEq »ot sy&goi 180^
»avxov vjtojtoötov xcov jto6cbv avxov«, [i£xa xavxa, oxe Jtaga6i6coötv
6 vVog xr\v ßaöilEtav xco Deco xal Jtaxgi, xov jtaxgog Igovvxog avxoZg 170R
to dlöov iycb [IE& vpwv dfu«* jioxeqov de Jtaöag riphgag ecog xov6e
xov ygovov, ?] ajzlcoq Jtaöag xag TjpEgaq, 7] ov6e jiaoag alla Jtaöav, 15
EVEöxat öxojieIv xco ßovlopEVcp. vvv yag rjpaq ovx aJtatXEZ xa jzqo- 158H
xEtpEva Ejtl xoöovxov jtaQExßrjvai xov Xoyov.
48 XI. (9) cO [ievxol y£ \HgaxUcov xo »Mexci xovxo xaxeßrj dg
» Kacpagvaovpt avxog« ötrjyovptEVoq a XXtj g jtaltv otxov o pt aq ag-
yrjv cprjöt öijAovö&ai, ovx agycöq xov *Kax£(ß7if)« EigrjpEVOv 20
xai cpr\öt xr\v Kacpagvaovp öijpalv elv x avx a x a Eöyax a x ov
xoöpov, xavxa xa vXixa Etg a xaxrjX&ev' xal 6ta xo avot-
xelov, cprjöiv, Etvat xov xojzov ov6h JiEJiot7\x.oog xt XEysxat
49 ev avx7j 7j lElaXrjxcoq. et fihv ovv prjöh ev xotg XoutoZq Evay-
yElioig jcEJtoirjxcog xt ?} lElaXrjxcbq ev xfj Kayagvaovfi 6 xvgiog 25
rjficöv avEyiygajtxo, xaya av EÖtöxa^afiEv JtEgt xov jtagaÖE^aödat
50 avxov x7jv Eg^tijvEiav. vvvt de o (iev 6IaxfraZoq xaxaXtJtovxa
cprjöi xov xvgtov r/ficöv xrjv Navaga lldovra xaxcpxrjXEvat Etg
Kacpagvaovpi xr\v jcaga&aXaööiav, xat aJto tote agyrjv xov xrj-
51 gvööEtv jtEJtoirjödat Uyovxa' »Metavoeite, rjyytxEV yag rj ßaötlda 30
»tcbv ovgavcöv«. o de Magxoq ajto xov Jtgog xov 6iaßoXov jiel-
gaöftov, {JExa xo jtaga6o&rjvat xov Icoavvtjv ajtayysXXEL Tj[iZv Etg
X7jv raXtlaiav xTjgvööovxa xo EvayyhXtov xov üeov EXrjlv&Evat
xov xvgtov xal fisxa xrjv etg ajioöxolr\v Ixloyr\v xtnv xEööagcov
altlcov »ElöJtogEVOvxat etg Kacpagvaov[i' xcu Ev&vg xoZg öaßßaötv 35
1 Gal. 2, 20. — 2 II Kor. 13, 3.-4 Vgl. Matth. 28, 20. — 7 Vgl. Matth. 28, 20.
— 8 Phil. 2, 7.— 11 Vgl. Hehr. 10, 13 (Ps. 110, 1). —Vgl. 12 I Kor. 15, 24.— 18
Joh. 2,12. — 27 Matth. 4,13. — 29 Matth. 4,17. — 31 Mark. 1,13 ff. — 35 Mark. 1, 21f.
0 vtog statt aytog gegen alle Hss. und u. XXVIII, 13 (15) | < tljfAO-e] igijkS-sv vgl.
Z. 8 | 11 zedsgaTtsveoO-at | 14 dg] ex, corr. V | 18 oot] ov (vgl. Al XII) | 22 fter>:
zavxa] ßezavxa M, pexa xovxo V, pex' avxa Ausgg. 24 inexiLtyoag 2(> ao&evovvrag]
aod-evttav (t a. Ras.) M, aoO-evetg (g a. Ras.) V; corr. Hu nach 1.
1S2 Origenes, Joliaimescommentar. [II, 12
2 nvl reo rÖTtoj, corr. Ausgg. | 4 nov ööqeäv firjdhv av ijvvxtrat, corr. Br
11 Gr/offcovwg] avfxcpcovoLq M, Gvpapcova V, corr. Br | 20 VTtedEi^dfie&a] vTtedeZä/ue&a,
corr. Br; vTiedei^apiev V | 22 nagexaXeGavTa \ zov tozotcov | 25 /oiqlov] 1 a.
Ras., ycoQtbv V vgl. S. 150, 20 | 28 (xal) + We.
Buch X, 11—13 183
II, 12.13] --> — - (9—11).
-
14 Vgl. Joh. 4, 24. — 17 Exod. 12, 1—3. — 22 Exod. 12, 11. — 2(> Exod.
12, 26 f. — 29 Exod. 12, 43. — 31 Exod. 12, 48.
rov zgojiov stgrjpsva' > »Tag vovfirjvtag vficov xcd za Gaßßaza xal 5
»rjfiSQav fieyaXrjv ovx avsyof/ar vrjGzsiav xal agysiav xal zag vovprj- °
U »vlag vpwv xal zag sogzag vpoov fUGst rj \pvyj] pov«. ovx töta yag
sayzov cpyGtv 6 xvgtog zci vjio zwv apagzavovzcov sjitzsXovptsva, vjio
Tpvyjjg, avzov, £i zig jzoz£ £Gzlv, ptGovpsva, ovz£ zag vov^ifjviag
ovz£ za Gaßßaza ovz£ rjfisgav [isyaXrjv ovzs vrjGzsiav ovzs zag sogzag. jq
1-) sv psvzot ys zp voiuo&£Gia zrjg E^oöov jisgl Gaßßazov zavza Xsyszar
»Eiüisv öh McoyGrjg Jigog avzovg‘ Tovzo zo grjfia b sXaXrjGsv xvgtog'
»'Eaßßaza avaüiavGtg ayta zcö xvgtcp«. xal /ist3 öltya' »Elnsv öh
76 »McoyGijg' <Payszs, Grjf/sgov yag sGztv Gaßßaza zco xvgtcp«. xal iv Agt&-
(.loig jigo zovxcdv scp sxactzr] sogzrj {hvGtcov, cog sogzrjg ovGrjg xaza 15
zov vbjioy zov evösZeytOfiov xal sxaGzrjg rj^sgag, zavza ysygaüizar
»Kal £lahr]G£V xvgtog jigog MwvGrjv :Ajiayystlat zolg vlolg ’lGgarjX
»xal £gslg ygog avzovg Xsycov’ la öwgcc pov, öoptaza /.iov, xagjicoptaza
»fjov slg oGjirjv svoröiag ötazrjgrjGszs JigoGipsgstv ptot sv zatg sogzaig
»fiov. xal £gsig Jigog avzovg' Tavza za xagjicoptaza, oGa jigoGa^szs 20
»xco xvgim«. löiag yag logzag mvoptaGsv xal ov zcov vopofrezov-
iitvcov zag sxxstpsvag £v zpj ygacp^j, xai öcbga avzov xal öofiaza avzov.
^ } ^ XIV. Of/oiov Ö£ zi zovzoig IgzIv xal jt£gl zov )mov sv zfj
Egodyj avaysygamisvov, oGzig vnb zov &£ov 1610g üvai l£y£zat ozs 174R,
[i7j a{uagzavsr ajzoxrjgvzzcov öh avzov sv zij [loGyojtoua »laov Mmy- 25
»Gscog« ojvö[iaG£v' jtgog fihv yag zov Eagacb »3Egslg, <pr}Gi, Taös
»liyei xvgtog' E^ajioGzstlov zov Xaov /uov tva lazgsvGrj {uot