Heinrich Kusch Geheime Unterwelt (Tajné Podsvetie) SK

Heinrich Kusch a Ingrid Kusch
TAJOMSTVO
PODWORLD
Nikde v Rak�sku sa to nepodarilo
je to doteraz umel� podzemn� zariadenie
znovu objavte, ktor� maj� minim�lny vek
viac ako 60 000 rokov. St�le zauj�mav�
ter je kv�li mnoh�m d�tumom a n�lezom
predmety potvrdili archeologick� n�lez,
�e tieto dutiny pred t�mto obdob�m
Bytosti n�m nezn�mej cudzej kult�ry
boli pou�it�. �e n�lezy z
"12 Apostel Zeche" v Klosterneuburgu
minul� storocia noci
s� vo svete tak dobre zachovan�
Vdaka Katol�ckej cirkvi. Preto�e ona
"zapecatil" toto podsvetie v roku 1580,
preto�e s� to vchody do podzemia
n�rody sa v tom case chceli nav�dy zavriet.
Dok�zan� historick�mi dokumentmi, na�iel
Obchodujte s t�mito n�rodmi pred storociami
telang okrem in�ho s vybran�mi �lachtick�mi domami
namiesto toho. O v�etk�ch t�chto t�mach a dal��ch
viac m�ete v tejto knihe, �e s okol�m
300 ilustr�ci�, graf�k a dokumentov
je vybaven�, c�tan�.
VF KOLEKTORY
TAJOMSTVO
PODWORLD
Po stop�ch tis�croc�
starovek� podzemn� n�rody
VF KOLEKTORY
Dizajn ob�lky a repro:

Reklamn� agent�ra Rypka GmbH | A-8143 Dobl/Graz | www.rypka.at
Predn� tituln� fotografia: Mag. Heinrich Kusch
Fotografie na zadnej strane ob�lky: Mag. Heinrich Kusch a Ingrid Kusch
Fotografick� kredity: V�etky obr�zky, pokial nie je uveden� inak, l�skavo poskytuje
Mag. Dr. Heinrich Kusch a Ingrid Kusch. Skenujte a OCR do ******************
Obsah tejto knihy autori a vydavatel co najlep�ie skontrolovali

nemo�no v�ak poskytn�t �iadnu z�ruku. Pr�vna zodpovednost je vyl�cen�.
Bibliografick� inform�cie z Nemeckej n�rodnej kni�nice

Nemeck� n�rodn� kni�nica uv�dza t�to publik�ciu v Deutsche National
bibliografia, podrobn� bibliografick� �daje s� dostupn� na internete na
http://dnb.d-nb.de.
Pozn�mka: T�to kniha bola vytlacen� na papier bielen� bez chl�ru. Pred ochranou
Pou�it� zmr�tovacia f�lia je vyroben� z polyetyl�nu bez obsahu chl�ru a s�ry
kladie. T�to f�lia �etrn� k �ivotn�mu prostrediu je neutr�lna voci podzemnej vode,
plne recyklovateln� a
hor� �plne netoxicky v spalovniach odpadu.
Na po�iadanie v�m radi bezplatne za�leme n� zoznam vydavatelov:

VF KOLEKTORY
Hofgasse 5 / P.O. Box 438
A-8011 Graz
Telef�n +43 (0)316/821636
Fax. +43 (0)316/835612
E-mail: stocker-verlag@stocker-verlag.com
www.stocker-verlag.com
ISBN: 978-3-85365-323-4
V�etky pr�va na distrib�ciu, a to aj prostredn�ctvom filmu, r�dia a telev�zie,

op�t fotomechanick�
distrib�cia, zvukov� nosice ak�hokolvek druhu, dotlace vo v�natkoch alebo
skladovanie a obnova
v syst�moch spracovania �dajov v�etk�ch druhov s� vyhraden�.
(c) Autorsk� pr�va VF SAMMLER, Graz 2021

Usporiadanie: Ecotext-Verlag Mag.G. Schneewei�-Arnoldstein
obsahu
�vod................................................................. .............
............................... 8
Kapitola 1
Starovek� podzemn�
rasy ................................................................... ..........
........ 26
Kapitola 2
O sam�dhi a nebesk�ch javoch............................................ 60
Kapitola 3
Tajomn� svet
anom�li� ................................................................ .........
..... 82
Kapitola 4
Arch�vy zabudnutej
civiliz�cie ...................................................... ... 108
Kapitola 5
Spr�vy z
bud�cnosti ................................................................ ....
142
Dal�ie c�tanie ................................................ ...................

200
Vdakyvzdanie................................................................ ......
................................ 206
Asi niet poch�b o tom, �e v

�tajersko v�c�� pocet tak�chto
Caves (= Erdstall, pozn. autora
sers) existuje.
Mnoh� z nich by mali kv�li ich genzli

stiahnut� z v�skumu,
mnoh� s� v�ak st�le pr�stupn�
a s� zatial len vdaka tomu m�lo zn�me
boli re�pektovan�, preto�e v hodnoten�
ich veku a �celu na nepravdiv�
trat bola.
"Zodpovedalo by to vlasteneckej hist�rii

skvel� slu�ba, ak ju chcete
V�skyt tak�chto zemn�ch pr�c pre verejn� poznanie
priniest preto�e ka�d� nov� objav a v�skum je
stavebn� kamen na dokoncenie duchovnej stavby, ktor� je za t�m
d�va definit�vne inform�cie do tajomn�ch miestnost�. "
Ludwig STAMPFER (1887), farsk� kapl�n v Hartbergu

Heinrich Kusch & Ingrid Kusch - Tajn� podsvetie
posledn� desatrocia v spolupr�ci s

f
Pre v�etk�ch citatelov tejto knihy by sme chceli
�vodn� kr�tky prehlad mnoh�ch
vedcov z univerzity a
na�e z�kladn� a ter�nne smery
v�skumu (�stavy a laborat�ri�) a pocet
v rak�skej oblasti v posledn�ch bohat�ch zamestnancov alebo ciastocne dom�cich
30 rokov, ktor� m�me s mnoh�mi dal��mi a medzin�rodn�mi sponzormi (napr. Hans
Publik�cie a n� obr�zok dvoch objektov Adam II. princ z Lichten�tajnska/Vaduz) im
zv�zky "Br�ny do podsvetia" a
"Zapecaten� spolkov� �t�t �tajersko (Rak�sko) Wie
Underworld" v poslednom desatroc�
medzin�rodne objavenie ranej megalitickej kult�ry
prezentovan� �irokej verejnosti. v predalpskom regi�ne strednej Eur�py
Prostredn�ctvom mojej predch�dzaj�cej v�ucby na s viac ako 900 archeologick�mi
objektmi
Univerzita Karla Franzensa v Grazi to som bol ja (perforovan� kamene, menhiry,
kamenn� osadenia a
mo�n�, desiatky rokov stovky hod�n
podzemn� such� kamenn� m�ry resp
podoblast archeol�gie bli��ie k
�krytom), ktor� za tri desatrocia lan
priniest, kto mapuje a pracuje s podzemn�mi zariadeniami ger ter�nne pr�ce
a n�lezy v nich obsiahnut� sa dali
oddelit. (obr. 2 a� 4) Vybran�
nahraden� "jaskynnou archeol�giou". My, ktor� sme objektmi tejto megalitickej
kult�ry, t�m
je meno mojej man�elky Ingrid a zastupoval som vedecky podlo�en� �daje TCN
u� mnoho desatroc� zast�va n�zor, �e
pr�roda (TCN = pozemsk� kozmog�ny
jaskyne a in� podzemn� zariadenia
obsahuj�ce nuklidy) star�ie ako 10 000 rokov! Okrem toho
skutocn� "arch�vy ludsk�ch dej�n", ktor� sa n�m podarilo vo v�chodnom �tajersku
s�. V t�chto dutin�ch je v�etko, co
je objavovanie a sk�manie alebo cast
sa zachovalo, povrchovo m�dre vedeck� spracovanie o
800 podzemn�ch zariaden�.
Navy�e sme mohli
Lokaliz�cia miest op�san�ch v texte je e�te star�ia a ciastocne zn�ma
Vysok� kult�ra v Podunajsku
1 ... dopredu 10 ... . podkr�ok
2... P�llau 11 .... Kalwang sk�mal desatrocie
3... Miesenbach 12.. . Klosterneuburg
4... Stubenberg 12 .... Kahlenberg vedecky
5... Hnev 12... . Bisamberg
6 ... Riegersburg 13... . Edit Sebenstein. (obr. 5)
7... Soelk Pass 14 .. . Wartberg
8... Glattjoch 15. Mannersdorf V�etky tieto v Zwi
9... Pols 16... odkvapov
zn�my po celom svete
dosiahnut� �spechy
urobme si vlastn�
minul� intenz�vne
sk�mat dalej. na
ned�vny v�sledok
v�sledky boli z
n�m v�ak len �ryvky
v tejto knihe nikdy nie je m�dry

nap�san�, preto�e aj oni
by bolo rozsiahle
ale hodit v�sledky
nespocetn� mno�stvo zauj�mav�ch �ien

Obr. 1 Mapa Rak�ska u� d�vno v d�sledku er�zie (= mechanick� g�n. Na to u� m�me
nejak�
s t�mi miestami, ktor� v vplyve) alebo kor�zii (= chemick� A dostat
konkr�tne odpovede, ale v
Text knihy spom�na rieku) by sa rozpadol na prach alebo by sa dal dalej sk�mat
podla detailov. my
bude. samotn� ludia boli znicen�. po�iadajte o pochopenie, �e v �peci�lnych
pr�padoch
Z d�vodov ochrany �dajov sa n�
v�skum nezameriava na v�etk�ch lud�
v�skum prebieha po celom svete u� viac ako rok
ako p�t desatroc� vo vy��ie uvedenom k�n.
"jaskynnej archeol�gie", o ktorej budeme hovorit v jednom z na�ich v�skumn�ch
projektov
kontinentoch na�ej plan�ty (Afrika,
Ame je to starod�vna rezonancn� alebo kamenn� technika
rika, �zia a Eur�pa) a aj u n�s s
energeticky riadenou frekvenciou
Vlast Rak�sko s lokalitami v
rozmedz� Hertz alebo Kilohertz
m� zviera, co je z vedeck�ho
hladiska . (obr. 6) Boli sme na zaciatku, predt�m
s� jedinecn�. (Obr. 1) Tak sa n�m to za t�ch viac ako osem rokov podarilo, velmi
skepticky, preto�e sme
10
�vod
Obr. 2 Dve pravek� datovan� TCN

Menhiry so sekund�rnym vrtan�m otvorov
nedaleko mesta Rabenwald v �tajersku.
Obr.
4 Datovan� pred
Obr. 3 Such� kamenn� pr�stup do historick�ho lomu
teraz zaplnen� �achta pri Masenbergu v
na Rabenwaldkogel, �tajersko. Severov�chodn� �tajersko.
11
�vod
pre op�tovn� v�skyt anom�li�

v podzemn�ch zariadeniach zatial �iadny
rozumn� vysvetlenia, ale iba ver
�abl�ny predpokladov. Jednotliv� predstavitelia
Cirkev n�s vdacne podporila
v posledn�ch rokoch a dal zodpovedaj�ce
zodpovedaj�ce odkazy na starovek� znalosti obsiahnut� v Kir
sa uchov�vaj� arch�vy.
Tieto stopy niekolkokr�t vybuchli
n� vlastn� �zky vedeck� kor
v ktorom pou��vame na�e analytick�
Sp�sob myslenia a dogmaticky dan�
referencn� hodnoty s� zachyten�. Ale toto bolo
proces ucenia, ktor� bol potrebn�
n�sledne archeologicky obnoven�
N�lezy, ktor� sa n�m podarilo znovu objavit
lep�ie pochopit. t�m mysl�m
my v�etky tie artefakty, ako sa to pravdepodobne t�ka
V s�casnosti 60 000 rokov star� kovov� predmety
st�le "neurcen� d�tum", ktor�ho
Zliatiny �eleza a mosadze boli obohaten� o n� hlin�k. A Obr. 6 Meranie frekvencie
minulosti ciastocne s vy�e 42 percentn�m procesom, ktor� aj dnes len s vysok�m v
podzem�
technick� �silie je mo�n�. Alebo rastlina.
Obr. 7 P�smo so symbolmi pravdepodobne rovnako star�ch kamenn�ch p�siem
Donauschrift na zadnej strane a rytiny ch�baj�, pozri kapitolu 5 zo s. 165, ktor� s
na prednej strane z neurcit�ho dunajsk�ho p�sma a vysvetluj�ceho gravu
prehistorick� epocha. s� pokryt�. (obr. 7) Tieto n�lezy s�
13
svetov� unik�t, teda unik�ty, ktor� maj� po prv� raz

niekolko kusov dreva zo zemn�ch stajn�
datovan� znak p�sma Vinca na tel 14C, anal�za uhl�ka
100 percent neodvolatelne potvrdzuje a testuje a dospel k hodnot�m medzi t�m
mo�no na rozl�tenie dunajsk�ho p�sma 9. a 16. storocia, teda ten
m�e prispiet. To znamen�, �e sme to tu prip�sali stredoveku a novoveku
s najstar��m zn�mym p�smom na n�s . Potom sa
predpokladalo, �e z
rem plan�ta mus� urobit! Tieto kamenn� dosky maj� v
podstate za n�sledok osvetu
s� porovnateln� so sl�vnou "dobou kamennou" z rastl�n by sa dalo odvodit.
von Rosetta", fragment�rny kamen , ale prehliadol sa
fakt, �e tento d�tum
st�la z Egypta, ktor� bola v roku 1799 zre�taurovan�
len ako n�vod na minim�lny vek
bol objaven� a prispel k rozvoju lesov, ktor� boli v
tom case druhorad�
c�slovanie hieroglyfov! do zemsk�ch stajn� clovekom, zvieratami
Ale ako sa n� domorodec alebo pr�roda (napr. z�plavami)
Vlastne v�skumn� projekty, ktor� n�m priniesli od r.
Cel� t�to staroba
uchvacuje ta u� desatrocia? V skutocnosti v�ak zvierat� oznacuj� obdobie pou��vania
nepozoruhodn�, preto�e som nechcel, aby m�j Stu �iadny
d�tum p�vodu pr�slu�n�ho syst�mu
nav�tevoval Karl-Franzens-University in! Okrem toho sa tak�to v�sledky vztahuj� iba
na
Graz v kontexte mojich predn�ok, ako ten datovan� objekt a pre nic in�.
Od 15. storocia zacali ludia
"Schratteln", tak sa zem ust�li v
Zap�san� stredovek, na objedn�vku Kir

ich cielene zavriet alebo znicit
(porovnaj kapitolu 1 zo s. 30 a kapitolu 3 z
str. 84). Dokonca aj v cirkevn�ch k�znach
Veriaci �iadali, aby diery dali na svoje
pozemok naplnit. (B�ckl 2015)
Tu
s� zmysluplnej�ie tie archeologick�
si�nske n�lezy na z�klade n�lezov od Rimanov

doby a mlad�ej doby kamennej (= neolit) a�
sp�t
do star�ej doby kamennej (= paleolit).
m�e
dosiahnut. (Karner 1903, Cierny
fischer 1990/1993, Kusch 2017, Kos 2017)
Ale dokazuj� to aj tieto n�lezy
len ked clovek nav�t�vi zemsk� stajnu
m�, ale n�lez v �iadnom pr�pade neposkytuje inform�cie
o tom, ked miestnosti podzemia
rastlina bola vytvoren�! (Obr. 10 a 11)
Najm� preto, �e dnes je e�te ciastocne zaplnen�
Obr. 8 Archeologicko- u� spom�nan�, jaskynn� archeol�gia bli��ie pr�stupy z
ludsk�ch odpadkov je likvidovan�.
Paleontologick� prinesenie a tak sme nav�t�vili nejak� archeologick� sedliacke
obyvatelstvo spom�nan�
Pri vykop�vkach sa z logicky zauj�mav�ch n�lez�sk jaskyne a orga n�s t�chto miest
naz�vaj� "crepinov� jamy". Toto
Univerzity v Grazi a niekedy aj s renomovan�mi boli casto v stajniach, v suter�ne
resp
Vieden v Leopoldine kolegov v mene univerzity v Grazi vedla domu a tie� dalej
jaskyna, �tajersko. a Vieden niekolko n�ucn�ch vykop�vok v H�h der Wiese a v lese.
len. (Obr. 8) Ked som bol so svojou skupinou, teraz vieme s istotou len jednu vec,
�e
raz nav�t�vil Erdstall, pri�iel k najstar��m podzemn�m zariadeniam v Eur�pe
zauj�mav� ot�zky �tudentov v praveku
ma oslovil, o com som najsk�r po term�ne "neurcit� cas
musel prem�lat. pl�ca" boli vytvoren�. Teraz bude tu
Vo vtedaj�ej diskusii sa chystala jedna vec, a to
prin�a vek t�chto podzemn�ch zariaden� , ktor� nie
v�etky Erdstallanlagen alebo tunely
g�n, ktor� bol mylne oznacen� za pravek� asi pred 30 rokmi! Existuj� tie�
Obr. 9 (vpravo) chodba v�eobecne spojen� s vrcholn�m stredovekom neskor��mi
k�piami, ktor� v�ak nie s� ener
priechod v zemi stabiln�. (obr. 9) Preco getick� podmienky star�ch rastl�n
Vockenberg, v ktorom to tak bolo, je naplnit v�klad, preto�e znalost zriadenia
V�chodn� �tajersko. Prip�san� v�skumn�kom Erdstall, ktor� stratili jeden alebo ich
pou�itie v modernej dobe
14
10 Mosbacher-Fels- a ako sa dozvieme v kapitole 1, potvrdzujeme v niektor�ch

pr�padoch dokonale
gang vo Vornholzi, ktor� mohol byt zlikvidovan� cirkvou. Ale ako by sme sa mohli
ucit
trhov� mesto Vorau. Ak m�te predstavitelov cirkvi a niektor�ch spom�nan�ch v
pr�behoch
�tajersko. g�nov� vedci by chceli verit, �e udalosti sa odohrali len pred
niekolk�mi stovkami rokov
tieto rastliny s� s�castou velmi star�ho, a preto s�, aj
ked s mno�stvom pr�ce
celosvetov� energetick� dopravn� siet a casov� n�klady, ktor� s� zvycajne lahko
overiteln�. Okolo
ktor� e�te v stredoveku fungoval, ale pribli�oval sa k
t�mto p�vodn�m zdrojom
bol potom systematicky nicen�. pr�d, cesticky bolo treba vy�liapat
Nie je v�bec prekvapuj�ce, �e nie v�dy bolo lahk� sa s t�m vyrovnat.
v Rak�sku tolko nezn�mych pr�behov, preto�e tieto
historick� casto "mizn�".
jednoznacne mystick� miesta. V�c�ina p�somn�ch dokumentov po zverejnen�,
Trad�cie poch�dzaj� z modernej doby dost�vaj� nov� zadanie a s�
a ciastocne maj� svoje korene v strede - potom sa zrazu u� nedaj� n�jst. ale
star��ch alebo v e�te star��ch obdobiach. Preco, chvalabohu, existuj� n�hody, teda
kto
m�eme to povedat? Preto�e sme v po�adovan�ch inform�ci�ch pripadaj� len na v�s
dobr�mi priatelmi za posledn�ch osem rokov a v najpriaznivej�om pr�pade doplna co
a priaznivci dostali inform�cie, ktor� predt�m ch�bali. Alebo vedie do jedn�ho
alebo v star�ch p�somn�ch dokladoch obhliadka �plne nov� nezn�ma oblast, ktor�
potom
mohol urobit to verejne nepr�stupn� krok za krokom a
vediet
Obr. 11 (vpravo) Niektor� z t�chto dokumentov musia byt spracovan� vedecky.
Tomp-Felsgang, Reinberg korene alebo p�vod tak�ch star�ch Av�ak s tak�mi
inform�ciami
nedaleko Vorau, �tajersko. mystick� rozpr�vky, ktor�ch obsah si v�dy vy�aduje
opatrnost, preto�e
16
Obr, dokument 12 zr�can�n hradu �no v niekolk�ch pr�padoch n�s ludia podporili aj v
nasleduj�com case.
Waxenegg bl�zko k popisu konkr�tnych udalost� a miest, dostali sme sa daleko za
relat�vne kr�tky cas
trhov� mesto Anger; ale v t�chto dnoch sa casto menilo viac ako 10 000 e-mailov z
cel�ho sveta, listov a
�tajersko. podmienky m�u prevl�dat. To m�e obsahovat zauj�mav� inform�cie.
zr�can� hrad, zb�ran� alebo zdevastovan�
padl� kostol, opusten� kl�tory, b�val� ot�zka, preco sme kv�li jedn�mu v knihe
Templar Commanderies a Hermitages vydali Sealed Underworld
alebo Huben zrovnan� so zemou, ne�kodn� k�pia star�ho dokumentu
Tak�e star�ie farmy, a tie� ohrozen� j�nom z roku 1580? Toto
Len jeden, ktor� si objednala cirkev, ukazuje , �e sa
zmenilo vyrovnanie
alebo nadstavby pozemkov pocas deviatich rokov
bytie. (Obr. 12) Ka�d� hodnotenie by malo vyplnit kilometre podzemia
v�dy treba brat do �vahy, �e tie zo z�vodov pod star�m
mestom Klosterneu
skor� s�casn� realita nemus� byt burg (Doln� Rak�sko) so
st�tis�cmi
mus� byt toto�n� s t�m v minulosti! ton materi�lu v ranom novoveku.
C�m hlb�ie ideme v r�mci n�ho v�skumu , tieto dutiny
boli identifikovan� tis�ckami
gen prenikol do tohto zabudnut�ho sveta, rokmi overiteln�ho nami nezn�meho
t�m zauj�mavej�ie boli v�sledky a bytosti umelo vyroben� zo
skaly
hlavne fakty! Zacalo to pre n�s rezom a pokracovalo v
podzem� tis�crocia
tri star� mapy a star� k�pia r�znych kult�rnych epoch
cloveka
p�somn� dokument z novoveku. Pou�it� hist�ria heitov. Co by tu malo byt pred
N�crt pl�nu bol utajen� nedaleko mesta Vorau, aby bol verejn�? ako to
1970 v delovej guli (Hohlbodenge je v poslednom odseku
tohto dokumentu,
z�ber) v krove star�ho statku zo 16. storocia:
objavil. (Obr. 13) Tieto dokumenty "... Zvl�t treba dbat na to, aby
n�m umo�nil pr�stup k Schrattelnu (= stredovek� podla kostola
nezn�my, no mimoriadne fascinuj�ci v�raz pre zemsk� stajne,
pozn
zamurovat nov�ie dejiny cloveka ser) a chodbu dvakr�t a
Ness. Bolo pote�uj�ce vidiet, kolko stoviek nech�balo. heid-
18
�vod
v�klenok modloslu�obn�cky zlovestn� cernoch

Stone m� byt prenajat�, �e jeho pr�vomoci
nepri�li do kontaktu s blatom
mu�i vedia, �e dobr� pr�ca by mala byt od jedn�ho
Tucet str�cov pozrelo do oc� a ludia daleko-
konat. 12 A. Boh zomrie
hodn� prehlad. "
(Kusch & Kusch 2014)
Ked si prec�tate tento �ryvok, pochop�te

len dva na ka�d�ho racion�lneho cloveka
Ot�zky: Preco by malo podzemie
Rastliny doln�ho mesta Klosterneuburg
dvojit� steny a dokonca aj po
Zasyp�vanie vodami Albrechtsba-
ches by mali byt vycisten� a preco
v tom case "dobr� pr�ca" tuctu
sledoval str�e a dr�al lud� v dialke
stat sa? Toto n�m velmi pripom�na
aktu�lne podmienky v Rak�sku a
Nemecko, kde prebieha podla nov�ho z�kona
prieskum podzemia
Rastliny a v poslednom case aj tie z pr�rody
jaskyna pre vedu a verejnost
schopnost je obmedzen�! Kde tie�
niekedy sa st�va, �e v kontexte
nov� projekty b�vania archeologick�
Materi�l, ktor� pri sp�tan� Baugru
13 Star� mapa z�kladn�ch a z�kladn�ch ciar
mo�no nahl�sit a z�skat sp�t. A to od augustini�nskych kanonikov z Vorau v
�tajersku.
stavebn� sutiny u� nie s� na tom ako kedysi
miesto hav�rie, ale ned�vno v skale
mlynsk� pozemky, ktor� s� tak�m cenn�m kult�rnym bohatstvom
nen�vratne znicen�!
T� ochrana pr�rody a kult�ry na Natur
jaskyne a umelo vytvoren� podzemie
dianov� rastliny v mnoh�ch pr�padoch absol�tne
je potrebn�, nikto nepochybuje! Potom
no sme spolu u� desatrocia a tie�
dnes e�te bez v�nimky na ochranu a
Z�chrana podzemn�ch objektov a
kult�rne hodnoty v nich obsiahnut� pou�it�!
Preto�e si mysl�me, �e to tu m�me
s posledn�mi "M�zeami ludskosti
schichte", ktor� vych�dzaj� z n�ho
sa nach�dzaj� plan�ty. Ak v�ak dnes tie
Profesion�li, ktor� to uzatvoria
podzemn� miesta a niekedy degenerovan� z�kony alebo paragra Obr. 14 Ocarina
vykonali tak, aby boli chr�nen� a predov�etk�m br�nili byrokracii (flauta plavidla)
pred
a to aj so z�konom schv�lenou ochranou na�ich kult�rnych hodn�t a kryt�m Erdstall v
Niederi
Ak m�te povolenie na vstup do t�chto miestnost�, niektor� veci s� �myseln� alebo
ne�myseln�! Rak�sko.
potom je nieco zle! Kedy a kedy sa pod�vaj� spr�vy o n�lezoch vl�dnym org�nom
v na�ich �t�tnych a feder�lnych �radoch zvycajne dostanete
vl�da neodpovie na telefonick� dopyt. Tam, kde je podzemie
zodpovednost v�c�inou prehadzovala tam a sp�t rastliny, kde sa nach�dza pravek�
n�lez
ben, preto�e "nikto" neriadi a odvahy boli zachr�nen�, v niektor�ch pr�padoch
nakr�tko
robit konkr�tne rozhodnutia. Ktor� sa potom zabet�nuj�, vyplnia alebo zasyp�
19
Obr. 15 Augustini�nske r�padl� s� ciastocne odstr�nen� a znicen� v d�sledku druhej

svetovej vojny
Chorherrenstift Voran nemaj� len dominantn� ekonomick� z�ujmy. Dostal n�s aj b�val�
prepo�t
severov�chodn�ho �tajerska. pr�tomn�! pera po zverejnen� objektu
Bandes vy�etroval "Zapecaten� podsvetie" na jesen u� niekolko rokov
niektor� zahranicn� skupiny Keller a Erd v roku 2014
�stne ozn�mili, �e �no
stajne v Dolnom Rak�sku a ved� tam jedno poschodie spr�stupnen�ch podzemn�ch
chodieb
Pod kotercom by sa mali nach�dzat cielen� archeologick� vykop�vky, ale nikto
n�jden� cez. V niektor�ch objektoch je k nim povolen� pr�stup. (Obr. 15)
hlinen� dychov� n�stroje, "ocariny", vtedy sme toto e�te
nemali
n�jden�. (obr. 14) Toto bolo velmi drah�, ale dnes si mysl�me, �e to vieme
Peniaze a tu treba nechat ot�zku, preco je to v niektor�ch pr�padoch potrebn�.
kto sa o to zauj�mal a financuje.Napriek tomu n�s podpor a financuj
alebo podporili tieto vykop�vky? na�tastie niektor� bratia z
Ch�baj� aj spr�vy od cirkvi ci jej ofici�lnych
predstavitelov, napr. Am
verejn�! Pre n�s s� tu len augustini�ni kanonici z Vorau a
jedna ot�zka, preco v�etko �silie v Klosterneuburgu pre n� v�skum
je operovan�? Navy�e to trv� u� viac ako desatrocie.
Boli sme my
ren len pekelne klamal na zaciatku historick�ho rozsahu
si uvedom�, co je napr�klad v suter�ne a preto�e sme
jednoducho vzadu
podzemn�ch chodb�ch Klosterneuburgu ch�bali z�kladn� znalosti. Pr�stup k tomuto
v Kritzendorfe alebo na Bisam-, Leopolds- ale maj� aj v�c�inu knazov, mn�chov
alebo Kahlenberg v oblasti Doln�ho Rak�ska a duchovn� pracovn�ci cirkvi,
alebo v oblasti Vorau v �tajersku, preto�e po st�rocia
to Wis
S pozdravom. Tak�e napr. B. v recenzi�ch o sen nielen pred verejnostou, ale
Ilustrovan� kniha faktu "Br�ny do podsvetia" im tie� nezostala utajen�!
vymyslel hodnovern� pr�behy, alebo aby som uviedol in� pr�klad,
ako je to, �e priechody pod tak st�le vyu��vaj� �radn� org�ny
Stift Vorau neexistuje, hoci tvrd�, �e je historicky
zdokumentovan� a aktu�lny
existuje niekolko ocit�ch svedkov, ktor� na�li chodby
nad existuj�cou "dolou 12 apo�tolov" v Klose
vst�pil, videl a po terneuburgu u� mnoho rokov neexistuje. V inom
20
�vod
Verzia hovorila o such�ch kamenn�ch m�roch v stovk�ch n�lezov zo v�etk�ch cias ep

ani t�to pivnica neexistuje, len ju trochu zriadime, kde je vela najmlad��ch
n�lezy s� vystaven� na pretiahnutom pred stenami pivnice .
desat pl�tno alebo malovan� Zauj�mavostou je aj fakt, �e
Projektor na nom premietal kamene a vela vec� oba domy, pod ktor�mi s� dodnes
in� viac. (Obr. 16) To siaha od odkryt�ch priestorov apo�tolov '12
ofici�lne zov�eobecnuj�ce vyhl�senie "Es Zeche" sa uva�uje u� desatrocia
pod star�m mestom nie s� pivnice" v Anfra mal ochrany, ale bez pochopenia
g�n na e-mailoch, k�m majitel nebol preuk�zatelne falo�n�
Hist�ria samozvan�ch "Jeho domovy v roku 2013 naraz zru�ili.
torikov" alebo "odborn�kov", ktor� s� ofici�lne v Gut- O tomto v�ak nebol
informovan�
po �sme, v novin�ch sa o tom dozvedel a� v r�mci svojho telef�nu Obr. 16

Architektonick�
tlacenej a tie� v telev�znej n�lezovej spr�ve koncom roka 2014.
pohlad bol publikovan� v Nemecku u� dve desatrocia vedie majitel, ktor� vy�tudoval
v
s�. A to, hoci u� viac ako desat rokov medzin�rodne uzn�van� biochemik a "dolna 12
apo�tolov",
ofici�lne m� stovky n�lezov, niektor� s� aj uzn�van�mi stavebn�mi odborn�kmi,
Klosterneuburg,
prostredn�ctvom zamestnancov Bundesdenku pri odkr�van� pr�c v jeho pivnicn�ch
priestoroch v Dolnom Rak�sku. Dvaja z
samotn� malamtes (= BDA), zachr�nen� na mieste cez murivo dvoch vy��ie uveden�ch
troch pokracovan� chodby
boli postaven� a obdobia od neolitu, siahaj�ce a� do stredoveku, boli cerstvo
murovan�,
aby bolo mo�n� odvodnit domy od doby bronzovej a r�mskej a� po s�casnost.
Vlastn�kom v pravej ulicke je ona
telalter na z�klade z�skan�ch n�lezov uv�dzal archeologick� n�lezy ako p�vodn�
v�plne
porasty s� archeologicky �plne dolo�en�. Ide o Feder�lny pamiatkov� �rad.
Nasledoval rok 1580.
kontrolovan� niekolk�mi zamestnancami BDA repliky r�mskeho
schen fond (mal� n�doba) vyr�ban�, BDA a stavebn� �rad s neust�le nov�mi
zakryt miesto pobytu origin�lu .
ern. Tak�e si bol vedom� d�le�itosti tohto. Toto op�t ponech�va vela ot�zok
nezodpovedan�ch,
Miesto je velmi dobre zn�me! Navy�e, preto�e presne v obdob� od pam�tn�ka
vlastn�ka na viac ako 10 rokov v troch zo stavu osloboden�ho od ochrany
podzemn� miestnosti s�kromn� m�zeum s dal��mi tajomn�mi udalostami,
21
19
Radargram nameran�ho vyhodnotenia Obr
cie. Zobrazuje �achtu hlbok� viac ako 60 metrov
v "12 Apostel Zeche", Klosterneuburg.
Obr. 18 Geo-pozemn� radar - menovite, ktor� m� majitel v tomto case zapnut�.

Hl�sili sa dal�� potenci�lni kupci
meranie v izb�ch raz z cel�ho sveta ponuka n�kupu pre svoje z Ameriky, Nemecka,
Lichten�tajnska,
12 apo�tolov v oboch domoch. Vatik�n vytvoril Rusko, Chorv�tsko, Slovinsko, Ju�n�
Afriku,
bana", Klosterneuburg. zaciatok so �iestimi ponukami z Bl�zkeho v�chodu a Araba
Bratia zo �panielska, severn�ho Talianska, vesm�ru a
tie� velk�ch rak�skych priemyseln�ch odvetv�
Alb�nsko a tri z kl�torov v Rak�sku. elle alebo
realitn� makl�r
Ked sa sp�tal "PRECO", bolo mu povedan� , aby k�pil
dva domy.
zdielali, �e nie kl�tory ani reholn� bratia , dokonca
ani "slobodomur�ri" nechceli "ubytovnu" v
ktor� chceli domy k�pit, ale ktor� si zriadili pivnicn� miestnosti.
" Sv�t� stolica" v R�me. Potom nasledovalo niekolko n�kupov
ponuky z niekolk�ch velk�ch bansk�ch jedlov�ch �tokov
na majitela a n�s, boha
Mu�i z USA ako Hallybur- vdaka priazniv�m okolnostiam nie v
ton (= NATO), Rio Tinto (= ROTHSCHILD) bolo �spe�n�
pl�novan�m sp�sobom
ua, pricom jedna z t�chto spolocnost� po desiatej (obr. 17)
Odmietnutie ponuky pivnicn�ch priestorov V roku 2020 potom k�pil Srb
do extr�mne vysok�ch rocn�ch platieb neobmedzene pravosl�vny kostol dom na n�mest�,
chcel prenajat, aby sa tam nedekla v bezprostrednej
bl�zkosti "12 Apo
vykon�vat v�kopov� pr�ce v "dole Koen stel ". V tomto
kontexte
do. Majitel a jeho rodina by prihodili nielen jednu,
ale vela �ien
Pocas tohto obdobia bol povolen� pr�stup do jeho suter�nu. Mo�no by sme mohli
polo�it nejak� ot�zky
nie je zmluvne povolen� odpovedat na t�to knihu, podla pr�vnikov, ale mysl�me si
22
�vod
14 000 �tvorcov�ch st�p a najmenej tri

Pop�san� podlahy. Ak� celkov�
plocha miestnosti
plocha najmenej 42 000 metrov �tvorcov�ch
podzemn� komory a tunely ent Obr.
20 (vlavo) �tyri
by hovoril. To by mohol 2019 a 2020 metrov vysok� kamenn� m�r
niekolk�mi geo-pozemn�mi radarov�mi meraniami v stlpe vo velkej sieni
potvrdit v podzemn�ch miestnostiach. "dola 12 apo�tolov"
(obr. 18 a� 21) Z�vod sa pohybuje minim�lne v Klosterneuburgu, ktor�ho
do hlbky nad 50 metrov a presahuje minim�lny datovan� vek
medzi mnoh�mi domami na n�mest�. Co predstavuje 6200 rokov.
dnes odkryt� podzemn� miestnosti
len o nieco viac ako 1 500 Qua
plocha prietokomera a maj� 24 neotvoren�ch
pokracovania! Toto je sotva
desatina prv�ho poschodia alebo ch�ba
97 percent cel�ho syst�mu.
Odkial m� archiv�r inform�cie?
nie? A predov�etk�m, ktor� "podsvetie" je
myslel tu a co znamen� toto slovo?
Znie to velmi "tajomne", ked tento v�raz
v takomto kontexte
�e hlavn�m d�vodom t�chto udalost�

aj v bud�cnosti hmloviny
temnota zostane prepleten�! Tu by malo byt
ka�d� racion�lny clovek s�m ako bude. Priestor so stredov�m stlpom, perfor�cia
obr.21
V�dy sa p�tam len jednu ot�zku: Preco a sp�t v roku 2012 pocas rozhovoru s hr�bkou
1,8 metra
preco je tak� velk� umel� skaln� doska na medzin�rodnej �rovni op�san� archiv�rom
kl�tora?
Zvonku sotva postrehnuteln�, v skutocnosti existuje, ale v tom case to bolo s�casn�
medziposchodie
na stenu? plnen� vy�e 440 rokov a od cias stlpovej �achty.
Tu by mohla objasnit pozn�mka s�casn�ho vlastn�ka, ktor� e�te nie je odborne
zverejnen�
Augustini�nsky zbor, ktor� zomrel v apr�li 2014 . To sa podarilo a� o �est rokov
nesk�r
P�n Univ.-Prof. NDR. Floridus-Helmut rok 2018. (obr. 22) Horn� cast
R�hrigovi mo�no pom�e, archiv�r DDr. r�rkov�
po jeho smrti inform�cie majitelovi previsnut� ako palma v obale
a dalej vault nemeck�ho vedca ! Odkial ich vlastne archiv�r z�skal
bolo to, �e "12 Apostel Zeche" �dajne pozn� vedomosti, preto�e zomrel v roku 2014?
m� priamy pr�stup do "podsvetia" On s�m m� tento 18 metrov dlh�, nad
a cenn� kni�nica pojme miestnost so ��rkou 7 metrov a v�kou 4 metre
sa hovor�, �e je to �sek z Verganu a Pilier nikdy neviden�. pop�sal preco
ludstva je zaznamenan�! Pridal aj sedem pr�stupov, ktor� s� okolo
tie� vedel o rozsahu hornej casti t�chto stlpov s� usporiadan�, a podobne
Presne poznajte priestory, ktor� pou��va "Pr�stup do podsvetia" vo vn�tri stlpa!
23
Obr. 22 Pohlad na a
S�la v 12 apo�toloch
Zeche, st�le ten
p�vodn� vyplnenie
16. storoc� v
ukazuje pozadie. V tomto
s� vpravo a vlavo
spadnut� casti stropu
rozpoznateln�.
Tento pr�stupov� otvor sa otv�ra do dvojitej steny

3,5 metra postaven� zo such�ho kamena
priemer stlpa je 0,8 metra �irok� a
viac ako dva metre vysok�! Priechod 1,2 metra

vn�tri bola r�rka meracej �achty
�plne naplnen� a� do hlbky 9 metrov. na
dne�n� �achtov� dno je vrtan�m
obsaden�, 1,8 metra hrub� skaln� doska, pod
co pravdepodobne hriadel, podla geo-
Pozemn� radar, hlbok� viac ako 60 metrov
pokracuje bez konca. Pod touto skalou

Podla laborat�rnej spr�vy by jedna vrstva mohla
Kokosov� vl�kna, v s�casnosti st�le nezn�me
Pevnost, na vrtanie. Ak� siln� je tento
evidentne umelo vlo�en� hriadel

z�ver e�te nie je stanoven�
bude. Nad tento stupen by mohol
kr�sne opracovan� kamenn� schod Wen

deltreppe byt obnoven�, rozmery
presne priemer r�rky hriadela
je ekvivalentn�. Mo�nost, �e existuje
tocit� schodisko v oblasti hornej �achty
bol zamurovan�. Ako cisterna bola t�to
vertik�lny hriadel nepou�iteln�, preto�e
nem� pr�tok vody a �lo�n� priestor
m�.
Podla vyjadren� archiv�ra
NDR. Floridus R�hrig mal t�to inform�ciu

zo
stredovekej latinciny
desat vtedy zhotoven�ch rukopisov
st�le v arch�ve op�tstva Klosterneuburg
Obr. 23 Zlomok �alt�ra historick�ho p�dorysu mesta Tresor a ulo�en� desiatky rokov
Jeruzalem (asi 12. storocie). (Zdroj: Koninklijke Bibliotheek, prelo�il ho. Ni��ie
Holandsko) by mali aj dokumenty "templ�rov".
24
�vod
n�jden�. Tieto v�ak boli po

jeho vlastn� vyjadrenia v posledn�ch dvoch
Desatrocia poslan� do Vatik�nu v R�me
a niektor� jeho casti inde v Klosterbi
kni�nice Rak�ska a Nemecka
zabezpecen� alebo uchov�van�. Vtedy zavolal
aj miesta, kde s� dnes. do
vtedy sme e�te netu�ili
o rozsahu jeho vyjadren�, mal
ale coskoro sa bude ucit lep�ie!
Pre n�s boli tieto vysvetlenia a
Inform�cie zauj�mav�, ale v niektor�ch
Pad� len velmi ta�ko alebo v�bec
vykonateln�. V�dy to bola len ot�zka pre n�s
d�le�it�, na akom z�klade a ak�ch skutocnostiach
tieto cirkevn� in�trukcie s� zalo�en� resp
jednoduch�ie povedan�, co origin�l
sp�tac� d�vod pre dne�ok
veden� vehementn� glob�lne uz�very boli zlikvidovan�. (obr. 25) Na obr. 24 je
rytina des
z podzemn�ch zariaden�. Za posledn�ch sedem rokov m�me �irok� mapu Jeruzalema
N�pisy a rytiny obradov chr�mu na tehlovej stene v
v minulosti sa mohli dostat aj na viacer� miesta. A "12 apo�tolov Zeche" v
" 12 Apostel Zeche" n�jden� a dokumenty m�u tie� preuk�zat v tejto veci,
Klosterneuburg.
byt zvieratom. (Obr. 23 a 24) Bol n�vrh z�kona, �e ran� ciny cirkvi tie�
v stredoveku z�kladna ci �tocisko najv�c�ej krycej oper�cie cloveka
miesto templ�rov a tieto patria do li�ajn�kov�ch kult�rnych dej�n, ktor� v r
Clynazensi�nsky r�d, ktor� sa tam dr�al po st�rocia
zil mal pripojen�? Toto je to, co m�eme urobit! Zd� sa n�m v�ak, �e existuj� aj
tak�
prijat dnes, preto�e niektor� n�pisy maj� st�le tajomstv�, ktor� nikdy nebud�
odhalen�
pouk�zat na to. Aj pr�tomnost by mala!
legend�rneho gr�fa zo Saint Germain
(1712-1784) v domoch na Stadtplatz c.6
a 7 je transport v s�casnosti najstar��m zn�mym, Obr. 25 Malovan� dreven� panel
P�somn� dokument, ktor� s�m namaloval na truhlu patriacu gr�fovi Saint Germain z r
dreven� tabula (1739) a dve z neho z 18. stor. Bola vyplnen� v a
malovan� dreven� steny prepravn�ch boxov, vetracia �achta podzemn�ho objektu v
okolo roku 1750, teda pred viac ako 250 rokmi, tam bol n�jden� Klosterneuburg.
25
Kapitola 1
Starovek� podzemn� rasy
odovzdan� d�veryhodn�mi osobami.

ja
m roku 2017, ked sme pr�ve skoncili
vydanie na�ej faktografickej ilustrovanej knihy "Asiens Ako vedec sa sna�� pochopit
v�etko
Underworld" sme z�skali prostredn�ctvom v�sluchov.
Najm� ked info
Osobnosti so z�ujmom o na�u pr�cu
a dobr� priatel nov� inform�cie. odhaluje nov�, nezn�my historick� obraz,
Tie umo�nili nov� pr�stup k s�casn�mu stavu poznania
ofici�lne ��ren� historiografia zalo�en� veda nemo�n� pravda
na�a vlastn� minulost a �nos ! Krok v�ak vy�stil
n�s v nasleduj�cich rokoch pri �plne m�drom sk�man� dokladov
nov� nezn�my svet. Zlomov� bod ter�nneho v�skumu s ka�d�m prv�m v�skumn�m dnom
potom pri�li o nieco nesk�r s povolen�m nov� inform�cie a ako v skladacke
pomaly vznikal nov� historick� na kontrolu prepisov z
star� aristokratick� spisy, ktor�ch v�bu�n� obsah je v�etk�m, celkov� obraz na�ej
ned�vnej minulosti
co v tejto chv�li vieme o na�ej Eur�pe. Toto nebolo
zn�me nikomu z n�s
veril, �e pozn� nov�iu minulost a publikovan� hist�riu
a� po s�casnost
ciastocne spochybnen�. T�to odhalen� kniha alebo aj vo vedeckej
v d�sledku toho sa o tom v odbornej publik�cii u n�s
v�bec zmienuje to, �e ich je len niekolko
je zn�mych niekolko os�b z cirkvi, ako aj gen. Samozrejme, �e boli
Selekt�vne vybran� okruh znalcov, ktor�ch sa sna��me odhalit skutocn� podstatu
sna�iac sa podlo�it tieto tajomstv� po st�rocia , aby
pokracovali
zachovat alebo neroz��rit skutocnosti tvoriace z�klad obsahu dokumentov
nechat prenikn�t verejnost. Jedin�, kto sa dok�zal pribl�it. (Obr. 26 a 27)
rozumn� vysvetlenie pre to viac ako syn Co nebolo v�dy
lahk�, preto�e viac ako
spr�vanie m�e znamenat len nasledovn�: 500 rokov je dlh� doba a zmenilo sa
sa vela zmenilo aj z hladiska krajiny.
K�m Cirkev m� svoje dokumenty v
t�to
z�le�itost po st�rocia
bezpecne prec vo svojom kl�tore alebo vo Vatik�nskom Ar
dr�an� v chiven, zabezpecenie sa uskutocnilo

v�voj v�bu�n�ch historick�ch rukopisov
z
cis�rskeho obdobia v podobe uzavretia
desatoro v dvorsk�ch, �lachtick�ch a �t�tnych arch�voch
z Rak�ska a Nemecka. A� k�m
len m�lo s�kromn�ch os�b
dodnes len privilegovan� vyvolen� z
o tom r�mskokatol�cka k�ria
inaugurovan�. V roku 2014 sa podla
Archiv�r Univ.-Prof. NDR. Rohrig v Rak�sku

bohat� len dvaja ludia v cirkvi a a
vtedy u� zosnul� Rak�an
Vedec, Univ.-Prof. DR wolfgang
Neugebauer, ktor� vlastn�m vy�etrovan�m

g�ny a odkazy archiv�ra na ne
26 �achta 10. Ked bol niekto upozornen� na z�le�itost ran�ch kult�r.
vstup k niekomu, kto chce nieco skryt, dostat sa z toho ako m�loktor� z�ujemca v
kostole,
pomocou geo-pozemn�ho radaru ak�hokolvek druhu, ekonomick�ho alebo napr�klad mn�ch
Lambert Kar
sondovan� tunel. M� ner (Karner 1903) a far�ra Ludwiga cerpat vojensk� v�hody
kl�c k "moci" vo va�ej ruke! Ale Stampfer (Stampfer 1870) sa u� vyskytol
Presvedcte sa o n�sledkoch pocas 100 rokov
prostredn�ctvom osobn�ho sledovania
t�to z�le�itost a vytvorte si n�zory na spr�vne pr�stupy a
Obr. 27 (vpravo) M�j vlastn� n�zor. z�very. Mohli v�ak urobit len toto
Otvoren� �trbina Ked sa prv�kr�t podel�me o tieto fakty s niekolk�mi dal��mi ludmi.
nedaleko Riegersburgu a star�ch dokumentov Co bolo nap�san� v t�chto star�ch
p�smach
priamo do sveta, ktor� sme pova�ovali za svet 16. storocia, ktor� n�m bol cudz�?
Nasleduj�ci
vedie. aby sa dalo uh�dnut, tak nepravdepodobn� bola citovan� pas�, z ktorej je
�ryvok
Obsah t�chto star�ch rukopisov, ktor� s� �lachtick�m aktom rodiny Wormb/Wurm
28
v AVA (= arch�v vrchnej spr�vy vo Viedni) dnes vlastn� z�ujmy, ktor�ch sna�enie
z roku 1592 a ukazuje, �e uzavretie vchodov do
"Unterirdi
16. storocia vlastne e�te kontakty na schen n�rody "bol.
Tieto �pravy boli
n�rody v na�om pl�ti Tridentsk�m koncilom (1543-1554)
volen� osoby katol�ckej cirkvi a v roku 1550 so s�hlasom oboch
privilegovan� aristokratick� spolocnosti. Tieto
krestansk� cirkevn� bloky a ortodo
star� zapecaten� spisy s� dokumenty, ktor� xen cirkev, zast�pen� lat
rodinn� dejiny �lachticov, ich kon�tant�nopolsk�ch patriarchov Ranuccio
Z�sluhy, n�stupn�ctvo atd. v priebehu storoc� Farnese (1530-1565) a Osmansk� r�a
zahrn�t napriec. Ale s� pochopiteln� .. D�stojn�ci Alkas
Mirza (1516-1550),
ked�e sa t�kali os�b, pre ktor� sa rozhodli, ale v z�pisnici Rady
nie je pr�stupn� �irokej verejnosti! nezverejnen�! Preco je
Ktor� kontakty s� tu v�ak r�chlo vysvetlen�, preto�e v stredoveku a r
vlastne povedan�? Ak� podzemn� obdobie ran�ho novoveku
m� clovek �abl�ny a
s� myslen� n�rody v zemskom pl�ti? Uznesenia poradn�ho
valn�ho zhroma�denia
O co tu vo v�eobecnosti ide? Objedn�vky potom casto
koncili ako k�pie
"Hollow Earth", ktor� �pekulat�vne vyr�ba na internete. zr�ky nap�san� obecn�mi
not�rmi,
je pr�tomn�, tu to nefunguje! Zvycajne chceme ofici�lne z�pisnice zo stretnut�
tu ch�bala historick� cast jedn�ho. V�etky tieto dokumenty boli
pravdiv� a overiteln� minul� 16. storocie odr�aj�ce sa v
stredovekej latincine
Abbo 28 oblast oblasti

z horn�ch rybn�kov
v Kalwangu v
�tajersko.
ukazuj�, �e dnes ako sa p�e v poslednom a v osobitnom

kostolnom archi
500 rokov bolo pr�sne tabu. Uchov�van� po st�rocia. Boli
obycajn�
bol a nie je pr�stupn� cez n�uku ludu, preto�e toto v tej dobe s
R�mskokatol�ci, protestanti a s v�nimkou stredn�ch vrstiev casto nec�taj� ani jedno
ani druh�
Ortodoxn� cirkev a islam s niektor�mi by e�te mohli p�sat.
ignorantsk� podpora politiky vr�tane Od druhej polovice
16. stor
hand derti, ktor� boli presvedcen� o svojej cinnosti,
pokracovali aj v 18. storoc�
z mnoh�ch oddelen� si potom tieto rozhodnutia od duchovn�ch systematicky ber� so
sebou
star� poznatky z pam�ti obyvatelstva Ciastocn� podpora
inkviz�cie (= carodejnice
kerung a historiografia vymazali prenasledovanie)
popraven�. In�tal�cia kostola
alebo vn�torne utajen�! z roku 1233, inkviz�cia
Ako sa p�taj� ni��ie uveden� vety pred kritikmi
cirkevn�ch bratov,
k�pi� zo 16. storocia ich naz�vali "kac�ri", chr�nit
potvrdit cirkev v tej dobe, ako byt schopn�. Medzi nimi boli aj kritici
30

29 Vchod do tunela Obr
k modernej
ta�ba medi bl�zko
Kalwang.
"templ�rskych rytierov", ktor� pred t�m v roku 1226 ihned zapecatili pod
�dajne na z�klade nepotvrden�ch inform�ci� z pozemsk�ch zariaden� je strucne
pop�san�:
pri�iel so skorou n�v�tevou z roku 1592
rasy na na�ej plan�te k obsahu ... Arbogast Friedreich, syn Crescen-
mal. Ako sme pr�ve volali od t�ch dvoch, cia Friedreich, Joanina teta
rocn�ky, tieto Wurmb. ...
posledne spom�nan� udalosti len sedem rokov Medzi �doliami Velkej a
od seba! Stovky templ�rov poch�dzali z Mal�ch rybn�kov Arbogast,
bohom po�ehnan� radi�tor okolo 60. senera
roku 1307 (piatok 13.10.)
lenze
na pokyn franc�zskeho kr�la Phi odhaduje cez meden� �ilu
lipp IV a s podporou kostola tunel v zemi
zast�pen� p�pe�om Clemensom V., vystopovan� a okam�ite dobr� kontakty s
11. apr�la 1314 prenasledovan� a zabit�, preto�e Kamene boli zviazan�,
bola pr�li� bohat� a vdaka svojim vedomostiam z toho mala prospech obaja
sa stal akt�vnym. Dnes m�eme viest jedn�ho, ale 1580
tak� akcia vtedaj�ieho Weltkiru kv�li pam�tn�m udalostiam a
Starost o domnel�
che len ako vedome vykon�van� zab�janie
Spolocn� dobro v�etk�ch zastaven�m
poriadku v mene boha interpretovat, kde intel kontakty
lahostajn� a nevinn� ludia na preru�en� sv�tou Cirkvou, sami
Up�len� na hranici alebo mucen�m v�ak
boli umucen� na smrt. Nesk�r to platilo aj pre horsk� predel v S�lku
z�klad zo 16. storocia pod tamoj�ou starobylou pustovnou
zaciatok honby za nepohodln�mi na zemi
Sanadis za v�etku sp�su napriek nespravodlivosti
zasv�ten�ch od obyvatelstva, ktor� m�
kr�t
Spojenie cirkvi a �lachty sa zauj�malo o to, co je pre nich dobr� v bud�cnosti
"Underworld" o tom vedel a tak lahko to urobil
odsudzovan� ako carodejn�ci, bosorky alebo carodejn�ci vzd�vaj� �ctu Sv�tej r�mskej
cirkvi
a dali sa lahko odstr�nit. Preto�e bude musiet. ..."
ich vedomosti zomreli s nimi! K lep�iemu (�ryvok textu z aktu Wurm:
Pre lep�ie pochopenie ni��ie uv�dzame zdroj AVA)
V�natok z vy��ie uveden�ho
�lachtick� z�kon z roku 1592, v ktorom si zhrnme strucn� obsah �ryvku textu
V tej dobe pr�stup Cirkvi vo vztahu k raz spolu. Hladac miner�lov
31

(= �iaric) mal pri hladan� medi
vyskytuj� v hornom �tajersku
Kalwang vystopoval tunel. (Obr. 28
a 29) Dostal sa cez tento objav
Kontakt s clenmi podzemia
schen lud�, "KAMEN" a v
Epiz�da prev�dzkovala jeho rodinu cez n�s
zatial nezn�me obdobie
Obchodujte so z�stupcami tohto podzemia
lud�. Ako dalej z textu
v�nosov, organizoval v tom case underground
Ludia, ktor� si hovorili "Kamen"
tento obchod, dnes by sme podnikali
povedat spojenie s t�m. Av�ak okolo roku 1580
cirkev tento styk zak�zala. Stoj� Obr. 30 meracie sondy, ak� s� napr�klad v
intravil�ne
�no v texte: von Klosterneuburg by sa dalo n�jst.
"... co je prospe�n� pre rodinu pre oboch
viedol, ale 1580 technicky vyspel� �spechy
kv�li pam�tn�m udalostiam a desiatkam podzemn�ch
n�rodov
Starost o domnel�ch desat, lebo patria �lachte a cirkvi
Spolocn� dobro v�etk�ch, ktor� tie� pomohli transportom t�m, �e ich zastavili. pri
Kontakty n�s vo V�chodnom �tajersku boli umiestnen� podla
preru�en� sv�tou Cirkvou..." Trad�cia v minulom storoc�
Na z�klade toho sa d� predpokladat, �e niektor� roln�ci ho
pou��vali a� do roku 1950
�e v tom case azda cez dlho vyjasnen� predmety, ktor� v hostincoch
Obdobie skutocn�ch obchodn�ch vztahov miestnych farm�rov znova a znova
sa uskutocnilo. Pam�t�me si , �e toalety ukazovali a �asli,
preto�e s� vonku
terneuburg, aj tu bol rok 1580, nezn�my materi�l.
kde podzemn� zariadenia pod To bolo aj v hist�rii domu
spom�nan� a zap�san� mesto v mene vtedaj�ieho �radn�ka .
smerom ku koncu
39. Propstes Kaspar Christiani (funkcn� obdobie "druhej
svetovej vojny", t. j. v Besate
1578-1584) a 40. prepo�t Balthasar (1945-1955) v Rak�sku
Polzman (vl�dol 1584-1596) datoval tieto predmety z ruskej
soldy v auguste
c�nov� kanonie v mene cirkvi ako vojnov� korist (Schleich
boli prepadnut�. (Kusch & Kusch 2014) 1991/1992).
Nie je to n�hoda, preto�e m�eme �st do Klosterneuburgu vy��ie,
prec�tajte si citovan� �ryvok, �e na Anwei wo v rokoch
2018/19 aj s viac ako
33 000 sond takmer dev�t mesiacov
boli preru�en�! Ak� pam�tn� merania, ofici�lne OMV,
neofici�lne
Udalosti sa vtedy otriasli alebo z nemeckej DMT Group, ktor� v r
mo�no e�te sk�r bol sveton�zor Ameriky bl�zky NASA (= CIA),
hotovo
cirkvi za to, �e dostala tak� pr�sne pokyny. (obr. 30 a 31) Preco mat
Americk� firmy sa zauj�maj� o to, co nielen vo vlastn�ch radoch
ale aj v celej Eur�pe pod povrchom v oblasti okolo Klosters
Priestor pri pokynoch �lachty do Neuburgu sa nach�dza? Podla ofici�lnych inform�ci�
v
okam�it� preru�enie kontaktov s tlacou a na internete m�
clovek pod Klosom
"N�rody podsvetia" odovzdan�? V tomto terneuburgu a okol� po rope
Za zmienku stoj� aj pripojenie, ci �iadan� lo�isk� zemn�ho plynu! Av�ak
�e arcivojvoda Karol II. z Vn�torn�ho Rak�ska ohl�sil vyv�aj�ci zahr
v roku 1574 vydal nariadenie, �e technici mohli pou��vat sondy podla
o ktorom sa hovor�, �e je v akejkolvek forme carodejn�ctva
zahrnaj�ceho podzemn� dutiny smrti
pokutu! Ak� casov� n�hoda (!), 30 kilometrov hlboko hladal a na�iel
preto�e s uzavret�m vchodov do stal! Ci je toto tvrdenie
pravdiv�
V podsvet� bolo dost "znalcov", �eny sme neoverovali.
Niektor� z t�chto z�sobn�kov
a mu�i medzi obyvatelstvom, ktor� boli pred rokmi v podzem�
funkciu podzemn�ch zariaden� a z�vodu Bucegi v Rumunsku.
32
Starovek� podzemn� n�rody
Obr. 31 Jeden z
33 000 merac�ch sond, ktor�
v Klosterneuburgu a okol�
bola zriaden�.
To vyvol�va ot�zku, co tu bolo pravdy, podla technikov denne

je. Co tam bolo v roku 2018 a za�ifrovan� cez Nemecko do USA
Naozaj hlad�te rok 2019? Preposlal jeden z niekolk�ch a tam vyhodnotil.
odli�n� inform�cie z obce Pozoruhodn� v�skyt s tra
zamestnancov k obyvatelstvu v decembri gick� odchod nastal u� rok
Napr�klad v roku 2018 boli tieto sondy do minulosti. Vo �tvrtok 11.2.2016
Ovl�danie vianocn�ch svetiel posadil na poludnie fyzik Kuotyryev
mesto by malo sl�it. Co nakoniec viedlo k Artyomovi po telef�ne s dobr�m zn�mym
do oc� bij�ci rozpor, preto�e sondy od n�s v s�vislosti. Tento fyzik
st�l do konca marca 2019 z Kyjevskej univerzity (Ukrajina).
distribuovan� v metropolitnej oblasti alebo bli��ej a na radu d�stojn�ka zo dna
�ir�ieho okolia a boli neust�le zva�ovan� so Spolkov�m pamiatkov�m �radom v Dolnom
Rak�sku
zmena ni��ch hertzov alebo kilohertz archeospeleol�g, zdielal to
nap�jan� frekvencie! "Infrazvuk", ktor� n�s vezme so sebou. Bol v kontakte s t�mto
�radom
cez tieto sondy do zeme alebo o tri mesiace sk�r koncom roka 2015 z
bol vy�arovan�, v konecnom d�sledku vy�stil do v�roby Ukrajiny. sp�tal sa v
rozhovore
niektor� obyvatelia mesta v tom case zistili, �e je tam viac ako 20 rokov
kr�tkodob� alebo dlhodob� �cinky na zdravie v podzemn�ch syst�moch (trasenie resp
Sta�nosti ako bolesti hlavy, nevolnost a tvrdohlavost) na Ukrajine meranie
frekvencie
hnacka. Tie� pri�iel kr�tky g�n, ktor� vytvoril. Ako s�cast jeho
kr�tkodobo pr�li� siln� vibr�cie v domoch, bol sk�man� v dvoch z�vodoch v
aby predmety z pol�c a stolov v jeho krajine bili zlato. A na�iel to
spadol na zem. M�ete to zistit , ak ste v priestoroch
Pocas tohto obdobia sa sonikovalo aj po�kodenie star�ch n�zkofrekvencn�ch a
vysokofrekvencn�ch rozsahov
Stavebn� �trukt�ry v intravil�ne takto vysvetlen� v z�vislosti od syst�mu na
urcitej vy��ej
preto�e t�to zmie�an� frekvencia je zviazan� "infrazvukom" jednorozmern�m
m�u byt ovplyvnen� alebo spusten�. hlavn� maj�k, ktor� zarovn� referenciu
Bol naozaj po podzemnej dutine do dal�ieho podzemn�ho zariadenia tam, �e
chcel vycistit? Odc�tan� nameran� �daje maj� rovnak� skaln� frekvenciu
33
objekt, v ktorom sa nach�dzate. Na tomto zostal necel� t�den (5 dn�).

Sp�sob, ak�m by mohol z t�chto dvoch syst�mov
Klosterneuburg, kde sa v subir
vych�dzaj�c z jednorozmern�ho syst�mu Schallaus dic
nad Kritzendorfom tri
rozlo�en� v priamej l�nii pocas dn� pomocou meran� s frekvenciou
bola orientovan� na z�pad. Z ak�hokolvek gener�tora
na povrchu predt�m
z t�chto dvoch predmetov sa mu podarilo vziat. (obr.
33) Od vstupu do �achty
Hend dal��ch viac ako 20 rastl�n v priamke, na�iel jednu vy�e 700 metrov dlh�
N�jdite Line West. A on podzemnou chodbou, ktor� je v hlbke 60 metrov
na l�nii p�t st�le otvorenej v podzem� pod kopcom
smerom k
cal systems, kde v�ade pou��val "Wei�er Hof." Aj to potvrdil
podzemn� miestnosti pred n�m, c�
Lokalita n�m bola zn�ma aj preto, �e bola na a
N�crt p�dorysu od Dr. Vst�pil Neugebauer

boli nakreslen�. Dalej uviedol
�e
sa zamkla na lesnom svahu hore
2 metre od vchodu do zemnej stodoly
bod
prechodu, elektroma
magnetick� �iarenie v r�mci Ultra

m� zvukov� rozsah. Podla jeho inform�ci�
bolo to 28,7 kh (kilohertz) vzostupne! On
tie� hovoril o 28 000 Bowis EH a na�iel
toto
pozoruhodn�. Povedal, �e bol so mnou
byt spokojn� s v�sledkami merania, ale tieto
najprv treba zhodnotit, co s tromi
mesiacov a� dvoch rokov
by.
Ale aj tak chcel dessel v m�ji
Ben rok po prvej anal�ze �dajov
vr�t sa znova do Klosterneuburgu,
na
dal�ie cielen� vy�etrovanie
resp. Chcel do stredy
17. febru�ra pokracujte v meraniach,
Obr. 32 Historick� rovnak� frekvencie, ale cestovalo sa v nedelu (14. febru�ra)
overra
Rad domov v starom meste na druhej l�nii st�le �tyri otvoren� linky do Madarska,
kde je nedaleko
z Klosterneuburgu. g�n mohol op�t n�jst. V�etci ostatn� z Brennbergbanja (pri
�oprone) jeden
z viac ako 40 identifikovan�ch zariaden� boli n�jden�
podzemn� zariadenia a pod
leje alebo u� nechcel hladat kv�li prestavbe. Zdalo sa, �e sa mu to podarilo
pr�stupn�. byt, lebo letel e�te v noci na Po
Zvl�tny v�ak bol utorkov� priesecn�k z Madarska
do jeho domoviny
z dvoch energetick�ch liniek, ktor� pr�dia smerom k
mestu Taumat Ivano Frankivs na z�padnej Ukrajine
poslat sp�t kilometre presne na Klosterneu . Po jeho
pr�chode o 1:00 hod
hrad v Rak�sku. (Obr. 32) I�iel vlakom z letiska do
vo svojej dlhorocnej cinnosti formulov� mesto, no vyliezol s bato�inou
vyvinul sp�sob, ako sa pozriet na svoju dom�cu adresu zobrazen�m viacer�ch stan�c
priamy chod, teda jednorozmern� vlak. O 2:00 z jednej odi�iel
zviazan�, frekvencn� kan�l n�protivku hlasovej spr�vy na jeho mobilnom telef�ne, v
o konkr�tnej rastline v lokalite sp�t �dajne povedal,
�e aj jeho v�skum
M�e byt najden�. V Klosterneuburg sk�mali �iadne nov� poznatky by neviedli
ukrajinsk� vedec ho spociatku mal a preto chcel sp�chat samovra�du.
Podla ofici�lnej policajnej verzie hned skocil
�dajne bez �spechu s jeho meran�m po tomto z�zname z
mosta v
gen.Potom sk�mal hradn� gryf smrti. Vyklonila sa mu
bato�ina s mobilom
stein a ako z�ver na na�u radu on predt�m, ako vraj skocil do hlbky
smerom k podzemn�mu objektu v Kritzendorfe mostn� z�bradlie.
s velk�m technologick�m artefaktom z filmu The Strange Thing About History
pravek� obdobie, o ktorom sa hovor�, �e jeho praneter
tento posledn�
Univ.-Prof. DR Neugebauer objavil. cerpal slov� zo svojho mobiln�ho telef�nu
34
Grafika: Dr. Johannes Riegel
mne nebolo dopriate pocut, preto�e tieto dve diela zo Seiny sa tejto t�my t�kaj�
Obr.
pol�cia u� bola ocisten�. Tie� ohradn�k (okolo 1998 a 2002), s jedn�m z
Kritzendorfu. Pod
laptop s kl�com na uzamknutie z�znamov ch�bal, nach�dzal sa v are�li na vyv�enine
jeho merania z Rak�ska a Madarska. v Moskve, Kyjeve a jeho rodnom meste pocetn�
podzemie
V�etko jeho technick� vybavenie, ktor�m moment�lne disponuje, je st�le k
dispoz�cii, no nie je ho vidiet. Invest�cie.
potrebn� na meranie frekvenci� a Jeho meno bolo dan� v ten ist� den
ktor� vymazal v Klosterneuburgu v ruksaku domovsk� str�nku Kyjevskej univerzity,
hoci on
v�dy no�en� so sebou tie� ch�bali! Dni pred smrtou svojimi predn�kami
Pol�cia predpokladala, �e tieto zariadenia tam boli e�te v letnom semestri.
bol. Jedin� ocividn� podvod V roku 2017 sme boli tie� prv�kr�t
Hovor� sa, �e tam bol jeho mobiln� telef�n s existenciou velk�ho priechodu v Kah
tak to nebolo ukradnut�! Ked mu celil, hovoril s Lenbergom v Dolnom Rak�sku
sk�r v Klosterneuburgu, �e n�m dal star� n�crt od architekta
�dajne ho u� roky pou��vali ludia z tajn�ch slu�ieb . Tento mal v minulom storoc�
desat bolo monitorovan�ch a tie� ohrozen�ch. v mladosti pri Viedni
35
a norovit� men�ie podzemn�

Rastliny, ktor� boli kedysi pova�ovan� za vchody do
mohol byt v tom velkom tuneli.
(obr. 34 a 35) U� v 16. stor.
menovite
21. marca 1546 bol im kaiser
pozn�mka v domovom arch�ve, �e
v
dne�nom Leopoldsbergu (vtedy Kahlen
berg) vchod do dlhej �ily
bol
objaven� pod Dunajom
viedla cez Bisamberg a tam o
Hagenbrunn znova vyhryzol (do
povrch prich�dza). (HKA c. 40, fol. 41
a 1378)
Obr. 34 Vstup do �myklavky pokryt� kamennou doskou

podzemie (= �zky vstupn� otvor) na lesnom svahu
Z�vod na Kahlenbergu, objaven� po kr�tkom plazen�
Doln� Rak�sko. trasa viedla do velkej chodby. On
sk�mal len mal� oblast tohto
Tunely, ked�e v tomto bode �iadne nem�
pre neho dostatocn� osvetlenie
sk�mat dalej. V tomto nahlas
velmi �irok� tunel v jeho kresbe
kde s� e�te kosti z kona
deskelet, ktor�ho p�vod je nejasn�, preto�e
jedin� v s�casnosti zn�my pr�stup tak bl�zko
je, �e pr�ve sp�te, tak na bruchu
plaz�, m�e sa dostat dovn�tra. Dnes je
t�to poz�cia u� nie je ofici�lne pr�stupn�.
Vchod je, ked idete smerom
Kostol sa pozer� dole, v oplotenom lese
strih, ktor� je na lavej strane trafiky
nach�dza sa v hornej casti parkoviska. Na
Na okraji lesa je bet�nov� blok, na ktorom je a
Meden� plech s trochu z�hadnou skratkou
text je prilo�en�. T�to doska bude
dnes ofici�lne vyhl�sen� za umeleck� dielo, ale Obr. 35
Zamurovan� vstup do tunela do Camaldu
obsah mo�no op�sat ako mystickej�iu jaskynu �o�ovky v dolnej casti svahu
Kahlenbergu.
bude.
�e t�to hora, kde tunel V posledn�ch rokoch vyu��vaj� a
sa nach�dza rovnako ako Klosterneuburg a Krit - �peci�lny georadar NASA prenikaj�ci
do zeme
zendorf je dost poddolovan�, lesn� svahy na Kahlenbergu a aj v
overujeme. Prav� a tretia strana Kritzendorf od
pr�slu�n�kov Izraela
lod kostola na Kahlenbergu je skenovan� vo Ver tajnej
slu�be Mossad a a
v minulosti do podzemnej dutiny
sa zr�til, preto sa cirkev dnes len c�tila. V� kurz bol na povrchu s
viac jedna z p�vodne dvoch ve��. Medzi nimi s� tis�ce metrov k�bla
Na �p�t� hory je steinge oznacen� natiahnut�mi stromami.
murovan� priechod (kedysi kamaldulsk� jaskyna) (obr. 36) Tunel architekta a
36
boli n�jden� in� �ily a musia sp�sobit castice v Pho Obr. 36 (vlavo) Im
r v�sledkom bol aj na z�padnej strane tonov� prevod, teda ten hmotn� les na
Kahlenbergu
Zostupn� velk� priechod hory je ciastocne premenen� na sveteln� bunky (vlnami
natiahnut� �n�ry, ktor�
sk�man�. A� do marca 2019 prostredn�ctvom casticovej duality). St�le funguje kurz
subir
zemskom povrchu je nespocetn� mno�stvo k�blov so sondami v podzemn�ch syst�moch
horsk� svah, ktor� bol pred zimou 2018 e�te viditeln� cez gule. Chcel n�m uk�zat
povrch.
neboli tam. (Obr. 37) S�viselo to so zobrazen�m podzemn�ho zariadenia, ktor� bolo
pridan�
Mesiace frekvencn�ch meran� spolu , ale u� nie, preto�e zaciatkom apr�la 2018 Obr.
37 (vpravo) Jeden z
2018 n�hle zomrel vo veku 62 rokov z mnoh�ch sond v lese
a 2019 v Klosterneuburgu a takmer z�stavu srdca. Pohreb sa konal na svahu
Kahlenbergu.
Okolie ako ondatra pi�mov�, Leopoldov a 15. apr�l a po nom vznikol poriadok
Kahlenberg sa konal. �dajne rozpusten� vo Viedni.
Aj v roku 2017 existuje niekolko tak�chto rozmerov�ch br�n
Mn�si vtedaj�ieho rezidenta vo Viedni Spr�vy z Vorau, P�llau, Kritzendorfu, r
Kl�torn� r�d "Gethsemansk� ute�itel" Wienerwald a tie� z Klosterneuburgu, kde
s majitelom "12 Apostel Zeche" v star�ej pani v okt�bri 2016
spojenie a ozn�mila mu, �e rozpr�va nap�san� pr�beh:
pri re�taur�torsk�ch pr�cach v "V mladosti sk�mala v kl�tore
dozorovan� kostol "Marianka" (Mariental) v Neuburgu podzemn� chodba, od
Zo suter�nu domu 'Wasserzeile 13' viedla na Slovensku siet stoviek metrov.
by na�li star� podzemn� chodby. Pam�t� si len to, �e ona
Nain�talovali elektrick� svetlo, v ulicke sa zrazu zatocila hlava a ona
aby mohli zariadenie vyu��vat na cestovn� ruch. potom trochu vzdialen� videl
st�panie kde
bolo vidiet cez prasklinu denn�ho svetla.
Ked v�ak uvidia atrakciu na svojom webe
Vyst�pila ku svetlu a podarilo sa jej to
zverejnili str�nku na internete, z posledn�ch s�l zdvihli veko,
podla jej vyjadrenia v ten ist� den t�m, kto pr�stup zablokoval. ona na�la
Vatik�n vymazan� a stavebn� cata do kostola vn�tri sv�tyne pri ceste, ktor� je ne
poslal, kto zamuroval vchody. Bol lokalizovan� ohyb cesty. Menovite ten, kto
Op�t te�itelov, p�n Egon Straschil, chcel viest z G�lles do Gro�muglu asi dva
n�m funkciu podzemn�ch zariaden� kilometre pred miestom Gro�mugl v bl�zkosti
vysvetlit. Povedal zauj�mav� detail, Hill. U� ako dieta mala ta�kosti
pr�le�itosti, sp�t do Klosterneuburgu, �no
toti�, �e bolo mo�n� aj to, co le�� viac ako 50 km od tohto bodu,
ludsk� hlas tie frekvencie, do ktor�ch sa vr�tit. " (Obr. 38)
generovat transport hmoty v jednom
funguj�ci Erdstall. T�to verzia prepravy hmoty erin
T�ny, ktor� sa neust�le opakuj�, n�m vela pripom�naj� na�e nahr�vky
37
38 Hallstatt Obr
tempor�lna mokva "Grasse"
mugl" (Leeberg) pri
trhov� mesto
mugl, Doln� Rak�sko.
Vorau, kde dievca prenikalo k inform�ci�m, aj v

casoch vojny, o to abstraktnej�ie
chen spolu so sakristi�nom v jednom bola mimo kontroly faktov
podzemn� chodba z op�tstva Vorau do vedeck�ho hladiska pre n�s.
Masenberg bol teleportovan�. Mali The grand compteurs of the "Mu�i z
r�du, cennosti z kl�tora "Cierne kamene", ktor� kedysi patril r�du o
tam pochovat. Aj oni sa mohli dozvediet o "Chr�mov�ch rytieroch" (templ�rski
rytieri 1119-
podzemn� zariadenie na Masenberg 1314) podla z�znamov
nepatrilo
spojenie s Filiou (lat. = dc�ra) "ISAIS"
z podsvetia. doniesla
Obr. 39 Jeden z m�tov s "cierno-fialov�m kamenom".
Ultrafialov� svetlo o�iarilo "podsvetie" a vzdalo sa chr�mu
Kamene od rytiera 12 apo�tolov tento kamen v 13. storoc�. Ak
Zeche", na tom bola trad�cia, ktor� bola zalo�en� na pravdiv�ch faktoch
Znaky pravek�ho p�vodu by sa mali vo v�eobecnosti posudzovat bez v�hrad
Malovan� p�smo Vinca. najm� preto, �e cez dokumenty
obsaden�, v tomto case e�te otvoren� kontakty
dal podsvetiu. A existuje aj dne�ok
viac tak�ch kamenov. (Obr. 39) Skupina
"Herren vom Schwarzen Steine" prevzal
v 14. storoc�, po prenasledovan� a
Zavra�denie templ�rskych rytierov na pr�kaz
cirkvi alebo p�pe�a a kr�la
Franc�zska v roku 1307, dohad
v�etky poznatky a v�etky dokumenty
Templ�rsky r�d. Medzi dedicn�mi ovcami

desat templ�rov bolo tie� a
"Hlava kamenn�ho cernocha", nahlas
viac sp�t a mal niekolko k�l historick�ch prepisov
tajomstvo
metrov� prech�dzka domov do kl�tora. Baphomets (gr�ctina = ponorenie do poznania,
Nieco podobn� za�il aj viedensk� prehistorik, no pou��va sa aj ako v�raz pre
"d�mona".
DR Neugebauera, niekolkokr�t tlmocen�ho Kritzen-) a ktor� sa dnes zastupuje
dorf nach Rubland v Oststeiermark tele v podzemn�ch
miestnostiach pri kostole
bol prenesen�. Otvoren� v posledn�ch rokoch nedaleko Viedne. P�tame sa na�ich
takmer neuveritelne �irok� siet citatelov pre pochopenie, ked sme single
nov� inform�cie s n�hladom na men� inform�torov,
cirkv� ci in�ch
svet, ktor� ofici�lne nesmie existovat. Neoznamujte je ren miesta, preto�e toto je
in
hlb�ie do toho prostredn�ctvom t�chto pr�padov, ktor� n�m boli prinesen�, nie je
�iaduce.
38
Obr. 40 Origin�lny v�natok zo s�borov Raming. (Zdroj: AVA, Vieden)
39
Dnes, ako prv� v tomto 27. Heumonde, m�eme skoncit t�m druh�m,
Kapitola zverejnila �ryvok rukopisu.
ku koncu 16. storocia
vela star�ch dokumentov, obrazov, arch�olo P�lsthales s�d
star� Rammings, Ranningerhof v Ran-
gick� n�lezy a grafiky z modernej doby Ninger Berge
stredisko, ktor� sa nach�dza aj v inom svetle, s velk�m prevodom aj z kopca
t�to epocha stredoveku a ran�ho starovek�ho hradu Offos,
vrhn�t modern� dobu v Eur�pe. A tu pokrvn� pr�buzn�
Rammingovcov �no
hral predov�etk�m katol�cky alebo ak v dolnom P�lsthale
zo zaciatku 16. storocia aj ten, kde sa robil v�stup.
Evanjelick� cirkev a vybran� �lachta Wurmovci a Rammingovci
z r
vdacn� Witold,
pohlavie zohr�va d�le�it� �lohu. Hodit
ktor� si
vzal Ebauru Wurmb za man�elku, kum
r�chlo sme nahliadli do kron�k
niektor�mi renomovan�mi �lachtick�mi rodinami z lokality pri
priesmyku S�lk, kde pod
modernej doby: V dal�ej k�pii pozemsk�ho Gefielda (pod
�t�tne arch�vy AVA (AVA = aristokratick� spr�va Einsiedeley) str�en� Sanadmi.
Arch�v, arch�v Fideikomiss, 90 % verejn�ch, zvecnen� aj v
Sch�sserlbrunne
10% nie je verejn�, viac ako 350 000 kusov) sen a kry�t�ly
z roku 1655, ktor� im pripadla p�vodn� �lachta . ..."
Akt Wurm/Worm/Wormb z roku 1512 (v�natok z Wurm-Akt, zdroj AVA)
V pozad� sa nach�dzaj� �asn� veci. Z tohto kr�tkeho �ryvku v�c�ieho
P�vodn� akt zo 16. storocia je textov�m dokumentom, ktor�
m�eme uviest na zaciatku
moment�lne u� nie je skladom v AVA! Podla toho je to meno
�lachtick�ho rodu
Zhrnutie aktu star�ho cerva z tes "cerva" (11./12. storocie) z r.
17. storocie (tento spis je ranou bitkou s plazom
vo svojom vlastnom spise "S�tterlin Minusceln" bytosti "napoly clovek, napoly
zviera" legend�rne
vypracovan�), ktor� bol ciastocne odvoden� ni��ie s podporou. Tie� d�vod
n�jden� prep�san� text: (obr. 40) argument sa vol� preto
bytost a jej rasa od lud�
" Odo�lite p�sanie pre dom�ci a s�dny arch�v odporn�m sp�sobom
je prec! Ak� aleg�ria
Cerv alebo Cerv
A ich vztahy s Ramingsom, politick� a ekonomick� situ�cia v
Wukhowitschovci a Liebenfelserovci, na�a s�casnost v
Eur�pe a celej
pohlad na Khulmera. zenov� svet. "Rak�sky erb".
Cerv pr�slu�n� u� zadan� cerv obsahuje tri cerven� polia
s bielym
po z�niku R�mskej r�e v Er�en Triangle (!), v strede
ktor�ho je drak
vzhlad. je zobrazen�, zatial co "Deutsches Wap
Svoj n�zov odvodzuj� od tucn�ho pera" s modr�m pozad�m
S�boje (b�jecn�) podporovan�
podla Z�kona nesk�r pomenovan�ho Khuen m� zlat�ch drakov.
To bolo
milie Othegraven proti v Drachenwe op�san� v texte
draka, naz�van�ho aj cerv, ktor� okolo seba rozohnal jeden z podzemn�ch n�rodov,
ktor�
napoly plaz, napoly kontakt cloveka s clovekom pocas tejto doby
dobrej v�le, ale cez hanbu? Tu m�e byt probl�m
svojim pr�buzn�m do "KARA", ktor�ch pr�stupy s� podla jedn�ho
sa zmenil na nahnevan� pr�eru. Z in�ch dokumentov dnes a okolo nich
toto �asn� stretnutie
obec Guttaring v Korut�nsku
legenda o Lindwormovi spoc�va v Carnthene.
mat. Dal��m aktom cerva bol im
marca 2019 vykopan� v Nemecku, v r
Skutocn� v�kony:
ktor� st�l, �e to bolo v Dolnom Rak�sku od r
Wurmb m� dopravn� syst�m cez star� ruiny hradu Grimmenstein a
Pevnost Seebenstein po cel� gener�cie, tam v trojuholn�ku
prev�dzkovan� a starat sa o technick� De
chvosty urcen� na obchodn� kaplnku pod kamennou doskou, �dajne
s Uni, podzemn�mi ludmi, a� po dal�ie vstupy do podzemn�ch chodieb
dat to najpam�tnej�ie. (Obr. 41)
Najzauj�mavej�ie s� v tomto kontexte udalosti okolo rokov
1510, 1520 a 1561
14. Grasmond, podobne ako 1566, z�vis� aj od toho, �e v roku 2018
40
traja Tibetania �dajne v mene Pant- v starom Erdstallanlagen a jeden zo zeme Obr.
41 Z r.
schen lamy zo �vajciarska kontakt so studnou vystlanou kamenmi 11./12. storoc�
"Ja�terice" (anglicky = ja�terice) chceli vyr�bat. odstrcit. Zadn� steny tohto
sleporoden�ho hradu Seeben-
Cel� t�dne cielene hladali vchody, ktor� boli niekedy a� 2 metre �irok� cez kamen v
Dolnom Rak�sku.
do velk�ch tunelov v Rak�sku, ktor� rozbit�, potom sa zatial zu�uj�
ako u� bolo spomenut� vy��ie, v bl�zkosti chodieb ved�cich do velk�ch hlbok�ch
Guttaring by mal byt umiestnen�. Tunely sa v�ak nepodarilo dosiahnut. Ale aj tento
Podla Tibetanov bol tento nepriatelsk� postoj velk�mi ulickami
vlastn�k pozemku zasypan� vchody na dvoch miestach uzavreli skaln�mi stenami,
znovu otv�rat alebo vrtat diery, ktor� prelomila iba stavebn� cata
dat realizovat parcely. kto musel byt. Posadili sa za nich
Tibetania mohli pokracovat na p�somn�ch dokumentoch a� k energetick�mu tunelu
uch�lit sa k ned�vnemu uzamknutiu na toalete .
ter bol n�jden� v Tibete a aj my sme tam boli cel� t�dne
rak�skeho cis�rstva (okolo roku 1800) na dni v kontakte s obyvatelstvom v r
by mal poch�dzat z. V t�chto dokumentoch sa uchov�valo okolie miesta Guttaring a
poloha vchodov do podsvetia s� zauj�mav� detaily o p�tran� Tibetanov
pop�san�. Tieto vyhl�senia sa potvrdili a velk� prevody zistili
prostredn�ctvom in�ch dokumentov z cis�rskeho obdobia. (obr. 42) Predstavitelia
Ortkir
ktor� s� st�le v sklade v AVA a ktor� n�m, chvalabohu, len pomohli, vedeli
odovzdan� o niekolko mesiacov nesk�r. ale o kostoloch, ktor�m sl�ia
Z minulosti mali pribli�ne rovnak� obsah relat�vne m�lo. Co
ako tie dokumenty z tibetsk�ho nie je prekvapuj�ce, preto�e to bolo v
Kl�tor. Tibetania potom uspeli v mene Cirkvi s jedinou v�nimkou (!).
susedn� krajina Rak�ska celkom 16. storocie e�te v tom case
tri vchody do otvorenia velk�ch tunelov otv�raj� vstupy do podzemn�ch tunelov
a presk�mat niektor� z nich. Dva z nich s� v Korut�nsku, ktor� s� vtedy zn�me
spojen� podzemn� n�rody zalo�en� na kr�tkych dud tuneloch
41
42 Priehlbina v ter�ne Obr

z Guttaring, miesto
je na lavom okraji obr�zku
v strede.
43 Severn� Obr
Panor�ma Guttaringu.
Pribli�ne v strede obr�zku mierne
posunut� doprava je
Waitschachsk� kostol
najvy��ia nadmorsk� v�ka
rozpoznateln�.
42
Obr. 44 (vlavo) Pohlad na in

nad 1000 metrov nad morom
umiestnen� cirkevn� budova Cakaj-
�ach v Korut�nsku, prv�kr�t
1390 sa spom�na.
Obr. 45 (dole) geop�da
radarov� meranie v kostole
Maria Waitschach v centre
Hlavn� miestnost pred olt�rom.
Obr. 46 (dole) Radar

gram geo-pozemn�ho radaru
vo Waitschachu. distrib�cie
rozvoj podzemn�ch priestorov
a ulicky do 24 metrov
hlbka je jasne viditeln�. Od

hodnotenie ukazuje elektromagnetick�
Anom�lie pod kostolom
le�iace skaln� telo.
st�la, zapecaten�. Niektor� raz otvoren�

Vstupy, v�c�inou �achty, studna
zvislo (= zvislo) ved�ce do hlb�n
dutiny, boli scasti zdoben� sakr�lnymi
Budovy uzavret�, presnej�ie prestavan�.
(obr. 43 a� 46) To v jednoduchom jazyku znamen�, �e
jeden velmi skoro v stredoveku v a
okolo Guttaringu �tyri kostoly priamo na A
gangy alebo v dvoch pr�padoch Karner
mal prestavan�. (Obr. 47 a 48)
Takto stoj� miestny kostol Guttaring
presne na konci dne�nej velkej
Gangy pod budovou kostola
des zac�na a v�chodne pod bl�zko
pohorie tah�. (Obr. 49) Zauj�mavej�ie
m�dre, niektor� star�� miestni st�le vedia
sh zo star�ch prevodov, ale nie,
o co v tejto veci i�lo
m�. (obr. 50) Pre nich je to v�lucne
Bansk� �t�lna, ktor� z v�c�ej casti aj 0,00 m Waitschach Church 0,00 m
Guttaring-H�ttenberg, Korut�nsko, Rak�sko
je to spr�vne. Tieto �peci�lne znalosti boli odvoden� z
Obyvatelstvo a trad�cie, dom
pr�behy a legendy s jednou v�nimkou
cirkvou takmer �plne vymazan�. na
existuj�ce tunely s� ofici�lne dem
Ta�ba �eleznej rudy dolo�en� tis�ce rokov
Pridelen� H�ttenbergovi, je ich dost
v tejto oblasti. Ale v�etci boli
�dajne z bezpecnostn�ch d�vodov v poslednom
posledn� dve desatrocia v mene �t�tu
zatvoren�, teda otvoren� po st�rocia
24,10 m
ned vchody na s�kromnom pozemku
podla majitela staatli
chen velk� spolocnost naplnen� bet�nom. (Obr. 51)
Zodpovedn� s t�m maj� vela spolocn�ho
v�ak nemyslel, preto�e �no kopacky zvycajne umieraj�
43
Obr. 47 (hore) Kostnica stojaca za kostolom, zn�ma aj ako kostnica, Obr.

sa datuje do roku 1535 (16. storocie), teda z obdobia, ked sa
vchody boli uzavret�.
Obr, 48 (vlavo dole) Kostnica (kostnica), sklad pre
kosti z okolit�ch hrobov, ktor�ch tam zomierali stovky
na�li miesto odpocinku.
Obr, 49 (vpravo dole) Miestny kostol Guttaring, ktor� poch�dza z 12. storocia
ktor� poch�dza z.
44
Biotopy mnoh�ch chr�nen�ch

�ivoc�ne druhy, napr. B. netopiere, s�! zdrav� rozum
tiger, vetracie otvory by boli pri
uz�vierky boli potrebn� na a
Na umo�nenie kontroly pocasia v tuneloch
a ohrozuj� tak ich biotop
v�c�ina �ivoc�nych druhov.
Spom�na sa v odpise z roku 1512
okrem in�ho aj na legendu o Lindwurmovi v
Korut�nsko sa odvol�valo na boj s
plaz� tvor, napoly clovek a
polovicn� zviera, by malo byt zalo�en�. D�vodom je toto
Kontroverzia bola aj v texte
pop�san�, ocividne maj�
lud� prostredn�ctvom chamtivosti alebo v�konu moci
d�vera plazov alebo ja�ter�c
sen, ako je op�san� v p�vodnom texte,
cez "pechotu" (= podlost).
pre�iel. Existuje v�ak aj t�to legenda
vela vari�ci�, ale zd� sa Obr. 50 V suter�ne starej usadlosti sa vyznacuje t�m
cit�cia v akte �lachty okolo najstar�ej moment�lne zadnej steny z velmi vlhkej
tmavej �kvrny, ktor� umo�nuje pr�stup
zn�me p�san� legendy o podzemnej chodbe alebo miestnosti.
p�sobit od stredoveku a ocak�va sa
pravdepodobne velmi bl�zko k pravde.
Preto�e socha Herkula, ktor� bola postaven� na zaciatku r
17. storocia na objedn�vku cirkvi
drak bol postaven� v Klagenfurte,
skutocne skresluje skutocn� obsah
legenda. (Obr. 52) K tomu by sa dalo pridat
in�, podrobnej�ie z�znamy
byt pr�tomn� v arch�voch �lachty.
Vdaka bohu, �e s� v niektor�ch loos
terarchiven dostatok rukopisov a teda
historick� d�kazy, ktor� siahaj� e�te dalej do n�ho
minul� minulost a znova
�asn� veci na spr�vu. Tak�e sa nach�dza v
franti�k�nsky kl�tor v Rak�sku
schen spolkov� krajina Burgenland dokument�rny film
ment zalo�en� na diec�znej synode (= Kir
chenmeeting) z Eichst�ttu 11. a H�lle" na zatvorenie, nestac� Sekvencia Obr. 51
Jedna z mnoh�ch
12. okt�ber roku 1447 pod veden�m a tak sa p�sal na koncile zaliaty bet�nom
diec�zneho a knie�acieho biskupa Johanna III. von Trento (1543-1554) prispel k
tunelov�mu pr�stupu v roku 1550
von Eych (1404-1464) uv�dza, kde roz��ren� pojednanie, v�etky pr�stupy k "V�l
H�ttenberg, K�rnten.
Bolo prijat� rozhodnutie, "pr�stupy k zemi, jadro podsvetia", ktor� v tom case
v�etci poznali
a dr� hubu do pekla". Co najr�chlej�ie zalo�it desat kraj�n sveta
za to Bazilejsk� koncil (1431-1449) pon�kol, z�mok! Ako z�klad a sp�tac pre
J�n III. v roku 1447 boli tieto akcie predcasne ver v 16. storoc�
kde pravdepodobne vtedaj�ie obyvatelstvo spozorovalo n�pad na jeden
pojedn�va o takomto uznesen� alebo pojedn�va o "nebesk�ch javoch" citovan�ch, ale
by. Ale je to tie� celkom mo�n�, hned tu vyvst�va ot�zka, co potom v
�e je v nespocetn�ch cirkevn�ch arch�voch 15. storocia alebo pred spusten�m
Rak�ska, Nemecka a �vajciarska bola reakcia. Bola to technika subir
aj star�ie indi�nske n�rody p�san� stredovekou latincinou, ktor� v tom case pre lud
Dokumenty z 13. a 14. storocia , ako musela fungovat m�gia alebo m�gia?
tam. V 15. storoc� sa v�ak nach�dza doslovne v rukopisoch
tohto n�vodu hovorili "br�ny do zeme" alebo "v�enie technikou".
45
Obr. 52 The Lind

pam�tn�k cerva v
mesto Klagenfurt
(Korut�nsko) z
16. storocie.
53 Die von Sagen Obr

obkl�cili univerzitn� �eny
z Waltry na v�chode
�tajersko (obr�zok vlavo)
a zast�penie
trpasl�ci v hore
dielo zo �tajerska
m�tick� svet (obr�zok vpravo).
(Kresby: Fritz
messner)
46
Obr. 55 Hrad Kornberg z 13. storocia pri Riegersburgu vo v�chodnom �tajersku.

Podla trad�cie vedie do Riegersburgu dlh� dlh� chodba.
v podzemn�ch chodb�ch na prepravu

bol pou��van�, co s t�m
myslel? Urcite by sa sem dalo dostat vela
mo�no interpretovat, ale zatial m�eme
len povedz jednu vec: e�te nevieme!
Tie� by sa mohol zmenit na tento star� Auf
kresby a bezprostredn� spolu
visiet medzi �tajersk�mi m�tick�mi bytostami
ludsk�ch mut�ci� (?), trpasl�kov,
stvorenia podobn� drakom (napoly ludia, napoly
plaz/zviera) a univerzity alebo matky
existuj�. (Obr. 53) Tieto s� vraj v l�n
ulickami a osvetlen� podzemie
mest� �ij� aj tzv
"Cerno�i", casto pou��van� ako synonymum v s�gach
byt povolan� za certov. (obr. 54) Rovnako
s� tieto postavy v pr�behoch o
ciastocne velmi star� podzemn� zariadenia
v hradoch a z�mkoch na z�pade
a Oststeiermark pocas na�ich desatroc�
dlh� vedeck� v�skumy Obr. 54 V�natok z Olausovho diela publikovan�ho v R�me v roku
1555
a dokument�cia bola potvrden� Magnus. V pravej polovici obr�zku je na ilustr�cii
drevorezu a
s� viac ne� pocetn�. (obr. 55) "Cerno�i" s dlhou tycou v bani.
47
Obr. 56 Star� fresky so zvl�tnymi postavami na Obr. 57 Tento obraz od Aerta de

Geldera okolo roku 1710 Obr.
Rom�nska cast miestneho kostola Anger, V�chodn� �tajersko. ukazuje krst Krista.
Reprezent�cie tak�chto bytost� existuj� od bytost�" spom�nan�ch v podzem�

dost z ned�vnej minulosti, jeden by mal bit syst�my,
aby sa zastavili. Alebo tie texty
len pozor na star� malby na kostoloch povedzme z
k�pie z roku 1580 z kl�tora
steny alebo na olejomalb�ch od 14. do neuburgu, kde sa p�e:
do 18. storocia podrobnej�ie a kresl� "... Ten vych�dzaj�ci zo Schrattelu
archeologick� n�lezy z velmi ran�ch kult�r d�chaj�
zlo, ktor� pritahuje cudzincov
na porovnanie. (Obr. 56) Clovek sa st�va ako svetlo m�dy. ..7 (Kusch & Kusch
nechajte sa prekvapit, co sa na nom d� vidiet 2014)
a ako jednotliv� reprezent�cie, resp
Prisp�soben� duchu doby, niekedy velmi V�dy vyvst�va ot�zka, co sa deje v
umo�nit konkr�tne z�very. malovan� reprezent�cie od cloveka
Mnoh� z n�s si dnes myslia, ako vtedy vznikla fant�zia a v com bol maliar
viden� v striktne vopred urcen�ch vzorcoch a odmietaj� jeho etapu �ivota a naozaj
cudzie vplyvy vo v�eobecnosti. Odzrkadlilo sa asi v jeho obr�zkoch? ako to
z�skat vedomosti bez ohladu na to, ak� bohatstvo je
na niektor�ch stredovek�ch a nov�ch
Ka�d� by mal mat svoje vlastn� �vahy o
chronologick�ch obrazoch pre ka�d�ho
nastavit. Podla archiv�ra DDr. R�hrig m� pretiahnuteln� reprezent�cie UFO
vyskytuj�cich sa v
dokonca aj potomok zn�meho Tema v niektor�ch
pr�padoch podal velmi podrobn� inform�cie
pelritters ved�ci k pas�am stredovek�ho textu ?
(obr. 57) At
g�ny zbierky, na ktorej pracoval, s� v srbskom kl�tore Decani
Kl�tor Klosterneuburg "Stra�ideln� pohlad pri Peci v Kosove na stredovek
48
58 (vlavo) Obr. 59 (hore) Obr.

Aj tento svet- Drak ako klopadlo
s�dne malby, vo v�chodnom �tajersku
olejomalba hradu.
maliar z
Roky 1661 m� tri
referencie na na�e
t�mu v jeho
kompoz�cia obrazu to
sa moment�lne nach�dza
aj v kostole
Waitschach dnu
Korut�nsko.
freskov� malby zo 14. storocia boli zobrazovan� ako "bo�sk� zjavenia",

dert (okolo roku 1350) nad hlavn�m olt�rom dva ako je mo�n� c�tat v niektor�ch
star�ch textoch. Mu�
lietaj�ce predmety, v ktor�ch sedia piloti, chceli z�skat vieru v obyvatelstvo
zobrazen�. Preto�e tieto obrazy alebo strach z nebeskej moci
v�c�inou s pr�cou na objedn�vku cirkvi .
musela s t�m s�hlasit.Je tie� zauj�mav� poznamenat, �e
ci u� umelci maluj� tak� veci, �e v Eur�pe existuje mnoho tis�c star�ch zobrazen�
mohol a mohol. (Obr. 58) V zl�ch v�padoch drakov pri kostoloch, hradoch,
V desiatich pr�padoch by bol maliar v t�chto storociach v domoch a na verejn�ch
miestach.
umocnil svoju umeleck� slobodu svoj�m (obr. 59) Najzn�mej��m pr�kladom toho
�ivot zaplaten�. V tak�chto pr�padoch, ako u� bolo spomenut�, m�eme
len podozrenie, �e kostol m�e byt Rak�sko v hlavnom meste Konfeder�cie
u� vtedy o existencii UFO v Korut�nsku - Lindwurm. O
presne vedel a tento "nebesk� ses pomn�k, ktor� ku koncu 16. roc
vyst�penia" pre svoje �cely zalo�en�m stoviek v meste Klagenfurt
49

Obr. 60 Lindwurm, ktor� bol, je na internete na webovej str�nke, ktor� je zrejme
skor��m kontaktom s
heraldick� zviera tohto mesta hl�si nasledovn�: tak� bytosti v popul�cii ak
Klagenfurt,
�J Korut�nsko. "Wyvern je embl�m, a tie� odstra�uj�ci a skreslen� v Erin
heraldick� zviera z Klagenfurtu. Nechajte si najstar�iu. Pricom ten v Klagenfurte
e�te zachovan� mestsk� pecat z Lindwurmov zobrazovala
cist�ho fantasy prof�ka
1287 u� zobrazuje okr�dlen�ho draka. potrubie nes�vis� s origin�lom
V roku 1583 dali stavy pr�kaz, �e vzhlad t�chto tvorov m� nieco do seba! (Obr. 60)
Legend�rne zviera na postavenie pam�tn�ka. Aj trad�cie boli casto predmetom
Lindwurm bol vyroben� z jedn�ho bloku
cirkevn�
cenz�ra, tak�e v dne�nom
Chloritov� bridlica z Kreuzberglu, dom
hora Klagenfurt, tes. Dlh� roky existovalo len viac legiend o drakovi a
clovek mal podozrenie, �e soch�r Ulrich Vogel nie ako v
p�vodnej podobe
spieval ako tvorca, ale lipov� cerv m�e byt plaz s clovekom
nezn�mym majstrom. telo sa hl�si.
1593 je vraj 124 centov (pozn. d. Au. �peci�lne na t�mu
drakov
tors: viac ako 12 ton) ta�k� socha, vela kn�h a
umeleck�ch diel
Nap�salo na kel 300 bielo odet�ch mlad�kov a najrozmanitej��ch
aby bol presunut� na nov� miesto. ..."
(Zdroj: https://www.klagenfurt.at) te�rie a hypot�zy. Po v�etkom
na to e�te nikto nevedel odpovedat
Pozoruhodn� je v tomto texte op�t ot�zka, ako to v�bec
s�vis� s reprezent�ciou
Nastalo obdobie, konkr�tne 13. alebo 16. rocn� podoba
draka. n�padn�
sto. Od roku 1550 je podla koncilu cirkev , �e iba cis�ri,
kr�li, knie�at�
rozhodol, �e v�etky "vchody do podsvetia" okrem p�pe�ov a p�pe�ov pou��vali tento
symbol.
zatvoril jeden v Rak�sku chcel byt zn�my medzi �irokou verejnostou
50
M�tick� bytosti tie�, a� na to, �e zobrazenia posmrtn�ho �ivota z b�val�ch

kontaktov s V�lom Obr. 61 N�stenn� malba
pl�cne formy jednoduch�ie vo svojom dizajnovom jadre zo zemsk�ho vn�tra? To v
�iadnom pr�pade nie je v spolocnosti Perak Tong, a
boli popraven�. Asi nie je n�hoda, �e vedecky podlo�en� v�rok, c�nsky jaskynn�
chr�m
je to v�ade v strednej Eur�pe, kde je zem len h�dam. Pozoruhodn� v z�padnej
Malajzii, �zii.
V stajniach a podzemn�ch zariadeniach sa nach�dzaj� plazy vyzeraj�ce bytosti
ludov� r�mcov� coln� podujatia distribuovan� po celom svete casto velmi
existuj� figur�cie, v ktor�ch s� c�sla "dobre zast�pen�, hoci na
und B�se" a v druhom term�ne je hmotnost niektor�ch z t�chto ilustr�ci� tis�ce
kilogramov
burt of hell, diabol, metrov� pevnina a oce�ny s� zast�pen� kontinentmi
by mal. No, s velkou fant�ziou , mus�te oddelit herge! M�eme v t�chto �vah�ch
prezentovan� masky a r�cha, ktor� dnes tie� neignoruj� casov� faktor,
na ka�dorocn� prehliadky v Alp�ch, preto�e v �zii je tak�to forma reprezent�cie
s� vidiet, urcite nic s vonkaj��mi ludmi niekolko tis�c rokov.
sliepka bytost�, s ktor�mi sa jednotky (obr. 61) vyjadrovali v severnej a v�chodnej
Eur�pe
zmie�an� obyvatelstvo mo�no p�vodne velmi skoro, v prvom pred Kr
mali v minulosti kontakt. Ale mil�nium, �tylizovan� postava draka
nem�e to v �ir�om zmysle zahrnat pl�ca v umen� v strednej Eur�pe
Pam�t, teda posmrtn� �ivot, ktor� s�streduje vidieckych drakov a d�monov len z
chen popul�cie k skor��m stretnutiam so stredovekom v cirkevnom umen� a
byt s bytostami in�ho druhu? s� pr�tomn� v architekt�re.
Cirkev to mala velmi skoro v druhom odseku prepisu
pod "slu�bami" sa op�t spom�naj� star� pohansk� a archaick� zvyky z Wormbu.
prevzat� roln�ckym svetom a pre obchod s podzemn�m ludom,
vstrebateln�. Predstavme si tu napr�klad pop�san� "UNI". V�chodiskov� bod bol tu
pouk�zat na ka�dorocne sa opakuj�ce podujatie na Ranningerkogel (nadmorsk� v�ka 945
metrov)
Letn� a zimn� slnovrat, Ranninger Hof (900 metrov nad morom)
Dni slnovratu s� zap�len� vatry a rodinn� ponuka(y) v P�lstal a tu boli
osl�vili aj Vianoce. Je to podla P�sma pr�stup k
51
Obr. 62 Doln� cast �dolia P�ls s ploch�m Ranningerkogelom v pozad�.
Obr. 63 (vpravo) s�dliska podzemn�ho zv

Vynikaj�ci ke�. (Obr. 62) Ale v�chod bol na
Hradn� zr�canina vzdialen� tri kilometre vzdu�nou ciarou a viac
Offenburg v P�ls-0ber o 100 metrov vy��ie "Offenburg", the
Kurzheim, �tajersko. dnes sa daj� nav�t�vit len ruiny,
lebo v roku 1590 vyhoreli a nikdy
Obr. 64 (vy��ie) bol preroben�! (Obr. 63 a
Zvy�ky ru�n 64) Ak� n�hoda! Mali by sme
Offenburg zo zaciatku 1590 pam�tal, preto�e to bolo sp�t v t�ch
12. storocie. Obdobie pripad� tam, kde podla pokynov "Hei
ligensk� cirkev" po st�rocia
52
dobre udr�iavan� spojenia s podzem�m (predt�m aj baranenie) z mo�n�ho, nad

samovolne odlomen� n�rody a velk� podzemn� priechod do hlb�n
Pr�stupy do vn�tra Zeme s� mas�vne uzavret� , pricom u� spom�nan�
sen alebo boli znicen�. To plat� aj pre desat "Offenburg" v�stup le�al. Odtial
z ak�hokolvek d�vodu bol mimo v�chodu op�san�ho v texte,
smerom do vn�tra zeme, co je podla miestnych iba v�stup z vn�tra zeme
Popul�cia mo�n� s Bagrenom v 70. rokoch 20. storocia . Star� Ranningerhof existuje
u� sa nep�cilo, �e boli zasypan� na �boc�, zvy�ky m�ru boli dem
ciel. A ako by to mohlo byt inak, je tam vyrovnan� ter�n, je tam meter vysok�
dokonca aj trad�ciu, ktor� opisuje, ako sa sutiny pred okrajom lesa. z a
posledn�ho rytiera hradu zobral cert.Klenbov� pivnica alebo pr�stup nie je nic
bola vyp�len� a potom u� pevnost neexistuje. (obr. 65) Ale mohli by sme
je, tak bol znicen�. Pod
legenda rozpr�van� v dialekte z roku 1910
(Steiner-Wischenbart, s. 101-102):
"... Ked�e Ritta va Offenburg je okam�ite amol
vyst�pil a hot za ktor�ho odchod jeho
Plesen, trpasl�k. Oba da Gutscha by mal
ned�vajte si plesen na bradu; P�ci sa ti to
unruahri nos� d'Rouss. Za bezpecnost hor�ce
poukaz dal aj do roas'nkronz;
mama nemohla vediet, co pr�de.
Rau, a afft je hlasn� gong, 's Foahrn, v
oan Teixl 'n Ritta va Offenburg hot ma nia
r�chlo do toho brada. Poc�vajte oanmol
da Gutscha Ruafovi: Gutscha, vylez! Dobre
pokracuj!" Ked�e Ritta k nicomu nepatr�. na
Gutscha znova pocuje doss a st�le amol.
Ako to rob� ah nouch net je obgstiegn, mal by
ehm gach bice oihi: Rau, hiazt hot
mus� ticho vstat a vstat. Klewa
a ked liezol, tak plesne su
kuhlschwoaz nosen�, wia derseli Lungauer
Sau Schneida, ktor� jedol m�so v Karfreite
hor�ci, - a Wogn so somt'n Herr Ritta
je brinnad word'n. Aufi'n Gutschabouk hor�ci
da Gutscha 'n leibhoftign B�a�fleaz (Tuifl) pr�stup pomocou geo-pozemn�ho radaru
na obr. 65 pozostatky m�ru
posad sa A to je gongn, s'Fuhr- c�tit a uvedomit si, �e je vo velkej starej
ranningenskej usadlosti
werg, o Stouckovi a Stoanovi, �e d' Funkn am Ranningerkogel
vertik�lna �achta nezn�mej hlbky a
s� prec a svieti mal� pruh
Louch in d' Stoanwand nad Offenburgom. S�toky priemeru. (obr. 66 a 67) P�ls,
�tajersko.
hot der Tuifl n last Ritta va Offenburg To bolo s najv�c�ou pravdepodobnostou tie�
gh�l preco ste tam boli v stredoveku
Ked�e Gutscha stoj� na ulici, nem�e sa vr�tit na povrch
bn a s Horr je eahm proti Borg gstondn, mu�i mohli. Pocas obdobia uz�vierky
ako d�s g'sechn hot. V rokoch 1415 a� 1542 ovl�dli op�tstvo Seckau gr�fi hot ah oa
to je G'schlou� Offenburg v sebinovom omr�cen� tohto majetku, aby ho potom odovzdal
Ruprechtovi
obbrunn a zsomgfolln je. Koa Stoan je hore
odovzdat Ambringovi. S t�mi dvoma
jeho star� sprisahanie zostalo..."
a v�chody to bolo vtedy tak
Je viac ne� zvl�tne, �e ide o jednosmern� syst�m, kde tovar, rudy
existuje podobn� legenda v miestnosti Vorau, kde (miner�ly) alebo in� predmety,
ktor�
zosnul� prepo�t augustini�nskeho zboru v dokumentoch, ktor� m�me v s�casnosti k
dispoz�cii
p�nske pero od diabla s ciernou farbou , ktor� nie je konkr�tne pomenovan� a
oznacovan� ako "veci".
zen kociar a boli vyzdvihnut� v sieti, do vn�tra zeme a mo�no
ohniv� diera pri dne�nom Buchwalde vyu��vala aj in� predmety ci materi�ly
zmizol. (Kusch & Kusch 2009) sp�t na povrch pri Offenburgu
Ak� m�kk� boli transportovan� z prepisu Wormb . To sa stalo,
ter, bolo to v P�lstale len tak, ako sa to spom�na v texte, pomocou a
z Ranninger-Hof "Technology" a vy��ie uveden� vag�ny, ktor� nie s� podrobne op�san�
53
texty. Tento obchod sa uskutocnil u� v r

v celom stredoveku prostredn�ctvom Cirkvi
Pomoc od casti popul�cie, jednotlivcov
�lachtick� rody, templ�rski rytieri a ich
n�stupcovia, "Lords of the Black
kamene"! Dne�n� dedinsk� kostol P�ls by mal
p�vodne podla �stnej trad�cie
bol velitelstvom "templ�rskych rytierov".
bytie. Aj dnes existuj� v star�om
Skupina
obyvatelstva tejto oblasti Perso
NEN, zlomok o tomto obchode
informovan� s podzemn�mi n�rodmi
s� vdaka t�mto znalostiam v obchode
zapojili
rodiny slovne tra
bola dorucen�. To je tie� velmi realistick�
preto�e m�me len maxim�lne 15 gener�ci�
oddelte toto obdobie a m�e d�jst k a
inform�cie zostali takmer nefal�ovan�

byt
dobr�! V striebornej bani v Unterzei
Obr. 66 Geo-Bodenradarring (�tajersko) bol podla
meranie na lesnom svahu, p�somn� doklady vraj e�te existuj�
strane star�ho Rannin- 16. storocia technick� zariadenie ver
gersk� s�d. otoc� to podzemn�ch lud�
"UNI" pr�slu�n�kom �lachty na tento �cel
67 (vpravo) v ban�ctve Obr.
Tento radargram z nasleduj�ceho textu pas� �irok�
Ranningerkogel zobrazuje ren �lachtick� rod, ktor�m je Ramming
velmi �irok� vertik�ly, k�pia zo zaciatku 18. storocia
Schacht, co v jednom derte gubernium Kumpf
nezn�ma hlbka. Plukovn�ci zo star��ch dokumentov z r
Prevzat�
a zap�san� v roku 1512
bol pou�it�: (obr. 68)
"K aktu Ramming, podobne = Raming,

rovnako roming
Vyroben� pre kk secr. (etarian)
Stadthalterirath v roku 1720
O geneal�gii: V�etky Ram(m)ingy poch�dzaj� z
ex eadem stirpe (lat. = z toho ist�ho Ge

zl�).
Raz darmo farm�ri s vlastnou farmou
12 nebies a osada, v ktorej boli
Ramingberg s bydliskom v P�lsthale, ci u� to
Murboden; politicky do Falkenburgu, z coho
Sigmundt s podzemn�m ludom
Kara bola v kontakte. ex edem
strmen: Wilhelm von Rammingstein finan

zdobil stavbu pevnosti Ramingstein (anno
1130). V�etci �lachtici s� jeho potomkami

t�mu,
treba zd�raznit nasleduj�ce slu�by
podmienky:
dokumenty, ktor� s� n�m v s�casnosti zn�me �spech: Udr�iavanie kontaktov s Karou.

Z
kontaktu s Filia (lat. = Toch
boli pop�san�. Av�ak, boli
ter)
Lsais vyvinul velk� velitel Hu
tieto vozne niekedy aj opravili a bertus Ramming (velitel menom Koch) zomrel
len m�lokto, vy�kolen� na to, mohol urobit z vysoko chv�len�ch �ivnostn�kov
Nobility to rob� technikou Lords of Black Stones. Hubertus
boli zn�me, tak sa p�e doslova v dedo bol u� velk� velitel s
54
Sn�mka: Arch�v vrchnej spr�vy Vieden
68 P�vodn� textov� �ryvok zo spisu Ramming, k�pia z roku 1512. (Zdroj: AVA Vieden)
Obr.
55
Rytieri chr�mu (bol). Hubertus a historick� spisy to dokazuj�

Smrt obliekala striedavo ka�d� druh� a po st�rocia na na�om �zem�
tretej gener�cie tohto �radu, men� lud� s podzemn�mi kontaktmi
nie s� tu z�merne uveden�.
n�rody sa konali a mo�no
K dne�n�mu dnu ste prispeli velk�m pr�nosom, aj ked skryt�m za vami
pokrok mnoh�ch posv�tn�ch miest. firemn� logo alebo s�kromn� kontakty,
Spev�k, man�elstvom a Wurm ha
existovat! Je tie� zauj�mav�, �e v
prispeli tak vela do St. Stefan zu Wienn
gen, Singertor je pomenovan� po Spev�kovi z okolia niektor�ch �tajersk�ch miest,
ako napr
menom Steinfelde; spev�k rovnako velk�, napr�klad Lassing, Schladming, St�bing,
Nositel tajomstiev star�ch vedomost�, star� bana v
Oberzeiringu a Unterzeiringu atd
Steinfelde je zachovan�. syst�my s� zn�me.
Rammings nastavili aj obsah posledn�ho prepisu
Odpustkov� kostol vo Wartbergu pri Eggenburgu desiata
veta rukopisu obsahuje kontroverzn� inform�cie. Tam
nosia a s� teda nad miestnym je od spojenia �lachtica k
kamen, str�ny kalich a cez zelen� pannu zospodu
hl�sili na t�chto posv�tn�ch miestach ni��ieho sveta mo�no ich potomkovia
nach�dza jaskyne ako str�cu sp�sy
�i dnes medzi nami! Bledo zelenkav�
svitania Sanadis. Tam je ten zdroj
v�etko, co je straten� alebo bude prinesen� sp�t , sa
zmenila farba ko�e t�chto bytost�
m�ct. Rammings s� tie� povrchov�mi str�cami po nejakom
case do bieleho
cesty do podzemia v li�ajnici a okolo nej, podla spr�vy zo stredoveku. to
Sv�t� miesto Guttaring, ako aj v�etky miesta, je pr�beh z
anglickej oblasti
v nemecky hovoriacej oblasti on -ing en lung z 12.
storocia, ktor� presne v r
ten, ktor� vyhovuje tomuto spojeniu s podzemn�m Stirpsom a tie� vy��ie
(lat. = rasa) s� pr�buzn�. hl�sen� ludsk� bytosti so zelenou poko�kou
Herrmann Gebhardt von Rammingstein diskutoval o tomto pr�pade dvoch det� �ij�cich v
bl�zkosti
s�m s jedn�m zo zelen�ch det� z Anderovej dediny Woolpit
v anglickom gr�fstve
propagovanom svete sa na�li velvyslanci kr�la Suffolka:
Heinrich nahradil a s n�m aj t� tu
prosperuj�ca rodina Maltzahnovcov v Nemecku "Podla trad�cie �enci chc�
a zalo�il Liebenfelser. ..." v case �atvy nedaleko obce Woolpit
(Zdroj: Kr�tky �ryvok zo spisu Raming, v hlbokej vlcej
brlohu dva nezvycajn�
AVA Vieden) deti objavili dievca
a chlapec. Deti by mali jednu
V predposlednom odseku citovan�ho prepisu mal zelenkast�
plet a oblecenie
Dodnes sa spom�na n�rod z roku 1512, ktor�ho text�lie nikto nenosil
�e na v�etk�ch miestach v nemecky hovoriacich bolo mo�n�
identifikovat. Tie� byt
miestnosti maj� na konci svojho mena "-ing", pou��vali nezn�my jazyk, tzv
priame spojenie s podzemnou komunik�ciou sa zdalo nemo�n�.
Autor:
plex a zm�ten�, deti mu boli odovzdan�
rasy a nie je daleko od tohto zemep�na, ist�ho rytiera menom
Miesta Vstupy do podsvetia sa nach�dzaj� v Richardovi z
Calne. Deti by mali
. Toto sme mohli vyplakat v �tajersku a prec, tie� odmietli
aj v ostatnych spolkovych krajinach v rakusku najprv
akekolvek jedlo, kym ich nedas
predlo�ila bohat� form�lna kontrola a n�jden� cerstv� fazule. Ale chlapec
�e tento n�znak je pravdepodobne pravdiv�, ale coskoro ochorel a zomrel. Dievca
neaplikovat na v�etky miesta, casom si v�ak na di
ver�ovan� jedl�, coskoro stratili svoju zelenkast� farbu
m�ct. Pocet opr�vnen�ch
farbu pleti a naucili sa anglick� jazyk.
Miesta v �tajersku priniesli prieskum o v�s a va�ej osobe
celkom 158 os�d s jedn�m mo�n�m p�vodom.
"-ing" na konci mena. Z toho v�ak na pocudovanie v�etk�ch
dievca dalo
v�sledok, �e v�ade je chen, deti s� s�rodenci a
pr�stup do podsvetia by poch�dzal z krajiny naz�vanej 'Sv�t�
odv�ne a nere�lne. Sk�r Martin, v ktorom 'Vecn� s�mrak'
pravidlo. Okrem toho m� ka�d� obyvatel
d� sa tu vybrat vela miest, napr. B. v�etky
krajiny zelen� farbu pleti. existuje
t�, ktor�ch miestny z�klad nie je z epo , existuje dal�ia
krajina s jasn�m svetlom
che z 10. a� 15. storocia, ale tern na to, ale toto je cez velmi
poch�dzaj� z nov��ch obdob� alebo s� oddelen� od vlastnej
krajiny in�mi �irok�mi riekami a
podla urcit�ch krit�ri�! Faktom v�ak je, �e to m�ete vidiet len z dialky.
Jedn�ho dna bud� deti zanepr�zdnen� Rukopismi o podzemn�ch zariadeniach

roky sa o nu staral pas�ci sa dobytok jej otca. Meno mn�cha
dajte si pozor, ked objavili hlbok� jaskynu, ktor� je n�m zn�ma z ochrany
�dajov
ozvalo sa vzdialen� hukot zvonov. Deti tu nie s� menovan�. v starom
sledoval zvuky zo zvedavosti a
pri dne�n�ch ruin�ch sa na�li spisy
nakoniec vo vlcej jame pri Woolpit ge
pozemky, kde jasn� denn� svetlo oslepilo feneck na hradisku, ktor� m� a� �tyri
metre
a zvuk �encov a ich pevn�ch z�kladov 80 st�p ni��ie
Sickles sa zlakol. Schacht �dajne spom�nan� v a
Dievca nakoniec vo�lo do velkej podzemnej chodby,
p�ta, kde presne je ich krajina, ale op�t bez dal�ieho popisu
na t�to ot�zku sa nedalo odpovedat. Koc�k bol pojazdn�. Tie na hrade
Dievcat� by v�ak svedcili
hora (nadmorsk� v�ka 347 metrov) postaven� madarsky
tam v Je�i�ovi Kristovi a tam s� cirkvi
ich domov. Krst bol v�ak ich pohranicn� sl�vnosti sa prv�kr�t objavuje v
dokumentoch v r
cudzie. rokov 1386; kde dr�ali unga
Ked dievca zostarlo, poch�dzalo zo �lachtickej rodiny Scharfeneckerovcov
byt pokrsten�, nazval meno Agnes Barre. (Obr. 69) Stred v roku 1493
prijala a ako bohat� bot sa dostala do vlastn�ctva cis�ra Maximiho
vydat� za kr�la Heinricha II. "Lian I. z Rak�ska. Tento v�ak bol
(Zdroj textu: https://de.wikipedia.org/w/
index.php?title=The_green_deti_of_
Woolpit&oldid=194407039)
Autor William z Newburghu, tie� Wil
liam z Newbury, Guilelmus Neubrigen-
sis, Wilhelmus Neubrigensis, Willelmus de
Novoburgo a William Parvus (* asi 1136;
� asi 1198), bola anglick� pravideln� kanoe
niker a nap�sal dielo "Historia rerum
Anglicarum", Anglick� hist�ria
medzi 1066 a 1198 opisuje a
v ktorom bol tento pr�beh prv�kr�t publikovan�
by. V texte je zauj�mav� pas
povedz, kde je pop�san�, ako deti v
ich vlast na�la jaskynu, z ktorej
Bolo pocut vn�torn� zvonenie zvonov. Toto
n�m velmi pripom�na stopy, ktor� m�me
Cirkevn� predstavitelia vr�tane Je�i�a
desat, prostredn�ctvom frekvencne riaden�ch rozmerov�ch br�n
komunikovali, co v�ak len v
pracovat jedn�m smerom. Rob� zvuk
kostoln�ch zvonov tak�to port�l v
podzemn� jaskyna otvoren� a deti
�achty v roku 1555, teda p�t rokov po Obr
bol prenesen� na zemsk� povrch alebo uznesenie koncilu �tyroch n�bo�ensk�ch
organiz�ci� zr�canina hradu Scharfeneck,
Tento pr�beh vst�pil do r�e fant�zie v Trente (v roku 1550), po prv�kr�t bol
objednan� v roku 1386
vyhnat? �e v tomto starom texte sa spom�na v dokumente J�na Zapolyu zo
Sedmohradska,
posledn� odstavec, samozrejme, vyplna aj n�bo�ensk� Pascha, ktor� poskytuje
potrebn� prostriedky pre Burgenland.
g�n s� zahrnut�, zodpoved� poradiu v tom case.
Zeitgeist, kde v�etko, co je n�bo�ensk� interpretovat Tento hriadel vysk�al ten
vy��ie
zvierat� boli oslavovan�. Dnes e�te spom�nan� mn�ch so zamestnancami v piatich
roky pr�ce odhalia toto historick� turistick� miesto a znova
uv�dzan� na trh. dosiahol hlbku viac ako 40 metrov,
Zauj�mav� bol pre n�s aj stred, no do zakoncenia sa nedostal. v�dy
ment b�val�ho franti�k�nskeho mn�cha op�t preru�il horizont�lnu polohu
z kl�tora Frauenkirchen v dne�nom velkom Steinplatten �achta a dazwi
Burgenland, pr�stup do kl�torn�ch arch�vov bol ten, ktor� viedol priamo dole
mali a tam archivovali dutinu vo v�ke 4 a� 5 metrov so zemou
57

Turmes vertik�lne pod velk�m
pravouhl� otvor na strope v kameni

trezor. (Obr. 70 a 71) Je zrejm�
toto sl�ilo na nav�janie l�n resp
sp�tanie predmetov. Z dr�ky

typ cisterny sa spom�na v starom kostole
chen rukopisy, ale nic spomenut�!
Av�ak v kronike hradu o
v�znamn� udalost ozn�mila, �e pr�ve

ak v roku 1555 pri teraj��ch ruin�ch
Scharfeneck sa konal, a to udrel v
vtedy vysok� 24 metrov a a� 14 metrov
spanning dr�at vraj blesk
tak�, ktor� je viac ako polovica ve�e a
c�m nadv�zovali obytn� casti hradu
znicen�, pricom z t�chto miestnost� zostala len cast

m�dry mohol byt znovu ob�van� a
hradn� are�l napokon z 18. roc

sto pomaly ch�tra
Obr. 70 (hore) ruiny a kamene. Preco bol v 16. stor . (obr. 72) Do tejto doby bol
hrad
mocn�ch, kedysi 24 tak� velk� �silie pri Zuchute e�te ob�van� a 1683 ked Turci pred
r.
meter vysok� bergfried, ktor� sa prev�dzkoval vo Viedni, boli podla trad�cie
prehladan�
Zr�canina hradu Scharfeneck. nejasn�, ale velmi n�m to pripom�na "12 Apo 2 000
lud�, ktor� sa ukr�vaj� v pevnosti,
Obr. 71 (hore) Doln� bana v Klosterneuburgu. Dnes nie je obsaden� Osmanmi
Interi�r �achty bergfried v ruin�ch bergfried.
zo Scharfenecku. V a je spomenut� len v opisoch hradu Tu vyvst�vaj� ot�zky: Preco
�no
vlavo v popred� je, �e z 80 metrov hlbokej vodnej n�dr�e neprebudujete str�nu ve�u?
hovoren� zamknut� kamenmi. Pr�stup do �achty je Ak �achta b�vala cisternou
Viditeln� otvor hriadela. ktora ma byt v najnizsej izbe byvaleho sen, preco sa
potom vyplnila?
58
v 16. storoc�, kedy podla najnov�ieho obr. 72 casti m�ru opevnenia v zr�canine
hradu Scharfeneck.
Reprezent�cie hradn�ch b�datelov, ktor� ust�pili
najpodstatnej��m z�kladom ludsk�ho �ivota v mn�skom spolocenstve. (obr. 73) Kreslil
dr�at, a to voda? Ako by ste potom �li do in�ho eur�pskeho mal�ho
potom vy�e 200 rokov na hrade bez �t�tu, lebo sa c�til v rak�sku od r
m�e cisterna pre�it? To zanech�va cirkev prenasledovan�. Tu op�t vznik�
lahko vysvetlit, t�to naplnen� �achta nikdy nebola len ot�zkou: preco? Pri�iel k
pravde
cisterna, ale pravdepodobne je pr�stup pr�li� bl�zko?
do podsvetia! A co to bolo za blesk?
Jedin� blesk nem�e byt tak� siln�
Ve�a, ktorej steny s� hrub� viac ako 3 metre,
odstr�nit a� do v�ky 10 metrov, t�m vznik�
dal�� v�buch! Tieto rozpory
prin�ti n�s prem�lat a pam�tat si
ale velmi podobn� in�m hradom, ktor� s� tie� v
16. storocia vyhorel a viac nie
boli prestavan�? bolo to skutocn�
do�lo k �deru blesku alebo do�lo k dal�iemu
ren rozum, ve�a po zasypan�
znicit hriadel? s� zar�aj�ce
paralely k velk�mu poctu
in� "vstupy do podsvetia", ktor�
Obdobie 16. a 17. storocia v
Eur�pa bola uzavret�. z�ujem
ted mn�ch odi�iel do d�chodku po rokoch, v ktor�ch
dal�ie podzemn� zariadenia v bl�zkom okol�
" Sv�t� Anna na p�ti" (kedysi templ�rski rytieri
sitz) a b�val� kl�tor "Loretto" Obr. 73 "Sv. Anna v p�ti", kl�torn� komplex v
bl�zkosti
odkryt� a presk�man� v Burgenlande, z hradu Scharfeneck, Burgenland.
59
dva vy��ie uveden� v�razy, ste a Nep�l, sa na

t�chto miestach pou��vaj� dodnes
D hen v priamej s�vislosti s
podzemn� n�rody. Nie je to n�hoda
Str�e a ich z�stupcovia pred
Verejnost casto chr�nen� a str�en�
�e v troch z hist�ri�, ktor� s� n�m dnes zn�me,
zabezpecili tieto osamel� miesta po cel� svoj �ivot,
Slovo "Sanadi" sa pou��valo v technick�ch dokumentoch na ich ochranu pred znicen�m.
a
Objav� sa mno�n� c�slo a to v kombin�cii , niet sa comu
cudovat, je tu e�te minim�lne jeden
svah s podzemn�mi miestami. dve alebo mo�no aj viac miest
Takmer v �iadnej inej nemeckojazycnej encyklop�dii v Rak�sku sa tak�to podzemn�
n�jdete nieco o "Sanadis", preto�e rastliny so
"Sam�dhis", ktor� existuj� u� mnoho rokov
tento n�zov bol str�en� tibetsk�m v�razom stovky cirkvi
a poss
odvoden� "sam�dhi". V minulosti ste mali e�te tie z vysok�ch �lachtick�ch domov
Slov� nap�san� tak, ako by sa dnes mali chr�nit. M�me plno
sa stal. Preto�e sa stalo, �e si clovek uvedom�, �e je to nepravdepodobn� a potom
Z "M" sa stalo "N" alebo naopak. Znie to ako divok� fant�zia, ale
tak�to bytosti v �t�te sam�dhi s� uveden� vo v�natku z textu citovan�ho v kapitole
1
v roku 2017 stoj� aj renomovan� rusk� AVA z roku 1592:
oftalmol�g Dr. Ernst Mulda�ev z Mosu "... ale v roku
1580 kv�li pam�tn�mu Er
kau vo svojej knihe "Tretie oko a udalosti a starost o domnel�
p�vod ludstva" (Amra-Verlag Spolocn� dobro v�etk�ch t�m, �e br�ni
Hanau/Rusk� p�vodn� vydanie Moskva Kontakty preru�en�
Sv�tou cirkvou
chen, ale pokracujte poctivo do
na
deliacom pohor� S�lk pod Uralom
pod
zemou je desat pustovne
lichen Sanadis za v�etku sp�su napriek
Mnohokr�t sa staralo o to, co v nich je
v bud�cnosti zrejme aj sv�tor�msky
Cirkev bude musiet prejavit �ctu. ..."
Druh� pas� v inej

Uv�dza aj listina z roku 1512
v pr�pade pustovne pri S�lkpass:
"...Wurmovia a Rammings z toho
vdacn� Witold, Ebaura Wurmb
man�elka sa postarala o pr�jem
n�lezisko pri priesmyku S�lk, kde umieraj� pod

pozemsk� polia (pod pustovnou) o
Sanadis str�il. ..."
Z t�chto dvoch star�ch textov�ch �ryvkov

v�etci si v�imli, �e to bolo na alebo bl�zko
priesmyku S�lk v spolkovej krajine �tajersko
dal
star� "pustovnu" a pr�p
e�te ud�va o svojich vy�e dvoch rokoch , pod ktor�mi od r.
na S�lkpass v desiatom prebiehaj�com v�skume v Tibete v n�m nezn�mom obdob�
Horn� �tajersko. a Nep�l informovali. pozemsk� priestory "Sam�dhis" nach�dzaj�ce sa
V nom na t�to t�mu opisuje, ako by to malo byt! Ak nie v storociach
bolo by to zap�san� s podzemn�mi miestami alebo vysoko
star�mi textami,
i�nov, v ktor�ch by tieto bytosti sk�r to znova po
neuveriteln�
Civiliz�cia na na�ej zemi v Samadhi-chen, nepochopiteln� hist�ria
�t�t by mal byt, pri�iel do kontaktu. zvuk! Samozrejme, okam�ite vyvst�va ot�zka
O tom, ci m�e byt toto rozpr�vanie pravdiv�, pod�va spr�vu o orient�cii na
bud�cnost. my
Funkciu toho tibetsk� mn�si tu�ia, ale potrebuj� e�te jednu
nazvite to "genofond pre ludstvo." Polo�te si ot�zku: co cirkev v tom case vedela
desat, �dajne tis�ce rokov star� spiaci o p�vode a �lohe
"Sam�
Bytosti v podzemn�ch miestach, ktor� s� nad dhis"? O �cele t�chto bytost�
Vedeli sme, �e by mala v bud�cnosti naplnit cel� na�a plan�ta
by mala byt. Aspon v Tibete (dnes C�na) boli vtedy velmi dobre informovan�, toto
bolo in
62
Sam�dhi a nebesk�ch javov
dal�� p�somn� dokument je pr�ve "S�lkpass" a ten na v�chod

dr�an�. Odkial tieto bytosti poch�dzaj� z "Glattjochu", boli v minulosti dve
desatoro a ktor�m Cirkev poverila prechody cez hory rann�m a
dostali, tieto miesta po st�rocia velmi star� obchod so solou cez mulicu dr�hu
na opatrovanie spolu so �lachtou sl�ili prech�dzky (= chodn�k). Toto pou�itie
zo �iadneho zo spisov, ktor� s� n�m zn�me v S�lksattel, cez archeolo
k�sky von. prinajmen�om potvrdili archeologick� vykop�vky
Zauj�mav� je, �e na mieste je najmenej 6000 rokov do neolitu
Priesmyk prech�dzaj�ci cez mal�, datovan� do 20. roku (= neolit). Existuj� tie�
sto p�vodnej kaplnky, ktor� je dnes
sa nach�dza tam, kde b�vala pr�cestn� sv�tyna alebo sv�tyna
Marterl sa postavil. (obr. 74) Inak tam
neexistuje �iadny d�kaz o existencii jedn�ho
tak� sv�t� miesto. M�ete vidiet z jedn�ho
nen�padne vyzeraj�ce hromady kamenov,
pod ktor�m sa dnes nach�dza soci�lne zariadenie pre
n�v�tevn�kov S�lkpass. Medzi t�mito
pomerne velk� kamenn� hromady sa stali bet�nov�mi
steny zaclenen� a dve izby spojen�
polo��. Ci sa pou��va na tomto sekund�rnom
Rastlina okolo b�val�ho praveku
Pr�stre�ok b�valej nedalekej pustovne
alebo nov�, len p�r desatroc�
star� �trukt�ra je v s�casnosti st�le zachovan�
s otvorenou myslou. Iba architekt�ra toho bud�ceho
imitovan� sadrokart�nov� dosky nech�va niekolko
Rozpoznajte desiatky rokov star� kon�trukciu, preto�e
Kamene boli len nahrubo nahromaden� a bez nich
Syst�m jednoducho na streche bet�nov�ho kon
dat na to. Odkaz na jednu
predt�m starovek� architektonick� such� kamen
Kon�trukcia ch�ba, ale u� by sa dali n�jst dal�ie archeologicky nespracovan�
pamiatky
Existuj�ce kamenn� platne star�ho pr�stre�ku v okol� S�lkpass. Zn�ma je pri-
z�kladoch chatrce
Napr�klad menhir vysok� viac ako 3 metre na mieste v�kopu bol sekund�rne znovu
pou�it�.
bytie. Len p�r metrov severne od dne�n�ho vo vrcholovej oblasti kopca
parkovisko sa nach�dza vo v�kope vo v�ke 1 823 metrov nad morom (Otten-
Feder�lneho pamiatkov�ho �radu a zdru�enia fel 2020). A� v minulom storoc�
ANISA sa v rokoch 1999/2000 stala modernou cestou cez S�lk
damente b�val�ho zrubu volne prech�dzaj� postaven�, v�c�inou v�ak len tri
byt polo�en�, ktor�ho casov� p�vod je splavn� a� �tyri mesiace v roku, od r
je nezn�my. Predpokladalo sa, �e toto obdobie bude na 1 780 metrov vysokom
priesmyku
na konci stredoveku alebo v ran�ch dob�ch casto vy�stili do metrov�ch z�vejov
modern� casy. (Obr. 75) Objav� sa, ci ide o stopu. Okrem hol�ch a strm�ch hrebenov
v tejto casti �zemia zost�va kedysi d�vna "pustovna", ktorej vrcholy a�
zatial st�le otvoren�. s� vysok� a� 2 400 metrov, existuj� len
Aj na rucne malovanej mape v�c�inou nezastavanej divociny.
16. storocie, prior Johannes (obr. 76) Toto tvor� fascinuj�ci panoramatick� z�ber
Clobucciarcha z augustini�nskeho kostola Chorherrenstift rama pre turistov a
milovn�kov pr�rody.
tes F�rstenfeld bol vyroben� a m�e byt pou��van� aj miestnym obyvatelstvom
dnes v �tajerskom krajinskom arch�ve st�le nem�me �iadne inform�cie
Nach�dza sa v Grazi a vpredu ani vzadu nie je rozpoznateln� n�znak starej pustovne
na pustovni v tejto oblasti pred prechodom priesmyku. Podla v�skumu
. To by v�ak nemalo byt prekvapen�m, ked�e vieme, �e okolo je takmer cel� horsk�
mas�v
preto�e toto miesto by dnes mali �rady pridelit S�lkpass talianskej rodine
utajovan� pred miestnymi z�lo�n�mi spolocnostami konzorcia Feltrinelli z Bozenu
bol. s habsbursk�mi korenmi.
63
Obr. 76 Horsk� panor�ma Zauj�mavost tohto horsk�ho �seku tesne pred rak�skou
spolkovou Mohanom
na priesmyku S�lkpass, ktor� je v s�casnosti v meste "Google Earth" vo Viedni
roz��ren� a� po Kahlenberg! najprv
Prechod priesmykom je sp�soben� skutocnostou, �e niektor� oblasti s� silne
pixelovan�, tak�e o mnoho rokov nesk�r by ste mohli pou�it "GIS Steier
prav� okraj obr�zka. rozmazan� s hrubou mrie�kou "znacka" a "Google Earth" op�t
pribli�ne
bol. A op�t vid�me len jeden z detailov v krajine
Ot�zka: Preco? Co je tam, co m�eme vidiet len s obmedzen�m zv�c�en�m
Americk� pohlad, preto�e Amerika m� rozl�enie a je aj dnes lahko rozpoznateln�
dnes podla zamestnancov Bunu ciastocne retu�ovan� �seky
ter�nu.
v�etko na kalibr�ciu a prieskum, ale v starom Tex by to �lo
pr�va na rak�sky mapov� kolega desat spom�nan� pustovna
tie� nedaleko
ri�l, nemal by rozpoznat a vediet? Tieto z priesmyku S�lk sa nach�dzaj�. A e�te
predt�m
Situ�cia n�m velmi pripom�na u� spom�nan� Glattjoch, dal��
ako na�a ilustrovan� kniha "Tores to the Underworld" prechod cez priechod vo v�ke 1
989 metrov nad morom. Toto
bola uverejnen� v septembri 2009. Miesto je niekolko
kilometrov v�chodne od S�lku
O dva mesiace nesk�r, od novembra, bol pas vydan� a skutocne existuje
�sek "Stuhleck" a� "Riegersburg" vo velmi starom m�re zo such�ho kamena
V�chodn� �tajersko s 15-20 kilometrovou ogiv�lnou kamennou budovou, ktor� m� 6,60
metra
�irok� p�s na satelitn�ch sn�mkach dlh�, 5,80 metra �irok� a 5,50 metra vysok�
rozmazan� na internete alebo s jedn�m. (obr. 77) Vn�torn� priestor m� 3,90 metra
za predpokladu, opakuj�ca sa mrie�ka, tak�e si vysok� a
hr�bky steny sa l�ia medzi
s vysok�m rozl�en�m �iadne dal�ie detaily schen 1,50 a� 1,70 metra. Archeologick�
mohol rozpoznat. Presne t�to oblast zaujala architekta z
Lublany Prof.
strih bol nami op�san� v kni�nom texte Dr. Borut Juvanec
(Univerzita v Lublane,
ben! O rok nesk�r bola t�to cast revitalizovan� so �tudentmi a Slovinskom).
64
miestnych dobrovoln�kov od roku 1995 do roku 1998 trojizbov� budovu, kde drevo
tento v tom case u� velmi sch�tral a na krbe zostalo len dreven� uhlie pomocou
fragment�rnej�ie zachovan� kamenn� stavba. Uhl�k 14C datovan� do roku 1515
Z�roven st�l na cele �t�tneho archeol�ga mo�no datovat. Toto hovor�
DR Diether Kramer, archeologick� ponorka , tam vtedy ludia zalo�ili po�iar
Vyhlad�vanie. V roku 2000 viedol prof. Juvanec, nic viac. Ale co a
na �tyroch lichobe�n�kov�ch vrchn�ch kamenoch N�hoda, sme sp�t v 16. storoc�
tohto stavebn�ho vedeck�ho datovania zmenen�! Ci u� je to v tejto mlad�ej kamennej
stavbe
s t�m, co sa vtedy naz�valo "Cosmic Lumi s tromi priestormi okolo hladan�ho
"Jedn�ho
"postup dedenia po naroden�, ktor� sa oznacuje ako vyrovnanie", zost�va v
s�casnosti zachovan�
cez ktor� dnes ako TCN datovanie (= Ter aj na tom kamennom z�klade pri S�lkpass,
re�trikcn� nuklidy kozmog�nu) je zn�my. cist� �pekul�cia. Jedna vec je v�ak
zauj�mav�
V jadrovom v�skumnom centre Dubna v Russ je vlastn�kom p�dy s rozlohou viac ako 15
mili�nov �tvorcov�ch
pozemok sa konal v �stave Obedinjonnij iade meter velk� pozemok je podla GIS Stei
nich issledowanii Rossii (JINR) datovanie oznacuje anonymn� administrat�vnu
kon�trukciu
vzoriek zo �tyroch kryc�ch dosiek. Tri (Anton Philipp Revertera) a nasleduj�ce
z toho referencn� hodnoty pre min
odsolenie 8 800 � 1 000 rokov a cast kostola, resp.
mo�no datovat na 1 000 � 150 rokov. Augustini�nsky kl�tor Klosterneuburg
D� sa predpokladat, �e �tvrt� j�n a Pezold od Heinricha (Zimbabwe
ere krycia doska mo�no v priebehu out
zlep�ila asi pred 1000 rokmi
m� a nem� nic spolocn� s origin�lom
postavit such� kamenn� kon�trukciu m�ru
m� (Juvanec 2011). Preto�e si vezmete dne�ok
z ak�hokolvek d�vodu
t�to stavbu �rskymi mn�chmi v 8. resp
9. storocia bol postaven�. (Leniv� Obr. 77
2019) Hoci v �rsku je zn�my �t�t Glattjoch
podobne vyzeraj�ca kamenn� budova, kaplnka v prednej casti
pripisovan� �rskym mn�chom, objaven� m�j 1994
nem�e to byt len dizajn! Preto�e uh
lich navrhnut� prehistorick� megalitick�
Kamenn� stavby sa nenach�dzaj� len v �rsku,
ale aj vo Franc�zsku, Gr�cku,
Taliansko, Rusko, USA a in�
Eur�pske krajiny. A ak� d�vod
mal presvedcit �rskych mn�chov, aby
postavit kamenn� budovu v nadmorskej v�ke 2000 metrov
desat, ktor� sa nedaj� zohriat a pri
kde v bl�zkosti nie s� �iadne mo�nosti
zasadit nieco jedl�! M�e�
tam v najlep�om pr�pade len dva a� tri mesiace Mvurwi Forrester Estate). Tu sa
zatv�ra
zostat v roku! Dal��m miestom je dnes takmer hladko kruh a otv�ra nov� myslenie
st�le asi tri a pol hodiny ch�dze od pr�stupov v mnoh�ch smeroch!
prec od tohto miesta. Ako my z in�ho prepisu
Z povrchu �lachtick�ch spisov dodnes vidno kamenn� platne (balvany) .
Sam�dhi v oblasti
desat ako odkaz aj na vedeck�ch redaktorov Eggenburgu (Doln� Rak�sko).
Krycie dosky naznacuj� vek 60 000 v prepisoch 16. a 18. roku
datovan� pred 70 000 rokmi. Toto sto spom�nan�ch. Ni��ie s� uveden�
Kamenn� budova, ktor� je dnes v podzem� v r�mci revitaliz�cie odpustov�ho kostola
Wartberg
do krestanskej kaplnky umfunkov� dutiny a "kalich str�cu" (the
m�e byt �lohou Sv�t�ho gr�lu?). Tu odpoc�vajte v
hrat v na�om p�tran� po pustovni, podzemn�ch zariadeniach niekolko bytost�, ktor�
preto�e juhov�chodne od nej s� pozostatky doslovu, tak je to v star�ch textoch, ako
65
Obr. 78 Ploch� "liecitel v "�t�te Sanadi/Sam�dhi" je aj dnes viditeln� z dialky!

(Obr. 78
vrchol kopca so s�mrakom". Tu by tie� malo: a 79) Budova je dnes velmi iso
Church Wartberg, "...byt "zdrojom", ktor� strat� v�etko, co je straten� na dlhom,
plochom kopci,
Doln� Rak�sko. je alebo ide, m�e priniest sp�t..."! ktor�ho podkladom je podla
geologick�ch spr�v a
�ulov� doska hrub� niekolko kilometrov
T�to formul�cia bola zam�lan� v texte . Opr�vnene sa sami
seba p�tame: preco
pas� nap�san� v roku 1512, v ktorej je u� zdaleka viditeln� velk� cirkevn� budova
bol op�t odp�san� v roku 1720. Len co je izolovan� na vrchole kopca? Miesta
je to zdroj? Znie to �no v �ir�om zmysle Wartberg a
Eggenburg s� p�r kilometrov
po "Font�ne mladosti". Ale rad�ej si mysl�me, �e sme prec od toho kopca a vlastnili
sme
�e t�mto "zdrojom" s� sam�dhi, ked�e s� vlastnou cirkvou!
�no svojimi g�nmi ludskost v pr�pade Predt�m ocak�vali na �p�t� kopca niektor�
pohroma alebo kataklizma vinohradn�ci sa usadili, preto�e v
pod
(velmi velk�, v�etko niciaca katastrofa) ren cast svahu je star�
obnovit na zemi. Ako Kellergasse po pr�jazdovej ceste ku kostolu.
zvyk je tu a v okol� odd�vna
tieto podzemn� dutiny, ktor� sa tiahnu star�mi a mlad��mi
tunelmi do �bocia h�r
Vraj pod velk�m ploch�m kopcom, ktor� kedysi sl�il na uskladnenie v�n
sa zatial nach�dzaj� v bl�zkosti mesta Wartberg. (obr. 80) V tom case urcite
existovali
12. storocia mal� rom�nsky k�r len jednotliv� usadlosti
(Huben) a nie mal�
postaven�. V neskor��ch rokoch sa stala dedinskou osadou ,
akou je dnes Neu
mo�no vidiet stovky prestavan�ch alebo roz��ren�ch a pridan�ch k budov�m. My len
m�eme
66
Obr. 79 Kostol Wartberg poch�dza zo 16. storocia (!). U� o

V roku 1330 bola na kopci postaven� mal� kaplnka
d�fam, �e t�to cirkevn� budova v bud�cnosti

je zachovan� pre cloveka toto dedicstvo
chr�nit. Alebo sa vr�tte
zahranicn� spravodajsk� skupiny od n�s
r vl�da a cirkev mo�nost
pracovat tam neru�ene "vedecky"?
Nad vchodom do kostola je jeden z "podzemn�ch n�rodov" v Eur�pe Obr. 80 Jeden z
mnoh�ch
V�klenok obraz sv�t�ho Juraja (draky , ktor� sa maj� odlomit a obchodovat s t�mito
modern�mi tunelmi
vrah) vidiet. (Obr. 81) Vytvorenie niecoho v�nimocn�ho. Ktor� udalosti sa t�kali
vstupov, ktor� ciastocne v
Toto skupinov� zobrazenie je vlastne postavou 16. storocia, ktor� bolo vtedy kr�tke
alebo dlh�
ved� k pozemsk�mu syst�mu, ktor� vyvolal u predstavitelov Cirkvi tak� strach .
Zobrazenie draka nem� nic spolocn� s t�m, co kedysi robili s obrovsk�m �sil�m
�ensk� ludsk� postava s a dodnes rob�me v�etko, co je v na�ich sil�ch
ukazuje netopierie kr�dla. (Obr. 82) nie je zn�my �irokej verejnosti
S� zauj�mav� aj tie v star�ch let�koch ? Dnes to vie m�lokto
tern (= periodicky tlacen� jednotliv� listy, zasv�tenci cirkvi a �lachta hore
p�somne a obrazom o mimoriadnych inform�ci�ch. V prepise s� dve
aktu�lne udalosti hl�sen�) zdokumentovat presn� d�tumy volan� na 14. tr�vu
desat "nebesk�ch javov", ktor� nastali po mesiaci (apr�l) 1561 v Norimbergu a na
udalosti v rokoch 1510, 1520, 1561 Heumond 27. (j�l) 1566 v Bazileji.
a 1566 r�mskokatol�cky Kir V norimberskej mestskej kronike zo 14. apr�la
che ofici�lne sl�il ako pr�le�itost, v�etky kontakty 1561 sa pova�uje za hlavn�
d�vod
67
udalost spom�na polo�ku, ktor� je v

v rovnak�ch rokoch kr�tko predt�m v podzem�
rastlina bola presunut� alebo presunut�!
K dvom vy��ie uveden�m a tie� k
ostatn� dni ako aj v rokoch okolo
V polovici
16. storocia niekolko
ren udalosti na oblohe hl�sen� pre
vtedaj�ie obyvatelstvo viac ne� z�hadn�
sa musel objavit. Tieto boli pou�it� mnoh�mi
Tis�c lud� na viacer�ch miestach a
kraj�n v Eur�pe u� desatrocia
viden�.
Vy��ie uveden� rocn� d�tumy s� k dispoz�cii
pre nasleduj�ce mest� ako napr
Vieden (1520), kde zaciatkom janu�ra velk�
dlh�
tycovit� predmet s oran�ov�m svetlom
ne�n�
vrchol a sf�rick� neho
roztopen� vzhlad a tri leskl� zlat�
Lopty v r�znom case
bolo vidiet na oblohe nad mestom.
(obr. 83) Aj v Norimbergu (1561), Bazileji
(1566) a
predt�m v marci 1551 vo Schwa
Benland, Lotrinsko a Franc�zsko
sa pocas dna stalo niekolko r�znych
Slnku podobn�, sf�ricky velk� �tvary
Obloha viden� a ako dal�� pr�klad
1. j�na
1554 na�li Plecherovci "Ho
Melsphenomena" namiesto toho. Malo by, ako u�
uveden�,
dal�ie pozorovania w�h
pocas t�chto obdob� v in�ch krajin�ch
Obr. 81 Socha sv. Juraja (drakobijec) nad Eur�pou, nad ktorou aj
nad vchodom do kostola Wartberg. p�somn� a malovan� z�znamy
pr�tomn�.
Rok je pre n�s st�le nejasn�
oznacenie 1510, ktor� je v listin�ch �lachty
aj ako d�vod na "zapecatenie".
podzemn� zariadenia.
Zn�my �vajciarsky psychol�g
Carl Gustav Jung informoval vo svojom roku 1958
vydan� kniha "A Modern Myth of
Veci viden� na oblohe" vy��ie
Pozorovania UFO a tieto sk�al
z vedeck�ho hladiska tej doby
analyzovat. V kapitole IV "O hist�rii
fenom�nu UFO" p�e v �vode:
"Publicita UFO m� len proti
pou��van� na konci druhej svetovej vojny,
ale
fenom�n tu u� bol
vie a
nie je len v prvej polovici
dna XX. Storoc� pozorovan�, ale
u� v
skor��ch storociach a vela
lahko spozorovateln� aj v staroveku
a boli op�san�. "
(Mlad� 1958)
Obr. 82 Nezvycajnost je dr�div�. Aj v tom mal Jung pravdu, preto�e existuje
Vzhlad draka, tento obr�zok tie� ukazuje z�znamy z r�mskych cias
�ensk� stvorenie s netopier�mi kr�dlami. Pozorovanie UFO. Aj v roku 2013 im
68
Obr. 83 Horn� obr�zok zn�zornuje oblohu

zjavenie nad Viednou v roku 1520. Dlh�
tycinkovit� predmet s oran�ovou �iarou
v dolnej casti bol niekolkokr�t nad mestom
viden�. Ni��ie je vytlacen� let�k
pozri. (Zdroj: Augsbursk� rukopis, 1552,
a Z�rich Central Library, grafick� zbierka
pl�ca, inv. PAS II, 9/14, �vajciarsko)
Taschen-Verlag zverejnil faksimile jedn�ho

v roku 1552 v Augsburgu (Nemecko)
vytlacen� a len ned�vno znovu objaven�
dielo s n�zvom Kniha z�zrakov
- Kniha z�zrakov" (vyd. Till Hol-
ger Borchert & Joshua P. Waterman).
zauj�mav� malovan� zobrazenia z
10. a� 16. storocie. Tentokr�t
g�n neobvykl�, napr. B. Pr�rodn� katastrofa
fen a anom�lie, od toho casu. to
bola doba renesancie a reformy
v krestanskom kontexte
�asn� bol zajat�. Preto
tie� nie je prekvapuj�ce, ak casto Kristus
r�zne symboly, napr. B. Kr�e, bojovn�ci, anjeli
alebo samotn�ho Boha, v malb�ch na Nom
mel objavuj� alebo m�u byt viden�, v�c�inou v
Spojenie so sf�rick�m objektom
10. V�dy sa tu z�merne vytvorilo spojenie
k n�bo�enstvu alebo krestansk�mu sym
Bolen vyroben�. Mohlo by tak cez
cirkevn� vplyv v zdru�en�ch
Vyhl�senia v�dy "V�emoh�ci Boh"
ako autor a sudca nad ludstvom
uk�zat sa lah�ie. Toto bolo nevyhnutn�
vykopat zl� v popul�cii
Svedomie, teda pocity viny
a ukotvit ho natrvalo dodnes.
Niektor� z nich n�s zaujali
Pr�klady, pokial s� pribli�ne v rovnakom case
che udalosti s nezn�mou oblohou
predmety, dnes by sme ich nazvali "lietadl�"
povedat, pouk�zat na to, �e sme tie� na dvoch kol�ch
500 rokov star� fresky v
Budhistick� jaskynn� chr�m Bezeklik am
okraj p�te Taklamakan na severe
videl z�pad C�ny. T�to scen�ria
m�me to aj v na�ej ilustrovanej knihe
"�zijsk� podsvetie" zdokumentovan�. T�to
Obr�zok: Centr�lna kni�nica v Z�richu, �vajciarsko
Zobrazen� obr�zok ukazuje, ako histo

rick� mesto z t�chto lietaj�cich objektov
bol zastrelen� a ludia
utiekli zo svojich domovov. (obr. 84) Ale
aj v Eur�pe boli pre zn�mych umelcov
tentoraz na objedn�vku cirkvi, kde
69
na malb�ch a na sten�ch kostola

jednoznacne technicky vyzeraj�ce lietadlo
Obloha v detailoch a aj vo
form�ci�ch
je mo�n� vidiet let.
Ka�d�, kto hlad� tento zvl�tny vzhlad
Objekty z�ujem o obrazy m�u
na �irok� �k�lu reprezent�ci�
Spadn�t sp�t. Ako ned�vny pr�klad chcete
sme obraz M�rie z 18./19. rok
viest stovku, ktor� v mene "P�nov
vom Schwarzen Steine" bol namalovan� a im
tak� let v lavej dolnej casti
obr�zku
rad� ukazuje. (obr. 85 a 86) prich�dza pridanie
pridal sa k tomu na mnoh�ch starovek�ch n�stenn�ch malb�ch
Hybridn� bytosti mo�no vidiet v kostoloch a hradoch
Obr, 84 Freskov� malba

zo 16. storocia
v kl�tore Bezeklik
okraj p�te Gobi,
C�na.
Obr, 85 A Marys
podobizen, ktor� v porad�
"P�ni ciernej".
zenov� kamene (< medzi nimi
vedenie od dietata
bol namalovan�.
70
'
Obr. 86 V lavej dolnej casti obr�zku bolo lietadlo zjavne namalovan� do oblaku.
Ni��ie uveden� popis obr�zka je na zadnej strane.
71
Obr, 87 Let�k
z Norimbergu
Roky 1561. (Zdroj:
�stredn� kni�nica v Z�richu,
grafick� zbierka,
inv. PAS II, 12/60,
�vajciarsko)
s�, ktor�ch vzhlad bol zalo�en� na trad�cii sliepky. Prv�m je slnko s dvoma
svet legiend alebo archeologick� modr� farba polkruhov� tahy/uniforma
N�lezy z cudz�ch vysok�ch kult�r, sveta, ked Mesiac
ub�dal/ pr�ve cez
boli n�jden� daleko, pam�tan�. Vid�me, ako sa slnko objavuje a sme viden�/
text a ilustr�cie a hostinec slnko/ hore/ dole/ a
seytte modr� farba/ a jedna z nich bled�

spr�vy z roku 1561
che alebo Eysen farba tie� cierna farba okr�hla
tes z mesta Norimberg a n�sledne zastrelen� / Rovnak� onf z�liv-
od roku 1566 mestom Bazilej po seytten a ringscheyben umb slnko
podrobne. Najp�sobivej�ie je, �e jeden okolo / tak� krvavo cerven�/ a ostatn�
Let�k od Hannsa Glasera o podujat� v anzal lot/etwo
drey inn the len-
nisse v Norimbergu 1561 (grafick� zbierka ge/ medzi
weylen �tyri v �tvoruholn�ku/
ment centr�lnej kni�nice v Z�richu), bolo ich aj dost/ A medzi
tak� Creutzen a gule byt modrej farby
P�vodn� text hovor�:
streyme hinden hust� / A nieco z vonku
"Anno MD LXI. Do XIII. DayAprillis pru�n� alls crouch rhor/ V�ade
�st r�no medzi Aim day a t�m zmie�an�m s a/ zamatom medzi ostatn�mi
neprich�dza do �vahy/ to je medzi 4. a 5. r�no dva velk� R�my/ o tretej /aj �tvrtej
na mal�ch hodink�ch/ bol velmi vystra�en� a v�c�� lopticku. Toto v�etko m� s
lich tv�r na slnku, ked sa zacn� bl�dit na seba v st�pan� / byt loptou
sa objavil/ a v Norimbergu v prvom svetle na slnku sa/ objavil
Stat a pred br�nou a na pozemku ktor�/ tak obom seytten st�l/ farn/ tak
videli mnoh� mu�i a �eny , ktor� boli takto vonku,
vr�tane
72
vyl�cit mal� a velk� R�m/ hostinec rakety treba identifikovat, verejn�

slnko do/ ktor�m potvrdili. Tu je ten na porovnanie
mat ror rovnako ako v�etky lopty druh� spr�va z Bazileja vo �vajciarsku
medzi sebou / a nasilu v�etko s rokom 1566 a spozn�me,
h�dali sa a bili sa medzi sebou / v jednom
dobr� hodina/ A ako ten Streyt, �e oba let�ky maj� podobn� v�skyty
weyl inn slnko v / a znova dokumentujte veci na oblohe:
jazdil tam a sp�t najn�silnej�ie/
tak sa vycerpali navz�jom / Je - Zvl�tny tvar tak v tomto MD
to v�etko ako ukazuje Slnko/ LXVI. poh�r/-
z Hymelu dole na zem naraz proti vst�vaniu a klesaniu / pod
ci to v�etko te�� Brennet/ a s jedn�m
tri farby na oblohe
velk� para po celej zemi
pokojne pre�iel. Po tom v�etkom to bolo viden� / v Bazileji auj den
tie� ako cierna kopija/ xxvii. andxxviii. Ako mesiac
on tvor� zo schodiska/ A vrcholov a potom na vii. Augsten.
do �padku hostinec velk� hust� a dlh� Tento beh LXVI. Zav�racie poh�re na XXVII.
bol viden�. Co v�ak znamenaj� tak� znamenia, H�wmonats/ po ktor�ch slnk� (podla
Pl�nia
ten/ je Boh s�m vie, �e weyl my ale my wol/ svet m� agennt) celok
kr�tko od seba / tolko a mnoho zenov�ch dn� sa zdalo kr�sne a tepl� / v
mat znaky na hymeli/ ktor� n�m prevzdu�nuje v�etko jasn� a jemne vycisten�, je
to ge
Mocn� Bo�e/ z n�ho hrie�neho �ivota/ �padok g�nov/ do vecera/ umb vii. ur
aby n�s chcel prin�tit konat pok�nie a zrazu byt zmenen� / in� forma
cken chcel/ zd� sa, �e menej/ tak sme smutn� a tr�pime sa farbou. Potom najprv tvoj
tak neuveriteln�/, �e podla toho brnk�me na tak� vysok� znaky a str�came glantz/
a pohrdat Bo��mi z�zrakmi / ani v�c��mi / ani Vollmons nie je skutocnej�� / a
porozpr�vaj sa o tom v poslednej dobe/ a hostinec vetry sp� tret�kr�t/ ako keby
krv plakala/ v
gen/ z�sobovanie (?) Boh n�m bude prek�at okolo cierneho vzduchu a veld iren
n� undanckbarkeyt sak� / schr�ck- v�etk�ch volcks tu na miesto a krajinu
liche poslal tesne / V�ak tak�, ktor� boli viden�.
V �iadnom pr�pade (?) nepohrdaj bohabojn�mi! Rovnak� tvar je po slnku
sinner all this trewe varovanie pred ich milosrdn�m priebehom / mon / w�llicher
tentoraz nie
d�vajte pozor na Otcov v Hymeli! �ijem daleko od jeho naplnenia / najv�c�ieho
svetla a lesku
polep�it / modlit sa k Bohu / aby ohrozoval svoju bytost / aj cez noc / skoro / a
lacn� hnev / spolu so zasl�enou napnutou krvou / st�l na oblohe.
odvr�tte sa od n�s! Aby sme v�etci boli nasleduj�ce r�no / slnecn� den
ne deti hie vcas/ a tam bolo �it vecne/je op�t slniecka umb iiii.
Nech n�m v�etk�m Boh pom�ha / na�i sem pri�li a vstali / s
Amen. " (obr. 87) formy a formy / aj po / ked�e boli predt�m
(Zdroj: grafick� zbierka pod a pre�la do milosti / tie�
Centr�lna kni�nica v Z�richu) tak� �vaha o domoch / uliciach
a d�vat in�m / akoby skutocne zadarmo a
Ka�d� m� r�d svoj vlastn� r�m, ktor� by bol krvav�.
Obsah t�chto k�pi� a ich vyhl�senia Weyters aujf the vii. Augsten / s
robit. Nechceme nic v�chod slnka v textoch a trochu predt�m /
interpretovat do nej a tie� �iadna poz�cia byt sedem velk�ch ciernych g�l vo
vzduchu
ber to, lebo to bolo vidiet v origin�loch / chcelo by to za slniecka /
vlastne je povedan� v�etko! Ak jazd�te velkou r�chlostou a r�chlostou
/ tie� sa b�ria proti sebe ako keby
Internetujte koment�re k t�mto textom
brody na jednej ulici / z ktor�ch niektor� sa t�cia a
c�ta, clovek sa stal kompetentn�m o v�klade niektor�ch / n�sledne skreslen�ch a
vyk�pen�ch
Autori viac ne� ohromen�. A to.
o to viac, �e najm� v posledn�ch 20 rokoch ci pr�rodn� Ursa
ren ved�cich osobnost� poznania / evhal�ci� napoly a vyparovat sa
komunita, arm�da (piloti z Argent�ny, najm� z minul�ch vlhk�ch z�m
Belgicko, Braz�lia, Cile, C�na, Nemecko a leto sa objavili / alebo v�c�ie
krajina, Anglicko, Iran, Japonsko, Rak�sko, Russ hor�ca polovica / tak po dlh�ch
dnoch a dnoch
m�u byt rie�en� / vyvolan�. Tak�e
krajina, �vajciarsko, USA atd.), politika (C�na chce byt interpretovan� (co sme my
neurobili).
Anglicko, Japonsko, Kanada, Rusko, USA), kto si mysl�m kab�t) s t�m / ako vl
NASA (astronauti z Ameriky, Ruska / ako aj kom�ty ( ako aj jeden yetzmals
a C�na) a tie� tajn�ch slu�ieb, ktor� vznikaj�) vznikaj�ce/ a temn�
Existencia takzvan�ch "UFO", teda neexistuj�cich / po prirodzenom �ctovan� a
73
ale nie vo v�etk�ch smeroch krehk�. Heylige v tej dobe vela tak�chto incidentov
v�ade
nap�san� v testamente/zapam�tanom v case, ked to
Eur�pa ocividne brala velmi v�ne. a
chen na hviezde a nebi. Insunderheyt v druhej polovici 16. storocia,
m� dlhorocn� sk�senosti v dalekom Beweysen wan bezprostredne po rozhodnut� rady z
Zd� sa, �e som zastavil velk� svetl�/
ktor� sa stala n�silne / v� wol hichar Trent (1543-1554) v roku 1550 zlomila
sl�i, �e Pote of Eclipses hovor�. ofici�lne st�rocn� kontakt
Delectus Lunxuarios, Solisq labores. "Podzemn� n�rody" vo vn�tri
spolocn� umieranie / thewre / get er- len 16 rokov �plne.
byt volget. S niektor�mi znicili Eur�pu
Teraz n�m nie je dovolen� h�dat, o ktor�ch v�nimk�ch v�etci vedeli
by chcel pr�st / o ktorom weyl len sn�val / vst�pi do podsvetia a zavrel ich
zo srdca, ktor� vychov�va neposlu�n�ch
s
mili�nmi ton materi�lu. nic�
lich trestan� a prenasledovan� / u� vo v�etk�ch
bude c�tit. / sem a tam. Ale tr�pil aj v�etk�ch t�ch star�ch podzemn�ch
to znamen� nasledovat Boha mus� podla svojich rastl�n, ktor� okrem in�ho
energeticky
kl�c spravodlivosti / boli pou�it� vymo�en� tresty. Toto sa robilo tak�mto sp�sobom
scherpffen / ci to bolo yebnen pr�stupn�. rozdelen�m stenovej a stropnej casti
By mala viest k hertzen / vypr�zdni zbo�n� roz��ren� alebo zmenen� a t�m
dat na detsk� povahu / kvantov� fyzik�lne funkcie ich otca
podbehnutie natiahnutej ruky / s prosbou /
zariadenia prep�san�. Z d�vodu, �e
l�tost a zlep�enie, aby sme milosrdne-
keyt/ na ktor�ch P�n nezab�da/ vo v�etkom sa stalo
nemo�n�, aby cez cirkvi
zou find / dierweyl ers je tak bolav� zl� z�stupca potvrden� starou frekvenciou
kontrolovan�
a kto ho oslov�, aby vyu�il beylet / dopravn� syst�m, ktor� aj ako
Osce. na iitj. Pr�stup do miest metra
To by znamenalo pr�zdne po P�novi / bolo pou�it� pred ludmi alebo storociami
neboj� sa znamen� na nebi / dlho sl�il ako tak�. Z�roven sa sna�il
ale pred samotn�m P�nom / chorobou a dergei- man a� do dne�n�ho dna, poznanie
chen bol =
nungen / vedla jeho sv�t�ho slova o t�chto
miestach v populacnom syst�me
k�zen pre oci. vymazat st�l.
Weyl podla toho gule / do plechoviek Len jeden pr�stup v Rak�sku
/ a to bolo viden� ako pr�slu�nost k vojne / nie je podla star�ch z�znamov
Dot�kat sa Boha verne / �e zavrel Keyserli a zostal otvoren� dodnes
sk�r Mayestet a cel� Riman pokracoval v kontakte s podsvet�m
Reych / spolu s dal��mi potent�tmi a p�nmi sa to
stalo doslovne v texte v jednom
riaden� / pomocn� a podporn� pes / byt
citovan� historick� dokument. my ver

milostivo udel /t�mto ako dedicn� feynd
krestanstva / majest�tneho odporu sa v tejto knihe vedome zdr�at
a zb�rat / a krvilacn� volat meno tohto miesta, lebo bude
Osmansk� hauss / tak mimo Seyrbien alebo u� m� d�vod, preco je o
Tatar�k bol dr�an� v tajnosti dvesto�est a pred storociami.
�estdesiat... jeho p�vod hept / b�rka Toto miesto je v oblasti
chcem / Reych, ale Jhesu Kristus n�, v ktorom
clovek nikdy nem� pr�stup k ponorke
V�en�, expandujte a prij�majte Auff
svet by mal podozrenie! Tomu bol kedysi koniec
celej zeme / prajem Samuelovi Cocciusovi
budova Sv�t�ho p�sma a slobodn�ho umenia z 11. storocia
studiosus v Bazileji vo Vatterlande. vo vlastn�ctve �lachtickej rodiny, dnes
vlastn�ctvo je dost nejasn�.
Autodoprava SamuelApiarium. (Obr. 88)
Vedeli to vysok� predstavitelia cirkvi
(Zdroj: Grafick� zbierka casu pre aktu�lne pozadie
�stredn� kni�nica v Z�richu) mo�no
skor�ej vysokej kult�ry
ren na na�ej zemi a ich technick�
V �strednej kni�nici (Zurich) sa vyhlasuj� �spechy? M�eme �st s tebou
Obr. 88 (vpravo) uchov�va niekolko zv�zkov, ktor�ch obsah predpoklad� s velkou
istotou! Alebo s�
Let�k z Bazileja s� let�ky z tej doby. s tak�mito my�lienkami dodnes
1566. (Zdroj: Central Niektor� sc�ny zobrazen� v tomto dokumente s� n�bo�ensk�
alebo vedeck� ver
Kni�nica v Z�richu, menten, ale sk�r nezvycajn� udalosti po�kvrnen� a zak�zan�? Od
koho gotka
Grafick� zbierka, probl�my tejto doby. Zauj�mavostou v�ak je, �e ich inform�cie
c�tali na�i predkovia
inv. PAS II, 6/5, �vajciarsko), �e r�mskokatol�cka cirkev m�e byt poslednou zo
starovek�ch civiliz�ci� ni��ie
lich tieto a in� javy, to dalo na�im noh�m?
74
Obr�zok: Centr�lna kni�nica v Z�richu, �vajciarsko
dokumenty, ktor� s� n�m dnes ofici�lne nezn�me

z
minulosti, ktor� vlastnili Kir
che boli? Cituje aj starovek� pramene
a inform�tori z gr�ctiny a
Egyptsk� kult�ra! Samozrejme, �e bol
okolo 10 rokov na z�klade jeho vyjadren�
v�znen� v Par�i, ale potom pracoval ako

ten v Oxforde. V tomto treba poznamenat
kontexte, ktor� tu eur�psky
Krajiny Franc�zsko, Anglicko, Holandsko, Portu

gal a
�panielsko s ich neskor��m weltumom
komplexn� kol�nie vo vedeckej
Spolocnost bola zodpovedn�. Kostol
Obr, 89 Cvicil vtedy aj dnes
Franti�k�nsky fr�ter pritahovan� politikou a vedou
Roger Bacon. (Medirytina na�ich univerz�t alebo ich z�stupcov
od Friedricha Rothtena. Ved Cirkev bola zalo�en� v r
Scholtz, Lipsko 1725) Stredovek prv� univerzity v eure
eur�psky priestor, mo�no aj s cielom
upevnit svoje ideol�gie.
Teraz sa na ne pozrime znova
Udalosti v rokoch 1520, 1561 a
1566
prebehla nad Eur�pou a vo viacer�ch
Ak tomu nechcete verit, mali by ste si pozriet tri verzie n�m zn�mych dokumentov
spom�nali sa latinsky nap�san� knihy Franzisa . Je teda
zrejm�, �e k
Kan�rsky mn�ch Roger Bacon (okolo 1214 - po desiatich
dnoch na oblohe nad Eur�pou pri Phae
1292) c�tajte pozornej�ie! (obr. 89) nomen pri�li, s ktor�mi ludia z
Zaujat� citatel uzn�, �e v ranom novoveku sa jednoducho
nedalo nic robit
13. storocia u� informacn� fond, preto�e mali �pln� znalosti o
o na�ej skutocnej minulosti v pozad� ch�bala. Povedzme
bol handen, a� dodnes na verejnosti doch�dzalo k
stretom z vy�
schopnosti a vedy bud tot�lne vyvinut� bytosti, v porad� o ktor�ch ide
Potlacenie, existencia ludstva na zemi je odmietnut� ako oslava
alebo �myselne zabudnut�. i�iel. Boli n�rody zo zemsk�ho pl�ta
Bacon p�sal o starovek�ch civiliz�ci�ch, ktor� sa
podielali na ochrane mu�ov
boli znicen� pr�rodn�mi katastrofami na povrchu zeme?
Alebo je sol
z technick�ch vec� by sa dnes cher pova�ovalo za tabu, preto�e je to podla
jeden navy�e aut�, lietadl�, lode, podla prevl�daj�ceho
n�zoru �iadne in�
seeboote rozpr�vaj� o inteligentn�ch tvoroch na na�ej plan�te od stredoveku po
vy��
do 19. storocia m�u ofici�lne skutocne existovat plan�ty ako t� ludsk�
e�te nebolo nic zn�me: rasa? U� spom�nan� ned�vno op�t
"Lode sa daj� stavat, Augsburger bez objavenia a tlace v roku 1552
Vesl�ri a plachty sa vedia zladit tak, ako bol vtedy vlastne "Wunderzeichenbuch".
m�ete postavit vag�ny bez ta�n�ch zvierat, ktor� s� pr�stupn� len bohat�m obcanom
pohon s neuveritelnou silou (...) Flugmaschi si
ludia nedovolia tak� tlac
nen m�e byt skon�truovan� tak, �e desiatka by mohla. V tomto vznik� ot�zka
mu� sediaci uprostred nich so spojen�m, preco si to bral ako
umn� mechanizmus riadi a cez
Pr�le�itost, obchod a kontakt s
vzduch let� ako vt�k"
podzemn� n�rody obaja z kirchli

(Zdroj: Bacon, Opus majus 1267) cher ako aj zo svetskej strany �lachty
zak�zat jej a v�etky vstupy do unteriru

Ale nap�sal, �e tieto veci sa u� plnia v Eur�pe resp
pred jeho casom, teda nechat ho znicit v predch�dzaj�cich?
epoch, existuje! Odkial to mal predt�m, najlep�ie v stredoveku
jeho vedomosti? Bol velmi ranou vedou - v niektor�ch pr�padoch kostoly, kl�tory,
hrady
Autor beletrie alebo mal potom prehlad alebo nesk�r z�mky nad vchodmi do
76
Podsvetie postaven�, nie preto, aby sme ho zatv�rali alebo len zriedka
spochybnovali! Preto�e pohlad na Obr. 90
�en, ale p�vodne tieto sl�ili ako zodpovedn� "odborn�ci" vedia v�etko Riegersburg v
Ochrana. (obr. 90) Ale osveta musi a maju dost, aj ked nejake vychodne styrsko,
pod.
na tomto mieste treba poznamenat, �e nie v�dy by mali existovat protichodn�
odpovede pre takmer ulicky,
umel� tunely, ka�d� bana alebo ka�d� ot�zka pripraven�! Na�e vn�manie studne
Erdstall, ktor� je pod z�mkom, mung vlastn�m vedom�m alebo neohrozen�m veden�m
prec.
Hrad a kostol alebo kl�torn� komplex poznali vytvoren� hranice a perspekt�vy
sa nach�dza, priamy pr�stup k "sub- tvarovan�mu, ktor� je univerz�lny a
interdisciplin�rny
svet" vlastn�! Skutocn� pr�stupy boli v�c�inou prost� sp�soby myslenia, casto
vylucuj�ce alebo siln�
v z�vislosti od geologick�ho prostredia, v ktorom sa obmedzuje.
tieto podzemn� zariadenia alebo dut� My sami m�me tak�to situ�cie v
izby boli. O niektor�ch pr�padoch sme za posledn� dve desatrocia vedeli viackr�t
sk�senosti a zistite si to z r�znych z�znamov alebo star�ch z�znamov
Trad�cie, kde pomenovali aj miesta, ktor� niektor� vedci a predstavitelia
bude. Navy�e treba povedat, �e a� na p�r v�nimiek je to cirkev
Existovali prinajmen�om dva typy pr�stupu: dnes m�lo alebo �iadne znalosti
Podla cirkevn�ch inform�torov to bolo v d�sledku skutocn�ch udalost� v minulosti
Horninov� frekvencie maj� energeticky riaden� vlastnosti. Ako by v�ak mali?
Port�ly a skutocn� vchody, teda skaln� pas�e. pr�stup k inform�ci�m? Jeden m�e
Tie im v�ak cez umenie niekedy neboli ani najmen�ou v�citkou
umelo vytvoren� skaln� bari�ry zabezpecen�! �no, pravda st�le le�� dobre
Dodnes sa z�syp uchov�va a niekedy aj na vedomie
invest�ci� �t�tu a cirkv�, ktor� s� vedeck�mu b�daniu v �lachte st�le nedostupn�,
praktizovan� bez hodnovern�ho zd�vodnenia �t�tne a cirkevn� arch�vy! Toto storocie
dat za to. Ked�e sa poru�ovalo z�kony , chod dej�n sa dlho manipuloval
nariaden�, aby bolo nemo�n�, aby sa preto neprep�sali. Po v�etkom
vedeckou pravdou o podsvet� s� pravdepodobne tie kontakty s podsvet�m od r
pozemsk� syst�my a ich skutocn� vek 16. storocie nie celkom odlomen�, syn
vyjst na svetlo. V jednotliv�ch pr�padoch s� fikt�vne, nesk�r zrejme ofici�lne
"Odhalenia", dnes by n�s tie� velmi dobre chr�nili firemn� kon�trukcie,
Naz�vat to "skreslovan�m faktov" pretrv�va dodnes. Toto je
nastavit svet a tieto nie s� v�bec vyroben� nami, nie len h�dam ako my
77
na z�klade n�ho v�skumu sa domnievame, �e spojenie je st�le d�le�it�m faktorom

sk�senosti a inform�cie, ktor� by mali brat do �vahy, konkr�tne tie "vedomosti"
pravda velmi, velmi bl�zko! sa v�dy rovn� "moci".
Uvedomujeme si, �e toto v�etko sa dialo u� v stredoveku a v 16. resp
Znie to nepochopitelne, 17. storocie v�ak ukazuje, ako sa
kostol vyu��val
Len n�m zn�me fakty, ako bolo p�somne spomenut� na zaciatku, aj celkom ofici�lne
Dokumenty, malby, grafiky atd., inkviz�cia, okolo desiatok tis�c "znalcov", ako
napr.
Predstavte si, �e vo vymedzenej oblasti zvanej heretici sa v
Eur�pe pot�te
v stredoveku a na zaciatku novoveku. Toto bolo v stovk�ch
zaznamenal historicky zmenen� podklad knihy, ale hovor� len tam
jasne dok�zan�! Nie je to o predstieran�, preco ste tak� ne�tastn�
�daje ka�dodenn�ho �ivota, napr�klad p�n ludia zabit�
mucen�m alebo ver
strih, ktor� m� vplyv na krajinu a obyvatelstvo, zhorel! Carodejn�ctvo alebo
carodejn�ctvo bolo spravodliv�
tieto s�, vidno, pokrocil� o p�r! So v�etk�mi pr�li� casto
pou��van�mi
V�nimky, ako s� sfal�ovan� dokumenty, z ktor�ch by mucenie mohlo viest k priznaniu
viny
vedecky velmi dobre spracovan�! Vyn�tit to v akomkolvek
smere
preto�e ide o �peci�lne kontakty s V�l a tak na aktu�lnu
t�mu alebo tak
jadro, ktor� verejnost st�le ofici�lne pravdiv�m d�vodom zab�jania, znalost a
neboli ozn�men� a konkr�tna vec storocia, odvr�tit
pozornost! �e v niektor�ch
d�vno pred miestnymi etnikami v pr�padoch nev�le, z�visti, chamtivosti
boli skryt� v Eur�pe. Teraz sa ukazuje a sp�tacom boli s�kromn� spory
z�konite sa rovn� inej ot�zke, nemilovan� ludia ofici�lne r�chlo prec
preco s� dnes profesion�lne z�klady vytv�rat cestu a tak aj na svoje veci
V�sledky v�skumu, odpovede Dostat sa tam dobre je zrejm�. Tak� n�zke
na tieto ot�zky s� mot�vy bohu�ial aj dnes
casto ignorovan� a potl�can�, vedome na internete a v
politickej tlaci
skreslen� alebo niekedy dokonca znicen�? Vo svetle na pozeranie.
niektor� pr�pady s� systematicky ako Ver Ale jeden mal v tom
case, ked Anga
Nad�vka te�ria alebo ezoterika vyhl�sil! ben v dne�n�ch publik�ci�ch spr�vne
M�lo sa vie o tom, �e odvtedy boli uv�znen� desattis�ce nevinn�ch lud�
septembra 1953 boli tieto podmienky ofici�lne vykonan� v mene Boha len preto, �e sa
skoncili
o niektor�ch aktivit�ch cirkvi informovala americk� tajn� slu�ba (CIA).
�celovo ociernovat lud� , ktor� vedeli a t�m nebezpecenstvo
pre duchovenstvo
boli nastaven� tak, aby zastupovali vo v�bu�n�ch pr�padoch
svetovo orientovan� cirkev
odvr�tit pozornost od pravdy niecoho. 10. A tu je "Evanjelick� cirkev"
Preco nevysk�ate nov� rozpoznania rovnako zasiahnut� ako
"R�msky
upravit, a ak s� spr�vne, katol�cka cirkev". Preto�e ako my z
ofici�lne prijat? Preco s� neinformovan� jedinci
duchovenstva
Zn�me casti alebo oblasti vedomost� by mali byt v arch�ve luter�nskej cirkvi
na�ej vlastnej minulosti niektor�mi (Berl�n, Nemecko) v osobnom
Univerzity nie s� interdisciplin�rne a otvoren� dokumenty
podla z�znamov Martina Luthera
presk�man�? Preco po celom svete mizn� spr�vy o urcit�ch podzemn�ch zariadeniach
archeologick� n�lezy, ktor� nie s� v s�casnej dobe a ich
vyu�itie. Ako sme to robili predt�m
sed� gigantick� obraz hist�rie? Preto bola kontrola miesta ofici�lna
bohu�ial vela pr�kladov! Jednoducho preto, �e �dajne nemaj� �iadnu dokument�ciu
t�kaj�cu sa tejto t�my
liecit v dne�nej predp�sanej a zavedenej, dostupn�!
Sch�ma nem� miesto v 19., resp
na zaciatku 20. storocia ciastocne s velmi chen rozpoznat, �e spojenie s
fundovan� vedeck� Fak podsvetie nielen v Rak�sku ale
desatoro, ale niekedy aj s duchom doby v �t�toch, ktor� n�s dnes obklopuj�,
animovan� hypot�zy a te�rie vysvetlen� ako Nemecko,
�vajciarsko, Taliansko, Slovinsko
sa stal. Sme toho n�zoru, �e nikdy nie, Madarsko, Cesko a Slovensko,
�lohou vedy je z�sadne poznat. Tak� s� or�lne anamn�zy
vytvorit nov� poznatky a fakty, desat, ktor� poch�dzaj� z posledn�ch 500 rokov,
by mohlo viest k nov�mu pohladu, takmer urcite v z�kladnom vyhl�sen�
nenechat sa vyhov�rat! Ale v tomto sa zachovalo takmer nefal�ovan�, lebo len
78
15 a� 25 gener�ci� alebo menej medzi nimi Boli to viac ako 10 centov

skutocn� udalost a dne�ok. za sebou kry�t�ly kremena s metrov�m priemerom
Existuj� aj dal�ie legendy z kovovej platne, ktor� je 1,5 metra nad
zo �tajerska, ktor� sa pripevnil na dreven� tyce na stene prostredn�ctvom �ensk�ch
bytost� vyroben�ch z p�dy
hl�sit do podsvetia. Na Lebernfelde boli a po nejakom case aj lahk�
napr�klad v ju�nom �tajersku bolo zelenkast� svetlo vy�arovan�, ked predt�m a
" Matky �eny" doma. Boli vyroben� pri �dere na �peci�lny gong. �pecifikovan�
1890, ked boli v podzem� husi kr�sne zdeformovan� panny
desat st�p pop�san�, ktor� vn�tri gen ka�d�ch 6 metrov na stene tak jednoduch�
V�chod�tajersk� "K�geln" (= kopce) v n�dhern�ch svietidl�ch. bola aktivovan�
b�vat v osvetlen�ch pal�coch! (Hans pou�il toto osvetlenie jedn�m tahom
von der Sann 1890) S� podobn� legendy zalo�en� na drevenom kladive 23 centimetrov
obsah a popisy "Unifrauen" ter-meracieho kovov�ho gongu, ktor� od r
a "Muerfrauen" sa pozerali len na �ancu na vyle�ten� bronz, ale na jedn�ho
alebo m�tus alebo by tu mohol existovat viac ako nezn�my kov, ktor� s a
zistit Pozorn� citatel ocen� opletanie nit� striebornej farby
v�imol si to, co sa zdalo vyroben� vo v�chodnom �tajersku. Aj taniere, ktor�
Spom�nan� "uni �eny" rovnak� oznacenie pre ochranu proti oslneniu zo skaln�ch
kry�t�lov
Zdalo sa, �e "Uni" visiace ako tie na podzemnej stene s� rovnak�
ludia v P�lstal. A ako to stoj� s kovom ako je gong.
n�dherne osvetlen� pal�ce pod zemou O p�vode kovov�ch platn� a
povrch, bolo by to mo�n�? Ak je tam gong, l�ma nem�e poskytn�t �iadne inform�cie
Zdroje energie, ktor� nieco tak� umo�nuj�, alebo s�, preto�e boli kl�torom pred
mnoh�mi
u� len pomyslenie na to dnes je pr�padom pre�li st�rocia. od
psychiater? Budete prekvapen�, kto a kedy to nevedel. �e tieto
skutocne existovali tak� starod�vne zdroje energie, viac ako nezvycajn� typ
osvetlenia
dnes ich vol�me bat�rie, m�me ich len v jaskynn�ch chodb�ch cez jednu frekvenciu
podrobne pop�san� v kapitole 5. Ale u n�s nezn�me, technicky vyroben�
aj o in�ch osvetlovac�ch technik�ch, ako je kovov� zliatina v interakcii s Kris
tie, ktor� s� uveden� ni��ie, bolo mo�n� aktivovat v pr�pade tohto
hl�sen� v minulom storoc�. Spr�va zodpoved� skutocnosti, u� je
Ale tie star� uveden� vy��ie by boli �asn�. Samozrejme, toto je len strucn�
Pre n�s m�lo zauj�mav� trad�cie zhrnutie jeho predn�ky. M�e
byt, nebyt textu predn�ky, ka�d� by si urobil o D'Auvergnes svoj vlastn� obr�zok
1940 Captain Impress v Tibete, ked vyrobil
ner D'Auvergne (1865-1940) c�tanie p�vodn�ho anglick�ho textu v Patne. �vajciari
bol prezentovan� v Indii a v casopise "Novin�r Luc B�rgin narazil v kontexte jeho
v�skumnej spolocnosti Bihar a Orissa" pri ich v�skume v tom case s Aus
Zv�zok XXVI, cast II s n�zvom "Moje experimenty, v�en� v�skumn�ci a
Riences v Tibete". V roku 2017 publikoval spr�vu v
Esej D'Auvergne spom�na jeho casopis Konfron "Mysteries" (c. 4, 2017, s. 30-39)
s javmi pocas svojej cesty o nom.
cez Tibet, co m�e byt r�mec, ktor� sme dostali pred viac ako �tyrmi rokmi
dne�n�ho vedeck�ho poznania kontakt s clenom rodiny, ktorej
sen by mohol vybuchn�t, ak vysk�ate predkov v obdob� inkviz�cie v
sliepka, tieto z�znamy �ili na mieste v dedine vo v�chodnom �tajersku. The
a experiment�lne overit v laborat�riu. Podla trad�ci� star�ch rodicov ver
Ver� sa v�ak, �e C�nania sa kedysi starali o rodinu po cel� gener�cie
vl�da to u� dlho vy�etruje. prec obyvatelov podzemia
Podla samotn�ho D'Auvergne sa mu podarilo dostat do mesta Einla s potravinami.
Museli dnu
Che-sho Lama zo 17. storocia z toalety Tao-chug utiekol zo svojej dediny, preto�e
ter v pohor� Kho-Khun S�rne pramene z vy��ie uveden�ho d�vodu kostol im
nav�t�vit tamoj�ie jaskyne. Kontext honov na carodejnice stigmatizovan�
Podla jeho vyjadrenia sa jaskynn� chodby pok�sili vymazat. Rodina
typ osvetlenia, ktor� tie� utiekol velmi daleko k dne�n�mu rusk�mu
bol dovtedy nezn�my. Space (Sib�r) a vr�til sa a� po tretej
79
do podzemn�ch miest a n�rodov

a mala by existovat dodnes. Toto sme sa stali my
a� po
rokoch prostredn�ctvom p�somnej dokument�cie
menty z cis�rskeho obdobia alebo k�pie
modernej doby v �t�tnom arch�ve a n� rocn�k

desiatky rokov ter�nneho v�skumu potvrdili.
Ale
nielen z Rak�ska s� sol
che trad�cie zn�me. By sme
prostredn�ctvom n�vrhov od kolegov v�skumn�kov
hist�ria vzniku hradu Houska/
Hauska v severnej Ceskej republike pri Blatcoch
bl�zko nemeck�ch hran�c
vyroben� v roku 1280 okolo takej
pr�stup, �dajne bezodn� diera
(= �achta) bola postaven�. (Obr. 91)
Star�
hrad mal p�vodne svojr�z
dobr�
vzhlad. S�castou komplexu boli tri
hranat� a vysok� steny mali tie k
Cibulky pou��van� na obranu len smerom dovn�tra
orientovan� do dvora, akoby z
chcel tam nieco bojovat. Na samotnom dvore
by
jedn�ho dna mala viest kolmo nadol
na�li �achtu alebo medzeru,
kde maj� �it d�moni. t�to diera
bol cez okolit� m�ry
�plne izolovan� od vonkaj�ieho sveta. �dajne
boli potom ods�den� na trest smrti v r
dolu hriadelom a� potom s
biele
vlasy a zm�ten�
byt vytiahnut�. Mu� chcel toto
Zistite viac o vzhlade d�monov
sk�sen�. Hradby boli nesk�r zb�ran�

sen a v mieste, kde je otvor v
Pieskovcov� skaly sa stali kaplnkou
postaven� nad n�m a toto v novo errich

ucelen� obytn� kr�dlo z�mock�ho komplexu.
Zodpoved� tento pr�beh realite?

hovor�, nevieme. Je tu e�te jeden
in� verzia, kde je hriadel na
Obr. 91 Obr�zok hore: Storocia sp�t do Nemecka. na najvy��om bode hory
dnes legend�rny hrad Ked tento pr�beh pocujeme prv�kr�t a nad n�m je mal� kostol�k
Hauska v Ceskej republike od desiatej sme mohli s podrobn�m obsahom postavit, ale o
st�rocia nesk�r
13. storocia. na zaciatku velmi nezac�najte. Lebo vraj bola zb�ran� a dosky z
kamena
Obr�zok ni��ie: Stena okolo kilometrov velk�ch tunelov, ktor� dodnes dr�ia �achtu
zatvoren�
freska, ktor� m� star� hrad, ktor�ho vchody boli �dajne vo V�chodnom Stei . Pr�stup
k tejto budove kostola
s ermarkom v tvare prstena e�te str�ili "obri". mo�no vidiet aj dnes. (Obr. 92)
Podla a
Stena ukazuje, �e nesk�r Znie to ako obsah rozpr�vky alebo legendy, steny tejto
kaplnky boli v
bol odstr�nen�. Povedzme, �e dnes z niekolk�ch univerz�t s� letn� mesiace velmi
vlhk� co
miestnych folkloristov a archeol�gov ne� siln� svet
prich�dzaj�ci z hlb�n
Produkt bohat�ho obl�ben�ho ventil�tora terf�hrung
hriadela by naznacoval.
s� zobrazen� tasie. Vzali sme tento, na n�hornej plo�ine je e�te jeden kr�tky
Zatial inform�cia, lebo tunelujeme, ale nevedie do
hlbky, synu
e�te som nevedel, �e derna po p�r metroch konc�. (Obr. 93)
to vlastne v �tajersku a v niektor�ch V 18. storoc�
star� hat
smerom k ostatn�m spolkov�m krajin�m Rak�ska Houska v
�t�le renesancie
a v prilahl�ch �t�toch boli preroben� pr�stupy k z�mkom. (obr. 94) Zauj�mav�
80
Freskov� malby v miestnostiach s� zn�zornen� na obr. 94 (vlavo hore) a

zvl�tne reprezent�cie. Samozrejme ch�ba preroben� interi�r
aj boj draka so sv�t�m Jurajom zo starej hradnej kaplnky
nie. V�nimocn� je ale portr�t renesancn�ho z�mku Hauska.
�ena, ktorej horn� cast tela je napoly clovek T�to miestnost kaplnky m� byt hlucn�
a spodn� cast je napoly zvieracia. Udr�iava trad�cie v stredoveku
luk v jej ruk�ch a mieri tesne nad otvor �achty
osoba. (Obr. 95) Mo�no vzniklo mnoho legiend.
sa preplietaj� okolo tohto hradu a tajomn� mokr� �kvrny na zemi
ockov� hriadel. Preto niet divu, �e sme to dok�zali.
�e v obdob� druhej svetovej vojny Obr. 95 (vpravo hore)
v rokoch 1939 a� 1945 tu s�dlia SS T�to freska ukazuje na
vrhol sa okrem in�ho na prav� stranu �eny
presk�mat �achtu. Okolo troch kilometrov (centaur�n) s a
Z tohto hradu s� postaven� na velmi star�ch podzemn�ch stavb�ch mrtvoly zvierat,
ktor� tvoria obl�k
kopca in� stredovek� , ale nie v�etci vlastnili priamy a so ��pom
pevnost, ktor� m� aj hlb�� "pr�stup do podsvetia"! Dnes vieme, ak� ciele m� clovek.
�achty, ktor� je dnes zatvoren�, sme na�li pohlad na obr. 96 (vlavo) zo star�ch
rukopisov
by mal mat. (obr. 96) tieto ran� stavby, ktor� maj� tak� Hauska naproti
V skutocnosti ich maj� byt v Eur�pe stovky , ale tento zauj�mav� hrad B�sig
(obr
cher pr�klady, kde domy, hrady, pal�ce, testovacie miesta nevynechali, oni
uprostred) podla trad�cie
Kostoly alebo kl�tory (napr. augustini�nsky ch�r - v posledn�ch storociach mas�vne
zatv�rat! maj� aj �achtu
Herren-Stift Klosterneuburg a Vorau) nad (Kusch & Kusch 2014).
81
klob�k je anom�lia? T�to ot�zka vych�dza z najstar��ch �stnych trad�ci�

W rocne pre mnoh�ch vedcov
a mo�no niektor� citatelia pr�vom.
ktor�
niekedy obsahuje upozornenia na pou��vanie
pozn�me
tak m�lo hist�rie
Preto�e pr�ve v pr�pade vedecky podlo�en�ch dokumentov ci
referenci�, �e
hodnotenie v�sledkov znova a znova z�very o p�vode tak�ch
pokusy umo�nit vysvetlenia ne�spe�n�ch alebo neplatn�ch �dajov. Preco bol
zriedkav� odch�lky od pevne stanoven�ho veku, "podsvetie" z
n�bo�enskej str�nky
desat norm�lny stav, v�ak toto d�monizovan� a v�raz "peklo"
pre to eta
definovat by znamenalo dostat. �e to krv�ca? Ak ste chceli
lud� zdola
daleko od tejto normy pr�pady pozemsk�ch miest a vedomost�
casto pr�li� abstraktn� alebo nov� sp�soby myslenia o
vymazan� minulosti? Toto bolo
zenu a vysledky vyskumu v nas vsetkych v tej dobe asi zbo�ne zbo�n� prianie
zn�me oblasti vedomost� s� k dispoz�cii a fungovalo to!
naprogramovan�. Pojem v�skum plat� aj dnes, takmer o 500
rokov nesk�r
V ide�lnom pr�pade , ak m�te interdisciplin�rne znalosti,
mnoh� z t�chto faktov s�
pr�kaz - tomu sa hovor� interdisciplin�rna - krestansk� cirkev v pravom zmysle
slova
prostredn�ctvom casto umlcan�ch pr�stupov k nov�m vedomostiam Slov� alebo
dokumenty,
d� sa vyhrat. V kontexte n�s , ktor� to dokazuj�, mlcky
re v�skumy sme boli v poslednej alebo znicen�. Preto�e t�ma a
Roky s anom�liami v�etk�ch druhov inform�ci� samotn�ch, zd� sa, s a
�plne ohromen�. V mnoh�ch celosvetov�ch z�kaz s� obsaden�. �no, m�e
pr�pady, ktor� sme sa museli naucit prehodnotit, aby sme v
tomto kontexte predstavili s�casn�ch duchovn�ch
nov� poznatky o vedeckom menhangu nepriraduj� �iadne vynechanie. hoci
na �pravu z�kladne. podzemn� zariadenia sa objavuj� dodnes
Zacnime jednoduch�m pr�kladom. Poucenie, nech s� pri
prestavbe kdekolvek
Tak sa n�m s pomocou stoviek podarilo pracovat v kostoloch
alebo na ich p�de
z�ujemcovia a najbli��ie kusy s� znovu objaven� po celom svete
clenov n�ho v�skumn�ho t�mu velmi r�chlo bezd�vodne
za posledn�ch 29 rokov viac ako 800 pod pochovan�m alebo ako
je dnes zvykom zube
pozemsk� syst�my s� tu vo v�chodnom �tajersku t�novan�. Presne ako za star�ch cias
lokalizovat, zmapovat a aj dnes len p�r zasv�ten�ch
vedecky pracovat. T�to desiatka cirkvi tieto �peci�lne
znalosti pr�stupn�
Fakt sa d� nazvat anom�liou a vedia o tom len oni.
preto�e to, ako tu v Oststeiermark, ale napr�klad vidiecky pastor alebo tie�
obsaden�, zvycajne nem� tolko vy��ch hodnost�rov cirkvi kei
dutiny vytvoren� na takom �zkych Toto bolo pre nu od
vymedzen� priestor m�e dat! To by mala byt v�hoda, preto�e tak mohli odpovedat na
ot�zky
Treba tie� spomen�t, �e v celej tejto t�me m�me cist�
svedomie
desiatke �tajersko dnes na predbe�nej desiatke, �e v nej nie s� �iadne podzemn�
zariadenia
St�t pri nich viac ako 2000 umelo vytvoren�ch alebo v
cirkevn�ch budov�ch, kl�toroch resp
fenen podzemn� zariadenia, ktor� dali svoje vlastnosti.
s� u� zn�me. V tomto pocte nie s�, ale musia, okrem dne�ka
Zahrnut� s� len star� prehistorick� akt�va z d�vodu upisovac�ch aspektov v tvare
s� zast�pen� v�etky aspekty pr�zdnoty, zodpovednosti vlastn�kov p�dy
ktor� v minulosti a� do s�casnosti d�vaj� z�kladn� smernice, ktor� sa odvol�vaj� na
Organizovan� uz�very podzemn�ch zariaden� vytvoril clovek
Patria sem star� zemsk� stajne a g�ny z cirkevn�ch a
�t�tnych oblast�
Bansk� �t�lne naznacuj� aj modern� cestu a chen. Mo�no viete
�eleznicn� tunely. �e tam pravdepodobne existuj� dedicstv�
Preco existuje u n�s a tie� v mnoh�ch skor��ch
kult�rach, ktor� mohli existovat v
len in� rak�ske provincie dutiny a mo�no ako
ako napr�klad starovek� podzemn� stavby, ktor� by bolo mo�n� objavit? Preto�e pod
na niektor�ch miestach na zemi je dost, �e o ich p�vode vie len m�lokto
Biely? Co bolo zn�me o pou��van� odkazov na nezn�mu kult�ru
Rastliny, ktor� s� v bl�zkej ci vzdialenej minulosti na na�ej zemi. To bolo
okolie s�diel? Pozrime sa na svet posledn�ch desatroc�
84
Tajomn� svet anom�li�
pocetn� archeologick� n�lezy! Alebo bratia Cirkvi bolo vyhl�sen� za je

niektor� rastliny boli v skutocnosti "br�ny", dokonca aj ludia sami boli schopn�
vyd�vat tieto zvuky
do podsvetia", ako n�m hovoria augustini�ni. Nepotrebuje na to vysok�
Canon Univ.-Prof. NDR. Floridus R�hrig technicky navrhnut� frekvencn� modul�tor.
pop�san�? Experimentoval s t�m aj prezident
Najprv sme to mohli len tu�it, historik Univ.-Prof. DR Wolfgang Neu
desat, no dnes vieme o niekolk�ch gebaueroch z Viedenskej univerzity v r
gen pr�padoch a z viacer�ch dokumentov rokov 1998 a� 2001, kedy zdielal s
(Prepisy), �e je to realita. Preto�e jeho priatel s pomocou alphorn-ako
na�a vlastn� minulost bola ciastocne li�ajn�kov�m zariaden�m, ktor� malo dva
n�ustky
odli�n� od toho, co v s�casnosti rob�me na verejnosti a �e ho vyrobil v�robca husl�
v Klose
schopnosti a prezentuje sa vo vede! terneuburg dal vyrobit, pozit�vne v�sledky
Vela vedeck�ch poznatkov a
V 20. storoc� e�te st�le pretrv�vaj�ce hypot�zy
boli vyucovan� na univerzit�ch skoncili v r
posledn�ch 20 rokov v pravom slova zmysle
Slov� na smetisku dej�n
p�sanie. A to je dobr� vec, preto�e svet
daleko vysk�at vela �pecializovan�ch vedy
nov� poznatky daleko od hlavn�ho pr�du
vytvorit to, co medzin�rodn� ver
sietovanie bolo dnes o nieco jednoduch�ie.
Tu sa v�ak odpor�ca opatrnost, preto�e o tom
digit�lna siet m�e byt rovnako jednoduch�
��ria sa falo�n� spr�vy, ktor� nie s�
s� okam�ite rozpoznateln� ako tak�! Tak� s�
ale ked s� kriticky spochybnovan�,
pomerne lahk� objavit.
Jedna vec je v�ak nesporn�, subir
aspon pre n�s s�
skutocn� "Arch�vy ludsk�ho veku
vrstva"! A nielen z archeola
gick�ho hladiska, v ktorom existuj� stovky lokal�t
s nevysvetliteln�mi �trukt�rami a z�bavou
d�va. Hr� tu aj kvantov� fyzika
sik velk� rolu, ktor� v minulosti v tomto kontexte zabodovala. he Obr. 97 pr�prava
na
heit urcite nie pod t�mto modern�m chcel svoje z�itky v rozhovore prieskumn� let.
Term�n bol zn�my, ale u� s report�rom z Kronen Zeitung
Stredovek jednotlivcov, ktor� prezr�dzaj� sk�senosti verejnosti, ale zomrel
s n�m bolo aplikovan�. tri hodiny pred stretnut�m v parku
V kl�tornej krcme bolo a st�le je miesto od infarktu.
Poznanie pravek�ho "Steintecha Jeho priatela, ktor� mu pom�hal s t�mito
experimentmi
nol�gie". To zahrna pou�itie mal pomohol zomrel o tri mesiace nesk�r. v
Kry�t�ly s elektromagnetick�mi vlnami , ktor� vlastnil lutnier, boli tri akty
dern a t�nov� frekvencie s� aktivovan� zosnul�m Neugebauerom, v ktorom s� tri
byt schopn�. Toto je a b�valo v alphorn�ch, ich presn�ch zvukov�ch frekvenci�ch a
schopn� zdv�hat ta�k� predmety ako napr B. ton experiment�lne urcen� dopravn�
spojenia
ta�k� kamene na pohyb alebo diery a postihnut� podzemn� oblasti
vrtat do nich. Toto bolo zaznamenan� experiment�lne. T�m
u� osvedcen� a aj sfilmovan�. Ale vieme o �tyroch t�nov�ch sekvenci�ch a od
aj pre transport l�tok cez krat�ie alebo ich �cinky, preto�e t�to funkcia
na v�c�ie vzdialenosti bola t�to technol�gia pop�san� v spisoch. na
pou�it�. Pou��van� tu za cias, ked Geigenbauer chcel tieto s�bory predat,
r�zne frekvencie horn�n, ktor� v�ak mali byt �pecifick�
�tyri koordinovan� t�nov� sekvencie, strana ohrozen� a ob�van� o svoj �ivot,
mohol byt aktivovan�. Ako n�m povedal od troch po telef�ne, aj on
85
Obr. 98 Kr�tko nato odumrela horn� oblast. Odvtedy s� s�bory v n�strojoch, ktor�
vyrobili
ta�by mastenca na zmizli. Erdstallanlage pri Kritzendorfe? Pre to
Rabenwaldkogel s Bola tam kult�ra, ktor� vy�adovala tento frekvencn� syst�m,
potrebovali n�stroj, ktor�
materi�lne lo�isk�. zen vedome, na ak�kolvek �cel, pou�ite podla kon�trukcn�ch
v�kresov v
mohol a tie� o presn�ch funkcn�ch s�boroch z
niekolk�ch asi 30 centimetrov lan
vedel? Alebo s� tieto �vahy o z�suvn�ch castiach v poriadku
tak abstraktn�, �e sa do n�s v s�casnosti nikdy nedostan� ani cez sklzov� cesty a a
zn�my vedeck� pojem pas uhlov� priechodn� cast
(z�kladna �achty) do
sen by, najm� preto, �e tieto s� teraz ofici�lne do
miestnosti so zariaden�m, �e velk� zub
zn�me fyzik�lne z�kony
chen? Ale cirkev vie o celosvetovej konzerve. Dal�ie
dva n�stroje
tes dopravn� syst�m a vlastn� podla spisov pre in� zariadenie
archiv�r Univ.-Prof. NDR. R�hrig z Rublandu
(Rabenwaldkogel) v Stei
Mapov� materi�l eur�pskeho priestoru, ktor� ermark a
pre dal�� z�vod v Nie
star� energetick� teleportacn� linky (urcen� podla Rak�ska. Podla vyjadren� podla
Obr. 99 (yechty) Cast kostola "Z�kladn� a z�kladn� l�nie") Zn�mi Dr. Neugebauer
uspel
chodby zo such�ho kamenn�ho m�ru a n�m ovplyvnen�ch miest, zariadenie v Erdstall
von Kritzendorf
na Rabenwaldkogel ukazuje detail. Experimenty tohto druhu sa t�kaj� aktiv�cie a t�
sa dostala cez aktiv�tor
vo v�chodnom �tajersku. odrazit transport hmoty boli od 10 rokov transport hmoty
st�le neporu�en� Emp
Desatrocia po celom svete arm�dou a in�mi zariadeniami
v Rublande v �tajersku, kde
ren spravodajsk� skupiny vykonali. pokracoval v Experi
asi rok
Teraz to, co dosiahli tieto dve formy, mohlo
�spe�ne fungovat. Toto
scher z Klosterneuburgu s ich tromi inform�ciami s mnoh�mi dal��mi tipmi
86
poch�dzaj� od lud� jemu bl�zkych, ka�d� m� r�d svoje my�lienky

vdaka comu boli pre n�s vtedaj�ie v�sledky o mo�n�ch
s�vislostiach d�veryhodn�,
p�sobit hodne. Po novej v�stavbe sme sa na mieste v
posledn�ch rokoch preh�nali
jeho smrt v roku 2002 bol schopn� presk�mat a zdokumentovat sk�r v lesoch.
S�kromn� ta�ba mastenca na Tak n�m povedali star�
majitelia preru�en�ho
Rabenwaldkogel predan�. Od roku 2011 na samostatne
stojacich pozemkoch, ktor� s� v bl�zkosti
potom vzala medzin�rodn� skupina Ime- najvy��ia
nadmorsk� v�ka nad mastencom
rys mastenec (= OTAN/NATO) so s�dlom v Par�i prev�dzkuje mnoho mohyl v lese. Pod
t�to degrad�ciu mastenca. K�pil viac t�chto boli zo such�ho muriva
Pozemky na tejto hore a usaden� pr�stre�ky postaven�
minul� rok
miestnych farm�rov. Toto n�s m� o sto viac od ban�kov pod
informoval dotknut�ch miestnych obyvatelov. T�den bol pou�it� ako miesta na spanie.
Obr. 100 Vchod do Geol�gov vyhodili z firmy spr� Cez v�kend sa potom odviezli
domov.
tunel, ktor� bol zasypan� starou sietou tunelov v hore a ich rodiny. Tieto star�
pr�stre�ky na
Ban�ci na d�chodku sa hl�sili aj na Rabenwaldkogel, �ial, lesn� svah sa nesk�r stal
Anwei
vedie v. �e 2006 pr�jazdov� cesta z P�llau ospievala dielo s buldoz�rmi
viedla do tov�rne, bola prestavan�, zrovnan� so zemou. V priestoroch z�vodu o
Star� spr�va je vraj o stroji na razenie tunelov pre povrchov� banu na mastenec
aby bolo mo�n� prepravovat. Podla toho sa odvtedy 70 metrov hlbok� �achta a
byt v prev�dzke. Nadlo�n� haldy s� viac ako p�t kilometrov dlh� tunely.
z relat�vne mal�ho ohranicen�ho trichterf�r A je tu aj
samotn� Rabenwaldkogel
modern� stavby hovoria vlastn�m jazykom! e�te vela star�ch tunelov a star�ch
megalitick�ch
(Obr. 97 a 98) Zelen� budovy na kopcoch, tzv. pr�stre�ky, v
za nou je u� navr�en� skr�vka, prepojenie s velk�mi podzemn�mi
ale nielen z povrchovej ta�by! predmety mohli st�t. (Obr. 99 a 100)
88
Obr. 101
Pou�itie
pozemn� georadary,
okolo povrchu
takmer priebeh
pod zemou
ulicky a haly
lokalizovat.
Obr. 102
meranie teploty
v zime s jedn�m
budova zvierat (obr�zok vy��ie),
kto po
skenovanie ter�nu ako
pr�stup k jedn�mu
velk� a hlbok�
podzemn� zariadenie
preuk�zan� (obr�zok ni��ie).
Obr. 103 Radargram z Obr. 104 Dal�� z celku

velk� podzemn� in�tal�cie �est radargramov�ch graf�k, v�etky
v bl�zkosti Franc�zskej jaskyne v hlbke a� 50 metrov pod povrchom
Miesenbach. T�to grafika zobrazuje dve rozsiahle rozvetven� chodby
Anom�lie elektromagnetick�ch syst�mov pod horsk�mi osadami v
cal polia pocas skenovania. uk�zat V�chodn� �tajersko.
To je pod suchom z rokov 2008 a� 2010 a 2016 a� 2021

murovan� pr�stre�ky, z ktor�ch sme organizovali na r�znych miestach
z ktor�ch niektor� maj� vedecky datovan�ch viac ako 50 cielen�ch prieskumov geop�dy
Minim�lny odpor�can� vek nad 10 000 rokov so �tyrmi
r�znymi meraniami
sa pravdepodobne rozvetvili pod zariadeniami, ktor�ch
v�sledky to ciastocne dokazuj�
(obr. 101 a 102) Pre�li sme
roky v�skumu odhalili. Pri hodnoteniach elektromagnetick�ch
90
Anom�lie prekvapilo, ak� velk� a ver

rozvetvuje tieto v poschodiach
Chodby, �achty a haly m�u byt.
(Obr.103 a 104), ktor� sme minul� rok
desiaty celkom 16 star�ch horsk�ch os�d medzi
karschen, Kulm a Hochwechsel
mohla mapa ukazuje, ak� d�le�it�
tieto vy�etrovania s�. M�eme sk�r
opatrne predpokladajte, �e v�ade
kde mohyly s pr�stre�kami na
horsk� svahy s� pravdepodobne ni��ie
siet podzemn�ch chodieb, miestnost�
a �achty m�u byt pr�tomn�! Viac
Obr. 105 Vrt�k v

Trhov� mesto Anger, �tajersko.
Obr. 106 Pri tomto vrtan� dve

s� vyvrtan� takmer 10 metrov vysok� dutiny,
ktor� v�ak s bielym kremenn�m pieskom a� do
strop sa rozpadol.
91
viac ako 20 pokusov o vrtanie v posledn�ch rokoch le�� medzi 10 000 a 24 000 rokmi
v hlbke viac ako 50 m nie v�etko potvrden�, ale pred dne�kom. (Kusch 2017) Nie je
jasn�
Funkciu kamennej komory v�ak ciastocne dokazuj�
georadarov� merania
takmer na meter. (obr. 105) Spociatku ich v�ak naz�vame �kryty
niektor� dutiny boli urcen� k stropu vy��ie. V mnoh�ch komor�ch mohol
10 metrov vysok� s najjemnej��m, bielym kremenom, t�to
forma vyu�itia aj v obdob� po ladovej dobe
plnen� pieskom, ktor�ho p�vod a �cel sme pou�ili. Nebolo by?
je nezn�my. (obr. 106 a 107) Aj ako pozn�mka archiv�ra DDr. r�rkov�
t�chto mnoh�ch ton bieleho piesku na tie z
augustini�nskeho kl�tora v Klose
velk� chodby a siene a oni terneuburg, mohyly s ich
by sa mohli naplnit, pr�stre�ky pre n�s zatial nie s� dal��m typom vyu�itia
zn�my. pridelen� vysvetluj�ce modely pre n�klad. Povedal
to o dvoch mohyl�ch
desat z piesku je na diskusiu, preto�e v lese nad Kritzendorfom
boli.
Spom�nali sme to aj v na�om
rem kniha "Zapecaten� podsvetie" na strane
113. Potom sme op�sali, �e jeden z
dve mohyly, a to t� s
bol
chr�nen� plotom, pr�stupn�
che Komora mala podla DDr. r�rkov�
Prij�macia miestnost energickej trans

pr�stavn� syst�my boli. T�to inform�cia bola pre
zo zaciatku n�m to bude cudovat, a� nesk�r
dostali sme dal�ie inform�cie od
extern� historick� pramene. O to viac ohromen�
sme boli, ked na jar 2014 po tom
smrt
DDr. Rohrig presne tento
oploten� kopce v mene koterca s jedn�m
Bagre
odstr�nen� a zrovnan� so zemou
Boli vykonan�! Vlastn�ci lesa dostali
nov� plot za t�to l�skavost
ich majetok.
Chceli sme stopy od Archiho

vars a sk�mal n�s
zn�my
pr�stre�ok, ktor� pri tempe
meranie teploty v ta�k�ch zimn�ch dnoch
Obr. 107 Podobn� Prim�rna pr�cina je jednoducho nedostatocn� (-15 stupnov Celzia
vonku) izbov� teplota
situ�cia, ktor� sme poznali, je. Z�sypy v�ak mohli mat prirodzen� teplotu +12,3
stupna Celzia
na Kring pri Vorau, cez vodu, t.j. cez pr�stup bol otvoren� a samotn� miestnost
kde sme le�ali 30 metrov hlboko, alebo umelo sp�soben�, pod lesnou p�dou. Kamene na
hlbka v dutine. St�le je tu vela miesta pre stenu, strop a povrch
o bielom kremennom piesku vedeck� v�skum. V tom case mala na�a Anla Bodensov�
rovnak� Tem
narazen� n�nosy. g�ny n�m velmi pripom�nali teplotu v podzem�. Nieco tak� mo�no
pova�ovat len za anom�liu
Mest� v Kappadokii (Turecko), o ktor�ch sa hovor� aj klamstvo, preto�e norm�lne
s� star� mnoho tis�croc� a odvtedy by mali byt polo�en� pri zemi vrecovit�ho tvaru
dodnes v miestnosti neust�le nav�tevovanej ludmi prevl�da rovnak� teplota
a byt pou�it�. ako vonku.
�e kamenn� komory stredn�ho eura Dok�zali sme to aj
v nasleduj�com
pean megalitickej kult�ry sa nach�dza v posledn�ch rokoch, kde sme si zopakovali
celkom �tyrmi zoznamovac�mi s�riami TCN niektor� merania teploty v zime
s 34 hodnoteniami vykonan�mi v posledn�ch �smich komor�ch na kontroln� �cely a
rokov boli vykonan� a nov� s� vonkaj�ia a izbov� teplota toto�n�
Smern� hodnoty pre minim�lny vek tejto kon�trukcie boli.
Podlahov� a stenov� casti boli in
a s�visiace referencn� r�mce pre tieto merania v
bl�zkosti vchodu
dorucen�. (Kush & Kush pokryt� ladov�mi kry�t�lmi.
2014) Stanoven� smern� hodnoty Min Toto up�talo na�u
pozornost a
odsolovanie kamenn�ch os�d a kamenn�ch budov viedol frekvencn� technik prv�kr�t v
roku 2020
92
7
s Teslovou cievkou s�riu experimentov
merania v priestore a vy��ie. To
‫ڞ‬asn� bolo, �e v 4 GHz
velmi siln� �iarenie mobiln�ho telef�nu
a dal�ie frekvencie, ktor� s� v lese pri
mo�no zmerat zemsk� povrch
u� neboli merateln� v �tulku,
hoci presah je len meter
rovn� sa. (Obr. 108)
Co bolo e�te z�hadnej�ie, bolo to
v dvoch zo �tyroch v�klenkov miestnosti
raz identick� pravideln� frekvencia
sa dalo merat, co v�etci ostatn�
siln� frekvencie zn�en� na nulu. Toto
vec, ktor� sme chceli druh�m meran�m
dostat sa na dno jaskyne.
Najprv sme presk�mali v�klenky
steny, ktor� s� v r�znych v�kach
s� zjavne n�hodne rozmiestnen� v priestore.
(Obr. 109) To sme u� prebrali
prieskum jaskyne pred siedmimi rokmi
m�em povedat, ale zatial sme �iadne nemali
Vysvetlenie pre grad�ciu v�klenkov.
Potom sme nakreslili rovn� ciary z
V�klenky do stredu miestnosti a tieto sa stretli
s�m priamo tam v centre okr�hleho Kam
mer pod velkou krycou doskou. Ako my
energetick� polia, ktor� vy�li z v�klenkov,
Grafika: Axel Breitung

zaznamenan�, boli sme prekvapen�, preto�e
polia tvorili jedno v strede miestnosti
Valec energie prech�dzaj�ci stropom jaskyne
Obr. 108 Obr�zok vy��ie

ukazuje frekvenciu
spievan� vonku hore
franc�zska jaskyna
Miesenbach. Len trochu
viac ako 1 meter pod
Zem ukazuje �plne
zmenen� v�sledok merania
v jaskyni, pozri ni��ie
obrazov� polovica.
Obr. 109 Hlavn� miestnost

franc�zska jaskyna
Divok� l�ky pri Mie
senbach. Na str�nkach
v�klenok je energetick�
�iarenie takmer nulov�
zn�en�.
93
Obr. 110 (hore) Pribli�ne 24 000 rokov star�

In�tal�cia na such� stenu v Kandelhofer Erdstall
nedaleko Puchegg Vorau.
Obr. 111 (ni��ie) Vyhodnotenie

TCN poch�dzaj�ce z Kandelhofer Erdstall.
siahal a� nad lesn� p�du a

tam nar�stla sila. V neviditelnom,
ale merateln� valec od elektromagnetick�ch

Energia pulzovala v jednom
siln� trhan� frekvencn� rytmus. Co
to by mohlo znamenat, z ktor�ch m�me

zatial netu��m, mo�no to vis�
s fenom�nom prij�mania alebo sen

destin�ci� spolu, ktor� n�m dal archiv�r
NDR. Rohrig op�sal. miestnost je
st�le s pribli�ne 20 a� 30 centimetrami
siln� zaplaven� vrstva sedimentu
pokryt�, ktor� meran� energetick� �iarenie
mo�no ovplyvnen�.
Tretie vy�etrenie sa uskutocnilo v j�li
2021, v�sledky e�te nie s� k dispoz�cii.
Chceme, aby ste sa, mil� citatelia, zamysleli

ken stimulovat a v tomto kontexte
dal�ia mo�nost pre vedu

v�skumn�ch pr�stupov. Potom
ak�kolvek v�sledok, ci u� pozit�vny alebo negat�vny,
vedie k nov�m poznatkom!
Ak� d�le�it� je casto len jedin� veda

m�e byt, dok�zat
vyplaven� kremenn� piesky z
Kandelhofer Erdstall pri Puchegg/Vorau.
Z�sielka bieleho piesku z
zemsk�ho povrchu do dut�n prebiehala pri
toto miesto pred mnoh�mi tis�ckami rokov.
(Obr. 110) Vrchn� kamene Such�ho m�ru

v podzemnom zariaden�
maj� orientacn� hodnotu podla datovania TCN
na minim�lny vek 23 965 � 694 rokov
pred dne�kom. (Obr. 111)
V t�dnovom archeologickom
V�kopov� kampan na tejto zemi zlyhala

vedecky zastavili v roku 2008
na �pravu. (Kusch 2016) Jeho tvorba
vek starnutia je st�le neurcen�
Obdobie predhistorickej epochy skoncilo
24 000 rokov. Sekund�rny fond

Porovnanie veku expoz�cie generovan�ho z r�znych �k�lovac�ch sch�m. �plne vlavo,
neust�le
r�chlost v�roby: La!(1991)'Stone(2000) �k�lovacia sch�ma (cierna) In�, z�visl� od
casu
Kusy siahaj� od paleolitu cez r
v�roba: cerven�. Desilets a in� (2003, 2006); zelen�, Dunai (2001); Modr�.
Lifton a dal�ie r�mske casy a stredovek a� po nov
(2006), az�rov�, casovo z�visl� �prava Lal(l991)/Stone(2000). Kruhy oznacuj�
expoz�ciu Be-10
vek; spletence oznacuj� vek expoz�cie Al-26. Hrub� ciara zn�zornuje 1-sigma
vn�torn� neistotu, cas. (obr. 112) S�m v rozlo�en� n�lezov
tenk� ciara ukazuje 1-sigma vonkaj�iu neistotu v tejto zemskej stajni bolo
evidentn�, �e on
od r�mskych cias len ako smetisko,
miestne obyvatelstvo sa na to odvol�valo
94
ako "crepinov� jama" sa pou��vala.

(Obr. 113)
Konkr�tne podzemn� tunel, ktor�
Longwall pri mieste Vorau, ktor�ho
Usmernenie pre minim�lny vek od a
TCN sa datuje okolo 20 258 � 531 rokov
ren mo�no upresnit pred dne�kom a
ktor�ho d�tum p�vodu mus� byt e�te star��,
zisten� vo viacer�ch vy�etrovaniach
zamestnancami Technickej univerzity
mesta Graz a prostredn�ctvom dal�ej vedy
ler anom�lie, ktor� s� v�ak mimoriadne zauj�mav�
sa ta�ko interpretuj�. (Obr. 114 a
115) Tento 92 m dlh� umelo vytvoren�
skaln� priechod fene bol pred viac ako 20 000 rokmi
pravdepodobne strojmi zo skaly
(Augengneis) vystra�en�, lebo prac
Stopy n�strojov alebo pr�ce na sten�ch
boli zvn�tra prekliati
vitrifikovan� kremenn� hornina. cez vysok�
Minim�lny vek Gangy s� tieto trate
Obr. 112 Dva

r�msky v pohode
keramick� n�doby,
t� v archeolo
gick� v�kop
v roku 2008 od
bud zachr�nen� pre n�s
mohol. To dokazuje
�e t�to zem je stabiln�
u� vtedy
ako smetisko
na�iel vyu�itie.
Obr. 113 d�vod

pl�n Kandelu
hofer-Erdstalles, na
fondom
rozdelenie archea
logick� artefakty
je nakreslen�.
95
JV vjazd do tunela 18,5 m SZ
dost zvetran� vo vstupnom priestore a priechod je dodnes dobre zachovan� a Obr, 114
(vlavo) priechod
po�koden� alebo odret� n�v�tevn�kmi ukazuje, �e metrov� chodby v Strebl-Gangu
Bol. B�val� pr�stup bol pred odch�lkami Felsganges len niekolk�ch v Pucheggu vo
Vorau,
pred viac ako 20 000 rokmi o centimeter. Vo v�chodnom �tajersku to bolo mo�n�.
�estmetrov� prechod such�m kamenn�m m�rom ako v roku 2014 laserov�mi skenmi aj
vedecky
obnoven�. Prv� strm� bol datovan� na obsadenie. (Obr. 117) Podobne aj Obr. 115
(hore)
nne krycia doska tohto umelo vztyenho v starom v-tvare rezne stopy Ver Geoelektrick
merania
�trukt�ra gangu. (Obr. 116) Presnost zasklenia zvn�tra urcovala, kto je nad porubom
pravek� spracovanie kamena v skaln�ch tuneloch , z�very o vysok�ch teplot�ch Gangy.
V posledn�ch dvoch tretin�ch pri pr�ci je v�ak povolen� nel. (Obr. 118) Hore
97

117 Skenovanie kan�lika rezu v Streblovom kan�liku Obr.
Hodnotenie ukazuje, ak� presn� je tento cap
vytesan� zo skaly v praveku. na
Odch�lka pracovn�ch kolaj� m� dl�ku 6 metrov
len p�r centimetrov.
116. Obr
hodnotenie
TCN zoznamka
zo Strebl Gangu. v novoveku sa do �achty pri baniach mohol doplazit len Honsa, -
poc�val jeden
V�sledkom s� medzicasom nahrubo vytesan� chodby zo skaly - a liezol aj opatrne a
opatrne
byt rozdrven� alebo odstrelen� testovan�m, preto�e ten star� casto ticho zostupuje
v tme.
Poznatky o tomto type spracovania horn�n sa Eicherovi r�chlo dostali k vy��iemu Ar
tehlov� pr�stup. stratil. (Kusch & Kusch 2014) Casto bet. Dnes to bola e�te star�
bana
V�sledok dokazuje, �e casy sa merali v ban�ctve u� od stredoveku, v ktorom niektor�
zadania
�e by mali byt vytvoren� existuj�ce star� skaln� chodby za n�m (= pracovn� miesta).
..."
star�ia skaln� chodba bez n�mahy pri hladan� miner�lov (= Pro (Ivelin 1870, strana
143)
ako 20 300 rokov. spektion) prenikn�t hlb�ie do hory
byt schopn�. Tak to bolo v niektor�ch star�ch textoch Bana spom�nan� v tomto texte
le��
zo 14. storocia a v novoveku na rak�sko-uhorsk�ch hraniciach a
nap�san�: v niekolk�ch vet�ch z tejto trad�cie
"...Po zap�len� modlitieb je okam�ite skutocn�m jadrom tohto vyhl�senia
Schachte (doplnok od autora: cakal , �e sa hory uvidia.
Toti�, �e v 14. stor.
lud�) na svojich ban�ckych lamp�ch a najprv vliezli do
existuj�cich star�ch ban�
hlbka. zariadenia, t.j. skaln� chodby, sa meraj�
98
musel do nich potom vlo�it prospekt

�ivoc�ne miesta bohat� na miner�ly pre kunf
na oznacenie demont�e. Potom
rudonosn� chodby v�c�inou s
Tvrd� (= kladivo a dl�to) alebo nesk�r
roz��ren� o v�bu�niny, aby sa podielali na skladovan�
gen alebo depoty rudonosnej horniny
dosah. To u� v stredoveku
tunely oznacen� ako "star�" boli vtedy
proutkarmi a aj s pomocou
in� dnes n�m nezn�me vybavenie
n�jden�. Aj toto bolo za star�ch cias
Obr�zok: Univ.-Prof. DR Kri�tof Hautzenberger

Z�pisnica o ta�be a tie� v
malby zdokumentovan�. Freskov� obraz
rei z 11. storocia v Klosterneu
burg dokumentuje t�to stredovek� cinnost
hladaci ta�by. (obr. 119) V tomto
s�casn� zast�penie s� tie� dve
Vjazdy do tunelov v suchom murive
Kon�trukcia rozpoznateln�, jej architektonick� Obr.
P�vod, vedecky dok�zan�, v roku S d�kazmi o vysok�ch pracovn�ch teplot�ch nad 1000
stupnov Celzia v r.
teleuropa z ran�ho megalitu pred znackami dl�ta na stene. Tento z�znam je od a
m�e mat viac ako 10 000 rokov! Tento rastrovac� elektr�nov� mikroskop na Univerzite
Karla Franzensa v Grazi.
Vyhl�senie plat� len pre n�s v �tajersku
oznacit u� datovan� capy a nie je
v�eobecne prenosn� na in� predmety!
N� vedeck� v�skum
existuj� dodnes
e�te nie je dokoncen� a bude nasledovat
vybran�ch krit�ri� viac ako �est rokov
mnoh�mi uzn�van�mi vedcami.
Vo v�sledkoch s� viditeln� anomy
z�lo�n� pr�vo, ktor� by v skutocnosti nemalo existovat. Tak�e
v zime sme mohli vidiet oblaky pary
pozorovat pr�dy zo vstupu
otvorenie pri�lo ako keby bola predpoved pocasia
prebieha. Av�ak, st�vka
skaln�ho priechodu nie je mo�n�, preto�e on
konc� naslepo bez pokracovania a takmer �iadneho
rozdiel �rovne. To znamen�, �e
vzduch v ulicke by sa takmer nemal pohybovat.
Ale nie je to tak, preto�e pravidelne
pr�d studen�ho vzduchu vych�dza z
Zd� sa, �e nic neprich�dza. P�t Obr. 119 Stredovek� fresky z 11. storocia,
Vedci z r�znych Rak�ska detekcia existuj�cich tunelov a coskoro
C�nske univerzity, ktor� ukazuj� aj ta�bu r�d.
nemal na t�to anom�liu odpoved. na
uveden� miesto, kde pr�denie vzduchu v priebehu ent kr�t r�zne dlhodob� merania,
ako napr
stoj� 72 metrov od vchodu Rad�n, teplota a vlhkost
vn�tri hory a bolo mo�n� merat a merat gama �iarenie pri v�skumoch, v
mentov z meracej skupiny tam do chodby, v ktorej v niektor�ch pr�padoch
Steny pod urcitou frekvenciou s� nov� bat�rie v merac�ch pr�strojoch
schallung zosilnen� kon�trukcia ringf�r sa n�hle vyf�kla a zlyhala, hoci
stredn� elektrick� magnetick� pole, tieto maj� �ivotnost minim�lne jeden rok
bude. (Obr. 120) Odborn�ci na techniku by mali mat. Toto sa stalo aj n�m
Univerzita v Grazi viedla k r�znym s filmov�mi �t�bmi, kde boli cerstvo nabit�
bat�rie
99
Strebl 2 70m
Obr, 120 (hore) Obr, 121 (vpravo) Vyhodnotenie nad

Meranie vykon�van� pocas niekolk�ch mesiacov
elektromagnetick� rad�n, teplota a vlhkost
kalov� polia a merania v Streblovom potrub�.
frekvencie v
Strebl Gang
kamier a osvetlenia naraz v strede ulicky a tesne nad zemou
vypr�zdnen� bez zjavn�ho d�vodu. Boli vykonan� merania.
Inter
Ked som v�ak vybral bat�rie z ulicky, ak� chutn� boli
v�sledky vlhkosti
takto fungovali, hodnoty od 105 do 110 os
po kr�tkom case op�t pri plnom nabit�. Teplota miestnosti bola
perfektn�! s rozsahom kol�sania 0,5 stupna
Pri dlhodobom meran� teploty v skutocne kon�tantnej
hodnote okolo +9,5 stupnov Celzia
V rokoch 2016 a 2017 sme boli prekvapen� , ak� je rocn�
priemer tohto regi�nu
al v�sledky, pre ktor� nem�me v sekcii �iadne vysvetlenia. V�ak to pri�lo
mal. Poruchy m�u byt z t�chto hodnoten� vyl�cen� a m�u viest
k anom�li�m
s, preto�e potom pou�ijeme loggerov (digi z�lo�n� pr�vo, pre
ktor� neexistuj� �iadne vysvetlenia. Tak�e
tal meracie zariadenie, s ktor�m sa teploty v miestnosti
vyskytovali v intervaloch niekolk�ch t�dnov
mo�no merat mesiace) pri kol�san� teploty, kde je hodnota
testovali ich funkciu. Za 8 dn� sme prest�pili a� 680-kr�t, tj
p�vodne �tyri a pri druhom teplota st�pla o 0,5 stupna a
potom
meranie teploty op�t kleslo o p�t merac�ch jednotiek po dvoch a potom op�t bez
zmeny
Drevorubaci zriaden� v ulicke, kde na trojno�k�ch cel� t�dne kon�tantn� resp
100
zvy�ovala a� do dal�ieho fluktuacn�ho bloku

zostat. (Obr. 121)
E�te z�hadnej�� bol incident, ten
c�m sa n�hle skoncili dlhodob� merania.
Bolo 23. m�ja 2017, ked bolo slnecno
Popoludn� o 16:46 n�siln�
Ozval sa tresk, ktor� vy�stil v oba telev�zory
rady v bl�zkom statku zbytocn�
zarobil hotovost, a aj na�u desiatu temperku
drevorubaci potom nevykonali �iadne merania
viac predt�m. Na pam�tovej karte videa
kamera nain�talovan� na chodbe
na ak�kolvek prebiehaj�ce zmeny
dokument, v�etky s�bory boli kompletn�
vymazan� a karta je potom nepou�iteln�. 122 V�sledok detekcie s�ry v ovzdu�� tunela
Streblovej Gangy Obr.
Podla meteorologickej stanice Masenberg t�to testovacia s�ria, ktor� sa opakovane
vykon�vala v celom tuneli, potvrdila
pocas tohto obdobia nedo�lo k �iadnym nevysvetliteln�m v�sledkom pociatocn�ho
merania b�rky.
dal�ie v�znamn� udalosti. kladie
Vyn�ra sa ot�zka: Co to bolo sp�tacom
sa stane?
E�te zauj�mavej�ie boli chemick�
Vy�etrovania, v ktor�ch sa sulfid
tekcia s farbivami anal�gmi xant�nov�ho farbiva
l�tky rodam�novej skupiny v capoch
vzduch sa meral mesiace. (Obr. 122)
Norm�lne sa objav� c�ra kvapalina
pridanie �tartovacej kvapaliny �iadne
Reakcia pri teste na povrchu
sa vykon�va. Ak v�ak meranie
pod zemou v pr�rodn�ch jaskyniach alebo tuneloch
prebieha m�e byt opraven� zmenou farby
sa sp�ta, ci pod merac�m bodom
sa nach�dzaj� e�te hlb�ie dutiny,
priamo alebo nepriamo s tunelom vo Ver
v�zba m�e st�t. Prv� sk�obn� jazda
trvala dev�t mesiacov a bola zdokumentovan�
viacer� anom�lie v hodnoteniach.
Ako je mo�n� vidiet na obr�zku,
kvapalina na mieste 2 (= vetva
tion) zmenila farbu v tuneli na modro. (Obr. 123)
Pre vonkaj�ie a n�sledn�
Laborat�rne testy to raz nedok�zali
Farba modr� experiment�lne obnoven�
bude! Na mieste 1 (koniec tunela) a
Miesto 3 (10 metrov pred kri�ovatkou)
farba vznikla v dvoch odtienoch cervenej,
co naznacuje zv�en� koncentr�ciu s�ry
vo vzduchu v miestnosti. Toto m�e byt jeden
predpokladan� s�vislost s hlb�ou najv�raznej�ou zmenou chemickej fy Obr. 123
obsadit bl�ie izby. Ale nerob�, preto�e bolo zdokumentovan� sical spr�vanie
rie�enia
metastabiln� zmeny v chromo- v mieste 5 (12 metrov od vstupu do miesta 2 (vetva)
skupiny odstr�nen� vo farebn�ch ob�lkach), kde to bolo v oboch testovac�ch s�ri�ch
v kurze Strebl. tu
sa dalo urcit. To v rokoch 2016 a 2017 vypadn�t zmenilo farbu
vy�aduje dodatocn� komplexn� zariadenie soli farbiva po �plnom rozpusten�
chemick�ho farbiva
te-podporovan� prieskum str�nok pri�iel. (obr. 124) Aby sa predi�lo p�sobeniu in�ch
rodam�nov�ch skup�n ins
aby ste mohli robit presn� vyhl�senia. Komponenty pr�tomn� vo vzduchu namodral�.
101
Obr. 124 (vlavo) Aby sme sa vyhli detekcnej zmesi, boli v skutocnosti vyroben� tri
kusy z jedn�ho
Testovacie miesto 5 (12 metrov od molov�ho filtra pou��van�ho na testovanie len
najv�c�ieho pevne roztaven�ho kremenn�ho sedimentu
Vstup odstr�nen�) boli cificky relevantn� castice pre reakciu . Vo�li na�e prv�
my�lienky
nechat mimoriadny spievan� napredovat. Tu sa nach�dzaj� smerov� pece na dreven�
uhlie, star� v�penky resp
Reakcia chemick�ho porovn�vacieho pr�stupu k te�rii trosky z taviacich pec� pre
ran� rudu
pozorovan�, v ktorom sa st�va 12-rozmern�m priestorom z medzin�rodnej alebo
skl�rskej v�roby. p�n Franz Winkler (�)
Uzn�van� fyzik Burkhard Heim a jeho man�elka Erika n�m povedali, �e farbivo zlyhalo
soli sa dostali do roztoku. (1925-2001) a jeho man�elka Gerda Heimov� na�li na
poliach vela tak�chto kamenov
Strebl gang, Puch egg, ktor� mali vo svojej pr�ci na v�voji a nic zvl�tne
�tajersko. jednotnej te�rie pola pre Gravi . V starej vedla dvora
a elektromagnetizmus na�li ist� kaplnku, ktor� bola pr�ve obnoven�
Obr. 125 (vpravo) Miesta ako organizacn� n�dr�e s� mo�n� v najni��om z�klade, ktor�
pozost�va z
Roztaven� sediment, poter. V tejto s�vislosti sa hovor� o dne�nom 19. storoc�
n�jden� v Hinterb�heli, vyvst�va zauj�mav� ot�zka, ci bol zamurovan�. To by sme
mohli urobit aj my
pri Kaindorfe v �tajersku, �e Streblgang tak�to organi m�e okam�ite vyl�cit druh�
svetov� vojnu,
s mierne zv�en�m z�sobn�kom r�diostanice , preto�e sa chystal zlyhat, preto�e sme
si p�vodne mysleli, �e m� velk� bomby
cinnost. farbiv� sol pri�la. Aj ako s�cast desiatej pri v�buchu v mieste dopadu
Frekvencn� merania a zvukov� experimenty generovali extr�mne vysok� teploty, ktor�
potom
V tuneli bolo mo�n� pozorovat �asn� odch�lky . Povrch
(Obok = zvetran� k�ra
mo�no urcit g�ny na zemsk� povrch. napr. B. z ruly alebo bridlice) do
K presn�mu hodnoteniu v�ak ch�ba tavenie.
Quartziferous Sedi
zodpovedaj�ce z�znamy referencn�ch �dajov z ment st�le
vy�aduj�, v z�vislosti od hustoty, medzi
in� podzemn� objekty. medzi 800 a 1200 stupnami Celzia
Bola to jedna z mnoh�ch n�v�tev Glazed! Cist� kremenn� kamen vy�aduje jeden
�ensk� jaskyna pri Hinterb�heli na z�pad od ovela vy��ch tepl�t.
Kaindorf, ktor� n�s o�enil pred rokmi sob�om Tieto
kamene sme zatial merali aj my
b�val� majitel p�n Winkler spolu �iadnu prednost.
V�etci sme boli zaskocen�
priniesol. Ked sme sa po p�r mesiacoch rozpr�vali o
ulick�ch , ked sme i�li do a
ktor� mali behat pod jeho domom, niekedy v oblasti Vorau pri Tompu/
zrazu spomenul glazovan� kamene, ktor� Romirer zistil v komunite Reinberg,
na�iel svoju �enu na poli. �e aj tam na poliach roln�kov
Na zaciatku sa n�m s t�mito inform�ciami v�dy podarilo zohnat v�c�ie (a� 70 cm
dlh�) a
neurobil vela, ked n�m na�iel kamene, ale men�ie
glazovan� balvany
okam�ite sme videli, �e toto s�. Podobn� udalosti m�me aj my
konal nieco �peci�lne. (obr. 125) Z lesn�ch oblast� obc� Vornholz
102
126 Jedno z obcasn�ch "samosvietiacich" Obr.

takzvan� "cierno-fialov� kamene" z
" 12 Apostel Zeche" v historick�ch dokumentoch
bol volan�. V tejto nahr�vke
nepou��va sa dlhovlnn� UV svetlo! Kamen
v tom bode sa rozsvietil s�m od seba.
a St. Lorenzen zn�my. Tak sme zacali

zaoberat sa aj t�mto fenom�nom
upchat Prv�m krokom bolo vytvorenie ponorky
hladanie vitrifikovan�ho sediment�rneho k�ska v
Mineralogick�ho oddelenia Univerz�lu
m�ze� Joanneum v Grazi,
aby zistil, na ak� vplyv m�
Odkryt� v case procesu tavenia
bol. A nadov�etko n�s zauj�mala ot�zka
co ho roztopilo. bol
pr�cinou m�e byt velk� lesn� po�iar,
co sp�sobilo roztopenie spodn�ho sedimentu
priniesol? Ak �no, ktor� a kedy? O�iaren� UV svetlom sa zo stredu kamena objavilo
jasn� svetlo.
Preco sa d� n�jst v okruhu Rozoznateln� odtlacok ruky bol uroben� pred mesiacmi
pocas a
niekolko kilometrov od Vorau a telev�zny dokument Kain.
dedina tak� glazovan� kamene, ktor� sa otv�raj�
viditeln� vystaven�m vysok�mu teplu 0,25 Curie, �iadne v�razne vysok� hodnoty,
na povrchu zeme, preto�e sa tam nach�dza aj pr�rodn� r�dioakt�vna l�tka
s�? V�skum r�dioaktivity v niektor�ch typoch horn�n. My sme vedeli
na zaciatku vy�etrovania v tomto case nepokracovalo, preco
pozit�vne. Glaz�ra vykazovala hodnoty mierneho presklenia. Objekt
zv�en� gama �iarenie z 0,22 na uk�zalo zn�enie vystavenia teplu
103

Obr. 128 (vy��ie) Chemick� anal�za
"cierno-fialov� kamene" z Montanuniversit�t
Leoben dok�zal, �e i�lo o ch�dzu resp
akty plutonickej horniny.
Obr. 129 (vlavo) Dal�� cierny kamen

nach�dza sa v are�li kostola na ul
Neumarkt v z�padnom Hornom �tajersku.
hlboko pod zasklenou plochou co

len dlh��m trvan�m alebo a
kr�tke, extr�mne vysok�
vystavenie teplu
m�ct. Pri zvetr�van� k�ry pri
b�val� povrch zeme vo V�chodnom
�tajersku
z ak�hokolvek d�vodu
co bolo zasklen�, potom by muselo
vlastne e�te v�c�ia presklen�
plocha
dat ak tieto nie s� cez lan
g�n obdobie zvetr�vania k obeti
spadli.
Aj v Klosterneuburgu v "12
Apo
stel Zeche" existuj� nevysvetliteln� javy.
V historickom s� tak�
Dokument z roku 1580 opisuje kamene,
ktor� pod dlhovlnn�m UV svetlom
svietia na modro
m�ct. Ale dalo sa to pozorovat
niekolkokr�t
tie tri kamene samy o sebe,
104
Obr. 130 Sch�ma merania frekvencie v

"12 Apostel Zeche", kde pri urcitom
Nameran�ch bolo 28,8 KHZ.
teda bez UV svetla, v modro-fialovom odtieni

�iarili hodiny. (Obr. 126 a 127)
To n�m pripom�na trad�ciu
Jesseho, ktor� postavil chr�m v 12. storoc�
rytier cierno-fialov� kamen von z ponorky
svet vynesen� na povrch zeme. M�me
kamen v dvoch univerzitn�ch laborat�ri�ch
nechat vykonat mineralogicko-chemick� vy�etrenie,
kde sa zistilo, �e je hlboko
alebo gangue horniny sopecn�ho p�vodu
akty. (obr. 128) Miner�ly obsiahnut�
do�lo podla zisten� Mont�nskej univerzity. Ale najpozoruhodnej�ie s� tie, obr. 131
Jeden z
Leoben biotit, plagioklas a klinopyrox�n, "hor�ce miesta", ktor� sa pravidelne
objavuj� v niekolk�ch nepravideln�ch
ako zvl�tnosti boli chemick� z�novacie lampy v
a twinning. Meran� sondami. (Obr. 132) z "12 Apostel Zeche", the
�trukt�ra horniny je mikrogranulitov� a tieto miesta boli objaven�, ked boli
akt�vne bez nap�jania
m� jemn� siliciklastick� matricu s terestri�lnymi priestormi, ktor� je mo�n�
tepelne zobrazit, aj ked
v�c�ie zrn� a hrebene. Preco ich hladali? Vznikol pri hlavnom vyp�naci
Kamene vypnut� nami nezn�me energeti najmenej p�t r�znych miest na budove.
nevieme. P�da do priemeru pol metra
Raz velk� �ed� kamen zmenil farbu v kruhov�ch oblastiach a dokonca aj v jednej
v priebehu niekolk�ch min�t sa objavil stlp cel� z cierneho kamena
a zostala t�to farba dva dni. Obdl�nikov� vyhrievan� miesto. (Obr. 133)
je aj tak� cierny kamen pri Z piatich merac�ch sond pou��van�ch na kontrolu
Frauenkirche pri Neumarkt in der Steier z t�ch, ktor� na�la meracia skupina
znacka. (obr. 129) s� v miestnostiach in�talovan� teles�
Vyskytli sa dal�ie energetick� anomy , ktor� sa vyskytli o dve sekundy
z�lo�n� pr�vo v podzemn�ch miestnostiach, nie nevysvetliteln� zv�enie teploty nahor
mo�no vysvetlit. V urcit�ch bodoch a� 400 stupnov Celzia. (Obr. 134) Toto
frekvencie s� merateln� v pas�ach pas��, nediali sa v periodick�ch, ale v
ktor� sa vyskytuj� zriedkavo. (Obr. 130) Potom ako r�zne casov� intervaly, a� tri
s� miesta, kde medzi vybit�mi bat�riami boli t�dne. Nahr�vka
samonab�jacie a elektrick� �haviace g�ny prebehli v obdob� do
svietit bez elektriny. (Obr. 131) Vieme, �e sme pre�li osem t�dnov a uspeli �tyri
nie v�etky, ale niektor� anom�lie, ktor� sa registruj� v anom�li�ch. (Obr. 135 a�
137)
miestnosti v r�znych casoch, kde s� najvy��ie teploty napr
105
132 Vy�etrenia Obr. 133 Obdl�nikov�

priestorov v tepelnom podpise
"12 apo�tolov Zeche" v kamennom stlpe
s termov�ziou "Holna 12 apo�tolov".
Kamera pripojen� k min
p�tcifern� tzv
kruhov� "hor�ce miesta"
registrovan�.
134 Tento sp�len� Obr

ochrann� kryt jeden
Meracia sonda zdokumentovan�
periodicky vznikaj�ce
velmi vysok� teplota na
Kamenn� doska tohto meracieho bodu.
+370 a� +390 stupnov Celzia dna 2. j�la 2016 do 17:05 na hodnotu +173 stupnov
od 16:33 do 17:00 Celzia a 16. augusta o 18:50 hod.
mohol. Od 19:58 do 20:23 pri +32 stupnoch Celzia!
V ten ist� den bola dal�ia aktivita zameran� na zistenie, odkial tieto energie
poch�dzaj�
dve miesta, kde pri +395 stupnoch Celzia nie, len jedna vec je ist�, pr�du
a pri druhom nad +340 stupnov Celzia v zlomkoch
sekundy
sius boli n�jden�. Tret� st�pa priamo zo skaln�ho podlo�ia a zahreje sa tam
sa uskutocnilo 2. j�la o 22:29 Polo�en� kamenn� platne niekedy na viacer�ch
do 22:37, tu teploty st�pli o sto stupnov Celzia. Je
to tu znova
teploty do +245 stupnov Celzia. O tri biele raz
ot�zka, co je tam v dutine
skor�ie dni, konkr�tne 10. j�la, 28. j�la, jasne pod "12 Apostel Zeche",
a 16. augusta sa to stalo pri "Hor�cej, ktor�
produkuje takto s�streden� l�ce energie
�kvrny" m�u op�t viest k zv�eniu teploty? O ak� formu energie ide
miesta vybaven� sondami. O co ide, je moment�lne nejasn�.
10. j�la o 17. hodine do�lo k n�rastu na Hor�ce miesta s� v�c�inou kruhov� a
+25 stupnov Celzia, po 19. hodine op�t ned�vat teplo okoliu
na norm�lnu hodnotu miestnosti (+14,5 stupnov kamenn�
povrchy, tie� nemaj� oder
Celzia) klesol, 28. j�la sa pl�ca zdvihli do nadlo�n�ho vzdu�n�ho priestoru resp
teploty v case od 16:30 do stropu.
106
Obr�zky 135 a� 137

grafy dlhodob�ho
Meranie teploty v
"Holna 12 apo�tolov".
Ako je mo�n� vidiet,
teploty na kameni
dosky do 400 stupnov Celzia.
107
T�to kapitola m� tie� hist�riu viac ako 200

paleolitick�ch znakov v pre
Vrstva, ktor� nem�e zostat bez zmienky
ciel. Preto�e pred viac ako 20 rokmi boli
historick� jaskynn� malby v Eur�pe,
sa vyvinul, co sa dnes oznacuje t�mto pojmom
cez u� zosnul� viedensk� Prae "Donauschrift" je zn�my.
historik Univ.-Prof. DR Wolfgang Neu M�eme v 5.
kapitole tejto knihy
gebauer v Klosterneuburgu v kontexte p�san�ho charakteru post�v nepochybne
Vykop�vky na niektor�ch miestach uk�zali vyryt�
ilustr�cie troch velk�ch
sa podarilo z�skat bohat� artefakty, ktor� sa zrejme
archeologicky preuk�zali z kamennej dosky
dovtedy �irok� verejnost v Rak�sku sen. Na t�chto je
uzavret� text ver
bohat� preva�ne nezn�my neolitick� beh rozoznateln�, co je evidentn� na
patril k vysokej kult�re v Podunajsku. Na zadnej strane grav�rovan� ilustr�cie.
(obr. 138) Tieto n�lezy keramiky presenti Podla n�ho
jah
ren predmety n�jden� vo v�chodnom dolnom v�skume relangen dodnes v r
Dunajsk� �sek znovu neobjaven� ani publikovan� v
Madarsku, Srbsku, Bulze-Eur�pe
svetlo! Co je len norm�lne, preto�e vo Frei

pozemky by boli tak� kamenn� dokumenty
d�vno v d�sledku kor�zie a er�zie
tak zle zvetran� za posledn� tis�crocia
to,
ako na zadnej strane panela pozn�m
bar
je v lep�om pr�pade len ot�zka p�sania
bud�
viditeln�! (obr. 140) Tak mus�
s predpoklad�me, �e tak�to n�lezy a�
dnes sa nedalo zachr�nit,
inak
by boli u� d�vno zverejnen�
ten!
Mo�no to pom�e n�m alebo fontexu
odborn�kov, na z�klade t�chto dokumentov, Vinca
na de�ifrovanie p�sma alebo nov� pr�stupy k nemu
n�jst. Za posledn�ch 150 rokov
na�li pocetn� vykop�vky na juhov�chode
Namiesto toho Eur�pa a nemeck� veda

ler
Dr. Harald Haarmann str�vil desatrocia
telang sa touto kult�rou intenz�vne zaober�
a niekolko kn�h o jeho dielach a
zverejnen� zistenia. (Haarmann
2010/2017)
To v r�mci expozicn�ch pr�c

desat v "12 Apostel Zeche" pod
R�msky hypokaust naraz a prehis

sa zviditelnil torick� horizont, v ktorom
nielen fos�lny kostn� materi�l
nezn�my d�tum, ale aj Arte
skutocnosti neoveriteln�ho p�vodu befan

Obr. 138 Jeden z rien, Rumunsko, Moldavsko a dole do brlohu, ktor� m�e byt
mimozemsk� Obr.
Neolitick� n�lezy, ktor� mo�no priradit ku "kult�re Vinca" na Ukrajine, tie� cudzej
kult�re, bola pre n�s
DR Ozval sa Neugebauer z "Donauciviliz�cie", pridelen�, ktor� pred cca 10 rokmi ani
nemyslel.
Zb�rat domy v kl�tore mohol. T�to kult�ra sa roz��rila po viac ako 40 rokoch so
svojou �enou
neuburg mohol zachr�nit. ofici�lna doktr�na a nespocetn�mi Ingrid a ja ako
prehistorici k archeolovi
Archeologick� n�lezisk� dokumentovan� v Neo gickej
jaskyni a otvoren� vykop�vky v r
lithic (= neolit) z Cierneho doma i v zahranic�. Mal som ich niekolko
Ciaru prevzalo aj more zac�naj�ce pozdl� Dunaja. Prostredn�ctvom n�ho
Rak�sko do Nemecka na severe v�skumn�ch pr�c,
z�pade a ciastocne aj v Egejskom mori obr�til majitel "12 apo�tolov
alebo bl�zkov�chodn� regi�n. (Obr. 139) "Vezmi" k n�m,
aby sme mohli byt nadalej slobodn�
Zvl�tnostou tejto vidieckej pokl�dky v podzem� R�u
Kult�ra v�ak spoc�va v tom, �e s� v s�casnosti
najstar��mi mu�mi a nov�mi pravek�mi Hori
zn�me postavy, je mo�n� vidiet zo z�ny t�kaj�cej sa jednotliv�ch z�chrann�ch akci�
110
Arch�vy zabudnutej civiliz�cie
��renie kult�ry Vinca v juhov�chodnej Eur�pe
Obr, 139 Roz��renie

Kult�ra Vinca nad
Oblast juhov�chodnej Eur�py
po Mariji Gimbutas.
profesion�lne sprev�dzat. (Obr. 141 a 142)

V�etky prehistorick� n�lezisk� boli len
po vycisten� historick�ho up
plnenie a starostliv� odstr�nenie
N�jden� r�mske podlahov� k�renie.
To bol dobr� predpoklad a priniesol
n�m istotu, �e z�klad
Kult�rna vrstva od r�mskych cias po Vel
cast zostala nedotknut�! Ako prv� prehis
torick� predmet bol majitelom zak�pen� v r
izba lebka "jaskynn�ho medveda".
ren" n�jden� pod hypokaustom, ktor� na
dve skr�en� celuste, jedna labka
a p�t kamenn�ch g�l. (Cush & Cush
2014) �peci�lna vec na tejto lebke bola,
�e on podla vyjadrenia koronera
z Viedne diera po gulke v oblasti cela
z vysokor�chlostnej strely je mo�n�, �e v mieste vstupu na obr. 140 kamenn� tabulka
I s.
mal ciastocne op�t s kostnou hmotou lebky pre tvorbu nov�ho Kno silne zvetran�
chrb�t
bola zarasten�. (Obr. 143) Pri�lo tkanivo strely, naz�va sa to kalus. strana, iba
tri fragmenty
minul mozog medveda a prenikol (obr. 144) do cerstvo zachovan�ch zvy�kov p�sma
op�t bocne pod hlavou, Vedeli sme o tom u� v roku 2013 pre Donauschrift
tak�e medved pre�il. Preto�e to bol jedin� sp�sob, ktor� bol pre n�s v tom case
nevysvetliteln�, st�le sa zachoval.
111
V na�ej knihe vydanej v roku 2014 sa to v�ak v niektor�ch pr�padoch rob� pomocou
n�strojov, ktor� s� n�m nezn�me
"Zapecaten� podsvetie," hoci poukazujeme na to, �e by mal byt vyroben� v tomto case
z
zverejnil n�lez lebky, n�lezy e�te nepri�li.
Vyhl�sen�, preto�e st�le potrebujeme viac (obr. 146 a� 148)
vykonan� vy�etrenia V prvom apr�lovom t�dni 2017 sa
chcel. A mali by sme mat pravdu, majitelia toho podzemn�ho zariadenia
preto�e tie dve fotografie vedca Univ.-Doz. DR Alexander
Fond zverejnil, povedal vedeck� pracovn�k A. Kutyrew z Paleobiologick�ho �stavu
Na druhej strane, na vedeckej fakulte by to nebolo mo�n�
Suter�n domu zo stredoveku na univerzite Kasana z auton�mnej oblasti
lebka prehistorick�ho jaskynn�ho medveda n�jden� pod Tatarskou republikou v Rusku
by sa mohol stat. Poskytnut� inform�cie predpokladal "historik". Toti� �e o
aj to, �e vid�m lebku v drakovi , fragment lebky pravek�ho hov�dzieho dobytka, Obr.
142 Origin�l
jaskyni pri Mixnitzi (�tajersko), ktor� bola nesk�r vyplnen� do pravekej kult�rnej
vrstvy
privezen� do Klosterneuburgu a tam, ako bol odkryt�, pel z vlny alebo odkryt� viac
ako 40 metrov
kto by bol pochoval! Tak�to nekvalifikovan� mliecny pomarancovn�k (lat. Maclura
pomifera), dlh� bocn� cast v
desat v�rokov odhaluje len ich vlastn�, oznacovan� aj ako Osagedorn, urcen� "12
Apostel Zeche".
Neznalost skutocn�ch faktov a
s� uveden� do sveta alebo ��ren�,
�myselne spochybnovat fakty. To
Zauj�mav� v�ak bolo, �e po rokoch, ked
podzemn� objekt na n�mest� c. 10
a c.11 ofici�lne znicen� stavebn�mi pr�cami
stala 28. marca 2017 70 centimetrov�
objavila sa dlh� "kost jaskynn�ho medveda",
ten, ktor� na�li robotn�ci a datovan�
Feder�lny pamiatkov� �rad tie� uznan� ako tak�
bol zn�my. U� len t�to skutocnost urcuje
Predpoklad naznacuje, �e v dne�nej dobe
stovky znicen�ch podzemn�ch zariaden�,
ak nie tis�ce archeologick�ch
boli k dispoz�cii d�le�it� n�lezy
mus� byt!
V miestnostiach "12 Apostel Zeche"
skoncili pocas v�kopov�ch pr�c
200 fragmentov fos�lnych kost� z prehisto
rick� �ivoc�ne druhy, ako mamuty, stepn�ky
poslal, jelen, dobytok a jaskynn� medved, zotavil.
Na jednom mieste, akumul�cia
asi 100 fos�lnych kost�, ktor� maj� 1,4 metra
hlboko pod r�mskym hypokaustom
p�vodn� skaln� poschodie skladiska Ganga
boli zachr�nen�. (Obr. 145)
Medzi nimi bol aj 1,07 metra
dlh�, pravdepodobn� stehenn� kost,
ktor� mal aj ludsk� DNA. my
chcel tieto n�lezy kost� cez paleon
tol�gov na univerzit�ch v Mn�chove,
Nech� Vieden a Graz urcit, vysvetlilo
ale nikto za to nem�e. Nie preto
clovek nechcel, ale preto, �e pre
Velk� cicavce s� len kompetentn� paleontol�govia
�pecializovan� na urcit� druhy zvierat.
Museli sme teda op�sat in� sp�soby
desat, preto�e stopy po spracovan�
fos�lne kosti a kamene ukazovali
113

Obr�zok: Ing. Alebo Arbeo Wolfram Scherer-Ottenfels
Obr. 143 Lebka jaskynn�ho medveda e�te "in situ" Obr. 144 Otvor po gulke v lebke
jaskynn�ho medveda. Vo vn�tri otvoru
na mieste, kde bol n�jden� v "12 Apostel Zeche". je mo�n� vidiet tvorbu kalusu,
teda nov�ho kostn�ho tkaniva, ktor� op�t nar�stlo.
145 Zhluk asi 100 fos�lnych kost� Obr
�lomky, ktor� s� star�ie ako 49 000 rokov a maj� �tvorcov� vybranie o 1,5 metra
ni��ie. Toto n�m nebolo zn�me
ulo�en� na skalnom podlo�� r�mskeho hypokaustu. n�strojov, preto�e okraje rezn�ch
znaciek s� zuholnaten�.
Niektor� z nich mali presn� rezn� znacky. Prav�tko pod kostou m� dl�ku 50 cm.
114
bol. (obr. 149) P�vodne bol

tento druh stromu na malom �zem�
rez na juhu Severnej Ameriky
sp�ren�. Ale tie rusk� maj� podobn� pel
Vedci aj pri pozostatkoch mamuta
n�jden�, ktor� boli objaven� na Sib�ri
boli. Aj toto m�e znamenat
v stredoeur�pskom priestore v us
nezn�my pravek� �sek
viac ako 60 000 rokov mliecnych pomarancovn�kov
existovali, na rozdiel od poslednej doby ladovej
pre�il. Tento strom sa stal ofici�lnym
z Ameriky do 19. storocia
priniesol do Eur�py. Alternat�vou by to bolo
lebka dobytka z inej oblasti,
ako je Sib�r alebo Severn� Amerika,
poch�dza, kde sa tieto stromy tie� nach�dzaj�
by sa mohol stat. Ak by to bola pravda
vyvst�va ot�zka: ako a na ktorom n�m
e�te nezn�mym sp�sobom bola lebka
s pelom v "dole 12 apo�tolov"
prepravovan�?
Tak�to a podobn� ot�zky
mat v�dy po priebe�n�ch v�sledkoch
znovu povstat, aby po ka�dom mrav
slovo sme dostali, naraz e�te viac
mal ot�zky. Bez ohladu na to, ak� n�lezy
t�kalo sa toho, ci sa tam nach�dzali pravek� predmety
s hlin�kov�mi zliatinami alebo obr�ban�m
tion stopy, ktor� len technicky vysoko ent
�pir�lov� n�stroje,
boli. Alebo uviest in� pr�klad
n�skok: 2016 bol asi 1 meter pod
na�iel na r�mskom horizonte mal� n�dobu
ten, ktor� bol natret� �ltou farbou ako stojan
posadnut� zvieracia postava. Ktor� zviera je tu zobrazen�
nebolo jasne identifikovan�,
Obr. 147 (hore)

Nevysvetliteln�
fr�zovacie znacky
na kameni.
Obr. 148 (hore)
Hreben na nohy z
paleolitick� vrstvy.
Obr. 149 (vlavo)

Hov�dz� dobytok
fragment lebky, na ktorom
pel mliecneho pomaranca
na�li sa stromy.
115
Obr. 150 Mal�

n�doba, jej obsah
z najjemnej�ej ciernej
zem �elezn� pr�ok
existoval a jeho
Postavte zviera
zast�penie uk�zalo
podla laborat�rnych n�lezov
s kadmiovou �ltou
bol namalovan�.
151 Vy�etrenie Obr

bat�riov�ch kontajnerov pri
Technick� univerzita
V Grazi.
116
Obr. 153a
20 centimetrov vysok�
keramick� n�doba, �tyri
plne tvarovan� zviera
m� hlavy. Na
Viecka s� e�te dve
Pr�tomn� zvieracie hlavy.
tu m�e mat ka�d� svoj n�zor, spolocn�, zn�my, vedeck�
formul�r. (Obr. 150) Z�hadn� je na tom ust�len� historick� obraz! To bolo zauj�mav�
Av�ak farba, chemick� podreakcia vedcov doma a
v�sledkom vyhlad�vania je "kadmiov� �lt�". Teraz,
ktor� cudzie krajiny sme inaugurovali a
co si niektor� citatelia klad�, co na tom nie je
negat�vne, ale velmi pozit�vne
nezvycajn�? akt�vne zareagoval. Umo�nili n�m pr�stup
Odpovedou je pou�itie najmodernej��ch
vy�etrovac�ch met�d na z�skanie tejto farby
Aby sme sa mohli p�tat, dnes potrebujeme tieto na�e pociatocn� predpoklady
15 ton z�kladn�ho materi�lu len ciastocne
potvrdit. V rokoch
vyhrajte gram tejto farby! Spolupr�ca by sme mohli t�mto sp�sobom
dnes v Braz�lii dosiahne vela pozit�vnych
v�sledkov , okrem in�ho aj pomocou �pickov�ch technol�gi� . (Obr. 151)
vyroben� s mal�m �sil�m. Tak�e kto m� cas a podporu mnoh�ch
tento prehistorick� objekt s t�mito b�datelmi a
z�ujemcami
Farebne malovan� a hlavne ako boli tieto v ted biznismeni boli na�i
vytvoren� v dobe kamennej? najd�le�itej�ie faktory
pri objasnovan� tak clovek
So v�etk�mi t�mito n�lezmi sme sa museli p�tat. Bolo to d�le�it� aj pre n�s
ci sme chceli alebo nie, prehodnocujeme
interdisciplin�rny vedeck� dis
do. Preto�e, �ial, m�lokedy sa v diskusi�ch so �pecialistami a odborn�kmi nieco
pokazilo
118
r�zne profesie na f�re. Bez t�chto v�sledkov Obr. 154 Dva

v�skum a pos�denie artefaktov a ako u� bolo spomenut�, vyzeralo to ako
polychr�movan� malba
ktor�ch n�lezov� situ�cie pomohli. kompletn� pravek� n�lezov� komplex so�iek, lav�
ruka
�e z�skan� predmety patria v�lucne neolitickej Vinca- mu�skej bytosti a
umelo vytvoren� kruh a kult�ra, ktor� sa roz��rila do juhov�chodnej Eur�py, napravo
od nej je mlad�
podlhovast� jamy v stropnom preklade, ktor� bolo potrebn� pridelit. Preto�e hlinen�
n�doby s� �ensk� postavy, na a
Neolitick� podzemn� zariadenie rucne vyr�ban� a nie pr�ca s tocnou. sedenie na
lavicke.
zatial sme verili, �e mnoh� z nich boli spracovan� celkom jednoducho, in�
na druhej strane typologick�m porovnan�m keramick�ch n�lezov m� keramika vysok�
umeleck� hodnotu
vediet urcit. (Obr. 152) Boli sme vytvarovan�. (obr. 153 a 154) Toto
oni prv� z neolitu Lengyel- bol do oc� bij�ci rozpor si predstavujeme
kult�ry do. Ale m�lili sme sa a zatial sme nemuseli vediet vysvetlit, ak
poznamen�vaj�c, �e existovali dve samostatn� kult�rne casov� obdobia,
bolo, ked sme videli v�sledky uhl�ka , v ktorom sa vytvorili cievy. do
datovania z asi osemn�stich dreven�ch a t�to okolnost prich�dza, �e v mnoh�ch z
tri zvy�ky kost�, ktor� boli ulo�en� s r�znymi n�dobami predmety, ktor�
Lokality boli obnoven�, z niekolk�ch zrejm�ch pre clenov tejto kult�ry
Laborat�ri� AMS v Eur�pe museli byt v priebehu rokov d�le�it�. to
Obr. 155 Postava "in situ" nes�ca na chrbte �peci�lny miner�l, Obr. 156 Tento
obr�zok zn�zornuje zlomen�
realgar. Prezentovan� situ�cia by mohla znamenat, �e tieto bytosti dr�ali n�dobu
obsahuj�cu okrov� pr�ok.
zauj�mali sa o nerasty a ta�ili ich.
Obr, 157 Hlinen� postava zobrazuj�ca pravek�ho biz�na v �stach a nozdr�ch

bol vlo�en� kus dreva star�� ako 49 000 rokov (v�sledok 14 C/2021).
120
Obr. 158 Jeden z

niekolko presk�man�ch
slimacie ulity, ktor� v
ulo�en� v keramick�ch n�dob�ch
boli a mo�no aj Hin

poukazuj� na jedlo z
bytosti m�u byt.
Zd� sa, �e s� sp�soben� termoluminiscencnou met�dou (=TL) pre skl�dky

z polo�iek inform�cie urcit Nach zlyhala, preto�e, ako vieme dnes
chcel odovzdat svetu. Sortiment bol obmedzen� na tie, ktor� sa vyr�bali pri
redukcnej strelbe
z kamenov (napr�klad kry�t�ly kremena, keramick� predmety z realgaru (fig�rky a
n�doby)
atd.) o farebn�ch pigmentoch (napr. okrov�, zinkov� bola pr�li� star�. Vedeli sme
to vtedy
horn� atd.), zvy�ky jedla (napr. miesto odberu vzoriek, ale e�te nie!
z pupocn�kov�ho kr�ka slim�ka Frutici- pri pr�ci tej jamy, ktor� ako a
cola fruticum (OF M�ller, 1774)) a trojuholn�kov� zapusten� do pevnej p�dy
55 000 rokov star� drevo a� po olovo a severn� ��pky,
Meden� polotovary ako aj vysokokvalitn� cist� sme na�li velk�, s okrov�m pr�kom
cierny �elezn� pr�ok. (obr. 155 a� 158) prekryt� zub mamuta, niekolko ciev,
V�etky tieto skutocnosti n�m zmiatli postavy a osi. (Obr. 159) The
z�castnen�ch vedcov. Mamut� zub bol ocividne vod�tkom
Hoci v tomto bode u� pozn�me casy, v ktor�ch tieto bytosti �ili,
vedel, �e upraven� n�lezov� horizont je tak�, ako sme p�vodne predpokladali. (Obr.
160)
paleolitick�ho (= vrchn�ho paleolitu) p�vodu, tak�e existuje mo�nost, �e
bol v�ak "neurcen�ho d�tumu", ostatn� polo�ky z rovnak�ho obdobia
n�lezy jednoducho nemohli poch�dzat z tejto miestnosti. V juhov�chodnom rohu
Epocha. Pri pou�it� fig�ry, ktorej kryt st�l v poli, do�lo k urcitej nejednotnosti
V�klad samotn�ch n�lezov a aj zataven�ch v riedkej mliecnej zakalenej hmote
n�lezov� situ�cia. Rie�enie h�danky bolo otvoren�. Obsah tejto keramiky bol �asn�
rokov nesk�r za�tekal do �smich vyryt�ch lich. Pozost�val z piatich kusov dreva
Kamenn� platne poch�dzaj�ce z rokov 2018 a� 2020 op�t uhl�kovou met�dou
mohol byt objaven�. Tu by sme mohli od�st, pozri tie� kapitolu 5,
priame odpovede o p�vode s. 194, obr. 281. V�sledok priniesol a
t�chto bytost� a ich kult�ry (pozri Kapi vek viac ako 56 500 rokov. A a
tel 5) a mo�n� vysvetlenia niektor�ch kusov dreva, ktor� boli velmi r�dioakt�vne
ot�zky. kontaminovan�! Jeden vol� zoznamka
Pociatocn� pokus o v�robu v�sledkov kontaminovan�ch r�dioaktivitou
v�vojov� obdobie keramiky vyu��vaj�ce n�lezy dnes ako bomba-14C. Z�le�� na
121
159 (�plne vlavo) Obr.

Poklad, ktor�ho
Bod priamo na sever
bol zarovnan�
a t� pred viac ako 56 500
rokov bola vytvoren�.
Svedc� o tom p�t pal�c
od zamknut�ho
Hrnciarstvo vlavo hore
�cko a mamut
zub. T�to jama mala
o sekundu hlb�ie
le�iaci fondov� horizont.
160 (vlavo) Obr.

Dl�ka 25 cm
mamut� zub, hore
ktor�ho povrch je okrov�
bol rozpt�len�.
koncentr�cia kontamin�cie
v�sledok vzorky dreva t�mto sp�sobom
teoreticky tis�crocia v bud�cnosti
V�sledkom je, �e keramick� n�doba
v ktorom sa nach�dzali lesy, aj vy��ie
mat 56 500 rokov. Preto�e �iadne drevo o
skladovanie vo vzduchu stoj� nad 56 000
rokov, rozpadlo by sa na prach! Toto bolo
spociatku pre n�s jednoducho nepochopiteln�,
preto�e najstar�ia dnes zn�ma keramika
(bo�stv� matky) poch�dzaj� z Jungpy
leolit a s� star� asi 30 000 rokov.
A dalej by to znamenalo
pr�padne v�etku ostatn� keramiku
medzi fig�rkami a aj kamenom
n�stroje, tie� z tohto alebo jedn�ho
m�e poch�dzat z o nieco mlad�ieho obdobia!
(Obr. 161)
V podobn�ch situ�ci�ch sme boli my
st�le konfrontovat na piatich dal��ch miestach
kde sa sp�jaj� star� �lomky dreva
svahu s archeologick�mi predmetmi
mohli byt generovan�. To mali v�etci
rovnak� minim�lny vek ako p�t pal�c
keramick� n�doba a t�m datovan�
samozrejme len Fond, ktor�ho sa to t�ka
objekty a nie cel� Fundkom
plex, v nedefinovatelnej chronologickej polohe
Obr. 161 Kruhov� pole

V strede ktor�ho sa nach�dza velk� fos�lia
Kost s ryt�m obdl�nikov�m kamenom
n�jden�.
123
tvorili predmety tak, ako konali

Vyzeral ako! Jedinou v�nimkou boli
Vyobrazenia bohov, ktor� s� obaja ludia
vzhlad, ale casto aj rozmanitost zoo- Obr. 162 (�plne vlavo)
morph (zvieracie telo s ludskou lebkou) T�to fig�rka je
alebo antropomorfn� (ludsk� telo s v�kou 46 centimetrov
zvieracia lebka) vlastnosti. a ukazuje samicu
Tu bola ludsk� predstavivost v
podobe n�dhery
Formovanie bo�stiev a ich �pln� oblecenie.
priraden� charakteristika �iadne
prek�ky Mno�stvo oblecenia
Presne povedan�, spomenme si len
na americk� vari�cie so�iek
Africk�, egyptsk�, mezopot�mske,
indick� vykazuj� vysok� �roven
schen, c�nska kult�rna oblast alebo t� civiliz�cia a �iadna
domorod�ch obyvatelov na�ej kult�ry doby kamennej!
Zem. V tejto s�vislosti nach�dzame
r�zne formy reprezent�cie, ktor�
ale v konecnom d�sledku len niekolk�m
obmedzit �ivoc�ne druhy. Napr�klad, hm
aby sme vymenovali len toho najd�le�itej�ieho, vt�ka,
had, drak alebo b�k.
Obr. 163 Mal� hlinen� so�ka, ktorej sukna

m� svoj vlastn� vzor, ktor� je n�m dnes dobre zn�my.
�aty po zem s� n�padn�, len v
m�lo pr�padov s� pah�ly darge
uzn�van� bytosti.
Paleolit viac ako 49 000, 55 000,

56 500 a 60 000 rokov!
Vlastnit vela zo z�skan�ch so�iek
humanoidn� (= ludsk�) telo
podla Len hlava, krk, ruky a Teraz sa pozrime na obnoven� postavy, Obr.
trom ludsk�m tv�ram vyzeraj�, akoby patrili do kult�ry Vinca ,
R�m. Bolo by m�dre pri prehistorick�ch kul byt konkr�tnej��. Tie najv�c�ie v celku
sk�manom �seku s� samozrejme mo�n� a celkom norm�lne (v�ka 20 a� 46 centimetrov).
�e existuj� odch�lky v typoch zobrazenia , ktor� mo�no n�jst ako najstar�ie a s�
velmi podrobn�.
hlinen�ch fig�rok. Ale ak ste pripraven�. (Obr. 162) C�m men�ie,
vynik� n�lezov� invent�r r�znych pravdepodobne mlad��ch obrazov
lokality v juhov�chodnej a v�chodnej Eur�pe jednoduch��m dizajnom,
Ak sa pozriete, v�imnete si, �e niektor� ako ona boli kedysi medzi idolov�mi
postavami be�n�
z t�chto fig�rok m� podobn� dizajn. (obr. 163) N�padn� v na�om n�leze
vyzer�. To by nebolo nic zvl�tne, komplexn� bolo, �e tam boli stovky kerov
preto�e vo v�etk�ch nasleduj�cich vysok�ch kult�rach boli len tri ludsk� tv�re,
ktor�
na�a Zem sa po tis�crocia stala zjavnou mu�skou tv�rou
prec ludia a zvierat� v�c�inou naturalisticky zar�movan� dlh� vlasy a brada
zobrazen�. V jednoduchom jazyku to znamen�, �e jeden je ten, ktor� ukazuje. (obr.
164) Mo�no tieto
125
Obr. 165 (hore) Obrazy tv�r� "neandert�lcov", ktor�

kresba toho, kto v tom case �il na zemi? Dal�� podobn�
fragment postavy zo zobrazenia portr�tu liche
" 12 apo�tolov sa napije aj na paneli I (pozri kapitolu 5, s. 169,
240), spolu s dlhou chrastou
166 (�plne vpravo) del (pozri obr. 190) Zjavne boli
Tv�r tejto sochy lud� pre tieto bytosti men�ie
sa l�i od v�znamu. A jeden chcel na grafiku
dal�ie fig�rky predstavuj�ce tento kontakt s nimi
Oci s� posaden� vy��ie. Zatial co je to aj pri tomto
a ona dr�� n�dobu predt�m, ako druh s�m zriedkavo figuruje so samcami
jej �al�dok. ing atrib�ty zrejme prevzali
�ensk� vyobrazenia mo�no v
Obr. 167 (vpravo) Jeden z ich spolocnosti m� osobitn� postavenie,
�ensk� so�ka, ktor� umo�nuje vyvodit z�very o matriarch�te
mohla a mohla byt tehotn�.
tie neobvykl�, tie, ktor� s� rucne vyr�ban� redukcn�m v�palom
vlastn� pokr�vku hlavy. malovan� a ciastocne polychr�movan�,
fig�rky vyroben� z hliny s�
ci u� nah� alebo stojaci
ciastocne oblecen� reprezent�cie �ien. (Obr. 165
a� 167) Niektor� z nich s� tehotn� a v�c�inou
�ensk� pr�pad sediaci na �zkej lavici mo�no ciastocne ignorovat!
Bytosti s nohami dlh�mi po zem Preto�e a� pr�li� casto
m� clovek kult
�aty (nohavice?) alebo zdoben� sukne alebo varianty pou��van� ako vysvetlivky, kde
s� oblecen� v priliehav�ch dresoch. Nedostanete v�ak
�iadne odpovede na ot�zky, ktor� vyvstali
tieto fakty poukazuj� na dobre zaveden� poznatky !
Reprezent�cia matky a dietata
otrasen� kult�ra! Niektor� zo sediacich post�v s� v
na�ej kult�re norm�lne a svetsk�
rinen dr�at deti v n�ruc�, co je v�eobecne zn�me po. Len sa zamyslime
spolocn� ucenie o jednom ovoc� mili�ny n�bo�ensky
motivovan�ch M�ri�
kult dostupnosti by mohol naznacovat. (obr. 168) zn�zornenia s dietatom v n�ruc�,
ich
To v mnoh�ch pr�padoch s radostou uplatnovalo
p�vod aj v praveku
vedeck� interpret�cia je sporn� a mo�no n�jst priestor. Mysl�me si, �e jeden
mo�no n�jst v niektor�ch pr�padoch, ked sa pou��vaj�
ako interpret v "12 Apostel Zeche" .
citovali sk�r ako �pekul�cie o vari�ci�ch matka-dieta t�chto bytost�
byt vyhl�sen�. Ver�me v�ak, �e ako dokument o aktu�lnom dian�
m�e interpretovat pr�ve spom�nan� v�klad pre toto kde
mo�no Uber
druh skupiny post�v v na�om konkr�tnom boji o �ivot druhu
126
168. Obr
Zobrazen� sediaci
�ensk� postava s
dieta v
Chudobn�. vid�me
�e nielen ten
�ena a oblecenie
nos�, ale aj
dieta v jednom
prilepen� �upan,
to z t�ch predch�dzaj�cich
detsk� oblecenie
c�nsky resp
Hej na�i roln�ci
sa podob�.
je. Tento odhad by zahrnal aj pocetn� obleky oblecen� a obr�ten�

mal� hviezdicky v r�znych velkostiach vyrazen� na fig�rkach tehotn�ch �ien
n�jden�ch v n�leze
vysvetlit komplexne. �e tu vidno usporiadanie plodnosti. (Obr. 170 a
hral dominantn� �lohu, to je jasn� 171)
lep�ie pochopenie treba ch�pat vyobrazenie post�v a dvoch Amu Manov
vypustit. (obr. 169) Tv�re zobrazen�ch r�mov sa v�ak n�sledne vyh�baj�
z�merne tu pou��vame v�raz kultov�, preto�e pri t�chto skupin�ch fig�rok sme
mysleli sk�r na deti
verte, �e ide o pragmatick� bli�� pohlad. Hlavy batoliat
z�kladn� forma reprezent�cie �iv�ho vyzer� rovnako ako formy hlavy
bytosti, ktor� konaj� n�m nezn�mym sp�sobom
pre�it obdobie na na�ej plan�te
musel.
Od dodatocnej v komplexe fondu na
s�visiace s ponoren�mi predmetmi
treba vidiet, hral na kult
Variant v nasleduj�cich obdobiach ver
pravdepodobne len podriaden�, �iadnemu
pr�pad ved�cu �lohu. Najm� ten v Jungovi
Poznatky lud� z doby kamennej
high-tech �spechy ch�bali a
mus� ka�d� den bojovat o pre�itie
10. Tak preco m� tie fig�rky?
navrhnut� presne takto? Najjednoduch�ia odpoved
boli by tu obrazy Gotthei
desat vytvoren�ch na to, aby ich ludia uctievali
bol. Ame
rick� vedkyna Marija Gimbu-
tas, vo svojich komplexn�ch pr�cach o
Kult�ra Vinca z neolitu Matky Bo�ej
jednotky nap�sal. (Gimbutas 1995/1996) Toto
by sa velmi dobre mohlo p�cit neskor��m obdobiam
sa vztahuj� na neolit, kde tieto bytosti
mo�no u� neboli na zemi.
Preto�e pre tento predpoklad existuje jeden
Mno�stvo archeologick�ch n�lezov nedaleko Pri�tiny
Kosovo, co by mohlo podporit t�to hypot�zu.
M� 17,5 cm
maska vysok�ho t�nu s typick�m trojuholn�kom
Tvar hlavy t�chto bytost�, ale matiek, co je len norm�lne, keby nebolo Obr. 169
in� variant hlavy s mal�m faktorom e�te nie �plne vyvinutej A plodnosti
vn�torn� vyv�en� oci mandlov�ho tvaru lebky, co vyvol�va mnoh� ot�zky. (Obr. 172
amulet s ockom.
je jasne rozpoznateln�. Predpoklad�me, �e a 173) Velk� overdi s� n�padn�
p�vodn� bytosti vyzerali rovnako ako tie, ktor� sme si urcili podla velkosti, casto
tmavocerven� alebo cierne
s�casn� sochy s nadrozmern�mi farebn�mi mandlov�mi ocami, ktor�
ned velk�ch tvarov hlavy a oc� alebo od spodnej casti nosa po ver
extr�mne siln� v�strih. Tento krk predpoklad� oblast u�� na trojuholn�ku
bolo z anat�mie nevyhnutn� na predl�enie objavuj�cej sa lebky. Ten z
aby ste mohli nosit nadrozmern� hlavu. Celo nad tv�rou na oboch stran�ch dolava
nespocetn� mno�stvo detailov v dizajne vr�bkovan�ch l�ni� a vybiehaj�cich doprava
Keramick� fig�rky n�m predstavili mo�no e�te obmedzenej�iu kostn� resp
Ot�zky, na ktor� zatial nem�me odpovede Rohov� dosky na lebke. Tieto be�ia
mat pripraven�. Dve velk� fig�rky, potom pod ocami, diagon�lne doprava
bezprostrednej bl�zkosti kamenn�ch tabuliek s letom alebo vlavo na stranu a
pokracovat dalej
boli obnoven� zobrazenia diskov, pre niektor� fig�rky zafarben� na cerveno alebo
cierno.
s� tu �plne ne�tandardn�. Biela Hranicn� ciary pri soch�ch a
telo s� s tesne priliehaj�cimi n�dobami s� so zn
129
Obr. 170 (vpravo) Detailn� v�kres

hlava predpokladanej pilotky, ktor� mala a
m� na sebe priliehav� trikot. Priamy
za touto postavou, ktor� bola vysok� cez 34 centimetrov
kamenn� tabulka s niekolk�mi vyobrazeniami
lietaj�ce predmety.
Obr. 171 (vlavo) Dal��ch 34 centi

meter vysok� postava, mno�stvo symbolov hviezd
m� a p�ci sa aj postave
na Obr. 169 oblek podobn� dresu
nesie.
biele v�pno alebo kriedov� pasta

alebo, technicky povedan�, "inkrustovan�".
Tvary lebiek velk�ch figur�n s�
nadrozmern� a dosah, ako u�
vo vztahu k ich humanoidom
Tel� maj� nezvycajn� velkost.
Hlava m� casto rovnak� dl�ku ako takmer t�
cel� zvy�n� telo bez n�h! na
kr�tky krk, na ktorom sed� hlava, je velmi
�irok� a siln� a listy vermu
�e tieto lebky bytost� s� velmi ta�k�
boli. (obr. 174) U modern�ch mu�ov
Hlava m�e v�it a� 10 kilogramov
v�it, ale daleko zaost�va
Rozmery ako v pr�pade hlinen�ch fig�rok
pr�st. Existuj� v�ak aj reprezent�cie
So�ky, ktor� maj� dlh� mocn� krk
a maj� men�iu hlavu. (Obr. 175
bis 177) Niektor� z nich maj� rohy, in�
nie znova. Potom s� tu bytosti, ktor�
men�ia hlava, ale pr�li� dlh� krk
mat. Kamenn� tabulky s� celkom tri tak�to mysti
boli volne interpretovan� umelcom, jasne rozpoznateln� ryt� postavy, ktor�
ale sk�r nepravdepodobn�, preto�e deti sa m�u naz�vat aj kentaurom, ale
s kr�tkymi rohmi a nie s� anatomicky rovnak� ako fig�rka op�san� vy��ie
tr�novan� tvary tela s� na tomto obr�zku porovnateln� . Kentaur je rozpr�vka
rengruppe V�skyt. (obr. 178) Anti-tvory z gr�ckej mytol�gie, the
fantasy variant, ktor� vela hovor� o konskom tele a humanoidovi
Detaily tiel a r�ch na�ich torz. Cez rytiny
Fig�rky, ktor� s v�c�ou pravdepodobnostou naznacuj� ran� civiliz�ciu,
predpoklad�me, �e maj� tieto formy �ivota
povolit z�very. (obr. 179) mo�no kedysi na�li na na�ej plan�te
V rytin�ch na kamenn�ch dosk�ch ben hat. U lud� a zvierat existuje
boli bytosti zobrazen� s tak�mi anom�liami, co malo za n�sledok dve hlavy na jednej
�aty siahaj�ce a� po zem a probl�my s telom, hoci len zriedkavo
zobrazen� s velk�mi hlavami. Stante sa pre n�s cudz�mi, ale st�le existuj�! Tak�
bei
a neuveriteln� s� zn�zornenia hier, ktor� m�ete vidiet, mil� citatelia, v Patho
dvojhlav� a �tvornoh� tvory, t.j. logicko-anatomick� feder�lne m�zeum v
hybridy. (obr. 180 a 181) �e v Narrenturme V�eobecnej nemocnice
Figuruje aj so�ka so �tyrmi nohami, pozri vo Viedni. Ka�d� skeptik bude zasiahnut�
So ver so zvierac�m telom a pohladom zhora na tam vystaven� expon�ty
cast pr�slu�n�ho druhu, pr�tomn� hl�pa, preto�e realita to v�etko prevy�uje
n�s to neprekvapilo. Preto�e na dvoch si vieme predstavit. (Hausner 1998)
131
Obr. 172 (vlavo hore) a

in� polychr�movan� malovan�
�ensk� postava s dietatom
na lone.
Obr. 173 (vpravo hore)

Hlava dietata v detaile.
Obr. 175 (vlavo dole) a

Mimozem�tan s dlh�m krkom
a dva rohy.
176 (vpravo dole) Obr.

Dal�ia mu�sk� bytost
so vzpriamenou koncatinou, dlh�
krk a cudn�
tvar hlavy.
132
Obr. 177 (vlavo hore) Kresba tvora s dlh�m krkom.

Obr. 178 (vlavo) Fig�rka matky a dietata s dlh�m krkom
stvorenia s rohmi. Matka a dieta vyzeraj� rovnako.
Obr. 179 (vpravo hore) Mu�sk� postava v pl�ti
a nos� korunu.
Obr. 180 (vpravo) Tento hlinen� obr�zok zn�zornuje dvojhlav�
pozerat sa smerom k oblohe. Na zadnej strane
Na fig�re je vyryt� symbol slnka.
Mali sme na ostrove Bali (Indon�zia)

aj stretnutie zvl�tneho druhu,
ne� na vysocine na sopke Gunung
Batur �iv� dvojhlav� pes
priamo pred na�im autom. Priniesli sme to
Odv�te sa postavit a p�t metrov pred nami
st�l pes a nevedel kam �st
by mal be�at. Jeho dve hlavy videli vo ver
r�znymi smermi a zablokovan� tak budte
�nikov� spr�vanie. A� po niekolk�ch min�tach
zviera sa op�t zacalo pohybovat a
opustil ulicu.
Ako ukazuj� niektor� skupiny obr�zkov,
vtedy v pravekom epose
u� koleso alebo l�cov� koleso
zn�my. (Obr. 182) V�etci �tyria sa zotavili
Kultov� vozy s� vybaven� tromi kolesami
a bude v�dy sp�jan� s
zobrazen� stvorenia podobn� vt�kom, ich tv�re
zu�uj�ce sa vpredu a velk�, okr�hle
mat oci. T�to mal� keramick� fig�rka
ren s� zdoben� aj s dl�kou podlahy
desat sukn� a mat v niektor�ch
Polo�te obe ruky na boky.
135
Ruky maj� zvycajne tri prsty a okolo

bytosti casto nosia na krku medail�n.
Na t�chto postav�ch je pre n�s nieco cudzie
Vzhlad. (obr. 183 a 184) Dr��me sa navz�jom
ale tu s hodnoten�m t�chto bytost�
sp�t, preto�e ka�d� m� svoje
vlastn� my�lienky
vediet o tom.
Teraz sp�t k velk�m postav�m:
kde m�me vlasy na hlave
brloh, pozn� sa jeden s nejak�mi fig�rkami
pripojen� hlava n�m nezn�ma
�perky. Kde v niektor�ch
pr�padoch Bohrun
g�ny alebo diery s� pr�tomn�, to boli
pravdepodobne s aplik�ciami alebo in�mi
zdoben� efem�rnymi materi�lmi. Mohlo by
s� tie� prirodzene pestovan�
tvary lebky alebo okolo pokr�vky hlavy
z�kona, cechu, uznania alebo
vlakov
charakteristiky pr�slu�nosti k
rase alebo Rang�nu
predstavuj� rozhodnutia. Na zadnej strane
lebky m�eme tie� navrhn�t
rozoznat dlh� chlpky zaryt� do hliny,
tie cez chrb�t casto a� po p�s
s� dostatocn�. Nem�eme �st do detailov...
chod, preto�e m�me st�le pr�li� m�lo
inform�cie predt�m.
S t�mito bytostami je to
pravda
zrejme samostatn� druh, tak
o form�ch �ivota podobn�ch ludom,
cez rytiny na starom steineri
podlo�en� p�somn�mi dokumentmi, nie t�m
pod z tohto sveta! S v�c�inou
�ensk� postavy s� zjavne v�dy
rozdiely v zast�pen� podla veku
naznacen�mi mihalnicami na hornej a
Viditeln� v spodnej casti okrajov oc�. pri
zva�ovanie t�chto detailov dav
hned vyvst�vaj� dal�ie ot�zky, a to m� v
minul�ch bytost� s tak�mi
Skutocn� vzhlad na na�ej plan�te
dan�? Preco sa oci tak zv�c�ili
zobrazen�? To n�m ich vela pripom�na
Divok� zver, kde sa nocn�
zvierat� v�c�inou preh�naj�
maj� velk� oci, preto�e maj� zvy�kov� svetlo
musiet zaznamenat. Dal�ie
postavy z
T�to skupina bude pravdepodobne mlad�ia
Obr. 181 (vlavo) T�to so�ka m� �tyri kr�tke
nohy, ale ned� sa identifikovat ako kentaur.
M�e to byt hybrid. na
Sprievodn� n�lezy tejto postavy by mohli byt datovan� do veku
poch�dzaj� z viac ako 49 000 rokov.
Obr. 182 (vpravo) Jeden zo �tyroch "kultov�ch plav�kov".

Tieto vozidl� s�visia s
vt�kom podobn� stvorenia zdielan� s kocmi
mohol byt zachr�nen� z pokladov.
183 N�kres postavy vt�ka Obr.
Obr. 184 (hore) Horn� cast fig�rky vt�cika.

Tieto bytosti nosia r�cha dlh� a� po zem a
Amulet v prednej casti hrudn�ka.
Obr. 185 (vlavo) S touto so�kou sa d�

rozpoznat zakrpaten� nohy bytost�. ona
s� okr�hle ako slonie nohy, preto sa st�vaj�
sotva zobrazen�?
oznacuj� druhy, preto�e tam s� tie men�ie

samotn� oci mandlov�ho tvaru v tom istom
Poz�cia je ako u n�ho
cloveka
mal� hlava, len t�to je men�ia! Toto
Zmena fyziogn�mie m�e byt sp�soben�
neskor�ie zmie�anie cloveka
z�vodit s t�mito bytostami. Co
k v�chove zmie�an�ch bytost�, tzn
hybridy, mohli viest. Do akej miery
tieto �vahy zodpovedaj� skutocnosti,
je podla s�casn�ho stavu v�skumu
neoverit.
Z r�mu vypad�vaj� aj ruky
a chodidl�. S rukami s� so v�etk�mi
C�sla rozpozn�vaj�
maxim�lne �tyri prsty
bar, evidentne ch�ba palec alebo on
je obsiahnut� v troch alebo �tyroch prstoch.
S nohami je to ta��ie, preto�e
Oblecenie, ci u�
nohavice alebo dlh� oblecenie
pokr�va nohy tesne nad
Poschodie. (obr. 185) Pre sediace fig�rky
s� viditeln� casti sediacich n�h,
ktor� maj� viac zoomorfn� charakter. Niektor�
138
ak m�te tri, nejak� �tyri prsty na noh�ch

nazvite ich prsty na noh�ch. Existuj�
�iadna lopata na nohy, len okr�hla
Tup� s priehlbinami na prednej strane
je vidiet, �e maj� bud labky, alebo kopyt�
naznacovat nieco ako prsty na noh�ch. (Obr. 186)
To n�m pripom�na na�e ludov� rozpr�vky, dom
pr�behy a rozpr�vky, v ktor�ch s� podobn�
bytosti s� op�san�. T� s nami
Najzn�mej�ou postavou Eur�py je bezpochyby
"certa" so svojou podkovou.
Teraz ak� je skutocn� v�ka
Pokial ide o tento druh, existuje len m�lo d�kazov
m�dre, ktor� umo�nuj� z�very. M�eme
opatrne predpokladajme, �e s� o nieco v�c�ie
boli ako my dnes. Dok�e� to
z p�vodn�ch priestorov�ch �trukt�r
umelo vytvoren�ho podzemia
Rastliny odvodzuj�, preto�e v�c�ina ozuben�ch kolies
a izby s� vysok� �tyri a� �est metrov. Obr. 186 st�p a
sadrokart�nu samozrejme vznikla tu
desat z r�znych neskor��ch obdob�, nie o �tyri prsty
od neolitu po stredovek. Av�ak konat, ale o jednom
tieto sl�ili v�hradne na lep�� tvar nohy, u n�s nezn�my.
p�vodnej existuj�cej dutiny
jasn� tie so �tvorcov�mi blokmi vpredu
lemovali �tesy (pozri
aj obr.201 a 202 v 5. kapitole, s.149
a 150) Okrem toho je tu hlinen� n�doba,
pravdepodobne n�znak skutocnosti
velkost t�chto tvorov m�e dat.
Predstavuje stepn�ho zubra, na ktor�ho
Sp�t tak� bytost v jazdeckej p�ze
sed�. (obr. 187) Nad �st�m v
Be�tia uzdu je rozpoznateln�, ako my
to dnes s jazdeck�mi konmi alebo ta�n�mi zvieratami ver
otoc sa. Predpokladajme, �e ide o keramiku Obr. 187 A
zvieracej keramiky okolo pravekej stupnovitej n�doby zobrazuj�cej bytost
penwisent, tak�e nem�eme urobit K�r na stepnom biz�ne
urcit velkost zobrazen�ho zvierata, jazda, v�stavy.
v�ak dosiahli exempl�re doby ladovej
V�ka ramien a� 3 metre. rozmer
z p�ru rohov na hlave tohto zvierata
musel byt obrovsk�. Fos�lia
Fragment tak�hoto rohu by sa dal rozoznat
z�skan� z pravek�ch vrstiev
. (obr. 188) Mal dl�ku asi
70 centimetrov, to znamen�, �e cel�
zakriven� roh zvierata p�vodne pribli�ne
bola dlh� 1,5 metra. A toto na
boky zvieracej lebky. Podme si to porovnat
velkost m�dra s jazdeck�m n�lezov�m komplexom "12 Apostel Zeche".
Bytosti, toto lahko dosiahne jednu z troch f�zat�ch a vlasov�ch
rozmer zvierata. ohranicen� tv�re, �plne ch�baj�ce
Zar�aj�ce v tomto kontexte len! (obr. 189) Clovek mal zrejme
je, �e zobrazenia lud�, v ktor�ch nemaj� v�znam pre tieto bytosti, s a
139
dlho bojoval o �ivot. V

noc prijatia do nemocnice
medzit�m vtrhol do jeho bytu
a �dajne ukradol lebku.
Z v�sledkov archeologick�ho
n�lezy
a d�tum potvrden� v laborat�riu
sme toho n�zoru
pravdepodobne boj o pre�itie jedn�ho z n�s
nezn�ma rasa na tejto plan�te,
teda na�a zem, boli zdokumentovan�
mohol. Tento predpoklad tu nenech�me
bezd�vodne st�t v izbe, ale bele

Toto sa
vykon�va v kapitole 5 pomocou laborat�rnych testov
g�ny, datovanie, d�kazy a fakty. my
s� si plne vedom� toho, �e toto vyhl�senie v
sa v
tejto kapitole javia viac ako ot�zne
P�ci sa
mi to Ale po rokoch vedy
vy�etrovanie poukazuje na mnoh�
�e tu
m�me do cinenia s pre n�s nezn�mou osobou
g�n, vysoko rozvinut� a velmi starod�vna kult�ra
s�visia s Podunajskom, ich korenmi
boli n�m dodnes a ciastocne nezn�me
st�le
s�. Mysl�me si, �e v Klosterneu
burger
room a dal�ie n�lezov� s�pravy
xen v juhov�chodnej Eur�pe je st�le vela nevyu��van�ch
Potenci�l neobjaven� existuje pre wei

iniciovat dal�ie porovn�vacie vy�etrovania
byt schopn� D� sa to aj predpokladat
neobjasnen� n�lezy v minulosti
nezverejnen� alebo prinajhor�om
Obr. 188 (hore) Okrem rytiny na kamennej doske stratenej pre neznalost redakcie
Obr.
Fragment rohu (dl�ka, kde s n�m pravdepodobne kr�cal clovek vo forme ciary.
70 cm) stepi reprezentovanej pluhom pri obr�ban� pol�.V skutocnosti Kir
m�drosti z pre , v�plne priestorovo sp�soben� pokynmi bytost� han che
historickej epochy. del. To bolo jasne vyjadren� ��pom v rokoch 1580 a� 1590, ktor�
oznacen�. Na kamennej doske m�m sl�it ako dar z nebies na znicenie
Obr. 189 (hore) Jedna s dvoma hlavami viditeln�mi v strede, vlavo archeologick�
n�dzov� n�lez v Rahu
biely pr�ok posypal cloveka s kucerav�mi vlasmi a lud� z v�kopov�ch pr�c. Z d�vodu,
�e
Ludsk� tv�r z hliny, brada, vpravo dlh� lebka. (Obr. 190) Jedn�m z nich s� tieto
senzacn� n�lezy potomkov
s kamennou doskou sa ned�vno na�la aj tak�to lebka za obdobie viac ako 440 rokov
na dvoch tabulk�ch v hornej casti mesta Klosterneuburg sa zachovali takmer
nepo�koden�! Len
ryt� boli objaven� pod skaln�m previsom. Plutva obozretnosti a nezi�tnej oddanosti
bola zakryt�. ktor� nahl�sil mimoriadny n�lez majitela dvoch domov je dnes
Spolkov� pamiatkov� �rad a bol tam podakovat za to, �e tieto n�lezy ciastocne
poslat prec. Potom sa dostal k majitelovi
profesion�lne zachr�nen� a zachovan� pre potomkov
"dola 12 apo�tolov" a uk�zal mu, �e desat by mohlo byt. M�eme len dnes
Dlh� lebka s prosbou, aby niekoho podozrieval, �e je
na n�mest� v kl�tore
mo�no n�jst, kto by to mohol presk�mat. neuburg v zaplnen�ch suter�nnych
miestnostiach
Ale vzal lebku sp�t do star�ch domov Unter- und
Domov. Nasleduj�ci den Besit Oberstadt vysk�al ovela
viac tak�chto lokal�t
dostat sa k n�lezcovi, aby ho odviezol alebo sklady s
tis�ckami archeologick�ch
zdielat, �e sme na�li t�to lebku u Karl- tam na�iel
predmety. Pred viac ako 20 rokmi
Franzens-Universit�t Graz presk�mal viedensk�ho prehistorika Univ.-Prof.
chciet. U� sa k nemu nemohol dostat, preto�e bol Dr. Wolfgang Neugebauer, ako u�
bolo spomenut�,
medzit�m nereaguj�ci na n�lezy dunajskej kult�ry na
Intene
sivstation le�ala v nemocnici, kde lek�ri odhalili vy�etrenia u in�ch
140
pivnice opusten�ch domov a in�

Miesta. Ale nevieme, kam id�
N�lezy prinesen� po jeho smrti
kto s� a kto ich dal prec?
S na�ou archeologickou n�dzovou z�chranou
V�imli sme si, �e pravek
Horizont m� pomerne kon�tantn� �roven
pribli�ne 30 a� 40 centimetrov pod
Nach�dzalo sa r�mske podlahov� k�renie. V�etky
Raz vykopan� jamy v�ak stacili
v preklade obsahuj�com p�vodn� horninu
podlaha pokryt� a v ktorej s� artefakty
bolo ulo�en�ch op�t viac ako jeden
metrov hlboko pod touto �rovnou! V niektor�ch
Pokladnice boli predmety s tenk�mi
Pokryt� vrstvami sangvinick�ho alebo okrov�ho a
ulo�en� v jemn�ch piescit�ch sedimentoch. Toto
tie� vysvetluje, �e v niektor�ch pr�padoch je to velmi dobr�, samozrejme v casovom
obmedzen�, Obr. 190 Tento obr�zok
Stav zachovania artefaktov. Boli to, co odvoden�m, �e usporiadanie ukazuje t�m dvom
na
vyryt� na Steinplatte I vzduchotesne po tis�ce rokov
uzavret� v piesku a velmi mokr� hlinu mo�no vziat. Tomu by sa pravdepodobne tie�
celilo
zabalen�. Okrem toho n�lezy vysvetlovali, preco nie v�etky poklady boli v tom case
na zemi opatrn�
najm� tam, kde sa na�lo drevo, �iv� rasy vyplnen� sypk�mi jemn�mi sedimentmi, a
s bielou do hr�bky 30 centimetrov. Zrazu sa objav� udalost zahrnaj�ca ludsk� hlavu
P�der pokr�val to, co sme p�vodne pova�ovali za hrozbu kucerav�ch vlasov a brady
nemal vysvetlenie. Laborat�rny rozbor bol podobn�, tu m�me na mysli r�dioakt�vne
drevo a tvor s dlhou
(Dr. Scherer-Ottenfels) biele doplnenie alebo lebka z inej glob�lnej udalosti .
Existuj� po celom svete
pl�ca (mo�no prirodzene mlet� nis! V tomto kontexte ide o stovky tak�chto lang
nes zmes?), s ktor�mi pravek� veci nemo�no urobit jasn� tvrdenia, n�lezy lebiek z
pod
N�lezy v troch jam�ch boli zasypan�, lebo e�te vieme pre r�zne casov� obdobia na
dal�ie roky.
poskytol nasleduj�ci v�sledok: vedeck� spracovanie n�m dostupn�ch
bud� potrebn� n�lezy, �daje a fakty.
60% sadrovec ako monoklinick� sadrov� nosn�k
(= dihydr�t s�ranu v�penat�ho)
CaS04.2H20
2 % bassanitu CaS04. 1/2 H20
6 % Halite NaCl. xMgCl2
32% "krieda", co zodpoved� kalcitu
(CaC03) s aragonitom CaC03+
Ba, Mn, Zn Obr. 191 a
ten v kolapse
Ako m�eme vidiet z tohto v�sledku,
dve hlavn� zlo�ky s� sadra a pokladnice,
Krieda. M�ete zdielat ich artefakty s Bassom
nite a halit na zachovanie star�ho dreva a� do 30 centi
prispeli! Tento predpoklad nie je vysok� s
nie je dok�zan�, ale je tu mo�nost bieleho
pravdepodobnost, �e vysypanie n�lezov sedimentuje na
v tomto materi�li z konzervacnej dl�ky 2 metre
d�vodov. (Obr. 191) V�etky tieto s�pravy prepadli.
myslenia orientovan�ho na bud�cnost
pred t�mi, ktor� maj� tieto poklady
stvoren� potomstvo. predpoklad�me,
�e toto mo�no tie bytosti alebo ich
Potomkovia n�m d�vali cast svojej
chcel povedat pr�beh. Ale stalo sa
141
Kapitola 5
spr�vy z bud�cnosti
Obr. 192 Toto je jedna z mnoh�ch ot�zok, ktor� mo�no polo�it o podzemn�ch
miestnostiach a chodb�ch
nahr�vanie rel�ci�
t�ch 40 metrov
E lich po�iadal o n�s, ked je toto
podzemn�ch priestoroch, v ktor�ch
nevieme kedy a ako to urobil!
(Obr. 192)
dlh� chodba dnes sa nach�dza "12 Apostel Zeche", vy��ie uveden� minim�lny vek
sekcie, ktor� boli vytvoren�. A ako je t�to �tudovan� cast datovan� 14C-
pozreli ste sa v ned�vnej tov�rni sk�r? Faktom je, �e stlpiky organick�ch
materi�lov (drevo),
osem rokov od predt�m odkryt�ch chodieb a Hal n�m stavitelia alebo mo�no
Majitelia s� �plne slobodn� v kompaktnej skale , nesk�r u��vatelia zariaden� pred
mnoh�mi orosemi
bola polo�en�. tel� s� a odi�li po na�om s�casnom odoslan� rokov.
N�lezy spred viac ako 60 000 rokov z origin�lu a zo 16. roc
presahuj� do okolitej skaly s nami sto zahalen�ch dut�n
zn�me n�stroje sa v�ak nach�dzali o mnoho stoviek metrov
hlboko ni��ie
. Podlo��m je fly� (vr�tane dne�n�ho doln�ho mesta Klosterneuburg.
roponosn� bridlica), ktor� sa datuje do kriedy. Toto samo o sebe mo�no vysledovat
a� do starej doby
a v ktorej je od pr�rody, je mo�n� vidiet z p�dorysu zo 16. storocia
Vrstvy alebo trhliny, be�nej�ie , z�kladn� a z�kladn�
nemaj� �iadne prirodzene sa vyskytuj�ce velk� oblasti oblasti v Klosterneuburgu a
jeho okol�
m�u existovat dutiny. Kto ukazuje tieto velk�. (Kusch & Kusch 2014) Preru�en�
144
Obr. 193 Obr�zok hore: Pohlad na velk� stavenisko

le, kde bol pripraven� priestor pre podzemn� parkovisko
bude. Nach�dza sa tu b�val� podzemn� objekt
u� nedostupn� a tie orezan�
Zakryt� dutiny a plachty.
Obr�zok ni��ie: Jeden, ktor� st�le existuje, ale bol vyplnen�
�sek priechodu pravdepodobne "12 Apostel Zeche",
ten v projekte v�stavby domov na Stadtplatz 10
a 11 bolo vyrezan�ch.
z�vod pri dvoch domoch na

Mestsk� n�mestie c. 10 a 11, kde s� star� izby
pr�le�itosti v roku 2017 prostredn�ctvom v�stavby a
Podzemn� parkovisko mus� ust�pit novej budove
a boli �plne znicen�. (Obr. 193)
Niektor� dutiny boli p�vodn�
e�te pred t�mi, ktor� boli postaven� nesk�r
domy a nestopoval �iadne
tragicky pribudli suter�nne zariadenia, ako napr
mo�no si dnes mysl�te. si
o viac ako 3 a� 5 metrov siln� a velmi
kompaktn� skaln� kryt chr�nen� pod ktor�m
dne�n� �roven ulice a domy o
star� Mesto. (obr. 194) Na povrchu
che v�stupn� skaln� steny boli prv�
r�mskeho a neskor�ieho stredoveku
teraj�ie domy nad star�mi podzemn�mi
vzpriamen� dutiny.
Such� kamenn� m�ry v klenb�ch
poch�dzaj� z nezn�meho praveku
rianskej epochy pred r�mskymi casmi. ako
je mo�n�, �e m�me podzemie
Vyma�te "12 Apostel Zeche" za min�tu
priradit vek nad 60 000 rokov
byt schopn�? To sa d� velmi lahko vysvetlit
ren: Pri v�kopov�ch pr�cach chodieb
mohla byt 30 centimetrov pod r�mskou
schen hypocaust (= podlahov� k�renie) v
1,5 metra hrub� prehistorick� vrstva
�tvorcov� rez, okolo 70 zen
na�li sa dreven� tr�my dlh�,
vertik�la v materi�li kolapsu velmi
star� preklad prilepen�. (Obr. 195) The
kus dreva, ktor� spadol medzi
zakliesnen� v zemi a cez hliny
sklad bol hermeticky uzavret�
rovnako pouk�zat na to, �e v obdob�
viac ako 60 000 rokov stropov
u� spadaj� do tejto casti dutiny
musel existovat! Dal��
Miesto n�lezu lesov, ktor� boli sp�len�
boli vystaven�, mohli sme vo velkom
Hala z hlbky viac ako 1 meter ni��ie
z�chrana z hypokaustu. Aj toto drevo
bol z�skan� r�diouhl�kovou met�dou Obr. 194 N�mestie v Klosterneuburgu, pod
v�etk�mi domami s�
datovan� a mal minim�lny vek vy�� ako dnes ciastocne zaplnen� podzemn� objekty.
145
Obr. 195 (vlavo) �tvorcov� rez

Dreven� tr�m, ktor� spadol do hlbky 70 centimetrov
materi�l podlahy prilepen� a vek 14C
viac ako 60 000 rokov. Tento vek skoncil
tri kontroln� d�tumy v r�znych
Laborat�ri� AMS potvrden�.
Obr. 196 (vpravo) Dva otvoren� kvadranty

velmi pekn� uk�zat, �e lav� strana
pozost�va len z horninov�ho materi�lu zo stropn�ho prekladu,
k�m prav� cast v minulosti takmer
pol metra hlbok� bola vyhlben� do
aby tam boli veci v bezpec�. na
Kvadrant predt�m u� bol upraven� a je
teda bez n�jden�ho materi�lu.
Vysok� kult�ra, o ktorej sa predpoklad�, �e bola asi pred 9 000 rokmi

Stredo�kolsk� roky orientovan� na vidiek
spolocnosti. Ich pozostatky boli

�e pred viac ako storoc�m
na neolitick�ch vonkaj��ch lokalit�ch v
Znovuobjaven� juhov�chodn� Eur�pa. Tu by sa dalo
hypot�za Marije Gimbutasovej (1921-
1994) vstupuj� do hry, �e tieto bytosti
Obr. 197 Jeden alebo ich potomkovia v neolite
vystaven� cas obyvatelstvom ako Matka Bo�ia
Oddielov� jednotky boli uctievan�. jeden v predch�dzaj�com
predpoklad, ktor� sa casto robil v r�mskom storoc�
hypokaust. archeol�govia.
Podla tohto datovania A 14C (anal�za uhl�ka)
b�val� p�ta dreven�ho tr�mu a ostatn� drevo
podlahov� k�renie na jesen vynieslo na troch r�znych
v laborat�riu AMS v Eur�pe je stanoven� minim�lny vek
prehisto > 49 000, > 55 000 a > 60 000 rokov
ric vrstvy pred dne�kom. Ukazuj� aj tieto hodnotenia
s jedn�m, ktor� v pr�pade "12 apo�tolov Zeche"
Pevnost s umelo vytvoren�m podzem�m
1,5 metra. dutiny musia robit, je to pravda
Vek p�vodu st�le nepozn�me
vediet. T�to rastlina mus� byt star�ia ako
49 000 rokov. Toto nie je n�hoda a zaber� vy��ie uveden�
obdobie a m�eme to vyu�it
�e hala bola zn�ma len pod pojmom "Unbe
sa zr�til p�dom stropu. Oznacenie spr�vnej casovej polohy
Ursa ! �e tieto
Nevieme, co to sp�sobuje, ale kus dreva u� nemohol zhnit,
Zemetrasenie alebo in� pr�rodn� udalost s� priazniv� okolnosti, uhlie
byt za to zodpovedn�. organick�ho materi�lu vdaka
Podporen� na�imi desatrociami a vzduchotesn�m uz�verom
archeologick� v�skumn� cinnost pri�la s pl�tom velmi vlhk�m
sme v priebehu prieskumov do hliny a nesk�r okolo 30 centimetrov
Uvedomuj�c si, �e typ vkladu nadstavby nad nou postavenej z r
Nen�jdite hypokaust po dlh� dobu . T�to okolnost bola
zabezpecen�
prec, no kr�tkodobo, nutne, sa tento �sek v stredoveku neodohr�va
by musel byt kult�rne d�le�it� pult bol otvoren�, preto�e
zem u�
Stojany a inform�cie pre potomkov boli vydl�den� tehlami u� od r�mskych cias
zabezpecit. (Obr. 196) Bezpochyby to bol han. (obr. 197)
Okrem toho v�ak je
Toto je dedicstvo skor�ho nariadenia katol�ckej cirkvi
146
Obr. 199 Stredovek� kamenn� stlp, ktor�ho kapitula

zdoben� tromi tv�rami Bafometa.
vzoriek malty z�skan�ch z t�chto stropov

prevzat� z oblast� a Univ.-Prof.
DR
Samuel Gross (�) z Technick�ho �stavu
sa uskutocnilo v Mainzi (Nemecko).
maj� viac ako 1700 rokov
a
teda poch�dzaj� z tretieho po
krestansk� storocie. Na t�chto miestach
Ide o
murovan� klenut� strop
kamene, ktor� boli kedysi na vrchole t�ch, ktor� tam u� boli
pravek� such� kamenn� m�r

strany boli zalo�en�. (Obr. 200)
V d�sledku toho existovali such� kamenn� m�ry
Obr. 198 Vdaka k�pii, ktor� od roku 1580 nikto v tejto epoche nebol!
rukopis z pr�stupu do t�chto podzemn�ch miestnost�, ktor� tieto v stredoveku
miestami
16. storocia, v ktorom bol kul takto prestavan� a doplnen�, resp.
ktorej v�pln turgutu ostala tis�crocia nedotknut� vdaka niekolk�m architektonick�m
doplnkom
"12 Apostel Zeche" je v ben. V tom case bol kostol z�merne uzavret� a prvky
rozpoznateln�. M�me sa v�ak dobre
Klosterneuburg od "vchodov do podsvetia alebo zeme" nie v stredoveku, ale do
kostol je nariaden�. "12 Apostel Zeche" a dal�ie pivnice p�vod t�chto in�tal�ci�.
Tak�e kedy bolo
(Prepis v Kusch & dolnom a hornom meste Klosterneuburg. Najprv vst�pili do umelo
vytvoren�ho
Kusch 2014) (obr. 198) otvoren� dutiny na �cely oblo�enia
Dal�ia �loha, ktor� mus�me objasnit, je postaven�?
Na dvoch miestach s� pozadu
desat, vek druh�ho postaven�ho such�ho kamenn�ho m�ru bol takmer 1 x 1 meter
Such� kamenn� m�ry v p�vodnej starej skale a 0,5 metra
hrub� megalitick� bloky,
trezor. Nov�ie opravy v t�ch, ktor� nie s� skaln�, ale
Such�m kamenom lemovan� Gangpy velmi pevn�ho
konglomer�tov�ho typu
hovoria, �e poch�dzaj� zo stredoveku a materi�l bol
vyroben� pomocou nich
O nieco star�ie tehlov� klenby z Rimanov p�sobia ako
bet�nov� hmota.
cas! (obr. 199) V�sledky datovania (obr. 201 a 202) Ide pravdepodobne o
148
Obr. 200 Jeden z

Hlavn� chody v
"12 apo�tolov Zeche", na
prav� stenu
tehly r�mskeho
Ulo�en� podlahov� k�renie.
Obr. 201 Velk�

1 meter vysok�
megalitick�, umel�
vyroben� bloky za sebou
such� stena.
149

Obr�zok: Ing. DR Arbeo Wolfram Scherer-Ottenfels
202 (vlavo hore) Obr.

Odkryt� �sek
s umelo
dat bloky za
such� kamenn� m�ry.

Dal�� vstupn� kr�ok
do �achty, ktorej
Vek pravdepodobne skoncil
8 500 rokov - ako s
ostatn� TCN datovan�
desat hran�c - byt
m�ct.
204 Expoz�cia Obr

pr�ca vo �tvrtom over
3 metre vysok� hlavn�
gang, ktor� od roku 1580 do
Kompletn� s materi�lom
je prepadnut�.
150
Obr. 205 (hore) Hypokaust "in situ". Na

spodn� cast dvoch obr�zkov je jasne rozpoznateln�,
to je �roven r�mskej podlahy
ohrievac (lav� strana) s priemerom asi 40 centimetrov
nach�dza na pravekom horizonte. To znamen�
ale ten such� kamenn� m�r na lavej stene-
str�nka tu bola d�vno predt�m.
Obr. 206 (dole) Ak� siln� je z�sypov� vrstva

podzemn� priestory s� na tejto fotografii
jasne rozpoznateln�.
velmi star� p�vodn� pr�stavba

podzemn� priestory p�sobia pred pozd
potom such� kamenn� m�ry s konzolou,
Stavali sa hrotit� a polkruhov� obl�ky
bol. Aspon na erekciu
pocas t�chto such�ch kamenn�ch m�rov m�me tri
Pokyny pre minim�lny vek, v ktorom sa nach�dzame
posledn�ch p�r rokov len prostredn�ctvom cielen�ch
veden� zoznamovanie by sa mohlo z�it.
V decembri 2013 majitel odi�iel
dva z troch s� na povrchu
spolocn� vstupn� kruhy do �achtov�ho pr�stupu
g�n od vedcov z Lomonosov
Univerzita v Moskve, Rusko, via
Datovanie TCN (= Zemsk� kozmog�ny
nuklidy) vykon�vaj� urcenie veku
ren.(obr. 203) V�sledok priniesol pre
oba kamenn� prstene s� pribli�ne rovnako star�
viac ako 8 500 rokov. Tieto pokyny zodpovedaj�
chen obdobie neolitu (= neo
litick�). (Kusch & Kusch 2014) Tak�e ver
predpokladali sme, �e vstavan� do hlbky
Z tejto doby poch�dzaj� such� kamenn� m�ry
alebo m�e byt star��. Toto e�te bolo
dodatocne potvrden� dreven�m klinom,
na spevnenie konzolovej klenby kamenn�ho stlpa
bol pou�it�, v ktorom bol kalibrovan�
tes 14C vek od 4 223-3 971 rokov pred Kr
(= pred Chr.) bolo mo�n� urcit. Toto
znamen�, �e �seky such�ch kamenn�ch m�rov
najmenej pred 6200 rokmi v "12 Apo
stel Zeche" u� existoval. V d�sledku toho
S� tieto kamenn� stavby e�te star�ie? Existuj�
v s�casnosti podla datovan�ch kamenn�ch kom�r v
Vorauer Raum je najstar��m kamenn�m m�rom
podzemn� zariadenia v Klosterneuburgu
(Doln� Rak�sko).
V r�mci v�kopov�ch pr�c
r�mska hypo-
opatrne pre��va, k�m sme narazili
ako u� bolo uveden�, asi 30 a� 40 centimetrov
ter vr�tane pravekej kult�ry
posun. (obr. 204 a 205) Stacilo
151
v miestach do hlbky viac ako 1 meter v bloku , kde s� ta�k� stropy Obr. 208
z�chrana a.
pr�ce ran�ho stropn�ho prekladu, ktor�ho casti sa vrhali do miestnost�, vystupovalo
z nej vela velk�ch post�v
dl�ka okolo 40 metrov v tomto starom n�lezisku, ktor� m� e�te v 16. storoc�
kvadranty 86/90. Predt�m
Roz�iruje sa cast podzemn�ho objektu. V sedimentoch t�chto miestnost� dodnes
neporu�ene le�ia �tyri osi otvorov
Preco to vieme, je jednoducho vysvetlen�, boli vlo�en�, znicen�! k ich p�vodn�m
preto�e padaj�ce bloky s� na pr�rodnom In� bola situ�cia na neobsaden�ch miestach.
skalnat� p�da lokal�t v tejto casti
umelo vytvoren� dutiny kolm� rastlina. Boli vo velk�ch pokladoch
na. Mierne sa zva�uj�ce skaln� vrstvy zarovn�vaj� objekty presne, ako by chceli
z okolit�ho podlo�ia n�m rozpr�vaj� pr�beh. (Obr. 207)
oproti t�m v�plne stropu Niektor� jamy boli po nebi
p�d Ale kostol m� tie� vela vec� orientovan�ch na sever, zatial co in� nie.
ru��, ako v historickom prepise. Bolo to uroben� z�merne alebo to bola n�hoda?
spom�nan� v roku 1580. Potom vyvst�va dal�ia ot�zka: Ako Obr. 207 (vlavo) Jedna
kde to bolo mo�n� na povrchu, severn� smer bol severne orientovan� pod zemou
skaln� kryt podzemn�ch miestnost� bol zmeran�? Poklad je tak� vz�cny
dic a 1 meter hrub� a V keramick�ch n�dob�ch boli 1 meter dlh�, 40 centi
a� 5 metrov dlh� casti stropu v miestnostiach, ako je pr�kov� farba, kamene, ��rka
metrov a a
potom prepadn�t cez tieto diery so zvy�kami a kusmi dreva, ktor� s� pre tieto
bytosti pol metra hlbok�
so stovkami, ci sk�r tis�ckami, evidentne d�le�it�mi pre odkryt� n�lezy.
Tony zeminy a sk�l museli byt v�etky syst�my! Mali sme dojem, �e okolit� materi�l
sa vypln� automaticky. (Obr. 206) Tu nezn�ma cudzia kult�ra ich znalosti s� rock.
153
jk w' ~
mlcanie cirkvi a �t�tu o tom

sa ��ri?
Niektor� z
n�jden�ch predmetov boli po
preuk�zateln� u� v rozbitom stave v
jamy s� vykopan�. Toto by mohlo, takto
zd� sa, pod u� spom�nan�m obr�zkom 209 (�plne vlavo)
velk� casov� tlak a niekolko V tomto kvadrante
z ktor�ch jedna mala dve vrstvy e�te predt�m, ako boli pochovan�
boli poskladan� s
n�jden�mi predmetmi z pr�rodn�ho lepidla
mno�stvo-spojen�. (Obr.
211) Boli pr�tomn� kamene
predmety a keramika lepen� takmer dokonale prv� vrstva u� obnoven�
a tieto spoje dr�ia dodnes. To bolo.
vy�aduje vysok� �roven
vedomost� a velk� m�drost
chemick� procesy pred nami! (Obr. 212)
Z jednej strany tu
r�stli jedle a jedle
tenharze pou�it� v inom
Kera
Podla laborat�rneho rozboru by mikklebestelle mohla
od medzin�rodne
uzn�van�ho organick�ho
chemik nasleduj�ca nehomog�nna zmes
s� identifikovan� tri zlo�ky:
Zlo�ka A (asi 40 % objemu): Toto

p�sob� ako matrica. Zlo�enie: Okrem toho
Frukt�za a gluk�za, obe frakt�lne
vekom degenerovan�: D-manitol (= 40 hm
sen%, vztiahnut� na
celkov� hmotnost Kom
zlo�ka A); 4 % hmotn. mannotri�zy;
8 % hm. mannotetr�za, frax�n,
L�tky kumar�novej s�rie.
Obr. 210 Jadrov� vrtanie zadan� cirkvou v komponente B (cca 30 % objemu): Obr.
Klosterneuburg a� po dutinu v 45 metroch.T�to je vo forme mal�ch guliciek
hlbky, ktor� bola v roku 2015 vyplnen� tekut�m poterom. ruka. Zlo�enie: Pinosylvin
a
Plnenie trvalo niekolko dn�. Potom sa op�tal dihydropinozylv�n, obaja tie�
ciastocne
b�val� prepo�t kl�tora majitel, ci u� v metyl�te, cel� skupina
"12 Apostel Zeche" tekut� bet�n unikol. tvor� asi 50 % hmotnosti, vztiahnut� na
celkov� hmotnost zlo�ky B
koniec; pinobanks�n; pinostrob�n; chrysine;
o ich �ivotnom cykle na na�ej plan�te Tetrochrysin; Pinokembr�n, druh� ca.
chcel zdielat. (obr. 208 a 209) 5 % hmotn. Vzhladom na vysok�
Odkial tu vedel b�val� archiv�r op�tstva percent�
NDR. Floridus R�hrig tohto archeol�ga uviedol neisto a znepokojene
gick� Eldorado a dedicn� komponenty ovcieho chera, nezistiteln�.
z pravekej vyspelej kult�ry, bez zlo�ky C: (cca 30 % objemu):
�e tieto lokality u� boli objaven� kremenn� piesok s maxim�lnou zrnitostou 0,7 mm.
boli? Len dnes vieme, �e st�le m�e existovat komponent A
niektor� pivnice na n�mest� a tie� t� zoxidovanej �tavy z popola manny resp
V hornom meste tak�to lokality existuj� aspon jeden strom jasena
mohlo, najm� preto, �e stovky metrov dlh� pod radom (ch�baj� porovn�vacie
�daje!!!); com
pozemsk� syst�my ved� do koterca. Ale dnes ponente B poch�dza z pohoria Harz
ani vchody z ohrady a radu borov�c alebo sk�r kamennej borovice (Ver
Obec ihned po tom, ako sa dozvedela, rovnak� �daje ch�baj�!!!).
vyplnen� a pokryt� bet�nom alebo tec�cim poterom
zapecaten�! (Obr. 210) Ked�e sa v�etci cuduj� Ako vid�me z tohto v�sledku,
kon
rozumne uva�uj�ci clovek, preco? Co je desat t�ch �iv�ch bytost�, ktor� s�
predmetmi
tu bolo tak� d�le�it�, �e olovo sa sp�jalo v tajnosti , lepidl� to
produkovali
mu�t a pl�t zabudnutia alebo pre�ili mnoho tis�c rokov. (Obr. 213)
155
156
N�sledne bolo potrebn� n�jst tieto opraven�

kusy mohli byt pre nich d�le�it�.
Mali sme probl�m s odtokom vody
takmer vo v�etk�ch zvy�koch keramiky a dreva, ktor�
byt zachr�nen� v "12 Apostel Zeche".
mohol. Pokial s� vzduchotesn� a
100% vlhkost ulo�en� v sedimente
bol, stav zachovania bol velmi dobr�,
ale vy m�te postavu kr�tko po Ber
v suchej miestnosti,
tak sa dostala za p�r hod�n
Such� trhliny a rozpadol sa na kusy. z
polovica n�lezov musela cakat mesiace
ci�lne miestnosti s� docasne uskladnen� do
vlhkost sa pomaly vyv�ja z hliny
bol. Napriek tomu to bolo potrebn�
Fig�rky a hlinen� n�doby, ktor� praskaj�
dostal, re�tauroval odborn�k m�zea
nechat �st. (Obr. 214 a 215)
Zaober�me sa v tejto casti
kapitoly vr�tane kovov�ch predmetov
tie neocak�van� v prehistorickom n�leze
objavil sa horizont. Prv� polo�ka
bol pod kamennou doskou v jednom
objaven� mal� dutina. Bol v�nimocn�
tyc v tvare pi�tole a silne kor
erodovan�. Nevedeli sme si vysvetlit ako
tento objekt m� okolo pol metra
dostal pod r�msky hypokaust. Obr. 216 Silne skorodovan� kovov� predmet
(obr. 216) Najprv sme predpokladali, �e je z pravek�ho horizontu.
relikvia z prv�ch predkrestansk�ch rokov
stovky, teda z keltsk�ho obdobia, by bolo preto
pocas tohto obdobia pou��vanie
�elezo n�m bolo zn�me u� v Eur�pe.
�elezo bolo v Egypte od 2
krestansk� tis�crocie a mo�no aj
predt�m zn�my. Teraz bolo potrebn� objasnit
o ak� druh polo�ky i�lo a ktor�
funkciu, ktor� kedysi plnil? Dal�� tie�
d�le�it�m aspektom bolo: Z ak�ho materi�lu
existoval artefakt? V laborat�riu o
�tajersk� krajinsk� vl�da v Grazi
�pecialista by mohol s Brukerom
RFA S1 Titan (r�ntgenov� rucn� spektrometer)
na troch vycisten�ch miestach pod povrchom
vykon�vat re�er�e a t�m aj kompil�ciu
odfiltrovat zlo�enie kovovej zliatiny.
V�sledok bol prekvapiv�, preto�e je to vonku
artefakt vyroben� zo zliatiny �eleza
miestami viac ako 13 prv�kr�t experiment�lne vykonat obr. 217 povrchov
17 percent hlin�ka. (Obr. 217) to mohol urobit. Okrem toho mus�te analyzovat a
mus�te vediet, �e hlin�k sa pri v�robe hlin�ka zahrieva len na velmi vysok� teploty
prvej polovice 19. storocia a bola potrebn� elektrol�za taveniny. Sol Bruker RFA S1
Titan
bol pokryt� a zliatin �eleza chemick�mi met�dami, ludia ofici�lne poznali rucn�
r�ntgenov� spektrometer
a in� kovy, ako je med a zinok, ani v r�mskom, ani v prehistorickom laborat�riu
�tajerska
(= mosadz), len v nov��ch obdobiach! Ale ako to urobila tak� �t�tna vl�da, Graz.
157
Objekt do pravekej vrstvy Nami nepridan� kovov�

predmety
nasledovat "12 apo�tolov Zeche"? T�to ot�zka mohla byt pochovan�. Potom
vtedy sme na to nevedeli odpovedat, dnes �iadny norm�lne mysliaci clovek
preto�e pre n�s bola p�vodn� funkcia cas, ktor� by financoval tak�to v�davky,
tejto polo�ky nezn�my. Ked�e a� do okolo
neidentifikovateln�ch polo�iek vo ver
z�chrana objektu n�jden�ho v roku 2016 na v�robu r�znych zliatin!
Okrem toho existuj� pr�rodn�
procesy kor�zie a starnutia

spekanie pripojen�ch kovov�ch predmetov
zanechaj� na povrchu patinu
nem�e� predstierat! (Obr. 218) Rovnako
ako r�zne kovov� zliatiny
zachr�nen� artefakty, v�etky pod

r�zne vysok� obsah hlin�ka medzi
3 a 42 percent. Dalej je k
v�imnite si, �e hlin�kov� patina na
kovov� povrch predmetu

telbar po dokoncen� ak on z
vystaven� vzduchu, okam�ite sa utesn�.
Sekund�rne zn�mky kor�zie
ostatn� kovy pod touto prim�rne

existuj�cu vrstvu hlin�kovej patiny, ktor� pozost�va z a
tvrd� oxid naz�van� korund
niekedy sa t�m zabr�ni, co tie� prispieva k
Tvorba r�znych farieb
Obr. 218 Kovov� predmet spekan� a potiahnut� sedimentom z d�vnych cias vo vzhlade
kovov�ch predmetov
pravek� horizont. viedol, tak�e spasen� proti
v
niektor�ch pr�padoch takmer �plne
boli sintrovan�, ale kovov� patina na
Povrch prekvapivo m�lo pevn�
vykazovali zn�mky kor�zie. Toto n�s dr�dilo
preto�e sme pri in�ch jaskynn�ch vykop�vkach v
mnoho kovov�ch predmetov v posledn�ch desatrociach
Meden�, Bronzov�, R�msky a Mit
telalters zistil, �e bol v�razne silnej��

ker koroduje a preto u� casto nie je in
rozpoznateln� v ich p�vodnej podobe

odoslan� tovar.
V
d�sledku toho sa zaviazal Wis
senschaftler a spolocnosti podporovan� a s
poc�tacov� tomografia objektu
rozdelen� do jednotliv�ch sekci� tak, aby
vidiet, co sa skr�va vo vn�tri.
(obr. 219) Dve z t�chto zariaden� v�ak boli pre
na�e po�iadavky neadekv�tne a my
mohol
len h�dat, co v nom bolo
219 Prehliadka podzemn�ho objektu od roku 1580 v celom rozsahu Obr. Iba pou�itie
velmi siln�ho
kovov� predmet s tis�ckami ton zeminy a kamenn�ch poc�tacov�ch tomografov z
Montanuni
s materi�lom magnetickej rezonancie a �e z r�mskeho obdobia n�m Leoben umo�nil
vidiet niektor�
nanz tomograf (MRI). P�vodn� hypokaust bol neporu�en�, detaily bolo mo�n� vidiet
jasnej�ie. (Obr. 220 bis
zistili sme, �e tento objekt je z 222) V rokoch, ktor� nasledovali,
prehistorick� obdobie! v pravek�ch vrstv�ch viac
Pre zaistenie skeptikov ako vietor von z kovov�ch predmetov, a a�
Pokial ide o plachtenie, chceli by sme poznamenat dve v�nimky, ktor� pozost�vali z
jedn�ho z nich
�e aj po rokoch sa ako s�cast Frei objavila mosadzno-
hlin�kov� alebo ocelov� resp
mur�rske pr�ce ostatn� zachr�nen� zliatina �eleza a hlin�ka. (Obr. 223) The
158
220 (vlavo hore) Obr.

�peci�lne vy�etrovanie
kovov�ch predmetov
u rak�skeho
Zliev�rensk� �stav v
Leoben.

Velmi siln�
poc�tacov� r�ntgen
F�nixov tomograf
X-Ray tu bol
Skenovanie kovov�ch predmetov
nasaden�.
Obr. 222 Pohlad

rovina rezu
skeny kovu
objekt.
159
Obr. 223 Tento podiel hlin�ka bol v tomto artefakte

N�jden�ch predmetov medzi 3 a 42 percentami a bolo u
by mohla byt podla odborn�kov tak� vysok�, �e prirodzen�
pravdepodobne nejak� znecistenie kovov�ch povrchov
technick� cast treba vyl�cit p�dou. Podla toho
emeritn� viedensk� geol�g Univ.-Prof.
byt turb�na. Dr Kurt Decker (Univerzita vo Viedni).
Povrch - prirodzen� obsah hlin�ka v p�de
Anal�za kovov z Klosterneuburgu len 0,5 a� 1,6 percenta.
vy�stila do mosadze v usadenin�ch pri n�leze
Zliatina pozost�vaj�ca zo samotnej "dole 12 apo�tolov" by mohla
od 64,082 Pro tie� �iadne usadeniny v hline
cent medi, hlin�k mo�no n�jst!
27,371 percenta Po ani z medi, bronz
Zinok, 5,089 na vek �eleza ofici�lne tak� kovov� zliatina
centov� hlin�k, zn�my v Eur�pe, m�e byt
2,172 percenta sa zaober� len star��mi polo�kami, ktor�
Olovo, 0,411 Pro poch�dza z n�m nezn�mej kult�ry,
cent chr�m a mo�no technicky e�te lep�ie vyvinut�
0,240 percent ckelt ako sme dnes. Ako to je
Nikel podla na�ich n�sledn�ch vy�etrovan�
zo zachr�nen�ch n�lezov sa zdaj�
Meno: 12AZ-M19-2018 C�slo okruhu: 56 D�tum: 23.07.2018 Cas: 10:38:27

BOL BY SOM
Fieldl: RM Metals
Trvanie. 27,2 s
0123456789
Prvok Min [%] Konc [%} Max [%] Std Dev. [%]
Hlin�k AI | 35,75 0,62
krem�k SI 20,79 0,67
�elezo Fe ........................i 17,77 0,28
Chr�m Cr 9,28 0,07
Olovo Pb 7,37 0,15
Tit�n Ti 4,44 0,07
Med Cu 2,20 0,07
Zinok Zn 0,86 0,04
Nikel Ni 0,38 0,05
Pal�dium Pd 0,29 0,02
Rhodium Rh ............... 0,26 0,01
Zirk�nium Zr 0,24 0,01
Striebro Ag 0,20 0,02
Antim�n Sb 0,13 0,03
Br�m Br 0,02 0,01
Ni�b Nb 0,01 0,01
Van�d V<LOD 0,03
Molybd�n Mo 0,01 00I
Wolfram W < LOD 0 04
Tantal Ta < LOD 0,04
C�n Sn < LOD 0,08
Sel�n Se <LOD 0,01
Mang�n Mn < LOD 0,12
Ortut Hg < LOD 0,01
Kobalt Co <LOD 0,07
Kadmium Cd < LOD 0,01
Bizmut Bi <LOD 0,02
Arz�n As < LOD 0,03
23.07.2018 S1 Data Tool. (C) od ROFA Laboratoty & Procesa Analyzers Strana 2 z 3
23.07.2018 1 $ Data Tool. (C) od ROFA Laboratory & Process Analyzers Strana 1 z 3
Obr. 224 Jedno z vyhodnoten� asi 40 anal�z RTG spektrometrom, ktor�ch v�sledky
nezapadaj� do praveku.
160
226 Fibula z pravek�ho n�lezov�ho horizontu Obr.

vyroben� zo zliatiny mosadze a hlin�ka.
225 Dal�� kovov� predmet s dvoma Obr

tenk� otvory v hornej casti, jeho origin�l
funkcia je v s�casnosti nejasn�.
kovov� n�lezy u n�s asi nie

Zem bola vyroben�! Urobit toto
sme izotopov� podpisov� pomer che
mix kontroln�ch polo�iek. my sme my
uvedomuj�c si, �e tento z�ver je utopick�
a znie to nepravdepodobne, ale zodpoved� to
skutocn� fakty. (Obr. 224)
Okrem t�chto n�lezov, Obr. 227 Dal�ia fibula, tie� z a
�e zachr�nen� �perky, vyroben� z mosadzno-hlin�kovej zliatiny.
poch�dzaj� z pravek�ho n�lezov�ho horizontu,
nie s� vyroben� zo zliatiny bronzu
boli podla ich vzhladu ocak�van�
by bolo, ale z nezn�meho pre n�s
vedel, ktor� pozost�vaj� zo zliatiny mosadze
med, zinok a hlin�k spolu
sady je. (Obr. 225) Teraz mnoh� bud�
Citatelia sa p�taj�, co je na tom tak� nezvycajn�.
Ako u� bolo vysvetlen�, hlin�k bol uzavret�
v tomto case e�te nezn�me a podobne
Zinok nie je bez kovov�ch zliatin
Obr�zok: Ing. DR Arbeo Wolfram Scherer-Ottenfels
technicky vysok� �silie na v�robu! Potom

na v�robu tohto kovu potrebujete
dnes dve �peci�lne techniky s temperou
teploty 1 300 stupnov Celzia za sucha
procesu a viac ako 3000 stupnov Celzia pocas
mokr� postup! Na to by ste mali vediet
�e mosadz len zo 14. storocia v
India a od 17. storocia v Eur�pe Obr. 228 �pir�lov� kot�cov� bro�ne z doby
bronzovej v "12 Apostel Zecheu.
161
bol vyroben�. V tomto spolu Mnoho prim�rov z t�chto

dvoch obdob�
pripom�name, �e "12 apo�tolov bolo mo�n� n�jst vo vy��ch kult�rnych vrstv�ch o
Zeche" mo�no n�jst u� v 16. storoc� u "12 apo�tola Zeche".
Kostol bol zaplnen� a potom pre kei to m�e byt aj z
n�lezovej situ�cie
Obr. 229 (vpravo) n ludoch viac do d�b nie s t�mito dvoma pravek�mi
�perk s ihlou Z�chrana artefaktov v 21. storoc� Porovnajte fibuly! Bronzov� fibuly
bol pr�stupn� vo forme vt�ka ! r�mske obdobia boli tie�
Reprezent�cia zo studne o tom, ak� typ �perku dost zle koroduje.
Mosadz-hlin�k- hovor�me tu o tom? Boli by e�te dva Dva �perky, ktor� v pre
Zliatina zlata s fibulami (= sponami r�cha), ktor� boli z�skan� z ka�d�ho
archeohistorick�ho horizontu a
Polodrahokamy a loge okam�ite priradit k r�mskej dobe ako odznaky vyzerali, mali
podobn�
posiata perlou. by bolo, keby ne�lo o modern� nadcasov� hutn�cky n�lez s mosadzou
Dizajn v konfigur�cii aspon a hlin�kov� diely, len to v tomto
n�s z r�mskych cias prostredn�ctvom porovnan� s
dodatocn�mi mal�mi mno�stvami zlata
m�zeum a publikovan� n�lezy sa neuchovali. V�c�� kus vyzer� ako jeden
je zn�me. (obr. 226 a 227) Okrem toho poch�dza vojensk�
odznak z, preto�e po
mu�i v�sledky hutn�ckeho laborat�ria prav� vt�cia hlava
a kr�dlo hal
prieskumy, povrchov� anal�za by mohla �tylizovat orla a tieto
jeden z dvoch vyroben�ch fibulae typ zn�zornenia bol pou�it� v druhej svetovej
vojne
Zlo�enie 68,275 percenta Kup a dodnes ho pou��vaj�
vojensk� jednotky
fer, 22,154 percent zinku, 3,590 percent hlin�ka (US
Air Force) modernizovan� na pou�itie ako logo
minim�lna, 2,802 percenta olova, 2,091 percenta det. (Obr. 229) Existuje niekolko
pr�kladov,
Obr. 230 (vlavo hore) c�n a 0,473 percenta �eleza. Druh�, ktor� m�e �st aj dalej v
case
Drobn� �perky proti mosadznej fibule mali pribli�ne podobn� dizajn. Men�� odznak s
hviezdou
st�l s ihlou, kovovou zliatinou konkr�tne 61,402 percenta medi a podlhovast�m
pravouhl�m vr�bkovan�m
Zlo�enie ako 33,207 percent zinku, 3,092 percent hlin�ka mohlo byt tie� v�znamn�.
Obr. 229. nium, 0,786 percenta olova a 0,615 percenta (obr. 230) Tu v�ak raz
Sel�n. Tieto v�sledky ukazuj�, �e ide o vlo�en� drahokamy, ktor� s� v�c�ie
Obr. 231 (vpravo hore) pre oba kusy okolo zliatiny mosadze n�jdenej v sedimente
op�sanom vy��ie
Jemn� kontrola s obsahom hlin�ka a nebolo mo�n� zistit. (Obr. 231) My
(Slurries) z doby pred bronzov�mi fibulami, ako s� zn�me v bronze a �e od doby
bronzovej sa vyr�ba
historick� sedimenty. R�mske casy boli be�n�! (obr. 228) v�voj bronzu (= zliatina
medi a c�nu)
162
ale co
by tu v na�om ludstve mohlo byt
pr�beh
nespr�vny alebo nespr�vny inter
boli pochv�len�? Vlastne nic,
preto�e ka�d� s�casn� stav v�skumu stanovuje
v�dy v�etko zahrnaj�ce interdisciplin�rne
z�kladn� vedomosti pred nami a toto bolo st�le hore
pred niekolk�mi desatrociami velmi obmedzen�. ako to
e�te aj
dnes sa tak�mu krasu st�va
sen
rozpory v praveku za
rozvoj? Uzn�vaj� sa len tie n�lezy,
Obr. 232 V Eur�pe boli zn�me dve ihlice, no vieme a� a�

a kruh z datovania z praveku c
Zliatina mosadze, hlin�ka a mosadze (= zliatina medi a zinku)
Zliatina �eleza s tak�m vysok�m percentom hlin�ka!
velmi vysok� percento Traja s�peri boli �plne mimo
na hlin�k z nadstavcov, ktor� s� ploch� vedla seba
35 percent. ak v pravekej n�lezovej vrstve
boli. Je to 12 centov
meter dlh� kruh a dva 13 a 14 Zen
casovac dlh� silnej�ie ihly, ktor�ch p�vod
Obr. 233 (vpravo) Funkcia Poly n�m zatial nie je zn�ma.
chr�mom lakovan� kadicka (obr. 232) Mohlo by �st o meracie pr�stroje
tvarovan� hrnciarska n�doba, alebo konat nieco in�. ‫ڞ‬asn� pri
�e z bytosti t�chto n�lezov je aj vysok� alu
sa bude niest. Minim�lny podiel nad 35 a� 40 percent v danom typologickom porovnan�
zliatina! Kovov� zlo�enie zapad� do sch�my holej hist�rie? Alebo je tam
kruhu smeroval k povrchu 35,75 Pro pre toto spr�vanie
in� d�vody, ktor� - s
cent hlin�ka, 20,79 percent krem�ka, bez ohladu na z�mer - pre �irok�
17,77 percenta �eleza, 9,28 percenta chr�mu, verejnost nechce? my
7,37 percenta olova, 4,44 percenta tit�nu a myslia si, �e existuj�!
2,20 percent medi. Jedinou ot�zkou je KTO Ak sa pozrieme na tie, ktor� s� uveden� v
kapitole 4
m� KEDY, AKO a KDE sa bli��ie pozriet na tieto kovov�
expon�ty, tak kto
objekty pred nami v s�casnosti st�le "Nebyt
charakteristikou
spr�vne obdobie"? V�etky vy��ie uveden� okam�ite tvoria niektor� zn�me fig�rky
priradte uveden� sp�soby v�roby kult�ry Vinca alebo Dunaja, ktor�
Podla archeol�gov boli kovy zn�me u� niekolko tis�croc�
ben hlavn�ho pr�du vedy pred asi obdob�m neolitu pozdl�
Nie pred 60 000 rokmi, preto�e Dunaj sa zr�til z juhov�chodnej Eur�py do
podla ofici�lnych dej�n nemeck�ho regi�nu pri
Regensburgu
prax na�ich predkov, "neandert�lcov", bola usaden�. (Obr. 233) Aspon tak sa to p�e
v lesoch Eur�py! Toto je skutocnost v archeologickej literat�re a
164
v mnoh�ch seri�znych v�kopov�ch spr�vach. To uviedlo a m� moment�lne zn�my Obr. 234

(vlavo hore)
�peci�lne o tejto kult�re, ktor� je predbe�nou znakovou sadou viac ako 700
symbolov. Av�ak plavidlo s dvojkou
z kul obiehaj�ceho v rade cez datovanie organick�ho materi�lu sa nevyvinie �iadne
p�smo
lien r�znych neolitick�ch lokal�t v ju�nom turhistorickom v�kuu alebo, jednoduch�ie
povedan�, znakov� p�s
v�chodnej eur�py v casovom r�mci 9 000 z nicoho nic! M�e to byt ikonografick� p�smo
Vinca.
presunut� do 5000 rokov BP (= pred dne�kom), uvedte zdroje ako p�vod alebo p�smo
je v�ak to, �e do sf�ry ich vplyvu bol importovan� celkom jednoducho. Ako a Obr.
235 (vpravo hore)
vyvinuli svoje vlastn� postavy. Odkial nie je zn�me. Nie je to �ensk� keramick�
fig�rka
m�e podla medzin�rodne zn�meho pou��vat p�smo, ktor� je zalo�en� na abecede (e�te
nevycisten�).
vedci Dr. Shan Winn (USA) a klame, ale znaky alebo symboly nastavuj� jeden cez
�al�dok
DR Harald Haarmann (SRN) dnes ako zen, ktor� sa pravdepodobne sklad� z jednoduch�ch
slab�k alebo be�iacich, dvojit�ch
najstar�ie v s�casnosti zn�me p�san� symboly spolu slovn� v�razy, ktor�ch p�vod
vesloval zvitok.
plat� pre na�u plan�tu. (Haarmann ako s hieroglyfmi alebo klinov�m p�smom
2010) A tak oboje a tie� biele alebo c�nske znaky maj� jeden
Renomovan� kolegovia z juhov�chodnej Eur�py pokrocili vo v�voji skor�ch obr�zkov
urcite spr�vne! Z p�sania v�ak vieme, �e by to tak mohlo byt.
predch�dzaj�ce �seky paleolitu Podunajsk� p�smo a s n�m spojen�
kums podobn� znaky, ktor� prevl�daj� v kult�re Vinca, boli sci
alebo mrtvy v bl�zkosti pravek�ch jaskynn�ch malieb po cel� desatrocia
Ires v Bulharsku, Nemecku, Franc�zsku mlcali. Lebo koho sa to t�ka
Na�lo sa Taliansko a �panielsko. bol stigmatizovan� a stovky
Tieto znaky, ako s� ciarky a bodky, s� zn�mymi znakmi zachr�nen�ho n�lezu
ale pocas tohto obdobia sa stali ofici�lnymi aj in� symboly
ned�vne vedeck� v�skumy, ktor� neboli uznan� ako p�sanie. Toto tie� zhasne
medzi 10 000 a 65 000 alebo 115 000 pas�ou v Haarmannovej knihe Das R�t
rokov, tak sa vr�tte do obdobia dunajskej civiliz�cie" (3. vydanie, 2017)
"neandert�lca". Vek Dunaja sa nach�dza na strane 209, kde nasleduje nasledovn�
p�smo, ktor� sa dnes c�ta viac ako 7 000 rokov, je:
165
"Po dlh� dobu boli tie star� eur�pske objaven� v roku 2018 v "12 Apostel Zeche".
P�somn� referencie s� dostupn� len vo v�bere. �e budeme pou��vat aj textov� p�smo
S�viselo to predov�etk�m s povinnostou, ktorej prepis st�le prebieha
�e sa cak� na t�zu o pou��van� p�sma v starom .
Jednotliv� postavy alebo Zei
Eur�pa bola tabu. Shan Winn,
chen p�sy na keramike alebo kamenoch
prv� dizertacn� pr�ca o znakoch v neo-
Lithic Alteuropa nap�sal, kategorizoval starovek� vykop�vky v juhov�chodnej Eur�pe
pou��vanie znaciek ako ,predp�san�ch, ako
odkazov alebo vysvetlen� pre ent
predchodca p�sania (Winn 1981). V texte
hovoriace predmety alebo ich dr�ka
V jeho pracovni v�ak clovek zakopne o jazyk. Na�li sme jeden tak� pr�klad
Vyhl�senia, ktor� tomu odporuj�. Vyhrajte v
jednom z pokladov, kde je clovek
bol evidentne presvedcen�, �e toto p�smo m� tv�r s bradou a dlh�mi vlasmi
je. Tak preco ten zav�dzaj�ci n�zov? na
Hlina bola n�jden� s kamenom

prv� medzin�rodn� konferencia v Novom Sade
(2004) o Donauschrift, ktor� bol tie� ploch�. (4. kapitola, obr. 189,
Winn sa z�castnil, vyrobil �asn� str. 140) Na vn�torne zakrivenom, dem
Zjavenie. Winn priznal, �e bol na kamennej
strane tv�rou v tv�r
bol spociatku presvedcen� o charaktere p�sma, vyryl dva znaky. Za to by si mohol
ale �e akademick� kl�ma v 70. rokoch term�n
"ludsk�" alebo nejak� in� oznacenie
rokov v USA prest�vka s trad�ciou . (obr. 236)
Tie� vediet
dicion�lne ucenie o prvenstve sa n�m dnes
nep�cia znaky vo fonetike
sopotamiens ako kol�ska civiliz�cie
by dovolil. Pre istotu, �e jeho jazyk bol kedysi
sformulovan� a
ne dizertacn� pr�ca by bola prijat�, ak by to, co by mali skutocne znamenat na
konci.
pustil sa do kompromisu a urobil porovnania s nesk�r vyvinut�mi typmi p�sma
zodpovedaj�cim sp�sobom oslabit jeho hlavn� t�zu v oblasti Bl�zkeho v�chodu, Indie,
Juhu a
(V�tazstvo 2009). Ale aj dnes st�le ver Severn�
Amerika oblast st�le poskytuje
niektor� vedci vstupuj� do t�zy, �e �iadne konkr�tne v�sledky. byt vypoc�van�
toto p�smo neexistuje, hoci sa v postav�ch na�li stovky paralel
P�somn� doklady o kostiach, keramike a
na Velkonocnom ostrove, na ostrove Kr�ta (Phoe-
Kamen pri vykop�vkach v posledn�ch rokoch
desiate boli n�jden�. " Pekn� postavy), kult�ra Indus a
(Haarmann 2017) zauj�mavo v p�san� fragmentov
kl�tory eur�pskeho stredoveku (napr.
Vo vonkaj��ch vykop�vkach sa doteraz pou��valo hlaholisk� p�smo).
Sochy a keramika Jednotliv� znamenia a Ale s� aj
n�hody, �e vela
n�jden� kr�tke sekvencie znakov, ktor� pom�haj� lahko alebo aj v a
nebolo mo�n� interpretovat. (Obr. 234 in� smer. Tak� a
a 235) Z troch kamenn�ch tabuliek v�ak vypl�va, �e k
nemu do�lo v roku 2018 pri kl�tore
objednat stredovek� obraz z
14. storocia, ktor� predal "Cierny
Madona" zo Star�ho Brna. Z toho
Mari�nsky z�zracn� obraz, ktor� kedysi v Augusti

ner Chorherrenstift sv�t�ho Tom�a, ktor� v
bola zatvoren� v roku 1950

udr�iavan�, existuje pare (duplik�t,
k�pia), ktor� sa nach�dza vo farnosti "Star� Brno",
dnes Kluzov, politick� obec Hanovice
v Ceskej republike. Predch�dzaj�ca nehnutelnost
mer z�skan�ho obrazu boli "Gesell

dedicov katarov", farnost Alt-
Brno a n�stupn�cka obec c
"Signum Secretum Templi". Co je na tomto
Malba tak� zauj�mav�, �e je tu v zl

Menhang spom�nan� s dunajsk�m p�smom
bude? Tento obraz musel byt po zak�pen�
obnovit, rovnako ako �kody
Obr. 236 Dva znaky na kamennej doske, jedny z m�la v spodnej casti obrazu, preto�e
hlinen� postavy ludskej tv�re (pozri obr. 189). zjavne to b�valo inak
Tieto dva znaky by mohli predstavovat pojem ludskej rasy. bol zar�movan�. (Obr.
237) Na tento �cel
166
237, Obr
Mari�nsky obraz,
"Cierna Madona",
zo 14. storocia.
dreven� zadn� panel bol odstr�nen� a rozpoznateln�. Jedna je oznacen� cerven�mi

znakmi
pod n�m bolo p�smo namalovan� na pl�tne a druh� vyhotoven� modrou farbou.
znaky, ktor� svietia v�razn�m (obr. 238) U n�s s� tmav�ie modr�
vrstva laku bola prelakovan�. Tak�e farebn� be�iace postavy s� zauj�mav� ako oni
tieto inform�cie museli byt velmi d�le�it� v porovnan� s t�mi, ktor� s� takmer
toto�n�
byt, ked�e s� za sv�t�m obr�zkom na tehotnej figur�ne "12 Apo
m� skryt�. Existuje niekolko grafick�ch zn�zornen� bane. Ukazuje sa pre n�s
polohy alebo znaky a dva fonty Ot�zka: V stredoveku bolo poznanie
167
238 �ryvok post�v, Obr.

nach�dza sa na zadnej strane milosti
obr�zok sa nach�dza, zobrazuj� identick�
postavy p�sma Vinca
Obr. 239 Jeden z troch

p�san� po latinsky
n�pisy na mor
piliera na n�mest� mesta
Klosterneuburg.
Obr. 240 (vpravo) okolo t�chto post�v v cirkevn�ch kruhoch Vedeli a mali tieto
postavy ?
Zn�my s inkrustovan�m sen? A ak �no, preco a ako je to ich poznanie �lachte alebo
predstavitelom
Rytiny odovzd�vali tieto poznatky Cirkvi (templ�rom) posledn�ch 600 rokov? Mohol
L�cna strana Kamennej dosky I. Straten�? Rovnako ako v kapitole 1 zo strany 26
zadn� strana obrazu pri rozhodnut�
d� sa c�tat, bola e�te v stredoveku pomoc pri
z�pise Dunaja? alebo ent
Kontakt s podzemn�mi n�rodmi v Eur�pe. od�dme s tak�mito my�lienkov�mi pochodmi
168
�plne z reality? Jedno je v�ak ist�: n�pisy na v�etk�ch troch stran�ch morov�ho
stlpa
�e "templ�rski rytieri" poskytli z�sadn� inform�cie o dal�om pr�stupe k
Vlastn� vedomosti a to u� na nad "podsvet�m", aj
ked za�ifrovan�. V
13. a� 14. storocia sa Cirkev sna�ila
a vybran�m skupin�m vo svojich radoch vymazat n�znaky, v ktor�ch kedysi
odovzdat. A ak� by bolo p�smo cerveno sfarben�ch
p�smen latinky
dedicstv� vhodnej�ie ako n�pisy, ktor� s� kl�com k
inform�ci�m
farebne neutralizoval zadn� stranu obrazu, ktor�
obsahoval nedotknut� tion.
barov� verejnost v kostole alebo v kostole (obr. 239)
Kl�tor, ktor� si uctievaj� veriaci, a t�m sa obr�tme teraz na tri hlavn�
bol chr�nen�. Samozrejme by tam boli aj kamenn� dosky, dosky I a� III, tie�, tak�e
m�eme
nespocetn� mno�stvo dal��ch skr� inform�ci� , ktor�
n�jdeme a ktor� s� n�m dobre zn�me
do. Aby sme vymenovali len dva pr�klady, existuj�.
Mysl� sa tu ludia a zvierat�
to v augustini�nskych Chorherrenstift
Klosterrepresentations , tie� mo�n�m sprievodcom
burg olt�r, ktor� ukr�va tajomstvo, k obr�baniu p�dy, jedna postava s jednou
a morov� stlp na n�mest� zobrazuje zvierat� a pluh, ako na platni II
nie je viditeln� len nad vchodom do a.
podzemn� zariadenie. Zacnime v�ak panelom I, kde
pred rokmi pri re�taurovan� stlpa v rytej obrazovej
poviedke na ver
zabet�novan� na nocn� akciu. Prizn�va v predpokladanom l�ci kamennej dosky
rozpoznat je. (obr. 240) Cel� tanier
bol kedysi kamenn�, ako v�etky ostatn�
P�somn� dokumenty tak, ako s� hotov� p�smo
bol
silne zahriaty, aby sa odstr�nili biele inkrusty
oznacenie do ryt�ch pl�ch

do.
Vidno to na zafarben� okrajov
smerom k povrchu skaly. n�jst celkovo
m�me viac ako 20 reprezent�ci� alebo obrazov�ch sekvenci�,
ktor�, zd� sa, rozpr�vaj� pr�beh, ktor�
ale je pre n�s ta�k� interpretovat, preto�e sme v
nic
spolocn� s vedeck�m v�skumom
dovolen� tlmocit. Napriek tomu mohol pri
niektor� ilustr�cie maj� okam�ite v�znam
byt uznan� vzhladom na okolnosti n�lezu
velmi jasn� odkazy na zobrazen� zn�zornenia
pl�c a ich pravdepodobn� tvrdenie najlep�ie

sliepka. Len presn� postupnost pr�behu
je n�m dodnes nezn�my.
Zacnime zenom na Tablet I

stredn� postava nakreslen� v najvy��om bode,
nepochybne ukazuje jednej z t�ch bytost�, �e v
n�
n�lez komplexu dominantn� Vorkom
mu�i. Postava m� na sebe dl�ku po zem
suknu a amulet okolo krku. na
Ruky s� opret� o boky a
mat tri prsty na ruke. nohy nie s�
rozpoznateln�, to bolo evidentn� t�mto bytostiam
d�le�it�. (obr. 241) Zd� sa n�m un
zn�me ako druhy, ktor�, ako vieme

tere obr�zkov� pr�behy na kamenn�ch dosk�ch IV
do VI m�e podozrievat n�hodne
(havarovat?) musel n�dzovo prist�t na zemi.
Vlavo mierne pod obr�zkom
Obr. 241 Tu stojaci tvor s dlhou suknou a a je �tvorsten, trojbok� pyram�da
Amulet vyobrazen� okolo krku. Postoj s dvoma je typick�, so �tyrmi zakriven�mi
smerom von
ruky podopret� v bokoch. Odvedte l�ce smerom nahor. Spr�vne
170
Fig�rka je osemhrann� pyram�da,

z vrchu ktor�ho vych�dzaj� aj �tyri l�ce
krok. Hviezdicov� p�dorys m� a
Podobnost s Cheopsovou pyram�dou
v Egypte tie� �no, co je m�lo zn�me
m� osem a nie iba �tyri strany,
preto�e maj� jednu mierne dovn�tra na ka�dej strane
ofsetov� zlom. E�te viac doprava
z ktor�ch jeden by mohol zaokr�hlit pohlad zhora
Vidiet disk, v strede ktor�ho je a
sa nach�dza men�� kruh, ktor� je gebo o osem
G�nov� l�nie spojen� s vonkaj��m kruhom
je. Priamo pod obr�zkom v strede
je zobrazen� �tvorc�pa hviezda, kde
kr�tka ciara od ka�d�ho uhla zalomenia
vedie. Nalavo od toho je nieco ako dlh�
natiahnut� banat� r�rka rozoznateln�, ver
ak ich porovn�me so zobrazen�m na doske V,
mohol uk�zat raketu. Dalej
nalavo od nej je n�doba s vrchn�kom
pozri, z ktor�ch dvoch dr�tov do banky
olovo, v ktorom s� pravdepodobne �eraviace dr�ty
stave. (Obr. 242) Zd� sa, �e toto predstavuje
elektrick� svietidlo, ktor� m� byt
je nap�jan� bat�riou. toto vysvetlenie
ale bolo to potvrden� a� po mesiacoch, ked sme
tri tak�to kamenn� n�doby (bat�rie) a jednu
n�jden� fla�e. Vertik�lne ni��ie
�tvorsten, lietaj�ci objekt je st�le rozpoznateln�,
je to oznacen� kr�tkymi pridan�mi pomlckami
oznacuje, bolo zobrazen� lietanie. (Obr. 243)
Vyzer� to tak, �e sa k�ve. Toto
Forma reprezent�cie ukazuje, �e ste si toho vedom�
Chcel zachytit letov� spr�vanie objektu. 242 Zn�zornenie jednosmernej bat�rie s
lampou Obr.
Napravo od hviezdy v strede sa nach�dza zobrazenie strely v tvare cigary.
odbocen�m doprava n�jdeme predl�en�
Vyobrazenie zobrazuj�ce dieru v hornej tretine
m�, z ktor�ho op�t �tyri zakriven� l�ce
vyjst. M�eme urobit tento v�kres
e�te nepridelen�. napravo od neho
znak �est v smere hodinov�ch ruciciek
zakriven� ciary a e�te viac doprava
pr�padne lentikul�rne teleso
s tromi podperami. Ni��ie s� zvlnen�
stredn� ciary naznacovali vej�rovit�. Pod
polovica stredu je vlavo a
vpravo pododdiel, v strede dva
mo�no vidiet tv�re. Lav� tv�r
zobrazuje mu�a s kucerav�mi vlasmi a
Pln� brada, prav� tv�r ukazuje spe
zies s dlhou lebkou. Ni��ie bolo
zviera je zobrazen� vlavo a vpravo. Doprava
jelen uk�zal ��pom a odi�iel
asi pes alebo vlk. Na spodku
je tam neidentifikovateln� Dar
poloha, zlava z toho dlh� ��pka Obr. 243 Zn�zornenie vzn�aj�ceho sa lietaj�ceho
objektu.
171
vedie hore. A vpravo vlnovky znamenaj� nieco in� ako pole Obr.244 (vlavo)
a nad t�m rozoznateln� predmet, desiatka.Preto�e na�a mysel dok�e v mnoh�ch
zvetran�ch sp�t
vyzer� ako mu�la alebo cln. Analyzujte len to, co je zn�me o kamennej doske I s
obalmi
polovica m�e byt dierov� sekera alebo nieco in�. Napravo od tejto skupiny obr�zkov
s� dva zvy�ky n�pisov.
boli nakreslen� a nalavo od neho vidno prekr�en� ciary pripom�naj�ce X,
niekolko zvisl�ch ciar (rastl�n?) a kde na ka�dom konci vidno tri kr�tke ciary
zaoblen� podlhovast� predmet
odhalit. Co sa t�ka obr�zkov v detailoch
znamenaj� a ak� pr�beh rozpr�vaj�,
e�te nevieme. Ale na to mus�
Jednotliv�, �e tieto kresby v
Kamen grav�rovan� a aj znackov�, od
byt d�le�it�. Na zadnej strane
z dosky I n�jdeme len tri textov� fragmenty,
preto�e povrch kamena je pevn�
zvetran� alebo boli vystaven� expoz�cii
po�koden� a klesol na 90 percent
rie�i. (Obr. 244) Casu je u� len niekolko
m�lo nezn�my obsah pre�il.
(Obr. 245 a 246)
Doska II je na obrazovej strane rozdelen� na �tyri
rozdelen� do sektorov. (obr. 247) V strede
v hornej casti je vyryt� zn�zornenie zvierata,
dva znaky napravo a nalavo od neho. ni��ie
ter, je zobrazen� tvar ciary pri ch�dzi,
kto vykon�va cinnost. Vpravo Obr. 245 Znaky ciastocne zachovan�
je lietaj�ci lietaj�ci disk a potom na zadnej strane kamennej dosky I.
je vidiet zvisl� klukat� ciaru.
Potom nasleduje podlhovast� lietadlo, ta�k�
ohyb zn�zornen� vlnovkou
spodn� strana. Z lietadla nasleduje
pod ciarou prec, na konci ktorej a
Hrot ��pky na najvy��iu postavu v tomto bil
ukazuje skupina. Na pravej strane m�ete vidiet dve
fig�rky s velk�m rozbehom
hlavy a dve vertik�lne cik-cak
linky za sebou. Vzt�cen� �plne zvonku
�tvorec s kr�ikom v strede a
jeden bod v ka�dom z pr�zdnych miest. In
tretia �roven je �plne vlavo
mimo skupiny troch stickmanov
ktor� sedia a s� otocen� dolava
boli po�iadan�. Dal�ia Qua o tom
drat s rozdelen�m. Kruh vpravo
s trojuholn�kom v strede s hrotom
pod a nad dvoma vlnovkami. In
v strede panelu je velk� postava v zemi
dlh� r�cho op�t s amuletom Obr. 246 Dal�ia fragment�rna cast n�pisu
vidiet krk, ktor� m� v ruk�ch na kamennej doske I
boky. U� ukazuje na t�to postavu
spom�nan� kr�tka ��pka a podstatne dlh� ��pka . Ni��ie je vyryt� kentaur a
gerer vedie napravo od spodnej casti obr�zku ni��ie, ako vlavo, s� dva
a� po scen�r, ktor� vid� tvar kruhu s bodkou v strede.
so zvieratom mo�no orat, tak na dne je st�le nezn�ma
polnohospod�rska cinnost, na kamennom povrchu znamienko tes. Na
mohol. �tyri rovn� ciary by mohli byt popisom tohto chrbta
173
s� umiestnen� rytiny. (Obr. 248) Existuj� spr�vne hodnoty. Je zauj�mav�, �e

nad a pod kr�om v tvare kvetu prv� najvrchnej�ia postava
op�t predstavuje kentaura
stredn� zast�penie a dev�t textov medzi nimi . Toto je
palicka
ciary, ktor� jasne naznacuj� charakter postavy, ktorou je
zvieracie telo a ludsk� bytost
" Donauschrift"! Preto�e toto p�smo m� lich vyzeraj�ce torzo. spr�vne a
Na skalnom poschod� stropnej ve�e nalavo s� dva znaky . V
zes okolo 1,5 metra pod dal�ou r�mskou ciarou s� dal�ie tri znaky resp
Mo�no sa na�iel hypokaust zo symbolov vyryt�ch do kamena. Oni s�
P�vod tohto spisu je ovela star�� a ta�ko interpretovateln�. Nach�dza sa v tretom
riadku
byt ako dnes predpoklad�me. A presunme sa najprv zlava
doprava pomocou zvierata
desiati tie� d�kladne zv�te, �e rohy, m�e to byt
kozoro�ec? D�n
toto p�smo asi nie je z tohto sveta
je, aj ked by mohli lahko predstavovat hory na velk�ch castiach Eur�py. Dalej
vpravo
a Stredozemn� more pred tis�ckami je vidiet postavu predstavuj�cu zviera
(rakovinu?)
sa ��ri u� roky! alebo m�e byt sediacou osobou. to
Na paneli III, ktor� tam bol u� pri z�chrane, sa d� o tomto vyobrazen� tie� nieco
povedat
rozdelen� na tri casti, zist�me, �e to malo byt �plne in�. Po tom s�
znovu vidiet dve postavy a
dal�� obr�zok ukazuje op�t kentaura
dlh� palica.Utvorte z�ver
dal�ie dve vlnovky. Ni��ie nasleduje
delenie op�san� vy��ie a dalej
�tyri riadky p�sma s termin�torom
v strede. �tyri r�zne postavy
s� tie� okolo tejto str�nky
pripevnen� k rytej kamennej doske. na
zadn� s� v siedmich radoch
v s�casnosti r�zne znaky textu
zatial nezn�my obsah. (Obr. 250)
Ako tri velk� p�sacie dosky v
podzemn� miestnosti od majitela ako

ktor�
boli objaven�, mali pre n�s v�znam
vanie t�chto kamenn�ch dosiek je okam�ite rozpoznateln�.
Preto�e tri fronty u� ukazuj� ako
pop�san�, obr�zkov� pr�beh, ktor�ho a

jednotliv� zobrazenia niekedy ryt�
��pky oznacuj� mo�n� postupnost
vypichn�t Grav�rovan� text na zadnej strane

str�nka jasne popisuje obsah na
vpredu! Tu je mo�nost
schopnost, mo�no na z�klade zobrazen�ch mot�vov
identifikovat obsah post�v
byt
schopn�. Len v Interi je probl�m
prepracovanie ilustr�ci�, ktor� s� velmi tematick�
mo�no vykonat plo�ne. Na dvoch stran�ch
z velk�ch tabliet a jedn�ho men�ieho
V hornej casti dominuje Steinplatte
postava s nadrozmernou hlavou a
�upan po zem s v bokoch
podopret� pa�e k r�znym
Obr. 251 Dal�ia predn� strana v hornej oblasti na rozpoznanie in�ho zobrazenia
reprezent�cia bytost�. Obr�zkov� pr�beh, ktor� je jedn�m z 33 mal�ch. (obr. 251)
Niektor� s� ihned identifikovan�
obiehaj�c existuj�cu ciaru zdola , ostatn� odch�dzaj� v
z�vislosti od z�kladn�ch znalost�
cast p�sma je ohranicen�. (Obr. 249) �irok� ��rka pre div�ka
Cez dve casti, a to obraz a predstavivost sa otv�raj�.
Velk� postava stoj� z�stupca
Je mo�n� vidiet text, podobne ako znaky vyskytuj�ce sa v t�chto sekvenci�ch
obr�zkov pre urcit� druh
178
rasa nes�ca kult�ru, ktorej v na�om tahu smeruje ��pka nakreslen� na obr. 252
Kamenn� tabula IV.
Minulost - ak chcete zn�zornenie vyvrtan�ch otvorov, s najjemnej��mi otvormi
na troch dal��ch men��ch kamenn�ch dosk�ch glau spojen�ch l�niami, ved�cimi prec a
a tri vyryt� Dar
ben - s jedn�m lietadlom smeruj�cim nahor k lietadlu z druh�ho. M�me poz�cie, �e
bytost
Slnecn� s�stava pri�la na na�u Zem, ked sme videli rytinu, mali podozrenie na
raketu a a
je. (Obr. 252) Je to mo�n�, ale uk�e sa to a� v posledne spom�nanej slnecnej
s�stave Dar.
v�klad, ktor� je st�le ot�zny. poz�cia m�e byt o kon�tel�cii.
Ale co sa tu skutocne uk�zalo? Len preto, �e astron�movia, ktor�m sme to dali do
jedna vec je ist�, tu bol historick� kamenn� doskov� ryt� �tvar, ver
zdokumentovan�, ktor�ho pociatky boli daleko u n�s, hlavn� hviezda, "Cerven�
praveku. Co tu bolo v kamenn�ch obroch" v s�hvezd� B�ka (= b�ka).
vyryt�? Na platni IV vy��ie m�eme vidiet, �e pod oznacen�m 'Alde
vy��ie uveden� c�slo vr�tane "barana" je zn�me a m� okolo 65 sveteln�ch rokov
Ciara so ��pkou, ktor� by mala byt v pl�vaj�cej vzdialenosti od na�ej slnecnej
s�stavy.
"lietaj�ceho zariadenia", potom nasleduje znova Miesto Aldebaranu je oznacen�
179

mal�m kruhom, ktor� pravdepodobne Na kamennej tabuli V n�jdeme vlavo
na mieste domovsk�ho sveta bytost� s� zobrazen� dva
lietaj�ce stroje, valec
Identifik�cia hlavnej hviezdy naznacuje tak� v�c�iu a lietaj�ci disk,
ciel. Neexistuje �iadna in� n�padn�, ktor� by bola ocividne rozdelen� na tri
samostatn� casti
Znacenie na rytej kamennej doske. by sa mohol stat. (Obr. 253) Tento obr�zok
V�etky ostatn� sol�rne syst�my alebo Sternhau boli
zobrazen� napravo od letiaceho letu
slatina v s�hvezd� B�ka s� do kamena vyryt� len najmen��m zariaden�m a delenie je
Otvory, niektor� spojen� ciarkami, oznacen� ��pkami. Prav� strana
s� jasne vn�mateln�. Tento relat�vne jednoduch� ploch� panel je zn�zornen� tromi
sch�mami
Zn�zornenie troch obr�zkov a dvoch ��pov s
najjemnej��mi v�vrtmi, ktor�ch
len m� pravdepodobne iba jeden v�rok, ktor� moment�lne nepozn�me. Zapnut�
menovite to miesto tu bolo dolo�en�, spodn� strana mohla byt slnkom
kde a ako sa tento druh kedysi vryl do n�ho kamena? napravo od neho
pri�li plan�ty. �est alebo sedem dal��ch znakov
Obr, 253 kamenn� tabulka V

Toto je len fragment
cisto zachoval�
Kamenn� dokument ukazuje dva
lietadlo v pohybe
a lietaj�ci objekt, ktor�
rozdelen� do troch sektorov
rozdel�. Doprava
s� graf a jeden
vidiet zvy�ky n�pisu.
vyryt� na kamennej doske. Bohu�ial ch�ba na

prav� strana a spodn� cast dosky. na
Obsah t�chto ryt�n je polutovaniahodn�

cesta je zachovan� len vo fragmentoch,
nastav� div�ka v ka�dom pr�pade na techniku

z�kladn� vedomosti a vela fant�zie.
Ale ka�d� m�e mat svoj vlastn� n�zor
interpretovat reprezent�ciu. my
m�e t�to dosku pou��vat iba v spol

pozri zavesenie s ostatn�mi kamenn�mi tabulami
a hodnotit. V�sledkom je obr�zok

dejiny, ktor�ch v�klad m�e byt mnohostrann�
m�ct. Nevieme, kto tieto rytiny
sp�sobil a kedy bol vyroben�
s�. D�vod je v�ak jasn�
tu hist�ria z ver
minulost, ka�dop�dne aby som to vysvetlil
je zdokumentovan�.
Obr, 255 Detail na kamennej tabuli VI. Tu je V priebehu v�kopov�ch pr�c
Hav�ria rakety zobrazen� na konci �pir�ly. na�li sme vedla keramiky a
180
Obr. 254 Kamenn� tabulka VI. Na prednej strane bolo

dokumentovanie sledu udalost�.
1 82
Obr, 257Trojstrann kresliaci kamen VII.

Na ka�dej strane je retazec znakov s pokracuj�cimi ��pkami.
258 Trojuholn�kov� kamenn� tabulka VIII Na obr�zku je predn� strana s pocetn�mi

vyryt�mi symbolmi.
Na zadnej strane je tie� vyryt� znacka.
183
Vzadu bol op�t lietaj�ci stroj uprostred

a tie� vyryt� popis.
(Obr. 256) Len p�t palcov pod
T�to kamenn� doska bola dal�ia �ed�

�tvrt� kamen VII, mo�no umiestnenie
Zlyhanie str�nky zdokumentovan�, ale st�le
dal�ie rytiny dookola. m�eme

tu je niekolko ciarok so ��pkami a jedna
Rozpoznajte klukat� ciaru, ktor� m�e byt horami
voda alebo energia alebo nieco in�
gen.(obr. 257) Men�ia kamenn� tabulka VIII
m� tie� vela post�v,
ktor� s� �irok� len jeden milimeter
a mohli by sme ju presk�mat.
(obr. 258) Tieto boli evidentne z
vyryt� na velmi jemnom technickom zariaden�

�tvrt� Toto sa na vrchole vyvinulo takto
velk� teplo, �e vn�tro vyryt�
plocha presklen�! (obr. 259 a 260) Potom
v kol�ci s� n�pisov� kamienky a in�
259 Vy�etrenie Steinplatte VIII �peci�lnym mikroskopom Obr. Tvary, vyrezan� znaky a
misky
maj� chen v �pir�lovej forme. (Obr. 261)
Dal�� nosic inform�ci� vyroben� z kamena
bol aj za r�mskej hypo-
�uje v okt�bri 2015 na
Objaven� v�kopov� pr�ce. (Obr. 262)
Je to asi 60 centimetrov
meranie zlomenej kamennej dosky s
tri stopy, ktor�ch povrch je stovky
mal� dierky a nejak� umel�

m�
z�rezy. (obr. 263) �pir�la
usporiadan� do tvaru, len milimeter
meranie a velmi hlbok� otvory
boli oznacen� r�znymi farbami
�rebov. Na hrubo opracovanom zvr�ku

plocha, dalo sa napoc�tat 230 jamiek,
z ktor�ch niektor� mali viac ako palec
vrtan� hlboko do skaly. Toto poukazuje na sys

tem muselo z�le�at, preto�e
inak by si sa neobta�oval
vytvorit t�to velk� kamenn� dosku a tie�
Obr. 260 Tento obr�zok kamenn� n�stroje na farbenie dvoch men��ch kamenn�ch
tabuliek.
zobrazuje zv�c�en� a trojuholn�kov� kamen, ktor� pozn�me z lokality Dolnoslav v r
Cast p�somnej inform�cie bola vyryt�. V najv�c�om Bulharsku pr�vesok (hlinen�
kot�c), v
znamenia. Jasne rozpoznateln� je platna VI, na ktorej je vytlacen�ch 229 bodov.
je zasklenie strany, ktor� je v kvadrante 86 za velk�m Tento n�lez bol uroben� v
neskorej medi
vr�bkovan� dr�ky. Postava le�iaca, ryt� velkou �pir�lou, dobovo datovan� a
pripisovan� kult�re Vinca
ktor�ho mimo tri reprezent�cie sen. Ako v�klad m�te
zast�penie
je mo�n� vidiet lietadl�. (obr. 254) V�voj rovnodennost� (jar/
Jeden z nich na vrchole bol v pl�vaj�cej jeseni) ako aj o slnovratoch (leto/
stave, druh� je pou��van� s dvoma prekr�en�mi
zimn�mi). Ci u� toto teoretick�
riadky preciarknut� a tret� platn� kalend�rny v�klad by bol tu
je zobrazen� v naklonenej polohe, najprv
skontrolovat vlavo, preto�e pri kameni
Strana s kr�tkou ��pkou smeruj�cou nahor a splo�tit
ju porovnatelne takmer identicky
vpravo so ��pkou nadol, c�m sa rad bodov tie� �plne odli�uje
m�e znamenat hav�riu! (obr. 255) Na v�zname m�e mat.
184
Obr. 261 (vlavo hore)

kol�cov�
kamen so znakom
Vinca skript na ka�dom
str�nku a usporiadanie
jamiek na
top.
Obr, 262 (vpravo hore)

Kamenn� tabulka IX. na tomto
Kamen bol pr�ve hore
jedna strana podp�sat
Vyryt� p�smo Vinca.
263 Obr
pohlad na trojnoh�ho,
okolo 60 centimetrov
meracie okruhy
Kamenn� doska s 230 �pir�lou

usporiadan� do tvaru
mal� otvory a
dodatocn� rytiny.
V druhej polovici decembra roka bola ka�d� upraven� s milimetrovou presnostou

V roku 2017 majitel objavil gomb�k na vrchnej casti veka
V�kopov� pr�ce v "12 Apostel Zeche" vlastnen�, uzavret� a zapecaten�. (Obr. 265)
na dvoch miestach stropn�ho prekladu celkom V kamennej puklici tej, ktor� je e�te
�plne zachovan�
tri kamenn� n�doby, ktor� sme nesk�r identifikovali ako najstar�ie vrchn�ky, bol
rozoznateln� otvor, z ktor�ho
Bat�riov� moduly sveta boli schopn� identifikovat jedno z elektrick�ch veden� z
modulu
desiatka (obr. 264) Z jednej neodv�dzalo veko. (obr. 266) Hornina n�dob
viac a bol pr�zdny, dal�ie dve n�doby obsahovali drasl�k podla laborat�rnych
testov,
185
bizmut a olovo 214. Vn�torn� jadro, tzv

obsah t�chto zapecaten�ch n�dob - my
volali by sa dnes "kamenn�
bat�rie"?
pozost�val z hmoty "mang�nu
oxid a olej", bol z nich vyroben� kab�t
umiestnen� v segmente obsahuj�com horc�k.
(Obr. 267) T�to kompoz�cia produkovala
v laborat�rnom teste dna 18.1.2018
jednosmern� pr�d 3,5 V, co je 15 x
bola silnej�ia ako u modern�ho
norm�lu
bat�rie. S t�mto v�sledkom sme pri�li
vediet, �e tri n�doby v
Minulost nielen pravdepodobne, ale
skutocne pou��van� ako bat�rie.
To n�m pripom�na pas�e v
Prepis z roku 1580 na rozliatie resp
Uzavretie "12 Apostel Zeche" do
cirkvi, co ako d�vod okrem in�ho znie:
264 Detail n�boja Obr

Kamenn� doska s hr�bkou 1 mm
priemer vrtov, ktor� a�
m�e mat hlbku 2 centimetre.
Obr. 265 Kamenn� n�doba z

najstar�ia bat�ria na svete.
Obr. 266 Kamenn� n�doba bezprostredne po

z�chrana. Tu je ten p�vodn�
Rozoznateln� tesnenie krytu.
186
"... Na�e sk�senosti n�s v tom posilnuj�
zvecnen�ho Geojfroya de Charny, ktor�ho on
znalost hermetick�ch horiacich l�mp
a in� pohansk� �ibalstv�, ktor�
v�niv� medzi spravodliv�mi
znicen�ch katol�kov. . . . "
(Kusch & Kusch 2014)
V roku 2014 sme si nad t�m st�le l�mali hlavu

Term�n "hermetick� horiace svetl�" dnes
mysl�me si, �e vieme, co to znamen�.
Konkr�tne tie bat�rie vyroben� z kamena,
ktor� v decembri 2017 v pravek
Fondov� horizont bol znovu objaven�.
A� na to, �e tieto nemaj� nic spolocn� s t�m, co je v texte
desat horiacich svetiel m�e mat co do cinenia
ale je v p�vodnom zlo�en�
textov� obsah do neskor�ej formy toho ist�ho
pou�itie v stredoveku. Urcen� na
v ranom novoveku tak�to tech
niken v "12 Apostel Zeche".
�e pri�li, tak� s� tieto predmety
potom urcite z kostola do kl�tora
prepravovan� alebo dokonca znicen�.
Ked�e tri kamenn� n�doby s� o dobr� 1 meter ni��ie
n�jden�ho r�mskeho podlahov�ho k�renia
boli, poch�dzaj� z praveku
epocha. (obr. 268) Organick� mat�
ri�l z tohto n�lezov�ho horizontu ako drevo opatren� znakmi p�sma Vinca, obr.267
(vlavo hore) Ge�ff.
v s�vislosti s keramikou a mo�no raz aj s t�mto vyu�it�m sa opisuje kamenn� n�doba
a jej obsah.
na�li osi dier a aj pri 14C by sa zachovali v�etky casti p�sma Obr. 268 (vpravo
hore)
bol datovan�, dosiahnut� vo viacer�ch s�ta�iach . (pozri obr. 242) Druh� cel�
v�sledky testov tie� ukazuj� vek nad 30. augusta 2018 sa n�m podarilo z�skat kryt
bat�rie.
Pred 55 000 alebo 60 000 rokmi. Tak�e sklenen� telo zo silne spevnenej hliny Obr.
269 (dole)
tieto bat�rie s� najstar�ie z pravekej vrstvy, teda banat� sklenen� arte-
vo svete zn�my! To bolo pevne zakotven� v tom, �e sa pou��val len v p�vodnej
polohe. Tam
Vyjadrenie zobrazen�m rytiny prostriedkov, ktor� zm�kcovali hlinu okolit� hlinu
funkcie takejto bat�rie pre alebo skvapalnen�, by mohli byt vystaven�. bol
kompaktn�, tento sa stal
lampa na doske z kamena I. T�to bola (obr. 269) zm�kcen� len o p�r centimetrov na
sever, aby sa vytvoril trezor.
na zadnej strane aj fragment�rne so sklenen�m valcom umo�nilo zachr�nit star�
fig�rku.
187

ktor� sa rozpadli na prach na rovnakej �rovni. Len skutocnost
s t�mto. T�ch 25,5 centimetra, ktor� toto sklovec nezn�me
r�dio
dlh� a a� 6,5 cm v priemere , len zapusten� v hline, sudy
Sklovec pozost�val z tenk�ho ta�k�ho z�sypu, ktor� pre�il bez ujmy,
a velmi lahk� sklo, ktor� dnes patr� medzi najpozoruhodnej�ie.
Pojem "lesn� sklo" je zn�my a iba tieto n�lezy boli zn�me u� n�m
v�i p�r gramov. (obr. 270) Pri senz�cii sme vy�li z �asu
Vysychanie z hlinen�ho z�sypu v nom nebolo, ked sme pripevnovali kamenn� pl�t
v�sledok je potom mo�n� aj s najv�c�ou vonkaj�ou silne
skorodovanou bat�riou
d�kladnej�ie presk�mat cievy. Preto�e tieto
Plavidl� sa stali, ked boli vyroben�
s� vyroben� strojmi! Toto je
okam�ite
rozpoznateln� pre ka�d�ho laika dne�nej doby. Akademick� predmet
povedali n�m to ludia z kamen�rstva
pri
be�n�ch vrtack�ch je to nemo�n�
lich je tak� velk� vn�torn� priestor v takom
vrtat do tenkostennej kamennej n�doby,
kde je koniec v�vrtu na dne n�doby
horizont�lne. (obr. 271) Tenk�

n cievnych stien by bolo v s�casnosti
Na�li sa predmety pr�li� slab� na to, aby boli velk�
Tlak,
ktor� vznik� pri takomto vrtan�
by vydr�ali! Ako kedykolvek predt�m
c�m je kamen tvrd��, t�m lah�ie sa l�me
sila, tlak alebo n�raz.
Nie sme
�pecialisti na Steinbear
ale
ver�me v zdrav�
zdrav� rozum, ktor� okam�ite rozpozn�
m�e to
Stein zniest tu pred tis�crociami
boli pou�it� techniky spracovania, ktor� n�m
s� dnes
t�mto sp�sobom nezn�me. A ako
p�tame
sa sami seba: Ako sa mali t�to Batte
rie b�vanie vyroben� a kto to vtedy mal
Znalost elektrotechniky, ktor� je pozadu
tieto celosvetovo unik�tne n�lezy
skr�va? DC technol�gia nem� nic
Komplikovan� samo o sebe, to je tie� v
Rytina
viditeln� na kamennej doske. ty erin
pripom�naj�ce efekt�vne technick� n�dzov� rie�enie

spievan� o bytostiach, ktor� prist�li na zemi
chcel
pre�it. Ale aj tomuto je koniec
povedz len predpoklad a nic viac! my
len neviem co sa vtedy stalo
a na co s� tieto bat�rie na v�robu energie,
okrem osvetlenia t�ch podzemn�ch
Izby, ktor� boli pou�it�.
�e
podobn� svietidl� ver
pravdepodobne e�te v stredoveku na osvietenie
270 Pou�ilo sa vn�tro sklenen�ho tela z "12 Apostel Zeche", Obr.
tvarovan� sklenen� trubica na uvolnenie sedimentu. Ci u� je to s t�mto,
prostredn�ctvom p�somn�ho dokumentu z Neu
z lesn�ho skla, ktor�ho n�padne tvarovan� sklenen� valec sa pova�uje za bezpecn�.
Pre to
Urcen� pou�itie je st�le s�castou svietidla mo�no len predpokladat.S� tam aj
pozn�mky od ver
je nejasn�. byt zabit� St�le v�ak ch�baj� casti, v minulosti, ktor� boli u� v
d�vnych dob�ch odjak�iva
ktor� sn�d hl�sia lampy �iariace z organick�ch materi�lov, ktor� v�ak v
alebo sa vyr�bali kovy, ktor� u� d�vno vyr�bali ludia v stredoveku a aj predt�m
boli skorodovan� a znicen� za posledn� tis�crocia.
188
Co sa t�ka spracovania kamena, aj n�s sem priviedlo niekolko n�hod.

r�chlo nach�dzame dal�� archeologick� znak v tomto spojovacom priestore
tenkostenn�ch
vypichn�t T�ka sa to takzvan�ch "neo-prin�a". Prv� vec, ktor� sme si v�imli, bolo,
�e smeruje pod n�dobu na bat�riu
litick� diera alebo kamenn� sekery", ktor� m�me zretelne rozdielne velkosti v
priemere Boh na zemi
vo viacer�ch exempl�roch u n�s dovtedy klanice alebo �achtov� otvory v mechanicko-
technick�ch osiach
nezn�me varianty v pokladniciach. Co by bolo len norm�lne, no s� tam stopy po
spracovan�.
mohol zachr�nit. Na niektor�ch z t�chto kamenn�ch sekier bolo zar�aj�ce, �e mali
viac ako 20 centimetrov
svoj�m vzhladom p�sobili takmer exoticky. dlh� kamenn� sekery v porovnan� s
kr�tkymi
(obr. 272 a 273) Takto vyroben� sekery mali extr�mne mal� otvory
tovar mal zjavne svoj d�vod! ktor� m� priemer len 1 centimeter
Ale ktor�? mali, t.j. boli poddimenzovan�. Zapnut�
Ako je to v pr�pade niektor�ch na�ich n�lezov , ta�k� kamenn� sekera na takom
tenkom dreve
Uk�zalo sa, �e casov� alok�cia tyce alebo casti paro�ia jelena na pripevnenie by
bola
spievan� �pecifik�cie zaveden� nezmyseln�, preto�e s�m pri k�van� prv�
Veda a dnes platn� typolo by zlomili stopku. (Obr. 274)
nie s na�imi zachr�nen�mi kamenn�mi sekerami." Niektor� Nemci to uznali u� pred
rokmi
uplatniteln�. Archeol�govia sa uk�zali byt e�te zvedavej�� a op�sali aj toto
Stopy spracovania a pr�ce na nich v publik�ci�ch. (Weller 2014) The
Vrty z r�znych druhov horn�n zvycajne prebiehaj� k�nicky
Zariadenia! najsilnej��m bodom kamenn�ch os� a s� na
189
Obr. 272 A vpravo

neobvykl� tvar a
zachr�nen� kamenn� artefakt.
273 (vlavo dole) Obr.

�peci�lne tvarovan�
dierov� sekera
Obr. 274 (vpravo dole)

Tento z�ber ukazuje dve
ohladom vrtania
vychyluj�ce sa osi otvorov.
Ten v�c��, ta�k�
Steinbeil vlastn� v
vztah k velkosti
pr�li� mal� otvor
men�iu kamenn� sekeru
m� velk� v�vrt.
Vn�tro le�ten� do vysok�ho lesku. To by a niektor�ch domorod�ch skup�n

ned�vaj� absol�tne �iadny zmysel n�radiu, ktor� je pr�tomn� v Afrike, �zii a Ju�nej
Amerike.
preto�e kamenn� sekera napriek dodatocn�m befe Mohli
sme v posledn�ch desatrociach
tion by nemal dr�at palicu a s�m mnoho tak�chto
artefaktov v archeo
mohol lahko vyrie�it, ked�e ukr�va logick� vykop�vky smerom nadol, v dep�ch
k�nicky roz��ren�! Pozrite sa na tieto le�ticky m�ze�
a rozhliadnite sa okolo
desat dier pozn�me z mnoh�ch porovnan� po celom svete. V
Boli vysk�an� tis�ce neolitick�ch os� "Experiment�lna archeol�gia".
190
pravek�ch techn�k boli nevhodn�, ako napr
uz�konit s cielom z�skat poznatky o v�voji pieskovca. Na�a prv� my�lienka bola, �e
ona
v�voj ludsk�ch dej�n dokumentovat v minulosti sn�d reprezentovat
zvierat, predpoklad� sa, �e tak�to diery boli pou�it� na �cely t�cie pre elitn�
vy��iu triedu
vrtan� velmi jednoduch�mi prostriedkami. Tento n�pad sme v�ak coskoro zavrhli
s�. A op�t s r�rkovitou kostou, preto�e urcit� �pravy v
alebo star�ej vetvy (n�jdite na str�nkach Altheimu v n�s podozrenie
s�dlisko v Bavorsku, Nemecko) a kremen
piesku, v z�vislosti od typu horniny
prepichoval kamen cel� t�dne. na
Omladzovanie, teda ku�elovit� priebeh
Loches sa vyskytuje prostredn�ctvom bocn�ho odierania
pou�it� vrtacia tyc. V takom a
pr�pade zost�va ku�elov� jadro vrt�ka z
dostal dierovan� kamenn� materi�l,
niekedy aj na v�robn�ch miestach
m�e n�jst. V niektor�ch pr�padoch,
v neolite vrtanie dvoch str�n
desat v�ziev, v�sledkom coho je tvar pres�pac�ch hod�n
Tvorba otvoru viedla. Ako v�ak
skosen� otvory na vysokej
boli vyle�ten� do lesku a preco
niekedy bol vyroben� mohol
sa dnes nerie�i. (obr. 275) by bolo
nahrubo vyvrtan� otvor na to nie je lep��
Dr�at hriadel? Alebo s� tu in�
Vysvetlenia?
Existuj� a visia na nich obraz, 275 Le�ten� ru�ov� sekera.
u n�s e�te nezn�my "Steintech
nol�gie" spolu. Z�klad pre to
s� pova�ovan� za kry�t�ly kremena nach�dzaj�ce sa v
Zrejme pou��van� v minulosti
a boli pou�it�. Op�t s� tu el
tromagnetick� frekvencie ovplyvnuj�ce kry�t�ly
aktivovat a nechat vibrovat
do. V historick�ch prepisoch z r
Mimochodom, v aristokratick�ch arch�voch je to presne vysvetlen�
ako aktivovat kry�t�ly Toto
Objavuje sa poznanie, clovek chce Niedera
P�smo ver�, �e sa zachovalo a� do modernej doby
mat v�ak mohol nesk�r cez vedome
Vplyv cirkvi a �t�tu
byt "zabudnut�".
Dal�ie predpokladan� pou�itie
�cel os� otvorov by mohol byt cez ich
Poz�cia vo viacer�ch referenci�ch vysvetluje kto
. V �iadnom pr�pade ne�lo o kamen�rske pr�ce
sl�i predov�etk�m na samotn� pr�cu!
(Obr. 276) Je to zrejm� z toho, �e jeden sme na�li v jame vela pr�slu�enstva Obr,
276 Tento takmer
niektor� nevykazuj� �iadne zn�mky opotrebovania, ako napr�klad pieskovcov� mal�
casti, ktor� maj� zvl�tnu trojuholn�kov� sekeru s otvorom
napr�klad triesky, ktor� vyzerali ako vyle�ten� a pre n�s bez pou�itia tup�ho hrotu
a
desat kamenn�ch pl�ch. Zdalo sa, �e cepele splnili svoj �cel. (obr. 277) zaoblen�
hrany.
boli ostr� a nepo�koden�.Potom sme si v�imli, �e vo velkom Gru
zlomen�. Niektor� rezn� hrany a hrany niekedy pou��vaj� niekolko os� otvorov
neboli na be�n� cinnosti pred r�znymi polohami a orient�ciami
pozri. Boli pr�tomn� aj niektor� druhy pou�it�ch horn�n. Toto by bolo tie� zahrnut�
191
Obr. 277 Spojenie v�eobecne pou�iteln� zd�vodnenie lisovan�ch spojovac�ch dielov do

otvorov
kusy pieskovca,, (napr. kultov� akt) vysvetliteln�. V�imli sme si, �e sme nan dali
dal�iu dierov� sekeru
co je asi prekvapuj�ce, �e th na tri z jamiek dok�e zen. Do tejto skupiny piatich
boli
"Pou�itie" os� otvorov, ktor� osy otvorov, ktor� le�ia na sebe, ukazuj� �tyri 25
centimetrov dlh� kamene v jednom
na�iel vyu�itie. boli kedysi upevnen� drevom, aby neklesli bodom nadol
mohol sklznut. Na jednom mieste uviazol priamo v zemi. Toto sa prebudilo
dokonca si mal p�t kamenn�ch sekier nad sebou, akoby
si chcel pou�it t�to ruku
naukladan�ch, ktor�ch rezanie v r�znych Nemu ment
zabr�nit niecomu. (Obr. 279) Toto
zobrazen� smery. (Obr. 278) Azda vrcholy museli mat
velk� v�znam
ale p�vodne tie pieskovcov� mali byt sen, lebo jeden z kamenn�ch vrcholov bol v
192
Obr. 278 origin�l

umiestnenie �peci�lneho
usporiadanie otvoru
beilen., z�very
o ich predch�dzaj�com pou�it�
mohol dovolit. na
kolmo na hrot
smeruj�ce nadol
�zke a dlh�
Kamenn� artefakty doplnaj�
raz z�merne umiestnen�
usporiadanie
Obr. 279 P�t hore

vrstven� a
podla svetov�ch str�n
orientovan� osi otvorov
boli v �achte otvor
silne zvetran� dreven� palice
ben fixovan�.
193
Stredn� cast sa zlomila a bola nasaden� na a

opraven� n�m nezn�mym sp�sobom (porov
Obr. 212) Mohli by to byt
mravce
NEN akt, ktor�m sa energie t�m
vytvoren� osami otvorov.
Budeme fungovat podla tohto usporiadania
kv�li n�m sa to asi nikdy neobjasn�
v s�casnosti celkom jednoducho
znalosti a expe
koncepcno-vedeck� pr�stup k nej
ch�ba
len. Jedno je v�ak ist�, �e tento kamen
Form�cia nie je zalo�en� na kultov�ch aktoch
klamstvo, ale sk�r pragmatick�
mal z�zemie.
Cez �lomky dreva v kere
mikro cievy sme konecne mali
mo�nost
mo�nost stanovit minim�lny vek pre dan� obdobie
Obr. 280 (hore)

V inom
v�kopov� �sek boli
aj osi otvorov
spojen� s kusmi dreva.
Obr. 281 (vpravo)

V tomto zoomorfnom
navrhnut� zapecaten�
keramick� n�doby boli
sami p�t r�znych
drevnej �tiepky, ich veku
presiahol 55 000 rokov.
Ten, ktor� je zobrazen� na obr�zku
Kus dreva skoncil
56 000 rokov st�le siln�
r�dioakt�vne kontaminovan�.
Obr. 282 (ni��ie)

Kamenn� sekera s a
polootvoren� otvor hriadela
a tepeln� stopy.
dostat v ktorom poklady vytvoren�

bol. (obr. 280 a 281) The Aus
Hodnotenie vzoriek dreva z
keramiky
ken n�s neprekvapil, preto�e op�t
Datovanie 14C prinieslo paleo-
litick� minim�lny vek nad 50
000 rokov
s "neurcitou casovou polohou"!
Co n�s po prv� raz neobycajne ohromilo,
preto�e zatial ideme cez hlinen� fig�rky
predpoklad, �e ho tu pou��vame
Pozostatky neolitu "kult�ry Vinca"
musel urobit. Dokonca aj sekery boli na�e,
typologicky len z obdobia neolitu
a mlad�ie epochy zn�me! odporuje
194
Obr. 283 Dve z

niekolko os� otvorov,
Stopy v otvore hriadela
vystavenie teplu
uk�zat sa To naznacuje
nato je v
oblast otvoru
velmi vysok� teploty
Pri�iel.
to sa �plne nezhoduje so zavedenou archeol�giou v�chodn�ho Turecka, ktor� je

vedeck� u� mnoho rokov
gick� vedomosti? Interpretujeme tu nebola uznan�. (Schmid 2006) Or
nic do toho, ale rad�ej zverejnit n�stenn� malby, ktor� maj� viac ako 60 000 rokov
Kniha iba vedeck� fakty vykonan� v troch jaskyniach severn�ho �panielska, ktor�
existuj� dnes
N�lezov� okolnosti a datovanie s� dolo�en� ako pripisovanie neandert�lcom. (Hoff-
a na takmer 10-rocnom v�skume ar mann & Pike 2018) po cel� desatrocia
s mnoh�mi tis�ckami hod�n pr�ce neandert�lcov v literat�re ako primi
zalo�en�! t�vne ludsk� druhy zast�pen� ako lovci a
Najm� v posledn�ch dvoch desatrociach zberatel pre�il svoju existenciu a svojich
mrtvych
jednotliv�m b�datelom sa to podarilo a poznatky pochovali v jaskyniach. Dnes to
vieme
schaflern, vynikaj�ce v�sledky u predstavitelov svojho plemena velmi inteligentn� a
archeologick� ter�nne v�skumy do publizie boli dobre prisp�soben� dobe ladovej.
ren, ciastocne preorientovanie v Pri bli��om sk�man� kamena
Historick� v�skum si vy�iadal n�stroje z "dole 12 apo�tolov".
mat. Len si tu spomenme na chrbty, ktor� sme zasypali na okraji vrtov a
objav G�bekli Tepe, jeden o hlb�ej vn�tornej zmene farby, ne� by bolo
12 000 rokov star� megalitick� kult�ra, z ktorej bol kamen vystaven� velk�mu
�iareniu tepla
mezolit (= stredn� doba kamenn�) v s�boroch bol! (obr. 282 a 283) Pri a
195
284 Fragment Obr

dierov� sekera, ktor�
mechanick� v�roba
otvor hriadela jasne
zdokumentovan�. v
prav� spodn� cast
Loches s� tie z
prv� �ikm� vrtanie,
ktor� bol zru�en�
p�vodn� pozostatky n�s
nezn�my n�stroj
rozpoznat stopy.
Fragment bol z vn�tra otvoru nepoch�dza z povrchu skaly

presklen�! preco? Mali osi otvorov otvory opracovan�?
funkcia n�m dnes nezn�ma? A ak pri inej diere je sekera pri
�no ktor�? V�roba niecoho sa stane, jeho fragment
Casov� r�mec, v ktorom bol vytvoren� , n�m d�va
prv� n�znak toho, ako
preto�e sa zjavne nepou��vali na pr�cu , do ktorej boli
kedysi vyvrtan� diery do kamena
spracovanie l�tky, ale bol to vraj brloh. Ked tam bola diera cez
kry�talick� �trukt�ra boh
artefakty existuj�ce v urcit�ch typoch horn�n, vrt�k nebol zvisl�,
mo�no pre generovanie kvantovej fy, ale skreslen� a
potom prevrtan�
fyzick� energetick� polia, ako je diera �irok� dve tretiny v kameni.
plazma alebo nieco in�. Ob Man sa potom zastavil, aby sledoval priebeh jamky
a ako opravit frekvencie tu n�m nezn�me a v pravom uhle
kolmo
Na prevrtanie kamena sa pou�ilo desat kamenn�ch
technol�gi�. Toto je definit�vne
e�te nevieme a tie� chceme byt rozpoznateln�, lebo na zvr�ok dobre vid�te
nepodporujte �pekul�cie. Oblast vertik�lneho otvoru
Unre
Rozsah pravidelnosti v�kladu, jednostrann�
ku�elovit� roz��renie
Mo�nosti s� extr�mne velk�, iba terung ver pri prvom
�ikmom otvore
Faktom je, �e to bolo v tomto kontexte absol�tne sp�soben�. Po ukoncen�
bezpecn�: niektor� osi otvorov boli predt�m vertik�lne, cez otvor bol interi�r
v oblasti otvorov boli otvory vyle�ten� na velmi
vysok� teplotu a zanechali stopy
teploty, pravdepodobne vysoko nad 1 000 stupnov od �ikm�ho vrtu v spodnej casti
Celzia, odhalen�! A toto k�renie je ciastocne zachovan�. A toto svedectvo
196
k
dokazuje, �e otvory kamenn�ch sekier nemohli byt von. Na jednej strane je Obr. 285
(vlavo) Obr.
"12 Apostel Zeche" so strojmi a strojovo vyroben�mi artefaktmi pravdepodobne platna
1, kde je typologick�
nezn�meho p�vodu boli vyvrtan�. z paleolitu je na druhej strane atrib�cia fundinve
Pou�it� vrt�k sa ne�krabal do porovnateln�ch rucne vyroben�ch k�pi� dechtov z "12
Apostel Zeche"
kamen, ako je to v pr�pade na�ich dne�n�ch sekier s kamenn�mi jamkami z
neolitick�ho eposu podla archeologick�ch n�lezov
vrta puzdro, ale zrejme prenikol che. M�e to byt posmrtn� �ivot podla
zdokumentovan�ch krit�ri�
do skalnej �trukt�ry velmi r�chlo. On sk�r kult�ra konat tam, kde origin�l bude.
pou��vanie t�chto "n�strojov" vo Verges v prvom preru�enom projekte vrtania
opracovania, ktor� sa uk�zali ako nega senheit a kamenn� sekery z obr. 286 (vpravo)
tiv vl�kno pohlad! (Obr. 284) To ukazuje, �e doska 2 bola pragmaticky vyu�it�, tu
je
je jasn�, �e vrt�ky s� zarovnan�. Ako je nieco tak� mo�n�? M�eme skutocn� cas
Otocenie o viac ako 1 milimeter m�e s istotou povedat len jednu vec, pozn�me
prisudzovanie n�lezov
�pir�lovito do skaly. nie a moment�lne po odst�vke laborat�ria nemaj� �iadne
vysvetlenie
Dnes m�eme predpokladat, �e le�tidl� s� pripraven�! hodnotenia reprodukovan�.
k�nicky prebiehaj�ci vn�tri v�vrtu Ako by casov� priradenie
v tom case aj so strojmi a ktor� sa narodil v obdob� 2014 a� 2021
nezn�mej kon�trukcie. n�lezy uveden� vy��ie
Ako sa daj� tieto d�tumy a z tejto casti suter�nu vyu�it v r�mci
Pozorovania s na�ou archeologickou tradicnou a dnes Archaeolo
Predstavuj� znalosti o neolitick�ch osiach otvorov v gie uzn�van�ch krit�ri�ch?
Navy�e
priniest rozumn� kontext? Zaradme Mravca podla typol�gie
slovo je jednoduch�: v�bec nie! Lebo hovor�me o n�jdenom materi�li a podla
aktu�lneho
tu z dvoch svetov, ktor� maj� r�znu �roven vedomost� vyucovan�ch na univerzit�ch
197

dobre podlo�en� proviz�rny casov� r�mec pre ocel, med, bronz) najrozmanitej��ch
pr�tomn�. Tabulka 1 je typ chronolo. Nie je to nic
nov�, ale je tam ni��ie
gick� casov� dot�cia n�lezov po t�chto n�lezoch aj z r�znych
aktu�lne platn� v�berov� krit�rium z typo kovov kult a
�itkovost
logicky zabezpecen� n�jden� predmety. predmety, ktor� s� trochu mimo normy
(Obr. 285) Na tom by nebolo nic zvl�tne a ofici�lne o ich existencii takmer nic
v�sledky by boli tie� velmi dobre zn�me v. Ako m�u tak�to n�lezy
prehistorick� casy, ktor� v s�casnosti pozn�me a ktor�
m�u mat ofici�lne viac ako 7 000 rokov,
vlo�te epochy, ak by sme ich ned�vali do rozumn�ho kontextu. my
bli��ie sk�manie a sk�manie poznaj� na�e desatrocia vo
Wis
n�lezov�ch anom�li�, teda odch�lky, senschaft tradovan� a v�eobecne zn�me
v�imol, pre ktor� p�vodne neexistovala sch�ma doby medenej, bronzovej a �eleznej,
dal vysvetlenia. Okrem toho, �e nie, �e rozvoj pou��vania kovu
Obdobie m�e patrit a tam po cloveku v praveku
Obr. 287Casov� tabulka

prehistorick� artefakty
v �tajersku a
Doln� Rak�sko.
podla s�casnej doktr�ny by sa nemalo nic dokumentovat ani ukazovat. Ale ako
hladali! kovov� predmety a �perky
Ak sa v�ak tieto n�lezy vysvetlia podobn�m
sp�sobom, ide o vela
Laborat�ri� sk�maj� a testuj�, tak�e s� star�ie ako
tie, ktor� pozn�me dnes a v s�casnosti
s� zrazu �plne in� casov� obdobia, predmety vystaven� v m�ze�ch? a
pozri tabulku 2, ktor� na prv� pohlad plat� najm� vtedy
, ked s� vyroben� z kovov�ch zliatin,
lig r�zne, takmer exotick� ako �elezo, ocel, bronz a
mosadz, najlep�ie
Dajte tlmocenie do miestnosti, co predstavuje 3 a� viac
ako 42 os�b
s na�ou v s�casnosti zn�mou hist�riou hlin�ka, ktor� je
len v
bild jednoducho nezmieruje ofici�lne c�tanie druhej
polovice 19. storocia
sen! (Obr. 286) Uvediem len jeden pr�klad,
znovuobjaven�! Tu to bude pre v�etk�ch
uk�zat, kovov� predmety n�m od takmer odborn�kov ta�ko
d�vaj� spr�vne vysvetlenia
zn�my v�etk�m vyspel�m kult�ram. Vieme z priecok n�jst, pokial netvrd�
N�jdite komplexy v Eur�pe, C�ne, Egypte, tieto objekty by boli len v poslednom
kult�ry Indus v Pakistane a Kul 70 rokov v laborat�riu
a potom s
turraum im Mesopota , boli ulo�en� na miestach objavu v
Mezopote. preto�e vypnut�
bane, pocetn� kovov� predmety (�elezo, v tomto obdob� to bolo mo�n� len
198
na v�robu tak�chto zliatin technicky. maj� byt priraden� k n�m cudz�m druhom,
obr.288
Ale sekund�rny vklad zost�va nezodpovedan�, ale m�me vecern� n�ladu
Artefakty by boli nemo�n�, preto�e cez 20 r�znych laborat�ri� v Grazi.
Str�nky pribli�ne pol a� jedna skontrolovali orientacn� hodnoty zoznamovania podla
veku
pol metra pod nami opracovan�m e�te neporu�en�m n�lezov�m horizontom
R�msky hypokaust (= podlahov� k�renie) ukazuj�, �e invent�r n�lezov ciastocne z
le�al a nad n�m so stovkami ton epochy paleolitu (= Altstein
na vkladoch od roku 1580, teda na 440 rokov )! Kolko ot�zok znova
ren, boli pokryt�! S t�m, ka�d� uva�ovan� zv�enie, ktor� sme predbe�ne - �iadame
Eliminujte manipul�ciu hned na zaciatku! na�im citatelom pre pochopenie - zatial
nie
Katol�ckej cirkvi treba podakovat aj za to, �e mohla odpovedat. S� to e�te roky
potrebn� v�skumn� pr�ce kv�li Zusch�t , aby mohla
objasnit nezodpovedan� ot�zky "12 Apo�tol Zeche" v 16. storoc�
zachr�nil v�etky n�lezy pred znicen�m . (obr. 287) Len jedna je 100-percentn�
tet a t�m n�m dal mo�nost mat istotu, �e zachr�nen� invent�r poch�dza z
profesion�lne zachr�nit. Augustini�nsky zbor preva�ne z praveku,
p�n, menovite Herr Univ.-Prof. NDR. R�hrig, aj ked jeden z n�s st�le "na neurcito
vedel o rozsahu, aj ked nie o case" pred viac ako 60 000 rokmi!
podrobne, dajte mi vediet. Ale aj majitel Na�e s�casn� v�eobecn� znalosti s� cez
by mal v tomto bode stanovit nemenn� hranice a perspekt�vy svojej vytrvalosti
byt vdacn�, �e ho formoval viac ako 20 rokov, ktor� len zriedka umo�nuj� nov�
poznatky,
�ivot vo vykop�vkach t�chto podzemn�ch, preto�e tieto s� historicky definovan�
investovali do syst�mu a t�m by sa mas�vne zmenili aj samotn� z�klady!
financovan�. Len jeho rozhodnutia a to by sme na z�ver chceli uviest
Pr�ve vdaka jeho �siliu m�eme vyu�it n�lezy uverejnen� v tejto knihe
dnes tento v�znamn� kult�rny poklad pre predmety podla vedeck�ch krit�ri�
byt schopn� zachovat a zabezpecit Rak�sko. "in situ" v r�mci n�dzov�ch z�chrann�ch
oper�ci�
Dnes u� tie� ch�peme, preco bol "Hei" n�jden�, zdokumentovan� a zabezpecen�
lige chair" vo Vatik�ne a in�ch �t�toch . Odborn� vy�etrovania a
desat alebo in�tit�cie dva domy na datovanie boli vykonan� renomovan�mi
Stadtplatz chcel absol�tne z�skat (pozri vedci z niekolk�ch univerz�t v
�vod), preto�e artefakty a n�lezy s� medzin�rodne uzn�van� vedeck�
situ�cie s� vo svete jedinecn�. Ak� star� s� laborat�ri� a t�m aj overen� fakty!
predmety s� skutocn� a ktor� (obr. 288)
199
Dal�ie c�tanie
Agricolae, Georgii (1556): De re metallica Libri Borchert, Till-Holger & Waterman,
Joshua P.
XII, R�m. 564 s. (2013): Kniha z�zrakov, Taschen Ver
Akcar, Naki; Ivy-Ochs, Susan & Schluechter, laici, Kol�n nad R�nom, 292 s.
Christian (2008): Aplik�cia in situ Braun, Karl-Heinz; Herweg, Mathias; Hubert,
produkoval pozemsk� kozmog�nne nuklidy Hansovi W.;
Schneider, Joachim & Zotz, Tho
archeol�gia: schematick� prehlad, in: Eiszeit mas (ed.)
(2013): The Konstanzer Konzil
starovek a s�casnost - kvart�rna veda - 1414-1418 svetov� udalost stredoveku;
Journal, 57, 1-2, Hannover, 226-238. Darmstadt - Stuttgart, 247 s.
Andrews, Carol (1981): The Rosetta Stone, Bri Bruckner,
Bogdan (2002): Kult�ra Vinca
tish Museum Press, Lond�n, 32 s. v priestore a case, in: Akademija Nauka
Anthony, David (2009): The Lost World of Old in Umjetmosti Bosna a Hercegovina, 32,
Eur�pa - �dolie Dunaja, 5000-3500 Godisnjak, 61-103.
BC, New York-Princeton, 256 s. Brunner, Walter (1997): 850 Years Church and
Arnold, Elizabeth R. & Greenfield, Haskel J. Pfarre Maria
Himmelfahrt in P�ls; �idia
(2006): Pociatky transhumantn�ho pastoraburgu, 32 s.
lizmus v miernej juhov�chodnej Eur�pe - Buchholz, Hans-G�nter (1969): Egejsk� more
Zooarcheologick� pohlad zo syst�mov p�sania a ich vysielania v
stredn� Balk�n, BAR, 1538, Oxford, 200 s. kult�ry v�chodn�ho Stredomoria, in: Ran�
P�somn� svedectv� ludstva, G�ttingen,
Baja-Thomas, Edit (ed.) (1956): Archaeologi 88-150.
kalov� n�lezy v Madarsku, Budape�t, 427 s. Budja, Mihael (2005): Proces neoli-
Barber, Elisabeth Wayland (1991): Prehistorick� te�ria v juhov�chodnej Eur�pe - od
r.
text�lie. V�voj l�tky v keramick�ch �ensk�ch fig�rkach a obiln�ch zrn�ch
Neolit a doba bronzov�, New York-Prin k enoptike a
ludskej jadrovej DNA poly-
cet�n, 508 str. morfick� znacky, in: Documenta Praehisto-
Baring-Gould, Sabine (1911): Cliff Castles and rica XXXII, Lublana, 53-72.
Jaskynn� obydlia Eur�py, Lond�n, 236 s. Butzer, Karl W. (1982): Archeol�gia ako
clovek
Baumgartner, Hans & Fink, Max H. (1981): ekol�gia, Cambridge, 364 s.
Kremencov� jaskyne nedaleko Wenigzellu (�tajersko) -
Pr�spevok ku Genesis of Pseudokarsth�h Chapman, John
(2000): Fragment�cia v r.
len, in: Die H�hle, 32, 4, Vieden, 113-123. archeol�gia - ludia, miesta a zlomen�
Bernaleken, Theodor (1859): M�ty a predmety v praveku juhov�chodu
Zvyky ludu v Rak�sku, Wilhelm Europe, Lond�n, 320 s.
Braum�ller, Vieden, 386 s. Cernykh, Evgenij Nikolajevic (1992): Starovek�
Biehl, Peter (1996): Symbolick� komunikacn� metalurgia v USA SR - ran� metal
Syst�my: Symboly veku antropomorfnej postavy, Cambridge, 359 s.
r�ny neolitu a chalkolitu z r
juhov�chodn� Eur�pa, in: Journal of Euro D'Auvergne,
Verner (1940): Moje sk�senosti v r.
pean Archaeology, 4, Cambridge, 153-176. Tibet, in: Journal of the Bihar and
Orissar
Biedermann, Hans (1989): Knaurov lexik�n v�skumnej spolocnosti, zv�zok XXVI, cast
II, Ur�a
Symboly, Mn�chov, 591 s. �t�tny arch�v.
B�ckl, Manfred (2015): The Mystery of D�niken, Erich von
(2018): New Recognizes
Erdstalle, Regenstauf, 98 s. nisse - d�kaz n�v�tevy
200
Dal�ie c�tanie
Mimozem�tania v praveku Gebhart, J. (ed.) (1863): Rak�sky

desat, Rottenburg, 220 s. Kniha legiend, Mor, 504 s.
Dickinson, Oliver (1994): Egejsk� bronzov� Geramb, Victor v. (1949): Zvyky a
obycaje
Vek, Cambridge, 342 s. v Rak�sku, Graz, 312 s.
D�rscheid, Christa (2006): �vod do Gera, Joan M. & Conkey, Margaret W. (1991):
P�somn� lingvistika, zv�zok 8, G�ttingen, 319 s. Rodov� archeol�gia - �ena a
Durdik, Tom�s (1992): Hrady severn�ch Ciech, Pravek, Cornwall, 418 s.
Praha, 110 hod. Gimbutas, Marija (1982): Bohyne a
bohovia starej Eur�py 7000 a� 3500 pred Kristom
Eggert, Manfred KH (2001): Pravek� m�ty, legendy a kultov� obrazy, Fondon,
Archeol�gia - koncepty a met�dy, 304 s.
T�bingen - Bazilej, 412 s. Gimbutas, Marija (1995): Jazyk bohov
Eiselt, Franz (1986): Stredovek� n�zvy pol� c�n - syst�m pochovan�ch symbolov
na trhu Vorau, v: Vorauer dom�ce plachty, z�padn� civiliz�cia, Frankfurt nad
Mohanom,
8, Vorau, 32-34. 416 s.
Gimbutas, Marija, vyd. Marler, Joan (1996):
Fank, Pius (1959): The Chorherrenstift Vorau, The Civilization of the Goddess - The
World of
Vorau, 330 s. Starovek� Eur�pa, Frankfurt nad Mohanom, 560 s.
Fauler, Volker (2019): �rska misia v �ster Glatthaar, Regine (2011): Predchodcovia
boh�cov a �tajersk� kaplnku Glattjoch; Erdstalle, v: Der Erdstall, 37, Roding,
Graz, 186 s. 104-109.
Faupl, Peter (1970): O geol�gii a Petro Granger, Darryl E. & Smith, Allison F.
(2000):
grafika ju�nej striedavej oblasti, in: Datovanie pochovan�ch sedimentov pomocou
r�dioakt�vnych
Ozn�menia od Geologickej spolocnosti rozpad a muog�nna produkcia 26Al a
vo Viedni, 63, Vieden, 22-51. 10Be, in: Elsevier Science - Nuclear Instru
Fergusson, James (1872): Kamenn� pamiatky a met�dy v R�de vo fyzik�lnom v�skume, B,

vo v�etk�ch krajin�ch; ich vek a vyu�itie, 172, Amsterdam, 822-826.
Fond�n, 559 s. Groth, Johannes (ed. Meller Harald) (2013):
Filip, Jan (1969): Encyklopedick� pr�rucka Menhiry v Nemecku - s pr�spevkami
o praveku a ran�ch dejin�ch Eur�py. Praha, Ralf Schwarz a Bernd Zurich, Halle,
2 zv., 1758 s. 504 s.
Firestone, Richard; West, Allen & Warwick-Gstrein, Peter (2011): Historick�
ban�ctvo
Smith, Simon (2006): Kozmick� cyklus v regi�ne Gurgltal v Tirolsku, Hall in Tirol
Katastrofa - Ako kom�ta z doby kamennej - Vieden, 109 s.
Zmenil kurz svetovej kult�ry,
Rochester, 408 s. Haarmann, Harald (1989): P�sanie zo star�ho
Fischerlehner, Egon (1980): Fochstein (Gat Europe na starovek� Kr�tu - pr�pad
kult�ry
tersteine) v Hornom Rak�sku, in: Mannus continuity, in: Journal of Indo-European
- German Journal for Pre- and Early Ge Studies, 17, Washington DC, 251-277.
vrstva, 46, 4, H�ckeswagen, 95-110. Haarmann, Harald (1991): Univerz�lna hist�ria
Foldes-Papp, Karoly (1966): Od skalnej malby k p�saniu, Frankfurt - New York, 576
s.
Abeceda, Stuttgart, 222 s. Haarmann, Harald (2010): �vod do
Friedrich, Johannes (1954): De�ifrovanie dunajsk�ho p�sma, Hamburg, 159 s.
Schollenerove spisy a jazyky, Berl�n, Haarmann, Harald (2017): H�danka
147 s. Dunajsk� civiliz�cia - objavenie
Fuchs, Gerald & Polt, Harald (2000): Erdstall najstar�ia vysok� kult�ra v Eur�pe,
Mn�chov,
am Wetzelberg, in: Der Erdstall, 26, Roding, 286 s.
27-35. H�jek, Gerd (2018): Konecne Noreia?, Voits-
hora, 185 p.
Gamble, Clive (1986): The Palaeolithic Settle Hansen, Susanne (ed.) (1991): Mythen
vom
ment of Europe, Cambridge, 471 s. Pociatok sveta, Augsburg, 447 s.
Gawalowski, Karl W. (1926): �tajersko - Hansen, Svend (2007): Obr�zky lud�
Rucn� a cestovn� sprievodca, Graz, 511p. doby kamennej - v�skumy antro-
Gebbensleben, Reiner (2010): Pomorfick� plast �iesteho zmyslu neolitu a
a jej javy - Fyzick� a meden� doba v juhov�chodnej Eur�pe, 1. cast, Mainz,
neurofyziologick� z�klady pravdy 200 s.
odber nadzvuku, Norderstedt, Hartl, Franz (2003): Hist�ria cirkvi z
676 s. St. Georgen a. W. a jej pridru�en�ch cirkv�
201
Klein, St. Veit, St. Leonhard a St. Lam Kalicz, Nandor

(1970): Bohovia hliny - The
prest�vka St. Georgen am Weinberg, 164 s. neolit a doba meden� v Uhorsku,
Haschner, Anton (2006): Umel� jaskyne Budape�t, 134 s.
v Kirchbergen a Hausbergen - v� Karner, Lampert (1903):
Umel� jaskyne z r.
expanzia v Bavorsku a Rak�sku, in: Der Alter Zeit, Vieden, 235 s.
Erdstall, 32, Roding, 79-85. Kaser, Gerfried & Mirsch, Ingo (eds.) (2016):
Hausner, Ernst (1998): Patologick� Okresn� s�d v Offenburgu - kamen z pneumat�k
Anatomick� feder�lne m�zeum v bl�zon a koment�re k
archeologick�mu
ve�a starej v�eobecnej nemocnice Vykop�vky na Najvy��om
s�de v Bir
vo Viedni, Vieden, 120 s. kachwald" 2012-2014, Oberzeiring, 80 s.
Helck, Wolfgang (1971): �vahy o Kickovi, Walter (2014): Zemsk� stajne ako �tocisko
Velk� bohyna a jej pr�buzn� a smrt v pohranicn�ch krajin�ch marca,
Bo�stv�, Mn�chov - Vieden, 307 s. in: Der Erdstall, 40, Aying, 124-142.
Heynowski, Ronald (2016): Prim�ry, rozpoznajte - Kie�ling, Franz (1923): O "h�danke
urcit - pop�sat, Berl�n - M�n Erdst�lle ", Vieden, 32 s.
chen, 168 str. Kim, KL & Englert, PAJ (2004): Profily
Hilber, Vinzens (1922): Pravek Steier- in situ 10Be a 26Al vo velk�ch hlbkach
zn�mky, Notices of Science Macraes Flat, East Otago, Nov�
Z�land, v:
Zdru�enie pre �tajersko, 58, Graz, Elsevier - Zemsk� a planet�rna veda Let-
3-79, 6 tanierov. ters, 223, Amsterdam, 113-126.
Hinrichs, Uwe (ed.) (1999): Handbuch Kirnbauer, Franz (1954): Bergmanns Sagen,
of Southeast European Linguistics, Wiesbaden, Vieden, 76 s.
1079 p. Korn, Wolfgang (2005): Megalitick� kult�ry -
H�fer, Rudolf Karl (1992): Knie�acie z�hadn� pamiatky doby
kamennej, Stutt
Vizit�cia farnost� a kl�torov v garde, 160 s.
�tajersko v rokoch 1544/1545, Graz, Kos, Petr (2008): Moravsk� zemsk� stajne
(Lochy),
650 p. v: Der Erdstall, 34, Roding, 94-102.
Hoffmann, Dirk L. a kol. (2018): U-Th datovanie Kos, Petr (2017): Nov� zemsk�
stajne na Morave, v:
uhlicitanov� k�ry odhaluj� neandert�lsky p�vod Der Erdstall, 43, Neukirchen-
Balbini, 6-15.
Pyrenejsk� jaskynn� umenie, in: Science (23. 2. 2018), Krainz, Johann (1880): M�ty
a legendy
zv�zok 359, vydanie 6378, 912-915. �tajersk� vysocina, Bruck ad
Hohmann, Hasso (2009): The Glattjoch Chapel Mur, 434 s.
pri Donnersbachwalde, in: ISG-Magazine, 1, Kriegl, Herbert (2016): M�tus a kult v
r.
Graz, 30. oblast Koralm, Deutschlandsberg,
192 s.
Ivekin, Karl (1870): Deti l�sky alebo Kusch, Heinrich
(1994): O kult�rnych dejin�ch
Pohybuj�ci sa �ivot pod zemou, Graz, 239 s. v�znam jaskynn�ch lokal�t
Ivy-Ochs, Susan; Wust, Raphael; Kub�k, Peter Pozdl� Stredn�ho �dolia Mur
(�tajersko);
W.; M�ller-Beck, Hansj�rgen & Schluechter, Grazer archeologick� �t�die, 2,
Christian (2001): M�eme pou�it kozmog�nny Frankfurt nad Mohanom, 307 s.
izotopy doteraj��ch kamenn�ch artefaktov?, in: Procee- Kusch, Heinrich (2005): Der
Erdstall Vocken-
dings 17th International 14C Confeberg (kat. c. B
2851/5) pri Stubenbergu am.
rence, Arizona Board of Regents v mene See in der
Steiermark (Rak�sko), v: Der Erd
z University of Arizona Radiocarbon, st�nok, 31, Roding, 53-74.
zv�zok 43, 28, Arizona, 759-764. Kusch, Heinrich (2006): Erdstallforschung v
�tajersko, Rak�sko, v: Der Erdstall, 32,
Joussaume, Roger (1985): Des Dolmens pour Roding, 65-78.
les Morts - Les megalithismes � travers le Kusch, Heinrich (2007):
Erdstallvorfallen
monde, Hachette, 398 s. v oblasti Hartberg-Vorau, �tajersko,
Jung, Carl Gustav (1958): Modern� m�tus Rak�sko, in: Der Erdstall, 33, Roding, 39-
51.
- O veciach viden�ch na oblohe, kto Kusch, Heinrich
(2007): Der Erdstall Meidl-
brloh, Z�rich - Stuttgart, 122 s. farm�r nedaleko Riegersbach, �tajersko, Rak�sko,
Juvanec Borut (2011): Kamen, kras, arhitek- v: Der Erdstall, 33, Roding, 51-57.
tura, in: Arhitektura, raziskave, 3. Ljubliana, Kusch, Heinrich (2007): Der
Erdstall Krogger-
5-14 hof pri Riegersbach, �tajersko, Rak�sko, v:
The Erdstall, 33, Roding, 57-64.
Kalchhauser, Wolfgang (2002): Tajomn�
Wienerwald, Vieden, 208 s.
202
Dal�ie c�tanie
Kusch, Heinrich (2008): Erdstallforschung in environment, Severov�chodn� �tajersko,

Rak�sko, v:
�tajerska (Rak�sko) v roku 2007, in: Speleo-Austria 2012, Ozn�menia ver.
The Erdstall, 34, Roding, 64-72. jeden pre jaskyniarstvo v Obersteier, Bad
Kusch, Heinrich (2008): The Erdstall Lehen Mitterndorf, 254-263.
farm�r pri Vorau - Puchegg, �tajersko, Kusch, Heinrich (2013): Vedeck�
Rak�sko, v: Der Erdstall, 34, Roding, 73-83. Vy�etrovanie v hrobke Augusti
Kusch, Heinrich (2008): Erdstall Gessl na kl�tore ner-canon vo Vorau (s
Kring pri Vorau, �tajersko, Rak�sko, v: Cl�nok Samuela Grossa (Mainz/SRN)
The Erdstall, 34, Roding, 84-90. a Arbeo Scherer-Ottenfels (Klosterneu
Kusch, Heinrich (2009): Podzemn� hrad)), v: Der Steinpei�er, 20, Hartberg,
fragment lode pri farskom kostole 69-78.
Petra a Pavla v Birkfelde, Oststeier Kusch, Heinrich; Rabeder, Gernot; alscher
mark, Rak�sko, v: Der Erdstall, 33, Roding, Monika & Frischauf, Christine (2015):
77-81. Vykop�vky v jaskyni Leopoldine
Kusch, Heinrich (2009): Haberler Erdstall (2832/11) pri Semriachu (�tajersko); v:
fragment pri Riegersbach - Reinberg, Steier Die H�hle, 66, vydanie 1-4, Vieden,
63-79.
mark, Rak�sko, in: Der Erdstall, 35, Roding, Kusch, Heinrich (2015): O odpor�canom
veku r.
82-86. podzemn� Gangpassa s kamenn�mi stenami
Kusch, Heinrich (2009): Nov� archeologick� g�ny a zariadenia, ako aj kamenn�
osadenie v r.
V�sledky v�skumu z oblasti Oststeiermark Vorau a okolia na severe
(Rak�sko) v roku 2008, v: Der Erdstall, 35, v�chodn� �tajersko, Rak�sko; v: Spr�vy
Roding, 87-96. zdru�enia pre speleol�giu v Obersteieri,
Kusch, Heinrich (2009): Br�ny do podsvetia, 32-34, Bad Mitterndorf, 176-187.
v: In�: Mail, c�slo 41 (november), Kusch, Heinrich (2015): Der Erdstall Alt-Schi-
Gross-Gerau, 5.-9. elleiten nedaleko Stubenberg am See, �tajersko,
Kusch, Heinrich (2010): Vy�etrovania Rak�ska; v: Der Erdstall, 41, Neukir-
podzemn� stavby a megalitick� chen-Balbini, 56-65.
Kamenn� osadenie v �tajersku (�ster Kusch, Heinrich (2016): Jaskyne v n�dzi
bohat�) - v oblasti Semriach, Vorau a vrstiev; in: Jaskyne a kras v Rak�sku
Environment in 2009, in: Der Erdstall, (eds. C. Sp�tl, L. Plan & E. Christian),
36, Roding, 91-104. Linz, 273-286.
Kusch, Heinrich (2011): Podzemie Kusch, Heinrich (2016): Kultov� jaskyne; v: Eh
Rastliny a pravek� kamenn� osadenie len a kras v Rak�sku (ed. C. Sp�tl,
der Oststeiermark (Rak�sko), s�casn� L. Plan & E. Christian), Linz, 297-306.
Stav v�skumu 2010, v: Der Erdstall, 37, Kusch, Heinrich (2016): Na vy�etrovanie
Jazdenie, 70-79. z Kandelhofer-/Kandlhofer Erdstalles
Kusch, Heinrich (2011): V�chod�tajersk� Puchegg, �tajersko, Rak�sko; v
�trkov� chodby a ich historick� Erdstall, 42, Neukirchen-Balbini, 12-35.
V�znam (Rak�sko), v: Der Erdstall, Kusch, Heinrich (2017): Predbe�n� archaeo
37, Roding, 80-87. logick� a historick� overenie
Kusch, Heinrich (2011): Megalitick� kamenn� osadenie a pod megalitick�m
Dedicstvo �tajerska, v: Philo dobrodru�stvo pozemsk�ch such�ch kamenn�ch m�rov v
sophie - casopis pre kult�ru, spolocnost, severov�chodn� �tajersko, Rak�sko; v:
Zem
Veda, mytol�gia, c. 125, st�nok vydania, 43, Neukirchen-Balbini, 72-87.
3, Graz, 16-21. Kusch, Heinrich & Kusch, Ingrid (1998): H�h
Kusch, Heinrich (2011): Podzemn� ropa �tajerska - fantastick� svety,
Gangways in Kirchberg-Urlas, in: Aben Graz, 160 s.
drah� dejiny - spisy historick�ch Kusch, Heinrich & Kusch, Ingrid (2001): Kult
Zdru�enie pre Kirchberger L�ndchen, s�rie jask�n v Eur�pe - bohovia, duchovia a
4, Kirchberg ad Raab, 18-27. D�moni, Graz - Kol�n nad R�nom, 208 s.
Kusch, Heinrich (2011): Predbe�n� vy�etrovania, Kusch, Heinrich & Kusch, Ingrid
(2002): Kult
in: Dobrodru�n� hist�ria - P�sma jaskyne v Eur�pe - Bohovia, duchovia a
historick� zdru�enie pre d�monov Kirchberger, CD-Rom, Graz - Kol�n nad R�nom.
L�ndchen, Episode 4, Kirchberg ad Raab, Kusch, Heinrich & Kusch, Ingrid (2009):
Gates
151. Do podsvetia - Z�hada podsvetia
Kusch, Heinrich (2012): Ku kult�rnym dejin�m zemsk�ch chodieb od staroveku ...,
Graz,
spolocn� v�znam umelo vytvoren�ho 208 p.
n podzemn� objekty pri Vorau a
203
Kusch, Heinrich & Kusch, Ingrid (2011): Tore Mulda�ev, Ernst (2017): Tretie oko
do podsvetia - tajomstvo podsvetia a p�vodu ludstva,
Hanau,
pozemsk� pas�e z d�vnych cias..., Fil- 429 s.
m DVD, Graz.
Kusch, Heinrich & Kusch, Ingrid (2014): Ver Neugebauer,
Johannes Wolfgang (1990): �ster
zapecaten� podsvetie - tajomstvo bohat�ho praveku - lovci medvedov farm�ri ban�ci,
Tis�ce rokov star� chodby ..., Graz, 208 s. Vieden, 374 s.
Kusch, Heinrich & Kusch, Ingrid (2016): G�ly
do podsvetia - tajomstvo podzemia Ottenfels, Clara Lioba
Daphne (2020): Alter
dianov� pas�e z d�vnych cias..., e-kniha, determin�cie
megalitick�ch kamenn�ch s�borov
Graz, 419 s. jazyky a pravek� podzemie
Kusch, Heinrich & Kusch, Ingrid (2018): Rastliny Asi s
pomocou fyzik�lno-chemick�ch
ens underworld - tis�crocn� dedicstvo met�d, Klosterneuburg, 48 s.
podzemn� pietne miesta, Graz, 240 s.
Kusch, Heinrich & Kusch, Ingrid (2019): Asi Patzak, Beatrix
(2009): Fascin�cia a znechutenie:
ens podsvetie - tis�crocn� dedicstvo Patologicko-
anatomick� feder�lne mu
podzemn� pietne miesta, e-kniha, Graz, seum vo viedenskej ve�i bl�znov, Graz, 103
s.
535 s. Paudler, Anton Amand (1894): Nemec
Kusch, Heinrich & Kusch, Ingrid (2021): Ver kniha z Ciech,
1. zv�zok, Leipa, 164 s.
zapecaten� podsvetie - tajomstvo Pichelmayera, Oskar (1972): Rotunda v
Tis�ce rokov star� chodby ..., e-kniha, Graz, Puchegg pri
Vorau, in: XIX. spr�va jeho
382 s. torick� provincn� komisia pre �tajersko,
Graz, 62-66.
Loffelmann, Monika (1997): Erdstalle a ich Pichler, Franz (1967): Urbare,
urbarialen
V�znam v kulte, n�bo�enskej hist�rii, z�znamoch a
pozemkov�ch knih�ch Stei
Trad�cia, in: Der Erdstall, 23, Roding, ermark, Graz, 630 s.
3-136. Posch, Fritz (1963): Far�rova kronika
Ludwiger, Illobrand von (2009): UFO Matthias Peyerl von Strallegg 1697-1718,
nechcen� pravda, Rottenburg, 496 s. in: Hl�senia �tajerskej zeme
Ludwiger, Illobrand von (2018): Fiery Zei desarchives, 13,
Graz, 52-64.
chen z vy��ch dimenzi�. Mn�chov - Posch, Fritz (vyd. 1976): Atlas hist�rie
Gr�nwald, 256 s. �tajersk�ho sedliactva, Graz.
Posch, Fritz (1979): Os�dlenie farnosti
Marcel, Otte (1996): Le paleolithique inferieur Vorau; in: Vorauer home pages, 1,
Vorau,
et moyen en Europe, Par�, 297 s. 7-11.
Marler, Joan (ed.) (1997): Z r�e Posch, Fritz (1978/1990):
Hist�ria ver
predkov - Zborn�k na pocest okresu Hartberg, zv�zok I-II, Graz.
Marija Gimbutas, Manchester, 659 s.
Marler, Joan & Dexter, Miriam Robbins (eds.) Riese, Berthold (eds.) (1994): P�sanie
a
(2009): Zn�mky civiliz�cie. Neolithic Sym Language,
Heidelberg - Berl�n - Oxford,
Bol syst�m juhov�chodnej Eur�py; Sebastopol, 218 s.
PRIBLI�NE. R�hrig, Floridus (1955): Verdunersk� olt�r,
Mayer, Gerhard; Schesche, Michael; Schmied-Vieden.
Knittel, Ina & Vaitl, Dieter (2015): To den R�hrig,
Floridus (1972): Klosterneuburg, Wie
Limits of Knowledge - Pr�rucka Ner History Books, zv�zok 11, Vieden.
vedeck� anomalistika, Stuttgart, R�hrig, Floridus (1984): op�tstvo Klosterneuburg
490 p. a jeho umeleck� poklady, St. P�lten.
Meier, Gerd, & Zschweigert, Hermann (1990): R�hrig, Floridus & Strangler, Gottfried
(1985):
Vyspel� kult�ra megalitick�ho obdobia, publikoval Sv�t�
Leopold - panovn�k a
z univerzity, veda, �t�tny symbol, kl�tor Klosterneuburg, katal�g
a v�skum, zv�zok 18, T�bingen, 511s. Dolnorak�skeho �t�tneho m�zea,
Menninger, Karl (1958): C�slo slovo a c�slo - nov� s�ria c.155, Vieden.
Kult�rna hist�ria c�sla, G�ttingen,
314 s. Sann, Hans z (1890): Legendy zo zelen�ho
Much, M. (1880): Umeleckohistorick� atlas, nen Mark, Graz, 176 s.
Vieden, 225 s. Schleich, Johann (1991): Ostteirische
Volks
poviedky a pr�behy, zv�zok 1, pole

Bach, 287 s.
204
Dal�ie c�tanie
Schleich, Johann (1992): Oststeirische Volks Tasic, Nikola; Tasic, Nenad;

garasan�n, milut�n;
povedzme a dom�ce pr�behy, zv�zok 2, pole Luci, Kemajl; Parovic-Pesikan, Maja;
fida
Bach, 289 s. Novski, Slobodan; Peja, Fatmir & Backa-
Schmidt, Klaus (2006): Postavili prv� l�sku, Aleksandar (1998): Archeologick�
Chr�m - Enigmatic Sanctuary s� poklady Kosova a Memhije z r
G�bekli Tepe, Mn�chov, 288 s. Neolit a� vcasn� stredovek, 2 sv.
Schwarzfischer, Karl (1990): O stavbe Belehradu, 743 s.
Erdstalle - funkcn� budovy alebo miesta uctievania, Triolet, Jerome & Triolet,
Laurent (2002): Sou
Ofprint "Der Erdstall", 16, Roding, ter�ny a Croyances, Rennes, 128 s.
5-58. Tylecote, Ronald F (1987) Ran� hist�ria
Schwarzfischer, Karl (1993): Erdstalle als Kult metalurgy in Europe, Lond�n, 391 s.
str�nky - odkazy z popul�rnych presvedcen� a
N�zov v�skumu, offprint "Der Erd-Verhagen, Britta (1999): Starovek� bohovia
stabiln�", 19, Roding. Eur�pa a jej pre�itie dodnes, T�bin
Schwinner, Robert (1932): O geol�gii g�nov, 333 s
V�chodn� �tajersko. Skaly a ich Vernaleken, Theodor (1859): M�ty a Br�u
Spolocnost, in: Zborn�k rak�skych. che lud� v Rak�sku; Vieden, 386 s.
Akad.d. vedeck� Vieden, mat.-pr�rod. Vernaleken, Theodor (1938): Legendy �lp; vyd.
Trieda, 141, Vieden, 319-358. Hermann Burg, Lipsko, 435 s.
Seidl, Johann Gabriel (1881): Legendy a
Pr�behy zo �tajerska, Anton Schlossar Wagner, R�diger & Wagner Nina (2009):
Mega
(ed.), Graz, 138 s. lithen a la carte, Lauterbach, 411 s.
Seifert, Petra & Pawlik, Manfred (1997): Wanke, Lothar; Bauer, Helmut & Koenig,
M�ria
Tajn� spisy stredovek�ch siekt. (1992): Od dierov�ho kamena k diere du�e:
Zo spisov inkviz�cie, Augsburg, pokus o holistick� pohlad,
472 s. in: Rocenka GE. FE. BI., VIII, Graz,
Simmler, Gudrun (1963): Die Oststeiermark v 3.-59.
hist�rie Zeme, Hartberg. Waters, Frank (1977): Kniha Hopiov, Lon
Slaughter, Bob (1996): Fossil Remains of Mythidon, 384 s.
Cal Creatures, Dallas. Watkins, Alfred (1925): Star� priama trat,
Speil, Sascha J�rgen Emanuel (2014): Mu�i Lond�n, 234 s.
pren�jom v okol� Schachenu pri Vorau - mapovanie Weller, Ulrike (2014): Rozpoznat
sekery a sekery
a geologick� v�skumy - urcit - pop�sat, Mn�chov-Ber
nepublikovan� Bakal�rska pr�ca, In�tit�t pre Erdlin, 112 s.
veda, Karl-Franzens-University, Whittle, Alasdair (1985): Neolitick� Eur�pa: a
Graz. Prieskum, Cambridge, 363 s.
Stampfer, Ludwig (1885): Kronika farnosti Wiesmair, Sebastian Peter (2016):
Megalitick�
Kaindorf, Kaindorf, 75-84. pamiatky v �tajersku, Graz, 99 s. (diglib.
Stampfer, Ludwig (1887): Umel� tugraz.at)
Caves near Kaindorf, in: Announcements of Winn, Shan MM (1981): Pre-writing in sou-
Historical Association for Styria, 35, theastern Europe: Tbe sign System of the
Graz, 17.-29. Kult�ra Vinca asi 4000 pred Kr., Diss. Calgary,
Stampfer, Ludwig (1893): Dejiny farnosti 421 s.
Ebersdorf - Cast 1, Ebersdorf Winn, Shan MM (2004): S�pis
Steiner-Wischenbart, Josef (1910): P�smo Juden od Dunaja (DS), Pravek
burger G'l�ut'." - Projekt znalost� Obermurtaler Bauernge , R�m. http://www.
vrstvy, b�sne a n�crty, 2. zv�zok, prehistory.it/ftp/inventory/danube_script/
Graz, 130 b. danube_script_OI.htm
Stoytchev, Todor (1997): Archeoastron�mia: Winn, Shan MM (2009): Dunaj (star�
Casomern� prehistorick� d�kazy v bul- eur�pske) p�smo - Ritu�lne pou��vanie znakov
v
garia, Sofia, 206 s. Balk�nsko-dunajsk� regi�n c. 5200-3500 pred Kristom;
Stoytchev, Todor (1997): Region�lne slnko so s�dlom v: Marler/Dexter 2009, 49-62.
kalend�r: Nov� interpret�cia neskor�ho Enea
litick� n�lez, in: Archeol�gia v Bulharsku, I,
Sofia, 30-38.
205

podakovanie
Na �vod by sme sa chceli podakovat cirkevn�m reholiam
Adelsfa
E princ z Lichten�tajnska SD Hans
sudca Adam II vo Vaduze (Lichten�tajnsko),
milien, vybran� vedci z
Univerzity v Grazi, Innsbrucku a Viedni

n�m univerzitn� projekt na Karlt�ten, zamestnanci
Technickej univerzity
Franzens University v Grazi. sity v Grazi a Montanuniversit�t v
(obr. 289) Leoben, Spolkov� pamiatkov� �rad v Grazi
(HR Dr. Christian Brugger) a Vieden resp
Doln�
Rak�sko (HR Univ.-Doz. Dr. Bern
tvrd� Hebert), vodcovia z
" Provincia �tajersko", renomovan� s�kromn� firma
mu�i, servisn� kluby (napr. Round Table, Rotary,
Lions),
starostovia mnoh�ch komun�t
brloh, stovky vlastn�kov p�dy a
Tis�ce
s�kromn�ch os�b dovn�tra a von
krajina. Dokonca aj vedeck� odborn�ci
z univerzitn�ch laborat�ri� v Rak�sku,
Nemecko, �k�tsko, Rusko a pod
Chceli by
sme vyu�it t�to pr�le�itost a podakovat sa USA
prehovorili, preto�e n�m umo�nili prejst
zoznamovanie vo veku nad 60 rokov (TCN, TL, 14C)
len
predbe�n� casov� limit (min
desolter) z archeologick�ch n�lez�sk a des
zachr�nen� n�lezy. Priamo na
V�skumy
boli len najbli��mi spolupracovn�kmi
ter n�ho v�skumn�ho s�boru ako aj jednotlivcov
Clenovia viacer�ch klubov (napr
Terra Vorau, mystick� podsvetie a horn� svet
regi�nu
Anger, n�rodn� zdru�enie pre jaskyne
z�kazn�k
v �tajersku, zdru�enie pre H�h
Licencovanie v Obersteier a Verband �ster

bohat� speleol�g vo Viedni).
Obr. 289 SD Hans Radi by sme v�m v�etk�m vyjadrili na�e srdecn� podakovanie,
preto�e bez
Adam II Princ lorda MSc. DR Arbeo-Wolf- ich podpora by bola mnoh�mi nov�mi
Lichten�tajnsko hei der ram Scherer-Ottenfels v Klosterneuburgu a n�lezy neboli
nikdy publikovan�. V�etky tieto
dopredn� kontrolu jedn�ho k sebe. Rodinn� pomocn�ci prejavili z�ujem o na�e
pravek� kamenn� clenovia n�m nielen odkryli v�sledky v�skumu a pomohli n�m pri tom
bruches pri Stambachu, dielo majitela, ale aj v posledn�ch rokoch s tis�ckami
inform�ci�.
Severov�chodn� �tajersko. n�s za posledn�ch p�r rokov v r�mci projektu T�mto
sp�sobom sme vytvorili velk�
pomohli z�chrany. dvojrozmern� mozaika nad p�vodne podozriv�m
Nielen financn� podpora podsvetia, ktor� je pomaly, ale isto
s vdakou sme dostali od najvy��ch ka�d� nov� inform�ciu,
ktor� sme dostali
�radn�ch org�nov, ako aj osobn�ch z�rodkov, k coraz
zretelnej�iemu
desatoro a predstavitelia katol�ckej cirkvi, dat dokopy celkov� obraz.
206
Ni��ie uv�dzame v abecednom porad� Dr. Bernd Moser, ved�ci oddelenia

Objednajte si t�ch lud� a in�tit�ty pre mineral�giu (Universal Museum Joan
ktor� sme ofici�lne v tomto bode n� neum, Graz), p�n Dipl.-Ing. Ass.-Prof. DR
Velk� vdaka za dlhorocn� spolupr�cu Waldemar Ninaus (SMG Strahlenmesstech
a chceli by sme vyjadrit podporu: nik Graz, �t�tom akreditovan� testovacie centrum,
P�n Univ.-Prof. DR Heribert Aigner �, Technick� univerzita v Grazi), p�n Dipl.-Ing.
Dekan �t�dia na Karl-Franzens-University Dr. technick� Bernd Oberdorfer (Rak�sko
(Graz), Dr. Norbert Allmer (Diec�zny zliev�rensk� in�tit�t, Montanuniversit�t
arch�v Graz), p�n Rudolf Altmann (Vieden), Leoben), pani Dipl.-Ing. MMag. O n�bore
sa postaral DDr.
P�n Erich Brandl (Anger bei Weiz), p�n Elke Pichl (SMG Radiation Measurement
Technology Graz,
Axel Breitung (Hamburg, Nemecko), �t�tom akreditovan� sk�obn� stredisko, technick�
Dipl.-Ing. DR Paulo Jorge Mendes Cerveira University of Graz), pani Christine P�tz
(Berg
(Energie Burgenland Geoservice GmbH., �tvrt-Miesenbach), rodina Franz a Ger-
Eisenstadt, Burgenland), CEZA - Curtlinde Polzhofer (Pr�tis-P�llau), Univerzita
Engelhorn Center Archaeometry GmbH. Postupim (Nemecko), laborat�rium AMS
(Mannheim, Nemecko), p�n Erich z Purdue University, Indiana (USA), p
D�niken (Beatenberg, �vajciarsko), p�n Mike Univ.-Prof. DR Gernot Rabeder
(Paleontol�gia
Davies (SURPHASER - 3D laserov� skenovac� in�tit�t Viedenskej univerzity), p
ner, Lond�n, Anglicko), p�n Martin Edel Bernhard Rauch (St. Marein pri Grazi), rod.
mann (Minireith, Markt Hartmannsdorf), Maria a Gerald Rechbergerovci (Puchegg/
Pani Dipl.-Ing. Brigitte Eder (technick� pokrok), p�n Christian Redl (Riegersburg),
kontrola �ivotn�ho prostredia - Land �tajersko, Graz), rodina Ulrike a Hermann
Retter (hotel
P�n Fritz Ertl (P�ls), p�n Dr. Derek Fabel z�chran�r - Bio-Nature-Resort,
P�llauberg), Mrs
(AMS Laboratory University of Glasgow), Brigitte Riedl (Graz), Dr. John
Rodina Dipl.-Ing. Ernest a Taraneh Kha-Riegl (Laserov� meracie syst�my RIEGL
leghi Geyer (Admont), Univ.-Prof. DR GmbH, Horn), Univ.-Prof. NDR. flori
Samuel Gross � z Technick�ho in�tit�tu v dus Helmut R�hrig � (Klosterneuburg), p.
Mainz (Nemecko), p�n Michael Gruber Dipl.-Ing. Wolfgang Sched (Energetick� hrady
(Pongrazen), p�n Gerd H�jek (Voitsbergland Geoservice GmbH., Eisenstadt), p.
Lobming), rodina Gottfrieda Haslera (Tha- Prof. Dr. Schneider, Leibniz Laboratory
for Age
ling), Univ.-Prof. Mag. Dr. Christophovo urcenie a v�skum izotopov, Chris-
Hautzenberger (In�tit�t pre vedy o Zemi Albrechts University (Kiel, nem
desat, Karl-Franzens-University Graz), rodina ), p�n Hannes Schreiner (P�llau),
pani
le� Franz a Helga Heizerovci (Puchegg), pani Marie Luise Schreiner (Stubenberg), p.
Kathrin Hennig (Biensdorf, Nemecko), Dr. Andreas Scharf (laborat�rium AMS Cl4 Erlan
rodina Johanna a Margarethe Kandelhogenovcov , Univerzita Friedricha-Alexandra
Erlan
fer (Puchegg), rodina Gottfried a Renate gen-Norimberk, Nemecko), pani Susanne
Kaser (Thaling), rodina Dr. Christian a Schwarzer (Reigersberg), rodina Sabine a
DR Sabine Kettenbach (Graz), Dr. Jaan Thomas Sitka (Miesenbach), p�n Univ.
Karl Klasmann (Vieden), p�n Thomas Kli- Prof. Mag. Dr. Christoph Sp�tl (In�tit�t
mond (Vieden), Mag. Ursula Kohl (ved�ca geol�gie a paleontol�gie, Leopold-
tenfeld), pani Maria Koneczni � (Graz), Fami Franzens University of Innsbruck), Dr.
le� Rupert Kraussler (Puchegg/Vorau), rodina Gert Stampfei (CT/MR in�tit�t pre
bildge
Elfriede a Kurt Krempl (Miesenbach), pani Bende diagnostika Leoben), p�n ao Prof.
DR Henrike Krenn-Pfob (Graz), pani Margit Dr. Kurt St�we (In�tit�t pre vedu o Zemi
Krobath (Kaindorf), pani Dipl.-Geol. Birgit ten, Technick� univerzita v Grazi),
pani Bir
K�hnast (KN Geoelektrik e. U., Leoben), git Symader (Schwandorf, Nemecko),
Herr Univ.-Doz. DR Alexander Kutyrev Dr. Peter Ulle (Graz), Dr. Lothar
(Paleobiologick� in�tit�t Kasanskej univerzity Wanke � (Graz), pani Silvia Wieser
(Graz),
versity, Tatarstan, Rusko), rodina Josef p�n Ing. Sebastian Peter Wiesmair (Graz),
a Elfriede Lemb�cker (Schachen-Vorau), pani Daniela Wildner (Graz), rodina Franz
Lomonosovova univerzita (Moskva, Rusko), � a Erika Winkler (Hinterb�hl-Kaindorf),
Andreas Lorenzer (Riegersburg), pani Lutz Winkler (Biensdorf, Nemecko),
NDR. Maja Marotti (Graz), p. Martin Mos- p. Dipl.-Ing. Andreas Wurm (GEOs3D -
bacher (Vornholz-Vorau), p�n Dipl.-Ing. Geodetick� a priemyseln� zememeracstvo,
Oberho
Bernd Moser (Regensburg, Nemecko), fen, Tirolsko), riaditel Mag.Ralph Zettl
207
(Karl-Franzens-Universit�t Graz), rodina Messner a pani Monika Messner (Kalsdorf

Monika Z�rrer-Buchas (www.masenberg- pri Grazi).
tours.at, Puchegg/Vieden), p�n Michael Zot- Bez tejto pravdepodobne jedinecnej
podpory
ter (Bergl pri Riegersburgu). stovkami lud�, mnoh�mi in�tit�ciami
Nakoniec, vydavatelovi p�novi Mag a univerzit�m by bol
n� v�skum
Wolfgang Dvorak-Stocker z Leopolda St� �spechy a z toho
vypl�vaj�ce v�sledky
vydavatelstvu cker v Grazi za jeho d�veru, jeho hnidy nebolo mo�n�. Tak to chceme
dlhodob� podpora a tlak na n�s na ceste od v�etk�ch z nich
Chceli by sme sa podakovat za t�to ilustrovan� knihu. dakujem pekne, t� tu menovite
nie
Tie� v�etci t� ludia, ktor� chceli byt menovan� pre
Endferti, ale s� ochotn� to urobit
zodpovednost, najm� s ich pracovnou silou, ich pomocou,
na�a dlhorocn� redaktorka pani Mag jej inform�cie, jej
financn� podporu
Heike Pekarz, obchodn� mana��r p�n Ing.
Franz Koiner, ved�ci v�roby pani Bez tejto d�very a �irokej
sub
Eva Kolev, BSc, grafik Mag.G�nter podpora zainteresovan�ho obyvatelstva a
Schneewei�-Arnoldstein a Pressespre F�rderer by t�to knihu
nikdy nenap�sali.
cherin Pani Carina Spielberger je na mieste
poz�cia podakovala. Samozrejme aj grafik Mag. Heinrich Kusch a
P�n prof. Peter Holl (Graz), p�n Fritz Ingrid Kusch (Graz, Rak�sko)
208
Heinrich Kusch
Narodil sa v roku 1948 v Grazi (Rak�sko). �t�dia o
Starovek� hist�ria a archeol�gia, starovek� Orien
talistika, pravek a ran� hist�ria ako aj klasika
Archeol�gia v Grazi. Mag a Dr fil., dva roky
desiatej bol lektorom a predn�atelom na
na Univerzite Karla Franzensa v Grazi. breh
obchodn�k, autor najpred�vanej��ch kn�h, prehistorik a
Antropo-/archeospeleol�g.
Desatrocia vedeck�ho v�skumu
a v�kopov� pr�ce doma aj v zahranic�.
V�skumu sa venuje od roku 1970 - spolu s man�elkou
Ingrid - okrem Rak�ska a Eur�py
Priestor aj na Bl�zkom v�chode a konkr�tne v zene
Stredn�, Ju�n�, Juhov�chodn� a V�chodn� �zia, nesk�r aj v
Afriky a Strednej Ameriky. Od roku 1967 okup
Vyl�pen�ch bolo 170 odborn�ch publik�ci�, niekolko filmov
Predn�ky, ako aj vela kn�h, vr�tane piatich
Textov� a faktografick� ilustrovan� zv�zky "Fantastick� svety - H�h
�tajersko, "Kultov� jaskyne v Eur�pe",
"Br�ny do podsvetia", "Zapecaten� podsvetie"
a "Asia's Underworld", jeho desiatky rokov
Pr�ca ako medzin�rodne uzn�van�
tropo-/archeospeleol�g a prehistorik.
Ingrid Kusch
Narodil sa v roku 1954 v Grazi (Rak�sko). �t�dia o
Geol�gia a paleontol�gia v Karl-Fran-
zens University v Grazi. Bankov� �radn�k, Best
autor predajcu a medzin�rodne zn�my
antropospeleol�g. Sprev�dzala svojho man�ela
nespocetn� mno�stvo v�skumn�ch ciest a mnoho exped�ci�
do Afriky, Ameriky, �zie a Eur�py
Vydalo sedem kn�h. Vy�etrovan� a on
presk�mal niekolko tis�c jask�n po celom svete a
podzemn�ch zariaden�, vr�tane nespocetn�ch
starovek� a modern� jaskynn� chr�my a hrobky
str�nky. zameranie ich v�skumu
je okrem in�ho jaskynn� archeol�gia.
uv�dza textovo ilustrovan� zv�zok

D spoc�va na desatrociach
hist�rie renomovan�ch a
medzin�rodne uzn�van� v�skumn� p�r
DR Heinrich a Ingrid Kusch. v jej pr�de
v�skumn� projekt ellen, v ktorom uspeli
Rak�sko Stovky podzemn�ch zariaden�
a megalitick� kult�ra z doby kamennej
objavit. V tomto kontexte,
nie s� to len stopy podzemia
nasledovat n�rody v na�ej vlasti, ale
aj technick� a senzacn� artefakty
cudzej kult�ry starej viac ako 60 000 rokov
hory, ktor� s touto ilustrovanou knihou len
byt prezentovan� verejnosti.
T�to kniha odpoved� svoj�m pohladom

dokumenty, fakty a d�tumy
niektor� ot�zky z ranej hist�rie
ludstvo a ukazuje celosvetovo nov�, zatial
nezn�me, interdisciplin�rne perspekt�vy
na archeologick� v�skum a pod
oblasti ich vedomost�.
ISBN: 978-3-85365-323-4

Heinrich Kusch Geheime Unterwelt (Tajné Podsvetie) SK

Hochgeladen von

Dokumentinformationen

Originaltitel

Copyright

Verfügbare Formate

Dieses Dokument teilen

Dokument teilen oder einbetten

Freigabeoptionen

Stufen Sie dieses Dokument als nützlich ein?

Sind diese Inhalte unangemessen?

Copyright:

Verfügbare Formate

Heinrich Kusch Geheime Unterwelt (Tajné Podsvetie) SK

Hochgeladen von

Copyright:

Verfügbare Formate

Heinrich Kusch a Ingrid Kusch

Heinrich Kusch a Ingrid Kusch

Heinrich Kusch a Ingrid Kusch

Heinrich Kusch a Ingrid Kusch

Dizajn ob�lky a repro:

Obsah tejto knihy autori a vydavatel co najlep�ie skontrolovali

Bibliografick� inform�cie z Nemeckej n�rodnej kni�nice

Na po�iadanie v�m radi bezplatne za�leme n� zoznam vydavatelov:

V�etky pr�va na distrib�ciu, a to aj prostredn�ctvom filmu, r�dia a telev�zie,

(c) Autorsk� pr�va VF SAMMLER, Graz 2021

Dal�ie c�tanie ................................................ ...................

Asi niet poch�b o tom, �e v

Mnoh� z nich by mali kv�li ich genzli

"Zodpovedalo by to vlasteneckej hist�rii

Ludwig STAMPFER (1887), farsk� kapl�n v Hartbergu

posledn� desatrocia v spolupr�ci s

n�m v�ak len �ryvky

v tejto knihe nikdy nie je m�dry

nespocetn� mno�stvo zauj�mav�ch �ien

Obr. 2 Dve pravek� datovan� TCN

pre op�tovn� v�skyt anom�li�

Heinrich Kusch & Ingrid Kusch - Tajn� podsvetie

svetov� unik�t, teda unik�ty, ktor� maj� po prv� raz

Zap�san� stredovek, na objedn�vku Kir

si�nske n�lezy na z�klade n�lezov od Rimanov

Heinrich Kusch & Ingrid Kusch - Tajn� podsvetie

10 Mosbacher-Fels- a ako sa dozvieme v kapitole 1, potvrdzujeme v niektor�ch

Heinrich Kusch & Ingrid Kusch - Tajn� podsvetie

v�klenok modloslu�obn�cky zlovestn� cernoch

Ked si prec�tate tento �ryvok, pochop�te

Heinrich Kusch & Ingrid Kusch - Tajn� podsvetie

Obr. 15 Augustini�nske r�padl� s� ciastocne odstr�nen� a znicen� v d�sledku druhej

Verzia hovorila o such�ch kamenn�ch m�roch v stovk�ch n�lezov zo v�etk�ch cias ep

po �sme, v novin�ch sa o tom dozvedel a� v r�mci svojho telef�nu Obr. 16

Heinrich Kusch & Ingrid Kusch - Tajn� podsvetie

Obr. 18 Geo-pozemn� radar - menovite, ktor� m� majitel v tomto case zapnut�.

14 000 �tvorcov�ch st�p a najmenej tri

�e hlavn�m d�vodom t�chto udalost�

Heinrich Kusch & Ingrid Kusch - Tajn� podsvetie

Tento pr�stupov� otvor sa otv�ra do dvojitej steny

viac ako dva metre vysok�! Priechod 1,2 metra

pokracuje bez konca. Pod touto skalou

evidentne umelo vlo�en� hriadel

kr�sne opracovan� kamenn� schod Wen

NDR. Floridus R�hrig mal t�to inform�ciu

n�jden�. Tieto v�ak boli po

Starovek� podzemn� rasy

Heinrich Kusch & Ingrid Kusch - Tajn� podsvetie

odovzdan� d�veryhodn�mi osobami.

bezpecne prec vo svojom kl�tore alebo vo Vatik�nskom Ar

dr�an� v chiven, zabezpecenie sa uskutocnilo

Archiv�r Univ.-Prof. NDR. Rohrig v Rak�sku

Neugebauer, ktor� vlastn�m vy�etrovan�m

Heinrich Kusch & Ingrid Kusch - Tajn� podsvetie

Abbo 28 oblast oblasti

ukazuj�, �e dnes ako sa p�e v poslednom a v osobitnom

Starovek� podzemn� rasy

Heinrich Kusch & Ingrid Kusch - Tajn� podsvetie

Starovek� podzemn� n�rody

To vyvol�va ot�zku, co tu bolo pravdy, podla technikov denne

Heinrich Kusch & Ingrid Kusch - Tajn� podsvetie

objekt, v ktorom sa nach�dzate. Na tomto zostal necel� t�den (5 dn�).

N�crt p�dorysu od Dr. Vst�pil Neugebauer