II

C PhOL Zb"ca l'LASIENWVA, CSc., prof. DL hab. l",f Kuusz Sl, 2004
UNIVERZITN KNiNICA PU

Prfr.
S;gn.: r, 429 9 06
MDl
Lektorsky posdili
prof, RN Dr. Ladislav CSOt-llUi SJ. PhD.
prof. RN Dr. Anron HAJI:(JK, DrSc.
Druh 1 pol)riny prelofiI
doc. ThDr. Andrej F1UP'EK 5J
ISBN 80- 7141 - 465- 4
Zlatica - Jzd Kutisz S)
Na ceste s Teilhardom de Chardin
Dobr:iknih.
Tmava2004
Venujeme priatelOvi
FrankoviM.
8
3. Cesra lfisky k svetu, a Bohu .................... ..................... 88
3.1. Temariz:kia lsky ............ ................................... 88
3. 1.1. lska a evolcia .......................................... .. ................. 89
3.1.2. Podoby la,ky ................ ......... ..................................... 94
3.2. z hradiska osobnej identity ....................................... 97
3.2.1. :1 utrpenie ........................................................ 106
3.3. Evolcia, ekolgia a ..................................... 113
3.3.1. Evolcia a ............................... "." ....... 11 4
3.3. 1. 1. Tcilhardova vlIia - inpirntlvny zdroj eko-myslenia 117
3.4. Dynamizmus .. nabofcnsrva ze mc" a .. nboenstva ncb.., " .. 121
3.4.1. Koz rn ick:\ dimenzia mod litby ................................ 128
Nanl icsto zve ru ........................... ..... ....... ..... ... .. ....................... 136
Druh:\; U6zcf Kulis:r: SJ) ............ ................................... ........ t 37
4. Kozmick rozmery vtelenia ........ ....... .. ........................ .. ........ 139
4. 1. Vtelenie a jeho pcrspcktlvy ... .............................................. 139
4.1.1 . Rea li zmus vteleni a ........................................... .. ......... 140
4.1 .2. Dynamizmus vtelenia .................................................. 148
4.2. Krlf - deflnitlvne zjavenie zjcdnocujllCej !.Isky ................. 153
4.2. 1. Krffv8t1lrovcku ......................................................... 153
4.2.2. Kri Jefi:1 Krista ........................................................ 155
4.2.3. PI nM zmysel krla ....... .............................................. 159
5. JeiA Kristus v Cirkvi ... ...... ............ ......... .. ..... ........ 165
5.1. Zmftvychvsranic - inaugurcia kozmickeho KrisnI ........ 165
5.2. Cirkev - biologicke fylum Krista ........................................ 168
5.3. Cirkev - os vvoja ............................................ 175
5.4. - :aruka rozvoja ............................................ 177
6. Eucharili tia - vtelenia ........... .. .................... ............... 179
6.1. loha Kristovho tela .......................................................... 179
6.2. rozmery sviatosti vtelenia ... 182
6.3. Eucharisria - predlenie vtelenia v dejinch ................ 184
7. Pt rome - pler6ma - tajomstvo vtelenia
dozri ev<ti ce v dej inch ..... .......................................... ..... ...... 187
I
Obsah
vod .................................................................................................... 11
Prv (Zlatica p taienkov,\) .................................... ................... 17
1. TeiLhard a jeho cesta .................................................. ........ ... .... 19
L\. ro ivota Tcilharda dc Chnrdin ......................................... oo 19
l.!. !. Tcilha rd na ceste za swjoll vfzioll sveta ........................ 2 1
1.2. nAko vidfm" Tcil hardovo videnie sveta ................................ 23
1.3. Dielo a z,\kladn znaky tvorby..... . .. ........ ...... . 25
1,.1. 1. Peripetie tlu <I jilZyb ................................................... .3 1
1.3.2. Optimizmus, llnivcrzatizlllllS II profetizlllus
- clHlrakteristiky v!e ............................. . ...... 34
1.3.Z.1. Optimizmus.. ...................... .. ........... ..... 34
1.3.Z.Z. Unive rzal izmus a profctizlllus ............................... .. .. 36
1.4. Ccsra vedy, filozofic, teolgie :. myst iky .............................. 38
1.4.1. Komplcmen tll rita vedy II n:\bo!ensrva
Teilharda ............................................................. 41
2. Cest-ol. evolcie !iveta .............................. .................................... 49
2. 1. Tematizcia problematiky......... .. ............. 49
2.1.1. Evolcia - smel hypotza, teria, fakt! ................... 50
2. 1.1.1. Svet v pohybc ............................................................... 53
Z.I.2. zn aky Tcilhardovho
obr:lzu svet:1 ..................................... . ........................... .5 5
2.1.2. 1. zkony... . ....... 56
2.Z. Filozoficko-teologick aspekty evolcie ............................ ... 59
Z.Z. 1. Vesmlrna I.\tka alebo !tmara a duch v jL-dnorc.... ...59
Z.Z.Z. Fcnomcnol6gia ako ontolgia
a epistemolgia.. . .................................... 63
2.2.2. 1. Dynamizmus a substanci lna jednota sveta ............. 65
2.2.2.2. Metafyzika "uni rc" a memfyzika "esse" ................... .. 66
2.2.2.3. Marginlie k evolcii a krecii... . ........ 7 5
2.3. Personalizcia sveta ................................................................ . 8 1
2.3.1. Ohn isko lsky z perspektivy involcie sveta ................ 8 4
7.1. Biblick ch(XlOie plcrmy. . ..................... 187
7.2. TeilhardOVlik ch panie plcrmy ............................... 188
7.2. 1. Statick ch{\plInie pler6 my .................................... ..... 189
7.2.2. Dynamick chp.mie p]ermy .................................... 19 1
7.3.1ci Kristus - syntza stvoreni:1 .......................................... 192
Numiesto zveru ...... .. ................ .............. ..... ... ... ...... ........... ...... 195
Pouit skratky Teillmrdovch prc ................... .. ..... ................ . 197
Pouit literatlITa ...... .. ............. .......... ... ............. .... ............. ...... . 199
Resuml Na ceste li Teilhardom de Chardin .............................. 207
SummaJ')'l On the way with Teilhard de Chardin ... ............ ....... 209
Rsuml Norre cheminement avec Teilhard de Chardin .... ........ 213
9
12 I Na ceste s TeilhOlrdom de Chardin
Naa rezigncia na prevan tYchto prc spOsobuje. fc
tto rozprava strca sprostrcdkO\lan komparovanie a konfrontl.\ciu
nrorov s n:hormi mnohch autorov (obmcdzimc sa vyni moc ne Iba na
niektorych). Pridtfamc 53 n3j tm1 prc samotnho Teilhard" de
Chardin.
1
Mono tak schd:wllle aj z
intcrprcttki", nic istm spsobom ziskavame bezprostn .. '(lnejM kontakt
s osobou :1 dielom tohto franczskeho VC(1at., filozofa II ki'l3Z<\,
jezui Oi kej rehole.
Zlli ste, nae "strctnutie" a nM "dialg" s Teil ha rdom, ba mono
presnejie naa "cc:.'Stl. ... II nak "putov.mic" za n(m a nim nebudll ukono.: nc,
ani ncobsi:lhnu a 'Vetky mon otfuky a
kror k odpo\l(:dhlm na ne u priamu alebo nepriamo) ved. nudu
skOr poZV:lIllm na stretnutia, oMlren dialgy, hradan ie nOV'f\:h
ciest a neustle pmov.mie ...
Nac silie vetky najrelevantnejie vrvy, na ktore mOkme
rnkmer na kadom kroku pri p\ltovani po tci lhardO\lSkch
by bolo neltspcin llf len z aspektu ich vymenuvvania. Prero
sa vyhneme tomuto mrnemu siliu a iba zdOr..un[me. fc vzvy,
s krurmi Teil hard prichadzn, Sll adresova n JnO(lcrnej doby. No
dnes m6!cme II dvkou fc sa plne aj na
.. "pumnoderncj v ktorej tie tie ,.spr.vnc"
l.."C8ty fivota, aby sme boli plne
V fivote neba mnoho ciest, aby sme . ..:\ "sm!i c..'Stu
mkme rcda aj ako symbol istej filozofie f ivol:a. V
dej inch jI..'St\lOVlllo II vlastne dodnes existuje mnoho fivotnYch ciest, ktorC
nm znncchali myslirelia rznych olxlob. IGld: z ni ch llko .. [Xxlobl
fi lozofie fivom prim\H nejak pravdu o Tak Sl! aj tic, ktor
zrodili v 20. Myslime si, fc jedna z najkrajch, aj ked' vlx:c nic
najTal\lch ciest je toj, kror nm Z<lIlcchal pr.ive Tci lhard de Chardin.
prV\: jedna z Mono i preto, e znamell
pre vlastne sa" a toto "st:vanie sa" je "r.lstom", je
"dozrievanm", sa realizuje v .celku bytia". Tento celok zahfr\a aj
spolOCcnst\lO povol.van ku zjednoteniu sa s Bohom. A mOk tOll to
cesrou k Bohu spolu s ostatnmi
jedna z vbec nic najrahch ciest? Mofno prltvc preto, e
spomlnan "st:v.tnie sa a rast" nepretrfitrn procesom zbavovania
I Spsob dtoyani:1 Teilh.1rdovYch pdc ic takYro: o.1jsk6r rok. v ktorom hola
CitO\l'AJU prca napisanA, JXXom . kr:uku diela. v ktorom sa lpominatU pr:ka na.::h:klu.
Mw1r.altTlmy.
vod
.. .som odwln; k,d.'ll( aido kol1{'/I po (I'Il('j '<'Sk', Iu_JOm J il';,
ntJfI'rid< wm ... te k obtomlll MU(' /JOnl7lT'll1m ol hmld.. ......
Tdlhard dl' Chardin
Pominuli u! ked' sa v mene ortndClll:ie odmicmlo a odsudzoY:l lo
takmer vetko, Teilhanl de Chan:li n (lB81 - 1955) napisolI. T<lkisto
pomi nuli aj obdohia nekritickho nadk nia II automatickho pn.::bcr.mia
tohto amora. Tieto dva extrmy ako S,1 zd, minulosti.
Dielo Teilharda de Chardin nie je "*Ik a pochopenie jeho
tvorby si vyf;.lduje nemal fllozoflckl'Keolo),[ickll prpr:IVlJ. Je preto celkom
pritoozcn, e mnohf entuziasti a nadcn ale aj mnoh kritici
jchu pnk ho "do Prvl spoznv;tli jeho myslen ie
odtrhnuto od kontextu, v ktoT<l!ll s.'t formCl'\lalo. Dnthl, najm
prlsni odsudzov:ttelia, ho il dokonca citovali, druhej ruky".
V prcdk\;ldanej publik:icii SOI zli mernc nehl ldeme zmicfuwilto mnoh'ich
prltclch, krot boli venov.m fivonl a dielu Teilharc\a de Chardin. Lcn ich
vymenov.mie by z.'tbralo prlli vda miesrn. Aj kCtf s.'t mylienkovej
komparcii s niekrormi autornli celkom nevyhneme, chcemes.'t primrne
problemat ike, ktor ll Teilhnrd lX!zprostn.-dne nastolil v podobe
znepokoj ujll cich otzok dncAnej J () by. Vo veobecnost i iba
uvedieme. fc pr.\cc. ktor sa t\'OTOOU nMho prcdsmvujll
konglomerr [Xldb a typov spmo.:YVa nia, naplsali ich autori
autorky nrodnosti, z rOznych kont inentov sveta a z rov
dielnych kultr. Manifestujc sa v nich nielen bohat:\ pcstmi{a di/CrcncO\l3-
ale njdeme tu takmer kak ly litcrnrny !:incr: od
vcdt.'Ckcho, cez popularizujuci af pc! !urnal istidc. Podobne je [ O s typom
chamktcrom tchto pr-k. Njdeme ml..-dzi nimi sumarizlljllce prnce, ale
aj problmom kn\ tkc koment:\re zamyslenia. sa
TcilhardlJ"toU meno vyskytne iba v poznmkach pod alebo v zozname
litcrat(lry. V palete tchto prc mnoh prezentuj nobjektivizujce"
stamwisk a s p[san z in :t.'ts vyjadruj "naj-
subjektlvnejhe" v istom zmysle (pozitvnom alebo negatvnom)
"najzaujatejie" pozlcie. Sll to prce obdivn i kri t ick, tak, psobia
dojmom "ncutrality", ale aj doj mom (nadcnia i nen:ivisti).
vod
IIa vlastnho egoizmu a odovzdv.mia sn "druhm" ;l vetkmu, ns
"presahuje". A toto je llloha t lovcka, Icbo jej plnenie znamen
tou ivocnou Cl'Stou, krorlt jc aj .. cestou krf!ovou
w
Teil hard VYZVVa
[ dnenho touto cestou, cestou plnou symboliky.
Je to primlo,
Ptedkladan:\ publik c ia nepredstavuje encyklopcil icky subo r
Tcil han:lO\l)'ch myliellok, :Z:Khyt".\v.l len tej jeho t\ourby, ktor sa dotka
filoroficko-toolOb'ickej problemati ky, :Ij to ibol s dOrazom na t Ilniu
problmov a otizok tohto r.\zu, ktore bezprostredne svisia s pochopenim
antropologickej a krL"irok)j"ti ckej strltnky jeho
HhlVnli Hnili pr.iee tvori a dve clkhtdn suvisiace mk so irlm
kultlimo-f'lIowfickym, a duchovnym kontextom, ako aj s um
rcologicJco.krisrologickYm a krisroccntrickym kontextom tvurby Tcil harda
de C hardin. Obidva kontexty prin{laj cely rad pcst*h problemQ\ll:h
okruhov, tema tizova nc h otzok i konceptu:\ lnych r ieeni, ktor s
ttuktllr.ilnym podkladoOl pre dalie potrebn obidvoch
prltcc. Autorsky s relativne autonmne, :tle poznaa:n silm ich
zjednocujuce motvy. Prv kn ihy, ktorej autorkou jc Zlatic,l
Plaienkov.i, zaChynMI cC!>1:u myslenia Tcilhunla cle C hardin v jeho strednej
otient-'tdi. Je pn:dsrnwm\ ako cesta lsky ku svetu, k a k Bohu na
zklade interpretcie jeho Postupnc priv.\dz.'t
k teologickej :1 kristologic.kej problem.t rike kn.'St'anskho ktormu
je venOVim{1 druh GISt' kn ihy Otl autora Jzefa Kulis.:z:l $1.
Y knihe vychdza mc z predpokladu, fc pre aute ntick a pravd iv
hodnotenie myslenia Te ilharda de Chardin je nevyhnutn jeho
tvorbu aj z toho, ak vplyv mt'lfc pri () pochopenie
n:\.ho vlastnho "miesta v ivote". Tcntu nm okrem lx:do'tlnych
vedl.."Ckych prc z oblasti p.uleonrol6gic a antrop()l6gie z.11lcchal tvorbu
c harakteru, ktom SIl dotka pr.'tve pochopenia
"miest., vo \fC\i mre". Svoje Vllhy pL'i.11 vfdy v konkrtnej ivotnej
situcii a v principe pre ko nkrtnych OIlc mnoh vlastn poznatky
a sksenosti z tjchto okolnosti vedci do vkobecnejej,
univerzlnejej podoby a ich mnohm
Radi by sme na romto micste pripomenuli, te Tcilhard de Chardin
viac ako rolcov f ii s ktori skllmali .. archv Zeme" aktotf
svojimi objavmi formova li (po)vedomie 20. Uvedomoval si,
e v prostredi, v krorom sa nachdza (alebo - TeiLhard by povedaJ - kam
"ho nic jc Krisnis a pritomn. Bn
viac, mnoh jeho vedecki kolegovia sa pozerali na ako na
vyhasnut ohnisko, zasypan popolom minulosti. Kristus bol pre tchto
II
13
14 l Na Ct.'S(C s Tcilhardom de Chardin
rudi .primal" oproti problmom !M!r-d. -
hovorili - znamen sa. "umencnm" vo svojom vo svojej
Pr.YC tto situcia sa sr-dia pre Teilharda vzvou, .. by priblIil
Krist:.l ru{fom, li ktormi pracCNaI a mv-Jral nov vlziu !M!m, ktorli iba
v Kristovi mohla svoj %m')'5CL
Tento nov rozmer nov vl%iu !ovcta opisoval Teilhard
v !cdii l..tJ Monut de ,'AIlITt % 20. j .. nura 19042 takto: "Mohli by sme
poYCdar', ic rudia ili rozptlen I a uzavreti do seba ako nahodne U)Skupenl
pasaieri v podpaiubi lode, a o jej pohyblivom charaktere, ani o pohybe
neru!ili... No zrazu, zhodou okolnosd, :Ilcbo skr v ds!l.'(l kll
dozri<..va ni a, sa nae otvorili. Najsmcl.l spomedzi ns vy)l li na
p:tluhu. Uvideli locr, ktor ns nesie. Spozorovnti penu po prde na provc
lode. Zistili, e cxisntjc kutol na a tid kormidlo na udrtiaVllllie
SIl1CrtI. A preduvSctkm, ID.1clali vzn:tjce sa oblnky, podrili Vr' u ostrO\ftN
ukrytch ZOl hori zontom: to ul ni e je nepokojne hmrenic sa na mieste,
ani un:\!;lIl ie prdom, ale Ceslil ...
Je nevyhnutn, aby z takejto vlzie in fudst\Q, l'udstvo, O kturom
t:.'tc nemme PI'C\.-tSt<lVll, ale Tudsoo, ktor akoby sa uf prcdiemlu cez to
star, .. ko tO dtim zakadm, kt.od ma m\ hody fivota uved do konmktll
s inm ktor, aj keby mi bol cudzi narodnosIDu, vrstvou, nISOu
alebo nbofcn!uwlll, jc mi bliEi ako bmt, pretott aj on Ilvidel tlj on
tt: /X)Slulmjeme do/m.au.'"
vlzia !lvcta, O ktorej Teilhard hovoril, sa sra la skutocnos(ull.
ktor odhali l z;\ konitosti vYvoja il "st.ivani n sa", ju
ti jednoducho Uf v 20. sme prcflVl lli pokusy
o reali %ciu novho sveta, novho W (orme
rotnlitnch demokraci, f.:t.<'!izmu, komunizmu i bpimlistickej demokmcic.
Niesli so scOOu veTmi konkrtne obmzy sveta, fivom II
Z ... kladna Teil hardova vlzia svera ako "sveta vo vvoji", v "stnvani sa
II ta.'Itc" dozrievala rokov. Mohli by sme vlastne fc to
boL, prve hypotza evollkie v biolgii 19. ktora sa stala pre
neho podmienkou poznania a celostnho vedeckho mysl enia, kecl"fe iba
proces, iba stvanie sa, iba konvergentn vvoj Cclku,
akmje svet. V L.1klade pochopenia sveta vo vvoji vak stoji nov metl.lfyzika
bytia, metafyzika, ktor potvrdzova la aj Tto memfyzi1ru poklad
za najpodstatnej!! rozmer bytia nic jeho samotnu existenciu, ate existenciu
jednotiaccho (zjednocuj ceho) psobenia, ktor 5.1 prejavuje v celom
procese.
J 19<f2, De T. VII, 1.80-81.
16 I Na ceste s Te ilhardom de Chardin
V naej prci sa usilujeme tieto Teilhardove zmery predosc:riel' a
ponkame preskmal' a jeho dielo
znepokojovalo a w<kov, filozofov a i laick vercjnos(,
rudi intclektu:llnt=j a duchovnej orientcie, ale ti cf,
mMe ti eto pocity aj dnes. Nakol"ko sa to pod .. rilo,
ncch.\VilffiC na h\sk.av
I vod
existuje, cxismjc teda jednotiacemu (zjednocujcemu)
psobeniu - to je z:.ikhld vetkho bytia, vetkho jestvujccho.
l\xIobnc munu Vesmfr - tok (u TOll t - V.ctko) (JOnfmai ako
proces zjednocovania.
V milieu S\>Ujcj dobyTcilhard, ktor poznal dejiny
%c me, histriu ivota a zkon vvoja a ukazuje nov
rozmer \'0 svete a v i krot jc ormren Kristovi
kozmid'-Ych dimcnzii. NayYC, tvorbou poukazovul n .. to, fc prve
v 8., (zj cdnocujC1) moc, e iba
ono v zmftvychvsta lom prin:Ba prav vf(a%stvo sve!'d v jcho
rmmere.
Usilujcmcs<\ tu aj to, ako sa Tcilhard pokat jazykom ltvojich
jnzykom Ill od e rnho samu podstatu
IX>zn:\mc dejiny dO!:: iem n teolg' ie, zcM sa, fc to nic je
mimoriadne. Sp"<lb vyjad rovan!:1 tajmmtv:1 viery bol vfdy Jejinnc
:l kultlJTne podmicncnY. z nich vh.iy - II robi t o d(xincs -
\l)'jadrovacic prostri l.:Jky, jazyk a pojmy, ktorymi postihuje tajoms[\fO svoj ho
f ivom spt s tajon1S[\f01l1 Boha.
Aj Te ilhard hIadal zodpovedajci spOsob vyjadre ni a podsrat y
krest.mstva. Til to urobii pn... ..doviictL:m pre s ktormi h spojil
iw t a pr:IL';!., n..oda pre rudi "-"dy - 1"lk."'ontolf:,1(J\I ti ;mtropolJ.,JO\I. Pr.ivc
tto rudia, ktor odkrvali deji ny sveta :1 !ivom .1 S\\!t ako \<\!Ik.
proces srvania $l a dozricv:.mia, IK'\Iidcli v miesto pre Boha a prc
kresiansMJ. Podra nich kre>ranstvO nemalo Ixmknut, kcd'fc utrpenie
II problmy SVCt'.l boli ako odpovede, ktor prin:'l..,1a vicra v Jcfi:.l
Krista. Tto rudia, ktorl skmali minulost' zeme, nemali nijak ndej sp;lt
s Dodajme, c rr0 chamkteristi ku mfcmc aj v i r,
om vzname a v mnohom piati aj dnes a dotka sa k:lfdho % ns.
NauhiVllmc fc nov: V\..-d<.-ck prcdsOlva SYCta, ktoro sa
rodila na prelome 19. a 20. storOCia, a krcst';lIlstvCl hcrmeridcy uzavret \/o
svojom t.\ko jazyku, to boli dve clkladn
cclej Tcilhardovcj tvor ivej Tr0 jeho meme
aj ako pokus tajomstvo jazykom rodiaceho 5. ,
svctu. Je v nej skryt hlbok. ... tba univcrzlny rozmer kresfunstv.\
II silie poukzal' na to, fe jedine ono mfc dal' od poved n'l tie najhlbie
a!pircie modernho Teilhard tfil ukL.11' - ktor pochopil
seba ako Celku (celhovcsmiru) a uvedomi l si, e sa nachdza
uprostred smerov-mia tohto proccsu - Boha zjavenho v Jefiovi
Kristovi ako Ccntmm zjednocuj cej lsky uprostred sa.
Prv
15
20 Zlatica Pla! icnkova
na vylwpvkach v S(,."\ICrnom kde
sa mu naslcytL'l aj nstenn marby v Almmire.
Obdobie prvej svctCM:j \Qjny na Ist jeho \I\."<I(!ck :t..imcry
ti Tcilharcl nastpil na front. Vojnov roky stvaj pre neho ril..'d1001
novcj fivorncj sksenosti. Jej v'fzn;\m mcme vo fOrmll lov.ml
niektorch hlavnch idcovYch uricnt:\d l.
Roky 1919 - 1923 strvil v Par!i. Na Sorbone re alizoval svoje
predvojnov v oblasti vedeckho tdia geolgie, p'l[conro!gic
a biolgie. SlIGL!iIlC pracoval v labornrriu M(lzc:I dejln (MuSl.>C
d' hisroirc narurcll c) II v rokoch 1920 - 1923 geolgi u na
Katolckom inm:ittc v Par!i. 22. marc.'l 1922 bol promov.m na doktora
prlrodnch vied. V rokoch 1922 - 1923 bol predsedom Gcologickej
spolocnosri Frnnczska I,.'I..-tulc'l:iquc de Fr.:mcc).
Od roku 1923 prich:'ldz. ... v jcho iivote k zmenam. Teilh:.,...!
absolvlljelowjll prv vskumn do krajiny, Kror:i.sn mu oO('"'I.llho
smne "cxilovYm nzylo m" nn vye rokov. S:l nn 1924
vrtil do P:.lrlf.a, z. ...stihli ho prv vinc "ncclorozumeniaM II ofici:\lnymi
intitciami vRImc. Nask-dov.lli prv z:ikazy verej nho na
K. ... rolfckom intirte il nl.'Skr aj v obL'l.'1ti N;\vr:u do
S:I st.\v.! pre neho nielen nevyhnutnm, alc priam
Roky stravcn na cxpcdlci:ich po celom svete Ix)1i nal)lnen tllk
vskumnou v oblasti p<l lcontolgie, ako aj plndnou tvorivou
n;! fHozoficko-n.-ologidmm poli. Predovetkm to vak bolo
rozpmcov:mie jeho vlzie vvoja vcsmiru, smerujlu.:eho kll svoj mu
dlU.:hovnlllu bo!skmu ccntTlI, a teda i obdobie u!VOrcnia "novcj syntzy"
veJy a n.lboknslvlI.
Tejto svojej vh: ii zasviltil cel fivut, hor od roku 1951 ai do smrti
prdil n.ltrv.ll o usaden v N(.'w Yorku, s menMmi prcsn\vkami pobytov
v Eurpe a na v Juncj Afrike. 10. aprlla 1955, na vellc.onocn
ktor slveni m sv:.itcj ome v Kan.--dr:Ue sv. Patrika (Saint
Pll trick), na sklonku - poc.."1s rozhovoru s pri MIke -
nahlc zomicra na srdcov zlyhanie. Je pochovan nn jezuil:!lkom cIntori nc
v St. Andrcw's on Hudson, asi 160 km od mest:.! N{.'W York.'
1 mojej !lhiu:vy lo hm dntorlna vauguRe roku 2CXXllOm 1iJt'Ib, k u l1 ardl, II kto-
rom IJ3 dntorin IlIiICMdza, prevzal:! po je:uitoch InJt lncla. OneJ patri
kuchA ... kcmu im[initu (Culinary Imtirutt of America).
I
1. TeiLhard a jeho cesta
Popularita fmnl.:zskeho myslitda Pierm Tcilhanla de Chanlin mala vdy
JI\IO;C vzostupn i ZO'itupn f.\zy, ako to u osobnosti
Ilvn. Moj im clmcrom W:ik nic je ani vlny nad::Cnia, ani nezujmu
(} ;Cho dielo, pretoe omzky mdnych trendO\! bv.lj
2mdnou a vndliivou Vychdzam skr z predpokladu, fc ;ldckv.mc
dlOdnotcnic jeho oo"", jc dtc st.\lc otmrcnou ornzkou. Do istej miery
prcnv.lvJ v podobe vzvy, na ktorlt SOl pokam jednoducho Mj
rcf.M!kt k tejro vzve mn \-\.-dic k siliu zklady Teilhanlovho odkazu
rl tm zlomkcwito jeho osobnej snahy, ktor.:
"a skrv.! v Ixnadr jeho my.l icnb.m lm
Skr nd: k tnlllU pristpim, uvediem niekollm bi ogmfi ckych
dajov z ivot;J , ktor m()fu celkov r:\nl(.'C jeho
fi\ttnej pli te, hoci naomi pjde iba o mljz:\klildnejie fukty.
1.1. Zo ivota Teilharda de Chardin
deCh:mlin sa narodili. m.lja 1881 na rodi nnom z:\ mku
Sarcenat Clermo nd Ferrand v Auvergne, kraji
strednho Franc7..<; b , Ernmanuclovi Teilhnrdovi de Chardin
n BerthoAdcle, rod. Oompierrc d' Homoy, ako ilrvrm z jooenstich dctl.
Ako nastpil na lItlldi:'l do Kolgia Notro-Onmo-
de Mongr (\OU Villcfranchc-surSanc), kde dospcl k rozhodnutiu sa
jezuitom. Cel cyklus jczui.tskcj prlpffi\l)' n v.!1 rokov. Sidlo novidfil
jezuitskej rehole bolo v Aix-en-PTO\\!nC<.', kam Tci lhard priiel 19. m. ... rc.. ...
1899 a u nasleduj ci duchovn sv. I&'1lca
z Loyo1y. Stni 8<1 t(-da novicom Jc!iO\lcj. V Aix-cn-Provcnce
srrvil obdobie od marca 1899 do septe mbru 1900. Potom preiel do
kolo'lStik..'\tu v Lavale a 25. marc..'\ 1901 zloUilIvoje prv j{''2ui15k
Skolastikac bol v roku 1902 prencsen mimo zcmia Franczska, do
Angli cka, na ostr(J .... Jcrsey. Tam v rokoch 1902 - 1905 absolwvJI svoje
filozofkk tdi (ilo oschoulStick fHozoftu) .
tri roky psobil ako profesor chmie a fyziky na jcwitskom Kolgiu Sv.itej
rodinyv K.'\hire. vzdelanie nndobudol v Anglicku (Hastings)
rokov 1908 - 1912. za bol .....,."wren 24. augusta 1911. po
teologickch .td ii odchdza do Pnrlia a pod vedenim
palcontol6ga Marcellina Boula nadobda odborn vzdelanie. sa
Teilh ard a jeho cesta
1.1.1. Tcilhard na ceste za svojou vizio u sveta
Moja snaha priblfit Tcilh;lrdovu vitiu SVNa, ktorej
je jeho videnie a Boha, viden ic h lbokcj vntornej
l,rel)Ojenosti asvisla;ti vmja vesmfru, fio.ota, myslenia a budcich
perspektfv, by mala aj Teilhardov osobn z..'\ pas
II 101'0 vla.stn videnie. Z'\pa.s, ktor mnkoncolll nerol j{.xl nodueh, 0.1 skr
nnopak, bol II IXl pretk:lv.m mnohmi ivommi peripetiami,
a nedorozumeniami druhu. P'.ltrilo i] sa., aby
"mn sa o nich zmienila li n:\lclituu vnOllt'ou, ai] som srnT'06t!iw pr\.'Ilstlvila
k:tclll ktor:'! na "videnic" n:\ho vplva1. ... alcbo
a aby som.s L<;tou dvkou n:.ptin ro vetko
a1eoo "mohlo" podsnltnm spsobom ovplyvnilo alcbo
"mohlo" ovpl.,vnif Teilhardovu viziu, keby ... dos.. ... in dobu, in
IX>Sta\'enie, in stolV poznania, in "cirkL"""'1 autoritl No neurobim mk
teraz, na tomto micstl!, lebo nj 8<. to patri, v tejto pr.ld 5.'\
.. !i\'otopisnm" II udalostiam rul TcilhanlO\A!j iwtom zamernc
\'hnem. Jedin, v tejto svislosti pokll1d:\ m z.. ... vhodn je
fe nomn "ambiv.tlentnt.J>tt, ktor bv.l na iivutn",:h ccsnkh
vernm n '-'!fmi fu'itm liptni!wtn.
Vo \Ic..'Obccnmi by slnc mohli p<l'ICdnl', le hlroli ambivJlcntn mih
k sebe, k ruJom i k <lkejkof\ICk skUfocnooti je v samom z:\kb de
jcstvo\f'Jnia, len mz vystupuj Jo popredia jeho "temn",
inokedy "svetl" STr nky. Mono ro vystopoval' aj viivot..: Tci lhnrda de
Chardin. J(.-dnll mal stopu pl\.'dstlvu;c naprlk41cl jeho rclpckt a
.... drkcvnmauturin\m (a svo;im nlldriaJcllm) najednej stmIlea ni.....Jvcra
v nimi Zl.lstv.m scholastick obral .\oWUl na stmne d mhej. Ak budeme
tto stopu Zo'\ vraz ambivalcllde, potom treba hn!\f jednm
dychom fe Tcilhan.1 s ""mro st'.!\Otn ambivJlendc neustle Iilpasil
a "vyrovn:l.vJl sa". Robil to sebe a ncop:lkOV:ltcfnm spsobom.
Vdy s pokorou prijal oftci:ilnc prIkazy, z:.\k.'1zy a Ktor sa
tkali tak publikov.!niajcho pr.:\c, ako i jeho pcdaf,'tl:ickcj a verejnej
ale nikdy 5<1 vntornc nczrickt)1 o dynamickom obraze .weta.
Vedci, e zkladn:!. ncmOe vyhovujcim rmcom,
ktor jc potrebn na pochopenie duchovnej premeny sveta. O tej
mono len \ou vyvljajcom s. ... (vesmre), ktor neust:1le rastie
II dozricvJ, ai raz dospejc do svojho fi nl ncho 'Zo'lvtenin.
4 .pomeru( mbi mltsto profeaora, kton! mu ponukllna katedre v CoUqe de
Frona:. =lkal prron;\iaf na K:atolickom Inkirotev Parfti, mbI na korlgllXv USA.
kde sa J A. Einsteinom a J. M:uiTllinom. a pod.
19
2 1
22
24
Zlatica PlaAienkov
Dramaticky a so smtkom prcfival optovn sklamania 2. neporozu-
menia a odmietania svojej koncepcie, ktor v k.onccntroVdncj podobe
formuloval uf. v kratkych filozoficko-teologickch alebo YO
svojich hlavnch pn\C1ch. no na rento del sa nikdy vehementne
V tejto svislosti molno prcdcMcdcm dve najvznamnejie
prce, ktor boli na oflcil ne poodcnie (cenzru) predst'a\ICnm
v Rlme: Lc Milieu ditl in ti Lc Phtnomene "umilin.' Prv z nic h bola
odmietnur;' s hlavnou nmietkou, fc idey, ktor s v prci obsiahnut,
cite nic s doscuocne "uel" na to, aby boli publ ikova n. V porovnani
s toUto nmietkou parodoxnc vyznkv..l odmietnutie dnJ hcj pr-ke - jej
plJblikovanic bolo zami etnut 5 odvodnenm, fc svet citc . m. ..dozrd" pre
mylienky, kror Sll v nej obsiahnut. Okrem tohto hlavnho dvodu
bolo 290 pripomienok navrhnutYch na jej prepracov.mie,
Rm: n ..d;1 neboli zrel idey, inokedy zmie svet neho! na r,c
dostatocne pri prave n. Teilhard prijima rozhodnutia prC\lsravcnch bez
hnl.'Vu , aj k(.J ni c s No nernfu ho z!omit'
v d'ale; nenavnej prci, zaw;ltcncj lA.. .J e i Bohu. Nij akc prlkoria v t' om
optimistick ndej na vh".u ... tvo ducha (ducha IX>ZIlania,
ducha slol.xxly, ducha ducha budcnosti).
Mnoh IoVOjC postoje vA;lk nl.-deklarov.11 vcrcjne :a nevystavovnl na
vcobccn obdiv, sk r !kl s ni mi zdverovallovujim for mo u
rozh(M)rQV:l osobnch li .. rov. Jeho bohaw. korcJXmdencia" O hlbo-
kom prcllvanl a trpkej bolesti, ale aj o znovu nadobudnut(; odv-Ihe a vi e-
re v nastpe nej cesty ... A, s., mozrej me, n('Ch
ro bolo a uf vskumnch cic.tit, alebo
dokonca v prestvkach a chviJ'kach pokoja medzi v obdobi prvej
svetovej vojny.
Na tomto pozad l mono aj jeho k inm blizkym
a priareJom, prcsnl.jie ku konlm.:mym CtiOb:\ m, s ktormi SOI v !ivotc stn.. -rol
alebo stn."t:\'al. TIC(O nCrv.lju nijak :zhady, skr jasocj:lie ktyt.ll izuj
I PmCII .lt MiliOl diWi : &sid tIt: IIit inlhiNTt V)il:l v slUYenskom preHlde V. 5J pQd
n:lM/1n &tski pros!mH .. : EMj 1} lllllitomom tiuole dvalmlt. Prv nu ju yY(bH
Dobrej knihy, C1mbr!dgc (Ontario, Kanada) 1974. po ml -.yila vpreprm:ov:mom
na vo vydavatcTbtvc Dobm !mih:l, Trn3\"d 1996. Tdlhard Illl llllllll tto
pr.lcu vroku 1927, boLt:I.lvkomplC)(f}om dle!e (OcT. !V) v rolcu 1957.
JdlO najvV%n:.mlllcjJL1 .1 aj naj11'1.1mcjiia pr.\C1 Lc Iw.Min (Ce T. J) vyI!a
pojeholmrrt,v rok.u 1955, ale Tdlhanlju napbaldtevrolcoch 1938 - 1940 v Pekingu.
Sl("1'Velukj preklad dodnes dlba a po \')'i!:' v preklade J. Sokol1 pod n:\M.>m
Vtsnr" IIdsn.(I (Vykhmd, Pr.tha 1990).
t Qe T. XII , EG, OP, Unt, LZ. LV.
Zlatica PlaSicnkov
cite mnoho, v zvislosti od toho, koJ'kokrt po jeho pnicach siahnem.
Kedysi, pred rokmi, ma mto ll! Dnes
ll! z nej vbec nie soru slllutn. Teilm sa z tej tu potc nd:il nej ponuky,
ktorll ml Teilh' lTClow dielo, lebo ustrnllt v jedinej
uzavretej myli en kovej schme, v jedno m hermetickom Uazykovom
II dmd. Naopak., podnecuje a nti
i to, bolo ilxl nevyjadren aleoocclkom
A je najhlavnejie: VYZV;I k reflexii vlastnej skscn06ti. k odhaTovan iu
skrytch pmvd, kll prchlbcniu osobnho myslenia n k ncfahkclll u zpasu
o porontmenie seb., samho i o pochopenie sveta, v ktorom lijeme, ktor
spolutvurime :1 v ktorom mame to "svoje mi esto".
Viem, fc po tomto vyznani je celkom opodstatnen, nk iIa zahlb
r:ldcj priamo do Teilharda, nd do predkladanej pr:k-c o ,'orn (a aj
illU to vrelo ale napriek tomu :l.pimjcm msm!' v lohe t ichej
ktom bude na ceste s Tcilh:lrdOln II za Tcil hnn:lom
Aj snmozrcj me, nl.'Chcem Tcilh., rdCMJ tvorbu iba cez prizmu
vlastnch intcrpretl.\dl, dokoncl iba vlastnch ilzii, OiObnClllll prlstupu
sa nt-vyh nem. Plne si pritom ulA.. -domujem, fc "moje videnic" Tcil han1ovho
"videnia SVCf<I" mofno bez problmO\! spochybni l'. Pri tejto pr.ke sa
t:lk Illetda filozofi ckej skep,")' mfc nepochybne
Podotkam, ic Teil hardovo mysle nie zos tal o t iet otvoren
polemike, plumlizl1lll inch st:lOovIsk, .. k a pozlci!. Bn
sa mi zd, fe v tomto smere psobi dokonca akoby meTodologicky
hoci je R.u s.. , jav ako uzavret sysTm, inok.('(ly Hko
otvoreny obraz .\Wr.I, kto r d(M)ruje doplnenie. V kafdom prlp:tde
to, nm Tcilhard ponkol, osobne nechpem ako nejak peci:i lne
"uzavret" koncepciu alebo filozofkko-teologick systm, 'Ile skr ako
"orvurenf dtc presnejie, obraz, "vziu sveta",
hoci n\mCOVdn ho rizontom i monOil'a mi pozna niadobya jeho O!IObnho
o fina li z:\di vvojovej reality v konrexte
eschatologickej peOlpektlvy.
za 1:.lUfivdn ch.,rnkteri.sti ku Telhardovho v zmysle detl novania
jeho zkladnej vizie sa poldad Mdeni.e o jeho .. syntze
vedy a vi ery". tto syntza v prcdst.lvuje, to pri blUim
neskor. Tu chcem iba ako dlcit fa kt fc Teil hardovi
ncllo o formulovanie akejsi vkobecnc a navkly piamej terie, ktor..\ by
spjaL1 vedu a vieru, ale o pouk.zanie na ich vntorn nc
vyjadren prostrednlct\oOm mofncj a nevyhnutnej jednoty
nbofcnstv.l s chpanim cvolde vesmiru, !ivotd a Pri rom vetkom
Teilhard e sa nepoku3 o defi nitvne vy:.vetlenie
Te ilhard a jeho cesta I 23
)4:110 osobn tvr. roti! naozaj o mnohom: o jeho sympatich,
lil le, pokore, ba i o .spomenutom "vn:hnosti", no hOYOria aj
II toll t:ciach mo!n'j(:h konfliktov a ich zafchnanl za cenu osobnch odriekanl
II /iCbaobetov.mia. Teilhard si nikdy ner.clil cestu jccl noduchej a
llriCry, ale uprednostnil cestu horl ivho prnvdy ...
Modality naich maju vhly osobn rozmer, charnk.tcristicku
dimenziu, pre b!dcho Mysl1m si, fc Teilhard je vo
.. voj ich najma tm, te So' v nich prejnvuje jeho typicky
Ilptimist ick myslenie, pre harmni u a sili e o duchovn
slova mi povedan, je to silie o prirastok vedomia").
Bol ktor.\ svoju dobu v istom zmysle a v istom
ohrade aj V!Oll predstihla. jeho ivota vak mnoh jeho
pr.lee dlho kolovali medzi vzdelancami !en :I ko .. z:t1c.\zl\ n lJ'l()('ie
M
vpodobc
rOzt'Ych opisov a irej verejnosti boli <l! po jeho smrti.
1.2. "Ako vidm" Teilhardovo videnie sveta
To, ako vidime (v zmysle ako rozumieme) videnie !;vcta rudi, je
T\(.'smiernc z10fit proces <I zvisl od komplexu f. lktorov. Jeho vsledkom
mOf.c tomlne nepochope nie, porozumenie, alebo relatvne
uccleny vhrad do m)'5lcni:.l, re<;pcktfvc do koncepcie predlofcncj v podobe
prk nejakho myslirera. to nemenl na le bez na
vYslcdo k tohto procesu vUly zauj memc un!it postoj nielen k dielu, ale
aj k sammu Hoci .videnia" je
ncspoc.hybni tdn, nemusi n:'ls to cite v pokusoch o
ponor do myslitcrCNho dieUl. pri tom zk:fl na moom stanovisku alebo
pozlcii, na uhle ktory zvollmealcboo ktory sa pri tchto pokusoch
usilujeme. Preto fc kah:l si najde t pozciu,
smnovisko vla..mu prizmu videnia. A tak%:.lriar jt.-dni mlprlklad nad,d:aj
v Teilharo(M.)ffi diele a odkaze inl sa len pousmejll a
IXlkrt ia hJa'-UI. 1. A.to je cte ten zhovicv..lVCji puo;toj. Zaryt odpon.:ovhi sa
ZV)tajne predst:lvuj a dV-Ij lipine inak.
Osobne sa priznvam, fe k niektorm tcxtom Teilhardovho diela som
SOI vo svojich niekollmrocnch dialf,JOCh vmcala
som ich znova a znova, s verkou olXas s nostalgiou, ale
niekedy uf len zo samej aby som sa kaf.d
je, alebo nie je poopmvenlm prcdch:'Jdzajceho alebo
dokonca jeho plne inm (ne)pochopenlm. Dokonca predpokladm, re
takchto akchsi vrstevnatch, ale
zave aj spornch vyslcdny-ch a ich n:\slednch (re)inrerpretcil mfc
Teilhard a jeho cesta
Wtl.l, ani o formul ovanie vcobecnej terie mysle nia, konania alebo
1I1Y'l tiky, ale o predloenie svoj ho na svet,7 teda toho, ako on
(slovo wir " musIme preto vidy do v-lhy).
1.3. Dielo a zkladn znaky tvorby
Vieme,!e hlavne Tcilhardove pn\cc vL't5tne af po jeho smrti. Mohli
hV !l ille dokonca ich klasiflk:\du, etapy vydv-mia
I odbornho skmania tchto pruc :1, samozrejmc, v tejto svislosti
ti d hlavn "spory o Tdlharda". Bez tohto
k"ltnplcxneho n.\m tCr..lZ infor mcie, ktore svisia
len s jeho pr.k'lmi vrazne fUozoflcko-rcolOj,r\ckho charakteru. Mm t li
rIti mysli "ib., subornch zv-izkuv Tcilhardovho d iela v rozsahu
\ 002 strn.
8
Pre publikovanie tYchro jeho pr-k vznikli hnoo dV.l vbory: ."--dedc
vybor" a .. vYbar" (JXX."ty sa olxlobia publikovania
I\o llllozrejme menili), k.tore pozostvali zo svetoznmych osobnosti rznych
nrodnost, profesii :1 odlinch SYl.'tonflhradov. Prv vbor [VOri Ii okrem
inch naprildad H. Breuil, J. l-luxlcy, O. H. R. von R.
hci mer, J. Piveteau, A. J. Toynbcc, H. Tcrmier II druh vbor pozostval
z niektorch pribuznYch Teil harda de Chardin, ooobnch priatcrO\!, ale aj
osobnosti ro ir icho intelektulneho prostredia: M. Tei!haro.
Chambon, J. Morrier, R. Aron, G. Bachclard, C. Cunot, J. Hyppolitc,
J, Lacroix, L S. Scnghor, J. Wahl ol
Prv. etapa ,,spOIUY o Te ilhan:la" Sl hni..'(J po jeho smrti. Trv.'!
v ktorom sa publikuj jeho h!:lvne (a v bitom zmysle
pr.\ce v prv)\:h iestich zv;izkoch sbomcho diela. Okrem pnie
u PflnomCr: luamin a Le Milieu dilll'n sem IXlma sbory cscjl de
I'HlJlnme, La VISion du I..'AlJCnir!k I'HonmlC n I..'fv:rgie lutmaif'lt!.
, 19H,Oc T.rx, a. 65.

v Parili v rokoch 1955 - 1976), kror w uveclent v unnamc poulhch ardtiek. tejto
publi kcie. Rozsah 3 802 publikov.,orch llrin oolno uv.\dzam dajov, ktor
Z05t;lvi1 Arturodc Aodrxa pri prlldltOld 100. vrOCb nuodeoin dcOtardio
pod n1Izmm dcCh.1rdin' Pll'It'nt bibliOlJll phlCit111tuatlon and
and cxisl:cndal lnOucocc pre mcdlhrodnu publikkiu The IO '- hum.an:
1'OrInaiJ.Jance ol Iwmon Ptr5/:lft:Um: in an o{ mms/onnafion wrilfcn in honooa of picn-r
Tnlhtm.! de Oumfin. Inlcrn.1t.ioIlll1 Tcilh:i rd Compendium, ccntenary rolumc editu! by
Leo Zonnnclwld and Robert Muller. \'fhNenaar(Nel:herla ncb), Mlran:lnda Publishcra
b. v., 1983," 336- 339.
25
26
28
Zlatica Plagjenkow
Ide teda naj m o olx:Iobie rokov 1955 - 1962, hoci tm sn vydvanie
Tcilhardoyho diela dte Publikovanie poslednho zvzku jeho
fil ozoficko-teologickch pnk bolo af " roku 1976 vydan m
trinsteho zvzku LL Cocu,.. de la Matm.
Mol no to znie absurdne, ale spomenut obdobie jc v roku 1962
symbolicky ukoncXn vyhl:\scnim Svtho oflda vRime, ktort 30. jna
1962 prijalo zn;! me Monitum vo veci diela Tcilharda de Charuin. Bolo
akms i kompro misom, kt ory prijal ppe! Jn XXII I. na miesto
zamdcniu TeilhardO\lch diel na index,"
Monilum jasn pn.--d tmto dielom. UV.\dZ:l S\ v i'lom,
fc bcz akhokorvek oosudzov:mia mho, Tcilh;m/ Zl.lIll'Chal II oblasti
pozit vnych vk'd, je zrejm, fc z filozofi ckho a reolc,.:id:cho hradiska s
jeho pln II omylov, ktor sa dotkaj
btolk k.eJ doktrfny. Preto kardim\. li II kl'azi - PusVllml'j kongreg:kic
Sviitho ofld;] da li na zmmosl' vet km predstavenm
intitlu.:if, scmin:\rov a rektorom univerzIt vyhh\l!Cn ic., aby
Ich mo hl! pn.xi Tcilharoovm dielom.
. Dei sa v RmllllllO objavil dlh komenr:\r, zjavne
tnplrovanytymto MOfUwm, hovoriaci o chyb;k h a omyloch,
ktore sa vytykaj (1 Teilhardovl. Ide o ktore S,I dorykajli nasledujcich
o kruhov ol".izok:
I. KcnupdlllLVOTeJtUl (krecie). S'I tu, fc Teilhard m tendenci u
zo stvorenia d ruh dosahovania s .... mho Boha. SOI pritom
na slov pr.."VZa t od sv. Pavla. Je to problemat ika
pleromiz."K:ic t mdfde sv. P.tvla.)
2. V:,(ah, "!MV u:smfmm a Bohom. hovori, fc \'CSmfr akoby
v istom zmysle transformoval Boha.)
Teilh.mb KrNU.'! je bod OIT1t.'l,':I \Ulmill! a jeho
.."\IOlucle. Tym hCNOri o trojakej prirodzcllosti Kriow,l, ale ani nic tak
o jeho a bo!skej prirodzenosti, nko o pri rodzenosti kozmickej.)
4.
prirodzen a nadprirodzen, lebo tvrdi, ic krecia nejestvuje bez ink:l rnkie,
inbrn:'lcia bez vykpenia, a !c teda hLwn mystria nic s
in len rzne podoby pieromizcie.)
VIl'<ietuk biskup Helmut KritlCl v knihe ImS""",,whcnmr : WIl! mir noch "oo. alki:
{thu pIJe, fe p1pdli nd.clal t()( O MoniI .. m, ale n:uilu to urobila ",kupina Zll teho
chrbtom ... IbI'OY. KRTZEL., H.: Im 5I>rnll(gI'lw.'mml: Was mir IItIeh Kollt/I nochalltsfo.-lUl.
1999,1.17- 18. TatMonirurnpoarl:AAS(./I.InApOlltOlicne
Sedil) 54, 6. 8. 1962, L 526.
Zlatica Pl aicnkov
rozumovt':ho poznania) a viery. fc " .. .slasn vzt'a h medzi
vie rou a rozumom vyL1d uje starostlivC silie o rozpoznvanie, lebo rak
rozum ako aj vic ra sa ochudobnili, a stoja sebe sl:lb"I1, mofno
pochopil' ako drazn VZVL' k utvoreniu novej, pre hlbenej jednoty m.. xtzi
nimi. TnktQ IXlindnvku ma l Teilharo neusrnle na mysli.
etapu, ktor sa tb TcilhardCNho dieln, meme
systematickho b:\ dania jeho pr:\c. Trv:\ f. lkticky dodnes, ale hlavn pr:ke
o Tcilharoovi vznikli v priebehu prvt:h dVlldsi<ltich mkov IXl mku 1962,
reda do toku 1982.
tl
Aj tento rok symbolick Je to
ro k mrtifl Je;lIlneM'lrie Mo rtierovej, osobnej nsistcntky
Te il h:mla de Charoin a nad.\de "Fondation Teil h' l/d de
Chardin", zalo!cnej iX> jeho smrti v Je vdmi dlcfir fc
pdve o na bola tou OIiObou, ktorej Teilhud vo svojmu zvete odk.1z. 11 cel
l>voje dielo, S vdlcou ctou mfcme sk-dov. ll' pOCi n rcjro vzcnej
k ny, ktom 8.1 vlasme zaslOiIa o publikova nie komplcxnho dicla Teilharda
de Chardin. Ncllo pritom iixl o J'O'ikytll utie Tcilhan:lovho krOl'
jej ale flj o jej obrovskO aktivitu v rmci vboru
w
a v pr.\ci 8.1mOrnej
V je osobnos!' a dielo to hro tief predmeto m
skmania mcnich knifnch pmc a ale pn..dCJ\lktkm sa
jeho dielo stalo tmou d iskusii na rznych kongresoch
il sympzi:\.ch, najm nn rch, ktor sa dotkaj I" z:ivafn';":h probl nuw
\o\!dy n viery, ..'VOlcie a TZn}':h podbspirihmlfr, ekologickej
problematiky, vvojovc h trendov, fllturo logickch vjzi! a podobne.
Artikulov:\n postoj e Ill nuhch humanistov, futuroll::'uv, ekolOil' ickdl
aktivistov i celch hnut (napr. New Af.:,oc) k n:horom Tci l11flrda de Chllrdin
s takmer bcfnou
Konferencie venovan osobitne odkazu Teilh;mb de
Chardin pnividelne o'1.':lnizuj mnoh
a spol ky Teil ha rda de Chardin na celom svete. V mno hch
kmj inkh vznikli . teilh<lrdovsk tudijn centr.\", napojen na dve
medzinllroon organiz.1cie: "Fondation Pierre de C hardin" so s iel lo m
v Parlfi, ktor.'! bola zalofen v roku 1966, a " Internlltiona l Teilhard
Fo undation", z.t!olen tzv tcxask ho stretnutia" v roku 1980
II JAN PAVOL tm tltUlio (VIt'IIl a 'IOlJU1l). Br:uill:lva, 1998, 5. {fl,
u JOUWIIJ...,. tjochto pr.\c o TeilhankM uv.I.d1lj :t mapuj mnoM publi ldcie,
pret:o bolo Ich tern ul aj VlhJ:,dom 1111 to. Ie v ll\'ode boL1
Jnignkia 0.1 uv:kI1I nic n:Dol'Oll ;ednodivjch autol'OY. prero!e
to nle,ie hlavnm z;tmerom tejto publilW:ie.
Teilhard a jeho cesta I 27
5. Koncepcia hmot, a ducha. (Teilhard zmieava hmocu u ducha, krot je
poni man len ako stav hmory. Je ro pan-psychizmus, finl ne dosiahnut
Kristom, bodom Omq,' evol cie.)
6. Kcrn.cepcia hrkch ... (Ide prcdoWctkm o tatistick koncepciu, na
L1klade ktorej s vinni le n kolekt!vne, nie individulne. Toro je
Tcil harda vklad hriechu.)
Monitum dte fc tieto spomenutc okruhy njdeme v diele
Teilhan:la v nekoherentnej podobe a s:.I U neho stretneme s r1:nymi
JnykOYmi odtienK.1mi pollfiv.mch slO\l, ako s: takmer, pribline, skoro,
Ist dr uh, takpovediac spsobuje nezrovnalosti a dvoj-
Preto jeho spisy zost,\vuj viac al ebo menej v opozldi proti
btollckej doktrne.
Na tomto mieste nic je vonkoncom potrebn .... spomenut
vyhlsenie, VI..-d' z.'\.mer, ktor sledovalo, splni lo, aj k.. " \' je viac nd zrejme, e
uveden boli urobe n "napochytro", povrchne a bez
pochopenia Teilhanlovch s nh i celkovej kOIll:cpcie. je vak
za rajcejie, je fc ete aj v sa m!cme
& takmito postojmi najm u ktor! Ilaozaj nedaj "nmahu"
jeho dielo v komplexnejom dmd, v dejinnom kontcxte, ale tid v "otvore-
nosti novm vedeckm poz.narkom",:1 najmfi .. z prvej rukl.
sa mld, ktor! o pustil i rllto pozkiu :l pustil i sa do tudova nia
TcilhardCl\lt:h prnc, aj istli mieni vlastnch predsudkov a
rozm.."l ni tho dnlhu si kad ixidatcf niesol rl bude st.'ilc so sebou
Ako znak (domnievam sa, fc dokonca azda aj
pozi tiv ne ho) prlstupu k Tci lhardovmu myslen iu zo strany
Katollckej d rm mMe fukt, fc medzin rodnej slvnosti,
ktor usporiadalo pariske sid lo UNESCO pri pr[\ cfitosti 100. vrOCia
narodenia Teil harda de Chardin v roku 1981, kde sa dvesto
dclq,.atov. A. Casaroli poslal v ppcfovom mene list rektorO\li
Katolckeho intittu v P,ulf i. V liste sa I.fVl'Idza, fc ohlas, ktor
vyvolali Teitharoovc prce, ako aj ")'!arovanie jeho osobnosti II bohatsM>
myslenia PT..-dst3.wj trvale znamenie naej doby. 1O A dokonal v nedvno
vydanej cncyklike Jana Puvla Il. Ficks I!t mtio .sa mcme m..-dzi riadkami
o "Teil hanlovcj rchabilirodi", ak vezmeme do liv.lhy kontatovanie
o potrebe co, si Teil hard nnjviac fela\: jednotu vedy (v zmysle
t.J U{tI'e du Glroinal Casaroli II M Poupurd. In: TriihmdMa.mJin: Sonappurt, 5()n (JClwa!ill.
Colloque du Shres 1981. Pnria : Lc Centuri o n, 1982, l. 173- 174;
WALOSZCZYK. K.: WoIa t):ia: M):t/PieTre'a TrilhmttaikO\mdin. W:lrs::awa:
il1litytU{ wydawniay, 1986, a. 21.
Teilhard a jeho cesta
v USA, ktor m svoje sdlo v Denveri (Colorado, USA). Spja vetky
lHlJ,!lofnne asocicie a vrn.ta ne eurpskych, zijskch a latinsko-
llmcri ckch, pravdepodobne z n ich je "American
Ic ilhan:liun Association" vo Was hingtone.
tmto dvom ol1,>'lniz:kim sa po celom !M:Ce dodn..'S
pravidelne konaj symp6zh\ a ko ngresy na Teil harda.
(wmdzujc niektorch vydanch publikciI) je vysok, ale to, je
nnjviac atraktfvne, je inter pretcia slasnYch problemov, poskytovanie
Ihwch vlzH i budcnosti prve na pozad! Teilhardovej
pcrspektivy na svet. Ako i1ustracia mMe napriklad
v Holandsku publikovan zaujlmav.'i pr.'!Cll desin to bt human.
A global recormaissance of hunum fJeTSl>tt:titf'J in an ag/! of tmru:fonMtUm u,"ttm
111 Mnou,.. of PierTe Teilhattl ck OIanlin, II
Mono by bolo vhodn dte okoIjovo fc pre
dsled n potozumenieTeilhanlavho odbzu zohn\VlI dl..'fitlt (1lohu ni elen
Jllldium dobovej klmy, profesio m\ lnej ukotvcnosti a d uchovnej formcie
:mtom, ale aj skmanie spomenutch publikovanch spisov a navyiic aj
JdlO korepondencie, z.1znamov, dennikov, ba dokonca cite nepubliko-
textO\l a listoV, Pritom si mushne fc hoci k.lld pokus
myslenie Tcilharda de C hardin "komplexne" je vopred osden
n:. nespech, mme ancu ksok jeho osobnho vntra a jeho
vide nia, ak So1 o to budeme primne a ak s istou davkou vyrrvalcx;t i
budeme s jeho dielom v osobnom kontakte.
Ak toto uvede n ie jeho diela fl kr;\ tke priblIcnie tvorby
vzbudzuje dojem nesmiernej spletitosti, labyrintu rznorooy.:h mylienok,
:1 naj m nell chopiternost i jeho mylienkovej Hnie, chcela by som
fc AriadninLJ oif nie je <lf take nko hy
lO niekto alebo ako by "sa patrilo" diela rukej mnoho-
srnmnej ponuky. Aj ked' m\!> pri jeho a vlastnom
nezbavuje v s. ill o porozumenie, predsa len iariv svetlo jeho
myslenia prebleskuje celm d ielo m a ubzuje CCS{U, ktorou So1 treba
Tto C:CSCI je razen. Tcilh::m:ICMXJ lNrednou mylienkou o ..Wlcii a o vz:)..
Jomnej, talq xwediac ,.rodnej" <J.renedckej a runlocncj} prepojenosti vcsmiru,
fivota, II Boha. Tm je dan aj zaber oblasti, ktor sa musia pri
II V tomto medlinirodnom Teil haroovom kompendiu je 31 prilpievatdav IO kyroch
kontinentov (od Ameriky, cn Eurpu, 1iu, at po Aultni.liu). BibliografICk $iru:\ciu
ohl'adom pffico TdlharJovi tmHl)(IY'.l! A. de Andrxa. Pratlc\zal, ak neutlcNjd a enorm
jez:lujemoTeilh:l.loo ...
_doby.
29
:r
30 Zlatica Plnicnkov
sk.manl (cjm problematiky nevyhnutne na scne. Nie Y.'\IC. v podo.
be rckvizft doplnkov, ale ako "iv syst m" zjed notenia vcdl.'Ckch
poznatkov, fil020fidcYch a teologickch peKulcii i tichej kontcmpl:'lcic,
% vznikl:1 !Nomschopn vUia. OJganick syntzu, o krot sa Tcilhard
vo so.qom myslen! a diele usilov.ll, :ro S\{)jho hfadislm du>iahol, aj ked' ju
mno h! neuznali a ncuzn;.v.lj dotcr.u. To vak. uf nic jc Tcilhardoy problm.
Niektor ;Iutori v tej to svislosti vytkaj Tcilhardovi aksi "kon-
ceptulnu ncstabi litu" a lebo Maj na fO pln prvo.
Skeptick IXlSroj a nedvera ku vktkm konceptom, ktor sa usiluj
o zjcclnQ(cnic nielen rznych odbornch a medziodborOvch Jisdplfn
a st:.movfsk, ajc J okonea zdanl ivo nesvisiacich fakrov empirickej pov.1 hy,
(akrov intuitvneho pvodu a n<\oocnskcj skllsenosti, k tomu
Rnda by som \l:.lk na tomto mieste pripomenul:I ji.d nu znarnu
Mnoh filozofi v r:mci ellrnp ...kej tmdcie (XI Platna po
1-lcboc1a, alebo ak chceme od Aristotela po Dcsclrta, po inch velik.\nuv
v dejimkh AlomAdcho myslenia, sn najma rym, te vytvorili
siln, zdvodnen filozofick sysrmy (hoci aj
Forma gystcmarickho a vkbdu problematiky akoby
bola puncOlll spr.\vnosti a opcKlst'.ltnenostijcj Tcillllllll W<lk tOr mu
gyste matkkho vykbdu javov naOZ::lj nell pnxlnoon'oval, hod
jeho h lavn pr:ke s synretickm pohradom na
Nemysl1m si, fc by sa Teilharcl vzpieml poiadavke systcmatickc.lti .. tleciu-
pri pi$Oml 3voj ich pnie. Skr opak bol praVl.:lu ll . No vynu:d zcni e
okruhov problmov, ktor\: pn. -odstavi l vo svojich pmcilch - aj ke<r na z:i kladc
jcdno tiaecj idi.'Ycvolllcie - jc rnk fc nieki..-dy jednoducho nemfu
tto po!imJavku systematickos ti a cel ko m splni!'. hutgmLltlM
Itndt, ldu v jeho diele je vak zjavn;\ a cel kom nespochybnitern.
je anla n, to s emocion;ilne postoje a asociadc,
ktore spontl nne ..: har:tkte rizuj reakcie kafdho v konkrtnych
z:\kladnYch fivotnch s itu;\ci:\c h. Nie je to inak ani v prlp'lde nh o
Emocionlny nboj , ktory Teilharclove prce nes, hl bok
zamtercsov.m Mvlzii" a cxtrapohlci/ sl!
akoby dokreslenm jeho dtenia, myslenia a osobnho pastuja. S jcho
lvarou, na ktorej sa vctky odtiene hlbokho duchovnho zrenia
a rastu. Maj tak svoje opodstatnen miesto a s ilmmentnou jeho
diela, ktor nem6feme
K ncodfl atdnm aspektom Teil hardovho diela mofno aj
mnohohodnotO\" charakter tvorby. Predstavuj II ju prce, v ktorch sa
prellna vedeck, filozofick, rcolQbrick, ba aj m.,sticlcy rozmer, a preto zreter n
dimenzie tchto strnok dan manifcsruj.
32 1 Zlatica
nen argumenmcie, formulcie, pTt.. 'Clzne vymedzen a nemenn poj my,
definlcie " stroh logick dedukcie, zbaven akchkol\.\!k vyjadreni
a metu for, boli (alebo bud) sklaman. U Te ilhanla S;! totif bez
druhu nsil ia snbi scientistick jazyk niel en s jazykom
filozofickm :t t(,'ologickm, ale aj metaforickm.
l...c n tak na okmj mono fc dnel\ je ot.izka vl.'(!eckho
:I memforickho jazyk:! stle otvorenou a diskutovanou tmou. Bez vstUPll
do tejto "jazykovej hryw iba uvcdiem, e meramorfzy, ktor od dob
Tcilharda zaznamenvame na tomto poli, s ti ef obrazom nacj llvery
v ten o nen jazyk. Je to dam; okrem inho aj tYm, fc "1xM.,'dn hodnota
liehm jazykov sa vkobct:nc ete sr.\Ic poklad Z;1 prlli rozdielnu. Pre
Tcilh:lrda n ic je v.1k tto podstatn. V\x.'c S:l nebmnil
MPokucniu" jazyk mcrntOr a obrazov, prosrrcdnicrvom kt orho
vyjadrov.tl ",,\.'(!ccksrn. novisk. ..\ a Nebola ru prirom nejak peci:ilna
srratl; ia, ktor zvolil so z:\ merom alc prostriedok na
vyj adrenie roho, na jazyk vedy Teda nepot>'tlUXMII
z Teilhardovho stanoviska. Vcd' mme adckv.\tncjlm vyj:ldrcnim
('\.'Olcic ako "liara", ktoro vetko osverTuje, Mkrivka", v ktorej sa musia
stn.1:nllt Wctky lin ie! MCf:.lfom iary, 3VCUa, oh"a, s ktorou $Ol ru strcnlvame,
je znama v eurpskej fi lozofii prinajmenom od Platna sv. Augustina
a u Teilharda je rahko zako mpo novarcf n;i aj d o teologickho, ha af
myst ickho konrcxnJ. Z tohto pohr"dll problmu i."VOlllcic
m.\ uf vefmi hlfzko k intlmncmu dteni u sr .. 1rosti problematiky evolcie
:I Boha. TOlk .'1:\ II Tcilharda napr!kbd aj spt., r r.:mlda \lCrtlLS Ho h
(krc:'tcia) posv:\ na in roVCl'.
O kre m roho, mieru ni ektorch Tei lhardovych
vyjadreni a pojmov, prfp;:ldne z:.lvcdenie "neologizmov" (a nic je
ich mlo) oproti motoficky ustlenmu pojmoslovi u mo!no niekedy
IX/klada!' skr %<1 vh(x!u nef z:.I prit':tf. interprcr.ldu, ktom mMe
neskr dynamicky rozvijan:'i. ... kror tuk Tahko neustrnie.
Akoby nl plati lo, fe mylie nka jc fiva dovtedy, d okedy ju mofno
rozvjat', alebo flou A tak si n iektor Teilharoove mylienky
svoj vvojov'f zdroj.
sa tka spsobu alcbo tlu plsania filorofiekoreologickch tcxtoV,
mohli by sme povcdat, fc nl ver mi ide skOr o ist podobu filozofickej
escjistiky, ba dokonca miestami a o aksi "fHozoAck bsnenie", nef
() typick mewfyzick a teologick rrnktty. Na prv to mre
tlj s tYm, fc v Teilhard(M)m prpade akoby ani () d sledn rozpracova-
ilie prohlenmriky typicky chpanej metafyziky (povedzme v zmysle
tlntnlfll.:ickej prohlematiky), aj ked samozrejme ist druh "novej
Teilhard a jeho cesta I 31
o.: prk.vodnm tnakom sa tak stva aj ea.rokr<l na (tematick,
jazykov) jeho diela. Napriek rozmanitosti je toro dielo charakteristick
wl' mi vzcnou jednotou a jeho rematick navye preukazuje
vnlltorn idCO\l a je vyjadrenlm intq;,1f'l1lnej koncepcie.
1.3. t. Peripetie tlu a jazyka
BliSiu chamkteristiku Teilhardovho diela mfcmc t.lk, kt:d' sa
lamyslime nad spsobom alebo tlom pls.1nia a poufiv:mia jazyka v jeho
!,"orbe, ktor vyjavuje pr.:cifl kum autorovho uVJ.fovania,
myslenia a drcnia. Poodha lenie tchto stmnok tvorby nam umo"uje
niele n spomenut pl.'cifikum, ak: aj skaHa a peripetie,
nll ktor nar!alo a na(falcj namb nemlo
Zdanlivo jedncxluch, ale pravderxxlohne dlcfit postrehy sa mu
na tom, e nekritick jL.Jnmu tlu (uvaovania aj
p/s:.mia), dokonc:.I akL'jsi jLxlinej "norme Ila jednej strane a svoj-
ba a frivolnej pozlcii filozofickho pekul ovania na strane druhej
nebolo pre Tcilharda :Ini typick, ani Jeh o uVolovani c,
"nad hrad" , "videni c PO'lltd ta l\trikrne scientistick, prsnc vedeck
myslenie a bezbreh filozofil:k pekulovani e je viac-mcnej cha rakteristick
skOr novYch ho ri zontov a di menzi i takh o pohrad u, ktor
prepojenie filozofickej a rcolq,tick.cj perspektlvyvidenia
Je to uk:aka ncdogmartckho videnia a myslenia, ale pmlodou
je, le touto cestou ncznamen vfdy li pine sa omylom asio-
IlY"'
NaV)'C fc Tci lhard nLvysrupov;\1 z pozicie filozofJ.,
reolf:,7U prirodovcdca, spOsobovala a dfC stle spsobuje, fc mnohm,
ktor! sa tylizujli do takchto poz/cil, ne rob i nijak
Tcilharda a odsudzova!' ul . neprofes io n alitu". Hodnota
Te ilhardovhu odbw v takomto pripade zostva
:1 jeho posolstvo Citliv jeho prc vSak
nahliadne
V teda to AJX..'Cifikum, ktor S:I prejavilo v jeho vyjadrOV'J.ni
:1 p/sani? Ak sa poksime spsob vyjadTOV'J.oia, naj m5
v jeho filozoficko-teologickch pn1cach, musime skontatovat', e m
od "jasn ej a pojmovej :J strohosti. Pri jeho pmc
'-'!fmi rchlo namzime na ist "ooririu", hoci wJmi pohybliv, ale aj tak
zretern a poukazujcu na to, fe nejde o typick spsob formulovania
:I'l.rumentov, vpovedi alebo deflnlcii v danej oblascL Preto
lImoh, ktor (alebo ocakvaj) iba
UNIVERZITN KNIU;ICAm
Ul. 11. nov. 1,01115 PREOV
Teilhard a jeho cesta I 33
1110 hl fyz iky" (v podobe o ntol gie) St1m rozvljal. Podobne rozvfjal
III "nOV epistemoI6giu", ale nikdy nic v r mci jednej tdie,
II jednej uL-elenej v.lhy. To je jeden z dvodov, ktor ns nti
metafyzick, ale napriklad aj etick
Ilkludy jehovizievcclom d iele, v r.lmd ktothos akoby Mroztrscn",
1" lnholo vyrieknut, a pritom pre dsledn txXhopcn ie jeho koncClx ie
dOleite. Napriek rumu, fc mi s v tomto smere Teilhard nijako osobitne
a najmii vbec nam toto "ptranie", nic je to dvod
na to, ahy s me popreli metafyziky,
plll'ndne, aby sme jeho spsob pls.1nia odmietali ako filozoficky a tC()o
II 'IoIiLky nekorektn.
Pravdou je, fc Tcilha rd n:\0%.1j pred pf$Omlm siahodlhch tmkr.itov
plcferovdl p ilkmic filozofi ckYch eseji ich vye dvesto), kro r svoju
h'!K'l\: mciu zafivajll aj dnes. Mo!no pmv\! v sa filozofldui. esej
f:iner (respektive tl) filozofi ckho pfs,1nia aj v odbornch
filozofickch a literrnych kruhoch nielen mdnejou, ale
n.ljm.1 akceprov. ltdnejklu nd to bolo v d obe a v
h' Uhardovch kolegov (minimlne v teologickch kruhoc h). Takro
pudoba p isaneho tCXtu II Tcilharda nebola mdnou ale skr
vyruzom spsobu jeho lIv..I!ov;mia, kto r treba S istou d:vkou
by sa dalo dokonca fc bola pre neho aj vynrcnou
formou plsanin, ktorll si navyc mimoriadne ob rbil ;1 ktoni sa sta!;I
na }cho VCl.k-ckO\oskumnl.:h ccst:l.ch a cxpe<l i-
II:kh. Sll nachdzal v siul<'!chkh, ked' nebola poruke nielen
Illj:lk ..\ kninial, nie niekedy an! len prostn..-die nebolo
UHl )XXl mi enky na p/sanc. Tciihnnl si ich vak .'I:\m akosi "vynlltil
W
alcho
to uf bolo v t."kopoch prvej svctOYCj voj ny, v hodinke ticha
luedzi p.1Ibou, pri prechdzke lerom, v Ul\Clnej kaplnke, kde svoje MIesn"
poznmky sta rostl ivo prepisov.t1, alebo mnohch plnvieb na mori
n dlhch hodin pozorovania t.1padu slnka ... Nachdz:.d ti eto podmienky
kde sa ocitol, lebo ani na (lkamih neporavihl jeho tllba
sveGl, f ivut.l, a Bohu, vetkych "dobrch" i "zlch"
St nh\ok vyvljajcej sa
Dalo by sa teda fc esejistick podoba jeho prc je
chamkteristick tak pre fllozofick, ako aj pre mnoh teologick rozpravy.
Pritom mfeme d re fc v mnoh}ch z nich sa dokonca niektor
problmy nezriedka opakuj, Te ilhard sa k nim neoblo mne, sstavne
a nanovo vrncia, ai nadobudne dojem, fc je to uf oonalnc, a prve
vtedy jeho vahy nhle prekvapia zvermi a novm
rozmerom. Te il hard toti nikdy n eprestal a .dopred u"
34 I Zlatica Pla ienkov
a "nahor", a to ani vo zlyhania rudskej civilizcie
a kultry, b.l i sl.lmomej rudskosti, upT05tred najukrutnejieho utrpenia,
!x"\fu a smrti, ktort bolisprbo:l nymja\Um najmii jehowjnovch sksenostI.
iadalo by sa mi v tejto svislosti cte jeden postreh. Mam
dojem, c pre TeHharoa bola esejisticb forma ps:mia z istl.:h d'AXlov
nakoniec vyhovujllcejia a potrebnej ia, jednoducho pmgmatickejia.
aby filozoficko-teologick myslenie prenikal o do irieho
kontextu kultry n oslovil o tak intelektulny okruh ru d, nd iba
zky r:'IInt..'C "odbornikovu.
Teilhardovo dielo si prt!to vy<lduje hodn oten ie aj z inci, i rej ,
kompl exnejcj, nic iba prsne akademickej pozlcie. Keby sme sn pozreli nn
jeho spisy cc:z prizmu irej rozieie, hodnotenie by vyznelo v celkom
inom svetle. Fil ozoficko-escj istick spmeovanie problematiky so svoji m
okruho m dovorovalo ni ektor jeho my li enky
rchlejie, <lj fiar, nepoc hybne za ce nu mnohch zjednoJucnL
Konzekvencie tohto spsobu pisa nia s markantn dodnes.
prcro Teilharcl O\.-\} dielo m nj dnd nmu
znamen body ;\ typi jeho
vizie. Tu sa ml't11e svedknmi vdkolepho silia, :ll ebo mrneho
Z1 lclf na mis.
1.3.2. Optimizmus, univerzalizmus a profctizmus
- charaktcristikyvzie
Ak sa na vy..:;ie spomenut lohu podujmeme, ako vodidIo n:\ m mu
niektor &11ie markantn chamkrcristiky Teilhardovho uvaovania,
ktor, u popri skr vyl1l e nov.lIlch form{l lnych, ale pritom
znakoch jeho diela, tie! V)'IXJV\.'\.iaj ll o rozmeroch jeho
prtomnch v jeho celostnej vizi i. Spo medzi nich nemcme 0IXl t11 CnM
predovetkm zretern optimizmus, lmiverzalizl1lus a profetizmus.
1.3.2. 1. Optimizmus
O ptimizmus, ktor tak mnohch poburov:li, '11e ktor aj dodval
it, optimizmus rozmeru, tak, ktor ni ektorl nazv.lii
a! utopickt1l, nerc:l.lnym, mrnym a smi enym, <lle in zas naopuk
povzbudzujcim, IXXInetnm, nezlomnm a dvajcim krdla, je
v Teilhardovom myslen neodkriepitefne priromn. Nec h by sme ho
posudzOV"Jli nL 'Ch bysmc s nim sllhlasili neshlasili,
nech by sme predstMli pozitvne i zporn stanovi.ska, o Teilhardo-
36 I Zlatica Plaienkov
Dosrnvame su tak ku centrlnemu jadru jeho viery, ktorm je aktivna
viem v Boha a vo 1>vct a jeho Ako brilantn potvrdenie
takto IXlnimanej viery me jeho vrllcne vyzna ni e v citovanej
prci: "Verm, e wsmlr je evolcia, verlt11, je L'VOhlcia smeruje k duchu,
V\:r lm, e duch 5.1 dovruj e v osobnom, verm, e osobnho
jc kozmick Kristus."' ) Sil a tejto vie ry udva tn jeho optimi:zmu a ne-
zmen na tom ani fakt, e 'lle aj konkrttny
zlyhva, ba doko nca vedome kon "proti
W
tejto univerz..'\ lnej tendencii,
proti vetklllu duchovnmu zren iu, proti lo\skc, proti svetu ...
ktor u tol1c:okdt prejavilo !tVOje zlyh:mia, tol1c:okrt podrahlo
F.llonm idelom pokroku u na poli vedy alebo II oblasti soci.\lneho
ivota, toto neprcstva v Teilhardovch a
Od 18. vrazn glorifikovanie n,L'kj nlcionality (a teda aj nekritickej
viery v rozum a tL'Chni ku) doviedlo ai na prah vlasmej skazy, z.1niku
ni ekrorch kultr a dncs, ako sa VL"'Olx.'Cne tvrdI, ;lj na IXJkr..lj ekologickej
btastrofy. Napriek tomu je Teil h:ml e ktor sa
nachdZil akoby v "embryon"llnom
u
Mdiu smjho vvoja, m pred i;Cbou

tejto viery a na nej z:ll of.cnho optimi zmu jc (Jzko
prcpojen s el'al;!mi krotJimis uniw:rza li zmLL'ia profetizmus.
1.3. 2.2. Univerz<llizmus a profetizmus
Tc ilhardl)v;1 viera (so v":ctkmi jej spomenutmi aj cte
nL 'Spomenutmi podobami) je tou vierou, k.tora sa neme do
uzavretej pozcie chamkteristickej pre zky, oklicten vsek.
alebo nejakej vyslovene oblasri, bez akhokol\.\:k prepojenia
na ccl n:1 vctky dimenzie nho psoben ia a videnia. V sna-
he jednotn alebo zjednoten na
- cel Sol Teilhard stva t.mrcOIll holistickej vlzie
u! ju po menujeme kom.:epciou alebo obrazom sveta) . Te nto druh
ho lizlllu (v (Is il cel ok) mus ambdLl, ktor.i vy jad rt
najbaz.'\.lnejie a najvcobecnejie, najunivcr:zlnejic aspekty platn
pre cel a zdvodni vz:\jomn prepojenie prvkov (Gtst,
ktor v rmci celku nadobl!dajll tak svoju ako aj
a s inmi prvkami celku a s celkom S<lmm.
' 1 TEILHARD DE CHARDIN, P.; Jllk 161m, $. 19.
V rokU 1950 v k du u coeur ,Ie la Mlltn (SNa: hm()(y) p!'ilnal, te dnCll by dopln.il
... wrim, !e!la duch .. dO'VTll uje v (J5tXmom".
Teilhard a jeho cesta I 35
'Mili optizmizme ako vchodiskovej bze jeho vzie piati:
"V dejinch sa dodnes n evyn o ril optimistick- projekt,
tlf1 icmjd sa o teolgiu a vedu ... Tto vstin chamkteristiku vyslovil
, dkom nedvno na adres u Teilharda slovensk filozofT. MOm, hoci sam
JdlO optimistick stanovisko a jasne prao je to tak.
Mnoh bdatelia, ktori sleduj II a spoznwj IXXIobu tohto optimizmu,
vak u ani tak nepoZilsravuj nnd jeho v Teilhardovom
J lde, ako skr nad toll pamdoxnou e pr.\\\! obdobie prvej
vojny bolo ! ivnou {X'x:lou a priam vzvou pre formovanie jeho
uplhnistickho - nc kriri y, 'I prehnane optimistickho plitoja
k t h'tu a svetu ako celku. a Akoby &1 \\.1 voj novch z:ikopoch vl icvalo do
tll' ho stle viac a viac optimistickho o zmysle silia,
lska a v zhode s VYVOjOVOll tendenciou vesmru, CVOlllciou
smerujceho k duchovnmu zjL ....lnorcniu.
K porozumen iu tohto optimizmu nm llIe trochu jeho
kllnkretizac ia. Zname n to si predovetkm otilzku: Vo
k a komu sn Teilhardov optimizmus prejavuj e? Tu e
z.\kladom tohto optimizmu s podoby Tci lhardovcj viery. A JXxlb
viery nko ll strednho jad m optimi zmu n.ijdeme u Teilharda hned' nickorko:
viem vo svet, v vo ved u, v {Xl krok, v duchovn napredownie
v , d klN usmernen vyvoj .'Iveta, finlneho duchovnho
ll hniska Omega, v kozmickho Kri st.l, viemv lsku a jednotu, akS<l zmi enim
o tc h zakladnc h podobch. Myslim, e hoci mono
podoby viery, treba sa pri jL.cJnej nanaj"'i
t, ltljimavej chamkte ri stike viery, ktor:1 me istm spsobom
Jc l z psychologickho jej vymtxizenie ako "intelektulnej syntzy
" llnivcrzlnou tendendoll vcsmiru"16, ako o tom Tcilhard plik v auto.
hlografickej Comment je crois z roku 1934. Inmi slova mi , akoby
e musi nielen pochopi!', ale navye aj
vvojov charakter svct::l, jcho hlavn smerov.mie II a na clklade
roho ete aj
l. MONZ, T: U,t)filo;pffJffI. : Kalligram. 2002, 5. U3.
II Tdlh:ud li.1 ako mL1C!ytridsiamik v pm:i m.'tCM.; ..qnc, priOOm pt)Iiobjl ll iek'll v lohe
$\1lir.\m i' n.1 boji.J:.u, ale aj v prvy..:h lini.kh a okrem inho
ilj v pluku rc:choty\'Oja\ocw Marornnov - mosllOCN, ktor!\' I'.oIn viddi \.\!Ck pr!lclad odvahy
a pokory, preto ho mbli (mudrc). zl IMJju obcc.l'AJ l'inno6l'mmjnc z:W..11
l1CSkr tri oceneni1: 'kjensk ml'(bilu, \bjro.y kra v\t!Nv.J a yYUllImcnmue 6mxi 1q:ie.
1& 1934. De T. X. V teim auri pr.ke budem preklad Jill. \'i!nm, zahrnutY do
rOVllomennchn vyhero TEILHARD DE CHARDlN. P. , J"k ..8lm. Pr.Jha : \lyichrnd.
1997,5.20.
TcilhaTd a jeho cesta I 37
Tendencia univcrzalizmu
lH
v Teilhardovej vizii je pritomn
\lllsill jednom (celOStn) pohrad na vesmir, jeho mimoriadne zloit
hl l:l t:6riu (tTVOln ie), ktorej s aj dej iny, a jeho
k Bohu. Preto musi tak metodick postup, ktor by mu dovolil
hUr jadro takh oto pohradu. Mo no len
"'fm, e najvmznejia TeilharckNho univerzalizmu vetky
kror mu filozofick trJdci a prisudzov.IiOl . 'Y Naiel ju vo
VTltltornej dimenzii celej vvojovej v tej dimenzii, ktora tmi
univeJ'cllnu a to napri e k tmml, fc ju mono lcn
Podst:ltou tendencie, mani festujcej S<l v cclej
"klltocnosti a vyjadrenej v jeho vizii, je procC!iU sti.iv.mia sa
II rastu, toho, sa V stiv.\ zjavnyt1l, mcme
me me i a v bfdom p r!pade aj
tendencia VV!-lOV\..x! o tom, e IICtko sa nejakm sp6sobom
dotka, no a "miesto" tohto stretlI, tohto dotyku je vntrajok,
celej To je nap:\jad zd roj , ktor v L'Volcii snile viac
II rastie ol "VL-die" ju k zav&niu, k jl..-dnej jednote. Na pde tcmatizcie
problematiky u b<ldme vnlZnLJ profctickl! strnku Tcilhardovcj vfzie.
Ak chceme o profetickom duchu Tcilhardovch pnie,
n.ls ktomIl prL'Clovctkm jcho spsob interprc-
ot:.'lzky Ziwfcnia cclcj L'Volde, jej fln:llneho Interpret-da
ll'jlO strnky L'VOlll de je tie spoje n s intrcprcr:ciou problematiky parzie
(v zmys le druhho prchodu Kri sta) a osvetl e nia celh o proces u
pleromiz;kie na bze dosia hnutia plermy (plnosti, llaplnenia). S to
IIo 111l ozrejme ot. zky tL'Ologkkej provcniende, v krorl..: h sa Tcilhard obmda
l,rL'(lovctkm ku sV:itopavlovskej trndicii. Z historickho hfadisb siahaj
do obdobia idovskch sraroz.'\.konneh predstv, ktor vytvorili
II!ntick predstavu o prchode " ko nca S\lCta", ktor 'l..1.k Teilharcl
"dyna mizuj e" . NaV')'C, apokalyptick chamkrer idowko-krest'anskej
Itl1drcie n:,] budce perspektlvy vzbudmval skr strach a hrzu
nd optimistickLJ vziu budcnosti, ktor, ako u vieme, je pre Teilharda
\ hrlrakteristickA. Tm S<ljeho typ lli od profetizmu
prorokov.
znakom, ktor bva pre prorokov je to, c
nehovoria len o budcnosti, ale s kritikmi pomerO\l,
lIod lneho a mravnho d iania, take "doma" nie Sl! nikdy prijman
IO FI)'lnologicky mfcmc sl",,'O ocJ..uJil' od tlni ..... 'YfCre,
kj ....d r\mu .
IO WALOSZC2YK, K. : Wol.! t:lCio. Piem'o. Ttilho...da!it Q.ardin, 5. 137 .
. '---
J

38 I Zlatica Pla, ienkov
s nleitou pochopcnlm a ocenenm, skr naopak. V tomto
smere m Teilhard s nimi predsa len Ani jeho nzory (aj
keJ' o inych veciach) neboli prijfman s nadcn[m,
nehovoriac u o pon)tumenL
No to, je pre Tcilhardove "prorock azda
meme tie cez prizmu toho, o akej najdlcitejikj lohe vo
vkobccnosri vypoV\...xlaj. Mm na mysli jeho neusr!e
potreby budcej vlzie, utvorenia obmzu budcnosti, ktor je
spojcn s dynam ickm chp;.ln Im (pieromatickho z.1Vrcnia
so :tOl i..'VOld u a ti d s potrebou cxtraJXlhcic sbsnch
poznatkov v monej u najm z hradbb celku sveta a Boha. je
sa mozrej me otzne, sa m ivota z ntkhoto okruhu vizi me
ale to ete porvrdenia
pr(.(\JXM-xlanYch v\ujovch trendov. A v prp;.lde Teilharda
sa mnoh jeho anticip:cie nap!i'l aj, predOVetkm tie, ktor
vzhrado m na msta vz;jomn zodpo\l\:d
za evollkiu.
je v tomto smere aj nm art ikulovan,\ potreba
zjednoteni a rudsk ho pomania (raciomlneho i mimo rado nlneho),
a najm,l prclXJjenia vedy, filozofie, teolgie a mystiky. O ich cest:\ch za
celosrnym poznanim S:l ter.u zmienim
1.4. Cesta vedy, filozofie, teolgie a mystiky
Eur pske myslenie - vr;itane mnohch fi lozofickych smerov - sa
v chpani problematiky podstatnt!ho, suoot.mdlneho zo\kladu :.vcta a s nm
spojenho oomzu sveta:l Casto nieslo v znameni dvoch
osudnch extrmov: spiritualizmu, alebo jeho opaku -
materializmu. tieto extrmne pozcie bolo pre Tcilharda jednou
z celoivotnch loh.
Prvc z tohto dvodu ni ektor autoti naozaj viJia jeho hlavn"; odkaz
v nvode na riecnie u osfr'i'ch, odsunutch, alebo
medzi vedOl I, fil ozofi ou, teolgiou II mystikou. Nosu i wk/ , ktor! pokladaj
jeho model n-"'Yntzl, "symbizy" alebo tchto ublasti
:tOl A sa ko ncentruj na celkom in otzky obsiahnut
v jeho diele, rnke tto problematiku s ... dkou ro'aleka olx:hddl.aj.
Ak by sme chceli vo veobecnosti vflzby filozofie,
teolgie a prrodnch vied (lx:z konkrtneho odvokiv.mia sa na dejinna-
filozofick manifestcie tchto v.izieb), do popredi a by pravdepodobne
vystpil fakt, e tu meme intencilne nasmerovani;l:
40 J Zlatica Plaienkov
e je iba vsledkom neporozumenia, ktorho je aj
a . :cdy a nlxlensrva (viery) a ktor sa koniec koncOl
vyrazne prejaVUje aj v chp.m problematiky c.:volcie.
V zmysle {a to som zdr.t2nila u niekol'koknit} s;
takmer vsetky problcmy, ktor Tedhard vo svojich prcach reflektova
problcmiltiky a s
spojenej tem,ItIz."icle relacnych v.lz leb medZI vc. .. mrnym bytim, ivotom
a Bohom. Nazd:iv.lln sa preto, e je vecou poctivcj diskusi
otzku, do akej miery je v Teilhan..kwa viziu pod netn
z hrad iska njdenia vchodiskCM::j platformy pre vedenie Jial gu medz
prlrodnmi vedami, filozofi ou a
Nech hy boli vsleJky tohto dialgu v akkoTvek,
prir()(ln..:h vied, filozofie a teolgie, 11 predoviktkm ohromn sili
podstatu: . a tohto je v
pnp.\de ukkovou slud lOll aurentl ckho a primnho uvaov.mia. Be
.prkras a 5; \ odV:luj cm e ich "vzjomn
O"!:ltle :: krorll Tcilhard odhal'ujc, nie jc po ku!i(lTn o ich
aOl odobratm kh Tcilhar?
Ich bozky a dotyky, ale vni vll tbu po ich
ljed note nI. Priam sa 1111 zd, e s d okonca :ma[l::iou a vrazom
Teilhardovho vnivho ponore llia S.I du IlIllrJty, du prostft'dia,
a f(.'(la i mystickej sksenosri, v ktorej zji..'(lnotenic so
slJInm Kristom.
O Teilh,mJO'\Ich mysti ckch z;iitkoch sa 11:1 tomto miesrc nebudem
iba uvedie m, e mi'la zohmii d ldit lohu niel en
v jeho osobnom ivote, ale sa spsobom podiefali
aj na. formovani jeho vizie. Tento kontext je pre oso bne
duldiry, lebo si myslm, e iba \-"ka mystickej sksenosti mohol
Tcilhard S\.Oje celostn videni e IM:to\ a Boha. A iba v tomto
je pre e kristiflkov.m hmota, svt hnwta,
JC) hymmck:.\ oslava a pozdvihnutie JXltny a b lkha na oln\ri zeme
je vyjadren im stavu hmoty preniknurej duchom a sprostred-
vpovedall o fucbkcj prirodzenosti, ba azda i o prirodzenosti
ludskoboskej, bez najmenieho nznaku herzy. M:l m na mysli Kristovo
sa do hmoty, o ktorom .5.1. Teilhard zmicl\uje napriklad v eseji
Le Pretre ale prcdO'\letkm v eseji u o'rist daru la Mat kh-e (Kristus
v hmote), s pndtirulom Trais histories L'OlIIme Benson (Tti prlbehy
Bensona), zo 14. oktbm 1916, ktor naplsal v dedink.e Nanc.le-Orand
Teilhard a jeho cesta I 39
11.1 cplste mologkkho a logickho, cez axiologkko-ctick a k eschata-
1''Nlcka-mystickmu. Tieto mu podobu navz.'tjom sa
vzjomne sa ignorujcich, alebo vzcne sa

Ich prepojenm sa napokon koncipuje obraz sveta, a Boha.
NIl'kedy v tomto ohmzc svem a Bo ha nadobda predznejie miesto
IIlIl oha inokedy jc z hry, podobne, ako je
1ll l\oh. U Teilhard:\ vaic tabto nehrozi. Naopak,
.. lIoha nemono z hry lebo ponllknut obraz by celkom (najm:1
I Ih',':holob'ick ho hradi ska) smItH svoje opOOsmtnenie. K tomuto obrazu
.. , h)!"i upnaj ndeje hradanie mondl ciest z chaotickho
bltl \liska svetonhTadovch rpan, iwtnych postOjtN, ba i
1I ,Ipenl a namah. vchodisko, Ix:vn opora (aj nik.dy ni c
t l' lko m bez pochybnostI) je motivujllcim prvkom v zplave
, H Ullani, r iskantnch kskov na lane natiahnutom nud
I aj ako ivot bez zmyslu.
Ko niec ko ncov by sme moh li e mono to bolo iba
Ir llh3rdovo skromn, osohn smerov.mi e a tba po zmysle, ktor sa
lH,mifcstovali v rovine jeho ivotn a prce, no ktor bol schopn
II z potrieb celho i S\O\:!t:\ ako cel ku. Tm akoby
I Jeho osobn princpu kOlllplementmity, bez ktorho si
1111 !fno v i\o\)te, dokoncH samotn zmysel
IIiI_ich sili, do roviny univeru\lnej platnosti.
Spsob, ,lkm Teilhard ukazuje zmysel vetkch jeho sili,
llhrnzne poVt.-xlan "namahy a potu pnice", je si ln,\ strnka jeho koncepcie,
lIupriek tomu, e mk cel rad pochybnosti a ncsllhlasu. Kto by
w fmi chcel t3kto postoj, dvodov me viac nd
Ill rlVn dvod mono v kritriu perspektlvy ktor
stanovuj e a o ktorej S<I zmienim nl..,,:; kr.
Pozadie Teil hardovho mylienkovho silia mcme aj na
p,lI\ or.\ me doby, v ktorej Teilhard tvori l a ktorej maky citerne vnlmal, ba
" Io1no a bolestne preval. Teilhard predvfdal, e v modernej dobe me
k rozporu medzi kultrou, vedou a na jedncj strane a cirkvou,
l\ J\ bofenstvom a vierou n;) strane druhej . Ich cesty sa zjavne mu
Modern je tak postaven pred vzvu: Ktorej ceste mm
dM prt:dnost? Alebo ticf inmi slovami: ktorej mm
svetu, Boh u? A ak je tmto modernm veriaci
toto vetko me vcllc. krzu v jeho srdci, ba me aj
ku strate samej a Preto chcel Tcilhard
e konflikt medzi svetom a Bohom je iba konfliktom,
Teilhard a jeho cesta I 41
oddychu jeho pluku v obdobi s rie bojov, te,<; ne pred odchodom
Ihl front do Verdunu.
20
Tieto prbehy maj svoje konkrtne nzvy: LL Tableau, L'(};tensoir, La
I '14\wde (Obraz, Mo ntrancia, Sviatostn schrnka). Hoci ich Teilhard
1! IJ prw v mene svoj ho 8 ensona
Il
, s najV':i& u pravdeIXXIobnos-
1'. 1\1 Ide o V'{povcd' J otbjcu sa jeho vlastnch mystickYch z.1itkov.
Ak sa teraz vrtime ku predchdmjdm zmienkam o Teilhardovom
vI1'11 hu k vede a k nboenstvu, meme e Teilhardov paraleln
J1IIcm o priroJoV\..J.n a filozofl cko-teolog:ick vzdelanie ho zrejme jasnejie
II Ml\lc viac nielen o monostiach, ale predovctkm o potreb:.\ch
prepojenia pozll;mia spomenutch oblast. No mono to boL.
11\11l ,xl ucho obd ivuhodne zvlMtna a motiVlljC'.1 tba, ktor.i ho privkdla
h)muto "prli riskantnmu" rmhodnutiu. vak bolo za touto tbou
!l11' ho po tak vcf mi til? Vari mohli v pozadi tby aj bt (hoci
Pll'Chodne) vntorn z uspokojenia v pr/pade
Il lI dobudnutia \1I.. .. 1Jcckho "odizolov.lnho" od nboenskho,
naopak, nboenskho od wdcckcho, ktor prispeli k VYrx_'Stovanil1
trJ!I) silnej tby po ji.. '(lnotnej pravde a tak naivn dveru v mo..
V\.-dy" nlebo n;'lbocnstv.I"!
Aj bez nroku na 5.1 zd, e jeho vzia 5.1 mohla
iba Z<l predpo kladu vzjomnho rdpcktovJnia vedy a nboenstva
IlIltasne. Z:lstavllle sa n,l pr i analze vedy a nbocnstva
v /I (lVislosti s temati:tO\d oll hbvnYch problmov, ktore so scoou prin.11.
1.4.1. Komplementarita vedy
a nboenstva Teilharda
V dejim\ch I'lldskho myslenia .5.' vcdy a nboIcnstV"J
,', Isto stali aj otzky cvolu":ncj ti.. 'rie a nboenskej viery, ktor neraz vystili
do spOn! veda \o\:fZUS viera. Tento spor sa pn.:zenroval v proti-
posl:nvcn procesu C\oUlde a krecie, a ani v nic je mkto chpanie
Podob.I tejto antinmie jc vak Teilharda iba epistcmo-
l"i:ickm omylom, ktor mono Ale akm sp6s0bom?
]j] Obidve eseje l jlll blikoYan in: TEILHARD DE CHAR01N. P.: &riu dll temps <k larumr
(1916- 1919). Paris, 1965. V !Ch roku 1992 l I)l s. 85- 107 (Le Christ
danll la Matihc) a 281-302 (Lc Princ).
II tWbertHughBensoo(J871
bolliynonl angllk.1nskcho an:ibiJ,;.u(XI, ale pod vpr,wlll NewIlla1"lCJVch pmc v roku l!Xl)
kOl1'...:rtov.11 na katolicitll"u.l5. Na Teilh:m:la zar:sohili 3(X)b\ypt:idu' romlll' Li MniM
de la Tme (v origin.11i TI..: Lonl of 411t World) a Li Auro.c.

42 I Zlatica
Z. char:lktcristiku Teilhardovho sa ob.,taj ne poklad
vedy a vi ery". Do diskusie na tto tmu
vstupli totI Tet!hard soS\'Ojm chpanm komplementrneho medz
a vierou. Nosnou b..1zou je pritom ch:\pani e c..'VOlcic, a to podl'
TeJ!hanh len tak chpanie, ktor umon obidva spomenut
fenomny: ",->.:h :k prku a kresnmsk vieru. Mohli by sme sa &llej
to vbec Ba vinc, Tcilhnrdovc potiadavky s... stuP['1uj a
Sl e l, aby spncvodnm momentom tohto bolo dokonca vzbudeni
"lsky k vede sp<isooom", ako o tom hovor v
"Science ctChrisrou analysc nn konferencii v P:lri 27. februra
1921.
11
Ak by sme tieto z.1 mcry () Teilhani("J\.Q
alcbo skr o predpoklad, fc dnc nej d oby me
vnli torn ha rmniu ib'l cclostn:\ koncepcia sveta a KristaU,
ako to uv.ldza v MUIl U IUIA'"fS
ll
, zL'inli by sme, c jeho pr'vnradou potrebou
Jl:usclo ",,'{ly a nahoenskej vi c ry, n ro nielen z logick ho
dovod u, alc aj z Jeho vlastnej potreby il,;h na
osobnej sksenosti \I\:dcn a b \nza.
Aj ked' tu samozrej me hovorm u o obdob jeho a
j,e znme, e o tomt? premfal od !o"VOjich n .. 'Otogickych
h ore absol\'O'Vll1 v Anghcku, v I-l astinl.,'sc v rokoch 1908 _ 19 12.
?alo to obdobie, ktor v retrospektfvnom na dejin
K:.lrol[ckcJ cirkVI bolo oIxloblm sa boja proti l1I oclernizmll.lot
Tcil ha rd v tomto obdobi zvuuj e svoj dujem o tc!giu, ale aj
o a to ,n:ljm,1 v svislo.-; ti s ot,\zkou: je pre fivot dlcitejie! Aj
ked tui, akoby sa nt.."v\.'{tc! cite jc<lno
zo vyznani v li ste z 23. aprib 1910, ktor hovor!, e hoci
teolgia ni c je nejako zaujimav.i, prcrlS:1 len jc v jeho fivotc vef mi
J!cit.\, nerozhodnm kontatovanm 'Ikmsi druhom
ot,:,zk,,: "Teolgi u upriamuje moje mylienky na a Z:1l' lnam e
cxlstuJe otzok, ktor s menej prjemn, zaru vnk pre ivot dotefitejie
ako v(.-dy, preto sa ptam, skr :l lebo neskr nevydam tm smerom, UH
ii 1921, ex- T. IX, J . 4.5-62.
II 1924, CC T. IX, s. 66.
1+ Ul v rok.u 1907 vyJallJll pd P.iU5 X. cru;ykliku l'ruandi, IIa ktorej \oietci bohosICM:i
prlr.ahu. Pre to bola wfrni
skuJka, hfe Z, 1 boljXlkladmy (a neskr, v s !lH pohrebe
cxlwmUlllkov.m"ho jCZUlru a G. TyrreHa. ;lj jeho d;\vny
profe50r z gYTnll:lziMnyc h abbi! H. BrtmOll(1.
i' LEROY, P. - MORIN, H. -SOUUE.S.: I...e/Jk TeilhallJde o.aruintl11T>tJC!"l
SlIcorrtlpoodana 1905-1955. !':iris: J::ditions de CenturiOIl, 1989, I. 48.
44 I Zlatica
si ete raz akcent kladen na vntorn pokoj
Vntorn pokoj - dalo by sa teda fc psychologick alebo tie
psychick rozmer vntra je na prvom mieste, a potom nasleduj
.. ko gnozeologick a logick. Akoby aj u Teilharda mni "psychologicky
nahliadanvcsmfr prvenstvo pred "logicky" vi denm vcsmirom. Unhlen
zve r z td\co tvrde nl by ns mohol do pozlcie tch, ktor
rcpektovanie naroku JXJtreby psych ologickej
pov:1hy v pozn:\vaccj pripadne popie mj "in"
nd ,,",--dt..'Ck" hodnoty poznania. Mono sa to naozaj na prv pohlild jav
ako ncvyhnutn, ale nes mi eme jednu z:\v.ln
Pnzn ,\vaj([r.;i je vfdy z "msn a kosci" , ktor je
kurnpl exnoLl rudskou a ne mono ju na objektvn
IXJZl\,vaci logick ap;mit, na odosobne n poznvacl subjekt, ktor v men
"objektivity a nelltrOl li ty" nezaujlmn nijak st.movisko nielen v samOIT
procese poznv: mia, ale dokonca ani k jeho vsledkom,
Teilh;l rd si pr idobre uvcdumov.l l I'udskch lX"lrrieb a ic
naph'lani a, ktor nemcme od poznv.mi a, nehovoriac o
konani. Viae k h aj s ot:\zbmi ]X>Chopenia S<lmh o zmyslu ivora, kror
ne mono z naich livah nikdy ani keby sme odpoved' vlx.'C nenali
To vak nic je jeho prpad. A preto tX"lklad Z.l svoju prvomdll loh
svoje videnie tchto vt'Cl.
Teraz u za iste c1upeme, Teilhardovi tak principill\e ide a
o psychologick vklad Hobjekt lvner teda o taklx lVedia
"llI:!yd\Ologick vcsmir" a mL-sto v [\om. Mohl i by sme dokonc!
e tr0 psychologick:\ iXlttcba je ni ekedy Z:lUjlm.1Vcji.
ako logika vkladu. A okrem to ho, h radiac na veci Teilharda,
vkladu S:l ukazuj e najmii v zdrazneni
potreby h:umon ickho prepojenia :1 modernej vedy. Mi era
je ho psycholog:iz.kie i s a kou hovori o potrebe takhoto
s spol u s mnohmi neortodoxnmi mylienkami
a pod netmi v jeho vzii v kadom mimoriad ne zauj mav.
Z uvedenho vyplva, e Tci lhardov 'v\!deck a nboensk ivot bol naozaj
pln nie kedy a dramatickho sili a o zjednocuj cu syntl.".zu ",-dy a
viery. V tomto ohrade .5;.1 preto vo svojich pr.:icach
o potrebe modernej doby spory" medzi prn:xlnmi
'v\!dami a nbocmt\Qm, Okrem toho si vak plne uvedomuje, e pre
ktori S(I rozhodnuti vo svojom fivote pr.k u s
skmi snahami, je rozhodujcou lohou jasne definowl' vz:'ijomn
Teilhard a je ho cesta I 4 3
Vtedy zt\!jme ete celkom jasn e e sa v jeho ivote cesta teolgie
II \sta vedy buJ tm istm smerom. Nazdvam sa, e prave
tohto spolocnho smerova nia vedy a teolgie bolo, fe sa
\I nako ni ec nevede l ani jednho, ani d nlhho.
At paradoxnou sa mote e teolgii ziskal
h-ilh:lrd ak)'Si nov obzor pre ponimanic \ll,dy. Otvoril sa mu nov a - zd
... priam hori zont nazerania na vedu. Bola to perspektva,
volala JXJ zmysle vedec k h o vskumu, po po rno m skma n i
minulosti zeme, ivota, rudstv.I, aby sa rm odhali la perspektiva priam
", hatologickej bl[d LJ cnosti. Tento teologick horizont mu ponkol nov
Ilt l"Mpcktvu videnia a stal Sll takpovediac impulzom pre pochopenie (llohy
W,ly ;l jej vsledkov. Vcrleck bdan ie sa tak neskr stalo neodmyslitcfnou
na drhe jcho povola nia.
je e v Teil hHrdovolll fivote zohr:\vala \,.:da ...voju lohu
111'1 wojfm vplywm na T(. 'Olgi l1. V prvom phine bola predovetkm vy-
I)'\mellcou k novmu tt."'OlojJickcmu prcm%['aniu. Bob vzvou, ktor(l Tcilh:1I\1
Iltll..l ivo s wl"kou n.-il:pektov.l I, a preto na <lj
tlovmi teolog:ickmi (.1 pre mnuhYch kontroverznmi) nzormi. S ne-
n.\maholl \!Ik vdy <K1p<M....tJ: hod nt-bola tlllIXJr\ldzi.
\lCtkho Tei lhard touto aktivitou aj na'v'yc,
hy sme mohli zhrnM do jednej vety: Z'ltial" \0\."(1<1 uSIX"l kojuje rozum,
11,\hoenstVD uspokojuje srdce. A preto pestuv.ln ie "".Jy pre lX"lkoj
II UHI je pre tt:h, ktor chcu aj svojmu srdl.: u.
NcJ(le pritom () sa o dichotomick chp,mie
1I 1'Il 111U a viery, ale n aopak, o navzjom sa obohacujce
u tJed nocujce. tm, e takmto je azda mone
So. istej schizofrnii naho rozpoltenho vnt ra.
O n sm sa poklad:\, skr sa Ix mb Bohu za "male skobn palcU,
1111 ktorom sa tto syntza d Vytvorenie "celostnej koncepcie
IIVCI:1 a Krism" poklad nav%c aj za vyjadrenie akejsi duchovnej tendencie
vesmirne ho vvoja. Tto duchovn tendenciu Tci lhard samozrej me
upisuje na mnoh)'ch miestach svojej tvorby, ale skromne pritom dodw,
te ju "ini \I budl[cnosti vyjadria Na druhej strane je
e z:kladn hradisko, s ktorm prichdtn on, je
- sa mozrejme, za prc.....Jpokladu jeho akceptova nia - vniltOrny
]lukoj a vz.1jomn usporiadani e, vysvetlenie a pochopenie prepojenia
fYllckho, morlneho, socil neho a nboenskho obrazu sveta.
IO 1924, ck T. IX,.!i. 66.
Teilhard a jeho cesta I 45
I", dvoch oblasti. Cel vt'C je o to dlditejia, e pokusy apolO!:,JCtiky
"tknlV"J n tmto smerom neboli vdy cel kom vyven.
ll
Tci lhardov zamer bol lipine udlin od sili takejto apo logetiky,
I Mr;1Zne pripo mna, fe v minu losti sa apologti postavili proti
Itl objavo m, sa zas usil ovali z vedeckch
Ull 'li)fick a reologkkzvery, ktnr tdilllTl hmotnch fenomnO\l nemfc
I Inokt.-dy sa Z;lse veda prczcntov,lla ako sila zla, ako po kuitcf,
mgia, alebo - naop.1.k - S<l ako bohk osvietenie,
pole prce pre k.rl:.'lbnsk ambcie.
Ak pr(..J. .. a len chocme n najm
filozofie a teolgie, mllsime hermcnell tick rmce.
veda vychdz.'l z istch predpokladov, ktor jej vlastn
l'lI'dmet. Do tchto prcdpokhldov meme lak vl.:olJ1..'cn,
", Inollive vcdn disdp!iny, prcsahllj llce (alc im vetkm poj mov
tllllddy priestur, z;\kon), ako aj axiol6giu (hoonorov
Poznanie dbsa odliuj e 'lj tm, p<lklnd (hodnoti)
mon a nepoznatern, ak s kritri poznatcl"nosti a istoty
a cel tento komplex z:klad nch pojmovch moddov a hodnt
II \'ymcdzovan horizontom toho, vbec mono
na sa mono
....ystm poznania stoji tk na predpo kladcx:h. Sil
10, predpoklady filozofick (mem(y:zick) a teologick, ktor
l" ui ront myslitcfnosri jeho a ktor s u neho nevyhnutne Z:lkom
IkHlov.m aj d o inrcrprcrde a reflexie fa ktov sksenostnej a (enomeno-
I"wkkej pov,lhy. Skscno. .. rn f.lkty slil i Tci lharoovi na podporu jcho
lf\\l\!tickych nzorov. No mnoh jeho objavn a pre vvoj ",-...Jy v:mamn
tu\l ory sa nezrodi li iba z empirickej skse nost i, ale aj z teologicko-
tllnzofickch dvodov a pohntok.
Pred Tei lhardoV'j>11l zrnkom sa vak prim,irne vynoril fakt evollide
ivom, a ducha), ktor v systme poznania jeho dol."Iy
II cholo matne v zhode s jeho z.1kladnm z:merom, a to z dvoch
.1i'"Mxlov: z dvodu ceolOt:ickho, alc aj z dvodu striktne vedeckho. Ak
h' llhurd nechcel ti "o!XJmenr"" fakt cmiude a sa pritom
.\l11)ho pvodnh o si lia, musel tak systm skr obraz)
IlI.nn"oia a videnia sveta, ktor by manifestoval a rovnako
I E1I..HARD DE CHARDIN, P.: !..et mf aplo.in, Tt:xts sck'Ctoo and amnl:oo br JeanPierre
l)CIIlOlllin. T ran:;lated by Ren Haguc ,!!"Id others. New York: EvanS/ on, San Francisco;
Lundon : Hlrper and Row Publishers, 1970, I. tn.
H.OSS, P.: ?rom&:) m!tnr. Prah3 : froma, 1987, s. 7.

46 I Zlatica Plaie nKov
\A!dcdc, ako uj krcst'ansky z;,l'O\lCfI. sa odpoo..ulc
takto celostne viden proces znamen brnt do vahy cak
ako aj filozofiu u teolgiu.
Fakt evolcie, vedeck systm a fLIozoficko-tcologick rmec sa
vo komplikovanom No metda, ktor Tcilhard
II tl. .. 'ria, ktorou interpretov.1i skman javy, funb'OV'olli na
n05ti. KL'tffc ovcrircf nosi 11\.1 svoje kritri a v
dan aj rym, jc v danej dobe alebo " '[>ocI>opitdntl
roto \/krka je dan horizontom myslircl'nOii tj),
systm a obraz sveta, a Boha bol nazcmn cez prizmu
hori zontu duby, II preto nebol wcobccnc akceptovan ani zo ..
1\.'Ologickch kruhov, ani zo strany striktne scicntistick)'l.:h vedcov,
Prcjavovnlo Sl to rn ini m:Unc dvojakm spsobom. Zu stromy
reocentrkky ori cntovanych o ftU(lmcnch
myslenia ;1 o(ki,\ [nydl drkcvn\:h kruhov ro bol
problmov evol cie vvoja rudskho rodu II r
svisiacich otzok. Okrem toho. TcilhaN()I\.Q poznanie tu .
nj na dobov interprcr-:ldc biblickch textov (napr!kbd
stvoreni a svcm, v problematike hriechu, lajomstv.l
a vykllpcnia), a rym bolo v rozpore li dq{matizujllcoll kn:sl'unskou
a I\Oll ch(lp;moll "lohou" vcdy. Faktom jc. fc aj ked' v
dejn uf Cirkev m!vystupcN'.J la z pm:!cic odJXl rkync vedy, TdU",rdo4
uv.\ovnni c na jeho evolucionistick myslenie)
ncprij llldn.Akobypda naj" . ,iJ ,mc Jcnu",,",lu cn,cn,)au''''11
v [one Cirkvi nebola e1ire J OST,ltocnc .1 mono len
prezieraw Ixxhopcn cdkov Tcilh"roOOl lx)hTad na cvo!(lci u,
48 I Zlatica J>l aAic nkov
danu metaforu by bolo mon interpretoval aj v svislosti nrcooi,,"
vedy a mysti ky (o Teilhard uvaova!), alebo dokonca af
formulovani e potreby budcej (:>rnpeKtfuy videnia a chpania veci.
Teilhard dobre vedel, lc v dobe je celkom . , mo''''*4
vkladov II koncepcii ako aj """m',""'c,,.
sprcv.\dZ:ljll. No hoci tto ich vn:Ha vda lItrup J o
modernho vdy jc to ako na
dogmatickho myslenia. Za takto dogmatick typ myslenia
pestova nie "h!bric d'A)jakcj pravdy", Jeho sa vzpier.l
modelu takho vedy a nabo!cnstv:l, ktor sa prezentuje
z pcn;pcktvy tejto tc6rie pmvd y Gcdncj boskej a dnJhcj SYCtli kcj).
Tto K'ria nebola pre Tcilharda ani v priplde, keby si
poJoby pmvdy nCodpOTO\Illli. U",--dcn kOIl(."Cpda totif drii
II vcdl...cL:ll pmvdu v akejsi vzdialenosti, jc
obidvcx: h str:l l\. A TcilharJovi jc cud zhl d ualir .. takhoto "","k""'",i.
pretoc poznanic, n:l priek jeho horizontom,
celostne, hoci k nemu "-'{l rzne Ct'Sty,
Tcilh,lrdoyou rychodiskovou pozkiou bolo teda
nemusi "o<ISUllt" \!du, aby urobi l mk-sto viere, a ni naopak, c
vieru, aby na SI.:llu V!j: tpila vcd a, ale skr musi
komplellle ntmy vzt':.lh, hoci, ako So1 KM, jeho l tv.lfov.m ic je
aprirnom predpokl ade llby !ime vbec mohli
o po:mllnl :J \llXle.
Mohli by s me ted a Te illl:l rdovil llcta k faktom,
a v isrom zmysle aj v\'-xlock:1 a zmysel pn:
hor ch:'lpe a ko jede n organick celok, Sll viac.menej d<i lcdl<or41
jeho \!d("'l.:kc; silie tto j<.'dnotll ,),VCt.l ho viedlo
fi ckmu zoveolx:cnc nill dancj jed noty, ktor rodiriI na
vc. .. ml ru, na \/ktky rovne bytia a inte rpretova l YO k Bohu,
Teilharoov..l n:o lblla (a - dodala by som - aj mysti ka) srnIa i".", .... lnol.
jeho lH..."cnia a pomhala mu zklad
Teil hll rdovi ilo o " hlbie" pochopenie javov, ktor s
\\:dy. loha vedca neho iba
a skmani javov, ale rto lohu situuje pn. 'd ovktkym do
inte rprct:lcil, strlnovcnia novch hypotz, novch svislosti,
i vizil, ktor ObVCtfUj vcd aj z "inho" a
"-,d a javy tuk "kosi "inak" bolo teda jeho !ivornym delom,
Teilhard a jeho cesta I 47
I, I"Iktcrizuje prcdCJ\/ktkm jeho ktor v prvom mome nte
h.ld'::lod bos,,*h No toto vedecke nazeranie (do
, I) pri ponore a prieniku do "ved" poukazuje ml syntetick
.uukrru na jeho II joonotny clklad. Tm akosi nti
",,,Ilh' smer uvafovani a od analYzy k syntze (t sn za
tli ,Ipt'kladu prepojeniu vedy a viery, ako aj filozofickej a m\bofcnskej
ic), ktor:\. ns dovedie smerom "stredu" vcd - k Bohu.
Nd, udem na tomto mieste tto remu prli dOiCU'\cm sa k nej
, .. k.'r, prcdsttlvim poJst:.ltn momenty jeho u\l'.J.fownia o jednotllom
Linde vyvijaj ccho sa sveta. Teraz iba doloflm, fc t ieoo myl ienky-
I 111111 zmysledte prehlben- rozvinul v parskej p red nke
\ 'fII' (rt Olrist ou lLnal)se et " ntIW {Veda a Kristus, :mal'i'za II !>yntza)lI ,
II, pinSie a vahy o svislosti syntzy a viery anal yzoval prve v amo-
II. texte COllllllent je (Ako verim), hoci jeho zamer bol uf
,11'1110 predtm celko m priehradn.
tu zdmzr' uje, fc z psychologick ho ktor je pre
III ho \rychodiskov, existuje medzi aktom a vierou.
It.lIllen intc1ektual nll !>yntzU." 1O Z tohto aspektu potom
Ihl\-y\c definuje vieru ako ,.shlas intc1q,,>cncie s nejakou veobecnou
I_ "IX:!.:twu vcsmlru
w11
Pritom fc aktu
Prcdl>oklad \!ak, e "kad viera sn rod z nejakej inej
\kry" '?, tMo b'Cnza rozumov uVlltova ni e, a preto
liU tntlkky mcme postul1Ov.lt' k vjcmm najelementurnejlm a mk
,,\Ikejsi z,ikladnej intuld l", :t:1 ktorou u ncrozozmlV',lme.
V IInil Teil hardovej o ri entcie na vedy
I vlcry meme cte II Z<Lujlm:M
d':.tlsie svislosti "-'{ly a viery Teilhard PrcdO\lCtkym poukazuje
11.1 fc a k prcn iknemc af na dno \/l.-dcckho vyskumu, zistime
(,IJ kc(f sme pozitivisti), fc je oduevneny af a kousi mystickou ndejou.
P,eniknllt' ku S\'"etl ll k.1!dho poznan ilI znamen vlastne "clo hlbky
wd
M
"jadra V\.'Cl
u
tto me tafora predstllvuje? Podfa v.ed ho
.klllocnost', e z,'l vonknjWu, ja\lO\lOu strnkou vetkch prvkov sveta je aj
It II vntro, "dua")}, fulda by som t u iba vermi op.'ltrne lc
1921, o.: T. IX, l. 45-62.
I ElLHARD DE CHARDIN, P.: Jill 20.
" IElLHARD DE CHAROIN, P.:Jdl..-fflm, l . 20.
'I IT; ILHARD DE CHARDIN, P.; JIl vfflm. I . 21.
" fOto, naterat. nie celkom JOdpa.ordj Tcil hardovmu dwch
. Ironok (vonk:.jkj a vntornej) t"o'Olcte, ale o nich budem hovori1'al nelk6rv WvisIooi
cvoIul:njmi mronmi a Inrerprcddou \4,tky-.
2. Cesta evolcie sveta
NILjz:\kladncji m faktom, ktor hol naozaj "TeilhardoV'(m ivotnm
Il tl lL ttnikom" a ktorm sa cel fivot zaobcml zo vetkYch bol najmii
1,'.Ullr"a ny fakt evolcie svetu. Na dokreslenie jeho rcmatiz<\cie So1 poksim
"tIlhiematiku (.>Y()lcie
2.1. Tematizcia problematiky
Dnes}c u! celkom zrejm, e okruh Otzok :l problmov, ktor svisia
I'hlhlcmatilmu evolcie, je t.lk vcdt.-ckho (najmi! biologick ho akozmo-
1"l.Ij( kho), ako aj svcton:h oT'U\!\:ho, oo dokonca i sociiIIno-
I t Io kho charakrcm. proble mat ik:. m teda \!rU No
Ilk vIdy boli reflektovan a artikulov,m.
n ebol prV'(, kru sa venoval problematike evulcie. Svojim
sa \!ak predsa Icn odliuje lLf od niektorch najstarieh
III dickch ureni, ncskorkh ... l.ck.,...:h hylozoickch koncepcii aldx>
filozofickch n:horov dotkajcich sa filozofickej
Itlterpn.--rcie vvojovej problcmariky, s ktorymi :f. 1 st retvame napri klad
II , h..'J.,ocla, Spenccra, Bcrw;on;l WhitehL-ada. Evolocna vlzia, ktorir rozvinul
IllIhard, sa Y..1 k Ui aj od biologickej l\.."ric Charlesa [}.uwinll,
I humas.'1 Dobzh,mskeho, Arthura PC::ICOCka, ako aj od nzorov
1I\I'II.larvinistov - bioltib>'OV, ako S(I najm R. Dawkins a S. J. GOll ld, 6
" ... iobiolt\,'OV (pn.."dU'\fil:ctkm E. Wilson), a to nflpriek tomu, fe \/o \lCtkch
koncepcil\ch by sme mohli niektor zna ky, hore
aj ti Tdlharda.
Keby s me s led oval i p r iebeh rozpracovva ni a teri
I'rlnajmenom od "klasickej epochy LanmfC.1 a Darwina", z:unamenali by
_nte, e odvtedy rak k vraznm zmcn:'m v sa motnej interpreclcii
pujmu evolcia, ako llj k novm posunom v oblasti .,aplikcie" L"\fOlci c.
t Ik:\z;l lo sa, fc aj ked' sa pojem evolcie objavi l najskr na pOcIe zoolgie
II ncskr v p rlbuznch biologickych d iscipll nach, postupne sa
na cel a tcda aj t:\kony sa
1111 cel vesmir, S pojmom cvolll cie praCOV:lt' jadrova fyzika, fyzika
hviezd, ale aj chmia, socio lgia a pod. Pouiva ho i h istria pri interpretc ii
civiliz..icii, ale apliku}c sa aj na dejiny nbotcnstiev, oo i samho
myslenia, a dokonca na "dejiny pojmov". Hovorime o eyol(ldi pojmov
\I v tomto rmci aj o (;.'VOlci i poj mu evolcie.
49
(
...
50 I Zlatica
Tei1hard patril k r:m ktorch o
evolcie Sl nam.. ...j na cel vcsmir a \/etko. S,l v
roJi iu, J OUil.'v.llo, rstlo, stvd. lo sa a niekam smerovalo. Evolcia a celo
!'vcta s prc neho ncoddclird ne.
Ak sa dtc na chvlfu zastavme pri skmani
v 19. a 20. muslmc kon[3roy:u'. fc pri nieslo so sebou nicko llu
otvorench a problmov (prcdovktkm v svislos
II novmi poznatka mi v biologickej oblasti, ale n ielen s nimi), kton
nadobudli po6tupnc char.lktcr problcm:lti ky. Tcillmrd ju \'u
skmal celkom Kontcxtu:\l nym po:wdlm tohto lxid,lIl ia i
klnsick: ot:zka: moe evolcia s Bo hom! Takto polo!cn
oflhka m\.s neprekvapl, to, jc s odpoved
krore Tdlh:1I'I.:I pc.m(Jb. Mysl kh absoltncv.\lnc, bez
pochybnosri o stan<M! n spr.\vnej cesty pri ich hrndan. Tt'Jto CCHt'l]
pred swvili, zostalo n:\m .-.:\ ak vs ledK.'
prlnil-sla, "Icho k akm skma niam naSllle rtM\hl dill.;! n filozofickc
tcologi z:iujem.
Sksme h .'(1:! rc r..I Z () rom, n: m po nknut
od povede pripomnaj ilzie, ktor mame aj my Slllnl v svislos
s danou problemati kou, alebo predstavuj zdvod ne ni
(pripadne deme1l(rny z: kl:ld), n;1 ktorom je mon zaloif nru
o ich sprvnosti. T..'lk onak, je na mis, ako s nimi naloifm
2.1. 1. Evolcia - smel hypotza, teria, f"ki
Ak som \' J)TL' dch:i dzajc..."Cj bpitole uviedl a, c Tcilha rd v svislos
s c h pa nim evolOcic pouival pome nova nie v
metafory ,,:o.vctla" a "lia ry", teraz by som chcela
c...'VOlcie, ktor je nahli ad:m aj z inej pozfcie a h or.1 sa bezprostredn
vzmhuje k vskumnej prci nho mysli tera. Na tomto poli by sme celkon
opodst'oltnene mohli Je (:mlllcia smelou hypotzou, tc6riou
fi lktom! Podobne sa toti pta aj ,I to mk v kontexte vcdc...'Ckcj
;l ko aj fllorofkko-toologickej perspektfvy, hoci vo !>'\!Ojej hlavnej
Phbwtl1bt.e Hu.main trv..i. na tom, e ju treba akovcdct:k spis
W
)
Je ho je v tomto smere jasmi, pretoe evollh.::i a je vhlc Ile
hypotza, n.:ria alebo nejak je veobecnou podmienkou, ktor
rie musia rclpektovat', ak si nrokuj na a pmvdivost'.'l> J
.. TcrmlJlV vnmt, a wtt budem v zhode I Teilh:Huom pOUflv.lt lynonymieky.
1\ 19l8- 1940, De T. I, . Zl .
19l8- 1940. ce T. I, .. 142.
52 Zlatica Plaicn kov
to bolo ta k, ale vzhfadom na uvcden by srn
pri najme nom takto Teil hardovu "vsmpn" prezentciu di ela moh
logicky pripustil'.
Tieco pn.odl:cln poznmky o VL'dockej a fHozoficko-tc...'Ologickej rovi n
v kontexte problematiky 1..'VOl cie meme teraz postupne roz.'li rit'. Be
iliytocnch okolkuv mcme e Tcilh:lrdO\.'C teoretk:k reflexi
i formu!ovll ni e odv'o\nych novch hypotz v svislosti s interpret:kio
f.. .ktu evolcie si preds:.\ len vyndov:.di formu svoj ho potvrdenia
Znamena lo to naj m;l ich s prirooo\l\..-dnmi f: \ktmi, kton
nl.Y\-ooojavy. Pre Tcilhardn to boli objavy najmii na poli b",:ologick
a paleo..'lntropologickej vcdy. Bohatm u:lrojom l1 n! uj cich (nktov bo
pre neho prcdOl./ktkm palcoontropologick vskl1my rca[izov.l n Ixx."'a:
jeho expedfcil. O n s..;m &1 na vskl1mnc
c...'Xpc...'(lfdch pmkticky vo \JCtkch najvznamnejSlch lokali t:kh IiYCtn. Srn\!
sl)Ol1lc n\Jt' mnoh oblasti v

v Mongolsku , v Ind ii , na Uorneu
v 1l;l rme, na JYC, v Etipii , Som<i lsku, Jul nej Afri ke a pod.
Dalo by sa fc prve vetky VL'Ck'Ck objavy boli tm vz:icnyrt
ko rektvom jeho fil ozoficko-teologkkho " rozpr:\vanla", inrcrpretc
a vpoVL'dl, kto ri! boli "ZV\.'Stov:mm" vntornej svislost i a
z:\vislosti jed rlOtlivch ja\UV a prvkov ich ust'rvzt'anenlm d
celostnho pohradu.
Z opM vyplv..\ u Teillm'llova pmlci:l,
n;\s o dvoch \I\.'Ciach. Po prv, fc uspokojil' sa ib
s ch;\lxmlm l..'\IOlllcic ako "hypotzy" alcbo ]Xl\\.'(lzme "metdy inrcrprctlk'
by bolo ,L"! primalo, alebo detinsk, n ,)O druh, fc (lk ajvytmrlm
(l..'du 1..'VOlde (o filkte 1..'\lOlll de), nemi'lemc ju len s "vedocko
h . .'riou". Keby s..'l bol totil Tcilhard uSlx)koj i[ ,,\I\.'dl..'t:koll rctlou" c...wllld
bol by sk"lllval iba Ccstl J, ktorou sa pT\."'(1 nim vydal C h. D.lrwin v bioll,,1\
I"CSp. 1-1 . Spencer ....0 filotOfii. Teilhard &1 v,1k ubeml inou Ct'S(OU a jeh
tooria 01.1 VL-dtdt i d imenziu.
Evolcia je nespochybnitd n fakt, zna me n:\ , e svet je fenomn
ktor sa nachJza v procese zrodenia, nmsnt , premien rcalitlljcich si
v prl..'litorc a v alS<: (inak povedan, v trv-ml). Vo S\lCtc So'l vet ko mu
inak do ne ho ne me vstpil'. Z h radiska evohk ie svet n ic
.tll'lIIkeoo" - VYIe dwds.1l rolwv IIvajUcehu - obdobia sa pri ....,.kll lnoch v C::.ho:'-
kou-tien. nedaleko od I'ckifll!:\!, Teilhanl, k:m:uU!l: profesor Dn\idson Black.
pro(t'IOI" Wen.Choung Pci a ir scivaju spoI.oobjnvitefmi nJlezov
.z:\SlUpcu dneJI kla.ifilww.neho bloqick&o druhu HOlilO eroctw, vt'lyobjavitefm
popl$anho ako Sin:mthropus pekineruis.
Cesta evollLcie sveta I 5 I
II dn vychodisk.ovm faktom, ktor musime nnjskr a a potom
iLn meme opisovJ.i ,I (ief (vykl.'ldal?
V tejto svis losti stoji za zmienku eMe jedna vzno'l mn.
II llh:ml v spomnanej prci, v ktorej je problematika evol cie (vesmru,
II\llf:I, myslenia) prcdst.!vcn nas chce
l, IlIll primrne nejde o vklad (evoilicie svern, miest.! v prfrode
JX.lv.lhy rudstv.I), ale ilxi o to, ako s.. 1 evolcia a rudstva
t IlIlozrejme, v kontexte cclc ho vcsmini, svcm) ja\lI. Ide teda o opis faktov
jnvov (fe nomnov), toho, s.'l ubzujc, on sm vnlma a vid! a je
iLllpn uk.h:ll'. t() zdrazniluf \Q svojich
1I\\lI.lnch pozllmkach ;] w \o\! rmi zn:'lInom prolgu Nid iec"'.l1 Ide mu
I I jav, ofimomn, o o menej, ale - - oc..."C[ fenomn. }/!
No a prvc preto, le ide O cel fenomn, neme len o z:.\chytenie
"holho ve<lcck ho f: lktU", nech by bola snaha o st riktne
\\ porn. Tcilhard si je \I\."'(lom tejto
,. \\' 1'mi dobre vie, e b Jc rukcto l rsil ic o wdc...'t:k popis celku v!dy svis
pred pokladmi pova hy), 0\..-1
zvisl VYlvore n systcm, e ide () predpoklady, ktor
,,"rkrru predk!:.idanho !;)'Stmu. Napriek tOBlU I't"j le trv. na
hllH, fc aj vcobc...'Cn V\..'dc...'Ck intcrprct;\cin Vl'Smiru (napriklad II takch
wd cov, akmi boli Point.:ar, stle zostva
1.1\ krorll nemono ta memfytiku, aj sa ticto
dl't: k terie javia Cik, a koby d l Cd i samutn :z;\klad loVC[';I .
W
Vdmi s i e l, a by si osvojil toro zdvodnenie pozlcic
hYl"crfyziky" aj v n im pn.."zcntovJ. nej prci a neuchyroval 8.'1 k siliu
,_III1Otofickej a lCologickej metafyzi ke. Tu mi vak bije do jeden vrazn
IlIlUllcnt. Teilha rd pe "lVL'rtisscmc nt" ku svojej prd a v marci roku
1"47, hod n ikopis diela vzni kal v priebeh u rokov 1938 - 1940.Jc znme,
, Illckol'ko rokov dielo na oficilne poo(ldcniev R me, ale shlasu
tl,I publi kovanie sa aj tak To \/.'lk teraz nie je podstatn. o..era
\VIIl(lmnejou sa mi javi jedmi parodoxml v svislosti
Il' ilh.'lrdovmi svojc procc. Oficilne toti mohol
len prce vedc...'Ckc ho charakteru, ll[e nie fil ozofick
ti tt.!Xty. Ak by sme rcda vzn[i do lJvahy tieto okol nosti, mohli
IIV li me Teilhardovll snahu spomcnut prku a ko vedec k
.]1111 za pochnpircfn . Ncodva!ujem sa e
I'oIJ8- 194O, ce T. I, 5. 21, 25.
1'll8- 1940. ce T. I. ... 21.
IIlla- 1940, De 1: I, 5. 21.
Cesta evolci e sveta
.hIlIOvft, dan" vec, ale St'oivajca sa vec v procese stvania sa
I ,"tu, zrenia a vystenia (reologidcm jazykom poVL-dan -
1\ 11'[I"lania v GLsc, dosiahnutia p[crmy, je mk procesom pleromi zacic).
TOlo chpanie s.'l na cely vesmr, L'da n ielen na biologickej
1\'lhkie, ale na v:ktky oblasti vyvljajllccj s,'l skutocnosti, pret:ofe Tcilhardov.i
evolcie zahh"l a vesmlmu, biologick i duchovn ll
t\lIhlciu. Ich objasnen ie je v zmysle tl ielen spt, ale priam
rdpcktoV'.mlm s ot.\zkou o zmYllte evolcie, o jej
.H1l' rOV'J. nl a finlnom zavficnl.
Tm, fc sa Tcilh:lrd riadi touto l)Crslxktfvou. VYZVJ. n:'ls Sl\
\l1I-1I.- n nad omzkou ako, a km spsobom a akm mechanizmom vvoj
1'1\ hlchal, ako vznikol vcsmir, Zem, ivot a s jeho
[c n1m, nie tie!, roto Wctko bytie wnikJo, a naj m:i kam, k
vvoj sme ntje, tl..-dn ak jc zmysel vesmlrnej cwlcie a, S<lmozrej mc, aj
ivota.
1\'(Iluciao'lloWr SII neoddclircrn. l nmi slovami, Tci lhard ponka
I ,1 1"" sme bez okolkov mohli "pnx.uul nou teriou (ko ncepciou)"
hyrvajcou "svet v pohybe".
Z.I.1.1. Svet v pohybe
V konc."Clx:ii vidme ch:\punic (.'\.dcic w v1.1CCrl:h (dokOllCI
,,. obb stiach Z:lsv.itenejl oJhall viacero
IIIJllll.'J\o)\:h aspcktlN, alc na tomto miC'ite IXJdem \o\!fmi priam hcsICNit.i.
V IIlnjom zornom poli preto nebllde Tcilh;m.l ov'o\ koncepda vo
a komplikovanO'iti, a[e slLSO'I..'(ll m sa len Il n jej
ulvl llcnko',,' "jndrn", v pod ol"\! kr:\tk,.\:h \)\!Xccrpov,\tl''=h konc".\tov.mi,
III Y!..I(lujcich si nijak ana[zy a uS\.lhit:n
1;1 pokhldm fc evolcia prcdst.\vujc
'VYlIJ kozmickho cel ku (vesmiru, sveta), kto r nazV;1 kotmogen1:ou.
V uSom chpani znarue n:.\ 1..'VOl cia tie vvoj ivej prirody, t. j.
Id"loJ.lick evolciu, klon\. je osobi tnm prlpadom kozmickho vvoja
I L 11 1r:\ Sl nazva Ge ro proces utv.\ mnia bitlSfry, sfry ivota).
'\k JII buJ eme cite pt.'Cilnejie o'l popisoval' na rovni vvoja
d ruhu, pjde o antropogmtvt. Okrem tchto vymedzen je tu
I "t' jedno, ktor sa tka psychickej (v zmysle slova a duchovnej
\ u!.\om vzname) oblasti. Ide o priebeh psychickej evolcie, hon\. je
II Ijvlditdneji:.1 na duchovnej n:wni vvoja rudskho druhu (prirOOzcne,
53
54 I Zlatica PlaSicnkov
aj na llrovni kadho jednotlivca), tcda na rovni nooPO id
o utvmnie mysl iacej sfCry, teda nex>sfry).il
Ako vidlmc, cely kontext Tcilhardovej koncepcic
vznam nielen z fyzickho a biokJU'ickeho
ale nj z hradiska spiritu.lncho. Mohli by smc fc TcilhamCW:1
m I"mmcr kozmolCl,rickcj
koncepcie, krom .. vyvjaj t'l(.'u sa empirit:kt'J
af po cvolliciu rudstva smero m k a
dudl<MllllU zj<.-d norcniu. Tcilhard sa n l pok:'::1 pl'OCL."i konvcl"J..,"Cntn
syntzy rudskch vedomi, proccs zjcdnocovanin sa mostatnc
individuln)\:h ",--doml do j<.'(linho kordlcxlvllcho kolektlvneho \o\Xlom
A pmve v t('jta oblasti, v t..'VOllide ducha, kton j<: vyjadrenlm plnOl
bytia, S<I Tcilhardova vlzi a buJt'H.: nosrl :I Jeho - uf v pre
ch:dZ:ljt'lr.:ej - optimisrick;i vide ni
dw.:hovnhu Vi,:;;rniru.
Zl zmienku stuj [ aj fc k o rejto kozmickej ducha
nej perspektive TedharJ aj na z,"iklade poznatk
z kozmolgie a astronmie. V jednej zo svojkh vznumnejMch pme
Gruu/>e tfJolonit/U1! hUllla in. Stn:turcs cl ,Jira;t iom volutiws pic:
astronmia mra s existenciou akhOOi .atmll. , kror
pred miliatl.-Iami rokov obsahov.lf hmotu celej hviezdncj rll
Je iste fc biolb>lck extrapolcia - dovcdem\ najd'alcj d
hudcno.ui - vedie k analDg'i ckej hypotze, II to svojim spsobo
symerricky k onej jednotkc fyzickej: rorif k hypot
univcnl, lneho ohniska, ktor nazvam Onll'ga a ktor by neboloohni. .. ko
zvonkajMovania a fy.:kkcj expanzie, ale rt>ychickho ...
.1 Podrobnll all:IJrru raltto interprctUYanYch pl'tJU."5U pl't'dstavhn v i
pub[ik ....di, h.Jle,i zasJuhutc ,;'K Mnoho.' IJr.'Ict-, kloreaa \l\:nuj uVNeni u
TdlharU.1 Je O1,11\lin, \i.1k Ito probklllllliku do.!.:llocnc J&le.:lnc Ojlisa[i, '!
\Xlluuu,icm najnd 11.1 preklJd pclce W1LDIERS, N. M, TciUIlI! IW: Chimlin: u..oo do 0ItI
Ont ,',r!o CKnI1.1d:d, 1974; vl"dwm j'lty\c;u n.a publik ... \ciu VRNA, K.:
::7
II IIjJO:frol nakho I&W. tUrn. 1968). Ticto l\.:wlt Ili vynl k:ijc1m u\o\"'(Jenlm
Tei llmclollho myslenia v.zhradom na dam:1 ,xvblcmmiku 1I11, 1ik.HlI Jnzyloc'l\oQln pn.l5trOO
z j\"Ikho prekladu TEILHARD DE CHARI)[N, P.: Mwo v ""1'0(.
V5bor Jludil. Proha, 1993.5.89. Tcilhard dokonCil tto pr:ku v roku 1949:1110 v[u

Albin MidlCl v Pulii. ale v r:\roci h:llnplexr\l!ho dieL, v &l itlom Ju &UH vyl
dv roku 1963 vCe T. VI II , pod n:i:vom LD PlI/aM I'HomlN:oons ", Norllfl'.
S 6 I Zlatie.1 PIaSienkov
CV tejto svislosti by som mohla pripomenM nllprlklad aj biblick SIOVl
Ja som Alfu a OmcbrJ. ")
7, Bod O mcg-J. C'vUlcie je idcntick s Kri.srom (kozmickr
nbo!enskej vicry.
Ukazuje sa, fc naj typickej.o u (v zmysle i!rto
Tcilhurdovcj koncep.:: ie - v porovnani so \lCtkmi ostatnmi koncepcIar
- SlJ pt.'VIle prepojen (kontcxtu:'dne n:lvz:\jum nadv.hujc
tvrdr.:nin o kresemskho n;\bocnstv,l a evolcie. V mnohch
njdeme nic Ixwn::hn zmi enky, ale hlbaw sa nad tr
llko navzj o m reaguj dvet is fcrocn:\ vicm v Kris
a "mlad viem" v evohk iu. NM bol o to
fc v ... (ide o olx.lobie pm:j polovice 20. uf vzhfildo
na o l.'VOhkii padin v tejto oblasti mnoho pI'L'(lsudkov (mysl[m
fc je ro prv,\ vefk:\ Ht'l a. kror akcepnwal) II v dsl edku roho doJ
k UVl.-dolllOvlniu si "dmi z:.\v:Jf. nt:h neho ich mDf!
do nasledujlkich tvrden:
l. Ewltldoni zmus a &1 \/o S\'Ojcj z:.\klacl nej pl'L'\ISf<l\\! !>ve
v podstate zhod ujli (z aspekru smerovani;1 <.volcie k vyi:im smvom ",--dom
I duchovna),
2. Evolucionizmus a kn."Smstvo sa navz.1jom IXltrebujt'J (t
Ixxlporov:mia jL-dnho a dovrWvJ. n i:1 dru hho).
3. Evolucionizmus .1 potrebuj syntzu (z
svojho vz:jomnho oplodi'lovan ia S:J ako komplcmcnt.\rne hod nory)}
T ieto vchQ(liskov pozide n;\ m d ovoruj n:lsledr
aj dalhn jeho tvrdeniam, a predovetkm
(ormulov:mia univcrL'\lnyr.:h z:\konO\l, a tm aj plnAl vzna
jeho L"VOlui!ncj konc.cpcie.
2.1.2.1. z:ikoo
V r.\ mci I>mjej koncepcie Tcilham formuluje unM:rz.1l
ktor by sme azda mohli a v podo
troch cikonov. Teilhard sice z.1konom v pri:l mom zmysle slova nazva l
pl"Vt'i z nich, ale pracovne ich rnkto meme vetky: 1. z:\kon zlofitol
a vt..'CIomi.1 (Ioi de Complcxit et de Conscic.ncc)1\ 2. (zkon)
a mdi lnej eneq,>ie Ooi mdiale}"fi, 3, (zkon)
koovc'l.lCncie (la i de oorr.eIJ,"Cnce p.)\:hique)"'l.
.. YOd do kfesnmsUhofMJta. In: TEIUlARD DE CHARDlN, P.: la1 u6im, L 12-7
-ti 1938-1940. oc 1: l L 58.
1938- [940, ce T. 1, L 62.
1 [938-1940, ce T. t, I. 58.
Cesta evolcie sveta
1"'I ....II11lnam, fc termin biologickd extmlX)lda pouflva Teilhard aj v svis-
1".11 S explikciou duchovnho vvoja, Icbo [c n je rozvi nut m
"Ijl.mickcho vvoja. K tomuto ohnisku by mala zemsk noosfm,
,. ' 1lI...' krve nk vo vcsmire existuj, alebo d te len vznilmY
rento proces jc vak bez toho, aby sa netka l aj
f ich vvoja, Je tO snaha na
rrend celho procesu, kror m
,1',lr,l ktcr a o ktorom budem neskOr.
1\1 tejto vsI1.lpnej "pl\..xlohrc" sa mf.cme o ...
II' t\ ,Inic najz..1kladnejSich charaktcristickch znakov obmzu !>'VL1:'J.
h I podobe, v akej ich Tcilhan:1
2.1.2. znaky Teilhardovho
obrazu
Ilez nroku na vyme nvanie vSet kch aspe ktov (ktor
\ II jh l chvli nic je af cl k I' !srnrn) je podra sa
II II lc ktorch znakoch proces u, s krormi sa
1111 v TcilhardO\'OIl'l ch:\p:ml uf v rovi ne explicitno;,.: h formulcii,
hli implicitnch tvmenl.
I Evolcii podlieha (systm) vtL'(ly, ak SlI meni, ak sa v nej
I .. nejak zmeny, Samozrejme, nic bf.d zmena sa d
prOL'L'S, jej poY:lhu bUBie n:sledn vymedzeni a,
l. Ticto zmeny sa odohr.V:lj v ur6tnm priestorovom a Casovom r:i mci,
I m!cmc o .. histrii", o dej in.kh procesu, v rmci
jesMlj ist f.hy (crapy) a im rodpovedajllcc snJpne vvoja.
l, zmeny ved k dokonalejlm formm, ktor s. .. vyznai!uj
zl oitosti (komplexity, komplexnosri) a im zodpovedajcou
11t.1\!\OU psychickho zvntomcnia, tL"lla nrastom vedomi:l.
4, Z aspektu dosahovan Ia dokonalcjlch foriem &1 d potom
lIo .. o tvorivosti procesu.
Tvoriv pn:x:ell speje k urtitmu m
I .1.1 (l duchovnho hradiska) kOnVCI'b'Clltn (zbiehav) charakter.
(I, Tento finlny cid (nazvan bod Olllq:'ol) vak organizuje (v zmysle
l' lll!lhujc) a cel procCII k sebe n hoci je poslednm,
jeho existenciu treba uf od
I\plll o.'n ho procesu ako nevyhnutn dercrminujci f .. ktor celej evolcie.
, II" IIARD DE CHARDIN, P.: MIsfD&i.otkD "ptfroJt; V,;borJUldiI, . 89.
55
Cesta evolcie sveta I 57
I'rv zkon, opierajci &1 o p.."Ci:\lnu diak:ktiku ptu\lOSti, dyadickosti,
som sice dotcr.JI osobitne ncanalyzov.lla, ale s krorou So" budeme
1" II, .dy (preto!c &1 r"Iou Tei/ hard principilne riadO, "YJXM.!j./;\
'I poStupnom nrane organickej veci a ramu
ich ktor j<: - inmi slov.uni
I",\\' drm - tohto z.ikona je uni verz...1In'ol. To
IIltllcn, mono ho od prvch okami hov jesMwania prejavov
sil (napriklad dektrumagnctick)\: h a pod.), cez
' II t i\l)"ch organizmov a a! po IXlSk'(l ncentnlln v\.-nj:l, bod Omq:a.
prcdsclVuje "Vl"'Cl
u
, sa najvraznejie
IIL IfI IJCv oq,"iIniz:ci i kh materilncj ll rovne, zat iar i!oveoomie, predsravujce
,,\I("'CI", sa mani(<.'Stllje na ich psychickej, duchovnej rovni.
"1111 1111 je prejavom ich centrov.mi a a svoj im spsobom
I.L "zodpoved" za cel vvojov pohyb, ke,rfc mu nlefl aj aksi
pole. - podra VC1'.k.ho - usmernen vvojov
'lind vcd, ktor Teilhard naZV:1 tief Symbolicky by sme
, IlI n zkon zlofitosti - vedomia mohli vyjad rif ako dve strnky, dve
usporiadania, organi z:\de \-C'Imfrneho elemenru %
"l.lllIlnterilnej .. duchovnej org.micide, Icn s rO'Zlii!nou mierou inrenzity
priority.
I )ruh z..1 k<m, podobnc :lko prv, [i cf. s podobou dy.ldickosti j
I 111'1."""1' ml1!,"Cnci:ilnej .. mdilncj energie je n:Jplno, len ich
I 1\, Ihrl je (kv.lntifikoV'.ltdn:n, kL'(J"fe m na
111\ II dmh duchovnej enel)!ie, tol kk tento pojem, ako
I lIpomina, je aj z hradi ska najproblemat ickej ie, hoci o jej
u l,h'ndi niet pochb. t.: hto eneq:H je tll k:\ zjavn:\ ako
1,1.1 II duSe, ale podotyb, fe spt'lsob ich spojeni e
.. hll'e lUne bol a je \10 vede ignorovan. Prcro Tcilhardova amb Ida
I II tUto V(.'de+.: kli odmietav pozlciu jc pochopitel'ml.
S\'lljc rieenie spomen utej dvoj<lkej energie zakl:ld na
vedomia, ktor reflektuje seba s,'l ma. wk!c
a vnlltor nm aspektom ",-'CI, a [o nielen na rudskej rovni , ale
"bode" som chceL" fc ide o extra ..
ill clkona t:lngcndalncj a mdi;\nej energie na univerzlnej rovni.
V., \"koba:nom lmyslc: Teillmrd pod orrogenzou rrend WrJ)
1'\'1 ,lde, krorho ocinky mtcme poum,NJi '" ''"Jj1 kozmickej l"ilky t hrad.i5b Dotitl.'jkj
IUI K>lnej usporiwI'106ti a p5ychlcko!:hoM'lutoTllenia. Jelo VIame hlavni .zamerooosi"
111+-100 ,.$merovanic C'o'Olcie ku IYOjmu I\)KIY. TEILHARD DE
IIARD1N, P.:M{uo&..&""nrod.!;\fjbof.h.dif.l. 70-71.
II II HARD DECHARDIN, P.: Mflr(l&.ika v;&or.uudic, I. 60 .
U I......-.
58 I Zlatica PIMicnkov
Tu sa ternz pri inrerpretcii tohto druhho zkona zast'.lVfm a
lc. prvmu, pretoe gradcia rematiz.'\de problematiky
sn smne af v jeho kontexte.
S p rvm zloitosti - vedomia jc totif jedna
implik.ida, yY))O'tICdajllOl o konvcfl,ocntncj mikrre a
iiVCfl'l, Tl l to implik:tciu meme pokojne vyjadrit'v podobe trt.ttj
a ju zdlwn konvergencie. VYpcwl..J o tom, fc z psy, h;"keI4
(duchovnho) aspektu sa viictko zbich."l, konvcf}.Jl.Jjc do
akhosi plu vcsmfru, stredu vrchol u, na ktorom sa vetko vi ak.
rho podu\d:tl vetka konzistcnt nosf'O a
ako z prcdchd1.1jccho textu vieme, Tcjlh:ml pomenoval bodom
Tento vn:hol, !xxl OmC).. ... psychick, \-\!domc,
evolcie. V:znnm bodli O mt'g.\ (z aspektu
dcrcrmillcMlncj I.:vullicii i z k1\... ... jc t'nk
k dctail nejkj vahe o i\om mus m d te nevyhnutne
navrhujem si jeden pozoruhodn mnme r,t v mysl eni
Ib ukazuj e na to, fc Tei lhard si rll.:vie vvoj ducha, .
jeho rozmanit pohyb :l ras t bez llstrcdnho Centra. Centr um,
,Il lovo, kto r aj perspektive
slistl't'llflO$li, vYP(M:d:ljllcej o duchovnom "navljan! Sl" celho
seba a do seba, o pir:\l ovitom vnlltorno m s"tn.,I""anll
duchovnej str..\nky vvoja.
sl
Viem, fc sa len v rovine skmtiek je
r iziko, ale niekedy te nto posftlp poskytuje cen n
porozumenie k obrovskmu mylienkovmu zo\bcru,
YO svojom d iele prcdsclVil. Uvedomujem si tid, fc ak n,,,, ;C.,o
prcrent.kie ponknm ako exccrpt,
povn.:hnusti a tcmatiukic rn noh..:h .
prl.."ZCntova nej ko ncepcie. Tiem
Ul predpokladu, ak by sa ZOl excerpto m
umjit niektor menej dokonca eclkom
onhky, ich (ne)rlccnie a mon z nich vypJv.ljlK'C. I .
uistil:l, fc t:lktO zmer by bolo v tomto pr!p;.ldc
Ktorll som v danej te llHltizcii
1921, De T. iX, . 78.
II V tejto 8vli lo.t1 mf.eme n:l tohto aspektU
v Telih..u d(M)!1) ch:lp;ml .. nepredMavujc: Ojol,
fc na Ultitej dlKhovru:j rovni (kritickom .pmhu vroomla)
doch:ldu ku prechodu od ku kOl\\l'o!rgentnej Iln\nu C'\IOlde.
Cesta evolcie sveta
ytl,.lnostni la pred ich interprenkiou, m:\ celkom prozaick
rdpeKtuje rozsah publ iKcie. Vyplva tie z mojej rezigncie na
.!i pecilne antropologiclc.ej problem,ltiky, ktorej sa v tejto prci
....' "111 iba okmjovo.
2.2. Filozoficko-teologick aspekty evolcie
!\t-J'fc Teilhard ChL'e zmysel celej t!wlcie, musi
I "I,tZ hlbie tJvJ.wvm' o jej hybn..:h momentoch, o silch, ktore
Itl _mer, eclkov orientci u a finlny Je nezlomne e
1 tll n z;imer mue len Zll prL-dpoldadu zachovania
.ll'lkho a pr1NtUpU, mus!
., ich po lia SKmania. Nazd:lv,un 8:.1, e tu kdesi sa.
11IO, llI rl jeho hypotz.."\ o dVO( h strnkach sa ktom
putom premietla aj do dvoch strnok evollrcie: oonkajkj
l'tlllwrnej. je tu pnrme r' UV,dt'Wilni:l o psych ickej, vntornej,
truktre vesmiru, o vedomej stredovost i, I.:entrickosti
\ m' priamej mere k jednoduchosti rn:lte ri:\lneho nl protivku, tL-da v pria ..
111IlIrmere k org.mickej zl oitosti.
skma n ie Oavovej) st rflnky evoilIcie patri do
.lIl1\petencie prlrod n..:h vieJ , vntorn str nka evoilIcie predstavuj e
h.llitu", Ktorl1 me len teoretick uVJfov;mie fllozofi ckho
..:hamkrcru, dokonca len intuitlvny "do vn li tra
",IM, do spomenutej .kv,tlity" II "j,ldra" \\..oci.
I' riblife nie tch to f il ozo fi cko-teologickch as pektov evo l c ie
1'11 dpoldad: Il i naprv nicktort z. kladn pojmy, s ktormi Teilhard
1I11,1h.1, ale ktor neboli \/fdy dostatocne pecifi kova n, alebo n ic
iII", ns ich IX'uivan ie nczmiln lo. Stretneme 8:.1 nl jednak s no-
"Itvarmi a jed nak so sta rmi znmymi pojma mi, av.. ... k s ich novou
,,1"';l hovoll a vznamovm posunom.
2.2,1, Vesmrna ltka alebo hmota a duch v jednote
Pri tejto problematiky z."\zn:lmenv,une v Tcilhardovom
akoby h ru nuvmi i starmi terminami, hru, ktor nie je
ale m tmito pojmami vyvfjajcu sa
alebo "vvoj vcd", ako niekedy tto natva.
I tak k 2<1V\..-dcn iu synonymicKch pojmov "vcsmirna ltka", "L.tka
59
60 I Zlat ica PlaSienkov.i.
Cesta evol cie sveta I 61
.. (J'ttoffe de l' Univcrs),n aby sa LI.ldn:\ jednota (fond;nnentalc unite), preuKazujca masy
trndrcneOl ll, dichotomickmu pOl1fvaniu pojmCN hmom il spr:lvania, je akoby zredUKova n na jedin fonnu
lc:mj n protiklad nosI' a s spojen II . t ml ie, ktor" je "homobl'nna a koleKtlvml" (unit d'homOj,,>nit, uni t
n:l dve oblasti skurocnosri: materilnu II rfj.. 1I\!\.'). 17 TeilharJa je clementi\rna hmom _ majme stle na mysli
Terlhard o vvoj i .. vesmir neho "kozmickej hlll"hkluch", hoci POUf\ll1 len pojem hmoty (11;1 rovni
"latky , m na mysli kmtil je I .. lttlllenl rozl i.!iuj e clcmenr;\rn u a totl rHJ hmotu) _ chamkreristickil
duchovnej povahy. NeprcJstavujc teda ani aspektmi, stmnkami: jL-dnotou a energiou
alli "elstu h moru, .. ic je vmzom - nazvime to _ akejsi unit, nergie).1II
"Vo .'ivete nie je ani duch, :mi hmot:;: .!:Itkn V .. rlll i zaujimav je n;\jmil jeho interpretcia energi e. Energia (ako
Tento prim<irny vchodiskov nirnCl.: trochu konk"-.izujl .... 'll1Iler.1 vzjomnho psobenia sa v prlpade element.l rnej hmory
a POUK:1ZUJC na to, :I ko vlastne duch "vyslobodzuje" a I ' U IIl r\ za naj pvlXl nejs\1 formu kozmickej ltky, tak nko ju popisuje
ako 111\1 hmota ,.shjfj" v poJobc l>Sobenia. Aktivi!:! ,"IL ,1 Tcilhard vak svuj im energie .. ioo" jej
prenrstii do Ixnorovarcfnho wdomia, ,-"L prpad ne chpanie mu fyzici nemu
co JU "u.drim\l:1 a vvojaschopn. Mohli by sme :'i i ILI \III odpusti a hCM>r l o nej _ pre neho z najdlcitejieho h radiska,
Tedhard bude v rejl o hl .. h,b IlS}'Chickho _ ako o sile pwbenia v podobe mnl:,'cnci lnej (rum
IIltcrprer.\cu (o ducha nad lunorol1), ak by :'ime I , i lyziko1 mOe skma{, pretoe jej prejavy s naw nok viditc.l'n a me-
postupn vymai'lov.lIl lC sa z tohto Z<tni mL'OV:.mia a na pouk:i zani e na I .. lll) a rad ilnej eneryie, krom je vntornou d imenzi o u Kafdej vcd
S.lll by lx.-z hm.oty :'ittatil du..o...l S\uj<.; fc to ona je so ... akmukofvek \\.xk \:.kcml1 sk maniu.
w
ma tricou. O vztJhu tcda nemfc "ipn!ncnutl! tri strnky hmoty ruzv..\dza aby vyjadril peci flkum ich
Z Sl.t u VYlllyk:\ aj khl.'.idcmu sporu 1"'1 MT\' aj na rovni tol:lnL; hmOl:y. Tot:.\ln:l hmatli je vla. .. me cel
verzus dueli, sporu o "prvcnstm hmoty alebo ducha a t ,k, t kozmiddl l:i tb Ktor:i tvori system, celok a kvantum
spor marcri alizmu a idealizmu v chp:ml d:lIl cj onl zky. Je' to' I tor(' rltC, totum, q utl ntum) ,1lO Systm svojou celoK svojou
tomu, fc 8:.lIno tcrminoloj.,'i..:k J)Oldivanic IXlj lllOV h mot'l '1 I I!lIlh1u a kvoumllll svojou T iero Zllll jlmav charakter isti ky
rurp novm ubsahom. ' , l'llhll tuje detailnejie, ale pre v rcjto chvili nic s a ruke
toho Sol tid domnieva, fc jednuu , "dkch il zii I It \'", lntn. Najpod statncj;ie je to, ako tieto mnky hmoty
Je 2<1 !:lIIotu Icn jcj jcdnotlive elementy _ 1'1' 1.lvlrj"r v evolllcii \\..'Smirncj hltky v r,\md celkovej vvojCM:!; tendencie.
a Ich za nUJJ ednooLJ chie ,I Aj t ieto V pohl'adu na procL'S by sme mohli
n'.1 p.rejavy cit jemnejieho, priam . i .. L, \zmida\. ltka (:1ko c!cmenn'lrna hmom) prcclsr.rvuje stav nL'Z\Iiazomch
co pn ZOl ist u "hranku hlbk/ uf neruzozntlvmne, lIt IIlcntov swta, stav, kror mono ZOl "stav mnohosti" (dodaj me,
h mataternh o ves miru (Z<ivratn mnO!SlVOIll a nepatrn ,., I'f'jlcnej, mnohosti). Tento .'ltav mnohotlti .ic charakteristick
rozpad:\val. 'It> No viac "hmottl" umelo ticpirne, rm viac sa ,,, 'jilll ktor charakterizuje alebo svojskm
1938- 1940, DeT. I, ,, 33. Pozri tid rt:J\'IlOmenn ltdiu L't.uJrkik l'Un' rok
In: 1953,0eT.Vl I . 395-406. aV'(zJt1ml\pr;kulrolr: u 1936 pod 1I.:IJ1 u
lJni\OtQ 1hsmtnd, in, 1936, De- T. VI J. 72- 75
1\ 192<J. De 1: IX, so 79. .
De T .. V1, .". 74; !)Omv. 1938-1940. CkT. L l. 33- 48: 1924, ot T.lX, . n - 81

ducha od hm<Xy \.)VUpuj JOII To Uh rd . . I __ L<-
teltom prctrv;iv .. jaj kritiky: obkMlch strl n. e a .fC tu _vaym
vi 1938-1940, ce T. I, so 35.
I" .....ubo m vyjadruje srupei\ materializ..cie vcsmirneho proccsu.
I, hl ak5i SLW zvltneho druhu chaosu a neusporiadanosti (v svislosti
prindpu entropi e); rento smv sa v procese
\ Mruktruje a usporadva. Nllllrovni biolOj,tidcch systmov uf
11.118- 1940, ce T.I, I. 35-36.
.. 1'1 )8- 1940. ce 1: 1,1. 34-37.
- "1)8- 1940, ce T. 1. 1.59-6+.
1Y)8- 1940,0eT. 1,1.J8.
62 I Zlatica Pla!ienkov.i
zachytva me nrast organizova nosti a pokles entropie (resp.
negentropic), take ivot je prejavom
komplikovanejilcj trukumw.mosti a tomu uxJpovcdajcej
(duchovnosti).
Kvli tomu, aby sme pochopili vvojov proces sprvne, treoo
pamti, fc pamlelnm procesom materializ:.\cic je proct.'8
kozmickej l:\tky, ktor vyj adruje strnku zjednocovania (,
i vntorneho) stavu kozmickej Mtky. Proces spirinmlizacie
vvojov ndmst (duchovnosti). To znamen, fe
nezjoonotenej ti neusporiadanej mno hosti vvojOYO speje ku
organ izovanho a t ruktrova n ho
zjl.'tlnocova nia. Spirinl<llizda je proces. ktor je
spsobuje rozptlenosti, utv..\ra
.1 spomenutej Stupel\ ,
s namsmjd lll organizovan Im It utv:iranlm.
v procese. Podra Teilharda, l.'\I{llllda VhL'itnc
svojej hlavnej osi) v smere Yy.'icj spiritualiz:.icie a ni Bcj m"tcd;"li.\Cic
s L.'\'Olciou ide aj o . i l
ducha, ktor mono nielen na rovni nIc uj
utv:\r.mia rudskch a ktor:'1 bude zjavn najmii z pcn,pc'[i".
utvorenia cc1oplaner.'l rneho duchovne zjednotenho rudstva).
Keby s me tento opsan vvojovy proces chceli v
filozofickch pojmoch, IlO\'I..-xlali by s me, fc je ro prOCL"S akejsi
ducha z hmoty. S vyjadlX'nl m treba v;lk narbal'
Nemono ho doo;lovne aku zrOtlenie ducha z
prvotnho z:kladu (clemcnt:.\rnej matrie), ale ako obrazn
n:i rast ducha v procese, na
prcjavyduchovnej strnky takmer IK'Viditcfn. Boli
mo!n ich ani pozorovaf, ani ale fo nezna mcn;\, fc
psychickho "vntra" VL'CI
ponl man:'l evolcia, ktom sa postupne prejavuje l'I..1j mft svojou m""""j"c<'"
(a duchovnou) str.i nkou, nm porom dCMlfuje ..
spomenm o ,",>ellezc ducha z hmoty, ako
Tcilhurdoyo tvrdenie, e hmotu mono za "matricu
na prv pohrad vyzer mkmer p;lradoxne, je teraz celkom ,""',,m,,"r,,"
a kriticky tn, ktor na margo Teilha rdovch tvrdenl v
ooto :taznit..val II zaznieva, je vYsledkom oono.",,,,c,,,,
celkovmu vkladu procesu a pojmol6gii,
Druh ktor hrozi pri intcrprcn\Cjj Teilh",d",'oi
koncepcie reflektujllcej hmorya ducha
64 I Zlati ca Pla icnkov
a epistemologickej str;\nky je ho Koncepcie ktor
jednoducho
Ooticla\ ktorej je obje'[lvny.
vsiL-dkom, sa potom nj z
s epistemolbgiou, ktor.1 kotclponcluje s on[,016>,i01l1
Z ;Ispcktu filozofi ckej interpretcie predstavuj dve
fenomenologk:kej koncepcie. Aub je vhodn fc i
nestotofl\llje s jej subjektvnou a
nelltickm ro zvrhom ako episl'cmologickcho subjektu. je
o "subjektivnosti" n;\.o\ ho n:\ svct, 'lle ni e o
jektfvnolll S\o\:tsa n;lm jednoduchojavl, ak, o ntok'b"c1.
a epistcmologick:'l {alebo noetick, ba aj
funomcn lnej podoby sveta nic je s I
je ponlman <l ko fenomnO\l, ktor ....a na
skllscncmtl javl ako truktrovan vvojov eelok, s
t:\stpc.n rovi ny a stupne bytia. Genza Wctkch rovni
navzjom spiitch v jl.-di nom pnx."Csc - o
n:\slednOl"t i {piati tu tdkon l1'kU1'lmtOO'ifi} vznikli tchto rovni, ic
z foriem a o ich presnom b""IJ ,rics,o",v"""
Teil hard napriklad pozna me nva, e tak ako jcd"obunl,oi.
tak ani nemohli vo fyz ickom svete '
nesk r, ako sa to udial o. Ak teda vkrko podli eha tejto
JJOIItupnosti, treba fc vetko m,\ !t'\lOj "ats". Z
vyplv:l, e aj vvoj duchovnosti vovcsJlllre m:i zrcnhl " v ",,'u'no"
procese postupncho nar;lsm"ia 0\ smerova ni ,1 ku
cenrru, tl."thl v procese konvcrgov,mia k bodu OlllL"g.1.
Mohli by sme fc Teilhard buduje svoj u cclost MI
logick kozmolugick koncCj:w.:iu v kontexte I
bytia. V tomto smere hr v jeho
prlostor a Tieto katl."grie Sl! mkpovediac
rovnocennc, ;mijedna z nich nieje fundamcntlnejia.
objavuje v mkom a na takom mieste, ako je to
a sa m, svuje presne "miestoM,
vvojo ....ej krivke. kontinuum je, Ol
rovnocenn. Iba v presne a mi esre vznik;lj(1
jednotl iv procesulne scna. S t'm vystupuje do )X) prcdin
Tto je v funOlnenol6il.
prltomn a b.'ldatd n {"Jk v ontologickej, ako aj vepL'itcmologickej
beZV'jhradne uchopenie kadho fenomnu
v perspektve celostnho videnia. Ako prlkL1d mle jeho
Cesta evolcie sveta I 63
It lo h Interpretcia zaloena na dualistickom *hcxlisJ.w...om principe, ktor
"'III ll! spomenula. Z tejto pozfcie sa tieto hmoty
,h' ha deklaruj v ich vlastnej izolovanosti il Ak sa pripusti
I. \':;\Jomna a ich dyadick.1 je
jednej alebo druhej. Ked'fc aj u Teilhnrda m6eme v tejto
hotH, ike dyadickosti funl&n "primt" ducha (budem o
neskr) pred hmotou, toto nebczpa"ensNo je celkom relne. ZnO\l'.l.
",u.lme na zn.'fcH jeho interprenku "kozmickej ltky", aby sme dan
IlhnM ducha nl.'Ch;\pnli ako ale ako nevyhnutn vntorn
tMllI' kl zjednocujcej povahy, ktor plni svoju oricntujcu a
vo vvoji hitky llnivcrz:.l.
Myslm si, e to, jc v danej st'lvislosti v Tei!h:lrJovej interprct':lCii
11411'TI jeho koncepcia 1.'VL1lcie v kontexte ontologickej
11"I\lenmtiky. si ju pribli!ime, nic najprv IX)zJUlmenrn, fc pri }cj
'"IJ,r,lcovani si Teilhurd nekladie oclzku o presnch hraniciach poznania,
IlIJlyI: ' sa {ako to urobili viacer! mozom, jcstvtljc t:lk poznanie, o ktorom
",mMe nijak rozumn Ncridi preto ani
lulltcologick problm, ani nepf.'k tdi e na tllto tmu, al e
III Nem.atika pozn:'MIIli.1 II du\pnnia svcm je .jeho spsobu videnia
1\\ III". V tomto zmysle mcme o cpisrc mologickcj rovi ne
1,ll harJcrvYch nhradov alebo o jeho noerike, kror m tid
,11<1r.lktcr. Ontologick."i a cpisremolc'l,"ida\ strnka sveta s v\.1.Stne
ti dve prepojen dimenzie jeho "fcno menoIb'e"tll.
2.2.2. Fcnomenol6gia ako
ontolgia a epistemol6gia
(vyvijnj cc sa bytie) a JX)znanie s vlasme dve
tlrl'lIjce oblasti, ktore sa v Teilhardovcj ontologicJro.epistc mologickej
objavuj takisto ako v inej filozofickej koncepcii.
III, jeho koncepciu odliAuje, najm v interprclikii, v ktorej s
'lI!llllogick. a ep iste mo logick aspckt spt. Z takejto
l'l \INpektivy je potom prinajmenom zrozumitern (hoci di skmabiln)
IIilhllrdovo tvrdenie, fc (neznulost'l jc druh olltologidcho
,1.., II reda e (svet) sa mle k dokonalosti) iba
IVil' , ako sa vyjadruje v systematickom II rdlcktovanom poznanf.
fil
A tak
\'{'4lcdn obraz sveta (interpretcia S'III.'tU) je vrJzom jL'<Inoty olltolOb'ckej
l .tll "" olmj pripominam. te nqde o (eootMnolgiu.
11)}8- 1940. Oc T.l, a. 276.
Cesta evolcie sveta I 6S
"1Ij\'yznamnejieho fenomnu, akm je Teilhard tvrdi:
hl tliMe kompleme S..-OO samho mimo ani mimo
It\"hl, ani fimt mimo vesmiru."!>) Podobne na inch miestach vak tie!
Ilflrlllrnina, re "fenomen vesmIr" musi v sebe u%:Itv.\rat' "fenomn
.. .1.1 tik chceme mus mc

Bel siahodlhho filozofi ckho exkurzu do ontolog:ickej problematiky
Illterpretcie otzok bytia, scicn, substanciI, akcidentov a podobne,
11.. 11\ pre kontcxtulne pozadie Teilhardovcj inrcrpretcie
It pr.h'C fyziky, najmil objavy kvantovej fyziky podkopali zklady
o ntolgie, ktor si lou-mocou lipla na pevnch a nemennch
Filozofia mk mo hla neuvcritern paradigmatick
' .... un. ktor Teilhard jasne predstavil a e dynamizmus
_lI II\IJlnd ln;l jl..Jnom sveta sa nemusi;1
2.2.2.1. Dynamizmus a substancilna jednota sveta
interpretcia ontologickej problematiky je podfa
"lu\'Cr\ novoti podobou fil ozofi ckho monizmu". Tto
Itlll'rpretcia, z,'l locn;\ na o .sub.swnddlllrj jl!dnnte sveta - sveta
_I,WC zrodu, st:hr;lIlia sa il msm, me nepochybne (Jdiv tch
"1Y"llldov, ktorth myslenie IXKll ieha prei ntclektllali zov..lI1cj a prcgl."'O-
rullrirov.lIlej ontolgii, ba i pohorOV:l1' t)\::h, ktorl rozbjaj
114 ncmenn substancie (vetky rovnako sllbst;mci:'llne) a na akcidenty.M
Idlllllrdova on tolgia sa opiera o dViI cl kladn pojmy: je to
,"ll' llI (SlIbst alH:e inacheve) ol pojem
slIbsr:.lIlcie" (Substall!.."C de SUbst'.lIlce).6I\
I'rv pojem impli kuje, fe ide o substanciu vvojovo
II! hII I'OV", nepln, teda o substanciu vo v\ouji. Druh pojem, v nad
t IlIllIsri na prv, zdmzfluje, fc tak ako v JXMlhe VL.'Ci niet substancie
11 I\Il'ercj a t'dk ni et ani subsmncie samost'dtnej, osobi tnej,
I 4,14 MIIlCj , ale e sa kad opiera o mno ho subsmncil af po najvyMI stred
Spomenut ako je dvoj'lkcho charakteru:
, celmu '-'!smirnemu prostrediu a srrcdu konvergencie
life bodu Omct,>a.
JI.' rcda zrejm, fc tto 61owfidQ\ interpretcia implicitne zahma fukr
",lh'lde a explicitne hovori o vzjo mnej pre(X>jenosti, svislosti a pod-
NltI- 1940. De T. I, a. 28-29.
II IUIARDDE CHARDIN,I'.,MlJro l lo.&"pffrotX v;borswdi(,a.ll.
"'H. De T. IX. I. SO.
NH, ce T. lX, 5. 81.
66 I Zlatica
mienel10sti jednotlivch aspektov o ich "e,,,.<."I_
prirodzenej a "totlnej" spojitooti. Zrovei'! vypoved o nc"dd"I;"rnOl.
a celku alcbo, inak poved:.mc, o jednote
(mnohom, mnosM), chjp.,nch u Teilharda v
zjednotenia (diferencovanej jednoty). Tieto dimenzie vak
priestor takej interpretcii sveta, ktod pres'lhuje l roviny
filozofickej do teologickej. Zarojenie ndynamickej I
do teolgie je tak celkom mon, ba v TcilhardCNOm pr!p;lde
mon a prijatdn. Stvame sa svedkami utvorenia
teologickej koncepcie, ktor m niele n !
(sllbstanci oi lne jcdnotny), ale aj d ulny (pcxlvojny, nie v: lk
materilnu-spiri t u.Uny dwrakrer. Najbrilantnejlm vrazom tejto
je tcrhl jcdlwlia..:e1w psulx:nia :Ilcho teria WOrltlC] .
(l'Uniun I.:rarrice).
Z:. kln dn, piliere koncepdc tvuri\i\!j .
s/t .... psolx:nia (l'lInio n cr:micc) formoval
rokov to olxlobie 0 .. 1 roku 1912 do roku l
1924 dopisuje druh td ie Mon PrvYkr:t
n,i :tVOm napl:,alll wjny, v roku 1917, ale tento t:cxr nebol ,
pre a Teilhard ho stli.: ako (I tom sVl..--da
korclpondenci,1 so sesternicOlI Mar).: lI crite Teilhard-Chnmbon.bII
Dalo by sa e aj tu, pcx:lobne ako v inch tlldi,kh,
problmov V prvom plne tO
interpretkia "l'llllion cratr ice" je
ne mofno z pozleie dOl!my "ctcario ex nihilo" .
vSctkho si Teilhard bol vedotny tohto I preto
k tme neustle vroletl a hrad:ll formulc ie "menej problematick", a
zda, Makobl Sl tohto metafyzickho skmania vzdaval, uvedumujc
ale tid )Xluffvanej pojmovej
na opsanie kre:kie. Z:merne hovorlm Makobl,
onak, Tcilhnrd predstavuje teriu i
tvorivej jednoty), ktor, ako s... na.zdawm, je formulovanm
InA!Wff{ik, a IIlCtahky
Poksim fia o zhrnutie tejto terie, a to preduvctkm
s interpretciou faktu evolcie, pretoe o tento fakt illU vdy
III 1924. ck T. IX. R. 63- 114.
"'I'ouilksty18. IO. 1917:3.10.1918; ll. 10. 191B.ln, GP, i. 271-272;3 17-31':1:
68 I Zlatica Plaienkov
a) m b) neme si cestu, ani sa na nej

Aj
v prlpade jednotlivch elementov mcmc ;nd,erermh'w,,,,"OI
a reda e nic viictky prvky musia dd, PI\!
r...clok je finlny spech Z:\ruka je ist<l vzhfadom na
J'.'iobcnie transcendentnej duchovn ej sily VY:trujllccj z bodu
a imanentne tkvejcej vo vetkom, teda vo vntri kadej veci.
Na prvY pohrad Te il hardovu skeps u, sa
partikulrne pripady, kompenzuje istota o riad iacej silc
tTlnscendenrnej II imanentnej) vesmiru, ktor:i je
notl ivych pokusoch, ale vyplyva z vys ledkov nesmierne
pokusov (v slade so
vcfkych Nejde teda o ir;lcinn:\lnu vieru, ale o
e vvoj vesmru pjde na s\ljcj ceste
a dosiahne aj vyiu \\.-domia.
Hlavn dvod, je to mk, mono najmii. v
perspektvy pohrnJu, ktor TeilharJ st a novuj e ako cl
konzclm,;nciu tohto posrul:i tu. TmTO kritriom je vit.'T(l ti
:I koby nepriamo vyjadren (vierou v ivot),
jej konkrtllil pe rspekt vu, :ll e ",,1piit;' 'i"'melo"".dm"""""lpel
ru existenc ie nad-1ivota, budLlcej
je sila a psolx:nie hodu Omcg'a.
Teilhard n:tkonic..'C primne priznva, e tito viera jc 1 1","cho,log;ck'h4I1
nevyhnutn, lebo ak by nijak rrvalll, nczni
duchovn nejestvovala, viera v by sa
dtil by sa strate n, nemal by motivciu k nijakmu konaniu a
by zfa lstvu. No jednym dychom dodva: mi lujem vcsmir,
ma obkl opuje, aby som mu ncdveruv.II."71
l:.skl.\ a viera (resp. dvera), ak asn symbiotick spojen ic, 'o ,,,mel<ll
z jednej knitkej vety! MlI b blizko k n<'1deji!
JXJkladan z:.l matku llldryd\, n,idc..i, bsnikmi ako
ktor n;"\s povzncs tam, kde duch m:\ svoje sdl a ...
matky mdrych i synom ndeje v ducha. Kedysi sm o ",. "'''Nhl,'' .. ,
citi rovnako "zeme i neba", vc..-clcom i ktorho
post:lvil na dleit kriovatku ciest, na ktorej prdia
aj babke sily. Nemem sa dojmu, e kad jeho mylienb to
vehementne potvrdzuje.
11 1921. OO T. IX, 5. 68-69.
II 1924, ck 1: IX, i. 69.
II 1924, cle T. IX, 5. 69.
Cesta evolcie sveta I 67
VY' hodiskovou bzou celej koncepcie je zkladnch postu hitov
111;\'1ad: 1. primt vedomia (ducha), 2. viem v ivot, 3. viera v absoltno,
4 priorita celku/O'J
I lm.od' prv postuljt o primdte: vedomia vych:\dza u Teilharda z logickho
14 o tom, e /rytie je dobro. Ontologicb
jlwblematika je od dn podoby b iblickej
oIw,ltolgie. Tento postoj sa St;'W.1 podkladom pre dva
. lIhposrulty: a) Bytie je lepie ako nebytie. b) Plnie bytie je lepie ako
1ll' lIpln. S tmito prindpmi svisia d\-\! rozMrcn, pomocn a prak-
th ke konkrtne z:.\sady, odvoden zo vco\.x.'Cnejcj zsady, forlTluloV'.lncj
l' lI'jro podobe: Pln (achcve) bytie je vedom bytie. Praktick zsady
IUlllknia stupr'lovitosti II hodnotovosti vedomho bytia s: a) Vedom
je lepiiic ako bytie. b) Viac vedom bytie je lepie ako
tlll' nej vedom bytie.
7o
Vid me, e napriek monej negci i spomfnan'i'1:h z.sad v teoretickej
I praktickej rovine Teilhard nezlomne lipne na tejto agatologickej stclnke
l'Vr la, ktor jc identicb s axiolugickou str.inkoll :l z ktotej vyplYv'.I, e z:.1
\ hodnotu a vy.liie dllbro trd):1 bytie, domyslen
II" "konca", presnej1c, do dsledkov, znamen, e /ry( roun ville
I\',lum;. Ve!"mi torzovito doplnJm, e villc vedomj znamen:'! u Teilharda
+lll'ifle A pripomel'llllc si, e temo z:mer bol vdy Tak sa
koncov jeho nVllir" do rozmaniTejch pcKlb
,i neskr zistme, k nkej asnej JXrsJXhivc m\s dovl:dic.
Z predchdzajLH.:cho opisu vyplva, e v\.'\:lomiu (psychike), vstinejie
Il.\msru alebo prrast ku tohto vedomia, sa dootva pozicia
posudzov.mia z;\kladnho kritria "pokroku",
napredovania smerom k vym stavom vedomi"l. Prim(lt
wdomia rozhoduje o posudzovan il hodnoten - trfnem si -
IItI'f.'ilu celej evolcie.
Dtuh postulii t, n.lw.mY viera ti ti wt, mal (XXIra vetkho nesmierny
11'lyv nielen na formu lovanie jeho terie, <Ile, v pmktickom zmysle slova,
tU eel ivot Tci lharda. Fe.nomn iwm, tento krehk, ale Tci lhard<l
vesmrny jav, je celt:j jeho ftlozofickej viery, ktoni.
jeho myslenie nielen ndopredu", ale i nnahor", to znamen
k budcnosti. Pozoruhodn obr<lz budcnooti je
' !tkomponovHo v ni.mci tohto postu ltu v jeho d';d(ch dvoch
ktor vyjadruj neochvejn istotu, e vesmir ako celok:
Cesta evolcie sveta
I \nstvame sa ku tretiemu postul<ltu vit.'ry ti absoltno. Skut, ako ho
1M. 1IIlcm, chcela by som jednu nzdanliv Uvede>o
"" ilie si tby po absoltne sa II TeilharJa objavilo u v detstve. Mnoh
'1f,II!lCne uv:.\dzaj jeho ktorm bol dlh tHS ksok elc..-z.a. A
ll) Jxxlrahlo procesu korzie a objavi la S.1 na hrdza, dospel Teilhard
plll naniu, e ani elezo, ani kn mene a hmotn prvky nic
!Ii""lh'lIne trvcim a stMym, a CO jeho citliv duu vermi Ako
1, .. l'cl mu v :z.amyslen nad touto spomienkou z detstva si uvedomil
I"'idox, ku ktormu priiel aj na zklade vlastnej sksenosti (vr<lmne
e najtrv:'!cnejim vesmrnym javom je tcn, ktor je javom
IIllkrehkejlm. A tm je fenomn ivota. Zd sa. mi prctoc..'Clkom prirodzen,
It predchdzajci viery v iwt sa musi s posmltom viery
"
V principe jc tento posmhi r kr:itkou rckapimhcioll predch<'1dz.ajcil.:h
odvol"".1 sa na dosiahnutie vvoja sveta a
ulm na dosiahnutie rovne vedomia.
u
Pre tento stav 'lt.-domia je
IllII rakteristick tn, e je stavom (jXlur toujours), sr lym,
tlllVratnYm, st;1vom absoltnej dokona losti.
A teraz prichdw k slovu nadej a s otzka: Meme naozaj
Jo lenlizujeme trval, alebo usilujeme nicro z popola? Ba
"l.ll, da sa d:llej: Je lIsilie na partkipcii tohto spolocnho
dlda hodno (eny, ak zal'! zaplat v podobe ivotnej lltrap,
.t hidlU pred Teil hardova je a jasn.
me len istota, e vsk-dky n.\mah - v&tka
1111eh samch - SOI st;\vaj ktor -
hrhllckym jazykom PO\'\."thUl "ani ani hrdza".7' Mal,'11et
dodva mdeji ivn miazgl.l a potrebn hlbku. Ukazuje fc
lInkonca sm vesmir, ktor z.rodil !ivot i nlto potrebu
1l ,Ideje uspokojuje. Pretu Tcilhard zostva vern svojmu re
. tlier vesmrneho ivota m z.a cier - metaforicky alebo tcolOll:ickrn
Il rykom - nnov a nesmrtern Zem"71i.
Tei lhardov B. Russel, hory poukazuje na roz.diel medzi
\11JXJdnjm lII)'slenm na jr...odnej strane a krestanskjm chpanm vesm ru na strane
dllthej, sa o kozmolgii iron icky vyjadruje ako o prtulnom
Ii' pl c potrebnom pre tch, ktor! vesmr mimo dosahu tohto tepla
ppkhldaj iba za chladn a nehostinn. V istom ohrade sa asi ncmyli
" ck T. IX, I. 69-70.
I 1924, ce T. IX. I . 70.
II 1924, ce T. IX. 5. 71; inch miClit:t(h hlM)r tie! . flO'.'t Mesro
M
, . nO\l" Jeruzalem".
69
70 I Zllltica Pla ien kOVii
a 7..'\Sahuje do boravho miesta kozmolgie S\oQjich
vyjadrenie !iii vak v nijakom pr{Xl de nemfc na vesmir,
predsmvil Teilhanl . Skr by 5.1 na Tcil harda mohlo
charaktcri zov.lIlie slobodnch mysliterov, ktorl vo vcsmire - ako
vyrstli a pre ktorYch je vcsmIr dokonal a poskytuje prav I
slobodn mu mysleniu sa prestal i oslobodi li myser od
a dosiahli pokoj, nedost upn nevornl kom naivity." B.
nepochybne aj ked' jeho spOsob uvalov.mia
inm smerom nko Teilhardov. To, me lip. ... jaf ich je
mnohYch ide ntickch ot:\zok. No iba jeden z nich nn ne
(Tci lhard), druh sa m.'\Iyjad ruje (RuSiiCl).
B. Russd pn .'gna ntne nastoruje ti formulllje on1zky, ktormi
Tcilhard zaoberal: "M "-.'Smfr nejak j(,.'(l notn ph\n a [l leOO jC!
n:'dlOdnm vsledkom ple atmov? 1e vedomie trv. doll .
dvajc I):\dej na nClJ iitle \l%l":ls tanie 11lIhlrosti , alebo je le n
na mll lej hezvzmunnej plante, na ktorej sa fivot r a
m.'vyhll urnc snme nelllonm! Maj dohro a zlo vznam v celom
alebo ib.I pre
Russcl si nerob nijake n:'ideje na uxIp",,,d,m;;, "i<.htoOt1\,,,,k,, "lc ,(,I,Jaj
li tm, fc ani vtedy, keby ;\nrn oola mi ziv, n(,.'\Iyplva z toho, e
tJ kto ne mo hli, alebo nemali Dodaj me rt.x!.!, fc ak je
t:.Ikto otzky, potom aj Teilhardovc odpDVI..-de nm pri
o ich riccnie mu JXlSI(rfi( ako n zdroj na ceste za
pravdy. Teilhan:1 pravdu vfdy a mysl m si, fc mOk
takho slobodn ho mysli tera (dokonc:.I aj v r:'IInd .
Zll a k ho sa pokladal sm 13. Russcl.
Zostalo nm sa na posledn Tcil hardov postult '1tiority
S Sl cite stretnemc pri tomto postulte? Me va ri
by sme neboli Alebo to povicm
CO m!e me o celku okre m toho, e v logike i
uvarov,mia je prirodzcnou rudskou potrebou postihnt celok!
jc nf tak frustruj ca, "ko by sa na p rv pohrad zdalo.
rcdb1JlO\ll.lt na jej O'ovctlcnic a opomenM aj logicko (lfOVt! l'I
to vak nic jc Teilhardov pripad. O n sa neV2dva z,\paslI o
II problematiku celku prccizujc.
Vzt"Jh k celku na zklade rozu movho uvawvania sp. ... ja nM
predovktkm s monistickm prstupom k inte rpretci i
fi RUSSEL. B.: f\.rlm) t pamifci ; Wmtafl! owIntj m,:lli. Wrodaw, 1995, l. 91.
,. RUSSEL. B.: PrObItm, fiiowJfll. Bl' nisl.,.,o:., 1992. &. 101 - 102.
72 I Zlatica Pla.ie nkov
koncepcie. Moja poznmka sa tkala Teilhardo\'ej i
ktor SIl mi rcraz )X>tvrdzujc v nO'JCj siNislosti. Teilhard
cestu k cclku, kto n1 by mal'! - z a.spcktll logickej myi! lienkovcj
IXlStllpne, krok za krokom k celku, al e vetko je v ,
Teilhard hO\lOrl: "NeobjH\ll,N.lI som s nm<!hou celok. On .'ia
.kozmi mu vedomiu, - zjavil, nanti l. Jeho
psobeni e rozhba lo v!\ct ky vn torn procesy, vdchl o J o n eh
zo rganizova lo ich. Prve preto, te h o a voHnivo mi l uj e m,
v primr bytia, nemfcm po rku iivor:t a
t(dit' po inej odmene ako po tomto celku $lInom."'"
Teria jedn otiaceho psobenia - tvorivej jednoty ma ta k
nt.'OChwjn bhu.Jcden jej u lroj je pono ren hl ookov <
druhy v rovi ne filozofkkch postu!.hlN. Prv rovi nu m{)krnc le n
d ruh mfcme R.'Oreticky posudzov:Jt'.
Zd 8<1, fc kt. xf Tci lhard ptt.'CI klad svoje }XlStulty, ne mhl si
pl\..'(lbcne sr:trosti ani s \1:! rJi ktom "--dy. Vyslovuje premisy, ktot
tomu, fc nic s do pn:.'du dok. ...zan, mfc pomJ pne Nejde i
o hru pre m /s, a le v e p iste rn o log-ickom zmysle je to
pred pozn:vanim, je to teJa ak.;; i krok
ktor pn.'CI po klad,\, fc vyslOYl.' n prcmi io)' bud (v
dok. ... zlll e (prilXld ne JXlSl' upne pOlvrdzovnn, alebo aspor\ InC""Nn\t;,,r nt
1e nan"j....y z:m\aj llcc, e napriek tomu, fc si nerobi
verdi kt, podoba o ntolgie, ktor ponka, je takou
koz mo lgie, kto r rc flekmje vedeck poznan ie doby, a
vcritl kovanLJ 1>l\n1, anticipuje i poznanie, kror p(xlll ehn
f.llzi nk:\ci e. Napriek iivojej je je ho
a n:tcf" lej me "tcstov.miu" "",",,"w Drfr,,,lnvch
vil.'(l, ale najm,' zo sksenosti samotnho fi w ta
Vo t'l!ozoficko-t{.'oIQbtickoln vzname, s akcentom na h.'Ologidc,
cilte fc cel st\Qritdsk psoben ie ;:lleoo slvori tcrsk
ako p rocesuainu a nemnfno ju
II irolov.lIl uh stvorenia. Z aspektu charakterizovania tejto
jednotiaca, kon\l\.'fl,'Ujltca, presnejie konvc"!cn,: ;u
a "zbiehanie &1", rnkisto aj dosahovanie duchovnch
Ak na hl iadame z hrad iska rudskcj perspektvy, m tto i
svoj ncpostrdatcl'n zmysel.
e evolcia m konve rgentn r:b, znamen
zjed nocuj ci charakter. To znamen (vzhradom n a to,
M 1921, ce T. IX, f. 72.
Cest'd evolcie sveta I 7 l
M, mistick prst up je z istej optiky priamou opozlciou proti pluralistickmu
I II \WpU, napriek tomu, fc maj aj vchodiskov bzu. Ui sa
, .. l pl ural istick ho pr.ive tm, fe 8<1 ncz..1st'avujc len pri ich
IIIIl.mi, e .. sa spja so vetkm" (roll{ tient it tout) a tvor
hluk" ("totHlitu", .zhluk" ako mt.'chanick zoskupen ie), ale ide
,l tlej "za" tento blok, ide k celku (ako vn mrne diferencovanej jednote).
Iluralisti si s blokom, monisti vidia cclok. Tcilhard U l v pri ncpe
v ri ecn i or:\zky srarej mcrafyzkkej tt:ldlde, ale ju
T toti, uchvten (J sillm o jednotu Oedno), radiJc...\l ne
1l l'; lC<N:lla plunllizmus (mnohost? a dospil..'vala k ccl ku ako urtitmll dmhll
I.khrany". Teilhard m.'chce Z.l tr:.lt if naolXlk, chce aj
lUj mOe to i \l(fa ka celku, ktoreho po nlm.mie ma hlb
IkI:IJ. Celok m preto II Tci lhurda naoZ:lj vs.1dn postavenie. Dodva
mnohosri jej vznamn memfyzick iitatus, ale ukazuje aj
1I ,lvySe. Pr:VC celku SIl Tcilhard "prcpraclJV.I " k najvntornejiemu
myslu Celok je totH vyvrc h o le nlm ptcdch;\dz<ljOci ch
1'''\lUltova odha ruje nov di menziu, najz.i kladne)iu charakteristihl
''VV\)jovej a tou je jecl lwCli. Nesmierna, obrovsk;'! jed nota,
S\uje kontalOvanie Teil h;mF',1 a hovori: z filozo-
III kho, ani z psycholObtickho 801 ncme \Q svete
IU,lk aka v relci i k celku a skrze cc\ok."KI Tm 0010 povc<hm vetko.
Meme preto zhrn": Absoltno, po:;ledn ku ktorej
\ ' Iko speje, sme ruje, nemfc inm ako zilhrnujlki m
,rUtom, pretmlls formovanm d o zjedno te n ho vedomin sa
,I, fc je to kozmick "--domic, neskr jasne a ko kristovsk
\' dOlnie).RI V liste z 18. :1llt,11. lsta 1950 So'! Teilha rd o tom, e od
I.hfneho a Vl.'Obecnho kozmickho zmyslu pn..'Chdz..1 teraz k rumu,
tI, Il)rva krt,it ovsk zmyscl.'u
A teraz pride moje mal inte rmezzo, ktor som kdesi na vodnch
I Il lnach prce v s interpret;\ciou Tei1haroovcj cc\osmej
N14,Oc: T.IX.1.7 1.
1',)24, De T. IX. $. 72.
I Kn:mick''I.'i.lomie", tkH Koz midu!ho zmylIlu. krorfm omat'ujez
hradisb sl pocitu .rodnej" prcpojen05l:i cclello
. pojcnic . Imnickt zlll'f'Cl" iia u n('ho l ryj(' tlcf 8 termlnolll wKrIJtovsk Tentu
t'-' Tmia I\.'!dobudol ,io, k kon('ll) a podobu v c.eji r..: ('.All ..... .Je. ia
II roku 1950) a Ipcd!l ncll nim z:iober:l d1l.'v roku 1955, krot kyblpn.-d ",,*,ulmrlou,
II le Ouuaqllt.
11:1110 Ibt bol U\,.T'l.'jncnY v knihe LEROY, P.: Lnt.n fomiUbc dt TrilhanJ ck Ovmlin. ParU :
Ccnrurion, 1976, l. 71. Tu ho citujem tEROY, P. M MORIN, H. - souut S.:
J'&rindtl'h't'llir: l..t pm T6u.a.ddtOwtIin a /905- 1955, . 213.
Cesra evolcie sveta I 73
'I zna men u Teilharda vytv rat'), lc evolcia je aj tvorivm,
procesom. Bez okolkov teJa mlcme u Teilharda synonymicky
s1(M) s/luori( a Teria tvorivej jednoty, jednotiaccho
l\\JritcTskho psobenia m!>."je korlzclM!ncie, ktor pomhaj
, IC viac vyvljajllcu sa Na tchto konzekvencii
uf v kontf,!){te Z.\konov spomcnucl - doplnkov zsada,
IIlr"l Teilhard formu luje tolktO: "Vetka sd (koherencia, konzistencia
dl Jplnila auto rka) poch dzu z ducha. "M Inmi slov.mli, jc to vlastne
111';1 1' definkhl jl..J notillceho psoben ia. koherencia,
11!llrfnosl' s vlasme prejavom syntCzy a !mfd:\. Syntz:l, aj t j
prejavom ducha. potvrdzuje primt d ucha (alebo funkcia d ucha)
\ '\'lcii, ktot 8..1 (spolu s uf uvedenmi z..'\s..1dami) st;l l jednym
n.ljcharakteristickejlch znakov jeho kont."Cpc.ie.
V kontexte lI\.-\.'Clen-;,.:h zsad potom uf Teilhard s istou dvkou
Illt ka;ti teri u I'u.nion prosrrednictwm p&obcni..1 finlneho,
a ccntr.\lne ho bodu cvohkie - bodu O mega, ktor
.!tJpc nielen ako imanenrnu, alc :lj ako transcendentn l.volcic.
Posledn poznml)', ktore chl:e m pripojit k lJV.lhilm o tejto koncepcii,
Iykaj mcta.{yzickho rmGI a Postrchnllt' \l:izby mL--clzi
fIIl'I :lfyzikou unm a ase je pomerne komplikov.m a ponllk.1 sa min imlne
dvujak munost, svisiaca s h lavnou temu, ktor v zhode
rd lhardovm myslenltn mf.eme navy:k slOrrnuloo;;l( \.Q dvoch \l:.lriantoch
v:.1vi51osti od prl padu - nikto: t ntlllU.'tW'l sa oo a /ry(
lImlIen b,r' tiedT1{l(I.'1 ljm (Ciie" uniri).n Ak z lI\\.>dencj ((-ZV,
tli bytia II zj..:.'d nrxovania, nlkfc meme
f. defi nlcia ('.s5e sa dennicii Imire (ak SOI temz sstn:dlme ilxl na prv
\,1 ' iam lI\"xl enej tzy). Na d nr hcj stnme tu existuje si otzku,
,I predsa len unire ttO teda
[l11:llno, unirc" predchdza "metafyziku e:s3e", nic je af tak
" .. problematick, ako by bysmcsi k L1l i, dobtd\Ol-t pred)X>k.ladat
primt alelx, prioritu unirt: pred a to najm.'i Z metodickho
hlildisb temz opoml name orozku cxl.srujcej prftomnosti
Bytia", v naom pripade bodu O mega ako prwmho a po-
Centra, ale implicitne ho prcd)X>kladmc, lebo by sme nemohli
"IJ, lkm spsobom v interprec\cii vYvoja bytia).
M\<)z.t.OeT. IX, . 77.
IlIIlo by 53 analogicky ...yvodit', le !deo alc.tlvnu II [.Qslvnu podobu *"llO(XJIo'3nia. Dctailnejli('
:Inal'flY'pocihoa Tcilhard(N.I kdia Comllll'llt jEwis, v ktorej uWd::l aj brmuL!.dc:
. PlU5 et.se .. plID plur.I uni re (forme active). Pluf CMe .. pl UI a plurioo. uniri (form('
1J;.'15M:)."ln:OeT. Xl,f. 2()3.
74 Zlatka PlaJ icnk.ov
Bytie v zmysle vyvfjajcej sa JXMj:mVJ proccsulnym
zjcdnocovania, jcdnorenia mnohosti (la plurnlif, la multilude, lc
red'l v isl'Om zmysle je byde "vsledkom", len sa
vkladovm mmcom, vz:1prl y logike Teilhnrdmej 111'1y!liiC" I"",c)
zachytvame, fc jednota sa 1 mnohosti, by
presne proriHldn intcrprctkiu. Ob.wv lIsni pia, si 1I 1'>'C<lI, ml: mc,
( U ide o metaforu analogick tej, li kto rou sme S:I stretli v .
s ch:\p:mlm ducha n hmoty. Bob (o metafOra .l,.>\!nzy" ducha z
Tak nko prijcj \lY!>vctl'ov.ml, :.j tenu: mf.cmc fc "vym\ranic" .
z mnohosl'i vyjad ruje vvojov empiricky IlU:IO""""cfn,eho
duchovnho zjcdnocoy:mia. v;i(sia 8..1 .
tm silncj.<l ia sila zjednocovania, krom vystupuje II
:01: 1 na Ixwrch.
T:l ldc primt(priorita) Imire sa me na priek tonUl, fc
wlire a mcm(yzi b Olxit' lcn dvesrr.1n ky jed inho
Tci lhard je majstrom metafor. Le n sa
porozumeli Jcdnej metafore, ut sa ocitamc v zajat! d nJhcj.
SllOn1Cnlllej metafory "zrodenhl duc.hu z hmoty" sa odvatujem
svi. .. lusti prlpo me nM clfc ktom je zhodnfl 5 nzvom
jeho tdie Ln luHe confrr muhihUU:. InlO'lwfalion possibk ck ItJ
Monde (Boj proti mnohosti}"1. Tcnro proti mnohosti" 1
l li alckrickc spojcnie jednoty a mnohosti, ncpn.. -'dst:.I\'\lje
spojenie zjednorenie, alc SllGISne fc kade .ie<ln""", nl.
(l lnifik:k.ia) jcslllSnc procesom rozrozll()V;1nia, rozli.klv:mia (dil'crcnci:\Ci,,).
Nejde t:.lk o utvorenie ncrozlfcncj jednoty,
o dialektk:L: sp:>jenic "unifik:k ie prostrl;..'CI nfctvolll difcn: ",chk:ic
rencicie I'rostrednlcrvom unifikcie", prcfofc prav _lI llifikOcl.
diferencujc, ((.'d a Tm elementy aj
JXI uknzujc Tcilhmd v pozomhodnej tdii Est/uWe Unitm
ak: tiet v int:h textoch.1II!
To, fc Teilha rd zd Omu\uje a , '
zjednotench elemc moy, je relcvJntnou strnkou jeho koncepcie; 11\ uk;Uc
.. Ak by lille chccJl apllkovd{ tto mmfyzi ku \'0 vzt':lhu k Boha, lllohU
lIpOIu I Teilhal\iom fc Boh edstuje minU, fc .. , Ijcdnocujc
dl'OYCfl zjcd IXXCI'I'f'). Je ru lld a'lViJ1OK' moo:d "oda.obnenrm OnlCF II
trojjcdlnjm Dohom, najmi bodu Omcg;l . Krista. Porov. 1Cl UiARD
CHARDIN, p,: Onnmtnljtw. ln:Oc T. XI, a, In-223.
m 1911, EO, a. 109-132 .
Purov. 1936, oc T, VI,a. 103; 13; 1949,OcT. VI l, l. 115-185; 1950, 0. "[ VlI. .2:2J-2J6.
19SO, or T, VI I, l . 237- 213,
76 I Zlatica PIMie nkova
narnz, vvojom,'IO t"dke, ak je evolcia
nlktom,,lC ro naJJ<.-dnoduc.:hAl argument v prospech tvorenia.
Evoilicia je proces, nazvan aj "crc., tio continua",
Tcilhard(M) d!c.fit rozliovanie medzi t'Tfatitmi5 lI llctL4l
podnetn, k<.":i'c spustilo novch prienikov
do I,)roblematiky a rozMril o horizont Hlwn rozdiel tllL.Jzl
:t
llHto
dvoma (lZctIU LTCatiunis a netu:> lmJlongmw)
Je preJovctkm v tom, e prv akcenruje len pria my, bezprostredn
d.'i!eJ ok, ktor tento stvori tersk akt spsohl, a pod.iva iba
chapaniestvorenia, zatiar druh m:\ na mysli nepretrfit Ivorcni e,
Tllto dynamkk IX'lCho pcnic st\Uriterskho aktu OIvorilo Tcilh.m.lllVi CCStu
k. synrZl' krc;\de (krcadoni zmu) a 1;..'VOl de k'voludonizmu). EvoludO'
IUZIllUS ol krcadoni zllltL" ni c s pre nehu S,1 alfc rnarlvy, ale ide
1ll1.."\.I:ti o \IZ!':th konjunkcie. hy pripadala
do 11.);1 vtedy, ;lk by sa cvolucionizmuschil pallen lIlareriaIL .. ril:ky
:t kreaclunizmus \!s<)Stne tcisticky l'l: IIH!Il-tcizmus). NM
Ich v podobe, pretu nelll ;\ probl m
(pa ne nteL .. tlck) l'vnl uci(lIl izlll llS (matcri;'LI mHi piri rwi lny),
ald 'lO tld naopak, (."VUlllcionisrkk krcack)n izmllS,
Druh Illumenr, ktor s aristotelovskm prvm hhatdom, je
tC,n, h: vYP(l\ICd:\ cl Abso llTle, ktore UV.\JUI do pohybu "wt, je tl;..'(la jeho
hyh;lt"cfom - z perspe kt vy .... :>"VCta - odzadu (Il re1m), stojaci m na
pt\'tobiaci m .... minulosti. HModcly Boha S; t od AristotclnvYch
na z;kl ndc .pr\.'\lstavy prvotnej II hnacej
":'tro. Od te) doby, sa v vedomi zrod il _zmysel
pre c ....oluclu. , n iC Je pT\.! ns uf fyzicky mon ch:ip;11' II uctiLv. l1' Hoha inak
ne! ak.1l pr".ltnt"l hnaciu silu psobiacu ab allu. ns
mle Il"l. 1 130h, ktor bude funkciou plne . OmCl.,ou ....
Pre TcilharJa je Boh v zmysle bodu O mega hbateCom odpredu (ab
(lille), redli. z budcno..'i ti, od finalncho konca n'olcie. Okre m toho
VZhr'ldom na jeho interpretci u "vntra V\.-'CI" musime brni do vahy aj
mom,ent :1 vntornho vcd - hypotet icky ho
zvnrr:.1 (ab intTa), A prfl ve tu najmarka ntnejie
na povrch moment tr.t nscendencie a imanencie Boha vo vzt'ahu
k \r)'VIJllJUccmu sa svetu.
Pri zkladnch znakov
metafyzjky (ak toto tcrmmologlcke spojenie mMeme oprvnene poUU ....llt?
'o BUh C\IOlua. In: TElLHARD DE CHARDIN p. Jak .,'H ... s 161
ti TElLHARD DE CHARDIN, P. : JaJ.. ,mm, s. i61: ,. .
Cesta evolcie sveta
VlljC najvraznejie opodstatnenie najm z pcrspcktlvy finalizcie
I procesu, jeho t:.lvticni.1., ktor bude zachovanie
, jedinocnosti kafdho prvku. Tm sa vak bude in
II jl 0 publi kcie,
2.2.2.3. Marginlie k evolcii a krecii
Ned mi, aby som Sl pri problematike chpania cvoI.Cte a k.recie ete
II lino neprL'irnvila, CXI obdobia Teil ha rdo\o\!j smrti uplynulo prakticky
1',,11 a v Iill6.t'i nOflri So'! v konrcxtc dialgu vedy a noofcnstv'd tieto
IIt,izky klad i ro vyzer.\ tolk, fc v rovine odP(M .. .cJI
. lIle sa lakmer neposunuli, aj JXXlncmch publibci! cxistuje v ..
IU lsti naozaj ,II\)
Pozitvne jc najm ro, fc 5:.1 ticto or.'tzky sklunaj (j , Snaha jemne
alebo "IXJPn.'Sv, u'" zmltlvunc intcrprcr.\de ma dte na nti
nie sice Tcilh:m.i ov ko mplcxn prlnos lc uvedenej
hrnatike, ale zop:\r ktor by bolo matn nanovo
I Jroblm to m k ibn ntl slx)s(.h maT'lCi nlneho dodatku, ktorm chcem
. nvum- je ho koncepcie vo k n iektorm
Ill terprctcimcvolcie a kn."o\cie, a pri tom otVOren kritickm
l"lhradom i mofnostiam rozpmCCNllll lu. 2::1 tmto <.'clom UV\..--diem
Ilj pdr TeilhardovYch myil lienok, ktore som d oteraz nepredslaviIa, ale ku
Ltt>rm .sa .... naskodujdch bpitoLach dfC v kmtk06ti dosrnne m.
pripomeniem, fc v rmci ni e kto rch
interprer.kii problematiky L'\IOlde II kre.kie je v pozadl
"rlromn (l i ut vedome :!lebo nevedome) platforma ariswrc!ovskej
metafyziky, t, ktor hovor i o Absoltne (bohu) ako o nehybno m
hyhaterovi. Premietnutie tejto pozJcie do nuky nalo
\.'Yjadrcnie v inre rprct:.\cii nemennho u nehybnho Boha, ktor
1I\\)jlm st\Uritd skm :z. "I.s.,hom, (jt..'<.lnurJzovm) aktom tvori svet.
Teilhardova myser So, nemOfc s chpan im stvorenia
Ilko jedinho a izolovanho aktu. neho musi
\I proccsulne, s/tvorcnie, I1lk, ktor :>:1 lit:'Jle realizuje,
I pohradu Boha - podotka - by all i ne mal byt' rozdiel v tom, tvori
l najinlpir.ukme;&fch, patril k najlllWlfm prbpc:vkom k lejlo ttme,
publikde: GUIlTON, J.: Boh a _ : Rothowr s G. ti S /. 8q;p11'1OWm.
Bratislava: 1992; HEUER, M, - 1.: D:Jk-,r, eu.oIu.cji. Tam6w :
W)dawnktwoDlc1jlTlIrnOMldcj Bl.blot, P.: II ttOIaa'e,
Bmo, 200lj HAVOHT, J. F,: Boh po DuruAIIOIJi : E\IOIubwJ Bratialava, 2003.
Cesla evol cie sveta
alebo povedzme mdcj myslenia - by sme zistili, te v sili
. nedostatlcy" rznych filozofickch konceptov, nadv.."i.zujdch
na platonizmus, aristotelizmus, "",osticizmus, novoplatonizmus a pod"
ho lo nevyhnutn sa s mnohmi .usbli:lmi " pri
('lrnlulov..ml vlastnch pc.x.lstatnch tZ,'11 Z najvzn:lmnej;ich
Inylienok treba hdam cAre tri nasledujce.
Krcsrdnslci. interprerncia stvorenia prcdsCMJ akceptovania
d\'och Absolrien - dvoch prindpovdobm a zla (chpanch ako pvodcov
ducha a hmoty), lebo tm by - pudobne :Iko manicheizmus - lIJXldla do
dualistickej pozfcie'l po prela z:\kl:ldn judaL .. ticko .. kresr'unsKy monoteizmus.
(Dejiny myslenhl vak ub zuj , le napriek odmietnutiu
dualizmu tohto typu sa zmietalo v inch jeho pcx:Iobch.) Teilhard
rieil problematiku existencie dobra a zla (z.'\kladn otfuku tccxlk.""C)')
originlne, ale o tOIU hudem v inej svislosti,
Druh, a svoji m charakterom ver mi vznamn, mySlicnkastivisl s odmiet ..
nutlm interprctov..m ia stvorenia na SIX'\sob plotinovskej emandcie sveta
z jedinej bo!skej podstaty, prctofc ro by mohlo postupne k akccp-
lo....:miu subsmllci;i lncj sveta a Boha a sa naj m do
p:mtcistickch koncepcii - pre myslenie
A IU (mysli m pantcisl"ick kontl..'xt) Teil hanl nielen in mienku, ale aj
ll problm. Tcil h:m.l mri! substancil nu j<''t"inotu sveta a Boha svojskm
spsobom nielen akcepruj e, ale ;rj akce ntuje. Pritom vak vI.x.."C nie je
panteistom, nic je jNlllell WislOfIl'l1 (clr.1Z je kladen na
eli, take jc jxmell-tei.HOf!l, hoci sm o sebe priamo IllNOrf, e je .pmvrn
alebo panteistom"""). Nie vidy Sil mu dari
tto pozciu mk, aby mohla prijat bez podozrenia,
ju vyjadmje "neadelcv.i tnyrn jatykom", mylne df.ljc, e konot.'\cic
spojen s termin om panteizmus nebud neg:ltlvnc, naopak, fc dovoli ..
najvhodnejf m s psolllJ m nepochopen i:\. Je
fe ponlikmmi interpretndll (s odvolvanm .sa na texty sv.
Pavla) bude prijat. s poc.ho pcnim (to je druhA vel"ka ilzia, ktorej
a uveril), Je ioo m:i lo kret'anskt:h tcoIl,'OV, ktorl Tcilhardov pane nreizmus
nepokladaj m hcrz.u,
Mnofstvo kritickch vhmd by mohlo keby mnoh kritici
akceprovali to, o panentcizme hovor naprklad Karl Rahne r.
_l Po""".11lESMO ..... 'TANT, c.: Zd.lIltIdnf Pt;",", !tks(tlrub! lMIaht,ik" Pr:lhOl. 1994.
- , pri hbdanlllOlo"jch podb VItuhu tcolrie II C\Ulutncj terie napriklad bio1s L
GallClli nielen panrciadcXy, ak aj pal"lemclJdckj prilrup.. Forov. GAllENI,
L: Is b .... ere doi ng thcolotrf. In: Z:FII, rol. 36, no. l (Marth so 33-48.
oo! lMXl do ll\lOl1l. In: mUtARD DE CHARDIN, P.: Jal 5. 85.
75
77
78 Zlatica Plaienkov
80
Tento teolg jasne deklaruje, e p;mcnreizmus je tak forma
ktorej hlavnm Ilic jc Boha ;1 svet ako navz:ijom
skut:nosti, :,IJe v krorom sl! nkccnc klOldic na chpanie sven! ako
l.:c.lku v Bohu . . Dom!llL"vam sa, e v Tcilhaniovom pripadc meme dolo-
lt, fe je nielen formou panteizmu, ale 'lj teizmu, teda vra-
zom, h ory prc. .. ahujc aj aj pantcizmus.\16
Ok,rcm ,sr.O!Ilcnutch ,dvoch r rctkhoi dzajlu.:ich momentov dory kajcich
sa ,myslema jc tu dtc treti, azda najkompl iKovaneji, ale
moment, ktor sa opile na Aristotelovu
hovori o hhmdovi, ktor uv..\dza do pohybu .wet,
ted.l nl."'! mysh u existujci I>vct _ :Ikoby nine
-, ,s u ':yb."te.r dalcJ nem: V tomto zmysle je
v m.et:I(YZI,kc odrnict:Hl, pretoe Boh v krcst'anslVe
tvori .sw: z "nicoho (LTI!(lt!O nl/u!o), e neuv:'rdza do IXlhyhu
u exrstllJe. T:\to metafyzika neme pripustit', fc okrem
existuje aj Lrb (m:ltria), ktnr.\ ndx)!a stvoren, ib..'lUVL'den
IXlhybu (:.lku!e to v uti stutclovskej No u TeiJhard:l je do istej
s automat.kkm prijatlm takejro inrcrprct:kie stVl.lTcnh!
.l\lhll.o .. tocxpI lcitne formuloval, r1L'Vllojak n;lhlas deklaroval,
.IJe Je v tcxto,,:h h;l priam mierne
t:lkCjto rnterprct:kie.
tomto IXlli zretcfn, e Sl fc lll..vil..' l.:clkom
v ptlJmoch 1l11..'ta{yziky tli, by si mk k laL A tak
o I'om priamo, aleho ked' hovori, tolk trm:hu v:\gne,
sr pojmom nit 'fit) ako op.lku
Irytw (n.:sp. ,,:r!itrukturlnej" mnohosti, ako mnohosti).
M:m VS<lk siln podoz re ni e (v sllvislosti s nebczpt.nstvom antinmie
ide o p.ripustl..'nic e tto Iliotu v zmysle
Terlh:lrd v prmdlX m.'\:h:'ip..'l l ako "absoltne (ro by okrem
lI1eho vlastne ilpe ku[atfvllc aj existencie
dvoc.:h absolutlen: absoltneho bychl a absolLltncho nebytia, t:lkc daJo
by sn potom crl..' o abso[lltne, ak nic je [cn jedno absoILJtno?), ale
Zlatica P[a.icnkov.\
nmi tc6riami superstrn, alebo e by kh anticip:\ciu!). Pritom sa
nom procese st:\ le zachovva jednom sul\'itr:lt:u kozmickej ltky.
Ak by sme tieto mylienky rozvinuli na tIal.kj hypotetickej rovni
a predpokladali mk, e Boh a ,..stav nebytia" v zmysle
potcndlnej s celkom prioritu celku) a e l.:c1ok
v tcilhardovskom zmysle je Jifcrencov.rn oll jednotou, potom by Boh a ni-
neboli heg'c!ovsky toton, iba alebo s-pod.mnne
lliferencovanc zjednoten, by bola j(.'\l nuta sveta a Ho ha
niel en pochopitdn:\, :rlc aj pripustila. Pretoe podsr.ltou pnx:csu tvorenin
je zjednocovanie, ktore prejavuje n:lvonok i \10 vntri, evolcia svet"ol
(teda s/tvorcnie l..'volLl dou), "povsn\vJnk byri:l" 1H<l t.lk "svojho Boha".
Teilhard sa na jl..'\lnom mieste tlrd ic Boh t.'UJlck! z 25. oktbra
1953 c.:c1kom pruZ:licky pta: "Kto ra-kytnc ....volLrci i jej vlastnho
Aleho tid: "Kde r.rkho Boha Boha, ktor nil:je tlJt(lnS(lvctkym,
tL"ih n ic je toton so svetom, atc ktor je "\0\:) [dxl - pri pOll leJ' me
bibl ick - "vetko povstalo skrze neho" On 1,1) a "v liorn tijeme, h1.ll:l1l c S:I
:1 (Sk 17,2M). Ak dte , kll.!:\me nna bolo Slom a stCMJ bolo
u a tid "SICMI S:l telOIll sralu", jc pre Tcilhar\1a lIpine [O\::ic.:k, e
toto Slovo (UlI,.'OS), ktor sa sr.\va telom, musi pnxesll:ilne,
nic ib..'l ako kOllkretny h btoric.:k akt vtcleni:l - ahl inkarnovnn (Neo)u'l)....os,
ale :Iko jl..xlno kOIrrlio..:k vtelenie (neskr uvidnIc,
e vtelenie i vykpen ie SIl I..vn[ucnc interpretov:t n, mkc predst.1V\ rj(r len
ruzne str:inky jI..'(linho procesu L ....I.) [de).
Akdte teilhanl\'Nky pripust me, e Boh tv('rl cvol ucne{kl\'ikia at.."dt'Jc.:h1
. t(.x!a ;lle s ryrn a jedinm obrazne mfcme
vl astne e Boh navo nok tvor rak, "akoby" sa vl..'\:i rvorili samy;
pornm mcme s dvkou istoty ic Boh nt.......:h:va vcd sa
sumy na ktom je podstatou zjednocujceho
tvorenia. Ak zopakujem, e zn:II11CIl;\ S:l a
zjednotenm kssc - unirc, lIniri) a zjcdnocov.lt' znameni\ (cTL."iCere),
znamen crrc) a znamena viac (\o\..--dier',
znamen:i (teraz u pokojneJopinim) i vim: do krajnosti,
mcme aj vt'1:imr), r.lk je ter.lz jasn, e [:'iska a s J10U span\ j(.x!n(lt.l
je aj strednou silou. Liska nic je slepa, ona "viJt. Prejavuje sa
BUh CWJluct. 11\: THLHARlJ DE CHARDlN. P.: Jak \.:tn:, 5. 161.
Tu je aj vdmi ehasidskm pre ktor.! te .cdY iVl..'t len
jedno slovo E Bo!!ch St" :\ ktor!! . mofno d o jedincj V1.: ty: wzpomJ!'
v k;1f(ki veci a ho bklrn alm to interpretuje M. Bubct. Pozri
dOll lov L Brob in: BUBER, M.: ChIlJkUkd t1pm....,.,r. Pr:lha. 1990, 5.560-561.
Cesta evolcie sveta
Ilko by sa sice nepriamo dalo ta\tmer na spsob
Ar istotelovej "prvotnej loi tky" , nic je to tak, i tto zdanliv
nemono plne tTeba ju vak v perspektive
lncj
Hypoteticky (s istou dvkou licencie na rozvijanie
TcilhardCJl.l)och e by tm (nebytie) bola u Teilharda
skr stati, natvimc to stav potencilnej (o kto-
rom nememe VYP{M ... .Jat'), ktor jtxinotiadm s/tvorcnlm povstva,
vstupuje Jo prvotnej rozptlenej mnohosti (ru by sa analgia
Aristoteloycj "prvotnej !:hky", aj s istou vhradou, dala pripustit'), tej
mnohosti, ktor u txrzn:\l1le z predchlhlz:ljcich analz a vieme, e ide
u stav kozmick ho tbniva, krore m materilnCHhrchovn povahu.
tento neznamen;\ o nejakom stave
"chao:;u", ako ho l-1OZnme zo kozmOl,'(inif {ako wroja,
zrodenia bostK..'V a ns!t.'1.. lncbo poriadku Z zmienky
o tom, e zjednotenie n:lslLx!uje po prvej by sa dalo
e sa muselo .. ale nI.. 1csM.N.l!cl,
bolo Sf:l\Klm pon:nci:'ilnej mnohosti. Ked'fe podra Teil hanJa
znamen sa a zjl..'dnnten, v.; [cdkom bfdho
zjtxlnoct:.l'lf.Hlia je vznikanie (pov..nlvJnic bytia), msr \Umlrnej ltky, kton\
(vzhT;rdom na a encryiu) MJr! na vctk')\":h ..,yvojcrvYch
nlM: plumlity, ktor sa d'alej zjcdnocujLI (z:\sluhou p.)\:hickej enelYic)
a vytvmj r.dCNO
si, e terminologkktl spojenie "prv sa
na opis stavu vesmru mx:lu, vznikania, stvania
-"<l, a nie na smvu potencilnej mnohosti".
Take prv tomto prip;.lde mohla rozptlenosti
vesmlrnej l:\t\ty (na. rovni mal ho i nesmierne
mnohho), ktor v spiitno!ll L ...... zrk.1dlc siaha ete aj "za" hranicu
vznikli c1cmentamej hmoty (c1cment:irnych Teilhard v dnnej
svislosti scnHam txr uij e dokonca termn clemcnt:\rn}'l.:h vlkien, krortl
sa udclvaj z.'\rO\lCr"l s (af by som tu videla analgi u s dne-
91\ Len wk mimochodom, dnCil je problematika c!\;IOS\l llcsmiernc aknJ:llna, lle pre 1I1CO pr:\cu
1ll1tern: menej dld it :\.. Neodptmlm si vilk m:ll polMmku. MoffX) mr
l tcj lpeku!ativne . prt-chaoticky" Stav,
a a tot.\l nlt (alm. uvu nebytia a Boha),
.d ked vefmi rOHlorodej n diferenca.lInej, no zjl-anotenej M-utocoosti, ktom 5i S,1ma
generuje poriadok nepgtrnylll. nnachyTirdnm fluktuc:lm. nl 'Sdm v &ebc
vntorn inform,\ciu, !lO informciu ponmanu nic . ib.1" 'x) fyzJL:..11tx>rn vzname.
w 1936. CC T. VI, I. 73,
Cesta evolcie sveta
od "vle it" k nvli dobre preit"', af k "vli viac ako it", ktore s prejavom
teilhardO\lSky vyjadrenej "chuti it'" (lc b10lt de vivre).
TcilhnrJova imrcpret<'lcia h\sky s vbec
b io logickmu "boju o prdit ie" (ani prirodzenmu vberu, monym
mut.icil\!n a adapmcii sa naopolk, me v pozad tohto
b oja, dokonul me jeho h lavnou, vntornou psychologickou
prui nou, a o tom vlastne Teilhard vo svojich prcach vefa hovoril.
Pril-x>minal, te na poli darvinovskej VLx!y, teda "od Darwinn sa mnoho
(a prvom) hlMJrI () . preiti mljschopnejiehoo;. Aby vak tento Jarvinovsky
boj o existenciu vlx.'C funb'()Val, musI II speriacich elementov priamo
porn tendenciu k Z:lchovaniu a prditill"lcl.
Tr0 tendencia faktor m podfa Tei[harda psychic.:k puv.lhu,
dimenz iu, ktor (JX)jmami rudskej sksenosti) definuje ako prav
lebo oml je ..... z:kladn pmin:l, ktoni a riadi vesmir na jeho
hlavnej osi komplexnosti a Tak vlastne Tci lhard, akceprujc
D:mvina, rozvja jeho biologic.:ky interpretovan C\Uldu o psyr.:h()<
logick dimenziu, kr.oni j(,.' dt,[clirm podloim jeho met.lfyziky h\sky a jtxlno-
ty. Usb a Slr sice v evolLrcii rovnako v5cmocnc, ako
aj krehk'l slaIx':, jt..x!noollcho vak vJy zav;izujcc. tto
rovi ny Z:l (.volllciu (l>vcm,
seha samch atd'.) a pT\..'1..1 ntv.iruu bl1dcnostt jc u vefmi Tahbi loha. No
c.:esm, ktor:; k nej viedla, [xI[a nesmierne A t.lk: fc lx)1a
cestou a krIovou. A priznajme, fc aj epopeja vo
sa viac ne in podob<i krlfovej ceste ("ko ceste duchovn ho
rast.u, ktor nic je vdy bezbo lestn) .
2.3. Personalizcia sveta
Teilh:lrd so vycibrenm zmyslom pre vnlmanie univerz.:.\.lneho
zjednlxovania, 2 ktorho t.l klll l!r na kadom kroku meme
ab..<;u[tna, oivujcu VI"lU lsky a jt....J.lloty, sa neme od potreby
e ak vcsmr naozaj smeruje ku svojmu zamenili, toto finlne
centrum II ohniskD zjednotenia a navijania vesmiru do nVl1tm" je tm
duc.:hovnm plom vesmru, ktor udav.I tn h lavnej vvojovej tendencii
1<'1 Text 5 rovnomennm U GOIlt o:le "lII"( napsal Telhanl v \lO'I-'embri 1950 a loU.
hotn!'Ie odpredn.U.11 smleho vboru kongresu veriacich t<l mier
(World Congrel'li o f Faith for I\:att, Co!I!:rs Inondial des ClUfoInOi pour pl ix), Je
publikovan" in: 1950, DeT. vn, s. 2J7- 2.'i1.
I,ll 1950, cle T. vn, I . 241- 242.
1950, De T. VII, 243.
79
8 1
82
84
Zlatie .. Plaienkova
1."Clho vcsmi ru. Ako by sme tUto tendenciu mohli na da;ia-
hnutie oo najadckv:itnejilic zadefinovaI'!
Nalich:wo!ii otzky jc o to e si vyf:ldujc do v.\ hy tak
vedeck. , ako aj stn'inJc.u. Pok .. mc sa tt.oda
do akcj miery ju Tcilhard tematizoval rnk. aby urobil zadosf obidvom
II ahy udrfal lwhcrcntnoNf 1."Clcj koncepcie.
Z pn..-och;id%<lj lll.:eho vkladu ll! Jvnn vieme. e svet kon\r\!l'J,,'ujc, zbieha
sa, jednoducho navfja s.. ... n:vdn scb.,. Hoci jc yYvt*lVO otvorenm celkom,
smcnljc lc finalitc, ku svojmu absoltnemu centru vktkYch
ako nazva (c ntn dd. MBoha mcme z,'l dcfinnvat len liku C'''''''1HfU711
("(.,ltk.,., V tcj tolloitc'6ti s:\ skrv:\ jeho - ;l'llinc vystenie,
ake logicky m"!cmc vvoju dudmhmory,WlOt
Toro Centrum, toto Ah'iollitllo, ku ktormu velko smerujc, ncm1c
hy!' - pexlra Tdlharda - :l bstmktnyrn cicl'om, idetdom, nem,\
svoju "tv.r", je iha slcpmr lb ..;ollJfnou silou (encll!iou alehn vL'tlnmlm),
[lk' konkrmyl1l Niekm. Tentu Niekto jc osobn, nCl rwnymn
Hoh, iv Ahsollrtno {tu k(k-si trel);'l aj !,oJstarn rozd iel mcJzi
Bohom i\\.'j viery, IkJhom Ahr.thml, Iz;\ka a J .. kuba, a hohom fjIOZ<l(I'N).
Len od ti\\!lw, uS(lhnho Boha mcme rori wOw Ilhky, tepla
a ti:ny, ktllr.i doo,,,ruje i plne ho mi loval', TIlzvinlf najvlllrtornejic
potencie bol zmyslu rejro hisky aj Svel m svoje .snia:, je
to Srdce lJohtl, Bo ha so svojou tv.irou Krista. Nech by hola
tMo Ixxloha a ntropomorflz:.kie vcsmiru akokorvek neadekv.il'lla,
vstinejie ako srdce, l:isky, I.\sky, ktunl sa daruje
i si v konrcxte zmyslu a dmri asi nevieme
Vyplva to priamo z l..'Xistenci.i1nych postojov svetu, priro-
dzene, 'L1 pn..'<lpokl adu, ie zdierame Teilhal'li CJ\.r\! pozide, ktor
vyluC:uj absu rditu
Vn opls;mch je u nadovetko jasn a zrejm, c
OSOh;,l Krista je spomlnan r OI'.k-d n Centrum spiritu.l lnehov\o\)ja vesmlnl.
Osoba (so svojou h\skou) udva ten harmonizujd tn,
spr.vny srncI' a hL1vn der univcrz:\Ineho vvoja vcsmiru, kroT SOI dosahuje
hezvhmdne procesom pcrson;l liz:.kic. To znamen, e person:1licldn \oCSmlru
bude tou tendenciou, ktor. SOI d tak z hradiska nabofenskej viery,
ako aj z mcr;lfyzickej interpretcie. Ak by sme aj nepripllsrili ich
mus!me e si
Teilhardova istota je ncochvcjn,l . Pe rsonaliz ..\ciave<>tni ru ("veta)
- ako hlavn vvoja - sa zavm iba v dosiahnuti posledn h o
KlJ 1936, ce T. Vl, ,, 86.
Zlatica
Prve Kristus najvillc Bofiu \/o svete, alc aj jeho
IXI sveta.
f\::rll<,maliz,kia SVCtil je bez Kristd n, on jc vlastne ncvyhmrtn
aspekt univcrzft lne ho vvoja a m:mifL"Srllje Sl j v
procese, chtip;mom ako navijanie na seba. No nielen cel
s toji pred prijatlm tejto kozmickej vzvy, ale tie! kafd prvok, k:dd:\
"monda", nwine ivo!'.l k individulnej persona li zo\di,
vzvou S<I osobou. Konce1\tJ'(J'IIancjl nrn nauw6rje ct'C
viac. vznam /X'TSUTUlli:tlk'nt!}l(} /m/(l.'Su" jeho v irnpownrnom
svcde celej cvol dc, kron! IXJSkytujc aj zmyslu ivom
a Tu sa sa mozrejme prieZrJle manifi..'Sruje
na pcrson:\lny srn..J cddlO ktorm je - 0111el-(a,
ale ro, oo l.'Vi dentnc vrh;\ nO\/'( rozmer do rcjto interpret.kie, SllVisl s d re
jLx lnou srr.\n kuu tohto pTOl."CStI. V personaliZ:lC: nolll prOCL':'iC je implidme
prfto mml scb.1" a "hy!' tl'; IJlSL'Cndov; ln".
(Sj::M.,'Ciflk:ciu niektOrch t)\:hto iL'ipektU'v SOI poklsim ilustrov;ll' na prikl:lde
procesu so zrL"tdom na je ho identitu ti sinrtJva ..
nosI' v procese. )
Doplnfm iba, fc - pod ra nUla - z "'\oQjovcj perspektivy by SOI mo h la
.byl' t mn ... o;cendl"JVilJlY aj ako "hyl' otvoren" hudlICJ\ ONti,
do konca v jej Ttlzmere ch:ipanom v l't.'OkJtlicklllll kont..:xt..:
ako
Tento kontext hy si ete dd ako posk'l l nli
ahsoltnu hlxlnnnr v r:'lmci Teolgie ale to nebude
tuhto zamyslenia, k lomu rncm je pripomien b , fc
pr:\vc tl,.'() lgiil sp:isy (nL>t:h by ju aj nehra li celku m do (rv,lhy) m:\ tHk
z logickej, ,lkll :lj zo ps}\:hulugickej st r: nky v Tci lhnrdovcj kom:epdi s\lOje
pln o pOdstatnenie.
2.3. 1. Ohnisko lsky z perspektvy invol cic sveta
Venujme SOI krnrko n:1 problcm:ltiku, ktor Teilhard
rozvinul \'0 svojich lrvJh:'lch o bode Omega v svislosti s ch.\panfm Kristu.
U sme definitfvne zazn'lmcnali, fc Boh, ktor bol mljskt spoznllv:m na
z.'i.kl:lde filknl evolcie ako bod Omq;.l, me spoznJvanyaj na zklade
nboenskej viery ako Kristus. som spome nula, Je Teil hnrd
J o. .. pel k vymedzeniu Krista n ielen z aspektu je ho boskej a
prirodzenosti, ale aj z hradiska jeho kozmickej diOlenzie.
107
Zatiar bofsk
iia po!I;i:r. prirodzenosti Krista: rud,lui. bohkli a kcvn\clcl. Mfcmc
tiet poYCdat', fe ide: o tri dimenzie Krista: historicIcOl(, uniYc:rUlnolt'.
Cesta evolcie sveta
personalneho stredu vesmiru, ktorm je osob ny Kristus (a to ponlman
n ielen v zmysle ale aj kozmickej pri rodzenosti). Je to reda
Boh, ktor pruccs, a v to mto zmysle je jeho
transcendentnou, nepodmienenou podmienkou, ale poslednym,
imanentnm cierom tohto procesu, inmi slOV"Jmi, celej Pri tom
si mus me fc tento Boh nie je vsledkom evoltkie, nic je jej
"produk.tom", ale evolcia - ako pouk:uuje Teilhard - si ho vlastne sama
vyaduje. Vyaduje si ho v pod obe ciera, pn!tofc \/\!Smir niekam smeruje
a toto smerov.mie (ukovctkll, oo Sl zrodl a st:\V.l Sl, r.lstie, m svoj
a svoj kon k'C) speje ku svojmu konCil, k Z: 1vf'cni u. Ale teraz jednoolIcho
pouijeme posk.Jn p!smeno I,.'Ttckej abco..-dy na tohto finlneho
mcme ho bez rozpakov a O mL'g.l.
Jeho lohu v prOL'CSC u! 1Xlzn rne, ale nebude na kodu
slUV'J.: "Z vntornej e nergie funkcia bodu
OtnCl.{a vo ve.<imfrc v tom, fc i[,iduje :1 l. rd rtuje jl.-dnonr mysli;1cich Ctstfc
.'>wt.l ... Ale :lko bv mohol ako mi llljd :l hodn lsky takto keby
nIm nejakm Sp&OlxlJll nclx)lu! I:craz! '" Ako som L'Sk:l v styku
s neosobnm a anonymnm umiern, '" Aby sa dalo je pod.statn
.... Omega by nikdy nemohol psobenie prlt'aflivosti
II oopudzovania mL'(.!zi ['udmi, keby nept)sobils nM1akou silou, to znamenfl,
s tm io;tm tkanivom Bllzk:osti. Silociary ako kadej inej energie, &1
musia v kafc.lom okmnihll \I danom a e:x:l'itujcom. Tolk
ako idc:ilny alclxl vim llny st l\.'Ci nemu .... Aby bul Omega
'ZVJ'ChO\llllc mw.f uf zvrchO\lme pritomn."ll)i
Z uvedench mylie n o k vyplvaj najm dw osobi tne zluj lmav
postrehy dotkajce sa hodu a to jeho reality i vi rtuality
Poznamenajme, fc rento vrchol, ktor je relne, dan a pritomn
oo samho pOCiadw CVClIlcic nko .finalny bod", sa v duchovnej
evollicii \lCSmlru vi rtulne formuje, d.otv:.\nl, km sa proces, ktor riadi
(teda prit':.lhuje), Metaforicky vyjadren, v So1 zbiehaj ni tky,
-.ietky vvojov cesty VL'smiru, a tO je mo2n naotaj preto, e je to relne
a ohnisko, Bez jeho aktu;\ lne ho psobenia by proces evolcie
nemohol postupo...-.u'. Tm je jeho v procese, ale
aj jeho ako &ficho centm li pIne
Z je relevantn prV!! tento centrlny bod O mega
ako psobiaCI a kozmickej c\IOlcie. Toto hradblko
jc preto predstaven z <lspektu jeho vcdedceJ a metafyziclc.ej interpretcie.
V nbofcnskom kontexte je jeho jedinm pravm ekvivalentom Kristus,
L .... 1938- 1940, oto T.I, .. 299 -300.
Cesta evolcie sveta
:l rudsk je vo lc.resfunskch teologickch
neproblematick a jej $.1 sp<ija <lj li o Vtelenom
Slove - prostroonlctvom historickho Jd ilI Krista, pochybn osti
a znepokojenicvzbudzuje pojem kOlmiclcej dimenzie (prirodzenosti) Kri.sm,
prI padne ;cj odlinej interprer.\cie, svisiacej pr:\ve s inou interpretciou
problcm;1tikyvtclcnin. Z tejto pcrspekri")'Tci lhard dsledne rozvdza svoju
kristolgiu. S.l v&1k bude demilne druh tejto publilcicie.
Nateraz sa mllsfrne s predbdnmi poznmkami. Naj-
dJdirejou budc t:i, ktor:1 zdmznf, fc kozmick (univerz:.l.lnv) Kristus
nepK'tlsraV\ljc nov ale JXljem, ktorV relnu "syntzu
Krist.l a \lCSmlru"'OII. A t,lk otzku, akli dimenziu Kris!'d
m Teilhard na mysli, hovori o kozmickom alebo univerz.itnom
Kristovi, u! nemusi vbec Prctofc nejde o nejak nov
(a Z<IVLxlcnie novej podoby herzy), m!cme JXlkojnc
tcilhardovsk snahu oo podstatu
pomocou tohto poj mu. lbol kozmick - podra neho - je jedinm
monm "t.ljornstva" illkarnci e.
Zopakujme si, fc pochopil' tto predpoklad modern
ch;ipanie evolcie, vvoj ako
nezvr:ltna kon\\!fb'Cntn p roces, smenrjllci k univcrz:.\ lncmu leozmicklll u
stredu, do ktorho sa \lCtko zhiehn, v ktorom Sll vctko z ktorho
je Vl.>tko riaden n ktor je tak ccnt rom celej evolcie, ako aj centrom
duch(N!lcj inl'JJ"t:ie (navij:lIlia dO\l nLlfl1l) sveta, "Vvoj rm, e odhal'uje
vrcholky svcm, umoi\uje Krist.l - TO\Inako ako Kristus tm, e doov.1
svetu umoflluje vvoj."rlW Pretoe L'vollici:l potrehuje
stl1e fyzick i dllchovnlr vzpruhu, ahy IUI svojej ceste ncustrnula, a rm
vlastne aj nezanikla, potrcbtljc svoj zdroj. Tmto zdroj om
jc Kristus, ktor jc pochopen aj kozmkky, aj ako bod Omega z;\1'(M!i\.
Z tcilhardllvsk.ej pozici e vidcn, vahy o k.ozmickom ohnisku,
symbolom Omef:,>'ll, boli koniec koncov v koncentrovanej
podobe vyjadren aj v jeho terii jednoti:1ceho sltvorcnia (['union cratrice).
Tco tt.'ria dodvd podra neho lesku pmvd m fe je
ochotn ju nakoniec nielen za filozofickll teri u (ktor zjaven
pravdy poMdzuj .l komplementrne ale priamo 13. flIozofidc
predlenie viery \/o vtelenie.
A S\OUje zfIvery zh rnul do nasleduj cich troch tz:
I. Kristu5 zjaven a Omega jc jedno a to ist.
...... Jak TElLHARD DE CHARDIN. P.:Jak w;fm, .. 41.
IiI9 TIILHARD DE CHARDIN, P.: Jak ulffm, J. 43.
83
85
86 Zlatica
2. Ulcazuje &1., e prnvc ako OmCJ,'aje Kristus nevyhnutn
vo vetkch Vl..'l:i<lch.
3. Krisnis, abyz.aujal pozciu OnKl,'Y, muse! v nmahc a v muk:il.:h vtelenia
a vesmr.
11O
za potvrdenie prvej tzy JXl k!ad vpovl.-.Jc sv. Jna, a najm sv. Pavla
o fyzickom vlad:\rstvc Krista nad M:.'torn (Kol 1, 17; 2,10, 3,11; Ef 4,9). S
tO jednoducho, ilko howri Tcil hard, dcfinldc O mC).,'Y. Tu si dobre
uvedo muje, fc pre mnuhch Sl! tieto kozmic pr[vlastky Krist'l iba
vyjadrenm jeho hol .... kcj prirodzenosti, bm Sil padra ncho
Pavlovch textov, lebo sa prcdJX>klad iha Kristovo juridkk
a mar.lnc pr.hu na vesmlr.
V tieto v.lhy, analyzuje kontext Kol 1,1').. 16, v ktorom
m.i .w. Pavol na mysli nepochybne tcandrkkho Kristn. Vu vtdenom
Kristovi holll stwren viletko, je na zemi, i Tli je
vt..'Obccn( a kozmick vbdrstvo Vtelenho Slova cel kom zrejm. Kl."tfc
Kristus sv. Pavla (a Kri stus je stoton e n s poslednm
o hniskom sveta, s O megou, "vc.>;mr je a do hrnntn(:ho jadra
fyz icky vplyvom je ho nfldflldskej prirodzenosti.
Vtelenho Slova prcnib ako llniverz:\lny prvok. V srdci v.:lctkch
Vl."t: iari ako centrum blizke a zrovc rl (prerofc koinciduje
hodom llnivcrz.'\ lncho
Tu Teilhnn:1 psobiVl' cl'alej llv:\dzo\: "Kristus fyzkky p<wbf vade
okolo mb, vet ko uspor.tdva. Od pohybov armov
a IX ) najv2nl.'cnejiu mysti konte rnpl kiu, lXl najr:lhfr.:h zoivan{)v a
po najsilnejie prlJdy ivota a myslenia, o ivuje pohyby
Zeme lX!z toho, aby ich naru il. Z:L>;C Krisnis fyzicky zuitkva
kad t,lkto jav: vetko, je vo vesmre dobr (r. j. \lCtko, v n:\ lll nhc
smeruje ku zjednoteniu), je prijma n skrze Vl'den Slovo ako pokrm,
ktor si prisV\.ljuje, prcmicll<l a divinizuje. V uV\..dorm:n si tuhro dV\.ljitho
n nesmierneho zostupnho n Vzo.'\tupnho pohybu, pr ipravujce ho
plcrrnu (mc zrclosl'vcsm ru), rnf.cwriaci svctlo
a silu na m, aby usmernil a ivi l silie. Viem vo vesmrneho Krista
neuveritdne obohacuje nau a mystick
iaru vesmlrneho Krista znamena lo pre Te ilharda
tak formu viery, ktor jeho najvntornejieho
rodpovcd: pnrrcb:i.m mooernho liJdstv<l. Zkladn otzky kri.stolgie teda
Ihl 1924. oe T. I.X, s. 82.
LI! 1924, ot: T. IX, i. 85-86.
tl i 1924, oe T. IX, s. 87-88.
88 I
3. Cesta lsky k svetu, a Bohu
Lisb vystupuje oo samho Teilhardovho rozvafuvant1 ako
univerzlna kozmick enerl,!"ia, sila, honi prenik vetkyrni f:\zami
kozmol,!"enzy, zasahuje vetky oblasti ivota i
Siht je v tom, e prcdst'.l"'-ljc zplnocujlrcll ene'l,';u, o kto<
rej by sa dalo c je a posv-:itnOlI energiou, lebu je 7.;.\kladom
vetkch tvorivYch kozmil:kch si l. Il ... 1 lska jl: schopn ;1 svet,
bytie a l:Xistenciu dOj1rcdu, k ocahva nej fze
dw.:hovncho zjl.'i..I!1l)tenia v Bohu.
3.1. Tematizcia lsky
Vo.:.hoJi sh\vrn stanoviskom pre rell1atizciu hisky je Tei lhardovo
() zvltnej l)(XloI_'lC ccbv ..... '<; lllrnej arnoriz;.k ic. V zmysle
hy si n r Tcilhn rd mohol t: lkmer ruku s Maxom St: helcrom.
Tcilharduvsk ponl m.mic l.'vlllcie a lsky kordponJuje Jo istej miery so
.-;chclerovskm fundamentlnym jndrom objektvne lXJ rimlku
\o\:smi ru, pt\:dst'a\.\:nho v poJol'lC "ordo J'Xlriadku, ktor &: hdet
tak tLI il do svojho snka, lebo bol e mu to
umoni a dovoli
\\.'(;j il1\ vnturnej hlXlnoty a na tomto roman i vyMJrit' etiku
hodnt. Jeho mrou bolo VL'\:i mono tak, ako ich miluje Boh,
a Llvcdumdo vo vlastlmll\ akte p(lIStupn stotonenie
boskho a aktu v jL.Jnorn a tom L'\tom bode s\'\..1'a
Zm\i:ljlrc:1 kto r S<l n:im IXlIllrka, jc nanz;.\j L'tkav.\,
Tcilhatd tid huvor tl hsh:, ktor,\ m:i rozmer, ilxle u neho je
akcent prl:nescn na dynamizujci charakter spominanej I:isky.
DovolLm si na tto Tcilh.m.:lovu mylienku a jadrne
e laska jeskutocnn, ktl)r.'i.'l ned do nijakej ST:ltkkcj
naopak, jc ktor pr:ivc preto, e je dyna mick
a vyvjajce sa, meme z r2n't\=h il pozdi.
Nae naj rozirenejie skm:mia sa vak koncentruj LI na jej
a pritom n,im unik:\ IXKistntnej rozmer. V romto zmysle Tcilhard
puznamenva; skmame (a ako dkladne ju vicme
ibazjej citovej str.\nky: akomdosti a trapy, ktor n..im spsobuje.
MSCHELER, M.: Pl'llh:l: 197L,5. 36.
Cesta evolcie sveta
vyplynuli: rieenia problematiky Boha a sveta, a to v spojeni s my-
li enkou evolcie.
Tak mi znova moje Teilharda navodzuje uf raz spomenut
postreh. Potvrdzuje to, som u e sa filozofick strnka
metafyzik., unire a rue vynra vo !ovojej bezpr06trednej pn.."Viaz;.lno;ti
s jej teologickou str.i.nkou a sa tJm, kde bol jej zdroj - v mystike.


mystiky je vak aj

lsky a touto .. dva Teilhard
v plnej ndhere svoje slastn opojenie zo zakanej
"jednoty" bytia a Boha. Preto sa jeho lska k bytiu (svetu, hmote, vesmru)
a k Bohu m ..da nikdy V I:\ske k vesm[nr sa "dotka" Boha a skrze
!-ovet sa zjt."tinocujc s Bohom.
Cel s.q fi\.\)( z;.lSV::icujc tejto idd jednoty. "Moja siL 'l, moja jedina sila
v snahe mystikom, t. j. ib.'l z jednej jedincj idey ... Cel mj
vntorn ivot je z bytia, ktor je tlspokojemi v Bohu,
naom Pnuvi. Ak sa to m je rozhodujllcim vntornm
problmom ex (zo vctkho) ku menej jednote, ju
v mnohom. Tak(to uchopenie vak predpoklad vniv z tejto boskej
jednoty.wllI Je to teda nevslovn. z jednoty; jej kontext robi
aj VZ06tup ku Krisrorvi, ktor sa deje cez ZU'itup do hmoty.
Hmota a duch, \-\!Smit a Kristus s pochoJX:n ako jeden celok. V hmote
a evolcii me Tcilhard aj Kri..rn. V nasledujcej bpitole sa poksim
tematiz:\du cesty tejto nevslovnej sily lsky, ktor je tmelom
Wetkej jednoty. jej met:lmor16zy dodv,lj il zmysel celej (.'\Uldi.
"1 Cit. podr., GRN. A. _ RIEDI., G.: a tr&I. Praha Cesiu!. Ktestanslcl. akademie,
1996, &. 54-55.
Cesta lsky k svetu, a Bohu
Jasa tu riadim tdiom jej prirodzenej dyn;lmikya ewlutvnehovz:namu ... "lls
Tm chce fe jeho vahy o lske bud tento
dynamizmus, a tm aj komplemem-aritu kton je pri porozumeni
lske takisto dlcim, ako aj pri samej evolcie.
Tcilhard naozaj poklad lsku z;.1 najdlei tejiu di menziu celho vvoja
a ako hudobnk rozvja tmu lsky v spcindl v.lficich pri
prllditosti:teh a v rznych Azda najkoncentrovanejie
jeho v.thy formulovan v pr:id Le MWeu divin a v u Phnomhte humain,
ale jej v.tricic nac.hdz;lme s<\mozrejme v rnnoht.;h t.'SCjat:h. Spomedzi
najvzna mnejkh spomeniem: L'Ewlution de la Chastet (l934l,
(1917), Le Cocu.r de la MatiiTt: (l950), d'Ewlution (1953).
l npirujlrc S:1 tYmito textami, ale aj odkazmi na jeho korepondenciu,
poksim su obdivuhodn l:estu lsky v jej konkrtnych
p<xiob:l:h. U teraz mcm mylienku, e na
vymenov.mie prc s touto tematikou, t:el Teilhardovo dielo je vlastne
jednm vcfkm sllvislm opusom lsky. Ani by to nemohlo inak,
lska jeJin cestu vvoja smerom
k jej
3.1.1. Lska a evolcia
Tcil hanln. prienik k vi;colx:cnej cwlcic zskame
sstn.:-den[m sa na opis t'volde h\sky. Teilhatd ns taktne uporoTllujc na
Llsk:.tlic, kmr je pri ch:ip:Ln lsky vtD:ly, ak ju skmame alebo sJX\jamc
iba s citovmi prejavmi, ako s na jedncj stran:e, alebu tr:.ipcnia na
str.tncJTllhej.Snaha tmtojl..'(lnostrannm ll skaliamcrc nL'Znamen;\
na ich skmanie; voli vak pritom in metodick postup, a tt) pr.ive
s ohbdom na to, C l:hce z jej prinxlzcnej dynamiky,
aby tm ")'7.(lvihol prcdo\letkrn jej (''\o\Jlutivny vznam.
Kvli tomu, aby tto dimenziu uka:nl, musi na vctkch
vvojovch tra nsparentne lsky,
mus to, by sa dalo fcnomenolgiou l:isky.
Teilhard preto rekontruuje dejiny vesmru z ich vonkajJicho, pozoro<
VJtefncho, fenomen lneho pozorujllC pritom procesy kombincie
atmov, bunLek (uv.idza prklady s gravitciou, zakrivenm priestoru
il pod.), ilustruje prklady z biologickej oblasti, od pohlnvncj vne, cez
1938- 1940. ot: T. I, 5. 293.
Po1'OV. KING, u': Th,: Spmt uf om: wm: &fhliom Ul! Tcilhard dE l'hmdil! and GIoh:z!
SpiTiIl.llIlir,. New Yorl: HouM-", 1989, s. 176.
87
89
90 Zlatica
materinsk II otcovsk a po solidaritu aby tm
pouk:h.'ll na vntorn strnku VClk\:h tYchto procCSO't', na to,
"hbe prfrodou", na - nam dobre znme - vntro ,,-"'cl (rad iainu energi u),
ktore v priebehu evol cie narast:i merne tlo!itosti prvkov, vcd
systmov. V tomto zmysle predstavuje lska naozaj
kozmick energiu ponlman v irokom vzname, od jej element.lrn.".:h
prejavov v tdich nudu Y\."Smfru. cez dlh .. 1';1"
podb vesmlrnej l:'itley, af po kOnl ... vystenie (.'Vll!cic.
Z prcdch:'idzolj dch bpi tol vie me, ic tento fcnomcnoIOj.(ick obr;!z
... II k: nomcnoIOl,.';ck umenie opisu polll, halo Tcil h:lI'dOYi
ist (a!ko.'1t i, krot sa objavili vo filowficko .. tcologickcj rovine, :.Ie ich
z:.v:dnost' a "fll..Jorit .. zn",,\la tak onll k 1:1komponovall v jcho
Ill crafyzkkcj konccpci i unire a C!Ue. V mafl.(inli okh v druhej kuritule som
v tejto uviedla stav
rnnuIHl.'it i", kt ory vstu puj e do stavu prvotnej 11l nohosti
li jl.xl nntiadm pt"",-xlCni rn. Tet"JIlI mcme s ismrou fe
pOi.lst atou tuhto zjcdnocuj lll:eho psobe n ia je lska liku psychickil
(vntorn ) energi:!. Z takcjto i ntc rprcllkie plyn ic, e v mn)rch l1d i:lch
....y..\lja vesm ru by sme okrem " prvot m:j mnohosti" mali aj
stav "prvotncj energie" alebo "prnenetJ{ie", ktore spoln':!ne tvoria ah:,.i
"pole sil" prvutnej kuzrnk kej Mtky (vyjaJren0 v fyziky ;r ksi .. silov
polc" a v . .' i cky .. vntorn
pole Vr.:d " 8.1 Vo1 k empiricky ni kdy neme zlm ..
.)ovcta" (to s jalov!.! vyskumy, dod:\va TcilharU), ruMe
lcn vyvljajd S.1 !.VCt z fc nomenolot.:h.:.kej prcro
veda zost';\VJ - ako to Tcilhanl zt!r..lzi'tU'IlJl - v tomro vfJy iba
hypcrfyzikoll, nie metafyzikou. Mcrafyzick:\, hlbinm rovina alcbo rovina
"hlbinnej hord prcs.'l hujc sktlscnostn ll a pozonJVardn
IIf rll hy t ia a "'z:I" za ..
historickho vzni ku, Roda a nd b zuje k udalosti "nad histurickej"
alcbo "pred-historickej", je Iipckulativneho ch arakteru :1
flluzofh.:ko-rcologick interpret.kill, hod nem s vedeckm O'v'Crov;mlm
u! spolocn. No aj tu nar.\amc na "m"nrinely" rud.'ikho pozn"nia,
Icbo o stave nemcme ani z hl\ldiska ftlozofl cko-
tl.'Ologickcho ine ako to, te ide o nejak stav (a mu
pr!padn hypotetick charakteristiky).
Ak by srne si trMli sa ete v tejto rovine a
hypotctick predpoklady, nadvzujce n<l prcdchdzajce pozn;\mky
o tomto StaVC, dospeli by sme iba k roui ruj..:emu chllmktcrizova niu
postulova neho smvll (stavu nebytia) a nawolli by sme ho
92 I Zlatica
nevedi a o existe ncii lsky, ale to nedokazuje, fc nic je
v skrytej podobe vade pritomn.
Vcobt...'Cn, vcmocn, tajupln - to sll najz:\kladnejil ie
adjektfvn, ktor Teilhanl li I:\skou spja, <I mcme ich dfe
ako sa o tom In Terre: je
nnjsil nejia <I najtajomm:ji:l z kozmi ck)rch energil."110 Tmo v!lctkn
nti akoby bola naozaj relne pod Ix_wn..:ho m rudskej
dviliz:.\cic, alc ka!dy o jej pln pochopenie zlyh:iV:I. Nickcdy sa
dukonca spr:\vnme, akoby srne od nej len rol' ko, fc si zamil uje
ijvnt n ncsp<\i;ohi neg:ltivne dsledky. A tak S;l Tc ilharcl 1* :1: Alc sn
mMe z:sadnyrn spt\sohom ak si llprimne nepolo2f aj
ot:\z ku, p ravdy fi si ly sa p remrn i v s ile hls ky, ba at
v akejsi damm nej l:\ske? Na (x l pcM.'tf si ciTe dwl ru aj kl..XI' tym
nechce m ptM. ....lal', c pod: m oJ po",-'(le.
Vmti m ."il tl'lllhe. ....la kleo
- hCM)rl Tcil hanl, - tYm, e jll kontatujeme pr..\vc 1ll1. ....lzi mnui,
mcme pr:lv\1m e je v nejakej nejXltmej Ixxlobc vo vetkom,
je. N:loZ:lj nikde nc..:hyha a vzostup vedomia je toho dbzom. "Lisb YO
vctky..:h mony..:h nic je inc a menitie ako viac-menej
StOlxll' .. ')':hickej konvcl)..ocncie vesmru zanc..:han v srdci (\Kl vntri - duplnila
:Il1forkn) kahlho prvku.
MUI
Je In n.x!a univcrz;\ lna vesrnfrna m
kozmickt'l d ime nziu. Tto I:bb je schopn:1 vicsl'bytosri k dokonalmu hynu,
a To tYln, e! ho sp:j:l , zjednocuje, lebo iba lsb v hlhkc. ide o dvo-
jicu, :l Icho skupi nu, "-'(Iedy tlm, vadt.! okolo denne a na o.:l..:j lemi ioo
sr)f.)sobujc vnOtum spo;enie.
Ak hy .-': 1 tcjto hypotzy a v shho;c s ...ysled bmi pb)\.:hoklj.,rickej
.m"ly:z:y pokladala l:ska Z;J pMlfll a vt.'OIx.x:nll ps)\:h ick energiu, by
vctko Teil harda pre n.\ intelekt a nau jasn. Tvrd i tot if, fe
vik:olx."1..:n:\., 'A!Smlrna I:\ska je nid cn Ill oml, ale je to dokonca
jeJ in pl ny a spsob, ako m('I!cmc )ovct (vcsmi r). Aby
tutostnnovisko preukazal, venuje sa analz..: nmil..wk, ktore
cely svet popieraj. dokonL":', te ak s rne si myslel i,
fc l:\skou mua It !ene, k k a mo!no i k vlnsti
vctky prirodze n for my lsky, mylime sa, lebo v [onlto zozname chba
jej formn, tn, ktor vrh prvky cel ku k sebe pod tlakom
u:zaviemjccho sa vesmiru, "Vesmfrna af1nit:.l, a ret.-Ia vcsmirny zmyscl!"11J
llo,l 1931, De T .. VI. f.. 40.
1:1 1938- 1.910, c>e T. 1, . 294 ..
LU 1938-1940,OeT.I .... 296.
Cesta lsky k svetu, a Bohu
stavom nprc-cxistcnt:nej mnohosti a energic" (s implicit ne pritom nou
jednotou a l'\skou). Tento stav, o ktorom nememe (v hmniciach rozumu)
nit: ist mcme predbelne nazvatvntorne zjoonotenym,
ale dikrenCOV".mm celktml nBoha a SfllVU nebytia".1I1
Sleduj c trochu tcilhardovsk chodnlt:ek, e o Bohu naowj
ne mreme ak sn sm v dejinch nezjawje a neumoi't uje
ho, ak Sl.1 ncinbrnuje v cclom kozmickom procese,
v i rke a rozmani tosti rxxlb, v celej l<:l1e vcsmlrncho tkaniva, v prejavoch
hrejivho vntr..l vSctky..: h vcd, ale i v konkrt nej podobe v osobe Krista
a jeho Akccptov.:mie toh to hradiska aj nesmierne
obdivuhod n clovcka: vesmi r, evolci u,
lsku ku vktkmu, ju spoobuje, s i'lou svisi a umoci'luje
ju. PTLodpokL.tdom vak je, ako som to c!lrc v SVL'ilosti s per-
pmcesom, aby vcsmir rnal"''V(lju tv.lr, svojc srdce, aby sa
pcrsonifi \wo.t.,l, 'I by mal svoje ohniskn
Takymto vSfl.l pujeme uf na cestu h\.sky, ktor nebrn i
jed notu vesmiru ti Krista spsobulll, ktor v Teil hardovej
te r mi no lgii je vyjad rt.!nilll jednoty prOl.:eSlI kozmogenzy ol procesu
kristo,..'Clli.'zy, ti to bez nzllllktw herezy. Boha vo
svete tak nem ;Cho absol lttnll Naop;lk, logicky spja
pri rlxlzcns nad prirodzcnym, p"-'tofe nad prinxlzen nieje podfa Tcilharda
mimoprirodzcn protiprinxlzcnc.
Ak sa vr..\. time k pn."dchdz:.ljclu vahm, zisti me, e Teilhanl....,clldza
zo svojho o tOlll, e lska na rovn i celho vcsmim nic je vec
rud'ik:, ale e jt.! v rznum stupni a podobch prtomn \ou
form<ich o\l,".'lnizovanej hmoty. Keby toti nejak rud imentnrna vntorn
nklon nosl' ku spjani u ,, 1H.."CXistovJL.1 uf medzi molekuLml i, holu by fyzkky
nemon, aby sa objavi la vyie medzi v podobe rudskej lsky"l t'I.
Ekvivalentne to plati vlastne o w...'tkom, 5 sa strcrvdme v
svete. T<t k je to naprikbJ llj s pojmami ako slolxxla alebo
n pod.
Ak teda pozorujeme vvoj S\o\:t.t z vntornho vid imc snipne
ved o mej spontnnost i <I mfemc ll! na socilnych
systmov a dokoncll mk socilno,ku ltrne fenumny, ako s
napri klad veda, vroba, finande. Tcilha rd samozrejme hovori, e t ieto
'I] V hranici<tdl n:tboo:llskjviery".\ ()(:\,k.iL IXJI.\Na na Inu OCNInu. lLlc t LloI..bodcm romer.:lt';
pripual:lm v tomto kontexte l!SpoII filozofIdej a inNk:ie.
1938-1940. Ce T. l, 1. 2m.
, .. 1940, Oc: T. I, f.. 291.
Cesta lsky k svetu, a Bohu
Ak by sme nmietky proti monosti svet skoncentrovali do
obmed zenosti dosahu n ho srdca, Z" kto r m je u iba ch lad n
a chladnv rozuOl, Teilhard by namiet'dl tvrdcnfm o existencii
nMho szvuku s celkom. neho v snIciach existuje aksi priam
ktmy ns unr\Ja vdy k jed note. Tento in!ti nkt 5:.1
odha ruje vtedy, s:t :1 smerom pre n ieto
nadchneme. Memfom, ktor v tomto prfj)(l de Teilhard pouil, jc prili chav,
"Reaguj eme tmto inti n kt om na svet wh olet ta k, ako ocami !Ul
svctlo. "Il L Je to zmysel pre celok, pre \Il."'Slll lrny celok (pre kozmick zmysel)
konkreti zujci a prejavujci tVl\roU v tv r vetkemu, k sa
prlrode, IUKlbc, poczii. vede, krse, pravde. Mm pocit,
e rentu zmysel pre cclok n ic je u! ilx. jeho vilie, ale mono i preJ..
tucha fi n: lneho SMlku s cel kom (a Tcilhardom aj "z.'1ksen;,t jeho
"Pritomno ... (' v mystiek)rch z:'lfi tkov). Memforkky povedan, celok
(a pritomnej v celku) je v Tcil hardovom videni
zkl adn nO[:I werkch oslavnch spL. ...V()V, pozic, fi lozofi c.k ho
bsne nia a mono aj mboh.:nstv.l (m'f.>1:iky). Tny celku sa v jeho
vzii do nesmiernej symfnie I:\sky.
HO\oUrf wk o prlromnoori univcrZl\lnej lsky, ktor je \/o svojej podsmtc
jednoducho silovm vplvilj(]dm na kafdy element -
dvno 5.1 tvoriacc, alc rcl lne existujce
centrum VC!>ml ru - v JXXlobc .. vzvy" ku z,iLodnorcn iu.
Ako Y;lk zd <M.xl nit', existuje vo svete aj vlna wporu a nenvisti,
napriek tomucu silnmu zjednocujcemu vplyvu? Alebo poviem to dce
a ostrejil ie: t':\to Bo!ia sila nef 8.1 uplatni?
by mohla t:.tkto: kL'(ly sa slobodn vfa jedincov
rozhodne t%V. "antipersonalist ick komplex", ktor ns stle
och romuje. TI.. ....b ocnkva S:I nalk rozhodnutie prijat' II
toho mil ujceho a milo ....anho, ktor je mk blizko il z.'\rovci't na "vrcholku"
a vysoko "nad nami".
Slovom, skmaj..: poJstatu lsky, Tci lhard nielcn to, ak je jej
pvod, ale aj ako L'VOl da I.'iky vystupuje smerom hore, aby utvorila vzruh
lsky k Bohu. A Teilhardova lska k Boh u sa v jeho osobe - poviem
to - premietla aj do schopnosti vesmr, svet,
ivot, rudstvo. Bol c nech by bola laska k Bohu
a ho rlh.usi pn: Boha trnnSl.."Cndentn a tvoriv, musi
do fudskho srdca. neho vak ete mlo fud I pochopilo tto
transfurmciu. Pritom ide o nesmieme dOleit
111 1936. De T .. VI. ., 102,
9 1
93
9 4 I Zhi tien PlnAienkov
3.1.2. Podoby 1 ... 1ey
Zaznll mennli sme, c tmn h'lsky je prltomn v celom Teil harJovom
d iele II m svoje rzne podoby, d imenzie n prejllVY. U Tci lharda sa
nnjl.. ':lstcjie vyskytuje l;\ska v tyroch podohlkh. V tlldH squis5e
d'un UnitA.'TS fb:sonnel uv:.d:w tri podoby, .tv.ire" lsky tuho istho
OIl.'klhu.
llA
Sll manikstcioll nho h'Jt.I, jeho (und:unent:.ilncj sily, ktor
zachyr:'lv.mle na inJividu:. lnei, ale aj solncj rovni, na ruvni ruJstV'J
ako <:clku II rif.."! v zmysle In Tl,; l1to zmytiel &1 kryje II krhm:wskm
zmyslom, ktor Tci lhan! neskr oolii oo kuzmickho zmyslu a d: do
SIIvisu .so Jitvn ou rxxlolXlu !;bky, zosohnenou v Kt i!ituvi.
Prvou p<xlobou v naom ivofe je klskcl pohlavnd (sexu,llnn).
Vypovcd ,l o rohlavi. .. l:hka je pech\lny d ruh
ukotvenia v billloj.:il:knm a prostl\..'(lnlL"tvom neho aj v Jo-
l'emjMch Z vir:ilne ho hradiska doplnen ie vinsmej
(wbirusl'i , mkc rekv.mtnnst' nevyhnutncho spojenia 1l1\ ls kho II enskho
prindpu pri utv:iran p .. :d(ickosti jc I1c:;pnrll. V btom by
s me mohli dokonca poveda!', e jej prostrednlcrvum dnch:\dz,l ku
slXlzn:.\vaniu liel);l s;mlho, k !,otvn'!eniu s\-njej individtmlilY. D,i *1 wak
e vzhradom na neust:\ le Sol meniace I)mlmienky jej
.,odhiologizova ni,," s.. ... mk prcjaVUVlu' sinic na I's)\:hickej
a osobnostnej rovni.
Ak hy tto poh lavn lsku i n tcrpretov:d i v jej hisroricko-
hioltlj,,>1ckum vzname, mohl i hy sme zclZnamenat nmsr jej sily, jej
intenzity. Na rovni v, ... k t;ito intcnzit:1 1h..-vystl1puje ilJ:1 v
., bioIOt,Ckkom" rozmere, ale aj v d uchovnom. Nemem S I dojmu,
c Teilhard tu u akosi anticipuje neskori prohlm
rUdSIV-l, k..:'I UIXttOrfmjc, fc s... neme Illrad(l}(Iloll prve
t fc z llspckw bio lOf,>1ckch ro.l mienok n;\rastu
popul:kie vu svete IlI..vysru puje u do popredia .,mzmnorovad
zmysel" pohlavnej l:\sky, ale jej pod oba. Teil hanl isrm
sp6s0hom ricienie demografickho problmu
Akcent u! nekladie na biologick plodenie, ale na tramformciu a D\lda
"sublimciu" sexulnej lsky na psychick osobnostny zc\kl:ld
a rozmer. "L\skou mufa a feny sa spletc l\ vh\kno pred lujc prin mo do
srdca sveta,"m Mysl(m si, fc tu kdL"Si mono Tc ilh.ml(M)
IU Tieto lxxloby n !Ch vl;nal1l li \i!ma nj Uartnik. PIJTOV, MRTNll(, Cz, S.:
TeiIhurdw.:sk4. u.itia dtki6u.,. Lublin : l\:lulwwe KUL, 1975, .. 175-176.
111 1936, oc VI, l. 91.
I. RARTNIK, Cz. S.: ... tie> drici6w, I. 175.
111 1936, ce T. VI, L 97.
96 I Zlat ica Plaienkov
mofno ako vzn:unnll hodnotu . ., Kozmickm zmyslom naZVJ m
viac alclx> menej afinitu, ktor ms p&)\:hologidcy viafc celkom,
nas ohklopuje. w III cel vcsmir koreponduje s I'm.to
kozmickm zmyslom.
St\lrt l'")(Xlobu prL-dsrnvllje omexlnCl (kriswl.Iskd) /lblw alcho tid l:ska
(Ia (hont.:!, la supen:harit). S toum podolxll l je zviazlIn kristO\l!ik
zmy:;;cl. Je to tak typ h\sky, ktor a \I\."(!ie
k hudllcnusti. Ide o dosia hnutie najvy5cj syntczy v mc Il e perspekrfvncj
blllhknosti, v hode Omegn, ktor je zosobnenYIl1 koz mkkym Kristom,
Je to d osh.dHlllrie najvyieho vrch o lu, poslednhu bodu I.:vollll::ie.
"nHJXljcnic" na Omegu pT\.'tlst'lV\ lje snle oivov;\Il ie tcjtn I.sky
1\0hol11. Tym I!:l vlastne oi\lov.mie a zjednocovanie vklkych
SChOpnl"l'i 11 ja a J och:dz.a k z.av&ni u naej osoby.
TMo J.Isb 111,\ vsostneescharil.:kcharakt er. Tcilharduv rerlninulOt,Cick
pONu n 1ll1.."'(lzi kozmickym a kristov:. km zmysl om som u uviedla; defi n-
rfvny prl..'Chod ku kristo'Vsklll u zmyslu Teilh;m;\ na :oklonku swjej twnr,.
j' lsnc
Spomenut tyri podoby hoci kad z nidl m vh'ltne ...'\oUj u "tvr",
svoju pod obu, nic s prori kladn. pr;\vc naopak, s ko mplc mentrne
a Tci lha rd zclvrhuje tie inrcrpret.kie lsky, ktor prot i sebe Sr: IV: lj(1 I:iskll
k !iVetu i vcsmfm) a lsku k Bohu. V ttllllto zmysle neme shlasil
so sv. AUl-1tlstlnom a s jeho imerprctdou a ktor s
z;.ikl"dom dvoch rznyt:h l>Vl'tnv - Boieho a ...'VCtskho. Pre Tcilharda s\lCCi kc
prirodzcne vstll ptlje do nadl!vctskho, pretoe nadprirodzcn jc priamym
prirodzcncho. Ll\ka kStoctu prcto nemfc v pwti klade
k /ll$ke k Bohu. Tieto ako som sa po ksila s Tci lharda
v jednej osovej lnii.
Prvc oddelcnie sveta a Bo ha, l:\s ky k wetu il lsky k Bo hu sfXrNllbilo
\I dej ink h \Ida rozkolov il nL"(lorozllmeni. tej to sch izmy je
Teilhanla nl.vyhnllfnml lohou dnclnej doby. lll me tento
cid Je totif ktor me obidve lsky pretofc
ml jednej srrune je sptou (v hske) li Bohom (Absoltnom,
aLnmltnym byt fm) a na druhej srrane ktod svojou
ukotvcnosl'ou II je spojen so svctom (aj li jeho
je bio logicky obmedzen a
ale :1; prekonvajca tieto obmedzenia a z aspektu svojej
vlasfnej truktllry, T nm vyvljal' sa, vinc", . n\sc .... Nab
III 1936, De T. VI, l. 101.
IH BAR1NIK, CL S.: Tti!hmt.lou.ska d{iqdw, s. 176.
Cesta lsky k svetu, a Bohu
na sexul neho zmyslu (Ie .sms sexuel) od v&.'Olx.-cne
zmysl u (It: StnS humain) alebo zmyslu na postupn
transformaciu jednho do d ruhcho.'u
ku preciznejAie mu pokusu o formulovanie problematiky
zjednoteni a mubkho a !cnskho prindpu, ale tie! k ncidcalizovanej
podobe lohy samho funom ll u fcnstV'J" v Tcilhard(M,)m viden!,
je pre vzvou, na ktor by som chcela \I inej
publi kci i, preto ternz llmysclne rezignujem na d kladn analzy a iba
jednou vetou uvediem, fc fenomn f.cnstva hn\ svoju neodmyslite[n ulohu
tak v celostnej rcilhardovskcj vbH, ako aj v podobe sil nho katalyztora
jeho osobnej spirituali ry a duch twnho mstu. s.-\ m sa
ndhe rnm spsooom vyjadri l, ako So. v ve tko formovalo pod
"enskm
Oru h: podoh.a lsky, "ko to vyplynulo ZU slXl lllenlltho kontextu, m:l
teJa .socilny, kolektfvny, ll! chamkrcr. Meme ju
Tka sa jcdnotli'A:ov, skupin a
rudi, ba i celho rudstvll, ktor SI st:\le viac sp:ija, a JO/i iahne duchovn
jednotu. T,i pr\xl'imvuje etapu $lmho procesu antro(Xlj,'Cnczy (ted ..
nic iba hominizcie), ktor:' sa realizuje na rovni
nou;fry. Dosiahnutie tejto jcdnory predsf:.lvtlje v istom ohrade tid zmysel
a cid fudstv:l, aj kC(f nie poskodn, "Zmysel I'udstva" sa dosahuje
v r:.lmci celku noosfry, kde S I kOl1lplerizujeenergia a totalizujll rudsk
molekuly.IN Vznam fCjto l:'isky z:.\chyt:l.va aj v tdii La Manrc tk l'Autre.
Pc: " L:.\ska jc vntornou str.\nkou rxx:i tov:mej prfbuznosti, kror navzjom
spja II elemenry SVCf:l, l"VItTum k cen tTu."11O Je teda silou, ktom
viae, spja jC(lnotliv centr, ich "vntra". Tato jej centrick,
sstredn sila jc Vfllznm univerzlnej syn tzy, V txxJsratc tm
Teilhard inymi slovami vyjadril to, napfs ll u v roku 1926 v Lrs ftmdenu..'11ts
ct le Fon.d de l' IMe d'l!'volution ti ponkol ako .un iktnu vfziu ves mru
II pecilnejie 0ll. ... nizovanho lt'"Wm, v ktorom s psychicky navzjom
viazcm v ich zrode a ich
podobou je tdska kovnitka a s spojen kozmick zmysel.
Mohli by sme ju 2.'\ ..ickc predlenie kolektfvnej
lsky, ktor vlastne cel vesmr. Pn.-c!sravujc spojenie
a celho rudstv.l s vcsmfrnym univerzom. Toto spojenie, ak je uvedomen,
ll>l 1936, De T. Vl," 91- JOL
LI9 1936. De T. Vl, . 97.
llO 1942, De T. VU, J. n.
Ili 19Z. De T. Ul . .. 191.
Cesta lsky k svetu, a Bohu
psychick truktm je vrazom mk biologickej, ako aj duchovnej dimenzie
(v teilhardovskom chpan!), [alde v slade s tm sa odvja aj loha
"pracovJt"' na svojom "vntornom" m.ste, aby tm rozvinul spominan
podoby l:\sky a zapojil s... do celkovho procesu evol cie.
Ne mal by si \I;\k pritom cestu. Ved' hlavn urgument, ktor nm
Teilhard pon(lka, znie: sa neme proti Msk.-!, iha
II tento Urg'lIlnent znamem na cxistencilnll
vzvu, kror s.'l d.1 priliehavejie v Teillmrdovcj tcmatiz.1ci i otzky
osohnej identity.
3.2. z hradiska osobnej identity
Tematiz:kia pmblem"ltiky osobnej identity patri dne-; \Q filozofii k t'Jk-
mer najmdnejm, aj kl..' nic naj aktulnejm tmam. Fakticky
je i toho, L ... ... lo VYSUIPOV;U' do popredia
v nO\lO\ll':kej problematike subjektu, ne-;kr boJo spojen s jeho "kriZOlI
svisclo !t istmi (ormami alebo typmi r.lci onality a tid so
sa kritikou .. pa nskho" rozumu, ktor vl:\dol svcru, prrod e
a mi mo mdonal nc spsohy poznvania. lovek ako
poznavajllC subjekt sa 111 v prcV:lnej miere konllrinlUOV'.l l v opozcii proti
vetkmu, by mohlo spsolxJY.Jt jeho od prlnxly, od
rudi a, samozrej me, aj (xl Boha.
Posn lpne So'! tUto opozciu sr:\v.lla * htxliskovoll b:.izou pre vymedzenie
je ho vlastnej identit y, ncz.1vis lcj od vonkaj ieh o sveta (napriek istej
ukotven osti v flom) a od Boha, a po iadavka autonmnosti
subj eknl bol;I prvomJulI VI.'tko, bolo nejakYm spsobom
in, odli n, bolo viac-mcnej .. chpan ako a cudzie
\IO k utv.\rnniu osobnej Identit y subjektu. Trvalo dlho, km
sa prstup k porozumeniu idc n ti ty zmentl, II t ak prelomil bariry
absol tneho toh o d ru hho II in ho zo zornho
individuollneho subjektu. Ist unnlgie by sa mon o dal i aj
v rovine kolektivneho subjektu (na rovni etnk, nrodov,
kultr a pod. ). Mo!no by sme aj deji ny dvili tcii mohli
na poz:.ldi problematiky hradania idcntity rznych kultll r, ktor sa koniec
koncov dcfinov.lli aj vo (pozirfvnom n egatvnom) k inm,
ocIlinm kulroram a OObtv.'Im, a tm pecifi kovali svoju vlasm identitu.
V u rtitej podobe SI s touto tematikou stretvame u v biblickch
texroch, a to najm v zmienknch o cudzincoch, o susedoch, o tch druhch,
inch, ktorm sa nejak nrod vymedzuje a identifikuje s cidom
95
97
98
100
Zlatka
vlastnlr identitu. No Tcilharda z tohto procesu nemohol
Boh.
Si.\ teraz, ako sa t,lto problematika objavuje II m',ho autora.
Tcilhardov,l tcmatiz.cia C\'iOlmcj identity, h orlI mcme clo irieho
rmca problematiky identity, tC\:h! do pmblcmatiky - jeho slovami
- "st.'iv.mia ,'\:t vIDudwjc mnoh prch':lpc nia:l len t(ltO
temu pokl .. d: II neho za kfi'.ov. Nechcem e idl! (l naj nooncjiu
tmu, ale v r)ijako l11 pr p..l de nejde o tmu marginnlizovanu, ako by sa to
mohlo na pT\'Y pohli,d Tto tma, na lO, e jc rakfXMXIiac
v mnohch jeho pn\cach, si vyadllje najskr cel
kontext jeho koncepcie rr potom
t li jej truktur[nu zloku, krOTOl je do Ixx:lllby lhrah II per-
procese
osohnej identity je tak na jednej strane
m:oomyslitel'nou ,*-,obccnej prulllematiky pcrsonaliz:'tcie \o\.'Smru
a na d ruhej strnne parr! do jeho koncepcie. V tomto
druhom 2.:lTmcov,ml s;\ st.w Z:lllj lll:l\\lll z ni ckorkch uh lov
Jeden je komplexnou problematikou evolcie ako
pT'C(lstavib.,EI binlngitkcho druhu Homu sapiens (n:i lc r teda do rmca
jeho llvah () procese hominiz:de a hllrnaniZicie v konrexh: celej vesmrnej
cvolth:ic a jej a vystenin) a in sti do uBej
ktnr.!kl vykrytaliu)Volb doch;pOln ia C\UIlkie
ako I'SOby (ru S;l premieta v reflexii o procese
jl.'\HnC:I). Len v r;'lmci lchm prol':csov je mofn s plnou
sa ot:zkDlI osobnej identity
Teilhardovo :z..'lzemie nic je ske nnj vhodnejie pre takto
sformulovan podobu orzky o osolmej identite, ale napriek tomu si
dovolm obsahom Jndnej rtorickej vybavenosti z istho uhl a tto
tt..'matiz:iciu pretoe myslm, e naozaj m;\lo a 111Mcme do
nej niektor jeho z:kladnc pojmy. Nka sa &'1 /lHmejme
ete viac monostI. Jedn ou :z. nich by mohlo sa napriklad
o :ula lgiu s Bubcrovo\] konr.:e)X:iou Ja a Ty, alebo sn
h.Vlna-.ovou personnlistickou koncepciou biblickej a najm
jeho interprct:dou druhho (Druhho); v nasledujcom rexte to vSak
explicitne neurob1m, aj hude tento kontext prltomn.
Spomenut rmUNanie tematizCMlnej problematiky ma trochu - v dob..
rom slova - provokuje alebo, povl.:dan,
pramene Teilhardovcj interpret.ide. Zl pokladm
minimlne tri vyivovacie :z.droje. Prvm :z.drojom s poznatky zskun na
poli biologickej a palcoantropologickej vedy o na rovni
I Zlatic.n
mcme nepriamo aj v mnohch jeho biDt,,>Taflc\.;ych a to
prevane v tch, v ktorch vystupuje do IX'prt.--<lia
v reflexii nad sebou samym :1 vahy o t.."Allcii fenomnu vlastnej
V ne(X)Slednom rade mcme scm aj jeho osbvn du spev
jl-ninin cnstw) lll nleho de la Owwt (Evolcia
a bohat korepondenciu n dennky, ktore z adekv.itneho
uchopenia tejto lmy ZOhrV.Ij
sa li tmito na IX' hrad rozdielnymi textami ni c je a take
nemon, nic preverenie vctk)l;h monc h kontrukci ,I konce ptualiz.'\ci
danej prohkmatiky by m\s zaviedlo k tnkmu podrobnmu rozhoru, e
by to z.'1bmlo miesta. Ak vak sstredme len na ni ektor aspekty
chpania problematiky osohnej identity, i:ie tej identity, kTor
jl,.' viazan;\ na individul ne byt ie na individllal itu v jej
dynamickom kont ituov,l r,, me me !kl tOllluto rozboru jedin.
mus me je problcmnt iku osobnej idemity na pozad
IXlChopenin \o\:smrneho prncL'Sll perso ll;lliz:icie. Tak n,'!s \!t')lx:c ncprckv,lpi
zistenie, e proces pc rsonnli z:.kic individu;\ lncho l'Jo\-\:b jc II Teil harda
vla .. prlladom celkovej V\.:smrncj pcrsoll: llizalI,.'j tt:nc\ ende.
Podstatou pcriiOllaliz:ide na illdividu;llnej rovni jc prOt.:es
vn(ltnrnho zjt..'\lnonw.rnia a koherencie Tento proces, vyjadren
pomocou mojich termnov, jc procesom realiz(u;ie troch navdjom
zdruench 1')(}S()!Jen i (Teilhnnl Ixwie "pohybov") vntllrnch centier
(stredov) druho-osobnej :1 hosk(H)sobnej vzrahovosti.
V te ilhardovskolll "dopnwdanl" je to ted:r proces vn.'1nia nar..lsl'ajllCej
jednoty a koherencie do naich ci tov, myslenia a konania, ktor sa
premietajlJ vo vetkch dimenz ill.ch. Je h) prcx:es,
v ktorom vntorne rastieme, vymedwjerne sa ako osoby (osobn osti)
prostretInlctvom prehllx:nia mlhD vntornho cen tm, niiMlO "ja", ktor
GumUn. nr. 2. &uil, 1'J60.j .....ml 1!1 v Suy It- Pari, Scuil. 1966,
nap()!ibly v r.\rnd ln 1m..\:l iQ!II ,k (De. T. XI. J 19-140). V
kom pn:khlJc $:I objavil 'ou vbere TEILHARD DE CHARDIN, 1'., Clu.j,(' til. Prnha ,
1970,5. 15S-172.
110 Ide prl ...lnw ..'1km o .esej ovntomorn fivocc". ako mil' podtitul jeho pr:lce Le. Mi!;.,\<
pmr! C....,Il\!lW.'U je L"l'{l i, roku 1931 a tid u u.n.,de
la Maribl:, ktor.:!opls.:l l vroku 1950v P.Jrfi.
"1 191B. EG. 5. 249- 26J.
Ll. 1934, Oe T. XI, B. 65-92.
t lO K tme $:I V'lt'ahuj napriklad niektur vbery kordpondcndc :z.. lTlldcne do &Tiu
Ju (1916- 1919>: J....:u"CS(/914-/919J; um\':! act.t'.l')r'l#
;ljtic, krotis\! dorybcru LEROY. P. - MORIN, H. - SOUUP ....
S., lc Pm Ou/TJind tn4\!11$(l <:::.o..YO/X)I\dana: (1905- 1955).
Cesta lsky k svetu, a Bohu
vymedzenia biologickho druhu Homo sapiens. Druh zdroj tvoria
filozofick (a aj teologick) interpretcie fundamenl:ll.lnych
problmov dnenho s ich fenomenologicqm, historickym,
existencilnym, pcrsonalnym i tnmscedentnm kontextom. Obidva :z.droje
SlJ ete napjanc tretm pmmei\om, a tm je - s:! na:z.dvam - sfra
jeho osobnej
Som e reflexie osobnej skscnOliti, ponmanie vlastnej
indivi d ulnej Juchovnej evolcie, ktor sa manifestovala v celom jeho
povolan vedca a ki\az<l, ale predovet km na spiritl"ilnej II rovn i, sa
nevyhnutne premietli aj do jeho celkovej imerprct.kie danej problematiky.
(kozlllulogicko-antrolX'logidG.\ a
fi loznfickO-:lnrropolog:kk) interpretcia problematik.y
identi ty pozosniva z nosndl oblastI. Tkaj sa takisto
vyml.xlzenia ll lohy celho rodu na po1<'1d C\.Ql cie i\K)(a a \lCS-
mru, nku aj individulncj lohy a mbt:1

ako zstupcu Homo
sapiens v kontexte celku bytia. Prierez tejto Tmy je pI'l.'llovctkm
v Teilh<lrdnvch pr.1cach Le PhmJ!Ju!nc humain a La Pla..:e de !'HOllffill.' dam
la Nafurc.
D.i sa e tli ide skr o podobu vymed:z.enia identity
ako hiolvgk.:ktHoci lllcj iJemi." spfijnjn:j s;,r prt.--<lovctkm so VIl)!'ilom rudsttl(l,
roJu ako tak ho. No aj tu je llolm u dobre znma lub
n s "kozmickm zmyslom", teda vesllllrom ako
celkum, mOellle podr;] vetkho II Teilhnrda hovorie o identite aj
ako o idelltite rozmeru.
fX.'Cifikum identity ako individulnej U!vbncj idemil, s;,r odkrw
v relnej prepujenosti s prcdchdZiljdmi J voma podoblllli vymedzenia
identity, ale jej v "pr.l\Um
w
, "prsnom" zmysle slove vidrme
n na llrovni individulneho bytia ktor je tie vi.\z:rn na rovinu
pohlavnosti (sexu lneho :z.mys lu). Tematizcia osobnej identity bude
v'i'rnz n ejia, ak sa ssneJmc tul analzu inJiviJu;HnehD bytia
v kontexte jeho proccsu. Treba e Wetky tri
podoby temati:clcie identity, ktor som (biologieko-
.'M)Ci<i lna, merafyzick ..\ a osobn), maj v celostnom
procese.
Ako ptklad najkoncentrovanejch vah o ol:ll.:z.ke osobnej identity
me Tcilhardov.l tdia RiflaiolU jur le Bonheurt1! , ale ot:z.ku
' ''' Pomarncrui.vam, lc pojmy riod!k; jdli!l<'C a inJit.t/J"um budem v Il:l"
slooujucom texte r;ynonymiclcy.
' I i To t Rl!fkxions mr It llonllntT (v3hy o Uast) bol prcdncscny 28. dl'l;cmbrn 1943
v Pekingu a po TeilhardCM'j smrti bol vi:!ckr;tt publikov-mV. po prv mz v a lhim
ee."ta lsky k svetu, a Bohu
s..'1 stva pravjm neq,JOistickym Egom. Ak by ncllo o vntorn, ale iba o for-
mlne, vonk.'Jjie, aksi mechanick zdruov,lIlie, zjednocownie sa s inymi
jedine,l mi (ba i s Bohom), nemohli by sme vntorne nemohli by sme
o proccsc, iba ako namstnni n.Bho individualizmu
a egoizmu.
Z l-"tCrspc ktivy detailnejMch analz by sme samotn vymedzcnie osobnej
identity mohli pokojne dtc aj do prclnajllckh !kl rovn:
roviny scoochpania, roviny sebninterprctcie a roviny
S to nielen navzjom slxlt, ale aj dldit roviny pre hlbie JXlStihnutie
pmblel11iltiky. Aj ony vypovedaj o vzf.lhovch v;izb.'\ch inJividw\lneho
k scl>c sammu, ku sv(,.'tll (s tak inm i celmu
rodu) a tid k cel ku VI..'Smrrneho bytia n k Bohu, ale ncpok.ladam
rentu IXlSnlp skmania v tomto okamihu za pr/nosn; vynimocne by
sme tm v TdlhardcMJIll prpaJe neodha lili. tu V<lk teraz prchliadam,
vykompenzujem inm spsoboIll, si dovullm cMe jt:den men
oblllk, kto rm Ilakuni ec dospcje m k mono;.ti Teilhardovll
interprc;\ciu v jeho V't'znarnovom i terminologickom kontexte.
Mno u

Teilhardova podoba procesu
implidtne vypoved ti reflex ii osobnej identity na z;lkl<lJe
pecifikovania jeho vnlltornho centra - "ja" nko dynamickho fuktora,
n 1'0 v rmci vetkch vitzieb zjlXlnocujc.eho sa procesu. Pretoe
zjL-dnocov,mie m;l vntorne diferencovan, mcme ho pomocne
IlHxlerncjMmi tc:rntflllni aku j(..'\lnotll "toho "totonho",
"rovnakho" (na jednej strane) ti "inhow, (na
druhej str..me). V:z.nmn inho (respektve imI kosti) nadohda na svojej
intcn:z.ite najma v perspektV\.: vzfJhu a Boh<l. Vo VColx.'Cnosti viiak
mcme e "prtomnost' v ni" prelamuje nM .. :j
i ndividulnej existencie. Teilh<lrd sm vlastne za prirodzen
a nevyhnutn podmienku procesu pc rsonali:z.:cie podobu
tr.mscenJende indivjdu.-Hnej I'udskej cxistcnde. Navyk dtc
hovor, fe " ..... nezvmtn vwst up Inho (Druhho) okolo ns, a dokonca
jeho do nho individulnehu ivota, nepochybne vyjadruje
a meria povcnic v Osobnom vraz
"vzostup inhow znamen aj "pozdvihnutie seba
a inho", Teilhard vz.'r.jomne prepojen tohto
na zklade lsky k Bohll. t4l Tm je dan drha, na
1+0 1942, CC T. VII, ... tH ..
t .. Tento aspekt li \IIimb aj V. Kingov:l . PomY. KING, u., ChriSl in All Th,"" . b/llonu.:
SpiritlUlJic, .... Tei//'IIlrddc Chardin. New York, Orbis 8001:&, 1997, s. 120.
99
101
102 I Zlatica
ktorej Teil hard artikuluje, e nej de len o vztJ h lsky na u\ld ade sympatie
k "i nmu", o formal ne spojenie, ale o vzjomn lsku, ktor.\ je
ukOlVCn v Bohu.
Pri interpretcii procesu je dld it: si pmnii m!', ie
ni c je ani z ontoloj"rickho, ani z aspektu
a izolovanm pr(x;'CSQm. Pn.dpoklad v-:izbu na druhho
(rudO a jeho (jch) (tiOlm, centnlln nko p.)'Chick (d uchovn)
dimenziu, krom sJXll u s biolOb,>ickou rovinou tmr rruktll ru bytosti.
"*Ik ide aj duchovnou (ale nic abstmkmou
II anonymnou) dimenziou - tcl.ia s Bohom v jeho osobnom ponhnani.
Znamen to, fc do popredia znovu vystupuje O/iOb;1 Krist<l, :Ivak nielen
ako historickho Jdi!.'! (v jeho rozmerc), ale aj ako
lInivcrzlndlO, kozmkklm KrL .. t'J , kmrho som u! - z as pcktll naich
hlavnch potrieb - p!\.'(lstavila v rrcdch:\dZi.ljckh pmce.
I
'
U
A tak sa dosr.\vame primno k TeiUmdovi. Z hy sme
pro.:cs na n",ni indMdll ll mohli dn rroch
navz:\jom sp;1t)\:h tI%. Tci!h:m:l stupi\nvirn f.U: u (\''1ll'rrk;k
a...'I..\.'1u'ltlde ,l nadomnride Ul). HI Tento
tmjf.\wv pro.;cs v t.l komro je procesom vnromho zjl.'dnr.x::ovania,
:a:lokonab.,; U\ ia a sa .. na Sd:rl, Ila rudi II na Boha,
kontinllljc, spoluutv.\m sVDj U a;obn identim.
Prv:1 f.\Ul petsollali zoide, pomcnovan:\ ceninida, prcdSf'.lvuje sllsrn ...dcnie
rudskho indivldua na seba s:.lInho. "Nielen fyzicky, :llc aj intclcktu:'i ln e
a mur:\ lne je len vtedy, 1 .. sa st:\ le kul tivuje ... Aby ti me
bol i pl ne S:lInmi sebou, mus me tt-da po cel ! ivot na Illtwm
urganizov.ml - to znamcn:i, musime s'tle viac po riadku a jc...Jnoty
do mylienok, cito\l, do n:ho ... mll lllelll\
IU Jl'\lna n ..""" AA 1);lllskM v inli,'rpn:tdou tcn"v:\". dw
a5peklY. Prv;- ", ryb f{'llOow!nu lcllMv.l, horY Ii;I II Teilh:llw tlf,'tXllociternou
lbs(uu }eho "vah o owbnej id{'n(I{'. Mal na fO rmlil"n dOwdy. V skutul.'oulli IO 001
t"ofnu nie vlJy t\olvonok pri:lmny, ll lc vf<ly I'rllumny Jeho
uv:\!uY'.mi:l. Druh a5pch fmomnu ",:lnho kmtV'.\ "I 1It:\V',1 dOlelitVtll \lfl'\ly.
Tellh:nJ IlIwurt u M m u skutocnom prvku Zeme. V mml'O 111lylle [lO tntlohy.:h
rokoch od spevu na ft:mNo k tento ilj Ll\lbkym
;eho dO'.'tlok jl\)I, lbluje n:I .'tvrtu dlmctulu Krista, ale lU lllU8!mc
ustt1ll!tt a tO nctda alim l'1<.'itllie dre podsmtn:l v:lililt, krom odbmje na
M:triu - M:ttku Botlu.
II' 190, De T. XI, f. 130-131. V preklade je lermin lUr<cnl rallon prdofenyam
lupcrcentn\cia. Porov. vahy o 'tbti. In: TEI LHARD DE CHARDIN, P.: OUlttll,
J. 155- 172.
104 I Z!:ltic,1 Plaienkov
predl!it O tu!orowt. Ta!de lska, ktom vi dela a nebol:l slep, mre prw:
prero (alebo tomu) do ador.\cie.
l4M
Predstnve n hn jednotl ivch, ale navzjom sptch fJz (cen tr:'icie,
dcccnt mcic a nadcentmcic/supcrcentr:\cic) pcrsonali zatnho procesu
prich:'idulnc k z.1vcrll , fc jeho realiz.1cioll a Sl
dopracva ku pravmu Egu - "JlI
w
ako vrazu
difcrcnL'O\Il.lIlej "roho istho" a "ineho", ntorofn(}';tt a "odU&-
nosri", "rovnakosti" II ako k vy rnedwn iu svojej pravej
osobnej ident.ity (a to predovetkm Cl.'Z tjcdnol:lljiJcu l:\..s ku k inm, ku
a k Bohu).
1- :;Ste danch fz fc OI'Iulma
identita (ch:'ipanil aj ako vntorn v zrny:;le vy.ie
spomenutej duchovnej jL,<l nOfy il koherenciI.! svoj ho ,Ja") .<;;:1 dosah uje Icn
transcendlw.lni:l (vo ...)ozname scba sa rnt:ho.
je fU i rn plidtlle ul komponovan aj
rr.lns..::endOV:lIl" (inm - jeho duchovnm rlld!!kym centrom
a Bo hllTn). Do a kej mie ry j e mo! n
tr.lnsccndova n Buhom len ako aprirnu tr.m.<;cemlc\lt<\lnu)
podmienku pcn;onali zai"nho procesu na rovn i individu:I, zosr:\va .
diskutabil nou II otvorenou aj ket.l' mcllle I)L'Z ol: .. iv
fc Ilnjm o f.\:zc nadcentr.kie supcn:cnrnkie v
pnl(.'CSC jc mon len existencii tru k.t u n'llneho najvyieho L'Cllfra -
duchovnho vn:hol ku evoillcie. Vzhradom na a
dentlU)S1' Bo ha nemobl uvak jL-dnodudm ib:I o tmllscellllent:\lnej
podmienke persnnaliZ::lcjl.!
Zost:ll o ru ete ned opoveda n jeti no II mono lI j
osobnejie "SliSto", kror by sme ch\:cli rm: inokedy ticho
ale vbec Je to naej
personali u\cie. Ak piati, fc pcrsonal iz..'\cia je v ktorom
II rra nsccndova n jc f in:'i lne
determinova n:\, mk z toho vyplva, e dosiahnlltic osolmej idcnt iry
je v procese Je to vak naOZi.lj mk?
nn nac individulne priania (v sp;1tosti s Ill usim
HI> lariNky tnml n I/dQmriQ mamco klatl'lni{', bofdcllllCt:l, dJolny .rub, ako ili uv.ldlll
v publik4cii KUKUCA, P., SlQllnlk sOl'dootktj lalino.'i",. Bmlls/aw : Z<XX>, l. II.
Takym vt.nam MJjoo povahou mohol. implkime aj rouner pokury. Ak by
len tak pre llIujimaVQl;I' skumilli bdne .pojenie ..wml'tcw,l1lll Iasu-,
mohli by Ime pripusti!', te I lama lib je hodna IOO!I'lov:.l1lia, alebo ft: $.:nna Iflsb la
thoftluje. Uoh, hort je Usb. je jej PotoII1 I milovat'znamel
V tomlo ul ilovanJ,l"itc v tejto adorncii je aj h100k4 powr:a.
Cesta lsky lc svenl, a Bohu
predovetkym sa a njs!' sa. "144 Moja okrajO\l'J. poznmka v tejto
chvi li sa tka pripomenutia Teil hardovej tzy Iry{ :jednotenj.
Druh fza procesu, nazvan docentf'dcia, spova v sstre-
sa jednotlivca na inch rud i cestou lsky, ktorej
v tom, c robi plnm. Teil hard hovori, fc "nememe a
k nas samch, ak %0 seba nevystpime a nezjoono tfme sa s druhmi
tak, aby sa tmto zjoonoren m vytvori l ist prirastok vcdomia"H5. Aj tu si
dovol m pouk.'\zanim na hodnotu prirastku vedomia
v procese II na slad so zkonom zloitosti - vcdomi. ... Ale.
toto hodnotov kri tri um pouijeme aj v prfpade
procesu, bude hod nom zjednocovania VC(lollli Vyfa.duje
si to \lakspojcnie dvoch rovnako '.,.'d o ml, ktorhovslcdkom
je nov d uchovn jednotn. Vi d rme, fc u muto poiadavkou sa
l'ahko otvar;1 priestor pre zd vodnen ie nVVkj" roviny. Tto
rovinu Tcil h ard zolstrduje Illetafyzickm ko ntextom II e
dll chovn spojenie fudl je moc, sila, ktotli S;l do ""-'i.mlru vtedy, ak !Io'!
v:zfah t11 Lx!zi jl..x! inoHlli (kon krtne m\pri kb! aj medzi muom a !enou)
zjL.J nocujc v Kristovi, ktor je centrum II stred vet kch ohnisko
vetkej tby. Ukazuje (.'\.'St u "putova ni a" k Bohu. Tu nm
10j,,1cky vyplynie pn ..chod ku tretej f.\zc pnx.:csu.
fazuu, prcdsr:wujl.'Oll nudctntTdt:i u (supcrccntr.du),
je po to m sllsrrede ni e indivldua na to ho, kto ho absolt ne
prevyuje a kto je ako o n. doch:.\dza k zjednoteniu
s Bohom. Preto Te il hanl hCMl rf: " ... sa tL.--cla sebe sammu
- all i sa d ruhmu, ktor mi je rovn -, ale ete treba
a privies!' !>'VOj ! iYOt tOlnU, kro je v-:i(3( am ja. "I..,.
Spomcnut tri n\zy procesu vypovcdaj ll o zamernn l
sa na tri ontotvorn podoby rudskho !ivota: Iry!, mi/ow{ a /1lOrQ.
podra Tcilhard:1 s ro prirodzen fzy vzosnlpnho pohybu nMho
ivota. ten to vzostup n p rd je tO ist ako cestu n;jjho
d uchovnho, rastll. Ak si op!' spomen ieme na I!ni u
esse, uniTe, (.Tl.'S(;eJe, tak sa toto "crcscere rsr d sledovat' cez lniu
viac" .. nviac viJiL't" .. "viac milowl'. A cenil meme dre Hniu
''''' 1943, ce T. Xl, l. lJO.
141 1943. De T. Xl. s. iJL
' ... 1943, ce T. XI, f. \JZ.
'of! 1943. De T. XI, l. DZ. Na tomto mit'5te mo!l1o It: I Imiro w,1joUltlll
prepojcnyml IIvola kordponduj tri Stul)OC Jtu,,-ie Ta\IU.
l"sky,lfaWe ooorkie.
Cest'd lSky k SV'etu, a Bohu
pripomen M, e pozornejl vydt i! Teilhardovu u v tej
da nej proce, kde boli zmi en ky o postultoch (predovetkm ide
o postult viery v ivur) jl.!ho terie matrice. Finl ne determinovan
je len cel kov vvoj (v naom kontexte celkovfI. person alizcia vesmru),
ind ividulne indetetminizmy s nielcnfc prirOOzcn, ale aj nevyhnutn,
na individulnu sloixKllI scbau"-'<Iomujcich .'ii.I , reflektuj cich
sa bytosti (v naom prfpade na ltrovni pcrsonaliulcic jcdnotliv<:ho
proces je nakj slobodnej volby a t musme
sami. To, li II t ranscenJovan
ruzvinieme v prOlipcch n.\.cj pcrsol1lnosti, je otzkou vorby. A to, n:'is
zavflZll ost' tcjm dOVt,.'(\ie aj k uvcclomeni u si prepojenosti nho
p roces u s un iverz l nou pe rsonali zdou, vcf mi
pmvdepodobnc svisi s otlhkou vicry v tli to pcrsonalizadu. A s je
spojen aj spojenie
tnmscendovant aj .. ko "byt' otvorcnt eschatologickej budcnosti, ako
som to na prl..Jch:\(bjlkich stmmkh
Na z;lvc r tchto mojich re fl exii u! iba zh rn iem, !e Tcil hardov;l
intcrprctcia u;obnej identity je zrozumitern ibi v kontexte vzlahll \IL'11ch
spomenutch podb II dimenzii identity, ktor str.\. nkll
rovnakosti II rozdiel nosti, "toho istho" II .inho" (inakosti) v procese
utv ran ia "j .... osuby.l'" Pri t:lkejto sa me
metod ick problm v intcrpreclci i (,lI'iObnej identity vted y, ak by sme celok
poklad .. 1i bu(r t.a "toho iSlhu" II "inho" .. lebo %:.1 korel:\r
bd ho z nich. Tei lhard ov spsob zachyteni a cohto "ja" predpoklad
podmi enku medzi ntm a "inm", ale s:t'! ne
ich dife rencovan jL-dnotll, tak ako si tu celok - to uf vern dobre vicme
- vy!<lduje. Navye Sol ot:.\zb vyml.-d%enia o.".ohnej identity prostrcdnctmm
"ja" do tI fcn omenologickcj roviny, ktor zohradfl uj
kon krt n e IHldmienky jej nadobd ania. Tm sa Teil h atd vyh ol
mechanistickcj inrc rpretci i chpania osobnej identi ty, ktor:'i by sa. mohla
... V c.k'tailnc;lom prlltupc k inrcrpn.'t:\cil h'M!ho a lt1.1kostl u Tdl han:la by WlIC Wi:ili. fc je
rotIbat 1n;llwal' rudsk, ale tlel bobku. Tu Ime mohll uKilt
par .. lely $o JpofIlelllllou UvinnloyoI.I druMho a Orohtho (leda
a Boha). To!-ma Inakosti je teda rdeVranl ru\ t:lk Id&.oU pochopenia .cdnotvl"wb. m.n
a Boh., (na ako IIj I dvodu V'(lTlC'(ltcnb vlutnej identity. Ak hudeme
do liwhy Trilhardovu OIObnu alW5enct'ako jeden 1OuJrojo.rdanej rematiz:oicie. pW)mla
mU51me Wstrodit na jeho vahy pned<Metkym d\OCh pozk:ll: I poIIcie jeho IlatlOVi$b
ako:stupcumu!skhorOOu,vlaoromramicv.llmylclprepohlavnoit, a tpozide5tlllOvisb
lod:l.lncj roly TeUharda ako..ooca :1 kl'l.ua. Domnlev.lm 53, te lU pm:.K!i t)'dIro
h&dillk;e IIlCIIfN! pororumicttietjeho$jJOfTlCTlurtmtlCjam vt.! j:rutuJ.s.dce/unOlJalebo
&o!Ucia&wc:,.
103
105
l06 I Zlati ca Plaienkov.i.
lOB
v spsobe jej prisdenia na zklade toho, e kad. individulna
ma smje ..ja". Toto ..ja" pokbd:\m - v slade s Teilhardom - za
potencialny prt.'\ipoklad, ale i vskxlok procesu m.dobudnutia osobnej
identity. Osobn klenritll je teda proccswHnou. dynamickou.
a Len v uvcdomenom lc. inemu a v
s:.1" s inm sa me nak flac duchovne ce ntrllm
"to iste il "in" a me samo seba Je to ted;1 proces zrenia.
prehlbov:.mia duchc,.mej dimenzie 00Jy. A vlastne tento pn)(;t'S Tci lhard
nazval procesom
Pretoe z metod ickho hradiska sme fz tohto procesu.
v tcilhanlovskom duchu by bolo zrej me hovorit'skr u proce-
."C st:v.lOia sa .,j,'" osoby. nd n proccsc utv.inlll iu nailej or.obnej identity.
,Iko som tu tcmatizov" b . T.1.k tak. ide o proces s:.\ a nlSn ....
o vntornej jednote. vnllttJrnum zjednocov.ml. (1
1li..'t.'1.'Oistickom. pravom ako najhlbom stn.'tl e nailej bytost i.
3.2.1. l ut rpenie
Ak nL'Char v plnej po;:\obc doznie!' prnblcnmtiku .st:'Iv.mia sa
a vyaduje si to dlrc rc;l!i wv;lf na prv IXJhrad
ambivalentn lohu, spomlnan pcrs()n;llizacn pn"X."\!. ... kror
analogicky !>voj im trom f.\Z:lI n pripisuje aj tri kordpondujt.'C vrstvy r'a. .. tia
(f.l.'itic tastu. 1:'lsky a ador.\cie) ,I jc pri lll;rne spojen so
vzostupnou vvojovou rendenciou osobnho zrenia mk nejakm
sp<\oiobom da!' (xl poved' na nt;hku - ak u! nic pri:llll II zmysle
mk aspor"! - II utrpcnia v naom ivote. Nupriek du bijllceJ
prwpMnovcj ,I rnbiwlenmooti tejro lohy Nk"c!ujc tdlhardCJIISk
Sllnldnice, fc jej ambivalcnt nost' lIStllpujc Jo pOZ:ldia. stva
sa druhomdou a na predn IiCcnu vstupuje celkom in. mono dleitej
s kl. senostn horizunt a myli enkov;i konccptua liz:\cia v podobe
kumplement:lrity t':.lSti a a utrpenia.
Teilhard v pornej snahe povahu svLodosti mt.-dzi
a utrpenm v pma. ...c n:\hn "zreni,," sIce ich protikladnost, ale zd
11:1. le prve preto. fe ju akceptuje (a aj podohu ambivalentnosti
duchovncho rastu cloveka). je schopn ni c odm:\nit'. ale
absoltnu kontnIdikciu ich protikladnosti ponet:hunJm, ak to tak mem
kontrrnooti. dokonca iba protildad nosti rel:\cie
(v aristotelovskom zmysle), Preto aj aj utrpenie maj miesto
v procese ,.stvania S ..l " cloveka, nic je nl."V)' hnutn tomuto procesu
ci jednoducho ju popierdf.
Zlatica Plaie nkov.\
SstreJim sa teraz na spomenut vsek problematiky zla iba v svislost i
s otzkou utrpenia. Vc hodiskovll platformu porozumenia
utrpen.iu jedinca (v tci Lhardovskej perspektive) nachdz.1me
v akceptovani skll rOCnOFiti, fc urrpcnie je vdy viac-menej sp.'it aj s inmi
zlokami ivor-I. fc 8.1 v1dy dotka. e nejestvuje len vo svojej
izolovanosti, Ak by sme ttv.lli n;1 jeho "iullov..lIlostt. nikdy by
sme nemohl i konrcxtu;i lne jeho .. vznamy". by u dopn.-du
zn,mlenalo ho zmyslu. nieto dte teilhardo\fsky mu
IXlZitivny zmysel. Tcilhard pracuje v prieSTore rohto z:.ikl:tJnho
r.mcn, ale nevyhh:1 sa ktor I'lJ sebou nesie.
Aj on sa preto plll. me Vl.-JoI11e prijat' utrpenie. ho mbk vo
svojom iw te akt.'Cptova!' ako nLvyhnutnl' ha S: I s nim me
dokonca je prijarcrn mzumom i srdcom.
Tak ako to II Tcilharda bva. tmn. kde zlyh,i va aleho je u
pojmov t:\l11 p<lIJije obr.rzn krtmi ni ekedy
"dopovie" n('VYI'lI.lVL'tlan. inokL'tly otvori viac monosti.
a t;l k .. sto povic vi:lc, aku hy sme si mysleli alclxl Tcilhatd vie
Je ro 1I lmJvsk; vhoda, ktor Nt',\le nt.vl: me LipIne
Aj v Janej s(lvislosri mu opiit' ll,) pomoc pric h:hlza z jeho
ul'll.livuhodnch mt.1'afnr. Ako mnoh in. aj on, ) 11\ :\
Je to mct;.fura stromu - biolq:ickho ivho !>)'Srmu, ktor,
ukorvcn vo S\IOjtl m pru;trt'(lI, musi vi!ctkm vnll tornm prck:\kam
a nepriaznivm vonkajlm vplyvom. Jeho r.lst jc vnrzum toho. ako jc
v danch poJ mi enkach schopn odolv:l !' a W'. I-loci nepuhoda.
a h(l tky ooc'as pol:\mu \.\!t")' a aj listy na SlTOme uschnl' i kvcty zv:'idnl,.
vetku je tli na "svojom mk'Stc". je SVC\i ec(vnll1 toho. ako rsml strom.
kror ich nicsol :1 m.'Sie
A tCr.IZ prieh:\d2:1 druh:\. vznamovo nlet.lfma. Metafor.:1 umelo
uvitej kytke kvetov. IImel celok, v krorom s pekne naaranfovan
jednotli vc prvky. ale I)()Slljan il,.1 navonok - vonkajkove spoje ni e
nahradi lo vntorn, ol'J.:imick. Len niektor z tchto prvkov uv.'id nc.
kytica psobi podivne. lebo kad kvet bol odtrhnut osobitne a nem
vntorn prepojenie s inmi kvetmi tohtu "umelho" celku.
no
Celok
svcm (a S<lmozrcjmc aj n i"ot) meme tt. ....-ta chpat' na spsob stromu.
1'1/1 19]]. De T. VI, $, 59-6]. Tietu mct:)f\1ry pOlllil Tdllmd v kr.1tknl11 mlll)'Slcnl pod
n:\:Mlm LD Sil/lli(lCau(I!I 1.'1 kl Vld . UllUfTlOCnlct do:- kl Swffor,,1Q' (\Iy:znam a pmitfvna
hodnO{a utrpenia). My51itn dmocl vymvn:\v.l nie sa
li rudskho utrpimia. kture muhol aj v fMxC
swjej chorej 5CSl ry Marl(lleritc.Maric. Doma ju VOL11l Oui,\l ita Q viedol
I fIOU ooru.t Icordl'oooenciu.
Cesta lsky k svetu, a Bohu
Vsostnm zfl ujmom Tc ilharda je pritom niele n . miesro"
utrpenia. ale aj jeho pozitvny vznam v naJom !h'ote. Dozvediet sa trochu
viac () kontexru:\ lnom pozad utrpenia. vedra neho aj
smtok a smrt' ako prejavy II podoby zln (ako ich Teilhard chpe).
ktormi sa dennodenne streC<\V.lme oode vkol ns, ale tie v naom
vlastnom fivote, t o si vyaduje mieru trpez livho a pomalho
postupov.mia pri ich opisov;ml a adekv:\tnom vysvctl'ovan1.
to ma me n vcobecn problematiku zla v rmci cc\eho
prcx'''C8U. Teilharda u tak na urovni abiotickch
i biotickch ihruktr, ako aj na rCNn i sod:\lnych 3)'Stmov, a teda nielen
!pccilnc na lIrovni clovcka. T.'l k ako mnoh in komplikovan, ale
zaujmav otlzky. aj tl1to delene - ako predmet mjho zuj mu - objasnlm
podrobnej3ie v llej prci. Naccr.lz sa poksim zhrn!' problematiku
a utrpeni;! vo vcrmi zko vymt.-dzenom pric:o;tote.
Takmer vo Wctkyd\ dob:lch mnoh myslitelia aksi
rafetu. ktor'" (xlovzd:ivnli fudstvu s pociftl111, fe pn\ve im sa podarilo
alebo aspor' spsobom existenciulItrpcnia
w!;vcte. u to boli rozmanit spsoby uk.. ... zmysel utrpenia v celku
sveta, alebu v individu:\ lnych pripadoch. N ... tomto z. ... klade bola
ponknm:.\ VZV.l alebo n:\vod. ako prij at' dan utrpenie. respektve ako ho
alebo prekonal',
Ani mylicnkov inid'ltiv.l Teilharda nL-ooL1 na tomtu poli inpirov.ln:\
len jehovhirntn. osuhnm z ujmom. ale vyvierala % uwJench
metafyzickch jXlrricb filozoficko-teologickho charakteru
existenciu zln vu !lvcte v slJVislosri s Boha). vak bola
motivovan silm objasnit' dan tmu tak. aby I\eprotirelu ZIl amym
vedeckm !)()znlltkom z oblasti fyziky (otzlm entropie. rozpadu. chaosu)
biolgie (bolc., utrpenie a vetk ho fiveho). Ak k tomu pridame
rudskho iYom, skscnosti so zl um vo vet1cch
jeho spomlnanch podobch, ale - jazykom mor.Uky povedan -
sksenosti morlneho zhI (hriechu) u vidime, e cesta. ktorou sa
Teilharu potreboval vybmt, nemohla ani rahk. .... ani celkom priamociara,
ale muscl.1 S\.()je okruky, svoje meandre a ist odlxKenia. ZdaLo by sa,
fc cel tto ptierczov !klu. \lC(ky spomenut aspekty
je nemon. No ak. sa Tcilhard poksil o nemon. Sksme na
pripustil' jehu prcdst'.lw. ktor:1 hy pri "dobrej \It) li
W
mohla zohrat rovnako
inpiradvnu lohu v naSich vl.'1Stnch. skromnch odpovedi
na rieto otzky, ak v Teilhard()\.Qm pripadc zohrvali vymenovan obhl!l1:i
jeho zaujmu,
Cestll lsky lc svetu, cloveku a Bohu
alebo kytice. si vyberieme! Organick sstavu preniknut dynamizmom
ra. .. tu. alebo umelo posp.. ... prvky! Kto teda lime? Listy a kvety
srromu, kde sa vetko objavuje v pravom il na sprnvnom mieste tak,
ako si to vyaduje org. lIl ick celok, alebo kvet uvitej kytice, umelho celku!
Tieto metafory otv.\ raj nielen br.\nu prcd(X)TOzumenia. ale aj rovinu
porozumeniA. Nejde pritom iha o dmyseln <l abstmktn prirovmmie.
Praktick dt'ls!t.-dky tchto metafor SmeTlljlJ k naim o zmysle
silia a o hodno!:C individulneho rudskcho utrpenia} \1
TeilharolMl (xlptM.'\l' u zrejme pozl\3me. nic jc ju
No rym ulc\z:.ll aj na k odpovediam nn
poloen ot:\zky dotkajce s..'l existencie zla. bolesti a utrpenia
vo s\o\:tc, ro musi posdit' kl.lfd sm. V k.adom prip:lde. teilhardosky
spr.\vne vidiet' .wt:t znamcn:i Z:I Ic..lm jeho vvojovm spechom
2: lplatit' .. d,u\" v pndohe ]'lonky. prvkov. vo
furme nej akho prejavu "e\folutivneho" zb . Ak: komplemenrarita dobra
a zla! IJlJ ruka" ruke. jedno s druhm. vdy spolu v dmd evolucn-
ho napn."(lov.m;;l.
Teilhard inrerpn.:tuje zlu v podobe prirodzc ncho dsledku ('A."(lfaj ic ho
proJuktll) procesu, tl.-d .. procesu, ktor mu aj 2:1
hvot. uhu kom plemen ta rit u dobra a zla mamen:\ akceptovat'
nevyhnutn .. produkty" evolcie. A na to, aby sn nac srdce mohlo
psychologicky nimi vyrovnat' a sa, (:licho musme!)
jcdmxluc.ho hodnotu tmtuVl.-J rajim produktom C\IOlcie. Avak
tak hodnotu. ktor:'! je kon3tnlktvna, prn: itVIll' , krom n ..is formuje a ktorll
pr('tv:\mmc. str.msformujcme na ct.'Ste nho mstu. A utrpenie
meme .. prct' .... il):1 vtedy, ak fO robIme sprvne. TeilharJovsky to
znamen,\. kL'\f ho spoj /mc s hiskou ,I prind])()1l\ jt..Jr\oty,
U len vyrieknut ie tc.hro slov mono vyvoh II mnohch rud neshlas.
ale ponllknu lepil ic rlecnie? Teilhanl si je ist. fc utrpenie mono
(Cik a v ohfade) iba C('Stou jeho "prijMia" .
Sledujme tento mylie nkov postup ,ralej. utrpenie znamen:\
nechpat' ho a ko s ktor m m:ll11 e urputne bojovat'
fc nejde u automatick prijati e akhokorvek zla). Z'l uj at'
penici u ncmu neznamen, e ono ustpi. utrpenie,
akceprova!' ho rozumom a srdcom je mon vredy. al:: ho uvidlme v akejsi
lI lohe .duchovnej energie". sily. ktot".t n:\s od Ct,'Oizmu. individu:J liz..
mu. kompenzuje omyly. a tak ns mok vntorne
'Ol 193), De T. Vl. I.. 62.
\07
109
110 I Z1atic3 Plaienkov
zjednocovat' v hlavno m duchovnom smcre, v naom perso-
roSte.
Dospeli sme mk k vchodiskovej otzke: V (!om mono spollXn
platformu a Napordzi je
V procese JX:rsonaliz.1de.
Tm utrpen ie n ielen svoje "miesto" v nnSum ivote, ale je mu
implicitne prisuch.: n: aj hodnom. Je n:da mkm spricvodnym
javum na fivotnej ceste a v pnJl."CSC jeho vlastnho
zrenia, kror m aj potitvny zmyscl.l\xlra Tcilharda, utrpenie
mle povzniet' vysoko. O krem roho je fU jeden rozmer
ind ividu:Uneho urr pen ia. Rozmer, Ic.tor mcme v perspektive
cel ku cvul utivneho sveta. Kafdy pokrok, ku krormu v evolll ci i sveta
dOI.:hdza, sa za L\:n u nespechov a znmenl. A pnivc
tMo Vl'Smlrna Ix:rspektlva hovori o tom, e vik:td "trpiaci, nech by patril i
ku kturlllukolVck druhu, sl! VYr.J tOlll tohto tvrdho, ale Vlnc.'lcnho (Idelu.
Nepredstavuj bCZl.:enn a umenikn": prvky. Oni jednoducho platia za
pOSl"Up a vetkch. S to padli na poli dlXl.i.v.t Tcilhard.
T.1kfc, hod utrpenie je isr:\ JXXloba "umencnia
M
, nerob! z "ulllcn.c n
prvkll.vl.'m. Trpiadm n.\ldi, aby vi'IC ako mieril i lc tomu,
je botsk, ahy sa sta rali o dcha ni e p re ako banki p racuj
v hl bin:kh h moty. Pr:\\-\! tm ktorl vo tcle
ncs vil hu SVCr:1 v pohybe, je dam\ monost'
pokroku, ktor k h zd anlivo obetuje a dnl.
lH
Tieto TcilhardCM.: vahy maj uf chamktcr osobn>\:h
post rehov, kto r sa na ivot jchu chorcj, ule v
jednoty nesmierne akt fvnej sestry Margueritc-Maric.
Ona bola v je h o rou, kt o r:i s psobom
sjX)lup:>obi la na utrpeni a a sil y, kto l\! jej
cite zdr.Jvotn smv vyuf i(, do tch foriem pr-ke a lo h, knlr
nik nemo ho l nahnldit. Jej lxlla pravm prkladom .. odovzdania
saM skutOCnosti, ti fCtia pravm opakom kapitulcie pred utrpenm. To
ona sa staral1 aj o jeho .dchanie" (ban kom zemc tu Tcilhanl najprawe-
podobncj!i ie nazva aj seba samho).
Teilhatd tak mohol teoretick zver podporen prakrickou
Vedom prijatie utr penia
S<lmho seba, seba" a sa vcs mlrncj perspektive,
193.1, ce T. VI, $o 63.
:ll 1933, De T. Vl , I. 64.
112 I Zlatica Pla icnkov;l
.. 6, Mal1.'l.Icritc, sestra moja, km ja, oddan pozitvnym silm vesmi ru,
som prcch;\dzal kontinenty a brzdil moria, vnivo skmal vetky odtiene
Zeme, Vy, nehybn na lku, ste pokojne v hlbke S\oQjho vntra
najhor!iie t iene svcm na svetlo. PlJ\ICdzte mi, kto t nas dvoch by mal mat
v lXiach Stvori tcl"a lepi podiel!",ISS
Tento dojernny z:lvcr n:\s prcsviOOCI o tom, fc pochopit' zmysel utrpen ia
vbec ni c je jednoduch I fc Teilhard bol nim .z.:Isiahnut"
o$obne, vedecky, teologicky, al e t ie! veohecne
vesmrne. Vcl'mi dobre V\.dcl aj to, e rudsk utr penie tvot l vo >.vete jt.-den
"obrovs.kYocc:\n", ale fc je v ukryn\ aj obrovs.!c.;\ sila. Problm
v tom, ako jll
Pri pf. \ aj to, fc viac SOI stva tm holestnej sa
pre neho st ...iV.1 problm zla, kfoTC treba odmietnul'. Najdldi tej.;;ie v tejto
svislosti \l:lk u! Z:1znclo. Odmietnu" zlo treb .. r:lk, fc ho prijmeme a pro-
tvorime, JlIchovne tmnsfOrmuje.'mc, a f": \k z.1kolll poll ujemc aj do n:Hho
mstl l.
PO\1znMame sa tm Zl.\rovcl\ k hlbiemu pochopeniu ccl k.o\o\! ho zmyslu
>.vet;\. Zmysl u celku hyti;l, ale aj vlastnho ! iw tu. ivom, ktor n;s neraz
prekv.l pl lym najmenej rovn:t ko dobrm, :, ko aj
zlm. Podoby dobra i zl a sO naozaj rozmani t, na utrpenie
alebo na Mastil'.
Medzi urrpc nlm a vidi m v Tcilhan.lovcj inrerprcrdi cite jednu
analbri u. Teil hatd sa aj o rom, fc SOI v fivotc dosciv..1 d:-' lcj,
rm vial.: chp.11 , fc "byt' alebo "neMastn" v l>dnom zmysle slova
pre neho n<..'2 namen, VyhlasOlr..II, fc osobn Sp.'Ch u,o;;pokojenie si
nezat;!llhuj , aby S<l u nich z.'lsr:lvoval, Sll dost'dvia, Hte an i aby sa
trpil , "k neprId ll alebo mdlc.aj. Cen u m tcn verni pre svet -
v Bohu. Kym fo spozn a toho 2i t', mus i
alc.ysi prah, aksi odvrtenie &1 od to ho, n:l s hl
zvyknut!. Tieto myillienky, ktore sa stali jeho fivomm mottom, ma ved
k vahe, fc tak ako utrpenie, aj fJstie je "iba" ve<lraj1 produkt t.'vold e,
no nic ako "umencnic", ale ako "prdavok" s ilia. Z rohto
pohradu je potom samouejme ten, kto nehrad priamo,
ale ten, kto ho nachddza v podobe radosti ako dopl nok, ako dodatok na
ccsre za na stpajcej ccsre - Tcil hmdovmi slovami -
"dopredu a nahor".
,. Byt' v mdosti", to je ren najsprvnej!i l vmt, ktor by sme mohli v
hnrdovo m prlp adc Je to rad ost', ktor st rh uje, rozvlja, b ud!
1951. De T. Vl I, l. 257.
Ccst"J lsky k svetu, a Boh u
a mie. aj na cestu smeruj cu k. Bohu. A tto cestu by sme mohli
symbolicky nazvat' cestou krIla.
No to u! vstupujemc na pdu noofcnskej interpretcie. Vcd prve
touto cestou - C(.':ItOIl krfa (povcdane teologickm jazykom) dochd Zl.1 ku
zduchovnenil.l, ku "zboiten iu svet.).", ku "zmytiu h ricchova vi n". Nar:\f:lme
tu IUI tr .. ch;\ p:.mie zmyslu krlfll. Je to samozrejm, ved"
samo sa znxli ln v tomto znamen! a je illU Zl.l.w.itcn. Teilhard
vak d til jX)t rcbu toto tmditn pon manie :Ij z inej pozcie, z perspck-
tivy <""\IOlcic, a mk " ... pesi mizmom podfubcn zmysel
medzi krfomobcrov.mia a .. polcl ni a" a krfom
sa tori hlbie zamyslime a poksi me sa v j:u yku
"kozmllj..'\! nzy" (vc..sminl vo vvoji) vyjadrit', zn:lIllen h riechy
sveta", meme fc ide o "m ... "'iCnic l>"VCI<. v stave evol(ldc"
(bez roho, aby sa zn lfil podiel obety, ba ll 'l0pak, k bolesti po kan ia sn
prid.iv.1 aj nllmhit n t'nrcha I.:elcj t..'Vnlcic) .1n
Jc tu jediny Krif, ktor je krlfollt, ale v Teil hardovcb
ociach v sche ob-lahuje dve zlofky budc nosti: trnnscen denrno
a pozJvihnut Feno menologick videnic sveta prefo
kr!, nao\xlk, v ,.srdci na kriovatke h(xl nt a prubl-
mm sa krif vypna ovc.fa pevnej!i ic, alc iba pod pod mienkou, fc sa rozlri
pod ra dimenzie mJYhu fc pl\.'Scmc byt' chpan iixl
ako "znamenie nad h riecholll II nadobudne svoj pln zmysel ako
dynamick a l\ pln symbol v Sr:J\IC pcrsonatizujcej cvol(lde"
' 56

Tento ohraz krlfn aj dalie ktor milclite priblui
najlll ii druh tcjto knihy, prew v tomtu kontexte ut dopln m iba
zo\)r my li enok, ktore Tei!hard vo kn\tkom za myslen!
tie Souffrance (Duchovn ene rgi a u u pc ni a)iS7,
uverejnenom ako p rcdsklV ku knihe Monique Givcletovcj o fivote jeho
sestry Margll eriro-Mari e. NapS:11 ho af rokov po jcj smrt i,
8. janura 1950 v Pnrli i, a t mj ho je ro h lbok vyznanie obdivu
a cty k !ene ncs(lccj \Iupenia \Q IJvojom zbofcnom, chorom
tele. Pov<..-d:lla by som, fc je dokonaJ. Teilhuduvm porovnanm hodnoty
fivom so fivutom tej to jeho chorej sestry, ktor
patrila naoZo.1j k tm, p .. 1d li na "poli at .
''H CO dne. ole!ulvd od Botl drIM: : Zobc<.:n\!nl a prohlOl\benl Imy:Ju Ktlre. (n:
TE1LHARf) DE CHAROIN. P.:.M l'!!fIm, I. ))5.
' It TEILHARD DE CHARD1N, P.: Jak mfm, 5. 136.
'Wo TElUiARD DE CHARDIN, P.: Jill. .offlm, lo 137.
H:I 1951, CC T. VII, . 253-257.
Cesta lsky k svetu, a Bohu
opti mizmus a sa na rudskom Je to pre svet, ale ukotven
v Bohu. Ak pripomenieme, fc byt' znamen byt' zjednoten, ie zj ednoten
t namen zjednoteny v liske, h! znamen .. dotovat', mk potom
ado rov.t( znamen aj radova" &1. . v radosti" - to je jednota, lska
a ado r.cia v Ho hu. Nijll ko inak, len wk s pre jeho
slov, !e rJdos( nic je podmienen;"l nij akou pozemskou ale
participuje na kau.lom twriwm d iele.
Sme bytosti, ktor Sll n<1 tvorbe svem, sme jeho
spolutvorcovia, sme a tvoriv byt06ti, ktor - uVt.'domujc si
smetoV".mic L'\o\) lde - ju m.\ me vo "svojkh rll k:kh", Toto w do mie V<l k
zavzuje. Je tcda vecou naej sloboJy tvori l' svet. A so slohcx:lnu
s nami "t'a!k a Vl nl.kn" bremeno - zodJl(M.-d nost'.
Moje nasledllj lll.:c llVahy sa preto cire Okr:ljOVO dotkn tejto
tmy, hoci zodpuvct.lnosti nadnhlkia v stle vi ac
na svojej aktmi lnost i, napriklad aj v kontcxte existuj cej ekologickej krlzy.
3.3. Evolcia, ekolgia a
DI1 L'S sa lIkal:ujc, fc problematika (a leda aj Teil hart\ov.l
antidp;kia or:hky u vvoj i ZlxlfXl'\J\...Jnost i) analyzova n v s prch!bu ..
jcou 5;1 ekologickou kriu m jc stle viac olxxlsrnmen;i a poukazuje na
mi moriadnu jcj reflexie. dviliz;\d a, ktor:\ - ako
pripomna P. Tcilhan.l de O lardin - je char:lkreristick IJ""\Ujm rozmachom
do rky (v spsohc kOlllll nik..kic), do h lbky (pokrok vedy) a objemovo
(jcdnodivL'C mfc jL'1.linYtn j..,l('Stom strhn!' k Zl.ichr:me do Zl.\huby
inch), sa v st.l\-\! OIkhosi planetrneho zovretia, rc.sncjich vJzieb
a Dynamika vetkch rt:hto pnx:c.'iOV je na jed nej
str. lnc lcbocd>.vct n,\h!esttlji pred novmi
ale na druhej str.1I1e je z:\nM: l\ rastu ztx!pc:M.'I3 nosti.
1
,./
Inak povedan, tMo je Te ilharda aj ui kladom
utvo reni a novej eti ky, mkej, ktor je akceptovatdn v mme!
ohrazu sveta. Mysl1 m si, fc prija t ie tohto Teilhardovho
zdvodnenia "kozmickch" z.'i kladov etiky n m nebr.\.ni, pr.\.ve naopak,
uvcdomenejie koncipovat' globlny tos, o ktorom sa
dnes veknlOl,tickom mysleni (vr;itnne a cJc..o.teologickho
Llv.lfovania) hO'Kl t v svislosti s ndejou i ceki planty na pre!i tie.
1950, ce T. VII, s. 216 ... 217.
111
113
114 I ZlatlaI PIMienkov
3.3.1. Evolcia a
V nas ledujcich vahch sksme \o)1::hdzat z u znmych TcilhnnJovch
mylienok o tolU, fc (\Q vzname celho rudstva), ktor ..:hpe !lvoje
miesto vo svete a mofnosti budceho vvoja, je schopn tento vvoj
do Itvojkh rk. Z sa pred fudstvom pochopitcl"ne objavuje
vdy aj alternatlvnej voij)y, ale s kad ou je ncrozl u'! ne
spojen (eno mn zoJflO\'\.--dnosti z."l budci vyvoj.
V ... ri sledujeme, ic fudsoo sa na naej plante i)\:hlo
"rozprcstiem", "rodinlje, a to nielen numericky, ale aj b ..... "Oj,:: Tl.l ficky. No
ete rl:hlejie sa m.<;(M.), ekonomicky, politicky a duchovne mieA:I.
nll r.lstajl1 spojenia medzi kaulym jl--dinwm a rudstvOm na
celej plante, ktore f:.\Srt"l pr.l kticky b'Colllerrickll\ rudom. JcdnlXlucho,
nMhu auror.I, do..:h;\t!za ku zvYcnej konce ntr.ldi IIktky..:h sl, \/lktkch
"vLlkien procesu", a z kedysi, v divergenTnho
biu!r1Micklw vvuj<l vystllpujc na povrch a duchovn
J och;'dz..1 k jeho konvcl1,'cncii. Tmitu reflexia mi
Tcj [ha rd Jop' '' a zkladn tvrJen ic J. Huxlcyho o tom, !cCVUlllci,l na llrCM\i
&lu-.uJo nllljc reflektuje) o Mdenie, fc hlavn smerov.mie
{.wlcie iJe lIj po osi kOIl\\!fl,'Cndc.
Nujprv tto tendenciu z rozumovho ale
Tcilhlml je (a pokojne ill U mfcme z.a pravdu), fc
(falej, tm viac b uJe t<to tendencia cmpiricky
a T:lldc mieme li tm, fc svet b ioloJ:kky aj
j)Sychicky via..: konverguje a dcfi nitfvnc prcch:'ldza alebo vstupuje do stavu
samO' alcbo self-cvohkie.
16O
V tom vidl Tci lhard :Ij pcx.l .. tllnl lX)kroku. Je
to vlastne intcrprcnkia, krom zdrJ.zi\ uje, fc hl .. rorick pro..'CS nadobda
na rovni w vYwame celho rudstv.l, ultit d ruh sanmrcalizcie.
je tvorcom seb:l samho, vystupuje vyn:\rn &1 zo !IVOj ho
je tllk spolutvOrcom aj procesu.
Menxlnlogicky ru trebl br-J.i zrctd na to, fc tkro Tcillmrdovc tvrJenia
nemolno nez;\visle od tch, kde poukazu,ic na
histrie s prirodnou histriou, na akcentova nie faktu, fc dejiny sa
ibn objavcnlm Tcilharo v!dy hovori odejinch celho
vesmiru, o mani(estl.cii vesmrnej evolcie na jednotlivch ..,yvojovch
a o uvedomeni si tejto evolcie na rovni ako
druhu. Toto llV\.-domenie lc berie cvol(lciu do svojich rk,
IMi 1951, De T. vn. $. 323. nro valu pod nazvom Tlt7lUformlltion el en
I'H()mmt! tlu Mkanm d.t bola napfs:mA lpedilne pf! J. Hux\cyho.
116 I Zlatie:l Plaienlc.ow
zodpc:MXlny.ni, lebo mto nm prirodzene " pri padla". Tejto
zcxlpovl-dnost i sa jednoducho nemcme vvojovo ani :mi
(ibi ju mcme ",.'donu: a
Prcmiemutlm Tei lhardovho kom.'C{Xnho pohr:ldu na
fc feno mn :toopmwnosti n adobudol v tomto kontexte nov
dimenzi e: dostal !laOulj planet:\rny rozm.cra kontry horizontu budcnosti.
Prijatie takto prelllYlllenej zodpo",!dnosti n<'1 m nebr.i ni, ba skr nnop..'l k,
IXl kJad,l1' Tei1hardovu koncepciu zodIXl\'\."tlnosti za j{."{len z mof,.
nch in piratlvflych zdrojov ekologickh o mysle nia.
Eko[ogickm jazykom IXM.-dan, takMo ZOl1po\',-"(inos[ me bzu
novcj pozemskej (planctrncj, 'A:Smrnej) etiky. ntu m\ul (v jcj povnhe je
mg:lIl ick z.ikon) m - na rOZ(licl od a pr.lvnej bazy
zod povcdnof.tl, na prlXlpi ....och ktorej 5:.1 vdy d nej:lkm kompromisom
- t pr{.'C!nosr' (alclxl ncvhOtlll!), fc !lvoje po nl!lcnic n ikomu
nemlpS(a. A ekologick d imenzie mho inte rp retova nej
to je vzv:l
Spomenut Tci [h<l n:lovc mylienky by mohli nmierkou proti rm
rvn:lenia m, ktore vidia v jeho konccJXii (ah--eptujllccj
skr zd roj "demoriv.'lcie" lIsilia nd podjXlru zodJXM!dnej
TakYto jXlsroj Tcilhardovj ullljlma napriklad aj K. Lorenz.
Pod ra L.orcnza proces org.mickcho f\.Orcll ia h\Qriw; C'JI111kic) nic je medn
!lvcTOv di anie nic je uSIXl riadan. Viera
v u .... poriadaniesvct.l m preto demom!izuj(]ccdslr,:dky.lcLxl zbavuje
slohody rl zodJXM.-dnosti. $(\ o tom uf v lho.lc prvej
kapitoly prce 0...'1 Abba" des M(''Tl'k.'hIidw.'I1 (Odumie ranie fud$kosti)
:Ij v s P. Tcilhanla de Ch.ardin. i..orcnz..'l tento
"urobil v'fznamny krok, stotonil stwrcnie $ (..'vo[ciou", ale
m[il lkl vo victe v ro, "fc ceMa nd neivho k ivmu, nd ni!icho
k vyiemu je z,\sadne prcdctctminovanw.J(o(, Teil hardovo
ti cieli d iania, teda akceptov:mi e tclcalo-
gickosti vYvoja je pre \..orenm neprijatcr n.
N .. zdvdlll Stl, fc w nkoncom ni e je nevyhnutn alebo dokazova(
Teilhardow alebo lon.:nz<Ml o Anlne determinOY"dnom,
nooetermi nov.mom procese. !l<l mi jDVf
problematika, ktor. sa dotYka obidvoch koncepnllnych rmcov v ponlmani
diania a ktor mono do otzky zodpovednosti
"'1950,0teT. VU". 215.
" LORENZ. K. : Odu.mJldnllidMosli. Prdha fmnla, 1997, l. 13.
Cesta lsky k svcru, a Bohu
je za slilleviac a viac zodpoo.oeclnc. viac sme schopni tieto prcjXljcnia
tm viac sme koniec koncov schopn k .. z.hadam
u
vesmru, iVOr:.1 a <l najml\ h lbJic aj sebe s."l mrn a v da-
no m kontexte aj evolcii rodjXl\oednosti vo S\o't!te.
Jedna powruhodm'l Tei1harduva tdi a % roku 1950, venovan or:.hke
zodprM..-dnosti , nesie nzO\' L'l.!wlulion la Resporuabilit daru tt Monde
{Vvoj zodpovednosti vo svcte)kll . Ak. by sme sa poksil i jej
momenty zo spo mnanej ekologickej perspektvy, ultit:c by
sme do;pcli k tomu, fc mic pn..Jovik:tk'frll tch rud, ktorm nic
je riclcnie ekolt'l: kkej krzy \,,, hosrajn.
Teilhard nahli ada feno mn zodpovedllosti vo dvoch rovin;kh. Prvou
je rovi na formy ktor.i ako morl na
{viaz:mosl? je \o flIozo(kkej TUvin .. ' reflektova n ako problm
objektvneho ukotve ni a povinnosri. Druhel rovi nu predstavI.lj e rovina
biolO).,tickej formy zc.xl povcd nosti, ktor;\ je vvojom, je nez.\visL1 od
vah a je vyjadrell\ v podobe "zmyslu pre rodpoVt."(lnost'"
(lc scns de la Rcspons:.lbilre). J(ol Pr.lve tcnro zmysel nic je p(x:lfa Teilharda
inylll nd reflektov.mm vrazom prim;\rnej, <l teda btej..'Orickcj
(nevyhnumej) vlastnosti lIni\'\!rz;Uncho je
vlastne d ispoziciou vyvijajceho sa vesmini, ktor spolu s n(!t;l li tom
ps)\: hizlllU (znamy Teil h:ln lov :tlkon zloiitosti - Vl.Xlomi:1) prejavuje :.;.uje
stle vy.':;ie duchovn kva lity .. hod nory. V prepojen i na
ich zachyt:\v.llne v konvcrblCncii troch psiem soli dat ity. od nepatrnch
prejavov "solidarityU v najni om p:sme :1 chemickch clvislosti,
cez p .. mo ,.. .. ymbiotickch .. vzr.thov ivch organizmov, af po rcfl ektuvan
intemkciu flJdskYch 1\10bc.1, IM od krory.:h l\ l ned
Pteroe spo minany pre ptol.'CSu
a nemono ho od {."\r\)lcic Tcilhnrd mene kam a! siahaj
.korene uxl pcNl."(lnosti". Upozun\uje, a ro cel kom priamo, fc zoopovt..-J..
uf mm, kde sa prejavuj e kozmick ltkn, kde s."l priestor
a GIS. Genz:.l "je kocxrcnzlvna totalitc a pric:.1orllI<IM.
Tcilhard tm, fc hovori o zodpovednosti ako o ultitt.i str..nke
kozmogcnzy, hovori o zodpovcdl\Osti, kton\ v tomto pnx:csc
Z tohto zornho uhla!\:l mkmer odvauj em e to evolcia
ns zodpovednmi za flu samotn, fe sa st av<lrne za
1101 1950, CC T. VI I, a. 21i-12L
IOl 1950, CC T. VII. a. 213.
101 1950, ote T. VI I. a. 213.
... 1950. ot> T. VII, 50 215.
CeSta lsky lc. svetu, a Bohu
za dali proces, tcd<l aj za svoju a - slovami
lorenZ:I povt.. -dan - aj za svoj u
Obidvaja myslitelia toti fenomn "zodpow.'dnosti
W
sp."\jaj (a prvom)
s fenom nom Judskosti", ncz.'\visle od nimi preferov;.mho ch:p;lIlia
procesu a budceho vr.uja. V tomto smere sa pmkticky celkom
2hcxluj. Je pre z;\hadoll , .. ko rakmu skvclcmu
akm nepochybne K. Lorenz 00[, mohol uniknM zo zornho pora prvc
rozmer zodpovednosti, o ktoTOm Teilhard hovoril.
Tak onak, prbpt.vky tchto k rozpmcova nill problematiky
zodlxM .. -d nosti sll nesporn I ptc eko[Ol:'ick zmf:mic nemenej podnetn.
Bez ohradu na ich rozdielne kontcxtu:\lne rmce je dld it si uVC(l omi[
pnive l o hu \IO svete, ktor mfcmc rovna ko devasto1lllr
a na pokmj dml( lj.Jkkcj i JuchO\'oej ka t:lstrofy, ako aj
prcrofc t idenic zvisi vidy od n:\.s.
3.3.1.l. Tei lhardova vzia - inpiratvny zdroj eko-myslenia
V ekologickom mysleni, kror je reprezentovan
rozmani tch pr dov a s me rov, hd am n<ljst rednejoll
v\.:hooiskuvuu plat((l Tlnou je idea jednoty a pri rody. S flou .. ro
svisi reint'crprct:ci a ponimani:l tejto id ... 'Y a hradanie novho,
z: khdu jt.",lnmy a pri rody. a pri rody
sa posudzuje aj z objasnenia "miesta" v pri rode. Tu sa do
palby kri tiky dost;iva prcdovct kym kr.tjne ;mtro p(x:entrickc ch:p-.m ie
tchto vztahov a mil-stl
Teilhard sh:e t icf prich;hlz:J s podobou ilntropocentrickej
koncepcie, ale jehu sta novi sko antropocentrizlllu nl.'\IYch,idul z takch
pn."tlpokladov, ktor\: typick pre lIntropocenrrizllllls naprkl:\ d
filozofie a vedy, krme pozfciu v pr rode nadhodnotili
a g!ot ifi kov.l [i, to do takcj miery, e u nebul schopn
hodnotu iha .o;cb;1 !\: lmho. Ak nejakli hf.Xi notll pr1tocly aj mnal,
r:.lk iba Ik, ktod. - viden z pozide - predstavovala
prirrx:l u aku nejak rezctlAX't T pre vyu tirie.
Teilhan:i CM! antropoccnrrickc postoje sa odvljaj li z ceUcom pozlci!:
z pochopenia procesu prirodzenej e\lOlcie vcsmiru, v krorom !l<1 obj .. vi la
Zem a na nej postupne ivot a ktor so svojm rcflcxlvnym myslenim
z<l ujal v prrode vrcholn post:.lvcnie. Z perspektivy dnd nej ekologickej
problematiKy nejde o arogant nej nadradenosti nad
prirodou, ale o zasadenie a ukotvenie rudskho druhu do rmca prirody.
Teil hard bol nezlomne e rudsk myslenie, ktor si (ro
115
117
118 I Zlatica Plaienkova
"rodn" (geneticK) s prrodou plne uvedomuje, neme
protiprlrodne, protiprirodzene. Jeho je
charakteri stick svojlm premostenm s tm, sa dnes
ako "biocentrizmus", pripadne "kozIllocentrizmus". Navyc,
Teilhard hovori aj o krisrocentrizmc, rakfe obvinenie z vyzn:\vania
"a rogantnho" antropocentrizmu je tu
U Teilharda je sice v centre, upTllstrcd vesmru, m v t'l om S\oUje
"stredne miesto", ale nic v stutickom a nadrndenom, ale v duchovnClm,
dynamickom a zmys le. (: lovck II cel rod ,Iku
rcfld(tlljcc, 'A.'dom diani.\ m,l vnilmxn postavenie
nielen preto, e si tento vvoj uvedomuje, ale aj preto, e tvo ri "mMl Mir
zeme", dva jej "nov kofu", nov duchU\ln vrstvu. Teilhard JoceTHlje
fenomn a druhu ako kreatlvncho cdej
ktor smjoll aktivi tou vyrvr.\ nov, mysliaci noosfrick obal
Zeme. Teilhardova viet;! v silu reflexie, ktllr.i Zem IXlvzn;Ba, dvha
n:l ct..'Ste, transformuje jej dimenzie, rOliruje jej a nce duchovne
je vierou, ktor.1 a neru! biolot,:ick prt..'dpokbdy tohro
vvoja. rod tvori teda V\.'Smlrneho diania, proCt.."SU ...
sa a rastu" a smerovania ku vvoja vcsmiru, ale
nevyhnutnou podmienkou je st,\le zachov:lv.\l\ie biologickch z,\konirosti,
rc:spcktlvc kh do vvojovch tad ii. Powdnli by srne,
je to vvoj od organir.:klw k nadorganickmll (tOlllU, kt.ore nic je
protiorganick). A prve zo skutocnosti, fc ijeme vo svete, kror sa st.l le
tvori, mstie II vyvija, vyplva aj naa Sl\ na tvorbe
tohto Tu znamena S;'l na d iele t..volllCie, jll k zavi"cniu.
Z mkhoto hrad iska je na kladen:'i nj vel"k.
Dnen disku.sie o preiti, alebo z..'\. niku rudskho druhu (pr p.ldne Zeme)
Tei lhan.:l vlastne dvno anticipoval. e v dalekej budltcnost i me
rudsk druh Dokonca ani vtedy, keby s" "prcmbtnil" na in
mi esto vo vesmire v prlp;lde naej Zeme, jeho prditie nic je
Zost.\v.\ 1 aj v mkomto prJp;.lde vern svoj mu e
biologickz;\nik nemusi z:\nikduchovnej stn\nky
a jedim:ov, pretoc tie "prclijit v dimenzii
s,1. stretv:\me so poukzanm na to, e trval,
nezvratn tu pred nami "uf je" nko ns ku ktorej
speje duchovn rozmervyvijajceho S:I sveta. Akje aj rod "te<;tov.m"
t..'VOlciou tak, ako kad in biologick druh, tak toto vo
svojej pos lednej fze preveruje duch ovn prditie, a nie biologicky
morfologick, fyziologick a behaviorilne truktry, ktor sa v e\oUlcii
geneticky reprodukuj. Ide ru vlastne o duchovn evolciu, o nrast
120 I Zl:ltica Plaienkov
zmranie. O krem toho dan paradigma reh<lbilituje tid mimoracionlne
spsoby poznvania sveta <l utv:ira rak nov uuchwnll klmu. A toto
v!ctko si nsledne vyaduje aj ponlman ie vedy
a nooenstva. Tu Sl! veda n vz.1jomnom ich hmnicc
sa na "najhlbej" rwine "dotkaj LIu (mono dokonc:l st ieraj), alev kndom
prpade obidve maj JXxl.icl na univerz.'llistkkom spsobe videnia sveta.
Ubzuje S.l hlbinn,j mona.t' stretnutin vcdy a nooenstva.
S dvkou sn d;1 e rak vyostren
medzi nimi mu (napri ek prctrv.lV:ljcclllu kritickch
vhrnd) nnkonk-c prer.\st'dovz:jomnho porozumeni:l a tak prepotrcbnho
Holistick,\ (a ekologick) p.aradigma si to dokOJK'":.\ s:uua
vyaduje. O toto vzo\jomnc porozumenie a komplemellt:lTiut ich pohfadw
Tcilhnrdnvi po t.. d ivot. V takomto univcrz:\lnom r:\.md m,1 mi esto
aj viem a lska k rudstvu a aj viera a k Bohu :1 z nich
vyplvajca dvera a n; dej v Muno aj preto tak vdmi
zdrazt'loval "sv:1t 1:iSKtI k zemi", ktorll mcme svojou
v tomto evolutlvnom svcte. k zemi sa prl! neho srala
pi li erom a z:iklndom jehu zemeu. Toto nboenlitvo, spojen
s neb,," zalofcnm n:lh\ske k Bohu, je dillMm inpimrlvnym
momentom, ktor je v dndnom ekofi lmofickom a ekoteologiom
my.;lenl obsiahnut aj v vahlkh o ekologickcj duchovnoot i. "posv:itnosti"
jeho "saknltlosti" (napriek prirodzenej prof.i.nnooti) a podobne. IMI
Niektor idey Pierra TeilharJ .. de Chard in Dysmev konrcxte
dnclnej ekologickej kr zy mohli d'ulej. N:I prv p!;n by sa
dostal preferov:my pojem ckospiricuality. Hoci jeho vymedzenie
nic je v literatre nazdvam .-';1, fc eknspirituali tu mofno
ako ist druh alebo jednu z foriem rudskej
duchovnosti - teda spirituality vbec. Z roho vyplva priam
svisla.ti medzi podoballli spirituality a dne-
nou interpretciou ekr)Spiritu:llity. To je jt..-dna z tm, ktor pTL..'<;;.lhuj
mj teraji z::i.mer. Y..'lk, akm smerom sa mofno nk
dme znovu Tci1hardovmu odkazu, k.ro r
uvediem prostrednctvom jeho vah o dynamizme " n.Hx)enstv.l zeme"
a "nboenstva neba
u
.
"'" Poui n.1prlkJad prce H. SKOUMO'W'SKl, IL f.ro.Philruoplry; fksig!lil1,f
New Tactia for Livint; (1911l); Ut'ing PhilO$(lpI.,; fa,.Philowpl., ru a Tret: af Life (992),
A.'iacml PIOCt la DwIoU: Wngu,'lhRI!\lI.'mlCCII/'fJI1 Tht: ParticipatoryMind
: A New 1'Ilmry af "M Ilir: Unil.Jt"TJ<" (199-4) a int"o
Cestn l:\sky k svetu, a Bohu
"duchovnej energie" a o jej smerovanie do poslednho ohniska, bodu
Oml.'I:,>:l. J)uchovn: evolcia m tt.-da "ancu" do "svojho konca", do
nczvratnho hcxl u Omega a prahu "ultra" "super-reflexie". Preto
pred "tvarou budcnosti " zodpovedn Zo, vvoj celku alebo za
celll evollIciu, ktor dril m
TMo rudstva "pred" tv.hou budcnosti "za
u

mus aj (ktor;1 je pokral:ovan im a nsledkom minulosti),
musi 5;.l na nae terajic k Zemi, k prrode a k vesmru
wbc..-c. Tm Tcilhard nek"gitimizujc p'lllsk k prfrode a jeho
dominantn n,ldvl:\Ju, :lle ruk - nazvime to - asymetrick (a
partnersk) \lZf.lil, v ktorom za vetko bytie pripad
z jt..-dnoduchho dlMxlu: a svet tvoria jt..-dnotu. Vvoj bol
Ziivisl od vvojn t..'Clku hmoty a celku ivota ;l u d:ivno je v pozcii
toho, kto tento vvoj preVZ<ll Jo svojich r k a spolu s nm aj
Sp.'roblllll narastaj(JCll
U vvude tl:jto pr:lce som spomenula, e Teilhan:l()'V;\ celost n:'\ vizia
sveta je akousi p<Xlobou holistickej vizie. Jeho jednotn alebo zj<.:dnoten
pohfnd na zdmziujem, Ld pn:dstavuje tak druh
holizlllU, ktor - okrem arnbfcie najuniverz:Hnejie aspekty celcj
rc:dity - ponka t id nov podobu alebo formu duchovnosti. Je
to CIk.'\. ktor. u nic je orientovan iba - met.\foricky povcdan
- smerom horc, ale nj smerom dolu, smerom k Zemi- IN!
Z perspekt vy danej dudlOvnosti a vo svetle holistickcj paradigmy je
Zem ponlman: ako intl.:gr:\Iny prmkvcsmrnchocelku. Toto\lak implikuje
potrebu v tradkii filozofickho myslenia, :l najmii eurpskej
kultry tak pretrv.vajlice hod noty, ktor s svojou podstatou krajne
antropocenrrick. Holisrick,i p.'lr.\digma tik nov, un ivcrZo1.listick
spsob videnia .weta, a ko aj nov systm hodnt. ju mono
v ist{lm zmysle aj ekologickou parndig'tlIou, pretoe kreuje ekologick
... Mimochodom, vTci lholl\.-!O\Ydl v.lh:kh o rodfXM-dnCJi!.( i unit:nku otom, fc
pro\w !cna, "fcrv;tvo" !Kosil' hrcll\cno KKlpf.M.."\l!lt.J.ti TlelO jeho ret1exie
by si n:lOzaj i viac rororrll)';ti, ni\ tO!l\tlJ ll! ncm,:,1.i:1ll
... Z ckolOt:icky %11lllbjdch hor v litcr:ltrc fl.ajvi"c akcentuj ruto
formu duchovnosti oor,\tcIlll k Zemi, it: asi naj;:n ..1rllejM friljofCAPllA jeho pr:!Cl Tht
1i<m.ing a,im. umdull, 1984. rul Teilhardov prspevok. v tomto 'mere poul
tid pr.lcu KING, u., E,-mh, Re{l.ni",,, nn Tr.ilha.,j ,k Ooanlin and Glohal
Spiril ... ,li!). New York., 1989.
podn ern:1 pr.lea, hor:! prehrad mys!cni,1
o rudskom prebywnf na ZemI i o mor:llnej a je vef\cyrn pr!r.rnom
v ohbsti ek.o.myslenia. je publik..1.d,1: KOHAK, E.: z..knd itl'lu:di: KIII,ilOh
1998.
Cesta lsky k svetu, a Bohu
3.4. Dynamizmus "nboenstva zeme"
a "nboenstva neba"
Z uJtiteho hradisk:! mono e s to prve Teilhnrdovc vahy
o dynamizme a n.boirnswa lU!ba, ktor vypovcdajLI o tom,
ako sa histria zeme (v zmysle vrazu histrie vesmittt)
dynamicky spriaha s histriuu nebI. le to interpretcin, ktor je v teo-
logickom jazyku obyljne prcmietnllt v prcJsmv.ich o parzii (druhotn
prchode KrisLJ).
Tento Teilhnrdot11 rcflektOV".m dynamizmus nemono IXlChopit' bez
n,ildirelHl pripOlllcllutia kontextu,llneho t:imca jeho videnia
si tll;icie vo svete, najmii krest'nnskho nboenstva, a ti e bez
akcepTovania n m navrhovanej a potrebnej syntzy I.sky a viery v Boha
a lsky a viery vo swt.
viern - vier.! v Huha predstavuje Zo'\.klad nl.lOiL"flSlm nehli a
- vieta \'0 svet (pozost.vajllca z viery v evolllCiu, viery v viery
v pokrok, viery \\1 vedu ':1 poJ..) je z..'\.kbdom ntlbuz/.'llSI Vll
Tdharrlcl'\u ponlmanie partlzie vyjadruje liylUw tchto dvoch podb
viery. Parz ia, ktod m;\ nn nebi svoje centdlne miesto,
mtH v r:mci ktorej Sll hisrorick..1 (dej iny
ZCllIe, vcsmi Tu) sp{lja s tr.mscendentnou
ako pripomln:t Teilhnrrl, zvykli sme si p:lr(uiu, ktod
llI ; s l30fie krfovstvo na zcmi, ako
k:ltastroficklt, bn via c, ako takll, kror sa bez
akhokorvck svisu s llsilm celho rudskho rod u. NlI nema li by sme
skr - pta s:\ Tcil ha rd - pravdepodobnost', e s:\
iskra pan'Jzie me !en nuxlzi nebom a zemou, ktor:i vo
rozvoji dosiahne kritick bod sod{llnej neb'Hir
lN

Tcilhardovcj interprer:kie Sl\ Hoie kr:'irn."stvn me ib.'l cez Zem,
ktor,l dosiahne stupe!'1 evolcie v nadlttdstve. Je to korull ov:kia
vtelenia, ktore ot.'l.I kvn. Treb:.1 si
"Evan jel ium ns e by bolo mrne l-1Cklllov.lt', kedy a akm
spsob om sa smne tto asn:i Ale musime ju o':akdua(.
- zknst!iv, kolekttvne n ocak,\v.mie konca t. j.
vchodiska pre - je lohn a h:\.dam aj najr.\zovitejin
zn:\mka nho nbocllstv.I."ll1
11" nle He,lr! of Ihe Problem. Ill: TE1LHARD DE CHARDlN, P.: 71Lt Ful,,,,: of Mml. New
York., 19M. Ii. 280.
tJ ' Pri citov,ml pr-ke u Mili ..... di,;n budem v n,lsb:luj(ch
vprcvafncj miere preklId, alcvfd)uvcdiemaj dielo V
[[9
121
J 22 I Zlatica Plaienkova
Pre Teilha rda je celkom ist, e: .. Vtl--dy. pr.wdcpodobne na stvorenl
privedenom a k paroxyzmu (k vrcho lu) jeho schopnosti jednoty, sa
purzia. Nakoniec s. ... prejavi ako jedin proces asimilcie a syntzy,
kror 50... vyvijal od U n iven:.l ny Kristus sa objavl ako blesk
uprot.1:red mrakov pomaly sa posv'Jcujccho SVCf:.I ... V tomro momente.
hovori sv. P-.I'A:l1 (I Kot 15,23n), (ln dokom\ VCObCl.:n *-dnorcnie ... Takro
sa vytvori cclok Boha a svem, pler6ma. mjomn realim, ktor
ne mOeme za od Boha (ked'k Boh SOI bez
svetl), ale ktot si nemcme predst-.lvif ani ako abMltnc
alx!olrnc prstupn. ak ntthcemc stvorenie ncpochopl tcrnym.
Kri.sruvo au,uro nm a nac silie vznlUllu."171
Druh tejto publikk ie predstllvi dan problematiku overa
podrobncjic; UJ Sl mi fiada iba aspektov: Nem:lli by
sme fc viera v l\oh:1 a vkm 'AJ !'\I\.:t s ako dVlI vektory, ktor
sn k ,-;chc \JUia a nakoniec sa spjajll. Jeden vekmr, ktor
sjeho vierou v osobn ho a transcendentnho Bo ha. jevekturom
smeTlljlu: im nahor. Druh vicnl vo ""lj
:.VCtl.l, v [\ najm:l v a vilctky rl lfby a snahy,
jc vcktor smerujt'lci dopredu.. Vytfcn jl--dnot:1 sa ukazuje vo dvoch n)znych
smcmch. Jedcn je lenit a druh horizont. Tci lhllrdn, viel"J v Boha
a viem YO sver mu sil u, lebo si "Viera vo
l>vct ;I vic nI v Boha nic su pojmy, ale naopak, s svojou
:1rruktt'lroll Rozvoj sveta nic je t\!d:l pre Boha
konkurenciou. vesmiru, a najm v\!smiru, n ic je
z..polenhn proti Bohu, ani marneni m e nergii, ktor Ill:\me vyuit pre
V to n aprl kl:ld fe
huma nistick viem \IO svet musi ador.de:l vier:l v Boha
musi aspekt ""')j;1 SVCf:.I.
Napriek tomu vyzer sirucia vo svete l-'Clloom inak. To, Tci lharda
znepokojuje najviac, je prcdov!ledcm le Sf<lV vo svete
je chamkteristick'f v nbo1cnsk)\:h veciach. b.1 priam
l>tmtou samej prf t':llivusti Tto sp .. j .. s tm. e
le by KIm cll'ovnla origin.1[u. uvediem ho na plWm miCK!! a potom pouU!cm 011
struny v dovenskOIn T:\ to dt:\ci<l je podra TElLHARD DE CHARDlN,
P.: Eltjo lmlIOmOmVwr ... Tm.w;l.: Dobra knih", 1996, l. 150.(1927, De
T. 1V . 196- 197.)
"I 1924,Oc IX, l . LU- ILt
111 II cvolucc: pro novou teologil. In: TEILHARD DE CHARDlN,
P.: Jllk Wffm. J. 91.
"'TEIUiARD DE CHARDlN. P.: .. 15J. (1927,Ot T. IV, 200,)
124 I Zlatica
fili neustle v t llbe po Dni iba preto, lebo od Syna
osobn a lconkrcrne rieenie problmov a nespravodlivosti
ivota."Llll K rymtu tvrdeniam clte dodva: Neba mc
fiv len vtedy, ak je vtelen," a preto sa pta: ,.Ak.e tclo d:lmc my dnes
svojmu Jcho odpoved' vz:p:.1t1 znie: "Tcl() nesmiernej
rwUktj n:deje, Ulaz Ak tl.Ja nl-'Chceme potrebujeme ttl) silu m\deje
a nememe aby 8:.1 stmtiln, ale tm\me vemonc o ro,
aby Ulstala v l1 i\ bolensk..: h :1 Dvndov je viac.
je vak ten, fc iba ony tak
sil nu obw\lskost' Svef:.l, ducha il IXlSviil'l1 hodnutu kn!de;
novej pravdy. Len v tejru kole SOI nac pokolenie ZIlOVlI


!-loci musi me "Nikdy nehudeme vilctko,
Vrelenie drc od sil sveta."1111
Pn.'to Tcilhan.l tak penli'A:l vol: "Zdvihni hlavu, Je tl l1.<llem! Puzn na
nC'lmierne mno1.'itm l'j>ch, huJ ujll a vidi:1 t)ich vetkch
oo s .... n:lln;h:ljll v L'Ibomtrich, v tudovniach, 1111 Jlll.l'nc h. v tuvr-
"ach, v tom obrovskom kotl e Nu, ved z! Viicrku to
kVlISCnic, ktor spsobuj(1 v umeni, vu \!\.'(Ie, v myslenl , ro vi:crko je pre
reb:l. - Otvor rl--da s\IOje srdce :l prij mi ako svojho Pna
prlld a zplavu rudskej miaZl,,'Y. Prijmi ju, tlifa miazJ . .'tI. lehn bez jej
krstu zv:'\dncl bez nUby, ako kvet bez vody. Stamj 5:.1 o IclXllx.-z M'ljho
sl nka 8:1 d i'A:l rozplynie v neplo:lnl.:h
Len [{liU istuta Teil h;udovi dO\lul'uje, aby ho Zem objala \0\:1 svojom
al>y mohol lone Zemc", v prctvurcnie rejto Zeme,
ktorej SOI odd;lv.1 fi kron\ sa pre neho sm!:l "Telom Toho. kto je a Tuho. kro
pricl\i\d1.<l
u
.'I4I'Teilhanl je fc nC:!ievscbc z;lruky kOI1C1! neho
lL'ipl..'chu a Inusl Sl, \If kvli truktlire, vynoril' v ahsllllitlle. Svet
smeruje k vrcholu, k boJ u lebo 111.1 konvcr..,"Cll tl1tl pOVllhu.
Z I' cologicko-csc harolClg' ickej pcrpektlvy sa d e aj n;lprl e k
nellltitcmu vvoju djde ku stllVU - k p.1roxyzmu - ...-yMiemu
reflexie, kritickm\l bodu ako vl.:hoJisku pre parzie
a nastolenie novho Jeruzalema.
Kedy vak bude svet pripraven na parli u! Tcilhard s .....
o tom, le l>wt bude pripr:wen na parziu al ""cely, h . .J bllde dokotK..'en
1>1) TElLHARD DE CHARDIN, P., &bki prosndic.l. 152. (1927. De T. IV, l. 199.)
\lQ. lClLHARD DE CHARDIN. P., BOtSkI pmsrm1ic,"152. (I927,OcT. IV. l. 199.)
JI' lCILHARD DECHARDIN, P.: &biel prostnodic, .. 153. (1927, CC T.1V, . 200.)
J'4 TEILHARD DECHARDIN, P.: BObSCi p.osr.nlir,l. 15f. (1927, 0e T. IV, I. 201.)
151. (1927,0eT. IV. l. 201- 202.)
"' lCILHARO DE CHARDIN, P., Bat:SI<l $. ISS. (1927, ce T. IV, l. 202.)
Cesm ls ky k svetu, a Bohu
v n:l zemi nijake znaky expandujcej viery, okrem vicry
h umanistov. Ak tab c hce me svet, musi me radikl ne
pcrspcktlvu T: d ncim\ perspclttiva je toti celkom in,
ne bola pcrspcktlva b':llileovsk da rvinistick. In
nbocnskej krlzy n:Uho au tora prve v konfl ikte dvoch
vy.'i ie spomenutch vier: viery smcruj lll.:ej nahor a viery smerujcej
do pn.-du. primne pri znva, e mnohch nlkov, ktor
str.'lvil 'A:l svete \.\!dy II vu .!ivetc vkry, videl naptie, ktor je .. pravm
zdrojom dndne; nlx)fcnskej Mal t'i'm na mysli ..
fc na oblohc fud l stIXll-'VOllI tfvny Bo h smCtuV<\nia dopredu,
kror &1 pri prvom zd transcendentnmu Bohu
smerovania IIlIhor, kror ho n:lm na :Idorciu prcdkkld:i.
Nejde prito m o kompronlis Jlled I1cbunl :I zemou. lcbo vl; lednica
vier je vhlsrne ich spojen1m, vz:\jollmm o!ivcn!m a posilnenim.
tieto Tcilharollvc interptct:\cie daj v jeho
pr,ki Tli sa nelxl sp:ljajll zo silami ze me a Boh tob
smerovan ia na hlI r SOI zjednocuje s Hohom tob smerovania dopredu.
.. Svet nemfe mat' dva vrcholy, tak ako kruh neme dva StTl--dy.
Hviezda, ktor ... vcr hoci cte nevie vyslovif jcj meno a
pr\!Slle jl-i prav nl-'Vie rozozn ..... ani jej najduchovnejie
a najboi .. kejil' ie t: IwkzJll ncmoc in ako Kristus, ktorho
my A1::'IY sme tlili po PlItllzii, trcll:l ibl aby v ns bilo
samorne srdce Zeme, il ho."''N V Tci lhanlCM)m videni je
[eda lIpine fc il);l v spojeni s Kristom bije vn;!.. .. srUce zeme. A preto
je cel kom logick, e morlv nMho clujmu o ocalc.;v:mie par.zic treba
v poznan "hlhkj spojilosti ml-xlzi Kristovm triumfom a SJXXhom d iela,
ktor s.. ... fU na zemi snaff rudsk
Podra Tci lham:'l boli dVIXly a motvy oc'ak;v:mia parzie v dejin:.\ch
vcrmi rzne. do k:\zali Ml-'Si:\&'I rri risic rokcw iba preto,
lebo si hu prcdsrm.,-wali odetho Sll\'A:lU s'A:lj ho naroda. sv. P..lvla
ri' Poruv. TIlcHl'llf{of lhc Prub[em. lo:TEILI-IARJ) OE CHARJ)IN. P.: ThtFw.t.m::o{Man,
s. 272-282; TIIC En.:! [ni TI:I L!'IARD DE CHARDlN, P., Tht Furnn:of
Mlln.li . JI2-JI-4.
110 CO dnes liwt occk:\v:l od Bo!i drkve i Zubecn1!ni a prohluubcnl limyl Iu Ktll .... Ln:
TEILHARD DE CiIARDlN, P.: Jak lIt.'i'im, li. IJI.
111 TIILHARD DE CHARDIN, P.,}uk 111.
I:' Intt'Tpr\.'fcb tt'rmlnu .pn:lI\Irlic:" je pl"inajmcniom trojak.1. Pojem miliewako
molno v ,m}'lilc okolia - clwironmcnnl , \ou V'(I: I'l:llnC prOlitrlnk1v;, llel "'
y1nam{'ltJOOu.
P.: 1Jo&Jci/ll'OUn'llic, L 153.( 1927. DeT. lO<' Wil
Ij() TIIlliARD DE CHARDiN, P.: . 152. 0927,OcT. IV, . I\)I}.)
Ceirn lsky k sveru, a Boh u
pro::cs divinizde sil hmoty, zeme, S\ttl. <":astw.i. lci.L. ... je nedozern.
No svedectvom toho, re tento proces diviniz:ici e so ... dvno je ticf:
TeiUmrdu\I:'1 inn..:rpn.'tl.dfl Kriswvho krstu v Jord;\ne. N tl.;hto
dcjin.ch hmoty mCtnc "-,Ilcolcp symbol krstu. Kri<rus S:I ponoril
do vd JonHnu, kror symbolizujll sily Zeme. IbwJtil ich. A ako howrl
GJt+.'ot z Ny.,.W. \o)Stpil z nich. neslle ,'IO sebou cel svet. "111'1
Teilhard m n:da na mysli dvojjlc'<i in proces diviniz.cie fX-morenie
do n vynoren ie z neho. Ani jedna str:\nka tohto procesu sa neme
Teil hard tm e niekrori mystici pn.'Cenili f;zu Ixmorenia
II d\l,:di Hoie kr.\fovst\O primnotl cel!rou, v hmorc, v v I'lIdsk)\::h
pokrokoch. Inc exrrmnc prdy le n druh f.\zu a nepripustia in
hmllty nd: jej Tci lhflrd ovi ide o jej pozdvihnurie,
o spirirualiz:kill, u jej sul:tlimdu, t ...-da o jej tr:msform:\cill. Nl-ide pn..-to ani
(l jej zniocnie. Olle ani o jej l"lUnl-"\:hanie v jl--dncj rovi ne, l\:I n.; istej lIrovni.
mylienku tr:.ms(orm,\cie mk, aby n:'lm ncuni\ml ani duch,
ani hmota, je nc hn Ixx:hopcnie nadprinxhenosti
(a tt.'(!a aj ot:izky divin iz.1cie). Dalo by s..'I azd;l fc jeho pr:k':l Boi.dc.
prosiredie akoby bola viac tYm, ktorl a "pohansky" .. h lasy
Zcme
w
, nd tYlU, ktorl s vu !M)jej viere v tmnscendenrno celkom ust:i1enl.
Je sk r pre tch, ktori hT;ldajll, krorl dria potrebll zem a ncbu.
Tak vlasme mlXlern in slOja n:loz. ...j pn..-d pmblmom: .,V samch
n:ljduc hovnejich vnnv{u.: h ich hytosri sa prch{nhj protichudn pr1livy
a odli vy. s[lsobov'Jn dvoch speriacic h hvit.'U1... Roha
a svet:l. Ktur z tYchto dmch si vydubyje Ikm!,,11IIl V smhe
m<xlcrnhn ('ltM:b pred 0<1 svcm, ale ti e pr ... ,,1 odmietl1l1tim
l-'V:.lI1jcl iovch r.id, Im dokonca pred rczij.!nki ou n:l purozl1menic tohto
vzf.dlU nHx1zi svcto m il Bohol1\, d,\<;k"1.lkoll1 i!oho mufe byt' dvojak. teda
rozpolten fi"'-lf, IXllIkazujc Tcilhanl n:l cestu, ktora na jednej strane bez
"najmenieho lIswpku prlrodc", ale na Jruhej stra ne .. z t by po
dokolla lmti" me "najprv lIvil-'S{' do sldauu a potom navzjom
I:isku k Bohu a ulmv lsku k silie po ooprani a tl silie
po rozvoji
W

IIN
Tmito JV:lhami su usiluje rozpt)i1if v rudskch duiach a ulczat
mon spojenie dnd nc.ho vyvijajllccho so ... , dynamickho l>VCt:l a
skho Boha. Je si \I\.-.Jom toho, fc si poloia otzku: .Je Kristus
ev.mjelii, prcdsmvovan a mi lOV'J n v rozmeroch svcm Stredozemnho
.., 1927, De T. IV, l. 128 (v5lOYCrWwln preklade . 95-96).
III" TElll-IARD DE CHARDIN. P., . 21. (1927, De T. IV, $. 35.)
IIIt TEILHARDDE CHARDIN, P.: 8ob!rij:>n:lltfl'fik.I. 25. (1927, De IV.5.J6.)
12 1
125
l26 I Zlatica Pla.ie nkoVl
mora, schopn n mk obdivuhodne rozren vesmr a me
byt elke jeho stredom! Neukazuje sa swt blUl ;I ako
Jah'A!! moc mbo1enstvo? Nez:lt ieni n:\!ho Boha!"19O
V tomto kontexte je [o :lj formul:\da m:\zky rozponi medzi
n:\hoenskoll vieruu II vedou, InL'Xlzi noofcnskol1 vierou a pokrokom.
Teilhardovi kle II vmzn popreric tohto modernho konfliktu medzi
nimi. I'okhld:'! ho %:1 nesmierne zhuhn. DokonC:l ho interpret uje ako
dvod rozvoj:1 zla pre nci bolo jeho h istnrick
prcnaslctlovanie. V primnej snahe vysropov:u', tento konfl ikt,
oMl rene kladie Ofzky typU: d nes chb.1 Je ho postrehy
o fom, e nk kr< .. modernho neoslovuje a pozitvne
mu nehovori, mk niekde je chyba, Sll vefmi pJ\..llnnntn.
Mnoh podohn ot;i:zky nastoruje najm:' v !tdii Snice probIbIIM
z roku 1949. Jej motto znie: Jedni hCM}ria: TrpczlM> na nvr.lt
Krista. Inl vravia: fbdJkj budOVomie sveta. B te in! si mysli:l:
formovanie na zemi, aby !kl ur\.: hl ila
Tcilhardov'J kritika II apolOf,'Cti ka ktor vyslo ....uj e t:lkJXJ\.'I,.'(!iac
jednm dycho m, je omnoho Okrem in ho SIl konccnrmje
aj na osvetlen ic troch z:\kl:lClnch dimenzii kror - ako
pOlikazuje . Riclc:.ll1 - Teilhard v pr.lei La Oise Jn6t.'1ue intcrpJ\..'tuje ako
rozvin!' tri Z4\klad n rozmery: uniwl'ZaUstidc,
fUll lristick a Napriek tomu, fc je u Ul fM)jcj
defincie univerz:1listick, nezna mem'l to, fc tlto dime nziu nestratilo, ie
nezrodilo tr0 pcnipcktivt l vide nia a e nezotrv,\v,l 1):1 IX)zlcii slTt.'(loyelrej
kozmolgie. O krem inho je tu skryt.i kron\ je spin\. li inl'erprcnkiou
vn.' lenia. Tcilhard, v snahe vtelenia na cel sa
pusmvil [vrou v CV:\r celej s ktorou
svet novcj kozmolj.,oic.
Futurizmus, podobne ako univerzalizmus, je krestJn.-;tvU tid vl:lStn, alc
s[.XX. ' lva v tom, fc t:rnn'i(:cndencia n ..'idejl sa snv.l pre mnohch
veriacich uzavretm idelom. toto u:z..'lvrctie praL:tidcy
mamen! To, e idel sa stane pmdvnym a USpv,ljcim.
hardovYch m tento idel "" ..den IoWkou dQb1fl IY k romu, aby bol
interpretovan ako nadzerm.k, nie mimozemsk. Nndzcm'\:k je
zcmskcho a moino ete fc mimozemsk nem so :zemou s{Xllocn.
V tomto zmysle je iba nadzemsk idel tm idelom, ktor inpiruje maximlne
IOiI 1927, ce T. IV, l. li (v slcMndwm prekbde . 16).
ItI Thc: Heart of thc: Problem. Iru TEIUtARD DECHARDIN, P.: Th.: F.ct .. ", ofMan. I. 272.
Itl RlDFAU, E.: TtllhanIa dr Dlmdin. Olomouc, 2OCH, i. 81.
128 I Zlatica Plaienkov
tchto "podb nboenstva" mono aj prostrednictvom
interpretcie lllohy vo ku svetu a k Bohu a s tYm svisiacej
problematiky partie. Pri pomnam, fc bod p:lttie Kri .. ta So'l kryje s bodom
fudskej zrelosti , prcro je v nedohradne \'el'kcj kly.
Kom.'CfbJt:nda v Tcilhardovom ponmanl mOle teda zaloten iba
na dynamizme n;\bo!cn.'ItVa neba a zem\!. I'rem je sveta :zviaz:..m
s niekorkmi podst:.ltnymi vvojovmi aspektmi a tendenciami. Viare sa
na psycholoj.lickc zjednotenie na vvoj vedy, techniky
:. prehlbujce sa sveta, al e rie! na t.'\k.ladn dud1O ....nll vziu,
ktor,. poskytuje spr:\vne pochopen Prvc "udruje
a zdokonaruje vlziu nie neosobnho ;1 uZ4lvn..'tho vesmiru, ale z aspektu
jeho budcnosti otvorenho Ccnt ru". 1'X
Nilboenstvo hudcnosli mn teda ako pozn.hlal',
a ktorho je Pretofc Boh a vesmi r nic s
oddelen a nmn:\jom nl.'Z:.\visl konlA.'.TJ..'Cnda nbocnstVol neba
:I zelll \! jc celko m prirudzcmi il pre Tdlhanla jedin spr.ivna na
ktorej mono rnkpovcdiac hl bokl k01WCn: iu modernLi . neviery"
;1 mk lilSku k Holm s !:\skDL! k
3.4.1. Kozmick dimenzia modlitby
na prcdeh:idzajcc pribliienie Teilh;lI\luvej v!zie
v zmysle jej kozmologk.ko-antropolul{ickej a filozoficko--tcologickej
konl"epcic, a naj mii na posledn liv:.lhy, bude mono :z..'l uj!maVl.': pouk.\:zat
na \o\!fmi :zv!;\tny aspekt nil-ktor\:h Teilhardovch textov, o ktorom
som sa zatiar nezmienila, ale ktor ma sp(')8obolll fascinuje. &Ima
pre seba stlm ho pomenova la kozmickm rozmerom Teilh:Hdovch
modli tieb. NcmMn pritom na mysli klasickc texty, al e ide mi
u Teilha rdovc esejistick a poet ick texty, ktor ImJf .. daj
ako vr.tz jednej velkej a sa modlitby.
Poksim sa to Uk.1:za( prosrrcdn fcty(ln\ vberov z nasledujlicich rexrov:
Kounickd omfa, KrisllU ti nmou, Duchovnd sita nnwtJ,l% Mojt litdnie,
Boislu! prostrtdie.
1919,OcT. vn, ... 185. Tr0 ln-,ilic:nku vyjadrUTcifhardvpr.ki pod n:\r.o;Jm Lner...wrimu
l'Unifirorinot ""tnllnc:, ktomjc Inhnoriadnc
Hlavnpodnct kZOim."lcniu
vlllllorncj "tnlnkc qedTlC)(('lV;lniu rudSlVJ..
"" Tellh:lnlovc procc Kovnlo:1c4 OI!a, KriJIIU "I.moc.:o;u IJNcho\.nd lila hmol,vy!1i YO frnr.cl$kej
1""" .. lln" 1",d Ihlllnl" Hymne tk l'Unit<eI'J v EJitiom ,Iu Sc:uU v roku 1961 {v zo.mume
, knulrk l IU}. V tejto pn\d poulljcm .J0YefU1cy preklad Dr. A. Boteb:
Cesta k SVC[l\, a Bohu
fudsk silie. &.et IlXIa \o \o\!1h:j miere bude pni\e tm, ktor vzbudia
ndej ul na tejto :zemi, nie iba mimo nej.
Personalistick:'l. dimenzia kresfunskho nbufcn<ltva ako nboenstvd
osobnho, Bo ha sa mle na
inrcrprctcil l Lv.mjcJia ako oblasti morlky a u\konodarstvd. a zabudne sa pri
tom na jeho kozmick a orgunicJru ndheru, kror.\ je obsiahnut..'\u v
l>V. Pavla. N:'!uk:. o Krisrovi musi . .'tky aspekty T'C<llity.1'11
Vo v.koOccnaiti je Tcilh:tn.l e je aj v moder-
nom tou duchuvnou si lou, ktor mfc prol.llt m fc
predovetkm mfc "oivit" ,zvraznil' jeho poslanie, naprie k tomu,
e mcxle rnc .-ko sa w ;\, sa od priam oddefuj e
II V t:lkomto r.\mei mono napriklad v,lhy
J. Oa niloua, ktor poukazuje na vznam tohto Teilhardovho snafc nia,
k(.'d hovori: "On zjednocuje trojit biblick dimenziu vldu nad
svetom techniky, osb prost rednictvom
lsk.y, otvor\!n i\! sa Bohu prostredn lctvolll ad on\cie: t(.'Chnika. laska,
ador:.da Sl. Iri d imenzie VI.:s miru. Ak chba ib:.I Z nich, vcsmi r je
plytk, apomIstvo llldejc, ktor n:ml d;\v,1 Teilhard, je tak, fc tieto t' ri
dimellZiL-', vzdialen od toho, aby si n:w:z:\jom oponovali,
V Teil hanlowlll duchu domyslen: je najvy,lU odstr.ini l' konfl ikt
medzi S\r\.'tQm a Hn hom, lebo tento konflikt je vyvolan lt mclo. Vo svojej
podstate je iha zda nlivm konfliktom, ktor sa vyhlasIIje :z..1
Svoju mieril %:1 jeho odstr:\ne nie nl 'Sie aj
Ked'c Teilhar\1 ho nL'1.:hpe staticky, ale ol).f.micky, v procese neprestajnho
dianiu ,\ ako sil :lllSOlrnej hudlll.:nosti, vv:zYv:.l ho
s<\ zo zimn ho sp:\nkll, vy:zIL\:r S:1 zust: lr',\:h myillienkovl.:h modelov, ktorm
moderny S\\!t tl f dvno prestlll
No ak .. n krcsr.m nie je schopn primne 8:1 nNnako sveru,
ako aj Bohu, nepochopil, fc je medzi nimi spojenie, fc je to spojenie nBoha
rm vsostiach" - IJohtdlOre a nBoha - HaM vj)rt'du, fc jc to dynamick
jednota n;lbu!cnsMl neh: .. a n:ihoknsrva zcmc. Tto :z..1kladn konvcl'b'Cocia
medzi Bom kn\fovstvom a si lm je pre Teilharda
Preto je cel kOIn poc hopitdn, ie Tci lhard .. svJt lsku
k :ze mt, ktor prcjHvujc rne v L'VOl utivnom svete, teda
vo svete, ktnr sn st::lle vyt:v.\m. Jeho nl,,\lJUenstv() zcllle
w
, ktor je spojen
s nnboenstvom neba", je CI k vcJ'km prumci'lom
doby (vr:1mne hfudania ekologickej pamd igmy). Konil.'C zjednotenie
M:I byt'tc:dot n:\m
M CitOVilOC podl'a RIDF..AU, t: MJlbI Tdlhmda cit Olludin. Olomouc, 2001.
Cesta lsky k svetu, a Bohu
Predpokladom porozu menia t)\:hro textov jc poznanie Teilhardovcj
odpovede 0.1 vef mi naliehav othku, ktor si sm v nzve jednej :zo svojich
prc kbdie: dnes od Bo!ej C irkvi!1II7 Tto otzka je akoby
ot:izky, ktoru mono v srnsnosti aj takto: "M
v tomto sekula ri zovan o m svete modl itba d te nejaku ndej?"''18
sa d:'! nMoino sa cite v nacj dobe modlit? Nie je ro
pn.;av myil licnkovcj Nie je modlitba kultrnym atavizlllom".!"1W
Zd s:.I, e odpovede 11<1 fieto or:zky svisia o Bohu. Ak
dnes mnohl tL'OIJ,lovia priznV'Jj, e ijeme v dobe, ked' sa o Bohu
naozaj probl e matickou, muslm fc Teilhard odhalil tto
lIf O\'Cfa skr na pozad I interpretci i, teda i naej
.. o Bo h a a sveta ako o dvoch "speriacich" hviezdach v
mOliernho KL .... toto d ichotumickt videnie chl1:l eliminoval',
pokllSn sa u dvojakli tr.lIlsform:iciu: t nmsfonm\ciu C irkvi" aj
svetaM. Prv.\ z nich - Ci rkvi" u znela mod ernmu cudzo,
lebos:. st;11.. ktor.i zakollzcr\Ovala Boha iba doformlll a vyprahnut)\::h
pojmov teologickej metafyziky, a tak h o celkom umftvila v
tmnscenJe ntnolll svete. Druh - svetu" (m na mysli preclovktkm
Vl.-du) Boha Zi.) llo'VCl'lI b.l dokonca illU <xloprcla i to ..
na
A wk Tci lhardov<'l o &,hu a o lloVi.'tC, ale aj jazyk, ktor pouiva, je
celkom in. t eho jeho interpren\.cia Boha a bola Z41lofen
na dvoch spomlnanch hisk:n.:h a tu sa jasne :1 muselo
aj dt) textovch mcxllitieb. Krtu modliI by
(v zmysle slov:.l) tl... -da Teilhard ooohne Mcx:lli tb.1
nebola pre n\!hoor:\znoll, ale prirodzenou je ho videnia a ch pania.
Potreba vie ru v mod litbe bola celkom sa mozrej m;i. Modlitbu
pritom pcxir .. nehl' M" .hocak jl.'tlnotli v dercrmi ni zn lus, - nakorko
TEIUlARD DECHARDIN. P.: ..,m".. C:imbriJge(Ontario, Kan .. da): Priateli:.
Dobrej knihy, 1976.
1'11 CO dna; (li:cknVII od Bo!1 ci rkve: Zobc:cm.'ni II prohloubc:nl i myslu ktlk. In:
TElLHARD DE CHARDIN. P.: Ja! toSi'm." JJO .
... NANDRSKY, K.: CO otlovujcln, Teba osluviad Milan Rfula moolitba. 1n:
9, 1.702. Na toffito mie5te byllOm rAda uviedla, fc K. Nandr.\5J.:y"1 tiet
uobc:m Jic!om Tcllh:lnln de a ' aNin. il dielo tohto myslite!;1 an:lfywv,tf \\)
vian:r;..:h pr;\r.-.tW, 1I 1e v WvislO!it i J nakou pr-leou do powrnOlil1
:;iS\.' leny priel\:z !Nu!:"m il dielom de Chnrdin z roku 1990. NANDRAsKr.
K.: Pierre Tcilhard de Ch:lrdin 1955). In: 45. 1990, l'. (l. J . 702 717.
,.. NANDRSKY, K.: CO oslovuiem, Teba oslo.'iac! Milan Rfus modllll>:l. In.
55. 2000. 9, . 702.
[27
[29
130 I Zlatic..1 Pl:dienkov
modlitba neme ni beh udalosti, ale ich zapja do novCho
usporiadania cclku
WlOO
Vimnime si draz na usporiadanie ccllw. Z mhoo
hradiska t1plne opodstntnene za cikladn jeho osobnch textovch
cscjistick.yc.h modlitieb m61eme ich kozmick dimenziu.
Kozmick modlitba mc iba tam, kde je kozmicky ponlman
ndej, vicm i l:\skn, kde je Vtelen Slovo intcrpretov.m v kontextc celho
\\!limiru. Tr0 dimcnziu modlitby vid me u tohto priehradne.
Teilhard, oslovuj c Bo ha v modlitbe, prihov:'l ra sa k celmu svetu,
:lleoo nno lXl k, oolovujc Boha. Ne mohol by sa
lc Bohu (podock:lm, osobnmu Bo hu), ak by S!I tm nevyslovil
u n<..'Obral:nl ku svetu. Nemohol by svet, kcby v m:vidcll3oha
a nemodlil 5:1 k nemu. 5.1.m k tomu hO'JOr: milujeme "kn n<iObu,
a on sa mm vnucuje liku S\IL'{."lOl Preto jc pl nc priznanie,
ktor sa od tcjto odvij a: nVctkn moja ti thpl'ch, cel
zmysel mjho byt;;1 i do ivuta, Sl\ u\visl, mj lioh, od tejto
vl zie Tvojho sp!.ljenia s \l\:smrom." 202
Je v t;Ikcjto !xxlobc modlitby naoulj zmyslupln(t? Je to zmysluplm\
k Bohu, o Bohu a ku "'Y\!nJ :I o svctc! Zd .5<1, fc Tci lhurdov:\ modlitbu ma
naozaj cl kladnejl "lnam ako ccl nadobudnut poznanie. V jeho textoch
je Z:lznamenardn,l akoby tendencia osobil)\:h pn.'Chodov. Je to prechod od
dkladnej analzy ku reflexii a poznaniu II od nich k mcxlli tbe.
Ona jc nako niec tou naji nt imnejou a sksc nostnoll str.\nkou
sy'lUetiekho,1X(1a unM.:nlneho poronmlenia \IL'I..;. o tom aj nj<lcny
rukopis jeho Jit \n U na obrzku Krista s planci m snlco m.
101
V tejto z. ...vcnx."'ncj mojcj pmce dm Teilhan10vi jeho
vla.<itnmi slovami (M!ra ako dOO!raz, aby sme si mohli ro najviac
"V}Chutnnr"' "modlidXl'ol)clt cscjisticko;.:h rext:cw".
Moje dlhic spricvOOn k.omenn re alebo :malzy by toti! nanJali
hlbku, kr .. u, JXK!tidrosl' n ilpc..-cifikum Teilhardovho myslenia i j:uyb.
V tchto textoch uvdlme, e Teillian1 11.1 neobmd .. ku nzdedenmu"
Bohu formlll, ktor &1 postupne strCl, ale lc. ivmu Bohu
fej, hon sa tvorf, i tcj , ktor zanik: &Poui, Panc, usi lujem &1 Ulchytil'
v sebe, a Tebe \lCtko, \OQ svete vzrastie, i to, to
sa umenM, ba aj to, L'Clkom odumrie. Hra, dar mojej obeti, jedinej, na
ktorej Ti zlcfl.
WIQ4
Bolia hostia je pre Tei1harda cel svet. "Panc, prijmi
X TEI LHARD DE CHARDlN, P.: PiOdI W!mllll, l. 87.
ll)! TElLHARD DE CHARQtN, P.: PiOdI w:smllll, I.. 14L
2t' TEILHARD DE CHARDIN, P.: PIe5tI W5mm.,1.. 31.
UH li ta nie. In: TFJLHARD DE CHAROIN, P.: Ja! WHm, I.. 167.
zol! TF.lUiARD DE CHARDIN, P.: tomlru, I . 16.
132 I Zlatica Plaliienkov
Z mk. Tci lhard c ha rakrerizujcll\Qje
"micsro
w
"pot.Ubni c", ktorjc na Boie "",tanic".
Teologick otzka "Adnm, kde si?" je pl ne zod povedan.
Aksi kulmimid u t)\:hto mylienok v TcilhardO\l'fch slOYlkh,
ktormi vyjadruje scb;,odovzd:.mie II z.1sVlitenie sa wmu to kozmickmu
vtelenmu Kristovi: Jdi, odd:\V.lO\ sil Telu v celom jeho tolsahu, to
}t...">t svetu, ktor T..qau mocou a mojou vicrou sa smi I\,\dhcrnm a livm
mvinci m kotl om, kde vetko mizne, aby znOVlI oilo. - SO . 'tkllli sihuni,
ktore VyWlab \Q Illne T\Uj a ooriv.'l so "-.Jou,
so IM:ljimi rchofnmi lOiv.1zkami, so svojm ... Sl) svoji m
pn.."M.'(k..'cnm sa mu oddvam, aby som z l'Ieho il II s nim aj mrel "ll)
Vzapd Tei lham oznamuje Bohu: "Odkryl si mi hlavn p061anie
sa "Ybr.mou \lCtkho ... vojho bytia v pln(llo;(i Tvojho vtelenho
SlwJ ... "l14 Toto odhalenie korunuje prosbou: "Panc, daj, aby mi T\oQje
zustpenic do kozmickl.:h neholo len mile a dmho pn.-chUVi\v.m
:lko ovocic flIozu(jckej .1pckuh\cie, ale aby sa mi stil lo naozaj sklltocnou
Pri tomnOlil'oU."m Tato llofia je tt.'lb vidy viac
ako IllL::C pckul,kic o nej. Preto prosi aj o dar viery: daj, ;Iby som
vcril!"JIfi Podobne sa k Hohu obmda s touto proshou na inom mieste
,.A Ty s. ... m, Ty, krorho lt\sbv ma tvori zo vetkch sil :l vetkch
n:\ h(Xi %Cme, dopmj mi , aby som urobil pokus o brestu, ktorho
pln:\ &1 mi zjavi iba v pri tom nosti, a porom v aj veril, veril
vrllcne, veri l A v tom istom momente Ul s ily tejto viery
"Vd'aka Tebe toro a t:lm viem Sll u pln IX\'IIlbivej
sily. Willi vyjadnlje lIcm, tll1by: "Bok mj , pad:\m na
tvr pred Tvojm\ v kozme ... Po Tebe tim n Tel"l ocHkvam
POJ vctkcho, s sa dndnho stretnem, vetkho, sa mi
dnes pr hod r a dnes vytvorim."2IY
T,\to tba po stremut! s Bohom pm;trcdnlctwm jc vyjl.ldrcn
aj v tbe ocakvania a je spoje n s tbou objavov.mia, spozn:\vania,
ktor neodderuje I30ha II svet. Je to manifcstda jednoty viery a myslenia,
tby a Boha a v jednotc, a nic v ich izolov.mosti ako
sa mch osebe. Vidime tu uoci t paralelu s tOll podobou novodobho
lJl TEILHARD DECHARDlN, P., t.emln<,I..J I-J2.
TEIUfARO DE CHARDIN, P.: wsmm., l. liO.
11I TEILHARD DECHARDIN, P.: PiomWSlnln<,l.. 23-24.
l" TElLHARD DE CHARDIN, P., PieKol w;smS ..... I.. 24.
ul TElLHARD DE CHARDIN, P.: &tdu! pmsl'n:l:/.Mo, I. 59.
WTEtLHARD DECHARDIN, P.,
lit TElutARO DE CHARDtN. P.: PWCr\ W':JTIIm., t. 25.
Cesta ls ky k svetu, a Bohu 131
ttO tot.i. lnu Hostiu, ktor 11 stwrcnstvo, Tebou pri na ... " IM
Svet je oltrom, nn ktorom obetuje prcu a utrpenie rk
a ducha. S dycrou vyzn:'.v.l: . P:.me, kcd'!c UIS nemm ani chlieb, ani vi no,
ani oltr, i k<..-d' li! nie som v lesoch na b rehoch Aisne, ale v
zijskch stepiach, povzncsicm SOI nad symboly al k 83. mmu majesttu
:l ohctuje lll 11, ja Tvoj pr-ku a sfcnie sveta na o ln\ ri celej
zemc."lC/tI Pri tomto obctov:mi "Imlichom a p.1tnoll s mi hlbiny duk
nairoko otvorenej vetkm si Mm, Se1 v tejto chvli vznes 10 vcdcch
strn zcmC),,'llle a sst ro.li:l k Duchu"1tl1.
Teilhard ova modli tba nieje ani malichernm prianim, aleje vyjadren Im
nL-vyhnlltllosti mkej viery, krllr.'l je zdrojom tepla, vzdorujcim
v.\Ilutiu chladu. nKeby som nemnhol fc Tvoja
oivuje, spm!lI j!.: a ut/uicv.1 aj t e n!.:rgi, ktor ma
prenibj(l. :Ilcbo sa ma letmo dotkajli, by som neskrehol do piku
... vuj hu bytia .1 newmrel lXl
V ll\ lXllitbe Tcilhnrd kladie Hohu ot:\zky. A Boh mu odpovcd:\,
preroe vzl"lrl mll Teilh:lrd da kuj e: nBo!:!, Ti, e si t isccrmi
sJXlsobmi pohrad, al si ma priviedol k (xl kryt iu
nL'Smiernej prostoty Vl.'C I!wl1)J Pretu t id ako svoje cv:.mjel ium a poslanie
(poslanie svet li l\ohom a "prostotu \IL-d") Uv:\JZ:I poTrebu
.. ... Krista do vnltm ... a poh,lOskch skutocnoliti".l1\l
Takmer vo I:CXmch je e 5: 1 poklad skr za hl .. atcfa
vtelenho nd Sv.ithu DUl:ha: "Nech in ... 'VOj ho
JXVllania ZVC8tUj(t ndhenJ Tvujho Ducha! Ja vak, ovldany
po ... lani m v.lziaci m v najvntornejIeh mojej pri rodzenosti,
elK'Cm,lxl me m iba o pn . .'dlcnl Tvoj ho Bytia,
vtelenho v hmote. Nikdy nebudem mocI' k. ... in, ako t:ljomstvn Tvojho
Tela, , Dua, ia ri aca vo vctkom, oo mis obklopujc!"m
T:to univerz.\In a pritom nosI' Kristu vo svete ho utvrdzuje v potrebe
na ich jednotu a jej ZVl."'StoV:.ltd om: .Ja S,111l , Panc, by som
dKeI svojim vermi skromnm dielom apotolom a - ak to mk smie m
- c.:v:mjdis tolll tvoj ho Krista vo vesmre."112
11:' TEIUiARO DE CHAROlN, r.: PII'K'tl i. 16.
! ..... TEILHARD DE CHAR[)IN, 1'. : 15.
Tf:lLHARD DE CHARDIN, 1'.: n.,mfm, l . 15.
:. .... TEIUiARO DE CHARI)IN, P. : Piac!ll<$mlnl, l. 21 - 22.
!.. ... TEILHARD DE CHARIJlN, 1'.: l . 22.
ll,' Knb. In: TEILHARO DE CHARDIN, P.; alld tlI.'. 130.
III TEILHARD DE CHARDIN, P.: resmfnl. 5. Jl.
/ll Kn&. In: TEILHARD DE CHARDIN, P.: CNd tft. s. 130.
mI'.
UN1VEUITN;' l(.'III1.'CA.L
ul. 1J. nOY. I. Oil U pRJ:f,Q'
Cesta lsky k svetu, a Bohu
osvietenstV'd., ku ktorej 8..1 evanjclidc teolg Heinz lahmtv prci O o.sviclL'fll
nboterurWTn prizm\v.., so sympntinmi, pretoe podra neho vtedy .. boli Boh
a ... vet cite po .... polu " v sl"de s tm viera II mYlilenie ili a rozvfjali sa
Vtedy by som bol md fiI" UO - dodva autor. H. lahmt, s. hhL .. iac
s Hq,>elovm vrokom: "Bez SVCtl nic je Boh Bohom", tento vrok
tvmen/m: "a bez Boha nezostw svctom".J1l
Teilh,ml vak :,kobydvno pTL-d Za hrntom ani nemusel tieto dva vroky
lebo v jeho boli vidy v j<..'(lnotc. Pojem jednoty II Teilhard a
- ako doure viemc - hovori o jednote Boh:l
a svem, m na mysli celok, ktor jcvntornc diferencovan. Tlito konccJXiu
meme u\rOVCll n:lzvaf holist ickou a je opodstatnen sa e
te nto holizmus musi aj z jeho kozmic kej
modlitLy. Vyplva to z jeho chp:lIlia dynamiCkho bytia, jeho aktlvndltJ
ako I . procesu, ktor jc vlastne jednQriacul1
sn.urird skou Boha, Preto Boh a nikdy neboli navz:1jom
od seha oddelen i, ale ani rurnln. Preto modli tba k Bohu je modlitbou
L'Clho SVCf;.I, modli thou, ktorou tentu ... vet pu.v.ku;C, fchn, ale un:M'rl
Bohu kladic svet ako obetu. Ako obetu po:.v.l tn, lebo obetuje Bohu, oo
je Boie. A tak jeho " Hymnus na hmo t u"lll a ko ist d ruh modlit by je
z tohto hradiska pl ne podwpird n. Pochnva hmotu, ktor zralIje
i oet ruje, ktor;\ vzdoruje, aj 5:1 poddvH, ktom bra i stavia, sptava
i oslohot.lzuje, ktora je mi azgou naich d ll i, rukou Boou , Telom
Kristovm. Pre to jej m&:: !chua t', ju ti zrOVCll .
Mono jc to predovetknl Tcilhardova Kotmidut omJa, ktor jc
jeho de nnou om'KlU nad .,vetom, v ktorej vzdva hold tejr
dynamickej cel ku. Tento celok jc
d ifcrcncov:.mou jed notou 130h:l a sveta. S tu vak aj zjnvn odbzy na
ponmanie Boej i manentnO/i ri a rmnscendentnosti zrovel\' ktorm d:hr.l
naplno Bnblwm tmlStredl. V)'I.:hurnajme si z tejto pr-ke na.slcdujllce
dt:'lty: "Buske n:s oulich:l, pren ik a formuje prostrednktvol11
vetkch stvorcn i bcz vnimky. Predstavovali sme si ho ako
a neprIstupn, a tijeme ponorenl do jeho vrstiev. Svet

1995, .. 4JJ.
ilI ZAHRNT, H.: O o&vlccnl n. ...bo!enKVIm. In: TeuiocIt 20. : Ant%git-, I. 4JJ.
ll! 11:1 hmotu- .ic tcxnl Ducho"nd lila IImOI, (v om ....mom 1'I(,d
na hmotu"). Tento !oa ic publi kovan, 113 konci -sk. 'Ju:, prek!:..!u
knihy lHLHARD DE CHARDIN, P.: Vmnrr a !idstw. Pr..ha : y.,.ichm,I, Im.
1'1 I H)
I Jl
134 ! Zlatica Pla!iicnkov
5.1 tcd.1 ako bosk prostredie a "Boh sa n:Hmu
odkrva vade ako len preto, lebo on je !1CX!om,
v ktorom sa zbiehaj v!ictky skutOl!nosti" 2H. Tmto bodom jc
Krisn ls.
m
"Vcsmfr dostvJ Jeiovu podobu, ale ak mjomsoo!
sa JeB ukriovan ... "121>
Azd>l ru TCilhard nazn:lje to, na zn.imc pouknzujc u cv.lnjelista Marek
(Mk 6,5; 6,6). ako na e Jdi>: je bez viery rudi oc-zmocn? Nakoniec
sa jeho nc moh'llost prejavi v jeho ukrifova n, alc tm - nko podotka
H. Z1hrnt - S<l Boieho zjaV\!nia vo st.\VJ zrozumirdnoll.
m
Boh je tam, kde ho rudi" nevidia, kde ho t:.lIn, kde si
mysli;l, fc ani ncmfc Akoby preto TcilhanJ vidl a hfada Boha
naurtj t:.lIll, kdc ho in m.vidia a akbo to robi a i1Jl l niektor!.
ho Il:l dne hmoty, v hlbilllk h Yiictkcho. Bo h je pritomn v pro-
f:nnom, mm, kde ho nikto ;mi netu!! TcilhanJ akoby tU aj
fu ds kej sksenosti Bnh a a zd:\ sa, fc aj prohlm
sprosrredkov,mia tej to sksenosti. Tam, kde pol:Om jedni ")'kladajll tto
skscnONt' ako l3o!ie oslovcnie, pre inch je to hIlH:.\Zia. V'{myscl. Obj:wuje
Sl pmolm tejto a potrehy jej istoty.
Teilhard si zrejme lIVCdOlllOV,ll poiadnvky moderncho s\o\!tu., pofi:ldavky
vzfa hujllcc 1\;1 na Boha, Ixl ktorho aj modernwcf 1X. ... lkva to,
a sa tllk doadovali uf filr izeji a %4\konnld. Z'\zraky! Z:\zraky,
kror hy vyvr;\rili tto Bok; by S:l stala
Tdlh:ll\! nepoaduje takto z:\ zraky. Je vzdialen od tukchro
pufiadaviek. Okrem toho vie, e ani z..i.zmky by
Dsled ok :l mbivalentnosri skscnosti je vak jasn. Mohli by
sme ho do onzky: Kde Boha vo M tu vbec
nejak micsto? tohto miCS("J v
poh fadoc h na Boha nejes tvllje. Mfe iba psychologicky
nespochyhnirefn fc sa nad\:\dta vade a vo vetkom. Toto
vietko nic je s Bohom rorofn. T:.\to Boia vadepritomn osI' je S(JlSne
vyjadrenim toho, fc vetko je v Bohu. Je - ako hCM>r Tcil hani - v kadej
hun ke, v kadom vo YCtkej pokorenej i nepokorenej hmorc, lebo
aj ona je v "om, hoci s ni m nic je totofn. Paul Tillich opisuje silie
lH TEILHARD DE CHAROIN. P. : Book.! f1'IVlm.<dit,l. 101. (1927, De T. IV. I. 136.)
In Jdi! KrlstUJ ic ol poolllUl oY v IffiYIIle hiMor\cktho ohnisku. Tuto hl8torkIr. dhneruiu
KriitJI. TeilharJ dopIfIa o unilll;!n:\ln\1 dinlenziu, "'Ii:KIrenllunmickm ohnlikom
ICriiromOmqou.
IM TEILHARD DE CHARDIN, P.: l'tJmln., I . 141; In: TEIU'lARD DE
CHARDIN, P.: awt tlr, I. 121.
ID ZAHRNT, H.: O OIYkcnl nboknstvlm. In; lO.ltOItlf: Anto!oaW. 5. 436.
136 I
zveru
Moje "sl1ptnlt::M:t n:1 cesre s Tcilhardom a Z:l Teilhardom sa na tumto
mieste Videli sme, e Pierre Teilhard de Chardin po J:11
drmy vvoja vesmru. Dodaj me, fc r...\to dr:1Il1;1 je aj dr.mou rellomnu
a modcrnl1(l sveta, ale tid krcsl'll nlitva. Na pozadl
dr.lmy vak Mofno je to jcJlla z m<\ la ciest, knm:: niekam \o\..Jl1po
PokOs il a som sa mojimi ocami a priblil' z toho,
v tejtovdkt.; epopeji vesm ru uvidel Tcilhard. Jeho prbeh, kror
tejto vesmrnej epopeje, je mono rre Illnuht:h pmvokllj(J. :lle na turn
llf nezmenm. C itliV'{ sa s tm vyrovn:i lia m a tak sa k osobe
a dielu Tcilhan la vrti, :'llebo nt.vr.\ri. Ak So1 mi poJarilo hoci (IZke
:1 ale tie spr.\vne chndnky, ktor do\\."d na k Tcilhar.Jovi,
nepokbd:im !ovoju snahu %41
Te ill mrd ov.l - a SIX'\sob, ak.m !il- vidy srp<ll;l nahor i dopn.-du.
Teilhard chcd vfJy .. v%kll", .-1,.,. napriek v!ktkm jednodivostiam
(ivcrkm bolesmm udalostiam) mohol vystpil' a O tU .'k1 nel lstle
poktl;ll.
Aj ked' 5:1 routo rozprnvou moje "spreVl.idtllnie" ivotom a dielom
Tcilhardil de Chl rdin moja ll..';ohn ..:esta s Tcilhanlolll a za
Teilh:m.l oJll :s:.1 NO'oIl! nO\o'l! .. domranic" je loha, ktor
srjlc viJ lm ml obzore. Ak ju l.:lZrie aj potl."Cnic bude na mojej
str:mc, lebo trochu f: lhie,
K tmto\\.>t\m mcm u ibu p(Jik.,Jnll pozn:mkll. Thto puhlik:kia
o Tci lhardovi de Ch;mlin, tak ako mnoh in,!!1 iba oblas[i
okruh(N, rcffilltiZOlr'.m.,:,.:h ot".\zok i kona.'JlO.1lnych ri ekni. ktor
dido tohto mimoriadneho ponka. Nic v!ietl) mcme bez
vhnld II lllltomatidcy. Som vak fc to, je z Teilhan:ICI\I)dt
n. .flcxil najpcxl'ilatnt.-j!lie .1 najfimtnejic, ro naozaj prclije :l bude .. &llej.
Tm So1 naplni jeho snaha, aj doceni jeho individulny prnn..
t ..... PoTOY. PQRuBCAN. J.: &.:mj.eIiMm, ll"""k, umnfr. Trnava: Dobro Ir. nih3, 1993, l. II.
IJ! rul nesmlo::rne roz:siah\y R.og&cr pmc o Tci!hnrdovi , ktor smev tejru publiUdl
nemohli plne dtoYat. v 100mame poullrej IIter,ltury lwedlcme nicluor,\:h autorov
zn:\m"l'l=h p .....c, Aby mal 1l1ofl105tu I nimi v prlp!ldc potreby Jid
a roUlC Nboly.
Cesta lsky k svefll, a Bohu \
tT'J.osccndov..lt Boha teizmu, silie k "Bohu nad Bohom", doclava,
fe tento "Boh n ad Bohom Teizmu je prtomnostne ukryry v
stretnuti Boha a
Tcilharuova modlitba akoby bola pr.\ve tOll podobou modli tby, ktor
pozdvihuje Boha nad Bohil teizmu. Tu vidm paralelu medzi
Teilhardoll\ a Til lk:: hom. odvahy k bytiu, o ktorej hovori Till ich
a ktor jc II ne ho ")'jadrcn v potrebe transccndencie Boha teizmu, je
II Tcilharda vyjadren kozmickou modlitbou.
AkOlle je Teda tto mod lit ba u Tci lhan:la! Je pozie,
v ktorej oslovuje rl je oslovuvan. Je proscbnoll i Je
ro...UlI viery, n;klcjc i I:\sky. Dolln by sa !e jeho modlitba znie ilko
jedno vyznanie sksenosti lsky k jdi;'\uvi Kristovi: ,Jem, milujem
pre ten dav. .'kl v Tebe skr\r.l ;1 km..y d ljcm so ost:.ltnmi
1\;1, ... h .. "(f 1\;1 k Tebe priviniem. Mi lujem
pre tmnscendel1t1l a IleprllSnll z:\merov, ktor:. J(x\:iva
Tvuj mu sladkmu n ezllleni tc:fncho detcr minizmu ...
Milujem aku ri{.dlu, ako u ofivlljcc Prostred ie, Hko Ko n iec
a aj pri rodzenho :'1 jeho dotv.\ r.1niCl."ll'I
A azda najvia, pt'lsohivosti je v nezii;tnosri tejtu modlitby. Tci lhardova
osohm\ Illlllllirl.la jc nux llitlXlll nUlllHtbou nad
jednoducho V'{r.lzom jl.-dnufy s\-\:ta a Bo ha w kozmk::kcj modlitby
prejavu kozlllit.:ky ponlmallej viery i l:isky. Modli tb.l, vie ra i l:\ska s
vlastne Tm 501 )XJlVrdzuje aj hlbok mylienka o modlitbe
ako p .... ,,1ll sk.urku viery, ale pamdoxne (l tum, fc necxisuJjc delenie
na vieru a skutky. Tu s iba skutky viery na z:.\ klade ...
V moJlithc TeilharJ Boha. odpovt.-d mu, alc aj vypovcda
o Buiul, (l il (l )'V'lljcj l:.skc k n im. Modli sa s nCllYCrircnou
aj kt.-d' sa nach:dl.:1 v situ:ki:kh. Jehu mtx'llirby s(l nik Hj ist
reflt!Xic sksenosti , :I () tie by n:\m malo aj v Tento
odkat je pn."ll nami, treba si n:\jsf len t(l .svoju" optiku.
m. nWCH, P.: l31h nad Bohem a odvaha Ir. bytI. In: ot l"
lit TElLHARD DE CHARDIN. P.: PitMTi tA!STl\I"U, I. 68.
Druh
135
140 I Jref Kulisz 5J
to te Tcilhard nazvaloorbu novej kristolt:ie nC'M)U Niceou.
V JC-od no m. SYOJom liste napsal: .. Zd sa mi, te po p'ltnstich
vellc aria nizmu, s jedinm rozd ielom, fc dnes nejde
o v lone Najsviitcjcj Trojice, alc o to, ako
S\-\!tom, ktor Sl zrazu St:.Er f.lOtastidy vcfk, nad herne
a VHIC nd pravdepodobne .poly hlml;) in. (. n. mysliacich
planct - azda miliny). WZl4
. 5:.1 tcmz prcanalyznv<lt jednotliv etapy vzniku tejto novej
knsrolg'le.
4.1.1. Realizmus vtelenia
V mdonalizmus popieral hisrorickosr' Krist:l, ked'
koilI prijmala jedinc Krista vierY :l mod ernilInus videl
v Icn. ktor v naj vykj micrc p rd/val "n:ibofensk
,>?hlll.JU\ ' e k krcsf.mstva p'ltr! vicr.! v bofstvo
Napisni, e .. kresf.lOsr\Q je nik S\'njcj dcAnfcic,
ako ',IJ podra S\-\1JCJ podsrnry n:iboenstvom vrclenia"'1\(>, prusrn:dnk:rvom
ktoreho v oso':'c Jdia z Nazareta osobne vstupuje do dejln , ..veta
a TCIl hOlrd SI U\-\:dOlll OV'..I I, e popierojc j!..ii:.l Krista
je do oblasti ideull'lJ.{ie alelx) AlozoAe:
a tym Je jX>ZLxlvcn ilvujej vlastnej sily a fivotnosti. lH
Teilhard, tlznvaj(lI': hodno[U u j d iovi Kristovi
skma.nia,. l ... l dokom .. ' 1 Krista nn inej nwiJlc:
.Iko to robda apolq,'Cuka Jeho doby.
Apulog'ctib prelolllu 19. il 20. naz\';lIl:'1 historidsrickou
pokl.adala lOl historick dokllnwl1t, ktor ukazllje pmV\liv tv:'!;
a 19. niel enfe spochybt'lovalo
L",:tnJehl, ale l:.IVlL.J lo aj nov eh:'tpanie dejin, v ktoro m nebolo miestn pre
hlJ mnstvo Boh!Xloveka v
) videl Ilko
praxu Cirkvi ako lM!rcnie vtcleni:I, ktor ml relne,
lustorlcke 11\1I ... "i{O \/o vvojovom dozricv.m sveta i ..... It' )
l" Cit. podra: LUBAC, H. d", la du &ft Tdlhmd tk owrrdin.
;: 1936. De T. VI, ... I!J. Porov. 19+4, De T. X, .. I!!O, 186- 187.
JI7 193ij. De T. V, .. ;9.lbrov. 1916, EG, l. 396; 1936, De T. VI, . 112.
1. 1927, CC T. IV, .. 1-40. Porov. 1939, ce T. X, I.. 158, 187.
DULLES. Q."IIMf i 1971 .. 2;- 26
1M 1919, UP, .. 384; 1919, Um, . 116,413; 1923: LV, .. '31; 1927, De T. IV,,, 118-120 122.
1929, CeT.XI, .. 33-31, 37; 1931, CkT. Vl, .. 54-55; 1932, <Je T.XI, .. 60: i933,
4. Kozmick rozmery vtelenia
4.1. Vtelenie a jeho perspektvy
Z .. spomienkou. V liste z 19. jna 1926 Pierre Tcilhard de
C hardin .. v skupine
mm sympatkk profcsor z jasnm a jed nuduchm
sp;obom prcdnicsol rcfcr:\r O tUJn, ako SOI prebdza myslcnic vo Mer:lcej
l nii. Ja som nad pricpast'ou \\.dct:k SYCt, v ktorom
St .. n:lch; dZ:11ll :I ktorho jazyk puzn:\m, od svct:II:\. .. a rl mskcho,
jazyk jl' mi takisto zm\ my. Pn prvul11 .oku pri mylienke, fc realita,
o ktorej hovori tedl,:ia, mue :l m: byt' r:lk: rc{l lml ako svet, o ktorom
huvor! VCJ;l, vidllll, fc som SChOPIl jazykom vedy to, o
hovuri ktorcj jazyk jc prc mnohch DosJX:l som
k z;veru, e KrL .... nJs, lIice! !UUIe, nic je cuJzl zujmom proresorn Parkera a fc
m:.I:'. pomoc, aby prclid od wojej pozitivistickcj 1">)'l: ho Ib>i.e k m.,...
tiekej perspektive. Toro !X)znanie ma post:.lVilo n:1 nohy."lU
Nuv:', vizia Sve!':.l, krut rodil:1 na prelome 19. a 20. a krcs-
f:mstv(l hermeticky uzavrete vo svojOJll m:ilo j:lZyku
teolgie, to s dvc z:i khl dn celej TcilharuO'lJCj fVOrivcj
T(lro jeh o mfemc ll ko pokus vyj ad ri f tajomstvo
jazykom nxiiaccho sa Je v nej skryt hlbok tba
tlnM.:rz: lny rozmer aj vMa pravdu, fc jedine ono me
odpovedali na 20. storOC: ia.
Trc\l:.' JXlznaJncn:lf, fc Tcilh:lrduv:.l pokusom vyrmrif neMI
kristolgiu - d L'>Cipli nu t:ljolllsrvo Kri sta,
Teil haru poznal dokonale kristolgiu svojej doby. VL-dcl, ie jej pozornn'ir'
sa na vskum II "p'\'YChnlgieM Krista. jeho
mienky, !':.ljOJllstvo Kristrl vyjadren pomocou filozofickch pojmoy pri
kontakte s realito u, s novou vlziou svct;! ncm:llo jeho
sbsnikom. Preto bol II ]X>trebc Ilovej teolgic, ktor by
ukaza la Jll Lxlzi Kristom n jeho uni\\:n;lIny, kozmick rozmer,
o hO\Uri l uf sv(it Pavol.
Tto potrebu vyj;tdri1 Teilhal\l jednou \lCl'OlI: "Skr neskr budemc
nov Niccll, ktorc\ ukMe pr.lvdivo kozmick tvr vtclenin."w
ll! 19M, LV, 5. 91-92.
lU 1955, Unr, $. 419.
Kozmick rozmery vtel enia I
Dnes, ked' celkom bcfne prijimame vrazy /w.unos., /wvnic/cj, najlStejie
mme na zreteli vzdialen prc.<itOry, do k.torYch pomaly, aj ked' nie
bez istch obav, vstupuje. V /wsJnos znamen slad, harmnia,
poriadok. Adjckt!vum kounic/c; u.oda usporiadan, harmonick. Ak
cel !lvet slovom kozmos, urobil tak zrejme preto, lebo
videl v slad" poriadok. tiel, lc ked' plCOlC (1 kozmickom
charaktere vtelcnia, slovo /umni.:kj ch pcme nic v statickch
(usporiadan, lIst'.\lcn \IO z:\konoch), ale dynamkky. Vtelenic sa
ru jav! ako lIspomJ uj(l ca kategria, ktor stvoriteTsk proces
od jeho po pln
TcilharJovsk zmysel vr.lnl km:midc.j vo vzfuhu k tajomstvu vtelenia
podlOpime d tc pomocou prlkladu rC:lliz:\cic projektu nejakej
konkrtnej buJovy. Skr, nd SI takto projekt zn:alizuje, naj prv vznikne
v mysli an;hirekta, krorY ho vo svojej Ml rivcj pn..-dst'.lVC vnlllla ako
celok. Tto nsobitn;\ projekchi je JXJtom mzloten na jcdnotl iv, navz<jom
ver mi ,hku svisi:u..'C detllily v dokumentci i, ktor sa srane zkladom
vykonania pr.ke, DokulIlenr.dll celku m:\. svoj u vntorn truktru,
kror od slx)sob rcaliZ<icic projclc.tu.
Prcmyslcn a rozpr:ICJ.N.m Ldok jc rozlofcn na ti.slL'C jednotlivch prvkov,
dctaikw, krore - usmernen a usporiadan ly\) vn(ltornej tmktre
- sil v rca\iz:icii v!Ziou celku. Vnl man n chcen celok d:iva
a zmysel detail o m, ktor ho spol uutvraj. si mono ic
lIV1..'tIen priklaJ je dukonnlm vysvctlenlm problmu v tit ule
tejto kapitoly.
Tcilharda S\\!t nebol stvnrcn v j ....dnej chvi li , mz navfdy nemenne
ust.itcn'v\.\ svoj ich Z:ikonoch.Jcho ch;ip;.mi c S\I\!t:.l vysvctruje termin too/uda,
ktor fc realita, v ktorej flje me, sn llI..'objavila nahlc, ale lxlla fi aj
je prot:esom dlhho II p()ITla lho dozrievania.
HO
Pre tohto
teolga cvoldil cte navyc: je vyjadrenlm
sf\lurirdskho BofidlO psobenia v a pri estore.
241
Podfa neho,
dokonalejlm poznv:mfm dcjln svem a dejn rudstvJ. ti ich rozborom vo
svetle &ficho zjavenia mcme fc spolu so stvorenia
.sol aj pecifick obsah, kror oMral prvotinystvorcnia do budlcnU'iti.
T.IX, . 1;0-1;5; .. I40-I;I; 1936.0eT. VI, . Il2-I13: 1936.OeT.IX.
s. 163-164; 1937,OcT. VI, .. L92; 191-;,OcT.X. . 180- 187, 195-2()(}, 19; 6.C'T. VII,
1.154-158; 1948,OCT.XI, .. 201--206; 19i8, OeT.V, . 29+. 19;8, L1nt, f. 2lO; 1950,
CC T. X. 8. 236, 211-2;); 1953, CeT. X", 267-272; 1955, Uni, . ; 12. KUI IS7.
J.: Teilh:.rduwskie pokcie Wddcnbl. In: CoII. ThtoL,;9, 1979. (;11"':, m .. 51-64.
.!iC PIVETEAU, J. : LtPborTfiIM1'IltltOum1in5atorml. P.l.ri3, 1964, . 11- 18.
lil 191-2, CkT. III, l. 323-324.
139
141
142 l Jzcf Kulis: SJ
Tvorenim SYCt:! Boh tajomstvo skryt od Bolo
to mjoms1VO JetiA;} Kri!o1':.l. od teda vfdy, Boh videl!M.'t v Jcfiovi
Kristovi.
w
bol nielcn ale aj - ako to n;lpls.11 svt
1':.\\\)1- "Hlavou (poroY. Ef 1,10; Kol l , 15,IB). Pociatok
slVOreni fl sa teda sc11 procesu, v kforom sa v konkrtnej
z;\vislcj existencii mjomst\lO Jefi /!:I Krisra, ukryt
v & hu od - milovan Celok.
Tcilharda, <"--i iny svcro i Jejiny pred Krisrom boli prlpmmu
Zeme a na zjavenie tajomstva vtdcni". Dlh; dolxl prlpravy bola
nuplnen Krist:1 - Tcilhard chtiIXl1 doslovne formulcie
sv. Pavb , ktor tvrdi l, fc "vilctko je stvnrm skrze neho (Krist""J);1 pre neho"
(Kol 1,16). Ak je [o prnvd:l, porom \/o stvoren nielen in
m(li nc inlt.'ntiollu, ale aj in OTli uc II(ll"r(IC, ako Icbo omnia iII
oo l:ollclird sUn/.
m
Tajomstvo ukryt v Bohu od - vtelen 1'lIava
vilctkdw stvorenb - sa v aby sa z:1VHilo vteleni e
ako privilegovan ok;unih Boieho pl<i nu Proces IlNkutlxT'tuj d
S:l v je pre Teil ha rda dejinami sp:\sy, v hotd, - NPolu s )lTl'-ckymi
otl.::uni - vidi Il.!Stll mcnt pripmvy vtclenia.
l 44
Jd i Kristu:ol v mj omstve Boej precxistencie pcrs l>c kt lvou /tvoj ho
pol"ati:! spsobil, Ic proces sl\Illrenia hol real iz:kiou tajomstva
ukrytho v Bohu od h or
narode nie, neboli pozhaven jeho prItomnost i: boli preniknut jeho
vplyvom. OtT:lS jeho ti .. dal J o pohybu kozmick hmotu a
smer prvch prdov v hiosfre. Priprava jeho na mdc nia urchlila n:Jzvoj
a ticf ubjavenie a rozvoj myslenia na Zemi. Nemal i by sme sa
naivne poho!'Ov.\! nad tm, e McsiM dal na sd);1 tak dlho.
bolo - to anonymn pn.urnho cel sr..ocia
sa vrstviac .. kr.'ts:\ Egypra, nepokoja pl ne brnel .. , starostlivo
dcstilov:me esencie mystik VYchodu, aj najsubtiInejiu Grkuv _,
aby na konri Jesseho, na kon;iri mohol rozkvitnM kvet.
Vetky ti eto prlpmvy v kozmickom ;1 biologickom rozmere boli nevy-
hnutne, aby sa Kristlls mohol zjuvil' medzi Cel tto pnkll sa vak
prebudeniu aktivnych tvorivch sl due, tej
lU DURRWELL, F. x.: w16unft:tion Pu ls, 1967, . 155-J56.
1924, 89. Td lhaN poufiv.l
H4 1921, oc T, IX, s, 89-90.
144 I )zcf Kulisz SJ
dsledku z.n.'lk, znamenie definitvnej moci Krista nad SVL"'tom. Pr:lvc preto,
e Kristus sa nalrepil. do matrie, je spojen s rozvojum ducha.
Je tHk hlhoko ponoren do sveta, fc ho nemotno od neho
a pritom z,'l kl:ldy kadho byti; . Celkom isto nejestvuje
nijak prvok. vesmru, ktorho kore ne by nesiahali af do tej najhlbej
min ulOMi. Mame vak omnoho viac dvodov ptiplsa( tllto mj omn
!Jn.'cxistendll Kristovi. Nielen in ordinc intentionis, '1 1e :.j il\ unlinc Illlturae
omnia in c(lIlditct
Hufie Slovn, existujce v t:lj omstvc noha vo ku svojmu
sn v okamihu s\vorcnia stalo centrom, ku ktormu sa
cel SMlritcfsky proccs. Boh 'ou smjom videl
- Vtelen Slo\lo - ako vsledn plod dlhho procesu.
Tci lhanl de CharJin ho nazva t'ljo11lnm "Celkom" - C'C'st d'abonl le
Tour1
u
, ktor jc spojen a podmienen vnll tornou


V statickom chpnn bol :>o"VCt vniman ako kongl omert sLicien, ktor
vz:ljomne sp.1jab len Boia mylienka. V vlzii svet
javi, Oilpri ek lIl noi'itvu existenci, ako dozritv, ljca jednom,
zdvodlH: n;\ ptl\ludom sllcien, kror m svoj kuniec u od s:unhuzoKiatku.
A pr.\vc rentu koniec dv:.I zmysel celmu stvoreniu.
Boh, ktor chcel KrLo;; ta, nemohol oddelene
slnkn, zem, rastl iny, zvierat .... PodTa Tcilharda, nemohol tieto scna
odJclenc ;1 ich k ui jt.'Stvujll dll1. Vyt(Jfcn "Celok" SOI T<lzprcstiera
v v dozrievan! organickho a ivota (svet ruJI) u do
okamihu, sa zjavil Kristus. Kristus vstp;! do sveta nic Ilko nejak
dCKhltok, vpusten akoby ale ako
"Plod
w
dlhho stvurircfskho proCl .. 'SU, ktor v Jelovi Kristovi
svuju pr.1V jednorum.
TcilharJ, hovoriac o stvoritdskej lohe Jcfi:1 Krism, v ktorom a pre
ktorho zjt'CInocujce stvol\.'ni e, rorazi'lUje, fe Slovo - druha
Bofs kl\ Osobll - psobilo svojou fuds kou dte pred
h istorickm (dejinnm) vtclen(m. Toto psobeni e nazva praction
mynt!Tiease - rajomnm, nic rc:i. lnym p&;obcnlm. Bufie Slovo jestvujce
v pri rodzenosti vo ku svoj mu ptisobilo
I II 1924, c>e 1: IX, I. 88-M9.
JII 1924, c>e 1: IX, l. 84. Porov. 1919, U nt, .. 25.
m 1919, L1m ... 24-25; 1920.Oe 1: X,,. 42-43; 1921,C>e 1:111, . 36; 1924,0e1:lX, . 81.
ro""". DURRWEu.. F. x.: La Zuml:OII dt Jw .. ,stm: dN ltIlllf, . 155- 160.
1916, EG, .. 47-49; L924, ce T. IX, l. 89.
lIS 1916, EG, l . 48; 1919, U nI, . 24-25: 1924, o.e T. lX, l. 84, 107-108; 1933, ce T. X,
1,105-109.
Kozmick rozmery vteleni a l
due, ktor mala za lohu duu vesmru. Kristus sa zjavil v
Marie vtt.'Cly, ked' ut pozdvihol svct."w
Vctko, v dejinach existovalo, bolo nasmerovan ku Die(a(u
narodenmu z P:mny. Toro smerov.m ie bolo dozrieva nhn a prfpravou
procesu celho stvoreni;1 n;1 mjm1l.'1tvo vrelenhl .
Tcil hard napsal: .... ;Iby S:I Kristus mohol po prvkrt zjavil 0:1 Zemi,
bolo potrebn (s.1 mozrejme, nikro o tom nepochybuje), aby v slade so
Vl.'(lhccnm pnx:csom tvo!de bol rudsk typ u an'ltomicky
:I aby ho soci:\lnc chamkterizoval u ist rozvoja kolektvneho
Teilhnrda S:l leda spolu so stvoreni m zabI ad\\!nr,
rr1pr:1v:1 cclhostvorenia nu zjednol"cnic, prt..,<IO\Ii:crkm \f.'lk na defi nitivne
rudi s Bohom u vik:tk',\:h navz::\ jon\.bll
V dej innlJIll a Kristus prtomn
n{yzil:kyMl'lll. Na tto fyzkkll a zMovci\ dynamick prtomnost'
vyjml rcnhl P:lVla, s kturmi S; l Tcilh"n.! stotofflllje.
Sv. Pavul e umnla in iJoo t:OnsWII! (Kol 1,17), ipse t'st ct qui (/Sa'l1dit
sulIt'''' UIllTU. S ut iml>l.en!r omllia (Ef 4, lOV"! Jei KristL!s je Panom cele.
ho VCll l1lfru Ilie preto, e Imi Jal ani nic preto, e ho Ott'\: ako
P;na do swra zvonka, preto, e je Omt'ga,
sil ia dozrievania svcra. l'll) Tcilhard napl,,-'\ I:
" ... prv akt vtelenia, prv zjaveni e kri.1 je pohn'ttenie sa Boej j(.'(lnoty
do naj hlbej pricpa,"1i mnohoori. Vo vesmin: sa me to,
pochdZ:1 z neho. To, sn objavuje vo ",-'Ciach, pris! skrze hmotu,
S:\ z mnohcll'iti. Vstpenie Krism do !M.'ta nejakou
by bolo nemohol prc niknllt' do rbniv:.\
\-'(:smi ru, do krvneho ubehu inuu cestou ako tm, e 5.'\ najprv
spojil s hmotou, a nslt'CIneolm"lllzova l. llltl'gTitcllem Tmne Matrisnon minitie,
wscu;Tatlt.
Ktistovo uponffcnie v bt..'l:lehemskej a potom cte vJSil." v Gl<;C,
ktor prt. ' ,.khdzo.1 jeho verejn vystpenie medzi je nielen lekciou
pokory, al e jc to predovetkm prejav zkonov ",.cnzy a v
1924, o.: T.lX. I. H9- 90. (!\lrJkprcklad : w,br l.um. Wal"iZ<lw:l, . .lS- )6.)
1917, EG, s. l BI- ltl 4: 19Z). o.: T. X, I. 7M: 1935, Unt, , . 296- 297; 1936, Ck T. VI ,
J. 183: 1940, o.: T.I, I. JOl; 1950, ot: T. VII, a. 271.
I"'" 194t!, 0eT. XI, ' . 169.I\lrtlv. 192t,Oc 1: III , l. 192-19.1;1949, (kT. X, 5. 347; 195J,Oe
T. VI[ , 8. 40S: 19l.9, EG, l . 395.
Hl 1916, EG, 5. 48; 1920, CC T. X, ,, 26: 1933, oe T. X, i . 105- 106.
I" 1924, ot: T. IX," 82-94; 1933, De T. X, l. 105-109.
l .. 1924, ce T. IX, I . 82. Tu . uveden'" mnoh cit:'tlyJ 1i.m;:N1IV. Pavla.
ll<! 1924, oe T. !X. . 85-94: 19)), De T. X, l. 10S- I08: 1946, De T. IX, , . 239-240.
Kozmick rozmery vtelenia l
pr:ive tmro pr ipr.lVuj c v dsledku pln
zjednotenie s

Vplyv Sluva - Krista na sa rozvij aj (lCu reali tu je od
fyzickm psobenlm.
H1
Kristus prenikli zvn tlll loVOjOll pritomno ...
a mocou cel stvon.: nic a dVIl mu nielen smer, ale aj zmyscl.HII Vtelenie,
ako priplllV\!n okami h Ixisohenia, nemohlo "odizol0-
vanm lxx:Iom" vo stvorcnl, muse lo:-;a vzr.lhovafna cel evolllciu - smerom
aj dopredu. Tvoril(J "svorn ik", v ktorom stvorenie dos iahlo
defi nitvnu a vntorn jednotu.
HY
Teilharoo'Vsk realizmus vtelenia nie je OJ real izmu sv. TomMa.
OO .... xlyvrclenia, Ietor Tcii hard, s wakcelkom ako dvody,
hun: j."Xx!:iv:.tl sv. Torn.. Mativy vtelenia, kror uv:dml sv. TomaAkvinsky,
prijala teolgia nazvan v clejimich tomistickull Sv. Tomtl
poznamcn:Vl I, e mienky ktorl odvodnenie vtelenia,
nic Sll jednotn. Tvnl vak, e Jnoonuuionis IlIl ionem tteba v upore
o Sv.1tl: plsTIlo, h or nam zjavuje Boiu A \I Pisme e v Boej
ekonmii sp"Y, v ktorej ijeme, "dielo vteleni:! Boh ako liek na
hriech, tIXia, keby nebolo hrit..'Chu, nebolo by ani vtelenia
Mlfo1
.
Sv. tiet hOYllTi, e poriadok sp:\sy Boiu
vemohllcnosf. Jestvuje totit mofnosl'vrclenia bez hriechu, ale tito situcia
by mohla nast:.u' v inom porhldku spsy, ako je ten, kfor nam zjavuje
Sviit pis mo. ''''1
Uvaovanie .,v. (I deli \ItcIeni:! je skrz na..J.:.rz bi blick. Sv.1t pismo
toti hlM}ti o jedinom cieli vrclenia, ktorm je vykupcnie. SvJt Tom.H,
spr('snlljc, defi noval vtelenie ako 1t'11k.-dium Jlt'lXctti. U,' Tento pojem - v ch-
, .. 19111, EU, s. 339
1<1 1924. CIC T. IX, 3. M2-8i, H7.
,,< 1924. De 1: IX, 8. 88-94.
''''' 1920, De T. X . 21-26.
Th.111 q. 1. :1 3: .E., cnlmqunccx!lOi:, omneJebitum
.::re:alUTac, ntJhis non 1)1.8 UI\I nisi qll:llcnuI in Sacr-ol &"Tiprura n:tdunrur,
per (j1l:1I 11 uivin.1 voo1ll1lf:1$ Inl104cscil. Unde, cum Sacm Scrlplum ubique inc::a!Tl.1l1onb
ratio ex pCCGlto prim! hominil :\Uigm.'1ur, convenkmiu!i didtur inmrnationil opus
onlinarunun CMe oeo in remI!(!lulll l)I!L"Cl II, Im qUOO. l)tCCltO non od$tente, Ilctm.1(io
non fuliSL'f."
Porvv. BOUSSE.H.:uSmm:wJuMonck: T.I. PltlctduOttuI.Otamb.:ry, 1951. . 103-
146; MARTELET,G.: /'rob/nrv; a.;:tlld.slkd!Tisf . Paris, 1965,1.35-80.
AI S. Th. III q. I. a 3: "Qlulmllil potentb Del ad hoc non limitttur: poruluc:fenlrn. ctial11
pea;ato IlOIl C'lIb(cnte, 0I:U5 tl'lClnUlri."

143
145
146 I J6zef Kulis: SJ
pani sv. Tom ..\3. - nic je teda "centrom" zjednocovacieho procesu stwrenia,
:Iko lO tvrdi Tei lhard, ale jc prlsnc spojen s Boflm plnom spsy.IM
Tcilhan:l Je Ch;miin svujou vziou stvorenia - dozrk.'Vajuccj pierrn) -
akoby pokraooval v mysleni niektorch stT\!Jo ....ckch tcolj.l{N. V 7.
sv. Maxim fc Boh pnxivldal vtelenie II rozhodol o
nez:\visle od rudskcho hril:chu. Cel procCli smeruje k cicl'u,
ktorm je Kristus - Vrele n Slovo.
2M
Mylienku !ov, Maxi lTla Jalej rozvljala
a o bohacovala predovikrkm trad ieia vYchod n ej rcolu);l ie.!M Kristo--
ce ntrizmus dejln spnsy v z:\padncj reolj.! ii h l:\sala predovet km
frantiknska najm jej vdlc pT\!dstavird Ouns ScotuS.
IM
Dunsa ScOf:!, vrelenic pn..'(lchdz:alo v k'l-:ickoll1 pori,Rlkll Boie
rozhodnutie o stvorenl <I vykupenl, a aj v poriadku miln<lti holo Dar
mi losti, dHr I\ufieho fivnm bol torif od sa mho Kristovm
darom. TL'\1a nesmi !'Ol nim - ako to kola - a n{.'skr, a po
sp,khani hrit.'Chll prvm Okmnihom stvorenia sa jei Kristus
stal ....t UI, \1%01\1\0\1(1 i I.:clho s:tvoriterskho procesu.
Hoh, prL-dvldfljllc hrh.!\:h, chcel aj vykllpenic v jcfiikwi Kristovi,
Vtelenie, okrem svojho sp<; neho chamkteru, neprL'St:va byt form:i lne
{l,,,I,vcn(m a , hv.Uou Krl;:t:I. Hriech uviedol do tohto t:ljomstv.l
len mod:ilny rozdiel - nadobudlo vykupitersk chamktcr. /...ngos - l30ie
SIO\lO prijma rudskl u nie ne:mlTternt'T, zintCJ.{n'lv.mll,
by nascIla, kehy nL'Zlll"clil, ale podlichajlLclI utrpeniu
a smrti.
V dndnej I;:iw,\di, tajomstvu vfeh.:nlll, ktor m:\
char-lktl.!r, dns:lhujemc sp,l'\u - nad hri echoLlI II alc hriech
....s. 11 . III 4.1. a 3.
l'" Quae5t. ad Tn:llusium. 60. In: PG 90. 621- 624. 1\"lobn vlvu dejln 5tVQfenia
ku Krialovi 1\l1d ... aj II IV. lrem-ja II Terluli;'mll , plie,
.QlIodcumquc t nim limu. cxptlrncoorur. Oll'i.sms oogh':loolur homo fulUnJII, quod CI
limus. el camlermo, \tUW CI tclTll tIIrv.: ...
M
De rellurt."Cl ionc cnrniJ, VI. In: PL 2, H02.
/I>! HRYNIEWlCZ, W., a.,sul.llltu(tl l'tud\ll. Lublin, 1982, .. 73.
DUNS SCOT:OpuI III , d. 7. q. '1-. In: UTe. T. IV, koL 188-4- 1896. Porov.
Io.saooi.:rfw"lCCSClllrll. 19511 OONNER)Y.
G. E: II primato dl Crl.to ncJln to:o!ogia contempOflll'ICiL. In: l\OOIe.ni (lI';...>lulln.:nli di
rr%gia dotcrNLtiaa. T. II . 1957, l.. 123-23.5: BONNEKW, O. E: la jln"mlluri du
ChriJI Jdon j'&rirone ti ko Imdirlot!. Rom ..., 1959.
Myilienky DulW Scot' oI I'OlVij:LIi, Su:lreI, l...e5ius, f"mnt i.kk SalCiky. Augunln Nicolas,
Onorio J'Autin, Rupert, DetIIt a i. Porov. RACHARO, 1.-: Le tk la mfnnp60n.
Tournai, 1959,,- ["19-151.
148 I Jzcf Kulisz SJ
Taldc, h.'(1' sn Krisrus objavil v Mrie, On u renta
svet, a teraz ho opM dvlhal.Z70 Toto pozdvihnutie nemalo len vonbjiJ(
charakter, kedc svojim zjednocujLkim psobcnhn prenikalo Vlktko od
ako Vlkobecn zjednocujci Pr\oQk,l1L
4.1.2. Dynamizmus vtelenia
osobnosti Krist.l, patri k Ixxistate
kresfilnstvJ.. Tcilhurd n<\psal: "Keby sa odmietla hist:oridc
Krista, vtedy by SOI rozhodujca Boia stala ioo podobnou
vetkm inm metafYzickm chimram, ho la by nch.r, nejasn a nepodlie-
hala by nnhodujccj kontrole shl..cnosti pre in z:\mery, neubzovala by
mor:lne smery, ktor by n ... mohli v fivnre

PocH:1 fmncllzskeho jL'Zuitu, historick.; pmVl..iu L"V:Uljdil v tom,
fc ukazuj ako t:ljomst\lo h istorickcj u;oby Jeia z Nazmem.
Tto dejinnll nemonu ib.1 na nepatrn epizdu, krom
by sa ro-zvfj:ll a mimo alebo popri h istorickom 1ko to chcel
R. Hul rmunn. Ba nememc v I\OIll Hni Icn plnd illllnenrnho
vvoja, ako to ukarovlLl modernizmus, <l!ebu ako to Vll svojej kri.stLJlgii
llavrhov.l1 A. Hulsbosch. Z7
1
je .stretnutie Bytia s bytim
kom. sa v )cfiovi ktor sa narodil
ako z P:.lnny M:irie, Will rei na kria \/)il:11 z
Boha II pomenovala t mdicia vtclenfm.
m
Tcilhard tvrd, e mro
SIl d,i v dcjin;kh hovori {) overitcfnosri vtelenia
v dejin.kh, ll(,'o(M,lva sa na h istorick dokumenty, lebo dejiny, 1:0
neho nic s len dokumenty z minulej doby, 1le prt.'\loviictkm je ta to
relne, 5.1 konkrtne realizuj e v {,"Vo!di, jej smer:l zmysel. Pr-jvc
v udalosti rajonl.'llVn jcfiila Krisc;\, porvn.lzuj L'vnnjcli:'1 il in dokumenty,
Teilhard, podobne ako I3lo ndel, videl obrovsk dynamizmus, ktor sa
aknlalizujc v dejinch a J:\V,I im zmysel. Pr-ive !mus C irkvi, ako vel'kcho
m 192", 0eT.lX. '- 90.
171 1916, RJ, '- "7; 1921, <kT. IX, I. 57- 62; 192", ce T.IX, . H-9e}, 193". AH, .. 69-70.
nl 1927, ce T. IV, I. 1-40- 1"1: 1939, CeT. X, s. 157-158.
Tli HULSAClSCH, A.: JCW$Chrbtul, gekend lis men, bdeden ala zoon GOOs. In: Tijrchrifc
6, 1966, l. 250- 273.
1M 192], CC T. X, s. 88; [933. oc T. X, s. 158: 19-40, ot: T. I, l. 327; 19-4-4, De T. X, l . 187.
m 1915.GP,I. n 1917, EO, I. 195-197.Poruv. LUBAC, H.de:1tilhall'1ttllOlrt lrnl/JS. P:lrb,
197 1, I. 65-87; SPF..AIOHT, R.: Ul de Tcilhal"d de Oltmlin. P-Jris, 1967. I . 163.
n. 1927. ce T. IV. ,- 1"1-156; 1939. ce T.X, .. 157-158. !brav. LUBAC, H. de: Teilhmdd
notrt ItInps, ,-65-87.
Kozmick roz:mery vtele nia I
n ie je vtelenia. O n len spsobuje, e vtelenic nadobuda
spsny charakrer.
2tJ7
V tcil hardovskcj vlzU srmritcrsk pTOl ....CS od !tvojho obsahuje
v sebe tajomstvo VTelenia a vykpeni a. Svet, nachadzaj ci sa na ceste
vyvojn, Mlleruje k dokonalosti zjednocujcemu
pO!IObcniu Krist<l - Omcb"Y. Jeho stvorirdska aktivita, ktor.
a zjL-dnocuje je spas nou aktivitou. Sp:isa tu nic je len akmsi
dodatkom, ktor sa v Boom phi nc objavil v dt\o>ledku hriechu. Stwrenie,
vtelenie a vykllpcnie tmri:J. jo..1en tajomn pnlCC8, ktor Teilhard nazval
tMcrmnou, je ro proces, v ktorom sa Boh dva slVOrcniu.
Boie SltMJ, existujcc vo V'Zt'ahu ku s\oQjmu .sa
v okamihu stvore nia stalo "Prvkom" zjL'i,inocujlldm cel proces. Toru
zju:lnocuj ce IxJsohenic U'b'OSlI - Slov.1 tmzv.1 Tcilh;m .. 1 proo....""iOm m:lcni!l,
ktor mt'! ch:lmktcr.
lI
>11 Svet je pmvc tmto psobenm vyslobodeny
z mnoh osti - z sveta. stvorenia bol teda
prlpravy - mk"'ta definitvneho zjLxl nnrcnia Slova s rudsMJm.
Tci lhardovsk tajomstva vrelenia je blizke koncepcii gn..\:k)'(h
Utt.1.lV.
l
fo'l I\ x lra mienky Tei lhan..la, Kristus v ch.p.m cirkevnch otC<lV,
pn..Jovik!tkm j,.rn:-ck\-'Ch, ako aj v perspek.tive svetl \OQ v\uji je Prvkom, je
Svomikom celho procC'l u stvorenia. Vtelenie, ktore sa sjX)lu so
srmren(m, je PT\! Tcil han.h nielen logickm prvkom, ako je to u Scota, ale
je prct.lovcrkm prvknm rel nym :l cel s[\ot)rcnie.
OOZriLv,ljd svet uf od obsallll;C vo svojej trukt(lrc nielen
"micsto vtdcnia" fmme budu - hisrorkkej \Ltblosti dejn, ... Ie aj sa mo
vtelenie. O nn tvorilo "truktLJru" dvajl'u.:ll konkrtnu podobu evolllcii,
a t:'ttu podoba si "ponorenie SOI Hoha do dej In" vo vtelen!.
Vyplvalu z: nL'V)' hnurnosti vvoja, v ktorom sa objavi lo vedomie. Jeho
dalie pretv.\l'<lnic sa mohlo jL-dinc zapojenm sa do rojomstva
Boieho ivom .
.)I/ SEEBERG, R.: Mdk L-hn:Jd Ou.., Scot,u. Leipzig, 1913. PuTIN. RAYMOND, P., DUlU
SnM. IHH-4-ltl96: MORA\V5KI, M., /Jorrnttl wki. Kmkw, 192'1-,1.35-36; MARGERtE,
B. ,;Ie: l..eOlriJi pourk '/IOnJ.-. Paril, 1971. .. 16-17: WCIRKA, 1.-: Stkiceo Teillvmkit.
Ibm.u\, IY7J, I.lI9-223.
/I<' 1924, DeT. IX, s. DIETl, M. M.: The Th.ooioJO' ofilu: RnlL .. npilon of Duru SroillH,nd
TeiUwnI de ChtmIin. 1976.
G.:1'hlQ!p,Iit;OuiSl; r-mm/'atoIIOTtilhanl.NewYork., 1968; MALONEY.
G., Oll)lSllI.I kc.mic:1:",. W:ln:awol, 1972, l.. 171 -207.
O tmifanl otcov pm:ri, GAt.ar, J.: L:1 ..e/m!prion 11I)Stm: ROilla,
1965, .. MALONEY. G.: otr,snu 92-170; ALFARO, J.: 0Ur0/tWt1
tantrop%cia.AssIil, 1973, ,- 83- 104.
Kozmick rozmery vtelenia
prdu d uchovnho ivota, realizujceho dnes moc z:mftvychvstalho Jeia
Krista, je overenim historidc.lR,i vtelenia.
p<xira Tei lhan:la de C hardin - v historickom Vl.-Jom -
vzrastalo od elovck.1 JeiII, v ktorom bol poznvan a uct ievan Boh.
li nes Krista (teda popicm!' bofs{VO historickho
by znamenalo cdll mystick cnergiu nahromaden za dV\!
v kre;f..tnskom bk (kmeni), Kristus narodcn z I'-<mny fi KrL ...tu." zmftvoy\:hvstal
jc jeden cclok.
l11
Pri zrode je autentick posmv.l, osoba Jei.1 Krista, oooml,
k(Orcj duchovn rozmer aby bnb do rmca.
jc vo !tvojej podSt".ltc nhorenstvom vtelenia,l7lI !'Ol d inmi
slOVoImi mk, fc Boh wstupuje z vin nebies do !t'V\!t:1 C\IOlucie, aby
vetko, do vstpi, priviedol do vi n. V Kristovi tati! dost'liva
S\l\.1' najv:i&iu - je vtiahnut do Trtljice.
m
Majme na zreteli, fc udah ...ti, v r:i mci krorej "Slovo Si.\ rclom
st:llo", nemofno smtkkmi poj nmni. M6f.cmc teda II dy-
n:l mkkom charaktere vtelenia, Teilhanl clu\pc Jvojako. V prvom
prlp'lde prcdst:lvlIje dlh proces pripr<lvujci
prirodzeno.st'" (kozmkk charakter vtelenia), ktor si Boh prbvoji1. Cd
proces dejin, a do pr!chodu Jeia Krista, bol pri pravou vtelenia, bol
dej inami, v ktorch Kristus prip r:.woval S\\lju rudsk Druh
chpa ni e dyn:uni:zmu, ktor sa pokl'lsi me obrnejie v naslo--
duj l1cej sa na .samotn hib10rick okamih vtelenia.
Vmz "Vldi( pre Boie SIlM.l srat' sa a trv.'l to tdk
dlho, ako dlho rrv:. ivot. Existenciu vak niesme schopnl
do tt."Snh() r;\mCI:l ztl nemenn. ivotjcohmnicXn
dvoma ud"losf.Ulli - mmxlenm il no napriek romu nic je
shltickrn. ivot je pnlC("Som dozricv.lIlia a Shivanin sa.
s.'l vd'aka jeho slobodnm rmhodnmiam, ktor SPSObUjll, fc
sa sn\Vl.l re:IUtuu. je vsledkom silia,
h rada nia, hodnoren ia a porovn vani a; zvolen lilobod nou vorbotl
jL.Jnodi\-\:a sa Tm So1 sr-Iva prvkom, ktor aktlJ;llinljc
dozricv ...mic teda rozhoouje nielen o kvalire rozvoja
existencie ale aj () tom, sa jeho ivot: snme procesom smerujllcim
k.
lf! 1944, De T. X, I. 187, 1946, ck T. VII, I . 15"1.
ZlO 1938, CkT. V, I. -19, ['OlOV. 1927,0eT.IV,I. l"Ih 1939,CkT. x, l. 157- 15R: IlJot6,('I.l
T. VII,5. 15'1-.
1923, De T. X. '- 88. Tu ""\Ch!\(i%ame mvcnu 110y1V. ",,Ma l E(er;ml>m -I,V-IO,
JII.'I FRQMM, E.: I..Jo.ic.:tMod voln.tlfo:i. W:nnaw.l., 1978,1.->-53.
147
149
150 I Jzef Kll lisz SJ
Avak dsledn pozorovanie n.is k tento .. proces k plnosti"
ncc.x.lvratnc speje ku smrti. tt-d'1 wUlpuje do stvorenho
bytia, ktorm je aj t"lovck.
Akm spsobom mOe
Tcil hanla, v rudskom svete jc nCllspcchom, kozmickm
ktor niclenre ne me alc je nemu bezradn.vll Vo
vedomi sa javf fika naj hroznej! z kror vetko,
je rudsk, priv.idza k rozpadu a mnohosti.
2111
Kc(f!c s,'\motn
pi"OCC'l dmriev.mia, neme chcenou a VC(lome zvolenou
Vediac, jc vo snah,kh ju
vbec nebericme na YC1.1omic. V budcnO!<>1:i hrad:\ me in hcxlnory, ktore.
bud . n:Hmu dozrkv.lIl iu. No si vlx....: IM .. "'{lnmujclllc f.lkt, fc
v 11,lOIll rudskom roz tnerc pmvc a nic tic in hndnol:y, d.lv.1 i\Qtu

V ivo re j<..'Stvtlje okrem VL'tlomia smrti aj im\ ktor
bol($l'ne poznillllen:\.v:\ deji ny. Ide o slalXlSti , zla, hrk-chu,
ktore Sll Z\lia:tIl1C s podst'llfoU ivota, so slobot.loll t"lovcka
schopnho vedome zlo II p.khat' hril.!ch. Aj t'llto akoby mls
fc rudsk je ndk:z:m.\ len Tla IIvuje vlastn sily a n ic jc
scho pn \/o svojom srdci mm, kde sa v slohud nom
rozhl)(lnutl md ! zkl VOn)a.
Pr;'lve v takej tu prirndzcnosti, nach:dzaj c ....j Sl l na ceste tlt\'oI\"! ncj
do budcnosti , fi lc okusujccj vrchol svojich monosti, Sll Boie Slovo
st ll lo telum - Treb .. vak spr;\vne c h:\pat' vr.lZ sa".
Samozrejmc, smlo .'1:1, z:.u.':llo skrze vtelenie a narode n ie. Ale
tu bol ilXl
vcclw\l ie, ktor je plodom dlhchn Boie ho stvnr ircfskc ho
psobe nia, St\ na zemi nezj avi lo ako nco('ak:ivan doplnok svetu. VSetko,
cxistOVdlo, sa d ialo pr<..-d smerovalo k jeho objaveniu S.l
vo svete. THo nebola Z:lVfcnlm d iela stvoreniu, a tm me nej
zverom procesu ho mini z:\cie. Tyoriaci sa .Celok" - Totlny Kristus -
dO!'! iahol objavenm Sll et.lpu vvoja, v ktorej Boh
\Q s'A)jom psobeni, aiY( v rodi nc pri pravil okamih,
)1<1 1920, CC T. X, I. Sl; 1922, o... T. X, .. 63. I!HO, T. I, .. 315-3<4H: 1947, DeT. X", 221-
222: 1952, CC T. X,,, 259.
KI 1924, De T. IX, .. 9l.
Zl'l 1921, ck T. IX. I. 91.
lH 194L. Oe T.VIl, . <f8-SO; 1943, OeT.IX, .. 2Q5-208.
152 I Jzef Kulisz SJ
jeho konci. bytie, vo svojom jcstvov:mi otvoren do budlknosti,
dozricv.\ v sr:v.t sa
Niektorl autori vnukaj myi\lienku, fc svoju dos:.lhuje af
v o ka mihu s mrt i, ked' svojim rozhodnut 1m, svoj m ".\ no" zjed nocuje
vetko, v I'om dozrievalo jeho pozemskho ivota. Nl V tomto
slov "Slovo sa telom stnio" vnubjll fc Ono sa stvalo
v a nic fc SOI zj avi lo u celkom na v plnej dokonalO!'!ti , raz
navfdy ustJ.lenc vo IIvojom Alf. l to je e bez
tohto spclnho stv-mia sa by vtele n ie Slova bolo len mtom,
d okonc.'\ dokerizlll om.1'tll
jem Kristus vo svojej prirodzenosti Ixxlst:t'lpil
spozn:\va l mrpcnie ,I V modlit be a v o.'!Olmch rozluxln miach
hradal ktor;\ .. by spsobilfI" jcho sn\vanie Si.l II kror
hy da hl jeho d ej innmu ivot u pln mzme r. Deji n n
a osobitnc urobil lx)l Syn 'Alilb
sa sr.\val ako kad z n:b. Vo svojom
rozhodoval u naiklm
V Krist'll bol S\.\.'t v plnOiiti zasiahmn
Bowu mOCOlI,M tedll I:\. SkOll , ako silou zj<.-c!noclljcou cel dielo
Tto lsku odmietol u! na svojic h dej n . Ona t ief
formOVoIIa dej iny, aby sa zjavila v Jeiovi Krb"tuvi, v ktoro m
a pre ktorho bolo \lCtko stvorenc. Boia sa VIiollI sl.lla definitvnc
oliObnm dnfUm pre kadho Zruil:1 vetky obnK'\lzcni a aj bmny
.. mor.\ lky" a z Jd ia urobi la dar bez hr:mk a a po v kro rej
SCb:1 samho ohe tO\/[l1 ed mu rUdSMI aj kaL.Ii.!Il1t1 jeJnotli....:O'V;' Z'!I(,
lOj l\OROS. L: M"h'rium mDl'tb. Ohcn.FrdbUrjI hn Br .. 1962; BOROS, L: M)SrmNm morri,.
19n; KOZlELECKI. J.: Kmtap.;;.: W.U'Iz.:tWOl, 1971;
WOJCIECHO'-NSKI, T. : Z cwolucyjncj prob!cmulykl 6micrd l'Ikwiekl_. In: StuJla
Phi !owp/Uat: 15, 1979, I, L 1l1-9B. Kristov (!yn;tmlcky rom.Jj Uki' WjU YO
wojich aj Kasper, Schoonenberg. PanllCnherga illl.
;", ALFARO, J.: CriSfOIO&ia antro/JOloRilr, .. 260-261.
r.. CriWlloglatflntwpologia, I. 109;1. 52-71. Porov. SCHOONEN13ERG, P.: un
Dio di IIOI11lni. Bn.:sdll., 1973, l. 151-163; OAWT, J.: Vers .. nt 1IIlOWdk
lethidkux, 1971," 95-110.
lH 1921, CC T. IX, I. 62.
l'tI6 SCHOONENBERG, P.: un Dio di \IOmmi . 114.
Kozmick rozmery vtelenia I
v ktorom sa "Slovo stane tclom".2111 Tento obmih bol novm st\'Orenlm
a novm l:\oh v do dejn rudstva,
15 1
aby mu ulllonil nn ivote Nfl lSv.ltclSCI Trol lce. .
pozemskho fi\Qm Krism, Bohoclovcka, Je novolI empou
tvorencho "Celku". dozrievaj ceho v m'iC pkr(ml). Ako kaid prcdchdzaj(\(.'C
tdiu m, mk aj Vtele n Slovo vo svojom ho lo na
svoje lipIn ktore. zmt(\.)':h'll'itanlm, vdaka ktorCInI I
Ktisnls _ Pn privedie dielo stvoren ia k dctlnitivneTll u
po dlhom bsc prprnvy vtelen ia, krot Tci lhll rd nllzva fdtol4 keno
spolu s mjomstvom vrelenill nov:\ f:\Z::1 stvOrenia, k.toreJ
znakom bola 0ll.-dziTudsk.1 5)'tnpathcia. oo Tci lhard doslovJ. naplsa.1: .Knstus,
aby ov[;\Jol rudsk oor, :lby ho QpalH.N.1l S'Aljlm vlastnym ivotom,
nielen !>voj vlastn iYOt: s ivotom, ale musel SI ho
muscl ho a v scbe samom ho
by sme nepochopili historick existenciu Krist:l , znct:Vonh by sme JU
a sprof.movali , keby sme si neuVCilomili, e o obwvsk z:1p:.ls Princ pu
najvy:l'tcj jL.Jnoty s ktor bolo treba .
Pre Tci lhatcla !3ofic Slovo nesmio v plnosti u v okami hu
I')(x'atia naroJ el\a, ale <l \l(raka tomu, e prijalo cel II
bilo ho svoj im. Ako si v rozvjajci sa tlvt..Jollll l SVOJe podame,
v Kri sfO'Vi sa ono stalo realitou.
N'
Jdi Kristus ako sa ... ,)j lm rudskm ntino" odovzdal Bohu t::elm
nerozdelenm srJcom. To, odmieclo vo !>voj011l a
Boh, napri ek ndmictnutill, rea lizovlli v dcjim\ch , v Jeiovi,.v
pozcmskum iivote, bolo jLdnm n;i no" rozlocnm v Kedfc JcllS
Krist us hol a l'Vl' zn:llllenalo v muscl
podriadt.'n tm i .... tm z:\konom dozrh,v,1I1ia,. akm YII.k.I.lieha
rudsk ivut. Toro si, \XXI ra Tcilharda, \l)'f.'lduJe na mi obl;l\oUV:.IIl'1 real ICl ,
kror:i jasne lI ktlzuje, re je bytie dotrievajcc v
psyc h olgia a fil uzofit.:k:1 ant ropolgia n.\s c
osoby sa ne nach.ldt:l na jej imHl, ale na
N 1919, 424: 1942,OcT.X,$. 163- 176; 1948.OcT. XI . 169-17C>; 19i1, GeT. VI(,
1917, EG, . 125, 197; 1919, 43; 1920, Oe T. X", 54- 57; 1921,Oc
T.IX, 8. 62; 1922. ck T.)(; 1923, CeT. X, s. 87M89; 1924, De T. IX, l . 86-90; 1932, De
T. XI, l. 63; 1933, CkT. X. J. 157- 158: 1944. De T. X, IIH- 1M.
-.:t 1916, EG, ,. 40; 1924, ce T. IX, I. 84.
"'" 1924, ce T. IX. J, 88-94. 1934. De T. X, l .
I" 1921, De T. IX, ,. 90.
lItI'I 1924, De T. IX, 90.
l'II 1919, EG", 125.
Kozmick rozmery vtelenia 1
4.2. Kr - defi nitvne tjavenie tjed nocujcej lsky
4.2.1. Krii v staroveku
Napriek pod robnemu h i..,torick.mu II smrti ukri!ovanlm:
1lI "VeIllC cite presne, akm spsobom So'\ ukriova nte a ak
vznam mal \ou svojej podsmte rrcst smrti lIkriUvan ft n . Autori
touto problem'ltikUl ' sll e pri zmysl u smrti na krll
trdxt Inar vdy na zretel i prostredie:l mr..:, ktor:. rozhod ov.lla o mkom sp'!obc
smrri il rid :lUmr.I, kror opisuje tto u(blost'.N1
trestl l smrti ukriiovanim;l jchovykon:lnic 11\;110 in priebeh
na Vchode ;1 in na Z1pade. Na Llp.ule na p riklad ,
h istorick vskWIl , S'l trest ukri ioV:lI1hn alebo n il swkml ttTn Il tl kol uf
mtl\.1.: h ...l nd slldencfI nepraktizoval. Tento spsub t restu
nastClknutia na kl po smrti, po usmrteni smtl m a vysm\o1!nl
odsdenho pred oci verejnosti, bol iO; l na V(hoJc. Na Z\padc
bol tl\.'Stsmrti ukri!ov.mlm vymeran,,!dy len iv mu a bo l bczprostTL.JnOlI
smrti.
NI
V ponlm:ml Ztipadu llkt iWvJ. nia v tom,
fc odsdcnL'C nielcnfc bo l verejne pr.lIliercwan, ale zomicrnl verml bolestne
a d lho. Tento druh 1Tl.'StU bol ZT\tny u v sml"lJO.'Ckom Grecku, aj v Kart:.lgu,
udkiar ho neskr prL"VZ.1li Rim.mia. Z'H
V Pak'St lne Z:J Krista SOI n:ljb .. pouval trest smrti lI b meliova-
ni lll . lOO Na t rest smrti ukriov.lI1m odsudzovala jedine rimska moc.
NL'SmiCll1e vak e Rima ni a tmto sp<)whom n ikdy nctR'Stali
ktor moh ol II d vis nlllllllUlS SWIlI. Tilkutl
umierali len otrod, cudzinci z pmvincil - brU/Xlri. \'It Preto mohol CICCro
nPredst:lVJ krltl nHlsl vzdiale n nielen tclflm Ri mal\LW, ale aj
ich mysliam, i u iam. "'1O!
"' BRANDENI\URGER, E. : Croc .....Alhcro. In: DitiQNlOO tki wocdzJ bib! ..., tk! N>IW
l'II' IlI!l Stilllmerl kr Zdl, 144. 1948- 1949,
5.50-59.
I'H KROIJ.., G.: A>.f dm SpiI'/fIl Jou. Leipzig. 1970. .
IN 2kl .. Pr.WO vynu.:nv.l icyrl Slx'tIoby vylumunin ruz>iU(lku Imni: ub mcL'low.mc,
upAlenie, Kutie a zo.duscnle. Porov. G.: Auf Ikll Spwren /aN,
!XlU\.111 aj smrt na krW, kror.! mnmen.1la: prekhatyocl Bohn ten, lo vul na dII:VC
(Ot 21,23).
!.ll KROLI.., G.: Al<{dm l. 382-383.
].3j CICERO, M. T.: pm C Rabirio /H'fd"dU()nis TI', 5. 16: . Nomcl1 ip!lll nl cnlcls !'Ion
modo a wrl'oredvium Romanonnn SeJ etLam a 'OKitllltionc, oculis. auribus:
153
154 I JzefKulilizSJ
C idom trestu smrti bolo vdy poriadok a
siln a dobre fun".'u jcu moc.
X
)} Z toho dvodu mit-sfO ukriovania bolo
ske vdy vzdialen <xl knfdodennho kolobehu f i\lOtlJ, pred&! vak muselo
pre vetkch. CX!st"ldencc umicr.ll potupnou a uk rutnou
smrlou pred OC:l mi vik:tkch.
vym.'SCn rotsudku musel odsdenec .-mm
slllrtl. Nescme kra, priocneho rameni l, S<I smlo ...ynonymom
smrti otrok., (ibis lAd l."rUCL'TII).
Na mi este l lkrifovania S<l vykonalo crc ktor bolo
tohto trestu. OdIidcnl.":I, cestou a urr;\pcnehn
ptiviazali ku pr..'\! nelllll rame nu krifa, ktor po tom uPLvnil i na zvisl kl,
pripra\r\': n u na miesre ukriov.mia. Pri ukrifuva nl sa spo mna aj
rllk ku mme nu, namiclito privzoviln ia. Nie je
ist, pri bljali aj nohy.,. ...
prich,\dzn la vdmi pmnaly. Bolo to d lh, hulestn umkranie,
v llplm':J opustenosti, samotn nasr;dn v ds ledku tot:\ lnej
aleoo v ds ledkll Z<ldu.'>Cnia. Ak odsdenca ma la
vystraholl pt\.' alebo ak bo l odsJ c ncc nczn:\my, je ho tdo
ost<valu na krli ako vt.\kov. Existovala aj mofnll6t'
tclo <xlsdencl ptlbll znI1l alebo znmym.
lO
'
idia, vo IIvl1jich dejimkh rozohnanl a depon:ov.ml do cudzch
krajin a kultllr, poznali aj smrti ukrifov. mim, tn.--st nastoknutia u
mnV\.: ho odsdellL";l na kl. Niektor biblick t..:."Xty (napr. Joz 8,29; Ot
2t,22-23) fi.: podobn fOrmu ttcsru uplatz\ o\J:lli - len slXlradidcy
- aj samotn idia, Hoci sn v Dt 21,22-23 nach.id:ta fCJrlllu l.cia JOVo !'ujl'ica
tn..-st ukriovllnlm r\<lstoknllti m na kl, i dia Sl nikdy lll:storonili
s tmto trc.'itofll , ktor p rakt izovali v kh krajinc rmski o kupanti.
Umieranie rt..'! krUi tx)lo Ixxl r'l nich Boou kli' II.OOll II prejavollI <xivrhnutia
od Boha (Ot 2 1,22-23). Tento druh smrt i vzbudzoval v n ich odpor
a pocit ptlnfcnla.
\;ll G.'Aufdm S/1Immk$", PmYinzcn d:ij.'I:g\.'Tl w.ttaic Kreuziguns
d nes der wkhrltpilcn Mltt.:!, die lIntcT,ocllt<:n VOl ker in Rllhc und Oehol'8.1m Zl!
haltcn."
BRANDENBURGER, E.: Cruce-Albcro. In: Diti(ll1(trio tki ronceHi h<blici d..-l. Nuol'(l
TtslalllClkl, . 417.
Eo, Crocc-Albero. In, DitlOllario dei ( OllCetti bibilci dd Nuow
Ttslllmcn!o, ... '118.
,... tieto tcxry pima: On 4O,19n; Eld 6,1 1; Eat 5,14; 7,9; 9.13;
156 I j zef Kuli sz SJ
Pre rud blfzkych Jcfiovi nebolo preto rah k zmysel jeho smrti,
kt.x! umieral pred ich ocami.
Vzn ik otzka: Ak bol s Jeiom Boh, sa jeho ivotn
cesta kriom? Obraz rcjm bobtnej situcie nach:\dt.'!me v Evanjel iu
podra Luhl'i.1, ktor nm zm;hoval postoj cmauzskch 24,13n).
il sklaman n:deje jeruzale ms k ho vyj:ldril i slovami:
..A my sme fc on vykpi lzmeL Ale dnes je ll rrct! de r\, ako sa CO
\'ktko sta lo." (Lk 24,21)""
il zmysel tragickej nil m umofnilo a
poznan ie tajUIlI .. <;tv.1 jeho Kruk z:.1 krokom S'I d
pri hrad:U11 a obj:I\lUv. ln zmyslu krf..1 .
lU
Nachdzolllle hu u v slov:kh "Nezn:\mcho" na ceste do Emauz, kror
"Vy m .. '\:h:i p ... 1v a srdcom hoYOrtl l
proroci! ci ne mal Mesi:H toto vetko a mk do 1>vojcj sMvy?
A od Mojfi.'::1 a vktkch Prorokov vykladal illl, l' O Sl \ v celom
Pisllle vzt'ahovaILl." (Lk 24,2S-27) Te n ist motlv 1'lOI.l:'iV.! Lll kM aj
nn inom mic:;te (Lk 24,44-46).
Synoptki zdiJr.rzr\ u; l l, e Jd i Il ezomrd pre SCh;I , il ie PT\! ;r za
za cd e !'udstvo, aby ho osloboJ il <xl kliat by hrh.:d u l. S touto
ideou sa stret:lv;une v lov;lIljcli:\ch, osobime va k v Idov.lch: "Toto je moja
krv novcj zmluvy, ktor.i vyHlo 'va Zl vetkYch." (Mk 14,24) Podobne slov
n:lch:klzollne aj II ManH:l: "Toto je moja krv n()\l(.:j zmluvy, klOr.i vyliL'V3.
Zl IIa odpusrc. nk hrk'Chm." (Mt 26,28) Luk:\!! z:.IS plk .Tento
kalich je nuv..i zmluv;1 v mojej krvi, ktor. sa vyl iloV,1 ZOl (Lk 22,20)
Tiero vyjadrenia o Will, fc ci rkt.v n v ktorch
dtlZrkvala synoptick t radci a, !x)1i <xl e v
S<l splnila proroka o trpiacom sluobnkovi (lz 53,7.12).
jdi bol tm Barnkom, ktor vzal na scha hriechy mnohch.
Smrilll, :lko s Lvanjdi, aj ked' ori#inl nym chpanim
a vyjadrenm rani.:J tmdcic je pojem smrti a krla II Pavla, ako hCMlri
Ch . H. D.xxLl" mienky M. Flicka a "L v Corpus Paulimml
nachdz:.lme uf syntzu ch;i p;mia zmyslu kri!a a smrt i Jclti.1
Krista.
1H
sv:irho Pavla je v slov.ich: Kristus zomrel
W.: OUl%cia: UnO'l.nncui {ondmnfnltl/J. f\reso;L1, 197'1,1.329- 330.
l it FUCK, M. - ALSZr:OHY, Z.: /I mwnu Ikila c __ .... Bn. ' Ilda, 1978, ... 93.
III R ICK. M. - ALSZEOHY, Z.: /I rIlJI<'n.l .Idia 9'1-lZ(}, MOLTMANN, J.: Dtr
.. (">ilir. MCmchell, 1973, I. 66-67.
!Il 0000, Ch. H., o Krolat .. 't . 1981, l . 58.
m FUCK, M. - ALSZEGHY, Z.: II 103.
Kozmick rozmery vtelenia
4.2.2. Kri Jeiia Krista
Karl R.1hncr radi pri rozj lman o Kristoyom h li na Jcfi.a aGlmi
neveriaceho historika. mcme vtedy o I\om mlo,
ale mnoho. Budll to fakty vpsan do \1cobecnt:h dej In:
"Narodil v bczvznnmnej kmjine vtlo'(\ajicho sveta; svoj ivot skoro
nepovimnut, nL'Ch.\p;.11i ho dokonca anijeho najbliBf a i l plne
mimo politickch cildirosr!. Niekollm rokov po tom, ako verejne vystpil,
zomrel na Go4,J()(C. V jeho ivote nic je zviMme a D sa
e prefii tuho mlo, a ani to ncbolo ver mi dynamick.
m pre n:'rs vzna m, to pre neho bolo bezvznamn. Mal lipine in prl'itllp
k f ivotu aku ktorch si o n sm yY\Qlil, ncchp'lli
jeho ur:cnie a vtr:.ll:ickcj c hvili ho nechali samho. Nczauj lmal sa o pol iti ku,
nezolObera l So1 Vl.'tIOll, probl my. Iste, ncrx:lsudzoval
t ieW z.:ilditosti, :I le ni.:venoval im ani osobitn II D S:l le n
fc Kristus bol n:\bonm
N: zory puduhncho typu ponk:! aj ateistick filozofia . Leszek
Kobkowski , jlo'tlcn z jcj pl\.'\.lst:lVirerm, o Jeiovi takto: "Kri.srus vt\.: lil
vo svoji.:j osobllOliri nahlas pmvdu, brni t'
pr.IVI.:lU a do ktmca, bez stupkov, schopnost sa na odpor proti
tlaku )o"tabi lnej reality, ktom ho ne prijima. ako je mofn bez pouitia
nsilia tvr seOc i 1>vctu. Bol prlklaJo m tej md 3l1tcntkkosti,
v kto rej kafd l\ Tudsk OSOIxI me pmvdivu svoje vlastne hodnoty."JllI
si, fc zvolenm idc: lom L KolakO'NSkho, \.Q
vntri zrodi la a bula viet1,)lI v Bo htI, krorho Jei nazva l
svujm O tl.:u m. "I(W
Dajmi.: s i tt.x!a ot.\zku: Kde m:\me zmysel Jei ovej smrte
K. Rahne ra v nboenskom posroj i Krista. Ukrifovan Krisn Is
bol pre po ham7o' bl:hnovstvum (I Kor 1,23). Ak vznam mohol pre
Rimanovnk-bu pre Grkov Jei umiemjci 'vu vchodnej provi nci i d s.\rstvll!
Zomieml ako mnohl inl, odsde nCI, ktor bol obvinen z verej-
nl! ho
Jcfiov,l bola pre idov (l Kor 1,23), noh
touto prejavil smje odmietnutie a kliatbu (Ot 21,22-21). V IImu
ukriovanlm vbec, a osobitne v smrti sa .sk rvala tf,lN dhl
odvrhnutia od Boha, v mene ktorho clkonn moc rut/l ud\lk
>.J7 RAHNER, K.: aa"tioni uq:ti &rn:id di 5. JlM{io. Rom:I, 1967, . , 1M/4
... KOtAKOVJSKI , L: JetusChrpnu prorok I rdUrIlUlI\lr. Iru 1\' ,(1"'11"11, IIHI'!, 'I I "
I. 1,6-7.
",17
Kozmick rozmery vtelenia
za nae hriechy, smi So'! naou Sj:X\soll, jeho krmu il me v nm
I30h zjONiI svoje oopllSfCnie (potoV. I Kor 15,3n).m
Protesta l\Olk \IO svojej krajne li bcrln() .. podobe,
z dM tn1rsteho vyjadri la svoje pochybnOiti o zmysle
Kristuvho krffa. O:lzrbdrujc tt) otzka: Pochdza S[J';ny zmysel JclicM=j smrti
od \ pt .... 'rokw ;J pl'\Qtm.; Cirkvi, alelXl [Cnm zmysel prcl:fv..ll m !>W;<)m vedomi
a dal ho swjcj smrti s:\ m Kristus.' MU: 'A>b..'C historik Vl..Jomie
v jeho Iwjdlcitc}'ki hodine ..:.v.mjdiovcj slul:,y dr\lhmu
na rieto otzky v rokoch lepie
poznanie cvanjcliCM!ho milieu. Nov objavy :l vlJaka tomu hllilie poznanie
tch lov,lOjeliov po;oLstvo
o m-ht lostiach pia t ku a noci. Dncn f bi blisti zhodne
potvrdZUj ll Jeiovch logil, v kmrch on s ..m predpO\/ .... -dill
svoj <xldux ! a tlllysc!lIvojej smrti. Nik nespochybl\uje f:lkt, h: v tchto
lQb>i:\ch jc vyjadn: n jasn \'\.'\.i omie jeho pC)Ci: I:m ia. Idc o deti> IObri:l:
A. T: lkzv;m:\ clI l.:ha ristick:\. formula, krorll Sil nac hdza II vetkch
syn o ptikov (Mk 14,24: Mr 26,28: Lk 22,20) , 'Iko aj text nazV:ln
pcl:ehnanic kalich:I , kror nach;'u:lZ<lffie v Prvom liste (J Kor
11,25). Podra Illi enky logi vyjadruj mysle ni e
ktor si hu l vedom, fc v .\001 Sl rC:llizlljll proro.:tv:\ (Iz 53,4-7i Ex 24,H).
B. Slov.i o Synovi ktor priiel, aby sl il, krot nachdZlll lC
II M<l rb (Mk 10,4 5) aj II (Mr 20,28), hovoria mienky
biblistov o tom, preval Jei, ktor si jasne lI vcdom()lVol l, fc IIvnjnu
.s lubou n!: llizujc pronx:tw (l z 52, 13-15 -
C. Trojn:\sobn: utrpenia, ktor sa nachdza u Marka
(Mk 8,31: 9,3 1: 10,33), a p:uald n rexty u osnl tnch dvoch synoptikov
(Mt 16,21: 17,23; Lk 9,22) nic s promct:vami l'X alc s poklad\n
za Jeiuve Iog-i, nk il; nic celkom doslovnc, rak vdmi blzke
ktormi vyjadri l wd ornie smjho krutho kom:u. Hl
JI\ TOf05U 11.1j<lt)Ic1llcjlic P:n.U,OaI2,ZJ; 3, 13: '1,'1: 5.24; Rim 3,2+. 6,5n;
I IV,r l,iJ.18.zo,.Jl; 2,15; 5, 13: Ef 1.7: 5.2: Hdlr 1.3; 9,22; 10,12.
Poro.-. RICK, M. - I\LSZEOHY, 2.: II mwl"ltllldkl CTOO', " 103- 120.
,lf. "'U.ION, L C., d .. mcmalumi.'. 1911 : SCHWEITZER, A., Gc5clUdulfM
/...thon.J;;:su.f-bwsdu ... , . T. I- II . MOncl.en; Hamburg. 1966: LATOURF.I..LE, R.: I.:accb
d.J:Aupmb l'.l..,ue. TOUrlllll: MOIlrn'aI.I979, 1.31 - 11.
117 RIGAlJX, It: Die.,. 1'11 'IO.IIudi<!. Gembloux. 1973. I. '0-'11, Porov. SCHELKE. N. H.: Dit
P<wion)l:SII iII der VCTk.indigunKd.., Te:srmownq. Heklclberg, 1949; LON..oUFOUR,
X.: Rb.:its de la I",,"ioll. In: [)i.:I;'JIIlIm: tito la Bibk. SuP1>1cment. T. VI. P-Jrit., 1961, koJ.
1419-1491; BENOIT, P.: P:iril, 1961,1. 117- H2.SCHWEIZER,
E.: ErlwjIUlJij/!Jd J<'Jw "ndstinen N:tch/op. ZOr!ch, 1962: JEREM1AS,
J.: No,,"-"lIU TalIlmenr. T.1.p.Jria, 1973: DREYFUS, F. ,JhwllkUit.i!'fu'i!hilll
Dim! p.Jrll, 19&4.
155
157
158 I j6zef Kulisz Sj
Trel'l:l v&,k ma{ na zreteli, fc Nov zoikon nedva hotov a raz mMdy
plntn(1 tl..'olot,,'ick foyntzu zmyslu smrti a jefia Krist.l.lUl
Pr:vc nllopak, S;l mm s mnohmi ubnu:mi II formulciami.
ktore nm maj umonil totu rnj omsMJ. T.'lk cv<mjclisri, ako aj
svlit P:.wol dt..-h nuj(1 jcfiovu nko olx..1:u, cenu vykpenia, vyslobodenin,
uzmierenia, ooproscni:l , zmierenia. Mnostvo vnlZOV na
vyjndrenie ,uhto o tom, e hradanie zlUy.dujcfiovcj smrti
sa nemOte opie ral' len o jt.:dno druh sfonll uloV'.mic. No prve ra k Sil to
v ccl}'Ch dcjin:\ch teolgie dialo. Pod ra potn.!by a d ucha filozoFie
501 j cfi!kw.l "mri pn.. --dsmWV'.I1a len v jl. ... dnolll aspckt\!, ktor - pocJra mienky
teolb'O\! ohdobill - t;ljnmsrw ....ej smrri .. U9
Napriek fOlllll, c chp:lIlie zmyslu kriti, zmiel\!nia bolo ni ekedy
vzdi .. le n od bibli ck..:-hu ch:\ pania, nll ducha ;1 IXlt reby
danej doby, 110 vidy IlI..l Ill Ysk"1.lkolll zmyslu tll hn, l\l bolo pre
bklmllt!llUJlII II Im: Jn.ltjch {JO/umk'nim.
nd vyzn:\val i, e kri panI k podstate
puslunia. V krfi je ukryre tajomstvo I:isky, li ktorolI vstpilo
du
Teilh:ml videl v r:ljolllstvc krlfa srdce eelho Tvrdi l, fe
ak clu:e osmI' sebou s.:1I11m a odovzdal svetu,
musi t:.ljOI11Stvo krltl ,I tak du roh ra
tajomstva. III Teilh:mJ vak vyslovi l aj ot:.izku: Vl1:lk naozaj pllrrl k pod.
state krib, ak je jeho zmysclt' 12J
Zmysel krl!;'l, ako hu ehp::lla dovtedajia t(.'Olgia, hol podra Tci lharda
Jcrcrminov.m vziou S\ott:l, ktor.'! SOI v sllGl'i nosl i st;'lva nCOlknl:'llnou. 121 Sver
ho l chpan ,'jt;ltieky. sa v rozvjalo v !c vetko
zlo v ns aj okolo ns l11 svoj pOCilltnk v V definoval podSt:.ltlI
kro;l'lI l'\1;fva sa hovori lo o vine a o pn..'Vinenia, ktor Jdi
j eho symbolom bol kri, znak "ZOl prnxn
hriech, ktorj uvil.-dol do stavu hril:chu, utrpenia a snuti"I16.
'k> HRYNIEWICl, W., ('J..?/W rw.<Su> Pasdw, 5. 383.
IN HRYNIEWlcz, W.: Oll')lIW naSl11 HI.k+.n, " 383-385. Pl>rU'i. MOI.L1:R, G. L: KlIIholiJo:he
'1\1 l:Jv,:llI(Itik; Mlr Srlfdilllll "nd PRail <kr j:n:lbury; Ba5d; Wi .'n, 1995, t. 372-377.
AI.SZEGHY,Z._ FUCK, M., lpnmonli JellDlIIJl"na.. Tori.'\(}. 1978: HRYNIEWICZ, W.,
ChI'):III1J na.I{Illluchtl, li. 383-396; GALOT,j.; Laml'l11/11KIII, . 197-297.
III 1952, De T. X, li . 257.
m 1952, De T. X, li. 257.
m 1933, De T. X, . 98-105.
u. 1933, De T. X, .. 100.
'11 1933, oc T. X. I. 100.
!JI> 1911, o.: T. X. " 190- 191,
160 I j c'lzef Kulisz SJ
A\I<lk ukliZl.ll zmysel kritl jedine ako obety, ako udalosti piatku,
neznamen Teilhanla plnohodnotne pochopenie toho, Kristov
kri oh'iahuje.
Tcilhan.la, v najsmri:!j kn:st':.msla..i tradlcii S:I nach:\dz:l aj ren druh
krlfa ako symlx>lu pokroku, ktor vi:ak neskr ulXldol do zahudnutia. ns
\/o vvoji, ktorho hohalN:Vo il mlnmha sa dnCli pojmom
l."nlllcia, oI:x-1:lhuje v sebe I'HjOlllll \.'!Xi tIlblosti kri!;). Evol(u.:ia,
ch;\)"(111:1 ako proo!S zjednOCtMlllia, si v nJVne, v I'()o
vine clozrilv.mia, vyfadujc niden duch(Ml ccntrum jl.'(!noty1'\f" ule:tj
zriek., nia .... 1 zo stromy zriekania, ktur je podmienkou dozrk.v.mia
jednoty, ku ktorej od veko .... pCMJbl Boh v Jcfi'klvi Kri'itnvi01.
fc n:l kri je Boh llmil:r. ljlki a {\'!Iubod zujllci z kliatby h rk'f.:hu,
zna men len t::Ijomstvc"')'kt'lf'l-' n ill. Ukri"Woln Kristus
je v novej vizii niele n uzmiereni:J", je ro Bu h evnlde,
pre konvajci i nerdu (nehyb nost', ktor:\ odpu ruje
dnzrkvaniu ducha. Kristus rrpiad na krli "nepn:.'fiit<iw
lm, ktor nesie hrk'Chy " ako tak - ncslki hrkchy sveta - So'llltv;1
prc YCri adeh tYm, ktor nesie a udriavcI hremenu ....\0\,1': 1 v (:vultkii"''''.
Nov na kri, hf .. danic jeho plnieho zlllr>lu nemk
zmenil' alebo pl\!krt it' luxlnotu Kristovcj obety a vykpenia, ktor sa
v 1'0111 kl e tu skr o tn, ukzoll' kri! ako obety
a silia podl1l icr''nrjceho .... tvorenie - dozrkv.mie rudskej jl.'1.. lnoty.
Dozrl'vanicsvcta 11 l."Ch;\va zast.:bou na nlm)':h rovni<l ch - 1ll.'Org;mk:kej,
organickej, pS)'I.:hickcj - sropy neporiadku, pokusov o tVot..,.
n ic jednoty, zname nie ut qX.'nhl. B:, treba e zl o, ch:\panc \Q
vik:olx.'Cllosti, ktore Teilhard definuje ako 1II110/1OSt', je vplso\n dn .>;;Imotnej
rC;1lity. toto zlo, (zlo) k
Jednote je vlasme IXKlmicnkou existencie a vvoja svctn.
Stvorenie od !kllnho - cez tlnrropuj,"Cne%\1, vtelenie II v s.
cez Cirkvi - jc pnx:cs, ktor smeruje, v<r.,b fyzickemu
pOsobeniu Krista, k (rplnemu zjcdnoteniu s Bohom, kwr Tcilhard,
nask-dlljc sv;iteho nazYva pk'l"l'TlOu.
1W
Dejiny stvurenia, od prehistrie af po z,1.vtcnie v plerme, s(r
Tcilhanlll t'dj omstvom \!telenia aj vyk:llpcnia S t'djomstvom
,,, 1912, OcT. X, l. 170; 1952, De T. X, li. 257-261.
I N 1952, CA T. X, l. 259.
111 1952, oc T. X, .. 259.
"" 1911, oc T. X, l. 191.
'" I'Im:wt1y. I n:CdL Theol., 49,1979, folK. lV, ,, 61-61;
1,1. 182- 192;11,1. 177-216.
Ko zmick rozmery vtelenia
Kr! chpan jedine lIko symbol uzmierenia vytvoril podra TeilharJn
zvltny postoj nbonosti, postoj neustlcj npravy,
odp.6.min II Ulc.rifuvan Krisnrs bol
neho predstavovclOY ako Har:inok hriechom sveta
a svet ako massa damnata. lDi
Kristus n;'ls svojou na krlfi od viny prvotnho hriechu
a jeho preliam Ic:rv So'l smia symbolom vykpenia - to vyzdvihovalIl II roz.
prno,Ndl .. teol6gi:I.
1
1'l tcrie vykpenia predstavovali kri ako
jctlnOrnzl.l\lll udalt161 piatku. V tento Kristus priniesol scha
smn ho ako obetu Bohu, aby ho tak odprosil z..'l hricchyYo
Take poniman ie obsahu II zmys lu Jeiovho kri fa vytvOrilo,
Teil harda, nezdntv pO .... ku svetu, k fi\lOtll aj k Tieto postoje
obs;l hoval i v zmysle iVOt"ol a smrti ako d&k,dku
prvotnho hriechu. nn h riedlOm pokazenej prrode
vzbudzlN.l!a nl.'\ l'\\!l'Il tomu, oo je rudsk, aj tomu, je spojen
s hmoTOU, 11l:1tcria sa I.: h;\p;ll:1 ako "z,'\klad p{,du a rozkJadu"Jll.
4.2.3. Plnil zmy,e1 krI!"
Nov obraz sveta, kror SOI vytv.iml oo Galilell, si pomllly ziskavlII
dumO\'Ske pni\.\.) v myslen rudi H spsolxyval, e str.'iclllo na
svojej arr.lkrivnosti. Tei lhanl povie, k prestalo v dobro m
zmysle

Svet chamkteriZOVllO ideou pokroku a evolcie si Tcilhllnla
vyaduje neM: cha panic zmy.du krL1.. O krem a
hoonoty krIti, huni ostane pmvtii'w'Ou II trvulo u, treba ncvyhnume uk:'l z:.n'
kri aj Ilko symbol pokroku ;1 tvoriYl:j cnergie. JJ1 A\I<lk predstavenie krltl
ako symbolu pokroku nez namen:l, e kri ostal pre Tcilharda jedi ne
symbolom. dobre si uvedomo ....al, e posun drazu pri
mW'\;h hodnt ktffa mfc i!i dokonca do lZ:ldi:l
lipsnll htJdnot.lI, ktor kri! obsahuje a ktor.i bola v kres-
lanskcj, prcdO\lCtkm v uipaJ lll!j tradcii vfdy jednoznai!nc pr tomn.'14
' n 1933, De T. X, $. 100.
'1> 1944, De T. X, s. 170.
m 19]), De T. 100.
"" nA!.oT. J., La l. 197-297.
' H 1952, ce T. X, l58.
"l 19]6, ce T.IX, . 164.
m 1933,Oc T.X, .. I()+, 1936, 0eT. IX, I. 162; 19!: 194A,AH, . , 227: IIJ H,
T. X. L 258-l59.
)M 1951, CC T. X, s. Z57-261.
159
Kozmicke rozmery vtelenia 161
vtelenia, leho - ako napl..al Tei1hard - KriSfilS nemohol do sveta
akousi cestou, nemohol len dopl nkom u! stvorenej a sformO'\la-
nej rc<llity. Kristus si fyzickm psobenim pripra\lOV'dl
"miesto" plne ho spojenia s rudskou prinxlzenost'ou.\iO
Proces stvore nia obsahuje v sebe aj vykpt:nia, lebo s okami-
hom povolanill k bytiu sa nhjnvil aj krlf ako prejav SOI Boej
jednoty Jo tnjomnch hlbuk
zjednocovaniu sa v nej t:1jmnstvo, ktor holo od
skryt v Bohu. Prv dotyk Krista - Omeg)' s teda
procesu vwja, so S(:bou "YImizdncnie - kcnzu.
Clauda CUl:not<1 ro znamen:\, k s stvorenia do
tajo mstva svojho kri fa.
l41
Vteleni m - dcfini t lvnym a plnm spujenim Krista s fudsko u
priro..lzcl1ff>rou - vstpi l do \' ktorom u hol pritomn
pooben[m. Bola tu ..\ n::.llitll, klon" pr.i\.\! \l\1;lka jeho IXlla
pl\!jawm . .'j, aj kl."!' ete n,,-dokonalej Juchovnej jl.'tlnoty. Utrpt: nic,
ale predovetkm hri ech - monIIne zlo - na fukt, e
v o kamihu, keJ' do sveta St) svojou slobod o u, zjavila sa
v rudskom vntri JovtL'l1y nCollch;ln;i a t:.ljornna
Krisrus, stan(re sa nCIl\(Jhol prejsl oko lo tejto
mnohosti - rozlXl!te nOliti srde:.\. Jcfi.'i Krisrus ako SJXlSitd "dtil
v sebe fudsk snke - to srdce, ktor jc pre n:is riL'1..!lom trpenia
i mdost i. Kristus v: lk nebolukmsi hol tcda
nebol ibi dokonalm, idd lnym, ale Ix)1 l:clostnm,
(Ipinm, tor:lnym, klor vn svojom Yl.,lumf ohsiahol vedomie vetkych
fuJI. Puksme ...a s i ocen rudskch nruivosti,
vetkelHl urrpenia a mJosti. KlId jednotlivec je kvapkou
v tomtu nesmiernom ocdne. Kristus sa ponoril do tuhto vdkeho mora,
vctkmi prmi na .... lv:.Il skllscnosri :I vetky si ich prbvojil. Toto
brliv mure do fovojho srdr.:..'l, ujarmi l ho v sebe a jeho vlnobitiu,
jeho prlivom a odlh,,)m lbl svoj vlasm rytmus. Toto je zmysel horli'viho
!ivot'l dobrotivho a modliaccho sn Krista. Toto jc nepreniknutdne
mjomstm jeho utrpeni a. Toto je z.tsluha jeho smrti na
kri1i."lt ' Takto sa druh fuza lrsili ll, fzll novej
sksenosti krifa - Jeiov IXlZCmslc:
1924, De T. IX, .. 89.
lti 192i. oe T. IX, l. 88-89.
w. C.; G qw.e Tri!hmd(l utaimtnl dil. Parit, 1972, s. 170-171.
\43 1924, De T. IX, l. 90-91.
\i4 1924,0: T.lX, I.90.Pon.w. HRYNIEWlcz, 295-296.
162 I Jze( Kulisz 5J
Okamih, v ktorom sa "Slov() stalo telomM, nememe d o
rmca statickch pojmov. Vtelenie sa realizova lo v so z..'\konmi i\otta.
sa zn:1Inena10 PI'\! Boie Slovu sa a to trv ta k dlho,
ak dlh je ivot, ktor nememe do tesnch n\mcov
a ako nkw nemenn. ivot - naprie k tomu, e je uzavrcry medzi
Jvoma udalosr.l mi: n:lrodenl m a - je pl"Ol."CSQm dozrievani:l, ktor
sa a
Boie Slovo, smnc sa Jo prirodzenosti rudskcho
dozricv,lnia. Jd i \.'tl svojej fudskej existencii Npoznval pukuenie,
zaksil utr penie a bobi. V Illlltllitbc a v osobnch ruzhudnut ial: h odkrval
to, malo fc sa stane a mal o defi n itvny
rozmer a zmysel jeho fivl,)('U.lii- Je ho fMJt lx)1 'l noM, kturm
v jeho rudskom s rdd dozrit.:valo jedin a najplnejie odd:mc Bohu
vetkho, je rudsk.
Teilhard napsal: "Dejinnll existendu Jdi a by sme nelxx: hopili,
znelwri! i fi sprof,muv,ll i by sme ju, ke by sme si nelivedomili , fc to bol
giga ntick u pas prindpu jl.. " lnofY s ktorli holo t reba
KrL .. tus si llVt..'(lo ll mvil l, fc sksenn-; " existencie je
rovnoznal'n s na Smn'vldnc\IOsvcte ako najscra.linejSI
nepri:uer
lc4ll
, lebo priv.'dzn dOZricvajlJCU jeclnoru k rozpadu, ku
jefi, vstuJ)ujtk do tajomslV:J smrti, ju neprdiv.1 le n ako
bioloj.!kk fenomn, ako rozpnd roha, Je Napriek rumu, e
prinl:t so sebou temnoty pekla, pre Jdi.:1 bola z.'\pasom
zjcJnocujlll.. "Cj lsky so vzbunm prirOt.l zcnnsti.
sa ma osebe nelx, la pre Jdi.lia krorll chcel
a pre ktor SOI rozhodol. Existovala len ako prechod k definitvnemu
hor rormovalo jeho rudsk dozrievnnie. K tomuto vl(azstvu
iiel CI..'Stou dlhch Ill odli tieb fi osobnch roz!l(Xlnlltl, ktur
vyjadril svujlm poslednm zvolanim: .Je dokonan." Kristus zachoval nf
do konca tej l;t"ke, krom na plnila je ho I'udsk srdce. Tejto
odovzdal scb:.l S:lmho v IXlSIC(lnej hodine temnosti. Vo svojej
O rcovi zjednot il to, sa vo svete bezndej ne rozpadlo. Svoj im
k.-tfdodennm "no" realizoval ontologkk premenu adcfinitivneotvorenie
,.. 1924 oc T.IX, 8. 88-9"; HRYNIEWICZ. W.: III"I$t/.Iw.:M. s. 27"-279.
,... 19H, ce T. IX, I . 91.
101 19H.Oe T. IX.J. 90. pmnal:.jJctil, pla.11okrelll iny.:h I H. UI'J\()O
&ltll:l'lar. Porov. BALTJiAS..\R, H. Uh von: KmnI IlJllJc,us_ krnnm lI.n. Fn:ibulJ
im Br., 1980. I. 120; HRYNIEWIC2, W.: 0n,U..J ntlJtll l\ucha, l . 280.
1<1 19H, De T. IX, .. 91.
... 19H, OeT. lX, s. 91.
164 I Jze( Ku lisz SJ
odmietol zmysel, pre ktor bo l sMlren - dosillhnutie s B0-
hom usil ovnm spo loccllStvH v jdiovi
Nedosta tok duchovnej jednoty je pre Tcilharda krit ickm znamenlm
vntorn-ho rozvmnJ jLxlnotl i\o\:ov. Je jl.'(l lllx l lldlO hriecho m rll ru.'tv.I.
Vknk.'cnic jefia Kristl do SWt.l, predOYl.1.km tu najll plnl..iic -
cez vtelenie - bolo do reality rozvrtcnl..l hriechom. KriSfU .. :.'IKljim
ru(lskm ",\no" napr.lVit a *'(Inotil ro, oo Il<l <I aj v priebehu dejl n
hrk..'ch rca. Svojim ,,:ino" (X1(M(bl .'i:l m ho. ZjI..'t!nocujlJC
v sebe "mmlha.i S\aa", napli'lal snk e Buf.oll a SOl novm
zn:uncnlm. Svt't S:l v stlll po prvkr.'t v plnost i dobrm. l"
Sme si vedomI, zna men: hyf vernm v a do konca. Neustle
ot\'Orenie fudskho .,j:t Boiemu .Tl je ako kri. Vknx.'cnie
Boieho Slova do rudsk ho dozrievan ia 0010 ne usnil lJlI metamurfzou,
pmCt..'iom tajomnej premeny toho, je rlldsk a v!'mld ruzdl'len; lx>lo
na krl(N l:estLI .
lIoil
Podmanit' si rudsklm srdca II na ..
ho k Bohu, to je tu ist aku vifilz.'ilvo kri(l Ill, vlfazslvo,
v ktorom S:I dl 'l.St:iV.l bliiliie k Bohu.
Krcst'nnsMl, ak chce .l rif :.'Wjc viery, mus predst:l\.{Wa" ioWtu
dve pod oby kr fa - podobu uzmie re ni a, aj PQd obu
dyn:Jn\iz lll ll.
IN
Teilhardov t ri u mfl ny opti mizmus n e bol
naivnm optimizmom, opti nlzlHDIlI bez lltrpe nia ol zri ekania. Bul to
optimiznll.l s, ktor sa nxlil z ivota, a zlllftv}\:lwstania
Krism. Krf - v c h:\panl Teilhan la - sa llI..'ohml..-dzuj e len na udal osi
Vd'khtl pia tku. Prv ukrifovanie, prvj {:i.z:.l kenzysol uuka mihom
stvorenia, Boie Slovo svujim zjednocujci m psobcnl m
na CI..'liW k jl."lnorc. Spolu so \lZr.lStom jcJnoty sf\o\.)!'Cn ia
silnel a kenza Boieho Slova. Vo liWrc duchtwnho zjoonoco\!',lI\ia kc nza
st vala a cel svoj zjavila v udal osti,
v ktorej ,,s10Yll S:I rclom stalo
Kri v rudskom ivote jdiita Kriio't:l, to je pu>toj jeho kadode nn ho
,,:\ no" ako na Boliu lsku, ktor poznval vo svojom SNd.
na krlfi je d efin it fvnym zjednotcnl m fudsk ho "ja" s Boffm "Ty",
zjednoten im, ktorho deflnitfvny rozme r lj;wuje 130h v
jcfio\ Krista. Zmfrvychvsrnnlm sa Jei Kri.'itlls sr,\v.l novm stvoreni m,
Pi'nom \lCtkho.
!if. LUBAC, H. de:: Kau&,vn. I. 22.
no 192i, oc: T. IX, . 90-92.
19H, 0e T.1X, J . 92-93; HRYNIEW1CZ, W. : Ou,sU nO.JlI! Ehscha, .. 279.
1I01 19i4, Oc: T.X.L 11Xl-192.
Kozmic k rozmery vtel e n ia
stvorenia Boh ll. )'iO - strachom napll\ajca neznma -
bola po prvk!-.lr a definitvne premoen v Jeiovi KristoVi. V jeho ivote,
smrti a zmtt:vyl.:h\lStanl dosml svet svoje definitvne

Vo S\.\..1.le toho, sme povedali, je pre Teilhmda vzdialen a cudzie
Bultma nna, ie rragidcm koncom
fivot<l.
1U
KristUV<l nic je koncom, ke<l'fe, tvrdi Teilhard,
premohol. Dal jej (f'yzicky) charakter metmnorfzy. V skrze
zlsk:i l sver pr/stup k Tcil hard - srnmu reolOj.!kkou
tr.tdldOlI _ sp;j:1 a Jeia Krism do jednej sp;\sncj
mlalosri a nazv;\ jll kozmickou ''11
Kristus ukrifov::m, to je Jei v 1..'Clo m io'\lojom pozcm"kom ivote,
jei.li prekon:\v.ljllci te mnoty rudskej cxist\!ndc, zjcdnocl.ljllci v sebe Boie
volanie :1 rudskll odJXM..-d: Kri v je ho ivote ne mono len na
mimoj smrti v dci'! Vdkcho piarku, ale naopak, rreba v zklad
ivota, ''ll'ilb ktnremu Jei vyviedol s\\:t z mnuhOlil'l Adamovh o hriechu
il priviu lo! hu "do hlbok Boieho prostrcdia
Mm
.
Odkrw jllc zmy:-;cl kri!:.l , txl harujc me dve IXKloby tohto
\CJ'khu tilj OIllStv. I. - 0..1 Tr.ld icie konremplOV'an:'l
a preffv:lIld - ch:'lpc tento f.l ktv katl..l,"rieh krot priniesol
Jdi.li Krisms z.;1 hri, .'c hy rudstva. Kristus trpiaci a z.;lfuen "hriecho m svern"
dvha bremenu evo lcie - dudwvnhu duzril.."Villlia wem, prr.: ktor je
prve hritth, vzdor najvii&lu Kn!r.l hril..'t: h, viden
v perspekt lvc zjednocova n ia rlllL .. tva, je rozmnofova nlm
mnohosti, zv.1&w..lIli m zla vo sve!'e.
Vina biol<Jt.ti..:klJ ani biologick
jed now rudskho rodu, r":::1 vak d uchovn ktur S:\ m
realizov'al' v I'udskej Tr0 mylienku n:tchdZ:llne uf v t mdicii
drkevnl:h otl..'O\I, nej hril.'ch rca "duchovno jednotu, ktor
zoimcrll mi tm pln ie sa real izuje zjcdnotenie
s Iklhom"l'I7.
OdmK.'tJ\ utic- na dejl n - vntor nho p;:tocl:mi., k jednote
malo Z:I nskxlok. fc jed notl i\ll:i 8.1 uzavreli do seba a pre seba. tm
1<,1 19H, o.. T. IX, 92.
1" 1924, De T. IX, I. 92.
"I MALET, A.: P.nshd.: U"dol/lJuhJll(lnn. OenM. 1962 .. 1"7.
'IH 19H, Oe T. IX. I. 91.
l 1924, o.: T. IX, s. 92.
!\' 1942, ce T. IX, .. 92.
74 .
m LU!3AC, H. de: KIlCOliqvI1. KmlWw, 1961, I. 10-11.
5. Jei Kristus v tajomstve Cirkvi
je f \lOU v dejinch, je mohutnm duchov-
nm prdom v procese dozril .. 'V.mia Cel - od svojho
_ oh l;t"llje jednu V Jefiovi Kristovi Boh pn:vicdol
ccz Toto ilj nau reali tu, sa
uskurocni1o v naom svete. Prc svedkov zmttvychwtalcho Jeia dOlml
problm ivom a smrti nov rozmc r v jeho t riumfe.
s nami do konca sveta, USt:.V.l, aby aj pre m:lhal hriech a smr".
Zmi'tvydws, .. l Kri stus je kvasom .. ti, ktor posnJpnc
sku C irkcvll ko veriacich, zroden z osobim-
hu pn... >fiv,t n ia apotolov, ostv,1 aj naS .. lej pre Tud vilctko.:h {' ias micsrom
bd{xlcnnej sksenosti moci Zmtlvychvstal ho. jeho j ... lohu
n;i m jas ne II z:\v;1znc pr ... .J. .. t:lvil Druh v.l tikllsky koncil.
Vo konti t ci i o C irkvi Lumen gL'tltillm "Syn Bo!,
v fUllskej pri rodzellt)l;fi, ktor VZ411 na .seba, :.'VOjou a vzkricsenlm
prekonal vykpil a pn.1\Qril ho ml nOY stwrenic (purov. Gal
6,15; Z Kor 5,17). Tm, fc udcli l s\'l.lj hu Ducha, zo:.'Wjich br-UIN, po ...
zo vctk'j\:h nI\w.lov, t,ljolllne svoje Telo." (LG 7) Tmto tel om
je C irkv aku z:IDl;uk jL'(lno{y :\ llidcje pre cd l'l.IClsk rod. "A mk
tento m...,;i:nsky fud, hoci n:lf'cnu nezahrnuje v sebe vM..1.kch rudi, bH nemz
sa javi alv., mali{' k st:do, pn.-dsa je on pre cd rudsk pokolenie najisn:jfm
z;i rudkom jeJ noty, n:deje a sp:.\sy. Kri.'itlls ho usmmwi! ako spokl<l..'cnstvo
f ivota, Msky a pravdy. On ho IXlUfv.1 :lj Ul msrroj vykpcni:l vktkl:h
a pa-dela do t:dho S\.'L"t.l ako sv.:t1o ilwm a sor zeme (pol\w. Mr 5,1.3- 16)."
(LG 9) Teda Cirkev, uko o!o;obitn mi esto prll\.Jmnusti zmttv)'l:hvstalho
Jdia .. ta, je mocou a sl:x\.snej ,l.'llnot y.
5.1. Zmftvychvstanic - inaugurcia
kozmickho Krista
Napriek tomu, e je pre Tcilharda ako prlrodO\ledca podmienkou
vvoja a vzn iku doko nalejkh foriem ivora, vo svete ju nazva
kozmickYm k..1nd:i lom. 161 S3 totif vracia ku
ktorej prvky akoby sa chceli za to, e Ich v {'ase
procesu, akm bol ivot, zbavila autonmie.
1N 1924, OeT. IX . .. 91; 1941, Oe T.VII, I.-i8-"9.
163
165
166
"'11948, De T. VII, . 179- 180; 1952, Ce T. vn, l. 349-351; 1953, De T. VU", 4IJ--114.
100t RIDEAU, E., Ln /)mJh Ju PbI: Tei/ha"" dl' CMoin. P:. ris, 1965, l. 122-124. Katql'ria
jc hh1Vl\OU tmou antropologickej teolJIie K. Rahnera. Porov.
W., Was iu dcr Ml'nJ(h.' GOuingcll. 1972, PANNENDERG. w., Kim
1971.
L66 l jozef Kulisz S]
Proti tomuto kandlu rozprlclu sa vedomie od brilo.
a st:\lc JXMbudzllje k tOIllU, aby 1l ;l d nim
S\I(.-dl't.."tvOm toho jc mohutn prd duchovnho fivotd akm je
nhofensMl, alc aj r02MJj a spechy brCnia v oblasti "---dy.
Vzbura, v prvot illlich vedomia cte slab, sa sr;\Vil sil nejou
li jeho vvojom, po.'as ktorho spoznvol a .lrll fimrn. PocHa
Tcilharda, postoj vctk\:h v krorom s.'l prejavuje vMa fit,
viem v toho, ho tvor!. jc :t1"l,'l1I11entolll skmocnol.ri, fc
jc Ilrecn pre A tr0 vicm je ako rudsk:'! konca
v 1I I11icr.m(. Viem v zrodenho \-\.-Jnmia podmicflujc- prijatie
m\nuhy ivot,L Tei lha rd ro ilustruje pr/klad u m ban Ikov, ktor/ po
Z:lsyp:m( !.: hodl))' LlI\r.\vaj ll uvilznen v [cmnor.kh ll<lTlc. j l.-di nc
viem a ndej, fc l.. "Ct;tll k ! ivutu n ic je pn;J ni mi nav!d y IlZOlVrct:\, Sl! schopn
it:h aby SOI usil ovali () vysl ohodenie.I(,\
Napriek tOIll U, fc vie r.I v tuhn, Ivor vstupuje
do . .;tv.I, rudst\'o si je VCllum fukw, fc
fi fc v rmci tohto IM!tl.I nic je sc.:hopny proti tOIll U, aby s:.1
vcdomie, uhohatcn fivotOIll , Ill'Vr:.\rilu kl l I11noh(>st i. Viera v
a vedomie vb stnej IIlxlooblljil, fc clo'Vck
vu svoj ich dejin.kh jc utvorenou voci budcnosti,
v ktorej tli e pr:ll11iello!.; n:l deje. Tento po...;toj n" dcjc, postoj
akt vneho l)tlme nova!:! fi lozofia
t mnccndc nciou IM
Cel rento proces ""lja, v t r.uu:c ndendi I"jllmnej
hudllo1(!iti, SOI Tdlharda snlv,1 v plnej l1Ikrc po.:hopird ny a! v
Jd ia KrLstl.l. Ver, fc stmritcrsky jc rcaliz::doll 13o!icho pl:\nu, ktur.
vdcj in;kh bolv plnej micre(Jdhak:nv Jd ikNi Kristovi.
V "'\0111, pre neho a skrze neho lxllu vetko Od :.vujho je
SM)fCnic prlprn\-\)tI vrclenia a s(lG\sne je aj vykllpcnlm, sta \-\l ll\. ktor S\Qju
dosahuje vo Jd i:l Kri."t:\.
Jc!iovo zmftvydwstanic ...a v reolf.l' ii pokladalo il1<l za
apolOb'Ctidcy arl;,'ument jeho boskho poslania. 1.!X1..'b'l.."ty
z:.\kon.'l aj fundamcnr:.i lncj tcolj,. ric \/Cnovali tomuto mjomstvu sotva niekol'ko
110 1 Im, ce 1: VI I, .. 179-180; 1952, ce T. VII," 349-3511 1953, De T. VII. s. 413-414.
RIDEA.U, E.: La d" Pm Ttilf..ard ,ko DImrlin. I':.lril. 1965, J . \22- 124. K:l[q/r\a
tmlUCendentnooi je hlavnou ;l!lt!opologickcj tcolgie K. R.., hnera. fu""".
PANNENBERG, W.: Wm uf der Mensch! Gllulr\#.'Im. 1972; PANNENBERG, W.: Killl
Jatctbuidt! Paril, 1971.
)di.ii Krist\l!!V '
_ . .... ..
168 I Jzef Kulisz SJ
rho uf niet navratu. Vetko, vo svete duzrievlllo, v zmft:\'y(h.
vstalom Kristovi do Otcovej slvy. Jeia Krista sa
stalo - prvotinami - nCM.!ho
naplRal Tcilhard, "je nesmierne vzneenou
kozmickou lebo nno znamen;i Kristuvo definitvne a
prevzatie lohy Centra vetkho. PrC{lryrn to bola akoby len dU:I, ktor.i
s LIsi11m zhromaf&1v.da embf)'ll nlnc prvky. Teraz Kristus iari na
cel ako najvyie, cdkom suvernne vedomie a akrivim. Vynoril sa
z matrie, prcjdlk cez krst. Omia hol neDu, predtm do zemskch
hllxlk. Ik:;ccndt et lI ..'i(('llllit ut imIJk:rc! mlln, (Ef 4,IO)."lm
Exis t uje aj t retia etapa zmhvydwst:lllia, ktor rreba
Zmttvydwsta l sa st;\va lminnu sp:sy Vl:tkych,
hon hn b stvorl' nl v I\lllll a pre nehu. Boil' nad ktor sa
usktltocnilo v nie je stv!.)reni:l, ale je etapou
velkeho Boieho phinu, ktUT rozvja v L.Lo;.:. Jdi dosiahll e
vo vcll!x.'CnOIl1 ztllttvy\.:llvstanf, kuJ I'lILlstm, prenikllll t H...,ou mocou
v Kristovi, LO
. V dejn sp:sy zmft.vyd\\lst:1l Sprft01Tl1\ UjC svoju
spasnu moc v taJomstV\.' C irkvi, predovetkm v Ew,:harisric,
krnr m:1 kuzmu:: kLl moc ol je kozmickou
5.2. Cirkev - biologick fylulll Krista
Druh vat ibnsky kllnd l hovuri:H.:, ..: "Cirkev je v Krisrovi ilkoby
znakom:1 prostrit'tlkoll l vnllt{lTl1lul zj\xinotenia s HohulIl
a jednoty (ellw fudsk.dw rod u" 11l, pznamenva, l! toutn
for rn uh\dou ch(;c veriacim dslednejie a podsrmu a ve-
olx."Cn poslanie C irkvi
171
Tak to bolo v jcj dejin;\.ch. V kadom
storoci, predovetkm v krzovch nlxlobiach Cirkev primeran
formul "cie a obrazy v sil i Llovcku rajomstvo. 1/<t
Spolocenstvo Izr.lela, oiven jednm povolanm, zrooen v zmluve na
Sinaji, je v hebrejskej Biblii naw.m KaMl JMwe. ScptlJ:lginta tento vraz
preklad ako Ekk!e5{a K:yr{ou, Zll,H' bud' slvnostn nboensk
..... 1924, De T. IX, 5. 92.
n.l 1920, ot: T, X, 5. 22, 1948, CC T. XI, 5. 211.
I: L 1924, Oe T, IX, 5. 92.
III LO I. romY. LG 9, ...S, GS 42, 45; LG 26, AG 5.
11 1 LG l.
-". Stmtny proh[1llu ponka E. J. Sinn&. PVl'OY. BINNS, E.]., II mistem Jella Chicsa.
In, LaJl>ailualir<ldi TdUlurddcC1vm1ill, Red. M. Ko.sler, B. Brown.lus!si, 1972, 5. 171-179.
170 I Jzef Kulisz SJ
Nie je to jl..Jnota dan raz navdy, hotov ti plne sformovan. Naopak,
je to jednot:.l, ktor sa realizuje v Cirkvi a skrze C irkev sa. stVJ. lohou, ma
v Druh vat iknsky komi! UL, e Ci rkev je znakom,
jdnoty. Znakom, ktor m Z:l lohu k jednote, a nie
len kde t;i to jl.'{lno!:<l je. Sil ou, ktor zjednocuje a uzdravuje
srd..: ia, je Boia I:bb, zjaven v Jeiovi Kristovi, ktor v Slllbc Cirk.-vi
spsobuje da r
Dejiny ukazuj, e to, ako C irkev chj)ala :1 ako prejavovala
svoje z;'lvisclo nielen oo ducha doby, ale aj od s ktormi
sa Cirkev strctvala.''/'I
a neskr ;lj z:\j:Xldn rozkol mali Z:I n:isIL"lok, e C irkev vo
svojej teologickej reflexii len vidi tdn prvky.
V spore s protesrantmi teolgia na to, ) tvor
Cirkt.'V, aby tak jasne vynK"(!zi la hraniclJ , ktor ju nd prOfcst:lnt{lV.
Tento stav eklcziulgie ptctrv:11 af do 19. pTl.'tlst:lVircf
tflbinb'enskej koly Johann Adam Mochlcr, vd'ab 11('M!j analze obmzov
Sv.'\ tho pfsma <l drkcvn\:h or..:ov, pripravi l ..:esru Il uv mll na
pt;lvdu ()
Moehlcrovskc ..:h:ip:II1ie Ci rkvi aku f iv ho IXl kr.IL{N.lnia vtelenia prijali
a ([a lej rozvljnli vi ace r teolgovia 19. stuTOLia :1 ich n:izory s obsia hnut
aj v dcfinitfvnej s..:hme o Cirkvi Prvho v.ltik:\nskeho kon..:ilu, ktor
vypr:lwval St:hrader. Vieme, e t:to schc ll1a bola oJmietll llr;i z dwdu
zdanlivej il meta(orickost i.
IH1
Du doby Prvho
variknskc!m kondlu hol n()v Cirkl.'V, ktorvypracovnl Mochler
l
ako aj obsah s..:hmy De E..:cbia prij fm:lll tak v n,iuke ppeov, ako aj
v n.iuke tcolgov.
w
Kriza modernizmu vyvola la istll a obavy pred novmi
sformulov:miami taj o nL'Itva Ci rkvi. G. Weigel t-1Oznamen<1va, e tUJlgia
toho olxlobia pre Cirkev ;lhst raktneji model. Nehovorila
o vntornom ivote Cirkvi, o liturgii, n ohlasovan slova. Ak SOI hovorilo
() Cirkvi, tak jedine o hieran:hii, aj to z pnivncho
111 LUBAC, H. J e: KalOoc,tm. 5. 54- 56.
lit BINNS, E.J., Il mi'\lemdeI!'IChil'S.1.ln, UI JpiriuUlJi!<l. di Tti!ilmd/k ChllTdin, 5. 172- 173.
1><1) BINNS, E.J., Il mi5tero ddh In, LI s/lirih.aliuldi Trilhard 1k00000in, 5, 173-174:
RARTNIK, . S., Knk Wl CJtrystu.s.:l , 5. 56 .
. " L B[NNS, E. J.: Il !nistero Chlcs.1, In: LI spirinoali!<l. di TtilJIlITli <k Chanlin, 5. [74.
I!!J STIRNlMANN, E.: Ll Chi!!\'1 aelb ProblcmatiCl l\obkmi e !Jficnw.menri di
T. I, s. 144-150.
)!Ol WEIGEL, G.: The Chll>th: R..-adillJl:l in ThmIOtO. Ncw York, 1963, X: poruv. BINNS, E. ]"
Il mistero della Chiesa. Ia: LI JpOrill'<lJi!4idi TciJharcj Je CMnlin, 5. 175- 176.
Jem Kristus v tajomstve Cirkvi
zhromafdenie izraelskho alebo samotn n:irod, t\o\)riaci vd'aka zmluvc
ol'J,r.l ni..:hl spoloLensko-nhocnsk jednotu. V Sra.rom zkone
viacero in\:h termnov, obrazO\', figur II symbolov, ktor ukazuj mjomstvo
povolania Izmela. V istom zmysle si ich vyntila v ktorej Boh
dovolil Izrae lu nanovo zmluvu zn Sinaja. niekol'ko
ohrazov: Izrael - Bol ruJ, Pnova vinica, svJ.t mesto Jeruzalem -, nhy
sme zistili, 'I k.O vnmal Izrael sm seba vo !o'VCde Bocj vzvy, ktor sa SI11 If1
jeho kadodennou
Ci rkev, zroden: z prcboJl\lltho boku Kristovho a oivcnn vo swjOI11
vedomi sp,isnym poslan m v zoslania Ducha Svtho, od sa mho
Z:lLiatku ..:hp:.lia seba Sl.HllU ako nav Bofi Novej zmluvy, krorll
Boh lIz;wrel V Jeiovi Kristovi. Autori Novho zkona, pomilhnjtk si
st:lroz:ikonnmi pojmami a {)bruzmi, ktor vyjadrov.lli t:.ljomslVO zmluvy
ml.'tlzi Bohom :1 vyvolenm nrodom, chceli e Zml\JV:1 sa v plnej
veriacich v Jeia Sviit r.l\.\J1 pOll lent lje
C irkev _ spolllLenstvo veriacich - Telom, Nevestou Krista. Na II'I iSIl1
pr.IV\1U II Ci rkvi ako o ivom Kristovom tcle, aj ked' v ObnlZlk:h,
IXl llkaZUjl:1 l\ :ter il JnY"
Stn.:tnutie Cirkvi s h lboko humanistickou hel nskou si
vyadovalo v nov..:h obrazoch tajomstvo Krista, ktor "il'kcv
aktualizovala svoji m poslanm. Robi to ul svJ.t)r r.wol vu svojom ohlllS\1V'.InJ
a tej to lohy v plnej miere ujlmaj aj cirkevnl otcovia. Vo svojej
V)\:hdZ:lj z bibl ick\:h obnlzov. Cirkev je pre nich duchovn !zrnel, Tl. "X1
Boha, dom Izrada, Bo rud, Pnova vinicu. Realita, !la
ktor sa rieto poj my n ic je vak nhodnm zhromafdenJm
ale - ako Illlwri sv. Cyprin - zjednotenm skrze
jednutu OtGI i Syna i Du..:ha
\/< MEDEBlELLE, A" L'l:lIse. In, Diclionain:: de la Bibl.!. Supplement. T. ll . I. 487- 6\)1 :
SCHMIDT, K. l" Ekklc1i'l.ln, Wli1'rnbu.: h tu,n Neuen T. III ,
5. 502-539; TINA, P., LI Puk!!1!l1 rub i", : Es!!ldio IUswrirouologiC'(l . S ..mc!on;J,
NAGY. S., Chryuw.I\I' /Cokie/e : Ztry!ldcJaj.1logiiju...1.l!lI<'!nw.h'll'j . Wrocbw, 19B2.
I3ARTNIK, Cz. S., Koi..l 1}L'V/JiL ChryillUa. Wrocbw, 1982, 5. 19- 24.
1;<. PUl'OY. llARThl[K, S., !&killf }.>twa a..:-llUa, 5. 24-28: SC,!NACKENBURG, It l
Die Kin:he im New::n Testllm.. ..,H. Fn:ioofK im Ik, 1969: mPIEN. J., Ttologia 1'r'\loU, :
CtfoIIIic!Ir. i KaJcidl \41 Wam:\W,I, 1979.
<I' &.o. CYPRlAN, De Orat. Dom. 23. In: PL 4, 553. Tuto myWenk.u cituje
Iwoci [ vo lron!tituci i o Ci rlM. (LO 4). O ch;\p;lai Cirkvi u olWV \).,Itd ,
LUBAC, H.de, KntOOC)'Z!1L,5. 40-68; BURGHARDT, W., The BOOy of Christ ,
Insil:ht . Ia, OJu,..;h ru tlw Bod, ojaml/, Notre [hrne. 1963, I . 69- 101, I3ARTNIK.
Ct. S,: Kui!:ilktl'W Chryjl.W/.l, 5. 28-32.
169
Jei Kristus v taj omstve C irkvi 1 171
Situcia sa zmenila a po prvej svetovej vojne, kl.-d' - ako poznamenaVJ.
G. Lindbcck - sa o Cirkvi ako o riadenom
Duchom Sv:ltm, a nic pr.'lVllymi
Medzi n .. 'Olgov toho olxlobia, ktor tajomstvo C i rkvi predstavuj
n{)vm spsobom, sa zaradil aj Tcilhard, osobitn lohu
Cirkvi a jej mie;to vo svete svojej doby.\t15 Teilhard nezanechal systematick
vklad ekleziolgie. V cc!om jeho diele vak nach<idZ:lme vroky, kto rl.!
mim dovo[uj obraz Cirkvi, ktor je v slade s jeho
predstavou svet.l.
V snahe l o hu v vvoji
vedomia, prl..'tlovctkm fllnkdu "jeho - Kl1tolkkej cirkvi, pouiva
Teilhard pojmy z biolgie: .hlum a l'axe a os).
V prirodOVl...Jn",billlog"ickej systenlatike termn fjlum
btL).(riu v ri ra stl n a zvierat. ).,'iI! Ide o "fiv\1 druh, kolektvnu,
dobre rozvinut skutocnost'. Kad fj/um je ch:1r.1kterizova nc IXJlymorfiz...
nWIll :1
[>olymorfizmus sa pn:javl1jc boh:lt'1;t\IOlll jedin(ov v r..mci roho istho
druhu, alebo sa vyz naLuje vdmi rzny..:h org:illlw 1.1 toho istho
jedinca. polymorfizlllll je znakom Jobrho prispsobenia sa
prostrediu, o elasrickosti d ruhu, ktor &1 vo sv\ljom dynamizme
pri.'ipsohllje novm ivotnm pod mi enkam.
Pozorovanm e fjlu.m, napriek st.i!c!l1l1 vvuju a mno..'Itvu
(xllinch jecl in..:ov, tvori jeJnotl!. Zn tto jednotu vntornej
t ruktre jedincov. nej sa dan druh javl ako realita dokonale
odlicn<\ od inch foriem ivom. ry/u.m - iv zv:i. zok, kt nr je v sr:.lom
vvoji, sa aj k divergencii, Le ku pri:un
n:'Jtastu zmnoovan<l jedinwv, s{Xlsobujc SOl od ptbuzen-
skch alebo blfzkych for iem.
1II7
Aj - Teilhi lrda - a vlastnOliti biologickho hla
m kaW nboenstvo jestvujce v dejinch duchovnho ivota
pln(1Ii1' dll..:ho\'nho ob."ahu s:.1 zj<lvujc a v hlt. 1>4iI
... LINDBECK, G., and Rom.an G,tholic RC!1l'W;1l. iL" NL'W
York, 1%5, s. 191.
'"\ BtNNS, E. ].: II mbtcroddb Chies.a. in: U. slJiritualiuidi Teilhard<k Oklrdill, 11.17(,.
Smll.'n pojmu pozri: BINNS, E. J., II mistero delln Ch!i:SI. IUI I"
SjlirilllllliwlJi T!hcmJ.Je Q,,,nlin,/;, 176- 179 .
.... HASS, H., G.!!rdin - LuiJwn; O.".ndbegrijjt - - [l , "",lIu " !!,
1971,5.262.
"'l 1940,O.:-T. I,5.121-[23; 1954. Oe T. Il, i. 307.
... 1933, De T. IX. s. 143- 145.
172 I 1zef Kulisz SJ
na ndlxlfcnstvo ako take cez prizmu biologickhu fila umoi'iuje
vo f.tkrc mnostva plne nov zmyseL Tato
je faktom, pri ktorho ostaneme vdy v rovine viacmenej
racionl ne opodstatne ncj hypotzy,PI'! Treba ie ni e vetky
nl\ boenstv:\ - hlt! holi rovnako dlcit, Teilhard si pomha prirovnan m:
podobne, ako nic vcrky zvieracie bl [xlli na to, aby bezprostredne
umonili utvoren ie t:lkistll nic vetky n,\ooc nstv.'t mali t brll
hodnotu, Tie ohnivk boli 'l:.l k potrebn, aby sa n\\ll1ol st rom
ivot:l, Podohne vo vvoj i nbocmrva sa v ktorom mal
pramienok duchovnho ivota r:stol a smerov,l! k utvoren iu kde
sa malo tajomstvo vtelenia. l"" Ten pramel\ bol
osobitnho stretnutia Uoha s V tom prllde duchovnho ivuta
"Jnzrit::vala osobau, ktor svojm fitU uvi ed!:l Boha do rudskcho n.xiu, m
do iVO"1 s:lmho Hoha. "JI
Teilhard napbal: "Nl'Ch u bol i z.1s[u hy inch nlilxlcnst i<..'Vvd ll chovnom
d ozri! .. v.lIl1 rudstva nemonu fc najiarivcj io.: , pretoe
kolektvne ohni sko l:\sky, akeho dovtedy nebolo vo hori hie nUfl(:
v.mki krcsf,ll\Stv:l - lwriace ohni sko,
v Jeiovi, neprcsn\va a ruzvoj Iluosf .. 'ry. w"1
Dejiny krc.-;Gmstva o jeho dynOlll1izme a
elastickusti. Tieto podsmtne bla sa prejavuj predovetkm
v pnliawl!mj energii , vd'a b ktorej sa oddel il o 0<1 inc.:h
Illl..'dzi ktmmi vzni kl o, prejavuj lJ l'ie OdWlIl Ull intc).:rity,
sa od b ludov il cud20rodch prvkov. Wi Okrem toho
C)( panzia "";1 \\.'fmi d irerelll:ov:mom v"oji,
S:l novm pod mienkam, to s Teilha rdov;] tie vlastnosti
b iologickho fyla, NI Teilha rd jednoducho povie, fc
pn .. .Jnvctkm vak Katu!kka ci rkev je hiologick b lu.m Krista. 1'ioI> V Cirkvi
Kri srus akuJalizuje IIvoj u moc, rozvja svoju totlnu
- DANIELOU,j.: Le des nmions. 191tl; THILS, G.: l'mbbn) f.i.'tI!ogii
1'\'lil!:ii ni(\:hr.ddj'lIIlJu ..h. W:1rSL1W:I, 1975; RAUUIN, Y.: C[
mOlK!ia! Cl. In: Coocilium, 1971:1, Bi. 5. 65-72.
)'10,' 1933, ot: T. IX, l. [41- [45.
M 1924, cle T. IX, 5. 81.
Hl 1955, DeT. XHI, l. 10.1. PoT\"N. 1940, CC T. I, s. 326-332; 1916, De T. vn, s. 154; 1918,
De T. Xl, I. 204-206.
>o, 1946, oe T. VII, s. 151. PoIUY. J940, oe T. 1, . 3]2.
"" J950, De T. X", 241-242. Powv. 1940, ot: T. 121.
W' 1924, OcT. X, s. 196; 1940, De T. I, 5. 121; 1950, cc T. X, s. 242-213; 1955, OeT. XIII ,
. 103- 105.
w. 1949, AH, 5. 238-239.
174 I ]zef Kulisz S1
Prve naopak, Cirk<.. .... vo svojom vvojovom dyn:lmizme, rca lintj c sp.snu
Kt ista, musi d l1chovny v ruzvoji
krlStcNSkho vedomi n JXxlfa miery vzrustajceho "'--domia ......\
V Tcil hardovcj nuke je toto tvrdenie dlditm prvkom.
Rozvjajce sa a v vl!domie rozdelenia u tby po jednote s
skmocnym podkladom pre nov jednonl, pre novll fJCr Chri.ltum
ct in Olristo. Na tto lIpozori'\lIje nj Druh .v'ltik.:.nsky koncil
vo II CirkVI: "Slllsn podml c nky robi'l tto
Cirkvi este aby vetci ktorch d nes uBie
tL'1.:hnick a kultrne zV:izky, dosiahli aj pln
Jednot u v Kri stovi. u+<x>
Nov. jl'\.lnora - a v hmcilovcj definici i -, ktor:\ vznik<l okol o
a v Jdiovi, S;l StV:l jeho fy/mn, v ktnrulll S<l prejavuje cel lx)hatstvo
a knkl .....'lioll inil iale. Sil st:va predovetkm vnlltorn; trl1 ktLlr.l
hb - I;bka. Cirkl..'V sa \I(];l ka hske stlV.1 v reflexvne
kristifikovanho o hni skom llsobitneho pribuzcl1stv.1 IlK't lzi
p rlhuzenstva, ktor Sil - ako hovoril Tcilhard - (lpien! (I supcrl,sku .... "l1
St<lv.\ lll L ....tlml, v k!"l.lrom BI,h sn\[e vsll.lpuje do iVtml, v ktorom
S:I n: m v :1 Nkrzc h\sku Ho h zjavuje ako O tcc ...... "Oj
Tei lhard rm, e Uk,\z;,ll hiskll - Krista aknvnrorn
rrukttll Cirkvi, :lko hlhoko je jeho myslenie zakotven v tmdrcii
otcov. Orcovll primvn.\v.lj C irkt,'V k horiacemu kru, ktor hor
D1Kha Sv:itho. IJud\ hskyvkmeCirkvi navmda h:lrmn iu
prirodzenosti:""J Jean M;lrie Ti l\ ,ml O P, rozvijajt.: .wojc [I vahy
o profetu.:klllll c haraktere C irkvi n.l podklade d okumentov D ruh ho
konci [u, pLk: "Cirkev je tl..Ja v s..'l.ITlOlll SITl'i.lc dcj in
bratstvom .lasky, kto r Otec nanovo formuje mocou svojej vlnstnej Boej
prellJkajuccj hr.ltl!k lsku V&lka tamil t:to hlska ohlasuj e,
zj:lvujc no ...'\'! dielo st"ore nia, zvestuje, e Boh ustallovil vo pra;treuie,
kto re rcaliz;ic iu je h o pri rodze n osti ,
s:mlOzrcjme, IXxl ,.xxl mienkou, h: bude v krcst.l1lskl;
.. " 1944, Ge T. X, 196.
...... LG I.
tO:"I 1948, CC T. XI, 5. 206.
... 19]3, Unt, 246; 1937, LV. s. 212. Porov. LUBAC, H. de: ta!<'
all Pb\: Te-iIhtIfJ de CiLll1din. Pnris, 196/!, s. 260-263.
"'":"'1 LUBAC, H. de: 54-56.
TILLARD, J. M. R.: Koki! - pmfet)Uny twiaMun mawiel\i:L In: No..., vl.n"'t Kol.: iola.
WarU;lwa, 1968, 1. 17.
Jem Kristus v taj omstve C irkvi
osobnosC"'J C irkev je tie mi e..<;rom, kde sa v 1cfiovi zjavuj e Boh
ako
Vntornou kV.llirou, duchovnou energiou, ktor tvori a prenik (yzickll
jednotu hla, je hbb. nej sa v Cirkvi a skrze C irkL'V
obj.lVllje vo svete stav JX.dficky novho wdomia, Preto Teilhard hovori,
e C irkev je .Jylum hisky v prirodc"m, a prirovnva Cirkev -
formovlln h\ skoll - k iv mu organLzmu, ktor je oiven moco u
zmft\'y(:hvsta[eho Krista. V sme spojeni v jedno ktclTl\
d<lV.l nm vetk.m Ho ivot.......... .
Jedn ota v h\ske ni c je stat ickm a taz n avdy Cirkvi dunm,
V jednote C irkvi viddi otcovia dynamizmus. C irkev - n ov,
zjednote n a st.le Sa zjednocujci - ukazuje svetu str:uenll jednoItI
a ako matka vo svojom lone roztrllten dCII.
Zjednocujcou silou je zmrrvychvstal Kristus . Jeho [;\ska
srdci1. Il prin ,\;1 Jar jCti nory.401
Pod ra Teil llllrda, Jei Kristus sa S[{IViI i! ulUIl.,
hltl. V pozemskom ivore, ale
v jeho sa objavilo "ohnisko novho vedomi a", klurc nielen
temnoty neistoty v otzke al e Sf;\va sa aj
novej jednoty ... 'l V Jdiovi Kristovi dost(ivn Svel" vo sVl.1jeJ
krehkej (kCtl'c uvedume nej) - v - dokonal odpoved' nr!
oro:\zku o zmysle silia a ndej na definirvne Teilh:lrd
rvrdil, e v Kristllvi ziskavlI s\\.'t svoje deftnit ivne lebo le n tJ('f
Ip.mm ('( in ll/St) vetko, C)(istuje, z(skava svoj a pln rozlll er,+"M
!)o dynamizmus, ktor sa nachdza v .scaioll ini/ialc, speje
k toIllu, 'lby s:.l prcjlwil v v konkrtnosti stvorenia, ale prcdovclkm
vo lo.V\!tc duzriL'v:mia, Preto C irkev, ako Kristow biologicke hliml,
ne mc Tcilharda, skostnatenm a raz navdy lJsn\l c nlll
systmom zbietkuu prvd poch:idz.ajdch z dvnej minul osti
wf 1944, CC T. X. li. 180. TlJ{O jc jeJl1l1 , ",lllnno!i[!, krom, podEl ..J o\"l'j mienky,
o IXl'htate 11l">$!oja.
.... 19.1], LIm, 5. 246; 1940, oc T. I. s. 330-332.
- Rctrn i:li de 1914 e[ 1945. Cit. LUBAC, H. de: l...d (l" I'tn 1;'ilI\1lnl (Ir
DIanIin, 5. 114; 1937, LV, s. 212; 1940, De T. I, s. 328-329.
..." 1916, EG, 1.39- 40.
...... LUBAC, H. de: KaroiJcn.m, i . 54-56.
""1 1936, Ge T.lX, 5. 163; 1936, LV, 5. 2071 19]9, Ge T. X, $. 157-15ij.
""1 19]6, LV, 5. 2Cfl .
...... 192), De T. X, s. 95.
1ei Kristus v tajomstve C irkvi
241<1 sa, e 1. M. R. TiIlard, nazva Cirkev "pra;trcdm
w
, v ktorom
realizuj e llvoj II prav n3dv:1zuje na Teilharda, ktor
mkisto Ci rkev termnom z prirodnych vil...J a mna
osobitnho zhrom.1.kl'avnnin a
5.3. Cirkev - os vvoja
Te rmin I'axe - os si Tci lha rd podobne ako termn h lum,
z priroon!.:h Ak c hceme vzna m termnu v ch:ip.ml
Teilh:lrOa, musme e definuj e stredn smer ptocesu, ono
(lkalo je sstrCt1enc cd si lie evol cie. Dokol1nlm prkladom toho
nlfc tvrden ie, e procc.-; v ndivej hmote sa sstredil na vznik
ivut:l. V prou.'SC f ivom vvoj smerov.l l ku vzniku vedomia, a vo vedom
Ixllo vet ko sstT<..'(len na tvorenie teda kolektivneho vedomia
meJzi
Teilhard lX)llV:ll termin I'axe, po.:lobne ako te rmin tJlum, na
klX.'Srnnstv:t, ako aj C irkvi. V oboch prpadoch chcel osobitn
lohu Cirkvi v Jejinch.
4
\l
Podfa Tcillwrda, s:\mm centrom, osou v evolcii duchCNTlho fi"ota,
krurho prej:lvom je n:\hofcnst vo, je V sa toti
nach:kb to miesto - pr.ive t.i ,,()Sw, v ktorej sa Boli e psobenie
d ost:va v miere k Ci rkev vd'aka tomu, fc
aktll:llizuje nlOl.: Sil St;lW zhrll1uaJcnia,
"s:lInm hrotom pu", kmr rl.'i}'\:hi ck a dw zmysel
fiV()tu a
Druh v,lti kansky koncil vo o C irkvi Lu.mCTI
1..'Cll tium "Jl.'(line Kristus je tot! Prostrednkom a Cc:;tou k spsc; a O n
sa nim St;\V:l prtomnm vo IIvojom Tele, t. j. v Ci rkvi,u (LG 14) Z:l sa, e
411 1926,L1m, s.132, 1947, OeT. V. Ii. 21:15 .
'1 Trntu Tcilh.ud vo ..... ..Jcrkum zmysle, YO dwch die/llch:
1940, ot: T. I, 5. 154, 161, 180, 199,1]5- 253: 1946, Oc T. lX, s. 271 .
1' 1926, L1m, s. 132; 194.S, De T. X, s. 216; 1917, Ge T. V, s. 285; 1948, De T. XI. I . 20fi;
19.5O, Ot:T. VI I, . 249, pol:n. 1. !\JfOY. LUBAC, H. de: L'&nd{minin,ir"lk Jl.run
<Iu Pm TcilhDni Je Chaniin, i . 309.
. '. 1926, Um, 1.12; 1955, De T. XlU, I . 103, 104-111.
'1 1 1926, Unt. s. 246; J917, De T. V, I . 285, 1955, CC T. XlII, . 103.
I W; 1918, De T.X!, i. 206. I9-W,Oc: T.l, s.J28-329; 1955, DeT. XII !. ,. 103, 101- 11 1.
Pr.lVdivos{ hrad;\. Tei/hard niev L1mllruch, :11e \> 1'lIn, lc Kre;(:m.m,
unyscHudsk.:lllu fivotu.IbfOY. 1929, OeT. X1,1. ]7: 191], OcT. 110- 1'11 : 1941, CC
T. 199-200.
175
171
L 76 . j J2cf Kulisz SJ
V tt;.hto slovch nachdzame OM.!nu slov Teilharda, pre ktorho je Cirkev
"micstom plodnho stretnutin svet:! s
Jcfi nujc C irkLv ako svi .. rosf spsy" (LG 48),
fc Ci rkcv jc "zn:!kom .. prostri edkom J vern ho spojenia
s Bohom a jednoty cclho r .. dskho pokole nia.,." (LG I), Cirkw jc reda
"viditernou tejtu (LG 9).
Po u!ivaj(h: Tcilharclovc s lov:\, meme fe C i r kev jc
mi estom v dejinch, mit'Srom, v ktomm S;I v pl nosti dosr.ivlI
a lI"V1..: tlI zj<"dnocujll(:C Hofle p<v.oOC- n ie, j L.J inou monost'ou, a ko
Sll cl,i do noosfry, jc "os", 11I.>YOrl Len
me fc ...-\.\*",\,: dmriL'Vanie a dosiahne
svoj kllnL-c n
Vo vnilrurnulIl smcre 1I\\.lja a vzrastu duchovnho ivot.l vidl Tci lhlln..1
mk.-...;to pre nboensIvo Vfl!lcnia, rn: ]l.'d ine kn..'W"an:-.1\r\) nll"\C
lI"\i\:tu "z;'1v&ni e, ldx) len ono uv,ld za - v _ do tajomstva
"V napls.'t1 sviit Al4,'u'\tln, ".'>:1 Ii. Klsk rod ubn(MJjc a wn ...
k akoby nanov(J."4Jil V Ci rkvi me dosi .. Kristovu lebo
v nr.:j sa nrl(I"I:\dZ:IU z:) n tka jc v nej prtomn spsn e Bolie
Wi kto r Wnrn,h:h 0513, ud vol:ivajtk sa IHI J(l kumemy Dru h hu
variknskr.: ho kunl.:il ll , hovorr o C irkvi :Iko o tajo mstve. Akoby lm
nndv:l zovlIl na Tci/ha rda, keer pl(', fc v Ci rkvi "sme dost:!1i j<.,li nL'l
deflnitfvndw rozvuj,! nhlI Ur.'ioll1l ho bytia, Ichu v ncj rn;\ lll c
spolupmcuvlll' li dej inami sp.isy, ktorch tvorcom
:I je sm /.\Oh"411.
Tei lhard kL"" psal II ma l na mysli jeho b tolkku
podobu. ivotnost' "ko fylll, jeho org;mizujll(:'1 a zjt'(.:I nocujClc:1
siL .. je v Klnolickej ci rkvi. V ncj prejavuje 1I'"nju :lll tcntkklt moc
ako fylwm.
m
V nej SOI nach:JZ:1 "os" (I'axe), ktor rozohrieva ruJsk srdci",
md! noYl! postoje v syntl.'2C starho Krda s d uchom nOYCj Juby. Jedi ne
krcsri.mstvo v rinl'ikok:!rolickej podobe je schopn sa tvrou
v tvr prftomn06ti i budcnu.t i a smc r plnho
+17 1918, oc T. XI, I. 206: 1955, De T. XIII, 5. lOJ,
m 1926, Um, J. 132. Porw. 195.'i, De T. XllI,l. 10.1, III.
+w 216: 1954, UnI," 404, 408: 1955, De T. X11L, I. 10l, 104- 111: 1955,
+/,:, Sv. AUOUST1N, EpiK. 18 n. 33. In: PL ll, 4<f8.
nl WARNACH, W.: KUdcl! In: oln'llt Kokiokt, I . 12.
m 1944, T. X, ,, 196.
-UJ 1944, DeT. x. . 197. Porov. 1953, CeT. X". 267-268.
178 I j zef Sl
/ C i,rkvi jc, pocHa Teilhard:!, viac pravdy ako v zjcdno-
fil owfickych systmoch. Cirkvi je turi! iv, sa
prcdcMctkm v ivote lch Jla'iroje s fc
katoliCizmus m: silil a due.
H4

v rmskom vydan, sa St:iVH akoby pl:unci'\om fudskho Ihilia n m\lldcn.
stvum pokroku.
iu
V lone Il oosfiry jc C irkev zrnom a
ktor I!owj m pc)sobcn lm pa;>tupne pr\!nik: zvnll t r.1 cel
II prrv:\dza ho k jedi nmu centrll, ku Kr isrovi.
4
\f1 Ci rkvi
JCJ vkobt."'\.'n poslan ie je prclfv,m v cdcj t radfci i. RadOlitn;
ohlaStw:m vkrkmu stvoreni u (Mk 16,15). PfCto nic
JC n U': lJn Il llll\onad nyrn, fc IJn lh v,lt ik:insky konc.:il , v sna he .... vcHl
POdSf: ltll Ci rkvi, nadviizujc na n:lukl l pl\.'l. k h:\duljtk kh koncilIN
(Lli I) ;ernu ,zd I"Jz,)uje Vl:olx'Cll usf, svoj hn poslan i:l,
kror rudu a v( ...t:kYm kozmickY'1lI ivlom (I"'"
LO 7. 13.48). "w.
m 1919, Unt, s. 45.
+ .. 1913, LV, 5. 34.
:: 1936, De T. IX, s. 163- 164. PomY. 1914, De T. X. " 1St
1946,OeT. V1 I,I. I56.
Jcm Kristus v tajomstve C irkvi !
5.4. - zruka rozvoja
Vo svojom liste z 19. jnu 1926 p!e TeiJhanl o s\Ujich dojmoch
a o radosti, prcHv,ll pri stretn ut il vedcami, s ktormi
Sp,\jala ich spolcx..'n l oh'l - objavoy.mie pmwy o dej in,h ivom a
na Zemi. Strctnuti.1. a pr:\QI s tmito Il CVl! riaci rni, ho
utvrd2ov:ll i v e mi mo C i rkvi SlI nac hdz,lj(! obrovsk
npriestory" dobm a kr.sy, kror akoby na svoje do
Krisra :1 v Ak I.: hl.:emc pisal ti..-da l'lllfmi,
ktorf zjednocujce Boie v Kristovi, nesmieme
nkolo to ho dobro a kr-..\sy rahost:.ljne. M:\me s nimi symp:'ltizov.u',
e jl..'(!ine v Kristovi existuje k definitivnej plnosti.
ruknv pn.-d spominOInm listom, dl\! v roku 1920, Teilhatd
fc ib:I C irkev me r .. d SMI pr.l"vdiv cestu kdefi nitv-
nemu vh'a:z:nvu - ku zjednoteniu vcrkdlO v Kristovi.
4H
fc
v kro;thnst\.\: - v I'lIXC - mok svet zlsk:!f IIvuje z:.w&nic, Tei lhan:1
vyjadrov.l l :I defl nnv,11 \ou )ovojej tvorbe mnohorakmi spsobmi.
a ko Kr isfovo biologick m vo svojom
mi este, v kntolidzmc, zmysel, potenciu, kton\ ohja-
nic Y:l k Ix.-z nmahy spr.\vnu ccsnl ku zrelosti" defi nitlvnemu
naplneniu
4
21'1. Ol),>:\nom f.yktit1<..:j nt.'mn,lnosli s koncily a papc!i, krml vyjadnt-
jll myslen ic Cirkvi.
1M
Oar - Teil hard hovor vn)."IC1 (If selU) - ni..'Omylnosti,
kori"'I\. lY:\Il ia ldi v Jfnii zkona ccf.lliz:\cie biologickej cvoh.'u.:ic"il().
V Katolckej d rkvi SOI - Tei lhaNa - nach,l dZ:1 .. hrot pu postupu-
ktor, prcrnajllc ncL .. toty, ukazujedefi nitvllyzmyscl
1I1l\.\!rz.:ln}'.'h , kiIn. j L'tlinc Cirkl.'V je z:imkou rado;tI zo zsbnia Kri<;t(M!j pl.n<Ni,
v ktol\.i :-."\-\..'t Jl.'\Ch:'ldza zlll')tiC1 )o""'.ici cxb1\:ndc ;1 l l ..... sc.v.mia S .... ,1
UmiClOrne nic C irkvi nR soun om 1pu" spsobuje,
e C irk ... 'V SOI sl,l v,l jedinm miestom novej kva lity v
tkani ve. V nej :I ko v .. osi" sa nach:'ldza pokl:KI noofcnskcj
sksenosti il jedin zboftcnia"411.
-tlf 1926, LV, I . 91. Pol\ ...... 1954, Um, I. 401, 4OB; 1955, Um,l. -418-120.
il< 1920, Unt, I. 62. 1'01'011. 1921, Um, ,, 72.
+It- 1926, Um, s. 132.
tO 19-45, AH, s. 238-2.39.
4100 19+1-,Oe T. x, . 181.
ON 1944, ck T. X. I. 181.
41: 1944, De T. X, l. 181.
Oli 1919, GP, ,, J57; 1923, De T. X, .. 95.
t l,! 1929, LZ, $. 1<:6.
177
179
6. Eucharistia - vtelenia
Vcolx'cn viem Karolrckej ci rkvi, vyjadren aj v jej radnom
hhis: l, e "VO EUl.'harisrie, po konsckr.idi , h Icb:1 a vlna, je li kutocne,
rC'.Jne a podstatnc prromn nM P:n jei Kristus, pmyY Boh a pr.lyY
I! lovck, r od spsobmi tchto C irkL'V mkisto
fc v I)\:hto viJi tcl"nch sviatostnYch znakoc h S" sprftOll1l)ujc tli ist
obehl, krorli priniesol Jd i Kristus na krfi za spsu IIvcta a fud.
liI
Teil h.ml prij ima ,el real izmus vie ry C irkvi v t'Jjo msrw Eucharistie
a zdumzt\lIjc Kri stu pod spOsobmi chlcba
II v na, Eucharisri u vnma ako obetu. Tieto zkladn pmvd y s centrom
truktry jeho nbo!cnskcj vzic
V jehl) dielach ..-!tak n:u.:h:\dzumcsk1.ltocne osobit chp;mie Eucharistie,
N<...-vychdZ:1 z udalosti, ako 2 vtelenia. V w charistii
vid JlfCl llcnie obmzll vtelenia, akoby duchovny bod vtele n ia
il z;lrO\lCI) korumAAlnic "mystickej e nergie vtelenia", Je to nenergia"
zverl.:ll:\ Ci rkvi, kton me slovom C irkvi akoby opakovan,
ltu I.: nergia dnc.'i zeme na l3ofieho Slova, ted ..
plni luhu z.-\kladnej !>vatOlifi II "sviatosti vtelenia".
6.1. loha Kristovho tela
Nalilulcn lIt:."izku le pie pochopme, nk na problem pozrieme akoby
od k011l.:'I, UJ strany v\ .. ivom. Medzi najkr.ljic evanjeli p:uria
slov:\ Jllna v 17. kapitole, kdc mim J;'llI CKICJVU.!Vd jdikwtl
modlit hu: v nej Jd i prosi D rc l ojednot u pre tt;. h, ktor! u
v neho '-'!ria, a moJl 1 .....1 aj "z;'1 Iy..:h, ,-;'1 v stan jeho
Ouk:.!zujt"J to slov:\: "No nepl'O!/m len Z:I nich, :llc lIj "z;'1 tch, skrze ich
u'-'!ria \ou aby vetci boli jl.'i.l no, ako ty, On.'c w mne a ja v rcbe,
aby aj o ni boli v n;tS jedno, aby svet uveril , e si mn ry poslal." On 17,20-2 1)
Z slov (1 dielo zhromafchr..mia
do jednej roJi ny BoIeh deti, ktorej Otcom je sm Boh. Sv.1t ).\n
"Nech s tak dokonale jedno, aby SVI.!t spoznal, fc si m.1 ty
poslal a fc ich mil ujc mk, ako mil ujcl On 17,23) Toro zjednoccn ie
llmi/ITil4n1 Fiad; Ktldeks Koklo/l,. SpDC. J. M. Sl.
s. G!OON"d SJ. fumar\, 1964, Vl!, J. 289; porQY. VII, ,, 278, 279, 280, 281, 285, 292.
.,.c 1951, OrT. VlI, .. 319, 320, lZ!. Oobiahu dogmyo priromllOKi KrialIIvNajw.ln:jlej tvi:ltolti
pa ni: SZAFRANsKl, A L: TmIcwin 1iM1di 1971," 168-170,
180 l J6zcf Kulisz 5J
rcllnc,dasa priam fyzicky. HOIIOr otom, pom:\ hnjc
si obraznrn prlkbdom: seba prirovnv.l k vink!l1 tl ns k mtolestiClm vtepenm
do tohto vink'ol On 15,1-4). BoU fMlt So'\ srv.1 cJ uml pn pre mls \l\:J'aka kmellu
- Kri.>;tUVmu ktor 7.Oll'ollo zjednoco.r..mic rud'itva.
Tvori ac:.I s:.l jednom jc sn.\le rastcolI fyzickou l'L"'a litou, ktorej Hla...uu,
Srdcom i fivotoda rnm je A navye, Teilhard je
fc vdak:. Hoficlll ll f i\ltllU v mbsme sl navz:\jom niel e n brnrmi
a scsmuni, ale sa tOll istou realitou - Kristom."! L;ska Hoh"
Otl,;a, jedinho Bo ha, sa pre n:\1> dostupnou prostredn krvom
KristO'lho v ktorom sa Boh - v tv.\ ri Jdia -
ku :'V(.'fU ;l celmu rUdSMJ.
Zjl.."\lnol.:o ....anic ruJI sa Z<1l':\ lo na zemi a smeruje k budcnosti, k dennit"'-
nelllu Z<1v&! niu. Preto Teil han:1 e sviitl, teda t, ktorl ll!dodahli
plncl'u' sp:\!iy, tvori a s Kristum organick celok, ofivo ....an jednm fivotum
.1 l:\skoll.+,) pln zjl.'1..lnotenic rudstv,\ a s\"Wlrenia v I\ohu Tcil hard
Pavlovm plcT/lma. V nej sa .. suhst;lIId.ilrw jednota a srvmen:i
sp:\jaj - S:\ navz:\jom - do jedneho celku, ktorjr
neprid;\V:l podstatn Bohu, je v:lk ist'm druhom triumfu a roz..
priL"It:r:men lm 1i:\ bytia ..
r
.
K<lfd vyvole n, spasen, Boha v plnn"ti a tie, miery
l\vojkh mono.sti, na..:h,\dz:\ v 1\011\ l\vojc defini tivne vnwrn
Vlastncn1c ind ividu:\\ ne videni e Boha nic jc vi\ak, rll.xHa Tcilharda,
jL'1..lnotlivo. Ako Sll jt'1.. lnotliVl! Ofl.(Olnizl1lll oivnvan
cclhn orltanizlIlu, tak bla!cn vide nie Hoha, na ktorom maj lr spascnl
hod je .. ktom cc\cho organizmu.
Tcil hard hovorI: Ix'T l1ulllum UlliUl jJo(l'l'lti(le.
oH1
Org.\ nom bl;denho videnia Boh:1 nic je, pnJ ra Tdlh;mhl, jednotliv:.\
duu, oddelen;\ OJ indl, ale llua zjeJnorcn:\ N celm
spasent'h, pre ktor su Boh st.h,,\ dostupnm v Kristovom
Ako sa na zemi Boh stal vi Jitdllm p re m s v Jeia Krista
z Na7.0lrct.r a v sme mali prlstllp k Otcovi, mk isto treoo stuv ......
bl<lcnnsti a ko stav jl:d noty, srny t rvlIlho v ktorom
sa Boh uderuje skrze Krist<Ml

ol " 1916, EG, . -40.
04l 1920, ce T. X, l. 22.
<il 1927,OeT. IV.I. 1-49.
"'11920, DeT. X. I. 22.
<i, 1920, De T. X, l . 2J.
182 l J6zcf Kulisz 5J
6.2. Kozmick rozmery sviatosti vtelenia
V slade s d,ivnou traJ Ir.:iou je Tci lharo e
Euch:nistii patTI miesto medzi v.ktkmi Dmje "osou",
na ktorej So'\ proces vtelenia a
!Ia k n:'im Kristus pr ibl ifuje v znaku, a km je
uvedomujeme si, fc neprich:'id%.\ prero, aby 1i:1 s n;uni zhOV'Jral. Prkh:\dza
rn:w, ll by viac fyzidcy vrcroval do seba, :lj do vctk)\:h \\.:riackh v jedno-
te vzr.lsr,ljlh.:eho Je ro jt.'1..lno psohenie s dvoja km
Kristus zjednucuje so .sebou II p reh lbuje jednoTU medzi veriaci mi.
Prijmanm Krt'ta v Eucharistii S:l do osohnho duchovnho
- re:.lneho kontaktu so zjcdnucujdmi silami Vrelenho 5 1(Jva ...
Tcilhanla, tento kontakt nic je novm strctnurlm II ktu"": mono
Ixum p rij atdl sv:.itch prijlm.ml, ale je tm istm
proCt.'SOIl I dudm\lnho mzvoj, l, tm prt lCL'SOI1l ll ,\ hu pnsv.ktl\l'lnia,
krorjr So1 ktst:II,"'\oI
('(.,Ja n ic je novm zjiXlnotl' u lm s kror by vzniklo
popri u ,it..".tvuj lK"Um zjl..-dnotenl, oo 11;.1 zrodik) \Il) :-oviatu.ti kn;nl.m Naupnk,
Eucharisti.:I prehlbuje ;1 roto pl"\'\! a zjt.'1..lnt!(Cnic, .spex.iobujc, fc
KrioinlS ns preniki.\, a tm sme t\.'snejie zjt.'\lnutenf .. j li inmi w ri admi.4'ij,
Ew.:haristi a jl' rl.'\b Jej zj'-'tl no":llj..:u
11101,;, ktur Tdlha rd IIlllk'Sti'\lIj c v smere rozvfj'ljt.:ej .'\a noo;;f ry,
lux:i skr v h il>torkknm II d rkt.-vul otcovia.
Sv. Jn DllIllascensky napl'\l l: "J-!cM)r!me II (Iwimmi/I) -
ono tu naO:Z::lj je, leoo vstupuje me do spolu':!c nslv.\ s Kristom a m,\ me
IUI jehu Tele i na jchu Bostve, tm utv;\r:\ mc aj
a vzjomn jednotu mulzi sebou, pretoe prijhnajc z jednho C hl eb"
vetci Sll sr.\vmne jl.'1..lnm telom il jednou krvou Krism, a pre .'iChl navz:\jom
s:.l stvame dmi, lebo spolu s Kristom tvorime tdl) .....
N 1944. CC T. X. I. 194; (lOruv. SlAFRANsKI, A. 1_: ... 9S-105.
194i, De T. X. I . 194.
" j 1923. CC T. X, s. 90. Teilll;IN prijm:1 rdlnu prlIOIllIlO5( KrUolD '" Eum:uwi i. I\on ..... 19H,
c T. IX, l. 93-94.
011 194i, De T, 194. PoTO\'. SUWINSKI, A.: [,!c.1 Uuu. Hotrxc, s. 195, SZAFRANSKI,
A. L: 'JB... JOS; SZAFRANsKl, A. L: fllr?-)'jll1Cjr Wnmn\\la,
1973, l . 179- 181.
1944, oc 1: X, I. 194.
'", 1920, ce T. X, l. 23.
1920, oc T. X. 1.24- 25.
De: lide Of1odOIl:l, IV, c. II In: 1"194, 1154. (Porsk prekt:.d: Ul,kW <4'16ry ptfIwdtiwtj.
WaT1Zaw,l , 1964, . 222.)
Eucharistia - vtelenia
Posvcovanie a jeho dozriev.mie v milosti je nadvzo\lllnlm 1\
prehlbovnnlm fyzil,;kho spojenia s
A to je mo!n vtclenill, lebo vtelenie spojilo Boha 5 rodom
a smlo So, tak jeho novho livot:l. )cfi Kristus sa stva miestom
stretnutia roho, oo je Bobk, s tYm, je [udsk, a sa st:\V:1
pmmellom milosri, ktor:i je novej syntzy, SpsoblljCl'j, lc
veriaci byt' jt. "'CInoll skUtOCIl05roU.+4\
Okamihom prvho a z:.\rovcfl spojenia s Krismvm
tdom je krst, v ktorom zjednocuje s bobtvom Vtelendw
Slova II t:li\rcpllje ho do stvorenho organizmu, fyzicky Ila
KristO\lO d o veriacich, do C irkvi.oM/>
je prvok sp:\jajd s Boho m, takisto je
organ izujcim II utv'.i rajdmjl.'({cn liv, rnjomnorganizmus.
n:\ Krista, v ktorom sa Boh stV::1 pre n:\s dostupn. Aku
kald ivor, tnk aj ivot milo.sti je pln dynamizmu, tfl
fivnt jl.'i.lnotlivt.:h osb a kh navz ..\jolll llh:dzl
sehou, II CL"'Z nich cel svct ...
41
I'n:x:cs zjed nocuv,lIlia medzi sebou navz:.\jom temI reali zllJl'
v pru;t rcdnktvom sviarotid. Podra Teilharda , svialQl;ti - v zmy.'l ll
zjl..Jnocovunia n prdllhov.lIlia jednoty - psob ia "bioIOl,lkky", Je
nlljzrcrdnejie pr:hr\' \IO sviarost Eucharistie.
WI
Tci lhan.1 n.\m neponllka sysrcmaticky spracovan n:\uku o
ako to robia tt.'OI(',gic aleoo autori, ktor! 7.OIoher:ljll
(n uto ofzkou. hy sme II Tcilha rda definlciu aleho
predstavenie spsobu ich spojenia s Kristom. Na 7.O\klade roho,
huvorl o nicktorl.h S\l'iarustiach, meme Vo.'\k pre neho
SlI a ak mil!"tI'l v jeho vizH sveta.
Z'i kladnml .... zmysle prvcnstv:\, jc krstu, 4f11
Il:\S Vi.'IV:\dz:.1 do sa m ho Boha. Krstom sa v nov:\
.. t. Ostatne sviatosti v nas prehlbuj Bof fivo[ a dvaj IIi\ U
fivotn povol'l n ie, ktor sa tak stva slufbou v prOl pec h
j,-.Jnoty. SviatOSfi ns z:.tp..;jajll do smenl narastania j<..'dnoty,
ktorej zjednocujcou silou jc \:isk.1.
..u 1920, oc T. X, J, 23.
IU 1916. EU. II. 40 .
.... 1920, CC T. X. J, 24; 1924. De T. IX, I. 86.
:::
A.: Idea uw. /JOQI 14'1' Pdpli n. 1974, .. 194- 199.
.... 1920. CC T. X, J, 2+' 1924, ce 1: lX, ' . 86.
18 1
Eucharistia - svitltoSt vtelenia
183
Svii.t Cypri an naplsal: "Okrem toho, jednoN: utvoren.
l> i1n ou a l.skou, vyjadruj aj Pnove obety. Ked Pan svoJe
relo nazvJ chlebom, ktor vznik.; , mnobtvJ spojench zrn, prt..Jsravuje
jednom nMho rud u, do ktorho on sm ako osoba patril. A
krv nazva vlno m, ktore zskavame vylisovanim z naraz nazblcra nych
mnohch hoblIr tm prcdst'<lvujc Olj n:'is ako st:\du zlofene z rznych
rlu:! 1 navz.1jom spt)jench ... 'I>I
Henri de Lubac z:.1S<1 tvrdi l, fc u! Origt'.'nes postrehol vel1c:l1
medzi individulrwm telom Kristu II jeho Telom, ktorm
je
Teilhard je vak pod vplyvom d ucha trad ide le sviit
prij m;mia jI...Jnnrlivho s prchlhl.'nlm z:.\kladnho spojen ia. s Kris-
tl.1l1\, 7.Ol"lkom je krst, :I Sl! :lj prehlhc nm spojenia s organizmom
veriacich. Trcb:\ tid fc prijhnania Wetk<:h s
prchlbcnim spujcnia ..::e lhoorg.lnizlllu veri:\cich s Kristom - s prehlbenlm
jeho v (kiin:\ch .<I6O . . ,.
Tak s:.l du.t:'lv:unc ku kozmickmu rozmeru Euchan.stlc, mry TCllhard
rakto: "Prijatie Krista v Eucharistii je vla:,'tne vidy ipso faclO
vtelen m do krislllI,lCncty, krorli je duou veobecnej kozmogcn:z:y (v tom
je ptxlstllta viery). Pre ktor pochopil tto Bofiu
e konmiu a sa dal VI...-domlm o'brankkcj jednoty ... vcta,
prijmanie sporaJick izolovan od cclku.dozriewjce,ho
:-oveta. sa na Eucharist ii, si uvedomUJe, fc sa dotyka
srdca evol cie. Prijimajlle Kristli v Eucha ristii, si je vedom,
fc zapja svoj fivot - \lCtko, ivut sebou - do tel a SVCt:l
dozril.'Y:ljceho evolciou .......
r
. .
Ch lieh - po kon.'Cknkii - So' SI':\VH malou hmoty, v kton"') "Je
olk>iahllur.\" Vtelenho SI'lv.1 v svete. V tomto
hmoty Slovo re:1ne sprltomfl uj e cel osobn energiu .....
l
69. c. 5 ll. 2. preklad: liu,. Warn.1wa, 1969, . 141.) l'oM' (l1.1 .. a/II 1111
SakmlTll'Jlly tl,o/tIQ. Kmkw. 1970,5. 135. Podobne hoyur( av. AUlIlJS lIN t ..... Itl
111' pt JB, 1247- 124S.
ft'! LUBAC, H. Je: Kalolk,vn. f. 79.
tlool 1944, ce T. X, J, 194- 195.
... 1944. cle T. X. I . 195.
,.;..z 1924, ce T. IX, . 93
184 I )6.,{ Kuli" S)
6,3, Eucharistia - predlenie vtelenia v dejinch
Kristovu pritolllnosi vak TeilharJa nemofnu obmcdzov.li lcn
na jeho .. - nll rod chldJ<l a vina,"'"
ako O IllC). .... a psobiace Ccn tmm prir.thujc k sclx: viict ko,
existuje."'" jc podobn plo't polajcemu ohnisku, z ktorho fiari a iri
":' Ako iskra hodcn: Jo kopy slamy sa vdmi rVchlo obklop
lwkym kruhom 0 1,1':1, ixx10lmc pOC'as stnnxJ Hostia (lebo
ona je len jedna v rukch ktor! 5<\ menia) SOI rozvfja,
sa na v..i&iu, druh Htx>tiu, ktorou jc sa motn
l>'VCr, :M!f postupne prcnikan univcrzlnYIIl prvkom.
T:lkk, zaznie Hoc Cor/>lU ItIt:UIJI, luM.: uznm:lIjc Immario chlieb,
j('cuMaTio matri ou svi:.tosti jc SOullutn swt, v krorolll SOI
rozprestiera prin.mmU>t' Krista, aby svct
k plnej dokonalosti. Svet je dinnirivnnu a rc;\lnou Hostiou, dl ) ktorej Kristus
postupne zostupuje, a! do naplnenia \o\!ko'V. a ,iL"den nap!r'ajll
0:1 \\!Ci: Hoc t!'lt 0Jr11US IlIatm. Vetko, sa deje vu
M.'fl!, napom:\ha - zdhlcb zbllzka - konsckr.kiu celho \\!Smiru.4II'
Tieto sloVll prer.rsn,j r oJrobinku nad ktorou
zaznel i; sa k mdcniu cc!cho Mystkkcho tda. Podra Tdlhnrda
kunsckT\.l\l:Lnl hostia sa post upne celho vcsmiru, Ir
\I bsc postupnej konsek.r.kie prOliI:n.:d nlc tvom pl\:d lujcchosa
Preto l1Iusfn,\e ako n.kt. e na povrchu Z.:me jestvuje iha j ... ..Jin:i sv;lr.'t
om.:),a; jc n\ ist;i uheta - obeta z Kalv:rk:.1M
Druh v:rci k; nsky koncil v kOllritlrd i o PO'iv:"i tncj limrgii s"tTOSlUlClum
oondlium fc pri I\"..k:dncj \I l noc, kLd bol zraden.
ust.!nO\li! euch:uisrk k obetu s\lOj ho Tela a Krvi, aby nepn.:st.!jne
v priebehu 'A!kov v obere Kra, dokiar lin S:illl neprde. Tm
svojej miloV:lnej neveste, pamiatku svojej smrti a iI",'ojho
\I1kricscnm (Se 47). ober.l krl!.'\ nic jc pHsvnoll udalosl'ou.
Spritoml'ujc samotnho p(Mxlcu sp:'t:.)', Jdi11;\ KrL\ 1::\, ktor chce
il k Otcovi vetko, jcstvtlj e (pot(Jv. AG 9; LG II, se 48).
Tcilhanf je e skutOCnoll hosnou. ktor.\ su m premenil'
je svet, a jej je konsckrova n:'1 Hostia na ohri. Kristus !Nt;
boVOjOU denne prcnikl\ romz Kntlsckrda svct:.\
tIIl 1924, oe T. IX, I. 93.
... 1921, De T. IX, I. 9.3.
tli, 1924, De T. IX, I . 93-94.
w> 192]. De T. X, s. 90.
-I1 1927,0eT.1V, ... 150-151,171-172.
186 I J6zef Ku lisz SJ
spsobom.
m
Opakovanie tchto slov ncuz:rtvrn !ulm do romea
Naopak, znov.l ju definuje ako stredn ud .. dej fn. Jej lohou je
hlbil: ie h,motu i rudsk srdcia. V uda losti krlfu sa zjavuje
Bofla k ludom. Kristus odovzdal nn kri svoj rudsk fivot OtCO\li,
aby mohol v plnej micre bovoje predurtcnie . 76
RL':l lizuje sa tu teda jeden mjomn proces - jedna sv:1t. o nl.:.\, jedno
sa ktor SjX>IOI..'cnstvo
'A!rindch jt! rozil lrenm a doplnt!nm prcmcncnho chleba na oltri.411
tlI WARNACH, W.: Knkilpko.amment. ln: Now,ob.q Koi:io/a, .. 46.
t ltt TlUARD. J. M. R.: KokI6l - profetya:ny zwi:utun zOOwicnia. In, Now, KoIdoID,
.46.
0171 1927,OeT. IV, . 150- 1S8.(MkyprckL1d: W)b6r/XSm. 1. /04-1 lO.) 1961, HU,I. 21-24.
Euc haristia - vtelenia
sa okamihom stvorenia a trv;1. sr-J. le. Prichodom Jefid. Kristu .'1..'\ jej
moc Odnepamti S.\ vL'l.'itne realizuje jedno: "Kristovo telo ... 1tI8
silie rudI \lctkch to sa s verkou nama ho lJ denne
je p r pravou univerz;ilnej ho.'Itie na prijatie
pritomnosti Vtelen ho Slova"4IW.
Chlieb a vino pre Tcilharda stv..Ij vermi dlefitmsymbolom. C hlieb
je dobro, ktorym sa stvorenie denne obohacuje. Vllll je zase symbolom
lrsilia :r nam,lhy vynalofcnej na dosiahnutie II znsobenie doom.
11O
cel ktol'j sa na mha, je na to, aby sa premenil na
p.novo telo. Potvrdenlm toho Sll TeilhardO\.'C slov: .,Zo stvoren f,
tch ll vilzncnch v neoivenej hmote, tch, S. l prebdzaj na svetlo
ivota, :r tch, S<L tdia zo slohody, fatobu, veobecn
V\llanic: Ak mcl, zmiluj sa naJ nami , ty, [},\j nm
svem rm, fc n;l.m n,ho Boha. Kto teda vyriekne nad beztvrnou
hmotou svenl slov:'!, ktor nm Jaj duu? Kto sa zasli o to, aby zmizla
prek:ka, ktor,'l onini zjednoteniu medzi Bohom a stvorenm? Nech sa
opakuje I\dic slCMJ 1(,to je [llo dnes, zajtra a stle, a dovtedy,
km S:I premena nell skutolni v plnej mieI'C .. "111
Z slO\l Z.1zni...v.\ O1M!na wdtho Pavla v USTC Rimanom: "Cel
stvorenie vzd)'l.:h: a zvja 8.1 v prodnch bolestiach a dotctaL"
(Rim 8,22) To znamem, fc vyslobodenie II dokonrenic S\o\..111 vidl
Tci lhan l vo Vrclenom Slov'C, ktore pn...--dlujc swj proces vtelenia na nQl\.'O
Iurl! der', ked' pod sp{)/ioomi chlebu II vina, aby z tohto mnlho
kozmickho prvku fiari lo bkolll IM.ljho Bostvu na L'Cl
Boh Sll neobmedzuje le n na mal od robinku chleba, a le jej
pra.1:n..,<lnk:t\'om na cel.! stmrenic - a to je vrelenie.'I7J
drfiacv hostiLi, zhromahfuje krorwl a p['OIIl ovyslolxxk. ..
nic. a ",,'Slovuje naJ nim slov:\ kOfl.';ekrde: Hoc: est o"l'1U meum . .,Je
dokonan. A znOVOI, vdka tvoriv moc Slova na svetc,
aby premohla jeho zlobu, prwnotll II jeho neslad.""1"
SIOV'd premencllin, opakovane kaJ il to mnoho r.h, tvnria jeden
proces vtclcnirl. Uv;idzaj nas do s Krl."l
a Zo.1p.jrlj do spsnej obety Noyej zmluvy, SVlllh)/llnYtIl
.... 11J2J. oe T. X, 5. 90: 1918. EG. 6. 290.
4NI 1927. oe T. IV ... 111.
<vil 1923, LV, ... 16 .
-171 1918. EG, .. 286-287.
-171 1918, EO, I. 278: 1917. EG. J. 164.
4'l' 1918. EG, . 287. 289.
.14 1918, EG, l. 288.
7, PI rome - plerma - tajomstvo vtelenia
dozrievajce v dejinch
Okolo t my, kror ns z:mjlma a je zko spojem s ot'J.zkoll
vznIhlI vvoja prrody a Boej milosti v Teilhardovcj vzii S\/etu,
vzniklu verO! ncdorow1l1enl. Teilhard je z dvoch udlinch, ba
dokom . cxtr\:llln)'1.:h posrojO\l. Jcdni vidia v je ho diele IXlIlteizlllus. ktor
sa \lmj prejavuje v jeho .vykupircrskej cvolcii"1". Inl mu zas
hrubozrnn natllmlizmlls. nach;\Jz.'\jci vyjasnenie v sil ch
prlrody. unie pozorn J iel tohto franczskeho tL"Olga, lmalyzujc
jeho pojem (JU.Wflly, t ieto JXlI'itojc vbec nenachJza.
7,1. Biblick dlpanie plermy
Na lepie pochopenie bohat&va ktoru Teilhard definuje
).l tl .. i:kym SIOVOIll/JILT1I1a, vimnime si vznam tohto SICNa vo Sv:i.tom plsme
a osobitne II sviitho Pavla . .fIY
SIO'I.oU v ev:\njdi:ch vyskynlj e (Mt 9,16; Mk 2,21;
6,43; 8,20, Jn 1,16) a \/ Ii sroch sv:1tho Pavla dvan:lst'k.rt. V podstate
c hpan ie ubsahu tl)hm slov.! nerobl (Mr 9,l6; Mk 2,21; Rim
11,12.25, 1l,IO; 15,29, I Km 10,26, Gal 4,4, Ef l,lO; 3,19). V Pavlov;-ch
Ilsroch z v;lzcni"l na t:ymch micst:1Ch (Ef 1,23; 4,13: Kol 1, 19, 2,9) ma
.'110\10 "Ierma krisfolOj,l'kk vzna m. Grcke IXKlstatn meno plermCl,
ktormu v slovcnnc zodpovt..Ja sl(M) I"-!Ist, oooahuje vznamov
spektrum. Etymologicky definuje vsk"dok naplftania, teda stav
naplnenia, plnosti. Sli aj na toho, nnplr'w
nejak priestor ( 24,1; l Kor 10.26), ako aj na d OJllncni:1
veci (Mt 9, 16; Mie. 2,2]). Niekedy sa tmto terminom uznm"lljl
cdok. (Rim H,12), (Rim 15,29), nuplncnie (Rim 11, 10).
Pozornm z:l.konn zistime, e s!O"vQ 1n."l'l1I11 aktl lJlIlIIi( lt'
spojen s osobou JcliAa Kristd. Sviit Marek pl.c: "KloJ' JIIII11 m<ftlll ilf. M"
priolid do Galil ... 'Y a hlsal Bofie evanjelium.. Hovoril: .Naplnil llill'Wi I
Toto te: tilUI pal11fletu, L'o:l lWlitm II .. /' I ,*-"fI 1\."1,
1950.
fl'ISoop1erm:l - I..4Sainlc Hiblr. KolIlCIU. I . 1'lnot,A I ....... ' I III "'1.
1951 ... n .... I\.IIM'._ '11
549: DUPONT, P., Dictionnail't' de la mMe. SUl'l'll'lIIf111 , 'I 4l' M, .. III
5rowtlik ltologii htblijnej. Pomlu't, 1973.
185
187
L.
188 I )zef Kulis% SJ
SOI Uofie kr.i.Tcwstvo. K.,jajre sa a \ot!rtc evanjeliu.c" (Mk 1,1+15) .. N<lplnenie
neznamen, fc alebo !lvct dosiahli ale
Bohom rns, kt' sa v Jcia prW'uby pn>rokov.
pecifiku spojenia sllMl pleroma s Kristom vi dime JOIsne v listoch sv:itho
Plwla. V Uste Kolos;,mom "Lebo Boh dlCcl, aby v prebvala
vk'tb (Kul 1,19) Z kontcxnl vieme, fc spojenie "v r'l o m"
zmftv}\:hvstal ho Krisra, ktor 11:.1 smi Hla\oUu Cirkvi , prwrodcnm z mt t.
"l"h (porov. Kol 1, 18).
Pri tcrmi nu pi.em!11l1 (plnosl', ktor:\ ptcbyv,1 V Kri!ltovi) !I i
spomedzi vial:erch intcrpret:kil :taslfia Ptv:\ l:h:pe teTlnln
l,km1l1l1 st'llticky II v tomto prf p:IJ e V\!smlr naplnen Boou
Na podporu tohto smtickho ch.\pania sa wdluje
na sv.t tho POIvia 0<1 po pul:irnchu stoici zmu a sapienci lu.,..:h
pn)o',tredi (Mlld 1,7).
Druh interprettkia sa zas dynamkk charakTer tohto
vmzu. nej hy sv:i t Pawl tid. nadv:i zoval rm ubruy zo
sapicnci:l.l nej li rcrnt(lry (Sir 24,2')3 1; Pris 8,1 2).
Plnosl' Mdrtl!;ri - l\ubtvn, kton'l prebvaiiI v Kristovi (Kol 1, 19; 1,9),
je podobni p rame riom iwj vody (porov. Si r 24,25'11; H,28),
prinM:lj(r bohatstvo fivota a moc. Totn sv. Pavol
pro.lov:oktkm v Rirn:lnom (Rim 5,15-21; 8,3139; 11,3J.36), v
Filipanom (Ftp 2,9)a lid v liste E(ez:mo m, v znmum hymne
. .'dros( mil osti, kro r nm udeTlljc Jcli Krisrus (pOI'OV. Ef 1,J. 14).
Pl nos( Boej ivota a sv..i tosti , tcda
toho, dnsi, dm l osl;\\o\:n dos tiiv,1 aj Cirh:v, kror.\ je jeho tclnm
(1(01 1, 18; 2,9; Ef 1,22.23). Preto sviit Pm/ul v Liste E(cz:lIlom nazVva
Cirkl..'V Krista (Ef 1,21). V tom istom liste (Ef 1, 11 . 16) svr
P:.M)I hO\Qrf, fc v Citkvi je Kristov dynamizmus. Prnstrednfctvom .!;\.ujho
TeLI, ktor rast ie v Ci rkvi, 1(ris(Us svojou postupne
cely sve, (Ef 1,22-23, 4, 10).
7,2. Tcilhardovsk chpanie p[crmy
Teilh;ud poulva slovo pteroma tak v zmysle stati cko m, defin ujc
dosiahnut Stav dokona losti, ako 'Ij v zmysle dynamickom, vzruhujc tento
termin na proces, ktor ku st.lvu d oko nalotiti - pleromi:uld. Pler6m4
je pre Teilharda Mystick tclo - veriacich v edej svojej
dokonalosti, alebo tief Sofie krrovstm, kror uf dOSiahlo smju
Podfa neho, t ieto obrazy nm ukazuj fiv, ce lko m nadprirodze n
190 I Jzcf Kulisz SJ
na 060bn, nepokoja pl n otzky, hot vzni bli v jeho vntri.+tC1 Neskr
poku.enie svojho ducha vyjadri l slovami:.Je to hoJ ina, v ktorej
z niU(ch oblasti vesmru doJi eh:l ku mne hlns sirn.
Tm hhisom oola prve a n dhenl ktor ho obklopoval,
vel'k mjom. ... 'tVU, v ktorom je ponoren vetko, Pohren do
ndhernej sku tOCnosti okol o seba!l<'l Teilhard dtil aku mal, stmlCnatm,
ktor \oo S\IOjom vnrri nach:\dz:.1 rv;\r Tto tvr
8<1 mil zd ala oslobodzujcim slovom, ktor ho vyzvn!u
SOI sclx'Ctva a vi:lc ilVCtll. Zdala Sl mu bliou a
;Iko dU:l, podobnou moci ofivuj llCCj podsmru lovcra, blzkou nko absoltno,
ktor, aj sa skrva,
Ten hlas preb(l dZlll v tfhu Sl hmo!'e, ahy a podwpil
kto r v nej zazni<.Vol. Tcilhard tento kmk lebo pochopil,
e keby ho urobil, stmlil by svoju a bol by pohlten lx:.%rv.\rnou
cxistujoou masou.
41111
Preto nilpiSII: vzvou kozmu je txnv..lIl ie
k \.\Xlomej na ....... I'kej proici, kto r Sl v "'lom to
SOI behu VI.'CI, ktor by n;\s spojil so j<.'(l inoll d uou. Naopak,
trebn s nim nby sme v budlu.:nosti Jooiahli aksi oid."'\117
O dva roky neskr (v roku 19lH) Te ilhanl v j<. .Jnum zo swj ich listov
pisal o znepokojcnf lo'VUj ho provinci:la, JX'ltnl Chanteum, ktor pri
eseje objavi l v nej ist prvky panteizmu. V tomto lisre dnlej plSOll, e
to scholast ika mu vntiL, U1 tll Sl: hmu sllJ\l, a prctn Illuk zle chpnn.
e napri ek vktkmll dti, e ide II poost'ltu jeho mysleni a,
je pravo\'ern, leho to, oo pik, robi v duchu sv..i tlw I\ lvla a sV':it"ho J:ina.
TeilhaN si uVL'X!ol1loval, fc pokuScn ie IUllOCy je starm
pokucnm, v kto rom smka lot'Vuju a to, je najkmjie _
I;\sku ;1 inJividual itu.'" V pokuk ni hmoty
omylu, plneho Tudskej osoby, ako Rj jl.. .Jno ty, do ktorej
bola osoba povolan.
41H
Preto bo l fe pant eizmus je
fi lOlOAckou ruino u myslc, a ti. ktorf by Si.1 v panrci%lll ll usilovali
toho , je bo2sk, zachyt ia Len prach hmoty.of'IO
' M O'OUlNCE, R.: Uu tT! uilho.td de Q"lRlilld l'm<enl' de la
T. II. Paris, 1970. " 138- IH;Ibruv. OOUSSAULT. G. - GENORON, L _ HAOUE1TE.
A.: F':I ris, 1967.
1916, EG, " 21.
... 1916, EO, l. 18-23 .
11916, EG, 8. zl. Porov. 1916, GP, t. 114.
0408 1916, EG, 5. 19.
'""1916, [-(i,I.23.
.... ' 1918, EG, I. 361.
Plerma - tajomstvo vtelen ia dozri evajcc v dejinch
0'l.r.lnizmlls, hoci jeho nadprirodz.cn vlastnosti nie s vo faze narastnnia
rahko vnlmurcl'n.
4HO
7.2.1. Statick chpanie pler6my
Podra Teil ha rd 'I, v ktoTOm Bob v Kristl..wi ll tvara
II polOL"cnsrvu s rde il fivotn, v oku mihu definitvneho nad zlo m
nko tajomn Celok. Tci.lhard ho nazva PIeromolI - Jcfiolll
Kristom v pln()Sti jehovtdenia. Vyvolen, tvoriac organick, nadprirodzen
Celok v JdiWvi Kri stovi, nestmtia z individuali ty svojej osobnosti.
Tcilhard siaha IX) znm'rCh nhmzl'JCh, aby ll k:\Z:II, fc tento tvrlri:ld
sn Celok nl..'Ol.isl nu'ujc osob, ale n:lop:lk, rm:vljll ieh a obo hacuje,
priv..\dz:.ljlc k plnosti cxisrende.
Azda si spominame na chvle (IJivu nadknia pri na klenby
nlebo na ku puly n;\dhern)\:h chr.\nm\l, vybudov.mch z tehal alebo z brnu-
r'a. Klcnll<l al eho kupo la - to je celok. Jednotl iv prvky v
prejavia svoju formu, svoj tva r a krilsll, njdu svoje miesto, ale af
v cel ku. Svornk - s rdce, okolo ktorho s poukladan, im dtMl jednotu
a zmysel, a prito m nem 'tI ich Pod obne bunky nMho tela mu
nn pl no ivot II akt ivitu .'lf v ivote ccleho

Taki sto cel a indi viduali m spasench ziskav:l p ln lesk :If
v hi enm:hicky us poriadanum cel ku, kto r mu dv,I vnll to rnll
KrisUM) Tentu ..:clok ni c jc in ako . my:.'tick proolcnie
jehu pod sWty .... II1 .
Zmftvychvstlll Kri stus, uku v ku pole, sstrcdiJjc vyvolenYt;h
okolo Sc!"l II prenik ich mocou milosti, \/CElk:1 ktorej tvoria s nfm o rganick
celok. Zj(.'(lnoclljllC:1 moc. Sa smL, prisnlpnoll iba jeho
l'Ierorn(l - kr.\Tovst\U, je sta\oQm v ktorom
11:1 skrze Krist(M.) Boh vyvolenm.
4IIJ
Spo minane obmzy, ktor POUbZUjll na jednotu spllscnch v Kristovi
a z:iIlM.f\ u:!I".IZI''HJjll k h Sll v istom zmysle odpovedou
n:. Tcilh;lnl ovi, fc jeho chpanie plerm, - obsahuje v sebe
p:.mreistick prvky. Je pravdu, e panteizmu sa rodilo v jeho
sNci v GISC jeho prvho stretnutia s krsou Blzkeho vchodu. Prve tam
Teilhard, naplnen obdivom minulosti, aj odp<M..--de
.... 1920, ce T. X, l. 22 .
" 1920, ce T. X. I. 22: 1923, ce T. X. " 86-87.
... 1923, De T. X, l. 23.
'"' 1 1923, De T. X, 5. 23.
189
Pler6ma - mj omstvo vtelenia dozrievajce v dejinch I 19 1
Pravda je tam, kde je osobn Boh. Zjednotenie s n im je obohaten[m
rudskej osoby v jej individualnej existencii. Svet pri svojo m konci, ku
ktoremu speje, sa v nijakom prlpade nestane zhlukom prvkoYani oceanom,
v ktorom jednotliv kvJ.pky str.k.,jtl svoju existenciu. Prve naopak, bude
to mjomn Cclolc, v ktoTOm jestvuj pr in:lj mcnom dve osoby - Boh
II
7.2.2, Dynamick chpanie plermy
V roku 1944 Tc ilhard napsal, fc k podstate patrl: a) viem
v osobnho Bo ha, b) viem v Bostvo histo rickho Jefia Krista, cl viera
v Ci rkev ako b'um, v ktorom a ktorm Jem Km;tus tajomstVO
ukryt v Bohu a cez neho lj:Ivcnc.4'.Il
zjave n v Jeiovi Kristovi, ktor sa realizuje jeho mocou
v C irkvi a skrze C irkl.. ....., je JXlIitupnou premenou svem - plcromi:z.-\cioll, je
prckon:iv..mim mnohosti - hriechu a smm mocou zmftvych
\lSt.l lho JeU::;;1
Ako t:\to premena po zemskej skutocnosti a
",,-,lomia v nej! Tdlhard lxlmi et'a Desc.Irt<l'Vll vysvetlenic, ktorho
Bofia vra ako sila sl:o;obuje, fe sa stvn tm, si
Bo h Z:lUlll ienil \ou !lvcrc Neprij mal OIn i t"dk stvoriteTsk :tjavenie
Boha, v ktorom, il ko tvrdili J cisti, by Bo h ob-iiahol zj<.'(!nocuj..:u moc,
ale ....Im by mstlll mimo dejln S\\!ta.
Ak je Kristus Centrom vktkcho, a wk ho predstavuj sv. Pavol aj
loV. J: n, to znamen, fc neme len akms i doplnkom u stvorenho
1o'V\..'t'd. V skrze ncho ;1 pre ncho bolo VI...'tko stvoren, nemu sa
dej iny st;\V;lj ll prcja\ll.J m jeho zj<. ..Jnocujecj moci. Stvori tefsk, zj<.xI nocujcc
daruv;mic sa Boha stvore niu v Jl'iO\ri Kristovi nuzva
JXl hybmi ;Itmu a po mystick vzlety, od najjemnejieho
pohybu vnku af po rchle prdy iYOta a mysle, Kristus
oivuje ka!d pohyb zeme."""
Boie psoben ie je rozlofcn v cel ch dejin stvore n ia a svoje
definitivne d osahuje v zmitvychvstlmi Jcfia Krista. V Jeiovi,
v jeho nad zjavil Boh deflnitfvne povol.anic L: lovek
bol pozvan do spoloenstv..1 s inmi a s Bohom.
...1 HU. 5. 20-21; 1919, EG, ,. 1931, DI: T. X, I. 131-135; 1939. DI: T. X, s. 158:
1941, CeT. X,I. 199-200.
1911. o: T. X, l. 91-93 .
ft ! 1921, De T. IX. I. 87-88.
192 I Jzef Kul isz SJ
- plnos!', IJ.Xla dcflnitfvne zjednotenie Boha a stvoreniu, ku
ktormu speje cel bude - pooJa Teilharo:\ - kritickYm o\t.'lmi hom
v cdYch univcrzaln't'=h dejin:tch,<W4 bude oiveniu l."Clho
stmrcnia. Parzi" Jcl:ia z:lVBi t.ljomsM> spojenia, zv.1zku vznikajceho medzi
!t'\\!tom a Bohom.
M
Km vilak n:L'>ronc (lk: llui h "hodnotenia
I:\sky" sveta, je potrebne, aby k tomu dozrelo. Podobne, :Iko si
vtelenie vyadO'Vl.llo prfpr.Ml, vvoj a spolocensln1 zrcln;( mkL'\to aj
obmih p:l rzie jc, podra Td lharda, podmienen zrdu'ifou Illdstva.i'IIo
Pfef'IIIa v Tci lharoa je procesom sa O tl." Synovi
a skne ncho - vdhka jeho vtc!cniu - C irkvi a S\lCfU. sa ,xlStllpne st:iv.1
Ho. .. tiou, na ktor wstllpUje ohd'l, aby ju %Vnltra prcmici\al. ...
11
Preto je
l>kwma tajomstvom ..... jolllst:icv, ktor parilzia Vtden ho Slova.""'"
7.3. Jei Kristus - syntza stvorenia
Tn, fc Jem Kristus, v ktorom \Jol. defini tvne :1 zjavil S\\Jj ll
k je srdcom St'A)renia, ak nic priam jeho ul
v Lisre Pavol naps-... l: nVkt:ko je stvorenc skrze neho
a pre IIchu. On je pn.d . .'tkm a \lCtko v (Kol 1, 16- 17)
Tiero slov znamenajl, fc Jc!i Kristus hol pri stvorenia a fc jc
zj<''l..lnocov:mia sveta - noosfry. n i tu jcd lHJtlI , dte
krehkO aslah , prellv.nne uf v nu.cj ka!dodenllosti. O lla je sa
sprlronu'tujdm dielom zmft.v)\:hvsta lho Jeia Krism - jeho
II.' stnlo pramef\() 1ll moci zjl-d nnelljlK'Cj vilctkn, jcstvujc.
4W
Tcil han.I, v s ili priblifiI' dncOl!mu tajomstvo
formulcie, ktor by pn..xlsmvili jeho fi zjetl no-
cujlCll moc v prol....cse sM:1renia. V roku 1918 po prvkr:.\r, nic bez ub.iv
a strachu, pout il fCnuill "dUl sveta " DI.
Zc.1:\ sa, lc rm fi) rmuLi da 5:1 zrodila z jeho osobnYch 'Z.ilitkcN. Na jedn<.;
strane to boli ukrutnosti SVl.'t ovej mj ny, na ktorej sa aj on
a na dmhej strane te jl.xl ine Kristus, pritomn vo svete !tvojou
zjednoclljcou m OCOlI, mte vetku rudsk pre;aVlljcu
... 1950, De T. V, I . 38+-385; 1952, De T. V. 5. 398- 395.
"" 1924.OcT. IX, I.11J-114.
"" 1948, o.: T. Xl. I . 168- 170.
oo! MARGERIE, RI Parili, 1971. L 105- 106; 1955, CeT. Xllt, L
.... 19-48, oe T. XI, I . 2D.
." 1918, EO, .. 224; 238. lbru...-. 1918. EG, i . 228; 1926, AH, " 61-62: 1926, Une. I. 132-
ll); 1942, Ce T. V," 123-124.
- 1918, EG, .. 227.
194 I J6ref Kuli" SJ
nic je nejakm mftvym bodo m. Ako Celok jestvujci v Bofom
p l ne bol syntzou, krorli spjala tvor iaci sa C el o k.
O lmmi hol1l stvorenia sa proces zjednocovania v Boom Slove.
m"x: SIOIr.l prenik.1 vet ko ZVtllitrd a k sclx, ahy
prMl.'(lta stvore nie k definitvnemu ... 1vll.
Teilharcla, zmftvychvst:ll Jem je mocou, ktorn oivuje
a obrodzuje l.'Cl stwrcn Smjfm jc prtomn
od t)\:h atmu a po rnysticke vzlety.
dnkolln]osr, tm ViaC jeho pritom nosti a tm viac zjl-xlno<''lJj llcej 11\0 1.:!.
Osobitnm spsobom sa to prejavuje V Kristus prina
fyziclclJ moc lI ovho po. .. obe ni:1 :t novehu bytia. V OblllilHl
ourodzuju:ho stretnuti .. Bo h:1 s ne nasr.\v" nejak
nll hodn dotyk d ullc Holou mil OBlou, llle dosr.'iva nov
inrormkiu, vzt:\st Yl.. x/olll ia a nasmerov.m ie snlC:1 na novl jl.x! notu.
Teilhama, Jcfill Kristus psob II a svet' :I J'udstwl ako suhstandl\!n:1 (orma.
Shrn jedinuw je dobre pript:\vcn: Intltm(/ tn'illlll, kt(mi - Mllrr.1
informuv,ml'l. prfto mnOli(ou :I psobenm - postupne nadob(ldll
jeho podobu.
Konaj lki a vikrko prenikajci Kristus nie je pre Tcilhllrda nejakou
(ormou. Je ro hisrorick Kristus, vtelen a zm/'t'v.,,::hw;t:ll.
sa stva nst rojom jednoty sveta, Vo svojej fun kcii
zJl..Jnocuv, lJl la ...a dotka fyzicky. Svoj im (ako
principorn jl.'( lnoty) !.x)1 prltomn u v p rou.'SC st\o\)rcni,l, aj pn.xI vrclenim.
Zmftvydwstlll sa vo svojom st;\V,1 Centrom a vedie
k defin itvnej jl.xlnorc s Bohom. Podobne ako prv idc nriAkOV:l li
s w.,'OSOJII, ra k si Tcilharda aj d nciln dol);1 vyaduje, aby S:I
Knsws sral Moron'lm evolCie, ktor v!letko hhe zvntra, kror vetko,
jestvuje, kristifikuje.
'In 1918, EG, . 339. Porov. 1916, EG, . 40; 1918, EG, dJ8-3J9, J12-J44; 1921, Oc T.II,
L 37; 1923. LZ, . 66; 1924, 0eT.1X, . 87; 1.945,OeT. X, L 209-211 ; 1946, Ce T. IX,
. 239-240: 1951, CeT. VI I, l. 272, 1953, ce T. X. L 268.
Pler6m:l - tujomstvo vtelenia dozrievajce v dejinkh
sa drastickm sp&obom v hriechu. nDua sveta" - zjednocujca moc -
nielen kladie nroky na ceste doztil-'vllnia, ale dvcl tid ndej
TeilhardCNe d efinlde JcfiSa Kristu maj za der primt Krisl:I \1.)
svete. On bol pri vetkho, v skrze neho II pre neho sa
proces stmrenia a trv. On jc tm univerzlnym prvkom roc\hu.:cj
sa jednoty ioovcta, tvoriaceho So' rudi s Bohom. Vznikajca
jl::Jnnt:a je moin jedine vtl:aka jeho ktor je nstrojom Vlkt kcj
jednoty. Zmtrvychvstal Kristus je ako l>vct, je hrnnicou \&'tkhu,
oivuje a k sebe \'krko, jc L,vfcn[m vktkho.
Teilhan:1 nestotof nil Krista s "dullou ...veta", napisal len: "Jedno je
prr.N:l\."(/l m, v ktorom sme prcmeneni na Onl hc."scl
O niekorko mkov neskr v jednom zo svojich !isteN napsal, e jeho
najv3.ooll tld.l)()ll jc Bahn nic nko vlastnrka, z neolitu,
al e Roha v v ktorom svet dosahuje pankristia niz::ldu. 'I<11
V d:llllfch riadkod\ vyzn:iVll, e samotn vmz, podobne ako problem,
ktor je vu vraze obsiahnut, mMe zle
pochopen."'" Ako sa d kozmick psobenie Jeia Krista vo
S\IC{C, a osobitne v rozmere Teilhard, vedom si problmu,
hraJ:11 in defi ncie, ktor by ulclz.ali miesto Jefia Krista vo s\\!te.
Fotnluh'ida Ix)!:, IXlSnlpne nahraden takmi terminmi, ako
tot:Hny Kristus, kozmick KrisflIs a univerzlny Kristus,"""
Kristus ako :'>ynrcza stmrcni:l - v Teilharo(M)m chpani, pxlobne aku
kedysi v !>unlmanr Origc na - jc svoj m zjednocujci m psobcn [1Il
prl roll\n v celom l'IM.Jrcni , zvnutm prcnik:i vetko, V
sa stvurenie a uktllo neho, ako sa zhromafdlljc
(di konffilkcia klcnbysvct:l,dnsahujlicsvoj
prenilci vctko zvntm a k sebei spsobuje, e sden
zlllYl' lupln celole. Svoje zjednocujce psobenie
vyjadril Krisnls v lllodlitbe, ktor1ll:\m cxloyzdal sv. Jn: Ul sim UIlUIII, sk'Ul
et nos unulII sumus {Jn 17,22).'IC.Vo
Kri ... ws sa snivll .. Pri nci pom univcrz:.i. lnej limtnosri (trVcnostO", V\fnb
ktormu vetko smeruje ku SVl)jllll1 deflnitfvnclIlu %:.Iv&niu a oo ktorho
vetko stvorenie dosn\va s ....oju (trv.knost' :I existenciu.
19[8. EG, s. 227.
"" 19)6, LZ. I. 127- 129.
JolI 1\1)6, lZ, J . 129.
\,)o 191B, EG, i. 221 -229; 1919, EG, I. 401-409; 1924, CC T. IX, , . 87 .
Kl Porov. MALONEY, G.IO'rylCws!w,micm), I. li S .
ft 1917. EG, l . 124, Ul ; 1918, EG, 1.276-277, 338- 3]9; 19[9. Unt ... 4); 1924, De T. IX,
,,89-90; 1927, Ce T. IV, L 150, 152, 153- 155, 158; 1940, De T. I. I. 326-329.
Namiesto zveru
Namiesto z;veru chceme vo vcobec nost i prvk.y
kristolgie Druhho koncilu. Tento konci l bol toti v istom
zmysle novou NiceOlJ, o kmrcj hovoril ti prsul Teil hard de C haniin. Niccjsk
koncil deflnov.ll, kto je Kristus v tajomstve Trojke. Druh
v.ltik:lnslcy konci l, okrem inhu, definoval, kro je a km by mal Jem
Krb1us pre dncin prc dnc1ln ll kultru a pre rudsk
Ked'c d te Spr.lCOV:lnll kriscol6giu Druheho vatiknskeho
kondlu, t(J , chceme uude len niektorch my!llienok
z obhlsti h istol gie v Pastor:ilncj konllt itcii Gaudium et spel o Ci rkvi
v svete.
ZLhl &1, lc k:dU, kto sa ,-d ... ; tr0 bude mll"iict
vahou na n!IllU o prrulCme T.'lk !lChmu tnti ponuka kontitcia
GruJium et spes, najprv pnxbnM.lje (XMJl:mic \o svcclc krestanslcho
zj:M.' l1tl (OS 12). Celu dr.\mu a v.U:nost' Mxa si Gaudium et spts wima
v kontexte nwJiny, kultlry, ekonomickho, spolOCcnskho, politickho a medzi..
n.tuoonho fiwt.l. \f.''iL'tko, v !ije, illU m pimE
do ktoreho ho Boh 1X, .. dal.
Kto jc tl.'(.!a Je bytn<;fou, ktor je na
ceste ku "';\lojmu n:lpl neniu. Toitu l.'CSta je a hrkchom.
CcI:1 je obsiahnut:\ v povolani Jo
s lluholll a s rudmi. Toto pow!anie je z:irovcl'l. vzvou sa v Jd:iovi
Kristovi Bom synom. a vyjadruje to spo lOl."cnsk rozmer
Boflm obmz(ll n nic jc le n ak.o jednotlivt..'C, al c aj
ktor je ako obr.1z trojjedinho Bulla. Budovanie
bratskho medzi jc najhlhieho
powlania - Boieho plnu, vyjadrenho aj vS!x>IOl.'cnskej truktl1re
(porov. OS l Z, 18, 19, Zl, ZZ, Z3, Z4, Z9, 3Z).
nm hovori, fc toro povolan ie monosti
ho vak musi ako hovori B. Scsbo.-.l(H, aj ked' nie je moln
rcaliZOY:.u' ho, opierajuc sa iba o sily. "Tajomstvo sa popravde
naozaj jedine v tajomscvc Vtelenho Slova. Lebo Adam., prv
bol predobrazom toho, ktor mal prs!', ro jcsr Krista Pna. Kristus,
nov Adam, prve tm, fc zjllvuje tajolllstvo c>tca a jeho lsky, v plnej
- Ibro.'. SESBOOt ,iIIIU il, rfllllir/lJulk 1982, . 188- [93 .
lnSF.SBOO, B., }bmOmsIJmu la J1I'IIiiJlon 189.
195
191
196 I ]tef Kulisz S]
miere a dva mu najavo vzneenost' jeho
povolania. Niet sa teda e pr.wJy, o ktorch je
v nach,idz.aj svoj ron)j a dos:.lhuj l'lvoje vyvrcholenie." (OS 22)
Toto zj avenie sa v rudskej prirodzenosti. "Lebo
'ltdcnlm Sl Syn Bol s(XIjil s k:dJIll Pr.tCt'JV:11
rudskmi rukami, UV',lfov;l l fudskuu rozhodoval
miluv:.1 snIcom. Nmudiac sa 'z Mrie Panny, mlo:zaj sa sral
z n:\s, vo vetkom nm podohn, nll.! bez hrk.'l.:h u. " (GS 22)
Syn Bo sa stal a obnovuje \.'!krko, Lo je Vtelenie je
ohnovenm Boieho obmzll v V Kristovi sa v plnO'l fi zjavuje
Boh - milujlci L:\ska, ktor S\ zj avila skrze Jeia v kadodennosti
ivora, sa smia novho "Vo svojkh
vr,;lovnc prikz,11 d ietkmn Bu m, uhy sa navz:ijom spm\l;l li ako hmtia. Vu
svojej modli tbe prosil , aby \'etci jeho uU'll ld hol i -j<."(lnOc C .. )
nari;lt lil YCt km Il ,irodom, aby sa lX\kolcni c
stalo rodinuu BooII, v kturej hy zkona 00111 !:bb." (US 32)
Brms k $1 dnCll realizuje v Cirkvi a sknc Cirkey, kror:\ je
znakom zjedncx:ujllccj prlromnOl\ti Zmftv)\:hllSr:liCho. "Krisms, ustlmoycn
vzkriesenlm za P,hla, krurmu je .lami vet k:! moc na ncbi a Ila
zemi, u y rudsk..:h srddach s il ou syojho Ducha,
.Ien tbu po budtk OIll veku, 'lle "'\Inm ()2 ivujc a l')()o
,IJ snahy, ktnrymi .":1 rudsk;\ us iluje
1>.. uj fiYuf a tomuto L'Cl zcm." (GS 3H)
Zmtrvyr.:lwstal Krisms je i mocou 1l U\\!j jt.xf noty fudske;
rodiny. "Slovo Boie, ktorm puv!>ralo vktko, sralo Sl tdom a prcbv.llo
na zemi medzi Vstpilo do svc [(Jv'il:h dejn ako dokolltll
zapojac s..'l d o n k h a zjednotiac ich v sebe. ( ... ) P,i n je rudsk)\:h
dej/n, ohn iskom, v ktorom &'1 rfhy hisrrie a civili'Z.kk,
srl'l.!dolxKlorn I'udskho pokolenia, porcrhou vktky..:h sfdc a splnen m
ich snh." (GS 38, 45) JcfiA Kristus je i zavfcnfm, je srdcom
rudskch dej ln - je ,.Alfa i OnU.'/{ll, Prv a J\)!dedny, a Koni'C"
(Zjv 22,13).
rR!.\o\l
UN1YtRZ.lTN
Ul. 11. nov. \. OS\15 pRf,S
Pouit skratky Teilhardovch prc
AH - P. TEILHARD DE CI-JARDIN, Acromplr I'homme. LLnres in/dtes
(1926- 1952). Paris 1968.
EG - P. TEILHARD DE CHARDIN. &:rits d", ItmfJS de la gumT (1916-
1919). Pa ri s 1965.
GP - P. TEILHARD DE CHARDIN, cl'une peru!'!!!. L.cttres (1914-
/919). Puri s 1961.
HU - P. TEILHARD DE CHARDIN, H"mnt cle I'Unium. Poris 1961.
unt - P. TEILHARD DE CHARDIN, Lettn!S ntill\t"$ II Auguste Valtnsin,
Bruno <le S(Jlt'J"rel, Henri de Lubac (1919- 1955). Paris 1972.
LV - P. TEILHARD DE CHARDlN, uH,,, <k ""ag' (1923- 1955).
Paris 19'56.
LZ - P. TEILHARD DE CHARDIN, uttra d Uont;" Zanta (1923-
1939). Puris 1965.
De - P. TEIl. HARD DE CHARDlN, 0"''"'" 7: l -XlIl. 1955-
1976,
T. I
T. 1l
T. 111
T. IV
T. V
Le P/lnolllble h", main
l'ApparilUm <le
Ul Vhion du "assi
LL Milicu dit/in
l'Auenir de /' Homme
hUlllllim-
de I'Energic
T. VI
T. Vil
T. VIII
T. IX
T.X
T.XI
T. XIl
T. XIII
La "!m;e de I' HomfJK dans ltI N(/Illrc
Sdence et C.hrist
Omnnclltjcl.'TOis
Uj Directions tk l'Atlenir
!kiu du temps de la gvem: (/9'ft
Lc Coeur de la Matit""t
IVIVj
Pouit literatra
Literatra pouit v obidvoch publikcie
TEILHARD DE CHARDIN, P.: Oeuvres. T. I-XIII. Paris: ditions du
Scu il, 1955- 1976.
TEILI-IARD DE CHAROIN, P.: Le Phtnomille humain. T. I. Pa ris:
ditio ns du Scui\, 1955.
TEI LHARD DE CHARDlN, P. : L'Appmition de I' I-Iomme. T. ll. Paris :
f:d itions o u $euil, 1956.
TE1LI-IARD DE CHARDlN, P.: La Vision du Pa.u!'!. T. III. Paris:
ditio ns du $cuil, 1957.
DE CHARDlN, P.: Le Milieu divino T. lV. Paris :
du $cuil, 1957.
TEl UIARI) DE CHAROIN, P.: L'Avenir de I' Homme. T. V. Paris:
Jiti olls Ju Scuil, 1959.
TEILHARD DECI-IARDIN, P.: L'nttgiehumaint. T. VI . Paris: ditions
du Seuil, 1962.
TEILHARD DE CHARDlN, P.: L'Actuation de T. VII. Paris:
ditions Ju Seuil, 1961.
TEILHARD DE CHARD1N, P.: La Place de j''''amme daru la Natl4ft.
T. Vl1l . Paris: di tions du Scuil , 1963.
TElLl-lARJ) DE CHARDlN, P.: Scit:nce et Chrut. T. IX. Paris! ditlons
clu Scu il, 1965.
TEILHARD DE CHARDIN, P.: Commenl je nou. T. X. Pa ri s:
Ju Seu il, 1969.
TEILHARD DE CHARDIN, P.: Les DirectiolU de "Avenir. T. XI. I'lIfl. l
dit io lls du Seui!, 1973.
TElU-IARI) DE CHARDIN, P.: &:rits du temps de Ja ,l[\j('TfdlYI ' V, V) ,
T. XII. Paris : f:ditions du Scuil, 1976.
TElLHARD DE CHARDlN, P.: Le Coeur Je I/j M(l/Im. , . XIII 1'1'1,
Editions du Seui!, 1976.
TEI LHARD DE CHARDlN, P.: Accof11/llir /'lImnnu' ' '''"'''' 1"*'1111
(1926-1952). Paris: Grasset, 1968.
TEILHARD DE CHARDlN, P., fCTi" rl . ,,,ni>' '" J. ...... '"'' ,VIUI
Paris: O russct , 1965.
TEILHARD DE CHARDlN, 1'., Gn,,'" ,1'."' ,..... ....... "U'.
1919). Paris: Grassct, 1961.
197
200 l Na cesre il Teilhardom de Chardin
TEILHARD DE CHARDIN, P.: Hymne de l'UnilleT!. Paris: ditions
du Selli l, 1961.
TEILHARD DE CHARDIN, P.: LeUTCl imitlJeS ci AUKUSte Valeruin, I3ntno
ckSolages, Henri tk Lubac (/9/9- /955). Paris: 1972.
TEILHARD DE CHARDIN, P., Le,,,,, de..,.", (1913-1955). Pad"
Gr:.lssct, 1956.
TEILHARD DE C HARDIN, P.: LeUTl'S a Zanta (1923- 1939).
P.dr!s : Ocsdc de Brouwcr, 196'>.
Litcmtra pouit v prvej publi kcie
ANDRACA, A. de.: Tcilhard de C ha rdin : PTL"SCIH bibliognlphical
sit uation and itltclb:rual and existcm:: ial influcnce. In : 110e f)csire
f IJe I-funuU! : A /{/fJhul vf hu.llum i71 (IH (jKe uf
tWlUform/ltioll wriuell iII IWl1.our of Pi crre Tcilll.llrd de Clwrdin.
Internationa l Tcilhlrd Compend iu m, ccntcnary volume edi tcd hy
Leo Zon nndvc!cl li nd Rouert Muller. W:lsse naa r : Mirananda
Publi:; hers b.v., 19M3, s. 336-339.
BARBOUR, G. IL In tlte /ield with Tei/html tie C/um/ill. New Yurk :
Herder and Herder, 1965.
UARTNIK, Cz. S.: TdJlwrclllwska witit/ Lubli n: TowanyslWo
nal lknwe K:lrolickicj..'O uniwersytctll Lubclskiego, 1975.
BARTNIK, Cz. S.: TtHluml:WII jako historia wniwl'rStlhw. Luhl in :
STANDRUK, 2003.
nENDLOvA, P.: Tdllllnr! dt CIl.llnlin, lIoni Pmha :
Svoboda, 1967.
13 1RX, J. H.: /ntapreling(oolut ion : Darwin &.. ck C'Jwn:li, . Amherst
: Promerhcus 1300101, 1991.
AUBER, M.: Ouuids/ul vypnJun. Pmha : Kalich, 1990.
BROA, l.: Autor chasidskch In: BUBER, M.: CluuiJslu1
tlJprdtJl!nf. Pmha : Kalich, 1990, s. 555-574.
CA.RLES, J.: Tei/hard de Chardin : Sa vie, son oevre atIeC un de sa
/,hiUmJphie. Paris: Prcsscs univcrsitaircs de Fmnce, 1964.
CAPRA, F.: Thl! Twming Poillt. London: Wildwooo house, 1984.
CAPRA, F. - STEIN DL-RAST, D. - MATUS, L Nol"" do
wsv:dwiata : na j>ogr,miQu. Muki i duehowoki. Krukw
: Znak, 1995.
CUNOT, C.: TeWumi dt Charclin: Les graru1es ltape.s ck son KJlution.
Paris: Plon, 1958.
FLOSS, P.: Prom6ry vidtn. Praha: Mlad fronta, 1987.
20 2 I Na ceste s Tcilhardom de C hardin
LUBAC, H. dc: TtiUuml : Ri[lexions tt souvtniT:'l. Paris: Fayard.
1977.
MACI IOVEC, M., Doolov. In, TEILHARD DE CHARDl N, P., MfSlo
ti pffmk. Pmha : Svolxxb , 1967, s. 165- 177.
MACHOVEC, M., Doslov. In, TEILHARD DE CHARDlN, P., Chul
iCl. Prahu: Vyehrad, 1970, s. 225-nz.
MALONEY, G. A.: ChryslUJ kosmietny. Warsz:lwa : PAX, 1972.
MUNZ, T.: U(f:J fiLoV)fmll. Bratis lava: K<llli gra m, 2002.
NANDRAsKY, K.: Tell:l os\oviOll.:t Milan RMus II IlHxlli tb:1.
In: 55, 2000, 9, s. 702-717.
NANDRASKY, K.: Pierre Tcil hard dc Chard in (188 1- [955). In:
Filo:tO!itj, roc. 45, 1990. 6, s. 702- 717.
ONDOK, J. P.: Jlf/rodnl (/ ceolo/{ie. Brno: COK, ZOCH.
pORunCAN, J.: Emnjelium, Trnav;l : Dobr.1 kn iha, 1993.
PIVETEAU, J.: II pm Tt:iUlanl (k Cllltruill, Sl'1U'mt. Paris: Fay:m:I, 1964.
POLKOWSKI, A.: Switu1ecfwo TllliJrcla. WarszaW:1 : Pax, 1974.
RAl-INER, K.: du..'O/ogi.sdl.t's Wiirterhuch. FrciburJ{ illl Brcis .... "' tJ :
Herde r, 1965.
RIDEAU, .: M,.tlell Tri/haf/Ia dt: Chardin. Velehrad: Re(uJ,:i ulll
Ve/chmel - Rom:l, 2001.
C.: En Oiu( lit'-\: uoiUwrd 1938- 1944. P:uis: di tions du s.. uil,
1968.
RUSSEL. R.: " uMb!"" filowfie. Bmtislav..t : P anJ K, 1992.
RUSSEl.., ll: f\fI'tn>t, t : wu/nej "I:#li. WnlClaw : W kolomch
1995.
SCHELER, M.: /(dd kuk,. Praha: Vyiichmd, 1971.
SKOLlMOWSI, H.: &o-Philo.wph, : New Tactit:.'l [Of Livillg.
Boston : Ma riun Boyms, 1981.
SKOLlMOWSKI, H.: Uving Plti!.oso/Ih,; Ec(}oPhilo.roph, (U a Tree of Life.
London: Arkana, !992.
SKOLlMOWSKI, H.: The Participatory Mind: A Netu TI\Cory of KnouAtd;.re
and the London: Arkana, 1994.
SMULDlERS, P.: La vi:!ion de Teilham. de Charcli n : Essai ck Tifbiun
thtologiqut. Paris: de Brouwer, 1964.
TAZBIR, M. (ed.): Myflo. Ttilhania de OUlrdin W Po/sct. Warszawa : Pax,
1973.
TEI LHARD DE CHARDlN, P.: T he Heart of the Problem. In:
TEIIJ-IARD DE CHARDIN, P.: The fulUfr of Man. New York: Harpcr
and Row, 1964.
Pouit literatra
GALLENI, L : Is bjosphcre doing In: Z,gon, vol. 36, no.
(Ma<ch ZOO1), s. 33-48.
GUITTON, J. : Boh a veda: s G. /JogdanOtlOm a s r. BogdaflOtlOm.
Bratislava : 1992.
GRENET, P.: Teithard de Chaniin un ioolu.tionniste ehritien. Paris: Segher,
1961.
ORON, A. - RI EDL, O.: MJStika a eros. PnI ha: 1996.
GRRESOVA, I. F. , S,n "'"' , C"""k T,i1Iw.J d, CI",.Jin. Vclchmd ,
Rcfll gium Velehrad - Roma, 1998.
HAUGHT, J. F.: Boh po Darwinovi: cuoluu2 tto16gia. BratislaV:1 :
Ka ll igram, 2003.
HEER, E : Holmtff tiwf. Pr..lha : Vychmd, 1969
HUGED, N.: u cas Tei/html de Clwrdin. Paris: Libmirie Fisc hh.lchcr,
19M.
JAN PAVOL [l. : En<..,klika Fides ct ntUO (VieTTJ {1 Don
Busca, 1998.
HELLER, M. - ZYCINSKI, J. : O,len\(lt, ewolucji. Ta rn 6w
Wydawnictwo Die\:czj i Tarnowskicj nl BLOS, 1996.
KING, U.: TlU' SfJi,it of One Earth: Reflections 011 Teil/wttl de Clwrdin
lUul Glob,,1 SpiritwaJit,. New York: P:l mgon Housc, 1989.
KING, U.: Christ in All Things : ExplOTinl{ Spiritu.uJir, with Tei/hard tk
aumlin. Maryknoll ; Ncw York: Orbis Books, 1997.
KOHAK, E.: Zdend stlcHa-ldf : Kal,hul, t tlc.ologicke etik,. Praha:
nakladarclstvl SLON, 1998.
KRTZEL, l-L Im Spnmg gehemmt : Wru mM' nach Konl U nD(,.'h alJes /dl.
Wolfsberg : Verlag St. Gahrid, 1999.
KUKLICA, P.: SI()!Jllfk latinlin,. Bratislava. : SPN, 2000.
KUUSZ. J.: TeilhardowsJd( rozumienie gruchu. Wa rszawa : ATK, 1986.
KUUSZ, J.: TajemnicuJelusa C/\rystusa W mV/mieniu Teilhania de Chan:lin.
Warszawa : Bobolanum, 1995.
I..EROY, P.: teuru familim de Teil/l.l,rd cle Clwrdin. P-dris : Ccnturion, 1976.
LE ROY, P. - MORIN, H. - SOULIE, S., Plkrin d, l'A"",i, , t. /><re
Teilhanl de ClumJin ,i (niveTJ sa cQ'Ne..!pondanct 1905-1955. Paris:
Ccnturion, 1989.
LETZ, J.: antropolgia: Pr!spevok ku.
pom:r:umeniu Bratislava: SKI a SKA, 1994.
LORENZ, K.: Odu.mfrdn lidskosti. Prnhn : Mladli fronra, 1997.
LUBAC , H. de: La pell.S<!e rcliKicusc du Pth-t: Teilllllni de CllfIrclill. Paris:
1962.
201
Pouit literanira I 203
TEIlHARD DE CHARDIN, P. Msto pffrodt. Pmha: S'Klboda,
1967.
TEIU-IARD DE CHARDIN, P.: ilt. Praha: Vyehrad, 1970.
TEILHARD DE CHARDI N, P.: ul mt aplain. Texts sclccted and
arrangcd by Jean-Picrre Dcmouli n. TransJatcd by Ren Hague ;md
ot hcrs. Ncw York: Harpcr Hlld Row, 1970.
TEILI-IARD DE CHARDIN, P.: vesmru. Cnmbridge (Ontario):
Priatelia Dobrej kn ihy, t976.
TEIU-IARD DE CHARD1N, P.: Vc.unlr fl !idstoo. Praha : Vyehrad,
1990.
TEILHARD DE CHARDlN, P.: Smysl a IXJzi tivnf hodnota utrpenI.
In: &le5t IJ ntUllje : Deset esejii o osalmim :[fan!. Praha: Vykhrad,
1992, ,. 252-255.
TEILHARD DE Cl-IARDIN, P.: Misw v triirode; Vbor studif. 2.
vyd. Praha: Svulxxia-Libcrtas, 1993.
TEIU-IARD DE CI-lARDlN, P.: Bllh cvolucc. In: Teologit 20. stoleti :
ATlIOIoKi t. Pr:.lha : Vykhrad, 1995, s. 109-113.
TEILHARD DE CHARDIN. P.: /JotJ;/d jn"OSrmJi(: Esej o Vl\utomomtitlOlt.
Trnava: Dobr kni ha, 1996.
TEllHARD DE CI-I ARDIN. P.: SlOt/a !JiT)'. Velehrad: Refugiulll
Velehrad - Roma, 2001.
TILLl CH, P.: Bllh nOl d I\nhem a odvaha k byti. In: Tea/ag-ie 20. stolet:
AlIto/agk. Pmha : 1995, II. 425-427.
TEILHARD DE CHARDIN, P.: Jak ,..alm. Pmha : Vyehrad, 1997.
TRESMONTANT, C.: Dejin, vesmfru a sm:y.tl stllfJfen. Praha: ERM,
1993.
TRESMONTANT, C.: Ukludnl pojm, kfes(U1IS/d Praha: Aula
a akadcmie 1994.
VOJTEK, J. P.: ('..est) k de Chardi n. Pra ha:
akadcmic Rim, 199/.
VRANA, K.: Tei/hard de Clum/in. 2. prcprac. vyd. Rychnov nad
, Jelek, 1997. (I. vyd. "",Io pod pscud. ELI VAN, P., Pi,"" T,ilhanl
ck Owniin : Vidte a apoJtoL naeho vlku. : Ktcst'-.msk:i akademic,
1968.)
WILDIERS. N. M.: Tti/hani de Chardin : vod do diela. Cambridf,<e
(Ontario) : Priatelia Dobrej knihy, 197".
WILDlERS, N. M.: Bu.da1cnos( a loha lotlt"!' v Teilhard de ChanlilWtlOffi
obrate slJf'ta. Sria 5. Rim : SUSCM, 1969.
WALOSZCZYK. K.: Wola Oda : Tei/hanIa tk Chardin.
Warszawa : Paflstwowy Instytut Wydawniay, 1986.
204 I Na ceste s Teilhardom de Chard in
WCI6 RKA, L: Sz:/tke o TcilhanLtie. ; ilw. Wojciechn,
197J.
ZAHRNT, !-I. : O osvleenl m\bnc nstvlm. In: Tt'ologit 20. swleli :
Antologie. Prah" : V)ichrad, 1995. s. 433-436.
Literatra pouit v druhej publik.'i:cic
ALSZEGHY, Z. - R ICK, M.: l primordi della Saltlt'lW. Torino, 197M.
AMATO, A: La cristologhl cosmka diTcilhard dcChard in.lll : Pmh/emi
mllm'i Ili I.Ti.'Ilfl/OXilf, Roma, 1975, s. 95- 124.
ARMAGNAC, Ch. d': L: s/l;riruel de Teilhmtl de Olllnlill. Paris, 1961:t
BALTHASAR, )-1. Urs vun: Kelin! IIJlS Jesus - kcnnclI 'Ulir Ihn. FrciburJ.(
im 19KO.
HA LTI-IAZAR, E. R.: leill\i4rtl and the 19M,
nARTNIK, Cz. S.: witia dlit' jw. Lubli n, 1975.
HARTNIK, Cz. S.: Ku,fI.;i61 }ClIHlI Chrystasa. Wrudaw, 19tH.
13ARTNIK, Cz. S.: jako Wrodaw, 1987.
13AUDRY, G. H. : u ,nvblcmetle /)iI.,.-u kl Tl'ilJwn/ tie C/w)'{lill.
Nantes, 1970.
BERGERON, l. - ERNEST, A. M.: Lc Wllitlt'rxel et Sl'm.
Teilhtml cIc CJlim/in. 1\ lris, 19R6.
BOROS, L: TllQTli,S. W;mizaw;l, 1977.
CASELU\ , v.: Teilhan..1 de Ch;lrdi n, profeta dcll':unore. In: DitdO).,o,
4, 1967, <. 2J6-242.
CUNOT, C.: Ct qve Tcilllllnl a vraimcnt dit. Paris, 1972.
CUENOT, C.: Chrystus. In: 6, 1963,6, s. 46-')6.
DIETZ, M. M.: TIu!oloKJ ofllle Sm/us and Tdthanl
de ChanIin. Balrimore, 1976.
DULLES, A.: CJlT),StUl i E'wangeJill. Warszl.lw:t, 1971.
DANILOU, J.: u du salut des nations. Paris, 194K.
DANIELOU, J.: Znaczcnie Tci1harJa de Chardin. In: Znak, 14, 196Z,
s. 7J2- 744.
DOUSSAULT, G. - GENDRON, L. - HAGUETIE, A.,
action, Omegl' Ttllhan! de Ch.amin. Paris, 1967.
DURRVELL, F. x.: La resurrectifJn de } U5 mys/Cre du salut. Paris, 1967.
FLICK, M. - ALSZEOHY, Z.: II mistern ddla croce. Brescia, 1978.
FILLION, L. C.: us du mfionalisme. Paris, 1911.
FROMM, E.: Ucie(:Vca od UXllnoki. Wars<>awa, 1978.
GALOT, 1.: Ven llOu,tI(lk cnrutologie. Lethielleux, 1971.
206 I Na ceste s Tcilhardom de Chardin
PL.ASIENKOvA, Z.: w Tci lh;lTlla i Skoli.
mowskk'b'o. ln: Wok6Jdw-filotofii. Red. A. P:.puzinski, Z. Hull . ByOblOSZCZ,
2001, s. 89- 100.
PLASIENKOvA, Z.: Kozmick kr istolJ,1ia u TeilharJa de Chard in.
In: KISS, 1. , (I L: Krishu - PantokrtHOT'. Bratislava, 2002, S. 19-43.
PLASIEN KOVA, Z.: Dynamizmus n:'tbofcnstv:.1 neba :t !l ,i l)u!enstva
Zetne. In: KISS, 1. , II i.: 1\1UI1fgia med?:i nehom a BmtislnV:l,
200J, <. 51-5R.
Pt..UZANSKI. T.: (I fc nmncn Tt'ilIum/a. 1Q(i7.
POLKOWSKJ, A.: Tcil/wnla. Wnrszawa, [974.
RIDEAU, E.: de C/wrdin. Velehmd, 2001.
RIGAUX, B.: Die" rt'lSusdtl. GemblOl lx, 1971.
SCI-IOONENBERG, P.: un Dio (Ii uomini. Brescia, 1973.
B.: Jlnu.r.ltrist Itl tradilion dt' l'glise. 1\ lriS, 19M2.
SEEBERG, R.: Ubc.,.. dit. u hre des IAHU St:OIUS. Leipzig. 1911.
SMULDERS, P.: Ul vision cle Tei/han/ ck Chnrdill. Pli ris, 1965.
SPEAIGHT, R.: Ul vie de Pit.'TTC TeiUwrd dt' Chcnrlin. Pa ri s, 1967.
SZAFRANSKI, A. L: Teo!ogi(l /jtlng;i t ucharysfJf-"tllcj. Luhli n, 1974.
TAZRIR, M.: Tci lhnn..1 de Chan.li n o miloSci. ln: i 25,197'),
21 1 (5), s. 69-1lO.
URLl CI-I , L. P.: The IIf Man in Tdlhanl de dumlin. UnivcNiry
of Toronro, 1972.
WALOSZCZYK, K.: WO/ll bcia ; /)il'T'Te'" Teil/um/tt de CJwnlin.
Warszawa, 19R6.
WCIRKA, 1_: Stkict' II Tt'ilIum/zic. Poznan, 1973.
WILDIERS, N. M. : Des Mel\.,Schcn Zukullft Wild im WdlhitJ
Tei1lllml de ClumliTl.s. Kevclaer, t966.
WOjCIECHOWSKI, T.: Z cwolucyjnej problem:ltyki .'1nlicrci 1..'2 /owicka.
In: StW./id 15, [979, l, 81-98.
Poulit literatra I
GRAND, J.: Tci lhard de Chardi n et l'avc nir de " huml.ln it. [n:
R"poruabl" , 55, 1964, 5, s. 49-57.
HRYNIEWICZ, W.: ChrytltS Pascha. Lubli n, 1982.
HULSBOSCH, A.: Jezus Chrisrwi. gckend als men, beleden ab Zoon
Gods. In: Tijd.schrift war Theologie, 6, 1966, s. 250-273.
JOURNET, Ch.: Wizja Teilharda de Chardin. In: Znak, 12,
1960, s. 269-280.
KOlAKOWSKI, L : 1Cl US Chrystus prorok ireformator. In: AyXWrnent"
1965,51-52, s. 1,6-7.
KOZIELECKl, J.: Koncepcje psychologkrne ct:lowieka. Wars:t.. '1wa, 1977.
KROLL. G.: Awf den Spurell le,Su. Leipzig, 1970.
KULISZ, J.: Teilhnrdowskie poji;dc Wciclenia. In: CaJ/l.'cwnea Theologic(l,
49, 1976, f"",. J, s. 51- 64.
Lf:ON-DUFOUR, X.: Teilhard dc Chardin et k J)Toblcnu: Je !'avrnir hwmaill
: Pour compmndre Toulouse, 196ft
LUBAC, H. dc: L't t'mCl feminine, etuJe sur Ull texte du Tei/hanl de
Own/in. Paris, 1968.
LUBAC, H. de: La pense rcJigieu.se du. r b-e Teil/uml Chtlrdin. Pari s,
1962.
LUBAC, H. de: Teilhind J>05thunU! ; Rf /exiotU et glulJt.'Ttin:. FaY:I Td, 1977.
LYONS, J. : TlU! Coslll ic ChTut in OriJ,.'t.'1\ and Teitham de Clwrdill. Oxfon..-I ,
1982.
MALET, A. : IA perutI! tk Rudolf Hultmann. Gcnevc, 1962.
MALONEY, G.: Thl: Cosmic Christ : Paul to Teilhan!. New York,
1968.
MARGERIE, 13.: Le Christ pour le 1I\.muU. 1971.
MARITAJN, J.: Le pa)Sl1fl de la Un viewx /aic s'interroge d propos
du temps /.J'I'i.sc:nt. Pmis, 1966
MARTE LET, G.: u Christ uniuenel dam I'oeuvre ck Pierre Tei/hard de
Oumlin. Univcrsit de Toulouse, 1967.
MOONEY, Ch. F. : Telhard de Chamin and thl M,stery of Christ. New
Ymk, 1966.
ONIMUS, J.: Pierre Tei/hard de Owmin vw lafoi au moMe. Bnlb'CS' 1968.
ORMEA, F.: Tei/hani de Clwmin ; Guida al />tmiern seientifico rdigioslI.
T. l -Z. Firenzc, 1968.
PANNENBERG, W.: Cristologia; for,damclIllIli. Hreschl, 1974.
PERLINSKI, J.J.: Teilhard and the New TheoloJ.'. In: 111t'lJril/ ro
J, 1969, l, ,. 19-JO.
PIVETEAU, J.: Le Pere Teilhard de Chanlin SIIl'I'I I11. Pari", 19M.
Resum
Na ceste s Tcilhardom de Chardin
Prcdklndan;\ publikcia prin:gfl problemariku, ktor Teilhard de
Chflnlin nastolil v podohe mnohch znepokojujcich ot3.zok
dncnej doby. NM" cesta slzlI Tcilhardom je podobou nsmmutia"
,I "dia[gu" s dielom II celostnou v ziou vesmru, :J Boha, ktonl
Tcilhard Ixmkol. Na IXlz;ldl jeho my!:licnkO\lho sa usilujeme
odptJ\l\.'{le na niektor nasmlcn oDl zk.y a vzvy, ktor s
rcl<.v.mtnc aj v
Kniha nie je enqklop(.x1ickym .sborom myl ienok, Zo'1chyn\va iba nl
Tcilhardovcj tvorhy, kc(,m Sil bezprostredne dotka filozoficko-
teulogickej problematiky, analyzovanej 'I:1k v kontexte iri ieho
r:lnu:a V\..'{ly a n:\bocnslVlI. Preto!c ta najWcobecnejiu chamkteristiku
Teilhardovl.:h sili na poli wdy i v oblasti flIozoficko-rcologickcj sa obo,t.'ajne
poklad:i tvrdenie o jeho pecifickej .syntze \l\.xly a viery", JX>nkame
'imtdovi OO(XNt.'CI na ot.1zku, v konkn::mosti mro synttza prcdsrnvuje.
Prcda .. etkm I,,*,e o formulciu al:jsi veobecne a ll:lVfdy piamej terie,
ktor.i l"l SJ:JIijnla \UlU:l vieru. Tcilhan:l si jasne uvcdomoyal dobcMJ podmienena>t'
IGddcj ptX-lobnL; !>ynrzy. Bol 'Vl1:1k o VTl l ItOTJlI...; spltO>ti \cdy a viery
a U'lto myi\l icnku zreterne formulov.ll prostn...xl nlctvom zdr.12ncnia moinej
II l"K..vylmutnL; jednoty kresfunskho n:\bub.:nstv.\ s chp.mlm cmlcic w:s.ml nl,
ivom II Je to pruve Lm cia, ro SlX\.ia nlCXlcmll vedu a \'leni v dimenzii
zodpcMXlajo..1 pxrcbm modemho rudstva.
Do powrnosti sa dost:.\va dldit}\:h II z<'lujmnvch
problmovch okruhov, kror sllvlsia s srrcdnOl I proble-
mntikou. Tematiz.1.cia tejto problematiky pn.,',.:Istavuje hlavn osov ]jniu
publikcie. Je prcdst'.Jvcn ako o . .'sm evolcie, ktor je (.'(!Stou lasky
ku lovctu, k a k Bohu.
Vychdzame z prcdpokL1du, fc Tcilh.'ltdO\l'J vlIia sveta je viziou "sveta
vo vvoji", v procese ...stva. nia 5. 1 a rosru-. V mldade takto chpanho sveli!
stoji nov metafyzika, ktor jc inrerpretoV'.ln z aspektu metafyziky "unirc"
a metafyziky "cssc". Vypoved o dynamizme :I sublolll nchllnt"J
jednote sveta. Filozofjcko-ccologickt. aspekty rejm mcmfy:tiky vyt',,(uJli du
problematiky pcrsonalizde sveta.
Problematika personalizd e je najviac :trO:tllmlrcfllfl nll z(j "" ... I,- h\lt r
pretcie lsky a jej jednotl ivch IXldob. V Ikvle lII kl.ldn6 4' 111' , .,1 ..
205
207
208 I Nn ceste s Teil ha rdom de C hardi n
vesmru, ivuta, alebu jed nwucho prrOlin prosrrcdie, v ktorom sa mfc
pra:lIfit\l7.O'o1Upn vvoja. Bez I.\sky bt 001 pred nami il'll stmch ol hrZo'l,
ale II floll prehlbuje n:L'le nOljvulitorncjie ccntrmn a uskutOCflujc
sa duchovm\ rudI.
Uska je IIChopn: viest bytosti k dokonalmu bytiu t ik, e ich zjednocuje.
Robi to sl"II.x.obllm pre fllI najtypickcjlm: sp:ija \,-"Ci vnturne, v .. hlbkc
ich hYLia". Z luhtu hr .. J jsb Sil .. kocnt n<lO::Cj pozornosti pren"'!;:t na ch:\p:mic
vntra a s nim slXljenll prohlem.1.tikll Il'iObnej identi ty a duchovn6-
ho msm. T:lkrO koncipov.m pmhlemati ka Z:lChyt.iva aj or:hky ponhnania
..t ia ;1 urrpenia. monosti hradaf na ot.hku
vo VL'Smire.
T:lro kardin;\lna onhka ns nti zamysliet s;.1 aj nad prohlelllntikuLI
Zl.l\I IXl\'\.'\lnosri Zll a 'l\lkazc
ekl)omyslenia. Ako hlbok zdroj lchtn myli enok mMe posl!it'
jeho I.: h:\p' lnie dynnlnizlllu "n:'lboenstv.l il ndl;l". Tlllfl
st'llllOvisku v pmktickej TOvinl' iVllra ulllu!liuje
II dvojakej oricnr:\cic nn nn jednej
srr:me alclXl ml l\t lha na druhej. Podra Teil han.la ide II vz,ljomne
prepojen orient:dt.! a (I .I\\! J.:IOI.ioby jL'\ln ..Iho :1 roho tL'ii!i<l, kfl.Jrm
111:\ smerovat' k Bohu t"t'Z IM.:t. To vla.'itlle zn:ullen, mat' sil u viery i l:sky,
dvody k i votu, Jvody k n:dej i na duchovn nlst ns s:ullch
i L'Clej u'Ine a to! nimi sp:1tiJ dvcnl a n:kle; v V l\.'OI(1f!kkom
;:'Izykll ru kle II! II inrcrprer.kiu pmbJ.cnmtiky pmzic.
V naclv;lznosti na tieto or;hl-y sa zaober-ime lx'Ci:ilne teol uJ..rid:.ou
problematikou skonccntnW:lI\oll na h istologick :L .. pekty
nbo!cnstvll. UNilujeme sa ako ll sa Teilh;lrCf pokal
j;Lzykmn s\oujich jazykom mOllernhl) vyjadrii podstatlI
krL'Sl'a nstva. V tomto zmysle ide naj m o otzky kozmickch d imenzii
vrclenia a o dynamicke ch:'tp;.lIlic pleromiz:.icie.
Okrem spomenutch problmovch okOlhov pr.'lce je naMm z;\ mern m
aj v Tci lha rdovom di ele
znepokojovalo II vedcov, fi lozoflw, tcolgov, ale aj
inteleknr :\lnu a rl) nielen ivut:\ mlt to :1
me tieto pu<;toje vyvoh\v.lt aj dm.: s.
Takmto spsobom sme na cesnr slza Tei lhardom, ktor
sme sa znwcfl poksil i
5<1 po nej vyd, [o Zl\lci il><l na
ZlO I Na ceste s Teil hardom de C hardin
substantial unit of the world. Philosophical-thcologicul nspct."ts of this
mernphysics rc.'!ll lt in the problematic of thc pcrsonali. ... ltion uf thc worl d.
The problcmatics of the persunalisation i.., mostly lInderstandablc on
thc basL'i of the inrerprcmtio n of lovc and itl! pmticll lar forms. In love
therc is inhercnr the fundamcnral of universe, li fe, or si mply the
environme nt in which the asccnd ing movement of the dl.'vclopment may
extend. Wit hout love therc would bc only fcar and terror f.lci ll )l' us, but
with love our inner11l 0st pe rson:ll ce ntredeepens and spir itu al
of people is rr.:aliscd.
l.CM..' thus able to lead human bcin}.,1li into a pcrfc..'Cr ocinl.( by
of unifying- them. It is do ne in the tOrm that is the mCk'it typkal fnr Invc,
Lc. love link!! rhinJ.lS internally, in the "depth of their llCing-". From t!l;1r
point of vkw the cmphasis of our mt eIlIion is put on undeTlltlmd ing- (lf
hllln:m innerhcing- and on the problemarie of personal identity and
spirinml growth that are c(l nncctc...o with it. The prublcl11atic prcscnt(.'\1 in
rhis way capCll rcs also the ljuc. .. rions o f happinl!!i.'i mHI
suffcrinJ.::. Ar the same time it indic.lfcs diff"rcnt pos.'!ibili ries nf lIl.'Cking-
rhea n!>wcr tu thequcstilJlll.:OIK"Crning "the plal."Co( a man" in the universe.
11,is cardinal qUl.."\tion makcs LIS rencct also on the pmhlematic of the
TCSI'IOn."ihiliry fnr the L'VOlution and .'Il.'Ck in Tcilhard'!! mi..'S.'i:IJ..,1\.' an inspimrivc
SOUl'L'C of pl'L'SCn l W,ly ofrhe I.'l:Mhinking. His understandi ng of
of "rclig-inn o f earth" :10.1 "reliJ.:ion of hl. ...lvcn .. may sc rvc as a rrnklllnd
source (lf thi..'SC ideas. smndpoi nt on a pmctil:: II IL'VC1 of Imm's life
enahles to n ....el'L-Ol1lc lhe t!idl( lfOllly and Jisunityof () ricntatinn:
tow,ml'l the world nn one hand aml towards Ooc.1 on the other hand.
Accordi ng to Teilhard it is ;l bo ut intalinkcd nrienr;t tions and two
of one ,md the sallle effort, that should lead the 'NOrId to Oud.
That means as a nwtrcr of fi ll.:t to have the power of filirh and Ioyc, to
know the reasons of bcing-, rhe rea ....o n .... of hope for spiri tual growth of
as well as of the whole Earth and confiJ encc and hope for the
fmure that :lrr.! linkc..-d with it. Said in :1 theokJbrical bnJ..,'\LaI,"C, wc are about
to denl with the problematic of tht: P'lrousia.
In reference to these qucstions wc are deali ng espedaIl y wi th thc
thcologicat problematic concentrating on thc christologica.1 :lSIX:cts of the
Christian religion. We are trying here to present the way bt which Teilhan.l
tried to express the funda menmls o f christianity using the ofhis
comempornrics, the language of a modem man. In this sense it oon(.'Crns
the questions of cosmic dimensions of the lncarnation and the dynamk
understanding of the pleromisntio n.
Summary
On the way with Teilhard de Chardin
Thi:j publicution brinb'S in the problematic which Te illianl de Ch:m. 1in
miscd in the foml of many prcssing qucstions of man nOW'J.c.Iays. Dur w.ty
wi th!tawan.l s Tcilhanl L'I a cermin ki!ld of ,,<I mccting" and "a
with the works and the whole vision of the universe, of a man and of God,
which Teil hard proposcd. In the b.'lI.: kground of intcllectual herm!;'!
\.vl! are trying to lOOk for the ao.<oWCTll tO some of the pruposcd live
and that arc rekv.lI\t cvcn today.
The book is not lin CIK)'l: IOI><H.xli l.: fi lc of idcas, it represents only that
part of Tdlhard's work th<lt Jirccrly wncerns the philosophicnl ll nd
is. .. ues which ,ITe analyscd in the context of a brooder relational
fmme (lf scicnL't!and religion. As thc mostl,1Cnerdl characteri ....t ic ofTcilhnrd's
effort in the sdentifk fidd and also in the philosophiclll-thcologir.:a l nrea
i.'! usually cOllsidel'L..J the affirmatio n about his s{lL'Cific "synthesis of science
and fi lith". Wc offcr to the T\.-ader an answer ro the question of what this
synthL'Sis presents in itl! very concretncss.
First" of :1l1 it is not about the fo rmulation of some general and fon.wr
v..ll id theory thatwould Li nk to),"Cther science and faith. Teilhard w.\. .... clC:lrly
nwarc of time of each like synthcsis. But hc was of
the inner relation of scienL'C and faith and he clearly defined this idea. by
emphasizing the possible and unavoid.1. ble unity of the Christian relibrian
with the undeTlltanding of the evolution of universe, life and man, Ir is
exacrly the evolution t hat connccts modern science and faith in th ..
di mension that is adcquatc tu the the nCC(ls of mankind today.
Thc attention of the readct is Jmwn toscveral important and intcn:atlllll
MCas of intercst that al\! related to the centrol cvolutional pnd,!cmll, 1lw
topimliz:.ltion of these issucs presents the main of thiJ puhlk:.lIun
It is presented ru; the way of evolution which is at thc same time ttw _ul
love towatd the world, man and Ood.
Wc come out from an assumption that Tcilhan:I'" uf .......
is the vision of "a world in evolution", in the of
g:rowi ng" . On the ground of such undersronding of
mccaphysics that is being intctptcted from thc point nf, ......
"unire" and that of "essc". It speak... about a dcterllllnll1lf
Summa ry I
Besidei the abovl>iuentioned areas of interest presented in this work.
our uim is to propose the reaJcr also the possibility to n:consider what in
Tcil hatd's wo rk has worried and attrnr.: ted scientists, philosophers,
thcologians but also a broader intclk'Ctllul community, and !lot onl y
during the thi nkds life, but what may these attirudes evoke at'iO today.
And so wc scr off on t he journey witlv'towards Teilharcl, and at
the same rime wc tried [(I communicare it ro t hc render in the most
unJerstandable way. It is up to thc reader whcther he cont inucs on this
journey.
209
211
214 Na ceste s Tci lhardom de ChMdin
Nous p.artons iei d' unc supposirion quc la vision du monde dc Tcillmrd
wir line du monde cn progn. 'li., dans un proccSSllS de de\.'c nir
et de hl croissa ncc . All fond du monde compris se rie nt. l ille
nouwlle mrnphysiquc qui est inrcrprCn ... de I'aspcct dc la mt' .'lphysiquc
lInirc ct cdle de cssc., Elle pa rlc du dynamismc dterminant cr
de l' uni t du Ill onde. Les aspects philosophiqucs ct
de LoctTC mnlphysiC]llc dhouchcllt sur tl ne problcmariquc
dc la pcrsonnaliS:ltion dll monde.
Ll pmblmatKllle de la pCT8(llll1alisation se comprcnd lc micux., tTaWI'S
l'inrcrprCial iull de \'atllul,lT cr de SI..'S fmnu,,, plnk ul icrcs. Dan. ... l'amom se
tiem fon<lamcntlllc de I'uni\'crs.. de la vk Oli hicn, dit
J'cnvirunncmcm Icql lcl se 11Cllt pnJkml,.oct lc Il1mlVcment m;..:cnd:lnr
de I'\'ulurion. Sans amour IlOtlS n'aurions now, <jue bI cr.lim..: ct
l'horntIr, m:ds :IVC": cll e Ij 'approlo ndit IUltrc l."Cntrc pcrsonncl lc pl uli
intricur ct se rtalisc la spiritucllc deli hommes.
L\lmour l.'Sr alon; ol p:lhlc dc 1llcncr k'S ":1"'-'5 1\ :Il lt dl' pctfC\;Ii nn
CIl k"li rtUIlliSilllt. Il lc f:li r d'une camcfri.'itiquc: ill ic tk"li cho;cs
inrricurcment, doms la pmfondcur de Icur l.'Xistence _. De cc point de
Vl IC, dl' notrc attention cst l11is sur l" (:ornprhcnsion de I'imetiem
de l'honunc ct :lUX de I' identite personncllc ct de la
sJl irimdle qui sont li("Cl'\ ;I\\."I.: ILli , Lll ai r\.'ii
s: dsir Hussl dcl' quest io ns de la comprhension du ho nhctlt ct de la
souffTancc j ct cn rcmps cik indiqllc tk'l p<.lS.'i ihilitl!s dc chen:he r LI
o) 1:1 (1ll1.--:o;tion de LI place pri.'iC !l:lr !'homml' d:ms \'\lnivcrs.
Cen c qucstion ca rdina le n Olll; forcl' a rtlch ir me mc su r la
probl m:l ti que de la rcspollliaoilir dt" I'cvolut ion ct de chcn:her dans
de Tcilh:m.1 ta sou rce d' impirariotl de la pcnsc 6:ologiquc
aujourd' hui. Sa c(lInprchension du clynamismc de la religion de l"
terre. ct de la du d cl . pCtlt :;cni r source profunde de
ces Cette attihldc permct, au ni'v'Call pmtlquc de la vie hUllla ine,
a surmontcr Ili dlchoromie ct lc ddoublelllcnt dc I'oricllt:ltion double
de l'holHme : part Yen! lc monde, pmt vcrs Dieli. Sclon
Tci lh01rd il :;'01git de deux OrlentntiollS lie:. ense mble et dellx for mes
seul effort, 'lui ($( de :IC d iriger vcn; Dieli a travcnl lc monde. Cela
signifi c done la pllis.<;;1nce de IfI foi ct de I'flmour, de COllllaltrc les
misons d c la vie, les mi:;on.'i de I'espoi r de IfI croiSS<l1lcc spiriruel!e de
notls-m(: mcs ct de la Terre emicre, ainsi quc la confiancc er dc
I'avcnir. Dt danI< lc langagc il s'agir iei de I'interprtarion
de la problmatiq\1e de p:l rO\1sie.
Rsum
Notre cheminement avec Teilhard de Chardin
Cene puhl ic.1 tion propu:.c une problem:ltlqll e que Teilhard dc
O mn:lin a 1>Uic SOllS ulle forme de nombrcuses questions illCJu lhU\U'1I
dc I'ho LlUlle d':llLjourd'hlli. Notre t:heminement avcc/vcrs Tcilhlml elOI
une sorte de la c rcncontrc _ ct de dialoguc avec cl' la vlsioJl
de l'ull iV\!ts, de [' homme ct de Dieli proposc par Teilh:nd. A
plan de l;OI1 hrit:1ge intclk'l.-tud, nous rcntons de chercher dl"li reIK\IIM'''
:l Il X certaincs q uestions I>osces ct aux qui sont reICv,l lll " 1\1 1111'
dam; notrc p0'lllc.
('...c livrc n't.."8t 1:l: 1S d'ai llcuTS un ensemble enq'dopcdiq uc dt'M
ma is il conrient scu leme n t une panic de 1'1'Cll vre de Tellll,lhl 11
11 1
COIlt:c rne di tl'Ctemcnt la prohlemarique philoroplll(ILll' cl Illtl,I,ItlIIIIK',
pOllrtomt d:lns un contexte de I:L 1j( 11' lIl.l' \', dl' III t"II.luu
L'affirmarion de Sol spcifique c synrhesc de la :lCic..: nn: l' l <Il' 1.1 1\'1,. ... 11 ..
t..'tir cunsidn..\c lc plus souvent comme hl cnr.lctti.tlqlll.' LI I"' .......
dcs efforts de Tcilh:ml dans lc dOlllainc de la lt.il' LIll' oIh "'Iq\W ...
d i."tipli ne rheologi qLle et philosophiqll e. C'I'SI 11t\11I1111. 11 nl""
:i nol re k"Ctcllr une rponsc a la (lll'l'III \" II'''' ,
prscntc-[-eJl e SOllS sa fonne concri:!c,
D'ahord il ne s'agit pas de Ll formubl illll ..I,'
ct v" lidc pour tOl1j ours qui liemi! la '" k ilU' I
dairclllcnr conscient dll Lunditionni' IIM'llI
l' nthl:sc. Cepel'ldant il a re peTSIl,I"'" dn IWI1
ct la foi; ct il a formule cel!'c idec 1\ 1fI,W'n
cr inevitablc entrc la rellKlun
de I' l.wlurion de l'llnivcn;, dr I. VW
I'evolution qui mit un Ikn "IUN
dimension qui repond' ,k" lolOU!'"
L'attentioll de
imlX>rtlInts cr ihM", ... nb, IlUI
de evolution, I""
condllctCllr dt' nllt
de l'vohullll1 IlUI'"
I' hollllllt' ('( ,Ir 1",11
Rsum
En lien fLVCC ecs questions nOU5 traitons slI rtotlt la
thologiquc qui se umcentrc autom dt.."S aspects christologiques de hl religion
chrrienne. Dans ccr Ollvragc, nous ess.1yons de prscnter un chcmIn
a tr.lw rs Icqllcl T eilhard, dans le de .ses conremporains, dans lc
!angage de moderne, a rente d' expli'lue les fondemen t'S du
christianisluc. Dlns cc SCI'llHa il s'agit avant questions des dimensions
oosmiqucs de l'h'lClmation et de la nation dymuniquc de la plcromisltion.
En dchotli de ecs <.:adres d c menti ollns plus hallr, notrc
est de propclSt:r a\l$.'ll nu lcctcl1t li ne pu;slbilit de rtflechir SUT cc
<t ui, dans I'ccllvre dc Teilhard, inquit:r ir ct arti rait d es chctcheLl nl ,
philO!Klphcs, theologiens mais lt ussi LIn puulic intcllectucl plus laq"oc au
COlll'S de 1,1 vic de cc pCllSeur, ct SUT cc qui pcut provoquer les
attitl ldes aLLjollrd'hui,
(Je celte manil:rc, nous 110l.lS sommes ms cn roure avcc/vers Teilhani
CJ uc nn us avolls c n temps es.'iayes d e communiquer lc plus
d:1irc mcllt :1 Ilorrc Ict:tcur. Si le Icctcur \'eut cc chemin, ccla
depcnd ulliqucment dc lu)..m!me.
2 1
PhDr. Zlatkll CSc.
prol. Dr. hob. Jzd Kuli" Sj
Na ceste s Teilhardom de Chardin

Oblkll navrhol Mgr. Pavel
Umflck.1 pravu Marri n Mih:lTov
Tcchnkb spo!lI pn\c;l M<lrt in Mih:l rov a Valcnr!n MihaTov
ZodpoYl.,Jn: rcdakrorka MI.'f. M;\ria Fli tikoVl.i
Vydalo Dohr.\ kniha
P.O. Box 26, Srch\nikuvJ. 44, 917 Ol Trnava
T, I. , 033/55 11 119
Fa., 033/ 55 11 226; 5934 226
E-mail: redakcia@dobrakniha_.Ik
www. dohr .. kniha.sk.
ISON 80 71414654
& 42 9906
UNIVERZITN KNI1.NICA PU
I